12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/1

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/2

—

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D034120/02),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 2,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadeniach Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (2), a najmä na jej článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na stanovisko, ktoré poskytol výbor uvedený v článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 (3) z 30. júna 2014,

—

so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4),

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 a odsek 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

A.

keďže cieľom nariadenia(ES) č. 1071/2009 je dobudovanie vnútorného trhu v cestnej doprave, ktorý by sa vyznačoval spravodlivými podmienkami hospodárskej súťaže, čo si vyžaduje jednotné uplatňovanie spoločných pravidiel udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy;

B.

keďže tieto spoločné pravidlá prispejú k dosiahnutiu vyššej úrovne odbornej kvalifikácie prevádzkovateľov cestnej dopravy, racionalizácii trhu a zlepšeniu kvality služby v záujme prevádzkovateľov cestnej dopravy, ich zákazníkov a celého hospodárstva, ako aj k väčšej bezpečnosti cestnej premávky;

C.

keďže v článku 6 sa neuvádza úplný zoznam pravidiel EÚ týkajúcich sa posudzovania bezúhonnosti, medzi ktoré patria: predpisy týkajúce sa doby vedenia motorového vozidla a pracovnej doby vodičov; používanie tachografov; maximálna hmotnosť a rozmery úžitkových vozidiel v medzinárodnej doprave; základná kvalifikácia a ďalšia odborná príprava vodičov; spôsobilosť úžitkových vozidiel; prístup na trh medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy alebo prípadne prístup na trh osobnej dopravy; bezpečnosť cestnej prepravy nebezpečného tovaru; inštalácia a používanie zariadení na obmedzenie rýchlosti; vodičské preukazy; udeľovanie povolenia na výkon povolania; a preprava zvierat;

D.

keďže podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1071/2009 má Komisia povinnosť zostaviť zoznam kategórií, typov a stupňov závažnosti vážnych porušení týchto predpisov Spoločenstva, ktoré spolu s tými, ktoré sú uvedené v prílohe IV, môžu viesť k strate bezúhonnosti;

E.

keďže pri stanovovaní priorít pre kontroly podľa článku 12 ods. 1 musia členské štáty zohľadňovať informácie o týchto porušeniach vrátane informácií, ktoré im doručia iné členské štáty;

F.

keďže podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 1071/2009 má Komisia pri príprave týchto opatrení povinnosť ustanoviť kategórie a typy porušení predpisov, ktoré sa vyskytujú najčastejšie;

G.

keďže so zreteľom na základný právny akt sa predpokladalo, že opatrenie, ktoré mala Komisia prijať, bude zahŕňať vyčerpávajúci zoznam harmonizovaných porušení predpisov, ktoré môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy, i harmonizovaného stupňa ich závažnosti;

H.

keďže Komisia pri príprave týchto opatrení musí vymedziť stupeň závažnosti porušenia z hľadiska ich potenciálu spôsobiť riziko smrteľných či ťažkých zranení;

I.

keďže zoznam, ktorý mala pripraviť Komisia mohol zohľadňovať iba tie porušenia, ktoré by mohli viesť k vzniku rizika smrteľných či ťažkých zranení, pričom vážne porušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (5) majú významný vplyv na pracovné a životné podmienky, čo môže mať celkom určite vysoký potenciál spôsobiť riziko smrteľných či ťažkých zranení;

J.

keďže zoznam neobsiahol úplný súpis vážnych porušení nariadenia (ES) č. 1072/2009, keďže v bode 10 prílohy I k navrhovanému nariadeniu Komisie sa neuvádza nezákonná kabotáž, ktorá by vzhľadom na svoj negatívny vplyv na vodičov mala byť považovaná za vážne porušenie;

K.

keďže vzhľadom na ich potenciál spôsobiť riziko smrteľných či ťažkých zranení by do zoznamu mali byť ako vážne porušenia zahrnuté ostatné pravidlá týkajúce sa nezákonnej kabotáže, napr. tie, ktoré sa týkajú výkonu kabotáže spôsobom, ktorý nie je v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami týkajúcimi sa právnych predpisov v sociálnej oblasti vzťahujúcich sa na zmluvu;

L.

keďže zoznam kategórií, typov a stupňa závažnosti vážnych porušení, ktorý bol doplnený, používa veľmi jednoduché pojmy ako „v súlade s“ či „platný“, čo príslušným orgánom ďalej komplikuje prácu pri výklade druhov a stupňov závažnosti vážnych porušení;

M.

keďže existujúce predpisy už obsahujú jasné ustanovenia o zodpovednosti prepravcov, vodičov a spoločnosti, ktorá zodpovedá za prepravu nebezpečného nákladu;

N.

keďže pokiaľ ide o skupiny porušení smernice 2008/68/ES, ako je to v bode 9 prílohy 1 k navrhovanému opatreniu, môže dôjsť k oslabeniu zodpovednosti a povinností jednotlivých účastníkov v rámci prepravy nebezpečného nákladu;

O.

keďže z toho dôvodu by sa návrh opatrenia predložený Komisiou nemal považovať za návrh, ktorý je v súlade s cieľom či obsahom základného legislatívneho aktu;

1.

vznáša námietku voči prijatiu návrhu nariadenia Komisie;

2.

nazdáva sa, že návrh nariadenia Komisie nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009;

3.

vyzýva Komisiu, aby stiahla návrh nariadenia a predložila výboru nový zoznam vážnych porušení predpisov Únie, ktoré môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/5

—

so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),

—

so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) na rok 2014,

—

so zreteľom na posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) na rok 2014, ktoré predložil Europol,

—

so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) v EÚ za rok 2013, ktoré predložil Europol,

—

so zreteľom na stanovisko č. 01/2014 pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva,

—

so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178 (2014)),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2014 o preskúmaní Štokholmského programu v polovici trvania (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a vplyve na základné práva občanov EÚ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (4),

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (O-000089/2014 – B8-0044/2014 a O-000090/2014 – B8-0045/2014),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.

keďže Lisabonská zmluva položila základy rozvoja bezpečnostnej politiky EÚ, na ktorej sa spoločne podieľajú EÚ a jej členské štáty, opiera sa o zásadu právneho štátu, dodržiavanie základných práv a solidaritu a podlieha demokratickému dohľadu na európskej a vnútroštátnej úrovni, pričom presadzuje zásadu subsidiarity; keďže vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti sa Parlament stal plne funkčným subjektom v oblasti bezpečnostnej politiky v záujme zabezpečenia demokratickej kontroly, a teda získal oprávnenie aktívne sa podieľať na stanovovaní priorít v tejto oblasti a spolupracovať so všetkými príslušnými subjektmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni pri vypracúvaní komplexnej, cielenej a účinnej bezpečnostnej politiky EÚ;

B.

keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a rastúcej radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu; keďže mnohé zo súčasných bezpečnostných výziev majú cezhraničný a medzisektorový charakter, ktorý presahuje kapacitu ktoréhokoľvek členského štátu účinne na tieto výzvy reagovať, a keďže to si vyžaduje spoločný európsky prístup;

C.

keďže EÚ a jej členské štáty nesú spoločne zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a slobody európskych občanov; keďže sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú ciele, ktoré treba sledovať súbežne, a keďže na dosiahnutie slobody a spravodlivosti by preto bezpečnostné opatrenia mali byť vždy založené na dôkazoch, byť v súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a dodržiavania základných práv a mali by byť založené na riadnom demokratickom dohľade a zodpovednosti;

D.

keďže by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore a ochrane všetkých obetí trestnej činnosti v EÚ;

E.

keďže stratégia vnútornej bezpečnosti na roky 2010 – 2014 sa chýli ku koncu a nová stratégia vnútornej bezpečnosti na roky 2015 – 2019 sa práve pripravuje;

1.

víta prípravu novej stratégie vnútornej bezpečnosti na nadchádzajúce štyri roky; poukazuje na to, že od zavedenia súčasnej stratégie vnútornej bezpečnosti sa objavili nové hrozby pre bezpečnosť a ďalšie požiadavky na odlišnú politickú reakciu; okrem toho pripomína, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bola Charta základných práv EÚ začlenená do právnych predpisov EÚ; preto sa domnieva, že súčasná stratégia vnútornej bezpečnosti by sa mala dôkladne preskúmať, aktualizovať a prepracovať;

2.

domnieva sa, že nevyhnutným predpokladom pre účinnú stratégiu vnútornej bezpečnosti by mala byť dôkladná analýza bezpečnostných hrozieb, ktoré treba riešiť, a že túto analýzu by mal vypracovať Europol v úzkej spolupráci s ďalšími príslušnými orgánmi EÚ a členskými štátmi;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje hodnotenie súčasných nástrojov a zodpovedajúce posúdenie zostávajúcich nedostatkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred tým, ako navrhne vytvorenie nových právnych predpisov a nástrojov, vykonala takéto hodnotenie súčasného stavu a zamerala svoje úsilie na riadne vykonávanie a lepšie uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a nástrojov; osobitne vyzýva Radu, aby v spolupráci s Komisiou komplexne zhodnotila vykonávanie opatrení prijatých v oblasti vnútornej bezpečnosti pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a využila pritom postup stanovený v článku 70 ZFEÚ;

4.

žiada, aby nová stratégia vnútornej bezpečnosti bola strategická, orientovaná na budúcnosť a aby ju bolo možné ľahko prispôsobiť aktuálnemu vývoju, a to tým, že sa bude zameriavať nielen na existujúce, ale aj vznikajúce bezpečnostné hrozby a že sa v rámci nej zaujme integrovaný, komplexný a holistický prístup k prioritným oblastiam, ako je kybernetická bezpečnosť, obchodovanie s ľuďmi a boj proti terorizmu, a k vzájomne prepojeným otázkam, ako je organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí a korupcia;

5.

so znepokojením konštatuje, že rýchlo rastúci počet občanov EÚ, ktorí cestujú do oblastí konfliktov, aby vstúpili do teroristických organizácií a následne sa vrátili na územie EÚ, predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ nový druh hrozby; hodlá riešiť tento znepokojujúci trend prostredníctvom viacrozmerného prístupu, a to okrem iného tým, že i) bude komplexne riešiť základné príčiny, ako sú radikalizácia, neznášanlivosť a diskriminácia, a to podporovaním politickej a náboženskej znášanlivosti, rozvíjaním sociálnej súdržnosti a inkluzívnosti a uľahčovaním opätovného začlenenia, ii) analyzuje podnecovanie k vykonávaniu extrémizmom motivovaných teroristických činov a k odchodom do zahraničia na účely vstupu do teroristických organizácií a prijme opatrenia proti takémuto podnecovaniu, iii) zamedzí v rámci primeraných právnych rámcov náboru a zapájaniu do konfliktov vrátane samotných ciest zahraničných bojovníkov do konfliktných oblastí, iv) naruší finančnú podporu teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorí do nich chcú vstúpiť, a v) v príslušných prípadoch zaistí trestné stíhanie;

6.

upozorňuje, že bezpečnostné hrozby sú rôznorodejšie, nadobudli do väčšej miery medzinárodný charakter, sú početnejšie, asymetrickejšie a vyžadujú si užšiu cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu medzi agentúrami; požaduje účinnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom intenzívnejšieho využívania hodnotných existujúcich nástrojov, ako sú spoločné vyšetrovacie tímy, a prostredníctvom pohotovejšej a efektívnejšej výmeny relevantných údajov a informácií na základe primeraných záruk týkajúcich sa ochrany údajov a súkromia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité urýchlene prijať navrhovanú smernicu o ochrane údajov s cieľom zabezpečiť komplexný právny rámec na výmenu údajov v oblasti presadzovania práva; poukazuje na to, že v záujme prehĺbenia podpory operačnej spolupráce medzi členskými štátmi sú potrebné ďalšie opatrenia na budovanie dôvery; preto podporuje posilnenie európskych vzdelávacích a výmenných programov pre vnútroštátnych odborníkov s cieľom naďalej podporovať európsku kultúru presadzovania práva;

7.

pripomína Európskej rade jej povinnosť v zmysle článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykonávať pravidelné posúdenie hrozieb pre EÚ a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako možno túto povinnosť čo najlepšie plniť, ktoré by zlúčili v súčasnosti rozdrobené a úzko zamerané posúdenia hrozieb a rizík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

8.

žiada, aby sa vyvíjalo úsilie o dosiahnutie vhodnej rovnováhy medzi preventívnymi politikami a represívnymi opatreniami, aby bola zachovaná sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť; zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia by sa mali vždy vykonávať v súlade so zásadami právneho štátu a ochrany základných práv; preto vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní a vykonávaní novej stratégie vnútornej bezpečnosti náležite zohľadňovala nedávne rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov, ktoré si vyžaduje, aby všetky nástroje boli v súlade so zásadami proporcionality, nevyhnutnosti a zákonnosti a aby zahŕňali primerané záruky zodpovednosti a súdnej nápravy;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégii vnútornej bezpečnosti naďalej chýba riadny „rozmer spravodlivosti“; pripomína, že v súlade so Štokholmským programom je potrebné posilniť vzájomnú dôveru postupným rozvíjaním európskej justičnej kultúry na základe rozmanitosti právnych systémov a tradícií, a to prostredníctvom európskej spolupráce a právnych predpisov v tejto oblasti, a osobitne i rozvíjaním justičnej spolupráce v trestných veciach;

10.

poukazuje na to, že riadne vykonávanie novej stratégie vnútornej bezpečnosti je mimoriadne dôležité, že jasné rozdelenie úloh medzi úroveň EÚ a vnútroštátnu úroveň je potrebné a že Európsky parlament a národné parlamenty musia byť súčasťou tohto procesu monitorovania; preto hodlá v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi pristupovať k pravidelnému monitorovaniu riadneho vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti;

11.

zdôrazňuje význam súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími hľadiskami bezpečnosti; domnieva sa, že súčinnosť medzi nástrojmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV) vrátane výmeny informácií a policajnej a justičnej spolupráce s tretími krajinami, najmä využitím dohôd o vzájomnej právnej pomoci, by mala byť na čo najvyššej úrovni, v plnom súlade so zásadami stanovenými v článkoch 2, 3, 6 a 21 ZEÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky príslušné subjekty vrátane koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu a koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi by mali úzko spolupracovať, pri začleňovaní vnútorných a vonkajších aspektov;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť primerané finančné prostriedky na riadne vykonávanie opatrení určených v stratégii vnútornej bezpečnosti, a najmä s cieľom zabezpečiť, aby agentúry EÚ, ako sú Europol a Eurojust, boli dostatočne vybavené na splnenie im pridelených úloh; v tejto súvislosti uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať výskum a inovácie pri vyvíjaní nástrojov, ktoré majú pomôcť v boji proti terorizmu a závažnej a organizovanej trestnej činnosti;

13.

upozorňuje, že stratégia vnútornej bezpečnosti má v praxi aj také dôsledky, ktoré sa týkajú stanovovania priorít operácií európskych agentúr a európskeho financovania v oblasti SVV, v ktorej je Parlament spoluzákonodarcom; preto naliehavo vyzýva Radu, aby pred tým, ako prijme novú stratégiu, náležite zohľadnila podnety Parlamentu v súvislosti s novou stratégiou vnútornej bezpečnosti;

14.

hodlá ďalej rozpracovať svoju pozíciu, pokiaľ ide o priority a opatrenia v oblasti vnútornej bezpečnosti, a to aj na základe očakávaného oznámenia Komisie o novej stratégii vnútornej bezpečnosti, a vstúpiť do plodného dialógu s Radou a Komisiou o tejto otázke v zmysle Lisabonskej zmluvy;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/9

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o mierovom procese na Blízkom východe zo 17. novembra 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky o útoku na synagógu v štvrti Har Nof z 18. novembra 2014 a o teroristickom útoku v Jeruzaleme z 5. novembra 2014, ako aj na vyhlásenie hovorkyne vysokej predstaviteľky EÚ o najnovšom vývoji na Blízkom východe z 10. novembra 2014,

—

so zreteľom na oznámenie švédskej vlády o oficiálnom uznaní Palestínskeho štátu z 30. októbra 2014, ako aj na predchádzajúce uznanie inými členskými štátmi pred pristúpením do Európskej únie,

—

so zreteľom na návrhy na uznanie Palestínskeho štátu, ktoré schválili Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva 13. októbra 2014, írsky Senát 22. októbra 2014, španielsky Parlament 18. novembra 2014, francúzske Národné zhromaždenie 2. decembra 2014 a portugalské Republikové zhromaždenie 12. decembra 2014,

—

so zreteľom na medzinárodné právo,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ opakovane vyjadrila podporu riešeniu v podobe existencie dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, pričom Jeruzalem by bol hlavným mestom oboch štátov a existoval by bezpečný Izraelský štát aj nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný Palestínsky štát, ktoré by nažívali vedľa seba v mieri a bezpečí, a žiadala obnovenie priamych mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou;

B.

keďže nastolenie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi je už vyše pol storočia kľúčovou otázkou pre medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie;

C.

keďže priame mierové rozhovory medzi oboma stranami sú v súčasnosti pozastavené; keďže EÚ vyzvala strany, aby pokračovali v opatreniach vytvárajúcich prostredie založené na dôvere, ktoré je potrebné na zabezpečenie zmysluplných rokovaní, aby sa vyhli krokom, ktoré oslabujú dôveryhodnosť tohto procesu, a zabránili provokáciám;

D.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. novembra 2012 zdôraznil, že mierové a nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, žiadal vytvorenie podmienok na obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi oboma stranami; podporil v tejto súvislosti žiadosť Palestíny, aby sa stala v OSN nečlenským pozorovateľským štátom; považoval to za dôležitý krok v záujme väčšieho zviditeľnenia, posilnenia a zefektívnenia palestínskych požiadaviek a vyzval v tejto súvislosti členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby dospeli v tomto smere k dohode;

E.

keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov sa 29. novembra 2012 rozhodlo udeliť Palestíne štatút nečlenského pozorovateľského štátu v OSN;

F.

keďže uznanie Palestínskeho štátu je v právomoci členských štátov;

G.

pripomína záväzok Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) uznať Izraelský štát od roku 1993;

1.

v zásade podporuje uznanie palestínskej štátnosti a riešenie v podobe existencie dvoch štátov a je presvedčený, že tieto veci by mali ísť ruka v ruke s vývojom mierových rokovaní, ktoré by sa mali posunúť vpred;

2.

podporuje úsilie prezidenta Abbása a palestínskej vlády národného konsenzu; znovu zdôrazňuje dôležitosť upevnenia autority palestínskej vlády konsenzu a jej vedenia v pásme Gazy; naliehavo vyzýva všetky palestínske frakcie vrátane Hamasu, aby akceptovali záväzky Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) a skončili s vnútornými spormi; žiada EÚ, aby nepretržite podporovala Palestínčanov a pomáhala im pri budovaní inštitucionálnych kapacít;

3.

vyjadruje vážne znepokojenie nad narastajúcim napätím a stupňujúcim sa násilím v tomto regióne; čo najrozhodnejšie odsudzuje všetky teroristické či násilné akcie a vyslovuje sústrasť rodinám obetí; upozorňuje na nebezpečenstvo ďalšej eskalácie násilia aj na posvätných miestach, čo by mohlo viesť k premene izraelsko-palestínskeho konfliktu na náboženský konflikt; vyzýva politických vodcov všetkých strán, aby spolupracovali na viditeľných krokoch v záujme zmiernenia situácie, a zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky a dodržiavanie ľudských práv a humanitárneho práva sú jediným spôsobom na dosiahnutie udržateľného riešenia a spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; zdôrazňuje, že každý násilný čin môže len podnecovať extrémizmus na oboch stranách; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa zdržali každého kroku, ktorý by zhoršil situáciu, či už podnecovaním, provokáciou, použitím nadmernej sily alebo odvetou;

4.

