14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/1

Spravodajca:

Roman HAKEN

1.1.

EHSV si uvedomuje, že v priebehu predchádzajúcich 20 rokov metóda LEADER preukázala svoju životaschopnosť. Tento prístup pomohol vidieckym aktérom zvážiť dlhodobý potenciál svojich miestnych regiónov a osvedčil sa ako efektívny a účinný nástroj uskutočňovania rozvojových politík. Partnerský spôsob realizácie financovania projektových zámerov podporovala Európska komisia aj prostredníctvom iniciatív Spoločenstva URBAN, URBACT, EQUAL, ako aj iniciatív Miestna agenda 21, Transition Towns (mestá zmeny) a územných dohôd o zamestnanosti. Preto vznikol miestny rozvoj vedený komunitou (ďalej len CLLD z angl. community-led local development), novšia verzia metódy LEADER, ktorý je svojím spôsobom prechodnou zmenou.

1.2.

CLLD je špecifický nástroj, ktorý sa využíva na nižšej ako regionálnej úrovni a ktorý dopĺňa ostatné opatrenia na podporu rozvoja na miestnej úrovni. CLLD je schopný aktivovať a zapájať miestne komunity a organizácie tak, aby prispievali k inteligentnému a udržateľnému rastu podporujúcemu začlenenie. Posilňuje územnú súdržnosť a umožňuje dosiahnuť špecifické politické ciele, a to aj vo vzťahoch s partnermi mimo EÚ. Pomáha dosiahnuť dlhodobý rast pomocou účinného využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) so zreteľom na tvorbu nových kvalitných pracovných miest a podnikov zahrňujúcu aktivity vedené komunitou v oblasti zmeny klímy a udržateľnosti v súlade so stratégiou Európa 2020.

1.3.

Program CLLD sa musí čo najrýchlejšie pretransformovať na nástroj „SMART“, aby pomohol miestnym aktérom nájsť cestu z hospodárskej a sociálnej krízy a k obnoveniu dôvery v politiku Európskej únie. Treba klásť dôraz na inovatívne projekty, nové kvalitné pracovné miesta a podnikanie, a posilniť aktivity zamerané na riešenie klimatických zmien, udržateľný rozvoj a sociálne začlenenie v súlade s novou stratégiou Európa 2020. CLLD predstavuje nový typ partnerstva s cieľom podnecovať sociálne inovácie.

1.4.

Väčšina členských štátov začlenila CLLD do svojich dohôd o partnerstve, čo svedčí o význame, ktorý sa v súčasnosti pripisuje miestnemu rozvoju (1). Tento spôsob viacstranného riadenia by sa mal rozšíriť na všetky aktivity zabezpečované prostredníctvom fondov EŠIF, vrátane možnosti povinnej miery využitia vo všetkých fondoch (minimálne 5 %). EHSV sa zasadzuje za to, aby tento nástroj začali postupne využívať všetky členské štáty EÚ v duchu zásady partnerstva a výmeny osvedčených postupov.

1.5.

EHSV víta, že grécke a talianske predsedníctvo Rady EÚ v roku 2014 pripisujú veľký význam politike súdržnosti, ktorá je cenným nástrojom na posilnenie udržateľného rastu a prekonanie súčasnej hospodárskej krízy v Európe.

1.6.

EHSV predpokladá, že aj toto stanovisko napomôže realizáciu pilotných projektov (financovaných aj zo zdrojov Európskej komisie) na overenie nástroja CLLD tam, kde sa teraz neuplatňuje, teda aj v podmienkach prímestského a najmä mestského prostredia, a tým aj rozšírenie perspektívy využitia tohto nástroja. EHSV podporuje uplatňovanie CLLD v období rokov 2014 – 2020 pre všetky fondy a pre vidiecke a mestské oblasti tam, kde bude o túto metódu záujem. Ide o kombináciu reprezentatívnej a participatívnej demokracie, teda nástroj, ktorý umožňuje zástupcom verejnej správy partnersky spolupracovať s organizovanou občianskou spoločnosťou a občanmi.

1.7.

EHSV je presvedčený, že je vhodné umožniť miestnym aktérom – občanom, hospodárskym a sociálnym partnerom, mimovládnym organizáciám a miestnym samosprávam – podieľať sa napr. na stratégii miestneho rozvoja na mieste, kde žijú, pomocou metódy CLLD. Zároveň je po skúsenostiach s metódou LEADER vo vidieckych oblastiach potrebné dať mestskému CLLD jeho náplň, aby mestá a občania mali predstavu, aké opatrenia bude možné v rámci CLLD v mestách navrhovať.

1.8.

EHSV je sklamaný, že verejná správa často nie je metóde CLLD naklonená, a to aj napriek jej účinnosti. Je nevyhnutné venovať sa stratégii, ktorá bude informovať a odborne usmerňovať všetkých aktérov, podrobnejšie sa zamerať na verejné orgány a rozvíjať a uskutočňovať stratégie miestneho rozvoja na podporu využívania tejto príležitosti. Význam „vlastníctva výstupov“ v podobných skupinách je kľúčom k dlhodobej stabilite rozvojových stratégií i pre plnenie cieľov stratégie Európa 2020. Úspech tohto nástroja v zásadnej miere závisí od politickej podpory na všetkých úrovniach (EÚ, národnej, regionálnej a miestnej).

1.9.

EHSV upozorňuje, že sociálni a hospodárski partneri a organizovaná občianska spoločnosť musia byť do CLLD väčšmi zapojení, je však nevyhnutné posilniť ich kapacity pre túto úlohu. Priama účasť všetkých týchto partnerov v partnerstve s verejnou správou je základom pre skutočné zastupovanie záujmov a potrieb občanov.

1.10.

EHSV sa domnieva, že CLLD ako inovácia v oblasti regionálnej politiky nie je dostatočne známy ani na miestnej úrovni, ani na úrovni niektorých členských štátov, ani v platformách potenciálnych nositeľov tohto prístupu. S cieľom pomôcť s uplatňovaním nového nástroja CLLD v európskych politikách je potrebné vypracovať podrobnú hodnotiacu analýzu toho, ako k nemu daný členský štát pristúpil, a poskytnúť odporúčania, ako ho účinne uplatňovať. Súčasne takto vznikne štúdia, v ktorej budú uvedené nielen príklady osvedčených postupov, ale aj neúspechy, ktorým sa treba v budúcnosti vyhnúť. EHSV má záujem sa na vypracovaní takejto štúdie podieľať spolu so zodpovednými útvarmi Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady a Výboru regiónov. Štúdia by mohla byť základom pre vznik medziskupiny CLLD, ktorá by bola medziinštitucionálnou platformou.

1.11.

V súvislosti s miestnym rozvojom vedeným komunitou EHSV podporuje:

1.12.

Metodiku CLLD možno v plnej miere uplatniť nielen na zdroje EŠIF, ale je možné ju použiť aj pri prerozdeľovaní prostriedkov z vlastných zdrojov (z miestnej, regionálnej a národnej úrovne). Preto je dôležité, aby sa stratégie rozvoja, konkrétne projekty a spôsoby ich realizácie nevytvárali podľa predpokladaných zdrojov EÚ, ale aby odrážali skutočnú potrebu zmeny kvality života miestnej komunity.

1.13.

EHSV považuje za zásadné dôrazne zotrvať na základných zásadách metódy CLLD. Je potrebné, aby vyvážené partnerstvo s účasťou miestnej komunity bolo podmienkou ex ante na získanie dotácií. Aby bol miestny rozvoj efektívny, je nevyhnutné zamedziť formálnemu prístupu, keď sa v záujme získania dotácií partnerstvo iba deklaruje, ale v praxi nie je skutočnosťou. Musí sa vyvinúť účinný systém kontroly a dohľadu, aby sa princíp CLLD nezneužíval.

1.14.

EHSV konštatuje, že neodmysliteľným faktorom nielen v čase hospodárskej krízy je pri tomto nástroji transparentnosť tokov z verejného rozpočtu, zvýšenie dôvery medzi orgánmi verejnej správy a obyvateľmi a efektívnosť investovaných prostriedkov. Podobné partnerské prístupy presadzuje taktiež OSN, OECD, Svetová banka a ďalšie inštitúcie. Ide o rozšírený prístup, v rámci ktorého sa podporuje využívanie metód CLLD mimo Európy, napríklad pri predvstupových rokovaniach o politike rozvoja a v snahe dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja OSN na rok 2015 a záväzky v oblasti zmeny klímy.

1.15.

EHSV definuje možné výzvy pre budúce obdobie v rámci CLLD týkajúce sa zjednodušenia a obmedzenia administratívnej záťaže:

1.16.

EHSV odporúča pre rôzne typy využitia programu CLLD použiť odlišnú terminológiu, rovnako ako je to v prípade vidieckych miestnych akčných skupín a miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu. Pre mestské MAS použiť napríklad názov „mestské partnerstvá“, pre CLLD v mestskom (urbánnom) priestore CLLD-U. Pomohlo by to lepšie rozlíšiť, o aký priestor ide, a tiež rozlíšiť smerovanie finančných tokov. Zároveň odporúčame podľa vzoru úspešného programu LEADER zvážiť aj pre CLLD nové pomenovanie, nejaký zaujímavý akronym, ktorý budú všetci aktéri lepšie akceptovať. Názov je neoddeliteľnou súčasťou propagačnej kampane a CLLD môže zostať „pod čiarou“ ako názov metódy.

2.1.

Základné princípy metódy LEADER – pridaná hodnota a ich uplatnenie v metóde CLLD:

2.2.

Výbor regiónov považuje CLLD za „kľúčový nástroj harmonického rozvoja mestských a vidieckych oblastí, ktorý posilňuje možnosti rozvoja väzieb s okolitými prímestskými a vidieckymi oblasťami“ (3).

2.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal k partnerskej spolupráci a účasti viaceré stanoviská, z ktorých niektoré sú uvedené v poznámkach pod čiarou (4).

2.4.

Európska komisia predložila materiály na uskutočňovanie CLLD, ktoré vychádzajú zo skúseností metódy LEADER: „European Structural and Investment Funds, Guidance for Member States and Programme Authorities, Guidance for Beneficiaries – Guidance on Community-Led Local Development for Local Actors“ (5) a „Guidance on Coommunity Led Local Development in European Structural and Investment Funds“ (6).

2.5.

Tieto dokumenty by sa mali šíriť účinnejšie podľa skutočnej proaktívnej stratégie poskytovania informácií. Zároveň treba pravidelne poskytovať priestor pre spoločné stretnutia aktérov CLLD a expertov s možnosťou diskusie a porovnávania prístupu uplatňovaného v rôznych regiónoch EÚ. Základňu pre tieto činnosti by mohol poskytnúť napr. EHSV.

3.1.

Miestna akčná skupina je základnou jednotkou programu LEADER. Ide o miestne partnerstvo s proporcionálnym zastúpením sektorov i oblastí činnosti. MAS má právnu subjektivitu a stanovené riadiace a rozhodovacie postupy. Celkový počet MAS v EÚ podporovaných z programov rozvoja vidieka a iných opatrení typu LEADER je 2  402 a pokrývajú 77 % celkového územia EÚ (7), t. j. približne 90 % vidieckeho územia a viac ako 50 % populácie EÚ (8).

3.2.

Metóda LEADER sa natoľko osvedčila, že by sa mala rozširovať v rámci možností na celom území vidieckeho priestoru v EÚ. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu pravidiel pre medzinárodnú spoluprácu medzi MAS z rôznych členských štátov.

3.3.

Ako navrhované priority programu na obdobie 2014 – 2020 je možné takisto uviesť:

4.1.

Prostredie medzi mestom a vidiekom v tesnom susedstve poskytuje priestor na efektívne využitie miestneho rozvoja vedeného komunitou. Tento typ nástroja umožní reagovať na meniace sa správanie v priestore a povedie k zohľadneniu funkčných väzieb na danom území. Väzby medzi mestom a prímestským vidiekom sú veľmi výrazné a zaslúžia si špecifický prístup.

4.2.

V prímestskom priestore sa vyskytujú špecifické problémy (výzvy), ktoré je možné riešiť prostredníctvom CLLD. Základné výzvy predstavuje udržateľná mobilita, budovanie sociálne súdržnej spoločnosti a stanovenie priorít pre využívanie pôdy. Prímestský priestor sa nachádza v zázemí miest s viac ako 25  000 obyvateľmi. Zmienku si zasluhuje spoločný výskumný projekt OECD a Európskej komisie „Rurban“, ktorého cieľom bolo identifikovať a vyhodnotiť formálne i neformálne partnerstvá medzi vidiekom a mestami a ich prínos pre miestny rozvoj (9).

4.3.

Od roku 2007 sa takisto využíval miestny rozvoj v rámci Európskeho rybárskeho fondu na podporu udržateľného rozvoja rybárskych spoločenstiev prostredníctvom miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu.

5.1.

Jednotná definícia mestského priestoru neexistuje, predpokladáme využitie národných a miestnych pravidiel a zvyklostí. Pri vidieckom priestore sa používa kritérium maximálnej veľkosti mesta s počtom 25  000 obyvateľov. Analogicky je to možné využiť aj pri mestských oblastiach (v tomto prípade pri zohľadnení minimálneho počtu 10  000 a maximálneho počtu 1 50  000 obyvateľov). Verejnú správu by zastupovali jej zástupcovia, ktorí sú za dané územie zodpovední, najlepšia by bola kombinácia zástupcov z centrálneho magistrátu mesta a z mestskej časti/mestských častí (napr. určitej štvrti, sociálne vylúčenej lokality, oblasti mesta s určitým druhom problémov a pod.).

5.2.

Ako zdroj inšpirácie je možné využiť skúsenosti konkrétnych miest, ktoré nazbierali prostredníctvom zapojenia do operačného programu Urbact II, European Knowledge Development Platform (10) (výhľadovo do Urban Development Platform) (11). Za zmienku stojí aj skúsenosť získaná v rámci iniciatív „Transition Towns“ a „Permaculture communities“, kde niekoľko tisíc miestnych komunít v celej EÚ úspešne propagovalo udržateľný rozvoj vedený komunitou.

5.3.

Dvadsať rokov skúseností na vidieku tiež znamená, že vidiek bude učiť mestá, spočiatku napríklad na prechodné obdobie, ktoré sa bude vyhodnocovať. V praxi tak spolu s ďalšou odbornou podporou a coachingom dôjde k transferu metodiky.

5.4.

Už v programovacom období 2007 – 2013 sa na úrovni miest vytvárali poradné orgány v podobe miestnych podporných skupín Urbact (Urbact Local Support Group), ktoré boli zapojené do procesu tvorby miestnych akčných plánov (Local Action Plan). Na rozdiel od metódy LEADER a CLLD však išlo o voľnejšie poradné združenie expertov, ktoré striktne nepožaduje zastúpenie jednotlivých sektorov. Zloženie týchto skupín sa riadilo tematickým zameraním konkrétneho projektu. Operačný program Urbact II finančne nepodporoval aktivity miestnych podporných skupín. V záujme zefektívnenia partnerského princípu aj v mestskom prostredí je nutné, aby sa partnerstvá vytvárali na základe CLLD a aby mali k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie fungovania. „Tento prístup je takisto možné uplatňovať v mestských oblastiach a v oblastiach stredných a malých miest s ich funkčným zázemím v úlohe miestnych a subregionálnych centier  (12)“.

5.5.

Vzhľadom na problémy, ktoré mestá riešia, sú rôzne operačné programy vhodným nástrojom na financovanie pilotných projektov prostredníctvom CLLD. Preto navrhujeme, aby sa metóda miestneho rozvoja vedeného komunitou a ňou vytvorené stratégie v pilotných programoch využili na financovanie na území miest (napr. aj v oblastiach životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok a dedičstva atď.) (13).

5.6.

Bolo by vhodné zozbierať príklady osvedčených postupov v oblasti rozvoja miest prostredníctvom partnerského prístupu z rôznych členských štátov, ktoré by mohli byť súčasťou štúdie spomenutej v bode 1.10. Usmernením pre prácu v partnerstve môže byť aj spracovaný kódex „Zásada partnerstva pri čerpaní fondov spoločného strategického rámca – prvky Kódexu správania EÚ pre partnerstvo“ (14).

6.1.

Miestny rozvoj vedený komunitou má pomáhať občanom pri zmysluplnom a udržateľnom rozvoji ich obcí a miest. Občania sa prostredníctvom CLLD môžu priamo podieľať na zvyšovaní kvality života vo svojej komunite; ide pritom o skutočný inkluzívny rast s viditeľnými výsledkami na miestnej úrovni. Pri zavádzaní CLLD je samozrejme potrebné vyčleniť zdroje na budovanie kapacít, aby všetci partneri mohli plniť svoju úlohu, a neboli len pozorovateľmi procesu, a aby sa mohli aktívne podieľať na horizontálnom partnerstve v zmysle viacúrovňovej správy. Ďalej je potrebné podporiť coaching a mentoring od skúsenejších aktérov a expertov, t. j. vzdelávanie a školenie. Súčasný návrh musí zároveň analyzovať a vysvetliť dôvody efektivity a úspechu metódy LEADER a zdôvodniť, prečo by sa metóda CLLD mala rozšíriť na všetky programy z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme dosiahnutia úspechu politiky súdržnosti.

6.2.

Tam, kde sa zatiaľ k tejto metóde nepristúpilo, treba využiť strednodobé hodnotenie na to, aby bola v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) 2014–2020 zavedená.

6.3.

Dôležitým aspektom je výmena odborných znalostí sociálnych a hospodárskych partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti, samosprávy a štátnej správy, ktorá by sa mala mnohostranne podporovať.

6.4.

Formulovanie stratégií CLLD si vyžaduje určitý čas, je však dôležité, aby v danom období bolo takisto dostatok času na ich uskutočňovanie a dostatočný rozpočet na financovanie jednotlivých opatrení. Príliš dlhá príprava bez dosahu na danom území (formou realizovaných projektov), rovnako ako urýchlené financovanie aktivít (z dôvodu konca obdobia čerpania) vedie k nedôvere k tomuto nástroju.

6.5.

Ďalšími problémami, ktoré treba v záujme správneho používania CLLD riešiť, sú byrokracia a nadmerné administratívne prekážky, oneskorené preplácanie nákladov, predbežné financovanie projektov z vlastných zdrojov či pôžičiek, kde bremeno úrokov nesie konečný príjemca. Je možné zvážiť modely participatívneho financovania, súkromno-verejné financovanie, organizovanú účasť bankového sektora s garanciou štátu.

6.6.

Členské štáty často okrem predpisov Európskej komisie zavádzajú ďalšie, nevyžiadané predpisy „národnej“ byrokracie, ktoré veľmi komplikujú využívanie dotačných titulov a odrádzajú žiadateľov svojou zložitosťou a možnými dôsledkami. Okrem toho sa niektoré národné orgány usilujú minimalizovať náklady na animáciu územia a administratívu menších MAS, v dôsledku čoho by však mohlo dôjsť až ku kolapsu celého systému.

6.7.

EHVS žiada výcvik školiteľov: školenie národných/regionálnych aktérov by malo byť zabezpečené na základe článku 5 všeobecného nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v rámci technickej pomoci. Takisto sa musia vytvoriť podmienky na účinné vytváranie sietí na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni, pretože práca v sieťach prináša výraznú pridanú hodnotu.

6.8.

Bolo by vhodné zozbierať príklady osvedčených postupov z rôznych členských štátov, ktoré by mohli byť súčasťou štúdie spomenutej v bode 1.10.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/9

Spravodajca:

Stefano PALMIERI

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta zvláštnu pozornosť venovanú vytvoreniu stratégie Európskej únie pre alpský región (EUSALP), ktorej cieľom je podpora súdržnosti a konkurencieschopnosti v problematických oblastiach, ktoré jednotlivé členské štáty alebo regióny nedokážu uspokojivo zvládnuť zvyčajnými prostriedkami.

1.2.

EHSV konštatuje, že dynamika rozvoja alpského regiónu je výrazne spojená s pohorím Álp aj z hľadiska identity a rozpoznateľnosti. Toto pohorie je spojovacím článkom medzi všetkými územiami zúčastnenými na stratégii z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.

1.3.

EHSV zdôrazňuje vysokú politickú angažovanosť príslušných štátov v rámci EUSALP a vysokú úroveň uvedomelosti a zapájania na úrovni vlád a regionálnych samospráv. Toto povedomie je výsledkom procesu spolupráce, ktorý v tejto oblasti začal v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.

1.4.

EHSV považuje osobitné charakteristiky alpského regiónu, v ktorom sa napríklad nachádzajú územné systémy patriace medzi najkonkurencieschopnejšie na svete, hospodárske a sociálne rozdiely medzi horskými a vidieckymi oblasťami a mestami a mestskými oblasťami, kultúrne a prírodné dedičstvo a veľmi vysoká koncentrácia dopravných tokov, za rozhodujúce a charakteristické prvky tejto oblasti.

1.5.

EHSV na jednej strane síce súhlasí so všeobecným rámcom stratégie a domnieva sa, že ciele, piliere a priority sú v súlade s diskusným dokumentom, ale na druhej strane sa domnieva, že pri príprave akčného plánu by ich bolo potrebné doplniť a vylepšiť.

1.6.

EHSV berie na vedomie skutočnosť, že územie, na ktorom sa EUSALP uplatňuje sa vyznačuje výrazne vyššou úrovňou hospodárskeho rozvoja, ekologickej udržateľnosti a sociálnej kohézie, než je európsky priemer. Napriek tomu hospodárska a finančná kríza a zmeny spôsobené globalizáciou hospodárstva a trhov znamenajú pre skúmaný makroregión veľké a citlivé výzvy. Preto sa EHSV domnieva, že dosiahnutie všeobecného cieľa EUSALP, teda zabezpečiť, aby tento región zostal jednou z najatraktívnejších oblastí Európy vďaka lepšiemu využívaniu vlastných zdrojov a príležitostí v oblasti udržateľného rozvoja a inovácie  (1) má veľmi veľký význam pre podporu hospodárskej konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti Európy.

1.7.

EHSV sa domnieva, že v EUSALP je nevyhnutné posilniť holistický prístup k rozvoju stanovením nových a lepších cieľov, ako sa uvádza v bode 4.4.

1.8.

EHSV dúfa, že v akčnom pláne EUSALP budú lepšie vzájomne prepojené a zosúladené priority týkajúce sa konkurencieschopnosti (1. pilier) a priority zamerané na udržateľnosť (3. pilier), aby sa zabezpečilo dosiahnutie rozvojových cieľov a nedošlo k ohrozeniu potrieb a príležitostí budúcich generácií.

1.9.

V súvislosti s prvým pilierom EHSV pokladá za nevyhnutné zabezpečiť udržateľný rast a podporiť plnú zamestnanosť, inováciu, konkurencieschopnosť a súdržnosť alpského regiónu prostredníctvom vzájomnej solidarity medzi horskými a mestskými oblasťami. Priority sú uvedené v bode 5.2.

1.10.

V súvislosti s druhým pilierom EHSV podporuje podnecovanie územného rozvoja založeného na spolupráci medzi vnútornými a vonkajšími územnými systémami, dostupnosti služieb, udržateľnej mobilite a zlepšení dopravy a komunikačnej infraštruktúry. Priority sú uvedené v bode 5.3.

1.11.

V súvislosti s tretím pilierom EHSV pokladá za nevyhnutné zvýšiť úsilie zamerané na udržateľné riadenie a ochranu životného prostredia, ako aj na zhodnocovanie územného kapitálu tejto oblasti. Priority sú uvedené v bode 5.3.

1.12.

