7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/3

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Schleswig-Holsteinisches Oberverwaltungsgericht – Nemecko) – Landesamt für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig-Holstein/Dr. med. vet. Uta Wree

(Vec C-422/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poľnohospodárstvo - Spoločná poľnohospodárska politika - Režim jednotnej platby - Nariadenie (ES) č. 73/2009 - Článok 34 ods. 2 písm. a) - Pojem „plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu“ - Pojem „poľnohospodárska plocha“ - Plocha predstavujúca rastlinnú pokrývku skládky, ktorej prevádzka bola ukončená - Využívanie na poľnohospodárske účely - Prípustnosť))

(2015/C 294/03)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Schleswig-Holsteinisches Oberverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Landesamt für Landwirtschaft, Umwelt und ländliche Räume des Landes Schleswig-Holstein

Žalovaný: Dr. med. vet. Uta Wree

Výrok rozsudku

Článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, sa má vykladať v tom zmysle, že plocha, ktorá tvorí pokrývku skládky vo fáze následnej starostlivosti po ukončení prevádzky, je „poľnohospodárskou plochou“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sa skutočne využíva ako trvalý pasienok.

(1) Ú. v. EÚ C 304, 19.10.2013.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland e.V./Spolková republika Nemecko

(Vec C-461/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva - Smernica 2000/60/ES - Článok 4 ods. 1 - Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd - Zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody - Projekt výstavby vodnej cesty - Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody - Určujúce kritériá na posúdenie existencie zhoršenia stavu útvaru vody))

(2015/C 294/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland e.V.

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

za účasti: Freie Hansestadt Bremen

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii) smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú s výhradou udelenia výnimky povinné odmietnuť povolenie konkrétneho projektu, pokiaľ môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody k dátumu stanovenému touto smernicou.

Pojem „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody uvedený v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/60 sa má vykladať v tom zmysle, že o zhoršenie ide vtedy, keď sa stav prinajmenšom jednej z kvalitatívnych zložiek v zmysle prílohy V tejto smernice zhorší o jednu triedu, a to aj v prípade, že toto zhoršenie kvalitatívnej zložky nevedie k celkovo horšiemu zaradeniu útvaru povrchovej vody. Pokiaľ sa však dotknutá kvalitatívna zložka v zmysle tejto prílohy už nachádza v najnižšej triede, akékoľvek zhoršenie tejto zložky je „zhoršením stavu“ útvaru povrchovej vody v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i).

(1) Ú. v. EÚ C 352, 30.11.2013.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Ministero dell’Economia e delle Finanze a i./Francesco Cimmino a i.

(Vec C-607/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poľnohospodárstvo - Spoločná organizácia trhov - Banány - Nariadenie (ES) č. 2362/98 - Články 7, 11 a 21 - Colné kvóty - Banány pochádzajúce z krajín AKT - Nový dovozca - Dovozné licencie - Neprevoditeľnosť práv vyplývajúcich z dovozných licencií - Zneužívajúce konanie - Nariadenie (ES) č. 2988/95 - Článok 4 ods. 3))

(2015/C 294/05)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Ministero dell’Economia e delle Finanze, Agenzia delle Dogane, Európska komisia

Žalovaní: Francesco Cimmino, Costantino Elmi, Diletto Nicchi, Vincenzo Nicchi, Ivo Lazzeri, Euclide Lorenzon, Patrizia Mansutti, Maurizio Misturelli, Maurizio Momesso, Mirjam Princic, Marco Raffaelli, Gianni Vecchi, Marco Malavasi, Massimo Malavasi, Umberto Malavasi, Patrizia Mansutti, Carlo Mosca, Luca Nicoli, Raffaella Orsero, Raffaello Orsero, Erminia Palombini, Matteo Surian

Výrok rozsudku

Článok 7 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2362/98 z 28. októbra 1998, ktoré stanovuje podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 404/93, pokiaľ ide o režim dovozu banánov do Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1632/2000 z 25. júla 2000, v spojení s článkom 11 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka, podľa ktorej musí hospodársky subjekt vykonávať hospodársku činnosť dovozu „na vlastný účet a nezávisle“, sa týka nielen registrácie tohto subjektu za „nového“ dovozcu v zmysle tohto ustanovenia, ale aj zachovania jeho postavenia nového dovozcu vzhľadom na dovoz banánov v rámci colných kvót podľa nariadenia Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia.

Článok 21 ods. 2 nariadenia č. 2362/98 v znení zmien a doplnení sa má vykladať v tom zmysle, že bráni plneniam, ako sú tie vo veci samej, v rámci ktorých nový dovozca kúpi prostredníctvom iného dovozcu zaregistrovaného ako nový dovozca tovar od tradičného dovozcu pred jeho dovozom do Únie a následne ho po jeho dovoze do Únie prostredníctvom toho istého sprostredkovateľa predá tomuto tradičnému dovozcovi, ak tieto plnenia predstavujú zneužívajúce konanie, čo určiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

Článok 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa má vykladať v tom zmysle, že konštatovanie zneužívajúceho konania za okolností, o aké ide vo veci samej, znamená, že dovozca, ktorý umelo vyvolal situáciu, ktorá mu umožnila neoprávnené získanie zvýhodnenej colnej sadzby na dovoz banánov, je povinný zaplatiť clá spojené s dotknutými výrobkami, pričom nie sú dotknuté prípadné správne, občianskoprávne alebo trestnoprávne sankcie stanovené vnútroštátnou právnou úpravou.

(1) Ú. v. EÚ C 61, 1.3.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/5

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vestre Landsret – Dánsko) – Johannes Demmer/Fødevareministeriets Klagecenter

(Vec C-684/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poľnohospodárstvo - Spoločná poľnohospodárska politika - Režim jednotnej platby - Nariadenie (ES) č. 1782/2003 - Článok 44 ods. 2 - Nariadenie (ES) č. 73/2009 - Článok 34 ods. 2 písm. a) - Pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ - Plochy nachádzajúce sa okolo vzletových a pristávacích dráh, rolovacích a dojazdových dráh - Využívanie na poľnohospodárske účely - Prípustnosť - Vrátenie neoprávnene pridelenej poľnohospodárskej podpory))

(2015/C 294/06)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vestre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Johannes Demmer

Žalovaný: Fødevareministeriets Klagecenter

Výrok rozsudku

Článok 44 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001, a článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že poľnohospodárska plocha, ktorú tvoria bezpečnostné zóny letiska obklopujúce pristávacie, rolovacie a dojazdové dráhy, ktoré podliehajú osobitným pravidlám a obmedzeniam, predstavuje plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, pod podmienkou, že na jednej strane poľnohospodár, ktorý využíva túto plochu, má pri jej využívaní na účely svojej poľnohospodárskej činnosti k dispozícii dostatočnú nezávislosť a na druhej strane je schopný vykonávať túto činnosť na predmetnej ploche napriek obmedzeniam, ktoré vyplývajú z výkonu nepoľnohospodárskej činnosti na tej istej ploche.

Článok 137 nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že poľnohospodár, ktorý bol pred 1. januárom 2010 informovaný o neoprávnenosti platobných nárokov, ktoré mu boli priznané, sa nemôže dovolávať tohto článku na účel regularizácie týchto nárokov.

Článok 73 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2184/2005 z 23. decembra 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že poľnohospodár sa má považovať za schopného odôvodnene odhaliť, že predmetná podpora sa nemôže poskytnúť na plochy, pri využívaní ktorých na účely svojej poľnohospodárskej činnosti nemá žiadnu voľnosť a/alebo na ktorých nie je schopný vykonávať túto činnosť z dôvodu obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu nepoľnohospodárskej činnosti na tých istých plochách. Na účely posúdenia, či mohol tento poľnohospodár odôvodnene odhaliť chybu, ku ktorej došlo, treba vychádzať z momentu vyplatenia podpory. Posúdenie podľa článku 73 ods. 4 uvedeného nariadenia č. 796/2004 sa musí vykonať samostatne za každý z predmetných rokov.

Článok 73 ods. 5 nariadenia č. 796/2004, zmeneného a doplneného nariadením č. 2184/2005, sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, sa poľnohospodár má považovať za konajúceho v dobrej viere, pokiaľ bol úprimne presvedčený o tom, že na predmetné plochy možno poskytnúť podporu. Posúdenie dobrej viery tohto poľnohospodára na účely článku 73 ods. 5 uvedeného nariadenia č. 796/2004 sa musí vykonať samostatne za každý z predmetných rokov a táto dobrá viera musí trvať až do uplynutia štvrtého roku po dátume vyplatenia podpory.

(1) Ú. v. EÚ C 85, 22.3.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/6

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 9. júla 2015 – Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-63/14) (1)

((Nesplnenie povinnosti členským štátom - Štátna pomoc - Protiprávna pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom - Povinnosť vymáhania - Absolútna nemožnosť - Náhrady za službu, ktorá dopĺňa základnú službu))

(2015/C 294/07)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: B. Stromsky, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas, N. Rouam a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

Francúzska republika si tým, že neprijala v stanovených lehotách všetky opatrenia potrebné na to, aby od spoločnosti Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM) SA vymohla štátnu pomoc vyhlásenú za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom článkom 2 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2013/435/EÚ z 2. mája 2013 o štátnej pomoci SA.22843 (2012/C) (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti Société Nationale Corse Méditerranée a spoločnosti Compagnie Méridionale de Navigation, že nezrušila v stanovených lehotách všetky platby pomoci uvedené v tomto článku 2 ods. 1 a neinformovala Komisiu v stanovenej lehote o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ a z článkov 3 až 5 uvedeného rozhodnutia.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 135, 5.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/7

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Maramureș – Rumunsko) – Cabinet Medical Veterinar Dr. Tomoiagă Andrei/Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Cluj Napoca prin Administrația Județeană a Finanțelor Publice Maramureș

(Vec C-144/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Články 273 a 287 - Povinnosť registrácie zdaniteľnej osoby na účely DPH z úradnej povinnosti - Zdaniteľnosť služieb veterinárnej starostlivosti - Zásada právnej istoty - Zásada ochrany legitímnej dôvery))

(2015/C 294/09)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Maramureș

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Cabinet Medical Veterinar Dr. Tomoiagă Andrei

Žalovaný: Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Cluj Napoca prin Administrația Județeană a Finanțelor Publice Maramureș

Výrok rozsudku

Článok 273 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, neukladá členským štátom povinnosť z úradnej povinnosti zaregistrovať zdaniteľnú osobu na účely výberu dane z pridanej hodnoty len na základe daňových priznaní, iných ako priznania týkajúce sa tejto dane, a to aj pokiaľ tieto daňové priznania umožnili konštatovať, že táto zdaniteľná osoba prekročila prahovú hodnotu na oslobodenie od uvedenej dane.

Zásada právnej istoty a zásada ochrany legitímnej dôvery nebránia tomu, aby vnútroštátny daňový orgán rozhodol, že služby veterinárnej starostlivosti za okolností, o aké ide vo veci samej, podliehajú dani z pridanej hodnoty, pokiaľ sa toto rozhodnutie zakladá na jasných pravidlách a pokiaľ prax tohto orgánu nemohla v mysli pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu vyvolať primeranú dôveru v neuplatnenie tejto dane na takéto služby, čo preveriť prináleží vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 212, 7.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/8

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – Minister van Buitenlandse Zaken/K, A

(Vec C-153/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2003/86/ES - Článok 7 ods. 2 - Zlúčenie rodiny - Integračné opatrenia - Vnútroštátna právna úprava, ktorá rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny oprávnene sa zdržiavajúceho v dotknutom členskom štáte, ukladá na umožnenie vstupu na územie uvedeného členského štátu povinnosť zložiť integračnú skúšku - Náklady takej skúšky - Zlučiteľnosť))

(2015/C 294/10)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Minister van Buitenlandse Zaken

Odporcovia: K, A

Výrok rozsudku

Článok 7 ods. 2 prvý pododsek smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu od štátnych príslušníkov tretích krajín požadovať, aby pred tým, než sa uvedeným štátnym príslušníkom udelí povolenie na vstup a pobyt na ich území na účely zlúčenia rodiny, zložili integračnú skúšku ako je skúška v konaní vo veci samej, ktorá zahŕňa posúdenie základných znalostí jazyka, ako aj spoločnosti dotknutého členského štátu a sú s ňou spojené rôzne náklady, pokiaľ podmienky uplatnenia takej povinnosti neznemožňujú alebo neprimerane nesťažujú výkon práva na zlúčenie rodiny. Za okolností, ako sú okolnosti konaní vo veciach samých, tieto podmienky v rozsahu, v akom neumožňujú zohľadniť mimoriadne okolnosti, ktoré objektívne bránia tomu, aby dotknuté osoby mohli zložiť túto skúšku, a v rozsahu, v akom stanovujú príliš vysokú sumu nákladov súvisiacich s takou skúškou, znemožňujú alebo neprimerane sťažujú výkon práva na zlúčenie rodiny.

(1) Ú. v. EÚ C 194, 24.6.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/9

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo – Španielsko) – María José Regojo Dans/Consejo del Estado

(Vec C-177/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP - Doložky 3 a 4 - Zásada nediskriminácie - „Pomocní“ pracovníci - Odmietnutie schválenia príplatkov za odpracované trojročné obdobia - Objektívne dôvody))

(2015/C 294/11)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: María José Regojo Dans

Žalovaný: Consejo del Estado

Výrok rozsudku

Pojem „pracovník na dobu určitú“ v zmysle doložky 3 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená ako príloha smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na pracovníkov, ako je žalobkyňa vo veci samej.

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vylučuje bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia pomocných pracovníkov z nároku na poberanie príplatkov za odpracované trojročné obdobia priznané najmä stálym úradníkom, ak sa vzhľadom na poberanie tohto príplatku tieto dve kategórie pracovníkov nachádzajú v porovnateľných situáciách, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 253, 4.8.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/10

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj – Rumunsko) – Radu Florin Salomie, Nicolae Vasile Oltean/Direcția Generală a Finanțelor Publice Cluj

(Vec C-183/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Články 167, 168, 179 a 213 - Prehodnotenie transakcie na ekonomickú činnosť podliehajúcu DPH vnútroštátnym daňovým orgánom - Zásada právnej istoty - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca výkon práva na odpočet registráciou dotknutého subjektu na účely DPH a predložením vyúčtovania tejto dane))

(2015/C 294/12)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Radu Florin Salomie, Nicolae Vasile Oltean

Žalovaný: Direcția Generală a Finanțelor Publice Cluj

Výrok rozsudku

Zásada právnej istoty a zásada ochrany legitímnej dôvery za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, nebránia tomu, aby vnútroštátny daňový orgán v nadväznosti na daňovú kontrolu rozhodol uplatniť daň z pridanej hodnoty na určité transakcie a uložil zaplatenie úrokov z omeškania, pod podmienkou, že toto rozhodnutie sa zakladá na jasných a presných pravidlách a prax tohto orgánu nebola spôsobilá vyvolať v mysli pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu primeranú dôveru v neuplatnenie tejto dane na takéto transakcie, čo preveriť prináleží vnútroštátnemu súdu. Úroky z omeškania uplatnené za takýchto okolností musia dodržiavať zásadu proporcionality.

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty za okolností, o aké ide vo veci samej, bráni vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej sa právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej na vstupe z tovarov a služieb použitých v rámci zdaniteľných transakcií zamietne zdaniteľnej osobe, ktorá naopak musí zaplatiť daň, ktorú mala vybrať, výlučne z dôvodu, že v čase vykonania týchto transakcií nebola zaregistrovaná na účely dane z pridanej hodnoty, a to až dovtedy, kým nebude riadne zaregistrovaná na účely dane z pridanej hodnoty a nebude predložené vyúčtovanie splatnej dane.

(1) Ú. v. EÚ C 253, 4.8.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 2. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče – Slovinsko) – NLB Leasing d.o.o./Slovinská republika

(Vec C-209/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - DPH - Smernica 2006/112/ES - Dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb - Lízingová zmluva - Vrátenie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom lízingu, prenajímateľovi - Pojem „zrušenie, odstúpenie, vypovedanie, úplné alebo čiastočné nezaplatenie“ - Právo prenajímateľa na zníženie daňového základu - Dvojité zdanenie - Odlišné plnenia - Zásada daňovej neutrality))

(2015/C 294/13)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrhovno sodišče

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: NLB Leasing d.o.o.

Žalovaná: Slovinská republika

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 1, článok 14 a článok 24 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že lízingová zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti stanovuje buď prevod vlastníckeho práva na nájomcu po skončení platnosti tejto zmluvy, alebo že nájomca získa základné atribúty vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, najmä je na uvedeného nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastných vlastníckemu právu k uvedenej nehnuteľnosti, a ak je aktualizovaná suma splátok prakticky zhodná s predajnou hodnotou tovaru, musí sa plnenie vyplývajúce z takej zmluvy považovať za nadobudnutie investičného majetku.

Článok 90 ods. 1 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje, aby si zdaniteľná osoba znížila základ dane, pokiaľ skutočne získala všetky platby ako protihodnotu za poskytnuté plnenie, alebo pokiaľ druhá zmluvná strana už nie je zdaniteľnej osobe dlžná dohodnutú sumu, bez toho, aby sa zmluva vypovedala alebo zrušila.

