1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/1

1.

víta „správu piatich predsedov“ ako dôležitý krok v úsilí o posilnenie odolnosti hospodárskej a menovej únie (HMÚ) voči hospodárskym šokom, o lepšie uplatňovanie zásad a cieľov hospodárskej a menovej únie uvedených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 120 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a o začatie reforiem na zvýšenie demokratickej legitimity správy HMÚ.

2.

Konštatuje však, že v správe sa nenavrhujú reformy Európskeho mechanizmu pre stabilitu a nerieši sa otázka štátneho bankrotu v rámci HMÚ. Väčší dôraz by sa mal klásť na riešenie základných problémov v súvislosti s menovou úniou, konkrétne na nerovnováhu vo výkonovej bilancii spôsobenú rozdielnym rastom produktivity, pretože tá spôsobuje aj nerovnováhu pri kapitálových tokoch medzi krajinami a regiónmi, a mali by sa zaviesť mechanizmy s cieľom poskytovať spätnú väzbu pre krajiny a regióny, v ktorých politici alebo hospodárski aktéri vo všeobecnosti nerealizujú to, čo sa považuje za správnu politiku a primeranú ochotu riskovať.

3.

Súčasná hospodárska situácia, ktorú charakterizuje slabý rast a vysoká nezamestnanosť, si vyžaduje integrovaný prístup k ozdraveniu verejných rozpočtov členských štátov, o. i. na základe ďalšieho prehlbovania jednotného trhu (1) a väčšieho úsilia, pokiaľ ide o podporu trvalej realizácie štrukturálnych reforiem a podporu investícií, v snahe docieliť udržateľný rast v budúcnosti.

4.

Migrácia a mobilita pracovnej sily môžu pomôcť zvýšiť mieru rastu v Únii, je však potrebné okrem iného objasniť určité otázky týkajúce sa prístupu k bývaniu, verejným službám, sociálnej pomoci a flexibility trhu práce. To si však vyžaduje najmä zabezpečiť spolufinancovanie Európskej únie, aby sa zlepšila prijímacia kapacita.

5.

Zdôrazňuje, že v záujme spravodlivého a dôsledného uplatňovania právneho rámca v celej EÚ treba posilniť osobnú zodpovednosť a demokratickú legitímnosť v celej Európskej únii pri riešeniach v rámci hospodárskeho riadenia Únie a zároveň aj regionálny rozmer, pričom treba dodržiavať zásadu subsidiarity.

6.

Víta prístup skladajúci sa z dvoch etáp, na základe ktorého by sa mali najprv ďalej rozvíjať existujúce nástroje a zmluvy a v rámci druhej etapy by sa následne vykonali rozsiahle zmeny s cieľom posilniť záväzný charakter konvergenčného procesu pre členské štáty eurozóny prostredníctvom spoločne dohodnutých konvergenčných referenčných hodnôt.

7.

Zdôrazňuje, že je potrebná väčšia konvergencia medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov a je znepokojený v súvislosti s rozdielmi, ktoré sú v niektorých prípadoch v rámci jedného členského štátu väčšie než medzi členskými štátmi.

8.

Zároveň zdôrazňuje, že sociálne, hospodárske a územné rozdiely sa môžu odstrániť len prostredníctvom koncepcie, ktorá sa bude opierať o stratégiu Európa 2020 a bude zahŕňať regionálny rozmer, ako aj politiku súdržnosti zameranú na výsledky. Preto potvrdzuje, že podporuje proces zameraný na hospodársku a sociálnu konvergenciu. Okrem toho opakuje svoju výzvu na rozsiahlu celoeurópsku konzultáciu o budúcej územnej vízii Európskej únie do roku 2050. Takáto jasná vízia je potrebná, aby sa s ňou mohli zosúladiť politiky a mechanizmy financovania (2). VR víta súčasný prieskum stratégií politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020.

9.

Zdôrazňuje, že je potrebné naďalej podporovať rozvoj pohraničných, okrajových a najodľahlejších regiónov a regiónov, ktoré musia čeliť demografickým výzvam, aby sa mohla bez problémov dosahovať trvalá konvergencia, a to v súlade so stratégiami prijatými pre celú EÚ.

10.

Poukazuje na to, že univerzálny recept nemôže fungovať, pretože situácia v členských štátoch, ako aj medzi členskými štátmi si vyžaduje pružnosť, čo znamená, že orgány slúžiace na zlepšovanie konkurencieschopnosti musia rešpektovať vnútroštátne systémy kolektívneho vyjednávania a nesmú v tejto oblasti preberať úlohu sociálnych partnerov.

11.

Orgány na zlepšovanie konkurencieschopnosti by mali v širšom zmysle zohľadňovať všetky aspekty podnikateľského prostredia, vrátane faktorov, ako sú produktivita, zručnosti, inovácia, podnikateľské prostredie a nadmerná byrokracia. Výbor preto zastáva názor, že pojem „konkurencieschopnosť“ sa nesmie zužovať len na otázku úrovne miezd.

12.

Súhlasí s tým, že treba klásť väčší dôraz na zamestnanosť a blahobyt.

13.

Z hodnotenia sociálnych ukazovateľov vyplýva, že nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie sa sústreďujú najmä v menej rozvinutých regiónoch a jasne poukazujú na to, ako sa realizovali predchádzajúce odporúčania, o. i. v rámci stratégie Európa 2020.

14.

Víta skutočnosť, že v „správe piatich predsedov“ sa v zásade uznáva, že sociálny rozmer je hospodárskou nutnosťou. V tejto súvislosti opäť vyjadruje podporu výzve Európskeho parlamentu, aby členské štáty zvážili podpísanie „Paktu sociálnych investícií“, v ktorom by boli stanovené ciele v oblasti sociálnych investícií na národnej úrovni, aby sa tak podarilo dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o zamestnanosť, sociálne veci a vzdelávanie (3).

15.

Víta, že Komisia uznáva úlohu sociálnych partnerov pri akceptácii ďalšieho rozvoja hospodárskej a menovej únie. Týka sa to tak úlohy pri vypracovávaní národných programov reforiem, ako aj celkovo intenzívnejšieho zamerania na zamestnanosť a sociálne veci a snahy o „pilier sociálnych práv“. Dialóg so sociálnymi partnermi má zmysel a môže zvýšiť akceptáciu v členských štátoch. Perspektívne môžu sociálni partneri významne prispieť aj k možným spoločným projektom, ktoré by vytvorili na základe svojho vlastného spoločného akčného plánu.

16.

Regionálnymi rozdielmi sa treba zaoberať v záujme odstraňovania sociálnych rozdielov, posilňovania rastu, vytvárania pracovných miest, ako aj zlepšovania konkurencieschopnosti a súdržnosti v HMÚ a EÚ. V tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov ako zamestnávateľov a na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia.

17.

Miestne a regionálne orgány v rozhodujúcej miere prispievajú k zlepšovaniu konkurencieschopnosti prostredníctvom miestnych a regionálnych iniciatív.

18.

Víta skutočnosť, že z odporúčania na zriadenie národných rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch eurozóny [COM(2015) 601 final] vyplýva, že úlohou týchto rád je podporovať rozhodovanie, a nie predkladať konečné návrhy.

19.

Víta zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra v rámci súčasného právneho rámca, ako aj koordináciu dokumentov, ktoré majú byť cielenejšie, zvýšenie efektívnosti a dôraz na osobnú zodpovednosť a právomoci v záujme toho, aby sa dosiahol cieľ EÚ týkajúci sa dobrej správy vecí verejných.

20.

Uznáva význam európskeho semestra ako nástroja na realizáciu reforiem na národnej úrovni a na úrovni EÚ, aby sa zabezpečilo, že EÚ a jej členské štáty budú koordinovať svoje hospodárske politiky.

21.

Opakovane vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby zaviedli etický kódex, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí štruktúrované zapájanie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra, so zámerom predložiť v roku 2016 konkrétny návrh v tejto veci. Výbor sa v tejto súvislosti zaväzuje k tomu, že bude viesť neustály dialóg s Európskou komisiou.

22.

Zdôrazňuje, že správy jednotlivých štátov a odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali výslovne zaoberať otázkami týkajúcimi sa regionálnych rozdielov a taktiež by mali systematicky zohľadňovať príspevky z regionálnej a miestnej úrovne.

23.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je spomenutý v zmenenej štruktúre európskeho semestra pri posúdení priorít eurozóny. Žiada Európsku komisiu, aby sa v dokumentoch zaoberala regionálnymi otázkami, ktorými sa riadi európsky semester a aby pritom využívala systematické regionálne analýzy, o. i. aj analýzy zamestnanosti a sociálnych otázok.

24.

Vytvorenie bankovej únie predstavuje z krátkodobého hľadiska najúčinnejší nástroj na predchádzanie krízam vo finančnom systéme, na narušenie negatívnej spätnej väzby medzi domácimi bankami a členskými štátmi, ako aj na minimalizáciu nepriaznivých účinkov hospodárskych šokov.

25.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby znížili riziká vo finančnom systéme, zlepšili cenovú flexibilitu a uplatňovali národné systémy záruk.

26.

Preto zastáva názor, že predpokladom pre zavedenie európskeho systému ochrany vkladov je vytvorenie a financovanie Európskeho fondu na riešenie krízových situácií a národných systémov ochrany vkladov, pričom sa musia objasniť ich vzájomné vzťahy, aby sa podľa možnosti minimalizovalo nebezpečenstvo morálneho hazardu.

27.

Vyzýva Európsku centrálnu banku (ECB) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby preskúmali kvalitu finančných aktív a vykonali záťažové testy finančných inštitúcií, ktorých sa týka európsky systém ochrany vkladov, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre tieto inštitúcie.

28.

Vyzýva Európsku komisiu, aby objasnila prínos poradnej Európskej fiškálnej rady (EFB), ktorej sekretariát je podriadený generálnemu sekretariátu Komisie. Mali by sa viesť diskusie najmä o tom, akým spôsobom sa dá zabrániť tomu, aby takáto rada zbytočne ďalej komplikovala už beztak komplikovanú oblasť makroekonomického dohľadu.

29.

Vyslovuje poľutovanie nad tým, že pred zriadením Európskej fiškálnej rady (EFB) nebola poskytnutá príležitosť zaujať stanovisko. V zásade považuje za významné, aby sa dôsledne sledovalo dodržiavanie pravidiel paktu stability a rastu. Vzhľadom na súčasnú podobu navrhnutého grémia zároveň vznikajú pochybnosti, či bude jeho prínos v primeranom pomere k očakávaným dodatočným byrokratickým nákladom. Okrem toho nie je jasné na akom právnom základe bola Európska fiškálna rada vytvorená a aký je jej vzťah k národným fiškálnym radám.

30.

Dúfa, že dobudovanie únie kapitálových trhov umožní cezhraničné kapitálové toky bez toho, aby sa ohrozila stabilita v jednotlivých regiónoch alebo krajinách, a pre podniky, predovšetkým pre mikropodniky a malé a stredné podniky, sprístupní rozmanité zdroje financovania.

31.

Domnieva sa, že koherentná a dobre premyslená únia kapitálových trhov by mala zahŕňať všetkých 28 členských štátov a mala by podporiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v celej EÚ. Vyzýva členské štáty, aby sa postarali o to, aby bola banková únia dostupná aj pre členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro.

32.

Naliehavo žiada, aby sa dodržiaval Pakt stability a rastu, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty mali, ako podmienku pre potrebné krátkodobé a dlhodobé investície verejných orgánov (4), silné hospodárstvo a stabilné verejné financie.

33.

Vyzýva členské štáty, aby realizovali zodpovednú hospodársku politiku, aby sa zachoval prístup k európskym nástrojom ekonomickej stabilizácie. Využívanie týchto nástrojov musia sprevádzať štrukturálne reformy realizované v plnom rozsahu s cieľom zlepšiť konvergenciu, koordináciu a integráciu. Dôrazne poukazuje na to, že podpora v žiadnom prípade nesmie viesť k vzniku stálych jednosmerných tokov medzi štátmi. Fond stability a ostatné nástroje, ako je program na podporu štrukturálnych reforiem, by nemali byť určené na to, aby nahradili súčasnú politiku súdržnosti.

34.

Súhlasí s Európskou komisiou, že nadchádzajúce preskúmanie balíka 6 + 2 legislatívnych aktov by malo byť príležitosťou na posilnenie transparentnosti v EÚ a legitímnosti EÚ, čo je dôležité najmä pre orgány pôsobiace na miestnej a regionálnej úrovni. Žiada preto, aby sa analogicky k prebiehajúcemu dialógu medzi Komisiou a Európskym parlamentom inicioval „hospodársko-politický dialóg“ medzi VR a Komisiou.

35.

Pripomína svoje presvedčenie, že fiškálna kapacita je potrebná, aby HMÚ mohla disponovať dočasným mechanizmom absorpcie šokov (5).

36.

Predpoklady financovania investícií smerujúcich do reálneho hospodárstva sa zásadne zmenili v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy. VR preto vyzdvihuje veľký význam miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o dosiahnutie čo najväčšej účinnosti a zisťovanie prekážok brániacich realizácii produktívnych investícií.

37.

Opakovane žiada, aby sa vytvorilo „zlaté pravidlo“ s cieľom oddeliť dlhodobé investície od bežných výdavkov a vyzýva k tomu, aby sa zaviedol rámec v súlade s európskymi kritériami, ktorý by slúžil na zisťovanie najdôležitejších investícií do sociálnej oblasti a infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie dlhodobého rastu.

38.

Zdôrazňuje, že sa musí zlepšiť kvalita verejných výdavkov, o. i. uplatňovaním zásad OECD pre účinné verejné investície na všetkých úrovniach verejnej správy. Žiada, aby sa iniciovala diskusia o tom, akým spôsobom by sa prostredníctvom fiškálnej decentralizácie v rôznych oblastiach mohla zvýšiť kvalita verejných výdavkov tak, aby prispela ku konsolidácii rozpočtu podporujúcej rast a neohrozila zásadu solidarity medzi územnými celkami na vnútroštátnej úrovni daného členského štátu.

39.

Opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby zverejnila bielu knihu, v ktorej by sa na úrovni EÚ stanovila typológia kvality verejných investícií v účtoch verejných výdavkov podľa ich dlhodobých účinkov a aby do každej výročnej správy o verejných výdavkoch v hospodárskej a menovej únii (HMÚ) zaradila kapitolu o kvalite verejných investícií, a to aj na nižšej ako národnej úrovni (6).

40.

Prehĺbená a odolnejšia hospodárska a menová únia by mohla profitovať z toho, ak by štruktúry boli menej zložité, objasnila by sa osobná zodpovednosť a kompetencie a zvýšila by sa transparentnosť, namiesto toho, aby sa okrem už existujúcich pravidiel a predpisov zavádzali ďalšie pravidlá. VR preto víta plány Európskej komisie zamerané na zjednodušenie, väčšiu transparentnosť a jasnejšiu osobnú zodpovednosť.

41.

Žiada, aby sa zaujal realistickejší postoj, pokiaľ ide o praktické uplatňovanie administratívno-právnych sankcií proti krajinám, ktoré nedodržiavajú spoločne stanovené pravidlá, a aby sa taktiež iniciovala diskusiu o tom, akým spôsobom by trhové mechanizmy mohli predstavovať alternatívu alebo doplnenie.

42.

Zdôrazňuje, že treba venovať mimoriadnu pozornosť tomu, aby boli v hospodárskom riadení na všetkých úrovniach, vrátane miestnej a regionálnej úrovne, jasne vymedzené kompetencie, keďže práve tieto orgány sú často zodpovedné za vykonávanie politík v rôznych oblastiach, ako napríklad v oblasti zamestnanosti, zdravotníctva a vzdelávania.

43.

Vyzýva Európsku komisiu, aby VR zapojila do prípravy bielej knihy, ktorá sa bude zaoberať prechodom z fázy 1 do fázy 2 v rámci reformy HMÚ.

44.

Zdôrazňuje, že pri prehlbovaní menovej únie je dôležité zohľadniť aj účinky na vzťahy s krajinami, ktoré nie sú členmi eurozóny. Okrem toho treba jasne vymedziť návrhy, ktoré sa týkajú všetkých členských štátov, resp. návrhy týkajúce sa len krajín eurozóny.

45.

Poukazuje na to, že všetky opatrenia zamerané na dobudovanie HMÚ sa musia realizovať čo najtransparentnejšie, aby neboli znevýhodnené členské štáty, ktoré ešte neprijali euro, a aby sa zabránilo vzniku „dvojrýchlostnej Európy“.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/6

1.

víta opatrenia Komisie v prospech podporných bánk, ako aj vytváranie investičných platforiem, ako dôležité prvky investičného plánu pre Európu. Zároveň však kritizuje skutočnosť, že hoci formálna definícia národných podporných bánk v zásade zahŕňa aj regionálne banky, fakticky sa Komisia v oznámení zameriava len na úlohu celoštátnej úrovne a podnecuje iba zriaďovanie nových národných podporných bánk. Pritom by sa však v investičnom pláne mali uznať a zohľadniť aj podporné banky pôsobiace na miestnej a regionálnej úrovni.

2.

Pripomína definíciu podporných bánk alebo inštitúcií uvedenú v nariadení o Európskom fonde pre strategické investície, podľa ktorej ide o „právne subjekty vykonávajúce finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorým členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti“.

3.

Nazdáva sa, že podporné banky, vybudované na základe rôznych modelov, zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy, najmä vzhľadom na zníženie verejných investícií na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré potvrdila nedávna spoločná správa Európskeho výboru regiónov a OECD.

4.

V tejto súvislosti konštatuje, že v niektorých krajinách za podporu investícií, ktoré majú význam pre miestne a regionálne orgány, zodpovedajú banky s celoštátnou pôsobnosťou (napr. Francúzsko, Poľsko), ktorých spoluvlastníkmi sú niekedy územné samosprávy (severské štáty a Holandsko). Inde existujú okrem národných podporných bánk aj regionálne podporné banky (napr. „nemecký model“), ktoré sú (čiastočne alebo úplne) vo vlastníctve príslušných spolkových krajín a plnia pre danú spolkovú krajinu špecifickú podpornú funkciu. Samotná povaha podporných bánk sa líši v závislosti od historických skúseností a hospodárskej situácie v príslušnej krajine alebo regióne.

5.

Poznamenáva, že podporné inštitúcie nemajú vždy podobu bánk – v niektorých krajinách pôsobia ako agentúry, investičné spoločnosti alebo fondy, ktoré majú často povahu fondov rizikového kapitálu, a i tieto nebankové subjekty by mohli zohrávať dôležitú úlohu v investičnom pláne pre Európu.

6.

Upozorňuje, že finančné nástroje na miestnej a regionálnej úrovni zatiaľ nie sú k dispozícii vo všetkých členských štátoch alebo sa existujúce nástroje a skúsenosti nedajú optimálne využívať a zapojenie súkromného sektora je zvyčajne obmedzené na plnenie zmlúv, preto je ešte viac potrebné podporovať rozvoj miestnych podporných finančných inštitúcií.

7.

Zdôrazňuje, že existujú rôzne spôsoby zriaďovania podporných bánk, ako ukazuje história vzniku tých existujúcich – buď boli vytvorené hneď od začiatku ako nezávislé inštitúcie alebo sa vyvinuli z oddelení verejných bánk.

8.

Poukazuje na potrebu vytvárať a prevádzkovať podporné banky ako nástroje hospodárskej, štrukturálnej a sociálnej politiky, okrem iného v reakcii na štrukturálne nedostatky, resp. zlyhanie na trhoch (aj regionálnych), a zároveň si uvedomuje ťažkosti spojené so snahou jednoznačne vymedziť a posúdiť prípady zlyhania trhu. V tejto súvislosti sa zasadzuje za trvalý širší výklad pojmu „zlyhanie trhu“.

9.

Upriamuje pozornosť Európskej komisie na to, že je nesmierne dôležité, aby mali orgány verejnej správy väčší vplyv na výber finančných opatrení slúžiacich záujmom na miestnej úrovni. Keď sa postoj miestnych a regionálnych orgánov nezohľadňuje, často to vedie k podpore investícií do projektov, ktoré sú nezlučiteľné s regionálnymi operačnými programami a miestnymi stratégiami.

10.