EHSV sa nazdáva, že bez silného riadenia a konkrétnych finančných zdrojov na podporu budovania kapacít hrozí, že EUSALP stratí svoju účinnosť a strategický význam. V tejto súvislosti EHSV v súlade so závermi Rady požaduje, aby bol vypracovaný akčný plán založený na komplementárnosti programov financovania, koordinácii inštitucionálnych nástrojov a vypracovaní nových makroregionálnych projektov (2).

1.13.

EHSV odkazuje na závery stanoviska o riadení makroregionálnych stratégií (3) a zastáva názor, že vypracovanie a realizácia EUSALP si vyžaduje špecifický systém riadenia založený na spolupráci a koordinácii. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že na zabezpečenie účinnosti EUSALP je potrebné vybaviť ju účinným viacúrovňovým riadením (4) schopným spoločne zhodnotiť horizontálny rozmer (účasť občianskej spoločnosti), ktorý doplní a zlepší vertikálny rozmer (účasť regiónov a miestnych orgánov) pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity a proporcionality (5).

1.14.

EHSV žiada zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do budovania kapacít a pozitívne hodnotí vytvorenie stáleho fóra, na ktorom sú zastúpení a ktoré podporujú sociálni a hospodárski partneri alpského regiónu.

1.15.

EHSV sa domnieva, že je veľmi dôležite podporovať zamestnanosť predovšetkým mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, ako aj opatreniu na podporu sociálnych investícií a prispôsobovanie systémov sociálnej ochrany.

2.1.

Cieľom tohto stanoviska je posúdiť dokument „Stratégia EÚ pre alpský región“ (6) určený na verejnú konzultáciu, a to aj vzhľadom na stanoviská o makroregionálnych stratégiách, ktoré už výbor prijal.

2.2.

Alpský región zahŕňa 5 členských štátov (Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko a Slovinsko) a dve krajiny mimo EÚ (Švajčiarsko a Lichtenštajnsko) a rozkladá sa na ploche 4 50  000 km2, na ktorej žije 70 miliónov ľudí.

2.2.1.

Územné systémy spadajúce pod EUSALP sú výrazne naviazané na pohorie Álp, ktoré okrem toho, že sa stalo prvkom ich identity a rozpoznateľnosti, tvorí aj spojovací článok týchto území z hospodárskeho, logistického a environmentálneho hľadiska (7).

2.3.

V rámci makroregionálnej politiky, ktorú EÚ uplatňuje od roku 2009, má zemepisné umiestnenie EUSALP nielen strategický význam z hľadiska európskej politiky súdržnosti a vzhľadom na kontinuitu so stratégiou pre Pobaltsko (EUSBR) (8), stratégiou pre Podunajsko (EUSDR) (9) a stratégiou pre oblasť Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) (10), ale zároveň má aj zásadný význam pre podporu rozširovania koncepcie makroregionalizmu smerom na západné Stredozemie (11).

2.4.

Od sedemdesiatych rokov 20. storočia regióny alpského oblúka, prekračujúc národné hranice, ktoré ich historicky rozdeľovali, vytvorili spoločné povedomie o potrebe vymyslieť alpský územný systém ako jedinečný útvar, ktorý treba zachovať a zhodnotiť. Práve preto začal rad iniciatív medziregionálnej, nadnárodnej a cezhraničnej spolupráce, ktoré majú medzi hlavnými cieľmi podporu vzájomného porozumenia medzi zúčastnenými národmi, čo umožní prekonať jazykové, sociálno-ekonomické a etnické rozdiely a podporiť väčšiu integráciu na európskej úrovni (12).

2.5.

Pre proces aktivácie EUSALP, ktorý sa bude musieť ukončiť schválením Rady naplánovaným do konca roku 2015 (13), mali zásadný význam alpská konferencia v Bad Ragaz (jún 2012) a konferencia v Grenobli (október 2013).

2.5.1.

Pri príležitosti konferencie v Grenobli (14) boli v politickom uznesení o vykonávaní stratégie EÚ pre alpský región stanovené ciele, príležitosti, ktoré treba využiť, a výzvy, ktorým treba čeliť, pokiaľ ide o tri hlavné oblasti: konkurencieschopnosť a inovácia, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, voda, energia, životné prostredie a podnebie a dostupnosť, komunikácie a doprava.

3.1.

Pohorie Álp predstavuje v EUSALP charakteristický prvok celého priestoru spolupráce. Vysoký stupeň územnej rozmanitosti je jednou z hlavných charakteristík, ktoré odlišujú alpský región od iných častí Európy: horské oblasti a priľahlé oblasti na ich úpätí, dostupné i odľahlé údolia, nížiny a náhorné plošiny, mestské oblasti a mestá.

3.1.1.

Aby bolo možné lepšie stanoviť oblasti, na ktoré sa budú musieť zamerať ciele a priority EUSALP, uvedieme päť typov územných situácií, ktoré sú charakteristické pre alpský región: „alpské veľkomestá“, „alpské mestá“, „rozvíjajúce sa vidiecke oblasti“, „upadajúce vidiecke oblasti“, „turistické oblasti“.

3.2.

Alpský región má veľa špecifických charakteristík, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť a ktoré EUSALP odlišujú od makroregionálnych stratégií pre Pobaltsko, Podunajsko a pre oblasť Jadranského a Iónskeho mora: nachádzajú sa v ňom niektoré z najrozvinutejších regiónov sveta, ekonomiky sú konkurencieschopné, kvalita života má vysokú úroveň, sociálna a politická situácia je stabilná; medzi vidieckymi oblasťami, nížinami a mestskými oblasťami však existujú zjavné rozdiely; prírodné dedičstvo a ekosystémy sú unikátne; kultúrne dedičstvo je základným prvkom sociálnej súdržnosti a rozvoja alpského regiónu; koncentrácia dopravných tokov už spôsobuje problémy z hľadiska dopravného preťaženia a ochrany životného prostredia.

3.3.

Všeobecným cieľom EUSALP je zaručiť, aby tento región čo najlepším využívaním vlastných zdrojov a príležitostí v oblasti udržateľného rozvoja a inovácií zostal jednou z najatraktívnejších oblastí Európy.

3.3.1.

Tento cieľ sa dosiahne aktivitami v rámci troch „tematických pilierov“: zvýšenie konkurencieschopnosti, prosperity a súdržnosti, zabezpečenie dostupnosti a prepojenia pre všetkých obyvateľov a zabezpečenie udržateľnosti.

3.3.2.1.

Aj keď je alpský región najväčšie európske hospodárske a výrobné centrum s veľkými možnosťami rozvoja, problémom tu je stále nedostatok hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Hory predstavujú výzvu pre rovnomerný rozvoj tejto oblasti. Cieľom EUSALP je podporiť inovatívny hospodársky rozvoj v regióne vymedzením vyváženejšieho modelu, ktorý zároveň zohľadní rozmanitosť a špecifiká území. Je nutné podporiť konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré dokáže navzájom prepojiť prosperitu, energetickú účinnosť, kvalitu života a tradičné hodnoty príznačné pre túto oblasť.

3.3.3.1.

Prostredníctvom ekologicky prijateľných modelov mobility, udržateľných systémov dopravy, komunikačných služieb a infraštruktúry je nutné podporiť vyvážený územný rozvoj. Alpský región má strategické postavenie v rámci európskeho dopravného systému, pretože ním prechádza dopravná os sever-juh aj východ-západ. V tejto oblasti sa nachádzajú aj najdôležitejšie európske dopravné uzly a mnohé alpské priesmyky, ktoré majú vplyv na územné systémy zraniteľného životného prostredia. Veľmi dôležité je uskutočňovať koordinovanú politiku schopnú uspokojiť požiadavky dopravy, zabezpečiť blahobyt obyvateľov a rovnováhu životného prostredia. V alpskom regióne sa vzhľadom na jeho rôznorodosť a územnú zložitosti musí pojem prepojenosti rozšíriť aj na infraštruktúru a komunikačné služby.

3.3.4.1.

Zachovanie alpského dedičstva a presadzovanie udržateľného využívania prírodných a kultúrnych zdrojov sú pre tento región nevyhnutné. Voda, nerastné zdroje, rôznorodosť krajinných oblastí s veľkou biologickou rozmanitosťou a bohaté a rôznorodé kultúrne dedičstvo sú špecifiká, ktoré treba chrániť a zhodnocovať. Využívanie potenciálu zdrojov, ako je voda a biomasa, ak je ekologické, môže zásadným spôsobom napomôcť konkurencieschopnosť a súdržnosť oblasti, pretože môže podporiť sledovanie strategických cieľov, ako je energetická sebestačnosť a kapacita regiónu na akumuláciu energie.

4.1.

Stratégia pre alpský región sa teší silnému politickému záujmu a povedomiu v krajinách, ktoré sa na nej podieľajú, a predstavuje nielen výzvu, ale i veľkú príležitosť pre samotnú EÚ. Poslaním EUSALP je rozvíjať hospodárstvo, spájať územia a ochraňovať životné prostredie oblasti mimoriadne významnej pre hospodársku konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť Európy.

4.2.

Pre rozvoj EUSALP je dôležitý štruktúrovaný dialóg medzi jednotlivými zúčastnenými subjektmi s cieľom spoločne definovať a riešiť konkrétne potreby. Pozorne treba vziať do úvahy environmentálne, kultúrne, hospodárske a sociálne špecifiká, ako aj silnú vzájomnú závislosť mestských a vidieckych oblastí. Preto treba začať rozsiahly a otvorený dialóg medzi aktérmi s cieľom rozvíjať všeobecne uznanú stratégiu.

4.2.1.

Je dôležité, aby boli politiky koordinované v záujme územnej súdržnosti. Niektoré otázky týkajúce sa hospodárskej inovácie, druhov dopravy a životného prostredia sú na sebe navzájom závislé a nemožno k nim pristupovať osobitne na miestnej úrovni, ale potrebujú širšiu perspektívu, ktorú môže poskytnúť makroregionálna úroveň.

4.2.2.

S odkazom na oznámenie o riadení makroregionálnych stratégií (15) je potrebné „viacúrovňové riadenie“ EUSALP vybaviť účinným „horizontálnym rozmerom“ (účasť občianskej spoločnosti), ktorý doplní a zlepší „vertikálny rozmer“ (účasť regiónov a miestnych orgánov) pri plnom rešpektovaní zásady „subsidiarity a proporcionality“.

4.3.

EHSV sa domnieva, že EUSALP je základným nástrojom na pomoc aktivitám alpského regiónu v oblastiach ako je globalizácia hospodárstva, zmeny klímy, informačná spoločnosť, hospodárstvo založené na vedomostiach, demografické zmeny, voľný obeh tovaru a slobodný pohyb osôb.

4.4.

Pomocou EUSALP bude možné skvalitniť rozvoj alpského regiónu uplatnením holistického prístupu umožňujúceho sfunkčniť a dať do vzájomnej závislosti hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer. Aby EHSV prostredníctvom konkrétneho účelu predstavil holistický prístup, stanovil v tomto duchu päť strategických cieľov, ktoré by mali byť zastúpené v akčnom pláne:

4.4.1.

Uprednostňovať dynamický systém malých a stredných podnikov a prosperujúce podniky schopné zvýšiť zamestnanosť. EUSALP bude musieť napomôcť schopnosť územných systémov konkurovať v globálnom hospodárstve podporou udržania a vytvárania nových kvalitných pracovných miest.

4.4.2.

Pomáhať zvýšiť kapacity založené na tradíciách a sociálnej rôznorodosti. EUSALP bude musieť podporovať zachovanie pôvodných hodnôt, ktoré sú príznačné pre príslušné regióny, a zároveň presadzovať kapitalizáciu znalostí a tradícií ako hybnú silu hospodárskeho rozvoja a sociálneho začleňovania.

4.4.3.

Presadzovať rovnováhu a rovnosť prístupu k službám všeobecného záujmu v celom alpskom regióne. Stratégiou EUSALP sa podporí zachovanie a prispôsobenie rámca služieb všeobecného záujmu s cieľom riešiť potreby osôb žijúcich v tejto oblasti, s osobitným zameraním na osoby bývajúce na územiach, ktoré sú „zemepisne znevýhodnené“.

4.4.4.

Podporovať spoločnú zodpovednosť a spoluprácu medzi alpskými regiónmi. Stratégiou EUSALP sa budú musieť podporiť nové prístupy spoločnej zodpovednosti a spravodlivej spolupráce medzi územiami alpského regiónu, ako sú napríklad vertikálne väzby medzi metropolami a ich väzby s vidieckymi a turistickými oblasťami.

4.4.5.

Podporovať ochranu a udržateľné usmerňovanie biologickej rozmanitosti, správu krajinných oblastí a hospodárenie s prírodnými zdrojmi. Stratégiou EUSALP sa bude musieť podporiť ochrana a udržateľné usmerňovanie biologickej rozmanitosti, správa krajinných oblastí a hospodárenie s prírodnými zdrojmi tým, že sa nájde správna rovnováha medzi opatreniami na ich zachovanie a opatreniami na racionálne využívanie ekosystémových služieb a produktov. Okrem toho je nutné presadiť prijatie ekologicky vhodných modelov riadenia zameraných na vyváženejšie rozdeľovanie výhod z využívania ekosystémových služieb a produktov medzi rôzne územné celky alpského regiónu.

4.5.

EHSV sa domnieva, že EUSALP by sa mala začať uplatňovať v súlade s rozhodnutiami Rady, čo znamená, že na jednej strane by makroregionálna stratégia síce nemala vyžadovať žiadne ďalšie zdroje, žiadne ďalšie predpisy, ani žiadne nové riadiace orgány (tri ‘žiadne’), na druhej strane je však potrebné vypracovať akčný plán založený na komplementárnosti programov financovania, koordinácii inštitucionálnych nástrojov a vypracovaní nových makroregionálnych projektov. Osobitnú pozornosť treba venovať budovaniu kapacít.

4.5.1.

EHSV považuje za veľmi dôležité zapojiť do budovania kapacít okrem orgánov verejnej správy aj zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti. Toto možno dosiahnuť aj vytvorením stáleho fóra zastupujúceho sociálnych a hospodárskych partnerov.

4.5.2.

EHSV zastáva názor, že značný objem finančných prostriedkov vyčlenený Európskou úniou na regionálne programy z európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 (16) je primeraným prostriedkom, ktorý je potrebné efektívne využiť v záujme realizácie stratégie pomocou koordinovanejšej činnosti sledujúcej spoločný strategický princíp. V programovacom období 2014 – 2020 budú dostupné ďalšie možnosti financovania prostredníctvom nástrojov EÚ, napr. Horizont 2020 (17), COSME (18)., CEF (19), EaSI (20), Erasmus+ (21) a LIFE (22).

5.1.

EHSV sa domnieva, že v záujme podpory dosiahnutia strategických cieľov stanovených v konzultačnom dokumente a špecifických cieľov uvedených v bode 4 tohto stanoviska je veľmi dôležité presnejšie vymedziť priority v súvislosti s troma piliermi EUSALP.

5.1.1.

Hlavná výzva, ktorej sa musí dostať podpory prostredníctvom stratégie pre alpský región, sa týka harmonizácie a posilnenia rovnováhy medzi cieľmi hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti.

5.2.1.

EHSV pokladá za veľmi dôležité posilnením a diverzifikáciou špecifických hospodárskych aktivít zameraných na vzájomnú solidaritu medzi horskými a mestskými oblasťami zabezpečiť udržateľný rast a podporiť plnú zamestnanosť, inováciu, konkurencieschopnosť a súdržnosť alpského regiónu.

5.2.2.1.

Potrebné je podporiť inováciu a konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov zlepšením systémov „prístupu k úverom“, posilnením schopnosti podnikov využívať možnosti, ktoré poskytujú programy EÚ na roky 2014 – 2020 a systém verejného obstarávania pre inovácie (s osobitným zameraním na verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (23)).

5.2.2.2.

Potrebné je pomôcť posilniť rozvojové procesy ekologického hospodárstva aj vytváraním nových podnikov využívajúc environmentálne osobitosti alpského regiónu a silné výrobné a inovatívne kapacity príznačné pre túto oblasť.

5.2.2.3.

Potrebné je propagovať výrobky alpského regiónu politikou „povedomia o značkách“, teda pomocou osobitných značiek, ktoré kladú dôraz na regionálnu príslušnosť a regionálny marketing. Zhodnocovanie „ekosystémových služieb a produktov“ (24) predstavuje ďalšiu pridanú hodnotu a podporu konkurencieschopnosti tejto oblasti.

5.2.2.4.

Potrebné je posilniť spoluprácu medzi vedeckými a technologickými parkmi, vysokými školami, výskumnými centrami a malými a strednými podnikmi a zvýšiť kapacitu výskumnej infraštruktúry a jej spojenia so špičkovými svetovými ústavmi. Pri vypracúvaní ‘akčného plánu’ stratégie EUSALP by bolo vhodné zohľadniť aj prierezovú prioritu na podporu aktivít v oblasti ‘výskumu a inovácie’.

5.2.2.5.

Potrebné je vypracovať spoločnú stratégiu premeny makroregionálneho alpského priestoru na udržateľnú turistickú destináciu svetového významu so zhodnotením prírodného, kultúrneho a historického dedičstva.

5.2.2.6.

Medzi hlavné priority EUSALP je potrebné zaradiť „zamestnanosť“ a osobitnú pozornosť venovať mladým ľuďom a dlhodobo nezamestnaným. Veľmi dôležité je podporiť vytváranie nových stabilných a kvalitných pracovných miest a týmto spôsobom riešiť aj problém sezónnej práce, ktorý je typický hlavne pre „horské a vidiecke“ turistické oblasti alpského regiónu.

5.2.2.7.

Potrebné je podporiť iniciatívy zamerané na vytvorenie jednotného pracovného priestoru, mobilitu pracovníkov, absolvovanie nadnárodnej odbornej praxe a stáži, stanovenie kurzov cezhraničnej odbornej prípravy a rastu a na plné uznávanie diplomov a odbornej kvalifikácie. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať odbornosti pracovníkov v cestovnom ruchu, ktorých sa najviac týkajú problémy súvisiace so „sezónnou prácou“.

5.2.2.8.

Potrebné je podporiť spoluprácu medzi rôznymi územnými celkami, ktoré sú pre alpský región príznačné, a posilniť úlohu metropolitných oblastí a miest ako hybnej sily konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti.

5.2.2.9.

Potrebné je pomôcť uskutočniť opatrenia na podporu sociálnych investícií a prispôsobovanie systémov sociálnej ochrany vypracovaním politík v súlade s oznámením Európskej komisie o „sociálnych investíciách do rastu a sociálnej súdržnosti“ (25).

5.2.2.10.

Potrebné je pomôcť prijať opatrenia na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a predchádzanie diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, veku alebo sexuálnej orientácie.

5.3.1.

EHSV podporuje podnecovanie územného rozvoja založeného na spolupráci medzi vnútornými a vonkajšími územnými systémami, na dostupnosti služieb, na udržateľnej mobilite a na zlepšení dopravy a komunikačnej infraštruktúry.

5.3.2.1.

Potrebné je podporiť prijatie inovatívnych riešení na zabezpečenie základných služieb pre horské a vidiecke oblasti (vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby a mobilita), odstránenie „digitálnej priepasti“ a zavedenie širokopásmového internetu v celej oblasti.

5.3.2.2.

Potrebné je posilniť uplatňovanie informačných a komunikačných technológií vo všetkých oblastiach všeobecného záujmu (správa, zdravotníctvo, služby zamestnanosti, teledidaktika, elektronický obchod s alpskými výrobkami atď.) a zabezpečiť úroveň dostupnosti verejných služieb zodpovedajúcu potrebám rôznych územných systémov alpského regiónu, pričom treba dosiahnuť správnu rovnováhu medzi hustotou a dostupnosťou týchto služieb.

5.3.2.3.

Potrebné je presadzovať integrované dopravné systémy v záujme podpory obchodnej výmeny medzi rôznymi územnými systémami a zlepšiť riadenie nákladnej a osobnej dopravy s cieľom zmierniť vplyv na životné prostredie a zvýšiť úžitok pre miestne spoločenstvá. K základným prvkom podpory udržateľného rozvoja dopravy alpského regiónu patrí presun nákladnej dopravy z cestnej na železničnú a opatrenia zamerané na obmedzenie druhotných alpských koridorov (napr. jednotné poplatky pre všetky tranzitné alpské koridory).

5.3.2.4.

Potrebné je vypracovať plány logistickej interoperability na úrovni makroregiónu a posilniť multimodálne prepojenie infraštrukturálnych uzlov (prístavov, letísk a logistických centier) na celosvetovú sieť a na vnútrozemské vodné cesty.

5.3.2.5.

Potrebné je podporiť nadnárodné tematické siete v súvislosti s aspektmi dôležitými pre rozvoj Álp, napríklad riadenie rizík, cestovný ruch, šport, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, energetika a technologické služby.

5.3.2.6.

Potrebné je zlepšiť riadenie v Alpách prostredníctvom aktívnejšej účasti občianskej spoločnosti a zároveň podporiť zvyšovanie povedomia a zlepšovanie informovanosti občanov o hlavných témach týkajúcich sa alpského regiónu.

5.4.1.

EHSV pokladá za nevyhnutné zvýšiť úsilie zamerané na udržateľné riadenie a ochranu životného prostredia, ako aj na zhodnocovanie územného kapitálu tejto oblasti.

5.4.2.1.

Potrebné je zosúladiť opatrenia na podporu hospodárskeho rozvoja alpského regiónu s úsilím v oblasti boja proti zmenám klímy, pričom treba odstrániť naviazanosť rastu a konkurencieschopnosti územných systémov spadajúcich pod EUSALP na spotrebu prírodných zdrojov a surovín.

5.4.2.2.

Potrebné je zvýšiť povedomie miestnych spoločenstiev alpského regiónu o význame ekosystémových služieb a spravodlivom a udržateľnom riadení prírodného kapitálu. Alpy majú pre Európu najväčší význam pokiaľ ide o zásobovanie vodou. Preto je veľmi dôležité posilniť opatrenia na zlepšenie obhospodarovania vodných zdrojov a povodí alpského regiónu.

5.4.2.3.

Potrebné je podporovať iniciatívy za harmonizáciu opatrení na zachovanie biologickej rozmanitosti a krajiny alpského regiónu a na ich ekologicky prijateľné využívanie.

5.4.2.4.

Potrebné je vyvinúť nadnárodné nástroje a postupy predchádzania rizikám a ich znižovania (povodne, zosuvy pôdy, lavíny, lesné požiare atď.), integrované obhospodarovanie lesov (tak z hľadiska ekologickej a prírodnej hodnoty, ako aj hospodárskeho zdroja) a zvládanie problémov vyplývajúcich zo záberu pôdy (zhutňovanie pôdy a rozširovanie miest).

5.4.2.5.

Potrebné je napomôcť prechod na energetický systém bez emisií uhlíka pomocou iniciatív zameraných na energetickú účinnosť, vybudovania decentralizovaných distribučných sietí založených na obnoviteľných zdrojoch energie a využívaní sídelných modelov a verejnej dopravy vychádzajúcich z koncepcie šetrenia s energiou.

5.4.2.6.

Potrebné je vyvinúť a uplatniť systémy integrovanej mobility s cieľom znížiť závislosť na motorových vozidlách a ich využívanie a podporiť verejnú dopravu ako službu verejného záujmu a tam, kde to je možné, podporiť rôzne druhy mobility na ‘obnoviteľný’ pohon.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/17

Spravodajca:

Jacek KRAWCZYK

1.1.

