9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/1

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/2

—

so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na odseky 6 a 11 tohto článku,

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v mene Únie (12652/2013),

—

so zreteľom na Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (12657/2013),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín (COM(2010)0492),

—

so zreteľom na uznesenia z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou (1) a z 11. novembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín (2),

—

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. októbra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín (3),

—

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 30. septembra 2013 k návrhom rozhodnutí Rady o uzavretí a podpise Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (4),

—

so zreteľom na stanovisko 7/2010 z 12. novembra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín, ktoré prijala pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

—

so zreteľom na článok 16 ZFEÚ a na články 7, 8 a 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2010 vo veci C-518/07, Komisia/Spolková republika Nemecko,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12, v ktorom bola smernica o uchovávaní údajov vyhlásená za neplatnú,

—

so zreteľom na článok 108 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia uzavrela v roku 2005 dohodu s Kanadou o spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) na základe viacerých záväzkov Kanadského úradu pohraničnej služby (CBSA) v súvislosti s uplatňovaním jeho programu PNR; keďže uplynutím platnosti príslušného rozhodnutia Komisie z 22. septembra 2009 prestal existovať európsky právny základ na prenos údajov PNR do CBSA;

B.

keďže CBSA jednostranne ubezpečil EÚ, že záväzky budú naďalej platné a účinné, kým sa nebude uplatňovať nová dohoda; keďže toto bolo oznámené všetkým členským štátom a ich orgánom na ochranu údajov;

C.

keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 si uzatváranie nových dohôd o PNR vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu predtým, ako ich prijme Rada;

D.

keďže 2. decembra 2010 Rada prijala rozhodnutie, spolu so smernicou na rokovania, ktorým Komisiu poveruje začať v mene EÚ rokovania o dohode s Kanadou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom;

E.

keďže 18. júla 2013 Komisia navrhla Rade, aby prijala rozhodnutie o uzavretí dohody;

F.

keďže 30. septembra 2013 európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko k dohode, ktorým spochybňuje potrebu a primeranosť systémov PNR a hromadných prenosov údajov z PNR do tretích krajín, ako aj výber právneho základu;

G.

keďže 5. decembra 2013 Rada rozhodla požiadať Parlament o súhlas s uzavretím dohody;

H.

keďže dohoda bola podpísaná 25. júna 2014;

I.

keďže 7. júla 2014 Rada požiadala Parlament o súhlas s uzavretím dohody;

J.

keďže 8. apríla 2014 Súdny dvor vo svojom rozsudku v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 vyhlásil smernicu o uchovávaní údajov za neplatnú;

K.

keďže účelom tejto dohody – ako sa uvádza v jej článku 1 – je stanoviť podmienky, za ktorých sa môžu údaje z osobného záznamu o cestujúcom prenášať a používať, a určiť spôsob, ako sa budú chrániť;

1.

domnieva sa, že existuje právna neistota v tom, či je návrh dohody v súlade s ustanoveniami zmlúv (článok 16 ZFEÚ) a Charty základných práv Európskej únie (články 7, 8 a 52 ods. 1), pokiaľ ide o právo jednotlivcov na ochranu osobných údajov; spochybňuje okrem toho voľbu právneho základu, t. j. voľbu článku 82 ods. 1 písm. d) a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ (policajná a justičná spolupráca) namiesto článku 16 ZFEÚ (ochrana údajov);

2.

rozhodol sa požiadať Súdny dvor o stanovisko k súladu dohody so zmluvami;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii pre informáciu a prijal potrebné opatrenia na získanie takéhoto stanoviska Súdneho dvora.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/5

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na správu, ktorú otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja prijala v júli 2014,

—

so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,

—

so zreteľom na správu OSN o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

—

so zreteľom na záverečný dokument stretnutia globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku z apríla 2014,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995, ako aj na následné záverečné dokumenty,

—

so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorý bol prijatý v roku 1994 v Káhire, a na následný prieskum po + 20 rokoch,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia v rámci ôsmich miléniových rozvojových cieľov z hľadiska rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na výsledok konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

—

so zreteľom na správu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,

—

so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

—

so zreteľom na správu z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

—

so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých, ktorá je adresovaná generálnemu tajomníkovi OSN,

—

so zreteľom na rezolúciu s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2010 na svojom 65. plenárnom zasadnutí na vysokej úrovni o miléniových rozvojových cieľoch,

—

so zreteľom na istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na správu FAO o situácii týkajúcej sa nedostatočnej potravinovej bezpečnosti,

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré prijalo Fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v decembri 2011,

—

so zreteľom na správu UNDP s názvom Za polovicou cesty: dosahovanie miléniových rozvojových cieľov, ktorá bola uverejnená v januári 2010,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

—

so zreteľom na úsilie systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015, ktorú spoločne vedú útvar OSN pre hospodárske a sociálne veci (UN DESA) a UNDP za podpory všetkých agentúr OSN a na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami,

—

so zreteľom na globálnu stratégiu a akčný plán WHO pre verejné zdravie, inováciu a duševné vlastníctvo z 24. mája 2008,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,

—

so zreteľom na Deklaráciu o práve na rozvoj z roku 1986,

—

so zreteľom na na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (1),

—

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam“ (COM(2014)0335),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

—

so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu na obdobie po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie s názvom Európsky konsenzus (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015) (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015 (6),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe rozvoja po roku 2015,

—

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0037/2014),

A.

keďže sa v roku 2000 všetky príslušné zainteresované strany zišli, aby stanovili miléniové rozvojové ciele s cieľom dosiahnuť do roku 2015 konkrétne rozvojové ciele a ciele súvisiace s odstránením chudoby;

B.

keďže miléniovými rozvojovými cieľmi sa zvýšilo povedomie o otázke odstraňovania svetovej chudoby ako o naliehavej výzve a priorite pri prijímaní globálnych opatrení; keďže úroveň dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov je rôzna, pričom existujú viditeľné pozitívne účinky na znižovanie extrémnej chudoby, boj proti malárii a tuberkulóze, zlepšovanie prístupu k pitnej vode a znižovanie nerovností v počte detí zapísaných na základných školách; keďže určité nedostatky v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi sa musia v plnej miere riešiť vo vymedzení rámca na obdobie po roku 2015;

C.

keďže hodnotenia pokroku v dosahovaní súčasných miléniových rozvojových cieľov ukázali, že v novom rámci budú rozhodujúce silné prepojenia medzi odstraňovaním chudoby, bojom proti nerovnostiam a presadzovaním udržateľného rozvoja, ako aj jednotný a univerzálny súbor cieľov s diferencovanými prístupmi;

D.

keďže mestská populácia sa má zvýšiť zo súčasného počtu 3,6 miliardy na viac ako 6 miliárd a najväčšie mestá sa majú rozrásť na megalopoly s viac ako 100 miliónmi obyvateľov; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;

E.

keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala prístup k službám v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane plánovaného rodičovstva; v tejto súvislosti pripomína, že podľa odhadov zomrelo v roku 2013 počas tehotenstva a pri pôrode 289 000 žien; pripomína miléniový rozvojový cieľ č. 5 a potrebu, aby ženy mali prístup k účinným metódam antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, aby sa tak počet úmrtí matiek znížil takmer o jednu tretinu;

F.

keďže znižovanie chudoby je nerovnomerné a nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich, ktoré vzrástli tak v rozvinutých, ako aj rozvojových krajinách, predstavujú hlavnú rozvojovú výzvu, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách so stredným príjmom; keďže 1,5 miliardy ľudí žije v chudobe, pričom sú súbežne vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch;

G.

keďže násilné konflikty a humanitárne krízy naďalej majú rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže ženy sú väčšmi postihované vojenskými konfliktami a krízami;

H.

keďže je stále potrebné dodatočné úsilie na zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovičnú hodnotu, keďže 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže mať nezvratné dôsledky na zdravie a sociálno-ekonomické následky spojené so znížením produktivity ľudí;

I.

so zreteľom na skutočnosť, že rok 2014 je Medzinárodným rokom rodinných fariem;

J.

keďže Deklarácia o práve na rozvoj z roku 1986 potvrdzuje, že rozvoj je základným ľudským právom; keďže táto deklarácia sa hlási k prístupu založenému na ľudských právach, ktorý sa vyznačuje napĺňaním všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických); keďže deklarácia sa rovnako hlási k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

K.

keďže zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia ohrozuje znižovanie chudoby zväčšovaním existujúcich zraniteľností, pričom mnohé rozvojové krajiny stále závisia od poľnohospodárstva a prírodných zdrojov citlivých na klímu a nemajú kapacity na riadenie klimatických rizík; keďže existuje naliehavá potreba znížiť globálne emisie skleníkových plynov a dosiahnuť spravodlivejšie a udržateľnejšie riadenie a správu prírodných zdrojov;

L.

keďže pokrok smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím sa do veľkej miery zakladal na investíciách do výskumu a vývoja uskutočnených roky predtým; keďže práva duševného vlastníctva by nemali brániť v prístupe k dostupným liekom;

M.

keďže prístup k predškolskému vzdelávaniu a k vzdelávaniu a odbornej príprave na najvyššej dosiahnuteľnej kvalitatívnej úrovni pre každé dieťa a mladého a dospelého človeka je zásadným predpokladom na odstránenie cyklického prenosu chudoby a nerovnosti z generácie na generáciu;

N.

keďže bol dosiahnutý iba malý pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a násilím;

O.

keďže na celom svete tvoria ženy a dievčatá väčšinu osôb, ktoré žijú v extrémnej chudobe, a keďže rodová rovnosť a práva žien sú nevyhnutnou podmienkou na úspech celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ktoré môžu zachrániť život;

P.

keďže ženy tvoria viac než polovicu počtu migrantov;

Q.

keďže Afrika prostredníctvom nezákonných finančných tokov vyváža do sveta podstatne viac kapitálu v porovnaní s tým, čo dostáva vo forme medzinárodnej pomoci a remitencií;

R.

keďže nový rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

S.

keďže viac nových a dôstojných pracovných miest je potrebné vytvoriť s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe, ak existujú jasné mechanizmy zodpovednosti a ak sa dodržiavajú medzinárodné predpisy v oblasti sociálnej ochrany;

T.

keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách;

U.

keďže mobilizácia domácich zdrojov je dôležitým prvkom v boji proti chudobe a nerovnosti;

V.

keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami rozvojovej pomoci, a preto by mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN a presadzovať hlavne prístup založený na ľudských právach, ktorý spočíva na rovnosti, nediskriminácii, účasti a začlenení pri vytváraní a vykonávaní rámca;

W.

keďže v záveroch Rady z decembra 2014 sa stanoví ucelený súbor zásad a hlavných línií rokovacej stratégie;

X.

keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;

1.

zdôrazňuje, že globálne prostredie sa v uplynulých rokoch zmenilo, a to vrátane zmien v globálnej ekonomickej a politickej rovnováhe, a že hoci niektoré rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky zažili významný hospodársky rast, naďalej čelia vysokým a rastúcim úrovniam nerovnosti; domnieva sa, že je potrebný nový prístup, ktorý zahŕňa globálne riadenie, pričom kladie silný dôraz na súdržnosť politík v záujme rozvoja a zabezpečovanie globálnych verejných statkov;

2.

pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele majú výhodu v tom, že sú jednoduché, nezaoberali sa základnými štrukturálnymi faktormi, ktoré vedú k chudobe a nerovnosti; zdôrazňuje, že globálny rámec pre trvalo udržateľný rozvoj na obdobie po roku 2015 by mal byť transformačný tým, že sa bude zaoberať základnými príčinami chudoby a nerovnosti, a tak pomôže splniť zostávajúce úlohy súčasných miléniových rozvojových cieľov;

3.

zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele vymedzené v roku 2000 mali mnohé úspechy v krajinách so stredným príjmom a v rozvojových krajinách, ale že tento pokrok bol nerovnomerný medzi týmito krajinami i v rámci nich, a preto sa pri vytváraní celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015 musia tieto výsledky správne analyzovať a musia sa z nich vyvodiť ponaučenia;

4.

pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele zásadne zmenili životy ľudí, kľúčové otázky, ako sú porušovanie ľudských práv, nerovnosti vrátane rodových rozdielov, ozbrojené konflikty a terorizmus, zmena klímy, nedostatok potravín, nedostatky v oblasti práv vlastniť majetok a pozemkových práv, migrácia, obmedzený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, demografické zmeny, obmedzené zdroje, strata biodiverzity, korupcia, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, neudržateľný rast, nezamestnanosť a finančná a hospodárska kríza, stále predstavujú extrémne zložité a vzájomne prepojené výzvy pre nasledujúce desaťročia, v dôsledku ktorých vzniká potreba nájsť nové cesty rozvoja, ktoré by mohli viesť k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju pre všetkých;

5.

zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť predstavuje najdôležitejšiu výzvu, pretože zlyhanie v tejto oblasti pravdepodobne ohrozí každý rozmer ľudského rozvoja; osobitne pripomína, že zhoršovanie stavu životného prostredia predstavuje obrovskú prekážku pri plnení cieľa odstrániť extrémnu chudobu a hlad; pripomína napríklad, že pretrvávajúce nerovnosti a boje o obmedzené zdroje patria k hlavným príčinám konfliktov, hladu, neistoty a násilia, ktoré sú následne kľúčovými faktormi, ktoré brzdia ľudský rozvoj a úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja;

6.

zdôrazňuje, že nový rámec by mal účinne reagovať na tieto výzvy a riešiť dôležité otázky, ako sú rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej bytosti, spravodlivosť, rovnosť, dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, mier a bezpečnosť, zmena klímy, znižovanie rizika katastrof a budovanie odolnosti, ochrana biodiverzity, inkluzívny a trvalo udržateľný rast, práva vlastniť majetok, pozemkové práva, zdravotná a sociálna ochrana, vzdelávanie, výskum a inovácie a práva žien, detí, mladých ľudí a menšín;

7.

zdôrazňuje skutočnosť, že nový rozvojový rámec musí byť vo svojej povahe univerzálny a použiteľný vo všetkých krajinách vrátane členských štátov EÚ a tiež musí byť relevantný a spravodlivý vo vzťahu k rozvinutým aj rozvojovým krajinám a súčasne zohľadňovať rôzne vnútroštátne okolnosti, kapacity, politiky a priority; zdôrazňuje, že vzniknuté nové zodpovednosti a záťaž sa musia rovnako, ale spravodlivo rozdeliť medzi všetky krajiny; vyzýva EÚ, aby uviedla, aké môže navrhnúť konkrétne opatrenia a záväzky, ktoré by na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni naplnili zásadu všeobecnosti;

8.

zdôrazňuje, že ťažiskom nového rozvojového rámca by mala byť vzájomná zodpovednosť a transparentnosť na všetkých úrovniach a že je dôležité, aby zodpovednosť za vykonávanie tohto rámca niesli národné vlády a ďalší činitelia vrátane súkromného sektora;

9.

vyzýva EÚ, aby aktívne viedla proces smerujúci k vymedzeniu jednotného, komplexného a integrovaného celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a víta konsenzus, že nový globálny program rozvoja musí posilniť prostriedky vykonávania a obnoviť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj;

10.

vyzýva EÚ, aby sa zohrávala aktívnu úlohu pri formovaní nového globálneho partnerstva, ktoré podnieti k činnosti všetky krajiny vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík a všetky relevantné zainteresované strany vrátane súkromného sektora, organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

11.

vyzýva EÚ, aby prijala silnú, súdržnú a jednotnú pozíciu v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní, berúc do úvahy priority zdôraznené v tomto uznesení;

12.

schvaľuje závery otvorenej pracovnej skupiny OSN; domnieva sa však, že rámec uvedený v jej záveroch by sa napokon mohol rozčleniť na ďalšie kategórie, pričom sa zachová rovnováha medzi odstránením chudoby, bojom proti nerovnosti a tromi rozmermi trvalo udržateľného rozvoja, a to nie na úkor prístupu založeného na ľudských právach, ani na úkor ambicióznejších a inovačnejších cieľov;

13.

zdôrazňuje, že nový celosvetový rámec by mal obsahovať primeranú inštitucionálnu štruktúru, ktorá sa bude zaoberať hlavnými cieľmi, ktorými sú odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a podpora trvalo udržateľného rozvoja, s jasnými usmerneniami pre dohľad nad jeho vykonávaním, a že táto štruktúra by sa mala zaoberať aj zložitosťou a vzájomnými prepojeniami rôznych častí tohto budúceho rámca;

14.

domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja je kľúčovým nástrojom na vykonávanie rámca na obdobie po roku 2015; na tento účel vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že potrebné usmernenia, posúdenia vplyvu a mechanizmy monitorovania a predkladania správ umožnia v tomto rámci zrealizovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

15.

zdôrazňuje, že univerzálnosť celosvetového rozvojového programu na obdobie po roku 2015 znamená náročnejšie záväzky pre EÚ a jej členské štáty; zdôrazňuje, že nové ciele trvalo udržateľného rozvoja v kontexte globálneho rámca bude potrebné zohľadniť vo vonkajších aj vnútorných politikách EÚ;

16.

pripomína, že odstránenie chudoby spolu s riešením problematiky prepojenia pilierov hospodárskej, ekologickej a sociálnej udržateľnosti a posilneným globálnym partnerstvom musia ostať hlavnými prioritami globálneho programu rozvoja na obdobie po roku 2015;

17.

zdôrazňuje, že odstránenie chudoby a boj proti nerovnosti by mali byť spolu s trvalo udržateľným rozvojom základnou témou celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rámec zameriaval na ľudí a riešil nedostatok v oblasti spravodlivosti uplatnením prístupu založeného na právach, s cieľom znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi, čo by mala byť jedna z kľúčových priorít v novom rámci;

18.

domnieva sa, že nerovnosť bráni rozvoju a úsiliu o zmiernenie chudoby; opätovne pripomína, že odstránenie chudoby, rovnosť a trvalo udržateľný rozvoj sú možné len vtedy, ak sa zohľadnia všetky zraniteľné skupiny a ak sa bude podporovať spravodlivý prístup, trvalo udržateľné využívanie zdrojov a dobrá správa vecí verejných; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali cieľ udržateľného rozvoja č. 10, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

19.

zdôrazňuje, že je potrebný cieľ odstránenia extrémnej chudoby na úrovni 2 USD na deň, ak má rámec byť skutočne transformačný;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rámec by mal riešiť mnohorozmerné aspekty chudoby a nerovnosti, ktoré presahujú rámec nedostatočných príjmov, ale ktoré zahŕňajú ľudské bytosti s ich dôstojnosťou a vo všetkých ich rozmeroch vrátane sociálnych rozmerov; zdôrazňuje, že chudoba by sa nemala posudzovať len na základe príjmu, ale aj na základe ukazovateľov blahobytu, a nielen HDP;

21.

odporúča, aby sa podporilo budovanie štátu prostredníctvom zvýšenej všeobecnej a/alebo sektorovo špecifickej pomoci podmienenej kritériami dobrej verejnej správy;

22.

podčiarkuje tiež, že v značne globalizovanom hospodárstve sa vyjednávacia sila pracujúcich v dôsledku liberalizácie znížila, čo na druhej strane ohrozuje dodržiavanie práv uvedených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v programe dôstojnej práce; preto nalieha na EÚ, aby svoju stratégiu obchodnej politiky formovala v príslušnom rámci tak, aby sa zachovali a chránili vysoké sociálne a environmentálne štandardy a aby sa zároveň odrádzalo od všetkých foriem sociálneho a environmentálneho dumpingu;

23.

zdôrazňuje, že existuje dôležité prepojenie medzi dobrou správou vecí verejných, trvalo udržateľným rastom a znižovaním sociálnych nerovností; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rovnaké príležitosti a práva, ako aj sociálny dialóg; požaduje širšie vymedzenie chudoby než len na základe HDP, pričom by sa zahrnuli aj širšie kritériá, ako je pokrok a blahobyt;

24.

zdôrazňuje rozhodujúci hospodársky a sociálny význam silnej a stabilnej strednej vrstvy; kladie dôraz na to, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť strednú vrstvu do politického procesu, a tak podporovať inkluzívny rast;

25.

požaduje, aby sa vo všetkých krajinách, tak rozvinutých, ako aj rozvojových, podporoval ekologicky udržateľný rozvoj prostredníctvom udržateľného využívania obnoviteľných prírodných zdrojov a ochrany životného prostredia;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom vyvažovania regionálneho rozvoja, podporovania rozvoja menších miest a predchádzania nadmernému rastu veľkomiest;

27.

víta začlenenie podpory prístupu založeného na ľudských právach a zameraného na ľudí medzi ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré navrhla otvorená pracovná skupina OSN; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že doteraz nebol prijatý ambicióznejší prístup, a zdôrazňuje, že takýto prístup je nevyhnutný pre odstránenie príčin chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovnosti;

28.

zdôrazňuje univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomnú závislosť všetkých ľudských práv všetkých osôb bez diskriminácie na akomkoľvek základe, počínajúc základným právom na dôstojnosť všetkých ľudských bytostí, s osobitným dôrazom na ľudské práva žien a dievčat vrátane podpory univerzálneho prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ako aj ochrany a dodržiavania práv migrantov a menšín vrátane osôb LGBTI a ľudí žijúcich s HIV; zdôrazňuje, že v novom rámci je dôležité rešpektovať a presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím;

29.

vyzýva EÚ, aby zdôraznila význam prednostného prijatia a vykonávania vhodného právneho rámca v programe na obdobie po roku 2015 a skutočnosť, že vnútroštátne a miestne politiky by mali bojovať proti korupcii a beztrestnosti, pričom by mali zabezpečovať prístup k justičným inštitúciám, ktoré sú nestranné a nezávislé, a účinné prostriedky nápravy v prípade porušenia ľudských práv, najmä pokiaľ ide o marginalizované skupiny, ako aj ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že globálny rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 musí zabezpečovať dobrú správu vecí verejných, demokraciu a právny štát;

30.

vyzýva EÚ, aby znásobila úsilie zamerané na zabezpečenie toho, aby sa v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní prístup založený na ľudských právach a právo na rozvoj stali základnými koncepciami globálneho rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a aby sa teda kľúčové piliere prístupu založeného na ľudských právach, ktorými sú univerzálnosť a nedeliteľnosť, nediskriminácia a rovnosť, zodpovednosť a právny štát, účasť a začlenenie zahrnuli do vytvárania, vykonávania a monitorovania rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 16, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

31.