Zásadu daňovej neutrality treba vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby poskytnutie lízingu týkajúceho sa nehnuteľností na jednej strane a prevod uvedených nehnuteľností na tretiu osobu (ktorá nie je zmluvnou stranou lízingovej zmluvy) na druhej strane boli na účely dane z pridanej hodnoty predmetom samostatného zdanenia, pokiaľ tieto plnenia nemožno považovať za plnenia, ktoré tvoria jediné plnenie, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 202, 30.6.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/11

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Verden – Nemecko) – Ender Balkaya/Kiesel Abbruch- und Recycling Technik GmbH

(Vec C-229/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 98/59/ES - Článok 1 ods. 1 písm. a) - Hromadné prepúšťanie - Pojem „zamestnanec“ - Člen riadiaceho orgánu kapitálovej spoločnosti - Osoba zamestnaná v rámci opatrenia zameraného na odborné vzdelávania a rekvalifikáciu, poberajúca verejný príspevok na vzdelávanie bez nároku na odmenu zo strany zamestnávateľa))

(2015/C 294/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeitsgericht Verden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Ender Balkaya

Žalovaná: Kiesel Abbruch- und Recycling Technik GmbH

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá pri zisťovaní počtu zamestnancov podľa tohto ustanovenia nezohľadňuje člena riadiaceho orgánu kapitálovej spoločnosti, akým je dotknutý člen vo veci samej, ktorý uskutočňuje svoju činnosť pod vedením a dohľadom iného orgánu tejto spoločnosti, za túto činnosť dostáva odmenu a sám nevlastní žiadne podiely v uvedenej spoločnosti.

Článok 1 ods. 1 písm. a) smernice 98/59 sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, akou je dotknutá osoba vo veci samej, ktorá vykonáva prax v podniku bez nároku na odmenu od svojho zamestnávateľa a ktorá dostáva za túto činnosť finančný príspevok od verejného orgánu príslušného na podporu zamestnanosti, a to s cieľom získať alebo si prehĺbiť vedomosti alebo absolvovať odborné vzdelávanie, musí byť považovaná za zamestnanca v zmysle tohto ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 8.9.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/13

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 9. júla 2015 – Pêra-Grave – Sociedade Agrícola, Unipessoal, Lda/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), Fundação Eugénio de Almeida

(Vec C-249/14 P) (1)

((Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Obrazová ochranná známka Spoločenstva QTA S. JOSÉ DE PERAMANCA - Prihláška - Námietka majiteľa skorších obrazových národných ochranných známok VINHO PÊRAMANCA TINTO, VINHO PÊRAMANCA BRANCO a PÊRAMANCA - Relatívne dôvody zamietnutie - Pravdepodobnosť zámeny))

(2015/C 294/16)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Pêra-Grave – Sociedade Agrícola, Unipessoal, Lda (v zastúpení: J. de Oliveira Vaz Miranda de Sousa, advogado)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca), Fundação Eugénio de Almeida (v zastúpení: B. Braga da Cruz a J. M. Pimenta, splnomocnení zástupci)

Výrok

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pêra-Grave – Sociedade Agrícola, Unipessoal Lda je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 361, 13.10.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/13

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče – Slovinsko) – Petar Kezić s.p. Trgovina Prizma/Slovinská republika

(Vec C-331/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Daň z pridanej hodnoty - Šiesta smernica 77/388/EHS - Článok 2 bod 1 a článok 4 ods. 1 - Podliehanie dani - Plnenia týkajúce sa nehnuteľností - Predaj pozemkov zaradených do súkromného majetku fyzickej osoby, ktorá je súkromným podnikateľom - Zdaniteľná osoba konajúca ako zdaniteľná osoba))

(2015/C 294/17)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrhovno sodišče

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Petar Kezić s.p. Trgovina Prizma

Žalovaná: Slovinská republika

Výrok rozsudku

Článok 2 bod 1 a článok 4 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď zdaniteľná osoba kúpila pozemky, pričom niektoré z nich patrili do jej súkromného majetku a iné do majetku jej podniku, a na všetkých z nich nechala postaviť ako zdaniteľná osoba obchodné centrum, ktoré následne predala spolu s pozemkami, na ktorých bola postavená táto stavba, má podliehať dani z pridanej hodnoty predaj pozemkov, ktoré patrili do súkromného majetku tejto zdaniteľnej osoby, keďže uvedená zdaniteľná osoba pri tomto plnení konala ako zdaniteľná osoba.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 8.9.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/14

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 2. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Mons – Belgicko) – État belge/Nathalie De Fruytier

(Vec C-334/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Šiesta smernica o DPH - Oslobodenia niektorých činností vo verejnom záujme od dane - Článok 13 A ods. 1 písm. b) a c) - Hospitalizácia a zdravotná starostlivosť - Úzko súvisiace plnenia - Činnosť prepravy ľudských orgánov a tkanív na účely lekárskej analýzy alebo lekárskej a liečebnej starostlivosti - Samostatná zárobková činnosť - Nemocničné zariadenia a liečebné a diagnostické strediská - Zariadenia podobnej povahy))

(2015/C 294/18)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d’appel de Mons

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: État belge

Žalovaná Nathalie De Fruytier

Výrok rozsudku

Článok 13 A ods. 1 písm. b) a c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na činnosti prepravy ľudských orgánov a tkanív na účely lekárskej analýzy alebo lekárskej a liečebnej starostlivosti vykonávané samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej služby sú v rámci zdravotného poistenia preplácané klinikám a laboratóriám. Predovšetkým takáto činnosť nemôže byť oslobodená od dane z pridanej hodnoty z titulu plnení úzko súvisiacich s lekárskymi plneniami, akými sú plnenia upravené v uvedenom článku 13 A ods. 1 písm. b), keďže samostatne zárobkovo činná osoba nemôže byť označená za „orgán podliehajúci verejnému právu“, ani spĺňať predpoklady „nemocnice“, „medicínskeho liečebného strediska“, „diagnostického strediska“ alebo iného „riadne uznaného zariadenia podobnej povahy“, ktoré vykonáva svoje činnosti za sociálnych podmienok porovnateľných s podmienkami aplikovateľnými na orgány podliehajúce verejnému právu.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 8.9.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/15

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 9. júla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Câmpulung – Rumunsko) – Maria Bucura/SC Bancpost SA

(Vec C-348/14) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 87/102/EHS - Článok 1 ods. 2 písm. a) - Spotrebiteľský úver - Pojem „spotrebiteľ“ - Smernica 93/13/EHS - Článok 2 písm. b), články 3 až 5 a článok 6 ods. 1 - Nekalé podmienky - Preskúmanie ex offo vnútroštátnym súdom - Podmienky vypracované jasne a zrozumiteľne - Informácie, ktoré musia byť veriteľom poskytnuté))

(2015/C 294/19)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Judecătoria Câmpulung

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Maria Bucura

Žalovaná: SC Bancpost SA

Za účasti: Vasile Ciobanu

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že pod pojmom „spotrebiteľ“ v zmysle týchto ustanovení sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v postavení spoludlžníka na základe zmluvy uzatvorenej s predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ možno cieľ jej konania považovať za odlišný od jej podnikania alebo výkonu povolania.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť ex offo nekalé podmienky podľa tohto ustanovenia v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa, pokiaľ tento súd disponuje nevyhnutnými skutkovými a právnymi skutočnosťami za týmto účelom.

Články 3 až 5 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia nekalých podmienok podľa článku 3 ods. 1 a 3 tejto smernice v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky skutočnosti spojené s uzatvorením tejto zmluvy. V tejto súvislosti mu prináleží overiť, či v prejednávanej veci boli spotrebiteľovi oznámené všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku, čím mu umožnili posúdiť najmä celkové náklady jeho pôžičky. Rozhodujúcimi pri tomto posúdení sú jednak otázka, či sú tieto podmienky vypracované jasne a zrozumiteľne, takže umožňujú priemernému spotrebiteľovi, t. j. spotrebiteľovi, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, posúdiť takého náklady a jednak okolnosť spojená s neposkytnutím v zmluve o spotrebiteľskom úvere informácií, ktoré sú vzhľadom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, považované za základné a najmä informácií uvedených v článku 4 smernice 87/102, zmenenej a doplnenej.

(1) Ú. v. EÚ C 361, 13.10.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/16

Uznesenie Súdneho dvora (druhá komora) z 30. júna 2015 – Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska komisia

(Vec C-575/14 P) (1)

((Odvolanie - Arbitrážna doložka - Zmluva o finančnej podpore Európskej únie poskytnutej projektu v rámci programu eContent - Výpoveď zmluvy zo strany Európskej komisie - Poskytnutie nevyplatených súm a náhrada škody údajne spôsobenej odvolateľke - Skreslenie skutočností uvedených v spise - Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a vo zvyšnej časti zjavne nedôvodné - Návrh na zmenu rozhodnutia Všeobecného súdu Európskej únie o trovách konania - Zjavná neprípustnosť))

(2015/C 294/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (v zastúpení: M. Sfyri a I. Ampazis, dikigoroi)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: L. Cappelletti a S. Delaude, splnomocnení zástupcovia)

Výrok

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 65, 23.2.2015.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 18. mája 2015 – combit Software GmbH/Commit Business Solutions Ltd

(Vec C-223/15)

(2015/C 294/22)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgerichts Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: combit Software GmbH

Žalovaná: Commit Business Solutions Ltd

Prejudiciálne otázky (1)

Aké následky má pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny slovnej ochrannej známky Spoločenstva, ak sa z hľadiska priemerného spotrebiteľa v jednej časti členských štátov prostredníctvom významového rozdielu neutralizuje zvuková podobnosť ochrannej známky Spoločenstva s označením, v súvislosti s ktorým sa namieta porušenie práv z ochrannej známky, ale z pohľadu priemerného spotrebiteľa iných členských štátov toto neutralizovanie nenastalo:

a)	Je pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny rozhodujúce hľadisko priemerného spotrebiteľa v jednej časti členských štátov alebo v inej časti členských štátov alebo hľadisko fiktívneho priemerného spotrebiteľa vo všetkých členských štátov?

b)	Ak existuje pravdepodobnosť zámeny len v jednej časti členských štátov, má sa konštatovať porušenie alebo zamietnuť porušenie práv z ochrannej známky Spoločenstva pre celé územie EÚ, alebo sa má v takom prípade rozlišovať medzi jednotlivými členskými štátmi?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (kodifikované znenie), Ú. v. EÚ L 78, s. 1.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny (Poľsko) 19. mája 2015 – Minister Finansów/Jan Mateusiak

(Vec C-229/15)

(2015/C 294/23)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Naczelny Sąd Administracyjny

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Minister Finansów

Odporca v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Jan Mateusiak

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 18 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) vykladať v tom zmysle, že hmotný majetok zdaniteľnej osoby – ak zdaniteľná osoba odpočítala daň za jeho nadobudnutie – po uplynutí obdobia na úpravu odpočítanej dane upraveného v článku 187 smernice v prípade ukončenia jej činnosti nepodlieha zdaneniu a nie je zahrnutý do likvidačného zoznamu, ak zákonom stanovené obdobie na úpravu odpočítanej dane pri jeho nadobudnutí, ktoré sa určuje podľa jeho odhadovanej doby používania v podniku zdaniteľnej osoby, uplynulo, alebo v tom zmysle, že hmotný majetok v prípade ukončenia ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby podlieha zdaneniu bez ohľadu na obdobie na úpravu odpočítanej dane?

(1) Ú. v. EÚ L 347, s. 1.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 21. mája 2015 – Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej/Petrotel sp. z o.o. v Płocku/Polkomtel sp. z o.o.

(Vec C-231/15)

(2015/C 294/24)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Najwyższy

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej, Petrotel sp. z o.o. v Płocku

Odporca: Polkomtel sp. z o.o.

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 4 ods. 1 prvá a [tretia] veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (1) vykladať v tom zmysle, že ak poskytovateľ siete napadne rozhodnutie regulačného orgánu o tarifnej odmene za zakončenie spojení v sieti tohto poskytovateľa (rozhodnutie MTR) a následne aj na to nadväzujúce rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým bola zmenená zmluva medzi adresátom rozhodnutia MTR a iným podnikom tak, že tarifná odmena platená týmto podnikom za zakončenie spojení v sieti adresáta rozhodnutia MTR zodpovedá tarifám určeným v rozhodnutí MTR (vykonávacie rozhodnutie), vnútroštátny súd, ktorý konštatoval, že rozhodnutie MTR bolo zrušené, nemôže, vzhľadom na článok 4 ods. 1 štvrtú vetu smernice 2002/21 a chránený záujem podniku zvýhodneného vykonávacím rozhodnutím vyplývajúci zo zásady legitímnej dôvery alebo právnej istoty, zrušiť vykonávacie rozhodnutie, alebo sa má článok 4 ods. 1 prvá a [tretia] veta smernice 2002/21 v spojení s článkom 47 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže vykonávacie rozhodnutie národného regulačného orgánu zrušiť a v dôsledku toho zrušiť v ňom určené povinnosti za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu, ak uzná, že je to potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany podniku, ktorý podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu národného regulačného orgánu upravujúcemu výkon povinností stanovených v neskôr zrušenom rozhodnutí MTR?

(1) Ú. v. ES L 108, s. 33, Mim. vyd. 029/13, s. 349.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/19

Odvolanie podané 28. mája 2015: Naazneen Investments Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 18. marca 2015 vo veci T-250/13, Naazneen Investments Limited/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-252/15 P)

(2015/C 294/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Naazneen Investments Ltd (v zastúpení: P. Goldenbaum, Rechtsanwältin, I. Rohr, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Energy Brands, Inc.

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 18. marca 2015 vo veci T-250/13,

—	zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu vo veci R 1101/2011-2 a podporne v prípade potreby vrátil vec Všeobecnému súdu,

—	uložil ÚHVT povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateľa v konaní pred Súdnym dvorom, Všeobecným súdom a odvolacím senátom, a

—	za predpokladu, že spoločnosť Energy Brands, Inc. vstúpi do konania ako vedľajší účastník, uložil tejto spoločnosti povinnosť znášať vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsah pôsobnosti článku 75 a článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 (1), nevykonal správne a úplné posúdenie všetkých predložených dôkazov a všetkých relevantných okolností prípadu – alebo nesprávne konštatoval, že takto nepostupoval odvolací senát – a nevzal dostatočne do úvahy zásady vyplývajúce z judikatúry alebo ich nesprávne použil. Vo vzťahu k niekoľkým zisteniam Všeobecného súdu došlo tiež k skresleniu skutkových okolností.

I. Porušenie článku 75 nariadenia č. 207/2009

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že odvolací senát dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Všeobecný súd predovšetkým vôbec nevzal do úvahy, že odvolací senát úplne opomenul strany 6 až 22 žaloby a že nevzal do úvahy všetky predložené dôkazy a na podporu svojich záverov neuviedol nijaké vlastné argumenty. V súvislosti s riadnymi dôvodmi pre nepoužívanie sa Všeobecný súd dopustil procesnej chyby, pretože svoje závery oprel o nový aspekt údajných povinností držiteľa licencie odvolateľa kontrolovať výrobu produktov a dohliadať na ňu.

II. Porušenie článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009

1. Skutočné používanie

Všeobecný súd

—	nesprávne konštatoval, že odvolací senát zohľadnil predložené miestoprísažné vyhlásenia, ale nezaoberal sa ich dôkaznou hodnotou,

—	svoje závery oprel o chybné skutočnosti, keď potvrdil veľmi obmedzený hospodársky význam objednávky 12 paliet fliaš na účely „skúšobného predaja“,

—	nesprávne stanovil a uplatnil pravidlo, že trh značnej veľkosti – ako je trh s nápojmi ako výrobkami hromadnej spotreby – automaticky vedie k zvýšeným požiadavkám na rozsah používania,

—	nerešpektoval zásadu, že neexistuje požiadavka nepretržitého používania,

—	dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že dôvody, pre ktoré sa ochranná známka nepoužívala vo väčšom rozsahu a v priebehu relevantného obdobia, sa musia skúmať len v rámci posudzovania dôvodov pre nepoužívanie tejto ochrannej známky,

—	nezohľadnil rozdiel medzi prípadmi „nepoužívania“ a prípadmi „obmedzeného používania“,

—	nesprávne stanovil zásadu, podľa ktorej platí, že pokiaľ odvolací senát hodnotí skutočné používanie ochrannej známky, musí zohľadniť len dôkazy o existencii takého používania, a nie dôkazy o dôvodoch nepoužívania takej ochrannej známky,

—	nesprávne stanovil pravidlo, že v súvislosti s reklamou a ďalšími propagačnými činnosťami mohli byť relevantné len veľké kampane,

—	nesprávne odmietol uznať relevanciu výňatkov vytlačených z webových stránok majiteľa ochrannej známky a nevzal do úvahy vysvetlenie a dôkazy, ktoré odvolateľ v tomto ohľade poskytol,

—	nesprávne pochopil výraz „symbol“.

