23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/1

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/2

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II (COM(2012)0573),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 4. júna 2012 o službách elektronickej identifikácie a dôvery v elektronických transakciách na vnútornom trhu (COM(2012)0238),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2012 s názvom Spotrebiteľská hodnotiaca tabuľka ukazuje, kde v Európe sú spotrebiteľské podmienky najlepšie – siedme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SWD(2012)0165),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. mája 2012 s názvom Správa o spotrebiteľskej politike (júl 2010 – december 2011) (SWD(2012)0132), ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2012 s názvom Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie (COM(2012)0179),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o hazardných hrách online na vnútornom trhu (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho Parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (5),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0707) a na sprievodné dokumenty k tomuto nariadeniu (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (6),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2011 s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov – šieste vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)1271),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu (7),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. apríla 2011 o posilnení práv spotrebiteľov v EÚ (SEC(2011)0469),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma na jednotnom trhu – piate vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEC(2011)0299),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (9),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (10),

—

so zreteľom na rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch Google (spojené veci C-236/08 až C-238/08, rozsudok z 23. marca 2010) a BergSpechte (vec C 278/08, rozsudok z 25. marca 2010), ktoré vymedzujú pojem „bežne informovaného a primerane pozorného užívateľa internetu“ ako štandardného internetového spotrebiteľa,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 o novej stratégii pre jednotný trh,

—

so zreteľom na analytickú správu s názvom Postoj k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 (bleskový prieskum Eurobarometra č. 282),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (COM(2009)0557),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie fiktívnych nákupov v cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ, ktorú v mene Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa vykonala spoločnosť YouGovPsychonomics a ktorá bola zverejnená 20. októbra 2009,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. septembra 2009 o opatreniach v oblasti maloobchodných finančných služieb v nadväznosti na hodnotiacu tabuľku spotrebiteľských trhov (SEC(2009)1251),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (COM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEC(2009)0949),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (COM(2009)0330),

—

so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (COM(2009)0336),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. marca 2009 s názvom Správa o cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ (SEC(2009)0283),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o medzinárodnom obchode a internete (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi z 3. septembra 2008 (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí (17),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (18),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (19),

—

so zreteľom na článok 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup (21) a na uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve (22),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby (COM(2006)0334),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (23),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (24),

—

so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov,

—

so zreteľom na dohovor Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) o používaní elektronickej komunikácie pri uzatváraní medzinárodných zmlúv z roku 2005, vzorové právne predpisy komisie UNCITRAL pre elektronický podpis z roku 2001 a vzorové právne predpisy komisie UNCITRAL pre elektronický obchod z roku 1996) (25),

—

so zreteľom na prvú správu o vykonávaní smernice o elektronickom obchode (COM(2003)0702) z 21. novembra 2003,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (26),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (27),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (28),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (29),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ako bola začlenená do zmlúv prostredníctvom článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života), 21 (nediskriminácia), 24 (práva dieťaťa), 25 (práva starších osôb), 26 (integrácia osôb so zdravotným postihnutím) a 38 (ochrana spotrebiteľov),

—

so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

—

so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

—

so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

—

so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0341/2012),

A.

keďže dokončenie jednotného digitálneho trhu je rozhodujúcim činiteľom, pokiaľ ide o premenu EÚ na najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na poznatkoch;

B.

keďže elektronický obchod a online služby sú dôležitou silou internetu a sú rozhodujúce z hľadiska cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti vnútorného trhu, pretože prinášajú výhody občanom aj podnikom prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

C.

keďže 99 % európskych podnikov sú malé a stredné podniky, ktoré zabezpečujú 85 % pracovných miest, a preto sú malé a stredné podniky hybnou silou európskeho hospodárstva, keďže nesú hlavnú zodpovednosť za tvorbu bohatstva, zamestnanosť a rast, ako aj za inovácie a výskum a vývoj;

D.

keďže elektronický obchod sa stal dôležitou súčasťou obchodu a je dôležitým faktorom výberu spotrebiteľov, hospodárskej súťaže a technologických inovácií, pretože spotrebitelia a podniky vo svojom každodennom živote čoraz menej rozlišujú medzi online a offline prostredím;

E.

pripomína, že jednotný digitálny trh, kde sa služby môžu voľne pohybovať na trhu pokrývajúcom 500 miliónov spotrebiteľov, je kľúčovým hnacím motorom konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, poskytujúcim vysokokvalifikované pracovné miesta a uľahčujúcim konvergenciu EÚ k znalostnej ekonomike.

F.

zdôrazňuje, že široké pásmo a internet sú dôležitými stimulátormi hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a európskej konkurencieschopnosti a podporujú online obchodovanie a služby; zdôrazňuje, že spotrebitelia a podniky potrebujú širokopásmový prístup, aby v plnej miere využívali výhody internetu;

G.

zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom uľahčiť MSP cezhraničné elektronické obchodovanie a podporiť elektronickú fakturáciu; poukazuje však na to, že takéto jednotné kontaktné miesta by sa mali vytvárať iba v rámci existujúcich inštitúcií bez toho, aby sa zvýšilo zaťaženie daňových poplatníkov;

H.

keďže spoločnosti, ktoré rozvíjali svoje internetové hospodárstvo, dosiahli omnoho väčší pokrok ako ostatní, a preto je počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, keď tvorba pracovných miest prakticky závisí od malých a stredných podnikov, nevyhnutné odstrániť prekážky online obchodu, aby mohli profitovať zo všetkých jeho výhod;

I.

keďže online trhy musia byť čo najflexibilnejšie, aby vytvorili lepšie príležitosti pre podnikanie a rozvoj v tomto odvetví;

J.

keďže elektronický obchod je dôležitým doplnkom obchodu mimo internet, ktorý poskytuje príležitosti k rastu pre malé podniky a ponúka lepší prístup k tovaru a službám, a to aj v odľahlých oblastiach a na vidieku a pre osoby so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou;

K.

keďže v niektorých krajinách G-8 predstavoval internet za posledných päť rokov 20 % hospodárskeho rastu a 25 % vytvorených pracovných miest;

L.

keďže vďaka internetu a elektronickému obchodu môžu byť výhody globalizácie rovnomernejšie distribuované medzi spotrebiteľmi a malými a strednými podnikmi;

M.

keďže dosiahnutie účinného fungovania vnútorného trhu by bolo dôležitým krokom k splneniu cieľov lisabonského programu týkajúcich sa zvýšenia rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a to v záujme 500 miliónov spotrebiteľov v EÚ;

N.

keďže jednotný digitálny trh prináša spotrebiteľom širšiu ponuku a konkurenčnejšie ceny, najmä občanom s obmedzeným prístupom, vo vzdialených alebo v okrajových oblastiach, ako aj občanom so zníženou pohyblivosťou, ktorí by inak nemali prístup k širokému výberu tovaru; keďže internet tým, že hľadá nové medzery na trhu, umožňuje vznik nových podnikov, najmä MSP, a prosperitu existujúcich podnikov;

O.

keďže v Európe žije 75 miliónov osôb so zdravotným postihnutím a tieto osoby by tiež mali mať úplný prístup k vnútornému trhu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať výzvam digitálnych rozhraní v prípade osôb so zrakovým postihnutím;

P.

keďže internet a technológie predstavujú nástroje, ktoré umožnia internacionalizáciu MSP a ich väčšie zapojenie do medzinárodných trhov a obchodu; požaduje integrovaný európsky trh s kartovými, internetovými a mobilnými platbami; zároveň vyzýva, aby sa zjednodušil rámec pre elektronickú fakturáciu; v obidvoch prípadoch kladie dôraz na význam interoperability a otvorených štandardov s cieľom v čo najväčšej miere podporiť trhový potenciál a hospodársku súťaž;

Q.

keďže spotrebitelia majú prospech z elektronického obchodu vďaka nižším cenám a širšiemu výberu, ako aj pohodliu, keďže môžu nakupovať bez toho, aby opustili svoje domovy; keďže to je mimoriadne výhodné najmä pre zdravotne postihnutých spotrebiteľov a spotrebiteľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

R.

keďže dobré fungovanie digitálneho hospodárstva je nevyhnutné pre dobré fungovanie hospodárstva EÚ; keďže je však voľný pohyb digitálnych služieb v súčasnosti výrazne obmedzovaný nejednotnými pravidlami na vnútroštátnej úrovni, v dôsledku čoho podniky čelia pri cezhraničnom predaji v EÚ mnohým prekážkam, najmä z dôvodu rozdielnych pravidiel uplatňovaných na úrovni členských štátoch v takých oblastiach, ako sú ochrana spotrebiteľov, DPH, predpisy vzťahujúce sa na konkrétne výrobky či platobné transakcie; keďže je potrebné vyzvať inštitúcie EÚ, aby posilnili svoj záväzok, že do roku 2015 odstránia hlavné regulačné prekážky cezhraničných online transakcií, a vyzvať Komisiu, aby aj naďalej navrhovala cielené legislatívne opatrenia s cieľom riešiť kľúčové prekážky;

S.

keďže elektronický obchod umožňuje spotrebiteľom využívať výhody nižších cien a širšieho výberu, ale 60 % internetových stránok v súčasnosti nie je vhodných na cezhraničný online nákup a dôvera spotrebiteľov a podnikov v digitálne prostredie je stále nízka;

T.

keďže prístup k spoľahlivým informáciám a transparentnosť by sa mali posilniť a umožniť spotrebiteľom porovnávať nielen ceny, ale aj kvalitu a udržateľnosť online tovaru a služieb;

U.

keďže roztrieštenosť digitálneho trhu EÚ ohrozuje práva podľa acquis communautaire, pretože spotrebitelia a podniky majú v súvislosti s cezhraničným elektronickým obchodom nízku právnu istotu, a to vďaka existencii prílišného množstva právnych ustanovení, ktorými sa stanovujú odlišné požiadavky, pričom táto okolnosť bráni podnikateľským subjektom, úradom či spotrebiteľom vo využívaní výhod vyplývajúcich z jasných a uplatniteľných pravidiel;

V.

keďže väčšina sporov sa v skutočnosti rieši mimosúdne a lehoty na alternatívne riešenie sporov môžu byť príliš krátke – je potrebný účinný systém riešenia sporov online;

W.

keďže na dosiahnutie úplného a skutočného jednotného digitálneho trhu je nevyhnutné prekonať právnu roztrieštenosť, ktorá v súčasnosti existuje v mnohých oblastiach;

X.

keďže elektronický obchod a online služby podporujú rozvoj udržateľného jednotného trhu prostredníctvom využívania nízkouhlíkových technológií, noriem, označení, výrobkov a služieb priaznivých z hľadiska životného prostredia;

1.

kladie dôraz na to, že v časoch hospodárskej a finančnej krízy je nevyhnutné prijať opatrenia na podporu rastu a tvorbu pracovných miest, a zdôrazňuje, že dokončenie jednotného digitálneho trhu by bolo rozhodujúcim krokom vpred, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila svoj plán na zavedenia a dokončenie jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že jednotný digitálny trh je najľahšou cestou pre podniky a občanov k využívaniu výhod jednotného trhu;

2.

víta nové oznámenie Komisie o elektronickom obchode a online službách z 11. januára 2012, ktoré sa zameriava na rozvoj koherentného rámca pre elektronický obchod prostredníctvom budovania dôvery a rozšírenia elektronického obchodu a online služieb na odvetvia medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a spotrebiteľmi, medzi spotrebiteľmi a medzi verejnou správou a občanmi; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2012 podala správu o pokroku dosiahnutom v 16 hlavných opatreniach stanovených v rámci piatich prioritných oblastí komunikácie;

3.

víta nové oznámenie Komisie o Akte o jednotnom trhu II, ktoré zahŕňa kľúčové opatrenia na podporu rozvoja európskeho digitálneho hospodárstva; zdôrazňuje potrebu plne využívať výhody jednotného digitálneho trhu;

4.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila, rozvíjala a účinne nasledovala svoj akčný plán na uľahčenie cezhraničného prístupu k online produktom a online obsahu a aby v tejto súvislosti predložila postup na vykonávanie prierezového plánu na zabezpečenie rozvoja jednotného digitálneho trhu a podpory dlhodobého rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest a zároveň na prispôsobenie európskeho hospodárstva výzvam dnešného svetového hospodárstva;

5.

zdôrazňuje, že hlavným zdrojom obáv vo vzťahu k jednotnému digitálnemu trhu je roztrieštenosť a nedostatočná právna istota a že nesúdržné presadzovanie pravidiel v členských štátoch sa musí riešiť s cieľom zvýšiť možnosť výberu pre spotrebiteľov; domnieva sa, že fragmentácia je tiež čiastočne spôsobená nedostatočnou alebo oneskorenou transpozíciou smerníc členskými štátmi, čo je faktor, ktorý by mal podliehať prísnejšej kontrole zo strany inštitúcií EÚ;

6.

zdôrazňuje, že všetky relevantné právne predpisy pre nový jednotný trh by mali prejsť testom jednotného digitálneho trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavádzania takéhoto testu v rámci svojho posúdenia vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby nebránil rozvoju jednotného digitálneho trhu a ani neumožnil vznik dodatočných prekážok alebo fragmentácie offline a online obchodu;

7.

víta oznámenie Komisie týkajúce sa nového vyhlásenia a akčného plánu a v tejto súvislosti pripomína, že v smernici o elektronickom obchode sa uvádza, že poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti majú za určitých okolností povinnosť konať tak, aby predišli alebo zabránili nezákonným činnostiam na internete;

8.

súhlasí s Komisiou, že súčasný právny rámec stanovený v smernici o elektronickom obchode si nevyžaduje preskúmanie; zdôrazňuje však, že je potrebné ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o uplatňovanie postupov oznamovania a akcií na riešenie prípadov nezákonného obsahu;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné modernizovať a uľahčiť postupy uznávania odborných kvalifikácií a rozšíriť pôsobnosť automatického uznávania nad rámec povolaní, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje, so zameraním sa najmä na nové povolania potrebné v zelenom a digitálnom priemysle; konštatuje, že to uľahčí mobilitu vysoko kvalifikovaných pracovníkov;

10.

zdôrazňuje význam vypracovania európskej stratégie cloud computingu (výpočtové mračno) vzhľadom na jeho potenciál, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje, že keďže cloud computing vyžaduje minimálne vstupné náklady a nízke požiadavky na infraštruktúru, predstavuje príležitosť pre európsky priemysel informačných technológií, a najmä pre MSP, aby sa rozvíjali a stali sa lídrami v oblastiach, ako sú outsourcing, nové digitálne služby a dátové strediská;

11.

berie na vedomie význam prepojenia medzi smernicou o elektronickom obchode a informačným systémom o vnútornom trhu;

12.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva, a preto treba vypracovať akčný plán na ich začlenenie do jednotného digitálneho trhu; takisto zdôrazňuje, že európske MSP naliehavo potrebujú prístup k širokopásmovému pripojeniu; zdôrazňuje, že využitie možností digitálneho hospodárstva a jednotného digitálneho trhu prostredníctvom inovácií a inteligentného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) by malým a stredným podnikom veľmi pomohlo pri vymanení sa zo súčasnej krízy a pri tvorbe rastu a zamestnanosti;

13.

podporuje odhodlanie Komisie posilniť a uľahčiť rozvoj infraštruktúry IKT s cieľom preklenúť digitálnu priepasť; pripomína, že rozvoj infraštruktúr IKT má pozitívny vplyv na sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a konkurencieschopnosť v EÚ, ako aj na komunikáciu, tvorivosť a prístup občanov k vzdelávaniu a informáciám; víta iniciatívy v rámci programov pre regionálny rozvoj a rozvoj vidieka, ako aj iniciatívy EIB na zlepšenie integrácie vidieckych oblastí do infraštruktúr IKT;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že odstránenie zostávajúcich právnych prekážok elektronického obchodovania, poskytnutie potrebných informácií a zručností, ako aj potrebných nástrojov podnikom, aby ľahšie a účinnejšie rozvíjali svoje podnikanie online, sú zásadným krokom na dosiahnutie cieľa, ktorým je vytváranie rastu a zamestnanosti;

15.

zdôrazňuje, že dosiahnutie plne funkčného jednotného digitálneho trhu si vyžaduje koordinované úsilie s cieľom zabezpečiť pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich vek, miesto, kde sa nachádzajú, vzdelanie alebo pohlavie, prístup k internetu a schopnosti potrebné na jeho používanie;

16.

trvá na tom, že digitálne spôsobilosti sú kľúčové pre rozvoj jednotného digitálneho trhu a že všetci Európania by mali mať dostatočné digitálne zručnosti; zdôrazňuje kľúčový význam záväzku, ktorého cieľom je znížiť rozdiely v digitálnej gramotnosti a spôsobilosti do roku 2015 o polovicu;

17.

vyzýva rovnako Komisiu aj členské štáty, aby vypracovali taký akčný plán, ktorý by bol založený na presadzovaní začlenenia malých a stredných podnikov do digitálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom opatrení a iniciatív na podporu inteligentného využívania IKT na inovácie a konkurencieschopnosť a rozvoj elektronických zručností, a tiež prostredníctvom sprístupnenia ďalších informácií o výhodách a potenciáli internetového hospodárstva, napríklad v rámci európskej siete na podporu elektronického obchodu (eBSN), ako aj, popri iných opatreniach, prostredníctvom poskytnutia finančnej podpory inovačným malým a stredným podnikom;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať stratégiu na podporu digitálneho podnikania v Európe, presadzovať odbornú prípravu online obchodníkov a napomáhať programy rozvoja MSP, ktoré sa sústredia na inovačné a dynamické malé a stredné podniky zo všetkých odvetví, s cieľom zabezpečiť vysoký potenciál rastu a inovácií a vytvoriť nové pracovné miesta v Európe a zároveň zvyšovať dôveru spotrebiteľov, ako aj na rozvoj nových špecializovaných trhov pre MSP, ktoré by inak neexistovali;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali platné právne predpisy s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia rastu malých a stredných podnikov, ako sú vysoké náklady na vstup na trh a náklady na zvyšovanie informovanosti o značke vo viacerých krajinách a obmedzenia systému informačných technológií;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na poskytnutie finančnej podpory inovačným malým a stredným podnikom prostredníctvom existujúcich programov, napríklad programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), nového programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) a programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 alebo prostredníctvom vytvárania osobitných programov, ako aj prostredníctvom navrhovaného nariadenia o fondoch rizikového kapitálu;