domnieva sa, že celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 by mal primerane zohľadňovať Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch a ciele budovania mieru a budovania štátu, ktoré boli dohodnuté v Pusane; zdôrazňuje, že v novom rámci je potrebné venovať osobitnú pozornosť nestabilným štátom; víta skutočnosť, že podpora mierumilovných spoločností je jednou z priorít EÚ a že sa vyvíja ako dôležitý prvok nového rámca; domnieva sa tiež, že je nevyhnutne potrebné zapojiť sa do štrukturálnych, intenzívnych a dlhodobých partnerstiev, ktorých prioritou bude reforma bezpečnostného sektora a vytvorenie právneho štátu a demokratických inštitúcií;

32.

zdôrazňuje, že v novom rámci treba riešiť základné príčiny konfliktov a nestability; vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli postupy, ktoré budú väčšmi zohľadňovať situácie po skončení konfliktov, a prijali stratégiu, ktorá umožní, aby rozvojová pomoc čo najúčinnejšie slúžila cieľom v oblasti bezpečnosti;

33.

dôrazne odsudzuje nedostatočné trestné stíhanie a trestanie v oblastiach konfliktov, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie zamerané na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie o ochranu civilistov postihnutých ozbrojenými konfliktami a zlepšiť prístup k psychologickej podpore, najmä pre ženy a deti, ako aj posilniť prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom v novom celosvetovom rámci;

34.

uznáva významný príspevok žien k predchádzaniu konfliktom a k úsiliu o nastolenie mieru, a preto žiada o podporu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 s cieľom zabezpečiť účasť žien pri riešení konfliktov a pri budovaní demokracie;

35.

domnieva sa, že zmiernenie zmeny klímy a potreby adaptácie na ňu je potrebné účinne začleniť do rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a to viditeľným a ambicióznym spôsobom ako prierezovú otázku; podporuje širokú škálu opatrení na zmiernenie účinkov zmeny klímy a zabezpečenie lepšej budúcnosti novej generácie vrátane postupného ukončovania dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať energii z udržateľných zdrojov, pretože má zásadný význam pre zmiernenie zmeny klímy;

36.

zdôrazňuje, že proces uplatňovania hľadísk by nemal viesť k presmerovaniu oficiálnej rozvojovej pomoci k politikám v oblasti klímy, prostredníctvom ktorých sa nedosiahne priame zmiernenie chudoby;

37.

domnieva sa, že mnohé chudobné spoločenstvá už čelia následkom zmeny klímy, pričom nesú za ňu najmenšiu zodpovednosť; opätovne pripomína naliehavú potrebu prijať opatrenia na zníženie emisií s dôrazom na bezuhlíkové stratégie; zdôrazňuje, že prechod na energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch a môže viesť k prínosom v rámci odstraňovania chudoby; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať univerzálny prístup k obnoviteľným, spoľahlivým a dostupným energetickým službám;

38.

víta skutočnosť, že zmiernenie zmeny klímy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov je výrazne prítomné a zahrnuté v záverečnom dokumente otvorenej pracovnej skupiny, a to vrátane ochrany oceánov a morí, ako aj biodiverzity a lesov;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do nového rámca opatrenia humanitárnej pomoci, budovania kapacít, prevencie a participatívneho prístupu zdola nahor zamerané na účinné znižovanie rizika katastrof a posilnenie odolnosti; zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú pomoc, koordináciu a zdroje pre reakciu na mimoriadne situácie, obnovu a rekonštrukciu po katastrofe;

40.

uznáva významnú úlohu žien pri prispievaní k trvalej udržateľnosti, a preto požaduje začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy s cieľom znížiť rodovú nerovnosť, pokiaľ ide o prístup k zdrojom na prispôsobenie sa zmene klímy a ich kontrolu;

41.

víta skutočnosť, že potravinová a výživová bezpečnosť sa stanovila ako prioritná oblasť nového celosvetového rozvojového rámca, a víta začlenenie samostatného cieľa na odstránenie hladu, dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a zlepšenie výživy a na podporu udržateľného poľnohospodárstva do záverečného dokumentu otvorenej pracovnej skupiny; uznáva osobitné potreby žien pracujúcich v poľnohospodárstve týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, ktoré treba brať do úvahy pri vypracúvaní nového rámca;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa prepojeniami so zvýšenou produktivitou udržateľného poľnohospodárstva a rybárstva, čo povedie k zníženiu strát a plytvania potravinami, transparentnému riadeniu prírodných zdrojov a prispôsobeniu sa zmene klímy;

43.

upozorňuje, že istota držby pôdy pre drobných producentov, ktorá berie do úvahy tradičné práva na využívanie pôdy, podnecuje miestne hospodárstva a takisto zvyšuje potravinovú bezpečnosť;

44.

požaduje stanoviť potrebu prekročiť rámec potravinovej bezpečnosti a potraviny považuje za základné ľudské právo, aby bolo možné stanoviť jasný cieľ „Žiadny hlad“ a do roku 2025 odstrániť škandálnu situáciu, ktorú hlad predstavuje; zdôrazňuje, že snahy o odstránenie hladu a podvýživy, ako aj fenoménu „skrytého hladu“, by sa mali osobitne zameriavať na deti a dojčiace ženy;

45.

zdôrazňuje význam plnenia záväzkov z konferencie Rio+20 týkajúcich sa degradácie pôdy vo všetkých krajinách a usmernení FAO o práve na potraviny a držbu pôdy; zdôrazňuje význam celosvetovej dobrej správy vecí verejných pri predchádzaní zaberaniu pôdy;

46.

kladie dôraz na potrebu posilniť dobrú správu v sektore pôdohospodárstva a chrániť pôdu voči neustále narastajúcemu riziku jej zaberania hospodárskymi zoskupeniami;

47.

poukazuje na význam uvažovania o univerzálnom prístupe k pitnej vode a sanitácii a integrovanom hospodárení s vodou; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na obmedzenie používania nebezpečných chemických látok a predchádzanie znečisteniu;

48.

zastáva názor, že zdravotníctvo má podstatný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj spoločností; vyzýva preto EÚ, aby sa v novom celosvetovom rámci zamerala na podporovanie spravodlivej, všeobecnej a trvalo udržateľnej ochrany zdravia s osobitným dôrazom na dostupnú zdravotnú starostlivosť detí a matiek vrátane ambiciózneho cieľa na odstránenie odvrátiteľných úmrtí matiek, novorodencov a detí, ako aj o ukončenie epidémie AIDS, tuberkulózy, malárie a iných prenosných chorôb;

49.

uznáva zdravie ako ľudské právo; zdôrazňuje význam zlepšenia univerzálneho prístupu k hygiene a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia vrátane služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva EÚ, aby v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti kládla osobitný dôraz na predchádzanie vylúčeniu a diskriminácii najzraniteľnejších skupín;

50.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité pokračovať v úsilí o zlepšovanie prístupu k vode, sanitácii a hygiene, keďže ide o prierezovú otázku, ktorá má vplyv na dosiahnutie ostatných cieľov programu na obdobie po roku 2015 vrátane zdravia, vzdelávania a rodovej rovnosti;

51.

zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčom k rozvoju sebestačných spoločností; naliehavo žiada, aby sa v novom celosvetovom rozvojovom rámci zohľadnil prístup k všetkým stupňom kvalitného vzdelávania a aby sa rámec zaoberal aj otázkou prístupu k vzdelávaniu v mimoriadnych a krízových situáciách; podčiarkuje potrebu posilnenia participatívneho občianstva prostredníctvom plného vykonávania občianskych a politických práv, ako aj budovania znalostných a inovačných spoločností;

52.

vyzýva Komisiu, aby v rámci na obdobie po roku 2015 presadzovala prioritu odstránenia nerovností v prístupe k zdraviu a vzdelávaniu a aby doň zahrnula osobitné opatrenia zamerané na znevýhodnených jednotlivcov a skupiny ohrozené diskrimináciou;

53.

víta skutočnosť, že otvorená pracovná skupina vo svojom záverečnom dokumente uznáva ako prioritu posilnenie postavenia žien a dievčat a význam rodovej rovnosti, pričom zohľadňuje ústrednú úlohu žien v novom celosvetovom rozvojovom rámci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili výzvu otvorenej pracovnej skupiny, pokiaľ ide o samostatný cieľ týkajúci sa rodovej rovnosti a zároveň začlenenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci všetkých cieľov, a aby presadzovali začlenenie ambicióznych cieľov týkajúcich sa práv žien a dievčat a posilnenie vykonávania týchto cieľov;

54.

pripomína význam odstránenia všetkých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám v novom rámci; podčiarkuje význam odstránenia všetkých diskriminačných právnych predpisov a postupov; naliehavo vyzýva EÚ, aby v novom celosvetovom rámci stanovila ako jednu z hlavných priorít v oblasti ľudských práv odstránenie všetkých foriem násilia, ako je domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a sexuálne obťažovanie, a všetkých škodlivých praktík zahŕňajúcich detské, predčasné alebo nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

55.

domnieva sa, že celosvetový program na obdobie po roku 2015 by mal vyslať jasný signál, pokiaľ ide o účasť žien na rozhodovacích postupoch;

56.

zdôrazňuje význam zabezpečenia rovnakého prístupu k zamestnanosti pre ženy aj mužov a rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty vykonávanej kdekoľvek; uznáva, že je potrebné chrániť právo žien, ktoré majú deti, aby zároveň zostali v zamestnaní;

57.

zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať prístup dievčat k všetkým úrovniam vzdelávania a odstraňovať rodové prekážky vzdelávania;

58.

zdôrazňuje význam zabezpečenia univerzálneho prístupu k zdravotníckym službám, ako je plánované rodičovstvo, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v tejto oblasti;

59.

poukazuje na potrebu zaviesť účinné špecifické opatrenia na ochranu migrujúcich žien a uznáva význam práva žien migrovať a integrovať sa do nového kultúrneho prostredia;

60.

zdôrazňuje, že inkluzívny a trvalo udržateľný rast sprevádzaný vytváraním dôstojných pracovných príležitostí a efektívnosťou využívania zdrojov zameraný na prechod k modelu udržateľnejšej spotreby a výroby a zmiernenie zmeny klímy je mimoriadne dôležitý pre úspech rámca na obdobie po roku 2015; domnieva sa, že vymedzenie kvalitatívnych ukazovateľov bude kľúčové na sledovanie toho, do akej miery je rozvojový pokrok inkluzívny a trvalo udržateľný a do akej miery sa riešia potreby najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín;

61.

zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať, do akej miery hospodársky rozvoj zahŕňa najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny a do akej miery mzdy zostávajú v súlade so zvýšením produktivity; pripomína, že je zodpovednosťou štátu poskytovať základné sociálne služby pre svojich občanov, čím sa prispeje k odstráneniu chudoby; domnieva sa, že rozhodujúci význam má zavedenie vnútroštátne vymedzených miním sociálnej ochrany a regulácie minimálnej mzdy v rozvojových krajinách;

62.

vyzýva EÚ, aby presadzovala prostredie priaznivé pre podnikanie, obchod, investície a inováciu, ktoré povedie k zníženiu nerovností a bude zamerané na posilnenie sociálnej spravodlivosti;

63.

zdôrazňuje, že v novom celosvetovom rozvojovom rámci je potrebné postupne odstrániť detskú prácu;

64.

žiada o nový celosvetový rámec, ktorý vytvorí spravodlivejší a udržateľnejší systém obchodovania založený na dialógu, transparentnosti a rešpekte a ktorý sa usiluje o väčšiu rovnosť v medzinárodnom obchode; domnieva sa, že spravodlivý obchod je príkladom úspešného partnerstva zahŕňajúceho mnoho zúčastnených strán na celom svete a v rôznych fázach v rámci dodávateľského reťazca, ktoré zabezpečuje prístup pre znevýhodnených výrobcov, najmä ženy, na trh, zaručuje udržateľné živobytie, dodržiava pracovné normy, postupne odstraňuje detskú prácu a podporuje environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo a výrobné postupy;

65.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nový celosvetový rámec zameriaval na podporu univerzálneho, transparentného, otvoreného, nediskriminačného a spravodlivého multilaterálneho obchodného systému v rámci WTO založeného na pravidlách; vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoju stratégiu pre politiky trvalo udržateľného rozvoja vrátane spravodlivého obchodu;

66.

požaduje podporu rozvoja ekologických stimulov, ako je vytváranie zelených pracovných miest;

67.

zdôrazňuje význam riešenia problematiky nezamestnanosti mládeže v novom celosvetovom rámci;

68.

zdôrazňuje, že súkromný sektor môže byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného rastu, ak zohľadní kľúčové zásady rozvoja, ako sú ľudské práva, pracovné práva, zodpovednosť podnikov a mechanizmy transparentnosti, sociálny dialóg a environmentálne záväzky; vyzýva EÚ, aby podporovala budovanie regulačných systémov, ktoré by znížili nadmerné administratívne zaťaženie, podporovali dobrú správu vecí verejných, prispievali k boju proti úplatkárstvu a korupcii a presadzovali tvorbu pracovných miest; trvá na tom, že je potrebné zlepšiť sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov prostredníctvom právne záväzných pravidiel; za týchto podmienok sa domnieva, že súkromný sektor by mal byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja;

69.

žiada o transparentné a spravodlivé pravidlá v prístupe na miestne a medzinárodné trhy, čo zabezpečí rovnaké príležitosti pre všetky zapojené zainteresované strany;

70.

poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala byť dôležitým prvkom nového rámca;

71.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že všetky toky pomoci pre súkromný sektor budú dodržiavať zásadu účinnosti rozvoja a že súkromný sektor v rozvojových krajinách sa bude zameriavať na to, aby ľudí vymanil z chudoby;

72.

víta odporúčanie Rady klásť väčší dôraz na podporu MSP vytváraním priaznivého prostredia pre majiteľov malých podnikov a uľahčovaním prístupu k financovaniu a odbornej príprave;

73.

podporuje najmä ďalší rozvoj iniciatívy pre sociálne podnikanie v oblasti rozvojovej spolupráce; požaduje vytvorenie nových nástrojov, ktoré podporia lepšiu spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

74.

naliehavo vyzýva EÚ, aby v programe na obdobie po roku 2015 uprednostnila daňovú spravodlivosť a mobilizáciu domácich zdrojov, keďže tieto otázky by mali zohrávať významnú úlohu pri transformovaní spoločnosti, odstraňovaní chudoby a znižovaní nerovností;

75.

uznávajúc potrebu participatívneho prístupu v novom rámci, ktorý by sa mal zamerať na zapojenie aktérov na všetkých úrovniach, zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti (OOS) vrátane organizácií žien so zreteľom na ústrednú úlohu žien v celosvetovom rozvoji zohrávajú pri umožňovaní rozvoja a podpore univerzálnosti, rovnosti, začleňovania, zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje význam zapájať sa do dialógu s organizáciami na mieste a uľahčovať priamu účasti ľudí a spoločenstiev;

76.

zdôrazňuje osobitnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní právneho štátu, spravodlivosti, ľudských práv a demokratických zásad, najmä v krajinách, v ktorých je budovanie štátu ešte len v začiatkoch a v ktorých sú štátne a vládne kapacity obmedzené;

77.

zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť miestne orgány a národné parlamenty do plánovania, vykonávania a finančných tokov pomoci v oblasti rozvoja; podčiarkuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc;

78.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok a vyčlenili minimálne 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a to vrátane minimálne 0,2 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny a iné veľmi zraniteľné štáty; vyzýva EÚ, aby zaujala koherentný a komplexný medzinárodný prístup k financovaniu po roku 2015; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úzkej spolupráci s ostatnými darcami na rozvíjaní ďalších inovačných finančných mechanizmov, ako je daň z finančných transakcií;

79.

pripomína význam dodržiavania zásady zodpovednosti v súvislosti s rozvojom; pripomína potrebu posilniť politický dialóg medzi darcami a partnerskými krajinami;

80.

pripomína Komisii a členským štátom, že oficiálna rozvojová pomoc musí zostať základom európskej politiky v oblasti rozvojovej spolupráce zameranej na odstránenie chudoby;

81.

žiada EÚ, aby vyhodnotila mechanizmy zlučovania zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby boli transparentné a zodpovedné a mali jasný vplyv na trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia, ktoré sú založené na harmonizovaných stratégiách znižovania chudoby;

82.

opakuje svoju výzvu, aby sa boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým rajom, nezákonným kapitálovým tokom a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou v oblasti financovania rozvoja; pripomína, že rozvojové krajiny prišli za posledné desaťročie podľa odhadov o takmer 6 biliónov USD pre nezákonné finančné toky, ktoré ďaleko presahujú toky oficiálnej rozvojovej pomoci v danom období, a zdôrazňuje preto význam zvýšenia transparentnosti a celosvetovej dobrej správy;

83.

vyzýva EÚ, aby tam, kde je to možné, uľahčovala verejno-súkromné partnerstvá a uprednostňovala využívanie skúseností, odborných znalostí a systémov riadenia súkromného sektora v rámci partnerstva s verejnými zdrojmi;

84.

vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o zvýšenie mobilizácie verejných a súkromných domácich zdrojov a aby im pomáhala pri zavádzaní spravodlivých, udržateľných a rovných daňových systémov, ktoré by viedli k zníženiu chudoby a závislosti od pomoci;

85.

zdôrazňuje, že prístupné a rozčlenené spoľahlivé údaje sú nevyhnutné na navrhovanie primeraných politík týkajúcich sa nového rámca a branie vlád a medzinárodného spoločenstva na zodpovednosť;

86.

zdôrazňuje, že sú potrebné silné mechanizmy zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby rozvinuté aj rozvojové krajiny plnili svoje záväzky a účinne riešili problematiku chudoby a trvalej udržateľnosti, ktorou sa bude zaoberať rámec na obdobie po roku 2015; podčiarkuje, že tento rámec musí byť založený na dôkazoch a musí obsahovať finančné ciele a silné mechanizmy monitorovania a určovania zodpovednosti na všetkých úrovniach; pripomína, že mechanizmy monitorovania by mali zahŕňať postup preskúmania, ktorý by bol založený na otvorenosti a transparentnosti;

87.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a predsedovi otvorenej pracovnej skupiny pre ciele udržateľného rozvoja.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/19

—

so zreteľom na články 2 a 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. a 21. marca 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o stratégii Európa 2020 (1),

—

so zreteľom na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch (COM(2013)0785),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí (3),

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie EÚ 2020 (O-000076/2014 – B8-0035/2014 and O-000077/2014 – B8-0036/2014),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže integrovaný prístup stratégie Európa 2020 zdôrazňuje zásadu, podľa ktorej inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast nemožno dosiahnuť bez splnenia všetkých piatich hlavných cieľov;

B.

keďže napriek integrovanej povahe stratégie Európa 2020 nebol v iných oblastiach politiky dostatočne uznaný sociálny dosah opatrení fiškálnej konsolidácie ani potreba zachovať primeranú úroveň sociálnych investícií ako faktor podnecujúci rozvoj a rast;

C.

keďže EÚ zďaleka nedosahuje hlavné ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zamestnanosti a zníženia chudoby;

D.

keďže od začiatku uplatňovania stratégie Európa 2020 v roku 2010 v členských štátoch stále stúpa úroveň nezamestnanosti a v roku 2014 jej miera dosiahla v EÚ-28 hrozivých 10,1 %, čo predstavuje 24,6 milióna nezamestnaných v Únii, a počet pracujúcich, ktorí žijú v chudobe, je tiež na vzostupe; keďže ešte horšia situácia je v najvzdialenejších regiónoch, kde sa priemerná miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 24 % a priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí je 51 % (4);

E.

keďže počet osôb, ktorým hrozí chudoba či sociálne vylúčenie, od roku 2008 vzrástol o 10 miliónov na súčasných 122,6 milióna a postihuje každého štvrtého občana; keďže sa zároveň zväčšujú rozdiely medzi členskými štátmi; keďže počet tých, ktorí sú ohrození chudobou, sa v priemere pohybuje na úrovni 24 %, pričom u detí do 18 rokov je to 28 %, a keďže tieto čísla od začiatku uplatňovania stratégie Európa 2020 v roku 2010 stúpajú;

F.

keďže v prípade ľudí so zdravotným postihnutím je miera chudoby o 70 % vyššia než je priemer, čo je čiastočne zapríčinené obmedzeným prístupom k zamestnaniu;

G.

keďže na dosiahnutie cieľa 75 % miery zamestnanosti v roku 2020 je potrebné zamestnať ďalších 16 miliónov občanov;

H.

keďže podľa najnovších prognóz Komisie sa miera nezamestnanosti v EÚ zníži iba zanedbateľne na 10,4 % v roku 2015;

I.

keďže vysoké miery nezamestnanosti v EÚ sú spájané so zmenšujúcou sa priemyselnou a výrobnou základňou;

J.

keďže v záujme splnenia požiadaviek občanov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti musia reformy pokračovať;

K.

keďže rozdiely v mierach zamestnanosti medzi členskými štátmi a v rámci regiónov narastajú, čo vedie k polarizácii EÚ na jadro a periférie, a z dlhodobého hľadiska tým vzniká riziko zvýšenej sociálnej nerovnováhy;

L.

keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza, že EÚ vypracuje a bude vykonávať svoje opatrenia vedúce k posilneniu jej ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane regiónov, ktoré trpia v dôsledku ťažkých a trvalých prírodných alebo demografických výziev;

M.

keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty výrazne znížili verejné výdavky práve vtedy, keď vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky zo štátnych rozpočtov určené na sociálne zabezpečenie sa dostali pod ešte väčší tlak, keď sa po rozsiahlom prepúšťaní či krátení miezd príspevky znížili, čím bol vážne ohrozený európsky sociálny model;

N.

keďže pre regióny, ktoré trpia v dôsledku ťažkých prírodných alebo demografických výziev, je často typická nižšia zamestnanosť a majú väčšie problémy s prístupom k verejným službám, akými sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť;

O.

keďže nezamestnanosť mladých ľudí je stále otázkou vzbudzujúcou narastajúce obavy a dosiahla hrozivú úroveň 23 % (priemer EÚ v roku 2013), pričom viac než 40 % mladých ľudí je zamestnaných na dobu určitú a takmer 25 % pracuje na kratší pracovný čas;

P.

keďže nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí sú taktiež spojené s nedostatkom účinných opatrení na stimulovanie verejných investícií v oblasti inovácií, výskumu a rozvoja, profesionálnych kvalifikácií a zručností, ktoré sú hnacou silou hospodárskeho rastu a stimulom pre úspory z rozsahu;

Q.

