5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/1

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/2

—

so zreteľom na článok 19 odsek 1 a článok 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (1),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie z 22. decembra 2011 k uplatňovaniu smernice Rady 2004/113/ES pri poistení na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-236/09 (Test-Achats) (2),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci C-236/09 (Test-Achats) (3),

—

so zreteľom na správu Európskej siete právnych odborníkov v oblasti rovnosti žien a mužov z decembra 2010 s názvom „Pravidlá EÚ pre rodovú rovnosť: Ako sú transponované do vnútroštátneho práva?“

—

so zreteľom na správu Európskej siete právnych odborníkov v oblasti rodovej rovnosti z júla 2009 o diskriminácii z dôvodu pohlavia v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a o transpozícii smernice 2004/113/ES,

—

so zreteľom na správu Európskej siete právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti z júna 2011 s názvom Transsexuáli a intersexuáli: diskriminácia z dôvodu pohlavia, rodovej identity a vyjadrenia rodovej identity,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 30 marca 2004 o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0044/2013),

A.

keďže smernica zakazuje priamu aj nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v prístupe k tovaru a službám, ktoré sú prístupné verejnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, a k ich poskytovaniu;

B.

keďže smernica sa zaoberá aspektmi, ktoré sa týkajú diskriminácie na základe pohlavia mimo trhu práce;

C.

keďže zakázané je aj menej priaznivé zaobchádzanie so ženami z dôvodu tehotenstva a materstva, obťažovanie a sexuálne obťažovanie, ako aj pokyny na diskrimináciu všade, kde sa ponúkajú alebo poskytujú tovar a služby;

D.

keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa vhodné opatrenie na boj proti diskriminácii na základe pohlavia môže prijímať prostredníctvom mimoriadneho legislatívneho postupu, ktorý si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade a súhlas Parlamentu (článok 19 ods. 1 ZFEÚ);

E.

keďže podľa dostupných informácií bola smernica transponovaná vo väčšine členských štátov buď prijatím nových právnych predpisov, alebo zmenou a doplnením právnych predpisov, ktoré v tejto oblasti už existovali;

F.

keďže v prípade niektorých členských štátov bola transpozícia neúplná, alebo bol termín transpozície odložený;

G.

keďže v niektorých prípadoch zachádzajú vnútroštátne právne predpisy ďalej, než požaduje smernica, a vzťahujú sa aj na vzdelávanie alebo diskrimináciu v súvislosti s médiami a reklamou;

H.

keďže výnimka stanovená v článku 5 ods. 2 smernice vytvorila právnu neistotu a možné právne problémy v dlhodobom horizonte;

I.

keďže správa Komisie o uplatňovaní, ktorá mala byť podľa smernice hotová v roku 2010, bola odložená až do roku 2014;

J.

keďže v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci C-236/09 (Test-Achats) sa uvádza, že článok 5 ods.2 tejto smernice, ktorý umožňuje výnimku v prípade poistenia a súvisiacich finančných služieb, je v rozpore s dosahovaním cieľa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a je nezlučiteľný s Chartou základných práv EÚ;

K.

keďže príslušné ustanovenie sa má preto považovať po uplynutí primeraného prechodného obdobia za neplatné, v tomto prípade s účinnosťou od 21. decembra 2012;

L.

keďže 22. decembra 2011 Komisia zverejnila nezáväzné usmernenia zamerané na objasnenie situácie, pokiaľ ide o poisťovacie spoločnosti a súvisiace finančné služby;

M.

keďže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie diskrimináciu proti transrodovým osobám a diskrimináciu z dôvodu rodovej identity možno pokladať za diskrimináciu na základe pohlavia (6) v rámci politík a právnych predpisov v oblasti rovnosti žien a mužov;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila svoju správu o uplatňovaní smernice Rady 2004/113/ES, ani nezverejnila aktuálne informácie o prebiehajúcich vnútroštátnych implementačných procesoch;

2.

uznáva, že rozhodnutie vo veci Test-Achats môže mať vplyv na proces implementácie v členských štátoch, ale konštatuje, že táto skutočnosť samotná nemôže byť dôvodom na nezverejnenie správy, ktorá sa podľa smernice v príslušnom čase vyžaduje;

3.

vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie zverejnila svoju správu a všetky dostupné údaje;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na objasnenie smernice a jej dôsledkov a uviedli pritom konkrétne príklady, čím sa zaručí, aby si ženy i muži v plnej miere osvojili ustanovenia tejto smernice a aby ju náležite uplatňovali ako účinný nástroj na ochranu svojich práv v rámci rovnakého zaobchádzania v prístupe k všetkému tovaru a všetkým službám;

5.

víta rozhodnutie vo veci Test-Achats, ale domnieva sa, že spôsobilo pretrvávajúcu neistotu na poistnom trhu; očakáva, že vypracovanie kritérií jednotne pre obe pohlavia prinesie stanovovanie cien poistenia na základe viacerých rizikových faktorov, ktoré spravodlivo zohľadňujú riziká jednotlivcov bez ohľadu na rod, a odhalí každú potenciálnu rodovú diskrimináciu;

6.

domnieva sa, že usmernenia, ktoré zverejnila Komisia – pri absencii záväzného alebo legislatívneho účinku – túto neistotu úplne nerozptýlili;

7.

vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky na riešenie tohto problému tým, že navrhne nový legislatívny text, ktorý bude plne v súlade s usmerneniami;

8.

konštatuje, že odvetvie poisťovníctva by sa malo naďalej usilovať o to, aby sa poistné upravilo v súlade s kritériami jednotnými pre obe pohlavia, a to uplatnením poistno-matematických výpočtov na základe iných faktorov;

9.

vyzýva Komisiu, aby začala neformálny dialóg s odvetvím poisťovníctva o posudzovaní rizík;

10.

vyzýva Komisiu, aby predstavila metodiku, ktorú použije na meranie vplyvu rozhodnutia vo veci Test-Achats na stanovovanie cien poistenia;

11.

vyzýva Komisiu, aby analyzovala tento problém aj so zameraním na politiku ochrany spotrebiteľa;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali vývoj na poistnom trhu a aby v prípade, že existujú nejaké známky skutočnej nepriamej diskriminácie, prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie problému a vyhli sa neodôvodnenému stanovovaniu vyššieho poistného;

13.

zdôrazňuje, že táto smernica sa neobmedzuje len na oblasť poistenia a že jej širší rozsah pôsobnosti a potenciál vývoja v oblasti prístupu k tovaru a službám vo verejnej, ako i v súkromnej oblasti je potrebné podrobne vysvetliť, aby sa tak mužom i ženám umožnilo v plnej miere pochopiť jej dosah a účel a následne aj primerane využívať jej ustanovenia a možnosti, ktoré ponúka;

14.

konštatuje, že ustanovenie týkajúce sa prenesenia dôkazného bremena bolo implementované vo väčšine vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie tohto ustanovenia vo všetkých členských štátoch;

15.

vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prípady diskriminácie v súvislosti s tehotenstvom, plánovaním materstva a materstvom, pokiaľ ide napríklad o sektor bývania (prenájmy) alebo ťažkosti pri získavaní úverov, ako aj prístup k zdravotníckemu tovaru a službám, najmä prístup k legálne dostupnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia a starostlivosti pri zmene pohlavia;

16.

vyzýva Komisiu, aby obzvlášť starostlivo monitorovala každú diskrimináciu v súvislosti s dojčením vrátane prípadnej diskriminácie pri prístupe k tovaru a službám v rámci verejných priestorov a oblastí;

17.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie a uplatňovanie smernice, pokiaľ ide o tehotné žiadateľky o azyl, ktoré čakajú na výsledok svojej žiadosti o azyl, s cieľom zaručiť začlenenie týchto žien do predmetných zmlúv a produktov;

18.

vyzýva Komisiu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, aby diskrimináciu z dôvodu rodovej identity v plnej miere zahrnula do budúcich politík a právnych predpisov v oblasti rovnosti žien a mužov;

19.

so sklamaním konštatuje, že v niektorých členských štátoch sú podnikateľky, a to predovšetkým osamelé matky, často diskriminované, keď sa snažia získať pôžičku alebo úver na svoje podnikanie, a naďalej sa často stretávajú s prekážkami vychádzajúcimi z rodových stereotypov;

20.

vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala najlepšie postupy a sprístupňovala ich členským štátom s cieľom poskytnúť im zdroje potrebné na podporu pozitívnych opatrení a zabezpečenie lepšieho vykonávania príslušných ustanovení na vnútroštátnej úrovni;

21.

poukazuje na nedostatočnú účinnosť niektorých orgánov zaoberajúcich sa rovnosťou, ktorá vyplýva z toho, že v skutočnosti nedokážu konať, čelia nedostatku pracovníkov a chýbajú im primerané finančné zdroje;

22.

vyzýva Komisiu, aby riadne a dôkladne sledovala situáciu v súvislosti s „orgánmi zaoberajúcimi sa rovnosťou“ zriadenými po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a aby kontrolovala, či boli splnené všetky podmienky stanovené v právnych predpisoch EÚ; kladie osobitný dôraz na to, že súčasnú hospodársku krízu nemožno použiť ako ospravedlnenie za nedostatky, ktoré sa týkajú riadneho fungovania orgánov zaoberajúcich sa rovnosťou;

23.

zdôrazňuje, že Komisie musí poskytnúť údaje a viac transparentnosti v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami a opatreniami vo veci porušovania predpisov;

24.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila verejnú databázu právnych predpisov a judikatúry, ktoré sa týkajú rodovej diskriminácie; trvá na tom, že je nutné zlepšiť ochranu obetí diskriminácie na základe rodu;

25.

poukazuje na to, že je nutná finančná podpora a koordinácia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o ďalšie vzdelávanie právnikov pôsobiacich v oblasti rodovej diskriminácie s prihliadnutím na úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne súdy;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné transponovať smernicu včas vo všetkých členských štátoch;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/5

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2002 o obchode, raste a rozvoji (COM(2012)0022) z 27.januára 2012, ktorým aktualizuje oznámenie na tú istú tému,

—

so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na iné oznámenia Komisie a pracovné dokumenty jej útvarov v posledných rokoch, ktoré sa týkajú tejto témy, vrátane oznámení o súdržnosti politík v záujme rozvoja (COM(2009)0458, SEC(2010)0421, SEC(2011)1627), o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien (SEC(2010)0265), o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), o financovaní rozvoja (COM (2012)0366), o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti (COM(2012)0586), o sociálnej ochrane v rozvojovej spolupráci EÚ (COM(2012)0446) a o zapojení občianskej spoločnosti do vonkajších vzťahov (COM(2012)0492), ako aj na jej oznámenie o pomoci pre obchod (COM(2007)0163) a na jej výročné monitorovacie správy o tejto pomoci,

—

so zreteľom na závery Rady o postoji EÚ k obchodu, rastu a rozvoju v ďalšom desaťročí z 16. marca 2012 a na jej ďalšie závery, ktoré sa týkajú tejto témy,

—

so zreteľom na dohodu z Cotonou (1),

—

so zreteľom na nariadenia týkajúce sa nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) (2) a Európskeho rozvojového fondu a ich vykonávania,

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a na bod 11 súvisiaceho akčného plánu venovaný obchodu (3),

—

so zreteľom na rozšírený integrovaný rámec pomoci súvisiacej s obchodom pre najmenej rozvinuté krajiny vypracovaný pod vedením Svetovej banky,

—

so zreteľom na program dôstojnej práce predložený Medzinárodnou organizáciou práce a iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany,

—

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa uskutočnila v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu,

—

so zreteľom na svoje uznesenia týkajúce sa obchodu a rozvoja vrátane uznesení o obchode a chudobe (4); o pomoci pre obchod (5), dohodách o hospodárskom partnerstve (6); o všeobecnom systéme preferencií EÚ (7); sociálnej zodpovednosti podnikov (8), daňových otázkach týkajúcich sa rozvojových krajín (9); o vzťahoch EÚ – Afrika (10); potravinovej bezpečnosti (11); všeobecnom vývoji rozvojovej politiky EÚ (12) a súdržnosti politík v záujme rozvoja (13),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0054/2013),

A.

keďže články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú jasne prepojené; keďže v článku 207 sa uvádza, že obchodná politika EÚ vychádza zo zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a keďže podľa článku 208 je potrebné, aby Únia zohľadnila ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;

B.

keďže v nadväznosti na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu členské štáty a Komisia prijali uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ako súčasť svojej politiky rozvojovej spolupráce;

C.

keďže znižovanie chudoby a plnenie rozvojových cieľov tisícročia sú ústrednými prvkami rozvojovej politiky EÚ a mali by tiež viesť obchodnú politiky EÚ smerom k rozvojovým krajinám; keďže do tej politiky by malo byť zakomponované aj presadzovanie ľudských práv, ktoré by mali prispievať k tomu, aby sa postoj EÚ k rozvoju zakladal na ľudských právach;

D.

keďže prepojenie medzi liberalizáciou obchodu a znižovaním chudoby nie je automatické, ale otvorenie obchodu môže byť jednou z najúčinnejších hnacích síl hospodárskeho rastu a rozvoja, ak sa vytvoria správne podmienky;

E.

keďže vyhliadky na úspešný rozvoj motivovaný obchodom okrem iného závisia od riadneho fungovania inštitúcií, účinného boja proti korupcii, zdravého súkromného sektora a snahy o dosiahnutie rozsiahleho a inkluzívneho hospodárskeho rozvoja, diverzifikácie a postupného zvyšovania pridanej hodnoty;

F.

keďže zámerom obchodnej politiky EÚ vo vzťahu k rozvojovým krajinám je ich lepšia integrácia do medzinárodného obchodného systému, ale zároveň táto politika jednoznačne nevymedzuje rozvojové ciele a predstavuje tak, naopak, riziko poškodzovania miestnej výroby a zvyšovania závislosti od vývozu komodít; keďže aj napriek značnému liberalizačnému úsiliu neboli niektoré rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, schopné diverzifikovať výrobu a vývoz;

G.

keďže globalizácia vplýva na znižovanie chudoby nerovnomerne; keďže veľký podiel obyvateľstva v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, stále žije v extrémnej chudobe; v roku 1990 žilo v najmenej rozvinutých krajinách len 18 % extrémne chudobných ľudí, kým v roku 2007 sa tento podiel zdvojnásobil na 36 %;

H.

keďže rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sú vo veľkom časovom sklze, celkový pokrok je stále nevýrazný, rozvojové ciele nie sú v stratégii EÚ v oblasti dohôd o hospodárskom partnerstve jasne vymedzené a na nápravu situácie je potrebné nové zameranie sa na rozvoj a nielen konečný termín;

I.

keďže chudobné krajiny majú problémy kompenzovať pokles daní z obchodu v kontexte súčasnej celosvetovej liberalizácie obchodu; keďže colné sadzby za spracované výrobky, ktoré sú vyššie ako v prípade surovín, by mohli prispieť k tomu, že rozvojové krajiny zostanú výlučne vývozcami surovín;

J.

keďže sa musia odstrániť negatívne vplyvy spoločnej poľnohospodárskej politiky na obchod a rozvoj rozvojových krajín;

K.

keďže pri rozširovaní agropalív sa do veľkej miery počíta s rozširovaním rozsiahleho pestovania priemyselných monokultúr, čím sa posilňujú poľnohospodárske postupy, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a dostupnosť vodných zdrojov; keďže rozširovanie používania agropalív môže mať podstatné dôsledky, pokiaľ ide o porušovanie práv na pôdu, stratu prístupu k nevyhnutným prírodným zdrojom, odlesňovanie a zhoršenie životného prostredia;

L.

keďže krajiny s vyšším stredným príjmom budú od 1. januára 2014 vyňaté zo všeobecného systému preferencií EÚ, ale nie je isté, do akej miery to povedie k vzniku nových príležitostí na vývoz;

M.

keďže pomoc obchodu (AfT), je určená na podporu rozvojových krajín okrem iného budovaním ich obchodných kapacít, znižovanie administratívnych prekážok brániacim obchodu, zavádzanie účinných infraštruktúr pre prepravu tovaru a posilňovanie miestnych podnikov s cieľom pripraviť ich na hospodársku súťaž a umožniť im získať výhody plynúce z nových trhových príležitostí; keďže pomoc obchodu by mala pomáhať pri podpore spracúvania a diverzifikácie produkcie, pomôcť podporiť spracúvanie a diverzifikáciu produkcie, pomáhať pri regionálnej integrácii, prenose technológií, uľahčovať zriadenie alebo rozvoj domácej výrobnej kapacity a znižovať nerovnosti príjmov;

N.

keďže regionálna integrácia je účinným prostriedkom na dosahovanie prosperity, mieru a bezpečnosti; keďže prínosy lepšie fungujúceho vnútorného a regionálneho obchodu pre rozvoj môžu byť také významné či dokonca významnejšie ako prínosy intenzívnejšieho zahraničného obchodu, najmä v kontexte zmeny klímy; keďže v regionálnom obchode v Afrike prevláda obchod so spracovaným tovarom, na rozdiel od dominantného postavenia surovín v zahraničnom obchode;

O.

keďže vývoz prírodných zdrojov sa často spája s korupciou, ako aj so stagnáciou v iných hospodárskych odvetviach; keďže jav „kliatby prírodných zdrojov“ je všeobecne známy a obchodná politika EÚ sa musí snažiť tomuto javu predchádzať a brániť;

P.

keďže tzv. konfliktné zdroje sú prírodné zdroje, ktorých systematická ťažba a obchod s nimi v situácii konfliktu prispievajú k závažnému porušovaniu ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva alebo k porušovaniu predstavujúcemu zločiny podľa medzinárodného práva;

Q.

keďže politiky EÚ musia potravinovú bezpečnosť podporovať a nikdy nie ju poškodzovať; keďže je tiež rozhodujúce, aby sa v rozvojových krajinách a regiónoch s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou zastavil presun vo využívaní poľnohospodárskej pôdy z produkcie potravín pre miestne alebo regionálne potreby na iné účely (tzv. problém zaberania pôdy);

R.

keďže najmä podpora biopalív zo strany EÚ viedla k nepriamej zmene využívania pôdy a nestabilným cenám potravín v rozvojových krajinách;

S.

keďže zaručenie istého vlastníctva pôdy pre drobných majiteľov pôdy, ktorí tvoria väčšinu vlastníkov pôdy v rozvojových krajinách a sú najzraniteľnejší, je základom zdravých trhov s nehnuteľnosťami a úverových trhov, ktoré sú nevyhnutné pre stabilný a trvalo udržateľný rozvoj;

T.

keďže investície do príležitostí pre ženy majú najmä v súvislosti s mikroúvermi sú kľúčové na dosiahnutie vysokej návratnosti v podobe hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

1.

opakuje svoj názor, že uľahčovanie trvalo udržateľného rozvoja musí byť hlavným cieľom obchodnej politiky EÚ vo vzťahu k rozvojovým krajinám; zastáva názor, že pre všetky iniciatívy v rámci tejto politiky by sa mali vytýčiť konkrétne a udržateľné rozvojové ciele;

2.

zdôrazňuje, že v dôsledku neistého predpokladu, že liberalizácia obchodu povedie k rastu a k znižovaniu chudoby, obchodná politika a politika pomoci obchodu sa musia neustále prispôsobovať na základe transparentných, inkluzívnych a participatívnych procesov týkajúcich sa všetkých zainteresovaných strán s osobitným zameraním na najviac znevýhodnené osoby, najmä ženy;

3.

zdôrazňuje, že spravodlivý obchod medzi EÚ a rozvojovými krajinami sa musí zakladať na úplnom dodržiavaní a zaručení pracovných noriem a podmienok Medzinárodnej organizácie práce a musí zaisťovať uplatňovanie najvyšších možných noriem v sociálnej a environmentálnej oblasti; zdôrazňuje, že tento prístup zahŕňa platbu spravodlivých cien za zdroje a poľnohospodárske výrobky rozvojových krajín;

4.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien;

5.

víta skutočnosť, že v programe zmien (COM(2011)0637) sa dôraz kladie na podnikateľské prostredie, regionálnu integráciu a svetové trhy, ako aj na sociálnu ochranu, zdravie, vzdelanie a pracovné miesta;

6.

vyzýva na úplné vykonávanie súdržnosti politík v záujme rozvoja, a to aj prostredníctvom ukončenia akejkoľvek nevýhodnej produkcie a obchodných praktík, nadmerného rybolovu a poľnohospodárskych dotácií, ktoré poškodzujú rozvoj a ohrozujú potravinovú bezpečnosť;

7.

zdôrazňuje, že z investičnej politiky vyplývajú pre rozvojové krajiny dve hlavné výzvy: na vnútroštátnej úrovni treba, aby sa investičná politika začlenila do rozvojovej stratégie zahŕňajúcej ciele trvalo udržateľného rozvoja; na medzinárodnej úrovni treba posilniť rozvojový rozmer medzinárodných investičných dohôd (MID) a vyvážiť práva a povinnosti štátov a investorov;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (Unctad) o svetových investíciách z roku 2012 niektoré MID uzatvorené v roku 2011 sa držia tradičného modelu zmluvy, ktorý sa zameriava na ochranu investícií ako jediného cieľa zmluvy; víta však skutočnosť, že niektoré nové MID obsahujú ustanovenia na zabezpečenie toho, aby zmluva nebola v rozpore so stratégiami krajín pre trvalo udržateľný rozvoj zameranými na environmentálne a sociálne vplyvy investícií, ale aby k nim prispievala;

9.

so znepokojením berie na vedomie rastúci počet prípadov urovnávania sporov medzi investorom a štátom podaných v rámci medzinárodných investičných dohôd (MID), v ktorých investori spochybňovali hlavné verejné politiky, pričom uvádzali, že tieto politiky mali negatívny vplyv na ich podnikateľské perspektívy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v správe Unctad o svetových investíciách (2012) sa uvádza, že medzinárodné investičné dohody (MID) sú čoraz kontroverznejšie a politicky citlivejšie, a to v prvom rade z dôvodu rozšírenia arbitráží medzi investorom a štátom na základe MID, ktoré vyvolávajú rastúcu nespokojnosť (napr. vyhlásenie Austrálie v súvislosti s obchodnou politikou, v ktorom sa uvádza, že do svojich budúcich medzinárodných investičných dohôd prestane začleňovať doložky o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom) a ktoré okrem iného odrážajú nedostatky tohto systému (napr. široký rozsah ustanovení, ako je vyvlastňovanie, obavy týkajúce sa kvalifikácií rozhodcov, nedostatočná transparentnosť a vysoké náklady na spracúvanie a vzťah medzi urovnávaniami sporov medzi investorom a štátom a konaniami medzi jednotlivými štátmi); trvá preto na tom, že každá budúca európska investičná dohoda musí zabezpečiť, že medzinárodné urovnávanie sporov medzi investorom a štátom nenaruší právomoci štátov týkajúce sa zákonodarstva v prospech verejného záujmu;