ďalej zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť krokom, ktoré by spochybňovali vyjadrené odhodlanie na realizáciu dohodnutého riešenia; zdôrazňuje, že osídlenia sú podľa medzinárodného práva nezákonné; vyzýva obe strany, aby sa zdržali každého kroku, ktorý by mohol oslabiť životaschopnosť a perspektívu riešenia v podobe dvoch štátov;

5.

pripomína svoju rozhodnú podporu riešeniu v podobe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov a existoval by bezpečný Izraelský štát aj nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný Palestínsky štát, ktoré by nažívali vedľa seba v mieri a bezpečí na základe práva na sebaurčenie a úplného dodržiavania medzinárodného práva;

6.

víta nedávnu návštevu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v Izraeli a Palestíne, ako aj jej odhodlanie aktívne sa zapájať do pozitívneho procesu, ktorého cieľom je prelomiť kruh konfliktu a vytvoriť politické podmienky na skutočný pokrok v mierovom procese; je presvedčený, že Európska únia by mala prevziať zodpovednosť a stať sa skutočným aktérom a sprostredkovateľom v mierovom procese na Blízkom východe, aj v záujme obnovenia mierových rozhovorov, a to aj spoločným prístupom a celkovou stratégiou na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu; opakuje, že diplomatický prístup pod záštitou Kvarteta pre Blízky východ je nevyhnutný, a pripomína dôležitosť Arabskej mierovej iniciatívy;

7.

vyzýva PK/VP, aby v tejto súvislosti uľahčila prijatie spoločnej pozície EÚ;

8.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť všeobecný mier, ktorým sa skončí uplatňovanie všetkých nárokov a naplnia sa legitímne túžby oboch strán vrátane túžby Izraelčanov po bezpečnosti a Palestínčanov po štátnosti; zdôrazňuje, že jediným možným riešením konfliktu je koexistencia dvoch štátov, Izraela a Palestíny;

9.

prijíma rozhodnutie o začatí iniciatívy s názvom Poslanci za mier, ktorej cieľom je zhromaždiť poslancov rozličných skupín Európskeho parlamentu, parlamentov Izraela a Palestíny v záujme posunutia programu za mier vpred a doplnenia diplomatického úsilia EÚ;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/11

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorá je základom Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (COM(2012)0582),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (COM(2013)0407),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o akčnom pláne pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (1),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oceliarskom priemysle a o reštrukturalizácii, premiestňovaní a zatváraní podnikov v EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (3),

—

so zreteľom na otázku Komisii o oceliarni Acciai Speciali Terni (AST) v Taliansku (O-000087/2014),

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže európske odvetvie ocele zohrávalo v minulosti významnú úlohu v procese európskej integrácie a tvorí základ pre vytváranie európskej priemyselnej pridanej hodnoty;

B.

keďže oceliarsky priemysel má zásadný význam pre európske hospodárstvo a priemysel a v súčasnosti trpí výrazným poklesom dopytu, čo vedie k neprestajnému rušeniu pracovných miest a znižovaniu konkurencieschopnosti, čo nie je dobrým znamením pre potrebné oživenie európskeho hospodárstva;

C.

keďže EÚ by mala podporovať politiku rozvoja priemyselnej výroby vo všetkých členských štátoch, aby chránila pracovné miesta v EÚ, a mala by sa usilovať splniť svoj indikatívny cieľ zvýšiť podiel HDP pochádzajúceho z priemyslu aspoň na 20 % do roku 2020;

D.

keďže jedným z cieľov EÚ je podporovať oceliarstvo, odstrániť prekážky a hrozby pre jeho konkurencieschopnosť a dosiahnuť, aby reagovalo na meniace sa podmienky na európskych a mimoeurópskych trhoch;

E.

keďže v posledných rokoch oceliarsky priemysel čelil veľkým výzvam z hľadiska reštrukturalizácie a fúzií podnikov, čo prinieslo zodpovedajúce sociálne náklady, a tiež z hľadiska nových požiadaviek súvisiacich s plnením cieľov EÚ v oblasti klímy;

F.

keďže viacero najmä veľkých výrobcov ocele presadzovalo stratégie zamerané na krátkodobé finančné výnosy na úkor inovácií, investícií do výskumu a vývoja, zamestnanosti a obnovy zručností;

G.

keďže európske oceliarstvo zažíva investičný krízu, ktorá ohrozuje jeho vlastnú budúcnosť, zatiaľ čo sa súčasne očakáva, že oceľové materiály budú mať dôležitú úlohu pri poskytovaní udržateľných priemyselných riešení pre urbanizáciu, mobilitu a demografické zmeny;

H.

keďže mierne zvýšenie dopytu povedie k tomu, že Európa sa zmení z čistého vývozcu na čistého dovozcu ocele najmä v kategórii valcovaných výrobkov a produktov s vysokou pridanou hodnotou;

I.

keďže podľa Komisie zatváranie podnikov spôsobilo od roku 2007 stratu 60 000 pracovných miest a výroby sa znížila z 210 miliónov ton v roku 2007 na 166 miliónov ton v roku 2013 (4);

J.

keďže zosúladenie potreby vysokej environmentálnej výkonnosti so zvýšením globálnej konkurencieschopnosti za súčasného zmiernenia obáv týkajúcich sa úniku uhlíka a zlepšenia prístupu k surovinám zostáva základnou výzvou pre oceliarske odvetvie vzhľadom na to, že rozliční konkurenti EÚ sú viazaní rozdielnymi normami;

K.

keďže v globálnom prístupe k oceliarskemu priemyslu treba zohľadniť energetické náklady a keďže ceny energie pre priemyselných spotrebiteľov v EÚ by mohli mať priamy vplyv na konkurencieschopnosť;

L.

keďže ďalšie zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov by mohli znamenať ďalšie úspory nákladov a zníženia emisií pre priemysel;

M.

keďže dopyt z automobilového odvetvia je obmedzený nadmernou štrukturálnou kapacitou, zatiaľ čo iné odvetvia, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra, predstavujú skutočné príležitosti pre oceliarske odvetvie (napr. jedna 3mW veterná turbína predstavuje 500 vozidiel);

N.

keďže vysoké miery nezamestnanosti v EÚ korelujú s jej zmenšujúcou sa priemyselnou a výrobnou produktívnou základňou a keďže súčasná kríza priniesla tvrdé sociálne dôsledky pre postihnutých pracovníkov a regióny;

O.

keďže oceliarsky priemysel EÚ je významným zamestnávateľom, ktorý poskytuje 350 000 priamych pracovných miest a ďalších niekoľko miliónov miest v súvisiacich odvetviach vrátane recyklačného dodávateľského reťazca;

P.

keďže situácia niektorých oceliarní v Európe vyvoláva vážne obavy zamestnancov, ako aj vnútroštátnych a miestnych orgánov;

Q.

keďže spoločnosti v procese reštrukturalizácie by mali konať sociálne zodpovedným spôsobom, pretože doterajšie skúsenosti ukázali, že sociálne a ekonomicky udržateľná reštrukturalizácia si vyžaduje dostatočný sociálny dialóg s osobitným dôrazom na informovanie pracovníkov a konzultovanie s nimi, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom uznesení Parlamentu z 15. januára 2013;

R.

keďže rozsiahle zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach a posilnenie sociálneho dialógu na úrovni EÚ sú kľúčovými predpokladmi pre ochranu záujmov oceliarskych spoločností aj ich zamestnancov;

S.

keďže v mnohých oceliarňach, ktorých kapacita predstavuje celkovo 20 miliónov ton, je už viac ako tri roky dočasne zastavená výroba; keďže zároveň v mnohých európskych oceliarňach sú typickým znakom pracovnej sily starnúci kvalifikovaní pracovníci krátko pred dôchodkom;

T.

keďže odvetvia s vyspelými technológiami, napríklad v oceliarskom priemysle, sa používajú ako vzor technologického know-how, ktoré treba chrániť, a keďže sú potrebné okamžité opatrenia na zabránenie premiestňovaniu týchto odvetví mimo územia EÚ;

U.

keďže výskum a vývoj majú strategický význam pre odvetvie, ktoré musí nájsť spôsob, ako znížiť svoje emisie, najmä (ale nie výlučne) emisie CO2;

1.

zdôrazňuje, že európske hospodárske oživenie závisí predovšetkým od silného výrobného priemyslu, v ktorom hrá kľúčovú rolu oceliarstvo, a že výroba sa odvíja od domáceho dopytu a rastu;

2.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zachovať know-how a odborné znalosti vybudované v dôležitých priemyselných oblastiach, čo zabezpečí diverzifikáciu, environmentálne záruky a inovatívne produkty;

3.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prípravu plánu priemyselnej politiky, ktorý má byť hotový v prvej polovici roka 2015, s cieľom oživiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovom trhu v záujme zaručenia skutočne rovnakých podmienok a súčasného zabezpečenia prísnych sociálnych a environmentálnych noriem v EÚ a úsilia o reciprocitu s tretími krajinami;

4.

domnieva sa, že ambiciózny prístup k reindustrializácii v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania má rozhodujúci význam pre dosiahnutie skutočnej priemyselnej politiky EÚ a obnovenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ na globálnej úrovni;

5.

vyzýva Komisiu, aby skúmala strategické postavenie európskeho oceliarskeho priemyslu vo svete, pretože oceliarstvo je v mnohých krajinách považované za strategické odvetvie, a aby konkrétne vypracovala jasný plán strednodobých a dlhodobých iniciatív, ktoré zamýšľa navrhnúť na podporu oceliarskeho priemyslu v Európe; zdôrazňuje, že v rámci tohto plánu sa musia včas a vo veľkom rozsahu zapojiť sociálni partneri na všetkých úrovniach; domnieva sa, že z dôvodu pokračujúcej krízy by sa mala predkladať aj výročná správa o plnení akčného plánu pre oceliarsky priemysel, aby sa mohlo nadviazať na pozitívne trendy z predchádzajúceho roka a aby sa nestratil tento pozitívny impulz;

6.

žiada Komisiu, aby vytvorila nástroj na hĺbkovú analýzu trhu s oceľou, ktorý by mohol poskytovať presné informácie o európskej a celosvetovej rovnováhe medzi dopytom a ponukou, pričom by rozlišoval medzi štrukturálnymi a cyklickými zložkami vývoja na tomto trhu; domnieva sa, že monitorovanie trhu s oceľou by mohlo významne prispieť k transparentnosti trhov s oceľou a šrotom a poskytnúť cenné vstupné údaje pre nápravné a proaktívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na cyklický charakter oceliarskeho priemyslu; žiada Komisiu, aby využila tento nástroj na analýzu trhu na predvídanie rizík a preskúmanie toho, ako zatváranie závodov vplýva na oživenie tohto odvetvia;

7.

žiada Komisiu, aby v krátkom čase predložila správu o hlavných problémoch európskeho oceliarskeho priemyslu vrátane sociálnych, hospodárskych a environmentálnych aspektov; v tejto súvislosti pripomína, že Komisia je po skončení platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele oprávnená zaoberať sa otázkami súvisiacimi s hospodárskym a sociálnym vplyvom vývoja v európskom oceliarskom priemysle; vyzýva Komisiu, aby využila pozitívne skúsenosti, najmä pokiaľ ide o tripartitné strategické úvahy a výskum;

8.

žiada, aby sa v rámci novozvoleného kolégia komisárov čo najrýchlejšie vytvorila skupina na vysokej úrovni pre oceliarstvo, v ktorej by bol plnoprávne zastúpený aj Parlament, a aby sa v uvedenom rámci konali schôdze, na ktorých by relevantné zainteresované strany informovala o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní 40 opatrení, ktoré Komisia vymedzila vo svojom akčnom pláne pre oceliarstvo; vyzýva Komisiu, aby sa schôdze skupiny na vysokej úrovni konali, ak je to vhodné a možné, v primeraných časoch na to, aby jej práca mohla byť podkladom pre diskusie Rady pre konkurencieschopnosť; vyzýva Komisiu, aby raz ročne organizovala tematické stretnutie so zástupcami energeticky náročných odvetví, venované hospodárskej súťaži, obchodu, energetickej politike alebo politike v oblasti klímy, pretože niektoré z problémov oceliarstva sa týkajú aj iných energeticky náročných odvetví;

9.

považuje za veľmi dôležité, aby sa úzko zapojili regionálne a miestne orgány a odbory zastupujúce oblasti, v ktorých sídlia oceliarne, aby sa podporila spolupráca a výmena informácií a najlepších postupov medzi hlavnými zainteresovanými stranami v členských štátoch;

10.

zdôrazňuje, že treba preskúmať, ako je možné riešiť investičnú krízu, aby sa európsky priemysel transformoval tak, aby bol udržateľný a ziskový, pričom treba mať na pamäti, že investície do oceliarstva sa vyznačujú dlhodobou návratnosťou; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila vyčlenenie časti svojho investičného balíka na životaschopné dlhodobé projekty v oblasti infraštruktúry a na inovácie týkajúce sa rozsiahlych priemyselných projektov vrátane projektov v oblasti energetickej efektívnosti a nízkouhlíkových projektov, čo by tiež mohlo priniesť významné zvýšenie dopytu po oceli v EÚ;

11.

