17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/1

1.

pripomína, že občania sú ústredným prvkom európskeho projektu. Participatívna demokracia v Európe sa považuje za právo európskych občanov zapojiť sa do európskej politiky a tvoriť budúcnosť Európy. V zmluve (článok 10 ods. 3) sa každému občanovi udeľuje právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie;

2.

poukazuje na to, že podľa článku 11 Zmluvy o Európskej únii majú inštitúcie EÚ povinnosť informovať občanov a zastupiteľské združenia a dať im možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie. Ten istý článok obsahuje výslovný príkaz pre Európsku komisiu, aby viedla konzultácie s príslušnými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie;

3.

poukazuje na to, že ustanovenia týkajúce sa európskej iniciatívy občanov sú konkrétnejšie než to, čo sa uvádza v článku 11 ods. 1 až 3. Článok 11 ods. 4 o európskej iniciatíve občanov sa nezaoberá „stanovovaním agendy“, ale možnosťou „právneho aktu“. Je nutné uznať, že európska iniciatíva občanov by rovnako ako iné nástroje priamej demokracie na rôznych úrovniach, mala umožniť občanom ovplyvňovať politickú agendu rozhodovacieho procesu EÚ;

4.

pripomína, že európska iniciatíva občanov je právom európskych občanov. Mala by sa využívať ako odpoveď na deficit demokracie v Európe a ako nástroj určený európskym občanom, aby sa mohla prekonať priepasť medzi občanmi a európskou politikou. S ohľadom na pretrvávajúcu krízu hospodárstva a dôvery v EÚ je dôležité využiť každú príležitosť na otvorený dialóg s občanmi a zabrániť hlbšiemu rozčarovaniu z európskeho projektu. Je to aj príležitosť na obnovenie a ďalšie upevňovanie dôvery všetkých mladých Európanov, ktorí už možno prestali veriť v koncepciu európskej integrácie. Silnejšia participatívna demokracia je jediným spôsobom, ako zachovať perspektívu budúcnosti EÚ a ako odstrániť deficit demokracie. Konštatuje, že zámerom európskej iniciatívy občanov je bezprostrednejšie zapojiť občanov do politickej agendy Európy, a tým im dať právo na legislatívnu iniciatívu. Ambíciou európskej iniciatívy občanov ako nadnárodného nástroja je aj oživenie celoeurópskej diskusie o otázkach, ktoré sú pre európskych občanov dôležité;

5.

zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov sa musí vnímať v realistickom kontexte s jasnou a špecifickou ambíciou a koherentným riadením krokov, ktorými sa to dá docieliť: nejde o žiadnu náhradu práva na iniciatívu Európskej komisie, ktoré viedlo k pokroku v prehlbovaní Únie a ktoré musí pokračovať. Európska iniciatíva občanov završuje diverzifikáciu legislatívnej dynamiky a zabezpečuje nadnárodný rozmer. Ide o ďalší kanál pre vzájomné porozumenie, z ktorého má prínos samotná Európska komisia. Európska iniciatíva občanov má potenciál byť veľmi dobrým príkladom „demokracie v praxi“;

6.

bez toho, aby bola dotknutá európska iniciatíva občanov, zdôrazňuje, že je potrebné podporovať iniciatívy na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré rozvíjajú transparentnosť, spoluprácu a účasť Európanov na verejných politikách, v súlade s podstatou participatívnej demokracie. Potrebná účasť regionálnych a miestnych samospráv je navyše inšpirovaná skutočnosťou, že európske iniciatívy občanov sa často týkajú oblastí politiky, ktoré sú úplne alebo čiastočne v ich právomoci;

7.

zastáva názor, že by sme mali posilniť naše právne a politické participatívne nástroje, aby sme dospeli k obnovenej štruktúre riadenia založenej na zásade viacúrovňového riadenia. Viacúrovňové riadenie je v podstate viackanálové, a preto počíta s „aktívnejšími“ európskymi občanmi. Problémom je zaistiť systém inovatívneho zastupovania záujmov, v rámci ktorého ľudia cítia, že sú zastupovaní rovnako vzhľadom na rôznosť ich identít;

8.

zdôrazňuje, že európsky verejný priestor na diskusiu medzi občanmi a s vládami je dôležitý pre zákonnosť a zodpovednosť EÚ. Deficit demokracie možno odstrániť len vtedy, ak sa vytvorí európska verejná sféra, ktorej súčasťou je demokratický proces;

9.

zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány prikladajú zvláštny význam participatívnej demokracii, pretože tak možno do európskeho rozhodovania zapojiť organizácie občianskej spoločnosti a tieto organizácie tak môžu zohrávať svoju úlohu;

10.

zastáva názor, že európska iniciatíva občanov by sa mala považovať za jeden z nástrojov na dosahovanie cieľov participatívnej demokracie, nemalo by sa však očakávať, že s touto iniciatívou sa automaticky uskutoční zapojenie občanov do procesu európskeho rozhodovania;

11.

poukazuje na to, že európska iniciatíva občanov je vyjadrením participatívnej demokracie, ktorá dopĺňa predstavu zastupiteľskej demokracie, rozširuje súbor práv spojených s občianstvom Únie a verejnú diskusiu o európskych politikách. Európska iniciatíva občanov by mala posilniť zodpovednosť občanov za Úniu a ich stotožnenie sa s Úniou;

12.

poukazuje na to, že by sa nemali zanedbávať ďalšie kanály participatívnej demokracie, ako sú iné formy občianskeho dialógu a zapojenie zastupiteľskej občianskej spoločnosti, pretože európske iniciatívy občanov sa zameriavajú na jeden konkrétny politický problém a vyžadujú si značné úsilie v oblasti koordinácie a finančných zdrojov;

13.

v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala správu o tom, ako sa vykonávajú ustanovenia článku 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii, aby sa tým objasnilo, ako Komisia zavádza participatívnu demokraciu do praxe;

14.

zaujíma ho, či s ohľadom na obmedzené množstvo úspešných iniciatív boli dosiahnuté pôvodné ciele uvedené v nariadení, najmä dať každému občanovi právo zúčastniť sa na európskej demokracii; poskytnúť občanom priamy prístup ku Komisii, jasné, jednoduché a zrozumiteľné postupy;

15.

poukazuje na to, že Komisia spravila maximum pri správe európskej iniciatívy občanov, ale že na druhej strane je naliehavo potrebné preskúmať niektoré aspekty jej prístupu a prijať opatrenia s cieľom rozpoznať a napraviť tie opatrenia, ktoré boli príliš formalistické, pokiaľ ide o zákony, a reštriktívne;

16.

berie na vedomie správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov, ktorou Komisia plní požiadavku v článku 22 nariadenia, aby každé tri roky predložila správu;

17.

poukazuje na to, že v správe sa pripúšťajú určité problémy a nedostatky, ide však hlavne o vecnú a technickú správu, v ktorej sa posudzuje situácia po troch rokoch uplatňovania nariadenia. Správa nedáva odpoveď na nedostatky, ktoré by mohli viesť k ukončeniu tejto iniciatívy: „demokratická revolúcia, ktorá sa neuskutočnila“;

18.

poukazuje na to, že prevláda pocit, že Komisia je vo svojom prístupe a hodnotení pomerne opatrná a reštriktívna a že tento prístup by sa mal monitorovať a pravidelne kriticky hodnotiť s cieľom dosiahnuť nápravu;

19.

na základe správy Komisie vyhlasuje, že európska iniciatíva občanov má veľký potenciál – v priebehu troch rokov bolo Komisii navrhnutých 51 iniciatív. Tieto iniciatívy boli zamerané na rôzne oblasti politiky, ako je sociálna politika, životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a vzdelávanie;

20.

na druhej strane poukazuje na to, že Komisia zamietla registráciu 20 (39 %) z týchto 51 iniciatív a že tieto iniciatívy neboli prípustné najmä preto, že boli „zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv“. Šesť organizátorov európskej iniciatívy občanov sa rozhodlo spochybniť tieto zamietnutia na Európskom súdnom dvore;

21.

poukazuje na to, že doteraz len tri iniciatívy dosiahli cieľ jedného milióna podpisov. Spôsob, ktorým Komisia reaguje na tieto úspešné iniciatívy vo veľkej miere určí, či európski občania budú naďalej prikladať význam iniciatíve občanov ako modelu participácie;

22.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že počet podaných iniciatív sústavne klesá (23 v roku 2012, 17 v roku 2013 a 10 v roku 2014) a že počet zamietnutí stúpa (30 % v roku 2012 a 50 % v roku 2014). Preto navrhuje, aby Európska komisia zjednodušila jej podmienky;

23.

súhlasí s Komisiou, že európska iniciatíva občanov potrebuje dôkladné zlepšenie a že sa musia hľadať riešenia, ktoré umožnia účinnejšie využívanie tohto nástroja;

24.

vyzýva Komisiu, aby prijala politickejší prístup k európskej iniciatíve občanov, poskytla väčší priestor diskusii, bola otvorenejšia a neobmedzovala problematiku len na právne aspekty. Demokracia, najmä v rámci viacúrovňového inštitucionálneho prostredia, znamená aktívnu účasť a kontrolu zo strany občanov a prináša zo sebou zodpovednosť inštitúcií za povzbudzovanie tejto účasti;

25.

poukazuje na to, že by bolo vhodné spomenúť práva a povinnosti občanov a zásadu subsidiarity pre kritériá oprávnenosti;

26.

zastáva názor, že súčasný konflikt záujmov Komisie, ktorá na jednej strane musí byť hlavným poskytovateľom informácií a podpornou štruktúrou pre európsku iniciatívu občanov, je jej hlavným „adresátom“ a zároveň koná ako „sudca“, pokiaľ ide o rozhodnutie o registrácii a prípustnosti iniciatív, vážne poškodzuje účinnosť týchto iniciatív pri podpore účasti a dôvery občanov;

27.

zdôrazňuje, že tento konflikt záujmov Komisie musí povzbudiť iné inštitúcie, aby zohrali svoju úlohu v rámci postupu európskej iniciatívy občanov (Rada, Parlament, Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor);

28.

tvrdí, že by mohlo byť vhodnejšie vymenovať nestranný ad hoc „výbor múdrych“, v ktorom budú určití odborníci, vedci alebo právni znalci, ktorý by overoval prípustnosť, vďaka čomu by Komisia nebola sudcom ani porotcom;

29.

zastáva názor, že najmä Európsky parlament má zohrávať hlavnú úlohu pri posilňovaní transparentnosti a kontrolovateľnosti postupov európskej iniciatívy občanov a následných politických opatrení, najmä posilnením inkluzívneho charakteru organizovaných vypočutí a prípadným politickým tlakom na Európsku komisiu, aby včas a konštruktívnym spôsobom reagovala na úspešné európske iniciatívy občanov;

30.

zdôrazňuje, že Komisia sa musí riadiť zásadami európskeho právneho štátu, v rámci ktorých by sa mala vyhýbať každému svojvoľnému posúdeniu oprávnenosti. Navyše ide o záležitosť „dobrej správy“, a nie len o „lepšiu právnu reguláciu“. Komisia by mala zohľadniť „zodpovednosť“ v súlade so zmluvami a s ohľadom na ne;

31.

zasadzuje sa za lepšieho posudzovania ex ante, aby sa zabránilo nespokojnosti na konci. V súčasnosti dochádza len k posúdeniu ex post po registrácii a po zozbieraní podpisov;

32.

navrhuje predĺžiť obdobie zberu vyhlásení o podpore na 18 mesiacov;

33.

podporuje spoločnú žiadosť zainteresovaných strán a organizátorov európskej iniciatívy občanov s cieľom umožniť organizátorom slobodne určiť dátum začiatku zberu podpisov v rámci jasne vymedzenej lehoty po registrácii. Navrhuje, aby sa organizátorom európskej iniciatívy občanov poskytlo ďalšie dvojmesačné obdobie medzi registráciou a začiatkom zberu podpisov, aby mohli lepšie informovať európskych občanov a zorganizovať zber podpisov;

34.

podporuje vytvorenie právneho postavenia občianskych výborov na zmiernenie rizika osobnej zodpovednosti za svojich jednotlivých členov a na uľahčenie vedenia kampane;

35.

zdôrazňuje, že Komisia nesmie svojvoľne rozhodnúť o zamietnutí európskych iniciatív občanov a musí do jedného roka predložiť legislatívny návrh, ak súhlasí s úspešnou európskou iniciatívou občanov, rovnako ako v prípade parlamentných iniciatív. V tomto období jedného roka by Komisia mohla postupne začať vykonávať výsledok európskej iniciatívy občanov, čo by nakoniec viedlo k vytvoreniu legislatívneho návrhu. Ak sa tak nestane, európska iniciatíva občanov sa stane zastaranou;

36.

zastáva názor, že prepracovanie nariadenia je nevyhnutné na to, aby bolo možné prekonať zistené prekážky. K revízii nedochádza priskoro, keďže ide o jedinečný „experiment“, ktorého výsledky je ťažké predvídať. Včasný a predbežný zásah je potrebný na to, aby sa zabránilo odradeniu potenciálnych organizátorov európskej iniciatívy občanov;

37.

je ochotný ďalej spolupracovať s európskymi inštitúciami, ako aj so všetkými zainteresovanými partnermi, na posudzovaní fungovania nariadenia do súčasnosti a prispievať k jeho revízii, aby tento nástroj mohol realizovať svoj plný potenciál;

38.

navrhuje preskúmať, či je možné vykonať zmenu v nariadení o európskej iniciatíve občanov tak, aby bolo taktiež možné navrhovať európske iniciatívy občanov, ktoré budú zamerané na konkrétne zmeny v zmluvách EÚ v súlade s článkom 48 ZEÚ;

39.

tvrdí, že problémy, ktoré si nevyžadujú zmeny v samotnom nariadení o európskej iniciatíve občanov, by sa mali riešiť čo najrýchlejšie. O budúcom úspechu európskej iniciatívy občanov jasne rozhodnú jednoduché a transparentné postupy;

40.

poukazuje na to, že pripomienky k súčasným postupom a návrhy na zlepšenie, formulované rôznymi zainteresovanými stranami a organizátormi občianskych iniciatív, sú veľmi podobné, a preto by malo byť možné vykonať bezprostredné úpravy a zlepšenia;

41.

upozorňuje, že informovanosť verejnosti o európskej iniciatíve občanov je mimoriadne nízka. Vyplýva to aj z nedávneho prieskumu Eurobarometra (1) o vnímaní EÚ verejnosťou v šiestich členských štátoch (Taliansko, Nemecko, Dánsko, Portugalsko, Fínsko a Poľsko), pričom koncepcia európskej iniciatívy občanov bola ako-tak známa len nemeckým respondentom. VR preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby inštitúcie EÚ a orgány na iných úrovniach verejnej správy konali spoločne a upozorňovali občanov na ich právo navrhnúť alebo podporiť európsku iniciatívu občanov. V záujme informovania občanov o tomto práve by sa vo všetkých členských štátoch EÚ mali zorganizovať osvetové kampane za účasti regionálnych a miestnych samospráv, pričom jednou z hlavných cieľových skupín by mali byť mladí ľudia;

42.

požaduje, aby komunikácia o európskej iniciatíve občanov bola účinnejšia a v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu decentralizovanej komunikácie. Regionálne a miestne orgány majú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní a udržiavaní spojenia medzi obyvateľmi ako celkom a inštitúciami na všetkých úrovniach v EÚ a môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri demonštrácii významu politických otázok na úrovni EÚ pre občanov a pri vysvetľovaní, akým spôsobom môže byť európska iniciatíva občanov nástrojom na ovplyvňovanie politiky. Podporuje myšlienku využívať vnútroštátne zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch s cieľom budovať silnejšie informačné siete pre európske iniciatívy občanov a povzbudzuje Komisiu, aby do týchto sietí zapojila miestne a regionálne orgány. Ak sa európska iniciatíva občanov vo veľkej miere spolieha na nové technológie pri zbere podpisov v stanovených lehotách, regionálne a miestne orgány majú kľúčovú úlohu pri rozširovaní informácií a odovzdávaní problematiky občanom a od občanov;

43.

pripomína svoj návrh zriadiť medziinštitucionálne informačné miesto, ktorého účelom by bolo zvýšiť celkovú informovanosť o európskej iniciatíve občanov ako nástroji, podporiť jej využívanie, aspoň trochu zviditeľniť prebiehajúce a úspešné iniciatívy občanov a poskytnúť odpovede na niektoré otázky týkajúce sa európskej iniciatívy občanov;

44.

je za zriadenie technickej podpory pre európsku iniciatívu občanov, ktorá by zabezpečovala technické know-how a poradenstvo o tom, ako organizovať a riadiť kampaň európskej iniciatívy občanov s finančnou podporou z rozpočtu EÚ. Táto technická podpora by nemala súvisieť s inštitúciami, pretože neutralita je kľúčovým prvkom úspechu tejto iniciatívy a môže pomôcť vypestovať dôveru jednotlivcov, ktorí uvažujú nad usporiadaním iniciatívy občanov;

45.

je odhodlaný pokračovať v spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom pri organizovaní pravidelného Dňa európskej iniciatívy občanov, v rámci ktorého sa skúma pokrok v uplatňovaní a vykonávaní nariadenia, podporuje diskusiu medzi inštitúciami EÚ a organizátormi európskej iniciatívy občanov o problémoch, ktorým čelia organizátori, a podporuje dialóg medzi občanmi a zástupcami inštitúcií o pripravovaných iniciatívach;

46.

poukazuje na to, že v praxi európskej iniciatívy občanov sa ukazuje, že vedenie európskej iniciatívy občanov je možno rovnako dôležité ako samotná európska iniciatíva občanov. Je zrejmé, že európska iniciatíva občanov potrebuje pre svoj úspech podporu organizácií občianskej spoločnosti (zamestnanci, finančné prostriedky). Riadenie európskej iniciatívy občanov jednotlivými občanmi bez vonkajšej odbornej a finančnej podpory je mimoriadne náročné;

47.

zdôrazňuje, že príliš veľa požiadaviek a záťaže môže negatívne ovplyvniť ciele EÚ priblížiť občanov k EÚ a ochotu občanov zúčastňovať sa na rozhodovaní EÚ. Európska iniciatíva občanov musí mať stimulujúci účinok, aby sa do realizácie politík EÚ zapájalo čo najviac občanov a aby sa rozptýlili mylné skeptické predstavy;

48.

žiada Komisiu, aby rozvíjala aj primerané formy odpovede na európske iniciatívy občanov, ktoré získavajú významnú podporu, ale nespĺňajú všetky formálne kritériá alebo nezískali celkovo 1 milión podpisov, aby žiadny podstatný politický odkaz takejto európskej iniciatívy občanov a mobilizácia, ktoré z nich vzišli, neprešli bez povšimnutia;

49.

poukazuje na to, že občania sa chcú zapájať do verejnej politiky, ale spravia to len vtedy, ak to bude jednoduché a ak budú môcť niečo skutočne zmeniť. Občania chcú vedieť, čo sa stane s iniciatívami, ktoré podporili. Pre úspech európskej iniciatívy občanov je zásadné uľahčiť obojsmerný dialóg medzi inštitúciami EÚ a podporovateľmi európskej iniciatívy občanov;

50.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytovať finančnú podporu nákladnému procesu nadnárodnej organizácie (príslušným výborom občanov) európskych iniciatív občanov, ktoré sú v súlade s politickou oblasťou, pokiaľ ide o právomoc Európskej komisie, a majú všeobecnú podporu (t. j. dosiahnutie stanoveného prahu, v stanovenej lehote a pred získaním jedného milióna podpisov, čo si vyžaduje predloženie legislatívneho návrhu). Pomohlo by to pri zachovaní potrebného zamerania na občanov a na činnosti a pri zabezpečení transparentnosti financovania jednotlivých ambícií;

51.

navrhuje, aby v prípade európskych iniciatív občanov, ktoré sa týkajú návrhov, ktoré môžu mať dostatočne preukázateľný a pozitívny účinok na riadenie na miestnej a regionálnej úrovni, na územný rozmer alebo na subsidiaritu, a ktoré najskôr získajú podporu predsedníctva VR, bol VR poverený dohľadom nad fungovaním uvedeného mechanizmu financovania a poskytovaním ďalších foriem pomoci spojenej s propagačnými činnosťami;

52.

zdôrazňuje, že súčasné vnútroštátne vymedzené požiadavky na zber údajov predstavujú závažnú prekážku pri úspešnom zbere podpisov, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby podnikli všetky kroky potrebné na zjednodušenie požiadaviek týkajúcich sa osobných údajov a aby v celej EÚ tieto požiadavky čo najskôr zosúladili;

53.

vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť rozhodovania a najmä aby podrobne vysvetlila dôvody zamietnutia európskej iniciatívy občanov, ak sa táto iniciatíva evidentne nachádza mimo rozsahu právomoci Komisie, a aby zároveň informovala organizátorov o príslušných právnych otázkach, aby sa mohli rozhodnúť, či majú príslušnú európsku iniciatívu občanov revidovať a opätovne predložiť v pozmenenej podobe;

54.

vyzýva Komisiu, aby verejnosti vo svojej oficiálnej odpovedi na európsku iniciatívu občanov, ktorá získala viac ako jeden milión podpisov, podrobne a transparentným spôsobom vysvetlila svoje politické rozhodnutia. Treba zabezpečiť politicky presvedčivú reakciu;

55.

opätovne pripomína svoju ponuku pomôcť Komisii pri posudzovaní, či sú iniciatívy v súlade so zásadou subsidiarity alebo toho, ako prispievajú k územnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráci;

56.

zdôrazňuje, že Európska iniciatíva občanov je nástrojom, ktorý občanom umožňuje aktívne sa podieľať na tvorbe európskej politiky, a preto by nemala byť iniciovaná zo strany inštitúcií EÚ. Uznáva však svoju vlastnú úlohu a zodpovednosť a v tejto súvislosti pripomína rozhodnutie svojho predsedníctva VR (2) o zapojení výboru do európskych iniciatív občanov. Opakovane poukazuje na svoj záväzok podporovať európske iniciatívy občanov, ktoré spadajú do oblasti politickej zodpovednosti výboru a sú považované za politicky relevantné, ako napr.: podpora Európskej komisie pri skúmaní navrhnutých európskych iniciatív občanov z hľadiska ich regionálneho alebo miestneho významu a subsidiarity, organizovanie podujatí súvisiacich s európskou iniciatívou občanov, podpora decentralizovanej komunikácie v súvislosti s európskou iniciatívou občanov, stanoviská z vlastnej iniciatívy týkajúce sa európskej iniciatívy občanov v oblastiach, v ktorých je to vhodné, aktívna účasť na vypočutiach v EP a na politickom monitorovaní, podpora realizácie úspešných iniciatív a vhodnej legislatívy ako odpovede v oblastiach, v ktorých je to vhodné.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/7

1.

víta rozhodnutie luxemburskej vlády zaradiť posilnenie cezhraničnej spolupráce medzi priority svojho predsedníctva Rady EÚ, ako aj úsilie, ktoré vyvíja v záujme odstránenia prekážok brániacich tejto spolupráci s cieľom zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Európy a naplno rozvinúť potenciál na oboch stranách hraníc; táto priorita cezhraničnej spolupráce je ešte významnejšia v aktuálnom kontexte spochybňovania voľného cezhraničného pohybu, keďže predstavuje jeden z hlavných výdobytkov európskej integrácie;

2.

víta výzvu na zlepšenie regulačného rámca používaného pri cezhraničnej spolupráci, a to vďaka uplatňovaniu už existujúcich špecifických právnych ustanovení týkajúcich sa rozličných aspektov tejto spolupráce, ako aj zlepšením alebo doplnením platného právneho rámca s cieľom uľahčiť prijatie odvetvových predpisov alebo predpisov pre konkrétne územia;

3.

zdôrazňuje význam, ktorý môže mať cezhraničná spolupráca pre rozvoj vidieka a miest, a poukazuje na to, že spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami Európy umožňuje efektívnejšie plniť ich poslanie a pomáha najmä pohraničným regiónom rozvíjať sa a napredovať;

4.

zdôrazňuje, že pohraničné územia predstavujú laboratória procesu európskej integrácie, t. j. sú územiami, na ktorých by malo byť zrejmé predovšetkým fungovanie jednotného trhu a ďalších európskych politík. Pohraničné územia sú takmer vo svojej podstate jedinečné mnohostranné križovatky, na ktorých sa v maximálnom rozsahu prejavuje rôznorodosť perspektív a kultúrnych a lingvistických synergií;

5.

zdôrazňuje, že v uplynulých 25 rokoch cezhraničná spolupráca dosiahla na európskej úrovni veľký pokrok vďaka programu Interreg, nástroju predvstupovej pomoci (IPA) a nástroju európskeho susedstva (ENI), ktoré sú jeho súčasťami, ako aj ďalším modulom európskej územnej spolupráce, ale doterajšie výsledky sú neuspokojivé, pokiaľ ide o plné využitie potenciálu tejto spolupráce. Preto by sa mala väčšia pozornosť venovať ďalšiemu posilňovaniu cezhraničnej spolupráce a jej prepojeniu s inými existujúcimi nástrojmi (politika súdržnosti, Horizont 2020, štátna pomoc atď.), aby sa na znevýhodnené pohraničné regióny uplatňoval osobitný prístup;

6.

z hľadiska doterajšieho úsilia o zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce víta úlohu rozličných druhov regionálnej spolupráce, či už na úrovni funkčných území, makroregiónov (stratégia pre Pobaltie, pre Podunajsko, oblasť Jadranského a Iónskeho mora a pre alpský región) alebo na úrovni územných samospráv;

7.

poukazuje na rozsah prijatých právnych nástrojov na posilnenie cezhraničnej spolupráce, pričom treba spomenúť najmä európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci územných samospráv alebo orgánov, Rady Európy (1), podľa ktorého sa štáty zaväzujú uľahčovať a podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi svojimi územnými samosprávami alebo orgánmi a tými, ktoré patria do jurisdikcie ďalších zmluvných strán, ako aj Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) (2) a Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, keďže predstavujú kvalitné nástroje na vytvorenie nevyhnutných právnych nástrojov na podporu rozvoja cezhraničnej spolupráce;

8.

pripomína úlohu, ktorú zohráva EZÚS pri podpore a propagovaní cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členskými štátmi alebo miestnymi a regionálnymi samosprávami;

9.

poukazuje na pružnosť, ktorú má EZÚS vzhľadom na to, že predstavuje platformu viacúrovňového riadenia, vďaka ktorej organizácie, ktoré k nemu patria na rôznych stupňoch a s rôznymi právomocami môžu konať spoločne a prispôsobiť sa potrebám jednotlivých území;

10.

konštatuje, že rozvoj cezhraničnej spolupráce brzdia viaceré prekážky, ktoré bránia ekonomickému rozvoju pohraničných regiónov, ako aj plneniu cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európy; konštatuje tiež, že táto cezhraničná spolupráca naráža na nepredvídateľné prekážky, ktoré sú často dôsledkom krokov zo strany členských štátov a miestnych a regionálnych subjektov;

11.

domnieva sa, že seminár, ktorý usporiadalo luxemburské predsedníctvo, ako aj prieskum, ktorý vykonalo, poukázali na závažné nedostatky, ktoré bránia novému posilneniu cezhraničnej spolupráce. Stačí spomenúť len nemožnosť uskutočňovať cezhraničné projekty z dôvodu rozdielnych legislatívnych rámcov v oblasti dopravy, zdravia, životného prostredia, civilnej ochrany atď. alebo tiež inštitucionálnu asymetriu medzi členskými štátmi (rôzne úrovne územného usporiadania), nedostatočnú právnu istotu, ktorá postihuje cezhraničné subjekty a spoločné služby, alebo odlišný stupeň ekonomického rozvoja na stranách hraníc, ktorý vyplýva z rozdielnej vnútroštátnej situácie v oblasti pracovného práva, zdaňovania a sociálneho zabezpečenia;

12.

uznáva tiež, že systémy zdravotníctva v pohraničných regiónoch sú nekompatibilné, vrátane predpisov pre záchranné služby, že v prípade zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v daných regiónoch pod rozličnými jurisdikciami vzniká otázka, pod ktorú jurisdikciu patria, že existuje asymetria medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti a verejnými orgánmi na oboch stranách hraníc, že sa vyžaduje predbežné schválenie napríklad na náhradu výdavkov, takže miestne obyvateľstvo má ťažkosti pri rýchlom prístupe k službám v zdravotníctve v blízkom okolí;

13.

domnieva sa tiež, že prekážky cezhraničnej spolupráci, ktoré luxemburské predsedníctvo odhalilo vďaka vykonanému prieskumu, predstavujú len niekoľko príkladov prekážok, a že treba systematickejšie a dôkladne preskúmať všetky obmedzenia;

14.

víta zámer Európskej komisie vypracovať do roka 2016 analýzu prekážok, riešení a príkladov osvedčených postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce a vyzýva tiež na to, aby Komisia aktívne zapojila Európsky výbor regiónov do vypracovania tejto analýzy a spoločného hodnotenia jej výsledkov;

15.

poukazuje na to, že na vypracovanie analýzy o prekážkach cezhraničnej spolupráci a hľadaní vhodných riešení na ich odstránenie je potrebné určiť presnú definíciu pohraničného regiónu, a tiež mať presné údaje o tejto spolupráci, a v tejto súvislosti vyjadruje ľútosť, že nie sú k dispozícii dostatočné štatistické údaje z každého cezhraničného regiónu, a že existujú rozdiely medzi členskými štátmi pri vykonávaní štatistík;

16.