10.

pripomína, že mobilizácia investícií na trvalo udržateľný rozvoj je aj naďalej hlavnou výzvou pre rozvojové krajiny, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Unctad vypracoval komplexný rámec investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj (Investment Policy Framework for Sustainable Development – IPFSD), ktorý zdôrazňuje najmä vzťah medzi zahraničnými investíciami a trvalo udržateľným rozvojom;

11.

vyzýva EÚ, aby aktívne využívala veľké množstvo nástrojov, ktoré má k dispozícii, na podporu mieru, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, správneho riadenia verejných financií, investícií do infraštruktúr, dodržiavania sociálnych noriem zo strany európskych podnikov a ich pobočiek, spoľahlivého poskytovania základných služieb a na vyvíjanie snáh o inkluzívny a udržateľný rast a znižovanie miery chudoby v rozvojových krajinách a aby tým zároveň pomohla vytvoriť motivujúce prostredie pre efektívnu pomoc obchodu a rozvoj udržateľného obchodu;

12.

zdôrazňuje, že rozvojové krajiny v záujme úspešného začlenenia do svetového obchodu potrebujú viac než len lepší prístup na trh a posilnené pravidlá medzinárodného obchodu; v dôsledku toho by malo vytváranie programu pomoci obchodu podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí na domácej úrovni podporovať miestny obchod, odstraňovať prekážky na strane ponuky a riešiť štrukturálne nedostatky, ktoré sa môžu vyriešiť vnútornými reformami politík týkajúcich sa obchodu, zjednodušovaním obchodu, zlepšovaním colných kapacít, modernizáciou infraštruktúry, zlepšovaním výrobných kapacít a budovaním domácich a regionálnych trhov;

13.

pripomína, že prepojenie medzi medzinárodným obchodom a znižovaním chudoby nie je automatické; v tejto súvislosti poznamenáva, že Unctad uvádza, že priemerná úroveň obchodnej integrácie najmenej rozvinutých krajín meraná podielom vývozu a dovozu tovarov a služieb na HDP bola v skutočnosti vyššia ako úroveň rozvinutých hospodárstiev od začiatku 90. rokov 20. storočia; domnieva sa preto, že pretrvávanie masovej chudoby v najmenej rozvinutých krajinách je dôsledok pomalého vývoja a neúspechu týchto krajín v oblasti podporovania štrukturálnej transformácie, budovania výrobných kapacít a vytvárania produktívnej zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni;

14.

takisto zdôrazňuje, že Unctad tvrdí, že unáhlená a rýchla liberalizácia obchodu, ku ktorej boli mnohé rozvojové krajiny s nízkym príjmom v 80. až 90. rokoch 20. storočia podnecované, viedla k deindustrializácii a k takej forme integrácie, ktorá zvýšila ich závislosť od vonkajších trhov a zraniteľnosť vo vzťahu k týmto trhom, pričom, krajiny, ktoré z liberalizácie obchodu profitovali najviac a zažili najväčšie zníženie absolútnej chudoby, sú tie, ktoré svoje hospodárstva otvorili pomaly a postupne v súlade s rozvojom ich výrobných kapacít a ktoré prikročili k štrukturálnej transformácii;

15.

zdôrazňuje, že ak má byť rast a vytváranie hodnôt inkluzívne a efektívne, pokiaľ ide o znižovanie miery chudoby, mal by hľadať v odvetviach, ktoré sú chudobou zasiahnuté najviac, a teda v odvetviach, v ktorých aktívne pôsobia chudobní ľudia; zdôrazňuje, že rast by mal byť prínosný aj pre ženy a posilňovať ich postavenie a mal by sa zamerať na zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia s cieľom rozvoja MSP, ako aj vzniku príležitostí udržateľného mikrofinancovania a mikropôžičiek; zdôrazňuje, že rozvojové a obchodné politiky by sa mali v tejto oblasti riadiť inováciou, kreatívnosťou a konkurencieschopnosťou s cieľom tvorby pracovných miest a posilnenia znevýhodnených osôb;

16.

víta skutočnosť, že Komisia uznala potrebu podporiť zapojenie malých výrobcov a podnikov; poukazuje na trhový potenciál systémov spravodlivého obchodu a účinnosť týchto systémov pri umožňovaní sociálneho rozvoja;

17.

navrhuje, aby Komisia výraznejšie podporovala udržateľné verejné obstarávanie na medzinárodnej úrovni;

18.

vyzýva EÚ, jej členské štáty a iných darcov pomoci, aby uznali rozhodujúcu úlohu žien pre hospodársky rozvoj a aby prispôsobili svoje úsilie v rámci poskytovania pomoci na posilnenie postavenia žien zo spoločenského a finančného hľadiska, a to aj prostredníctvom cielenej podpory rozvoju podnikov a prístupu k službám mikrofinancovania, najmä pre ženy;

19.

pripomína Komisii a členským štátom akčný plán EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a činnosti, ktoré sa v tomto pláne navrhujú;

20.

opakovane poukazuje na záväzok EÚ uplatňovať súdržnosť politík v záujme rozvoja, dodržiavanie, podporu a ochranu ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých svojich vonkajších politikách vrátane medzinárodného obchodu; s radosťou očakáva úplné vykonávanie bodov akčného plánu priloženého k strategickému rámcu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré sa týkajú obchodu;

21.

Domnieva sa, že stratégie trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja by mali okrem iného zabezpečiť účasť súkromného sektora na reálnej ekonomike, regionálnu súdržnosť a integráciu trhov prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a rozvoj otvoreného a spravodlivého obchodu, ktorý je zasadený do viacstranného obchodného rámca založeného na pravidlách;

22.

pripomína dôležitosť investícií zameraných na vytváranie, rozvíjanie a posilňovanie hlavných prístavných, dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr, a to najmä cezhraničných infraštruktúr;

23.

naliehavo vyzýva krajiny prijímajúce pomoc na rozvoj obchodu, aby takisto mobilizovali svoje vlastné domáce zdroje vrátane rozpočtových príjmov prostredníctvom riadneho vyberania daní a ľudského kapitálu; vyzýva Komisiu, aby v prípadoch, keď krajiny odvádzajú svoj príjem z využívania prírodných zdrojov, poskytovala podporu na transparentné a udržateľné riadenie týchto zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o platby európskych podnikov adresované vládam; vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné stratégie industrializácie v rozvojových krajinách zamerané na obchodovanie s produktmi s pridanou hodnotou;

24.

domnieva sa, že nástroje vyvinuté Úniou v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu a investícií, najmä revidovaný systém všeobecných preferencií a dohody o hospodárskom partnerstve, sú účinné; zdôrazňuje však, že pomoc obchodu sa neobmedzuje iba na uvedené nástroje; pripomína Únii jej cieľ zvýšiť do roku 2015 svoj celkový rozpočet na pomoc na 0,7 % HNP; vyzýva Komisiu, aby zvýšila časť týkajúcu sa technickej pomoci, a to aj pokiaľ ide o oblasť normalizácie; vyzýva Úniu, aby preukázala väčšiu jednotnosť pri vykonávaní svojej obchodnej, poľnohospodárskej, environmentálnej, energetickej a rozvojovej politiky;

25.

považuje za nevyhnutné, aby európske politiky rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu spájali všetky rozmery inovácie – finančnú, ale aj technologickú a organizačnú inováciu – na základe lepších postupov;

26.

odporúča, aby Komisia prerokovala začlenenie skutočne vynútiteľných ustanovení o ľudských právach do všetkých budúcich dvojstranných dohôd o obchode a spolupráci, aby skutočne prispela k takému prístupu k rozvoju, ktorý je založený na uplatňovaní práv;

27.

zdôrazňuje, že dôstojná úroveň miezd a dôstojné normy bezpečnosti pri práci sú dôležité pre udržateľný systém celosvetového obchodu a nové reťazce výroby na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti pripomína Komisii jej oznámenie Podpora dôstojnej práce pre všetkých;

28.

vyjadruje želanie, aby sa v záujme jednotnosti politík uplatňovaných Európskou úniou zintenzívnila spolupráca medzi rôznymi útvarmi Komisie a ESVČ, ako aj medzi všetkými troma inštitúciami – Komisiou, Radou a Európskym parlamentom;

29.

domnieva sa, že kritériá hodnotenia politík a programov rozvoja prostredníctvom obchodu a investícií by mali zahŕňať nielen štatistiky týkajúce sa miery rastu a obchodných výmen, ale aj počtu vytvorených pracovných miest a zvýšenia kvality života obyvateľov rozvojových krajín z hľadiska ľudského, sociálneho, kultúrneho a environmentálneho rozvoja;

30.

zdôrazňuje význam kombinovania obchodných reforiem s dobre navrhnutými verejnými politikami, najmä v oblasti sociálnej ochrany; v širšom zmysle zdôrazňuje, že je dôležité včas a riadne vypracovať vnútroštátne rozvojové stratégie a predbežné hodnotenia vplyvu existujúcej obchodnej politiky na problém chudoby; vyzýva Komisiu na zavedenie usmernení vypracovaných spravodajcom OSN pre právo na výživu, ktorý vyzýva na využívanie hodnotení vplyvu v oblasti ľudských práv – Hlavné zásady hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv – pri uzatváraní obchodných a investičných dohôd s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so záväzkami podľa nástrojov medzinárodných ľudských práv; takisto naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich obchodných dohôd začlenila jasné ustanovenia o podmienenosti a doložky o ľudských právach a demokracii;

31.

zdôrazňuje význam ukotvenia sociálnej zodpovednosti podnikov v dohodách o voľnom obchode s rozvojovými krajinami v záujme podpory ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem; očakáva začlenenie komplexnej kapitoly o ľudských právach – popri sociálnych a environmentálnych kapitolách – do každej budúcej dohody o voľnom obchode;

32.

vyzýva Komisiu, aby povzbudila vlády rozvojových krajín k tomu, aby pri vypracúvaní svojich obchodných politík viedli rozsiahle konzultácie aj s neštátnymi a nepodnikateľskými subjektmi; zároveň vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní presadzovala aj transparentnosť, a tým uľahčila nepretržité, účinné a rozsiahle zapojenie účastníkov a podporila dosahovanie výsledkov vytýčených v oblasti rozvoja;

33.

žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu výsledku vyjednaných viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby povolila výslovnú podporu riadenia zmeny klímy ako súčasť všetkých programov v oblasti pomoci obchodu a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;

34.

je presvedčený, že v rokovaniach o obchodných dohodách by sa mali stanoviť referenčné hodnoty pre pokrok v oblasti rozvoja s cieľom uľahčiť monitorovanie a v prípade potreby úpravu harmonogramu vykonávania opatrení, úpravu sprievodných opatrení, ktoré môžu zahŕňať pomoc obchodu a pomoc prispôsobovaniu sa, a ak si to plnenie rozvojových cieľov vyžiada, aj prípravu nových iniciatív; zdôrazňuje, že pre obchodné rokovania je nevyhnutné poskytnúť rozvojovým krajinám právne a iné odborné znalosti potrebné v záujme účinnej práce v rámci WTO a podobných organizácií;

35.

vyzýva EÚ, aby ďalej odstraňovali obchodné prekážky a dotácie narúšajúce obchod s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám, aby zvyšovali svoj podiel na svetovom trhu; žiada, aby sa zrušenie poľnohospodárskych vývozných dotácií, ako záväzok prijatý v kole rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe, uskutočnilo čo najskôr;

36.

podnecuje Komisiu, aby podporila výzvu osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu zaviesť systém pozitívnych stimulov na podporu dovozu do EÚ, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, ktoré sú v súlade s osobitnými environmentálnymi normami, sociálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv, a to najmä zabezpečením spravodlivých príjmov pre výrobcov a miezd umožňujúcich dôstojný život pre poľnohospodárskych pracovníkov;

37.

vyzýva EÚ, aby vždy zaručila, že jej širokospektrálny prístup k obchodným rokovaniam, ktorý zahŕňa také otázky, ako investície, vládne obstarávanie, hospodársku súťaž, obchod v oblasti služieb a práva duševného vlastníctva, bude v súlade so vzájomnými potrebami a rozvojovými stratégiami partnerských krajín; naliehavo preto žiada EÚ, aby svoju politiku vymedzila tak, že bude v plnej miere rešpektovať osobitný a diferencovaný prístup k rozvojovým krajinám; opakuje, že vlády a parlamenty si musia zachovať právo regulovať investície, aby dokázali diskriminovať v prospech investorov, ktorí podporujú rozvoj krajiny, a zabezpečiť, aby pre všetkých investorov vrátane zahraničných existovali záväzky a povinnosti rešpektovať pracovné normy, environmentálne normy, normy v oblasti ľudských práv a iné normy;

38.

víta začlenenie rodového hľadiska do hodnotení vplyvu na udržateľnosť prepojených s obchodnými rokovaniami; vyzýva Komisiu, aby tieto hodnotenia vzala na vedomie a zabezpečila, aby sa zistené problémy v oblasti rodovej rovnosti skutočne riešili v rámci politických opatrení, ktoré sú súčasťou obchodných dohôd;

39.

je presvedčený, že rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve by sa mali zameriavať na obsah, a nie na lehoty; uvádza, že na to, aby tieto dohody viedli k rozvoju, je zo strany EÚ potrebný pružnejší prístup, ktorým sa podporí diverzifikácia hospodárstiev krajín AKT a zvýšia sa spracovateľské činnosti a regionálny obchod;

40.

podporuje návrh Komisie diferencovať svoju pomoc obchodu a zamerať svoje úsilie na krajiny, ktoré to najviac potrebujú, najmä najmenej rozvinuté krajiny a krajiny s nízkymi príjmami;

41.

žiada, aby sa všetky nástroje pomoci obchodu zameriavali nielen na obchod medzi EÚ a rozvojovými krajinami, ale aj na podporu vnútorného obchodu a obchodu medzi južnými krajinami, ako aj na trojstranný obchod medzi krajinami AKT, a to podporovaním cezhraničných hodnotových reťazcov, zvyšovaním účinnosti kľúčových služieb a znižovaním nákladov na dopravu, čo môže zároveň pomôcť posilniť väzby rozvojových krajín so svetovými trhmi;

42.

nabáda k rozvoju účinnejších podporných nástrojov týkajúcich sa prispôsobovania produkcie a diverzifikácie, ako aj zodpovedného a trvalo udržateľného rozvoja spracovateľského priemyslu a malých a stredných podnikov v rozvojových krajinách;

43.

zdôrazňuje, že rodové nerovnosti vo vzťahu k prístupu k zdrojom, ako sú mikropôžičky, úvery, informácie a technológie, by sa mali zohľadňovať pri vymedzovaní stratégií pomoci obchodu a inej príslušnej rozvojovej pomoci;

44.

podporuje balík na podporu obchodu pre malé podniky v rozvojových krajinách, ktorý zverejnila Komisia vo svojom oznámení; vyzýva Komisiu, aby pokročila pri práci na tomto balíku, a vyzýva všetkých darcov, aby prerozdelili dostatočné finančné prostriedky na zavedenie tohto balíka konkrétne na podporu účasti malých podnikov v systémoch obchodu, ktoré zabezpečujú pridanú hodnotu pre výrobcov vrátane tých, ktorí reagujú na kritériá trvalej udržateľnosti (napr. spravodlivý obchod); žiada pravidelné informovanie o jeho vykonávaní;

45.

poznamenáva, že obchodné kapacity sú závislé od hardvéru (infraštruktúra) a softvéru (odborné znalosti); preto vyzýva EÚ, aby investovala svoju pomoc, a tak podporovala oba prvky v mnohých krajinách, najmä v spolupráci s najmenej rozvinutými krajinami;

46.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že pomoc obchodu podporí znižovanie chudoby a inkluzívne nástroje, a preto by sa mala v prvom rade zamerať na potreby malých subjektov; zdôrazňuje, že pomoc obchodu by sa mala použiť na rozvojové udržateľné hodnotové reťazce a zamerať sa na chudobných, aby sa posilnil cieľ dosiahnuť udržateľný dodávateľský reťazec;

47.

vyzýva EÚ, aby sa zamerala na riešenie problémov v programoch pomoci obchodu, najmä pokiaľ ide o schopnosť vykonávania a monitorovania; následne žiada zmenu hľadiska zameraného na výsledky a výstupy namiesto vstupov, ale uznáva potrebu aktívnej a intenzívnej externej kontroly, ktorou sa zabezpečia otvorené a transparentné obchodné postupy;

48.

vyzýva EÚ, aby do tvorby projektov pomoci obchodu účinnejšie začlenila súkromný sektor s cieľom pomôcť spoločnostiam v rozvojových krajinách oživiť obchod;

49.

nazdáva sa, že v súvislosti s transformáciou štruktúry medzinárodného obchodu a výmen medzi severom a juhom je prijatie zodpovednosti prijímajúcich krajín za programy pomoci, spolu s transparentnosťou, určením zodpovednosti a dostatočnými prostriedkami, rozhodujúcim faktorom prispievajúcim k účinnosti a úspešnosti týchto programov, ktorých cieľom je zmenšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými, deľba bohatstva a dosiahnutie regionálnej integrácie; zároveň sa považuje za zásadné, aby sa do plánovania a monitorovania týchto programov systematicky zapájali vnútroštátne, regionálne a miestne inštitúcie, ako aj občianska spoločnosť a aby sa zabezpečil dohľad zo strany darcov;

50.

vyzýva Komisiu, aby lepšie zohľadnila nové výzvy v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu, ako je diferenciácia úrovní rozvoja, podpora miestnej výroby a jej diverzifikácie, ako aj presadzovanie sociálnych a environmentálnych noriem;

51.

vyzýva všetkých – verejných i súkromných – poskytovateľov pomoci, aby lepšie koordinovali svoje akcie a prispôsobovali ich existujúce ponuke, najmä v súvislosti s súčasnými rozpočtovými obmedzeniami; pripomína, že krajiny BRICS sú odteraz zároveň príjemcovia aj poskytovatelia pomoci; vyzýva ich, aby spolupracovali s Úniou s cieľom spojiť svoje skúsenosti a optimalizovať svoje kroky a aby prijali väčšiu zodpovednosť voči menej rozvinutým krajinám a v rámci spoločenstva poskytovateľov pomoci; vyjadruje znepokojenie nad čoraz častejšou praxou poskytovania viazanej pomoci a vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa vyhýbali uplatňovaniu tejto praxe;

52.

žiada Komisiu a všetkých poskytovateľov pomoci, aby vyhľadávali inovatívne formy financovania a partnerstva v oblasti rozvoja; v tejto súvislosti pripomína, že úvery medzi partnermi môžu takisto prispieť k podpore rozvoja prostredníctvom obchodu; odporúča lepšiu koordináciu rozvojových projektov financovaných regionálnymi rozvojovými bankami a Svetovou bankou/Medzinárodnou finančnou korporáciou a širšie využívanie medziregionálnych schém financovania, ako je trustový fond EÚ – Afrika pre infraštruktúry;

53.

vyzýva podniky so sídlom v EÚ, ktoré vlastnia výrobné zariadenia v rozvojových krajinách, aby si plnili povinnosť dodržiavať ľudské práva a slobody, sociálne a environmentálne normy, základné pracovné normy, rovnosť mužov a žien, medzinárodné dohody a platby príslušných daní transparentným spôsobom; vyzýva na vykonávanie bez výnimky práva na slobodu, najmä na ukončenie nútenej práce a najmä detskej práce;

54.

je presvedčený o potenciáli súkromného sektora fungovať ako hybná sila rozvoja a zdôrazňuje, že v záujme presadzovania tohto potenciálu musí tento proces slúžiť miestnym komunitám a prostredníctvom zásady inkluzívnych spravodlivých dodávateľských reťazcov posilňovať všetky zainteresované subjekty od výrobcu/pracovníka po spotrebiteľa;

55.

víta skutočnosť, že v mnohých odvetviach nadnárodné spoločnosti prijali kódexy správania dodávateľov s podrobnými normami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti a environmentálneho správania podnikov pre svoje medzinárodné dodávateľské reťazce; pripomína však, že rozšírenosť a heterogénnosť kódexov sociálnej zodpovednosti podnikov predstavuje problém; poznamenáva najmä, že nejednotnosť koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP), v dôsledku ktorej rôzne podniky vytvorili rozličné normy v oblasti účtovníctva, audítorstva a podávania správ, spôsobuje ťažkosti pri porovnávaní úrovní SZP; znovu preto vyzýva EÚ, aby sa usilovala o jasný medzinárodný právny rámec, ktorý by stanovoval zodpovednosť a povinnosti podnikov, čo sa týka ľudských práv;

56.

ďalej vyzýva podniky s sídlom v EÚ a mimo nej, aby dodržiavali desať ústredných zásad iniciatívy OSN s názvom Global Compact a hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv;

57.