ďalej podporuje využívanie ďalších inovatívnych finančných nástrojov, napríklad finančných nástrojov s rozdelením rizika, ktoré v čase krízy uprednostňujú oceliarsky priemysel; vyzýva Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby navrhli dlhodobý rámec financovania projektov v oblasti oceliarstva;

12.

zdôrazňuje, že podpora oceliarskeho priemyslu má zásadný význam a zahŕňa strategický rozvoj nových kľúčových sektorov využívajúcich oceliarske produkty, napríklad v energetike (výroba a distribúcia energie z obnoviteľných zdrojov), doprave a projektoch výstavby s efektívnym využitím zdrojov, čím sa vytvoria stimuly pre efektívne výrobné postupy, posilní vnútorný trh a stimuluje rozvoj zručností;

13.

požaduje uplatňovanie prístupu zahŕňajúceho posudzovanie životného cyklu na vyhodnocovanie vplyvov na životné prostredie, ako aj obmedzenie využívania zdrojov vo všetkých fázach životného cyklu, čo zahŕňa ťažbu a konverziu surovín a následne výrobu a distribúciu, použitie a/alebo spotrebu, s cieľom presadzovať opätovné využívanie, recykláciu materiálu a energetické zhodnocovanie a obmedziť konečný odpad;

14.

vyzýva Komisiu, aby overila, či uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže viedlo k nespravodlivým riešeniam na európskom trhu s oceľou, ktoré mohli mať negatívny vplyv na jeho efektívnosť, a ak by to tak bolo, nabáda ju, aby predložila nápravné opatrenia a zabránila opakovaniu takýchto situácií v budúcnosti; zdôrazňuje, že rozhodnutia alebo nápravné opatrenia Komisie v oblasti práva hospodárskej súťaže by nemali ohroziť ekonomickú životaschopnosť jednotlivých oceliarní, najmä v kontexte silnejúcej svetovej konkurencie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala podniknúť aj kroky na ochranu kľúčovej priemyselnej infraštruktúry a výrobných kapacít pred špekulatívnym odpredajom aktív;

15.

nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, aby súčasný systém štátnej pomoci pre energeticky náročné priemyselné odvetvia nenarúšal hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a zaručila tak pre spoločnosti rovnaké podmienky; zastáva názor, že energeticky náročné odvetvia potrebujú stabilný rámec pre svoje investície, aby sa zaručila vysoká zamestnanosť;

16.

nabáda Komisiu, aby priznala priemyselnej politike väčší význam prijatím opatrení, ktoré umožnia znovu oživiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovom trhu, a zabezpečila skutočne rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty;

17.

vyzýva Komisiu, aby sa včas a účinne zaoberala nelegálne subvencovaným dumpingovým dovozom ocele na trh EÚ a aby v súlade s existujúcim právom EÚ podľa potreby využívala nástroje nápravy v oblasti obchodu, ktoré EÚ má;

18.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala schodnosť kompenzačných opatrení medzi štátmi týkajúcich sa emisií uhlíka (platby kvót ETS pre oceľ vyrobenú mimo EÚ), na základe ktorých by sa vytvorili rovnaké podmienky, pokiaľ ide o emisie CO2, a vyriešil by sa problém úniku uhlíka;

19.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce obchodné dohody budú obsahovať ustanovenia, ktoré významne zlepšia vývozné príležitosti a prístup na trhy pre európsku oceľ a oceliarske výrobky; zdôrazňuje, že spravodlivý obchod s oceliarskymi produktmi môže fungovať len na základe dodržiavania základných práv zamestnancov a environmentálnych noriem a že dovoz za ceny na úrovni dumpingu vedie k nekalej súťaži, najmä pre európskych výrobcov nerezovej ocele; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné modernizovať nástroje EÚ na ochranu obchodu, a vyzýva Komisiu, aby členské štáty nabádala na podniknutie konkrétnych krokov, ktoré tento modernizačný proces urýchlia, čim sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a EÚ sa umožní prijímať rýchle a primerané opatrenia v boji proti nekalým obchodným praktikám;

20.

verí, že konštruktívne opatrenia navrhnuté v tomto uznesení umožnia oceliarskemu priemyslu zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni, pričom ukážu, že oceliarske výrobky z EÚ spĺňajú prísnejšie sociálne, environmentálne a hospodárske normy než produkty odinakiaľ, a zdôraznia kvalitu producentov ocele z EÚ, čím by sa zároveň zlepšilo vnímanie spotrebiteľov;

21.

zdôrazňuje, že prísne európske normy pre ochranu klímy a životného prostredia by sa mohli stať celosvetovými normami, čím by sa zabezpečili spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

22.

uvedomuje si ťažkosti, s ktorými sa oceliarske odvetvie stretáva v mnohých členských štátoch a ktoré sú čiastočne spôsobené výrazným poklesom celosvetového dopytu, nárastom energetických nákladov a čoraz rozsiahlejším premiestňovaním výroby mimo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v plnej miere implementovala Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a odporúčania Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov týkajúce sa politiky;

23.

domnieva sa, že právne predpisy v oblasti odpadu by sa mali zlepšiť, napríklad prostredníctvom revízie smernice o vozidlách po dobe životnosti, aby bolo možné udržať fungovanie trhu EÚ s oceľovým šrotom; pripomína význam dobre fungujúceho trhu so šrotom, ktorý by sa mal ďalej posilňovať a podporovať vzhľadom na stratégiu týkajúcu sa obehového hospodárstva v EÚ, aby sa predišlo nadmerným zvýšeniam cien v dôsledku prítomnosti podnikov z krajín mimo EÚ na trhu EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zvážila uplatňovanie vývozných ciel na trhu EÚ so šrotom, aby sa zabránilo environmentálnemu dumpingu, ku ktorému zvyčajne dochádza;

24.

pripomína, že je potrebné investovať do vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov, a zdôrazňuje význam pozorného sledovania priebežného vývoja Komisiou s cieľom chrániť priemyselné dedičstvo a dotknutých pracovníkov;

25.

žiada Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby členské štáty neboli využité jeden proti druhému v prípade, keď veľký výrobca ocele prevádzkujúci závody v niekoľkých krajinách oznámi reštrukturalizáciu; navyše, vzhľadom na dôležitosť koordinácie politík v záujme zabezpečenia udržateľného a konkurencieschopného oceliarskeho priemyslu, ktorý efektívne využíva zdroje a dokáže reagovať na meniace sa podmienky na európskych a mimoeurópskych trhoch, požaduje celoeurópske riešenie, ktoré v európskych regiónoch zachová a vytvorí kvalitné pracovné miesta a priemyselnú výrobu;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby podniky, sociálni partneri a miestne orgány predvídali požiadavky na odbornú prípravu vyplývajúce z možného obnovenia prevádzky v oceliarňach, v ktorých bola výroba dočasne zastavená;

27.

súhlasí s podporou programu na prenos know-how, aby kvalifikovaní starší pracovníci v európskych oceliarňach mohli odovzdávať svoje vedomosti a zručnosti novým pracovníkom;

28.

zdôrazňuje, že európske spoločnosti by mali normy EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a účasti zamestnancov na riadení spoločností uplatňovať aj v tretích krajinách;

29.

zdôrazňuje, že pre ekonomický úspech je nevyhnutné zapojiť zamestnancov do inovačných a reštrukturalizačných opatrení, a preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu s účasťou sociálnych partnerov s cieľom poskytovať poradenstvo týkajúce sa európskeho akčného plánu pre oceliarsky priemysel, implementovať tento plán a monitorovať ho;

30.

žiada sociálnych partnerov oceliarní, ktoré sú v kritickej hospodárskej situácii, aby zvážili možnosť spoločne obmedziť pracovný čas s cieľom reagovať na krízové situácie a predísť prepúšťaniu a stratám pracovných miest;

31.

vyzýva Komisiu, aby zefektívnila príslušné fondy EÚ, ako sú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a Európsky sociálny fond (ESF), a nástroje politiky s cieľom znížiť sociálne náklady prispôsobenia sa a zabezpečiť, aby sa príslušné zručnosti zachovávali a rozvíjali v záujme budúcej konkurencieschopnosti odvetvia;

32.

navrhuje, aby spoločnosti všetky svoje prostriedky z predaja bezplatných kvót investovali do nízkouhlíkového hospodárstva (vybavenie, technológie, výskum a vývoj a odborná príprava pracovníkov);

33.

domnieva sa, že v budúcnosti treba očakávať závažné zmeny v oceliarstve a ďalších priemyselných odvetviach; v tejto súvislosti sa domnieva, že členské štáty by mali užšie zosúladiť politiky vzdelávania a odbornej prípravy s potrebami trhu práce, aby boli schopné vyrovnať sa s podobnými situáciami, a mali by podporovať príťažlivosť technických a vedeckých odborov s cieľom zabezpečiť pre oceliarsky priemysel špecializovaných odborníkov na podporu inovácií;

34.

zdôrazňuje, že na vyrovnanie sa s prechodom k udržateľnejším výrobným procesom a výrobkom sú potrební kvalifikovaní a skúsení ľudia, a vyzýva na vypracovanie stratégie v oblasti európskej odbornej prípravy a vzdelávania; víta projekt ekologizačného technického odborného vzdelávania a odbornej prípravy pre oceliarsky priemysel, v rámci ktorého oceliarske spoločnosti, výskumné inštitúcie a sociálni partneri spoločne preskúmali potreby zručností pre environmentálnu udržateľnosť; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala implementáciu zistení, ktoré vyplynú z tohto projektu;

35.

uznáva, že je potrebné vypracovať a šíriť najlepšie dostupné technológie (BAT) v celej EÚ, pričom všade, kde je to možné, treba podporovať nahradenie nerastných surovín železným šrotom, častejšie využívanie elektrických oblúkových pecí (EAF) a nahradenie koksu plynom;

36.

žiada, aby sa investície nasmerovali na technológie zamerané na maximalizáciu využitia vstupnej energie a opätovné získanie energie, napríklad prostredníctvom optimálneho využitia procesných plynov a odpadového tepla, ktoré by mohlo byť použité na výrobu pary a elektriny;

37.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú sociálnu ochranu a pracovné podmienky, ako aj dôstojné mzdy, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, a účinnú ochrana proti nespravodlivému prepusteniu;

38.

zdôrazňuje, že je potrebné investovať do výskumu a inovácií ako kľúčových aspektov pre oživenie a obnovu európskeho hospodárstva vo všeobecnosti, a konkrétne oceliarskeho priemyslu, ktorý je založený na dlhých životných cykloch a má vysoký potenciál na recykláciu; v tejto súvislosti poukazuje na existujúce a nové technológie redukcie železnej rudy na báze vodíka, ktorými by sa mohol znížiť alebo odstrániť veľký objem emisií CO2; žiada, aby sa pre tzv. spravodlivé oceliarske výrobky zaviedla a propagovala značka „vyrobené v Európe“;

39.

domnieva sa, že spoločným úsilím v oblasti výskumu a vývoja sa bude presadzovať nízkouhlíkové oceliarstvo s nízkym vplyvom na životné prostredie, čím sa bude podporovať udržateľný a konkurencieschopný priemysel;

40.

v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam programov Horizont 2020 a Udržateľný spracovateľský priemysel prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a energie (SPIRE), ako aj to, že najrizikovejšie inovačné a výskumné programy musí financovať Európska investičná banka a budúci nástroj NER400;

41.

vyzýva Komisiu, aby implementovala ambicióznu inovačnú politiku, ktorá otvorí cestu k vývoju vysokokvalitných, energeticky efektívnych a inovatívnych výrobkov a procesov umožňujúcich EÚ, aby čelila stále silnejšej celosvetovej konkurencii; zdôrazňuje, že inovácie nových produktov – ako sú masívne oceľové odliatky vrátane vysokopevnostných a vysoko odolných oceľových plechov vyrábaných pre automobilový priemysel, ako aj vysoko legovanej ocele s rôznymi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami – a nové výrobné postupy, predovšetkým využívanie vodíka v metalurgii a pretavovanie, sú kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu voči dodávateľom z tretích krajín a že táto oblasť by mala dostať osobitnú podporu;

42.

pripomína, že inovácie treba presadzovať nielen podporou výskumu, vývoja a prenosu znalostí, ale aj podporou uvádzania na trh, inovačných zoskupení, verejno-súkromných partnerstiev v strategických odvetviach, ako je oceliarsky priemysel, s cieľom mobilizovať viac súkromného kapitálu;

43.

podporuje financovanie priemyselných pilotných projektov zameraných na znižovanie emisií CO2, aby bolo možné uskutočniť naliehavý a nevyhnutný prechod na udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo, ktorého nosnými zložkami budú energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a inteligentná infraštruktúra, a na premenu technológie výroby ocele s veľmi nízkymi emisiami CO2 (ULCOS) na nástroj energeticky a environmentálne efektívnej priemyselnej politiky;

44.

domnieva sa, že možnosti znižovania emisií, najmä pre odvetvia oceliarstva, budú vo veľkej miere závisieť od nových technológií, a preto zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by mohli výskumné a inovačné programy financované EÚ zohrávať pri podpore európskeho hospodárstva prostredníctvom programu Horizont 2020, ako aj ich úlohu pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho odvetvia a vysokej kvality jeho výroby; pripomína, že výskum a inovácie sú dôležitými hnacími silami hospodárskeho rastu a konkurencieschopného priemyslu;

45.

vyzýva Komisiu, aby implementovala iniciatívu SustSteel tak, ako je navrhnutá v akčnom pláne pre oceliarsky priemysel, pričom má plnú podporu Parlamentu, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, a aby tak urobila čo najskôr;

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/18

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2013 o opatreniach EÚ a členských štátov na zvládnutie toku utečencov v dôsledku konfliktu v Sýrii (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o migračných tokoch v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy (2),

—

so zreteľom na prejav, ktorý predniesol predseda Európskeho parlamentu počas svojej návštevy na Lampeduse 2. a 3. októbra 2014 pri príležitosti pripomenutia si výročia tragédie z 3. októbra 2013,

—

so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návštevách jeho delegácií na Lampeduse v novembri 2011, v Jordánsku vo februári 2013 (s cieľom posúdiť situáciu utečencov zo Sýrie) a v Bulharsku v januári 2014 (s cieľom posúdiť situáciu žiadateľov o azyl a utečencov, a to najmä zo Sýrie),

—

so zreteľom na rozpravy na svojich plenárnych zasadnutiach 9. októbra 2013 o politikách EÚ v oblasti migrácie v Stredozemí, s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy,

—

so zreteľom na rozpravy, ktoré sa uskutočnili od začiatku súčasného volebného obdobia: 22. júla 2014 o vykonávaní oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; 4. septembra 2014 o činnostiach agentúry Frontex v stredozemí a o osobitnej skupine pre Stredozemie; 24. septembra 2014 o 5. výročnej správe Komisie o prisťahovalectve a azyle za rok 2013 (3) a o výročnej správe Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o situácii v oblasti azylu v Európskej únii (2013),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie zo 4. decembra 2013 (4),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013,

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 22. mája 2014 o vykonávaní oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie (5),

—

so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí 26. – 27. júna 2014 a v ktorých vymedzila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie na nasledujúce roky v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (6),

—

so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, ktoré predseda Juncker predložil na plenárnom zasadnutí z 15. júla 2014;

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Európska prisťahovalecká politika z 11. septembra 2014 (7),

—

so zreteľom na záväzky, ktoré komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Avramopoulos prijal na svojom vypočutí pred Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 30. septembra 2014,

—

so zreteľom na závery Rady o prijímaní opatrení na lepšie zvládanie migračných tokov prijaté 10. októbra 2014,

—

so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) z apríla 2012 s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori,

—

so zreteľom na výročné správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov, najmä na správu o riadení vonkajších hraníc EÚ a jeho vplyve na ľudské práva migrantov uverejnenú v apríli 2013 a správu o pracovnom vykorisťovaní migrantov uverejnenú v apríli 2014,

—

so zreteľom na prejav Jeho Svätosti pápeža Františka, ktorý predniesol počas svojej návštevy Parlamentu 25. novembra 2014,

—

so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (O-000078/2014 – B8-0037/2014, O-000079/2014 – B8-0038/2014),

—

so zreteľom na rozpravu o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii, ktorá sa uskutočnila v Parlamente 25. novembra 2014,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.

keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu počas prvých deviatich mesiacov roku 2014 zahynulo v Stredozemnom mori najmenej 3 072 osôb (8), čo opätovne poukazuje na potrebu vyvinúť maximálne úsilie na záchranu životov ľudí v nebezpečenstve, ako aj na nevyhnutnosť, aby si členské štáty plnili svoje záväzky v oblasti záchrany v medzinárodných vodách;

B.

keďže podľa niektorých správ bolo približne 500 migrantov zavraždených po tom, ako obchodníci s ľuďmi zrejme napadli a zámerne potopili loď, ktorá mala migrantov prepraviť z Egypta do EÚ; keďže pašeráci a obchodníci s ľuďmi zneužívajú nelegálnu migráciu a keďže tieto siete predstavujú vážne riziko pre životy migrantov a problém pre EÚ;

C.

keďže v rámci hliadkovacej, záchranárskej a pozorovacej operácie Mare Nostrum, ktorú začalo Taliansko vykonávať s cieľom posilniť humanitárne záchranné činnosti v Stredozemí, bolo v priebehu 364 dní zachránených 150 810 migrantov (9); keďže talianska vláda oznámila svoj zámer zastaviť svoju operáciu Mare Nostrum;

D.

keďže spoločná operácia Triton, ktorú koordinuje agentúra FRONTEX, sa stala plne funkčnou 1. novembra 2014 a nie je jasné, aké budú príspevky členských štátov v budúcnosti;

1.

uznáva, že je dôležité vypracovať holistický prístup k migrácii;

2.

opakuje, že je potrebné, aby EÚ posilnila spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity voči členským štátom, ktoré či už v absolútnych, alebo pomerných hodnotách prijímajú najvyšší počet utečencov a žiadateľov o azyl (v súlade s článkom 80 ZFEÚ); pripomína povinnosti vyplývajúce z článkov 78 a 79 ZFEÚ;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tragickými stratami na životoch v stredomorskej oblasti; nalieha na EÚ a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabrániť ďalším stratám na životoch na mori; uvedomuje si, že je potrebné zabezpečiť, aby boli záchranné a pátracie povinnosti skutočne splnené a aby preto boli v strednodobom i dlhodobom horizonte riadne financované;

4.

považuje za nevyhnutné uvažovať o posilnení hraničnej politiky a bezpečnosti a o tom, ako zlepšiť budúcu úlohu Frontexu a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO); vyzýva členské štáty, aby naďalej prejavovali solidaritu a odhodlanie tým, že budú v dostatočnej miere prispievať do rozpočtov a na operácie týchto agentúr;

5.

pripomína, že členské štáty by mali v prípade obchodovania s ľuďmi a pašovania do EÚ i v rámci jej územia, ako aj v prípade jednotlivcov alebo skupín zneužívajúcich zraniteľných migrantov v EÚ stanoviť prísne trestnoprávne sankcie, a že by mali zriadiť rozsiahle informačné kampane s cieľom zvýšiť povedomie o rizikách, ktorým čelia osoby, ktoré zveria svoje životy do rúk pašerákov a osoby, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi;

6.

domnieva sa, že treba preskúmať ďalšie možnosti legálnej migrácie;

7.

považuje za potrebné preskúmať možnosť budúcich iniciatív, ktoré by nasledovali dobré príklady v oblasti presídľovania, a to vrátane dobrovoľného programu pre presídľovanie ustanoveného v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu; pripomína, že EÚ ponúka finančnú podporu tým členským štátom, ktoré sú pripravené implementovať programy presídľovania;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať celkovú stratégiu spolupráce s tretími krajinami vrátane subsaharskej Afriky, severnej Afriky a Blízkeho východu, pokiaľ ide o humanitárnu, finančnú a politickú pomoc, a to v prípade potreby aj v oblasti presadzovania práva; okrem iného požaduje objasnenie, pokiaľ ide o úlohu opatrení týkajúcich sa regionálnej ochrany, presídľovania a navracania vrátane dohôd o riadení migrácie s krajinami pôvodu aj tranzitnými krajinami, s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tretie krajiny dodržiavali medzinárodné právo, pokiaľ ide o záchranu životov na mori, a aby zabezpečili ochranu utečencov a dodržiavanie základných práv;

