17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/1

Spravodajkyňa:

Madi SHARMA

Pomocný spravodajca:

Raymond HENCKS

1.1.

Vo všetkých oblastiach dopravy – vzdušnej, námornej, cestnej, železničnej, vnútrozemskej navigácii, vesmírnej doprave, v logistike – tradične prevládajú muži, v dôsledku čoho:

Stručný prehľad súčasných štatistických údajov zo sektora uvedených v prílohe 1 svedčí o existencii diskriminácie v tomto sektore. Mnohé zo zdôraznených prekážok sú príznačné aj pre iné sektory, dopravný sektor sa však vyznačuje nedostatočnou schopnosťou riešiť tieto problémy.

1.2.

Toto prieskumné stanovisko vypracované na žiadosť európskeho komisára pre dopravu je preto zamerané na príležitosti v sektore dopravy na lepšie začlenenie žien a vytváranie väčšieho hospodárskeho, sociálneho a udržateľného rastu. Táto správa sa nevenuje ženám ako používateľkám dopravy, EHSV sa však domnieva, že prieskumné stanovisko by sa malo vypracovať aj na túto tému. Napriek nedostatkom sa táto situácia môže zmeniť, a to vykonávaním rodovo neutrálnych politík s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, inovácie, rast a zamestnanosť v kontexte stratégie EÚ 2020. V rámci nového Investičného plánu pre Európu na podporu rastu a pracovných miest sa musí uplatňovať rodová rovnosť odstránením existujúcich rodových prekážok a rozvíjaním kultúry účasti a začleňovania, aby muži aj ženy rovnoprávne pôsobili vo všetkých oblastiach dopravy. Aby sa rodové hľadisko mohlo stať významnou súčasťou dopravnej politiky EÚ, je potrebné jeho širšie uznanie.

1.3.

Uvádzajú sa v ňom tieto kľúčové odporúčania:

2.1.

Účasť jednotlivých pohlaví v doprave je komplexná a tento dokument sa jej nevenuje do hĺbky. Záujem o dopravu vzniká pri vzdelávaní, v rodine, na základe zážitkov, z nutnosti alebo potreby inovácie. Účasť v tomto sektore vyplýva z pracovných možností, ktoré ponúkajú vzdelávacie inštitúcie, kvalifikácií, zo zručností a sietí. To, či človek v sektore zostane, závisí od rozvoja ľudských zdrojov, odbornej prípravy, zlepšovania zručností a diverzifikácie, ako aj od pracovných podmienok, mzdy, pracovného času a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

2.2.

U žien to zahŕňa aj problémy súvisiace s bezpečnosťou, rodovo motivovaným násilím vrátane sexuálneho obťažovania zo strany kolegov alebo používateľov dopravy. Ženy sa tiež môžu stretnúť s prerušením kariéry z dôvodu materstva alebo poskytovania starostlivosti. Návrat do sektora si preto vyžaduje pružné pracovné podmienky, rekvalifikáciu a opatrenia, ktorými sa zabráni strate vyššej funkcie alebo postavenia.

2.3.

Pri dobrých pracovných podmienkach sa však muži aj ženy v tomto sektore tešia z naplnenia, uspokojenia z práce, vysokej úrovne odbornej prípravy, rozvoja zručností a príležitostí na kariérny postup a účasti na rozhodovaní. Pre majiteľov spoločností to znamená príležitosti na inovácie, rast a tvorbu pracovných miest.

2.4.

Pri analýze trendov v zamestnanosti treba rozlišovať medzi mobilnými a nemobilnými pracovníkmi v doprave. Ženy zamestnané v doprave majú väčšie ťažkosti pracovať mimo domova, a preto v takmer všetkých povolaniach v doprave, s výnimkou leteckej dopravy, sú to práve mobilné pracovné miesta, v ktorých prevládajú muži. Mobilné pracovné miesta sú tradične lepšie odmeňované, čím sa rozdiel v odmeňovaní žien a mužov stáva trvalým problémom a jeho riešenie je zložitejšie.

2.5.

Hospodárska kríza zasiahla aj pracujúce ženy. Z tendencií v predkrízovom období vyplývalo, že odvetvie je pre ženy otvorené, zdvojnásobilo sa úsilie o aktívny nábor a presadzovanie žien v doprave. Tento trend sa vo veľkej miere orientoval v tom čase na rozvoj povolaní v oblasti pozemných služieb a investícií do technológií, čo už nevyžadovalo posilnenie manuálnej práce. Tieto trendy však oslabila kríza, keďže znižovanie nákladov rovnako zasiahlo opatrenia, ktoré mali sprevádzať politiky účasti mužov a žien v pracovnej sfére.

3.1.

EHSV s potešením konštatuje, že oblasť dopravy sa zverila žene, komisárke Bulcovej. Príliš často sa zastúpenie jednotlivých pohlaví v rozhodovacích orgánoch zakladá skôr na zaradení do rôznych škatuliek než na schopnostiach. Aby sa sektoru dopravy v EÚ darilo intenzívne a udržateľne rásť, jeho proces tvorby politík a rozhodovací proces musia byť rodovo neutrálne. Ženy musia byť rovnako zapojené do oboch týchto procesov, a to nie na základe pozitívnej diskriminácie, ale na základe zásluh, schopností a transparentnosti procesu vymenovania.

3.2.

Ukázalo sa, že väčšie zastúpenie žien na vyšších pozíciách vrátane nevýkonných riadiacich funkcií prináša spoločnostiam čistý prínos (1). Účasť žien v rozhodovacom procese pomôže spoločnostiam, inštitúciám a združeniam zavádzať inovácie a prinesie nový pohľad na trh. Rodová rozmanitosť pracovnej sily prispieva k spolupráci, porozumeniu a tolerancii a ukázalo sa, že je hnacou silou konkurencieschopnosti, produktivity a podnikovej sociálnej zodpovednosti a zabezpečuje, že v sektore zostávajú obe pohlavia.

3.3.

EHSV preto odporúča jednoduchý nebyrokratický postup pravidelných auditov a vypracúvania správ o pokroku subjektov zo sektora dopravy (tvorcov politík, spoločností, odborových zväzov, zainteresovaných strán) v oblasti rodovej rovnosti. Mal by zahŕňať vzdelávanie používateľov pri prekonávaní stereotypov a predsudkov. Ženy aj muži by mali mať rovnaké príležitosti na ovplyvňovanie tvorby, podoby a riadenia systému dopravy, pričom ich názory budú rovnocenné. Komisia by tieto skutočnosti mala zohľadniť vo svojom vlastnom politickom dialógu a považovať ich aj za požiadavku pri financovaní projektu TEN-T alebo oblasti výskumu a vývoja.

4.1.

Európska komisia a členské štáty by mali lepšie podporovať odvetvie prostredníctvom zhromažďovania údajov a štatistických analýz, v ktorých sa zohľadňuje rodové hľadisko a sú rozdelené podľa jednotlivých pohlaví, a tak zdôrazniť kľúčové oblasti pre investície a podporu.

4.2.

Mali by sa posúdiť tieto ukazovatele:

4.3.

Analýzu údajov možno využiť na preskúmanie cyklu zamestnanosti s cieľom zistiť, kde sa nachádzajú prekážky, ktoré bránia ženám vstúpiť do sektora dopravy a postupovať v ňom. Preto možno vypracovať nástroje pre rôzne odvetvia na riešenie slabých miest, ktoré prispievajú k diskriminácii žien.

4.4.

Európska komisia by mala ďalej zvážiť analýzu týchto javov:

5.1.

V posledných desaťročiach sa Európa stala svedkom zvýšenia účasti žien na trhu práce vo všetkých odvetviach. Táto účasť sa stále zvyšuje, no sektor dopravy naďalej nie je pre pracujúce ženy príliš priateľský. Napriek viacerým iniciatívam v rámci Európskeho sociálneho fondu a programu EQUAL sektor dopravy stále zostáva segregovaným odvetvím, v ktorom muži pôsobia predovšetkým ako vodiči/piloti, technici alebo v povolaniach, ktoré zahŕňajú fyzickú prácu a veľkú pracovnú záťaž, a ženy pôsobia najmä v pracovných miestach súvisiacich so službami a administratívou.

5.2.

Vo všeobecnosti reštrukturalizácia sektora dopravy zasiahla predovšetkým pracovné miesta, v ktorých prevládajú muži: v železničnej doprave, v prístavoch a vo vnútroštátnej vodnej doprave, pričom viac žien je zamestnaných v oblasti služieb, ktoré sa vytvárajú v rámci vznikajúcich dodávateľských reťazcov, logistických spoločností atď. V súčasnosti však zavádzanie nových technológií umožňuje rovnako, ženám aj mužom prijímať pracovné miesta v sektoroch, ktoré tradične zahŕňali ťažkú fyzickú prácu. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom však naďalej predstavuje problém a bráni ženám prijať zamestnanie v mobilných pracovných miestach.

5.3.

Rozšírený je všeobecný názor, že určité pracovné miesta, pracoviská, dĺžka pracovného času sú vhodné len pre mužov, čo má výrazný vplyv na prijímanie pracovníčok do zamestnania a ich zotrvanie v povolaniach, kde majú nízke zastúpenie.

5.4.

Pokiaľ ide o rovnaké odmeňovanie, segregácia v doprave stále vedie k rozdielu v odmeňovaní žien a mužov. Muži pôsobia najmä v technických pracovných miestach, považujú sa za kvalifikovanejších, zatiaľ čo ženy pôsobia najmä v pracovných miestach súvisiacich s administratívou a službami. Muži majú dlhší pracovný čas a pripadá na nich viac pracovných miest na plný úväzok, zatiaľ čo ženy si zvyknú zvoliť pružnejšie pracovné podmienky, za ktorých majú len obmedzené príležitosti. V doprave sú vyhliadky na kariérny postup lepšie pre mužov než pre ženy. Prístup k pracovným miestam, v ktorých prevládajú muži, je stále problematický napriek skutočnosti, že muži aj ženy majú rovnaký prístup k odbornej príprave. Dochádza tak k situáciám, keď ženy absolvujú odbornú prípravu v technických profesiách, ale nemajú možnosť získať pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo ich úrovni kvalifikácie. Toto všetko prispieva k prehlbovaniu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v sektore dopravy.

5.5.

Rodovo citlivý prístup v oblasti zdravia a bezpečnosti v sektore dopravy predstavuje množstvo výziev, keďže muži prevládajú vo väčšine pracovných miest, ktoré sú spojené s preukázateľným rizikom vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania. Znižuje to šance na rodovo diferencovaný prístup v politikách a opatreniach v oblasti zdravia a bezpečnosti. Miera vystavenia sa rizikám sa však mení aj podľa líšiaceho sa charakteru povolania, pracovných podmienok alebo počtu odpracovaných hodín.

5.6.

Sektor dopravy v Európskej únii zaznamenáva aj vysoký výskyt všetkých možných foriem násilia, pričom mnohé prípady nie sú hlásené. Násilie zo strany tretej osoby je v doprave rovnako problematické, keďže ženy sú sústredené najmä v povolaniach v doprave, v ktorých sú v priamom kontakte s cestujúcimi, a preto sú vo väčšej miere vystavené agresívnemu správaniu a útokom z ich strany. Pracovníci za okienkom musia čeliť rastúcej miere frustrácie verejnosti spôsobenej preťažením, meškaniami alebo nedostatkom informácií pri meškaní. V tejto súvislosti je potrebné vyvinúť väčšie úsilie a nabádať dopravné spoločnosti, aby prijali politiky s nulovou toleranciou násilia na pracovisku.

5.7.

EHSV navrhuje, aby sa do revidovanej bielej knihy Plán jednotného európskeho dopravného priestoru zahrnula nová iniciatíva, ktorá by sa vložila do zoznamu v prílohe I, v prospech rodovej rovnosti v povolaniach v doprave, a to konkrétne kroky na prilákanie žien k pracovným príležitostiam v sektore dopravy s opatreniami na zvýšenie kvality pracovných miest vo všetkých spôsoboch dopravy, na zlepšenie pracovných podmienok, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, zdravia a bezpečnosti pri prevádzke a práci a dobrých pracovných možností, keďže všetky tieto prvky prispievajú k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Ženy by sa mohli do sektora dopravy lepšie zapojiť prostredníctvom pozitívnych opatrení, ktoré si vyžadujú prinajmenšom novú hygienickú infraštruktúru, šatne a ubytovanie a rozumnejšie posúdenie nepretržitého pracovného času, ako aj stresu, opakujúcich sa pohybov a únavy, v rámci jednotlivých druhov dopravy.

5.8.

V rámci množstva iniciatív európskych odvetvových sociálnych partnerov zameraných na premenu sektora dopravy na lepšie pracovisko pre ženy sa prejavuje informovanosť odvetvia o prípadných prekážkach, ktoré treba riešiť. Štúdia, ktorú vypracovali sociálni partneri z oblasti železničnej dopravy CER (Spoločenstvo európskych železníc) a ETF (Európska federácia pracovníkov v doprave) o zastúpení a lepšom začlenení žien do povolaní v železničnej doprave, viedla k odporúčaniam, ktorých vykonávanie na úrovni spoločností tieto dve organizácie v súčasnosti spoločne monitorujú. Rovnaký prístup vo verejnej mestskej doprave uplatňuje UITP (Medzinárodné združenie verejnej dopravy) a ETF. V námornej doprave ETF a ECSA (Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva) vypracovali v roku 2014 komplexný súbor nástrojov odbornej prípravy, video a pracovnú knihu s cieľom zabrániť obťažovaniu na palubách plavidiel. Pokiaľ ide o prístavy a doky, ETF, ESCO (Európska organizácia námorných prístavov), IDC (Medzinárodný výbor prístavných robotníkov) a FEPORT (Federácia súkromných európskych prístavných prevádzkovateľov) sa nedávno dohodli na spoločných odporúčaniach, ktoré zahŕňajú 14 akčných bodov, s cieľom podporiť zamestnanosť žien v prístavoch a udržať ich na týchto pracovných miestach.

5.9.

Mnoho organizácií vrátane MOP a sociálnych partnerov už vytvorilo usmernenia, materiály na odbornú prípravu, súbory nástrojov a kódexy postupov, ktoré možno využiť na zvýšenie účasti žien v sektore. Komisia by do pilierov monitorovacieho strediska zameraného na sociálnu oblasť, zamestnanosť a odbornú prípravu v doprave mohla začleniť silnú rodovú dimenziu, ako sa odporúča v stanovisku EHSV z roku 2011 na tému Vplyv politík EÚ na pracovné príležitosti, potreby v oblasti odbornej prípravy a na pracovné podmienky pracovníkov v oblasti dopravy.

6.1.

Podnikatelia majú čoraz väčší význam ako poskytovatelia pracovných príležitostí a kľúčoví aktéri, a to aj v sektore dopravy (2). V súčasnosti to zahŕňa zapájanie sa do ekologického hospodárstva, inteligentné dopravné systémy ITS, kamerový systém, plánovanie v reálnom čase a bezpečnosť.

6.2.

Jednoduché a osobitné politiky pre podniky, ktoré vlastnia ženy, by mohli priniesť návratnosť investícií, vďaka ktorej by sa v EÚ zvýšil rast a množstvo pracovných príležitostí. Komisia by mala v rámci Európskej komisie a na príslušných ministerstvách členských štátov zvážiť vytvorenie úradov pre podnikanie žien. Mali by byť súčasťou ministerstiev pre hospodársky rozvoj, aby sa stanovil jasný rozdiel medzi hospodárskou podnikateľskou činnosťou a zodpovednosťou v oblasti rodovej rovnosti.

6.3.

Malo by sa zvážiť aj vymenovanie riaditeľa pre podnikanie žien alebo predstaviteľa na vysokej úrovni v rámci Európskej komisie a členských štátov s medzirezortnou úlohou zvýšiť informovanosť o hospodárskych prínosoch väčšieho zapojenia žien do zakladania a rozvíjania podnikov. Takýto „riaditeľ pre podnikanie žien“ by tiež mohol byť zodpovedný za podporu priemyselných a akademických možností, ktoré vedú k väčšiemu podnikaniu žien, ako napríklad výskumu, vedy, inžinierstva v oblasti vyspelých technológií, dopravného inžinierstva a vývoja informačných technológií.

7.1.

V záujme prekonania nízkeho zastúpenia žien a účinnejšieho a rozsiahlejšieho využívania talentu žien na pracovnom trhu v oblasti dopravy EHSV odporúča ďalej uvedené nástroje, ktoré by sa mohli využiť na budovanie kapacít žien na všetkých úrovniach. To možno dosiahnuť rozvojom projektov EÚ v rámci GR pre dopravu alebo v spolupráci s inými fungujúcimi projektmi EÚ – partnerstvá:

7.2.

Mentorstvo: zvýšenie počtu podporných mechanizmov, poskytovanie znalostí a skúseností, vytváranie sietí a poskytovanie usmernení. Možno ich poskytovať na vnútornej úrovni v rámci spoločnosti a medzi zamestnancami, na vonkajšej úrovni medzi spoločnosťami a porovnateľnými dopravnými sektormi a pomocou mentorských programov, ktoré nie sú zamerané výhradne na dopravu. Do mentorských sietí by mali byť zapojení muži aj ženy. Tieto siete navyše možno rozvinúť do klastrov a dať im medziodvetvový rozmer, aby sa v celom sektore dopravy umožnil prenos znalostí, najlepších postupov, zručností a príležitostí.

7.3.

Rozvojové programy: vytváranie odbornej prípravy, ktorá umožní rozvíjať zručnosti a získavať odbornú kvalifikáciu na zvýšenie spôsobilostí bez rodových predsudkov, čím sa zabezpečí rovnosť úrovní spôsobilostí pri nábore alebo povýšení.

7.4.

Vzdelávanie: preskúmať systém vzdelávania a propagovať rôzne pracovné miesta v rámci sektora dopravy s cieľom zmeniť predstavu, že tento sektor je vhodný len pre mužov. Nájsť ženské vzory, ktoré by mohli podporiť príležitosti.

7.5.

Podporovať inovácie a malé podniky v doprave: nájsť ženy, ktoré pracujú v malých a stredných podnikoch s cieľom určiť nové trendy, inovácie a možnosti pre výskum a vývoj. Ukázať úspechy. Najlepší postup: Women 1st Top 100 Club je sieť najvplyvnejších žien pôsobiacich v oblasti poskytovania ubytovania, prepravy cestujúcich a cestovného ruchu, ktoré predstavujú vzory pre ženy, ktoré budú v budúcnosti vo vedúcich pozíciách (http://women1st.co.uk/top-100).

7.6.

Zapojenie sa do dodávateľského reťazca: podporovať dodávateľov, aby do svojho dodávateľského reťazca zahrnuli údaje o zastúpení pohlaví. Nájsť príležitosti na zváženie verejných zákaziek spoločnostiam, ktoré vlastnia ženy. (Najlepší postup: Americká iniciatíva WEConnect ponúka obstarávania a verejné zákazky naprieč všetkými sektormi predovšetkým ženám. V súčasnosti funguje aj v Európe (http://weconnectinternational.org).

7.7.

Sociálna zodpovednosť podnikov: podnecovať spoločnosti, aby poskytovali rodové štatistiky ako súčasť svojej sociálnej zodpovednosti a aby sa zapojili do propagácie žien v sektore dopravy, pomáhať vytvárať značku odvetvia tak, aby bolo známe ako odvetvie, ktoré si môžu vybrať všetci.

7.8.

Internacionalizácia: Európa je oceňovaná za prenos znalostí a rozvoj partnerstiev. Doprava predstavuje sektor s mnohými výzvami, pri ktorých sa Európa môže podeliť o svoje skúsenosti a schopnosti inovácie a tiež sa môže otvoriť novým trhom. Kľúčovou úlohou žien v tomto sektore by tak bola propagácia európskeho hospodárstva a odborných znalostí v zahraničí.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/8

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

1.1.

Informácie uvádzané s komerčným cieľom sú dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje podnikom šíriť svoje výrobky a služby transparentným spôsobom, a tak zaručuje účinné fungovanie vnútorného trhu a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Niektoré informácie však nie sú pravdivé alebo obsahujú nepresné údaje, pokiaľ ide o tvrdenia environmentálneho, sociálneho alebo etického a zdravotného charakteru, čo poškodzuje podniky, ktoré dodržiavajú všetky predpisy, ako aj spotrebiteľov.

1.2.

Environmentálne a sociálne účinky výrobkov a služieb sa v súčasnosti posudzujú a sprostredkúvajú rôznymi spôsobmi a formami v rámci rozličných iniciatív, v rozmanitých podobách a na základe rôznych metód hodnotenia. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje za dôležité, aby Komisia navrhla európske metódy na posudzovanie a sprostredkúvanie globálneho environmentálneho vplyvu výrobkov a služieb. Okrem toho by sa mal vypracovať súpis oficiálnych označení, v ktorom by bolo uvedené, čo znamenajú a aké orgány sú oprávnené vydávať ich, určovať ich platnosť a overovať ich. V každom prípade majú spotrebitelia právo na jasné a presné informácie o pôvode výrobkov.

1.3.

EHSV dúfa, že Komisia v nadväznosti na smernicu 2005/29/ES zreviduje usmernenia s cieľom uľahčiť spotrebiteľom a podnikom prístup k spoľahlivým a transparentným informáciám a že objasní používanie tvrdení environmentálneho, etického a zdravotného charakteru v informáciách uvádzaných s komerčným cieľom.

1.4.

V oblasti administratívnej spolupráce by mali administratívne orgány zodpovedné za spotrebu v každom členskom štáte dôkladne preskúmať tvrdenia environmentálneho, sociálneho, etického a zdravotného charakteru, aby sa súčasná situácia mohla posúdiť na základe konkrétnych údajov.

1.5.

Na úrovni EÚ by sa mal vytvoriť ucelený, úplný a konzistentný právny rámec, ktorým by sa riadilo používanie informácií s komerčným cieľom online, pričom treba rešpektovať právo jednotlivca na súkromie a zaručiť ochranu ďalších cieľov verejného záujmu.

1.6.

Európska komisia a členské štáty by mali v medziach svojich právomocí posilniť svoje opatrenia, pokiaľ ide o dohľad, kontrolu a sankcie v súvislosti so súčasnými systémami samoregulácie a spoločnej regulácie v tejto oblasti, ktorých súčasťou sú aj tvrdenia environmentálneho, sociálneho a zdravotného charakteru, a predovšetkým by mali zaručiť, aby národné a európske orgány zodpovedné za samoreguláciu v reklame dodržiavali normy vymedzené v ustanoveniach a odporúčaniach EÚ, a najmä aby sa prihliadalo na cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Okrem toho by organizácie spotrebiteľov mali byť informované o vypracúvaní etických kódexov, aby sa mohli podieľať na ich zostavovaní.

2.1.

Veľa podnikov v Európskej únii poskytuje spotrebiteľom úplné, pravdivé a transparentné informácie o hlavných charakteristikách tovaru a služieb, ktoré sú dostupné na trhu. Neprimerané používanie tvrdení o environmentálnych, sociálnych a zdravotných účinkoch však poškodzuje tak podniky, ktoré dodržiavajú predpisy, ako aj spotrebiteľov, ktorí si príslušné tovary a služby kupujú.

2.2.

Právo na informácie zabezpečuje, aby vnútorný trh fungoval transparentnejšie a aby sa zmiernila zjavná nevyváženosť vo vzťahu medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

2.3.

Spotrebitelia majú právo na úplné, pravdivé a transparentné informácie o hlavných charakteristikách tovaru a služieb, ktoré sú dostupné na trhu.

2.4.

Informácie sú preto rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého sa spotrebitelia a užívatelia rozhodujú pri nákupe, či už keď si vyberú určitý výrobok, ktorému dajú prednosť pred ostatnými, alebo keď odmietnu tie, ktoré nedokážu tak dobre uspokojiť ich potreby a priania. Okrem toho technologický rozvoj čoraz viac umožňuje podnikom reagovať na požiadavky odlišných skupín spotrebiteľov diferencovane, pričom sa ich vernosť získava prostredníctvom personalizovaných výrobkov, podľa zásad osobného prístupu používaných v marketingu „one to one“.

2.5.