21.

domnieva sa, že popri jednotnom zavádzaní IKT je pre rozvoj jednotného digitálneho trhu nevyhnutné presadzovať excelentnosť vo výskume v oblasti IKT a podporovať verejné a súkromné investície do vysoko rizikového spoločného výskumu a inovácií v oblasti IKT; zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom rozvoja v oblasti internetových technológií a štandardov; navrhuje, aby sa v rámci najbližšieho finančného výhľadu a programu Horizont 2020 výrazne zvýšil rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT;

22.

podporuje možnosť spolupráce s výskumnými centrami; víta plány Komisie týkajúce sa podpory verejných i súkromných investícií do telekomunikačných sietí v rámci Nástroja na prepojenie Európy a zdôrazňuje význam udržateľného zavedenia transeurópskej digitálnej siete pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európskej únie;

23.

poznamenáva, že rýchle zavedenie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia má kľúčový význam pre globálnu konkurencieschopnosť Európy, rozvoj európskej produktivity a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu zaujať vedúce pozície v rozličných odvetviach, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, vo výrobe a v sektore služieb;

24.

požaduje prijatie konkrétnych opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby mohli MSP v plnej miere využívať širokopásmové pripojenie v oblastiach elektronického obchodu a elektronického obstarávania; vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy členských štátov na rozvoj digitálnej gramotnosti v MSP a aby stimulovala inovačné, internetové obchodné modely prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a programu, ktorý ho v budúcnosti nahradí, t. j. programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME);

25.

vyzýva Komisiu, aby určila existujúce prekážky v cezhraničných doručovateľských službách a aby prijala vhodné opatrenia na ich riešenie, a to vzhľadom na zistenia novej štúdie, ktorá sa uskutočnila, a to takým spôsobom, ktorý podnikom aj spotrebiteľom umožní v plnej miere využívať výhody jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že také faktory, ako je dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť doručovania, ústretové služby, účinný a transparentný systém na vrátenie tovaru a nižšie ceny za služby cezhraničného doručovania, sa najlepšie podporujú prostredníctvom slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže s cieľom nebrániť cezhraničnému obchodu a zvýšiť dôveru spotrebiteľa; domnieva sa, že cezhraničné doručovateľské služby by nemali byť založené iba na fyzických hraniciach, ale mali by tiež zohľadniť, pokiaľ je to možné, vzdialenosť k spotrebiteľovi; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť inovačné formy doručovania, ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o výber času a miesta prevzatia alebo možné miesta na vyzdvihnutie zásielky bez ďalších dodatočných nákladov; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa zvážili opatrenia, ktoré zaručia rozumnú cenu dodávky do vzdialenejších alebo odľahlejších oblastí;

26.

pripomína, že je potrebný integrovaný politický prístup na dokončenie jednotného trhu pre všetky druhy dopravy (vrátane cestnej nákladnej dopravy, železničnej nákladnej dopravy atď.) a vytvorenie environmentálnych právnych predpisov, aby sa predišlo neefektívnosti v dodávateľskom reťazci alebo zbytočnému zvyšovaniu nákladov tak pre predajcov na diaľku, ako aj pre zákazníkov elektronických obchodov;

27.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby znížili administratívnu záťaž tým, že umožnia využívať systém buď v krajine predávajúceho alebo v krajine kupujúceho, aby nedochádzalo k duplicite postupov a k nejasnostiam o tom, aké pravidlá platia tak pre online predajcov, ako aj pre online spotrebiteľov;

28.

vyzýva Komisiu, aby hľadala riešenia ťažkostí, s ktorými sa stretli malé a stredné podniky v súvislosti s riešením návratu tovaru a problémami s dopravnou infraštruktúrou, a aby znížila náklady spojené s cezhraničným riešením sťažností a sporov;

29.

zdôrazňuje, že ďalšou výhodou digitálneho sveta je to, že môže pomôcť prelomiť jazykovú bariéru na jednotnom trhu, pretože obsah webových stránok sa dá pomerne ľahko nahrubo prekladať strojom;

30.

zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je dôležité efektívne doručovanie, lepšia spätná väzba o dodávke a včasná dodávka výrobku, pričom všetky tieto faktory boli v poslednej hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských podmienok identifikované ako hlavné obavy spotrebiteľov;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti na zjednodušenie a štandardizáciu pravidiel DPH v súvislosti s cezhraničnými online transakciami; zdôrazňuje, že existujúci európsky rámec pre DPH je prekážkou rozvoja nových digitálnych služieb a že pomoc podnikom pri vyvíjaní a ponuke nových celoeurópskych online služieb by mala byť prioritou v rámci revízie smernice o pravidlách DPH; domnieva sa, že na digitálne distribuovaný kultúrny, žurnalistický alebo kreatívny obsah by sa mala vzťahovať taká istá DPH ako na rovnaké výrobky v hmotnej podobe alebo výrobky ponúkané offline, aby sa zabránilo narušeniu trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili príležitosť, ktorú ponúkajú zmeny pravidiel DPH v roku 2015 s cieľom vytvoriť a rozšíriť jednotné európske kontaktné miesto pre elektronický obchod aspoň pre MSP;

32.

vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu smernice 2006/112/ES s cieľom zaviesť novú kategóriu elektronicky poskytovaných služieb s kultúrnym obsahom, ktoré by mohli ťažiť zo zníženej DPH; navrhuje, aby sa na kultúrne diela a služby predávané online, ako sú digitálne knihy, uplatňovalo rovnaké preferenčné zaobchádzanie ako na porovnateľné produkty v tradičnej forme, ako sú knihy v papierovej väzbe, a aby sa preto na ne vzťahovala znížená sadzba DPH; v tejto súvislosti sa domnieva, že prostredníctvom uplatňovania zníženej sadzby DPH na digitálne publikácie by bolo možné podporiť rozvoj legálnej ponuky a výrazne zvýšiť atraktivitu digitálnych platforiem;

33.

vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej revízii právnych predpisov týkajúcich sa DPH zaoberala anomálnou možnosťou uplatňovania znížených sadzieb DPH na tlačené knihy a ďalšie kultúrne obsahy, ale nie na rovnaké tovary dostupné v elektronickom formáte;

34.

víta zelenú knihu Komisie o platobných kartách, platbách cez internet a mobilných platbách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli primerané opatrenia na dosiahnutie úplného a účinne integrovaného, konkurencieschopného, inovačného, neutrálneho a bezpečného regulačného rámca EÚ pre online platby a mobilné platby;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité riešiť mikroplatby a vysoké administratívne náklady, ktoré často vznikajú pri platení malých čiastok; berie na vedomie čoraz širšie využívanie platieb prostredníctvom mobilných telefónov, smartfónov a tabletov, a je presvedčený, že si táto situácia vyžaduje nové riešenia;

36.

zdôrazňuje, že mikroplatby sa čoraz častejšie používajú na platbu za médiá a kultúrny obsah online, a považuje ich za užitočný nástroj na zabezpečenie odmeňovania držiteľov práv;

37.

pripomína, že domáce a cezhraničné multilaterálne výmenné poplatky v jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) sa v jednotlivých členských štátov značne líšia; domnieva sa, že domáce aj cezhraničné multilaterálne výmenné poplatky v rámci SEPA by sa mali zosúladiť, aby spotrebitelia mohli využívať výhody jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 uskutočnila posúdenie vplyvu o stanovení stropu pre multilaterálne výmenné poplatky a postupne ich znižovala; vyzýva Komisiu, aby navrhla reguláciu na harmonizáciu multilaterálnych výmenných poplatkov a ich postupné znižovanie tak, aby boli zosúladené so skutočnými nákladmi do konca roku 2015; domnieva sa, že by sa mali zrušiť aj príplatky, zľavy a iné postupy riadenia, čím by sa vytvoril priestor pre transparentnejší európsky jednotný trh platieb;

38.

zdôrazňuje, že hlavné obavy spotrebiteľov sa týkajú súkromia a bezpečnosti údajov a že tieto obavy ich odrádzajú od nákupu online; považuje za potrebné prispôsobiť súčasné právne predpisy na ochranu údajov novým výzvam a inováciám v oblasti súčasného a budúceho rozvoja technológií, akým je napríklad „výpočtové mračno“ (cloud computing);

39.

uznáva hospodársky a sociálny potenciál, ktorý cloud computing doposiaľ preukázal, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti prijala iniciatívy s cieľom využiť výhody takejto technológie, keď bude v plnšej miere vyvinutá; berie však na vedomie množstvo technických a právnych problémov, ktoré z vývoja tejto technológie pramenia;

40.

uznáva veľký potenciál cloud computingu a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla európsku stratégiu týkajúcu sa tejto záležitosti;

41.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala ustanovenia oznamovania prípadov nepovoleného prístupu k údajom v telekomunikačnom balíku a aby tieto ustanovenia sprístupnila všetkým spotrebiteľom v členských štátoch;

42.

pripomína ustanovenia smernice o univerzálnej službe a právach užívateľov, podľa ktorej by mali telekomunikační operátori uložiť poskytovateľom internetových služieb povinnosť doručovať správy verejných služieb všetkým svojim zákazníkom; vyzýva Komisiu, aby monitorovala, koľko telekomunikačných regulačných orgánov vyhovuje týmto pravidlám, a podala o tom správu Parlamentu;

43.

víta preto nový návrh nariadenia na ochranu údajov, ktorý predložila Komisia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby občania mali väčšiu kontrolu nad spracovaním svojich osobných údajov, a zdôrazňuje potrebu schválenia a vykonávania nového nariadenia na túto tému v takej podobe, ktorá jednak ochráni súkromie, zabezpečí základné práva, poskytne právnu istotu a umožní spoločnostiam dostatočnú pružnosť na rozvoj podnikania bez vynaloženia obrovských nákladov, a jednak im ponúkne zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, pričom zachová pevný záväzok plniť už stanovené povinnosti;

44.

víta návrh právneho rámca pre kolektívnu správu autorských práv a súvisiacich práv, ktorý predložila Komisia a ktorého cieľom je zabezpečiť väčšiu zodpovednosť, transparentnosť a lepšie riadenie organizácií kolektívnej správy práv a vytvoriť účinné mechanizmy na riešenie sporov a na objasnenie a zjednodušenie systémov udeľovania licencií; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby sa užívateľom internetu poskytli jasné a zrozumiteľné informácie o tom, ktoré osobné údaje sa zbierajú, na aké účely a ako dlho sa uchovávajú, s cieľom posilniť ich práva a zvýšiť ich dôveru v internet; zdôrazňuje, že pri revidovaní acquis v oblasti ochrany údajov sa musí zabezpečiť právna istota a jasnosť, ako aj vysoká úroveň ochrany údajov; víta oznámenie spoločnej európskej stratégie o výpočtovom mračne na rok 2012 a v tejto súvislosti očakáva najmä objasnenie záležitostí týkajúcich sa jurisdikcie, ochrany údajov a právomoci;

45.

je pevne presvedčený, že ochrana súkromia nepredstavuje iba základnú hodnotu Európskej únie, ale že zohráva aj hlavnú úlohu pri podporovaní nevyhnutnej dôvery užívateľov v digitálne prostredie, ktoré v plnej miere umožní rozvoj jednotného digitálneho trhu; víta preto návrhy Komisie, aby sa smernica o ochrane údajov prispôsobila súčasnému digitálnemu prostrediu na podporu inovačného charakteru online prostredia a posilnenie rozvoja sľubných nových technológií, napr. cloud computing;

46.

opätovne zdôrazňuje, že pri riešení úloh ako ochrana údajov alebo pirátstvo je nevyhnutný globálny prístup; nabáda v tomto ohľade k úzkej spolupráci medzi EÚ a fórom o riadení internetu;

47.

žiada objasnenie, pokiaľ ide o povinnosť poskytovateľov internetových služieb konať pri spracovávaní a/alebo zbieraní údajov v rámci EÚ v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a hospodárskej súťaži, dbať na ochranu práv duševného vlastníctva a dodržiavať súlad so smernicou o elektronickom obchode (30) a telekomunikačným balíkom (31) bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje uchovávajú a/alebo spracovávajú; domnieva sa, že väčšia miera transparentnosti, pokiaľ ide o identifikáciu poskytovateľov internetových služieb, by mala zohrávať kľúčovú úlohu v posilňovaní dôvery spotrebiteľov, a že takisto podporí najlepšie postupy v tejto oblasti a bude predstavovať kľúčové kritérium pre vytvorenie európskej známky dôveryhodnosti;

48.

pripomína, že podľa článku 5 smernice 2000/31/ES sú poskytovatelia internetových služieb povinní jasne uviesť svoju identitu a že dodržiavanie tejto požiadavky má rozhodujúci význam pre zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v elektronický obchod;

49.

vyzýva Komisiu, aby zmodernizovala právny rámec pre práva duševného vlastníctva v súvislosti s dokončením jednotného digitálneho trhu a aby navrhla a rýchlo vykonala európsku stratégiu pre práva duševného vlastníctva s cieľom prispôsobiť sa online realite 21. storočia; so záujmom očakáva návrhy Komisie týkajúce sa právnych nástrojov v tejto oblasti, ako sú právne predpisy na zjednodušenie kolektívnej správy autorských práv v Európe a smernica o posilnení práv duševného vlastníctva a boji proti falšovaniu a pirátstvu; ďalej sa domnieva, že treba zvážiť a ďalej rozvíjať inovačné obchodné modely a odlišné štruktúry udeľovania licencií s cieľom zvýšiť dostupnosť pri zachovaní autorských práv a zabezpečiť odmeňovanie držiteľov práv;

50.

zdôrazňuje význam zosúladeného prístupu k výnimkám a obmedzeniam v oblasti autorských práv, ako aj zosúladenia zákonných výnimiek v oblasti ochranných známok a patentov, ktoré sú v mnohých prípadoch výhodné pre pracovníkov z oblasti výskumu a vývoja, vzhľadom na to, že cieľom je uľahčiť rozvoj, zavádzanie nových a inovačných služieb a ich prijatie spotrebiteľmi a zabezpečiť právnu istotu pre výskumné tímy, novátorov, umelcov a užívateľov, ktorá je potrebná, ak má vzniknúť prosperujúce európske digitálne prostredie;

51.

poukazuje na potrebu pokračovať v práci na regulačnej harmonizácii práv duševného vlastníctva, a to pri rešpektovaní práv a slobôd občanov, s cieľom uľahčiť dokončenie jednotného digitálneho trhu;

52.

vyzýva Komisiu, aby navrhla dohodnuté odvetvové riešenia, ktoré rešpektujú autorské práva, zabezpečila spravodlivé odmeňovanie autorov, a podporovala prístup verejnosti k celej rade legálnych kultúrnych produktov;

53.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje prípravné práce na legislatívnom návrhu týkajúcom sa kolektívnej správy práv s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť a lepšie riadenie, pokiaľ ide o spoločnosti zamerané na kolektívnu správu práv, zaviesť účinné mechanizmy riešenia sporov a objasniť a zjednodušiť systémy udeľovania licencií v hudobnom odvetví;

54.

zdôrazňuje, že mikroplatby získavajú čoraz väčší význam z hľadiska platieb za mediálny a kultúrny obsah online, ale stále existuje priestor na ďalšiu optimalizáciu ich jednoduchého použitia, a považuje tento druh platieb za užitočný nástroj, ktorým možno zabezpečiť, aby boli tvorcovia odmeňovaní, pretože poskytujú verejnosti cenovo dostupný prístup k zákonnému obsahu; nazdáva sa preto, že mikroplatby sú účinným prostriedkom boja proti nezákonnému obsahu; zdôrazňuje však, že sa musia riešiť problémy spojené s elektronickými platobnými systémami, akými sú napríklad nedostatok interoperability a vysoké náklady na spotrebiteľov na mikroplatby, s cieľom vytvoriť jednoduché, inovatívne a cenovo efektívne riešenia, ktoré sú výhodné pre spotrebiteľov a digitálne platformy; zdôrazňuje, že rozširovaním legálnej ponuky kultúrneho obsahu na internete za dostupné ceny sa v dlhodobom výhľade podarí znížiť počet nelegálnych platforiem;

55.

zdôrazňuje, že nové a rozmáhajúce sa internetové technológie a elektronické služby zvýšili dopyt po audiovizuálnom a inom kultúrnom a tvorivom digitálnom obsahu a poskytli nové a inovatívne spôsoby individuálneho prispôsobovania a obohacovania ponuky, najmä medzi mladými ľuďmi; pripomína však, že v súčasnosti chýba dostatočná zákonná ponuka na uspokojenie tohto dopytu, čo je okolnosť, ktorá motivuje používateľov k tomu, aby vyhľadávali nezákonný obsah; nazdáva sa, že je potrebné zvážiť inovatívne podnikové modely a rozličné štruktúry udeľovania licencií, aby sa zvýšila dostupnosť; vyzýva na lepšie využívanie digitálnych technológií, ktoré by malo byť odrazovým mostíkom pre rozlíšenie i znásobenie legitímnej ponuky, čím sa prispeje k udržaniu dôvery spotrebiteľov a rast a zároveň sa zabezpečí, že umelci budú spravodlivo a primerane ohodnotení;

56.

dôrazne podporuje opatrenia na úrovni členských štátov a na európskej úrovni zamerané na boj proti falšovaniu a pirátstvu výrobkov na internete;

57.

víta návrhy na zvýšenie dostupnosti a rozvoj služieb legálneho elektronického obsahu, ale zdôrazňuje, že je na úrovni EÚ potrebné zaviesť modernizované a lepšie harmonizované autorské práva; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť také právne predpisy týkajúce sa autorského práva, ktoré poskytnú vhodné stimuly, zabezpečia rovnováhu a budú držať krok s modernými technológiami; nazdáva sa, že povzbudenie, podporu a udržateľnosť udeľovania licencií pre viacero území na jednotnom digitálnom trhu by mali umožňovať predovšetkým trhovo orientované iniciatívy v reakcii na dopyt spotrebiteľov; vyzýva preto Komisiu, aby začala bezodkladne uplatňovať iniciatívy spojené so stratégiou pre práva duševného vlastníctva;

58.

dôrazne odsudzuje každú diskrimináciu zákazníkov na základe štátnej príslušnosti a pobytu s odvolaním sa na článok 20 ods. 2 smernice o službách (2006/123/ES) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie tejto smernice;

59.

