8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/1

Spravodajkyňa:

Gunta ANČA

Pomocný spravodajca:

José Isaías Rodríguez GARCÍA-CARO

1.1.

žiada, aby sa prostredníctvom konzistentných a rozčlenených údajov rozšírili poznatky o situácii ľudí žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti a aby sa stanovili ukazovatele dodržiavania ľudských práv;

1.2.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli antidiskriminačné opatrenia a podporovali právo ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa plne zapájali do spoločnosti a hospodárstva, ako súčasť národných programov reforiem (NPR);

1.3.

konštatuje, že z dôvodu úsporných opatrení boli znížené rozpočty miestnych a regionálnych orgánov, čo priamo vplýva na prístupnosť sociálnych služieb. To v niektorých členských štátoch vyvolalo inštitucionalizačné tendencie;

1.4.

odporúča členským štátom, aby na podporu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, na rozvoj sociálnych a zdravotníckych služieb a odbornú prípravu pracovníkov podporných služieb využili európske štrukturálne a investičné fondy;

1.5.

odporúča, aby členské štáty na základe analýzy nákladovej účinnosti zreformovali systém dlhodobej starostlivosti a namiesto znižovania finančných prostriedkov pristupovali k tejto problematike z dlhodobého hľadiska a investovali do ľudí a služieb;

1.6.

zdôrazňuje, že „deinštitucionalizácia“ je proces, ktorý si vyžaduje dlhodobú politickú stratégiu a vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov na rozvoj alternatívnych pomocných služieb v komunite;

1.7.

naliehavo žiada členské štáty, aby uznali právnu spôsobilosť mužov a žien so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako v prípade ostatných osôb, a to vo všetkých oblastiach života, a aby v potrebných prípadoch zakotvili asistované rozhodovanie (1);

1.8.

odporúča zriadiť vysokokvalitné komunitné služby ako kľúčový krok v procese deinštitucionalizácie (2). Je nebezpečné zatvoriť inštitúcie bez toho, aby sa ľuďom ponúkli alternatívne služby;

1.9.

domnieva sa, že pri starostlivosti doma sa potrebný rozvoj profesionálnych služieb dá zabezpečiť za prijateľné ceny;

1.10.

odporúča, aby sa profesionáli v celej Európe vyškoľovali prostredníctvom práce v komunitných službách a aby boli informovaní o procese deinštitucionalizácie;

1.11.

odporúča, aby boli komunitné služby k dispozícii lokálne a boli cenovo dostupné a prístupné pre všetkých;

1.12.

zdôrazňuje význam prístupu k zamestnanosti, aby sa osobám opúšťajúcim ústavné zariadenia umožnilo v plnej miere sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Špecializované služby zamestnanosti a odborného vzdelávania a prípravy by mali byť dostupné bez diskriminácie pre všetkých, ktorí ich potrebujú;

1.13.

odporúča, aby sa vytvorili partnerstvá medzi všetkými stranami zúčastnenými na procese deinštitucionalizácie;

1.14.

zdôrazňuje, že rôzne skupiny používateľov majú rozdielne potreby, ktoré si vyžadujú, aby boli vyvinuté špecifické riešenia, a to v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami vrátane používateľov a ich zastupujúcich organizácií, rodín, poskytovateľov služieb, zapojených hospodárskych odvetví a orgánov verejnej moci;

1.15.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby prijala európsky rámec pre kvalitu komunitných služieb, a pripomína naliehavú potrebu prísnych, záväzných noriem, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň kvality;

1.16.

naliehavo žiada členské štáty, aby zriadili nezávislé a účinné kontrolné a monitorovacie služby na zabezpečenie plnenia regulačných noriem a noriem kvality v službách v oblasti starostlivosti;

1.17.

odporúča, aby sa riešili výzvy spojené s negatívnymi stereotypmi a zvyšovalo sa povedomie v školách aj v spoločnosti prostredníctvom inkluzívneho vzdelávania a mediálnych kampaní.

2.1.

Postupy deinštitucionalizácie a dodržiavania ľudských práv v Európe sa počas minulého storočia vyvíjali rôznymi spôsobmi. Je preto ťažké získať z rôznych krajín porovnateľné údaje.

2.2.

ESHV sa domnieva, že v našej meniacej sa spoločnosti je dôležité zanalyzovať situáciu ľudí odkázaných na sociálnu starostlivosť a vysokú mieru pomoci v celej Európe s cieľom navrhnúť primerané opatrenia a vymeniť si osvedčené postupy.

2.3.

EHSV preto:

2.3.1.

upozorňuje, že v Európe žije viac ako jeden milión detí a dospelých so zdravotným postihnutím v inštitúciách (3);

2.3.2.

chápe „inštitúciu“ ako stredisko ústavnej starostlivosti, ktorého obyvatelia sú izolovaní od širšej komunity alebo sú k spoločnému životu prinútení. Takíto obyvatelia nemajú dostatočnú kontrolu nad svojím životom alebo nad rozhodnutiami, ktoré sa ich dotýkajú, a požiadavky samotnej organizácie majú zvyčajne prednosť pred ich individuálnymi potrebami (4);

2.3.3.

zdôrazňuje, že v porovnaní s inštitucionálnou starostlivosťou vysokokvalitná starostlivosť v miestnej komunite, ktorá vedie k sociálnemu začleneniu a znižuje riziko segregácie, prináša lepšie výsledky, pokiaľ ide o kvalitu života (5);

2.3.4.

zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie a zneužívania žien, mužov a detí so zdravotným postihnutím alebo bez postihnutia, ľudí vyžadujúcich si náročnú pomoc alebo osôb s psychosociálnymi poruchami, ku ktorému by mohlo dôjsť v ústavoch alebo v situáciách, keď sa im poskytuje sociálna starostlivosť;

2.3.5.

odvoláva sa na odporúčania uvedené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV (6);

2.3.6.

upriamuje pozornosť na povinnosti, ktoré Európskej únii a jej členským štátom vyplývajú z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (7), a síce rešpektovať ľudskú dôstojnosť, slobodu a právo človeka žiť nezávislým spôsobom života, zvoliť si, kde a s kým bude žiť, a mať pritom v komunite prístup k pomocným službám vrátane služieb osobnej asistencie;

2.3.7.

zdôrazňuje, že v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa (CRC) „v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti“ by dieťa malo „vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia“. Za výchovu detí zodpovedajú v prvom rade rodičia a štát je povinný rodičom pomáhať, najmä najodkázanejším rodinám, aby si túto úlohu mohli plniť. Deti majú právo na ochranu pred ubližovaním a zneužívaním. Ak im ich rodina nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť napriek poskytovaniu náležitej podpory zo strany štátu, deti majú právo na náhradnú rodinnú starostlivosť;

2.3.8.

potvrdzuje, že ľudia so zdravotným postihnutím a najmä osoby s mentálnou retardáciou majú všade právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva.

3.1.

víta skutočnosť, že mnohé krajiny reformujú spôsob poskytovania starostlivosti a pomoci deťom a dospelým tak, že niektoré alebo všetky ústavné inštitúcie určené pre dlhodobé pobyty pacientov nahrádzajú službami poskytovanými v rodine a komunite (8);

3.2.

žiada, aby sa pri vykonávaní procesu deinštitucionalizácie rešpektovali práva skupín používateľov, minimalizovalo riziko ublíženia a zabezpečili pozitívne výsledky pre všetkých dotknutých jednotlivcov. Nové systémy starostlivosti a podpory musia rešpektovať práva, dôstojnosť, potreby a priania každého jednotlivca a jeho rodiny;

3.3.

domnieva sa, že každý jednotlivec má právo zvoliť si miesto a spôsob, akým chce žiť.

4.1.

EHSV chápe, že z hľadiska starostlivosti sa potreby detí, ľudí so zdravotným postihnutím (vrátane ľudí s psychosociálnymi poruchami) a starších ľudí výrazne líšia. V procese deinštitucionalizácie dlhodobej starostlivosti by sa preto malo prihliadať na špecifické potreby jednotlivých skupín používateľov.

4.2.

Komunitná starostlivosť vrátane odbornej starostlivosti a starostlivosti v rámci rodiny a sociálneho prostredia, ponúka pridanú hodnotu, ktorá chýba v pobytových zariadeniach.

4.3.

Inštitucionálny systém by sa preto mal upraviť tak, aby dopĺňal komunitné sociálne a zdravotné služby, pokiaľ nie sú dostupné, a počas prechodného obdobia.

4.4.

Nezávislý spôsob života neznamená, že ľudia majú žiť v izolovaní, ale že v komunite, v ktorej sa rozhodnú žiť, budú mať na výber špecializované služby a dostupné bežné služby.

4.5.

V deinštitucionalizácii ide o vytvorenie správnych služieb, ale aj správneho prostredia v komunite. Je potrebné pripraviť na túto situáciu širokú verejnosť, zvýšiť v nej informovanosť a bojovať proti predsudkom. Inak sa namiesto deinštitucionalizácie dospeje k reinštitucionalizácii; vytvoria sa „getá“ ľudí s psychosociálnymi poruchami, ktorí budú síce žiť v spoločnosti, ale v dôsledku negatívnych postojov izolovane. V tomto ohľade zohrávajú kľúčovú úlohu médiá.

4.6.

ESHV berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, a to nielen pokiaľ ide o definíciu dlhodobej starostlivosti. Tieto rozdiely sa môžu týkať aj typov poskytovanej starostlivosti a zahrnutých služieb. Výrazné rozdiely existujú takisto v rámci samotných členských štátov medzi regiónmi a obcami, predovšetkým medzi mestom a vidiekom (9). EHSV sa domnieva, že toto by nemalo odôvodňovať absenciu pokroku, ktorý dosiahol určitý členský štát, ktorý má svoje vlastné charakteristické vlastnosti a podporuje postupný prechod na komunitné služby.

4.7.

Vo svojom prieskumnom stanovisku (10) EHSV odporúča zhodnotiť a posúdiť starostlivosť na diaľku a bývanie s podporou okolia a vytvoriť plošnú, decentralizovanú infraštruktúru v blízkosti bydliska, ktorá bude v priamom kontakte so staršími ľuďmi. Chceli by sme sa vrátiť k tomuto odporúčaniu a podporiť náležitý proces deinštitucionalizácie v prípade starších ľudí, detí, ľudí so zdravotným postihnutím každého veku a ľudí s psychosociálnymi poruchami (11).

4.8.

Do týchto skupín používateľov patria aj jednotlivci, ktorí majú pre svoj vek, zdravotné postihnutie alebo odkázanosť na pomoc iných obmedzenú alebo nulovú schopnosť rozhodovať sa. EHSV preto naliehavo žiada členské štáty, aby v rámci postupného a riadeného procesu deinštitucionalizácie takýmto ľuďom poskytli maximálnu ochranu, aby sa ich práva vždy rešpektovali a aby sa im v komunite poskytovala tá najlepšia možná starostlivosť vrátane možnosti asistovaného rozhodovania.

4.9.

EHSV venuje osobitnú pozornosť tomu, že prechod od inštitúcií na komunitnú starostlivosť môže mať vplyv na príslušných pracovníkov. Všetky orgány a zainteresované strany zapojené do procesu musia spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že proces deinštitucionalizácie bude mať pozitívny a postupný účinok na opatrovateľov. Dôstojné pracovné podmienky by sa mali vždy rešpektovať.

4.10.

Alternatívou k inštitucionalizácii nie je poskytovanie služieb doma, ale v komunite, a preto musia byť zaručené investície do infraštruktúry služieb.

4.11.

EHSV víta pozitívne príklady, ako napr. dovolenku pre opatrujúce osoby, čiastočnú dovolenku pre opatrujúce osoby a uznávanie poistenia pre neformálnych poskytovateľov starostlivosti (12). Vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov.

4.12.

EHSV si uvedomuje význam opatrovateľov. Neformálni opatrovatelia pracujúci na základe dobrovoľnosti sa usilujú zosúladiť svoje opatrovateľské povinnosti so svojim súkromným životom. Takáto situácia môže mať za následok tzv. opatrovateľský syndróm, keď hlavný opatrovateľ dospeje do stavu úplného fyzického a psychického vyčerpania. EÚ musí zabezpečiť, aby politiky v oblasti zosúladenia pracovného a súkromného života a opatrovateľské povinnosti boli založené na rovnoprávnosti pre všetkých a aby neformálne opatrovateľské povinnosti boli rovnomerne a spravodlivo rozdelené (13), aby sa dodržiavali základné práva opatrujúcich osôb, aby sa uznávala a podporovala neformálna opatrovateľská starostlivosť a rodinná opatrovateľská starostlivosť a aby sa uznávala a podporovala úloha, ktorú zohrávajú dobrovoľníci pri poskytovaní formálnej a neformálnej opatrovateľskej starostlivosti (14).

4.13.

EHSV uznáva, že mnohé zraniteľné skupiny, ktoré sú umiestňované do zariadení inštitucionálnej starostlivosti, sú nadmerne zastúpené v radoch obyvateľov bez domova. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie a programy deinštitucionalizácie, ktoré budú v plnej miere zohľadňovať bezdomovstvo a potrebu poskytnúť komunitné služby s cieľom predchádzať bezdomovstvu a reagovať naň.

4.14.

Rozvoj a profesionalizácia práce v domácnosti sú pre dosiahnutie rovnosti v práci strategicky dôležité, pretože túto prácu vykonávajú zvyčajne ženy, ktoré zároveň na dosiahnutie rovnakého kariérneho postavenia ako muži potrebujú aj služby starostlivosti o deti, starostlivosť o starších ľudí a upratovanie v domácnosti. Tieto služby neprinášajú výhody len jednotlivcom, ale aj spoločnosti ako celku. Vytvárajú nové pracovné miesta, spĺňajú potreby starnúcej spoločnosti a pomáhajú ľuďom zachovávať rovnováhu medzi osobným a pracovným životom. Zlepšujú kvalitu života a sociálne začlenenie a starší ľudia môžu vďaka nim ľahšie zostať žiť vo vlastnej domácnosti (15).

4.15.

EHSV uznáva potrebu odbornej prípravy v oblasti deinštitucionalizácie pre profesionálov v celej Európe. Napríklad bude potrebné vyškoliť novú generáciu psychiatrov, aby sa zabezpečilo, že budú viesť svoju prax v súlade s UNCRPD.

4.16.

EHSV sa obáva, že ľudia sú v niektorých prípadoch posielaní do ústavných zariadení bez konzultácií či dodržania jasného postupu. Uznáva význam formálneho posúdenia potrieb osôb, ktoré sú v dlhodobej starostlivosti. Tento postup musí rešpektovať dôstojnosť ľudí a jeho výsledkom musí byť rozvoj individualizovaných služieb.

5.1.

ESHV si uvedomuje, že poskytovanie dlhodobej starostlivosti skupinám používateľov, ktorí ju vyžadujú, predstavuje tú najnáročnejšiu sociálno-ekonomickú úlohu, pred ktorou Európska únia stojí, a to najmä v čase súčasnej hospodárskej krízy.

5.2.

Z oznámenia o sociálnych investíciách (16) jasne vyplýva, že hospodárska kríza ohrozuje naše systémy sociálnej ochrany tým, že sa zvýšila nezamestnanosť, znížili sa daňové príjmy a zvýšil sa počet ľudí odkázaných na sociálne dávky. V tomto kontexte EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné podporiť členské štáty pri navrhovaní stratégií dlhodobej starostlivosti, ktorými by sa vplyv hospodárskej krízy minimalizoval.

5.3.

EHSV vo svojom stanovisku (17) k tomuto oznámeniu vyhlasuje, že sociálne investície do rastu a súdržnosti by sa mali použiť aj na posilnenie sociálnych služieb. Tým by sa zároveň podporilo vytváranie pracovných miest v sektore služieb a rozvoj nových služieb v komunite.

5.4.

Hospodárska kríza mala negatívny vplyv na schopnosť ľudí so zdravotným postihnutím žiť nezávisle, a na rodiny a zraniteľné skupiny, ktoré už boli vystavené vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia.

5.5.

Balík o sociálnych investíciách bude riešiť problémy týkajúce sa hospodárskej krízy a demografických zmien (18).

5.6.

EHSV je presvedčený, že kríza viedla k výraznému ústupu v uznávaní sociálnych práv v dôsledku znižovania rozpočtov na súvisiace politiky. Výbor preto naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že sociálne investície budú nasmerované na politiky sociálnej ochrany, aby sa aspoň obnovili úrovne sociálnej ochrany existujúce pred hospodárskou krízou (19).

5.7.