V takom modeli sociálneho trhového hospodárstva, aký je stanovený v zmluve, nemá Európska únia k dispozícii celistvý právny rámec pre používanie informácií s komerčným cieľom. Tento rámec je totiž neúplný, zbytočne zložitý, nekonzistentný a niekedy neucelený, keďže spočíva hlavne na týchto prvkoch:

2.6.

Komisia zverejnila rôzne oznámenia, otvorila verejnú diskusiu a zaoberá sa medzi inými témami aj tzv. ekologickou stopou výrobkov, v snahe zabezpečiť spoľahlivé a presné informovanie o environmentálnom vplyve výrobkov počas ich celého životného cyklu.

2.7.

Hoci spotrebiteľ má vďaka technologickému rozvoju viac možností, ako sa dostať k informáciám, predpisy EÚ v oblasti používania informácií s komerčným cieľom online sú v súčasnosti roztrúsené v rôznych textoch (smernice o elektronickom obchode, ochrane spotrebiteľov, ochrane súkromia v obchodnej komunikácii, nekalých praktikách atď.). EHSV sa domnieva, že v budúcnosti bude nutné predložiť návrh nadväzujúci na schválenú stratégiu. Bezprostredne by sa však platné predpisy mali zjednotiť a zahrnúť do jedného prepracovaného textu, aby sa predišlo protichodným informáciám, ktoré sa šíria touto cestou.

2.8.

Okrem toho sa prostredníctvom nariadenia (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľov už vytvoril rámec pre spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý by sa mal v týchto otázkach viac rozvinúť, aby sa mohli posúdiť prípadné porušenia.

2.9.

Existujúce prostriedky nápravy sú v jednotlivých členských štátoch veľmi rozmanité, v niektorých sa dodržiavanie predpisov účinne zabezpečuje priamo na súde, v iných sa vytvorili rôzne iniciatívy v oblasti samoregulácie a spoločnej regulácie v reklame prostredníctvom etických kódexov a zriadením mimosúdnych orgánov na riešenie sporov v tejto oblasti dopĺňajúcich platné právne predpisy a administratívne a súdne nástroje, ktorými sa dohliada na dodržiavanie predpisov.

2.10.

Existujú aj ďalšie premenné, ktoré túto problematiku ešte viac komplikujú, ako sú:

2.11.

Niektoré propagačné techniky, ako „branded content“ (značkový obsah), emocionálny marketing a „storytelling“ (rozprávanie príbehu), „product placement“ (umiestnenie produktu) alebo používanie tzv. neuromarketingu, pomáhajú poskytovateľom účinnejšie dosiahnuť ich obchodné ciele a zároveň sťažujú občanom racionálne rozhodovanie, pokiaľ ide o ich rozhodnutia v súvislosti s nákupom, použitím alebo spotrebou, ktoré by mali byť založené na objektívnom posúdení výhod príslušných tovarov a služieb a primeranosti ich ceny. Je to tak aj preto, lebo v mnohých prípadoch sa týmto spôsobom odstraňuje tradičné rozlišovanie medzi reklamným alebo nereklamným obsahom a príjemcom takéhoto posolstva sa upiera právo poznať komerčný charakter a zámer, ktoré sa môžu skrývať za zdanlivo informačným posolstvom, čím sa môžu uviesť do omylu predovšetkým zraniteľnejší spotrebitelia, ako sú mladí ľudia, staršie osoby, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.

2.12.

EHSV sa rozhodne zasadzuje za kvalitnejšie služby a výrobky, ktoré sa poskytujú, resp. vyrábajú v súlade s etickými zásadami alebo ktoré prinášajú väčší environmentálny a sociálny úžitok, a za to, aby sa uvádzali tvrdenia environmentálneho, sociálneho a zdravotného charakteru, pričom v tomto stanovisku sa zameriava na komerčné tvrdenia a oznamy, ktoré sú nepravdivé, nepresné alebo zavádzajúce.

3.1.

Informácie uvádzané s komerčným cieľom, ktoré sa zakladajú na nespoľahlivých, nepresných alebo ťažko overiteľných tvrdeniach a ktoré môžu príjemcov oklamať alebo zmiasť, majú rôzny a viac či menej výrazný dosah, ale všetky vážne poškodzujú spotrebiteľov a podniky, ktoré dodržiavajú predpisy, a tak maria úsilie vytvoriť etický a transparentný trh tovaru a služieb.

3.2.

Možno spomenúť napríklad tieto dôsledky:

3.3.

Informácie musia zodpovedať skutočným potrebám a očakávaniam spotrebiteľov, preto sa pri posudzovaní ich vhodnosti musí brať do úvahy cieľ, obsah, prezentácia, kontext a identifikácia reklamného posolstva, ktorého základnými kritériami sú: spoľahlivosť, aktuálnosť, nestrannosť, presnosť, vhodnosť, stručnosť, zrozumiteľnosť, jasnosť, čitateľnosť a dostupnosť. EHSV navrhuje, aby sa na etiketách výrobkov uvádzal pôvod týchto výrobkov, pretože táto informácia zvyšuje úroveň ochrany a zabraňuje zavádzaniu a mäteniu spotrebiteľov. Je nástrojom, ktorý im uľahčuje rozhodnúť sa pri výbere.

4.1.

Tvrdenia environmentálneho charakteru sa zameriavajú hlavne na to, ako zloženie príslušných výrobkov alebo ich používanie vplýva na životné prostredie, čo sa často spája s klimatickými zmenami alebo emisiami znečisťujúcich látok. Môžu však zahŕňať aj ďalšie pojmy, ako je racionálne využívanie prírodných zdrojov, odlesňovanie, rozmanitosť druhov alebo energetická účinnosť. A samozrejme environmentálna stopa, ktorú činnosť podnikov a spotreba výrobkov zanechávajú na našom životnom prostredí.

4.2.

Keď sa tieto tvrdenia používajú čisto formálne alebo naoko, ale neovplyvňuje to samotný produkt alebo jeho výrobu, dochádza k fenoménu známemu ako „greenwashing“, ktorý možno definovať ako selektívne šírenie environmentálne pozitívnych informácií prostredníctvom reklamy, v ktorej sa prehnane zdôrazňujú tieto „ekologické“ aspekty, v dôsledku čoho sa vo vnímaní spotrebiteľa navodzuje deformovaný obraz reality. Komisia vymedzuje tento pojem vo svojich usmerneniach pre uplatňovanie smernice 2005/29/ES (7).

4.3.

Na základe informácií o environmentálnych účinkoch (negatívnych alebo pozitívnych) danej značky si spotrebiteľ vytvára o tejto značke určitý obraz. Tento obraz zároveň vplýva na aspekty ako rozhodovanie pri nákupe alebo politický postoj. Tým, že sa „zlé“ správanie trestá a „dobré“ odmeňuje prostredníctvom príslušných rozhodnutí pri nákupe, existuje v systéme akási dynamická rovnováha.

4.4.

Medzi najpoužívanejšie techniky „greenwashingu“ patria:

4.5.

Mali by sa používať kritériá, ktoré umožnia správne informovanie spotrebiteľa, a malo by sa zakázať zneužívanie ekologického argumentu v komerčných oznamoch.

4.6.

Zavedenie zosúladených európskych metód, ako je tzv. environmentálna stopa, aby sa mohla zaviesť environmentálna vysledovateľnosť produktov a organizácií, môže byť prostriedkom na zvýšenie transparentnosti fungovania trhu. Tieto metódy by mali vychádzať zo všeobecne používaných medzinárodných noriem, ako je napríklad medzinárodná norma ISO 14201 týkajúca sa tvrdení výrobcov o ekologickosti svojich výrobkov alebo kódex Medzinárodnej obchodnej komory.

5.1.

Podobne, ako sa v uvádzaných tvrdeniach prízvukujú environmentálne aspekty, by sa dalo hovoriť aj o akomsi „greenwashingu“ z hľadiska „etických a sociálnych kvalít“ podnikov a výrobkov. V tomto prípade sa kúpa výrobku mení na príležitosť urobiť prospešný a solidárny čin, ktorý je sociálnej povahy, keďže zároveň prináša úžitok skupinám alebo kolektívom, ktoré potrebujú konkrétnu pomoc alebo sú určitým spôsobom zraniteľné.

5.2.

V súčasnosti možno často vidieť, ako sa známe značky prostredníctvom kampaní na podporu predaja zapájajú do projektov so sociálnymi cieľmi. Ide o tzv. „charity promotions“ (charitatívne propagačné kampane) alebo kampane na podporu predaja spojené s konaním v prospech spoločnosti, ktoré v kontexte hospodárskej krízy zaznamenali skutočný rozmach. Keď sa pri týchto kampaniach používajú nepravdivé argumenty ako zámienka na predaj, môžu spotrebiteľa oklamať a zmiasť, a preto sú obzvlášť škodlivé.

5.3.

Tieto postupy sa zameriavajú na kampane solidarity, humanitárnej pomoci, sociálnej pomoci určenej konkrétnym kolektívom a skupinám obyvateľstva, ako aj na angažovanosť za riešenie problémov, ktoré vyplynuli z nejakej nečakanej naliehavej situácie, alebo za nejakú štrukturálnu otázku, ktorá zahŕňa diskrimináciu, segregáciu, nerovnosť atď.

5.4.

Ďalším príkladom „social washingu“ alebo „sociálneho greenwashingu“ je, keď sa nejaký podnik vydáva za sociálne zodpovedný, hoci to nie je dostatočne podložené, alebo keď sa zveličuje sociálny a reklamný charakter hlavnej činnosti daného podniku.

5.5.

Tvrdenia týkajúce sa etických alebo sociálnych aspektov sa niekedy spájajú s tvrdeniami environmenálneho charakteru, ale v závislosti od aktuálnych preferencií sa môžu rozšíriť aj na ďalšie aspekty, ako je práca, posilnenie miestneho charakteru, zapojenie občanov alebo čokoľvek iné, čo môže spotrebiteľov podnietiť na nákup.

5.6.

V tejto súvislosti treba mať takisto na zreteli podvodnícke postupy falošných „poradcov pre etické, sociálne a environmentálne otázky“, ktorí mýlia a mätú spotrebiteľov, keďže pôsobia na trhu ako hospodárske a sprostredkovateľské subjekty a zneužívajú dobrú vôľu a dôveru spotrebiteľov tým, že sa s cieľom zisku a pomocou klamlivých argumentov usilujú predať výrobky alebo služby.

5.7.

Mimoriadne nebezpečné pre fungovanie vnútorného trhu sú postupy finančného charakteru, prostredníctvom ktorých sa pomocou etických, sociálnych a environmentálnych argumentov predávajú finančné produkty a nástroje, pričom požiadavky solventnosti a dozorných kontrol, ktoré musia finančné subjekty spĺňať, nie sú splnené. Európsky orgán pre bankovníctvo prijal nedávno stanovisko, v ktorom navrhol súbor opatrení v snahe zmenšiť riziko a vymedziť požiadavky z hľadiska reklamy, ako aj odporúčania s cieľom ochrániť účastníkov pred možnými konfliktami záujmov.

5.8.

Je nevyhnutné zamedziť „socialwashingu“ alebo používaniu nepravdivých informácií s cieľom vyvolať dojem sociálnej angažovanosti.

6.1.

Keďže spotrebitelia začali v poslednej dobe viac dbať na zdravý životný štýl a vzhľadom na to, že technologický rozvoj sa rozšíril aj do oblastí, akou je výroba potravín, kozmetických prípravkov alebo iných výrobkov spojených so zdravím, aj v týchto oblastiach sa používajú tvrdenia zdravotného charakteru, či už v súvislosti s potravinami a výživou, úspechmi z hľadiska zdravého stravovania a estetického vzhľadu, ako aj so zlepšením kognitívnych a fyziologických funkcií.

6.2.

Podobne ako pri tvrdeniach environmentálneho charakteru je zvýšený záujem spotrebiteľov o zdravú výživu takisto príležitosťou na to, aby sa objavili tvrdenia spojené s biologickým alebo ekologickým poľnohospodárstvom, alebo v súvislosti s tým, či daný potravinový výrobok obsahuje alebo neobsahuje vitamíny, mastné kyseliny Omega-3, cukry, soľ alebo alkohol, ako aj geneticky modifikované látky.

6.3.

Starnutie obyvateľstva a väčšia priemerná dĺžka života sú živnou pôdou pre to, aby sa informovanie pomocou nepodložených tvrdení v budúcnosti rozšírilo.

6.4.

Podobným spôsobom sa aj v „zdravotnom marketingu“, ktorý využíva takéto tvrdenia ako pridanú hodnotu pre účinnejšie obchodovanie s príslušnými výrobkami, zneužívajú údajné zdravotné prínosy podložené pseudovedeckými dôkazmi, ako to možno vidieť napríklad v oblasti výživových doplnkov alebo výrobkov na báze byliniek, ale aj v ponukách produktov širokej spotreby.

7.1.

Je nevyhnutné mať na zreteli, že postupy, ako je napríklad dobrovoľné označovanie alebo navrhovanie log a piktogramov, vyvolávajú dosť nepresné asociácie v kognitívnych a emocionálnych procesoch, ktoré motivujú rozhodnutia spotrebiteľov pri nákupe. Prostredníctvom slov alebo obrazov by sa nemalo striktne a jasne uvádzať niečo, čo nemožno vierohodne preukázať. Bolo by vhodné vykonať konkrétne opatrenia na kontrolu tvrdení.

7.2.

Monitorovanie uvádzaných tvrdení však treba prispôsobiť použitému materiálu, keďže každý z nich má špecifické črty, pokiaľ ide o spracovanie. Aby sme tu stručne a schematicky zhrnuli, spomínané tvrdenia sa môžu uvádzať týmito formami:

7.3.

Pri tvrdeniach, ktoré sú nepreukázateľné a poskytované na komerčné účely, možno požadovať, aby neboli použité alebo aby v nich boli uvedené správne informácie.

7.4.

EHSV preto žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby v rámci nariadenia (ES) č. 2006/2004 prijali vhodné opatrenia prostredníctvom administratívnej spolupráce a najmä podporou spoločných činností s cieľom zamedziť podvodnému používaniu nepodložených tvrdení etického, environmentálneho alebo zdravotného charakteru, a pritom úzko spolupracovali s európskymi spotrebiteľskými strediskami, ktoré v takýchto situáciách zohrávajú zásadnú úlohu.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/14

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

1.1.

Šport prispieva k realizácii strategických cieľov Únie, zdôrazňuje základné pedagogické a kultúrne hodnoty a je nástrojom integrácie, keďže sa týka všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, náboženstvo, vek, štátnu príslušnosť, sociálne postavenie alebo sexuálnu orientáciu. Šport takisto pomáha bojovať proti netolerancii, xenofóbii a rasizmu.

1.2.

Športové aktivity umožňujú všetkým ľuďom konštruktívne usmerniť svoje nádeje a obohatiť sa o hodnoty, ako sú úsilie, solidarita a súdržnosť, ktoré prináša šport. Zároveň poskytujú fyzickú a duševnú pohodu a pomáhajú riešiť sociálne problémy prostredníctvom pozitívnych hodnôt, ktoré ponúkajú. V tejto súvislosti by sa mala diskusia zamerať aj na stanovenie súboru minimálnych univerzálnych zásad, ktoré by propagovali poctivý prístup detí a mládeže k športu vo všetkých športových disciplínach.

1.3.

Dobrovoľnícka činnosť v športe zohráva dôležitú úlohu v rozvoji amatérskeho športu a športu na úrovni klubov, keďže predstavuje veľký prínos zo sociálneho, hospodárskeho a demokratického hľadiska. Preto je nevyhnutné prostredníctvom športu, vrátane zimných športov, podporovať dobrovoľnícku činnosť a aktívne občianstvo.

1.4.

Zásady dobrého riadenia a správy by mali zabezpečiť integritu v športových súťažiach. Jednou zo základných podmienok v športe je nezávislosť športových organizácií, ktoré musia konať v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a demokracie. Preto by všetky zainteresované strany mali byť náležite zastúpené v procese prijímania rozhodnutí. S cieľom upevniť tento všeobecný rámec prevencie a podľa nedávno vypracovanej podrobnej štúdie (1), je nevyhnutné, aby sa posilnila dôvera medzi národnými orgánmi a športovými ustanovizňami, a tak uľahčila potrebná výmena informácií medzi národnými súdnymi orgánmi a medzinárodnými športovými ustanovizňami.

1.5.

EHSV žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby v európskom kontexte v rámci inovačného prístupu šírili a odovzdávali si informácie o pozitívnych skúsenostiach a najvhodnejších postupoch, pokiaľ ide o spôsoby, ako vytvárať a podporovať strategické partnerstvá medzi hlavnými zainteresovanými stranami z rôznych sektorov, s cieľom posilniť úlohu športu ako hnacej sily inovácie a hospodárskeho rastu. V tejto súvislosti je veľmi dôležité vedieť využiť výhody, ktoré by organizovanie veľkých športových podujatí mohlo a malo priniesť regiónom a mestám, kde sa tieto podujatia konajú. Domnieva sa, že Komisia by mala venovať pozornosť novým iniciatívam a metódam, ktoré sa objavujú v celosvetovom meradle a ktoré majú regiónom a mestám pomôcť rozbehnúť športové projekty podporujúce udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj.

1.6.

Využívanie nástrojov financovania EÚ na rozvoj v oblasti športu by sa malo podporovať na rôznych úrovniach.

1.7.

Na európskej úrovni by sa mala presadzovať sociálna súdržnosť, opatrenia na zapojenie znevýhodnených skupín do športových aktivít a sociálne začlenenie, a to aj v prípade osôb zbavených slobody, ktoré môžu nájsť v športe prostriedok, ako sa znovu začleniť do spoločnosti, keďže šport navodzuje pocit pohody a prináša stabilitu vďaka svojim hodnotám, ako je úsilie, solidarita a koniec-koncov aj fair play, ktoré môžu pomôcť odstrániť sociálne vylúčenie a diskrimináciu.

1.8.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v prístupe k športovým aktivitám, podporiť ich účasť na súťažiach a odbúrať všetky spoločenské predsudky v tejto súvislosti. Preto by bolo dobré, keby Komisia navrhla Rade ministrov vypracovať „Európsky kódex osvedčených postupov v oblasti športu a sociálneho začlenenia“ v snahe podporiť a podnietiť väčšie zapojenie zdravotne postihnutých osôb do športových aktivít.

1.9.

EÚ a členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť propagácii športu a fyzickej aktivity starších ľudí. V starnúcej Európe je mimoriadne dôležité na tento účel vyvíjať cielené iniciatívy a zabezpečovať finančné prostriedky.

2.1.

Lisabonská zmluva prihliada v procese integrácie na to, že Únia a jej členské štáty majú určité spoločné hodnoty. Týmito najvyššími hodnotami sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacim k menšinám.

Lisabonská zmluva dáva Únii právomoci na podporu „európskych záležitostí týkajúcich sa športu“ (článok 165 ZFEÚ). Je nevyhnutné zaoberať sa rozličnými aspektmi – sociálnymi, hospodárskymi a kultúrnymi – fenoménu športu z hľadiska perspektívy jeho zaradenia medzi hodnoty zakotvené v článku 2 ZFEÚ, čo si vyžaduje, aby sa inštitúcie a členské štáty jasne zaviazali, že budú v súlade so zásadou subsidiarity podnecovať politiky, právne predpisy a opatrenia na podporu európskych aspektov v športe.

2.2.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je pokúsiť sa spropagovať možnosti, ktoré ponúkajú európske hodnoty a hodnoty športu, vrátane zimných športov, sprostredkovať ich všetkých občanom a spoločenským organizáciám a podnietiť vytvorenie politiky Únie v oblasti športu, keďže doposiaľ bola táto téma len predmetom sporadických súdnych rozhodnutí, väčšinou spojených s uplatňovaním hospodárskych slobôd.

2.3.

Už v staroveku sa v gréckej filozofii rozlišovalo medzi telesnou a duševnou činnosťou a z týchto myšlienok, ktorým jednoznačne dominovala etika a podpora mieru, sa neskôr vyvinul olympijský duch.

Je dôležité, aby šport prispel k realizácii európskych, ale aj celosvetových cieľov stratégie Európa 2020, keďže môže do veľkej miery prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

3.1.

Aby mohol šport zohrávať spoločenskú úlohu, musia mať členské štáty primeranú infraštruktúru, ktorá uľahčí vykonávanie športových aktivít, a disponovať na svojom území primeranou, postačujúcou a vyváženou základnou sieťou športových zariadení a vybavenia.

3.2.

Dobrovoľnícka činnosť je i naďalej základným kameňom športu v Európe, keďže dobrovoľníci spolu s neziskovými športovými organizáciami umožňujú rozvoj a šírenie športových ideálov. V tomto zmysle treba vyzdvihnúť úlohu školy pri propagovaní olympijských hodnôt, ktoré podporujú mier a svornosť v športe, pričom sa chráni spolunažívanie a integrácia v demokratickej a pluralistickej spoločnosti, ako aj hodnoty humanity, ktoré sa so športom spájajú a ktoré pomáhajú odstrániť zo športu násilie, rasizmus, netolerantnosť a xenofóbiu.

3.2.1.

Je nevyhnutné, aby športové organizácie uplatňovali zásady dobrej správy. Musia vychádzať zo zásad transparentnosti, zodpovednosti a demokracie a musia v nich byť riadne zastúpené všetky strany, ktorých sa proces prijímania rozhodnutí týka, vrátane pozorovateľov, ktorí väčšinou presadzujú zásady fair play. Malo by sa pouvažovať o možnosti nastoliť prísnejšie požiadavky z hľadiska transparentnosti, keď sa ich aktivity financujú z verejných prostriedkov.

3.2.2.

EHSV sa domnieva, že by sa mala zvážiť možnosť spoločne zakročiť proti nežiaducim javom – ako je korupcia pri športových výsledkoch, doping alebo násilné činy – nielen na základe právomocí, ktoré Únii prislúchajú v súlade s článkami 6 a 165 ZFEÚ, ale aj na základe právomocí súvisiacich s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti alebo akýchkoľvek iných právomocí, ktoré by mohli byť potrebné na prijatie nadnárodných opatrení, ktoré by zároveň mohli mať skutočne odrádzajúci účinok.

3.2.3.

Cieľom týchto opatrení by malo byť zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti. Mohli by to byť napríklad opatrenia usilujúce sa zabezpečiť väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi policajnými orgánmi (Europol) a súdnymi orgánmi (Eurojust) a ďalšími zodpovednými orgánmi, medzi ktorými by mali byť byť aj športové zväzy.

3.3.

Vyvíjať viac fyzickej aktivity a viac športovať je rozhodujúce pre ochranu verejného zdravia v modernej spoločnosti. Treba zdôrazniť, že športovanie podporuje zdravý životný štýl a zlepšuje kvalitu života, a tak sa plne využívajú možnosti, ktoré šport ponúka, a znižujú náklady na zdravie.

3.4.

Činnosť inštitúcií EÚ v oblasti športu sa do veľkej miery rozbehla vďaka verejnej diskusii v súvislosti s tzv. európskym rozmerom športu, začleneniu športu do programu Erasmus+ alebo napríklad aj vďaka strategickým opatreniam v oblasti rovnosti pohlaví v športe. Každý rok sa diskutuje o prioritách tohto programu, a preto EHSV žiada, aby sa pri budúcom prehodnotení prihliadalo na pripomienky uvedené v tomto stanovisku.

3.4.1.

Činnosť inštitúcií by sa mala posilniť prijatím potrebných opatrení s cieľom zohľadniť prínos a pozitívne aspekty pôvodných, tradičných športov, ktoré majú väčší miestny vplyv a sú živým dôkazom kultúrnej a historickej rozmanitosti Únie, preto by sa mali propagovať a šíriť.

3.4.2.

Na základe spomínaného programu Erasmus+ by Komisia mala predložiť zreteľnú bilanciu vplyvu zapojenia sa do športových aktivít v rámci tohto programu, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov z hľadiska nových kvalifikácií, zamestnanosti a mladých ľudí.

3.5.

V snahe dosiahnuť, aby šport pomáhal upevňovať a rozvíjať európske hodnoty, je nevyhnutné prijať a zrealizovať koordinačné, doplnkové a podporné opatrenia zamerané na ochranu týchto európskych hodnôt, najmä tých, ktoré sa usilujú chrániť ľudskú dôstojnosť, ako aj určité prvky vzdelávacieho procesu v prípade osôb, ktorých správne začlenenie je rozhodujúce pre dobré fungovanie demokracie a právneho štátu. Tento prístup by sa mohol posilniť vďaka posolstvu fair play spojenému so športom, prostredníctvom ktorého sa spoločnosti odovzdáva veľká časť európskych hodnôt.

Európsky rozmer v športe môže takisto pomôcť dosiahnuť niektoré parametre smerujúce k zabezpečeniu rovnosti medzi ženami a mužmi. Mali by sa vytvoriť a používať vzdelávacie materiály na vyškolenie zodpovedných osôb, či už športových pracovníkov alebo rodičov, s cieľom pomôcť odbúrať stereotypy z hľadiska pohlavia a presadiť rovnosť medzi ženami a mužmi v športe a zabezpečiť čoraz väčšiu rovnováhu, pokiaľ ide o zastúpenie oboch pohlaví v riadiacich orgánoch a športových výboroch. V tejto súvislosti by bolo dôležitým krokom, keby sa vypracoval zoznam osvedčených postupov z hľadiska rozvoja mládeže a ochrany v športe (2).

3.6.

Športové aktivity, či už individuálne alebo kolektívne, môžu byť legitímnym zdrojom vytvárania pracovných miest, bohatstva a pohody, a preto je v súčasnosti veľmi dôležité adekvátne ho využiť, s cieľom zamedziť nezamestnanosti mladých a sociálnemu vylúčeniu. Obzvlášť treba poukázať na situáciu mladých atlétov, ktorí začínajú svoju druhú kariéru, po tom ako zanechali vrcholový šport, a musia sa špecificky pripraviť na túto etapu svojho života (dvojitá kariére). Aby sa títo mladí ľudia mohli náležite rozvíjať, je nevyhnutné zabezpečiť rovnocennosť a uznávanie diplomov a kvalifikácií v športe. Tento posledný bod je dôležitý v snahe skoncovať s tieňovou ekonomikou, ktorá by mohla v tomto sektore existovať, a v budúcnosti ju zlegalizovať.

3.6.1.

Bolo by vhodné určiť spôsoby, ako by sa európske finančné nástroje mohli využiť na podporu športu ako prostriedku na posilnenie sociálneho začlenenia a zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v záujme rovnosti pohlaví, inovácie, vytvárania sietí organizácií, ktoré sa zasadzujú za opätovné začlenenie do spoločnosti a ďalšie ciele vo verejnom záujme.

Ako prostriedok boja proti sociálnemu vylúčeniu a forma opätovného začlenenia do spoločnosti je šport vhodný nástroj na dosiahnutie hodnôt, ktoré posilnia osobný a spoločenský rozvoj a budú vplývať na zdravie a vzdelávanie osôb. Na európskej úrovni by sa mala presadzovať sociálna súdržnosť a sociálne začlenenie, a to aj v prípade osôb zbavených slobody, ktoré môžu nájsť v športe prostriedok, ako sa znovu začleniť do spoločnosti, keďže šport navodzuje emocionálnu pohodu a prináša súdržnosť a stabilitu vďaka svojim hodnotám, ako je úsilie, solidarita a napokon aj fair play.

3.6.2.

Mala by sa vytvoriť sieť organizácií, ktoré sa zasadzujú za sociálnu súdržnosť a opätovné začlenenie do spoločnosti prostredníctvom športových aktivít, najmä tých, ktoré sú najviac rozšírené, s cieľom podeliť sa o osvedčené postupy, na základe európskych hodnôt zakotvených v zmluvách. V tomto rámci by sa tiež organizoval Európsky kongres o osvedčených postupoch v oblasti opätovného začlenenia do spoločnosti prostredníctvom športu, usporadúvali by sa majstrovstvá Európskej únie a výsledky týchto sietí by sa zverejňovali a šírili.

3.7.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v prístupe k športovým aktivitám, podnietiť ich väčšiu účasť na súťažiach a odbúrať všetky spoločenské predsudky v tejto súvislosti.

Bolo by dobré, keby Komisia navrhla Rade ministrov vypracovať „Európsky kódex osvedčených postupov v oblasti športu a sociálneho začlenenia“.

3.7.1.

Mala by sa podporovať integrácia osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom športových podujatí, aby sa zlepšila kvalita života osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín a viac rozvinuli ich spoločenské návyky. Šport je preto nielen zdraviu prospešným návykom, ale zároveň zlepšuje a posilňuje mobilitu týchto osôb a umožňuje rozvíjať rozhodovacie schopnosti, kamarátstvo a tímovú prácu.

3.7.2.

V snahe podnietiť väčšie zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do paralympijského alebo vrcholového športu a zvýšiť povedomie občanov, je nevyhnutné, aby verejné orgány zaviedli na informovanie o paralympijských hrách a iných medzinárodných vrcholových podujatiach komunikačnú stratégiu, na ktorú vyčlenia potrebné prostriedky a odborníkov, a aby paralympijské hry mali v televízii väčšie a kvalitnejšie pokrytie, veľký počet hodín vysielania a v hlavnom vysielacom čase.

3.7.3.

Vnútroštátny právny rámec na prispôsobenie právnych predpisov medzinárodnému dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sleduje tie isté ciele a stanovuje zásadu „prístupnosť a dizajn pre všetkých“ za nástroj, ktorý treba použiť pri úpravách a vytváraní prostredia, ktoré umožní všetkým občanom zúčastniť sa.

3.7.4.

Keďže jednou z prekážok, ktoré pravidelne brzdia snahu rozvinúť programy na podporu zapojenia starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím do fyzických športových aktivít, je nedostatočná odborná príprava rôznych aktérov zapojených do tohto procesu, odporúčame vytvoriť potrebný materiál, ktorý bude zodpovedať potrebám z hľadiska odbornej prípravy učiteľov, profesorov telesnej výchovy a technických odborníkov v oblasti športu pri rozvoji telesných a športových aktivít v inkluzívnom prostredí.

3.8.

Zjavne nezvratný proces starnutia európskej spoločnosti, sprevádzaný neustálym nárastom očakávanej dĺžky života pri narodení, spôsobuje, že je nevyhnutné vytvoriť cielené iniciatívy a programy na podporu športu a fyzickej aktivity starších ľudí. Toto je oblasť, na ktorú sa vo väčšine krajín zabúda a ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

4.1.

Šport má aj ekonomickú podstatu, ktorá vyplýva z ekonomických aktivít spojených so športom a jeho profesionalizácie, ktoré ovplyvňujú vnútorný trh. Okrem toho je pre šport príznačné, že spočíva na štruktúrach založených hlavne na dobrovoľníckej činnosti a jej spoločenskom, pedagogickom a kultúrnom poslaní, pričom výrazne prispieva k pozitívnym hodnotám, akými sú športový duch, rešpekt a sociálne začlenenie.

Preto treba rozlišovať medzi športovými a obchodnými záujmami a EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť šport pred nadmerným vplyvom ekonomiky, aby boli prvoradé zásady a hodnoty športu.

4.1.1.

Tento špecifický charakter športu, vyplývajúci z jeho jedinečných a zásadných charakteristických čŕt, si pri uplatňovaní právnych predpisov Únie vyžaduje individualizovaný prístup v prípadoch, keď EÚ môže zasiahnuť účinnejšie ako členské štáty a so zreteľom na zásadu subsidiarity.

4.2.

Pri spomínanom ekonomickom rozmere športu treba prihliadať na mimoriadnu spätosť týchto aktivít so základnými právami.

4.2.1.

Preto sa treba zamyslieť nad tým, aké opatrenia v súlade so zásadou proporcionality by sa mali prijať v záujme primeranej ochrany pred porušovaním práv duševného vlastníctva a najmä pred digitálnym pirátstvom, ktoré ohrozujú športovú ekonomiku. V každom prípade by malo byť prvoradé základné právo občanov na informácie, aby sa zaručilo aspoň právo verejnosti získať a dostať správy, vysielanie dôležitých podujatí a právo novinárov informovať.

4.2.2.

V ďalších oblastiach, ako je politika hospodárskej súťaže, konkrétne štátna pomoc, by bolo vhodné prijať usmernenia o štátnej pomoci s cieľom ozrejmiť, ktoré druhy pomoci sa považujú za opodstatnené v záujme spoločenského, kultúrneho a vzdelávacieho poslania športu.

4.2.3.

Športové stávky online na neregulovaných trhoch, najmä nezákonné stávky, predstavujú v súčasnosti pre šport jednu z hlavných hrozieb. Ich negatívne účinky sú porovnateľné s účinkami dopingu a diváckeho násilia a vzhľadom na neistý charakter športových súťaží môžu byť zmanipulované. V súvislosti s ďalšími aspektmi, ako sú stávky a hazardné hry, je potrebné prijať opatrenia vo verejnom záujme na predchádzanie vzniku závislosti od hazardných hier a na ochranu maloletých, najmä pred hazardnými hrami na internete.

4.2.4.

Už v samotnej podstate športu je niečo motivujúce, čo podnecuje športujúcich, aby ustavične zlepšovali svoje výkony a usilovali sa byť najlepšími. Preto je pre oblasť športu príznačná neustála inovácia, vďaka ktorej sa športové technológie stali dôležitým odvetvím v rámci „aplikovaných vied“, ako sú textilné technológie, mechanika ľudského pohybu, nové materiály, senzory, ovládače, dizajn zameraný na človeka atď. Aj výstavba športovísk, ich prevádzka, ako aj aktívna a pasívna účasť na športových podujatiach, sa stávajú dôležitou súčasťou tzv. zážitkovej ekonomiky, ktorej príkladom je aj rozvoj športového cestovného ruchu.

4.2.5.

Ďalšie témy, ktoré ekonomicky súvisia so športom, ako napríklad voľný pohyb osôb a služieb, sponzorské zmluvy, regulácia činnosti agentov hráčov, poistenie športovcov a zdravie, vzdelávacie programy pre športovcov a odborné kvalifikácie súvisiace so športom, by sa mali preskúmať a Komisia by mala v prípade potreby prijať alebo navrhnúť vhodné opatrenia.

4.2.6.

Pokiaľ ide o odbornú prípravu mladších trénerov, je nevyhnutné zlepšiť predpisy v jednotlivých členských štátoch EÚ, pričom treba vziať do úvahy, že prácu trénera možno porovnať s prácou pedagóga a že v niektorých prípadoch (napr. pri príprave na športové súťaže) trávi tréner s mladými športovcami viac času než učiteľ so žiakmi. Odborná príprava trénerov musí byť súčasťou rámca formálneho vzdelávania a musí byť uznaná na pedagogickej úrovni formou štátneho diplomu.

4.2.7.

EHSV žiada, aby sa európske športové zväzy zasadzovali za hodnoty a zásady spomínané v tomto stanovisku, a dúfa, že budú v každom prípade na tieto hodnoty prihliadať vo svojej činnosti vo všetkých oblastiach, a to dokonca aj pri udeľovaní cien a pri prejavoch verejného uznania.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/19

Spravodajca:

Pierre-Jean COULON

1.1.

EHSV žiada, aby ciele Európskej únie v oblasti klímy a energetiky smerovali k väčšiemu podielu energií z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Dôsledne podporuje energie z obnoviteľných zdrojov – udržateľný energetický systém, do značnej miery pozostávajúci z energií z obnoviteľných zdrojov, ktorý je jediným dlhodobým riešením našej energetickej budúcnosti. Výbor poukazuje na význam zavedenia dodatočných zložiek energetického systému.

1.2.

Uskladňovanie energií z obnoviteľných zdrojov a ich vývoj predstavujú vzhľadom na ich nestály tok skutočnú výzvu. Uskladňovanie je pre Európsku úniu strategickou otázkou v záujme zaistenia bezpečnosti stálych dodávok energie do Únie a fungujúceho trhu s energiou, a to tak z technického hľadiska, ako i z hľadiska nákladov. Z uvedeného dôvodu táto otázka figuruje na poprednom mieste medzi európskymi stratégiami a je prioritnou oblasťou, najmä v rámci energetickej únie, ktorá bola spustená vo februári 2015.

1.3.

EHSV v predchádzajúcom stanovisku zdôraznil otázku uskladňovania, ktorá je „výzvou, príležitosťou aj absolútnou nevyhnutnosťou“. Zdôrazňuje dôležitosť úspešnej transformácie energetiky v Európskej únii a je zástancom toho, aby sa v záujme dosiahnutia konkrétnych a výrazných výsledkov v oblasti uskladňovania použili všetky dostupné prostriedky.

1.4.

EHSV uznáva, že zatiaľ čo existujú odlišné možnosti uskladňovania, technológie sú na rôznej technologickej a priemyselnej úrovni.

1.5.

EHSV pripomína, že s uskladňovaním energie môžu byť súčasne s výhodami spojené nielen významné finančné, ale aj environmentálne a zdravotné náklady. Výbor preto podporuje systematické uskutočňovanie posúdení vplyvu, a to nielen na posúdenie konkurencieschopnosti technológií, ale aj ich vplyvu na životné prostredie a zdravie. EHSV tiež považuje za dôležité posúdiť účinky týchto technológií na vytváranie činností a pracovných miest.

1.6.

EHSV podporuje intenzívnejšie investície a uskutočňovanie výskumu a vývoja v oblasti uskladňovania a lepšiu európsku súčinnosť v tejto oblasti v záujme toho, aby sa znížili náklady na transformáciu energetiky, zaistila bezpečnosť dodávok energie a európske hospodárstvo sa stalo konkurencieschopnejším. EHSV podporuje potrebu lepšej harmonizácie predpisov v oblasti uskladňovania energie medzi členskými štátmi.

1.7.

EHSV tiež vyzýva na začatie verejného dialógu v celej Európe o energetickej otázke – európsky dialóg o energetike – aby sa občan a celá verejnosť prispôsobili transformácii energetiky a mohli ovplyvniť budúce rozhodnutia v oblasti technológií na uskladnenie energie.

1.8.

EHSV poukazuje na význam plynu v energetickom mixe a jeho dôležitosť z hľadiska energetickej bezpečnosti pre občanov. EHSV vyzýva, aby sa podporovalo uskladňovanie v tomto sektore, aby všetky členské štáty mohli solidárne využívať rezervy.

2.1.

Zásobovanie energiou a hospodárenie s ňou sú jednou z hlavných politických a sociálno-ekonomických priorít a kľúčovou výzvou, ak chceme byť úspešní pri transformácii energetiky a vyriešiť klimatické výzvy. Hoci dopyt po energiách v EÚ klesá (spotreba energie klesá od roku 2006 a v súčasnosti spotrebúvame približne toľko energie ako na začiatku 90. rokov 20. storočia), čoraz častejšie zavádzanie nestálych zdrojov energií z obnoviteľných zdrojov zvýraznilo potrebu uskladňovania energie, ktoré bude zohrávať dôležitú úlohu v mnohých odvetviach (kompenzácia nestálosti dodávok, elektrické autá, obrana atď.) a stane sa strategickou otázkou pre Európu a jej priemysel. Je potrebné dodať, že otázka uskladňovania energií z obnoviteľných zdrojov je jedným z hlavných argumentov odporcov týchto energií.

2.2.

Hoci sa väčšina primárnych zdrojov energie (plyn, ropa, uhlie) uskladňuje ľahko, otázkou naďalej zostáva veľkosť, náklady a umiestnenie zariadení na strategické uskladnenie. Iný veľký primárny zdroj energie, ktorým sú energie z obnoviteľných zdrojov, zaznamenáva v oblasti uskladňovania nerovnomerné výsledky. Vodnú energiu možno často akumulovať uskladnením vody v jazerách a vodných nádržiach. Zatiaľ čo aj biomasu možno uskladniť pomerne jednoducho, slnečnú a veternú energiu, ktoré sa zvyčajne používajú na výrobu elektriny, možno v súčasnosti uskladňovať len pomocou komplikovaných a nákladných čiastkových postupov.

3.1.

Európska komisia analyzovala scenáre dekarbonizácie energetického systému a v roku 2011 uverejnila Plán postupu v energetike do roku 2050, v ktorom sa uvádza viacero scenárov na rok 2050. Na dosiahnutie stanovených predpokladov z hľadiska dekarbonizácie by elektrárenský priemysel mohol využiť veľký podiel energie z obnoviteľných zdrojov (59 až 85 %), ktorý by z väčšej časti pochádzal z nestálych obnoviteľných zdrojov. V ďalšom oznámení z roku 2014 s názvom „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ sa potvrdila cesta k dekarbonizácii a pre rok 2030 sa uvádza takmer 45 % podiel obnoviteľných zdrojov energie. To je v súlade s cieľmi, na ktorých sa dohodli lídri EÚ 23. októbra 2014 v súvislosti s politickým rámcom do roku 2030. Významný podiel nestálych obnoviteľných zdrojov energie v elektrizačnej sústave by si vyžadoval desiatky alebo stovky GW skladovacích kapacít v elektrizačnej sústave, dokonca i vtedy, ak by sa použili aj iné opatrenia na zvýšenie pružnosti.

3.2.

Európska komisia ďalej zaradila uskladnenie elektriny medzi svoje priority a viackrát zdôraznila prvoradý význam uskladňovania. Vo svojom pracovnom dokumente o uskladňovaní energie z roku 2013 (http://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/energy_storage.pdf) Komisia obhajuje lepšiu koordináciu tejto témy s ostatnými kľúčovými politickými oblasťami Európskej únie, ako je klíma. Uskladňovanie energie by malo byť začlenené do všetkých relevantných súčasných aj budúcich opatrení a právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a klímy, ktoré by mali uskladňovanie energie podporovať, vrátane stratégií týkajúcich sa energetickej infraštruktúry. Komisia okrem toho vo svojom oznámení o energetickej únii (z 25. februára 2015) pripomína, že „Európska únia je odhodlaná stať sa svetovým lídrom v oblasti obnoviteľnej energie a globálnym rodiskom novej generácie technologicky vyspelých a konkurencieschopných obnoviteľných zdrojov. Stanovila si aj cieľ, aby bol v roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ aspoň 27 % jej spotreby.“ Komisia má v úmysle podnietiť novú stratégiu v oblasti výskumu a vývoja: „Ak má byť európska energetická únia svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, musí sa postaviť na čelo novej generácie technológií v tejto oblasti, ale aj riešení v oblasti uskladnenia.“

3.3.

V záveroch z posledného Madridského fóra sa uvádza, že Fórum potvrdzuje strategickú úlohu uskladňovania plynu pre bezpečnosť dodávok v EÚ. EHSV tiež zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj uskladňovania zemného plynu.

4.1.

Riešenia uskladňovania elektriny sa delia do štyroch základných kategórií, pričom v závislosti od potrieb energie, ale aj rôznych obmedzení možno energiu uskladňovať v rôznych podobách (elektrina, plyn, vodík, teplo, chlad) v blízkosti miest výroby, v energetických sieťach alebo pri mieste použitia:

4.2.

Najrozšírenejším spôsobom uskladňovania elektriny vo svete je hydraulická akumulácia v prečerpávacích vodných elektrárňach, ako napr. zdroje neprerušovaného napájania (z angl. UPS – „uninterruptible power system“). Narastá záujem o tieto systémy u prevádzkovateľov elektrizačných sústav, priemyselníkov a správcov budov v terciárnej sfére. Prečerpávacie elektrárne umožňujú začlenenie nestálych zdrojov energií z obnoviteľných zdrojov, najmä veternej a fotovoltickej; kapacity v čase najvyššej záťaže elektrizačnej sústavy a rozvrhnutie dopytu po elektrine; ekonomické rozhodovanie (dobitie v období nízkych cien a dopytu, predaj v čase vysokých cien a silného dopytu s vyrovnávacími „sociálnymi“ opatreniami); časové rozvrhnutie investícií do elektrických sietí. Je preto málo pravdepodobné, že plánované skladovacie kapacity budú postačujúce na kompenzáciu dlhých období bez vetra či slnka v prípade rozšírenia týchto typov energií z obnoviteľných zdrojov vo veľkom rozsahu.

4.3.

Na trhu uskladňovania energií sa tiež objavuje päť nových segmentov, ktoré by sa mohli v nasledujúcom desaťročí rozšíriť:

4.4.

Treba spomenúť aj sľubnú úlohu vodíka (hoci náklady a otázky bezpečnosti a dopravy výrazne znižujú jeho potenciál), ktorý predstavuje nosič energie bez emisií skleníkových plynov, ak samotný zdroj, z ktorého bol vyrobený, neobsahoval uhlík, a môže mať rôznorodé použitie, najmä v priemysle, ale aj pri miestnej výrobe elektriny (elektrické napájanie izolovaných oblastí, záložné generátory), uskladňovaní energie (podpora siete, rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov) alebo kogenerácii. Používa sa tiež v doprave pozemnej (osobné vozidlá, hromadná doprava, nákladné vozidlá atď.), leteckej (celkový alebo čiastočný letecký pohon), námornej či riečnej (podmorský celkový alebo čiastočný pohon), pri rafinácii a v petrochémii (ekologický vodík) pričom netreba zabudnúť na ďalšie spôsoby využitia, najmä v prenosných zariadeniach (externé nabíjačky alebo integrované batérie). Toto všetko je v súčasnosti v štádiu vývoja.

Techniky na výrobu vodíka elektrolýzou a palivovým článkom sú veľmi flexibilné a výrazne dostupné, a to aj napriek tomu, že zostávajú málo efektívne, čo má za následok zvýšenie dopytu po veternej energii alebo solárnych paneloch, a teda dochádza k nadprodukcii. Vodík ako energetický nosič je nevyhnutný v systémoch, ktoré využívajú flexibilitu medzi rôznymi energetickými sieťami (napr. „Hybrid Power Plant“ v Berlíne). Vodík („metánový“ vodík) možno v prípade potreby vyrobiť z elektriny z obnoviteľných zdrojov a vstreknúť ho do plynových sietí alebo uskladniť na účely prípadnej distribúcie ako palivo alebo chemickú látku, alebo dokonca na opakované vstrekovanie vo forme elektriny. Metánový vodík, ktorý má zďaleka najväčší potenciál z hľadiska uskladňovania energie, pretože môže byť bezpečne prepravovaný a (dlhodobo) uskladňovaný v zariadeniach v súčasnosti používaných v plynovom priemysle (geologické ukladanie atď.), ponúka tiež možnosť vytvárať uhľovodíky s dlhým reťazcom (s rôznym využitím: do palív pre leteckú dopravu až po iné výrobky ako plasty, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú z fosílnych palív). Uhlík zastúpený v obehovom hospodárstve (CO2 atď.) bude okrem toho znovu použitý a nebude sa hromadiť v atmosfére. Ide teda o prechod od výroby skleníkových plynov k výrobe energie. Záujem o tieto riešenia ďalej zrastie vďaka využitiu tepla, ktoré sa uvoľní (exotermická reakcia) pri výrobe vodíka a výrobe elektriny z vodíka. Vodík je teda jedným zo zriedkavých nosičov energie, ktorý umožňuje hospodárske, spoločenské a environmentálne rozhodovanie medzi trhom elektriny a trhmi s ostatnými energiami.

4.5.

Ďalším jasným príkladom je uskladňovanie elektriny v batérii, ktorú vyprodukovali slnečné panely počas dňa. Problémom slnečných panelov na strechách obydlí je však to, že vyrábajú elektrinu v čase, keď sú domy prázdne. Večer, keď sa obyvatelia vrátia domov, slnko už dávno zapadlo a solárne panely už nevyrábajú energiu.

4.6.

Riešením by mohol byť objav jednej nemeckej spoločnosti a jeho zavedenie do praxe. Táto spoločnosť spojila niektoré časti so softvérom s aplikáciou pre inteligentné telefóny a umožnila používateľom zisťovať na svojom telefóne stav dobitia batérie, v ktorej sa uskladňuje elektrina vyrobená solárnymi panelmi počas dňa. Finančný výpočet hovorí za všetko: slnečné panely obydlia zvyčajne vyrobia 25 – 35 % potreby energie rodiny. Vďaka tomuto riešeniu pravidelne presahujú 70 %. S ohľadom na súčasné ceny je návratnosť investície osem rokov, pričom batérie majú záruku 20 rokov.

4.7.

V tomto prípade ide tiež o nabádanie na rodinnú výrobu a spotrebu, ktorú EHSV podporil vo viacerých svojich stanoviskách (pojem „výrobca-spotrebiteľ“, v angličtine „prosumers“).

4.8.

Ak už teda existujú viaceré riešenia, zdá sa, že možnosti dodatočných zariadení zostávajú aj tak obmedzené. Okrem toho významné prekážky aj naďalej bránia rozmachu nových, flexibilnejších technológií, ako napríklad lítiové-iónové batérie alebo princíp tzv. power-to-gas. Hlavná nevýhoda spočíva v nákladoch na tieto riešenia a ich hospodárskej konkurencieschopnosti, ktoré sú aj naďalej vzdialené trhovým podmienkam, a tiež v stále veľkých rozmeroch batérií. Agentúra Ademe vo svojej vízii do budúcnosti (Francúzska agentúra pre životné prostredie a kontrolu energie – Systémy uskladňovania energie/Strategický plán realizácie, 2011) predpokladá priemyselný rozmach stálych systémov uskladňovania až v horizonte od roku 2030. Na druhej strane McKinsey (Battery Technology Charges Ahead, McKinsey, 2012) predpokladá, že ak má cena za uskladnenie energie v nasledujúcich rokoch klesať, rozsah a rýchlosť tohto poklesu zostávajú otázne. Cena za lítiovú-iónovú batériu by sa mohla podľa tohto poradného orgánu znížiť z 600 $/kWh na 200 $/kWh v roku 2020 a na 160 $/kWh v roku 2025.

5.1.

EHSV pripomína, že potreba znížiť emisie skleníkových plynov a všeobecný trend k menšiemu využívaniu fosílnych energií (hoci v posledných rokoch boli nájdené nové ložiská) vedú k nárastu energií z obnoviteľných zdrojov, čo EHSV uviedol v mnohých stanoviskách (TEN/564 a TEN/508). EHSV vzhľadom na rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov zdôraznil, že je potrebné zavádzať dodatočné zložky energetického systému, napríklad rozšírenia dopravných sietí, skladovacích zariadení a rezervných kapacít. Rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov predstavuje vo veľkej miere strategickú výzvu, lebo na jednej strane umožní znížiť dovoz (čo znamená hospodársku a etickú výhodu) a na druhej strane vyžaduje prostriedky na uskladňovanie (zariadenia umožňujúce uskladnenie nielen zo dňa na deň, ale aj od jednej sezóny k druhej), ktoré navyše musia mať široký dosah.

5.2.

EHSV teda uznáva, že uskladňovanie je hlavnou otázkou pri transformácii energetiky, ktorá do veľkej miery zahŕňa nestále zdroje energií z obnoviteľných zdrojov. Pripomína potrebu vytvárania a zvyšovania skladovacích kapacít. Zdôrazňuje, že uskladňovanie energie je základným uľahčujúcim prvkom na dosahovanie hlavných energetických cieľov Európskej únie, ktoré EHSV podporuje, a to najmä:

5.3.

EHSV uznáva, že uskladňovanie energie môže predstavovať významné finančné náklady, ale aj environmentálne a zdravotné. Rovnako je to aj v súvislosti s niektorými projektmi podzemného uskladňovania plynu, ktoré sú v rozpore s ochranou vodných zdrojov. Z tohto dôvodu EHSV je za zlepšenie všetkých technológií. Domnieva sa totiž, že hromadné uskladňovanie môže znamenať významnú výhodu pri komplementárnosti energií z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na zmeny z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska pri výrobe fotovoltickej energie ju teda môže nahradiť veterná energia. Výbor zdôrazňuje, že to povedie k zavedeniu siete vzájomných prepojení medzi rôznymi zdrojmi elektriny, ktorá sa bude opierať o inteligentné siete („smart grids“). Tieto inteligentné siete využívajú informačné technológie, ktoré optimalizujú výrobu, distribúciu a spotrebu energie. EHSV sa domnieva, že táto technológia sa musí rozvíjať, pretože umožňuje riadiť dopyt po energii, pričom považuje za dôležité vychádzať z posúdenia vplyvu na túto problematiku, rešpektujúc pritom slobodu každého spotrebiteľa. Bolo by ešte užitočnejšie uskutočniť všeobecné hodnotenie všetkých nástrojov, akými sú M/441 a ochranný profil nemeckého BSI, ktoré umožňujú celkom bezpečne prenášať a šíriť údaje, zabezpečiť integráciu inteligentného domu („Smart Home“) atď., s cieľom nájsť konkrétne riešenia potrieb budúcich inteligentných miest, napríklad programovanie podľa meteorologickej predpovede.

5.4.

EHSV zdôrazňuje význam európskeho regulačného rámca pre uskladňovanie energie, ktorý umožní vyzdvihnúť výhody ekologizácie plynárenských a elektrických sietí.

5.5.

EHSV navyše pripomína, že trh s uskladňovaním elektriny pre elektrické siete zaznamenáva silný nárast a vytvára veľký potenciál pre tvorbu činností a pracovných miest, čo by malo kompenzovať straty z hľadiska zamestnanosti v iných oblastiach trhu s energiou. Investičné perspektívy zo strany prevádzkovateľov sietí a energetikov je možné vysvetliť čoraz väčšou potrebou integrácie nestálych energií. Výstavba akumulačných vodných elektrární, rekonštrukcia tých existujúcich a premena vodných nádrží na elektrárne tohto typu v Európe predstavuje základ rozvoja trhu. Existuje teda priestor na okamžitú redukciu prekážok vo výkonnosti akumulačných vodných elektrární. Na zabezpečenie hospodárskych a environmentálnych výhod tejto technológie stačí prijať opatrenia potrebné na to, aby sa takéto elektrárne mohli stavať a prevádzkovať.

6.1.

EHSV konštatuje, že až doteraz zmeriavala Únia svoje výdavky viac na rozvíjanie technológií ako na výskum a vývoj [správa s názvom „Énergie, l’Europe en réseaux“ (Energia, Európa prepojená sieťami), Michel Derdevet, 23. februára 2015]. Verejné výdavky na výskum a vývoj v Európe (všetky odvetvia) sú v skutočnom vyjadrení na podobnej úrovni ako v 80. rokoch 20. storočia (americké alebo japonské výdavky naopak narástli), ale energie z obnoviteľných zdrojov zaznamenávajú výrazný rozvoj. Plán SET (strategický plán v oblasti energetických technológií), ktorý sa zaviedol v roku 2007, nepriniesol primerané financovanie. Rôzne tlaky na európsky energetický systém tak z dôvodu začlenenia energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj z dôvodu zabezpečenia dodávok a hospodárskej konkurencieschopnosti Európy, si vyžadujú oživenie európskej spolupráce v oblasti energetického výskumu a vývoja. Uskladňovanie je významným prvkom hlavných projektov inteligentných sietí, ktoré sa začali v rokoch 2012 a 2013, a predstavuje významnú tému výskumu a vývoja, ktorého cieľom je nájsť odpovede na problematiku energetických sietí zajtrajška.

6.2.

Technológie uskladňovania energie sa nachádzajú v rôznych štádiách technologického a priemyselného pokroku. EHSV podporuje zintenzívnenie výskumných a vývojových činností a lepšiu súčinnosť na európskej úrovni najmä preto, že väčšina výskumných a vývojových projektov v Európe a vo svete rieši podobné výzvy a možnosti. EHSV vo viacerých stanoviskách vyjadril poľutovanie nad tým, že úsilie vyvíjané v oblasti výskumu nereflektuje tieto výzvy, a žiadal, aby sa na európskej úrovni toto úsilie zintenzívnilo. Členské štáty by sa mali takisto podporovať v tom, aby sa na tomto úsilí pomerne podieľali. Únia musí jednoznačne rýchlo posilniť svoju koordináciu a svoje investície so zreteľom na rozhodujúcu úlohu výskumu a vývoja pri odstránení posledných technických prekážok a vďaka modernizácii riešení uskladňovania aj pri znižovaní stále dosť vysokých investičných nákladov. To umožní lepšie začleniť energie z obnoviteľných zdrojov, znížiť náklady na transformáciu energetiky, obmedziť vplyv niektorých energií na zdravie, rozvíjať odborné vzdelávanie a zamestnanosť v tomto sektore, zaručiť bezpečnosť energetického systému, zabezpečiť rozvoj konkurencieschopných inovatívnych odvetví na medzinárodnej úrovni a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/24

Spravodajkyňa:

Daniela RONDINELLI

1.1.

V kontexte čoraz intenzívnejšej urbanizácie, EÚ a jej členské štáty považujú mestá za „laboratóriá na dynamickejšiu a digitálnejšiu Európu“, kde sa testujú opatrenia schopné vytvárať rast, zamestnanosť a sociálny rozvoj.

1.2.

Udržateľnosť miest bude výsledkom inteligentného spojenia vyspelejších a inovatívnejších technológií, integrovaných platforiem (na európskej, štátnej a miestnej úrovni), modernej infraštruktúry, energetickej účinnosti, nového definovania efektívnejších služieb podľa potrieb občanov a užívateľov, integrácie inteligentnej elektrickej siete, internetu, senzorových systémov.

1.3.

Mestá ako vyspelé inovačné laboratóriá realizované vo veľkom rozsahu by prispeli k priemyselnej a sociálno-ekonomickej „renesancii“ EÚ a začali by skutočnú a ozajstnú priemyselnú, finančnú a sociálnu revolúciu.

1.4.

EHSV sa preto domnieva, že inteligentné mestá sa môžu stať hnacou silou rozvoja novej európskej priemyselnej politiky, ktorá bude schopná ovplyvniť vývoj špecifických výrobných odvetví a rozsiahlo rozšíriť výhody digitálneho hospodárstva. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič vo svojom vystúpení na plenárnom zasadnutí EHSV 22. apríla 2015 okrem iného uviedol, že inteligentné mestá predstavujú pre EÚ prioritu rozvoja, a dôrazne poukázal na nadšenie starostov miest investovať do komunít budúcnosti.

1.5.

Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zamerať sa na modernejší a účinnejší model rozvoja než sú doterajšie modely, pre ktoré je príznačná extrémna roztrieštenosť opatrení. EHSV preto navrhuje, aby ostatné európske inštitúcie a národné vlády spojili koncepciu „inteligentného“ modelu s udržateľným a integrovaným modelom rozvoja, ktorý sa bude vzťahovať na mestá, ostrovy, územia, priemyselné oblasti a bude založený na súdržnosti a súčasnej integrácii šiestich pilierov, ktoré umožnia:

1.6.

Súčasná prítomnosť týchto šiestich pilierov by sa mala považovať za štandardnú a nevyhnutnú súčasť strategického projektu inteligentných miest. Rovnako dôležité je, aby sa tento model uplatňoval v kontexte politiky, ktorá zabezpečí najprísnejšie normy bezpečnosti sietí, informačných systémov, aplikácií a zariadení, ktoré tvoria základ ekosystémov digitálnych služieb.

1.7.

EHSV sa domnieva, že na to, aby sa tento návrh pretavil do konkrétnych opatrení, je okrem nevyhnutného zapojenia občianskej spoločnosti dôležité, aby EÚ a členské štáty koordinovali svoje politické opatrenia a zabezpečili im primerané verejné finančné zdroje a štrukturálne ich otvorili verejno-súkromnému partnerstvu.

1.8.

EHSV sa domnieva, že zvlášť v záujme plne udržateľných inovácií zameraných na zlepšenie kvality života a blaha občanov je potrebné, aby sa investíciám do inteligentných miest dostalo podpory zhodnotením synergie medzi existujúcimi verejnými európskymi, štátnymi a regionálnymi fondmi a využitím príležitostí, ktoré poskytuje Európsky fond pre strategické investície (EFSI).

1.9.

EHSV dúfa, že v záujme uskutočnenia týchto procesov:

1.10.

EHSV sa domnieva, že na základe týchto nových nástrojov by bolo vhodné podporiť európsku projektovú platformu, ktorá bude mať vlastnosti požadované EFSI a ktorá povedie k vzniku a integrácii projektov inteligentných miest v rámci členských štátov a podporí financovateľnosť projektov prostredníctvom integrácie potencionálnych súkromných zdrojov a dostupných verejných zdrojov a možných foriem záruk v rámci EFSI.

1.11.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné podporovať spoločný trh pre inteligentné mestá aj prostredníctvom harmonizovaného regulačného rámca, ktorý by zahŕňal:

1.12.

EHSV sa domnieva, že zapojenie a účasť organizácii občianskej spoločnosti a konsenzus medzi sociálnymi partnermi sú podstatné nielen pre stanovenie strategických a projektových plánov spojených s uplatňovaním udržateľného a integrovaného modelu rozvoja inteligentných miest, ale aj zabezpečenie, aby sa tieto plány premenili na hospodárske a sociálne výhody pre občanov a lepšie životné a pracovné podmienky.

2.1.

Rastúca urbanizácia na celosvetovej (v rámci miléniového rozvojového cieľa č. 11 vykonáva Organizácia spojených národov projekt Spojené inteligentné mestá, aby sa všetky mestá sveta stali udržateľné, inkluzívne, bezpečné a odolné voči katastrofám) a európskej úrovni (1) je čoraz viac prepojená s rozširovaním inteligentných miest (Európska únia – Regionálna politika. Mestá zajtrajška, október 2011), pretože do tohto prostredia bude väčšina občanov [72 % obyvateľstva EÚ, t. j. 359 miliónov žije v súčasnosti v mestách a do roku 2020 ich bude 80 % (údaje Komisie)] a výrobných subjektov sústreďovať svoje hospodárske, osobné a sociálne záujmy. Okrem toho, v európskom kontexte, pre ktorý sú príznačné roztrúsené menšie mestské centrá, ako aj priemyselná história využívania reťazcov a sietí podnikov, je prechod na tento nový model nutné naplánovať a umožniť aj na rozsiahlych a rozptýlených územiach.

2.2.

O zvýšenej vnímavosti celoštátnych a miestnych verejných činiteľov, pokiaľ ide o tieto otázky, svedčí zintenzívnenie dvojstranných partnerstiev medzi európskymi inteligentnými mestami a obcami na iných kontinentoch, ktoré sa ešte len musia vyvíjať smerom k udržateľnosti. Tieto dohody sú zamerané na rozmnožovanie pozitívnych skúseností alebo využívanie a výmenu osvedčených postupov. Napríklad čínska vláda vybrala 12 miest, ktoré podpísali dohody o spolupráci v oblasti udržateľného rozvoja miest (http://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/12_cities.pdf) s európskymi mestami, ktoré sú považované za jedny z „najinteligentnejších“. Okrem toho sme svedkami nárastu počtu projektov a iniciatív v oblasti rozvoja inteligentných miest spontánne podporovaných vládami a/alebo občanmi alebo združeniami, organizáciami (napríklad Malagská charta, 7. februára 2011 – http://www.catmed.eu/pag/fr/11/la-charte-de-malaga) alebo sieťami na európskej úrovni, ako sú napríklad Eurocities (http://www.eurocities.eu) a Dohovor primátorov a starostov (http://www.covenantofmayors.eu).

2.3.

Stratégia Európa 2020 podporuje v celej Európe inteligentné mestá prostredníctvom investícií do infraštruktúry IKT v záujme rastu ľudského kapitálu, riešení využívajúcich príležitosti spojené s novými technológiami a digitalizáciou s cieľom dosiahnuť tieto ciele: zlepšiť udržateľnosť a kvalitu života a práce občanov a podnikov; zvýšiť účinnosť a dostupnosť služieb; znížiť chudobu, nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, znečistenie a degradáciu životného prostredia.

2.4.

Benátskym vyhlásením pre digitálnu Európu http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/digital-venice-2014, národné vlády zdôraznili cieľ podporiť prechod svojich ekonomík na digitálne hospodárstvo, pretože sa domnievajú, že sa môže stať oporným bodom nového modelu priemyselnej politiky, kde informačné a komunikačné technológie sú neodmysliteľným vstupom pre akýkoľvek typ výroby tovarov a poskytovania služieb, ako aj prístup k finančným nástrojom a zdrojom energie.

2.5.

V tejto súvislosti členské štáty chápu mestá ako „laboratóriá na dynamickejšiu a digitálnejšiu Európu“, pretože sú potenciálnou hybnou silou týchto zmien. Inteligentné mestá predstavujú pre EÚ miesta na testovanie opatrení, ktoré dokážu vytvárať rast spolu so zamestnanosťou, pretože v nich digitálne technológie možno spájať s inovačnou infraštruktúrou a novými službami.

2.6.

Premena miest na inteligentné ovplyvní technologické inovácie, inteligentnú dopravu, zvyšovanie energetickej účinnosti, život občanov, pracovníkov a podniky prostredníctvom mnohých zmien súvisiacich napríklad s prácou na diaľku, elektronickou demokraciou, zvýšenou transparentnosťou a umožní aktívnejšiu účasť na procese rozhodovania.

2.7.

Pri príležitosti konferencie, ktorú EHSV usporiadal 10. novembra 2014 na tému Smart Cities – towards a European Economic Revival through Civic Innovation (http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.events-and-activities-smart-cities-civic-innovation), diskutovali politickí činitelia, predstavitelia miest a zástupcovia občianskej spoločnosti o tom, ako sa inteligentné mestá môžu stať referenčnými nástrojmi rozvoja novej priemyselnej politiky v Európe, ako môžu podporiť rast a zamestnanosť, akými spôsobmi môžu aktéri občianskej spoločnosti participovať na príprave stratégie a aké politické nástroje zaviesť na podporu prílevu investícií do inteligentných miest v celej EÚ.

2.8.

EHSV sa domnieva, že na to, aby sa inteligentné mestá stali hnacou silou rozvoja novej európskej priemyselnej politiky (2), sa treba zamerať na tri opatrenia:

2.8.1.

definovať ešte modernejší a efektívnejší model uplatňovania opatrení v inteligentných mestách, ktorým bude možné prekonať súčasnú roztrieštenosť a podporiť jednotnú víziu, ktorá výrazne presiahne integráciu IKT, mobility a zvyšovania energetickej účinnosti. Zvlášť sa treba zamerať na iniciatívy, ktoré by sa mohli rôznym spôsobom uplatniť na miestnej úrovni a mali by zároveň súčasný dosah na HDP, rast, zamestnanosť, produktivitu (kvantitatívne hospodárske ukazovatele), kvalitu života, duševnú a telesnú pohodu ľudí (kvalitatívne hospodárske ukazovatele);

2.8.2.

podporovať investície do inteligentných miest v duchu verejno-súkromného partnerstva, ktoré by zhodnotilo predovšetkým mnohé dostupné európske fondy a zosúladilo by ich s fungovaním EFSI (Návrh nariadenia Komisie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia č. 1291/2013 a č. 1316/2013, COM(2015) 10 final) s cieľom prijať na európskej úrovni model rozvoja, ktorý by sa vyznačoval schopnosťou vytvárať návratnosť súčasne v sociálnej, environmentálnej a výrobnej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti [Komisia odhaduje, že do roku 2018 sa počet pracovných miest zvýši o 2,8 milióna (Start-Up Europe, konferencia EHSV, 10. novembra 2014)] a zabezpečiť možnosť splácania kapitálu súkromným investorom;

2.8.3.

posilniť prítomnosť a úlohu občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v procese strategického plánovania inteligentných miest, ich uskutočnenia a následného monitorovania, čo má zásadný význam pre zlepšenie životných a pracovných podmienok občanov a podnikov.

3.1.

Zo štúdie Európskeho parlamentu (3) vyplýva, že súčasné stratégie a iniciatívy sú zamerané na zmenu miest na inteligentné aspoň z jedného z vedených hľadísk: riadenie účasti občanov, vzťah k občanom, mobilita, hospodárstvo, životné prostredie. Je nesporné, že projekt inteligentných miest si možno predstaviť aj v prípade výskytu len jednej z týchto charakteristík. V štúdii sú potom stanovené tri druhy „základných zložiek inteligentného mesta“: technologická, ľudská a inštitucionálna.

3.2.

Podľa názoru EHSV je nevyhnutné predložiť nový, udržateľný, produktívny a inkluzívny model inteligentnejších miest, ktorý nebude považovaný za projekt „informačnej technológie“, „zlepšenia životného prostredia“ alebo „zvýšenia energetickej účinnosti“, ale za súčasť novej európskej priemyselnej politiky, kde je rast sprevádzaný zamestnanosťou a sociálnym rozvojom výnosom z digitálnej transformácie našich ekonomík.

3.3.

Realizácia tohto modelu nie je spojená len s integrovanejšou víziou projektov inteligentných miest, ale aj:

3.4.

Preto EHSV, vedomý si toho, že inteligentnú stratégiu možno uplatniť na mestá, ostrovy, územia a priemyselné zóny, navrhuje, aby európske inštitúcie a národné vlády stanovili integrovaný model rozvoja inteligentných miest, a to v programoch, pre ktoré je príznačné, že obsahujú súčasne 6 kľúčových pilierov. V Taliansku na základe takéhoto modelu, ktorý vzišiel z návrhu vypracovaného združením AMERIGO (International Cultural Exchange Programs Alumni) a sieťou ENAM (European Network of American Alumni Associations), pripravuje ministerstvo pre hospodársky rozvoj stratégiu pre inteligentné mestá v rámci tzv. Junckerovho plánu:

3.5.

Koexistencia týchto prvkov môže maximalizovať vplyv projektov v oblasti hospodárskeho rastu a zamestnanosti, kvality života, zjednodušovania vzťahov so správnymi orgánmi a medzi nimi, úspor energie pre verejný a súkromný sektor, generovať prenos konkurencieschopnosti a znalostí na podniky.

3.6.

Takto vytvorené inteligentné mestá budú poskytovať kvalitné verejné služby, lepšiu životnú úroveň pre občanov a lepšie prevádzkové podmienky pre podniky, nové pracovné príležitosti prostredníctvom inovatívnejšieho podnikateľského ekosystému, lepšiu ekologickú udržateľnosť. Tieto výsledky sa môžu dosiahnuť nižším nenávratným verejným financovaním, vďaka zapojeniu súkromných financií, strategickému plánovaniu systémov služieb schopných generovať „nové toky príjmov“ a vytváraniu sietí medzi veľkými priemyselnými zoskupeniami a malými a strednými podnikmi.

3.7.

Vzhľadom na tieto veľké možnosti považuje EHSV za nevyhnutné zaoberať sa otázkou bezpečnosti počítačových sietí, systémov, aplikácií a zariadení, ktoré tvoria základ ekosystémov digitálnych služieb. Zmena miest na inteligentné si vyžaduje, aby sa informácie, na ktorých sú založené služby a ktoré sú samé o sebe veľmi citlivé, zbierali a spracúvali s diskrétnosťou, integritou a dostupnosťou.

3.8.

Okrem toho je nevyhnutné, aby sa na európskej úrovni podporila diskusia medzi členskými štátmi o bezpečnostných normách, ktoré budú musieť spĺňať poskytované služby a zariadenia v rámci internetu všetkého, aby sa zabránilo tomu, že budú prerušené, narušené alebo dokonca zneužité a tým spôsobia vážne škody ľuďom, škody na zdraví obyvateľstva, ochrane súkromia a ekonomických činnostiach, a v konečnom dôsledku poškodia aj vnímanie všetkých iniciatív zameraných na vytvorenie inteligentných miest.

4.1.

Integrácia šiestich kľúčových pilierov by umožnila, aby sa inteligentné mestá stali ideálnym nástrojom na podporu nového druhu investícií, ktorý by pozitívny sociálny dosah, pokiaľ ide o vonkajšie vplyvy, rozšíril o mechanizmus ziskovosti, ktorým by sa tieto investície stali v plnej miere udržateľné z ekonomického a finančného hľadiska.

4.2.

Európsky plán investícií pre inteligentné mestá by umožnil znásobiť účinky iniciatív, ak by boli prítomné tieto tri činitele: politika umožňujúca škálovateľnosť riešení, ktorá by bola závislá od štandardizácie zložiek; podpora jednotného trhu inteligentných miest, aby sa prekonali roztrieštené a odlišné opatrenia jednotlivých krajín a našli spoločné nástroje na riešenie vzniknutých kritických situácií; existencia jednotného finančného prístupu.

4.3.

Škálovateľnosť riešení, t. j. možnosť rozširovať alebo opakovať existujúce riešenia, sa dnes spája najmä s experimentálnymi mikroinfraštruktúrami a systémami inteligentnej dopravy a závisí od zapojenia významných dodávateľov technológií a spolupráce medzi mestami. Iné experimentálne iniciatívy majú síce veľmi veľký význam vzhľadom na kvalitu navrhovaných riešení alebo schopnosť zapojiť zdola občanov alebo podniky, ale sú natoľko špecifické, že ich opakovateľnosť je obmedzená.

4.4.

EHSV je presvedčený, že škálovateľnosť riešení na európskej úrovni je jedným z kľúčových prvkov prilákania primeraného objemu súkromných investícií v rámci partnerstiev s verejnými investíciami, a tým umožniť, aby politika inteligentných miest dokázala zvyšovať zamestnanosť, HDP, produktivitu a kvalitu života.

4.5.

EHSV sa predovšetkým nazdáva, že:

4.6.

Kombinácia týchto opatrení by mohla viesť k vytvoreniu spoločného trhu inteligentných miest, vďaka čomu by sa EÚ stala prvou globálnou platformou testovania vyššie opísaného modelu rozvoja, ktorý by dokázal výrazne vplývať na:

5.1.

Na európskej úrovni alebo na úrovni členských štátov neexistuje osobitný fond vyčlenený pre inteligentné mestá, ale viacero možností prístupu k finančným prostriedkom prostredníctvom konkrétnych programov. Okrem programov jednotlivých členských štátov, ktoré sú založené na prepojení štátnych zdrojov so štrukturálnymi fondmi (EFRR, ESF, EPFRV), existujú európske fondy, z ktorých sa môžu financovať konkrétne aspekty inteligentného mesta (napríklad Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, programy COSME, URBAN a LIFE). Vzhľadom na to, že pri súčasnom právnom rámci nie je možné uvažovať o sústredení zdrojov do jedného jediného fondu, pokladá EHSV za veľmi dôležité, aby sa zvýšila úroveň koordinácie medzi príslušnými inštitúciami a synergia politík, ktoré ich podporujú, a aby spôsoby komunikácie medzi inštitúciami, mestami a verejnými a súkromnými zainteresovanými subjektmi boli jednoznačné a jednotné.

5.2.

V súvislosti s potrebou stanoviť model kontinuálneho rozvoja integrovaných opatrení EHSV zastáva názor, že tento cieľ nie je možné v plnej miere dosiahnuť vzhľadom na roztrieštenosť odborných poznatkov a zdrojov tak Európskej komisie (šesť generálnych riaditeľstiev prierezovo zodpovedných za inteligentné mestá), ako aj členských štátov, v ktorých nie sú vždy jasné právomoci a zodpovednosti ústredných, regionálnych a miestnych orgánov.

5.3.

EHSV preto odporúča Komisii, aby vytvorila „jednotné európske prístupové centrum špecializované na politiky a zdroje pre inteligentné mestá“, do ktorého by boli zapojené príslušné generálne riaditeľstvá, členské štáty, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor a ktorého úlohou by bolo:

5.4.

Jednotné európske špecializované prístupové centrum pre inteligentné mestá by malo fungovať v súčinnosti s EFSI. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje (4), že EFSI by mal podporovať strategické infraštrukturálne projekty s takou hospodárskou a sociálnou pridanou hodnotou, ktorá môže prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ (5) zameraných na dobudovanie jednotného trhu v oblasti dopravy, telekomunikácií, digitálnej infraštruktúry, energetiky, rozvoja miest a vidieka, sociálneho rozvoja, životného prostredia a prírodných zdrojov.

5.5.

Tieto projekty, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie inteligentných miest, môžu posilniť európsku vedeckú a technologickú základňu a podporovať výhody pre spoločnosť prostredníctvom lepšieho využívania hospodárskeho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

5.6.

Vďaka prepojeniu jednotného európskeho špecializovaného prístupového centra pre inteligentné mestá s EFSI a na základe možností tohto fondu vytvárať projektové a finančné platformy na európskej, štátnej alebo sektorovej úrovni, EHSV odporúča vytvoriť európsku projektovú platformu pre inteligentné mestá, ktorá by umožňovala podporiť jednotný prístup k ich financovateľnosti prostredníctvom integrácie dostupných verejných zdrojov, využiteľných súkromných zdrojov a aktiváciou vhodných verejných foriem zmierňovania rizika. Takáto platforma by mala podporovať určovanie, zhromažďovanie a financovanie projektov, ktoré sú podporované vo viacerých členských štátoch a zodpovedajú modelu inteligentných miest, ktorý EHSV navrhuje Komisii prijať.

5.7.

Na podporu vzniku týchto typov projektov EHSV odporúča, aby sa vo všetkých členských štátoch zriadili „jednotné kontaktné miesta pre prístup k finančnej a technickej pomoci pre inteligentné mestá“, s cieľom:

5.8.

EHSV dúfa, že v rámci novo vytvoreného Európskeho centra investičného poradenstva, ktoré by sa malo presadzovať popri EFSI ako podpora členských štátov pri prijímaní najvhodnejších opatrení na uľahčenie vytvárania zoznamu projektov a aktiváciu všetkých potrebných nástrojov, ktoré umožnia financovať projekty, vznikne osobitné oddelenie pre inteligentné mestá, ktoré bude mať k dispozícii pracovníkov s tými najvhodnejšími odbornosťami a zručnosťami na zabezpečenie toho, aby sa zohľadnili všetky rozmery projektov.

6.1.

EHSV poukazuje na to, že predpokladom schválenia a zavedenia integrovaného modelu rozvoja inteligentných miest je prijatie dlhodobej vízie inštitúciami, plné zapojenie zúčastnených skupín (občanov, združení občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov) do prebiehajúcich procesov, efektívne a inovatívne riadenie procesov súvisiacich s rozvojom inteligentných miest.

6.2.

Európske, štátne a miestne inštitúcie zapojené do strategického plánovania zásahov v prospech inteligentných miest budú vyzvané, aby prijali dlhodobú strategickú víziu pre tieto programy. Integrovaný model rozvoja bude možné použiť na zosúladenie potrieb všetkých zapojených skupín a zabezpečenie čo najväčšieho začlenenia a jeho spojenia s hospodárskou a finančnou udržateľnosťou iniciatív.

6.3.

Mestá budú zohrávať úlohu inteligentného „plánovača a kontrolóra“, ktorý bude mať úlohu vykonávať plánované opatrenia s jasným harmonogramom a schopnosťou prispôsobiť sa zmenám a vývoju, čo treba založiť na plodnom, štruktúrovanom a trvalom dialógu medzi rôznymi podnikateľskými, finančnými, sociálnymi subjektmi, inštitúciami a združeniami.

6.4.

Rozvoj miest inteligentným smerom bude možný len vtedy, ak bude založený na trvalej diskusii s občianskou spoločnosťou, čo umožní plné zapojenie skupín, ktoré zastupujú kolektívne, individuálne a všeobecné záujmy, a to tak vo fáze zisťovania potrieb, ich prenášania do požiadaviek, ako aj monitorovania účinnosti opatrení naplánovaných na ich uspokojovanie. Táto účasť občanov by sa mala podporovať na európskej, štátnej a miestnej úrovni.

6.5.

EHSV na tento účel navrhuje, aby:

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/34

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Pomocný spravodajca:

Panagiotis GKOFAS

1.1.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na význam MSP pre európske hospodárstvo, najmä so zreteľom na dôsledky pre zamestnanosť a deontológiu, je dôležité mať v súvislosti s jednotlivými odvetviami a členskými štátmi k dispozícii presné hodnotenie vplyvu o tom, aké dôsledky možno očakávať pre európske MSP v prípade, že by sa TTIP začalo uplatňovať na základe súčasných podmienok rokovaní.

1.2.

Generálne riaditeľstvo pre obchod vypracovalo v súvislosti s MSP dve štúdie – jedna sa týka výziev a príležitostí pre vyvážajúce MSP vo všeobecnosti (1) a druhá, novšia, z apríla 2015, konkrétne MSP a Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) (2) – ktoré sú síce užitočné, ale nezaoberajú sa všetkými aspektmi. Tieto štúdie síce správne poukazujú na určité ťažkosti týkajúce sa internacionalizácie MSP a na prekážky obchodu a regulačné prekážky, s ktorými sa MSP stretávajú, neposkytujú však presný, odôvodnený a podrobný odhad vplyvu v jednotlivých odvetviach a členských štátoch, ktorý by TTIP mohlo mať na vyvážajúce a na nevyvážajúce podniky začlenené do rôznych hodnotových reťazcov.

1.3.

EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby vypracovala nové posúdenie vplyvu na MSP alebo veľmi malé podniky (VMP) a mikropodniky a slobodné povolania, bez ohľadu na to, či tieto podniky vyvážajú alebo nie, s cieľom odhadnúť potenciálny vplyv zavedenia integrovaného transatlantického trhu na hospodárske odvetvie, v ktorom pôsobia (poľnohospodárstvo a agropotravinárstvo, cestovný ruch, remeselná výroba, ubytovacie služby, stravovacie služby, priemysel, služby atď.). Je dôležité vedieť predvídať, ako sa otvorenie integrovanejšieho transatlantického trhu týchto podnikov dotkne. Zmení sa v dôsledku TTIP ich hospodársky model, výrobné metódy, povaha poskytovaných služieb, ich regulačné rámce alebo investičné stratégie a stratégie v oblasti zamestnávania v rámci nového konkurenčného prostredia?

1.4.

EHSV by chcel využiť príležitosť, ktorú ponúkajú rokovania so Spojenými štátmi, a zabezpečiť lepšie monitorovanie dvoch politík na podporu MSP na jednej a druhej strane Atlantiku prostredníctvom prístupu založeného na dôkazoch [najmä tým, že sa bude vzájomne hodnotiť verejné obstarávanie a MSP, prístup k financovaniu a podmienkam kapitálových trhov, zvládanie katastrof, požiadavky/informácie týkajúce sa prístupu na trhy a normy pre malé podniky (Small Business Standards)]. Toto porovnanie nepochybne umožní stanoviť nové relevantné opatrenia pre oblasť podpory MSP s cieľom posilniť uplatňovanie európskej iniciatívy SBA v praxi. Výbor v súčasnosti pripravuje stanovisko na túto tému (INT/755), ktoré nadväzuje na predchádzajúce stanoviská týkajúce sa rovnakej problematiky. Domnieva sa, že nastal vhodný čas na to, aby európske inštitúcie vzali do úvahy výzvu, ktorú predložili európske a vnútroštátne organizácie MSP na podporu právne záväzného SBA a v záujme väčšej koordinácie medzi priemyselnými a obchodnými politikami. Je tiež nevyhnutné, aby sa sieť zástupcov MSP (tzv. SMEs envoys) stala účinnejším orgánom politiky na podporu MSP na vnútornom trhu, pokiaľ ide o koordináciu, monitorovanie a presadzovanie politiky v oblasti MSP na vnútornom trhu, pričom sa budú brániť nové potreby MSP, ako aj vhodné riešenia pre podniky.

1.4.1.

Kategória MSP je v Európskej únii veľmi rôznorodá a prevládajú v nej vo veľkej miere veľmi malé podniky s menej ako deviatimi zamestnancami. Navyše toto rozdelenie MSP podľa veľkosti je aj v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné. To isté platí pre regulované aj neregulované slobodné povolania. Vzhľadom na výrazné zastúpenie mikropodnikov v sektore obchodu, priemyslu a remeselnej výroby, EHSV odporúča, aby Európska komisia v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov, ktorých sa táto problematika dotýka najviac (vrátane verejných alebo súkromných výskumných inštitútov a univerzít), organizovala osvetové a informačné kampane v teréne a semináre odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť lepšie chápanie jednotlivých kapitol o TTIP, ako aj relevantných sektorov a súvisiacich príležitostí a otázok, ktoré treba sledovať.

1.4.2.

Slobodné povolania, či už sú, alebo nie sú regulované, tvoria v rámci EÚ systém citlivých služieb poskytovaných v záujme objednávateľa a širokej verejnosti, ktoré zohrávajú osobitnú úlohu.

1.5.

EHSV oceňuje, že v rámci týchto rokovaní existuje kapitola venovaná MSP, chcel by však, aby sa zlepšil jej obsah, a preto predkladá návrhy uvedené v časti venovanej konkrétnym pripomienkam. Súčasný obsah, ktorý navrhla Komisia, si zaslúži doplniť z hľadiska viacerých aspektov, ako sú napríklad podmienky zastúpenia MSP/VMP v budúcom výbore pre MSP a tiež úlohy tohto výboru.

1.6.

EHSV žiada, aby zástupca Európskej komisie pre MSP zabezpečil, že malé podniky, mikropodniky a zástupcovia slobodných povolaní budú zastúpení v procese rokovaní a budú mať aspoň jedno osobitné kreslo v poradnom výbore (TTIP Advisory Board) s cieľom vyplniť medzery v informovanosti, zabezpečiť nevyhnutné viacodvetvové odborné znalosti a dosiahnuť súlad so základnou transparentnosťou pri informáciách resp. údajoch spoločného záujmu. Okrem toho odporúča zaviesť podporné opatrenia, ktoré hospodárskym, profesijným a odvetvovým organizáciám MSP pomôžu v ich sprievodnej a poradnej činnosti pre MSP a mikropodniky v spolupráci s prípadnými vedeckými a výskumnými orgánmi a v prípade potreby aj opatrenia v oblasti financovania. EHSV žiada vzájomné uznávanie kvalifikácií a osvedčení pre všetky stupne štátnych činností a rovnaké podmienky na všetkých úrovniach verejného obstarávania (vrátane federálnych štátov, regiónov a obcí).

2.2.1.

MSP sú v dôsledku svojej veľkosti často neprimerane znevýhodňované vysokými clami a regulačnými požiadavkami, ktoré zaťažujú transatlantický obchod, lebo pri malom objeme a nízkom obrate obchodu potrebujú na prekonanie obchodných bariér viac zdrojov a kompetencií než veľké podniky. Preto budú ťažiť z opatrení v oblasti colnej a necolnej liberalizácie obsiahnutých v transatlantickej dohode. EHSV vo svojom stanovisku na tému „Transatlantické obchodné vzťahy a názory EHSV na posilnenú spoluprácu a prípadnú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA“ už zhrnul príležitosti a otázky, ktoré treba pozorne sledovať, v súvislosti so všetkými témami, ktoré sú predmetom rokovaní (5).

2.2.2.

Jedna z hlavných očakávaných výhod TTIP pre MSP spočíva vo výsledkoch, pokiaľ ide o regulačnú spoluprácu, ktorá by mohla viesť k zosúladeniu a zblíženiu niektorých predpisov, vzájomné uznávanie kontrol alebo osvedčení. EHSV by však chcel pri tejto príležitosti pripomenúť, že obe strany sa pevne zaviazali, že TTIP nevyužijú na zníženie platných technických noriem. Preto by mohla byť veľmi sľubná analýza prínosu odborných poznatkov európskej organizácie Small Business Standards, ktorú podporuje EK v partnerstve s najreprezentatívnejšími organizáciami MSP Regulačná spolupráca musí byť transparentná a musí rešpektovať regulačnú nezávislosť členských štátov a Európskej únie, ktoré musia mať i naďalej možnosť prijímať opatrenia v oblasti ochrany zdravia, spotrebiteľov, pracovníkov alebo životného prostredia, ktoré považujú za vhodné.

—

priamy vývoz do zahraničia,

—

vývoz s pomocou nezávislých odborníkov zo zahraničia,

—

vytváranie dcérskych spoločností v zahraničí,

—

budovanie infraštruktúry v zahraničí s cieľom vyrábať a predávať v cieľovej krajine vývozu.

—

intenzita vývozu odvetvia, v ktorom podnik pôsobí,

—

veľkosť vnútorného trhu.

—

prekážky v oblasti dostupnosti financovania vývozu,

—

nedostatok aktuálnych informácií a údajov týkajúcich sa požiadaviek súvisiacich s výrobkami/službami,

—

nedostatočné poznatky o trhu, na ktorom chcú predávať svoje výrobky alebo služby (prieskum trhu),

—

ťažkosti získať si potenciálnych zákazníkov a nadviazať s nimi kontakty,

—

personál, ktorému chýba primerané vzdelanie na riadenie medzinárodného rozvoja alebo nadväzovanie kontaktov s investormi či dovozcami,

—

chýbajúce stimuly a podpora zo strany orgánov verejných orgánov, ako aj určitá administratívna záťaž súvisiaca s verejnými politikami podpory,

—

jazykové a kultúrne bariéry,

—

nejednotné právne predpisy, systémy prispôsobovania a uznávania kvalifikácií a oprávnení na vykonávanie činnosti.

—

veľmi odlišný rozsah zodpovednosti a jej možnosť poistenia za ceny zodpovedajúce podmienkam trhu,

—

vývozné náklady (okrem cla), ktoré vyplývajú z nákladov na prepravu, trvania a zložitosti colných formalít, ako aj z potreby mať či zaplatiť si colného zástupcu a, najmä v Spojených štátoch, mať poistenie pre prípad žaloby o náhradu škody,

—

ťažkosti s prístupom k vývoznému úveru,

—

dane a clá, ktoré vždy predstavujú značnú bariéru pre niektoré odvetvia ako tabak, textil a odevy,

—

zložitosť pravidiel pôvodu a náklady na osvedčenia o pôvode,

—

zosúladenie odlišných technických alebo sanitárnych a fytosanitárnych pravidiel a osvedčení a kontrol týkajúcich sa týchto pravidiel,

—

technické a sanitárne predpisy, ktoré vyžadujú len niektoré americké štáty alebo pravidlá, ktoré sa v jednotlivých štátoch rôznia,

—

rôzne požiadavky na kvalifikáciu a obmedzenie činnosti v jednotlivých štátoch a miestnych správnych obvodoch,

—

ochrana práv duševného vlastníctva, najmä nedodržiavanie označení pôvodu a rôznych predpisov týkajúcich sa značiek a patentov,

—

náklady na právnu ochranu a dohľad nad trhom pre európske podniky, ktoré majú zemepisné označenia,

—

obmedzenia týkajúce sa verejných obstarávaní v dôsledku zákona „Buy American Act“ a jeho pravidelných úprav, ktorých cieľom je rozšíriť jeho pôsobnosť,

—

zložitosť postupov udeľovania víz, povolení na pobyt, pracovných povolení a povolení na začatie činnosti v Spojených štátoch,

—

obmedzenia alebo licencie, ktoré sa vyžadujú od niektorých poskytovateľov služieb buď na federálnej úrovni, alebo na úrovni federatívnych štátov.

2.7.1.

Vzhľadom na prekážky, na ktoré narážajú, a na to, že ich zdroje sú obmedzené, MSP, a najmä malé podniky a mikropodniky, potrebujú v prvom rade mať k dispozícii primerané sprievodné a poradenské služby, vrátane v oblasti odbornej prípravy pracovníkov (osobný dohľad alebo koučing, tútorstvo alebo mentorstvo atď.), ktoré poskytujú ich hospodárske, profesijné a sektorové organizácie. Treba dbať na to, aby tieto organizácie disponovali potrebnými logistickými prostriedkami, aby mohli podnikom poskytovať informácie, poradenstvo a individuálnu pomoc, najmä vďaka využívaniu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

2.7.2.

Okrem sprievodných a poradenských služieb prispôsobených špecifikám a potrebám jednotlivým MSP, musia mať tieto podniky k dispozícii prostriedky nevyhnutné na financovanie svojich hmotných a nehmotných investícií. EHSV preto odporúča, aby boli pre MSP okrem prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) ľahko dostupné aj finančné nástroje programu COSME, najmä pokiaľ ide o rizikový kapitál a systémy záruk, vrátane podnikov, ktoré chcú investovať na trhoch USA.

2.7.3.

EÚ by sa mala zamerať na poskytovanie poistenia pre vývoz výrobkov a služieb a zabezpečiť, aby sa ponuka prispôsobila potrebám trhu.

3.1.1.

Regulované a neregulované slobodné povolania sú určitým typom MSP, ktorý je zastúpený vo všetkých členských štátoch EÚ na rôznych úrovniach a v rôznych formách. Ich obchodné ponuky a služby sú založené na špecifických znalostiach, ktoré si vyžadujú osobitnú dôveru zo strany príjemcov služieb a vzťahujú sa na ne špecifické požiadavky týkajúce sa nezávislosti. Slobodné povolania majú význam ako hospodárski partneri, a okrem toho sú súčasťou európskeho spoločenského modelu.

—

všetky informácie by mali byť k dispozícii vo všetkých 24 úradných jazykoch Európskej únie,

—

softvér by mal byť čo najjednoduchší a ľahko použiteľný,

—

fungovanie databázy by mala otestovať vzorka MSP z EÚ, aby sa zaručilo, že tento nástroj bude zodpovedať ich potrebám,

—

databáza by mala mať aj ľudské rozhranie, teda pracovný tím, ktorý bude odpovedať na otázky prichádzajúce z obidvoch strán Atlantiku.

3.7.1.

Je dôležité, aby TTIP nebolo považované za nástroj na zastavenie preferenčného zaobchádzania, ktoré sa uplatňuje na MSP vo verejnom obstarávaní na miestnej a regionálnej úrovni. TTIP by malo zachovať tieto priority najmä preto, že sa vzťahujú rovnako na európske a americké MSP.

3.7.2.

Okrem toho je nevyhnutné, aby sa pri rokovaniach, ako aj v oblasti regulačnej spolupráce rešpektovala zásada „Think small first“ (najskôr myslieť na malých) v snahe už od začiatku legislatívneho procesu prihliadať na priority a situáciu malých podnikateľov a mikropodnikateľov a ochraňovať ich špecifické záujmy. EHSV preto žiada, aby malé podniky a mikropodniky mali osobitné zastúpenie v poradnom výbore (TTIP Advisory Board).

3.7.3.

Pokiaľ ide o regulačnú spoluprácu, MSP, a najmä malým podnikom a mikropodnikom, by sa mala poskytovať primeraná podpora, ktorá im pomôže dodržiavať predpisy.

3.7.4.

Okrem toho treba zdôrazniť, že veľký počet podnikov, ktoré by mohli investovať alebo vyvážať na transatlantický trh, sú podniky, ktoré sú zdrojom inovácií, a preto potrebujú komplexné a prísne pravidlá v oblasti ochrany duševného vlastníctva v Spojených štátoch aj v Európskej únii.

3.7.5.

Čo sa týka agropotravinárstva, mala by sa venovať osobitná pozornosť podnikom, ktorých výroba a súvisiace procesy spočívajú na etických, kultúrnych a environmentálnych aspektoch. Je nevyhnutné ďalej podporovať obchod s týmito produktmi, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju. Rovnako je potrebné zabezpečiť primeranú ochranu zemepisných označení, ktoré sú pre spotrebiteľa zárukou, pokiaľ ide o pôvod výrobkov, ako aj o výrobné metódy. Európska únia už roky sleduje politiku kvality produktov, ktorá predstavuje jednu z jej silných stránok, pretože poskytuje konkurenčnú výhodu pre jej producentov, výrazne prispieva k zachovaniu kultúrnych a gastronomických tradícií a podporuje rozvoj vidieka, ako aj opatrenia na podporu trhu a príjmu producentov.

3.7.6.

EHSV v inom stanovisku skúma skúsenosti s iniciatívou „Small Business Act“ (SBA) v Spojených štátoch a v EÚ, aby správne pochopil, aké výhody ponúka americký zákon „Small Business Act“ americkým MSP, napríklad v oblasti prístupu k verejnému obstarávaniu alebo financovaniu. Vďaka tomu bude možné, keď nastane vhodný čas, navrhnúť také zlepšenia a účinnejšie pracovné metódy pre európsku iniciatívu SBA, aby bola vhodnejšia pre európske MSP a stala sa záväznejšou.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/44

Spravodajkyňa:

An LE NOUAIL MARLIÈRE

1.1.

EHSV odporúča členským štátom Únie pre Stredozemie a EÚ, aby ratifikáciou príslušných medzinárodných dohovorov potvrdili dohodnuté ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

1.2.

EHSV odporúča členským štátom Únie pre Stredozemie a EÚ, aby rozhodne chránili verejné investície potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

1.3.

EHSV odporúča členským štátom Únie pre Stredozemie a EÚ, aby do realizácie zapojili občiansku spoločnosť a samosprávy na miestnej úrovni, čo najbližšie k obyvateľom.

1.4.

Výbor berie na vedomie závery Rady pre zahraničné veci a medzinárodné vzťahy z 26. mája 2015 a výročnú správu Európskej komisie za rok 2015 o záväzkoch EÚ a členských štátov a poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci.

1.5.

Ľutuje však, že EÚ si na dosiahnutie cieľa 0,7 % HDP stanovila až rok 2030 (1).

1.6.

Výbor podporuje zámer EÚ posilniť iné ako finančné aspekty (ratifikácia medzinárodných právnych nástrojov, boj proti finančnej trestnej činnosti).

1.7.

Nabáda, aby sa presadzoval koherentný postoj medzi dvojstrannými, viacstrannými a mnohostrannými obchodnými záujmami a cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja, v záujme zachovania dôveryhodnosti cieľov, ako aj európskej pomoci.

1.8.

Výbor odporúča pokračovať v dialógu medzi sociálnymi partnermi a európskymi inštitúciami v oblasti odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ku ktorému bol prizvaný a ktorý pomohol nadviazať (2), ako aj v akčných programoch v tejto oblasti.

1.9.

Výbor sa zasadzuje za to, aby sa v agende EÚ a jej susedskej politike prihliadalo na tieto odporúčania: zosúladenie obchodnej, vonkajšej, rozvojovej a finančnej politiky a politiky v oblasti ochrany demokracie a ľudských práv, v súlade so záväzkami, ktoré vyslovila podpredsedníčka Federica MOGHERINI pred zástupcami občianskej spoločnosti 28. mája 2015 (3).

2.1.

V nasledujúcich rokoch bude európsku a celosvetovú agendu ovplyvňovať diskusia o cieľoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015. Európsko-stredomorský región sa ako celok vyznačuje osobitnými vlastnosťami, v dôsledku ktorých je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom by sa mali ciele v oblasti udržateľného rozvoja začleniť do európskej susedskej politiky a do politík krajín južného Stredozemia. Potravinová bezpečnosť, chudoba a sociálne vylúčenie, nedostatočný prístup k vode, špecifická situácia krajín tohto regiónu prechádzajúcich hospodárskou a demokratickou transformáciou, nevyhnutnosť obnoviť mier a bezpečnosť, to všetko sú dôvody, prečo je užitočné, aby EHSV vypracoval stanovisko, ktorého cieľom bude vymedziť niekoľko usmernení na vykonávanie a monitorovanie agendy na obdobie po roku 2015 v Stredozemí.

2.2.

EHSV môže pomôcť identifikovať konkrétne výzvy a vypracovať návrhy pre európsko-stredomorský región spolu s občianskou spoločnosťou, a tým poskytnúť užitočné rady vládam tohto ťažko skúšaného regiónu a európskym inštitúciám.

2.3.

Týmto stanoviskom chce EHSV tiež nadviazať na práce, ktoré už uskutočnil, pokiaľ ide o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja všeobecne, ako aj v súvislosti s týmto konkrétnym zemepisným regiónom, t. j. pobrežím Stredozemného mora.

2.4.

Generálny tajomník OSN predložil súhrnnú správu o príspevkoch otvorenej pracovnej skupiny, ktorá bola poverená preskúmaním univerzálnych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015, ktorá nadväzovala na prijatie deklarácie vlád pod názvom „Akú chceme budúcnosť?“ po konferencii Rio+20 a ktorou sa prijalo rozhodnutie premeniť miléniové rozvojové ciele, určené pre rozvojové krajiny, na síce diferencované, ale univerzálne ciele, ktoré sa budú týkať celého ľudstva, a to tak priemyselne vyspelých, ako aj rýchlo sa rozvíjajúcich, rozvojových a menej rozvinutých krajín. Na rôznych regionálnych a nižších ako regionálnych úrovniach sa uskutočnili rozsiahle konzultácie a hlavné skupiny občianskej spoločnosti zastúpené v Organizácii Spojených národov mali možnosť zúčastniť sa na nich a vyjadriť v nich svoj záujem. V súvislosti „s prostriedkami na realizáciu a celosvetovým partnerstvom pre udržateľný rozvoj“ bolo stanovených sedemnásť cieľov a 169 úloh.

2.5.

V roku 2015 sa majú uskutočniť dve dôležité udalosti, ktoré sú neodlučiteľné od cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015: medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja, v júli 2015 v Addis Abebe, a 21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, na konci roka 2015 v Paríži.

2.6.

Tento program v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 má za cieľ vytvoriť rámec pre budúce aktivity Organizácie Spojených národov v teréne a nové zameranie na rovnosť, sociálnu integráciu a dôstojnú prácu, pričom treba zachovať stabilné zdroje príjmov pre pracujúce osoby, životné prostredie a tempo obnovy biologických a prírodných zdrojov. Tento program však vychádza z konštatovania, že hospodársky model, ktorým sa riadi naša spoločnosť, nie je udržateľný. Znamená to, že svetoví lídri budú mať za úlohu neupustiť od ambiciózneho cieľa. V mnohých častiach sveta, a predovšetkým v prípade európsko-stredomorského regiónu, nie je v žiadnom prípade možné ďalej znášať situáciu, aká v súčasnosti existuje na hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a napokon aj politickej úrovni. Mnohí zastávajú názor, že na to, aby sa dosiahli ciele trvalo udržateľného rozvoja a zmenila súčasná situácia, by bolo potrebné upraviť hospodárske a finančné zásady, ktorými sa dnes hospodárstvo riadi.

2.7.

Severne od pobrežia Stredozemného mora sa krajiny južnej Európy nachádzajú v sociálnej a hospodárskej situácii, ktorú už občania neakceptujú a ktorá neumožňuje zaoberať sa environmentálnymi a klimatickými požiadavkami, ktoré by európskym občanom ponúkli perspektívu vytvoriť iný environmentálny, hospodársky a sociálny priestor. Mladí ľudia aj navzdory investíciám do ich vzdelávania zo strany vnútroštátneho alebo európskeho systému nemajú príležitosti na to, aby sa mohli rozvíjať a prispievať k posilneniu hospodárskej, sociálnej a environmentálnej konkurencieschopnosti EÚ.

2.8.

Od roku 2008 sa vytvorilo málo pracovných miest a práve naopak mnoho pracovných miest bolo zrušených a tempo ich vytvárania nezodpovedá demografickému vývoju ani príchodu absolventov na trh, preto sa úsporné opatrenia bez perspektívy stretávajú s odmietavým postojom. Verejné politiky a služby v oblasti vzdelávania, zdravia, dopravy a bývania trpia v dôsledku úsporných opatrení, a pritom realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje, aby sa tieto služby posilnili. Počet ľudí bez strechy nad hlavou a ľudí žijúcich v nevyhovujúcich podmienkach neprestáva v EÚ 28 rásť. Väčšina pracovných miest je obsadených nadmerne flexibilným spôsobom, sú neisté a bez perspektívy do budúcnosti. Počet málo alebo zle odmeňovaných stážistov narastá, sme svedkami radikalizácie európskej spoločnosti, intolerancie, odmietania ostatných, nepochopenia, prehlbuje sa priepasť medzi generáciami, individualizmus a boj o prežitie vedú ku konfliktu medzi profesionalizovanými politickými triedami a zmätenými občanmi.

2.9.

Južne od Stredozemného mora vidíme odmietanie diktatúr, ktoré zabavili hospodársky zisk, slobodu prejavu a rovnosť občanov. Vo viacerých krajinách prešla transformácia rôznymi fázami, počnúc očakávaným príkladom národného konsenzu v prospech demokracie až po upevnenie autoritatívnej vlády v rukách všemocnej armády. Ťažili z toho radikalizované skupiny, ktoré využili situáciu buď na ozbrojenú okupáciu alebo na opätovné zavedenie svojich zločineckých režimov. Časť Afriky je teraz pod vplyvom tejto trvalej hrozby, Blízky a Stredný východ zažívajú súčasne najväčšie presuny obyvateľstva a zmeny politického a vojenského vplyvu. Civilné obyvateľstvo skrátka nemá viac pokoj.

2.10.

Pravdepodobne nijaký cieľ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja nebude za týchto podmienok vierohodným spôsobom, ako obnoviť mier, zabezpečiť materiálny blahobyt a hospodársky rozvoj v regióne. V regiónoch, ktoré sa vyznačujú demokratickou, sociálnou a environmentálnou nestabilitou, nie je možné dlhodobo prilákať, udržať a rozvíjať žiadne investície. Okrem toho v podmienkach hospodárskeho rozvoja, z ktorého malo počas mnohých desiatok rokov prospech len niekoľko rodín, osôb alebo diktátorov, dochádza k oslabeniu inštitúcií schopných fungovať spravodlivo, transparentne a demokraticky.

3.1.

Fakty ukazujú, že európsko-stredomorský región je náchylný na environmentálne katastrofy, či už na súši alebo na mori. Podľa správy z roku 2013 stredomorské pobrežné oblasti poskytujú živobytie najmenej 150 miliónom ľudí. V tej iste správe sa uvádza, že Program OSN pre životné prostredie (UNEP) registruje 13 plynových elektrární, 55 rafinérií, 180 elektrární, 750 rekreačných prístavov, 286 obchodných prístavov, 112 letísk a 238 odsoľovacích zariadení pozdĺž stredomorského pobrežia, pričom väčšina z nich predstavuje potenciálne zdroje environmentálnych núdzových situácií. V správe sa tiež uvádza, že najvyššou prioritou pre celý tento región je zaviesť primerané opatrenia na zmiernenie vplyvu v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof (4).

4.1.

Člen Komisie Johannes HAHN vo svojom príhovore 28. mája zdôraznil, že je nevyhnutné každoročne vytvoriť 5 miliónov nových pracovných miest, aby sa zabezpečila práca pre čoraz vyšší počet pracovníkov a zaručilo sociálne začlenenie. Takisto pripomenul, že na to, aby sa tento cieľ dosiahol, bude musieť región dosahovať hospodársky rast vyšší ako 6 %.

4.2.

Kľúčom k úspechu musí byť presadzovanie dôstojných pracovných miest (cieľ 8), pretože pracovné miesta nízkej kvality (neisté, zle platené, bez dlhodobej a univerzálnej sociálnej ochrany) sú prvým krokom k chudobe. Preto sa treba znovu zamerať na kvalitu rastu, bezpečné a zdravie neohrozujúce podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, sociálnu ochranu pre pracovníkov a ich rodiny, ako hlavné nástroje boja proti chudobe a vylúčeniu.

5.1.

Na zabezpečenie produktívneho a účinného prínosu súkromného sektora do obchodných partnerstiev pre priemyselný rozvoj je potrebné zostaviť program z hľadiska dôstojnej práce, ktorý bude taký nekompromisný ako doteraz ešte nikdy, pokiaľ ide o uspokojivé pracovné podmienky. Nové pracovné miesta sa musia viac ako kedykoľvek predtým vyznačovať kvalitou, primeranou odmenou, rešpektovať životné prostredie a zdravie ľudí a musí byť zabezpečená účinná sociálna ochrana (5). Je to obzvlášť dôležité pre región Blízkeho východu a severnej Afriky, kde miera nezamestnanosti mladých ľudí patrí medzi najvyššie na svete a neustále rastie, preto je tam značný počet mladých ľudí v aktívnom veku, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Na to, aby sa zabezpečila sociálna a politická stabilita a predišlo konfliktom, je nevyhnutné zaručiť minimálny príjem pre ľudí v neformálnom sektore, čím sa zníži radikalizmus a extrémizmus, a tak prispeje k politickej stabilite a bezpečnosti (6). Formálne a ďalšie vzdelávanie, rovnosť, účasť mladých ľudí a žien na trhu práce, túžba občanov po rešpekte, sloboda prejavu, slušná mzda, bezpečnosť, ochrana životného prostredia a verejného zdravia, výchova detí a solidarita medzi generáciami patria medzi snahy, ktoré sú pre obidva brehy spoločné. Je potrebné, aby tieto snahy garantovali vlády bez hrozby nadnárodnej arbitráže, za ktorou bude jednostranná ochrana konkrétnych záujmov, a to so všetkou dôležitosťou, ktorú by sme si priali prikladať medzinárodnému obchodu na účely financovania univerzálnych cieľov (7).

6.1.

Mnohostranné rokovania WTO sa zameriavajú na obchod ako hlavný prostriedok na dosiahnutie produktívneho trvalo udržateľného rozvoja. Viaceré rokovania prebiehajúce v súčasnosti sú však dôkazom nedostatočného súladu medzi niektorými cieľmi v oblasti voľného obchodu a uskutočňovaním cieľov trvalo udržateľného rozvoja: dohody o službách, ktorých cieľom je liberalizácia alebo privatizácia mnohých verejných služieb, ktoré sú dostupné občanom v čo najväčšom rozsahu a potrebné na uskutočnenie cieľov, dohoda o environmentálnych statkoch, transfer technológií, práva priemyselného vlastníctva, dohoda o nových informačných technológiách, o odvetviach ťažobného priemyslu a využívaní pôdneho podložia, spôsoby urovnávania sporov medzi nadnárodnými spoločnosťami a štátmi. Početné sú aj oblasti, v ktorých sa produktívne ciele stávajú málo vierohodnými z dôvodu dlhého dohadovania sa medzi obchodnými a štátnymi mocnosťami.

6.2.

Obchodná politika by mala poskytovať rozvojovým krajinám politický priestor – vrátane schopnosti sústrediť sa na vplyv na nezamestnanosť, zraniteľných ľudí, rovnosť medzi pohlaviami a trvalo udržateľný rozvoj – a nie podporovať liberalizáciu ako samoúčelný cieľ. Odporúčame preto komplexnú revíziu všetkých obchodných dohôd a investičných zmlúv s cieľom identifikovať všetky oblasti, v ktorých môžu obmedzovať schopnosť rozvojových krajín predchádzať krízam a zvládať ich, riadiť kapitálové toky, chrániť právo na živobytie a dôstojné pracovné miesto, presadzovať spravodlivé zdaňovanie, poskytovať základné verejné služby a zabezpečiť udržateľný rozvoj.

6.3.

Vlády by mali uskutočniť povinné posúdenia vplyvu mnohostranných, viacstranných a dvojstranných obchodných a investičných dohôd na ľudské práva, pričom by sa mali zamerať najmä na právo na rozvoj a konkrétne na právo na stravu, zdravie a živobytie, so zreteľom na dôsledky pre marginalizované skupiny. Súčasťou tohto úsilia by bola realizácia navrhovaného uznesenia, ktoré bolo predložené na zasadnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve v júni 2014, že by sa mala vytvoriť pracovná skupina, ktorá by navrhla nástroj na presadenie medzinárodných zákonných povinností z hľadiska ľudských práv v nadnárodných spoločnostiach.

6.4.

Počas určitého obdobia, ktoré treba ešte stanoviť a počas ktorého by bolo možné sa domnievať, že svet prechádza obdobím obnovy po finančnej kríze v roku 2008 a kríze demokracie v roku 2011, by sa mali investície, ktoré sú potrebné pre rast a zamestnanosť a ktoré sa týkajú rozvoja po roku 2015, vynechať z kalkulácie deficitu verejných financií, považovať za univerzálne, dlhodobé a udržateľné investície v spoločnom záujme, financovať bezúročne a vylúčiť zo špekulatívnych fondov.

6.5.

Boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa platenia daní, proti nezákonným finančným tokom určeným na pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z nelegálnych aktivít, a to aj z nelegálnej práce, z pašovania migrantov a vývozu nezhodnoteného odpadu, musí umožniť získať dodatočné prostriedky potrebné na realizáciu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (8).

6.6.

Napokon by sme mali vziať do úvahy, že existujúce medzinárodné právne nástroje môžu takisto pomôcť pri realizácii, a keby boli niektoré dohovory – základné dohovory MOP, ktoré sa týkajú práce, Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, Dohovor o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti (dohovor č. 189), dohovor č. 184 o bezpečnosti a zdraví v poľnohospodárstve, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a jeho opčný protokol, ak máme uviesť len niekoľko príkladov – ratifikované a transponované do platného práva všetkých členských štátov Únie pre Stredozemie, predstavovali by prvoradé nefinančné prostriedky na realizáciu, ktoré by samotné zabezpečili právnu ochranu osôb (de jure) nevyhnutnú a potrebnú na skutočnú realizáciu (de facto) mnohých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja:

Ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (9)

6.7.

Výbor Regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európska komisia zorganizovali spoločne 28. mája 2015 fórum občianskej spoločnosti krajín Euromed, na ktorom predniesli svoje príspevky člen komisie Johannes HAHN, podpredsedníčka Federica MOGHERINI a predseda Európskeho parlamentu.

6.8.

Na tomto fóre, kde sa malo diskutovať o novom smerovaní susedskej politiky EÚ, člen Komisie Johannes HAHN pripomenul rôzne finančné prostriedky, ktoré boli priamo vyčlenené na humanitárnu krízu v Sýrii a v susediacich krajinách – 52 miliónov eur z nástroja na podporu občianskej spoločnosti v susedstve – a opísal, aké opatrenia boli podniknuté, k čomu treba pripočítať 40 miliónov z fondu EU Regional Trust Fund.

6.9.

Napokon treba poukázať na európsku agendu v oblasti migrácie, ktorú Európska komisia zverejnila dva týždne po summite hláv štátov a v ktorej sa navrhuje konkrétne rozdelenie opatrení v oblasti presídľovania a prijímania utečencov v súlade s článkom 78 ods. 3 ZFEÚ (11).

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/49

Spravodajca:

Ivan VOLEŠ

1.1.

EHSV žiada, aby mala nová rozvojová agenda globálny rozmer a aby bola zameraná na zlepšenie kvality života ľudí. Musí byť založená na dodržiavaní ľudských práv, prevencii konfliktov a ich mierovom riešení, dobrej správe vecí verejných, znižovaní sociálnych nerovností, posilnení úlohy žien a zapojení všetkých, ktorí cítia zodpovednosť za rozvoj tohto sveta a jeho zachovanie pre budúce generácie.

1.2.

EHSV podporuje prijatie navrhovaných udržateľných cieľov rozvoja a požaduje mobilizáciu všetkých dostupných finančných zdrojov a ich transparentné a efektívne využitie na vyváženú integráciu ekonomického, sociálneho a environmentálneho rozmeru udržateľného rozvoja. Treba bojovať proti plytvaniu prostriedkami vo vojnových konfliktoch, proti ich nelegálnym transferom a únikom do sivej ekonomiky.

1.3.

EHSV požaduje, aby bola podpora sociálneho dialógu zaradená medzi rozvojové priority, pretože ide o dôležitý nástroj na vyvážené zohľadnenie záujmov sociálnych partnerov, ktorý zároveň umožní zachovať sociálny zmier, nevyhnutný pre úspešné plnenie cieľov udržateľného rozvoja (SDG).

1.4.

Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) musí byť zameraná najmä na najmenej rozvinuté a na zraniteľné krajiny. EÚ by mala potvrdiť svoj záväzok poskytovať celkovú ODA vo výške 0,7 % HDP a 0,15 – 0,20 % pre najmenej rozvinuté krajiny. Tento záväzok musí byť spojený s požiadavkou na riadne a účelné využívanie všetkých finančných zdrojov rozvojovej pomoci v súlade so zásadami odsúhlasenými v Monterey, Dohe a Pusane.

1.5.

ODA by sa nemala posudzovať len podľa finančného objemu, ale mala by sa hodnotiť jej kvalita a prínos k udržateľnému rozvoju. Na to je potrebné vypracovať nové indikátory hodnotenia jej účinnosti.

1.6.

Na zefektívnenie rozpočtovej podpory rozvojových krajín EHSV odporúča využiť skúsenosti z vykonávania politiky súdržnosti a EÚ a jej nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a fondy súdržnosti na to, aby boli rozvojové prostriedky cielene využité na dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG).

1.7.

V záujme lepšieho využitia domácich zdrojov, či už verejných alebo súkromných, ktorých význam bude narastať, je nutné uskutočniť zásadné fiškálne reformy, zaviesť riadnu daňovú správu, integrovať neformálny sektor do riadnej ekonomiky a rozhodne bojovať proti korupcii a predchádzať jej. Pomohlo by tomu uzatvorenie medzinárodnej dohody o boji proti daňovým únikom, daňovým rajom a nelegálnym finančným tokom a zlepšenie spolupráce s OECD a daňovým výborom OSN.

1.8.

EHSV podporuje zapojenie súkromného sektora do realizácie projektov, ktoré nie sú vykonateľné komerčne, alebo sú vykonateľné len sčasti, prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP) a financovania PPP projektov prostredníctvom „blendingu.“ Predpokladom ich úspešnej realizácie je ex ante hodnotenie ich udržateľnosti dodržiavania zásad transparentnosti, vrátane podávania správ, spoločnej zodpovednosti a vymáhateľnosti záväzkov.

1.9.

EHSV uznáva potenciálny prínos priamych zahraničných investícií pre rozvoj, ak budú usmernené na realizáciu SDG. Výnosy z priamych zahraničných investícií by mali byť prednostne opätovne investované v tých rozvojových krajinách, v ktorých boli vytvorené. Prijímajúce krajiny by mali mať jasnú investičnú stratégiu. Nové investorské krajiny, ako sú Čína, Brazília, India a ďalšie by mali pri svojich investíciách v rozvojových krajinách zohľadňovať zásady udržateľného rozvoja.

1.10.

EHSV podporuje inovatívne a doplnkové zdroje financovania rozvoja, akými sú crowdfunding, aktivity medzinárodných charitatívnych fondov a prevody úspor diaspóry do krajín pôvodu. Výbor víta návrhy nových zdrojov financovania, ktoré predložila riadiaca skupina pre inovatívne financovanie rozvoja, ktoré by sa mohli stať významným zdrojom pod podmienkou, že budú uplatnené globálne a nebudú príliš zaťažovať príslušné odvetvie.

1.11.

Občianska spoločnosť zahrňujúca sociálnych partnerov a mimovládne organizácie musí byť oveľa účinnejšie a štruktúrovanejšie zapojená do formulovania rozvojových programov, monitorovania ich plnenia a hodnotenia ich výstupov a dosahov. Preto treba v rozvojových, ako aj v rozvinutých krajinách systematicky vytvárať a zlepšovať systém kontroly procesov rozvojovej pomoci a zapojiť do nej príslušné organizácie občianskej spoločnosti. EHSV ponúka v tomto smere svoje bohaté skúsenosti zo spolupráce s partnermi v krajinách AKT, Latinskej Ameriky, Ázie, Východného partnerstva, Euromed a ďalších.

1.12.

Aby mohla občianska spoločnosť plniť túto úlohu, je potrebné podporiť ju prostredníctvom programov na budovanie kapacít inštitúcií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách.

2.1.

Rok 2015 je kľúčový z hľadiska formulovania nového globálneho prístupu k rozvoju. Hlavné poslanie miléniových rozvojových cieľov – odstraňovanie chudoby – sa dosiahlo len čiastočne. Nové ciele udržateľného rozvoja (SDG) (1) by mali priniesť zásadné zmeny, ktoré EHSV dlhodobo požaduje. Výbor víta, že viacero jeho odporúčaní bolo do SDG zapracovaných.

2.2.

EHSV vo svojich nedávnych stanoviskách požadoval, aby sa nové rozvojové ciele stali súčasťou globálneho udržateľného rozvoja (2), presadzoval nezastupiteľnú úlohu občianskej spoločnosti v rozvojovej politike (3), poukázal na nevyhnutnosť zaradenia sociálneho poistenia do rozvojovej politiky EÚ (4), predložil tiež viaceré návrhy týkajúce sa zapojenia súkromného sektora do rozvoja po roku 2015 (5), zaradenia cieľov udržateľného rozvoja a úlohy občianskej spoločnosti do investičných dohôd EÚ (6), príspevku obchodu k rastu a rozvoju (7) a cieľov po roku 2015 v európsko-stredomorskom regióne (8). Na mimoriadnej spoločnej schôdzi odbornej sekcie REX a strediska pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja EHSV 20. októbra 2014 boli prijaté odporúčania k agende pre udržateľný rozvoj po roku 2015, ktoré sú platné pre budúce rokovania o SDG a ich financovaní.

2.3.

Dôležitou súčasťou rozvojovej agendy po roku 2015 sa musí stať sociálny dialóg ako nástroj na riešenie vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorý vďaka vyváženému zohľadneniu ich záujmov v kolektívnych zmluvách umožní zachovať sociálny zmier, nevyhnutný pre úspešný kontinuálny rozvoj príslušnej spoločnosti.

2.4.

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutný súlad medzi cieľmi v oblasti voľného obchodu a cieľmi počas prebiehajúcich rokovaní v rámci WTO alebo rokovaní, ktoré v súčasnosti vedie EÚ o službách, environmentálnych statkoch a počas vykonávania platných dohovorov WTO.

2.5.

Všetky obchodné a investičné dohody by mali byť v súlade s kritériami udržateľného rozvoja, vrátane ich vplyvu na zamestnanosť, marginalizované osoby a rodovú rovnosť. Nemali by brániť rozvojovým krajinám zvládať krízy, regulovať tok kapitálu, vykonávanie spravodlivého zdaňovania a základných verejných služieb. EÚ by mala vykonávať podrobné hodnotenia vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na ľudské práva s osobitným dôrazom na rozvojové práva a osobitné práva, ako je právo na výživu, zdravie a slušný príjem a so zohľadnením vplyvu na marginalizované skupiny.

2.6.

Globálny konsenzus o udržateľnom rozvoji musí rešpektovať základné ľudské práva a zamerať sa na prevenciu konfliktov a budovanie mieru, odstraňovanie nerovností v sociálnej oblasti, dobrú správu vecí verejných, podporu miestnych demokratických samospráv, posilnenie úlohy žien a zapojenie súkromného sektora do rozvoja. Členovia OSN by preto mali prijať, podporovať a ratifikovať medzinárodné právne nástroje, dohovory, zmluvy a nariadenia (9). Oznámenie Európskej komisie „Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015“ (10) považujeme za dobré východisko pre budúce rokovania a vyzývame EÚ, aby v nich zohrávala poprednú úlohu.

3.1.

EHSV zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k udržateľnému rozvoju. Za svoj rozvoj je prioritne zodpovedná každá krajina a globálna komunita zodpovedá za vytváranie uľahčujúceho medzinárodného prostredia priaznivého pre udržateľný rozvoj všetkých krajín, zahŕňajúceho starostlivosť o globálne verejné statky, zachovanie prírodných zdrojov, stabilné finančné trhy, otvorený medzinárodný obchod, riadenú migráciu a cielenú podporu technologického rozvoja zameraného na udržateľný rozvoj.

3.2.

Predpokladom plnenia SDG je mobilizácia všetkých dostupných finančných zdrojov. Unctad odhaduje, že ročné potreby investícií v rozvojových krajinách na plnenie kľúčových cieľov udržateľného rozvoja v rokoch 2015 až 2030 predstavujú 3,9 bilióna USD s tým, že 2,5 bilióna USD nie je pokrytých (11).

3.3.

EHSV je presvedčený, že na svete je dostatok využiteľných zdrojov financovania. Okrem oficiálnych zdrojov (12) existujú aj skryté zdroje, akým je financovanie vojnových aktivít vo svete. Dostupnosť zdrojov obmedzujú tiež predovšetkým daňové úniky, sivá ekonomika a nelegálne finančné transfery, proti ktorým treba systematicky bojovať.

3.4.

Hľadanie a mobilizácia zdrojov sa nedajú oddeliť od požiadavky na ich riadne využívanie. Treba sa naďalej riadiť zásadami účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci odsúhlasenými v Monterrey, Dohe a Pusane a rozhodne sa postaviť proti nehospodárnemu a neúčelnému využívaniu finančných a nefinančných zdrojov určených na rozvoj.

3.5.

Rozvojová pomoc by sa nemala hodnotiť len podľa jej výšky, ale mala by sa posudzovať jej kvalita a prínos pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zlepšenie života ľudí. Na to treba vytvoriť nové ukazovatele zahŕňajúce hodnotové kritériá a posilniť štatistické úrady rozvojových krajín, vrátane odovzdania know-how a vzájomných informácií.

3.6.

Zladeniu záujmov súkromného sektora s verejnými cieľmi by pomohla širšia účasť organizácií celého spektra občianskej spoločnosti na formulovanie národných cieľov a plánov rozvoja. Ich spoločným záujmom je presadzovanie zásad transparentnosti, otvorenosti verejného obstarávania, efektivity a účelnosti vložených prostriedkov a zodpovednosti verejných činiteľov za vykonávanie prijatej stratégie rozvoja.

3.7.

Na splnenie svojej úlohy v rozvoji potrebuje súkromný sektor priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré zahŕňa dodržiavanie všeobecne uznávaných demokratických zásad právneho štátu, ktoré uľahčia zakladanie a rast podnikov, znížia byrokraciu, zvýšia transparentnosť, obmedzia korupciu a podnietia investície. Treba, aby sa súkromný sektor riadil medzinárodne uznávanými zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov, dodržiaval základné ekonomické a sociálne práva a požiadavky udržateľného rozvoja a vytváral nové pracovné miesta v súlade s programom dôstojnej práce MOP.

3.8.

EHSV vyzýva na väčšiu koordináciu a súdržnosť všetkých politík EÚ, ktoré súvisia s udržateľným rozvojom (13), aby sa zabránilo prípadom duplicity, prekrývania, fragmentácie a niekedy aj rozporuplnosti prístupov a aby sa prehĺbila systematická koordinácia bilaterálnej rozvojovej pomoci členských štátov zameranej na realizáciu SDG.

4.

4.1.1.

Hoci ODA nemôže pokryť všetky potreby rozvojovej pomoci, bude naďalej nevyhnutná pre obyvateľov najmenej rozvinutých krajín, krajín zasiahnutých ozbrojenými konfliktmi, ohrozených prírodnými katastrofami, epidémiami a žijúcich na izolovaných ostrovoch a krajín bez prístupu k moru.

4.1.2.

Prostriedky ODA by sa mali využívať prioritne na odstraňovanie chudoby v chudobných a zraniteľných krajinách. EHSV poukazuje na to, že chudoba vzrástla aj v krajinách so stredným príjmom v dôsledku nerovnomerného rozdelenia bohatstva. Treba využiť pákový efekt ODA na mobilizáciu všetkých zdrojov pomoci, vrátane súkromných investícií na odstránenie chudoby.

4.1.3.

EHSV žiada Komisiu a Radu, aby pred konferenciou v Addis Abebe dohodli jasnú spoločnú európsku pozíciu týkajúcu sa ODA. EÚ by mala potvrdiť záväzok poskytovať celkovú ODA vo výške 0,7 % HDP a 0,15 – 0,20 % ako ODA pre najmenej rozvinuté krajiny. EHSV upozorňuje, že opatrenia na ochranu klímy, o ktorých sa bude rokovať na konferencii v Paríži v decembri 2015, si vyžadujú dodatočné zdroje.

4.1.4.

Samotné údaje o výške ODA nepoukazujú na kvalitu a výsledky poskytnutej pomoci a jej skutočný dosah na rozvoj prijímajúcej krajiny. EHSV podporuje návrh výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD, aby sa okrem ODA sledovala aj pomoc a podpora určená na udržateľný rozvoj poskytovaná nad rámec ODA (14). Nefinančná podpora má často väčší rozvojový prínos pre danú krajinu ako finančná pomoc (napríklad vzdelávanie, výmena skúseností, transfery technológií a know-how, vedecko-technická spolupráca).

4.1.5.

Rozpočtová podpora rozvojových krajín by mala mať vždy konkrétne rozpočtové určenie a stanovenú spoločnú zodpovednosť darcu a príjemcu za skutočné využitie tejto formy pomoci na plnenie SDG pri dodržaní medzinárodne uznávaných pravidiel finančného riadenia a kontroly, vrátane rozhodných podmienečných ustanovení a opatrení na boj proti korupcii a jej predchádzanie. Samotné financovanie EÚ by malo byť dôveryhodne chránené pred korupciou. Výbor odporúča využiť skúsenosti z vykonávania európskej politiky súdržnosti i v rozvojových krajinách na lepšie a cielenejšie zameranie rozvojových prostriedkov na SDG a dôslednejšiu kontrolu ich používania a hodnotenie dosiahnutých výsledkov.

4.2.1.

EHSV je presvedčený, že význam verejných, ako aj súkromných domácich zdrojov pre rozvoj v nasledujúcom období výrazne vzrastie.

4.2.2.

Na zvýšenie objemu a efektívnosti využívania domácich zdrojov je nutné neustále pokračovať v boji proti nezákonným finančným tokom, praniu špinavých peňazí pochádzajúcich z nelegálnych činností, aj nelegálnej práce, prevádzaniu migrantov alebo vývozu nezhodnoteného odpadu. Ďalej je potrebné zlepšiť výber daní, bojovať proti korupcii a trestnej činnosti a integrovať rozsiahly neformálny sektor do riadnej ekonomiky. Rozvojovým krajinám treba pomôcť uskutočniť zásadnú fiškálnu reformu a zlepšiť riadnu daňovú správu. EHSV požaduje, aby sa EÚ aktívnejšie usilovala o uzatvorenie medzinárodnej dohody o boji proti daňovým únikom, daňovým rajom a nelegálnym finančným tokom a zlepšenie spolupráce s centrom pre daňovú politiku a administratívu OECD a daňovým výborom OSN.

4.2.3.

Domáce súkromné investície, či už priame alebo portfóliové, v súčasnosti niekoľkonásobne prevyšujú zahraničné investície. Treba sa zamerať na rozvojové ciele, napríklad vhodnými podnetmi či prostredníctvom riadne pripravených a zabezpečených PPP projektov, aby sa stali dôležitým nástrojom na dosiahnutie SDG.

4.2.4.

Nevyužitý potenciál domácich zdrojov majú najmä rozvojové krajiny s nerastným bohatstvom, v ktorých napriek pomerne vysokým štátnym príjmom žije väčšina obyvateľov v biede a budovanie vlastnej ekonomiky, infraštruktúry a sociálnych služieb je zanedbávané. Metódy niektorých zahraničných investorov do ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách sú oprávnene kritizované občianskou spoločnosťou, ktorá požaduje dodržiavanie základných noriem ochrany životného prostredia, sociálnej ochrany robotníkov, transparentnosti platenia daní a prevodov ziskov do zahraničia a podávania správ v súlade s pravidlami OECD pre nadnárodné podniky (15). EHSV víta aktivity zamerané na nápravu situácie, ako je Extractive Industries Transparency Initiative (16).

4.3.1.

EHSV je presvedčený, že tam, kde vlády nemajú dostatočné možnosti realizovať nutné investície z verejných zdrojov a tieto investície, najmä v oblasti infraštruktúry, ale tiež vo verejných službách nie sú komerčne uskutočniteľné, treba využiť verejno-súkromné partnerstvá a financovať PPP projekty prostredníctvom „blendingu“ v súlade s odporúčaniami OECD (17).

4.3.2.

PPP projekty musia byť pripravené v súlade s rozvojovou stratégiou príslušnej krajiny na základe štúdií uskutočniteľnosti, zohľadňovať ex-ante faktory udržateľnosti a dodržiavať transparentnosť, spoločnú zodpovednosť a vymáhateľnosť záväzkov. Sociálni partneri a ďalší zástupcovia občianskej spoločnosti by mali byť zapojení do posudzovania prínosov týchto projektov pre udržateľný rozvoj a sledovať dodržiavanie dohovorov MOP.

4.3.3.

„Blending“ sa mal využiť aj pri sociálnom podnikaní a udržateľných projektoch integrácie zraniteľných skupín spoločnosti do ekonomického prostredia.

4.4.1.

V roku 2013 dosiahol príliv priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín 778 miliárd USD, ich príspevok k udržateľnému rozvoju je však často nejednoznačný. Len 2 % z celkových z priamych zahraničných investícií idú do najmenej rozvinutých krajín. V subsaharskej Afrike idú priame zahraničné investície do ťažobného priemyslu bez bližšieho príspevku k ostatnej ekonomike. Nové investorské krajiny, ako sú Čína, Brazília, India a ďalšie by mali pri svojich investíciách v rozvojových krajinách zohľadňovať zásady udržateľného rozvoja.

4.4.2.

Podľa štúdie mimovládnej organizácie EURODAD o financiách rozvojových krajín v roku 2014 odchádza z rozvojových krajín dvojnásobok finančných zdrojov oproti tým, ktoré do nich prídu zo zahraničia, vrátane ODA, priamych zahraničných investícií, charity, prevodov ziskov, úspor a ďalších zdrojov (18). Treba sa usilovať o to, aby boli tieto prostriedky v maximálnej možnej miere opätovne investované v prospech udržateľného rozvoja v prijímajúcich krajinách.

4.4.3.

Národné stratégie rozvoja by mali zahŕňať aj podporu investícií. Na získanie priamych zahraničných investícií a ich nasmerovanie na SDG treba vytvárať priaznivé podmienky, ako sú mier, stabilita a dobrá verejná správa. Rozvojové krajiny by mali zahŕňať SDG aj do uzatvárania investičných dohôd a ponúkať zodpovedajúce záruky za tieto investície. EHSV odporúča, aby agentúry a finančné inštitúcie na podporu investícií vo vysielajúcich krajinách a agentúry na podporu investícií prijímajúcich krajín nadviazali priamu technickú spoluprácu previazanú s národnými stratégiami udržateľného rozvoja.

4.4.4.

Je nutné podporovať investície s dosahom, ktoré zabezpečia určitú ziskovosť v krátkodobom výhľade, ale poskytnú možnosť dlhodobej ziskovosti vďaka sociálnym účinkom, ako je budovanie kapacít alebo životné prostredie, ktoré by viedli k udržateľnému rozvoju.

4.5.1.

Perspektívnym nástrojom na financovanie menších rozvojových projektov je crowdfunding a investovanie (19). EHSV upozorňuje, že tieto nástroje treba urýchlene definovať a pripraviť a schváliť pre ne príslušný regulačný rámec, ako to odporučil vo svojom stanovisku (20).

4.5.2.

EHSV oceňuje rastúci počet medzinárodných charitatívnych fondov, nadácií a programov na podporu udržateľného rozvoja, ako sú napríklad Globálny fond pre boj proti HIV, TBC a maláriu, Globálne partnerstvo pre vzdelávanie, Aliancia GAVI na podporu očkovania detí v najmenej rozvinutých krajinách. Tieto fondy a nadácie, v ktorých spolupracujú verejné inštitúcie so súkromnými darcami a mimovládnymi organizáciami, by mali zlepšiť koordináciu svojich aktivít a zamerať ich na SDG.

4.5.3.

Prostriedky určené na ODA, pokiaľ nie sú momentálne alokované na rozvojové projekty, by mohli byť umiestnené v rozvojových investičných fondoch a v zaistených dlhopisoch tak, aby krátkodobo generovali výnosy a prispievali k ďalšej tvorbe zdrojov (21). To by v dlhšom časovom horizonte pomohlo zväčšiť objem potrebných prostriedkov pre rozvojovú pomoc (22).

4.5.4.

EHSV víta niektoré návrhy riadiacej skupiny pre inovatívne financovanie rozvoja (23) a podporuje snahy vytvárať nové zdroje financovania SDG. Je však nutné, aby sa tieto nové zdroje uplatňovali dôsledne globálne, neohrozovali konkurencieschopnosť príslušného odvetvia a aby ich použitie na plnenie SDG bolo transparentné. EHSV by privítal dobrovoľnú celosvetovú iniciatívu bankového sektora s cieľom prispieť k financovaniu rezervy medzi potrebami a zdrojmi dostupnými na splnenie cieľov udržateľného rozvoja.

4.5.5.

Jedným z mála využívaných zdrojov sú financie pochádzajúce z diaspóry, teda prevody ich úspor do krajín pôvodu, ktoré by sa tiež dali využiť na plnenie SDG. Treba presadiť zníženie nákladov na prevody úspor. Príslušníkom diaspóry by sa mali ponúkať vzdelávacie a motivačné programy, ktoré podporia ich záujem investovať do rozvojových projektov, čo by im zhodnotilo ich úspory a zároveň prispelo k plneniu SDG.

4.6.1.

Mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré predstavujú hlavný potenciál rastu a tvorby nových pracovných miest, majú nedostatočný prístup k financiám. Tento problém je pálčivý najmä v najmenej rozvinutých krajinách, a preto treba hľadať nástroje, ako v nich uľahčiť prístup mikropodnikov a malých a stredných firiem k finančným zdrojom. Je pritom nutné rešpektovať odlišnosti foriem podnikania v rozvojových krajinách, v ktorých prevládajú mikropodniky, drobní obchodníci a malé rodinné farmy v poľnohospodárstve.

4.6.2.

Existuje mnoho rôznych systémov mikroúverov pre malé a stredné podniky. Výbor považuje za najúčinnejšie systémy, ktoré využívajú aplikácie pre mobilné telefóny. Víta tiež mikroúvery využívané na financovanie projektov ekologickej energie a oceňuje iniciatívy na poskytovanie mikroúverov s nulovým úrokom. Chýbajú pôžičky pre malé a stredné firmy (10 tisíc – 200 tisíc USD), ktoré by mohli nahradiť kapitálový leasing a ďalšie nástroje. Na to je nutné podporiť rozvoj finančného trhu a miestnych bánk, vrátane miestnych subjektov.

4.6.3.

Súčasťou podpory malých a stredných podnikov zo strany rozvinutých krajín by malo byť odovzdávanie skúseností, manažérskych znalostí, technického know-how, školenia v oblasti finančného riadenia a finančnej gramotnosti a podpora ich zapojenia do hodnotových dodávateľských reťazcov. EÚ by mala odporučiť využívanie princípov svojej smernice o oneskorených platbách na zlepšenie financovania malých a stredných podnikov.

4.6.4.

Mikropodniky, malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárstve treba chrániť pred investičnými praktikami zameranými na zaberanie pôdy, ktoré vedú k ich likvidácii. Pomohlo by im tiež vytváranie nástrojov poistenia proti dosahom zmeny klímy. V rozvojových plánoch netreba zabúdať na podporu podnikov sociálnej ekonomiky, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri plnení SDG.

4.6.5.

V záujme ekonomického a sociálneho rozvoja je dôležité zabezpečiť najširším vrstvám obyvateľov rozvojových krajín prístup k finančným nástrojom, ako sú základný bankový účet alebo finančné aplikácie pre mobilné telefóny.

4.7.1.

Občianska spoločnosť v rozvinutých krajinách, vrátane sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, je priamym aktérom rozvoja a zohráva tiež dôležitú úlohu pri zameraní rozvojovej spolupráce a monitorovaní jej efektívnosti (24)

4.7.2.

Treba systematicky podporovať vznik a zlepšovanie systému kontroly procesov a výsledkov rozvojovej pomoci v jednotlivých krajinách s priamym zapojením príslušných organizácií občianskej spoločnosti. Prispeje to k odhaľovaniu a odstraňovaniu prekážok realizácie SDG. EHSV má v tejto oblasti dlhoročné pozitívne skúsenosti z činnosti spoločných výborov, platforiem a poradných orgánov, ako je napríklad výbor pre monitorovanie AKT-EÚ, schôdze EÚ-latinskoamerickej a karibskej organizovanej občianskej spoločnosti a ďalšie.

4.7.3.

Priamymi poskytovateľmi rozvojovej pomoci sú tiež sociálni partneri. Odborové zväzy rozvinutých krajín realizujú sociálne zamerané rozvojové projekty a podporujú inštitucionálny rozvoj partnerských odborových organizácií. Organizácie zamestnávateľov, obchodné komory, združenia malých a stredných podnikov a odvetvové zväzy uskutočňujú spoločné projekty s partnerskými podnikateľskými organizáciami v rozvojových krajinách a odovzdávajú im svoje skúsenosti.

4.7.4.

Nezastupiteľnú úlohu v rozvojovej pomoci zohrávajú mimovládne organizácie v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách. Sú aktívne najmä pri prekonávaní následkov humanitárnych a prírodných katastrof, v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, genderových otázkach a vo vzdelávaní. Mobilizujú tiež prostriedky širokej verejnosti, uskutočňujú zbierky, osvetové podujatia atď. Zaujímavým príkladom je tiež financovanie vzdelávania formou „adopcie na diaľku“, ktorá pomáha nadviazať medziľudské vzťahy medzi bežnými občanmi.

4.7.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podporila aktivity organizácií občianskej spoločnosti EÚ zamerané na plnenie SDG zodpovedajúcim financovaním programov zameraných na budovanie inštitúcií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách. EHSV pripravuje v súčasnosti informačnú správu, v ktorej odporučí modely efektívneho zapojenia občianskej spoločnosti do vykonávania a monitorovania rozvojovej agendy po roku 2015, ktorá doplní toto stanovisko.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/57

Spravodajca:

Ronny LANNOO

1.1.

EHSV predkladá v tomto stanovisku odporúčania v súvislosti s konzultáciami so zainteresovanými stranami, ktoré sa stanovujú v zmluve, s cieľom zvýšiť kvalitu týchto konzultácií a zmenšiť priepasť medzi občanmi a Európou. Európska komisia uskutočnila na tento účel so zainteresovanými stranami rozsiahlu konzultáciu o konzultačných postupoch, ktorá sa premietla do balíka opatrení podpredsedu Timmermansa o lepšej tvorbe právnych predpisov. EHSV onedlho predloží stanovisko o celom balíku opatrení pre lepšiu tvorbu právnych predpisov, ktoré vypracoval na žiadosť Komisie.

1.2.

EHSV znepokojuje, akým spôsobom prebiehajú konzultácie so zainteresovanými stranami, a teda aj kvalita ich výsledkov. Výbor preto žiada, aby konzultácie boli stabilné, reprezentatívne a predstavovali zaručený prínos pre zainteresované organizácie a záujmové skupiny.

1.3.

EHSV preskúmal počas prvého polroka 2014 vzorku konzultácií, na základe ktorej dospel k tomuto záveru: kvalitatívny prístup sa líši v závislosti od príslušného generálneho riaditeľstva; počet odpovedí je nedostatočný, čo ohrozuje reprezentatívnosť; jazyk a terminológia nie sú primerané zvoleným cieľovým skupinám; správy o výsledkoch a dosledovaní chýbajú. Celkovo možno teda povedať, že usmernenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ platili, sa riadne neuplatňujú.

1.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor si uvedomuje, aké náročné je konzultovať primeraným spôsobom občanov a organizácie v členských štátoch Európskej únie v celej svojej rozmanitosti, a so zreteľom na to predkladá v tomto stanovisku niekoľko konkrétnych a realistických štrukturálnych návrhov a vyzýva Európsku komisiu, aby sa konštruktívne podieľala na vypracovaní a zavádzaní nových opatrení.

1.5.

EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila, že usmernenia a normy kvality v oblasti konzultácií so zainteresovanými stranami budú pre všetky generálne riaditeľstvá povinné. Aby sa zaručilo uplatňovanie týchto usmernení, výbor navrhuje vytvoriť na úrovni generálneho sekretariátu koordinačnú bunku, ktorá by mohla poskytovať pomoc generálnym riaditeľstvám počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

1.6.

Strategickejší prístup ku konzultačnému procesu, od prípravy až po vyhodnotenie, so systematickou účasťou zainteresovaných štruktúr (organizácie zastupujúce príslušné cieľové skupiny, konzultačné a poradné orgány), by mal zaručiť kvalitu a vyšší počet odpovedí. Lepšie plánovanie konzultácií a informovanie o ich cieli by uľahčili účasť zainteresovaných strán.

1.7.

Výbor zdôrazňuje, že na to, aby mohol byť konzultačný postup kvalitný, je nevyhnutné náležite zmapovať všetky zainteresované strany. EHSV teda odporúča Komisii, aby na tento účel využila existujúce štruktúry, ako sú výbor a zastupiteľské organizácie, a aby sa opierala o register transparentnosti. Preto nie je potrebné vytvárať nové štruktúry.

1.8.

EHSV sa domnieva, že by sa opäť mali zracionalizovať metódy a nástroje používané na konzultácie so zainteresovanými stranami. V zásade existujú dve možné metódy konzultácie: písomná/online alebo ústna/formou interaktívnych diskusií. Vhodné metódy a nástroje musia byť zvolené v závislosti od sledovaného cieľa, cieľovej skupiny atď., a to v rámci všeobecného strategického prístupu ku konzultačnému procesu. Okrem toho by sa mali účinným spôsobom využívať nové technológie, najmä v snahe ľahšie osloviť určité cieľové skupiny, ako sú napríklad mladí ľudia.

1.9.

V rámci tohto prístupu by sa malo rozlišovať medzi konzultáciami s organizáciami občianskej spoločnosti a konzultáciami so širokou verejnosťou. Rozdiel medzi týmito dvoma typmi konzultácií nie je len v metóde, ale aj v cieli, pretože v prvom prípade ide o zabezpečenie reprezentatívnosti, zatiaľ čo v druhom o podporu začlenenia a podnecovanie účasti.

1.10.

EHSV zastáva názor, že pokiaľ sa zvolí forma písomného dotazníka, musí byť tento dotazník k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ. EHSV sa okrem toho zasadzuje za to, aby sa tento dotazník najprv predložil organizáciám zastupujúcim príslušné cieľové skupiny, aby sa nestalo, že v dôsledku priveľmi odbornej terminológie bude pre cieľovú skupinu ťažko zrozumiteľný.

1.11.

Výbor zdôrazňuje, že pri spracovaní výsledkov by kvantitatívne a kvalitatívne aspekty mali mať inú váhu, podľa toho, či ide o odpoveď jednotlivca alebo organizácie zastupujúcej občiansku spoločnosť, alebo podľa reprezentatívnosti a zainteresovanosti tejto organizácie. Odpoveď zastupiteľskej organizácie by preto mala väčšiu váhu.

1.12.

EHSV podčiarkuje, že v záujme väčšej účasti na konzultáciách je dôležité, aby sa pre každú konzultáciu vypracovala súhrnná správa o získaných odpovediach, v ktorej by sa malo jasne uviesť aj to, prečo niektoré odpovede boli v ďalšej etape vypracovania návrhu zohľadnené a iné nie.

1.13.

So zreteľom na úlohu, ktorá mu prislúcha na základe zmlúv, by chcel výbor pôsobiť ako sprostredkovateľ a pomôcť zabezpečiť úspech konzultácií so zainteresovanými stranami. Môže sa podieľať a spolupracovať na všetkých dôležitých etapách tohto procesu (identifikácia zainteresovaných strán, vypracovanie dotazníkov, syntéza a dosledovanie výsledkov). V snahe dať tomuto procesu štruktúrovanú podobu a zabezpečiť jeho stabilitu a reprezentatívnosť môže výbor, tak ako v minulosti, organizovať vypočutia a konferencie a vytvárať platformy a fóra pre dialóg.

1.14.

V rámci konzultácií so zainteresovanými stranami by Európska komisia mala väčšmi využívať potenciál, ktorý ponúka posilnená spolupráca s výborom, ako sa odporúča v protokole o spolupráci, ktorý výbor a Komisia podpísali 22. februára 2012 (1). Umožnilo by to, v záujme optimalizácie prostriedkov a v duchu medziinštitucionálnej spolupráce, čo najlepšie využiť špecifické kompetencie a poznatky zainteresovaných strán, ako aj znalosti, skúsenosti a kompetentnosť výboru, pokiaľ ide o konzultačné postupy.

1.15.

Na interaktívnych stretnutiach sa EHSV môže podieľať spolu s Komisiou ako organizátor, ako to už pravidelne robí v rámci štruktúrovaných platforiem pre dialóg (napríklad o prisťahovalectve, spotrebe atď.).

1.16.

EHSV sa napokon zasadzuje za intenzívnu informačnú kampaň o konzultačnom procese a konzultáciách. Výbor by sa chcel spolu s organizáciami, ktoré zastupuje, na nej aktívne podieľať.

1.17.

Okrem toho EHSV, ktorý propaguje štruktúrovaný občiansky dialóg ako hlavný nástroj participatívnej demokracie, nabáda Komisiu, aby do väčšej miery využívala platformy pre štruktúrovaný dialóg. Zainteresovaní aktéri by sa tak mohli kontinuálne podieľať na všetkých etapách politického procesu a malo by to tiež pozitívne dôsledky z hľadiska úspory nákladov aj času.

2.1.1.

Podľa článku 11 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii „Európska komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie.“

2.1.2.

Konzultácia je postup, ktorým Komisia získava názory a postoje občanov a zainteresovaných strán. Tento dodatočný postup sa realizuje bez toho, aby sa dotkol štruktúrovaného občianskeho dialógu (článok 11 ods. 2 ZFEÚ) alebo konzultácií, ktoré sa uskutočňujú v špecifickom rámci, ako sú napríklad konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci sociálneho dialógu (organizácie zamestnávateľov alebo odborové zväzy, článok 154 ZFEÚ) alebo konzultácie s poradnými orgánmi, ako je Európsky hospodársky a sociálny výbor (článok 304 ZFEÚ) (2). Uvedený postup ich v žiadnom prípade nemôže nahradiť.

2.1.3.

Sociálni partneri, odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov sa okrem konzultácií, ktoré sa uskutočňujú v zmysle článku 154 ZFEÚ, plne zapájajú aj do konzultácií spomínaných v bodoch 2.1.1. a 2.1.2., najmä v oblasti ochrany spotrebiteľov, environmentálneho práva, obchodnej politiky atď.

2.2.1.

Európska komisia stanovila v roku 2002 minimálne normy (4), ktoré sa musia povinne uplatňovať pri konzultácii akéhokoľvek legislatívneho alebo nelegislatívneho návrhu so zainteresovanými stranami. V rámci programu REFIT Komisia okrem iného oznámila, že sa budú robiť konzultácie v súvislosti s hodnoteniami, kontrolami vhodnosti a vypracúvaním delegovaných aktov a vykonávacích aktov (5).

2.2.2.

Európska komisia vo svojich usmerneniach pre uskutočňovanie konzultácií z roku 2002, ktoré boli určené generálnym riaditeľstvám, okrem iného stanovuje zverejňovanie vysvetliviek v súvislosti s danou témou, ako aj obsahu a cieľa konzultácií. Takisto sa má po skončení konzultácie zverejňovať počet získaných odpovedí, typ respondentov a zhrnutie výsledkov.

2.2.3.

Pokiaľ ide o viacjazyčnosť, v súčasnosti sa v tejto súvislosti neuplatňuje žiadne oficiálne pravidlo.

2.2.4.

Podľa usmernení a minimálnych noriem z roku 2002, ktoré treba v oblasti konzultácií so zainteresovanými stranami dodržiavať, má proces konzultácie desať etáp, ktoré sú rozdelené do troch fáz: vytvorenie stratégie (6), uskutočnenie konzultácie (7) a analýza výsledkov (8).

2.2.5.

Európska komisia používala v súvislosti so svojimi prípravnými konzultáciami dvanásť rôznych metód, v závislosti od cieľov konzultácie a od cieľovej skupiny. Ide o týchto dvanásť metód: otvorená verejná konzultácia online; štúdie; eurobarometer; konferencie, verejné vypočutia; stretnutia so zainteresovanými stranami; schôdze, workshopy a semináre s priamo zainteresovanými stranami; cieľové skupiny; osobné rozhovory; expertné skupiny Európskej komisie; panely MSP; konzultácie s miestnymi alebo regionálnymi samosprávami; dotazníky; diskusné fóra online.

2.3.1.

Napriek týmto usmerneniam a veľkému počtu možných metód a nástrojov, sa mnoho zainteresovaných strán o účinnosti súčasného systému konzultácií vyjadruje kriticky. Spomedzi konkrétnych problémov spomeňme napríklad problém s informovanosťou o konzultácii (možnosť ľahko nájsť príslušnú informáciu na internetových stránkach EÚ a propagovanie konzultácie), jazyk a terminológia, informácie o výsledkoch a napokon dosledovanie.

2.3.2.

Okrem toho sa kvalita konzultácií a prístup k nim výrazne líšia v závislosti od príslušného GR, a možno konštatovať, že chýba koordinácia a jednotný metodologický prístup.

2.3.3.

EHSV na základe vybranej vzorky preskúmal uplatňovanie usmernení počas prvých 25 konzultácií, ktoré sa uskutočnili v roku 2014. Na základe tejto vzorky sa dospelo k nasledujúcim zisteniam:

Na záver možno skonštatovať, že reprezentatívnosť, kvalita a informácie o výsledkoch a dosledovaní sú vo všeobecnosti nedostatočné.

3.1.

V politických usmerneniach novej Európskej komisie je posilnenie demokracie v Európskej únii jednou z 10 priorít. Hlavným cieľom v rámci tejto priority je vytvorenie povinného registra všetkých organizácií a osôb, ktoré vyvíjajú lobistické aktivity v Komisii a Európskom parlamente.

3.2.

Komisia zverejnila 19. mája 2015 balík opatrení pre lepšiu právnu reguláciu (10), ku ktorému sa výbor na žiadosť Komisie vyjadrí. Plánované opatrenia sa odvíjajú od štyroch osí: prístup založený na transparentnosti a konzultáciách, pravidelné preskúmania platných právnych predpisov, lepšie posúdenia vplyvu a kontroly kvality a nová medziinštitucionálna dohoda.

3.3.

V tomto rámci sa navrhujú aj primerané usmernenia pre konzultácie so zainteresovanými stranami. Na ich prípravu bola zorganizovaná konzultácia (11) o usmerneniach pre konzultácie so zainteresovanými stranami. Výsledky (12) konzultácie sú zohľadnené v tomto stanovisku.

4.1.1.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby generálnym riaditeľstvá nariadila dodržiavať existujúce interné usmernenia a aby v prípade ich nedodržania uplatnila sankcie (napríklad v prípade, ak odpovede alebo analytická správa nie sú transparentné), tak ako výbor pre posudzovanie vplyvu uplatňuje sankcie za nedostatočnú kvalitu posúdenia vplyvu.

4.1.2.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa na tento účel zriadila na generálnom sekretariáte Komisie koordinačná bunka, ktorú bude priamo viesť zodpovedný podpredseda Komisie. Táto bunka by okrem iného pomáhala všetkým GR, pokiaľ ide o všeobecný a strategický prístup ku konzultáciám, vypracovanie a uplatňovanie požiadaviek z hľadiska kvality a postupov, pomoc v súvislosti s kvalitou, informovaním a dosledovaním.

4.1.3.

Koordinačnej bunke by asistovala skupina expertov, pričom jej členmi by boli aj zástupcovia cieľových skupín, ktorým je konzultácia určená. EHSV žiada, aby Komisia prihliadala aj na poznatky a skúsenosti výboru, najmä pokiaľ ide o výber cieľových skupín, validáciu dotazníkov, zhrnutie a dosledovanie výsledkov.

4.1.4.

Systematickejší prístup ku konzultáciám s presnejším harmonogramom a ohlásením vopred by mal pomôcť zainteresovaným stranám pripraviť si svoje príspevky. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby bol k dispozícii spoľahlivý a pravidelne aktualizovaný predbežný harmonogram konzultácií. EHSV konkrétne odporúča Komisii, aby dala konzultáciám lepšiu štruktúru, najmä na inštitucionálnom a reprezentatívnom základe, pričom by sa mohli využiť prostriedky poradných alebo podobných orgánov na úrovni členských štátov, regiónov a miest.

4.1.5.

EHSV žiada Komisiu, aby každoročne zverejňovala vyhodnotenie svojho prístupu ku konzultáciám a ich výsledkov.

4.2.1.

Aby sa mohli získať potrebné informácie, je nevyhnutné správne vymedziť cieľovú skupinu. Na to sú potrebné profesionálne nástroje, ktorých spoľahlivosť sa už osvedčila. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť účinnú spoluprácu s existujúcimi štruktúrami, výborom a legitímnymi zastupiteľskými organizáciami občianskej spoločnosti. EHSV môže v medziach svojich právomocí a v spolupráci so zainteresovanými organizáciami a Komisiou pomôcť určiť zastupiteľské organizácie v daných cieľových skupinách.

4.2.2.

Pri identifikácii týchto organizácií by sa mohlo vychádzať z prác, ktoré EHSV (16) uskutočnil v snahe vymedziť kritériá reprezentatívnosti organizácií organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV by chcel takto ešte viac posilniť vplyv týchto organizácií a spoluprácu s nimi počas konzultácií.

4.2.3.

Neustále treba mať na zreteli dobré rozloženie zo zemepisného hľadiska a podľa cieľových skupín. Okrem toho treba dbať na to, aby sa pri „mapovaní zainteresovaných strán“ venovalo viac pozornosti slabo zastúpeným skupinám alebo skupinám, ktoré majú menej prostriedkov.

4.2.4.

EHSV zdôrazňuje, že pri analyzovaní odpovedí v konzultáciách by sa mal zaviesť mechanizmus odôvodneného vyvažovania, aby mali prioritu zastupiteľské a priamo zainteresované organizácie.

4.2.5.

Obsah informácií poskytovaných po konzultáciách môže výrazne prispieť k tomu, aby sa účasť zainteresovaných strán na konzultáciách zvýšila. Zainteresované strany musia mať možnosť vidieť výsledok svojho príspevku, a teda mať pocit, že skutočne ovplyvnili predložené návrhy alebo dostať vysvetlenie, prečo niektoré návrhy neboli zohľadnené.

4.3.1.

EHSV môže pôsobiť ako „sieť sietí“ a propagovať písomné konzultácie (online) medzi rôznymi zainteresovanými stranami (ako to robí aj Výbor regiónov medzi miestnymi samosprávami). V prípade interaktívnych stretnutí môže EHSV vzhľadom na svoje kontakty a poznatky v tejto oblasti vystupovať ako organizátor.

4.3.2.

Dotazník konzultácie (online) sa musí predložiť na posúdenie občianskym organizáciám zainteresovanej cieľovej skupiny, resp. skupín, a musí byť v jazyku cieľového publika. Okrem toho by sa mal tento dotazník najprv vyskúšať na skupine zainteresovaných aktérov. Predbežné zmapovanie zainteresovaných aktérov a register transparentnosti by sa preto mohli využiť ako nástroje na vymedzenie týchto organizácií (pozri bod 4.2). EHSV môže pomôcť túto činnosť uľahčiť.

4.4.1.

V usmerneniach sa uvádza, že v prípade konzultácie na internete treba počítať s trvaním najmenej 12 týždňov, dĺžka trvania interaktívneho stretnutia je 20 pracovných dní. EHSV neodporúča rozbiehať konzultácie v letných mesiacoch. Okrem toho by sa mal podľa možnosti dodržať predbežný harmonogram (pozri bod 4.1.4).

4.5.1.

EHSV žiada Komisiu a jej delegácie v členských štátoch, aby rozbehli účinnú a intenzívnu informačnú kampaň s cieľom oznámiť spustenie konzultácie a podnietiť zainteresované strany, aby sa na nej zúčastnili. Výbor môže určite aj v tejto oblasti prispieť svojím dielom a požiadať svojich členov, aby tieto informácie šírili v rámci svojich sietí.

4.5.2.

Každá konzultácia bude jasne, náležitým spôsobom a včas oznámená prostredníctvom médií Komisie a členských štátov a príslušným organizáciám občianskej spoločnosti Do tohto všeobecného úsilia by mali byť zapojení aj zástupcovia Komisie v členských štátoch.

4.6.1.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia prihliadala na názory vyjadrené počas konzultácií a aby zdôvodnila, do akej miery ich zohľadnila.

4.6.2.

Pri odôvodnenom vyvažovaní počas spracúvania výsledkov (pozri bod 4.2.3), musia mať aktéri organizovanej občianskej spoločnosti najväčšie pomerné zastúpenie.

4.7.1.

EHSV podporuje myšlienku zverejňovať súhrnnú správu spolu s prehľadom všetkých získaných odpovedí. Zlepší sa tak transparentnosť.

4.7.2.

Okrem toho a EHSV zasadzuje, aby sa najmä respondentom poskytli informácie o tom, ako daný postup pokračuje, hlavne o úpravách príslušného návrhu a ďalších etapách rozhodovacieho procesu.

5.1.1.

V záujme optimalizácie prostriedkov a v duchu medziinštitucionálnej spolupráce by tak výbor mohol dať v rozhodovacom procese k dispozícii jednak poznatky zainteresovaných strán, ktoré pôsobia v jednotlivých oblastiach politiky EÚ, jednak svoje znalosti, skúsenosti a kompetentnosť, pokiaľ ide o konzultačné postupy.

5.1.2.

EHSV by chcel v závislosti od svojich pracovných priorít a v spolupráci s Komisiou zabezpečovať dosledovanie a vyhodnotenie konzultácií, vypracovať stanovisko na túto tému a v prípade potreby zorganizovať verejné vypočutie.

5.1.3.

Výbor chce v spolupráci so zainteresovanými organizáciami poskytnúť Komisii svoju pomoc a svoje poznatky a skúsenosti počas hlavných etáp konzultačného postupu, najmä pokiaľ ide o výber cieľovej skupiny, dotazník, zhrnutie a dosledovanie.

5.1.4.

EHSV môže navyše pôsobiť ako „sieť sietí“ a sprostredkovateľ a propagovať písomné konzultácie (online) medzi rôznymi zainteresovanými stranami (ako to robí aj Výbor regiónov medzi miestnymi samosprávami).

5.1.5.

Na interaktívnych stretnutiach sa EHSV môže podieľať spolu s Komisiou ako organizátor, ako to už pravidelne robí v rámci platforiem pre štruktúrovaný dialóg (napríklad o prisťahovalectve, spotrebe atď.).

5.1.6.

V rámci účinnej a intenzívnej informačnej kampane môže výbor prispieť tým, že sa spoľahne na svojich členov, ktorý budú príslušné informácie šíriť v rámci svojich sietí.

5.2.1.

V jednotlivých štádiách prípravy, realizácie a dosledovania konzultácie môže EHSV slúžiť ako komunikačný kanál medzi Európskou komisiou a organizovanou občianskou spoločnosťou.

5.2.2.

V súvislosti s niektorými aktivitami, ako sú napríklad interaktívne stretnutia, môžu Komisia a výbor zvoliť spoločný postup.

17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/64

Spravodajca:

Juan MENDOZA CASTRO

Pomocná spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

1.1.

Výbor podporuje zelenú knihu o únii kapitálových trhov, očakáva návrhy Komisie týkajúce sa zmien, ktoré môžu byť potrebné v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tomto dokumente a vyjadruje presvedčenie, že navrhované opatrenia budú vychádzať z vyváženého zohľadnenia názorov, ktoré vyjadrili všetky zainteresované strany.

1.2.

Cieľom iniciatívy Komisie by malo byť vytvorenie podmienok pre efektívny, moderný sektor finančných služieb s primeranými predpismi, čo umožní spoločnostiam uchádzajúcim sa o investície, predovšetkým malým a stredným podnikom (MSP) a rýchlo rastúcim podnikom, prístup k poskytovateľom kapitálu.

1.3.

EHSV považuje kapitálové trhy za zdroje likvidity, kde môžu podniky získavať finančné prostriedky a obchodovať s finančnými nástrojmi, a dôrazne podporuje hlavný cieľ únie kapitálových trhov – prekonať súčasnú fragmentáciu trhov a tým umožniť kótovanie všetkých typov spoločností.

1.4.

Keďže únia kapitálových trhov je pre veľké spoločnosti do značnej miery už realitou, EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia, ktoré z nej umožnia profitovať aj MSP.

1.5.

Únia kapitálových trhov by mala dlhodobo zlepšiť financovanie hospodárstva využitím potenciálu na presadenie najlepších postupov správy a riadenia spoločností a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré budú zamerané nielen na hospodárske, ale aj na environmentálne a sociálne ciele.

1.6.

Osobitne by sa mali v budúcich rozhodnutiach týkajúcich sa únie kapitálových trhov zohľadniť špecifické potreby MSP. EHSV dôrazne odporúča prijať rozhodné a urýchlené opatrenia v týchto smeroch:

1.7.

EHSV súhlasí s konštatovaním zo zelenej knihy, že veľmi malý podiel úspor domácností sa premieňa na investície produktívnejšie ako vládne dlhopisy alebo bankové vklady, osobitne v tomto období finančnej represie pre sporiteľov.

1.8.

EHSV zdôrazňuje význam tradičného bankovníctva pre stabilitu finančného systému. Uznáva význam dokončenia európskej bankovej únie.

1.9.

Udržateľná vysokokvalitná sekuritizácia si vyžaduje podporu základných štruktúr s krátkymi sprostredkovateľskými reťazcami.

1.10.

EHSV sa domnieva, že zelená kniha poskytuje komplexný prehľad súčasného stavu kapitálových trhov v Európe, ako aj opatrení potrebných na dosiahnutie únie kapitálových trhov.

2.1.

V porovnaní s inými právomocami je v Európe financovanie kapitálovým trhu pomerne slabo rozvinuté. Európske akciové trhy, trhy s dlhopismi a iné trhy zohrávajú pri financovaní rastu menej dôležitú úlohu a európske podniky sú stále do veľkej miery závislé od bánk, čo vedie k zraniteľnosti našich hospodárstiev v prípade zhoršenia podmienok poskytovania bankových úverov.

2.2.

Dôvera investorov je takisto nedostatočná a európske úspory nie sú vždy využité najproduktívnejším spôsobom.

2.3.

Vytvorenie únie kapitálových trhov je kľúčovou iniciatívou v pracovnom programe Komisie.

2.4.

Takáto únia by zabezpečila väčšiu diverzifikáciu financovania hospodárstva a znížila by náklady na získavanie kapitálu, a to najmä pre MSP.

2.5.

Integrovanejšie kapitálové trhy, najmä v oblasti vlastného kapitálu, by posilnili kapacitu európskeho hospodárstva absorbovať výkyvy a umožnili by väčšie investície bez zvyšovania miery zadlženosti.

2.6.

Únia kapitálových trhov by mala zlepšiť tok kapitálu – prostredníctvom efektívnej trhovej infraštruktúry a sprostredkovateľov – od investorov k európskym investičným projektom, zlepšiť rozdelenie rizika a kapitálu v celej EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť odolnosť Európy voči budúcim výkyvom.

2.7.

Hlavné zásady únie kapitálových trhov sú tieto: mala by maximalizovať prínosy kapitálových trhov pre hospodárstvo, zamestnanosť a rast; mala by vytvoriť jednotný kapitálový trh pre všetkých 28 členských štátov; mala by byť postavená na pevných základoch finančnej stability; mala by zabezpečiť účinnú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov; a mala by pomôcť prilákať investície z celého sveta a zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ.

3.1.

Výbor plne podporuje iniciatívu Komisie. Ak majú všetky členské štáty Európy prosperovať v energickej, znalostnej ekonomike, únia kapitálových trhov predstavuje potrebnú štrukturálnu reformu. Musí sa uvoľniť zablokovanie vývoja radu inovačných finančných produktov v celej EÚ, pretože to brzdí konkurencieschopné financovanie investícií, najmä pre malé a stredné spoločnosti, začínajúce podniky a pre dlhodobé infraštruktúrne produkty.

3.2.

Cieľom iniciatívy Komisie by malo byť vytvorenie podmienok pre efektívny, moderný sektor finančných služieb s primeranými, ale nie prebytočnými predpismi, čo umožní omnoho širší výber zdrojov investičného financovania, a tým vyrieši znepokojujúco nízku úroveň investícií.

3.3.

EHSV považuje kapitálové trhy za zdroje likvidity, kde môžu spoločnosti získať prostriedky a obchodovať s finančnými nástrojmi. EHSV sa na základe takéhoto východiskového bodu domnieva, že úniu kapitálových trhov už dosiahli veľké spoločnosti, a v rámci odpovede na otázky Komisie v zelenej knihe sa bude zameriavať najmä na opatrenia, ktoré umožnia aj MSP a rýchlo rastúcim podnikom ťažiť z tejto únie.

3.4.

Únia kapitálových trhov by mala dlhodobo zlepšiť financovanie hospodárstva využitím potenciálu na presadenie najlepších postupov správy a riadenia spoločností a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré budú zamerané nielen na hospodárske, ale aj na environmentálne a sociálne ciele.