1.6.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 194/3

Informácie, ktoré sa majú predložiť podľa článku 5 ods. 2

Založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS)

[nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19)]

(2016/C 194/03)

I.1. Názov, adresa a kontaktná osoba

Zaregistrovaný názov: Tisza Korlátolt Felelősségű Európai Területi Társulás.

Sídlo: 4600 Kisvárda, Szent László utca 7–11., Magyarország.

Kontaktná osoba: Oszkár Seszták, riaditeľ, +36 45500700.

Internetová adresa zoskupenia: hivatal@kisvarda.hu.

I.2. Trvanie zoskupenia

Trvanie zoskupenia: doba neurčitá.

Dátum zápisu zoskupenia: 26.10.2015.

Dátum zverejnenia:

II. CIELE

Všeobecným cieľom zoskupenia je v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti podporiť cezhraničnú spoluprácu medzi jej členmi.

Osobitným cieľom zoskupenia je, aby sa v súlade s medzivládnou dohodou začala realizovať cezhraničná spolupráca v uvedených oblastiach rozvoja:

a)	dopravná a komunikačná infraštruktúra;

b)	energetika;

c)	cestovný ruch;

d)	vzdelávanie a odborná príprava;

e)	vedecký výskum a vývoj;

kultúra;

g)	zdravotníctvo;

šport;

i)	ochrana a rozvoj povodia Tisy a jej vedľajších prítokov;

j)	logistika;

k)	podpora MSP;

l)	ochrana životného prostredia a prírody;

m)	poľnohospodárstvo;

n)	riešenie problémov obyvateľov žijúcich v pohraničných oblastiach.

III. ĎALŠIE ÚDAJE TÝKAJÚCE SA NÁZVU ZOSKUPENIA

Úplný názov v maďarčine: Tisza Korlátolt Felelősségű Európai Területi Társulás.

Skrátený názov alebo akronym: Tisza ETT.

Úplný názov v ukrajinčine: Європейське об’єднання територiального спiвробiтництва з обмеженою вiдповiдальнiстю ТИСА.

Skrátený názov alebo akronym: ЄOТС ТИСА.

Názov v angličtine: Tisza European Grouping of Territorial Cooperation Limited Liability.

Skrátený názov alebo akronym: Tisza EGTC.

IV. ČLENOVIA

IV.1. Celkový počet členov zoskupenia: 3.

IV.2. Štátna príslušnosť členov zoskupenia: maďarská a ukrajinská.

IV.3. Informácie o členoch

Oficiálny názov: Kisvárda Városi Önkormányzat.

Poštová adresa: 4600 Kisvárda, Szent László utca 7–11., Magyarország.

Kontaktné údaje:

Webová adresa:

Druh člena: regionálny orgán.

Oficiálny názov: Szabolcs–Szatmár–Bereg Megyei Önkormányzat.

Poštová adresa: 4400 Nyíregyháza, Hősök tere 5., Magyarország.

Kontaktné údaje:

Webová adresa:

Druh člena: regionálny orgán.

Oficiálny názov: Закарпатська обласна рада.

Poštová adresa: Закарпатська область, пл. Народна, 4 м. Ужгород, 88008 Україна.

Kontaktné údaje:

Webová adresa:

Druh člena: regionálny orgán.

1.6.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 194/6

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 194/05)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„ŠTAJERSKI HMELJ“

EÚ č.: SI-PGI-0005-01191 – 10.1.2014

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Názov

„Štajerski hmelj“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Slovinsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.8. Iné výrobky prílohy I k zmluve (koreniny atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Chmeľ je dužinatá popínavá trvalka. Ide o dvojdomú rastlinu, čo znamená, že jednotlivé rastliny tvoria buď výlučne samčie, alebo výlučne samičie kvetenstvá. Z hospodárskeho hľadiska sú významné len samičie rastliny, pretože šištice sa vytvárajú len na nich.

„Štajerski hmelj“ sa vyznačuje jemnou chmeľovou arómou s rastlinnými, ovocnými či kvetovými tónmi. „Štajerski hmelj“ zahŕňa slovinské odrody chmeľu uvedené v národnom zozname odrôd, predovšetkým Savinjski Golding, Aurora, Atlas, Ahil, Apolon, Bobek, Buket, Blisk, Celeia, Cekin, Cicero, Cerera, Dana, Styrian Gold, Styrian Eureka a Styrian Eagle. Najrozšírenejšími odrodami sú Aurora, Bobek, Celeia a Savinjski Golding, nové odrody Dana a Styrian Gold sú zastúpené v menšej miere. Odrody sú zatriedené do kategórií jemne aromatický a aromatický chmeľ (Aurora, Bobek, Celeia, Savinjski Golding) a horký chmeľ (Dana).

Slovinský ústav výskumu chmeľa a pivovarníctva (Inštitut za hmeljarstvo in pivovarstvo, IHPS) každoročne určuje priemerný obsah a zloženie esenciálnych olejov v čerstvo zozbieranom i sušenom chmeli pestovanom vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Odroda Aurora, ktorá sa teší najväčšej obľube, vykazovala v desaťročnom priemere (2005 – 2014) 1,4 ml esenciálnych olejov na 100 g sušených chmeľových šištíc, z čoho farnezén predstavoval relatívny podiel 6,1 % a linalol 0,8 %. Pomer α-humulénu a β-karyofylénu bol 3,1. Odroda Savinjski Golding v desaťročnom priemere (2005 – 2014) vykazovala 1,1 ml esenciálnych olejov na 100 g sušených chmeľových šištíc, z čoho farnezén predstavoval relatívny podiel 6,0 % a linalol 0,5 %. Pomer α-humulénu a β-karyofylénu bol 2,9.