EHSV zdôrazňuje, že pri riešení potrieb vyplývajúcich z narastajúcej strednej dĺžky života je nutné zaoberať sa náročnými otázkami týkajúcimi sa medzigeneračnej spravodlivosti a solidarity. Základným cieľom musí byť umožniť ľuďom vo vysokom a veľmi vysokom veku v Európe prežiť starobu dôstojne a v bezpečí, aj v prípade keď sú odkázaní na starostlivosť a súčasne dbať na to, aby tým v duchu solidarity medzi generáciami nevznikla pre nové generácie záťaž, ktorú nemôžu uniesť (20).

5.8.

Zatiaľ čo rozdiely v EÚ z hľadiska dlhodobej inštitucionálnej alebo komunitnej starostlivosti boli zjavné, kríza ešte viac zhoršila už aj tak veľké hospodárske a sociálne rozdiely v rámci EÚ. Kríza zvýraznila rozdiely v oblasti konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, vyostrila tendencie k polarizácii rastu a rozvoja, a mala zrejmý negatívny vplyv na spravodlivé prerozdeľovanie príjmov, bohatstva a blahobytu medzi členskými štátmi a regiónmi (21).

6.1.

vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že v uplynulom programovom období boli európske štrukturálne fondy použité na segregujúce inštitúcie a nie na komunitnú starostlivosť;

6.2.

víta nové nariadenia pre európske štrukturálne a investičné fondy pre obdobie rokov 2014 – 2020, ktoré presadzujú prechod z financovania inštitucionálnej na financovanie komunitnej starostlivosti, a spolieha sa, že s pomocou Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa zlepší infraštruktúra sociálnych a zdravotných služieb;

6.3.

zastáva názor, že stratégia financovania z viacerých zdrojov by mohla urýchliť prechod na komunitnú starostlivosť a na financovanie mäkkých opatrení, ako odborná príprava pracovníkov v podporných službách a vytváranie nových sociálnych služieb, navrhuje použiť Európsky sociálny fond;

6.4.

víta nariadenie o spoločných ustanoveniach, ktorým sa riadi tematická podmienenosť ex ante EŠIF v súvislosti s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v ktorom je zavedenie deinštitucionalizačnej stratégie stanovené ako podmienka pre členské štáty;

6.5.

odporúča členským štátom, aby na podporu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, na rozvoj sociálnych a zdravotníckych služieb a odbornú prípravu pracovníkov pomocných služieb využili európske štrukturálne a investičné fondy;

6.6.

konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci a Európsky rozvojový fond by sa mal využívať na podporu práva na život v komunite a nato, aby jedinec vyrastal v rodinnom prostredí;

6.7.

rozumie tomu, že prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej je zložitým procesom. Vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vypracovali oznámenie a politické usmernenia na podporu deinštitucionalizácie najmä a osobitne v čase hospodárskej krízy.

7.1.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby prijala európsky rámec pre kvalitu komunitných služieb, a pripomína naliehavú potrebu prísnych, záväzných noriem, aby sa zabezpečili najvyššie úrovne kvality;

7.2.

konštatuje, že služby musia byť dostupné v komunite, vrátane odľahlých a vidieckych oblastí, a že jednotlivci musia dostať primerané individuálne rozpočty, aby si mohli slobodne vybrať služby, ktoré potrebujú;

7.3.

je presvedčený, že komunitné služby by sa mali vyvinúť v úzkej spolupráci s používateľmi a ich zastupujúcimi organizáciami, korí by mali vymedziť kvalitu v spolupráci s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami vrátane poskytovateľov služieb, orgánov verejnej moci a odborových zväzov;

7.4.

naliehavo žiada členské štáty, aby zriadili nezávislé a účinné kontrolné a monitorovacie služby na zabezpečenie dodržiavania regulačných noriem a noriem kvality v komunitných aj inštitucionálnych službách;

7.5.

odporúča, aby boli komunitné služby k dispozícii lokálne a boli cenovo dostupné a prístupné pre všetkých;

7.6.

zastáva názor, že na tieto služby sa musí vzťahovať povinnosť získať povolenie od príslušných orgánov a musia byť akreditované certifikačnými orgánmi;

7.7.

asistenčné technológie a technická pomoc sú kľúčové pre komunitný život osôb so zdravotným postihnutím, vrátane detí a starších ľudí. Tieto technológie sú najúčinnejšie vtedy, keď sú v súlade s preferenciami užívateľa a rešpektujú súkromie.

8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/8

Spravodajcovia:

Joost VAN IERSEL a Carmelo CEDRONE

1.1.

V dôsledku šesť rokov trvajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa javí ťažšie než kedykoľvek predtým predpovedať budúcnosť z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Vzhľadom na geopolitické a hospodárske výzvy iba spoľahlivá hospodárska a menová únia (HMÚ) zabezpečí dlhodobú stabilitu.

1.2.

HMÚ je naďalej nestabilná – pozri ďalej diagnostiku a SWOT analýzu (Strengths, Weaknesses, Opportunities and Threats – Silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby). Podľa názoru EHSV si pretrvávajúca nerovnováha, ako i nastolenie dôvery a istoty v celej Európe vyžadujú účinnejšiu a demokratickejšiu správu hospodárskych záležitostí, najmä v eurozóne.

1.3.

EHSV si uvedomuje, že rozhodujúce kroky nemožno prijať zo dňa na deň, avšak treba náležite prihliadnuť na dva aspekty: a) Európa nemôže odkladať rozhodnutia na neskôr a b) prvým predpokladom je dohoda celej eurozóny o zásadách nevyhnutných hospodárskych opatrení, ktoré sa majú vykonávať pomocou efektívneho riadenia.

1.4.

Popri hospodárskej konvergencii je potrebná demokratická legitímnosť, spoľahlivý politický rámec a rovnaký zmysel pre spoločný osud. V tomto smere možno uskutočniť konkrétne kroky v rámci existujúcej zmluvy a pravidiel. V strednodobom horizonte by sa revíziou zmluvy mali inštitucionálne ustanovenia zosúladiť s nevyhnutnými požiadavkami skutočnej hospodárskej a politickej únie.

1.5.

Je potrebné, aby Európska Rada, vlády členských štátov, Európsky parlament, národné parlamenty a Európska komisia tvorili koherentný systém, v ktorom sa odráža demokratická legitimita, politická zodpovednosť a transparentnosť a ktorý je schopný konať efektívne v záujme občanov a hospodárskych subjektov.

1.6.

Je jasné, že súčasný systém pravidiel, ktoré sú základom EÚ, a najmä eurozóny, vyvolal z právneho, inštitucionálneho a demokratického hľadiska nejasnosti. Treba preto uplatniť nový prístup. Politická a hospodárska dynamika už neumožňuje EÚ, aby si zachovala súčasnú inštitucionálnu štruktúru. EHSV sa preto domnieva, že prehĺbenie procesu integrácie eurozóny je nevyhnutné.

1.7.

EHSV v tomto duchu predkladá plán realizácie obsahujúci tieto kroky:

2.1.

HMÚ už disponuje rozsiahlym acquis. Má spoločnú menu a centrálnu banku a do určitej miery zodpovedá za koordináciu fiškálnej politiky a hospodárskej politiky. Prijíma záväzné rozhodnutia pre členské štáty, čo v zásade obmedzuje ich hospodársku a fiškálnu nezávislosť, stanovuje podmienky pre všetky opatrenia zamerané na oživenie ekonomiky v členských štátoch a zaväzuje ich k prijímaniu hospodárskych a sociálnych reforiem.

2.2.

To znamená, že HMÚ je federácia „vo vývoji“, ktorá momentálne plní úlohu „strážcu“, ale ešte nekoná spoločne. Zmysel pre spoločný cieľ je tu silnejší než inde a podnietil vznik „verejného priestoru“ na diskusiu. HMÚ sa spája s postúpením väčšej časti zvrchovanosti členských štátov, i keď jej riadenie zostáva predovšetkým pod kontrolou technokratickej štruktúry.

2.3.

Táto únia sa musí dokončiť tak, že sa vytvoria podmienky nevyhnutné na to, aby krajiny, ktoré sú jej súčasťou, alebo ktoré si želajú do nej vstúpiť, mohli dosiahnuť nielen stabilitu, ale aj rozvoj a prosperitu. Malo by byť pre ne výhodnejšie vstúpiť do eurozóny než zostať mimo nej.

2.4.

Vypuknutie finančnej krízy v roku 2008 a následný vývoj spolu s katastrofálnymi následkami na reálnu ekonomiku a európsku spoločnosť bol dôrazným upozornením pre všetkých, ktorí až dovtedy verili, že architektúra HMÚ bude naďalej viac alebo menej uspokojivo fungovať a že sekundárne účinky budú priaznivo pôsobiť na konvergenciu medzi členskými štátmi.

2.5.

Krátko po prvých šokoch začali európske inštitúcie hľadať krátkodobé riešenia najnaliehavejších problémov. Skutočnosť, že existovali mechanizmy na udržanie HMÚ, eura a eurozóny je veľkým úspechom. Na druhej strane niektoré veci boli vykonané oneskorene alebo došlo k závažným chybám, ako napr. chýbajúci spoločný plán na podporu rastu a zamestnanosti.

2.6.

Veľkým úspechom je tiež to, že za mimoriadne ťažkých okolností boli prijaté produktívne kroky smerom k tomu, aby sa aspoň čiastočne vytvoril pevnejší základ HMÚ. EHSV uvítal každý z týchto krokov, ale tiež kritizoval ich obmedzenia a predložil iné návrhy, ktoré sú vhodnejšie na riešenie krízy.

2.7.

Finančná a hospodárska kríza prerástla do pretrvávajúceho hospodárskeho poklesu s výraznými rozdielmi v ekonomikách členských štátov. Mnoho regiónov EÚ je šesť rokov od začiatku krízy v nezávideniahodnej situácii vyznačujúcej sa nízkym rastom a stagnujúcou zamestnanosťou. Hospodárske a sociálne dôsledky hovoria samy o sebe.

2.8.

HMÚ nie je stále dokončená i napriek dosiahnutému pokroku. Situácia je veľmi zložitá. Napriek určitým sľubným známkam oživenia prevláda v mnohých krajinách hospodárska stagnácia, nedostatok nových pracovných miest a chudoba, ktoré väčšinou vychádzajú z rôznych hlboko zakorenených príčin, ktoré sa počas krízy stali viditeľnejšími a prehĺbili sa: historické súvislosti, zaužívaná prax v správe vecí verejných (alebo jej nedostatok), odlišné spôsoby dosahovania rastu, odlišné hospodárske a sociálne štruktúry a odlišná vonkajšia politika.

2.9.

V eurozóne pretrváva nezhoda medzi zástancami únie stability založenej na hospodárskej konvergencii a reformách v členských štátoch a zástancami jednoduchej fiškálnej únie. Táto nezhoda vedie aj k rozdielnym názorom na to, aká hospodárska politika by sa mala uplatňovať na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, tak medzi politikmi, ako i sociálnymi partnermi.

2.10.

Rozdielne názory a postupy prehĺbili atmosféru nedôvery nielen z politického hľadiska, ale aj pokiaľ ide o verejnú mienku v rôznych krajinách, nech už je vzájomná kritika akokoľvek povrchná. Tento vývoj sa premietol do sebanaplňujúceho proroctva – politikom berie potenciálny manévrovací priestor a medzi občanmi spôsobuje vlny eurofóbie.

2.11.

HMÚ predovšetkým funguje na základe medzivládneho rozhodovacieho procesu a technokratického riadenia a táto nedostatočná demokratická legitímnosť a dôveryhodnosť má závažné dôsledky, ktoré tiež prehlbujú rozdiely medzi partnerskými krajinami.

2.12.

EÚ nie je výnimkou. Iné veľké krajiny, ako sú USA, Čína, Rusko, India a Brazília, a veľký počet menších krajín, tiež čelia porovnateľným ťažkostiam. V porovnaní s USA a ázijským kontinentom („ázijská fabrika“) má však EÚ, a najmä eurozóna, nesporne veľké problémy pri prekonávaní prekážok.

2.13.

EHSV sa v zásade domnieva, že hoci je súčasný stav európskeho hospodárstva výsledkom mnohých rôznych a zložitých faktorov, účinnejšie politické riadenie HMÚ by výrazne prispelo k väčšej stabilite pri riešení súčasných a budúcich problémov. Silnejšia HMÚ bude v každom prípade nevyhnutná na ochranu určitých kľúčových európskych záujmov vo svete.

2.14.

EHSV si uvedomuje, že konečné riešenia nie sú momentálne na dosah a že dôkladnému plánu postupu bráni súčasná dynamika, zložitosť vecí a rôzne dilemy. Na druhej strane súčasné nedostatky z inštitucionálneho hľadiska a z hľadiska riadenia nemôžu dlhšie pokračovať bez toho, aby trvalo a negatívne vplývali na dôveru a hospodárske výsledky. EHSV preto považuje za neprijateľné odklady, rezignáciu a neexistenciu plánu pre budúcnosť.

2.15.

EHSV sa teda domnieva, že je nevyhnutná seriózna diskusia o architektúre HMÚ s dobrými základmi, ktorá si vyžaduje konsenzus o hospodárskych a sociálnych cieľoch, ako aj spoločné riadenie.

2.16.

Od vzniku HMÚ sa diskusie o miere európskej integrácie zameriavajú na otázku národnej zvrchovanosti. EHSV zdôrazňuje, že ide o chybný model, pretože národná zvrchovanosť sa postupne vytráca. Vzhľadom na súčasný model globalizácie a s tým súvisiace výzvy nevidí inú uskutočniteľnú alternatívu než je lepšie zakotvenie spoločnej zvrchovanosti v EÚ, a najmä v eurozóne. To si bude vyžadovať spoľahlivú spoločnú správu hospodárskych záležitostí alebo hospodársku vládu. Podobne je teda budúcnosť HMÚ úzko spojená s inými základnými „suverénnymi“ oblasťami politiky, ako je budovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a energetickej únie.

4.1.1.

Základné výzvy hospodárskej a menovej únie, ktoré sa spájajú so zásadným presunom právomocí členských štátov na Úniu, súvisia s jej demokratickým rozmerom, a najmä s jej parlamentným rozmerom, účinnosťou systému rozhodovania, dodržiavaním zásad zodpovednosti a lojálnej spolupráce, ako aj s transparentnosťou (viditeľnosťou) jej spôsobu fungovania. Podľa názoru EHSV si tieto výzvy vyžadujú politickú úniu, ktorá znovu nastolí a zabezpečí účasť občanov a angažovanosť všetkých strán zapojených do európskej integrácie.

4.1.2.

Vytvorenie politickej únie je proces, ktorý musí prebiehať vo etapách. Určité podmienky a opatrenia by sa mohli zaviesť bez toho, aby bolo nutné meniť zmluvy Únie. Iné si naopak vyžadujú nevyhnutne revíziu zmlúv.

4.1.3.

EHSV odporúča, aby sa z dôvodu politickej zodpovednosti a spolupráce modely účasti, ktoré existujú na národných úrovniach, riadne uplatňovali aj na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide:

4.1.4.

V každom štáte a v celej EÚ je otázka demokracie závažným slabým miestom (stačí si spomenúť na úlohu, ktorú zohráva „trojka“ v rámci novej správy ekonomických záležitostí). Vzťah medzi zástupcami a zastúpenými sa čoraz viac stiera: to je realita, ktorú odhalila kríza. Túto otázku je preto naliehavo potrebné riešiť v rámci procesu, ktorého cieľom je dokončiť hospodársku a menovú úniu a jej štyri podoby alebo piliere integrácie: bankovú úniu, fiškálnu úniu, hospodársku úniu (ktorá podľa EHSV musí zahŕňať aj sociálnu úniu) a napokon politickú úniu.

4.1.5.

Ak sa má dokončiť politická únia zložená z krajín, ktoré chcú byť jej súčasťou, a podľa zásady diferencovanej integrácie, EHSV navrhuje, aby sa v príhodnom čase uplatnila metóda konventu, ktorý bude mať za úlohu nájsť riešenia nad rámec Lisabonskej zmluvy. EHSV sa zaviaže vypracovať návrhy na účinné zapojenie občianskej spoločnosti do prác takéhoto konventu.

4.2.1.

Výsadnou arénou zastupiteľskej demokracie v rámci hospodárskej a menovej únie je Európsky parlament, v ktorom zasadajú poslanci z krajín, ktoré sa pripojili k jednotnej mene alebo sa pripravujú na pristúpenie k nej.

4.2.2.

Konsolidácia zastupiteľskej demokracie v rámci HMÚ by nebola úplná, ak by spôsob rozhodovania nebral do úvahy dvojitú legitimitu – vnútroštátnu a európsku – ktorá je základom sui generis systému, ktorý je európskym modelom.