žiada, aby EÚ posilnila svoje úsilie týkajúce sa daňových rajov a úniku kapitálu, ktoré poškodzujú príjmy EÚ aj rozvojových krajín a sú v rozpore s odstraňovaním chudoby a vytváraním blahobytu v chudobných krajinách; zdôrazňuje, že nezákonný únik kapitálu z rozvojových krajín predstavuje 6 až 8,7 percenta ich HDP a desaťnásobok celkovej rozvojovej pomoci pre tieto krajiny; vyzýva Komisiu, aby v tejto záležitosti aktívne hľadala ďalšie príležitosti na spoluprácu s rozvojovými krajinami; žiada najmä medzinárodný dohovor s cieľom odstrániť škodlivé daňové štruktúry (na modeli viacstranného mechanizmu automatickej výmeny daňových informácií), ktorý by zahŕňal sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch (t. j. s prihliadnutím na možnosť odobrať bankové licencie finančným inštitúciám, ktoré pôsobia v daňových rajoch, podľa modelu zákona USA na zastavenie zneužívania daňových rajov);

58.

naliehavo žiada EÚ, ostatných poskytovateľov pomoci, orgány partnerských krajín a miestne a medzinárodné súkromné subjekty v rozvojových krajinách, aby preskúmali možné oblasti spolupráce zameranej na udržateľný rozvoj s cieľom maximálne zvýšiť prínos podnikateľských činností pre rozvoj a aby začlenili organizácie občianskej spoločnosti do všetkých úrovní diskusií;

59.

zdôrazňuje zásadný význam podporovania verejno-súkromných partnerstiev pre iniciatívu rastu v rozvojových politikách EÚ a začlenenia skúseností, odborných znalostí a systémov riadenia súkromného sektora do partnerstiev s verejnými zdrojmi; vyzýva, aby sa miestnym orgánom v členských štátoch EÚ so skúsenosťami napríklad pri budovaní infraštruktúry umožnilo spájať sa a spolupracovať s miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách;

60.

je presvedčený, že priame zahraničné investície sú silným hnacím motorom pre udržateľný hospodársky rast, presun know-how, podnikateľské schopnosti a technológie a tvorbu pracovných miest, a preto sú pre rozvoj nevyhnutné; žiada, aby sa rozvojová agenda zamerala na podporu budovania kapacít v rozvojových krajinách, pričom sa zameria na tvorbu transparentného a predvídateľného prostredia priaznivého pre investície, v ktorom sa byrokracia pri podnikaní zníži na minimum, dodržiavajú sa vlastnícke práva, podporuje sa hospodárska súťaž a prevládajú snahy dosahovať zdravé makroekonomické politiky;

61.

konštatuje, že napriek zavedeniu Kimberleyského procesu certifikácie diamantov pochádzajúcich z konfliktných oblastí je obchod s nerastnými zdrojmi naďalej zdrojom príjmov pre rebelov, a v oblastiach ťažby sa naďalej sa porušujú ľudské práva; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu systému náležitej kontroly drahokamov a cenných nerastov, ako napríklad nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; domnieva sa, že takéto opatrenie by mohlo pomôcť riešiť problematiku tzv. kliatby surovín a zvýšiť prínosy z obchodu s nerastnými surovinami pre rozvojové krajiny; v tejto súvislosti víta plán Komisie vydať oznámenie o nerastoch z oblastí postihnutých konfliktom;

62.

uznáva, že Komisia je partnerom iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); vyzýva Komisiu a strany, ktoré sú aktívne zapojené v ťažobnom priemysle, aby iniciatívne podporovali zapojenie ďalších producentských krajín do tejto iniciatívy;

63.

zdôrazňuje, že prírodné zdroje predstavujú pre rozvinuté a rozvojové krajiny dve hlavné výzvy: environmentálnu výzvu, ako vyriešiť vplyv používania zdrojov počas ich životného cyklu, a sociálno-politickú výzvu, ako vyriešiť problematiku ľudských práv a chudoby z medzinárodného hľadiska;

64.

dôrazne podporuje legislatívny návrh vykazovania podľa jednotlivých krajín v rámci revízie smernice o účtovníctve a smernice o transparentnosti s cieľom zabrániť korupcii a predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; pripomína európskemu ťažobnému priemyslu pôsobiacemu v rozvojových krajinách, aby išiel príkladom, čo sa týka sociálnej zodpovednosti a presadzovania dôstojnej práce;

65.

pripomína, že problém riadenia v odvetví zdrojov sa riešil takmer v plnej miere dobrovoľníckymi iniciatívami, pričom najvýznamnejšou je iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle, ktorej cieľom je zlepšiť transparentnosť informácií; všíma si však, že hoci je EITI nevyhnutná, nie je dostatočná na riešenie širšieho problému korupcie a podplácania v ťažobnom priemysle; takisto poznamenáva, že rámec OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (chrániť, rešpektovať a naprávať) nie je ešte pre ťažobný priemysel a zdroje špecifický; v tejto súvislosti zastáva názor, že rámec OSN v oblasti podnikania a ľudských práv treba doplniť o osobitné ustanovenia pre ťažobný priemysel, a že prvým krokom by mohlo byť vymenovanie osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva pre túto problematiku, ktorý by mal právomoc posudzovať a vypracovávať odporúčania;

66.

zastáva názor, že postupne treba rozšíriť normy v oblasti transparentnosti a certifikácie, aby sa v plnej miere mohol riešiť problém podplácania a korupcie nielen v ťažobnom priemysle; v širšom zmysle vyzýva EÚ, aby podporila silnejšie mechanizmy riadenia na riešenie environmentálneho rozmeru a ľudských práv v oblasti využívania zdrojov; zastáva konkrétne názor, že je nevyhnutný medzinárodný dohovor v oblasti udržateľného riadenia zdrojov na stanovenie základných právnych zásad pre udržateľné riadenie zdrojov;

67.

zdôrazňuje, že udržateľná ťažba si vyžaduje prístupy, ktoré riešia celkový životný cyklus zdrojov; zdôrazňuje, že zložitosť globálnych dodávateľských reťazcov je prekážkou pre transparentnosť; zastáva preto názor, že existujúce iniciatívy za transparentnosť by mali byť sprevádzané úsilím v oblasti certifikácie vo forme označovania výrobkov a dodávateľských reťazcov v oblasti nerastných surovín;

68.

žiada, aby súkromné subjekty zapojené do obchodu s produktmi ťažobného priemyslu alebo do ich spracúvania podnikli kroky, ktorými zabezpečia zavedenie pravidelných, dôkladných a dôsledných opatrení nadväzujúcich na zásady sociálnej zodpovednosti podnikov a dodávateľského reťazca;

69.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vychádzali z nedávno ratifikovaného zákona Dodda a Franka navrhnutého Výborom pre cenné papiere a burzu (SEC) v Spojených štátoch, v ktorom sa vyžaduje od emitentov ťažby surovín, aby zverejnili niektoré platby vládam; podnecuje Komisiu, aby rozšírila povinnosť podávania správ zo strany ťažobných a spracovateľských odvetví aj na ostatné odvetvia a aby zvážila možnosť nezávislej kontroly ich výsledkov;

70.

zastáva názor, že na dvojstranný obchod a investičné politiky by sa mali vzťahovať spoločné zásady, ako sú zásady stanovené v Charte prírodných zdrojov; domnieva sa, že v súlade s úsilím o náležitú starostlivosť dodávateľského reťazca by ju mali sprevádzať odvetvové ustanovenia v oblastiach týkajúcich sa taviarní a rafinérií, odvetví kovopriemyslu a recyklačného odvetvia;

71.

naliehavo žiada EÚ, aby uznala, že vývozné obmedzenia môžu byť súčasťou rozvojových stratégií niektorých krajín alebo môžu byť odôvodnené ochranou životného prostredia;

72.

žiada EÚ a všetkých poskytovateľov pomoci, aby neuľahčovali využívanie úrodnej pôdy v krajinách a regiónoch s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou na iné účely než na účely produkcie potravín, ani k nemu neprispievala a aby zaviedla prístupy osvedčených postupov pri spravovaní pôdy a zdrojov v prípade biopalív a priemyselných plodín;

73.

zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť stimuly pre poľnohospodárov v krajinách s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou, ktoré ich povzbudzujú k tomu, aby využívali svoje pozemky na iné účely než na produkciu potravín, napr. na produkciu biopalív; je presvedčený, že výskum a inovácie podporované proaktívnymi politikami v rozvojových, ale i v rozvinutých krajinách, môžu pomôcť zmierniť rozpor medzi potravinovou bezpečnosťou a záujmami v oblasti energetiky;

74.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/15

—

so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a rozvoj – Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi (COM(2012)0022),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie podpory EÚ rozvojovým krajinám mobilizáciou financovania rozvoja (COM(2012)0366),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ – program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ (COM(2011)0865),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

—

so zreteľom na oznámenie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k stratégii pomoci pre obchod EÚ – príspevok Komisie (COM(2007)0163),

—

so zreteľom na oznámenie s názvom Obchod a rozvoj: pomoc rozvojovým krajinám využívať výhody z obchodu, (COM(2002)0513),

—

so zreteľom na priebežnú správu z roku 2012 o zodpovednosti EÚ v oblasti financovania rozvoja, a najmä na časť o pomoci obchodu (SWD(2012)0199),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a zmenenú a doplnenú v roku 2005 a 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (1), o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (2) a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (3);

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o pomoci poskytovanej Európskou úniou v oblasti obchodu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. marca 2009 o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012 o uplatňovaní systému všeobecných colných preferencií (7),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 13. septembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007, pokiaľ ide o vypustenie niekoľkých krajín zo zoznamu regiónov alebo štátov, ktoré ukončili rokovania (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (9),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2012 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (11),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1063/2010 z 18. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (12),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2012 o prístupe EÚ k obchodu, rastu a rozvoju v budúcom desaťročí a z 15. októbra 2012 o financovaní rozvoja,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (13),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012 (14),

—

so zreteľom na pracovný program WTO, pokiaľ ide o pomoc v oblasti obchodu na roky 2012 – 2013,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (15),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre pomoc v oblasti obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ, prijatú 15. mája 2007,

—

so zreteľom na akčný program z Alma-Aty pre vnútrozemské rozvojové krajiny z 28. – 29. augusta 2003,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011,

—

so zreteľom na Istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020 (16),

—

so zreteľom na Soulský konsenzus o spoločnom rozvoji a raste, prijatý na samite G20 v dňoch 11 až 12. novembra 2010,

—

so zreteľom na správu UNCTAD o svetových investíciách 2012, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011, hlavné zásady OSN hodnotenia vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv, zásady zodpovedného investovania v poľnohospodárstve z Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD)/Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/Svetovej banky/Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), revíziu usmernení OECD pre nadnárodné podniky z roku 2011, mandát z Dauhy, ktorý bol schválený na XIII. ministerskej konferencii UNCTAD v roku 2012, a konferenciu Rio+20 z roku 2012;

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0053/2013),

A.

keďže obchodná a investičná politika EÚ by sa mala riadiť všeobecnými zásadami svojej vonkajšej činnosti, ako je stanovené v článku 3 a článku 21 ZEÚ, a mala by prispievať „k trvalo udržateľnému rozvoju planéty (…), voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniu chudoby, ako aj ochrane ľudských práv (…)“;

B.

keďže články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú prepojené; keďže v článku 207 sa uvádza, že obchodná politika EÚ sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie; keďže podľa článku 208 sa vyžaduje, aby Únia pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny, zohľadňovala ciele rozvojovej spolupráce;

C.

keďže obchod a investície medzi EÚ, rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami sú prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov tým, že stimulujú udržateľný a inkluzívny rast všetkých zúčastnených strán, umožňujú prenos technológií a zručností a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, zvyšovať konkurencieschopnosť a produktivitu, dosahovať väčšiu sociálnu súdržnosť a bojovať proti nerovnosti;

D.

keďže však obchod a investície nemôžu mať samy o sebe rozhodujúci vplyv na rast a udržateľný rozvoj, pretože štrukturálne nedostatky (nedostatky ľudského kapitálu, riadenia a infraštruktúr, slabý súkromný sektor, silná závislosť od vývozu surovín, nedostatočná diverzifikácia vývozu, vysoké obchodné náklady atď.), ktorými trpia rozvojové krajiny vrátane najmenej rozvinutých krajín, im bránia v plnom prístupe k svetovému obchodu;

E.

keďže obchodná a investičná politika Únie na podporu rastu v prijímajúcich krajinách by mala byť koordinovaná s rozvojovými cieľmi, ktoré stanovia zodpovedné orgány, mala by byť v súlade so zásadami súdržnosti pre rozvoj, doplnená o technickú a finančnú pomoc a v prípade potreby o rozvoj cezhraničných partnerstiev na osi sever – juh a rozvoj verejno-súkromných partnerstiev na osi juh – juh;

F.

keďže v roku 2010 sa obchod juh – juh podieľal 23 % na celosvetovom obchode; keďže podľa správy WTO o svetovom obchode v roku 2011 preferenčné dohody juh – juh predstavovali dve tretiny všetkých týchto dohôd a dohody sever – juh iba štvrtinu; keďže podľa správy o investíciách vo svete v roku 2012 rozvíjajúce ekonomiky uskutočnili takmer polovicu priamych zahraničných investícií na celom svete;

G.

keďže však mnohé krajiny stále nemajú prospech z obchodu a podiel najmenej rozvinutých krajín na svetovom HDP klesá; keďže napriek vysokej miere hospodárskeho rastu sa však 49 najmenej rozvinutých krajín naďalej podieľa len 1,12 % na celosvetovom obchode; keďže obchod nebol rovnakým prínosom pre všetky rozvojové krajiny a v niektorých prípadoch prehĺbil sociálne rozdiely;

H.

keďže veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré sa ešte stále začleňujú do kategórie rozvojových krajín, sú súčasne darcami i príjemcami pomoci v oblasti obchodu; keďže Únia a ďalšie rozvinuté krajiny by mali viac zohľadňovať celkové postavenie týchto nových aktérov, ich význam a ich osobitosti a podľa toho prispôsobiť svoju pomoc v oblasti obchodu;

I.

keďže obchodné a investičné opatrenia v prospech udržateľného rozvoja môžu mať rôzny pôvod a mnoho podôb; keďže viaceré programy a činnosti môžu byť vykonávané na území jednej krajiny, no nedostatok koordinácie môže mať za následok oslabenie ich účinnosti a patričnosti a výsledkom môže byť zníženie dôvery občanov v takéto opatrenia;

J.

keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími poskytovateľmi pomoci v oblasti obchodu, a to vo výške 10,7 miliardy EUR v roku 2010, čo je takmer tretina celkovej sumy oficiálnej rozvojovej pomoci; keďže hospodárska a finančná kríza vyvoláva otázku zníženia finančných prostriedkov vyčlenených na oficiálnu rozvojovú pomoc, najmä na pomoc v oblasti obchodu, ako aj účinnosti ich využitia;

K.

keďže EÚ sa zaviazala zvýšiť do roku 2015 svoj celkový rozpočet určený na pomoc na 0,7 % HND;

1.

podporuje cieľ Komisie zlepšiť súčinnosť medzi obchodnou a rozvojovou politikou; odporúča, aby brala do úvahy potreby a kapacity prijímajúcich krajín, podporné nástroje, ako je napr. regionálna integrácia, ktoré môžu zabezpečiť lepšie využitie tejto súčinnosti, a aby uprednostňovala opatrenia zamerané na:

2.

vyzýva Európsku úniu, aby pri uskutočňovaní svojich politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, životného prostredia a energetiky dodržiavala zásadu súdržnosti politík pre rozvoj a aby zhodnotila vplyv týchto politík na rozvojové krajiny a najmenej rozvinuté krajiny;

3.

zdôrazňuje, že dôstojná úroveň miezd a dobré normy bezpečnosti pri práci sú dôležité pre udržateľný systém svetového obchodu a nové svetové výrobné reťazce; v tejto súvislosti pripomína Komisii jej oznámenie o podpore dôstojnej práce pre všetkých;

4.

naliehavo žiada EÚ, iných poskytovateľov pomoci, orgány partnerských krajín a miestne a medzinárodné súkromné subjekty v rozvojových krajinách, aby preskúmali možné oblasti spolupráce zameranej na udržateľný rozvoj s cieľom čo najviac zvýšiť prínos hospodárskej činnosti pri dosahovaní rozvojových cieľov;

5.

zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia bohatstva a životnej úrovne najchudobnejších je potrebné, aby EÚ osobitne zameriavala určitú časť svojej pomoci v oblasti obchodu na zodpovedný a udržateľný rozvoj s cieľom vybudovať miestnu a regionálnu obchodnú kapacitu v rámci rozvojových krajín a medzi nimi; víta ciele nástroja rozvojovej spolupráce, ktorý zdôrazňuje priority zamestnanosti a rastu v rozvojových krajinách;

6.

domnieva sa, že osvojenie si programov zameraných na rozvoj obchodu a investícií prijímajúcimi krajinami je jedným zo zásadných faktorov ich úspechu, a je presvedčený, že národné, regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť musia byť v súlade so zásadami právneho štátu systematicky zapájané do vypracovania a monitorovania vnútroštátnych programov;

7.

nabáda rozvojové krajiny, aby začleňovali udržateľný hospodársky rozvoj ako prierezový cieľ vnútroštátnej politiky do svojich príslušných stratégií a iniciatív; žiada Komisiu, aby pracovala – okrem iného ponukou väčšej pomoci – na zlepšovaní schopnosti vlád integrovať otázky spojené s udržateľným a inkluzívnym hospodárskym rozvojom do ich národných obchodných stratégií a programov;

8.

poznamenáva, že lepšie odborné vzdelanie v otázkach rozvoja by umožnilo jasnejšie určenie konkrétnych potrieb rozvoja a možných spôsobov ich plnenia s cieľom usmerniť a uľahčiť úlohu účastníkov obchodných rokovaní a ostatných subjektov v oblasti obchodu;

9.

považuje za rozhodujúce investície zamerané na vytváranie, rozvíjanie, posilňovanie a udržiavanie hlavných udržateľných dopravných, udržateľných energetických a telekomunikačných infraštruktúr, najmä cezhraničných infraštruktúr a intermodálnych dopravných uzlov;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o platby európskych podnikov vládam; vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné stratégie industrializácie v rozvojových krajinách zamerané skôr na obchodovanie s produktmi s pridanou hodnotou než so surovinami;

11.

domnieva sa, že keď sa obchod a investície používajú ako hnacie sily udržateľného rastu a hospodárskeho rozvoja, mali by pri rozvoji výroby a infraštruktúry, ktorá je potrebná, sledovať tieto ciele:

—

podpora samostatne zárobkovo činných poľnohospodárov a malých družstiev a podpora rozvoja udržateľných poľnohospodárskych, rybárskych a šľachtiteľských metód, ktoré umožnia vytvárať, posilňovať a diverzifikovať dodávateľské reťazce;

—

zlepšenie ich prístupu k financovaniu a mikrofinancovaniu;

—

podpora rozvojových krajín v prístupe k informáciám a v zosúladení sa, pokiaľ ide o medzinárodné sanitárne a fytosanitárne normy, s cieľom zaručiť spravodlivú súťaž a lepší prístup na trhy vrátane lepšieho prístupu rozvojových krajín na trhy priemyselných krajín, ako aj s cieľom lepšie chrániť ich obyvateľstvo;

—

postupné odstránenie obmedzení vývozu a opatrenia na boj proti špekuláciám s cenami v poľnohospodárstve a ich nestabilite;

—

podpora zavedenia a marketingu sociálneho a ekologického tovaru a služieb vrátane ekoturistiky s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu pre výrobcov a dodržiavanie kritérií udržateľnosti;

—

udržateľné a transparentné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

—

programy týkajúce sa spravodlivého prístupu poľnohospodárov k pôde;

—

vytváranie prístupu k budovaniu kapacít, najmä v oblasti diverzifikácie produktov; zvýšenie pridanej hodnoty produktov a pomoc pri dodržiavaní noriem a plnení technických požiadaviek miestnych, regionálnych a medzinárodných trhov;

—

zavedenie systému pozitívnych stimulov do kapitol o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách s cieľom podporiť dovoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami životného prostredia, sociálnych a ľudských práv, do EÚ, najmä zabezpečením spravodlivých príjmov pre výrobcov a životného minima pre poľnohospodárskych pracovníkov, ako žiadal osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu;

—

podpora potreby, aby v prípade rozvojových a najmenej rozvinutých krajín boli niektoré citlivé poľnohospodárke výrobky vyňaté z recipročnej liberalizácie;

—

budovanie, posilňovanie a diverzifikácia výrobných kapacít a udržateľný rozvoj priemyslu, ktorý prostredníctvom inkluzívnych, spravodlivých dodávateľských reťazcov prináša výhody miestnym zapojeným subjektom;

—

zlepšenie obchodného a investičného prostredia s cieľom uľahčiť účasť súkromného sektora vrátane malých miestnych podnikov, prípadne vytvárania verejno-súkromných partnerstiev;

—

postupné odstraňovanie obmedzení obchodu s prihliadnutím na nutnosť, aby rozvojové krajiny diverzifikovali svoje ekonomiky a aby bol chránený novovznikajúci priemysel, s cieľom vybudovať udržateľnú domácu priemyselnú základňu;

—

ochrana práv duševného vlastníctva vrátane zemepisného označovania, s prihliadnutím na úroveň rozvoja krajín a s cieľom podporovať prenos technológií (vrátane ekologických technológií) v súlade s vyhlásením z Dauhy o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví;

—

podpora dôstojných pracovných podmienok, transparentnosti a udržateľnosti; podpora udržateľných a spravodlivých foriem práce, posilnenie bezpečnostných pracovných noriem a systémov sociálnej ochrany, s osobitným prihliadnutím na odporúčania MOP o vnútroštátnej minimálnej úrovni sociálnej ochrany;

—

posilnenie zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných s cieľom zlepšiť právnu istotu, transparentnosť a zákonnosť súkromných investícií, najmä priamych zahraničných investícií;

—

dôkladné preskúmanie existujúcich ustanovení a smerníc na rokovanie o finančných službách v súvislosti s obchodnými dohodami vzhľadom na to, že by nemali brániť primeranej finančnej regulácii v rámci EÚ a jej obchodných partnerov;

—

zlepšenie podmienok verejného obstarávania;

—

zlepšenie efektívnosti verejných služieb;

—

podpora služieb, ktoré napomáhajú obchod, investície, a najmä ekologické služby vrátane cestovného ruchu, logistiku a investície do projektov;

—

podpora národných vlád pri stanovovaní ich národných obchodných politík a stratégií s primeranou úrovňou transparentnosti a účasti;

—

vytvorenie spoločných nástrojov a zdrojov s cieľom poskytnúť príslušným najmenej rozvinutým krajinám praktické informácie a metódy;

—

podpora reforiem colných a daňových správ, ako aj opatrení zameraných na obmedzenie podielu neformálneho sektora na hospodárstve a na jeho začlenenie do regulovaného hospodárstva;

