9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/1

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/2

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Výskum a inovácie pre budúcu mobilitu Európy – príprava európskej stratégie pre dopravné technológie (COM(2012)0501),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2011)0808),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (1),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0241/2013),

A.

keďže Komisia zistila nedostatky systému inovácií v európskej doprave;

B.

keďže investície do výskumu a inovácií v odvetví dopravy zároveň predstavujú investície do hospodárstva a na vytváranie pracovných miest, a teda môžu mať trojitý účinok;

C.

keďže inovácie sú nevyhnutné pre vytvorenie inteligentnejšieho a bezpečnejšieho dopravného systému pre verejnosť, zvládanie environmentálnych výziev, s ktorými sa stretáva odvetvie dopravy, a dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva;

D.

keďže ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zmeny klímy a energie sú úzko prepojené s inováciami v oblasti dopravy: o 20 % nižšie emisie skleníkových plynov než v roku 1990, 20 % energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %, ako aj cieľ znížiť počet úmrtí pri dopravných nehodách o 50 % v porovnaní s rokom 2001;

E.

keďže postoje a nároky spotrebiteľov sa musia zásadne zmeniť, aby sa mohol vytvoriť impulz, ktorý mnohé podniky a poskytovatelia služieb potrebujú na zmenu modelu a na využívanie príležitostí na inovácie, ktoré poskytuje tvorivá konvergencia a nekonvenčné uvažovanie, ako je uvedené v bode 5.3 oznámenia Komisie (COM(2012)0501);

F.

keďže iniciatívy uvedené v bielej knihe o doprave sú vítané, a to najmä tie, ktoré sa spomínajú v oddiele 3.2 (s názvom Inovácia pre budúcnosť – technológia a prístup) spolu s iniciatívami v bodoch 7 (Multimodálna preprava tovaru: e-Freight [elektronická nákladná doprava]) a 22 (Súvislá priama mobilita až na miesto určenia);

G.

keďže v rámci európskej stratégie treba zaistiť vyvážený pomer medzi opatreniami na obmedzenie zaťaženia životného prostredia v dôsledku dopravy a na zabezpečenie slobody pohybu v Európskej únii s cieľom vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor, ktorý by bol intermodálny, prepojený a integrovaný a efektívne by využíval zdroje;

H.

keďže v roku 2012 zahynulo na cestách Európskej únie stále viac než 31 000 osôb a vyše 1 500 000 ich bolo – v niektorých prípadoch ťažko – zranených;

I.

keďže technológie, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele „európskeho priestoru bezpečnosti cestnej premávky“ už sú k dispozícii, zatiaľ však stále nie sú zavedené na trhu;

1.

zdôrazňuje, že európska stratégia v oblasti dopravných technológií pre budúcu udržateľnú mobilitu Európy by mala v prvom rade podporovať kvalitu služieb, pohodlie cestujúcich a vhodné podmienky pre podniky a udržateľnú mobilitu a že by mala vychádzať z cieľov a právnych predpisov Únie, pokiaľ ide o obmedzenie spotreby energie, hluku z dopravy, látok znečisťujúcich ovzdušie, surovín a emisií skleníkových plynov do roku 2020, 2030 a 2050, ako aj zlepšenie zdravia a kvality života, zvýšenie kvality služieb, poskytovanie čoraz individuálnejších riešení zameraných ešte viac na potreby užívateľov a posilnenie bezpečnosti;

2.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vzhľadom na význam výskumu a inovácií pre celé európske hospodárstvo uznali dôležitosť iniciatívy Horizont 2020 a vyčlenili na ňu primerané finančné prostriedky;

3.

potvrdzuje cieľ Komisie viac zladiť výskum a inovácie v doprave s cieľmi európskej dopravnej politiky a plánmi pre každú oblasť, ale domnieva sa, že prístup, ktorý Komisia navrhuje vo svojom oznámení, treba prispôsobiť nižšie uvedeným prioritám;

4.

domnieva sa, že európska stratégia v oblasti dopravných technológií by mala pokrývať všetky regióny EÚ s cieľom zabezpečiť efektívny pohyb osôb a tovaru, a tým aj vybudovanie skutočne jednotného európskeho trhu;

5.

domnieva sa, že účinnejšie, súdržnejšie a cielenejšie využívanie výskumu a inovácií pri vytváraní a realizovaní dopravnej politiky má kľúčový význam pre schopnosť reagovať na nové skutočnosti, odpútať sa od konvenčného zmýšľania a zamerať sa na priekopnícke myšlienky, a tým aj pre schopnosť poskytnúť užívateľom inovatívne dopravné riešenia, ktoré zodpovedajú ich potrebám a vyhovujú požiadavkám týkajúcim sa dostupnosti, výnosnosti, vierohodnosti, kvality a kontinuity;

6.

nabáda Komisiu, aby vytvorením spravodlivých, efektívnych a inovatívnych cenových systémov pre všetky druhy mobility a dopravy, najmä prostredníctvom internalizácie externých nákladov a s ohľadom na zásady „znečisťovateľ platí“ a „užívateľ platí“ vytvorila výhodný rámec pre výskum a inovácie;

7.

poukazuje na prospešnosť monitorovacieho a informačného systému pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (TRIMIS), ktorý navrhuje Komisia, a trvá na tom, aby sa doňho začlenilo hľadisko užívateľov, pretože by bolo ideálnym nástrojom, ktorým možno zistiť, ako sa dodržiavaním zvykov bráni inováciám, nájsť príležitosti a podporiť šírenie nových možností služieb, ktoré urýchľujú a napomáhajú zmeny sociálneho správania v oblasti udržateľnej dopravy;

8.

zdôrazňuje, že uprednostňovanie dominantnej technológie bráni plnému využívaniu potenciálu dopravných inovácií a môže byť prekážkou rozvoja nových inovatívnych myšlienok; zdôrazňuje preto, že politiky Únie by mali byť technologicky neutrálne, pokiaľ ide o alternatívne technológie pre dopravu (technologická neutralita), pričom o prioritách a financovaní by sa malo rozhodovať na základe výsledkov za celý životný cyklus technológií využívaných v daných oblastiach dopravy, a že úsilie o harmonizáciu nesmie byť prekážkou vývoja inovatívnych alebo alternatívnych riešení v oblasti dopravy, diverzifikácie energetického mixu a využívania inteligentných komunikačných technológií;

9.

kladie dôraz na to, že s cieľom pomôcť podnikom a verejným orgánom absorbovať nové riešenia a inovačné technológie je nutné dosiahnuť väčšiu účinnosť v rámci inovačného reťazca a viac investovať do opatrení, ako sú hospodárske stimuly, aby sa prekonali prekážky zavádzania a uplatňovania na trhu (záväzky zahŕňajúce úplný cyklus); povzbudzuje preto Komisiu, aby vychádzala zo svojej myšlienky, že na uvoľnenie celého inovačného potenciálu odvetvia dopravy a na podporu inovatívnych podnikov by sa dotácie mali využívať aj na pomoc pri uvádzaní nových riešení na trh, ich predvádzaní a úplnom zavedení a že vhodné nástroje riadenia a financovania môžu zaručiť rýchle uplatnenie výsledkov výskumu;

10.

domnieva sa, že túto stratégiu by mali využívať všetky európske regióny a ich príslušné rezervné zdroje pracovníkov, a podčiarkuje, že je potrebné zohľadniť regionálne špecifiká a potenciál, a to najmä pri vývoji ekologickejších druhov dopravy; vyzýva orgány na nižších úrovniach, aby so zainteresovanými stranami vytvárali partnerstvá pre inovácie v oblasti udržateľnej mobility;

11.

požaduje, aby sa dôraznejšie podporovala činnosť malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti výskumu a inovácií, najmä prostredníctvom ľahšieho prístupu k finančným prostriedkom EÚ a zníženia administratívneho zaťaženia, a podčiarkuje, že je dôležité pomocou výskumu a inovácií vytvárať a zachovávať pracovné miesta a udržateľný rast;

12.

trvá na tom, že investície v rámci štrukturálnych a investičných fondov EÚ vytvárajú v európskych regiónoch veľké príležitosti pre rozvoj inteligentnej špecializácie v oblasti udržateľnej mobility;

13.

nabáda vnútroštátne a regionálne orgány, aby vypracovali stratégie pre výskum a vývoj založené na koncepcii inteligentnej špecializácie s cieľom zabezpečiť účinnejšie využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a posilniť súčinnosť medzi investíciami súkromného a verejného sektora;

14.

v tejto súvislosti pripomína, že stratégiu pre inovatívne technológie treba sformulovať na základe charakteristík a osobitostí príslušných území, čo znamená, že univerzálny prístup nepostačuje; domnieva sa napríklad, že regióny so špecifickými územnými obmedzeniami, ako sú ostrovné a horské, najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny, majú špecifické druhy hospodárskeho a iného potenciálu, ktorý na to, aby bol využitý, vyžaduje vhodné a inovatívne riešenia v oblasti mobility; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vyčleniť adekvátne zdroje na udržateľnú dopravnú infraštruktúru;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné viac zjednodušiť administratívne postupy financovania výskumu a vývoja na európskej, národnej, regionálnej, miestnej a cezhraničnej úrovni s cieľom vytvoriť jasný a transparentný právny rámec;

16.

zdôrazňuje, že úsilie o zníženie počtu osôb, ktoré v cestnej premávke prichádzajú o život alebo utrpia zranenia, nesmie poľaviť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila a zrealizovala návrhy na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, ktoré Parlament prijal veľkou väčšinou hlasov;

17.

zastáva názor, že zmena v oblasti dopravných technológií je správna a dôležitá; zdôrazňuje však, že k tejto zmene musí dôjsť nie prostredníctvom zákazov, ale vďaka stimulom zameraným na využívanie nových technológií úsporne využívajúcich zdroje;

18.

zdôrazňuje, že nesmú existovať žiadne zákazy, ktoré by bránili uvažovaniu o inovatívnych nových dopravných riešeniach alebo využívaní vyskúšaných a otestovaných postupov v nových kombináciách;

19.

domnieva sa, že výskum a inovácie v oblasti udržateľnej mobility by mali byť založené na zásade integrácie, najmä pomocou odstránenia medzier v cezhraničných spojeniach (prepojenia) a zvýšenia kompatibility medzi systémami a v rámci nich (interoperabilita) a prostredníctvom cieľov zameraných na dosiahnutie prechodu na kombináciu druhov dopravy, ktoré sú pre danú trasu najvhodnejšie a najudržateľnejšie (intermodalita a kombinovaná doprava);

20.

pripomína, že je potrebné, aby EÚ vypracovala skutočnú spoločnú dopravnú politiku, ktorá zabezpečí vhodnú dopravu v európskych regiónoch a medzi nimi a jej súdržnosť na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; vyzýva členské štáty a regióny, aby zaistili, že kombinácia modelov zabezpečí väčšie zameranie na skutočne udržateľnú mobilitu;

21.

zdôrazňuje, že táto stratégia musí byť založená na integračnom modeli, v ktorom sa najväčší význam pripisuje medziregionálnym spojeniam a chýbajúcim cezhraničným prepojeniam, a to aj v geograficky roztrieštených regiónoch, a inovatívne riešenia pre multimodálnu dopravu môžu znížiť regionálne rozdiely, stimulovať pracovnú mobilitu a posilniť územnú súdržnosť; je si vedomý, že v súčasnosti existujú značné rozdiely v oblasti dopravných sietí medzi regiónmi, a upozorňuje na potrebu investovať do udržateľných dopravných technológií a riešení v regiónoch s osobitnými problémami a zohľadniť tiež potenciál Nástroja na prepojenie Európy;

22.

zdôrazňuje, že výskum a inovácie by sa mali zameriavať aj na vývoj udržateľných prvkov infraštruktúry s cieľom podporiť prechod na využívanie obnoviteľných primárnych produktov, ako je drevo, alebo kompozitných materiálov, ako sú komponenty železničnej infraštruktúry (napríklad stĺpy trolejového vedenia alebo signalizácie, stavebný materiál pre nástupištia alebo mosty); poukazuje na to, že sem patria aj činnosti v oblasti výskumu a inovácií zamerané na vývoj prostriedku na impregnovanie drevených podvalov, ktorý by mohol slúžiť ako alternatíva kreozotu, ktorého používanie bude od roku 2018 na základe právnych predpisov EÚ ukončené;

23.

zdôrazňuje, že nové prístupy k mobilite nemožno vnucovať a že na podporu udržateľnejšieho správania je potrebné intenzívnejšie výskumné úsilie v oblastiach ekosociálnych znalostí a mestského a priestorového plánovania a v súvislosti s technológiami v oblastiach dopytu po mobilite a zmeny správania s cieľom lepšie kontrolovať dopravné toky, a to aj prostredníctvom inovačných nástrojov riadenia mobility, reťazcov súvislej priamej mobility až na miesto určenia, ktoré uspokojujú požiadavky užívateľov, systémov ekologického a inteligentného riadenia motorových vozidiel a využívania informačných a komunikačných technológií s informáciami v reálnom čase;

24.

domnieva sa, že je nevyhnutné zapojiť miestne a regionálne orgány do riadenia európskej inovačnej politiky, pretože sa týka dopravy a mobility; poukazuje na to, že tieto verejné orgány môžu prispieť svojimi skúsenosťami a odbornými znalosťami, pokiaľ ide o integráciu technológií, infraštruktúry, vozidiel a osôb, ako aj o podporu nových sociálnych zvykov týkajúcich sa mobility; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány môžu identifikovať najnaliehavejšie problémy v oblasti mobility a sú poverené ich riešením, neustále testujú a zavádzajú osvedčené postupy a inovatívne myšlienky a na základe celej škály situácií, ktorým sú vystavené, sú veľmi dobre oboznámené s inováciami;

25.

zdôrazňuje potrebu výskumu týkajúceho sa spravodlivej intramodálnej a intermodálnej hospodárskej súťaže v odvetví dopravy a prekážok, ktoré vznikajú v dôsledku zvláštnych záujmov spojených so súčasnými obchodnými modelmi, najmä vrátane výskumu v oblasti technologických nástrojov na zlepšenie dôsledného a účinného presadzovania a kontroly predpisov týkajúcich sa kabotáže, sociálnych ustanovení v oblasti cestnej dopravy a pracovných podmienok zamestnancov v tomto odvetví;

26.

zdôrazňuje, že inovatívne riešenia na zníženie hluku zo všetkých spôsobov dopravy, najmä pri zdroji, sú naliehavo potrebné v záujme ochrany zdravia a kvality života občanov EÚ a zaistenia ich akceptácie medzi obyvateľstvom; v tejto súvislosti dôrazne pripomína svoje uznesenie o jednotnom európskom dopravnom priestore, v ktorom sa požaduje zníženie hluku, vibrácií a spotreby energie koľajových vozidiel do roku 2020 o 20 % v porovnaní s referenčnými hodnotami za rok 2010, a opäť zdôrazňuje, že emisie hluku by mali pri vývoji nových technológií, stratégií a infraštruktúry v oblasti dopravy od začiatku zohrávať poprednú úlohu;

27.

vyjadruje presvedčenie, že inovačné technológie, ktoré sa zaoberajú interakciou infraštruktúry a vozidiel, môžu hrať dôležitú úlohu pri znižovaní počtu nehôd a obmedzovaní hluku a vibrácií, spotreby energie, emisií plynov a vplyvu na klímu;

28.

potvrdzuje, že úsilie o dosiahnutie ekologickejšej energie pre technológie v oblasti dopravy a mobility by malo byť spojené s účinnejšími koncepciami a lepšou konštrukciou vozidiel; vyzdvihuje potenciál na úspory energie prostredníctvom inovačných myšlienok, ako sú opatrenia na získavanie energie, ktoré využívajú príležitosti ponúkané obnoviteľnými zdrojmi a využívaním alternatívnych palív;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné myslieť nielen na výstavbu novej dopravnej infraštruktúry, ale v rámci stratégií výskumu a vývoja takisto výslovne zohľadniť aspekty obnovy, údržby a modernizácie (napríklad vybavením komponentmi na inteligentné riadenie dopravy a technológiou komunikácie medzi automobilom a infraštruktúrou);

30.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do výskumu v oblasti inteligentných dopravných systémov a dohliadli na ich vytvorenie, čím by pomohli znížiť dopravné preťaženie, zvýšiť ekologickú efektívnosť dopravy v Európe a zlepšiť bezpečnostné normy;

31.

vyzýva Komisiu, aby v záujme posilnenia cieľa interoperability a intermodality zvážila normalizáciu kontajnerov a iných prepravných nádob, ako aj rozmery dopravných prostriedkov v rámci všetkých druhov dopravy;

32.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla príručku s najlepšími postupmi na dodržiavanie hraničných hodnôt stanovených v smernici o kvalite ovzdušia;

33.

uznáva význam výskumu a inovácií v oblasti individuálnej mobility a zdôrazňuje, že rozhodujúce je správanie užívateľov dopravných prostriedkov; požaduje vytvorenie stimulov podporujúcich voľbu udržateľných, fyzicky aktívnych, bezpečných a zdravých dopravných prostriedkov a prostriedkov mobility s cieľom vyvinúť inovačné prístupy, ktoré by podporovali ekologickú verejnú dopravu, chôdzu a cyklistiku s ohľadom na potreby a špecifiká mestských, prímestských, medzimestských a vidieckych oblastí; považuje za dôležité zlepšiť interoperabilitu dopravných služieb a domnieva sa, že schvaľovacie orgány budú musieť venovať osobitnú pozornosť technickým alebo administratívnym problémom, ktoré môžu nastať, a okamžite ich riešiť, aby sa trh otvoril novým možnostiam dopravy, ktoré zodpovedajú uvedeným charakteristikám;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ predstavili v rámci vlastných služieb riadenia mobility príklady osvedčených postupov a riadili nevyhnutné úsilie a jeho výsledky transparentným spôsobom, pričom takýto prístup by sa mal stať ich charakteristickým znakom;

35.

zdôrazňuje potrebu podporovať úspešné postupy v oblasti udržateľnej dopravy a zintenzívniť spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, ktoré majú podobný potenciál rozvoja; odporúča miestnym orgánom, aby vychádzali z príkladov osvedčených postupov prostredníctvom vypracúvania plánov udržateľnej mestskej mobility v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou;

36.

domnieva sa, že európske satelitné navigačné systémy ako Galileo by mali byť hlavným pilierom pre rozvoj inteligentnej a účinnej dopravy v Európe;

37.

podporuje výskum a inovácie, ktoré môžu prispieť k prechodu od vlastníctva vozidiel k nekonvenčnému užívateľskému správaniu a novým formám služieb súvisiacich s dopravou, ako je spoločné využívanie automobilov a bicyklov; nabáda Komisiu, aby intenzívnejšie propagovala kolektívne formy individuálnej mobility a individualizované systémy verejnej a hromadnej dopravy;

38.

povzbudzuje k rozšíreniu výskumu na oblasť daní a správy, aby sa pripravila cesta pre tvorivé podnety v oblasti daní, poplatkov a verejných taríf, ktoré by boli zamerané tak na jednotlivcov, ako aj na výrobcov alebo dodávateľov produktov, služieb a/alebo obsahu, s cieľom podporovať bicyklovanie a chôdzu a prípadne ich kombináciu s prostriedkami verejnej dopravy a ďalšími formami udržateľnej mobility;

39.

opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť a podporiť multimodálnu prepravu prostredníctvom integrovaných a elektronických systémov poskytovania informácií a predaja cestovných lístkov, ktoré vychádzajú z riešení využívajúcich otvorené dátové formáty; upozorňuje, že výskum a inovácie v tejto oblasti by mali byť zamerané najmä na bezbariérovosť, interoperabilitu, finančnú dostupnosť, cenovú transparentnosť, užívateľskú ústretovosť a účinnosť;

40.

podčiarkuje potrebu vypracovať inovačné dlhodobé riešenia pre infraštruktúru – vrátane intenzívnejšieho rozvoja informačných, platobných a rezervačných systémov –, ktoré zohľadnia najmä bezbariérový prístup pre všetkých cestujúcich, a špeciálne pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ako sú cestujúci na invalidnom vozíku a cestujúci s kočíkmi, bicyklami alebo ťažkou batožinou;

41.

zastáva názor, že údaje týkajúce sa cestovných poriadkov a meškaní verejných dopravných prostriedkov by mali byť voľne prístupné, aby tretie strany mohli vyvinúť telematické aplikácie, ktoré môžu cestujúcim ponúknuť väčšie pohodlie, ako napríklad informácie v reálnom čase o ceste do určitej destinácie rôznymi dopravnými prostriedkami alebo porovnanie vplyvu rôznych druhov dopravy na životné prostredie pri ceste do určitej destinácie;

42.

podčiarkuje, že v súvislosti s rozvojom inovácií pre dopravu a mobilitu v mestských a obytných oblastiach by sa mal klásť dôraz na zdravie a kvalitu života vrátane spravodlivého spoločného využívania priestoru pre všetkých, obmedzovania hluku a čistejšieho ovzdušia;

43.

pripomína Komisii, že je naliehavo potrebné zvýšiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky, najmä tých najzraniteľnejších, ako sú deti, starší ľudia, chodci, cyklisti a osoby so zdravotným postihnutím alebo obmedzenou pohyblivosťou; podporuje projekty výskumu a inovácií, v rámci ktorých sú technologické riešenia spojené s inteligentnými vodičmi a ich behaviorálnymi prístupmi;

44.

domnieva sa, že na to, aby bolo možné znížiť preťaženie dopravnej siete v mestských oblastiach a v regiónoch s hustou zástavbou, je dôležité nielen zvýšiť účinnosť už existujúcich dopravných prostriedkov, ale zároveň pomocou technologického pokroku určiť alternatívne riešenia dopravy a podporiť ich využívanie;

45.

nabáda Komisiu, aby dôrazne podporovala inovácie týkajúce sa lodí s nulovými emisiami, a to najmä trajektov, výletných a námorných lodí, ktoré by využívali obnoviteľné zdroje energie, ako sú vietor, slnko a morské vlny v kombinácii s technológiami palivových článkov;

46.

vyzýva Komisiu, aby zamerala výskumné úsilie na ďalšie obmedzovanie zdravotného a klimatického vplyvu emisií zo všetkých druhov dopravy;

47.