žiada Komisiu, aby zohľadnila štúdie cezhraničných prekážok, ktoré už boli vypracované na základe zadania pohraničných regiónov a ako súčasť cezhraničných programov;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu v záujme rovnomerného rozvoja všetkých regiónov v celej EÚ s cieľom zmenšovať rozdiely medzi nimi z hľadiska úrovne rozvoja v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; poukazuje tiež na to, že pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, niektoré pohraničné regióny sú v mimoriadne nevýhodnej situácii, najmä z hľadiska výrazných rozdielov v ekonomickej prosperite v porovnaní s inými pohraničnými regiónmi využívajúcimi svoju polohu. To isté platí v prípade niektorých susediacich oblastí tretích krajín alebo mimoriadne vzdialených európskych regiónov. Vzhľadom na nevýhody niektorých regiónov vyzýva, aby sa ustanovenia o územnej súdržnosti uvedené v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dodržiavali prísnejšie;

18.

poukazuje na to, že je mimoriadne dôležité pokračovať v odstraňovaní prekážok brániacich cezhraničnej spolupráci, čo predstavuje stálu výzvu v súvislosti s prehlbovaním procesu európskej integrácie; Preto víta iniciatívy legislatívnej povahy a takisto navrhuje, aby sa význam cezhraničnej spolupráce náležite odrazil vo finančných prostriedkoch pridelených na ďalší rozvoj tejto spolupráce;

19.

zdôrazňuje, že pri hľadaní riešenia, ako odstrániť zistené prekážky brániace cezhraničnej spolupráci, a so zreteľom na výsledky Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (REFIT) (3), by sa malo vychádzať z ustanovení, ktorými sa táto spolupráca v súčasnosti riadi, pričom treba zabezpečiť, aby sa plne uplatňovali;

20.

pripomína, že podľa článku 4 Európskeho rámcového dohovoru Rady Európy o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi sa signatárske krajiny budú snažiť riešiť všetky právne, administratívne alebo technické problémy, ktoré by mohli sťažovať rozvoj a nerušený priebeh cezhraničnej spolupráce, a budú tieto problémy navzájom konzultovať;

21.

víta najnovšiu iniciatívu luxemburského predsedníctva predložiť prvý návrh nového právneho nástroja s cieľom umožniť členským štátom, ktorých sa týka konkrétny cezhraničný projekt, dohodnúť sa na právnom rámci, ktorý budú tvoriť platné právne predpisy týchto členských štátov a ktorý sa bude vzťahovať len na tento konkrétny cezhraničný projekt. Tým sa prispeje k súdržnosti v cezhraničných oblastiach. Hoci sa tento nástroj týka činností, ktoré nezahŕňajú nevyhnutne financovanie zo zdrojov EÚ, poskytuje cenný príspevok pre nadchádzajúcu diskusiu o budúcnosti cezhraničnej spolupráce a cieľoch hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ ako celku;

22.

upozorňuje, že jeden nástroj na zlepšenie cezhraničnej spolupráce v EÚ už existuje v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) zmenenom nariadením (EÚ) č. 1302/2013, ktoré sa zameriava na realizáciu projektov cezhraničnej spolupráce a ich riadenie na základe odlišných pravidiel a právnych postupov jednotlivých krajín; konštatuje, že ide o dva nástroje rôznej povahy: zatiaľ čo právny režim EZÚS sa uplatňuje len na jeho členov, podľa návrhu Luxemburska by sa vytvoril právny režim, ktorý by sa vzťahoval na konkrétny cezhraničný projekt s geograficky presne vymedzeným rozsahom;

23.

oceňuje všetky zjednodušenia, ktoré boli zavedené v zmenenom nariadení o EZÚS s účinnosťou od 22. júna 2014, pričom niektoré zmeny navrhol VR. Ľutuje však, že niektorým členským štátom trvalo pomerne dlho, kým zmenené nariadenie o EZÚS prijali. Vyzýva preto členské štáty, aby sa väčšmi usilovali zaviesť toto nariadenie do praxe a uľahčiť fungovanie EZÚS na ich území, pričom treba vziať do úvahy, že umožňuje vytvárať a zaregistrovať EZÚS pružnejšie a ich úlohy lepšie vymedziť. Domnieva sa však, že zatiaľ neprešiel dostatok času od jeho vstupu do platnosti, aby sa mohol plne zhodnotiť jeho prínos a účinky jeho uplatňovania v praxi;

24.

domnieva sa, že vzhľadom na existenciu nariadenia o EZÚS a potenciál podporiť cezhraničnú spoluprácu, ktorý toto nariadenie ponúka prostredníctvom transpozície do právnych poriadkov všetkých členských štátov, by sa mala rešpektovať zásada proporcionality pri zvažovaní ďalších právnych nástrojov: okrem toho sa domnieva, že existujú prípady, v ktorých by bol na prekonanie osobitných prekážok brániacich konkrétnemu projektu cezhraničnej spolupráce užitočný právny nástroj inej povahy ako EZÚS;

25.

víta prístup uplatňovaný v návrhu, t. j. naďalej zlepšovať kvalitu nástrojov cezhraničnej spolupráce poskytovaním nástroja všeobecnej povahy, ktorým sa nevytvára nový subjekt s právnou subjektivitou, a tak plniť cieľ využívať vopred stanovené pravidlá na vykonávanie spoločných iniciatív v dvoch alebo viacerých členských štátoch, čo možno chápať ako potvrdenie úspechu koncepcie EZÚS;

26.

poukazuje na to, že v tejto fáze návrh na nový nástroj vyvoláva niekoľko otázok, ktoré treba dôkladne preskúmať v rámci nadchádzajúcej diskusie:

27.

upozorňuje, že hoci sa rozsah uplatňovania aktivít zoskupenia EZÚS obmedzuje na územie, kam patria jeho členovia, a zoskupenie nie je oprávnené prijímať právne predpisy, zavádzať ich do praxe a zabezpečovať ich uplatňovanie, takže nemôže slúžiť ako základňa pre takéto aktivity na cezhraničnej úrovni, je však oprávnené spravovať verejnú infraštruktúru, zabezpečovať verejnú službu, poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu, investovať a spravovať verejné zdroje v snahe dosiahnuť ciele v spoločnom záujme, čo sú všetko aktivity, ktorú sú v súlade so základnými zásadami zmluvy a všeobecnými záujmami členských štátov. V tejto súvislosti sa domnieva, že súčasné znenie nariadenia o EZÚS poskytuje uspokojivýdobrý právny rámec pre takéto činnosti, aj keď by sa mohlo zvážiť preskúmanie alternatív, ktoré by mohli uľahčiť všeobecnú cezhraničnú spoluprácu v príslušnom regióne;

28.

zdôrazňuje, že hlavné problémy s využívaním EZÚS ako nástroja cezhraničnej spolupráce súvisia s nedostatočnými poznatkami a informovanosťou, slabou dôverou a absenciou potrebnej politickej vôle a že v záujme posilnenia cezhraničnej spolupráce je nevyhnutné zlepšiť poznatky a informovanosť zainteresovaných aktérov o možnostiach rozvíjať takúto spoluprácu, ktoré ponúka súčasný právny rámec, konkrétne nariadenie o EZÚS;

29.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Výborom regiónov vyvinuli viac úsilia v snahe vyjasniť a vysvetliť, akú úlohu môžu zohrávať EZÚS ako nástroj umožňujúci lepšie reagovať na potreby na miestnej úrovni v cezhraničných regiónoch;

30.

zasadzuje sa za to, aby bol právny rámec čo najjednoduchší, a preto by každý nový právny predpis alebo každá zmena platných predpisov mali zjednodušovať postupy realizácie cezhraničných projektov, a to bez ohľadu ne to, či sú tieto projekty financované z rozpočtu EÚ alebo nie. V tejto súvislosti sa domnieva, že návrh luxemburského predsedníctva je užitočným príspevkom k nadchádzajúcej diskusii o balíku legislatívnych opatrení na nasledujúce programové obdobie;

31.

oceňuje, že v návrhu luxemburského predsedníctva sa so zreteľom na zásady subsidiarity a miestnej demokracie pripisuje miestnym a regionálnym orgánom vedúca úloha, v rámci ktorej by pohraničné regióny a mestá mali prevziať iniciatívu prijímať tieto európske cezhraničné dohovory, označiť právne ustanovenia, ktoré sa majú prispôsobiť, vypracovať návrh dohovoru a adresovať ho príslušným orgánom členského štátu na konečné schválenie;

32.

navrhuje, aby sa v prípade EZÚS uplatňoval zjednodušený postup schvaľovania, v prípade, ak už existuje predchádzajúca štruktúra, ako napríklad euroregión alebo pracovné spoločenstvo, v súlade s európskym rámcovým dohovorom o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, ktorý prijala Rada Európy v roku 1980, a jeho protokolmi a bilaterálnymi dohodami, ktoré boli vytvorené neskôr;

33.

v súvislosti s myšlienkou vytvoriť nový právny nástroj na podporu spolupráce v pohraničných regiónoch upozorňuje, že v Zmluve o Európskej únii sa stanovuje, že Únia rešpektuje základné funkcie členských štátov, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu (článok 4);

34.

poukazuje na to, že pri realizácii a kontrole vykonávania projektov cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa podieľajú viacerí partneri z členských štátov a partneri z tretích krajín, sa používajú odlišné postupy, a v dôsledku rôznych účastníkov je ťažké príslušné programy a iniciatívy zrealizovať. V tejto súvislosti žiada, aby sa pokračovalo v zjednodušovaní postupov v oblasti plánovania a riadenia cezhraničných programov a projektov, ktoré financuje EÚ, najmä pokiaľ ide o realizáciu malých a jednorazových cezhraničných projektov, ktoré sa budú vzťahovať rovnako na všetky zúčastnené strany, a chcel by, aby sa našiel jednoduchší a rýchlejší spôsob práce umožňujúci vyriešiť administratívne a právne aspekty realizácie projektov;

35.

žiada členské štáty, aby uľahčili zapojenie súkromných aktérov do iniciatív na podporu rastu a trvalých pracovných miest, a aby zabezpečili na budúcnosť zamerané a účinné výsledky projektov;

36.

vyzýva členské štáty, aby do svojich budúcich operačných programov zahrnuli už existujúce aj potenciálne EZÚS;

37.

konštatuje, že postupy v oblasti prípravy a prijímania programov územnej spolupráce na programové obdobie 2014 – 2020 sú také pomalé, že by to mohlo ohroziť úspešnú realizáciu týchto programov, a vyzýva Európsku komisiu, aby sa intenzívnejšie angažovala a viac pomáhala krajinám, ktoré sú účastníkmi programov územnej spolupráce, pri príprave a prijímaní týchto programov;

38.

nabáda EÚ, aby venovala mimoriadnu pozornosť využívaniu európskych fondov v prospech cezhraničných regiónov susediacich s tretími krajinami a najvzdialenejších európskych regiónov, a to s cieľom zlepšiť realizáciu cezhraničných projektov financovaných z fondov EÚ;

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní postupov v snahe uľahčiť realizáciu cezhraničných projektov a tiež aby rozbehla proces prispôsobovania fondov, ktoré sa využívajú na národnej úrovni, a aby v tejto súvislosti zvážila možnosť automatického spájania fondov EÚ s cezhraničnými projektmi;

40.

vyzýva Európsku komisiu, aby na základe výsledkov analýzy prekážok, riešení a príkladov osvedčených postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce vypracovala spolu s Výborom regiónov dlhodobú stratégiu napredovania v oblasti cezhraničnej spolupráce a s ňou súvisiaci akčný plán, ktoré by sa uplatňovali počas viacerých budúcich predsedníctiev Rady Európskej únie, čím by sa zabezpečila udržateľnosť a kontinuita práce aj po skončení luxemburského predsedníctva;

41.

navrhuje, aby diskusie o novom nariadení boli súčasťou rozsiahlej diskusie o budúcej politike súdržnosti. Požadovaným strednodobým cieľom by mohlo byť okrem žiadosti o úplné a efektívne vykonávanie nariadenia o EZÚS v členských štátoch, zvyšovanie informovanosti o jeho uplatňovaní a/alebo možné pozmeňovacie návrhy vyplývajúce z jeho nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala luxemburský návrh a aby ho ďalej rozpracovala na základe výsledkov cezhraničnej revízie, ktorú v súčasnosti vykonáva;

42.

napokon zdôrazňuje význam dodržiavania zásady subsidiarity a potrebu dôvery, istoty a spolupráce medzi centrálnou úrovňou a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá je potrebná na dosiahnutie skutočnej a funkčnej cezhraničnej spolupráce.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/13

1.

víta žiadosť európskeho komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o účasť Výboru regiónov na tejto činnosti, ktorú označil za svoju najvyššiu prioritu na rok 2015;

2.

súhlasí so stanoveným cieľom, že jednoduchší rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by pomohol zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, ušetriť čas a znížiť náklady všetkých aktérov v rámci SPP vrátane poľnohospodárov, hospodárskych subjektov a verejných orgánov;

3.

domnieva sa, že pridanou hodnotou príspevku Výboru regiónov je zameranie na územné aspekty SPP a podporu subsidiarity a viacúrovňového riadenia, keďže značnú časť realizácie SPP riadia miestne a regionálne orgány;

4.

má v úmysle nielen sformulovať krátkodobé návrhy, ktoré môžu zlepšiť súčasný režim a zároveň zabezpečiť dosiahnutie cieľov SPP, ako aj právnu istotu pre príjemcov, ale aj využiť túto možnosť ako odrazový mostík na začatie diskusií vo Výbore regiónov v súvislosti s budúcnosťou SPP po roku 2020;

5.

podporuje postupnú liberalizáciu a zjednodušovanie SPP a nie návrat k bývalým politikám, ktoré zlyhali a izolovali poľnohospodárov od trhu, avšak trvá na tom, že by to nemalo prebiehať na úkor potravinovej bezpečnosti ani podkopávať schopnosť poľnohospodárov získať spravodlivý príjem za produkty, ktoré dodajú na trh;

6.

pripomína, že jednou z charakteristických čŕt novej SPP je významné zvýšenie decentralizácie vrátane mnohých ustanovení, ktoré sú ponechané na členské štáty a v mnohých prípadoch na regionálne orgány: otázky, ako sú rozhodnutia o tom, aký priestor existuje na prevody medzi prvým pilierom (priame platby) a druhým pilierom (rozvoj vidieka), vymedzenie aktívneho poľnohospodára, minimálne požiadavky na priame platby, dobrovoľná viazaná podpora, obmedzenie výšky priamych platieb a regionalizácia, patria medzi otázky, o ktorých rozhodujú členské štáty a regióny;

7.

poznamenáva, že členské štáty požiadali o odchýlky a výnimky, ktoré výrazne prispeli k súčasným obavám týkajúcim sa rastúcej zložitosti SPP;

8.

pripomína, že už vo svojom stanovisku CdR 65/2012 odporučil širšie uplatňovanie subsidiarity v rámci reformy s cieľom zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre členské štáty a regióny. Väčšia miera subsidiarity, viacúrovňové riadenie a územná súdržnosť by však nemali viesť k situácii, keď bude SPP príliš fragmentovaná a stratí schopnosť fungovať ako jednotná politika EÚ;

9.

domnieva sa, že hlavnou preverovacou skúškou akéhokoľvek ďalšieho zjednodušenia SPP je to, keď sa členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom umožní väčšia flexibilita, pokiaľ ide o vykonávanie a hodnovernosť kontrol, ak to nebude narúšať rovnaké podmienky v celej EÚ, ktoré musí spoločná poľnohospodárska politika ako politika EÚ na dosiahnutie celoeurópskych cieľov zabezpečiť;

10.

varuje, že zjednodušenie SPP nemožno v súčasnosti využívať spôsobom, ktorý odstráni širokú škálu verejných statkov, najmä environmentálnych, ktoré má SPP zabezpečiť;

11.

trvá na tom, že akýmkoľvek zjednodušením pravidiel SPP sa musí zaistiť, že bude zabezpečená konkurencieschopná potravinárska výroba, pričom poľnohospodári môžu na trhu dosiahnuť spravodlivý výsledok, že sa poľnohospodárom a miestnym spoločenstvám poskytnú stimuly, aby poskytovali verejné statky, ako je ochrana životného prostredia, sociálne začlenenie a vidiecke služby tak, aby spoločenstvám umožnili poskytovať prostriedky na diverzifikáciu hospodárskej činnosti, a tým znížiť vyľudňovanie;

12.

trvá na tom, že medzi SPP a ostatnými politikami EÚ, ako je environmentálna politika (a environmentálne fondy), je potrebný väčší súlad a komplementárnosť. Väčší súlad je najpotrebnejší medzi Fondom pre rozvoj vidieka a ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), ktoré spolu tvoria spoločný strategický rámec založený na širších politických cieľoch stratégie Európa 2020;

13.

domnieva sa, že je potrebné posilniť vyjednávaciu silu poľnohospodárov v porovnaní s ostatnými aktérmi v potravinárskom reťazci (najmä dodávateľmi vstupov, maloobchodnými predajcami a spracujúcim priemyslom), zlepšiť transparentnosť trhu, aby prvovýrobcovia dostali svoj spravodlivý podiel z trhovej ceny. Treba zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a vyzývame Komisiu, aby prešetrila každé potenciálne zneužívanie kúpnej sily v potravinárskom dodávateľskom reťazci;

14.

je presvedčený, že v rámci prebiehajúceho preskúmania pravidiel SPP, ktoré zahŕňa viac ako 200 právnych predpisov vrátane oblastí environmentálneho záujmu, režimov základných platieb pre poľnohospodárov a spoločnej organizácie trhov alebo pravidiel týkajúcich sa zemepisných ukazovateľov, je nevyhnutné zabezpečiť príjemcom právnu istotu a predvídateľnosť;

15.

domnieva sa, že zjednodušením SPP sa poskytne najväčšia pridaná hodnota v rámci cieleného zníženia administratívneho zaťaženia poľnohospodárov a príjemcov, ako sú vidiecke spoločenstvá, zlepší sa zrozumiteľnosť právneho rámca, zabezpečí sa väčší súlad medzi oboma piliermi SPP a zároveň sa zaistí riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami SPP;

16.

odporúča efektívnejší prístup k výmene údajov a integrovaných riešení v oblasti IT, ako sú elektronické formuláre a databázy, čím sa môže zabezpečiť jednotné kontaktné miesto zmenšujúce záťaž, ktorú pre poľnohospodárov, pôdohospodárov a riadiace orgány predstavuje vypĺňanie formulárov. Na to je potrebné predchádzajúce posúdenie rizika v súvislosti s tým, aké a ktoré údaje je možné vymieňať, a vyžaduje si to aj účasť Komisie a kontrolných orgánov vrátane Európskeho dvora audítorov, aby sa v budúcnosti predišlo problémom súvisiacim s auditom;

17.

víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie európskych štrukturálnych a investičných fondov a skutočnosť, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na príjemcov. Navrhuje, aby bol jedným z jej členov aj zástupca Výboru regiónov. Tento zástupca sa bude snažiť získať podnety od komisie pre prírodné zdroje, národných delegácií Výboru regiónov a menovacích orgánov, ako aj od sietí Výboru regiónov pre subsidiaritu a stratégiu Európa 2020 a bude ich spätne informovať;

18.

pripomína, že SPP na roky 2014 – 2020 ostala rozdelená na veľký prvý pilier zameraný na priame platby a menší druhý pilier zameraný na rozvoj vidieka. Keďže o prevode medzi piliermi sa rozhoduje na štátnej alebo regionálnej úrovni, je vítaný z hľadiska subsidiarity, ale vyústil aj do veľmi zložitej situácie na úrovni celej EÚ. Výbor regiónov vo svojom stanovisku CdR 65/2012 podporil možnosť previesť najviac 10 % finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera, a nie v opačnom smere;

19.

konštatuje, že hoci sa pri zaistení oddelenia pilierov dosiahol pokrok, v určitých otázkach, ako sú oblasti s prírodnými obmedzeniami, ochrana životného prostredia a podpora mladým poľnohospodárom, ako aj vzťah medzi druhým pilierom a ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, stále dochádza k zreteľnému prekrývaniu;

20.

je presvedčený, že v ideálnom prípade by nemalo dochádzať k takémuto prekrývaniu a po roku 2020 by zrejme mohol existovať jeden politický nástroj EÚ, ktorý bude zameraný na podporu potravinárskej výroby, ďalší na zabezpečenie udržateľného rozvoja a tretí na posilnenie postavenia vidieckych spoločenstiev s cieľom odkloniť sa od poľnohospodárskej produkcie, pričom sa medzi nimi zachová súlad a nebudú sa vzájomne prekrývať. V súčasnosti by sa však zjednodušenie malo zameriavať na obmedzenie takéhoto prekrývania a zabezpečenie toho, aby existujúce pravidlá účinne bránili „dvojitému financovaniu“ príjemcov z oboch pilierov za vykonávanie rovnakej činnosti;

21.

trvá na tom, aby Komisia počas celého obdobia zohrávala aktívnu a podpornú úlohu pri kritickom posudzovaní rozhodnutí, ktoré na začiatku urobili členské štáty a riadiace orgány, s cieľom uľahčiť zmenu týchto priorít v priebehu obdobia, ak by neposkytovali skutočnú pridanú hodnotu, a zároveň zabezpečiť, aby takéto zmeny neovplyvnili právnu istotu príjemcov v celom programe;

22.

je presvedčený, že zatiaľ čo ekologizácia SPP je jednou z kľúčových inovácií v novom programovom období, jej vykonávanie sa často vníma ako príliš zložité a výklad Komisie ako primálo flexibilný, najmä pokiaľ ide o postupy, ktoré sú rovnocenné ekologizácii, ako aj delegované a vykonávacie akty Komisie, ktoré presahujú texty nariadení;

23.

berie na vedomie obavy, že poskytnutie dôkazov o diverzifikácii plodín, počty inšpekcií, minimálna plocha či pravidlá týkajúce sa udržiavania trvalých pasienkov, príjemcov príliš zaťažujú;

24.

zdôrazňuje, že SPP musí byť spravodlivá voči všetkým poľnohospodárom. Prírodné podmienky, výrobné náklady a všeobecná životná úroveň však nie sú všade v Európe rovnaké a musia sa zohľadňovať pri prerozdeľovaní podpory. Domnieva sa preto, že podpora by mala zohľadňovať poľnohospodársku diverzitu EÚ;

25.

pripomína svoje stanovisko CdR 65/2012, v ktorom naliehavo požadoval vyššiu mieru subsidiarity, aby miestne a regionálne orgány mali právomoc iniciovať a riadiť konkrétne environmentálne opatrenia, a to aj prostredníctvom územných dohôd v partnerstve s miestnymi poľnohospodárskymi, environmentálnymi alebo sociálno-ekonomickými aktérmi, a s kategóriami opatrení otvorenými všetkým poľnohospodárskym podnikom;

26.

trvá na tom, že dôveryhodnosť SPP možno zabezpečiť iba vtedy, ak nebude zahŕňať iba podporu potravinárskej výroby, podporu príjmov poľnohospodárov a prispievať k rozvoju vidieka, ale ak zabezpečí aj dosiahnutie cieľov biodiverzity a ochrany podnebia;

27.

poznamenáva, že SPP má druhý najväčší podiel z rozpočtu EÚ, ako aj významný územný rozmer a spolu s regionálnou politikou je hlavným nástrojom na plnenie záväzkov EÚ v oblasti životného prostredia;

28.

obáva sa, že ekologizácia nebude môcť vzhľadom na spôsob, ktorým je navrhnutá, plne rozvinúť svoj potenciál, napríklad pretože prevažná väčšina poľnohospodárskych podnikov v EÚ nie je povinná uplatňovať štatút oblasti environmentálneho záujmu;

29.

pripomína, že príjemcovia majú zároveň veľké obavy, že pravidlá ekologizácie sú mimoriadne zložité a často skôr odrádzajú od udržateľných poľnohospodárskych postupov, než aby ich podporovali;

30.