Minimálny obsah esenciálnych olejov v chmeli „Štajerski hmelj“ je 0,5 ml na 100 g sušených šistíc.

Názov „Štajerski hmelj“, ktorý sa má zaregistrovať, sa vzťahuje na sušené chmeľové šištice a výrobky z nich v podobe chmeľových peliet a výťažkov. Všetky uvedené výrobky sa získavajú zo sušených chmeľových šištíc. Ako príklad tradičných výrobkov možno uviesť pelety typu 90, pelety typu 45 obohatené o lupulín a chmeľový extrakt získaný pomocou CO2 alebo etanolu.

Pelety typu 90 sa vyrábajú zomletím chmeľu a následným prelisovaním cez lisovaciu formu. Pelety typu 45 sa vyrábajú zomletím chmeľu, ktorý sa najprv preosial, aby sa odstránili časti šistíc, ktoré neobsahujú lupulín, a následne zmrazil.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby chmeľu „Štajerski hmelj“ vrátane sušenia chmeľových šištíc sa musia vykonávať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Pelety a výťažky sa môžu vyrábať aj mimo vymedzenej zemepisnej oblasti. Pri ich výrobe sa k sušeným chmeľovým šišticiam nesmú pridať žiadne látky.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Chmeľ „Štajerski hmelj“ sa musí označiť spoločným logom tohto chmeľu.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť, na ktorú sa CHZO vzťahuje, sa rozprestiera od západnej hranice regiónu Štajersko smerom na juhozápad a juh pozdĺž rieky Sáva. Na juhozápade ohraničuje oblasť štátna hranica s Chorvátskou republikou, na východe rieka Mura a na severe štátna hranica s Rakúskom.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Priaznivé podnebné a pôdne podmienky nielen už pred storočiami umožnili začať pestovať chmeľ v tejto oblasti, ale výrazne sa podpisujú aj na vysokej kvalite chmeľu „Štajerski hmelj“, a teda aj na jeho medzinárodnej reputácii a povesti.

Vymedzenou zemepisnou oblasťou preteká viacero riek (Savinja, Mislinja, Dráva a Mura), čo výrazne ovplyvňuje rast a rozvoj rastlín chmeľu „Štajerski hmelj“ i kvalitu produktu. Prevládajúcim typom pôd na náplavových terasách týchto riek sú stredne hlboké až hlboké eutrické kambisoly na piesočnatom štrku, ktoré sa zaraďujú medzi kambické pôdy. Ide o najvhodnejšie pôdy na pestovanie chmeľu. Ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rast a rozvoj chmeľových rastlín sú teploty. Chmeľu sa darí najlepšie v teplotnom rozmedzí 15 °C až 18 °C. Celá zemepisná oblasť, kde sa chmeľ pestuje, vykazuje toto optimálne rozmedzie. V rastovej fáze chmeľ potrebuje úhrn zrážok 500 mm až 600 mm. V zemepisnej oblasti v časte pestovania (apríl až september) je priemerný úhrn zrážok 690 mm.

Vymedzená zemepisná oblasť má veľký vplyv na pestovanie chmeľu, keďže podnebné podmienky, pôda a tradícia podmieňujú kvalitu, a teda aj reputáciu chmeľu „Štajerski hmelj“. Tento vplyv možno mimoriadne dobre pozorovať na odrode Savinjski Golding. Na konci 19. storočia sa z Anglicka doviezla odroda Fuggle. Po roku 1926, keď náchylnejšie odrody padli za obeť peronospóre viniča, sa rozšírilo pestovanie ekotypu odrody Fuggle nazvaného Savinjski Golding. Hoci Savinjski Golding patrí z genetického hľadiska do skupiny Fuggle, kvalita jej esenciálnych olejov sa líši od ostatných odrôd tejto skupiny. Príčinou sú vplyvy zemepisnej oblasti pestovania, ktoré sa prejavujú v zložení a kvalite olejov (Joh. Barth & Sohn GmbH). Z porovnania jednotlivých esenciálnych olejov ako zložiek viacerých vzoriek oboch odrôd vyplýva, že Savinjski Golding má nižšiu maximálnu hodnotu β-karyofylénu, a teda vyššiu maximálnu hodnotu pomeru α-humulénu a β-karyofylénu. Pomer α-humulénu a β-karyofylénu je jedným z hlavných ukazovateľov kvality arómy chmeľu. Maximálne hodnoty farnezénu a linalolu (ďalšie dva ukazovatele jemnej arómy chmeľu) sú pri ekotype Savinjski Golding vyššie než vo vzorkách Fuggle (čo IHPS počas svojej 60 ročnej činnosti potvrdil v mnohých zisteniach). Savinjski Golding je pritom presne tá odroda, ktorej „Štajerski hmelj“ vďačí za svoju reputáciu na celosvetovom trhu.

„Štajerski hmelj“ sa takmer výlučne (99 %) používa v pivovarníctve, pričom pivu dodáva charakteristickú horkú chuť a arómu, ktoré sú výsledkom pôsobenia horčín a esenciálnych olejov chmeľu. Na celom svete je známy vďaka svojej jemnej aróme a vysokému obsahu esenciálnych olejov, ktorý v určitých prípadoch dosahuje hodnotu až vyše 4,0 ml na 100 g sušených šištíc.