Poukazuje na to, že existujú značné rozdiely v úrovni rozvoja jednotlivých národných podporných systémov, čo má za následok systémové nedostatky v krajinách a regiónoch, kde je tento typ bankovníctva menej rozvinutý. Dôsledkom môže byť nie vždy dostatočná podpora miestnych orgánov a podnikov zo strany národných podporných bánk, ktoré by mali svoju ponuku väčšmi decentralizovať.

11.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že centralizované modely podpory, opierajúce sa výhradne o národnú banku a jej miestne neautonómne pobočky, nie vždy plne zodpovedajú potrebám miestnych spoločenstiev, najmä v menej rozvinutých regiónoch a tam, kde je vplyv samospráv na národnú podpornú banku výrazne obmedzený.

12.

Zastáva názor, že pri výbere modelu podporného bankovníctva musia mať miestne a regionálne orgány na zreteli tieto nadradené ciele a kritériá hodnotenia účinnosti na každej úrovni: odstránenie nedostatkov trhu, trvalé zvýšenie počtu pracovných miest a zameranie na záujmy miestnych spoločenstiev a dosahovanie verejných cieľov v oblasti hospodárskeho rozvoja.

13.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že požiadavka Európskej komisie, aby sa všetky nové podporné banky a nové finančné produkty, ktoré ponúkajú, posudzovali ex-ante, môže značne oslabiť ich operačné kapacity a aj skomplikovať samotný proces zriaďovania takýchto bánk tak na vnútroštátnej, ako aj na regionálnej úrovni. Okrem toho treba na margo požiadaviek takejto analýzy uviesť, že v menej rozvinutých regiónoch bude často ťažké určiť zlyhania trhu, keď sociálno-ekonomická situácia celého regiónu môže byť prejavom zlyhania trhu v porovnaní s rozvinutejšími oblasťami.

14.

Dúfa, že sa zintenzívni spolupráca medzi Výborom regiónov a Európskou investičnou bankou. Zasadzuje sa za vytvorenie komplementárnej siete verejných podporných bánk v súlade so zásadou subsidiarity, čo by prispelo k dosiahnutiu súčinnosti v hospodárskej a sociálnej oblasti. Uvítal by, keby sa tento systém stal priestorom pre medziregionálnu a medzinárodnú výmenu skúseností a znalostí a keby sa zároveň podarilo zabrániť riziku nadmernej centralizácie postupov.

15.

Žiada, aby sa v regiónoch, ktoré ešte nemajú vlastné podporné nástroje, výrazne zvýšilo zapojenie miestnych orgánov do vytvárania, prevádzky a hodnotenia vplyvu podporných bánk. To možno dosiahnuť buď zvýšením vplyvu miestnych a regionálnych orgánov na strategické zameranie a riadenie národných podporných bánk alebo tak, že sa ponuka národných podporných bánk doplní vytvorením regionálnych (miestnych) podporných bánk, ktoré by úzko spolupracovali s národnou bankou.

16.

Domnieva sa, že výber konkrétneho spôsobu modelu rozvoja podporného bankovníctva v regióne – otázka, či postačuje model dominantnej národnej podpornej banky alebo bude lepší decentralizovaný model s výraznejšou úlohou miestnych a regionálnych finančných inštitúcií alebo podporných bánk – by sa mal ponechať na regionálne alebo miestne orgány po konzultácii s ústrednými orgánmi alebo na samotné ústredné orgány v závislosti od právneho systému v danom členskom štáte.

17.

Zastáva názor, že skôr než sa rozhodne o zriadení nových inštitúcií, je potrebné dôkladne preskúmať, či je vhodné vytvárať nové inštitucionálne štruktúry, aby sa zabránilo zbytočnému nárastu byrokracie a plytvaniu zdrojmi.

18.

Domnieva sa, že ak Európska komisia a EIB zvažujú vytvoriť systémový rámec na podporu zriaďovania nových regionálnych podporných bánk, treba zohľadniť osobitosti jednotlivých krajín a regiónov a využiť osvedčené postupy a overené podporné štruktúry v tejto oblasti, vrátane skúseností bánk vytvorených v nedávnej minulosti. Takisto sa zdá vhodné presadzovať najlepšie inštitucionálne riešenia v menej rozvinutých regiónoch s ohľadom na miestne osobitosti.

19.

Zdôrazňuje, že ex-post hodnotenie efektívnosti fungovania existujúcich a novovytvorených regionálnych podporných bánk by malo mať dlhodobý charakter (10 až 15 rokov), keďže financované investičné projekty majú zvyčajne viacročný harmonogram.

20.

Konštatuje, že je potrebné vytvoriť rámec pre spoluprácu medzi novovzniknutými európskymi dlhodobými investičnými fondmi (ELTIF) a regionálnymi podpornými bankami a inými miestnymi finančnými inštitúciami, ktoré by sa mali navzájom dopĺňať, a nie si konkurovať pri získavaní dlhodobého financovania investícií na miestnej a regionálnej úrovni.

21.

Súhlasí s návrhom podporovať vytváranie investičných platforiem ako nástrojov na realizáciu Investičného plánu pre Európu. Zároveň zdôrazňuje, že je dôležité v tejto súvislosti stanoviť, že verejný príspevok do investičných platforiem z vnútroštátnych, miestnych alebo regionálnych zdrojov sa nezapočítava do kalkulácií v rámci Paktu stability a rastu.

22.

Zdôrazňuje, že Európska komisia a Európska investičná banka by mali presnejšie vymedziť úlohu regionálnych rozvojových bánk a iných finančných inštitúcií v systéme nových investičných platforiem ako nástrojov na realizáciu Investičného plánu pre Európu. Regionálne podporné banky by mali spolupracovať s Európskym fondom pre strategické investície na základe odvetvových, ale predovšetkým geografických investičných platforiem.

23.

Domnieva sa, že by bolo vhodné spresniť a rozvinúť zásady spolupráce medzi regionálnymi alebo miestnymi podpornými bankami a inými finančnými inštitúciami a Európskym centrom investičného poradenstva. Európske centrum investičného poradenstva by malo predovšetkým podporovať miestne orgány a miestne podporné banky pri príprave projektov, poskytovať poradenstvo v oblasti finančného inžinierstva a podporovať prenos znalostí. Centrum by malo mať možnosť podpisovať dohody o partnerstve aj s regionálnymi bankami, a nielen s národnými bankami.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/9

1.

Mestská agenda je európsky projekt výnimočného významu: vyvíja sa nový pracovný postup, pri ktorom sa prostredníctvom operatívneho rámca a účinných nástrojov majú zosúladiť všetky politiky, ktoré sa týkajú miest a ich okolitých funkčných území. Vzhľadom na to, že približne dve tretiny všetkých odvetvových politík EÚ majú vplyv na mestské oblasti, mestá by mali byť lepšie zapojené do ich prípravy a zavádzania do praxe. Účelom je zlepšiť kvalitu života v mestách a vyvinúť novú „mestskú“ správu vecí verejných s formulovaním a dosahovaním cieľov prostredníctvom praktického a konkrétneho prístupu, ktorý bude koordinovaný na rozličných úrovniach v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality. Táto nová mestská paradigma otvára veľké príležitosti: ľuďom môže lokálne sprostredkovať európsku pridanú hodnotu s cieľom riešiť sociálne a demografické výzvy a v úzkej spojitosti s programom Komisie na lepšiu tvorbu právnych predpisov môže prepojením s národnými, regionálnymi a miestnymi stratégiami zlepšiť kvalitu európskych politík, a tým ďaleko prekročiť rámec doterajšej spolupráce. VR zdôrazňuje, že mestská agenda musí byť pre mestá a vidiecke oblasti súčasťou širšej územnej vízie (1).

Zároveň môže byť významným prínosom k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 3 Zmluvy o EÚ, predovšetkým cieľa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a cieľov stratégie Európa 2020 (2).

Aby sa tento proces podaril, sú spolu s prístupom zdola nahor a viacúrovňovým riadením rozhodujúce tri ústredné kritériá:

2.

VR pripomína úsilie od roku 1989 a pilotný projekt zameraný na väčšie zohľadňovanie miest a ich intenzívnejšie zapojenie do navrhovania politík na európskej úrovni a do prípravy mestskej agendy EÚ.

3.

Význam miest. Aj v Európe možno pozorovať celosvetový trend rastúcej koncentrácie obyvateľstva v mestách: Európa je kontinentom, kde už približne 70 % obyvateľstva žije v mestách alebo mestských aglomeráciách. Práve ony sú motorom hospodárskeho rozvoja (vytvára sa v nich viac ako 75 % HDP), sociálneho začlenenia a udržateľného rozvoja. Mestá sú však aj miestom, kde sa bezprostredne stretávajú sociálne rozdiely: chudoba a bohatstvo, potenciál zamestnanosti a dlhodobá nezamestnanosť, dopyt po pracovnej sile a jej nedostatok, veľké rozdiely v oblasti vzdelania a najmä ekologické výzvy, aby sme spomenuli len niektoré. Okrem toho budú ako „katalyzátory integrácie“ zohrávať významnú úlohu nielen pri zvládaní súčasných prúdov utečencov, ale aj migrácie vo vnútri EÚ. Žiadne z politických opatrení Európskej únie by nebolo trvalo únosné bez zohľadnenia mestského rozmeru.

4.

Integrované a multidisciplinárne prístupy. Už v roku 2007 sa v Lipskej charte zdôraznilo, že v mestách môžu byť úspešné iba integrované prístupy a že kľúčom k riešeniu mnohorakých problémov v mestách je viacúrovňové riadenie. Úspešným prístupom je prekonanie „myslenia verejnej správy v uzatvorených kontajneroch“, to znamená medzirezortné posudzovanie a riešenie problémov, súčinnosť nad rámec tradičných hierarchií a zapájanie rozličných aktérov, pričom treba zohľadniť rozdiely medzi miestnymi a regionálnymi územiami. Tým sú naznačené smerovania, ktoré úzko súvisia s predstavami Európskej komisie o lepšej tvorbe právnych predpisov, lepšom financovaní a lepšej koordinácii. Integrované prístupy si však vyžadujú vysokú mieru koordinácie a spolupráce na všetkých úrovniach aj prierezovo všetkými úrovňami, teda miestnou, regionálnou, národnou a európskou.

5.

Mesto a vidiek ako funkčné územia, ktoré sa dopĺňajú. V diskusiách o mestskej agende sa stále znovu objavujú obavy, že intenzívnejšie zameranie na záležitosti miest je na úkor podpory vidieckych oblastí. VR však zdôrazňuje význam vzťahov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a uznáva úlohu vidieka, ktorý takisto prispieva k podpore rastu a zamestnanosti. Opatrenia EÚ nesmú podporovať konkurenčný vzťah medzi týmito dvomi rozmermi, pretože tie spolupôsobia zemepisne, administratívne, aj z hľadiska funkčných a tematických politických oblastí. Treba teda zdôrazniť vzájomné dopĺňanie obidvoch rozmerov, a tým aj umožniť, aby sa medzi nimi vyskúšali a umožnili nové formy riadenia najmä prostredníctvom rozšíreného prístupu k službám a prostredníctvom rozvoja digitálnych technológií. Len keď sú oba prvky silné, dá sa dosiahnuť nadradený cieľ, ktorým je ekologicky, hospodársky a sociálne silná Európa a väčšia územná súdržnosť. V zábere európskej politiky pre mestá sa nachádzajú všetky mestá a okolité funkčné územia, nielen hlavné a veľké mestá, ale aj tie stredné a malé, ktoré majú veľký význam pre svoje okolie.

6.

Mestská agenda EÚ by mala poskytovať aj usmernenia pre rokovacie pozície EÚ, pokiaľ ide o konferenciu Habitat III, ktorá sa uskutoční 17. až 20. októbra 2016 v Quite. Okrem toho, a v súlade s cieľom EÚ, byť silnejším globálnym aktérom, ako aj vzhľadom na to, že je potrebné zvýšiť súlad medzi vonkajšími a internými politikami, by EÚ mala posilňovať a podnecovať medzinárodnú spoluprácu a výmenu medzi mestskými orgánmi.

7.

Pokiaľ sa má mestská agenda úspešne vykonávať, musí spočívať aj na prístupe, ktorý integruje mestskú a regionálnu správu a zohľadňuje inštitucionálny a administratívny kontext.

8.

Nevyhnutnými aspektmi európskej mestskej agendy rešpektujúcej zásadu subsidiarity a širokej účasti miestnych a regionálnych samospráv zdola nahor preto musia byť zapojenie volených miestnych a regionálnych orgánov a ich reprezentatívnych národných a európskych združení do rozhodovacieho procesu, ako aj ich účasť a zodpovednosť pri vypracúvaní operačných programov a pri vykonávaní a hodnotení politiky súdržnosti, s náležitým zohľadnením ich inštitucionálnych úloh.

9.

Európska komisia spolu s holandským predsedníctvom Rady začala pripravovať Amsterdamský pakt, pričom do príprav zapojili viacerých aktérov. Cieľom paktu je za tri roky v rámci dvanástich tematických partnerstiev pripraviť a zrealizovať akčné plány pre integrované politiky na riešenie ústredných mestských problémov.

Tieto plány sú koncipované ako dôležitý nástroj na realizáciu mestskej agendy EÚ. V týchto partnerstvách sa spájajú mnohé sektorové politiky, ktoré majú vplyv na mestské oblasti EÚ. Hlavným predpokladom úspechu partnerstiev a fóra EU Urban Agenda Board (rada mestskej agendy EÚ), ktoré bude dohliadať na proces, je aj úzka spolupráca s mestskými, miestnymi a regionálnymi orgánmi, členskými štátmi, európskymi inštitúciami (vrátane Európskeho výboru regiónov) a príslušnými zainteresovanými stranami.

VR je zástancom toho, aby sa zameriavali na obmedzený počet dôležitých oblastí politiky, čo by umožnilo dosiahnuť viditeľné výsledky a demonštrovať prínos pre mestskú agendu EÚ. Dvanásť vytýčených ťažiskových tém však netvorí konečný zoznam. Partnerstvá by sa mali vytvoriť aj k ďalším témam, pri ktorých sú potrebné integrované politické prístupy, ako je zohľadňovanie kultúrneho a turistického rozmeru vo vývoji miest, nových inkluzívnych foriem účasti, inovácií a „inteligentných miest“. Obsiahle posúdenie tematických ťažísk bude však možné až vtedy, keď sa vypracujú partnerstvá, pretože až potom sa bude dať rozpoznať, či a ako sú pre EÚ zakotvené ústredné témy, akou je nezamestnanosť mladých. VR víta skutočnosť, že už začali svoju činnosť štyri pilotné partnerstvá („Kvalita ovzdušia“, „Bytová výstavba“, „Chudoba v mestách“ a „Migrácia a integrácia utečencov“). Pre ďalšiu prácu partnerstiev má rozhodujúci význam, aby sa od začiatku dohodla veľká miera záväznosti, napríklad vo forme polročných správ zasielaných Komisii, Európskemu parlamentu, Rade a VR. VR tiež poukazuje na možnosť, že by tematické partnerstvá mohli prispieť k príprave budúcich a prepracovaniu súčasných právnych predpisov EÚ. Pokiaľ ide o financovanie účasti na týchto tematických partnerstvách, ktoré budú zahŕňať približne 15 partnerov, a vzhľadom na skutočnosť, že Holandsko už poskytlo pomoc vo výške 50 000 EUR pre každé partnerstvo, VR žiada Európsku komisiu, aby ozrejmila možnosť financovania technickej pomoci s cieľom podporiť miestne orgány, ktoré sa chcú podieľať na partnerstvách.

10.

Vypracovanie a financovanie akčných plánov, ktoré vznikajú v rámci Amsterdamského paktu alebo iných európskych programov (napr. URBACT) by v budúcom programovom období malo byť súčasťou operačných programov.

11.

Okrem toho je dôležité, aby Európska komisia prevzala rozhodnú a záväznú koordinačnú úlohu. K tejto úlohe patrí vymenovanie prvého podpredsedu za koordinátora mestskej agendy EÚ, ktorý by svojou funkciou zaručil aj úzke prepojenie s programom lepšej právnej regulácie. Okrem toho by táto koordinácia odstránila rozdrobené posudzovanie miest, ktoré vyplýva z rozdielneho odborného náhľadu jednotlivých generálnych riaditeľstiev. Inteligentné mestá, a v prípade vidieckych oblastí inteligentné regióny, by potom boli inteligentnými nielen technologicky, ale aj sociálne. V mestskej agende EÚ je tiež potrebná integrovaná politika, ktorá by zlučovala stratégiu zameranú na inteligentné mestá a inteligentnú špecializáciu (RIS3). Takýto holistický prístup je nevyhnutný práve vzhľadom na takú výzvu, akou je prílev utečencov a zodpovedajúce integračné požiadavky. Ďalším dôležitým prvkom je zaradenie mestskej agendy do každoročne predkladaného pracovného programu Európskej komisie. Aj tento prvok je na osoh transparentnosti a záväznosti procesu.

12.

VR poukazuje na to, že naďalej treba vyvíjať kroky, aby boli miestne a regionálne samosprávy, vrátane mestských a regionálnych sietí a iných zainteresovaných strán, lepšie zapájané do prípravy i hodnotenia politík EÚ, ktoré majú vplyv alebo sa zameriavajú na orgány zodpovedné za mestské oblasti.

13.

Rozšírenie posudzovania vplyvu o mestský rozmer. Pilotný projekt územného posudzovania vplyvu na príklade energetickej hospodárnosti budov z iniciatívy VR a Európskej komisie ukázal, že máme dostupné vhodné nástroje na to, aby sa posudzovanie vplyvu rozšírilo o územný rozmer. Projekt v neposlednom rade ukázal veľký záujem, ochotu a schopnosť miest a regiónov aktívne sa podieľať na zodpovedajúcich opatreniach a vybaviť ich potrebnými vstupmi.

14.

Je potrebné zaviesť výmenu poznatkov a spoluprácu medzi mestami s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov a know-how medzi mestami a miestnymi orgánmi čo najväčším minimalizovaním administratívnej záťaže. K zberu údajov o problémoch súvisiacich s mestským rozvojom by malo dochádzať len vo výnimočných prípadoch a s obmedzením len na to najnevyhnutnejšie.

15.

VR ďalej žiada systematické preverovanie možností zlepšiť podmienky pomoci mestám a ich funkčným územiam. Mohlo by ísť o:

16.

Vzhľadom na pribúdajúci význam európskeho semestra ako hospodársko-politického koordinačného nástroja VR žiada, aby sa v rámci európskeho semestra primerane zohľadňovali aj mestské a vidiecke aspekty, čo by sa mohlo dosiahnuť tým, že by členské štáty včas zapojili miestne a regionálne samosprávy do každoročnej prípravy národných programov reforiem. Dôležitú úlohu by pritom mohla zohrávať kontaktná osoba Európskej komisie pre európsky semester vymenovaná v každom členskom štáte.

17.

VR tiež zdôrazňuje dynamiku a schopnosti mestských sietí prispievať k dosiahnutiu cieľov politiky Európskej únie. V súvislosti s Dohovorom primátorov a starostov združujúcim vyše 6 000 miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sa zaviazali znížiť svoje emisie oxidu uhličitého viac, než stanovujú klimatické ciele EÚ do roku 2020, žiada Európsku komisiu o podporu úlohy tohto dohovoru tak, aby jeho signatári mohli pokračovať vo svojej činnosti aj po roku 2020 a aby sa stal nositeľom konkrétnych príspevkov miest a regiónov k potláčaniu klimatických zmien v rámci širšieho rámca EÚ (4).

18.

Amsterdamský pakt by mal priniesť záväznú dohodu o postupe pri vykonávaní mestskej agendy. Urýchlene by sa malo vytvoriť tých osem partnerstiev, ktoré ešte nezačali svoju činnosť. Potom by sa malo naplánovať čo najskoršie preskúmanie tematických zoznamov, aby sa mohol urobiť odhad, či sa v partnerstvách odrážajú podstatné prvky mestskej reality. VR víta návrh holandského predsedníctva Rady obsiahnutý v návrhu Amsterdamského paktu v súvislosti s tým, aby sa prierezové témy, o. i. správa miest, správa presahujúca administratívne hranice, vrátane spolupráce medzi mestami a vidieckymi oblasťami, ako aj cezhraničnej spolupráce, a poskytovanie verejných služieb všeobecného záujmu premietli do všetkých tematických partnerstiev. Pri tomto aspekte je potrebné zabezpečiť, aby mestská agenda EÚ podľa článku 14 ZFEÚ a jej Protokolu č. 26 rešpektovala miestnu a regionálnu samosprávu a s tým súvisiace diskrečné právomoci v zmysle primárneho práva Únie a aby tematicky integrovala najmä verejné komunálne služby všeobecného záujmu.