Existujúce danosti letísk EÚ treba využívať efektívnejšie s cieľom riešiť nedostatočnú kapacitu. Ako vhodné riešenia sa javia väčšia intermodalita, lepšia prepojenosť, efektívnejšie využívanie sekundárnych uzlov a malých letísk, väčšie lietadlá a optimalizácia postupov. Podobne ako prijatie balíka opatrení pre letiská a vykonávanie jednotného európskeho neba a programu SESAR. Kapacita letísk sa musí stať plnohodnotným pilierom jednotného európskeho neba.

1.2.

Z dlhodobého hľadiska sa bude musieť kapacita letísk budovať vo forme infraštruktúry, ako sú terminály a štartovacie a pristávacie dráhy. Hlavným cieľom rozširovania letísk musí byť zlepšenie prepojenosti na udržateľnom ekonomickom základe. Uzly EÚ musia mať účinné možnosti ako uspokojiť rastúci dopyt. Patrí sem aj skrátenie plánovania, aby boli schopné rýchlo reagovať na akýkoľvek dopyt.

1.3.

Rozširovanie letísk, ak je odôvodnené, by malo byť súčasťou vyváženého prístupu. V prvom rade majú letiská pozitívny ekonomický vplyv na okolité oblasti. Pre EHSV je zrejmé, že tento pozitívny vplyv treba zachovať. Po druhé, environmentálne otázky treba zhodnotiť transparentne. A po tretie, rozširovanie letísk má verejný rozmer. Vyžaduje si to verejný dialóg, ktorého účastníkmi musia byť napríklad služby riadenia letovej prevádzky, orgány letísk, letecké spoločnosti, regionálne subjekty, miestni obyvatelia, vláda atď.

1.4.

EHSV je presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty prijali okamžité opatrenia týkajúce sa plánovania a správy využitia pôdy. Inak budú rozvoj letísk brzdiť mnohé nepredvídané a zbytočné prekážky a v niektorých prípadoch budú ohrozené aj jestvujúce letiskové kapacity.

1.5.

Existenciu regionálnych letísk treba rozvíjať len tam, kde je jasný dopyt po intenzívnejšej doprave. Vlády členských štátov by mali označiť výzvy v oblasti kapacít a určiť stratégie na ich riešenie. Okrem prípadov verejných záväzkov by EÚ mala zastaviť financovanie rozvoja nových regionálnych kapacít v podobe investícií na zelenej lúke, bez toho, aby bol dotknutý článok 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.6.

EHSV považuje nové usmernenia EÚ o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti za veľmi prospešné, pretože poskytujú právnu istotu. Ďalšiu existenciu neudržateľných regionálnych letísk treba preveriť podľa spoločných kritérií.

1.7.

Ak sa má problém s kapacitou riešiť s dôverou letísk, kľúčovou je konzistentnosť a jasnosť regulácie, aby sa poskytli potrebné stimuly na zabezpečenie dlhodobých investícií do infraštruktúry.

1.8.

Kapacita letísk má aj politický rozmer. EHSV je presvedčený, že EÚ spoločne s členskými štátmi a zúčastnenými stranami, vrátane sociálnych partnerov musí urobiť všeobecné strategické rozhodnutie o tom, ktoré letiská budú dôležité pre systém a mali by byť uprednostňované v nasledujúcich rokoch. Európska stratégia integrovaného letectva, ktorá zohľadní hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty, ako aj tvorbu pracovných miest, je nutne potrebná, aby sa zachovala konkurencieschopnosť letectva EÚ na globalizovaných trhoch.

1.9.

Musia sa zhodnotiť projekty infraštruktúry letísk spolufinancované zo zdrojov EÚ v nedávnych rokoch. EHSV víta záväzok Európskeho dvora audítorov vykonať túto dôležitú prácu. Závery a odporúčania tejto práce by mali byť predmetom verejnej diskusie.

1.10.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zjednodušiť a zosúladiť štruktúry riadenia leteckého odvetvia v EÚ, a najmä letísk. Komisia potrebuje úplné a spoľahlivé údaje a informácie o fungovaní letísk v EÚ. Tieto údaje v súčasnosti nie sú dostupné. EHSV vyzýva riadiace orgány letísk a verejné orgány, aby ich poskytli.

2.1.

Letiská v EÚ sú cenným prínosom, hoci niektoré hlavné letiská budú v nasledujúcich rokoch čoraz viac preťažené, pričom veľa iných ostane naopak nedostatočne využívaných. Mohli by sme tvrdiť, že EÚ má dostatočnú kapacitu, objavuje sa však otázka, či je táto kapacita na správnych miestach.

2.2.

V nedávnych rokoch sa verejná diskusia o kapacite letísk viedla najmä v dvoch kontextoch: strata kapacity centrálneho letiskového uzla v prospech subjektov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a neeurópskych krajín, ako je Turecko a krajiny Perzského zálivu; „syndróm Ryanair“ nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré rýchlo podporujú dopravu na menších regionálnych letiskách, ale nie sú stabilnými dlhodobými užívateľmi. Problémy sú však oveľa hlbšie.

2.3.

V roku 2007 Komisia uverejnila oznámenie na tému „Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe“, v ktorom hovorí o prehlbujúcej sa priepasti medzi kapacitou a dopytom vo viacerých uzloch EÚ (1) a navrhla rôzne opatrenia zamerané na lepšie využitie súčasnej kapacity. V roku 2007 Európsky parlament prijal správu z vlastnej iniciatívy v reakcii na akčný plán Komisie, v ktorej uvítal jej oznámenie a venoval sa dôležitosti problému kapacity letísk.

2.4.

V roku 2011 Komisia uverejnila ďalšie oznámenie (2) o kapacite ako súčasť tzv. balíka predpisov pre lepšie letiská, ktorý označil kapacitu a kvalitu za hlavné výzvy pre európske letiská.

2.5.

Eurocontrol uskutočnil v rokoch 2004, 2008 a 2013 sériu štúdií „Výzvy rastu“, v ktorých predpovedal problém s kapacitou v nasledujúcich 20 rokoch.

2.6.

Táto intenzita činnosti dokazuje nutnosť venovať sa otázke kapacity. Letecký priemysel už dosiahol výrazné výsledky. Vo všetkých oblastiach činnosti došlo k optimalizácii kapacity a efektívnosti. Medzi zlepšenia patrí:

2.6.1.

Od roku 2004 iniciatíva jednotné európske nebo prispieva k lepšiemu využívaniu európskeho vzdušného priestoru a zmierňuje negatívne vplyvy roztrieštenosti európskeho vzdušného priestoru. Letiská zapojené do jednotného európskeho neba tiež prispievajú k jeho cieľom v rámci Výskumného programu manažmentu letovej prevádzky v spoločnom európskom vzdušnom priestore (SESAR). Bez pozemnej kapacity je úspech SESAR ohrozený.

2.7.

Komisia v súčasnosti pracuje na podrobnostiach pre budúcu stratégiu pre letiská so subjektmi v európskom monitorovacom stredisku pre kapacitu letísk. Poslanie tohto strediska má tri ciele:

3.1.

V Európe je viac ako 450 letísk. Napriek tomu európske letiská naďalej stoja pred blížiacim sa kritickým problémom s kapacitou.

3.2.

Rada pre letiská v Európe (Airports Council International Europe – ACI) delí letiská do skupín takto:

3.2.1.

V systéme medzi dvomi bodmi cestujúci cestujú priamo z východiskového bodu do miesta určenia bez prestupu.

3.2.2.

Oba systémy sú doplňujúce, len majú rozličné ciele: cieľom uzlového a lúčového systému je maximálna prepojenosť, pričom cieľom systému medzi dvomi bodmi je dosiahnuť najvyššiu možnú mieru mobility a flexibility.

3.3.

EÚ financovala obrovský počet projektov súvisiacich s infraštruktúrou letísk. EHSV sa domnieva, že verejnosť nemá dostatočné informácie o týchto investíciách, ani o tom, ako účinne zabezpečujú spojenia a sú efektívne pre verejnosť.

3.4.

EHSV považuje novozavedené usmernenia EÚ (3) o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti za veľmi prospešné, pretože poskytujú právnu istotu. Okrem toho sa v usmerneniach rozlišuje medzi jednotlivými letiskami, ktoré sú potrebné napr. pre verejné služby a letiskami, ktoré sú nadbytočné, t. j. letiská, ktoré nedokážu pokryť svoje prevádzkové náklady, ani nie sú potrebné na zachovanie verejných služieb.

4.1.

Trhmi letectva v budúcnosti budú ázijsko-tichomorský región, Latinská Amerika, Afrika a Blízky východ. Priemerný ročný nárast cestujúcich v týchto regiónoch bude do roku 2032 6 % až 7 %. Priemerný rast v Európe a Severnej Amerike bude približne 3 %.

4.2.

Eurocontrol v najnovšej správe o výzvach rastu z roku 2013 konštatoval, že kapacita sa v najbližších 20 rokoch zníži. Podľa najpravdepodobnejšieho scenára nebude z dôvodu kapacitných obmedzení v roku 2035 prevádzkovaných 1,9 milióna letov. Zodpovedá to 12 % dopytu. V Európe bude 20 letísk veľmi preťažených viac ako šesť hodín denne, pričom v súčasnosti sa to týka len troch.

4.2.1.

Nárast kapacity nebude na európskych letiskách rovnomerný. Najvyšší nárast bude vo východnej Európe, zatiaľ čo podiel dopravy v rámci Európy a v severozápadnej Európe poklesne. EHSV berie na vedomie tento vývoj a domnieva sa, že letiská v Európe musia reagovať na tieto výzvy.

5.1.

EHSV sa domnieva, že je dôležité posilniť európsku konkurencieschopnosť a žiada, aby sa investovalo do odvetvia letectva. Pozemná kapacita je tu kľúčovo dôležitá.

5.2.

EHSV je presvedčený, že vykonávanie jednotného európskeho neba príliš mešká a musí reagovať na problém s kapacitou. Len minimalizovanie meškaní by malo bezprostredný vplyv na kapacitu systému a v rámci toho na letiská. EHSV súhlasí s ACI, že pozemná kapacita by mala byť plnohodnotným pilierom jednotného európskeho neba a že ciele pozemnej kapacity by mali byť v súlade s cieľmi jednotného európskeho neba.

5.3.

Štúdia Eurocontrolu týkajúca sa výziev rastu navrhuje šesť opatrení, ktoré by ich vzájomnou kombináciou mohli znížiť podiel neuspokojeného dopytu o 42 % v roku 2035. Ide o 8 00  000 ďalších letov, ktoré by sa mohli prevádzkovať, alebo 50 miliónov cestujúcich. Tieto riešenia zahŕňajú:

5.3.1.

EHSV chápe, že tieto opatrenia sa majú vykonávať na znižovanie neuspokojeného dopytu, ale domnieva sa, že nie sú dostatočné na uspokojenie budúceho dopytu. Navyše nie všetky tieto opatrenia sa dajú uplatňovať na každom letisku v EÚ.

5.4.

EHSV sa tiež domnieva, že prijatie balíka opatrení pre letiská navrhnutého Komisiou by tiež pomohlo lepšie využívať existujúce danosti letísk. EHSV vyzýva na ambiciózne výsledky vyplývajúce zo súčasnej práce v Parlamente a Rade v súlade s obsahom navrhnutým v balíku opatrení pre letiská (4).

5.5.

Zdalo by sa, že riešenie nedostatočnej kapacity letísk zahŕňa budovanie nových kapacít spolu s optimalizáciou existujúcich kapacít. Je to však zložité, pretože mnohé letiská viac nemôžu investovať do ďalších kapacít. Eurocontrol, v správe „Výzvy rastu“ z roku 2013, konštatuje, že „nedostatok príjmov, problémy pri získavaní financií a rastúci odpor voči projektov dopravnej infraštruktúry nútia niektoré letiská zvážiť ich plány na rozširovanie“.

5.6.

EHSV dôrazne odporúča, aby sa vykonalo hodnotenie doterajšieho prínosu investícií EÚ do infraštruktúry spojenej s letiskami. EHSV víta oznámenie Dvora audítorov EÚ, že sa zaoberá touto témou, a odporúča využiť širokú kontrolnú vzorku.

6.1.

Letiská sa pri plánovaní rozširovania svojej infraštruktúry musia vyrovnať s viacerými výzvami. Tieto výzvy alebo prekážky možno zoskupiť takto:

6.1.1.

Letiská sú v investíciách veľmi opatrené s ohľadom na nedávnu hospodársku krízu. Na jednej strane mali príjmy klesajúcu tendenciu, na druhej strane majú letiská rastúce náklady na bezpečnosť (prevádzkové náklady). Nedávne rozhodnutia o lepšej štátnej pomoci a nové usmernenia o štátnej pomoci skomplikovali životaschopnosť menších letísk. Zabezpečenie financovania projektov infraštruktúry sa stalo pre letiská vážnou výzvou.

6.1.2.

Vzhľadom na predpisy musia letiská plniť množstvo požiadaviek. Administratívne postupy sú veľmi komplikované z bezpečnostného a environmentálneho hľadiska. EHSV v žiadnom prípade nepopiera význam environmentálnych požiadaviek. V tejto otázke je však potrebný vyvážený prístup. Európska komisia už v rámci vyváženého prístupu pozitívne napreduje, napríklad nariadením (EÚ) č. 598/2014 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Únie. Európske odvetvie letectva je odvetvím vhodným na „ekologický rast“. EHSV varuje Európsku komisiu najmä pred vykonávaním neintegrovaných riešení v environmentálnych otázkach. Výbor zdôrazňuje potrebu integrovaných a globálnych riešení. So zreteľom na vyššie uvedené by mohol byť prvým krokom Európskej komisie veľký projekt zameraný na zmapovanie a dokumentovanie existujúcich environmentálnych obmedzení, ktoré vplývajú na kapacitu európskych letísk.

6.1.3.

Pomerne novým problémom sú narastajúce verejné výzvy, ktoré sa prejavujú v rastúcom odpore obyvateľstva voči projektom infraštruktúry. Veľké projekty rozširovania letísk v EÚ sa pozastavili. Niektoré z nich na viac ako desať rokov. Patrí sem prípadné tretie letisko v Paríži, ďalšie dráhy na letiskách vo Frankfurte a Mníchove, a diskusia v Spojenom kráľovstve, resp. v Londýne o tom, ako čo najlepšie rozšíriť kapacitu v multimodálnom metropolitnom prostredí.

6.1.4.

Narastá odpor verejnosti v dôsledku o. i. zaťaženia hlukom. Na druhej strane letiská a letecké spoločnosti dávajú obrovské sumy na protihlukové opatrenia. Napríklad letisko vo Viedni zaviedlo protihlukový systém, ktorý zahŕňa 12  000 domácností. Celkové odhadované náklady dosiahnu približne 51 miliónov EUR, z ktorých 37 miliónov EUR platí priamo letisko Flughafen Wien AG. Rozpočet letísk v Liège a v Charleroi na odkúpenie domov alebo protihlukovú ochranu 20  816 domácností predstavuje 444 miliónov EUR. Letisko London Heathrow vynaložilo v rokoch 2007 až 2011 37 miliónov EUR na protihlukové opatrenia.

6.1.5.

Vlády členských štátov by mali označiť výzvy v oblasti kapacít a určiť stratégie na ich riešenie. V tejto súvislosti sa objavuje jasná potreba silného vedenia na európskej úrovni s cieľom koordinovať tieto národné stratégie pre kapacity a poskytnúť primerané finančné vedenie a podporu. Pre financovanie výstavby letísk na zelenej lúke zo zdrojov EÚ by mali platiť veľmi prísne pravidlá. EÚ by mala obmedziť financovanie týchto projektov len na tie, ktoré sú finančne životaschopné alebo spĺňajú kritériá verejných záväzkov.

6.1.6.

EHSV by chcel poukázať na to, že diskusie o kapacite majú aj politický rozmer. EHSV je presvedčený, že EÚ spoločne s členskými štátmi a zúčastnenými stranami, vrátane sociálnych partnerov musí urobiť všeobecné strategické rozhodnutie o tom, ktoré letiská budú dôležité pre systém a mali by byť uprednostňované v nasledujúcich rokoch. Mala by sa v prípade potreby prehodnotiť vyváženosť priorít EÚ medzi uzlovým systémom a systémom spájajúcim jednotlivé body. Integrovaná európska politika je v súčasnosti ešte potrebnejšia, pričom sa zohľadnia hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty, ako aj tvorba pracovných miest.

6.1.7.

Okrem toho v Komisii sa súvisiacim témam venujú viaceré GR: MOVE, EMPL, COMP, JUST atď. Ich pôsobnosť závisí od presnej politickej oblasti a existujú mnohé prepojenia na rozličné oblasti, ako sú medzinárodné vzťahy, štátna pomoc, jednotné európske nebo a multimodálnosť. Toto fungovanie sa ukázalo ako neefektívne v snahe nájsť integrovaný ucelený prístup k letectvu EÚ, ktorý je v súčasnosti nevyhnutný. Aktivity Komisie v oblasti letectva, a najmä týkajúce sa letísk musia byť nutne lepšie integrované.

6.2.

Podobne ako výrobný proces, aj fyzická kapacita letiska má isté obmedzenia, t. j. faktory znižujúce jeho skutočnú kapacitu. V prípade kapacity dráh sem patria:

6.2.1.

Okrem toho na všetky ukazovatele kapacity letísk zvyčajne vplývajú prevádzkové postupy a predpisy, napr. špeciálny postup pri nalietavaní a vzlietaní alebo požiadavky plánovania vzdušného priestoru v nadväznosti na otázky týkajúce hluku. Skutočná kapacita letísk je zvyčajne oveľa nižšia ako fyzická kapacita letísk. „Vyvážený prístup“ Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (International Civil Aviation Organization) (ICAO) je najúčinnejšou metódou na riešenie hluku na letiskách a v ich okolí environmentálne a ekonomicky prijateľným spôsobom.

6.2.2.

Komisia zvykne pri svojej práci týkajúcej sa kapacity letísk zohľadňovať len kapacitu dráh. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o neúplný prístup a EHSV podnecuje Európsku komisiu, aby pri tejto práci zohľadnila aj iné rozhodujúce ukazovatele kapacity letísk, ako je kapacita vzdušného priestoru na okolitých letiskách. Interakcia medzi letiskami a vzdušným priestorom (alebo poskytovateľmi leteckých navigačných služieb) je kľúčová pri riešení problému kapacity letísk. Spôsoby riadenia tejto interakcie sa však v Európskej únii a dokonca aj v rámci niektorých členských štátov výrazne líšia.

6.2.3.

Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty prijali opatrenia týkajúce sa plánovania a správy využitia pôdy. To je často v rukách miestnych a regionálnych samospráv, ktoré by mali oceniť úlohu letísk v štátnych a európskych sieťach, hlavne v ústredných uzlových oblastiach, v ktorých je veľký tlak využívať pôdu na iné účely. EÚ sa musí dohodnúť na spoločných zásadách v tejto otázke a poskytnúť konzistentný právny a plánovací rámec s cieľom optimalizovať rozhodnutia o novej kapacite.

6.3.

Mal by vzniknúť konsolidovaný spoločný trh civilného letectva EÚ. EHSV však varuje, že uzly by sa nemali uprednostňovať na úkor regionálnych letísk. Oba druhy letísk sa dopĺňajú a mali by ostať integrálnou súčasťou hlavnej a komplexnej siete, o ktorej sa zmieňuje politika TEN-T. Niekedy to vyústi do preťaženia a zároveň rastu.

6.4.

EHSV povzbudzuje Komisiu, aby sa venovala otázke kapacity európskeho vzdušného priestoru z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti, ktorá je samozrejme kľúčová a zároveň z hľadiska plynulého fungovania vnútorného trhu EÚ. Lepšie a racionálnejšie využívanie regionálnych kapacít by zmiernilo tlak na rušné uzly. Prebiehajúci test odľahlých veží riadenia letovej prevádzky (napr. vo Švédsku) je v tejto súvislosti zaujímavým nástrojom na zníženie prevádzkových nákladov regionálnych letísk pri zachovaní najvyššej úrovne bezpečnosti.

6.5.

Úloha Komisie je tu kľúčová. Nebola však podrobne načrtnutá: Komisia by mala predovšetkým mať spoľahlivé údaje a informácie o prevádzke letísk v EÚ, aby mohla robiť viac ako len monitorovať a nabádať všetkých zainteresovaných na väčšiu efektívnosť. Tieto údaje v súčasnosti nie sú dostupné, rovnako nejestvujú kritériá „efektívneho letiska“, ani oficiálne údaje o financovaní letísk na európskej úrovni.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/24

Spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

Pomocný spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

1.1.

To, že obnova v Európe je pomalšia než inde vo svete, naznačuje úroveň nefunkčnosti, ktorou sa musí zaoberať prehĺbená hospodárska a menová únia. Toto stanovisko podporuje proces prehĺbenia HMÚ, najmä v eurozóne, z hľadiska úlohy zdaňovania. Pokrok v koordinácii priameho zdaňovania bolo a naďalej bude ťažké dosiahnuť, pretože zostáva v kompetencii členských štátov a je zakorenené v spôsobe, akým sa každý členský štát rozhodol po stáročia financovať svoje štátne výdavky, ktoré považuje za nevyhnutné. Každá zmena v zdaňovaní musí viesť k daňovému režimu, ktorý bude z celosvetového hľadiska konkurencieschopnejší a udržateľnejší.

1.2.

Na zabezpečenie riadneho fungovania hospodárskej a menovej únie sa musia počas novej legislatúry vytvoriť základy pre fiškálnu úniu schopnú prekonať veľkú odlišnosť medzi národnými normami, ktoré komplikujú skutočnú integráciu a dosiahnutie jednotného trhu, a postupne napredovať k tejto únii a ďalej aj k do istej miery posilnenému spoločnému rozpočtu pre eurozónu.

1.3.

Popri menovom pilieri ECB musí v strednodobom horizonte existovať aj tzv. spoločný rozpočtový pilier, aby sa zabezpečila makroekonomická stabilizácia v rámci HMÚ, najmä v prípade „asymetrických šokov“.

1.4.

Chyby a medzery v daňovej politike možno prekonať ambicióznejšími opatreniami v eurozóne zameranými na zníženie a homogenizáciu rôznych daní, rozšírenie daňových základov, harmonizáciu daňových sadzieb, ako aj posilnenie nástrojov spolupráce a výmeny informácií s cieľom bojovať proti daňovým podvodom a únikom.

1.5.

Zákonodarné orgány musia počas nového funkčného obdobia úzko spolupracovať s OECD a krajinami G20 a snažiť sa nájsť rýchle riešenie celosvetového problému narúšania základu dane a presunu ziskov. OECD dosiahla pokrok tým, že zavádza globálny model zdaňovania spoločností, ktorého cieľom je získať daň tam, kde sa nachádza hospodárska aktivita. Mal by byť základom pre daň z príjmu právnických osôb v EÚ.

1.6.

S cieľom pokročiť smerom k vytvoreniu hlbšej fiškálnej únie je potrebné naďalej dohliadať nad rozpočtami v súlade s balíkom dvoch právnych aktov („Two Pack“) a rýchlo zriadiť fond vlastných rozpočtových prostriedkov v eurozóne, ktorý by umožnil vyrovnať hospodársku nerovnováhu (1).

1.7.

Výbor plne podporuje pokračovanie procesu európskeho semestra, ktorý by sa mal preskúmať, aby sa zabezpečila jeho účinnosť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny by mohli byť nástrojom na presun k spoločnému základu.

1.8.

Je nevyhnutné prekonať problém nedostatočného spoločného rozpočtu, ktorý sotva presahuje 1 % HDP EÚ, a to najmä v eurozóne. Predseda Komisie Juncker vo svojich politických usmerneniach „Nový začiatok pre Európu“ žiada, aby sa rozpočet ďalej zameriaval na pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť. EHSV podporuje tento prístup a zdôrazňuje, že je potrebné využiť preskúmanie viacročného finančného rámca na konci roka 2016 na to, aby sa vytvorili základy pre silnejší rozpočet s cieľom splniť riadne fungovanie menovej únie.