Kvalitu, teda vysoký obsah alfa-kyselín alebo esenciálnych olejov, rovnorodosť a stabilitu produktu sa podarilo ďalej vylepšiť cieleným šľachtením, výsledkom ktorého boli nové slovinské odrody chmeľu. Vysoký obsah alfa-kyselín a esenciálnych olejov vykazujú všetky typy produktu. Odroda Savinjski Golding otvorila cestu novým miestnym slovinským odrodám, ktoré zachovávajú charakteristickú príjemnú chmeľovú arómu s celou škálou rôznych ovocných a kvetinových nôt. Tieto odrody si na celom svete získali jedinečnú dobrú povesť a dodávajú pivu príjemnú plnú horkosť a kvalitnú chuť.

Na kvalite chmeľa sa podpisuje aj pestovanie rastlín z vysoko kvalitného množiteľského materiálu a materských rastlín, ktoré nie sú napadnuté žiadnymi vírusmi ani viroidmi.

Pestovanie chmeľu má v Slovinsku dlhú tradíciu, prvé zmienky o chmeli určenom pre pivovarníctvo pochádzajú z roku 1160 z urbára panstva Škofja Loka, ktoré patrilo k freisingskej diecéze. Intenzívnejší rozvoj zažilo pestovanie chmeľu po roku 1870.

Prvé podrobné pokyny týkajúce sa chmeľu v slovinskom jazyku pod názvom Priporočilo hmelja (Odporúčanie o chmeli) boli uverejnené v roku 1852 v periodiku Novice kmetijskih, obertnijskih in narodnih reči (Poľnohospodárske, remeselnícke a národné správy) (Dr Janez Bleiweiss, 15. február 1852).

V hospodárskej prílohe (Gospodarska priloga) štajerského hospodárskeho združenia z 12. augusta 1883 sa uvádza, že „Štajerski hmelj“ bol v rokoch 1881 a 1882 prvou odrodou, ktorá sa dostala v Norimbergu na trh.

Denník Jutro z 24. septembra 1929 priniesol správu, že „Štajerski hmelj“ na trhu v Štrasburgu 20. septembra 1929 dvakrát dosiahol cenu vyššiu, než sa platila za najlepšie alsaské odrody, čo dokazuje, že si „Štajerski hmelj“ aj v zahraničí začal získavať povesť, ktorú si zaslúži.

Mimo územia Slovinska je chmeľ „Štajerski hmelj“ známy predovšetkým pod anglickým názvom „Styrian hops“.

Jedným z exponátov ekomúzea venovaného pestovaniu chmeľa a pivovarníctvu v meste Žalec je brožúrka s názvom „Styrian hops“ z časov Juhoslovanského kráľovstva (1929 – 1945). V nej sa uvádza, že v Juhoslávii sa spotrebúvala len malá časť chmeľu „Štajerski hmelj“ a väčšina produkcie sa vyvážala do Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Kanady, Belgicka, Francúzska a na ďaleký východ. Ďalej sa v nej podrobne opisujú označenia a osvedčenia, ktoré záujemcovia majú vyhľadávať, aby si nezakúpili falšovaný výrobok.

V súčasnosti „Štajerski hmelj“ uvádzaný na trh pod názvom Styrian hops poznajú všetky vedúce i menšie pivovary na celom svete. Teší sa mimoriadnej obľube a na medzinárodných veľtrhoch a ochutnávkach, na ktorých sa zúčastňujú renomovaní degustátori, dosahuje uznanie ako jeden z najkvalitnejších chmeľov.

Mnohí zákazníci vďaka kvalite chmeľu „Štajerski hmelj“ nedajú dopustiť na výrobky z neho, ktoré sú neodmysliteľnou prísadou pri ich pivovarníckej činnosti. Slovinský obchod s chmeľom je orientovaný predovšetkým na vývoz, pričom sa na zahraničné trhy už mnohé roky vyváža až 95 % produkcie.

Chmeľ „Štajerski hmelj“ si povesť udržal do dnešných dní aj vďaka tradičným chmeľovým slávnostiam, akou je napríklad augustová chmeľová slávnosť v obci Braslovče (Praznik hmeljarjev v Braslovčah) či októbrová slávnosť (Hmeljarski likof) v meste Žalec, ako aj každoročná voľba chmeľovej princeznej a staršinu. Pred niekoľkými rokmi mesto Žalec otvorilo Ekomúzeum pestovania chmeľu a pivovarníctva, ktoré sa zameriava na tradíciu pestovania chmeľu v Slovinsku.

V súčasnosti o povesti chmeľu „Štajerski hmelj“ svedčia rozmanité zdroje (literatúra, webové stránky, rozhlasové a televízne vysielania atď.), pričom vo všetkých sa zdôrazňuje jeho kvalita a reputácia (ako príklad poslúži príspevok „Slohops, A small flower is a big industry for a Slovenian valley“, 7. 8. 2015, Ľubľana, webová stránka of RTV Slovenia).

Tim Hampson vo svojej publikácii World Beer (Dorling Kindersley, 2013, London, UK) uvádza, že pivo Greene King IPA bitter vďačí za pomarančovú a grepovú príchuť chmeľu „Štajerski hmelj“. V inom diele s názvom The Beer Book (Dorling Kindersley, 2008, 2015) tento autor uvádza, že „Štajerski hmelj“ je odroda, ktorú používa pivovar Lion Brewery v Srí Lanke.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.mkgp.gov.si/fileadmin/mkgp.gov.si/pageuploads/podrocja/Kmetijstvo/zascita_kmetijskih_pridelkov_zivil/SPEC_HMELJ_25_3_2016.pdf

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

1.6.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 194/9

Uverejnenie žiadosti o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012

(2016/C 194/06)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade s článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE NEPODSTATNEJ ZMENY

Žiadosť o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (2)

„HOLLANDSE MAATJESHARING“/„HOLLANDSE NIEUWE“/„HOLLÄNDISCHER MATJES“

EÚ č.: TSG-NL-02121 – 19.2.2016

CHOP ( ) CHZO ( ) ZTŠ ( X )

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Názov

Nederlandse Haringgroothandelsvereniging

Adresa

Vissershavenweg 27

2583 DJ Scheveningen

NEDERLAND

Tel.

