19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/1

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/2

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorý bol otvorený na podpis 9. decembra 2003 v Meride,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý bol otvorený na podpis 17. decembra 1997 v Paríži, a na odporúčania, ktoré ho dopĺňajú,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté na 3179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 8. mája 2001 s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (COM(2001)0252),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na súbor dokumentov Rady o uplatňovaní otázky ľudských práv a rodovej rovnosti v európskej bezpečnostnej a obrannej politike (1), a najmä na dokument Rady s názvom Všeobecné normy správania pre operácie EBOP (dok. 08373/3/2005),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na celosvetový akčný plán s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. októbra 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

—

so zreteľom na správu Európskej investičnej banky (EIB) s názvom Politika v oblasti prevencie korupcie, podvodov, tajných dohôd, nátlaku, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj v oblasti odrádzania od týchto javov, v činnosti Európskej investičnej banky (tzv. politika EIB v oblasti boja proti podvodom) prijatú v roku 2008,

—

so zreteľom na politiku a postupy Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v oblasti presadzovania, ktoré nadobudli účinnosť v marci 2009,

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať (HR/PUB/11/04),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (3),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv prijaté na 2914. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008,

—

so zreteľom na Dokument z Montreux o príslušných medzinárodných právnych záväzkoch a osvedčených postupoch štátov, ktoré sa týkajú činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností počas ozbrojených konfliktov, prijatý v Montreaux 17. septembra 2008,

—

so zreteľom na trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktorý bol otvorený na podpis 27. januára 1999, a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktorý bol otvorený na podpis 4. novembra 1999, a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999 a ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre protikorupčné orgány prijaté 26. –27. novembra 2012,

—

so zreteľom na parížske zásady pre národné inštitúcie pre ľudské práva (4),

—

so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky (5),

—

so zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (6),

—

so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact (7),

—

so zreteľom na medzinárodný kódex správania pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb,

—

so zreteľom na zmluvu o obchode so zbraňami prijatú na záverečnej konferencii Organizácie Spojených národov o zmluve o obchode so zbraňami, ktorá sa konala 18. – 28. marca 2013 v New Yorku (8),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0250/2013),

A.

keďže korupciu možno definovať ako zneužívanie zverenej právomoci na účely individuálneho alebo kolektívneho, priameho alebo nepriameho osobného zisku a keďže korupčné konanie zahŕňa trestné činy podplácania, sprenevery, ovplyvňovania, zneužitia funkcie a nezákonného obohacovania sa, ako je vymedzené v UNCAC; keďže s korupciou sú úzko späté podvody, vydieranie, zneužívanie rozhodovacej právomoci, zvýhodňovanie, nepotizmus, klientelizmus a nezákonné politické príspevky; keďže korupcia môže byť spojená s organizovanou trestnou činnosťou, ktorá sa odohráva pod kolektívnym vedením súbežne s verejnou mocou, a to najmä v prípade, že orgány nie sú schopné presadzovať právo;

B.

keďže korupcia vedie k pretrvávaniu a zhoršovaniu nerovnakých, nespravodlivých a diskriminačných výsledkov, pokiaľ ide o rovnaké uplatňovanie ľudských práv, či už občianskych, politických a hospodárskych alebo sociálnych a kultúrnych práv; keďže korupcia môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a neprimerane postihuje najviac znevýhodnené a marginalizované skupiny v spoločnosti, a to tým, že im znemožňuje mať rovnaký prístup k účasti na politickom živote, k verejným službám, spravodlivosti, bezpečnosti, pozemkom, pracovným miestam, vzdelaniu, zdraviu a bývaniu, a keďže korupcia osobitne vplýva na pokrok, pokiaľ ide o ukončenie diskriminácie, rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, pretože obmedzuje možnosti žien domáhať sa svojich práv;

C.

keďže korupcia môže poškodzovať hospodársky rozvoj štátov tým, že v niektorých prípadoch bráni obchodu a investíciám;

D.

keďže korupcia je súčasťou zásady dobrej správy vecí verejných, tak ako je presadzovaná a vymedzená v článku 9 ods. 3 a článku 97 dohody z Cotonou;

E.

keďže korupčné konanie a porušovanie ľudských práv sú zvyčajne späté so zneužitím moci, nedostatočným vyvodzovaním zodpovednosti a inštitucionalizáciou rôznych foriem diskriminácie; keďže ku korupcii dochádza vždy častejšie tam, kde sa ľudské práva nedostatočne presadzujú alebo sa nepresadzujú vôbec, a keďže korupcia často znižuje účinnosť inštitúcií a subjektov, ktoré za normálnych okolností vykonávajú kontrolu a zabezpečujú rovnováhu a majú zaisťovať dodržiavanie zásad demokracie a ľudských práv, ako sú parlamenty, orgány presadzovania práva, súdny a právny systém a občianska spoločnosť;

F.

keďže korupcia je zvyčajne hlboko zakorenená v mentalite spoločností, ktorými preniká, a akékoľvek úsilie o boj proti nej by sa malo sústreďovať predovšetkým na vzdelávací systém so zameraním na osoby v čo najranejšom veku;

G.

keďže štáty niekedy nekonajú, pokiaľ ide o predchádzanie korupcii vo verejnom a súkromnom sektore alebo jej trestanie, čo je v rozpore s ich medzinárodnými záväzkami podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a iných príslušných medzinárodných a regionálnych nástrojov v oblasti ľudských práv;

H.

keďže korupcia skresľuje objem a skladbu vládnych výdavkov, čím vážne narúša možnosti štátu využiť v čo najväčšej miere dostupné zdroje s cieľom plne uplatňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a keďže korupcia odvádza veľké sumy finančných prostriedkov z investícií do hospodárstva, a tak bráni zotavovaniu krajín, ktoré majú ekonomické problémy, vrátane členských štátov EÚ;

I.

keďže korupcia osôb s veľkou zodpovednosťou môže vyvolať veľkú neistotu a nestabilitu v príslušných štátoch, ktorá ohrozuje aj samotný štát;

J.

keďže podľa Svetovej banky korupcia predstavuje 5 % celosvetového HDP (2,6 bilióna USD), pričom v podobe úplatkov sa každoročne vyplatí viac než 1 bilión USD; a keďže korupcia zvyšuje náklady podnikania na celosvetovej úrovni až o 10 % a náklady na verejné obstarávanie v rozvojových krajinách až o 25 % (9);

K.

keďže Svetová banka odhaduje, že prostredníctvom korupcie na vysokých miestach sa z verejných rozpočtov rozvojových krajín odcudzí a v zahraničí ukryje 20 – 40 miliárd USD, čo zodpovedá 20 – 40 % oficiálnej rozvojovej pomoci (10);

L.

keďže v rokoch 2000 – 2009 rozvojové krajiny stratili kvôli nezákonným finančným tokom 8,44 bilióna USD, čo je desaťkrát viac, než získali v podobe zahraničnej pomoci; keďže za posledné desaťročie rozvojové krajiny prichádzali o 585,9 miliardy USD ročne prostredníctvom nezákonných tokov; keďže finančné prostriedky odcudzené každý rok prostredníctvom korupcie by postačili na to, aby sa 80-krát nasýtili hladujúci ľudia vo svete, zatiaľ čo úplatky a krádeže zvyšujú celkové náklady projektov na zaistenie bezpečnej pitnej vody a hygieny na celom svete až o 40 % (11);

M.

keďže vzhľadom na to, že korupcia ohrozuje konsolidáciu demokracie a presadzovanie ľudských práv, predstavuje naďalej hlavnú príčinu a katalyzátor konfliktov, rozsiahleho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a beztrestnosti v rozvojových krajinách a keďže súčasný stav korupcie a nezákonného obohacovania sa na pozíciách štátnej moci viedol k získavaniu a udržiavaniu moci, ako aj k vytváraniu nových milícií a k šíreniu násilia;

N.

keďže korupcia v súdnictve je v rozpore so zásadou nediskriminácie, s prístupom k spravodlivosti a s právom na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy, ktoré napomáhajú pri presadzovaní všetkých ostatných ľudských práv, a keďže korupcia vážne narúša nezávislosť, spôsobilosť a nestrannosť justície a verejnej správy, čím vyvoláva nedôveru vo verejné inštitúcie, oslabuje uplatňovanie zásad právneho štátu a podnecuje násilie;

O.

keďže poskytovanie verejných služieb dáva štátom možnosť napĺňať ich medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv vo forme zabezpečenia dodávok vody, potravín, zdravia, vzdelania, bývania, bezpečnosti a poriadku ako prvkov ľudského rozvoja a keďže verejné obstarávanie je živnou pôdou pre korupciu v prípade nedostatočnej otvorenosti, transparentnosti, informovanosti, hospodárskej súťaže, stimulov, jasných pravidiel a predpisov, ktoré sa prísne presadzujú, a neexistencie nezávislých mechanizmov monitorovania a uvaľovania sankcií;

P.

keďže rozšírená korupcia a chýbajúca transparentnosť, prístup k informáciám a neobmedzená účasť na rozhodovaní bránia občanom v tom, aby brali vlády a politických predstaviteľov na zodpovednosť a zabezpečili tak, že sa príjem spojený s prieskumom zdrojov a trhu použije na zaistenie ich ľudských práv; keďže vlády sú povinné vyvíjať maximálne úsilie v záujme boja proti korupcii vo verejných a súkromných podnikoch;

Q.

keďže obhajcovia ľudských práv, médiá, organizácie občianskej spoločnosti, odbory a investigatívni novinári zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti korupcii tým, že kontrolujú verejné rozpočty, monitorujú činnosť vlád a veľkých – predovšetkým nadnárodných – spoločností a financovanie politických strán, ponúkajú svoje skúsenosti a odborné znalosti v oblasti budovania kapacít a žiadajú transparentnosť a zodpovednosť; keďže novinári, ktorí informujú o korupcii a organizovanom zločine sú stále viac terčom útokov a prenasledovania zo strany organizovaných zločineckých skupín, tzv. paralelných veľmocí a verejných orgánov, a to najmä v rozvojových krajinách;

R.

keďže slobodná a nezávislá tlač a médiá na internete aj mimo neho majú zásadný význam pre zaistenie transparentnosti a kontroly, ktoré sú potrebné pre boj proti korupcii, a to tým, že vytvárajú platformu pre odhaľovane korupcie a poskytujú občanom a spoločnosti prístup k informáciám;

S.

keďže otvorené údaje a otvorená vláda posilňujú postavenie občanov tým, že im poskytujú prístup k informáciám o vládnom rozpočte a výdavkoch;

T.

keďže informátori sú aj napriek veľkému osobnému riziku nevyhnutní na odhaľovanie korupcie, podvodov, zlého hospodárenia a porušovania ľudských práv a keďže nedostatočná ochrana pred odplatou, kontroly informácií, právne predpisy o ohováraní a urážke na cti a nenáležité vyšetrovanie tvrdení informátorov môžu odradiť ľudí od toho, aby hovorili otvorene, a často môžu ohroziť ich osobnú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť ich rodín; keďže EÚ má povinnosť chrániť ich najmä pomocou čo najúčinnejšieho využívania nástrojov spolupráce, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

U.

keďže núdzové situácie a prichádzajúca pomoc poskytujú príležitosti na korupciu kvôli povahe týchto činností a zložitosti krokov a subjektov, ktoré ich vykonávajú, a keďže tieto „príležitosti“ zahŕňajú podplácanie, obštrukcie, vydieranie zamestnancov organizácií poskytujúcich pomoc, pochybenia zamestnancov organizácií poskytujúcich pomoc, podvody, nesprávne vedenie účtovníctva, spreneveru získanej pomoci a zneužívanie osôb v núdzi a živia všeobecný pocit beznádeje vo vzťahu k akýmkoľvek verejným orgánom; keďže zneužitie humanitárnej pomoci je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva;

V.

keďže 25 % všetkých vyšetrovaní, ktoré začal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), sa týka európskej vonkajšej pomoci tretím krajinám, a keďže v dôsledku týchto vyšetrovaní sa získalo späť 17,5 milióna EUR (12);

W.

keďže pomoc EÚ pre rozvojové krajiny môže vyjsť nazmar bez zavedenia systému, ktorý bude zahŕňať vykonávanie riadnych kontrol a zabezpečovanie rovnováhy v prijímajúcich krajinách, ako aj úplne nezávislé monitorovanie celého systému spojeného s využívaním finančných prostriedkov;

X.

keďže európske verejné banky, ktoré sú inštitúciami EÚ (EIB) alebo ktorých väčšinu akcionárov tvoria členské štáty EÚ (EBOR), sú údajne pri svojom pôsobení za hranicami Európskej únie zapletené do korupčných škandálov;

Y.

keďže darcovia pomoci a medzinárodné finančné inštitúcie ako Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF) by mali podporovať skutočnú reformu správy vecí verejných v dlžníckych krajinách a prispievať k účinnému boju proti korupcii, a to aj kritickým posudzovaním a riešením preukázaných rizík korupcie a znehodnocovania ľudských práv spojených s mnohými opatreniami zavedenými v súvislosti s programami štrukturálnych zmien, ako je privatizácia štátnych podnikov a zdrojov;

Z.

keďže obchodovanie s ľuďmi vo veľkej miere závisí od zložitých skorumpovaných sietí, ktoré zahŕňajú všetky zložky vlády, verejnej správy, presadzovania práva a súkromného sektora v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia obetí, a keďže korupcia oslabuje účinok činností subjektov bojujúcich proti obchodovaniu s ľuďmi vzhľadom na to, že k nej dochádza v radoch polície a justičných pracovníkov, pri zatýkaní a stíhaní páchateľov a pri poskytovaní právnej pomoci a ochrany svedkov obetiam obchodovania s ľuďmi;

AA.

keďže korupcia a závažné pochybenia ozbrojených síl, sektora obrany, orgánov presadzovania práva a mierových síl vážne ohrozujú život, fyzickú integritu, ochranu, slobodu a práva občanov v rozvojových krajinách a keďže sektor obrany a zadávanie verejných zákaziek v oblasti obrany sa naďalej vyznačujú neprijateľnou úrovňou korupcie a sú zvlášť udržiavané v tajnosti z dôvodu národnej bezpečnosti; keďže zadávanie zákaziek na dodávky zariadení bezpečnostnej ochrany by sa malo dôkladne kontrolovať;

AB.

keďže miera využívania súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností verejnými aj súkromnými subjektmi za posledných dvadsať rokov exponenciálne narástla a keďže tieto spoločnosti vzhľadom na povahu svojej činnosti mimoriadne ľahko podliehajú korupcii a boli obvinené z vážneho porušovania ľudských práv, a to aj napriek tomu, že pôsobia väčšinou v oblasti, ktorá je mimo prísneho dohľadu, a nezodpovedajú sa verejnosti, čo sa od ozbrojených síl väčšinou vyžaduje;

AC.

keďže miera vykonávania, využívania a účinnosti mechanizmov vzájomnej právnej pomoci a vymáhania majetku podľa kapitoly IV a V UNCAC zostáva medzi zmluvnými stranami dohovoru UNCAC naďalej nízka a keďže tieto zmluvné strany musia ešte v plnej miere splniť svoje záväzky týkajúce sa medzinárodnej spolupráce vyplývajúce z kapitoly IV („Medzinárodná spolupráca“) a V („Vymáhanie majetku“) dohovoru a konkrétnejšie musia ešte dostatočne splniť svoje záväzky v oblasti vzájomnej právnej pomoci podľa článku 46 UNCAC;

AD.

keďže slabo regulovaný a neprehľadný celosvetový obchod s konvenčnými zbraňami a muníciou podnecuje konflikty, korupciu, chudobu, porušovanie ľudských práv a beztrestnosť;

AE.

keďže ku korupcii na najvyšších miestach dochádza v rozvojových krajinách väčšinou s napomáhaním, ba dokonca s priamou podporou zo strany určitých podnikateľov, právnikov, finančných inštitúcií a verejných činiteľov v rozvinutých krajinách vrátane členských štátov EÚ a keďže tieto inštitúcie a korporácie poskytli, očividne nerešpektujúc nariadenie proti praniu špinavých peňazí prijaté na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, kanály na legalizáciu príjmov z korupcie v rozvinutých a rozvojových krajinách, na vytvorenie neprehľadných štruktúr a na ukrytie majetku v jurisdikciách umožňujúcich utajovanie informácií;

AF.

keďže prístup k protikorupčným politikám založený na ľudských právach posilňuje všeobecné povedomie o tom, že korupcia má okrem verejných finančných prostriedkov vplyv aj na individuálne práva a príležitosti občanov; keďže úzka spolupráca medzi medzinárodnými protikorupčnými hnutiami a hnutiami za ľudské práva zvýši povedomie verejnosti a nastolí požiadavku na otvorenosť, zodpovednosť a spravodlivosť a keďže spojenie korupčného konania s porušovaním ľudských práv vytvorí nové možnosti, ako konať, najmä v prípadoch, keď proti korupcii možno bojovať pomocou existujúcich národných, regionálnych a medzinárodných mechanizmov monitorovania dodržiavania ľudských práv;

1.

domnieva sa, že EÚ môže získať dôveryhodné a vplyvné vedúce postavenie v boji proti korupcii len vtedy, ak bude primerane riešiť problémy organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v rámci vlastných hraníc; v tejto súvislosti víta správu EÚ o boji proti korupcii, ktorú má predložiť Komisia; dúfa, že určenie oblastí v členských štátoch náchylných na korupciu, ktoré vykoná Komisia, pomôže zintenzívniť úsilie v oblasti boja proti korupcii, uľahčiť výmenu najlepších postupov, identifikovať trendy v EÚ a podnietiť partnerskú výmenu skúseností a dôkladnejšie dodržiavanie záväzkov prijatých na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby predložila politické iniciatívy EÚ v oblasti boja proti korupcii, ako napríklad akčný plán EÚ proti korupcii;

2.

v tejto súvislosti víta opätovné prerokovanie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, ktorého cieľom je fakticky ukončiť uplatňovanie bankového tajomstva; domnieva sa, že posilnenie regulácie a transparentnosti, pokiaľ ide o obchodné registre a registre trustov vo všetkých členských štátoch EÚ, je nevyhnutnou podmienkou boja proti korupcii v EÚ, ako aj v tretích krajinách; domnieva sa, že predpisy EÚ by mali nariaďovať povinnú registráciu všetkých právnych štruktúr a údajov o ich konečnom vlastníctve, ako aj zverejňovanie týchto informácií na internete s elektronickým označením a vo formáte, ktorý umožní ich vyhľadanie, aby boli bezplatne prístupné;

3.

zastáva názor, že EÚ by mala nasledovať príklad Spojených štátov, ktoré schválili zákon o právnej zodpovednosti za Sergeja Magnitského z roku 2012, a prijať podobný právny predpis na úrovni EÚ ako modelový a operačný rámec stanovujúci prepojenosť medzi korupciou a porušovaním ľudských práv; vyzýva preto Radu, aby prijala rozhodnutie, ktorým sa stanoví spoločný zoznam EÚ s menami úradníkov zapletených do smrti Sergeja Magnitského, následného krytia súdnymi orgánmi a pokračujúceho nepretržitého prenasledovania jeho rodiny; dodáva, že toto rozhodnutie Rady by malo zaviesť pre uvedených úradníkov cielené sankcie, ako napríklad zákaz vydávania víz v celej EÚ a príkaz na zmrazenie všetkých finančných aktív, ktoré oni sami alebo ich najbližší príbuzní môžu mať v Európskej únii; vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán s cieľom vytvoriť mechanizmus na zostavenie zoznamu a uloženie podobných cielených sankcií úradníkom v tretích krajinách (vrátane policajtov, prokurátorov a sudcov), ktorí boli zapojení do vážneho porušovania ľudských práv a súdnych manipulácií namierených proti informátorom, novinárom informujúcim o korupcii a aktivistom v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že kritériá na zahrnutie mien do zoznamu by mali byť založené na dobre zdokumentovaných, zhodujúcich sa a nezávislých zdrojoch a presvedčivých dôkazoch, pričom dané osoby by mali mať k dispozícii mechanizmy nápravy;

4.

v plnej miere podporuje záväzok EÚ zahrnúť do všetkých fáz svojich rozvojových politík koncepciu demokratickej zodpovednosti, teda účinnej a plnej účasti ľudí na navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní rozvojových stratégií a politík darcov a partnerských vlád; zastáva názor, že takáto politika podporuje účasť príjemcov programu, a preto prispieva k lepšiemu monitorovaniu a vyvodzovaniu zodpovednosti v boji proti korupcii; nabáda Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali zásadu, že ich programy rozvojovej pomoci budú podmienené dodržiavaním medzinárodných noriem v oblasti korupcie, a aby do zmlúv o verejnom obstarávaní začlenili doložku o boji proti korupcii, ako to odporúča OECD; žiada, aby Komisia naďalej podporovala vysokú úroveň transparentnosti pomoci v digitálnych, strojovo čitateľných formátoch a uplatňovala spoločnú normu s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť tak s inými darcami, ako aj – najmä – v súlade s potrebami prijímajúcich vlád;

5.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie toho, aby sa kombinovaním nástrojov zvýšila účinnosť finančných prostriedkov venovaných na rozvoj, je nutné preskúmať správu týchto nástrojov s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť kritérií výberu projektov a zodpovednosť voči spoločnosti ako celku; pripomína, že stanovenie kritického počtu minimálnych požiadaviek kladených na výber, monitorovanie a hodnotenie projektov by mohlo uľahčiť porovnateľnosť a poskytnúť jednotný základ pre informácie o fungovaní operácií; konštatuje, že by sa mali systematicky podávať správy o pokroku a vývoji, aby sa odôvodnilo využívanie prostriedkov pomoci na základe kombinovania nástrojov, a to nielen voči darcom a príslušným európskym finančným inštitúciám, ale aj voči verejnosti;

6.

zastáva názor, že Komisia by do postupov zadávania zákaziek na realizáciu projektov financovaných EÚ mala zaviesť najvyššie stupne integrity, najmä presadzovaním väčšej dostupnosti výziev na predkladanie ponúk pre miestne organizácie; zdôrazňuje, že prínosom pre prístup k verejnému obstarávaniu založený na ľudských právach je účasť širšieho spektra subjektov, najmä subjektov ovplyvnených predkladaním ponúk (ako sú združenia vlastníkov pozemkov a znevýhodnené skupiny); domnieva sa, že prístup k verejnému obstarávaniu založený na ľudských právach tiež nabáda orgány k posilneniu postavenia znevýhodnených skupín tak, aby sa mohli samy zúčastňovať na postupoch verejného obstarávania, a k rozšíreniu kritérií, podľa ktorých sú spoločnosti hodnotené pri postupoch verejného obstarávania; pripomína, že monitorovanie výsledkov projektov v spolupráci s občianskou spoločnosťou a branie miestnych orgánov na zodpovednosť sú nevyhnutné činnosti na zistenie toho, či sú finančné prostriedky EÚ náležite vynakladané; naliehavo vyzýva Komisiu, aby projekty nezadávala dodávateľom, ktorých koneční vlastníci nie sú známi alebo ktorých podniková štruktúra im umožňuje ľahko sa zapájať do transferového oceňovania;