keďže vo februári 2013 prijala Komisia balík o sociálnych investíciách;

R.

keďže v rámci stratégie Európa 2020 sú odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktorá sú zamerané na podporu zamestnávania žien, adresované 13 členským štátom;

S.

keďže nárast miery zamestnanosti žien je v určitých členských štátoch najmä dôsledkom nárastu práce na kratší pracovný čas; keďže na plný pracovný čas je zamestnaných iba 53,5 % ženskej pracovnej sily v EÚ; keďže v roku 2012 predstavovala zamestnanosť na kratší pracovný čas u žien až 32,9 % v porovnaní s 8,4 % u mužov;

T.

keďže Európsky sociálny fond podporuje úsilie o dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom opatrení na boj proti nezamestnanosti s osobitným zameraním na mladých ľudí; keďže balík investícií vo výške 300 miliárd EUR, ktorý prisľúbil Jean-Claude Juncker, by sa mal použiť na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; keďže znižovaniu chudoby a tvorbe kvalitných pracovných miest by sa mala venovať osobitná pozornosť;

U.

keďže Európska rada vo svojich záveroch z 27. júna 2014 zdôraznila, že súčasná úroveň nezamestnanosti v EÚ je neprijateľne vysoká, a preto sa dohodla na strategickom programe s výrazným zameraním na pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť;

V.

keďže EÚ napĺňa svoj cieľ v súvislosti s problémom predčasného ukončovania školskej dochádzky, ale medzi členskými štátmi existujú v tejto oblasti stále veľké rozdiely; keďže znižovanie miery predčasného ukončenia štúdia zvýši zamestnateľnosť mladých ľudí;

W.

keďže rozdiely v príjmoch sa vyostrili, pričom v roku 2012 zarábalo 20 % najlepšie platených pracovníkov 5,1-krát toľko ako 20 % najhoršie platených pracovníkov, čo je ďalším ukazovateľom prehlbovania sociálnych rozdielov v rámci členských štátov a medzi nimi navzájom; keďže takýto nárast nerovnosti predstavuje riziko destabilizácie spoločnosti v Európe a ako s takým sa s ním musí bojovať prijímaním opatrení na oživenie rastu v oblasti zamestnanosti a prístupu verejnosti k informáciám vytváraním kvalitných pracovných miest;

X.

keďže v záujme dosiahnutia hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania nezamestnanosti a chudoby a znižovania pretrvávajúcej rodovej nerovnosti v týchto oblastiach by sa osobitná pozornosť mala venovať uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a politikám zameraným na ženy;

Y.

keďže demografické výzvy a starnúce obyvateľstvo budú mať naďalej vplyv na schopnosť členských štátov splniť ciele stratégie Európa 2020;

Z.

keďže Komisia poukazuje na prítomnosť makroekonomických rozdielov a nerovnováhy vo výkonnosti pracovných trhov členských štátov, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí;

AA.

keďže zvýšenie hospodárskeho rastu ako také nezaručuje dôstojnejšie pracovné miesta, zníženie chudoby alebo zníženie sociálnych nerovností, ale vyžaduje si vhodné politické rozhodnutia, ktorými sa tieto ciele splnia;

AB.

keďže zatiaľ čo sociálne, fiškálne, hospodárske politiky a politiky zamestnanosti sú úzko navzájom prepojené, Výbor pre sociálnu ochranu (SPC), Výbor pre zamestnanosť (EMCO), Výbor pre hospodársku politiku (EPC) a Hospodársky a finančný výbor (EFC) stále zápasia s týmito problémami relatívne izolovane, čo bráni integrovanej tvorbe politík;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné politiky sa stále sústreďujú výlučne na hospodársky rast a neuznávajú potrebu inkluzívneho a udržateľného prístupu založeného na ochrane práv; zdôrazňuje, že výhody z rastu musia byť na prospech celej spoločnosti, aby sa stal trvalo udržateľný;

2.

vyjadruje poľutovanie na tým, že ročné prieskumy rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli zatiaľ prijaté ako súčasť ročných cyklov európskeho semestra, sa nepodarilo dostatočne zosúladiť s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a v oblasti vzdelávania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedostatočne zohľadňuje význam systémov sociálneho zabezpečenia ako kľúčových nástrojov na stabilizáciu ekonomiky, ako aj spoločnosti a na zníženie chudoby; žiada odhodlanejšie úsilie o smerovanie a koordináciu politík EÚ, aby sa tým prispelo k posilneniu jednotného trhu s cieľom odstrániť prekážky brániace jeho fungovaniu a využiť jeho potenciál na podnietenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bude ako priorita vytýčené dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020;

3.

vyjadruje uznanie za prebiehajúce práce v rámci témy „Širší rozmer rastu“, ako dokladajú snahy talianskeho predsedníctva, a nazdáva sa, že by to malo prispieť k revízii stratégie Európa 2020; pripomína stanovisko vyjadrené vo svojom uznesení z 8. júna 2011 s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete (5);

4.

žiada, aby stratégia EÚ 2020 obsahovala povinnú zásadu referenčného učenia na základe porovnávania politík členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o európsky pracovný trh; znamenalo by to vykonávanie účinného sledovania a zaznamenávania modelov najlepších postupov a metód v Európe so zameraním na znižovanie miery nezamestnanosti predovšetkým medzi mladými ľuďmi; výsledkom toho by malo byť referenčné porovnávanie a klasifikácia príslušných národných príkladov, ktoré vedú ku konkrétnym politickým dôsledkom a ktoré sú odvodené z týchto zistení všetkých členských štátov;

5.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ambicióznejší a konkrétnejší prístup pri prenášaní cieľov EÚ do svojich vlastných národných cieľov; žiada predovšetkým, aby sa ciele v oblasti znižovania nezamestnanosti a chudoby a v oblasti vzdelávania diferencovali na základe veku a rodového hľadiska s cieľom uľahčiť referenčné porovnávanie;

6.

nazdáva sa, že dosiahnutie cieľov reindustrializácie je pre konkurencieschopnosť EÚ najdôležitejšie a že opätovné spustenie skutočnej európskej priemyselnej politiky by mohlo povzbudiť rast a viesť k vytvoreniu nových vysokokvalitných pracovných miest;

7.

žiada zavedenie systému duálneho vzdelávania na národnej alebo regionálnej úrovni vo flexibilnej forme a vytvorenie účinnej služby zamestnanosti s úzkym prepojením na európsku sieť; žiada ďalej uplatňovanie konceptu skutočného celoživotného vzdelávania a opatrení na pracovnom trhu s cieľom podporiť úroveň kvalifikácie starších pracovníkov;

8.

pripomína dôležitosť sociálnych partnerov, pokiaľ ide o politiky pracovného trhu, a zdôrazňuje, že konzultácie s nimi by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť procesu; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty na zvýšenie zapojenia sociálnych partnerov s cieľom zabezpečiť úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020;

9.

žiada, aby platforma sociálnych partnerov spájala záujmy zamestnávateľov a zamestnancov;

10.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bolo akékoľvek zvýšenie zamestnanosti výsledkom prírastku kvalitných pracovných miest v rámci európskeho hospodárstva;

11.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zvýšenie miery zamestnanosti je čiastočne výsledkom nestálych foriem zamestnávania, ako sú zmluvy bez udania pracovného času, zdanlivá samostatná zárobková činnosť a nedobrovoľná práca na kratší pracovný čas; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takéto pracovné miesta neposkytujú pracovníkom slušné živobytie a primerané pracovné práva;

12.

zdôrazňuje, že kvalita pracovného miesta je dôležitá z hľadiska zamestnávania väčšieho množstva ľudí a umožnenia im pracovať dlhšie, a je preto kľúčovým faktorom pre dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti; domnieva sa preto, že v záujme poskytnutia podrobného obrazu o národných pracovných trhoch by sa ukazovatele zamestnanosti nemali zameriavať iba na počet ľudí, ktorí našli prácu, ale aj na kvalitu práce;

13.

domnieva sa, že všetky členské štáty by mali predložiť svoje národné správy o ročnom pokroku v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020; navyše žiada Komisiu, aby poskytla výročnú správu o pokroku v plnení stratégie Európa 2020 a všetkých hlavných cieľov;

14.

víta prvé použitie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v tohtoročnom cykle; žiada zahrnutie dodatočných ukazovateľov, ako sú miera chudoby detí, prístup ku zdravotnej starostlivosti a bezdomovectvo; žiada vypracovanie dodatočnej analýzy charakteristík subpopulácií žijúcich v chudobe s cieľom viac koncentrovať politické úsilie; vyzýva členské štáty a EÚ, aby vzhľadom na vytváranie vhodných politík použili hodnotiacu tabuľku ako mechanizmus včasného varovania;

15.

žiada obnovu rovnováhy medzi finančnými a hospodárskymi prioritami na jednej strane so silnými sociálnymi prioritami na strane druhej, aby sa zabezpečilo fungovanie sociálnych politík; zdôrazňuje, že v procese európskeho semestra by otázky zamestnanosti a sociálne otázky mali mať rovnakú váhu ako makroekonomické otázky; ďalej žiada organizovanie spoločných schôdzí Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom dosiahnuť koherentnú pozíciu;

16.

nazdáva sa, že cieľ vytvárania kvalitného zamestnania a kvalitných pracovných miest (ako aj účinné využívanie zdrojov) sa musí stať efektívnejším a viditeľnejším v ťažiskových iniciatívach stratégie Európa 2020, okrem iného v iniciatíve Európa efektívne využívajúca zdroje, Digitálna agenda, Inovácia v Únii a v iniciatívach priemyselnej politiky, a to i prostredníctvom zahrnutia vyčísliteľných ukazovateľov zamestnanosti do príslušných hodnotiacich tabuliek;

17.

považuje okrem toho za dôležité, že pri budúcom vykonávaní európskeho semestra by mali kľúčové ukazovatele zamestnanosti a sociálne ukazovatele, ktoré sú zahrnuté do hodnotiacich tabuliek, systematicky rozlišovať medzi mužmi a ženami;

18.

vyzýva Európsku radu, aby naliehavo ukončila reformu hospodárskej a menovej únie (HMÚ), predovšetkým prostredníctvom koordinácie ex-ante hlavných plánov hospodárskych reforiem, hodnotenia sociálneho dosahu a súvisiacich mechanizmov solidarity; žiada, aby bola táto koordinácia podporená komplexným posúdením sociálnych a rodových vplyvov ex-ante a ex-post;

19.

pripomína, že podľa nadácie Eurofound sa náklady na jednotlivcov, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (ušlý zisk, strata daňových príjmov a vyššie výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia), v EÚ zvýšili zo 153 miliárd v roku 2011 na 162 miliárd v roku 2012 a že podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je na to, aby sa prispelo k riešeniu otázky nezamestnanosti mládeže v eurozóne, potrebná celková suma 21 miliárd EUR; domnieva sa preto, že v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % zamestnanosť, je potrebné zvýšiť financovanie EÚ; zdôrazňuje, že presunutie ťažiska financovania na začiatočnú fázu neznamená nové finančné prostriedky a plynie z neho riziko, že sa financovanie sústredí na začiatok, keď je čerpanie nízke a minie sa v období vysokého čerpania, čo sťažuje prácu adresátov projektu na mieste a robí ju nepredvídateľnejšou; ďalej sa nazdáva, že je potrebné, aby Komisia vydala pre členské štáty a ich verejné služby zamestnanosti komplexné a presné usmernenia o oprávnenosti ich programov podieľať sa na iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

20.

domnieva sa, že členské štáty musia lepšie reagovať na potreby pracovného trhu, najmä zabezpečením silných väzieb medzi vzdelávacím a pracovným prostredím;

21.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčší súlad medzi Európskym sociálnym fondom a inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a politickými prioritami stratégie Európa 2020 s cieľom posilniť ich úlohu finančných pilierov stratégie;

22.

zdôrazňuje, že vykonávanie záruky pre mladých ľudí treba sledovať, aby členské štáty niesli zodpovednosť za to, k čomu sa v odporúčaní k záruke pre mladých ľudí zaviazali;

23.

povzbudzuje členské štáty, aby v záujme dosiahnutie cieľa 75 % zamestnanosti zlepšili zručnosti mladých ľudí v oblasti riadenia, manažmentu a podnikania, aby mohli nové a začínajúce podniky využívať výhody, ktoré ponúkajú nové trhy, a naplniť svoj rastový potenciál, a aby sa tak mladí ľudia nemuseli uplatňovať iba ako zamestnanci, ale aj ako zamestnávatelia;

24.

víta prijatie programov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že 6 miliárd EUR nestačí na vyriešenie nezamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii; vyzýva preto Komisiu, aby vyriešila otázku financovania po období rokov 2014 – 2015;

25.

víta vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Claudea Junckera týkajúce sa komplexného investičného programu na boj s nezamestnanosťou; zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií (do infraštruktúry, výskumu a vývoja, zelených pracovných miest, inovácií a do dokončenia vnútorného digitálneho trhu), ktoré sú zamerané na udržanie a vytváranie pracovných miest v súlade s investíciami stratégie Európa 2020 a pri ktorých sa nebudú zohľadňovať iba vstupy, ale aj skutočné politické výsledky; zdôrazňuje, že tieto investície by sa mohli v záujme prínosov v dlhodobejšom horizonte zamerať na vysokokvalitné infraštruktúry formálneho a neformálneho vzdelávania a odstránenie prekážok s cieľom dosiahnuť rovnejší prístup; povzbudzuje prepojenie týchto investícií s konkrétnymi cieľmi v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby vzhľadom na to, že investície do oblastí ako kvalitné verejné služby sú tiež dôležité pre splnenie cieľov inkluzívnej spoločnosti;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitne zohľadnili najvzdialenejšie regióny, ktorých prírodné znevýhodnenia vrátane vzdialenosti, geografického rozdrobenia, zraniteľných hospodárstiev a prírodných obmedzení, vedú k väčším nerovnostiam pokiaľ ide prístup k pracovným príležitostiam, pracovným stážam a odborným prípravám pre ich obyvateľov; zdôrazňuje, že tieto regióny si preto vyžadujú osobitne posilnené mechanizmy na vykonávanie investičných programov s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a uvoľniť ich potenciál z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

27.

vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na odvetvia s vysokým potenciálom rastu a tvorby pracovných miest, akými sú ekologické odvetvie, biele odvetvie (zdravotníctvo a sociálna starostlivosť) a IKT;

28.

odporúča, zamerať sa v rámci nového investičného programu venovaného boju proti nezamestnanosti na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v súčasnosti predstavuje jeden z najvážnejších problémov v EÚ; v tomto zmysle by sa malo vyčleniť viac finančných prostriedkov na program Erasmus pre mladých podnikateľov, aby sa účinnejšie podporilo podnikateľské úsilie mladých ľudí, čo je efektívnym prostriedkom v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

29.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodový pilier do rámca stratégie Európa 2020 s cieľom zmerať pokrok dosiahnutý v znižovaní rodových rozdielov v zamestnaní, čo by malo umožniť premietnutie politických opatrení obsiahnutých v ročnom prieskume rastu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

30.

opätovne zdôrazňuje výzvu na vykonanie balíka o sociálnych investíciách vrátane: oznámenia o sociálnych investíciách pre rast a súdržnosť; odporúčania s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia; pracovných dokumentov o dôkazoch o demografických a sociálnych trendoch, o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce, o sociálnych službách všeobecného záujmu, o dlhodobej starostlivosti o starnúcu spoločnosť, o riešení problému bezdomovstva v Európskej únii; o investíciách do zdravia a o sociálnych investíciách prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu;

31.

poukazuje na to, že harmonogram a postupy európskeho semestra sa vyvinuli spôsobom, ktorý Parlamentu negarantuje formálnu úlohu v rámci cyklu, a tým dostatok času na prerokovanie pred jarným zasadnutím Európskej rady;

32.

vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov a uľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

33.

zdôrazňuje, že je potrebné presunúť daňovú záťaž z práce na iné formy udržateľného zdaňovania, a to v záujme podpory rastu a tvorby pracovných miest;

34.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili a zlepšili mechanizmy pracovnej mobility, najmä Európsky portál pre pracovnú mobilitu EURES a verejné služby zamestnanosti, s cieľom podnietiť zamestnanosť a zamestnanosť mladých ľudí;

35.

poznamenáva, že ciele stratégie Európa 2020 ostávajú zatiaľ nesplnené a je presvedčený, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa mali zaviesť ráznejšie opatrenia na prekonanie súčasného zaostávania; vyzýva preto Komisiu, aby začala verejný konzultačný proces preskúmania európskeho semestra ako súčasť preskúmania v polovici trvania s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a legitimitu, keďže proces semestra by mal pomôcť pri plnení stratégie Európa 2020;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada vo svojej predbežnej debate 20. a 21. marca 2014 o posúdení stratégie Európa 2020 nerokovala o hlavnom cieli, ktorým je zníženie chudoby;

37.

žiada Európsku komisiu, aby vytvorila stratégiu podporujúcu členské štáty v boji proti bezdomovectvu prostredníctvom integrovaných politík a vhodných sociálnych investícií;

38.

zdôrazňuje, že nárast nerovností, ku ktorému dochádza v EÚ a ktorý uvádzajú krajiny podávajúce správu v rámci semestra, so sebou nesie veľké riziká pre demokraciu; poukazuje na varovania MMF a MOP, že ďalší nárast nerovností v EÚ by mohol destabilizovať naše spoločnosti; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku na ambicióznejšie ciele a presnejšie a objektívnejšie formy opatrení s cieľom znižovať mieru nerovností, chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch, ako aj medzi nimi, predovšetkým vzhľadom na narastajúce sociálne rozdiely v niektorých členských štátoch;

39.

vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na zvrátenie tendencie rastúcej miery ohrozenia osôb chudobou a sociálnym vylúčením s cieľom splniť hlavný cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je zbaviť aspoň 20 miliónov ľudí rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

40.

vyzýva členské štáty, aby zaručili prístup na trh práce a primerané sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom spoločnosti;

41.

vyzýva Komisiu, aby prijala nové konkrétne opatrenia v oblasti vzdelávania a inovačných politík na posilnenie doplnkovosti medzi rastom a bojom proti nerovnosti;

42.

žiada, aby sa v rámci hodnotenia stratégie Európa 2020 v polovici trvania vytýčil odvodený cieľ znížiť detskú chudobu;

43.

vyzýva preto, aby sa na určovanie miery chudoby v členských štátoch používali objektívne ukazovatele chudoby, s cieľom pomôcť identifikovať tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

44.

pripomína však, že ukazovateľ chudoby neposkytuje žiaden priamy dôkaz o skúsenosti so sociálnym vylúčením, a žiada preto, aby sa zlepšilo meranie vnímaného sociálneho vylúčenia, čím sa dosiahne lepšie pochopenie príčin sociálneho vylúčenia a zistí sa, ktorých skupín sa to osobitne týka;

45.

uznáva, že za dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 sú v súlade so zásadou subsidiarity zodpovedné členské štáty a že ich EÚ v tomto konaní podporuje; domnieva sa, že proces má potenciál na to, aby prostredníctvom partnerského preskúmania a výmeny osvedčených postupov poskytol členským štátom podporu pri vykonávaní potrebných štrukturálnych reforiem, zvyšovaní flexibility trhu práce a zavádzaní podmienok pre podniky pri vytváraní pracovných miest; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby členské štáty konali včas, pretože nečinnosť by mala vážne dôsledky v celej EÚ; žiada, aby boli do prípravy a vykonávania národných programov reforiem zapojené národné parlamenty, miestne a regionálne orgány, a to i prostredníctvom dohôd týkajúcich sa viacúrovňového riadenia;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijatý viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 s vyčlenenými prostriedkami vo výške 960 miliárd EUR bol vôbec prvým čistým znížením rozpočtu EÚ; nazdáva sa, že VFR nie je dostatočný na to, aby pomohol dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti; nazdáva sa preto, že preskúmanie VFR v polovici trvania má prvoradý význam pre transformáciu strategického smerovania výdavkov EÚ smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzaného zvyšovaním počtu pracovných miest;

47.

pripomína úlohu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v monitorovaní efektívneho čerpania Európskeho sociálneho fondu (ESF), teda či sa aspoň 20 % uvoľnilo na sociálne začleňovanie, a spôsobu, akým členské štáty efektívne využili tieto investičné prostriedky na plnenie cieľov stratégie Európa 2020;

48.

zdôrazňuje potrebu presnejšieho sledovanie plnenia cieľov v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a v oblasti vzdelávania a potrebu včasnejšej tvorby porovnateľných štatistík; žiada preto, najmä na úrovni NUTS 3, aktuálne číselné údaje a ukazovatele „ohrozenia osôb chudobou alebo sociálnym vylúčením“ s cieľom posúdiť skutočnú situáciu na vnútroštátnych trhoch práce;

49.

vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania vytýčila osobitný cieľ pre zamestnanosť mladých ľudí a/alebo konkrétne integrované usmernenia týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí;

50.

žiada, aby sa zmysluplné konzultácie nielen so sociálnymi partnermi, ale aj s občianskou spoločnosťou stali systematickým prvkom stratégie Európa 2020 vo všetkých fázach procesu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala pre tento postup pokyny;

51.

zdôrazňuje, že skutočné konzultácie so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti by nielen zvýšili demokratickú legitimitu procesu a šancu na to, aby sa reformy stali prijateľné pre občanov a aby sa úspešne vykonávali, ale mohli by tiež posilniť dôkazovú základňu pre hodnotenie reforiem; je presvedčený, že na tento účel by mala byť výročná konferencia o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu užšie prepojená s európskym semestrom;

52.

vyzýva Komisiu, aby pred zverejnením konkrétnych návrhov na strednodobé preskúmanie stratégie zohľadnila výsledok prebiehajúcej verejnej konzultácie; nástojí tiež na tom, aby sa konečné rozhodnutia pred prijatím konzultovali s Parlamentom;

53.