+31 703549090

E-mail

info@dulk.nl

Nederlandse Haringgroothandelsvereniging už bola uznaná vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou ako „skupina“ v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Toto uznanie samo osebe znamená, že so zreteľom na požiadavky, ktoré uchádzači musia splniť, aby mohli byť označení ako „skupina“, má Nederlandse Haringgroothandelsvereniging v súvislosti s touto žiadosťou oprávnený záujem. Dôležitá je aj skutočnosť, že Nederlandse Haringgroothandelsvereniging vo svojom vzťahu k vnútroštátnym orgánom vždy zastupovala záujmy holandských veľkoobchodníkov so sleďmi.

2. Členský štát alebo tretia krajina

Holandsko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☐	Opis výrobku
—	☐	Dôkaz o pôvode
—	☐	Spôsob výroby
—	☐	Súvislosť
—	☐	Označovanie
—	☒	Iné: bod 3.2. – „Ide o názov, ktorý“ – opis

4. Typ zmeny (zmien)

—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nie je potrebná zmena uverejneného jednotného dokumentu.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej je potrebná zmena uverejneného jednotného dokumentu.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).
—	☒	Zmena špecifikácie registrovanej ZTŠ, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

5. Zmena (zmeny)

So zreteľom na opomenutie v pôvodnej žiadosti nie je marketingová kampaň „Hollandse Nieuwe“ v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

Preto chceme v odseku 3 „Dôvody zápisu do registra“ v bode 3.2. „Ide o názov, ktorý“ takto zmeniť opis používania pojmu „Hollandse Nieuwe“:

(pôvodné znenie)

Názov „Hollandse Nieuwe“ je v Holandsku zavedeným pojmom. Ide o starý tradičný názov, ktorý možno používať len pre tradičný výrobok, ktorý bol ulovený aj predaný v období od 1. mája do 31. augusta (vrátane) daného kalendárneho roka.

(nové znenie)

Názov „Hollandse Nieuwe“ je v Holandsku zavedeným pojmom. Ide o starý tradičný názov, ktorý možno používať len pre tradičný výrobok, ktorý bol ulovený v období od 1. mája do 31. augusta daného kalendárneho roka a ktorý možno pod uvedeným názvom predávať v období od 1. mája do 30. septembra toho istého kalendárneho roka.

Dôvodom, pre ktorý bola táto žiadosť o zmenu predložená tak skoro po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie1. októbra 2015, je skutočnosť, že na nasledujúcu rybolovnú sezónu chceme zabezpečiť zosúladenie obsahu vnútroštátnych predpisov na jednej strane a dokumentácie ZTŠ „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ na strane druhej.

ŠPECIFIKÁCIA VÝROBKU AKO ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY

„HOLLANDSE MAATJESHARING“/„HOLLANDSE NIEUWE“/„HOLLÄNDISCHER MATJES“

EÚ č.: TSG-NL-02121-19.2.2016

„Holandsko“

1. Názov (názvy) na zápis do registra

Požaduje sa zápis týchto názvov: „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“.

Požaduje sa aj zápis tohto názvu: „Holländischer Matjes“ v nemeckom jazyku.

2. Druh výrobku

Trieda 1.7. Čerstvé ryby, mäkkýše a kôrovce a výrobky z nich

3. Dôvody zápisu do registra

3.1. Ide o výrobok, ktorý

—	☒	sa vyznačuje spôsobom výroby, spôsobom spracovania alebo zložením, ktoré sa tradične používajú v prípade daného výrobku alebo danej potraviny,
—	☐	sa vyrába z tradične používaných surovín alebo prísad.

3.2. Ide o názov, ktorý

—	☒	sa tradične používa na označenie špecifického výrobku,
—	☐	vyjadruje tradičný alebo špecifický charakter výrobku.

Názov „Hollandse maatjesharing“ sa považuje za spoločný názov, pod ktorým je tradičný výrobok ulovený v období od 1. mája do 31. augusta (vrátane), t. j. v rybolovnej sezóne. „Hollandse maatjesharing“/„Holländischer Matjes“ možno pod uvedeným názvom predávať nielen do 31. augusta (koniec rybolovnej sezóny), ale aj po tomto dátume.

Uvedené názvy vyjadrujú špecifický charakter výrobku. Používajú sa na označenie sleďov maatjes (mladých nedospelých sleďov), ktorým boli odstránené žiabre a vnútornosti s výnimkou pankreasu (postup nazývaný kaken) alebo ktorým bola odstránená hlava, a ktoré boli následne naložené do slaného nálevu alebo nasolené nasucho tradičným holandským spôsobom používaným po stáročia. Takto upravené slede možno konzumovať potom, ako nastalo prirodzené dozrievanie za pôsobenia enzýmov. Termín „maatjesharing“ poukazuje na dosiahnuté štádium biologického vývoja sleďa; označuje sleďa uloveného v období od 1. mája do 31. augusta (vrátane) daného kalendárneho roka. „Maatje“ je skomolená forma názvu „maagdje“ (panenský): v čase výlovu sleďa ešte neboli vytvorené ikry ani mlieč. Termín „maatjesharing“ sám osebe preto označuje len surovinu. Slovo „Hollandse“ poukazuje na tradičnú metódu spracovania uvedenej suroviny, keďže sleď „maatjes“ môže byť spracovaný aj inými spôsobmi.