7.

naliehavo žiada EÚ, aby prehĺbila transparentnosť podporou vytvárania celosvetového systému sledovania prísľubov pomoci, aby bolo možné vyžadovať od krajín, ktoré sú darcami pomoci, dodržanie ich prísľubov pomoci a aby mohli zodpovedať za projekty, inštitúcie alebo skupiny, ktoré podporujú;

8.

navyše pripomína, že pri vykonávaní projektov financovaných EÚ je potrebné predchádzať korupčným metódam, ako je okrem iného inflácia nákladov na projekt, platby na fiktívne projekty a pre fiktívnych pracovníkov, nenáležité a korupčné uplatňovanie ekonomických a/alebo priemyselných kompenzácií, otvorené kradnutie štátnych finančných prostriedkov, prehnané cestovné výdavky a úplatky; preto trvá na tom, že treba monitorovať celý reťazec financovania EÚ vrátane tvorby politiky a regulácie, plánovania a rozpočtovania, financovania, daňových transferov, riadenia a vývoja programov, predkladania ponúk a zadávania verejných zákaziek, výstavby, prevádzky a údržby a platieb za služby;

9.

navrhuje, aby Komisia zverejnila mechanizmy úradu OLAF pre oznamovanie zneužívania finančných prostriedkov EÚ zo strany účastníkov verejných súťaží a príjemcov pomoci EÚ a aby vypracovala usmernenia politiky týkajúce sa zaobchádzania s informáciami poskytnutými informátormi, pokiaľ ide o spomínané zneužívanie finančných prostriedkov EÚ v tretích krajinách, a umožnila tak vykonávanie riadnej kontroly a poskytovanie spätnej väzby a ochrany pred odplatou, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, a najmä žien, v mnohých rozvojových krajinách, pretože najmä ony sú náchylné k tomu stať sa terčom korupcie a spolupracovať pri jej odhaľovaní, ale sú aj viac zraniteľné a odcudzované za spoluprácu;

10.

zdôrazňuje, že EÚ musí vyzdvihnúť dôležitosť uplatňovania práva na účasť a práva na prístup k informáciám a mechanizmom zodpovedania sa verejnosti, ako sú otvorené údaje, ako hlavných zásad demokracie na všetkých platformách pre dialóg s tretími krajinami vrátane dialógov o bilaterálnych vzťahoch a dialógov na najvyššej úrovni; zdôrazňuje, že v tomto smere je životne dôležitá sloboda tlače a médií na internete aj mimo neho; navrhuje, aby EÚ financovala projekty v tretích krajinách s cieľom podporiť presadzovanie týchto zásad, najmä v krajinách v procese demokratizácie, pričom je nutné zabezpečiť uplatňovanie rodového hľadiska, zaistiť, aby sa do týchto projektov zapájala občianska spoločnosť a najmä obhajcovia ľudských práv, odborové organizácie, ženy a obzvlášť zraniteľné skupiny obyvateľstva, a pomôcť pri tvorbe právnych predpisov na účinnú ochranu informátorov;

11.

v tejto súvislosti poznamenáva, že EÚ musí ísť príkladom; trvá na tom, aby sa EÚ a jej členské štáty aktívne zapájali do medzinárodných iniciatív za lepšiu rozpočtovú transparentnosť, ako je Open Government Partnership (Partnerstvo za otvorené vládnutie), Open Budget Initiative (Iniciatíva za otvorený rozpočet) a International Aid Transparency Initiative (Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci), a tak presadzovali takúto účasť u partnerských krajín ako základnú požiadavku medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv;

12.

vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie vymedzenia pojmu obhajca ľudských práv v usmerneniach EÚ o obhajcoch ľudských práv, aby zahŕňal aktivistov proti korupcii, investigatívnych novinárov a najmä informátorov;

13.

poukazuje na skutočnosť, že EÚ ako vedúci svetový darca by mala nasledovať a rozširovať nedávne prípady prepájania poskytovania vonkajšej pomoci EÚ s rozpočtovými reformami zameranými na zabezpečenie väčšej transparentnosti, prístupu k údajom a postupov účasti a zladiť hlavné zásady slúžiace na tento účel s ostatnými darcami; zastáva názor, že EÚ by mala v rámci prístupu založeného na podnetoch stanoviť jasné a verejné štandardy a kritériá pre prijímajúce vlády, aby sprístupnili svoje rozpočtové postupy a prostredníctvom odbornej prípravy alebo technickej pomoci zahrnuli do svojho úsilia transparentnosť, účasť verejnosti a prvky dohľadu; naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala a podporovala rozvoj priaznivého prostredia pre orgány dohľadu v rozvojových krajinách (vrátane parlamentov, dvorov audítorov, OOS a médií) na vykonávanie ich hlavných funkcií a tým na boj proti korupcii;

14.

na druhej strane upozorňuje, že EÚ by mala využívať rámec tzv. rozšírených partnerstiev s tretími krajinami na to, aby režimy, v ktorých je zakorenená korupcia, účinne donútila prijať reformy v záujme uplatňovania uvedených zásad; zastáva názor, že politický dialóg, tlak a spolupráca zo strany EÚ smerujúce k potrebe reformy by mali byť viditeľné a transparentné a mali by zahŕňať primerané a ambiciózne monitorovacie mechanizmy; nazdáva sa, že EÚ by mala verejne odsúdiť prijímanie zákonov, ktoré obmedzujú slobodu médií a činnosti občianskej spoločnosti, čo sú základné kamene vyvodzovania zodpovednosti, a že by mala vypracovať stratégie s cieľom upraviť vzťahy s týmito krajinami tak, aby viditeľným spôsobom prispievali k reforme; zdôrazňuje, že v dohodách s tretími krajinami treba jasne vymedziť a dodržiavať doložky o ľudských právach, ktoré by v prípade hrubého porušenia ľudských práv umožnili pozastaviť platnosť akejkoľvek dohody o partnerstve;

15.

podporuje väčšiu transparentnosť rozhodovania o investovaní európskych verejných prostriedkov, najmä v projektoch EIB a EBOR, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva; naliehavo žiada EIB a EBOR, aby posilnili svoje politiky v oblasti boja proti podvodom a korupcii, s cieľom zaistiť úplnú transparentnosť investícií za hranicami Európskej únie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EIB a EBOR potvrdili svoju vôľu vyhýbať sa rizikovým investíciám, najmä cez finančných sprostredkovateľov, zaujať prístup založený na hodnotení rizika a zlepšiť posudzovanie vplyvu projektov, ktoré podporujú, na ľudské práva, a to nad rámec náležitého preverovania všetkých operácií svojich klientov, pokiaľ ide o ľudské práva a integritu; zastáva názor, že by sa mala venovať osobitná pozornosť zaisteniu účasti verejnosti, ako aj bezplatných, vopred uskutočnených a informovaných konzultácií s dotknutými komunitami vo všetkých etapách plánovania, uskutočňovania, monitorovania a hodnotenia financovaných projektov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby využili svoj vplyv ako výhradní členovia EIB a hlavní akcionári EBOR na podporu významnej reformy týchto inštitúcií, ktorá by umožnila väčšiu demokratickú kontrolu ich rozhodnutí a zodpovednosť;

16.

domnieva sa, že medzinárodné finančné inštitúcie ako MMF a skupina Svetovej banky by mali v rámci opatrení navrhnutých dlžníckym krajinám prostredníctvom programov štrukturálnych zmien vykonávať okrem posúdenia ich vplyvu na ľudské práva aj hodnotenie rizika korupcie; zastáva názor, že programy štrukturálnych zmien by mali zahŕňať reformy na zlepšenie správy vecí verejných a transparentnosti; trvá na tom, že realizácia programov by sa mala kontrolovať pomocou náležitých, dobre vybavených a nezávislých systémov dohľadu, v rámci ktorých by sa vykonávali pravidelné audity a inšpekcie; dodáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zaberaniu pôdy, nútenému vysťahovávaniu, verejnému obstarávaniu v oblasti obrany, samostatným rozpočtom na obranu a financovaniu vojenských a polovojenských činností v dlžníckych krajinách; vyzýva členské štáty, aby ako členovia MMF a Svetovej banky uplatnili svoj vplyv s cieľom presadzovať väčšiu transparentnosť a mechanizmy účasti pri rokovaniach o programoch štrukturálnych zmien a iných programoch financovania a aby podporovali väčšiu demokratickú kontrolu ich rozhodnutí a zodpovednosť;

17.

vyzýva dvojstranné a viacstranné finančné inštitúcie vrátane skupiny Svetovej banky, MMF, regionálnych rozvojových bánk, agentúr pre vývozné úvery a súkromných bánk, aby od ťažobných spoločností a vlád požadovali dodržiavanie zásady „zverejnite, koľko platíte“ a/alebo noriem EITI týkajúcich sa transparentnosti platieb ako podmienku na získanie akejkoľvek podpory na projekt;

18.

víta protikorupčný akčný plán G20 zo Soulu a domnieva sa, že táto dynamika by sa mala zachovať, aby sa zabezpečilo koordinované medzinárodné úsilie zamerané na boj proti korupcii v kľúčových oblastiach;

19.

zdôrazňuje, že najchudobnejším ľuďom v rozvojových krajinách, ktorí sú veľmi závislí od verejných služieb, neúmerne škodí aj drobná korupcia vrátane takzvanej tichej korupcie, pri ktorej verejní činitelia neposkytujú služby ani výkony, za ktoré im vláda zaplatila (ako napríklad v prípade chýbajúcich učiteľov na verejných školách alebo absentujúcich lekárov na klinikách základnej starostlivosti);

20.

zdôrazňuje, že korupcia vytvára prekážky priamych zahraničných investícií (PZI) a odrádza externé subjekty od zapájania sa do hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami;

21.

domnieva sa, že boj proti korupcii vrátane daňových rajov, daňových únikov a nelegálnych únikov kapitálu je súčasťou širšieho úsilia o presadzovanie dobrej správy vecí verejných, ktorá je v programe zmien z roku 2011 (COM(2011)0637) vymedzená ako jedna z kľúčových priorít s cieľom zvýšiť účinnosť rozvojovej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu plného a okamžitého presadzovania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii;

22.

pripomína, že akékoľvek úsilie o boj proti korupcii by mala sprevádzať podpora programov určených na predchádzanie korupcii prostredníctvom vzdelávania a informačných kampaní;

23.

pripomína záväzky prijaté prostredníctvom Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ich zrealizovali s cieľom zintenzívniť spoločné úsilie zamerané na boj proti korupcii a nelegálnym peňažným tokom;

24.

domnieva sa, že na riešenie a odstránenie korupcie je nevyhnutné zabezpečiť súlad rozvojových politík; takisto zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť pomoc EÚ poskytovanú v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu (ERF) v oblastiach fiškálneho riadenia a opatrení proti daňovým podvodom;

25.

žiada členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje trestné právo s cieľom založiť súdnu právomoc nad jednotlivcami akejkoľvek národnosti, ktorí sa nachádzajú na ich území a spáchali trestný čin podplácania alebo sprenevery verejných financií, bez ohľadu na miesto spáchania daného trestného činu, pokiaľ sa príjmy z tejto trestnej činnosti nachádzajú na území daného členského štátu alebo boli na jeho území „preprané“, alebo ak má daná osoba k tomuto členskému štátu blízky vzťah, a to na základe občianstva, pobytu alebo konečného vlastníctva spoločnosti, ktorá sídli alebo má pobočku v tomto členskom štáte;

26.

upozorňuje však na to, že členské štáty by sa mali rozhodovať opatrne, keď tretím krajinám poskytujú informácie o osobách obvinených z korupcie, sprenevery alebo daňových únikov, aby nedochádzalo k nespravodlivým obvineniam obhajcov ľudských práv, ako tomu bolo v prípade Alesa Biaľackého;

27.

zastáva názor, že právne predpisy o urážke na cti/ohováraní môžu odrádzať od možného nahlasovania korupcie v tretích krajinách; z tohto dôvodu naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby išli príkladom a zrušili trestnosť urážok na cti/ohovárania v ich právnych systémoch, aspoň v prípadoch, keď ide o údajnú organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí v členských štátoch a v zahraničí;

28.

naliehavo žiada členské štáty, aby v zmysle odporúčania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii prijali legislatívne a iné opatrenia na klasifikáciu úmyselného nezákonného obohacovania, teda výrazného zvýšenia majetku verejného činiteľa, ktorý nemôže rozumne vysvetliť v súvislosti so svojím zákonným príjmom, ako trestného činu;

29.

víta vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre protikorupčné orgány prijaté v novembri 2012; nabáda EÚ a členské štáty k tomu, aby pokračovali v tomto úsilí a na medzinárodnej úrovni sa venovali potrebe riešiť nedostatočnú účinnosť boja proti korupcii protikorupčných inštitúcií, ktoré boli založené v mnohých rozvojových krajinách, a to najmä z dôvodu ich inštitucionálneho usporiadania, nedostatočnej funkčnej nezávislosti od výkonnej moci, nedostatočnej politickej podpory, spôsobu získavania finančných prostriedkov, ich pravidiel pre výber a vymenúvanie úradníkov a právomocí v oblasti presadzovania práva;

30.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby iniciovali vytvorenie medzinárodných noriem pre nezávislosť a účinnosť protikorupčných orgánov, ktoré by boli vypracované na medzivládnej úrovni, s cieľom ich konečného prijatia Valným zhromaždením OSN, pričom tieto normy by mali byť rovnocenné s parížskymi zásadami pre národné inštitúcie pre ľudské práva a mali by mať rovnako značný rozsah pôsobnosti; zdôrazňuje, že tieto zásady by sa mali uplatňovať ako kritériá zodpovednosti prostredníctvom vzájomného partnerského hodnotenia výkonnosti;

31.

vyzýva Komisiu, aby upevnila spoluprácu s inými darcami a Medzinárodnou organizáciou najvyšších kontrolných inštitúcií v záujme rozvoja kapacít najvyšších kontrolných inštitúcií v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, a to s cieľom zaviesť v rozvojových krajinách do praxe Medzinárodné štandardy najvyšších kontrolných inštitúcií;

32.

naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby napomohli a podporili vytvorenie medzinárodnej komisie proti korupcii založenej medzinárodnou zmluvou alebo protokolom k dohovoru UNCAC, čím by vznikol medzinárodný orgán vyšetrovateľov trestných činov, ktorý by mal rovnaké právomoci v oblasti vyšetrovania a stíhania trestných činov korupcie na jednotlivých územiach signatárskych štátov ako národné orgány presadzovania práva a národné vyšetrovacie orgány a bol by spôsobilý podať obžalobu voči jednotlivcom na národné trestné súdy;

33.

vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zriadenie postu osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva s komplexným mandátom vrátane plánu orientovaného na ciele a pravidelného hodnotenia protikorupčných opatrení prijímaných štátmi; vyzýva tie členské štáty, ktoré podpísali, ale neratifikovali trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii otvorený na podpis 27. januára 1999, aby ho čo najskôr ratifikovali;

34.

upozorňuje na existenciu príručky založenej na Dohovore OECD o boji proti úplatkárstvu zahraničných štátnych úradníkov v rámci medzinárodných obchodných transakcií, ktorá umožňuje spoločnostiam prijímať účinné vnútorné opatrenia v oblasti kontroly, etiky a dodržiavania predpisov s cieľom predchádzať cezhraničnej korupcii a odhaľovať ju;

35.

žiada všetky podniky EÚ, aby plnili svoju sociálnu zodpovednosť dodržiavať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN; víta vôľu Komisie vypracovať usmernenia o ľudských právach pre malé a stredné podniky; vyzýva členské štáty EÚ, aby vypracovali svoje vlastné národné plány na vykonávanie hlavných zásad OSN a aby trvali na potrebe, aby aj partnerské krajiny dodržiavali medzinárodne uznávané normy sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a trojstranná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky;

36.

vyzýva na vytvorenie účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti z EÚ v súvislosti s vývozom technológií, ktoré možno využiť na porušovanie ľudských práv, napomáhanie korupcie alebo kroky smerujúce proti bezpečnostným záujmom EÚ;

37.

poznamenáva, že väčšina iniciatív na zlepšenie postupov podnikov v tretích krajinách, najmä v oblastiach konfliktu, ako je iniciatíva OSN Global Compact a usmernenia OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, nestanovuje žiadne spoločné podmienky a riadne presadzovanie usmernení, ale spolieha sa na dobrovoľnú iniciatívu podnikov, pokiaľ ide o ich dodržiavanie; vyzýva EÚ, aby prevzala vedenie, čo sa týka medzinárodného úsilia o vytvorenie takýchto noriem, a to aspoň v rámci jurisdikcie EÚ, pričom by sa mala zamerať na zodpovednosť riaditeľov nadnárodných spoločností a mechanizmy nápravy pre obete;

38.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa od spoločností EÚ bude vyžadovať zábezpeka toho, že svojimi nákupmi nepodporujú tých, ktorí sa dopúšťajú korupcie, vyvolávajú konflikty a vážne porušujú ľudské práva, a to vykonávaním kontrol a auditov ich dodávateľských reťazcov surovín a zverejňovaním zistení; zastáva názor, že záväzná náležitá starostlivosť spoločností EÚ v súlade s usmerneniami zverejnenými OECD by európskym podnikom umožnila výrazný rozvoj a zabezpečila lepšiu súdržnosť politík EÚ v oblasti ľudských práv a rozvoja, najmä v oblastiach sužovaných konfliktami;

39.

znovu zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia prijať vhodné opatrenia – a to aj v oblasti trestného práva – na kontrolu a prípadné postihovanie podnikov so sídlom na ich území, ktoré sa podieľajú na korupcii v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zostavila verejný európsky zoznam spoločností, ktoré boli usvedčené z korupčného správania alebo ktorých predstavitelia boli obvinení z korupcie v členských štátoch alebo tretích krajinách; zastáva názor, že uvedenie na takomto zozname by malo znemožniť daným spoločnostiam zúčastniť sa na postupoch verejného obstarávania v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách alebo poberať prostriedky EÚ v čase odsúdenia alebo až do prijatia konečného súdneho rozhodnutia o zbavení obvinenia; zdôrazňuje, že zaradenie na čiernu listinu môže predstavovať účinný spôsob, ako odradiť spoločnosti od korupčného správania, a podnietiť spoločnosti k tomu, aby zlepšili a posilnili svoje vnútorné zásady zásadovosti;

40.

víta dohody dosiahnuté medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorými sa od spoločností pôsobiacich v ťažobnom priemysle a ťažiacich drevo v primárnych lesoch vyžaduje zverejňovanie platieb uhrádzaných vládam podľa jednotlivých krajín a projektov; naliehavo vyzýva vlády všetkých partnerských krajín, aby požadovali rovnaké zverejňovanie platieb nadnárodných spoločností registrovaných alebo zapísaných na finančných trhoch v ich jurisdikcii; nalieha na EÚ, aby v rámci svojich vzťahov s partnerskými krajinami presadzovala tento spôsob podávania správ; zastáva názor, že Komisia by pri nadchádzajúcej revízii príslušných právnych predpisov mala zvážiť rozšírenie rozsahu podávania správ podľa jednotlivých krajín tak, aby zahŕňal nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach a poskytovanie väčšieho množstva informácií, napríklad o predaji, aktívach, zamestnancoch, zisku a daniach;

41.

zdôrazňuje, že korupcia často podnecuje trestnú činnosť a prispieva ku konfliktom a k nestabilite, a zastáva názor, že v rámci úsilia EÚ zameraného na predchádzanie konfliktom a opatrení EÚ prijímaných na riešenie situácií nestability by sa mala pripisovať väčšia váha boju proti korupcii;

42.

podčiarkuje kľúčovú úlohu prísnych noriem integrity mierových síl OSN a AÚ, najmä v rámci mierového nástroja pre Afriku; podporuje požiadavky na reformu systému opatrení OSN v oblasti integrity, konkrétne potrebu zjednotenia všetkých vyšetrovaní závažného pochybenia vedúcich pracovníkov vrátane vyšetrovaní v teréne do jedného vnútorného dozorného subjektu; preto vyzýva OSN, aby uskutočnila kroky na zabezpečenie práva na nápravu pre osoby, ktoré sa stali obeťami mierových síl, a na zlepšenie mechanizmov podávania správ a politiky ochrany informátorov;

43.

zdôrazňuje, že treba rozvíjať a aktualizovať Všeobecné normy správania a Kódex správania pre misie EÚ v oblasti SBOP, aby náležite odzrkadľovali úsilie vynakladané na boj proti korupcii v rámci misií, ako aj na územiach, kde sa misie uskutočňujú; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uskutočnili kroky potrebné na zabezpečenie účinného práva na náhradu pre osoby, ktoré sa stali obeťami európskych pracovníkov misií na podporu mieru a právneho štátu; naliehavo vyzýva Radu, aby zriadila bezpečné a náležité mechanizmy podávania správ a účinnú politiku ochrany informátorov; zdôrazňuje, že tieto mechanizmy musia zohľadňovať rodové hľadisko;

44.

víta iniciatívy ako dokument z Montreux a Medzinárodný kódex správania pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoC); víta podporu, ktorú Európska únia nedávno vyjadrila dokumentu z Montreux, ako aj vysoký a rastúci počet členských štátov EÚ, ktorý tento dokument prijali; poukazuje však na potrebu lepšieho presadzovania zavedených zásad; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby pokračovali v úpravách ich vnútroštátnych právnych predpisov a nariadení v súlade s normami stanovenými v dokumente z Montreux, a odporúča, aby členské štáty a EÚ uzatvárali zmluvy len s tými súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, ktoré dodržiavajú zásady týchto iniciatív; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali vytvorenie dozorného mechanizmu podľa ICoC, ktorý by mal predstavovať orgán pre zabezpečenie súladu schopný riešiť sťažnosti a uvaľovať odrádzajúce sankcie (vrátane úprav zmlúv vyžadujúcich si dodatočné obmedzenia, vydania oficiálneho varovania, finančných pokút a dočasného alebo trvalého vyňatia súkromnej vojenskej a bezpečnostnej spoločnosti zo systému ICoC) s cieľom zabezpečiť, aby súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti dodržiavali záväzky vyplývajúce z ICoC, a brať ich na zodpovednosť za ich nedodržiavanie;

45.