domnieva sa však, že zjednodušenie pravidiel SPP nemožno používať ako zámienku na oslabenie jej environmentálnych cieľov. Zmena pravidiel by mala vychádzať z vedeckých dôkazov, ktoré zaručia, že tieto zmeny budú ekologicky vhodné, a práve vzhľadom na tieto dôkazy by sa mal stanoviť rozsah akýchkoľvek nových zmien administratívnych postupov pre príjemcov s cieľom znížiť ich regulačné zaťaženie;

31.

pripomína, že súčasné pravidlá SPP umožňujú prijať opatrenia rovnocenné ekologizácii a domnieva sa, že tieto rovnocenné opatrenia môžu byť za určitých okolností rozumnou alternatívou, pokiaľ zlepšia alebo aspoň neoslabia environmentálne výsledky SPP;

32.

domnieva sa, že k pravidlám kontroly a súladu ekologizácie by sa mala priradiť proporcionalita tak, že sa pri menších priestupkoch, nepriaznivých klimatických podmienkach a neočakávaných udalostiach, ktoré príjemcovia nemajú pod kontrolou, umožní vyššia miera tolerancie. Je to obzvlášť dôležité najmä v prvých rokoch zavádzania nových pravidiel SPP, keď bude riziko chýb pravdepodobne vysoké, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že vlastné usmernenia riadiacich orgánov a Komisie boli vypracované oneskorene;

33.

navrhuje väčšiu flexibilitu pri mapovaní, aby príjemca nemusel deklarovať všetky prvky v dotknutej oblasti, čím by sa predišlo riziku nadmernej deklarácie;

34.

pripomína, že jednou z hlavných zmien v nových pravidlách SPP je, že ich cieľom je zabezpečiť, aby SPP pomáhala len tým poľnohospodárom, ktorí skutočne obrábajú pôdu, a nie tým, ktorí sú bežne známi ako „neaktívni poľnohospodári“, ako už na to výbor vyzval vo svojom predchádzajúcom stanovisku CdR 65/2012;

35.

konštatuje, že pokiaľ sa to zabezpečí požiadavkami na minimálnu činnosť, na základe ktorých musí príjemca poskytnúť dôkaz o minimálnej chovnej hustote, existujú obavy, že pravidlá v aktuálnom znení stále ponechávajú priestor, aby neaktívni poľnohospodári mohli naďalej profitovať z platieb v rámci SPP;

36.

vyjadruje však obavy, že súčasné pravidlá a definície týkajúce sa aktívnych poľnohospodárov sú mimoriadne zložité a mali by sa objasniť; Členské štáty musia mať možnosť samy si stanoviť kritériá pre aktívnych poľnohospodárov, za predpokladu, že dodržia hlavné zásady práva EÚ;

37.

podporuje konkrétne uznanie maloroľníkov v rámci SPP, pretože sa veľmi výraznou mierou podieľajú na zamestnanosti na vidieku v niekoľkých členských štátoch EÚ, a ako zjednodušujúce opatrenie už skôr navrhol zvýšiť minimálnu výšku podpory na 1  000 EUR;

38.

je presvedčený, že mladí poľnohospodári sú hnacou silou rozmanitosti hospodárskych a environmentálnych výsledkov v poľnohospodárskom podniku aj v širšej vidieckej komunite;

39.

odporúča, aby sa nové finančné a právne ustanovenia SPP prehodnotili s cieľom zabezpečiť, aby mladých poľnohospodárov skutočne motivovali k začatiu činnosti. Musia byť flexibilnejšie pri uznávaní úlohy mladých poľnohospodárov v rámci súčasnej právnej a hospodárskej reality (prevod nárokov, starší poľnohospodári, ktorí iba nedávno začali s poľnohospodárskou činnosťou atď.), kde mladí poľnohospodári začínajú svoju kariéru spoločne so staršími členmi rodiny alebo inými vidieckymi podnikateľmi;

40.

konštatuje, že nariadenie (5 %) a delegované nariadenie (3 %) obsahujú rozdielne percentuálne hodnoty vymedzujúce, kedy by sa mala uložiť pokuta. Vo všeobecnosti sa hodnota 3 % považuje za neprimeranú;

41.

vyjadruje znepokojenie, že aj napriek uvedeným cieľom novej SPP týkajúcim sa obmedzovania právnych predpisov na úrovni EÚ sa zvýšil regulačný výstup Komisie prostredníctvom delegovaných právnych predpisov, pričom Komisia usmernenia často považuje za rovnocenné s právnymi predpismi;

42.

trvá na tom, že by sa malo predchádzať sprísňovaniu pravidiel EÚ zavedením dodatočných štátnych alebo regionálnych usmernení. V tejto súvislosti oneskorené vypracovanie usmernenia Komisie ako také prispelo k zložitosti SPP, čím sa v budúcnosti zvyšuje pravdepodobnosť auditového rizika;

43.

je presvedčený, že aj keď usmernenia alebo právne predpisy EÚ poskytujú istú mieru flexibility, štátne a riadiace orgány by mali predísť príliš normatívnym a ťažko overiteľným ustanoveniam;

44.

žiada, aby sa prebiehajúce skúmanie nástrojov SPP uskutočnilo s využitím nových kritérií regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktoré nedávno sformulovala Komisia;

45.

domnieva sa, že podobne ako v prípade iných fondov EÚ aj SPP má naďalej mnohovrstvovú úroveň audítorskej činnosti, často s odlišnými výkladmi. Tým vzniká právna neistota pre celoštátne, regionálne a miestne orgány, ale najmä pre príjemcov;

46.

je presvedčený, že SPP by mala prejsť na úmernejší prístup ku kontrolám a auditom založený na výsledkoch a byť menej zameraná na pokuty a viac na zlepšenie a zabezpečenie dosiahnutia jasnejších výsledkov SPP. Kľúčovým kritériom zjednodušenia pre príjemcov vrátane miestnych a regionálnych orgánov je zníženie počtu požadovaných kontrol, pričom súčasné kontroly na mieste u 5 % poľnohospodárov sa často považujú za priveľkú záťaž;

47.

zasadzuje sa za pružnejší a primeranejší prístup ku kontrolám založený na riziku, aby bolo pri jednej návšteve možné vykonať viac než jeden druh kontroly a v odôvodnených prípadoch včas oznámiť kontrolu, aby sa zabezpečilo ich účinné vykonanie, pričom sa každodenná práca poľnohospodárov a ostatných príjemcov preruší len v obmedzenej miere. V prípade veľkej pravdepodobnosti výskytu chýb by sa mohli uskutočniť predbežné kontroly s cieľom pomôcť zvýšiť mieru súladu a zodpovednosti príjemcu;

48.

vyjadruje znepokojenie, že na základe nového článku 9 horizontálneho nariadenia o SPP sa zvýši záťaž, ktorú predstavujú každoročné kontroly, a zdôrazňuje potrebu obmedziť na minimum ďalšie štátne auditové pravidlá. Mal by sa posúdiť ich súlad s pravidlami a postupmi EÚ v oblasti auditu z hľadiska rizika a mali by sa rozvíjať v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami audítorov EÚ;

49.

trvá na tom, že v budúcnosti by sa mal väčšmi rozvinúť prístup k auditu založený na riziku, aby sa dospelo k scenáru, podľa ktorého v prípade, že štátne a regionálne orgány budú schopné preukázať, že disponujú domácim systémom auditu, nebude zo strany Komisie alebo Európskeho dvora audítorov potrebný žiadny ďalší audit EÚ až na veľmi výnimočné, náhodné kontroly, aby sa zabezpečilo, že štátny systém auditu je stále dôkladný;

50.

vyjadruje znepokojenie, že systém auditu bude teraz de facto predstavovať väčšiu záťaž a je presvedčený, že aby sa tomu zabránilo, riadiace a kontrolné orgány musia spolupracovať od počiatočnej fázy vypracovania týchto systémov, aby sa neskôr predišlo rozporom, ako aj potrebe, aby rôzne orgány vykonávali viacnásobnú audítorskú kontrolu tej istej činnosti. Vzhľadom na pomalé tempo spúšťania systémov SPP bude táto činnosť naďalej možná v mnohých krajinách a regiónoch;

51.

je presvedčený, že súlad možno zlepšiť väčšou transparentnosťou auditu, pričom Komisia uverejní svoje audítorské zistenia v počiatočnej fáze tohto procesu, ako aj zverejnením výsledkov zmierovacích a odvolacích konaní ihneď po ich skončení;

52.

domnieva sa, že zatiaľ čo nová spoločná organizácia trhu (SOT) predstavuje sama osebe veľké zjednodušenie tým, že nahrádza predchádzajúcich 21 SOT a odstraňuje 81 právnych predpisov, ešte stále je tu priestor na zlepšenie obmedzením množstva a rozsahu správ, ktoré je potrebné predložiť Komisii;

53.

konštatuje, že vo viacerých členských štátoch nie je možné vnímať vidiecke oblasti len ako poľnohospodárske oblasti, pretože sú zároveň aj miestom, kde pôsobia malé podniky, ktoré sa nezaoberajú potravinárskou výrobou, a miestom na bývanie;

54.

pripomína svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých považoval za zásadné vyčleniť v súlade s cieľom EÚ v oblasti územnej súdržnosti dostatočne vysokú časť prostriedkov navýšením Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na rozvoj vidieckych oblastí, aby sa zabezpečil ich harmonický a integrovaný rozvoj vrátane poskytovania miestnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, podpory MSP, obnovy obcí a rozšírenia diverzifikácie hospodárskych činností;

55.

trvá na tom, že je potrebná holistická politika rozvoja vidieka, ktorá zabezpečí aj prístup k ostatným európskym štrukturálnym a investičným fondom, ktoré spoločne prispievajú k dosiahnutiu priorít spoločného strategického rámca stratégie Európa 2020;

56.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že investície do rozvoja vidieka sa musia ďalej zameriavať na podobné poľnohospodárske činnosti, ktoré sa už podporujú v rámci prvého piliera, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila pravdepodobné preskúmanie programov rozvoja vidieka počas celého obdobia a podnietila tak riadiace orgány, aby upustili od týchto zásahov, ktoré neposkytli dostatočnú pridanú hodnotu z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, ani z hľadiska diverzifikácie a poskytnutia právomocí vidieckym spoločenstvám;

57.

vyjadruje znepokojenie, že pri schvaľovaní programov rozvoja vidieka došlo k značnému meškaniu, ktoré v roku 2014 dokonca vyústilo do presunu rozpočtových prostriedkov do ďalších rokov;

58.

domnieva sa, že významnou príčinou tohto meškania je interná koordinácia medzi generálnymi riaditeľstvami, pričom schvaľovanie často závisí od rýchlosti najpomalšieho úradníka v rámci preskúmania konzultácie medzi útvarmi. Do budúcnosti by sa mohlo navrhnúť, aby sa počas schvaľovania programov rozvoja vidieka do GR AGRI vyslali úradníci z ostatných generálnych riaditeľstiev;

59.

domnieva sa, že vzhľadom na pomalosť Komisie pri vypracúvaní usmernení a delegovaných právnych predpisov by bol rozumný prístup k rokovaniam o programoch rozvoja vidieka takýto: Komisia nebude vyžadovať predloženie programov rozvoja vidieka, kým nebudú vytvorené takéto pravidlá EÚ. Nezmenšilo by sa tým meškanie pri schvaľovaní programu, ale zjednodušili by sa rokovania;

60.

poznamenáva, že nástroj miestneho rozvoja vedeného komunitou prekračuje rámec predchádzajúcej iniciatívy LEADER s cieľom posilniť postavenie miestnych spoločenstiev nielen prostredníctvom EPFRV, ale aj ďalších troch európskych štrukturálnych a investičných fondov. Výbor regiónov označil miestny rozvoj vedený komunitou vo svojom stanovisku CdR 1684/2012 za jeden z prelomov súčasného programového obdobia;

61.

vyjadruje však poľutovanie, že zatiaľ čo niektoré členské štáty a regionálne a miestne orgány budú miestny rozvoj vedený komunitou využívať v značnej miere, mnohé ďalšie ho možno budú v podstate považovať za predchádzajúcu iniciatívu LEADER zameranú na EPFRV;

62.

je presvedčený, že pre vidiecke spoločenstvá je to premárnená príležitosť a domnieva sa, že to zapríčinila nevyrovnaná koordinácia medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, odlišné pravidlá predkladania správ a auditu, ktoré sa stále uplatňujú na každý fond a ktoré sa často vykonávajú na oddelených riadiacich a ministerských úrovniach. Takisto je znepokojený tým, že nové pravidlá auditu týkajúce sa miestneho rozvoja vedeného komunitou predstavujú pre zodpovedné orgány a miestne akčné skupiny oveľa väčšiu záťaž;

63.

trvá na tom, že by sa malo uznať, že vo väčšine prípadov je to práve miestny orgán, ktorý zabezpečuje, že miestne akčné skupiny dokážu realizovať miestny rozvoj vedený komunitou;

64.

vyjadruje preto znepokojenie, že by občas v praxi nedochádzalo k prísnemu uplatňovaniu 51 % väčšiny hlasov pre neverejných členov pri rozhodnutiach miestnej akčnej skupiny, na základe čoho by obce ako zodpovedné orgány boli penalizované, a preto trvá na tom, aby boli takéto sankcie primerané, ak môžu zodpovedné orgány preukázať, že do rozhodovania miestnej akčnej skupiny zapojili súkromné a občianske skupiny;

65.

konštatuje, že pravidlá týkajúce sa maximálneho počtu členov miestnej akčnej skupiny a minimálnej veľkosti jej rozpočtu poskytujú členským štátom určitý priestor na to, aby sa v odôvodnených prípadoch odklonili od usmernenia Komisie, ale vyjadruje poľutovanie, že tento priestor sa dostatočne nevyužíva, na základe čoho nie sú niektoré oblasti súvisiace s miestnou akčnou skupinou definované spôsobom, ktorý by lepšie odrážal existujúce zemepisné oblasti.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/20

1.

pripomína, že akvakultúra už bola predmetom niekoľkých stanovísk výboru v predchádzajúcich rokoch a že po prvýkrát sa v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) na obdobie rokov 2014 – 2020 pristupuje k akvakultúre špecificky a rovnocenne s rybolovom, napriek tomu, že toto odvetvie sa v EÚ ešte len rozvíja;

2.

víta synergie, ktoré prinieslo zlúčenie Generálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo s riaditeľstvom pre životné prostredie v rámci Európskej komisie, keďže toto zjednotenie môže prispieť k rozvoju európskej akvakultúry;

3.

víta skutočnosť, že nový Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) zaradil medzi svoje priority podporu udržateľnej a konkurencieschopnej akvakultúry a tým skutočne podnietil nové formy akvakultúry s vysokým potenciálom inovácie a rastu, ako je napríklad akvakultúra na otvorenom mori alebo v exponovaných vodách, akvakultúra, ktoré nie je určená na ľudskú spotrebu, alebo diverzifikácia akvakultúry, ktorá sa chápe ako ďalšia činnosť zameraná na využívanie prírodných zdrojov súvisiacich s týmito zariadeniami, rozširovanie hospodárskej činnosti v sektore a podporu propagácie jeho produktov;

4.

pripomína, že v strategických usmerneniach pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ z roku 2013 sa zdôrazňuje strategická povaha produkcie akvakultúry ako odpoveď na výzvy v oblasti výživy, ochrany prírodných zdrojov a územného plánovania;

5.

uznáva, že odvetvie akvakultúry vytvára pracovné miesta, najmä v štrukturálne slabých oblastiach, pomáha dosahovať väčšiu územnú súdržnosť a vyšší rozvoj vidieka v súlade s cieľmi rastu uvedenými v stratégii Európa 2020;

6.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu európskych miestnych a regionálnych orgánov v rozvoji akvakultúry, a zvlášť pri vykonávaní viacročných strategických plánov vypracovaných členskými štátmi na obdobie rokov 2014 – 2020;

7.

zdôrazňuje skutočnosť, že v európskom odvetví akvakultúry výrazne prevládajú malé a stredné podniky, z ktorých 75 % zamestnáva päť alebo menej zamestnancov;

8.

víta zriadenie novej poradnej rady pre akvakultúru, prostredníctvom ktorej môžu zainteresované strany poskytovať EÚ poradenstvo potrebné na rozvoj tohto odvetvia, a očakáva, že v budúcnosti s ňou bude môcť spolupracovať;

9.

zdôrazňuje význam kombinácie niekoľkých opatrení zameraných na zjednodušenie administratívy, priestorové plánovanie a konkurencieschopnosť s cieľom pomôcť uvoľniť potenciál trvalo udržateľného rozvoja akvakultúry. Tento rozvoj možno vnímať ako doplnok, a nie ako alternatíva k lovu voľne žijúcich rýb;

10.

upozorňuje na to, že hoci podiel akvakultúry celosvetovo rastie a predstavuje približne 40 % celkovej produkcie rybného hospodárstva, v Európe akvakultúrna produkcia klesá (11 % medzi rokmi 2000 a 2012) a nedosahuje ani 20 % produkcie rybného hospodárstva, a to napriek tomu, že v nej pôsobí 14  000 firiem, ktoré vytvárajú 85  000 priamych pracovných miest. V globálnom meradle je úlohou akvakultúry prevýšiť rybolov rovnakým spôsobom ako v minulosti poľnohospodárstvo nahradilo lov;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že z 23 kg rýb a iných morských živočíchov spotrebovávaných v priemere na osobu a rok v Európe pochádza len 24 % z akvakultúry, pričom viac ako polovica je z krajín mimo EÚ, takže z celkového objemu rýb a plodov mora spotrebovávaných v EÚ sa 70 % dováža. Preto má byť akvakultúra odpoveďou na rastúci celosvetový dopyt po rybách a iných morských živočíchoch;

12.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nerovnováhou medzi európskou a ázijskou akvakultúrnou produkciou. Ázia predstavuje približne 88 % svetovej výroby a aj keď veľká časť dovozu rýb z Ázie spĺňa normy EÚ, tento dovoz neustále zvyšuje tlak na európskych výrobcov, pokiaľ ide o ceny a objem výroby. Preto sa európski výrobcovia v oblasti akvakultúry čoraz viac špecializujú na výrobu vysoko kvalitných produktov, pričom na pokrytie segmentu nízkych cien používajú lacnejšie produkty dovážané z Ázie;

13.

zdôrazňuje, že európske odvetvie akvakultúry je rôznorodé, pokiaľ ide o chovné druhy, výrobné postupy a zemepisnú polohu, a preto by sa pravidlá EÚ mali implementovať flexibilne, najmä v najodľahlejších regiónoch vzhľadom na ich osobitnú situáciu;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok priestoru vhodného na tento účel, zložitosť a prieťahy pri získavaní licencií a povolení na výkon činnosti, ako aj náklady na tieto opatrenia, sú jednými z najväčších prekážok rozvoja akvakultúry;

15.

pripomína, že v Európe je vydávanie licencií a podpora malých a stredných akvakultúrnych podnikov vyvíjajúcich činnosť na určitom území spravidla v právomoci miestnych a regionálnych samospráv. Preto odporúča vysokokvalitnú odbornú prípravu pracovníkov verejnej správy, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby bola administratíva pri vybavovaní licencií účinnejšia a efektívnejšia;

16.

navrhuje administratívny systém jedného kontaktného miesta, ktoré by prevzalo a vykonávalo všetky právomoci a umožňovalo by predloženie relevantných dokumentov jednému správnemu orgánu, čo by značne uľahčilo vzťah užívateľa s rôznymi úrovňami verejnej správy;

17.

navrhuje zjednodušený systém alebo systém rýchleho postupu udeľovania licencií, v rámci ktorého by príslušný správny orgán vydal dočasné osvedčenie umožňujúce začatie činnosti pre tých prevádzkovateľov, ktorí by splnili určité vopred stanovené kritériá. Tieto kritériá by mohli byť založené na záznamoch o žiadateľovi alebo skutočnosti, že predložený projekt akvakultúry je naozaj priekopnícky, pokiaľ ide o inováciu alebo udržateľnosť, alebo na vytvorení zón vyhradených pre akvakultúru tam, kde sa pôvodne počítalo s využitím, ktoré je nezlučiteľné s touto činnosťou;

18.

považuje za vhodný, pokiaľ to miestne podmienky umožňujú, systém „semaforu“ na viacúrovňové klasifikovanie akvakultúrnych činností, pričom sa okrem iného zohľadňuje vplyv na životné prostredie, výroba, veterinárna situácia atď. Tento systém by mal byť ľahko použiteľný a prístupný pre mikropodniky, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre malé i veľké podniky;

19.

zdôrazňuje, že celý proces rozhodovania o akvakultúre musí byť transparentný, a teda transparentnosť musí byť hlavnou zásadou tak verejných inštitúcií, ako aj občianskej spoločnosti a vedeckej obce;

20.

zdôrazňuje, že je nutné zlepšiť verejnú komunikáciu, a to nad rámec jednoduchej propagácie výrobkov, a zamerať sa na výhody udržateľného a environmentálne integrovaného odvetvia ako na kľúčový prvok na zvýšenie konkurencieschopnosti akvakultúry;

21.

zdôrazňuje význam výskumu, vývoja a inovácií pre využitie celého potenciálu rastu akvakultúry, ako sa uvádza v strategickom programe výskumu a inovácií Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry (EATIP), v ktorej sú opísané prioritné oblasti činnosti rozdelené do ôsmich tematických oblastí;

22.

víta skutočnosť, že využívanie živých vodných zdrojov je jednou z tematických priorít v rámci Európskeho programu pre výskum a inovácie Horizont 2020, a vyzýva tak priemyselné odvetvia, ako aj verejné orgány, aby využívali výsledky financovaných projektov udržateľného rozvoj akvakultúry;

23.

dôrazne žiada Komisiu, aby zaviedla označovanie produktov akvakultúry, ktoré by bolo európskou značkou a ktoré by u spotrebiteľov vyvolávalo dôveru, posilňovalo imidž kvality výrobku a odlišovalo ho od výrobkov konkurentov. Správne informácie môžu len posilniť konkurencieschopnosť odvetvia;

24.

s uspokojením víta skutočnosť, že v EÚ sa rozvíjajú programy odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania prispôsobené potrebám trhu s produktmi akvakultúry, ktoré navyše podporujú začlenenie mladých ľudí do tohto odvetvia, a naliehavo žiada, aby sa uľahčilo uznávanie diplomov o nadobudnutom vzdelaní s cieľom podporiť väčšiu mobilitu odborníkov v oblasti akvakultúry v EÚ;

25.

opakovane zdôrazňuje, že udržateľnosť je nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj európskej akvakultúry;

26.

pripomína, že udržateľnosť je prvou podmienkou, ktorú európskej akvakultúre stanovuje SRP. Všetky zúčastnené strany a subjekty okrem toho vynakladajú úsilie, aby bola vypracovaná vhodná definícia „udržateľnej akvakultúry“, ktorá by zohľadnila tak environmentálne, ako aj sociálne a ekonomické kritéria a ktorá by sa mohla prispôsobiť špecifikám každého územia; domnieva sa, že v tejto definícii musí kľúčová úloha pripadnúť novej poradnej rade pre akvakultúru;

27.

uznáva, že odvetvie akvakultúry si vyžaduje koordinované územné plánovanie, ktoré by minimalizovalo konflikty vyplývajúce zo súťaže o priestor medzi konkurenčnými spôsobmi využitia, zvýšilo udržateľnosť, znížilo neistotu a uľahčilo investície. V tejto súvislosti zdôrazňuje prácu, ktorú v tomto zmysle už vykonáva rámcová smernica o morskej stratégii, ktorej cieľom je chrániť a obnovovať európske morské ekosystémy a zaručovať ekologickú udržateľnosť hospodárskych činností týkajúcich sa morského prostredia;

28.

považuje za vhodné podporiť inovačné výrobne postupy, ktoré budú mať minimálny dosah na okolité ekosystémy, ako sú napríklad recirkulácia, integrovaná multitrofická akvakultúra alebo akvapónia; toto všetko sú príklady na to, že využívanie priestoru je plne zlučiteľné s hľadaním účinnosti a vytváraním bohatstva a pridanej hodnoty;

29.

poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu a inovácií, aby sa urobil pokrok v nahradzovaní rybej múčky a rybieho oleja v krmive chovaných rýb. V tejto súvislosti pripomína, že 60 % krmiva akvakultúrnej produkcie je rastlinného pôvodu a 80 % pochádza z trvalo udržateľných zdrojov, čo je základom udržateľnosti sektora, ktorý sa ešte len rozvíja a stále viac a lepšie dopĺňa tradičný rybolov. Hoci je nutné skúmať alternatívy rybej múčky a rybieho oleja, zároveň je dôležité, aby ďalej pokračoval technologický rozvoj týchto produktov v záujme ich optimalizácie a zvyšovania výnosov;

30.

zdôrazňuje význam akvakultúry pre poskytovanie environmentálnych služieb a zvlášť pre zachovanie biodiverzity;

31.

berie na vedomie nepriaznivý vplyv, ktorý má rýchla obnova chránených druhov na udržateľnú produkciu akvakultúry, a odporúča preto, aby sa na základe vedeckých kritérií vypracovali plány riadenia pre populácie druhov, ktoré tiež zohľadnia možné konflikty s výrobcami v oblasti akvakultúry. Žiada preto Európsku komisiu, aby pri budúcej aktualizácii smerníc o prírode (smernica o vtákoch a smernica o biotopoch) zohľadnila existujúce konflikty medzi rozličnými spôsobmi využitia morí, riek a pôdy;

32.

odporúča diverzifikáciu chovu organizmov a upozorňuje najmä na produkciu rias, ktoré okrem toho, že majú význam pre narastajúcu ľudskú a živočíšnu spotrebu, sa v posledných rokoch ukázali ako veľmi vhodné na určité druhy priemyselnej výroby alebo na výrobu energie. Ich veľký potenciál však nie je v EÚ využívaný, hoci ide o jednu z plodín, ktoré ponúkajú väčšie možnosti pre environmentálnu udržateľnosť, pretože nepotrebuje výživu ani neprodukuje odpad;

33.

poukazuje na to, že porovnávanie rybolovu s akvakultúrou rivalita medzi rybolovom a akvakultúrou nemá zmysel v situácii, ako je tá súčasná, keď svetový dopyt po produktoch z vodného prostredia stúpa, a zároveň dochádza v EÚ k postupnému znižovaniu tlaku na voľne žijúce populácie rýb. V tejto súvislosti možno hovoriť len o nevyhnutnej nevyhnutnom vzájomnom dopĺňaní sa;

34.

zdôrazňuje, že spolupráca medzi sektorom akvakultúry na jednej strane a spracovateľskými aktivitami na druhej strane môže vytvoriť pridanú hodnotu pre produkty akvakultúry, ak sa táto spolupráca uskutoční v podobe súčinnosti, ktorá podporí obidve činnosti v menej rozvinutých oblastiach;