zdôrazňuje, že smernica o právach spotrebiteľov znamenala dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o zvýšenie právnej istoty spotrebiteľov a podnikov v online transakciách, a dnes predstavuje hlavný nástroj na ochranu spotrebiteľov pri online službách; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej účinné a rýchle vykonávanie; požaduje vypracovanie kódexu vhodných postupov pre internetové podniky a v tomto ohľade podporuje návrhy na vzorové zmluvy; je presvedčený, že implementácia smernice o kapitálových požiadavkách by tvorila dôležitú súčasť vzorových zmlúv a zároveň by bolo potrebné dodržiavať existujúce maloobchodné postupy; okrem toho vyzýva členské štáty, aby rozhodli, či v dlhodobom horizonte uprednostňujú plnú harmonizáciu právnych predpisov v oblasti jednotného trhu alebo druhý vnútroštátny režim; v prípade druhej možnosti vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie a konštruktívnym spôsobom pokročili v dokumentácii, akou je napr. spoločná európska právna úprava predaja, v záujme uľahčenia cezhraničného obchodu v EÚ v prospech spotrebiteľov i podnikov;

60.

v nedávnom návrhu nariadenia o spoločnej európskej právnej úprave predaja, ktorý by mohli zmluvné strany schváliť a využívať ho ako alternatívu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti predaja, vidí značný potenciál, pokiaľ ide o odstránenie rozdrobenosti jednotného trhu a zabezpečenie lepšej dostupnosti a právnej predvídateľnosti internetového obchodu pre spotrebiteľov aj podniky;

61.

pripomína, že členské štáty musia takisto zohrávať úlohu v zabezpečovaní rýchleho a nebyrokratického vykonávanie pravidiel EÚ s cieľom uplatňovať práva spotrebiteľov v praxi;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a poskytli primerané zdroje na účinné nástroje, akým je napríklad sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľov (CPC), s cieľom zabezpečiť, aby online obchodníci uplatňovali pravidlá EÚ týkajúce sa transparentnosti a nekalých obchodných praktík, a poskytnúť tak spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany;

63.

zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti; konštatuje, že je dôležité, aby občania EÚ získali digitálne zručnosti, ktoré by im pomohli v plnej miere využívať výhody internetového pripojenia a zapojiť sa do digitálnej spoločnosti;

64.

vyzýva Komisiu, aby do všetkých politík jednotného digitálneho trhu začlenila, pokiaľ ide o vytvorenie bezbariérového prostredia a plnej škály dostupných služieb pre zdravotne postihnutých, prvok dostupnosti pre spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, aby všetky skupiny občanov mali prístup k jednotnému digitálnemu trhu a mohli plne využívať jeho výhody;

65.

zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti, najmä medzi sociálne znevýhodnenými, a taktiež venovať osobitnú pozornosť starším ľuďom s cieľom podporovať koncepciu aktívneho starnutia;

66.

uznáva význam európskej charty používateľských práv, ktorá by objasnila práva a povinnosti občanov v informačnej spoločnosti;

67.

zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať vytváranie transparentných a dôveryhodných webových stránok na porovnanie cien, ktoré sú prístupné v rôznych jazykoch, ako prostriedok na zvýšenie dôvery spotrebiteľov v cezhraničné obchodovanie;

68.

zdôrazňuje potrebu vytvorenia európskeho loga dôvery, ktoré by zaručovalo, že daný podnik pôsobiaci online plne rešpektuje právne predpisy EÚ; logo by malo byť jednoduché s dobrou štruktúrou a bohatým obsahom, ktorý by mal poskytovať elektronickému obchodu pridanú hodnotu, a tak podporiť dôveru a transparentnosť, ako aj právnu istotu spotrebiteľov a podnikov, a malo by poskytovať informácie v súlade s existujúcimi právne nezáväznými normami W3C (World Wide Web Consortium) v záujme zdravotne postihnutých ľudí;

69.

okrem toho zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľa, pokiaľ ide o prístup k legálnym cezhraničným online službám;

70.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ zaistila podnikom a spotrebiteľom dôveru a prostriedky na obchodovanie online s cieľom zvýšiť objem cezhraničného obchodu; vyzýva preto na zjednodušenie licenčných systémov a vytvorenie účinného rámca pre autorské práva;

71.

víta iniciatívu Komisie zameranú na prekážky v dokončení jednotného digitálneho trhu, najmä bariéry brániace rozvoju zákonných cezhraničných elektronických služieb; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o prístup k cezhraničným službám; zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh umožní občanom v rámci celej EÚ prístup ku všetkým digitálnym obsahom a službám (k hudbe, audiovizuálnemu obsahu, videohrám);

72.

súhlasí s názorom Komisie, že plnému využitiu potenciálu jednotného trhu online bráni predovšetkým existencia zmesi rôznych právnych predpisov, noriem a praktík, ktoré sú niekedy len ťažko interoperabilné;

73.

víta legislatívne návrhy Komisie o alternatívnom riešení sporov a riešení sporov online a zdôrazňuje význam ich účinného prijatia pri riešení sťažností a cezhraničných konfliktov; taktiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spotrebitelia a obchodníci s týmito mechanizmami v širokej miere oboznámili a dosiahli tak želanú úroveň ich praktickej účinnosti; pripomína význam účinného mechanizmu odškodnenie ako prostriedku na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli uplatniť svoje práva, pričom zdôrazňuje, že občania by mali byť lepšie informovaní o podrobnostiach o takomto mechanizme a ďalších nástrojoch na riešenie problémov; je presvedčený, že by to malo zlepšiť cezhraničné nákupy tovaru a služieb a prispieť k odstráneniu zostávajúcich ťažkostí, ktoré bránia rastu a inováciám najmä v rámci digitálneho trhu a ktoré v súčasnej dobe bránia tomu, aby sa v plnej miere uplatňoval potenciál jednotného trhu; zdôrazňuje, že existencia online platformy na riešenie sporov pre domáci a cezhraničný elektronický obchod zvýši dôveru spotrebiteľov v jednotný digitálny trh;

74.

uznáva, že je potrebné vytvoriť spôsoby na prehĺbenie dôvery občanov v online prostredie a zabezpečiť ochranu osobných údajov a súkromia a slobodu prejavu a informácií vrátane odstránenia geografických, technických a organizačných prekážok, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mechanizmy nápravy; považuje rýchle a nákladovo efektívne riešenie sporov, najmä pokiaľ ide o online transakcie, za zásadnú podmienku na zabezpečenie dôvery užívateľov; preto víta návrhy Komisie týkajúce sa mimosúdneho riešenia sporov a riešenia sporov online v súlade s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa a ohlásenú legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa riešenia sporov medzi podnikmi;

75.

berie na vedomie návrhy Komisie na opatrenia v oblasti spolupráce s platobnými službami na boj proti neoprávnenému alebo nezákonnému obsahu; zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala byť pevne zakotvená v právnom rámci, ktorý charakterizuje dodržiavanie ochrany údajov a ochrany spotrebiteľa, práva na nápravu a na prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že prvým krokom musí byť účinné vykonávanie postupov oznamovania, ktoré zabezpečí všeobecne platné a jednoznačné dodržiavanie základného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom; zdôrazňuje, že všetci prevádzkovatelia vrátane poskytovateľov platobných služieb a inzerentov zohrávajú v boji proti neoprávnenému alebo nezákonnému obsahu svoju úlohu;

76.

rozhodne víta nové oznámenie Komisie o stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti; a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemyselné kruhy, aby presadzovali využívanie nového technického rozvoja na vzdelávanie a ochranu maloletých a aby úzko a účinne spolupracovali v záujme toho, aby maloletým poskytli bezpečný internet; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali projekty na zvýšenie gramotnosti v oblasti digitálnych technológií a oboznamovania sa s nimi, ktoré sa zameriavajú na dospelých, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie, odbornú prípravu a podporu rastu nových generácií, aby si títo uvedomovali možnosti i riziká, ktoré informačné a komunikačné technológie predstavujú pre deti a maloletých, ale tiež aby sa tak vytvorili podmienky na preklenutie technologickej priepasti medzi generáciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali vzdelávacie programy v oblasti informačných technológií týkajúce sa práv spotrebiteľov, povinností a rizík v spojení s vnútorným digitálnym trhom.

77.

naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby sa zaviazali k zodpovednej reklame pre neplnoleté osoby, a to najmä tým, že sa zdržia agresívnej a zavádzajúcej televíznej a online reklamy a budú dodržiavať a v plnej miere uplatnia existujúce kódexy správania a podobné iniciatívy;

78.

považuje za nevyhnutné podporovať digitalizáciu vzdelávacích a kultúrnych diel v čo možno najväčšom množstve úradných jazykov EÚ s cieľom ponúknuť verejnosti hodnotné a užitočné obsahy;

79.

zdôrazňuje význam ustanovenia jasných zásad upravujúcich vzťahy s digitálnymi trhmi tretích krajín, a to predovšetkým pokiaľ ide o projekty na úrovni EÚ, akým je napríklad digitalizácia svetového kultúrneho dedičstva;

80.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité uplatňovanie pravidiel selektívnej distribúcie s cieľom zabrániť zneužívaniu a diskriminácii;

81.

vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na zabezpečenie neutrality internetovej siete;

82.

poukazuje na to, že väčšia konkurencia a transparentnosť, pokiaľ ide o riadenie dopravy a kvalitu služieb, ako aj možnosť jednoduchej zmeny prevádzkovateľa, patria medzi minimálne podmienky potrebné na zabezpečenie neutrality siete; opätovne potvrdzuje podporu otvoreného internetu, ktorý neumožňuje blokovanie obsahu a individuálnych komerčných služieb; pripomína nedávne zistenia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie neutrality siete;

83.

opätovne zdôrazňuje možné problémy vyplývajúce z odklonenia sa od neutrality siete, ako je napr. správanie narušujúce hospodársku súťaž, blokovanie inovácií, obmedzovanie slobody prejavu, nedostatočné informovanie spotrebiteľov a narúšanie súkromia, ako aj skutočnosť, že chýbajúca neutralita siete poškodzuje podniky, spotrebiteľov aj spoločnosť ako takú;

84.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž online prijatím opatrení proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi, ako sú online obmedzenia, kontroly cien a kvóty;

85.

domnieva sa, že ďalšie rozšírenie širokopásmovej siete, najmä pripojenie vidieckych, izolovaných a najvzdialenejších oblastí k sieťam elektronickej komunikácie, je ústrednou prioritou; preto vyzýva Komisiu, aby neustále overovala a v prípadne potreby prostredníctvom regulačných zásahov zabezpečovala, či je zachovaná neutralita siete a či sa poskytovateľom internetového pripojenia nebráni v prístupe k sieťovej infraštruktúre alebo či sa tento prístup neobmedzuje;

86.

vyzýva členské štáty, aby posilnili a uľahčili rozvoj informačnej a komunikačnej infraštruktúry, pretože aj keď všetky členské štáty majú vnútroštátnu stratégiu pre široké pásmo, len málo z nich má plnofunkčné operačné plány, ktoré zahŕňajú ciele potrebné na úplnú realizáciu hlavnej iniciatívy pre digitálnu agendu pre Európu, ako je stanovené v stratégii Európa 2020; víta novú iniciatívu nástroja na prepojenie Európy, keďže bude rozhodujúca z hľadiska účinného vykonávania cieľov digitálnej agendy pre Európu stanovených na rok 2020, s prísľubom širokopásmového prístupu pre všetkých, a prechodného cieľa, aby každý občan EÚ mal prístup k základnému internetovému pripojeniu do roku 2013;

87.

zdôrazňuje, že internetové služby sa poskytujú v cezhraničnom rozsahu a že preto vyžadujú spoločnú činnosť v súlade Digitálnou agendou pre Európu; zdôrazňuje, že európsky trh s takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením by podnietil rozvoj vnútorného trhu; zdôrazňuje potrebu spojiť digitálnu agendu s poskytovaním nových služieb, ako je elektronický obchod, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie, internetbanking a služby elektronickej verejnej správy;

88.

zdôrazňuje, že pre rozvoj európskeho jednotného digitálneho trhu je dôležité pokračovať v snahe zameranej na poskytovanie univerzálneho a vysokorýchlostného prístupu pre všetkých spotrebiteľov prostredníctvom podpory prístupu k pevnému a mobilnému internetovému pripojeniu a zavedením infraštruktúry novej generácie; zdôrazňuje, že toto úsilie si vyžaduje politiky, ktoré podporujú zabezpečenie prístupu za konkurenčných podmienok; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nový podnet pre európsku stratégiu pre rýchle a ultrarýchle širokopásmové pripojenie aktualizovaním relevantných cieľov;

89.

zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitalizácia verejných služieb pre spotrebiteľov a podniky, a vyzýva členské štáty, aby na tento účel vypracovali národné plány, ktoré by mali zahŕňať ciele a opatrenia zamerané na sprístupnenie všetkých verejných služieb na internete do roku 2015; uznáva, že vysokorýchlostné siete sú nevyhnutnou podmienkou rozvoja online služieb a hospodárskeho rastu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ciele poprednej svetovej digitálnej agendy s cieľom zabezpečiť, aby sa Európa stala globálnym lídrom, pokiaľ ide o rýchlosť internetu a internetového pripojenia; vyzýva členské štáty, aby ďalej vytvárali vnútroštátne plány pre široké pásmo a prijali operačné plány s konkrétnymi opatreniami na realizáciu ambicióznych cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia, a zdôrazňuje strategický a kľúčový význam nástrojov, ktoré Komisia navrhla v rámci Nástroja na prepojenie Európy;

90.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ zaostáva, pokiaľ ide o internetové pripojenie založené na optickom vlákne; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zrýchlili rozširovanie a prijatie ultra vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a žiada, aby sa vypracovala európska stratégia pre rozsiahle zavádzanie prístupových sietí na základe optických vlákien FTTx (fibre to the x);

91.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali pohotovostné plány na riešenie počítačových incidentov s cieľom zvládnuť počítačové narušenia a útoky, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane plánov kritickej informačnej infraštruktúry na európskej aj vnútroštátnej úrovni, a aby tiež vypracovali stratégie pre odolnejšiu a spoľahlivejšiu infraštruktúru; zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti by sa mala zintenzívniť; pripomína, že za bezpečnosť sietí a informácií sú zodpovedné všetky zúčastnené strany vrátane užívateľov v domácnostiach, poskytovateľov služieb a vývojárov výrobkov; odporúča, aby sa podporovali školenia a vzdelávacie programy v oblasti počítačovej bezpečnosti pre občanov, ako aj profesionálov;

92.

zdôrazňuje, že internet sa čoraz viac používa v mobilných zariadeniach a požaduje, aby sa prijali kroky na zabezpečenie vyššej dostupnosti rádiového spektra pre mobilný internet a zlepšenie kvality elektronických služieb, ktoré tieto mobilné zariadenia poskytujú; zdôrazňuje, že budúce prideľovanie rádiového frekvenčného spektra musí pripraviť cestu pre vedúce postavenie Európy v oblasti bezdrôtových aplikácií a nových služieb s cieľom posilniť rast a globálnu konkurencieschopnosť Európy;

93.

konštatuje, že pevný aj mobilný prenos dát exponenciálne rastie a že na zvládnutie tohto rastu bude kľúčových niekoľko krokov, napríklad harmonizovanejšie prideľovanie frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie, vyššia účinnosť spektra a rýchle zavedenie prístupových sietí novej generácie;

94.

poznamenáva, že posúdenie potreby sprístupnenia pásma 700 MHz pre mobilný prenos údajov je nevyhnutným prvým krokom smerom k splneniu budúcich požiadaviek na kapacitu;

95.

víta nové oznámenie Komisie o elektronickom verejnom obstarávaní, ktoré bolo uverejnené 20. apríla 2012; zdôrazňuje, že elektronické verejné obstarávanie zjednoduší spôsob vykonávania verejného obstarávania, zabezpečí transparentnosť, zníži zaťaženie a náklady, zvýši účasť malých a stredných podnikov a zabezpečí vyššiu kvalitu a nižšie ceny;

96.

víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktoré posilnia dôveru a pohodlie v súvislosti s bezpečným digitálnym prostredím a ktoré majú, prostredníctvom rozšírenia vzájomného uznávania a akceptovania oznámených systémov elektronickej identifikácie na úrovni EÚ, potenciál na zabezpečenie bezpečných a plynulých elektronických interakcií medzi podnikmi, občanmi a verejnými orgánmi, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných online služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v EÚ; zdôrazňuje význam elektronického podpisu a vzájomného uznávania elektronických preukazov totožnosti na európskej úrovni tak, aby sa zabezpečila právna istota pre európskych spotrebiteľov a podniky; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť celoeurópsku interoperabilitu a súčasne aj ochranu osobných údajov;

97.

poukazuje na to, že používanie informačných a komunikačných technológií verejným sektorom je základným pilierom rozvoja digitálnej a znalostnej spoločnosti, a preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali bezpečné a účinné elektronické služby; poznamenáva, najmä pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu a elektronický podpis, že cezhraničná interoperabilita je nevyhnutnou podmienkou na prijatie cezhraničných riešení elektronickej fakturácie;

98.

pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila – zdôraznil význam uľahčenia širokého prijatia faktorov vrátane právnej istoty, jasného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie, ktoré sú založené na spoločných právnych požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách; vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu jednotných otvorených štandardov pre elektronickú identifikáciu a elektronické podpisy na úrovni celej Únie; konštatuje, že hlavné prekážky cezhraničného prístupu k elektronickým službám poskytovaným orgánmi verejnej správy sú spojené s použitím elektronických podpisov a identifikáciou a s problémom nezlučiteľnosti systémov elektronickej verejnej správy na úrovni EÚ; víta návrh nariadenia Komisie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu;

99.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/17

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (COM(2006)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

—

so zreteľom na Dohodu o technických prekážkach obchodu (dohoda o TPO), ktorá bola prijatá v roku 1994 ako súčasť uruguajského kola rokovaní multilaterálnych obchodných rokovaní na základe GATT (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (2) (nariadenie o obchodných prekážkach, NOP),

—

so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z roku 2011 o svetových investíciách,

—

so zreteľom na správy OECD, WTO a UNCTAD o obchodných a investičných opatreniach skupiny G20 (od polovice októbra 2010 do apríla 2011),