19.

Popri povinnom podávaní správ a grémiách stanovených v Amsterdamskom pakte by sa mali pravidelne predkladať správy aj Európskej komisii, Európskemu parlamentu, Rade a VR, aby sa zabezpečil transparentný a všeobecne prístupný postup, ktorý budú môcť sledovať nielen priamo zúčastnené subjekty, ale aj široká verejnosť, ktorá o to prejaví záujem (5).

20.

Aby sa zabezpečila vysoká miera záväznosti pre budúce predsedníctva Rady, mal by sa Amsterdamský pakt po schválení 30. mája 2016 na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za rozvoj miest začleniť do záverov zo všeobecného zasadnutia Rady v júni 2016. To by malo byť spojené s výzvou adresovanou budúcim predsedníctvam Rady, aby mestskú agendu zaradili do svojich pracovných programov.

Počas slovenského predsedníctva Rady by sa do konca roku 2016 mala podať prvá správa o činnosti partnerstiev.

21.

Aby sa dosiahla záväznosť ďalšieho politického vývoja a udržateľnosť v zmysle mestskej agendy, mala by sa predložiť biela kniha, v ktorej by sa vyhodnotili a systematicky opísali výsledky činnosti partnerstiev a opísali prvky lepšieho riadenia so zabezpečením ich prenosnosti. Na jednej strane sa tak dosiahne záväznosť, avšak na druhej strane aj väčšia transparentnosť. Biela kniha by sa však nemala zostaviť až po skončení trojročného obdobia činnosti partnerstiev, ale mali by sa v nej už v roku 2017 po hodnotení v polovici obdobia zhrnúť a systematicky opísať nadobudnuté skúsenosti, ktoré sa využijú pri príprave budúceho obdobia podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov od roku 2021 a príprave stratégie, ktorá bude nasledovať po stratégii Európa 2020.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/15

1.

víta žiadosť Európskej komisie o výhľadové stanovisko k otázkam zlepšenia nahlasovania a zabezpečenia súladu právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Obidve otázky boli zdôraznené v rámci programu Európskej komisie v oblasti lepšej právnej regulácie (1);

2.

prostredníctvom výhľadového stanoviska sa snaží prispieť k iniciatíve Európskej komisie v rámci programu REFIT zameranej na kontrolu vhodnosti zefektívnenia monitorovania a nahlasovania v oblasti politiky životného prostredia, a nadviazať na predchádzajúce odporúčania VR o zlepšení vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (2);

3.

zdôrazňuje, že kľúčovú zodpovednosť za zabezpečenie účinného vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ majú vnútroštátne orgány, často na regionálnej a miestnej úrovni, ako to uznal Európsky parlament (3);

4.

zdôrazňuje, že vysoká úroveň ochrany životného prostredia je jedným zo základných cieľov Európskej únie a opakovane zdôrazňuje svoje znepokojenie nad úrovňou vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia,

5.

poukazuje na množstvo výhod, ktoré vyplývajú zo starostlivého vykonávania predpisov EÚ o ochrane životného prostredia, tak pre životné prostredie, ako aj hospodárstvo vytváraním spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže a právnej istoty pre podniky, podporou inovácie a predovšetkým zlepšovaním životných podmienok a zdravia ľudí. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že náklady neúplného alebo chybného vykonávania predpisov EÚ o ochrane životného prostredia sa odhadujú približne na 50 miliárd EUR ročne;

6.

berie na vedomie obavy Európskeho parlamentu, že mnoho zbytočných administratívnych nákladov súvisiacich s vykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia je spôsobených neprimeranými alebo nedostatočnými verejnými a súkromnými administratívnymi postupmi v niektorých členských štátoch a ich regionálnych alebo miestnych orgánoch (4), pričom je dôležité, aby miestne a regionálne orgány dostali v rámci vnútroštátnych právnych predpisov jasné právomoci na plnenie svojich povinností a aby sa im poskytla podpora na ich vykonávanie;

7.

nabáda, aby sa v súlade s novým programom Európskej komisie v oblasti lepšej právnej regulácie zlepšila táto situácia, a vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vykonávali právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia čo najprehľadnejším, najjednoduchším a najústretovejším spôsobom a zároveň zabezpečili ich účinnosť;

8.

konštatuje však, že táto neúčinnosť je spôsobená najmä tým, že právne predpisy EÚ sú niekedy vypracované bez riadneho rozsiahleho a cieleného predchádzajúceho posúdenia právomocí, vplyvu na náklady súvisiace s plnením predpisov, kapacity miestnych a regionálnych orgánov a odlišných environmentálnych podmienok v členských štátoch;

9.

zdôrazňuje, že zber informácií (monitorovanie), prenos informácií (nahlasovanie) a uverejnenie a šírenie údajov medzi obyvateľmi majú zásadný význam pre celý politický cyklus prípravy, vykonávania a hodnotenia právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

10.

opakovane zdôrazňuje svoje znepokojenie nad nerovnomerným monitorovaním a nahlasovaním v oblasti životného prostredia v celej Európe, pričom získané informácie sú často neúplné, nekompatibilné alebo neaktuálne; uznáva, že lepšie a dostupnejšie informácie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni by umožnili skoršiu identifikáciu hlavných problémov v oblasti životného prostredia a zároveň uľahčili účinné uplatňovanie systémov včasného varovania stanovených rôznymi smernicami, čím by sa z dlhodobejšieho hľadiska šetrili náklady;

11.

upozorňuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zhromažďovaní faktov a pri používaní monitorovania a nahlasovania v oblasti životného prostredia na poskytovanie informácií verejnosti, podporu lepšej informovanosti občanov v spolupráci s agentúrami na ochranu životného prostredia;

12.

zdôrazňuje, že primerané rozdelenie zodpovednosti a zdrojov, ako aj jasné informačné toky v požiadavkách členských štátov na monitorovanie a nahlasovanie v oblasti životného prostredia medzi obcami, regiónmi a národnou úrovňou sú potrebné na zabezpečenie konzistentnosti, účinnosti a spoľahlivosti správy a ukazovateľov týkajúcich sa stavu životného prostredia;

13.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zaviedli pre developerov plánov/projektov povinnosť predkladať miestnym a regionálnym orgánom získané údaje v oblasti životného prostredia na posudzovanie vplyvu na životné prostredie a na získanie povolení/licencií požadovaných v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia;

14.

zdôrazňuje význam úzkej spolupráce miestnych a regionálnych orgánov a zapájania a podpory dobrovoľníkov, mimovládnych organizácií a zainteresovaných laikov prostredníctvom vedeckých iniciatív občanov, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu;

15.

víta, že Európska komisia vykonáva kontrolu vhodnosti zefektívnenia požiadavky monitorovania a nahlasovania v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia; VR vyzýva Európsku komisiu, aby skoordinovala kontrolu vhodnosti s preskúmaním požiadavky monitorovania a nahlasovania v iných oblastiach politiky EÚ, napr. v oblasti poľnohospodárstva, energetiky a finančných služieb;

16.

podporuje Európsku komisiu v jej zámere navrhnúť modernejšie, efektívnejšie a účinnejšie monitorovanie a nahlasovanie v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia. Výbor regiónov považuje za zásadné tieto ciele (5):

17.

hlási sa k nasledujúcim zásadám, ktorými by sa mali riadiť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie na úrovni EÚ: komplexnosť a dostatočnosť, súdržnosť a dôslednosť, porovnateľnosť vyvážená subsidiaritou, proporcionalitou, dostupnosťou, včasnosťou a kontinuitou (6);

18.

trvá na tom, aby Európska komisia, členské štáty a miestne a regionálne orgány vo svojom úsilí o zefektívnenie monitorovania a nahlasovania a zníženie administratívnej záťaže:

19.

zdôrazňuje potrebu úplného zoznamu oznamovacích povinností v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, preskúmania ich nevyhnutnosti a posúdenia administratívnych nákladov na monitorovanie a nahlasovanie pre miestne a regionálne orgány;

20.

žiada, aby sa v rámci kontroly vhodnosti monitorovania a nahlasovania, ktorú vykonáva Európska komisia, adekvátne posúdili rôzne aspekty cyklu DPSIR (drivers, pressures, state, impacts, response – podnety, tlaky, stav, dosah, odozva);

21.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala zvýšenie efektívnosti a zamerala sa na nadmernú administratívnu záťaž v oblasti monitorovania a nahlasovania najmä prostredníctvom automatizácie nástrojov nahlasovania a tým, že preskúma synergie oznamovacích povinností v rámci rôznych smerníc;

22.

berie na vedomie existujúce osvedčené postupy monitorovania a nahlasovania v oblasti životného prostredia. Príklady zahŕňajú WISE (systém informácií o vode pre Európu) a začlenenie podávania správ o emisiách do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení do Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR);

23.

je presvedčený, že na zlepšenie monitorovania a nahlasovania v oblasti životného prostredia a zviditeľnenie jeho účelu by Európska komisia mala pre ďalšie smernice zaviesť „tabuľky výsledkov vykonávania“, ktoré už existujú pre niektoré novšie smernice (7);

24.

trvá na tom, že Európska komisia my mala pri zvažovaní zrušenia smernice o štandardizovanom postupe podávania správ znova zaviesť horizontálny prístup k monitorovaniu a nahlasovaniu na úrovni EÚ;

25.

uznáva dôležitú úlohu Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA), pokiaľ ide o poskytnutie spoľahlivej vedomostnej základne pri tvorbe a vykonávaní politiky v oblasti životného prostredia a hodnotu jej práce v oblasti monitorovania a nahlasovania;

26.

opätovne vyjadruje svoju podporu rozvoju štruktúrovaných vykonávacích a informačných rámcov, ktoré navrhla Európska komisia pre všetky kľúčové právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia (8);

27.

opakovane dôrazne vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty a ich miestne a regionálne orgány správne vykonávali súčasné minimálne požiadavky smernice o prístupe k informáciám v otázkach životného prostredia v súlade s Aarhuským dohovorom (9);

28.

vidí veľký potenciál v elektronických riešeniach a v elektronickej verejnej správe, ktoré by mohli pomôcť miestnym a regionálnym orgánom pri zefektívnení ich monitorovania a nahlasovania v oblasti životného prostredia najmä s cieľom znižovania administratívnej záťaže miestnych a regionálnych orgánov a podnikov, získavaní štruktúrovaných údajov a systemizovaných výstupov monitorovania a nahlasovania, uľahčení analýzy rizík, zlepšení kvality monitorovania a nahlasovania napr. pomocou usmernení a webových formulárov pre monitorovanie a nahlasovanie, ako aj lepšom informovaní a väčšej účasti verejnosti;

29.

vyzýva Európsku komisiu a EEA, aby v pilotných projektoch preskúmali, ako je možné pomocou informačných a komunikačných technológií a elektronickej verejnej správy zmenšiť tlak na miestne a regionálne samosprávy v oblasti monitorovania a nahlasovania bez toho, aby sa ovplyvnil dosah právnych predpisov;

30.

vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojich kontrolách vhodnosti zhodnotila, kedy môžu prevádzkovatelia a miestne a regionálne orgány používať rovnaký elektronický nástroj na nahlasovanie pre viaceré právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia;

31.

opakovane vyzýva Európsku komisiu, EHP a členské štáty, aby viac využívali možnosti technických prostriedkov na pozorovanie Zeme, ako je napríklad európsky program monitorovania Zeme (GMES), na zlepšenie účinnosti monitorovania (10);

32.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať investície do elektronických informačných systémov a nástrojov vrátane webových portálov a webových stránok, ktoré sú zrozumiteľné pre používateľov, a žiada, aby boli do vývoja systémov zapojení ich používatelia, napríklad miestne a regionálne orgány a miestni a regionálni prevádzkovatelia;

33.

vyzýva na úsilie o zabezpečenie komplexnej medziodvetvovej a cezhraničnej interoperability elektronických služieb EÚ a členských štátov v oblasti životného prostredia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni (11);

34.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú majú verejné (priestorové) informácie o životnom prostredí pre podniky fungujúce v digitálnom prostredí vrátane malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov; nabáda miestne a regionálne orgány, aby naplno využili potenciál informácií súkromného sektora a podporili digitálne zručnosti v oblasti podnikania pri využívaní týchto údajov s cieľom podporiť občanov, podniky a občiansku spoločnosť pri rozvoji nových služieb, zvyšovaní konkurencieschopnosti a vytváraní nových pracovných miest;

35.

vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojom budúcom Európskom akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a budúcich výzvach na predkladanie návrhov v rámci programu LIFE, Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu Horizont 2020 ďalej podporovala výmenu osvedčených postupov a technológií medzi členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a podporovala digitálne monitorovanie a nahlasovanie v oblasti životného prostredia, poskytovanie informácií o životnom prostredí a výskum a inovácie zamerané na životné prostredie;

36.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby podporovali rozvoj digitálneho monitorovania a nahlasovania v oblasti životného prostredia, štruktúrovaných vykonávacích a informačných rámcov a zvýšenie administratívnej kapacity s využitím technickej pomoci v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;

37.

domnieva sa, že na základe skúseností získaných v súvislosti s vykonávaním smernice 2007/2/ES, ktorou sa zriadila Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE), je nutné vyhodnotiť, ktoré z odborných a technických požiadaviek smernice sú vhodné a realizovateľné z hľadiska nákladovej efektívnosti. V tomto kontexte očakáva, že v rámci programu REFIT prebehne hodnotenie smernice INSPIRE, ktorá umožňuje výmenu priestorových informácií o životnom prostredí medzi organizáciami verejného sektora a uľahčuje prístup verejnosti k priestorovým informáciám v celej Európe;

38.

podporuje ďalší rozvoj infraštruktúry INSPIRE ako nástroja elektronickej verejnej správy, ktorý poskytuje centrálny spoločný formát a postup pri získavaní priestorových informácií o životnom prostredí na zefektívnenie monitorovania a nahlasovania v oblasti životného prostredia a zabezpečenie efektívnejšieho zosúladenia a presadzovania právnych predpisov EÚ, pričom pri zverejňovaní a šírení údajov pre obyvateľov treba uplatňovať zásadu verejnej dostupnosti údajov a využívať digitálne riešenia v rámci koncepcie inteligentných miest;

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možné dôsledky povinného zavedenia požiadaviek infraštruktúry INSPIRE týkajúcich sa formátov do iných oblastí;

40.

je presvedčený, že infraštruktúra INSPIRE môže priniesť značné výhody miestnym a regionálnym orgánom, a vyzýva členské štáty, aby s podporou Európskej komisie posilnili zapojenie svojich regionálnych a miestnych orgánov do procesu INSPIRE a vybudovali kapacitu na vykonávanie infraštruktúry INSPIRE medzi miestnymi a regionálnymi správami (12);

41.

žiada, aby EEA a Spoločné výskumné centrum Európskej komisie zohrávali významnejšiu koordinačnú úlohu pri zabezpečovaní konzistentnosti a kompatibility pri získavaní a porovnávaní rôznych údajov na úrovni EÚ, ktoré sa uskutočňuje v rámci rôznych nástrojov napr. INSPIRE, GMES, GEOSS, a EyeonEarth;

42.

berie na vedomie dôraz, ktorý program Európskej komisie v oblasti lepšej právnej regulácie kladie na iniciatívu niektorých členských štátov „Make it Work“ (13), ktorá poskytuje poradenstvo o ustanoveniach na zabezpečenie súladu v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia;

43.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom súdržnosti a dôslednosti požiadaviek na zabezpečenie súladu jednotlivých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, pričom v priebehu rokov sa izolovane vyvinuli ustanovenia s rôznou mierou podrobnosti a rozdielne definície. Výsledkom je, že miestne a regionálne orgány môžu čeliť problémom pri výklade a začleňovaní týchto ustanovení pri vykonávaní činností na zabezpečenie súladu;

44.

podporuje nasledujúce zásady na zabezpečenie súladu podľa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia: určenie, právomoci a odbornosť príslušných orgánov; zabezpečenie súladu založeného na informáciách; vhodná kombinácia činností na zabezpečenie súladu; plánovanie, hodnotenie a revízia činností na zabezpečenie súladu, komunikácia s verejnosťou a zabezpečenie nadväzujúcich opatrení; zabezpečenie efektívnej koordinácie medzi rôznymi orgánmi;

45.

vyzýva národné, regionálne a miestne orgány, aby okrem uvedených zásad uplatňovali prístup k zabezpečeniu súladu založený na riziku, a EÚ, aby využívala odporúčania na realizáciu, ktoré zodpovedajú osobitostiam a záujmom na miestnej a regionálnej úrovni;

46.

považuje posúdenie rizika za významnú príležitosť pre príslušné miestne a regionálne orgány na zníženie zbytočnej administratívnej záťaže a zároveň zachovanie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, a to lepším určovaním priorít pri využívaní svojich obmedzených zdrojov kontroly;

47.

je presvedčený, že v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia by sa mali zohľadňovať predovšetkým riziká porušení a ich možný vplyv na životné prostredie a zdravie;

48.

vyzýva Európsku komisiu, aby v blízkej budúcnosti predložila iniciatívu týkajúcu sa zabezpečenia súladu, ktorá by obsahovala podporu súladu, monitorovanie a presadzovanie, zamerala by sa na prístup založený na rizikách a plnila by ciele 7. environmentálneho akčného programu;

49.

podporuje možnosť horizontálnej smernice EÚ, ktorá by zaviedla ustanovenia na zabezpečenie súladu na základe vyššie uvedených zásad do všetkých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a ktorá zároveň bola realizáciou výzvy Výboru regiónov, ktorej cieľom je, aby Európska komisia predložila všeobecný záväzný rámec EÚ týkajúci sa inšpekcie a dohľadu v oblasti životného prostredia (14);

50.

domnieva sa, že príslušné miestne a regionálne orgány majú rozhodujúce postavenie najmä pri činnostiach na podporu súladu, ktoré zahŕňajú spoluprácu s regulovaným spoločenstvom a informovanie občanov o nesúlade a výsledkoch vykonaných rozsiahlych kontrol;

51.

naliehavo vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby následne uplatňovali presadzovanie a prijali primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a teda uplatňovali smernicu 2008/99/ES o trestnej činnosti v oblasti životného prostredia;

52.

nalieha na Európsku komisiu a členské štáty, aby ako doplnkové opatrenie naďalej posilňovali úlohu Siete Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva (IMPEL), zabezpečili najmä dlhodobú finančnú podporu siete IMPEL, zintenzívnili v sieti IMPEL systematické využívanie vzájomných inšpekcií a spoločných inšpekcií (15) vo všetkých kľúčových oblastiach environmentálnych právnych predpisov, rozširovali jej spoluprácu s ostatnými európskymi sieťami, ktoré zabezpečujú dodržiavanie súladu, a ďalej rozvíjali národné siete IMPEL, v rámci ktorých si odborníci z regionálnych a miestnych orgánov vymieňajú osvedčené postupy;

53.

podporuje výzvu Európskeho parlamentu (16) adresovanú Európskej komisii, aby podporila budovanie kapacít sietí sudcov a prokurátorov špecializovaných aj na environmentálnu trestnú činnosť;

54.

žiada Európsku komisiu, aby vo svojej prípadnej novej iniciatíve na zabezpečenie súladu právnych predpisov posúdila jeho predchádzajúce výzvy na potrebu obnovenia pozastavenej smernice o prístupe k spravodlivosti v oblasti životného prostredia, ktoré podporil aj Európsky parlament, a zavedenia všeobecných kritérií pre národné systémy vybavovania sťažností (17);

55.

pripomína, že štrukturálne fondy EÚ majú špecifický tematický cieľ zameraný na zlepšovanie kapacity miestnych a regionálnych orgánov, a na tento účel by mali byť vyčlenené dostatočné finančné prostriedky EÚ.