35.

odporúča podporovať miestny trh a krátke distribučné reťazce pre výrobky európskej akvakultúry a tým prispieť k zmierneniu výkyvov na svetových trhoch;

36.

pripomína, že vysledovateľnosť je zabezpečená v akvakultúre počas celého procesu, čím sa zvyšuje bezpečnosť spotrebiteľov a minimalizujú sa zmeny v ich správaní, pokiaľ ide o spotrebu týchto výrobkov;

37.

odporúča využívať propagačné kampane, ktoré by priblížili výrobky spotrebiteľovi tak, aby uznali a ocenili úsilie o dodávanie potravín, bezpečnosť potravín a vytváranie pracovných miest, ako aj prospech pre životné prostredie, ktorý akvakultúra prináša z dlhodobého hľadiska;

38.

víta podporu, ktorú Európska komisia poskytuje výmene osvedčených postupov a know-how s cieľom pomôcť zlepšiť imidž akvakultúrnej produkcie v spoločnosti a zároveň stanoviť jej modely a uviesť ich príklady. V tejto súvislosti víta iniciatívu Európskej komisie pod názvom „Farmed in the EU“ (Vyprodukované v EÚ), kampaň, ktorá bezpochyby prispieva k väčšej informovanosti o výrobkoch udržateľnej akvakultúry v EÚ.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/24

1.

víta všeobecný cieľ návrhu Komisie, ktorým je dlhodobo podporovať a zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť prostredníctvom prepojeného jednotného digitálneho trhu, ktorý umožní vytvárať vo väčšej miere sieťové efekty a úspory z rozsahu, aby sa tak zabezpečil udržateľný rast a zamestnanosť v Európe;

2.

dosiahnutie jednotného digitálneho trhu vníma ako strategický príspevok k zabezpečeniu digitálnej nezávislosti Európy, keďže prosperujúce európske digitálne hospodárstvo prináša štrukturálny príspevok k zvládnutiu politických výziev, ktorým Európa čelí;

3.

zdôrazňuje, že vo všetkých budúcich právnych predpisoch, ktoré budú vydané s cieľom formovať jednotný digitálny trh, by mala byť zohľadnená kľúčová rola a potenciál miestnych a regionálnych samospráv;

4.

podčiarkuje skutočnosť, že otvorený charakter internetu je hlavnou hnacou silou konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu, spoločenského rozvoja a inovácií, vďaka čomu bola dosiahnutá výnimočná úroveň online aplikácií, obsahov a služieb a vznik nových produktov v Európe, ktorá sa ďalej podporuje;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy sú motivované využívať potenciál digitalizácie aj v kontexte jednotného digitálneho trhu, pričom sa zameriavajú najmä na oblasti, ktoré sú pre ne dôležité, a to:

6.

súhlasí s postojom Komisie, že digitálne technológie a služby založené na internete od základu menia hospodárstvo a spoločnosť;

7.

zdôrazňuje výslovne, že tento proces stavia miestne a regionálne samosprávy pred osobité výzvy, keďže už teraz výrazne pociťujú niektoré zmeny, súčasne však majú k dispozícii len obmedzené možnosti usmerňovať ich;

8.

považuje preto za potrebné, aby všetky opatrenia na európskej a národnej úrovni vzťahujúce sa na jednotný digitálny trh boli zamerané na ďalší rozvoj atraktívnosti regiónov;

9.

podporuje ciele, ktoré stanovila Komisia, a to rozvinúť jednotný digitálny trh ako základ pre rozvoj zlepšenia medzinárodnej konkurencieschopnosti, keďže niektoré štáty majú väčšie úspory z rozsahu, ktoré majú v digitálnom hospodárstve osobitý význam;

10.

okrem toho poukazuje aj na skutočnosť, že zameranie na sieťové účinky s európskym rozsahom by nebolo samo osebe postačujúce, ale že treba na miestnej a regionálnej úrovni rozvíjať paralelne prekvitajúce ekosystémy s MSP a začínajúcimi podnikmi, ktoré lokálne prinášajú prospech a vytvárajú pracovné miesta;

11.

v súvislosti so strategickým nasmerovaním podľa troch pilierov uvedených v oznámení Komisie zdôrazňuje, že z hľadiska miestnych a regionálnych samospráv musia byť zahrnuté digitalizačné efekty v prepojení online a offline oblastí v hospodárstve a spoločnosti, keďže aj v týchto oblastiach sa dajú v hospodárstve aplikácií pozorovať sieťové účinky vďaka novátorským platformám služieb na miestnej a regionálnej úrovni;

12.

pripisuje v tejto súvislosti význam nielen otázke, či sa produkty, služby a aplikácie z offline oblasti presunú do oblasti online, ale domnieva sa, že je potrebné sa podrobnejšie zaoberať aj otázkou, ako sa dá na jednotnom digitálnom trhu

13.

súhlasí s Komisiou, že moderné pravidlá pre cezhraničné online nákupy a nákupy digitálnych produktov povzbudia viac podnikov, aby svoje produkty a služby ponúkali online v celej Európe a zvýšili tak dôveru spotrebiteľov v cezhraničný elektronický obchod;

14.

harmonizačný návrh, ktorý chce Komisia predložiť koncom roka 2015, považuje za základ, ktorý by mal umožniť kompenzovať aktuálne zameranie na platformy a sprostredkovateľov, pokiaľ ide o transakcie na jednotnom trhu, a to tým, že MSP budú mať lepší základ na rozvoj priamej distribúcie v celej Európe;

15.

súhlasí s názorom Komisie, že v tomto kontexte bude možné posilniť prekvitajúci rozvoj jednotného trhu len vtedy, ak sa bude ďalej rozvíjať ochrana spotrebiteľov na vysokej úrovni a zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy tu zohrávajú dôležitú úlohu, napríklad pokiaľ ide o zabezpečenie spravovania totožnosti, ktoré by sa malo ďalej rozvíjať na základe cezhraničných noriem;

16.

poukazuje na to, že rýchle a dostupné cezhraničné balíkové služby majú obrovský význam a víta v tejto súvislosti rysujúcu sa samoreguláciu s cieľom dosiahnuť kvalitatívne účinky v prospech spotrebiteľa, napríklad v oblasti technológií sledovania zásielok, a zlepšiť transparentnosť cien a možnosti doručovania;

17.

súhlasí s hodnotením Komisie, že neopodstatnené blokovanie z geografických dôvodov sa z hľadiska spotrebiteľa zdá byť vo väčšine prípadov nepochopiteľné, najmä pokiaľ ide odmietnutie nákupu služieb pre určitý región alebo presmerovanie na miestnu internetovú stránku s odlišnými obchodnými podmienkami. Poukazuje na to, že blokovanie z geografických dôvodov je medzi iným výsledkom súčasného systému financovania audiovizuálnej produkcie a odkupovania vysielacích práv na základe geograficky ohraničenej licencie. Sú však potrebné cezhraničné riešenia pre digitálne mediálne služby v záujme viac ako 50 miliónov európskych občanov, ktorí hovoria niektorým z regionálnych jazykov alebo niektorým z menej rozšírených úradných jazykov EÚ. Prístup mnohých menšín k mediálnym službám v ich materinskom jazyku musí byť umožnený v zmysle jazykovej rozmanitosti ako základnej charakteristiky Európy; preto zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa v návrhu zakázalo blokovanie z geografických dôvodov na jednotnom digitálnom trhu (1) so zohľadnením kultúrnej špecifickosti audiovizuálnych obsahov;

18.

potvrdzuje konštatovanie Komisie, že kreatívna tvorba, najmä v regiónoch EÚ, je jednou zo silných stránok EÚ v medzinárodnej hospodárskej súťaži a má podstatný význam pre rozvoj jednotného digitálneho trhu;

19.

želal by si preto, aby Komisia v oboch návrhoch právnych aktov, ktoré pripravuje, primerane zohľadnila aktuálny systém územných licencií pre audiovizuálne diela;

20.

konštatuje, že rozvoj digitalizácie, ako napríklad klaudové služby (Cloud Services) či živé vysielanie (Streaming) so sebou prinášajú obrovské výzvy, najmä v oblasti autorských práv;

21.

víta zámer Komisie vytvoriť na jednej strane harmonizovanejšie autorské právo, aby sa aspoň čiastočne vykompenzovala fragmentácia spôsobená rozdielnymi právnymi normami v členských štátoch, a na strane druhej modernizovať autorské právo a prispôsobiť ho vývoju v tejto oblasti za posledné roky;

22.

podporuje prístup Komisie, ktorá chce modernizáciou autorského práva síce umožniť cezhraničný prenos a využívanie obsahov, zároveň však do popredia stavia stimuly pre kreatívnu tvorbu a investície, teda autorské práva;

23.

potvrdzuje to, na čo upozorňuje aj Komisia, že súčasný stav harmonizácie ustanovení týkajúcich sa daní z obratu medzi jednotlivými členskými štátmi v prípade ponuky tovarov a služieb v rámci spoločenstva ešte nepredstavuje dostatočný základ pre rozvoj digitálneho jednotného trhu. Žiada preto Komisiu, aby do budúceho návrhu revízie smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zahrnula ustanovenia, ktoré umožnia rozvoj jednotného digitálneho trhu, najmä zrušením diskriminačných ustanovení týkajúcich sa digitálnych médií;

24.

poukazuje na skutočnosť, že oslobodenie malých zásielok z tretích krajín od dane z obratu vytvára najmä na MSP v niektorých v členských štátoch tlak, pokiaľ ide o hospodársku súťaž, keďže cez platformy sa dajú pomerne ľahko odoberať malé zásielky z tretích krajín; akákoľvek reforma tohto systému by nemala vytvárať neprimerané administratívne zaťaženie a mala by zohľadniť nízku hodnotu týchto zásielok;

25.

so zreteľom na uvedené je spokojný, že Komisia v roku 2016 predloží rôzne návrhy právnych predpisov zamerané na cielený ďalší rozvoj komplexných ustanovení súvisiacich s daňou z obratu;

26.

víta vyjadrenie Komisie, že bude podporovať vytváranie „pólov digitálnej inovácie“ (Digital Innovation Hubs) a vyzýva Komisiu, aby pri rozdeľovaní prostriedkov dbala na geografickú rovnováhu;

27.

súhlasí s hodnotením Komisie, že spoľahlivé, dôveryhodné, vysoko výkonné a cenovo dostupné siete a služby sú nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj jednotného digitálneho trhu, a konkurencieschopný a dynamický sektor telekomunikácie poskytuje potrebné stimuly pre inovácie a investície. V tejto súvislosti Komisia právom zdôrazňuje, že účinná hospodárska súťaž má veľký význam;

28.

vyslovuje sa za to, aby boli vytvorené podmienky, ktoré by umožnili pripojiť všetky oblasti na dlhodobo vysoko výkonné širokopásmové pripojenie v prostredí hospodárskej súťaže a vyzýva Komisiu, aby v rámci realizácie jednotného digitálneho trhu pravidelne informovala aj o dosiahnutom pokroku pri prekonávaní „digitálnej priepasti“ (digital divide), najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Najmä vo vidieckych častiach regiónov nedochádza takmer k žiadnemu trhovo motivovanému rozvoju vysokorýchlostných širokopásmových sietí, keďže je to z hospodárskeho hľadiska vysoko stratové, takže je potrebné sústavne a dôsledne ďalej rozvíjať možnosti podpory na európskej a národnej úrovni. Občania a podniky majú právo na rýchle širokopásmové siete s potrebnými prenosovými rýchlosťami, ktoré potrebujú na svoju obživu, ďalšie vzdelávanie alebo podnikateľskú činnosť, a to bez ohľadu na miesto bydliska;

29.

v tejto súvislosti znovu opakuje svoju požiadavku, aby projekty rozvoja širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach a v riedko osídlených oblastiach boli uznané za projekty, ktoré plnia úlohy služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2) a v tejto súvislosti prízvukuje, že je potrebné určiť, najmä na regionálnej úrovni, budúce požiadavky, pokiaľ ide o investície do širokopásmového pripojenia, a navrhuje, aby sa spolu s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou vypracovali nové možnosti financovania a podpory infraštruktúry IKT, napríklad vo vidieckych oblastiach;

30.

vzhľadom na dohodu medzi Radou, Komisiou a Parlamentom z 30. júna 2015 o jednotnom telekomunikačnom trhu opätovne zdôrazňuje, že vo všetkých regiónoch Európy, a najmä v okrajových regiónoch zohráva veľmi významnú úlohu otvorený, nediskriminačný internet a primeraný rozvoj neutrality siete, ako aj zrušenie roamingových poplatkov v mobilných telefónnych sieťach, ku ktorému má dôjsť od 15. júna 2017;

31.

v tejto súvislosti upozorňuje predovšetkým Komisiu a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie na to, že všetky potrebné opatrenia majú mimoriadny význam pre všeobecné prijatie a zviditeľnenie jednotného digitálneho trhu medzi európskymi koncovými zákazníkmi. Tieto opatrenia sú potrebné, aby sa mohli riadne dodržať stanovené lehoty. Predovšetkým sa musí dosiahnuť to, aby sa pri využívaní regulovaných roamingových služieb uplatňovala politika primeraného využívania („Fair Use Policy“) prispôsobená potrebám koncových zákazníkov;

32.

so zreteľom na dynamiku rozvoja v uplynulých rokoch zdôrazňuje, že primeraný ďalší rozvoj rámca pôsobnosti pre IKT by sa tiež mal zameriavať na dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých tým, že sa štrukturálne znevýhodnenia obmedzia prostredníctvom jednostranných záväzkov pre prevádzkovateľov telekomunikačných sietí na konvergenčných trhoch;

33.

konštatuje, že s hodnotením Komisie v súvislosti s absenciou jednotnosti a predvídateľnosti regulácie v EÚ súhlasí len čiastočne, keďže práve nedávny proces revízie v oblasti telekomunikácií a notifikačné postupy uvedené v článku 7 boli krokom k väčšej jednotnosti regulácie;

34.

víta preto, že od roku 2016 sa má začať uskutočňovať fundovaný proces revízie potreby aktualizácie predpisov v oblasti telekomunikácií;

35.

podporuje úmysel Komisie predložiť návrhy na harmonizáciu v prístupe k pásmu 700 MHz, čo je rozhodujúce pre zabezpečenie poskytovania širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach. Výbor tiež žiada Komisiu, aby urýchlene pripravila prístup k pásmu 800 MHz na urýchlenie zavádzania najnovšej technológie 4G. Diskusia o určitých parametroch prideľovaniach a využívania frekvencií, ktoré spadajú do právomoci členských štátov, v rámci skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra môže prípadne priniesť užitočné efekty na jednotnom trhu. Rádové frekvencie sú často odrazom regionálnych uplatnení a identity v oblasti mediálnej kultúry a podporujú ich. So zreteľom na to je pri ďalšom rozvoji potrebné zohľadniť aj vyváženosť rozdielnych záujmov;

36.

ohlásenú revíziu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách považuje za dôležitý impulz, ktorý by mal identifikovať aktuálne potreby rozvoja na jednotnom digitálnom trhu a zároveň podporiť kultúrnu rozmanitosť a kvalitné európske audiovizuálne mediálne prostredie. Dôsledkom zlučovania médií by mala byť konvergencia regulácie, ktorá zaručí spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre všetkých poskytovateľov mediálnych služieb;

37.

dôrazne vyzdvihuje skutočnosť, že platformy často pôsobia ako trhové subjekty a okrem toho že ponúkajú nové obchodné možnosti často zasahujú aj do regionálnych a miestnych hospodárskych a spoločenských štruktúr. Preto zohrávajú platformy a sprostredkovatelia strategickú rolu, ktorej rozvoj je potrebné pozorne sledovať v súvislosti s prípadnou potrebou regulácie, ak sa vyskytne. Pritom je potrebné zohľadniť, že sieťové účinky posilňujú a upevňujú trhovú silu platforiem, čím môžu zvýšiť riziko zneužitia tejto trhovej sily;

38.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa vo svojom oznámení iba zbežne venuje téme tzv. hospodárstva spoločného využívania zdrojov (sharing economy) a nepredkladá návrhy na koordinovaný prístup v oblasti právnych predpisov vzťahujúcich sa na túto otázku v záujme zabezpečenia slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže, t.j. rovnakých podmienok, pokiaľ ide o reguláciu a stanovenie rámca pre tradičné podniky, bezpečnosť spotrebiteľov a podmienky zamestnania, najmä pokiaľ ide o zdanenie príjmov plynúcich z výmenných platforiem. Výbor tiež s určitými obavami konštatuje, že v obchodných aktivitách v tzv. hospodárstve spoločného využívania zdrojov prebiehajú štrukturálne zmeny, ktoré ponechávajú podnikateľské riziko často na úrovni regionálnych a miestnych aktérov, avšak prostredníctvom obrovských sieťových účinkov platforiem alebo sprostredkovateľov presúvajú tvorbu hodnôt von z príslušného regiónu. V tomto zmysle je potrebné pozorne sledovať komplexné vzájomné pôsobenie medzi možnosťami rastu s novými zákazníkmi na jednotnom digitálnom trhu a negatívnymi štrukturálnymi zmenami v regiónoch;

39.

je presvedčený o tom, že modernizácia vzdelávania je základom rozvoja jednotného digitálneho trhu, vzhľadom na to, že vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v spoločnosti vďaka tomu, že sa prostredníctvom neho odovzdávajú aj základné zručnosti v digitálnej oblasti. Aby sa mohli využiť veľké príležitosti pri uplatňovaní nových prístupov a metód, je potrebné propagovať rozvoj inovačných a digitálnych metód v systémoch vzdelávania a podporovať a stimulovať pedagógov a všetkých, ktorí sa zúčastňujú na tomto procese;

40.

víta v tejto súvislosti to, že sa Komisia chce vo svojich prieskumoch, ktoré začnú ešte v roku 2015, zamerať na úlohu platforiem;

41.

výslovne víta jasné strategické zameranie Komisie na význam kybernetickej bezpečnosti pri digitálnych službách, ako aj na dôverné zaobchádzanie s osobnými údajmi, čo je bezpodmienečne nutné pre rozvoj jednotného digitálneho trhu;

42.

zdôrazňuje, že pripravované základné nariadenie o ochrane údajov má v tejto súvislosti osobitý význam, a to jednak ako základ pre dôveryhodný rozvoj služieb na digitálnom trhu, jednak na presadzovanie rovnakých podmienok pre všetkých, aby mali regionálne podniky lepšie možnosti rozvíjať sa;

43.

víta jasné konštatovanie Komisie, že všetky hospodárske odvetvia musia prejsť digitalizáciou a do budúcnosti je predpoklad, že väčšina hospodárskych odvetví bude v čoraz väčšej miere začlenená do digitálnych ekosystémov;

44.

konštatuje zároveň, že spôsob, akým sa Európe dlhodobo darí realizovať takmer neobmedzený potenciál tvorby hodnôt, ktorý digitalizácia poskytuje, má centrálny význam pre dlhodobú prosperitu v regiónoch a vidieckych oblastiach Európy;

45.

podobne ako Komisia vníma vytvorenie udržateľného dátového hospodárstva, a to aj v kontexte priemyslu (priemysel 4.0), ako jednu z hlavných výziev súvisiacich s jednotným digitálnym trhom. Jednotlivé smery technologického rozvoja v posledných rokoch pritom vytvárajú rôznorodé príležitosti v oblasti tvorby hodnôt. Treba však konštatovať, že aj pre miestne a regionálne samosprávy zostanú v tejto oblasti obrovské technické, štrukturálne a právne výzvy;

46.

zdôrazňuje, že interoperabilita je horizontálnym kľúčovým faktorom pre rozvoj jednotného digitálneho trhu, aby sa na základe noriem a štandardov mohli rozvíjať novátorské, digitálne siete tvorby hodnôt, v rámci ktorých môžu byť výrazným prínosom práve na miestnej a regionálnej úrovni aj služby elektronickej verejnej správy;

47.

zdôrazňuje, že digitálne zručnosti a kvalifikácie občanov, ako aj zamestnaných a tých, ktorí si prácu hľadajú, majú mimoriadny význam pre širokú realizáciu digitalizácie v hospodárstve a spoločnosti. Členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú často zriaďovateľmi škôl a vzdelávacích zariadení, pritom zohrávajú dlhodobú kľúčovú rolu pri rozvoji digitálnych zručností;

48.

so zreteľom na rýchlo napredujúcu digitalizáciu vo všetkých oblastiach našej spoločnosti sa zasadzuje na digitálne začlenenie, aby mohli všetci využívať výhody digitalizovanej spoločnosti;

49.

takisto odporúča výmenu údajov, pričom treba rešpektovať predpisy jednotlivých krajín na ochranu súkromia, na účely a postupy spoločného záujmu, čo by viedlo k skutočnému zjednodušeniu a štandardizácii, určite aspoň na vnútroštátnej úrovni (procesy, ktoré sa už istý čas uplatňujú v niektorých krajinách), ale tiež na nadnárodnej úrovni;

50.

v záujme skutočného rozvoja jednotného digitálneho trhu odporúča prepracovať postupy vo verejnej správe i v podnikoch. Myslieť digitálne a vytvárať nové technické riešenia neznamená, že sa do digitálnej podoby prenesie ten istý sled manuálnych úkonov a papierových tokov. So zreteľom na inovačné využívanie existujúcich digitálnych nástrojov by sa skôr mali zjednodušiť externé aj interné toky a postupy v hospodárstve, s cieľom spružniť a urýchliť komunikáciu medzi rôznymi subjektmi, ako aj vytvoriť individualizované služby s väčšou pridanou hodnotou;

51.

súhlasí s názorom Komisie, že služby elektronickej verejnej správy sú centrálnym nástrojom na ďalšie zvýšenie nákladovej účinnosti a kvality služieb vo verejnom sektore poskytovaných podnikom a občanom, a to najmä služieb miestnych a regionálnych samospráv;

52.

v súvislosti s ohláseným akčným plánom v oblasti elektronickej verejnej správy na roky 2016 – 2020 zdôrazňuje, že postupne vylepšované štruktúry existujúcich portálov a služieb vo verejnom sektore by mohli priniesť pozitívne účinky, pričom miestne a regionálne samosprávy, a to najmä tie, ktoré sú v cezhraničných metropolitných oblastiach, by mohli výraznou mierou prispieť k ich vytvoreniu;

53.

pokiaľ ide o hodnotenie krátkodobého pákového efektu a potenciálu úspor prostredníctvom zlepšenia účinnosti, je však zdržanlivejší než Komisia a žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy osobitným spôsobom zapojené do formulovania a realizácie pripravovaného akčného plánu v oblasti elektronickej verejnej správy, aby tak mohli lepšie rozvinúť svoj existujúci potenciál v oblasti elektronickej verejnej správy. Väčšia pozornosť by sa mala venovať menším miestnym orgánom, ktorým chýbajú kapacity, finančné prostriedky a ľudské zdroje na optimálne riešenie výziev spojených s digitalizáciou. Mali by sa vyskúšať aj nové organizačné formy spolupráce s cieľom uľahčiť poskytovanie týchto služieb, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré sa používajú na poskytovanie fyzického tovaru alebo služieb;

54.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ ide o potrebu prispôsobiť sa, ktorá tu vzniká, pripadá hlavná úloha a zodpovednosť miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré sú prioritným rozhraním medzi verejným sektorom na jednej strane a občanmi a podnikmi na strane druhej;

55.

podporuje Komisiu v jej zameraní na zlepšenie investičnej klímy v oblasti digitálnych sietí, výskumu a inovatívnych podnikov, a to aj s cieľom preklenúť digitálnu priepasť medzi mestskými a vidieckymi oblasťami.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/30

1.

sa domnieva, že vzhľadom na nepretržitý technologický vývoj, ako aj geopolitickú situáciu a ich dôsledky na spôsoby výroby, šírenie a spotrebu audiovizuálnych médií je vhodné vykonať revíziu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS);

2.

pripomína, že je dôležité zachovať jasný odkaz na kultúrnu rozmanitosť ako na základný pilier smernice o AVMS, najmä vzhľadom na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. V tejto súvislosti VR konštatuje, že regionálne verejné mediálne služby (ktoré v Európe zastupuje CIRCOM), túto službu poskytujú a vysielajú spravodajstvo a programy veľmi blízke regiónom a obciam, ako aj komunitám menšinových jazykov;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v realizácii politík na podporu pluralizmu informačných médií, chrániť individuálne slobody a zachovať medzinárodné normy, ktoré sú garantmi demokracie. Poukazuje na to, že bude potrebné rozvíjať nové iniciatívy s cieľom zaručiť nezávislé a pluralitné médiá ako základný kameň regionálnej a miestnej demokracie;

4.

potvrdzuje, že v smernici o AVMS by sa mal zohľadniť regionálny rozmer, najmä s cieľom vyzdvihnúť význam európskych kultúrnych identít, cezhraničných partnerstiev v rámci Európskej únie a miestnych tvorivých inovácií;

5.

poukazuje na hospodársku silu kultúrneho priemyslu, jeho veľkú kapacitu z hľadiska tvorby hodnôt, a jeho potenciál v oblasti tvorby kvalitných pracovných miest v hospodárskych odvetviach budúcnosti;

6.

súhlasí so zámerom Európskej komisie, ktorý vyjadrila vo svojej zelenej knihe s názvom „Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty“, zaručiť „čo najširší možný prístup k rozmanitému európskemu obsahu a najširší výber z vysokokvalitnej ponuky.“ V tejto súvislosti je dôležité podčiarknuť nutnosť regulovať dostupnosť regionálnych verejných audiovizuálnych služieb, najmä v záujme informovanosti o cieli a rozsahu ponúkaných služieb;

7.

s uspokojením berie na vedomie zámer Európskej komisie zmodernizovať v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh autorské práva a zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami tvorcov a záujmami používateľov s cieľom podporiť prístup ku kultúre a kultúrnej rozmanitosti;

8.

zdôrazňuje užitočnosť duálneho systému, ktorý je charakteristický pre európske audiovizuálne prostredie a umožňuje podnetnú koexistenciu verejných a súkromných aktérov, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty podporovali trvalé a postačujúce verejné financovanie verejných subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore, aby mohli plniť úlohy spojené s verejnými službami, či už ide o lineárne alebo nelineárne služby, pričom sa musia v plnej miere dodržiavať európske pravidlá vzťahujúce sa na financovanie verejnoprávneho vysielania;

9.

opätovne zdôrazňuje význam účinnej regulácie AVMS, ktorá predpokladá najmä konkrétnu spoluprácu medzi regulačnými orgánmi a ich nezávislosť, tak vo vzťahu k verejným orgánom, ako aj audiovizuálnym subjektom a politickým stranám;

10.

zdôrazňuje, že európske audiovizuálne médiá plnia dôležitú funkciu, pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, ktorá má zásadný význam pre európske občianstvo;

11.

sa domnieva, že je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice o AVMS tak, aby sa vzťahoval aj na audiovizuálny obsah, ktorý nemožno označiť za „televízne vysielanie“;

12.

sa domnieva, že rozsah pôsobnosti smernice o AVMS musí zahŕňať všetky typy poskytovateľov audiovizuálnych obsahov vrátane tých, ktorí poskytujú priestor pre ukladanie obsahu vytvoreného používateľmi;

13.

odporúča zistiť, či je vhodné vytvoriť nové kategórie poskytovateľov služieb, ktorí by sa v zmysle smernice považovali za poskytovateľov služieb, bez ohľadu na platformu na šírenie informácií;

14.

ak sa vytvoria nové kategórie, zdôrazňuje prínos toho, aby nové kategórie poskytovateľov služieb podliehali niektorým ustanoveniam smernice v závislosti od povahy ich činnosti;

15.

konštatuje, že spotrebiteľ sa potom, ako si vybral určitý program, nachádza v podobnej situácii, nezávisle od toho, či ide o lineárnu alebo nelineárnu službu, a preto je potrebné upraviť rozdielne zaobchádzanie, ktoré stanovuje smernica o AVMS v súvislosti s lineárnymi a nelineárnymi službami v oblasti ochrany maloletých a obchodnej komunikácie;

16.

vyzýva Európsku komisiu, aby objasnila pojem „redakčná zodpovednosť“, ktorou sa vyznačuje činnosť poskytovateľa AVMS, tak ako sa uvádza v súčasnej smernici, s cieľom spojiť zodpovednosť za produkovanie služby so sprievodnou právnou zodpovednosťou;

17.