V súvislosti s posúdením relevancie malého obchodného objemu v (pred)počiatočných fázach, Všeobecný súd

—	sa dopustil chyby vo výpočte,

—	nezohľadnil vady výrobkov a konanie o zrušenie začaté treťou stranou ako presvedčivý dôvod, a

—

dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k požiadavkám na dôvody obmedzeného používania. V súvislosti so skutočným používaním platí, že dôvody pre nepoužívanie ochrannej známky vo väčšom rozsahu nemusia spĺňať požiadavky oprávnených dôvodov pre nepoužívanie, ale musia byť dostatočné na to, aby sa nimi presvedčivo odôvodnilo, prečo nebol rozsah používania väčší.

2. Oprávnené dôvody pre nepoužívanie

2.1 Problémy týkajúce sa výroby nápojov „SMART WATER“

Všeobecný súd

—	svoje závery oprel o skreslené skutočnosti, pretože v skutočnosti nedošlo k zanedbaniu povinnosti kontrolovať výrobu produktov a dohliadať na ňu,

—	nesprávne pochopil kritérium „nezávisle na vôli majiteľa ochrannej známky“ a „prekážku“ v zmysle článku 19 ods. 1 dohody TRIPS, a to najmä tým, že sa neopýtal, či by bolo neprimerané vyrábať a uvádzať na trh nové výrobky, ale to, či by to bolo nemožné,

—	nevšimol si, že odvolateľ poskytol podrobné vysvetlenia toho, prečo nebolo možné jednoducho a rýchlo pokračovať vo výrobe a dodávaní, čo nevzal do úvahy ani odvolací senát, ani samotný Všeobecný súd.

2.2 Konanie o zrušení začaté treťou stranou

Všeobecný súd

—	nevšimol si, že konanie o zrušení je úplné nezávislé od vôle majiteľa ochrannej známky,

—	uplatnil nesprávne kritérium, keď svoje závery oprel o konštatovanie, že konanie o zrušení nezabránilo majiteľovi ochrannú známku používať,

—

stanovil nesprávne kritérium „priamych dôsledkov“: Všeobecný súd uznal, že pokiaľ takéto konanie o zrušení vedie k zrušeniu ochrannej známky, možno podať žalobu o náhradu škody. Odmietol však, že by išlo o riadny dôvod pre nepoužívanie, keďže nejde o „priamy dôsledok“ konania o zrušení. Závery Všeobecného súdu sú v tomto ohľade v rozpore s podstatou požiadavky skutočného používania. Stručné konštatovanie, že je na majiteľovi ochrannej známky, aby zhodnotil a vypočítal riziko a buď používal ochrannú známku aj napriek tomu, že nie je isté, či nebude zodpovedný za škodu, alebo aby ustúpil a zdržal sa používania ochrannej známky, by viedlo k jasnej diskriminácii malých a stredných podnikov. Rovnako by sa týmto umožnilo tretím stranám, ktoré majú záujem o zapísanú ochrannú známku, aby mohli zneužívať inštitút konania o zrušení.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Düsseldorf (Nemecko) 29. mája 2015 – Steef Mennens/Emirates Direktion für Deutschland

(Vec C-255/15)

(2015/C 294/26)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Steef Mennens

Žalovaný: Emirates Direktion für Deutschland

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 10 ods. 2 v spojení s článkom 2 písm. f) nariadenia č. 261/2004 (1) vykladať v tom zmysle, že „letenka“ je dokumentom oprávňujúcim cestujúceho (aj) na prepravu v rámci letu, na ktorom mu bola znížená trieda, nezávisle od toho, či na tomto dokumente sú uvedené ešte ďalšie lety, ako napríklad nadväzujúce lety alebo spiatočné lety?

II.

a.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 10 ods. 2 v spojení s článkom 2 písm. f) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že „cenou letenky“ je suma, ktorú cestujúci zaplatil za všetky lety uvedené na letenke, hoci zníženie triedy nastalo len na jednom z nich?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Má sa pri určení sumy, ktorá je základom pre náhradu podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 261/2004, vychádzať z ceny zverejnenej leteckou spoločnosťou za prepravu v objednanej triede na tej časti trasy, ktorá bola predmetom zníženia, alebo sa má vypočítať pomer vzdialenosti časti trasy, ktorá bola predmetom zníženia triedy, a vzdialenosti celkovej trasy, a vynásobiť celkovou cenou letu?

III.	Má sa článok 10 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že „cena letenky“ je len cena letu bez daní a poplatkov?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 1. júna 2015 – GD European Land Systems – Steyr GmbH

(Vec C-262/15)

(2015/C 294/27)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: GD European Land Systems – Steyr GmbH

Odporca v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Zollamt Eisenstadt Flughafen Wien

Prejudiciálne otázky

Zahŕňa výnimka uvedená v poznámke 1 písm. c) ku kapitole 93 kombinovanej nomenklatúry [príloha I, druhá časť nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1001/2013 zo 4. októbra 2013 (2)], ktorá znie „obrnené bojové motorové vozidlá (položka 8710)“, aj „ich časti a súčasti“?

Má sa poznámka 3 k triede XVII kombinovanej nomenklatúry vykladať tak, že „ozbrojená stanica (obrnená veža)“, ktorá môže byť použitá na obrnených motorových vozidlách alebo „mobilných námorných transportných systémoch“ alebo aj na stacionárnych zariadeniach, sa má ako časť obrneného motorového vozidla zaradiť do položky 8710, keďže táto ozbrojená stanica je dovážaná výrobcom obrnených bojových motorových vozidiel na účely výroby alebo zloženia obrneného motorového vozidla a na tento účel je aj skutočne používaná?

(1) Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382.

(2) Ú. v. EÚ L 290, 31.10.2013, s. 1.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Maďarsko) 3. júna 2015 – Lajvér Meliorációs Nonprofit Kft. a Lajvér Csapadékvízrendezési Nonprofit Kft./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága

(Vec C-263/15)

(2015/C 294/28)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kúria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Lajvér Meliorációs Nonprofit Kft. a Lajvér Csapadékvízrendezési Nonprofit Kft.

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága

Prejudiciálne otázky

Konajú navrhovateľky za okolností prejednávanej veci ako zdaniteľné osoby vzhľadom na to, že výklad článku 9 ods. 1 smernice o DPH (1) nevylučuje z pôsobnosti pojmu ekonomická činnosť činnosti vykonávané obchodnými spoločnosťami ani vtedy, keď tieto spoločnosti môžu vykonávať len doplnkovú ekonomickú činnosť podnikateľskej povahy?

2.	Má pre rozhodnutie o tom, či sa navrhovateľky majú považovať za zdaniteľné osoby, význam okolnosť, že podstatná časť ich investičného projektu sa financuje prostredníctvom štátnej pomoci a že v rámci svojej prevádzkovej činnosti poberajú príjmy z výberu zníženého poplatku?

3.	V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, treba vychádzať z toho, že uvedený „poplatok“ predstavuje protihodnotu za poskytnutú službu a že existuje priama súvislosť medzi poskytnutím služby a zaplatením protihodnoty?

4.	Predstavuje prevádzkovanie zariadení, ktoré sú výsledkom investičného projektu, poskytovanie služieb navrhovateľkami v zmysle článku 24 smernice o DPH, alebo nemožno konštatovať, že ide o poskytovanie služieb, lebo je to plnenie zákonnej povinnosti?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/23

Odvolanie podané 2. júna 2015: Makro autoservicio mayorista SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 12. marca 2015 vo veci T-269/12, Makro autoservicio mayorista/Komisia

(Vec C-264/15 P)

(2015/C 294/29)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Makro autoservicio mayorista SA (v zastúpení: P. De Baere a P. Muñiz, lawyers)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Španielske kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	v celom rozsahu zrušil rozsudok, ktorý vydal Všeobecný súd vo veci T-269/12;

—	rozhodol, že odvolanie je prípustné;

—	vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o vecných odvolacích dôvodoch;

—	nariadil odporcovi, aby nahradil trovy tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto podanie podáva Vestel Iberia S.L. proti rozsudku z 12. marca 2015, vo veci T-269/12, Makro autoservicio mayorista SA/Komisia, ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustný návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie COM(2010) 22 final z dôvodu, že rozhodnutie Komisie sa odvolateľky priamo netýka.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže španielske orgány nedisponujú voľnou úvahou pokiaľ ide o výsledok pri preberaní rozhodnutia Komisie, a rozhodnutie Komisie sa preto odvolateľky priamo týka.

Presnejšie, odvolateľka uvádza nasledovné odvolacie dôvody:

—	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že vnútroštátne orgány pri preberaní napadnutého rozhodnutia disponujú mierou voľnej úvahy pokiaľ ide o odvolateľku.

—	Aj za predpokladu, že by vnútroštátne orgány disponovali mierou voľnej úvahy, quod non, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože samotná existencia voľnej úvahy nie je dostatočná na vylúčenie priamej dotknutosti.

—	Všeobecný súd sa dopustil nesprávnej právnej kvalifikácie dôkazov, alebo sa podieľal na skreslení dôkazov.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/24

Odvolanie podané 2. júna 2015: Vestel Iberia, SL proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 12. marca 2015 vo veci T-249/12, Vestel Iberia/Komisia

(Vec C-265/15 P)

(2015/C 294/30)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Vestel Iberia, SL (v zastúpení: P. De Baere a P. Muñiz, lawyers)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Španielske kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	v celom rozsahu zrušil rozsudok, ktorý vydal Všeobecný súd vo veci T-249/12,

—	rozhodol, že odvolanie je prípustné,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o vecných odvolacích dôvodoch,

—	nariadil odporcovi, aby nahradil trovy tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto podanie podáva Vestel Iberia S.L. proti rozsudku z 12. marca 2015, vo veci T-249/12, Vestel Iberia S.L./Komisia, ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustný návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie COM (2010) 22 final z dôvodu, že rozhodnutie Komisie sa odvolateľky priamo netýka.

Presnejšie, odvolateľka uvádza nasledovné odvolacie dôvody:

—	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že vnútroštátne orgány pri preberaní napadnutého rozhodnutia disponujú mierou voľnej úvahy pokiaľ ide o odvolateľku.

—	Aj za predpokladu, že by vnútroštátne orgány disponovali mierou voľnej úvahy, quod non, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože samotná existencia voľnej úvahy nie je dostatočná na vylúčenie priamej dotknutosti.

—	Všeobecný súd sa dopustil nesprávnej právnej kvalifikácie dôkazov, alebo sa podieľal na skreslení dôkazov.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/25

Odvolanie podané 3. júna 2015: Central Bank of Iran proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 25. marca 2015 vo veci T-563/12, Central Bank of Iran/Rada Európskej únie

(Vec C-266/15 P)

(2015/C 294/31)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Central Bank of Iran (v zastúpení: M. Lester a Z. Al-Rikabi, barristers)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje:

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 25. marca 2015 vo veci T-563/12,

—	zrušiť sporné opatrenia v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľky, a

—	uložiť Rade povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré odvolateľka vynaložila tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Central Bank of Iran podáva odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu z marca 2015 vo veci T-563/12, ktorým bola zamietnutá žaloba odvolateľky o neplatnosť rozhodnutia o jej zaradení na zoznam obsiahnutý v rozhodnutí Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012 (1) a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 945/2012 z 15. októbra 2012 (2). Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody.

Odvolací dôvod A: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že Rada správne posúdila splnenie kritérií na zaradenie na zoznam v sporných opatreniach

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď kvalifikoval služby poskytnuté odvolateľkou podľa iránskeho finančného a bankového zákona „ako finančnú podporu“ iránskej vlády v zmysle príslušného kritéria. Služby poskytnuté odvolateľkou v postavení centrálnej banky, akými sú vedenie účtov a spracovanie transakcií, nepredstavujú „finančnú podporu“ takého kvalitatívneho a kvantitatívneho významu, aby iránska vláda mohla pokračovať vo vývoji jadrového programu. Pri správnom posúdení tieto služby nepredstavujú nijakú finančnú podporu.

Odvolací dôvod B: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada si splnila povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ

Existencia iránskeho finančného a bankového zákona, ktorý definuje funkcie a právomoci odvolateľky ako iránskej centrálnej banky neobjasňuje (v rozpore s rozsudkom Všeobecného súdu), čo Rada považuje v odôvodnení za „finančnú podporu“. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada nebola povinná poskytnúť konkrétne a špecifické dôvody, prečo sa domnieva, že odvolateľka poskytovala iránskej vláde takú podporu.

Odvolací dôvod C: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že právo odvolateľky na obhajobu bolo dodržané

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada rešpektovala právo odvolateľky na obhajobu. Rada nepredložila nijaký dôkaz pred zaradením odvolateľky na zoznam. Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď Rade umožnil, aby nahradila odôvodnenie tým, že sa oprela o ustanovenia iránskeho finančného a bankového zákona, ktoré (na rozdiel od rozsudku Všeobecného súdu) zjavne neboli zahrnuté v odôvodnení. Odvolateľka nevedela o tom, že je voči nej vedené konanie, a nemohla uplatniť náležitú obhajobu.

Odvolací dôvod D: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď zamietol odvolateľkin žalobný dôvod spočívajúci v tom, že Rada bezdôvodne a neprimerane porušila odvolateľkine základné práva, vrátane jej práva na ochranu majetku a dobrej povesti

Všeobecný súd mal usúdiť, že zaradenie odvolateľky na zoznam je neprimerané, pretože to iránskemu ľudu spôsobilo vážne ťažkosti, nemá nijaký vplyv na finančné zdroje iránskej vlády a neprispeje k cieľu, ktorým je prinútiť iránsku vládu k ukončeniu vývoja jej jadrového programu.

(1) Rozhodnutie Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 282, s. 58).

(2) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 945/2012 z 15. októbra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 282, s. 16).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie (Belgicko) 8. júna 2015 – Rijksdienst voor Pensioenen/Willem Hoogstad; ďalší účastník konania: Rijksinstituut voor ziekte- en invaliditeitsverzekering

(Vec C-269/15)

(2015/C 294/32)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Rijksdienst voor Pensioenen

Odporca: Willem Hoogstad

Ďalší účastník konania: Rijksinstituut voor ziekte- en invaliditeitsverzekering

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (1) zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, vykladať v tom zmysle, že bráni výberu príspevku – ako zrážky vykonanej podľa článku 191 ods. 1 bodu 7 koordinačného zákona o povinnom poistení zdravotnej starostlivosti a dávok (wet betreffende de verplichte verzekering voor geneeskundige verzorging en uitkeringen) v znení zo 14. júla 1994, tak aj solidárneho príspevku podľa článku 68 zákona z 30. marca 1994 o sociálnych ustanoveniach (wet houdende sociale bepalingen) – z plnení poskytovaných v rámci belgického doplnkového dôchodkového systému, ktoré nie sú právnymi predpismi v zmysle článku 1 písm. j) prvého odseku uvedeného nariadenia, pokiaľ majú byť uvedené plnenia vyplatené oprávnenej osobe, ktorá nebýva v Belgicku, a ktorá podľa článku 13 ods. 2 písm. f) uvedeného nariadenia podlieha systému sociálneho zabezpečenia členského štátu jej miesta bydliska?

(1) Ú. v. L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 9. júna 2015 – Hecht-Pharma GmbH/Hohenzollern Apotheke, majiteľ Winfried Ertelt

(Vec C-276/15)

(2015/C 294/33)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hecht-Pharma GmbH

Žalovaná: Hohenzollern Apotheke, majiteľ Winfried Ertelt

Prejudiciálne otázky

Odporuje článku 3 bodu 1 a bodu 2 smernice 2001/83/ES (1) vnútroštátne ustanovenie § 21 ods. 2 bod 1 zákona o liekoch (Gesetz über den Verkehr mit Arzneimitteln, ďalej len „AMG“), podľa ktorého liek, ktorý je určený na použitie pre človeka a vyrába sa na základe preukázateľne častejšieho lekárskeho predpisu alebo predpisu od zubára základnými výrobnými postupmi v lekárni v množstve až do stovky balení pripravených na výdaj za deň v rámci obvyklej prevádzky lekárne a je určený na výdaj v rámci existujúceho povolenia na prevádzku lekárne, nevyžaduje povolenie?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Platí tento záver aj pokiaľ sa vnútroštátne ustanovenie, akým je § 21 ods. 2 bod 1 AMG, vykladá v tom zmysle, že liek nevyžaduje povolenie, ak je určený na použitie pre človeka a vyrába sa na základe preukázateľne častejšieho lekárskeho predpisu alebo predpisu od zubára základnými výrobnými postupmi v lekárni v množstve až do stovky balení pripravených na výdaj za deň v rámci obvyklej prevádzky lekárne a je určený na výdaj v rámci existujúceho povolenia na prevádzku lekárne, pokiaľ je liek buď podľa lekárskeho predpisu, ktorý nemusí byť nevyhnutne predložený už pred prípravou, vydaný určitému pacientovi alebo pokiaľ je pripravovaný v lekárni podľa predpisu liekopisu a určený na priamy výdaj pacientovi?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch, Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 9. júna 2015 – Servoprax GmbH/Roche Diagnostics Deutschland GmbH

(Vec C-277/15)

(2015/C 294/34)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Servoprax GmbH

Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Roche Diagnostics Deutschland GmbH

Prejudiciálne otázky

Musí tretia osoba podrobiť diagnostickú zdravotnú pomôcku in vitro určenú na samokontrolu krvného cukru, ktorá bola výrobcom v členskom štáte A podrobená postupu posudzovania zhody podľa článku 9 smernice 98/79/ES (1) (tu: Spojené kráľovstvo), a ktorá má označenie CE podľa článku 16 smernice a spĺňa základné požiadavky podľa článku 3 a prílohy I smernice, novému alebo dodatočnému posudzovaniu zhody podľa článku 9 smernice predtým, ako uvedie pomôcku na trh v členskom štáte B (tu: Spolková republika Nemecko) v balení, na ktorom sú údaje uvedené v úradnom jazyku členského štátu B, odlišnom od úradného jazyka členského štátu A (tu: v nemčine namiesto v angličtine) a s návodom na použitie v úradnom jazyku B namiesto v úradnom jazyku A?