—

so zreteľom na politický rámec OECD pre investície,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 13. septembra 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou (4), uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA (5), uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou (6), uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení (7), uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (8), uznesenie z 19. júna 2007 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom (9), uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (10), uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (11), uznesenie z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou (12), uznesenie z 26 marca 2009 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou (13), uznesenie z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (14), uznesenie zo 17. februára 2011 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou (15), uznesenie zo 6. apríla 2011 o európskej medzinárodnej investičnej politike (16), legislatívne uznesenie z 10. mája 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami (17), uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o Dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou (18), uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom (19), uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou (20) a uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (21),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach (2011) – zapájanie našich strategických hospodárskych partnerov do vytvárania lepšieho prístupu na trh: prioritné opatrenia v oblasti odstraňovania obchodných bariér (COM(2011)0114),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (22),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných prekážkach v roku 2012 (COM(2012)0070 final),

—

so zreteľom na správu IFC a Svetovej banky s názvom Podnikanie 2012: Podnikanie v transparentnejšom svete (ďalej len index Podnikanie 2012),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o atraktivite investovania v Európe (23),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0367/2012),

A.

keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa v súlade s článkom 207 ZFEÚ priame zahraničné investície (PZI) zahrnuli do spoločnej obchodnej politiky (SOP) a patria do výlučnej právomoci EÚ; keďže členské štáty môžu rokovať o dvojstranných investičných dohodách a uzavierať ich len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia; keďže pre všetky obchodné a investičné dohody, o ktorých Komisia rokovala v mene Únie, je potrebný súhlas Parlamentu;

B.

keďže podľa správy UNCTAD za rok 2011 zostáva EÚ kľúčovou lokalitou na prilákanie PZI; keďže údaje Eurostatu na druhej strane ukazujú, že odliv celkových PZI v rámci EÚ-27 klesol o 30 % v roku 2008, o ďalších 28 % v roku 2009 a potom o ďalších 62 % v roku 2010;

C.

keďže podľa indexu Podnikanie 2012 predstavujú členské štáty iba 40 % (a členovia eurozóny len 26 %) z 35 krajín, ktoré sa umiestnili na popredných miestach z hľadiska podnikania na celosvetovej úrovni;

D.

keďže Komisia odhaduje, že malé a stredné podniky (MSP) tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a keďže 92 % týchto MSP sú mikropodniky zamestnávajúce 1 až 9 zamestnancov, 6,7 % sú malé firmy zamestnávajúce 10 až 49 zamestnancov a 1,1 % sú stredné firmy zamestnávajúce 50 až 249 zamestnancov; keďže MSP predstavujú 23 miliónov podnikov, ktoré tvoria chrbtovú kosť hospodárstva Únie a ktoré vytvárajú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore;

E.

keďže mikro, malé a stredné podniky (MMSP) majú rôznorodú povahu a rozličné potreby prameniace z osobitnej povahy priemyselného odvetvia alebo odvetvia služieb, v ktorom sú činné, členského štátu alebo dokonca regiónu, v ktorom fungujú, z ich veľkosti, obchodného modelu, podnikateľskej kultúry a podnikateľského prostredia, či už medzinárodne alebo na jednotnom trhu; keďže čelia rôznym výzvam súvisiacim s príslušnými obchodnými cyklami;

F.

keďže nedostatok financií, spolu so slabším podnikateľským duchom oproti iným industrializovaným hospodárstvam, zostáva jednou z hlavných výziev konkurencieschopnosti podnikov EÚ a podnikania a trvalá regulačná rozdrobenosť či byrokracia aj naďalej obmedzujú schopnosť MSP, najmä malých podnikov a mikropodnikov, prispôsobiť sa hospodárstvu, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, a expandovať na trhy za hranicami svojej domovskej krajiny v rámci jednotného trhu, ako aj v celosvetovom meradle;

G.

keďže 44 % MSP uviedlo ako zásadnú prekážku internacionalizácie nedostatok vhodných informácií;

H.

keďže zdržanlivosť európskych MSP, pokiaľ ide o rozvoj ich činností na medzinárodnej úrovni, je spôsobená najmä nedostatočnou analýzou alebo nedostatočnou predbežnou analýzou možností vývozu týchto MSP;

I.

keďže značný počet európskych MSP sa zapája do medzinárodných vývozných činností (25 % z celkového počtu) a keďže iba 13 % európskych MSP vykonáva činnosti na trhoch mimo EÚ a len 4 % medzinárodne neaktívnych MSP má konkrétne plány na začatie medzinárodných činností v blízkej budúcnosti; keďže určité MSP nie sú schopné internacionalizácie v dôsledku svojich obchodných profilov a veľkosti;

J.

keďže len 10 % mikropodnikov využíva programy verejnej podpory 300+, ktoré sú už dostupné, a keďže veľký počet programov podpory sťažuje MSP identifikovanie a využívanie pomoci, ktorú majú aktuálne k dispozícii;

K.

keďže európske MSP sú osobitne postihnuté celosvetovou hospodárskou a finančnou krízou a keďže by sa mala podporiť aj ich internacionalizácia za hranice jednotného trhu;

L.

keďže za posledné dva roky takmer tretina MSP, ktoré požiadali o bankový úver, systematicky nezískali žiaden úver alebo získali menšiu sumu, než o akú požiadali; a keďže najvyššia miera zamietnutia bola medzi mikropodnikmi;

M.

keďže rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) umožnil finančným inštitúciám poskytnúť viac ako 3 15  000 MSP nové finančné prostriedky vo výške 30 miliárd EUR v období rokov 2007 – 2013; a keďže Európska investičná banka (EIB) poskytla približne 40 miliárd EUR na úvery pre MSP, ktoré v rokoch 2008 – 2011 využilo viac ako 2 10  000 MSP;

N.

keďže nový Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), ktorý navrhla Komisia, poskytne podnikom a MSP nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky, čím poskytne záruky na dlhové financovanie prostredníctvom bežných pôžičiek, podriadených úverov a pôžičiek s účasťou alebo lízingu, s cieľom znížiť osobitné ťažkosti, ktorým čelia MSP pri získavaní financií na svoj rast, zabezpečí sekuritizáciu dlhových finančných portfólií MSP zameranú na mobilizáciu ďalšieho dlhového financovania pre MSP a zrealizuje sa v období rokov 2014 – 2020 s plánovaným rozpočtom 2,5 miliardy EUR;

O.

keďže skúsenosti členských štátov s politikami pomoci a internacionalizácie MSP a mikropodnikov, ako aj inštitúcií občianskej spoločnosti (obchodné komory, združenia podnikov a podobne) predstavujú dôležitý východiskový bod pri tvorbe nových účinných a úspešných politík v tejto oblasti;

P.

keďže politika pomoci MSP uskutočňovaná na európskej úrovni musí dopĺňať a rozvíjať existujúcu politiku, prinášať európsku hodnotu, zabraňovať duplicitám a prekrývaniu s existujúcimi programami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a smerovať k väčšej koordinácii programov a operatívnych činností;

Q.

keďže Komisia uvádza vo svojej správe o obchodných a investičných prekážkach príklady toho, ako je prístup EÚ na trhy rozličných krajín vo svete, a to aj vrátane industrializovaných hospodárstiev a hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev v rámci WTO, obmedzovaný viac rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie vo významnej miere odstraňujú; keďže pravidlá WTO zakazujú neoprávnené necolné prekážky;

R.

keďže je potrebné, aby EÚ vždy, keď je to potrebné, podporovala a aktívne chránila svoje priemyselné odvetvia a spoločnosti, vrátane MSP, pred porušením dohodnutých pravidiel, noriem WTO a zásad zo strany jej obchodných partnerov, pričom by sa mali použiť všetky vhodné a primerané prostriedky; keďže použitie mnohostranných a dvojstranných mechanizmov urovnávania sporov a najmä nástrojov na ochranu obchodu zlučiteľných s pravidlami WTO by malo byť vyhradené ako posledná možnosť;

S.

keďže právna neistota investícií je hlavnou prekážkou v internacionalizácii MSP, a keďže je skutočne nevyhnutné vytvoriť právny rámec s našimi obchodnými partnermi, ktorý zaručí takúto právnu istotu; keďže EÚ musí brániť záujmy európskych spoločností, najmä MSP, proti porušeniu právnej istoty investícií v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ;

1.

naliehavo vyzýva Komisiu a prípadne aj členské štáty EÚ, aby podporovali účasť MSP, a ak je to opodstatnené, účasť mikropodnikov na globálnych trhoch prostredníctvom vykonávania náležitých opatrení na ich internacionalizáciu, a najmä ich ďalšiu integráciu do jednotného trhu EÚ, vrátane jednoduchšieho prístupu ku kapitálu a pravidelne aktualizovaných informácií o obchodných príležitostiach v zahraničí, ako aj účinných nástrojov na ochranu obchodu s cieľom poskytnúť právnu ochranu pred nenáležitým dumpingom a subvenciami s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s tretími krajinami a súčasne zaistiť ochranu ľudských, pracovných a sociálnych práv a životného prostredia v tretích krajinách;

2.

poznamenáva, že MSP taktiež čelia ťažkostiam, ktoré vyplývajú z poklesu domáceho dopytu spôsobeného hospodárskou krízou;

3.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť zhromažďovanie údajov na úrovni podnikov s cieľom zvýšiť povedomie o potrebách MMSP, vymieňať si najlepšie postupy a poskytovať týmto podnikom cielenejšiu podporu na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni; taktiež požaduje pravidelnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom posúdiť účinnosť takejto podpory s dôrazom na zvyšovanie inovačnej schopnosti a konkurencieschopnosti MMSP tak na jednotnom trhu, ako aj na globálnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné predovšetkým zhodnotiť situáciu s cieľom identifikovať existujúce a chýbajúce programy podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby sa predišlo prekrývaniu alebo medzerám, pričom by sa existujúci poskytovatelia služieb a stratégie podpory zapojili do spolupráce s národnými agentúrami; nabáda orgány členských štátov, aby vytvorili podobné jednotné online databázy vnútroštátnych a regionálnych zdrojov financovania;

5.

zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť dostupný trh pre rozširujúcu sa internacionalizáciu a ďalej podporovať rozvoj MSP na vnútornom trhu, pričom rozvoj MSP na vnútornom trhu treba považovať za rovnako dôležitý ako rozvoj MSP smerom do zahraničia;

6.

domnieva sa, že pre konkurencieschopnosť a rast EÚ je nevyhnutné vytvoriť sieť, ktorá by bola súčasťou digitálnej platformy a ktorá by spájala vnútroštátne pracoviská vytvorené na pomoc MSP, obchodné komory, agentúry pre vývozné úvery, záujmové združenia a Komisiu s cieľom poskytnúť podnikom v EÚ, najmä vývozcom a dovozcom, presné, včasné a zrozumiteľné informácie poskytované na jednom kontaktnom mieste, aby tak mohli plne ťažiť z novej spoločnej obchodnej politiky Únie;

7.

zdôrazňuje, že opakujúce sa ťažkosti pri získavaní kapitálu sú jedným z hlavných dôvodov, ktoré bránia MSP v internacionalizácii; vyzýva národné vlády, aby podporili MSP prostredníctvom štátom podporovaných vývozných úverov bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž v rámci EÚ, a aby taktiež vyčlenili dostatočné množstvo finančných prostriedkov pre MSP (napr. osobitné úvery, spolufinancovanie a rizikový kapitál), ktoré by pomohli prekonať odliv investícií a znižovanie pákového efektu bankami; zdôrazňuje, že takéto finančné prostriedky by sa mali poskytnúť MSP, ktoré už vyvážajú a ktoré môžu predložiť uskutočniteľný podnikateľský plán na zlepšenie alebo upevnenie ich existujúceho podielu na trhu a na vytváranie pracovných miest, najmä pre mladých ľudí;

8.

domnieva sa, že v snahe podporiť hospodárstvo EÚ, by sa nemalo zabudnúť na podporu pre začínajúce podniky, ktoré ponúkajú inovačný tovar a služby, a pre MSP, ktoré potrebujú počiatočné investície, pokiaľ ide o ich pôsobenie na jednotnom trhu alebo pokiaľ chcú rásť prostredníctvom internacionalizácie;

9.

preto vyzýva národné vlády, aby podporovali MSP tým, že okrem iného posúdia možnosť vytvorenia investičných fondov pre MSP, do ktorých by mohol investovať úspory každý občan Európskej Únie;

10.

žiada, aby štátom podporované vývozné úvery dodržiavali usmernenia OECD a aby podporovali projekty spĺňajúce medzinárodné pracovné normy a normy týkajúce sa životného prostredia;

11.

vyzýva, aby sa sprístupnila podpora pre MSP týkajúca sa prístupu ku kapitálu, ktorá sa určí podľa ich príslušného a konkrétneho dopytu, aby sa zabránilo univerzálnemu prístupu; v tejto súvislosti poznamenáva, že priemyselné odvetvia v EÚ predstavujú širokú škálu podnikateľských profilov a potrieb, v ktorých sa odzrkadľuje veľkosť, štruktúra, sektor činnosti a geografická poloha MSP;

12.

domnieva sa, že je naliehavo potrebná holistická stratégia pre financovanie obchodu zameraná na podporu internacionalizácie MSP; domnieva sa, že EÚ by mala aktívne presadzovať a podporovať podnety na rozvoj MSP v strategických odvetviach, najmä v prípade výrobných činností s vysokou pridanou hodnotou, ktoré ponúkajú konkurenčnú výhodu voči krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a tiež kvalitné pracovné miesta pre európskych občanov; preto zdôrazňuje potrebu hľadať perspektívne menšinové trhu a podporovať ich rozvoj;

13.

žiada Komisiu, aby preskúmala európsky trh podnikateľských anjelov a podobné trhy vo svete s cieľom poučiť sa z nich a rozšíriť spôsobilosti manažérov siete podnikateľských anjelov v EÚ; povzbudzuje banky a iné finančné inštitúcie, aby svojim zákazníkom spomedzi MSP poskytovali pravidelne aktualizované informácie o dostupných finančných nástrojoch vrátane podporných sietí pre MSP a podnikateľských anjelov; taktiež vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla príslušné informácie;

14.

uznáva, že na vnútroštátnej úrovni existujú zavedené a vyskúšané systémy podpory MSP, ktoré ponúkajú prístup k vývozným úverom prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery, a považuje za vhodné pokračovať v tejto podpore; zastáva však názor, že zo strednodobého hľadiska si stanovenie systematickej podpory vývozných úverov na úrovni EÚ spolu s vytvorením nástroja vývozu a dovozu pre MSP, ktorý by im poskytoval dodatočnú podporu prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery na základe vnútroštátnych najlepších postupov, vyžaduje ďalšiu diskusiu; poznamenáva, že táto dodatočná podpora by mohla zahŕňať zvýhodnené a fixné úrokové sadzby, krátkodobý prevádzkový kapitál a refinancovanie, kapitálové financovanie a riešenia v oblasti obchodného poistenia;

15.

upozorňuje na regulačné a právne kroky, ktoré je potrebné podniknúť s cieľom zlepšiť prístup MSP k zábezpeke, t. j.:

16.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť MSP finančnú a technickú pomoc zameranú na prieskum trhu, projektové poradenstvo a poradenstvo v oblasti financovania vývozu, právne poradenstvo (týkajúce sa napr. únikových doložiek alebo sankcií za omeškanie, alebo platobnej neschopnosti), colné a daňové povinnosti, boj proti falšovaniu a prezentácie spoločností na veľtrhoch a akciách zameraných na vytváranie obchodných sietí (napr. s cieľom nájsť distribútorov v tretej krajine);

17.

trvá na tom, že je tiež potrebné zamerať sa na odstránenie rozdielov v poskytovaní úverov pre mikropodniky; zdôrazňuje pozitívnu úlohu malých úverov, ktoré umožňujú zriadenie takýchto podnikov; znovu opakuje, že pokiaľ ide o menšinový trh, aj malé objemy priamych zahraničných investícií (PZI) môžu podnietiť základné podnikateľské iniciatívy v oblasti vytvárania rastu a udržateľného rozvoja na miestnej úrovni (napr. rozvoj remesiel);

18.

vyzýva k väčšej spolupráci verejného a súkromného sektora v poskytovaní počiatočného kapitálu a rizikového kapitálu pre MMSP v EÚ pri rozdelení podnikateľského rizika; v tomto ohľade poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú mikrofinančné inštitúcie a fondy sociálneho podnikania môžu zohrávať v rozvoji podnikateľských príležitostí, ktoré majú aj silné sociálne, etické a environmentálne ciele;

19.

vyzýva k vynaloženiu úsilia na zjednodušenie podnikateľského prostredia pre MSP na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a v úzkej spolupráci so združeniami MSP v EÚ a obchodnými komorami a priemyslom, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami, aby sa tak podporilo odstraňovanie byrokracie a internacionalizácia MSP;

20.

naliehavo žiada členské štáty, aby schválili vytvorenie jednotných podnikateľských poradenských stredísk na miestnej úrovni, ktoré by fungovali v spolupráci s podnikmi EÚ, aby tak MSP mali prístup k informáciám o možnostiach v oblasti vývozu a dovozu, existujúcich prekážkach obchodu (colných aj necolných), platných ustanoveniach o ochrane investícií a riešení sporov a konkurencii a aby tak získali poznatky o kultúrnych a ľudských postupoch na trhoch tretích krajín vo svojom vlastnom jazyku a na okamžité použitie a porozumeli im;

21.

požaduje vytvorenie siete medzi MSP a veľkými európskymi spoločnosťami, ktorá umožní MSP získať výhody vyplývajúce z odborných znalostí týchto spoločností a z možností týkajúcich sa vývozu a ich schopnosti inovovať;

22.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny medzi riadiacimi pracovníkmi EÚ a MSP v tretích krajinách podľa vzoru programu Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý v súčasnosti existuje na úrovni Európskej únie;

23.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu medzi európskymi MSP a podnikmi v tretích krajinách, aby sa uľahčil vstup na trh, ako aj integrácia na trhoch tretích krajín;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby väčšmi zvyšovali informovanosť európskych MSP o obchodných dohodách, o ktorých sa rokuje, a o perspektívach medzinárodných investícií, ktoré sa otvárajú MSP;

25.