4. Opis

4.1. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov podľa bodu 1, vrátane jeho hlavných fyzikálnych, chemických, mikrobiologických alebo organoleptických vlastností, z ktorých vyplýva špecifický charakter výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

„Hollandse maatjesharing“ je zaužívaný názov pre minimálne trojročného sleďa (Clupea harengus). Ide o štíhlu, pomerne malú rybu s jednou krátkou plutvou na tmavomodrom chrbte. Kosti má mäkké. Maatjesharing má tieto ďalšie vlastnosti:

—	malé reprodukčné orgány (dĺžka 3 – 8 mm),

—	ikry ani mlieč nie sú voľným okom viditeľné,

—	vaječníky jasnočervenej farby; červenkasté/sivé semenníky,

—	priesvitnú bielu tukovú vrstvu,

—	biele mäso,

—	čerstvý, slaný, viac alebo menej vyzretý pach,

—	mäso vláčnej a tukovej konzistencie,

—	krémovú, mierne slanú, delikátnu chuť.

Špecifickosť

Špecifickosť „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ vyplýva z niekoľkých charakteristických znakov, konkrétne:

—	špecifický charakter sleďov „maatjes“ používaných ako surovina,

—	tradičný holandský spôsob odstraňovania žiabier a vnútorností okrem pankreasu alebo odstraňovania hlavy a následného nakladania ryby do slaného nálevu a dozrievania v ňom.

„Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ vďačia za svoje špecifické vlastnosti kombinácii použitia surového sleďa maatjes a tradičnej metódy jeho spracovania.

„Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ sa líšia od sleďa na spôsob „bokking“ tým, že na prípravu sleďa na spôsob bokking sa používa celý sleď, ktorý obsahuje mlieč alebo ikry a ktorý sa vyúdi a nasolí. Sleď na spôsob „bokking“ sa naloží do slaného nálevu alebo nasolí a potom sa vysuší a vyúdi. Takýto sleď sa pritom údi pri teplote nepresahujúcej 25 °C, pričom pri príprave „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ sa sleďovi odstránia žiabre a vnútornosti okrem pankreasu, alebo sa mu odstráni hlava, a potom sa naloží do slaného nálevu a zmrazí sa. Mlieč a ikry v sleďovi na spôsob „bokking“ považujú znalci za skutočnú delikatesu. Slede „maatjes“ používané na prípravu „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ obsahujú len nepatrné množstvo mlieča alebo ikier.

„Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ sa líšia od nakladaného sleďa alebo zavináča tým, že nakladané slede a zavináče sa pripravujú zo sleďov, ktoré vypustili mlieč alebo nasadili ikry a sú primalé na to, aby bolo možné ich pripraviť na spôsob „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“. Zavináč je porciovaný sleď zavinutý okolo uhorky (malej nakladačky) a cibuliek, spolu prichytený malou špajdľou.

4.2. Opis spôsobu výroby výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1, ktorý musia výrobcovia dodržiavať, a v relevantných prípadoch aj povaha a vlastnosti použitých surovín alebo prísad a spôsob prípravy výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

Ako sa uvádza v bode 4.1, „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ sa lovia na začiatku rybolovnej sezóny (máj až august vrátane) a spracúvajú sa jednou z ďalej opísaných metód.

Výber sleďov „maatjes“

Po výlove sleďa maatjes sa skontrolujú jeho charakteristické znaky uvedené v bode 4.1. Potom sa skontroluje, či je jeho tuková vrstva priesvitne biela. Na účel overenia si farby reprodukčných orgánov je potrebné sleďa rozrezať.

Ak daná vzorka dostatočne nenasvedčuje tomu, že je sleď vhodný na prípravu sleďa „maatjes“, sleď sa použije na iné účely.

Spracovanie

Celý postup spracovania, pozostávajúci z odstraňovania žiabier a vnútorností okrem pankreasu, nakladania do slaného nálevu a dozrievania, sa robí tradičným holandským spôsobom:

Sleďovi „maatjes“ je potrebné po výlove odstrániť žiabre a vnútornosti okrem pankreasu, alebo mu odstrániť hlavu. To sa môže urobiť na mori alebo na pevnine.

Spôsob nazývaný „kaken“ znamená, že sleďovi sa odstránia žiabre a vnútornosti s výnimkou pankreasu. Tento postup prípravy sa čoraz viac automatizuje, ale ešte stále sa môže robiť aj pomocou špeciálneho noža. To spôsobí, že krv z ryby úplne stečie; tým sa zabezpečí, že mäso zostane biele. V pankrease sa vytvárajú enzýmy, ktoré napomáhajú trávenie sleďa. Keď sleď zahynie, enzýmy spôsobia, že bielkoviny v rybe sa začnú meniť a začne sa enzymatické dozrievanie, ktoré dodáva sleďovi „Hollandse maatjesharing“ jeho veľmi osobitnú chuť, pach a konzistenciu. Počas dozrievania dochádza za pomoci pankreatických enzýmov k autolytickej premene rybieho mäsa s vysokým obsahom tuku.

Taký istý výsledok sa docieli, keď sa sleďovi odstráni hlava. Pri tejto metóde sa odreže celá hlava sleďa, zatiaľ čo pri prvej metóde (odstránenie žiabier a vnútorností okrem pankreasu) sa hlava ponecháva.

Z hľadiska vplyvu na proces dozrievania sú obe tieto techniky rovnako účinné.

Proces dozrievania

Slede, ktorým boli odstránené žiabre a vnútornosti okrem pankreasu, resp. hlava, dozrievajú v slanom náleve. Môže sa to robiť týmito spôsobmi:

—	ryba sa posype suchou soľou, tým sa z nej odvedie vlhkosť a krv a vytvorí sa tak prírodný nálev,

—	soľ sa rozpustí vo vode, aby vznikol nálev, do ktorého sa potom slede „maatjes“ naložia. Ako soľný roztok možno použiť aj morskú vodu s pridanou soľou.