2.	Je pritom rozdiel, či návod na použitie pripojený treťou osobou doslovne zodpovedá informáciám, ktoré výrobca pomôcky používa v rámci predaja v členskom štáte B?

(1) Smernica 98/79/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (Ú. v. ES L 331, s. 1; Mim. vyd. 13/021, s. 319), zmenenej a doplnenej smernicou 2011/100/EÚ Komisie z 20. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 341, s. 50).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/28

Odvolanie podané 10. júna 2015: Alexandre Borde and Carbonium proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 25. marca 2015 vo veci T-314/14, Borde and Carbonium/Komisia

(Vec C-279/15 P)

(2015/C 294/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Alexandre Borde and Carbonium SAS (v zastúpení: A. B. H. Herzberg, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľov

Navrhovatelia žiadajú, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 25. marca 2015, ktorým:

a)	odmietol návrhy ako neprípustné, a

b)	zaviazal navrhovateľov, aby znášali svoje vlastné trovy konania, a aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli Komisii;

—

vyhlásil návrh odvolateľov na zrušenie za prípustný,

a)	vydal konečný rozsudok v tejto veci, alebo alternatívne

b)	vrátil vec Všeobecnému súdu na účely vydania rozsudku v merite veci;

—	alternatívne: vrátil vec Všeobecnému súdu na účely posúdenia problému prípustnosti spojeného s meritom veci, a podľa toho vydal rozsudok,

—	nariadil Komisii, aby nahradila trovy konania podľa článku 184 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolatelia tvrdia, že zamietnutie ich žaloby o neplatnosť bolo protiprávne, pretože (i) Všeobecný súd poskytol nepresné a skreslené skutkové podstaty a tým nerešpektoval právo odvolateľov byť vypočutý; (ii) uplatnením článku 263 ods. 4 ZFEÚ Všeobecný súd nesprávne zúžil akty, ktoré možno napadnúť, na akty podľa článku 288 ZFEÚ; (iii) Všeobecný súd pochybil, keď rozhodol, že napadnuté opatrenia nie sú rozhodnutiami podľa článku 288 ods. 4 ZFEÚ; (iv) uplatnením článku 263 ods. 4 ZFEÚ Všeobecný súd nesprávne považoval za rozhodujúce, či sú alebo nie sú napadnuté akty „oddeliteľné od zmluvného rámca“ a nevzal do úvahy ostatné relevantné faktory; (v) uplatnením článku 263 ods. 4 ZFEÚ Všeobecný súd nesprávne uplatnil kritériá vypracované pre bipolárne prípady na tripolárny prípad; (vi) Všeobecný súd nezohľadnil právo odvolateľov na účinný opravný prostriedok, ako je chránené Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München (Nemecko) 11. júna 2015 – Soha Sahyouni/Raja Mamisch

(Vec C-281/15)

(2015/C 294/36)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Soha Sahyouni

Odporca: Raja Mamisch

Prejudiciálne otázky

1.	Patrí do pôsobnosti nariadenia Rady (EÚ) č. 1259/2010 (1) z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku podľa jeho článku 1 aj takzvaný súkromný rozvod, v prejednávanej veci rozvod pred cirkevným súdnym dvorom v Sýrii na základe šárie?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

a)	Má sa pri posudzovaní možnosti vnútroštátneho uznania rozvodu uplatňovať aj článok 10 nariadenia (EÚ) č. 1259/2010?

V prípade kladnej odpovede na otázku 2. a):

(1)

Má sa vychádzať z abstraktného porovnania, podľa ktorého právny poriadok konajúceho štátu síce umožňuje prístup k rozvodu aj druhému manželskému partnerovi, tento prístup je ale na základe jeho pohlavia viazaný na iné procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky ako prístup prvého manželského partnera,

alebo

(2)	závisí platnosť normy od toho, či uplatnenie abstraktne diskriminačného cudzieho práva diskriminuje aj v jednotlivom prípade, t. j. konkrétne?

c)	V prípade kladnej odpovede na otázku b) (2):

Je súhlas diskriminovaného manželského partnera s rozvodom – aj vo forme schváleného prijatia kompenzačných plnení – už dôvodom na neuplatnenie normy?

(1) Ú. v. EÚ L 343, s. 10.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Braunschweig (Nemecko) 11. júna 2015 – Queisser Pharma GmbH & Co. KG/Spolková republika Nemecko

(Vec C-282/15)

(2015/C 294/37)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Braunschweig

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Queisser Pharma GmbH & Co. KG

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 34, 35 a 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (1), vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje výrobu alebo spracovanie resp. uvedenie na trh potravinového doplnku s aminokyselinami (v tomto prípade: L-histidín), pokiaľ v tejto súvislosti za určitých ďalších skutkových podmienok nebude udelená časovo obmedzená výnimka, ktorá patrí do voľnej úvahy vnútroštátneho orgánu?

Vyplýva zo systematiky článkov 14, 6, 7, 53 a 55 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, že vnútroštátny zákaz jednotlivých potravín alebo prísad možno vydať iba za tam uvedených podmienok, a odporuje tomu vnútroštátna právna úprava opísaná v bode 1/prvej prejudiciálnej otázke?

3.	Má sa článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (2) vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava opísaná v prvej prejudiciálnej otázke?

(1) Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463.

(2) Ú. v. EÚ L 404, s. 26.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/31

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 11. júna 2015 – X, ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-283/15)

(2015/C 294/38)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: X

Odporca v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia ZFEÚ o voľnom pohybe vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej občan Únie, ktorý býva v Španielsku a ktorého približne 60 % pracovných príjmov sa zdaňuje v Holandsku a približne 40 % vo Švajčiarsku, nemôže odpočítať svoje záporné príjmy z bytu v osobnom vlastníctve v Španielsku využívaného na súkromné účely od svojich pracovných príjmov zdaňovaných v Holandsku ani vtedy, ak poberá v Španielsku ako v štáte bydliska tak nízky príjem, že tieto záporné príjmy nemôžu v relevantnom roku viesť k zníženiu dane v štáte bydliska?

V prípade kladnej odpovede na otázku 1: Musí každý členský štát, v ktorom občan Únie dosiahne časť svojich príjmov, zohľadniť v tomto prípade celú sumu vyššie uvedených záporných príjmov? Alebo platí táto povinnosť len pre jeden z dotknutých štátov zamestnania, a ak áno, pre ktorý? Alebo musí každý štát zamestnania (s výnimkou štátu bydliska) povoliť odpočet časti týchto záporných príjmov? Ako sa má v poslednom prípade určiť časť, ktorú je možné odpočítať?

b)	Záleží v tejto súvislosti na tom, v ktorom členskom štáte sa práca skutočne vykonáva, alebo na tom, ktorý členský štát je oprávnený zdaniť príjmy dosiahnuté uvedenou prácou?

3.	Bude odpoveď na otázky uvedené v bode 2 iná, ak bude jedným zo štátov, v ktorých občan Únie dosahuje svoje príjmy, Švajčiarsko, ktoré nie je členským štátom Európskej únie a nepatrí do Európskeho hospodárskeho priestoru?

Do akej miery je v tejto súvislosti dôležité, či právne predpisy štátu bydliska (v tomto prípade Španielska) stanovujú možnosť odpočtu hypotekárnych úrokov za byt v osobnom vlastníctve daňového dlžníka, ako aj možnosť započítať z toho plynúce straty v relevantnom roku s možnými príjmami z tohto štátu v neskorších rokoch?

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/33

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vergabekammer Südbayern (Nemecko) 16. júna 2015 – Hörmann Reisen GmbH/Stadt Augsburg, Landkreis Augsburg

(Vec C-292/15)

(2015/C 294/41)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vergabekammer Südbayern

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Hörmann Reisen GmbH

Odporcovia: Stadt Augsburg, Landkreis Augsburg

Prejudiciálne otázky

Uplatňujú sa pri verejnom obstarávaní podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1370/2007 (1) v spojení so smernicou 2004/18/ES (2), resp. so smernicou 2014/24/EÚ (3) v zásade len ustanovenia týchto smerníc, takže sa neuplatnia ustanovenia nariadenia (ES) č. 1370/2007, ktoré sa od uvedených smerníc odlišujú?

Riadi sa prípustnosť subdodávania pri verejnom obstarávaní podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1370/2007 v spojení so smernicou 2004/18/ES, resp. so smernicou 2014/24/EÚ výlučne pravidlami stanovenými Súdnym dvorom pre smernicu 2004/18/ES a úpravou článku 63 ods. 2 smernice 2004/24/EÚ, alebo môže verejný obstarávateľ odlišne od tejto úpravy pri takom verejnom obstarávaní podľa článku 4 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1370/2007 stanoviť pre uchádzačov percentuálny podiel služieb, ktoré poskytnú sami (vypočítaný na základe kilometrov podľa cestovného poriadku)?

Má verejný obstarávateľ v prípade uplatniteľnosti článku 4 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1370/2007 na verejné obstarávanie podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1370/2007 v spojení so smernicou 2004/18/ES, resp. so smernicou 2014/24/EÚ, s prihliadnutím na odôvodnenie 19 nariadenia (ES) č. 1370/2007, pri stanovení podielu samostatného poskytovania služieb takú voľnosť, že ním požadovaný 70 %-ný podiel samostatného poskytovania služieb, vypočítaný verejným obstarávateľom na základe kilometrov podľa cestovného poriadku, môže byť opodstatnený?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, Ú. v. EÚ L 315, s. 1.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, Ú. v. EÚ L 134, s. 114.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, Ú. v. EÚ L 94, s. 65.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sø- og Handelsretten (Dánsko) 18. júna 2015 – Ferring Lægemidler A/S konajúca v mene Ferring B.V./Orifarm A/S

(Vec C-297/15)

(2015/C 294/42)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sø- og Handelsretten

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ferring Lægemidler A/S konajúca v mene Ferring B.V.

Žalovaná: Orifarm A/S

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES (1) z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a súvisiaca judikatúra vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený namietať proti tomu, aby súbežný dovozca naďalej uvádzal na trh liek, ktorého balenie upravil, dal mu nový vonkajší obal a znovu na ňom vyobrazil ochrannú známku, pokiaľ majiteľ ochrannej známky predáva liek v rovnakých objemových formátoch a baleniach vo všetkých krajinách EHP, kde je liek uvedený na trh?

Bude odpoveď na prvú otázku odlišná, pokiaľ majiteľ ochrannej známky uviedol liek na trh v krajine vývozu i v krajine dovozu v dvoch rozdielnych baleniach (balenia po 10 kusov a jednokusové balenia) a dovozca nakúpil v krajine vývozu balenia po 10 kusov a upravil ich na jednokusové balenia, na ktorých znova vyobrazil ochrannú známku pred ich uvedením na trh v krajine dovozu?

(1) Ú. v. EÚ L 299, s. 25.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/36

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret (Dánsko) 24. júna 2015 – Delta Air Lines Inc./Daniel Dam Hansen, Mille Doktor, Carsten Jensen, Mogens Jensen, Dorthe Fabricius, Jens Ejner Rasmussen, Christian Bøje Pedersen, Andreas Fabricius, Mads Wedel Rasmussen, Nicklas Wedel Rasmussen, Thomas Lindstrøm Jensen, Marianne Thestrup Jensen, Erik Lindstrøm Jensen, Jakob Lindstrøm Jensen, Liva Doktor, Peter Lindstrøm Jensen

(Vec C-305/15)

(2015/C 294/46)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Delta Air Lines Inc.

Žalovaní: Daniel Dam Hansen, Mille Doktor, Carsten Jensen, Mogens Jensen, Dorthe Fabricius, Jens Ejner Rasmussen, Christian Bøje Pedersen, Andreas Fabricius, Mads Wedel Rasmussen, Nicklas Wedel Rasmussen, Thomas Lindstrøm Jensen, Marianne Thestrup Jensen, Erik Lindstrøm Jensen, Jakob Lindstrøm Jensen, Liva Doktor, Peter Lindstrøm Jensen

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 5 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (1) z 11. februára 2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci v leteckej doprave môžu mať nárok na náhradu v zmysle nariadenia viac ako jedenkrát na základe tej istej rezervácie, pokiaľ je let, na ktorý prevádzkujúci letecký dopravca zmenil cestujúcemu rezerváciu, zrušený alebo mešká viac ako tri hodiny, v dôsledku čoho náhrada podľa článku 7 nariadenia nie je pevne určená, ale závisí od počtu zrušení alebo od rozsahu zrušenia, a teda od meškania?

Pokiaľ je odpoveď na prvú otázku kladná, akým spôsobom to možno zosúladiť so zásadou stanovenou v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C-402/07 a C-432/07, ECLI:EU:C:2009:716), podľa ktorej sa má článok 5 nariadenia vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa náhrad, s cestujúcimi, ktorých lety meškajú, treba zaobchádzať ako s cestujúcimi, ktorých lety boli zrušené, keď Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku z 23. októbra 2012, Nelson a i. (C-581/10 a C-629/10, ECLI:EU:C:2012:657) konštatoval, že meškanie dlhšie ako tri hodiny sa nemá zohľadniť pri výpočte pevne určenej náhrady?

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/37

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 25. júna 2015 – Vincent Deroo-Blanquart/Sony Europe Limited, právny nástupca spoločnosti Sony France SA

(Vec C-310/15)

(2015/C 294/47)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ kasačného opravného prostriedku: Vincent Deroo-Blanquart

Odporkyňa v kasačnom konaní: Sony Europe Limited, právny nástupca spoločnosti Sony France SA

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 5 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (1) vykladať v tom zmysle, že viazaná ponuka, ktorá spočíva v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom, predstavuje nekalú obchodnú praktiku, konkrétne klamlivú obchodnú praktiku, v prípade, že výrobca počítača prostredníctvom svojho ďalšieho predajcu poskytol informácie o všetkých súčastiach predinštalovaného softvéru, no neuviedol presnú cenu každej z týchto súčastí?

Má sa článok 5 smernice 2005/29/ES vykladať v tom zmysle, že viazaná ponuka, ktorá spočíva v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom, predstavuje nekalú obchodnú praktiku v prípade, že výrobca nedáva spotrebiteľovi inú možnosť, ako akceptovať tento softvér alebo dosiahnuť zrušenie predaja?

Má sa článok 5 smernice 2005/29/ES vykladať v tom zmysle, že viazaná ponuka, ktorá spočíva v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom, predstavuje nekalú obchodnú praktiku v prípade, že spotrebiteľ nemá možnosť zaobstarať si u rovnakého výrobcu počítač, ktorý nie je vybavený softvérom?

(1) Ú. v. EÚ L 149, s. 22.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/38

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal tribunal de commerce de Paris (Francúzsko) 25. júna 2015 – Eco-Emballages SA/Sphère France SAS, Schweitzer SAS, Carrefour Import SAS, Tissue France SCA, SCA Hygiène Products SAS, WEPA Troyes SAS, Industrie Cartarie Tronchetti SpA, Industrie Cartarie Tronchetti Ibérica, SL, Kimberly-Clark SAS, Gopack SAS, Delipapier, CMC France SARL, Paul Hartmann SA, Wepa Lille SAS, Industrie Cartarie Tronchetti France SAS, Melitta France SAS, Cofresco Frischhalteprodukte GmbH & Co. KG, Scamark SAS, Système U Centrale Nationale SAS

(Vec C-313/15)

(2015/C 294/49)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de commerce de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Eco-Emballages SA

Žalované: Sphère France SAS, Schweitzer SAS, Carrefour Import SAS, Tissue France SCA, SCA Hygiène Products SAS, WEPA Troyes SAS, Industrie Cartarie Tronchetti SpA, Industrie Cartarie Tronchetti Ibérica, SL, Kimberly-Clark SAS, Gopack SAS, Delipapier, CMC France SARL, Paul Hartmann SA, Wepa Lille SAS, Industrie Cartarie Tronchetti France SAS, Melitta France SAS, Cofresco Frischhalteprodukte GmbH & Co. KG, Scamark SAS, Système U Centrale Nationale SAS

Prejudiciálna otázka

Zahŕňa pojem obalov, tak ako je definovaný v článku 3 smernice 94/62/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/12/ES (1), ‚navíjacie valčeky‘ (rúrky, tuby, valce), okolo ktorých sú ovinuté pružné výrobky, ako je napríklad papier, fólie, ktoré sa predávajú spotrebiteľom?