domnieva sa, že ucelená a efektívna európska stratégia v oblasti dopravných technológií musí byť v súlade so stratégiou EÚ 2020 (COM(2010)2020) a cieľmi týkajúcimi sa znižovania emisií z roku 1990 a zároveň musí plne zodpovedať bielej knihe o doprave z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144), pokiaľ ide o územnú súdržnosť a vyvážený rozvoj; domnieva sa, že by mala umožniť zníženie spotreby energie, hluku z dopravy, potrieb týkajúcich sa dopravy, látok znečisťujúcich ovzdušie a emisií skleníkových plynov; trvá na tom, že ak to má EÚ dosiahnuť, bude musieť stanoviť pevné ciele na roky 2020, 2030 a 2050;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť výskum a inovácie v oblasti vnútrozemskej lodnej dopravy, najmä s cieľom vyvinúť ekologické lode a technológie prispôsobené pre plavbu s nízkym ponorom, napríklad lode prispôsobené na plavbu po riekach v udržateľnej vnútrozemskej lodnej doprave (River-Adapted Ships for Sustainable Inland Navigation – RASSIN), čo by umožnilo dosiahnuť úspory v prípade infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest;

49.

víta návrh Komisie na zriadenie monitorovacieho a informačného systému pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (TRIMIS); podčiarkuje význam poskytovania pravidelných, bezplatných, ľahko dostupných a spoľahlivých informácií tvorcom regionálnych politík; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dodnes je veľmi zložité získať informácie o financovaní dopravných projektov Európskou úniou;

50.

odporúča Komisii, aby vypracovala iniciatívy na určovanie a odmeňovanie programov udržateľného rozvoja miest, napríklad podľa vzoru ocenení RegioStars;

51.

zdôrazňuje, že komplexná európska stratégia sa musí opierať o solídny základ v podobe dobre pripravených integrovaných dopravných stratégií zo strany miestnych a regionálnych orgánov a národných vlád; domnieva sa, že na vypracovanie takýchto stratégií by sa mali vyčleniť prostriedky z európskych fondov;

52.

domnieva sa, že všetka verejná podpora by sa mala poskytovať v súlade s príslušnými európskymi právnymi predpismi týkajúcimi sa štátnej pomoci vrátane pravidiel vzťahujúcich sa na výskum, vývoj a inovácie, ako aj financovanie dopravných opatrení a infraštruktúry; zastáva však názor, že predpisy EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci by tiež mali náležite zohľadňovať konkrétne znevýhodnenia určitých regiónov;

53.

upozorňuje, že Komisia musí zlepšiť svoju činnosť, pokiaľ ide o odovzdávanie vedomostí získaných v rámci aktivít v oblasti výskumu a inovácií zainteresovaným používateľom (napríklad MSP alebo výskumným ústavom), a to tým, že sa vytvorí súhrnná databáza, ktorá poskytne jasný kategorizovaný prehľad o všetkých projektoch v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú financované Európskou úniou;

54.

zdôrazňuje význam nových iniciatív, ako je spoločné využívanie prepravných a logistických kapacít s ohľadom na efektívnejšiu nákladnú dopravu; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti prípadným prekážkam, ktoré bránia takýmto iniciatívam;

55.

zdôrazňuje význam emisných noriem pre určité spôsoby dopravy, napríklad automobily; zastáva názor, že podobný prístup by sa mal preskúmať v prípade leteckej a lodnej dopravy;

56.

podporuje ďalší výskum a inovácie v oblasti bezpečnostných riešení pre odvetvie dopravy za predpokladu, že sa dodržia zásady proporcionality, nediskriminácie a ochrany údajov;

57.

schvaľuje a podporuje koncepciu navrhovanú Komisiou, ktorá stanovuje opatrenia pre európsku stratégiu v oblasti dopravných technológií; zdôrazňuje však, že z toho nevyplýva žiadny právny základ pre delegované právne akty alebo podobné akty, ale že Komisia musí navrhnúť opatrenia na prijatie v rámci spolurozhodovacieho postupu;

58.

vyzýva Komisiu, aby priority uvedené v tejto správe zohľadnila pri vypracúvaní európskeho strategického plánu pre dopravné technológie a možností pre ďalšie opatrenia;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/8

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou a súvisiace pracovné dokumenty (COM(2012)0663),

—

so zreteľom na svoje pozícia z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2012 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o oceliarskom priemysle EÚ (11),

—

so zreteľom na odporúčania z 12. februára 2013 okrúhleho stola na vysokej úrovni o budúcnosti európskeho oceliarskeho priemyslu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050, budúcnosť s energiou (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy (14) a na svoje uznesenie o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie (15), ktoré boli prijaté dňa 21. novembra 2012,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0262/2013),

A.

keďže samotné členské štáty sa zaviazali dokončiť vnútorný trh s energiou do jednoznačného termínu stanoveného na rok 2014 a zabezpečiť odstránenie tzv. energetických ostrovov EÚ do roku 2015;

B.

keďže dokončený vnútorný trh s energiou je nevyhnutný pre celkovú energetickú bezpečnosť a udržateľnosť Únie a má zásadnú hodnotu pre konkurencieschopnosť, hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest v Únii, ako sa uvádza v Akte o jednotnom trhu II a v stratégii Európa 2020;

C.

keďže stratégia Európskej Komisie Energia 2020 vychádza z odhadov, podľa ktorých potrebné investície v odvetví energetiky dosiahnu 1 bilión EUR do roku 2020, z čoho 540 miliárd EUR je určených na výrobu elektriny a 210 miliárd EUR na elektrické a plynovodné siete európskeho významu;

D.

keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa zdôrazňuje, že úplná integrácia európskych energetických sietí a otvorenie trhov sú veľmi dôležité pre zachovanie rovnováhy medzi energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou, nákladovou efektívnosťou, udržateľným hospodárstvom a záujmami spotrebiteľov; keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa uvádza, že energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra sú najlepšie možnosti;

E.

keďže z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska rastie podiel energie z obnoviteľných zdrojov (EOZ) v európskom energetickom mixe; keďže rozsiahla integrácia EOZ predpokladá úpravu rozvodov a lepšiu flexibilitu;

F.

keďže jednotný trh s energiou umožní Únii pristupovať k externým partnerom jednotne a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti z EÚ a z tretích krajín, a zároveň zaručí sociálne a environmentálne normy a bude smerovať k reciprocite v tretích krajinách;

G.

keďže je potrebné vytvoriť systém, ktorý členským štátom umožní výmenu informácií o dohodách o dodávkach energie s tretími krajinami;

H.

keďže vnútorný európsky trh s energiou, ako aj jeho príslušné vnútroštátne trhy s energiou musia byť konkurencieschopné a poskytovať skutočný výber a transparentné informácie pre všetkých spotrebiteľov, ktorí sú najdôležitejší na trhu s energiou; keďže dokončenie vnútorného trhu s energiou je nevyhnutné na zníženie nákladov na energie a dosiahnutie rozumných a konkurencieschopných cien z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska; keďže znížené ceny na trhoch s energiou sa často neprejavia na úrovni spotrebiteľov.

I.

keďže Európske energetické spoločenstvo, ktoré uplatňuje metódu Spoločenstva, musí byť založené na pevnom spoločnom trhu s energiou, koordinácii nákupu energie za hranicami EÚ a spoločnom európskom financovaní nových technológií udržateľných energií, najmä v oblasti výskumu a inovácií;

J.

keďže sa dosiahol určitý pokrok smerom k posilnenej cezhraničnej spolupráci, čiastočnému odstráneniu energetických ostrovov a predchádzaniu výpadkov dodávok;

1.

víta oznámenie a súvisiaci akčný plán, ktoré obsahujú prehľad dosiaľ dosiahnutého pokroku a výziev, pred ktorými stojí dokončenie vnútorného trhu s energiou;

2.

berie na vedomie, že trend stúpajúcich cien energie bude pravdepodobne pokračovať vzhľadom na to, že tieto ceny v súčasnosti súvisia – pokiaľ ide o plyn – s cenami ropy za barel a – v prípade elektrickej energie – s nestálymi cenami palív a okrem toho má na ne vplyv závislosť Európy na dovoze ropy a plynu, oblasť intervenčných opatrení, nedostatočná činnosť zameraná na presadzovanie energetickej efektívnosti, ako aj nedostatok investícií, ktoré si vyžaduje údržba a modernizácia energetických systémov (vrátane spätných tokov a prepojení), aby sa zaručila vysoká úroveň bezpečnosti dodávok a aby sa uľahčila integrácia EOZ; zasadzuje sa preto za to, aby sa mechanizmus tvorby cien plynu neviazal na indexáciu cien ropy a aby sa prešlo na flexibilnejšie alternatívy, pričom sa bude rešpektovať sloboda obchodnej výmeny;

3.

zdôrazňuje, že rozvoj vlastných zdrojov povedie k tomu, že v EÚ začnú vznikať nové obchodné strediská a krátkodobé trhy s plynom a elektrinou, čo bude pre EÚ a jej členské štáty predstavovať reálnu príležitosť, aby určovali vlastné ceny energie, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;

4.

uznáva európsku pridanú hodnotu lepšej koordinácie energetickej politiky členských štátov a ich spolupráce v duchu solidarity a vytvorenia efektívnych a bezpečných cezhraničných energetických systémov, čím sa vytvára súčinnosť prostredníctvom lepšieho riadenia dodávok a dopytu po energii, za podpory inteligentných technológií na úrovni distribučného systému;

5.

zdôrazňuje význam regionálnych trhov a spolupráce medzi členskými štátmi pri odstraňovaní prekážok, urýchlení integračného procesu a zlepšení efektívnosti sietí;

6.

potvrdzuje svoju podporu v prospech vytvorenia európskeho energetického spoločenstva členských štátov EÚ a žiada Komisiu a Európsku radu, aby podali správu o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol;

7.

zdôrazňuje, že koneční spotrebitelia energie – jednotlivci, MSP aj podniky – sú jadrom užívateľsky ústretového a transparentného vnútorného trhu s energiou; poznamenáva, že ako takí si vyžadujú riadnu ochranu, náležité informácie a jednoduchý prístup k nim, aby mohli plne uplatňovať svoje práva, pričom je potrebné nabádať ich k tomu, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v stimulovaní hospodárskej súťaže na trhu a z pasívnych prijímateľov služieb sa stali aktívnymi informovanými spotrebiteľmi a výrobcami-spotrebiteľmi;

8.

zdôrazňuje význam zabezpečenia konkurencieschopného, ľahko riadeného a transparentného trhu s energiou, ktorý ponúkne skutočný výber a konkurenčné ceny pre spotrebiteľov a poskytne všetkým – súčasným aj budúcim – spotrebiteľom energie v EÚ bezpečné, udržateľné, dostupné a spoľahlivé spôsoby výroby energie, pričom zohľadní záujmy budúcich generácií;

9.

zastáva názor, že väčšiu účasť zo strany spotrebiteľov uľahčia miestne družstvá zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, iniciatívy na kolektívnu zmenu dodávateľa a spoločenstvá alebo iné podporné formy, ako napríklad decentralizované skladovanie a inteligentné zariadenia; domnieva sa, že takéto podporné formy pomôžu spotrebiteľom lepšie pochopiť a spravovať svoju spotrebu energie a tým zvýšiť ich flexibilitu a schopnosť reagovať (z hľadiska dopytu, ako aj dodávok) a že môžu posilniť prístup k energii z obnoviteľných zdrojov a vytvárať potrebné finančné investície;

10.

upozorňuje na výhodu uplatňovania variabilných poplatkov za používanie siete s cieľom podnietiť zákazníkov, aby v záujme podporovania udržateľného používania energií čerpali energiu mimo časov energetickej špičky;

11.

domnieva sa, že inteligentné technológie musia spotrebiteľom poskytovať presné, zrozumiteľné a užívateľsky priateľské informácie a že im musia umožniť riadiť svoju spotrebu a výrobu energie; domnieva sa preto, že inteligentné technológie musia byť doplnené o dynamické, online riadenie prenosovej a distribučnej siete zahŕňajúce také služby, ako sú služby na podporu sietí, dobrovoľná odozva na strane dopytu, služby energetickej efektívnosti, mikrovýroba, možnosti uskladňovania a miestni či domáci sprostredkovatelia; poukazuje však na to, že je potrebné náležite preskúmať, pri akej spotrebe energie prinášajú inteligentné merače ekonomické výhody, a že spotrebitelia, ktorých spotreba nebude dosahovať danú úroveň spotreby, nebudú povinní investovať do inteligentných meračov;

12.

vyjadruje obavy nad trendom, keď sú telekomunikačné podniky nabádané k tomu, aby riadili údaje súvisiace s distribučnými sieťami, pretože takáto zodpovednosť za ne vyvoláva závažné otázke týkajúce sa ochrany údajov, a spôsobuje riziko, že operátori by museli nakupovať technické údaje, ktoré potrebujú na plnenie svojej úlohy prevádzkovateľov distribučných sústav;

13.

uznáva, že energetická chudoba predstavuje v členských štátoch významné problémy; poukazuje na to, že jeden univerzálny prístup pre všetkých nezohľadňuje rozmanitosť realít členských štátov; domnieva sa preto, že zraniteľní spotrebitelia si vyžadujú osobitnú a efektívnu ochranu a že na tento účel treba zaviesť primerané mechanizmy, pričom treba predchádzať deformáciám trhu; zdôrazňuje, že v súlade s požiadavkou stanovenou v treťom energetickom balíku už existujú osobitné opatrenia;

14.

poznamenáva, že revolučné využívanie bridlicového plynu v USA znížilo emisie CO2 a zároveň zabezpečilo dôležitú konkurenčnú výhodu pre americký priemysel;

15.

zdôrazňuje, že vnútorný trh s energiou ešte nie je dokončený a že vnútroštátne trhy s energiou neuspokojujú v dostatočnej miere potreby a očakávania spotrebiteľov, keďže v niektorých členských štátoch naďalej čelia vysokým cenám, obmedzenému výberu dodávateľov, výrobcov a taríf; všeobecne nízkej kvalite služieb; často veľmi slabej ochrane spotrebiteľov a problémom pri zmene dodávateľa; zdôrazňuje preto potrebu vybudovať trh, ktorý je viac ústretový voči spotrebiteľom a na ktorom môžu mať spotrebitelia aktívnejšiu úlohu a stať sa výrobcami-spotrebiteľmi na trhu celej EÚ v rámci ktorého sú informovaní o podmienkach, ktoré poskytujú jednotliví prevádzkovatelia, spôsobom uľahčujúcim porovnanie; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu, ktorú pri posilňovaní postavenia spotrebiteľov a zabezpečovaní nižších účtov za energie zohráva spoločná zmena dodávateľa;

16.

domnieva sa, že nedostatočné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou je aj naďalej jednou z hlavných prekážok jeho dokončenia; je presvedčený, že potrebné zjednotenie vnútorného trhu zahŕňa rozšírenie našej infraštruktúry a zároveň vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže;

17.

zdôrazňuje, že modernizácia súčasnej energetickej infraštruktúry a budovanie novej, inteligentnej a flexibilnej generácie, infraštruktúry na prenos (najmä cezhraničných plynových a elektrických prepojení), distribúciu a uskladňovanie sú veľmi dôležité pre dokončenie stabilného trhu s energiou s náležitou integráciou a dobrým prepojením, na ktorom sa predchádza vzniku akýchkoľvek nepriaznivých vplyvov, napríklad neplánovaným tokom energie, sú zabezpečené dodávky energie za dostupné a konkurenčné ceny, v plnej miere sa využíva celý potenciál všetkých udržateľných zdrojov energie a mikrovýroby, kombinovanej výroby a efektívnosti, riadenie dopytu a uskladňovanie a na ktorom od roku 2015 už žiadny členský štát nebude izolovaný od európskych sietí distribúcie plynu a elektriny, okrem iného prostredníctvom súbežnej integrácie izolovaných energetických sústav do európskych kontinentálnych sietí; zdôrazňuje, že rozsiahle investície by sa mali uskutočňovať súbežne s investíciami do regionálnych alebo aj miestnych sietí, pretože výroba energie prebieha čoraz viac na regionálnej/miestnej úrovni;

18.

v tejto súvislosti poznamenáva, že decentralizované dodávky energie z obnoviteľných zdrojov znižujú potrebu budovať nové prenosové dráhy – a teda s tým spojené náklady, keďže decentralizované technológie, ktoré možno zaviesť priamo v domácnostiach, mestách a odľahlých oblastiach, sú oveľa bližšie ku konečným spotrebiteľom;

19.

uznáva, že ak sa dopustí, aby výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov rástla bez zodpovedajúceho rozvoja potrebnej infraštruktúry, môže to mať za následok nekoordinované cezhraničné kruhové toky a následne nevyhovujúce ceny energií;

20.

pripomína, že cieľ, na ktorom sa Európska rada dohodla na svojich samitoch v roku 2002 a v roku 2007, aby sa v členských štátoch dosiahla miera elektrických a plynových prepojení rovnajúca sa najmenej 10 % ich inštalovanej kapacity výroby, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť;

21.

víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na to, aby sa budúce energetické sústavy Európy vyznačovali flexibilitou; poznamenáva, že pre všetky časové rámce sú ľahko prístupným zdrojom flexibility dobre fungujúce cezhraničné veľkoobchodné trhy; žiada o vyvíjanie ďalšieho úsilia zameraného na podnietenie budúceho zavedenia technológií uskladňovania energií a odoziev na strane dopytu, ktoré predstavujú dodatočné zdroje flexibility;

22.

domnieva sa, že energetická účinnosť je jedným z najudržateľnejších a nákladovo najefektívnejších spôsobov znižovania účtov za energiu, posilňovania bezpečnosti dodávok, znižovania potrieb v oblasti dovozu fosílnych palív a obmedzovania emisií CO2; uznáva, že každé opatrenie, ktoré podporuje energetickú efektívnosť, musí zodpovedať potrebám spotrebiteľov, byť nákladovo efektívne a podporované tými správnymi stimulmi;

23.

zdôrazňuje, že podľa zistení Medzinárodnej agentúry pre energiu by odvážnejšie opatrenia v záujme energetickej efektívnosti mohli do roku 2035 znížiť dovoz plynu do EÚ o jednu tretinu, t. j. na 100 mld. metrov kubických plynu;

24.

pripomína, že súčinnosti medzi vývojom, zavádzaním a údržbou telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry budú zohrávať kľúčovú úlohu pri napĺňaní cieľov Európskej únie v oblasti energetickej efektívnosti;

25.

zdôrazňuje potrebu pokračovať v oddeľovaní európskych energetických trhov s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž a dodávky elektriny za čo najnižšiu cenu;

26.

domnieva sa, že investície do infraštruktúry sa musia podporovať prostredníctvom stabilných a predvídateľných regulačných rámcov ústretových voči inovácii, ktoré nenarúšajú fungovanie vnútorného trhu, a že dôchodkovým fondom a inštitucionálnym investorom by sa malo umožniť, aby mohli investovať do prenosových sústav, pričom treba uznať, že ich dosiahnutie je možné, len ak bude orientované na trh; zároveň však uznáva, že v určitých špecifických prípadoch je veľmi ťažké dokončiť transformáciu infraštruktúry, ak sa nezabezpečí verejné financovanie na podporu projektov týkajúcich sa kľúčovej infraštruktúry, ktoré z komerčného hľadiska možno nie sú životaschopné; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť Nástroja na prepojenie Európy a vyjadruje poľutovanie nad tým, že podiel vyčlenený na tento nástroj z rozpočtu pre oblasť energetiky je nižší než suma, ktorú navrhovala Komisia;

27.