žiada jasnú ambíciu dosiahnuť ciele v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, národným parlamentom a Európskej rade.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/27

—

so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na 13. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 13) a 3. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP3) a ktoré sa uskutočnili v roku 2007 na Bali a so zreteľom na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

—

so zreteľom na 15. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP5) a ktoré sa uskutočnili od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani v Dánsku, a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

—

so zreteľom na 16. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 6. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP6) a ktoré sa uskutočnili od 29. novembra10. decembra 2010 v Cancúne v Mexiku, a so zreteľom na Cancúnsku dohodu,

—

so zreteľom na 17. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP7) a ktoré sa uskutočnili od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane v Južnej Afrike, a najmä na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

—

so zreteľom na 18. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP8) a ktoré sa uskutočnili od 26. novembra8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a so zreteľom na súbor dokumentov známych ako Doha Climate Gateway (Dauhaská klimatická brána),

—

so zreteľom na 19. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 19) a 9. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP9) a ktoré sa uskutočnili od 11. do 23. novembra 2013 vo Varšave v Poľsku, a so zreteľom na medzinárodný mechanizmus na riešenie strát a škôd prijatý vo Varšave,

—

so zreteľom na 20. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 20) a 10. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžia ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP10) a ktoré sa uskutočnia od 1. do 12. decembra 2014 v Lime v Peru,

—

so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15) (2), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15) (3), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Cancúne (COP 16) (4), zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) (5), z 22. novembra 2012 o konferencii o zmene klímy v Dauhe v Katare (COP 18) (6) a z 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave v Poľsku (COP 19) (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy (8), z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (9) a z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (10),

—

so zreteľom na konzultatívne oznámenie Komisie z 26. marca 2013 s názvom Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020 (SWD(2013)0097),

—

so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2012, ktoré nadväzujú na stretnutie COP 17/CMP7, závery Rady z 15. mája 2012 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy – financovanie urýchleného začatia činnosti, závery Rady z 18. júla 2011 a 24. júna 2013 o diplomacii EÚ v oblasti klímy a závery Rady z 15. októbra 2013 o záväzku EÚ a jej členských štátov zintenzívniť mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny,

—

so zreteľom na Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

—

so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2012 s názvom The Emissions Gap Report 2012 (Medzera v oblasti emisií 2012),

—

so zreteľom na správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat: Why a 4 oC Warmer World Must be Avoided (Znížte teplotu: Prečo treba zabrániť otepleniu planéty o 4 oC), Turn Down the Heat: Climate Extremes, Regional Impacts, and the Case for Resilience (Znížte teplotu: klimatické extrémy, regionálne dosahy a argumenty pre odolnosť) a Climate Smart Development: Adding up the Benefits of Climate Action (Inteligentný rozvoj v oblasti klímy: Súhrn prínosov opatrení na ochranu klímy),

—

so zreteľom na správu Celosvetového výboru pre hospodárstvo a klímu s názvom Lepší rast, lepšia klíma: správa o novom klimatickom hospodárstve,

—

so zreteľom na tri správy pracovnej skupiny, ktoré boli vypracované v rámci 5. hodnotiacej správy (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), a na súhrnnú správu tejto hodnotiacej správy,

—

so zreteľom na pozvánku, ktorú generálny tajomník OSN Pan Ki-mun adresoval hlavám štátov, aby sa zúčastnili na samite o zmene klímy v septembri 2014 s cieľom prijatia jasných záväzkov na ďalšie kroky v oblasti zmeny klímy,

—

so zreteľom na Bulletin Svetovej meteorologickej organizácie o skleníkových plynoch č. 10 z 9. septembra 2014 a na výsledky konferencie Social PreCOP o zmene klímy, ktorá sa uskutočnila v dňoch 4. – 7. novembra 2014 vo Venezuele,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú hrozbu pre ľudstvo, biodiverzitu a planétu, a preto ju treba riešiť na medzinárodnej úrovni za účasti všetkých strán;

B.

keďže zmeny klímy predstavujú bezprecedentnú hrozbu pre biosféru, pre dostupnosť a dodávky potravín a vody predovšetkým pre chudobných ľudí na všetkých svetadieloch, pre zdravie, živobytie a hospodársky rozvoj vo svete; keďže vývoj spojený so zmenami klímy môže narušiť stabilitu komunít a spoločenstiev, iniciovať problematické migračné toky a prispieť k vyvolávaniu konfliktov a zvyšovaniu napätia;

C.

keďže zmeny klímy v uplynulých desaťročiach mali následky na prírodné a ľudské systémy na všetkých svetadieloch a v moriach; keďže v mnohých regiónoch ovplyvňujú meniace sa zrážky alebo topenie snehu a ľadu hydrologické systémy, čo má vplyv na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov; keďže ľadovce sa ďalej zmenšujú takmer na celom svete v dôsledku toho, že zmena klímy ovplyvňuje odtok a vodné zdroje po prúde;

D.

keďže účinky zmeny klímy ovplyvňujú aj flóru a faunu planéty; keďže mnohé suchozemské, sladkovodné a morské druhy posunuli zemepisné oblasti svojho výskytu, zmenili sezónne aktivity, migračné vzory, početnosť a interakcie s inými druhmi v reakcii na pokračujúcu zmenu klímy;

E.

keďže podľa vedeckých dôkazov uvedených v správach pracovnej skupiny IPCC AR5 z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nepochybné; klimatické zmeny existujú a ľudská činnosť bola hlavným dôvodom pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia; rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch; pokračujúce vypúšťanie emisií skleníkových plynov bude spôsobovať ďalšie otepľovanie pôdy, atmosféry a oceánov vo všetkých regiónoch sveta; všetky krajiny, nezávisle od ich bohatstva budú postihnuté následkami zmeny klímy; emisie skleníkových plynov vo svetovom meradle v období rokov 2000 až 2010 boli najvyššie v ľudskej histórii; bez výrazného globálneho zásahu na zníženie emisií skleníkových plynov bude priemerná svetová teplota na konci storočia pravdepodobne o 5 oC vyššia; keďže v zisteniach IPCC sa uvádza, že niektoré riziká spojené so zmenou klímy sú značné a neúmerne sa zväčšujú, pretože teplota sa zvyšuje o 1 oC až 2 oC;

F.

keďže podľa zistení vyplývajúcich z piatej hodnotiacej správy IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet dostupný po roku 2011 v prípade, keď existuje šanca na udržanie zvyšovania priemernej globálnej teploty pod 2 oC, predstavuje 1 010 Gt CO2, pričom množstvo súčasných ročných svetových emisií je približne 36 Gt CO2, čo znamená, že ak by emisie zostali na súčasnej úrovni, celosvetový uhlíkový rozpočet kompatibilný s cieľom 2 oC by sa vyčerpal za 28 rokov;

G.

keďže na medzinárodnej úrovni prijatý cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 oC zostáva rovnako dôležitý; keďže v piatej správe IPCC sa jasne konštatuje, že sa musíme usilovať o „agresívne“ zmierňovacie opatrenia do roku 2050, aby sme zabránili zvýšeniu globálnej teploty o 2 oC; keďže Parlament požadoval, aby sa dohoda na rok 2015 zameriavala na postupné znižovanie emisií uhlíka do roku 2050 v celosvetovom meradle, a keďže toto si vyžaduje, aby emisie skleníkových plynov urýchlene dosiahli maximum a potom sa znižovali stabilným tempom; keďže tento vrchol je v nedohľadne a koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére sa v roku 2013 zvyšovala rýchlejšie než v iných rokoch od roku 1984;

H.

keďže EÚ znížila svoje emisie v roku 2012 v porovnaní s rokom 1990 v rámci rozsahu pôsobnosti Kjótskeho protokolu o 19 %, pričom jej HDP sa zvýšil o 45 %, a následkom toho znížila priemernú intenzitu emisií medzi v rokoch 1990 až 2012 na takmer polovicu a znížila emisie na obyvateľa o 25 % na 9 t CO2 (vrátane všetkých plynov a všetkých zdrojov emisií s výnimkou záchytov); keďže toto by sa malo zohľadňovať tak v diskusiách o klimatických ambíciách do roku 2020, ako aj pri prípravách ambicióznych cieľov na rok 2030;

I.

keďže mnohé krajiny prijímajú opatrenia smerom k ekologizácii hospodárstva v odvetviach priemyslu a energetiky, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) množstvo emisií CO2 v roku 2012 vzrástlo na rekordnú úroveň a podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa zvyšuje priemerná globálna teplota aj hladina morí;

J.

keďže podľa medzinárodného výhľadu pre oblasť energetiky na rok 2014 sa celosvetový dopyt po energii v rokoch 2010 až 2040 (11) má zvýšiť o 56 % a uspokojenie tohto dopytu by znamenalo výrazné zvýšenie emisií CO2; keďže k tomuto zvýšeniu dopytu a emisií dôjde prevažne v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou; keďže podľa údajov MMF celosvetové dotácie na fosílne palivá dosahujú 1,9 bilióna USD, pričom hlavnými poskytovateľmi dotácií sú USA, Čína a Rusko, ktorých príspevky tvoria približne polovicu celkovej sumy (12);

K.

keďže celkové emisie skleníkových plynov spôsobené človekom sa v rokoch 1970 až 2010 stále zvyšovali, pričom najväčšie absolútne zvýšenia za desaťročie sa zaznamenali ku koncu tohto obdobia; keďže emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív a priemyselných procesov prispievali približne 78 % k celkovému zvýšeniu emisií skleníkových plynov v rokoch 1970 až 2010, pričom podobný percentuálny príspevok mali aj v rokoch 2000 – 2010;

L.

keďže dvaja najväčší pôvodcovia emisií skleníkových plynov Čína a Spojené štáty americké nedávno posilnili politiky v oblasti zmeny klímy a iniciovali diskusie o postupnom znižovaní používania fosílnych palív; keďže EÚ sa zaviazala na plnenie plánu, ktorý by viedol k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2050 o najmenej 80 %;

M.

keďže kľúčová úloha reformy dotácií na fosílne palivá (FFSR) ešte nie je potvrdená v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), a to aj napriek významným klimatickým prínosom odstránenia týchto dotácií, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov na stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov a posun ekonomík od činností s vysokými emisiami uhlíka; keďže toto by mohlo mať aj výrazné ekologické a zdravotnícke prínosy, ako je zmenšovanie znečisťovania miestneho ovzdušia, dopravných zápch, nehôd a škôd na cestách, a poskytnúť ďalšie stimuly na investovanie do energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľného hospodárenia so zdrojmi;

N.

keďže podľa Svetovej banky (13) by boj proti zmene klímy viedol k ďalšiemu rastu HDP do roku 2030 až do výšky 2,3 bilióna USD (1,9 bilióna EUR) ročne; keďže využívanie inovácií súvisiacich s klímou v odvetviach energetiky a priemyslu, najmä v oblasti energetickej účinnosti, by bolo výhodou pre Európu, ktorá je priekopníkom na rastúcom globálnom trhu s energetickými službami a tovarom, pričom by viedlo k vytváraniu pracovných miest, podpore hospodárskeho rastu, zvyšovaniu energetickej nezávislosti, zabezpečeniu dostupných cien energie pre všetkých a zároveň k boju proti energetickej chudobe, zmierňovaniu zmeny klímy a pokroku smerom k udržateľnému hospodárstvu;

O.

keďže potenciálny prínos opätovného využívania a recyklovania materiálov na znižovanie emisií skleníkových plynov prispieva aj na konkurencieschopnosť obehového hospodárstva;

P.

keďže ciele politík v oblasti zmeny klímy možno dosiahnuť iba zmenou všeobecného smerovania rozvoja k ekologickej udržateľnosti, a to tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách;

Q.

keďže podpora rozvojovým krajinám, aby mohli realizovať úsilie v oblasti prispôsobenia a zmiernenia, musí byť súčasťou celosvetového úsilia;

R.

keďže úloha financovania zmeny klímy je neoddeliteľne spojená so dôležitejšími úlohami financovania udržateľného globálneho rozvoja;

S.

keďže na plnenie mnohých cieľov environmentálnej, rozvojovej, humanitárnej pomoci a zmenšovania rizika pohrôm, zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a politiky v oblasti ľudských práv, ako aj na zabezpečenie zvládnuteľných migračných tokov do EÚ sú potrebné výrazné výsledky v riešení problematiky zmene klímy;

T.

keďže rozvojová agenda po roku 2015 sa sústreďuje na udržateľnosť v záujme riešenia globálnych obáv, ako sú chudoba, nerovnosť, zdravotníctvo, potravinová bezpečnosť a bezpečnosť vodných zdrojov;

U.

keďže sa predpokladá, že v dôsledku zmeny klímy sa v 21. storočí zvýši počet vysídlených ľudí; keďže riziko vysídlenia sa zväčšuje, ak obyvateľstvu chýba pôda, základné potraviny alebo obydlie; keďže sa očakáva, že vplyv zmeny klímy na kritickú infraštruktúru a územnú celistvosť ovplyvnia politiky národnej bezpečnosti mnohých štátov a územnú celistvosť malých ostrovných štátov a štátov s rozsiahlymi pobrežiami; keďže vysídlenie v dôsledku zmeny klímy môže nepriamo zväčšiť nebezpečenstvo ozbrojených konfliktov v podobe občianskych vojen a násilia medzi rozličnými skupinami;

V.

keďže sa predpokladá, že v 21. storočí dôsledky zmeny klímy spomalia hospodársky rast, sťažia odstraňovanie chudoby, ďalej oslabia potravinovú bezpečnosť a prehĺbia existujúce a vytvoria nové pasce chudoby; keďže sa očakáva, že dôsledky zmeny klímy povedú k zhoršovaniu chudoby vo väčšine rozvojových krajín a vytvoria nové ostrovy chudoby v krajinách s prehlbujúcimi sa rozdielmi tak v rozvinutom, ako aj rozvojovom svete;

W.

keďže svet musí bezodkladne reagovať na obrovský a komplexný problém, ktorým je zmena klímy, a to postupnou zmenou úsilia o zmierňovanie dôsledkov a prispôsobovanie sa vrátane:

1.

uznáva mimoriadny rozsah a závažnosť hrozby, ktorú predstavuje zmena klímy, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcou slabou medzinárodnou odozvou na výzvu, ktorú predstavuje; je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že svet výrazne zaostáva v súvislosti s obmedzovaním globálneho otepľovania o 2 oC, a vyzýva vlády, aby bezodkladne prijali konkrétne opatrenia na riešenie problematiky zmeny klímy a smerom k dosiahnutiu celosvetovej dohody v Paríži v roku 2015, ktorá by viedla k tomuto cieľu;

2.

konštatuje, že v súlade so zisteniami v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet, ktorý je po roku 2011 k dispozícii s cieľom zachovať šancu na zabránenie zvýšeniu priemernej globálnej teploty o vyše 2 oC, predstavuje 1 010 Gt CO2; zdôrazňuje, že k tomu musia prispievať všetky krajiny a odďaľovanie opatrení bude zvyšovať náklady a obmedzovať možnosti;

3.

so znepokojením berie na vedomie posledné vedecké zistenia Tyndallovho strediska pre výskum v oblasti zmeny klímy, podľa ktorých majú emisie CO2 v roku 2014 dosiahnuť novú rekordnú hodnotu 40 miliárd ton (ročne), pričom celkové budúce emisie CO2 nemôžu presiahnuť 1 200 miliárd ton, ak môže existovať 66 % nádej na udržanie priemerného globálneho otepľovania pod 2 oC;

4.

zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí spĺňať cieľ zmenšovania globálnych emisií na úroveň zlučiteľnú s uhlíkovým rozpočtom zodpovedajúcim cieľu 2 oC a mala by sa zameriavať na postupné znižovanie globálnych uhlíkových emisií do roku 2050;

5.

pripomína, že v rámci procesu UNFCCC sa bude posudzovať sprísnenie dlhodobého cieľa, pokiaľ ide o zvýšenie teploty o 1,5 oC;

6.

poukazuje na zistenie zo správy o novom klimatickom hospodárstve s názvom Lepší rast, lepšia klíma, podľa ktorého krajiny bez ohľadu na výšku príjmov majú príležitosť na zabezpečenie trvalého hospodárskeho rastu a zároveň zmierňovanie obrovských rizík, ktoré zmena klímy prináša;

7.

očakáva, že nová Komisia zaujme aktívny postoj k riešeniu globálnej klimatickej krízy aj v zmysle dodatočného financovania tejto problematiky; vyzýva Komisiu, aby dala jasne najavo, že problematika zmeny klímy je jednou z najdôležitejších strategických priorít, a aby za zorganizovala spôsobom, ktorý by toto odrážal, na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch domácich a zahraničných politík a opatrení okrem iného investovaním do udržateľného poľnohospodárstva v súlade s opatreniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny, ako aj v udržateľnej doprave;

8.

zdôrazňuje, že globálne politiky v oblasti zmeny klímy vychádzajú z cieľov konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) z roku 1992, a že sú neoddeliteľnou súčasťou globálnych snáh na podporu udržateľného rozvoja na celom svete; zdôrazňuje, že politiky v oblasti zmeny klímy sa musia chápať v tomto širšom kontexte a v spojení s činnosťami v nadväznosti na konferenciu v Riu, miléniové rozvojové ciele a agendu na obdobie po roku 2015;

9.

pripomína, že generálny tajomník OSN vo svojom zhrnutí samitu OSN o klíme zdôraznil, že mnohí vedúci predstavitelia zo všetkých regiónov a všetkých úrovní hospodárskeho rozvoja sa zasadzovali za dosiahnutie maximálnej úrovne emisií skleníkových plynov do roku 2020, ich dramatického poklesu a klimatickej neutrálnosti v druhej polovici storočia;

10.

očakáva, že EÚ a jej členské štáty budú zohrávať dôležitú konštruktívnu úlohu na konferencii COP 20 v Lime, aby vytvorili potrebné podmienky na úspešné dosiahnutie záväznej globálnej dohody o klíme v Paríži v roku 2015; zdôrazňuje, že vlády na celom svete majú kolektívnu zodpovednosť za prijatie primeraných krokov v oblasti zmeny klímy, a to aj voči budúcim generáciám;

11.

pripomína, že všetky zmluvné strany vo Varšave súhlasili s rozhodnutím Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.19, ktoré vyzýva všetky zmluvné strany, aby začali alebo zintenzívnili prípravy na ich plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni a informovali o nich v dostatočnom predstihu pred 21. konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy (do prvého štvrťroka roku 2015 tie zmluvné strany, ktoré na to budú pripravené) spôsobom, ktorý umožní jasnosť, transparentnosť a pochopenie týchto príspevkov, ako aj ich vyčíslenie; vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že ich plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni budú v súlade s obmedzeným uhlíkovým rozpočtom zlučiteľným s cieľom 2 oC a že sa čo najskôr dosiahne celosvetové emisné maximum;

12.

vyzýva účastníkov konferencie v Lime na schválenie predbežných požiadaviek na informácie, aby sa zabezpečila transparentnosť a porovnateľnosť plánovaných príspevkov stanovených na vnútroštátnej úrovni, ako aj možnosť ich vyčíslenia a rozlíšenia podľa typu príspevku; ďalej vyzýva konferenciu v Lime, aby schválila realizáciu hodnotiacej fázy pred konferenciou zmluvných strán v Paríži s cieľom posúdiť, či predložené plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni postačujú na splnenie cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 oC a či sú spravodlivé voči jednotlivým štátom;

13.

zdôrazňuje, že krajiny, ktoré sa už zaviazali na znižovanie emisií v rámci celého hospodárstva, by mali pokračovať v znižovaní emisií, a ostané krajiny, predovšetkým najväčší producenti emisií a krajiny s najväčšou zodpovednosťou a možnosťami, by sa mali takisto zaviazať na ciele v rámci celého hospodárstva stanovujúce emisné limity a zmenšujúce intenzitu skleníkových plynov;

14.

požaduje všeobecné posilnenie politiky EÚ v oblasti klímy a urýchlenú dohodu o ambicióznych záväzných cieľoch na znižovanie emisií, zvyšovanie energetickej účinnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou spoločensky a environmentálne škodlivých biopalív do roku 2030, čo by pomohlo zintenzívniť medzinárodné diskusie o klíme a čo je v súlade so záväzkom EÚ na zmenšovanie emisií skleníkových plynov do roku 2050 na hranicu 80 % až 95 % pod úroveň z roku 1990;

15.

pripomína, že na základe ambiciózneho rámca v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 si EÚ bude môcť udržať postavenie priekopníka a mohla by stimulovať medzinárodných partnerov, aby takisto zvýšili svoje ambície;

16.

zdôrazňuje, že Parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti EÚ na obdobie do roku 2030 v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie, ako aj záväzný cieľ EÚ vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov; nalieha na členské štáty, aby zohľadnili tieto ciele v pokračujúcich diskusiách;

17.

zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí byť od svojho prijatia v Paríži ambiciózna, aby sa na celosvetovej úrovni naďalej vyvíjalo úsilie o dosiahnutie cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 oC, pričom vyzýva EÚ, aby na tento účel spolupracovala s medzinárodnými partnermi;

18.

zastáva názor, že na konferencia v Lime by sa mali vytýčiť hlavné prvky dohody z roku 2015, pričom by sa malo vychádzať z pokroku dosiahnutého počas roka 2014 v rámci Durbanskej platformy, a pripomína, že zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na ňu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a prostriedky vykonávania budú základnými časťami dohody z roku 2015;

19.

vyzýva EÚ, aby do svojej práce zapojila všetky zainteresované strane v záujme ambicióznej a spravodlivej dohody z roku 2015, ktorá je v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a ktorá reaguje na tieto poznatky a meniace sa okolnosti, aby aj po roku 2020 mnoho ďalších rokov plnila svoj účel a bola udržateľnou; preto zdôrazňuje potrebu vytvorenia mechanizmu, ktorý by umožňoval pravidelnú vyhodnocovanie záväzkov na zmierňovanie následkov, čo umožní zmluvným stranám, aby upravovali svoje prísľuby smerom nahor, čo sa týka cieľa „pod 2 oC“ bez toho, aby bolo treba dohodu znovu otvárať;

20.

zdôrazňuje potrebu účinného režimu zlaďovania, ktorý by v zmysle dohody z roku 2015 uplatňovali všetky zmluvné strany; zdôrazňuje, že dohoda uzavretá v roku 2015 musí podporovať transparentnosť a zodpovednosť prostredníctvom spoločného režimu založeného na pravidlách vrátane účtovných pravidiel a podmienok monitorovania, nahlasovania a overovania; zdôrazňuje, že pravidlá by sa mali rozlišovať na základe typu záväzku, ktorý si zvolili zmluvné strany, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností z uplatňovania dohovoru a jeho Kjótskeho protokolu;

21.

je presvedčený, že spoločné úsilie by malo vychádzať zo zásad rovnosti, pričom sa bude zameriavať najmä na súčasné a v minulosti vyprodukované emisie skleníkových plynov a na spôsobilosť, hodnotenú napr. na základe HDP na obyvateľa, indexov ľudského rozvoja a chudoby a údajov, ktoré znázorňujú mieru náročnosti pri znižovaní alebo obmedzovaní tvorby emisií; berie na vedomie dôležitosť pokroku v otázke financovania problematiky zmeny klímy v záujme celkového pokroku smerom k dosiahnutiu klimatickej dohody;