(1) Smernica 2004/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 47, s. 26; Mim. vyd. 13/034, s. 3).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/39

Žaloba podaná 26. júna 2015 – Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-314/15)

(2015/C 294/50)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: O. Beynet a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 3 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (1), keď nezabezpečila sekundárne alebo ekvivalentné čistenie komunálnych odpadových vôd v 15 aglomeráciách s populačným ekvivalentom medzi 10 000 a 15 000 pre vypúšťania mimo citlivých oblastí alebo s populačným ekvivalentom medzi 2 000 a 10 000 pre vypúšťania do sladkých vôd a estuárií,

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia svojou žalobou vytýka Francúzsku nesprávne vykonanie smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd v pätnástich aglomerácia.

V zmysle článku 4 ods. 1 a 3 smernice 91/271/EHS aglomerácie s populačným ekvivalentom (PE) medzi 10 000 a 15 000 pre vypúšťania mimo citlivých oblastí alebo s populačným ekvivalentom medzi 2 000 a 10 000 pre vypúšťania do sladkých vôd a estuárií musia zabezpečiť zberné systémy odpadových vôd a ich sekundárne alebo ekvivalentné čistenie najneskôr do 31. decembra 2005.

(1) Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/39

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour constitutionnelle (Luxembursko) 29. júna 2015 – ArcelorMittal Rodange et Schifflange SA/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-321/15)

(2015/C 294/51)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour constitutionnelle

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ArcelorMittal Rodange et Schifflange SA

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Prejudiciálna otázka

Je článok 13 ods. 6 novelizovaného zákona z 23. decembra 2004 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, v rozsahu, v akom umožňuje príslušnému ministrovi žiadať odovzdanie kvót, ktoré boli vydané podľa článku 12 ods. 2 a 4 toho istého zákona, no neboli využité, a to bez plnej alebo čiastočnej náhrady, v súlade so smernicou 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a to osobitne so štruktúrou systému obchodovania s kvótami, ktorý táto smernica upravuje, pričom v rámci uvedenej otázky treba zodpovedať aj otázku skutočnej existencie odovzdania kvót, ktoré boli vydané, no neboli využité, a v prípade kladnej odpovede na túto otázku, aj otázku kvalifikácie odovzdania týchto kvót, ktoré boli vydané, no neboli využité, ako aj otázku prípadnej kvalifikácie takýchto kvót ako majetku?

(1) Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/40

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret (Dánsko) 2. júla 2015 – TDC A/S/Teleklagenævnet, Erhvervs- og Vækstministeriet

(Vec C-327/15)

(2015/C 294/52)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: TDC A/S

Žalovaní: Teleklagenævnet, Erhvervs- og Vækstministeriet

Prejudiciálne otázky

Bráni smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (1) zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) vrátane jej článku 32 členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, ktoré nedovoľujú podniku, aby uplatnil voči členskému štátu samostatný nárok na náhradu čistých nákladov na poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, ak zisk podniku z iných služieb, na ktoré sa vzťahujú záväzky univerzálnej služby podniku podľa kapitoly II tejto smernice, prevyšuje stratu súvisiacu s poskytovaním doplnkových povinných služieb?

Bráni smernica univerzálnej služby členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, ktoré dovoľujú podnikom, aby uplatnili voči členskému štátu nárok na náhradu čistých nákladov vynaložených na poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, len v prípade, že čisté náklady predstavujú pre dané podniky neprimerané zaťaženie?

Môže členský štát v prípade zápornej odpovede na druhú otázku rozhodnúť, že poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II smernice, nepredstavuje neprimerané zaťaženie, ak podnik vo všeobecnosti dosiahol zisk z poskytovania všetkých služieb, z ktorých mu vyplýva záväzok univerzálnej služby, a najmä z poskytovania služieb, ktoré by podnik poskytoval, aj keby nemal záväzok univerzálnej služby?

Bráni smernica univerzálnej služby členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, podľa ktorých sa čisté náklady určitého podniku spojené s poskytovaním univerzálnej služby podľa kapitoly II tejto smernice majú vypočítať ako rozdiel medzi všetkými príjmami a všetkými nákladmi spojenými s poskytnutím predmetnej služby vrátane príjmov a nákladov, ktoré by podnik vykazoval, aj keby nemal povinnosť poskytovať univerzálnu službu?

Pokiaľ sa predmetné vnútroštátne pravidlá (pozri otázky 1 až 4) vzťahujú na doplnkovú povinnú službu, ktorá sa nemá poskytovať len v Dánsku, ale v Dánsku i v Grónsku, ktoré je podľa prílohy II ZFEÚ zámorská krajina alebo územie, platia odpovede na otázky 1 až 4 v takom prípade aj pre tú časť záväzku, ktorá sa týka Grónska, ak dánske orgány uložili povinnosť podniku so sídlom v Dánsku, ktorý nevykonáva iné činnosti v Grónsku?

Aký vplyv má na odpovede na otázky 1 až 5 článok 107 ods. 1 ZFEÚ, článok 108 ods. 3 ZFEÚ a rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2)?

7.	Aký vplyv má na odpovede na otázky 1 až 5 zásada minimálneho narušenia hospodárskej súťaže zakotvená okrem iného v článku 1 ods. 2 a článku 3 ods. 2, v odôvodneniach 4, 18, 23 a 26, ako aj v časti B prílohy IV smernice univerzálnej služby?

8.	Ak ustanovenia smernice univerzálnej služby bránia vnútroštátnym mechanizmom uvedeným v otázkach 1, 2 a 4, majú tieto ustanovenia alebo obmedzenia priamy účinok?

9.	Aké konkrétnejšie faktory je potrebné zohľadniť pri posudzovaní toho, či je vnútroštátna lehota na podávanie žiadostí uvedená v bode [13] a jej uplatnenie v súlade so zásadami spolupráce v dobrej viere, ekvivalencie a efektivity zakotvenými v práve EÚ?

(1) Ú. v. EÚ L 108, s. 51.

(2) Ú. v. EÚ L 7, s. 3.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/41

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 3. júla 2015 – Maria Cristina Elisabetta Ornano/Ministero della Giustizia, Direzione Generale dei Magistrati del Ministero

(Vec C-335/15)

(2015/C 294/53)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Maria Cristina Elisabetta Ornano

Žalovaní: Ministero della Giustizia, Direzione Generale dei Magistrati del Ministero

Prejudiciálna otázka

Bráni článok 11 ods. 1 bod 1, článok 11 ods. 1 bod 2 písm. b) a článok 11 ods. 1 bod 3, ako aj posledné a predposledné odôvodnenie smernice Rady 92/85/EHS (1) z 19. októbra 1992, článok 157 ZFEÚ (predtým článok 141 Zmluvy o ES) ods. 1, 2 a 4, článok 158 ZFEÚ (predtým článok 142 Zmluvy o ES), podľa ktorého „sa členské štáty snažia zachovať existujúcu rovnocennosť systému platenej dovolenky“, článok 2 ods. 2 písm. c) a článok 14 ods. 1 písm. c) smernice 2006/54/ES (2) vo vzájomnom spojení, ako aj článok 15 a odôvodnenia 23 a 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006, a napokon článok 23 Charty základných práv Európskej únie 2000/C–364/01 vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v zmysle článku 3 ods. 1 zákona č. 27 z 19. februára 1981 v znení účinnom pred prijatím zmien podľa článku 1 ods. 325 zákona č. 311 z 30. decembra 2004 neumožňuje zaplatiť náhradu stanovenú týmto zákonom za obdobie povinnej materskej dovolenky pred 1. januárom 2005?

(1) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, s. 23).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/42

Odvolanie podané 6. júla 2015: Európsky ombudsman proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 29. apríla 2015 vo veci T-217/11, Staelen/Európsky ombudsman

(Vec C-337/15 P)

(2015/C 294/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Európsky ombudsman (v zastúpení: G. Grill, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania: Claire Staelen

Návrhy odvolateľa

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu T-217/11, (1) v rozsahu, v akom sa dospelo k záveru, (a) že ombudsman sa dopustil viacerých porušení práva, ktoré predstavujú dostatočne kvalifikované porušenie práva Únie, (b) že je preukázaná existencia nemajetkovej ujmy a (c) že existuje príčinná súvislosť medzi porušením práva zisteným Všeobecným súdom a nemajetkovou ujmou, a (2) v rozsahu, v akom zaväzuje ombudsmana na zaplatenie náhrady škody vo výške 7 000 eur,

—	zamietnuť žalobu ako nedôvodnú v rozsahu, v akom sa vyhlási neplatnosť rozsudku Všeobecného súdu,

subsidiárne,

—	vrátiť vec na Všeobecný súd v rozsahu, v akom sa vyhlási neplatnosť rozsudku Všeobecného súdu,

—	spravodlivo a primerane rozhodnúť o trovách konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania sa ombudsman opiera o dôvody založené na niekoľkonásobnom nesprávnom právnom posúdení.

Po prvé si myslí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že postačuje malé porušenie zásady náležitej starostlivosti, aby sa dala preukázať existencia dostatočne kvalifikovaného porušenia. Ombudsman sa domnieva, že táto téza Všeobecného súdu nie je zlučiteľná s judikatúrou vo veci mimozmluvnej zodpovednosti, v ktorej sa požaduje, aby sa preukázalo dostatočne kvalifikované porušenie právnej normy, ktorej obsahom je udeliť jednotlivcovi práva, a v ktorej sa zdôrazňuje, že rozhodujúce kritérium predpokladu, že je táto podmienka splnená, je zjavné a závažné prekročenie hraníc voľnej úvahy dotknutej inštitúcie. Všeobecný súd nezohľadňuje osobitosti funkcie ombudsmana a najmä skutočnosť, že disponuje pri vykonávaní preskúmania veľmi širokou mierou voľnej úvahy.

Po druhé kritizuje ombudsman aj výklad skutočnosti, podaný Všeobecným súdom, že ombudsmanovi v prípade, že sa mu zdá presvedčivé vysvetlenie podané inštitúciou, nezaniká jeho zodpovednosť sa uistiť, že skutočnosti, na ktorých spočíva toto vysvetlenie, sú preukázané, najmä, keď je uvedené vysvetlenie jediný podklad pre jeho konštatovanie, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman považuje totiž inštitúcie za povinné poskytnúť mu presné informácie a preto je legitímne, aby svoje závery založil na informáciách, ktoré mu boli poskytnuté, pokiaľ neexistujú okolnosti, ktoré by mohli spochybniť spoľahlivosť poskytnutých informácií. V tomto zmysle ombudsman tvrdí, že neexistuje dôvod na obavy, že poskytnuté informácie by nezodpovedali skutočnosti.

Po tretie síce ombudsman zdieľa názor Všeobecného súdu, že určité odpovede ombudsmana neboli odovzdané v primeranej lehote, popiera však, že by toto jemu pričítateľné porušenie práva Únie mohlo byť kvalifikované ako dostatočné. Preto podľa neho nevznikla mimozmluvná zodpovednosť Únie.

Po štvrté, ombudsman si myslí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neposkytol žiadne vysvetlenie pre svoje posúdenie, že ovplyvnenie dôvery pani Staelen v úrad ombudsmana je nemajetkovou ujmou.

Ombudsman nakoniec popiera existenciu kauzálnej súvislosti medzi jemu pričítateľným porušením práva a stratou dôvery pani Staelen v jeho úrad.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/43

Odvolanie podané 7. júla 2015: Claire Staelen proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 29. apríla 2015 vo veci T-217/11, Staelen/Európsky ombudsman

(Vec C-338/15 P)

(2015/C 294/55)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Claire Staelen (v zastúpení: V. Olona, advokátka)

Ďalší účastník konania: Európsky ombudsman

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok vydaný 29. apríla 2015 Všeobecným súdom vo veci T-217/11 (Staelen/Európsky ombudsman),

—	v dôsledku toho vyhovieť jej návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej kvôli voči nej smerovaným aktivitám, ktorú odhaduje na 50 000 eur,

—	rozhodnúť v súlade s návrhmi predloženými odvolateľkou v prvostupňovom konaní s výnimkou jej návrhu na náhradu majetkovej ujmy,

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Svoje odvolanie opiera odvolateľka o šesť dôvodov odvolania, ktorými namieta tak nesprávne právne posúdenie, ako aj skreslenie skutkových okolností.

Po prvé sa odvolateľka domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkových okolností, keď zamietol vyšetrovanie z vlastného podnetu ombudsmana. Všeobecný súd skreslil aj predmet sťažnosti.

Po druhé sa podľa nej Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vyložil článok 228 ZFEÚ a rozhodnutie 94/262 (1), čím stratili potrebný účinok.

Po tretie odvolateľka tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil skreslenia skutkových okolností, pokiaľ ide o dobu trvania diskriminácie pri prijatí na zoznam vhodných uchádzačov.

Po štvrté tvrdí, že Všeobecný súd svojim určením, že ombudsman neporušil svoju povinnosť transparentnosti a náležitej starostlivosti, skreslil skutkové okolnosti a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

Po piate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol o vylúčení uplatnenia rozhodnutia predsedu Európskeho parlamentu z 23. februára 2003 a kódexu dobrého úradného postupu.

Nakoniec tvrdí, že Všeobecný súd rozhodol nesprávne, že ombudsman nemusel preskúmať zničenie všetkých dokumentov výberového konania.

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienok upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, s. 15; Mim. vyd. 01/001 s. 283).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/44

Odvolanie podané 10. júla 2015: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 29. apríla 2015 vo veci T-470/11, Total a Elf Aquitaine/Komisia

(Vec C-351/15 P)

(2015/C 294/56)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: V. Bottka a F. Dintilhac, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Total SA, Elf Aquitaine SA

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť napadnutý rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-470/11 z 29. apríla 2015,

—	vyhlásiť neprípustnosť žaloby podanej na Všeobecný súd,

—	zaviazať odporkyne v odvolacom konaní na náhradu všetkých trov konania, ktoré vznikli v tomto konaní aj v konaní na prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia nasledovné tri dôvody odvolania.

Prvým a druhým dôvodom odvolania namieta, že napadnutý rozsudok nesprávne zamieta námietku neprípustnosti žaloby, ktorú podala Komisia. V rámci prvého dôvodu odvolania Komisia uvádza, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že listy účtovníka Komisie z 24. júna a 8. júla 2011 majú záväzné právne účinky. Listy účtovníka sú totiž iba žiadosťami o platbu pri výkone rozhodnutia Metakryláty a pripravujú možný výkon tohto rozhodnutia v súvislosti s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T-217/06 (1), ktorým sa znížila výška pokuty uloženej spoločnosti Arkema, zatiaľ čo rozsudok vo veci T-206/06 (2) vydaný v ten istý deň (neskôr potvrdený uznesením Súdneho dvora vo veci C-421/11 P (3)) potvrdil pokuty odporkýň. Listy účtovníka ešte nie sú núteným výkonom rozhodnutia a preto nepredstavujú žiadne „konečné stanovisko“ Komisie. Okrem toho nemajú listy účtovníka žiadne záväzné právne účinky, ktoré by sa odlišovali od účinkov rozhodnutí Metakryláty, ktoré z dôvodu vyčerpania opravných prostriedkov odporkýň už nemôžu byť napadnuté. Druhý dôvod odvolania sa zakladá na fakte, že napadnutý rozsudok nerešpektuje zásadu prekážky začatého konania a zásadu res judicata, ktorá vyplýva z uznesenia Súdneho dvora vo veci C-421/11 P.

Nakoniec tretí dôvod odvolania, ktorý sa predkladá subsidiárne pre prípad, že Súdny dvor prvé dva dôvody odvolania zamietne, sa týka protirečenia si odôvodnenia. Všeobecný súd nesprávne určil v bode 113, že Komisia úplne uspokojila svoje nároky tak vo vzťahu k spoločnosti Arkema, ako aj vo vzťahu k všetkým solidárnym spoludlžníkom, hoci Všeobecný súd v bode 9 správne uviedol, že spoločnosť Arkema vyjadrila ľútosť, že nemohla Komisii povoliť, aby si zadržala určité sumy, a to aj za predpokladu, že by bola jej žaloba pred súdom Spoločenstva úspešná. Toto protirečenie si dôvodov sa týka odôvodnenia Všeobecného súdu v merite veci a predstavuje dostatočný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku.

(1) ECLI:EU:T:2011:251.

(2) ECLI:EU:T:2011:250.

(3) ECLI:EU:C:2012:60.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/45

Odvolanie podané 13. júla 2015: Bank of Industry and Mine proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 29. apríla 2015 vo veci T-10/13, Bank of Industry and Mine/Rada

(Vec C-358/15 P)

(2015/C 294/57)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Bank of Industry and Mine (v zastúpení: E. Rosenfeld a S. Perrotet, advokáti)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok vydaný prvou komorou Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-10/13, ktorý bol odvolateľke oznámený 5. mája 2015 a ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou Bank of Industry and Mine v uvedenej veci a uložil povinnosť nahradiť všetky trovy konania,

—	vyhovieť návrhom, ktoré odvolateľka uviedla v prvostupňovom konaní,

—	uložiť odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka sedem odvolacích dôvodov.