žiada preskúmanie možnosti zriadiť európsky fond pre investície do energetických sietí;

28.

zdôrazňuje, že zjednodušené schvaľovacie postupy v rámci členských štátov prispejú k rozvoju sietí infraštruktúry a odblokovaniu investícií; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by v tomto smere mali zohrávať dôležitú úlohu, a to zjednodušením postupov plánovania a začlenením energetickej infraštruktúry do svojich systémov miestneho a regionálneho plánovania;

29.

konštatuje, že chýbajúci otvorený a nediskriminačný prístup k prenosovej infraštruktúre v niektorých prípadoch naďalej bráni novým subjektom, aby sa zapojili do siete, alebo vôbec do hospodárskej súťaže na trhu s už etablovanými subjektmi za spravodlivých podmienok; podčiarkuje potrebu riešiť štrukturálne deformácie trhu spôsobujúce koncentráciu na vysokej úrovni vo viacerých členských štátoch;

30.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá stanovené v treťom energetickom balíku by sa mali v plnej miere uplatňovať na európske, ako aj zahraničné spoločnosti; je presvedčený o tom, že akékoľvek výnimky z týchto pravidiel udelené Komisiou by mali byť z hľadiska ich rozsahu a dĺžky uplatňovania obmedzené a podliehať preskúmaniu zo strany Parlamentu a Rady;

31.

zdôrazňuje, že nedostatočná transparentnosť veľkoobchodných trhov s energiou a antikonkurenčné praktiky na týchto trhoch oslabujú dôveru spotrebiteľov; domnieva sa, že je naliehavo potrebné porozumieť cenotvorbe na veľkoobchodných trhoch, ako aj vplyvu na účty spotrebiteľov;

32.

plne podporuje opatrenia na vytvorenie rovnakých podmienok tým, že sa vytvoria decentralizovanejšie a konkurencieschopnejšie trhové modely, pretože poskytujú viac príležitostí pre miestnych výrobcov energie a pre nové priemyselné subjekty;

33.

pripomína, že na to, aby sa zabránilo dominantným dodávateľom, ktorí ovládajú trh, znemožňovať otváranie trhu je dôležité, aby sa umožnil rozvoj nových obchodných modelov, napríklad možnosť uzatvárať zmluvy s viacerými dodávateľmi súčasne;

34.

poznamenáva, že stabilný regulačný rámec pre výrobcov, regulátorov, prevádzkovateľov sietí, dodávateľov energie, poskytovateľov služieb súvisiacich s dopytom, a predovšetkým konečných spotrebiteľov a výrobcov-spotrebiteľov je kľúčový pre dobre fungujúci vnútorný trh a pre pritiahnutie dlhodobých investícií do rozvoja infraštruktúry; zdôrazňuje, že vypracovanie sieťových kódexov obsahujúcich spravodlivé, nediskriminačné a vyvážené pravidlá by malo viesť k harmonizácii riadenia sietí, štruktúry trhu a interoperability; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa v celej EÚ dodržiavali dohody o oddelení prenosových sietí a výroby a dodávky vrátane dohôd o nezávislom postavení regulačných orgánov v oblasti energetiky a požiadavkách na ochranu spotrebiteľov; zdôrazňuje preto potrebu podporovať a ďalej rozvíjať úlohu Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), najmä jej kapacitu v oblasti kontroly vnútroštátnych regulačných rozhodnutí a riešenia sporov;

35.

berie na vedomie určité obavy týkajúce sa toho, že niektoré členské štáty už zaviedli alebo plánujú zaviesť vnútroštátne mechanizmy odmeňovania budovania kapacít (CRM) s cieľom zabezpečiť dodávku elektrickej energie bez toho, aby sa riadne preskúmali všetky potenciálne alternatívne riešenia, najmä pokiaľ ide o cezhraničné riešenia a flexibilitu zdrojov; uznáva, že tieto mechanizmy sú za určitých okolností síce potrebné, ale mohli by zasahovať do situácie veľkoobchodného trhu a narúšať ju a v prípade nesprávnej koncepcie viesť k zablokovaniu trhu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinovanejší prístup na úrovni EÚ s cieľom zaručiť, že všetky takéto CRM sú potrebné, účinné, transparentné, technologicky neutrálne a nediskriminačné;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy spolupráce zavedené smernicou 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie sa doposiaľ nevyužívajú; poukazuje na zistenia Komisie, podľa ktorých by lepšie využívanie existujúcich mechanizmov spolupráce mohlo priniesť značné výhody, napríklad oživenie obchodu; vyzýva preto členské štáty, aby podľa potreby lepšie využívali mechanizmy spolupráce a zintenzívnili vzájomnú komunikáciu;

37.

zdôrazňuje, že bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov zvoliť si svoj energetický mix alebo potreba lepšej koordinácie v rámci celej EÚ, musí EÚ ako celok čo najviac využiť potenciál všetkých udržateľných energetických zdrojov, ktoré sú k dispozícii členským štátom EÚ, v súlade s trojakým cieľom EÚ v oblasti energetickej politiky ako takej, ktorým je hospodárska súťaž, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok;

38.

poznamenáva, že niektoré členské štáty, predstavujúce tzv. energetické ostrovy, sú stále úplne izolované od európskych plynárenských a elektrických sietí a naďalej platia vyššie ceny za zdroje energie, čo má vplyv na ich konkurencieschopnosť; poukazuje na to, že bez podstatných investícií do infraštruktúry tieto členské štáty nebudú schopné splniť záväzok, na ktorý upozornila Európska rada a podľa ktorého by od roku 2015 žiadny členský štát už nemal byť izolovaný od sietí EÚ; domnieva sa, že Komisia by sa na žiadosť týchto členských štátov mala zúčastniť na rokovaniach s dodávateľmi energie z krajín mimo EÚ o cenách energie, napríklad v prípade nákupu plynu;

39.

zdôrazňuje, že solidarita medzi členskými štátmi, ktorú požaduje Zmluva o EÚ, by sa mala uplatňovať pri každodenných činnostiach i v krízovom riadení vo vnútornej aj vonkajšej energetickej politike; žiada Komisiu, aby vypracovala jasné vymedzenie „energetickej solidarity“ s cieľom zabezpečiť, aby ho dodržiavali všetky členské štáty;

40.

zdôrazňuje potrebu riešiť očakávaný nárast dovozu plynu a elektriny z tretích krajín do EÚ z krátkodobého a dlhodobého hľadiska s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok energie, rozdelenie záťaže a spravodlivé fungovanie vnútorného trhu; opätovne zdôrazňuje, že v prípade niektorých členských štátov táto výzva úzko súvisí so závislosťou od dovozu plynu a ropy z jedinej tretej krajiny a že jej zvládnutie si vyžaduje opatrenia zamerané na diverzifikáciu portfólia dodávateľov, trás prenosu a zdrojov energie; uznáva, že v tomto ohľade je strategickým cieľom realizácia južného koridoru zemného plynu vrátane plynovodu Nabucco a jeho možného vedenia do krajín strednej a východnej Európy, ako aj dokončenie dodávateľských trás do EÚ, ktoré budú schopné pokryť do roku 2020 približne 10 – 20 % dopytu EÚ po plyne, s cieľom zabezpečiť, aby mal každý európsky región reálny prístup k aspoň dvom rôznym zdrojom plynu;

41.

domnieva sa, že otvorený a transparentný vnútorný trh, na ktorom všetky spoločnosti z členských štátov EÚ a tretích krajín dodržiavajú acquis communautaire v oblasti energetiky, môže pomôcť posilniť rokovaciu pozíciu dodávateľov energie v EÚ vo vzťahu k vonkajším konkurentom, čo je obzvlášť dôležité pre potenciál ďalšej koordinácie vonkajšieho nákupu energie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie spoločnej agentúry na kupovanie plynu a mechanizmov, ktoré sú na to potrebné, s cieľom vytvoriť protiváhu k monopolnej pozícii dominantných vonkajších dodávateľov; poznamenáva, že na usmerňovanie vzťahov s dodávateľmi energie z EÚ a tretích krajín sa musí uplatňovať zásada reciprocity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia v rámci svojich vzťahov s dodávateľmi energie z tretích krajín vzala do úvahy vplyv jej rozhodnutí na spotrebiteľské ceny a transparentne o nich informovala;

42.

je presvedčený, že Komisii by sa mal udeliť mandát na vedenie rokovaní o strategicky dôležitých projektoch v oblasti infraštruktúry, ktoré majú vplyv na bezpečnosť dodávok do EÚ ako celku, a že takýto mandát by sa mal zvážiť aj v prípade ostatných medzivládnych dohôd, o ktorých sa predpokladá, že majú podstatný vplyv na dlhodobé ciele EÚ v oblasti energetickej politiky, najmä jej energetickú závislosť; v tejto súvislosti víta pokrok v rokovaniach vedených Komisiou o zmluve medzi EÚ, Azerbajdžanom a Turkménskom o vybudovaní transkaspického plynovodného systému;

43.

zdôrazňuje, že postupné zbližovanie stimulov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a efektívnosti, ako aj vedľajších nákladov na energiu vo všetkých členských štátoch po roku 2020 je veľmi dôležité pre dobre fungujúci a efektívny vnútorný trh s energiou, na veľkoobchodnej aj maloobchodnej úrovni, ako aj pre vytvorenie priaznivých podmienok pre dlhodobý rozvoj a rozsiahle zavedenie obnoviteľných zdrojov energie;

44.

je presvedčený, že v krátkodobom horizonte je potrebné povzbudiť regionálne zoskupenia susediacich členských štátov, aby prešli z vnútroštátnych plánov na harmonizovaný alebo jednotný regionálny systém podpory pre obnoviteľné zdroje energie;

45.

vyzýva členské štáty, aby pravidelne a transparentným spôsobom skúmali vstupné alebo iné podporné tarify, čo im umožní prispôsobiť sa tempu klesania technologických nákladov a nákladov na dodávky;

46.

uznáva, že spoločné výskumné projekty EÚ podporované rámcovými programami a iniciatívami, ako je plán SET, sa nevyužívali dostatočne na vyvíjanie nových technológií umožňujúcich zlepšenie efektívnosti, obnoviteľných zdrojov, bezpečnosti jadrových elektrární, používania fosílnych palív s nízkymi emisiami a inteligentných sietí, čo sú všetko oblasti s kľúčovým významom pre trh s energiou;

47.

domnieva sa, že je dôležité dosiahnuť väčší pokrok v oblasti elektrických diaľnic budúcnosti, najmä pokiaľ ide o juhovýchodnú – severnú elektrickú diaľnicu (SENEH), ktorá by tiež pomohla prispôsobiť prepravu energie vyrobenej vo fotovoltických parkoch, ako napríklad projekt Helios, z juhovýchodnej Európy na sever a západ;

48.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali a vykonávali všetky príslušné právne predpisy EÚ, bezodkladne najmä tretí energetický balík; naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky proti tým členským štátom, v ktorých sa vykonávanie neprimerane oneskorilo; víta skutočnosť, že Komisia už začala formálne konanie s cieľom vyšetriť porušovanie pravidiel EÚ;

49.

vyzdvihuje potrebu riešiť štrukturálne deformácie trhu a nedostatok transparentnosti na trhu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o posilnenie vykonávania tretieho energetického balíka;

50.

žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala skutočné vykonávanie predpisov EÚ v oblasti energetiky, najmä ustanovení, ktoré vytvárajú dôležité spotrebiteľské práva, ako aj tých, ktoré sa týkajú prevádzkovateľov systémov, vnútroštátnych regulačných orgánov a pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a tých, ktorých cieľom je obmedzený výskyt kruhových tokov na vnútornom trhu s elektrinou predstavujúceho závažný, ale zvládnuteľný problém pre vnútorný trh s energiou, keďže oslabuje bezpečnosť energetického systému obmedzením možností uskladňovania a kapacít sietí; nalieha na Komisiu, aby využila najvhodnejšie prostriedky, ktoré má k dispozícii na riešenie všetkých pokračujúcich prípadov nedodržiavania príslušných právnych predpisov EÚ;

51.

konštatuje, že ku všetkým doterajším výpadkom prúdu došlo v dôsledku zlyhania prevádzky, a nie pre nedostatok kapacít; uznáva, že pre hospodársku recesiu, vysoké ceny zemného plynu a zvyšujúci sa podiel prerušovanej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov čelia investori v Európskej únii pri vývoji pružných kapacít výroby elektriny značnej neistote; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie primeranosti výroby na základe harmonizovanej metodiky a poskytla usmernenia týkajúce sa spôsobu zvýšenia pružnosti a zachovania dodávok;

52.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie koordinovali projekty v oblasti infraštruktúry a spoločne plánovali rozvoj sietí, čím zaručia úplné prepojenie systémov v rámci celej EÚ a nákladovú efektívnosť využitím cezhraničnej súčinnosti a efektívnejšej siete energetickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že by sa mal presadzovať integrovaný prístup, ktorého súčasťou sú prevádzkovatelia distribučných sietí; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle posúdenie, výber a realizáciu projektov v spoločnom európskom záujme, najmä so zreteľom na cezhraničné prepojenia plynovodov a elektrických sietí, vrátane mechanizmov spätných tokov, infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn a uskladňovanie energie a inteligentných prenosových a distribučných sietí, ktoré sú veľmi dôležité pre riadne integrovaný a dobre fungujúci trh s energiou;

53.

odporúča Komisii, aby pri používaní prostriedkov z Nástroja na prepojenie Európy na projekty v oblasti energetiky uprednostnila projekty s významným dosahom na fungovanie vnútorného trhu, a tým podporila hospodársku súťaž, rýchly rozmach energie z obnoviteľných zdrojov, vytvorenie nevyhnutných cezhraničných prepojení a posilnila bezpečnosť zásobovania;

54.

vyzýva Komisiu, aby znovu preskúmala existujúce plány energetických projektov, najmä na výstavbu nových terminálov pre skvapalnený zemný plyn, ktorých dokončenie by malo trvať viac ako 10 rokov, aby posúdila ich hospodársky prínos, pričom zohľadní terminály pre skvapalnený zemný plyn, ktoré sa už stavajú alebo sú vo fáze plánovania v jednotlivých členských štátoch a ktoré v blízkej budúcnosti prispejú k bezpečnosti dodávok energie v členských štátoch označovaných ako energetické ostrovy, a aby prispela k financovaniu takýchto projektov;

55.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinný systém riadenia preťaženia s cieľom podporiť efektívne využívanie existujúcej kapacity prenosu plynu a elektriny, pričom sa znížia náklady na rozširovanie kapacít siete, a uľahčiť širšie prepojenie obnoviteľných zdrojov elektriny s elektrickou sieťou;

56.

vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prestali stanovovať hranice cien a používať súbory regulovaných cien energie na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú nižšie ako vzniknuté náklady, pretože takéto opatrenia môžu narušiť hospodársku súťaž a závažne ohroziť budúce investície do kapacít a infraštruktúry v energetike; zdôrazňuje však, že opatrenia v tejto súvislosti zohľadnia oprávnené záujmy zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemôžu vždy využívať výhody skutočnej hospodárskej súťaže na trhu s energiou;

57.

víta odhodlanie Komisie presadzovať antitrustové predpisy a predpisy o štátnej pomoci vo vzťahu k všetkým podnikom v energetickom sektore a ich dcérskym spoločnostiam pôsobiacim na území Európskej únie, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých s rovnakými podmienkami prístupu pre všetky subjekty na trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia pre posúdenie zneužívania dominantného postavenia na trhoch s plynom a elektrickou energiou zo strany akéhokoľvek podniku a aby poskytla usmernenia týkajúce sa najlepších postupov a skúseností spojených so systémami podpory obnoviteľných zdrojov energie;

58.

žiada Komisiu, aby preskúmala pravidlá štátnej pomoci v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami zameranými na energetickú efektívnosť a s energetickými projektmi, ktoré sú spolufinancované v rámci politiky súdržnosti, s cieľom zabezpečiť, aby malo viac týchto činností nárok na štátne prostriedky, čo bude viesť k väčšiemu počtu dokončených projektov;

59.

odporúča, aby Komisia využila svoju kontrolnú právomoc v súvislosti so štátnou pomocou s cieľom podnietiť rozvoj cezhraničnej infraštruktúry; domnieva sa, že takéto prepojenia by zohrávali kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o zvýšenie schopnosti čerpať zo zdrojov susednej krajiny v prípade energetickej núdze alebo nerovnováhy a časom znížiť dotácie;

60.

dôrazne podporuje úsilie Komisie založené na koordinovanej práci Európskych sietí prevádzkovateľov prenosových sústav o zavedenie harmonizovaných sieťových kódexov do roku 2014 a pravidiel v súlade s plánom, ako aj o zabezpečenie stability regulačného rámca vnútorného trhu s energiou a jeho väščiu otvorenosť voči inováciám;

61.

dôrazne podporuje regulačné opatrenia prijaté agentúrou ACER a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi s cieľom podporiť, zlepšiť a zjednodušiť cezhraničné obchodovanie s energiou vrátane obchodovania na vntúrodenných a vyrovnávacích trhoch a trhoch deň vopred, a preklenúť medzery v energetických systémoch v jednotlivých členských štátoch presadzovaním transparentného používania prepojení; zdôrazňuje potrebu primeraného počtu zamestnancov s potrebnou kvalifikáciou, skúsenosťami a odbornými znalosťami, tak v agentúre ACER, ako aj v národných regulačných orgánoch, na vykonávanie úloh spojených s monitorovaním veľkoobchodných transakcií a určením dôverných obchodných postupov a pokusov o manipulovanie trhu;

62.

so zreteľom na vnútorný trh s elektrickou energiou vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila analýzu adekvátnosti systému a flexibility vnútroštátnych výrobných kapacít z krátkodobého a dlhodobého hľadiska a vzala pritom v plnej miere do úvahy možný pozitívny prínos všetkých flexibilných opatrení, ako napríklad reakcia na dopyt, uskladňovanie energie a prepojenie, a aby informovala o dosahu uplatňovaných vnútroštátnych opatrení súvisiacich s posudzovaním kapacity a plánovaním vývoja na vnútorný trh s energiou a na pravidlá hospodárskej súťaže, berúc do úvahy následky z hľadiska bezpečnosti dodávok, ako aj cezhraničných aspektov tejto doplnkovej politiky tvorby trhu; žiada v tomto smere, aby sa v budúcnosti vyvinulo ďalšie úsilie s cieľom prevziať technológie uskladňovania energie a získať reakcie zo strany dopytu, keďže toto všetko predstavuje ďalšie zdroje flexibility;

63.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o využívaní a rozmiestnení zdrojov flexibility, ako napríklad riadenie na strane dopytu, uskladňovanie a skutočné infraštruktúry vrátane cezhraničných infraštruktúr, aby členské štáty mohli vypracovať a vykonávať vnútroštátne stratégie na rozmiestnenie zdrojov flexibility na svojich územiach;

64.

vyzýva Komisiu a Európsku sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), aby vypracovali celistvnú a zosúladenú metodiku s cieľom zabezpečiť adekvátnosť výroby v Európe vrátane pozitívneho prínosu obnoviteľných zdrojov energie, a najmä premenlivých obnoviteľných zdrojov;

65.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce formy trhu s energiou, ktoré by na rozdiel od súčasných vnútroštátnych mechanizmov budovania kapacít mohli poskytnúť ďalšie nediskriminačné príjmy pre investorov vo všetkých formách výroby energie a zabezpečiť z hľadiska nákladov čo najefektívnejšie poskytovanie služieb flexibility v energetickom sektore;

66.

vyzýva Komisiu, aby stanovila pravidlá s cieľom podporiť ďalší rozvoj trhu pre doplnkové služby umožňujúce účasť všetkých zdrojov energie vrátane obnoviteľných zdrojov;

67.

vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné zainteresované strany, aby poskytli stimuly a podporovali regionálne iniciatívy a partnerstvá, ktorých cieľom je dôslednejšia integrácia na trh, prostredníctvom zavádzania regionálnych výmen energie, stredísk obchodovania s plynom a harmonizovanejších pravidiel obchodovania s plynom, mechanizmov prepájania trhov vo všetkých časových rámcoch, ako aj prostredníctvom prijatia primeranej úrovne likvidity a transparentnosti trhu;

68.

zdôrazňuje, že opatrenia vnútorného trhu by mali presadzovať diverzifikáciu zdrojov energie, a to domácich, ako aj vonkajších, a nemali by sa zameriavať primárne na nepretržitý rozvoj alebo rozširovanie súčasných prepravných trás a dodávok;

69.

upozorňuje na vonkajší rozmer trhu s energiou, ktorého cieľom je uľahčiť všetkým členským štátom prístup k rôznorodým zdrojom energie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESVČ využila nástroje svojej zahraničnej politiky na presadzovanie pravidiel a noriem vnútorného trhu s energiou vo vzťahu k tretím krajinám a najmä v rámci susedstva EÚ; nalieha na Komisiu, aby v rámci dvojstranných rozhovorov s príslušnými tretími krajinami vyriešila otázku jednoznačných pravidiel riadenia preťaženia na cezhraničných prepojeniach vedení elektrickej energie a plynovodov a pavidiel prístupu tretích strán k prepravným sieťam; dôrazne vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabránenie praktikám spoločností z tretích krajín, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a môžu viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže, vyšším cenám alebo narušeniu bezpečnosti dodávok energie; vyzýva Komisiu, aby v rámci vzťahov s vonkajšími partnermi zabezpečila, aby spoločnosti z EÚ mohli na svetových trhoch súťažiť za rovnakých podmienok: naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila spoluprácu s krajinami susediacimi s EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby transparentne informovala o všetkých faktoroch, ktoré stále spôsobujú problémy pri vykonávaní tretieho energetického balíka, a aby poskytla prehľadné číselné údaje o ich vplyve na spotrebiteľské ceny;

70.

žiada členské štáty a Komisiu, aby zvýšili politickú a finančnú podporu pre Energetické spoločenstvo a prijali ďalšie opatrenia na podporu rozšírenia pravidiel vnútorného trhu na juhovýchodnú a východnú Európu;

71.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa viac usilovali o to, aby sa nezaviedli dohody, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi o vnútornom trhu, a to so zreteľom na vytvorenie mechanizmu výmeny informácií medzi členskými štátmi a tretími krajinami, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetickej politiky; domnieva sa, že Komisia by mala mať možnosť preskúmať návrhy dohôd a ich zlučiteľnosť s acquis communautaire a zúčastňovať sa v prípade potreby na rokovaniach;

72.

pripomína Komisii, že vnútorný trh nie je nezávislý od celosvetového trhu; žiada Komisiu, aby pri plánovaní svojich opatrení pre vnútorný trh v plnej miere zohľadnila odporúčania Parlamentu týkajúce sa vonkajšieho rozmeru energetickej politiky (16); potvrdzuje, že podporuje myšlienku, že len úplne fungujúci vnútorný trh umožní EÚ konať na svetovej scéne jednotne; žiada a Komisiu, aby ďalej vyvíjala ďalšie činnosti v oblasti vonkajšej energetickej politiky;

73.

domnieva sa, že budúca dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA by mala zahŕňať kapitolu, ktorá sa zameriava na také otázky energetiky, ktoré by mohli mať vplyv na vnútorný trh, okrem iného tiež: veľkoobchod s energiou, obchodovanie s komoditami, pravidlá námornej prepravy energie, systémy obchodovania s emisiami, normy palivovej bezpečnosti, účtovné postupy, štátne dotácie súvisiace s energiou a prevod práv duševného vlastníctva vo vzťahu k výskumu v oblasti energie, výrobe, transformácii a v oblasti vyradených výrobkov;

74.

podporuje mandát, ktorý Európska rada udelila Komisia s cieľom predstaviť najneskôr na konci roka 2013 analýzu zložiek a podnetov cien energií a nákladov v jednotlivých členských štátoch, s osobitným dôrazom na vplyv na domácnosti, MSP a energeticky národné priemyselné odvetvia a ktorá sa vo väčšej miere zameria na konkurencieschopnosť EÚ vo vzťahu k jej svetovým hospodárskym konkurentom; ďalej vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala ceny energií a náklady v členských štátoch;

75.

so zreteľom na vnútorný trh so zemným plynom vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali všetky zmluvy o dodávkach plynu založené na zastaraných mechanizmoch stanovovania cien, najmä na zásade indexácie ropy, ktoré prinášajú vysoké ceny pre spotrebiteľov, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla pomoc pri hľadaní možností, ako tieto zmluvy znovu prerokovať, a to nielen z hľadiska ich predĺženia; zdôrazňuje potrebu vyvinúť a podporovať všetky produkty a mechanizmy zamerané na posilnenie krátkodobých kapacít v oblasti obchodovania s plynom; zdôrazňuje, že uvedené opatrenia majú kľúčový význam pre zabezpečenie skutočnej konkurencieschopnosti v oblasti cien plynu dodávaného všetkým spotrebiteľom na vnútornom trhu s plynom;

76.

vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné zainteresované strany, aby zlepšovali kvalitu a dostupnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom, aby ich poskytovali s jasnými a transparentnými metódami účtovania, aby vytvárali nástroje na porovnávanie cien umožňujúce voľbu na základe najlepších informácií a aby spotrebiteľov informovali o spôsoboch kontroly spotreby, možnostiach úspory energie a o energetickej efektívnosti a malovýrobe; naliehavo žiada členské štáty, aby vykonávali smernicu o alternatívnom riešení sporov a nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online; víta návrh Komisie na zriadenie informačnej platformy o právach spotrebiteľov; odporúča, aby Komisia a členské štáty zaviedli pre spotrebiteľov informačné kampane s ľahko zrozumiteľnými informáciami, na ktorých by sa mali aktívne podieľať vlády a organizácie občianskej spoločnosti;