9.

mala by zvážiť možnosť urýchleného spracúvania žiadostí – v spolupráci s tretími krajinami tranzitu a pôvodu, ako aj možnosť návratu tých osôb, ktoré nespĺňajú podmienky na získanie azylu a ochrany v EÚ, čím sa zabezpečí, že zdroje sa budú využívať predovšetkým v prospech tých, ktorí potrebujú ochranu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať politiky dobrovoľného návratu a zároveň zabezpečiť ochranu práv všetkých migrantov a zaručiť bezpečný a legálny prístup k azylovému systému EÚ;

10.

domnieva sa, že by sa mala vykonať analýza toho, ako sú v tejto súvislosti vynakladané prostriedky v oblasti vnútorných vecí vrátane prostriedkov na núdzové opatrenia, najmä na opatrenia v oblasti migrácie a azylu, kontroly hraníc, boja proti pašovaniu a nezákonnému obchodovaniu a navracania utečencov, ako aj analýza prostriedkov na zahraničnú a rozvojovú politiku EÚ;

11.

vyjadruje znepokojenie nad tým, ako zabezpečiť účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému – a to vrátane, v prípade potreby a ak je to nevyhnutné, spustenia mechanizmu včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia (článok 33 nariadenie (EÚ) č. 604/2013) alebo prostredníctvom konaní o porušení povinnosti v prípade, ak právne predpisy EÚ nie sú riadne vykonávané – a ako zaručiť účinné spoločné normy týkajúce sa prijímania, postupov a kvalifikácie v rámci celej EÚ a súčasné zabezpečiť ochranu najzraniteľnejších osôb a podporiť sociálne začlenenie utečencov;

12.

poveruje svoj príslušný výbor, aby posúdil jednotlivé politiky, ktorých sa tieto otázky týkajú, s použitím dodatočných zdrojov, napríklad zdrojov na organizovanie vypočúvaní a ad hoc delegácií, aby vypracoval súbor odporúčaní a aby do konca roka 2015 predložil plénu správu v podobe strategickej iniciatívnej správy;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/21

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii vo Venezuele vrátane uznesenia z 24. mája 2007 o prípade siete Radio Caracas TV vo Venezuele (1), z 23. októbra 2008 o zákazoch politickej činnosti vo Venezuele (2), zo 7. mája 2009 o prípade Manuela Rosalesa (3), z 11. februára 2010 o Venezuele (4), z 8. júla 2010 o Venezuele, najmä o prípade Marie Lourdes Afiuniovej (5), z 24. mája 2012 o odchode Venezuely z Medziamerickej komisie pre ľudské práva (6) a z 27. februára 2014 o politickej situácii vo Venezuele (7),

—

so zreteľom na tlačové vyhlásenia hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej z 28. marca 2014 a z 15. apríla 2014 o situácii vo Venezuele,

—

so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržania v rámci Komisie pre ľudské práva Valného zhromaždenia OSN z 26. augusta 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. októbra 2014 o zadržiavaní demonštrantov a politikov vo Venezuele,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého je Venezuela zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže hospodárska kríza, vysoká miera korupcie, chronický nedostatok základného tovaru, násilie a politické rozpory viedli od februára 2014 k pokojným protestom proti vláde prezidenta Nicolása Madura, ktoré stále prebiehajú; keďže demonštranti sa stretli s neprimeraným používaním sily a násilia zo strany polície, príslušníkov národnej gardy a násilníckych a nekontrolovaných ozbrojených provládnych skupín; keďže podľa miestnych a medzinárodných organizácií viac než 1 700 demonštrantov čaká na proces a viac ako 69 je stále väznených, pričom najmenej 40 ľudí bolo pri protestoch zabitých, zatiaľ čo ich vrahovia zostávajú nepotrestaní; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdzuje, že dostal správy o viac ako 150 prípadoch zlého zaobchádzania počas zadržania vrátane mučenia; keďže podľa niekoľkých zdrojov prenasledovanie demokratickej opozície bezpečnostnými silami stále pokračuje;

B.

keďže sloboda prejavu a právo zúčastňovať sa na pokojných demonštráciách sú základnými kameňmi demokracie a uznávajú sa vo venezuelskej ústave; keďže rovnosť a spravodlivosť pre všetkých nie sú možné bez rešpektovania základných slobôd a práv každého občana; keďže mnohé správy potvrdzujú, že médiá sú predmetom silnejúcej cenzúry a zastrašovania; keďže na 70. valnom zhromaždení Americkej tlačovej asociácie (American Press Association – IAPA) v Santiagu (Čile) táto organizácia vyhlásila, že Venezuela vyvíja na nezávislé médiá väčší tlak, a naliehavo vyzvala Venezuelu, aby rešpektovala slobodu prejavu, pričom varovala pred ďalšou stratou demokratických slobôd;

C.

keďže líder opozície Leopoldo López bol 18. februára 2014 svojvoľne zadržaný na základe obvinení zo sprisahania, z podnecovania násilných demonštrácií, z podpaľačstva a z poškodzovania majetku; keďže po svojom uväznení utrpel fyzické a psychické mučenie a bol držaný v samoväzbe; keďže opoziční starostovia Daniel Ceballos a Vicencio Scarano, ako aj policajný dôstojník Salvatore Lucchese boli zatknutí za to, že nezastavili protesty a občiansku vzburu vo svojich mestách, a boli odsúdení na niekoľko rokov odňatia slobody; keďže opoziční členovia kongresu Juan Carlos Caldera, Ismael García a Richard Mardo čelia vyšetrovaniam a súdnym konaniam s cieľom pozastaviť ich členstvo a vylúčiť ich z kongresu;

D.

keďže vodcovia študentov, ako napríklad predseda študentského centra fakulty sociálnej práce na Ústrednej univerzite Venezuely Sairam Rivas, Cristian Gil a Manuel Cotiz, boli neoprávnene zadržiavaní v priestoroch patriacich Bolívarovskej spravodajskej službe počas viac ako 120 dní a boli podrobení mučeniu a zlému zaobchádzaniu v súvislosti s protestmi, ktoré sa uskutočnili medzi februárom a májom 2014, pričom boli obvinení z trestných činov podnecovania trestnej činnosti a využívania maloletých na páchanie trestnej činnosti;

E.

keďže Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad al-Husajn 20. októbra 2014 vyjadril obavy v súvislosti so zadržaním protestujúcich a vyzval na prepustenie všetkých ľudí, ktorí boli zadržaní za uplatňovanie svojho práva na pokojný protest; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržania 8. októbra 2014 označila zadržiavanie Leopolda Lópeza za nezákonné, svojvoľné a politicky motivované a požadovala prepustenie Lópeza a všetkých osôb, ktoré sú naďalej svojvoľne zadržiavané;

F.

keďže venezuelská vláda má osobitnú zodpovednosť dodržiavať zásady právneho štátu a medzinárodné právo vzhľadom na to, že od 16. októbra 2014 je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN;

G.

keďže v pripomienkach v nedávnej správe Výboru OSN proti mučeniu o Venezuelskej bolívarovskej republike sa výslovne vyjadruje znepokojenie nad prevládajúcou beztrestnosťou, mučením a zlým zaobchádzaním s politickými väzňami, nadmerným používaním sily, súhlasom a spoluvinou v súvislosti s akciami provládnych ozbrojených skupín, svojvoľným zadržiavaním a neexistenciou základných procesných záruk; keďže v tejto správe sa požadovalo okamžité prepustenie všetkých svojvoľne zadržiavaných osôb vrátane Leopolda Lópeza a Daniela Ceballosa, ktorí boli zadržaní za uplatnenie svojho práva vyjadriť sa a pokojne protestovať, a okrem toho v nej bolo vyjadrené znepokojenie nad útokmi na novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv, mimosúdnymi popravami a úplnou neexistenciou nezávislého súdnictva;

H.

keďže generálny tajomník Organizácie amerických štátov (OAS) José Miguel Insulza požadoval prepustenie osôb uväznených za účasť na protestoch; keďže Medziamerická komisia pre ľudské práva vyjadrila hlboké znepokojenie nad situáciou, pokiaľ ide o slobodu združovania a slobodu prejavu vo Venezuele;

I.

keďže rozhodnutie Venezuely odstúpiť od Amerického dohovoru o ľudských právach nadobudlo účinnosť 10. septembra 2013; keďže v dôsledku tohto opatrenia nemôžu občania a obyvatelia Venezuely podať žiadnu sťažnosť na Medziamerickom súde pre ľudské práva;

J.

keďže poslankyňu národného zhromaždenia Maríu Corinu Machadovú, ktorá získala najväčší počet hlasov v rámci ľudového hlasovania vo Venezuele, v marci 2014 nezákonne a svojvoľne odvolal z funkcie, zbavil mandátu a vykázal z parlamentu predseda národného zhromaždenia Diosdado Cabello, ktorý ju obvinil z vlastizrady, pretože sa v stálej rade OAS vyslovila proti rozsiahlemu a systematickému porušovaniu ľudských práv vo Venezuele;

K.

keďže María Corina Machadová počas svojej politickej a parlamentnej činnosti čelila viacerým trestným konaniam, politickému prenasledovaniu, hrozbám, zastrašovaniu, obťažovaniu, a dokonca aj fyzickému násiliu zo strany vládnych stúpencov v rámci snemovne národného zhromaždenia; keďže bola nedávno obvinená z pokusu o atentát na prezidenta Madura a mohla by byť odsúdená na trest odňatia slobody až do 16 rokov;

L.

keďže súdnictvo nefunguje ako nezávislá súčasť štátnej správy; keďže od tohto súdneho systému nemožno očakávať vykonávanie nestranného vyšetrovania alebo vynášanie spravodlivých rozsudkov vo veci obvinení voči opozícii;

M.

keďže iba dodržiavanie základných práv a slobôd a konštruktívny a ohľaduplný dialóg vedený v duchu tolerancie môžu krajine pomôcť dostať sa z tejto vážnej krízy a prekonať ťažkosti v budúcnosti;

N.

keďže v apríli 2014 sa medzi vládou a opozíciou začali rokovania o protestoch nazývané „Mesa de Diálogo“, ktoré sa však, žiaľ, po mesiaci prerušili bez dosiahnutia akéhokoľvek úspechu;

O.

keďže Venezuela je krajinou s najväčšími energetickými zásobami v Latinskej Amerike; keďže obyvatelia Venezuely trpia vážnym nedostatkom základných komodít, ceny potravín sa zdvojnásobili a začalo sa poskytovanie potravín na prídel; keďže ceny ropy naďalej výrazne klesajú, čo prehlbuje hospodársky útlm a ohrozuje krehké hospodárstvo krajiny závislé od ropy;

P.

keďže neschopnosť štátu zachovávať právo a poriadok viedla k tomu, že Venezuela sa stala jednou z krajín s najvyššou mierou násilia na svete; keďže podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu pretrvávajúca politická a hospodárska kríza vo Venezuele prispela k prudkému zvýšeniu miery vrážd a ohrozenia bezpečnosti občanov;

1.

je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou vo Venezuele a odsudzuje uväznenie pokojných demonštrantov, študentov a vedúcich predstaviteľov opozície; naliehavo požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných väzňov v súlade s požiadavkami viacerých orgánov OSN a medzinárodných organizácií;

2.

dôrazne odsudzuje politické prenasledovanie a represie voči demokratickej opozícii, porušovanie slobody prejavu a zhromažďovania a existenciu cenzúry médií a internetu v krajine;

3.

dôrazne odsudzuje používanie násilia proti demonštrantom; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyzýva venezuelské orgány, aby tieto zločiny vyšetrili a aby zodpovedné osoby brali na plnú zodpovednosť bez toho, aby nechali priestor pre beztrestnosť;

4.

vyzýva všetky strany, aby viedli pokojný dialóg a snažili sa osloviť všetky zložky venezuelskej spoločnosti s cieľom vymedziť body, na ktorých sa môžu zhodnúť, a s cieľom umožniť politickým činiteľom rokovať o najzávažnejších problémoch, ktorým krajina čelí; vyzýva všetky dotknuté strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii násilia, a upozorňuje vládu Venezuely, že konštruktívny dialóg nie je možný, pokiaľ sú lídri opozície aj naďalej svojvoľne väznení;

5.

vyzýva venezuelské orgány, aby okamžite odzbrojili a rozpustili nekontrolované ozbrojené provládne združenia a skupiny a aby skoncovali s ich beztrestnosťou;

6.

pripomína vláde Venezuely jej zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby všetky súdne konania boli v súlade s medzinárodnými štandardmi; pripomína, že v demokracii má zásadný význam dodržiavanie zásady oddelenia moci a že orgány nesmú používať justíciu ako prostriedok politickej perzekúcie a represie voči demokratickej opozícii; vyzýva venezuelské orgány, aby stiahli nepodložené obvinenia a zrušili zatýkacie rozkazy voči opozičným politikom a aby zaistili bezpečnosť všetkých občanov v krajine bez ohľadu na ich politické názory alebo politickú príslušnosť;

7.

vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala svoju vlastnú ústavu a svoje medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, ako aj politický pluralizmus, ktoré sú základnými kameňmi demokracie, a zabezpečila, aby ľudia neboli trestaní za uplatňovanie svojho práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu;

8.

vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala ľudské práva, účinne vyšetrila prípady údajného porušovania ľudských práv a umožnila prostredie, v ktorom obhajcovia ľudských práv a nezávislé mimovládne organizácie môžu vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti presadzovania ľudských práv a demokracie;

9.

žiada ESVČ a delegáciu EÚ, ako aj delegácie členských štátov, aby naďalej sledovali vyšetrovania a súdne vypočutia vedúcich predstaviteľov opozície;

10.

vyzýva venezuelskú vládu, aby začala dôsledný a otvorený dialóg o ľudských právach s Európskou úniou;

11.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú, aby požadovali okamžité prepustenie protestujúcich, ktorí boli svojvoľne zatknutí od začiatku protestov;

12.

pripomína svoju požiadavku, aby bola čo najskôr vyslaná ad hoc delegácia Európskeho parlamentu s cieľom zhodnotiť situáciu vo Venezuele a viesť dialóg so všetkými stranami zapojenými do konfliktu;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/25

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mauritánii vrátane uznesení zo 14. júna 2012 o ľudských právach a bezpečnostnej situácii v regióne Sahel (1) a z 22. októbra 2013 o situácii ľudských práv v regióne Sahel (2);

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 17. marca 2014 o vykonávaní stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. júna 2014 o prezidentských voľbách v Mauritánskej islamskej republike,

—

so zreteľom na článok 1 ústavy Mauritánie, ktorý „zaručuje rovnosť pred zákonom pre všetkých jej občanov bez ohľadu na pôvod, rasu, pohlavie alebo sociálne podmienky“,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov (ratifikovanú Mauritániou v roku 1986), ktorej článok 5 výslovne zakazuje otroctvo, a na pristúpenie Mauritánie k medzinárodným nástrojom, ktoré zakazujú moderné formy otroctva, a to k Dohovoru o otroctve z roku 1926 a jeho dodatkovému protokolu a k Dodatkovému dohovoru o odstránení otroctva, obchodu s otrokmi a spôsobov a praktík podobných otroctvu z roku 1956,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou),

—

so zreteľom na záverečné poznámky Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z 24. júla 2014 týkajúce sa Mauritánie;

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 105 o zrušení nútenej práce,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Biram Dah Abeid, syn prepustených otrokov, vykonáva propagačnú kampaň za odstránenie otroctva; keďže v roku 2008 založil Iniciatívu za oživenie abolicionistického hnutia (Initiative pour la Résurgence du Mouvement Abolitionniste); keďže táto organizácia chce upozorniť na danú otázku a pomôcť predložiť konkrétne prípady súdom; keďže Biramovi Dahovi Abeidovi bola udelená Cena OSN za ľudské práva za rok 2013;

B.

keďže 11. novembra 2014 bol Biram Dah Abeid, jeden z popredných mauritánskych aktivistov bojujúcich proti otroctvu a zakladateľ Iniciatívy za oživenie abolicionistického hnutia, zatknutý po pokojnom pochode proti otroctvu; keďže Biram Dah Abeid bol obvinený zo zvolania demonštrácie, účasti na demonštrácii a príslušnosti k nezákonnej organizácii a keďže niektoré správy naznačujú, že mu hrozí trest smrti; keďže trest smrti je stále ustanovený v mauritánskom trestnom zákonníku, nie je obmedzený na najzávažnejšie trestné činy a ukladá sa po usvedčeniach na základe priznaní získaných pomocou mučenia;

C.

keďže boli zatknutí a zadržaní aj ďalší aktivisti bojujúci proti otroctvu, čím celkový počet uväznených aktivistov z mauritánskej Iniciatívy za oživenie abolicionistického hnutia stúpol na 17; keďže mauritánska polícia počas zatýkania údajne použila nadmernú silu vrátane bitky s obuškami, fyzické vláčenie po podlahe a ponižujúce postupy vrátane nútenia zadržaných vyzliecť sa donaha; keďže okrem toho sa väzenská stráž údajne pokúsila donútiť niektorých aktivistov k podpísaniu priznaní;

D.

keďže Biram Dah Abeid skončil na druhom mieste v prezidentských voľbách v Mauritánii v roku 2014; keďže vďaka svojej povesti sa stal pre mauritánske orgány hlavným terčom; keďže jeho zatknutie, ako aj zatknutie jeho spolupracovníkov predstavuje tvrdý zásah voči politickej opozícii, ako aj občianskej spoločnosti;

E.