povzbudzuje podniky v EÚ a vývozcov, aby aktívne používali nástroje na ochranu obchodu, ako sú sťažnosti týkajúce sa nariadenia o regulácii prekážok obchodu (NOP) alebo register sťažností v databáze prístupu na trh, s cieľom predložiť Komisii správu o závažných ujmách vyplývajúcich z prekážok obchodu a prípadne umožniť Komisii, aby z úradnej moci začala prešetrovanie antidumpingových a vyrovnávacích ciel, a to v úzkej spolupráci s priemyslom tak, aby sa minimalizovalo riziko odvetných opatrení;

26.

domnieva sa, že účinná ochrana MSP pred nečestnými obchodnými praktikami je rovnako dôležitá ako pomoc pre MSP, ktoré majú záujem o internacionalizáciu; domnieva sa, že internacionalizácia a ochrana sú dve strany tej istej mince v procese globalizácie;

27.

vyzýva Komisiu, aby pri reforme nástrojov EÚ na ochranu obchodu riadne zohľadnila zlepšený prístup MSP k antidumpingovým a antisubvenčným postupom;

28.

vyzýva Komisiu, aby zapojila MSP do procesu vytvárania medzinárodných noriem (napr. ISO), pretože zmeny v regulačných režimoch priamo ovplyvňujú ich ziskovosť; trvá na tom, že zameranie na neoprávnené necolné prekážky treba považovať za jednu zo základných priorít Komisie, predovšetkým prostredníctvom harmonizácie predpisov na základe príslušných globálnych noriem;

29.

vyzýva Komisiu, aby riešila tieto rozsiahle a pretrvávajúce problémy vo všetkých mnohostranných a dvojstranných obchodných dohodách, a to najmä v dohodách o voľnom obchode s priemyselnými, ako aj rozvíjajúcimi sa ekonomikami, a aby zabezpečila, že v rámci WTO sa bude necolným prekážkam obchodu venovať prinajmenšom taká pozornosť, aká sa v súčasnej dobe venuje zrušeniu cla;

30.

vyjadruje nesúhlas s nedostatkom konkrétnych prostriedkov, ktoré boli poskytnuté európskym podnikom, najmä MSP, na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; víta rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu smernice o uplatňovaní práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých významných mnohostranných organizáciách (Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová organizácia duševného vlastníctva);

31.

poukazuje na to, že MSP sú zraniteľné cenovými výkyvmi; preto vyzýva Komisiu, aby aktívne pracovala na úrovni EÚ a na medzinárodných fórach, ako je napr. skupina G-20, s cieľom bojovať proti škodlivým finančným špekuláciám v oblasti potravín a surovín;

32.

vyzýva Úniu, aby plne využila investičné príležitosti pre európske MSP prameniace z európskej susedskej politiky s osobitným zameraním na cezhraničné investície v krajinách východného a južného stredomorského partnerstva; zdôrazňuje, že investičné príležitosti v týchto oblastiach by mali výrazne prispieť k spĺňaniu sociálno-ekonomických potrieb obyvateľov príslušných krajín a podporovať udržateľný hospodársky rozvoj, užšiu regionálnu spoluprácu a regionálnu stabilitu;

33.

domnieva sa, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali rozvíjať súčinnosť v záujme ďalšieho zlepšenia obchodnej diplomacie Únie na celom svete;

34.

žiada, aby EÚ vytvorila ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na podpore výskumu a inovácií, ktorá by čerpala z inovatívnych finančných opatrení, ako sú dlhopisy na projekty, a ktorá by podporovala rozvoj MSP prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu s cieľom udržať si svoju konkurencieschopnosť voči veľkým subjektom v oblasti priemyslu a výskumu;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/24

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 5. júla 2012 s názvom Presadzovanie, chránenie a uplatňovanie ľudských práv na internete, ktorá uznáva dôležitosť ochrany ľudských práv a voľného toku informácií na internete (1),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN Franka La Rueho zo 16. mája 2011 (A/HRC/17/27) a z 10. augusta 2011 (A/66/290) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu, v ktorej sa zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv na právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete ako komunikačnom prostriedku,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 28. marca 2008 (7/36), ktorou sa ustanovil mandát osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

—

so zreteľom na správu OSN zo 16. júna 2011 s názvom Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktorá odráža prácu osobitného splnomocnenca OSN Johna Ruggieho,

—

so zreteľom na uznesenie, ktoré prijala 19. októbra 2011 Rada guvernérov Medziparlamentnej únie (2),

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada schválila 25. júna 2012 (3),,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 s názvom Ochrana kritických informačných infraštruktúr – Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 s názvom Konkurencieschopný jednotný digitálny trh – elektronická verejná správa ako vedúca sila (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačovinám (8),

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet na rok 2012 prijatý 29. februára 2012 a najmä na výzvu vytvoriť Fond pre slobodu internetu na celom svete (9),

—

so zreteľom na oznámenie komisára pre digitálnu agendu z 12. decembra 2011 o stratégiách proti odpojeniu,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o otvorenom internete a neutralite siete v Európe (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (12),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky (15),,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ktoré vzbudzujú znepokojenie z hľadiska digitálnej slobody,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 27. septembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím (18),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 a zavádzajú sa obmedzenia vývozu na IKT a nástroje na sledovanie (19),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 264/2012 z 23. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 359/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne a zavádzajú sa obmedzenia vývozu na IKT a nástroje na sledovanie (20),

—

so zreteľom na článok 3 a článok 21 Zmluvy o fungovaní EÚ,

—

so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na Dohovor OSN zo 17. apríla 2003 o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva (21),

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0374/2012),

A.

keďže technologický vývoj umožňuje jednotlivcom na celom svete používať nové informačné a komunikačné technológie (IKT) a pripájať sa na internet, čím napomáha revolučné zmeny v spoločnostiach, fungovanie demokracie, správu vecí verejných, hospodárstvo, podniky, médiá, rozvoj a obchod;

B.

keďže internet predstavuje kľúčový prvok prístupu k informáciám, slobody prejavu, slobody tlače, slobody zhromažďovania a ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho rozvoja;

C.

keďže existuje všeobecný konsenzus zohľadnený v medzinárodnom práve, že obmedzenia základných práv musia byť stanovené zákonom;

D.

keďže EÚ musí chrániť ľudské práva a presadzovať ich dodržiavanie, či už na internete alebo mimo neho;

E.

keďže inklúzia, podpora digitálnej gramotnosti a odstraňovanie digitálnych priepastí sú kľúčom k využitiu potenciálu internetu a IKT, ktorý posilňuje postavenie ľudí;

F.

keďže okrem toho, že boli kľúčovými nástrojmi na organizovanie sociálnych hnutí a protestov v rôznych krajinách, najmä v prípade arabskej jari, sa IKT používajú aj ako nástroje útlaku, a to formou (masovej) cenzúry, kontroly a sledovania a vyhľadávania informácií a jednotlivcov;

G.

keďže IKT môžu tiež zohrávať úlohu ako užitočný nástroj teroristických organizácií na prípravu a realizáciu útokov;

H.

keďže okolnosti, za ktorých sa technológie využívajú, do veľkej miery predurčujú dosah, aký môžu mať ako nástroje na pozitívny vývoj alebo naopak na útlak;

I.

keďže tieto zmeny vytvárajú nové súvislosti, ktoré si vyžadujú prispôsobené uplatňovanie existujúcich právnych predpisov na základe stratégie na zapojenie internetu a IKT do všetkých vonkajších činností EÚ;

J.

keďže internet sa šíril a rozvíjal samostatne ako platforma, ktorá má pre verejnosť obrovskú hodnotu; keďže zneužívanie nových príležitostí a nástrojov sprístupnených prostredníctvom internetu však vytvára nové riziká a nebezpečenstvá;

K.

keďže internet sa tiež stal faktorom rozvoja medzinárodného obchodu, čo si vyžaduje neustálu obozretnosť, najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľa;

L.

keďže obmedzenia by mali existovať len v prípadoch používania internetu na nelegálne aktivity, ako je podnecovanie nenávisti, násilia a rasistických postojov, totalitná propaganda a prístup detí k pornografii alebo ich sexuálne zneužívanie;

M.

keďže globálnosť a neohraničenosť internetu si vyžadujú nové formy medzinárodnej spolupráce a správy s niekoľkými zainteresovanými stranami;

N.

keďže v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú;

O.

keďže neutralita siete predstavuje základnú zásadu otvoreného internetu, ktorou sa zabezpečuje hospodárska súťaž a transparentnosť;

P.

keďže digitálna bezpečnosť a digitálna sloboda sú oboje nevyhnutné a vzájomne nenahraditeľné;

Q.

keďže EÚ môže ísť príkladom v oblasti digitálnych slobôd, len ak budú tieto slobody zaručené aj v EÚ;

1.

uznáva, že necenzurovaný prístup k otvorenému internetu, mobilným telefónom a IKT ovplyvnil ľudské práva a základné slobody, keďže ponúka rôzne možnosti a na celom svete rozširuje priestor pre slobodu prejavu, prístup k internetu, právo na súkromie a slobodu zhromažďovania;

2.

uznáva rozsiahly potenciál otvoreného internetu a IKT z hľadiska možností, uskutočňovania a urýchľovania komunikácie, ktorý možno využiť na budovanie komunít, v občianskej spoločnosti a na celosvetový hospodársky, sociálny, vedecký, kultúrny a politický rozvoj, čím internet a IKT ako také prispejú k pokroku celého ľudstva; je si však vedomý nových rizík a hrozieb pre ľudské práva vyplývajúcich zo zneužívania IKT;

3.

uznáva, že internet a sociálne médiá umožňujú vládam venovať sa priamej diplomacii a uľahčujú intenzívnejšie kontakty medzi ľuďmi na celom svete, pričom zdôrazňuje, že otvorené diskusie o myšlienkach môžu pomôcť potlačiť extrémizmus a zlepšiť medzikultúrnu angažovanosť a porozumenie;

4.

domnieva sa, že kultúra uľahčuje prístup a kontakty v oblastiach, v ktorých sú politické vzťahy zablokované alebo problémové, pričom uznáva, že sloboda a kultúra sú úzko prepojené a že digitálna kultúrna diplomacia má pre EÚ strategický význam;

5.

uznáva úlohu umeleckej slobody a slobodného napodobňovania a opätovného používania ako pilierov tvorivosti a slobody prejavu a myšlienok; je si vedomý skutočnosti, že v ekosystéme autorských práv existuje značný počet výnimiek a obmedzení, najmä v oblasti žurnalistiky, citovania, satiry, archívov, knižníc a zabezpečovania prístupu ku kultúrnemu dedičstvu a jeho použiteľnosti;

6.

vyzýva Komisiu, aby sa náležite zaoberala skutočnosťou, že v niektorých krajinách sa praktizuje útlak a kontrola občanov, organizácií občianskej spoločnosti a aktivistov, zatiaľ čo pri podnikaní sa v niektorých krajinách čoraz viac využíva technologická zložka spočívajúca v blokovaní obsahu a sledovaní a zisťovaní totožnosti obhajcov ľudských práv, novinárov, aktivistov a disidentov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zasiahla proti kriminalizácii legitímneho prejavu na internete a prijímaniu reštriktívnych právnych predpisov na oprávňovanie takýchto opatrení; preto opätovne potvrdzuje, že takéto praktiky sú v rozpore s kodanskými kritériami;

7.

zdôrazňuje, že uznanie a uplatňovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov poskytovateľmi internetových služieb, tvorcami softvéru, výrobcami hardvéru, poskytovateľmi služieb sociálnych sietí/médií atď. je nevyhnutné pre zaručenie slobody konania a bezpečnosti obhajcov ľudských práv, ako aj slobody prejavu;

8.

zdôrazňuje, že podpora a ochrana digitálnych slobôd by sa mali vykonávať a každoročne hodnotiť, aby sa zabezpečila zodpovednosť za ne a pokračovanie v nich v rámci všetkých vonkajších činností EÚ, ako aj politík a nástrojov týkajúcich sa financovania a pomoci, a to pod vedením vysokého predstaviteľa a ESVČ; vyzýva na zaujatie proaktívneho prístupu v tejto oblasti a zabezpečenie horizontálnej spolupráce a koordinácie medzi príslušnými inštitúciami a agentúrami EÚ a v rámci nich;

9.

súhlasí s názorom Komisie, že bezpečný prístup k internetu je súčasťou kodanských kritérií a že obmedzenie slobody prejavu, a to aj na internete, by malo byť odôvodnené naliehavou spoločenskou potrebou a predovšetkým primerané sledovanému legitímnemu cieľu;

10.

uvedomuje si, že vo všetkých krajinách existujú obavy týkajúce sa ochrany a presadzovania ľudských práv a slobôd na internete, pričom uznáva zásadné rozdiely medzi okolnosťami, za akých sa IKT používajú, ako je to v prípade existencie právneho štátu a práva na nápravu;

11.

vyzýva Komisiu, aby pri obhajovaní vyslovene nevyhnutných a primeraných obmedzení základných práv zabezpečila súlad medzi vonkajšími činnosťami EÚ a svojimi vnútornými stratégiami, a predovšetkým pri uplatňovaní základných zásad medzinárodného práva, napríklad zásady, podľa ktorej tieto obmedzenia musia vychádzať z právnych predpisov a priemysel ich nesmie zaviesť ad hoc;

12.

povzbudzuje osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva k tomu, aby určil digitálne slobody a stratégie proti odpojeniu za svoje kľúčové priority;

13.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinnosti politík EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv je potrebné využívať IKT a odstrániť digitálnu priepasť vybudovaním základnej technologickej infraštruktúry a uľahčením prístupu k poznatkom a informáciám, ako aj presadzovaním digitálnej gramotnosti na celom svete;

14.

domnieva sa, že využívanie IKT prispeje k transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, gramotnosti, vzdelaniu, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, účinnému pozorovaniu volieb a zmierňovaniu následkov katastrof, a to najmä v odľahlých oblastiach a rozvojových spoločnostiach;

15.

zdôrazňuje, že programy EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv by mali zahŕňať programy pomoci podporujúce digitálne slobody, a to predovšetkým v spoločnostiach v nedemokratických krajinách, ako aj v krajinách, ktoré prechádzajú zmenou po skončení konfliktu alebo politickou transformáciou; domnieva sa, že právni odborníci EÚ sú nenahraditeľnými prostredníkmi pri odbornej príprave partnerov a začleňovaní základných práv a zásad do nových nariadení a právnych predpisov týkajúcich sa médií v tretích krajinách; zdôrazňuje, že pomoc vo forme budovania infraštruktúr IKT by mala byť podmienená uplatňovaním a zachovaním otvoreného prístupu k internetu a online informáciám, ako aj digitálnou slobodou v širšom zmysle slova;

16.

upozorňuje na význam rozvoja IKT v konfliktných oblastiach pre podporu činností zameraných na budovanie mieru na úrovni občianskej spoločnosti v záujme zaistenia bezpečnej komunikácie medzi stranami zapojenými do mierového riešenia konfliktov, čím sa aktívne odstránia fyzické prekážky a riziká v rámci dvojstranných kontaktov medzi ľuďmi a organizáciami v týchto oblastiach;

17.

dúfa, že primerané používanie nových komunikačných technológií, predovšetkým sociálnych médií, pomôže posilniť priamu demokraciu medzi občanmi EÚ a tretích krajín prostredníctvom vytvorenia sociálnych platforiem na tvorbu právnych predpisov;

18.

zdôrazňuje, že digitálne zhromažďovanie a šírenie dôkazov porušovania ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti; domnieva sa, že takéto materiály by mali byť prípustné ako dôkazy v súdnych konaniach podľa medzinárodného (trestného) práva;

19.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby vzácne suroviny používané pri výrobe IKT boli získavané v podmienkach spĺňajúcich ľudské, pracovné a environmentálne práva, a nie v závislosti od monopolistických praktík či obmedzovania prístupu k obchodu z čisto politických dôvodov; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutný multilaterálny postoj k zabezpečeniu prístupu k vzácnym surovinám za ľudských podmienok;

20.

uznáva, že internet sa stal súčasťou verejného priestoru, v ktorom prebiehajú nové formy cezhraničného obchodu a v ktorom odchádza k inovatívnemu rozvoju trhu a k spoločenskej a kultúrnej interakcii; nazdáva sa, že digitálna sloboda by mala ísť ruka v ruke s cezhraničným obchodom, aby sa vytvorili a optimalizovali obchodné príležitosti pre európske spoločnosti vo svetovom digitálnom hospodárstve;

21.

je si vedomý toho, že niektorí ľudia čoraz častejšie počujú slovo autorské práva a nenávidia to, čo sa skrýva za ním; uznáva dôležitú úlohu, ktorú zahraničná politika zohráva vo formovaní mechanizmov vymáhania autorských práv;

22.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že technológie a služby pochádzajúce z EÚ sa niekedy využívajú na porušovanie ľudských práv v tretích krajinách, a to prostredníctvom cenzúry informácií, masovej kontroly, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a informácií o ich aktivitách prostredníctvom (mobilných) telefónnych sietí a internetu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zastavenie tohto obchodu s digitálnymi zbraňami;

23.