4.2.3.

V tomto politickom kontexte bude existovať priaznivejší základ pre užšiu spoluprácu a koordináciu medzi Eurosummitom a/alebo Euroskupinou – v tomto prípade tiež medzi krajinami, ktoré sa pripravujú pristúpiť k HMÚ, EP a národnými parlamentmi. V zmysle predchádzajúceho bodu by ministri z členských štátov eurozóny a ministri z krajín, ktoré chcú do nej vstúpiť, mohli vykonávať legislatívne činnosti, o ktoré by sa delili s EP, v záležitostiach týkajúcich sa HMÚ.

4.2.4.

Rade musia v jej činnosti pomáhať štátne správy členských štátov, ktorých úsilie musí odrážať tento vývoj, najmä prostredníctvom vzájomnej výmeny úradníkov a prehĺbenia dvojstranných vzťahov.

4.2.5.

EHSV poukazuje na to, že rozšírením schvaľovania kvalifikovanou väčšinou a postupom časom zrušením jednomyseľného schvaľovania sa uľahčí prehĺbenie integrácie v politickej únii.

4.2.6.

Preto lepšie štruktúrovaná spolupráca a koordinácia v rámci politickej únie zvýšia účinnosť politických opatrení v kľúčových oblastiach HMÚ. Celá Únia z tohto vyťaží.

4.2.7.

Ako sa uvádza v tabuľke v bode 5, v rámci súčasných zmlúv možno urobiť mnoho vecí. Krajiny môžu priamo medzi sebou viesť posilnenú spoluprácu pri väčšine politických opatrení, ktoré sa týkajú HMÚ. Bolo by lepšie, ak by sa v rámci HMÚ uplatňoval určitý druh stálej posilnenej spolupráce, ktorá by aj poslancom EP z krajín, ktoré pristúpili k euru, a kandidátskym krajinám, umožnila efektívnejšie konať.

4.2.8.

EHSV navrhuje, že by bolo užitočné opätovne zaviesť spoločné zasadnutia Rady (tzv. „Jumbo councils“) v rámci Euroskupiny, čím by sa otvorila možnosť pravidelného dialógu medzi ministrami zodpovednými za finančné, hospodárske a sociálne veci na jednej strane a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou na druhej strane.

4.3.1.

Po prechodnom období, na konci ktorého dôjde k zmene zmluvy, sa sformuje riadiaci orgán HMÚ. Jej predseda by mal v podstate vykonávať úlohu ministra hospodárstva a financií eurozóny a podpredsedu Komisie, podobne ako je to v prípade pozície vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

4.3.2.

V európskom modeli sui generis bude Európska komisia (menšia a efektívnejšia) naďalej zohrávať kľúčovú úlohu. „Metóda Spoločenstva“ a súčasná právomoc iniciatívy Európskej komisie majú pri prehlbovaní HMÚ tiež osobitný význam. Táto úloha by sa mala zabezpečiť v politickej únii.

4.3.3.

Európska komisia by mala naďalej plniť „duálnu“ úlohu a slúžiť ako prostredník medzi EÚ a HMÚ dovtedy, kým nebude vytvorený skutočný výkonný orgán HMÚ. Bez toho, aby bolo dotknuté súčasné právo iniciatívy Komisie, by sa mal nájsť spôsob, ako do tohto procesu náležite zapojiť Európsky parlament, aby sa posilnila legitimita nového legislatívneho návrhu.

4.3.4.

EHSV navrhuje vymenovať stáleho predsedu Euroskupiny, ktorý by mohol s Komisiou, EP, národnými vládami a parlamentmi lepšie spolupracovať priamo v Bruseli. Podľa vzoru metódy predsedu Komisie Junckera by podpredseda Komisie mohol predsedať stretnutiam Euroskupiny. Podpredseda by mohol takto zastupovať HMÚ v medzinárodných orgánoch.

4.4.1.

Vďaka tomuto všetkému by sme mali mať väčšie odhodlanie než kedykoľvek predtým budovať pevnejšie a konštruktívnejšie vzťahy s občanmi Európy a nachádzať spôsoby, ako ich zapájať do verejného života. Mali by sa zaručiť spoľahlivé formy konzultácií o špecifických otázkach, do ktorých budú zapojení sociálni partneri a občianska spoločnosť, najmä v eurozóne, pretože tieto organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v oblastiach politiky, ktorých sa HMÚ priamo týka. Často tiež ovplyvňujú výsledok politických opatrení na vnútroštátnej úrovni. Na európskej úrovni môže EHSV plniť úlohu sprostredkovateľa občianskej spoločnosti zodpovedného za účasť organizovanej občianskej spoločnosti v rozhodovacom procese EÚ bez toho, aby bola dotknutá úloha sociálnych partnerov v sociálnom dialógu, a to prostredníctvom:

5.1.

Viacero oblastí alebo politických opatrení sa môže realizovať v rámci súčasných zmlúv (prvý stĺpec tabuľky ďalej), aby sa v súlade so správou štyroch predsedov vybudovali štyri únie, ktoré zodpovedajú štyrom pilierom EHSV (2). O ďalších sa bude musieť rozhodnúť spoločne na európskej úrovni (na úrovni eurozóny) podľa novej rozhodovacej metódy a s novými nástrojmi, a prostredníctvom posilnenej spolupráce ustanovenej v súčasnej zmluve (druhý stĺpec tabuľky) alebo pomocou zmien zmluvy alebo, ak to bude potrebné, novej zmluvy o HMÚ (tretí stĺpec tabuľky). Na záver tabuľka sumarizuje uvedené etapy a obsahuje inštitucionálne návrhy a prípravné iniciatívy týkajúce sa politického piliera HMÚ (štvrtý stĺpec).

5.2.

Analytický prehľad možností dobudovania HMÚ (3)

8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/20

Spravodajkyňa:

Vladimíra DRBALOVÁ

1.1.

EHSV podporuje spoločnú iniciatívu Európskej komisie a trojice predsedníctiev Rady EÚ, ktorou sa chcú zamerať na podnikateľské vzdelávanie (1) a podporovať v Európe podnikateľské myslenie.

1.2.

EHSV odporúča, aby sa členské štáty vrátili k strategickému rámcu európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020), ktorý vychádza zo stále veľmi aktuálneho programu z Osla z roku 2006.

1.3.

EHSV odporúča, aby členské štáty vypracovali vlastné stratégie podnikateľského vzdelávania alebo zapracovali podnikateľskú koncepciu do svojich štátnych stratégií celoživotného vzdelávania.

1.4.

EHSV žiada o postupný rozvoj kľúčových kompetencií, ktoré sú vymedzené v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady (2006) (2), s cieľom prispieť k lepšej prispôsobivosti, zamestnateľnosti, sociálnemu začleneniu a mobilite.

1.5.

Prechod zo školy do zamestnania alebo k samostatnej zárobkovej činnosti môžu uľahčiť kvalitné stáže, praxe, učňovské vzdelávanie, duálne systémy alebo iné formy učenia prácou, programy pre začínajúce podniky a podnikateľské inkubátory, dobrovoľníctvo a športové činnosti.

1.6.

Treba zlepšiť postupy uznávania vedomostí nadobudnutých mimo školy a študenti, vyučujúci a zamestnávatelia musia byť zapojení do tvorby postupov uznávania a musia byť nimi motivovaní (3).

1.7.

Podnikateľské vzdelávanie však treba vidieť v kontexte celkového spoločenského, a nielen podnikateľského prostredia. Podnikateľské zručnosti by mali byť súčasťou všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy, a to primerane už od útleho veku, tak aby ich bolo možné neustále rozvíjať vo všetkých učebných osnovách.

1.8.

EHSV podporuje návrh Komisie určený členským štátom, aby v kontexte rámca kľúčových kompetencií vytvorili referenčný rámec podnikateľských kompetencií. Pomohlo by to zaistiť koordinovaný prístup v jednotlivých úrovniach vzdelávania a zohľadňovanie neformálneho a informálneho vzdelávania.

1.9.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zaviedli programy pre učiteľov, školiteľov a vedúcich pracovníkov sústavy vzdelávania, ktoré by boli zamerané na rozvoj podnikateľských zručností a postojov. Vzdelávacie zariadenia by na druhej strane mali ponúkať také študijné prostredie, ktoré podporuje podnikateľské myslenie a je otvorené širšiemu spoločenstvu.

1.10.

EHSV by rád zdôraznil význam partnerstva rôznych aktérov (štátnej správy, škôl, podnikov, úradov práce a rodín), pričom vyzdvihuje hlavne úlohu sociálnych partnerov pri rozvoji odborných znalostí a prierezových kompetencií, ktoré zodpovedajú realite.

1.11.

EHSV vyzýva členské štáty, aby využívali všetky dostupné programy a nástroje, ktoré podporujú podnikanie vo vzdelávaní a odbornej príprave, tvorivosť, inovácie a mobilitu. Vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytovala vhodnú podporu a pomoc pri uplatňovaní programu Erasmus+ a zabezpečila riadne fungovanie všetkých jeho nástrojov.

2.1.

Jednou z priorít v záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. júna 2014, ako sa uvádza v ich prílohe I s názvom Strategický program pre úniu v časoch zmien, je pomôcť rozvíjať zručnosti, uplatňovať talenty a sprístupniť životné príležitosti pre všetkých podporou správnych zručností pre modernú ekonomiku a celoživotné vzdelávanie (4).

2.2.

S cieľom prispieť k preskúmaniu stratégie Európa 2020 talianske predsedníctvo otvorilo politickú diskusiu o budúcej úlohe vzdelávania a odbornej prípravy v programoch rastu zavádzaných členskými štátmi a EÚ (5). Aj lotyšské predsedníctvo pokračuje v propagovaní digitálnych príležitostí a podpore podnikateľského vzdelávania hlavne na regionálnej úrovni (6).

2.3.

V záveroch zo svojho zasadnutia 12. decembra 2014 Rada ministrov mládeže, vzdelávania, kultúry a športu zdôraznila, že podnikanie a vzdelávanie sú priority stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (7). Rozvoj podnikateľského myslenia môže byť značným prínosom v profesionálnej a životnej dráhe.

3.

3.1.

Zameranie na podnikateľské vzdelávanie predstavuje návrat k programu z Osla pre podnikateľské vzdelávanie v Európe  (8), ktorý urýchľuje propagovanie podnikateľského myslenia v spoločnosti, a k strategickému rámcu európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)  (9).

3.2.

Tvorivosť a inovácia sú kľúčové pre rozvoj podnikov a medzinárodnú konkurencieschopnosť Európy. Investície do vzdelávania a odbornej prípravy na rozvíjanie zručností zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní rastu a konkurencieschopnosti. Prvou výzvou je presadzovať, aby všetci občania nadobudli „prierezové“ kľúčové spôsobilosti, napr. digitálne spôsobilosti, spôsobilosť naučiť sa učiť, iniciatívnosť, podnikavosť a kultúrne povedomie (10).

3.3.

Aj konferencia SMTP o podpore začínajúcich podnikov pri vytváraní rastu a zamestnanosti (11) jasne ukázala, že o podnikateľskom vzdelávaní by sa malo uvažovať v kontexte všeobecnejšieho spoločenského prostredia. Podnikateľské prostredie by však malo smerovať k uľahčovaniu začatia podnikania, zmenšovaniu byrokracie a vytváraniu pracovných príležitostí. Podnety na rozhodovanie podnikať, začatie podnikania a jeho rozvoj sa môžu účinne spojiť s viacerými ďalšími aktívnymi opatreniami na trhu práce a treba ich vidieť v súvislosti so širším rámcom podpory podnikania a rozvoja podnikov.

3.4.

Preskúmanie iniciatívy Small Business Act (12) predstavuje jedinečnú príležitosť na posilnenie väzieb medzi opatreniami zameranými na malé a stredné podniky a podnikateľským vzdelávaním s použitím všetkých dostupných nástrojov, napríklad programu COSME. Podpora zvyšovania kvalifikácie v malých a stredných podnikoch a všetkých foriem inovácie je jednou z 10 hlavných zásad vytvárania rovnakých podmienok činnosti malých a stredných podnikov v EÚ.

4.1.

Cieľom začlenenia prvkov podnikateľského vzdelávania do vzdelávania a odbornej prípravy by malo byť to, že sa všetkým študujúcim bez ohľadu na pohlavie, sociálno-ekonomické zázemie alebo osobitné potreby poskytne príležitosť rozvíjať zručnosti a kompetencie potrebné na podnikanie.

4.2.

Okrem základných zručností, ako je čítanie, písanie a počítanie, si podnikanie vyžaduje postupný rozvoj kľúčových kompetencií, ako sú vymedzené v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady (2006), vrátane zmyslu pre iniciatívu a podnikanie a schopnosti realizovať nápady. Zahŕňa tvorivosť, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť ciele.

4.3.

Komunikácia v cudzích jazykoch je osobitne dôležitá, ak sa má zabezpečiť, aby európski občania boli schopní slobodne sa pohybovať, pracovať a študovať v celej Európe, a pre mladých ľudí je čoraz významnejšia (13).

4.4.

Digitálne podnikanie má v ére jednotného digitálneho trhu zásadný význam pri vytváraní nových pracovných miest, pri inovatívnych nápadoch a zoskupeniach, ktoré zrýchľujú inovačné tempo. EÚ musí vytvoriť politický rámec, ktorý bude podporovať znalosť informačných a komunikačných technológií (IKT) a nabádať členské štáty, aby sa jeden od druhého naučili, ako môžu zvýšiť počet absolventov so znalosťami IKT a zvýšiť ich kvalitu v súlade s potrebami podnikov.

4.5.

Musíme využiť obrovský potenciál žien a preskúmať ich jedinečný prístup k vedeniu a riadeniu podnikov. Členské štáty by mali v úzkej spolupráci s príslušnými aktérmi uplatňovať programy zamerané na rozvoj obchodných a podnikateľských zručností a zapojenie podnikov vedených ženami do celosvetových dodávateľských reťazcov (14).

5.1.

Podnikateľské zručnosti sú dôležité pre život všeobecne a umožňujú ľuďom lepšie ovplyvňovať svoju budúcnosť. Podnikateľské zručnosti by mali byť súčasťou všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy, a to primerane už od útleho veku, tak aby ich bolo možné neustále rozvíjať vo všetkých učebných osnovách.

5.2.

Všetci žiaci by mali mať príležitosť zúčastniť sa na programoch pracovnej praxe, ktoré by pomohli rozvíjať tieto zručnosti, a nástroje na posudzovanie pokroku a preukazovanie nadobudnutia podnikateľských zručností by sa mali zameriavať na zlepšovanie kvality budúcich pracovných skúseností. Dobrým príkladom je fínsky pracovný program „Yrittäjyyskasvatus“, ktorý poskytuje školenia o podnikaní na rôznych úrovniach vzdelávania (15).

5.3.

Podnikateľské vzdelávanie sa definuje ako „súbor formálneho vyučovania, ktoré informuje, školí a vzdeláva každého záujemcu o účasť na sociálno-ekonomickom rozvoji prostredníctvom praktických cvičení na podporu podnikateľského povedomia, vytvárania podnikov alebo rozvoja podnikania v malom“ (16).

5.3.1.

Európa dnes vkladá všetku nádej do podpory a rozvoja duálneho systému a podobných foriem učenia prácou. Členské štáty, ktoré také systémy majú, dosahujú dlhodobo dobré výsledky a ich miera nezamestnanosti mladých ľudí je pod priemerom EÚ.

5.3.2.

Stáže sú dôležitým prostriedkom na potláčanie nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a na zabezpečenie prechodu zo vzdelávania na trh práce. Zaradenie stáží do učebných plánov by sa malo viac podporovať (17).

5.3.3.

Praxe, ktoré majú podporiť podnikateľský postoj zamestnancov, a podnikanie, ktoré sa opiera o podnety zamestnancov, resp. sociálne podnikanie môžu byť úspešnými príkladmi programov s účasťou zamestnancov zameraných na dosiahnutie hospodárskych a sociálnych cieľov organizácií, v ktorých pracujú.

5.3.4.

Cenným prínosom k rozvoju zručností môže byť dobrovoľníctvo. Kľúčovými poskytovateľmi neformálneho vzdelávania sú mládežnícke organizácie. Svojimi vzdelávacími programami prispievajú k rozvoju viacerých prierezových kompetencií, ako je kolektívna práca, medziľudská komunikácia, zmysel pre iniciatívu a ochota riskovať. Mladí ľudia sa v nich môžu učiť na vlastných chybách v bezpečnom prostredí (na rozdiel od skutočného sveta podnikania).

5.4.