keďže napriek tomu, že otroctvo bolo v roku 1981 oficiálne zrušené a v roku 2007 kriminalizované, tieto praktiky v Mauritánii pretrvávajú; keďže podľa svetového indexu otroctva z roku 2014 je Mauritánia najväčším previnilcom s najvyšším podielom obyvateľov (až do 4 %) v otroctve; keďže niektoré údaje odhadujú prevalenciu otroctva až na 20 %; keďže nedávno prijatý zákon o otroctve nezahŕňa všetky formy otroctva v Mauritánii a z jeho pôsobnosti sú vylúčené napríklad všetky formy nevoľníctva;

F.

keďže otroctvo v Mauritánii je výslovne rasistické, pretože takmer všetci otroci pochádzajú z (černošskej) komunity Haratínov, ktorá tvorí 40 % až 60 % obyvateľstva Mauritánie, ako aj z ďalších skupín, ako si všíma osobitný spravodajca pre moderné formy otroctva; keďže Haratínom, a to dokonca aj tým, ktorí nie sú v otroctve, sa často odopiera prístup k práci s vyšším spoločenským statusom alebo k významným miestam vo verejnom živote;

G.

keďže otroctvo sa zvyčajne dedí a deti narodené ženám v otroctve sa často považujú za majetok rodiny ich pána počas celého života; keďže otrokyne sú bežne vystavené sexuálnemu násiliu; keďže väčšine otrokov je odopierané formálne vzdelávanie a učia ich, že patriť pánovi je ich osud, čím sa udržiava tzv. psychologické otroctvo; keďže otrokyne potrebujú na uzavretie manželstva povolenie svojho pána; keďže mnohí otroci sa rodia v dôsledku znásilnenia; keďže aj otroci, ktorí boli prepustení, majú málo príležitostí nájsť si zmysluplné zamestnanie;

H.

keďže Mauritánia ratifikovala dohovory, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj Dohodu z Cotonou medzi AKT a EÚ;

1.

dôrazne odsudzuje zatknutie a pokračujúce zadržiavanie aktivistu bojujúceho proti otroctvu Birama Daha Abeidu a jeho spolupracovníkov a požaduje ich okamžité prepustenie; vyjadruje znepokojenie nad správami o násilí použitom proti niektorým aktivistom a naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby trestne stíhali verejných činiteľov, ktorí boli zapojení do zneužívania a mučenia väzňov;

2.

vyzýva vládu Mauritánie, aby prestala používať násilie proti civilistom, ktorí sa zúčastňujú na mierových verejných protestoch a mediálnych kampaniach na podporu Birama Daha Abeidu, aby zastavila represiu voči občianskej spoločnosti a politickej opozícii a aby aktivistom bojujúcim proti otroctvu umožnila vykonávať ich nenásilnú činnosť bez strachu z obťažovania alebo zastrašovania; naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie;

3.

dôrazne odsudzuje všetky formy otroctva, a osobitne udávanú vysokú prevalenciu otroctva, praktiky súvisiace s otroctvom a obchodovanie s ľuďmi v rámci Mauritánie; víta kriminalizáciu otrokárstva vládou Mauritánie, existenciu osobitného súdu pre otrokárstvo a vyhlásenie vlády z marca 2014 o zavedení plánu na odstránenie otroctva;

4.

s poľutovaním konštatuje, že doposiaľ prebehlo len jedno trestné stíhanie za otrokárstvo; žiada mauritánsku vládu, aby odstránila všetky formy otroctva a prijala zákony zakazujúce otroctvo, ako aj právne predpisy zamerané na zmenu alebo zrušenie diskriminačných právnych predpisov vrátane diskriminačných ustanovení trestného zákonníka, zákona o osobnom postavení a zákona o štátnej príslušnosti; zdôrazňuje, že obvinenia z otrokárstva a praktík podobných otrokárstvu by sa mali účinne vyšetrovať a trestne stíhať;

5.

žiada mauritánske orgány, aby na všetkých úrovniach spoločnosti zvyšovali povedomie, pokiaľ ide o postoje a presvedčenie ľudí vo vzťahu k otroctvu; rozhodne nabáda mauritánske orgány, aby pomohli zmeniť spoločenské postoje k rasovej otázke a otroctvu, najmä vo vzťahu k populácii Haratínov; zdôrazňuje, že diskriminácia na základe etnického pôvodu, najmä v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, by mala byť zakázaná; tiež žiada mauritánske orgány, aby úplne zrušili kastový systém zotročovania, najmä v prípade žien vykonávajúcich práce v domácnostiach;

6.

naliehavo žiada, aby sa rozvíjalo univerzálne formálne vzdelávanie tak, aby súčasní a bývalí otroci, ako aj ich deti mohli zlepšiť svoju gramotnosť a získali prostriedky na nájdenie zmysluplného zamestnania; konštatuje, že všetci mauritánski občania by mali mať právo vlastniť pôdu, najmä ak ju obývali a obrábali po celé generácie, pričom Biram Dah Abeid a mauritánska Iniciatíva za oživenie abolicionistického hnutia navrhujú toto právo ako kľúčový prostriedok na ukončenie kruhu otroctva; v tejto súvislosti nabáda vládu Mauritánie, aby ratifikovala Dohovor MOP č. 169, v ktorom sa uznávajú formy využívania pôdy pôvodnými obyvateľmi;

7.

zdôrazňuje význam plodného vzťahu medzi EÚ a Mauritániou s cieľom prispieť k demokracii, stabilite a rozvoju v krajine; zdôrazňuje, že Mauritánia je významným partnerom v rámci stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel;

8.

naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vyriešenie otázky otroctva v Mauritánii, a to osobitne zabezpečením jasnej a uskutočniteľnej zahraničnej politiky a politiky v oblasti ľudských práv, ktorá je v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu, a podporou hľadiska ľudských práv ako súčasti stratégie EÚ pre Sahel, ako aj v rámci dialógov s vládou Mauritánie, a to aj v kontexte formálnych bilaterálnych dohôd;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, členským štátom, orgánom Mauritánie, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rade OSN pre ľudské práva, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov, Lige arabských štátov a Africkej únii.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/28

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

—

so zreteľom na správu nezávislého experta Rady OSN pre ľudské práva o situácii ľudských práv v Sudáne z 18. septembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie EÚ z 15. júla 2014 o prepustení politických väzňov v Sudáne,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci o Sudáne z 11. novembra 2014,

—

so zreteľom na správu nezávislého experta Rady OSN pre ľudské práva o situácii ľudských práv v Sudáne zo 4. septembra 2014,

—

so zreteľom na dohody o národnom dialógu a ústavnom procese podpísané v Addis Abebe 4. septembra 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie Sudánska výzva o vytvorení štátu občianstva a demokracie,

—

so zreteľom na národný plán Sudánu v oblasti ľudských práv prijatý v roku 2013, ktorý je založený na zásadách všeobecnosti a rovnosti všetkých ľudí,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a globálnom rozvojovom rámci po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na johannesburské zásady o národnej bezpečnosti, slobode prejavu a prístupu k informáciám, dokument OSN E/CN.4/1996/39 (1996),

—

so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 6. decembra 2014 Sudánska národná spravodajská a bezpečnostná služba (NISS) zatkla Dr. Amina Mekkiho Medaniho, známeho aktivistu za ľudské práva a bývalého predsedu Monitora ľudských práv v Sudáne (SHRM), v jeho dome v Chartúme;

B.

keďže existujú vážne obavy o bezpečnosť Dr. Medaniho, ktorý má 76 rokov a jeho zdravotný stav je zlý; keďže NISS mu údajne pri zatknutí nedovolila vziať si so sebou lieky;

C.

keďže Dr. Medani je symbolom silného záväzku k ľudským právam, humanitarizmu a právnemu štátu a zastával vysoké funkcie v rôznych národných a medzinárodných inštitúciách vrátane pôsobenia v sudánskom súdnictve, v demokratickej prechodnej vláde Sudánu vo funkcii ministra mieru a v Organizácii Spojených národov; keďže Dr. Medani zastupoval obete porušovania práv a vytrvalo vystupoval proti zneužívaniu moci a získal cenu delegácie EÚ v Sudáne Hrdinovia ľudských práv za rok 2013 za svoje miestne a medzinárodné úsilie pri podpore ľudských práv;

D.

keďže Dr. Medani bol zatknutý krátko po svojom návrate z Addis Abeby, kde podpísal dokument Sudánska výzva v mene organizácií občianskej spoločnosti – záväzok k práci na skončení konfliktov v rôznych oblastiach Sudánu a smerom k právnym, inštitucionálnym a hospodárskym reformám; keďže Faraoug Abu Eisa, líder opozičného Fóra národného konsenzu, a Dr. Farah Ibrahim Mohamed Alagar boli zatknutí 6., resp. 7. decembra 2014 podobným spôsobom v nadväznosti na ich účasť na Sudánskej výzve;

E.

keďže toto vyhlásenie, ktoré zaväzuje signatárov k skončeniu vojen a konfliktov, podpísali zástupcovia politických a opozičných strán vrátane Národnej strany Umma, Národných síl konsenzu a Sudánskeho revolučného frontu (SRF); keďže toto vyhlásenie je rozšírením Parížskeho vyhlásenia z 8. augusta 2014, ktoré podpísali SRF a Národná strana Umma, ktorú zastupoval Sadik al-Mahdí;

F.

keďže zatknutie Dr. Medaniho je prejavom represívnej politiky sudánskych orgánov, ktoré sa usilujú zabrániť legitímnej pokojnej politickej debate o mieri a používajú túto politiku na obmedzenie slobody názoru, prejavu a združovania, a je ďalším príkladom nezákonného svojvoľného zadržiavania vykonávaného NISS;

G.

keďže vlády nesú hlavnú zodpovednosť za riešenie politických, hospodárskych a sociálnych obáv svojich občanov; keďže konflikt medzi vládou a občanmi sa musí urovnať politickým spôsobom prostredníctvom rokovaní;

H.

keďže Sudán zažíva kritické obdobie politického dialógu, v ktorom sú mimoriadne potrebné osobnosti ako Dr. Medani, ktoré prinášajú do procesu reforiem svoje odborné znalosti;

1.

dôrazne odsudzuje svojvoľné zatknutie a zadržiavanie Dr. Medaniho a iných mierových aktivistov ako protiprávne porušenie ich mierových a legitímnych činností v politike a oblasti ľudských práv; žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

2.

zostáva naďalej znepokojený pokračujúcim zadržiavaním a stavom členov opozičných strán, mládežníckych aktivistov, obhajcov ľudských práv a novinárov v Sudáne; vyzýva sudánsku vládu, aby zaručila pokojné vykonávanie slobôd prejavu, zhromažďovania a združovania; vyzýva sudánske orgány, aby ukončili všetky akty obťažovania a zastrašovania voči obhajcom ľudských práv a politickým aktivistom a dodržiavali príslušné medzinárodné normy a štandardy,

3.

vyzýva sudánske orgány, aby obnovili a dodržiavali ľudské práva a základné slobody podľa medzinárodného práva vrátane slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženstva, práv žien a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že v záujme posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv obyvateľstva je dôležité nezávislé, nestranné a dostupné súdnictvo;

4.

vyzýva sudánsku vládu, aby prehodnotila zákon o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje zadržiavanie podozrivých až na dobu štyri a pol mesiaca bez akejkoľvek formy súdneho preskúmania, a vyzýva ju tiež, aby zreformovala svoj právny systém v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

5.

víta podpísanie dohôd o národnom dialógu a ústavnom procese, ktoré vyzývajú všetky skupiny, aby sa zriekli násilia ako prostriedku na politické zmeny a okamžite sa zaviazali k národnému dialógu a rokovaniam; zdôrazňuje význam procesu národného dialógu, ktorý je najlepšou príležitosťou na dosiahnutie pokroku smerom k národnému mieru, zmiereniu a demokratickej správe v Sudáne;

6.

zostáva však naďalej hlboko znepokojený prebiehajúcimi konfliktami v Sudáne, najmä v Dárfúre, v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, a sprievodným porušovaním humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, ako aj vážnou núdzovou humanitárnou situáciou, ktoré naďalej spôsobujú mimoriadne ľudské utrpenie a vnútorné presídľovanie a predstavujú riziko pre regionálnu stabilitu.

7.

opakuje, v súlade s národným dialógom, že by mal existovať zmysluplný dialóg za účasti opozičných strán a občianskej spoločnosti vrátane skupín zastupujúcich ženy; zdôrazňuje, že do dialógu by sa mali zapojiť zainteresované strany zo všetkých regiónov Sudánu a mala by sa v ňom v plnej miere odrážať etnická, náboženská a kultúrna rozmanitosť Sudánu,

8.

podnecuje všetky strany k riešeniu vnútorných konfliktov Sudánu, ako sú sociálno-ekonomická marginalizácia, nerovnaké rozdelenie zdrojov, politické vylúčenie a nedostatočný prístup k verejným službám, prostredníctvom národného dialógu vrátane identity a sociálnej rovnosti všetkých skupín; v tomto kontexte podporuje nové a inkluzívne mechanizmy riadenia, definitívnu ústavu a plán na usporiadanie celoštátnych volieb;

9.

zdôrazňuje, že národný dialóg bude úspešný len v prípade, ak sa uskutoční v atmosfére, v ktorej sú zaručené slobody prejavu, médií, zhromažďovania a združovania; preto vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov a okamžité zastavenie praktík svojvoľného zatýkania; vyzýva sudánsku vládu, aby zrušila trest smrti, ktorý je stále v platnosti, a aby zmenila tresty smrti na vhodné alternatívne tresty;

10.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v podpore dialógu medzi Sudánom a Južným Sudánom a susednými krajinami, aby v plnom rozsahu splnili komplexnú mierovú dohodu z roku 2005, ako aj dohody z Addis Abeby z roku 2012, a vyriešili všetky zostávajúce otázky;

11.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali národný dialóg, vykonávací panel Africkej únie na vysokej úrovni pre Sudán (AUHIP) a spoločného osobitného zástupcu EÚ a Africkej únie v Dárfúre, a chváli prezidenta Mbekiho za úsilie o podporu skutočného národného dialógu;

12.

vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi a častými porušeniami práv žien v Sudáne, najmä podľa článku 152 trestného zákonníka; nalieha na sudánske orgány, aby čo najskôr podpísali a ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

13.

vyzýva vládu Sudánu, opozíciu a ozbrojené hnutia, aby využili prebiehajúci národný dialóg a preukázali vodcovské schopnosti potrebné na nasmerovanie Sudánu na cestu k mieru, prosperite a k spravodlivosti; opäť zdôrazňuje význam boja proti beztrestnosti;

14.

vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v mnohých regiónoch Sudánu, najmä nad obmedzeniami prístupu, ktoré sa naďalej uplatňujú nad medzinárodné humanitárne agentúry a organizácie; opätovne vyzýva vládu Sudánu, ako aj ozbrojené hnutia, aby v súlade s medzinárodnými humanitárnymi zásadami zaručili humanitárnym organizáciám bezpečný, včasný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do všetkých oblastí, najmä v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

15.

odsudzuje vládny zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý obmedzuje schopnosti mimovládnych organizácií poskytovať prepotrebnú humanitárnu pomoc v Sudáne a ešte sťažuje už aj tak zložité podmienky, ktorým čelia mimovládne organizácie v krajine – znepokojujúco rastúcemu trendu obťažovania a zasahovania do činnosti humanitárnych pracovníkov, ako aj zásahom proti občianskej spoločnosti a demokratickým slobodám;

16.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali Sudán a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/31

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09827/2014),

—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) z 27. júna 2014 (17901/2013),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), odsekom 7 a odsekom 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0129/2014),

—

so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili 7. mája 2009 v Prahe, 30. septembra 2011 vo Varšave a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

—

so zreteľom na dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré nadobudli platnosť 1. marca 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii a ESVČ k rokovaniam o dohode o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (1),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní európskej susedskej politiky v Gruzínsku – pokrok v roku 2013 a odporúčania na prijatie opatrení (výročná správa o pokroku) z 27. marca 2014 (SWD(2014)0072),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 11. decembra 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva (4),

—

so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 5. septembra 2014 o fungovaní demokratických inštitúcií v Gruzínsku,

—

so zreteľom na prácu Thomasa Hammarberga, osobitného poradcu EÚ pre ústavnú a právnu reformu a ľudské práva v Gruzínsku, a na jeho správu a odporúčania zo septembra 2013 s názvom „Gruzínsko v transformácii. Správa o rozmere ľudských práv: kontext, prijaté kroky a zostávajúce výzvy“ a na správu z 10. júla 2014 o nadväzujúcej misii,

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Gruzínskom o všeobecných zásadách účasti Gruzínska na programoch Únie (5),

—

so zreteľom na program pridruženia (ďalej len „program“), ktorý nahradí akčný plán európskej susedskej politiky,

—

so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia (6),

—

so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0042/2014),

A.

keďže v Gruzínsku je silný národný konsenzus i konsenzus medzi stranami v prospech prozápadnej integrácie vrátane integrácie do EÚ a NATO; keďže podľa nedávnej štúdie Národného demokratického inštitútu pre medzinárodné záležitosti 69 % gruzínskeho obyvateľstva súhlasí s podpísaním dohody o pridružení s Európskou úniou; keďže tento konsenzus by mal pripraviť pôdu na zmiernenie súčasnej polarizácie politickej scény a vytvoriť potrebné podmienky na konštruktívny dialóg medzi väčšinovými a menšinovými silami;

B.

keďže gruzínske parlamentné voľby v roku 2012 a prezidentské voľby v roku 2013 prebehli bez problémov a v súlade s európskymi normami; keďže po týchto voľbách došlo po prvýkrát v nedávnej histórii Gruzínska k pokojnému a demokratickému odovzdaniu moci, ktoré by mohlo byť príkladom pre celý región;