—

zlepšenie účinnosti, riadenia a organizácie systémov tranzitu, ako aj pohybu tovaru, osôb a služieb;

—

zriadenie inštitúcií, ktoré napomáhajú obchod a investície, a vytvorenie záručných fondov a fondov rizikového kapitálu vrátane zárodkového kapitálu a „podnikateľských anjelov“;

12.

podporuje návrh Komisie diferencovať podporu obchodu a zamerať úsilie na krajiny, ktoré to najviac potrebujú, najmä na najmenej rozvinuté krajiny; odporúča však, aby Komisia okrem štandardných ukazovateľov (hrubý národný produkt, ľudský kapitál a zraniteľnosť voči hospodárskym šokom) vzala do úvahy aj všeobecnú úroveň rozvoja krajiny a jej potreby, kapacity a vnútorné nerovnosti rozvoja; nabáda Komisiu, aby brala do úvahy zásady rozšíreného integrovaného rámca (EIF) pre najmenej rozvinuté krajiny;

13.

zdôrazňuje, že sociálne podnikanie a sociálne inovácie v rozvojových krajinách sú hnacími silami rastu a rozvoja a môžu pomôcť znížiť nerovnosti a podporovať rast, ak sa zisky opätovne investujú do hospodárstva;

14.

domnieva sa, že kým presuny finančných prostriedkov a mikrofinancovanie zostávajú dôležitými nástrojmi, samy nemôžu splniť všetky požiadavky na financovanie; vyzýva všetkých darcov, aby hľadali a podporovali inovatívne formy financovania a partnerstva; podporuje uzatváranie partnerstiev juh – juh a trojuholníkových partnerstiev; odporúča viac rozšíriť využívanie medziregionálnych schém financovania, ako sú schémy uplatnené v súvislosti s Trustovým fondom EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

15.

podporuje balík opatrení na podporu obchodu pre malé podniky v rozvojových krajinách, ktorý zverejnila Komisia vo svojom oznámení; vyzýva Komisiu, aby pokročila v práci na tomto balíku opatrení, a vyzýva všetkých darcov, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na jeho plnenie, najmä na podporu účasti malých podnikov v obchodných programoch, ktoré zabezpečujú pridanú hodnotu pre výrobcov vrátane tých, ktorí dodržiavajú kritériá udržateľnosti (napr. tzv. „spravodlivého obchodu“); žiada pravidelné informovanie o vykonávaní týchto opatrení;

16.

víta prijatie oznámenia Komisie s názvom Zlepšenie podpory EÚ rozvojovým krajinám mobilizáciou financovania rozvoja; vyzýva Komisiu, aby urýchlene uplatnila svoje návrhy s cieľom mobilizovať dodatočné udržateľné, predvídateľné a účinné financovanie; víta hlavné zásady súboru nástrojov z politického rámca pre investície OECD; víta výsledky Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a Istanbulské zásady v záujme efektívneho rozvoja CSO;

17.

vyjadruje znepokojenie nad rozširujúcou sa praxou viazanej pomoci; naliehavo vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa neuchyľovali k tejto praxi a aby naopak v rámci svojich projektov hospodárskeho rozvoja zameraných na obchod a investície využívali radšej regionálne a miestne zdroje vrátane ľudského kapitálu;

18.

oceňuje prácu medzinárodných inštitúcií (WTO, UNCTAD, UNIDO, OECD, G20, Svetovej banky a medzinárodných rozvojových bánk) v oblasti pomoci obchodu; podporuje začlenenie kompenzačných opatrení na pomoc rozvojovým krajinám do programov pomoci pre obchod s cieľom vyvážiť straty vyplývajúce z liberalizácie obchodu; domnieva sa, že v koordinácii UNCTAD a WTO by sa mal zaviesť systém na zjednodušenie medzinárodnej, národnej a miestnej spolupráce medzi poskytovateľmi pomoci; pripomína záväzok EÚ podporiť a uľahčiť zastúpenie a účasť rozvojových krajín v týchto medzinárodných inštitúciách;

19.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou investičných politík vrátane ich koordinácie na medzinárodnej úrovni; víta dohodu Parlamentu a Rady o prechodných ustanoveniach týkajúcich sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami; nabáda Komisiu, aby vypracovala politiku EÚ pre oblasť medzinárodných investícií, ktorá zabezpečí primeranú ochranu investícií, zvýši právnu istotu a bude prihliadať na schopnosť štátov vytvárať spoločné pravidlá a normy a súčasne zohľadňovať konkrétne sociálne, hospodárske a environmentálne potreby, okrem iného ako sú tie, ktoré sú stanovené v rámci investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj UNCTAD; pripomína, že rozvojové krajiny neúmerne trpia v dôsledku vysokých nákladov spojených s riešením sporov medzi investormi a štátom;

20.

domnieva sa, že je dôležité zreformovať MID s cieľom posilniť ich rozvojový rozmer tým, že sa vyvážia práva a povinnosti štátov a investorov, zabezpečí sa dostatočný politický priestor pre politiky udržateľného rozvoja a ustanovenia o podpore investícií sa vyjadria konkrétnejšie a budú tesnejšie späté s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla rozčlenené údaje o priamych zahraničných investíciách EÚ (FDI) do rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, pričom vezme do úvahy tieto kategórie investícií: fúzie a akvizície, vnútropodnikové presuny aktív, špekulatívne investície a ekologické investície;

22.

domnieva sa, že spolupráca by sa mala zamerať aj na kapacitu a budovanie inštitúcií, aby mohli rozvojové krajiny vytvoriť rámec podmienok nevyhnutných pre investície, ako je budovanie kapacít na výber daní, zabránenie daňovým únikom a zavedenie najvyšších noriem v oblasti účtovníctva;

23.

víta rozhodnutie WTO uľahčiť pristúpenie najmenej rozvinutých krajín; vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré sú členmi WTO, aby uplatňovali výnimku na služby v prípade najmenej rozvinutých krajín, aby poskytli zvýhodnené podmienky pre služby a poskytovateľov služieb z najmenej rozvinutých krajín a aby súčasne venovali osobitnú pozornosť režimu 4, ktorý je pre najmenej rozvinuté krajiny prioritou;

24.

vyjadruje želanie, aby Únia a jej členské štáty využili svoj vplyv, najmä vo veľkých rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách, a dosiahli rýchle uzavretie dohody o pomoci obchodu, o ktorej sa rokovalo v Dauhe;

25.

víta záväzok krajín BRIC v prospech rastu a hospodárskeho rozvoja rozvojových krajín; žiada ich, aby pri svojich činnostiach dodržiavali a presadzovali demokratické zásady, dobré riadenie a ich podporu; žiada Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd s rozvojovými krajinami naďalej začleňovala doložku o demokracii a ľudských právach;

26.

vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne riešenia na posilnenie svojej podpory pre rýchlejšiu a hlbšiu regionálnu integráciu medzi rozvojovými krajinami s cieľom rozvíjať regionálne trhy a vytvárať regionálne hodnotové reťazce; za týmto účelom vyzýva Komisiu, aby vo svojich bilaterálnych a regionálnych obchodných dohodách podporovala regionálnu integráciu; vyzýva Komisiu, aby zvážila zjednodušenie a harmonizáciu pravidiel pôvodu, ako aj spôsoby, ako uľahčiť ich používanie pre malých vývozcov; žiada Komisiu, aby posilnila svoje partnerstvo s existujúcimi regionálnymi inštitúciami, najmä s Africkou rozvojovou bankou; poukazuje na dôležitú úlohu miestneho súkromného sektora, pokiaľ ide o obchodnú integráciu a hospodársky rozvoj;

27.

víta reformu pravidiel o pôvode a nadobudnutie platnosti revidovaného všeobecného systému preferencií; verí, že Komisia predloží správu o dôsledkoch zmeny tohto systému pre prijímajúce krajiny, najmä pre tie krajiny, ktorým boli zrušené preferencie, v súlade s ustanoveniami článku 40 nových pravidiel;

28.

berie na vedomie predbežné uplatňovanie prvej dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) so skupinou afrických krajín; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila doterajší nedostatočný pokrok v uzatváraní iných DHP, ktoré v plnej miere zohľadňujú rozvojové záujmy rozvojových krajín; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tejto činnosti a obnovila neprerušené rokovania o DHP medzi EÚ a zainteresovanými rozvojovými krajinami s cieľom postupne integrovať ich trhy do mnohostranného obchodného rámca; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť stabilný a spravodlivý právny a obchodný rámec na podporu investícií EÚ v krajinách AKT spôsobom, ktorý bude prospešný pre obe strany; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania Parlamentu o narušení preferencií, flexibilite a rozsahu odstránenia ciel a aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu DHP;

29.

domnieva sa, že EÚ vyvinula nástroje v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu a investícií vrátane všeobecného systému preferencií (VSP) a DHP, ktoré sú účinné za predpokladu, že ich ustanovenia a vykonávacie kritériá nemajú za následok diskrimináciu alebo obmedzenia, ktoré sa môžu ukázať ako nevýhodné pre ich potenciálnych prijímateľov; nabáda však Komisiu, aby integrovala všetky existujúce nástroje do skutočnej globálnej stratégie vrátane opatrení technickej pomoci obchodu, vytvárania kapacít a úprav vyplývajúcich z obchodu, a to aj v súvislosti s dodržiavaním noriem; je presvedčený, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali rozvíjať súčinnosť v záujme ďalšieho zlepšenia obchodnej diplomacie Únie vo svete;

30.

nabáda Komisiu, aby zahrnula kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji do bilaterálnych obchodných dohôd so záväznými environmentálnymi a pracovnými pravidlami a doložkami o sociálnej zodpovednosti podnikov; domnieva sa, že Komisia by okrem toho mala poskytnúť spoluprácu s cieľom pomôcť rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám dodržiavať tieto normy; domnieva sa, že výrazné zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania vykonávania týchto kapitol zvyšuje informovanosť o environmentálnych a sociálnych normách a zlepšuje ich prijímanie;

31.

odporúča, aby Komisia okrem ustanovení v sociálnej a environmentálnej oblasti prerokovala aj začlenenie záväzných a vykonateľných ustanovení o ľudských právach do všetkých budúcich obchodných dohôd s cieľom zvýšiť efektívnosť a dôveryhodnosť politiky podmienenosti EÚ;

32.

naliehavo žiada EÚ, aby svoje obchodné dohody vypracovala s cieľom podporovať zodpovedné správanie investorov a súlad s najlepšími medzinárodnými postupmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a ich dobrého riadenia; zdôrazňuje najmä, že pokiaľ má byť rast inkluzívny a účinný z hľadiska znižovania chudoby, mal by sa presadzovať v odvetviach, v ktorých aktívne pôsobia chudobní ľudia, mal by priniesť úžitok ženám, posilniť ich postavenie a mal by sa spájať s tvorbou pracovných miest, ako aj s rozvojom financovania mikropodnikov a malých podnikov;

33.

vyzýva podniky so sídlom v EÚ, ktoré vlastnia výrobné zariadenia v rozvojových krajinách, aby išli príkladom a plnili si povinnosť dodržiavať ľudské práva a slobody, sociálne a environmentálne normy, základné pracovné normy a medzinárodné dohody;

34.

vyzýva európske podniky, ktorých dcérske spoločnosti alebo dodávateľské reťazce pôsobia v rozvojových krajinách, aby plnili svoje vnútroštátne i medzinárodné právne záväzky v oblasti ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych pravidiel;

35.

víta skutočnosť, že mnoho podnikov a nadnárodných spoločností prijalo pre svoje medzinárodné dodávateľské reťazce kódexy správania s podrobnými normami správania v sociálnej a environmentálnej oblasti; pripomína však, že v dôsledku rôznorodosti účtovných, audítorských a oznamovacích noriem týchto kódexov je ťažké porovnávať ich; zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv prispeje k cieľom EÚ, ktoré sa týkajú konkrétnych otázok ľudských práv a základných pracovných noriem;

36.

zdôrazňuje, že pomoc EÚ vládam tretích krajín pri zavádzaní právnych predpisov v sociálnej a environmentálnej oblasti je nevyhnutným doplnkom k podpore sociálnej zodpovednosti európskych podnikov vo svete;

37.

konštatuje, že bez ohľadu na zavedenie Kimberleyského systému pre certifikáciu diamantov pochádzajúcich z konfliktných oblastí obchod s nerastnými zdrojmi aj naďalej zásobuje rebelov a v oblastiach ťažby sa naďalej porušujú ľudské práva; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu zavedenia systému riadnej kontroly ťažby drahokamov a iných tzv. konfliktných nerastov a obchodu s nimi; zastáva názor, že takéto opatrenie by mohlo prispieť k riešeniu hlavného problému, tzv. kliatby zdrojov, a zväčšiť výhody rozvojových krajín vyplývajúce z obchodovania s ich nerastnými surovinami;

38.

berie na vedomie, že Komisia je partnerom v iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); vyzýva Komisiu a strany, ktoré aktívne pôsobia v ťažobnom priemysle, aby podporovali zapojenie ďalších producentských krajín do iniciatívy;

39.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri uzatváraní obchodných a investičných dohôd plnila usmernenie, ktoré vypracoval spravodajca OSN pre právo na výživu a v ktorom sa požaduje používanie hodnotenia vplyvu na ľudské práva (Hlavné zásady hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv), s cieľom zabezpečiť súlad dohôd so záväzkami vyplývajúcimi z dokumentov o medzinárodných ľudských právach;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/24

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (COM(2012)0336) (tzv. návrh týkajúci sa platobnej bilancie),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predloží v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 143 a 352,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou v eurozóne alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, ktorý Komisia predložila 23. novembra 2011, na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré k nemu prijal Európsky parlament 13. júna 2012, a na predbežné znenie konečnej dohody s Radou (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, ktorý Komisia predložila 23. novembra 2011, na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré k nemu prijal Európsky parlament 13. júna 2012, a na predbežné znenie konečnej dohody s Radou (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu k správe predsedu Európskej rady, predsedu Komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (4),

—

so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0129/2013),

A.

keďže podľa článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada prijme v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom nariadenie týkajúce sa zavedenia systému finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou nie je euro, pričom sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu;

B.

keďže nástroj platobnej bilancie bol zriadený v roku 2002 nariadením Rady (ES) č. 332/2002 a umožňuje sa ním finančná pomoc členským štátom, ktorých menou nie je euro;

C.

keďže celková dostupná suma v tomto nástroji bola v reakcii na finančnú krízu v decembri 2008 zvýšená z pôvodných 12 000 miliónov EUR na 25 000 miliónov EUR a v máji 2009 na 50 000 miliónov EUR; keďže z 50 000 miliónov EUR bolo 13 400 miliónov EUR vyplatených Rumunsku, Lotyšsku a Maďarsku, pričom Rumunsku bolo okrem toho vyplatených 1 400 miliónov EUR v rámci preventívnej rezervy;

D.

keďže Maďarsko, Rumunsko a Lotyšsko boli prvými členskými štátmi, ktoré požiadali o finančnú pomoc Únie a využili ju na začiatku finančnej a hospodárskej krízy prostredníctvom nástroja platobnej bilancie; keďže hospodárska a finančná kríza vážne zasiahla viacero členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny;

E.

keďže svetová hospodárska kríza mala vážny dosah na všetky členské štáty a spôsobila zhoršenie ich deficitov verejných financií, platobných bilancií, ako aj celkovej zadlženosti;

F.

keďže Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), ktorý bol zriadený v októbri 2012, je hlavný podporný mechanizmus pre členské štáty eurozóny s úverovou kapacitou 500 000 miliónov EUR, ktorá sa zabezpečuje prostredníctvom upísaného základného imania; keďže EMS bude v budúcnosti za určitých podmienok schopný poskytovať finančné prostriedky priamo bankám, ktoré majú ťažkosti;

G.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2012 požiadal, aby sa EMS vyvíjal smerom k riadeniu podľa metódy Spoločenstva, aby sa zodpovedal Európskemu parlamentu a aby kľúčové rozhodnutia, ako je poskytnutie finančnej pomoci členskému štátu a uzatváranie memoránd, boli predmetom riadneho preskúmania Európskym parlamentom;

H.

keďže je veľmi dôležité, aby nástroj obsahoval mechanizmy demokratickej zodpovednosti, ako aj posúdenie fungovania vnútroštátnych parlamentov;

I.

keďže návrh týkajúci sa platobnej bilancie nestanovuje pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, možnosť využívať finančné nástroje, ktoré by boli plne porovnateľné s tými, ktoré majú k dispozícii v rámci EMS;

J.

keďže aktualizácia nariadenia (ES) č. 332/2002 by pomohla pri zabezpečovaní rovnakých podmienok medzi členskými štátmi eurozóny a členskými štátmi mimo eurozóny a zjednodušila by postup aktivácie nástroja platobnej bilancie;

K.

keďže je dôležité, aby sa pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 332/2002 a nariadenia, ktoré sa má prijať na základe návrhu týkajúceho sa platobnej bilancie, najmä pri vypracúvaní a realizácii programov makroekonomických úprav, zabezpečila úloha sociálnych partnerov a rešpektovali sa rôzne vnútroštátne postupy a inštitúcie na tvorbu miezd; keďže ide o horizontálnu otázku pre celú Úniu, v tejto súvislosti je odôvodnený súlad medzi členskými štátmi eurozóny a členskými štátmi mimo eurozóny;

1.

víta návrh týkajúci sa platobnej bilancie ako prvý krok smerom k dosiahnutiu rovnakých podmienok medzi členskými štátmi eurozóny a členskými štátmi mimo eurozóny; uznáva, že táto úloha nie je jednoduchá vzhľadom na aspekty mechanizmov, ktoré boli nedávno vytvorené pre eurozónu;

2.

domnieva sa, že finančná pomoc na podporu platobnej bilancie môže hrať významnú úlohu v rámci pomoci členským štátom na zlepšenie ich administratívnej kapacity, aby mohli účinnejšie čerpať finančné prostriedky Únie;

3.

zastáva však názor, že na dosiahnutie prijateľného výsledku je potrebný rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto predbežnej správe; preto v záujme transparentného rozhodovania požaduje, aby Rada a Komisia počkali na prijatie tejto predbežnej správy, kým prijmú nariadenie na základe návrhu týkajúceho sa platobnej bilancie;

4.

zdôrazňuje, že článok 352 ZFEÚ je pre nariadenie, ktoré sa má prijať na základe návrhu týkajúceho sa platobnej bilancie, vhodným právnym základom, a že tento základ umožňuje vytvorenie nových druhov finančnej pomoci Únie a rámca pre takúto pomoc presahujúceho rozsah pomoci poskytovanej na základe článku 143 ZFEÚ;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pred prijatím návrhu týkajúceho sa platobnej bilancie nevykonala rozsiahle konzultácie a že neposkytla dôvody, ktoré by nasvedčovali, že to bolo z dôvodu mimoriadnej naliehavosti, ako sa vyžaduje podľa článku 2 Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k ZFEÚ a k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ);

6.

zdôrazňuje, a vyjadruje nad tým poľutovanie, že nebol uvedený žiadny odkaz na uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa článku 5 Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k ZFEÚ a ZEÚ; žiada Komisiu a Radu, aby uviedli výslovný odkaz na uvedené zásady predtým, než predložia návrh nariadenia Európskemu parlamentu na udelenie súhlasu;

7.

žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto požiadavky predtým, než predložia návrh nariadenia Európskemu parlamentu na udelenie súhlasu:

8.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Európskemu mechanizmu pre stabilitu a Medzinárodnému menovému fondu.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/29

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2011,

—

so zreteľom na článok 284 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 15 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k zmluve,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej zodpovednosti v tretej fáze hospodárskej a menovej únie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o výročnej správe ECB za rok 2010 (2),

—

so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0031/2013),

A.

keďže reálny rast HDP v eurozóne v roku 2011 bol 1,5 %, čo je spomalenie oproti 1,9 % v roku 2010; keďže v niektorých členských štátoch bol v tom istom období veľký hospodársky pokles;

B.

keďže nezamestnanosť v eurozóne sa z 10 % na konci roka 2010 zvýšila na 10,7 % na konci roka 2011; keďže v tom istom období sa podstatne zvýšila nezamestnanosť mladých ľudí;

C.

keďže v eurozóne sa od roku 1999 vytvorilo približne 14,4 milióna nových pracovných miest, pričom v Spojených štátoch to bolo približne 10,7 milióna;

D.

keďže ECB zvýšila úrokové sadzby v roku 2011 dvakrát, raz v apríli a raz v júli (vždy o 25 bázických bodov), a dvakrát ich na konci roka, v novembri a v decembri, znížila (vždy o 25 bázických bodov);

E.

keďže priemerná miera inflácie v eurozóne dosiahla na rozdiel od 1,6 % v roku 2010 v roku 2011 2,7 % a miera rastu M3 oproti 1,7 % v roku 2010 klesla v roku 2011 na 1,5 %;

F.

keďže výška konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému na konci roka 2011 predstavovala 2,735 miliárd EUR, a to je zvýšenie v uvedenom roku približne o 36 %;

G.

keďže 21. decembra 2011 ECB začala svoju prvú trojročnú dlhodobú refinančnú operáciu, v rámci ktorej sa rozdelilo 489,2 miliárd EUR na pôžičky s trojročnou splatnosťou;

H.

keďže rast úverov pre súkromný sektor sa výrazne spomalil z 1,6 % v roku 2010 na 0,4 % v roku 2011 a rast pôžičiek pre súkromný sektor zaznamenal spomalenie z 2,4 % v roku 2010 na 1,2 %;

I.

keďže za posledný štvrťrok 2011 sa prudko spomalila celková miera rastu M3 aj miera ročného rastu úverov rozšírených na súkromný sektor;

J.

keďže hodnota nesplatených dlhopisov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi predstavovala na konci roka 2011 211,4 miliardy EUR;

K.

keďže neobchodovateľné aktíva, ktoré sa stali najväčšou zložkou aktív a ktoré sa v roku 2011 poskytli Eurosystému ako zábezpeka, predstavovali 23 % všetkých aktív, a keďže neobchodovateľné cenné papiere spolu s cennými papiermi krytými aktívami predstavujú viac ako 40 % celkových aktív, ktoré sa poskytli ako zábezpeka;

L.

keďže priemerný pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP sa zvýšil z 85,6 % na 88 % a agregovaný deficit verejných financií klesol zo 6,2 % na 4,1 % HDP; keďže v niektorých krajinách eurozóny sa zvýšila úroveň deficitu;

M.

keďže v článku 282 ZFEÚ sa uvádza, že hlavným cieľom ECB je udržať cenovú stabilitu a že ECB by mala podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, a keďže ECB je poverená vykonávaním osobitných úloh vzťahujúcich sa na Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB);

N.

keďže prostredie s nízkou infláciou je najlepším možným prínosom menovej politiky k vytvoreniu priaznivých podmienok pre hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, sociálnu súdržnosť a finančnú stabilitu;

O.

keďže v rámci dlhodobých refinančných operácií, ktoré ECB vykonala v decembri 2011 a februári 2012, sa európskym bankám poskytlo viac ako 1 bilión EUR (489 miliárd EUR a 529,5 miliárd EUR) vo forme pôžičiek s nízkym úrokom na obdobie 3 rokov s úrokovou sadzbou 1 %;

P.

keďže sa ešte nezohľadnili odporúčania uvedené v predchádzajúcich uzneseniach Európskeho parlamentu o výročných správach ECB týkajúce sa transparentnosti hlasovania a uverejňovania súhrnných zápisníc;

Q.

keďže cenová stabilita je nevyhnutá, ak sa má zabrániť nadmernej inflácii;

R.

keďže je mimoriadne dôležité zachovať tok úverov smerom k MSP, pretože zamestnávajú 72 % pracovných síl eurozóny a majú podstatne vyššiu hrubú mieru tvorby (a rušenia) pracovných miest ako veľké podniky;

1.

vyzdvihuje proaktívny postoj ECB počas rokov 2011 a 2012 v kontexte, v ktorom sa výrazne zvýšilo riziko stability v eurozóne;

2.

víta prístup ECB v tomto krízovom období, a to pokiaľ ide o menovú politiku, ako aj jej opatrenia na stabilizáciu finančných trhov;

3.

konštatuje, že obavy týkajúce sa inflácie v strednodobom horizonte a že rozhodnutia z apríla a z júla 2011 o zvýšení kľúčových úrokových sadzieb ECB mohli, medzi inými faktormi, prispieť k zvýšeniu politicky motivovaných rizikových prémií pre finančných sprostredkovateľov, a na základe toho k spomaleniu rastu úverov, ďalšiemu oslabeniu už slabého hospodárskeho oživenia, ktoré bolo zaznamenané v prvom štvrťroku 2011; rozumie, že v tom čase dochádzalo k oživeniu ekonomickej aktivity a rastu cenovej hladiny, ktoré spôsobili obavy ECB o návrat inflácie v strednodobom horizonte;

4.

víta následné rozhodnutie z konca roka 2011 odvolať tieto rozhodnutia a dodatočné zníženie v roku 2012, ako aj prijatie neštandardných opatrení s cieľom snažiť sa obnoviť mechanizmus menovej transmisie;

5.

konštatuje, že nárast inflácie zaznamenaný v roku 2011 spôsobili spolu s ďalšími faktormi najmä rastúce ceny energie, ako aj – v oveľa menšej miere – ceny potravín a ostatných komodít;

6.

uznáva úsilie, ktoré vynaložila ECB na podporu stabilizácie trhov, konkrétne prostredníctvom programov pre trhy s cennými papiermi (SMP), dlhodobých refinančných operácií (LTRO) a priamych menových transakcií (OMT), zdôrazňuje však, že štrukturálne riešenie krízy ešte nie je blízko;

7.

konštatuje, že SMP dočasne prispeli k zmierneniu tlaku na náklady na úvery a pôžičky pre členské štáty eurozóny, v ktorých sú alebo hrozia vážne problémy týkajúce sa ich finančnej stability; konštatuje, že operácie na odčerpanie likvidity vykonávané za účelom neutralizácie týchto nákupov znížili úroveň nadmerných rezerv, pričom v určitom rozsahu prispievajú k cieľu opätovného získania kontroly nad jednodňovou úrokovou sadzbou v eurozóne (EONIA);

8.

uznáva, že aj keď pri predchádzaní úverovej kríze boli dve trojročné LTRO účinné, naďalej je sporná schopnosť finančného sektora splatiť pôžičky, ktoré poskytla ECB; zdôrazňuje, že tieto výsledky boli z hľadiska rastu úverov neuspokojivé; konštatuje, že rozhodnutie začať prvý trojročný program LTRO 21. decembra 2011 pripadlo na rovnaké obdobie ako ukončenie programu SMP; rozumie, že ECB nepovažuje žiadne zo svojich operácií za priame financovanie štátneho dlhu;

9.

žiada, aby ECB uverejňovala vo svojich mesačných správach údaje o výške verejného dlhu každého členského štátu predloženého finančnými inštitúciami ako zábezpeka;

10.

berie na vedomie prenesenie rizika z bánk a vlád zápasiacich s ťažkosťami na súvahu ECB, ktorej hodnota v súčasnosti prevyšuje 30 % HDP eurozóny; zdôrazňuje, že trojročné LTRO neposkytujú zásadné riešenie krízy;

11.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou úrovňou nadmernej likvidity zaznamenanou počas roka 2011, najmä v druhom polroku, ktorá je spôsobená chýbajúcou dôverou medzi bankami a nedostatočným poskytovaním úverov reálnemu hospodárstvu, ktoré vyplývajú z neistoty vytvorenej hospodárskou stagnáciou a nadmerným zadlžením verejného a súkromného sektora v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že táto situácia, ktorá je príznakom rizík prispievajúcich k tzv. pasci likvidity, narúša účinnosť úsilia v oblasti menovej politiky;

12.

konštatuje, že swapové linky s ostatnými centrálnymi bankami, ako aj využívanie hlavných refinančných operácií, strednodobých a dlhodobých refinančných operácií s úplným prideľovaním s pevnými sadzbami, využívanie jednodňových refinančných operácií a jednodňovej sterilizácie boli v roku 2011 na veľmi vysokých úrovniach, a to je príznakom vážneho oslabenia transmisného mechanizmu menovej politiky a trhu eurozóny s medzibankovými úvermi;

13.

vyjadruje obavy v súvislosti s veľmi vysokou úrovňou liniek núdzovej pomoci (ELA) na zvýšenie likvidity, ktorú v roku 2011 poskytli národné centrálne bank na základe povolenia ECB, a žiada ďalšie údaje a doplňujúce informácie o presnom rozsahu uvedených liniek, ani o základných operáciách alebo podmienkach, ktoré s nimi súvisia;

14.

konštatuje, že úvery, ktoré sú k dispozícii pre podniky a domácnosti, sú stále hlboko pod úrovňou z obdobia pred krízou a že ich rast sa v roku 2011 spomalil; zdôrazňuje že táto skutočnosť spolu so skutočnosťou, že jednodňová sterilizácia dosiahla 28. septembra 2012 úroveň 315,754 mil. EUR, jednoznačne odôvodňuje rozhodnutie ECB znížiť sadzby uplatňované v prípade jednodňových refinančných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňovej sterilizácie;

15.

berie na vedomie opatrenia ECB na zníženie požiadaviek týkajúcich sa zábezpeky a jej postoj k pravidlám zábezpeky pre cenné papiere kryté aktívami (ABS), keďže sú v pevnej korelácii s pôžičkami poskytovanými domácnostiam a malým a stredným podnikom (MSP);

16.

naďalej však vyjadruje znepokojenie nad významnou úrovňou neobchodovateľných aktív a cenných papierov krytých aktívami, ktoré sa Eurosystému poskytli ako zábezpeka v rámci jeho refinančných operácií; žiada ECB, aby poskytla informácie o tom, ktoré centrálne banky prijali uvedené cenné papiere, a aby zverejnila podrobné informácie o metódach hodnotenia týkajúcich sa všetkých aktív vrátane aktív so zníženou hodnotou;

17.

domnieva sa, že pokiaľ ide o pravidlá zábezpeky, na štátne dlhopisy a regionálne štátne dlhopisy by sa mali vzťahovať rovnaké normy v prípadoch, keď regióny majú legislatívne a daňové právomoci, keďže obidva druhy dlhopisov majú významný vplyv na správnu transmisiu menovej politiky ECB;

18.

zdôrazňuje, že inštitúcie, ktoré majú prínos z mimoriadnej podpory likvidity poskytnutej centrálnou bankou, by mali podliehať podmienenosti, ktorej súčasťou je záväzok inštitúcií využívajúcich podporu, že zvýšia objem úverov prostredníctvom stanovenia cieľov v oblasti úverov pre reálnu ekonomiku, a najmä pre MSP, pretože bez tejto podmienenosti sa toto úsilie môže ukázať ako neúčinné;

19.

žiada, aby ECB v úzkej spolupráci s vládami členských štátov, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a Komisiou preskúmala možnosť vykonávania rámca, ako napríklad programu MERLIN, ktorý vytvorila Bank of England v partnerskej spolupráci s ministerstvom financií Veľkej Británie v súvislosti s podmienenosťou prístupu k neštandardným nástrojom centrálnej banky, ako sú napríklad ciele pôžičiek poskytnutých MSP;

20.

upozorňuje, že bez vhodnej podmienenosti nemusia neštandardné opatrenia, ako napríklad trojročné LTRO, priniesť žiaduce účinky, môžu zvyšovať volatilitu a napomáhať vzniku bublín na finančných trhoch alebo alternatívne uľahčovať znižovanie zadlženosti bez zmysluplných doplnkov týkajúcich sa prideľovania úverov; vyzýva preto ECB, aby vykonala dôkladnú analýzu žiaducich aj nežiaducich účinkov týchto aj iných opatrení;

21.

berie na vedomie, že keďže transmisný mechanizmus menovej politiky nefunguje poriadne, ECB by mala hľadať spôsoby, ako sa priamejšie zameriavať MSP; poukazuje na to, že v súčasnosti nemajú porovnateľné MSP z rôznych krajín eurozóny porovnateľný prístup k úverom, napriek tomu, že majú podobné hospodárske vyhliadky a znášajú podobné riziká; vyzýva ECB, aby uplatňovala politiku zameranú na priamy nákup kvalitných sekuritizovaných úverov MSP, najmä od niektorých členských štátov, v ktorých je transmisný mechanizmus narušený; zdôrazňuje, že táto politika by mala byť obmedzená, pokiaľ ide o objem aj čas, plne neutralizovaná a zameraná tak, aby sa zabránilo vzniku rizík v súvahe ECB;

22.

zdôrazňuje, že tieto podmienky by mali byť priamo prepojené s hospodárskym prínosom, ktorý bankám zaisťujú neštandardné opatrenia menovej politiky a záchranné programy, čím sa zabezpečí, že nové príjmy generované v dôsledku týchto politík povedú k väčšiemu množstvu poskytnutých úverov;

23.

pripomína, že menová politika je takisto čiastočne zodpovedná za vznik bublín na trhoch s aktívami vzhľadom na neudržateľný rast úverov v predchádzajúcich rokoch, ktorý spôsobil krízu, hoci cenová stabilita bola zaistená; zdôrazňuje význam vývoja cien aktív a dynamiky poskytovania úverov ako ukazovateľov na monitorovanie finančnej stability;

24.

pripomína svoje stanovisko k rokovaniam o smernici o kapitálových požiadavkách (CRD IV), na základe ktorých by sa mali stanoviť ďalšie podmienky pre inštitúcie, ktoré využívajú podporu ECB na zvýšenie likvidity;

25.

domnieva sa, že pri zabezpečení integrity finančného systému eurozóny plní rozhodujúcu úlohu systém zúčtovania TARGET2; konštatuje však, že podstatná nerovnováha systému TARGET2 odhaľuje znepokojujúcu fragmentáciu finančných trhov v eurozóne, ako aj pokračujúci únik kapitálu v členských štátoch, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené vážnymi ťažkosťami súvisiacimi s ich finančnou stabilitou;

26.

blahoželá ECB a Eurosystému, že vo svojej výročnej správe za rok 2011 pristupovali k systému TARGET2 transparentnejšie; žiada, aby ECB a Eurosystém uverejňovali mesačné štatistické údaje o jeho vývoji;

27.

domnieva sa, že systém TARGET2 je základom dobrého fungovania eura;

28.

zdôrazňuje, že pre eurozónu môžu vyplynúť zaujímavé informácie zo štúdie o fungovaní systémov platobnej bilancie v ostatných federálnych menových úniách, ako napríklad USA;

29.

žiada ECB a Komisiu, aby posúdili, či článok 129 ods. 3 a článok 129 ods. 4 ZFEÚ môžu predstavovať primeraný právny základ na zvýšenie celkovej transparentnosti a podrobnosti konsolidovanej súvahy Eurosystému;

30.

vyzýva ECB, aby uverejnila právne rozhodnutie týkajúce sa programu priamych monetárnych transakcií (OMT), aby bolo možné dôkladnejšie analyzovať jeho detaily a vplyvy;

31.

víta záväzok ECB zaručiť rovnocenné postavenie aktív súvisiacich s každým budúcim programom OMT, ako aj jej dôraz na sterilizáciu všetkých nákupov OMT s cieľom vyčerpať prebytočné rezervy; zároveň uznáva výzvy súvisiace s uvedenými sterilizačnými opatreniami a zdôrazňuje nevyhnutnosť dôkladného monitorovania a hodnotenia vplyvov; domnieva sa, že program OMT môže vyhovovať potrebám tých krajín, ktoré onedlho skončia svoju finančnú podporu a začínajú opäť vydávať svoje vlastné dlhopisy;

32.

zdôrazňuje, že súčasná kríza je znepokojujúca, keďže ohrozuje významné úsilie členských štátov týkajúce sa konsolidácie ich verejných financií a stratégií na riešenie krízy; konštatuje, že súčasný vážny hospodársky pokles v niektorých členských štátoch eurozóny má negatívne hospodárske a fiškálne následky, napríklad v oblasti daňových príjmov a sociálnych výdavkov v týchto krajinách, čo ešte viac zhoršuje ich problémy verejného dlhu;

33.

poukazuje na skutočnosť, že štátne dlhopisy a finančné inštitúcie vykazujú pretrvávajúce nedostatky a negatívna cyklická spätná väzba medzi štátnymi dlhopismi a bankami môže byť prerušená iba prostredníctvom fiškálnej konsolidácie a kapitalizácie bankového sektora v prostredí hospodárskeho rastu;

34.

domnieva sa, že príčinou neudržateľnosti verejných účtov v niektorých krajinách eurozóny je pretrvávajúca hospodárska recesia, čo spôsobuje rast nezamestnanosti a pokles daňových príjmov; preto potvrdzuje, že politiky na podporu rastu a tvorby pracovných miest musia byť kľúčovou prioritou Únie;

35.

nabáda prezidenta ECB Mária Draghiho, aby obnovil tradíciu, ktorú začal jeho predchodca Jean-Claude Trichet, ktorý na zasadnutiach Euroskupiny stále predkladal otázku makroekonomických nerovnováh, najmä rozdielov medzi produktivitou a zvyšovaním miezd, ktorých výsledkom boli výrazne odlišné úrovne konkurencieschopnosti jednotlivých členských štátov;

36.

domnieva sa, že opatrenia ECB by mali byť hodnotené v kontexte súčasnej diskusie o budúcnosti HMÚ; upozorňuje, že vyzval k zvýšeniu rozpočtovej kapacity pre HMÚ v rámci rozpočtu EÚ a na základe osobitných vlastných zdrojov (vrátane dane z finančných transakcií), s cieľom podporiť rast a sociálnu súdržnosť a riešiť nerovnováhu, štrukturálne rozdiely a finančné núdzové situácie, ktoré priamo súvisia s menovou úniou, bez toho aby sa tým narušili jeho tradičné funkcie financovania spoločných politík; domnieva sa, že takáto rozpočtová kapacita by podstatným spôsobom zlepšila kombináciu politík v rámci HMÚ;

37.

berie na vedomie neochotu ECB prevziať zodpovednosť za proces reštrukturalizácie dlhu vrátane dlhopisov, ktoré získala na sekundárnom trhu za cenu nižšiu, ako je nominálna hodnota; konštatuje, že ECB doteraz nebola ochotná zverejniť príslušné informácie o tejto záležitosti, predovšetkým cenu, za ktorú nakúpila grécke dlhopisy; rozumie, že ECB sa domnievala, že takýto podiel by znamenal peňažné financovanie vlád;

38.

pripomína, že ECB naznačila, že je pripravená spolupracovať s národnými centrálnymi bankami a vládami členských štátov na vytvorení mechanizmu, ktorého cieľom je spojiť každý zisk vyplývajúci z operácií SMP v súvislosti s gréckymi štátnymi cennými papiermi držanými na menové účely s úsilím o zníženie dlhu; žiada uvedené zúčastnené strany, aby podnikli úsilie s cieľom vytvoriť takýto mechanizmus;

39.

konštatuje, že hospodárska situácia v niektorých ekonomikách vážne kapitálové toky, ktoré zhoršujú problémy týchto hospodárstiev v oblasti financovania a v krátkodobom, a navyše aj dlhodobom horizonte sú neudržateľné; zdôrazňuje, že tieto nerovnováhy majú rozsiahle narúšajúce účinky, ktorých výsledkom sú nákladovo negatívne externality, a predstavujú problém pre celú eurozónu, pričom ohrozujú stabilitu všetkých jej hospodárstiev; tieto nerovnováhy je možné vyriešiť iba prostredníctvom uplatňovania komplexných a ďalekosiahlych riešení krízy v eurozóne, ktoré pozostávajú z prístupu kombinujúceho solidaritu a zodpovednosť;

40.

žiada preskúmať spôsoby, aby sa trojka, v ktorej sú zastúpení predstavitelia ECB, demokraticky zodpovedala Európskemu parlamentu; zdôrazňuje skutočnosť, že verejné vypočutia, ktoré v súčasnosti organizuje Parlament, nepostačujú na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti;;

41.

vyzýva ECB, aby v rámci dialógu o menových otázkach a do svojej budúcej výročnej správy začlenila následné posúdenie svojej účasti na ozdravných programoch a svojho vplyvu na ne, ako aj prípadných konfliktov záujmov, ktoré súvisia s touto účasťou, a primeranosti svojich makroekonomických predpokladov a scenárov;

42.

domnieva sa, že je naliehavo dôležité vytvoriť bankovú úniu – projekt, ktorý je možný len prostredníctvom dôsledného zosúladenia nástrojov, úloh a celkovej demokratickej zodpovednosti;

43.

domnieva sa, že na prekonanie štrukturálnych nedostatkov spojených s HMÚ a na účinné obmedzenie pretrvávajúceho morálneho hazardu je potrebné, aby navrhovaná banková únia využila predchádzajúcu reformu odvetvia finančných služieb Únie vrátane vytvorenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), ako aj posilnenú správu hospodárskych záležitostí (a to najmä v eurozóne), a nový rozpočtový rámec európskeho semestra v záujme zabezpečenia väčšej odolnosti a konkurencieschopnosti bankového sektora Únie, väčšej dôvery k nemu a vyšších kapitálových rezerv s cieľom zabrániť tomu, aby verejné rozpočty členských štátov museli v budúcnosti znášať náklady na finančnú záchranu bánk;

44.

vyzýva, aby sa čo najskôr zaviedol jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť bankového systému eurozóny; poukazuje na to, že zverením úloh dohľadu ECB nie je dotknuté prijatie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu budúcej a komplexnejšej architektúry úplne oddelenej od menovej politiky;

45.

víta súčasný impulz zameraný na vytvorenie SSM; zdôrazňuje, že zlepšené návrhy v oblasti ozdravenia bánk a vytvorenia jednotného reštrukturalizačného orgánu, ako aj systému ochrany vkladov sú potrebné v záujme doplnenia širokého súboru právnych nástrojov nevyhnutných pre bankovú úniu;

46.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa nového Európskeho reštrukturalizačného fondu a európskeho systému ochrany vkladov, ktoré dopĺňajú úlohy ECB v oblasti dohľadu;

47.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zaviesť účinné ochranné opatrenia s cieľom zabrániť, aby sa prejavovali konflikty záujmov medzi menovou politikou ECB a jej právomocami v oblasti dohľadu; zdôrazňuje, že akékoľvek možné narušenie orgánu ECB pre menovú politiku, ako aj akékoľvek narušenie právomocí v oblasti dohľadu z dôvodu záväzných ustanovení menovej politiky je potrebné riešiť prostredníctvom vhodného mechanizmu vytvoreného s cieľom identifikácie a riešenia prípadných konfliktov;

48.

zdôrazňuje ťažkosti, ktoré má projekt bankovej únie a ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej hospodárskej krízy, čo vedie k renacionalizácii bankových činností; domnieva sa, že by to mohlo oslabiť zmysel a efektívnosť jednotného trhu;

49.

konštatuje, že diskusie týkajúce sa vytvorenia bankovej únie s cieľom stabilnejšieho a odolnejšieho finančného systému sú veľmi úzko spojené s potrebou navrhnúť a zaviesť vyhradzovanie prostriedkov a inštitucionálne oddeľovanie v bankovom sektore, ktoré sú podnietené napríklad odporúčaniami, ktoré predložila OECD a ktoré sú vyjadrené vo Vickersovej a Liikanenovej správe, ako aj potrebou v plnej miere regulovať tieňové bankovníctvo;

50.

domnieva sa, že všetky členské štáty zapojené do SSM by mali mať rovnaké práva a povinnosti;

51.

domnieva sa, že by mal byť konzultovaný v súvislosti s vymenovaniami členov Dozornej rady ECB;

52.

uznáva význam jednotného súboru pravidiel, ktorý vytvoril Európsky orgán pre bankovníctvo pre zachovanie súdržnosti jednotného trhu;

53.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou pracovného postupu, ako aj nad chýbajúcou zodpovednosťou a demokratickou kontrolou trojky; domnieva sa, že každý takýto súčasný aj budúci orgán zahŕňajúci ECB a/alebo Komisiu by sa mal zodpovedať Európskemu parlamentu a národným parlamentom na ich príslušnej úrovni;

54.