V roku 2012 zverejnila Európska komisia správu s názvom Podnikateľské vzdelávanie na školách v Európe (18) zameranú na národné stratégie, učebné osnovy a vyučovacie výsledky. Podnikateľské vzdelávanie sa v súčasnosti podporuje vo väčšine európskych krajín na základe niekoľkých rozdielnych prístupov: 1. špecifické stratégie, resp. akčné plány zamerané výhradne na podnikateľské vzdelávanie; 2. rozsiahlejšie vzdelávacie alebo hospodárske stratégie, ktoré obsahujú ciele podnikateľského vzdelávania; 3. jednotlivé alebo opakujúce sa iniciatívy týkajúce sa podnikateľského vzdelávania.

5.5.

Nie každý sa narodí podnikateľom. Podnikateľské myslenie len vytvára viac možností dosiahnuť úspech v profesionálnej a životnej dráhe a tých, ktorí majú talent na podnikanie a odvahu premeniť svojho podnikateľského ducha na činnosť, by bolo treba podporovať.

5.5.1.

Podnikateľské inkubátory sú strediskami inovácií a podnikateľských činností. Nájdeme ich na mnohých vysokých školách a poskytujú bezpečné prostredie, v ktorom môžu študenti dostať profesionálne rady ako premeniť podnikateľské nápady na skutočnosť a môžu riskovať bez negatívneho dosahu a kultúry neúspechu. Študenti na ekonomických školách s inkubátormi sa môžu lepšie zapojiť do činnosti začínajúceho podniku alebo začať vlastné podnikanie.

5.5.2.

Podnikateľské zručnosti možno tiež získať v programoch rozvoja zručností, ktoré sa uplatňujú mimo verejných sústav vzdelávania. Tieto programy môžu zahŕňať mentorstvo a vyučovanie skúsenými školiteľmi, podnikateľmi a odborníkmi na podnikanie. Tí pomáhajú nielen odovzdávať potenciálnym podnikateľom cenné podnikateľské know-how, ale umožňujú im tiež vytvoriť sieť kontaktov s existujúcimi podnikmi a podnikateľmi.

5.5.3.

Školenia na získanie podnikateľských zručností poskytované obchodnými a priemyselnými komorami v celej Európe ukazujú rozmanitosť spôsobov vyučovania a praxe, ktoré ľuďom pomáhajú hľadať a uskutočňovať podnikateľské zámery, nájsť a obstarať potrebné zdroje a preberať riziká spojené s podnikaním: Entrepreneurial Skills Pass (Rakúsko) (19), Startup@campus (Belgicko) (20), Incuba’School (Francúzsko), Long night of Startups (Nemecko) (21), New Entrepreneurs Day (Španielsko) a Bright & Young (Belgicko) (22).

5.6.

Avšak aj iní aktéri a organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať kľúčovú úlohu tým, že účinne prispejú k uplatňovaniu a realizácii iniciatív zameraných na propagáciu podnikania a podporu podnikateľského myslenia. Jedným z príkladov je fínska nadácia „Startup Sauna“ (23), ktorú založili fínski podnikatelia v spolupráci s niekoľkými verejnými subjektmi.

6.1.

Pretrvávajúce ťažkosti s uznávaním a transparentnosťou zručností a kvalifikácií obmedzujú rozvoj správnej kombinácie zručností a kvalifikácií, ako aj mobilitu potrebnú na dosiahnutie väčšieho súladu medzi zručnosťami a pracovnými miestami, ktorý je potrebný na zvýšenie konkurencieschopnosti a prosperity.

6.2.

Na európskej úrovni bol stanovený súbor nástrojov s cieľom uľahčiť spoluprácu vďaka transparentnosti a uznávaniu zručností a kompetencií nadobudnutých odborným vzdelávaním a prípravou a vysokoškolským vzdelávaním v celej EÚ (24).

6.3.

Okrem týchto nástrojov si viaceré iniciatívy kladú za cieľ prekonať nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, konkrétne európsky rámec pre zručnosti, znalosti a zamestnanosť (ESCO) a prehľad zručností EÚ. Na podporu mobility máme aj rámec Europass, ktorý zahŕňa životopis Europass a Európsky znalostný pas, a nedávno zrevidovanú smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií (25).

6.4.

Zabezpečenie väčšieho súladu medzi európskym kvalifikačným rámcom (EQF), európskymi systémami prenosu kreditov (ECTS a ECVET) a viacjazyčnou klasifikáciou európskych zručností, kvalifikácií a zamestnaní (ESCO) by pomohlo zabezpečiť uznávanie kvalifikácií, overovanie neformálneho a informálneho vzdelávania a poskytovania celoživotného poradenstva. Tento proces musí zostať komplexný a mal by byť sprevádzaný vyhodnotením rôznych používaných nástrojov, aby sa zabezpečila ich efektívnosť.

6.5.

Oznámenie o prehodnotení vzdelávania (26) obsahuje aj potrebu uznávať, hodnotiť a overovať zručnosti, ktoré ľudia získajú mimo školy a tak poskytovať profil zručností pre potenciálnych zamestnávateľov. Uznávanie kvalifikácií získaných mimo školy je dôležité pri posudzovaní uchádzača o pracovné miesto, avšak posudzovanie a overovanie takýchto zručností by nemalo byť iba úlohou zamestnávateľov.

6.6.

Politiky a rámce na podporu prenosnosti kvalifikácií okrem toho vo všeobecnosti súvisia s platnými právnymi predpismi a pri mnohých ide o štátne iniciatívy za uznávanie predchádzajúceho štúdia na úrovni členských štátov. Systematické skúmanie a monitorovanie týchto štátnych iniciatív by sa malo zamerať na určenie osvedčených postupov a propagáciu vzájomného učenia a všeobecných zásad (27).

6.7.

EHSV podporuje návrh Komisie vytvoriť referenčný rámec podnikateľských kompetencií v kontexte rámca kľúčových kompetencií a rozdeliť kompetencie na jednotlivé základné zložky podľa deskriptorov a úrovní výsledkov stanovených v EQF. To pomôže zabezpečiť koordinovaný prístup k jednotlivým úrovniam vzdelávania a zohľadňovanie neformálneho a informálneho vzdelávania.

1.

Entrepreneurship 360, ktorá je zameraná na posilnenie podnikateľského ducha v školách, technických inštitúciách a inštitúciách odbornej prípravy a poskytuje voľne dostupný nástroj sebahodnotenia, ktorý bude podporovať inštitúcie a jednotlivých učiteľov tým, že im pomôže rozvíjať ich stratégie a postupy s cieľom podporovať podnikanie (28).

2.

HEInnovate, čo je online nástroj, ktorý pomáha vysokým školám podporovať myslenie v medzinárodnom kontexte vyznačujúce sa väčšou podnikavosťou a inovatívnosťou (29).

7.1.

Učitelia a pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri uľahčovaní učenia a šírení nápadov. Integrovanie nových vzdelávacích postupov a vyučovacích technológií do tried nie je jednoduchá úloha a bude si vyžadovať kvalifikovaných učiteľov, aby viedli proces zmien (30). Musia propagovať alternatívne a neformálne prístupy k vzdelávaniu a uplatňovať individuálny prístup.

7.1.1.

Kvalita učiteľov a mentorov má zásadný význam pri zabezpečovaní úspechu a účinnosti podnikateľských vzdelávacích programov. V tomto ohľade potenciálni podnikatelia, ktorí sa nachádzajú v počiatočnej fáze svojho podnikateľského života, oceňujú hlavne skúsenosti a know-how napríklad skúsených učiteľov a skúsenejších podnikateľov, ktorí sa môžu podeliť o vlastné skúsenosti (31).

7.1.2.

Jedným z príkladov účinnosti podnikateľských vzdelávacích programov je program realizovaný írskou nadáciou podnikateľskej výučby (Irish National Foundation for Teaching Entrepreneurship (32)), ktorá ponúka intenzívne školenia pre školiteľov, aby stredoškolských učiteľov a pracovníkov, ktorí sa venujú mládeži, vybavila zručnosťami a zdrojmi potrebnými na úspešnú podnikateľskú prípravu mladých ľudí. Úspešní absolventi programu získajú kvalifikáciu „Certified Entrepreneurship Trainer (CET)“.

7.1.3.

Iným príkladom je holandský akčný program podnikania a vzdelávania, ktorého cieľom je posilniť podnikateľského ducha a podnikateľské myslenie študentov tým, že sa do holandskej sústavy vzdelávania zakotvia podnikateľské zručnosti a znalosti (33). Program tvoria rôzne zložky, ktorých účelom je ponúkať jednak širokú škálu aktivít zameraných na rozvoj podnikateľských zručností študentov v rôznych fázach ich vzdelávania, a jednak školenia pre učiteľov, ktoré im majú uľahčiť podnikateľské vzdelávanie.

7.2.

Učitelia, školitelia a vedúci pracovníci sústavy vzdelávania by sa mali snažiť rozvíjať vlastnú tvorivosť a inovatívne prístupy, zatiaľ čo školy by mohli ponúkať vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje podnikateľské myslenie a je otvorené širšiemu spoločenstvu.

7.3.

V júni 2013 zverejnila Komisia príručku pre pedagógov, ktorá obsahuje zoznam základných zásad pre učiteľov vyučujúcich podnikanie, zásad hodnotenia kvality výsledkov vzdelávania, medziodborového vyučovania, prípravného a priebežného vzdelávania učiteľov, mentorstva a inovácie v podnikateľskej pedagogike a predkladania kľúčových posolstiev praktických príkladov (34).

7.3.1.

Školiace strediská na prípravu učiteľov podnikania by mali vypracovať jasnú koncepciu vzdelávania, vďaka ktorej by učitelia získali schopnosti vyučovať aj s ohľadom na potreby trhu práce. Vzdelávanie podporujúce podnikateľské myslenie sa do študijného programu musí začleniť ako horizontálny prístup a interdisciplinárny predmet.

7.3.2.

Školiace programy na prípravu učiteľov podnikania by mali motivovať budúcich učiteľov, aby rozvíjali vlastné podnikateľské znalosti, zručnosti a postoje.

7.3.3.

Mal by sa podporovať rozvoj bezplatných a voľne dostupných digitálnych a internetových nástrojov na vyučovanie podnikateľských zručností a skúmanie možností spolupráce s užívateľmi produktov s otvoreným zdrojovým kódom na propagáciu voľne dostupných podnikateľských nástrojov a školení o takýchto nástrojoch.

7.3.4.

Dôležitá je mobilita pedagógov v celej Európe, hlavne vo vyššom vzdelávaní, prostredníctvom európskeho programu celoživotného vzdelávania alebo ďalších nástrojov, ktoré boli špeciálne vytvorené na tento účel. Väčšia mobilita a výmena skúseností v Európe je potrebná nielen medzi vysokými školami, ale tam, kde je to vhodné, aj medzi akademickou obcou a podnikateľskou sférou. Treba vyvinúť programy, ktoré pedagógom umožnia stráviť čas v iných inštitúciách alebo súkromnom sektore, aby sa mohli skutočne angažovať, vzdelávať a rozvíjať.

8.1.

S podnikmi by sa mala konzultovať formulácia vzdelávacích činností týkajúcich sa podnikania. To je nevyhnutné, ak sa má zabezpečiť, aby absolventi boli vybavení zodpovedajúcimi zručnosťami, ktoré potrebujú k úspechu. Podniky by sa mali vyzývať, aby sa viac zapojili do odbornej prípravy manažérov a pracovníkov v oblasti podnikania, spolupráce a účasti na riadení organizácií. Podniky by tiež mali školiť svojich pracovníkov v potrebných zručnostiach, nových poznatkoch a v rozhodnutiach v takých pracovných podmienkach, ktoré im umožňujú prístup k týmto programom odbornej prípravy. Okrem toho by mali spolupracovať so vzdelávacou komunitou, aby sa mladí ľudia mohli učiť o trhu práce a sami sa na ňom uplatniť.

8.2.

Mimoriadne dôležitá je väzba medzi odborovými organizáciami a mladými ľuďmi v oblasti vzdelávania. Odbory sa môžu zúčastňovať na príprave mladých ľudí v pracovnom prostredí odlišnom od škôl a vzdelávacích stredísk. Najskúsenejší a najkvalifikovanejší pracovníci môžu s mladými pracovníkmi, stážistami a dobrovoľníkmi pracovať ako školitelia a mentori alebo sa môžu stať učiteľmi v osobitných učňovských strediskách. Tieto väzby s podnikmi sú dôležité pri vzdelávaní mladých ľudí o fungovaní trhu práce a priemyselných vzťahoch. Odborové organizácie učiteľov sú neodmysliteľným zdrojom, s ktorým sa musí pracovať pri účinnej tvorbe politiky vo vzdelávaní a odbornej príprave, ale vzťahy s podnikmi sú rozhodujúce.

8.3.

V kontexte sociálneho partnerstva sa organizácie zamestnávateľov a zamestnancov musia zapojiť predovšetkým do vytvárania štátnych stratégií celoživotného vzdelávania a akčných plánov na vykonávanie záruk pre mladých ľudí. EHSV podporuje rámec opatrení v prospech zamestnanosti mladých ľudí (35), ktorý vypracovali sociálni partneri.

8.4.

Je veľmi dôležité zabezpečiť zapojenie organizácií občianskej spoločnosti. Rôznym organizáciám občianskej spoločnosti (so zameraním na ženy, mladých ľudí, rodiny, zdravotne postihnuté osoby, menšiny a iné skupiny) by to umožnilo účinnejšie sa zameriavať na potreby a priority konkrétnych skupín občanov v sústave vzdelávania a na trhu práce.

8.5.

Ako sa už spomenulo v inom stanovisku výboru, rodina zohráva naďalej významnú úlohu (36).

9.1.

Erasmus+  (37) je nový program Komisie na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na roky 2014 – 2020, ktorého cieľom je zlepšiť zručnosti a zamestnateľnosť a takisto zmodernizovať vzdelávanie, odbornú prípravu a prácu s mládežou. Tento sedemročný program bude mať rozpočet 14,7 miliardy EUR, čo predstavuje zvýšenie súčasnej úrovne výdavkov o 40 % a odráža záväzok EÚ investovať do týchto oblastí. Erasmus+ umožní viac ako štyrom miliónom Európanov študovať, získať pracovné skúsenosti a vykonávať dobrovoľnícku prácu v zahraničí. Ide o významný krok vpred, pokiaľ ide o podporu podnikateľského vzdelávania, napríklad aj nabádaním na integráciu spolupráce medzi sektorom vzdelávania a podnikateľským odvetvím do znalostných aliancií pre vysokoškolské vzdelávanie a do aliancií sektorových zručností pre odborné vzdelávanie a prípravu.

9.2.

Sú aj ďalšie programy a nástroje na podporu podnikateľského vzdelávania v EÚ: ESF  (38) , Európsky rámec pre zručnosti, znalosti a zamestnanosť (ESCO)  (39) , COSME  (40) , Horizont 2020  (41) , Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí  (42) a Tvorivá Európa  (43).

8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/28

Spravodajca:

Ludvík JÍROVEC

Pomocný spravodajca:

Edwin CALLEJA

—

program REFIT vykonávaný pod vedením Komisie, čo by malo prispieť k dokončeniu jednotného trhu s potravinami bez toho, aby sa prestali zohľadňovať existujúce normy v podmienkach zamestnávania pracovníkov,

—

súčasnú reformu SPP, ktorá sa musí vykonať bez toho, aby došlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, a takým spôsobom, ktorý stimuluje udržateľnú výrobu,

—

iniciatívu „EU Apprentice Pledge“, ktorá si pri uplatňovaní vyžaduje plnú podporu členských štátov.

—

usilovať sa o výhodné uzatváranie významných obchodných dohôd EÚ, o ktorých sa stále rokuje (najmä s partnermi z USA, Japonska a južnej Ázie), pretože tieto dohody môžu priniesť značné výhody pre výrobcov potravín a nápojov v EÚ,

—

sledovať vykonávanie platných obchodných dohôd,

—

usilovať sa o lepšiu koordináciu bilaterálnych a multilaterálnych dohôd,

—

zabezpečiť recipročný prístup k znižovaniu colných a odstraňovaniu necolných prekážok a tiež dodržiavanie existujúcich predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľov, životného prostredia a zdravia.

—

vytvárali priaznivé podmienky vývozu tým, že sa odstránia prekážky obchodu,

—

uľahčil prístup k financovaniu obchodu (vývozné úvery a poistenie vývozu),

—

podporili opatrenia na propagáciu vývozu na základe spolupráce verejného a súkromného sektora,

—

zhromažďovali informácie o požiadavkách na dovoz v krajinách mimo EÚ, ktoré sa odovzdajú reprezentatívnemu združeniu malých a stredných podnikov.