22.

kladie osobitný dôraz na naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o odstránenie obrovského rozdielu, ktorý existuje medzi vedeckými poznatkami a existujúcimi záväzkami zmluvných strán na obdobie do roku 2020; vyzýva zmluvné strany, ktoré ešte neprijali záväzok, aby tak urobili; zdôrazňuje dôležitú úlohu ďalších politických opatrení vrátane energetickej efektívnosti, výrazných úspor energie, energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj postupného znižovania spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov, postupného znižovania dotácií na fosílne palivá a posilnenia úlohy celoplošného stanovovania cien emisií uhlíka pri odstraňovaní tohto obrovského rozdielu;

23.

vyzýva všetky zmluvné strany, medzinárodné organizácie, aktérov na nižšej ako štátnej úrovni a mimovládne organizácie, aby urýchlene vypracovali, zintenzívnili a uplatňovali domáce politiky a iniciatívy v rámci medzinárodnej spolupráce zamerané na odstránenie obrovského rozdielu, vychádzajúc najmä z iniciatív profilovaných na samite OSN o klíme konanom pod záštitou generálneho tajomníka (ako je Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie) a z politických dialógov, v rámci ktorých sa identifikovali príležitosti s mimoriadnym účinkom na klímu, rozvoj a rast a ktoré sa viedli na technickej a politickej úrovni v rámci UNFCCC;

24.

berúc na vedomie výrazný nadbytok jednotiek na dodržiavanie Kjótskeho protokolu (jednotky prideleného množstva, jednotky certifikovaného zníženia emisií a jednotky zníženia emisií), ktoré sa majú na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu previesť na účty EÚ a členských štátov, vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súlade s rozhodnutím 1/CMP.8, v ktorom sa od strán vyžaduje, aby do roku 2014 znovu preskúmali svoje záväzky na znižovanie emisií v druhom záväznom období, zrušili niekoľko jednotiek s cieľom zladiť ich s predpokladanými skutočnými emisiami a s trajektóriou pre vlastné emisie, ktorá by bola nákladovo efektívna a smerovala k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2050;

25.

so záujmom očakáva na konferencii v Lime multilaterálne posudzovanie pokroku EÚ a niektorých jej členských krajín, ako aj ostaných zmluvných strán pri plnení cieľov na znižovanie emisií do roku 2020 v rámci procesu medzinárodného hodnotenia a preskúmania (IAR); je presvedčený, že táto transparentnosť je nevyhnutná na pochopenie vzájomných snáh a na budovanie dôvery medzi zmluvnými stranami;

26.

poznamenáva, že EÚ smeruje k dosiahnutiu zníženia emisií, ktoré výrazne prekračuje súčasný cieľ 20 %, a pripomína, že EÚ chce zvýšiť svoj cieľ zníženia emisií na 30 % do roku 2020, ak sa ostatné hlavné emitujúce krajiny zaviažu na porovnateľné ciele znižovania;

27.

objasňuje, že druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu bude mať obmedzený rozsah, ale malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý predbežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali druhé obdobie záväzkov;

28.

poukazuje na prínos, ktorým môže opätovné využitie a recyklovanie prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, pretože využívanie surovín je významným zdrojom produkcie skleníkových plynov; pripomína význam prechodu na obehové hospodárstvo so zvýšenými mierami recyklácie;

29.

konštatuje, že EÚ musí plniť dôležitú úlohu pri znižovaní emisií prostredníctvom politík, ktoré zabrzdia vývoj nekonvenčných fosílnych palív s vysokým obsahom skleníkových plynov, ako sú ropné piesky;

30.

konštatuje, že mnohé krajiny už idú príkladom, keď ukazujú, že stratégie nízkouhlíkového rozvoja idú ruka v ruke s hospodárskym rastom; zdôrazňuje, že silná medzinárodná dohoda podporí ďalšie ambiciózne opatrenia na domácej pôde;

31.

pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov na zintenzívnenie mobilizácie financovanie opatrení v oblasti klímy s cieľom prispieť svojim dielom k záväzku prijatému v Kodanskej dohode kapitalizovať Zelený klimatický fond (GCF) a spoločne do roku 2020 zabezpečovať 100 miliárd USD ročne z rozličných zdrojov, verejných a súkromných, bilaterálnych aj multilaterálnych vrátane alternatívnych zdrojov financovania; vyzýva ďalšie darcovské krajiny, aby sa podieľali na podpore mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

32.

požaduje, aby EÚ súhlasila s plánom na rozširovanie predvídateľného, nové a dodatočného financovania, v súlade s existujúcimi záväzkami, na pokrytie jej podielu na každoročnej sume 100 miliárd USD do roku 2020 a aby vypracovala mechanizmus na zjednodušenie zodpovednosti a monitorovania; víta nedávne prísľuby na prispievanie na financovanie Zeleného klimatického fondu a naliehavo vyzýva ďalšie krajiny, aby prispeli svojím spravodlivým podielom, pričom rozvinuté krajiny poskytnú v nadchádzajúcich troch rokoch granty pre Zelený klimatický fond vo výške 15 miliárd USD;

33.

vyzýva členské štáty, aby zrealizovali svoje finančné príspevky dostatočnom predstihu pred konferenciami a aby lepšie koordinovali oznámenia týkajúce sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy s EÚ v záujme uľahčenia komunikácie s tretími stranami o celkovom príspevku EÚ a čo najpozitívnejšieho ovplyvňovania na rokovaní; zdôrazňuje skutočnosť, že finančné prísľuby na Pan Ki-munovom samite boli dobrým signálom a pozitívne ovplyvnili obraz EÚ ešte pred rokovaniami v Lime;

34.

pripomína, že na zabezpečenie financovania vo výške 100 miliárd USD ročne do roku 2020 a po ňom bude možno treba nájsť inovatívne finančné zdroje, pričom vyzýva jednotlivé štáty, aby v Lime preskúmali možnosti;

35.

pripomína požiadavku na vyčlenenie príjmov z trhovo orientovaných nástrojov na zníženie celosvetových emisií z leteckej a námornej dopravy s cieľom zabezpečiť medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy po roku - 2020, ako aj financovanie Zeleného klimatického fondu; domnieva sa, že EÚ by mala predložiť návrhy na primerané a predvídateľné medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ktoré by sa zahrnuli do dohody uzavretej v roku 2015;

36.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby časť príjmov získaných prostredníctvom uhlíkových trhov využívali na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a rozvojovej pomoci v rozvojových krajinách; upozorňuje však, že tento mechanizmus sa stretáva s veľkými problémami, pretože príjmy sa zrútili spolu s celosvetovými cenami za emisie uhlíka; v tejto súvislosti sa domnieva, že treba prijať opatrenia na to, aby sa zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) stal účinnejší nástroj, v záujme zladenia s plánovanými skutočnými emisiami a s trajektóriou pre vlastné emisie, ktorá by bola nákladovo efektívna a smerovala k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2050, čo by mohlo vytvoriť značné zdroje, ktoré by mali pomôcť pri financovaní opatrení rozvojových krajín na zmierňovanie následkov zmeny klímy a na prispôsobovanie sa tejto zmene;

37.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby jasne vymedzili úlohu súkromných finančných zdrojov v kontexte ďalšieho využívania financovania, a zároveň uznali, že toto nemôže nahradiť potrebu financovania z verejných zdrojov najmä pri prispôsobovaní sa, v záujme zdôraznenia potreby transparentného informovania a zodpovednosti pri narábaní s týmito finančnými zdrojmi a zabezpečili uplatňovanie príslušných sociálnych a environmentálnych záruk;

38.

vyzýva hlavné rozvinuté ekonomiky, aby využili existujúcu modernú infraštruktúru na podporu, posilňovanie a rozvoj udržateľného rastu a aby sa zaviazali, že budú podporovať rozvojové krajiny pri budovaní ich vlastnej kapacity na zabezpečenie budúceho hospodárskeho rastu vo všetkých častiach sveta bez ďalšieho zaťažovania životného prostredia;

39.

zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou a musia zohrávať ústrednú úlohu v novej dohode; zdôrazňuje, že ak sa teraz podniknú kroky na zníženie emisií skleníkových plynov, celosvetové hospodárstvo, ako aj národné hospodárstva to vyjde lacnejšie, pričom by sa znížili náklady na opatrenia v oblasti prispôsobovania sa; naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby prijali primerané opatrenia na plánovanie vplyvov zmeny klímy, prispôsobenie sa im a reagovanie na ne, aby chránili svojich obyvateľov, svoje spoločnosti, hospodárstva a životné prostredie a dosiahli udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy; konštatuje, že reakcia na riziká súvisiace so zmenou klímy zahŕňa rozhodovanie v meniacom sa svete s pokračujúcou neistotou v otázke veľkosti a časovania vplyvov zmeny klímy a s limitmi účinnosti prispôsobovania sa;

40.

pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, prispeli k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére najmenej, ale sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností na prispôsobovanie sa tejto zmene; vyzýva všetky krajiny, ktoré tak môžu urobiť, aby podporovali tie krajiny, ktoré sú v najzraniteľnejšie v úsilí prispôsobiť sa a reagovať na vplyvy zmeny klímy, v záujme dosiahnutia udržateľného rozvoja odolného voči zmene klímy a hľadania možností na dosiahnutie dohôd o posilnení národných plánovacích procesov v oblasti prispôsobovania sa, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, transfere technológií a budovaní kapacít;

41.

oceňuje, že sa posledné dve konferencie zmluvných strán zamerali na potrebu riešiť straty a škody spojené s dôsledkami zmeny klímy v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, ktoré sú osobitne citlivé na negatívne vplyve zmeny klímy; berie na vedomie potrebu uplatňovania rozhodnutí prijatých vo Varšave v plnej miere a ich ďalšieho prediskutovania v Lime;

42.

zdôrazňuje potrebu zabezpečenia predvídateľnosti financovania opatrení súvisiacich so zmenou klímy v rozvojových krajinách na pomoc v ich úsilí o prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že krajiny prispievajúce do Zeleného klimatického fondu budú musieť vysvetliť, aké zdroje financovania sa použijú a ako budú získavať tieto prostriedky, pretože tieto informácie by zabezpečili predvídateľnosť príjmov rozvojových krajín;

43.

uznáva ťažkosti pri vyčleňovaní rozvojových aktivít a aktivít súvisiacich so zmenou klímy a ich mnohých synergií na úrovni krajín, ale trvá na tom, aby sa zachovala možnosť dôveryhodného a transparentného hodnotenia toho, ako sa dodržiava zásada prínosnosti;

44.

odsudzuje skutočnosť, že výdavky na zmierňovanie a prispôsobovanie sa síce zvyšujú, ale ich zvyšovanie narúša fakt, že väčšina vlád vrátane vlád rozvinutých krajín naďalej aktívne dotuje výrobu a spotrebu fosílnych palív;

45.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní opatrení v oblasti zmeny klímy treba vychádzať z rodovo vyvážených a participatívnych prístupov založených na právach, pričom treba riešiť dôsledky zmeny klímy, s cieľom podporovať predovšetkým chudobné a marginalizované obyvateľstvo a spoločenstvá;

46.

zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC využívanie pôdy (na poľnohospodárske, lesnícke a iné účely) patrí k najviac vystaveným a zraniteľným segmentom našich hospodárstiev, pričom má značný nákladovo účinný potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti; poznamenáva, že je dôležité, aby všetky zmluvné strany do svojich národných príspevkov zahrnuli pôdnu zložku vrátane vhodných spoločných vzorcov na monitorovanie, oznamovanie a overovanie merateľného pokroku smerom k vzájomne prepojeným cieľom (t. j. zmierňovanie, produktivita a odolnosť); zdôrazňuje skutočnosť, že v dohode by sa mal stanoviť komplexný rámec na započítavanie emisií a záchytov z využívania pôdy;

47.

zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať zaisteniu potravinovej a výživovej bezpečnosti pre zraniteľné obyvateľstvo vystavené účinkom zmene klímy;

48.

pripomína význam námornej a leteckej dopravy v kontexte znižovania emisií skleníkových plynov a potrebu rýchleho pokroku a ambícií pri dosahovaní uspokojivých a včasných výsledkov tak na strane Medzinárodnej námornej organizácie, ako aj Medzinárodnej organizácie civilného letectva, v súlade s rozsahom a naliehavosťou úloh v oblasti zmeny klímy;

49.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ vzhľadom na svoje významné postavenie vystupovala na konferencii jednotne a usilovala sa o dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu, a aby zostávala v tejto otázke jednotná; vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali svoje pozície s pozíciami EÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k dosiahnutiu cieľa 2 oC; vyzýva delegáciu EÚ, aby kládla dôraz na záväzky, ktoré prijali ostatné vlády pri podpisovaní Kjótskeho protokolu;

50.

vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do intenzívnych diplomatických kontaktov s našimi partnerskými krajinami s cieľom posilniť rokovacie pozície EÚ, a to v koordinácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou, ako aj prostredníctvom siete zelenej diplomacie;

51.

víta samit OSN o klíme pod záštitou generálneho tajomníka OSN, ktorý sa uskutočnil 23. septembra 2014 v New Yorku, kde sa zišli hlavy štátov a predsedovia vlád vyše 130 krajín a mnohí predstavitelia občianskej spoločnosti a podnikateľskej sféry, aby po prvý raz od Kodane diskutovali o zmene klímy; víta predovšetkým vyhlásenia najvyšších predstaviteľov o konkrétnych opatreniach na znižovanie emisií, na investovanie do čistej energie a do nízkouhlíkového rastu, na podporu určovania cien emisií uhlíka a prispievanie na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že sledovanie plnenia záväzkov, ktoré najvyšší predstavitelia prijali v New Yorku, bude rozhodujúce na zachovanie dynamiky v rámci príprav na konferencie v Lime a Paríži;

52.

domnieva sa, že dôveryhodnosť EÚ v kontexte rokovaní o zmene klímy závisí od ambicióznosti jej vlastných opatrení;

53.

zdôrazňuje, že v rámci všeobecného programu na obdobie po roku 2015 by sa mal posilniť záväzok medzinárodného spoločenstva týkajúci sa udržateľného rozvoja a tento program by mal podporovať aj medzinárodné záväzky a ciele vrátane záväzkov a cieľov týkajúcich sa zmeny klímy;

54.

zdôrazňuje, že COP 21 je jedinečnou príležitosťou na riešenie problematiky zmeny klímy a na spoluprácu s OSN na rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 a na prípravách na konferenciu o rámci z Hjóga na zmenšovanie rizika vzniku katastrof, ktorá sa má uskutočniť v marci 2015; požaduje aktívnejšie diplomatické úsilie EÚ v oblasti zmeny klímy v záujme prepojenia týchto procesov, pričom treba koherentne a ambiciózne plniť ciele udržateľného rozvoja;

55.

je znepokojený celosvetovým zvýšením emisií CO2 v roku 2013, na základe údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), napriek poklesu emisií v Európe a USA; preto navrhuje, aby sa posúdila rozlíšená zodpovednosť, aby každá krajina prispievala k celosvetovému úsiliu v oblasti priemyselnej a energetickej politiky; požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú napríklad vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách a teplote, ako aj transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi jednotlivými krajinami;

56.

zdôrazňuje, že Európa by mala ďalej posilňovať prenikanie environmentálnych technológií na trh vrátane technológií v oblasti IKT, technológií súvisiacich s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, inovačných a účinných nízkoemisných technológií, a najmä technológií zameraných na energetickú účinnosť; zdôrazňuje, že stabilný medzinárodný právny rámec by podporil investovanie do znižovania emisií uhlíka, energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pričom by poskytoval príležitosti podnikom EÚ, ktoré sú v týchto odvetviach lídrami; konštatuje, že inovatívne udržateľné investície môžu prispievať k rastu a vytváraniu pracovných miest;

57.

je presvedčený, že ambiciózna a právne záväzná medzinárodná dohoda by pomohla pri riešení problémov týkajúcich sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, najmä v energeticky náročných odvetviach;

58.

zdôrazňuje, že vývoj a zavádzanie udržateľných prelomových technológií je kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy a zároveň argumentom na presvedčovanie partnerov EÚ na celom svete, že znižovanie emisií je uskutočniteľné za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti a počtu pracovných miest;

59.

požaduje prijatie medzinárodných záväzkov na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja udržateľných najmodernejších technológií v príslušných odvetviach; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ išla príkladom tým, že by nasmerovala výdavky určené na výskum do predvádzania inovatívnych technológií, ktoré by boli šetrné ku klíme a energeticky účinné, a aby na tomto poli rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú krajiny BRIC a USA;

60.

víta signály, ktoré nedávno vyslali vlády USA a Číny v súvislosti s opatreniami v oblasti zmeny klímy, ako aj ich ochotu zohrávať významnejšiu úlohu v celosvetovom úsilí o riešenie problematiky zmeny klímy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré rozvinuté krajiny pokračujú vo zvyšovaní objemu emisií na obyvateľa;

61.

konštatuje, že ceny rôznych zdrojov energií zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní správania trhových subjektov vrátane priemyselných odvetví a spotrebiteľov, a konštatuje, že v dôsledku neschopnosti súčasného medzinárodného politického rámca plne internalizovať externé náklady sa zachovávajú neudržateľné spotrebné modely; ďalej pripomína, že svetový trh s emisiami uhlíka s dostatočne vysokými obchodnými cenami by bol pevným základom na dosiahnutie výrazného zníženia objemu emisií a vytvorenie rovnakých podmienok v oblasti priemyslu; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v blízkej budúcnosti našli čo najúčinnejší spôsob podpory väzieb medzi systémom EÚ na obchodovanie s emisiami a ostatnými systémami obchodovania v záujme vytvorenia celosvetového trhu s emisiami uhlíka, čím sa zabezpečí väčšia rozmanitosť možností znižovania emisií, zväčšenie trhu a likvidity, transparentnosť a v konečnom dôsledku efektívnejšie prideľovanie zdrojov v rámci odvetvia energetiky a priemyselných odvetví;

62.

požaduje užšiu spoluprácu medzi Radou, Komisiou a ESVČ, aby EÚ mohla koordinovane vystupovať na pôde medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov, Medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, a tak zohrávať aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu, najmä pri presadzovaní politík v oblasti podpory udržateľnej energie, energetickej účinnosti a energetickej bezpečnosti;

63.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne opatrenia na postupné odstránenie všetkých environmentálne škodlivých dotácií do roku 2020 vrátane dotácií na fosílne palivá, a to pod vedením Komisie za využitia akčného prístupu a monitorovania prostredníctvom európskeho semestra; navyše požaduje medzinárodne koordinovanú realizáciu cieľov pittsburského samitu skupiny G-20 na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá, ktoré podľa údajov IEA predstavovali v roku 2012 v celosvetovom meradle 544 miliárd USD, pretože tým by sa mohli podstatne znížiť emisie CO2, ako aj verejné deficity v mnohých krajinách; víta zámer skupiny G-20 z Petrohradu vytvoriť systém partnerského hodnotenia na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v súvislosti s konkrétnymi opatreniami na realizáciu tohto cieľa; požaduje revíziu mechanizmu čistého rozvoja (CDM), s osobitným dôrazom na predchádzanie negatívnych vplyvov projektov CDM na dodržiavanie ľudských práv, potravinovú bezpečnosť a na životné prostredie;

64.

považuje za poľutovaniahodné, že potenciál energetických úspor sa nerieši primerane na medzinárodnej úrovni ani v rámci EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že energetické úspory zohľadňujú vytváranie pracovných miest, ekonomické úspory a energetickú bezpečnosť, ako aj zvyšovanie konkurencieschopnosti a znižovanie emisií a sú veľmi dôležité pri odstraňovaní prepojenia medzi emisiami a hospodárskym rastom; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných rokovaniach upriamovala viac pozornosti energetickým úsporám a presadzovala ďalšie kroky, či už v rámci diskusie o prenose technológií, o plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo o finančnej pomoci; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v záujme zachovania dôveryhodnosti stanoviť a plniť ambiciózne ciele v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje dôležitosť obmedzovania plytvania energiou v stavebnom a dopravnom priemysle a pri používaní domácich elektrických systémov a spotrebičov, aby sa mohli maximalizovať energetické úspory a energetická účinnosť;

65.

zdôrazňuje potrebu zaviesť dopravné systémy poháňané vodíkom s nízkou spotrebou energie;

66.

vyzýva zmluvné strany, aby preskúmali hlasovacie a rozhodovacie mechanizmy úspešného montrealského protokolu, odlišný prístup k povinnostiam, ako aj mechanizmy presadzovania a ukladania postihov a financovanie, ako príklad, ktorý možno využiť aj v rámci UNFCCC; požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o reguláciu postupného obmedzovania výroby fluórovaných uhľovodíkov na celosvetovej úrovni v súlade s montrealským protokolom;

67.

pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ opatrení na zmierňovanie následkov zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej, a vyzýva EÚ, aby sa aktívne pomáhala pri realizácii globálnych opatrení týkajúcich sa HFC;

68.

víta diskusný dokument EÚ predložený stranám Montrealského protokolu o postupnom ukončení výroby fluórovaných uhľovodíkov a v tomto kontexte vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili formálny návrh na zmenu na posúdenie počas 27. schôdze zmluvných strán Montrealského protokolu, ktorá sa uskutoční v roku 2015;

69.

je presvedčený, že delegácia EÚ má v rokovaniach o zmene klímy kľúčovú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že poslanci Európskeho parlamentu sa nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že aspoň vedúci delegácie Európskeho parlamentu sa bude môcť zúčastňovať na koordinačných schôdzach EÚ v Lime;

70.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC s požiadavkou, aby sa rozoslalo všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/40

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane,

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

—

so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Gabriely Knaulovej zo 4. apríla 2013, ktorú vypracovala v nadväznosti na svoju misiu v Pakistane od 19. do 29. mája 2012,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (1), v ktorom sa odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín,

—

so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery (2),

—

so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý obsahuje priority, ako je dobrá správa vecí verejných a dialóg o ľudských právach, a na druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z 25. marca 2014, ktorý s týmto plánom úzko súvisí,

—

so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 11. marca 2013 (3), v ktorých boli opätovne zdôraznené očakávania EÚ v súvislosti s presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv, a v ktorých sa odsudzujú všetky prejavy násilia vrátane prejavov násilia voči náboženským menšinám,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 18. októbra 2014 o rozhodnutí Vrchného súdu v Láhaure potvrdiť odsúdenie Asie Bíbíovej v Pakistane,