žiada, aby ustanovenia smernice jasne rozlišovali medzi poskytovateľmi audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorí vykonávajú komplexnú redakčnú kontrolu nad službami a programami, ktoré navrhujú, a poskytovateľmi služieb, ktorí nevykonávajú takúto redakčnú kontrolu, ako napr. distribútori služieb a služby OTT (over the top) vrátane vyhľadávačov, sociálnych sietí, zhromažďovateľov obsahov, alebo dokonca služieb v oblasti elektronického obchodu, portálov alebo služieb pre spoločné využívanie on-line obsahov;

18.

sa domnieva, že miestne a regionálne médiá sú vystavované čoraz väčšiemu tlaku. Hrozí, že zanikne poskytovanie aktuálnych informácií z ich vlastného prostredia. V záujme podpory rozvoja poskytovania informácií na miestnej a regionálnej úrovni a pluralitnej tlače treba vytvoriť právny rámec, ktorého cieľom bude umožniť verejno-súkromnú spoluprácu;

19.

ako to už zdôraznil vo svojom stanovisku na tému „Európsky film v digitálnej ére (1)“, žiada, aby sa posúdila zásada krajiny pôvodu, tak ako sa ustanovuje v smernici o AVMS, najmä vzhľadom na otázky týkajúce sa právnej istoty, ktorá je potrebná pre rozvoj európskych audiovizuálnych subjektov. Malo by sa preto zistiť, či je vhodné zohľadniť zásadu krajiny určenia, ako sa to už uplatňuje v niektorých členských krajinách, pokiaľ sa tým neporuší podstata zásady krajiny pôvodu;

20.

sa domnieva, rovnako ako Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet, že pravidlá európskeho práva je potrebné prispôsobiť internetu a digitálnemu prostrediu, najmä pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré ponúkajú audiovizuálny obsah on-line, a ktoré sa snažia vyhnúť zdaňovaniu v niektorých členských štátoch tým, že sa presídlia do krajín s veľmi nízkym daňovým zaťažením;

21.

žiada, aby sa posilnil a rozšíril (najmä, pokiaľ ide nelineárne služby) súčasný mechanizmus stanovený v článku 4 smernice o AVMS, ktorý má zabrániť obchádzaniu opatrení prijatých na európskej a vnútroštátnej úrovni;

22.

považuje za vhodné požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí majú sídlo mimo EÚ a zameriavajú sa na publikum v EÚ, aby sa zaregistrovali alebo určili svojho zástupcu v jednom členskom štáte (napr. v hlavnej cieľovej krajine);

23.

sa domnieva, že hlavným kritériom priradenia poskytovateľa AVMS k danému členskému štátu musí byť kritérium miesta podnikania, t. j. miesta, kde najviac jeho pracovníkov vykonáva aktivity spojené s AVMS;

24.

v súvislosti s narastajúcim významom služieb OTT, ktoré sú vymedzené ako spôsob distribúcie obsahov prostredníctvom internetu a bez sprostredkujúcich poskytovateľov internetových služieb neprekračujúcich rámec prenosu údajov, a so zreteľom na narastajúcu úlohu rozhrania medzi občanmi a audiovizuálnymi obsahmi, zdôrazňuje prospešnosť účinnej regulácie uplatňovanej na tieto služby s cieľom zaručiť prístup k pluralistickej ponuke informácií a rozmanitosti audiovizuálnych obsahov;

25.

sa domnieva, že je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia miestnych a regionálnych audiovizuálnych obsahov mali rovnaký prístup k občanom, a to aj vtedy, ak tieto obsahy šíria zhromažďovatelia;

26.

sa domnieva, že európske inštitúcie sa vo svojich úvahách musia riadiť uvedenou zásadou rovnakého prístupu k občanom, pokiaľ ide o výrobcov audiovizuálnych miestnych a regionálnych obsahov;

27.

v záujme podpory kultúrnej rozmanitosti vyzýva na to, aby sa prijali ustanovenia, ktoré zabezpečia, aby služby OTT a poskytovatelia prístupu na internet a telekomunikačných služieb nemohli žiadnym spôsobom uprednostňovať vlastné obsahy alebo obsahy podľa svojho výberu. V tejto súvislosti je podstatné v plnej miere rešpektovať a zaistiť celistvosť a kvalitu signálu stanice v podobe, v akej ju vysielateľ ponúka;

28.

v záujme zaručenia účinnosti zásad kultúrnej rozmanitosti a plurality informačných médií potvrdzuje, že vyhľadávanie a výber audiovizuálnych obsahov nemôžu v žiadnom prípade závisieť od hospodárskych záujmov;

29.

žiada, aby sa pri revízii smernice prijali potrebné opatrenia týkajúce sa rešpektovania integrity obsahov, a to tak, že sa budú rešpektovať autori obsahov, ako aj spotrebitelia;

30.

sa domnieva, že spravodlivé odmeňovanie autorov audiovizuálnych obsahov je nevyhnutnou podmienkou, ktorá sa nemôže spochybňovať;

31.

sa domnieva, že v konvergentnom digitálnom prostredí je potrebné zabezpečiť reťazec hodnôt, ktorý bude stimulovať európsku audiovizuálnu tvorbu;

32.

sa domnieva, že verejne financovaný a vytvorený regionálny a miestny audiovizuálny obsah musí byť dostupný kdekoľvek v EÚ. Akékoľvek digitálne prekážky sa musia odstrániť;

33.

vyzýva Európsku komisiu, aby v úvahách o geografickom blokovaní audiovizuálnych obsahov zohľadnila kultúrnu osobitosť, ktorú predstavujú tieto obsahy;

34.

zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na podporu výrobcov európskych audiovizuálnych obsahov a európskych a vnútroštátnych distribútorov;

35.

sa domnieva, že zásada teritoriality autorských práv sa musí zachovať vzhľadom na to, že tento mechanizmus preukázal svoju účinnosť, s cieľom zaručiť spravodlivé odmeňovanie autorov a podporiť kvalitnú európsku audiovizuálnu tvorbu;

36.

podporuje zavedenie prenosnosti práv užívateľov AVMS a najmä prenosnosť práv týkajúcich sa audiovizuálneho predplatného, na základe ktorého by užívatelia mohli mať počas svojho pobytu inde v Európskej únii prístup k službám, ktoré sú im poskytované v ich domovskej krajine;

37.

okrem toho žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala jazykovým a kultúrnym menšinám v Európskej únii, ktorým politiky v oblasti geografického blokovania bránia v tom, aby ich príslušníci získali prístup k AVMS vo svojom vlastnom jazyku;

38.

nabáda všetky európske audiovizuálne subjekty, aby uprednostňovali rozvoj vysokokvalitných európskych obsahov, s cieľom posilniť príťažlivosť európskej ponuky lineárnych a nelineárnych služieb;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité zefektívniť smernicu o AVMS, v ktorej sa odporúča „prijať vhodné opatrenia na povzbudenie činnosti a rozvoja európskej audiovizuálnej produkcie a distribúcie, najmä v krajinách s nízkou výrobnou kapacitou programov alebo obmedzeným jazykovým priestorom“ aj na regionálnej úrovni;

40.

v súvislosti s lineárnymi a nelineárnymi službami odporúča povzbudzovať členské štáty v tom, aby zavádzali systémy finančného príspevku na podporu celého audiovizuálneho reťazca vrátane produkcie európskych diel, tak ako to v súčasnosti na dobrovoľnom základe stanovuje článok 13 smernice pre nelineárne služby, a vrátane získavania práv na tieto diela a ich propagácie;

41.

vzhľadom na rovnaký cieľ, ktorým je podporovanie kvalitných európskych diel a programov, sa domnieva, že sú potrebné prepracovanejšie opatrenia zamerané na zosúladenie tejto podpory tak pri lineárnych, ako aj nelineárnych službách;

42.

odporúča, aby sa zachovali kľúčové zásady ochrany spotrebiteľa v súvislosti s obchodnou komunikáciou a aby sa nové ustanovenia, ktoré sa majú prijať v rámci konvergencie, zamerali na priestor venovaný sledovaniu programu;

43.

upozorňuje Európsku komisiu na stratégie a nové reklamné postupy, ktoré boli vyvinuté pre nelineárne služby a ktorých cieľom je zvýšiť efektívnosť vysielaných odkazov, a na prípadné nebezpečenstvá týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, ich súkromného života a ich osobných údajov;

44.

preto žiada, aby sa zaviedol komplexný a jednotný súbor opatrení na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa lineárnych a nelineárnych AVMS;

45.

konštatuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa zdanlivej bezplatnosti, dostupnosti a kvality obsahov, a taktiež rizikám, ktoré predstavujú pre osobné slobody občanov vrátane použitia ich osobných údajov;

46.

zdôrazňuje, že propagovanie stále rozsiahlejšej a uvedomelejšej digitálnej gramotnosti zvyšuje schopnosť občanov a ich zástupcov kontrolovať a predchádzať na hospodárskej, obchodnej a kultúrnej úrovni nebezpečenstvu straty miestnych a regionálnych osobitostí v prospech homogenizácie ponuky AVMS závislej od tých, ktorí kontrolujú sieť;

47.

navrhuje podobnú reguláciu programov, ktoré by mohli byť škodlivé pre maloletých, bez ohľadu na spôsob prístupu k týmto programom a prenosový kanál pre lineárnu aj nelineárnu službu. Poukazuje na to, že pri väčšine európskych (celoštátnych aj regionálnych) verejných mediálnych službách sú programy a vysielacie časy pre maloletých stanovené zmluvne alebo zákonom;

48.

žiada, aby sa zaviedli stimulujúce opatrenia na podporu obsahov, ktoré sú osobitne navrhnuté a určené pre deti, a aby sa stimulovali partnerstvá medzi poskytovateľmi audiovizuálnych služieb a vzdelávacím sektorom v digitálnom prostredí. Mali by sa vytvoriť vzdelávacie programy, aby sa mladí ľudia v skorom štádiu naučili zaobchádzať so všetkými formami sociálnych médií, digitálneho obsahu, informačných tokov atď.;

49.

žiada, aby sa poskytla väčšia podpora pre obsahy týkajúce sa mediálnej gramotnosti, najmä pokiaľ ide o nové médiá. Požaduje tiež, aby sa všetky dostupné médiá, digitálne či analógové, využívali inteligentne na zvýšenie kvality vlastného života a zaistenie optimálnej účasti občanov na mediálnej spoločnosti;

50.

sa domnieva, že je vhodné dôkladne preskúmať, či by sa v rámci rozsahu pôsobnosti smernice mohli zapracovať určité aspekty týkajúce sa on-line tlače (video) a služieb na sťahovanie („download-to-rent“ a „download-to-own“) predovšetkým prostredníctvom revízie definície „audiovizuálnych mediálnych služieb“;

51.

konštatuje, že mandát na rokovania o TTIP výslovne stanovuje, že dohoda nesmie obsahovať žiadne ustanovenia, ktorými by mohla byť dotknutá kultúrna a jazyková rozmanitosť Únie alebo jej členských štátov, konkrétne v kultúrnom odvetví, ani nesmie Úniu a jej členské štáty obmedzovať v zachovaní existujúcich politík a opatrení na podporu kultúrneho odvetvia vzhľadom na jeho osobitný štatút v rámci EÚ a jej členských štátov;

52.

podporuje, aby sa zásady ERGA (Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby), ktoré sa uvádzajú vo vyhlásení o jej založení, podľa ktorého je potrebné, aby sa na európskej úrovni určili spoločné charakteristické znaky, ktorými by sa mali vyznačovať všetky nezávislé regulačné orgány, zahrnuli do smernice o AVMS, pokiaľ ide o nezávislosť, transparentný proces rozhodovania a vymenúvania, spôsobilosť a odbornosť, účinnosť vykonávacích právomocí, mechanizmov na riešenie sporov, ako aj preskúmanie rozhodnutí regulačných orgánov prostredníctvom súdnej právomoci.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/35

1.

predkladá odporúčania o využívaní finančných nástrojov v oblasti regionálneho rozvoja, vypracované na základe analýzy regulačného prostredia, otázky užitočnosti v politike regionálneho rozvoja, zabezpečenia efektívnosti a inštitucionalizácie využívania finančných nástrojov.

2.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na význam využívania finančných nástrojov na územný rozvoj boli v rámci vypracovávania tohto stanoviska zhromaždené skúsenosti členov komisie COTER a skupiny BUDG a uskutočnili sa konzultácie s Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou (EIB) a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré disponujú poznatkami a skúsenosťami v oblasti využívania finančných nástrojov.

3.

Poukazuje na to, že finančné nástroje môžu byť dôležitým prostriedkom územného rozvoja. Návratné financovanie môže zabezpečiť väčší pákový efekt z investovaného kapitálu v určitých oblastiach, v ktorých súkromné financovanie môže dopĺňať verejné financovanie a v ktorých sú výnosy dostatočne atraktívne.

4.

Zdôrazňuje, že dotačný systém zohráva dôležitú úlohu pri podnecovaní regionálneho rozvoja, najmä v oblastiach, v ktorých zlyháva trh a otázky územnej súdržnosti sú skutočným problémom, a poukazuje na to, že subvencie a finančné nástroje sa navzájom dopĺňajú, keďže by sa mali uplatňovať v rôznych situáciách. Podpora využívania finančných nástrojov nesmie viesť k prílišnému obmedzeniu systému grantov alebo tzv. účinku vytlačenia v rozpočte EÚ vyčlenenom na politiku súdržnosti.

5.

Súhlasí so závermi Rady, ktoré sa týkajú výziev spojených s implementáciou politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020 a ktoré boli prijaté 9. júna 2015 v Rige. Komisii je prostredníctvom záverov adresovaná žiadosť, aby „poskytla usmernenia k používaniu finančných nástrojov a k synergiám medzi rôznymi nástrojmi včas a jednotným, konzistentným a zrozumiteľným spôsobom a aby preskúmala všetky príležitosti, ako zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť, pričom sa v žiadnom prípade neprekročí rozsah pôsobnosti právnych ustanovení, na ktorom sa dohodli spoluzákonodarcovia, vytváraním ďalších povinností“.

6.

Berie na vedomie závery osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 05/2015 o využívaní finančných nástrojov vo vidieckych oblastiach (1), ktoré odhalili riziko hrubej kapitalizácie záručných fondov v porovnaní so žiadosťou súkromných investorov, ale aj dôsledky spojené s nedostatočným pákovým efektom v prípade, že sú potrebné súkromné finančné prostriedky na doplnenie verejného financovania. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby z tejto správy vyvodila závery.

7.

Cieľom verejnej pomoci zo štrukturálnych fondov je zabezpečiť uplatňovanie článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Príslušné orgány EÚ a jednotlivých krajín by mali pri prezentácii svojej pozície alebo prijímaní rozhodnutia o finančných nástrojoch vždy preskúmať ich vplyv na realizáciu tohto cieľa.

8.

Nedostatočná regulácia využívania finančných nástrojov je rovnako škodlivá ako jeho prílišná regulácia. Je dôležité, aby boli najmä vo finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ktorý sa teraz začína, bezodkladne prijaté všetky potrebné právne riešenia, aby sa neopakovali chyby, ktoré sa objavili na začiatku finančného rámca na roky 2007 – 2013, ktorý sa nedávno skončil.

9.

Len vo výnimočných situáciách by sa právne predpisy na úrovni EÚ mali zavádzať po tom, ako členské štáty začali implementovať nástroje financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Je potrebné zabezpečiť, aby orgány a inštitúcie Európskej únie, a najmä Európska komisia, konzultovali so zástupcami regiónov akékoľvek zmeny právnych predpisov, ktoré by mali dosah na plánovanie, implementáciu a zúčtovanie finančných nástrojov dôležitých z hľadiska regionálneho rozvoja.

10.

Treba nadviazať stály dialóg medzi predstaviteľmi regiónov, Komisie, EIB a združeniami zastupujúcimi podniky o interpretácii záväzných právnych predpisov, dosahu ich zavedenia alebo vznikajúcich problémov s cieľom maximalizovať prínosy implementácie nástrojov financovaných z EŠIF. Výbor regiónov vyzýva Európsku komisiu, aby túto spoluprácu bezodkladne inštitucionalizovala.

11.

Ďalej konštatuje, že všetky súvisiace informácie musia byť transparentné, podané v čo najpodrobnejšej a najjednoduchšej podobe, aby všetky potenciálne zainteresované strany, a to či už fyzické alebo právnické osoby, mali prístup k všetkým podkladovým informáciám potrebným na rozhodovanie o investíciách alebo rozvoji. To by pomohlo znížiť skryté riziká, hodnotiť a plánovať administratívne kroky a celkovo zvýšiť záujem investorov.

12.

Treba zabezpečiť, aby problémy, ktorým v súčasnosti čelia regionálne a miestne orgány, ktoré sa rozhodli implementovať a využívať návratné nástroje vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013, neodradili tieto orgány od výberu tej istej formy financovania v programovom období na roky 2014 – 2020. Takisto je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré zaručia, že riziko nedostatočnej regulácie finančných nástrojov v rámci na roky 2007 – 2013 nebude zaťažovať riadiace orgány, sprostredkovateľov financovania a predovšetkým konečných príjemcov.

13.

Pri realizácii prípadných opráv vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 treba pamätať na to, aby bola v súlade s článkom 98 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006 zohľadnená povaha a závažnosť nezrovnalostí a finančná strata spôsobená fondom. Európska komisia musí prijať opatrenia, ktoré zaručia dodržiavanie daného ustanovenia tak na úrovni EÚ, ako aj v jednotlivých členských štátoch.

14.

Poukazuje na to, že v bode 20 Usmernení o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (2) sa uvádza, že „opatrenia pomoci vo forme rizikového financovania sa musia zavádzať prostredníctvom finančných sprostredkovateľov alebo alternatívnych obchodných platforiem, s výnimkou fiškálnych stimulov na priame investície do oprávnených podnikov. Preto opatrenie, v rámci ktorého členský štát alebo verejný subjekt poskytne priame investície do podnikov bez účasti takýchto sprostredkovateľských subjektov, nepatrí do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci vo forme rizikového financovania uvedených vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách a v týchto usmerneniach“. Preto ak riadiaci orgán v prípade finančného balíka priamo vyplatí finančnú pomoc MSP, túto pomoc možno považovať za štátnu pomoc zlučiteľnú so Zmluvou len vtedy, ak je suma nižšia ako sumy podľa nariadenia o pomoci de minimis, alebo keď sa táto pomoc poskytuje v rámci iných horizontálnych ustanovení o štátnej pomoci (napr. MSP, regionálna súdržnosť, výskum a vývoj a pod.). Žiada preto Komisiu, aby overila, či tento nástroj nemotivuje k rozdrobovaniu projektov podporovaných prostredníctvom finančných nástrojov a či tieto usmernenia nie sú v rozpore s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach uplatniteľných na štrukturálne fondy týkajúce sa implementácie finančných nástrojov.

15.

Na všetkých úrovniach implementácie sa treba usilovať odstrániť zbytočné regulačné obmedzenia, ktoré spôsobujú nárast nákladov a pokles dopytu po finančných nástrojoch.

16.

V prípade nezrovnalostí pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 treba zabezpečiť, aby príslušné výdavky neboli predložené Komisii na zúčtovanie. Treba však zdôrazniť, že v prípade nezrovnalostí by mali byť finančné prostriedky odobraté sprostredkovateľom alebo z fondu fondov len vtedy, ak nebude možné zaručiť ich ďalšie efektívne využívanie. Odkazuje sa na to o. i. v nariadení Rady (ES) 1083/2006 z 11. júla 2006, článok 78 ods. 6 druhý pododsek, kde sa stanovuje, že oprávnené výdavky budú stanovené pri čiastočnom alebo úplnom ukončení operačného programu. Výbor regiónov vyzýva Európsku komisiu, aby zaručila vyššie uvedené a v prípade potreby uskutočnila v tejto oblasti všetky nevyhnutné regulačné zmeny.

17.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby v procese zúčtovania výdavkov príjemcovia predložili hodnoverné dokumenty. Výbor regiónov však zdôrazňuje, že väčšina použitých finančných nástrojov bola vyvinutá na komerčnom trhu, preto treba v procese zúčtovania výdavkov brať ohľad na ich povahu a štruktúru implementácie.

18.

Na splnenie stanoveného cieľa musí byť nevyhnutné požadovať dôkazy potvrdzujúce oprávnenosť výdavkov. Podľa možnosti by sa malo umožniť poskytnutie dôkazov, ktoré pre príjemcov a konečných poberateľov predstavujú čo najmenšiu záťaž, ako sú napr. vyhlásenia. To nemá žiaden vplyv na nevyhnutnosť uskutočňovať kontroly zamerané na overenie predložených dôkazov. Bolo by vhodné sformulovať návrh na využívanie verejných registrov členských štátov. Výbor takisto navrhuje, aby sa tento systém potvrdení a kontrol už od fázy plánovania navrhol tak, aby nemal negatívny vplyv na rozhodnutia príjemcov alebo konečných užívateľov týkajúce sa čerpania finančných prostriedkov.

19.

Ako na každom trhu, tak aj v prípade finančných nástrojov sa rovnováha dosahuje na základe ponuky a dopytu. Činiteľom, ktorý ovplyvňuje veľkosť dopytu a ponuky, je cena. Výbor regiónov zdôrazňuje, že v prípade verejných finančných nástrojov by sa mali čo najviac využívať prirodzené trhové mechanizmy.

20.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že zníženie objemu oprávnených výdavkov financovaných v rámci výhľadu na roky 2007 – 2013 môže v prípade vyberania poplatkov a provízií od MSP zo strany sprostredkovateľov odrádzať od náležitého hospodárenia s verejnými prostriedkami a viesť k prílišnému narúšaniu prirodzených trhových mechanizmov. Výbor regiónov vyzýva Komisiu, aby spolu s regiónmi prijala kroky zamerané na identifikáciu neefektívnych oblastí a bezodkladne vypracovala primerané nápravné opatrenia.

21.

Treba zdôrazniť, že rozhodnutie využiť nástroje financovania musí vždy vychádzať z podrobnej analýzy a prihliadať na čo najväčší spoločenský prínos. Výbor regiónov preto zdôrazňuje, že finančnými nástrojmi sa musia riešiť konkrétne sociálne, hospodárske alebo environmentálne problémy. Jedným z cieľov by mohla byť podpora inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu.

22.

Rozhodnutie o aktivácii finančných nástrojov musí vždy zohľadňovať analýzu vplyvu daného nástroja na ostatné dostupné formy podpory, vrátane možnosti dosiahnuť synergiu prostredníctvom spojenia rôznych foriem pomoci a prípadného prekrývania sa nástrojov. Zodpovedné orgány by mali zabezpečiť koherentnosť medzi nástrojmi uplatňovanými na úrovni EÚ (napr. COSME alebo Horizont 2020) a inými zdrojmi podpory, ako sú napr. EIB, EŠIF a financovanie s pomocou národných/miestnych rozvojových bánk a bánk verejnej podpory (promotional banks). Vzhľadom na prínos vyplývajúci zo súčinnosti Výbor regiónov vyzýva Európsku komisiu a Európsku investičnú banku, aby v tejto oblasti zabezpečili stále konzultácie s miestnymi a regionálnymi partnermi.

23.

Treba zdôrazniť, že je nevyhnutné zaviesť riešenia, ktoré umožnia pružnejšie spájať rôzne formy financovania, ako aj financovanie z rôznych zdrojov. V súvislosti s EŠIF by sa malo dovoliť prekrývanie oprávnených nákladov, aby sa granty mohli kombinovať s finančnými nástrojmi. Je to mimoriadne dôležité pre subjekty, ktoré nemajú prístup k bankovému sektoru. Výbor regiónov preto vyzýva Európsku komisiu, aby spolu so zástupcami regiónov vypracovala návrhy na zmenu právnych predpisov, ktoré by zohľadňovali záujmy hospodársky najslabších subjektov.

24.

Nástroje na podporu regionálneho rozvoja by sa nemali využívať na stabilizáciu finančného systému a proticyklické opatrenia. Takéto opatrenia by sa mali financovať z iných zdrojov. Výbor regiónov vyzýva orgány a inštitúcie Európskej únie, aby zabezpečili, že prostriedky určené na rozvoj sa budú využívať v súlade s ich cieľom.

25.

Európska komisia a Európska investičná banka musia zabezpečiť primerané zapojenie regiónov do využívania finančných nástrojov v rámci „Investičného plánu pre Európu“. Víta v tejto súvislosti, že v odôvodnení 56 nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) sa uvádza, že regionálne a miestne orgány by mali mať možnosť prispievať k vytváraniu a riadeniu Európskeho portálu investičných projektov.

26.

Je pozitívne, keď finančné nástroje lákajú súkromný kapitál, a Európska komisia musí zabezpečiť, aby bol pákový efekt finančných nástrojov z prostriedkov EÚ v súlade so stanoveným sociálnym cieľom.

27.

VR je zástancom zjednodušenia finančných nástrojov EÚ a zdôrazňuje, že nástroje musia byť jednoduché a jednoducho použiteľné a obsahovať primerané množstvo kontrol a protiváh.

28.