—

väčším množstvom informácií o vysokokvalitnom odvetvovom trhu práce, ktoré budú k dispozícii v členských štátoch, s cieľom pomôcť riešiť problém asymetrických informácií medzi zamestnávateľmi a potenciálnymi zamestnancami a identifikovať a napraviť prípadný nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami,

—

pravidelným preverovaním študijných odborov na vysokých školách so zapojením zástupcov potravinárskeho a nápojového priemyslu na udržanie relevantnosti odborného vzdelávania,

—

programami učňovského vzdelávania, ktoré budú otvorené pre všetkých nových zamestnancov v odvetví výroby potravín a nápojov, nielen pre mladých ľudí (to je dôležité najmä na využitie potenciálu žien, ktoré sa vracajú do pracovného života, a starších pracovníkov, ktorí sa snažia zmeniť zamestnanie),

—

prostriedkami a zdrojmi na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie na získanie kvalifikovanej pracovnej sily. V tejto súvislosti je základným prvkom sociálny dialóg.

—

ochrany európskych práv zamestnancov a spotrebiteľov,

—

úplnej a účinnej ratifikácie, vykonávania a presadzovania základných noriem Medzinárodnej organizácie práce,

—

európskych noriem kvality v odvetví výroby potravín a nápojov.

1.2.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, v ktorej zhodnotí, či treba poskytovať informácie o zložkách a nutričnom obsahu alkoholických nápojov.

2.1.

Európsky potravinársky a nápojový priemysel je najväčším výrobným odvetvím v hospodárstve EÚ s ročným obratom vyše 1 bilióna EUR, v ktorom je priamo zamestnaných 4,25 milióna pracovníkov v EÚ. Zároveň je súčasťou hodnotového reťazca, v ktorom je zamestnaných celkovo 32 miliónov pracovníkov a ktorý vytvára 7 % HDP EÚ. Malé a stredné podniky predstavujú 99,1 % spoločností v potravinárskom a nápojovom priemysle (8).

2.2.

Podiel súkromných investícií do výskumu a vývoja predstavuje 0,27 % obratu tohto odvetvia. V hodnotiacom prehľade Spoločného výskumného centra za rok 2012 sa potvrdili trendy, ktoré boli zistené v predchádzajúcich rokoch, konkrétne že EÚ si udržiava úroveň súkromného výskumu a vývoja, ale v medzinárodnom porovnaní stále (9).

2.3.

Potravinársky a nápojový priemysel spracúva 70 % poľnohospodárskej produkcie EÚ a poskytuje európskym spotrebiteľom bezpečné, kvalitné a výživné potraviny.

2.4.

V roku 2012 dosiahol celosvetový vývoz spracovaných potravinárskych výrobkov a nápojov z Európy hodnotu 86,2 miliardy EUR (10), vďaka čomu sa EÚ stala najväčším svetovým vývozcom v tomto odvetví. Okrem toho zaznamenala obchodná bilancia EÚ v roku 2012 rekordný prebytok 23 miliárd EUR. Objem obchodu s potravinárskymi výrobkami a nápojmi medzi členskými štátmi sa za posledných 20 rokov strojnásobil približne na 450 miliárd EUR (11).

2.5.

Toto odvetvie predstavuje necyklický a odolný pilier hospodárstva so silným zastúpením vo všetkých členských štátoch a nepochybne významne prispieva k úsiliu európskeho spracovateľského priemyslu o zvýšenie jeho podielu na HDP na 20 %, ako stanovila Európska komisia v súvislosti so stratégiou Európa 2020 (12). EHSV potvrdzuje svoju podporu a opakovane odporúča doplniť tento cieľ s dôrazom na kvalitatívny aspekt (13).

2.6.

Z kľúčových ukazovateľov konkurencieschopnosti však vyplýva, že toto odvetvie stráca svoju konkurenčnú výhodu. V kontexte zvýšeného celosvetového dopytu podiel na trhu vývozu medziročne klesal (v roku 2012 predstavoval 16,1 %, kým v roku 2002 to bolo 20,5 %) (14).

2.7.

V tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy sa EHSV usiluje o osobitné zameranie na odvetvie výroby potravín a nápojov tým, že sú v ňom uvedené opatrenia potrebné na zvrátenie tohto negatívneho trendu a posilnenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia, a to na vnútornom trhu aj celosvetovo.

2.8.

Spotrebitelia majú nárok na pravdivé a vyvážené informácie o alkoholických nápojoch, aby mohli informovane rozhodovať o svojej konzumácii. Pre všetky alkoholické nápoje bez ohľadu na ich obsah alkoholu by mali platiť rovnaké pravidlá. EHSV vyzýva Komisiu, aby neodkladne vypracovala správu požadovanú podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 do decembra 2014, v ktorej zhodnotí, či by v budúcnosti mali alkoholické nápoje podliehať požiadavke poskytovania informácií o zložkách a nutričnom obsahu.

4.1.1.

Právne predpisy EÚ o potravinách sa vyznačujú vysokou mierou harmonizácie a odvetvie výroby potravín a nápojov vo veľkej miere požíva výhody, ktoré ponúka vnútorný trh. Obchod medzi členskými štátmi v poslednom desaťročí výrazne vzrástol a v súčasnosti predstavuje približne 20 % výroby potravín a nápojov v EÚ. Podnikateľské subjekty však naďalej uvádzajú rozličný výklad a vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti potravinových noriem. Ďalšou integráciou by sa otvorili nové príležitosti rastu (20).

Na zabezpečenie konkurencieschopného odvetvia výroby potravín a nápojov je nevyhnutné aj zlepšenie vzťahov v potravinovom dodávateľskom reťazci (21).

4.1.2.

V tejto súvislosti má rozhodujúcu úlohu práca Európskej komisie na sledovaní účinnosti Európskej iniciatívy dodávateľského reťazca (22), ako aj presadzovania pravidiel na štátnej úrovni (23). Iniciatíva dodávateľského reťazca je dôležitá spoločná dobrovoľná iniciatíva zriadená zainteresovanými organizáciami naprieč celým potravinovým dodávateľským reťazcom. Poskytuje systém na zlepšenie vzájomných obchodných vzťahov a nájdenie riešení akýchkoľvek sporov, ktoré vzniknú v rámci obchodných vzťahov.

4.2.1.

V snahe zlepšiť zručnosti pracovnej sily v odvetví výroby potravín a nápojov EFFAT a FoodDrinkEurope prijali v roku 2013 spoločnú správu, v ktorej sú načrtnuté opatrenia v oblasti odbornej prípravy a zručností potrebných na riešenie problémov trhu práce (24).

4.2.2.

Rozbehli aj program s názvom Prísľub učňovskej mládeže pre potravinársky a nápojový priemysel (25) s cieľom uľahčiť prijímanie do kvalitnej učňovskej prípravy u výrobcov potravín a nápojov v celej EÚ, najmä v malých a stredných podnikoch.

4.3.1.

S kladnou obchodnou bilanciou 23 miliárd EUR v roku 2012 zostáva EÚ najväčším vývozcom potravinárskych výrobkov a nápojov, a to aj napriek zníženému podielu na celosvetovom trhu s potravinami a nápojmi. Na druhej strane krajiny, ako je Čína a Brazília, v posledných rokoch neustále zvyšujú svoj podiel na vývoznom trhu (26).

4.3.2.

Napriek všeobecnému uznaniu, že potravinová bezpečnosť je prvoradá (27), zvýšenie vývozu je jedným z hlavných zdrojov rastu pre všetky priemyselné odvetvia. S rastúcim podielom bohatých obyvateľov v rozvíjajúcich sa krajinách by mal byť potravinársky a nápojový priemysel pripravený reagovať na rozšírenie svetového dopytu.

4.3.3.

Najúčinnejším riešením pre otvárajúce sa trhy by bola zmysluplná mnohostranná dohoda v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ale na opakovaných kolách rokovaní sa nepodarilo dosiahnuť komplexnú dohodu.

4.3.4.

Veľký význam preto nadobudli dvojstranné obchodné dohody, ktoré priniesli výsledky pre európsky priemysel všeobecne, a osobitne pre odvetvie výroby potravín a nápojov. V prebiehajúcich rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve by sa mali riešiť colné aj necolné prekážky s dôrazom na recipročný prístup k potravinárskym výrobkom a nápojom z Európy, ale v žiadnom prípade by nemal byť ohrozený záujem európskych spotrebiteľov. Výsledkom by mal byť výrazný prínos pre európsky agropotravinársky sektor (28).

4.3.5.

Propagačná politika EÚ predstavuje dobrý nástroj, ktorý pomôže zúročiť pozitívny imidž európskych agropotravinárskych výrobkov po celom svete a informovať o kľúčových atribútoch európskych potravín.

4.4.1.

Ako je uvedené v stanovisku z roku 2012, „udržateľná spotreba a výroba ponúkajúca hodnotnejšie výrobky a služby s menším využitím prírodných zdrojov sú v centre stratégií na zvýšenie účinnosti zdrojov a podporu ekologického hospodárstva“ (29).

4.4.2.

Európsky potravinársky a nápojový priemysel závisí od prístupu k dostatočnému množstvu poľnohospodárskych surovín, pri ktorých sa dodržiavajú osobitné kritériá kvality a ktoré majú konkurenčnú cenu.

4.4.3.

Jedným z hlavných problémov je plytvanie potravinami: na všetkých úrovniach európskeho potravinového reťazca sa ročne vyhodí približne 90 miliónov ton potravín. Každé plytvanie potravinami zároveň znamená plytvanie zdrojmi použitými pri ich výrobe, teda napr. surovinami, vodou, hnojivami a palivami. Na základe niektorých kľúčových iniciatív vzniklo viacero partnerstiev s príslušnými zainteresovanými stranami, napr. kampaň „Every Crumb Counts“ (Počíta sa každá omrvinka), a bol vydaný súbor nástrojov pre potravinársky a nápojový priemysel. Náhľad do tejto problematiky a možné riešenia sú uvedené v stanovisku EHSV na tému „Predchádzať vzniku potravinového odpadu a znižovať jeho množstvo“, ktoré bolo prijaté v roku 2013 (NAT/570).

4.4.4.

Európska komisia odporučila, aby sa odvetvie výroby potravín považovalo za prioritnú oblasť pre účinnejšie využívanie zdrojov, a vykonala podrobné konzultácie na tému udržateľnosti európskeho potravinového systému (30).

4.4.5.

Udržateľnosť by sa mala chápať zo širšej perspektívy, t. j. nesústrediť sa len na ekologickú udržateľnosť, ale aj na sociálne a hospodárske piliere udržateľného rozvoja. Táto téma bola predmetom spoločného vyhlásenia prijatého 11 organizáciami zastupujúcimi potravinový reťazec v rámci fóra na vysokej úrovni (31).

4.5.1.

Objem investícií do výskumu a vývoja v odvetví výroby potravín a nápojov v EÚ je nízky v porovnaní s ostatnými výrobnými odvetviami a potravinárskym a nápojovým priemyslom vo svete (32).

4.5.2.

Je potrebné povzbudzovať a podporovať ZIS v odvetví výroby potravín a nápojov. ZIS ponúkajú riešenia v dlhodobom horizonte 7 až 15 rokov, pričom plnia aj určité krátkodobé a strednodobé ciele, ako je základný záväzok zvýšiť investície do výskumu a vývoja do roku 2020, a prispievajú k zvýšeniu zamestnanosti a rastu.

Výrobcovia potravín a nápojov sa stretávajú s nekonečnými problémami pri zavádzaní inovačných výrobkov a procesov. Najviac trpia malé a stredné podniky, a to pre obmedzené zdroje v oblasti organizácie a kapacity a pre chýbajúce potrebné manažérske schopnosti, skúsenosti a strategické vízie. Je potrebné urýchliť schvaľovacie postupy pri uvádzaní nových výrobkov na trh a zároveň dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti a na trh umiestňovať vždy len výrobky, ktoré sú zdravotne neškodné.

4.6.1.

Malé a stredné podniky trpia najmä v dôsledku rozširovania štruktúr, ktoré vedie k zbytočnej administratívnej záťaži. Administratívna záťaž zohráva hlavnú rolu v konkurencieschopnosti odvetvia, a preto si vyžaduje osobitnú pozornosť, avšak bez narušenia potravinovej bezpečnosti alebo práv zamestnancov a spotrebiteľov.

4.6.2.

V rámci programu REFIT Komisia vykonala dôležitý krok tým, že zabezpečila, aby právne predpisy EÚ boli vhodné na podnikanie a zvyšovala sa nimi konkurencieschopnosť (33).

8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/36

Spravodajca:

Dumitru FORNEA

Pomocná spravodajkyňa:

Hilde VAN LAERE

1.1.

Aditívna výroba (AM) je jednou zo základných podporných technológií, ktoré budú formovať nové prístupy k výrobe a výrobky a závody budúcnosti. Digitálna revolúcia spolu s touto revolúciou vo výrobe umožnia Európe vrátiť späť výrobu z oblastí s nižšou úrovňou miezd, s cieľom povzbudiť inováciu a vytvoriť udržateľný rast doma.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že EÚ si môže udržať svoju súčasnú pozíciu významného svetového aktéra v oblasti aditívnej výroby, ale aby to dosiahla, je potrebné prijať tieto opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni.

1.3.

Prioritu by mali mať investície do infraštruktúry informačných a komunikačných technológií, aby všetci občania a podniky mali prístup k sietiam vysokorýchlostného internetu, a to na najvyššej dostupnej úrovni kvality a bezpečnosti.

1.4.

Je potrebné posilniť a modernizovať európsku kapacitu skladovania a prenosu veľkého množstva digitálnych údajov, ako aj ochranu týchto údajov, zaručenú v súlade s oprávnenými záujmami občanov a podnikov EÚ.

1.5.

Inštitúcie EÚ a vlády členských štátov by mali pripravovať ľudí na výzvy digitálnej spoločnosti a súvisiacich prevratných technológií, ako je aditívna výroba, prostredníctvom investícií do kultúrnych programov, vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy, ktoré zodpovedajú dynamike a požiadavkám nových profilov pracovných miest spojených s novou generáciou výrobných systémov.

1.6.

Aby sa naplno využil potenciál aditívnej výroby, je potrebné podporiť (prostredníctvom finančných a daňových stimulov) výskum a tvorivosť v spoločnostiach a príslušných vzdelávacích a vedeckých inštitúciách.

1.7.

Potrebný je ďalší výskum, ktorý by viedol k rozšíreniu škály materiálov a počtu aplikácií, ako aj k zvýšeniu odolnosti, rýchlosti, produktivity a vyzretosti tejto technológie. Kroky smerujúce k vyspelému výrobnému procesu by sa mali vykonávať v Európe, aby sa zaistilo naše konkurenčné postavenie na svetových trhoch a aby sa hospodárske prínosy a vysokokvalitné pracovné miesta udržali na území EÚ.

1.8.

Európske partnerstvá v oblasti inovácií musia podporovať úsilie o vývoj nových materiálov pre aditívnu výrobu. Širšia škála materiálov a vyšší počet dodávateľov pomôžu pri tvorbe konkurenčnejších cien, povedú k vzniku nových priemyselných odvetví, k vytváraniu väčších objemov materiálov pre aditívnu výrobu a konkurenčnejších trhov.

1.9.

EÚ musí uľahčovať investície do nového vybavenia pre aditívnu výrobu a mala by podporovať vývoj technológie aditívnej výroby smerom k otvoreným výrobným systémom, ktoré budú pružné a budú sa jednoducho spájať s inými výrobnými technológiami a technológiami konečnej úpravy, s cieľom rozšíriť počet aplikácií a zvýšiť obrat.

1.10.

Európsky a vnútroštátny regulačný rámec nedokázal držať krok s rýchlym tempom zmien v oblasti aditívnej výroby, preto je potrebná osobitná regulácia týkajúca sa predovšetkým noriem a osvedčovania, duševného vlastníctva, ochrany spotrebiteľov, zdravia a bezpečnosti pri práci a životného prostredia.

1.11.

Regulačný proces týkajúci sa aditívnej výroby musí byť založený na interdisciplinárnom a vedeckom výskume vplyvu tejto technológie s úplným zapojením všetkých zainteresovaných strán.

2.1.