—

so zreteľom na tlačové vyhlásenie z 29. októbra 2014, ktoré vydala Delegácie Európskej únie v Pakistane pri príležitosti návštevy osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane 26. až 29. októbra 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ (4),

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže kresťanka z Pandžábu Asia Bíbí bola v roku 2009 zatknutá a v roku 2010 odsúdená na trest smrti za rúhanie podľa oddielu 295-C pakistanského trestného zákonníka; keďže 16. októbra 2014 Vrchný súd v Láhaure zamietol odvolanie Asie Bíbíovej a rozsudok potvrdil; keďže 24. novembra 2014 sa podala obžalovaná odvolanie na Najvyšší súd, pričom tento proces môže trvať roky; keďže prezident Pakistanu ešte môže prostredníctvom prezidentskej milosti zrušiť rozhodnutie Vysokého súdu v Láhaure a udeliť Asii Bíbíovej amnestiu;

B.

keďže 7. novembra 2014 dav ľudí zbil kresťanský pár Šámu Bíbíovú a Šabháza Masíha, pričom ich obvinil z pálenia strán Koránu vo východnom Pakistane; keďže ich telá boli spálené v peci na pálenie tehál, pričom existujú náznaky, že pri vhodení do pece boli ešte nažive;

C.

keďže nedávno bolo niekoľko pakistanských občanov odsúdených na trest smrti z dôvodu porušenia zákonov o rúhaní, a to vrátane kresťana Savána Masíha za údajné urazenie proroka Mohameda počas rozhovoru a kresťanského páru Šafkata Emmanuela a Šagufty Kausarovej za údajné urazenie proroka v textovej správe;

D.

keďže 7. mája 2014 bol zavraždený aktivista za ľudské práva a právnik Rašíd Rehmán; keďže niekoľko týždňov predtým bol Rehmán terčom vyhrážok, pretože obhajoval prednášajúceho, ktorý čelil trestnému stíhaniu podľa pakistanského zákona o rúhaní;

E.

keďže v októbri 2014 príslušník väzenskej stráže postrelil a zranil Mohameda Ašgara, občana Spojeného kráľovstva pakistanského pôvodu, ktorý bol uväznený za rúhanie napriek tomu, že bol v Spojenom kráľovstve diagnostikovaný ako duševne chorý; keďže človeka, ktorý ho napadol, orgány príslušnej provincie zatkli a obvinili z pokusu o vraždu, a keďže ďalších osem príslušníkov väzenskej stráže bolo prepustených z výkonu služby;

F.

keďže Tufail Haider, 45-ročný šiíta, bol 5. novembra 2014 zabitý vypočúvajúcim policajným úradníkom, ktorý neskôr tvrdil, že obeť sa hanlivo vyjadrovala o „spoločníkoch proroka Mohameda“;

G.

keďže podľa dostupných informácií bolo v Pakistane v období od roku 1987 do októbra 2014 obvinených z rúhania celkovo 1 438 osôb vrátane 633 moslimov, 494 príslušníkov náboženského hnutia Ahmadíja, 187 kresťanov a 21 hinduistov; keďže od roku 1990 sa najmenej 60 ľudí stalo obeťami davového násilia v súvislosti s prípadmi rúhania;

H.

keďže niekoľko desiatok ľudí vrátane moslimov, hinduistov, kresťanov a ďalších je v súčasnosti väznených na základe obvinení z rúhania; keďže doteraz nebol vykonaný ani jeden trest smrti udelený na základe obvinenia z rúhania, ale viaceré obvinené osoby boli zabité v dôsledku davového násilia; keďže niektorí náboženskí vodcovia vyvíjajú obrovský tlak na pakistanský súdny systém, aby sa potvrdili a vykonali tresty smrti, ktoré sú zvyčajne vynášajú súdy nižšieho stupňa; keďže súdne konania často trvajú mnoho rokov a majú zničujúci účinok na nevinných pakistanských občanov, ich rodiny a spoločenstvá;

I.

keďže v dôsledku pakistanských zákonov o rúhaní je pre náboženské menšiny nebezpečné slobodne sa vyjadrovať alebo sa otvorene zúčastňovať na náboženských aktivitách; keďže rozšírené zneužívanie týchto zákonov je dobre zdokumentované; keďže namiesto toho, aby tieto zákony náboženské komunity chránili, vytvorili v pakistanskej spoločnosti atmosféru strachu; keďže všetky pokusy o reformu týchto zákonov alebo ich uplatňovania boli umlčané vyhrážkami a vraždami; keďže reakciou na pokusy diskutovať o tejto téme v médiách, tlači alebo na internete sú často vyhrážky a prenasledovanie, a to aj zo strany vlády;

J.

keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v južnej Ázii a že možno očakávať, že pôjde príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ľudských práv;

K.

keďže Pakistan nedávno ratifikoval sedem z deviatich najvýznamnejších medzinárodných dohôd týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré obsahujú rad ustanovení o výkone spravodlivosti, práva na spravodlivé súdne konanie, rovnosť pred zákonom a nediskrimináciu;

L.

keďže mechanizmy OSN pre ľudské práva vyzvali Pakistan, aby zrušil zákony o rúhaní, alebo aby ako úplné minimum bezodkladne zaviedol opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu týchto zákonov na prenasledovanie občanov, ktorí sú často príslušníkmi menšinových náboženských komunít;

M.

keďže EÚ a Pakistan prehĺbili a rozšírili svoje bilaterálne vzťahy, čo potvrdzuje päťročný plán angažovanosti, ktorý sa začal realizovať vo februári 2012, a druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa uskutočnil v marci 2014; keďže cieľom päťročného plánu angažovanosti EÚ a Pakistanu je vybudovať strategický vzťah a vytvoriť partnerstvo za mier a rozvoj založené na spoločných hodnotách a zásadách;

N.

keďže 1. januára 2014 Pakistan po prvý krát pristúpil k všeobecnému systému preferencií VSP+; keďže tento systém by mal poskytnúť silný podnet na dodržiavanie základných ľudských a pracovných práv, ochranu životného prostredia a uplatňovanie zásad dobrej správy vecí verejných;

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie a zármutok nad rozhodnutím Vrchného súdu v Láhaure zo 16. októbra 2014, ktorým sa potvrdil rozsudok trestu smrti za rúhanie vynesený nad Asiou Bíbíovou; vyzýva Najvyšší súd, aby urýchlene a bezodkladne začal konania v tejto veci a aby bolo jeho rozhodnutie založené na presadzovaní zásady právneho štátu a plnom dodržiavaní ľudských práv;

2.

vyzýva pakistanské súdy, aby urýchlene preskúmali aj rozsudky trestu smrti vynesené nad Savánom Masíhom, Mohamedom Ašgarom a Šafkatom Emmanuelom a jeho manželkou Šaguftou Kausarovou, ako aj všetky ďalšie prípady občanov, ktorí v súčasnosti čakajú na výkon trestu smrti za údajné porušenie zákonov o rúhaní;

3.

dôrazne odsudzuje zavraždenie Šámy Bíbíovej a Šabháza Masíha a vyjadruje svoju sústrasť ich rodinám, ako aj rodinám všetkých nevinných obetí zabitých v dôsledku zákonov o rúhaní v Pakistane; žiada, aby boli páchatelia týchto činov postavení pred súd; berie na vedomie rozhodnutie pandžábskej vlády zriadiť výbor, ktorý by mal zrýchliť vyšetrovanie prípadov zavraždenia Šámy Bíbíovej a Šabháza Masíha, a nariadiť dodatočnú policajnú ochranu kresťanským obciam v tejto provincii; zdôrazňuje však, že na to, aby sa vyriešil problém násilia voči náboženským menšinám, ktoré je v Pakistane naďalej všadeprítomné, treba skoncovať s atmosférou beztrestnosti a zaviesť rozsiahlejšie reformy;

4.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na zneužívanie, čo môže mať v Pakistane vplyv na ľudí akéhokoľvek vierovyznania; vyjadruje znepokojenie najmä nad skutočnosťou, že zákony o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili nedávno zosnulí minister Šahbáz Bhátí, guvernér Salmán Tásír a Rašíd Rehmán, ktorí boli zabití za to, že sa zasadzovali za náboženskú toleranciu, sa v Pakistane čoraz častejšie využívajú proti zraniteľným menšinovým skupinám vrátane príslušníkov hnutia Ahmadíja a kresťanov;

5.

vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti, najmä oddielov 295 B a C trestného zákonníka, ktoré povinne predpisujú doživotný trest odňatia slobody (295 B a C) či dokonca trest smrti (295 C) za údajné skutky rúhania, a to s cieľom uvedené zákony zrušiť; vyzýva vládu Pakistanu, aby zrušila trest smrti vrátane trestu smrti za rúhanie alebo odvrhnutie viery, a aby zaviedla opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu právnych ustanovení o rúhaní či odvrhnutí viery;

6.

vyzýva pakistanské orgány, aby zaručili nezávislosť súdnictva, právny štát a riadny proces v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na nedávne odporúčania osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov; okrem toho vyzýva pakistanské orgány, aby poskytli dostatočnú ochranu všetkým, ktorí sú zapletení do prípadov týkajúcich sa rúhania, a to aj zabezpečím ochrany sudcov pred vonkajším tlakom, ochranou obvinených a ich rodín a komunít pred davovým násilím a poskytnutím riešenia osobám, ktoré sú v situácii, keď sú zbavené obvinenia, ale nemôžu sa vrátiť do svojich domovov;

7.

pripomína, že pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a práva menšín; víta opatrenia, ktoré v období od novembra 2008 prijala v záujme náboženských menšín pakistanská vláda, ako je zavedenie 5 % kvóty pre zastúpenie menšín na miestach federálnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;

8.

naliehavo však vyzýva pakistanskú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie o lepšie porozumenie medzi náboženstvami, aby aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť zo strany spoločenských aktérov a bojovala proti náboženskej intolerancii, prejavom násilia a zastrašovania, a aby bojovala proti skutočnej či pociťovanej beztrestnosti;

9.

dôrazne odsudzuje všetky prejavy násilia namierené proti náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a viery; zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; okrem toho zdôrazňuje, že všetci Pakistanci si zaslúžia rovnaký rešpekt, ako aj presadzovanie a ochranu svojich ľudských práv, a to bez ohľadu na ich vieru a náboženské vyznanie;

10.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane nástrojov stanovených v Usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery na to, aby pomohli náboženským komunitám a zatlačili na pakistanskú vládu, aby toho pre ochranu náboženských menšín robila viac; v tejto súvislosti oceňuje nedávnu návštevu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane a diskusie, ktoré tam viedol;

11.

zdôrazňuje, že udelenie statusu VSP+ je podmienečné a podlieha okrem iného ratifikácii a vykonaní 27 medzinárodných dohovorov, ako sa uvádza v prílohe VIII k novému základnému nariadeniu o VSP, pričom väčšina týchto dohovorov sa týka ľudských práv, a že EÚ môže rozhodnúť o odobratí preferencií VSP+ v prípade, že príslušná krajina nedodržiava svoje záväzky;

12.

naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby dôsledne monitorovali to, či Pakistan plní svoje záväzky vyplývajúce z VSP+, a aby podporovali a obhajovali ľudské práva v Pakistane;

13.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby spolupracovali s pakistanskými orgánmi s cieľom zmeniť spôsob, akým sa uplatňujú zákony o rúhaní, a to aj prostredníctvom vykonania opatrení uvedených v bode 6;

14.

nabáda vládu Pakistanu, aby spolupracovala s orgánmi OSN vrátane osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom riešiť oprávnené obavy týkajúce sa problémov v oblasti ľudských práv;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/44

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Srbsku,

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2014 z 8. októbra 2014 (SWD(2014)0302),

—

so zreteľom na Štatút Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 (ICTY),

—

so zreteľom na článok 65 rokovacieho poriadku a dôkazy ICTY,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Vojislav Šešelj, predseda Srbskej radikálnej strany, je obžalovaný tribunálom ICTY za perzekúcie z politických, rasových alebo náboženských dôvodov, za deportácie, neľudské činy (násilný presun) (zločiny proti ľudskosti), ako aj za vraždy, mučenie, kruté zaobchádzanie, bezdôvodné ničenie dedín či pustošenie nepodložené vojenskou nevyhnutnosťou, ničenie alebo úmyselné poškodzovanie inštitúcií určených na náboženské účely či vzdelávanie, drancovanie verejného či súkromného majetku, (porušovanie zákonov alebo zvyklostí vojny) v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a častiach Vojvodiny v Srbsku, spáchané v rokoch 1991 až 1993;

B.

keďže Organizácia Spojených národov vytvorila v roku 1993 tribunál ICTY, aby sa zaoberal vojnovými zločinmi, ktoré sa stali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, čím položila základy na vyriešenie konfliktu a rozvoj regiónu po skončení konfliktu;

C.

keďže 6. novembra 2014, po vyše jedenástich rokoch väznenia, pričom súdny proces stále pokračuje, súdna komora tribunálu vydala príkaz Proprio motu na predbežné prepustenie Šešelja z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu pod podmienkou, že: i) nebude ovplyvňovať svedkov ani obete a ii) dostaví sa pred súd, len čo to komora nariadi; keďže Šešelj prejavoval voči ICTY nepriateľský postoj od začiatku procesu opakovaným prerušovaním súdneho konania, vyrušovaním a neustálym menením výpovedí, a bol obvinený z pohŕdania súdom pokusu pri troch rozličných príležitostiach za zastrašovanie svedkov;

D.

keďže Šešelj po návrate do Srbska pri viacerých príležitostiach vystúpil v Belehrade pre verejnosťou s prejavmi, v ktorých zdôraznil, že sa dobrovoľne nevráti pred tribunál, keď ho na to vyzve, a tým oznámil svoj zámer, že poruší jednu podmienku z dvoch podmienok, na základe ktorých ho prepustili;

E.

keďže Šešelj vo verejných prejavoch opakovanie požadoval vytvorenie „Veľkého Srbska“, pričom verejne vyslovoval nároky voči susedným krajinám vrátane Chorvátska, ktoré je členským štátom EÚ, a podnecoval nenávisť voči Nesrbom; keďže v tlačovej správe blahoželal srbským četníkom za „oslobodenie“ Vukovaru, pri príležitosti 23. výročia pádu chorvátskeho mesta do rúk srbských polovojenských síl a Juhoslovanskej armády v roku 1991 a s tým súvisiacich zverstiev, čím porušil požiadavku na neovplyvňovanie svedkov; keďže aktivistky srbskej mierovej skupiny Ženy v čiernom sa zišli v Belehrade, aby oplakali obete obliehania vo vystúpení s názvom Nikdy nezabudneme zločiny vo Vukovare;

1.

rozhodne odsudzuje Šešeljovo obhajovanie vojny, podnecovanie nenávisti a povzbudzovanie územných nárokov a jeho pokus o zvrátenie Srbska z jeho európskej cesty; odsudzuje jeho provokatívne verejné aktivity a vojnovú rétoriku od jeho predbežného prepustenia, ktorým sa rozjatrili psychologické rany obetí vojny a zverstiev zo začiatku 90. rokov minulého storočia; zdôrazňuje, že nedávne Šešeljove vyhlásenia by mohli oslabiť pokrok, ktorý sa dosiahol v regionálnej spolupráci a pri zmierovaní, a zničiť úsilie nedávnych rokov;

2.

pripomína srbským orgánom ich záväzky v rámci spolupráce s ICTY a záväzky Srbska ako kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ; so znepokojením konštatuje, že chýbajúca primeraná politická reakcia a právna odozva srbských orgánov v súvislosti so správaním Šešelja oslabuje dôveru obetí v súdny proces; vyzýva srbské orgány a demokratické strany, aby odsúdili každý verejný nenávistný prejav či vojnovú rétoriku a presadzovali ochranu menšín a kultúrnych práv; žiada srbské orgány, aby vyšetrili, či Šešelj porušil srbské zákony, a aby sprísnili a v plnej miere uplatňovali právne predpisy, na základe ktorých sa zakazujú prejavy nenávisti, diskriminácia a podnecovanie násilia; podporuje všetky politické strany, mimovládne organizácie a jednotlivcov v Srbsku, ktorí bojujú proti prejavom nenávisti;

3.

vyzýva ICTY a kanceláriu prokurátora tribunálu, aby prijali opatrenia na opätovné preskúmanie existencie požiadaviek na predbežné prepustenie v nových okolnostiach; konštatuje, že rozličné normy týkajúce sa praxe tribunálu v súvislosti s predbežným prepúšťaním neprispejú k plneniu cieľov ICTY; vyzýva ICTY, aby podnikol rozhodné kroky v záujme obnovenia dôvery, ktorú oslabili Šešeljove šokujúce a neprijateľné verejné vyhlásenia, a zároveň prijal všetky opatrenia potrebné na urýchlené dokončenie všetkých súdnych procesov a odvolaní; pripomína, že postavenie páchateľov vojnových zločinov pred súd je nevyhnutnou podmienkou skutočného a trvalého zmierovacieho procesu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi, vláde a Národnému zhromaždeniu Srbska, Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov a predsedovi ICTY.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/46

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o kritickej situácii v Sýrii a Iraku v súvislosti s ISIL/Dá'iš z 20. októbra 2014,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 1. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a skupinami, ktoré sú s ním prepojené,

—

so zreteľom na správu OSN medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Vláda teroru: Život pod vládou Islamského štátu v Sýrii zo 14. novembra 2014,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na druhej strane a na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom (1),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2016 (2013) z 24. júna 2013 o sexuálnom násilí v ozbrojených konfliktoch a situáciách po konfliktoch,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorého signatárom je aj Irak, a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000),

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže tzv. Islamský štát pácha mnohé ukrutnosti v rozsahu zločinov proti ľudskosti, ku ktorým patrí hromadné zabíjanie, popravy nariadené samozvanými súdmi Islamského štátu, nastolenie prísneho výkladu práva šaríje, sexuálne násilie na ženách a deťoch, zotročovanie, nútené manželstvá, obchodovanie s ľuďmi, vysídľovanie a únosy a keďže je príčinou katastrofálnej humanitárnej krízy a vysídľovania mnohých ľudí z území, ktoré má pod kontrolou;

B.

keďže v auguste 2014 bojovníci Islamského štátu prenikli do severného Iraku, pričom porazili kurdské sily Pešmerga, ktoré sa presunuli do oblastí, ktoré opustila iracká armáda; keďže mesto Sindžár bolo obsadené a strategicky dôležitá priehrada pri Mosule, ktorá dodáva vodu a elektrinu do veľkých častí Iraku, bola tiež dobytá, a bojovníci Islamského štátu sa dostali do vzdialenosti 40km od Irbílu, hlavného mesta irackého Kurdistanu; keďže v Kobani bojuje mnoho kurských žien vrátane žien, ktoré sú členkami a líderkami síl PKK;

C.

keďže príslušníci etnických a náboženských menšín, najmä kresťania a jezídovia, komunity Turkménov, šabakov, kakajov, sabejcov a šiítov sú cieľom Islamského štátu v meste Mosul a v okolitých oblastiach, okrem iného v Sindžáre a Tal Afare;

D.

keďže podľa odhadov organizácie Human Rights Watch má Islamský štát na svedomí 3 133 jezídov, ktorí boli unesení a zavraždení, alebo sú od začiatku augusta, kedy sa začali útoky Islamského štátu, nezvestní; keďže tento zoznam zahŕňa 2 305 osôb, z toho 412 detí, o ktorých sa predpokladá, že boli unesené; keďže Islamský štát vykonáva na unesených deťoch jezídov indoktrináciu;

E.

keďže ako uviedli vedeckí pracovníci OSN v októbri 2014, odhaduje sa, že 5 000 až 7 000 žien je zadržiavaných v dočasných detenčných centrách, z ktorých sú potom odvážané a buď predávané do otroctva alebo odovzdávané džihádistom ako konkubíny; keďže len v meste Tal Afar je v piatich detenčných centrách údajne zadržiavaných okolo 3 500 žien a detí;

F.

keďže Islamský štát a ostatní džihádistickí extrémisti v Iraku a Sýrii sú príčinou tokov utečencov zaplavujúcich utečenecké tábory v Turecku, Libanone a Jordánsku, v ktorých žijú v zložitých humanitárnych podmienkach predovšetkým ženy a deti, ktoré sú osobitne vystavené riziku zastrašovania, sexuálneho násilia, nútených manželstiev a iných foriem zneužívania;

G.

keďže nadnárodná povaha Islamského štátu a príbuzných teroristických skupín vyvoláva znepokojenie na celom svete;

H.

keďže Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) vyjadruje vážne obavy, či medzinárodné spoločenstvo bude schopné uspokojiť v Iraku naliehavé potreby súvisiace s príchodom zimy, najmä u ľudí, ktorí boli len nedávno vysídlení;

I.

keďže iracká jednota, zvrchovanosť a územná celistvosť majú zásadný význam pre stabilitu a hospodársky vývoj v krajine a regióne;

1.

hlboko odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv a ich zneužívanie, ako aj porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré vyplýva zo skutkov páchaných Islamským štátom a príbuznými teroristickými skupinami, ktoré dosahujú rozsah vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; rázne odsudzuje najmä akékoľvek násilie voči osobám, založené na ich náboženskej a etnickej príslušnosti, ako aj násilie na ženách a deťoch;

2.

dôrazne odsudzuje mnohé ukrutnosti páchané Islamským štátom a zamerané predovšetkým proti ženám, ktoré sa rovnajú zločinom proti ľudskosti, ako sú únosy, znásilňovania a ďalšie formy sexuálneho násilia, zotročovanie, nútené manželstvá a prestúpenia na islam; zdôrazňuje, že je nutné, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva boli brané na zodpovednosť;

3.

zdôrazňuje, že deti by sa mali okamžite znovu zjednotiť so svojimi rodinami, nútené manželstvá a sexuálne zneužívanie ukončiť a všetci zadržiavaní civilisti, najmä ženy, ktorých zadržiava Islamský štát, by mali byť okamžite prepustení;

4.

vyzýva irackú vládu, aby ratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa zriadil Medzinárodný trestný súd (ICC), aby bolo ICC umožnené stíhať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti páchané Islamským štátom;

5.

vyzýva irackú vládu, aby podporovala a ochraňovala ľudské práva tak, že do úsilia postaviť sa proti Islamskému štáty zapojí všetky zložky irackej spoločnosti v duchu národnej jednoty a zmierenia a bude dodržiavať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; ponúka podporu vláde pri budovaní spravodlivejšej, inkluzívnejšej spoločnosti a spoločnosti, ktorá obhajuje a presadzuje práva žien;

6.

víta úsilie medzinárodného spoločenstva, a najmä USA, pri podpore irackých celoštátnych a miestnych orgánov v ich boji proti Islamskému štátu, úsilí o zastavenie postupu Islamského štátu a pri umožňovaní prístupu humanitárnej pomoci; podporuje celosvetovú koalíciu proti Islamskému štátu a jej úsilie o boj proti nemu, a to okrem iného aj vojenskými prostriedkami; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo potrebnú pomoc ľuďom v Iraku, ktorá by im umožnila prežiť zimu, okrem iného rodinám jezídov, ktoré sa ešte stále nachádzajú na hore Sindžár, kde bránia svoje chrámy pred zničením Islamským štátom;

7.

vyzýva subjekty z regiónu, aby sa všemožne zasadzovali o zastavenie akýchkoľvek činností, ktoré vykonávajú oficiálne aj súkromné orgány zamerané na propagáciu a šírenie extrémistických islamských ideológií slovom aj skutkom; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä EÚ, aby pomáhalo pri nadväzovaní regionálneho dialógu o problémoch, s ktorými sa stretáva Stredný východ, a aby doň zapojilo všetky významné strany, predovšetkým Irán a Saudskú Arábiu;

8.