56.

V záujme ďalšieho vykonávania 7. environmentálneho akčného programu EÚ a jeho prioritného cieľa 4 zameraného na zlepšenie vykonávania a v nadväznosti na odporúčania v predchádzajúcich stanoviskách VR o zlepšení vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia VR naliehavo vyzýva Európsku komisiu a EÚ, aby (18):

57.

žiada Európsku komisiu, aby vytvorila skupinu expertov Európskej komisie zloženú zo zástupcov členských štátov, miestnych a regionálnych orgánov a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom poskytovať poradenstvo zamerané na zlepšenie kvality a koherentnosti právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a ich vykonávania alebo začleniť túto úlohu do mandátu existujúcich skupín expertov Európskej komisie s podobným zložením; VR ponúka svoj príspevok k tejto skupine;

58.

VR vyzýva:

59.

víta nový dôraz, ktorý spoluzákonodarcovia kladú na zlepšenie vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a jeho kontrolu (19);

60.

žiada Európsky parlament a Radu, aby spoločne s Výborom regiónov preskúmali, ako môže VR v rámci svojej poradnej funkcie prispieť skúsenosťami miestnych a regionálnych orgánov ku kontrolám, ktoré vykonáva Európsky parlament a Rada;

61.

zdôrazňuje skúsenosti získané prostredníctvom spoločnej technickej platformy VR a Európskej komisie pre spoluprácu v oblasti životného prostredia, ktorá poskytuje fórum na posilnenie dialógu o miestnych a regionálnych problémoch a riešeniach pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

62.

zdôrazňuje, že Rada a Európsky parlament platformu uznali a založili na pevnom a dlhodobom základe v rámci 7. environmentálneho akčného programu, ktorý potvrdzuje, že platforma „uľahčí dialóg a zhromažďovanie informácií s cieľom zlepšiť vykonávanie právnych predpisov na miestnej úrovni“;

63.

chce preto prispieť k ďalšiemu rozvoju technickej platformy a navrhuje Európskej komisii, aby spolu s Európskym parlamentom a Radou preskúmala, do akej miery by stretnutia technickej platformy mohli nadviazať na diskusie Európskeho parlamentu a Rady o lepšom vykonávaní a kontrole v oblasti životného prostredia;

64.

oceňuje, že Európska komisia v oblasti politiky EÚ v oblasti životného prostredia zvolila v posledných rokoch aktívny prístup tým, že sa snaží včas zapájať VR do vypracúvania politiky prostredníctvom žiadostí o výhľadové stanoviská, ako sa to stanovuje v dohode o spolupráci podpísanej oboma inštitúciami (20). VR navrhuje spoločne preskúmať, či by sa pravidelnejšie v rámci prípravy každého výhľadového stanoviska mohlo spoločne usporiadať jedno stretnutie technickej platformy.

65.

vyzýva Európsku komisiu, aby ho zapojila do všetkých budúcich iniciatív, ktoré sa zamerajú na zlepšenie vykonávania a správy v oblasti životného prostredia, ako je iniciatíva za posudzovanie implementácie environmentálnych právnych predpisov (Environmental Implementation Review – EIR) (21).

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/24

1.

považuje za nevyhnutné, aby koneční spotrebitelia, teda domácnosti, podniky a priemysel, mohli plne využívať všetky výhody energetickej transformácie. V rámci toho by cieľom politík v oblasti hospodárenia s energiou malo byť naučiť spotrebiteľa regulovať vlastnú spotrebu, aby mohol využívať nové technológie na zníženie svojej faktúry za energiu, a tým prispieť k úsiliu EÚ dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti klímy dohodnuté na konferencii COP 21 v Paríži. Tieto politiky by im mali umožniť nielen aktívne sa podieľať na trhu, ale tiež využívať účinné a primerané mechanizmy ochrany spotrebiteľov, ktoré môžu byť potrebné na boj proti energetickej chudobe;

2.

poznamenáva, že už došlo k pokroku v oblasti racionálneho využívania energie, zníženia spotreby, ako aj vývoja a zavádzania technológií a služieb, ktoré na miestnej úrovni a konečným spotrebiteľom umožňujú lepšie hospodáriť s energiou okrem iného vďaka dobrovoľnému a dynamickému európskemu regulačnému rámcu. V rámci budúcich právnych predpisov by sa malo dohliadať na to, aby boli členské štáty a miestne a regionálne orgány podnecované ďalej zlepšovať svoje výsledky v oblasti energetickej efektívnosti, znižovania emisií skleníkových plynov a rozvoja kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane decentralizovaných výrobných kapacít;

3.

konštatuje, že v oblasti riadenia a znižovania spotreby, ako aj v oblasti riadenia decentralizovanej výroby už existuje alebo je práve vo fáze vývoja veľké množstvo veľmi rozmanitých služieb a technických a technologických riešení. Európska únia musí dbať predovšetkým o to, aby podnecovala a podporovala rozvoj týchto nástrojov, aby posudzovala záujem o ne a ich vplyv z energetického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska a aby ich mala pod kontrolou s cieľom zabezpečiť ich spoľahlivé, ľahké a cenovo dostupné používanie;

4.

týmto stanoviskom by chcel prispieť do širšej diskusie o strategickom rámci pre energetickú úniu a oceňuje mnohé z dôležitých posolstiev uvedených v oznámení o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie [COM(2015) 339 final], v ktorom sa stanovujú základy pre energetickú úniu zameranú na občana, ktorá umožní chrániť tých najzraniteľnejších spotrebiteľov; vyzýva Európsku komisiu, aby v nadväznosti na toto oznámenie v stanovených lehotách prijala a zaviedla osobitné a konkrétne iniciatívy v oblastiach uvedených v oznámení, pričom by sa mali riadne zohľadniť záujmy a skúsenosti miestnych a regionálnych samospráv;

5.

v tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť, aby sa v plnej miere zaviedli opatrenia z tretieho energetického balíka, zo smernice o energetickej účinnosti a smernice týkajúcej sa mimosúdneho riešenia sporov;

6.

odporúča Európskej komisii, aby podrobne zanalyzovala výzvy, prekážky a príležitosti, ktoré sa spájajú s konkrétnou účasťou spotrebiteľov energie na energetických trhoch, aby tak hlbšie porozumela ich situácii a prípadným ťažkostiam, ktorým čelia a ktoré si vyžadujú nové podporné opatrenia zo strany EÚ, členských štátov, miestnych a regionálnych samospráv alebo organizácií občianskej spoločnosti;

7.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú územné samosprávy pri vykonávaní európskych právnych predpisov v tejto oblasti, pri budovaní a financovaní infraštruktúry na distribúciu, výpočet a riadenie dopytu po energii, pri riadení decentralizovanej výroby energie a šírení osvedčených postupov uplatňovaných na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj pri poskytovaní informácií a poradenstva spotrebiteľom energie. Európsky výbor regiónov preto žiada, aby bol zapojený do všetkých fáz vypracúvania budúcich politík, ktoré Európska únia v tejto oblasti prijme;

8.

v tejto súvislosti znovu opakuje, že je absolútne nevyhnutné, aby boli všetky budúce právne predpisy týkajúce sa riadenia dopytu po energii a decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj ochrany spotrebiteľov a ich práv založené na zásade subsidiarity. Európsky výbor regiónov žiada, aby Európska únia náležite zohľadnila právomoci miestnych a regionálnych orgánov s cieľom zabezpečiť im takú úroveň zasahovania, ktorá bude túto zásadu subsidiarity plne rešpektovať;

9.

znovu opakuje, že je ochotný naďalej prispievať k príprave a postupu občianskeho energetického fóra a aktívne sa zapájať do tvorby politík Európskej únie a vypracúvať pritom odporúčania k najnovším a budúcim iniciatívam a k ich sociálnym a hospodárskym vplyvom na miestnej a regionálnej úrovni;

10.

víta skutočnosť, že Európska komisia odkazuje na Dohovor primátorov a starostov (1); pripomína, že jeho signatári, teda miestne a regionálne samosprávy z celej EÚ, sú skutočne vzorom, pokiaľ ide o využívanie energie z udržateľných zdrojov, a dobrovoľne podporujú medzi spotrebiteľmi osvedčené postupy v oblasti vlastnej výroby energie; zdôrazňuje, že už viac než 180 členov VR zastupuje signatárov Dohovoru primátorov a starostov a že VR sa usiluje propagovať tento dohovor medzi svojimi členmi a vo svojich vzťahoch s miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ aj mimo nej. Zdôrazňuje však, že Dohovor primátorov a starostov nemožno zovšeobecňovať na všetky európske miestne a regionálne samosprávy. Nemali by sa zatracovať ani ďalšie iniciatívy, ktoré mestám umožňujú dosahovať ambiciózne ciele (2);

11.

upozorňuje, že je potrebné, aby Európska komisia spomenula aj Pakt ostrovov. Ide o podobnú iniciatívu ako Dohovor primátorov a starostov, ktorá funguje paralelne a združuje viac ako sto signatárskych ostrovov. Orgány verejnej správy týchto ostrovov vykonávajú v rámci paktu dôležitú prácu v snahe dosiahnuť ciele EÚ v oblasti udržateľnosti stanovené do roku 2020;

12.

opakuje svoju žiadosť, aby bol zastúpený v hlavných regulačných orgánoch v oblasti energetiky na úrovni Európskej únie (ACER), ako aj na vnútroštátnej úrovni (národné regulačné orgány) (3);

13.

upozorňuje, že pri prijímaní akýchkoľvek nových cieľov týkajúcich sa riadenia dopytu po energii a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prípadných hospodárskych nástrojov, ktoré s nimi súvisia, je nevyhnutné rešpektovať zásadu proporcionality. Európsky výbor regiónov žiada Európsku komisiu, aby zohľadnila vplyv, ktorý by nové opatrenia mohli mať na všetky miestne a regionálne orgány, ich rozpočty a administratívne a prevádzkové kapacity, a aby v každej fáze svojich úvah skutočne uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti a zohľadňovala špecifiká a osobitné ťažkosti, s ktorými sa stretávajú jednotlivé druhy orgánov; zdôrazňuje, že zásada predbežnej opatrnosti, ktorá je jedným zo základných kameňov právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, by sa mala uplatňovať aj v oblasti energetickej politiky EÚ;

14.

pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru, zastáva názor, že posilnenie postavenia a zvýšenie zodpovednosti spotrebiteľov by sa mohlo podporiť zavedením (pod podmienkou, že to bude v hospodárskom záujme konečného spotrebiteľa) inteligentných sietí a meračov, ktoré sú dostupné a rentabilné, výkonné, ľahko použiteľné, dokážu do značnej miery zamedziť podvodom, sú spoľahlivé a prispôsobené potrebám a očakávaniam spotrebiteľov z hľadiska informácií, regulácie ich spotreby a zníženia ich faktúry za energiu;

15.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú prevádzkovatelia sústav, a najmä prevádzkovatelia distribučných sústav pri rozvoji inteligentných sietí na miestnej úrovni, pri inštalácii a správe inteligentných meračov, ako aj pri zavádzaní riešení súvisiacich s novými potrebami v oblasti flexibility (z hľadiska odberu a dopĺňania), pričom tieto riešenia sú nevyhnutné pre dobré fungovanie trhu budúcnosti; berie na vedomie zámer Komisie pozorne sledovať uplatňovanie noriem EÚ v oblasti inteligentného merania, inteligentných sietí a riadenia informácií a súhlasí s názorom, že prístup k údajom musí byť pre spotrebiteľa a akúkoľvek tretiu stranu, ktorú spotrebiteľ určil, „efektívny“ a „nediskriminačný“; so záujmom očakáva vytvorenie potrebného právneho rámca v súvislosti so stratégiou jednotného digitálneho trhu a revíziou všeobecného nariadenia EÚ o ochrane údajov;

16.

zdôrazňuje, že v mnohých regiónoch zavádzanie nových technológií predstavuje veľké náklady v dôsledku zastaranej alebo dokonca neexistujúcej energetickej infraštruktúry; preto považuje za potrebné vypracovať metodiku na regionálnej alebo miestnej úrovni s cieľom zistiť, ako sú náklady rozdelené medzi poskytovateľov, spotrebiteľov a samosprávy a tiež aké dotácie možno získať na financovanie investícií. Transformácia sa musí uskutočniť takým spôsobom, aby konečným dôsledkom bolo zníženie nákladov fakturovaných spotrebiteľovi. Zároveň si výbor myslí, že je dôležité poskytnúť spotrebiteľom správne informácie v snahe reagovať na ich prípadné obavy, ako aj informácie o výhodách jednotlivých technológií a o výške ich prípadného príspevku, aby boli ochotnejší používať nové technológie;

17.

oceňuje, že Komisia venuje pozornosť špecifickej otázke energetickej chudoby, ktorá je pre mnohé miestne a regionálne samosprávy mimoriadnou výzvou, treba sa ňou totiž zaoberať v rámci sociálnej politiky, ako aj v rámci energetickej politiky; vyzýva Európsku komisiu, aby sa nezameriavala len na zlepšenie zberu údajov, ale aby sa usilovala vymedziť širokú spoločnú definíciu energetickej chudoby a akčný plán založený na myšlienke, že prístup k energii patrí medzi základné sociálne práva;

18.

zdôrazňuje význam financovania z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pri vykonávaní európskeho plánu na oživenie hospodárstva a v prípade opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti;

19.

žiada Európsku úniu a členské štáty, aby zaviedli regulačný rámec, ktorý bude výhodný pre spotrebiteľov energie, ako aj pre tzv. výrobcov – spotrebiteľov (prosumers) a ostatných dodávateľov energie, ktorí aktívne pôsobia na maloobchodnom trhu s energiou. Navyše je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné a ľahko dostupné financovanie pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré prispievajú k transformácii energetiky na udržateľné a inkluzívne maloobchodné trhy s energiou;

20.

zdôrazňuje, že pre skutočnú nezávislosť spotrebiteľov je potrebné, aby sa vhodnými opatreniami, napríklad inštaláciou inteligentných meračov a sprístupnením nameraných údajov spotrebiteľom, zvýšilo povedomie občanov o racionálnom využívaní energie, o ochrane životného prostredia – najmä o zlepšovaní kvality ovzdušia – a boji proti globálnemu otepľovaniu. Toto zvyšovanie povedomia musia sprevádzať jasné a úplné informácie o možnostiach, ktoré sa im ponúkajú a na základe ktorých sa môžu rozhodnúť pre udržateľné dodávky energie a hospodárenie s energiou za dostupné ceny;

21.

trvá na tom, že je nevyhnutné zabezpečiť spotrebiteľom prístup k informáciám v oblasti energetiky, ktoré budú jednoduché, jasné, úplné a primerané, spoľahlivé, dôveryhodné, bezplatné a nezávislé, či už ide o ponuky dodávok, zmluvy, práva a povinnosti spotrebiteľov, alebo o produkty a služby vrátane európskych a národných dotácií, ktoré im môžu pomôcť znížiť ich spotrebu a faktúry za energiu a získať a zaviesť do prevádzky ich vlastné zariadenia na výrobu energie; okrem toho sú nevyhnutné aj cielené informácie určené najzraniteľnejším spotrebiteľom, a to v primeranej podobe (dostupné aj pre tých, ktorí dobre neovládajú elektronickú komunikáciu alebo k nej majú obmedzený prístup);

22.

zdôrazňuje, že územné samosprávy, ktoré sú pre občanov najbližšími orgánmi, môžu poskytovať spotrebiteľom nevyhnutnú pomoc a poradenstvo a vytvoriť prostredie naklonené miestnym iniciatívam; zdôrazňuje však, že je nevyhnutné vyčleniť dodatočné prostriedky, aby miestne a regionálne samosprávy mohli plne využiť svoj potenciál v tejto súvislosti a vyvíjať inovatívne riešenia;

23.

navrhuje prijatie nových požiadaviek a stimulačných opatrení v prospech prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav s cieľom zvýšiť flexibilitu energetických sietí prostredníctvom inteligentných systémov, uskladňovania energie a konverzií medzi energetickými nosičmi;

24.

konštatuje, že by bolo vhodné zaviesť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre všetky budúce subjekty, ktoré vyrábajú a distribuujú energiu a/alebo poskytujú nové služby, napríklad aby sa umožnila flexibilita siete a integrácia energie, ktorú vyrábajú tzv. výrobcovia – spotrebitelia (vrátane agregátorov);

25.

upozorňuje Európsku komisiu na to, že energetická politika musí pomáhať znižovať výdavky domácností a podnikov za energiu, a tým aj ich celkové náklady. Európsky výbor regiónov v tejto súvislosti znepokojuje skutočnosť, že v niektorých prípadoch hrozí, že reakcia na strane spotreby vystaví spotrebiteľov zmenám na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch, ktoré by mohli viesť k zvyšovaniu cien, ktoré spotrebitelia nebudú môcť zvládnuť. Mali by sa preto ponúkať tarifné modely so zaručenými a dlhodobými cenami s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred akýmikoľvek výkyvmi. Spotrebitelia by tiež mali byť informovaní o tom, ako tieto pohyblivé ceny použiť a využívať ich výhody podľa tarifných modelov.

26.

súhlasí s názorom, že tieto problémy predstavujú v niektorých prípadoch zlyhanie trhu v sektore energetiky a že nedostatočná hospodárska súťaž môže byť vážnou prekážkou pre vznik takého trhu s energiou, ktorý by bral väčší ohľad na spotrebiteľa; zastáva však názor, že zmeny v právnych predpisoch by sa mali zavádzať so zreteľom na špecifické potreby rôznych zainteresovaných strán vrátane miestnych a regionálnych orgánov a zraniteľných spotrebiteľov;

27.

vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou zložitosťou, dĺžkou lehôt a príliš byrokratickým charakterom postupov, ktoré súvisia so zmenou dodávateľa, a žiada jednotlivé regulačné orgány, aby dohliadali na uplatňovanie platných právnych predpisov týkajúcich sa podmienok zmeny dodávateľa;

28.

podporuje záväzok Európskej komisie zabezpečiť, aby každý spotrebiteľ mal prístup aspoň k jednému „nezávislému a overenému“ porovnávaciemu nástroju. Tieto porovnávacie nástroje musia byť jasné, úplné, spoľahlivé a nezávislé, ľahko použiteľné a bezplatné. Mali by umožňovať porovnanie súčasných zmlúv s ponukami na trhu. Hoci dodávatelia majú tendenciu diverzifikovať svoje ponuky tým, že do zmlúv o dodávke energie zahŕňajú isté služby, porovnávacie nástroje musia umožňovať porovnanie rôznych ponúkaných balíčkov a poskytovať aj možnosť porovnať len dodávky ako samostatnú zložku týchto balíčkov;

29.

navrhuje, aby sa z iniciatívy regulačných orgánov v oblasti energetiky, miestnych a regionálnych územných samospráv a organizácií spotrebiteľov začali informačné kampane zamerané na zmenu dodávateľa. Tieto kampane by mohli odkazovať na existujúce nástroje na porovnávanie;

30.

zastáva názor, že Európska komisia a vnútroštátne a regionálne regulačné orgány by mali dohliadať na správne uplatňovanie postupov, ktoré súvisia so zmenou dodávateľa, a že spotrebitelia – najmä tí najzraniteľnejší – by mali možnosť dostať adekvátne poradenstvo v súvislosti s výberom zmluvy na dodávku energie, ako aj pomoc pri zmene dodávateľa a/alebo zmluvy;

31.

žiada, aby Európska únia prijala ambiciózny právny predpis v oblasti skracovania času potrebného na prechod klienta od jedného dodávateľa k druhému a v oblasti automatizácie tohto postupu;

32.

vyjadruje želanie, aby sa na európskej úrovni lepšie vymedzili otázky týkajúce sa obchodných praktík a získavania klientov v súvislosti s dodávkami energie, aby sa zmiernili cenové výkyvy a odstránili všetky nekalé praktiky v tejto oblasti. Európsky výbor regiónov v tejto súvislosti žiada, aby sa okamžite a v plnom rozsahu začala uplatňovať smernica o nekalých obchodných praktikách a smernica o právach spotrebiteľov;

33.