C.

keďže Európa by mala preukázať solidaritu s krajinami, ktoré opätovne získali nezávislosť po páde Sovietskeho zväzu, a podporiť ich zvrchovanosť;

D.

keďže Rusko pokračuje v okupácii gruzínskych regiónov Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska v rozpore so základnými normami a zásadami medzinárodného práva; keďže v oblastiach pod faktickou kontrolou okupačných síl došlo k etnickým čistkám a násilným demografickým zmenám, pričom okupačné sily nesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v týchto oblastiach vrátane porušovania práva na voľný pohyb, medziľudské kontakty a vzdelávanie v materinskom jazyku;

E.

keďže Gruzínsko dosiahlo od ružovej revolúcie značný pokrok, pokiaľ ide o reformy a posilnenie vzťahov s EÚ; keďže vďaka pokroku v oblasti reforiem na podporu ľudských práv a demokracie mohlo Gruzínsko využiť dodatočné finančné prostriedky z programu pre integráciu a spoluprácu v rámci Východného partnerstva; keďže podpísanie dohody o pridružení takisto predstavuje výrazné uznanie tohto pokroku a zároveň uznanie gruzínskych ambícií a odhodlania ísť európskou cestou;

F.

keďže 27. júna 2014 došlo pri príležitosti zasadnutia Európskej rady v Bruseli k podpísaniu dohôd o pridružení medzi Európskou úniou a Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou; keďže tým, že po ratifikácii dohôd o pridružení s Moldavskou republikou a Ukrajinou Európsky parlament ratifikoval dohodu o pridružení s Gruzínskom, sa celý proces blíži k záveru a zároveň sa otvára nová kapitola v súvislosti so želaním a odhodlaním týchto krajín priblížiť sa k Európskej únii;

G.

keďže Východné partnerstvo vytvorilo v rámci európskej susedskej politiky zmysluplný politický rámec na prehlbovanie vzťahov, urýchlenie politického združovania a podporu hospodárskej integrácie medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré spájajú silné geografické, historické a kultúrne väzby, a to presadzovaním politických a sociálno-hospodárskych reforiem a uľahčovaním približovania k EÚ;

H.

keďže regionálne rámce vrátane Parlamentného zhromaždenia Euronest a Čiernomorskej synergie EÚ predstavujú ďalšie fóra na výmenu skúseností, informácií a najlepších postupov pri plnení programu pridruženia;

I.

keďže EÚ zdôrazňuje právo Gruzínska stať sa členom akejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie, ak sa bude dodržiavať medzinárodné právo, a opakuje svoju pevnú vieru v zásadu, že žiadna tretia krajina nemá právo veta proti suverénnemu rozhodnutiu inej krajiny o týchto otázkach;

J.

keďže Parlament plne podporuje liberalizáciu vízového režimu pre Gruzínsko ako okamžitý signál užších vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a priamy prínos pre obyvateľstvo;

K.

keďže uzatvorenie dohody nie je samo osebe cieľom, ale je súčasťou širšieho procesu právneho, hospodárskeho, politického a sociálneho začlenenia tejto krajiny do Európy, a na tento účel je nevyhnutné vykonávanie tejto dohody;

L.

keďže dohoda o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom – najmä jej obchodná časť prerokovaná v rámci Východného partnerstva v rokoch 2012 a 2013 – je okrem iného jednou z najambicióznejších dohôd o voľnom obchode, o ktorej EÚ kedy rokovala s treťou krajinou;

M.

keďže vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Gruzínskom predstavuje jednu z najvýznamnejších vzájomných výhod vyplývajúcich z dohody; keďže význam obchodu pre rast, vytváranie pracovných miest, prosperitu a stabilitu je nepopierateľný;

N.

keďže Gruzínsko sa bude musieť v súvislosti s vytvorením DCFTA s EÚ – s cieľom posilniť svoj prístup na trh EÚ – zaviazať, že svoje právne predpisy a štandardy prispôsobí tak, aby sa dodržiavali spoločné normy a hodnoty;

O.

keďže EÚ bude mať úžitok z bezproblémovejších obchodných tokov a lepších investičných podmienok v Gruzínsku;

P.

keďže DCFTA obsahuje viacero ustanovení zameraných na reformu právnych predpisov a politík Gruzínska v oblasti obchodu v súlade s acquis EÚ a na jeho základe, čo umožní zmodernizovať hospodárstvo krajiny a vytvoriť lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, a to aj pre malé a stredné podniky (MSP);

Q.

keďže EÚ poskytnutím preferencií Gruzínsku v rámci systému VSP+ priniesla hospodárstvu krajiny podstatné výhody;

R.

keďže predbežné uplatňovanie dohody o pridružení, ktoré sa začalo 1. septembra 2014, prispieva k rýchlejšej realizácii programu pridruženia;

S.

keďže aktívna angažovanosť Gruzínska a záväzok dodržiavať spoločné hodnoty a zásady vrátane slobody, rovnosti, demokracie, pluralizmu, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a rešpektovania ľudských práv, inšpirované spoločnou víziou jedinečnej hodnoty každého človeka, majú zásadný význam pre dosiahnutie pokroku v procese, úspešné vykonávanie dohody a zabezpečenie, aby táto dohoda mala trvalý vplyv na rozvoj krajiny;

T.

keďže silnejšími politickými a hospodárskymi väzbami sa zabezpečí väčšia stabilita, bezpečnosť a prosperita pre celý európsky kontinent; keďže silnejšie väzby s EÚ by nemali spôsobiť vylúčenie Gruzínska z jeho tradičných, historických, politických a hospodárskych väzieb s ďalšími krajinami v regióne ani pretrhanie týchto väzieb, naopak, mali by vytvoriť podmienky, ktoré by tejto krajine umožnili plne využiť celý svoj potenciál;

U.

keďže Gruzínsko je dôležitým článkom dodávateľského reťazca na spoločnom trhu s energiou, ktorý privádza energetické zdroje z regiónu Kaspického mora do EÚ;

1.

s potešením víta podpísanie dohody o pridružení, ktoré tvorí významný krok vpred vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom a predstavuje záväzok na ceste k politickému pridruženiu a hospodárskej integrácii; víta finančnú pomoc poskytnutú Gruzínsku v roku 2014 v duchu zásady „viac prostriedkov za viac reforiem“; zdôrazňuje, že ratifikácia dohody nie je sama osebe konečným cieľom a že kľúčové je jej plné vykonávanie v čo najkratšom časovom rámci;

2.

víta rýchlu, jednomyseľnú ratifikáciu dohody gruzínskym parlamentom a vyzýva členské štáty, aby takisto urýchlene pristúpili k jej ratifikácii;

3.

poznamenáva, že Gruzínsko má podľa článku 49 ZEÚ – ako akýkoľvek iný európsky štát – európsku perspektívu a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že dodržiava zásady demokracie, rešpektuje základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečuje právny štát;

4.

zdôrazňuje, že dohoda zahŕňa celé medzinárodne uznané územie Gruzínska a že je prínosom pre celé obyvateľstvo a slúži ako rámec pre trvalo udržateľný rozvoj a demokraciu v Gruzínsku;

5.

vyzýva Gruzínsko, aby zabezpečilo zakotvenie a pevné zakorenenie reforiem v inštitucionálnom rámci s cieľom budovať spoločnosť, pre ktorú sú príznačné pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

6.

v tomto smere zdôrazňuje význam konštruktívneho medzistraníckeho dialógu v záujme prijatia základných reforiem a plnenia povinností, ktoré vyplývajú z dohody o pridružení, v duchu európskeho smerovania založeného na všeobecnej zhode; vyzýva politické sily Gruzínska, aby sa vyhli prístupu „víťaz berie všetko“, typickému pre predchádzajúce vlády, a prekonali tak dlhodobú polarizáciu gruzínskej spoločnosti;

7.

víta program pridruženia, ktorým sa vytvára praktický rámec na dosiahnutie všeobecných cieľov dohody a ktorý by mal byť usmerňujúcim rámcom pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom;

8.

zdôrazňuje, že Gruzínsko aj EÚ by sa mali zúčastňovať na vykonávaní programu a že priority, ktoré sú v ňom stanovené, by mali získať primeranú technickú a finančnú podporu, aby Gruzínsko malo k dispozícii prostriedky na pokračovanie svojich demokratických a hospodárskych reforiem; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoju pomoc a aby pri programovaní financovania pre Gruzínsko využívali priority programu ako usmerňujúce zásady;

9.

vyzýva strany, aby určili potreby odbornej prípravy potrebné na zabezpečenie toho, aby Gruzínsko mohlo plniť záväzky vyplývajúce z dohody a z programu;

10.

opätovne potvrdzuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska a požaduje, aby sa uplatniteľnosť dohody a výhody, ktoré z nej vyplývajú, zabezpečili na celom medzinárodne uznanom území Gruzínska; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa aj naďalej aktívne podieľala na riešení konfliktu prostredníctvom osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku v rámci jeho funkcie spolupredsedu ženevských rozhovorov a prostredníctvom pozorovateľskej misie EÚ (EUMM); nabáda na rozhodnejšie úsilie, pokiaľ ide o prehodnotenie reštriktívnych aspektov práva na okupovaných územiach, s cieľom maximalizovať prínosy dohody a DCFTA;

11.

vyzýva Rusko, aby v plnej miere rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska, ako aj nedotknuteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc, zrušilo uznanie oddelenia Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska a ukončilo okupovanie týchto území a aby opätovalo záväzok nepoužitia sily voči Gruzínsku; odsudzuje v tejto súvislosti uzavretie dohody o spojenectve a strategickom partnerstve medzi okupovaným územím Abcházska a Ruskom; považuje to za krok Ruska k dokončeniu úplnej anexie Abcházska; vyjadruje aj znepokojenie nad tým, že podobná dohoda môže byť uzavretá s okupovaným územím regiónu Cchinvali/Južného Osetska; v tejto súvislosti vyzýva Ruskú federáciu, aby stiahla takzvanú dohodu a dodržiavala svoje záväzky podľa dohody o prímerí z 12. augusta 2008;

12.

víta nedávne reformy gruzínskych orgánov zamerané na ďalšie posilnenie stability, nezávislosti a efektívnosti inštitúcií zodpovedných za zaručenie demokracie (najmä súdnych inštitúcií), právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ako aj v súvislosti s konsolidáciou systému ochrany ľudských práv a základných slobôd; opakuje, že je dôležité zaistiť, aby všetky tri zložky moci zostali oddelené; žiada o účinné využívanie systému bŕzd a protiváh spolu s mechanizmami dohľadu;

13.

berie na vedomie úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem vrátane reforiem súdnictva a potrebu riadne a dôkladne vyšetriť všetky prípady údajného porušovania ľudských práv; pripomína, že reforma gruzínskeho odvetvia súdnictva je naďalej prioritou pre Gruzínsko aj Európsku úniu; uznáva hlavnú zásadu rovnosti pred zákonom a záruku procesných práv; zdôrazňuje potrebu vytvoriť register záznamov o výkonoch trestných stíhaní a rozsudkov, na základe ktorého bude možné merať dosiahnutý pokrok; žiada zjednotenie judikatúry s cieľom zabezpečiť predvídateľný súdny systém a dôveru verejnosti; pripomína, že by sa malo pokračovať v účinnom vykonávaní stratégie reformy odvetvia súdnictva;

14.

zdôrazňuje, že všetky trestné stíhania musia byť transparentné, primerané a bez politickej motivácie a mali by prebiehať prísne v súlade s vyšetrovacími postupmi a riadnym procesom a pri plnom dodržaní zásad spravodlivého procesu, ako je to zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach; je naďalej znepokojený nedostatočnou zodpovednosťou prokuratúry a nejasnými kritériami vymenúvania prokurátorov a vyšetrovateľov; pripomína, že kľúčovými kritériami na obsadzovanie týchto pozícií musia byť bezúhonnosť a odbornosť;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa gruzínske orgány usilovali dosiahnuť národné zmierenie; je znepokojený tým, že mnohí predstavitelia bývalej vlády a niektorí členovia súčasnej opozície boli obvinení z trestných činov a sú väznení alebo umiestnení vo vyšetrovacej väzbe; je znepokojený aj možným využívaním súdnictva na boj proti politickým oponentom, čo by mohlo ohrozovať európske smerovanie Gruzínska a podkopávať úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem; pripomína, že existencia cennej politickej opozície je mimoriadne dôležitá na vytvorenie vyváženého a vyspelého politického systému, o ktoré sa Gruzínsko usiluje;

16.

uznáva, že prípady obvinení z tzv. selektívnej spravodlivosti mali negatívny dosah; vyzýva gruzínske orgány, aby sa vyhýbali využívaniu súdneho systému ako nástroja politickej odplaty; vyzýva všetky gruzínske politické sily, aby sa v budúcnosti v čo najväčšej miere vyhýbali obvineniam a zároveň aby sa skutočne zasadzovali za vykorenenie korupcie a zneužívania verejnej moci;

17.

víta OBSE/ODIHR Správu o monitorovaní súdnych procesov vydanú 9. Decembra 2014 a vyzýva gruzínsku vládu, aby vyvinula skutočné úsilie vedúce k náprave nedostatkov uvedených v tejto správe;

18.

víta prácu, ktorú vykonal osobitný poradca EÚ Thomas Hammarberg, a jeho správu s názvom Gruzínsko v transformácii, ako aj správu z 10. júla 2014 o nadväzujúcej návšteve; vyzýva gruzínske orgány, aby v plnej miere vykonávali odporúčania uvedené v týchto správach;

19.

zdôrazňuje, že volebná pozorovateľská misia Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) zhodnotila prezidentské voľby v októbri 2013 do značnej miery pozitívne a ako najlepšie v histórii Gruzínska od získania nezávislosti, keďže nadviazali na povzbudivé kroky vykonané počas parlamentných volieb v roku 2012; v tejto súvislosti berie na vedomie účasť volebnej pozorovateľskej delegácie Parlamentu;

20.

povzbudzuje Európsku úniu, aby zabezpečila synergie medzi rôznymi príležitosťami na podporu, ktoré ponúka Európska nadácia na podporu demokracie, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj stability a nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve, s cieľom podporiť demokratický proces v Gruzínsku;

21.

vyzýva gruzínske orgány, aby pokračovali v boji proti organizovanému zločinu, korupcii, podvodom a praniu špinavých peňazí na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach života a aby vybudovali úplne funkčné a nezávislé súdnictvo s dostatočným personálom, okrem iného s cieľom zvýšiť dôveru verejnosti v súdnictvo a chrániť legálne hospodárstvo; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité odpolitizovať verejnú správu, aby sa tak stala efektívnejšou a fungovala bez politického zasahovania;

22.

uznáva odhodlanie Gruzínska a dosiahnuté výsledky pri budovaní slobodnej spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu, demokracie a sociálneho pluralizmu; poukazuje na silnú podporu tohto procesu v rámci gruzínskej spoločnosti; zdôrazňuje význam antidiskriminačných právnych predpisov s cieľom zaistiť rovnaké práva a ochranu pre všetky menšiny, najmä pre etnické, náboženské a LGBT menšiny; víta prijatie zákona o boji proti diskriminácii v gruzínskom parlamente a požaduje, aby sa plne dodržiaval a vykonával v znení a duchu právnych predpisov EÚ a Charty základných práv Európskej únie; poznamenáva, že ide o významný krok v procese liberalizácie vízového režimu; nabáda gruzínske orgány, aby o tejto téme organizovali informačné kampane;

23.

berie na vedomie opatrenia, ktoré prijalo Gruzínsko v záujme boja proti islamofóbii a homofóbii v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami; zdôrazňuje však, že je potrebné účinne postaviť páchateľov násilných činov islamofóbie a homofóbie pred súd;

24.

víta prácu, ktorú Gruzínsko vykonalo pri vykonávaní dohody o zjednodušení vízového režimu a dohody o readmisii; víta tiež výrazný pokrok v oblasti dialógu o vízovom režime; podporuje včasné zavedenie bezvízového režimu pre Gruzínsko po splnení všetkých podmienok ako hmatateľný pozitívny výsledok v prospech gruzínskych občanov;

25.

vyzýva gruzínsku vládu, aby vytvorila prostredie naklonené slobode médií, ktoré podporuje slobodu prejavu a pluralitu médií, a aby médiám umožnila nezávislé a objektívne spravodajstvo bez politického či hospodárskeho nátlaku; v tejto súvislosti požaduje plné vykonávanie zákona o transparentnosti vlastníctva médií;

26.

povzbudzuje vládu, aby naďalej uskutočňovala pokrok, pokiaľ ide o zásady právneho štátu a prístup k spravodlivosti, prijatím nového zákonníka pre mladistvých v súlade s medzinárodnými normami, a tak podporila prístup k spravodlivosti pre všetky deti; zdôrazňuje potrebu urýchlene prijať reformy systému sociálnej ochrany, aby sa tak zmiernili prehlbujúce sa sociálne rozdiely, ktoré majú dosah najmä na deti, čo sa odráža v rastúcom počte detí žijúcich pod hranicou chudoby v krajine (27 % v roku 2013 v porovnaní s 25 % v roku 2011) a v extrémnej chudobe (6 % oproti 3,9 % všetkých obyvateľov žijúcich z prostriedkov pod hranicou 1,25 USD na deň);

27.

pozitívne hodnotí schválenie nového zákonníka práce a zdôrazňuje, že ho treba vykonávať a pokračovať v zdokonaľovaní pracovných noriem a sociálneho dialógu, aby sa zosúladili s pracovnými právami a normami, ktoré stanovila Medzinárodná organizácia práce;

28.

vyzdvihuje odhodlanie Gruzínska dosiahnuť užšie hospodárske vzťahy s EÚ realizáciou hĺbkových a náročných hospodárskych reforiem;