žiada, aby EÚ a členské štáty podporovali vytvorenie medzinárodného rámca na reguláciu činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, ktorým by sa zaistili rovnaké podmienky tak, aby hostiteľské štáty mali právomoc regulovať tieto spoločnosti a aby zmluvné štáty mohli uplatniť svoj vplyv na ochranu ľudských práv a predchádzanie korupcii; zdôrazňuje, že takýto rámec musí zahŕňať odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie právnych predpisov, branie páchateľov na zodpovednosť a účinný prístup obetí k náprave, ako aj systém udeľovania licencií a monitorovania, ktorý bude od všetkých súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností vyžadovať, aby sa podrobili nezávislým auditom a aby sa všetci ich zamestnanci zúčastnili na povinnej odbornej príprave v oblasti ľudských práv;

46.

odporúča, aby členské štáty zintenzívnili vykonávanie kapitoly IV (Medzinárodná spolupráca) a kapitoly V (Vymáhanie majetku) dohovoru UNCAC, najmä v záujme posilnenia účinnosti vzájomnej právnej pomoci požadovanej tretími krajinami, a to hlavne na základe takého výkladu vnútroštátnych právnych predpisov, ktorý uľahčí poskytovanie požadovanej pomoci, a oddelenia konfiškácie od odsúdenia v žiadajúcej krajine na účely poskytnutia vzájomnej právnej pomoci, a taktiež poskytnutím ľudských a finančných zdrojov pre ich justičné systémy, ktoré im umožnia riadne a rýchlo riešiť jednotlivé veci; naliehavo vyzýva EÚ, aby si túto mimoriadne dôležitú otázku z hľadiska tretích krajín v procese demokratizácie stanovila za prioritu, a to riešením právnych prekážok a neochoty finančných centier z EÚ spolupracovať, čo často vedie k pretrvávaniu neprístupného a neúčinného systému vzájomnej právnej pomoci;

47.

zastáva názor, že štandardná doložka o ľudských právach uvádzaná vo všetkých dohodách s tretími krajinami by mala zahŕňať aj záväzok chrániť a presadzovať dobrú správu vecí verejných;

48.

nabáda Komisiu, aby v ďalšej revízii dohody z Cotonou navrhla dodržiavanie zásad dobrej správy vecí verejných ako základný prvok dohody a rozšírenie rozsahu vymedzenia korupcie, ktoré umožní trestanie porušovania doložky o dobrej správe vecí verejných vo všetkých vážnych prípadoch, a nie len vtedy, keď sa týka hospodárskych a odvetvových politík a programov, ktorých je Európska únia významným partnerom z hľadiska finančnej podpory;

49.

víta rozhodnutie pracovných skupín EÚ – Egypt a EÚ – Tunisko dokončiť plán vrátenia nelegálne získaných aktív, ktoré sú ešte stále zmrazené v niekoľkých tretích krajinách; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali existujúce medzinárodné normy upravujúce vymáhanie majetku, ako je kapitola V Dohovoru OSN proti korupcii, akčný plán skupiny G8 na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville s arabskými krajinami v procese transformácie a nový legislatívny rámec, ktorý vypracovala Rada 26. novembra 2012; domnieva sa, že opatreniami na vymáhanie majetku sa podporí úsilie krajín o nápravu najhorších dôsledkov korupcie, a naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli veľké úsilie o uľahčenie vrátenia spreneverených aktív ukradnutých bývalými režimami ľudu krajín arabskej jari; zdôrazňuje, že je dôležité, aby štáty, ktoré sa vymaňujú z režimov so zakorenenou korupciou, zaujali k vymáhaniu majetku a štátnemu dlhu prístup založený na ľudských právach; podporuje iniciatívy zamerané na audit vonkajšieho a vnútorného štátneho dlhu s cieľom odhaliť korupciu a jej vplyv na ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy zamerané na audit dlhu;

50.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli právnu a technickú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré chcú získať späť odcudzený majetok (alebo majetok nezákonne nazhromaždený diktátorskými režimami), ktorý sa nachádza na území Európskej únie;

51.

poukazuje na to, že korupcia v oblasti obchodu so zbraňami predstavuje veľkú časť korupcie, ku ktorej dochádza pri celosvetových transakciách; víta zmluvu o obchode so zbraňami prijatú Valným zhromaždením OSN 2. apríla 2013, ktorá zavádza spoločné záväzné normy a kritériá na posudzovanie medzinárodných transferov zbraní; víta odhodlanie členských štátov podpísať zmluvu o obchode so zbraňami čo najskôr a vyzýva ich, aby takisto prevzali vedenie v rámci úsilia OSN o urýchlenú ratifikáciu a vykonávanie medzinárodnej zmluvy o obchode so zbraňami všetkými členskými štátmi OSN; nabáda EÚ, aby zabezpečila väčšiu obozretnosť vo vzťahu k vývozu európskych výrobcov zbraní a bojovala proti nepriehľadnosti v sektore obchodu so zbraňami, najmä pokiaľ ide o využívanie sprostredkovateľov a ekonomických/priemyselných kompenzácií, v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, kandidátskych štátov a pridružených krajín, Rade Európy, Africkej únii, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke, Európskej investičnej banke, Európskej banke pre obnovu a rozvoj a Organizácii Spojených národov.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/16

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013 (1), a najmä na prípravnú akciu nazvanú Medziinštitucionálny systém na identifikáciu dlhodobých trendov v rozpočte na rok 2013,

—

so zreteľom na nariadenie o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä na jeho článok 54 ods. 2 písm. a) a b) a článok 54 písm. e), platné pre všeobecný rozpočet Únie, a vykonávacie pravidlá,

—

so zreteľom na správu ESPAS (Európskeho systému strategických a politických analýz) nazvanú Globálne trendy do roku 2030 – občania a vzájomne prepojený a polycentrický svet, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre ústavné veci (A7-0265/2013),

A.

keďže žijeme v období rýchlych zmien – zjavných v súvislosti s dynamikou sily, demografickými zmenami, so zmenami klímy, s urbanizáciou a technológiou – a politici preto musia vo všetkých jurisdikciách venovať väčšie úsilie štúdiu a monitorovaniu hlavných celosvetových trendov;

B.

keďže v rozpočte na rok 2010 sa na podnet Parlamentu stanovilo, aby Komisia realizovala počas dvoch rokov pilotný projekt, ktorého zámerom bolo preskúmanie možnosti na vytvorenie medziinštitucionálneho systému na zisťovanie dlhodobých trendov v oblasti hlavných politických otázok, ktoré stoja pred EÚ;

C.

keďže rozpočet EÚ na rok 2012 umožnil, aby projekt prešiel do ďalšej fázy ako prípravná akcia na tri roky od roku 2012 do roku 2014, ktorej cieľom je zaviesť do konca roka 2014 plne fungujúci Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS) zahrnujúci všetky dôležité inštitúcie EÚ, a to rozvíjaním „úzkej spolupráce medzi výskumnými oddeleniami rozličných inštitúcií EÚ a orgánmi, ktoré sa venujú analýze strednodobých a dlhodobých politických trendov“ (3);

D.

keďže vytvorenie trvalého medziinštitucionálneho systému na administratívnej úrovni na zisťovanie a mapovanie hlavných trendov, ktorý môže formovať budúci politický kontext, by pomáhalo inštitúciám EÚ a podporovalo ich pri príprave a reagovaní na problémy a pri definovaní koherentných strategických smerovaní na budúce roky;

E.

keďže takýto dobre zavedený a uznávaný systém by mohol poskytovať základ pre úvahy v rámci príprav rozpočtu EÚ, určovania strategických priorít na ročnom a viacročnom základe a priamejšieho prepájania finančných zdrojov s politickými cieľmi;

F.

keďže posilnenie postavenia žien nemožno dosiahnuť bez uznania a účinného uplatňovania ich práv; keďže ESPAS by mohol taktiež poskytnúť účinnú analýzu úloh súvisiacich s podporou rodovej rovnosti, počnúc posilnením zastúpenia žien v politike až po boj proti všetkým formám diskriminácie žien;

G.

keďže v prvej správe sponzorovanej systémom ESPAS s názvom Globálne trendy do roku 2030 – občania a vzájomne prepojený a polycentrický svet, ktorú vypracoval inštitút EUISS, sa určuje niekoľko celosvetových trendov, ktoré môžu formovať svet v nasledujúcich desaťročiach;

H.

keďže tieto trendy zahrnujú predovšetkým: čoraz väčšiu moc jednotlivca, čiastočne poháňanú technologickými zmenami; väčší dôraz na udržateľný rozvoj na pozadí čoraz väčšieho nedostatku zdrojov a pretrvávajúcej chudoby, doplnený o účinky zmeny klímy; vznik medzinárodného systému charakterizovaného presunom moci ďalej od štátov, spolu s čoraz väčšími medzerami v správe verejných vecí, pretože tradičné mechanizmy medzištátnych vzťahov nereagujú primerane na požiadavky verejnosti;

1.

je presvedčený, že tvorba jasnej a účinnej politiky EÚ bude čoraz viac závisieť od včasného zistenia dlhodobých trendov, ktoré ovplyvňujú úlohy a výbery Únie v čoraz zložitejšom a vzájomne závislom svete;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ efektívne spolupracovali na monitorovaní a analyzovaní týchto dlhodobých trendov a aby tiež spolupracovali a vytvárali siete s inými subjektmi vrátane širšej komunity bádateľov v rámci Európskej únie i mimo nej, ktoré sa zaujímajú o podobné otázky v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese rozvoja účinných kapacít na poskytovanie nezávislých, vysoko kvalitných medziinštitucionálnych analýz a poradenstva o kľúčových trendoch, s ktorými sa tvorcovia politík v rámci systému EÚ stretávajú;

3.

poukazuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity nesú za vypracovanie dlhodobých sociálno-ekonomických stratégií a vykonávanie politík v EÚ zodpovednosť rôzne verejné organizácie, ako sú európske inštitúcie, vládne ministerstvá, útvary regionálnych alebo miestnych orgánov a špecializované agentúry; zdôrazňuje skutočnosť, že v členských štátoch a európskych inštitúciách zohrávajú úlohu v rozvoji dlhodobých stratégií okrem verejných orgánov aj hospodárski a sociálni partneri, mimovládne organizácie a ostatné zainteresované strany; zdôrazňuje preto, že by sa mal uplatňovať prístup viacúrovňovej správy;

4.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť vzhľadom na svoj viacročný, dlhodobý a horizontálny charakter politikou, v ktorej je silne akcentovaný aspekt plánovania do budúcnosti, a že, keďže má značný podiel na rozpočte EÚ, musí zaujať významné miesto v akomkoľvek rozpočtovom plánovaní zameranom do budúcnosti;

5.

domnieva sa, že vytváranie politiky vzhľadom na politiku súdržnosti a iné oblasti v stále vyššej miere závisí od včasnej identifikácie dlhodobých globálnych trendov; berie v tejto súvislosti na vedomie rôzne správy zamerané do budúcnosti, napríklad Projekt Európa 2030 (správa skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ 2030 predložená Európskej rade) a správu Globálne trendy 2030 – občania v prepojenom a polycentrickom svete, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) ako súčasť projektu Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS); odporúča, aby sa takéto iniciatívy na podávanie správ užšie koordinovali;

6.

požaduje zahrnutie rodového hľadiska do hodnotenia dlhodobých trendov a do budúcich správ ako spôsob boja proti porušovaniu ľudských práv, diskriminácii a chudobe;

7.

víta predovšetkým doterajšie výsledky pilotného projektu na administratívnej úrovni (2010 – 2011) a prípravnú akciu (2012 – 2014) určenú na rozvoj Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS) s cieľom napomáhať zisťovanie dlhodobých trendov v hlavných otázkach, ktoré Únia rieši, a rozhodne odporúča, aby tento proces pokračoval aj po uplynutí súčasnej prípravnej akcie; a domnieva sa, že takýto systém by mal zahŕňať zamestnancov všetkých príslušných inštitúcií a orgánov EÚ vrátane Výboru regiónov; domnieva sa, že o takomto systéme podávania správ treba viesť diskusiu za účasti všetkých zainteresovaných záujmových skupín a podnikateľských a mimovládnych organizácií;

8.

naliehavo vyzýva štyri inštitúcie a orgány, ktoré sú v súčasnosti zapojené do procesu ESPAS – Komisiu, Parlament, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť – aby vypracovali a podpísali medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by sa mala v ideálnom prípade uzavrieť na jar roku 2014, pričom každý partner by sa zaviazal, že dohodu bude plniť a podieľať sa na nej aj naďalej;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby zúčastnené inštitúcie a orgány venovali potrebné pracovné sily a finančné zdroje systému ESPAS prostredníctvom svojich rozpočtov v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a najmä s jeho článkom 54 písm. e), ako aj v rámci každoročného rozpočtového postupu, aby sa zaručilo, že tento systém sa bude môcť v budúcnosti rozvíjať rozpočtovo neutrálnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ investovali do odborníkov so špecifickými znalosťami, ktorí budú v plnej miere prispievať k analyzovaniu a monitorovaniu globálnych trendov, ako aj so znalosťami, ktoré im umožnia identifikovať alternatívy a navrhovať odporúčania v oblasti politík pre osobitné potreby každej inštitúcie EÚ;

10.

trvá na tom, aby systém ESPAS riadila a monitorovala vhodne zostavená medziinštitucionálna správna rada, ktorá stanoví jeho mandát a priority, vymenuje jeho riaditeľov alebo iných úradníkov, a v ktorej bude Európsky parlament zastúpený poslancami, pokiaľ sa tak rozhodne, čo znamená, že konkrétna činnosť systému ESPAS sa by sa mala v rámci jeho mandátu vykonávať nezávisle;

11.

víta zámer využiť proces ESPAS a na základe jeho globálnej siete vybudovať internetový archív štúdii a materiálov z viacerých zdrojov týkajúcich sa strednodobých a dlhodobých trendov, ku ktorým by mali voľný prístup politici a občania na celom svete;

12.

víta skutočnosť, že táto úzka administratívna spolupráca medzi inštitúciami EÚ v rámci procesu ESPAS povedie v rámci prípravnej akcie k prezentácii predbežnej správy analyzujúcej dlhodobé trendy a ich dôsledky na problémy a úlohy Únie v rokoch 2014 – 2019, ktorá by sa mala predložiť na informáciu prichádzajúcim predsedom inštitúcií v roku 2014; domnieva sa, že tento príklad je úspešný a mal by sa opakovať aj potom v päťročnom cykle;

13.

je presvedčený, že stály systém, zameraný na vypracúvanie pravidelných analýz strednodobých a dlhodobých trendov pre inštitúcie EÚ s cieľom podporovania strategickejšieho prístupu k rozhodovaciemu procesu, by mal obsahovať ustanovenia na predkladanie správ o strategických trendoch inštitúciám, ešte pred rozpravou o stave Únie, a zverejnenie ročného pracovného programu Komisie, aby sa mohli zisťovať a vyhodnocovať meniace sa vzory dlhodobých trendov, a zároveň poskytovať konkrétne vstupné informácie rozpočtovému orgánu pred začatím rokovaní o viacročnom finančnom rámci po roku 2020, ako aj pre každé predbežné hodnotenie viacročného rámca na roky 2014 – 2020;

14.

poveruje svojho predsedu, aby túto správu postúpil Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/19

—

so zreteľom na články 12,15, 16, 27, 28, 30, 31 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 45, 81 a 146 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-18/02 (1), C-341/05 (2) a C-438/05 (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0291/2013),

A.

keďže revízia nariadenia Brusel I (4) bola veľkým úspechom, pretože zaviedla výrazné zlepšenia, pokiaľ ide o pravidlá súdnej právomoci, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v rámci Európskej únie;

B.

keďže rozsah pôsobnosti postupu prepracovania nezahŕňa niektoré otázky pracovného práva;

C.

keďže medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 (5) stanovuje, že technika prepracovania sa má používať v často pozmeňovaných aktoch;

D.

keďže je dôležité zaručiť súlad medzi právnymi normami upravujúcimi právomoc rozhodovať o sporoch a právnymi normami upravujúcimi rozhodné právo v sporoch;

E.

keďže hlavnou úlohou medzinárodného práva súkromného na európskej úrovni je aj predchádzať vyhľadávaniu najvýhodnejšej jurisdikcie (tzv. forum shopping) – najmä pokiaľ to môže viesť k znevýhodneniu slabšej strany, ako sú predovšetkým zamestnanci – a zabezpečiť najvyššiu možnú mieru predvídateľnosti súdnej právomoci;

F.

keďže platí všeobecná zásada, že právomoc by mal mať ten súd, ktorý má najužšiu väzbu k prípadu;

G.

keďže množstvo významných prípadov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú právomoci a rozhodného práva v oblasti individuálnych pracovných zmlúv a protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania, vyvoláva obavy, že vnútroštátne ustanovenia v oblasti pracovného práva by mohli byť oslabené európskymi právnymi predpismi, čo môže v niektorých prípadoch spôsobiť, že právo jedného členského štátu uplatňuje súd iného členského štátu (6);

H.

keďže vzhľadom na veľký význam pracovného práva pre ústavnú a politickú identitu členských štátov je dôležité, aby európske právo rešpektovalo vnútroštátne tradície v tejto oblasti;

I.

keďže je aj v záujme riadneho výkonu súdnictva, aby sa v čo najväčšej miere zosúladili pravidlá o súdnej právomoci s pravidlami o rozhodnosti súdov;

J.

keďže sa zdá byť náležité odhadnúť, či je potrebné meniť pravidlá o súdnej právomoci v oblasti pracovného práva;

K.

keďže najmä v prípade protestného opatrenia by právomoc mali mať súdy toho členského štátu, v ktorom protestná akcia bola alebo má byť uskutočnená;

L.

keďže pokiaľ ide o individuálne pracovné zmluvy, malo by sa v želanej miere zabezpečiť, aby právomoc vykonávali súdy toho členského štátu, ktorý má najužšiu väzbu s konkrétnym pracovnoprávnym vzťahom;

1.

blahoželá inštitúciám k úspešnému preskúmaniu nariadenia Brusel I;

2.

nazdáva sa, že Komisia by sa mala hlbšie zaoberať problematikou pracovného práva v záujme jeho prípadnej revízie v budúcnosti;

3.

poznamenáva, že jednou z hlavných zásad medzinárodného práva súkromného v oblasti právomoci je ochrana slabšej strany a že cieľ ochrany zamestnancov je vysvetlený v súčasných pravidlách týkajúcich sa právomoci;

4.

konštatuje, že pravidlá súdnej právomoci zamestnancov vo všeobecnosti dobre chránia vo veciach zamestnania, keď sú obžalovaní vo veciach, ktoré súdu predložili ich zamestnávatelia, a to na základe kritérií výlučnej právomoci stanovených v nariadení Brusel I;

5.

žiada Komisiu, aby zhodnotila, či súčasný legislatívny rámec podľa nariadenia Brusel I dostatočne zohľadňuje charakteristické črty opatrení v oblasti zamestnanosti;

6.

vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala najmä týmto otázkam:

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/21

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorom sú zdôraznené spoločné hodnoty členských štátov, napríklad pluralizmus, zákaz diskriminácie, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi mužmi a ženami, a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami, čím sa stanovuje zásada uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na článok 19 ZFEÚ, ktorý hovorí o boji proti diskriminácii založenej na pohlaví,

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

—

so zreteľom na Pekinské vyhlásenie a akčnú platformu prijaté 15. septembra 1995 na Štvrtej svetovej konferencii o ženách a na svoje uznesenia z 18. mája 2000 (1), 10. marca 2005 (Peking + 10) (2) a 25. februára 2010 (Peking + 15) (3),

—

so zreteľom na miléniové rozvojové ciele prijaté na Miléniovom samite OSN v septembri 2000, a najmä na miléniový rozvojový cieľ o podpore rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien ako základného predpokladu na prekonanie hladu, chudoby a chorôb, dosiahnutie rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávania a vo všetkých oblastiach práce, na rovnakú kontrolu zdrojov a rovnaké zastúpenie vo verejnom a politickom živote,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Európska rada v marci 2011,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

—

so zreteľom na Dohovor o ľudských právach a biomedicíne,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, treste smrti, mučení alebo inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, obhajcoch ľudských práv, ako aj o dialógoch v oblasti ľudských práv s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, o podpore a ochrane práv dieťaťa, o násilí voči ženám a dievčatám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

—

so zreteľom na závery Rady z 2. decembra 1998, podľa ktorých bude každoročné posúdenie vykonávania Pekinskej akčnej platformy vychádzať z kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov a referenčných hodnôt,

—

so zreteľom na závery Rady z 2. a 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v záujme ucelenejšieho a systematickejšieho monitorovania pokroku,

—

so zreteľom na závery Rady z 5. a 6. decembra 2007 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ako aj na sprievodnú správu portugalského predsedníctva, ktorá potvrdzuje ukazovatele týkajúce sa žien a chudoby,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015, ktoré predložila 21. septembra 2010, a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o opatreniach na vykonávanie stratégie,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na obdobie 2010 – 2015,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov EÚ pre rodovú rovnosť zo 4. februára 2005 v súvislosti s preskúmaním Pekinskej akčnej platformy po desiatich rokoch, v ktorom okrem iného zopakovali, že jednoznačne podporujú úplné a účinné vykonávanie Pekinského vyhlásenia a akčnej platformy a budú ho presadzovať,

—

so zreteľom na závery, ktoré 15. marca 2013 prijalo 57. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien, v ktorých sa po prvý raz v medzinárodnom dokumente osobitne uznáva fenomén vrážd súvisiacich s pohlavím, tzv. femicíd,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o prevencii výberu pohlavia na základe rodových stereotypov, ktoré predložili Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (OHCHR), Populačný fond OSN (UNFPA), Detský fond OSN (UNICEF), orgán OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN WOMEN) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO),

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire, kľúčové akcie na jeho ďalšie vykonávanie, ako aj rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 65/234 o činnostiach nadväzujúcich na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji po roku 2014 (december 2010),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (4), a najmä na jeho odsek 37,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (5), najmä na odsek 76, v ktorom sa zdôrazňuje potreba odstrániť všetky podoby diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám vrátane umelého prerušenia tehotenstva v závislosti od pohlavia plodu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o vraždení žien (feminicíde) v Mexiku a Strednej Amerike a o úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0245/2013),

A.

keďže gendercída je rodovo neutrálny pojem a označuje systematické, úmyselné a rodovo založené masové zabíjanie ľudí určitého pohlavia, ktoré je rastúcim, ale podceňovaným problémom v niekoľkých krajinách, a má smrteľné dôsledky; keďže táto správa skúma konkrétne príčiny, súčasné trendy, dôsledky a spôsoby boja proti praktikám selekcie na základe pohlavia, ktoré majú aj formu infanticídy (vraždenia novorodencov) a násilia vo forme výberu podľa pohlavia (ďalšie pojmy, ako sú „femicída/feminicída (vraždenie osôb ženského pohlavia), o ktorých už existuje osobitná správa Parlamentu (8), boli použité v súvislosti so zabíjaním žien a dievčat ako krajným prejavom diskriminácie a násilia voči ženám);

B.

keďže napriek nedávnemu prijatiu právnych predpisov zameraných proti praktikám selekcie na základe pohlavia sa dievčatá v neúmernej miere stávajú terčom bezohľadnej sexuálnej diskriminácie, ktorá sa často rozširuje aj na nenarodené plody ženského pohlavia, predurčené na umelé prerušenie tehotenstva, alebo sú po narodení opustené či zavraždené len preto, že sú ženy;

C.

keďže podľa odhadov bolo už v roku 1990 z demografického hľadiska o viac než 100 miliónov žien menej práve v dôsledku gendercídy (9); keďže podľa najnovších odhadov sa tento počet zvýšil už na takmer 200 miliónov žien (10);

D.