77.

poukazuje na to, že aj keď ceny energie na veľkoobchodných trhoch s energiou klesli na celosvetovej úrovni, spotrebitelia platia naďalej vysoké ceny; vyzýva Komisiu, členské štáty a ich regulačné orgány na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli primerane a priamo ťažiť z vývoja cien na veľkoobchodných trhoch;

78.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali komplexnú stratégiu zameranú na stimulovanie spotrebiteľov a výrobcov-spotrebiteľov k aktívnej účasti na trhu s energiou, a to okrem iného prostredníctvom platných právnych predpisov, ako aj vykonávania príslušných ustanovení smernice o energetickej efektívnosti; navrhuje, aby sa sieť využívajúca cenové signály pravidelne prispôsobovala, aby súčasným aj budúcim používateľom poskytovala potrebné usmernenia, a tak sa zabezpečil súlad medzi rozvojom siete a jednotlivými rozhodnutiami;

79.

vyzýva Komisiu, aby ešte viac presadzovala spoluprácu medzi sektormi energetiky a informačných a komunikačných technológií (IKT) a aby zrevidovala jestvujúce regulačné rámce na podporu inovácií súvisiacich s energetikou s cieľom zabezpečiť dosiahol prínos pre všetkých spotrebiteľov a uľahčiť rozmiestňovanie inteligentných sietí bezpečným a spoľahlivým spôsobom ústretovým pre používateľov, ktoré spotrebiteľom nespôsobuje finančné zaťaženie a zohľadňuje súkromný charakter ich údajov; vyzýva na spoluprácu pri rozvoji inteligentných sietí na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a pri vytváraní európskych noriem pre inteligentné siete;

80.

naliehavo vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby začleňovali a vytvárali finančné podnety pre investície do riešení v oblasti IKT v inteligentných sieťach a aby sa zamerali na trh výrobcov-spotrebiteľov, čo bude viesť k väčšej miere flexibility, energetickej efektívnosti/úspor a dobrovoľnej účasti na strane dopytu;

81.

víta usmernenia Komisie, ktoré majú pomôcť stanoviť ambiciózne politické ciele so zreteľom na zraniteľných spotrebiteľov a ktoré pomôžu členským štátom lepšie vymedziť prístup k tejto kategórii spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala tieto usmernenia a náležite pritom zohľadnila existujúce národné mechanizmy a nástroje na ochranu takýchto spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť súdržnejší a komplexnejší prístup na úrovni EÚ, pričom sa členským štátom ponechá možnosť výberu najvhodnejších nástrojov na zabezpečenie takejto podpory; dodáva, že komplexné poradenské služby určené tejto kategórii spotrebiteľov, ako aj výmena najlepších postupov môžu zohrávať dôležitú úlohu;

82.

víta blížiacu sa analýzu Komisie týkajúcu sa energetickej chudoby v EÚ; domnieva sa, že Komisia by sa mala v rámci svojej analýzy usilovať zabezpečiť, aby sa boj proti energetickej chudobe stal pre Európu súčasťou sociálneho balíka služieb, napr. prostredníctvom sociálneho a Kohézneho fondu; uvádza, že existujúce a nové programy energetickej efektívnosti by mali vždy zahŕňať cielené zameranie sa na skupiny s nízkymi príjmami;

83.

naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila a odporučila primeranú formu maloobchodného trhu, v centre ktorého je dodávateľ, s cieľom harmonizovať európske maloobchodné trhy, čím by sa znížila administratívna záťaž vyvíjaná na spotrebiteľov, keďže dodávatelia by všetky poplatky účtovali priamo ako súčasť účtu za elektrickú energiu;

84.

vyzýva členské štáty, Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby čo najskôr premenili potrebné schémy podpory pre všetkých výrobcov energie na transparentné, predvídateľné, konvergentné a trhovo orientované mechanizmy s cieľom vytvoriť spoločný trh pre požadované prvky podpory, ako napríklad energetická efektívnosť, výrobcovia-spotrebitelia, kogenerácia, flexibilita, obnoviteľné zdroje energie a podporné služby siete, a to tak, aby sa zabezpečila ich kompatibilita a predišlo sa ich prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenie o účinných a nákladovo efektívnych systémoch podpory vzťahujúcich sa na energie z obnoviteľných zdrojov;

85.

vyzýva Komisiu, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány, aby preskúmali ukazovatele použité na meranie úrovne hospodárskej súťaže na trhoch s energiou a začlenili medzi ne ukazovatele, ako napríklad podiel spotrebiteľov využívajúcich najlacnejšie tarify, schopnosť nových spoločností vstúpiť na trh a úrovne zákazníckych služieb a inovácií, ktoré pomôžu získať skutočný obraz o úrovni hospodárskej súťaže na trhu;

86.

v súvislosti s vnútorným trhom s elektrickou energiou vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala dôsledky začleňovania rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov energie do energetických sústav, pokiaľ ide o finančnú podporu, systémové technické požiadavky a formu trhu; zdôrazňuje, že nedostatočne koordinovaný prístup k týmto zdrojom dosiaľ bránil ich integrácii do európskych energetických systémov; zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné prispôsobiť súčasnú európsku energetickú sústavu a infraštruktúru uskladňovania prínosom distribuovanej výroby z energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam plynu ako záložného paliva, prostredníctvom ktorého by bolo možné zvládať výkyvov vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, a žiada Komisiu, aby posúdila potrebnú mieru flexibility energetickej sústavy (inteligentných sietí, riadenia dopytu, skladovacie a flexibilné záložné kapacity); domnieva sa, že prečerpávacie zariadenia zohrávajú výraznú úlohu v skladovaní elektriny;

87.

žiada Komisiu, aby naďalej využívala fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné štrukturálne fondy EÚ s cieľom podporiť v ďalšom období vytvorenie inteligentných sietí pre plyn a elektrickú energiu, aby sa lepšie začlenili nové druhy a zdroje energie a modernizovali všetky regióny Európy; domnieva sa, že je potrebné nabádať aj prevádzkovateľov distribučných sústav, aby prijali prispôsobenia svojich sietí;

88.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali stimuly na uvoľnenie nevyužitých možností mikrovýroby a venovali pozornosť potrebe ďalšieho rozvoja kogenerácie, pretože to je najefektívnejší spôsob výroby elektrickej energie a tepla, a aby túto možnosť založili na rozsiahlom zavádzaní účinného diaľkového vykurovania a chladenia;

89.

zdôrazňuje potenciál kombinovanej výroby tepla a elektriny/diaľkového kúrenia a chladenia prispôsobiť sa rastúcemu podielu prerušovanej výroby energie zvýšením flexibility a odolnosti voči trhu s energiou a poskytnutím hospodárneho uskladňovania energie v prípade nadbytočnej elektriny; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť tejto schopnosti a ocenila ju vo svojej nadchádzajúcej iniciatíve týkajúcej sa rámca pre mechanizmy odmeňovania budovania kapacít a podporila tento druh integrácie do rôznych sektorov a vyvažovania v rámci programu Horizont 2020;

90.

vyzýva Komisiu, aby začala štúdiu, v ktorej sa budú analyzovať nové a nákladovo účinné formy trhu pre európsky trh s elektrickou energiou s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia dostali elektrickú energiu za prijateľnú cenu a aby sa zabránilo úniku uhlíka;

91.

víta úsilie zamerané na to, aby sa výskum v oblasti energií stal prioritou programu Horizont 2020, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali túto programovú oblasť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj inovatívnych technológií v oblasti energií a aby zdokonaľovali existujúce technológie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti programu Horizont 2020 ani projektov Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súčinnosť medzi európskymi a vnútroštátnymi výskumnými programami, keďže výskum je jediný spôsob, ako znižovať emisie, zlepšovať energetickú bezpečnosť, zvyšovať konkurenčnú pozíciu priemyslu EÚ na celosvetových trhoch, udržať vedúcu pozíciu EÚ v oblasti technológií a prispieť k európskej agende pre rast a zamestnanosť; poukazuje na potrebu ponúknuť odvetviu priemyslu právnu istotu na obdobie presahujúce rok 2020;

92.

naliehavo žiada Komisiu, aby sprístupnila dostatočný objem finančných prostriedkov na rozvoj inteligentných distribučných sietí, ktoré predstavujú nákladovo najefektívnejší spôsob preniknutia distribuovanej výroby z obnoviteľných zdrojov energie na trh vo veľkom rozsahu, pričom sa zaistí bezpečnosť dodávok a čo najviac sa využijú možnosti energetických úspor;

93.

poznamenáva, že súčasný systém, ktorý sa vyznačuje roztrieštenosťou vnútorného trhu, prináša výzvy pre dlhodobú stabilitu spoločností a investorov, čo by mohlo viesť k zatvoreniu prevádzok a neistote z hľadiska zamestnanosti a kapacít; žiada Komisiu, aby uskutočnila nezávislé hodnotenie budúcnosti vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom, na ktorom zohrávajú ústrednú úlohu otázky týkajúce sa investícií, zamestnanosti, životného prostredia a ochrany spotrebiteľov; žiada, aby toto zhodnotenie bolo dokončené do marca 2014 a zahŕňalo stanoviská zainteresovaných strán, napríklad sociálnych partnerov, zástupcov domácností s nízkymi príjmami, environmentálnych organizácií a MSP;

94.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/21

—

so zreteľom na článok 194 ZFEÚ,

—

so zreteľom na článok 37 Charty základných práv EÚ,

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999,

—

so zreteľom na nariadenia Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na správu Komisie z 18. apríla 2013 s názvom Finančná podpora energetickej účinnosti budov (COM(2013)0225),

—

so zreteľom na kapitolu 5 o európskych rozdieloch v oblasti čistej energie a energetickej chudoby (The European divide in clean energy and fuel poverty) správy Európskeho odborového inštitútu (ETUI) s názvom Referenčné údaje o pracujúcich v Európe (Benchmarking working Europe) 2013, Brusel 2013,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS,

—

so zreteľom na svoju uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (1),

—

so zreteľom na správu Rady zo 4. marca 2013 s názvom Vykonávanie európskeho semestra – súhrnná správa (6754/13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

—

so zreteľom na štatistickú príručku Komisie z roku 2012 s názvom Energetika EÚ v číslach (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky (COM(2008)0876),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (COM(2006)0545),

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 21/2012 s názvom Efektívnosť nákladov na investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o Pláne hospodárskej obnovy Európy (3),

—

so zreteľom na správu bankovej skupiny KfW Research s názvom Vplyv podporných programov KfW v oblasti energeticky hospodárnej výstavby a renovácie na verejné rozpočty (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2013 s názvom Politika súdržnosti: strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 (COM(2013)0210),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. mája 2012 s názvom Energetická účinnosť v mestách a regiónoch – zameranie na rozdiely medzi vidieckymi okresmi a mestách (7),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. decembra 2011 s názvom Energetická účinnosť (8),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti (9),

—

so zreteľom na dokument súvisiaci s projektmi MARIE/ELIH-MED s názvom Zlepšenie medzinárodnej spolupráce v rámci projektu MED s ohľadom na výzvy týkajúce sa energetickej hospodárnosti budov (Improving MED transnational cooperation answers to energy efficiency challenges in buildings),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán energetickej účinnosti na rok 2011 (COM(2011)0109),

—

so zreteľom na odporúčania prijaté v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v prípade investícií do udržateľnej energetiky (SF Energy Invest) s názvom Praktické odporúčania na zvýšenie podielu investícií do udržateľnej energetiky v nadchádzajúcom programovom období štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2014 – 2020 (10),

—

so zreteľom na správu, ktorú Komisii predložil inštitút Ismeri Europa, s názvom Analýza Odbornej hodnotiacej siete týkajúca sa výsledkov politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013 – syntéza vnútroštátnych správ za rok 2011 – obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť obytných budov (Expert evaluation network delivering policy analysis on the performance of Cohesion policy 2007 – 2013 – Synthesis of national reports 2011 – renewable energy and Energy efficiency of housing),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

—

so zreteľom na štúdiu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Mnohonásobné výhody investovania do energeticky hospodárnej renovácie budov (11),

—

so zreteľom na príspevok Komisie na zasadnutí Európskej rady 22. mája 2013 s názvom Energetické výzvy a politika,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0271/2013),

A.

keďže vyššia energetická efektívnosť znamená využívanie menšieho objemu vstupnej energie pri zabezpečení rovnakej úrovne hospodárskej činnosti alebo služby (12);

B.

keďže podpora energetickej efektívnosti je stanovená v článku 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a to v kontexte budovania a fungovania vnútorného trhu a potreby chrániť a zlepšovať životné prostredie;

C.

keďže dosiahnutie energetickej efektívnosti je kľúčovou prioritou Komisie i členských štátov, ako na to poukazuje jeden z cieľov stratégie Európa 2020 zameraný na zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %;

D.

keďže zníženie spotreby prostredníctvom energetickej účinnosti je najudržateľnejší spôsob, ako znížiť závislosť od fosílnych palív, čo povedie k zníženiu dovozu zhruba o 25 %;

E.

keďže veľká časť energie stále pochádza z uhľovodíkov, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú skleníkové plyny;

F.

keďže investície do energetickej účinnosti môžu priniesť hospodárske, sociálne a environmentálne zisky pre európske regióny;

G.

keďže včasné a nákladovo účinné vykonávanie smernice o energetickej účinnosti môže viesť k významnému zníženiu spotreby energie, zníženiu závislosti dovozu fosílnych palív, vytvoreniu nových pracovných miest, zabezpečeniu poskytovania sociálnej ochrany a odstráneniu energetickej chudoby;

H.

keďže v rámci rozpočtu na politiku súdržnosti bolo v súčasnom programovom období 2007 – 2013 na energetickú účinnosť, kogeneráciu a energetické riadenie vyčlenených 5,5 miliardy EUR;

I.

keďže Komisia vo svojej poslednej správe (13) prichádza k záveru, že do konca roka 2011 bolo na konkrétne projekty energetickej efektívnosti vrátane revolvingových fondov vyčlenených takmer 3,8 miliardy EUR, čo predstavuje mieru plnenia 68 %; keďže sa v tejto správe tiež spomína, že miera plnenia bola v rámci Únie rôzna;

J.

keďže Rada vo svojej súhrnnej správe z marca 2013 (14) ako jeden z faktorov, ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj v oblasti energetickej efektívnosti, označila nedostatok náležitých informácií a finančných stimulov, malé zviditeľnenie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a nedostatočné vykonávanie existujúcich právnych predpisov, pričom konštatovala, že tieto faktory sa týkajú oveľa viac praxe ako regulácie;

K.

keďže minimálna suma pre financovanie projektu z programu ELENA, je 50 miliónov EUR, a v prípade programu Inteligentná energia je minimálna suma vyššia než 6 miliónov EUR, čo je viac než v prípade mnohých projektov v malých a vidieckych komunitách;

1.

zdôrazňuje, že v súčasnom období krízy, keď Únia pokrýva viac než 50 % svojich energetických potrieb dovozom, môže zvyšovanie energetickej účinnosti nákladovo efektívnym spôsobom prispieť ku zvýšeniu konkurencieschopnosti Únie, tvorbe zamestnanosti a rastu na miestnej a regionálnej úrovni, a mohlo by predstavovať výhody pre všetky zúčastnené strany v boji proti zmene klímy a vysokým nákladom na energie;

2.

podporuje záväzok EÚ dosiahnuť cieľ zvýšenia energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020; konštatuje, že včasné a riadne vykonávanie smernice o energetickej účinnosti a jej nástrojov v súlade s jednotlivými vnútroštátnymi okolnosťami by členské štáty priviedlo naspäť na správnu cestu, aby sa mohol dosiahnuť stanovený dvadsaťpercentný cieľ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie na dosiahnutie cieľa Európa 2020 a otvorenie cesty pre ďalšie úspory po tomto dátume;

3.

konštatuje, že európske štrukturálne a investičné fondy by mohli pomôcť pri stimulovaní súkromných investícií do energeticky účinných výrobkov, spôsobov dopravy, budov, priemyselných odvetví, prác a služieb energetickej účinnosti, a mohli by pomôcť pri znižovaní výdavkov verejných orgánov na energiu a predstavovať efektívnejšie využitie verejných finančných prostriedkov; víta navrhované uprednostnenie energetickej účinnosti v rámci kapitoly energetického výskumu programu Horizont 2020;

4.

zdôrazňuje skúsenosti z aktuálneho finančného obdobia, ktoré ukazujú, že z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemožno úplne vyčerpať príslušné prostriedky určené na energetickú účinnosť. zdôrazňuje preto, že vo finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ktorý dokonca vyčleňuje na energetickú účinnosť vyšší podiel prostriedkov, musí dbať na to, aby sa uľahčil prístup miestnych a regionálnych samospráv k týmto prostriedkom.

5.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na energetickú účinnosť považovať za investičnú príležitosť s vysokým pákovým efektom, a nie za formu výdavkov; vyzýva Komisiu, aby revidovala pravidlá o štátnej pomoci, aby sa umožnil vyšší objem vnútroštátnych finančných prostriedkov na energetickú účinnosť popri európskych investíciách;

6.

zdôrazňuje význam politiky súdržnosti a finančných zdrojov, ktoré sú na ňu vyčlenené, pre úplný rozvoj inteligentných sústav a inteligentných sietí, ktoré v regiónoch umožňujú účinnejšie energetické systémy, znižujú spotrebu energie a energetické straty;

7.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány musia mať príslušné právomoci a zodpovednosti, nielen pokiaľ ide o dodávky a využívanie energie, ale aj dosiahnutie cieľov energetickej účinnosti;

8.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila právnu istotu, pokiaľ ide o pravidlá štátnej regionálnej pomoci týkajúce sa výstavby sociálneho bývania spĺňajúceho normy energetickej účinnosti a investícií do udržateľných budov a energetiky;

9.

pripomína, že podľa niektorých vedeckých výskumov takmer 9 % občanov z EÚ, Nórska a Švajčiarska (52,08 milióna ľudí) v roku 2010 neboli schopní primerane vykurovať svoje domovy; konštatuje, že energetická chudoba je obzvlášť závažná v nových členských štátoch a vo väčšine prípadov je jej dôvodom nedostatočné zateplenie domov; vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala súvislosť medzi podporou energetickej efektívnosti, energetickou chudobou a zraniteľnými skupinami spotrebiteľov; zdôrazňuje, že úspory dosiahnuté opatreniami energetickej účinnosti musia pocítiť spotrebitelia v účtoch za energiu;

10.

poukazuje na to, že potenciál energetickej účinnosti sa ešte efektívne nerealizoval v niektorých hospodárskych odvetviach, ako napríklad v stavebníctve a doprave, a že prostriedky zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a ostatné investície do vyššej energetickej účinnosti by mali napomôcť zvýšenie možností zamestnania v týchto odvetviach;

11.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa výstavba a renovácia sociálneho bývania uskutočňovala s ohľadom na dosiahnutie cieľov a noriem energetickej účinnosti; pri dodržaní zásady subsidiarity vyzýva členské štáty a všetky zainteresované strany, aby zohľadnili sociálne bývanie v rámci svojich národných programov reforiem a pri formulovaní strategických priorít na základe dohôd o partnerstve na programové obdobie 2014 – 2020; v tejto súvislosti pripomína členským štátom ustanovenia článku 20 smernice 2012/27/EÚ o energetickej účinnosti;

12.

uznáva, že jednou z najväčších prekážok pri realizácii energetických úspor na miestnej a regionálnej úrovni je potreba počiatočných investícií; je presvedčený, že každé opatrenie prijaté na úrovni EÚ by malo náležite zohľadňovať dôsledky pre miestne samosprávy a regióny a ich rozpočtové obmedzenia; odporúča preto, aby sa pri zostavovaní usmernení pre rozvoj v oblasti energetiky konzultovalo s miestnymi a regionálnymi zástupcami a aby sa poskytovala finančná podpora na miestne a regionálne programy zamerané na využívanie existujúcich zdrojov energie;

13.

pripomína, že Parlament už schválil správu o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej aktéroch v uplatňovaní novej európskej energetickej politiky a že táto správa zahŕňa aj otázky energetickej účinnosti;

14.

poznamenáva, že znižovanie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi zostáva hlavným cieľom politiky súdržnosti, a domnieva sa, že politiky v oblasti energetickej účinnosti by nemali do tohto cieľa zasahovať; zdôrazňuje, že niektoré z najchudobnejších regiónov EÚ môžu mať iné priority a vyžadovať investície najprv do iných oblastí; zdôrazňuje, že sila politiky súdržnosti spočíva v jej pružnosti a decentralizovanej správe finančných prostriedkov na miestnej úrovni;

15.

pripomína zmenu nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) z roku 2009, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, čo umožnilo získať podporu na bývanie až do výšky 4 % vo všetkých častiach EÚ; konštatuje, že výsledkom neskorej zmeny ustanovení, predovšetkým zmeny operačných programov, počas programového obdobia, v mnohých členských štátoch neviedli tieto opatrenia k žiadnemu významnému zvýšeniu objemu finančných prostriedkov vyčlenených na dosiahnutie tohto cieľa; konštatuje, že keďže túto zmenu nesprevádzalo nové dodatočné financovanie zo strany EÚ, niektoré členské štáty odmietli túto príležitosť, zatiaľ čo v iných bola pozorovaná významná súvislosť medzi nízkou absorpciou finančných prostriedkov a slabým fungovaním administratívy; poukazuje na dôležitosť právnej zrozumiteľnosti, pokiaľ ide opatrenia energetickej účinnosti, a to pred novým programovým obdobím 2014 – 2020 i počas neho;

16.

víta nové možnosti, ktoré ponúkajú EFRR a Kohézny fond v programovom období 2014 – 2020, ako aj skutočnosť, že im bola pri plnení cieľov energetickej účinnosti prisúdená dôležitejšia úloha; podporuje najmä úlohu, ktorú bude v budúcnosti zohrávať financovanie v rámci politiky súdržnosti v celom sektore stavebníctva vrátane bývania;

17.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich operačných programov zaviedli jednoduché a nebyrokratické postupy využívanie finančných prostriedkov vyčlenených na zlepšovanie energetickej účinnosti domácností;

18.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili, aby decentralizácia podmienok umožnila orgánom samosprávy priamy prístup k financovaniu energetickej účinnosti bývania;

19.