VR zdôrazňuje, že je potrebné lepšie propagovať finančné nástroje medzi ich potenciálnymi užívateľmi, aby sa zlepšila úroveň znalostí o ich špecifickom prínose a najlepšom využití.

29.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa finančné nástroje prideľovali v súlade so sociálnymi a hospodárskymi potrebami, pričom treba mať na zreteli jasný územný rozmer a zohľadniť, že situácia je často iná v mestách a iná na vidieku a že by sa mali podporovať napríklad malé projekty a prístup menších regiónov k týmto možnostiam financovania. Pozornosť by sa mala venovať aj prípadným nežiaducim účinkom, ktoré by mohli narúšať distribúciu finančných nástrojov.

30.

VR poukazuje na to, že mnohé miestne a regionálne orgány majú problém dostať sa k fondom EÚ, keďže nie sú schopné zo svojej strany zabezpečiť ich spolufinancovanie. Zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať finančné nástroje tak, aby sa tento problém prekonal.

31.

Keďže vonkajšie financovanie, najmä mikropodnikov a malých podnikov v Európskej únii, je obmedzené, mala by sa zvýšiť pružnosť možností financovania prevádzkového kapitálu. Vzhľadom na platobné ťažkosti alebo sezónny charakter výroby by sa mal tento kapitál financovať bez zbytočných obmedzení. Európska komisia preto musí spolu so zástupcami regiónov prijať náležité opatrenia, ktoré by zabezpečili takéto riešenie.

32.

Za správny krok z hľadiska záujmov európskeho hospodárstva treba považovať umožnenie financovania prevádzkového kapitálu vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 – v reakcii na hospodársku krízu.

33.

Treba zdôrazniť, že dobrá spolupráca Komisie, EIB a miestnych a regionálnych orgánov je kľúčom k úspešnému využívaniu finančných nástrojov v územnom rozvoji a v rámci celej politiky súdržnosti.

34.

So zreteľom na ponaučenia z krízy treba mať na pamäti, že verejné finančné nástroje nemôžu spôsobovať prílišný nárast rizika vo finančnom systéme, a najmä v bankovom systéme.

35.

Skôr než sa prijme rozhodnutie o použití finančných nástrojov, je nevyhnutné posúdiť, či financovanie investícií, napríklad dlhovým nástrojom, nebude mať za následok nadmerné zaťaženie spotrebiteľov nákladmi na dlhovú službu. Navyše treba mať na zreteli, že finanční sprostredkovatelia si nemôžu prisvojiť ani obmedzovať výhody vyplývajúce z používania finančných nástrojov financovaných z verejných zdrojov (napríklad záručný nástroj by mal umožniť zníženie nákladov na získanie kapitálu). Okrem toho treba zaručiť, aby finančné nástroje neboli zdrojom neoprávneného zisku pre sprostredkovateľov, napríklad prostredníctvom bankopoisťovníctva (bancassurance) alebo viazaného predaja. Európska komisia a národné orgány musia prijať v tejto otázke náležité právne predpisy.

36.

Je potrebné zintenzívniť výmenu skúseností a poznatkov medzi Komisiou a EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Je tiež potrebné, aby miestne a regionálne samosprávy a orgány zodpovedné za tieto nástroje vykonávali spoločnú analýzu v záujme čo najväčšej efektívnosti finančných nástrojov. Výbor regiónov si všíma angažovanosť Európskej komisie a Európskej investičnej banky v tejto oblasti, chcel by však podotknúť, že vzhľadom na rozhodujúci význam počiatočnej fázy implementácie je nevyhnutné zintenzívniť prácu na plnej implementácii riešení, ako je napríklad platforma fi-compass.

37.

Na propagáciu využívania finančných nástrojov – a nie iba v oblasti implementácie EŠIF – by mala Európska komisia a Európska investičná banka zabezpečiť, aby mali regióny možnosť získať náležitú výraznú podporu. Táto podpora by mala umožňovať individuálny prístup k jednotlivým regiónom, vyžaduje si však aj to, aby existovalo komplexné poradenstvo k tomu, ako sa miestne a regionálne orgány môžu uchádzať o podporu z finančných nástrojov, úverových liniek EIB a pôžičky EFSI, aby sa zabezpečilo, že môžu prijať informované rozhodnutie o tom, ktorý finančný nástroj je pre nich vhodnejší, pokiaľ ide o veľkosť, druh investícií a mieru rizika.

38.

VR poukazuje na to, že finančné nástroje musia byť pre potenciálnych užívateľov dostupné za výhodnejších podmienok v porovnaní s bežnými komerčnými úvermi.

39.

Výbor regiónov uznáva opatrenia, ktoré už boli prijaté, no zároveň vyzýva Európsku komisiu a Európsku investičnú banku, aby rýchlo zaviedli programy na zvýšenie informovanosti, vrátane kurzov a školení (na rôznych úrovniach a v jazykoch príslušných regiónov), pre pracovníkov administratívy zodpovedných za plánovanie, implementáciu a zúčtovanie finančných nástrojov, ale aj pre regionálne finančné subjekty, najmä neziskové organizácie, ktoré majú obmedzený prístup k takýmto poznatkom. Podobne keďže niektoré regióny a skupiny obcí už v minulosti úspešne využili úverové nástroje financované EÚ, mala by existovať podpora na prenos ich modelov a ponaučení do iných krajín a regiónov. Výbor zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné využívať elektronické učenie sa.

40.

Financovanie subjektov implementujúcich finančné nástroje musí podnecovať efektívne hospodárenie so zverenými prostriedkami.

41.

Pri posudzovaní potreby štandardizovať finančné nástroje (na úrovni regiónu, členského štátu, Európskej únie) treba prihliadať najmä na efektívnosť, pokiaľ ide o plnenie vytýčených cieľov, a na rozmanitosť regiónov. Štandardizácia by nemala vychádzať len zo snahy znížiť správne poplatky, ktoré hradia sprostredkovatelia.

42.

Hoci samotný proces programovania nástrojov môže byť dlhší ako v prípade grantov, rýchlosť distribúcie finančných nástrojov (úverov a záruk) by mala v začínajúcom sa finančnom rámci zostať v porovnaní s grantmi ich silnou stránkou. V záujme väčšej efektívnosti a účinnosti pri využívaní finančných nástrojov, bez toho, aby bola dotknutá dôslednosť a kvalita predbežných analýz potrebných na proces plánovania, je dôležité, aby bol čas potrebný na administratívne postupy obmedzený na nevyhnutné minimum.

43.

Zodpovedné subjekty musia počítať s tým, že pri implementácii finančných nástrojov by mohlo dôjsť k nežiaducim javom, napríklad by v dôsledku verejnej intervencie mohli byť súkromné prostriedky vytláčané z trhu. Preto je nevyhnutné prijať vhodné opatrenia na ochranu pred týmito javmi. V tejto súvislosti je nevyhnutná náležitá spolupráca medzi Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou a regiónmi vrátane komplexného oficiálneho poradenstva k rôznym finančným nástrojom, ktoré majú miestne a regionálne orgány k dispozícii.

44.

Treba zdôrazniť, že využívanie finančných nástrojov, najmä v prípade subjektov vylúčených z bankového systému, by im v krajnom prípade malo umožniť prístup k bankovým službám a dlhodobé financovanie na obchodnom trhu.

45.

Implementácia finančných nástrojov z EŠIF sa nemá zameriavať na zúčtovanie poskytnutej podpory, ale na dosahovanie dlhodobého pozitívneho vplyvu na európske hospodárstvo.

46.

Finančné nástroje by sa mali implementovať tak prostredníctvom veľkých finančných inštitúcií (najmä v prípade veľkých a zložitých produktov), ako aj prostredníctvom menších sprostredkovateľov (v prípade jednoduchších nástrojov), ktorí implementujú produkty z oblasti mikrofinancovania.

47.

Hoci je nevyhnutné zabezpečiť účinnú štruktúru vonkajšieho financovania po ukončení verejnej intervencie, Európska komisia by mala spolu so zástupcami regiónov vypracovať primerané riešenia, aby sa zaistilo, že v dôsledku intervencie v rokoch 2014 – 2020 sa posilnia inštitúcie podnikateľského prostredia.

48.

VR zdôrazňuje, že kontroly vykonávané na rôznych úrovniach musia byť lepšie koordinované, aby sa odstránila zbytočná záťaž pre miestne a regionálne orgány, pričom je dôležité, aby vlády jednotlivých členských štátov povinne spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

49.

Ak to nie je v rozpore s inými cieľmi, mali by finančné nástroje prispievať aj k rozvoju finančných produktov, ktoré by sa mali využívať napríklad na podporu verejno-súkromných partnerstiev alebo spoločností poskytujúcich energetické služby (ESCO). Európska komisia a Európska investičná banka by preto mali regiónom zabezpečiť možnosť podpory.

50.

Treba mať na pamäti, že zmeny právnych predpisov, dodatočná záťaž alebo riziko spojené s distribúciou nástrojov by nemali oslabovať finančných sprostredkovateľov a spôsobovať im finančné ťažkosti alebo podkopávať ich dôveryhodnosť na trhu.

51.

Malo by sa podporovať úsilie dať finančným nástrojom medzinárodný charakter (opatrenia inštitúcií, tok súkromných prostriedkov atď.). Zvýšila by sa tým ich efektívnosť a účinnosť a zároveň by sa posilnila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/41

1.

Považuje za dôležité, že Komisia si stanovila lepšiu právnu reguláciou ako politickú prioritu s cieľom priniesť občanom lepšie výsledky. Inovatívne metódy konzultácie medzi inštitúciami môžu pomôcť vytvoriť súbor jasných a účinných právnych predpisov EÚ, ktoré budú rešpektovať základné princípy EÚ.

2.

Domnieva sa, že dobrá tvorba právnych predpisov, t. j. prijímanie jednoduchých, kvalitných právnych predpisov, ktoré sú jasné, riadne zahrnuté do právnych predpisov členských štátov a v prípade potreby sa preskúmajú, prispieva k prehlbovaniu jednotného trhu, obmedzovaniu byrokracie a vytváraniu pridanej hodnoty pre občanov a podniky.

3.

Je presvedčený, že väčšina európskych občanov považuje EÚ za inštitúciu, ktorá upevňuje a zaručuje právo na kvalitu života, bezpečnosť životného prostredia a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

4.

Súhlasí s úsilím Komisie posilniť svoju angažovanosť v prospech lepšej regulácie na základe Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti a s cieľom znížiť byrokraciu a odstrániť regulačnú záťaž, prispievajúc tak k vytvoreniu prostredia priaznivého pre investície. Súhlasí so zjednodušením a znížením administratívnej záťaže pre súkromných prevádzkovateľov, ak sa zároveň zabezpečí potrebný súlad aspektov zjednodušenia s udržiavaním kvality životného prostredia a ochranou práv a záujmov jednotlivcov, pracovníkov, spotrebiteľov a užívateľov. Zdôrazňuje, že dobrá tvorba právnych predpisov a obmedzovanie zbytočnej administratívnej záťaže by nemali byť zámienkou na dereguláciu alebo neregulovanie v odvetviach, v ktorých majú občania oprávnené očakávania, ako sa uvádza vyššie, alebo na vyhnutie sa zásahom v oblastiach, kde zo zmlúv EÚ pre inštitúcie EÚ jasne vyplýva povinnosť konať.

5.

Pripomína, že lepšia regulácia by sa mala presadzovať v duchu viacúrovňového riadenia, koordinovanou činnosťou EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovne.

6.

Víta skutočnosť, že sa lepšej tvorbe právnych predpisov pripisuje väčší význam z politického hľadiska, keďže zodpovednosť za tento postup bola pridelená prvému podpredsedovi Komisie, a očakáva zlepšenie z kvalitatívneho hľadiska vďaka vytváraniu právnych predpisov, ktoré spĺňajú očakávania európskych občanov týkajúce sa dosiahnutia ambiciózneho cieľa stanoveného v oblasti dodržiavania základných zásad a vysokej úrovne politiky EÚ.

7.

Kladne hodnotí, že Komisia sa pomocou inovatívnych metód a postupov, ktoré sú teraz medzinárodne považované za osvedčené postupy a sú príkladom pre členské štáty, ujala vedenia v úsilí začleniť zásady dobrej tvorby právnych predpisov do celého legislatívneho cyklu, vrátane značnej časti sekundárnych právnych predpisov.

8.

Požaduje väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov prostredníctvom Výboru regiónov v rámci špecifických konzultácií vo fáze legislatívnej iniciatívy tak, aby sa zohľadňoval územný rozmer, s cieľom ponúknuť praktické riešenia hospodárskej krízy, umožniť stanovenie cieľov na nižšej než celoštátnej úrovni v závislosti od jednotlivých situácií na konkrétnych územiach. Dúfa, že miestne a regionálne orgány budú zapojené prostredníctvom VR do vymedzovania cieľov a vykonávania stratégií, keďže majú úlohu vykonávať a uplatňovať európske právne predpisy, a zároveň chrániť miestne špecifiká, pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity.

9.

Víta rozšírenie konzultácií a zahrnutie zainteresovaných strán, miestnych samospráv a občanov do predbežných legislatívnych etáp a implementácie právnych predpisov. Ich zapojenie od počiatočnej fázy zrodu regulačných iniciatív môže priniesť väčšiu podporu dokončeným právnym predpisom a uľahčiť ich transpozíciu a uplatňovanie vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi samosprávami.

10.

Dúfa, že Komisia bude rozlišovať medzi inštitúciami zastupujúcimi regionálne a miestne zainteresované strany (inštitucionálne zainteresované strany) a súkromnými subjektmi (súkromné zainteresované strany), keďže iba prvé z nich, demokraticky zvolené, demokraticky zastupujú skutočné potreby občanov vrátane tých, ktorí nie sú jednotlivo schopní vyjadriť svoj názor. Je preto vhodné posilniť štruktúrovaný dialóg Komisie s Výborom regiónov, ako aj so zástupcami regionálnych a miestnych samospráv s cieľom zabezpečiť demokratickú povahu participatívneho procesu tvorby právnych predpisov EÚ, v presvedčení, že inštitúcie EÚ by mali územným orgánom, ako zástupcom záujmov všetkých sociálno-ekonomických skupín, venovať pozornosť prednostne pred veľkými spoločnosťami, a to aj v konzultáciách.

11.

Osobitne chváli novú platformu „Lighten the Load – Have Your Say“ („Obmedzte záťaž – vyjadrite sa“) a záväzok Komisie rozširovať jej funkcie a služby. Výbor konštatuje, že zatiaľ čo otvorené internetové konzultácie môžu byť užitočné pre organizované skupiny a účastníkov s pokročilými počítačovými zručnosťami, často pôsobia obmedzujúco na povahu a rozsah diskutovaného návrhu, a preto popri platforme by sa nemali vylučovať tradičné metódy komunikácie s Komisiou.

12.

Navrhuje účinne využívať nástroje cielených konzultácií (konferencie, panely odborníkov, semináre a stretnutia so zainteresovanými subjektmi), keďže zabezpečia priamu účasť zainteresovaných strán, a nabáda Komisiu, aby rozšírila ich podobu a využitie (vytvorením špecializovaných skupín alebo skupín užívateľov a skúšobných panelov atď.).

13.

Upozorňuje na skutočnosť, že verejné vypočutia nesmú predstavovať náhradu, ale len doplnok konzultácií so sociálnymi partnermi zakotvenými v článku 154 ods. 2 ZFEÚ.

14.

Keďže konzultačný proces priamo závisí od reprezentatívnosti účastníkov a kvality ich príspevku, konzultácie by sa v praxi mali vykonávať tak, aby uľahčili účasť zainteresovaných subjektov, ktoré sú priamo zapojené do šírenia informácií o rozhodnutí, ktoré sa má prijať, a to najmä v prípade vysoko technických legislatívnych ustanovení, ktoré si vyžadujú značné znalosti.

15.

Konštatuje, že v každej fáze konzultácie by sa mali aspoň základné dokumenty preložiť do všetkých úradných jazykov EÚ, nakoľko to uľahčí účasť viacerých zainteresovaných subjektov a občanov na procese.

16.

Vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o využívanie skupín expertov, kedy a v ktorých oblastiach politiky sa budú využívať a kto bude zastúpený v expertných skupinách, a najmä pokiaľ ide o výberový postup Komisie pri vytváraní takýchto expertných skupín.

17.

V súlade s konštatovaniami v nedávnom stanovisku VR o REFIT (CIVEX-V-040) zdôrazňuje, že konzultačný proces sa ešte dá vylepšiť, zahrnutím primeranejšieho informovania o výsledkoch konzultácie, lepšieho zviditeľnenia konzultačného procesu a potreby venovať väčšie úsilie kvantifikovaniu výsledkov. Nalieha na Komisiu, aby v novom postupe zohľadnila všetky odporúčania VR.

18.

Zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, zainteresovaných strán a občanov do konzultácií prostredníctvom ich inštitucionálnych zástupcov, ako sú napr. VR a EHSV, ktorých treba jasne odlišovať od ostatných zainteresovaných strán, prispeje k dosiahnutiu cieľa lepšej regulácie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že časové rámce sú často obmedzené a je jednoduchšie získať odpoveď od uvedených orgánov, ktoré majú rozsiahle siete. Ich aktívna a zmysluplná účasť na procese dobrej tvorby právnych predpisov je predpokladom vysokej kvality výsledkov.

19.

Poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia cieľa partnerstva a lepšej a účinnejšej regulácie by sa mali zaviesť niektoré operačné usmernenia, ktoré by sa mali zahrnúť do monitorovania uplatňovania zásady subsidiarity pri príprave nových právnych predpisov.

20.

Víta záväzok Komisie rozsiahle preskúmať podporu posúdení vplyvu v priebehu celého legislatívneho cyklu.

21.

Navrhuje, aby Komisia v záujme transparentnosti a posilnenia zodpovednosti zverejnila všetky posúdenia vplyvu ex ante, a to aj pri iniciatívach, ktoré sa nepremietli do legislatívnych návrhov. Uverejnenie počiatočného posúdenia vplyvu na začiatku cyklu politiky sa považuje za dobrý prvý krok k poskytnutiu spätnej väzby a vyjadreniu výhrad týkajúcich sa subsidiarity.

22.

Zastáva názor, že mnohostranné posúdenia vplyvu sú užitočné, keďže sa neobmedzujú len na hospodársky rozmer, ale v rovnakej miere sa zameriavajú aj na ochranu životného prostredia a prírody, ochranu spotrebiteľov, zdravia a pracovníkov, a ako aj na sociálnu ochranu a pracovné právo. Okrem toho je v nich zahrnutá aj možnosť absencie regulácie, a v prípade tvorby právnych predpisov sa v nich skúmajú aj dôsledky z hľadiska dodržania základných zásad EÚ a ich vplyv na sociálnu a územnú súdržnosť.

23.

Trvá osobitne na tom, že pre každý nový alebo sekundárny právny predpis je potrebné vykonať posúdenie územného vplyvu. Výbor bude k tomu vďaka svojmu know-how aktívne prispievať, a to i prostredníctvom platforiem a sietí, ktoré sú vhodným miestom pre poskytnutie prístupu miestnym a regionálnym samosprávam. Vzhľadom na záväzok Komisie zachovať udržateľnosť a konkurencieschopnosť EÚ (1) požaduje preverovať aj dosah na konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

24.

Uznáva význam malých a stredných podnikov ako hybnej sily rastu v EÚ, vyjadruje však poľutovanie nad nedbalým posudzovaním dôsledkov právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o obmedzovanie administratívnej záťaže miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú zodpovedné za implementáciu väčšiny právnych predpisov EÚ.

25.

Domnieva sa, že modernizácia právnych predpisov musí byť v súlade so súborom právnych predpisov EÚ, čo sa týka dodržiavania zásad EÚ. Žiada preto, aby sa pri implementácii Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) dbalo na dodržiavanie prísnych noriem EÚ v sociálnej a environmentálnej oblasti a dosiahnutie cieľ prehĺbenia jednotného trhu. Chcel by zdôrazniť, že cieľom programu REFIT nie je deregulácia, ale zlepšenie regulácie a zvýšenie jej účinnosti obmedzením zbytočnej administratívnej záťaže, lepším prepojením prostriedkov a cieľov a zapojením zainteresovaných subjektov do rozhodovania vždy, keď je to možné.

26.

Trvá na tom, že pri vykonávaní hodnotení vplyvu by sa malo v menšej miere spoliehať na prácu externých konzultantov, najmä v otázkach priameho miestneho a regionálneho záujmu. Namiesto toho VR a orgány zastupujúce miestne a regionálne samosprávy majú lepšie predpoklady na poskytnutie podkladov o konkrétnej situácii na mieste.

27.

Zdôrazňuje, že najmä v prípade MSP musia výnimky zo všeobecného pravidla dbať na dosiahnutie rovnováhy medzi výhodami pre príjemcov a ochranou spoločného európskeho záujmu a nesmú ohroziť vysokú úroveň ochrany (pracovníkov, resp. životného prostredia).

28.

Žiada rozvoj štruktúrovanejšej konzultácie so zástupcami miestnej a regionálnej úrovne v predlegislatívnej fáze, pričom sa možno inšpirovať existujúcou metodikou európskeho sociálneho dialógu, ktorý zapája Komisiu a sociálne organizácie do prípravy právnych predpisov EÚ, ktoré sa ich priamo týkajú.

29.

Pozitívne vníma vyhlásenie Komisie, že má v úmysle zvážiť zjednodušenie nariadení týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky a európskych štrukturálnych a investičných fondov, a opakuje svoj návrh na kontrolu vhodnosti právnych predpisov v oblastiach relevantných pre miestne a regionálne orgány, vrátane mestskej politiky, právnych predpisov v oblasti životného prostredia, sektoru dopravy a opatrení na zníženie administratívnej záťaže, ako sú postupy udeľovania licencií a povolení.

30.

Konštatuje, že program REFIT môže tiež uvoľnením ľudských a finančných zdrojov a podporou konkurencieschopnosti EÚ prispieť k zlepšeniu pomeru nákladov a prínosov pre miestne a regionálne samosprávy, ako aj pre podniky.

31.

Domnieva sa, že nový výbor pre kontrolu regulácie s rozšíreným mandátom vzhľadom na svoju trvalú povahu a zloženie čiastočne zohľadňuje obavy VR týkajúce sa jeho účinnosti a prízvukuje, že tento výbor pre kontrolu regulácie by mohol v ideálnom prípade pozostávať z nezávislých externých odborníkov, ako je to v prípade podobných orgánov v niektorých členských štátoch, pričom by zároveň rešpektoval nezávislosť Komisie, ktorá zastupuje všeobecné záujmy.

32.

Zdôrazňuje, že aspoň jeden z externých odborníkov výboru pre kontrolu regulácie by mal mať skúsenosti z oblasti miestnej, resp. regionálnej samosprávy a riadenia.

33.

Víta, že na jeho žiadosť Komisia rozhodla zapojiť zástupcu VR do novej platformy REFIT. Chce však znovu zdôrazniť, že inštitucionálna úloha výboru by sa nemala zamieňať s úlohou iných zainteresovaných subjektov v platforme.

34.

Pripomína, že zmluvy uznávajú miestny a regionálny rozmer zásady subsidiarity, ako aj úlohu VR, a požaduje zahrnutie Výboru regiónov do novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii. Opakuje svoje obavy týkajúce sa úrovne konzultácií s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri tvorbe politiky EÚ a ich potreby včasných a úplných informácií, aby mohli vyjadriť svoje názory. Niektorí poslanci Európskeho parlamentu už požadovali aktívnejšie zapojenie VR a využitie jeho skúseností a know-how v ranom štádiu prípravy právnych predpisov.

35.

Víta skutočnosť, že platforma programu REFIT vzniká prostredníctvom verejnej výzvy. Výbor regiónov napriek tomu žiada rozšíriť túto otvorenú výzvu tak, aby sa výslovne umožnilo zástupcom európskych a národných organizácií miestnych a regionálnych samospráv priamo sa angažovať a byť v nej zastúpení.

36.

Vyzýva generálne riaditeľstvá Komisie a spoluzákonodarcov, aby uznali úlohu VR a jeho členov ako inštitucionálneho partnera a pri vykonávaní posúdení vplyvu dôslednejšie konzultovali s VR i miestnymi a regionálnymi samosprávami.

37.

Konštatuje, že členské štáty neuplatňujú postupy lepšej právnej regulácie rovnako. Znamená to, že sa nedá jednoznačne rozlíšiť medzi účinkami právnych predpisov EÚ vyplývajúcich z ich spôsobu implementácie a medzi účinkami, ktoré sú priamym dôsledkom právneho predpisu EÚ, čo sťažuje komplexné monitorovanie životného cyklu legislatívnych aktov.

38.

Žiada členské štáty, aby venovali pozornosť výzvam Komisie na lepšiu implementáciu postupov dobrej tvorby právnych predpisov, a to tak v Rade ako aj vo vnútroštátnych administratívach.

39.

Vyzýva členské štáty, aby zaistili vnútroštátny konzultačný postup EÚ, do ktorého by boli včas a vo všetkých fázach zapojené miestne a regionálne samosprávy, napríklad aj prostredníctvom svojich vnútroštátnych organizácií. Tieto orgány majú komplexné odborné znalosti, odbornosť a skúsenosti spojené s uplatňovaním právnych predpisov.

40.

Nalieha na Komisiu, aby preskúmala dôvody, prečo členské štáty neskoro alebo nedostatočne uplatňujú právne predpisy EÚ, hľadala riešenie tohto dôležitého problému vrátane zdôvodnenia výberu medzi smernicou a nariadením a zintenzívnila svoje úsilie posilnením mechanizmov podpory, kontroly a presadzovania.

41.

Zdôrazňuje, že transpozícia smerníc do vnútroštátneho práva je vnútroštátny proces, v ktorom sa celoštátne, ako aj regionálne a miestne administratívne opatrenia musia prispôsobiť. To si vyžaduje dostatok času a manévrovacieho priestoru. VR sa domnieva, že zámer Komisie zverejňovať plány implementácie právnych predpisov a usmernení, a to nielen pre formálnu, ale aj praktickú transpozíciu ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov, je popri kontrolách krokom správnym smerom.

42.

Zdôrazňuje, že právne predpisy, ktoré sú jasné, zrozumiteľné a ľahko dodržateľné, a zároveň sú doplnené o dôkladné posúdenie vplyvu a plán implementácie, umožnia rýchlejšiu a efektívnejšiu transpozíciu do práva členských štátov a zlepšia dodržiavanie predpisov.

43.

Uznáva právo krajín klásť vyššie požiadavky, ako stanovuje právny predpis EÚ. To by sa však nemalo zamieňať s praxou tzv. pozlacovania legislatívy („gold plating“), keď členské štáty pridávajú ďalšie právne alebo administratívne požiadavky v rámci transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov. Je dôležité, aby verejnosť jasne chápala, ktoré požiadavky pochádzajú od EÚ a ktoré sú výsledkom tzv. pozlacovania legislatívy v členských štátoch, a Výbor regiónov preto žiada členské štáty, aby jasne identifikovali a zdôvodnili akékoľvek dodatočné ustanovenia nimi prijaté pri transpozícii právnych predpisov EÚ.