keďže gendercída je globálnym problémom nielen v Ázii a Európe, ale aj v Severnej Amerike, Afrike a v Latinskej Amerike; keďže gendercída je spáchaná vždy vtedy, keď sa tehotná žena sama alebo pod tlakom cielene rozhodne neporodiť plod dievčaťa, pretože takýto plod sa považuje za bremeno pre spoločnosť;

E.

keďže rovnováha v počte obyvateľov ženského a mužského pohlavia je obzvlášť narušená v Číne, v Indii a vo Vietname; keďže v roku 2012 v Číne na každých 100 novorodencov ženského pohlavia pripadlo 113 chlapcov a v Indii a vo Vietname bol tento pomer 112 chlapcov na každých 100 dievčat (11);

F.

keďže rovnováha v počte obyvateľov mužského a ženského pohlavia je v Európe obzvlášť narušená v niektorých krajinách, pričom v roku 2012 sa na každých 100 narodených dievčat narodilo 112 chlapcov v Albánsku, Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku (12);

G.

keďže gendercída je najčastejšie najviac zakorenená v krajinách, v ktorých sa uprednostňujú synovia a v ktorých pretrváva rodová nerovnosť, diskriminácia a predsudky voči dcéram, a v niektorých prípadoch v krajinách, ktoré uplatňujú nátlakové vládne politiky;

H.

keďže uprednostňovanie synov je hlboko zakoreneným javom a súčasťou dlhodobých tradícií, ktoré súvisia napríklad s dedením majetku, spoliehaním sa na synov z hľadiska ekonomickej podpory a zabezpečenia starnúcich rodičov, pokračovaním mena a rodovej línie, ako aj s túžbou vyhnúť sa starostiam s tradične vysokými nákladmi na veno pre dcéru, čo môže spôsobiť finančné ťažkosti;

I.

keďže nedostatočné systémy sociálneho zabezpečenia, programy a možnosti poistenia pre rodiny v niektorých kultúrach môžu mylne viesť k uprednostňovaniu synov a k praktikám, pri ktorých sa uprednostňuje určité pohlavie;

J.

keďže praktiky výberu dieťaťa podľa pohlavia narúšajú rodovú rovnováhu v spoločnosti, spôsobujú nevyvážený pomer medzi pohlaviami a majú tiež hospodárske a spoločenské dôsledky; keďže rodová nerovnováha vo forme prevahy mužov má vplyv na dlhodobú sociálnu stabilitu a vedie k celkovému nárastu kriminality, frustrácie, násilia, obchodovania s ľuďmi, sexuálneho otroctva, vykorisťovania, prostitúcie a znásilňovania;

K.

keďže patriarchálna kultúra, v ktorej pretrváva uprednostňovanie synov, nielenže zachováva stereotypy, nedostatočnú demokraciu a rodovú nerovnosť, ale tiež diskriminuje ženy, a to sú prekážky, ktoré ženám bránia, aby si mohli v plnej miere uplatňovať rovnocenné zaobchádzanie a rovnocenné príležitosti vo všetkých oblastiach života;

L.

keďže o pretrvávaní kultúry uprednostňovania synov v niektorých spoločnostiach môžu svedčiť praktiky, pri ktorých sa uprednostňuje určité pohlavie, vyššia miera úmrtnosti veľmi mladých dievčat a nižší počet dievčat zapísaných do škôl v porovnaní s chlapcami; aby bolo možné nájsť účinný spôsob, ako proti týmto javom bojovať, dôležité je preskúmať a zistiť, či sa tieto javy vyskytujú spoločne s ďalšími demokratickými deficitmi týkajúcimi sa dievčat, ako je napríklad horší prístup k výžive, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, hygienickým zariadeniam, zdravotne vyhovujúcej vode a sociálnej pomoci;

M.

keďže v mnohých krajinách nie je možné riešiť demokratické deficity týkajúce sa žien v dôsledku chýbajúcich spoľahlivých štatistických údajov na monitorovanie narodení a úmrtí;

N.

keďže posilnenie práv žien pomôže podporiť zmenu v správaní a sociálnom vnímaní, ktorá je potrebná na odstránenie praktík výberu podľa pohlavia z dlhodobého hľadiska;

O.

keďže odstránenie praktík výberu podľa pohlavia je zložitý proces, ktorý si vyžaduje celé spektrum vzájomne prepojených prístupov a metód vrátane špecializovanej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov, aby dokázali poskytovať poradenstvo a zabránili praktikám výberu podľa pohlavia v EÚ a na celom svete;

P.

keďže na zmenu správania sa voči dievčatám a ženám je potrebné presviedčanie, politické opatrenia a osvedčené postupy, napríklad kampaň s názvom Záujem o dievčatá, ktorá je zameraná na zvýšenie informovanosti o hodnote dievčat v Číne, alebo program Balika Samriddhi Yojana, prostredníctvom ktorého sa dievčatám z chudobných rodín v Indii poskytuje finančná podpora na vzdelávanie;

Q.

keďže úspešným príkladom je Južná Kórea, ktorej sa podarilo zvrátiť vysoko pokrivený pomer 114 narodených chlapcov na 100 dievčat z roku 1994 na 107 ku 100 v roku 2010 (13);

1.

zdôrazňuje, že gendercída je zločinom a závažným porušením ľudských práv, ktoré si vyžaduje účinné spôsoby riešenia a odstránenie základných príčin vedúcich k patriarchálnej kultúre;

2.

trvá na tom, že všetky štáty a vlády sú povinné presadzovať a chrániť ľudské práva a brániť diskriminácii, čo sú základné kroky na odstránenie všetkých typov násilia páchaného voči ženám;

3.

vyzýva vlády, aby vypracovali a uplatňovali opatrenia presadzujúce zásadnú zmenu mentality a postojov voči ženám s cieľom bojovať proti škodlivým predsudkom a správaniu, ktoré spôsobujú pretrvávanie páchania násilia voči ženám;

4.

vyzýva vlády, aby femicídu alebo gendercídu jednoznačne zaradili medzi trestné činy a aby vypracovali a zaviedli legislatívne opatrenia, ktorých cieľom bude vyšetriť prípady femicídy, postaviť násilníkov pred súd a zabezpečiť obetiam, ktoré útok prežijú, ľahký prístup k zdravotníckym službám a dlhodobú podporu;

5.

zdôrazňuje, že podľa Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ako aj podľa Pekinského vyhlásenia a akčnej platformy sa akýkoľvek nátlak na ženy zo strany rodiny alebo spoločnosti, aby podstúpili umelé porušenie tehotenstva v závislosti od pohlavia plodu, považuje za fyzické a psychologické násilie;

6.

poukazuje na to, že odstraňovanie rodovo selektívnych praktík je zložitý proces, ktorý si vyžaduje viacero vzájomne prepojených prístupov a metód, od preštudovania základných príčin, kultúrnych a sociálno-hospodárskych faktorov charakteristických pre krajiny, kde sa preferujú potomkovia mužského pohlavia, cez organizovanie kampaní zameraných na práva a postavenie dievčat a žien až po zavedenie náležitých zákonov a predpisov; domnieva sa, že v širšom význame je presadzovanie rovnakého postavenia oboch pohlaví v každej spoločnosti jediný udržateľný spôsob, ako zabrániť ďalšiemu rozvoju rodovo selektívnych praktík;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať hĺbkovú vedeckú analýzu a preskúmanie základných príčin praktík, pri ktorých sa uprednostňuje určité pohlavie, s cieľom podporiť výskum zvyklostí a tradícií, ktoré sú špecifické pre konkrétnu krajinu a ktoré môžu viesť k uprednostňovaniu niektorého pohlavia a mať dlhodobé následky pre spoločnosť, a vyzýva Komisiu, aby tak postupovala;

8.

žiada detailnú analýzu príslušných finančných a hospodárskych príčin, ktoré vedú k rodovo selektívnym praktikám; vyzýva ďalej vlády, aby sa aktívne zaoberali problémami, ktoré ťažia rodiny a ktoré môžu viesť k nadbytku mužov;

9.

zdôrazňuje dôležitosť vypracovania právnych predpisov zameraných proti výberu na základe pohlavia, ktoré by mali zahŕňať súbory predpisov v oblasti sociálnej ochrany žien, lepšie monitorovanie dodržiavania platných právnych predpisov a dôraznejšie zameranie sa na kultúrne a sociálno-hospodárske príčiny tohto javu s cieľom zaoberať sa touto problematikou udržateľným a kompletným spôsobom, podporovať rodovú rovnosť a aktívnu účasť občianskej spoločnosti;

10.

vyzýva vlády, aby odstránili demokratické a právne deficity, bojovali proti pretrvávajúcim prekážkam, ktoré predstavujú diskrimináciu dievčat, zabezpečili dedičské práva žien, zaviedli vnútroštátne právne predpisy, ktoré ženám zaručujú rovnaké práva pred zákonom ako mužom vo všetkých oblastiach života, a aby posilnili ekonomické, politické a vzdelávacie práva dievčat a žien;

11.

vyzýva Komisiu, aby podporila a nabádala na všetky typy iniciatív na zvýšenie informovanosti o diskriminácii na základe pohlavia vrátane gendercídy a aby našla účinné metódy na boj proti nej tým, že v rámci vonkajších vzťahov, humanitárnej pomoci a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti poskytne usmernenie a pomoc, vypracuje príslušné politiky a poskytne financovanie;

12.

poukazuje na to, že neschopnosť posilniť postavenie žien a dievčat a neschopnosť vynaložiť dostatočné úsilie na zmenu spoločenských noriem a štruktúr má vážne právne, etické a zdravotné dôsledky, ohrozuje ľudské práva a môže mať dlhodobé následky, ktoré škodia danej spoločnosti;

13.

zdôrazňuje, že podľa viacerých štúdií by nerovnováha v rodovej oblasti mohla viesť k nárastu obchodovania s ľuďmi na účely sobáša alebo sexuálneho vykorisťovania, k násiliu páchanom voči ženám, k sobášom detí a núteným manželstvám, k šíreniu nákazy HIV/AIDS a iných pohlavne prenosných chorôb; zdôrazňuje, že nerovnováha v rodovej oblasti tak predstavuje hrozbu pre spoločenskú stabilitu a bezpečnosť, a preto žiada, aby sa dôkladne preskúmali možné zdravotné, ekonomické a bezpečnostné dôsledky tohto špirálovitého nadbytku mužov;

14.

podporuje relevantné reformy, trvalý monitoring a účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti a zákazu diskriminácie, predovšetkým v krajinách s nízkym a stredným príjmom a v transformujúcich sa krajinách;

15.

vyzýva Komisiu, aby sa intenzívne usilovala brániť výberu pohlavia na základe rodových stereotypov, avšak nie obmedzením prístupu k zdravotníckym službám a technológiám v oblasti reprodukcie, ale tým, že podporí ich zodpovedné využívanie, aby zaviedla a sprísnila usmernenia, poskytovala špecializovanú odbornú prípravu zdravotníckym pracovníkom, aby mohli poskytovať rady týkajúce sa praktík, pri ktorých sa uprednostňuje určité pohlavie, a týmto praktikám zabraňovať, pričom výnimkou by mali byť jedine odôvodnené prípady genetických ochorení spojených s konkrétnym pohlavím, a aby zabraňovala využívaniu a propagovaniu techník výberu pohlavia na účely takéhoto výberu a/alebo na účely zisku;

16.

zdôrazňuje, že právne predpisy v oblasti riadenia alebo obmedzovania výberu pohlavia musia chrániť právo žien na prístup k legitímnym technológiám a službám sexuálneho a reprodukčného zdravia bez nutnosti manželovho povolenia, že také právne predpisy sa musia účinne vykonávať a osobám, ktoré zákony porušujú, sa musia ukladať primerané sankcie;

17.

nabáda na užšiu zaangažovanosť a spoluprácu medzi vládami a zdravotníckou komunitou a žiada prísnejšie usmernenia v oblasti samoregulácie kliník a nemocníc ako aktívne opatrenie, ktorým sa predíde praktikám výberu pohlavia v rámci podnikateľskej činnosti v záujme finančného zisku;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby identifikovali kliniky v Európe, ktoré vykonávajú umelé prerušenia tehotenstva na základe výberu pohlavia, aby poskytli štatistiky o takejto praxi a vypracovali najlepšie postupy, ako tomu možno zabrániť;

19.

uznáva, že zásadný význam pre boj proti sexizmu a vytvorenie spoločnosti, v ktorej sa naozaj uplatňuje zásada rovnosti mužov a žien, má zabezpečenie a presadzovanie práv žien a dievčat tak, že sa im poskytnú rovnaké možnosti, predovšetkým pokiaľ ide o vzdelanie a pracovné príležitosti; zdôrazňuje skutočnosť, že zlepšenie úrovne vzdelania, pracovných príležitostí a integrovaných zdravotných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia žien má rozhodujúci význam v úsilí o odstránenie rodovo selektívnych praktík – počínajúc umelým prerušením tehotenstva až po vraždenie novorodencov – pri dosahovaní celkového hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách a pri znižovaní chudoby; zdôrazňuje, že posilňovanie postavenia žien a zapojenie mužov má kľúčový význam v boji proti rodovej nerovnosti a pri presadzovaní zmien v správaní a spoločenských zmien potrebných na odstránenie rodovo selektívnych praktík z dlhodobého hľadiska;

20.

vyzýva preto Komisiu, aby presadzovala také vzdelávacie a sociálne prostredie, v ktorom sa prejavuje rovnaká úcta obom pohlaviam a k obom pohlaviam sa pristupuje rovnako a v ktorom sa obe pohlavia uznávajú vďaka svojim schopnostiam a potenciálu, bez stereotypov a diskriminácie, a ktoré podporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rovnosť príležitostí a rovnocenné partnerstvo;

21.

vyzýva Komisiu a nalieha na príslušné medzinárodné organizácie, aby podporili vzdelávacie programy, ktoré posilňujú postavenie žien a umožňujú im zvýšiť sebaúctu, získať a uplatniť vedomosti, prijímať rozhodnutia a prevziať zodpovednosť za svoje životy, zdravie a zamestnanie a ktoré im umožnia viesť finančne nezávislý život;

22.

vyzýva Komisiu, ESVČ a vlády tretích štátov, aby pripravili informačné kampane na podporu zásady rovnosti mužov a žien, ktoré by sa snažili zvýšiť povedomie o potrebe vzájomného rešpektovania ľudských práv oboch partnerov, najmä v oblasti vlastníckych práv, práva na prácu, primeranú zdravotnú starostlivosť, spravodlivosť a vzdelanie;

23.

pripomína miléniové rozvojové ciele a zdôrazňuje, že prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia sú základné ľudské práva; zdôrazňuje, že v rámci dialógov a správ o miléniových rozvojových cieľoch, ako aj na ďalších medzinárodných fórach na výmenu skúseností je potrebné osobitne a konkrétne poukazovať na gendercídu a otázky selekcie na základe pohlavia;

24.

zdôrazňuje, že schopnosť žien uplatňovať si práva sa nevyhnutne spája s ich možnosťou prijímať rozhodnutia samostatne a nezávisle od svojich partnerov, preto je zásadne dôležité zabezpečiť ženám prístup k vzdelaniu, práci, zdravotnej starostlivosti, jednoduchý prístup k antikoncepcii či bankovému účtu bez toho, aby na to potrebovali povolenie alebo súhlas inej osoby;

25.

vyzýva vlády partnerských krajín, aby znížili poplatky za zdravotnú starostlivosť o deti, hlavne ženského pohlavia, ktoré niekedy zomierajú v dôsledku zlej alebo nedostatočnej starostlivosti;

26.

vyzýva vlády, aby zlepšili prístup žien k zdravotnej starostlivosti, najmä prenatálnej a materskej, k vzdelaniu, poľnohospodárstvu, úverom a mikropôžičkám, podnikateľským príležitostiam a majetku;

27.

žiada, aby sa osobitný dôraz kládol na vytvorenie podmienok pre solidaritu v rozvojových krajinách, okrem iného prostredníctvom vytvárania dôchodkových fondov, s cieľom znížiť ekonomickú záťaž rodín a jednotlivcov, a tým obmedziť ich závislosť od detí mužského pohlavia a ich uprednostňovanie;

28.

zdôrazňuje, že praktiky výberu pohlavia pretrvávajú aj v bohatších regiónoch s gramotným obyvateľstvom;

29.

nabáda na vytvorenie systémov podpory pre ženy a rodiny, ktoré by ženám poskytovali informácie a poradenstvo o rizikách a škodlivých účinkoch praktík, pri ktorých sa uprednostňuje určité pohlavie, a tiež na poskytovanie poradenskej služby a podpory ženám, na ktoré môže byť vyvíjaný tlak, aby sa zbavili ženského plodu;

30.

nabáda občiansku spoločnosť a vládne orgány, aby vyvinuli spoločné úsilie s cieľom poskytovať informácie a organizovať verejné informačné kampane o negatívnych dôsledkoch praktík, pri ktorých sa vyberá určité pohlavie, na matku;

31.

vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú podporu inovatívnym činnostiam a vzdelávacím programom, ktorých cieľom je podnecovať diskusiu o rovnocennosti dievčat a chlapcov a dosiahnuť, aby sa táto skutočnosť dostala do povedomia, a to využitím všetkých dostupných médií a sociálnych sietí, ako aj kontaktovaním a zapojením mladých ľudí, náboženských a duchovných vodcov, učiteľov, vedúcich predstaviteľov komunít a ďalších vplyvných osobností s cieľom zmeniť kultúrne vnímanie rodovej rovnosti príslušnej spoločnosti a zdôrazniť potrebu nediskriminačného konania;

32.

žiada EÚ, aby do všetkých svojich partnerstiev a dialógov s rozvojovými krajinami zahrnula silný rodový aspekt a posilnenie postavenia žien, ako sa uvádza v Európskom konsenze o rozvoji; ďalej sa nazdáva, že je potrebné uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých etapách rozpočtovej pomoci, okrem iného presadzovaním dialógu so ženskými združeniami v rozvojových krajinách a zavedením rodovo rozlíšených ukazovateľov;

33.

vyzýva orgány príslušných krajín, aby zlepšili systém sledovania počtu obyvateľov oboch pohlaví a zber štatistických údajov v tejto oblasti a aby v prípade akejkoľvek nerovnováhy prijali príslušné opatrenia na jej riešenie; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, agentúry OSN a ostatných medzinárodných partnerov a partnerské vlády na užšiu vzájomnú spoluprácu;

34.

vyzýva Komisiu a všetky príslušné zainteresované strany, aby prijali potrebné legislatívne a iné opatrenia a zabezpečili, aby bolo vykonávanie núteného umelého prerušenia tehotenstva a operácií s cieľom ukončiť tehotenstvo z dôvodu určitého pohlavia bez toho, aby o tom zainteresovaná žena dala vopred svoj informovaný súhlas, alebo aby vedela, čo príslušný zákrok znamená, kvalifikované ako trestný čin;

35.

vyzýva vlády a všetky príslušné zainteresované strany, aby zabezpečili účinné vykonanie právnych predpisov o výbere pohlavia a aby boli voči tým, ktorí porušujú zákon, vyvodené príslušné sankcie;

36.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila spoluprácu s ostatnými medzinárodnými organizáciami a orgánmi, napríklad s Organizáciou Spojených národov, Svetovou zdravotníckou organizáciou, Detským fondom OSN, Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Populačným fondom OSN a orgánom OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien s cieľom zamerať sa na riešenie praktík, pri ktorých sa uprednostňuje určité pohlavie, a bojovať proti ich základným príčinám vo všetkých krajinách a aby zároveň spolupracovala s vládami, parlamentmi, rozličnými zainteresovanými stranami, médiami, mimovládnymi organizáciami, ženskými organizáciami a inými komunitnými subjektmi v záujme zvýšenia informovanosti o gendercíde a o spôsoboch jej prevencie;

37.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s vyššie uvedenými medzinárodnými organizáciami s cieľom riešiť praktiky výberu pohlavia a bojovať proti ich základným príčinám vo všetkých krajinách a aby zároveň vytvorili siete s vládami, parlamentmi, rozličnými zainteresovanými stranami, médiami, mimovládnymi organizáciami, ženskými organizáciami a inými komunitnými subjektmi v záujme zvýšenia informovanosti o gendercíde a o spôsoboch jej prevencie;

38.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v rámci rozhovorov o balíkoch opatrení v rámci humanitárnej pomoci považovali gendercídu za prvoradú otázku, ktorú by mali príslušné tretie krajiny riešiť, a aby ich zaviazali k tomu, aby považovali vykorenenie gendercídy za prioritu, zvýšili informovanosť o tomto probléme a vyvinuli tlak na jeho prevenciu;

39.

vyzýva EÚ a jej partnerské krajiny, aby prostredníctvom rozvojovej spolupráce zlepšili sledovanie a zhromažďovanie údajov o pomere pohlaví pri narodení a aby prijali urýchlené opatrenie na riešenie prípadnej nerovnováhy; zdôrazňuje, že do dohôd o medzinárodnom obchode a o spolupráci by sa mali začleňovať aj doložky o ľudských právach týkajúce sa rodovej diskriminácie;

40.

vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečovala prístup založený na právach zahŕňajúci všetky ľudské práva a aby do programu rozvojovej politiky po roku 2015 ako kľúčový bod začlenila silný dôraz na posilnenie práv a podporu, rešpektovanie a naplnenie práv žien a dievčat vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv a na rodovú rovnosť ako nevyhnutné podmienky boja proti gendercíde;

41.

tvrdí, že pri vykonávaní osobitných doložiek o zákaze nátlaku alebo donucovania vo veciach sexuálneho a reprodukčného zdravia dohodnutých na medzinárodnej konferencii v Káhire o populácii a rozvoji, ako aj právne záväzných medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, acquis communautaire a politických právomocí Únie v týchto veciach by Únia nemala poskytovať pomoc žiadnemu orgánu, organizácii ani programu, ktorý propaguje a podporuje riadenie alebo sa zúčastňuje na riadení akejkoľvek činnosti, v rámci ktorej dochádza k takému porušovaniu ľudských práv, ako je nútené prerušenie tehotenstva, nútená sterilizácia žien alebo mužov, určovanie pohlavia plodu na účel prenatálneho výberu pohlavia alebo infanticída;

42.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/29

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady konaného 28. a 29. júna 2012 (1),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady konaného 14. a 15. marca 2013 (2),

—

so zreteľom na súčasné medziinštitucionálne rokovania o budúcnosti politiky súdržnosti a viacročnom finančnom rámci,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu k správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (5),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o politike súdržnosti: investíciách do reálnej ekonomiky (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 týkajúcich sa viacročného finančného rámca (8),

—

so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov zo 6. marca 2013 s názvom Súčinnosť medzi súkromnými investíciami a verejným financovaním na miestnej a regionálnej úrovni,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. februára 2013 s názvom Vytváranie väčšej súčinnosti medzi rozpočtom EÚ, štátnymi rozpočtami a rozpočtami nižších územných celkov,

—

so zreteľom na dokument Výboru regiónov z roku 2012 s názvom Vplyv rozpočtových úspor na miestne financie a investície,