žiada o vydanie zákazu vývozu technológií a služieb využívaných na útlak do krajín s autoritárskym režimom; domnieva sa, že takýmto zákazom by sa mal stanoviť precedens pre štrukturálne reštriktívne opatrenia; domnieva sa však, že je rozumné stanoviť, že o takýchto zákazoch sa musí rozhodovať na individuálnom základe, pričom je potrebné zohľadniť osobitosti konfliktných zón alebo autoritatívnych režimov;

24.

považuje určité cielené technologické výrobky a služby na rušenie, kontrolu, monitorovanie a zachytávanie obsahu za položky s jediným použitím, a preto žiada vypracovanie pravidelne aktualizovaného zoznamu krajín porušujúcich slobodu prejavu v kontexte ľudských práv, pričom do týchto krajín by sa mal zakázať vývoz položiek s jediným použitím;

25.

zdôrazňuje, že treba uplatňovať a monitorovať sankcie EÚ týkajúce sa technológií na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo rovnaké dodržiavanie predpisov všetkými členskými štátmi a zachovanie rovnakých podmienok;

26.

zdôrazňuje, že Komisia by mala byť schopná poskytovať spoločnostiam, ktoré si nie sú isté, či majú žiadať o licenciu na vývoz, aktuálne informácie o zákonnosti a možných škodlivých účinkoch obchodných dohôd, to by malo platiť aj pre spoločnosti pôsobiace v EÚ alebo so sídlom v EÚ, ktoré vstupujú do zmluvného vzťahu s vládou tretej krajiny, či už s cieľom získať prevádzkové licencie, rokovať o doložke o odkladnej lehote alebo schváliť zapojenie verejného sektora do činností podniku, prípadne verejné využívanie sietí a služieb;

27.

zdôrazňuje význam ochrany práv spotrebiteľov v rámci medzinárodných dohôd týkajúcich sa IKT;

28.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby najneskôr v priebehu roka 2013 predložila návrhy, na základe ktorých sa bude vyžadovať vyššia transparentnosť a zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ a zverejňovanie posúdení vplyvu na ľudské práva, s cieľom zlepšiť monitorovanie vývozu IKT, výrobkov a služieb zameraných na blokovanie webových stránok, masový dohľad, sledovanie a monitorovanie jednotlivcov, narúšanie súkromnej (emailovej) konverzácie a filtrovanie výsledkov vyhľadávania;

29.

požaduje, aby Komisia predložila návrh na právny rámec EÚ, ktorý by spoločnostiam zapojeným do verejného obstarávania v členských štátoch ukladal povinnosť vykonať posúdenie vplyvu IKT na ľudské práva, a to už vo fáze výskumu a vývoja, a zabezpečiť, že tieto IKT nebudú napomáhať porušovanie ľudských práv v tretích krajinách;

30.

je presvedčený, že spoločnosti by mali navrhnúť a zaviesť obchodné postupy, ktoré budú sledovať možný dosah nových výrobkov informačných a komunikačných technológií na ľudské práva, a to i vo fáze výskumu a vývoja, s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto spoločnosti nezúčastňovali na prípadnom porušovaní ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby poskytla spoločnostiam EÚ širokú škálu informácií s cieľom zabezpečiť správnu rovnováhu medzi obchodnými záujmami a sociálnou zodpovednosťou podnikov.

31.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad aktívnym pôsobením európskych spoločností a medzinárodných spoločností činných v krajinách EÚ v krajinách presadzujúcich represívne vládne politiky proti aktivistom za ľudské práva a politickým disidentom v súvislosti s digitálnymi právami, prístupom k internetu a IKT; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vylúčila z postupov verejného obstarávania v EÚ a výziev na predkladanie ponúk spoločnosti zapojené do takýchto činností;

32.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podnikom v EÚ široké spektrum informácií a rád na základe zásad OSN vypracovaných Johnom Ruggiem, aby sa zaručilo sledovanie obchodných záujmov, ako aj súlad so sociálnou zodpovednosťou podnikov;

33.

zdôrazňuje, že treba preskúmať účinok stanovenia technologických noriem pre IKT a telekomunikačné produkty a služby v EÚ pre prípady, keď sa takéto výrobky a služby vyvážajú do tretích krajín, v ktorých pojmy ako „zákonné odpočúvanie“ majú iné implikácie, napríklad v krajinách, ktoré nie sú postavené na zásadách právneho štátu;

34.

uznáva, že internet sa stal verejným priestranstvom, ako aj trhom, pre ktoré sú voľný tok informácií a prístup k IKT nenahraditeľné; preto zastáva názor, že digitálne slobody a voľný obchod sa musia presadzovať a chrániť súčasne s cieľom podnietiť a podporiť slobodnú výmenu myšlienok, ako aj zvýšené podnikateľské príležitosti pre občanov EÚ v čoraz digitalizovanejšom globálnom hospodárstve;

35.

žiada zahrnutie ustanovení o podmienenosti do dohôd EÚ o voľnom obchode, ktorými sa zabezpečia transparentné ochranné doložky na zachovanie neobmedzeného prístupu k internetu a zaručenie voľného toku informácií;

36.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že mandáty pre mnohostranné a dvojstranné obchodné rokovania, ako aj samotný priebeh rokovaní budú skutočne viesť k dosiahnutiu dôležitých cieľov EÚ, najmä k presadzovaniu jej hodnôt – demokracie a právneho štátu, k dokončeniu skutočného jednotného digitálneho trhu a dodržiavaniu politiky v oblasti rozvojovej spolupráce;

37.

vyzýva EÚ, aby poskytla politickú podporu európskym spoločnostiam, ktoré sa v tretích krajinách stretávajú s požiadavkou, aby odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie spôsobom, ktorý porušuje základné práva a obmedzuje slobodu podnikania;

38.

vyzýva EÚ, aby napadla a minimalizovala vplyv právnych predpisov tretích krajín mimo ich územia na občanov a podniky EÚ využívajúcich internet;

39.

poznamenáva, že elektronický obchod sa vyvinul mimo tradičných rámcov na reguláciu obchodu; zdôrazňuje význam prehĺbenia medzinárodnej spolupráce vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a Svetovej organizácii duševného vlastníctva s cieľom chrániť svetový digitálny trh a zabezpečiť jeho rozvoj; vyzýva na preskúmanie a aktualizáciu súčasnej dohody o informačných technológiách vo WTO a žiada EÚ, aby preskúmala možnosť uzavretia medzinárodnej dohody o digitálnom hospodárstve;

40.

vyzýva Komisiu, aby v budúcich dohodách o obchode neprenášala vymáhanie a uplatňovanie autorských práv na hospodárske subjekty a aby tiež zabezpečila, že činnosti, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi o slobode internetu, sa budú môcť vykonávať iba v súlade so zásadami právneho štátu a so súhlasom súdneho orgánu;

41.

považuje obmedzovanie prístupu podnikov a spotrebiteľov EÚ nakupujúcich online na (digitálne) trhy prostredníctvom masovej cenzúry v tretích krajinách za protekcionistické opatrenia a prekážku obchodu; vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu, ktorá spochybní opatrenia tretích krajín obmedzujúcich prístup podnikov EÚ na ich online trhy;

42.

vyzýva EÚ, aby sa usilovala zabezpečiť, že regulácia internetu a IKT sa bude udržiavať na odôvodnenej a primeranej úrovni a že sa k nej pristúpi iba vtedy, keď to EÚ bude považovať za potrebné;

43.

žiada zahrnutie cielených technológií využívaných na útlak do Wassenaarského usporiadania;

44.

vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby poskytli politickú oporu podnikom EÚ pôsobiacim v tretích krajinách, kde sa od nich žiada, aby odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi, obmedzovali slobodu poskytovania služieb alebo poskytovali osobné informácie spôsobom, ktorý porušuje základné práva; poukazuje na to, že digitálne podniky často vyvíjajú svoju činnosť bez ohľadu na hranice a že právne predpisy tretích krajín môžu mať negatívny dosah na európskych používateľov a spotrebiteľov; zároveň preto žiada Radu a Komisiu, aby zabezpečili minimalizáciu dosahu právnych predpisov tretích krajín na fyzické či právnické osoby pôsobiace v EÚ;

45.

poznamenáva, že intenzívnejšie zapojenie vlády a regulácia internetu narúša jeho otvorenú a neobmedzenú povahu, čím obmedzuje potenciál, ktorý predstavuje pre zvýšenie elektronického obchodu, a bráni podnikom EÚ pôsobiacim v digitálnom hospodárstve; je presvedčený, že prístup, ktorý spočíva v zapojení viacerých zainteresovaných strán, je tým najlepším prístupom na zabezpečenie rovnováhy medzi verejným a súkromným záujmom na internete a globálnom trhu; žiada, aby sa vyvinulo medzinárodné úsilie o vybudovanie potrebných infraštruktúr, ktoré umožnia rozšírenie digitálneho hospodárstva vrátane liberálnych regulačných režimov, a žiada rozvojové krajiny, aby zvýšili vzájomný prospech v súlade so zásadou „obchod pre zmenu“;

46.

nazdáva sa, že obmedzenie prístupu podnikov EÚ k digitálnym trhom a online spotrebiteľom okrem iného prostredníctvom masovej štátnej cenzúry a obmedzeného prístupu na trh európskym poskytovateľom online služieb v tretích krajinách je prekážkou obchodu; vyzýva Komisiu a Radu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd začlenili ochranný mechanizmus, najmä do dohôd, ktoré obsahujú ustanovenia s dosahom na online služby a online spoločenstvá používateľov, ktorí si vymieňajú informácie, s cieľom zabezpečiť, aby tretie strany od spoločností EÚ pôsobiacich v informačných a komunikačných technológiách nevyžadovali, aby obmedzovali prístup k webovým stránkam, odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie, napr. osobné IP adresy, spôsobom, ktorý je v rozpore so základnými právami a slobodami; ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu, ako spochybniť opatrenia tretích krajín, ktoré obmedzujú podnikom EÚ prístup k svetovým online trhom;

47.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila nový návrh regulačného rámca o vývoze tovaru s dvojakým použitím, v ktorom sa bude zaoberať vývozom potenciálne škodlivého vývozu tovaru a služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií do tretích krajín a v ktorom sa bude predpokladať koordinačná a monitorovacia úloha Komisie;

48.

považuje transparentné rozhodovanie založené na spolupráci za zásadné pre zabezpečenie rešpektovania otvorenosti internetu a prístupu všetkých k nemu; domnieva sa, že každá diskusia o predpisoch týkajúcich sa internetu by mala byť otvorená, pričom by sa mali do nej zapojiť všetky zainteresované strany, predovšetkým odborníci v oblasti ochrany základných práv, ako aj každodenní používatelia internetu; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji základných pravidiel týkajúcich sa digitálnej slobody a noriem správania vo virtuálnom priestore vrátane mechanizmov urovnávania sporov, pričom by mala zohľadniť aj vzájomne nezlučiteľné jurisdikcie;

49.

konštatuje, že štruktúra internetu je v súčasnosti pomerne neregulovaná a riadená na základe prístupu viacerých zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zabezpečila, aby tento model založený na viacerých zainteresovaných stranách bol prístupný pre všetkých a aby malé podniky, ako aj aktérov občianskej spoločnosti a používateľov neovládalo niekoľko veľkých spoločností a vládnych subjektov;

50.

domnieva sa, že spolupráca medzi vládami a súkromnými subjektmi v otázkach týkajúcich sa IKT by sa nemala zakladať na stanovení priamej a nepriamej povinnosti poskytovateľov internetových služieb prijať pridelené úlohy v oblasti presadzovania práva prostredníctvom kontroly a regulácie internetu;

51.

zdôrazňuje dôležitosť celkovej stratégie EÚ v oblasti správy internetu, ako aj pokiaľ ide o otázky súvisiace s reguláciou telekomunikácií, pričom pripomína, že tento sektor riadi na medzinárodnej úrovni Medzinárodná telekomunikačná únia, v ktorej má každý členský štát EÚ jeden hlas;

52.

vyjadruje znepokojenie nad návrhmi zoskupení vlád a podnikov, ktoré sa snažia o zavedenie regulačného dohľadu a zvýšenej vládnej a súkromnej kontroly nad internetom a telekomunikačnými operáciami;

53.

vyzýva EÚ, aby riešila otázku mimoúzemného vplyvu zákonov tretích krajín, najmä zákonov Spojených štátov, týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, na občanov, spotrebiteľov a podniky z EÚ a odolávala tomuto vplyvu, pričom v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila svoju európsku stratégiu týkajúcu sa výpočtového mračna, ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu;

54.

pripomína, že internet, dátové pripojenie, uchovávanie údajov a IKT tvoria neodmysliteľnú súčasť kritickej infraštruktúry EÚ;

55.

vyjadruje poľutovanie nad presadzovaním väčších právomocí v oblasti blokovania webových stránok v EÚ vzhľadom na to, že takýto prístup by mal byť vždy posledným možným riešením;

56.

dôrazne podporuje zásadu neutrality internetu, najmä požiadavku, aby poskytovatelia internetových služieb neblokovali, nediskriminovali ani neobmedzovali nikoho, ani neznižovali jeho možnosti využívať služby poskytujúce prístup k akémukoľvek obsahu, aplikácii alebo službe podľa vlastného výberu bez ohľadu na ich zdroj alebo cieľovú skupinu ani možnosti využívať, zasielať, zverejňovať, prijímať alebo ponúkať takýto obsah, aplikáciu alebo službu, a to aj prostredníctvom cien;

57.

nazdáva sa, že na presadzovanie a modernizáciu práv duševného vlastníctva, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie inovácií, zamestnanosti a otvoreného svetového obchodu, je v budúcnosti potrebná užšia globálna spolupráca;

58.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali politiku v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorou sa naďalej umožní, aby tí, ktorí chcú vytvárať a šíriť vlastný obsah bez toho, aby nadobudli práva duševného vlastníctva, tak mohli urobiť;

59.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nový regulačný rámec pre cezhraničný internetový obchod, hodnotenie a revíziu smernice 2001/29/ES o informačnej spoločnosti s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a flexibilitu režimu autorských práv v EÚ, ako aj revíziu smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorá by uviedla do rovnováhy potrebu vhodnej reformy zákona o autorských právach a ochrany autorských práv a potrebu chrániť základné práva na internete a zachovať otvorený internet a ktorá by slúžila ako východisko pre ustanovenia a záväzky v oblasti práv duševného vlastníctva v budúcich dohodách o voľnom obchode;

60.

uznáva, že ľudské práva treba chrániť aj v súvislosti s internetom, a domnieva sa, že IKT by sa mali zahrnúť do všetkých programov EÚ, najmä európskej susedskej politiky a strategických partnerstiev, s cieľom zabezpečiť pokrok v týchto snahách;

61.

žiada, aby EÚ uznala digitálne slobody za základné práva a nutné predpoklady pre uplatňovanie univerzálnych ľudských práv, ako je právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a prístup k informáciám, a pre zaručenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote;

62.

vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili, odborne pripravili a posilnili postavenie obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov využívajúcich pri svojich činnostiach IKT a aby presadzovali uplatňovanie základných práv, ako je právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda združovania;

63.

žiada členské štáty, aby nevyužívali výnimku týkajúcu sa zabezpečenia verejného poriadku ako reštriktívne opatrenie na obmedzenie základného práva organizácií občianskej spoločnosti slobodne sa zhromažďovať a demonštrovať, a pripomína, že akákoľvek takáto výnimka by musí byť odôvodnená a primeraná;

64.

žiada, aby popri podporných programoch bola digitálnym slobodám v prijímajúcich krajinách pomoci EÚ poskytnutá aj politickú a diplomatickú podpora;

65.

domnieva sa, že obmedzovanie digitálnych slobôd by sa malo plne zohľadniť vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami, pričom krajiny prijímajúce podporu a pomoc EÚ, okrem krajín, ktoré čelia vážnym konfliktom a katastrofám alebo sa nachádzajú v situáciách hneď po skončení konfliktu alebo katastrofy, by mali byť povinné používať IKT spôsobom, ktorý zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť;

66.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby do prístupových rokovaní a rokovaní o rámcových dohodách s tretími krajinami, dialógov o ľudských právach, obchodných rokovaní a všetkých foriem kontaktu týkajúcich sa ľudských práv zahrnuli ustanovenia o podmienenosti, ktorými sa ustanoví potreba zaručenia a dodržiavania neobmedzeného prístupu k internetu a digitálnych slobôd;

67.

vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a chránili vysokú úroveň digitálnej slobody v EÚ, najmä kodifikáciou zásady neutrality prostredníctvom vhodného právneho predpisu, s cieľom posilniť dôveryhodnosť Únie z hľadiska presadzovania a obhajovania digitálnych slobôd na celom svete;

68.

domnieva sa, že ak má Únia v plnej miere využiť svoju ekonomickú silu a stať sa globálnym aktérom obhajujúcim digitálne slobody, musí dať do súčinnosti svoju obchodnú, bezpečnostnú a zahraničnú politiku a zosúladiť svoje hodnoty a záujmy;

69.

domnieva sa, že koordinácia a spoločné diplomatické iniciatívy s inými krajinami OECD pri rozvíjaní a vykonávaní stratégie digitálnej slobody sú nevyhnutné pre podnikanie účinných a rýchlych krokov;

70.

vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr prijali stratégiu digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ;

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/34

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov (COM(2011)0215),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov (COM(2011)0216),

—

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011 (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre ústavné veci (A7-0009/2012),

A.

keďže účinný patentový systém v Európe je nevyhnutným predpokladom na zvýšenie rastu prostredníctvom inovácie a na podporu európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v boji s hospodárskou krízou a celosvetovou konkurenciou;

B.

keďže rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, dostali Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo povolenie nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a to uplatnením príslušných ustanovení zmlúv;

C.

keďže Komisia prijala 13. apríla 2011 na základe povoľujúceho rozhodnutia Rady návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov;

D.

keďže Súdny dvor predložil 8. marca 2011 stanovisko k návrhu Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva, v ktorom poukázal na nesúlad návrhu s právom Únie;

E.

keďže účinnú jednotnú ochranu patentov možno zabezpečiť iba prostredníctvom funkčného systému riešenia patentových sporov;

F.

keďže v nadväznosti na stanovisko Súdneho dvora sa členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, zapojili do vytvorenia Jednotného súdu na riešenie patentových sporov prostredníctvom medzinárodnej dohody;

G.

keďže v tejto súvislosti je zásadný rozdiel medzi bežnými medzinárodnými dohodami a zmluvami o založení Európskej únie, keďže zmluvy o založení ustanovili nový právny poriadok s vlastnými inštitúciami, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva v čoraz širších oblastiach a ktorému podliehajú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci, pričom ochrancami tohto právneho poriadku sú Súdny dvor Európskej únie a všeobecné súdy a tribunály členských štátov;

H.

keďže jednotný patentový súd musí ako každý iný vnútroštátny súd plne rešpektovať a uplatňovať právo Únie v spolupráci so Súdnym dvorom Európskej únie;

I.

keďže jednotný patentový súd by sa mal opierať o judikatúru Súdneho dvora tak, že bude požadovať predbežné nálezy v súlade s článkom 267 ZFEÚ;

J.

keďže na základe článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásady prednosti práva Únie a jeho náležitého uplatňovania;

K.

keďže jednotný patentový súd by mal tvoriť súčasť justičných systémov zmluvných členských štátov a mať výlučnú právomoc, pokiaľ ide o európske patenty s jednotným účinkom a európske patenty s určením pre jeden alebo viacero zmluvných členských štátov;

L.

keďže účinný súdny systém musí byť na prvom stupni decentralizovaný;

M.

keďže účinnosť systému riešenia sporov závisí od kvality a skúseností sudcov;

N.

keďže by mal existovať jeden súbor procesných pravidiel, ktorý by sa uplatňoval pri postupoch pred všetkými zložkami a stupňami súdu;

O.

keďže jednotný patentový súd by sa mal snažiť o vydávanie vysokokvalitných rozhodnutí bez neprimeraných procesných omeškaní a mal by pomáhať najmä MSP chrániť ich práva alebo sa brániť voči neodôvodneným nárokom alebo patentom, ktoré by sa mali odobrať;

1.