44.

Konštatuje, že tzv. pozlacovanie definujú inak inštitúcie [ako VR (2) a Európska komisia], a inak ďalšie subjekty. Výbor opakuje svoj návrh prijať spoločnú definíciu, aby sa zabezpečila právna jednoznačnosť pri transponovaní a implementácii právnych predpisov EÚ a umožnilo referenčné porovnávanie medzi členskými štátmi.

45.

Zdôrazňuje, že je potrebné včas, presne a účinne transponovať právne predpisy EÚ do legislatívy členských štátov.

46.

Vyjadruje spokojnosť so záväzkom Komisie dôsledne kontrolovať dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity v legislatívnych návrhoch a v tejto súvislosti pripomína, že úloha VR a parlamentov členských štátov je právne zakotvená.

47.

Zdôrazňuje, že vnútroštátne, regionálne a miestne správy nesú zodpovednosť za uplatňovanie mnohých pravidiel a predpisov, vychádzajúcich z právnych predpisov EÚ, takže je dôležité, aby sa pri nových právnych predpisoch EÚ zabezpečilo, že ich implementácia bude čo najjednoduchšia a po administratívnej stránke čo najhladšia, aby príslušné orgány verejnej správy nemuseli pri implementácii plytvať zdrojmi a vytvárať zbytočné náklady.

48.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že balíček o lepšej právnej regulácii zrejme nezlepší hodnotenie dodržiavania zásady subsidiarity z hľadiska zabezpečenia, aby sa rozhodnutia prijímali na najnižšej možnej úrovni verejnej správy, v súlade so súborom nástrojov Výboru regiónov na hodnotenia dodržiavania zásady subsidiarity.

49.

Uvedomuje si, že účasť na rozhodovacom procese EÚ je v mnohých členských štátoch naďalej nedostatočná. Preto zdôrazňuje potrebu zapojiť do legislatívneho procesu regionálne a miestne samosprávy ako úrovne verejnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom, ako aj význam transparentnosti, zodpovednosti a ústretového prístupu k občanom a podnikom, ktorý by sa mal v inštitúciách EÚ presadzovať.

50.

Navrhuje, aby – pokiaľ je to možné – všetky generálne riaditeľstvá Komisie, Európsky parlament a Rada prijali a implementovali zosúladené pravidlá na posúdenie vplyvu vo všetkých fázach legislatívneho procesu, pretože to prispeje k vzájomnému porozumeniu a zvýšeniu kvality.

51.

Chce vyzvať spoluzákonodarcov, aby reagovali na výzvu Komisie na rýchle prijatie novej medziinštitucionálnej dohody a následné vykonávanie záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, s cieľom umožniť modernizáciu postupov lepšej tvorby právnych predpisov vo všetkých európskych inštitúciách a zaistiť u občanov podporu implementácie právnych predpisov EÚ.

52.

Zdôrazňuje, že úzka spolupráca s EHSV v podvýbore „Lepšia právna regulácia“ by bola prínosná, pretože by zabezpečila lepšiu koordináciu postojov občianskej spoločnosti a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv.

53.

Domnieva sa, že stiahnutie legislatívnych návrhov, ktorých zrod trvá veľmi dlho, by mohlo prispieť k dobrému európskemu riadeniu, ale treba k nemu pristupovať uvážlivo, aby sa nestalo nástrojom nátlaku na spoluzákonodarcov. Spoluzákonodarcovia, keďže je to jednoznačne v ich právomoci, by mali mať v primeranej lehote a vo všeobecnosti možnosť vyjadriť svoj názor na návrhy, ktoré sa majú stiahnuť.

54.

Súhlasí s návrhom Európskeho parlamentu, aby Komisia zvážila zavedenie doložiek o ukončení platnosti do legislatívnych iniciatív s obmedzeným trvaním za predpokladu, že by tak nevznikli žiadne medzery, ako aj doložiek o preskúmaní v primeranej lehote po nadobudnutí účinnosti opatrenia, aby sa existujúce opatrenia mohli hodnotiť. Komisia by mala nabádať členské štáty, aby zaviedli doložky o ukončení platnosti aj pri hodnotení svojich právnych predpisov, najmä ak niečo bráni hladkej transpozícii právnych predpisov EÚ.

55.

Poznamenáva, že dôsledky právnych predpisov by sa mali preskúmať nielen v čase návrhu Komisie, ale aj po zásadných zmenách zo strany spoluzákonodarcov. Poukazuje však na to, že netreba spochybňovať demokratickú legitímnosť legislatívneho procesu, a že tieto posúdenia vplyvu nesmú viesť k zúženiu manévrovacieho priestoru, ktorý majú k dispozícii spoluzákonodarcovia, a preto nepodporuje návrh vykonať akékoľvek ďalšie posúdenia vplyvu v období medzi uzavretím rokovaní a záverečným hlasovaním.

56.

Konštatuje, že chýba akýkoľvek odkaz na samoreguláciu a spolureguláciu, ako pružnejšie postupy spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v neustále sa meniacom svete, v ktorom právne predpisy môžu zaostať za regulačnými potrebami.

57.

Zdôrazňuje, že je dôležité diverzifikovať konzultácie a vytvoriť stabilné konzultačné a monitorovacie siete pre otázky, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, ako aj účinne využívať účastníkov na konzultácie po prijatí právneho predpisu, najmä pokiaľ ide o kontrolu a monitorovanie implementácie.

58.

Považuje za pozitívne, že Komisia chce zaviesť jednoznačnejšie kritériá o tom, kedy bude využívať delegované akty, resp. vykonávacie akty. Rovnako je pozitívne, že Komisia môže zainteresované strany požiadať o konzultáciu pred predložením návrhov delegovaných aktov. Vyzýva preto Komisiu, aby tento postup uplatňovala vo všetkých oblastiach, a nielen vtedy, keď v tom ona vidí prínos.

59.

Je presvedčený, že Komisia vynaloží všetko úsilie na úplnú implementáciu ustanovení oznámenia napriek zvýšeniu administratívnej záťaže a prípadnej potrebe ľudských zdrojov.

60.

Upozorňuje, že je nutné zabrániť ďalším zdržaniam vo vytváraní právnych predpisov v dôsledku nových postupov dobrej tvorby práva.

61.

Zdôrazňuje povinnosť informovať verejnosť v členských štátoch a podporovať proces konzultácií mobilizovaním miestnych a regionálnych samospráv, aby sa zvýšila informovanosť a účasť občanov a zainteresovaných strán a zároveň posilnil demokratický rozhodovací proces.

62.

Podujíma sa informovať miestne a regionálne samosprávy o novom postupe lepšej tvorby právnych predpisov v záujme dosiahnutia lepších výsledkov a prispievať k lepšej implementácii právnych predpisov na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/48

1.

pripomína, že ide už o jeho tretie stanovisko z vlastnej iniciatívy týkajúce sa ročného rozpočtového postupu EÚ, pričom ústredným bodom je najmä oddiel III návrhu rozpočtu EÚ s výnimkou výdavkov na administratívu, ktoré sa uvádzajú v okruhu V;

2.

opakovane zdôrazňuje, že vypracovanie ročného návrhu všeobecného rozpočtu EÚ, v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, vplýva priamo aj nepriamo na rozpočty miestnych a regionálnych orgánov. Ide o dôležitý dodatočný príspevok k plneniu ich príslušných úloh a prispôsobeniu sa novým výzvam na mieste;

3.

poukazuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva všeobecný rozpočet EÚ v oblasti mobilizácie investícií, prostredníctvom ktorých sa docieľuje pákový efekt a ktoré tým, že dopĺňajú verejné a súkromné financie na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni, prispievajú ku konkurencieschopnosti a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ;

4.

konštatuje, že v časoch zložitého hospodárskeho prostredia a nedostatku finančných zdrojov by sa mal dôraz klásť skôr na lepšie vynakladanie prostriedkov a účinnejšie využívanie rozpočtu EÚ, než na jeho absorpciu a súlad. Víta preto úsilie EK zamerať sa na dosiahnuté výsledky s vyšším prínosom pre EÚ na základe lepšieho pákového účinku fondov EÚ a ďalšie úsilie o zjednodušovanie;

5.

víta návrh všeobecného rozpočtu na rozpočtový rok 2016, ako aj jeho príslušné priority, ktoré sú v súlade s novým programom Európskej komisie zameraným na oživenie hospodárstva prostredníctvom investícii v oblasti zamestnanosti, rastu a poznatkov a umožňujú reagovať na najnovší vývoj, akým je napr. kríza v oblasti migrácie a nestabilné situácie v regiónoch susediacich s EÚ;

6.

kritizuje skutočnosť, že značne oneskorený začiatok nových programov v rámci VFR na obdobie 2014 – 2020 v dôsledku neskorého schválenia operačných programov bude mať negatívny vplyv na územia miestnych a regionálnych samospráv. Nabáda európsku a národnú úroveň, aby spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi podnikli potrebné opatrenia s cieľom vykompenzovať tieto oneskorenia pri zavádzaní nového európskeho financovania;

7.

konštatuje, že v návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2016 je vyčlenených 153,5 miliárd EUR v podobe viazaných rozpočtových prostriedkov (o 5,3 % menej v porovnaní s rokom 2015) a 143,5 miliárd EUR rozpočtových prostriedkov na platby (o 1,6 % viac než vo všeobecnom rozpočte na rok 2015);

8.

upozorňuje na skutočnosť, že hoci sa viazané prostriedky znižujú, úroveň platobných prostriedkov zostáva z reálneho hľadiska približne rovnaká ako v roku 2015 a zahŕňa viazané prostriedky určené na postupné zníženie pohľadávok z predchádzajúceho rozpočtového obdobia, ktorých výška dosiahla na konci roka 2014 24,7 miliárd EUR;

9.

víta, že bol na základe dohody vypracovaný osobitný platobný plán, obáva sa však, že omeškané platby budú mať negatívny vplyv na príjemcov, predovšetkým na miestne a regionálne samosprávy, ktoré v súčasnosti čelia mnohým hospodárskym a sociálnym výzvam, a okrem toho poukazuje na to, že rozdiel 10 miliárd EUR medzi záväzkami a platbami nevyrieši štrukturálny problém s nezaplatenými pohľadávkami, ktoré sa dajú očakávať na konci programového obdobia, a kritizuje, že VR bol doteraz zapájaný do analytického procesu len vo veľmi malej miere;

10.

zamýšľa sa nad tým, či by sa na omeškanie platieb manažérom projektov nemali Komisii účtovať úroky;

11.

zdôrazňuje, že Výbor regiónov je pripravený zapojiť sa do diskusie o reforme vlastných zdrojov EÚ: je nevyhnutné od základu prepracovať tento systém, keďže jeho súčasné nedostatky spôsobujú komplikácie pri rozpočtových rokovaniach a sú hlavným dôvodom neuhradených platieb. Jediným spoľahlivým riešením môže byť zavedenie skutočného mechanizmu vlastných zdrojov EÚ;

12.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ má priamy vplyv na miestne a regionálne orgány, keďže sú príjemcami a zároveň aj riadiacimi orgánmi viacerých programov;

13.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nadobudol ešte väčší význam v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a úsporných rozpočtových opatrení, keďže sa s jeho pomocou podporujú aj programy a verejné a súkromné investičné projekty, ktoré by sa počas takejto krízy takmer alebo vôbec nemohli financovať a ktoré súčasne pomáhajú túto krízu prekonať;

14.

žiada, aby bol VR zapojený do medziinštitucionálnych schôdzí o stave a perspektívach plnenia rozpočtu počas súčasného rozpočtového obdobia a budúcich rozpočtových období, ktoré sa uskutočnia na základe ustanovení bodu 36 prílohy k medziinštitucionálnej dohode o viacročnom finančnom rámci (VFR);

15.

zdôrazňuje, že naďalej pretrváva výrazný rozdiel medzi viazanými prostriedkami a stropom, ktorý je stanovený vo VFR a ktorý sa môže využiť v prípade úsporných opatrení a výrazného zníženia verejných a súkromných investícií na financovanie opatrení zameraných na vytvorenie pracovných miest, boj proti nezamestnanosti, riešenie otázok spojených s migráciou či zníženie regionálnych rozdielov;

16.

vyjadruje obavy osobitne v súvislosti so slabou rezervou na nepredvídané výdavky, vyčlenenou v rozpočte na rok 2016, najmä vzhľadom na náklady na riadenie európskej migračnej krízy, ktoré by na základe plánu Komisie presídliť 1 60  000 žiadateľov o azyl po celej Únii a pomoci vo výške 6  000 EUR na každú podporovanú osobu mali dosiahnuť minimálne 1 miliardu EUR;

17.

zdôrazňuje, že celková hospodárska konkurencieschopnosť EÚ sa musí zlepšovať prostredníctvom rozvoja inteligentného a inkluzívneho hospodárstva. Preto víta skutočnosť, že v návrhu všeobecného rozpočtu sa v okruhu Ia počíta s navýšením viazaných prostriedkov o 7,8 % v porovnaní s rokom 2015 s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, ako aj vytvárať hospodársky rast a pracovné miesta;

18.

opakovane poukazuje na odporúčanie, ktoré uviedol vo svojom stanovisku o návrhu rozpočtu Európskej únie na rok 2015 (1), aby sa vytvorila osobitná rozpočtová položka na technickú podporu jadransko-iónskeho makroregiónu a alpského makroregiónu podľa príkladu rozpočtovej položky, ktorá bola vytvorená v roku 2014 pre baltský a podunajský makroregión vo výške 2,5 milióna EUR viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov;

19.

poukazuje na to, že návrh rozpočtu zahŕňa v porovnaní s predchádzajúcimi rozpočtami nové prvky, napríklad EFSI, celkovú rezervu na záväzky, ako sa stanovuje v článku 14 VFR, zavedené po prvý raz, ako aj ustanovenia súvisiace s využívaním pružnosti na financovanie nových iniciatív v rámci okruhu III;

20.

pripomína, že COSME je jediným programom EÚ, ktorý je špeciálne zameraný na zlepšenie konkurencieschopnosti a MSP, a vyjadruje obavy v súvislosti so škrtmi v objeme viazaných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rozpočtom na rok 2015;

21.

víta skutočnosť, že časť celkovej rezervy pre viazané prostriedky a nevyužité rezervy sa využijú na financovanie EFSI a že škrty v programe Horizont 2020 a programoch Nástroja na prepájanie Európy boli zmiernené tak, ako to odporúčal VR;

22.

sa domnieva, že obmedzenie strategicky dôležitého výskumu môže mať dlhodobo výrazné negatívne účinky, a preto odmieta navrhované krátenie prostriedkov na záväzky z programu Horizont 2020. Pozitívnym signálom je však zvýšenie objemu platobných prostriedkov na program Horizont 2020 o 10,45 %;

23.

oceňuje, že v rozpočte je vyčlenený vyšší objem rozpočtových prostriedkov na potravinovú bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a biohospodárstvo. Víta iniciatívu Komisie v súvislosti s dodatočným financovaním výskumu a inovácie prostredníctvom programu Horizont 2020, ako aj využitie možností, ktoré ponúka verejný a súkromný sektor;

24.

konštatuje, že mnohé malé podniky a mikropodniky nemajú žiadne prostriedky na financovanie vedeckého výskumu, a preto sa príslušné finančné prostriedky môžu využívať v menšej miere;

25.

vyjadruje obavy v súvislosti so znížením objemu viazaných prostriedkov pre stratégiu Európa 2020 o 2,5 % v porovnaní s rokom 2015. Dodatočné krátenie viazaných prostriedkov sťažuje realizáciu cieľov stratégie Európa 2020;

26.

zdôrazňuje, že štandardizáciu príjmov členských štátov EÚ je možné dosiahnuť prostredníctvom integratívneho modelu rozpočtu, a to tým, že sa bude viac investovať do spolupráce medzi štátmi v oblasti výskumu a vývoja. Vychádzať by sa pritom malo z potrieb podnikov v regiónoch, čo by potom zlepšilo konkurencieschopnosť, regionálny rozvoj a príjmy ľudí;

27.

víta skutočnosť, že financovanie programov a opatrení, ktoré sa majú uplatňovať od roku 2016, bolo schválené a potvrdené. Programy politiky súdržnosti, ktoré spolufinancujú členské štáty (ESF, EPZF, ERF, Kohézny fond), boli schválené a prostriedky, ktoré sú z dôvodu zdržaní v predchádzajúcich obdobiach k dispozícii ako viazané prostriedky, sa teraz využijú. Výbor zároveň dúfa, že sa Komisia bude energicky zasadzovať za to, aby sa programy využili v plnej miere;

28.

dúfa, že sa zlepší kapacita Komisie, pokiaľ ide o realizáciu platieb, a že potrebné investície zastihnú včas cieľové skupiny;

29.

upozorňuje na to, že v členských štátoch sa musí dodržiavať rozpočtová disciplína, a vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na oživenie konjunktúry s ťažiskom na investície, fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy. V tejto súvislosti pripomína význam politiky súdržnosti, ktorá predstavuje najdôležitejšiu investičnú stratégiu EÚ zameranú na znižovanie rozdielov medzi európskymi regiónmi posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

30.

vyzýva Európsku komisiu, aby sa držala svojich vlastných pravidiel týkajúcich sa finančného výkazníctva. Zdôrazňuje, že súčasné povinnosti výkazníctva sú administratívne a časovo náročné, žiada preto, aby bol systém výkazníctva zjednodušený;

31.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že v okruhu II nie sú k dispozícii dostatočné prostriedky na to, aby sa vykompenzovali straty v príjmoch poľnohospodárov v členských štátoch EÚ spôsobené prudkým poklesom cien poľnohospodárskych výrobkov, ku ktorému došlo v dôsledku nízkych výkupných cien, ako aj ukončenia systému kvót na mlieko, moru ošípaných, ktorý zúri v Európe, a v dôsledku sankcií voči Rusku, ako aj v súvislosti s tým, že nie sú stanovené žiadne (priame) subvencie na zmiernenie takýchto situácií;

32.

upriamuje pozornosť na vysvetlivky k rozpočtu, kde sa uvádza, že v okruhu II boli znížené rozpočtové prostriedky na zmierňovanie vplyvu sankcií voči Rusku. Zároveň nesúhlasí s tvrdením, že trh poskytuje dobré perspektívy a že trhové prostredie je priaznivé;

33.

sa domnieva, že rezerva, ktorú tvorí rozdiel medzi viazanými prostriedkami v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a možnou hornou hranicou (približne 1,7 % záväzkov fondu), nie je dostatočne odôvodnená. V teréne sa očakávajú hotové akčné plány, z ktorých vyplýva, kedy a za akých podmienok (napríklad pri vypuknutí kríz, alebo na riadenie opatrení na ich zvládanie) sa táto rezerva môže využiť;

34.

s poľutovaním konštatuje, že prostriedky, ktoré navrhla Európska komisia ako rezervu na krízu v poľnohospodárstve, sú nedostatočné, rovnako ako navýšenie prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v porovnaní s viazanými prostriedkami v roku 2015;

35.

kriticky vníma trend miery čerpania programov v období 2007 – 2013 a pýta sa, či očakávania Európskej komisie nie sú príliš optimistické;

36.

sa obáva, že v niektorých prípadoch by sa členské štáty usilovali rýchlo prostriedky vyčerpať, aby neprišli o tieto pridelené sumy, čím sa zvyšuje riziko výskytu nezrovnalostí, ktoré by mohli viesť k finančným korekciám a že by sa na konci programového obdobia automaticky zrušila viazanosť nevyužitých prostriedkov;

37.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány, ktoré sú hlavnými príjemcami, by niesli najväčšiu ťarchu týchto nezrovnalostí a zrušenia viazanosti, keďže ich finančné zaťaženie by narastalo;

38.

žiada kvalitnejšie finančné plánovanie na všetkých úrovniach a väčšie úsilie predísť mechanickému programovaniu viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov zo strany Európskej komisie;

39.

zdôrazňuje význam viazanosti prostriedkov, ktorá je stanovená v návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2016, a žiada ich ďalšie navýšenie ako reakciu na nedávny vývoj, ktorý so sebou prináša nové ťažšie a nákladnejšie úlohy, ako je napríklad migračná kríza a nové problematické situácie v susediacich regiónoch. Podporuje využívanie nástroja pružnosti vo vhodnej forme, obáva sa však, že navrhnuté zvýšenie sa môže ukázať ako nedostatočné a že môžu byť potrebné dokonca ďalšie prostriedky;

40.

sa domnieva, že rozpočet EÚ na rok 2016 by mal byť, pokiaľ ide o zvládanie krízy, dôkazom toho, že EÚ je odhodlaná zohrávať medzinárodne aktívnejšiu a zodpovednejšiu úlohu a osvojiť si miestne a regionálne, ako aj globálne záväzky a záujmy;

41.

žiada, aby hlavné legislatívne návrhy na ďalšie programové obdobie (od roku 2020) boli predložené a aj schválené skôr. Omeškania pri prijímaní viacročného finančného rámca, nariadenia o spoločných ustanoveniach a ďalších osobitých nariadení týkajúcich sa európskych štrukturálnych a investičných fondov v dôsledku dlhých rokovaní spôsobili, že programové obdobie 2014 – 2020 sa rozbiehalo len veľmi pomaly, a sú okrem toho jedným z hlavných dôvodov nárastu nevyrovnaných záväzkov. Výbor regiónov sa bude aktívne usilovať o včasnú diskusiu o budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020 a predloží vo vhodnom čase svoj príspevok do diskusie;

42.

zdôrazňuje význam, ktorý má v tejto súvislosti skupina na vysokej úrovni o vlastných zdrojoch a jej prvá hodnotiaca správa, v ktorej sa navrhuje, aby sa otázka vlastných zdrojov posúdila z čo najviac perspektív;

43.

zdôrazňuje, že je pripravený zapojiť sa do diskusie o reforme vlastných zdrojov EÚ. Podľa názoru výboru sú nevyhnutne potrebné zásadné reformy, pretože súčasné nedostatky systému už viedli k problémom pri rokovaniach o rozpočte a dajú sa očakávať ešte väčšie problémy, napríklad v súvislosti s negatívnym vplyvom doteraz neuhradených platieb a omeškaných úhrad na spolufinancovanie investičných projektov na národnej, miestnej a regionálnej úrovni;

44.

v príhodnom čase začal predbežnú diskusiu o plánovaní opatrení na ďalšie programové obdobie od roku 2020, ktoré budú mať priamy vplyv na rozpočty na miestnej a regionálne úrovni a ktoré budú zohľadňovať meniace sa požiadavky. Takto by sa malo predísť problémom, ktoré sa prejavili v predchádzajúcich programových obdobiach, ako aj predovšetkým na začiatku programového obdobia 2014 – 2020.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/53

—

dôrazne podporuje Európsku úniu (EÚ), aby v plnej miere zohrávala vedúcu úlohu v medzinárodných rokovaniach,

—

vyzýva ju, aby do roku 2020 a pred nadobudnutím platnosti novej dohody o zmene klímy zintenzívnila úsilie, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, cenový signál CO2 v Európe a mobilizáciu medzinárodných finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách,

—

podporuje ju v tom, aby pred konaním parížskej konferencie, a nie neskôr než v roku 2016, zvýšila úroveň plánovaného vnútroštátne stanoveného príspevku (INDC – Intended nationally determined contribution). Domnieva sa, že Parížska dohoda musí byť udržateľnou a dynamickou dohodou, ktorá bude obsahovať mechanizmus umožňujúci pravidelne vyhodnocovať a zvyšovať (každých päť rokov) príspevky členských štátov,

—

nabáda ju, aby ukázala, akým spôsobom bude dodržiavať svoje finančné záväzky prijaté v Kodani v roku 2009, a aby presadzovala spravodlivý prístup k financovaniu a diferenciácii, ktorý uľahčí energetickú transformáciu a odolnosť najchudobnejších alebo najzraniteľnejších regiónov vo svete,

—

vyzýva na nové globálne riadenie klímy, ktoré bude vychádzať zo zásad viacúrovňového riadenia, v rámci ktorého sa plne uzná činnosť neštátnych subjektov a každá úroveň vlády bude môcť maximalizovať svoju činnosť v oblasti klímy.

1.

So zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na svoju súhrnnú správu, VR veľmi znepokojuje skutočnosť, že svet nie je na správnej ceste, aby zabránil zvýšeniu teploty nad 2 oC. Uznáva naliehavú potrebu zintenzívniť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa dôsledkom klimatických zmien a prijať dohodu v Paríži, ktorá by umožnila zostať pod touto hranicou.

2.

VR preto vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala dlhodobý globálny cieľ zodpovedajúci najistejším scenárom IPCC. Úsilie by malo smerovať k dosiahnutiu cieľa nulových emisií uhlíka v roku 2050. Takýto spoločný cieľ by vyslal silný signál všetkým krajinám a aktérom, najmä investorom, aby sa v globálnom hospodárstve využívalo menej energie z fosílnych zdrojov.

VR v tejto súvislosti pripomína, že EÚ si stanovila dlhodobý cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov z 80 na 95 %.

3.

VR sa domnieva, že prvé záväzky EÚ v rámci jej INDC idú správnym smerom, avšak naliehavo ju žiada, aby urobila viac a rozhodla sa zvýšiť záväzky, ktoré stanovila Európska rada v októbri 2014. Výbor regiónov verí (2), že zníženie aspoň o 50 % emisií skleníkových plynov v Európe je realistické a prospešné pre Európu. Takisto je možné a žiaduce dosiahnuť aspoň 40 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetickej efektívnosti. Výbor okrem toho zastáva názor, že EÚ by mala podporiť, aby sa v Parížskej dohode stanovili obdobia plnenia záväzkov a päťročné revízne cykly počínajúc rokom 2025. Cieľom je predísť tomu, aby sa počas dlhého obdobia zotrvávalo na menších ambíciách a pravidelne zohľadňovať vývoj vo vede a v technike.

4.

Výbor vyzýva rozvinuté krajiny EÚ a mimo nej, aby do začiatku konania konferencie COP21 ohlásili „finančný balík“ na podporu úsilia o prispôsobenie sa klimatickým zmenám a znižovanie emisií skleníkových plynov v rozvojových krajinách. VR očakáva, že EÚ predloží plán na zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré musia byť predvídateľné, transparentné, nové a dodatočné. V tomto dokumente EÚ uvedie, ako má v úmysle dodržať záväzok, ktorým je zabezpečiť svoj spravodlivý podiel na tomto záväzku zodpovedajúci 100 miliardám USD ročne do roku 2020. EÚ musí v Parížskej dohode podporiť aj zásadu nových finančných záväzkov na obdobie po roku 2020 stanovovaných každých päť rokov so samostatnými cieľmi pre adaptáciu, ktoré boli doteraz v rámci financovania klímy zanedbávané.