—

so zreteľom na správu Európskej investičnej banky zo 14. decembra 2012 o vplyve recesie v rokoch 2008 a 2009 na regionálnu konvergenciu EÚ (9),

—

so zreteľom na občasník Komisie z decembra 2012 s názvom Kvalita verejných výdavkov v EÚ (10),

—

so zreteľom na správu MMF s názvom Svetový hospodársky výhľad z októbra 2012,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0269/2013),

A.

keďže svetová hospodárska a finančná kríza oslabila sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v EÚ, spôsobila vyššiu nezamestnanosť, zníženie HDP a zvýšenie regionálnych rozdielov a rozpočtového deficitu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

B.

keďže obdobie a vážnosť krízy sa v jednotlivých regiónoch EÚ výrazne líšia, čo poukazuje na predchádzajúce štrukturálne nedostatky a spôsobuje výrazný pokles v raste HDP, rekordné úrovne nezamestnanosti, značné prehlbovanie chudoby najzraniteľnejších sociálnych vrstiev, zhoršenie podnikateľského prostredia a zníženie dôvery spotrebiteľov;

C.

keďže banky a finančné trhy sú čoraz zdržanlivejšie v poskytovaní úverov, pretože úverová dôveryhodnosť vlád členských štátov a nižších územných celkov sa považuje za horšiu;

D.

keďže sa ukázalo, že fiškálna dohoda nie je na riešenie problémov spojených s krízou vhodná a ako najvhodnejšie riešenie sa javí dohoda o raste umožňujúca značné investície v celom Spoločenstve, keďže dnes existuje zhoda v tom, že fiškálne úspory a rozpočtové škrty bez investícií nerevitalizujú hospodárstvo a nevytvoria priaznivé podmienky na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

E.

keďže európske štrukturálne a investičné fondy majú podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej EÚ, znižovať regionálne rozdiely, podporovať konvergenciu a stimulovať rozvoj, zamestnanosť a sociálny pokrok prostredníctvom produktívnych investícií;

F.

keďže európske štrukturálne a investičné fondy predstavujú tiež výdavky vyčlenené na podporu inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a konkurencieschopnosti, a preto pozitívne vplývajú na priemernú hodnotu pomeru deficitu k HDP;

G.

keďže pokles verejných financií v celej EÚ spôsobený krízou štátnych dlhov vyvolal rozšírenie politiky úspor; keďže jej vplyv na miestne financie bol zničujúci, spôsobil zníženie alebo obmedzenie prostriedkov vo viacerých rozpočtových riadkoch a vážne ohrozil schopnosť financovať/spolufinancovať produktívne investície štátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

H.

keďže len niektoré štáty pokračovali v podpore miestnych investícií, zatiaľ čo iné sa pod vplyvom krízy štátnych dlhov rozhodli zmraziť alebo znížiť finančnú podporu pre investície miestnych orgánov a vo veľkej miere uprednostnili centralizáciu alebo zaviedli vnútorné pravidlá paktu stability, ktorými výrazne znížili investície;

I.

keďže značné škrty v rozpočtoch v dôležitých oblastiach a sektoroch predstavujú jeden z hlavných problémov, ktorým v súčasnosti čelia miestne a regionálne orgány;

J.

keďže vlády nižších územných celkov sú kľúčovými aktérmi regionálneho rozvoja: predstavujú 60 % verejných investícií, 38 % konsolidovaných vládnych výdavkov v hospodárskej oblasti a zahŕňajú tak väčšinu výdavkov, ktoré môžu ovplyvniť regionálny rozvoj, napríklad v oblasti obchodu, práce, v poľnohospodárstve, doprave alebo v oblasti výskumu a vývoja;

K.

keďže v dvoch z troch členských štátov EÚ pôsobili investície ako upravujúca premenná čiastočne vďaka úsiliu dosiahnutému v roku 2009 v boji s krízou; keďže v sedemnástich členských štátoch priame investície poklesli v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010, pričom v desiatich z nich v roku 2011 o viac ako 10 % (Rakúsko, Lotyšsko, Česká republika, Slovensko, Bulharsko, Portugalsko, Grécko, Maďarsko a Španielsko); keďže pokles investícií, ktorý sa začal v roku 2010 (investičné granty centrálnych vlád poklesli o -8,7 %), pokračuje a zdá sa, že sa dostáva do negatívnej špirály;

L.

keďže úroveň zadlženia nižších územných celkov je výrazne nižšia ako úroveň zadlženia štátnych subjektov;

M.

keďže od orgánov nižších územných celkov sa požaduje účasť na konsolidačnom úsilí a znižovanie ich deficitov a dlhov, pričom podmienky poskytovania úverov sa v prípade finančne slabších vlád nižších územných celkov zhoršili;

N.

keďže verejné investície sú nevyhnutné pre sociálne začleňovanie a investičné potreby sú veľmi dôležité v mnohých kľúčových odvetviach hospodárstva EÚ, ako je trh práce, infraštruktúra, výskum a inovácia a MSP;

O.

keďže po období zvyšujúcej sa konvergencie v EÚ v období 2000 až 2007 nastal počas recesie v tomto smere výrazný pokles; keďže najviac ovplyvnené sú regióny s neudržateľnými a špekulatívnymi investíciami, ako aj regióny so silnými výrobnými sektormi orientovanými na vývoz;

P.

keďže v rámci mechanizmu príjmu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie môže Komisia vyplácať iba priebežné platby na základe vyhlásení o výdavkoch, ktoré sa už v členských štátoch uplatňujú;

Q.

keďže vnútroštátne verejné spolufinancovanie v rámci štrukturálnych fondov v EÚ 27 na programové obdobie 2007 – 2013 dosahuje výšku takmer 132 mld. EUR a keďže táto suma predstavuje nevyhnutnú podmienku riadneho čerpania z týchto fondov a kvality investícií, čím sa posilňuje spoluúčasť a zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie;

R.

keďže verejné spolufinancovanie programov podporovaných v rámci politiky súdržnosti môže byť ohrozené nedostatkom flexibility v uplatňovaní Paktu stability a rastu, v dôsledku čoho politika súdržnosti nemôže tak účinne prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a k prekonaniu súčasnej krízy;

1.

s veľkými obavami si všíma súčasný jednoznačný trend zvyšovania regionálnych rozdielov v EÚ, dokonca aj v rámci členských štátov a regiónov, pričom relatívne veľa chudobných regiónov je v nových členských štátoch a v južnej Európe a väčšina bohatých regiónov je v strednej a severnej Európe; zdôrazňuje v tejto súvislosti základný význam politiky súdržnosti EÚ ako hlavného investičného nástroja zameraného na konvergenciu a udržateľný rozvoj v EÚ;

2.

zdôrazňuje, že miestne hospodárstvo je pre obce hlavným faktorom ich obnovy, a to je v súčasnej krízovej situácii veľmi dôležité; v tejto súvislosti upozorňuje najmä na hospodársky a spoločenský vplyv sociálnej ekonomiky na zlepšovanie sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sociálnej ekonomike poskytli možnosti získania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020;

3.

opäť zdôrazňuje význam politiky súdržnosti ako hlavného investičného nástroja Únie, ktorý zohráva ústrednú úlohu v boji s krízou, pri znižovaní rozdielov a v nasmerovaní EÚ a jej regiónov na cestu trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje osobitnú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) v podpore sociálnych investícií a vykonávaní stratégie Európa 2020, ktorá spočíva najmä v jeho prínose k vysokej miere udržateľnej zamestnanosti a produktivity, a tým v účinnom boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj vo zvyšovaní sociálnej súdržnosti; preto zdôrazňuje, že v súvislosti s rokovaniami o VFR je dôležité zabezpečiť dostatočné rozpočtové prostriedky pre štrukturálne a investičné fondy, s prihliadnutím najmä na ich kľúčový podiel na investíciách v oblastiach, ako je zamestnanosť, inovácia, udržateľný rozvoj, nízkouhlíkové hospodárstvo a podpora MSP;

4.

upozorňuje, že politika súdržnosti sa ukázala byť odolná voči kríze, keď prispôsobila svoje programy a nástroje financovania, stala sa flexibilnejšou a významne prispela v oblastiach, v ktorých sú investície potrebné na modernizáciu hospodárstva, zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie geografických rozdielov;

5.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú viaceré orgány nižších územných celkov vo vyrovnávaní rozpočtu tým, že udržiavajú úroveň verejných investícií, spolufinancujú nové projekty a zabezpečujú pákový účinok, najmä v prípadoch, keď sú súkromné investície nízke; upozorňuje na skutočnosť, že udržateľné verejné obstarávanie, schopnosť financovať/spolufinancovať a záväzky investovať majú v čase recesie a nízkeho rastu pre udržanie potenciálu rastu kľúčový význam;

6.

je znepokojený tým, že dlhodobé úsporné opatrenia a prísne hospodárske riadenie z rokov 2011 a 2012, ktoré znamenali vyšší tlak na verejné financie a škrty v nich, môžu obmedziť pôsobnosť miestnych politík zameraných na plnenie stratégie Európa 2020;

7.

zdôrazňuje potrebu obnoviť a zvýšiť finančné kapacity na úrovni nižších územných celkov a poskytnúť primeranú technickú pomoc, najmä pri uskutočňovaní miestne riadených zložitých projektov, s cieľom zabezpečiť verejné investície na programy a projekty zamerané na zvýšenie udržateľného rastu, boj proti sociálnemu vylúčeniu, obnovu sociálnej štruktúry, poskytovanie primeraných sociálnych a zdravotných služieb a zabezpečenie pracovných miest, najmä na regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že osobitný dodatočný príspevok pre najvzdialenejšie regióny by nemal byť podmienený tematickým zameraním a mal by sa použiť na vyrovnanie dodatočných nákladov, ktoré súvisia s charakteristikami a obmedzeniami uvedenými v článku 349 ZFEÚ a ktoré vznikajú v najvzdialenejších regiónoch; konštatuje ďalej, že osobitný dodatočný príspevok sa môže použiť aj na podporu financovania prevádzkovej pomoci a výdavkov na služby vo verejnom záujme a zmluvy o službách vo verejnom záujme v najvzdialenejších regiónoch;

8.

zdôrazňuje potrebu ďalej posilniť administratívne kapacity miestnych a regionálnych orgánov a znížiť byrokraciu, ktorá má nepriaznivý vplyv na tieto orgány aj v ich postavení ako príjemcov a obmedzuje ich schopnosť vykonávať projekty financované Európskou úniou;

9.

žiada inštitúcie, aby zlepšili existujúce podmienky s cieľom umožniť regiónom v niektorých členských štátoch, ktoré sú mimoriadne postihnuté finančnou krízou, aby ďalej zlepšovali svoju kapacitu využívať štrukturálne fondy a Fond súdržnosti s cieľom predísť predpokladanej vysokej miere rušenia záväzkov;

10.

žiada ďalšie zjednodušenie pravidiel a zvýšenie pružnosti a transparentnosti pri plánovaní a spravovaní štrukturálnych fondov, čo umožní lepšiu realizáciu projektov, ako aj rýchlejšie a primeranejšie reakcie na sociálne výzvy a hrozby;

11.

víta správu Komisie za rok 2012 o verejných financiách v HMÚ, a najmä kapitolu o fiškálnej decentralizácii v EÚ, v ktorej sa zdôrazňuje spoľahlivosť modelu fiškálnej federácie, v rámci ktorého sa zodpovednosť za dosahovanie príjmov, ako aj za výdavky presúva na orgány nižších územných celkov; žiada Komisiu, aby do budúcoročnej správy o verejných financiách v HMÚ zaradila takúto kapitolu o stave verejných financií a reforme nižších územných celkov;

12.

upozorňuje na potrebu väčšej súčinnosti medzi štátnymi, regionálnymi a európskymi výdavkovými rozpočtami prostredníctvom jednoznačného stanovenia úloh a zodpovedností jednotlivých rozpočtových orgánov na úrovni EÚ, členských štátov a nižších územných celkov vrátane jasnej úlohy a odôvodnenia zásahov politiky a financovania EÚ, dodržiavania platobných lehôt stanovených v smernici o boji proti oneskoreným platbám 2011/7/EÚ, rešpektovania zásad subsidiarity a rozpočtových práv miestnych a regionálnych samospráv (ich úlohy pri rozhodovaní a kontrole), t. j. ich demokratickej zodpovednosti voči svojim voličom, a zabezpečenia autonómie každej úrovne riadenia v stanovovaní priorít a čerpaní rozpočtu; žiada Komisiu, aby poskytla jednoznačné konkrétne údaje o možnostiach posilniť úlohu rozpočtu EÚ pri získavaní investícií na rozličných úrovniach;

13.

dôrazne podporuje vyššiu transparentnosť a zjednodušovanie rozpočtových postupov na všetkých úrovniach riadenia (vrátane jednoznačného určenia zdrojov financovania EÚ v rámci štátnych rozpočtov a rozpočtov nižších územných celkov), ako aj zaistenie dostupnosti údajov na úrovni EÚ týkajúcich sa prehľadu o čerpaní prostriedkov z programov EÚ v oblasti financovania na regionálnej úrovni (ak je to možné), ale aj objasnenie, ako sú priority a financovanie na úrovni EÚ, členských štátov a nižších územných celkov zladené s dohodnutými prioritami na úrovni EÚ;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobovať sa prebiehajúcim rozpočtovým obmedzeniam v celej Európe a zároveň pokračovať v investovaní do budúcnosti; pripomína členským štátom, že výzvou nie je míňať viac, ale míňať efektívnejšie;

15.

víta skutočnosť, že uplatňovanie finančných nástrojov sa v rámci politiky súdržnosti rozširuje na všetky tematické ciele a všetky fondy SSR; žiada Komisiu, aby predložila dôkladnú analýzu a vyhodnotenie možných nových prostriedkov a zdrojov financovania na podporu investícií do rastu, ako je trh s dlhopismi, nástroj s rozdelením rizika a používanie inovatívnych finančných nástrojov; vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku (EIB), aby navrhli inovatívne spôsoby financovania dlhodobých investícií miestnych a regionálnych orgánov vrátanie pritiahnutia súkromného kapitálu; zdôrazňuje nevyhnutnú úlohu, ktorú zohrávajú mechanizmy pôžičiek EIB vo financovaní projektov európskeho záujmu, a žiada väčšiu koordináciu a súčinnosť medzi týmito mechanizmami a štrukturálnymi fondmi;

16.

zdôrazňuje význam iniciatívy Jessica pri podpore udržateľného rozvoja miest a obnove mestských oblastí prostredníctvom mechanizmov finančného inžinierstva a žiada, aby sa zintenzívnilo jej využívanie v budúcom programovom období;

17.

zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohli zohrávať miestne a regionálne orgány pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje význam partnerstva medzi centrálnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi pri stanovovaní priorít a poskytovaní potrebného spolufinancovania plnenia programov ako podmienky na dosiahnutie maximálneho účinku s obmedzenými zdrojmi pri plnení týchto cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť nového nástroja pre miestny rozvoj pod vedením obcí, ktorý by umožnil akčným skupinám na miestnej úrovni rozvíjať a vykonávať miestne stratégie v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva členské štáty, aby v rámci prebiehajúceho procesu plánovania zabezpečili tieto príležitosti s cieľom využiť veľký potenciál miestnych akčných skupín na inovácie; zdôrazňuje význam miestnych a regionálnych orgánov, prípadne sociálnych partnerov a ďalších relevantných partnerov pri plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení štrukturálnych fondov a pri príprave dohôd o partnerstve, čo by mohlo viesť k lepšiemu prepojeniu medzi stratégiami EÚ, národnými a regionálnymi stratégiami;

18.

vyjadruje presvedčenie, že je potrebné tematicky sa zamerať na malý počet priorít; zdôrazňuje však, že je potrebná flexibilita, aby sa členským štátom a regiónom umožnilo čo najúčinnejšie reagovať na spoločné ciele a zároveň rešpektovať územné, hospodárske a sociálne osobitosti;

19.

dôrazne opakuje svoj nesúhlas so zavedením makroekonomických podmienok do politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, pretože by to poškodilo regióny a sociálne skupiny, ktoré sú už oslabené krízou, pričom pozastavenie platieb by pravdepodobne malo neprimeraný vplyv na niektoré členské štáty, a najmä regióny, napriek ich plnej snahe o dosiahnutie vyrovnaných verejných rozpočtov, len by to oslabilo štáty vo finančných ťažkostiach a podkopalo snahu o solidaritu, ktorá je nevyhnutná na zachovanie makroekonomickej rovnováhy v rámci Únie; okrem toho sa domnieva, že takýto sankčný prístup by verejnosť zväčša nemusela pochopiť a mohol by len zvýšiť nedôveru občanov práve vo chvíli, keď sú už vážne zasiahnutí krízou a dôsledkami úsporných politík;

20.

domnieva sa, že v období znižovania verejného financovania je potrebné prehodnotiť zásadu doplnkového charakteru pomoci, ktorá by sa mala uplatňovať v súlade s európskym rámcom správy ekonomických záležitostí, a verí, že sa o tejto otázke bude diskutovať v rámci rokovaní o politike súdržnosti po roku 2013;

21.

berie na vedomie nedávne pripomienky MMF, že úsporné opatrenia oslabujú krajiny, ak sa používajú nepremyslene, pretože keď sú svetové hospodárske vyhliadky zlé, rýchle zníženie deficitu verejných financií bráni oživeniu v krátkodobom horizonte, keďže sa znížia daňové príjmy, a deficit sa teda ďalej prehlbuje; súhlasí s MMF, že je potrebné zamerať sa širšie s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi konsolidáciou a rastom, nielen obmedziť sa na rozpočtovú konsolidáciu;

22.

víta návrh predložený viacerými členskými štátmi, a to zahrnúť do rámca rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2015 – 2016 tzv. doložku o revízii účtov, vďaka ktorej bude možné zvýšiť rozpočty v priebehu ich plnenia s cieľom podporiť zamestnanosť mladých ľudí, MSP a iné dôležité oblasti;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali všetky možnosti flexibility, ktoré existujú v preventívnej časti Paktu stability a rastu, na dosiahnutie rovnováhy medzi potrebou produktívnych a udržateľných verejných financií a cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny; domnieva sa, že to možno dosiahnuť napríklad vylúčením úhrnnej sumy vnútroštátneho spolufinancovania v rámci európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov z obmedzení Paktu stability a rastu tým, že výpočty na účely paktu sa budú zakladať na požiadavkách pre členský štát na čisté platby, nie na hrubé, t. j. čisté bez daní splatných za skutočné výdavky (predovšetkým DPH), alebo tým, že sa naplánujú dva zdroje financovania (európsky a vnútroštátny) podľa odlišných harmonogramov, vďaka čomu sa v prvých rokoch programu využije financovanie len z európskych fondov a v posledných rokoch programu zasa len z vnútroštátnych zdrojov, za predpokladu, že príslušný členský štát dosiahne dovtedy konkrétne výsledky, pokiaľ ide o pomer zadlženia a HDP;

24.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že verejné výdavky členských štátov na spolufinancovanie programov podporovaných zo štrukturálnych fondov nebudú patriť k verejným alebo rovnocenným štrukturálnym výdavkom, ktoré sa berú do úvahy v rámci dohôd o partnerstve na kontrolu dodržiavania Paktu stability a rastu, keďže ide o záväzok vyplývajúci priamo z dodržiavania zásady doplnkového charakteru pomoci; žiada preto, aby sa verejné výdavky súvisiace s plnením programov spolufinancovaných zo štrukturálnych a investičných fondov úplne vylúčili z definície štrukturálnych deficitov v rámci Paktu stability a rastu, pretože ide o výdavky, ktoré sú určené na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a na podporu konkurencieschopnosti, rastu a tvorby pracovných miest, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť mladých;

25.

vyzýva Komisiu, aby informovala o rozsahu možných opatrení v rámci jestvujúceho fiškálneho rámca EÚ s cieľom podrobnejšie riešiť otázku oddelenia bežných výdavkov a investícií pri výpočte deficitu rozpočtu, aby nedochádzalo k tomu, že investície s dlhodobým čistým ziskom budú hodnotené ako negatívne;

26.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o budúcnosti hospodárskej a menovej únie zohľadnili všetky možnosti flexibility v rámci makroekonomického riadenia s cieľom umožniť produktívne investície, a to najmä prehodnotením vzťahu medzi Paktom stability a rastu a produktívnymi verejnými investíciami, ako aj vylúčením verejných výdavkov spojených s plnením programov spolufinancovaných zo štrukturálnych a investičných fondov v rámci politík zameraných na rast z pravidiel dohľadu nad rozpočtami v rámci Paktu stability a rastu;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/35

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o rybnom hospodárstve, najmä na odsek 157 rezolúcie 66/68 o povinnostiach rozvinutých štátov voči najmenej rozvinutým štátom a malým rozvíjajúcim sa ostrovným štátom,

—

so zreteľom na Dohodu o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, ktorá bola uzatvorená v roku 1995,

—

so zreteľom na Medzinárodný akčný plán FAO na usmerňovanie kapacít rybolovu schválený Radou FAO v novembri 2000,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „NNN rybolov“) (1),

—

so zreteľom na Dohodu o opatreniach patriacich do právomoci prístavného štátu na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorá bola schválená na 36. konferencii FAO 22. novembra 2009,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. marca 2012 s názvom „Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím“ (3),

—

so zreteľom na Dohovor o zachovaní a riadení zdrojov veľmi sťahovavých druhov rýb v západnom a strednom Tichom oceáne, ktorého zmluvnou stranou je EÚ na základe rozhodnutia 2005/75/ES s účinnosťou od 25. januára 2005 (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/539/ES z 22. mája 2006 o uzavretí Dohovoru v mene Európskeho spoločenstva o posilnení Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky ustanovenej dohovorom medzi Spojenými štátmi americkými a Kostarickou republikou v roku 1949 (5),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane a riadení rybolovných zdrojov na otvorenom mori v južnom Tichom oceáne (6), schválený v mene EÚ na základe rozhodnutia Rady 2012/130/EÚ (7) a ktorým sa zriaďuje Regionálna organizácia na riadenie rybného hospodárstva v južnom Tichom oceáne (SPRFMO),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/144/EÚ z 15. februára 2011 o uzavretí Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na strane druhej (8),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (9) (ďalej len „Dohoda z Cotonou“),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond (10),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Mikronézskymi federatívnymi štátmi o rybolove v Mikronézskych federatívnych štátoch (11),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve v oblasti rybolovu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Kiribatskou republikou na strane druhej (12),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Šalamúnovými ostrovmi (13),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 15. novembra 2012 o informovaní tretích krajín, ktoré Komisia považuje za krajiny, ktoré by mohli byť prípadne identifikované ako nespolupracujúce tretie krajiny podľa nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (14)

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0297/2013),

A.

keďže na dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja by sa politiky EÚ, ktoré majú vplyv na rybné hospodárstvo tichomorských krajín AKT – t. j. politika rybolovu, obchodu a rozvoja –, mali vykonávať tak, aby sa zabezpečilo, že budú prispievať k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja rybného hospodárstva stanovených tichomorskými krajinami AKT; keďže taký prístup by sa mal začleniť do nasledujúceho obnovenia Dohody z Cotonou alebo do nástrojov, ktoré môžu vyplývať z tejto dohody;