žiada vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov, keďže rozdrobený trh patentov a rozdiely v presadzovaní práva bránia inovácií a pokroku na vnútornom trhu, komplikujú používanie systému patentov, sú nákladné a bránia účinnej ochrane patentových práv, najmä patentových práv MSP;

2.

nabáda členské štáty, aby bez zbytočných odkladov uzavreli rokovania a ratifikovali medzinárodnú dohodu (ďalej len „dohoda“) medzi týmito členskými štátmi (ďalej len „zmluvné členské štáty“) o vytvorení jednotného patentového súdu (ďalej len „súd“), pričom vyzýva Španielsko a Taliansko, aby zvážili svoje zapojenie do postupu posilnenej spolupráce;

3.

trvá na tom, že Súdny dvor ako strážca práva Únie musí zabezpečiť jednotnosť právneho poriadku Únie a prednosť európskeho práva v tejto súvislosti;

4.

domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zatiaľ nerozhodli zapojiť do posilnenej spolupráce na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, sa môžu zúčastňovať na jednotnom systéme riešenia patentových sporov, pokiaľ ide o európske patenty platné na ich územiach;

5.

zdôrazňuje, že prioritou jednotného patentového súdu by malo byť zvýšenie právnej istoty a zlepšenie presadzovania patentov pri súčasnom dosahovaní spravodlivej vyváženosti medzi záujmami majiteľov práv a príslušných účastníkov konania;

6.

zdôrazňuje potrebu nákladovo efektívneho systému riešenia sporov financovaného tak, aby sa zabezpečil prístup ku spravodlivosti pre všetkých držiteľov patentov, najmä pre malé a stredné podniky, jednotlivcov a neziskové organizácie;

7.

berie na vedomie, že vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov v členských štátoch, ktoré sú zapojené do posilnenej spolupráce, by sa malo uskutočniť prostredníctvom dohody;

8.

v súlade s tým zdôrazňuje, že:

9.

víta vytvorenie centra pre mediáciu a arbitráž v rámci uvedenej dohody;

10.

domnieva sa, že účinný súdny systém riešenia sporov musí byť decentralizovaný, a zastáva názor, že:

11.

zdôrazňuje, že účinnosť systému riešenia sporov závisí predovšetkým od kvality a skúseností sudcov;

12.

v tejto súvislosti:

13.

pokiaľ ide o postup, domnieva sa, že:

14.

zdôrazňuje, že:

15.

zastáva názor, že súd by mal pri svojich rozhodnutiach vychádzať z právnych predpisov Únie, dohody, Európskeho patentového dohovoru (EPD) a vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s Európskym patentovým dohovorom, ustanovení medzinárodných dohôd uplatniteľných na patenty a záväzných pre všetky zmluvné členské štáty a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných členských štátov s ohľadom na uplatniteľné právne predpisy Únie;

16.

zdôrazňuje, že európsky patent s jednotným účinkom by mal poskytovať svojmu majiteľovi právo na to, aby sa zabránilo priamemu a nepriamemu používaniu vynálezu akoukoľvek treťou stranou, ktorá nemá súhlas majiteľa pre územia zmluvných členských štátov, pričom majiteľ by mal mať právo na náhradu za spôsobené škody v prípade nezákonného používania vynálezu a právo na náhradu ušlého zisku z dôvodu porušenia a iných strát, príslušného licenčného poplatku alebo výnosu vyplývajúceho z nezákonného používania vynálezu;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/38

—

so zreteľom na článok 168 ZFEÚ,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Bielu knihu s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 (COM(2007)0630),

—

so zreteľom na Bielu knihu s názvom o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (COM(2007)0279),

—

so zreteľom na Správu o zdraví žien v Európskej únii, ktorú vypracovala Európska komisia,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti (COM(2008)0689),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (COM(2009)0180),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Boj proti rakovine: Európske partnerstvo (COM(2009)0291),

—

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2010 s názvom Empower Women – Combating Tobacco Industry Marketing in the WHO European Region (Posilnenie postavenia žien – boj proti marketingu tabakového priemyslu v európskom regióne WHO),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2012: základné predpoklady a metodológie odhadovania (European Economy 4/11, Komisia, 2011),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2),

—

so zreteľom na závery Rady o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti zo 7. decembra 2010,

—

zo zreteľom na správu belgického predsedníctva z 23. novembra 2010 o mzdových rozdieloch medzi pohlaviami,

—

so zreteľom na závery samitu OSN o neprenosných chronických chorobách z 19. – 20. septembra 2011,

—

so zreteľom na rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 (COM(2011)0808),

—

so zreteľom na správu Eurostatu na tému Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami – štatistický portrét Európskej únie 2012,

—

so zreteľom na správu Eurobarometra na tému Aktívne starnutie (2012),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Realizácia strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),

—

so zreteľom na Bielu knihu s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o rakovine prsníka v rozšírenej Európskej únii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o opatreniach na boj proti srdcovo-cievnym ochoreniam (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o duševnom zdraví (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. novembra 2009 o spoločnom programovaní výskumu v oblasti boja proti neurodegeneratívnym ochoreniam, predovšetkým Alzheimerovej chorobe (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2011 o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencie (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o chudobe žien v Európskej únii (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o pozícii a záväzku Európskej únie v súvislosti so zasadnutím OSN na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2012 o riešení problému epidémie cukrovky v EÚ (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti medzi ženami a mužmi (18),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0340/2012),

A.

keďže EÚ presadzuje ľudskú dôstojnosť a uznáva právo každého človeka na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti, pričom v článku 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne konštatuje, že členské štáty zodpovedajú za organizáciu, riadenie a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti vrátane prideľovania zdrojov. Je veľmi dôležité, aby staršie osoby mali právo viesť dôstojný a nezávislý život a podieľať sa na spoločenskom a kultúrnom dianí;

B.

keďže starnutie je veľkou výzvou pre Európu; keďže v EÚ je viac ako 87 miliónov (17,4 %) ľudí vo veku nad 65 rokov a keďže sa predpokladá, že ich počet vzrastie do roku 2060 na viac ako 150 miliónov (približne 30o%);

C.

keďže napriek podstatnému nárastu priemernej dĺžky života spolu s trvalo rastúcou životnou úrovňou v priemyselných krajinách, čo umožňuje dnešným starším ľuďom viesť oveľa aktívnejší život než v predchádzajúcich desaťročiach, negatívne stereotypy a predsudky v súvislosti so staršími ľuďmi stále vytvárajú veľké prekážky pre ich spoločenskú integráciu, vyúsťujúcu do sociálneho vyčlenenia priamo vplývajúceho na ich kvalitu života a duševné zdravie;

D.

keďže ženy sa dožívajú vyššieho veku než muži (82,4 roka u žien v porovnaní so 76,4 roka u mužov); keďže rozdiel v zdravej priemernej dĺžke života sa zmenšuje 67,7 roka pre mužov a 62,6 pre ženy;

E.

keďže zamestnanosť žien vo veku 55 – 64 rokov dosahovala v roku 2010 38,6 % v porovnaní s 54,5 % u mužov v rovnakom veku; keďže podľa cieľov EÚ by do roku 2020 malo pracovať 75 % obyvateľstva vo veku 20-64 rokov;

F.

keďže výška odmeny je u žien nižšia ako u mužov (priemerný rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami v EÚ je 17,5 %); keďže mzdové rozdiely medzi pohlaviami vo veku 55-64 rokov predstavujú v niektorých členských štátoch 30 % a až 48 % pre ľudí vo veku 65 rokov a viac; keďže mzdové rozdiely medzi pohlaviami preto často vedú k nižším dôchodkom, čo vyúsťuje do toho, že ženy sa ocitajú pod hranicu chudoby;

G.

keďže v záujme zladenia rodinného a pracovného života ženy volia flexibilné domáce, dočasné či atypické zamestnanie na čiastočný úväzok, čo ohrozuje ich služobný postup, s ťažkými dôsledkami súvisiacimi s ich príspevkami na dôchodok, čím sa stávajú osobitne náchylné na situácie neistoty a chudoby;

H.

keďže generácia žien vo veku nad päťdesiat rokov, často opisovaná ako sendvičová generácia alebo ako pracujúce dcéry a pracujúce matky, má zvyčajne menej možností starať sa o vlastné zdravie, pretože tieto ženy sa často starajú o rodičov a o vnúčatá;

I.

keďže v Európe je 23,9 % obyvateľov vo veku 50 – 64 rokov ohrozených chudobou, pričom tento percentuálny podiel predstavuje 25,9 % u žien v porovnaní s 21,7 % mužov; keďže údaje v Európskej únii sa pohybujú v rozmedzí 39 % a 49 % v závislosti od jednotlivých štátov a v jednej krajine EÚ sa dokonca vyšplhali až na 51 %;

J.

keďže aj po rozvode, rozluke alebo ovdovení žije 75,8 % žien starších ako 65 rokov osamote a keďže v priemere tri z desiatich domácností v Európskej únii sú jednočlenné domácnosti, pričom väčšinu z nich tvoria osamotené ženy, najmä staršie ženy, a tento podiel stúpa; keďže jednočlenné domácnosti alebo domácnosti s jedným príjmom sa vo väčšine členských štátov znevýhodňujú, a to v absolútnom aj relatívnom vyjadrení, čo sa týka zdaňovania, sociálneho zabezpečenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, poistenia a dôchodkov; keďže verejné politiky by nemali trestať ľudí za to, že žijú sami, či už z vlastnej vôle alebo nechcene;

K.

keďže v roku 2009 dosahovala miera vážneho materiálneho nedostatku u žien nad 65 rokov 7,6 % oproti 5,5 % u mužov rovnakej vekovej kategórie;

L.

keďže staršie ženy ako znevýhodnená skupina sa často stretáva s prípadmi viacnásobnej diskriminácie (napríklad z dôvodu veku, pohlavia či etnického pôvodu); keďže staršie ženy, ktoré majú často nižšie sociálno-ekonomické postavenie a čelia mnohým problémom, by mali prospech z opatrení sociálnej ochrany a prístupu k národným systémom zdravotnej starostlivosti;

M.

keďže vo vidieckych oblastiach je zdravotnícka starostlivosť ťažšie dostupná než v mestských oblastiach, najmä vzhľadom na nedostatok zdravotníckych pracovníkov a nemocničných zariadení, ako aj pohotovostných lekárskych služieb;

N.

keďže staršie ženy, najmä tie, ktoré žijú izolovane, sa často dostávajú do ťažkých sociálnych a ekonomických situácií ovplyvňujúcich ich kvalitu života a stav telesného a duševného zdravia;

O.

keďže na riadne uspokojovanie potrieb starších žien treba lepšie chápať ochorenia, ktoré ich postihujú;

P.

keďže všetky tieto faktory vrátane izolácie ovplyvňujú schopnosť starších žien vytvárať alebo udržiavať sociálne siete, teda žiť aktívnym životom;

Q.

keďže z dôvodu vyššieho očakávaného veku a rodovej náchylnosti voči niektorým ochoreniam ženy viac postihujú chronické ochorenia a ochorenia spôsobujúce postihnutie, čím sa zhoršuje kvalita ich života;

R.

keďže medzi mužmi a ženami existujú rozdiely, čo sa týka vzniku, postupu a dôsledkov mnohých zdravotných porúch;

S.

keďže podľa posledných dostupných údajov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) najčastejšími diagnostikovanými formami rakoviny u žien sú rakovina prsníka (29,7 %), rakovina hrubého čreva a konečníka (13,5 %) a rakovina pľúc (7,4 %);

T.

keďže v členských štátoch zomrie na srdcovocievne ochorenia ročne viac než dva milióny ľudí, čo predstavuje až 42 % všetkých úmrtí v EÚ a príčinu 45 % úmrtí u žien v porovnaní s 38 % u mužov;

U.

keďže cukrovka je jednou z najčastejších neprenosných chorôb, ktorá postihuje viac ako 33 miliónov občanov EÚ, pričom tento počet sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši na 38 miliónov; keďže v roku 2010 približne deväť percent obyvateľov EÚ v dospelom veku (vo veku 20 – 79 rokov) trpelo cukrovkou;

V.

keďže vek je rizikovým faktorom pre rozvoj neurodegeneratívnych ochorení ako je Alzheimerova choroba (najbežnejšia forma demencie); keďže neurodegeneratívne ochorenia sú častejšie u ľudí nad 65 rokov (postihujú približne každého 20. človeka vo veku nad 65 rokov, každého 5. človeka vo veku nad 80 rokov a každého 3. človeka vo veku nad 90 rokov); keďže vyše 7,3 milióna ľudí v Európe trpí demenciou; keďže zo štúdií vyplýva, že miera Alzheimerovej choroby u žien vo veku nad 90 rokov dosahuje 81,7 % oproti 24 % u mužov; keďže stigma a nedostatočná informovanosť o neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je demencia, vedie k odkladaniu diagnózy a k slabým výsledkom liečby;

W.

keďže demencia sa vyskytuje častejšie u ľudí nad 65 rokov, postihuje približne každého 20. človeka vo veku nad 65 rokov, každého 5. človeka vo veku nad 80 rokov a každého 3. človeka vo veku nad 90 rokov; keďže vo všeobecnosti sa častejšie vyskytuje u starých žien než u starých mužov;

X.

keďže ženy sú vystavené väčšiemu riziku vzniku ochorení kostí a kĺbov (osteoartrózy, reumatoidnej artritídy, osteoporózy a rednutiu kostí); keďže u žien sa vyskytuje približne 75 % prípadov zlomenín krčku stehennej kosti v dôsledku osteoporózy;

Y.

keďže hlavnými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych chorôb, nádorov, cukrovky, obezity a chronickej obštrukčnej choroby pľúc sú fajčenie, nedostatok telesnej aktivity, nezdravá strava, nadmerná konzumácia alkoholu a znečistenie životného prostredia,

Z.

keďže depresia a úzkosť sú vážnymi formami duševnej poruchy, ktorá postihuje oveľa častejšie ženy ako mužov; keďže podľa odhadu WHO sa v Európe u dvoch až 15 % žien vo veku nad 65 rokov;

AA.

keďže postihnutia sluchu a zraku takisto veľkou mierou prispievajú k bremenu rokov života s funkčnými obmedzeniami, včasná a primeraná kvalitná diagnostika, liečba a prístup ku kvalitným zdravotníckym prístrojom môžu zabrániť zhoršovaniu stavu alebo čiastočne obnoviť funkcionalitu;

AB.

keďže asi 6 00  000 Európanov trpí sklerózou multiplex, pričom väčšinou sú to ženy; keďže toto je najčastejšia forma neurovegetatívnej poruchy a jedna z hlavných príčin netraumatického postihnutia starších žien;

AC.

keďže treba zabezpečiť rovnaký prístup žien aj mužov k zdravotníckym službám a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, pričom treba venovať väčšiu pozornosť predovšetkým postaveniu žien vo vidieckych oblastiach, ktoré veľmi často žijú osamotene; zároveň sa musí dodržiavať článok 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

AD.

keďže ekonomická situácia starších žien spôsobená rozdielmi z dôvodu pohlavia, čo sa týka zárobkov, dôchodkov a ďalších foriem príjmu, spôsobuje, že vzhľadom na stavy neistoty a chudoby sa stávajú mimoriadne zraniteľné a na zdravotnícku starostlivosť a lekárske ošetrenia, ktoré potrebujú, vynakladanú menej prostriedkov;

AE.

keďže telemedicína môže zlepšiť prístup k lekárskej pomoci, ktorá neexistuje v nedostupných oblastiach, a môže zlepšiť kvality a periodicitu lekárskej starostlivosti odborníka, ktorú niektorí starší ľudia potrebujú vzhľadom na konkrétny zdravotný stav;

AF.

keďže investície do výskumu a inovácií sú veľmi dôležité na udržanie vysokej kvality života, čo umožní riešiť náročné úlohy súvisiace so starnutím;

AG.

keďže prevencia a včasná diagnostika vyúsťuje do zlepšenia telesného a duševného zdravia mužov a žien, čo umožňuje predĺžiť priemernú dĺžku života v dobrom zdraví a znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, čím sa zabezpečuje dlhodobá udržateľnosť,

AH.

keďže preventívne opatrenia musia byť prioritou zdravotníckej starostlivosť, pričom osobitnú pozornosť treba venovať znevýhodneným skupinám;

AI.

keďže zdravotná gramotnosť je potrebná na to, aby sa verejnosť mohla orientovať v zložitých zdravotníckych systémoch a lepšie pochopila, čo môže urobiť sama počas života, aby predišla ochoreniam súvisiacim s vekom;

AJ.

keďže rodová náchylnosť na ochorenia a lieky nie je v súčasnosti dostatočne preštudovaná, pretože klinické testy sa vykonávajú väčšinou na mladších mužoch;

AK.

keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) mamografické vyšetrenie s pokrytím viac ako 70 % môže znížiť úmrtnosť na rakovinu prsníka u žien nad 50 rokov o 20 % až 30 %;

AL.

keďže ženy vo väčšej miere užívajú lieky a rastlinné liečivá, ktorých účinok treba ešte lepšie preskúmať, aby sa minimalizovalo riziko interakcie;

AM.

keďže ženy počas svojho života prechádzajú mnohými hormonálnymi zmenami a užívajú liečivá konkrétne určené pre ich vek z hľadiska plodnosti a menopauzy;

AN.

keďže 9 % žien sa často uchyľuje k antidepresívam v porovnaní s 5 % u mužov;

AO.

keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 4 až 6 % starších ľudí zažilo nejakú formu zneužitia vo vlastných domovoch, počnúc telesným, sexuálnym a psychologickým zneužitím, až po finančné vykorisťovanie, zanedbanosť a opustenosť;

1.

uznáva, že hoci ženy sa dožívajú vyššieho veku ako muži, netešia sa dobrému zdraviu vo vyššom počte rokov, t. j. bez výrazných obmedzení činnosti či neschopnosti ženy: 62,6 rokov, muži: 61,7 rokov);

2.