1.9.

Komisia by mala nadviazať na svoje oznámenie z marca 2013 „Smerom k rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únii“ (2) a zaviesť nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti orientovaný na zmluvné dojednania pre členské štáty na zavedenie reforiem s vnútroštátnym a európskym úžitkom na riešenie nerovnováh, ktoré by sa nemohli podniknúť bez finančnej pomoci. Tento fond by sa mal rozrásť do rozpočtovej kapacity vlastných zdrojov schopnej poskytnúť dočasnú pomoc pri prekonávaní regionálnych šokov (3).

1.10.

Rozpočet eurozóny by mal prispieť k lepšiemu fungovaniu menovej únie, zabezpečiť rozpočtovú podporu v záujme dosiahnutia riadnej bankovej únie a vyrovnávať asymetrické šoky. Tieto funkcie chýbali v čase prepuknutia hospodárskej krízy, čo dramatickým spôsobom zvýraznilo priepastné rozdiely, ktoré si vyžadovali rozpočtové opatrenia.

1.11.

EHSV si uvedomuje zložitosť tejto témy a navrhuje postupne prijať súbor opatrení v súlade s cieľmi uvedenými v európskych zmluvách (4):

Krátkodobo (6 až 18 mesiacov):

Strednodobo (18 mesiacov až 5 rokov):

2.1.1.

Na cestu integrácie nastúpilo 28 členských štátov EÚ, pričom najväčšie záväzky a povinnosti prevzali štáty eurozóny vedené menovou úniou, ktorú v súčasnosti posilňuje vyvíjajúca sa banková únia a medzivládna zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

2.1.2.

Daňová politika v súčasnosti zahŕňa viac ako 600 rôznych daní. Tieto dane zabezpečujú veľkú časť príjmov, ktoré celkovo (dane a príspevky sociálneho zabezpečenia) predstavujú 39,4 % HDP členských štátov (13) a 40,4 % HDP štátov eurozóny. Je potrebné lepšie koordinovať daňové politiky členských štátov eurozóny s cieľom doplniť jednotnú menovú politiku ECB.

2.1.3.

Pokrok smerom k fiškálnej únii by eurozóne umožnil spoliehať sa na svoje vlastné zdroje a usilovať sa o vykonanie účinných podporných dôležitých štrukturálnych reforiem národných hospodárstiev, ktoré čelia problémom, a tiež aktivovať politiky solidarity a prerozdelenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné na tlmenie asymetrických šokov.

2.1.4.

EÚ a predovšetkým eurozóna vykazujú v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami nižšiu úroveň rastu (HDP) a zamestnanosti. Väčšina teórií hospodárskej integrácie navrhuje modely, ktoré obsahujú menovú aj fiškálnu úniu. ZFEÚ však ustanovuje, že rozhodovanie v oblasti daňovej politiky musí byť jednomyseľné, čo výrazne sťažuje prijímanie legislatívnych aktov.

2.1.5.

Nedostatočnú makroekonomickú efektívnosť v eurozóne možno čiastočne pripísať nesúladu medzi fiškálnou politikou, ktorá je silno decentralizovaná a je v pôsobnosti členských štátov, a menovou politikou, ktorá je v krajinách eurozóny čoraz viac centralizovaná pod vedením Európskej centrálnej banky (ECB).

2.1.6.

Obmedzené právomoci ECB bránia v tom, aby mohla financovať rozpočtové deficity prostredníctvom vyrábania peňazí. To by mohlo byť pozitívne pre stabilitu cien a hodnotu meny, ale nie pre zamestnanosť a iné ciele. Vytváranie fiškálnej únie v EÚ pokročilo od vzniku menovej únie len veľmi málo. To sťažuje mobilitu pracovnej sily a kapitálu, ako aj riešenie krízy a asymetrických šokov.

2.2.1.

Doposiaľ uplatňovaná minimálna koordinácia daňovej politiky sotva postačuje na to, aby zabránila narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a obmedzila konkurenčné preteky v oblastí daní, ktoré stláčajú na minimum najmä nominálne a efektívne sadzby daní z príjmov právnických a fyzických osôb. Takýto vývoj by bol pozitívny, ak by vyplýval z koordinovanej činnosti členských štátov. V tomto prípade však zatiaľ ide o hru, ktorej výsledkom sú straty a ktorej víťazmi sú kapitálové príjmy a vysoko mobilná pracovná sila, zatiaľ čo veľká väčšina prehráva.

2.2.2.

I keď si fiškálna integrácia vyžaduje systém prevodov a fiškálnu inštitúciu, ktorá by to riadila, rozpočet EÚ dosahuje len 1 % HDP. Napriek cieľom stratégie Európa 2020 a projektu Európa 2030 v oblasti súdržnosti a udržateľného rozvoja predstavujú čisté prevody minimálnu časť týchto zdrojov.

2.2.3.

V pláne smerujúcom k skutočnej hospodárskej a menovej únii vypracovanom koncom roka 2012 (14) sa navrhuje napredovať v strednodobom horizonte smerom k hospodárskej, menovej a rozpočtovej únii okrem iného prostredníctvom ďalších konkrétnejších iniciatív, zatiaľ čo z krátkodobého hľadiska sa plánuje posilnenie rozpočtového a hospodárskeho riadenia (balík šiestich právnych aktov „Six Pack“, fiškálny pakt a balík dvoch právnych aktov „Two Pack“), európskeho semestra a jeho odporúčaní a nakoniec medzivládnej zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorú podpísalo 25 krajín, mimo ZFEÚ. Systém je jednosmerný, skostnatený a nepraktický, neschopný poskytnúť potrebnú flexibilitu na riešenie okamžitých hospodárskych okolností v krízovej situácii zaviesť súbor politík pre eurozónu.

2.2.4.

Je skutočne pozoruhodné, že doteraz sa podnikli iba opatrenia týkajúce sa výdavkov, a úplne sa zanedbali príjmy fiškálnej únie.

2.2.5.

Okrem toho, že neexistoval fiškálny dozorný orgán, trojka zohrala polemickú úlohu pri zavádzaní úsporných opatrení pre krajiny, ktoré požadovali pomoc, čo bolo kritizované Európskym parlamentom (15) a EHSV pre ich nedodatočnú efektívnosť a transparentnosť.

2.2.6.

EHSV podporuje politické usmernenia predsedu Komisie Junckera „Nový začiatok pre Európu“, v ktorých žiada EÚ, aby nahradila „trojku“ zodpovednejším subjektom s väčšou demokratickou legitimitou, založeným na európskych inštitúciách s posilnenou parlamentnou kontrolou na európskej aj národnej úrovni.

2.2.7.

Medzitým politiky fiškálnej devalvácie vykonávané v niektorých najzraniteľnejších krajinách eurozóny priniesli skôr poškodenie európskeho sociálneho modelu (16) ako zvýšenie konkurencieschopnosti, keďže zníženie zaťaženia práce ako výrobného faktora malo sotva nejaký vplyv z hľadiska zvýšenia rastu, zamestnanosti a zlepšenia dlhovej situácie, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zbytočné straty na výbere daní. Zdá sa, že v niektorých členských štátoch vyrovnávanie určitých nerovností začína ukazovať prínosné účinky.

3.1.1.

Ťažkosti pri napredovaní v daňovej integrácii ilustrujú dve oblasti: finančné transakcie a transakcie v digitálnej ekonomike. Komisia musí rýchlo reagovať v súlade s vyšetrovaniami GR pre hospodársku súťaž, odporúčaniami skupiny expertov Komisie pre zdanenie digitálneho hospodárstva (17) a prvými návrhmi OECD (18) na koordinovaný medzinárodný prístup k boju proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných podnikov v rámci projektu OECD a G20 týkajúceho sa narúšania daňových základov a presunu zisku (určeného na vytvorenie jednoduchého súboru medzinárodných daňových pravidiel na skoncovanie s narúšaním daňových základov a umelým presunom ziskov do jurisdikcií s cieľom vyhnúť sa plateniu dane).

3.1.2.

Keďže v oblasti plánovanej dane z finančných transakcií vzťahujúcej sa na celú EÚ sa pokrok doposiaľ obmedzil na prijatie smernice o posilnenej spolupráci z februára 2013, ku ktorej sa hlási len 11 krajín eurozóny (19), je nevyhnutné rozšíriť jej pôsobnosť prinajmenšom na celú eurozónu (aby sa prekonal nedostatočný pokrok z posledných mesiacov).

3.1.3.

EHSV víta návrh pozmeniť smernicu o zdaňovaní príjmu z úspor (20), aby sa zlepšila kvalita informácií a predchádzanie daňovým únikom.

3.2.1.

EÚ každoročne stráca oveľa viac príjmov z daní ako USA alebo iné štáty, v ktorých sa tieňová ekonomika, podvody v oblasti daní alebo zamestnávania a daňové úniky (21) vyskytujú v menšej miere. Aby sa zabránilo anomáliám, ako napr. daňovým rajom, treba väčšmi homogenizovať, zjednodušiť a zharmonizovať medzi krajinami rozsiahle a komplexné daňové štruktúry. Tento proces by sa mal začať v eurozóne a mala by ho koordinovať Komisia a Euroskupina prostredníctvom úradu pre zjednodušenie podobného úradom, aké už existujú v niektorých krajinách (22).

3.2.2.

EHSV sa tiež domnieva, že zbližovanie daňových politík treba začleniť ako prioritu do rámca európskeho semestra (využijúc niektoré osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny), keďže je priestorom pre koordináciu úsilia v oblasti hospodárskej politiky členských štátov na dosiahnutie aj cieľov stratégie Európa 2020 s pomocou iných politík.

3.2.3.

EHSV požaduje spravodlivejší a efektívnejší systém s daňovou reformou a harmonizáciou zameranou na transparentnosť, rozšírenie daňového základu a predchádzanie agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, čo umožní znížiť daňové sadzby a prerozdeliť zaťaženie.

3.2.4.

V závislosti od charakteru jednotlivých daní EHSV odporúča obmedziť systém výnimiek prostredníctvom prísnej analýzy hospodárskych a sociálnych nákladov a prínosov v súlade s medzinárodnou teóriou o daňových výdavkoch, ktorá sa konsolidovala od roku 1968, berúc do úvahy, že počas posledných piatich rokov krízy boli systémy daňového zvýhodnenia schopné obsiahnuť výraznú časť zvýšenej nerovnováhy na trhu vo väčšine členských štátov EÚ, ako vyplýva zo štúdií Komisie (23).

3.2.5.

EHSV povzbudzuje Úniu k tomu, aby sa prostredníctvom zástupcov eurozóny aktívnejšie podieľala na diskusiách OECD (24), MMF (25) a G20 (26) o koordinácii úsilia v oblasti harmonizácie a zjednodušenia, počnúc transferovým oceňovaním, podvodmi a tieňovou ekonomikou, a najmä problémami spravodlivého rozdelenia daňového zaťaženia.

3.2.6.

EHSV sa nazdáva, že akčný plán BEPS (narúšanie základu dane a presun ziskov) (27) bude mať zásadný význam v boji proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu na celosvetovej úrovni. Preto vyzýva G20, OECD a všetky európske štáty, aby ho rozvíjali, a vytvorili tak zárodok európskej agentúry, ktorá by fungovala ako zúčtovací ústav pre DPH a tiež plnila úlohy v boji proti daňovým podvodom, s cieľom vyriešiť v rámci transakcií v EÚ problém tzv. „kolotočových podvodov“ (28), ktoré spôsobujú väčšie škody ako samotná tieňová ekonomika.

3.2.7.

Napokon, keďže daňové výnimky a úľavy majú za následok oveľa nižšie efektívne daňové sadzby ako nominálne sadzby, mali by byť skoordinované s európskymi cieľmi v oblasti zamestnanosti, výrobných investícií, konkurencieschopnosti podnikov a sociálneho začlenenia, ako aj s politikami EÚ, ktoré formujú európsky sociálny model.

3.3.1.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa prioritou stala harmonizácia daní z príjmov právnických osôb s cieľom postupne vytvárať koherentnú rozpočtovú a fiškálnu úniu (29) a zabrániť tomu, aby malé a stredné podniky platili vyššie efektívne sadzby. Okrem toho EHSV považuje za trestuhodné postupy niektorých členských štátov, ktoré udeľujú vybraným nadnárodným spoločnostiam osobitné daňové úľavy, o ktorých verejnosť nie je informovaná. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula všemožné úsilie na odstránenie takýchto praktík. Táto situácia vyvoláva narušenie hospodárskej súťaže, čo protirečí duchu jednotného trhu.

3.3.1.1.

Jedna z prvých a hlavných akcií by sa mala sústrediť na vytvorenie „spoločného konsolidovaného zdaniteľného základu“. Tento postoj výbor oficiálne demonštroval v roku 2006 (30) a opäť potvrdil neskôr (31). Už v roku 1992 bola v Rudingovej správe zdôraznená potreba spoločných noriem na stanovenie zdaniteľného základu pomocou minimálnych a maximálnych daňových sadzieb.

3.3.1.2.

Výbor navrhuje, aby zodpovedné orgány boli povzbudzované k spolupráci pri zavádzaní maximálnych a minimálnych hraníc dane z príjmov právnických osôb v zmysle „menového hada“, ktorý sa uplatňoval na obmedzenie fluktuácie meny pred zavedením eura. Koordinovaným spôsobom tiež treba zrušiť výnimky, ktoré k zvýšeniu zamestnanosti a produktivity napomáhajú najmenej.

3.3.2.

EHSV víta návrh smernice o materských a dcérskych spoločnostiach v rozličných členských štátoch, ktorý je jedným z 34 opatrení uvedených v akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom  (32), ktorý Komisia predložila na konci roka 2012. Uprednostnil by však, keby táto regulácia mala formu nariadenia.

3.3.3.

Pokiaľ ide o obchod s tovarom a službami v rámci Spoločenstva, dosiahol sa väčší pokrok v oblasti DPH, kde sa zlepšila harmonizácia daňových základov, ale pretrvávajú značné rozdiely v daňových sadzbách.

3.3.4.

Zo strategického hľadiska EHSV odporúča uprednostňovať daňové stimuly pre výskum a vývoj (33).

3.3.5.

Pri všetkých plánovaných opatreniach však treba dbať na to, aby nepoškodzovali konkurencieschopnosť európskych podnikov.

3.4.1.

Fyzické osoby podliehajú priamemu, ako aj nepriamemu zdaňovaniu. Treba mať na zreteli, že nepriame zdaňovanie má samo osebe regresívny charakter a najmä harmonizácia pri zvyšovaní nepriameho zdaňovania je regresívna a môže dramaticky ovplyvniť skupiny obyvateľov s nižšími príjmami bez kompenzačných príplatkov.

3.4.2.

Harmonizácia priamych daní fyzických osôb sa obmedzuje na špecifické prípady a daňové zaťaženie sa prestáva zbližovať.

3.4.3.

Prinajmenšom v eurozóne by sa mal koordinovane znížiť počet právnych predpisov o dani z príjmu fyzických osôb a výška príspevkov sociálneho zabezpečenia, aby sa zabránilo sociálnemu dumpingu, viac zjednotilo daňovo-odvodové zaťaženie práce, a podporila sa tak mobilita pracovnej sily (34). Progresívny charakter zdanenia sa musí rozšíriť na kapitálové príjmy a na majetok, z ktorého pochádzajú, čím sa obnoví úloha dane z majetku, dedičskej dane a dane z darovania ako nástroja kontroly. Okrem toho tieto typy dane majú nižší tlmiaci vplyv na dopyt než daňové zaťaženie práce.

3.4.4.

Potreba zaoberať sa skôr investíciami ako spotrebou si vyžaduje harmonizáciu a vytvorenie tzv. konvergenčných hadov v oblasti zdaňovania príjmu z úspor (35) a dividend, ktoré nadobudli fyzické osoby, a poberania starobného dôchodku z iného štátu.

3.4.5.

EHSV podporuje snahu Komisie nájsť spôsoby na to, aby daňové štruktúry boli priaznivejšie pre rast, a preskúmať, akú úlohu by zdaňovanie mohlo mať pri plnení potrieb konsolidácie v kontexte rozširovania daňových základov ako napr. zdaňovanie nehnuteľností. Takže odporúčania Európskej komisie členským štátom v rámci európskeho semestra mali slúžiť na to, aby sa ďalej využívali periodické dane z nehnuteľností na účely konsolidácie alebo ako súčasť presunu daňovej záťaže preč od práce (36).

3.4.6.

EHSV tiež navrhuje prijať ďalšie opatrenia na harmonizáciu environmentálnych daní opierajúc sa pritom o správu Komisie „Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030“.

3.4.7.

Verejnosť bude pomáhať v boji proti vážnemu problému daňových podvodov a podvodov v pracovnej oblasti, ak k tomu bude motivovaná. Mali by sa posilniť nástroje ako napríklad poukazy na služby alebo daňové výnimky a úľavy na iné služby osobnej podpory, pretože spájajú ciele sociálneho zabezpečenia s odhaľovaním tieňovej ekonomiky.

3.4.8.

V rámci potláčania neformálnej ekonomiky EHSV navrhuje zaviesť daňové stimuly na používanie foriem platby, ktoré zanechávajú stopy a podporujú finančné a digitálne začlenenie, ako sú karty a mobilné telefóny. Tieto stimuly by mohli mať podobu harmonizovaných daňových úľav alebo výnimiek udelených osobám a podnikom za to, že zredukujú používanie peňazí v hotovosti.

3.4.9.

Podobne sa môže posilniť spolupráca s občanmi prostredníctvom ekonomických stimulov pre prípadné odhalenie podvodných operácií, čo sa stáva bežnou praxou v EÚ.

3.5.1.

Veľká rozmanitosť daní napomáha podvody, korupciu a tieňovú ekonomiku. EHSV vyzýva členské štáty eurozóny, aby prevzali väčšie právomoci v štyroch hlavných oblastiach zdaňovania: priame zdaňovanie fyzických a právnických osôb (vrátane zdaňovania kapitálu a príjmu, ako aj iných daní spojených s majetkom), nepriame zdaňovanie vo forme DPH a špeciálne dane.

3.5.2.

Napredovať vo fiškálnom riadení nevyhnutne znamená postupné vzdávanie sa suverenity zo strany členských štátov. Výber daní by tak mohol naďalej ostať prevažne záležitosťou štátov, zatiaľ čo kontrolu, inšpekciu a prerozdelenie príjmov by vykonávali EÚ a členské štáty. EHSV preto navrhuje vytvorenie európskeho daňového orgánu, ktorý by začal činnosť v eurozóne.

3.5.3.

V súlade so zásadou subsidiarity treba rešpektovať miestne dane, ale EHSV odporúča začať so zjednodušovaním, a to prostredníctvom znižovania, zoskupovania a homogenizácie mnohých existujúcich daní.

3.6.1.

Nadnárodná fiškálna politika (37) by bola účinným nástrojom na splnenie cieľov zmlúv, najmä v oblasti politiky súdržnosti a udržateľnosti.

3.6.2.

EHSV vyzýva na vytvorenie dodatočného federálneho rozpočtu, prinajmenšom v eurozóne, ktorý by umožňoval vyberať dane a postupne preberať politiky, ktoré možno lepšie vykonávať spoločne: poistenie v nezamestnanosti spojené s aktívnymi politikami trhu práce (38), výskum a vývoj, obrana, spoločný mechanizmus na kompenzáciu zaťaženia úrokmi z úverov (39) atď.

3.6.3.

Na záver EHSV rozhodne podporuje iniciatívy OECD a G20 v oblasti medzinárodnej daňovej spolupráce a boja proti daňovým podvodom a zasadzuje sa za to, aby sa automatická výmena daňových informácií stala bežnou medzinárodnou normou.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/33

Spravodajca:

Gonçalo LOBO XAVIER

Pomocný spravodajca:

Nicola KONSTANTINOU

1.1.

Európsky baliarenský priemysel čelí v súčasnosti viacerým výzvam. V dôsledku svojej kritickej úlohy v rámci viacerých sektorov má toto priemyselné odvetvie ústredné postavenie, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Európa musí udržať vedúce postavenie tohto priemyslu a pokiaľ ide o obaly, mala by podporovať trendy v oblasti udržateľnej ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ochranných značiek. EHSV sa domnieva, že toto vedúce postavenie sa musí opierať o štyri základné piliere: efektívne využívanie zdrojov; oblasť výskumu, vývoja a inovácií; sociálny dialóg; udržateľnosť a prispôsobenie.

2.1.

Baliarenský priemysel slúži v našom každodennom živote mnohým účelom. Je to napr. ochrana (predchádzanie riziku rozbitia, poškodenia a kontaminácie, predĺženie trvanlivosti), propagácia (zloženie výrobku, charakteristické znaky, reklamné oznamy a značka), informovanie (identifikácia výrobku, príprava a využitie, údaje o výživovej hodnote a skladovaní, bezpečnostné upozornenia, kontaktné informácie, návod na otvorenie, zaobchádzanie po ukončení životnosti), praktické aspekty (príprava výrobku, podávanie, skladovanie a porciovanie), využitie (informácie pre užívateľa, maloobchodný predaj, dopravné jednotky), zaobchádzanie (preprava od výrobcu k maloobchodníkovi, miesto predaja), znižovanie objemu odpadu (spracovanie, opätovné využitie vedľajších produktov, energia potrebná na skladovanie a dopravu).

2.2.

Baliarenský priemysel sa vyznačuje vysokou rozmanitosťou, a preto si vyžaduje široký a diverzifikovaný prístup. Vzhľadom na dôležitosť tohto sektora je k nemu potrebné pristupovať starostlivo, pričom treba zohľadniť jeho rôznorodosť, potrebu dodržiavať pravidlá a právne predpisy a samozrejme tiež jeho konkurencieschopnosť.

2.3.

Zatiaľ čo početné kritické otázky sa týkajú väčšiny sektorov, jednotlivé pododvetvia samozrejme čelia vlastným špecifickým problémom. To je spôsobené tým, že na rôzne výrobky sa vzťahujú rôzne požiadavky, predovšetkým v oblasti noriem a certifikácie.

2.4.

Využitie obalov na informovanie o inovácii a kvalite je príležitosťou pre Európu. V tomto zmysle dokument uvádza niekoľko opatrení, ktoré sú zamerané na jasné označenie kvality a inovatívnosti výrobkov nachádzajúcich sa v danom obale. Otázka označovania doposiaľ nebola uspokojivo vyriešená, a pritom má zásadný význam v záujme odlíšenia výrobkov EÚ od výrobkov z iných častí sveta.

2.5.

EHSV sa domnieva, že v tomto kontexte sú podstatné i ďalšie dve témy, a to aspekt logistiky v baliarenskom priemysle a dostupnosť surovín používaných v tomto sektore.

Z povahy týchto dvoch tém jasne vyplýva, prečo sú problémy, ktorým čelí európsky baliarenský priemysel, také veľké.

Hlavným cieľom tohto dokumentu je informovať európske inštitúcie o množstve odporúčaní, ktoré sú podľa mienky EHSV a členov CCMI rozhodujúce v záujme všeobecnej podpory európskeho hospodárstva a najmä baliarenského priemyslu. Podobne ako v prípade iných oblastí, i v tejto by sa Európa mala ujať vedenia a požadovať dodržiavanie pravidiel a právnych predpisov, ktoré skutočne pomáhajú rozvoju hospodárstva a sú vykonávané udržateľným spôsobom s cieľom podporiť vnútorný trh: hlavný dôraz by sa nemal klásť na ochranu, ale dôveru a rešpektovanie právnych požiadaviek

2.6.