žiada, aby sa vymedzili a presadzovali skupinové nákupy energie pre verejné inštitúcie, domácnosti a podniky. Tieto operácie by mali zlepšiť fungovanie trhu, zaručiť právo na prístup k energii pre všetkých a uľahčiť tento prístup, pričom by mali účinne a dlhodobo zmenšiť vplyv faktúry za energiu na rozpočet spotrebiteľov;

34.

žiada Európsku úniu, aby preskúmala jednotlivé zložky faktúr za energiu a aby následne na európskej úrovni vypracovala „vzorovú“ faktúru, ktorá by obsahovala súbor štandardných, zrozumiteľných, jasných a porovnateľných prvkov, čo by spotrebiteľovi umožnilo optimalizovať svoju spotrebu energie. Európsky výbor regiónov v tejto súvislosti podporuje iniciatívu Rady európskych energetických regulačných orgánov, ktorej cieľom je navrhnúť zjednotené vymedzenia jednotlivých prvkov, ktoré majú byť uvedené na faktúrach za energiu;

35.

žiada, aby sa popri tejto štandardizácii povinne začlenili do konečnej faktúry informácie o bezplatných nástrojoch a službách, ktoré sú dostupné v oblasti porovnávania ponúk dodávok, ako aj informácie a rady určené domácnostiam a podnikom v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľov;

36.

žiada členské štáty, aby vytvorili nástroje a služby, ktoré domácnostiam a podnikom pomôžu lepšie porozumieť faktúram a umožnia im preskúmať ich, a aby v prípade potreby poskytovali konečným spotrebiteľom poradenstvo a pomáhali im s krokmi, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné na odstránenie zistených nezrovnalostí, alebo ich nasmerovali k zmluvám o dodávkach, ktoré sú lepšie prispôsobené ich potrebám;

37.

odporúča, aby sa faktúry a všetky informácie, ktoré dodávatelia poskytujú svojim konečným klientom, mohli zasielať v takej podobe, akú si prajú klienti, teda poštou alebo elektronicky, bez akejkoľvek diskriminácie;

38.

zdôrazňuje, že zraniteľní spotrebitelia mávajú veľmi často ťažkosti určiť, ktoré tarify z veľmi rozsiahlej ponuky sú najvýhodnejšie, a často žiadajú o pomoc tú úroveň správy, ktorá im je najbližšie. Európsky výbor regiónov preto žiada Európsku úniu, aby podporovala miestne a regionálne samosprávy pri zavádzaní systémov pomoci v oblasti energetiky, ak túto úlohu neplnia členské štáty;

39.

konštatuje, že spotrebitelia by mali mať jednoduchý prístup k svojim údajom odpísaným z merača, a to v rôznych formách (prostredníctvom samotného inteligentného merača, online, prostredníctvom podrobného odpisu na ich mesačnej faktúre za energiu, prostredníctvom individuálnej pomoci atď.);

40.

zdôrazňuje, že spotrebiteľov treba zrozumiteľným spôsobom informovať o správe údajov odpísaných z merača a o použití ich údajov o spotrebe, pričom by sa malo spresniť, ktoré informácie sa budú zbierať a uchovávať, ako často a na aké obdobie;

41.

trvá na tom, že pokiaľ ide o údaje odpísané z meračov, treba na európskej úrovni prijať prísny rámec v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia;

42.

opätovne vyzýva, aby sa urýchlilo zavádzanie inteligentných systémov na úrovni siete, ako aj na úrovni výrobcov/spotrebiteľov, optimalizoval celý systém a zaviedli inteligentné merače ako dôležité prvky na účinné riadenie dopytu, ktoré si vyžaduje aktívnu účasť spotrebiteľa;

43.

žiada, aby bol na európskej úrovni prijatý prísny rámec v oblasti zavádzania inteligentných meračov a výberu spôsobov ich použitia a funkcií, pričom pripomína, že účelom tohto zavedenia je racionalizácia a zníženie spotreby. Výbor v tejto súvislosti žiada, aby bol každý nový výber príslušnej technológie v prípade, že bude zavedená ako norma, podrobený ešte pred schválením posúdeniu jej možného energetického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu;

44.

žiada Európsku úniu a členské štáty, aby si stanovili za prioritu aplikovaný výskum v oblasti riadenia a znižovania spotreby, presunu a odstraňovania záťaže, zavádzania inteligentných, spoľahlivých, dôveryhodných a rentabilných systémov odpisovania údajov, distribúcie a prenosu, ako aj priemyselných a domácich systémov skladovania;

45.

zdôrazňuje, že rozvoj a fungovanie miest má mimoriadne veľký vplyv na dopyt po energii, keďže predstavujú 60 % až 80 % celosvetovej spotreby energie a približne v rovnakej miere sa podieľajú na emisiách CO2. Dôležitú úlohu pri podpore zavádzania inteligentných technológií v oblasti energetiky by preto mohlo zohrávať európske partnerstvo v oblasti inovácií pre inteligentné mestá a spoločenstvá, ako aj iné novátorské modely podnikania a financovania;

46.

ľutuje, že sa v oznámení úloha miestnych a regionálnych samospráv uznáva len v úzkom kontexte „zvýšenia účasti spotrebiteľov“ a konkrétne v súvislosti s Dohovorom primátorov a starostov, ale miestne a regionálne orgány nie sú zahrnuté medzi aktérov napríklad vo všeobecných záveroch, kde sa uvádza, že sú potrebné ďalšie opatrenia „na úrovni členských štátov, a iniciatívy spolupráce priemyslu, spotrebiteľských organizácií a vnútroštátnych regulačných orgánov“; preto vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojich budúcich opatreniach v tejto oblasti vo všeobecnosti väčšmi zohľadňovala miestny a regionálny rozmer, v neposlednej miere pokiaľ ide o výrobcov a dodávateľov energie;

47.

domnieva sa, že inteligentné meranie môže byť takisto dôležitým nástrojom na boj proti energetickej chudobe, pripomína však, že treba zabezpečiť, aby technológie inteligentného merania nespôsobovali spotrebiteľom nadmerné náklady a/alebo aby neviedli k prílišnému obmedzeniu ich spotreby energie;

48.

žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby dohliadli na to, aby miestne a regionálne samosprávy, ako aj miestne energetické podniky mohli využívať výhody dostatočného a ľahko dostupného financovania na realizáciu politík a projektov v oblasti energetickej účinnosti a v oblasti výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, zameraných napríklad na poskytovanie energetického poradenstva. Európsky výbor regiónov žiada, aby Európska únia začlenila tento prvok do všetkých budúcich programov financovania, ktoré sa budú v tejto oblasti realizovať;

49.

navrhuje zavedenie jasného rámca, ktorým sa zabezpečí ľahký prístup k inteligentným sieťam na prenos energie vyrobenej spotrebiteľom, ktorým sa uľahčia a skrátia zdĺhavé postupy udeľovania licencií/povolenia a ktorým sa odstránia ostatné administratívne a regulačné prekážky, ktoré bránia skutočnej hospodárskej súťaži;

50.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby vytvorili náležitý regulačný rámec s cieľom zaručiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre nové subjekty na trhu, ktorými sú tzv. výrobcovia – spotrebitelia, a zaviedli dostatočné stimulačné opatrenia a záruky potrebné na stimuláciu decentralizovanej vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a primeranej odmeny za výrobu energie;

51.

konštatuje, že existuje veľa príkladov osvedčených postupov, pokiaľ ide o účasť spotrebiteľov na dobrom riadení spotreby a na decentralizovanej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôrazňuje významnú úlohu Európskeho výboru regiónov pri výmene osvedčených postupov;

52.

zdôrazňuje najmä nesmierny potenciál individuálnej a kolektívnej vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov dostupných na miestnej úrovni a žiada Európsku úniu, aby preskúmala regulačné a finančné prekážky, ktoré bránia rozvoju týchto iniciatív, a to aj v súvislosti s potrebou prispôsobiť existujúce elektrické siete mechanizmom vlastnej spotreby, a aby prijala opatrenia, prostredníctvom ktorých ich bude možné odstrániť. Európsky výbor regiónov v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre účinné zapojenie občanov do energetickej transformácie je nevyhnutné, aby sa s ňou stotožnili, a žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť spotrebiteľom, ktorí nemajú finančné alebo praktické prostriedky na investovanie do technológií na vlastnú výrobu energie; okrem toho zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri organizácii alebo podpore miestnych iniciatív v oblasti systémov kolektívnej, kooperatívnej alebo vlastnej výroby, distribúcie a spotreby energie;

53.

víta iniciatívu občianskeho energetického fóra, pričom zároveň trvá na tom, že by bolo vhodné vytvoriť ďalšie pravidelné štruktúry a mechanizmy, prostredníctvom ktorých by spotrebitelia mohli včas vyjadriť svoje názory a tak ovplyvniť prijímané rozhodnutia týkajúce sa trhov s energiou.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/31

1.

konštatuje, že súčasná utečenecká kríza v dôsledku občianskej vojny v Sýrii, politickej nestability vo viacerých krajinách severnej Afriky a konfliktov a bezprávia v niektorých oblastiach sveta nemá v dejinách obdobu a že všetko naznačuje, že sa ani zďaleka nekončí;

2.

zastáva názor, že rozsah a závažnosť tejto problematiky si vyžadujú holistický prístup, ktorý by mal zahŕňať viacero aspektov: udržateľné prijímanie utečencov prichádzajúcich do Európy, pričom treba rešpektovať ich práva; boj proti nelegálnej migrácii, najmä posilnením kontrol na vonkajších hraniciach, zavedením prísnych trestných sankcií pre obchodníkov s ľuďmi a zriadením účinného a bezpečného systému vracania osôb, ktoré nespĺňajú kritéria pre žiadateľov o azyl; zlepšenie prijímania utečencov v oblastiach pôvodu, za ktoré sa považujú krajiny pôvodu a priľahlé oblasti; a riešenie hlavných príčin migrácie v dôsledku násilných činov a bezprávia. EÚ sa už dlhší čas zasadzuje za túto kombináciu opatrení. Výbor tento prístup podporuje (1) a zdôrazňuje, že je dôležité skutočne plniť uzatvorené dohody a prijaté záväzky;

3.

ľutuje, že v praxi sa najväčšia pozornosť venuje obmedzeniu počtu utečencov prichádzajúcich do Európy a ich rozdeleniu medzi členské štáty, namiesto toho, aby sa zabezpečila ochrana práv týchto osôb na všetkých úrovniach. Miestne a regionálne samosprávy nesú v tejto súvislosti bezprecedentnú zodpovednosť za prijímanie a integráciu utečencov v Európe. Výbor považuje ďalej za dôležité, aby Európska komisia neustále pozorne sledovala narastajúce problémy a aby predložila návrhy s cieľom podporiť činnosti, ktoré na tento účel vykonávajú miestne a regionálne samosprávy;

4.

konštatuje, že doposiaľ sa venovalo omnoho menej pozornosti prijímaniu utečencov v regióne, do ktorého patrí ich krajina, hoci počet utečencov v týchto oblastiach je podstatne vyšší než počet utečencov, ktorý musí zvládnuť Európa: Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov zaregistroval 2,1 milióna sýrskych utečencov v Egypte, Iraku, Jordánsku a Libanone, 1,9 milióna v Turecku a vyše 26 700 v severnej Afrike, čo je spolu 4 390 439 osôb (2);

5.

víta úsilie Európskej rady dosiahnuť dohodu s Tureckom. Pochybuje však, že sa vďaka dohode uzatvorenej s Tureckom zníži počet ľudí neregulárne prekračujúcich hranice EÚ. Vyzýva, aby utečenci dostávali priamu finančnú podporu a mali možnosť požiadať o humanitárne víza v utečeneckých táboroch v tretích krajinách. Časť podpory by mal dostávať aj UNHCR s cieľom zlepšiť životné podmienky v utečeneckých táboroch;

6.

konštatuje, že mnohí ľudia na úteku sú odkázaní na život v utečeneckých táboroch, často v susednej krajine. Nie všetci disponujú prostriedkami potrebnými na ďalšiu cestu, napr. do Európy, bez ohľadu na kvalitu podmienok prijatia tam, kde sa nachádzajú. Mnohí dúfajú v návrat do krajiny pôvodu alebo dôstojný život v utečeneckom tábore. Táto druhá možnosť znamená primerané základné služby (bývanie, strava, zdravotné služby atď.), prijatie detí do škôl, prácu, príjem, ako aj istotu pokojného spolužitia v novom prostredí;

7.

vypracoval toto stanovisko z vlastnej iniciatívy s cieľom pomôcť usmerniť opatrenia EÚ, ktoré majú posilniť ochranu utečencov v oblastiach ich pôvodu, to znamená v krajinách, ktoré ich ako prvé prijmú, teda väčšinou v krajinách susediacich s krajinou, z ktorej ľudia utekajú. Toto stanovisko ukazuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu do veľkej miery prispieť k realizácii cieľov EÚ v tejto súvislosti, a vyzdvihuje nástroje potrebné na tento účel. Z toho vyplýva, že stratégie a možnosti jednotlivých úrovní verejnej správy sa môžu dopĺňať, aby sa dosiahla lepšia koordinácia a lepšie výsledky, pričom treba rešpektovať základné práva a hodnoty, na ktoré kladie EÚ dôraz vo svojich politikách. V tejto súvislosti treba pre úplnosť pripomenúť, že zlepšenie podmienok pri prijímaní utečencov v oblastiach ich pôvodu v žiadnom prípade neznamená, že by sa nemalo uznať ich právo na medzinárodnú ochranu v EÚ (3).

8.

konštatuje, že pri prijímaní utečencov v oblastiach ich pôvodu treba v krízovej situácii zohľadniť určité „ustálené“ skutočnosti:

9.

konštatuje, že bez ohľadu na to, či sa utečenci prijímajú v táboroch alebo inde, takýto veľký počet ľudí na úteku má značné dôsledky pre hostiteľské spoločenstvá: zvýšený tlak na základné služby, pokiaľ ide o zásobovanie pitnou vodou, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, ochranu životného prostredia (odpadky a odpadové vody), začlenenie do trhu práce atď.;

10.

pozoruje, že v hostiteľských spoločenstvách sa tento jav často premieta do nárastu cien potravín, bývania, služieb atď., a súbežne s tým do zvýšenej konkurencie v oblasti zamestnanosti, ktorej dôsledkom je znižovanie miezd;

11.

uvedomuje si, že v hostiteľských spoločenstvách sa tieto rôzne tlaky pridávajú k množstvu už existujúcich problémov a výziev. V dôsledku spojenia všetkých týchto prvkov často vzniká sociálne napätie medzi utečencami a hostiteľskými spoločenstvami, ako aj medzi samotnými utečencami (rôznymi skupinami utečencov), alebo sa prejaví sociálne napätie, ktoré bolo v hostiteľských spoločenstvách doposiaľ skryté;

12.

takisto uznáva, že sa preto treba obávať lavínového efektu: keď sa tieto napätia vymknú spod kontroly, aj v hostiteľských spoločenstvách môže dôjsť k násiliu a vzniku ďalších utečeneckých tokov;

13.

upozorňuje v neposlednom rade aj na provizórny charakter mnohých núdzových opatrení, ktoré boli zavedené. Umiestnenie utečeneckých táborov nie je vždy najlepšie. Často sa o ňom rozhoduje v rámci príliš úzko zameraného plánovania, bez zohľadnenia širšej perspektívy územného rozvoja a v mnohých prípadoch bez zohľadnenia názorov miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú uvedeným dôsledkom migrácie napokon najviac vystavené.

14.

zastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné prihliadať pri riešení krízy na dlhodobejšiu perspektívu v snahe poskytnúť utečencom nevyhnutnú základnú pomoc, zabezpečiť sociálnu súdržnosť a zaručiť náležite kontrolovaný fyzický, sociálny a hospodársky rozvoj umožňujúci dodržiavanie ľudských práv, rovnosť medzi ženami a mužmi a ochranu životného prostredia;

15.

odporúča, aby sa v rámci možností čo najrýchlejšie ukončila závislosť utečencov od pomoci, keďže napríklad nesmú vykonávať platenú prácu. Takisto odporúča usilovať sa o to, aby utečenci boli sebestační a aby mohli v čo najväčšej miere riadiť svoje vlastné životy, napríklad presadzovaním toho, aby mohli vykonávať platenú prácu. V tejto súvislosti je pozitívnym krokom, že sýrski utečenci v Turecku teraz môžu získať pracovné povolenie. Musia sa tiež prijať nové prístupy, napríklad zapojením podnikateľskej sféry. Podľa odborníkov má vyplácanie malej peňažnej pomoci utečencom pozitívnejší vplyv na miestne hospodárstvo než pomoc v naturáliách, preto výbor žiada, aby sa táto možnosť analyzovala a výsledky tejto analýzy, pokiaľ je to možné, využili v praxi;

16.

odporúča, aby sa pri budúcom zriaďovaní, rozvoji a riadení záchytných táborov vychádzalo z kritérií „mestského a územného rozvoja“ a nie z „naliehavosti situácie“, pričom treba od počiatku prihliadať na pozitívne a negatívne dôsledky pre hostiteľské spoločenstvá. Takýto prístup nevyhnutne povedie k prijímaniu premyslenejších rozhodnutí, pokiaľ ide o umiestnenie a neskoršie rozšírenie záchytných táborov, dostupnosť jestvujúcich a nových potrebných zariadení, ekonomický dosah, dopravu atď., pričom sa bude osobitná pozornosť venovať zraniteľným skupinám, ako sú ženy a deti;

17.

poukazuje tiež na to, že prístup k vzdelávaniu sa a platenej práci v kombinácii s inými opatreniami pre špecifické cieľové skupiny, ako sú ženy, deti alebo mládež, má dvojaký význam: na jednej strane sa tým obmedzujú príležitosti na radikalizáciu, izoláciu, getizáciu, náchylnosť stať sa obeťou zločineckej činnosti (prevádzačstvo, prostitúcia, obchodovanie s orgánmi) a možnosti náboru teroristickými sieťami, a na druhej strane to uľahčuje spoločenské, ekonomické a kultúrne začlenenie do sociálnej štruktúry hostiteľskej krajiny;

18.

domnieva sa, že EÚ musí sýrskym utečencom, a najmä deťom, ktoré trpia posttraumatickou stresovou poruchou ohrozujúcou ich zdravie a integráciu, pomôcť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pokiaľ ide o ich duševné zdravie;

19.

zastáva názor, že by sa malo už od začiatku počítať aj s trvalou alebo aspoň dlhodobou prítomnosťou utečencov, a to aj mimo záchytných táborov, a teda s ich integráciou v hostiteľských spoločenstvách. Napríklad by sa časť zdrojov mohla vyčleniť na poskytovanie podpory za spoločensky prospešnú prácu a prijímanie nových prisťahovalcov. Bude si to vyžadovať rozsiahly politický dialóg, v ktorom treba zohľadniť osobitnú situáciu hostiteľských regiónov a príslušných skupín utečencov;

20.

upozorňuje, že takýto prístup sa nemôže zameriavať len na utečencov, ale musí nevyhnutne zahŕňať aj prevenciu a riešenie ťažkostí, ktorým čelia samotné hostiteľské spoločenstvá. Medzinárodné spoločenstvo musí byť viac než doposiaľ pripravené pomôcť národným vládam a miestnym a regionálnym spoločenstvám s ich poslaním vytvoriť prostredie, v ktorom sa musí zabezpečiť „integrácia utečencov v danej oblasti“. Táto pomoc sa musí pretaviť aj do finančných prostriedkov, napríklad na zlepšenie základných služieb a na podporu miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja.