Výroba predstavuje pre hospodárstvo významný prínos predovšetkým z hľadiska inovácie, produktivity a vysokokvalitných pracovných miest. Európsky priemysel stratil v uplynulých dvoch desaťročiach svoju pozíciu, čo viedlo k poklesu zamestnanosti v priemysle a poklesu pridanej hodnoty priemyselnej výroby  (1). Po desaťročiach zoštíhľovania výrobných odvetví (v dôsledku presunu výroby do oblastí s lacnou pracovnou silou) sa opäť pozornosť sústreďuje na výrobu v krajinách s vysokou úrovňou miezd a na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú domáce výrobné kapacity v zavádzaní inovácií do života, ako aj na schopnosť rýchlo zvyšovať výrobu nových výrobkov založených na moderných technológiách. Inovácia, automatizácia a sofistikované postupy sú základom stratégií úspechov v priemysle, a ako sa ukázalo, majú zásadný význam pre udržanie vedúcej pozície (2). Pomocou využitia tej správnej modernej výrobnej technológie by Európa mohla vrátiť späť výrobu z oblastí s nižšou úrovňou miezd s cieľom povzbudiť inováciu a vytvoriť udržateľný rast doma. Len týmto spôsobom by sa Európa mohla stať lídrom v novej priemyselnej revolúcii.

2.2.

Aditívna výroba je postup spájania materiálov pri výrobe predmetov na základe údajov o 3D modeli, spravidla vrstvu po vrstve, čo je opakom subtraktívnych metód výroby. „Aditívna výroba“ je oficiálny pojem uvádzaný v priemyselných normách (ASTM F 2792), pričom „3D tlač“ je bežne používané synonymum.

2.3.

Aditívna výroba je súhrnný názov pre súbor technológií a postupov s rôznymi materiálmi (kovy, polyméry, keramika a ďalšie). Tieto technológie dosiahli úroveň vyspelosti, ktorá postupne umožňuje vznik komerčných aplikácií s pridanou hodnotou. V celom svete sa aditívna výroba považuje za kľúčový faktor umožňujúci rozvoj technológií, ktoré budú formovať nové prístupy k výrobe a výrobky a závody budúcnosti. Už existujú tzv. FabLabs – laboratóriá pre služby a výrobky v oblasti 3D tlače.

2.4.

Aditívna výroba je rýchlo rastúcie odvetvie. Tento rast sa zrýchlil počas uplynulých štyroch rokov, keďže rastúci počet organizácií zavádza výrobky a služby aditívnej výroby. Kumulovaná ročná miera rastu (CAGR) celosvetových výnosov zo všetkých výrobkov a služieb za uplynulých 25 rokov je pôsobivých 27 %. Miera rastu CAGR za uplynulé 3 roky (2011 – 2013) bola 32,2 %, pričom objem trhu dosiahol v roku 2013 hodnotu 2,43 miliardy EUR (3). Konzultačná spoločnosť Wohlers Associates očakáva, že trh do roku 2016 prekročí hodnotu 5,5 miliardy EUR a do roku 2018 hodnotu 10 miliárd EUR Odborníci v oblasti aditívnej výroby však predpokladajú, že súčasný prienik tejto začínajúcej technológie na trh predstavuje iba zlomok už známych potenciálnych aplikácií. V roku 2011 odborníci odhadovali prienik na trh nižší než 8 % (čo znamená celkový objem trhu približne 17 miliárd EUR) (4). Aj keď rast aditívnej výroby viedol k obsadeniu iba 2 % svetového trhu, jej potenciál je desaťkrát vyšší (približne 170 miliárd EUR) (5).

2.5.

Oblasť aplikácie sa posunula od výroby prototypov na začiatku deväťdesiatych rokov k výrobe funkčných častí. Hnacím motorom očakávaného rastu bude skôr rýchla, nákladovo efektívna a vo väčších sériách realizovaná výroba finálnych, komplexných a funkčných výrobkov z rozličných materiálov (plasty, kovy alebo keramika) než navrhovanie výrobkov a výroba prototypov. Aditívna výroba je už v oblasti prípravy prototypov rozvinutá, ale stále je v „novátorskej“ fáze, pokiaľ ide o výrobu finálnych, funkčných výrobkov. Inovatívne výrobky vyrobené aditívnou technológiou sa objavujú, ale nie sú životaschopné, pretože neexistujú výkonné zariadenia pre aditívnu výrobu a systémy na veľký objem výroby.

2.6.

Inovatívne aditívne postupy budú mať prevratný vplyv na spôsob navrhovania a výroby mnohých vecí. Aditívna výroba môže zvýšiť hodnotu súčasných výrobkov v rámci existujúcich dodávateľských reťazcov alebo môže zásadne ovplyvniť výrobky, dodávateľské reťazce a obchodné modely (6). Európa musí byť vo vedúcej pozícii, keď sa rozbehne priemyselná aditívna výroba. V rámci európskeho ekosystému pre aditívnu výrobu sa očakáva, že ďalší rast sa dosiahne rozšírením súčasných aktivít (keď existujúci aktéri prejdú od výroby prototypov k priemyselnej výrobe) a spustením nových aktivít v rámci celého hodnotového reťazca.

2.7.

Aditívna výroba sa na celom svete považuje za základnú podpornú technológiu pre inováciu výrobkov a dodávateľských reťazcov. Rozširuje sa a získava značné finančné prostriedky z vládnych zdrojov na zvýšenie úrovne vyspelosti (t. j. v USA, Číne a Singapure). Historicky je EÚ v dobrej pozícii, ale ak sa neprijmú žiadne opatrenia, stratí túto pozíciu a bude zaostávať v súťaži o nové trhy.

3.1.1.

Na úrovni závodov bude aditívna výroba formovať nové prístupy k výrobe a k závodom budúcnosti:

3.1.2.

Na úrovni výrobkov sa aditívna výroba stane základným kameňom inovácie výrobkov:

3.1.3.

Na podnikateľskej úrovni povedie aditívna výroba k prevratným podnikateľským modelom:

—

Medzinárodné plány pre oblasť aditívnej výroby (9)  (10)  (11)  (12)  (13) zdôrazňujú potrebu výrazných technologických opatrení v aditívnej výrobe ako kľúčového faktora presadzovania navrhovanej pridanej hodnoty a zavádzania aditívnej výroby. Súčasná technológia aditívnej výroby bola vyvinutá na produkciu prototypov, na výrobu veľkých objemov ešte nie sú pripravené zariadenia. Spoločnosti venujúce sa aditívnej výrobe čelia technologickým bariéram pri prechode na technológiu sériovej výroby. Koncepcie stavby zariadenia pre aditívnu výrobu stále pochádzajú z fázy výroby prototypov a zavedených bolo veľmi málo inovácií (z hľadiska vnútornej stavby vyzerajú dnešné zariadenia takmer rovnako ako ich predchodcovia pred 10 – 15 rokmi). Aby sa toto odvetvie dostalo na ďalší stupeň vývoja, potrebné sú prevratné inovácie v konštrukcii výrobných zariadení (14).

—

Aby sa tento vývoj urýchlil, spoločnosti venujúce sa aditívnej výrobe a výskumníci potrebujú prístup k otvoreným platformám (týkajúcim sa hardvéru aj softvéru), aby prekonali obmedzenia komerčných zariadení, ktoré predstavujú čierne skrinky.

—

Zlepšenie vlastností (nákladová efektívnosť, výkonnosť a spoľahlivosť) by rozšírilo súčasný potenciál aditívnej výroby smerom k masovejšej výrobe pre širokú škálu aplikácií. Posunom technologických hraníc a integráciou s inými postupmi (hybridná výroba) sa umožnia prelomové aplikácie (15). Na dosiahnutie pokroku v rámci výrobných odvetví je potrebná integrácia aditívnej výroby do prostredia a kontrolných systémov závodu.

—

Popri tomto strategickom výskume je potrebné vypracovať nové prevratné koncepcie výrobných systémov, pričom treba zásadne nanovo premyslieť spôsob, akým sa konštruujú výrobky na základe súčasných technológií aditívnej výroby, a spôsob, ako sa tieto systémy integrujú do prostredia závodu. To znamená, že budúca aditívna výroba už nebude založená na sériovom type výrobných strojov uložených vo výrobnej hale vedľa seba. Aplikácia si vyžaduje koncepciu systémov kontinuálnej aditívnej výroby, založených na reťazci rozličných krokov výroby. Tieto koncepcie sú už známe ako „AM zariadenie 2.0“ a budú usmerňovať budúcnosť vývoja zariadení pre aditívnu výrobu.

—

Subjekty, ktoré ovládajú distribučné kanály, si udržiavajú dominantné postavenie, napríklad výrobcovia strojov zahŕňajú do svojich zmlúv o údržbe a záruke povinnosť používať konkrétne drahé suroviny, ktoré často dodávajú iba oni sami, alebo používajú obchodný model „holiaci strojček – žiletka (razor – razorblade)“, v rámci ktorého sa navzájom spoja jednotlivé položky spotrebného materiálu. Ovládanie distribučných kanálov v spojení so stále obmedzeným objemom (16) viedlo k situácii, keď je pre dodávateľov materiálu menej atraktívne investovať veľké sumy do vývoja nových materiálov.

—

Obmedzený počet zdrojov dodávok materiálu vedie k nadmerne vysokým cenám surovín a zvyšuje riziká záruky dodávok pre konečných zákazníkov. Tento trhový mechanizmus obmedzuje potenciál technológie aditívnej výroby.

—

Súčasný dvojciferný rast trhu vytvára hospodárske možnosti a priťahuje viacerých dodávateľov materiálu. Je potrebné podporovať a podnecovať vývoj materiálov. Je dôležité rozšíriť škálu materiálov a zlepšiť ich vlastnosti. Rastúci počet dodávateľov pomôže tvorbe konkurenčnejších cien, čo zatraktívni ignorovanie záruk strojov a povedie k vyšším objemom a konkurenčnejším trhom s materiálmi.

—

Širšia škála materiálov povedie k vzniku nových priemyselných odvetví a k vytváraniu dopytu po väčších objemoch materiálov pre aditívnu výrobu.

3.2.4.

Hlavné technické bariéry – hlavné bariéry, ktoré bránia masovému prieniku do odvetví, ako je automobilový a letecký priemysel, zdravotníctvo alebo výroba spotrebných tovarov, súvisia najmä s rastom produktivity a dajú sa zhrnúť takto:

3.2.5.

Strategický výskum je potrebný na:

3.2.6.

Riziko úniku technológie z Európy:

3.3.

Vplyv aditívnej výroby na právne otázky (17):

—

Zavádzanie technológií aditívnej výroby bude mať priamy vplyv na tradičné výrobné modely, a najmä na vnútornú organizáciu pracovísk. Aditívna výroba uľahčí vytváranie drobných prevádzok v tesnej blízkosti zákazníkov podľa dopytu. To povedie k tvorbe nových pracovných miest, čo sa však zatiaľ nedá odhadnúť, keďže zavádzanie technológie na priemyselnej úrovni sa začalo celkom nedávno.

—

Reálny vplyv na údaje o nezamestnanosti je veľmi ťažké určiť, pretože zatiaľ neboli realizované žiadne štúdie a je veľmi pravdepodobné, že budúce miesta obsluhy zariadení v aditívnej výrobe budú tvoriť iba náhradu za súčasné pracovné miesta.

—

Pracovné miesta v rámci technológií aditívnej výroby si budú vyžadovať nové zručnosti, napríklad pracovníci obsluhy zariadení dokážu pracovať so softvérom špecifickým pre daný proces, alebo inžinieri dokážu navrhovať dielce pomocou nových systémov: topologickej optimalizácie, reinžinieringu atď.

—

V súvislosti so zavádzaním technológií aditívnej výroby budú potrebné inštitúcie na odbornú prípravu a vzdelávanie, aby sa udržiavala a rozvíjala zamestnateľnosť pracovníkov. V európskych školských osnovách sa v súčasnosti do značnej miery ignoruje aditívna výrobu a to isté platí pre doplňujúcu odbornú prípravu. V rámci väčšiny kurzov odbornej prípravy sa jednoducho popisujú technológie a ich potenciálne výsledky, ale bez úmyslu pomôcť študentom, aby získali skutočné zručnosti. Orgány miestnej správy by mali zaradiť oblasť aditívnej výroby do svojich učebných plánov, prinajmenšom pre odbornú prípravu. Príťažlivosť 3D tlače, ktorá zahŕňa komplexný inovačný proces v krátkom čase (koncepciu, dizajn, výpočtovú techniku, robotiku a výrobu konečného fyzického produktu), by sa mohla použiť ako účinná metóda vzdelávania na školách a upriamiť pozornosť detí na technológiu a výrobu.

—

Je žiaduce, aby sa každá ponuka odbornej prípravy vypracovala na základe spolupráce medzi odvetvím, miestnymi orgánmi, vzdelávacími inštitúciami a organizáciami pracovníkov a aby bola založená na skutočných potrebách spoločností pôsobiacich v tomto odvetví.

—

chemické riziká vyplývajúce z používania prchavých živíc v aditívnej výrobe polymérových dielcov a prchavých kovových a nekovových aditív v kovových práškoch,

—

chemicko-fyzikálne riziká vyplývajúce z používania práškov, najmä ak obsahujú nanočastice,

—

riziko výbuchu vyplývajúce z používania práškov,

—

osobitné riziká vyplývajúce z používania laserov, elektrónových lúčov atď.

8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/45

Spravodajca:

Sandy BOYLE

1.1

Priame zahraničné investície (PZI) významne prispievajú k hospodárskemu rastu a zahraniční investori musia byť celosvetovo chránení pred priamym vyvlastnením, nesmú byť vystavení diskriminácii a musia mať rovnaké práva ako domáci investori.

1.2

Právo štátov na reguláciu vo verejnom záujme je prvoradé a nesmú ho ohrozovať ustanovenia žiadnej medzinárodnej investičnej dohody (IIA). Nevyhnutná je jednoznačná doložka, ktorou sa toto právo plošne uplatňuje.

1.3

Mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom (ISDS) nesmie poskytovať nadnárodnému kapitálu postavenie rovnocenné kapitálu zvrchovaného štátu alebo umožňovať zahraničné zásahy do vlastných záležitostí štátu.

1.4

Postupom času však došlo k mnohým prípadom zneužitia využívania mechanizmu ISDS a tie sa teraz musia vyriešiť. Medzi systémové nedostatky, ktoré vznikajú pri fungovaní mechanizmu ISDS, patria neprehľadnosť, chýbajúce jasné pravidlá arbitrácie, chýbajúce právo na odvolanie, diskriminácia voči domácim investorom, ktorí nemôžu využívať systém, obava z ochrany čisto špekulatívnych investícií, ktoré okrem iného neprinášajú tvorbu pracovných miest, a obavy zo zneužitia zo strany špecializovaných právnických firiem. Cieľom je teraz navrhnúť alternatívny postup urovnávania sporov v záujme zosúladenia legitímnych požiadaviek investorov a obáv iných aktérov občianskej spoločnosti vyplývajúcich z takéhoto negatívneho vnímania mechanizmu ISDS.

Z konzultácie Európskej komisie (EK) o mechanizme ISDS v rámci Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) vyplynuli zjavné rozdiely medzi názormi širokej podnikateľskej sféry a názormi, ktoré sa vyskytovali vo veľkej väčšine odpovedí zvyšnej časti občianskej spoločnosti.

1.5

Existujú obavy týkajúce sa právomocí poskytnutých výboru troch súkromných právnikov, ktoré im umožňujú posudzovať otázky spadajúce do oblasti základného verejného záujmu a prijímať v nich záväzné rozhodnutia. Napriek tomu, že UNCITRAL nedávno prijala nové pravidlá transparentnosti, stále existujú obavy, že súčasnému systému chýba do značnej miery transparentnosť a neobsahuje právo na odvolanie.

1.6

Od pôvodnej koncepcie, na ktorej bol založený mechanizmus ISDS, sa už dávno upustilo. Zmenil sa na vysoko ziskový obchod pre pár špecializovaných investičných právnických firiem, ktoré dominujú v tejto oblasti podnikania.

1.7

Niektoré špecializované právnické firmy teraz propagujú mechanizmus ISDS ako dôležitý predbežný nástroj na zmiernenie rizík už pred realizovaním investícií. V niektorých významných prípadoch sa stal nástrojom lobovania, keď už samotná hrozba sporu spôsobuje regulačné spomalenie, čo obmedzuje zákonodarcov presadzujúcich patričné opatrenia vo verejnom záujme. Existujú tiež obavy, že mechanizmus priťahuje špekulatívne investície hedžových fondov atď.

1.8

Viacero liberálnejších interpretácií toho, čo predstavuje vyvlastnenie, vyvolalo narastajúce znepokojenie nad tým, že daňovníci musia platiť náhrady za opatrenia vo verejnom záujme, ktoré údajne obmedzujú zisky.