Soľ nemusí spĺňať žiadne osobitné požiadavky. Proces zrenia sa začína naložením do soľného nálevu. Finálny produkt sa získa tým, že slede „maatjes“ dozrievajú štyri hodiny až štyri dni (v závislosti od veľkosti, hmotnosti a obsahu tuku) v kadiach, geletách alebo sudoch v soľnom náleve – podľa preferencií trhu. Veľké slede ostávajú naložené dlhšie ako malé slede. Soľ spomaľuje proces dozrievania, takže slede „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ možno uchovávať dlho bez toho, aby došlo k zmene ich vlastností (chuť).

Existujú tri rozličné spôsoby spracovania:

1.	Odstraňovanie žiabier a vnútorností okrem pankreasu na mori (zeegekaakte methode) – sleď sa takýmto spôsobom vyčistí a naloží do nálevu/nasolí ešte na mori, aby dozrievanie mohlo začať hneď. Následne sa sleď zmrazí.

2.	Odstraňovanie žiabier a vnútorností okrem pankreasu na pevnine (walgekaakte methode) – sleď sa chladí v morskej vode a ihneď po výlove sa vyloďuje a následne sa mu odstránia žiabre a vnútornosti okrem pankreasu, resp. hlava, a naloží sa do slaného nálevu/nasolí, nechá sa zrieť a zmrazí sa.

3.	Sleď sa najprv zmrazí (bez spracovania alebo triedenia) a potom sa na pevnine rozmrazí, aby ho bolo možné ďalej spracovať vyššie uvedenými spôsobmi a naložiť do soľného nálevu alebo posypať soľou, a následne sa začína proces zrenia.

Všetkými týmito metódami možno pripraviť chutného sleďa na spôsob „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“.

Zmrazenie sleďa je podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 povinné (3).

„Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ možno predávať buď porciovaného alebo neporciovaného. „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ možno porciovať buď ručne, alebo strojovo; proces dozrievania trvá jeden až sedem dní pri teplote 0 – 4 °C. V prípade rýb, ktorým boli odstránené žiabre a vnútornosti s výnimkou pankreasu, sa proces dozrievania môže uskutočniť pred zmrazením aj po ňom.

Kontroly

Obchodníci s rybami v súlade s tradíciou robia tieto kontroly (vyzretých) „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“:

1.	Ovoniavanie „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ (ktoré sú spravidla naložené v geletách). Pach musí byť čerstvý, nie zatuchnutý.

2.	Soľný nálev musí mať charakteristickú farbu a jasnosť. Soľný nálev treba ochutnať. Nasolený a vyzretý produkt nesmie mať pachuť.

3.	Kontrola „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ pohmatom. Pri tejto kontrole sa sleď posúva dozadu a dopredu medzi prstami. Sleď musí mať pevnú, pritom však vláčnu konzistenciu.

4.	Jeden alebo dva slede sa opatrne vyberú z gelety a naporciujú sa na účel posúdenia kvality. Skontroluje sa obsah ich žalúdka, či je v ňom planktón, a je potrebné posúdiť aj podkožný tuk.

Je tradíciou, že pred vydražením prvého súdka sa kontrola novo vylovených sleďov robí verejne. Napriek tomu každý obchodník s rybami vykoná pri nákupe „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ rovnakú kontrolu aj sám.

Okrem toho sa robia aj náhodné kontroly na overenie:

1.	či sa názov používa správne;

2.	či boli ryby vylovené v období od mája do augusta vrátane;

3.	či rybe boli odstránené žiabre a vnútornosti okrem pankreasu, resp. hlava, či je naložená do nálevu a vyzretá.

4.3. Opis kľúčových prvkov, z ktorých vyplýva tradičný charakter výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

Tradičný spôsob výroby

Historici ešte stále diskutujú o tom, či postup odstraňovania žiabier a vnútorností okrem pankreasu pri sleďoch vynašiel naozaj Willem Beukelzoon z Biervlietu. Historik Wierda, ktorý napísal knihu o vynálezoch a vynálezcoch, sa nazdával, že to bolo skutočne tak:

„Na myšlienku nasoliť sleďa a iné ryby prišiel len pred 300 rokmi istý rybár, Willem Beukelsen z flámskeho mesta Biervliet […]. Najprv odstránil sleďom žiabre aj vnútornosti okrem pankreasu, potom slede nasolil a naložil do sudov, a takto upravené ich vyložil. Tento muž, ktorý zomrel v roku 1397, mal v erbe dva nože (kaakmessen) používané na takýto spôsob spracovania sleďov. Stal sa známym a miestni obyvatelia dodnes ukazujú príchodzím jeho hrob. Panovník Karol V., ktorý sleďmi rozhodne nepohŕdal, […] si tak veľmi ctil pamiatku tohto muža, že v roku 1556 sa spolu so svojou sestrou Máriou, kráľovnou Uhorska, ktorá bola zároveň aj kráľovnou Francúzska, vybral na cestu do Biervlietu, aby tam navštívil jeho hrob a požehnal jeho dušu.“ (Wierda, Naauwkeurige Verhandelinge van de eerste Uytvindingen en Uytvinders, 1733)

Nie je dôležité, či tento spôsob úpravy sleďov naozaj vynašiel Beukelzoon, alebo či ho nezávisle od seba vyvinuli viacerí ľudia na rozličných miestach. V tých časoch ešte ľudia ani nechyrovali o pôsobení enzýmov, a preto ani nemohli pochopiť význam tohto objavu. V tých časoch sa slede takýmto spôsobom pitvali najmä na pevnine (A. de Boer, W. Klootwijk, Haring en zijn maatjes, 2004).