víta výsledky rokovaní o nariadení o EFRR, pokiaľ ide o stanovené percentuálne podiely, ktoré sa majú použiť na konkrétne tematické ciele v prípade jednotlivých kategórií regiónov, čo umožní značný nárast prostriedkov pridelených na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie; pripomína, že ambiciózne minimálne podiely majú zásadný význam z hľadiska ľahšieho zmobilizovania miestnych aktérov a pomáhajú vytvárať stabilné a dlhodobé programy;

20.

víta návrh Komisie na rozšírenie využívania inovačných finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020 na všetky tematické ciele vrátane energetickej účinnosti;

21.

podporuje návrhy Komisie týkajúce sa zjednodušenia európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach by malo viesť k úspešnému využívaniu viacerých fondov, z čoho by mali do veľkej miery prospech projekty energetickej účinnosti;

22.

víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach o nariadení o spoločných ustanoveniach, pokiaľ ide o dohody o partnerstve; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a riadiace orgány, aby spolupracovali s odborníkmi z oblasti energetickej účinnosti, aby sa tento mechanizmus vhodne využil pri príprave operačných programov;

23.

vyzýva členské štáty, aby posilnili spojitosť medzi svojimi národnými akčnými plánmi energetickej účinnosti a operačnými programami s cieľom zabezpečiť, aby európske štrukturálne a investičné fondy boli súčasťou ucelenej stratégie a zároveň reagovali na potreby jednotlivých oblastí; zdôrazňuje, že zásadným cieľom energetickej účinnosti by mala byť energetická sebestačnosť na regionálnej a miestnej úrovni;

24.

domnieva sa, že opatrenia EÚ by mali podporovať energetickú účinnosť vo fázach výroby energie, distribúcie aj spotreby; poznamenáva, že zatiaľ čo sa finančné prostriedky na energetiku v rámci politiky súdržnosti vynakladajú najmä na obnoviteľné zdroje (15), je nutné dosiahnuť väčšiu rovnováhu, aby bolo možné zamerať vyšší podiel finančných prostriedkov na projekty v oblasti energetickej účinnosti;

25.

zdôrazňuje, že nadmerné špecifikácie a záväzné ciele, čo sa týka vykonávania cieľov energetickej účinnosti, môžu zvýšiť náklady regionálnych a miestnych orgánov na vykonávanie týchto opatrení a spotrebiteľom môžu spôsobiť dodatočné náklady;

26.

zdôrazňuje význam zahrnutia rozmeru energetickej účinnosti do výskumných a inovačných stratégií inteligentnej špecializácie, ktoré budú musieť členské štáty a ich regióny vypracovať v rámci budúcej politiky súdržnosti s cieľom získať prístup k financovaniu inovácií;

27.

opätovne pripomína členským štátom dôležitosť dostatočného prísunu prostriedkov do rozpočtu, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020, v ktorom politika súdržnosti môže a mala by pôsobiť ako hnacia sila obnovy;

28.

vyzýva Komisiu, aby ďalej skvalitňovala a šírila praktické informácie o problematike energetickej účinnosti pre miestne a regionálne orgány, výhodách investovania do energetickej účinnosti, najlepších metodikách, normách a finančných stimuloch a o poskytovateľoch príslušných služieb vrátane uzatvárania zmlúv o energetickej hospodárnosti; konštatuje, že nedostatok spoločností v oblasti poskytovania energetických služieb v mnohých regiónoch a členských štátoch by mohol mať vplyv na využívanie financovania energetickej účinnosti;

29.

zdôrazňuje, že nedostatok podrobných informácií o stave fondu budov na regionálnej úrovni predstavuje hlavnú prekážku, ktorá vnútroštátnym a regionálnym orgánom bráni pri formulovaní stratégií a plánov; berie na vedomie požiadavky na uvedenie týchto informácií, ako sa ustanovujú v smernici 2012/27/EÚ a žiada, aby sa to dovŕšilo na regionálnej úrovni a sprístupnilo verejnosti;

30.

nabáda riadiace orgány, aby zabezpečili zviditeľnenie operačných programov a príležitostí prípadným príjemcom ponúkaných projektov v oblasti udržateľnej energetiky; navrhuje, aby sa tak urobilo prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych webových stránok, platforiem alebo databáz pre potenciálnych príjemcov a zúčastnené strany, organizovaním seminárov a podujatí s cieľom poskytovať cieľovým skupinám informácie a prijímaním opatrení zameraných na zabezpečenie zviditeľnenia a zlepšenia dostupnosti existujúcich webových zdrojov (napr. webový portál Build Up a príručka SF Energy Invest);

31.

nabáda riadiace orgány, aby v programovom období 2014 – 2020 podporovali integrované projekty tým, že k energetickej účinnosti zaujmú na územnej úrovni holistický prístup, a to najmä využitím nových strategických nástrojov plánovania, ako sú integrované územné investície, a zahrnutím existujúcich iniciatív, ako je Dohovor primátorov a starostov, aby sa tak prispelo k rozvoju integrovaných plánov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby uplatnili zrýchlený prístup k žiadostiam o financovanie z fondu od orgánov, ktoré podpísali Dohovor primátorov a starostov a plne vykonávajú jeho požiadavky;

32.

víta výročnú konferenciu otvorených dverí a početné panely venovaných miestnym a regionálnym projektom energetickej účinnosti v roku 2012; navrhuje, aby Komisia, členské štáty a riadiace orgány vychádzali z tohto podujatia a vytvorili platformu na výmenu informácií, a to s cieľom podporiť tak potrebný dialóg a výmenu osvedčených postupov vykonávania a riadenia projektov energetickej účinnosti financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

33.

vyzýva členské štáty, aby nadviazali na odporúčania Komisie (16) a posilnili budovanie kapacít, a to s využitím rozpočtov na technickú pomoc, aby sa mohla posilniť účasť subjektov na miestnej a regionálnej úrovni a občianskej spoločnosti na regionálnych a miestnych energetických stratégiách;

34.

uznáva, že prechod na energeticky účinné technológie si vyžaduje nové zručnosti, odborné vzdelávanie a špecifickú prípravu v stavebníctve a ďalších odvetviach, v rámci ktorých sa zohľadnia otázky životného prostredia; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby naďalej používali finančné prostriedky na poskytovanie technickej pomoci na všetkých úrovniach (napríklad prostredníctvom nástroja ELENA); ďalej členské štáty vyzýva, aby využívali európske štrukturálne a investičné fondy na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v súvislosti s novými pracovnými miestami vznikajúcimi v nízkouhlíkovom hospodárstve, a zamedzili akýmkoľvek nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v tomto sektore;

35.

zdôrazňuje potenciálne výhody, ktoré sú prístupné v rámci iniciatív JESSICA (Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach) a ELENA na investície do udržateľnej energetiky na miestnej úrovni, s cieľom pomôcť mestám a regiónom pustiť sa do životaschopných investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti, a žiada podporu týchto iniciatív;

36.

podnecuje ďalšiu administratívnu podporu miestnych a regionálnych orgánov s cieľom pomôcť im vytvárať zoskupenia malých a stredne veľkých projektov energetickej účinnosti, ktoré by samé o sebe boli pod hranicou minimálneho finančného limitu pre prístup k programom ELENA, JESSICA a inteligentnej energetiky; upriamuje pozornosť členských štátov a Komisie na skutočnosť, že malé a stredné mestá a vidiecke komunity majú často nedostatok administratívnej kapacity na plné využívanie nových finančných nástrojov;

37.

zdôrazňuje, že byrokracia a nedostatočná jasnosť postupov sťažili prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a odradili tie subjekty, ktoré takéto prostriedky najviac potrebujú, aby sa o ne uchádzali; preto podporuje zjednodušenie pravidiel a postupov, odstránenie byrokracie a zvýšenie flexibility pri prideľovaní týchto prostriedkov tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k účinnejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, menšiemu počtu chýb a kratším dobám vyplácania prostriedkov a umožní najchudobnejším členským štátom a regiónom plne využívať finančné nástroje určené na zmenšovanie regionálnych rozdielov a rozdielov medzi jednotlivými štátmi; domnieva sa, že treba nájsť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel a postupov;

38.

zdôrazňuje, že kombinácia grantov a finančných nástrojov môže slúžiť ako úspešný a inovatívny prístup k stimulovaniu financovania zo súkromných zdrojov, vytvárať nové modely verejno-súkromných partnerstiev a posilniť inovácie; zdôrazňuje význam prilákania súkromných investícií do energetickej účinnosti, a to tak z krajín EÚ, ako aj z tretích krajín;

39.

poukazuje na to, že úsilie zamerané na získanie finančných prostriedkov na investovanie do projektov energetickej účinnosti sa často stretáva s trhovými a regulačnými prekážkami a nedostatkom dôvery, napr. s vysokými počiatočnými nákladmi u investorov a ťažkosťami pri presnom predpovedaní potenciálu úspor energie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby našli spôsoby podnecovania investícií do energetickej účinnosti domácností;

40.

so znepokojením zdôrazňuje, že súčasná hospodárska a finančná kríza viedli k tomu, že je pre členské štáty čoraz ťažšie získať finančné prostriedky potrebné na spolufinancovanie programov politiky súdržnosti súvisiacich s energetickou účinnosťou; v tomto ohľade považuje za nevyhnutné, aby sa našli nové inovačné spôsoby financovania projektov energetickej účinnosti vrátane súkromného sektora;

41.

uznáva podporu, ktorú Komisia poskytuje na posilnenie úlohy nových a inovačných finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020; zdôrazňuje, že nedostatok včasného plnenia a právnej zrozumiteľnosti predstavuje pre členské štáty, ako aj pre ďalšie zainteresované strany zapojené do riadenia týchto nástrojov veľký problém; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy na štandardizované finančné nástroje, ktoré by boli dostupné na podporu opatrení energetickej efektívnosti;

42.

vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy pri navrhovaní národných fondov energetickej účinnosti, pri ktorých sa môžu európske štrukturálne a investičné fondy využiť ako príspevky vlastného kapitálu a podobne a môžu sa zladiť s dodatočnými zdrojmi financovania zo súkromného sektora;

43.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala cielenú finančnú podporu projektov energetickej účinnosti zo strany Európskej investičnej banky (EIB), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojovej banky Rady Európy (RBRE) a Európskeho fondu pre energetickú účinnosť (EEEF); vyzýva EIB, RBRE a EBOR, aby vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá preskúma alternatívy nových finančných nástrojov, ktoré by sa mohli sprístupniť členským štátom spolu s ich národnými fondmi energetickej efektívnosti alebo ich prostredníctvom s cieľom podnietiť ďalšie investície súkromného sektora;

44.

zdôrazňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov sa musí zakladať na zásadách proporcionality, nákladovej efektívnosti a hospodárskej účinnosti a nesmie zvyšovať administratívnu záťaž;

45.

zdôrazňuje význam pravidelného hodnotenia, či sú opatrenia a požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti stále primerané klimatickým podmienkam, dôsledkom hospodárskej súťaže na priemysel a MSP, ako aj k cenám energií v jednotlivých členských štátoch a regiónoch; vyzýva Komisiu, aby to starostlivo zohľadnila pri vypracúvaní súboru výkonnostných ukazovateľov;

46.

zdôrazňuje tiež potrebu zohľadniť osobitné zemepisné podmienky najvzdialenejších regiónov s ohľadom na energetickú účinnosť, aby sa lepšie využili prírodné osobitosti súvisiace s ich ostrovným charakterom (geotermálna, solárna, veterná a morská energia);

47.

podporuje pokrok v rámci programu MARIE pri vytváraní stratégie na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v Stredozemí; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty v oblasti Stredozemia, aby si vymieňali najlepšie postupy a pre južnú Európu tak zabezpečili nákladovo optimálny model; vyzýva na vytvorenie podobných programov v ostatných európskych regiónoch, najmä v strednej Európe; domnieva sa, že podobná stratégia by sa mohla realizovať pre najvzdialenejšie regióny, najmä vzhľadom na to, že väčšina z nich, ale nie všetky, sa nachádzajú v trópoch;

48.

vyzýva členské štáty, aby si stanovili náročné ciele a zabezpečili, aby verejné budovy a budovy slúžiace na iné účely spĺňali najprísnejšie normy energetickej účinnosti, ako sú stanovené v smernici 2010/31/EÚ, a podliehali pravidelnej energetickej certifikácii;

49.

vyzýva Komisiu, aby spresnila spoločné ukazovatele energetickej účinnosti v politike súdržnosti, ktoré majú členské štáty uplatniť a použiť v programovom období 2014 – 2020;

50.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila hospodársku, zemepisnú a sociálnu situáciu pri stanovovaní investičných nákladov dosiahnutia úspor jednej kWh pre každý členský štát alebo región;

51.

vyzýva Komisiu, aby za konzultácie s členskými štátmi vypracovala pokyny na posudzovanie projektov energetickej účinnosti, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre zriadenie mechanizmu hodnotenia, monitorovania a overovania projektov a hodnotenia ich nákladovej efektívnosti;

52.

vyzýva členské štáty, aby pre projekty energetickej účinnosti uplatňovali ukazovatele výstupov v zmysle prílohy nariadenia o EFRR, ako aj využívania transparentných postupov na výber projektov a štandardných investičných nákladov na jednotku usporenej energie s maximálnou prípustnou dobou splatnosti;

53.

berie na vedomie najnovšiu správu Dvora audítorov o nákladovej efektívnosti investícií do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje odporúčanie Dvora audítorov o používaní transparentných a prísnejších kritérií na výber projektov na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov; súhlasí so závermi dvora, že hodnotiace kritériá používané pri prijímaní investičných rozhodnutí musia byť jasnejšie a presnejšie, pokiaľ ide o spôsob, akým sa majú zohľadniť aspekty energetickej efektívnosti;

54.

konštatuje však, že hodnotenie Dvora audítorov je pomerne reštriktívne, pokiaľ ide o čas testovania a návratnosti; zdôrazňuje, že politika súdržnosti je integrovaná politika a že je preto pri hodnoteniach projektov potrebné zaujať komplexný prístup založený na analýze nákladov na životný cyklus;

55.

poukazuje na to, že spotreba energie v budovách predstavuje najväčší podiel (40 %) celkovej konečnej spotreby energie v EÚ v roku 2010, z čoho 26,7 % spotrebovali domácnosti, a že táto spotreba vytvára 36 % emisií CO2 Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov zaostáva, pokiaľ ide o úplné využitie potenciálu úspor energie v budovách; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby, ako podnecovať, aby tento najväčší potenciál úspor energie nezostal nevyužitý, navrhnutím jasných cieľov spotreby energie budov v členských štátoch;

56.

pripomína, že prirodzený cyklus renovácie budov je 40 rokov a že technológie úspor energie sú v tomto sektore dobre rozpracované, čo znamená, že väčšina bariér, ktoré bránia plnému využívaniu potenciálnu úspor energie, má netechnickú povahu; poukazuje na to, že aj v dôsledku povahy projektov renovácie v oblasti energetickej účinnosti, ktoré sú často menej viditeľné, menšie a ťažšie agregovateľné, zohrávajú európske štrukturálne a investičné fondy tiež kľúčovú úlohu pri poskytovaní financovania potrebného na prekonanie týchto bariér;

57.

konštatuje, že potenciál úspor energie, ktorý do značnej miery závisí od stavu existujúceho fondu budov, nie je medzi členskými štátmi a regiónmi rovnaký; vyzýva členské štáty, aby spresnili svoje definíciu „dôstojného bývania“, aby zahŕňala aj normy energetickej účinnosti;

58.

zdôrazňuje, že verejné investície do energetickej účinnosti v budovách sú potrebné najmä v najmenej rozvinutých regiónoch v členských štátoch, ktoré sú príjemcami financovania z politiky súdržnosti, kde existuje významný potenciál zníženia spotreby energie prostredníctvom nákladovo efektívnych opatrení;

59.

nabáda členské štáty, aby čo najviac využívali národné a regionálne programy s cieľom zabezpečiť vysokú mieru energetickej efektívnosti pri projektovaní nových budov a obnove existujúceho fondu budov (dodatočné vybavenie), a to aj v prípade obytných budov domácností s nízkymi príjmami;

60.

konštatuje, že vidiecke a odľahlé oblasti majú ideálne podmienky na zavádzanie účinných foriem decentralizovanej výroby energie, ktorá by znížila straty energie v dôsledku prenosu elektrickej energie na veľké vzdialenosti;

61.

vyzýva príslušné orgány verejnej moci, aby urýchlili renováciu budov, ktoré vlastnia, a to za využitia finančných prostriedkov politiky súdržnosti s cieľom vytvoriť potrebný pákový efekt a ísť príkladom;

62.

vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali ťažkostiam, ktorým čelí spoločné vlastníctvo mnohorodinných bytových domov, ktoré predstavujú zložitý problém parazitovania;

63.

vyzýva Komisiu, aby šírila povedomie o skutočnom potenciáli zásadnej renovácie a postupnej renovácie fondu budov prostredníctvom podpory členských štátov a regiónov pri príprave ich stratégií renovácie; odporúča, aby sa tieto stratégie vypracovali súčasne s návrhmi operačných programov a aby sa zamerali na začlenenie využívania inovačných finančných nástrojov a zahŕňali orientačné medzníky, ktoré povedú k dôvere investorov;

64.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/31

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2012)0713),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (1), a na jeho následné zmeny (ďalej len „nariadenie o Stredozemnom mori“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o spoločnej rybárskej politike (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (3),

—

so zreteľom na smernicu 2008/56/ES a povinnosť členských štátov najneskôr do roku 2020 prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie alebo zachovanie dobrého stavu životného prostredia v morskom prostredí,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy (6),

—

so zreteľom na návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja akvakultúry (7),

—

so zreteľom na smernicu o ochrane biotopov (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú politiku a Komisie zo 7. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť (vyhlásenie z Limassolu),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príležitosti na modrý rast v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy (COM(2012)0494),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2011,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu a jeho protokoly (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na iniciatívu Výboru regiónov z 12. októbra 2011 zameranú na podporu rozvoja nového jadransko-iónskeho makroregiónu (10),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Ancony prijaté 5. mája 2010 pri príležitosti 12. zasadnutia Iónskej rady,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 31. októbra 1995,

—

so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 199 o práci v odvetví rybolovu,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0234/2013),

A.

keďže na pobreží Jadranského a Iónskeho mora (11) leží sedem krajín, z ktorých štyri sú členskými štátmi Únie (Taliansko, Grécko, Chorvátsko a Slovinsko), jedna je kandidátskou krajinou (Čierna Hora) a dve sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami (Albánsko a Bosna a Hercegovina);

B.

keďže cezhraničná spolupráca má zásadný význam z hľadiska rozvoja spoločného riadenia rybolovných činností a zaručenia udržateľného využívania rybolovných zdrojov;

C.

keďže napriek tomu, že niektoré krajiny Jadranu zaviedli osobitné zóny, značná časť Jadranského a Iónskeho stále patrí do medzinárodných vôd;

D.

keďže Parlament vo svojom nedávnom uznesení o vývoji makroregionálnych stratégií Únie zdôraznil, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je významným prvkom zmierenia krajín západného Balkánu a môže týmto krajinám pomôcť v úsilí vstúpiť do EÚ, čo umožní zaviesť globálnu politiku pre celú oblasť Stredozemia;

E.

keďže štáty, ktoré podpísali vyhlásenie z Ancony, vyzvali Komisiu, aby vypracovala makroregionálnu stratégiu pre región Jadranského a Iónskeho mora podľa vzoru makroregionálnych stratégií, ktoré už Komisia navrhla pre Baltské more (2009), podunajskú oblasť (2010) a Atlantický oceán (2011) (12);

F.

keďže Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. júna 2011 vyzvala členské štáty, aby „pokračovali v spolupráci s Komisiou na možných budúcich makroregionálnych stratégiách, najmä pokiaľ ide o jadransko-iónsky región“;

G.

keďže Výbor regiónov v jednom zo svojich nedávnych stanovísk vyzval Parlament, aby podporil vytvorenie stratégie Únie pre makroregión Jadranského a Iónskeho mora, v rámci ktorej by sa pozornosť venovala hlavným výzvam, ktorým tento región čelí, najmä pokiaľ ide o odvetvie rybárstva a akvakultúry;

H.

keďže vo väčšine regiónov, ktoré ležia na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, zohráva odvetvie rybárstva tradične významnú úlohu, a keďže rybolovné činnosti v tejto oblasti v súčasnosti riadia Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) a Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT);

I.

keďže panva Jadranského mora, najmä jej severná časť, je z geofyzikálneho hľadiska prevažne plytká a piesčitá a väčšiu hĺbku dosahuje až niekoľko míľ od pobrežia, pričom geofyzikálna charakteristika panvy Iónskeho mora je podobná charakteristickým vlastnostiam zvyšnej časti oveľa hlbšieho Stredozemného mora, najmä jeho zemepisným podoblastiam 18 a 19, ktoré dosahujú hĺbku až 2 000 metrov;

J.

keďže v Jadranskom a Iónskom mori sa vykonáva zmiešaný rybolov, pre ktorý sú charakteristické činnosti, v rámci ktorých sa používajú rôzne nástroje, a ktorý siaha od maloobjemového rybolovu cez rybolov vlečnými sieťami pri dne, pelagický rybolov v stredných hĺbkach až po rekreačný rybolov;

K.

keďže Jadranské more je bohaté na endemické druhy rýb, pričom však nárast rybolovného úsilia, resp. zvýšenie znečistenia viedlo k vzniku vážnych problémov, ktoré sa dotýkajú tak populácií rýb, ako aj odvetvia rybárstva vo všeobecnosti, a to predovšetkým v južnej časti Jadranského mora pri talianskom pobreží;

L.

keďže v posledných rokoch bol v oblasti Jadranského a Ionského mora navyše zaznamenaný výrazný nárast v oblasti akvakultúry, napriek výrazným environmentálnym a priestorovým obmedzeniam, a napriek tomu, že nie všetky oblasti sú vhodné na vybudovanie chovných zariadení na otvorenom mori a tam, kde sú takéto zariadenia vybudované, nie sú vždy v súlade s inými činnosťami;

M.

keďže už prebieha viacero významných regionálnych iniciatív zameraných na podporu vedeckej spolupráce, ktorých cieľom je presadzovanie zodpovedného rybolovu v Jadranskom mori, napr. iniciatíva ADRIAMED (13);

N.