1.9

Dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) podpísaná koncom roku 2014 a samostatná kapitola o investíciách doplnená do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom obsahujú vôbec prvé kapitoly o investíciách, ktoré EÚ presadila v rokovaniach o dohodách, odkedy EÚ získala právomoci v oblasti investícií podľa Lisabonskej zmluvy z roku 2009. Zámerom týchto kapitol je priniesť určité zlepšenia terajšieho systému ISDS a tiež ustanoviť to, čo EK označila za nový špičkový model ISDS EÚ, zďaleka však nedokázali upokojiť obavy verejnosti. Modely v Singapure a CETA nie sú identické, a podľa názoru mnohých je ISDS naďalej nevyváženým, veľmi nákladným postupom, ktorý obmedzuje demokraciu, neobsahuje právo na odvolanie a ohrozuje právo vlád regulovať, keďže poskytuje zahraničným investorom práva nad rámec ústav členských štátov a nad rámec práv, ktorými disponujú domáci investori. EHSV so znepokojením konštatuje, že znenie CETA o ISDS je v súčasnosti východiskom rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom.

1.10

Výmena úloh medzi rozhodcami a právnymi zástupcami je jasným konfliktom záujmov, ktorý sa v dohode CETA nerieši. To opätovne potvrdzuje názor, že mechanizmus ISDS nie je spravodlivou, nezávislou, ani vyváženou metódou urovnávania investičných sporov.

1.11

EHSV víta verejnú konzultáciu o mechanizme ISDS v TTIP. Na rozdiel od CETA to umožnilo zvýšiť transparentnosť rokovaní o TTIP a predstavuje to dôležitý precedens, ktorý sa teraz podľa názoru výboru musí nasledovať pri všetkých budúcich obchodných rokovaniach. EK zareagovala stanovením štyroch konkrétnych oblastí na podrobnejšie zváženie, a hoci EHSV to nepovažuje za vyčerpávajúci zoznam, v kapitolách 7 až 10 tohto stanoviska poskytuje podrobný príspevok k týmto konkrétnym otázkam.

1.12

Výbor víta aj cieľ zamedziť neopodstatneným žalobám v rámci akýchkoľvek budúcich mechanizmov na ochranu investorov. Dôležité je, aby strany medzinárodnej investičnej dohody chránil všeobecný politický filter, ktorý im umožní na základe dohody v opodstatnených prípadoch zabrániť tomu, aby žaloba pokračovala arbitrážou.

1.13

Investorom je potrebné odporúčať, aby urovnávanie sporov na základe zmluvy vnímali ako poslednú možnosť a hľadali alternatívne metódy, ako je zmierovacie konanie a mediácia. Súkromné poistenie a zmluvná ochrana sú vhodné prostriedky, ktorými môžu zahraniční investori minimalizovať svoje riziko.

1.14

Potreba ochrany PZI je v jednotlivých krajinách rozdielna. V krajinách s demokraticky fungujúcim vyspelým právnym systémom bez korupcie by sa investičné spory mali riešiť a urovnávať prostredníctvom mediácie, domácich súdov a medzištátneho urovnávania. Tieto prvky sú prítomné v EÚ, Spojených štátoch a Kanade a terajšia vysoká úroveň transatlantických investičných tokov presvedčivo ukazuje, že chýbajúce ustanovenie o mechanizme ISDS nebrzdí investície. EHSV preto dospel k záveru, že ustanovenie o ISDS nie je v dohodách TTIP a CETA potrebné, a výbor je proti jeho zahrnutiu.

1.15

Mechanizmus ISDS by mohol zapríčiniť neúspech TTIP aj CETA. EK musí zvážiť, či je ďalšie sledovanie tohto politicky citlivého a u verejnosti nepopulárneho cieľa rozumnou a správnou cestou vpred.

1.16

Z rozvojových krajín prichádza jednoznačné posolstvo, že ISDS je neprijateľný mechanizmus, ktorý bude tvrdo odmietať čoraz viac významných globálnych aktérov. Ak sa nenájde alternatívny systém, bude stále ťažšie zahŕňať ochranu investorov do budúcich dohôd s krajinami, v ktorých je táto ochrana najpotrebnejšia.

1.17

Z pohľadu zmluvného a ústavného práva na úrovni EÚ existujú závažné obavy týkajúce sa vzťahov medzi rozhodnutiami v rámci mechanizmu ISDS a právnym poriadkom EÚ. Súkromné rozhodcovské súdy majú takisto právomoc vyniesť rozsudky, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ alebo porušujú Chartu základných práv Európskej únie. Z toho dôvodu sa EHSV domnieva, že na zabezpečenie súladu ISDS s právom EÚ je absolútne nutná kontrola zo strany Súdneho dvora formálnym postupom vyžiadania stanoviska skôr, než príslušné inštitúcie prijmú rozhodnutie a pred dočasným nadobudnutím platnosti ľubovoľnej medzinárodnej investičnej dohody, ktorú uzavrela EK.

1.18

Ak sa má nájsť všeobecné riešenie problému urovnávania investičných sporov, nemôže byť založené na miernej úprave terajšieho systému ISDS, ktorý má veľmi malú podporu verejnosti.

1.19

Okamih, keď sú všetky štáty G7 zapojené do pokročilých rokovaní o komplexných obchodných a investičných dohodách, predstavuje jedinečnú príležitosť vypracovať spoľahlivý systém, ktorý bude spájať oprávnené záujmy investorov s právami štátov.

1.20

Ak má byť riešením jednotný orgán, nemal by pozostávať zo súkromných advokátov, mal by byť dostupnejší pre malé a stredné podniky (MSP) a mal by zaručovať právo na odvolanie.

1.21

EHSV dôrazne vyzýva EK, aby zvážila návrhy Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) na reformu mechanizmu ISDS, a dospel tiež k záveru, že najlepším riešením na zabezpečenie demokratického, spravodlivého, transparentného a nestranného systému je vytvorenie medzinárodného súdu pre investície.

2.1

EHSV prijatím svojho stanoviska REX/390 (1) drvivou väčšinou rozhodol, že vypracuje stanovisko z vlastnej iniciatívy o ISDS. Hoci toto odporúčanie súviselo konkrétne s TTIP, následne bolo dohodnuté rozšíriť rozsah stanoviska o ochranu investorov a mechanizmus ISDS v obchodných a investičných dohodách s tretími krajinami.

2.2

Hoci sa v tomto stanovisku skúmajú široké dôsledky mechanizmu ISDS, mnohé použité materiály a odkazy sa nevyhnutne týkajú TTIP. Počas celého trvania rokovaní o TTIP je mechanizmus ISDS dominantnou otázkou pre zainteresované strany z EÚ a zo Spojených štátov.

2.3

EK viedla 15 týždňov (od marca do júla 2014) online verejnú konzultáciu o mechanizme ISDS v TTIP. EHSV považoval za rozumné pred dokončením svojho stanoviska počkať na uverejnenie výsledkov tejto konzultácie a vykonať následné verejné vypočutie. Výsledky boli uverejnené v polovici januára 2015 a následne sa 3. februára 2015 uskutočnilo vypočutie. Oba tieto kroky veľmi pomohli pri vypracovávaní tohto stanoviska.

3.1.1

Mechanizmus ISDS je nástroj medzinárodného práva verejného, ktorým sa zahraničnému investorovi v súlade s podmienkami medzinárodnej investičnej dohody udeľuje právo začať konanie o urovnaní sporu proti zahraničnej vláde. V zmluvách sa stanovujú určité základné povinnosti strán týkajúce sa zahraničných investícií poskytnutím záruk, že vlády budú dodržiavať základné zásady, ako je:

3.1.2

V prípade údajného porušenia týchto povinností zo strany štátu môžu zahraniční investori, na ktorých sa vzťahujú podmienky medzinárodnej investičnej dohody, podať žalobu v rámci medzinárodnej arbitráže prostredníctvom mechanizmu ISDS. Navrhovatelia sú povinní dokázať, že predmetné opatrenia im spôsobili závažné škody. Ak sa žalobe vyhovie, hostiteľská krajina musí poskytnúť náhradu za spôsobené škody. Na rozdiel od postupu Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov, ak štát prehrá spor, nie je povinný zmeniť svoje právne predpisy.

3.1.3

Existencia mechanizmu ISDS je vo veľkej miere založená na argumente, že poskytuje odpolitizovaný neutrálny priestor na riešenie sporov medzi zahraničnými investormi a hostiteľskými štátmi. Umožňuje spoločnostiam žalovať štáty pred medzinárodnými tribunálmi. Tento opravný prostriedok je dostupný len pre zahraničné korporácie alebo nadnárodné korporácie využívajúce cezhraničnú dcérsku spoločnosť. Dotknuté komunity, občania, domáci podnikatelia a vlády nemôžu využívať rovnaký mechanizmus.

3.1.4

Rozhodcovia nie sú riadnymi sudcami s verejnou právomocou ako vo vnútroštátnych súdnych systémoch. Tribunály sú zložené hlavne z troch súkromných právnikov, ktorí zasadajú na neverejných zasadnutiach a sú vymenovaní ad hoc. Ich rozhodnutia sú konečné a nepodliehajú žiadnemu formálnemu odvolaciemu konaniu.

3.1.5

Ak si to obidve strany sporu želajú, konanie ISDS môže byť úplne tajné, aj keď sa spor týka oblastí verejného záujmu. Hoci štandardná bilaterálna investičná zmluva Spojených štátov umožňuje väčšiu transparentnosť, v mnohých súčasných dohodách sú stále zakotvené ustanovenia o tajnosti. Pravidlá transparentnosti Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) výrazne zlepšia situáciu, ak sa budú všeobecne uplatňovať.

3.2.1

Až 93 % bilaterálnych investičných zmlúv obsahuje ustanovenie o mechanizme ISDS (2). Ustanovenie o mechanizme ISDS obsahujú aj určité medzinárodné obchodné dohody, ako je napríklad Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA), a medzinárodné investičné dohody, ako je Zmluva o energetickej charte. V roku 2014 Zmluva o energetickej charte prekonala dohodu NAFTA ako najčastejšie uplatňovaná zmluva (3).

3.2.2

Členské štáty EÚ uzavreli od 50. rokov minulého storočia vyše 1  400 bilaterálnych investičných zmlúv, čo predstavuje približne polovicu celkového počtu vo svete (4). Všetky obsahujú zväčša podobné ustanovenia o ochrane investícií a o mechanizme ISDS. Investori EÚ sú údajne najväčšími používateľmi mechanizmu ISDS na celom svete (50 % všetkých prípadov).

3.2.3

EÚ v súčasnosti rokuje so Spojenými štátmi o TTIP, s Japonskom o obsiahlej dohode o voľnom obchode a nedávno uzavrela rokovania s Kanadou. Rokovania o týchto dohodách viac ako akákoľvek iná otázka vyvolali obrovskú verejnú diskusiu o potrebe mechanizmu ISDS v každej kapitole o investíciách.

3.2.4

Len deväť členských štátov EÚ má uzavretú bilaterálnu investičnú zmluvu so Spojenými štátmi (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), sedem členských štátov má uzavretú bilaterálnu investičnú zmluvu s Kanadou a žiadny s Japonskom. Všetky tieto dohody boli podpísané pred vstupom do EÚ.

3.2.5

Objem PZI, ktoré investori zo Spojených štátov investovali v týchto deviatich členských štátoch, predstavuje 1 % celkových PZI Spojených štátov v EÚ. Pokiaľ ide o PZI týchto členských štátov v Spojených štátoch, je to len 0,1 % celkového stavu PZI v Spojených štátoch (5).

3.3.1

Počet prípadov ISDS v období rokov 2002 až 2014 značne vzrástol (58 prípadov v roku 2013 a 42 prípadov v roku 2014) (6), pričom ku koncu roka 2014 dosiahol počet rozhodcovských konaní na základe zmlúv 610. Keďže však väčšina rozhodcovských fór nevedie verejný register žalôb, odhaduje sa, že celkový počet prípadov je vyšší.

3.3.2

Z 356 známych konaní, ktoré boli uzavreté, bolo 25 % vyriešených v prospech investora a 37 % v prospech štátu. Konkrétne podmienky 28 % prípadov sú dôverné.

3.4.1

Priemerné náklady na rozhodcovské konanie sú 4 milióny USD pre jednu stranu, z čoho približne 82 % tvoria poplatky za právne služby (7). V prípade niektorých konaní trvá viacero rokov, kým sa uzavrú.

3.4.2

Vysoké náklady viedli k nárastu počtu prípadov financovania žalôb treťou stranou. Zníženie finančného rizika pre spoločnosti prispieva k zvýšeniu počtu neopodstatnených žalôb, pričom aj v týchto prípadoch štáty znášajú plné náklady na právne služby. EHSV je rozhodne proti špekulatívnym investíciám hedžových fondov v špecifických prípadoch ISDS výmenou za podiel na získanom odškodnení (8).

4.1

Okrem Írska majú všetky členské štáty v bilaterálnych investičných zmluvách ustanovenie o mechanizme ISDS. Uzavretých je aj 190 bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ, čo predstavuje 16 % všetkých vo svete známych prípadov použitia mechanizmu ISDS.

4.2

Rokovací mandát EK, ktorý v roku 2012 podporilo vtedy 27 členských štátov, zahŕňa cieľ dosiahnuť mechanizmus ISDS. Má to byť „efektívny a moderný mechanizmus urovnávania sporov“.

4.3

Postoj EK je (9), že ISDS predstavuje:

4.4

Účastníci obchodnej diskusie za okrúhlym stolom o TTIP, ktorú zorganizovala skupina „Zamestnávatelia“ v EHSV, dospeli v spoločnom vyhlásení (10) k záveru: „Medzinárodná dohoda ako TTIP by mala vytvoriť vhodné podmienky na prilákanie rozsiahlych budúcich investícií na transatlantickom trhu. To okrem iného znamená zabezpečiť pre investorov na oboch stranách neobmedzený prístup a nediskriminačné zaobchádzanie a zlepšiť súčasný rámec pre ochranu investorov vrátane mechanizmu ISDS zvýšením dostupnosti pre MSP a dosiahnutím správnej rovnováhy medzi právami investora a právom štátov a miestnych orgánov na reguláciu vo verejnom záujme.“ Požiadavka, aby ustanovenia TTIP týkajúce sa mechanizmu ISDS nijakým spôsobom neobmedzovali schopnosť členských štátov EÚ vydávať zákony v záujme svojho obyvateľstva sa uvádza tiež v záveroch spoločnej schôdze kategórií spotrebitelia, životné prostredie a poľnohospodári na tému transatlantických rokovaní usporiadanej v júni 2014.

4.5

Potrebu mechanizmu ISDS silno podporuje podnikateľská sféra na oboch stranách Atlantického oceánu, ktorá ju vníma ako základnú záruku pre zahraničných investorov a na jeho obranu uvádza, že:

4.6

Tvrdí sa tiež, že mechanizmus ISDS je nástrojom poslednej možnosti a využíva sa iba v extrémnych prípadoch, keď zlyhajú všetky ostatné možnosti, a že približne 90 % bilaterálnych investičných zmlúv investori nikdy nepoužili na podanie žaloby. Hoci celosvetový objem PZI presahuje 25 biliónov dolárov, od roku 1987 bolo podaných iba približne 500 žalôb. Odškodné priznané v rozhodcovskom konaní poskytuje iba finančnú náhradu. Rozhodcovia nemajú možnosť zmeniť právne predpisy alebo opatrenia, ktoré prijímajú štáty (11).

4.7

Podnikateľská sféra tiež argumentuje, že funkčný a moderný systém ISDS je dôležitý aj pre MSP, ktoré v celosvetovom meradle podali 22 % žalôb (12).

4.8

Napriek výzvam na začatie rokovaní o liberálnej investičnej dohode (13) podnikateľská sféra uznáva, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by zmenili ISDS na účinnejší, modernejší, predvídateľnejší a transparentnejší nástroj. Podporuje aj presnejšie vymedzenie dôležitých pojmov ako „investor/investícia“, „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“ a „nepriame vyvlastnenie“ (14).

4.9

Vzhľadom na veľký význam rokovaní o dohodách TTIP, CETA a dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom sa tvrdí, že ak by sa nepodarilo dosiahnuť dohodu v týchto prípadoch, vážne by to poškodilo vyhliadky na dohodnutie ustanovenia o ISDS v akejkoľvek inej bilaterálnej investičnej zmluve, keďže každá dohoda bude mať vplyv na ostatné pripravované dohody.

5.1

Podpora mechanizmu ISDS nemá obdobu v iných kľúčových oblastiach občianskej spoločnosti. Existuje však široká zhoda na tom, že zahraniční investori potrebujú ochranu pred priamym vyvlastnením, nesmú byť diskriminovaní v porovnaní s domácimi investormi a musia mať prístup k rovnakým možnostiam ako domáci investori.