Rybolov sleďov v stredoveku pôvodne ovládali rybári z dánskej oblasti Scania (Skåne). Prelomom v dejinách lovu sleďov sa však stal rok 1384. Počas výročného Dňa hanzy (Hanzedag) odmietli hanzové mestá ďalej poskytovať služby holandským rybárskym lodiam. Dôsledkom toho bol úspešný zvrat v dejinách výlovu sleďov v prospech Holandska. Pre holandských rybárov loviacich slede, ktorí už odvtedy v Scanii, ale ani v Anglicku, neboli vítaní, sa jedinou alternatívou stalo spracovanie sleďov na palube lodí priamo na mori. Holanďania tak zdokonalili svoj produkt, ktorého kvalita napokon prekonala kvalitu sleďov zo Scanie:

„Skutočnosť, že okolnosti donútili Holanďanov pitvať a nasoliť slede na palube hneď po výlove, pravdepodobne výrazne zlepšila kvalitu a trvanlivosť takto spracovaných rýb.“ (Stam, Haring een liefdesgeschiedenis, 2011)

Stam vo svojej knihe zdôraznil význam solenia. Pôsobením soli sa spomaľuje rast baktérií, a práve to zohralo hlavnú úlohu pri zlepšovaní kvality uchovávania sleďov. Nasolenie v praxi znamenalo, že lode mohli zostať na mori dlhšie bez toho, aby sa ryby pokazili. Práve „pitvanie“ („schoonmaken“), respektíve odstraňovanie žiabier a vnútorností okrem pankreasu v konečnom dôsledku spôsobuje, že „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ je taký jedinečný produkt. Holandský výraz pre tento spôsob pitvania sleďov je odvodený od slova, ktoré znamená „žiabre“ (kaak), a „kaken“ označuje spôsob odstránenia vnútorností. Na tejto metóde je osobitné to, že na rozdiel od úplného vypitvania („strippen“) sa pri jej použití neodstránia všetky vnútornosti. Tento rozdiel má zásadný význam: kľúčovým faktorom pri príprave „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ je práve to, že v rybe sa ponechá pankreas. Táto zažívacia žľaza obsahuje enzýmy, ktoré štiepia bielkoviny a napomáhajú dozrievanie rybacieho mäsa. V sleďoch „maatjes“ sa na jar nachádza množstvo enzýmov. Vynájdenie tejto metódy v kombinácii s nasolením umožnilo rybárom používať väčšie lode a sprístupnilo im to vzdialenejšie loviská. V dôsledku toho bolo možné vyloviť a vylodiť väčšie množstvá rýb. To viedlo k vzrastu prosperity (Stam, 2011).

Holandskí rybári loviaci slede získali svoje renomé vďaka prechodu z uplatňovania tejto metódy na pevnine k jej používaniu na mori, ku ktorému ich donútil práve zákaz uložený v roku 1384. V situácii, keď holandskí rybári už neboli v Scanii vítaní, začali sleďov pitvať na mori a potom ich nasolili v sudoch. Zo sleďov, ktoré sú vypitvané na mori, krv lepšie stečie, čo je obrovskou výhodou. Zo sleďov, ktoré sú vypitvané na pevnine, steká krv horšie, lebo sa medzitým zrazila. Gurmáni vždy rozoznajú, či bol sleď spracovaný na pevnine alebo na mori. Spracovanie sleďov na mori znamenalo zásadný zvrat v rybolove sleďov a Holandsko tým veľmi veľa získalo. Toto odvetvie sa od roku 1450 rozvinulo do rybolovného priemyslu nazvaného „buisnering“, ktorý je od roku 1567 známy pod názvom „Groote Visscherij“ a zameria sa na komerčný rybolov sleďov vo veľkom rozsahu (Stam, 2011). Po dlhé desaťročia, až do roku 1857, mali mestá Schiedam, Vlaardingen a Maassluis (známe ako „tri mestá na rieke Maas“) monopol na túto metódu spracovania sleďov.

Tradičná surovina

Zníženie stavu populácií viedlo koncom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia k zavedeniu zákazu výlovu severomorského sleďa. Veľkoobchodníci sa následne presunuli z Holandska do Dánska. Dáni lovili v Skagerraku istý druh sleďa, ktorý sa veľmi podobá na severomorského sleďa „maatjes“. Metódu založenú na odstraňovaní žiabier a vnútorností okrem pankreasu a na dozrievaní sleďov v náleve Dáni ešte v tom období nepoznali. Holanďania uplatnili svoje odskúšané a osvedčené metódy spracovania aj na sleďoch v Jutsku. Výlov sleďov v Severnom mori bol znovu povolený po roku 1983, avšak len v obmedzenom rozsahu. Holanďania však aj naďalej kupovali a spracúvali dánske slede. Ešte stále išlo o toho istého severomorského sleďa, ktorého zvyklo loviť toľko holandských lodí. Holandskí obchodníci so sleďmi o niekoľko rokov neskôr rozšírili svoje pôsobenie na Nórsko a v menšom rozsahu aj na Škótsko. V Holandsku sa slávi Deň vlajok (Vlaggetjesdag). Pôvodne išlo o deň, keď vyplávala z prístavu flotila na výlov sleďov. Dnes sa týmto názvom označuje príchod „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“. Prvá reklama zameraná na Deň vlajok bola zverejnená v roku 1947. Vyplávanie flotily z prístavu malo symbolický význam a pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva predstavovalo zdroj optimizmu. Príchod „Hollandse maatjesharing“/„Hollandse Nieuwe“/„Holländischer Matjes“ znamenal svitanie na lepšie časy a Deň vlajok bol toho symbolom.