Konkrétne otázka používaných materiálov je kritickým bodom, ktorý si vyžaduje starostlivú analýzu, aby sa nenarúšal otvorený trh a zachovali sa rovnaké podmienky pre všetkých aktérov na trhu.

2.7.

EHSV sa domnieva, že vytvorením koordinovaného a inkluzívneho dialógu medzi zainteresovanými stranami v sektore sa zabezpečí, aby toto odvetvie zostalo udržateľné, z dlhodobého hľadiska poskytovalo dôstojné zamestnanie a bolo schopné realizovať zmeny a prispôsobiť sa potrebám a požiadavkám spotrebiteľov a v širšom zmysle spoločnosti. Sociálny dialóg, ktorý má v tejto súvislosti potenciál posilniť daný sektor, nie je v plnej miere využitý a tento problém treba naliehavo riešiť.

2.8.

Ak sa má sektor prispôsobiť zmene a pretransformovať sa tak, aby spĺňal požiadavky trhu, jediný spôsob, akým je možné docieliť udržateľné a spravodlivé riešenia, je prístup v oblasti angažovanosti zainteresovaných strán prostredníctvom viacerých kanálov. Komisia by mala podporovať vhodne štruktúrovaný a organizovaný sociálny dialóg s cieľom riešiť otázky spojené s týmto sektorom, pokiaľ ide o jeho štruktúru, konkurencieschopnosť a ostatné súvisiace otázky, akými sú zamestnanosť, zručnosti, prispôsobenie, životaschopnosť odvetvia v budúcnosti a pracovníci v tomto sektore. Okrem toho by sa pre širšiu verejnosť (napr. spoločnosť a spotrebitelia, pracovníci, zamestnávatelia, vlády atď.) mala poskytnúť platforma pre vyjadrenie záujmov a vytvoriť obojsmerná komunikácia medzi rôznymi aktérmi a inštitúciami. Takýmto spôsobom by sa všetky príslušné strany mohli zapojiť do tohto sektoru a do jeho širšej a ústrednej úlohy v spoločnosti.

3.1.

Európsky baliarenský priemysel zahŕňa širokú škálu činností a napriek tomu, že niektoré problémy má spoločné s inými priemyselnými odvetviami, tento sektor čelí v súčasnosti, ako aj v krátkodobom až strednodobom horizonte viacerým jedinečným a závažným výzvam. Baliarenský sektor zahŕňa podniky na výrobu obalov zo skla, kovov, plastov, dreva a papiera, ktoré v Európe spolu zamestnávajú viac ako 6,5 milióna osôb (3) (údaje Eurostatu).

3.2.

Baliarensky sektor nepredstavuje len širokú škálu produktov, ale aj rozmanité postupy, ktoré sa od seba líšia a používajú sa na vytváranie produktov pre špecifické trhy a osobitné použitie, pričom každý postup si vyžaduje rôzne prostredie a predstavuje množstvo výziev a charakteristík.

Napr. využívanie energie je dôležitým nákladovým faktorom pre spoločnosti vyrábajúce obaly zo skla. Vzhľadom na to, že 80 % odpadového skla sa recykluje, recyklácia skla vo významnej miere prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti znižovania objemu odpadu a uhlíkovej stopy v regiónoch.

3.3.

Prepojenie medzi materiálmi využívanými na výrobu obalov je taktiež dôležitým aspektom a zvýšené náklady na prepravu materiálov ako vlnitá lepenka a rúry používané na balenie majú negatívny vplyv na baliarenský sektor. Vplyv nákladov na energiu v rámci zásobovacieho reťazca v sektore (treba mať na zreteli vzdialenosť, ktorú produkt, ako napr. tlačené materiály, prekoná, kým sa použije v spoločnosti vyrábajúcej obaly) sa preniesol na baliarenský sektor.

3.4.

Kov je možné opakovane recyklovať bez toho, aby sa zhoršila jeho kvalita, čo predstavuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o prínos tohto odvetvia k cieľom EÚ v oblasti recyklácie.

3.5.

Obalové sklo sa používa na výrobu fliaš, bánk a iných obalových produktov. Ide o najväčší sektor v rámci sklárskeho priemyslu EÚ, ktorý predstavuje približne 60 % z celkovej výroby skla a v EÚ zamestnáva 90  000 pracovníkov (údaje EUROSTATU). V dôsledku napredujúcej automatizácie, konsolidácie priemyslu a nízkonákladovej konkurencie sa miera zamestnanosti znížila v celom sklárskom sektore. Dovoz z krajín mimo EÚ spôsobuje zvýšenú konkurenciu a narastá počet tovární na výrobu skla v krajinách, ktoré sú geograficky blízko k EÚ alebo s ňou hraničia a majú nižšie výrobné náklady a laxnejšiu reguláciu. V dôsledku toho sa vytvára krátkodobý nadbytok kapacít a zvyšuje sa tlak na ceny.

Najväčšími výrobcami v EÚ sú Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Sklo je materiál s efektívnym využívaním zdrojov a môže sa donekonečna recyklovať. Napr. využívanie energie je na rozdiel od ostatných spoločností dôležitým nákladovým faktorom pre spoločnosti vyrábajúce obaly zo skla. Vzhľadom na to, že 80 % odpadového skla sa recykluje, recyklácia skla vo významnej miere prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti recyklácie a znižovania objemu odpadu a uhlíkovej stopy v regiónoch. So zreteľom na materiály, ktoré používajú, a na vyrábané produkty, sú ostatné segmenty odvetvia v menšej miere odkázané na spotrebu energie.

3.6.

Ak vezmeme do úvahy využívanie papiera alebo podobných materiálov, zásobovací reťazec tohto odvetvia komplikuje skutočnosť, že podniky, ktoré spracúvajú papier a lepenku na výrobu obalov (na produkty, ako napr. kartóny, vlnitá lepenka, skladačkový kartón a lepenka na kartónové kontajnery), majú tendenciu sami vyrábať papier a sú súčasťou okružného procesu zahŕňajúceho rozvlákňovanie a odfarbovanie použitých materiálov, ako aj využívanie surovín z dreva.

3.7.

Avšak aj odvetvie výroby plastových obalov má svoje vlastné špecifiká: nie všetky pododvetvia baliarenského priemyslu sú zastúpené viacerými priemyselnými orgánmi. Odvetvie na výrobu plastových obalov zásobuje iné trhy než tie, ktoré sme uviedli, pričom konečnými spotrebiteľmi sú napr. výrobcovia automobilov, podniky na výrobu kozmetických výrobkov, zdravotníckych produktov a podniky na výrobu nádob pre balené potraviny. Pre toto pododvetvie však existuje len jediné priemyselné združenie. S plastovými obalmi súvisia aj environmentálne otázky, ako je výroba umelohmotných nákupných tašiek a ťažkosti spojené s ich likvidáciou a rozkladom ich zložiek.

3.8.

V dôsledku širokej škály výrobných postupov vznikli v tejto situácii mnohé orgány zastupujúce podniky, čo samo osebe vytvára prekážky pri spolupráci podnikov so zástupcami pracovníkov v takých dôležitých otázkach, akou je environmentálna udržateľnosť a riadenie zmien. Na segmentový charakter baliarenských pododvetví, ako sú napr. výrobcovia kovových obalov, poukazuje aj veľký počet orgánov zastupujúcich podniky. Výrobcovia hliníka sú napr. často tie isté podniky, ktoré vyrábajú aj hliníkové obaly a majú vlastnú odborovú organizáciu (Európska asociácia pre hliník). Špecializovaní výrobcovia kovových obalov, ktorí vyrábajú plechovky na nápoje (vyrobené z ocele alebo hliníka), však majú vlastnú odborovú organizáciu a pre podniky špecializujúce sa na výrobu oceľových obalov existuje ešte ďalšie odborové združenie.

3.9.

Vzhľadom na význam tohto sektora, pokiaľ ide o jeho prínos k tvorbe HDP a zamestnanosti, tieto sektorovo špecifické otázky si vyžadujú osobitnú pozornosť. Keďže ide o značne segmentovaný sektor, baliarenský priemysel slúži potrebám odbytového trhu v rámci celkového hospodárstva a vo veľkej miere presahuje hranice tradičných trhov.

3.10.

Balenie výrobkov slúži mnohým potrebám a pokrýva aspekty, ako je ochrana výrobku (predchádzanie riziku poškodenia, znehodnoteniu a kontaminácii), propagačná informácia (identifikácia produktu, ochranná značka, príprava, použitie, informácie o výživovej hodnote a bezpečnosti), informácia o zaobchádzaní (preprava a miesto predaja) a znižovanie objemu odpadu (spracovanie, skladovanie a spotreba energie na dopravu), a čo je dôležité v súvislosti s úsilím o znižovanie emisií CO2, dizajn obalov je významným aspektom, pokiaľ ide o čo najoptimálnejšie využitie priestoru, ktorý je k dispozícii na prepravu tovarov. Samotný obal začal hrať dôležitejšiu úlohu v oblasti znižovania objemu odpadu v čase, keď internetové spoločnosti ako Amazon začali v rozsiahlej miere používať obaly. Preto by bolo vhodné zaoberať sa otázkou ‘zodpovednej strany’.

Amazon napríklad používa certifikované systémy tzv. ľahko otvárateľných obalov. Eliminovaním plastu a lepiacich pások Amazon v roku 2008 radikálne zmenil prístup k baleniu 2 00  000 výrobkov od 2  000 výrobcov, a znížil tak spotrebu lepenky o 5,4 miliónov metrov štvorcových, generických materiálov o 11  203,7 ton a celkový objem škatúľ o 4 10  000 metrov kubických. V skutočnosti konečnú zodpovednosť za odpad z obalov má spotrebiteľ, ale problematika objemu obalov, z ktorého môže vzniknúť odpad, by sa mala týkať aj výrobcov alebo sprostredkujúcich užívateľov.

3.11.

Aspekty uvádzané nižšie si vyžadujú dôsledné preskúmanie s cieľom celkovo porozumieť súčasnej situácii a navrhnúť prípadné riešenia v záujme toho, aby sa zabezpečilo, že európsky baliarenský sektor zostane z environmentálneho hľadiska konkurencieschopným a udržateľným odvetvím a poskytne dôstojné zamestnanie pre niekoľko tisíc pracovníkov, ktorí

3.12.

Akákoľvek zmena týkajúca sa dostupnosti surovín bude mať vplyv na cenu a dostupnosť konečných baliarenských produktov a môže závažným spôsobom narušiť aktivity v tomto sektore. Následne sa musia preskúmať hnacie mechanizmy a trendy v oblasti surovín, aby priemyselné odvetvie bolo schopné predvídať budúce zmeny bez toho, aby to spôsobilo prípadné narušenie jeho aktivít. Sektor pre výrobu kovových obalov je napr. pod tlakom v dôsledku prudkého zvýšenia nákladov na suroviny a nárastu cien energií.

3.13.

Komisia v roku 2012 iniciovala vytvorenie európskeho inovačného partnerstva pre suroviny s cieľom riešiť výzvy spojené s dodávkami surovín z dreva a nerastných surovín.

3.14.

V dôsledku zvýšeného dopytu najmä z Ázie sa zvýšili ceny druhotných surovín na výrobu papierových obalov a ich výrobcovia nemôžu tieto dodatočné náklady jednoducho preniesť na svojich spotrebiteľov. Dopyt v Číne vo výraznej miere prispel k nárastu ceny recyklovaných materiálov na výrobu papierových obalov (cena zberového papiera sa od roku 2006 takmer zdvojnásobila, pričom v rovnakom období sa cena recyklovaného papiera zvýšila takmer o 50 %). Tento nárast bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne pokračovať.

4.1.

Baliarensky sektor vyrábajúci obaly z kovu (okrem iného z ocele a hliníka) zamestnáva v Európe podľa údajov EUROSTATU približne 60  000 pracovníkov z celkového počtu 3 55  000 pracovníkov v rámci európskeho oceliarskeho priemyslu a organizácia Metal Packaging Europe odhaduje, že z celkového počtu 2 55  000 osôb pracujúcich v rámci celého hodnotového reťazca európskeho hlinikárenského priemyslu je 80  000 pracovníkov zamestnaných v sektore na výrobu hliníkových obalov. V sektore však došlo a naďalej dochádza k úbytku pracovných miest, čo je výsledkom konsolidácie v sektore alebo hospodárskej súťaže zo zahraničia (4).

4.2.

Výzvou pre zamestnávateľov a pracovníkov v tomto sektore v Európe je zabezpečiť, aby si sektor zachoval svoje konkurenčné výhody, v plnej miere využíval technické inovácie a vyrábal výrobky, ktoré sú z environmentálneho hľadiska udržateľné a majú vysokú kvalitu.

4.3.

Konkurencia zo zahraničia naďalej spôsobuje, že rastie tlak na pracovné podmienky pracovníkov v tomto odvetví, od ktorých očakávame, že budú vytvárať blahobyt, využívať inovatívne technológie a predovšetkým zachovávať činnosť sektora a jeho udržateľnú budúcnosť pre nadchádzajúce generácie.

4.4.

Európsky baliarenský sektor naďalej zaťažuje nadmerná kapacita. Túto skutočnosť znásobuje vplyv konkurencie zo zahraničia, ktorá brzdí nárast miezd a zlepšovanie pracovných podmienok. Pokles zamestnanosti v sektore odzrkadľuje vplyv konkurencie a nadmernej kapacity.

4.5.

Vzhľadom na schopnosť recyklovať materiály má baliarenský sektor potenciál výraznejšie prispieť k hospodárskemu rozvoju v Európe. Narastá objem obalových materiálov, ktoré sa recyklujú alebo sú produktom z recyklovaných materiálov iných výrobných odvetví. Environmentálne výhody vyplývajúce z recyklácie sú dostatočne zrejmé a Komisia ich pravidelne uvádza vo svojich dokumentoch Baliarenský sektor však môže zvýšiť mieru recyklácie v členských štátoch. Taktiež má potenciál uzavrieť recyklačný cyklus obehového hospodárstva tým, že zabráni vývozu pochybných odpadových materiálov a odmietne umožniť prístup na európske trhy pre dovozcov obalov, ktorí nerešpektujú osvedčené postupy v oblasti životného prostredia (5). Podniky na výrobu kovových a hliníkových obalov, ktorých výrobky predstavujú 16 % z celkového objemu hliníkových výrobkov v Európe, sú závislé od ťažby bauxitu a recyklácie kovového šrotu.

4.6.

Ochrana spotrebiteľov na základe kritickej informácie o produkte alebo rady týkajúcej sa jeho použitia je taktiež zásadným a dôležitým aspektom európskeho baliarenského priemyslu. Spotrebitelia od obalu oprávnene očakávajú, že chráni zakúpený tovar a v prípade potravín a nápojov chráni a zabraňuje zdravotným rizikám spojeným s kontaminovanými potravinami. Maloobchodní predajcovia majú podobné očakávania, no obal tovaru, ktorý predávajú, by podľa nich mal prispieť aj k maximálnemu predĺženiu jeho trvanlivosti.

4.7.

Stav a štruktúra tohto priemyslu v budúcnosti bude vo väčšej alebo menšej miere závisieť od inovácie a investícií do technológie: napr. tlač 3D predstavuje pre odvetvie a zákazníkov príležitosť, jej úspešné zavedenie a prevádzka v tomto odvetví však bude v zásadnej miere závisieť od spolupráce v rámci odvetvia a očakávaní zákazníkov. Priemysel musí využívať dostupné technológie a prispôsobovať ich prostredníctvom riadneho dialógu.

4.8.

Neustále sa vyvíjajú osvedčené postupy na transformáciu sektora a prispôsobenie sa zmenám, vyžadujú si však pomoc zo strany európskych inštitúcií, aby sa maximálne využil ich potenciál. EÚ môže poskytnúť pomoc, pokiaľ ide o finančnú podporu alebo vytvorenie fóra pre ďalšie diskusie sociálnych partnerov, a baliarenský sektor by sa mal s EÚ podieľať na tomto procese.

4.9.

Udržateľné a použiteľné riešenia sa docielia len vtedy, ak budú obidve strany v rámci odvetvia spolupracovať. Takúto príležitosť ponúka sociálny dialóg na vnútroštátnej a európskej úrovni. V záujme riešenia množstva otázok uvedených v tomto dokumente má preto zásadný význam, aby sa vytvoril výbor pre odvetvový sociálny dialóg v baliarenskom sektore.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/39

Spravodajca:

Ludvík JÍROVEC

Pomocný spravodajca:

Patrizio PESCI

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vypracoval tieto odporúčania s cieľom čo najviac využiť výhody, ktoré ponúkajú produkty z dreva v rámci uhlíkovej rovnováhy, ako aj v snahe posilniť konkurencieschopnosť európskeho drevospracujúceho priemyslu (1) a jeho kapacitu stimulovať inovácie.

1.2.

EHSV uznáva, že európska a vnútroštátna legislatíva má veľký vplyv na drevospracujúci priemysel. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby preskúmali všetky možnosti spojené s využitím dreva ako ekologického materiálu s cieľom posilniť konkurencieschopnosť tohto odvetvia a podporiť zamestnanosť a investície v oblasti výskumu a inovácie.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby na základe konzultácií so zainteresovanými stranami vypracovala európske usmernenia o dodávkach dreva s cieľom zvýšiť dodávky dreva a presadzovať udržateľné využívanie jeho zdrojov. Tieto usmernenia by mali obsahovať aj zásady efektívneho využívania zdrojov. Mali by sa zohľadniť alebo v prípade potreby uplatniť odporúčania stanovené v Usmerneniach o osvedčených postupoch pre udržateľné využívanie dreva v Európe (2010) (Good practice guidance on the sustainable mobilisation of wood in Europe).

1.4.

EHSV poukazuje na to, že je dôležité, aby sa palety a zhodnotené recyklované drevo vyňali z definície terciárnej biomasy.

1.5.

Ako EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku s názvom „Príležitosti a výzvy pre konkurencieschopnejší európsky drevospracujúci a nábytkársky priemysel“, ktoré bolo prijaté v októbri 2011 (2) a v súlade so zásadami, ktoré boli vymedzené v nedávnom oznámení Komisie s názvom „Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu“, predstavuje zásada „kaskádovitého využitia“ (využitie, opakované využitie, recyklácia, energetické zhodnocovanie), ak je z ekonomického a technického hľadiska realizovateľná v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi osobitosťami, optimálny spôsob, ako v maximálnej miere zdrojovo efektívne využívať drevo. EHSV víta, že v súlade s jeho požiadavkou uznať význam zásady kaskádovitého využitia dreva, bola táto zásada prevzatá do viacerých dokumentov EÚ, ako napr. „Za obnovu európskeho priemyslu“, „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ“, pracovný dokument Komisie s názvom „Projekt pre priemyselné odvetvia EÚ založené na lesníctve (drevospracujúci priemysel, nábytkársky priemysel, výroba a premena papiera a celulózy, tlačiarenský priemysel)“, ktoré dopĺňajú oznámenie na tému „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a drevospracujúci priemysel“. EHSV je však proti zavedeniu právne záväzných pravidiel a podporuje otvorený, trhovo orientovaný prístup a slobodu účastníkov trhu.

1.6.

Voľby týkajúce sa zaobchádzania so stavebným materiálom by mali zahŕňať opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby recyklovateľné materiály, akým je drevo, smerovali na skládky. EHSV vyzýva Európsku komisiu a zainteresované strany, aby vypracovali usmernenia a odporúčania pre zber dreveného odpadu a riešenia pre zaobchádzanie s recyklovaným drevom.

1.7.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla normu, ktorá bude riadne zohľadňovať akustické vlastnosti uzavretých priestorov vzhľadom na to, že drevo môže zohrávať zásadnú úlohu v oblasti zvukovej izolácie. Drevo má schopnosť zvukovo izolovať priestory od vonkajšieho hluku a znižovať dobu trvania dozvuku. Taktiež by sa mali preskúmať možnosti spojené s využívaním dreva.

1.8.

EHSV vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby vypracovali národné akčné plány zamerané na rozšírené využitie dreva v stavebníctve a ekologickej infraštruktúre. Miestne orgány by mali byť priamo zapojené do realizácie týchto akčných plánov.

1.9.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že drevo nie je u staviteľov a architektov rovnako populárne, EHSV vyzýva členské štáty, aby vypracovali iniciatívy na podporu rozvoja kultúry v oblasti spracovania dreva. Zástupcovia európskeho drevospracujúceho priemyslu a európski sociálni partneri by okrem toho mali vypracovať koordinované vnútroštátne kampane s cieľom zatraktívniť imidž tohto odvetvia.

2.1.

Ročný obrat európskeho drevospracujúceho priemyslu je približne 122 miliárd EUR, pričom výrobná hodnota, ktorú samotné odvetvia vyprodukuje, je viac ako 115 miliárd EUR. Podľa údajov Eurostatu drevospracujúci priemysel v roku 2012 tvorilo viac ako 3 11  000 spoločností. Približne 1 26  000 spoločností aktívne pôsobilo aj v oblasti výroby nábytku. V rámci samotného drevospracujúceho priemyslu pôsobí zhruba 40  000 spoločností v piliarskom priemysle, pričom v ostatných pododvetviach zameraných na výrobu produktov drevospracujúceho priemyslu je to približne 1 45  000 spoločností. Napriek určitému zlepšeniu tieto údaje neodzrkadľujú aktuálnu situáciu, keďže v závislosti od spôsobu vypracovania správ jednotlivých členských štátov sa malé podniky nie vždy zohľadňujú v týchto správach. V odvetví výroby nábytku a konštrukčných prvkov pôsobí veľa malých spoločností. Preto sa reálny počet firiem odhaduje na viac ako 3 75  000.

2.2.

V roku 2012 bol v celej EÚ zaznamenaný výrazný pokles počtu pracovných miest v drevospracujúcom odvetí. Priemerný pokles bol 4,4 %, tieto údaje sa však pohybovali od –3,2 % v Nemecku až po –13,7 % v Španielsku. Najväčší nárast počtu pracovných miest bol zaznamenaný v Chorvátsku a Dánsku, pričom k najväčšiemu poklesu v roku 2012 došlo v Španielsku (–13,7 %), na Cypre (–13,1 %) a na Slovensku (–11,5 %).

Európske a vnútroštátne politiky majú veľký vplyv na konkurencieschopnosť drevospracujúceho odvetvia. Ako sa zdôrazňuje v správe o konkurencieschopnosti EÚ za rok 2014, výroba, práca a náklady na suroviny sú v Európe oveľa vyššie ako v iných regiónoch, čo vyvoláva vysoké riziko presunu výroby v mnohých oblastiach tohto odvetvia. Európa by preto mala žiadať, aby produkty vstupujúce na trh EÚ spĺňali rovnaké sociálne, environmentálne a bezpečnostné normy ako produkty vyrobené v Európe. EHSV okrem toho zdôrazňuje skutočnosť, že európske drevospracujúce odvetvie naďalej čelí výraznému nárastu výrobných nákladov, najmä pokiaľ ide o živice a energiu. Náklady na energiu sú v Európe trojnásobne vyššie ako v USA.