žiada OSN, a najmä jej osobitnú spravodajkyňu pre násilie voči ženám Rashidu Manjoovú, aby vyvinuli maximálne úsilie o nájdenie obetí a aby preskúmali a doložili fakty a okolnosti zneužívania žien a dievčat a porušovania ich práv zo strany Islamského štátu a jeho spriaznených teroristických skupín v Iraku a Sýrii s cieľom zabrániť beztrestnosti a zaručiť plnú zodpovednosť za vinu; podporuje prácu osobitnej predstaviteľky OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangurovej;

9.

vyzýva medzinárodné humanitárne agentúry pracujúce v Iraku, vrátane agentúr OSN, aby zintenzívnili lekárske a poradenské služby pre vysídlencov, ktorí utiekli pred postupujúcim Islamským štátom, a aby venovali osobitnú pozornosť potrebám tých, ktorí prežili sexuálne násilie, a deťom;

10.

opakuje svoju výzvu Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a členským štátom, aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie situácie žien v Iraku a zaručili im slobodu a dodržiavanie ich najzákladnejších práv a aby prijali opatrenia na predchádzanie zneužívaniu týchto práv, ako aj na predchádzanie zneužívania žien a detí a násilia páchaného na nich; je osobitne znepokojený rozmachom všetkých foriem násilia proti jezídskym ženám, ktoré príslušníci Islamského štátu väznia, znásilňujú, pohlavne zneužívajú a predávajú; vyzýva najmä členské štáty, aby zlepšili svoje politiky tak, aby dokázali uspokojiť potreby tých, čo prežili a vytvoriť mechanizmy, ktoré by traumatizovaným ženám zo Sýrie a Iraku, najmä jezídskym ženám, zabezpečili posttraumatické poradenstvo prispôsobené ich potrebám;

11.

je presvedčený, že bezprostredná humanitárna pomoc a ochrana musia byť doplnené dlhodobými stratégiami na podporu sociálnych a hospodárskych práv a príležitostí živobytia pre navrátilcov, ženy vyhostené v rámci štátu a utečenkine, rozšíreného vedenia a rozšírenej účasti s cieľom zaručiť im možnosť rozhodnúť sa pre také trvalé riešenia, ktoré bude vyhovovať ich potrebám; nazdáva sa, že existuje potreba zaoberať sa konkrétnymi rizikami a osobitnými potrebami rôznych skupín žien, ktoré sú podrobené viacnásobným a prelínajúcim sa formám diskriminácie;

12.

odsudzuje skutočnosť, že s postupom Islamského štátu dochádzalo k násiliu a vraždeniu LGBT z radov Iračanov, pričom tieto skutky zostali absolútne nepotrestané; konštatuje, že hoci irackí LGBT nie sú jedinou ohrozenou skupinou v súčasnom konflikte a súčasnej kríze, ocitli sa v mimoriadne ohrozujúcej situácii, pretože sa im dostáva len minimálnej podpory zo strany rodiny a spoločenstva a tiež minimálnej pomoci zo strany štátu; konštatuje, že irackí LGBT zostávajú na okraji spoločnosti a sú ohrození aj v spoločenstvách utečencov a v niektorých hostiteľských krajinách; vyzýva irackú vládu, aby LGBT z radov Iračanov zabezpečila ochranu;

13.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku rokov diktátorstva a konfliktu sa značne zhoršil život irackých žien; žiada, aby sa podporila a vykonávala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000) o ženách, mieri a bezpečnosti s cieľom zaručiť účasť žien pri riešení konfliktov a budovaní demokracie; je presvedčený, že bez účasti žien na rozhodovacom procese nebude možné zabezpečiť ženám v Iraku skutočnú ochranu ani skutočnú bezpečnosť;

14.

žiada medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo jednotné úsilie v spolupráci s moslimskými krajinami, organizáciami a komunitami, s cieľom postaviť sa proti radikálnej saláfisticko-wahhábistickej ideológii, na ktorej vo svojej činnosti stavajú a inšpirujú sa ňou Islamský štát a s ním spriaznené teroristické organizácie a ktorá sa stáva aj narastajúcou hrozbou pre členské štáty; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v dialógu s krajinami Perzského zálivu vyjadrovali vážne obavy zo súčasného úsilia saláfisticko-wahhábistickej ideológie o indoktrinizáciu v mnohých štátoch s moslimskou väčšinou a v moslimských spoločenstvách na celom svete zo strany aktérov z týchto štátov;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/50

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3 k všeobecnému rozpočtu na rok 2014 (COM(2014)0329),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku v rámci celej EÚ v reálnej ekonomike a je preukázanou hnacou silou rastu a pracovných miest v EÚ s rozpočtom viac než 350 miliárd EUR do roku 2020; keďže tvorí hlavnú časť stratégie EÚ na vyrovnanie regionálnych rozdielov a nerovností, uľahčenie diverzifikácie a prispôsobenia sa priemyselným zmenám a dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; a keďže v niektorých členských štátoch je hlavným zdrojom verejných investícií;

B.

keďže prostredníctvom tematického zamerania sa tieto zdroje sústreďujú na obmedzený počet strategických cieľov s potenciálom na zvyšovanie rastu, ako sú inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora pre malé a stredné podniky (MSP), nízkouhlíkové hospodárstvo, odborná príprava, vzdelávanie a infraštruktúra;

C.

keďže partnerské dohody a operačné programy sú strategické nástroje na riadenie investícií v členských štátoch a regiónoch v súlade s celkovým cieľom stratégie Európa 2020, ktorým je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

D.

keďže články 14, 16 a 29 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 stanovujú harmonogram na predkladanie a prijímanie partnerských dohôd a operačných programov, podľa ktorého mali byť partnerské dohody prijaté najneskôr do konca augusta 2014 a operačné programy najneskôr do konca januára 2015;

E.

keďže v rámci programového procesu došlo k zjavnému oneskoreniu, pričom do konca roka 2014 sa podľa očakávaní prijme iba obmedzený počet operačných programov (len niečo vyše 100);

F.

keďže na žiadosť členských štátov Komisia pripravila neoficiálny dokument o postupe v prípade záväzkov na rok 2014 v rámci programov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, ktoré Komisia neprijme do 31. decembra 2014;

G.

keďže v súvislosti s prijímaním operačných programov sa počíta s dvoma scenármi, ktoré oba prinášajú ďalšie oneskorenie, pokiaľ ide o začatie vykonávania, a to: i) postup prenosu pre tie programy, ktoré sa považujú za „pripravené na prijatie“ do 31. decembra 2014, a ii) opätovné rozpočtovanie nevyužitých prostriedkov na rok 2014, ktoré boli vyčlenené na európske štrukturálne a investičné fondy, – čo má za následok technickú revíziu viacročného finančného rámca (VFR) – pre programy, ktoré sa považujú za „nepripravené na prijatie“ do konca roka 2014;

H.

keďže podľa harmonogramu, ktorý predložila Komisia, by operačné programy mohli byť v rámci postupu prenosu prijaté medzi 15. februárom a 31. marcom 2015 a v rámci postupu opätovného rozpočtovania po 1. máji 2015;

I.

keďže popri oneskorení vykonávania v programovom období 2014 – 2020 čelí politika súdržnosti aj nahromadeniu nevybavených platieb vo výške približne 23 miliárd EUR za programové obdobie 2007 – 2013, čo ešte viac podrýva jej dôveryhodnosť, účinnosť a udržateľnosť;

J.

keďže predseda Komisie uviedol, že má v úmysle iniciovať investičný balík vo výške 315 miliárd EUR;

1.

vyjadruje vážne znepokojenie, pokiaľ ide o výrazné oneskorenie vykonávania politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020, pričom uznáva dôležitosť prijatia kvalitných operačných programov na začiatku programového obdobia s cieľom vyhnúť sa zmenám programovania v neskoršej fáze;

2.

zdôrazňuje, že súčasné oneskorenie oslabuje schopnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov účinne plánovať a využívať európske štrukturálne a investičné fondy v rokoch 2014 – 2020;

3.

pripomína, že politika súdržnosti spolu so spolufinancovaním, ktoré zabezpečujú členské štáty, je zdrojom hlavného podielu verejných výdavkov týkajúcich sa rastu v EÚ; zdôrazňuje, že je teda nevyhnutné začať vykonávanie nových programov čo najskôr s cieľom maximalizovať výsledky investícií, podporiť tvorbu pracovných miest a zvýšiť rast produktivity;

4.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby sa zachovali zodpovedne a vyvinuli maximálnu snahu o urýchlenie prijatia čo najväčšieho počtu operačných programov už v roku 2014 a aby zabezpečili, že na prijatie do 31. decembra 2014 bude pripravených čo najviac programov, aby mohli využiť postup prenosu v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 4 jeho pravidiel uplatňovania;

5.

žiada, aby Komisia popri zameriavaní sa na kvalitu a nutnosť pokračovať v boji proti podvodom zanalyzovala všetky možnosti zjednodušenia svojich vnútorných postupov v záujme zabezpečenia toho, že sa zohľadnia aj operačné programy opätovne predložené po lehote stanovenej na 24. novembra 2014 s cieľom uzavrieť konzultácie medzi útvarmi do konca roka, pričom sa tieto programy budú považovať za pripravené na prijatie, ak splnia požiadavky na kvalitu;

6.

uvedomuje si, že druhý uvedený scenár uplatniteľný na operačné programy, ktoré nie sú pripravené na prijatie do konca roka 2014, konkrétne presunutie nepoužitých prostriedkov z roku 2014 do rozpočtu na rok 2015 v súlade s článkom 19 VFR, predpokladá revíziu VFR do 1. mája 2015, ktorá, aj keď je iba technická, musí byť v súlade s viacročným rozpočtovým postupom; vyzýva preto Komisiu, aby sa čo najskôr zapojila do diskusií s Parlamentom a Radou s cieľom navrhnúť spoľahlivý plán, ktorý zabezpečí prijatie revízie VFR čo najskôr v roku 2015;

7.

zdôrazňuje navyše, že v záujme prijatia operačných programov sa musí schváliť aj zodpovedajúci návrh opravného rozpočtu pokrývajúci príslušné viazané rozpočtové prostriedky na rok 2015, čo v najlepšom prípade znamená oneskorenie účinného začatia vykonávania týchto programov do polovice roka 2015;

8.

vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada Komisiu, aby predložila Parlamentu opatrenia, ktoré zamýšľa prijať s cieľom uľahčiť čo najskoršie vykonávanie operačných programov, a tiež predpokladaný harmonogram;

9.

je znepokojený množstvom neuhradených platieb v rámci politiky súdržnosti na operačné programy v rokoch 2007 – 2013; zdôrazňuje, že je dôležité a naliehavé dosiahnuť v tejto veci dohodu do konca roka 2014 na základe nových návrhov Komisie;

10.

vyzýva Komisiu, aby objasnila vplyv tohto oneskorenia platieb na začiatok vykonávania nových operačných programov a aby navrhla riešenia na čo najväčšie obmedzenie škôd; ďalej žiada, aby Komisia v súvislosti so správou o výsledku rokovaní, ktorú stanovuje článok 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach, zanalyzovala možný vplyv oneskoreného začatia vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 na rast a pracovné miesta a na základe získaných skúseností vypracovala odporúčania;

11.

požaduje, aby investičný balík vo výške 315 miliárd EUR, ktorý má Komisia oznámiť, v plnej miere dopĺňal politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a ďalším príslušným inštitúciám.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/53

—

so zreteľom na nedávne verejné konzultácie o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a na príslušný návrh revidovaných usmernení pre posudzovanie vplyvu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (1),

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže posúdenia vplyvu ako nástroj používaný v rannom štádiu, keď sa vytvárajú právne predpisy, zohrávajú kľúčovú úlohu v programe inteligentnej regulácie Komisie s cieľom poskytnúť transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy týkajúce sa hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov, pridanej hodnoty opatrení EÚ, očakávanej regulačnej a administratívnej záťaži a nákladov a prínosov alternatívnych postupov pre všetky zainteresované strany;

B.

keďže v súčasných usmerneniach pre posudzovanie vplyvu sa stanovuje, že hlavnou úlohou v súvislosti s rozhodnutím o tom, či pri konkrétnej iniciatíve je alebo nie je potrebné posúdenie vplyvu, sú poverení sekretariát Komisie a výbor pre posudzovanie vplyvu;

C.

keďže výbor pre posudzovanie vplyvu plní pri posúdeniach vplyvu významnú úlohu ústredného subjektu kontroly kvality posúdení vplyvu;

D.

keďže zmluvy obsahujú horizontálne sociálne a environmentálne doložky – spolu so záväzkami dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality – ktoré sa musia zohľadňovať pri stanovovaní a vykonávaní politík a činností Únie a ktoré si vyžadujú podrobnú analýzu príslušného vplyvu akýchkoľvek navrhovaných právnych predpisov;

E.

keďže podľa skupiny odborníkov Komisie náklady MSP na dosiahnutie súladu s nariadením môžu byť desaťkrát vyššie ako v prípade väčších spoločností; keďže riadne a nezávislé posúdenie vplyvu má preto osobitný význam pre malé a stredné podniky, ktoré pri plnení nových právnych a administratívnych požiadaviek často čelia väčším ťažkostiam ako veľké podniky a z dôvodu svojej veľkosti sú menej schopné predvídať regulačné zmeny v rannom štádiu;

F.

keďže zásada „najskôr myslieť na malých“ je základom iniciatívy Small Business Act pre Európu z roku 2008; keďže bola súčasťou usmernení pre posudzovanie vplyvu od roku 2009 a iných textov Komisie od roku 2005; keďže cieľom zásady „najskôr myslieť na malých“ je zohľadňovať záujmy MSP vo veľmi ranom štádiu tvorby politík, aby sa vytvárali právne predpisy priaznivejšie pre MSP; keďže je k dispozícii celý rad nástrojov na zabezpečenie účinného uplatňovania tejto zásady vrátane vykonávania testu vplyvu na MSP pri pripravovaných legislatívnych návrhoch;

G.

keďže v súčasných usmerneniach pre posudzovanie vplyvu sú ustanovené osobitné usmernenie vo forme testu vplyvu na MSP vrátane možných opatrení na zmiernenie rizika; keďže návrh revidovaných usmernení neobsahuje žiadne ustanovenia o teste vplyvu na MSP;

H.

keďže riadne posúdenie zásadných pozmeňujúcich návrhov Parlamentu k pôvodného návrhu Komisie poukazuje na značnú pridanú hodnotu s cieľom podporiť pozíciu Parlamentu pri rokovaniach v rámci trialógu;

1.

víta záväzok Komisie pravidelne preskúmavať usmernenia pre posudzovanie vplyvu s cieľom zlepšiť postupy posudzovania vplyvu;

2.

zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia by mala zabezpečiť rovnakú hĺbku hodnotenia hospodárskych, sociálnych aj environmentálnych aspektov;

3.

je však znepokojený tým, že návrh revidovaných usmernení je oveľa menej špecifický ako platné usmernenia, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti posúdení vplyvu, a že necháva výrazne väčší priestor na výklad zo strany zodpovedného generálneho riaditeľstva, pokiaľ ide o rozhodnutie o tom, či je posúdenie vplyvu potrebné alebo nie; je presvedčený o tom, že by sa mali zachovať platné postupy v rozhodovacom procese, do ktorých je zapojený výbor pre posudzovanie vplyvu;

4.

domnieva sa, že Komisia by mala zachovať existujúci prístup s predložením posúdenia vplyvu pri všetkých iniciatívach, ktoré spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:

5.

konštatuje, že posúdenie vplyvu musí byť presné, komplexné a založené na čo najpresnejších, objektívnych a úplných dostupných informáciách, spolu s analýzou, ktorá je primeraná a zameraná na účel a cieľ návrhu, aby umožnila dobre informované politické rozhodnutie;

6.

je presvedčený, že posúdenia vplyvu sú dôležitým prostriedkom na podporu rozhodovacieho procesu vo všetkých inštitúciách EÚ a dôležitou súčasťou lepšieho procesu regulácie; uznáva však, že posúdenia vplyvu nemôžu nahrádzať politické hodnotenia a rozhodnutia;

7.

zdôrazňuje význam konzultovania so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami v ranom štádiu procesu posudzovania vplyvu, aby sa ich vklad mohol zohľadniť pri príprave posúdení vplyvu a predtým, ako sa zverejnia;

8.

poznamenáva, že rozsah posúdenia vplyvu nemusí zodpovedať prijatým návrhom, ak boli pozmenené až po predložení na schválenie kolégiom komisárov; žiada, aby sa v návrhu revidovaných usmernení uviedlo, že posúdenie vplyvu by sa malo aktualizovať, aby sa zabezpečila kontinuita medzi posudzovanými otázkami a každým návrhom, ktorý Komisia nakoniec prijme;

9.

vyjadruje vážne obavy v súvislosti s tým, že úloha výboru pre posudzovanie vplyvu v procese posudzovania vplyvu nie je v návrhu revidovaných usmernení jasnejšie vymedzená; dôrazne trvá na tom, aby Komisia v odpovedi určenej Parlamentu prehodnotila toto opomenutie a v novom návrhu revidovaných usmernení presnejšie stanovila postupy týkajúce sa výboru pre posudzovanie vplyvu;

10.

domnieva sa, že takéto nové postupy by mali stanoviť jasným, zrozumiteľným a transparentným spôsobom proces predkladania, revízie a konečného schválenia posúdení vplyvu predložených výboru pre posudzovanie vplyvu;

11.

opakuje názor, že Komisia by nemala prijímať návrhy, ak k nim nie je pripojené stanovisko potvrdené výborom pre posudzovanie vplyvu;

12.

ďalej pripomína Komisii požiadavku Parlamentu, aby sa posilnila nezávislosť výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä aby členovia výboru pre posudzovanie vplyvu nepodliehali politickej kontrole; domnieva sa, že výbor pre posudzovanie vplyvu by mal byť zložený len z vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú schopní posúdiť predloženú analýzu, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy;

13.

so záujmom očakáva vysvetlenie novej Komisie o tom, ako hodlá postupovať v prípade aspektov, na ktoré bolo poukázané v tomto uznesení, aby pri príprave svojho stanoviska k nedávnemu oznámeniu Komisie o programe REFIT mohla tento prístup zohľadniť vo väčšej miere bez toho, aby tým bola dotknutá pozícia Parlamentu v tejto súvislosti;

14.

pripomína, že Komisia vo svojom preskúmaní iniciatívy Small Business Act z roku 2011 považovala za poľutovaniahodné, že iba osem členských štátov začlenilo test vplyvu na MSP do svojich vnútroštátnych rozhodovacích procesov; žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na lepšom šírení zásad testu vplyvu na MSP v kontexte vnútroštátnych postupov, a to na podporu politiky v oblasti malých a stredných podnikov;

15.

víta jasný záväzok Komisie na ďalšie posilnenie testu vplyvu na MSP uvedený v tomto preskúmaní; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rozpore s týmito oznámeniami sa test vplyvu na MSP v návrhu revidovaných usmernení pre posudzovanie vplyvu ani nespomína;

16.

pripomína, že Komisia v rámci iniciatívy Small Business Act prijala záväzok uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“ pri tvorbe politík a že to zahŕňa test vplyvu na MSP, a to s cieľom posúdiť vplyv budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív na MSP; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby tento test bol vykonaný správne, a domnieva sa, že existuje veľký priestor na pokrok, ktorý ešte treba dosiahnuť;

17.

trvá na tom, že test vplyvu na MSP, ako sa stanovuje v prílohe 8 k usmerneniam, by sa mal zachovať s cieľom zabrániť tomu, aby boli MSP nadmerne postihnuté alebo znevýhodnené iniciatívami Komisie v porovnaní s veľkými spoločnosťami;

18.

zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch by malo posúdenie vplyvu zahŕňať možnosti vzťahujúce sa na alternatívne mechanizmy a/alebo flexibility s cieľom pomôcť MSP zosúladiť sa s iniciatívou (ako sa uvádza v prílohe 8.4); v tejto súvislosti víta vylúčenie a priori mikropodnikov z rozsahu pôsobnosti legislatívneho návrhu ako možnosť uvedenú v návrhu revidovaných usmernení; domnieva sa však, že automatické vyňatie mikropodnikov nemusí byť vždy najlepším prístupom, a že je teda potrebné pristupovať k posudzovaniu jednotlivo pre každý návrh s cieľom zohľadniť politiku obrátenia dôkazného bremena, t. j. že mikropodniky by mali zostať mimo rozsahu pôsobnosti návrhov, pokiaľ sa nepreukáže, že by mali byť zahrnuté; podporuje zváženie prispôsobených riešení a ľahších režimov pre MSP v posúdeniach vplyvu, ak to neprimerane neobmedzuje účinnosť právnych predpisov;

19.

berie na vedomie, že v konečnej podobe sa legislatívny akt môže podstatne líšiť od návrhu, ktorý prijala Komisia; domnieva sa, že by bolo užitočné, aby sa pre prijaté legislatívne akty vypracoval súhrn odhadovaných prínosov a nákladov a aby bol aktualizovaný s cieľom zohľadniť zmeny vyplývajúce z analýzy uvedenej v posúdení vplyvu v dôsledku úprav vykonaných počas legislatívneho procesu; domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie vplyvu návrhu by sa takouto činnosťou malo zjednodušiť;

20.

uznáva prácu skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže a záverečnú správu, ktorú predložila táto skupina v súlade s mandátom udeleným Komisiou; pripomína zámer Komisie, ako sa uvádza v najnovšom oznámení o REFIT (jún 2014), vytvoriť novú skupinu na vysokej úrovni pre lepšiu tvorbu práva pozostávajúcu zo zástupcov zainteresovaných strán a národných expertov;

21.

navrhuje, aby Komisia čo najskôr zriadila túto skupinu ako poradný orgán na vysokej úrovni pre lepšiu tvorbu práva so zapojením odborného prínosu zainteresovaných strán a národných expertov; navrhuje silný a nezávislý poradný mandát pre tento orgán, ktorý by mal dopĺňať činnosť Komisie v oblasti posúdení vplyvu; domnieva sa, že odborné znalosti takéhoto orgánu, pokiaľ ide o zásady subsidiarity a proporcionality, by mohli vytvoriť pridanú hodnotu pre postup posudzovania vplyvu a pre iné iniciatívy týkajúce sa lepšej tvorby práva; žiada Európsky parlament a Radu, aby sa zapojili do postupu vymenovania expertov; navrhuje, aby sa zohľadnili najlepšie postupy a skúsenosti existujúcich orgánov v oblasti lepšej tvorby práva (ako napr. vo Švédsku, Českej republike, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku);

22.

vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh revidovaných usmernení pre posudzovanie vplyvu berúc do úvahy body, ktoré zdôraznilo toto uznesenie, a novo zavedené štruktúry Komisie, najmä úlohu nového podpredsedu zodpovedného za lepšiu tvorbu práva;

23.