5.2

Na obidvoch stranách Atlantického oceánu vyjadrili silný odpor odborové zväzy, mimovládne organizácie, spotrebiteľské a environmentálne organizácie a organizácie na ochranu verejného zdravia.

5.3

Hlavnou obavou je, že systém ISDS nie je vhodný na svoj účel a že nadnárodnému kapitálu poskytuje právne postavenie rovnocenné kapitálu zvrchovanému štátu. Výbor však poznamenáva, že ak si dve krajiny želajú podporiť vzájomné hospodárske vzťahy prostredníctvom medzinárodnej investičnej dohody, zaviažu sa, že si vzájomne zaručia určitú úroveň zaobchádzania s investormi a investíciami druhej krajiny.

5.4

Od skromných začiatkov, keď bol mechanizmus ISDS navrhnutý s cieľom pomáhať PZI získať odškodnenie za priame vyvlastnenie súkromného majetku vládami rozvojových krajín s nedostatočne fungujúcimi súdnymi systémami, sa ISDS rozvinul na mechanizmus, ktorým sa:

5.5

Vyvlastnenie sa rozšírilo o opatrenia rovnajúce sa vyvlastneniu, nepriame a regulačné vyvlastnenie. Spôsobilo to uznanie nárokov proti akémukoľvek opatreniu štátu, ktoré by mohlo mať vplyv na zisky, budúce zisky alebo primerané očakávania ziskov, aj keď politika alebo opatrenie má všeobecnú povahu a nevzťahuje sa na konkrétnu investíciu.

5.6

Negatívne rozsudky vnútroštátnych súdov boli napadnuté ako „vyvlastnenia“ vrátane sporu o 500 miliónov USD farmaceutického gigantu Eli Lilly zo Spojených štátov s Kanadou, v ktorom podnik tvrdil, že rozsudky kanadského federálneho súdu týkajúce sa dvoch patentovaných liečiv porušujú práva investora tejto firmy. Je to prvý pokus zo strany farmaceutickej korporácie vlastniacej patent využiť mimoriadne privilégiá, ktoré poskytujú obchodné dohody Spojených štátov, ako nástroj na presadenie väčších monopolných patentových ochrán (15).

5.7

Firmy špecializované na právo obchodných spoločností teraz poskytujú poradenstvo v konaniach, ktoré majú len malú súvislosť s vyvlastnením súkromného majetku, a zarábajú na nich. Niekoľko firiem zaoberajúcich sa investičným právom využilo rozmáhanie sa sporov a má dominantné postavenie v tejto oblasti.

5.8.1

Pokiaľ ide o TTIP, nemožno tvrdiť, že investori majú dôvod znepokojovať sa nad vnútroštátnymi právnymi systémami. EÚ aj Spojené štáty majú vytvorené vyspelé a spoľahlivé právne systémy. Nie je žiadny očividný dôvod, prečo by práva PZI nemohli byť primerane chránené stanovením jednoduchého pravidla nediskriminačnej právnej ochrany a rovnakého prístupu na domáce súdy. Podobné argumenty možno uplatniť v súvislosti s Kanadou a Japonskom. Ak sa ukáže, že je ťažké presadzovať medzinárodné práva prostredníctvom rokovaní, mediácie alebo na vnútroštátnych súdoch v týchto vysoko rozvinutých demokraciách, potom by sa táto problematika mala v prvom rade vyjasniť v medzištátnych riešeniach.

5.8.2

Podľa správy London School of Economics (LSE) sa pri analýze modelu bilaterálnej investičnej zmluvy Spojených štátov z roku 2012 zistilo, že „existuje veľký počet konkrétnych oblastí, v ktorých bilaterálna investičná zmluva Spojených štátov presahuje právo Spojeného kráľovstva. Z týchto dôvodov a vzhľadom na rozsah investícií Spojených štátov v Spojenom kráľovstve sa domnievame, že existuje značné riziko politických nákladov pre Spojené kráľovstvo, ktoré vyplýva z toho, že z dôvodu námietok investorov Spojených štátov v Spojenom kráľovstve by sa v budúcnosti upustilo od uprednostňovanej politiky, alebo by sa zmenila“.

5.8.3

Nemožno vierohodne tvrdiť, že neexistencia mechanizmu ISDS je prekážkou pre zahraničné investície. Objem zahraničných investícií sa v jednotlivých krajinách EÚ veľmi líši. Niektoré členské štáty EÚ, ktoré majú postupy ISDS zakotvené vo svojich bilaterálnych investičných zmluvách so Spojenými štátmi, patria k štátom s najnižšími investíciami plynúcimi zo Spojených štátov:

5.8.4

Je mimoriadne otázne, či by vynechanie ustanovenia o mechanizme ISDS v TTIP oslabila schopnosť EÚ začleniť ustanovenie o ISDS do budúcich bilaterálnych investícií a investičných dohôd s krajinami mimo OECD, ako je Čína. Čína už má vytvorenú hustú sieť viac ako 130 bilaterálnych investičných zmlúv (vrátane 26 s členskými štátmi EÚ). Túžba Číny po dohode je rovnako silná ako v EÚ. Ešte otáznejšie je, či by bolo v záujme EÚ umožniť čínskym štátnym podnikom, ktoré sú v podstate predĺženou rukou čínskej vlády, využívať mechanizmus ISDS na napadnutie vládnej politiky. Cudzej krajine by to umožnilo využiť to, čo má byť obchodný proces, na angažovanie sa v niečom, čo by sa malo riešiť rokovaním a diplomaciou.

5.8.5

V podrobnom dokumente, ktorý bol zverejnený v marci 2015, dospeli Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), Centrum pre transatlantické vzťahy a Univerzita Johnsa Hopkinsa k týmto záverom: „[…] zahrnutie kapitoly o ochrane investorov do TTIP, ktorá by bola doplnená o mechanizmus ISDS, pravdepodobne nebude mať významný hospodársky ani politický prínos pre EÚ. Podľa našej analýzy by začlenenie takýchto ustanovení viedlo k značným hospodárskym a politickým nákladom pre EÚ. Je síce dôležité nezveličovať rozsah potenciálnych nákladov, z nášho hodnotenia však vyplýva, že náklady budú s vysokou pravdepodobnosťou prevyšovať akékoľvek potenciálne prínosy pre EÚ. V súlade s tým navrhujeme, že pokiaľ ISDS nebude doplnený významnými ústupkami zo strany USA, ktorými by sa kompenzovali náklady súvisiace s mechanizmom ISDS, pre EÚ by bolo prezieravé zvážiť alternatívy.“ (16)

5.9.1

Južná Afrika, Bolívia, Ekvádor, Venezuela a Indonézia začali rušiť alebo postupne rušiť existujúce bilaterálne investičné zmluvy. India údajne tiež reviduje svoje zmluvy a Austrália v dôsledku prípadu Philip Morris oznámila, že nebude súhlasiť so začlenením doložky o ISDS do žiadnych budúcich dohôd.

5.9.2

Celoštátna konferencia zákonodarcov, ktorá zastupuje všetkých parlamentných orgánov 50 štátov USA, oznámila (17), že „nepodporí žiadnu obchodnú dohodu, v ktorej je stanovené riešenie sporov medzi investormi a štátom,“ lebo to zasahuje do „právomoci štátnych zákonodarcov prijímať a presadzovať spravodlivé, nediskriminačné pravidlá, ktorými sa chráni verejné zdravie, bezpečnosť a blaho, zabezpečuje sa zdravie a bezpečnosť pracovníkov a chráni sa životné prostredie“.

5.9.3

Odpor voči mechanizmu ISDS narastá aj v Európe v krajinách, ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Grécko a Francúzsko, ktoré spochybňujú práva investorov v TTIP.

5.9.4

V Európskom parlamente zazneli varovania členov vplyvného Výboru pre medzinárodný obchod (INTA), ktorí žiadali o vypustenie ustanovenia o ISDS z TTIP.

5.9.5

Výbor regiónov varuje, že mechanizmus ISDS medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorý obchádza riadne súdy, predstavuje značné riziko, a preto môže byť vypustený (18).

5.9.6

Tieto názory odrážajú názory mnohých európskych organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú proti ustanoveniu o ISDS v TTIP. Jedným z hlavných argumentov je, že ak sa investor obráti najprv na vnútroštátny právny systém a získa konečný rozsudok, môže aj tak podať žalobu na investičný tribunál. Tribunál sa teda stáva konečným rozhodcom, čo je v rozpore s demokraciou.

6.1

EHSV víta rozhodnutie EK otvoriť verejnú konzultáciu o mechanizme ISDS v TTIP. Po odpočítaní opakovaných príspevkov bolo prijatých 1 43  053 reakcií, čo poukazuje na rozsah verejného záujmu. Pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený v januári 2015 obsahuje dôkladnú analýzu obsahu a podstaty reakcie verejnosti (19).

6.2

Konzultácia vychádzala z referenčného textu založeného na dohode CETA. Nanešťastie tento návrh dohody a ani návrh dohody so Singapurom nebol predložený na verejnú konzultáciu. Skutočnosť, že dohoda CETA, s ktorou súvisiace rokovania už boli uzavreté, sa použila ako základ pre verejnú konzultáciu, „až keď na nej zaschol atrament“, však viedla k určitým obavám, že verejná konzultácia bola takmer za hotová vec a jej účelom bolo schváliť novú generáciu investičných dohôd navrhovaných EÚ. Tieto obavy posilnila skutočnosť, že konzultačný dokument sa zameriaval na modality a neobsahoval žiadnu konkrétnu otázku týkajúcu sa zásady začlenenia mechanizmu ISDS do TTIP. Cieľom verejnej konzultácie však bolo získať názory zainteresovaných strán na to, ako mechanizmus ISDS v TTIP vylepšiť.

6.3

Konzultácia nepridala príliš nového k množstvu informácií, ktoré sú už k dispozícii z aktívnej online verejnej diskusie o mechanizme ISDS. Bol to však mimoriadne užitočný krok v snahe zblížiť argumenty jednotlivých strán a poskytnúť občianskej spoločnosti možnosť priamo sa zapojiť.

6.4

Nebolo šťastné, že niektorí obhajcovia mechanizmu ISDS odmietli 97 % odpovedí odovzdaných kolektívne prostredníctvom rôznych online platforiem. Kolektívne podania sú legitímnou súčasťou verejnej konzultácie. EHSV víta uistenie EK, že „všetky odpovede boli rovnako zohľadnené“.

6.5

EHSV poznamenáva, že menej ako 1 % respondentov uviedlo, že sú investormi v Spojených štátoch, ale nepovažuje to za dôvod na znepokojenie. V otázkach, ako je demokracia a zvrchované právo štátov rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, je zapojenie sa a názor širokej občianskej spoločnosti dôležitým a zásadným prvkom.

6.6

EK určila štyri oblasti, v ktorých je potrebné preskúmať ďalšie zlepšenia:

Tieto oblasti sú objasnené v koncepčnom dokumente „Investment in TTIP and beyond – the path for reform“, ktorý členka Komisie Cecilia Malmström v máji 2015 predstavila Európskemu parlamentu a Rade.

6.7

EHSV s prekvapením prijal informáciu, že 18. mája bolo na stretnutí v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou potvrdené, že model ochrany investorov dohodnutý v CETA sa v súčasnosti využíva pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode s Japonskom. Vzhľadom na to, že členka Komisie vo svojom koncepčnom dokumente „Investment in TTIP and beyond – the Path for Reform“, ktorý 6. mája predstavila Európskemu parlamentu, určila viaceré oblasti pre ďalšie zlepšenie znenia CETA, je výbor znepokojený skutočnosťou, že tento model slúži aj naďalej ako východisko rokovaní s takým dôležitým globálnym partnerom, akým je Japonsko.

7.1

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že Európske fórum služieb vo svojom príspevku do verejnej konzultácie požaduje, aby sa rozsah výnimiek a obmedzení znížil na minimum a aby EK „využila svoj mandát na rokovanie na základe Lisabonskej zmluvy na zlepšenie a posilnenie, nie na oslabenie“ mechanizmu ISDS. Tieto požiadavky zahŕňajú „bezvýhradnú doložku najvyšších výhod a doložku o vnútroštátnom posudzovaní, bezvýhradnú doložku o spravodlivom a rovnakom zaobchádzaní; širokú zastrešujúcu doložku, žiadne výnimky pre určité odvetvia, žiadne filtračné mechanizmy, plné odškodnenie za priame a nepriame vyvlastnenie“  (20).

7.2

Mechanizmus ISDS sa čoraz viac využíva na obchádzanie vnútroštátnych právnych systémov a na žalovanie štátov pred súkromnými medzinárodnými tribunálmi, kde sa od nich požadujú peniaze daňovníkov ako náhrada za politiky vo verejnom záujme, ktoré údajne obmedzujú zisky. Osobitne rozšírené to je v oblastiach zdravia a ochrany životného prostredia.

7.3

Nedávne ostro sledované konania posilnili opozíciu proti ISDS:

7.4

V investičných zmluvách sú zakázané akékoľvek obmedzenia repatriácie prostriedkov alebo ziskov. Vlády nesmú zaviesť kontroly kapitálu, ktorými by zastavili útoky na svoje meny alebo obmedzili toky tzv. horúcich peňazí v kríze, aj keď Medzinárodný menový fond (MMF) tvrdí, že takéto kontroly sú nevyhnutným politickým opatrením. Žiadny iný štát nezasiahli konania ISDS viac ako Argentínu, ktorej bolo nariadené zaplatiť vyše 500 miliónov USD z dôvodu jej rozhodnutia v roku 2002 oddeliť peso od amerického dolára.

7.5

Výnimky pre verejné služby existujú v kapitole 11 dohody CETA (Cezhraničný obchod v službách), ale žiadne výnimky ani vylúčenia pre verejné služby nie sú uvedené v kapitole 10 (Ochrana investícií). V zásade platí, že zatiaľ čo je určite správne, keď sú investori chránení pred svojvoľnými činmi štátnych orgánov, vymedzenie pojmu vyvlastnenie a najmä nepriame vyvlastnenie vzbudzuje obavy, pokiaľ ide o schopnosť vrátiť určité činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú komerčné subjekty, späť do správy štátu z oprávnených dôvodov verejného poriadku. Vyvlastnenie podľa kapitoly 10 zahŕňa každý právny predpis, ktorý ovplyvní zníženie hodnoty súkromného podniku. Odškodnenie musí odrážať „skutočnú stratu“. To by mohlo ekonomicky znemožniť návrat služieb do správy štátu.

7.6

V rámci dohody CETA sa uznáva, že vymedzenie pojmu nepriameho vyvlastnenia je príliš široké, a príloha X.11 ods. 3 obsahuje pokus vyjasniť túto záležitosť stanovením cieľov verejnej politiky, ktoré nepredstavujú nepriame vyvlastnenie, ako je napríklad zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie. Hrozí však nebezpečenstvo, že by sa toto vymedzenie mohlo vysvetľovať ako normatívne, čím by sa ďalšie širšie ciele verejného poriadku, ako je hospodárska alebo fiškálna politika, prípadne návrat dôležitých služieb do správy štátu, ponechali otvorené pre žaloby z dôvodu nepriameho vyvlastnenia v rámci mechanizmu ISDS. Je nevyhnutné túto záležitosť vyjasniť.

7.7

EK pri oznámení svojich plánov zabrániť investorom zneužívať mechanizmus ISDS uviedla, že do TTIP „by chcela začleniť ustanovenia, ktorými by sa zamedzilo neopodstatneným žalobám“  (22). Návrh dohody CETA obsahuje aj ustanovenia pre zrýchlené konanie na zamietnutie neoprávnených a neopodstatnených žalôb. Vymedzenie pojmu „neopodstatnený“ v presnej právnej terminológii však bude mimoriadne ťažké a mohlo by poskytnúť ďalšiu živnú pôdu pre špecializovaných právnikov v oblasti investícií.

7.8

V návrhu dohody CETA sa uvádza aj uzavreté vymedzenie pojmu „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“. Odporcovia mechanizmu ISDS ho považujú za príliš široké a podnikateľská sféra za nedostatočne pružné. Toto vymedzenie pojmu stále poskytuje tribunálu voľnosť interpretácie a chýba mu pružný mechanizmus preskúmania.

7.9

Už len samotná hrozba konania v rámci mechanizmu ISDS môže vytvoriť regulačné spomalenie, keď vlády budú odradené regulovať vo verejnom záujme pre strach zo sporov a z nich vyplývajúcich pokút. Napríklad vláda Nového Zélandu odložila svoj zákon o jednoduchom balení tabakových výrobkov, kým sa čaká na rozhodnutie vo veci Philip Morris proti Austrálii.

7.10