B.

keďže EÚ sa musí snažiť o súdržnosť politík v záujme rozvoja na základe článku 208 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“;

C.

keďže EÚ je v tomto regióne druhým najväčším darcom po Austrálii, pričom svoju pomoc poskytuje prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF) a keďže aj napriek tomu, že zdroje rybolovu sú v Tichomorí hlavným a jediným spoločnom zdrojom bohatstva krajín AKT, a aj napriek tomu, že krajiny západného a stredného Tichomoria opakovane vyjadrili svoj zámer zmeniť lov tuniakov na hnací motor sociálno-hospodárskeho rozvoja tohto regiónu, iba 2,3 % pomoci z 10. ERF je vyčlenených na činnosti súvisiace s rybolovom;

D.

keďže dvojstranným a viacstranným dohodám, o ktorých EÚ rokuje, by mali predchádzať posúdenia vplyvu, najmä pokiaľ ide o ochranu živých morských zdrojov a dôsledky takýchto dohôd pre miestne obyvateľstvo; keďže takéto dvojstranné a viacstranné dohody by sa mali riadiť výsledkami posúdení vplyvu;

E.

keďže v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a tichomorskými krajinami AKT s cieľom prispôsobiť systém všeobecných preferencií vyplývajúci z Dohody z Cotonou pravidlám Svetovej obchodnej organizácie, produkty rybolovu zohrávajú dôležitú úlohu pre prístup na európske trhy, ako aj pre prístup k zdrojom a dobré rybné hospodárstvo v záujme dosiahnutia udržateľného rozvoja;

F.

keďže je potrebné mať na pamäti nebezpečenstvo vyplývajúce z výnimky z pravidla pôvodu ustanovenej v článku 6 ods. 6 Protokolu II o pravidlách pôvodu pripojeného k dočasnej dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a tichomorskými štátmi a vyplývajúce riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže na trhu s produktmi rybolovu;

G.

keďže záujmom EÚ je posilnenie vzťahov s týmto tichomorským regiónom a spolupráca v záujme dosiahnutia cieľa v oblasti rozvoja, so zreteľom na zachovanie zdrojov rybolovu, podporu udržateľného rozvoja rybného hospodárstva a presadzovanie transparentnosti v oblasti rybolovu;

H.

keďže približne polovica celosvetového výlovu tuniaka prebieha vo vodách západného a stredného Tichomoria, z čoho 80 % sa vykonáva vo výhradných hospodárskych zónach ostrovných štátov a len 20 % v medzinárodných vodách;

I.

keďže hodnotenie stavu populácií, ktoré vypracovala Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí v roku 2010, ukazuje, že v regulačnej oblasti nedochádza k nadmernému výlovu tuniaka pruhovaného (Katsuwonus pelamis) ani tuniaka žltoplutvého (Thunnus albacares), ale vyplýva z neho, že dochádza k nadmernému výlovu tuniaka zavalitého (Thunnus obesus); keďže miera úhynu mláďat tuniaka zavalitého pri rybolove plavidlami s vakovými sieťami, najmä tými, ktoré súvisia so zariadeniami na zhlukovanie rýb, vyvoláva značné znepokojenie;

J.

keďže aj napriek tomu, že došlo k miernemu zlepšeniu monitorovania, kontroly a dozoru rybného hospodárstva v Tichomorí, sa zistilo, že veľký nárast počtu lodí s vlečnými sieťami, prevažne z ázijských a ostrovných štátov, zvýšenie intenzity rybolovu a nezákonný rybolov ohrozujú udržateľnosť zdrojov v tomto regióne;

K.

keďže Európska únia by mala v oblasti rybného hospodárstva v Tichomorí aktívne podporovať súčasné regionálne snahy o riešenie nadmernej kapacity a zlepšenie riadenia rybného hospodárstva;

L.

keďže existuje tradícia regionálnych agentúr a riadiacich štruktúr, napríklad Agentúra pre rybné hospodárstvo Fóra tichomorských ostrovov (Pacific Islands Forum Fisheries Agency), známa ako FFA, alebo subregionálna organizácia strán Dohody z Nauru (Parties to the Nauru Agreement), ďalej len „PNA“;

M.

keďže systém prideľovania dní plavidlám zaviedli strany Dohody z Nauru v roku 2008 s cieľom riadiť prístup k ich vodám, obmedziť rybolov v týchto vodách a maximalizovať prínos rybolovu pre malé ostrovné rozvíjajúce sa štáty Tichomoria;

N.

keďže je rybolovné úsilie strán mimoriadne vysoké a keďže sa konajú diskusie v rámci Komisie pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí o novom opatrení na ochranu a riadenie na nasledujúce roky, v rámci ktorých sa riešia obmedzenia tohto úsilia;

O.

keďže Spojené štáty uzatvorili so štátmi západného a stredného Tichomoria v roku 1988 viacstrannú dohodu a keďže táto dohoda, o ktorej sa znovu rokuje, je zárukou prístupu približne k 20 % dní rybolovu v tomto regióne;

P.

keďže je potrebné, aby bol systém detekcie plavidiel (Vessel Day Scheme), ďalej len „VDS“ úplne transparentný, aby sa jeho opatrenia zlepšili a aby ich uplatňovali všetky jeho strany, aby sa umožnilo dosiahnuť jeho ciele a zabezpečiť úplný súlad opatrení prijatých vo výhradných hospodárskych zónach aj na otvorenom mori;

Q.

keďže sa očakáva, že náklady na prístup diaľkových flotíl sa v nasledujúcich rokoch budú aj naďalej výrazne zvyšovať, lebo pre krajiny v tejto oblasti predstavujú dôležitý zdroj príjmov; keďže sa denné náklady na rybolov, ako boli dohodnuté na výročnej schôdzi krajín strán Dohody z Nauru, stanovili na rok 2014 minimálne na 6 000 USD;

R.

keďže dohody o partnerstve v odvetví rybného hospodárstva, ktoré uzatvorila EÚ, boli tradične založené na obmedzení počtu plavidiel s indikačným referenčným množstvom, a to aj s krajinami v tejto oblasti, a keďže táto skutočnosť viedla k rozdielom vzhľadom na zavedenie systému detekcie plavidiel krajinami strán Dohody z Nauru a ich snahu o jeho uplatňovanie na tieto dohody o partnerstve s EÚ;

S.

keďže dobre navrhnutý a riadne presadzovaný systém detekcie plavidiel má potenciál stať sa nástrojom, ktorým by sa zabránilo ďalšiemu zvýšeniu intenzity rybolovu v regióne;

T.

keďže spolupráca a dodržiavanie dohôd týkajúcich sa NNN rybolovu je požiadavka, ktorú stanovila EÚ pre vzťahy s tretími krajinami so zreteľom na budúce partnerské dohody v odvetví rybného hospodárstva; keďže v článku 38 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1005/2008 o boji proti NNN rybolovu sa uvádza, že Komisia nevstúpi do rokovaní o uzatvorení takýchto dohôd o partnerstve s krajinami, ktoré v tejto súvislosti nespolupracujú;

U.

keďže dohody o hospodárskom partnerstve by mali obsahovať skôr konkrétny odkaz na vykonávanie nariadenia o NNN rybolove než len jednoducho všeobecné formulácie o potrebe bojovať proti NNN rybolovu, a nemali by sa uzatvárať s tretími krajinami, ktoré sú označené za nespolupracujúce krajiny;

V.

keďže Komisia, okrem iného, prostredníctvom svojho rozhodnutia z 15. novembra 2012 oznámila ako možné nespolupracujúce krajiny podľa nariadenia o NNN rybolove okrem iných Fidži a Vanuatu, a to z dôvodu nedostatočných odstrašujúcich opatrení a sankcií pre lode plaviace sa pod vlajkou týchto krajín, ktoré vykonávajú NNN rybolov a z dôvodu nevykonávania odporúčaní regionálnych organizácií pre rybolov;

W.

keďže z historického hľadiska sa rybolovná činnosť plavidiel Spoločenstva s vlečnými sieťami vykonáva prevažne v strednom Tichomorí, a to v medzinárodných vodách, ako aj vo výhradných hospodárskych zónach Kiribati, ako aj v Tuvalu, Tokelau a Nauru na základe súkromných dohôd;

X.

keďže EÚ okrem dohody s Kiribati uzatvorila dohody o partnerstve v odvetví rybolovu s krajinami západného Tichomoria, ktoré nenadobudli účinnosť, ktoré však nenadobudli účinnosť, keďže dohoda s Mikronézskymi federatívnymi štátmi nebola ratifikovaná ich parlamentom a rokovania týkajúce sa obnovenia tejto dohody so Šalamúnovými ostrovmi sú od roku 2012 pozastavené;

Y.

keďže Európska komisia dokončila predchádzajúce hodnotenia Cookových ostrovov a ostrova Tuvalu s cieľom začať rokovania týkajúce sa dohôd o rybolove s týmito krajinami, a keďže boli podpísané príslušné memorandá o porozumení s cieľom požiadať Radu o rokovací mandát;

Z.

keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť doteraz nedisponovala personálom zodpovedným za otázky týkajúce sa rybolovu, ktorými bola poverená jej delegácia na Fidži;

1.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť všetkých politík Únie, ktoré ovplyvňujú tento región, ako sa požaduje v článku 208 ZFEÚ, a najmä oblasť rybolovu, obchodu a rozvoja, čím sa posilnia potenciálne synergie s cieľom dosiahnuť pákový efekt, maximalizovať prínos pre štáty tohto regiónu Tichomoria, ako aj pre členské štáty EÚ, presadzovať medzinárodný rozmer, posilniť strategickú účasť EÚ, na základe čoho sa EÚ v západnom a strednom Tichomorí zviditeľní a a prispeje sa k udržateľnému využívaniu tichomorských zdrojov;

2.

domnieva sa, že v budúcom rámci vzťahov s tichomorskými krajinami AKT po uplynutí Dohody z Cotonou by stratégia v oblasti rybolovu mala mať regionálne zameranie, ktoré prispeje k upevneniu postavenia a úlohy EÚ v regióne západného a stredného Tichomoria;

3.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci 11. ERF zohľadnila táto stratégia, ako aj možnosť zvýšiť percento konečnej pomoci pre toto odvetvie na uspokojenie potrieb rybárskych spoločenstiev (vrátane zvýšenia ich príspevku k miestnej potravinovej bezpečnosti) a na rozvoj infraštruktúry rybného hospodárstva na miestnu vykládku a spracovanie úlovkov, keďže rybolov je jedným zo základných hospodárskych zdrojov tohto regiónu;

4.

pozitívne hodnotí nedávne začlenenie personálu do delegácie EÚ na Fidži, ktorej úlohou je zamerať sa konkrétne na otázky rybolovu, a dúfa, že to pomôže vytvoriť stále a špecializované spojenie s krajinami tohto regiónu v oblasti rybolovu;

5.

vyzýva zároveň na zabezpečenie lepšej koordinácie a komplementárnosti v oblasti rozvojovej pomoci s ostatnými aktérmi v regióne, a to v súlade s iniciatívou z Cairns (tzv. Cairns Compact) vyhlásenou v auguste 2009; víta, že 12. júna 2012 sa uskutočnila druhá ministerská schôdza EÚ a Fóra tichomorských ostrovov, ktorá upevňuje politický dialóg EÚ a Tichomoria, najmä pokiaľ ide o otázky rybárstva a rozvoja, čím sa zabezpečuje vyššia účinnosť opatrení, ktoré v týchto oblastiach uskutočňuje Únia a krajiny tohto regiónu;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby flotily vo vzdialených vodách prispeli prostredníctvom spolupráce s tichomorskými krajinami k znižovaniu rybolovného tlaku na populácie tropického tuniaka, a to aj prostredníctvom výrazného zníženia miery úhynu mláďat tuniaka veľkookého, keďže jeho populácia má pre región veľký hospodársky význam a v súčasnosti čelí nadmernému lovu;

7.

zdôrazňuje význam zavedenia stratégie v oblasti rybolovu pre západné a stredné Tichomorie vzhľadom na význam tejto oblasti z hľadiska rybolovu a jeho záujmu o plavidlá EÚ, trh EÚ a spracovateľský priemysel pre produkty rybolovu, ako aj poskytnutia právnej istoty lodiam pôsobiacim v tejto oblasti;

8.

poznamenáva, že stratégia EÚ týkajúca sa prístupu k zdrojom vo výhradných hospodárskych zónach krajín tohto regiónu prostredníctvom dohôd o spolupráci v odvetví rybolovu s výnimkou prípadu Kiribati nefungovala správne, a domnieva sa, že obnovenie a konsolidácia dohôd si vyžaduje nový rámec blízkych a prospešných vzťahov medzi rôznymi zainteresovanými stranami;

9.

domnieva sa, že časť problémov pramení z toho, že EÚ dohodla s krajinami západného Tichomoria, v ktorých sa nachádzajú výhradné hospodárske zóny Šalamúnových ostrovov a Mikronézskych federatívnych štátov, dohody, ktoré nepriniesli žiadne pozitívne výsledky, namiesto toho, aby svoje úsilie zamerala na oblasť stredného Tichomoria, kde flotila Únie s vlečnými sieťami tradične vykonáva svoju činnosť;

10.

veľmi pozitívne hodnotí skutočnosť, že Európska komisia dokončila predchádzajúce hodnotenia Cookových ostrovov a ostrova Tuvalu s cieľom začať rokovania týkajúce sa dohôd o partnerstve v odvetví rybolovu a že podpísala príslušné memorandá o porozumení s cieľom požiadať Radu o rokovací mandát;

11.

domnieva sa, že tento nový spôsob rokovania je omnoho viac v súlade s regionálnym prístupom, ktorý Európsky parlament opakovane požaduje, najmä pokiaľ ide o rybolov druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti; vyzýva Komisiu, aby v prípade rokovaní so stranami Dohody z Nauru a ostatnými tichomorskými krajinami AKT zabezpečila súlad s ustanoveniami WCPFC;

12.

konštatuje, že prístup EÚ k Tichomoriu by mal pomôcť rozvíjajúcim sa štátom, a najmä ostrovným rozvíjajúcim sa štátom, v ich snahách zabezpečiť väčší podiel výhod z udržateľného využívania transzonálnych populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a mal by tiež posilniť regionálne úsilie trvalo chrániť a riadiť rybné hospodárstvo z hľadiska populácií rýb, ktoré sa uviedli na hodnotiacej konferencii o dohode OSN o populáciách rýb;

13.

je znepokojený existenciou NNN rybolovu v tejto oblasti, a aj keď uznáva, že v oblasti riadenia došlo k istému zlepšeniu, usudzuje, že tento nový pokrok ešte stále nie je dostatočný, najmä pokiaľ ide o zavádzanie nových základných nástrojov na riešenie problematiky NNN rybolovu;

14.

vyzýva Komisiu, aby medzi ustanovenia dohody o hospodárstvom partnerstve, o ktorej sa rokovalo s tichomorskými krajinami, zahrnula aj jasný odkaz na nariadenie (ES) č. 1005/2008 o NNN rybolove;

15.

vyzýva krajiny AKT, aby sa naďalej aktívne zapájali do činnosti regionálnych rybárskych organizácií a pravidelne občianskej spoločnosti a sociálnym a profesijným organizáciám poskytovali informácie o rozhodnutiach prijatých v odvetví rybárstva;

16.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila možnosť vytvorenia dlhodobejšej stratégie na regulovanie prístupu plavidiel EÚ k zdrojom vo výhradných hospodárskych zónach krajín v tejto oblasti, ktorá by vychádzala z rámcovej regionálnej dohody medzi Európskou úniou a krajinami západného a stredného Tichomoria dohodnutej s agentúrou FFA a založenej na týchto aspektoch:

17.

zdôrazňuje, že v poslednej fáze tohto procesu by sa mal uplatniť čisto regionálny prístup, t. j. malo by to mať podobu viacstrannej dohody o spolupráci v odvetví rybolovu s krajinami, ktoré podpísali dohodu o hospodárskom partnerstve, ktorá plavidlám Únie poskytuje prístup k zdrojom vo výhradných hospodárskych zónach týchto krajín;

18.

odporúča, aby Komisia pri revízii Dohody z Cotonou zohľadnila túto stratégiu v oblasti rybolovu v regióne Tichomoria, ako aj osobitné charakteristiky ostrovných štátov;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol Parlament primerane zapojený do prípravy, do rokovacieho procesu a dlhodobého monitorovania a hodnotenia fungovania dvojstranných dohôd v súlade s ustanoveniami ZFEÚ; žiada, aby bol Parlament okamžite a v plnej miere informovaný, rovnako ako Rada, vo všetkých etapách postupu súvisiaceho s dohodami o partnerstve v odvetví rybolovu podľa článku 13 ods. 2 a článku 218 ods. 10 ZFEÚ; pripomína svoje presvedčenie, že Parlament by mali na spoločných zasadnutiach výborov ustanovených v dohodách o rybolove zastupovať pozorovatelia; trvá na tom, aby sa na týchto zasadnutiach zúčastňovali ako pozorovatelia aj zástupcovia občianskej spoločnosti vrátane zástupcov odvetvia rybného hospodárstva EÚ a tretích krajín;

20.

poveruje svojho predsedu, aby túto správu postúpil Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/41

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),

—

so zreteľom na Dohodu z roku 1995 o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,

—

so zreteľom na Etický kódex pre zodpovedný rybolov prijatý Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na jej konferencii v októbri 1995,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením podpísaný v apríli 1992 v Bukurešti,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora a jeho protokoly podpísané v Barcelone vo februári 1976 a zmenené v júni 1995 v Barcelone,

—

so zreteľom na strategický akčný plán na ochranu životného prostredia a obnovu Čierneho mora prijatý v apríli 2009 v Sofii,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (1),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

—

so zreteľom na [časť VII o vonkajšej politike] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2013 z […] o spoločnej rybárskej politike (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. septembra 2009 s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia (COM(2009)0466),

—

so zreteľom na európsku susedskú politiku a súvisiace nástroje financovania,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 8. septembra 2010 s názvom Poznatky o mori 2020 – námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu (COM(2010)0461),

—

so zreteľom na program cezhraničnej spolupráce ENPI pre oblasť Stredozemného mora na roky 2007 – 2013, ktorý Komisia prijala 14. augusta 2008,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast – príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0288/2013),

A.

keďže urbanizácia v Stredozemí môže do roku 2025 dosiahnuť 60 %, pričom tretina obyvateľstva bude sústredená v pobrežných oblastiach, čím sa zdvojnásobí dopyt po vode a rybolovných zdrojoch;

B.

keďže 30 % celosvetovej námornej dopravy prebieha po Stredozemnom mori;

C.

keďže Stredozemné more a Čierne more sa z oceánografického, rybolovného, environmentálneho a sociálno-ekonomického hľadiska vyznačujú osobitnými vlastnosťami;

D.

keďže riadenie morských a pobrežných oblastí má komplexný charakter a zúčastňujú sa na ňom rôzne súkromné a verejné orgány;

E.

keďže morské oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora majú veľmi nízku schopnosť obnovy vody (80 – 90 rokov v prípade Stredozemného mora a 140 rokov v prípade Čierneho mora), a preto sú veľmi citlivé na znečistenie morí;

F.

keďže približne 75 % populácií rýb v Stredozemnom mori sa využíva nadmerne;

G.

keďže právne predpisy upravujúce prístup plavidiel do rybolovných oblastí jednotlivých štátov sa líšia v závislosti od štátnej príslušnosti plavidla;

1.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že súperenie o čoraz obmedzenejšie populácie rýb a morské zdroje naberá na intenzite, čo vedie ku vzniku regionálneho napätia a možným sporom medzi pobrežnými štátmi o morské oblasti; v tejto súvislosti žiada, aby sa na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ vynakladalo väčšie úsilie o zlepšenie regulácie prístupu ku zdrojom;

2.

nabáda všetky pobrežné štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o postupné zastavenie nadmerného rybolovu v Stredozemnom mori a Čiernom mori, keďže ubúdanie populácií rýb zvýši potenciál konfliktov v tejto oblasti;

3.

vyjadruje silné presvedčenie, že mierové riešenie sporov týkajúcich sa morských oblastí a vymedzenie námorných hraníc v súlade s právami a povinnosťami členských štátov a tretích krajín podľa práva EÚ a medzinárodného práva, predovšetkým Dohovoru OSN o morskom práve, je nevyhnutné pre dobrú správu oceánov;

4.

domnieva sa, že správa Stredozemného mora a Čierneho mora si vyžaduje väčšiu politickú súdržnosť a spoluprácu dotknutých pobrežných štátov; zdôrazňuje dôležitú úlohu dvojstrannej spolupráce a medzinárodných dohôd, keďže väčšina krajín v oblasti Čierneho mora a Stredozemného mora nepatrí medzi členské štáty EÚ, a teda nepodlieha právnym predpisom EÚ;

5.

víta úlohu Komisie pri podpore stabilnejšieho a štruktúrovanejšieho dialógu s nečlenskými štátmi ležiacimi na pobreží Stredozemného mora a Čierneho mora, pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnými populáciami v týchto oblastiach; povzbudzuje Komisiu, aby na tento účel pri zohľadnení regionálneho prístupu zintenzívnila svoje úsilie;

6.

vyjadruje presvedčenie, že správa v oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora vytvára príležitosti z hľadiska medzinárodných vzťahov a účinnej správy tohto regiónu;

7.

zdôrazňuje, že súperenie o nižšie úrovne populácií rýb a morských zdrojov môže viesť k vzniku napätia vo vzťahu k tretím krajinám; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali na zaistení monitorovania, kontroly, ochrany a bezpečnosti pobrežných a teritoriálnych vôd, výhradných hospodárskych zón, podmorských plytčín, námornej infraštruktúry a morských zdrojov; konštatuje, že EÚ by si v tomto ohľade mala zachovať vysoký politický profil a mala by sa snažiť predchádzať medzinárodným nezhodám;

8.

naliehavo vyzýva EÚ, aby svoje diplomatické zdroje využila na to, aby podporovala dialóg medzi členskými štátmi a tretími krajinami a tým zabezpečila, že si budú ctiť zásady spoločnej rybárskej politiky EÚ, a aby monitorovala dodržiavanie týchto pravidiel; zdôrazňuje, že kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ by predovšetkým mali rešpektovať zásady rybárskej politiky EÚ, ako aj príslušné právo EÚ a medzinárodné právo vzťahujúce sa na rybolovné činnosti;

9.

poznamenáva, že iba tri krajiny z 21 stredomorských štátov zatiaľ nepodpísali ani neratifikovali Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve; žiada Komisiu, aby naliehala na tieto krajiny, a to predovšetkým na kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, aby sa stali zmluvnými stranami dohovoru a vykonávali ho ako neoddeliteľnú súčasť regulačného rámca EÚ v oblasti námorných záležitostí;

10.

vyzýva Komisiu a tretie krajiny, aby so zreteľom na cezhraničný rozmer rybolovu a migračný charakter niektorých druhov rozvinuli regionálny prístup k ochrane rýb a k rybolovu vo vodách Stredozemného mora a Čierneho mora; v tomto ohľade zdôrazňuje dôležitú úlohu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) pri zabezpečovaní rovnakých podmienok a ako regionálneho fóra pre zabezpečenie udržateľného rybolovu v Čiernom mori;

11.

zdôrazňuje potrebu ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja v týchto oblastiach, ako aj potrebu zvýšeného úsilia pri správe a kontrole morí v súlade s medzinárodným právom, predovšetkým Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, ako prostriedkov zvýšenej ochrany životného prostredia v pobrežných a morských oblastiach;

12.

domnieva sa, že integrovaná námorná politika a najmä námorné priestorové plánovanie môžu zohrávať hlavnú úlohu pri predchádzaní konfliktom medzi členskými štátmi EÚ, ako aj tretími krajinami;

13.

nabáda členské štáty, aby zaviedli integrovaný manažment pobrežnej zóny a námorné priestorové plánovanie, pokiaľ ide o výrobu energie prostredníctvom veterných zariadení na mori, kladenie podmorských káblov a potrubí, námornú dopravu, rybolov a akvakultúru a vytváranie oblastí na opätovné zarybňovanie, v rámci stratégie pre tzv. modrý rast a existujúcich dohôd so susednými krajinami vrátane tretích krajín, ktoré ležia pri rovnakom regionálnom mori;

14.

povzbudzuje vytvorenie námorných zón, predovšetkým výhradných hospodárskych zón a chránených morských oblastí, ktoré nielen zlepšia ochranu rybolovných zdrojov a hospodárenie s nimi mimo teritoriálnych vôd, ale takisto podporia udržateľné rybolovné zdroje, uľahčia kontrolu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a boj proti nemu a zároveň zlepšia morské hospodárstvo v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tomto ohľade poskytla členských štátom primerané usmernenia a podporu a zabezpečila ich koordináciu;

15.

vyzýva Komisiu, aby o týchto otázkach ďalej uvažovala s cieľom zaistiť jednotnosť relevantných politických oblastí EÚ, a to predovšetkým spoločnej rybárskej politiky a integrovanej námornej politiky, a aby prostredníctvom posilnenej spolupráce a dialógu podporovala túto jednotnosť a rovnaké podmienky tak v EÚ, ako aj vo vzťahu k susedným partnerským krajinám;

16.

poukazuje na dôležitosť hodnotenia populácií a žiada posilnenú spoluprácu vedeckých inštitúcií v oboch morských oblastiach vrátane vzájomnej výmeny vedeckých údajov a informácií; vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala podporovať, stimulovať a uľahčovať spoločné úsilie a spoluprácu vedeckých tímov EÚ s ich partnermi z ostatných zúčastnených nečlenských štátov; v tomto ohľade víta iniciatívu Znalosti o morskom prostredí 2020, ktorej zámerom je sprístupňovať údaje o morskom prostredí širokému počtu potenciálne zainteresovaných strán vrátane verejnosti, priemyselných, vzdelávacích a výskumných orgánov a občianskej spoločnosti;

17.