2.3.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a súvisiace dotácie spôsobujú, že sa obmedzuje dostupnosť drevných surovín a zvyšuje sa ich cena. Odhaduje sa, že v roku 2012 bolo 15 % zo 182 miliónov m3 celkového množstva vyťaženého dreva v regióne EHK použité ako palivové drevo. Z najnovšieho spoločného prieskumu EHK a FAO o energii z dreva z roku 2011 (Joint Wood Energy Enquiry – JWEE, 2011) vyplýva, že energia z dreva je hlavnou zložkou energie z obnoviteľných zdrojov a predstavuje 38,4 % z celkového objemu energie z obnoviteľných zdrojov. Z najnovšej európskej štúdie o dodávkach drevnej suroviny a o dopyte v drevospracujúcom priemysle v EÚ, ktorú si Európska komisia objednala u spoločnosti Indufor (3), vyplýva, že ak by sa mali splniť ciele týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie stanovené do roku 2020, objem dreva využívaného v EÚ na energetické účely by musel zodpovedať dnešnému celovému objemu vyťaženého dreva. V porovnaní s požiadavkami, ktoré predpokladajú členské štáty EÚ vo svojich národných akčných plánoch týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, bude do roku 2016 k dispozícii o 63 miliónov m3 menej dreva.

2.4.

So zreteľom na nové európske oznámenie o energetickom a klimatickom rámci do roku 2030 a požiadavku zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na aspoň 27 % do roku 2030 sa EHSV domnieva, že je dôležité zvážiť rôzne spôsoby, ako zlepšiť mobilizáciu dreva v EÚ, napr. zohľadnením odporúčaní uvedených v publikácii Usmernenia o osvedčených postupoch pre udržateľné využívanie dreva v EÚ (Good practice guidance on the sustainable mobilisation of wood in Europe), ktorá vyšla v roku 2010, a určiť riešenia, ktoré zabránia akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže medzi rôznymi užívateľmi zdrojov biomasy.

2.5.

EHSV v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby predtým, ako začnú realizovať opatrenia na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie, preskúmali objem drevnatej biomasy v krajine alebo regióne, ktorá je jednoznačne k dispozícii na energetické účely, a objem, ktorý sa už v drevospracujúcom priemysle využíva ako surovina.

2.6.

EHSV okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo viacerých členských štátoch naďalej platia ustanovenia obmedzujúce používanie dreva vo viacposchodových budovách, ako aj diskriminačné protipožiarne ustanovenia, ktoré sú v mnohých krajinách hlavnou prekážkou pri využívaní dreva v budovách. Boli prijaté európske normy v oblasti požiarnej ochrany v budovách, protipožiarna ochrana však naďalej patrí do právomoci členských štátov. Tieto ustanovenia by sa mali okamžite zrušiť, pretože sú jasnou prekážkou brániacou fungovaniu trhu a šíreniu produktov z dreva v stavebnom sektore (4).

2.7.

EHSV ľutuje, že európske odvetvie výroby drevených dosiek a piliarske odvetvie boli vyňaté zo zoznamu odvetví, ktoré sú zraniteľné z dôvodu úniku uhlíka. V dôsledku vyňatia týchto odvetví zo zoznamu sa pravdepodobne zintenzívni prebiehajúci presun uvedených výrobných odvetví do krajín mimo EÚ. Zachovanie obidvoch týchto odvetví na zozname má zásadný význam, pokiaľ ide o obmedzenie negatívneho účinku konkurenčného tlaku, ktorý vplýva na všetky spoločnosti v dôsledku masívneho rastu cien dreva, ktorý spôsobila hospodárska súťaž s odvetvím energie vyrábanej z biomasy. Len v samotnom európskom odvetví výroby drevených dosiek ukončilo v rokoch 2008 až 2013 činnosť 51 podnikov, čo malo za následok stratu kapacity vyčíslenú na 10  386 m3. Niektoré z týchto uzatvorených prevádzok boli rozmontované a opätovne zmontované za hranicami Európskej únie. Zachovanie výrobných odvetví v Európskej únii musí byť prioritou pre všetkých vedúcich politických predstaviteľov a najmä pre Európsku komisiu. Z toho dôvodu naliehavo žiadame príslušné generálne riaditeľstva Európskej komisie, aby prijali opatrenia, ktorých cieľom bude zaručiť konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví a zabrániť presunom výroby.

2.8.

Účinným opatrením na zaručenie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a zabránenie presunom výroby by mohla byť napríklad nová energeticko-uhlíková daň, ktorá by zastavila diskrimináciu európskych výrobcov.

3.1.

Globálne otepľovanie je mimoriadne dôležitou politickou otázkou. Má totiž zásadný vplyv na ľudské zdravie a prírodné zdroje. Voľba materiálov, ktoré používame, môže mať mimoriadne veľký vplyv na emisie oxidu uhličitého, ktoré sú jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania. „Zelené“ a/alebo „ekologické“ výrobky získavajú u výrobcov a spotrebiteľov čoraz širšiu odozvu. Zároveň sa formulujú vnútroštátne a európske politiky na podporu týchto výrobkov. EHSV sa domnieva, že hodnotenia životného cyklu (5) sú pre budúcnosť vhodným nástrojom ekologického riadenia.

3.2.

Európa môže radikálne znížiť emisie CO2 zvýšením záchytu uhlíka vo svojich lesoch (optimalizáciou ich riadenia) a intenzívnejším využívaním udržateľných produktov z dreva. Je vedecky preukázané, že využívanie produktov z dreva v stavebníctve a v každodennom živote má pozitívny účinok na klímu. Množstvo uhlíka zachyteného v stromoch a súvisiacich produktoch z dreva závisí od druhu stromov, podmienok rastu (prostredie), veku stromu a hustoty stromov v okolí. Preukázalo sa však, že nahradením jedného kubického metra stavebného materiálu drevom je možné dosiahnuť značnú úsporu CO2 v priemere od 0,75 do 1 t. V 1 m3 dreva sa navyše uloží 0,9 t CO2.

3.3.

V štúdii, ktorá bola nedávno vypracovaná pod vedením Univerzity v Yale s názvom Uhlík, fosílne palivá a zmierňovanie straty biodiverzity prostredníctvom dreva a lesov (Carbon, fossil fuel and biodiversity mitigation with wood and forests)  (6) sa zistilo, že využívanie väčšieho množstva dreva v stavebníctve a pri konštrukcii mostov by v zásadnej miere prispelo k celkovému zníženiu emisií oxidu uhličitého a spotreby fosílnych palív. Výskumní pracovníci zistili, že zvýšenie využívania produktov z dreva na ekvivalent 34 % by malo rozsiahle pozitívne účinky. Ukladaním CO2 v celulóze a ligníne produktov z dreva by bolo možné dosiahnuť celosvetové zníženie emisií CO2 o 14 % až 31 %.

3.4.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podporila členské štáty a odvetvie európskeho lesného hospodárstva pri stanovení a realizácii opatrení a, podľa možnosti, stimulov pre využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom (7). Čím dlhšie sa drevo používa a opakovane využíva, tým dlhšie je v ňom uložený oxid uhličitý. Odpad z dreveného materiálu (v úzkom zmysle slova) sa môže minimalizovať najmä preto, že všetky časti dreva sa môžu použiť a opakovane využiť a nakoniec je možné ho vždy spáliť, aby sa z neho opätovne získala energia (8). Ak chce Európa účinne riešiť výzvy spojené so zmenou klímy, členské štáty a európske inštitúcie by mali povzbudzovať využívanie produktov z dreva a vytvoriť priaznivé politické podmienky, v rámci ktorých sa bude maximalizovať životný cyklus dreva.

4.1.

Výstavba a prevádzkovanie budov majú značné environmentálne výhody. Na budovy celkovo pripadá 20 % všetkej spotreby vody, 25 – 40 % spotreby energie a 30 – 40 % emisií skleníkových plynov. Výber produktov používaných na výstavbu alebo renováciu ma závažný vplyv na životné prostredie. EHSV preto uznáva, že drevo zohráva dôležitú úlohu v rozvoji udržateľných a ekologických budov. Možnosti využitia dreva v stavebníctve nie sú v plnej miere využité, čo má vplyv na konkurencieschopnosť drevospracujúceho priemyslu. EHSV by chcel preskúmať možnosti, ako by sa dala táto situácia zlepšiť, bez toho aby to malo nepriaznivé účinky na ostatné materiály.

4.2.

Drevo sa už dlho uznáva ako ekologický materiál pre širokú škálu produktov. Štúdie v oblasti hodnotenia životného cyklu na celom svete preukázali, že produkty z dreva ponúkajú veľké environmentálne výhody. Drevo je jedným z mála stopercentne obnoviteľných stavebných materiálov, v ktorom sa ukladá CO2 a vďaka vzduchovým komorám v bunkovej štruktúre je prirodzeným izolačným materiálom. Je to bezpečný, pevný a spoľahlivý materiál, a to nielen v ťažkých stresových podmienkach, ako pri hurikánoch a zemetraseniach, ale aj v prípade požiarov.

4.3.

Možnosti zaobchádzania so stavebným materiálom po ukončení životnosti zahŕňajú opakované využitie, recykláciu a spätné využitie. Súčasná situácia je charakteristická tým, že značné množstvo stavebného odpadu naďalej končí na skládkach, čím sa zvyšuje záťaž súvisiaca so skládkou materiálov a jej prevádzkou. Materiály ako drevo sa môžu priamo recyklovať do rovnakého produktu na opakované využitie alebo sa môžu pretransformovať na iné využiteľné produkty. EHSV zdôrazňuje, že recyklácia si vyžaduje nové opakované spracovanie, ktoré je väčšinou ekonomicky realizovateľné len vtedy, ak sa efektívny zber realizuje v blízkosti zdroja materiálu. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu a príslušné zainteresované strany, aby zhromaždili všetky osvedčené postupy uplatňované na vnútroštátnej úrovni s cieľom vypracovať usmernenia a odporúčania pre zber dreveného odpadu a navrhnúť riešenia pre zaobchádzanie s recyklovaným drevom. Znížením objemu stavebného a demolačného materiálu a jeho recykláciou sa taktiež môžu znížiť celkové stavebné náklady a náklady na likvidáciu.

4.4.

Stavebný priemysel je najväčším využívateľom produktov z dreva. Vo Fínsku napr. 70 – 80 % fínskych produktov z dreva nachádza konečné využitie v stavebníctve. Stavba s využitím drevených nosných prvkov sa v posledných rokoch rozšírila vo viacerých európskych krajinách, najmä však v Spojenom kráľovstve, Írsku a vo Francúzsku. EHSV však uznáva, že využívanie dreva môže prispieť k rozvoju ekologického hospodárstva, a preto by sa malo rozšíriť.

4.5.

EHSV uznáva, že výhody využívania dreva v stavebníctve sú pomerne málo známe. Netýka sa to len architektov, ale aj koncových užívateľov, ktorí často vedia len veľmi málo a vlastnostiach dreva. Tieto nedostatočné vedomosti majú často za následok, že drevo sa využíva len v obmedzenej miere, čo následne spôsobuje problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú vnímanie tohto materiálu. Okrem toho, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v oblasti výstavby domov s drevenými nosnými prvkami sťažuje rozvoj tejto stavebnej metódy v mnohých európskych krajinách.

4.6.

EHSV vyzýva zástupcov európskeho drevospracujúceho priemyslu a príslušných sociálnych partnerov, aby vypracovali koordinované informačné kampane s cieľom zatraktívniť imidž tohto odvetvia. Mladí ľudia by mali byť vedení k tomu, aby si zvolili programy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré ich dôkladne pripravia na profesijné uplatnenie v drevospracujúcom priemysle.

5.1.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že väčšina pracovníkov v drevospracujúcom priemysle sa školí priamo na pracovisku, kde získavajú zručnosti neformálne od skúsených pracovníkov. Väčšina pracovníkov sa naučí základné zaobchádzanie so strojmi a základné pracovné úkony v priebehu niekoľkých mesiacov. Aby sa však stali odbornými pracovníkmi v tomto odvetí, na to potrebujú často dva alebo aj viac rokov. Zamestnanosť sa vytvára aj tým, že sa pracovníkom poskytuje odborná príprava a vzdelávanie prispôsobené potrebám a požiadavkám pracovného trhu. EHSV okrem toho pripomína, že programy pre výskum a inováciu podporia vznik pracovných miest a oživia rast v celej EÚ. Z tohto dôvodu vyzýva drevospracujúce odvetvie, aby využívalo možnosti, ktoré ponúka iniciatíva Horizont 2020.

5.2.

Členské štáty by mali ambiciózne implementovať nedávne oznámenie EK o efektívnom využívaní zdrojov v sektore stavebníctva s cieľom zaistiť investície do renovácie budov a vytvoriť pracovné miesta.

5.3.

EHSV uznáva, že hluk na verejných miestach závažným spôsobom vplýva na ľudské zdravie (10). Drevo nie je len významným ekologickým materiálom, ale keby sa použilo ako izolačný materiál, mohlo by mať aj viaceré sociálne a zdravotné prínosy. Drevo môže teda zohrávať zásadnú úlohu v oblasti zvukovej izolácie a ako absorpčný materiál. Drevo má schopnosť zvukovo izolovať miestnosti od vonkajšieho hluku a znižovať dobu trvania dozvuku. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla normu, ktorá bude riadne zohľadňovať akustické vlastnosti uzavretých priestorov. Vzhľadom na to, že drevo môže vydávať zvuk (pri priamych úderoch) a môže zosilňovať alebo pohlcovať zvukové vlny vychádzajúce z iných telies, mali by sa preskúmať možnosti spojené s využívaním dreva. Drevo má taktiež vedecky potvrdený pozitívny vplyv na subjektívnu kvalitu vzduchu v interiéri.

5.4.

Na vnútroštátnej úrovni existuje viacero iniciatív na šírenie osvety medzi ľuďmi o tom, aké sú možnosti používania dreva ako ekologického materiálu, no skutočná koordinácia chýba. Rastúca spotreba výrobkov z dreva je jednoznačne spojená s informačnými kampaňami, ktoré by sa mali realizovať na vnútroštátnej úrovni. Hlavným cieľom osvetových kampaní o dreve je vyvolať pozitívny prístup – technický a kultúrny – k používaniu dreva.

5.5.

Ako zaujímavý príklad osvedčených postupov by chcel EHSV pripomenúť iniciatívu s názvom „WOODDAYS“. Toto podujatie (11) bolo otvorené 21. marca 2014 v Miláne. Išlo o 10-dňový program zameraný na rast miest a inteligentné rozšírenie využívania dreva v mestách efektívne využívajúce zdroje. Podujatie bolo organizované s cieľom uviesť drevo ako stavebný materiál s doteraz nedoceneným potenciálom do prostredia, kde budú drevostavby zohrávať v budúcnosti hlavnú úlohu – do centra našich miest. Toto podujatie sa zopakuje aj v iných európskych mestách, a to v Bratislave, Ľubľane a Bruseli.

5.6.

EHSV by chcel poukázať na to, že hlavné programy ekologickej výstavby do určitej miery odlišne riešia otázku využívania produktov z dreva. Kým niektoré sa zameriavajú viac na výkonnosť než na použitý materiál, iné programy spájajú s drevom ako akceptovateľným materiálom „obmedzenia“ (bez toho, aby takéto „požiadavky“ uplatňovali aj na iné stavebné výrobky). Rozsiahlejšie využívanie dreva by tiež malo mnohé pozitívne účinky na hospodárstvo EÚ. EHSV následne odporúča stanoviť podľa vzoru Francúzska záväzné ciele v oblasti využívania dreva v stavebníctve.

6.1.

Rozsiahlejšie využívanie dreva v stavebníctve a v každodennom živote si vyžaduje riešenia a opatrenia s cieľom podporiť mobilizáciu v záujme jeho využívania (vrátane riešení vytvorených na zhodnocovanie väčšieho objemu dreva, produktov z dreva a rezíduí z priemyselného a spotrebiteľského odpadu na opätovné použitie a recykláciu) a predĺžiť životný cyklus drevených výrobkov.

6.2.

Z hľadiska udržania konkurencieschopného odvetvia výrobkov z dreva majú zásadný význam udržateľné a trvalé dodávky drevnej suroviny. Je potrebné starostlivo preštudovať a v prípade potreby uplatniť odporúčania publikácie Usmernenia o osvedčených postupoch pre udržateľné využívanie dreva v Európe (2010) (Good practice guidance on the sustainable mobilisation of wood in Europe (2010)).

6.3.

V uplynulých rokoch sa dodávky dreva dostali pod silný tlak, predovšetkým v dôsledku európskych a vnútroštátnych opatrení na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré viedli čiastočne k spaľovaniu dreva. EHSV poukazuje na to, že je dôležité, aby sa palety a zhodnotené recyklované drevo vyňali z definície terciárnej biomasy. Takéto materiály sú hlavnou vstupnou surovinou pre niektoré typy produktov vyrábaných producentmi drevených panelov a v niektorých prípadoch môžu predstavovať až 95 % drevného základu (12).

6.4.

EHSV by chcel na tomto mieste vyzdvihnúť, že zásada „kaskádovitého využitia“ (využitie, opakované využitie, recyklácia, energetické zhodnocovanie) – ak bude hospodársky a technicky uskutočniteľná v súlade s konkrétnymi osobitosťami krajiny a regiónu – bude predstavovať optimálny spôsob, ako maximalizovať používanie dreva ako prírodnej suroviny pri efektívnom využívaní zdrojov. EHSV je však proti zavedeniu právne záväzných pravidiel a podporuje otvorený, trhovo orientovaný prístup a slobodu účastníkov trhu. Uplatňovať pri používaní dreva prístup „kaskádovitého využitia“ neznamená len to, že sa zabezpečí optimálne ekonomické využívanie suroviny, ale sú s tým spojené aj významné prínosy z hľadiska klímy, a to vďaka nepretržitému ukladaniu uhlíka a substitučnému účinku pred tým, než sa použije ako zdroj energie.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/47

Spravodajkyňa:

Anna Maria DARMANIN

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie na tému „Európsky film v digitálnej ére – Prepojenie kultúrnej rozmanitosti a konkurencieschopnosti“ [COM(2014) 272 final], ktoré správne vyzdvihuje niektoré body do diskusie a k úvahám o tomto veľmi dôležitom sektore v Európe.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť správnu rovnováhu medzi hodnotou audiovizuálneho sektora v podnikateľskom a obchodnom zmysle a jeho hodnotou pre Európu z hľadiska kultúrneho dedičstva. Tieto dva aspekty sú vo svojej podstate neoddeliteľné.

1.3.

Je najvyšší čas otvorene diskutovať o jednom alebo viacerých nových a inovatívnych modeloch podnikania pre toto odvetvie s cieľom využiť príležitosti ponúkané v digitálnom svete. EHSV preto povzbudzuje odvetvie, Komisiu a vlády členských štátov k tomu, aby otvorene a ochotne diskutovali o takýchto modeloch podnikania a podporovali ich.

1.4.

Je nutné zaoberať sa otázkou financovania a usilovať sa o konkurencieschopnosť, avšak nie na úkor kultúrneho rozmeru európskej kinematografie. Financovanie je v prvom rade úlohou členských štátov. Netreba sa však vyhýbať diskusii o metodikách na zaistenie maximálneho využitia financovania a alternatívnych metódach financovania. Zahŕňa to verejné financovanie s cieľom prilákať súkromné financovanie, racionálnejšie využívanie verejných zdrojov a vzájomného dopĺňania financovania zo zdrojov EÚ a zdrojov členských štátov a súkromné financovanie novými aktérmi ako sú poskytovatelia internetu a telekomunikačné spoločnosti.

1.5.

Hlavnou prioritou plánu pre tento sektor by malo byť aj posilnenie tvorivého prostredia. Oznámenie Komisie by sa malo zaoberať takýmto prístupom a malo by pokrývať vzdelávanie, pracovné podmienky v tomto sektore, rozvoj tvorivých talentov, tvorivý prejav, vytváranie pridanej hodnoty, európsku filmovú gramotnosť a jazyk.

1.6.

EHSV podporuje myšlienku, že diváci by mali byť stredobodom diskusií o audiovizuálnom sektore, keďže sú nielen príjemcami, ale často aj tvorcami trendov, a teda hybnou silou rozvoja.

1.7.

EHSV sa domnieva, že by sa mal klásť väčší dôraz na zhromažďovanie údajov na európskej úrovni, ktorého cieľom je lepšie pochopenie tohto odvetvia.

1.8.

EHSV chce zdôrazniť, že oznámenie Komisie by ako na jednu z výziev malo tiež poukázať na súčasný stav, pokiaľ ide o pracovné podmienky v tomto odvetví, a to pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, aj malých a stredných podnikov, z ktorých mnohí momentálne čelia neistým pracovným podmienkam, čiastočne v dôsledku špecifickej povahy samotného odvetvia, ale aj v dôsledku chýbajúcej konkurencieschopnosti, pričom je snaha ušetriť na odmene za prácu.

1.9.

EHSV považuje filmovú gramotnosť za dôležitý aspekt, ktorý má viac Európanov nabádať k tomu, aby vyhľadávali a oceňovali európske filmy. Odporúča preto, aby sa podporou filmovej gramotnosti zaoberala tak Európska únia, ako aj členské štáty.

1.10.

EHSV sa nazdáva, že väčšie úsilie by sa malo vyvinúť aj v oblasti dostupnosti. Výskum a inovácie by sa teda mali zamerať na prekonávanie prekážok, ako sú jazyk a postihnutie.

1.11.

Európske filmové fórum navrhované Európskou komisiou by malo zahŕňať všetky zainteresované strany v audiovizuálnom sektore a byť dôležitou platformou na stretávanie všetkých aktérov v audiovizuálnom sektore, ktorí majú riešiť kľúčové problémy odvetvia. EHSV podporuje vytvorenie tohto dlho očakávaného fóra a zdôrazňuje, že je rozhodujúce rovnako zapojiť všetky zainteresované subjekty v tomto sektore, to znamená aj menšie subjekty a zástupcov spotrebiteľov a zamestnancov.

1.12.

Fórum by sa malo zameriavať na kľúčové výzvy a príležitosti v digitálnej ére a transformovať politiku a stratégiu na konkrétne opatrenia v sektore.

1.13.

EHSV okrem toho zdôrazňuje, že hoci sa digitálny svet rýchlo mení a pre filmový sektor môže byť výzvou, tomuto odvetviu ponúka aj množstvo príležitostí (vrátane možnosti satelitnej komunikácie v súlade s plánmi EÚ na rok 2020).

2.1.

Filmové odvetvie v Európe, ktoré je jedným z nástrojov našej kultúrnej diverzity, je mimoriadne špecifické a veľmi tvorivé. Je veľkým prínosom k celému kultúrnemu dedičstvu v Európe, no napriek tomu čelí značným hrozbám vyplývajúcim z viacerých problémov.

2.2.

Komisia vypracovala v minulosti viacero smerníc týkajúcich sa špecifických aspektov filmového odvetvia, ako je duševné vlastníctvo. Toto oznámenie je v zatiaľ prvým, ktoré sa zameriava na celé filmové odvetvie.

2.3.

Vo svojom dokumente Komisia upozorňuje na osobitosti, ktorými sa európsky filmový sektor vyznačuje, ako je:

2.4.

Cieľom dokumentu Komisie je preto identifikovať a riešiť tieto výzvy, a poskytnúť tak počiatočné východisko diskusie. Medzi tieto výzvy patrí:

3.1.

EHSV víta iniciatívu Komisie ustanoviť východisko diskusie medzi všetkými zainteresovanými stranami a inými aktérmi v audiovizuálnom odvetví v Európe. Tento dialóg je už dávno veľmi potrebný a nevyhnutný, a to nielen na to, aby sa využívali výhody vyplývajúce z meniaceho sa digitálneho sveta a rozvíjajúcich sa technológií, ale aj na ďalšie posilnenie tohto rozmanitého a komplexného odvetvia.

3.2.