21.

konštatuje, že problémy utečencov a spoločenstiev v krajinách pôvodu a okolitých regiónoch sa prejavujú v dedinách, mestách a regiónoch, kde utečenci žijú, chodia do školy, liečia sa, pracujú alebo hľadajú prácu, spolunažívajú so susedmi atď. Po poskytnutí priamej pomoci v núdzi sa preto predovšetkým od miestnych a regionálnych samospráv očakáva, že budú prijímať opatrenia a navrhovať riešenia (7);

22.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy v krajinách pôvodu a okolitých regiónoch však pri plnení týchto očakávaní narážajú na značné ťažkosti. Väčšinou totiž už pred príchodom utečencov boli ich právomoci nedostatočne sformulované a nemali dosť finančných prostriedkov ani náležite vyškolených zamestnancov. Pôsobia v rámci centralizovaného politického systému, a preto nemôžu konať rýchlo, keďže mnohé rozhodnutia a výdavky musia byť najprv schválené na vyššej úrovni správy;

23.

je potrebné posilniť spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi na jednej strane a UNHCR a humanitárnymi mimovládnymi organizáciami na strane druhej, aby pracovali koordinovaným spôsobom, so zreteľom na subsidiaritu, uznanie a podporu verejných, súkromných, ako aj neziskových organizácií z tretieho sektora a radov občianskej spoločnosti, ktoré sa v prvej línii venujú prijímaniu a potrebám vysídlených osôb a utečencov v regiónoch, aby sa zaručil konštruktívny priebeh integrácie, ktorý by väčšmi zohľadňoval miestne situácie a problémy;

24.

odporúča, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam v krajinách pôvodu a okolitých regiónoch umožnilo plniť si svoje povinnosti v súvislosti so zachovaním úrovne alebo poskytovaním základných služieb a tiež, pokiaľ ide o dlhodobejšie aspekty, v súvislosti s udržateľným hospodárskym a sociálnym rozvojom ich obcí a regiónov, priniesť zlepšenia z viacerých hľadísk:

25.

konštatuje, že ak sa má prijímanie utečencov v oblastiach ich pôvodu stať jedným z kľúčových prvkov celkovej politiky zameranej na utečencov, musia byť naň neustále k dispozícii hospodárske, materiálne, ľudské a technické zdroje. Európska rada pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá zasadala 14. septembra 2015, sa preto oprávnene rozhodla zvýšiť príspevok EÚ a členských štátov pre Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, vďaka ktorému bude možné prijať veľké množstvo sýrskych utečencov v táboroch zriadených v susedných krajinách, a tiež podstatne zvýšiť prostriedky Regionálneho trustového fondu Európskej únie (nazývaného aj fond Madad) v reakcii na sýrsku krízu (8). Toto zvýšenie prostriedkov bude zrejme potrebné počas viacerých rokov.

26.

dúfa, že sa nástroje podobné fondu Madad sprístupnia aj pre opatrenia v súvislosti s krízou, ktorej čelia rôzne krajiny severnej Afriky, odkiaľ by takisto mohlo prísť mnoho utečencov;

27.

naliehavo preto vyzýva členské štáty EÚ, aby prevzali svoju zodpovednosť v oblasti finančnej podpory a poskytli bezodkladne už prisľúbené prostriedky, resp. aby sa naďalej usilovali odstrániť priepastné finančné rozdiely existujúce v trustových fondoch medzi prostriedkami prisľúbenými zo strany EÚ a príspevkami členských štátov;

28.

zasadzuje sa za to, aby sa pri definovaní priorít fondu Madad venovala dostatočná pozornosť otázkam „správy“ a ich pretaveniu do opatrení, realizovaných v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami alebo v ich prospech, a tiež nevyhnutnosti konať rýchlo, a dbať pritom na presnosť, plánovanie, efektívnosť a účinnosť;

29.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili potrebné finančné prostriedky a administratívne postupy a zapojili miestne a regionálne samosprávy, najmä tie, ktoré majú právomoci v oblasti zdravotníctva, vzdelávania alebo sociálnych služieb, do prideľovania zdrojov určených na starostlivosť o tieto osoby, s cieľom spoločne zaviesť vhodné opatrenia na komplexné riešenie tejto situácie;

30.

v rámci európskej politiky rozvojovej spolupráce odporúča jednoznačne vymedziť opatrenia s cieľom odstrániť a pokúsiť sa vyriešiť hlavné príčiny konfliktov, ktoré nútia ľudí utekať zo svojej krajiny pôvodu, ako napríklad nefungujúce štruktúry právneho štátu, nerešpektovanie ľudských práv, prenasledovanie z náboženských dôvodov a absencia „dobrej verejnej správy“ na jednotlivých stupňoch riadenia v nestabilných štátoch. EÚ tým môže pomôcť odstrániť príčiny, ktoré vedú veľké skupiny ľudí k úteku, pretože im hrozí smrť a stratili nádej na život v mieri;

31.

v tejto súvislosti uznáva význam vytvorenia formálnych, inštitucionalizovaných a účinných komunikačných kanálov s regionálnymi a miestnymi orgánmi v regiónoch pôvodu utečencov, zamerané na určenie hlavných oblastí, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť a vhodnejšie opatrenia, ako sú finančná a technologická podpora, odborná príprava riadiacich pracovníkov verejnej správy, výmena znalostí a osvedčených postupov;

32.

domnieva sa, že zásady uvedené v dokumente „Sustainable urban agenda for the Mediterranean region“ a opatrenia stanovené v usmerneniach pre partnerstvo s delegáciou starostov z Líbye, iniciatívy zhromaždenia ARLEM, predstavujú nasledovaniahodný príklad v snahe zabezpečiť utečencom účinnú ochranu v oblasti ich pôvodu;

33.

v rámci politického dialógu s vládami krajín prvého prijatia utečencov odporúča vyzdvihnúť úlohu miestnych a regionálnych samospráv, a tak upozorniť na celkové podmienky, ktoré sú potrebné na to, aby miestne a regionálne samosprávy mohli zohrávať svoju úlohu a plniť si svoje povinnosti. Je potrebné vytvárať synergie medzi miestnymi a regionálnymi aktérmi decentralizovanej spolupráce s cieľom uľahčiť realizáciu spoločných projektov a programov medzinárodnej podpory. Týka sa to najmä plnenia dohôd uzavretých s tureckou vládou a ich dôsledkov pre miestne a regionálne samosprávy v oblastiach hraničiacich so Sýriou a pre mestá v Turecku, v ktorých sa nachádzajú veľké skupiny utečencov. Združenie tureckých obcí vypracovalo v tejto súvislosti predbežné návrhy;

34.

vyzýva, aby sa už v ranom štádiu podporovalo zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do inventarizácie potrieb, ktoré boli zhrnuté najmä v Regionálnom pláne na ochranu utečencov a zvyšovanie odolnosti 2015 – 2016 v reakcii na sýrsku krízu (3RP). Takisto je potrebný koordinovaný prístup k pomoci na miestnej úrovni, a preto musia byť miestne samosprávy aktívne zapojené do všetkých štádií prípravy programu pomoci;

35.

Európske miestne a regionálne orgány rozvinuli niekoľko osvedčených a odborných postupov týkajúcich sa integrácie utečencov. vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby využili skúsenosti, dostupnosť a siete miestnych a regionálnych samospráv: výbor, ako aj zhromaždenie ARLEM a konferencia CORLEAP, ktoré výbor vytvoril, platformy, ale aj národné združenia obcí, ako napríklad Združenie holandských obcí (VNG) (9). Tieto orgány majú bohaté poznatky a skúsenosti, pokiaľ ide o poskytovanie základných služieb, integráciu a miestny a regionálny hospodársky rozvoj, a to nielen v Európe, ale aj v krajinách, ktoré ako prvé prijímajú utečencov. Konkrétny prístup, akým je výmena osvedčených postupov, komplexné a cielené plánovanie poskytovania služieb v ich prostredí, okrem iného na základe plánovania možných scenárov a so zohľadnením účinkov na rozvojové príležitosti hostiteľských spoločenstiev, sa zdá byť obzvlášť komplementárny s prácou UNHCR v Jordánsku a Libanone;

36.

vyzýva, aby sa po dohode s ostatnými dôležitými aktérmi v tejto oblasti, napríklad počas Svetového humanitárneho summitu v máji 2016 v Istanbule, ďalej rozvíjali myšlienky uvedené v tomto stanovisku, ktoré by sa mali pretaviť do politiky a akčných programov. Výbor je plne pripravený rozvinúť svoj príspevok v tejto súvislosti.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/37

1.

s potešením víta oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom „Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike“ a uznáva významný potenciál, ktorý môže obchod predstavovať z hľadiska rastu, tvorby pracovných miest a investícií v EÚ;

2.

podporuje zámer Komisie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie prínosu globalizácie a zmiernenie negatívnych vplyvov a zdôrazňuje, že v záujme vytvárania rovnakých podmienok by moderné obchodné dohody mali presahovať výlučný rámec ciel a klásť dôraz na MSP; okrem toho súhlasí s Komisiou, že obchodná politika môže fungovať, len ak sa Európa bude aj naďalej zameriavať na odstraňovanie prekážok pri dokončovaní jednotného trhu;

3.

víta záväzok Komisie, podľa ktorého bude každá významná iniciatíva v oblasti obchodnej politiky predmetom posúdenia vplyvu na udržateľnosť; pripomína význam vykonávania hodnotení ex post a zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu a hodnotenia vrátane primeranej konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami sú nevyhnutné na vytváranie dobrých a transparentných obchodných politík založených na dôkazoch;

4.

vyzýva Komisiu, aby včas predložila posúdenie vplyvu na rozpočet EÚ a štrukturálne politiky financované EÚ (európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii atď.), ktorý môžu mať opatrenia na liberalizáciu obchodu plánované v dohodách o voľnom obchode alebo vyplývajúce z mnohostranných dohôd, ako je napríklad otázka udelenia štatútu trhového hospodárstva Číne;

5.

zdôrazňuje, že opatrenia financované z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sú často koncipované krátkodobo, a vyzýva, aby sa pristúpilo k väčšej koordinácii s ostatnými politikami EÚ, najmä politikou súdržnosti, s cieľom zabezpečiť, že súčasné regionálne rozdiely v EÚ nielenže nebudú ďalej narastať, ale sa budú zmenšovať;

6.

uznáva hospodársky význam regulačnej harmonizácie, keďže sa prostredníctvom nej znižuje počet právnych predpisov, ktoré obchodní partneri pri dohodách musia dodržiavať. Zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť, aby sa zachovala takáto harmonizácia obchodných dohôd EÚ alebo aby sa zlepšovali normy týkajúce sa spotrebiteľov, životného prostredia a ochrany práv pracovníkov;

7.

Očakáva od Európskej komisie, že zabezpečí transparentnosť pokiaľ ide o jej ambiciózne plány na budúce medzinárodné obchodné dohody. V tejto súvislosti upozorňuje na svoju ambíciu redefinovať vzťahy EÚ s africkými partnermi, krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku, ako aj zintenzívniť obchodnú spoluprácu v rámci susedskej politiky EÚ;

8.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu MSP ako nosného piliera regionálneho a miestneho rozvoja a tým aj súdržnosti EÚ ako celku a pripomína, že náklady na krížové plnenie medzinárodných noriem sú pre MSP zvyčajne vyššie ako pre nadnárodné spoločnosti. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia dáva MSP dôležité miesto vo svojej stratégii, tým že upozorňuje na ťažkosti, ktorými môžu čeliť v oblasti liberalizácie obchodu a žiada, aby boli miestne a regionálne orgány trvalo zapájané do plánovaného dialógu Komisie a členských štátov o osobitných potrebách MSP;

9.

zdôrazňuje, že tri kľúčové zásady účinnosti, transparentnosti a hodnôt môžu byť niekedy protichodné a súhlasí s argumentom uvádzaným v oznámení, podľa ktorého by obchodná politika mala zvážiť a prípadne aj podporiť mnohé ďalšie politické oblasti, a preto je potrebné, aby sa viac objasnil spôsob, akým by sa to mohlo uviesť do praxe, pričom zároveň zdôrazňuje, že hospodárske záujmy sa nesmú nadradiť potrebe zabezpečiť rovnaký prístup k verejným službám;

10.

zdôrazňuje, že pri zriaďovaní medzinárodného investičného súdu je potrebné zabezpečiť, aby počas prechodného obdobia, kým medzinárodný investičný súd v plnej miere nahradí všetky mechanizmy urovnávania investičných sporov ustanovené v obchodných dohodách EÚ, hospodárske záujmy neprevažovali nad právom príslušných verejných orgánov poskytovať verejné služby na základe vhodnej kombinácie, ktorú považujú za potrebnú;

11.

víta vyhlásenie Komisie z 29. februára 2016, že kapitola o ochrane investícií dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (CETA) nadväzuje na prvky reformovaného prístupu, ktorý navrhuje EÚ, na transparentnejší systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom a stanovuje:

12.

víta postoj Komisie k verejným službám, podľa ktorého obchodné dohody EÚ nesmú ani v budúcnosti brániť verejným orgánom na žiadnej úrovni v poskytovaní, podporovaní alebo regulovaní verejných služieb a nesmú členským štátom stanovovať povinnosť privatizovať akékoľvek služby alebo im brániť v rozšírení rozsahu verejných služieb;

13.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia mať kedykoľvek možnosť rozhodovať o poskytovaní služieb všeobecného záujmu bez ohľadu na to, ako sa tieto služby budú realizovať a financovať;

14.

víta závery Rady dohodnuté na zasadnutí Rady pre obchod 27. novembra 2015, pretože predstavujú veľmi vyvážený prístup, ktorý presúva dôraz, ale nie podstatu obchodnej politiky v súlade so zahraničnou politikou EÚ;

15.

sa domnieva, že územný rozmer stratégie by mal zabezpečiť, aby mali miestne a regionálne orgány v celej EÚ spravodlivý prospech z rastu a investičných možností, ktoré sa očakávajú od dohôd o voľnom obchode a od obchodných dohôd vo všeobecnosti, tak ako sú opísané v oznámení. Treba tiež zdôrazniť, čo môžu dohody o voľnom obchode znamenať v súvislosti s aktivitami na miestnej úrovni financovanými z verejných zdrojov pre zachovanie organizačnej slobody a miestnej samosprávy;

16.

žiada, aby sa v súlade s článkami 14 a 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a protokolom (č. 26) o službách všeobecného záujmu z rozsahu pôsobnosti obchodných dohôd, o ktorých sa bude rokovať, vyňali súčasné a budúce služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu (o. i. služby v oblasti dodávky vody, služby zdravotnej a sociálnej starostlivosti, systémy sociálneho zabezpečenia a vzdelávania, nakladanie s odpadom a verejná doprava);

17.

sa nazdáva, že existuje jasne identifikovaná potreba vypracovať a predložiť na regionálnej a miestnej úrovni programy na internacionalizáciu MSP, ktoré budú zapájať zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni. Patrí sem aj identifikácia nedostatkov na podporu zmenšovania nerovností a negatívnych vplyvov, ktoré môže liberalizácia obchodu priniesť do určitých regiónov;

18.

považuje za dôležité pripomenúť, že pri obchode a investíciách ide nielen o liberalizáciu trhov, prostredníctvom ktorej sa stimuluje hospodárska súťaž a inovácie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť Európy, čo môže prispieť k vytváraniu pracovných miest a rastu, ale aj o nevyhnutný rozvoj všetkých regiónov v snahe posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a blahobyt všetkých občanov;

19.

víta skutočnosť, že v rámci novej stratégie sa kladie dôraz na hodnoty EÚ a že sa podporujú základné európske hodnoty, ako sú udržateľný rozvoj a ľudské práva v obchodných dohodách, nazdáva sa však, že tieto hodnoty by sa mali konkretizovať;

20.

uznáva, že vďaka zbližovaniu v oblasti regulácie v rámci dohôd o voľnom obchode sa môže na odvetvovej úrovni odstrániť zbytočná duplicita postupov a požiadaviek na udeľovanie licencií, čo vedie k rovnocenným výsledkom. Zároveň je dôležitá presná formulácia v textoch dohôd s cieľom vyhnúť sa neskorším sporom, resp. treba vypracovať úplný „pozitívny“ zoznam služieb, ktoré sú predmetom dohôd o obchode so službami;

21.

víta skutočnosť, že oznámenie sa zameriava na nevyužitý potenciál MSP a na potrebu poskytnúť im cielenú podporu, počnúc skutočnou obchodnou politikou;

22.

konštatuje, že zbližovanie v oblasti regulácie je mimoriadne vhodné na vytváranie príležitostí v oblasti internacionalizácie a na začleňovanie MSP do globálnych hodnotových reťazcov;

23.

sa domnieva, že vyvážený výsledok v citlivých tradičných sektoroch, akým je poľnohospodárstvo, by mal byť cieľom vo všetkých dohodách EÚ o voľnom obchode, ktoré by sa mali zamerať na uznanie kvalitných výrobkov a presadzovať ich ochranu pred falšovaním na medzinárodnej úrovni;

24.

súhlasí s tým, že zintenzívnenie diskusie o obchodnej politike EÚ je príležitosťou na lepšie zapojenie všetkých zainteresovaných strán do prípravy, prerokovania a realizácie našich rozličných iniciatív v tejto oblasti. V porovnaní so súčasným stavom je však zároveň na tento účel potrebné zabezpečiť širšiu transparentnosť;

25.

žiada, aby sa prijali posilnené opatrenia na podporu udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom obchodných dohôd, iniciatív viacerých zainteresovaných strán, ako aj nad ich rámec, s dôrazom na voľný, spravodlivý a etický obchod, ochranu životného prostredia, pracovné práva, dôstojné pracovné podmienky, ako aj ľudské práva, zdravie a ochranu spotrebiteľa, dobré životné podmienky zvierat, zabezpečenie ochrany kultúrnej rozmanitosti a podporu rozvoja prostredníctvom obchodu vrátane programu pomoci obchodu („Aid for Trade“) a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

26.

poukazuje na to, že obchodné dohody by mali poskytnúť rovnaké príležitosti pre všetky členské štáty a regióny EÚ, vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských území EÚ, ako aj pre všetky relevantné sektory vrátane priemyslu, poľnohospodárstva a služieb. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že Rada zdôrazňuje potrebu uľahčiť a zlepšiť integráciu európskych spoločností, najmä malých a stredných podnikov, do globálnych hodnotových reťazcov;

27.

víta záväzok Komisie prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie transparentnosti a očakáva, že v záujme zviditeľnenia budú nasledovať konkrétne opatrenia, ako napr. požiadavka na transparentnosť vo vzťahu k rokovacím pozíciám, aj od strán, s ktorými sa vedú rokovania. Stavia sa však kriticky k tomu, že oznámenie sa nezameriava na podstatnejšie problémy v oblasti transparentnosti tvorby obchodnej politiky na úrovni členských štátov EÚ, napríklad ako boli formulované ciele obchodnej politiky pred začatím rokovaní, t. j. v štádiu, keď 28 členských štátov stanovilo mandát;

28.

zdôrazňuje, že práva spotrebiteľov v EÚ musia byť v rámci obchodných diskusií vyváženejšie aj nad rámec otázky zachovania súkromia, bezpečnosti spotrebiteľov a ich právo na informácie o výrobkoch. Základné prvky ochrany spotrebiteľa, ktorými sú informácie, transparentnosť a sloboda výberu, musia byť rešpektované a chránené;

29.

rovnaká pozornosť by sa mala venovať vyvážajúcim aj nevyvážajúcim MSP, tak aby sa zabezpečilo, že liberalizácia obchodu a obchodnej politiky EÚ sa nebude obmedzovať výlučne na tie MSP, ktoré prispievajú k vývozu členského štátu;

30.

vyzýva vyjednávačov EÚ, aby presadzovali začlenenie kapitoly o malých podnikoch do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ;

31.

sa domnieva, že zníženie regulačných nákladov by pozitívne prispelo k väčšej podpore malých stredných podnikov, aby mohli preraziť na nových trhoch, na ktorých duplicitné systémy medzi obchodnými partnermi mimo dohôd o voľnom obchode pôsobia ako prekážky vstupu a pomáhajú väčším etablovaným spoločnostiam udržovať si monopolné postavenie na trhoch;

32.

podporuje liberalizáciu trhu ako účinnú protiváhu nízkej úrovne investícií, ktorá pôsobí stimulujúco na svetové hospodárstvo v čase, keď je miera zadlženia naďalej vysoká;

33.

konštatuje, že oznámenie Komisie kladie veľký dôraz na bilaterálne dohody o voľnom obchode, vyslovuje sa však za to, aby EÚ ešte dôraznejšie presadzovala svoju obchodnú politiku v rámci viacstranného programu vo WTO;

34.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že kladením väčšieho dôrazu na bilaterálnu obchodnú agendu sa podporuje vytváranie hospodárskeho bloku a diskriminačná a deregulačná hospodárska súťaž na úkor hospodársky slabších krajín s obmedzenou vyjednávacou schopnosťou;

35.

poukazuje na to, že čoraz zložitejší systém noriem a obchodných pravidiel je nevýhodný pre všetkých a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súčinnosť medzi dvojstrannými, viacstrannými a mnohostrannými dohodami, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako aj konzistentnosť v rámci nich. Nové dohody by sa takisto mali riadiť zásadami jasnosti, transparentnosti a zjednodušenia;

36.