Po prvé odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 99 svojho rozsudku konštatoval, že rozhodnutie 2012/635 (1) bolo prijaté Radou na základe článku 29 ZEÚ, a tým, že v bode 101 vyvodil dôsledok, že toto rozhodnutie nemalo podliehať požiadavkám stanoveným v článku 215 ods. 2 ZFEÚ. Všeobecný súd sa takisto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 105 svojho rozsudku rozhodol, že Rada bola oprávnená stanoviť vykonávacie právomoci v súlade s ustanoveniami článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho Rada sa dopustila ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdila, že podmienky stanovené na uplatnenie článku 291 ods. 1 ZFEÚ boli splnené. Článok 215 ZFEÚ bol totiž jediným postupom uplatniteľným v oblasti reštriktívnych opatrení. Článok 291 ods. 2 ZFEÚ sa teda nemohol uplatniť, keďže tento článok sa uplatňuje iba na opatrenia, ktoré si vyžadujú vykonávacie opatrenia. Opatrenia spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov tak boli samé osebe vykonávacími opatreniami. Nemohli tak vecne patriť do pôsobnosti článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho podmienky stanovené na uplatnenie článku 291 ods. 2 ZFEÚ neboli splnené, pretože Rada vo svojich napadnutých rozhodnutiach riadne neodôvodnila využitie tohto postupu.

Po druhé odvolateľka Všeobecnému súdu tiež vytýka, že prijal záver, že článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 (2), zmeneného a doplneného rozhodnutím 2012/35 (3) a rozhodnutím 2012/635, ako aj článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012 (4) nie sú v rozpore so zásadami právnej istoty a predvídateľnosti, zásadou proporcionality, ako aj s právom vlastniť majetok. Kritérium kvantitatívneho a kvalitatívneho významu uvedeného v bode 79 rozsudku Všeobecného súdu sa nenachádzalo v napadnutých aktoch. Všeobecný súd tak vytvoril dôkaz, aby dosiahol platnosť napadnutých aktov. Navyše toto kritérium bolo samé osebe nejasné, nepresné a neprimerané. Všeobecný súd tak za cenu nesprávneho právneho posúdenia usúdil, že skutočnosť, že odvolateľka poskytuje Iránu príspevok, predstavovala podporu v zmysle napadnutých aktov.

Po tretie odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 135 a 136 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že napadnuté akty boli dostatočne odôvodnené, zatiaľ čo Všeobecný súd sám v bode 134 uvedeného rozsudku uznal, že napadnuté akty neuvádzali rozsah a spôsoby podpory, ktorá bola odvolateľke pripísaná. Okrem toho odvolateľka nedokázala pri čítaní napadnutých aktov pochopiť dôvody, pre ktoré jej bola uložená sankcia, čo je dôkazom o nedostatku odôvodnenia.

Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 163 svojho rozsudku usúdil, že absencia opätovného preskúmania situácie odvolateľky v požadovanej lehote nemohla viesť k protiprávnosti ponechania odvolateľky na zozname sankcionovaných subjektov, zatiaľ čo táto povinnosť bola striktne objektívnou povinnosťou.

Po piate Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdil, že napadnuté rozhodnutia sa nedotkli základných práv odvolateľky a neboli neprimerané, zatiaľ čo napadnuté rozhodnutia boli nejednoznačné a nepresné. Podobne kritérium kvantitatívneho a kvalitatívneho významu stanovené Všeobecným súdom bolo skutočne svojvoľné.

Po šieste Všeobecný súd sa v bodoch 179 a 183 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že odvolateľka poskytla iránskej vláde podporu z dôvodu, že poskytla povinný príspevok, zatiaľ čo tento príspevok bol iba daňou a odvolateľka bola v rovnakej situácii ako obyčajný daňovník.

Napokon Všeobecný súd opomenul konštatovať, že Rada porušila zásadu zákazu diskriminácie a sankcionovala odvolateľku, pretože poskytla príspevok Iránu, a nie každý podnik povinný odvádzať tento príspevok.

(1) Rozhodnutie Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 282, s. 58).

(2) Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).

(3) Rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).

(4) Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/47

Odvolanie podané 13. júla 2015: The National Iranian Gas Company proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 29. apríla 2015 vo veci T-9/13, The National Iranian Gas Company/Rada

(Vec C-359/15 P)

(2015/C 294/58)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: The National Iranian Gas Company (v zastúpení: E. Rosenfeld a S. Perrotet, advokáti)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej pnie

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok vydaný prvou komorou Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-9/13, ktorý bol odvolateľke oznámený 5. mája 2015 a ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou National Iranian Gas Company v uvedenej veci a uložil povinnosť nahradiť všetky trovy konania,

—	vyhovieť návrhom, ktoré odvolateľka uviedla v prvostupňovom konaní,

—	uložiť odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka osem odvolacích dôvodov.

Po prvé odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 82 svojho rozsudku konštatoval, že rozhodnutie 2012/635 (1) bolo prijaté Radou na základe článku 29 ZEÚ, a tým, že v bode 84 vyvodil dôsledok, že toto rozhodnutie nemalo podliehať požiadavkám stanoveným v článku 215 ods. 2 ZFEÚ. Všeobecný súd sa takisto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 90 svojho rozsudku rozhodol, že Rada bola oprávnená stanoviť vykonávacie právomoci v súlade s ustanoveniami článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho Rada sa dopustila ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdila, že podmienky stanovené na uplatnenie článku 291 ods. 1 ZFEÚ boli splnené. Článok 215 ZFEÚ bol totiž jediným postupom uplatniteľným v oblasti reštriktívnych opatrení. Článok 291 ods. 2 ZFEÚ sa teda nemohol uplatniť, keďže tento článok sa uplatňuje iba na opatrenia, ktoré si vyžadujú vykonávacie opatrenia. Opatrenia spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov tak boli samé osebe vykonávacími opatreniami. Nemohli tak vecne patriť do pôsobnosti článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho podmienky stanovené na uplatnenie článku 291 ods. 2 ZFEÚ neboli splnené, pretože Rada vo svojich napadnutých rozhodnutiach riadne neodôvodnila využitie tohto postupu.

Po druhé odvolateľka Všeobecnému súdu tiež vytýka, že prijal záver, že článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 (2), zmeneného a doplneného rozhodnutím 2012/35 (3) a rozhodnutím 2012/635, ako aj článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012 (4) nie sú v rozpore so zásadami právnej istoty a predvídateľnosti, zásadou proporcionality, ako aj s právom vlastniť majetok. Kritérium kvantitatívneho a kvalitatívneho významu uvedeného v bode 61 rozsudku Všeobecného súdu sa nenachádzalo v napadnutých aktoch. Všeobecný súd tak vytvoril dôkaz, aby dosiahol platnosť napadnutých aktov. Navyše toto kritérium bolo samé osebe nejasné, nepresné a neprimerané. Všeobecný súd tak za cenu nesprávneho právneho posúdenia usúdil, že skutočnosť, že odvolateľka poskytuje Iránu príspevok, predstavovala podporu v zmysle napadnutých aktov.

Po tretie odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 116 a 117 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že napadnuté akty boli dostatočne odôvodnené, zatiaľ čo Všeobecný súd sám v bode 115 uvedeného rozsudku uznal, že napadnuté akty neuvádzali rozsah a spôsoby podpory, ktorá bola odvolateľke pripísaná. Okrem toho odvolateľka nedokázala pri čítaní napadnutých aktov pochopiť dôvody, pre ktoré jej bola uložená sankcia, čo je dôkazom o nedostatku odôvodnenia.

Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 141 svojho rozsudku usúdil, že absencia opätovného preskúmania situácie odvolateľky v požadovanej lehote nemohla viesť k protiprávnosti ponechania odvolateľky na zozname sankcionovaných subjektov, zatiaľ čo táto povinnosť bola striktne objektívnou povinnosťou.

Po šieste Všeobecný súd sa v bodoch 163 a 164 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že odvolateľka poskytla iránskej vláde podporu z dôvodu, že poskytla povinný príspevok, zatiaľ čo tento príspevok bol iba daňou a odvolateľka bola v rovnakej situácii ako obyčajný daňovník.

Po siedme Všeobecný súd opomenul konštatovať, že Rada porušila zásadu zákazu diskriminácie a sankcionovala odvolateľku, pretože poskytla príspevok Iránu, a nie každý podnik povinný odvádzať tento príspevok.

Napokon Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 159 svojho rozsudku nahradil odôvodnenia.

(1) Rozhodnutie Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 282, s. 58).

(2) Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).

(3) Rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).

(4) Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/48

Odvolanie podané 15. júla 2015: Francúzska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 30. apríla 2015 vo veci T-259/13, Francúzsko/Komisia

(Vec C-373/15 P)

(2015/C 294/59)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Francúzska republika (v zastúpení: F. Alabrune, G. de Bergues, D. Colas a C. Candat, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Španielske kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

—	čiastočne zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 30. apríla 2015 vo veci T-259/13, Francúzsko/Komisia,

—

vydať konečný rozsudok a zrušiť vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2013/123/EÚ, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1) v rozsahu, v akom boli zamietnuté určité výdavky uskutočnené na území Francúzska alebo vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu,

—	rozhodnúť, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Francúzska vláda uvádza proti napadnutému rozsudku tri dôvody odvolania.

Svojím prvým odvolacím dôvodom francúzska vláda uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že ex offo nepreskúmal žalobný dôvod porušenia podstatných formálnych náležitostí, hoci Komisia sporné rozhodnutie neprijala v rámci primeranej lehoty.

Svojím subsidiárne uvedeným druhým odvolacím dôvodom francúzska vláda tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože rozhodol, že Komisia neporušila články 10 a 14 nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (2) (ďalej len „nariadenie č. 1975/2006“), keď uložila francúzskym úradom pri kontrole na mieste vykonávaných na základe pomoci prostredníctvom vyrovnávacích príspevkov pre oblasti s prírodným znevýhodnením, spočítať zvieratá.

Ešte viac subsidiárne francúzska vláda uvádza tretí odvolací dôvod, ktorým namieta, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že na mieste uskutočnené preskúmania v rámci riadenia identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na ovce nepredstavujú kontroly na mieste podľa článkov 12 a nasledujúcich nariadenia 1975/2006.

V dôsledku toho sa teda napadnutý rozsudok musí zrušiť v rozsahu, v akom bol zamietnutý prvý dôvod neplatnosti namietaný francúzskou vládou proti spornému rozhodnutiu Komisie.

(1) Ú. v. EÚ L 67, s. 20.

(2) Ú. v. EÚ L 368, s. 74.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/50

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Stahlwerk Bous/Komisia

(Vec T-172/14) (1)

((„Štátna pomoc - Opatrenia prijaté Nemeckom v prospech elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energiu a energeticky náročných podnikov - Rozhodnutie o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ - Prijatie konečného rozhodnutia po podaní žaloby - Zastavenie konania - Žaloba o neplatnosť - Návrh na prispôsobenie návrhov - Neexistencia novej skutočnosti - Neprípustnosť“))

(2015/C 294/60)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Stahlwerk Bous GmbH (Bous, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, advokát)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dozorný úrad EZVO (v zastúpení: X. Lewis, M. Schneider, M. Moustakali a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie C (2013) 4424 final z 18. decembra 2013 o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci opatrení zavedených Spolkovou republikou Nemecko v prospech elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a energeticky náročných odberateľov [štátna pomoc SA. 33995 (2013/C) (ex 2013/NN)]

Výrok

1)	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

Návrh smerujúci k tomu, aby sa návrhy prejednávanej žaloby prispôsobili v tom zmysle, že sa vzťahujú na rozhodnutie Komisie C(2014)8786 final z 25. novembra 2014 o štátnej pomoci SA. 33995 (2013/C) (ex 2013/NN) Spolkovej republiky Nemecko v prospech elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a energeticky náročných odberateľov sa zamieta ako neprípustný.

Konanie o návrhoch, ktoré podali Flachglas Torgau GmbH a Saint-Gobain Isover G+H AG, Kronotex GmbH & Co. KG a Kronoply GmbH, Bayer MaterialScience AG, Sabic Polyolefine GmbH, Ineos Manufacturing Deutschland GmbH, Ineos Phenol GmbH a Ineos Vinyls Deutschland GmbH, ako aj Advansa GmbH, Akzo Nobel Industrial Chemicals GmbH, Aurubis AG, CBW Chemie GmbH, CFB Chemische Fabrik Brunsbüttel GmbH & Co. KG, Clariant Produkte (Deutschland) GmbH, Dralon GmbH, Hahl Filaments GmbH, Messer Produktionsgesellschaft mbH Siegen, Messer Produktionsgesellschaft mbH Salzgitter, Nabaltec AG, Siltronic AG a Wacker Chemie AG na vstup do konania ako vedľajší účastníci, sa zastavuje.

4)	Stahlwerk Bous GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

5)	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/51

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – WeserWind/komisia

(Vec T-173/14) (1)

((„Štátna pomoc - Opatrenia prijaté Nemeckom v prospech elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie a energeticky náročných podnikov - Rozhodnutie o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ - Prijatie konečného rozhodnutia po podaní žaloby - Zastavenie konania“))

(2015/C 294/61)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: WeserWind GmbH Offshore Construction Georgsmarienhütte (Bremerhaven, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, avocat)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dozorný úrad EZVO (v zastúpení: pôvodne X. Lewis, M. Schneider a A. Steinarsdóttir, neskôr X. Lewis, M. Schneider, M. Moustakali a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

3.	WeserWind GmbH Offshore Construction Georgsmarienhütte znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/51

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Dieckerhoff Guss/Komisia

(Vec T-174/14) (1)

(2015/C 294/62)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Dieckerhoff Guss GmbH (Gevelsberg, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, avocat)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dozorný úrad EZVO (v zastúpení: pôvodne X. Lewis, M. Schneider a J. Kaasin, neskôr X. Lewis, M. Schneider, M. Moustakali a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

3.	Dieckerhoff Guss GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/52

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Walter Hundhausen/Komisia

(Vec T-175/14) (1)

(2015/C 294/63)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Walter Hundhausen GmbH (Schwerte, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, avocat)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dozorný úrad EZVO (v zastúpení: pôvodne X. Lewis, M. Schneider a G. Mathisen, neskôr X. Lewis, M. Schneider, M. Moustakali a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

3.	Walter Hundhausen GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/53

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Georgsmarienhütte/Komisia

(Vec T-176/14) (1)

(2015/C 294/64)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Georgsmarienhütte GmbH (Georgsmarienhütte, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, advokát)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dozorný úrad EZVO (v zastúpení: pôvodne X. Lewis, M. Schneider a C. Howdle, neskôr X. Lewis, M. Schneider, M. Moustakali a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

Návrh smerujúci k tomu, aby sa návrhy prejednávanej žaloby prispôsobili v tom zmysle, že sa vzťahujú na rozhodnutie Komisie C (2014) 8786 final z 25. novembra 2014 o štátnej pomoci SA. 33995 (2013/C) (ex 2013/NN) Spolkovej republiky Nemecko v prospech elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a energeticky náročných odberateľov, sa zamieta ako neprípustný.

4.	Georgsmarienhütte GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

5.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/54

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Harz Guss Zorge/Komisia

(Vec T-177/14) (1)

(2015/C 294/65)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Harz Guss Zorge GmbH (Zorge, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, avocat)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

Návrh smerujúci k tomu, aby sa návrhy prejednávanej žaloby prispôsobili v tom zmysle, že sa vzťahujú na rozhodnutie Komisie C (2014) 8786 final z 25. novembra 2014 o štátnej pomoci SA. 33995 (2013/C) (ex 2013/NN) Spolkovej republiky Nemecko v prospech elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a energeticky náročných odberateľov sa zamieta ako neprípustný.