keďže v mnohých krajinách Únie chýba osobitný národný alebo regionálny plán rozvoja krajiny alebo regiónu, ktorý by upravoval zakladanie zariadení v pobrežných a prímorských oblastiach a transparentne vymedzoval zóny, v ktorých je zakladanie zariadení v oblasti akvakultúry možné, s cieľom vyhnúť sa ľahko predvídateľným konfliktom záujmov s inými hospodárskymi odvetviami, ako sú cestovný ruch, poľnohospodárstvo či pobrežný rybolov;

O.

so zreteľom na iniciatívu Sieť chránených morských a pobrežných oblastí Jadranského mora (AdriaPAN), ktorej cieľom je optimalizácia riadenia a plánovania týchto oblastí na základe partnerstva;

P.

keďže vzhľadom na cezhraničný charakter námorných činností a spoločných zdrojov musí rozvoj integrovaného prístupu k námorným politikám v Jadranskom a Iónskom mori sprevádzať dialóg a proces budovania partnerstva so všetkými pobrežnými štátmi;

1.

poukazuje na to, že Parlament sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stal v oblasti rybárstva a akvakultúry plnohodnotným spoluzákonodarcom a má v úmysle v plnej miere sa ujať svojej úlohy pri vymedzovaní smerovania v oblasti rybárstva na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a medziregionálnej úrovni;

2.

nazdáva sa, že stratégia pre Jadranské a Iónske more by sa mala osobitne odvolávať na trvalo udržateľný rozvoj a rast odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry a na zamestnanosť;

3.

nazdáva sa, že stratégia pre Jadranské a Iónske more by sa mala usilovať o zabezpečenie zachovania a ochrany životného prostredia,

4.

víza oznámenie Komisie z 3. decembra 2012 ako dôležitý krok k prijatiu legislatívneho rámca, ktorý bude hnacou silou intenzívnejšej spolupráce medzi krajinami a regiónmi na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, a to s cieľom podporiť zodpovedný a hospodársky udržateľný rybolov v pobrežných spoločenstvách;

5.

v tejto súvislosti sa domnieva, že integrovaná námorná politika by mala zohrávať rozhodujúcu úlohu v tvorbe dlhodobej strategickej politiky pre Jadranské a Iónske more zameranej na udržateľný rast v morskej a námornej oblasti a zachovanie námorných ekosystémov pre budúce generácie;

6.

vyjadruje ďalej presvedčenie, že priestorové plánovanie morských oblastí má ako verejný proces analýzy a plánovania priestorového a časového rozvrhnutia ľudských činností v Jadranskom a Iónskom mori – najmä v severnej časti Jadranského mora – zásadný význam pre udržateľnú budúcnosť odvetvia rybolovu vo vzťahu k ostatným činnostiam, ktoré s ním súvisia;

7.

opätovne zdôrazňuje svoju podporu zavedeniu makroregionálnej stratégie pre túto dôležitú morskú oblasť, a to s cieľom zamerať sa na riešenie spoločných výziev a problémov, pred ktorými stoja občania v príslušných pobrežných regiónoch, a podporiť hospodársky rozvoj a európsku integráciu v tejto oblasti;

8.

zastáva názor, že všetky programy a finančné nástroje EÚ (14), ako aj nástroje predvstupovej pomoci týkajúce sa regiónov okolo Jadranského a Iónskeho mora by mali byť vzájomne zlučiteľné a mali by sa používať čo najúčinnejším spôsobom, aby sa prevádzkovateľom a podnikom pôsobiacim v oblasti rybolovu na tomto území poskytla skutočná pridaná hodnota;

9.

vyjadruje pevné presvedčenie, že všetko úsilie vyvíjané na zabezpečenie zodpovedného a udržateľného rybárstva v oblasti Jadranského a Iónskeho mora môže byť katalyzátorom rozvoja pobrežných a vidieckych oblastí v príslušných krajinách a prispieť k rozvoju integrovaných hospodárskych činností – napríklad rybolovného cestovného ruchu, v rámci ktorého profesionálni rybári ponúkajú turistom alebo výskumníkom plavby na rybárskych lodiach – ktoré sú v plnom súlade so zásadami udržateľného rybárstva rešpektujúceho v plnej miere životné prostredie a chrániaceho biodiverzitu v danej morskej oblasti;

10.

nazdáva sa, že Barcelonský dohovor a jeho protokol o integrovanom riadení pobrežnej zóny, ktorý nadobudol účinnosť v marci 2011, by mohol slúžiť ako vzor pre zavedenie povinnej integrovanej politiky v členských štátoch hraničiacich s Jadranským a Iónskym morom;

11.

nazdáva sa, že dostupné informácie o populáciách rýb v oblasti Jadranského a Iónskeho mora, ich pohybe a miestach výskytu, ako aj o činnostiach týkajúcich sa rekreačného rybolovu nie sú dostatočné, a vyzýva preto príslušné orgány a výskumné inštitúcie, aby čo najskôr zabezpečili odstránenie existujúcich nedostatkov;

12.

vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu výskumných programov týkajúcich sa morského prostredia a rybárstva a aby zároveň povzbudila používanie a šírenie výsledkov týchto programov;

13.

zastáva názor, že v oblasti obchodu by úspešné programy spolupráce medzi správnymi orgánmi rozličných regiónov (15) mohli slúžiť ako príklady najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť aj v ďalších oblastiach, aby sa zaručila lepšia vysledovateľnosť, výnosnosť a odbyt produktov rybolovu a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o miestne výrobky;

14.

presadzuje účasť všetkých zainteresovaných strán na vytváraní udržateľného a produktívneho odvetvia rybárstva v danej oblasti;

15.

zastáva názor, že v záujme udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a akvakultúry v celej oblasti Jadranského a Iónskeho mora, ako aj v záujme zvýšenia zamestnanosti v pobrežných oblastiach je nevyhnutné, aby sa náležite uznala nesmierne dôležitá úloha žien v tomto odvetví a aby sa im uľahčilo získavanie odborných kvalifikácií a začleňovanie do pobrežných akčných skupín a organizácií výrobcov;

16.

žiada stimuly, ktoré môžu do odvetvia rybolovu a akvakultúry v tejto oblasti prilákať mladých ľudí a motivovať ich k zapojeniu do týchto činností;

17.

poukazuje na to, že Parlament už v minulosti žiadal, aby sa pozornosť venovala potrebe jednoduchších, ucelenejších a transparentnejších právnych predpisov o akvakultúre, ktorými by sa odstránili prekážky, ktoré stále bránia rozvinutiu úplného potenciálu odvetvia akvakultúry v EÚ, čo si vyžaduje prijatie jasných a jednoznačných pravidiel na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, ako aj vypracovanie jasne vymedzených plánov morského hospodárenia zo strany členských štátov, a to v súlade s usmerneniami, ktoré nedávno prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) (16);

18.

upozorňuje, že cielený rozvoj odvetvia akvakultúry by mohol pobrežným regiónom okolo Jadranského a Iónskeho mora, ktoré sú výrazne závislé od letného turistického ruchu, priniesť trvalé pracovné miesta, a tým výrazne zvýšiť zamestnanosť v tejto oblasti;

19.

zdôrazňuje, že rozširovanie činností v oblasti akvakultúry nesmie ohroziť úsilie o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu podľa smernice 2008/56/ES a musí sa vykonávať v plnom súlade so všetkými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia;

20.

pripomína, že ochranu populácií rýb a morského životného prostredia pred znečistením a nadmerným a/alebo nezákonným rybolovom možno zabezpečiť jedine vytvorením integrovanej siete informačných systémov a systémov dohľadu v oblasti námorných činností v úzkej spolupráci s príslušnými štátmi a pobrežnými regiónmi;

21.

nalieha na krajiny Jadranského a Iónskeho mora, aby spolupracovali pri zostavovaní globálneho prehľadu geomorfologických a batymetrických osobitostí tejto oblasti, prítomnosti a rozloženia jednotlivých morských druhov a rozličných rybolovných techník s cieľom získať celkovú predstavu, ktorá bude môcť slúžiť ako základ pre lepšie riadenie rybolovu a pomôže posilniť rybárske činnosti v rámci akejkoľvek budúcej makroregionálnej stratégie;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr a najneskôr do roku 2013 prijala akčný plán praktického uplatňovania námornej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora na makroregionálnej úrovni, a zároveň poukazuje na to, že odvetvie rybolovu by malo byť jednou z priorít tejto stratégie, pričom Komisia by mala zohľadniť geofyzikálne osobitosti a tento akčný plán previazať s regionálnou politikou, integrovanou námornou politikou Únie a s Nástrojom na prepojenie Európy, a tým maximalizovať jeho účinnosť;

23.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh nariadenia, v ktorom vymedzí spoločné technické opatrenia týkajúce sa rybolovu v oblasti Jadranského a Iónskeho mora, v ktorých uvedie upresňujúce informácie týkajúce sa rybolovného úsilia, času rybolovu a nástrojov povolených na rybolov, a iné relevantné opatrenia týkajúce sa riadenia;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyužili vo väčšej miere tieto jednotlivé plány riadenia, na základe ktorých je možné upustiť od istých všeobecných pravidiel, aby sa mohli vziať do úvahy osobitné vlastnosti; nazdáva sa, že by sa tým výrazne uľahčilo miestne riadenie a k dispozícii by boli cenné údaje o situácii v rôznych zónach, vďaka čomu by bolo možné zaviesť príslušné zmeny; preto žiada pobrežné členské štáty, aby vzájomne i s Komisiou konštruktívne spolupracovali na aktualizovaní a nepretržitých úpravách opatrení riadenia rybolovu;

25.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala trvalý dialóg s krajinami jadransko-iónskej oblasti, ktoré nie sú členmi EÚ, zameraný na uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd s cieľom postúpiť smerom k harmonizácii a štandardizácii pravidiel riadenia rybolovu, aby bolo možné splniť ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, a aby zároveň v plnej miere využila rámec pre spoluprácu, ktorý poskytujú medzinárodné a regionálne organizácie rybolovu; poukazuje na to, že stratégia pre Jadranské a Iónske bude mať pridanú hodnotu len vtedy, ak nebude opomenutá žiadna krajina ležiaca na pobreží týchto morí, či je členom EÚ alebo nie;

26.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, najmä cieľ dosiahnuť vyšší než maximálny udržateľný výnos pre všetky rybie populácie najneskôr do roku 2020, a aby vo vzťahu k nečlenským štátom EÚ podporovala prístup založený na ekosystémoch;

27.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s pobrežnými štátmi zintenzívnila výmenu najlepších postupov v oblasti ochrany a aby podporovala vytváranie chránených morských zón, ktorých cieľom je obnova najohrozenejších druhov;

28.

vyzýva Komisiu, aby vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ a ležia na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, presadzovala ciele rámcovej smernice o námornej stratégii, najmä cieľ dosiahnuť alebo zachovať dobrý stav životného prostredia v morskom prostredí najneskôr do roku 2020;

29.

vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby nabádala členské štáty ležiace na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, aby vypracovali a zaviedli námorné stratégie vychádzajúce z prístupu založeného na ekosystémoch a zabezpečujúce integráciu problémových otázok v oblasti životného prostredia do rozličných politík, ktoré majú dosah na morské prostredie, a aby pritom zohľadnili cezhraničný vplyv na kvalitu morských vôd susedných tretích krajín;

30.

pripomína, že na zvyšovanie vedomostí o morskom prostredí vrátane informácií o druhoch rýb a na zavedenie ďalších inovácií a lepších postupov do rybolovu existujú finančné prostriedky prostredníctvom programov zberu údajov v budúcom Európskom fonde pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, ako aj v rámci rozličných výskumných programov Únie; vyzýva preto členské štáty, aby v týchto oblastiach navrhovali projekty, a nazdáva sa, že pokročilá spolupráca medzi jednotlivými pobrežnými krajinami, či už patria do EÚ alebo nie, môže viesť k mimoriadne zaujímavým iniciatívam, ktoré môžu priniesť úžitok celej oblasti Jadranského a Iónskeho mora prostredníctvom projektov predložených členskými štátmi;

31.

žiada Komisiu, aby posúdila potrebu vytvorenia špecifického finančného nástroja na plnenie činností a cieľov tejto stratégie v súčinnosti s Európskou investičnou bankou (EIB) a s využitím skúseností získaných v rámci nástroja FEMIP (17), aby sa predišlo ďalšiemu komplikovaniu celej záležitosti zavádzaním nových rozpočtových nástrojov; vyzýva Komisiu, aby zvážila aj možnosť využitia projektových dlhopisov a verejno-súkromných partnerstiev ako mimoriadne vhodných nástrojov financovania;

32.

vyzýva Komisiu, aby na základe pozitívnych skúseností s morskými zónami zavedenými v Taliansku (18) navrhla zriadenie osobitných poradných orgánov v rámci už vytvorenej Regionálnej poradnej rady pre Stredozemie, a to tak pre Jadranské, ako i pre Iónske more (príkladom je rybársky región severnej oblasti Jadranského mora, ktorý bol ustanovený v roku 2012 na účely spoločného riadenia odvetvia rybárstva v severnej oblasti Jadranského mora z politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska);

33.

vyzýva Komisiu, aby do budúceho legislatívneho návrhu týkajúceho sa námorného priestorového plánovania zahrnula ustanovenia, na základe ktorých sa bude od členských štátov ležiacich pri mori požadovať, aby vykonali súpis opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a cestovného ruchu na ich území, a aby v prípade zón, na ktoré sa nevzťahujú žiadne obmedzenia, zaviedli plány rozvoja morských a pobrežných oblastí, v ktorých sa ustanoví prípustnosť a zlučiteľnosť využívania a zaberania týchto území, s cieľom uľahčiť prístup do oblastí vhodných na zakladanie podnikov v odvetví akvakultúry;

34.

vyzýva Komisiu, aby ustanovila osobitný pracovný plán pre Jadranské a Iónske more, v ktorom vytýči budúce ciele pre tento región podobne, ako to v súčasnosti je v prípade Stredozemného mora (projekt IMP – MED); zdôrazňuje, že tento pracovný plán by mal byť považovaný za projekt oprávnený na financovanie z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

35.

nalieha na Komisiu, aby vytvorila súbor sankčných nástrojov, ktoré by mohla použiť v súvislosti s členskými štátmi, ktoré si neplnia svoju povinnosť zberu a odovzdávania údajov alebo ktoré nedokážu riešiť problémy s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom vo svojich vodách, prípadne to, že sa takéhoto rybolovu dopúšťa ich rybárska flotila;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/37

—

so zreteľom na článok 286 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2006 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 5/2005: Výdavky na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade (1),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2005: Výdavky na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade, spolu s odpoveďami inštitúcií (2),

—

so zreteľom na oznámenie členom Predsedníctva s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti v tlmočení – vykonávanie rozhodnutia o rozpočte Európskeho parlamentu na rok 2012,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 9. apríla 2013 s názvom Príprava na komplexnosť: Európsky parlament v roku 2025 – odpovede,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0233/2013),

A.

keďže viacjazyčnosť je jedným z kľúčových prvkov Európskeho parlamentu a Únie ako celku a zabezpečuje rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ, ktorí majú rôzny pôvod a pochádzajú z rozličných prostredí;

B.

keďže zásada viacjazyčnosti v Európskom parlamente je základom politickej, spoluzákonodarnej a komunikačnej činnosti tejto inštitúcie;

C.

keďže zásada viacjazyčnosti v Európskom parlamente chráni pred zbytočným obmedzovaním práva európskych občanov byť volený do Európskeho parlamentu;

D.

keďže viacjazyčnosť zaručuje právo občanov komunikovať s Parlamentom v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ, čo im umožňuje vykonávať právo demokratickej kontroly;

E.

keďže jazykové služby Parlamentu uľahčujú komunikáciu, a zaisťujú tak, aby Parlament zostal otvorený voči všetkým európskym občanom, pričom zabezpečujú transparentnosť v rámci jedinečnej viacjazyčnej štruktúry Únie založenej na 24 úradných jazykoch;

F.

keďže rokovací poriadok Parlamentu stanovuje, že poslanci môžu vystúpiť v úradnom jazyku podľa vlastného výberu a že sa zabezpečí tlmočenie do ostatných úradných jazykov, čo je v súlade s demokratickým právom byť volený do Európskeho parlamentu bez ohľadu na jazykové schopnosti;

G.

keďže v dôsledku postupného rozšírenia dosiahla výzva viacjazyčnosti úplne nový rozmer, pokiaľ ide o rozsah, komplexnosť a politickú relevantnosť, a keďže rozsiahla viacjazyčnosť sa prirodzene prejavuje v značných a rastúcich nákladoch pre Parlament, a tým pre občanov Únie;

H.

keďže v rozpočte Parlamentu na rok 2012 bolo potrebné dosiahnuť výrazné úspory vrátane zníženia nákladov na tlmočnícke služby o 10 miliónov EUR ročne, aby bolo možné obmedziť zvýšenie rozpočtu na 1,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

1.

uznáva, že Európska únia je jediným subjektom na svete uplatňujúcim oficiálnu politiku viacjazyčnosti založenú na 24 úradných jazykoch, v dôsledku čoho je potrebné pokryť 552 jazykových kombinácií; v tejto súvislosti víta veľmi vysokú kvalitu tlmočníckych služieb Parlamentu, domnieva sa však, že by sa mali hľadať spôsoby, ako znížiť záťaž, ktorú táto komplexná štruktúra viacjazyčnosti a jej značné a rastúce náklady predstavujú;

2.

poznamenáva, že zo všetkých jazykov, ktorými sa v pléne v Štrasburgu a Bruseli hovorilo od septembra 2009 do februára 2013, sa angličtina používala počas 26 979 minút (29,1 %), nemčina počas 12 556 minút (13,6 %), francúzština počas 8 841 minút (9,5 %), estónčina počas 109 minút (0,1 %) a maltčina počas 195 minút (0,2 %);

3.

zdôrazňuje, že tak plenárne zasadnutia, ako aj schôdze výborov sú pre všetkých verejne prístupné prostredníctvom internetového vysielania alebo videozáznamu na požiadanie, t. j. nových médií, ktoré zvyšujú transparentnosť činnosti Európskeho parlamentu pre občanov EÚ, a že ich dostupnosť vo všetkých úradných jazykoch je zdôraznením demokratickej a multikultúrnej povahy parlamentu;

4.

konštatuje, že niektoré mnohonárodné orgány, napríklad Organizácia Spojených národov a Organizácia Severoatlantickej zmluvy, pôsobia iba na medzivládnej úrovni a nemajú žiadnu zákonodarnú funkciu; v tejto súvislosti upozorňuje, že OSN so 192 členmi má jazykový systém so šiestimi úradnými jazykmi a NATO s 28 členmi používa najmä angličtinu, hoci má dva úradné jazyky;

5.

zdôrazňuje však, že Parlament je priamo volený politický orgán, ktorého poslanci sú volení bez ohľadu na svoje jazykové schopnosti; preto opätovne potvrdzuje právo každého poslanca vystúpiť v úradnom jazyku podľa vlastného výberu ako jednu z hlavných zásad spôsobu fungovania Parlamentu;

6.

konštatuje, že praktické dôsledky používania úradných jazykov v Európskom parlamente sú stanovené v jeho Etickom kódexe viacjazyčnosti, ktorý bol v roku 2008 aktualizovaný; berie na vedomie skutočnosť, že koncepcia tzv. riadeného komplexného systému viacjazyčnosti ustanovená v tomto kódexe zachováva rovnosť medzi poslancami a občanmi; poukazuje na to, že dlhodobé uplatňovanie komplexného systému viacjazyčnosti založeného na zásade „tlmočenia na požiadanie“ bude možné vtedy, ak si používatelia jazykových služieb budú plne vedomí nákladov na poskytovanie týchto služieb, a teda i vlastnej zodpovednosti za ich čo najlepšie využívanie;

7.

domnieva sa, že zásada riadneho finančného hospodárenia sa musí vzťahovať aj na tlmočenie a že v záujme zabezpečenia najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou pre európskych daňovníkov by sa mala neustále vykonávať kritická analýza s cieľom určiť, kde a ako možno zlepšiť efektívnosť a kontrolovať alebo obmedzovať náklady;

8.

berie na vedomie rozhodnutie s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti v tlmočení, ktoré Predsedníctvo Parlamentu prijalo v roku 2011 a ktoré zvyšuje efektívnosť tlmočníckych služieb a znižuje ich štrukturálne náklady týmito spôsobmi:

9.

víta skutočnosť, že v dôsledku toho sa rozpočtové prostriedky vyhradené na tlmočnícke služby v Parlamente začali znižovať; poukazuje na to, že v roku 2010 bol výsledok rozpočtového hospodárenia vo výške 54 990 000 EUR, v roku 2011 vo výške 56 964 283 EUR a v roku 2012 je zatiaľ vo výške 47 000 000 EUR, hoci konečný výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 2012 bude známy až 31. decembra 2013 a môže byť aj vyšší;

10.

konštatuje, že odhadovaná výška rozpočtu GR pre tlmočenie na rok 2013 je 58 000 000 EUR, z čoho 53 000 000 EUR priamo súvisí s tlmočníckymi službami; žiada, aby bol podrobne a pravidelne informovaný o konkrétnych výsledkoch iniciatívy „Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti“ so zreteľom na rozpočet na rok 2013, najmä pokiaľ ide o očakávané zníženie alebo zvýšenie nákladov;

11.

konštatuje tiež, že hoci náklady na tlmočnícke služby Parlamentu dosiahli v trojročnom období až do konca roka 2012 sumu 157 954 283 EUR, v porovnaní s výsledkom rozpočtového hospodárenia za rok 2010 sa v roku 2012 dosiahlo zníženie o 17 %; konštatuje, že inteligentné úspory dosiahnuté v tlmočníckych službách neohrozili zásadu viacjazyčnosti, a trvá na tom, že sa musí zabezpečiť rovnaký prístup poslancov k jazykovým službám a že sa musia zachovávať primerané pracovné podmienky pre príslušné služby;

12.

víta skutočnosť, že v odhade príjmov a výdavkov Parlamentu na rozpočtový rok 2014 sa navrhuje zníženie nákladov na tlmočenie o 23 % počas volebného roka v porovnaní s výškou rozpočtu na rok 2013, keď tieto náklady predstavovali 58 000 000 EUR; žiada o podrobné informácie, ktoré preukážu, že navrhované zníženia sú uskutočniteľné a že bude možné zachovať vynikajúcu kvalitu tlmočenia;

13.

zdôrazňuje, že zavedenie „zdrojovo efektívneho komplexného systému viacjazyčnosti“ viedlo k dosiahnutiu značných ziskov vďaka rovnomernejšiemu rozloženiu schôdzí výborov počas týždňa bez toho, aby sa znížil ich celkový počet; konštatuje, že v dôsledku toho sa celkový počet dní tlmočenia znížil zo 105 258 (107 047 386 EUR) v roku 2011 na 97 793 (100 237 825 EUR) v roku 2012, čo viedlo k úsporám vo výške 6 809 561 EUR;