29.

blahoželá Gruzínsku, že sa mu podarilo odolať vonkajšiemu tlaku, okrem iného zo strany Ruska, a presmerovať svoj vývoz na nové trhy, a povzbudzuje Gruzínsko, aby pokračovalo na tejto ceste aj v budúcnosti; odsudzuje politiku hospodárskeho nátlaku vyvíjaného Ruskom voči Gruzínsku pred podpísaním DCFTA v júni 2014 a aj po podpísaní tejto dohody;

30.

vyjadruje pevné presvedčenie, že DCFTA bude mať na gruzínske hospodárstvo dlhodobý priaznivý účinok, a prispeje tak k zvýšeniu kvality života gruzínskych občanov;

31.

s uspokojením berie na vedomie ratifikáciu dohody gruzínskym parlamentom 18. júla 2014, ktorou sa DCFTA začala predbežne vykonávať od 1. septembra 2014;

32.

vyzýva parlamenty členských štátov, aby čo najskôr ratifikovali dohodu o pridružení vrátane DCFTA, aby tak všetky hospodárske a obchodné ustanovenia dohody mohli v plnej miere a bezodkladne nadobudnúť účinnosť;

33.

zdôrazňuje skutočnosť, že úspech DCFTA bude závisieť od dôsledného plnenia záväzkov uvedených v dohode oboma stranami; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Gruzínsku poskytla všetku potrebnú pomoc, a to aj s cieľom znížiť krátkodobé náklady pre Gruzínsko; vyzýva členské štáty, aby si s Gruzínskom vymieňali svoje skúsenosti v oblasti hospodárskych reforiem a aproximácie;

34.

zastáva názor, že parlamentná kontrola je základným predpokladom demokratickej podpory pre politiky EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu včas uľahčila pravidelné a podrobné monitorovanie vykonávania DCFTA;

35.

vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala vykonávanie DCFTA s cieľom predchádzať sociálnemu a environmentálnemu dumpingu najmä počas prechodného obdobia v určitých odvetviach;

36.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila poskytovanie pomoci a odborných znalostí pre organizácie občianskej spoločnosti v Gruzínsku s cieľom umožniť im zabezpečiť vnútorné monitorovanie reforiem a záväzkov, ktoré vláda prijala najmä v rámci dohody a programu, ako aj väčšiu zodpovednosť za ne;

37.

vyzýva gruzínsku vládu, aby prostredníctvom stáleho dialógu spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti a MVO;

38.

víta aktívnu účasť Gruzínska na operáciách krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prizvala Gruzínsko na príslušné cvičenia a výcviky;

39.

zdôrazňuje zásadnú úlohu osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a misie EUMM pri prispievaní k bezpečnosti a stabilite v regiónoch susediacich s regiónmi Abcházska a Južného Osetska a požaduje predĺženie jej mandátu na obdobie po roku 2016; vyzýva tiež EÚ, aby pre misiu EUMM zabezpečila dostatočné rozpočtové prostriedky na vykonávanie jej mandátu;

40.

v tomto smere považuje za poľutovaniahodné, že nedošlo k zásadnému pokroku v ženevských rozhovoroch, a to napriek tomu, že gruzínske orgány sa usilovali konštruktívne podieľať na riešení všetkých bezpečnostných a humanitárnych otázok v oblastiach zasiahnutých konfliktom; požaduje účinnejšiu úlohu EÚ v tomto procese; odsudzuje proces tzv. vytyčovania hranice pozdĺž administratívnej hranice s Abcházskom a regiónom Cchinvali/Južného Osetska, ktorý viedol k rozšíreniu okupovaných území na úkor Gruzínska a ktorý má devastujúce humanitárne následky pre miestne obyvateľstvo a je prekážkou budovania dôvery;

41.

podporuje pozitívne kroky uskutočnené gruzínskou vládou na zlepšenie vzťahov s Ruskom; vyzýva Rusko ako dôležitého aktéra v regióne, aby sa konštruktívne zapojilo do hľadania mierového riešenia konfliktu, a najmä do ženevských rozhovorov, ktoré sa začali s cieľom monitorovať vykonávanie dohody o prímerí z 12. augusta 2008 medzi Ruskom a Gruzínskom; domnieva sa, že všetky ustanovenia dohody o prímerí musia v plnej miere dodržiavať obe strany, najmä záväzok Ruska stiahnuť všetky svoje vojenské jednotky a ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že Rusko musí EUMM zaručiť úplný a neobmedzený prístup na odlúčené územia Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa utečenci a osoby vysídlené v rámci krajiny bezpečne a dôstojne vrátili na miesta svojho trvalého bydliska;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v oblastiach zasiahnutých konfliktom posilnili medziľudské kontakty na všetkých úrovniach, aby sa tak vytvorili potrebné podmienky na trvalý dialóg a aby sa tak pokračovalo v budovaní dôvery s cieľom posilniť mierový proces a dosiahnuť zmierenie medzi stranami;

43.

opakuje svoje presvedčenie, že proces pridružovania nie je hrozbou pre politické a hospodárske záujmy Ruska, a považuje za poľutovaniahodné, že ruské vedenie ho za takúto hrozbu považuje; poukazuje na to, že každá krajina má plné právo na vlastnú politickú voľbu, ale že spolupráca EÚ s východnými partnermi sa zameriava na rozširovanie prosperity a posilňovanie politickej a sociálnej stability, z čoho budú mať osoh všetky krajiny v regióne;

44.

poukazuje na to, že nadobudnutie platnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, pravdepodobné začlenenie Arménska do colnej únie a skutočnosť, že Azerbajdžan zostane mimo hlavných hospodárskych blokov vrátane WTO, by mohli narušiť tradičné hospodárske vzťahy v regióne; plne podporuje postupnú diferenciáciu ustanovenú v rámci Východného partnerstva, pokiaľ zodpovedá rôznym úrovniam ambícií a schopností partnerských štátov, napriek tomu je však presvedčený, že z hľadiska skutočného prínosu k stabilite a hospodárskemu rozvoju Zakaukazska má pre EÚ zásadný význam regionálny prístup; vyzýva preto Komisiu, aby krajinám tohto regiónu pomohla riešiť prípadné problémy, ktoré by mohli vyplynúť z takejto situácie, a aby bola nápomocná Gruzínsku v obnovenom úsilí o podporu nových foriem spolupráce v Zakaukazsku;

45.

upriamuje pozornosť na kľúčové postavenie Gruzínska z hľadiska rozvoja južného koridoru a tranzitných ropovodov a plynovodov, čo by mohlo mať strategický význam pre európsku energetickú bezpečnosť; v tejto súvislosti požaduje, aby sa pri výstavbe energetickej infraštruktúry v plnej miere dodržiavali environmentálne normy EÚ; okrem toho zdôrazňuje význam diverzifikácie energetických zdrojov, najmä so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, a zosúladenia politík a cieľov v oblasti zmeny klímy s takýmito politikami a cieľmi EÚ;

46.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne pomáhala gruzínskym orgánom a monitorovala ich činnosť v súvislosti s gruzínskym investičným programom výstavby, obnovy a rekonštrukcie vodných elektrární a aby ich nabádala k úplnému dodržiavaniu štandardov a noriem EÚ, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov väčších elektrární na životné prostredie;

47.

zdôrazňuje význam svojej spolupráce s gruzínskym parlamentom ako prostriedku na monitorovanie vykonávania dohody a programu; domnieva sa, že nadobudnutie platnosti dohody a vytvorenie nového inštitucionálneho rámca pre spoluprácu, ktorý zahŕňa Asociačnú radu, si vyžaduje podobné zlepšenie situácie na parlamentnej úrovni; domnieva sa preto, že je potrebné zriadiť osobitný parlamentný výbor pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom, a to vzhľadom na odlišný rozsah vzťahov s Arménskom a Azerbajdžanom;

48.

vyzýva Gruzínsko, aby v spolupráci s osobitným zástupcom EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a misiou EUMM poskytlo gruzínskej spoločnosti vrátane obyvateľov žijúcich na územiach Abcházska a Južného Osetska podrobné informácie o Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/39

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 24 tretí odsek a článok 228,

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1),

—

so zreteľom na článok 219 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na výzvu na podávanie prihlášok (2),

—

so zreteľom na svoje hlasovanie zo 16. decembra 2014,

1.

zvolil Emily O'Reillyovú do funkcie Európskeho ombudsmana do konca volebného obdobia;

2.

vyzýva Emily O'Reillyovú, aby zložila prísahu pred Súdnym dvorom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe, uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade, Komisii a Súdnemu dvoru.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/40

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0246),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0005/2014),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. júla 2014 (1),

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 26. novembra 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0059/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/41

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09412/2014),

—

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0042/2014),

—

so zreteľom na článok 192 ods. 1, článok 207 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

—

so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 39 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0036/2014),

1.

udeľuje súhlas s pristúpením k dohovoru;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/42

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10437/2014),

—

so zreteľom na návrh Dohody o spolupráci na civilnom globálnom navigačnom satelitnom systéme (GNSS) medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Marockým kráľovstvom (10717/2006),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 172 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0108/2014),

—

so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0045/2014),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Marockého kráľovstva.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/43

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou (11047/2014),

—

so zreteľom na Dohodu o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou (1),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0114/2014),

—

so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0039/2014),

1.

udeľuje súhlas s obnovením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ukrajiny.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/44

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06698/2014),

—

so zreteľom na Dohodu o účasti Chorvátskej republiky v Európskom hospodárskom priestore a tri súvisiace dohody (06696/2014),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0002/2014),

—

so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0026/2014),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody a troch súvisiacich dohôd;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva a Nórskeho kráľovstva.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/45

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2014)0666),

—

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0242/2014),

—

so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0054/2014),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/46

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0672 – C8-0231/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0064/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a so zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže talianske orgány predložili 18. júna 2014 žiadosť EGF/2014/010 IT/Whirlpool po tom, ako bolo prepustených 608 pracovníkov spoločnosti Whirlpool Europe S.r.l., ktorá pôsobila v hospodárskom sektore klasifikovanom v rámci divízie 27 NACE Rev. 2 (Výroba elektrických zariadení), a piatich dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov;

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.

konštatuje, že talianske orgány predložili žiadosť podľa intervenčného kritéria v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa stanovuje hranica aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť v referenčnom období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov prepustených alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť u jeho dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov; súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v uvedenom nariadení sú splnené a že Taliansko je preto oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

2.

poznamenáva, že talianske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 18. júna 2014 a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 28. októbra 2014; víta skutočnosť, že Komisia dodržala krátku lehotu 12 týždňov stanovenú v nariadení o EGF;

3.

poznamenáva, že podľa tvrdenia talianskych orgánov mala celosvetová finančná a hospodárska kríza veľký vplyv na spotrebiteľské rozhodnutia talianskych domácností, ktoré prehodnotili svoje nákupné rozhodnutia, najmä tie, ktoré sa týkajú nákupu tovaru dlhodobej spotreby vrátane domácich spotrebičov;

4.

zdôrazňuje, že kvôli finančnej a hospodárskej kríze, ktorej dôsledkom sa významne znížila spotreba domácností, nastal pokles talianskeho trhu pre veľké domáce spotrebiče z 3 174 miliárd EUR v roku 2010 na 2 649 miliárd EUR v roku 2013, čo predstavuje pokles o 16,5 %;

5.

súhlasí s tým, že prudký pokles výroby elektrických zariadení v období 2008 – 2012 súvisí s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou, ktorou sa zaoberá nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 (4), a že Taliansko má preto nárok na finančný príspevok z EGF;

6.

konštatuje, že k dnešnému dátumu je sektor Výroba elektrických zariadení predmetom dvoch ďalších žiadostí o podporu z EGF (5), ktoré takisto vychádzajú z celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy;

7.

poznamenáva, že v dôsledku tohto prepúšťania sa ešte zhorší situácia v oblasti nezamestnanosti v provincii Trento, kde sa miera nezamestnanosti od začiatku vypuknutia krízy zdvojnásobila a z 2,9 % v roku 2007 vzrástla na 6,1 % v roku 2013; zdôrazňuje, že pokles zamestnanosti postihol tak stavebné (-10,3 %), ako aj priemyselné (-2,4 %) odvetvie a že podľa zistení ISTAT v prvom štvrťroku roku 2014 je počet nezamestnaných v Trentine približne 18 700 osôb, pričom počet zaregistrovaných nezamestnaných osôb na pracovných úradoch provincie je okolo 41 800;

8.

konštatuje, že okrem 502 prepustených pracovníkov v spoločnosti Whirlpool, ktorý sa považuje za hlavný podnik, patrí do počtu oprávnených príjemcov aj 106 pracovníkov piatich dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov, ktorí prišli o prácu v referenčnom období, z čoho vyplýva celkový počet 608 osôb, ktoré sa všetky považujú za cieľových príjemcov opatrení EGF;

9.

konštatuje, že odhadované celkové náklady sú 3 150 000 EUR, z čoho 126 000 EUR je určených na implementáciu, a že finančný príspevok z EGF je 1 890 000 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov;

10.

víta skutočnosť, že v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci pracovníkom sa talianske orgány rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 4. februára 2014, teda pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík, ako aj žiadosti o finančný príspevok z EGF;

11.

víta skutočnosť, že sociálni partneri sa zapojili do rokovaní o opatreniach, ktoré sa majú podporovať; ďalej oceňuje skutočnosť, že odborové zväzy sa zapájajú do monitorovania realizácie a možného prepracovania opatrení, ako aj to, že sa podieľajú na vyhodnocovaní výsledkov; víta aj skutočnosť, že plánované opatrenia, ich obsah a dôležité aspekty ich implementácie (vrátane časového rozvrhu) sa predložili a diskutovalo sa o nich s niekdajšími pracovníkmi závodu Whirpool v Spini di Gargarolo na niekoľkých stretnutiach (celkom 15), ktoré sa uskutočnili vo februári a v marci 2014, ako aj to, že z celkového počtu pracovníkov, ktorí sa na týchto stretnutiach zúčastňovali, sa 393 osôb zaregistrovalo ako účastníci týchto opatrení;

12.

konštatuje, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytovať, pozostávajú z: informačných stretnutí, prijímania a registrácie, poradenstva a usmernenia, hodnotenia zručností, všeobecnej odbornej prípravy a rekvalifikácie, školení, odborného vedenia (coaching), pomoci po opätovnom začlenení do práce a pomoci pri podnikaní, príspevku pri hľadaní zamestnania, príspevku na účasť, príspevkov na dochádzanie do zamestnania a príspevkov na novoprijatého zamestnanca;

13.

konštatuje, že 16,78 % cieľových príjemcov nie je občanmi EÚ; domnieva sa, že niektoré prvky poradenskej činnosti by mohli byť mimoriadne užitočné, aby sa títo príjemcovia mohli znovu integrovať do pracovného trhu;

14.

obhajuje vyhodnocovanie konkrétnych výsledkov odbornej prípravy, rekvalifikácie a školení poskytovaných účastníkom na získanie lepšieho prehľadu o efektívností poskytovaných opatrení;

15.

víta opatrenia na pomoc po opätovnej integrácii do práce a na pomoc pri začatí podnikania;

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/49

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0699 – C8-0243/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0062/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 (4) odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže Poľsko predložilo žiadosť EGF/2013/006 PL/Fiat o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 1 079 pracovníkov, z toho 829 v spoločnosti Fiat Auto Poland a 250 u jeho 21 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov, ku ktorému došlo v súvislosti so znížením výroby v závode Fiat Auto Poland S.A. v meste Tychy (závod Fiatu v meste Tychy) v poľskom regióne Sliezsko počas referenčného obdobia od 21. januára 2013 do 21. mája 2013, pričom 777 osôb sa pravdepodobne zúčastní na opatreniach EGF;

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.

poznamenáva, že podmienky stanovené v článku 2 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a preto súhlasí s Komisiou, že Poľsko je oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

2.

poznamenáva, že poľské orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 29. júla 2013, ktorú do 16. júna 2014 doplnili o ďalšie informácie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 10. novembra 2014;

3.

víta skutočnosť, že poľské orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 21. januára 2013, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

4.

konštatuje, že európsky automobilový priemysel strácal podiel na trhu od roku 2007, v ktorom európska produkcia osobných vozidiel predstavovala 32,2 % svetovej produkcie, pričom v roku 2012 tento percentuálny podiel klesol na 23,2 %; ďalej zdôrazňuje, že zatiaľ čo svetová produkcia vzrástla medzi rokmi 2011 a 2012 o 5,3 %, výroba v krajinách EÚ-27 klesla v rovnakom čase o 7 %; zdôrazňuje, že situácia bola ešte horšia na vnútroštátnej úrovni, kde objem výroby klesol v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 takmer o tretinu;

5.

súhlasí preto s Komisiou, že prepúšťanie v závode Fiatu v meste Tychy a u jeho dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie; zdôrazňuje, že vplyv globalizácie bol prehĺbený vplyvom finančnej krízy, ktorá spôsobila zníženie predaja nových osobných vozidiel v Únii na najnižšiu úroveň od začiatku jeho merania;

6.

poznamenáva, že sa očakáva, že prepúšťanie v závode Fiatu v meste Tychy bude mať negatívny vplyv na región, keďže bývalí pracovníci spoločnosti Fiat Auto Poland, jeho dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov predstavujú 10 % všetkých nezamestnaných žijúcich v danej oblasti;

7.

upozorňuje, že miera nezamestnanosti v regióne Sliezsko sa od roku 2011 zvýšila; poznamenáva tiež, že v rokoch 2011 a 2012 sa hromadné prepúšťanie v regióne takmer zdvojnásobilo;

8.