4.	Harz Guss Zorge znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

5.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/55

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Friedrich Wilhelms-Hütte Eisenguss/Komisia

(Vec T-178/14) (1)

(2015/C 294/66)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Friedrich Wilhelms-Hütte Eisenguss GmbH (Mülheim-an-der Ruhr, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Suaer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Renner, advokát)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

3.	Friedrich Wilhelms-Hütte Eisenguss GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/56

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Schmiedewerke Gröditz/Komisia

(Vec T-179/14) (1)

(2015/C 294/67)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schmiedewerke Gröditz GmbH (Gröditz, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche, R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, a C. Renner, advokát)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dozorný úrad EZVO (v zastúpení: X. Lewis, M. Schneider a G. Mathisen, neskôr X. Lewis, M. Schneider, M. Moustakali a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

3.	Schmiedewerke Gröditz GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/57

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Schmiedag/Komisia

(Vec T-183/14) (1)

(2015/C 294/68)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schmiedag GmbH (Hagen, Nemecko) (v zastúpení: H. Höfler, C. Kahle a V. Winkler, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

4.	Schmiedag GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

5.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/57

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Deutsche Edelstahlwerke/Komisia

(Vec T-230/14) (1)

(2015/C 294/69)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche Edelstahlwerke GmbH (Witten, Nemecko) (v zastúpení: S. Altenschmidt a H. Janssen, advokáti)

Žalovaný: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Deutsche Edelstahlwerke GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/58

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – ArcelorMittal Hamburg a i./Komisia

(Vec T-235/14) (1)

(2015/C 294/70)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: ArcelorMittal Hamburg GmbH (Hamburg, Nemecko); ArcelorMittal Bremen GmbH, právna nástupkyňa Bregal Bremer Galvanisierungs GmbH (Brémy, Nemecko); ArcelorMittal Hochfeld GmbH, ArcelorMittal Hochfeld GmbH (Duisburg, Nemecko) a ArcelorMittal Ruhrort GmbH (Duisburg) (v zastúpení: H. Janssen a G.-R. Engel, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	ArcelorMittal Hamburg GmbH, ArcelorMittal Bremen GmbH, ArcelorMittal Hochfeld GmbH a ArcelorMittal Ruhrort GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/59

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Kronotex a Kronoply/Komisia

(Vec T-236/14) (1)

(2015/C 294/71)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Kronotex GmbH & Co. KG (Heiligengrabe, Nemecko) a Kronoply GmbH (Heiligengrabe, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen a G.-R. Engel, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Kronotex GmbH & Co. KG a Kronoply GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/60

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Steinbeis Papier/Komisia

(Vec T-237/14) (1)

(2015/C 294/72)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Steinbeis Papier GmbH (Glückstadt, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen a G.-R. Engel, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Steinbeis Papier GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/60

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Schumacher Packaging/Komisia

(Vec T-265/14) (1)

(2015/C 294/73)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schumacher Packaging GmbH (Schwarzenberg, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen a G.-R. Engel, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Schumacher Packaging GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/61

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Grupa Azoty ATT Polymers/Komisia

(Vec T-270/14) (1)

(2015/C 294/74)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grupa Azoty ATT Polymers GmbH (Guben, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen a S. Kobes, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Grupa Azoty ATT Polymers GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/62

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – P-D Glasseiden a i./Komisia

(Vec T-272/14) (1)

(2015/C 294/75)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: P-D Glasseiden GmbH Oschatz (Oschatz, Nemecko), P-D Interglas Technologies GmbH (Erbach, Nemecko), P-D Industriegesellschaft mbH (Wilsdruff, Nemecko) a Glashütte Freital GmbH (Freital, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen a G.-R. Engel, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	P-D Glasseiden GmbH Oschatz, P-D Interglas Technologies GmbH, P-D Industriegesellschaft mbH a Glashütte Freital GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/63

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Drahtwerk St. Ingbert a i./Komisia

(Vec T-275/14) (1)

(2015/C 294/76)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Drahtwerk St. Ingbert GmbH (Sankt Ingbert, Nemecko), DWK Drahtwerk Köln GmbH (Kolín, Nemecko), Kalksteingrube Auersmacher GmbH (Völklingen, Nemecko), Rogesa Roheisengesellschaft Saar mbH (Dillingen, Nemecko), Stahlguss Saar GmbH (Sankt Ingbert) a Zentralkokerei Saar GmbH (Dillingen) (v zastúpení: S. Altenschmidt a H. Janssen, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Drahtwerk St. Ingbert GmbH, DWK Drahtwerk Köln GmbH, Kalksteingrube Auersmacher GmbH, Rogesa Roheisengesellschaft Saar mbH, Stahlguss Saar GmbH a Zentralkokerei Saar GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/63

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Flachglas Torgau a i./Komisia

(Vec T-276/14) (1)

(2015/C 294/77)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Flachglas Torgau GmbH (Torgau, Nemecko), Saint-Gobain Isover G+H AG (Ludwigshafen am Rhein, Nemecko) a Saint-Gobain Oberland AG (Bad Wurzach, Nemecko) (v zastúpení: S. Altenschmidt a H. Janssen, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Luke a C. Maurer, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Flachglas Torgau GmbH, Saint-Gobain Isover G+H AG a Saint-Gobain Oberland AG znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/64

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Ineos Manufacturing Deutschland a i./Komisia

(Vec T-280/14) (1)

(2015/C 294/78)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Ineos Manufacturing Deutschland GmbH (Kolín, Nemecko), Ineos Phenol GmbH (Gladbeck, Nemecko) a Ineos Vinyls Deutschland GmbH (Wilhelmshaven, Nemecko) (v zastúpení: C. Arhold, L. Petersen, F.-A. Wesche, N. Wimmer a T. Woltering, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. von Donat a G. Quardt, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Ineos Manufacturing Deutschland GmbH, Ineos Phenol GmbH a Ineos Vinyls Deutschland GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/65

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Fels-Werke/Komisia

(Vec T-281/14) (1)

(2015/C 294/79)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fels-Werke GmbH (Goslar, Nemecko) (v zastúpení: C. Arhold, N. Wimmer, F.-A. Wesche, L. Petersen a T. Woltering, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. von Donat a G. Quardt, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Fels-Werke GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/66

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Bayer MaterialScience/Komisia

(Vec T-282/14) (1)

(2015/C 294/80)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bayer MaterialScience AG (Leverkusen, Nemecko) (v zastúpení: C. Arhold, L. Petersen, F.-A. Wesche, N. Wimmer a T. Woltering, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. von Donat a G. Quardt, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Bayer MaterialScience AG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/66

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Advansa a i./Komisia

(Vec T-283/14) (1)

(2015/C 294/81)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Advansa GmbH (Hamm, Nemecko), Akzo Nobel Industrial Chemicals GmbH (Ibbenbüren, Nemecko), Aurubis AG (Hamburg, Nemecko), Cabb GmbH (Gersthofen, Nemecko), CBW Chemie GmbH Bitterfeld-Wolfen (Bitterfeld-Wolfen, Nemecko), CFB Chemische Fabrik Brunsbüttel GmbH & Co. KG (Brunsbüttel, Nemecko), Clariant Produkte (Deutschland) GmbH (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), Dow Olefinverbund GmbH (Schkopau, Nemecko), Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (Stade, Nemecko), Dralon GmbH (Dormagen, Nemecko), Ems-Chemie (Neumünster) GmbH & Co. KG (Neumünster, Nemecko), Hahl Filaments GmbH (Munderkingen, Nemecko), ISP Marl GmbH (Marl, Nemecko), Messer Produktionsgesellschaft mbH Siegen (Sulzbach, Nemecko), Messer Produktionsgesellschaft mbH Salzgitter (Sulzbach), Nabaltec AG (Schwandorf, Nemecko), Siltronic AG (Mníchov, Nemecko), Trevira GmbH (Bobingen, Nemecko), Wacker Chemie AG (Mníchov) a Westfalen Industriegase GmbH (Münster, Nemecko) (v zastúpení: C. Arhold, L. Petersen, F.-A. Wesche, N. Wimmer a T. Woltering, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. von Donat a G. Quardt, advokáti)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

Advansa GmbH, Akzo Nobel Industrial Chemicals GmbH, Aurubis AG, Cabb GmbH, CBW Chemie GmbH Bitterfeld Wolfen, CFB Chemische Fabrik Brunsbüttel GmbH & Co. KG, Clariant Produkte (Deutschland) GmbH, Dow Olefinverbund GmbH, Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH, Dralon GmbH, Ems Chemie (Neumünster) GmbH & Co. KG, Hahl Filaments GmbH, ISP Marl GmbH, Messer Produktionsgesellschaft mbH Siegen, Messer Produktionsgesellschaft mbH Salzgitter, Nabaltec AG, Siltronic AG, Trevira GmbH, Wacker Chemie AG a Westfalen Industriegase GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/67

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2015 – Vinnolit/Komisia

(Vec T-318/14) (1)

(2015/C 294/82)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vinnolit GmbH & Co. KG (Ismaning, Nemecko) (v zastúpení: M. Geipel, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Wollmann, advokát)

Predmet veci

Výrok

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu, ktorý podal Dozorný úrad EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník, sa zastavuje.

3.	Vinnolit GmbH & Co. KG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

4.	Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 14.7.2014.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/68

Žaloba podaná 1. apríla 2015 – Brinkmann (Steel Trading) a i./Komisia a ECB

(Vec T-161/15)

(2015/C 294/83)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Brinkmann (Steel Trading) Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo), Dalmar investments Ltd (Tortola, Britské Panenské ostrovy), Darlows Consultants Ltd (Nassau, Bahamy), Forestborne Ltd (Tortola), International Corporate Management Company SA (Luxemburg, Luxembursko), Kraxis Investments Ltd (Nikózia, Cyprus), Magnamox Management Ltd (Nikózia), Megamatic Technologies Ltd (Nikózia), Windward Yachting Ltd (Sliema, Malta), Chupit Ltd (Nikózia), Coburg Investments (Overseas) Ltd (Nikózia), First Trade International Ltd (Tortola), Fitinvest Ltd (Limassol, Cyprus), Halman Consultants (Overseas) Ltd (Tortola), Limtan Investments Ltd (Larnaka, Cyprus), Minnesota Trading Ltd (Nikózia), Protoconsult Ltd (Nikózia), Transcoal Trading Ltd (Nikózia) a Veft Management Ltd (Nikózia) (v zastúpení: R. Nowinski, barrister)

Žalované: Európska komisia a Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	uložil Európskej únii povinnosť nahradiť škody, ktoré žalobcom vznikli v dôsledku prijatia a uplatňovania Memoranda o porozumení o osobitnej podmienenosti hospodárskej politiky vo výške uvedenej v žalobe alebo vo výške, ktorú bude Všeobecný súd považovať za primeranú,

—	uložil Európskej únii povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s podaním tejto žaloby.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 21 ods. 2 Charty základných práv v tom, že Komisia a ECB konali protiprávne, keď diskriminovali Cyprus, a tým diskriminovali aj majiteľov vkladov v cyperských bankách.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia a ECB konali protiprávne, keď porušili právo majiteľov vkladov na ochranu vlastníctva zaručené Chartou základných práv.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii v tom, že Komisia a ECB konali protiprávne, keď porušili zásadu proporcionality a prijali Memorandum o porozumení o osobitnej podmienenosti hospodárskej politiky, ktoré dohodli na základe Európskeho stabilizačného mechanizmu.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/69

Žaloba podaná 19. mája 2015 – Almaz-Antey/Rada

(Vec T-255/15)

(2015/C 294/84)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: OAO Concern PVO Almaz-Antey (Moskva, Rusko) (v zastúpení: C. Stumpf a A. Haak, lawyers)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/432 z 13. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 70, s. 47) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/427 z 13. marca 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 70, 2015, s. 1) v rozsahu, v akom sa tieto opatrenia týkajú žalobcu,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Rada neuviedla primerané alebo dostatočné odôvodnenie pre zapísanie žalobcu do zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia vzhľadom na situáciu na Ukrajine.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že v prípade žalobcu boli splnené kritériá pre zapísanie do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie žalovanej je v rozpore so zásadou proporcionality.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že celkové odôvodnenie žalovanej nespĺňa požiadavky pre uplatnenie reštriktívnych opatrení.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Rada bez odôvodnenia a neprimerane porušila základné práva žalobcu, vrátane žalobcovho práva na obranu a práva na účinnú súdnu ochranu.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/70

Žaloba podaná 22. mája 2015 – Kiselev/Rada

(Vec T-262/15)

(2015/C 294/85)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Dmitry Konstantinovich Kiselev (Korolev, Rusko) (v zastúpení: T. Otty a B. Kennelly, barristers, a J. Linneker, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení tým, že sa určilo, že žalobca splnil kritérium na zápis na zoznam, ktoré je stanovené v článku 1 ods. 1 rozhodnutia (v znení zmien) a v článku 2 ods. 1 nariadenia (v znení zmien).

—

Žalobca tvrdí, že na účely zabezpečenia dodržania článku 11 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, treba vykladať kritériá zápisu na zoznam stanovené v rozhodnutí a nariadení v súlade s právom na slobodu prejavu. Žalobca sa domnieva, že kritérium, podľa ktorého osoba „aktívne podporuje“ Ruskú vládnu politiku vo vzťahu k Ukrajine vyžaduje, aby dotknutá osoba mala väčší vplyv na predmetné politiky ako samotné vyjadrenie názoru v kontexte žurnalistiky. Žalobca je, podľa jeho vlastných tvrdení, len novinárom a riaditeľom mediálnej spoločnosti a nemá požadovaný vplyv alebo konkrétny dopad, ani žiadnu zodpovednosť, pokiaľ ide o situáciu v Ukrajine. Žalobca nikdy nevyjadril podporu týkajúcu sa „nasadenia ruských síl na Ukrajine“ ako tvrdí Rada.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení slobody prejavu.

—

Žalobca sa domnieva, že reštriktívne opatrenia ho trestajú z dôvodu politických názorov, ktoré vyjadril ako novinár a komentátor. Tieto opatrenia tiež obmedzujú jeho možnosť vykonávať svoje právo na slobodu prejavu, ako aj fungovanie tlačovej agentúry, Rossiya Segodnya, ktorú riadi. Zastáva názor, že samotná skutočnosť, že Rada namieta obsah niektorých jeho reportáží nemôže odôvodniť predmetné opatrenia. Navyše, neexistuje dôkaz, že podnecoval k násiliu alebo vykonal čokoľvek, čo by odôvodnilo obmedzenie jeho práv na slobodu prejavu.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení žalobcovho práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu.

—

Žalobca tvrdí, že mu nikdy neboli oznámené „závažné a dôveryhodné dôkazy“ alebo „konkrétne dôkazy a informácie“ na podporu skutočností, ktoré by odôvodnili reštriktívne opatrenia prijaté voči nemu. Žalobca tvrdí, že mu boli oznámené „dôkazy“, ktoré uviedla Rada (a to len v časti) len po jeho opätovnom zápise na zoznam.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Rada dostatočne neodôvodnila žalobcovi dôvody jeho zápisu na zoznam.

—	Žalobca sa domnieva, že uvedené dôkazy sú príliš nejasné a neumožňujú určiť osobitný a konkrétny dôvod na uloženie reštriktívnych opatrení žalobcovi.

Piaty žalobný dôvod založený subsidiárne na tvrdení, že Rada vychádzala z nezákonného opatrenia (tým, že kritérium na zápis na zoznam umožňuje porušenie žalobcovho práva na slobodu prejavu).

—

Žalobca tvrdí, že ak by na rozdiel od prvého žalobného dôvodu, bolo potrebné vykladať kritérium ako umožňujúce zápis na zoznam fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti médií, len z dôvodu, že vyjadrili svoje názory, ktoré Rada považuje za odsúdeniahodné, kritérium určenia by bolo bez právneho základu a/alebo by bolo neproporčné k cieľom sledovaným rozhodnutím alebo nariadením.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení dohody medzi Európskou úniou a Ruskom o partnerstve a spolupráci.

—	Žalobca tvrdí, že nebolo predložené žiadne tvrdenie umožňujúce odôvodniť porušenie článku 52 dohody o partnerstve a spolupráci, (najmä) z hľadiska obmedzení ovplyvňujúcich voľný pohyb kapitálu a nebolo vynaložené žiadne úsilie na spoluprácu s Radou pre spoluprácu podľa článku 90.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/71

Žaloba podaná 29. mája 2015 – Hmicho/Rada

(Vec T-275/15)

(2015/C 294/86)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Samir Hmicho (Poole, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: V. Davies, solicitor, a T. Eicke, QC)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, s. 14) a/alebo vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/383 zo 6. marca 2015, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 64, s. 41) a/alebo vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/784 z 19. mája 2015, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 124, s. 13) v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu,

—

zrušil nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 16, s. 1) a/alebo vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/375 zo 6. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 64, s. 10) a/alebo vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/780 z 19. mája 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 124, s. 1) v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu,

—	zrušil rozhodnutie Rady, ktoré je obsiahnuté v jej liste z 20. mája 2015, číslo SGS15/06024, ktorým sa potvrdzuje označenie žalobcu a „menia sa informácie týkajúce sa [žalobcu], ako sú uvedené vo vykonávacom rozhodnutí a nariadení Rady“,

—	uložil Európskej únii povinnosť nahradiť žalobcovi ujmu,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu reštriktívnych opatrení voči nemu a/alebo na zjavne nesprávnom posúdení na základe toho, že neexistuje žiadne zmysluplné prepojenie medzi nim a jednotlivcami, na ktorých sa majú vzťahovať reštriktívne opatrenia prijaté Úniou, najmä tými, ktorí majú prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporujú.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP, 2015/383 a 2015/784, nariadenia Rady č. 36/2012, 2015/375 a 2015/780, a/alebo rozhodnutie z 20. mája 2015 predstavujú porušenie základných práv žalobcu, ktoré sú chránené Chartou základných práv EÚ a/alebo Európskym dohovorom o ľudských právach, vrátane žalobcovho práva na ľudskú dôstojnosť, riadnu správu vecí verejných vrátane práva na obhajobu, povinnosti odôvodnenia a prezumpcie neviny, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, slobody podnikania a jeho vlastníckeho práva.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/72

Odvolanie podané 1. júna 2015: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 18. marca 2015 vo veci F-51/14

(Vec T-278/15 P)

(2015/C 294/87)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (v zastúpení: S. Marquardt a M. Silva, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: KL (Brusel, Belgicko)

Návrhy

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 18. marca 2015 vo veci F-51/14,

—	vyhovel návrhom podaným na súde prvého stupňa,

—	zaviazal ďalšieho účastníka odvolacieho konania na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov, z ktorých sa niektoré týkajú hodnotiaceho systému a iné systému povyšovania.