(1) Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17.

(2) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

1.6.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 194/15

Korigendum k aktualizácii prílohy II a tabuliek 1 a 2 prílohy IIIb, pokiaľ ide o uplatniteľné eurové hodnoty v súlade s článkom 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ

( Úradný vestník Európskej únie C 101 zo 17. marca 2016 )

(2016/C 194/07)

Na strane 1 v prílohe II v tabuľke:

namiesto:

	„najviac tri nápravy	najmenej štyri nápravy
EURO 0	1 478	2 478
EURO I	1 286	2 145
EURO II	1 119	1 866
EURO III	972	1 622
EURO IV a menej znečisťujúce životné prostredie	884	1 475

Mesačný a týždenný poplatok

Maximálne sadzby mesačných a týždenných poplatkov sú úmerné dobe používania infraštruktúry.

Denný poplatok

Denný užívateľský poplatok je rovnaký pre všetky kategórie vozidiel a predstavuje 13 EUR.“

má byť:

	„najviac tri nápravy	najmenej štyri nápravy
EURO 0	1 407	2 359
EURO I	1 223	2 042
EURO II	1 065	1 776
EURO III	926	1 543
EURO IV a menej znečisťujúce životné prostredie	842	1 404

Mesačný a týždenný poplatok

Maximálne sadzby mesačných a týždenných poplatkov sú úmerné dobe používania infraštruktúry.

Denný poplatok

Denný poplatok je rovnaký pre všetky kategórie vozidiel a predstavuje 12 EUR.“

Na strane 2 v prílohe IIIb:

namiesto:

„Tabuľka 1

Maximálne účtovateľné náklady znečistenia ovzdušia

Cent/Vozidlokilometer	Predmestské cesty (vrátane diaľnic)	Medzimestské cesty (vrátane diaľnic)
EURO 0	17,8	13,4
EURO I	12,2	8,9
EURO II	10,1	7,9
EURO III	7,9	6,8
EURO IV	4,5	3,5
EURO V po 31. decembri 2013	0	0
EURO V po 31. decembri 2013	3,5	2,3
EURO VI po 31. decembri 2017	0	0
EURO VI po 31. decembri 2017	2,3	1,2
Menej znečisťujúce ako EURO VI	0	0“

má byť:

„Tabuľka 1

Maximálne účtovateľné náklady znečistenia ovzdušia

Sumy v centoch/vozokilometer	Predmestské cesty (vrátane diaľnic)	Medzimestské cesty (vrátane diaľnic)
EURO 0	16,9	12,7
EURO I	11,7	8,5
EURO II	9,6	7,4
EURO III	7,4	6,4
EURO IV	4,3	3,2
EURO V po 31. decembri 2013	0	0
EURO V po 31. decembri 2013	3,2	2,2
EURO VI po 31. decembri 2017	0	0
EURO VI po 31. decembri 2017	2,2	1,1
Menej znečisťujúce ako EURO VI	0	0“

namiesto:

„Tabuľka 2

Maximálne účtovateľné náklady hluku

Cent/Vozidlokilometer

Deň

Noc

Predmestské cesty

(vrátane diaľnic)

1,22

2,23

Medzimestské cesty

(vrátane diaľnic)

0,23

0,35 “

má byť:

„Tabuľka 2

Maximálne účtovateľné náklady hluku

Sumy v centoch/vozokilometer

Deň

Noc

Predmestské cesty

(vrátane diaľnic)

1,17

2,12

Medzimestské cesty

(vrátane diaľnic)

0,22

0,32 “

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 194

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 59 1. júna 2016

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2016/C 194/01	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8027 – Investindustrial/Catelli/Artsana) ( 1 )	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2016/C 194/02	Výmenný kurz eura	2
	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2016/C 194/03	Informácie, ktoré sa majú predložiť podľa článku 5 ods. 2 – Založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 ( Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19 )]	3

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1154
JPY	Japonský jen	123,83
DKK	Dánska koruna	7,4376
GBP	Britská libra	0,76185
SEK	Švédska koruna	9,2910
CHF	Švajčiarsky frank	1,1044
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,3200
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,022
HUF	Maďarský forint	314,11
PLN	Poľský zlotý	4,3865
RON	Rumunský lei	4,5108
TRY	Turecká líra	3,2927
AUD	Austrálsky dolár	1,5366
CAD	Kanadský dolár	1,4530
HKD	Hongkongský dolár	8,6640
NZD	Novozélandský dolár	1,6516
SGD	Singapurský dolár	1,5367
KRW	Juhokórejský won	1 326,11
ZAR	Juhoafrický rand	17,5863
CNY	Čínsky juan	7,3363
HRK	Chorvátska kuna	7,4895
IDR	Indonézska rupia	15 180,41
MYR	Malajzijský ringgit	4,5940
PHP	Filipínske peso	52,149
RUB	Ruský rubeľ	73,5300
THB	Thajský baht	39,775
BRL	Brazílsky real	3,9850
MXN	Mexické peso	20,5185
INR	Indická rupia	74,9510

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2016/C 194/04	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8019 – Advent International/Nuplex Industries) ( 1 )	5
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2016/C 194/05	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	6
2016/C 194/06	Uverejnenie žiadosti o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012	9

	Korigendá
2016/C 194/07	Korigendum k aktualizácii prílohy II a tabuliek 1 a 2 prílohy IIIb, pokiaľ ide o uplatniteľné eurové hodnoty v súlade s článkom 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ ( Ú. v. EÚ C 101, 17.3.2016 )	15


	(1) Text s významom pre EHP