žiada, aby obchodná politika EÚ osobitne zvážila podporu obchodu v odvetviach, v ktorých EÚ zohráva v celosvetovom meradle vedúcu úlohu, napríklad v sektore ekologických technológií;

37.

žiada, aby boli regióny a miestne a regionálne obchodné komory alebo rovnocenné organizácie so zastupiteľskou resp. multiplikačnou funkciou primerane informované o výzvach a príležitostiach, ktoré ponúka zvýšený objem medzinárodného obchodu. Osobitne dôležité je to pre MSP, keďže tieto podniky väčšinou nemajú k dispozícii dostatočný objem prostriedkov potrebný na to, aby mohli samostatne sledovať vývoj vo svetovom obchode;

38.

sa domnieva, že obchodná politika by mala byť koherentnejšia s politikami zameranými na pomoc rozvojovým krajinám bez toho, aby sa stratila so zreteľa snaha o strategický rozvoj a trvalý rast EÚ;

39.

zdôrazňuje, že pracovné normy vrátane ôsmich základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce sa musia rovnako uplatňovať vo všetkých kapitolách obchodných dohôd a že tieto dohody musia obsahovať revíznu doložku, ktorá zmluvnej strane umožní odstúpiť od dohody alebo prerušiť záväzky v prípade porušenia pracovných a sociálnych noriem;

40.

vo vzťahu k investičným dohodám zdôrazňuje, že prioritu majú záväzky v oblasti ochrany legitímnych verejných politických opatrení pred výzvami, ktoré prinášajú dohody o voľnom obchode, keďže tieto dohody by nemali brániť členským štátom, aby prijímali legitímne verejné politické opatrenia, ako je napríklad boj proti spotrebe tabaku;

41.

zdôrazňuje, že diskusie o riešení sporov medzi investorom a štátom (ISDS) a o systéme investičných súdov (ICS) sú zložitou oblasťou a požaduje, aby sa právne spory týkajúce sa dodržiavania obchodných dohôd riešili prostredníctvom verejných súdov v sídle a jazyku žalovanej strany a podľa platného práva jej krajiny, pričom musí byť možné podať odvolanie. Postup urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi by mal vychádzať z postupu, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na úrovni WTO;

42.

vyzýva preto Komisiu, aby do zriadenia systému investičných súdov zaistila, že sa mechanizmy na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom vychádzajúce z doložky najvyšších výhod nebudú uplatňovať neobmedzene mimo rozsahu príslušnej obchodnej dohody;

43.

poukazuje na to, že je potrebné, aby mali obchodné dohody, dokonca aj po tom, ako budú dohodnuté a ratifikované, zabudovaný mechanizmus (napr. v podobe určitého regulačného orgánu dohľadu), ktorý umožní technické úpravy, ako aj revíznu doložku na prípadné preskúmanie príslušnej dohody a tiež ustanovenie, ktoré umožní kedykoľvek odvolať rozhodnutia o liberalizačných opatreniach (a to a aj v prípade rozhodnutí miestnych a regionálnych orgánov, ktoré spadajú do ich právomoci);

44.

takisto je dôležité, aby subjekty zastupujúce EÚ a obchodného partnera/obchodných partnerov v tomto orgáne boli dobre informované a aby bolo zaručené vyvážené zastúpenie záujmov;

45.

zdôrazňuje, že je dôležité vyvíjať úsilie zamerané na zjednodušenie obchodu so všetkými ostatnými krajinami, s ktorými EÚ nemá uzatvorenú dohodu o voľnom obchode;

46.

súhlasí s názorom, že nové vyváženie pomerného príspevku vyspelých krajín a rozvíjajúcich sa ekonomík do systému je kľúčovou požiadavkou, aby bolo možné v budúcnosti napredovať;

47.

zdôrazňuje, že žiadna obchodná dohoda EÚ nesmie mať v porovnaní s aktuálnym stavom za následok zníženie úrovne ochrany spotrebiteľa, životného prostredia alebo sociálnej a pracovnoprávnej ochrany v Európskej únii a v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho musí byť možné, aby sa táto úroveň ďalej rozvíjala. Odporúča, aby sa tieto zásady ďalej posilnili a aby sa jasne stanovilo, že to platí aj pre oblasť bezpečnosti výrobkov a ochrany zdravia, zvierat a údajov. Očakáva, že sa zabezpečí manévrovací priestor aj pre Európsku úniu a parlamenty a vlády členských štátov, čím sa zároveň zaručí, aby mali obyvatelia možnosť demokraticky uplatniť svoj vplyv;

48.

požaduje opatrenia na podporu spotrebiteľov v kontexte cezhraničného obchodu s tovarom a službami s tretími krajinami, napríklad v podobe online asistenčných služieb, ktoré poskytujú informácie alebo poradenstvo v súvislosti so spormi;

49.

súhlasí so začlenením protikorupčných ustanovení do obchodných dohôd ako ďalšie opatrenie, ktoré má zabezpečiť, aby všetky podniky a spotrebitelia mohli ťažiť z výhod, ktoré ponúka dohoda, čím by sa znížili regionálne rozdiely;

50.

sa domnieva, že Výbor regiónov zohráva veľmi dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby bol prínos obchodných dohôd citeľný na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj pri skúmaní tých dohôd, ktoré nemajú výraznejší prínos na miestnej úrovni;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zahrnula verejné obstarávanie do medzinárodných obchodných dohôd a zároveň poskytla pákový efekt v rokovaniach s cieľom reagovať na nesúlad medzi otvorenosťou trhov verejného obstarávania EÚ a reštriktívnymi postupmi hlavných obchodných partnerov;

52.

víta revidovaný návrh Európskej komisie týkajúci sa nástroja medzinárodného obstarávania (1) a zdôrazňuje, že tento nástroj môže prispieť k boju proti korupcii v tretích krajinách; okrem toho požaduje vyvážené využívanie nástroja s cieľom zabrániť tomu, aby sa používal na ochranu alebo uzavretie trhov verejného obstarávania EÚ;

53.

zdôrazňuje osobitné potreby európskych MSP a ťažkosti, ktorým môžu čeliť pri účasti na trhoch verejného obstarávania tretích krajín; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že nástroj sa nebude vzťahovať na ponuky predložené európskymi MSP, a skutočnosť, že jeho uplatňovanie sa bude obmedzovať na zákazky presahujúce určitú prahovú hodnotu.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/43

1.

zdôrazňuje, že jednotný trh ako základ voľného obehu tovaru, služieb a kapitálu a voľného pohybu osôb v Európskej únii (EÚ) predstavuje najvýznamnejší hospodársky úspech EÚ a pomohol zvýšiť prosperitu a zamestnanosť. Na to, aby pracoval lepšie, a na dosiahnutie cieľov rastu a zamestnanosti stanovených v článku 3 stratégie Európa 2020, ako aj úloh uvedených v Zmluve o EÚ týkajúcich sa udržateľného rozvoja, konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti treba viac hospodárskych a štrukturálnych reforiem. Zároveň trvá na tom, že jednotný trh je neoddeliteľne prepojený so Schengenskou dohodou o voľnom pohybe osôb a s dobudovaním európskej hospodárskej a menovej únie (1). Domnieva sa preto, že dobudovanie jednotného trhu a jeho uplatňovanie v praxi majú nesmierny význam z hľadiska plného využívania jeho potenciálu;

2.

súhlasí, že na dosiahnutie efektívnejšieho fungovania aktualizovanej stratégie jednotného trhu je potrebné zamerať sa na tieto tri oblasti: 1. tvorba príležitostí pre spotrebiteľov, odborníkov a podniky; 2. podpora a zabezpečenie modernizácie a inovácie v Európe; 3. zabezpečenie jej uplatňovania v praxi s cieľom zlepšiť každodenný život spotrebiteľov a podnikov. Cieľom tejto integrovanej stratégie zameranej na tri oblasti je vyrovnať sa s výzvami, ktoré vznikajú ako spoločný následok globalizácie a technologických zmien a iba postupného prispôsobovania sústav vzdelávania a odbornej prípravy;

3.

podporuje výzvu Európskeho parlamentu začleniť pilier jednotného trhu do európskeho semestra so systémom umožňujúcim pravidelné monitorovanie a hodnotenie integrácie jednotného trhu a obsahujúcim súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, referenčné porovnávanie, partnerské hodnotenie a výmenu osvedčených postupov (2);

4.

nazdáva sa, že zámerom stratégie jednotného trhu je doplniť iniciatívy EÚ v oblasti investícií, konkurencieschopnosti a prístupu k financiám, vnútorného energetického trhu, digitálneho jednotného trhu a mobility pracovných síl, ako aj to, aby ju tieto iniciatívy dopĺňali, a preto ľutuje, že oznámenie Komisie nesprevádza návrh na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov, ktorý mal byť jednou z hlavných iniciatív tejto Komisie v boji proti sociálnemu dampingu a za posilnenie práv pracovníkov a zabezpečenie kolektívneho vyjednávania ako rámca pre pracovnoprávne vzťahy. Táto situácia by nemala viesť k nesúladu medzi plánom prehĺbenia jednotného trhu a iniciatívami potrebnými na zlepšenie podmienok mobility pracovných síl a mala by sa riešiť v rámci legislatívnych postupov k návrhu Európskej komisie, ktorým sa mení a dopĺňa smernica o vysielaní pracovníkov (smernica 96/71) zverejnená 8. marca;

5.

zdôrazňuje, že jednotný trh je prierezovou politikou, ktorá sa týka mnohých odvetvových politík EÚ. Preto by očakával, že Komisia vo svojom oznámení na tému Zlepšovanie jednotného trhu jednoznačnejšie vymedzí jej interakciu najmä s obchodnou politikou a politikou hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o obchodnú politiku, bolo by opodstatnené očakávať, že pred udelením štatútu trhového hospodárstva Číne (do konca roku 2016) bude v oznámení ohlásená plánovaná analýza hospodárskeho, sociálneho a územného vplyvu tohto rozhodnutia, ako aj jeho vplyvu na jednotný trh;

6.

vyzýva na dokončenie jednotného digitálneho trhu, ktorý má potenciál preklenúť tzv. digitálnu priepasť medzi regiónmi a ešte viac zlepšiť prístup k informáciám, priniesť zvýšenie efektívnosti a zaviesť lepšie podnikateľské a administratívne modely. Zdôrazňuje, že elektronický obchod a elektronické verejné obstarávanie prinášajú hmatateľné výhody pre spotrebiteľov, elektronická verejná správa uľahčuje občanom a podnikom dodržiavanie predpisov v prípade obchodovania online a prístup k pracovným miestam a obchodným príležitostiam, čím prispieva k hospodárskemu rastu;

7.

poukazuje na osobitnú úlohu európskych zoskupení územnej spolupráce ako cezhraničných aktérov pri zabezpečovaní jednotného trhu, ako aj iných cezhraničných štruktúr, akými sú európske zoskupenia hospodárskych záujmov a európske družstvá. Tieto štruktúry sú laboratóriami jednotného trhu a môžu pomôcť určiť prekážky jednotného trhu, keďže sú schopné vymedziť a riešiť problémy na miestnej úrovni, akými sú verejné obstarávanie, cezhraničné zmluvy, dvojité zdanenie zamestnancov, rozhodné právo, ochrana spotrebiteľa a cezhraničné služby;

8.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom priamych odkazov na remeslá a konkrétnych opatrení pre remeselné podniky, hoci ich je viac ako šestnásť miliónov a zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných miest a v hospodárskom rozvoji;

9.

znovu opakuje, že na zistenie účinkov politík EÚ potrebujú členské štáty a Európska únia vykonávať posúdenia územného vplyvu ako štandardnú prax pri tvorbe politík, ako aj pri plánovaní a uskutočňovaní odvetvových politík (3).

10.

víta ohlásenú iniciatívu Komisie o Európskom programe pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov vrátane usmernení o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v tomto novom odvetví, jej cieľ podporiť jeho potenciál z hľadiska udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj jej úmysel preskúmať, do akej miery sú ustanovenia smernice o službách, smernice o elektronickom obchode a acquis v oblasti ochrany spotrebiteľov EÚ uplatniteľné na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a či je potrebná ďalšia regulácia, najmä pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie a zamestnanecké práva pracovníkov, normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zdaňovanie a udeľovanie povolení. Opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že pri akejkoľvek prísnej regulačnej iniciatíve by sa mal uplatniť odvetvový prístup a pri vypracúvaní regulačných opatrení by sa malo zohľadniť kritérium rozsahu pôsobnosti iniciatívy za hospodárstvo spoločného využívania zdrojov;

11.

poukazuje na to, že by sa mali uskutočniť ex ante posudzovania mestského a územného vplyvu, ktoré by sa mali vypracovať v úzkom partnerstve so všetkými úrovňami vlády v záujme určenia metodických protokolov. Konštatuje, že posúdenia by sa mali navrhnúť tak, aby sa zbytočne nezaťažovalo šírenie a rozvoj nových činností a nevytvárala ďalšia záťaž každodennej činnosti existujúcich podnikov nezávisle od ich veľkosti.

12.

podporuje zámer Komisie predložiť iniciatívy zamerané na zníženie veľkého zaťaženia, ktoré pre začínajúce podniky a MSP predstavuje registrácia na účely DPH a povinnosti súvisiace s jej vykazovaním, najmä pri cezhraničnom podnikaní, a upozorňuje, že zjednodušenie požiadaviek na MSP a mikropodniky týkajúcich vykazovania DPH tiež patrí medzi príležitosti, o ktorých sa na základe konzultácie výboru v apríli 2014 s podnikateľskými regiónmi roka (EER) zistilo, že si vyžadujú uskutočniť ďalšie kroky; To je dôležité najmä pre maloobchod, hotelierstvo a gastronómiu, kde môže záujmu malých prevádzkovateľov pôsobiť cezhranične brániť nadmerná byrokracia, čo zasa môže znevýhodniť rôzne kategórie spotrebiteľov;

13.

uznáva, že faktor podpory MSP zohral úlohu zásadného významu, keď im umožnil prístup k financovaniu, a dúfa, že tento nástroj bude predĺžený aj na nastávajúce roky;

14.

víta zámer Komisie predložiť legislatívny návrh o obchodnej platobnej neschopnosti s cieľom zaručiť podnikateľom druhú príležitosť. Je pravdepodobné, že tento prístup podporí podnikanie a inováciu v Európe, keďže podnikatelia pôsobiaci v prostredí, ktoré nestigmatizuje zlyhanie, sa budú púšťať do inovatívnejších projektov, avšak poznamenáva, že právny rámec pre platobnú neschopnosť musí zaručiť podporu len pri zodpovednom preberaní rizika a zabezpečiť veriteľom istotu a spravodlivosť;

15.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala účinné uplatňovanie opatrení na transpozíciu smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách členskými štátmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a začala urýchlene konať vo veci porušenia predpisov v prípade, ak sa smernica neuplatňuje správne, keďže MSP často nedokážu vymáhať voči dominantnej spoločnosti alebo verejnému orgánu práva, ktoré im podľa smernice prináležia;

16.

nabáda Komisiu, aby uplatňovala zásadu najprv myslieť v malom, teda aby pripravovala legislatívne návrhy len vtedy, keď je to skutočne potrebné, a so zreteľom na najmenšie podniky, a žiada, aby monitorovala účinné uplatňovanie a zavádzanie zásady „len raz“ členskými štátmi, aby sa znížilo zbytočné administratívne zaťaženie pre MSP a občanov;

17.

vyzýva Komisiu, aby umožnila priamu účasť na podnikateľskom riziku a prístup k inovatívnym nástrojom na obstarávanie rizikového kapitálu, akým je crowdfunding;

18.

vyzýva Komisiu, aby poskytla MSP lepšie a ľahšie dostupné informácie, a to prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú.

19.

zdôrazňuje význam väčšieho otvárania trhov so službami v Európe vzhľadom na pomerne nízku úroveň cezhraničného obchodu so službami, narastajúci význam služieb z hľadiska podielu na HDP a zamestnanosti v regiónoch a mestách Európy a tendenciu k väčšej integrácii služieb v hodnotovej ponuke priemyslu, a uznáva úsilie Komisie o otvorenie trhov so službami v rámci možností smernice o službách. Takisto zdôrazňuje, že pri ďalšom otváraní trhov so službami by sa mali zachovať už dosiahnuté právne a kvalitatívne normy;

20.

súhlasí, že na jednej strane treba posúdiť a riešiť právne medzery a na druhej strane problém prekrývajúcich sa alebo protichodných právnych predpisov v určitých oblastiach jednotného trhu a odstrániť pretrvávajúce prekážky vo voľnom obehu a voľnom pohybe, ktoré bránia európskym podnikom a spotrebiteľom, aby naplno využívali potenciál jednotného trhu;

21.

odporúča, aby „analytický rámec, ktorý budú môcť členské štáty použiť pri preskúmavaní existujúcich právnych predpisov […] alebo navrhovaní nových“ zahŕňal kritériá na označenie odvetvia ako „prioritného odvetvia“. V oznámení sa naozaj neuvádzajú dôvody, prečo by sa mali niektoré služby uprednostniť (4).

22.

uznáva, že trvalé zrušenie Schengenskej dohody by so sebou prinieslo značné dôsledky pre sedem hospodárskych oblastí: HDP, obchod, priame zahraničné investície, zamestnanosť, mobilitu, spotrebu a MSP, ako zdôraznila nedávna štúdia Európskeho parlamentu predložená Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany jednotného trhu a významných výdobytkov posledných rokov má preto zásadný význam zachovanie týchto predpisov (5).

23.

podporuje odhodlanie Komisie modernizovať systém noriem v spolupráci s európskymi subjektmi činnými v oblasti normalizácie, keďže normy sa pri podpore integrácie trhu osvedčili ako veľmi účinné vďaka ich vplyvu na náklady priemyslu, interoperabilitu, prístup na trhy a vývoz. Akákoľvek reforma noriem musí zohľadniť aj potreby malých a stredných výrobcov;

24.

víta, že Komisia predstavila 16. marca 2016 oznámenie s názvom Výzvy, ktorým čelí oceliarsky priemysel, hoci by očakával oznámenie Komisie na tému jednotného trhu, ktoré by sa venovalo už krokom nadväzujúcim na Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe z júna 2013, keďže výzvy, ktorým čelí oceliarsky priemysel, sa týkajú mnohých aspektov jednotného trhu. Upozorňuje na skutočnosť, že sa bude výzvami, ktorým čelí oceliarsky priemysel, zaoberať v osobitnom stanovisku, ktoré bude vychádzať predovšetkým z uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov (6);

25.

ako už upozornil vo svojom nedávnom stanovisku (1), opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby predložila legislatívny návrh o ochrane zemepisných označení nepoľnohospodárskych produktov v EÚ, čo by prispelo k posilneniu vnútorného trhu zvýšením rozpoznateľnosti výrobkov a garantovaním kvality;

26.

berie na vedomie, že princíp vzájomného uznávania je z hľadiska produktov, na ktoré sa nevzťahujú normy EÚ, zásadný, no jeho uplatňovanie je nestabilné a je potrebné ho zlepšiť, aby bolo možné stanoviť predvídateľnejší právny rámec pre voľný obeh produktov. Bolo by teda žiaduce, aby boli pre spotrebiteľov zároveň zabezpečené správne informácie o týchto výrobkoch, boli riadne identifikované kvalitné výrobky a bol uvádzaný ich pôvod;

27.

vyzdvihuje svoju podporu prijatiu opatrení, ktoré vzhľadom na rastúci výskyt zakázaných a nevyhovujúcich produktov zamedzia ich vstup na trh EÚ, pretože tieto produkty narúšajú hospodársku súťaž a ohrozujú spotrebiteľov. Prísne monitorovanie falšovateľskej činnosti by dodalo praktický obsah cieľu „vytvárať príležitosti pre spotrebiteľov a podniky“, najmä pre MSP.