5.

VR tiež víta postoj Európskej komisie, podľa ktorého táto dohoda a sprievodné rozhodnutia musia poskytovať rámec pre pevný súbor pravidiel týkajúcich sa transparentnosti a spoločný, zjednotený systém pravidelného posudzovania, podávania správ a overovania plnenia záväzkov každej strany z hľadiska cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov. Takýto rámec bude nevyhnutným základom pre skutočnú spoluprácu v oblasti klímy na celosvetovej úrovni a bude potrebný na podporu dôvery, že stanovené záväzky sa podarí splniť. Bude tiež zohrávať dôležitú úlohu pri sledovaní dosiahnutej úrovne zmierňovania zmeny klímy a podnecovaní ambicióznejších cieľov. Z tohto dôvodu je takýto rámec vo všeobecnom záujme.

6.

VR víta postoj Európskej komisie zaradiť adaptáciu k základným prvkom dohody (spolu so znížením emisií skleníkových plynov a financovaním). Je nevyhnutné uznať, že medzi zvyšovaním teploty a rastúcimi potrebami adaptácie existuje jasná súvislosť.

VR tiež víta rozhodnutie Zeleného klimatického fondu vyčleniť nakoniec rovnaké množstvo finančných prostriedkov na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a na adaptáciu. Odporúča Európskej komisii, aby použila iniciatívu Mayors Adapt, ktorá bola spustená v roku 2014 v rámci stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy ako osvedčený postup a príklad, ktorý by mohli medzinárodní partneri v záujme zlepšenia odolnosti regiónov nasledovať.

Rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné krajiny, sú najviac ohrozené dôsledkami klimatických zmien: v novej dohode o klíme sa musí prihliadať na ich potreby adaptácie.

7.

VR taktiež odporúča, aby Európska únia už teraz zintenzívnila úsilie v boji proti zmene klímy (ešte pred nadobudnutím platnosti Parížskej dohody v roku 2020):

8.

Regióny a mestá zohrávajú pri realizácii a zvyšovaní klimatických cieľov jednotlivých krajín kľúčovú úlohu. Keďže vykonávajú činnosti v oblasti mobility, dopravy, mestského plánovania, stavebníctva, energetiky a zelených infraštruktúr, sú kľúčovými aktérmi, ktorí sa podieľajú na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie odolnosti voči dôsledkom klimatických zmien.

9.

VR s radosťou poznamenáva, že nový klimatický režim sľubuje väčší dôraz na skutočné plnenie záväzkov prijatých v rámci Parížskeho protokolu. Úlohu miest a regiónov vyzdvihla Európska komisia a mnohí ďalší aktéri počas rokovaní OSN (4) o klíme. Mestá a regióny sa zasadzujú o to, aby sa v novej dohode uznalo úsilie miest a regiónov, bez ktorého členské štáty nebudú môcť splniť svoje záväzky. Dôveryhodnosť záväzkov zmluvných strán bude závisieť od skutočného a silného záväzku miest, regiónov, ako aj priemyselných podnikov alebo investorov.

10.

Silnejší dôraz na Dohovor primátorov a starostov, ako i predĺženie jeho platnosti do roku 2030 a 2050, sú nevyhnutné na to, aby sa zvýšila dynamika 6  500 európskych miest a regiónov, ktoré dohovor podpísali a zaviazali sa prekročiť ciele EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020.

VR podporuje zavedenie iniciatívy Dohovoru primátorov a starostov na celosvetovej úrovni a žiada Európsku komisiu, aby poskytla prostriedky potrebné pre dynamiku, ktorá rešpektuje reálny stav v mestách a regiónoch. Táto iniciatíva sa musí zaviesť koordinovane s ostatnými medzinárodnými a vnútroštátnymi iniciatívami, ktoré sú realizované sieťami miestnych a regionálnych samospráv, ako je napr. iniciatíva Compact of Mayors, a musí tieto iniciatívy rešpektovať. Zároveň by sa nemali marginalizovať mestá, ktoré sa rozhodli vyvíjať kroky v oblasti klímy mimo rámca dohovoru.

11.

VR vyzýva Európsku komisiu, aby sa zasadila o to, aby v rámci novej dohody boli v celoštátnych príspevkoch zohľadnené kvantifikovateľné a merateľné snahy miest a regiónov (z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie). Európska komisia sa môže oprieť o prácu realizovanú v rámci iniciatív Compact of States and Regions, Dohovor primátorov a starostov a Compact of Mayors. Všetky uvedené iniciatívy obsahujú jasné, presné a transparentné záväzky miest a regiónov v Európe a na celom svete.

VR sa domnieva, že je potrebné vytvoriť vhodné podmienky (regulačný rámec a finančné mechanizmy), ktoré umožnia mestám a regiónom optimalizovať činnosť.

12.

VR poukazuje na potrebu rozhodnej a inovačnej investičnej politiky, ktorá je orientovaná na udržateľné regionálne a miestne projekty, najmä v oblasti energetiky a adaptácie, a na potrebu zapojiť mestá a regióny do procesu poskytovania finančných prostriedkov a zohľadňovať malé projekty v rámci Junckerovho plánu. Odporúča, aby sa preskúmala myšlienka vyňať investície v oblasti klímy z výpočtu verejného dlhu podľa maastrichtských kritérií.

13.

VR odporúča, aby mestá a regióny získali ľahší prístup k hlavným svetovým fondom v oblasti klímy: Zelenému klimatickému fondu, Globálnemu fondu pre životné prostredie a Adaptačnému fondu.

Najmä priamy prístup miestnych a regionálnych orgánov z najviac ohrozených rozvojových krajín k svetovým fondom v oblasti klímy, najmä k Zelenému klimatickému fondu, by umožnil týmto aktérom urýchliť ich činnosť v rámci spoločného prístupu k zmene klímy a miléniovým rozvojovým cieľom.

14.

VR navrhuje také globálne riadenie klímy, ktoré formalizuje prácu miest a regiónov a vychádza zo zásad viacúrovňového riadenia:

15.

VR víta usporiadanie svetového samitu o klíme a územných samosprávach, ktorý sa bude konať v Lyone 1. a 2. júla 2015, ako aj svetového samitu miestnych samospráv pre klímu v Paríži 4. a 7. decembra, a má v úmysle sa na nich zúčastniť. Tieto podujatia poskytujú príležitosť na spoluprácu všetkých neštátnych subjektov pred uskutočnením konferencie COP21 a počas nej. Sú tiež príležitosťou, aby tieto subjekty potvrdili svoju zásadnú úlohu a oznámili silné záväzky, ktorých cieľom je podnietiť celosvetové úsilie v záujme klímy, najmä úsilie členských štátov.

16.

VR na záver odporúča, aby Európska únia podporila rozhodnutie COP zaviesť pracovný program týkajúci sa opatrení miest a regiónov v oblasti klímy, ktorým sa stanoví spôsob spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a členskými štátmi. Možno použiť príklad Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý v roku 2010 prijal akčný plán pre mestá a regióny (5). Takýto plán by znamenal pružné uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia na medzinárodnej úrovni.

Záväzok všetkých aktérov ako nevyhnutná podmienka úspechu konferencie COP21 a celosvetového boja proti zmene klímy.

17.

IPCC a Program OSN pre životné prostredie jasne hovoria, že na obmedzenie globálneho otepľovania pod 2 oC do konca tohto storočia je nevyhnutné, aby všetci aktéri už teraz urýchlili opatrenia na zníženie emisií, a v prvom rade aktéri pochádzajúci z krajín, ktoré sú najviac zodpovedné za klimatické zmeny.

Nová politika v oblasti klímy sa musí opierať o širokú podporu všetkých zainteresovaných strán a realizovať podľa prístupu zdola nahor. Mestá a regióny zohrávajú v tejto súvislosti zásadnú úlohu v informovaní, osvete a koordinácii, pokiaľ ide o iniciatívy zainteresovaných strán.

18.

Vzhľadom na súčasné rokovania o „akčnom programe“, ktorý navrhlo francúzske a peruánske spolupredsedníctvo COP s cieľom zintenzívniť úsilie všetkých aktérov v oblasti klímy, VR opakovane vyjadruje želanie, aby sa mestá a regióny zúčastňovali na tomto programe. VR:

19.

Výbor regiónov v záujme spoločného úsilia zamýšľa prezentovať posolstvá, ktoré budú v súlade s posolstvami Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, a ukázať tak, že regióny a mestá sa pripravujú na konferenciu COP21 spolu s občianskou spoločnosťou a podnikmi.

20.

Z hľadiska udržateľného rozvoja, zdravia a svetového hospodárstva je globálne otepľovanie pre ľudstvo jednou z najväčších výziev. Parížska konferencia nie je cieľ sám o sebe, ale začiatok dynamického a evolučného procesu, ktorý medzinárodnému spoločenstvu umožní napraviť súčasný stav a vrátiť sa k dohodnutému postupu, ktorého cieľom je udržať zvyšovanie teploty pod 2 oC. Nová globálna dohoda o klíme podpísaná v Paríži je nevyhnutnosťou, rovnako ako podnietenie a posilnenie dynamiky účastníkov, aby sa zabezpečila spoločná odpoveď zodpovedajúca závažnosti výziev.

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/58

1.

Zdôrazňuje významný podiel energie z oceánov na plnení budúcich energetických potrieb nielen Európskej únie, ale aj globálne. Zároveň víta jej začlenenie medzi päť prioritných oblastí stratégie modrého rastu a nazdáva sa, že EÚ by sa mohla stať významným aktérom v oblasti energie z oceánov.

2.

Poznamenáva, že ako spoľahlivý a predvídateľný obnoviteľný zdroj energie má energia z oceánov potenciál:

3.

Poukazuje na to, že skutočnosť, že využívanie energie z oceánov zahŕňa mnoho rôznych techník znamená, že sa musí rozvíjať na rôznych úrovniach a v rozličných kontextoch. EÚ by mohla byť úspešným globálnym aktérom v tejto oblasti vzhľadom na množstvo jej pobrežných regiónov.

4.

Poznamenáva, že v európskom pláne využívania energie z oceánov na roky 2010 – 2050 sa odhaduje, že:

5.

Uznáva, že v EÚ má najvyšší energetický potenciál Atlantický oceán, zdôrazňuje však významný podiel ďalších morí a povodí vrátane Severného mora, Baltského mora, Lamanšského prielivu a Stredozemného mora.

6.

Uznáva potenciál čistej energie z oceánov pre množstvo európskych ostrovov. Využívanie tejto energie by mohlo prispieť k energetickej samostatnosti ostrovov a okrajových prímorských regiónov, ako aj najvzdialenejších regiónov (3), a zároveň ponúka obrovský potenciál hospodárskeho a sociálneho rozvoja prostredníctvom tvorby miestnej zamestnanosti v týchto spoločenstvách vrátane príležitostí pre mnohé malé a stredne veľké prístavy v EÚ.

7.

Zdôrazňuje, že rozvoj sektora energie z oceánov je v záujme celej EÚ: príležitosti na investície do výskumu, vedomostí, zručností a vývoja, výroby a vývozu komponentov a do rozvoja dodávateľských reťazcov sa neobmedzujú len na pobrežné a ostrovné oblasti.

8.

Zdôrazňuje význam holistického prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov na šírom mori. Pri využívaní energie z oceánov vznikajú viaceré problémy, ktoré sú rovnaké ako pri iných morských zdrojoch energie, napríklad napojenie na elektrizačnú sústavu, prepojiteľnosť a rozvoj zručností.

9.

Berie na vedomie rôzne druhy energie z oceánov: energia slapového rozdielu (napr. slapové lagúny), energia slapového prúdenia, energia vĺn, energia z gradientu slanosti a z konverzie termálnej energie oceánov (4).

10.

Berie na vedomie, že technológie pre tieto rôzne druhy energie z oceánov nemajú rovnakú úroveň vyspelosti a s výnimkou slapovej energie sa všetky nachádzajú vo výskumnej a vývojovej fáze, pričom ide najmä o pilotné programy s malým rozsahom, komerčné sústavy nie sú v prevádzke a zatiaľ sa nedosiahol konsenzus o uprednostňovaných technologických zariadeniach.

11.

Zdôrazňuje však, že konvertory energie vĺn vzbudzujú čoraz väčší komerčný záujem a ich význam by mohol zo strednodobého a dlhodobého hľadiska narastať, keďže dokážu vyrábať energiu na mnohých rôznych miestach.

12.

Poznamenáva, že EÚ je v súčasnosti svetovým lídrom v rozvoji tohto sektora s množstvom malých modelových príkladov a prebiehajúcich výskumných činností s vyše 500 spoločnosťami pôsobiacimi v sektore energie z oceánov a s vyše 50 % podielom na celosvetových činnostiach v oblasti slapovej energie. Niektoré projekty už dosiahli aj finančnú uzávierku (5).

13.

Uznáva, že v mnohých prípadoch pochádza hnacia sila rozvoja energie z morí a oceánov z regionálnej úrovne, napríklad pri regiónoch, ako je Cornwall, Bretónsko, Akvitánsko, Pays de la Loire, Dolná Normandia, Baskicko, Kantábria, Galícia, Škótsko, Wales, Flámsko, Västra Götaland a ďalších.

14.

Poznamenáva však, že napriek záujmu priemyslu o zapojenie nadnárodných spoločností a energetických podnikov do výskumno-vývojových činností nedosahuje rozsah investícií úroveň v iných sektoroch obnoviteľných zdrojov energie a nie sú splnené ciele zavádzania do roku 2020.

15.

Uznáva, že bez dostatočných opatrení EÚ hrozí, že stratí svoje vedúce postavenie vo svete.

16.

Upozorňuje na niekoľko navzájom súvisiacich prekážok, ktoré treba pri rozvoji tohto sektora prekonať:

17.

Zdôrazňuje, že hoci tieto problémy treba riešiť spoločne, najpálčivejšie sú technologické a finančné problémy, keďže bez overenej koncepcie a spoľahlivej technológie toto odvetvie nemôže preraziť a dokázať svoju životaschopnosť.

18.

Vyjadruje obavy, že počiatočná fáza technológií pre energiu z oceánov spolu s vysokými nákladmi súvisiacimi s testovaním v oceánoch a moriach, a to najmä v drsných a nepredvídateľných podmienkach, predstavuje veľkú prekážku pre rozsiahle investície, čo bráni pokroku v technologickom vývoji. To predstavuje problém najmä pre súkromných investorov, keďže overená koncepcia a šíriteľnosť technológií sú kľúčovými faktormi prístupu k finančným prostriedkom a zníženiu jednotkových nákladov.

19.

Znovu poukazuje na význam environmentálnych aspektov uvedených v rámcovej smernici o námornej stratégii a v jeho nedávnom stanovisku na túto tému (6). Podporuje ďalší výskum a inovácie zamerané na vytvorenie udržateľných riešení v oblasti energie z oceánov pre činnosti spojené s testovaním a uvádzaním do praxe, keďže privádzanie energie do morí (hluk, svetlo, teplo a žiarenie) ovplyvňuje morské prostredie a morské ekosystémy.

20.

Vyzýva na inšpiráciu sektorom využívania veternej energie a veternej energie na šírom mori, najmä v tom, aby spoločnosti a výskumné ústavy spolupracovali s cieľom predchádzať dvojitému úsiliu a financovaniu, a pri väčšej normalizácii odvetvia, ktorá je potrebná na posilnenie nákladovej konkurencieschopnosti.

21.

Vyhlasuje, že so zreteľom na rozsah investícií potrebných na využitie potenciálu sektora energie z oceánov je nevyhnutná koordinovaná činnosť rôznych úrovní riadenia v EÚ, a vyzýva Európsku komisiu, aby usporiadala konferenciu v spolupráci s Európskou investičnou bankou, Európskym parlamentom a ďalšími inštitúciami EÚ, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, výskumnými ústavmi a vysokými školami, mimovládnymi organizáciami, vznikajúcimi odvetviami a potenciálnymi investormi.

22.

Víta iniciatívu Európskej komisie založiť fórum pre energiu z oceánov, ktorého úlohou je zverejniť plán využívania energie z oceánov s cieľom usmerniť rozvoj tohto sektora, a týmto stanoviskom má v úmysle zabezpečiť, že v pláne sa náležite zohľadní silný miestny a regionálny rozmer rozvoja tohto vznikajúceho odvetvia.

23.

Vyzýva Európsku komisiu, aby z fóra pre energiu z oceánov spravila priemyselnú platformu na presadzovanie vykonávania kľúčových činností stanovených v pláne využívania energie z oceánov.

24.

Žiada, aby sa v oblasti energie z oceánov stanovili ciele EÚ ako jasné vyhlásenie o zámere s cieľom poskytnúť investorom istotu v oblasti dlhodobých záväzkov.

25.

Zdôrazňuje potrebu jednotného prístupu k všetkých činnostiam súvisiacim s morami a oceánmi a tvrdí, že rozvoj sektora energie z oceánov by mohol EÚ poskytnúť stimul na rozvoj námornej priemyselnej politiky.

26.

Víta, že Írsko a Portugalsko vypracovali štátne stratégie pre energiu z morí oceánov, a víta začlenenie energie z oceánov do národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v ôsmich členských štátoch: Spojenom kráľovstve, Írsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Fínsku, Taliansku a Holandsku a iniciatívy v ďalších členských štátoch, napríklad v Dánsku a vo Švédsku.

27.

Vyzýva členské štáty, aby strategicky a politicky viedli rozvoj tohto odvetvia prostredníctvom silnejšej podpory výskumu a modelových projektov na svojom území. Okrem toho zdôrazňuje, aké dôležité je, aby členské štáty poskytli stabilný regulačný rámec a nákladovo efektívne systémy dotovania obnoviteľných zdrojov energie, keď chcú prilákať investorov s dlhodobými plánmi.

28.

Opakuje svoju výzvu na vytvorenie osobitného znalostného a inovačného spoločenstva pre modrú ekonomiku (7), keďže rozvoj zručností a prenos nápadov z morského výskumu do súkromného sektora majú kľúčový význam pre rozvoj energie z oceánov.

29.

Zdôrazňuje potrebu kapitalizácie existujúcich úspešných iniciatív a partnerstiev (8), aby sa plne využili vedomosti, ktoré sa dosiahli v rámci strategického plánu pre energetické technológie a jeho výskumného piliera, Európskej aliancie pre energetický výskum, t. j. zahrnúť strategický plán pre energetické technológie, európsku iniciatívu v oblasti inteligentných miest a program Horizont 2020 do vypracovania miestnej a regionálnej energetickej stratégie.

30.

Preto víta, že v rámci programu Horizont 2020 boli do pracovného programu modrého rastu a získavania energie pri nízkych emisiách oxidu uhličitého na roky 2016 a 2017 zaradené dve samostatné výzvy pre odvetvie energie z oceánov (výzva LCE-15-2016 s názvom Rozšírenie zostáv v odvetví energie z oceánov a výzva LCE-16-2017 s názvom Druhá generácia nástrojov na konštruovanie zariadení v odvetví energie z oceánov a rozvoj a rozširovanie zostáv).

31.

Poukazuje na potrebu rozvoja odbornej prípravy pri kvalifikáciách potrebných na inštaláciu a údržbu zariadení na výrobu energie z oceánov, ktorá je v súčasnosti v rukách ropných a plynárenských spoločností, a nabáda tieto odvetvia, aby sa podelili o vedomosti a učili sa jedno od druhého.

32.

Víta schválenie štátnej pomoci z apríla 2015 pre portugalský program podpory modelových projektov (inštalovaná kapacita 50 MW) na výrobu obnoviteľnej energie z oceánu (energia vĺn, slapová energia) a inovačných technológií pre veternú energiu na šírom mori.

33.

Poznamenáva, že mnoho zainteresovaných strán charakterizuje usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2014 ako dostatočne pružné na podporu modelových projektov v tejto oblasti.

34.

Žiada, aby experti na štátnu pomoc v spolupráci s fórom pre energiu z oceánov vykonali ďalšiu technickú analýzu s cieľom zabezpečiť, že režim štátnej pomoci bude vnímavý voči problémom tohto sektora a umožní rozsiahlejšie verejné investície napríklad do elektrizačnej infraštruktúry a veľkých projektov v pilotnej fáze pre komercializáciu.

35.

Žiada, aby budúce finančné programy EÚ na podporu územnej spolupráce vrátane Nadnárodného programu pre atlantickú oblasť dostali nové zameranie na podporu rozvoja energie z oceánov.

36.

Odporúča, aby sa výrazne zohľadnil rozvoj atlantického makroregiónu zameraný na rozvoj energie z oceánov, pretože takýto prístup zabezpečí, že sa päť členských štátov a národy/regióny v tejto oblasti zamerajú na spoluprácu, a mohol by potenciálne viesť k jednotnej námornej priemyselnej stratégii pre atlantický makroregión sústredenej na energiu z obnoviteľných zdrojov a prepojiteľnosť.

37.

Odporúča vývoj vhodných a prispôsobených stratégií a technológií pre všetky rôzne morské oblasti s využitím existujúcich skúseností s modernými technológiami a ich vývoja v regiónoch s menším alebo rozdielnym potenciálom morskej energie.

38.

Víta oznámenie Komisie C(2015) 6317 o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie a osobitne odkazy na posilnenie regionálnej spolupráce v Atlantickej rade pre energiu z oceánov, aby sa v tejto oblasti pomohlo dosiahnuť ďalšie zníženie nákladov.

39.

Tvrdí, že na rozvoj energie z oceánov je zásadne potrebná značná podpora verejnosti vrátane inovačných verejno-súkromných partnerstiev.

40.

Uznáva zásadnú úlohu existujúcich podporných mechanizmov EIB (9), avšak zdôrazňuje potrebu nových a inovačných nástrojov EÚ, ktorými sa vytvorí priaznivejšie prostredie na podporu investícií do „rizikových“ inovačných energetických technológií, najmä investícií do zavádzania technológií pre energiu z oceánov.

41.

Preto víta, že EIB a Európska komisia v júni 2015 spustili nové energetické demonštračné projekty (InnovFin Energy Demonstration Projects), a vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby využili tento nový mechanizmus na podporu projektov využívania energie z oceánov.

42.

Zdôrazňuje význam investovania do prepojení, a to najmä členských štátov a ich regiónov, modernizácie prenosovej infraštruktúry na zvýšenie ich kapacity absorbovať výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, investovania do distribučných sústav a ich rozšírenia do odľahlých oblastí, ako aj vypracovania a vykonávania riešení inteligentnej siete.

43.

Vyzýva EIB a Európsku komisiu, aby pri podpore investícii do sektora energie z oceánov dávali prednosť využívaniu nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a tiež aby hľadali možnosť využitia tohto fondu na podporu rozvoja sietí a prepojiteľnosti.

44.

Víta rastúce zameranie na energiu z morských obnoviteľných zdrojov vo viacerých stratégiách inteligentnej špecializácie, víta založenie európskej platformy inteligentnej špecializácie v energetike a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby dopĺňala činnosť fóra pre energiu z oceánov.

45.

Víta, že do regionálnych operačných programov bola začlenená priorita investícií do energie z morí.

46.

Zdôrazňuje význam upevnenia prepojenia medzi energetickou politikou a politikou súdržnosti EÚ a vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla podrobné informácie o udelení priority pre energiu z oceánov v regionálnych operačných programoch pre EŠIF na roky 2014 – 2020 a predložila analýzu o tom, ktoré regióny pripisujú vo svojich stratégiách inteligentnej špecializácie prioritu energii z oceánov.

47.

Víta rozhodnutie Európskej rady z októbra 2014 obnoviť program NER300 a poznamenáva, že odteraz budú oprávnené aj projekty s malým rozsahom (10).

48.

Požaduje stabilnú vyššiu cenu za emisie CO2 a vyššie finančné prostriedky na (inovačné) projekty pre energiu z obnoviteľných zdrojov podľa nového programu.

49.

Víta projekty, ako je Ocean Energy ERA-Net, ktorých cieľom je koordinovať činnosti agentúr členských štátov a regiónov na podporu výskumu a inovácií v sektore, a s potešením očakáva množstvo projektov v oblasti energie z oceánov podporovaných podľa programu Horizont 2020 a ďalších programov, napríklad Erasmus+.

50.

Opakuje svoju výzvu dávať väčšiu politickú prioritu vytváraniu synergií medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtami nižších územných celkov (miestne a regionálne orgány) s cieľom podporiť investície kľúčového európskeho významu napríklad do energie z oceánov (11).

51.

Tvrdí, že energiu z oceánov možno rozvíjať takým spôsobom, ktorý obohacuje prirodzené prostredie.

52.

Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účasť regionálnych orgánov, environmentálnych organizácií a ďalších mimovládnych organizácií vo fóre pre energiu z oceánov a v ďalších strategických iniciatívach EÚ, a nalieha na členské štáty, miestne a regionálne orgány a priemyselné odvetvie, aby plne spolupracovali s týmito subjektmi s cieľom zabezpečiť udržateľný spôsob rozvoja tohto nového odvetvia a minimalizovať vplyv na životné prostredie.

53.

Zdôrazňuje mimoriadne dôležitú úlohu námorného priestorového plánovania (NPP) pri podpore rozvoja odvetvia energie z oceánov (a morí), keďže poskytuje mechanizmus na spájanie rôznych subjektov využívajúcich more/oceán (energetický sektor, námorná doprava, akvakultúra, rybolov, rekreácia a ochrana prírody) s cieľom zapojiť ich do dialógu, vymieňať informácie a prijímať koordinované rozhodnutia o využívaní morského priestoru, čo pomáha predchádzať konfliktom medzi sektormi, rozvíjať súčinnosť a znižovať nepriaznivý vplyv na ekosystémy, a nalieha na členské štáty a miestne a regionálne orgány zapojené do NPP, aby do tohto procesu zahrnuli aj rozvoj energie z oceánov.

54.

Zdôrazňuje význam zjednodušenia administratívnych postupov na plánovanie a schvaľovanie na úrovni miestnych a regionálnych orgánov a na celoštátnej úrovni a poukazuje na uznávaný osvedčený postup v tejto oblasti zo Škótska, v ktorom sa zaviedli programy odvetvového námorného plánovania, environmentálneho výskumu a strategického monitorovania, ako aj jediný orgán schvaľovania a jednotné kontaktné miesto poskytujúce schvaľovacie poradenstvo.

55.

Zdôrazňuje význam prístupu k údajom a poskytovania informácií s cieľom predchádzať duplicite a znížiť náklady na začatie prevádzky a ako súčasti širšieho verejného záujmu o pochopenie morského prostredia a potenciálny vplyv rozvoja na morský ekosystém.