žiada zaviesť zdokonalený systém monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnými činnosťami v rámci integrovanej perspektívy s cieľom posilniť ochranu ekosystému v oboch morských oblastiach v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom, predovšetkým s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, čím sa účinnejšie prispeje k dlhodobému udržateľnému využívaniu populácií rýb a boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/45

—

so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,

—

so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2012 o EÚ a Číne: nevyvážený obchod? (1) a na správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch EÚ – Čína (2),

—

so zreteľom na všeobecne akceptované zásady a praktické postupy (tzv. zásady zo Santiaga) prijaté v októbri 2008 pracovnou skupinou Medzinárodného menového fondu pre štátne investičné fondy,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov vydané pri príležitosti 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 20. septembra 2012 v Bruseli,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (5),

—

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (6), o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (7) a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný politický dokument s názvom Hospodárska súťaž a partnerstvo – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou(COM(2006)0632),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (9),

—

so zreteľom na svoje nedávne rozhodnutie zavádzajúce publikačné požiadavky uplatňované na ťažobný a drevospracujúci priemysel, pokiaľ ide o ich platby vládam (10),

—

so zreteľom na spoločné rozhodnutie EÚ a Číny začať rokovania o dvojstrannej investičnej dohode prijaté na 14. samite EÚ – Čína, ktorý sa konal vo februári 2012 v Pekingu,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže obchod medzi EÚ a Čínou za posledné tri desaťročia rýchlo a trvalo rástol a v roku 2012 dosiahol vrchol celkového objemu obchodu vo výške 433,8 miliárd EUR a keďže nerovnováha v dvojstrannom obchode sa od roku 1997 prejavuje v prospech Číny; keďže tento obchodný deficit dosiahol v roku 2012 146 miliárd EUR v porovnaní so 49 miliardami EUR v roku 2000;

B.

keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2011 predstavovali 102 mld. EUR, zatiaľ čo zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku predstavovali 15 mld. EUR; keďže zahraničné investície Číny v EÚ dosahovali v roku 2006 len 3,5 mld. EUR;

C.

keďže priame zahraničné investície patria na základe Lisabonskej zmluvy do výlučnej právomoci Únie;

D.

keďže 26 členských štátov EÚ má s Čínou uzatvorené svoje vlastné dvojstranné investičné dohody; keďže EÚ si ešte nevytvorila dlhodobú a udržateľnú priemyselnú politiku, ktorá by podnecovala jej ofenzívne a defenzívne záujmy v rámci jej novej politiky v oblasti zahraničných investícií;

E.

keďže aj pri náraste nákladov na prácu o 10 % za rok v posledných rokoch Čína ešte stále patrí medzi tri najlepšie svetové trhy na investovanie;

F.

keďže rozvojové ciele vyjadrené v 12. päťročnom pláne a v stratégii EÚ 2020 vykazujú veľký počet spoločných záujmov a výziev; keďže vysoká miera integračných a technologických výmenných programov medzi hospodárstvami EÚ a Číny môže viesť k súčinnosti a vzájomnému prospechu;

G.

keďže súkromné a štátne podniky by mali mať spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

H.

keďže táto investičná dohoda je prvou dohodou, o ktorej bude EÚ rokovať na základe svojej všeobecnej právomoci po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti; keďže rokovania o investičnej dohode vrátane prístupu na trh môžu vyvolať vážny záujem, ako aj obavy verejnosti, a mali by teda prebiehať maximálne transparentným spôsobom, aby bol umožnený nevyhnutný parlamentný dohľad, čím by bola splnená jedna zo základných podmienok na udelenie súhlasu Európskeho parlamentu s výsledkami rokovaní;

I.

keďže investori musia dodržiavať právne predpisy hostiteľskej krajiny aj ustanovenia akejkoľvek dohody uzatvorenej medzi EÚ a Čínou po tom, ako nadobudne účinnosť, aby mohli naplno využívať najlepšiu možnú ochranu svojich investícií;

J.

keďže nedostatočné alebo neexistujúce uplatňovanie niektorých základných sociálnych a pracovných práv a environmentálnych noriem, ktoré sú však medzinárodne uznávané, Čínou patrí medzi príčiny súčasnej nerovnováhy v oblasti obchodných tokov medzi EÚ a Čínou, ktorú by hlbšie investičné vzťahy mohli ešte prehĺbiť, ak sa nedosiahne pokrok v oblasti uplatňovania týchto práv a noriem; keďže táto investičná dohoda by preto nemala mať za dôsledok ďalšie znižovanie sociálnych a environmentálnych noriem v Číne, ale naopak by mala prispievať k ich zlepšovaniu, čo je nutnou podmienkou vedúcou k vyváženejšiemu a obojstranne prospešnému obchodnému a investičnému vzťahu;

K.

keďže investičná dohoda by mala takisto zahŕňať povinnosti investorov, a to aj povinnosť rešpektovať práva odborových zväzov a iné pracovné práva, transparentnosť a ochranu životného prostredia, ako sú vymedzené v práve každej z oboch zmluvných strán, a mala by sa uzatvoriť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a inými relevantnými medzinárodnými dohodami a základnými dohovormi, ktoré zmluvné strany podpísali a ratifikovali; keďže investičné dohody by sa nemali týkať investícií do osobitne vytvorených zón poskytujúcich možnosť obchádzať pracovnoprávne normy a iné právne požiadavky;

L.

keďže investície, ku ktorým dôjde v rámci tejto bilaterálnej investičnej dohody, by nemali byť prospešné pre tovar určený na vývoz do EÚ, ktorý sa vyrába v táboroch nútenej práce, v rámci systému prevýchovy prácou, ktorý je všeobecne známy pod názvom lao-kaj;

M.

keďže Komisia a Rada sa zaviazali zaručiť, aby investičná politika EÚ zohľadňovala zásady a ciele vonkajšej činnosti EÚ vrátane ľudských práv, a zaviazali sa plniť ciele už od roku 2013;

N.

keďže investičná dohoda s Čínou by podstatne zlepšila hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou, a preto by taktiež mala prispieť ku zlepšeniu politického dialógu medzi EÚ a Čínou, najmä v oblastiach ako sú ľudské práva (v rámci účinného a na výsledky orientovaného dialógu o ľudských právach) a právny štát, a to s cieľom zachovať súbeh politických a hospodárskych vzťahov v súlade s duchom strategického partnerstva;

O.

keďže investori a investície sa musia usilovať prostredníctvom svojich politík a postupov riadenia, aby boli v súlade s rozvojovými cieľmi hostiteľských štátov a štátnej správy na miestnych úrovniach, do ktorých investície smerujú;

1.

víta posilňovanie hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vyvážený vzťah partnerstva, pravidelného dialógu na vysokej úrovni a vzájomných výhod, a nie konfrontačnú konkurenciu;

2.

pripomína, že Čína, ktorá v roku 2001 vstúpila do WTO, by mala klásť väčší dôraz na liberalizáciu svojho obchodu a otvorenie svojho trhu, aby zaistila väčšiu rovnosť podmienok a urýchlila odstraňovanie umelých prekážok, ktorým podniky čelia pri prístupe na čínsky trh;

3.

konštatuje, že európske podniky odsudzujú existenciu rôznych colných a necolných prekážok na čínskom trhu, ako sú určité formy diskriminácie voči zahraničným hospodárskym subjektom, a zložitosť štruktúry ciel a technické prekážky obchodu;

4.

víta začlenenie prístupu na trh do rokovacieho mandátu; domnieva sa, že uistenie zo strany Číny o začlenení prístupu na trh do rokovaní by malo byť nutnou podmienkou začatia rokovaní;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné do rokovacieho procesu výslovne zaradiť priame zahraničné investície a portfóliové investície;

6.

konštatuje, že čínske podniky vnímajú Úniu všeobecne ako stabilné investičné prostredie, ale odsudzujú to, čo považujú za pretrvávajúce dotácie vývozu európskych poľnohospodárskych produktov, a existenciu určitých prekážok obchodu na trhu EÚ, ako sú technické prekážky obchodu a prekážky blokujúce investície tretích krajín v niektorých členských štátoch, a že požadujú odbúranie zostávajúcich neodôvodnených prekážok a zjednodušenie investovania v členských štátoch; pripomína však, že v Číne nedávno vytvorili mechanizmus bezpečnostnej revízie na kontrolu zahraničných investícií a že používanie takýchto mechanizmov oboma stranami môže vychádzať z legitímnych dôvodov; poukazuje na to, že EÚ i Čína môžu mať legitímne obavy v oblasti bezpečnosti, ktoré oprávňujú celkové alebo čiastočné vylúčenie niektorých odvetví zo zahraničných investícií v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte;

7.

poukazuje na to, že hlavou formou, ktorú môžu mať podniky založené v Číne, sú spoločné podniky, čo je často spojené s prevodom strategických technológií, ktoré podporujú rozvoj konkurencieschopnosti Číny na úkor európskeho priemyslu; je presvedčený o tom, že spolu s riadnou ochranou práv duševného vlastníctva, priemyselného vlastníctva, známok a zemepisného označovania výrobkov má zásadný význam ďalšie otvorenie Číny voči ďalším právnym predpisom, ktoré by umožnili zahraničným investorom zakladať podniky, a že by to bolo na prospech obom stranám, ako aj podpora väčšej integrácie európskeho a čínskeho hospodárstva na základe strategickejšieho prístupu k hospodárskej spolupráci, ktorý by sa okrem iného zameriaval na technológie a inovácie šetrné k životnému prostrediu;

8.

je presvedčený, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a efektívne uplatňovanie s nimi spojených pravidiel v Číne by veľmi prispeli k dosahovaniu cieľa EÚ a iných zahraničných investorov investovať v tejto krajine, vymieňať si tu nové technologické schopnosti a aktualizovať tamojšie existujúce technológie, a to najmä pokiaľ ide o environmentálne vhodné technológie;

9.

víta úsilie vynaložené čínskymi orgánmi od vstupu Číny do WTO v oblasti zlepšovania dodržiavania práv duševného vlastníctva; naďalej pritom vyjadruje poľutovanie nad ich nedostatočnou ochranou a považuje za poľutovaniahodné, že európske podniky, najmä MSP, nemajú k dispozícii prostriedky na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva;

10.

vyjadruje znepokojenie nad nedôveryhodnosťou čínskeho justičného systému, ktorý nedokáže dosiahnuť dodržiavanie zmluvných záväzkov, a nad netransparentnosťou a nejednotnosťou pri uplatňovaní regulačného režimu v oblasti investícií;

11.

naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o ambicióznej a vyváženej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorá sa bude usilovať o vytvorenie lepšieho prostredia pre investorov EÚ v Číne a naopak, a to vrátane lepšieho prístupu na trh s cieľom zvýšiť mieru vzájomných kapitálových tokov a zaručiť transparentnosť správy štátnych, ako aj súkromných spoločností investujúcich v rámci hospodárstva druhého partnera; odporúča usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre riadenie a správu podnikov ako referenčný dokument; trvá tiež na lepšom presadzovaní práva v záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi verejnými a súkromnými subjektmi, obmedzenia korupcie a zvýšenia právnej istoty a predvídateľnosti v podnikateľskom prostredí v Číne;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa touto dohodou vytvorili podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi EÚ a Čínou; na tento účel odporúča, aby Komisia dojednala dôrazné a záväzné ustanovenia o transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom dosiahnuť, aby sa rovnaké podmienky vzťahovali aj na štátom vlastnené podniky a investičné praktiky štátnych investičných fondov;

13.

žiada, aby sa dohoda, o ktorej sa rokuje, týkala prístupu na trh a ochrany investorov;

14.

zdôrazňuje, že nič v rámci investičnej dohody by nemalo zmenšiť politický priestor zmluvných strán ani ich schopnosť prijímať právne predpisy s cieľom plniť legitímne a odôvodnené ciele verejnej politiky, a zároveň by sa mala vynakladať snaha, aby sa neanulovali výhody vyplývajúce zo záväzkov obidvoch strán; zdôrazňuje, že prioritou musí zostať zabezpečenie zásad právneho štátu vo vzťahu ku všetkým investorom a občanom z EÚ a Číny;

15.

vyzýva Komisiu, aby zaistila úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o štátne investičné fondy;

16.

konštatuje, že by sa mal vytvoriť jasný časový rámec rokovaní, a že by sa mali zvážiť primerané a zmysluplné prechodné obdobia;

17.

domnieva sa, že budúca investičná dohoda uzatvorená s Čínou by mala vychádzať z najlepších postupov a skúseností členských štátov, mala by prispieť k väčšej koherentnosti a mala by obsahovať tieto zásady:

18.

opätovne potvrdzuje, že v záujme úspešného dokončenia rokovaní musí mať kvalita vždy prednosť pred rýchlosťou;

19.

konštatuje, že dohoda o ochrane investícií by mala zahŕňať jasné vymedzenia chránených investícií a investorov, a že by sa nemali chrániť čisto špekulatívne formy investícií;

20.

žiada, aby táto dohoda bola porovnateľná s mnohostrannými záväzkami v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v záujme splnenia kritérií dohody o hospodárskej integrácii;

21.

víta skutočnosť, že očakávané zlepšenie právnej istoty pomôže malým a stredným podnikom pri investovaní v zahraničí, a zdôrazňuje, že v priebehu týchto rokovaní musia zaznieť ich názory (a to aj prostredníctvom nového Strediska malých a stredných podnikov EÚ v Číne, Poradenského centra EÚ pre MSP v oblasti práva duševného vlastníctva a Obchodnej komory EÚ v Číne), tak aby dohoda, ktorá má byť uzatvorená, podporovala medzinárodné pôsobenie malých a stredných podnikov, ktoré sa chcú dostať na trh druhej strany;

22.

zdôrazňuje, že nutnou podmienkou uzatvorenia dohody by mal byť vo vzťahu k investíciám pevný záväzok strán dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, aby sa vybudoval vyváženejší obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a Čínou, ktorý nebude založený najmä na nízkej cene práce a slabých environmentálnych normách v Číne;

23.

zdôrazňuje, že investičné dohody uzavreté Európskou úniou nesmú byť v rozpore so základnými hodnotami, ktoré chce EÚ presadzovať prostredníctvom svojich vonkajších politík, a že nesmú narúšať možnosť verejných zásahov, najmä pri sledovaní cieľov verejných politík, ako sú sociálne, environmentálne kritériá, ľudské práva, boj proti falšovaniu, bezpečnosť, práva zamestnancov a spotrebiteľov, verejné zdravie a bezpečnosť, priemyselná politika a kultúrna rozmanitosť; žiada, aby boli do tejto dohody včlenené špecifické a záväzné doložky;

24.

žiada, aby podľa vzoru iných obchodných záväzkov v zmluvách Únie bola aj v rámci tejto dohody základnou zásadou ochrana verejných služieb;

25.

zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rozvoj investičnej dohody medzi EÚ a Čínou vyplýva zo vzájomnej dôvery a plného súladu so záväzkami v rámci WTO; vyjadruje poľutovanie nad obrovskou mierou verejnej dotačnej podpory niektorých odvetví s potenciálom rastu vrátane odvetvia solárnych panelov a vyzýva Komisiu, aby zaistila úplné odstránenie škodlivých účinkov takéhoto dampingu a dotovania v záujme urýchlenia rokovaní;

26.

odporúča, pokiaľ ide o prístup na trh, aby sa obe strany zaviazali k primeraným lehotám postupného zavádzania a k prechodným režimom pre určité sektory s cieľom uľahčiť cestu k ich úplnej alebo čiastočnej liberalizácii; taktiež uznáva, že obe strany nemusia byť v niektorých sektoroch schopné prijať záväzok; v tejto súvislosti vyzýva k tomu, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv EÚ vyňaté z rokovaní o prístupe na trh kultúrne a audiovizuálne služby; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť intervenčné priemyselné politiky, nedostatočnú ochranu práv duševného vlastníctva, nejednoznačnosť v podstate a uplatňovaní predpisov a iné netarifné a technické prekážky obchodu;

27.

domnieva sa, že kvôli ťažkostiam v oblasti prístupu na čínsky trh spôsobovaným tým, že v ňom prevládajú štátne podniky, musí sa k dohode na to, aby bola vyvážená, pristupovať ako k jedinečnej príležitosti na stanovenie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi štátnymi a súkromnými podnikmi;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť v dohode, aby EÚ mala schopnosť vylúčiť niektoré strategické odvetvia z dosahu čínskych investorov;

29.

zdôrazňuje, že dohoda by mala umožniť stranám (a v prípade EÚ jej členským štátom) vymedziť a vykonávať kľúčové politiky na podporu a ochranu kultúrnej rozmanitosti;

30.

zdôrazňuje, že dohoda musí podporovať investície, ktoré sú udržateľné, inkluzívne, ktoré rešpektujú životné prostredie, predovšetkým v oblasti ťažobného priemyslu, a ktoré podporujú kvalitné pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých investície mieria;

31.

vyzýva na zavedenie doložky, v ktorej sa stanoví, že investor poskytuje prípadnej strane hostiteľského štátu informácie, ktoré táto strana môže vyžadovať a ktoré sa týkajú príslušnej investície, na účely prijatia rozhodnutia o tejto investícii alebo výhradne na štatistické účely, pričom štát, ktorý je zmluvnou stranou, musí chrániť všetky obchodné informácie dôvernej povahy pred ich únikom, ktorý by mohol poškodiť konkurenčné postavenie investora či investície;

32.

trvá na tom, že je potrebné začleniť do budúcej dohody ustanovenia o transparentnosti a riadení štátnych podnikov a štátnych investičných fondov, založené na zásadách zo Santiaga, ktoré boli prijaté pod záštitou MMF a vymedzujú zásady spojené s riadením a inštitučnou štruktúrou štátnych investičných fondov, ako aj s transparentnosťou ich investičných stratégií;

33.

opakuje svoju výzvu na vytvorenie záväzného ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; potvrdzuje, že investori by mali uplatňovať trojstrannú deklaráciu MOP o mnohonárodných podnikoch a sociálnej politike a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky, ako aj osobitné alebo odvetvové normy zodpovednej praxe, ak existujú; vyzýva na vytvorenie záväzných sociálnych a environmentálnych ustanovení, ktoré by boli súčasťou plnohodnotnej kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktorá podlieha mechanizmu urovnávania sporov; vyzýva obe strany, aby zaviedli udržateľnú a inkluzívnu investičnú stratégiu, ktorá by zahŕňala doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov s konkrétnymi usmerneniami pre investorov, ako aj efektívnu metodiku pre dohľad verejných orgánov nad výslednými investíciami z hľadiska ich dôsledkov v sociálnej a environmentálnej oblasti;

34.

zdôrazňuje, že táto dohoda musí prinútiť čínskych investorov v EÚ dodržiavať európske sociálne normy a podmienky v oblasti sociálneho dialógu;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby dvojstranná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou priniesla výsledky v oblasti udržateľného rastu a tvorby pracovných miest a aby podporovala súčinnosť s inými regionálnymi dohodami o obchode a investíciách, ktorých je EÚ alebo Čína zmluvnou stranou, a pozitívne účinky ich presahovania;

36.

vyzýva Komisiu, aby svoje posúdenie vplyvov doplnila tým, že posúdi aj vplyv investičnej dohody medzi EÚ a Čínou na ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala v rámci strategického rámca a akčného pánu pre ľudské práva a demokraciu;

37.

zastáva názor, že do dohody sa musí začleniť ustanovenie o tom, že všetci investori sú povinní v plnej miere dodržiavať právo hostiteľskej strany na miestnej, regionálnej, celoštátnej a prípadne nadnárodnej úrovni a že investori, ktorí nerešpektujú právny štát, podliehajú občianskoprávnym žalobám o náhradu škody v súdnom konaní príslušnej jurisdikcie v prípade akýchkoľvek protiprávnych krokov uskutočnených alebo rozhodnutí prijatých vo vzťahu k investíciám, najmä v prípadoch, keď by takéto akty alebo rozhodnutia viedli k výrazným škodám na životnom prostredí, zraneniam osôb alebo úmrtiam;

38.