28.

víta všeobecný postoj vysvetlený v oznámení v súvislosti s verejným obstarávaním; konkrétne podporuje nadväzovanie kontaktov medzi prvostupňovými orgánmi zodpovednými za preskúmanie, a tiež podporuje technickú pomoc pre členské štáty a lepšie monitorovacie nástroje, čo by malo pomôcť aj miestnym a regionálnym orgánom pri vykonávaní predpisov o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti poukazuje na úlohu, ktorú by mohli v oblasti verejného obstarávania zohrávať znalostné strediská ako zdroje pomoci, poradenstva a informácií;

29.

takisto súhlasí so zásadou o zriadení mechanizmu dobrovoľných posúdení ex ante týkajúceho sa veľkých infraštruktúrnych projektov, uvažuje však, prečo Komisia stanovila taký vysoký strop – 700 miliónov EUR, a preto navrhuje, aby sa tento strop výrazne znížil, najmä vzhľadom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 10/2015 na tému „Úsilie riešiť problémy s verejným obstarávaním vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti by malo zintenzívnieť“;

30.

žiada však, aby registre zákaziek, resp. nástroje na rozbor údajov, s ktorými Komisia počíta na účely transparentnosti, boli urobené tak, aby to verejným zadávateľom nespôsobovalo dodatočné náklady. Vďaka verejným obstarávaniam, ktoré sa od určitej hodnoty zákazky musia vypisovať pre celú EÚ, disponuje Európska komisia značným objemom údajov, takže sú zbytočné ďalšie celoeurópske vykazovacie a štatistické povinnosti;

31.

víta úsilie Komisie neustále skúmať vykonávanie smernice o službách v krajinách EÚ a uskutočňovať množstvo hodnotení (tzv. partnerských preskúmaní) s cieľom odstrániť pretrvávajúce prekážky cezhraničného obchodu so službami v EÚ s osobitným zreteľom aj na problém tzv. geo-blokovania digitálnych služieb. Zastáva však názor, že výsledok týchto hodnotení by nemal byť pre Komisiu dôvodom na to, aby uviedla, že preskúmanie alebo zmena smernice o službách sa neplánujú;

32.

pripomína, že jednotné kontaktné miesta sú hlavným prvkom smernice o službách. Smernica však nepokrýva viacero aspektov, ktoré sa týkajú poskytovania služieb (napr. vysielanie pracovníkov, daňové otázky, ustanovenia o sociálnom zabezpečení, odborné kvalifikácie). Tieto aspekty by ale mali byť súčasťou informačnej služby jednotného kontaktného miesta, ak má byť jednotné kontaktné miesto skutočne prínosom. Okrem toho by bolo dôležité, aby sa informácie poskytovali okrem štátneho jazyka ešte aspoň v angličtine;

33.

domnieva sa, že iniciatíva týkajúca sa pasu služieb by sa mala obmedziť na služby regulované smernicou 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, t. j. nemala by sa vzťahovať na poskytovateľov verejných služieb, ktorí nevykonávajú komerčné činnosti alebo na služby, ktoré nemajú cezhraničný dosah a podliehajú predpisom na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

34.

víta iniciatívu Komisie zabrániť diskriminácii spotrebiteľov a podnikov v cezhraničnom obchode, hlavne v obchode on-line, trvá však na tom, že určité úľavy, konkrétne cenové zvýhodnenia, ktoré nie sú pre jednotný trh relevantné, môžu byť vyhradené určitým využívateľom služieb, ak sa vychádza z oprávnených a objektívnych kritérií.

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie sa neuvádza žiaden návrh týkajúci sa sociálneho hospodárstva, hoci zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom a hospodárskom vývoji EÚ, keďže ho tvoria dva milióny podnikov vrátane združení, družstiev a vzájomných spoločností a vytvára 11 miliónov pracovných miest, t. j. predstavuje 10 % všetkých podnikov v Európe a 6 % zamestnaného obyvateľstva; vzhľadom na to pripomína, že „[vyzval] Európsku komisiu, aby predložila právny rámec, ktorý by obsahoval súbor spoločných definícií rôznych európskych foriem sociálneho hospodárstva, napr. družstiev, nadácií, vzájomných spoločností a združení, s cieľom umožniť spoločnostiam sociálneho hospodárstva, aby tak mohli pôsobiť na bezpečnom právnom základe a využívať výhody vnútorného trhu a voľného pohybu […]“ (2);

36.

domnieva sa, že sociálne hospodárstvo musí byť podporované nielen stanovením všeobecného právneho rámca na európskej úrovni, ale aj vypracovaním vhodných programov financovania;

37.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje žiaden návrh, ktorý by sa týkal služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, napr. v súvislosti s kvalitou požiadaviek, najmä pokiaľ ide o sociálnu a územnú súdržnosť, hoci článkom 14 Zmluvy o fungovaní EÚ by sa na to poskytol právny základ, a vyjadruje znepokojenie, že pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pozornosť Komisie sa obmedzuje len na záležitosti týkajúce sa štátnej pomoci, hoci tieto služby zohrávajú kľúčovú úlohu na vnútornom trhu; Trvá na tom, že v ustanoveniach o službách všeobecného hospodárskeho záujmu má obrovský význam, aby povinnosť poskytovať službu vo verejnom záujme bola založená na transparentných usmerneniach a účinných kontrolách, a zameriavala sa na poskytovanie skutočne kvalitných a nákladovo efektívnych služieb, a preto žiada, aby Európska komisia v rámci rozdelenia príslušných právomocí medzi EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány zvýšila svoje úsilie s cieľom stimulovať v EÚ služby všeobecného hospodárskeho záujmu, aby sa zvýšila kvalita života európskych občanov na všetkých úrovniach;

38.

konštatuje, že uplatňovanie spoločného rámca ustanovení o udeľovaní koncesií od apríla 2016 je mimoriadne citlivou otázkou v oblasti infraštruktúrnych služieb (prístavy, železnice, diaľnice) a má kľúčový význam z hľadiska dokončenia jednotného trhu, pretože spravodlivá hospodárska súťaž je nevyhnutnou podmienkou lepšieho zaručenia práva spotrebiteľa a maximalizácie prínosu pre spotrebiteľa, podnik, ktorému bola udelená koncesia, i zadávajúci orgán;

39.

žiada, aby sa zohľadnil ostrovný charakter a odľahlosť, pokiaľ ide o obchodné nevýhody, a to najmä o dodatočné náklady na dopravu.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/49

1.

súhlasí so zásadou tohto programu podpory, ktorého cieľom je na dobrovoľnej báze a na základe žiadosti poskytovať technickú pomoc členským štátom na štrukturálne reformy v oblastiach patriacich do spoločných právomocí Európskej únie a členských štátov; domnieva sa, že nevyhnutným predpokladom úspechu tohto programu je účinná koordinácia s programami technickej pomoci existujúcimi na úrovni EÚ a prijímajúcich členských štátov a aktívna účasť regionálnych a miestnych orgánov na tejto koordinácii v záujme väčšieho územného zamerania programu;

2.

domnieva sa, že zlepšovanie administratívnych kapacít na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni členských štátov, ktoré žiadajú o pomoc, musí byť hlavným cieľom tohto programu pomoci a musí sa stať aj parametrom prebiehajúcej revízie stratégie Európa 2020;

3.

žiada, aby program vychádzal z jednotného strategického dokumentu Únie na zlepšenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít verejných orgánov na všetkých úrovniach verejnej správy; vyzýva Komisiu, aby navrhla takýto jednotný dokument, v ktorom sa okrem iného musia transparentným a spravodlivým spôsobom stanoviť kritériá, ktoré budú prijaté na určenie poradia priority opatrení programu a prideľovania dostupných zdrojov, ako aj kritériá a mechanizmy koordinácie existujúcich opatrení tak na úrovni Únie (aj v rámci tohto programu), ako i na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity a zásady proporcionality, zaručení autonómie rôznych úrovní územnej správy a zohľadnení ich osobitostí. Na tomto základe sa vypracujú jednotné dokumenty rovnakého druhu pre prijímajúce členské štáty v spolupráci s členskými štátmi a v súlade so zásadou partnerstva;

4.

zdôrazňuje, že podľa platného rozdelenia právomocí a kompetencií každého členského štátu, ako aj na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú často adresované miestnym a regionálnym orgánom, musí byť program dostupný aj miestnym a regionálnym orgánom; vyzýva Komisiu, aby sa ubezpečila, že je to tak, a to napríklad tým, že overí, či v prípade, že žiadosti o technickú pomoc predložené miestnymi orgánmi sa týkajú oblastí kompetencií regionálnych alebo miestnych orgánov, overila, či do navrhovania daného projektu štrukturálnej reformy boli zapojené regionálne a miestne orgány v súlade s inštitucionálnou situáciou každej krajiny;

5.

domnieva sa, že návrh nariadenia sa zdá byť v súlade so zásadou subsidiarity, pokiaľ sa technická pomoc bude poskytovať v oblastiach, ktoré patria do spoločných právomocí Únie a členských štátov (pozri pozmeňovacie návrhy k odôvodneniu 6, článku 3 ods. 1 a článku 4). Keďže návrh je založený na dobrovoľnom mechanizme, nevyvoláva žiadnu otázku spojenú so zásadou proporcionality;

6.

považuje za nevyhnutné, aby sa program účinne koordinoval s programami a nástrojmi EÚ, ktoré spolufinancujú technickú pomoc v rámci štrukturálnych fondov [článok 59 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a tematický cieľ č. 11], Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ako aj v rámci odvetvových programov EÚ (Nástroj na prepájanie Európy, programy Horizont 2020, Európa pre občanov, Spravodlivosť a Práva, rovnosť a občianstvo);

7.

poukazuje na skutočnosť, že financovanie programu prostredníctvom prenosu rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov môže byť len prechodné riešenie. Okrem toho nesúhlasí s tým, aby tieto spôsoby financovania viedli k tomu, že sa politika súdržnosti podriadi európskemu semestru, pretože politika súdržnosti má vlastnú legitimitu zakotvenú v európskych zmluvách;

8.

zdôrazňuje, že na štrukturálne reformy neexistuje univerzálny recept a že osvedčené postupy môžu byť iba inšpiráciou pri hľadaní riešení, ktoré budú prispôsobené rôznym regionálnym a miestnym podmienkam a osobitostiam v členských štátoch, ktoré žiadajú o pomoc;

9.

podporuje výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v rámci vykonávania štrukturálnych reforiem a odporúča, aby sa posilnili partnerstvá medzi členskými štátmi v súvislosti s programom prostredníctvom zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sa vyznačujú podobnou sociálno-ekonomickou alebo geografickou situáciou, alebo v ktorých prebiehajú štrukturálne reformy cezhraničného charakteru;

10.

pripomína, že vysoká miera akceptovania štrukturálnych reforiem zo strany miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov a zainteresovaných aktérov občianskej spoločnosti v teréne je základnou podmienkou úspechu programu a toho, aby tento program prispel k zvýšeniu dôvery a presadzovaniu spolupráce medzi členským štátom, ktorý žiada o pomoc, Komisiou a ostatnými členskými štátmi;

11.

žiada, aby sa prostredníctvom podpory štrukturálnych reforiem venovala pravidelná pozornosť cieľom v oblasti udržateľného rozvoja, sociálneho začlenenia a prístupu k zdravotnej starostlivosti, zamestnanosti a odbornej prípravy v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. VR v tejto súvislosti žiada, aby sa pri hodnoteniach programu podpory, ktoré vykoná Komisia, zohľadnili aj iné ukazovatele ako HDP (6);

12.

domnieva sa, že na spolufinancovanie členských štátov v rámci programu podpory sa vzťahuje doložka o štrukturálnej reforme Paktu stability a rastu (7);

13.

zdôrazňuje, že tento program sa musí považovať za testovací program; odporúča, aby sa vykonalo jeho hodnotenie v dostatočnom predstihu pred začiatkom nasledujúceho programového obdobia, ktoré sa začne v roku 2021, aby sa rozhodlo, či je vhodné urobiť z neho stály program a ak áno, či je potrebné, uskutočniteľné a žiaduce vytvoriť fond s vlastnými zdrojmi určený na podporu štrukturálnych reforiem.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/62

1.

pripomína, že je dôležité zapojiť miestne a regionálne orgány do tejto problematiky, vzhľadom na ich maximálnu zaangažovanosť vo funkcii, ktorú vykonávajú v prvej línii boja proti zmene klímy, keďže sú svojou povahou inštitúciami, ktoré sú najbližšie k občanom a ako prvé majú zvládať núdzové environmentálne situácie.

2.

Vyzýva všetkých hlavných svetových aktérov (podniky, finančné spoločenstvo, vlády, OSN, mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť), aby spolupracovali so všetkými úrovňami verejnej správy v záujme skoordinovanej a účinnej reakcie na environmentálne núdzové situácie v súlade so závermi 21. zasadnutia konferencie zmluvných strán (COP 21) v Paríži. V tejto súvislosti berie na vedomie oznámenie COM(2016) 110 final s názvom Po parížskej konferencii, ktorému sa bude VR dôkladnejšie venovať v jednom zo svojich budúcich stanovísk. Vyjadruje však poľutovanie nad pomerne nevýraznou zmienkou o úlohe reformovaného ETS pri uplatňovaní parížskej dohody a nad chýbajúcim uznaním regionálneho rozmeru v rámci tohto procesu.

3.

Pokladá za úspech výsledok COP 21, pokiaľ ide o spoločnú vôľu spolupracovať na dosahovaní ambiciózneho cieľa, a podporuje rozhodnutie určiť preskúmanie cieľov každých päť rokov tak, aby boli vždy náležité. Zdôrazňuje však, že sa premeškala príležitosť usmerňovať na globálnej úrovni riziko presunu emisií zlúčenín uhlíka do iných krajín a vopred plánovať reakcie.

4.

Zdôrazňuje význam neustále silnejúcej integrácie medzi systémom ETS a politickými opatreniami na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. V tejto súvislosti poukazuje na potrebu zjednodušiť a harmonizovať predpisy v tejto oblasti.

5.

Smernica o EU ETS je platným politickým nástrojom EÚ v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. V navrhovanej pozmeňujúcej smernici sa v žiadnej súvislosti nespomína jej súlad so zásadou subsidiarity, pretože boj proti zmene klímy a jej dôsledkom je jednoznačne cezhraničnou záležitosťou, a preto ciele tejto smernice nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale skôr na úrovni EÚ. Navrhovaná pozmeňujúca smernica takisto neprekračuje rámec (formálny ani obsahový) nevyhnutný na dosiahnutie cieľa, ktorým je splniť záväzok týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 nákladovo efektívnym spôsobom, vďaka čomu spĺňa zásadu proporcionality.

6.

Uznáva za prioritné ciele stanovené v stratégii Európa 2020, a konštatuje, že sú určite zlučiteľné s cieľom zachovania silného, konkurencieschopného a pokrokového európskeho priemyslu, ktorý nevníma pravidlá ako trest, ale ako stimul k vyššej účinnosti a modernizácii. Žiada preto Európsku komisiu, aby uvažovala aj o vymedzení pojmu „uhlíková stopa“ výrobkov a zvážila spôsoby podpory udržateľnejšej spotreby.

7.

Zdôrazňuje, že je dôležité riešiť nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s kvótami, aby sa zabezpečilo, že cenu uhlíka väčšmi ovplyvnia strednodobé a dlhodobé znižovanie emisií, a aby sa podporili investície do nízkouhlíkových projektov. Poukazuje tiež na to, že keďže cieľom rezervy stability trhu je tiež plynulé fungovanie aukčnej ponuky emisných kvót počas prechodu medzi jednotlivými fázami obchodovania, zmeny navrhované v návrhu smernice by mali prispieť k odstráneniu dramatických výkyvov aukčného objemu kvót a k tomu, že sa množstvo dražených kvót rovnomerne rozloží na obdobie niekoľkých rokov.

8.

Víta návrh Európskej komisie na aktualizáciu súčasných právnych predpisov týkajúcich sa systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) a výber smernice ako právneho nástroja.

9.

Poukazuje na pripomienky Európskeho dvora audítorov, že sa vyskytli „významné nedostatky“ vo vykonávaní EU ETS, a uvádza odporúčania na zlepšenie integrity a vykonávania tohto systému, vrátane koncepcie priemyselnej účinnosti, ktorou by sa zabezpečila úplná konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.

10.

Pripomína, ako už zdôraznil v niektorých predchádzajúcich stanoviskách (1), že medzi problémy, ktoré sa doteraz vyskytli pri vykonávaní EU ETS, patrí i úroveň cien uhlíka, ktoré sa často nepovažujú za účinné. V tejto súvislosti je presvedčený, že cieľom EÚ by mala byť podpora správneho stanovovania cien na medzinárodnej úrovni a zabránenie kolísaniu cien v dôsledku výlučne špekulatívnych záujmov.

11.

Pripomína, že smernica, ktorou sa vytvára systém obchodovania s emisiami Európskej únie (EU ETS), je súčasťou komplexnejšieho systému opatrení a nemala by vylúčiť možnosť zavedenia „uhlíkovej dane“ pre jednotlivé štáty, s cieľom podporovať inovácie vytváraním konkurenčných výhod, ako už napríklad vo Švédsku a v Nórsku;

12.

Súhlasí so zásadou, že všetky odvetvia hospodárstva vrátane tých, na ktoré sa nevzťahuje EU ETS, by mali prispieť k dosiahnutiu zníženia emisií a zvýšiť udržateľnosť životného prostredia a zároveň zaručiť sociálnu udržateľnosť. Preto vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje EU ETS, vzhľadom na to, že tvoria viac než 50 % emisií. V tejto súvislosti navrhuje preskúmať možnosť revízie dotácií stanovených v rôznych sektoroch, s cieľom stimulovať trh, aby hľadal inovatívne a účinné riešenia, alebo rozšíriť počet odvetví zahrnutých do ETS, napríklad zahrnutím emisií z odvetvia dopravy (námornej a pozemnej) a z odvetvia stavebníctva.

13.

Dôrazne odporúča, aby sa reformné úsilie zameralo na harmonizáciu mechanizmov na kompenzáciu za nepriame priemyselné náklady v celej EÚ (s cieľom vyhnúť sa narušeniu vnútorného trhu zapríčinenému regionálnou hospodárskou súťažou) a na vytvorenie systému, ktorý by odmieňal najlepšie výsledky.

14.

Dúfa, že prijatie systému ETS v Číne plánované od roku 2017 (2) bude stimulom aj pre iných aktérov na svetovej scéne a urýchli zbližovanie smerom k hospodárstvu s nízkymi emisiami skleníkových plynov a povedie k postupnému zrušeniu systému bezodplatného prideľovania kvót. Ako alternatíva k bezodplatnému prideľovaniu kvót by sa mali zvážiť najmä rôzne formy podpory a stimulov na prechod od výroby energie z fosílnych palív na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

15.

Víta ochotu zlepšiť existujúce právne predpisy zvýšením ich transparentnosti prostredníctvom častejšie aktualizovaných, spoľahlivých a overených údajov. Preto žiada, aby boli technicky a hospodársky realistické referenčné hodnoty aktualizované pred obdobím obchodovania a aby sa zakladali na spoľahlivých priemyselných údajoch.

16.

Považuje za nevyhnutné, aby prideľovanie verejného financovania na ochranu klímy pokračovalo aj po roku 2020, a vyjadruje nádej, že získa ústredné postavenie vo finančnom rámci EÚ, a to už od strednodobého prieskumu naplánovaného pre hlavné európske programy financovania, najmä pre program Horizont 2020.

17.

Navrhuje, aby sa využívali páky európskej zahraničnej politiky a obchodnej politiky (najmä so zreteľom na dohody o voľnom obchode) na urýchlenie konvergencie tretích štátov do systému EU ETS, pričom treba presadzovať medzinárodný rámec, ktorý umožní dosiahnutie širších cieľov.

18.

Dúfa, že sa rozšírenie EU ETS aj na emisie z leteckej dopravy bude riešiť čo najskôr, čo by podporilo postupné znižovanie emisií aj vďaka technologickému pokroku, ktoré by európskym dopravcom poskytli konkurenčnú výhodu vo svetovom meradle a prvenstvo z hľadiska udržateľnosti.

1.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/72