—

O hodnotiacom systéme

1.	Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 43 Služobného poriadku úradníkov, pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena, zákazu rozhodnúť ultra petita a práv odvolateľky na obranu.

2.	Druhý odvolací dôvod je založený na prekročení hraníc súdnej kontroly. Odvolateľka tvrdí, že Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku viackrát prekročil hranice svojej kontroly a zdá sa, že mu chcel uložiť prijať určitý hodnotiaci systém.

3.	Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pokiaľ ide o nedostatok objektivity nevyčísliteľného hodnotiaceho systému a porušenia článku 43 Služobného poriadku úradníkov.

—

O systéme povyšovania

4.	Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení zákazu rozhodnúť ultra petite a práv odvolateľky na obranu.

5.	Piaty odvolací dôvod je založený na porušení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena.

6.	Šiesty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pokiaľ ide o porušenia článku 45 Služobného poriadku úradníkov odvolateľkou.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/73

Žaloba podaná 3. júna 2015 – Vakakis/Komisia

(Vec T-292/15)

(2015/C 294/88)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vakakis International – Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: B. O’Connor, solicitor, S. Gubel a E. Bertolotto, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

uložil Komisii povinnosť podľa článku 340 ZFEÚ nahradiť žalobkyni všetku škodu, ktorá jej bola spôsobená z dôvodu jej protiprávneho konania počas dotknutého postupu verejného obstarávania, vrátane:

—	nákladov a výdavkov súvisiacich s účasťou na celom postupe verejného obstarávania,

—	nákladov súvisiacich so spochybnením zákonnosti verejného obstarávania,

—	ušlého zisku,

—	straty príležitosti,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, zásady dobrej správy vecí a zásady legitímnych očakávaní zakotvených v nariadení Rady č. 1605/2002 (ďalej len „finančné nariadenie“) a v Praktických pokynoch k zmluvným postupom v oblasti vonkajších opatrení EÚ (ďalej len „Pokyny“), ktorého sa dopustila Komisia tým, že primerane nedohliadla na verejné obstarávanie a neviedla ihneď vyšetrovanie vo veci sťažnosti podanej spoločnosťou Vakakis a neposkytla informácie o vyšetrovaní sťažnosti podanej spoločnosťou Vakakis.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalobkyni bola spôsobená škoda v dôsledku zlého riadenia Komisie a jej rozhodnutia o zadaní zákazky spoločnosti Agriconsulting.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalobkyni bola spôsobená škoda v dôsledku zlého riadenia Komisie a na porušení všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania, dobrej správy vecí a ochrany legitímnych očakávaní, ako aj na porušení článku 94 finančného nariadenia a bodu 2.3.6. Pokynov.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/74

Žaloba podaná 5. júna 2015 – European Union Copper Task Force/Komisia

(Vec T-310/15)

(2015/C 294/89)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: European Union Copper Task Force (Essex, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: C. Fernández Vicién a I. Moreno-Tapia Rivas, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť, v rozsahu, v akom sa uplatňuje na zlúčeniny medi,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod: Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť, sa opiera o protiprávny základ, keďže nariadenie č. 1107/2007, najmä jeho článok 24, ako aj bod 4 jeho prílohy II, sú v rozpore s právom Únie.

—	Žalobkyňa tvrdí, že kritériá perzistencie, bioakumulácie a toxicity („PBT“), z nich najmä kritériá perzistencie, nie sú podľa vedeckých poznatkov vhodné pre meď.

—	Ďalej podľa názoru žalobkyne uplatnenie kritérií PBT na anorganické látky nie je v súlade s inými právnymi predpismi vydanými v oblasti regulovaných chemických látok.

—	Napokon žalobkyňa v súvislosti s látkami, ktoré sa majú nahradiť, vytýka, že uplatnenie kritérií PBT na zlúčeniny medi ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných nariadením č. 1107/2009, a že nariadenie č. 1107/2009 predstavuje chybný výklad zásady obozretnosti.

2.	Druhý žalobný dôvod založený: Subsidiárne je uvádzané porušenie zásady proporcionality v dôsledku zahrnutia zlúčenín medi do pôsobnosti vykonávacieho nariadenia 2015/408.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/75

Žaloba podaná 11. júna 2015 – Poľská republika/Komisia

(Vec T-316/15)

(2015/C 294/90)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 31. marca 2015 [oznámené pod číslom C (2015) 2230] týkajúce sa odmietnutia poskytnúť finančnú pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v prospech veľkého projektu „Vytvorenie inovatívnych služieb v centre spoločných služieb IBM vo Wroclavi“,

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že Komisia nesprávne vykladala článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1080/2006 (1), keď zastávala názor, že investície na vytvorenie centier spoločných služieb a najmä na zamestnanie špecialistov z odvetvia informačných technológií vytvárajúcich inovatívne služby nie sú „produktívne investície, ktoré prispievajú k tvorbe a zabezpečeniu trvalo udržateľných pracovných miest“ v zmysle tohto ustanovenia a že v dôsledku toho nemôžu byť spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja.

Druhý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že Komisia nesprávne vykladala pravidlá pre priznanie spolufinancovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, keď zastávala názor, že spolufinancovať možno len investície, ktoré majú „prelomový inovatívny potenciál“ a na nesprávnom posúdení projektu ako projektu, ktorý nie je v súlade s prioritnou osou IV Operačného programu „Inovatívna ekonomika“, vzhľadom na absenciu inovatívnej povahy.

Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení projektu, keď Komisia prijala záver o absencii odôvodnenia poskytnutia verejnej pomoci a na nesprávnom výklade pravidiel pre priznanie spolufinancovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, keď Komisia zastávala názor, že vyplatenie dividend podľa postupov uvádzaných projektom je prekážkou prípustnosti spolufinancovania.

Štvrtý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že Komisia porušila zásadu lojálnej spolupráce a článok 41 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1083/2006, keď značne prekročila lehotu na preskúmanie projektu, pričom počas tohto preskúmania zmenila prístup pokiaľ ide o možnosť financovania investícií v odvetví služieb a nezohľadnila vysvetlenia poľských orgánov týkajúce sa inovatívnosti projektu.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 1).

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/76

Žaloba podaná 16. júna 2015 – Ocean Capital Administration a i./Rada

(Vec T-332/15)

(2015/C 294/91)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Ocean Capital Administration GmbH (Hamburg, Nemecko), First Ocean Administration GmbH (Hamburg), First Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Second Ocean Administration GmbH (Hamburg), Second Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Third Ocean Administration GmbH (Hamburg), Third Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Fourth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fourth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Fifth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fifth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Sixth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Sixth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Seventh Ocean Administration GmbH (Hamburg), Seventh Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Eighth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Eighth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Ninth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Ninth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Tenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Tenth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Eleventh Ocean Administration GmbH (Hamburg), Eleventh Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Twelfth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Twelfth Ocean GmbH & Co. KG (Hamburg), Thirteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fourteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Fifteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), Sixteenth Ocean Administration GmbH (Hamburg), IRISL Maritime Training Institute (Teherán, Irán), Kheibar Co. (Teherán), Kish Shipping Line Manning Co. (Kish Island, Irán) (v zastúpení: P. Moser, QC, E. Metcalfe, barrister, a M. Taher, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil za nepoužiteľné rozhodnutie Rady 2013/497/SZBP z 10. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 971/2013 z 10.októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 272, s. 1) o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, na základe námietky protiprávnosti,

—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/556 zo 7. apríla 2015, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP (Ú. v. EÚ L 92, s. 101), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/549 zo 7. apríla 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 92, s. 12) v rozsahu, v akom sa uplatňujú na žalobcov,

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania žalobcov.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody.

V prvom žalobnom dôvode, ktorý je námietkou protiprávnosti podľa článku 277 ZFEÚ, sa žalobcovia domáhajú vyhlásenia nepoužiteľnosti rozhodnutia Rady 2013/497/SZBP z 10. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 971/2013 z 10. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 272, s. 1).

Žalobcovia tvrdia, že kritériá prijaté uvedeným rozhodnutím a nariadením, po prvé nemajú vhodný právny základ, po druhé nemajú vhodný skutkový základ, keďže Všeobecný súd v rozsudku Islamic Republic of Iran Shipping Lines/Rada, T-489/10, ECLI:EU:T:2013:453, rozhodol, že Islamic Republic of Iran Shipping Lines (ďalej len „IRISL“) neporušila obmedzujúce opatrenia uložené Bezpečnostnou radou, po tretie porušujú právo žalobcov na účinnú právnu ochranu a zásady ne bis in idem a res iudicata, po štvrté vedú k diskriminácii subjektov, ktoré údajne vlastní alebo ovláda IRISL, a to neodôvodneným a neprimeraným spôsobom, po piate porušujú právo žalobcov na obhajobu, po šieste neodôvodnene a neprimerane porušujú ďalšie základné práva žalobcov vrátane ich vlastníckeho práva, práva na slobodu podnikania a na ochranu dobrej povesti a po siedme Rada nimi zneužila svoju právomoc, pretože na žalobcov len znovu uplatnila tie isté reštriktívne opatrenia a obišla záväzný rozsudok Všeobecného súdu.

Druhý žalobný dôvod smeruje k zrušeniu rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/556 zo 7. apríla 2015, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP (Ú. v. EÚ L 92, s. 101), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/549 zo 7. apríla 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 92, s. 12), podľa článku 263 ZFEÚ, v rozsahu, v akom sa uplatňujú na žalobcov.

Žalobcovia tvrdia, že uvedené rozhodnutie a vykonávacie nariadenie po prvé nemajú vhodný právny základ, po druhé v nich došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, po tretie nemajú dostatočný skutkový základ, po štvrté porušujú práva žalobcov na obhajobu a na odôvodnenie, po piate porušujú právo žalobcov na účinnú právnu ochranu, zásadu ne bis in idem a všeobecnú zásadu legitímnej dôvery a po šieste neodôvodnene a neprimerane porušujú základné práva žalobcov najmä ich vlastnícke právo a právo na slobodu podnikania.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/77

Žaloba podaná 25. júna 2015 – Windrush Aka/ÚHVT – Dammers (The Specials)

(Vec T-336/15)

(2015/C 294/92)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Windrush Aka LLP (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Malynicz, barrister a S. Britton, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Jerry Dammers (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Spoločenstva „The Specials – ochranná známka Spoločenstva č. 3 725 082.

Konanie pred ÚHVT: konanie o výmaze.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 18. marca 2015 vo veci R 1412/2014-1.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 15 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/78

Žaloba podaná 29. júna 2015 – Bach Flower Remedies/ÚHVT – Durapharma (RESCUE)

(Vec T-337/15)

(2015/C 294/93)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Bach Flower Remedies Ltd (Wimbledon, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: I. Fowler, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Durapharma ApS (Stenstrup, Dánsko)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobca.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Spoločenstva „RESCUE“ – ochranná známka Spoločenstva č. 6 473 755.

Konanie pred ÚHVT: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. marca 2015 vo veci R 2551/2013-1.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania a v prípade, že do konania vstúpi ďalší účastník konania pred odvolacím senátom, uložiť povinnosť nahradiť trovy konania aj jemu.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) a článkom 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/79

Žaloba podaná 30. júna 2015 – CG/ÚHVT – Perry Ellis International Group (P PRO PLAYER)

(Vec T-349/15)

(2015/C 294/94)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: CG verwaltungsgesellschaft mbH (Gevelsberg, Nemecko) (v zastúpení: T. Körber, lawyer)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Perry Ellis International Group Holdings Limited (Nassau, Bahamy)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Prihlasovateľ: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: čiernobiela obrazová ochranná známka obsahujúca slovné prvky „P PRO PLAYER“ – prihláška č. 10 889 764.

Konanie pred ÚHVT: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. apríla 2015 vo veci R 2439/2014-4.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/79

Žaloba podaná 30. júna 2015 – Alpex Pharma/ÚHVT – Astex Pharmaceuticals (ASTEX)

(Vec T-355/15)

(2015/C 294/95)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Alpex Pharma SA (Mezzovico-Vira, Švajčiarsko) (v zastúpení: C. Bacchini a M. Mazzitelli, právnici)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Astex Pharmaceuticals, Inc. (Pleasanton, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Prihlasovateľ: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Spoločenstva „ASTEX“ – prihláška č. 10 805 281.

Konanie pred ÚHVT: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. apríla 2015 vo veci R 593/2014-2.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil ÚHVT a ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom, ak vstúpi do konania, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/80

Žaloba podaná 3. júla 2015 – Arrom Conseil/ÚHVT – Puig France (Roméo has a Gun by Romano Ricci)

(Vec T-358/15)

(2015/C 294/96)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Arrom Conseil (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: C. Herissay Ducamp a J. Blanchard, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Puig France SAS (Paríž, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Prihlasovateľ: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Spoločenstva obsahujúca slovné prvky „Roméo has a gun by Romano Ricci“ – prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 11 193 604.

Konanie pred ÚHVT: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. marca 2015 vo veci R 1020/2014-1.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/81

Žaloba podaná 3. júla 2015 – Arrom Conseil/ÚHVT – Nina Ricci (Roméo has a Gun by Romano Ricci)

(Vec T-359/15)

(2015/C 294/97)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Arrom Conseil (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: C. Herissay Ducamp a J. Blanchard, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Nina Ricci SARL (Paríž, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Prihlasovateľ: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Konanie pred ÚHVT: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 13. apríla 2015 vo veci R 1021/2014-1.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/82

Žaloba podaná 1. júla 2015 – Lacamanda Group/ÚHVT – Woolley (HENLEY)

(Vec T-362/15)

(2015/C 294/99)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: The Lacamanda Group Ltd (Manchester, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: C. Scott, barrister)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Nigel Woolley (Braceborough, Spojené kráľovstvo)

Údaje týkajúce sa konania pred ÚHVT

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Spoločenstva „HENLEY“ – ochranná známka Spoločenstva č. 4 743 563.

Konanie pred ÚHVT: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 24. apríla 2015 vo veci R 2255/2012-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009,

—	porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/83

Žaloba podaná 26. júna 2015 – ZZ/Komisia

(Vec F-92/15)

(2015/C 294/100)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: ZZ (v zastúpení: L. Levi a A. Tymen, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie jednak rozhodnutia, ktorým bola prehodnotená miera trvalej čiastočnej invalidity žalobcu a jednak rozhodnutia, ktorým bola čiastočne zamietnutá sťažnosť žalobcu a návrh na náhradu údajne spôsobenej majetkovej a nemajetkovej ujmy

Návrhy žalobcu

—	Zrušiť rozhodnutie zo 6. októbra 2014 v rozsahu, v akom stanovuje mieru trvalej žalobcovej invalidity len na 68,5 %,

—	zrušiť rozhodnutie z 18. marca 2015, ktorým bola čiastočne zamietnutá sťažnosť žalobcu z 13. januára 2015,

—	nariadiť náhradu žalobcovej finančnej ujmy,

—	nariadiť náhradu žalobcovej nemajetkovej ujmy odhadnutej na 1 10 000 eur,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/84

Žaloba podaná 1. júla 2015 – ZZ/Komisia

(Vec F-96/15)

(2015/C 294/103)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: ZZ (v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie návrhu na prevod žalobcových práv na dôchodok do dôchodkového systému Únie, ktorý uplatňuje nové všeobecné vykonávacie ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku a návrhu, aby žalovanej bola uložená povinnosť predbežne zaplatiť jedno euro ako náhradu za ujmu, ktorá bola údajne spôsobená žalobcovi

Návrhy žalobcu

—	Vyhlásiť článok 9 všeobecných vykonávacích ustanovení z 15. júla 2011 k článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku za protiprávny,

—

zrušiť rozhodnutie z 3. októbra 2014 o bonifikácii práv na dôchodok, ktoré žalobca nadobudol pred nástupom do služby v rámci ich prevodu do dôchodkového systému inštitúcií Európskej únie na základe všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku z 15. júla 2011,

—	subsidiárne, uložiť Európskej komisii povinnosť predbežne zaplatiť jedno euro ako náhradu za ujmu, ktorá bola údajne spôsobená žalobcovi,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

7.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 294/86

Žaloba podaná 3. júla 2015 – ZZ/Parlament

(Vec F-98/15)

(2015/C 294/105)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: ZZ (v zastúpení: L. Levi a A. Tymen, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia z 18. júla 2014, ktoré potvrdilo žalobcovu funkciu vedúceho oddelenia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nestanovuje so spätnou účinnosťou uznanie postavenia vedúceho oddelenia a priznanie zvýšenia základného platu zodpovedajúceho jeho pozícii (manažérsky príspevok) a návrh na náhradu škody za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpel

Návrhy žalobcu

—	zrušiť článok 2 rozhodnutia z 18. júla 2014 v rozsahu, v akom stanovuje, že k zvýšeniu základného platu zodpovedajúceho vymenovaniu žalobcu za vedúceho oddelenia dôjde až po deviatich mesiacoch,

—	zrušiť rozhodnutie z 20. marca 2015 a doručené 24. marca 2015, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu z 29. augusta 2014,

—	nahradiť žalobcovi majetkovú a finančnú škodu,

—	v každom prípade zaviazať Európsky parlament na náhradu všetkých trov konania.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 294

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 58 7. septembra 2015

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2015/C 294/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1