zdôrazňuje, že je dôležité výrazne zvýšiť účinnosť pravidelného menového dialógu medzi ECB a Európskym parlamentom, a konštatuje predovšetkým, že poslanci Európskeho parlamentu nedostávajú dostatočnú spätnú väzbu, pokiaľ ide o výsledky a uplatňovanie ich návrhov a úvah, ktoré predkladajú v rámci dialógu; žiada ECB, aby na webovej stránke uverejnila svoje odpovede na otázky na písomné zodpovedanie, ktoré jej predložili poslanci Európskeho parlamentu; žiada ECB, aby vo svojich ďalších výročných správach poskytovala podrobné reakcie na výročné správy Európskeho parlamentu o ECB;

55.

vyzýva ECB, aby zverejňovala súhrnné zápisnice zo schôdzí Rady guvernérov vrátane diskusií a záznamov o hlasovaniach a zlepšila prístup k dokumentom ECB a politickým postupom;

56.

rozumie, že vo väčšine prípadov sa rozhodnutia prijímajú na základe konsenzu;

57.

zdôrazňuje, že ECB bude naplno vykonávať svoju úlohu zákonodarcu vo všetkých otázkach týkajúcich sa bankového dohľadu; zdôrazňuje nevyhnutnosť posilniť demokratickú zodpovednosť ECB vzhľadom na nové zodpovednosti, ktoré sa na novú inštitúciu preniesli v súvislosti s úlohami dohľadu a jej účasťou na programoch trojky, a všeobecnejšie, s jej vedúcou úlohou v oblasti riadenia krízy;

58.

zdôrazňuje, že revízia zmluvy týkajúca sa nových úloh ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu by v záujme zohľadnenia dynamickej povahy inštitucionálneho usporiadanie EÚ, naliehavých otázok spojených so zodpovednosťou a dohľadom a výziev súvisiacich s prehlbovaním Únie nemala byť vylúčená;

59.

naliehavo vyzýva Radu guvernérov ECB, aby výrazne zlepšila a zverejnila pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a tzv. čakacích lehôt pre vysokopostavených výkonných pracovníkov ECB a viedla záznamy o schôdzach vysokopostavených úradníkov ECB a zúčastnených strán;

60.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že vo Výkonnej rade ECB nie sú žiadne ženy, pričom výsledkom tejto situácie je nedodržiavanie zásad stanovených v zmluve týkajúcich sa rovnosti žien a mužov (články 2, 3, 8, ako aj Charta základných práv), ktoré prispieva k pocitu občanov EÚ, že ECB nereaguje na ich obavy, a je v rozpore s odporúčaniami Komisie a Parlamentu, aby sa v hospodárskom sektore zlepšila rodová vyváženosť v rozhodovacích orgánoch na najvyššej úrovni;

61.

trvá na tom, aby Európsky parlament mal v prípade, že sa ECB stane nakoniec jediným orgánom dohľadu nad bankami v eurozóne, a to aj dočasne, jasne vymedzenú úlohu pri navrhovaní členov jej dozornej rady;

62.

vyzýva na posilnenie svojich právomocí, pokiaľ ide o možnosť obviniť člena Rady guvernérov ECB v prípade závažného pochybenia;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Euroskupine a Európskej centrálnej banke.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/36

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci dňa 25. júna 2012,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie pre ľudské práva,

—

so zreteľom na závery samitu skupiny G-20, ktorý sa uskutočnil 18.–19. júna 2012 v Mexiku v meste Los Cabos,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiku EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 27. januára 2012 s názvom Obchod, rast a rozvoj – Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi (COM(2012)0022),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (MPOPP) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (MPHSKP),

—

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 24. septembra 2012,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-10/1 z 23. februára 2009 o vplyve globálnej hospodárskej a finančnej krízy na všeobecné uplatňovanie a účinné využívanie ľudských práv,

—

so zreteľom na konferenciu OSN o svetovej finančnej a hospodárskej kríze a jej dôsledkoch na rozvoj, ktorá sa konala od 24. do 26. júna 2009 v New Yorku, a na výsledný dokument, ktorý prijala konferencia (podľa schválenia rezolúcie 63/303 Valného zhromaždenia OSN z 9. júla 2009),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa stanovujú miléniové rozvojové ciele (1),

—

so zreteľom na rímske zásady udržateľnej globálnej potravinovej bezpečnosti prijaté Svetovým samitom o potravinovej bezpečnosti v Ríme, ktorý sa uskutočnil 16. – 18. novembra 2009,

—

so zreteľom na správu OSN, ktorú v roku 2009 predložila vtedajšia nezávislá odborníčka OSN pre otázky ľudských práv a extrémnej chudoby Magdalena Sepúlveda Carmona, ktorá je v súčasnosti osobitnou spravodajkyňou OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva,

—

so zreteľom na správu, ktorú predložila 4. februára 2009 osobitná spravodajkyňa OSN pre primerané bývanie ako súčasti práva na primeranú životnú úroveň a pre práva na nediskrimináciu v tejto súvislosti Raquel Rolnik,

—

so zreteľom na informačný oznam o politike OSN č. 7 s názvom Záruka pre chudobných – globálny fond pre sociálnu ochranu, ktorý v októbri roku 2012 predložili osobitný spravodajca OSN pre právo na jedlo Olivier de Schutter a osobitná spravodajkyňa OSN pre otázku extrémnej chudoby a ľudských práv Magdalena Sepúlveda Carmona,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčaniach týkajúcich sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny (COM(2011)0638),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o programe zmien: budúcnosť rozvojovej politiky EÚ (7),

—

so zreteľom na globálnu monitorovaciu správu 2012 Svetovej obchodnej banky a Medzinárodného menového fondu z 20. apríla 2012,

—

so zreteľom na spoločnú správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a Svetovej banky z 19. apríla 2012 s názvom Súhrn politických reakcií na finančnú a hospodársku krízu,

—

so zreteľom na správu Svet práce s názvom Lepšia práca pre lepšie hospodárstvo, ktorú Medzinárodná organizácia práce vydala 29. apríla 2012,

—

so zreteľom na správu s názvom Globálne trendy zamestnanosti mládeže 2012, ktorú Medzinárodná organizácie práce vydala v máji roku 2012,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0057/2013),

A.

keďže finančná a hospodárska kríza v rozličnej miere ovplyvňuje všetky svetové regióny vrátane Európskej únie, cieľom súčasného uznesenia je posúdiť vplyv finančnej a hospodárskej krízy v tretích krajinách, s hlavným zameraním na rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny;

B.

keďže finančná a hospodárska kríza je v skutočnosti celosvetovou systémovou krízou a súvisí s mnohými inými krízami, napríklad potravinovými, energetickými a sociálnymi krízami;

C.

keďže kríza ovplyvnila nielen hospodárske a sociálne práva, ale aj politické práva, keď vlády v niektorých prípadoch obmedzujú slobodu vyjadrovania alebo združovania v kontexte rastúcej nespokojnosti a hospodárskych ťažkostí, ktoré sa odrážajú najmä v občianskych protestoch, napríklad tých, ktoré sa uskutočnili v severnej Afrike a na Blízkom východe v roku 2011;

D.

keďže občianske a politické práva sú ohrozené v dôsledku brutálneho potláčania sociálnych protestov v mnohých krajinách sveta; zdôrazňuje, že sa musí dodržiavať právo na informácie a právo podieľať sa na politických rozhodnutiach vlády, ktoré sa týkajú opatrení na boj proti kríze;

E.

keďže vplyv krízy na občianske a politické práva sa síce ešte v plnej miere nevyhodnotil, ale je jasné, že kríza posilnila sociálne nepokoje, čo niekedy viedlo k ich násilnému potláčaniu, a znásobila počet prípadov porušovania základných práv, napríklad slobody prejavu a práva na informácie;

F.

keďže finančná a hospodárska kríza negatívne zasiahla rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny, čo sa odrazilo najmä klesajúcim dopytom po ich exporte, vysokou mierou zadlženosti, rizikom obmedzenia toku priamych zahraničných investícií a klesajúcou oficiálnou rozvojovou pomocou, ako aj postihovaním ľudských práv, pretože na zabezpečenie sociálnych a hospodárskych práv je k dispozícii menej zdrojov a čoraz viac ľudí upadá do chudoby;

G.

keďže globálna hospodárska kríza za posledných 10 rokov jednoznačne zmenila životnú úroveň v rozvojovom svete, a keďže sa zvýšila miera nerovnosti v jednej štvrtine rozvojových ekonomík, a tým sa obmedzil prístup k vzdelaniu, potravinám, pôde a pôžičkám;

H.

keďže kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ sa znížila z 53,5 miliárd EUR v roku 2010 na 53,1 miliárd EUR v roku 2011, čo predstavuje pokles na úroveň 0,42 % HND oproti roku 2010, keď úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ bola na úrovni 0,44 % HND; keďže EÚ a jej členské štáty sú však stále hlavnými poskytovateľmi oficiálnej rozvojovej pomoci;

I.

keďže cieľ dohôd o medzinárodnom obchode, ktoré uzavrela EÚ s partnerskými krajinami, je okrem iného podpora a rozširovanie obchodu a investícií a zlepšovanie prístupu na trh, vzhľadom na rastúcu ekonomickú integráciu a sociálnu súdržnosť, obmedzovanie chudoby, tvorbu nových pracovných miest, zlepšujúce sa pracovné podmienky a zvyšujúcu sa životnú úroveň, a tým v podstate prispievať k dodržiavaniu ľudských práv;

J.

keďže v každej dohode o medzinárodnom obchode sa musí zaručovať riadne monitorovanie a praktické presadzovanie doložky o ľudských právach; keďže každé systematické porušenie doložky o ľudských právach, zakotvené v európskych dohodách o medzinárodnom obchode, oprávňuje každú zmluvnú stranu, aby podnikla „príslušné opatrenia“, ku ktorým patrí celkové alebo čiastočné pozastavenie alebo vypovedanie dohody alebo zavedenie obmedzení;

K.

keďže iniciatíva pomoc pre obchod preukázala pozitívne výsledky, čím prispela k rozvoju lepšej obchodnej kapacity a hospodárskej infraštruktúry v partnerských krajinách;

L.

keďže nezavedenie primeraných opatrení na prevenciu, odhaľovanie a vykoreňovanie všetkých foriem korupcie je jedným z dôvodov finančnej krízy; keďže rozsiahla korupcia vo verejnom a súkromnom sektore, tak v rozvojových, ako aj v rozvinutých krajinách, je prekážkou účinnej, širokej a rovnocennej ochrany a účinného, širokého a rovnocenného presadzovania občianskych, politických a sociálnych práv; keďže korupcia brzdí demokraciu a porušuje zásady právneho štátu a má priamy vplyv na obyvateľstvo, pretože zvyšuje náklady na verejné služby, znižuje ich kvalitu a často obmedzuje prístup chudobných ľudí k vode, vzdelaniu, zdravotníckej starostlivosti a mnohým iným kľúčovým službám;

M.

keďže súčasná hospodárska kríza prináša so sebou výrazné následky pre pomoc Európskej únie a iných dôležitých darcov v oblasti demokracie a verejnej správy; keďže hospodárske ťažkosti budú pravdepodobne motivovať darcovské krajiny na to, aby obmedzili zámorskú pomoc; keďže však z dôvodu celosvetovej krízy je o to dôležitejšie zachovať podporu politických reforiem a demokratického rozvoja v tretích krajinách;

N.

keďže finančná a hospodárska kríza neprimerane pôsobí aj na práva osobitných skupín ľudí, najmä najchudobnejších a tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti;

O.

keďže kríza najviac postihla práva najchudobnejších ľudí; keďže podľa údajov Svetovej banky 1,2 miliardy ľudí žije v podmienkach obrovskej chudoby len za 1,25 dolára na deň; keďže Svetová banka odhaduje, že dokonca aj v prípade rýchleho ozdravenia do roku 2020 zostane žiť v chudobe v dôsledku krízy ďalších asi 71 miliónov ľudí; keďže tri štvrtiny chudobných ľudí na celom svete žije v krajinách s strednými príjmami;

P.

keďže finančná kríza sa rozšírila po svete cez rozličné prenosové kanále vo vzájomnom pôsobení s inými krízami (potravinová a potravinová kríza) s rozličnou rýchlosťou a s rozdielnou intenzitou; so obavou konštatuje, z dôvodu krízy, že Svetová banka a OSN odhadujú že 55 až 103 miliónov ľudí musí žiť v chudobe, čím sa ohrozuje ďalšie dodržiavanie ľudských práv;

Q.

keďže ľudia, ktorí žijú v chudobe a sú mimoriadne zraniteľní, potrebujú efektívny a finančne prijateľný prístup k súdnictvu, aby sa mohli dožadovať svojich práv alebo namietať proti porušovaniu ľudských práv páchanému voči nim; keďže chýbajúci prístup k spravodlivému konaniu a súdnemu procesu ich ďalej vystavuje hospodárskej a spoločenskej zraniteľnosti;

R.

keďže svetová nezamestnanosť dosiahla v roku 2012 až 200 miliónov ľudí, čo predstavuje zvýšenie o 27 miliónov od začiatku krízy v roku 2008, ohrozuje právo na prácu a vyúsťuje do zníženia príjmov domácností; keďže zhoršovanie hospodárskych podmienok a zvyšovanie nezamestnanosti môže vplývať na zdravie jednotlivcov, čo môže spôsobiť zmenšovanie sebaúcty, ba dokonca depresiu;

S.

keďže viac ako 40 % pracovníkov zamestnaných v rozvojových krajinách pracuje v neoficiálnych odvetviach, čo často vedie k nestabilným a nespravodlivým pracovným podmienkam bez sociálnej ochrany, a iba 20 % ich rodín ma prístup k nejakej forme sociálnej ochrany;

T.

keďže z dôvodu kríz sa práva žien zhoršili prostredníctvom napríklad nadčasovej neplatenej práce a častejšie páchaného násilia; keďže rozvoj verejných služieb a vytvorenie účinných systémov sociálnej ochrany sú veľmi dôležité na zabezpečenie dodržiavania ekonomických a sociálnych práv žien;

U.

keďže ženy sa často stretávajú s rozdielnym zaobchádzaním na pracovisku v porovnaní s mužmi, v zmysle prístupu k zamestnaniu, mzdy, prepustenia, dávok sociálneho zabezpečenia a opätovného zamestnávania;

V.

keďže kríza neprimerane postihuje mladých ľudí; keďže v roku 2011 bolo celosvetovo nezamestnaných 74,8 milióna mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov, čo predstavuje zvýšenie o vyše 4 milióny od roku 2007, s osobitne vysokou mierou nezamestnanosti na Blízkom východe a v severnej Afrike;

W.

keďže v krajinách s nízkymi a strednými príjmami žije asi 200 miliónov mladých ľudí, ktorí nedokončili základnú školu, a preto sa im nepriznalo právo na vzdelanie;

X.

keďže deti sú osobitne postihnuté finančnou a ekonomickou krízou, pričom ich pomery sa často zhoršovali vďaka zraniteľnostiam a rizikám, ktorými prechádzali ich opatrovatelia;

Y.

keďže 61 milión detí na celom svete vo veku základnej školskej dochádzky nechodí do školy a pokrok smerom k dosiahnutiu všeobecného základného vzdelania sa od roku 2008 zastavil; keďže subsaharská Afrika, kde 31 miliónov detí nechodí do školy, si pripisuje na svoj účet polovicu celosvetového počtu, a keďže viac dievčat ako chlapcov musí odísť zo školy, aby prispievali k domácim prácam z dôvodu tlakov chudoby;

Z.

keďže empirické dôkazy hovoria, že v časoch hospodárskej krízy, keď sa rozpočty na vzdelávanie znižujú, viac detí predčasne odchádza zo školy, alebo nechodia do nej vôbec, len aby sa pripojili k pracovnej sile; keďže vyše 190 miliónov detí vo veku 5 až 14 rokov musí pracovať, pričom jedno dieťa zo štyroch vo veku 5 až 17 rokov sa využíva ako detský nádenník v subsaharskej Afrike, v porovnaní s jedným dieťaťom z ôsmich v oblasti Ázie a Tichého oceánu a jedným z desiatich v latinskej Amerike a Karibskej oblasti; keďže predovšetkým dievčatám hrozí, že opustia školu a budú nútené do detskej práce či do domácich prác; keďže toto má negatívny vplyv na blaho dieťaťa a na právo na vzdelanie a v dlhodobom horizonte postihuje kvalitu pracovnej sily a celkový rozvoj;

AA.

keďže rastúce a nestabilné ceny potravín spôsobené finančnými špekuláciami na derivátových trhoch postihujú milióny ľudí, ktorí zápasia s problémami pri uspokojovaní základných potrieb; keďže od roku 2007 sa celosvetový pokrok v boji proti hladu spomalil; keďže 868 miliónov ľudí trpí chronickou podvýživou, pričom veľká väčšina (850 miliónov ľudí) žije v rozvojových krajinách; keďže stratégie na vyrovnanie sa s danou situáciou, ktoré prijali zraniteľné domácnosti, obsahujú obmedzenie množstva alebo akosti prijímaných potravín v kritických fázach vývoja dieťaťa alebo počas ťarchavosti, s dlhodobými účinkami na telesný rasť a duševné zdravie;

AB.

keďže, z dôvodu rastúceho dopytu po poľnohospodárskych produktoch určených na výrobu potravín a v čoraz väčšej miere na využívanie v energetike a v priemysle, rozširuje sa aj boj o pôdu, zdroj, ktorý sa stáva čoraz vzácnejším; keďže domáci a zahraniční investori využívajú dlhodobé kúpne či nájomné dohody na zabezpečenie veľkých pôdnych plôch, čo by mohli spôsobiť sociálno-ekonomické a ekologické problémy pre postihnuté krajiny a najmä pre miestne obyvateľstvo;

AC.

keďže vplyv hospodárskej krízy môže byť osobitne akútny pre starších ľudí, ktorým môže viac hroziť strata zamestnania a pre ktorých existuje menšia pravdepodobnosť na rekvalifikáciu alebo opätovné prijatie do zamestnania; keďže kríza môže obmedziť ich prístup k cenovo prijateľnej zdravotníckej starostlivosti;

AD.

keďže zvyšovanie cien liečiv (o takmer 30 %) má nepriaznivý vplyv na právo na zdravie najzraniteľnejších skupín, a to detí, starších ľudí a zdravotne postihnutých osôb;

AE.

keďže v celosvetovom meradle sa 214 miliónov migrujúcich pracovníkov v dôsledku hospodárskej krízy častejšie stretáva s nerovnakým zaobchádzaním, nižšími mzdami či nevyplácaním miezd, ako aj s telesnými trestami;

AF.

keďže remitencie, mikrofinancovanie a priame zahraničné investície sú prostriedkami na zmiernenie šoku krízy pre hospodárstva rozvojových krajín;

AG.

keďže obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva a vážnym porušovaním základných ľudských práv; keďže obchodníci zneužívajú potrebu možných obetí nájsť slušnú prácu a dostať sa z chudoby; keďže ženy a dievčatá predstavujú dve tretiny obetí obchodovania s ľuďmi;

AH.

keďže 1,3 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k elektrickej energii; keďže prístup k energii, predovšetkým elektrickej energii, je rozhodujúci na splnenie niektorých miléniových rozvojových cieľov, pretože okrem iného obmedzuje chudobu prostredníctvom zvýšenej produktivity, vytvára vyšší príjem a podporuje rozvoj mikropodnikov a vedie k hospodárskemu a aj spoločenskému posilneniu;

AI.

keďže odvetvie poľnohospodárstva poskytuje zamestnanie a živobytie pre viac ako 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách; keďže podiel oficiálnej rozvojovej pomoci vyčlenený na poľnohospodárstvo stále klesá a v súčasnosti predstavuje iba 5 % celkovej pomoci; keďže v krajinách chudobných na zdroje s nízkymi príjmami je rast v poľnohospodárskom odvetví päťkrát efektívnejší pri obmedzovaní chudoby než rast v iných odvetviach (jedenásťkrát v subsaharskej Afrike); keďže rozvoj vidieka a opatrenia určené na podporu poľnohospodárstva, predovšetkým miestnej produkcie, sú kľúčovými prvkami všetkých rozvojových stratégií a sú mimoriadne dôležité na odstraňovanie chudoby, hladu a zaostalosti;

AJ.

keďže celkové údaje často využívané na opis vplyvu krízy môžu skrývať obrovské rozdiely medzi krajinami a vnútri nich; keďže je ťažké dostať sa údajom v reálnom čase potrebným na plné pochopenie vplyvu hospodárskej krízy na regióny a zraniteľné skupiny; keďže existuje potreba spoločného a inovatívneho zberu a analýzy údajov na celosvetovej úrovni;

1.

opakuje svoje pevné odhodlanie obhajovať a podporovať ľudské práva a základné slobody – občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne – ako hlavnú zásadu zahraničnej politiky Európskej únie a podporovania všetkých ďalších politík, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve, najmä v kontexte hospodárskej a finančnej krízy;

2.

zdôrazňuje, že k ľudským právam patrí právo na potraviny, vodu, vzdelávanie, primerané bývanie, pôdu, slušnú prácu, zdravie a sociálne zabezpečenie; odsudzuje skutočnosť, že tieto práva boli od začiatku krízy vystavené útokom v mnohých krajinách; uznáva, že prehlbovanie chudoby je hlavným činiteľom, ktorý bráni ľuďom, aby si tieto práva uplatňovali; vyzýva EÚ, aby investovala viac úsilia a peňazí do plnenia miléniových rozvojových cieľov, vzhľadom na dôkazy, že svet ani zďaleka neplní ciele stanovené na rok 2015;

3.

trvá na fakte, že reakcia na krízu musí obsahovať medzinárodne koordinovanú mnohostrannú spoluprácu tak na regionálnej, ako aj na medziregionálnej úrovni, ktorej podstatou je prístup vychádzajúci z ľudských práv;

4.

pripomína úlohy vlád dodržiavať, chrániť a napĺňať ľudské práva vrátane ekonomických a sociálnych práv, ako aj digitálne slobody, a to za každých okolností, ako stanovujú medzinárodné právne predpisy venované ľudským právam; vyzýva vlády, aby si dávali pozor na všetky formy diskriminácie a aby zabezpečovali základné ľudské práva pre všetkých; odsudzuje existujúce medzery medzi legálnym uznávaním a politickým presadzovaním týchto práv;

5.