trvá na tom, že by sa na podporu zavedenia, získania, rozšírenia alebo zachovania investícií na danom území mala do dohody začleniť doložka, ktorou sa zakazuje oslabenie sociálnych a environmentálnych právnych predpisov s cieľom prilákať investície a ktorá zaručuje, že nemôže dôjsť k tomu, aby niektorá strana prestala tieto právne predpisy účinne presadzovať svojím trvalým alebo opakovaným konaním, alebo nečinnosťou;

39.

trvá na tom, že dvojstranná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou musí byť v súlade s acquis EÚ vrátane platných sociálnych a environmentálnych právnych prepisov a že žiadna strana nesmie svoje právne predpisy v týchto oblastiach nepresadzovať, aby tak všetky ustanovenia tejto dohody podporovali zákonné usadzovanie, získavanie, rozširovanie či zachovávanie investície na príslušnom území oboch strán a podporovali najlepšie podnikateľské postupy a podnikateľskú fair play;

40.

trvá na tom, že je potrebné v tejto dohode požadovať, aby zahraniční investori dodržiavali normy EÚ v oblasti ochrany údajov;

41.

vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o mieru voľnosti, akú majú medzinárodní arbitri pri širokom výklade doložiek o ochrane investorov, čo znemožňuje zákonnú verejnú reguláciu; požaduje, aby arbitri zvolení stranami sporu boli nestranní, nezávislí a aby ich výrok bol v súlade s etickým kódexom založeným na pravidlách Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) alebo na pravidlách Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov (ICSID), alebo na akýchkoľvek iných medzinárodných dohovoroch a normách uznávaných a akceptovaných stranami;

42.

domnieva sa, že by sa do dvojstrannej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou mal ako kľúčovú prioritu začleniť účinný mechanizmus riešenia sporov medzi štátmi a medzi štátom a investorom s cieľom jednak zabrániť možnosti, aby nepodložené nároky viedli k neodôvodneným arbitrážam, jednak zaistiť, aby všetci investori mali prístup k spravodlivému súdnemu konaniu, po ktorom by malo nasledovať neodkladné presadzovanie výsledkov arbitráže;

43.

domnieva sa, že v dohode by bolo potrebné stanoviť postupy pre riešenie medzištátnych sporov, ako aj mechanizmy riešenia sporov medzi investorom a štátom, ktoré by boli súčasťou príslušného právneho rámca a podliehali prísnym kritériám transparentnosti;

44.

vyzýva EÚ a Čínu, aby spoločne vytvorili mechanizmus včasného varovania s cieľom získať možnosť proaktívne riešiť akékoľvek vznikajúce spory v oblasti obchodu či investícií čo najskôr a s pomocou všetkých vhodných opatrení, a to vrátane tzv. soft power a obchodnej diplomacie;

45.

taktiež sa domnieva, že dohoda by mala obsahovať ustanovenia pre mimosúdne urovnanie sporov na podporu rýchleho, cenovo dostupného a priateľského riešenia sporov medzi stranami, ktoré sa slobodne rozhodnú tento spôsob využiť;

46.

navrhuje, aby pružné mechanizmy riešenia sporov (napr. mediácia) boli v rámci dohody presne vymedzené napríklad z hľadiska trvania, ceny a realizácie riešení akceptovaných stranami;

47.

vyjadruje svoj názor, že investičná dohoda medzi EÚ a Čínou by mala nahradiť hneď po uzatvorení a plnohodnotnej ratifikácii všetky existujúce bilaterálne investičné dohody medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a Čínou, v súlade s právom Únie;

48.

odporúča, aby sa rokovania začali len pod podmienkou získania predbežného formálneho súhlasu čínskej Štátnej rady s tým, aby sa do investičnej dohody začlenil prístup na trh;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/52

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020 (1),

—

so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii a článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa ustanovuje, že „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva“ a že má „zabezpečovať konzistentnosť jej politík a činností“,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) v roku 2009 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (COM(2006)0567),

—

so zreteľom na správu Komisie o obchodných a investičných bariérach za rok 2013, uverejnenú 28. februára 2013 (COM(2013)0103),

—

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom (O-000093/2013 – B7-0509/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.

keďže multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), je najvhodnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; keďže jee nevyhnutné pochopiť, že dvojstranné dohody sú tiež súčasťou toho istého spoločného súboru nástrojov v oblasti medzinárodných záležitostí;

B.

keďže EÚ je naďalej plne odhodlaná dosiahnuť vyvážený a spravodlivý výsledok rozvojovej agendy z Dauhá (DDA), ako jej uprednostňovaného prístupu, a keďže aj súbežný proces na základe dvojstranných obchodných dohôd s ostatnými rozvinutými krajinami považuje za vhodnú alternatívu;

C.

keďže celkový objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Taiwanom sa v posledných dvoch desaťročiach zvýšil viac než dvanásťnásobne a prekročil hodnotu 40 miliárd EUR v roku 2011;

D.

keďže Taiwan je 7. najväčším obchodným partnerom EÚ v Ázii a 23. najväčším obchodným partnerom EÚ na svete;

E.

keďže v roku 2010 tvorila EÚ až 31,5 % všetkých tokov priamych zahraničných investícií (PZI) a 21 % zásob PZI na Taiwane pochádzalo a bola najväčším zahraničným investorom v krajine;

F.

keďže potenciál celkového obchodného vzťahu medzi EÚ a Taiwanom je v súčasnosti omnoho vyšší ako objem skutočného obchodu;

G.

keďže otvorený a spravodlivý obchod je silným nástrojom na zabezpečenie väčšieho rastu a sociálneho blahobytu, a to na základe konkurenčných výhod každého hospodárstva a prípadných synergií vyplývajúcich z výraznejšej hospodárskej integrácie a nových impulzov pre hospodárstvo založené na znalostiach;

H.

keďže úrovne ciel medzi oboma obchodnými partnermi sú už na všeobecne nízkej úrovni; keďže EÚ a Taiwan vedú pravidelný štruktúrovaný dialóg, ktorý sa venuje obchdoným a investičným záležitostiam spoločného záujmu; keďže v tomto rámci boli vytvorené štyri pracovné skupiny, ktoré sa budú zaoberať problematikou súvisiacou s právom duševného vlastníctva, TBT (technické prekážky obchodu) a SPS (sanitárne a fytosanitárne opatrenia) a farmaceutickým odvetvím;

I.

keďže napriek relatívne nízkym clám je objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Taiwanom nižší v porovnaní s obchodnou výmenou EÚ s ostatnými hlavnými obchodnými partnermi;

J.

keďže odvetvie IKT je odvetvím s vysokou pridanou hodnotou a zdrojom rastu v EÚ i na Taiwane, najmä so zreteľom na ďalší vývoj inteligentných produktov a služieb;

K.

keďže EÚ a Taiwan môžu ešte viac prehlbovať svoje hospodárske vzťahy vzájomne prospešným spôsobom, a to takisto vzhľadom na riešenie spoločných výziev v jednotlivých spoločnostiach;

L.

keďže Taiwan je od roku 2002 plným členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a tiež plným členom fóra Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) a Ázijskej rozvojovej banky;

M.

keďže pristúpenie Taiwanu k dohode WTO o vládnom obstarávaní (GPA) v júli 2009 bolo výrazným a pozitívnym krokom, ktorý umožní Taiwanu nielen využívať recipročné otvorenie trhov, na ktorých platí GPA, ale takisto zlepšiť efektívnosť na jeho domácom trhu;

N.

keďže Taiwan a Čínska ľudová republika (ČĽR) prijali konštruktívny prístup, ktorý prispel k uzavretiu 19 dohôd medzi Straits Exchange Foundation za Taiwan a Association for Relations Across the Taiwan Straits za ČĽR; keďže tieto dohody zahŕňajú Rámcovú dohodu o hospodárskej spolupráci (ECFA) a dohodu o právach duševného vlastníctva (IPR), podpísané 29. júna 2010, ako aj investičnú dohodu a dohodu o colnej spolupráci, podpísanú 9. augusta 2012;

O.

keďže Taiwan na základe iných konštruktívnych alternatív uzavrel 31 bilaterálnych investičných dohôd (BIA) s tretími krajinami, vrátane dohody s Japonskom z 22. septembra 2011 a Dohody o hospodárskej spolupráci s Novým Zélandom z 10. júla 2013, obnovil 10. marca 2013 rozhovory o rámcovej dohode o obchode a investíciách s USA a v súčasnosti rokuje o investičnej dohode s Kórejskou republikou a o dohode o voľnom obchode so Singapurom (ASTEP);

P.

keďže Tchaj-pejské hospodárske a kultúrne zastúpenie v USA a Americký inštitút na Taiwane sa dohodli na spoločných vyhláseniach o zásadách pre medzinárodné investície a služby v oblasti IKT; keďže Taiwan podobne uzatvoril a podpísal komplexné dohody o dani z príjmu s 25 krajinami vrátane deviatich členských štátov EÚ;

Q.

keďže užšie hospodárske väzby s Taiwanom žiadnym spôsobom neodporujú politike „jednej Číny“ EÚ, a to vzhľadom na to, že aj Čína aj Taiwan vstúpili v roku 1991 do fóra APEC a v roku 2002 pristúpili k WTO;

1.

domnieva sa, že multilaterálny systém obchodovania, ktorý stelesňuje WTO, je stále zďaleka najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že EÚ a Taiwan by mali prispievať k pokračovaniu multilaterálnych obchodných rokovaní;

2.

domnieva sa, že aj keď sa EÚ usiluje o rozšírenie svojich hospodárskych vzťahov s Čínou, mala by brať do úvahy možnosť postupovať tak isto v prípade Taiwanu s cieľom dôsledne pokračovať v podpore taiwanského demokratického systému, sociálneho pluralizmu a dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu;

3.

nazdáva sa preto, že EÚ by mala pozitívne reagovať na ochotu Taiwanu začať rokovania o dvojstranných dohodách o ochrane investícií a prístupu na trh s cieľom ešte viac posilniť právnu istotu investícií a zvýšiť objem a kvalitu investičných tokov;

4.

domnieva sa, že rozhodnutie začať také rokovania s Taiwanom by malo byť založené na hospodárskych dôvodoch a nemalo by sa spájať s hodnotením vzťahov medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou;

5.

zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament podporuje dohody o ochrane investícií a prístupe na trh s Taiwanom, čo by viedlo k prehĺbeniu existujúcich hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Taiwanom;

6.

domnieva sa, že dohody o ochrane investícií a o prístupe na trh medzi EÚ a Taiwanom majú skutočný potenciál prispieť k situácii, ktorá je výhrou pre obe strany, z čoho budú mať prospech obe hospodárstva;

7.

poznamenáva, že v každej dohode by sa mali náležite zohľadniť MSP a prostredníctvom týchto dohôd by sa mala zlepšiť ich schopnosť investovať v zahraničí;

8.

pripomína takisto, že EÚ a Taiwan už majú dostatočne integrovaný hospodársky vzťah, všeobecne nízke dane na obidvoch stranách a dobre štruktúrovaný dialóg, ku ktorému patria pravidelné stretnutia zamerané na riešenie dvojstranných obchodných a investičných otázok;

9.

zdôrazňuje, že dohoda by mala vo vzťahu k investíciám obsahovať pevný záväzok strán dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti;

10.

zdôrazňuje, že v investičných dohodách, ktoré EÚ uzavrie, treba rešpektovať schopnosť verejných zásahov, najmä pri sledovaní cieľov verejných politík, ako sú sociálne a environmentálne normy, ľudské práva, bezpečnosť, práva zamestnancov a spotrebiteľov, verejné zdravie a bezpečnosť a kultúrna rozmanitosť; žiada, aby sa do dohody zahrnuli osobitné doložky o týchto cieľoch;

11.

odporúča, aby sa obom stranám vzhľadom na prístup na trh umožnilo vylúčiť určité odvetvia zo záväzkov týkajúcich sa liberalizácie s cieľom chrániť vnútroštátne strategické záujmy;

12.

opakuje svoju požiadavku na vytvorenie účinnej doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov a účinných doložiek týkajúcich sa sociálnej oblasti a oblasti ochrany životného prostredia;

13.

zdôrazňuje, že podľa dohody sú zahraniční investori v EÚ povinní dodržiavať európske sociálne normy a požiadavky sociálneho dialógu;

14.

vyzýva Komisiu, aby začala rozhovory o takýchto dohodách medzi EÚ a Taiwanom;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a taiwanskej vláde a taiwanskému legislatívnemu Yuanu.

19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/56

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenia zo 16. februára 2012 (1), 13. septembra 2012 (2), 23. mája 2013 (3) a 12. septembra 2013 (4), a na uznesenie o utečencoch na úteku pred ozbrojeným konfliktom,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 23. januára, 18. februára, 11. marca, 22. apríla, 27. mája, 24. júna, 9. júla, 22. júla 2013 o Sýrii; so zreteľom na závery Európskej rady o Sýrii z 8. februára 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 21. augusta 2013 o najnovších správach o použití chemických zbraní v Damasku, z 23. augusta 2013 o naliehavej potrebe politického riešenia sýrskeho konfliktu (so zreteľom na dohodnutú pozíciu EÚ o Sýrii zo 7. septembra 2013), z 10. septembra 2013 o návrhu umiestniť sýrske chemické zbrane pod medzinárodnú kontrolu a zo 14. septembra 2013 v nadväznosti na dohodu medzi USA a Ruskom o chemických zbraniach v Sýrii, ako aj na vyhlásenia PK/VP, ktoré uskutočnila na plenárnej schôdzi v Štrasburgu 11. septembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenia komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej týkajúce sa sýrskych utečencov a reakcie EÚ, najmä na jej vyhlásenie z 3. septembra 2013 o najnovších údajoch o utečencoch unikajúcich pred sýrskou krízou, ako aj na situačné správy a informačné prehľady úradu ECHO (humanitárna pomoc a civilná ochrana) o Sýrii,

—

so zreteľom na vyjadrenie vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa, ktoré poskytol na neformálnom stretnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci vo Vilniuse 18. júla 2013 (5),

—

so zreteľom na informačné vyhlásenia Bezpečnostnej rady týkajúce sa Sýrie, ktoré vydala zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a koordinátorka núdzovej pomoci OSN Valerie Amosová, a najmä na informačné vyhlásenie z 18. apríla 2013;

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo stretnutia ministrov štátov susediacich so Sýriou, ktoré zorganizoval vysoký komisár OSN pre utečencov 4. septembra 2013,

—

so zreteľom na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrii,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a jeho Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých je Sýria zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na články 78, 79 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) do 20. septembra 2013 registroval celkovo 1 929 227 sýrskych utečencov v susedných krajinách a v severnej Afrike; keďže celkový počet utečencov vrátane neregistrovaných sa odhaduje na 2 102 582; keďže tie isté zdroje uvádzajú, že 76 % sýrskych utečencov predstavujú ženy a deti; keďže 410 000 sýrskych utečencov z radov detí je vo veku absolvovania základnej školskej dochádzky (5 až 11 rokov); keďže podľa úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) predstavoval počet osôb vysídlených v rámci krajiny k 9. septembru 2013 až 4,25 milióna;

B.

keďže počet utečencov (spolu s tými, ktorí čakajú na registráciu) v prijímajúcich krajinách bol 20. septembra 2013 podľa UNHCR takýto: Turecko – 492 687, Libanon – 748 608, Jordánsko – 531 768, Irak – 190 857, Egypt – 124 373; Maroko, Alžírsko a Líbya – 14 289 (registrovaných); keďže každodenne utekajú tisíce Sýrčanov do susedných krajín a podľa regionálneho plánu reakcie OSN pre Sýriu sa očakáva do konca roka 2013 celkovo 3,5 milióna utečencov zo Sýrie;

C.

keďže počet žiadostí o azyl v EÚ zo Sýrie v roku 2013 naďalej stúpa, pričom od začiatku konfliktu v roku 2011 bolo v EÚ a jej susedných štátoch (Švajčiarsko a Nórsko) podaných celkovo 52 037 žiadostí o azyl;

D.

keďže v rámci EÚ-28 bolo 59 % žiadostí podaných v Nemecku (14 842) a Švédsku (14 083); keďže hoci v ostatných krajinách značne narastá počet žiadostí, iba v jednom z ďalších členských štátov bolo podaných viac ako 2 000 žiadostí (Spojené kráľovstvo – 2 634);

E.

keďže chýbajú absolútne presné a spoľahlivé údaje o celkovom počte Sýrčanov prichádzajúcich do Európy, ako aj informácie o počtoch žiadateľov o azyl v európskych štátoch a o celkovom počet Sýrčanov nachádzajúcich sa v týchto štátoch; keďže podľa UNHCR i napriek týmto medzerám a skutočnosti, že údaje o postupoch rozhodovania v súvislosti so žiadosťami o azyl v členských štátoch EÚ nie sú dokonalé, existujú náznaky, že v rámci EÚ pretrvávajú nedostatky, pokiaľ ide o ochranu Sýrčanov;

F.

keďže sýrska utečenecká kríza znamená prvú skúšku nedávno revidovaného spoločného európskeho azylového systému (SEAS);

G.

keďže právne predpisy EÚ už poskytujú niektoré nástroje, ako napr. vízový kódex (6) a Kódex schengenských hraníc (7), ktoré umožňujú udeľovať humanitárne víza;

H.

keďže členské štáty by mali byť povzbudzované, aby využívali prostriedky, ktoré im poskytne Fond pre azyl a migráciu a prostriedky dostupné z prípravnej akcie s názvom Umožnenie presídlenia utečencov v núdzových situáciách, do ktorej patria okrem iného tieto opatrenia: podpora osôb, ktoré UNHCR už uznala ako utečencov; podpora núdzových opatrení v prípade skupín utečencov, ktoré sú označené za prioritné, ktoré sú obeťami ozbrojených útokov alebo ktoré čelia iným okolnostiam extrémneho ohrozenia vrátane ohrozenia života; v prípade potreby v krízových situáciách poskytnutie dodatočnej finančnej podpory UNHCR a jej styčným organizáciám v členských štátoch a na úrovni Únie;

I.

so zreteľom na najnovšiu drámu, ktorá sa odohrala 3. októbra 2013 pri ostrove Lampedusa a pri ktorej zahynulo 130 migrantov a zmizli stovky ďalších, a so zreteľom na desaťtisíce migrantov, ktorí prišli o život v snahe dostať sa do EÚ, opätovne pripomína, že je nevyhnutné uskutočniť všetky opatrenia na záchranu osôb v ohrození života a že je potrebné, aby členské štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti záchrany na mori;

1.

je hlboko znepokojený humanitárnou krízou v Sýrii a veľkým tlakom, ktorý táto kríza vyvíja na susedné krajiny; vyjadruje obavu, že hromadný odchod utečencov sa bude aj naďalej urýchľovať a že nebadať náznaky, že by sa ich odliv mal čoskoro skončiť;

2.

chváli úsilie a solidaritu orgánov týchto krajín a štedrosť ich obyvateľov pri pomoci utečencom zo Sýrie;

3.

víta politiku otvorených dverí zo strany štátov susediacich so Sýriou a žiada ich, aby ponechali hranice otvorené všetkým utečencom na odchode zo Sýrie;

4.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúci počet Sýrčanov riskuje svoje životy tým, že sa púšťajú do nebezpečných plavieb člnmi po Stredozemnom mori smerom do EÚ;

5.

víta skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty venovali viac ako 1 miliardu EUR na humanitnú a nehumanitnú pomoc Sýrčanom nachádzajúcim sa v Sýrii alebo v iných štátoch; konštatuje, že EÚ je najväčším humanitárnym darcom v sýrskej kríze; vyzýva tiež EÚ, aby sledovala rozdeľovanie týchto prostriedkov;

6.

žiada EÚ, aby pokračovala vo svojom veľkorysom financovaní humanitárneho aj nehumanitárneho úsilia ako reakcii na potreby Sýrčanov a ľudí a utečencov zo Sýrie v susedných štátoch;

7.

nabáda členské štáty, aby riešili akútne potreby prostredníctvom presídľovania nad rámec existujúcich kvót jednotlivých štátov a humanitárneho prijímania; nabáda členské štáty, aby v súvislosti s prípravnou akciou/pilotným projektom v oblasti presídlenia využívali doposiaľ dostupné finančné prostriedky;

8.

žiada medzinárodné spoločenstvo, EÚ a členské štáty, aby aj naďalej poskytovali podporu ako reakciu na túto výnimočnú humanitárnu krízu a zaviazali sa poskytnúť účinnú pomoc susediacim štátom Sýrie;

9.

žiada EÚ, aby zvolala humanitárnu konferenciu o sýrskej utečeneckej kríze, ktorá by sa prednostne zamerala na opatrenia pre hostiteľské krajiny v regióne (najmä Libanon, Jordánsko, Turecko a Irak) s cieľom podporiť ich úsilie prijímať neustále rastúce populácie utečencov a zachovať politiku otvorených dverí; zdôrazňuje, že na takejto konferencii by sa mali podieľať všetky inštitúcie EÚ a organizácie občianskej spoločnosti a že by sa mala zamerať na humanitárne úsilie a posilnenie úlohy EÚ a jej zapojenia do diplomatického úsilia, ktoré by malo pomôcť ukončiť konflikt v Sýrii;

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v tomto štádiu konkrétne preskúmalo, či, ako a kedy by sa členské štáty mohli väčšmi podieľať na posilnení svojej reakcie v záujme ochrany Sýrie; poukazuje na potrebu solidarity a aktívneho posilňovania celkovej reakcie v záujme ochrany v EÚ prostredníctvom zlepšenej spolupráce, spoločného využívania informácií, budovania kapacít a politického dialógu;

11.

víta všeobecnú dohodu, ktorá existuje medzi členskými štátmi o tom, že Sýrski štátni občania by nemali byť vrátení do Sýrie; zdôrazňuje však, že pri prijímaní utečencov zo Sýrie je potrebný jednotnejší prístup a väčšia solidarita s členskými štátmi, ktoré čelia osobitnému tlaku; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správne uplatňovanie všetkých ustanovení rôznych nástrojov SEAS;

12.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali všetky existujúce právne predpisy a postupy EÚ o poskytovaní bezpečného vstupu do EÚ s cieľom umožniť dočasný vstup Sýrčanom, ktorí sú na úteku zo svojej krajiny; konštatuje, že treba uprednostňovať zákonný vstup do EÚ pred nebezpečným nezákonným vstupom, ktorý by mohol byť spojený s rizikom obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že niektoré členské štáty už Sýrčanom udeľujú buď trvalý pobyt (napr. Švédsko) alebo dočasný vstup (napr. Nemecko);

13.

upozorňuje členské štáty, že Sýrčania unikajúci pred konfliktom, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, by mali byť odkázaní na príslušné azylové orgány jednotlivých štátov a mali by mať prístup k slobodnému a účinnému azylovému konaniu;

14.

žiada EÚ, aby prijala primerané a zodpovedné opatrenia týkajúce sa možného prílivu utečencov do členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej sledovali súčasnú situáciu a pracovali na plánoch pre núdzové situácie vrátane možnosti uplatňovania smernice o dočasnej ochrane (8), pokiaľ si to budú vyžadovať dané podmienky;