EHSV je zajedno s Komisiou, pokiaľ ide o špecifické výzvy, na ktoré sa v dokumente upozorňuje. Chcel by však doplniť ešte jednu výzvu, ktorá v dokumente chýba, a tou sú momentálne pracovné podmienky, v ktorých pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby a podnikatelia v tomto odvetví pôsobia.

3.3.

Čo sa týka oblastí záujmu, na ktoré sa treba zamerať, EHSV súhlasí s oblasťami uvedenými v dokumente. Ako oblasti, ktoré je nevyhnutné prediskutovať a riešiť, by však chcel doplniť:

3.4.

EHSV ďalej zdôrazňuje, že hoci sa digitálny svet rýchlo mení a považuje sa za výzvu pre tento sektor, ponúka filmovému odvetviu množstvo príležitostí. Zahŕňa to aj možnosť satelitnej komunikácie v súlade s plánmi satelitnej infraštruktúry EÚ na rok 2020 a využívanie satelitov na distribúciu filmov do kín flexibilnejším, ekologicky vhodnejším a nákladovo účinnejším spôsobom.

4.1.

EHSV podporuje myšlienku, že verejné financovanie sektora sa nemusí nevyhnutne zvyšovať, ale skôr by sa malo optimalizovať, aby bolo pre toto odvetvie prínosom. Verejné financovanie je v rukách členských štátov a financovanie zo strany EÚ by malo zvyšovať efektívnosť miestneho financovania. Takéto verejné financovanie by sa však malo využívať na prilákanie väčšieho objemu súkromného financovania.

4.2.

Model financovania audiovizuálneho priemyslu by mal byť založený na podpore určenej rôznym druhom produktov a na kombinácii priamych grantov a pákového financovania, aby sa súkromným investorom uľahčil prístup na trh. Pákový efekt verejného financovania zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní racionálnejšieho využívania verejných zdrojov a zameriavaní úsilia na kultúrne produkty.

4.3.

EHSV zdôrazňuje, že rovnováha medzi zaisťovaním konkurencieschopnosti a tvorivým prejavom je veľmi krehká. Verejné financovanie by preto nemalo byť určené na dosiahnutie jedného z týchto dvoch cieľov, ale malo by byť tiež vyvážené.

4.4.

K diskusným otázkam Komisie týkajúcim sa verejného financovania, by výbor chcel doplniť nasledovné:

4.5.

Komisia vo svojom oznámení hovorí o súkromných investíciách ako prostriedku financovania filmového odvetvia. EHSV odporúča, aby sa na financovaní tohto odvetvia podieľali noví aktéri v digitálnom sektore, ako sú telekomunikačné spoločnosti a poskytovatelia obsahu.

4.6.

Ojedinelé iniciatívy však nepostačujú. Vlády členských štátov a EÚ musia rozvíjať finančnú infraštruktúru pre audiovizuálny priemysel s cieľom implementovať a rozvíjať viaceré finančné a nefinančné služby, vrátane služieb budovania kapacít, zamerané na celý výrobný reťazec v odvetví: prípravu, výrobu a distribúciu.

4.7.

EHSV sa zapojil do diskusie o právach duševného vlastníctva, jednotnom digitálnom trhu a smernici o audiovizuálnych mediálnych službách. Podporuje však myšlienku preskúmať netradičné modely podnikania, ktoré sú vzhľadom na technologické zmeny v súčasnej digitálnej ére zmysluplné. Zdôrazňuje tiež, že je potrebné lepšie zosúladiť všetky jestvujúce politiky týkajúce sa tohto odvetvia.

4.8.

Je potrebné preskúmať nové modely podnikania a podporovať odhodlanie prijímať odvážne rozhodnutia. EHSV však zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná otvorená a komplexná účasť všetkých zainteresovaných strán na diskusiách o zmene modelov podnikania. Hybnou silou takejto diskusie by navyše malo byť odvetvie samotné.

4.9.

EHSV je presvedčený, že tento aspekt má rozhodujúci význam pre úspech filmového odvetvia a preto vyzýva zainteresované strany, aby boli takýmto novým modelom podnikania otvorené, a to nielen aby mohli plne využívať výhody, ktoré prináša digitálna éra, ale aj aby sa mohli prispôsobovať rýchlo sa meniacim spotrebiteľským návykom.

4.10.

Potrebná je kultúrna zmena v zmýšľaní producentov a manažérov vysielacích staníc. Keďže v budúcnosti budú diela určené do kín a na televízne obrazovky existovať spolu s multimediálnymi produktmi, producenti a vysielacie stanice budú musieť vyvinúť iné modely podnikania vo vzťahu k inej povahe produktu. Budú musieť uvažovať nad inými rozpočtami a inými stratégiami uvádzania podľa povahy a obchodného potenciálu konkrétnych diel. Vlády budú zároveň musieť prehodnotiť model verejného financovania, aby zodpovedal vyrovnanejšej kombinácii zdrojov podpory.

4.11.

EHSV by neodporúčal obmedziť sa iba na mierne úpravy súčasných postupov podnikania bez posúdenia postupov z úplne iného, inovatívneho uhla. Napríklad jednoducho ustanoviť pružnejšie obdobia sprístupňovania nemusí nevyhnutne priniesť také podnikateľské riešenie, ktoré si digitálna éra vyžaduje.

4.12.

EHSV zastáva názor, že spolupráca medzi filmovými akadémiami má rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj tohto sektoru. Okrem toho zdôrazňuje, že filmové akadémie ako súčasť odvetvia by tiež mali byť zapojené do diskusií so zainteresovanými stranami na európskej úrovni.

4.13.

V tejto oblasti je potrebné venovať väčšiu pozornosť osobitným výzvam, ktorým filmové akadémie čelia. Technológie sa menia natoľko rýchlo, že akadémie v mnohých prípadoch používajú na výučbu svojich študentov zastarané technológie. Často teda vychovávajú odborníkov, ktorí nie sú pripravení na technologické prostredie, s ktorým sa v tomto odvetví stretávajú.

4.14.

EHSV podporuje myšlienku, že publikum by tiež malo byť ústrednou hybnou silou odvetvia. Preto ďalej zdôrazňuje požiadavku riadnych údajov na európskej úrovni, ako aj účasť spotrebiteľských organizácií na diskusiách zainteresovaných strán, ako je európske filmové fórum.

4.15.

EHSV sa domnieva, že by sa mal klásť väčší dôraz na zhromažďovanie údajov na európskej úrovni, ktorého cieľom je lepšie pochopenie tohto odvetvia. Zhromažďovanie údajov by sa nemalo zameriavať iba na publikom v tomto odvetví, ale tiež na využívanie financovania na rôznej úrovni, konkurencieschopnosť odvetvia a pracovné prostredie a podmienky.

4.16.

Uznáva, že je potrebné vytvoriť zdroj údajov na úrovni členských štátov i EÚ, ktorý by obsahoval údaje využívané finančnými sprostredkovateľmi na posúdenie a riadenie investičného rizika.

4.17.

EHSV je presvedčený, že pracovné podmienky a pracovné prostredie vo filmovom odvetví sú otázkou, na ktorú sa treba zamerať a diskutovať o nej. V súčasnosti je toto odvetvie veľmi rozmanité a dôsledkom nedostatočných údajov o pracovných podmienkach je nedostatok záujmu o túto oblasť.

4.18.

Neisté pracovné miesta v tomto odvetví sa nanešťastie stávajú čoraz bežnejšími, a to čiastočne v dôsledku špecifickej povahy odvetvia (napr. výroba sa realizuje v krátkom časovom období), ale aj v dôsledku chýbajúcej konkurencieschopnosti, pričom je snaha ušetriť na odmene za prácu.

4.19.

EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby túto problematiku zahrnula medzi výzvy, na ktoré sa oznámenie zameriava, a aby sa ňou zaoberala aj v diskusiách. Zainteresované subjekty, ktoré zastupujú pracovníkov vo filmovom priemysle, musia byť zapojené do diskusií zainteresovaných strán a európskeho filmového fóra.

4.20.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie vytvoriť európske filmové fórum. Je najvyšší čas, aby sa zástupcovia odvetvia stretli a diskutovali o otázkach dôležitých pre konkurencieschopnosť odvetvia v dnešnej digitálnej ére.

4.21.

Výbor zdôrazňuje, že je veľmi dôležité rovnako zapojiť všetky zainteresované strany v tomto odvetví. To znamená aj menšie zainteresované subjekty, „menej vplyvné“ skupiny a zástupcov spotrebiteľov a pracovníkov.

4.22.

Hoci digitálna éra nezasiahla televízne odvetvie až tak silno ako filmové odvetvie, je dôležité zahrnúť aj tento sektor a diskutovať o ňom v širšej debate, nakoľko je tiež významnou súčasťou audiovizuálneho sektoru.

4.23.

EHSV považuje filmovú gramotnosť za dôležitý aspekt, ktorý má viac Európanov motivovať k tomu, aby vyhľadávali a oceňovali európske filmy. Odporúča preto, aby sa podporou filmovej gramotnosti zaoberala tak Európska únia, ako aj členské štáty. Bolo by to prínosom nielen pre samotné odvetvie, ale zdôraznil by sa tak tiež dôležitý prvok prejavu európskej kultúrnej diverzity. Hoci špecifický model náuky o filmoch na školách nemusí nutne fungovať, EHSV sa domnieva, že je potrebné vytvoriť prístupy a kampane zdôrazňujúce úspech, krásu a umeleckosť európskeho filmového sektora.

4.24.

Jazyk možno považovať za jednu z prekážok pre divákov v Európe i zahraničí. Je to fyzická bariéra, ale zároveň aj súčasť kultúrnej rozmanitosti. Film je navyše veľmi silným nástrojom absorpcie cudzích jazykov. EHSV sa v každom prípade domnieva, že z H2020 by sa mali vyčleniť zdroje aj na inovatívny prístup k dabovaniu nákladovo účinným spôsobom prostredníctvom špičkových a rozvíjajúcich sa technológií.

4.25.

EHSV okrem toho rozhodne povzbudzuje audiovizuálny sektor, aby využíval dostupné nástroje a zaistil, že výsledky práce sektora si budú môcť vychutnať aj zrakovo a/alebo sluchovo obmedzení resp. postihnutí diváci. Výskumné úsilie by sa okrem iného malo venovať hľadaniu spôsobov, ako nákladovo zefektívniť dostupnosť.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/52

Spravodajkyňa:

Mall HELLAM

1.1.

Budovanie vzájomnej dôvery, zabezpečenie voľnej výmeny informácií medzi občianskou spoločnosťou v Rusku a v EÚ a čo najväčšia podpora ruských nezávislých organizácií občianskej spoločnosti sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

1.2.

Aktívnejšie by sa mal podporovať rámec pre ľudské práva a zároveň by sa mala posilniť demokracia a úloha osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva. Občianska spoločnosť a otázky týkajúce sa ľudských práv by mali byť súčasťou každého bilaterálneho a multilaterálneho dialógu s Ruskom. Dialóg o ľudských právach by mal pokračovať, pričom k diskusnému stolu by sa mali vždy, keď je to možné, pozývať zástupcovia občianskej spoločnosti so skúsenosťami a poznatkami v príslušnej oblasti. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku by sa pri každej návšteve Ruska mal stretnúť so zástupcami občianskej spoločnosti a jej organizácií.

1.3.

EÚ by mala koordinovane a jednotne reagovať na politické problémy a zásahy proti mimovládnym organizáciám a médiám v Rusku. EHSV povzbudzuje EÚ k tomu, aby podrobne sledovala a pravidelne komentovala rôzne aspekty situácie občianskej spoločnosti v Rusku.

1.4.

Nesmie sa však podceniť význam bilaterálneho prístupu ako prostriedku na dosiahnutie pokroku v rozhovoroch s Ruskom. EÚ by si mala zachovať jednoznačný postoj voči sankciám a zodpovednosti za zásahy proti občianskej spoločnosti. Na posun z tohto mŕtveho bodu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom však bude potrebná veľká dávka flexibility. Bilaterálny prístup môže byť dobrou cestou k obnove vzájomných vzťahov.

1.5.

Významnou strategickou investíciou mohlo byť vnímanie spolupráce občianskych spoločností v EÚ a v Rusku ako potenciálnej súčasti budúcej dohody o partnerstve a spolupráci (1) a ustanovenie financovania nezávislej platformy pre dialóg občianskych spoločností v EÚ a v Rusku. EÚ by napriek mimoriadnym politickým okolnostiam mala naďalej uplatňovať „mäkké“ a inteligentné nástroje moci (2) v snahe o normalizáciu stavu a potlačenie snáh o (samo)izoláciu Ruska. V tejto súvislosti by sa mohli zvážiť odporúčania uvedené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV na tému severnej dimenzie (3) (vrátane politiky pre Arktídu (4)), stratégie pre Pobaltie (5), čiernomorskej synergie (6), Východného partnerstva (7) a stratégie pre Podunajsko.

1.6.

EÚ by mala starostlivo dohliadať na demokratické procesy a na výzvy pre účastníkov dialógu. Je nevyhnutné si uvedomiť prudko sa zhoršujúcu situáciu v oblasti práv a slobôd, ako je to v prípade Ruska v posledných dvoch rokoch, a bezodkladne ju riešiť. Inštitúcie EÚ a členské štáty, najmä tie, ktoré sa doposiaľ nezapojili, by mali investovať do programov výmeny a programov spolupráce občianskej spoločnosti s Ruskom a podporovať ich, ako aj ruské, demokraticky orientované, špecificky zamerané mimovládne organizácie, napr. aktivisti za ochranu ľudských práv, ochranu životného prostredia, spotrebiteľské organizácie, rôzni sociálni partneri, ako aj nezávislé organizácie zastupujúce profesijné záujmy atď. Na základe určitých podmienok by sa mali prijať vhodné kroky na uľahčenie udeľovanie víz a liberalizáciu vízového režimu.

1.7.

Kľúčom k zdravej európskej občianskej spoločnosti je diverzita: EÚ by mala nadviazať styky so širokým spektrom tematických a regionálnych zainteresovaných subjektov občianskej spoločnosti, a to napriek, či dokonca najmä, v súčasnej situácii rastúcej monopolizácie a izolácie Ruska návratom k autoritatívnemu spôsobu správania. EHSV vyzýva na rozšírenie medziľudských stykov a najmä na zvýšenie počtu rozsiahlych výmen na poli vzdelávania a medzikultúrneho dialógu, ako nástroja na posilnenie vzájomného porozumenia a dôvery. Mali by sa rozvíjať nové platformy a formáty spolupráce organizácií občianskej spoločnosti z EÚ a Ruska. Fórum občianskej spoločnosti EÚ a Ruska, podobne ako Fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva, by sa mohlo považovať za jednu z veľmi vhodných jestvujúcich platforiem rozvoja. V rámci tejto alebo podobnej platformy si pozornosť zasluhuje aj zapojenie sociálnych partnerov.

1.8.

EÚ by mala preskúmať postupy na finančnú podporu mimovládnych organizácií prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Vzhľadom na prebiehajúcu vlnu ich prenasledovania a postihovania, pomerne vysoký podiel spolufinancovania by bol pre mnohé ruské mimovládne organizácie a ich partnerov obrovskou záťažou. Je preto dôležité rozšíriť možnosti financovania ruských mimovládnych organizácií a ich koalícií a zabezpečiť im bezpečný prístup k týmto finančným zdrojom. Odporúča sa napríklad zvýšiť rozpočet európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva vyčlenený pre Ruskú federáciu (odporúčané navýšenie z 3 na 9 miliónov EUR ročne). Na zvýšenie pružnosti podporných mechanizmov a uľahčenie prístupu k nim by sa mohli zvážiť možnosti viacnásobného udeľovania grantov.

1.9.

Ďalšou cennou alternatívou by mohlo byť sprístupnenie nástroja európskeho susedstva ruským uchádzačom v rámci cezhraničných a viacstranných programov s partnermi z členských štátov EÚ a Východného partnerstva. EHSV tiež odporúča rozšírenie nástroj partnerstva, v rámci ktorého sa v súčasnosti vyčleňuje 10 miliónov EUR ročne na spoluprácu s Ruskom, aby sa o podporu mohli uchádzať inštitúcie občianskej spoločnosti. A napokon aj mandát Európskej nadácie na podporu demokracie by sa mohol rozšíriť aj na Rusko. Príslušné programy regionálnej a cezhraničnej spolupráce by mali intenzívnejšie podporovať občiansku spoločnosť.

1.10.

Súčasná politika EÚ v oblasti financovania by sa nemala sústreďovať výhradne na projekty pomoci. Pre udržateľnosť občianskej spoločnosti v transformujúcich sa ekonomikách, ako je Rusko, majú rozhodujúci význam inštitucionálna podpora a profesionálne pozdvihnutie. Budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, podpora rozvoja technických/IT a manažérskych zručností v mimovládnych organizáciách, ako aj rozvoj spolupráce s partnermi EÚ sú dôležité pre posun ruskej občianskej spoločnosti vpred.

1.11.

EHSV požaduje, aby sa vypracoval systém rýchleho zásahu resp. varovania skupín a jednotlivcov v ohrození alebo akútnej tiesni. Jeho súčasťou by mal byť napríklad lepší prístup k azylu, udeľovanie víz a predlžovanie platnosti víz, udeľovanie štipendií atď. Je tiež mimoriadne dôležité poskytovať pomoc a podporu aktivistom občianskej spoločnosti, ktorí už boli nútení opustiť Rusko z politických dôvodov.

1.12.

EHSV vyzýva na zintenzívnenie výmen a väzieb medzi zástupcami občianskej spoločnosti v Rusku a na Ukrajine so štrukturálnym vedením a podporou zo strany EÚ. Odporúča hľadať možnosti na zapojenie ruských partnerov v dialógu do veľkých regionálnych projektov s krajinami Východného partnerstva, predovšetkým v oblasti demokracie, životného prostredia, verejného zdravia, dopravy, energetickej účinnosti atď.

1.13.

EÚ by sa mala snažiť o štruktúrovanejšie zapojenie zástupcov občianskej spoločnosti do medzivládneho dialógu EÚ s Ruskom, okrem iného v takých dôležitých oblastiach ako je migrácia, medzikultúrne vzťahy, klimatické zmeny, bezpečnosť údajov a informácií atď. Rovnako by mala vytvoriť nové interaktívne a transparentné formy občianskej účasti tak v Európe, ako aj v Rusku. Krokom k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo byť stretnutie vysokého predstaviteľa EÚ so zainteresovanými subjektmi občianskej spoločnosti pôsobiacimi mimo EÚ.

2.1.

EHSV a ruské nezávislé organizácie občianskej spoločnosti by mali preskúmať možnosti, ako obohatiť dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom a hľadať nové cesty k stálemu dialógu.

2.2.

V záujme posilnenia interakcie medzi európskou a ruskou občianskou spoločnosťou by sa mali podniknúť tieto kroky:

2.2.1.

zvážiť rozšírenie monitorovacieho výbor EÚ – Rusko s cieľom poskytnúť viacerým členom príležitosť podieľať sa na výmenách s ruskými partnermi;

2.2.2.

posilniť spoluprácu medzi EHSV a Fórom občianskej spoločnosti EÚ a Ruska s cieľom monitorovať vývoj v ruskej občianskej spoločnosti a preskúmať možnosti rozvoja dialógu medzi nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti v EÚ a v Rusku (vrátane environmentálnych, spotrebiteľských, poľnohospodárskych, sociálnych a iných profesionálnych a tematických organizácií atď.);

2.2.3.

nadviazať a rozvíjať styky so širokým spektrom nezávislých sociálnych partnerov (napr. organizáciami zamestnávateľov a odborovými zväzmi) v Rusku;

2.2.4.

podporovať, rozširovať a prioritizovať úsilie v oblasti rozvoja spolupráce a občianskej spoločnosti v Rusku, na Ukrajine a v ostatných krajinách Východného partnerstva, vrátane vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi; zvážiť osobitú úlohu EHSV v sprostredkovaní spolupráce medzi Ruskom a Ukrajinou na úrovni občianskej spoločnosti;

2.2.5.

vzhľadom na politickú situáciu EHSV pozastavil spoločné semináre s Občianskou komorou Ruskej federácie. Výbor však ďalej udržiava tematické vzťahy s občianskou komorou a nadviaže tiež styky s úradom ruského ombudsmana a inými relevantnými inštitúciami a osobnosťami v praxi.

3.1.

Ruská federácia prijala začiatkom marca 2014 aktívne kroky k anexii ukrajinskej Krymskej autonómnej republiky. Od apríla 2014 Rusko pravdepodobne vedie vojnu v zastúpení na východnej Ukrajine prostredníctvom svojej rastúcej podpory proruských separatistov v samozvanej Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike a priamej invázie územia Ukrajiny. Táto situácia je skúškou európskeho bezpečnostného systému, ktorý jestvuje už desaťročia a rozsiahlejších medzinárodných dohôd, ktoré boli podpísané po druhej svetovej vojne. EÚ a USA v reakcii na anexiu Krymu a krízu na východnej Ukrajine uplatňujú od leta 2014 širokú škálu sankcií voči ruským jednotlivcom a podnikom. V Moskve a iných veľkých mestách sa 21. septembra 2014 konal pravdepodobne najväčší protivojnový protest za posledné roky (odhady sa pohybujú od 25 do 50 tisíc účastníkov).

3.2.

Prezident Vladimír Putin a ruská vláda v rokoch 2013 a 2014 upevňovali svoju moc a zatlačovali potenciálnu opozíciu do úzadia. Ruská vláda v posledných rokoch presadila súbor tvrdých zákonov v reakcii na rozsiahle protesty, ktoré sa konali v období od decembra 2011 do polovice roka 2012. Tieto zákony popri iných obmedzeniach sprísnili kontrolu mimovládnych organizácií, drasticky zvýšili pokuty za účasť na nepovolených pouličných protestoch a rozšírili definíciu vlastizrady.

3.3.

Situácia v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti v Ruskej federácii sa zhoršuje. Zmenený a doplnený zákon o nekomerčných organizáciách (známy aj ako zákon o „zahraničných agentoch“) spolu s inými legislatívnymi novinkami postihuje aktivity na podporu (združení), démonizuje mimovládne organizácie v očiach verejnosti a bráni tak rozvoju vznikajúcej občianskej spoločnosti. Znepokojujúcim faktorom v poslednej dobe je aj rastúci počet súdnych konaní proti organizáciám občianskej spoločnosti. Celková politická a sociálna klíma je čoraz nepriateľskejšia voči mimovládnym organizáciám a nezávislým hlasom.

3.4.

Ďalšie reštriktívne právne predpisy, ako zákaz propagandy „netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi maloletými, spôsobujú stigmatizáciu a zvyšujú diskrimináciu a homofóbne násilie. Viacero nedávnych legislatívnych a administratívnych krokov navyše spustilo vlnu prenasledovania nezávislých médií v Rusku.

3.5.

Európska rada vo svojich záveroch o 16. júla 2014„vyzýva Komisiu, aby prehodnotila programy spolupráce medzi EÚ a Ruskom s cieľom prijať v každom jednotlivom prípade rozhodnutie o pozastavení vykonávania bilaterálnych a regionálnych programov spolupráce EÚ. Zachovajú sa však projekty zamerané výlučne na cezhraničnú spoluprácu a občiansku spoločnosť.“ Za týchto okolností je nevyhnutné zvážiť, ako môžu inštitúcie EÚ a občianska spoločnosť zlepšiť podmienky pre skupiny občianskej spoločnosti v Rusku a upevniť skutočný občiansky a sociálny dialóg.

4.1.

Kľúčové medzinárodné zainteresované strany v rámci OSN, EÚ, Európskeho parlamentu, Rady Európy, či OBSE vyjadrili v posledných rokoch svoje obavy v spojitosti so zmenšovaním priestoru pre občiansku spoločnosť v Rusku.