14.

so znepokojením konštatuje, že podľa správ o Etickom kódexe viacjazyčnosti je so žiadosťami o tlmočnícke služby, ktoré podávajú výbory, delegácie a politické skupiny, aj naďalej spojený vysoký a stále rastúci počet neskorých zrušení, ako vyplýva z týchto údajov:

15.

so znepokojením konštatuje, že ak by niektorí tlmočníci neboli na poslednú chvíľu presunutí na iné miesta, potenciálne náklady vzniknuté v dôsledku týchto neskorých zrušení by tvorili značnú časť celkového rozpočtu na tlmočenie; v tejto súvislosti poznamenáva, že v roku 2011 by sa bola za tlmočnícke služby, ktoré boli zabezpečené, ale následne zrušené po uplynutí lehôt uvedených v Etickom kódexe viacjazyčnosti, vynaložila suma 4 350 000 EUR (7,6 % rozpočtu na tlmočenie) a v roku 2012 suma 5 480 000 EUR (11,9 % rozpočtu na tlmočenie); vyzýva Predsedníctvo, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu predložilo podrobnú analýzu týkajúcu sa rastúceho trendu neskorých zrušení a aby zaviedlo mechanizmus, ktorý by zlepšil informovanosť o stratách zdrojov v dôsledku neskorých zrušení a výrazne znížil počet a percentuálny podiel takýchto zrušení;

16.

znovu opakuje, že popri zachovaní vysokého štandardu práce je takisto potrebné efektívnejšie využívať jazykové zdroje a kontrolovať náklady na ne tým, že sa bude sledovať celkové pracovné zaťaženie každého jazykového oddelenia a že sa zabezpečí, aby sa znížili náklady vzniknuté v dôsledku neskorého rušenia žiadostí o schôdze a návštev delegácií s tlmočením, čo je v rozpore s lehotami stanovenými v etickom kódexe; trvá na tom, že výbory, delegácie a politické skupiny by mali byť oboznámené s pravidlami ustanovenými v etickom kódexe;

17.

vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo systém s ďalšími opatreniami na zamedzenie neskorým zrušeniam objednaných tlmočníckych služieb;

18.

vyzýva administratívu, aby v plnej miere a efektívne využívala aktualizované jazykové profily poslancov pri vypracúvaní jazykového režimu pre výbory, delegácie a politické skupiny tak na pracoviskách Parlamentu, ako aj mimo nich; trvá na tom, že jazykové profily všetkých poslancov by sa mali každoročne aktualizovať; okrem toho upozorňuje, že kópie týchto aktualizovaných profilov by sa mali odovzdávať sekretariátom výborov, delegácií, politických skupín a pracovných skupín;

19.

trvá na tom, že s náležitým zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva Parlamentu z decembra 2011 s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti by sa tlmočenie do úradného jazyka malo pri návšteve delegácie poskytovať iba na výslovnú písomnú žiadosť poslanca Európskeho parlamentu zúčastňujúceho sa na danej návšteve; zdôrazňuje, že počas návštevy delegácie by sa počet tlmočníkov mal v súlade s platnými pravidlami udržať na absolútnom minime;

20.

pripomína návrh generálneho tajomníka zaviesť opatrenia na zvýšenie informovanosti užívateľov tlmočníckych služieb vrátane výborov, delegácií a politických skupín a očakáva ďalšie podrobné návrhy na zvýšenie informovanosti o nákladoch spojených s neskorými zrušeniami;

21.

vyzýva administratívu, aby na konci každej schôdze vedúci skupiny tlmočníkov po dohode so sekretariátom schôdze aj naďalej vypracúval zoznam tlmočníckych služieb, ktoré boli vyžiadané, ale neboli využité; poznamenáva, že kópia tohto zoznamu by sa mala odovzdať sekretariátu danej schôdze; domnieva sa, že v tomto zozname by sa mali uviesť aj používatelia vysielania na internete a videozáznamov na požiadanie;

22.

berie na vedomie, že poslancom je poskytovaná nová služba – tlmočenie ad personam, ktorá bola zavedená v nadväznosti na pilotný projekt, ktorý sa začal v roku 2010; konštatuje, že náklady na túto novú službu dosiahli 157 000 EUR v roku 2011 a 115 000 EUR v roku 2012; domnieva sa, že táto služba by sa mala preskúmať s cieľom nájsť spôsoby jej vylepšenia;

23.

víta skutočnosť, že tlmočnícke služby dosiahli v posledných rokoch zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, pričom súčasne zachovali vynikajúcu kvalitu práce; zdôrazňuje, že výdavky na tlmočenie a preklady aj naďalej predstavujú výrazný podiel rozpočtu Parlamentu, a domnieva sa preto, že výzva viacjazyčnosti za primerané náklady si vyžaduje nepretržitú pozornosť Parlamentu;

24.

domnieva sa, že Výbor pre kontrolu rozpočtu by mal byť pravidelne informovaný o zmenách nákladov na tlmočenie; požaduje, aby sa výročná správa o etickom kódexe, ktorú vypracúva tlmočnícka služba a ktorá sa zasiela generálnemu tajomníkovi, sprístupňovala členom výboru;

25.

zastáva názor, že by sa v čo najväčšej miere malo zabraňovať situáciám, keď sa tlmočenie do niektorých jazykov zabezpečuje bez toho, aby sa využívalo; zdôrazňuje, že je nutné prijať opatrenia na zníženie nákladov na nepotrebné tlmočenie schôdzí, a požaduje preto, aby sa vytvoril a urýchlene zaviedol systém na zabránenie situáciám, keď sa zabezpečí tlmočenie do jazykov, ktorými sa v skutočnosti na danej schôdzi nehovorí a ktoré si nevyžiadali ani používatelia internetového vysielania;

26.

očakáva, že generálny tajomník do konca roku predloží podrobnú analýzu tlmočníckych jazykov, ktoré boli zabezpečované na všetkých schôdzach (pracovných) skupín, výborov a delegácií, a jazykov, ktorými sa na týchto schôdzach skutočne hovorilo, ako aj prehľad výnimiek zo všeobecných pravidiel pre tlmočenie prijatých Predsedníctvom 12. marca 2012 (3), o ktoré delegácie požiadajú v súvislosti s návštevami a ktoré im budú poskytnuté;

27.

vyzýva Predsedníctvo, aby do konca roka prijalo ďalšie rozhodnutie o viacjazyčnosti, ktoré sa bude osobitne zaoberať možnými scenármi „tlmočenia na požiadanie“ a očakávaným zvýšením efektivity, ktoré sa takto má dosiahnuť;

28.

žiada preto Dvor audítorov, aby Parlamentu v primeranom čase a najneskôr do marca 2014 predložil osobitnú správu o výdavkoch na tlmočenie a preklady, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade, v ktorej posúdi, do akej miery sa uplatňuje riadne finančné hospodárenie, a zaktualizuje svoje zistenia uvedené v osobitnej správe č. 5/2005; konštatuje ďalej, že táto správa by mohla byť vypracúvaná pravidelne a mohla by sa používať na účely postupu udeľovania absolutória; znovu opakuje, že táto správa by mala obsahovať informácie o tom, či príslušné inštitúcie majú vhodné nástroje a postupy na zabezpečenie toho, aby:

29.

konštatuje tiež, že v tejto nadväzujúcej správe by sa mala starostlivo porovnať nákladová účinnosť tlmočníckych služieb Parlamentu s nákladovou účinnosťou tlmočníckych služieb poskytovaných Radou a Komisiou a mali by sa porovnať aj skutočné náklady tlmočníckych služieb týchto troch inštitúcií s nákladmi zaznamenanými v období, keď sa uskutočnil audit;

30.

okrem toho trvá na tom, aby sa Parlament prednostne zaoberal značným počtom neskorých zrušení, a vyzýva Predsedníctvo, aby predložilo podrobný akčný plán na ich obmedzenie;

31.

opakuje, že medziinštitucionálna spolupráca je nevyhnutná v záujme výmeny najlepších postupov, ktoré prispievajú k účinnosti a umožňujú dosahovanie úspor; domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca v súvislosti s tlmočením by sa mala zlepšiť; požaduje, aby sa uskutočnil dôkladný prieskum, ktorý by sa prednostne zameriaval na účinnejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov všetkými inštitúciami a na konkrétne opatrenia v oblasti externého tlmočenia;

32.

zdôrazňuje význam softvérových aplikácií ako nástrojov riadenia a trvá na tom, aby sa v rozpočte na budúci rok vyčlenilo na tento účel viac prostriedkov; berie na vedomie, že ak budú mať administratívne služby Parlamentu k dispozícii primerané informácie o riadení, bude možné dosiahnuť vyššiu úroveň efektívnosti; považuje za poľutovaniahodné, že pokiaľ ide o dostupné softvérové aplikácie, niektoré generálne riaditeľstvá napriek zlepšeniam, ku ktorým došlo od roku 2010 v oblasti IT, aj naďalej zaostávajú;

33.

vyzýva svoje príslušné služby, aby posúdili, či výrazné zlepšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo v oblasti tlmočenia, môže byť

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/42

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2012 s názvom Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier (COM(2012)0596),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (COM(2011)0012),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Nikózie z 20. septembra 2012 o boji proti ovplyvňovaniu športových výsledkov,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 a správy o pokroku počas francúzskeho, švédskeho, španielskeho a maďarského predsedníctva pri stanovení rámca pre oblasť hazardných hier a stávok v členských štátoch EÚ,

—

so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Európske partnerstvo športu, a najmä na prípravu projektov so zameraním na predchádzanie prípadom ovplyvňovania výsledkov zápasov prostredníctvom poskytovania vzdelávania a informácií príslušným zainteresovaným stranám,

—

so zreteľom na články 51, 52 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou ZFEÚ,

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej Súdny dvor v konkrétnej oblasti organizovania hazardných hier uznáva predovšetkým ochranu spotrebiteľov, prevenciu proti podvodom a podnecovaniu občanov k nadmerným výdavkom na hranie, rovnako ako všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok, ako dôvody prevažujúceho verejného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie slobody poskytovať služby (5),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2012,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7–0218/2013),

A.

keďže hazardné hry nie sú bežnou hospodárskou činnosťou vzhľadom na ich potenciálne negatívne spoločenské následky, ako je patologické hráčstvo, ktorého následky a náklady sú ťažko vyčísliteľné; organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí; a ovplyvňovanie; keďže online hazardné hry môžu predstavovať väčšie riziko vzniku závislosti než tradičné offline hazardné hry okrem iného v dôsledku ľahšieho prístupu a absencie spoločenskej kontroly, no sú však potrebné ďalší výskum a údaje v tejto oblasti; konštatuje, že z týchto dôvodov, niektoré pravidlá vnútorného trhu vrátane slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásady vzájomného uznávania, nebránia dostatočnému stupňu pružnosti okrem iného pri určení opatrení potrebných na ochranu hráčov;

B.

keďže článok 35 Charty základných práv Európskej únie stanovuje pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie povinnosť chrániť ľudské zdravie;

C.

keďže článok 169 ZFEÚ zaväzuje EÚ zabezpečovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa;

D.

keďže vzhľadom na osobitný charakter odvetvia online hazardných hier by ochrana ľudského zdravia a spotrebiteľov mala byť hlavnou zásadou pri prijímaní odporúčaní na úrovni EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov;

E.

keďže s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity členské štáty majú právo rozhodovať o spôsobe, akým sa organizuje a reguluje ponuka online služieb v oblasti hazardných hier, v súlade s ich vlastnými hodnotami a vytýčenými cieľmi všeobecného záujmu a v súlade s právom Únie;

F.

keďže vzhľadom na svoj špecifický charakter a pri dodržiavaní zásady subsidiarity poskytovanie online služieb v oblasti hazardných hier nepodlieha osobitným predpisom pre dané odvetvie a smerniciam o právach spotrebiteľov, zatiaľ čo však naďalej podliehajú sekundárnym právnym aktom, ako sú smernica o ochrane údajov, smernica o súkromí a elektronickej komunikácii a smernica o nekalých obchodných praktikách;

G.

keďže odvetvie online hazardných hier sa líši od ostatných trhov vzhľadom na riziko, ktoré sa spája s ochranou spotrebiteľa a s bojom proti organizovanému zločinu, ako opakovane potvrdil Súdny dvor Európskej únie;

H.

keďže Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že ponuka stávkových a hazardných hier predstavuje hospodársku činnosť určitého druhu, kde môžu byť obmedzenia odôvodnené verejným záujmom, ako je ochrana spotrebiteľov, prevencia podvodov, boj proti praniu špinavých peňazí a udržanie verejného poriadku a verejného zdravia; keďže akékoľvek uvalené obmedzenia musia dodržiavať zásady ustanovené v ZFEÚ, ako napr. primeranosť voči cieľom, a nesmú byť diskriminačné;

I.

keďže členské štáty teraz viac ako inokedy majú spoločné všeobecné obavy, pokiaľ ide o negatívne sociálne a ekonomické dôsledky nezákonných online hazardných hier na úrovni členských štátov, a ich hlavnými cieľmi sú ochrana maloletých a zraniteľných členov spoločnosti a boj proti závislosti, kriminalite a daňovým únikom;

J.

keďže cezhraničný charakter online hazardných hier, ako aj riziko, ktoré sa spája s ochranou spotrebiteľa, prevenciou podvodov a presadzovaním práva proti nezákonným činnostiam, ako sú pranie špinavých peňazí a ovplyvňovanie výsledkov zápasov, ako aj potreba bojovať proti nezákonným činnostiam súvisiacim s hazardnými hrami, si vyžadujú lepšie koordinované konanie medzi členskými štátmi a na úrovni EÚ;

K.

keďže je nevyhnutné zaviesť mechanizmy dôslednej kontroly športových súťaží a finančných tokov, ako aj mechanizmy dohľadu;

L.

keďže je potrebný komplexný prehľad odvetvia online hazardných hier pokiaľ ide o poskytovanie informácií a údajov týkajúcich sa domácich a zahraničných ponúk, v rámci EÚ a na celom svete, autorizovaných i neautorizovaných ponúk;

M.

keďže forma reklamy na online hazardné hry je v členských štátoch upravená rôzne alebo nie je upravená vôbec;

1.

domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a najmä najzraniteľnejších spotrebiteľov je spravodlivá a zákonná ponuka služieb v oblasti hazardných hier vymedzených každým jednotlivým členským štátom v súlade s právom Únie môže znížiť sociálne náklady škodlivých a nežiaducich účinkov aktivít súvisiacich s hazardnými hrami;

2.

upozorňuje, že hazardné hry môžu viesť k nebezpečnej závislosti, a túto otázku je potrebné riešiť v súvislosti s akýmkoľvek legislatívnym návrhom v záujme spotrebiteľov;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nezákonným hazardným hrám poskytovaným v rámci území členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala vo svojom plánovanom odporúčaní o ochrane spotrebiteľov a reklame opatrenia na presadzovanie proti ponukám nezákonných hazardných hier;

4.

je presvedčený, že existuje nebezpečná súvislosť medzi zlou hospodárkou situáciou a vysokou úrovňou hrania hazardných hier; zdôrazňuje, že súčasná extrémne tvrdé sociálne a hospodárske podmienky podporili obrovský vzostup hazardných hier, najmä medzi najchudobnejšími vrstvami spoločnosti, a že je preto nevyhnutné podrobné, priebežné sledovanie úrovní závislosti od hazardných hier a problémového hrania hazardných hier;

5.

potvrdzuje, že online hazardné hry sú formou komerčného využívania športu, a keďže sa odvetvie neustále rozvíja a udržiava krok s technickými inováciami, členské štáty majú ťažkosti v kontrolovaní odvetvia online hazardných hier vzhľadom na osobitný charakter internetu, ktorý prináša riziko porušovania práv spotrebiteľov, a odvetvia, ktoré je predmetom vyšetrovania v rámci boja proti organizovanej trestnej činnosti;

6.

trvá na tom, že bez ohľadu na spôsob, akým sa členské štáty rozhodnú organizovať a regulovať ponuku online služieb v oblasti hazardných hier na vnútroštátnej úrovni, musí byť v tejto oblasti zaistená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala opatreniami na úrovni EÚ v záujme ochrany zraniteľných spotrebiteľov, medzi ktoré patria opatrenia na formálnu spoluprácu medzi regulačnými orgánmi v členských štátoch; zdôrazňuje, že skupina expertov by mala znemožniť prístup mladistvým k službám online hazardných hier; vyzýva členské štáty, aby prevádzkovateľom, ktorí vykonávajú svoju činnosť na základe licencie členských štátov, uložili povinnosť uvádzať na viditeľnom mieste na svojich internetových stránkach logo regulačného orgánu;

7.

žiada Komisiu, aby preskúmala, čo by sa dalo urobiť pre zastavenie praxe niektorých spoločností so sídlom v inom členskom štáte, ktoré ponúkajú služby na trhu online hazardných hier v inom členskom štáte, v ktorom nie sú oprávnené ponúkať svoje služby, napríklad prostredníctvom satelitnej televíznej alebo reklamnej kampane;

8.

požaduje, aby mali prevádzkovatelia povinnosť zobrazovať jasné, viditeľné a explicitné varovania pre maloletých, v ktorých uvedú, že účasť maloletých na online hazardných hrách je nezákonná;

9.

domnieva sa, že treba prijať opatrenia zaisťujúce, aby v dôsledku hrania hazardných hier nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu živobytia zraniteľnejších členov spoločnosti;

10.

domnieva sa, že je potrebné uskutočniť dodatočný výskum a zistiť ďalšie údaje pre kvantifikáciu patologického hráčstva a rizík spojených s rôznymi formami hazardných hier; vyzýva všetky členské štáty, aby koordinovaným spôsobom vypracovali ďalšie štúdie s cieľom porozumieť problému hazardných hier; konštatuje, že prevádzkovatelia hazardných hier majú zodpovednosť za príspevok k prevencii závislosti na hazardných hrách;

11.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a podľa potreby prostredníctvom expertnej skupiny preskúmala možnosti vytvorenia celoeurópskej interoperability vnútroštátnych registrov osôb vyradených na základe vlastného rozhodnutia vrátane o. i. vlastného rozhodnutia, osobných limitov na straty a čas, prístupných pre vnútroštátne orgány a oprávnených prevádzkovateľov hazardných hier, aby každý zákazník, ktorý sa vyradí na základe vlastného rozhodnutia alebo prekročí svoje hracie limity u jedného prevádzkovateľa hazardných hier, mal možnosť byť automaticky vyradený od všetkých ostatných oprávnených prevádzkovateľov hazardných hier; zdôrazňuje, že akýkoľvek mechanizmus pre výmenu osobných informácií o problémových hráčoch musí podliehať prísnym pravidlám pre ochranu údajov; zdôrazňuje význam skupiny expertov pri práci na ochrane občanov pred závislosťou na hraní hazardných hier; zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o ich vlastnej aktivite súvisiacej s hazardnými hrami by tento register mal poskytnúť spotrebiteľovi všetky informácie týkajúce sa jeho histórie hrania hazardných hier, vždy keď začne hrať;

12.

odporúča, aby sa jasne odlišovali činnosti v oblasti hazardných hier a iné formy online zábavy; služby kombinujúce typické znaky sektora hazardných hier musia patriť do pôsobnosti primeraných právnych predpisov o hazardných hrách a musia v plnej miere rešpektovať mechanizmy na overovanie veku a totožnosti;

13.

konštatuje, že samoregulačné iniciatívy môžu slúžiť ako dobré príspevky pre identifikáciu obsahu spoločných noriem; opätovne potvrdzuje svoj postoj, že v takej citlivej oblasti, ako sú hazardné hry, môže samoregulácia odvetvia iba doplniť, ale nie nahradiť vnútroštátne predpisy;

14.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie povinnej identifikačnej kontroly tretej strany na vylúčenie maloletých osôb alebo osôb, ktoré používajú falošnú totožnosť, z hrania; navrhuje, že súčasťou kontroly by okrem iného mohla byť kontrola čísla sociálneho poistenia, informácie o bankovom účte alebo iný jedinečný identifikátor, pričom táto identifikácia by mala prebehnúť pred samotnou aktivitou spojenou s hazardnými hrami;

15.

domnieva sa, že softvér, ktorý sa používa pri online službách v oblasti hazardných hier, by mal byť bezpečnejší, a že by sa mali stanoviť spoločné minimálne požiadavky na certifikáciu, aby sa zabezpečilo používanie jednotných parametrov a noriem;

16.

upozorňuje na potrebu vypracovania účinných spôsobov dohľadu nad stávkovaním, pričom sa musí zohľadniť rýchly rozvoj online prostredia, ale tiež poukazuje na význam ochrany osobných údajov používateľov pred zneužitím;

17.

domnieva sa, že spoločné normy pre online hazardné hry by sa mali zaoberať právami a povinnosťami poskytovateľa služieb aj spotrebiteľa a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, najmä maloletých a iných zraniteľných osôb, a zabrániť zavádzajúcim a neprimeraným reklamám; podnecuje európske združenia prevádzkovateľov hazardných hier, aby vypracovali a prijali samoregulačné kódexy správania;

18.

vyzýva Komisiu, aby do svojho odporúčania zahrnula povinnosť prevádzkovateľov hazardných hier aktívne podporovať použitie vlastných možností obmedzenia v čase registrácie, ako aj v prípade opakovaných strát;

19.

odporúča zavedenie jednotných celoeurópskych spoločných noriem pre elektronickú identifikáciu a cezhraničné elektronické overovacie služby; víta návrh Komisie na prijatie smernice o elektronickej identifikácii a autentifikácii, ktorý umožní interoperabilitu vnútroštátnych elektronických identifikačných systémov, ak tieto existujú; žiada preto optimalizovať a zefektívniť registračné a identifikačné postupy najmä na zabezpečenie účinných identifikačných mechanizmov a na zabránenie vytvoreniu niekoľkých účtov jedným hráčom a prístupu mladistvých k internetovým stránkam s online hazardnými hrami; odporúča, aby si členské štáty vymieňali osvedčené postupy pre opatrenia na presadzovanie pravidiel, ako sú biele a čierne zoznamy nelegálnych internetových stránok s hazardnými hrami, spoločné vymedzenie bezpečných a sledovateľných platobných riešení a realizovateľnosť blokovania transakcií, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov pred nezákonnými prevádzkovateľmi;

20.

vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov, aby podporili zodpovednú reklamu v súvislosti s online hazardnými hrami; víta iniciatívu Komisie prijať odporúčanie o zodpovednej reklame na hazardné hry; žiada Komisiu, aby zahrnula spoločné minimálne normy, ktoré poskytnú dostatočnú ochranu zraniteľným spotrebiteľom; odporúča, aby boli reklamy zodpovedné, obsahovali jasné varovania pred rizikami závislosti a neboli neprimerané ani uvádzané na obsahu výslovne zameranom na mladistvých alebo v prípadoch, ak existuje väčšie riziko zamerania na mladistvých, ako napríklad pri reklamách na sociálnych médiách;

21.