konštatuje, že staršie ženy potrebujú dostatočný prístup k zdravotníckej starostlivosti a pomoci v domácnosti, čo by im umožnilo využívať rovnaké práva a žiť nezávislým životom;

3.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila novú Správu o zdraví žien, so zvláštnym zreteľom na vekovú skupinu nad 65 rokov a ukazovatele týkajúce sa aktívneho starnutia;

4.

tvrdí, že politiky zamerané na zladenie rodinného a pracovného života sociálna účasť umožňujú ženám lepšie sa vyrovnať s aktívnym a zdravým starnutím, preto povzbudzuje členské štáty, aby posilnili svoje úsilie v tomto smere;

5.

vyzýva členské štáty, aby podporovali plnú integráciu, intenzívnejšie zapájanie sa a aktívnu účasť starších žien na sociálnom živote;

6.

zdôrazňuje význam kultúrnych a vzdelávacích zariadení pre starších ľudí;

7.

požaduje konkrétne a účinné opatrenia, ako je prijatie smernice o rovnakom zaobchádzaní na riešenie viacnásobnej diskriminácie, s ktorou sa staršie ženy často stretávajú;

8.

podporuje iniciatívy na dosiahnutie efektívnejšej prevencie chorôb a zlepšenie zdravia starších ľudí a zachovanie ich nezávislosti;

9.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zverejnili správu o opatreniach prijatých členskými štátmi na podporu aktívneho starnutia a ich vplyve s cieľom identifikovať najlepšie postupy a zhodnotiť ďalšie kroky na európskej úrovni;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili pozitívnejší prístup k otázke starnutia a zvýšili informovanosť občanov EÚ o tejto problematike a jej reálnych dôsledkoch, čo bolo hlavným odkazom roka 2012 ako roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity;

11.

považuje postoj k životu, v ktorom sa zohľadňujú súvislosti starnutia a príslušnosti k pohlaviu, za krok vpred v politike v oblasti starnutia;

12.

konštatuje, že verejné výdavky v zdravotníctve predstavujú 7,8 % HDP v EÚ, pričom sa odhaduje, že do roku 2060 vzrastú v dôsledku starnutia populácie výdavky na dlhodobú a krátkodobú starostlivosť o 3 %;

13.

vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť starším prisťahovalkyniam, ktoré sa dostali do tvrdých ekonomických a sociálnych podmienok a často sa stretávajú s problémami pri získavaní prístupu k opatreniam sociálnej ochrany a k službám zdravotníckej starostlivosti; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať osamoteným ženám, vdovám a rozvedeným ženám, čo v konečnom dôsledkom ovplyvňuje kvalitu ich života a zdravie;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne uznali rodový rozmer zdravia ako podstatnú súčasť politík zdravia na úrovni EÚ a na národných úrovniach;

15.

vyzýva členské štáty, aby našli správnu rovnováhu medzi uplatňovaním drastických opatrení na boj proti finančnej a hospodárskej kríze a na zabezpečenie dostatočných a primeraných finančných prostriedkov na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť na pomoc pri zvládaní demografického trendu starnutia obyvateľstva;

16.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila hodnotenie vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na staršie ženy so zameraním na preventívnu zdravotnícku starostlivosť a liečenie;

17.

konštatuje, že komplexné a hĺbkové stratégie v odvetví zdravotníctva si vyžadujú spoluprácu vlád, zdravotníckych odborníkov, mimovládnych organizácií, organizácií verejného zdravia, organizácií zastupujúcich pacientov, masmédií a ďalších subjektov, ktoré sa zaoberajú zdravým starnutím;

18.

pripomína potrebu budovania a propagovania Európskej únie, ktorá je vnímavejšia voči potrebám a záujmom starších žien a mužov a na presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých opatreniach a politikách na podporu informovanosti a osvety s cieľom zaručiť aktívne a zdravé starnutie pre všetkých;

19.

zdôrazňuje, že mnohé ochorenia sú u žien často podceňované, napríklad ochorenia srdca, pretože sú považované za problém mužov; ľutuje, že mnoho prípadov srdcového infarktu u žien nie je diagnostikovaných, pretože príznaky sú všeobecne odlišné od príznakov u mužov; ďalej zdôrazňuje, že pri liečbe by sa mali zohľadňovať osobitné biologické rozdiely a rozdiely súvisiace s pohlavím;

20.

vyzýva členské štáty na realizáciu verejných informačných programov cielených na ženy a na zvyšovanie povedomia o rizikových faktoroch týkajúcich sa kardiovaskulárnych ochorení a špecializovaných programov pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočná pozornosť sa venuje účinkom zvýšenej spotreby alkoholu u starších žien v Európe a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nechali vypracovať štúdie s cieľom riešiť tento problém a jeho vplyv na telesné a duševné zdravie starších žien;

22.

so znepokojením konštatuje rastúci počet fajčiarok s následným zvýšeným rizikom vzniku rakoviny pľúc a srdcových chorôb; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli programy na boj proti fajčeniu, s osobitným dôrazom na mladé ženy (WHO odhaduje, že percento fajčiarok v Európe sa do roku 2025 zvýši z 12 % na približne 20 %);

23.

vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy zamerané na zlepšenie zdravia, a to aj primeranou informovanosťou o rizikách spojených s konzumáciou tabaku a alkoholu, výhodách správneho stravovania a primeranej fyzickej aktivity ako prostriedku na predchádzanie obezite a hypertenzii a jej komplikáciám;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali informačné kampane zamerané na ženy pred menopauzou a ženy v menopauze;

25.

vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie verejnosti o ochoreniach kostí a kĺbov organizovaním verejných informačných a vzdelávacích kampaní zameraných na prevenciu a liečbu;

26.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala akčný plán EÚ pre neprenosné choroby ako ďalší krok k výsledkom samitu OSN o neprenosných chorobách v septembri roku 2011 a procesu verejnej konzultácie, ktorý Komisia odštartovala v marci a apríli roku 2012;

27.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na mladých ľudí, najmä v súvislosti s pripravovanou revíziou smernice 2001/37/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov;

28.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a uplatňovala osobitnú stratégiu EÚ v podobe odporúčania Rady, zameranú na prevenciu, diagnostiku a liečbu cukrovky, ako aj na informácie a výskum v tejto oblasti vrátane prierezového rodového prístupu a rovnosti medzi mužmi a ženami; zároveň sa musí dodržiavať článok 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali holistický a rodovo citlivý prístup k Alzheimerovej chorobe a iným formám demencie s cieľom zlepšiť kvalitu života a dôstojnosť pacientov a ich rodín;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali verejné informačné kampane týkajúce sa Alzheimerovej choroby (to znamená o chorobe samotnej a o možnostiach liečby a starostlivosti) v spolupráci s národnými a európskymi združeniami pre Alzheimerovu chorobu;

31.

požaduje, aby členské štáty urýchlene vypracovali národné plány a stratégie pre Alzheimerovu choroby, ak to doteraz neurobili;

32.

so znepokojením konštatuje, že v EÚ je najvyššia miera samovrážd u ľudí nad 65 rokov a že prípady pokusu o samovraždu sú u žien vyššie ako u mužov a ich počet rastie z dôvodu horších následkov hospodárskeho poklesu na staršie ženy; žiada Komisiu, aby zverejnila štúdiu o súvislosti medzi touto štatistikou a neúmernými následkami hospodárskej krízy na staršie ženy;

33.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a Eurostatom zlepšili zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia a veku a informácií týkajúcich sa duševného zdravia a vzťahu medzi duševným zdravím a rokmi prežitými v dobrom zdraví;

34.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné školenia pre praktických lekárov a poskytovateľov psychiatrických zdravotníckych služieb, vrátane lekárov, psychológov a zdravotných sestier, na tému prevencie a liečby neurodegeneratívnych ochorení a liečby depresívnych porúch, pričom osobitnú pozornosť treba venovať ďalším problémom, s ktorými sa stretávajú staršie ženy;

35.

vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali akcie v oblasti ochorení postihujúcich pamäť, ako je demencia, a zintenzívnili úsilie v lekárskom a sociálnom výskume s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí s týmto ochorením a ich opatrovateľov, zabezpečiť udržateľnosť zdravotníckych a opatrovateľských služieb a podporiť rast na európskej úrovni;

36.

vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa zamestnanci verejného a súkromného sektora poskytujúci starostlivosť o starších ľudí zúčastňovali na stálych školiacich programoch a podstupovali pravidelné hodnotenie;

37.

vyzýva členské štáty, aby podporovali vypracúvanie odborných lekárskych štúdií v oblasti gerontológie na verejných univerzitách;

38.

naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré uľahčujú prístup starších žien k zdravotníckym a lekárskym službám vrátane žien žijúcich ďaleko od väčších centier a v oblastiach so sťaženým prístupom, bez ohľadu na ich osobnú, ekonomickú a sociálnu situáciu s dôrazom na individuálnu starostlivosť vrátane čo najdlhšieho obdobia starostlivosti poskytovanej doma, na osobitné formy podpory a pomoci pre opatrovateľov a na telemedicínu do tej miery, pokiaľ môžu zlepšiť kvalitu života ľudí s chronickými ochoreniami a skrátiť poradovníky;

39.

vyzýva členské štáty, aby pri príprave rozpočtu pre zdravotnícke služby analyzovali, monitorovali a zaručovali rodový rozmer;

40.

vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali elektronické zdravotnícke služby a rodovo citlivé riešenia pre asistovaný život v domácom prostredí s cieľom podporovať nezávislý život doma a zvýšiť efektívnosť a zlepšiť prístupnosť zdravotníckych služieb pre staršie ženy, ktoré sú izolované z dôvodu obmedzenej mobility a často vylúčene z využívania výhod týchto zariadení a zriadiť nepretržitú telefonickú poradenskú sieť;

41.

žiada prijatie prístupu založeného na právach, aby mali starší ľudia možnosť aktívne sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí o výbere a návrhu opatrovateľských a sociálnych služieb, ktoré sa im budú poskytovať;

42.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že systémy na ochranu sociálnej ochrany vrátane zdravotného poistenia budú zohľadňovať nezamestnanosť a sociálne problémy postihujúce ženy tak, aby nezostali bez ochrany;

43.

domnieva sa, že je dôležité podporovať a uľahčovať prístup k lekárskej a zdravotníckej pomoci a k ďalším formám pomoci pre ženy, ktoré sa napriek vlastným zdravotným problémom musia starať o vyživované osoby;

44.

žiada, aby sa verejné a súkromné ústavy poskytujúce zdravotnícku starostlivosť o staršie osoby a nemocničné zariadenia reorganizovali spôsobom, ktorý je vhodnejší pre pacientov nielen tým, že im poskytuje lekársku starostlivosť, ale aj uprednostňovaním každej formy nezávislej a tvorivej činnosti, aby sa predišlo ich umiestneniu do ústavnej starostlivosti;

45.

je presvedčený, že so staršími pacientmi vo verejnej či súkromnej rezidenčnej starostlivosti sa musí konzultovať o prevádzke týchto ústavov;

46.

tvrdí, že je potrebné, aby čoraz väčší počet lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov bol vysoko kvalifikovaný a pripravený na prístup, ktorý by mal vo vzťahu k pohlaviu a veku zohľadňovať osobitné psychologické, vzťahové a informačné potreby starších žien;

47.

požaduje, aby lekárske štúdium obsahovalo rozsiahlejšiu prípravu v oblasti schopnosti vypočuť iných a v odbore psychológie; požaduje, aby aj sociálni pracovníci boli užšie zapojení do tejto politiky prevencie;

48.

podporuje vznik združení a telefonických liniek poskytujúcich starostlivosť, ochranu a psychologickú podporu pre starších ľudí;

49.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali údaje a vymieňali si najlepšie postupy, dôkladne zahrnuli prvky súvisiace s pohlavím, ktoré by viedli k určeniu najlepších postupov v oblasti prístupu k zdravotníckym službám, a najmä zabránili ťažkopádnym administratívnym postupom a vypracovali konkrétne opatrenia a politiky na zlepšenie kvality života pre staršie ženy a aby taktiež poskytovali poradenstvo vládam pri tvorbe priaznivého prostredia pre šírenie povedomia o chorobách podmienených vekom v členských štátoch;

50.

podporuje členské štáty, aby posilnili preventívnu zdravotnícku starostlivosť pre staršie ženy napríklad poskytovaním dostupných a pravidelných mamogramov a testov výterov krčka maternice, aby odstránili vekové obmedzenia v prístupe k zdravotníckej prevencii, ako je vyšetrenie rakoviny prsníka, a aby pokračovali v osvete o dôležitosti tohto vyšetrenia;

51.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v záujme šírenia kultúry prevencie v celej Európskej únii, a členské štáty, aby organizovali informačné a osvetové kampane na školách, univerzitách, pracoviskách a v centrách pre seniorov v spolupráci s prevádzkovateľmi v tejto oblasti, miestnymi úradmi a mimovládnymi organizáciami;

52.

so znepokojením berie na vedomie výsledky výskumu EÚ z apríla 2011, ktoré poukazujú na to, že asi 28 % žien vo veku 60 rokov a viac bolo za uplynulých 12 mesiacov zneužívaných; zastáva názor, že prednosť musí dostať ochrana starších pred zneužívaním, zlým zaobchádzaním, zanedbávaním a vykorisťovaním, či už zámerným a premysleným, alebo vyplývajúcim z nedbanlivosti; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje opatrenia na zabraňovanie zneužívaniu starších ľudí doma alebo v ústavoch;

53.

je dôležité, aby sa prijal prístup k lekárskemu výskumu, v ktorom sa zohľadňujú problémy konkrétne sa viažuce na mužov a na ženy;

54.

poukazuje na to, že stratégia pre rovnosť medzi mužmi a ženami (2010-2015) uznáva, že ženy a muži podliehajú špecifickým ochoreniam a zdravotným rizikám, ktoré treba primerane zohľadňovať vzhľadom na lekársky výskum a zdravotnícke služby;

55.

požaduje v rámci Horizontu 2020, aby sa vypracoval strategický plán výskumu v oblasti zdravotníckej starostlivosti o ženy v budúcom desaťročí a vytvoril výskumný ústav zdravia žien s cieľom zabezpečiť jeho riadne uplatňovanie;

56.

treba zabezpečiť účasť odborníčok v národných technologických a vedeckých výboroch pre vyhodnocovanie liečiv;

57.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zneužívanie starších osôb zahrnuli ako výskumnú tému do spoločného programu pre neurodegeneratívne ochorenia na meranie jeho rozšírenosti a vplyvu na ľudí trpiacich demenciou;

58.

podporuje európske inovačné partnerstvo pre aktívne a zdravé starnutie ako pilotnú iniciatívu usilujúcu sa o dosiahnutie dvojročného predĺženia priemernej dĺžky života v dobrom zdraví pre občanov EÚ do roku 2020 a predsavzal si, že splní tri ciele pre Európu, čo sa týka sprísnenia noriem zdravia a kvality života starších ľudí a udržateľnosti a účinnosti opatrení v oblasti opatery;

59.

víta projekty a iniciatívy v oblasti zdravej výživy a životného štýlu (projekt EATWELL, platforma EÚ pre diétu, telesnú aktivitu a zdravie, rámec na obmedzovanie používania soli) a európske partnerstvo na boj proti rakovine;

60.

zdôrazňuje, že všetky ciele a akcie v rámci druhého programu EÚ pre akcie v oblasti zdravia by mali pomôcť pri lepšom chápaní a prijímaní odlišných potrieb mužov a žien a zodpovedajúcich prístupoch k zdravotníckym problémom;

61.

víta návrh Komisie týkajúci sa balíka politiky súdržnosti (2014-2020), v ktorom sú medzi investičnými prioritami určené aktívne a zdravé starnutie a inovácie;

62.

ľutuje, že 97 % rozpočtu zdravotníctva je určených na liečbu neprenosných chorôb, a iba 3 % na investície do prevencie v čase, keď náklady na liečbu a riadenie neprenosných chorôb dramaticky stúpajú v dôsledku lepšej diagnostiky a liečby; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje rozpočty na zdravotníctvo tak, aby zahŕňali aj opatrenia v oblasti prevencie;

63.

vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na riešenie príčin ochorení a na tento účel podporovala prevenciu v sektoroch a na všetkých úrovniach spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala zdravie prostredníctvom včasnej diagnózy ochorenia, zachovávania zdravého životného štýlu, primeranej zdravotníckej starostlivosti a zabezpečenia, aby starší pracovníci mali vhodné pracovné podmienky;

64.

vyzýva členské štáty, aby sa viac zameriavali na osvetové kampane o osteoporóze a predložili jednoznačnejšie informácie o včasnej diagnóze osteoporózy, aby sa zabránilo zlomeninám, okrem iného prostredníctvom lepšieho prístupu k vyšetreniu hustoty kostného tkaniva;

65.

vyjadruje súhlas so WHO, pokiaľ ide o výzvu spojenú s otázkou pohlavia, podľa ktorej je potrebné lepšie hodnotenie rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie žien; v tejto súvislosti víta odporúčania WHO na budovanie prostredí primeraných veku a na rozširovanie možností pre staršie ženy, aby mohli produktívne prispievať do spoločnosti zahrnutím medziodvetvovej spolupráce do určovania a podpory opatrení mimo odvetvia zdravotníctva, ktoré môžu zlepšiť zdravotné vyhliadky pre ženy;

66.

vyzýva členské štáty, aby pri vzdelávaní zdravotníckeho personálu a zdravotníkov záchrannej služby zdôrazňovali skutočnosť, že klinické príznaky ochorenia srdca sú u žien odlišné, pričom treba upozorniť na výhody rýchleho zásahu;

67.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci Horizontu 2020 podporovali užšiu vedeckú spoluprácu a komparatívny výskum v oblasti sklerózy multiplex v Európskej únii, aby bolo ľahšie poskytovať vhodnú liečbu na prevenciu tohto ochorenia, ktoré spôsobuje vážne poruchy motorických funkcií najmä starších žien;

68.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala osvetové kampane konkrétnejšie zamerané na staršie ženy a zameriavala sa na odporúčania špecifické buď pre ženy alebo mužov a pre určitý vek, ktoré sa týkajú správnej výživy a významu fyzickej aktivity pre staršie ženy ako faktorov, ktoré môžu zohrávať úlohu pri prevencii pádov a znížiť výskyt srdcových ochorení, osteoporózy a niektorých druhov rakoviny;