znovu pripomína, že globálna hospodárska kríza síce vážne ohrozuje plnenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, ale krajiny, bez ohľadu na ich úroveň príjmov, nemajú dôvod na to, aby zanedbávali svoju povinnosť dodržiavať základné ľudské práva; zdôrazňuje, že vlády sú vždy povinné zabezpečovať minimálnu podstatnú úroveň sociálnych a ekonomických práv nevyhnutných za dôstojný život;

6.

naliehavo vyzýva vlády, aby záujmy najzraniteľnejších skupín obyvateľstva kládli do stredobodu pozornosti politických reakcií využívaním rámca ľudských práv v procese rozhodovania; vyzýva vlády, aby realizovali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu všetkých ľudí k súdnictvu, s osobitným zameraním na ľudí žijúcich v chudobe, ktorí by mali plne poznať svoje práva a prostriedky na ich uplatňovanie; vyzýva EÚ, aby stupňovala boj proti beztrestnosti a ďalej podporovala zásady právneho štátu a programy reforiem súdnictva v partnerských krajinách s cieľom umožniť aktívnej občianskej spoločnosti tvoriť základ každého demokratizačného procesu;

7.

víta prísľub EÚ podporovať ekonomické, sociálne a kultúrne práva a posilňovať úsilie o zabezpečenie všeobecného a nediskriminačného prístupu k základným službám s osobitným dôrazom na chudobné a zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako je to stanovené v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu; so záujmom očakáva, že sa to odrazí v konkrétnych opatreniach, vrátane stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktoré vypracovali delegácie EÚ;

8.

trvá na tom, že osobitný predstaviteľ EÚ pre ľudské práva by mal zabezpečiť, aby sa ľudské práva ocitli na poprednom mieste politických iniciatív s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v spoločnosti tretích krajín;

9.

zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, aby znižovanie rozpočtu na takéto projekty v dôsledku krízy neoslabovalo podporu ľudských práv a presadzovanie demokracie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu poskytovať stálu podporu projektom financovaným z Európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu (EIDHR) pre obhajcov ľudských práv, ktorí pracujú v oblasti hospodárskych a sociálnych práv, ako napríklad práv pracovníkov a migrantov, a zdôrazňuje dôležitosť podpory vzdelávania v oblasti ľudských práv;

10.

pripomína vládam, že sú povinné zabezpečiť, aby organizácie občianskej spoločnosti mali k dispozícii prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich úlohy v rámci spoločnosti, a žiada, aby nevyužívali súčasnú krízu ako zámienku na obmedzenie podpory organizáciám občianskej spoločnosti; požaduje dostatočné financovanie nástroja na podporu občianskej spoločnosti po roku 2013, aby sa naďalej posilňovalo postavenie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách;

11.

zdôrazňuje, že Komisia by mala zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do hodnotení vplyvu legislatívnych a nelegislatívnych návrhov, vykonávacích opatrení a dohôd o obchode a investíciách, ktoré majú významný ekonomický, sociálny a ekologický vplyv;

12.

so znepokojením konštatuje, že globálna hospodárska kríza ohrozuje výdavky členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc; pripomína, že krízu síce vyvolali bohatšie krajiny, ale náklady s ňou spojené znášajú neúmerným spôsobom chudobné krajiny; preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zachovali a plnili súčasné dvojstranné a mnohostranné záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci, ako aj ciele stanovené v Miléniovej deklarácii OSN, najmä zameraním sa na oblasti, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú slabý pokrok, a aby zabezpečovali efektívne využívanie rozvojovej pomoci, a tak zaručovali čo najlepšie zhodnocovanie peňazí a súlad medzi ľudskými právami a rozvojovými politikami; pripomína, že aj krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou musia hrať dôležitú úlohu prostredníctvom potenciálneho príspevku na oficiálnu rozvojovú pomoc;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby reagovali na krízu a vytvorili rozvojovú politiku s prístupom založeným na ľudských právach, ako za uvádza v oznámení Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien a v uznesení Parlamentu z 23. októbra 2012 k tomuto oznámeniu (8);

14.

zdôrazňuje dôležitosť súdržnosti a koordinácie politík, aby sa splnili ciele obmedzenia chudoby a zvýšila sa dôveryhodnosť a vplyv vonkajšej pomoci EÚ;

15.

opakuje, že rozpočtová podpora pre partnerské krajiny a všetky obchodné dohody by mali byť podmienené dodržiavaním ľudských práv a demokracie v partnerských krajinách; domnieva sa, že darcovia a subjekty poskytujúce úvery by predovšetkým mali koordinovane reagovať na oznámené prípady podvodov a korupcie a podporovať reformy v týchto krajinách smerujúce k dobrej verejnej správe a transparentnosti; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby vypracúvali systematické hodnotenia rizík rozsiahlej korupcie v partnerských krajinách, ktorá môže byť brzdiť želané účinky rozvojových a humanitárnych projektov;

16.

vyzýva rozvojové krajiny, aby navrhovali hospodárske politiky, ktoré podporujú udržateľný rast a rozvoj, vytvárajú pracovné príležitosti a stavajú zraniteľné sociálne skupiny obyvateľstva do popredia politických reakcií a tvoria základ rozvoja dobrého daňového systému, ktorý zabraňuje daňovým únikom, čo je nevyhnutné na efektívnejšiu a spravodlivejšiu mobilizáciu domácich zdrojov;

17.

podporuje zahraničných a domácich investorov, aby iniciovali presvedčivé politiky sociálnej zodpovednosti podnikov vo všetkých krajinách, s dôrazom na udržateľný rast a dobrú verejnú správu a s jasným zameraním sa na ľudské práva, dôstojnú prácu, pracovné normy, slobodu združovania sa, kolektívne vyjednávania a ďalšie sociálne úvahy;

18.

nabáda rozvojové krajiny, aby využívali obchodné preferencie, ktoré ponúka EÚ v rámci všeobecného systému preferencií (VSP), s cieľom oživiť hospodárstvo, diverzifikovať vývoz a zvýšiť konkurencieschopnosť; pripomína ich záväzky v rámci VSP+, a to ratifikovať a efektívne uplatňovať kľúčové medzinárodné dohovory o ľudských a pracovných právach, ochranu životného prostredia a dobrú verejnú správy, ktoré sa uvádzajú v tomto systéme;

19.

vyzýva EÚ, aby podporila a prijala medzinárodný cieľ všeobecného prístupu k energii do roku 2030, pretože to prispeje k hospodárskemu posilneniu a sociálnym výhodám pre najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov rozvojových krajín;

20.

víta zavedenie osobitného mechanizmu presadzovania na monitorovanie uplatňovania doložiek o ľudských právach v bilaterálnych a regionálnych dohodách EÚ tzv. novej generácie; víta snahy o zlepšenie analýzy situácie v oblasti ľudských práv v tretích krajinách pri začatí rokovaní alebo uzatváraní obchodných alebo investičných dohôd; so znepokojením konštatuje, že súčasné ustanovenia o monitorovaní ľudských práv uvedené v dohodách nie sú jasne vymedzené ani dostatočne ambiciózne; vyzýva EÚ, aby zaujala neochvejný principiálny postoj a trvala na tom, aby partnerské krajiny dodržiavali doložky o ľudských právach v medzinárodných dohodách;

21.

víta prehodnotenie zamerania pomoci EÚ na najmenej rozvinuté krajiny, čím nalieha na krajiny so strednými príjmami, aby poskytovali čoraz väčšiu časť svojich príjmov na sociálnu ochranu a dodržiavanie ľudských práv tých najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov;

22.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vládam krajín subsaharskej Afriky poskytlo primeranú pomoc, aby hospodárska kríza v niektorých krajinách regiónu nezhoršila humanitárnu krízu;

23.

vyzýva vlády, aby dodržiavali záväzky voči občanom v zmysle zodpovednej starostlivosti o prírodné zdroje;

24.

vyzýva vlády, aby prijali všetky opatrenia potrebné na zmenšovanie extrémov v rozdieloch príjmov a presadili podmienky, ktoré osobám, ktoré žijú v extrémnej chudobe, umožnia naplno realizovať ich potenciál a žiť dôstojne;

25.

naliehalo vyzýva vlády rozvojových krajín, aby vypracovali plány sociálnej ochrany, ktoré sú dôležité na ochranu najzraniteľnejších obyvateľov a vytvárajú odolnosť voči hospodárskym a ekologickým otrasom a dokázali, že v spoločnosti predstavujú investície miesto nákladov, ako to ukázali programy sociálneho zabezpečenia, ako napríklad brazílsky bolsa familia alebo systémy verejných prác na základe dopytu ako indický štátny záručný systém zamestnanosti na vidieku (NREGS); zdôrazňuje, že úspech týchto systémov peňažných transferov vo veľkej miere závisí od podmienok ako napríklad školská dochádzka, zdravotné hľadisko, a najvýraznejšie od očkovania detí;

26.

víta spoločnú iniciatívu, ktorú odštartovali osobitný spravodajca OSN pre právo na potravu, Olivier De Schutter a osobitná spravodajkyňa OSN pre otázku extrémnej chudoby a ľudských práv Magdalena Sepúlveda Carmona, na posilnenie systémov sociálnej ochrany rozvojových krajín pomocou globálneho fondu pre sociálnu ochranu, ktorý prispeje k presunutiu medzinárodnej solidarity na prospech najmenej rozvinutých krajín; žiada Komisiu, aby podporila tieto programy;

27.

domnieva sa, že investície do udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách sú dôležitým katalyzátorom v boji proti potravinovej neistote a pri podpore celkového rastu; naliehalo vyzýva vlády, aby podporovali zodpovedné investície súkromného sektora a malých producentov potravín, najmä ženy a poľnohospodárske družstvá, ktoré sú najúčinnejšie pri obmedzovaní extrémnej chudoby zvyšovaním návratnosti práce; zdôrazňuje dôležitosť investícií do vidieckej infraštruktúry, ktoré znižujú transakčné náklady a umožňujú poľnohospodárom dostať sa na trhy a tvoriť väčší príjem;

28.

vyzýva vlády, aby bránili domácim a medzinárodným finančným špekulantom investujúcim do pôdy pred negatívnym ovplyvňovaním drobných poľnohospodárov a miestnych výrobcov tak, že spôsobia presuny, ekologické problémy, ako aj potravinovú a príjmovú neistotu; v tejto súvislosti pripomína, že zaručené zamestnanie a výživa sú podmienkami na dodržiavanie ľudských práv, demokratizáciu a politickú angažovanosť;

29.

pripomína vládam aj súkromnému sektoru, aby rešpektovali neformálne a tradičné vlastníctvo pôdy, ako aj práva na využívanie pôdy; zdôrazňuje, že zraniteľné skupiny ako domorodí obyvatelia najviac potrebujú ochranu, pretože pôda je často jediný zdroj živobytia;

30.

naliehavo vyzýva vlády, aby neznižovali alebo neobmedzovali dotácie na potraviny, pretože tieto dotácie môžu obmedziť šírenie hladu a zlepšiť výživu v domácnostiach príjemcov;

31.

požaduje väčšiu transparentnosť komoditných trhov s cieľom zabrániť kolísaniu cien poľnohospodárskych surovín spôsobeného nadmernou špekuláciou a zdôrazňuje, že tejto problematike treba venovať väčšiu medzinárodnú pozornosť a v tejto súvislosti posilniť koordináciu;

32.

pripomína vládam, že politiky zamestnanosti mladých ľudí by sa nemali zameriavať len na tvorbu pracovných miest, ale aj na zabezpečenie úrovne príjmov a pracovných podmienok, ktoré sú vhodné na dosiahnutie primeranej životnej úrovne;

33.

vyjadruje podporu celosvetovému zavedeniu dane z finančných transakcií, ktorá môže byť inovatívnym finančným mechanizmom pre rozvoj a nakoniec prispieť k všeobecnému naplneniu ekonomických a sociálnych práv; povzbudzuje všetky členské štáty, aby podporili návrh rozpočtu EÚ na zavedenie dane z finančných transakcií;

34.

zdôrazňuje, že boj proti nezákonným finančným tokom, daňovým rajom a špekuláciám s komoditami je nevyhnutným krokom na dosiahnutie dodržiavania ľudských práv, a to najmä v krajinách s nízkymi príjmami;

35.

domnieva sa, že rozvojové krajiny by mali zaviesť inovatívne systémy financovania hospodárskych politík; nabáda krajiny, aby vypracovali finančné mechanizmy späté s ich vlastnými zdrojmi;

36.

požaduje zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov v rozvojových krajinách, čo by umožňovalo znižovať nezamestnanosť a presadzovať politiky zamestnanosti;

37.

považuje za mimoriadne dôležité posilnenie politík zameraných na rozvoj schopností a odbornú prípravu vrátane neformálneho vzdelávania, stáží a odbornej prípravy na pracovisku, ktoré podporujú úspešný prechod zo školy na pracovný trh;

38.

zdôrazňuje, že udalosti Arabskej jari odhalili viacero nedostatkov politík EÚ voči danému regiónu, a to aj ak ide o situáciu mladých ľudí, ktorí vo svojich krajinách zápasia s hromadnou nezamestnanosťou a nemajú žiadne vyhliadky; vyzýva EÚ, aby prijala efektívnejšie opatrenia na riešenie dôsledkov finančnej krízy v tretích krajinách, a to aj riadnym zohľadňovaním správ organizácií občianskej spoločnosti;

39.

naliehavo vyzýva vlády krajín s vysokou mierou detskej práce, ako aj medzinárodných darcov, aby podporili preventívne opatrenia ako napríklad rozšírenie prístupu k školám, zlepšenie kvality vzdelávania a zníženie školských nákladov, aby sa znížila miera chudoby a podporil ekonomický rast;

40.

naliehavo vyzýva vlády, aby pre osoby, ktoré nenavštevovali základnú školu, vytvorili programy druhej šance v oblasti vzdelávania s cieľom vyzbrojiť ich schopnosťami ako čítanie a počítanie, ako aj praktické zručnosti, ktoré im môžu pomôcť uniknúť chudobe;

41.

naliehavo vyzýva vlády, aby posilňovali podporné opatrenia na ochranu detí vrátane opatrení na riešenie násilia voči deťom a podporovali zvyšovanie informovanosti vládnych činiteľov o násilí voči deťom;

42.

pripomína, že všetky politiky obnovy hospodárstva budú potrebovať významnú zložku rodovej rovnosti; naliehavo požaduje presadzovanie politík a praktík, ktoré zabezpečia, že na pracovný trh vstúpi viac žien v zamestnaniach s dôstojnými pracovnými podmienkami a sociálnou ochranou; požaduje verejné investície do opatrovateľských služieb, aby sa obmedzila neplatená práca a starostlivosť žien v domácnosti; trvá na tom, aby politiky pracovného trhu riešili nedostatok času rodičov na starostlivosť a výchovu detí;

43.

zdôrazňuje, že ženy sa musia viac angažovať v sociálnom dialógu a rozhodovacom procese; opakuje skutočnosť, že vzdelávanie dievčat a žien a presadzovanie rodovej rovnosti sú mimoriadne dôležité;

44.

naliehavo vyzýva vlády, aby riešili kritické otázky ľudských práv, s ktorými sa stretávajú starší ľudia, najmä v čase hospodárskeho poklesu, ako napríklad dlhodobú nezamestnanosť, diskrimináciu pri zamestnávaní v súvislosti s vekom, neistotu príjmu a nedostupnú zdravotnícku starostlivosť; vyzýva vlády, aby presadzovali inovatívne nové mechanizmy na flexibilnú účasť pracovnej sily, ako napríklad umožniť starším ľuďom, aby poberali sociálne dôchodky a zároveň pracovali na čiastočný úväzok, alebo vytvoriť preškoľovacie programy alebo daňové opatrenia zamerané na stimulovanie zamestnávania starších ľudí;

45.

požaduje znižovanie nákladov na remitencie a napríklad na uľahčenie otvorenia bankového účtu pre migrantov v hostiteľských krajinách;

46.

vyzýva vlády na zabezpečenie toho, aby boj proti obchodovaniu s ľuďmi ostal v čase hospodárskej a finančnej krízy pre nich prioritou; naliehavo vyzýva vlády, aby v plnej miere uplatňovali zákony na trestné stíhanie obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov, aby rozširovali podporu a právnu pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a podporovali užšiu medzinárodnú spoluprácu;

47.

víta diskusie v rámci Skupiny OSN na vysokej úrovni o programe rozvoja po roku 2015 za účasti komisára EÚ pre rozvoj; domnieva sa, že v programe po roku 2015 by sa malo stanoviť ako priorita všeobecné uplatňovanie ľudských práv, zohľadňovať vplyv hospodárskej a finančnej krízy najmä na najchudobnejších a najzraniteľnejších a plniť záväzky s cieľom obmedziť chudobu; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby zvážili stanovenie kvantifikovateľných cieľov a ukazovateľov, ako aj kvalitatívnych ukazovateľov a ukazovateľov odvodených od výsledkov;

48.

zdôrazňuje, že treba ďalší výskum a analýzu vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na rôzne regióny, a to aj v rámci EÚ a jej vzťahov s tretími krajinami, a že treba zlepšiť monitorovanie včasných signálov globálnych a regionálnych kríz; zdôrazňuje, že čiastočné údaje by mali mať väčšiu váhu vo výskume a plánovaní politík, aby sa lepšie zachytili a riešili problémy, s ktorými zápasia najchudobnejší a najzraniteľnejší členovia spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporili inovačné laboratórium OSN Global Pulse, ktoré otvoril generálny tajomník OSN v roku 2009 s cieľom zbierať a analyzovať údaje, ktoré sú potrebné na lepšie porozumenie vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a zabezpečiť vhodné politické reakcie;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/44

—

so zreteľom na návrh zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii, na protokol a záverečný akt,

—

so zreteľom na komplexnú monitorovaciu správu Komisie z 10. októbra 2012 o stave pripravenosti Chorvátska na členstvo v EÚ (SWD(2012)0338),

—

so zreteľom na záverečnú monitorovaciu správu Komisie z 26. marca 2013 o príprave Chorvátska na pristúpenie (COM(2013)0171),

—

so zreteľom na pravidelné správy Komisie o pokrokoch Chorvátska na ceste k pristúpeniu z obdobia 2005 až 2011,

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o krajinách západného Balkánu a o rozšírení,

—

so zreteľom na všetky svoje predchádzajúce uznesenia a správy o pokroku Chorvátska a procese rozširovania, najmä z 1. decembra 2011 o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii (1), z 1. decembra 2011 o žiadosti Chorvátskej republiky o členstvo v Európskej únii (2) a z 22. novembra 2012 s názvom Rozširovanie: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ (3),

—

so zreteľom na všetky predchádzajúce odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Chorvátsko,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže pristúpenie Chorvátska k EÚ je stanovené na 1. júla 2013;

B.

keďže niektoré členské štáty EÚ ešte nedokončili ratifikáciu zmluvy o pristúpení;

C.

keďže Chorvátsko smeruje k splneniu zostávajúcich požiadaviek, pokiaľ ide o záverečné prípravy na členstvo v EÚ;

D.

keďže reformné úsilie musí pokračovať aj po pristúpení, aby chorvátski občania mali v plnej miere osoh z členstva v EÚ;

E.

keďže prístupový proces Chorvátska potvrdzuje dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ a jej transformačných účinkov na uchádzajúce sa štáty;

F.

keďže členstvo Chorvátska posilní EÚ a zaistí jej väčšiu bezpečnosť, obohatí jej kultúru a dedičstvo a ostatným krajinám uchádzajúcim sa o členstvo bude intenzívne pripomínať, že svedomité plnenie záväzkov prináša ich občanom hmatateľný a trvalý osoh;

G.

keďže od Chorvátska sa očakáva, a má na to aj jedinečné postavenie, že bude vo svojom okolí zohrávať konštruktívnu úlohu, najmä podporovaním ďalšieho rozširovania EÚ, upevňovania demokracie, regionálnej spolupráce a zmierenia národov západného Balkánu, a zároveň sa bude maximálne usilovať o zabezpečenie toho, aby dvojstranné otázky nestáli žiadnemu z týchto procesov v ceste;

1.

s potešením privíta 1. júla 2013 Chorvátsko ako 28. členský štát EÚ v nadväznosti na právne záväzné hlasovanie Európskeho parlamentu 1. decembra 2011, ktorý schválil členstvo Chorvátska, a v súlade s dátumom stanoveným Európskou radou v zmluve o pristúpení; vyjadruje dôveru v silu a zrelosť chorvátskej demokracie a sociálneho trhového hospodárstva, v dodržiavanie európskych hodnôt z jeho strany a schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z členstva;

2.

konštatuje, že Chorvátsko smeruje k splneniu zostávajúcich požiadaviek, pokiaľ ide o záverečné prípravy na členstvo;

3.

konštatuje, že Chorvátsko vykonalo desať prioritných opatrení stanovených v komplexnej monitorovacej správe Komisie;

4.

víta významný pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri dokončení úloh stanovených v komplexnej monitorovacej správe Komisie, a vyzýva vládu a parlament, aby do 1. júla 2013 vyriešili všetky zostávajúce problémy a pokročili vo všetkých ostatných nevyhnutných reformách; nabáda Chorvátsko, aby rešpektovalo a plnilo všetky svoje záväzky vyplývajúce z prístupových rokovaní, aby bolo ako nový členský štát riadne pripravené, pretože je to v záujme Chorvátska aj EÚ; zdôrazňuje, že tento proces by sa mal vykonávať transparentne a inkluzívne a že by sa doň mal v čo najväčšom rozsahu zapájať chorvátsky parlament a občianska spoločnosť;

5.

vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré doteraz nedokončili svoje postupy ratifikácie zmluvy o pristúpení, aby k ratifikácii včas prikročili;

6.

opakuje svoj názor, že pristúpenie by sa nemalo chápať ako koniec procesu, ale skôr ako krok na ceste k hospodárskej, administratívnej a justičnej modernizácii a ako príležitosť, ktorej prínos možno využiť len prostredníctvom nepretržitej politickej činnosti; vyzýva Chorvátsko, aby počas prípravy na členstvo v EÚ naďalej účinne využívalo prostriedky z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a aby využívalo štrukturálne fondy a Kohézny fond;

7.