žiada o vymedzenie a vykonávanie opatrení, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom získavať a ďalej rozvíjať digitálnu gramotnosť; domnieva sa, že zavedenie školských kurzov o vhodnom používaní internetu pre mladých ľudí by mohlo posilniť schopnosti používateľov týkajúce sa vlastnej ochrany pred závislosťou od služieb hazardných hier;

22.

zdôrazňuje dôležitú úlohu vzdelávania, poradných služieb a rodičov pri zvyšovaní informovanosti o téme online hazardných hier a ich následkov na maloletých;

23.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné mechanizmy s cieľom upozorniť najmä mladých ľudí na nebezpečenstvá závislosti od hrania hazardných hier;

24.

požaduje, aby bola sociálne zodpovedná reklama na online hazardné hry povolená len na produkty hazardných hier, ktoré sú zákonné; domnieva sa, že by nemalo byť nikdy dovolené, aby reklama na online hazardné hry preháňala pravdepodobnosť výhry, a vznikol tak mylný dojem, že hranie hazardných hier je rozumnou stratégiou pre zlepšenie finančnej situácie; domnieva sa, že reklama by mala obsahovať jasnú informáciu o následkoch patologického hráčstva;

25.

zdôrazňuje, že vymedzenie neškodlivého formátu reklamy a pravidiel jej šírenia je kľúčom k zabráneniu tomu, aby ľudia do 18 rokov hrali hazardné hry, a k boju proti problematickému a patologickému hráčstvu;

26.

zdôrazňuje, že opatrenia na ochranu spotrebiteľa by mala sprevádzať kombinácia preventívnych a reaktívnych opatrení na presadzovanie predpisov na zníženie kontaktu občanov s nezákonnými prevádzkovateľmi; zdôrazňuje, že je dôležité spoločne vymedziť pojem zákonných prevádzkovateľov hazardných hier tak, aby členské štáty v súlade s právom EÚ udeľovali povolenie iba tým prevádzkovateľom, ktorí spĺňajú aspoň tieto požiadavky, a sú preto považovaní za zákonných:

27.

domnieva sa, že registračný proces by mal povinne zahŕňať maximálne limity pre straty, ktoré si nastaví a definuje hráč; na minimálnej úrovni musí byť táto prvok prítomný v hrách s krátkou frekvenciou;

28.

zdôrazňuje, že na jednej strane by poskytovatelia online hazardných hier mali v každom prípade rešpektovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov, v ktorých pôsobia, a na druhej strane by si členské štáty mali ponechať právo ukladať obmedzenia nelegálnych online hazardných hier, ktoré považujú za potrebné a oprávnené, s cieľom uplatňovať vnútroštátne právne predpisy a zamedziť nelegálnym poskytovateľom prístup na trh;

29.

uznáva právo členských štátov rozhodovať v súlade so zásadou subsidiarity o spôsobe, akým sa majú organizovať a regulovať ponuky online služieb v oblasti hazardných hier na vnútroštátnej úrovni a práve presadzovať všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné proti nezákonným službám v oblasti hazardných hier pri súčasnom dodržiavaní základných zásad Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že takéto právne predpisy musia byť primerané, konzistentné, transparentné a nediskriminačné; konštatuje potrebu súladnejších politík EÚ na riešenie cezhraničnej povahy online hazardných hier;

30.

konštatuje, že Komisia zaslala listy viacerým členským štátom so žiadosťou o podrobné informácie o ich platnej právnej úprave v oblasti hazardných hier; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s členskými štátmi; berie na vedomie prácu Komisie v prípadoch porušovania predpisov a vybavovania sťažností, ktoré boli podané proti viacerým členským štátom; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala a presadzovala súlad vnútroštátnych právnych predpisov a praxe s právom EÚ v spolupráci s členskými štátmi, a aby podnikla právne kroky proti tým členským štátom, ktoré porušujú právo EÚ; rešpektuje rozhodnutie prijaté členskými štátmi vo vzťahu k vytvoreniu monopolov v tejto oblasti, za predpokladu, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora budú podliehať prísnej štátnej kontrole a bude zabezpečená osobitne vysoká úrovne ochrany spotrebiteľa ochranu, ich činnosť bude v súlade s cieľmi všeobecného záujmu a konzistentným spôsobom sa znížia možnosti hazardných hrier;

31.

vyzýva Komisiu, členské štáty a skupinu expertov na služby v oblasti hazardných hier, aby vypracovali koordinované opatrenia a stratégie vrátane výmeny najlepších postupov s cieľom preskúmať a nájsť riešenia problému vyhýbania sa daňovým povinnostiam oprávnenými prevádzkovateľmi, ktorí poskytujú online služby v oblasti hazardných hier na trhu EÚ, ale svoje sídlo majú registrované v daňovom raji v rámci EÚ alebo mimo nej;

32.

berie na vedomie riziká, ktoré môže predstavovať prístup spotrebiteľov k online službám hazardných hier; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe práce skupiny odborníkov v súvislosti so službami v oblasti hazardných hier zvážili sociálne náklady na regulovanie činností v oblasti hazardných hier v porovnaní so škodlivými účinkami, ktoré by sa mohli prejaviť, keby spotrebitelia uprednostnili nelegálnych prevádzkovateľov;

33.

zdôrazňuje, že tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú otvoriť odvetvie online hazardných hier, musia zabezpečiť uplatňovanie transparentného postupu udeľovania licencií, ktorý je založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách a je v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ;

34.

vyzýva skupinu expertov na služby v oblasti hazardných hier a Komisiu, aby čo najviac zjednodušili tok údajov medzi regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom výmeny najlepších postupov a informácií na uľahčenie zriadenia spoločného systému na identifikáciu hráčov, presadzovanie predpisov proti nezákonným prevádzkovateľom, zvýšenie ochrany spotrebiteľov, zodpovedné reklamy, vytváranie bielych a čiernych zoznamov a mechanizmov na vyradenie na základe vlastného rozhodnutia, ktoré zahŕňajú osobné hracie limity, ktoré budú platné v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila skupine expertov možnosť čerpať z najširších možných odborných poznatkov pri vývoji svojej práce; vyzýva členské štáty, aby znovu začali dialóg o službách v oblasti online hazardných hier na fóre pracovnej skupiny Rady pre usadenie sa a služby;

35.

vyzýva Komisiu, aby do skupín expertov a do odborných konzultácií vždy zahŕňala odborníkov, ktorí sa špecializujú na problémové a patologické hráčstvo;

36.

domnieva sa, že na európskej úrovni by sa mala posilniť spolupráca a výmena najlepších postupov medzi národnými expertmi zo sociálnej oblasti a zdravotníctva, ktorí sa špecializujú na patologické a problémové hráčstvo;

37.

zdôrazňuje, že hoci je pre úspešné presadzovanie právnych predpisov dôležitá účinná výmena informácií medzi vyšetrovacími orgánmi, musia sa zosúladiť opatrenia na boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov s vnútroštátnymi a európskymi zákonmi a inými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany údajov;

38.

vyzýva členské štáty na vzájomnú spoluprácu a úzku spoluprácu s Komisiou v rámci skupiny expertov s cieľom koordinovať opatrenia na boj proti neoprávnenému poskytovaniu cezhraničných služieb v oblasti hazardných hier a implementovať akčný plán sprevádzajúci oznámenie Komisie o online hazardných hrách;

39.

uznáva, že spolupráca medzi členskými štátmi je dôležitá, ale zdôrazňuje, že veľmi dôležité je aj to, aby skupina expertov na hazardné hry úzko spolupracovala so všetkými zainteresovanými stranami vrátane odvetvia hazardných hier a spotrebiteľských organizácií;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby skupina expertov pracovala na transparentnejších postupoch a odstránení zbytočnej administratívnej záťaže v členských štátoch, ktorá by zákonným prevádzkovateľom online hazardných hier mohla zvýšiť náklady v krajinách, ktoré sa rozhodnú otvoriť svoje trhy; konštatuje, že odstránenie administratívnych prekážok nesmie znížiť ochranu spotrebiteľov;

41.

domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia, aby vnútroštátne daňové režimy pre služby v oblasti hazardných hier boli vo vzájomnom súlade, aby sa zabránilo neprimeraným daňovým úľavám z podpory šírenia a koncentrácie online služieb v oblasti hazardných hier;

42.

podnecuje vnútroštátne regulačné orgány v tých členských štátoch, ktoré zaviedli systémy udeľovania licencií, aby si vymieňali najlepšie postupy, ktoré by uľahčili uplatňovanie vnútroštátnych licencií vrátane technických noriem pre hracie zariadenia; vyzýva príslušné vnútroštátne regulačné orgány, aby umožnili prevádzku spoločnosti prevádzkujúcej hazardné hry vo svojej jurisdikcii iba vtedy, keď táto spoločnosť nepôsobí v rozpore so zákonom v inom členskom štáte, ktorého legislatíva nebola Súdnym dvorom stanovená ako nevyhovujúca;

43.

poukazuje na skutočnosť, že online hazardné hry sú založené na bezhotovostnom styku a že vzhľadom na závislosť od tretej strany poskytujúcej finančné služby sú potrebné ďalšie spôsoby, ako zabezpečiť ochranné opatrenia proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre hazardné hry, vnútroštátnymi policajnými zbormi a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva pri prevencii trestnej činnosti;

44.

vyzýva Komisiu, členské štáty a skupinu expertov, aby prijali účinné opatrenia proti praniu špinavých peňazí; víta v tejto súvislosti návrh na rozšírenie ustanovení smernice o praní špinavých peňazí na všetky formy hazardných hier, vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zabezpečili, že všetky podozrivé transakcie, ktoré môžu byť potenciálne spojené s praním špinavých peňazí alebo inou trestnou činnosťou, sa budú oznamovať v súlade s ustanoveniami tejto smernice;

45.

vyzýva Radu, aby pružne a ambiciózne pokračovala v rokovaniach o návrhu smernice Komisie o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045) a aby sa zaoberala všetkými druhmi hazardných hier vrátane online hier s cieľom predchádzať zneužívaniu činností v rámci online stávkovania na športové podujatia na zločinecké účely prania špinavých peňazí;

46.

zdôrazňuje, že spoľahlivé systémy registrácie a jednoznačného overenia sú kľúčovými nástrojmi na prevenciu proti zneužitiu online hazardných hier, ako je pranie špinavých peňazí; overenie totožnosti môže využiť už existujúce a rozvíjajúce sa online štruktúry, ako sú online systémy overovania bankových a kreditných kariet;

47.

zastáva názor, že všetky online spoločnosti pôsobiace v EÚ v oblasti hazardných hier musia byť registrované ako legitímne subjekty v EÚ;

48.

zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia určiť a označiť verejný orgán zodpovedný za monitorovanie online hazardných hier; zdôrazňuje, že tento orgán bude tiež oprávnený zasiahnuť v prípade akýchkoľvek podozrivých online hazardných hier; spoločnosti v oblasti hazardných hier by mali byť povinné informovať orgán o akejkoľvek podozrivej hernej činnosti;

49.

zdôrazňuje, že vzhľadom na medzinárodné ovplyvňovanie športových výsledkov vyžaduje boj proti nemu účinnejšiu spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, orgánov činných v trestnom konaní, odvetvia športu, prevádzkovateľov, regulačných orgánov hazardných hier, športovcami a priaznivcami, pričom by sa mal klásť dôraz aj na vzdelávanie a prevenciu; v tejto súvislosti víta nedávnu prípravnú akciu Komisie z roku 2012, ktorá podporuje nadnárodné vzdelávacie projekty s cieľom bojovať proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov; konštatuje, že k ovplyvňovaniu zápasov dochádza tak na online ako aj na offline trhoch s hazardnými hrami, pričom online stávkam spojeným s ovplyvňovaním výsledkov zápasov dochádza prostredníctvom prevádzkovateľov hazardných hier usadených na neregulovaných trhoch mimo EÚ;

50.

požaduje vytvorenie kódexu správania ako súčasť iniciatívy na samoreguláciu so všeobecným zákazom pre všetkým zamestnancov (hráčov, trénerov, rozhodcov, zdravotnícky a technický personál) zapojených do športových udalostí, ktorí môžu priamo ovplyvniť výsledok, uzatvárať stávky na ich vlastné zápasy alebo športové podujatia; v tejto súvislosti zdôrazňuje tiež, že sú potrebné prísne a spoľahlivé systémy overovania veku a totožnosti na úrovni členských štátov; vyzýva športové organizácie, aby prostredníctvom vzdelávacích kampaní a kódexov správania od útleho veku vzdelávali športovcov, rozhodcov aj funkcionárov o nezákonnosti manipulácie športových zápasov;

51.

uznáva, že opatrenia v boji proti zapojeniu športových organizácií do korupčných aktivít (napr. ovplyvňovanie výsledkov zápasov alebo pranie špinavých peňazí), ako sú kódexy správania, sa musia týkať všetkých skupín zainteresovaných strán (športových funkcionárov, majiteľov, manažérov, agentov, hráčov, rozhodcov a fanúšikov) a všetkých organizácií (klubov, líg, zväzov atď.);

52.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili prioritu prevencie korupcie v športe a potrebu zvýšenia dôrazu na účinné presadzovanie princípu právneho štátu; vyzýva na prijatie účinných opatrení na vnútroštátnej úrovni na predchádzanie konfliktu záujmov, najmä tým, že zabráni všetkým zainteresovaným stranám zo sveta športu zúčastniť sa stávky organizovanej na súťažiach, v ktorých sú zapojené; vyzýva všetky športové riadiace orgány, aby sa zaviazali k uplatňovaniu praxe dobrej správy, aby sa znížilo riziko, že sa stanú obeťou ovplyvňovania výsledkov zápasov; vyzýva Komisiu, v tomto ohľade vziať do úvahy prácu Rady Európy o posúdení rizika určitých typov stávok a posúdila možné riziká priamych stávok, kde je možné staviť na niektoré stávky počas súťaže, a prijať príslušné opatrenia;

53.

žiada športové federácie a prevádzkovateľov hazardných hier, aby do kódexu správania začlenili zákaz stávkovania na tzv. negatívne udalosti, ako je napríklad žltá karta alebo pokutový kop, počas zápasu alebo podujatia; vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov hazardných hier, aby zakázali všetky formy živých športových stávok, pretože sa ukázalo, ako sú veľmi ľahko zneužiteľné v rámci dohadovania výsledkov, a preto predstavujú hrozbu pre integritu športu;

54.

žiada, aby bola stanovená povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie o podozrivých činnostiach na vnútroštátnej aj európskej úrovni medzi športovými orgánmi, verejnými orgánmi, Europolom a Eurojustom s cieľom potlačiť cezhraničnú trestnú činnosť v oblasti online hazardných hier;

55.

víta zámer Komisie podporovať lepšiu výmenu osvedčených postupov v oblasti boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov; zdôrazňuje význam podpory Európskej únie pre prebiehajúcu prácu v rámci Rady Európy v rámci rokovaní o medzinárodnom Dohovore o ochrane a podpore integrity športu; zdôrazňuje, že ovplyvňovanie výsledkov zápasov nie je vždy spojené so stávkami a že je potrebné zaoberať sa aj touto stránkou ovplyvňovania výsledkov zápasov, ktorá nesúvisí so stávkami, keďže tiež predstavuje problém pre integritu športu; zdôrazňuje potrebu posilnenia spolupráce na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov; vyzýva Komisiu, aby sa ujala vedúcej úlohy pri vytvorení globálnej platformy pre výmenu informácií a osvedčených postupov a koordináciu spoločnej prevencie a opatrení na presadzovanie predpisov medzi regulačnými orgánmi, športovými organizáciami, policajnými a súdnymi orgánmi a prevádzkovateľmi hazardných hier;

56.

domnieva sa, že jednotná politika v oblasti trestných sankcií je pre celoeurópsky prístup k regulácii odvetvia online hazardných hier kľúčová, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že podvodné ovplyvňovanie výsledkov v záujme finančných alebo iných výhod sa zakáže prostredníctvom zavedenia trestného činu ohrozovania čestnosti súťaží vrátane súťaží súvisiacich s uzatváraním stávok; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ prijala opatrenia proti neregulovaným online hazardným hrám a podporila boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

57.

uznáva, že v niektorých členských štátoch hazardné hry a lotérie predstavujú značný zdroj príjmov, ktoré sa môžu využívať na verejne prospešné účely a dobročinné účely, financovanie kultúry, športu a dostihov; zdôrazňuje ďalej význam tohto udržateľného príspevku a osobitnú úlohu, ktorú je potrebné potvrdiť v rámci diskusií na európskej úrovni; znovu potvrdzuje svoje stanovisko, že športové stávky sú určitou formou komerčného využívania športových súťaží; odporúča, pri plnom rešpektovaní právomoci členských štátov v tejto otázke, že športové súťaže by mali byť chránené pred neoprávneným komerčným využitím, najmä uznaním vlastníckych práv organizátorov športových podujatí, a to nielen s cieľom zabezpečiť primeranú finančnú návratnosť v prospech všetkých úrovní profesionálneho a amatérskeho športu, ale aj ako prostriedok posilnenia boja proti podvodom v športe a najmä ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

58.

vyzýva k väčšej spolupráci na európskej úrovni v rámci koordinácie Komisie pri identifikácii a zákaze činnosti prevádzkovateľov online stávok, ktorí sú zapojení do nezákonných aktivít, ako je okrem iného ovplyvňovanie výsledkov zápasov, alebo stávky na juniorské súťaže vrátane maloletých, a očakáva, že odvetvie online hazardných hier bude tento zákaz dodržiavať v podobe samoregulácie;

59.

nabáda členské štáty, aby zvážili zákaz všetkých foriem ovplyvňovania zápasov počas ich trvania, ako sú napríklad stávky na rohové kopy, voľné kopy, vhadzovania a žlté karty, keďže tieto aktivity sa ukazujú ako veľmi ľahko zneužiteľné v rámci dohadovania výsledkov;

60.

vyzýva Komisiu, aby zriadila európsky výstražný systém pre regulačné orgány v oblasti stávok na účely rýchlej výmeny informácií o plánovaných športových podujatiach;

61.

víta nadnárodné vzdelávacie projekty s cieľom bojovať proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov na globálnej úrovni;

62.

zdôrazňuje, že športovci potrebujú účinné mechanizmy ochrany, aby mohli čeliť korupčným vplyvom vrátane ochrany morálnej a fyzickej integrity športovcov, náležitých pracovných podmienok, ako aj zaručenia miezd alebo odmien, a to vrátane zákazu účasti športových organizácií, ktoré si pravidelne neplnia tieto povinnosti voči svojim športovcom, na rôznych úrovniach súťaže;

63.

zdôrazňuje, že v občianskych súdnych konaniach, ako aj arbitrážnych konaniach týkajúcich sa športu sa často riešia obvinenia týkajúce sa hazardných hier a že v obidvoch konaniach sa musia dodržiavať medzinárodné minimálne procesné pravidlá ustanovené v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

64.

vyzýva k prísnej regulácii alebo zákazu nebezpečných foriem hazardných hier po vyhodnotení vykonanom na úrovni každého členského štátu;

65.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/52

—

so zreteľom na články 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 21 ods. 1 a článok 22 Charty základných práv,

—

so zreteľom na štúdiu Komisie Euromosaic, ktorá potvrdzuje, že európske jazyky zanikajú, pretože v súčasnosti platné opatrenia neumožňujú ich ochranu,

—

so zreteľom na dohovor Unesco zo 17. októbra 2003 na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ku ktorému patria ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako nositeľa nehmotného kultúrneho dedičstva,

—

so zreteľom na Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005;

—

so zreteľom na atlas ohrozených jazykov sveta, ktorý zostavilo Unesco ,

—

so zreteľom na uznesenie Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy z 18. marca 2010 s názvom Menšinové jazyky: prínos k regionálnemu rozvoju (301/2010) (1),

—

so zreteľom na správu 12423/2010, uznesenie 1769/2010 a odporúčanie Rady Európy 1944/2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2008 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (COM(2008)0566),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov na tému Ochrana a rozvoj historických jazykových menšín v rámci Lisabonskej zmluvy (3),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť (4),

—

so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy otvorenú na podpis 5. novembra 1992,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu jazykových práv (1996),

—

so zreteľom na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (1995),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2004 o ochrane a podpore kultúrnej rozmanitosti: úloha európskych regiónov a medzinárodných organizácií ako Unesco a Rada Európy (5) a na svoje uznesenie zo 4. septembra 2003 o európskych regionálnych a menej používaných jazykoch – jazykoch menšín v EÚ – v kontexte rozšírenia a kultúrnej rozmanitosti (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2003 o úlohe regionálnych a miestnych orgánov v európskej integrácii (7), v ktorom sa odkazuje na jazykovú rozmanitosť v Európe,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2008 o komunitných médiách v Európe (9),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0239/2013),

A.

keďže Lisabonská zmluva posilňuje význam cieľa zachovania a podpory kultúrneho a jazykového dedičstva Európskej únie v celej jeho rozmanitosti;

B.

keďže jazyková a kultúrna rozmanitosť je jednou zo základných zásad Európskej únie, ktorá je zakotvená v článku 22 Charty základných práv: „Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť“;

C.

keďže jazyková rozmanitosť je uznaná ako občianske právo v článkoch 21 a 22 Charty základných práv, čo znamená, že snaha ustanoviť výlučnosť jazyka je obmedzením a porušením základných hodnôt Únie;

D.

keďže ohrozené jazyky by sa mali považovať za súčasť európskeho kultúrneho dedičstva, a nie za nástroj politických, etnických alebo územných ambícií;

E.

keďže všetky jazyky Európy majú rovnakú hodnotu a vážnosť, sú neoddeliteľnou súčasťou európskych kultúr a civilizácií a prispievajú k obohateniu ľudstva;