4.2.

Ruská občianska spoločnosť, ktorá v širšom chápaní zahŕňa všetky druhy neziskových združení, prešla od začiatku 90. rokov minulého storočia významnou zmenou. V poslednom období sa k mimovládnym organizáciám pridali mnohé voľne organizované koalície a skupiny občanov a pracujú spolu na charitatívnych projektoch, vzdelávaní, povedomí o právach atď., hoci v porovnaní s formatívnym obdobím pred približne 20 rokmi súčasná ruská občianska spoločnosť čelí nepriateľskej klíme voči individuálnym iniciatívam a spoločenskej angažovanosti.

4.3.

Od návratu Vladimíra Putina do Kremľa v máji 2012 bol prijatý celý rad represívnych zákonov a orgány získali veľmi široké právomoci na obmedzovanie ústredných slobôd. Len niekoľko príkladov: zmenená definícia vlastizrady v Rusku umožňuje postihovať medzinárodné presadzovanie ľudských práv. Zaviedli sa obrovské pokuty za účasť na „nepovolených“ manifestáciách. Zákon zakazujúci „propagáciu homosexuality“ rozsiahle diskriminuje lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transrodové osoby. Riaditelia mimovládnych organizácií osobne nesú trestnú zodpovednosť za nedodržanie nových predpisov zákona o mimovládnych organizáciách.

4.4.

Občianska spoločnosť v Rusku v podstate čelí existenčnej dileme (8). Niektorí pozorovatelia dodržiavania ľudských práv sa domnievajú, že rozsah tohto prenasledovania občianskej spoločnosti „nemá obdobu v postsovietskych dejinách krajiny“ a že sa dokonca „od začiatku ukrajinskej krízy prehĺbilo“ (9). Štát zároveň vyčlenil značné finančné prostriedky pre tzv. „sociálne orientované“ skupiny, čím prehĺbil rozkol medzi mimovládnymi organizáciami.

4.5.

Politicky motivované prenasledovanie aktivistov, bezohľadné zaobchádzanie s oponentmi vládnucej moci a jej kritikmi pokračuje. Stojí za povšimnutie, že pred konaním olympijských hier v Soči dostalo amnestiu a bolo prepustených niekoľko politických väzňov, vrátane Michaila Chodorkovského a členiek punkovej skupiny „Pussy Riot“. V rovnakom období však bolo niekoľko desiatok protestujúcich účastníkov demonštrácie na námestí Bolotnaja 6. mája 2012 obvinených z „organizácie masových protestov“ a použitia násilia voči polícii a začalo sa proti nim súdne konanie (10). Miestne i medzinárodné inštitúcie na ochranu ľudských práv neúnavne spochybňovali primeranosť a závažnosť týchto obvinení.

4.6.

Zmeny a doplnenia jestvujúcej legislatívy o mimovládnych organizáciách (známy aj ako zákon o „zahraničných agentoch“) uzákonené v novembri 2012 (11) sa stali jedným z ústredných nástrojov potláčania občianskej spoločnosti v Rusku a odštartovali kampaň zamierenú na zatlačenie ruských mimovládnych organizácií do úzadia.

4.7.

Znepokojujúce je, že zákon o „zahraničných agentoch“ a mnohé ďalšie represívne zákony v Rusku vytvárajú zlé podmienky pre rozvoj občianskej spoločnosti v širšom regióne (12). Už len samotný pojem „zahraničný agent“ silno pripomína nenávistnú rétoriku plnú predsudkov z čias Sovietskeho zväzu a jednoznačne asociuje mimovládne organizácie so špiónmi („agentmi“).

4.8.

Podľa nového zákona mali mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia a zapájajú sa do tzv. politickej činnosti (resp. podpornej činnosti), pôvodne povinnosť zaregistrovať sa ako „zahraniční agenti“. Nesplnenie tejto povinnosti sa stalo postihnuteľné zastavením činnosti organizácie bez súdneho príkazu. Uplatňovanie zákona sa vo februári 2013 začalo celonárodnou vlnou inšpekcií viac ako tisícky mimovládnych organizácií (13) (Vladimír Putin vo svojej neskoršej reakcii na kritiku uznal, že pri uplatňovaní zákona došlo k niekoľkým „extrémom“).

4.9.

Viac ako 60, často významných, skupín na ochranu ľudských práv a občianskej spoločnosti, ktoré boli obvinené zo „správnych priestupkov“, sa s väčším či menším úspechom odvolalo proti obvineniam a pokutám uvaleným na základe inšpekcií. Činnosť mimovládnej organizácie Golos sídliacej v Moskve, ktorá je najkritickejšou skupinou monitorujúcou voľby, bola spolu s činnosťou niektorých ďalších mimovládnych organizácií pozastavená. Zatiaľ čo súdne konania ešte prebiehajú, 13 mimovládnych organizácií podalo sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva. Ani jedna mimovládna organizácia sa nezaregistrovala z vlastnej vôle (14).

4.10.

Zákon sa v júni 2014 znovu zmenil a ministerstvo spravodlivosti získalo právomoc označiť mimovládne organizácie ako „zahraničných agentov“ podľa vlastného uváženia a obísť tak účasť súdu. Prvých šesť skupín sa na internetovej stránke ministerstva objavilo takmer okamžite po nadobudnutí účinnosti zákona (15). K 1. októbru 2014 bolo na zozname 15 mimovládnych organizácií, z ktorých mnohé sa zaoberajú strategickým vedením súdnych sporov a právnou podporou (16).

4.11.

V Rusku jestvuje veľmi málo štátnych inštitúcií, ktoré sa zaoberajú občianskou spoločnosťou a otázkou ľudských práv: úrad ombudsmana, prezidentská rada pre občiansku spoločnosť a do určitej miery občianska komora (17). Občianska komora je partnerskou organizáciou EHSV pre formálne styky s ruskou stranou (18). Kapacita týchto inštitúcií však nepostačuje na riešenie nedávneho negatívneho vývoja spojeného s mimovládnymi organizáciami a skupinami v občianskej spoločnosti v Rusku.

5.1.

Tripartitný výbor je oficiálnym orgánom Ruska, ktorý sa zaoberá pracovnými a priemyselnými vzťahmi (podľa koncepcie MOP). Výbor je zložený z 30 zástupcov každej z troch zúčastnených strán: celoruských odborových zväzov, ruskej vlády a združení zamestnávateľov. Výbor v súčasnosti pôsobí na základe všeobecnej dohody na roky 2014 – 2016 (19). Kolektívne dohody sa vyjednávajú a podpisujú na úrovni konkrétneho subjektu.

5.2.

Zamestnávateľov i odborové zväzy zastupujú vo výbore veľké združenia. Ruský zväz priemyselníkov a podnikateľov (20) je významným združením 361 zamestnávateľov z hlavných odvetví priemyslu. Predstavitelia zväzu zastupujú zamestnávateľov na zasadnutiach tripartity. Zväz svojim členom ponúka sprostredkovanie pri urovnávaní sporov a podporuje spoluprácu podnikov so spoločnosťami v EÚ. Členovia zväzu spolu riadia približne 6 miliónov zamestnancov, zväz podpísal sociálnu chartu ruských podnikov a je zmluvnou stranou dohovoru Global Compact a všeobecnej iniciatívy na podávanie správ. Medzi združenia zamestnávateľov patrí Obchodná a priemyselná komora (21), Opora Rosiji (pre malé a stredné podniky) atď.

5.3.

Hnutie odborových zväzov sa v dnešnom Rusku nikdy neprejavilo ako výrazný nezávislý hlas, v tejto oblasti však jestvuje niekoľko povzbudivých príkladov, ktoré sa často vyskytujú v odvetví motorových vozidiel.

5.4.

Dominantným aktérom na tomto poli je Federácia nezávislých odborových zväzov Ruska ako následník podobného modelu „zväzu odborových zväzov“, ktorý existoval za čias Sovietskeho zväzu. Federácia sa usilovala stať sa mostom medzi odborovými zväzmi a verejnými orgánmi, zároveň však zožala kritiku za svoj jednoznačne provládny postoj a celkovú absenciu účasti na štrajkoch a pouličných demonštráciách. Ďalším významným združením odborových zväzov je Konfederácia práce Ruska (22). Jestvujú aj menšie združenia ako „Socprof“, Zväz odborových zväzov Ruska a ďalšie.

5.5.

Napriek tomu, že Rusko je signatárom všetkých významných dohovorov MOP, dodržiavanie sociálno-ekonomických a pracovných práv v Rusku je aj naďalej problematické, čo znepokojuje aj EHSV.

5.6.

Sloboda zhromažďovania je v pracovnom práve veľmi problematickou oblasťou. Podľa aktivistov je takmer nemožné štrajkovať bez porušenia zákona (23). V ruskej legislatíve zároveň chýba jasná definícia diskriminácie – zamestnávatelia tak môžu ľahko diskriminovať potenciálnych i súčasných zamestnancov na základe ich pohlavia, veku a členstva v odborových zväzoch. Mimoriadne zraniteľní sú zamestnanci zo znevýhodnených skupín, ako sú väzni a príslušníci menšín, a aktivisti odborových zväzov nemajú právnu ochranu pred nátlakom a prenasledovaním (24).

5.7.

Centrum pre sociálne a pracovné práva, ktoré je jedinou skupinou expertov v tejto oblasti, informovalo o 1  395 prípadoch pracovných protestov v rokoch 2007 – 2013, pričom ich počet sa každým rokom zvyšuje (25).

6.1.

Sloboda informácií a médií v Rusku je ohrozovaná. Po opätovnom zavedení urážky na cti ako trestného činu bol v roku 2014 prijatý celý rad nových zákonov s cieľom obmedzovať tlač a internet. Viaceré nezávislé médiá (tlačové, rozhlasové, internetové) boli zrušené alebo nútené zmeniť majiteľa, zamestnancov a redakčnú politiku. Tieto nedávne kroky sú v nespochybniteľnom rozpore so znením a duchom ruských medzinárodných záväzkov.

6.2.

Zákon o informáciách a informačných technológiách (zmenený vo februári 2014) v súčasnosti umožňuje zablokovať internetové stránky na žiadosť generálneho prokurátora, ak údajne majú „extrémistický“ obsah alebo vyzývajú na masové protesty či nepovolené zhromažďovanie.

6.3.

Protiteroristická legislatíva bola v máji doplnená o nový predpis týkajúci sa blogerov s návštevnosťou viac ako 3  000 čitateľov denne. Títo blogeri sa teraz musia zaregistrovať u Roskomnadzoru a v rámci svojho blogu musia potom dodržiavať ruské právne predpisy týkajúce sa masových médií (vrátane obmedzení počas volieb atď.). Na požiadanie musia sprístupniť svoje skutočné meno a ďalšie informácie a nesú zodpovednosť za komentáre tretích strán k svojim zverejneným príspevkom. Zanedbanie registrácie sa trestá pokutou.

6.4.

EÚ a medzinárodné spoločenstvo sú vážne znepokojení ďalšou legislatívnou iniciatívou, v ktorej sa navrhuje od januára 2016 obmedziť zahraničné investície do mediálnych spoločností v Rusku na 20 %.

14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/59

Spravodajca:

Gerd WOLF

1.1.

Výbor výslovne podporuje cieľ, ktorý stanovila Komisia, a aj opatrenia, ktoré k nemu navrhuje. Ich realizácia však primárne spadá do oblasti kompetencií a zodpovednosti členských štátov.

1.2.

Vzhľadom na to, že Komisia nedokáže dostatočne ovplyvňovať príslušnú politiku členských štátov, výbor apeluje na dobrú vôľu, konštruktívny postoj a rozhodovaciu schopnosť všetkých zúčastnených aktérov, aby sa touto naliehavou a ťažkou úlohou zaoberali prednostne a dotiahli ju dôsledne a bez zbytočných byrokratických mechanizmov do úspešného konca.

1.3.

Z hľadiska výboru sú pritom prioritou tieto úlohy:

1.4.

Pokiaľ ide o podrobnejšie vysvetlenie jednotlivých bodov, výbor odkazuje na nasledujúce časti stanoviska.

2.1.

Obsahom oznámenia je snaha citeľne zvýšiť potenciál výskumu a inovácií, ktoré sú nevyhnutným predpokladom obnovenia rastu. To sa má dosiahnuť vyššou kvalitou investícií potrebných na konsolidáciu rozpočtu, ktoré sa budú realizovať v rámci stratégií jednotlivých členských štátov na podporu rastu.

2.2.

V tejto súvislosti Komisia navrhuje:

2.3.

Komisia bude členské štáty v tomto úsilí podporovať a využívať pritom skúsenosti z hlavnej iniciatívy (1)„Inovácia v Únii“ a Európskeho výskumného priestoru.

2.4.

Okrem toho je nevyhnutné posilniť inovačné ekosystémy v najširšom zmysle slova a vytvoriť pre európske podniky vhodné rámcové podmienky.

2.5.

Od spustenia iniciatívy „Inovácia v Únii“ sa síce dosiahol značný pokrok, napriek tomu je však potrebné ďalšie úsilie s cieľom:

2.6.

Komisia vyzýva Radu, aby sa touto témou zaoberala na základe jej oznámenia a v zmysle návrhov, ktoré v ňom uviedla.

3.1.

Výskum a inovácie, ktoré sú neoddeliteľne späté s historickým procesom osvietenstva (2), poskytli ľudstvu v krátkom časovom období najväčší prínos v oblasti vedy, zdravia, technických schopností a blahobytu, aký sa kedy zaznamenal. Práve ony sú motorom ďalšieho hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku.

3.2.

To zistili aj krajiny mimo Európy, a preto celosvetová konkurencia v oblasti vedy a inovácií neustále rastie. V súčasnosti vznikajú významné vedecko-technologické centrá aj v Ázii a výrazne sa tam zvyšujú výdavky na výskum a posilňujú inovačné kapacity.

3.3.

Výbor výslovne podporuje cieľ, ktorý Komisia stanovila vo svojom oznámení, a s ním súvisiace navrhnuté opatrenia, keďže zodpovedajú odporúčaniam, ktoré stále opakuje (3).

3.4.

O to väčší význam má otázka realizácie navrhovaných opatrení a prostriedkov, ktoré sú na to k dispozícii. Ako uviedla Komisia, príslušné problémy a úlohy, ktoré treba vyriešiť, spadajú predovšetkým do kompetencie členských štátov.

3.5.

Na to, aby Komisia mohla finančne a cielene vplývať na výskumnú a inovačnú politiku členských štátov, má k dispozícii najmä prostriedky programu Horizont 2020. Ako výbor už niekoľkokrát pripomienkoval, tieto prostriedky môžu dosiahnuť len slabý pákový efekt.

3.6.

Výbor preto apeluje na dobrú vôľu, konštruktívny postoj a rozhodovaciu schopnosť všetkých zúčastnených aktérov, aby sa touto naliehavou úlohou zaoberali prednostne a dotiahli ju postupne, dôsledne a bez zbytočných byrokratických mechanizmov do úspešného konca.

3.7.

Na to je potrebné dosiahnuť pokrok vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Ide predovšetkým o to, aby sa vo všetkých členských štátoch, a najmä tých, ktoré na tomto poli nedosiahli až taký pokrok, vytvorili výborné moderné výskumno-vývojové kapacity a inovačné centrá a aby sa posilnili a zároveň sa tomuto cieľu prispôsobilo vysokoškolské vzdelávanie a vybavenie vysokých škôl. Európa potrebuje vysoké školy svetovej špičky. Preto je potrebné predovšetkým podporovať vysoké školy a výskumné centrá, ktoré sú zdrojom inovatívnych osobností a myšlienok.

3.8.

To si predovšetkým vyžaduje, aby prebehli potrebné štrukturálne reformy (vrátane medzinárodného hodnotenia kvality) a aby sa na plnenie tejto úlohy vyčlenili a cielene využívali aj prostriedky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ, a Komisia to musí podporovať a sledovať ďalší vývoj. Tým môžu vzniknúť synergie a môže sa zmenšiť inovačná priepasť v Európe.

3.9.

Tam, kde nie je k dispozícii moderný a úspešný vedecko-výskumný systém, musí sa takýto systém vybudovať prostredníctvom výmeny skúseností a v procese učenia sa z osvedčených postupov. Okrem toho treba povolať vynikajúcich a skúsených pracovníkov, ktorí budú oporou a budú niesť zodpovednosť a zároveň budú mať potrebnú voľnosť a schválené dostatočné prostriedky, ktoré im budú k dispozícii. V tejto súvislosti by plody mohla priniesť aj koncepcia „Twinning of Excellence“, pri ktorej sa vytvárajú partnerstvá už medzi existujúcimi zoskupeniami excelentnosti.

3.9.1.

Výbor však varuje pred nadmerným zjednocovaním a s tým spojeným úbytkom systémovej hospodárskej súťaže, ktorá je potrebnou živnou pôdou pre budúce inovácie. Preto vystríha aj pred zjednocovaním hodnotiacich kritérií. „International Peer Review“ (teda medzinárodné vzájomné hodnotenie) považuje, naopak, za najlepšie dostupné a nutné opatrenie, ak sa má zrealizovať a zaručiť potrebné hodnotenie kvality výskumu a vývoja v Európe, a to aj napriek jeho možným slabinám pri hodnotení priekopníckych nápadov.

3.10.

Treba však pripomenúť, že časové obdobie medzi investíciami do výskumu a inovácií a úspechom príslušnej inovácie môže občas byť mimoriadne dlhé, a teda aj príčinné súvislosti sa ťažko odhadujú a hodnotia.

3.11.

Aj napriek tomu je však už dlho jasné, že hospodárska sila a blahobyt krajiny, ak nie sú v prvom rade založené na dostupnosti primárnych surovín, súvisia najmä s investíciami do výskumu a inovácií, ako aj s inovačnou silou, ktorá z nich vyplýva.

3.12.

Vzhľadom na túto skutočnosť Európa potrebuje výkonný, otvorený spoločný výskumný priestor, ktorý by bol atraktívny pre najlepšie talenty z celého sveta, čomu by prispôsoboval aj svoju politiku prisťahovalectva, a v ktorom by hlavné národné vedecké systémy, na ktorých je založený, efektívne spolupracovali na európskej úrovni a boli by silnejšie prepojené navonok s najúspešnejšími medzinárodnými zariadeniami.

3.13.

Európa potrebuje okrem toho aj politické úsilie a spoločenský postoj zamerané na podporu, akceptovanie a odmeňovanie inovácií, kde by boli zároveň vytvorené predpoklady pre angažované podnikanie. To si okrem iného vyžaduje identifikovanie, vyhodnotenie a podľa potreby zmiernenie alebo odstránenie administratívnych, hospodárskych a spoločenských prekážok, ktoré tomu bránia, teda zlepšenie a posilnenie inovačného ekosystému.

3.14.

To si vyžaduje výskumnú a inovačnú politiku členských štátov EÚ, ktorá by skĺbila vnútroštátne aktivity s európskymi a medzinárodnými iniciatívami a viedla k súčinnosti politiky, vedy, hospodárstva a občianskej spoločnosti aj na európskej úrovni, zároveň však bola prepojená aj s miestnymi a regionálnymi iniciatívami.

3.15.

Okrem výskumu a inovácií, ktoré sa financujú z verejných prostriedkov, sú totiž na trhu vďaka novým produktom, službám a postupom úspešné predovšetkým tie podniky, ktoré samy vo veľkej miere investujú do výskumu a vývoja. Takéto podniky, vrátane podnikov sociálneho hospodárstva, výraznou mierou pomáhajú inováciami udržať postavenie Európy na svetových trhoch a vytvárať alebo zachovať pracovné miesta v Európe.

3.16.

To však, žiaľ, neplatí pre všetky veľké firmy. Príčinou môže byť, že manažment sa zo systémového hľadiska bojí trhových rizík (4) spojených s prelomovými technológiami, ktoré sa uberajú úplne iným smerom (tzv. disruptive technologies). Lietadlo tiež nevynašli a nezdokonalili v rámci lodiarskeho alebo železničného priemyslu, a ani s inováciami, ktoré vyvinuli Microsoft a Apple, neprišli koncerny na výrobu elektrických spotrebičov či elektroniky, ktoré v tom období ovládali trh.

3.17.

Preto nové myšlienky často pochádzajú od podnikateľských subjektov a interdisciplinárnych tímov alebo dokonca od ľudí, ktorí s daným odvetvím nemajú nič spoločné, alebo ich takíto ľudia uvádzajú na trh. Preto mimoriadne dôležitú úlohu zohrávajú MSP, zakladanie nových podnikov a podniky sociálneho hospodárstva. Hlavným pilierom každej účinnej inovačnej politiky musí teda byť ich dostatočná podpora a ochrana.

3.18.

Okrem toho, ako už bolo podrobne uvedené v stanovisku k Únii inovácií (5), veľký potenciál pre inovácie spočíva v celej šírke medziľudských vzťahov a foriem organizácií vrátane podnikov sociálneho hospodárstva. Tie zahŕňajú celú oblasť vedeckého, hospodárskeho a sociálneho konania, ktoré je opísané v ďalších častiach. Inovácie pritom nemusia byť nevyhnutne produktom systematického výskumu a vývoja, ale môžu vyplynúť z práce v teréne a s tým spojených skúseností. Týka sa to najmä:

Výbor opätovne podporuje (6) cieľ Európskej komisie – vo väčšej miere podporovať takéto inovácie.

4.1.

Výbor opakuje, že hoci výskum a inovácie sú vzájomne úzko prepojené, každý z týchto pojmov má inú charakteristiku a darí sa im v rozdielnych pracovných podmienkach (7). Ide o to, aby tieto rozdielne pracovné podmienky boli uznané, zároveň však aj čo najlepšie prepojené.

4.2.

Pokiaľ ide o využitie verejných prostriedkov, teda finančných prostriedkov, ktoré pochádzajú z daní občanov a hospodárstva a hospodári sa s nimi na základe demokratických procesov, výbor prednedávnom (8) jasne uviedol, že Komisia by sa vo svojej podpore (ktorá je súčasťou verejných prostriedkov) mala obmedziť na tie úlohy, ktoré sa budú dať len ťažko financovať zo súkromných prostriedkov. Typickým dôvodom môže byť:

4.3.

Pokiaľ ide o podporu výskumu a vývoja, výbor by mohol svoj postoj zhrnúť v tejto podobe. Mala by:

4.3.1.

Výbor opakuje svoje varovania (10), aby sa konečne účinne odstránili tie sociálne riziká a znevýhodnenia pre výskumných pracovníkov, ktoré vyplývajú z potrebnej a žiaducej cezhraničnej mobility a z nedostatku stabilných pracovných miest. Preto víta najnovšiu iniciatívu Komisie (RESAVER) (11), ktorej cieľom je uľahčiť mobilitu výskumných pracovníkov v Európe prostredníctvom nového celoeurópskeho dôchodkového fondu. Má výskumným pracovníkom poskytnúť možnosť presúvať sa z jedného členského štátu do druhého bez toho, aby sa museli obávať o svoje nadobudnuté dôchodkové práva. Výbor to vníma ako krok správnym smerom, hoci dosiaľ nedokáže posúdiť vhodnosť zvoleného prístupu.

4.3.2.

Výbor sa v tomto stanovisku nezaoberá špecifickými témami výskumu, keďže sa im podrobne venoval vo svojom stanovisku k programu Horizont 2020. Opakuje, že aj v tejto súvislosti je potrebné, aby bol vyvinutý dostatočný pozitívny tlak na programové ciele členských štátov.

4.4.

Pokiaľ ide o podporu inovácií, výbor by mohol svoj postoj zhrnúť v tejto podobe. Inovácie spravidla vznikajú: