12.11.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 375/3

Výmenný kurz eura (1)

11. novembra 2015

(2015/C 375/04)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0716
JPY	Japonský jen	131,90
DKK	Dánska koruna	7,4604
GBP	Britská libra	0,70600
SEK	Švédska koruna	9,3290
CHF	Švajčiarsky frank	1,0783
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,2230
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,022
HUF	Maďarský forint	311,70
PLN	Poľský zlotý	4,2215
RON	Rumunský lei	4,4366
TRY	Turecká líra	3,0929
AUD	Austrálsky dolár	1,5183
CAD	Kanadský dolár	1,4213
HKD	Hongkongský dolár	8,3060
NZD	Novozélandský dolár	1,6344
SGD	Singapurský dolár	1,5236
KRW	Juhokórejský won	1 238,51
ZAR	Juhoafrický rand	15,2006
CNY	Čínsky juan	6,8235
HRK	Chorvátska kuna	7,6205
IDR	Indonézska rupia	14 551,32
MYR	Malajzijský ringgit	4,6634
PHP	Filipínske peso	50,475
RUB	Ruský rubeľ	69,0860
THB	Thajský baht	38,446
BRL	Brazílsky real	4,0013
MXN	Mexické peso	17,9011
INR	Indická rupia	70,9780

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

12.11.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 375/4

Výkladové stanovisko týkajúce sa označenia pôvodu tovaru z území okupovaných Izraelom od roku 1967

(2015/C 375/05)

(1)

Európska Únia v súlade s medzinárodným právom neuznáva zvrchovanosť Izraela nad územiami, ktoré Izrael okupuje od júna 1967, konkrétne Golanské výšiny, pásmo Gazy a západný breh Jordánu vrátane východného Jeruzalema, a nepovažuje ich za súčasť Izraelského územia (1), a to bez ohľadu na ich právny štatút vyplývajúci z domácich izraelských právnych predpisov (2). Únia dala jasne najavo, že neuzná žiadne zmeny hraníc voči stavu spred roku 1967 okrem tých, na ktorých sa dohodli strany mierového procesu na Blízkom východe (3).

(2)

Uplatňovanie existujúcich právnych predpisov Únie na označenie pôvodu výrobkov na výrobky pochádzajúce z území okupovaných Izraelom bolo predmetom oznámení či usmernení, ktoré prijali príslušné orgány niekoľkých členských štátov. Spotrebitelia, hospodárske subjekty a národné orgány sa vskutku dožadujú vyjasnenia, pokiaľ ide o existujúce právne predpisy Únie týkajúce sa informácii o pôvode výrobkov z území okupovaných Izraelom (4). Cieľom je takisto zabezpečiť, aby Únia v súlade s medzinárodným právom dodržiavala svoje stanoviská a záväzky a neuznávala zvrchovanosť Izraela nad územiami okupovanými od júna 1967. Zámerom tohto stanoviska je aj to, aby sa zachovalo otvorené a hladké obchodovanie; stanovisko nebráni obchodným tokom a nemalo by sa tak ani vnímať.

(3)

Týmto oznámením sa nevytvárajú žiadne nové legislatívne predpisy. Hoci z neho vyplýva, že Komisia rozumie, ako fungujú príslušné právne predpisy Únie, za ich presadzovanie sú naďalej zodpovedné členské štáty. Podľa judikatúry musia členské štáty zabezpečiť, aby sankcie za porušovanie ustanovení práva EÚ, ktorých výber je na ich uvážení, boli účinné, primerané a odradzujúce (5). Komisia ako strážkyňa zmlúv zabezpečuje plnenie uvedených záväzkov členských štátov, ak je to nutné aj prostredníctvom konaní o nesplnení povinnosti. Týmto oznámením nie sú dotknuté iné požiadavky stanovené právnymi predpismi Únie ani prípadný výklad Súdneho dvora.

(4)

V niekoľkých právnych predpisoch EÚ sa v súčasnosti stanovuje povinné označenie pôvodu predmetného výrobku. Táto požiadavka často súvisí s označením „krajiny pôvodu“ (6), no niekedy sa v prípade potravín používajú aj iné výrazy ako napríklad „miesto pôvodu“ (7). S výhradou osobitných ustanovení, ktoré sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami v príslušných právnych predpisov Únie, sa krajina pôvodu potravín bude v zásade určovať na základe nepreferenčných pravidiel pôvodu stanovených v colných predpisoch (8).

(5)	Ak sa označenie pôvodu predmetného výrobku výslovne vyžaduje v príslušnom ustanovení právneho predpisu EÚ, musí byť správne a nesmie spotrebiteľov uvádzať do omylu.

(6)	Ak označenie pôvodu nie je povinné a pôvod sa uvádza na dobrovoľnom základe, informácie musia byť správne a nesmú spotrebiteľov uvádzať do omylu (9).

(7)	Keďže Golanské výšiny a západný breh Jordánu (vrátane východného Jeruzalema) (10) nie sú podľa medzinárodného práva súčasťou izraelského územia, označenie „výrobok z Izraela“ (11) sa v zmysle uvedených právnych predpisov považuje za nesprávne a klamlivé.

(8)	Pokiaľ je označenie pôvodu povinné, bude sa musieť použiť iný výraz, ktorý bude zohľadňovať to, pod akými názvami sú tieto územia v mnohých prípadoch známe.

(9)

V prípade výrobkov z Palestíny (12), ktoré nepochádzajú z osád, by označením, ktoré nie je klamlivé v súvislosti so zemepisným pôvodom a ktoré zároveň zodpovedá medzinárodným praktikám, mohlo byť „výrobok zo západného brehu Jordánu (palestínsky výrobok)“ (13), „výrobok z Gazy“ alebo „výrobok z Palestíny“.

(10)

V prípade výrobkov zo západného brehu Jordánu alebo Golanských výšin, ktoré pochádzajú z osád, by označenie obmedzené na „výrobok z Golanských výšin“ alebo „výrobok zo západného brehu Jordánu“ nebolo akceptovateľné. Aj keby tieto označenia označovali širšiu oblasť alebo územie, z ktorých výrobok pochádza, neuvedenie dodatočných zemepisných informácií a skutočnosti, že výrobok pochádza z izraelských osád, by spotrebiteľa uvádzalo do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku. V takýchto prípadoch je nutné pridať výraz „izraelská osada“ alebo jeho ekvivalent – napríklad v zátvorkách. Preto možno použiť výrazy ako napríklad „výrobok z Golanských výšin (izraelská osada)“ alebo „výrobok zo západného brehu Jordánu (izraelská osada)“.

(11)

V každom prípade v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa sa označenie pôvodu stáva povinným vtedy, ak by – v prípade potravín – neuvedenie danej informácie uviedlo spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod tovaru (14), a ak by – v prípade akéhokoľvek ďalšieho tovaru – neuvedenie informácie, ktorá má význam z hľadiska prijatia informovaného rozhodnutia o obchodnej transakcii, zapríčinilo alebo by bolo pravdepodobné, že zapríčiní, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (15). V takých prípadoch by boli relevantné príklady uvedené v predchádzajúcom odseku.

(12)

Hospodárske subjekty majú informácie o pôvode často k dispozícii v rôznych podobách (16). V mnohých prípadoch možno túto informáciu nájsť v colnej dokumentácii. Ak pri dovoze využívajú preferenčné zaobchádzanie, k výrobkom musí byť priložený dôkaz o preferenčnom pôvode vydaný Izraelom (17) alebo palestínskymi orgánmi (18). Aj iné doklady ako napríklad faktúry, dodacie listy, prepravné listiny môžu poskytnúť označenie pôvodu výrobkov. Ak informácie nie sú ľahko dostupné zo sprievodných dokladov, hospodárske subjekty môžu vyžadovať informáciu o pôvode priamo od svojich dodávateľov alebo dovozcov.

(1) Pozri vec C-386/08 Brita [2010] ECR I-1289, body 47 a 53.

(2) Podľa izraelských právnych predpisov sú východný Jeruzalem a Golanské výšiny pripojené k Izraelskému štátu, kým západný breh Jordánu je zahrnutý pod označenie „územia“.

(3) Pozri medzi iným závery Rady pre zahraničné veci o mierovom procese na Blízkom východe prijaté 14. mája 2012, 10. decembra 2012 a 17. novembra 2014.

(4) Výklad toho, čo predstavuje informácie o pôvode v súlade s právnymi predpismi EÚ, uvedený v tomto oznámení, sa bude uplatňovať na všetky budúce ustanovenia s podobným obsahom, ako majú ustanovenia, ktoré sú platné v súčasnosti a na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie.

(5) Pozri medzi iným vec 68/88 Commission v Greece [1989] ECR 2965, body 23 a 24; vec C-326/88 Hansen [1990] ECR I-2911, bod 17; spojené veci C-387/02, C-391/02 a C-403/02 Berlusconi and Others [2005] ECR I-3565, bod 65.

(6) Pozri napríklad: v prípade kozmetiky článok 19 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch, (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59), v prípade čerstvého ovocia a zeleniny: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671) a článok 6 a časť A 4 ods. B prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1), v prípade rýb: článok 38 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1), v prípade vína: článok 119 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a článok 55 nariadenia Komisie (ES) č. 607/2009 zo 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 193, 24.7.2009, s. 60), v prípade medu: článok 2 ods. 4 smernice Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47), v prípade olivového oleja: článok 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 29/2012 z 13. januára 2012 o obchodných normách na olivový olej (Ú. v. EÚ L 12, 14.1.2012, s. 14), v prípade hovädzieho a teľacieho mäsa: články 13 až 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1), v prípade predbaleného hydinového mäsa z tretích krajín: článok 5 nariadenia Komisie (ES) č. 543/2008 zo 16. júna 2008, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 157, 17.6.2008, s. 46), v prípade čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny: príloha XI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18) a články 5 až 8 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny (Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19).

(7) článok 2 ods. 2 písm. g) a článok 26 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

(8) Odôvodnenie 33 a článok 2 ods. 3) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

(9) článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22), v ktorom sa uvádza, že „zemepisný alebo obchodný pôvod“ je jeden z prvkov, kvôli ktorému možno obchodnú praktiku považovať za klamlivú, a článok 26 ods. 3 a článok 36 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

(10) Od roku 2005 nie sú v Gaze žiadne izraelské osady.

(11) Alebo porovnateľné výrazy ako napríklad „s pôvodom v“, „výrobok [štátu]“ alebo „vyrobené v“, ktoré sa v závislosti od kontextu tiež používajú.

(12) Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

(13) V prípade potreby možno uviesť aj východný Jeruzalem.

(14) článok 26 ods. 2 písm. a) a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

(15) článok 7 ods. 1 smernice 2005/29/ES.

(16) Napríklad v prípade potravín pozri článok 8 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o vzťah medzi maloobchodníkmi a ich dodávateľmi.

(17) V tejto súvislosti pozri Oznámenie dovozcom – Dovoz z Izraela do EÚ (Ú. v. EÚ C 232, 3.8.2012, s. 5).

(18) Na celú škálu výrobkov zo západného brehu Jordánu, z pásma Gazy a východného Jeruzalema sa vzťahuje Európsko-stredomorská dohoda o dočasnom pridružení v oblasti obchodu a spolupráce medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v prospech Palestínskeho správneho orgánu pre západný breh Jordánu a pásmo Gazy na strane druhej, podpísaná v Bruseli 24. februára 1997 (Ú. v. ES L 187, 16.7.1997, s. 3).

12.11.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 375/9

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2015/C 375/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„SLAVONSKI KULEN“/„SLAVONSKI KULIN“

EÚ č.: HR-PGI-0005-01216 – 20.3.2014

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Chorvátska republika

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.2. Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ je trvanlivá saláma vyrobená zo zmesi odrezkov najkvalitnejšieho bravčového mäsa, chrbtového bravčového sadla, soli a korenín, ktorá sa plní do slepého čreva ošípaných. Naplnené črevo sa následne spracúva postupnou fermentáciou, údením studeným dymom, sušením a zretím, pričom tento postup trvá minimálne 150 dní.

Bez ohľadu na rôzne časové intervaly, v ktorých sa môže začať výroba salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“, musí výrobok každého výrobcu ku koncu výrobného postupu trvajúceho minimálne 150 dní vykazovať fyzikálno-chemické a organoleptické vlastnosti ustanovené v bode 3.2.

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ má zvonku tvar valca, ktorý sa môže líšiť v závislosti od veľkosti a objemu slepého čreva ošípanej. Výrobok je vyrovnane svetlý až tmavohnedý, bez poškodení, zvraštení či prasklín a je zviazaný motúzom vyrobeným z konopného vlákna, ktorý sa zarezáva do prirodzených záhybov slepého čreva. Na reze sú zreteľné dobre premiešané kúsky mäsa a tuku bez pozostatkov spojovacieho tkaniva. Mäso má svetločervenú až tmavočervenú farbu, zatiaľ čo tuk je biely až oranžový a „kulen“ nemá žiadny alebo má len jemne vyznačený tmavý vonkajší okraj.

Saláma má príjemnú vôňu: zvonku vôňu dreva listnatých stromov a zvnútra vôňu fermentovaného bravčového mäsa, papriky a cesnaku s jemnou stopou dymu. Vyznačuje sa pevnou konzistenciou, nedrobí sa, dobre sa krája na plátky a ľahko sa žuje. Príchuť výrobku je intenzívna, charakterizovaná chuťou fermentovaného vyzretého bravčového mäsa, slaná a pálivá, bez akejkoľvek kyslosti či horkosti.

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ uvedený na trh musí vážiť minimálne 900 g a musí mať tieto fyzikálno-chemické vlastnosti: obsah vody maximálne 40 %, obsah tuku maximálne 35 % a aktivita vody (aw) nižšia než 0,90.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ sa vyrába výlučne z mäsa ošípaných, ktoré boli vrhnuté a vykŕmené v zemepisnej oblasti uvedenej v bode 4. Musí sa použiť potomstvo ošípaných pôvodného čierneho slavónskeho plemena, čistokrvného a doma chovaného plemena veľkých yorkshirských ošípaných, potomstvo plemien švédskych krajových druhov (Landrace) z domáceho chovu, potomstvo dvojplemenného kríženia a spätného kríženia týchto plemien a trojplemenného kríženia týchto plemien s plemenom Duroc. Musia sa použiť kastrované samce a samice (prasničky a oddelené mladé prasnice) vo veku 12 – 20 mesiacov, s konečnou hmotnosťou minimálne 140 kg.

V saláme „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ sa používajú len tieto kategórie bravčového mäsa: prvá (I) – noha (bez zadnej glejovky), bedrové a chrbtové časti svalu longissimus dorsi; druhá (II) – ramenné lopatky (bez predných nôh) a tretia (III) – krk a pevný chrbtový tuk (maximálne 10 %). Ako obal na salámu slúži vyčistené a vysušené slepé črevo. Náplň sa dochucuje kuchynskou soľou, pálivou a sladkou mletou červenou paprikou a cesnakom.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ vrátane výkrmu ošípaných sa musia uskutočniť v zemepisnej oblasti konkrétne uvedenej v oddiele 4. Výrobný postup zahŕňa prípravu náplne, fermentáciu, údenie studeným dymom, sušenie a zretie. Výrobný cyklus trvá každý rok od 1. novembra do 31. marca.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ sa vyrába v ohraničenej oblasti chorvátskeho regiónu Slavónia. Táto oblasť sa rozprestiera v správnych hraniciach miest a obcí týchto žúp:

župa Vukovar-Srijem: celá; tieto mestá a obce župy Osijek-Baranja: Belišće, Donji Miholjac, Đakovo, Našice, Osijek, Valpovo, Antunovac, Bizovac, Čepin, Donja Motičina, Drenje, Đurđenovac, Erdut, Ernestinovo, Feričanci, Gorjani, Koška, Levanjska Varoš, Magadenovac, Marijanci, Petrijevci, Podgorač, Podravska Moslavina, Punitovci, Satnica Đakovačka, Semeljci, Strizivojna, Šodolovci, Trnava, Viljevo, Viškovci, Vladislavci a Vuka; župa Slavonski Brod-Posavina: celá; župa Požega-Slavonia: celá; tieto mestá a obce župy Sisak-Moslavina: Lipovljani, Kutina (obce Banova Jaruga, Međurić, Jamarica a Janja Lipa), Novska a Jasenovac; tieto mestá a obce župy Bjelovar-Bilogora: Garešnica (malé obce Duhovi, Gornji Uljanik, Uljanik, Uljanički Brijeg a Hrastovac), Dežanovac, Končanica, Đulovac, Sirač a Daruvar; tieto mestá a obce župy Virovitica-Podravina: Virovitica, Slatina, Orahovica, Crnac, Čačinci, Čađavica, Gradina, Lukač, Mikleuš, Nova Bukovica, Pitomača (malé obce Stari Gradac, Starogradački Marof a Križnica), Sopje, Suhopolje, Špišić Bukovica, Voćin a Zdenci.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť medzi salámou „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ a zemepisnou oblasťou sa zakladá na týchto faktoroch: tradičné know-how miestnych výrobcov a priaznivé klimatické podmienky na prirodzené spracovanie a konzerváciu mäsa.

Z historických dôkazov vyplýva, že výroba salámy „kulen“ v Slavónii sa datuje od obdobia pred 200 rokmi. Slavónia ako oblasť so silnou tradíciou pestovania plodín a chovu hospodárskych zvierat vždy ponúkala dobré podmienky na chov ošípaných a spracovanie bravčového mäsa. Intenzívnejší komerčný rozvoj chovu ošípaných v Slavónii sa začal po odchode Turkov a vytýčení vojenskej hranice v 17. storočí, keď sa rozvinul rozsiahly chov ošípaných na spotrebu vo vojenských a veľkých spotrebiteľských strediskách. Najskôr sa ošípané chovali najmä na slaninu a bravčovú masť a až o niečo neskôr, s rozvojom obchodu v mäsiarstvach, sa začali vo veľkom vyrábať ďalšie výrobky, ako napríklad klobásy a „kulen“.

Slavónia má mierne kontinentálne podnebie so studenými zimami a horúcimi letami. Zabíjanie ošípaných a výroba salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ tradične prebieha v zime, keď nízke teploty vzduchu vytvárajú dobré prírodné podmienky na spracovanie mäsa. Priemerná stredná teplota vzduchu v období od novembra do marca je 0,2 – 6,9 °C, čo je zárukou dobrej prirodzenej ochrany mäsa pred znehodnotením.

Obmedzenia týkajúce sa pôvodu ošípaných vyplývajú z tradície výroby salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ a povesti výrobku na trhu. „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ patrí medzi výrobky z tradičnej slavónskej zabíjačky ťažkých, doma vykŕmených ošípaných na začiatku zimy, pri ktorej sa získavalo mäso, bravčová masť a mäsové výrobky konzervované sušením, ktoré miestna komunita konzumovala po celý nasledujúci rok. Tradičná slavónska zabíjačka zahŕňa všetky kroky od samotného zabitia zvieraťa po výrobu, údenie a sušenie tradične konzervovaných mäsových výrobkov. Zabíjačka bola dôležitou spoločenskou udalosťou, na ktorej sa podieľali príbuzní, priatelia a susedia a po ktorej nasledovala zábava so spevom a tancom. „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ sa vyrábal z mäsa ošípaných odchovaných v danom súkromnom hospodárstve alebo kúpených v susedných hospodárstvach. Táto tradícia pokračuje dodnes. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by sa „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ niekedy vyrábal z bravčového mäsa vyrobeného inde než v Slavónii.

„Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ odvodzuje svoje organoleptické a fyzikálno-chemické vlastnosti od výrobnej metódy, tradície a know-how miestnych obyvateľov. Výroba salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ sa vždy spoliehala na konkrétne know-how a zručnosti miestnych výrobcov pri výbere surovín a výrobnom procese. Vo výrobnom procese sa používajú len vybraté najkvalitnejšie odrezky a chrbtový tuk zo starších a ťažších lokálne chovaných ošípaných. Pri výrobe sa postupuje podľa tradičnej receptúry, ktorá si vyžaduje zmes korenín výlučne prírodného pôvodu: sladkú a pálivú červenú papriku, cesnak a kuchynskú soľ. Tuk tvorí len malú časť (do 10 %) náplne, čo znamená, že „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ patrí vďaka svojmu vysokému obsahu mäsa medzi veľmi cenené salámy, ale tiež medzi salámy, ktoré sa najťažšie sušia.

Plnenie náplne do slepého čreva ošípanej, ktoré má pomerne veľký priemer, a manipulácia s výslednou ťažkou salámou si vyžadujú ďalšie zručnosti a poznatky zo strany výrobcu týkajúce sa ručného zviazania výrobku, údenia, sušenia a pomerne dlhého zretia. Výroba „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ je v porovnaní s ostatnými salámami zložitejšia z technologického hľadiska a náročnejšia na čas.

Konkrétna výrobná metóda dodáva saláme „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ osobitný vzhľad a vlastnosti. „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ sa plní do slepého čreva ošípaných, ktoré sa zväzuje pomocou motúza typickým spôsobom. Výrobok sa mierne povrchovo zaúdi v hrabovom, jaseňovom alebo bukovom dyme. Vnútorný obsah sa vyznačuje harmonickou mozaikou mäsových a tukových častí pretlačených cez platničky mlynčeka na mäso s otvormi s priemerom 6 – 12 mm. Jemné údenie studeným dymom z listnatých stromov dodáva saláme „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ jemnú dymovú arómu, zatiaľ čo vôňa a chuť charakteristicky slaného a koreneného fermentovaného zrelého bravčového mäsa pochádza z tradične použitých korenín, vysokého obsahu chudého mäsa a špeciálnej techniky sušenia a zretia výrobku počas niekoľkých mesiacov.

Vďaka výberu prísad v špičkovej kvalite, tradičnej receptúre, výrobnému procesu a jeho načasovaniu, ktoré sa zachovali v jednotlivých generáciách až dodnes, sa „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ pýši svojimi jedinečnými vlastnosťami a udržiava si spojitosť s miestnou komunitou. Povesť salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ vyplýva z postavenia tohto výrobku v slavónskom dedičstve, jeho názvu a hospodárskeho významu.

V minulosti bol „kulen“ vysokocenená komodita, niečo, čo sa mohlo podávať vzácnemu priateľovi alebo darovať ako pozornosť dôležitej osobe. Keďže výroba bývala pomerne obmedzená, t. j. jeden „kulen“ na jednu ošípanú, výrobok sa odkladal na zvláštne príležitosti a pre dôležitých hostí. „Kulen“ sa tiež spomína v dielach mnohých autorov, ktorí zaznamenávali radosti a strasti v živote Slavónčanov a opisovali ich spôsob života. Zvýšenie výroby a zlepšenie kúpnej sily miestnych obyvateľov viedli k tomu, že sa dnes častejšie organizujú „hostiny“ a „kulen“ sa dáva ako darček. Je takmer nemožné predstaviť si verejné oslavy, cirkevné sviatky, štátne sviatky, tradičné obrady a rodinné stretnutia, na ktorých by sa nepodával „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“. Zvyk darovať „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ ako darček sa zachoval dodnes (Izravna prodaja seljačkih proizvoda, Agrarno savjetovanje, Záhreb, 2005, s. 127).

Povesť salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ tiež súvisí s jej názvom. Názov „Slavonski kulen“ bol prvýkrát použitý v roku 1968 v novinách Vinkovački list (Vinkovački list č. 15, 12. apríl 1968, s. 5). Treba poznamenať, že v rôznych chorvátskych dialektoch sa „kulen“ označuje ako „kulin“, „kuljen“ a „kulijen“. Medzi najčastejšie varianty však patrí „kulen“ a „kulin“, pričom názov „kulen“ uprednostňujú osoby hovoriace štokavianským dialektom (oficiálny chorvátsky dialekt – ijekavijan) a názov „kulin“ osoby používajúce ikavianský dialekt. Názvy používané na trhu a v obchodných dokumentoch (faktúrach, na etiketách výrobkov, cenníkoch) dnes zahŕňajú „Slavonski kulen“ aj „Slavonski kulin“.

V Slavónii existujú poľnohospodárske podniky, pre ktoré je výroba salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ dôležitým zdrojom príjmov. Na domácom trhu dopyt po výrobku prekračuje dodávky. Okrem toho „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ predstavuje jeden z mála konkurenčných výrobkov slavónskych poľnohospodárskych podnikoch, najmä v tých, v ktorých sa chovajú ošípané.

Špecifickosť salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ v porovnaní s ďalšími výrobkami vyplýva z použitia tradičnej technológie výroby, ktorá sa zachovala až do súčasnosti, kvality surovín (výberové odrezky zrelého mäsa z pôvodných alebo zdomácnených plemien ošípaných), prírodných prídavných látok a tradičného trvania výroby.

Všetky uvedené skutočnosti dokladajú význam salámy „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ pre ľudí v Slavónii, ktorí tento výrobok považujú nielen za tradičnú potravinu, ale aj za neoddeliteľnú súčasť svojich kultúrnych tradícii a historického dedičstva.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[článok 6 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 668/2014 z 13. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (2)]

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 36.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 375

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 58 12. novembra 2015

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2015/C 375/01	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.7752 — ACE/Chubb) ( 1 )	1
2015/C 375/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.7585 – NXP Semiconductors/Freescale Semiconductor) ( 1 )	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2015/C 375/03	Rozhodnutie Rady z 10. novembra 2015, ktorým sa prijíma pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 8 na rozpočtový rok 2015	2
	Európska komisia
2015/C 375/04	Výmenný kurz eura	3
2015/C 375/05	Výkladové stanovisko týkajúce sa označenia pôvodu tovaru z území okupovaných Izraelom od roku 1967	4

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2015/C 375/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.7817 – OBI/bauMax Standort Steyr) ( 1 )	7
2015/C 375/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.7573 – DMK/DOC Kaas) ( 1 )	8
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2015/C 375/08	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	9


	(1) Text s významom pre EHP