vyzýva chorvátskych politických a spoločenských predstaviteľov, aby hľadali inovatívne spôsoby, ako zachovať podnety a konsenzus z hľadiska reforiem v období po pristúpení a tiež ako zaistiť zodpovednosť tvorcov politiky za realizáciu záväzkov prijatých v zmluve o pristúpení; v tejto súvislosti zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu účinného parlamentného dohľadu a občianskej spoločnosti;

8.

opätovne potvrdzuje ústrednú úlohu nezávislého súdnictva, profesionálnej a zodpovednej a verejnej správy a právneho štátu pri posilňovaní demokracie a podporovaní investícií a hospodárskej činnosti; vyzýva Chorvátsko, aby naďalej zvyšovalo nezávislosť, zodpovednosť, nestrannosť, odbornosť a účinnosť svojho súdneho systému a členov súdnictva, okrem iného znížením počtu nevybavených prípadov, presadzovaním nového systému vyhlásení o majetku sudcov a ďalším zlepšovaním výsledkov nového systému disciplinárnych konaní; naliehavo žiada Chorvátsko, aby realizovalo novú stratégiu reformy súdnictva na obdobie 2013 – 2018;

9.

konštatuje, že Chorvátsko zaviedlo uspokojivý inštitucionálny a právny rámec pre boj proti korupcii; vyzýva chorvátske orgány, aby ešte viac zintenzívnili boj korupcii, podvodu a zlému hospodáreniu s financiami; zdôrazňuje, že aj naďalej sa musia prísne presadzovať opatrenia proti korupcii; okrem toho vyzýva orgány, aby zistili výsledky prípadov konfliktu záujmov, korupcie a organizovaného zločinu a zlepšili plnenie právneho rámca na zaistenie a konfiškáciu majetku;

10.

vyzýva chorvátske orgány, aby plne využívali existujúce nástroje boja proti korupcii na zabezpečenie nestranných a úspešných trestných stíhaní a súdnych rozhodnutí vrátane pozorne sledovaných prípadov s cieľom upevniť dôveru občanov v právny štát a verejné inštitúcie; poukazuje na potrebu udržateľných opatrení v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj potrebu reformy súdnictva, najmä v prospech chorvátskych občanov; zdôrazňuje, že treba podporovať nezávislú investigatívnu žurnalistiku, keďže zohráva rozhodujúcu úlohu pri odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu;

11.

vyzýva Chorvátsko, aby pokračovalo vo vykonávaní nových, prísnych právnych predpisov týkajúcich sa prístupu k informáciám, čím by sa upevnil rámec prevencie proti korupcii; berie na vedomie, že novovytvorená Komisia pre konflikt záujmov teraz funguje a vyzýva chorvátske orgány, aby v plnej miere vykonali legislatívny balík pre verejné obstarávanie a financovanie politických strán a volebných kampaní;

12.

vyzýva chorvátske orgány, aby zostali pozorné pri zabezpečovaní plného dodržiavania základných práv a zároveň bojovali proti všetkým formám diskriminácie a aktom neznášanlivosti voči národnostným menšinám, rómskej komunite, migrantom, lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom a ostatným menšinovým a zraniteľným skupinám; okrem toho žiada Chorvátsko, aby rozvíjalo prostredie, ktoré zaistí slobodné vyjadrovanie názorov a presvedčení pre členov uvedených menšín (napr. lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov) v súlade so zásadami Charty základných práv EÚ;

13.

nabáda orgány, aby podporovali slobodu prejavu vrátane slobody a plurality médií; berie na vedomie, že v júli 2012 bol prijatý nový zákon o verejnoprávnom vysielaní; nabáda orgány, aby pokračovali v úsilí o zaistenie slobody verejnoprávneho vysielania, ktoré by nebolo ovplyvňované politickým ani hospodárskym tlakom, a o zvýšenie jeho transparentnosti;

14.

poznamenáva, že Chorvátsko sa dostatočne pripravuje na budúce riadenie a vykonávanie operácií financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ; vyzýva Chorvátsko, aby realizovalo projekt v oblasti Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR); nabáda vládu, aby naďalej posilňovala administratívne kapacity zodpovedných inštitúcií, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe Európskeho dvora audítorov za rok 2012; žiada vládu, aby čo najviac obmedzila riziko korupcie, podvodov a nezrovnalostí pri prideľovaní a využívaní fondov EÚ;

15.

pripomína v súvislosti s rokovaniami o VFR členským štátom záväzky EÚ voči Chorvátsku a jeho občanom, pokiaľ ide o budúcu pomoc v oblasti hospodárskeho a regionálneho rozvoja;

16.

nabáda Chorvátsko, aby vykonalo ďalšie štrukturálne reformy s cieľom stimulovať hospodársky rast a oživiť pracovný trh; vyzýva Chorvátsko, aby pokračovalo v udržiavaní stabilného bankového sektora a v politike fiškálnej konsolidácie v záujme podpory konkurencieschopnosti; víta zapojenie Chorvátska do Európskeho semestra od januára 2013; podporuje úsilie o zabezpečenie včasného a účinného využívania prostriedkov EÚ a o skvalitňovanie dopravnej infraštruktúry Chorvátska a jej prepojenia s členskými štátmi EÚ a krajinami z regiónu; vyzýva vládu, aby v plnej miere uplatňovala legislatívny rámec pre malé podniky, okrem iného prostredníctvom opatrení vhodných politík, zlepšovaním ich prístupu k financovaniu a podporou medzinárodného rozmeru malých a stredných podnikov;

17.

zastáva názor, že osobitný dôraz by sa mal klásť na sociálny a environmentálny rozmer hospodárskej modernizácie; nabáda Chorvátsko, aby naďalej posilňovalo sociálny dialóg a dodržiavalo sociálne práva a práva odborových zväzov; vyzýva chorvátske orgány, aby zabezpečili transparentnosť, pokiaľ ide o posudzovanie rozsiahlych investičných projektov z hľadiska životného prostredia; žiada chorvátske orgány, aby sa prednostne zasadzovali o ochranu životného prostredia, najmä v oblasti priestorového plánovania;

18.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že navrhované právne predpisy o strategických investíciách nie sú v súlade s európskymi normami; vyzýva chorvátsku vládu a parlament, aby ich revidovali s cieľom lepšie chrániť základné práva, najmä majetkové práva, a životné prostredie;

19.

vyzýva členské štáty, aby neobmedzovali základné práva občanov Únie vo väčšej miere, než je absolútne nutné s ohľadom na prechodné opatrenia podľa článku 18 zmluvy o pristúpení; vyzýva členské štáty najmä o to, aby využívali prechodné opatrenia obmedzujúce voľný pohyb osôb výlučne na základe faktických informácií a len v prípadoch závažného narušenia pracovného trhu; poukazuje na to, že po predchádzajúcich kolách rozšírenia sa ukázalo, že obmedzenie prístupu na ich pracovné trhy počas prechodných období poškodzuje blahobyt tých členských štátov, ktoré tieto obmedzenia zaviedli;

20.

berie na vedomie pokrok pri výstavbe hraničných priechodov neumského koridoru;

21.

vyzýva chorvátske orgány, aby podnikli ďalšie kroky, a to aj pokiaľ ide o zladenie právnych predpisov, medziinštitucionálnej spolupráce a riadenia hraníc tak, aby Chorvátsko vstúpilo do schengenského priestoru v určenom čase;

22.

vyzýva Chorvátsko, aby pokračovalo v spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ) a aby zintenzívnilo úsilie na vnútroštátnej úrovni s cieľom vyšetriť a stíhať vojnové zločiny v súlade so stratégiou prijatou v oblasti beztrestnosti; dôrazne žiada Chorvátsko a Srbsko, aby v dobrej viere spolupracovali pri stíhaní vojnových zločinov s cieľom dosiahnuť spravodlivosť a skutočné zmierenie v regióne;

23.

vyzýva chorvátske orgány, aby naďalej venovali osobitnú pozornosť právam a sociálnym podmienkam vracajúcich sa utečencov a vysídlených osôb v súlade s cieľmi sarajevského vyhlásenia; naďalej podporuje iniciatívu RECOM (Regionálny výbor pre pravdu a zmierenie) v záujme hľadania spôsobov uznania utrpenia a rešpektovania práva na pravdu a spravodlivosť pre všetky obete vojnových zločinov;

24.

nabáda Chorvátsko, aby zohrávalo aktívnu úlohu v procese stabilizácie a európskej integrácie krajín západného Balkánu; domnieva sa, že skúsenosti a odborné znalosti Chorvátska nazhromaždené v procese jeho transformácie a pristúpenia majú veľkú hodnotu pre ďalšie štáty, ktoré žiadajú, alebo sa chystajú požiadať o členstvo; nabáda Chorvátsko, aby sa podelilo o svoje skúsenosti s ostatnými kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami a posilňovalo regionálnu spoluprácu; zastáva názor, že podpora európskych hodnôt zo strany Chorvátska a ďalšie rozširovanie vychádzajú z dobrých susedských vzťahov a presadzovania zmierenia;

25.

žiada Chorvátsko a jeho susedov, aby sa v súlade s medzinárodnými záväzkami a zásadou dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce aktívne zapájali do riešenia otvorených bilaterálnych otázok; v tejto súvislosti víta kroky chorvátskej a srbskej vlády, ktoré podnikli v záujme zlepšenia vzťahov a očakáva zintenzívnenie ich vzájomnej spolupráce; víta podpísanie memoranda o porozumení medzi Slovinskom a Chorvátskom, ktoré sa týka hľadania konštruktívneho riešenia prípadu Ljubljanska Banka; víta ratifikáciu zmluvy o pristúpení slovinským parlamentom; opätovne pripomína, že otázky dvojstranného charakteru sa nesmú využívať na narúšanie integračného procesu krajín, ktoré žiadajú, alebo budú žiadať o členstvo; v tejto súvislosti žiada všetky členské štáty, aby včas ratifikovali zmluvu o pristúpení Chorvátska;

26.

povzbudzuje Chorvátsko, aby aj naďalej zohrávalo konštruktívnu úlohu v regionálnej spolupráci; vyzýva chorvátske orgány, aby v plnej miere presadzovali vyhlásenie o podpore európskych hodnôt v juhovýchodnej Európe, ktoré prijal chorvátsky parlament 21. októbra 2011; vyzýva všetky štáty regiónu, aby prijali a presadzovali podobné pozície; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti bola nápomocná všetkým štátom v regióne; vyzýva Komisiu, aby sa poučila z predchádzajúcich skúseností s procesom rozširovania vrátane procesu rozširovania, ktorý vedie s Chorvátskom, a štátom regiónu pomáhala pri riešení dvojstranných sporov takým, spôsobom, ktorý nenarúša prístupový proces a ktorý vytvára v existujúcom inštitucionálnom rámci EÚ zjednodušujúce mechanizmy a mechanizmy arbitráže, ktoré môžu štáty tohto regiónu využiť, ak si tak želajú;

27.

uznáva činnosti a konštruktívny prínos chorvátskych pozorovateľov v Európskom parlamente; víta výsledok volieb chorvátskych poslancov Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 14. apríla 2013, vyjadruje však poľutovanie nad nízkou účasťou; teší sa, že privíta poslancov Európskeho parlamentu z Chorvátska od chvíle, keď Chorvátsko 1. júla 2013 vstúpi do EÚ;

28.

oceňuje prácu Komisie pri riadení prístupového procesu Chorvátska; žiada Komisiu, aby zhodnotila tento proces a vyvodila ponaučenie v oblasti politiky pre budúce žiadajúce krajiny, ako je využívanie komplexného režimu monitorovania v období medzi dokončením rokovaní a pristúpením; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila zapojenie občianskej spoločnosti a parlamentu počas prístupového procesu s cieľom vyvodiť ponaučenie, pokiaľ ide o súčasné a budúce rokovania; žiada Komisiu, aby v tejto konkrétnej súvislosti vypracovala návrhy, ako sa dalo zlepšiť zapojenie občianskej spoločnosti a parlamentov v kandidátskych krajinách do prístupového procesu;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátskej republiky.

5.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/48

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2012 (SWD(2012)0336),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie o správe o pokroku Turecka za rok 2010 z 9. marca 2011 (1), uznesenie o správe o pokroku Turecka za rok 2011 z 29. marca 2012 (2), uznesenie o perspektívach žien v Turecku do roku 2020 z 22. mája 2012 (3) a uznesenie o rozšírení: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ z 22. novembra 2012 (4),

—

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (5) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, z 5. decembra 2011 a 11. decembra 2012,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok takýchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom založeného na spravodlivej a prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy;

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka pokračovať v modernizácii a posilňovaní a ďalšom zlepšovaní svojich demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

C.

keďže EÚ by mala byť pre reformy v Turecku aj naďalej referenčnou hodnotou;

D.

keďže úplný súlad s kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ zostávajú podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 základom pristúpenia k EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách, lojálnej spolupráci a vzájomnej solidarite medzi všetkými jej členskými štátmi;

E.

keďže v máji 2012 sa začala vykonávať pozitívna agenda na podporu a doplnenie rokovaní, bez toho aby boli nahradené, prostredníctvom rozšírenej spolupráce v mnohých oblastiach spoločného záujmu;

F.

keďže Rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2012 podporila nový prístup Komisie, ktorý v politike rozšírenia kladie dôraz na dodržiavanie zásad právneho štátu, a potvrdila, že v rokovacom procese by mali ústredný bod predstavovať kapitola 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitola 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), ktorými sa treba zaoberať v skorej fáze rokovaní, aby boli k dispozícii jasné porovnávacie kritériá a čo najviac času na vypracovanie potrebných právnych predpisov, zriadenie inštitúcií a dosiahnutie presvedčivých výsledkov pri vykonávaní;

G.

keďže vo svojej stratégii rozširovania z roku 2012 Komisia dospela k záveru, že Turecko je v zmysle svojho hospodárstva, strategickej polohy a dôležitej úlohy v regióne kľúčovou krajinou pre EÚ a že proces pristúpenia zostáva najvhodnejším rámcom pre podporu reforiem v Turecku súvisiacich s EÚ; keďže Komisia vyjadrila obavy v súvislosti s nedostatkom pokroku Turecka pri plnení politických kritérií;

H.

keďže Turecko už po siedmy rok neimplementovalo ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode;

I.

keďže by sa mali bez omeškania otvoriť rokovacie kapitoly, pre ktoré sa už uzatvorila technická príprava, a to podľa stanovených postupov a v súlade s rokovacím rámcom;

J.

keďže EÚ a Turecko sú hospodársky previazané, pričom celkový objem obchodu medzi EÚ a Tureckom bol v roku 2011 na úrovni 120 miliárd EUR;

K.

keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka a Turecko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže priame zahraničné investície (PZI) členských štátov EÚ v Turecku dosahujú 75 % celkového prílevu PZI;

L.

keďže Komisie zhodnotila, že v oblasti hospodárskej politiky je celková pripravenosť Turecka na pokročilej úrovni a že jeho kapacity potrebné na vymedzenie a koordináciu hospodárskej politiky sú dostatočné,

M.

keďže Turecko má potenciál, aby mohlo zohrávať kľúčovú úlohu pri diverzifikácii energetických zdrojov a tranzitných ciest ropy, zemného plynu a elektrickej energie zo susedných krajín do EÚ; keďže pri vytváraní udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva majú Turecko i EÚ potenciál čerpať výhody z bohatých obnoviteľných zdrojov energie Turecka;

N.

keďže dialóg a spolupráca EÚ s Tureckom, pokiaľ ide o stabilitu, demokraciu a bezpečnosť, najmä s ohľadom na situáciu v širšej oblasti Blízkeho východu, majú strategický význam; keďže Turecko dôrazne a opakovane odsúdilo násilie sýrskeho režimu voči svojmu civilnému obyvateľstvu a poskytuje nevyhnutnú humanitárnu pomoc Sýrčanom, ktorí utekajú pred páchaným násilím za hranice,

O.

keďže je potrebné, aby Turecko a Arménsko pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú dohodnuté protokoly a otvoria spoločné hranice,

P.

keďže hrozba casus belli, ktorú Veľké národné zhromaždenie Turecka (VNZT) vydalo voči Grécku v roku 1995 by sa mala stiahnuť; keďže je dôležité, aby Turecko a Grécko uskutočnili nové kolo rozhovorov o zlepšení vzájomných vzťahov;

1.

je presvedčený, že pre zachovanie konštruktívneho vzťahu je nevyhnutné, aby sa obe strany opäť zapojili do rokovacieho procesu; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť podmienky pre konštruktívny dialóg a základy pre vzájomné porozumenie; konštatuje, že by to malo vychádzať zo spoločných hodnôt demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; vyjadruje uznanie Komisii a Turecku za vykonávanie pozitívnej agendy, čo ukazuje, ako by Turecko a EÚ mohli pokročiť vo svojom dialógu a dosiahnuť vzájomné porozumenie, pozitívne zmeny a potrebné reformy pri obojstrannej zaangažovanosti a vytýčení jasných cieľov;

2.

zdôrazňuje strategickú úlohu Turecka z politického i zemepisného hľadiska pre zahraničnú politiku EÚ a jej politiku susedských vzťahov; uznáva úlohu Turecka ako suseda a dôležitého aktéra v regióne a vyzýva na ďalšie posilnenie existujúceho politického dialógu medzí EÚ a Tureckom o rozhodnutiach a cieľoch v oblasti zahraničnej politiky; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v roku 2012 bol zaznamenaný len malý súlad Turecka s vyhláseniami v oblasti SZBP; nabáda Turecko, aby rozvíjalo svoju zahraničnú politiku v rámci dialógu a spoločného postupu s EÚ; vyzýva Turecko a EÚ, aby užšie spolupracovali pri posilňovaní síl mieru a demokracie v južnom susedstve, ktorý je regiónom s kritickým významom tak pre EÚ i pre Turecko;

3.

vyjadruje podporu dialógu a obnoveniu vzťahov medzi Tureckom a Izraelom;

4.

víta rozhodnutie Rady vyzvať Komisiu, aby súbežne s podpisom dohody o readmisii osôb urobila kroky smerujúce k liberalizácii vízového režimu; naliehavo vyzýva Turecko, aby bez ďalšieho odkladu podpísalo a vykonávalo readmisnú dohodu a aby zabezpečilo, aby sa do nadobudnutia platnosti dohody v plnej miere uplatňovali existujúce dvojstranné dohody; pripomína, že Turecko je jednou z kľúčových krajín tranzitu neoprávnenej migrácie smerujúcej do EÚ; uznáva kroky, ktoré podniklo Turecko s cieľom zabrániť neoprávnenej migrácii, a zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu s EÚ v oblasti riadenia migrácie, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a hraničných kontrol; opätovne zdôrazňuje, že treba uľahčiť obchodníkom, vysokoškolským pracovníkom, študentom a zástupcom občianskej spoločnosti z Turecka prístup do EÚ; podporuje snahy Komisie a členských štátov o uplatňovanie vízového kódexu, zosúladenie a zjednodušovanie vízových požiadaviek a zriaďovanie centier uľahčujúcich vydávanie víz v Turecku; pripomína členským štátom ich záväzky v rámci asociačných dohôd v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 19. februára 2009, ktoré sa týka prípadu Soysal (6);

5.

víta nedávne prijatie návrhu zákona o cudzích štátnych príslušníkoch a medzinárodnej ochrane a očakáva, že tento právny predpis bude riešiť aktuálnu otázku súvisiacu s pretrvávajúcim svojvoľným odmietaním prístupu ku konaniu o udelení azylu a s praxou repatriácie utečencov, žiadateľov o azyl a iných ľudí, ktoré môžu potrebovať ochranu; zdôrazňuje význam zladenia ustanovení o zadržiavaní, ktoré Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Abdolkhani a Karimina/Turecko označil za nezákonné, s medzinárodnými normami;

6.

blahoželá tureckému ústavnému zmierovaciemu výboru v súvislosti s jeho záväzkom predložiť návrh novej ústavy a za inkluzívny postup konzultácií s občianskou spoločnosťou spôsobom, ktorý zohľadňuje diverzitu tureckej spoločnosti; vyjadruje obavy zo zjavne pomalého pokroku výboru doposiaľ; nabáda výbor, aby pokračoval vo svojej práci a inkluzívne, reprezentatívne a kolegiálne, ako aj v súlade s kritériami a hodnotami EÚ riešil kľúčové problémy, ako napríklad a) zaručovanie oddeľovania moci a primeraného systému kontrol a rovnováh; b) objasňovanie vzťahov medzi štátom, spoločnosťou a náboženstvom; c) zavádzanie inkluzívneho systému správy, ktorá zaručuje ľudské práva a základné slobody všetkým občanom; a d) formulovanie inkluzívnej koncepcie občianstva; vyzýva všetky politické strany a dotknuté subjekty, aby zaujali konštruktívny prístup k rokovaniam o novej ústave; zastáva názor, že zapojenie Benátskej komisie a dialóg s ňou by priniesli pozitívne výsledky a podporu ústavného procesu;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej pokročiť v realizácii ústavných zmien z roku 2010, najmä pokiaľ ide o prijatie právnych predpisov o ochrane osobných údajov a o vojenskom súdnictve, a právnych predpisov zavádzajúcich pozitívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti; konštatuje, že prítomnosť a právomoci tureckého ministra spravodlivosti a zástupcu jeho tajomníka vo Vysokej rade súdnictva a prokuratúry (VSSP) sú zdrojom závažných obáv o nezávislosť súdnictva; víta nadobudnutie účinnosti právnych predpisov zabezpečujúcich právo jednotlivcov na predloženie individuálneho podania na Ústavný súd, ako s nimi počítajú ústavné zmeny z roku 2010;

8.

opätovne potvrdzuje zásadnú úlohu VNZT ako centrálneho bodu demokratického systému Turecka a zdôrazňuje význam zabezpečenia podpory a záväzku všetkých politických strán pre reformný proces, najmä pokiaľ ide o hodnotný právny rámec na ochranu a rozšírenie základných práv všetkých komunít a občanov, ako aj o zníženie prahovej hodnoty 10 % pre zastúpenie vo VNZT; vyjadruje uznanie práci tureckého vyšetrovacieho výboru pre ľudské práva a žiada, aby mal výbor pre harmonizáciu s EÚ významnejšiu úlohu a počas legislatívneho procesu podporoval zlaďovanie nových právnych predpisov Únie s acquis alebo s európskymi normami;