poznamenáva, že do dnešného dňa bolo predložených 21 žiadostí o príspevok z EGF pre automobilový sektor, pričom 12 žiadostí sa zakladá na globalizácii týkajúcej sa obchodu a 9 žiadostí na krízovom kritériu;

9.

poznamenáva, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 777 prepustených pracovníkov do zamestnania: odborná príprava a náklady súvisiace s ňou, podnikateľské školenia, štipendiá na odbornú prípravu, štipendiá na stáže, náklady na stáže, intervenčná pomoc, granty na samostatnú zárobkovú činnosť, stimuly zamestnávania;

10.

konštatuje, že poskytovanie grantov na samostatnú zárobkovú činnosť (v maximálnej výške 4 995 EUR na pracovníka) je podmienené a spojené s úspechom samostatnej zárobkovej činnosti; upozorňuje, že táto podmienenosť by nemala účastníkov odrádzať od toho, aby požiadali o toto podporné opatrenie;

11.

berie na vedomie, že realizácia personalizovaných služieb bola dokončená na konci roku 2013 a že podľa predbežných údajov sa 269 osôb zapojilo do 313 rôznych činností v rámci balíka služieb, pričom 219 z nich si našlo vďaka poskytnutej podpore zamestnanie;

12.

berie na vedomie, že podľa predbežných údajov boli celkové náklady na realizáciu personalizovaných služieb z dôvodu obmedzeného počtu pracovníkov, ktorí sa na týchto službách zúčastnili, značne nižšie, než sa odhadovalo;

13.

zdôrazňuje, že hoci sa na opatreniach zúčastnil nižší počet pracovníkov, než sa pôvodne odhadovalo, z predbežných údajov vyplýva, že počet nezamestnaných pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje balík služieb a ktorí sú stále zaregistrovaní na úrade práce, je 85, čo dokazuje, že veľká väčšina pracovníkov postihnutých prepúšťaním v spoločnosti Fiat Auto Poland si našla zamestnanie;

14.

víta skutočnosť, že regionálny výbor pre zamestnanosť sa zapojil do prípravy žiadosti o podporu z EGF a zohral úlohu pri rozhodovaní o balíku opatrení v rámci tohto projektu;

15.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom upravenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli v rámci pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava v ponuke koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu; domnieva sa, že v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a že koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na udržateľné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

16.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF sa zabezpečuje, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do stabilného zamestnania; ďalej zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú spoločnosti, ani opatrenia na reštrukturalizáciu spoločností alebo odvetví;

17.

víta skutočnosť, že intervenčná práca sa okrem iných opatrení konkrétne zameriava na skupinu pracovníkov vo veku nad 50 rokov, ktorá predstavuje výrazný podiel príjemcov; konštatuje, že tejto vekovej skupine hrozí väčšie riziko dlhodobej nezamestnanosti a vylúčenia z pracovného trhu;

18.

upozorňuje na vysoký počet starších osôb a osôb s nižšou kvalifikáciou, ktorí boli prepustení a predstavujú 18,7 % a 62,6 % všetkých dotknutých pracovníkov; žiada, aby sa týmto dvom skupinám venovala osobitná pozornosť a aby sa prijali osobitné opatrenia EGF určené pre nich;

19.

domnieva sa, že šesť pracovníkov s dlhodobými zdravotnými problémami alebo postihnutiami môže mať osobitné potreby pri poskytovaní personalizovaného prístupu;

20.

víta skutočnosť, že počas rôznych fáz vykonávania opatrení z EGF a v prístupe k nim sa uplatňuje a bude sa ďalej uplatňovať zásada rovnosti medzi ženami a mužmi a nediskriminácie;

21.

konštatuje, že 20. decembra 2012 spoločnosť Fiat Auto Poland uzavrela s odborovými zväzmi dohodu, v ktorej sa stanovujú kritériá výberu pracovníkov, ktorí majú byť prepustení, pričom sa dohodli na stimuloch pre pracovníkov, ktorí súhlasili s dobrovoľným odchodom zo spoločnosti;

22.

konštatuje, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktorý sa má financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že poľské orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia sa neposkytuje pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

23.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

24.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/53

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0702 – C8-0245/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu stanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0063/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo svetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže grécke orgány predložili 29. júla 2014 žiadosť EGF/2014/013 EL/Odyssefs Fokas v nadväznosti na prepustenie 551 pracovníkov v spoločnosti Odyssefs Fokas S.A., ktorá pôsobila v hospodárskom odvetví patriacom podľa klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 47 (Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov);

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.

víta skutočnosť, že grécke orgány zohľadňujú veľký prínos tohto rozpočtového nástroja a už ho niekoľkokrát využili ako prostriedok na zmiernenie negatívnych vplyvov finančnej a hospodárskej krízy;

2.

konštatuje, že grécke orgány predložili žiadosť podľa intervenčného kritéria článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa stanovuje hranica aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť v referenčnom období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov prepustených alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť u jeho dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov;

3.

konštatuje, že grécke orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 29. júla 2014 a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 11. novembra 2014; víta rýchly postup hodnotenia, ktorý netrval ani päť mesiacov;

4.

berie na vedomie, že grécke orgány tvrdia, že došlo najmä k dvom udalostiam, ktoré viedli k prepúšťaniu: pokles dostupného príjmu domácností – v dôsledku zvýšenia daňového zaťaženia, zníženia platov (súkromných aj verejných zamestnancov) a zvyšovania nezamestnanosti – čo malo za následok prudký pokles nákupnej sily; a radikálne zníženie úverov pre podniky a jednotlivcov v dôsledku nedostatku hotovosti v gréckych bankách;

5.

súhlasí s tým, že tieto faktory súvisia s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou, ktorou sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009 (4), a že Grécko má z toho dôvodu nárok na príspevok z EGF;

6.

konštatuje, že maloobchodný sektor bol doteraz predmetom ďalších troch žiadostí o príspevok z EGF (z toho dve z Grécka), ktoré sa tiež zakladali na celosvetovej finančnej a hospodárskej kríze;

7.

konštatuje, že toto prepúšťanie povedie k ďalšiemu zvýšeniu miery nezamestnanosti v krajine, kde sa v období rokov 2008 – 2013 počet nezamestnaných štvornásobne zvýšil a ktorá má najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi členských štátov a piatu najvyššiu na svete; vyjadruje osobitné znepokojenie nad regiónmi Atiky a Strednej Makedónie, kde sa vyskytuje 90 % prepustených a kde miera nezamestnanosti už presahuje vnútroštátny priemer 27,5 %;

8.

konštatuje, že okrem 551 pracovníkov prepustených počas referenčného obdobia sa medzi oprávnených príjemcov zahŕňa 49 pracovníkov prepustených pred referenčným obdobím štyroch mesiacov, čo predstavuje celkový počet 600 osôb; poznamenáva, že 89,17 % prepustených pracovníkov oprávnených na podporu z EGF sú ženy;

9.

víta skutočnosť, že grécke orgány okrem toho poskytnú personalizované služby spolufinancované z EGF maximálne 500 mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (osoby NEET), a ktorí majú ku dňu predloženia žiadosti menej ako 30 rokov, vzhľadom na to, že ku všetkým prepusteniam uvedeným v odseku 8 dochádza v regiónoch na úrovni NUTS 2 Κεντρική Μακεδονία (Stredná Makedónia) (EL12), Θεσσαλία (Tesália) (EL14) a Aττική (Atika) (EL30), ktoré sú oprávnené v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, takže celkový počet príjemcov je 1 100;

10.

berie na vedomie, že grécke orgány sa rozhodli poskytnúť personalizované služby spolufinancované z EGF maximálne 500 osobám NEET mladším ako 30 rokov; konštatuje, že podľa žiadosti grécke orgány uplatnia okrem iného kritériá, ktoré sú v súlade s kritériami uvedenými v gréckom pláne vykonávania záruky pre mladých ľudí (t. j. mladí ľudia ohrození vylúčením, úroveň príjmov domácností, úroveň vzdelania, dĺžka nezamestnanosti atď.), ako aj vyjadrenie záujmu; vyzýva grécke orgány, aby nezabúdali na sociálne kritériá a zabezpečili, aby boli pri výbere príjemcov podpory z EGF v plnej miere zohľadnené zásady nediskriminácie a rovnakých príležitostí;

11.

podporuje sociálne kritériá, ktoré grécke orgány použijú na určenie osôb NEET, ktorým majú byť určené opatrenia EGF, zohľadňujúce údaje o úrovni príjmov domácností, úrovni vzdelania a dĺžky nezamestnanosti; požaduje, aby výber príjemcov v plnej miere rešpektoval zásady nediskriminácie, aby sa tak poskytli príležitosti aj tým, ktorí sú od pracovného trhu najviac vzdialení;

12.

vyzýva grécke orgány, aby poskytli podrobné informácie o financovaných opatreniach a výsledkoch v rámci výmeny najlepších postupov, najmä so zreteľom na výber a podporu poskytnutú osobám NEET;

13.

poznamenáva, že odhadované celkové náklady sú 10 740 000 EUR, z ktorých je 210 000 EUR vyhradených na implementáciu, a že finančný príspevok z EGF je 6 444 000 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov;

14.

konštatuje, že príspevok na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovaním a propagáciou, kontrolou a podávaním správ tvorí 1,96 % celkového rozpočtu; ďalej poznamenáva, že takmer polovica tohto príspevku sa má použiť na informovanie a propagáciu;

15.

víta skutočnosť, že grécke orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci pracovníkom rozhodli začať poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 20. októbra 2014, teda pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

16.

poznamenáva, že grécke orgány uviedli, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách so zástupcami cieľových príjemcov (bývalými zamestnancami spoločnosti Fokas a právnikmi zamestnancov) a s federáciou súkromných zamestnancov v Grécku;

17.

poznamenáva, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť, boli navrhnuté tak, aby zohľadnili osobitné potreby osôb NEET a pozostávajú z týchto opatrení: profesijné poradenstvo, vzdelávanie, rekvalifikácia a odborná príprava, príspevky na zakladanie podnikov, príspevky pri uchádzaní sa o zamestnanie, príspevky na odbornú prípravu a príspevky na cestovanie za prácou;

18.

zdôrazňuje význam personalizovaných služieb, ktorých cieľom je pomôcť cieľovým príjemcom rozpoznať svoje schopnosti a vytvoriť si reálny kariérny plán založený na ich záujmoch a kvalifikácii;

19.

víta skutočnosť, že súčasťou navrhovaných opatrení je monitorovanie, čím sa zabezpečí sledovanie účastníkov v priebehu šiestich mesiacov po ukončení vykonávania opatrení;

20.

konštatuje, že väčšina požadovaných finančných prostriedkov je určená na podporu začínajúcich podnikov (3 000 000 EUR) a opatrení odborného vzdelávania (2 960 000 EUR);

21.

poznamenáva, že maximálna oprávnená suma vo výške 15 000 EUR, sa poskytne maximálne 200 vybraným pracovníkom a osobám NEET ako príspevok na založenie vlastného podniku; zdôrazňuje, že cieľom tohto opatrenia je podporovať podnikanie poskytnutím finančného príspevku na uskutočniteľné podnikateľské iniciatívy, čo by malo viesť k vytvoreniu ďalších pracovísk v strednodobom horizonte; konštatuje, že táto maximálna oprávnená suma bude pridelená na základe splnenia osobitných podmienok a životaschopnosti podporovaných začínajúcich podnikov;

22.

zdôrazňuje skutočnú pridanú hodnotu a odporúča ponuku aktívnych opatrení trhu práce; konštatuje, že približne jedna tretina plánovanej podpory spočíva v príspevkoch, a teda pasívnych opatreniach trhu práce;

23.

konštatuje, že náklady na opatrenia súvisiace s odbornou prípravou uvedené v tejto žiadosti sú na porovnateľnej úrovni s predchádzajúcimi žiadosťami z Grécka; poukazuje na to, že tieto náklady sú odlišné od nákladov v podobných žiadostiach z iných členských štátov;

24.

žiada, aby bol plán EGF doplnený o opatrenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) plánované v rámci nového programového obdobia ESF a aby tieto opatrenia uľahčovali opätovné začlenenie pracovníkov do udržateľných a na budúcnosť zameraných hospodárskych odvetví; pripomína, že v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaných z EGF mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a tento návrh by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov;

25.

víta skutočnosť, že v rámci prístupu k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní sa budú dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

26.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

27.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/57

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0701 – C8-0247/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0065/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 (4) odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti spracúvania žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže Francúzsko predložilo žiadosť EGF/2013/014 FR/Air France o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 5 213 pracovníkov, ktoré súvisí s poklesom podielu Únie na trhu leteckej dopravy, počas referenčného obdobia od 1. júla 2013 do 31. októbra 2013, pričom sa očakáva, že na opatreniach sa zúčastní 3 886 osôb;

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.

konštatuje, že podmienky stanovené v článku 2 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené; súhlasí preto s Komisiou, že Francúzsko je oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

2.

poznamenáva, že francúzske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 20. decembra 2013, pričom do 24. júla 2014 ju doplnili o ďalšie informácie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 11. novembra 2014;

3.

víta skutočnosť, že francúzske orgány s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 6. novembra 2012, teda v časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia a dokonca pred predložením žiadosti o udelenie podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

4.

domnieva sa, že prepúšťanie v spoločnosti Air France súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie, keďže podiel Únie na trhu leteckej dopravy klesol najmä z dôvodu pozoruhodného rastu troch veľkých spoločností v Perzskom zálive, pričom tento vývoj ešte viac umocnila celosvetová finančná a hospodárska kríza;

5.

berie na vedomie, že podľa očakávaní bude mať prepustenie zamestnancov spoločnosti Air France negatívny vplyv na región Ile-de-France, ktorý je vystavený hromadnému prepúšťaniu aj z toho dôvodu, že v roku 2014 došlo k úplnému zatvoreniu výrobnému závodu spoločnosti Peugeot Citroën Automobile (PSA) v Aulnay;

6.

poznamenáva, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 3 886 prepustených pracovníkov do zamestnania: poradenské služby a profesijné poradenstvo pre pracovníkov, odborná príprava, príspevok na začatie podnikania, pravidelné informačné a komunikačné činnosti, príspevok na rekvalifikáciu, príspevok na mobilitu;

7.

víta skutočnosť, že na príspevok na rekvalifikáciu, ktorý bude vyplácaný vo výške 70 % poslednej hrubej mzdy pracovníka do konca tzv. congé de reclassement, bola vyčlenená suma 21 580 020 EUR; berie na vedomie skutočnosť, že nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 limituje podiel týchto príspevkov na 35 % z celkovej sumy uvoľnenej z EGF v príslušnej veci, zdôrazňuje však, že Francúzsko predložilo žiadosť v súlade s nariadením (ES) č. 546/2009 (5), ktoré sa uplatňuje pre žiadosti predložené do konca roku 2013 a ktoré umožňuje oveľa liberálnejšie využitie finančných prostriedkov na špecifické príspevky, ako sú príspevky na rekvalifikáciu a príspevky na založenie podniku;

8.

nesúhlasí s použitím EGF ako spôsobu financovania prepúšťania; presadzuje použitie tohto fondu na poskytovanie pomoci pri opätovnom začleňovaní pracovníkov do trhu práce;

9.

pripomína, že finančné prostriedky by mali pomôcť opätovnému začleneniu príjemcov do trhu práce namiesto toho, aby im poskytli náhradu mzdy po prepustení; konštatuje, že tento cieľ sa dá oveľa lepšie dosiahnuť pomocou ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1309/2013, ktoré je v súčasnosti v účinnosti;

10.

víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so zástupcami cieľových príjemcov a sociálnymi partnermi: odborná príprava, poradenské služby pre pracovníkov, príspevky na začatie podnikania, príspevky na rekvalifikáciu, príspevky na mobilitu;

11.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávania zručností a schopností nadobudnutých v rámci pracovnej kariéry pracovníka; očakáva, že odborná príprava v ponuke koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj súčasnému podnikateľskému prostrediu;

12.

s poľutovaním konštatuje, že väčšina prepustených pracovníkov je vo veku od 55 do 64 rokov; víta diferencovaný podnet v rámci príspevku na založenie podniku na nábor pracovníkov vo veku nad 55 rokov;

13.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF sa zabezpečuje, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do stabilného zamestnania; ďalej zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

14.

konštatuje, že informácie, ktoré boli poskytnuté o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré majú byť financované z EGF, neobsahujú informácie o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov, ale odkazujú na písomnú dohodu uzatvorenú s prepúšťajúcim podnikom, ktorá stanovuje, že na vykonávanie vyššie uvedených opatrení sa neprijme finančný príspevok z iných finančných nástrojov Únie na rovnaké opatrenia; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

15.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

16.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

12.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/60

—

so zreteľom na návrh Komisie z 5. decembra 2014 na vymenovanie predsedu, podpredsedu a členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (C(2014)9456),

—

so zreteľom na článok 56 ods. 6 tretí pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (1),

—

so zreteľom na rokovací poriadok,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0070/2014),

A.

keďže v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa stanovuje, že predseda, podpredseda a členovia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „jednotná rada“) uvedení v článku 43 ods. 1písm. b) uvedeného nariadenia sú vymenovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a riešením krízových situácií bánk;

B.

keďže podľa článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa vymenovanie členov jednotnej rady riadi zásadami rovnováhy rodového zastúpenia, skúseností a kvalifikácií;

C.

keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia prijala 19. novembra 2014 užší zoznam kandidátov na pozície predsedu a podpredsedu jednotnej rady;

D.

keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia prijala 1. decembra 2014 užší zoznam kandidátov na pozície členov jednotnej rady uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia;

E.

keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa oba užšie zoznamy poskytli Európskemu parlamentu;