žiada, aby posúdenia vplyvu Komisie systematicky a čo najskôr preskúmal Parlament, konkrétne na úrovni výborov;

24.

pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu, v ktorom žiadal konzistentnejšie využívať parlamentné posúdenia vplyvu ako nástroja, ktorý je už k dispozícii; pripomína, že osobitný rozpočtový riadok a špecializované služby sú k dispozícii na vypracúvanie posúdení vplyvu; domnieva sa, že parlamentné posúdenia vplyvu sú obzvlášť nevyhnutné pri zavádzaní podstatných zmien v pôvodnom návrhu Komisie;

25.

očakáva od Rady, že bude plniť svoj záväzok systematicky posudzovať vplyv svojich vlastných podstatných pozmeňujúcich návrhov;

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/57

—

so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v New Yorku 13. decembra 2006,

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Štokholmský program prijatý v roku 2009 a na súvisiaci akčný plán na roky 2010 – 2014,

—

so zreteľom na všeobecný komentár č. 14 (2013) Výboru OSN pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

—

so zreteľom na agendu EÚ pre práva dieťaťa prijatú vo februári 2011,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré prijalo Fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane od 29. novembra do 1. decembra 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch,

—

so zreteľom na akčný plán OSN s názvom Svet vhodný pre deti,

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (2),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 smerom k odstráneniu obchodovania s ľuďmi, a najmä ustanovenia týkajúce sa financovania vypracovania usmernení o systémoch ochrany detí a výmene najlepších postupov,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ (4),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na Pekinskú akčnú platformu,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu v oblasti boja proti násiliu na ženách (5) a zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (6),

—

so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách, vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a boji proti nim,

—

so zreteľom na závery Rady z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

—

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho opčné protokoly predstavujú normu presadzovania a ochrany práv dieťaťa, obsahujú podrobný súbor medzinárodných právnych noriem na ochranu detí a ich kvality života;

B.

keďže všetky členské štáty EÚ ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa a majú jasné právne záväzky týkajúce sa podpory, ochrany a plnenia práv všetkých detí v ich jurisdikciách;

C.

keďže podpora práv detí je výslovným cieľom politík EÚ a keďže Charta základných práv EÚ vyžaduje, aby boli najlepšie záujmy detí prednostne zohľadnené vo všetkých činnostiach EÚ;

D.

keďže Dohovor OSN o právach dieťaťa a Charta základných práv EÚpektujú práva dieťaťa byť vypočuté a zohľadňovať jeho názory na záležitosti, ktoré sa ich týkajú, v závislosti na veku a vyspelosti;

E.

keďže práva dieťaťa – najmä zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, právo dieťaťa na život, prežitie a vývoj, nediskriminácia a rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor – sa týkajú všetkých politík EÚ;

F.

keďže od prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa pred 25 rokmi sa dosiahol pokrok, ale keďže práva detí sú naďalej porušované v mnohých častiach sveta vrátane členských štátov EÚ, v dôsledku násilia, zneužívania, vykorisťovania, chudoby, sociálneho vylúčenia a diskriminácie na základe náboženského vyznania, zdravotného postihnutia, pohlavia, sexuálnej identity, veku, etnického pôvodu, migrácie alebo pobytového statusu;

G.

keďže na to, aby mali práva zmysel, musia mať všetky deti a ich rodiny inkluzívny prístup k spravodlivosti a k spravodlivým, včasným a účinným prostriedkom nápravy;

H.

keďže v roku 2012 zomrelo približne 6,6 milióna detí vo veku do 5 rokov, najmä z príčin, ktorým je možné predchádzať, a tak prišli o svoje základné právo na prežitie a rozvoj; keďže 168 miliónov detí vo veku 5 až 17 rokov vykonáva detskú prácu, čo ohrozuje ich právo na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a porušuje ich právo učiť sa a hrať; keďže 11 % dievčat je zosobášených skôr, než dosiahnu vek 15 rokov, čo ohrozuje ich práva na zdravie, vzdelanie a ochranu; keďže v subsaharskej Afrike naďalej zomiera jedno z 10 detí skôr, než dosiahnu 5 rokov;

I.

keďže vzdelanie – konkrétne bezplatná základná školská dochádzka pre všetky deti – je základným právom, ku ktorého splneniu sa vlády zaviazali podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989; keďže cieľom do roku 2015 je zabezpečiť, aby všetci chlapci a dievčatá dokončili celú základnú školu; keďže napriek určitému pokroku v rozvojovom svete nie je tento cieľ zďaleka dosiahnutý;

J.

keďže všeobecná sexuálna výchova tvorí neoddeliteľnú a dôležitú súčasť posilňovania práv chlapcov a dievčat na dobré životné podmienky a zdravie, presadzovania rovnosti a boja proti stereotypom;

K.

keďže humanitárne krízy majú naďalej zničujúci vplyv na deti a keďže v roku 2014 boli životy viac ako 59 miliónov detí priamo zasiahnuté krízou, najmä v súvislosti s konfliktmi; keďže sa odhaduje, že v súčasnosti je vo svete približne 250 000 detských vojakov, z ktorých 40 % tvoria dievčatá;

L.

keďže iba v roku 2012 bolo takmer 95 000 detí a dospievajúcich vo veku do 20 rokov obeťami vrážd, takmer 1 miliarda detí vo veku 2 až 14 rokov bola podrobená fyzickým trestom, jeden z troch dospievajúcich vo veku medzi 13 až 15 rokov zažil šikanovanie a okolo 70 miliónov dievčat vo veku 15 až 19 rokov bolo obeťou nejakej formy fyzického násilia, a keďže 120 miliónov dievčat po celom svete zažilo nútený pohlavný styk alebo iný nútený sexuálny akt počas svojho života;

M.

keďže deti tvoria polovicu populácie v rozvojových krajinách, a keďže asi 100 miliónov detí žije v EÚ;

N.

keďže podľa najnovšej správy Detského fondu OSN (UNICEF) o chudobe detí v bohatých krajinách padlo 2,6 milióna detí pod hranicu chudoby v najbohatších krajinách sveta od roku 2008, a celkový počet detí žijúcich v chudobe v rozvinutých krajinách tak dosahuje približne 76,5 milióna; keďže podľa tej istej štúdie patrilo 7,5 milióna mladých ľudí v EÚ v roku 2013 do kategórie ľudí, ktoré nie sú zamestnaní, ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET);

O.

keďže, násilie páchané na deťoch má mnoho foriem vrátane psychických, fyzických, sexuálnych, emocionálnych a slovných útokov, zanedbávania a deprivácie, a vyskytuje sa v mnohých prostrediach vrátane domova, školy, zdravotnej starostlivosti a systémov spravodlivosti, pracoviska, komunít a online;

P.

keďže agenda EÚ pre práva dieťaťa uvádza jasný rámec činnosti EÚ, a keďže jej realizácia má za následok významný pokrok v niekoľkých kľúčových oblastiach činnosti a právnych predpisoch vrátane zriadenia telefonických krízových liniek pre nezvestné deti, podpory súdnictva zohľadňujúceho potreby detí, zlepšenia zberu dát a integrácie práv detí do vonkajšej činnosti;

Q.

keďže každé dieťa je predovšetkým dieťa, ktorého práva by mali byť plnené bez diskriminácie, bez ohľadu na jeho etnický pôvod, národnosť či sociálny, migračný alebo pobytový status alebo tento status rodičov;

R.

keďže dievčatá a chlapci zažívajú podobné, ale i rozdielne očakávania a formy socializácie, a keďže diskriminácia, ktorú zažívajú dievčatá a chlapci, sa líši u rôznych vekových kategórií;

S.

keďže aj keď sa dosiahol značný pokrok, najmä v oblasti obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a práv obetí, detí žiadajúcich o azyl a detí bez sprievodu, je potrebné urobiť oveľa viac, aby sa zabezpečilo, že práva migrujúcich detí budú plne rešpektované v celej EÚ; keďže mnoho detí bez sprievodu zmizne a utečie po prvom príchode do EÚ a sú obzvlášť citlivé na zneužívanie;

T.

keďže vzhľadom na ich medzinárodný charakter je vykorisťovanie detí a sexuálne zneužívanie detí online vrátane šírenia materiálov obsahujúcich sexuálne vykorisťovanie detí na internete a predátorského správania na internete aj naďalej veľkým problémom pre orgány presadzovania práva, pričom trestné činy zahŕňajú od sexuálneho vydierania a nadväzovania kontaktov na sexuálne účely po výrobu materiálu obsahujúceho zneužívanie detí vo vlastnej produkcii a živé vysielanie, čo predstavuje osobitný vyšetrovací problém v dôsledku technologických inovácií, ktoré poskytujú ľahší a rýchlejší prístup k materiálom pre páchateľov vrátane predátorov na internete;

U.

keďže deti obzvlášť zasiahla chudoba a škrty v systémoch sociálneho zabezpečenia a základných sociálnych dávok ako sú rodinné prídavky a keďže takéto škrty sa v EÚ od roku 2007 zvyšujú; keďže v EÚ zostáva miera rizika chudoby detí aj po sociálnych transferoch stále veľmi vysoká (20,3 % v roku 2013);

V.

keďže rámec globálneho rozvoja na obdobie po roku 2015 bude predstavovať príležitosť investovať do práv všetkých detí, na každom mieste na svete – bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu alebo hospodárske postavenie, zdravotné postihnutie alebo iné postavenie dieťaťa;

1.

domnieva sa, že práva detí sú jadrom politík EÚ a že 25. výročie Dohovoru OSN o právach dieťaťa je príležitosťou na zabezpečenie jeho úplného uplatňovania v politike a v praxi a prijatie ďalších opatrení na zabezpečenie dodržiavania práv všetkých detí všade, a najmä tých najzraniteľnejších;

2.

víta záväzok EÚ v rámci Štokholmského programu vypracovať integrovanú stratégiu EÚ na účinnú podporu a ochranu práv dieťaťa vo vnútornej a vonkajšej politike EÚ a na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznu a komplexnú stratégiu pre práva detí a akčný plán na nasledujúcich päť rokov v nadväznosti na agendu EÚ o právach dieťaťa a jej modernizáciu;

3.

víta záväzok EÚ k ďalšiemu rozvoju integrovaných usmernení EÚ v oblasti ochrany detí s cieľom znížiť roztrieštenosť vyplývajúcu z reakcií na základe jednotlivých problematík, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi otázkami ochrany detí, aby sa zabezpečilo, že všetky deti v celej EÚ budú účinne chránené pred všetkými formami násilia;

4.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala a informovala o vykonávaní jej odporúčania s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia v členských štátoch, a zabezpečila prístup ku kvalitným službám a účasti detí; vyzýva členské štáty s nadpriemernou mierou chudoby detí, aby stanovili národné ciele a uprednostnili investície zamerané na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia detí a mladých ľudí;

5.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali miléniovým rozvojovým cieľom najvyššiu prioritu vo svojej vnútornej politike a vzťahoch s tretími krajinami; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto ciele, najmä odstránenie chudoby, prístup ku vzdelaniu pre všetkých a rodovú rovnosť, možno dosiahnuť iba prostredníctvom rozvoja verejných služieb, ktoré sú prístupné všetkým;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby integrovali explicitné zameranie na deti a mládež do európskeho semestra, ročného prieskumu rastu a revidovanej stratégie Európa 2020, aby sa mohlo lepšie realizovať odporúčanie Komisie s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia;

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenú koordináciu v rámci svojich jednotlivých útvarov s cieľom účinne zohľadniť práva detí vo všetkých legislatívnych návrhoch, politikách a finančných rozhodnutiach EÚ a monitorovať ich plný súlad s acquis EÚ o deťoch a so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach dieťaťa; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že mandát a zdroje koordinátora práv detí budú primerane odrážať záväzok EÚ k systematickému a efektívnemu zohľadňovaniu práv detí;

8.

vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť, ktorú poskytuje preskúmanie v polovici obdobia viacročného finančného rámca, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky EÚ budú využité v prospech najviac znevýhodnených a zraniteľných detí;

9.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri plánovaní a vykonávaní regionálnej a kohéznej politiky, ako napríklad európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia, rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov a politiky rovnosti a nediskriminácie EÚ, výslovne uvádzali deti ako prioritu; opakuje význam ochrany a podpory rovného prístupu ku všetkým právam pre rómske deti;

10.

trvá na tom, že všetky politiky práv detí musia začleniť hľadisko rodovej rovnosti, a žiada osobitné opatrenia na posilnenie práv dievčat vrátane vzdelávania a zdravia;

11.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa zásada najlepšieho záujmu dieťaťa bude zohľadňovať vo všetkých právnych predpisoch, v rozhodnutiach prijatých vládnymi predstaviteľmi na všetkých úrovniach a vo všetkých súdnych rozhodnutiach, a vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy s cieľom zlepšiť správne uplatňovania zásady najlepšieho záujmu dieťaťa v celej EÚ;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky deti mali účinný prístup k systémom spravodlivosti, ktoré sú prispôsobené ich špecifickým potrebám a právam, či už ako podozriví, páchatelia, obete alebo účastníci konania;

13.

vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv väzenských politík a systémov trestného súdnictva na deti; poukazuje na to, že v celej EÚ sú práva detí priamo zasiahnuté v prípade, ak deti žijú vo väzenských zariadeniach spolu s rodičmi; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa odhadov 800 000 detí v EÚ je každý rok oddelených od väzneného rodiča, čo má vplyv na práva detí mnohými spôsobmi;

14.

domnieva sa, že deti sú ohrozené v prístupe k tovaru a službám; vyzýva podnikateľskú sféru a zúčastnené strany, aby sa zdržali agresívnej a klamlivej reklamy určenej deťom, a to tak online ako aj offline, vrátane uplatňovania existujúcich kódexov správania a podobných iniciatív; domnieva sa, že reklama na potraviny s vysokým obsahom tuku, soli alebo cukru zameraná na deti by sa mala vykonávať zodpovedne, s ohľadom na nárast detskej obezity a cukrovky;

15.

domnieva sa, že osobné údaje detí online musia byť riadne chránené, a že deti potrebujú byť informované prístupným a pre deti vhodným spôsobom o rizikách a dôsledkoch používania svojich osobných údajov online; zdôrazňuje, že online profilovanie detí by malo byť zakázané; domnieva sa, že všetky deti by mali mať právo využívať zdravé a bezpečné životné prostredie a prístup k hre;

16.

vyzýva členské štáty, aby vykonali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi, pretože väčšina obetí obchodovania s ľuďmi sú mladé dievčatá a chlapci, ktorí sú detské obete práce a sexuálneho zneužívania a iného zneužívania; vyzýva tiež členské štáty a EÚ, aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu s cieľom predchádzať týmto trestným činom a stíhať ich; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti nelegálnej preprave detí, spoluprácu s tretími krajinami s cieľom reagovať na rastúci problém pašovania detí a obchodovania s deťmi, a stíhanie obchodníkov s ľuďmi, s príslušnými sankciami;

17.

domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia na boj proti šikanovaniu na internete, a že deti, učitelia a mládežnícke a detské organizácie musia zohrávať aktívnu úlohu pri zvyšovaní povedomia o tejto problematike;

18.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby investovali do verejných služieb pre deti vrátane starostlivosti o deti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, a najmä do rozširovania verejnej siete materských škôl, jaslí, verejnoprospešných služieb ponúkajúcich mimoškolské aktivity pre deti;

19.

keďže prvé stupne vzdelávania nie vždy zaručujú osvojenie potrebných základných poznatkov, vyzýva členské štáty, aby ako základnú podmienku výkonu práva na rovnaké príležitosti zabezpečili bezplatné povinné sekundárne vzdelanie pre všetkých;

20.

vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy, ktoré budú chrániť alebo posilňovať materské a otcovské práva s cieľom pomôcť vytvoriť zdravé a stabilné prostredie pre deti v prvých mesiacoch ich života;

21.

vyzýva členské štáty, aby vykonali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii a posilnili právne možnosti, technické schopnosti a finančné zdroje orgánov presadzovania práva na zlepšenie spolupráce vrátane spolupráce s Europolom s cieľom vyšetriť a účinnejšie rozbiť siete sexuálnych delikventov zneužívajúcich deti, a zároveň uprednostňovať práva a bezpečnosť dotknutých detí;

22.

vyzýva na efektívny prístup partnerstiev a výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva, súdnymi orgánmi, sektorom informačných a komunikačných technológií, poskytovateľmi internetových služieb, bankovým sektom a mimovládnymi organizáciami vrátane mládežníckych a detských organizácií s cieľom zabezpečiť práva a ochranu detí online a považovať ich za zraniteľné osoby podľa zákona; vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy a požiadala všetky členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie všetkých foriem predátorského správania na internete a šikanovania na internete;

23.

domnieva sa, že deti bez sprievodu sú obzvlášť zraniteľné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ; vyzýva členské štáty, aby plne vykonali balík spoločného európskeho azylového systému s cieľom zlepšiť situáciu maloletých bez sprievodu v EÚ; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenie na ukončenie zadržiavania detí migrantov v celej EÚ; víta rozsudok Súdneho dvora vo veci C-648/11 MA, BT, DA/Secretary of State for the Home Department, ktorý uvádza, že členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, ktorú podala maloletá osoba bez sprievodu vo viacerých členských štátoch, je štát, v ktorom sa maloletý nachádza po tom, ako tu podal žiadosť; pripomína, že maloletý bez sprievodu je predovšetkým dieťa, ktoré je potenciálne v nebezpečenstve, a že členské štáty a EÚ musia pri riešení otázky maloletých bez sprievodu dbať v prvom rade na ich ochranu, a nie na prisťahovalecké politiky, a teda dodržiavať základnú zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa;

24.

vyzýva všetky členské štáty, aby vykonali normy ustanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa pre deti bez rodičovskej starostlivosti a v usmerneniach OSN pre náhradnú starostlivosť o deti; vyzýva Komisiu, aby využila štrukturálne fondy EÚ, aby podporila prechod od inštitucionálnych služieb na komunitné; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na značný počet prípadov, ktoré tvrdia, že orgány verejnej moci v niektorých členských štátoch pokračujú s nútenými adopciami bez súhlasu rodičov, predložila konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby postupy adopcie v členských štátoch boli v najlepšom záujme dieťaťa;

25.

vyzýva všetky členské štáty, aby uľahčili zlúčenie rodiny pozitívnym, humánnym a urýchleným spôsobom v súlade s článkom 10 Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať prístup k hľadaniu nezvestných detí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v cezhraničných prípadoch týkajúcich sa nezvestných detí a vypracovali telefonické krízové linky na pátranie po nezvestných deťoch a pomoc obetiam zneužívania detí; vyzýva členské štáty, aby uľahčili hladké pristúpenie Maroka, Singapuru, Ruskej federácie, Albánska, Andorry, Seychel, Gabonu a Arménska k Haagskemu dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980;

27.

vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností vzala vážne na vedomie najlepšie záujmy dieťaťa, s ohľadom na medzery vo vykonávaní a presadzovaní tohto nariadenia v členských štátoch, pokiaľ ide o rodičovské práva a práva na opatrovanie;

28.

odsudzuje akúkoľvek formu násilia páchaného na deťoch, fyzické, sexuálne a slovné napádanie, nútené sobáše, detskú prácu, prostitúciu, obchodovanie s ľuďmi, mučenie, zabíjanie zo cti, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, využívanie detských vojakov a detí ako ľudských štítov, depriváciu, zanedbávanie a podvýživu; domnieva sa, že tradícia, kultúra a náboženstvo by sa nikdy nemali využívať na ospravedlnenie násilia páchaného na deťoch; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky a bojovali proti akejkoľvek forme násilia páchaného na deťoch vrátane formálneho zákazu a sankcionovania telesných trestov páchaných na deťoch; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoju spoluprácu a dialóg s tretími krajinami s cieľom zvýšiť povedomie a zasadzovať sa za dodržiavanie práv detí na celom svete;

29.

odsudzuje využívanie detí na vojenské a teroristické činnosti alebo účely; pripomína, že je dôležité poskytovať psychologickú podporu a pomoc pre všetky deti, ktoré boli vystavené násilným udalostiam, alebo sú obeťami vojny; víta iniciatívu EÚ Deti mieru a zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu ku vzdelaniu pre deti zasiahnuté konfliktmi; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) na podporu kampane OSN Deti, nie vojaci, ktorej cieľom je ukončenie náboru a využívania detských vojakov v národných bezpečnostných silách do roku 2016;

30.

vyzýva PK/VP, aby venovala prioritu právam detí v celej vonkajšej činnosti EÚ, aby sa zabezpečilo efektívne zohľadnenie práv detí, a to aj v rámci dialógov o ľudských právach, obchodných dohôd, prístupového procesu a európskej susedskej politiky, a vo vzťahoch so skupinou štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT), najmä krajín v konflikte; vyzýva PK/VP, aby každoročne informovala Európsky parlament o výsledkoch dosiahnutých vo vonkajšej činnosti EÚ zameranej na deti;