|
ISSN 1977-1037 |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
C 192 |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 58 |
|
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
|
III Prípravné akty |
|
|
|
Európska centrálna banka |
|
|
2015/C 192/01 |
|
|
IV Informácie |
|
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
|
Európska komisia |
|
|
2015/C 192/02 |
||
|
2015/C 192/03 |
|
SK |
|
III Prípravné akty
Európska centrálna banka
|
10.6.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 192/1 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
zo 4. februára 2015
k revízii úloh a organizácie Európskeho výboru pre systémové riziká
(CON/2015/4)
(2015/C 192/01)
Úvod a právny základ
Dňa 8. augusta 2014 Európska komisia prijala správu o úlohách a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) (1) (ďalej len „správa Komisie“).
Právomoc Európskej centrálnej banky (ECB) vydať stanovisko k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade je založená na článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (2) a článku 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 1096/2010 (3). V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.
Všeobecné pripomienky
Správa Komisie preskúmava úlohy a organizáciu ESRB, ako to vyžaduje článok 20 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a článok 8 nariadenia (EÚ) č. 1096/2010. Vo všeobecnosti ECB podporuje závery vyjadrené v správe Komisie.
ECB sa domnieva, že v súčasnosti nie sú potrebné žiadne ďalekosiahle zmeny právneho rámca ESRB. Skúmané obdobie bolo relatívne krátke a ECB sa domnieva, že ESRB celkovo fungoval dobre. Určité technické úpravy operačného rámca ESRB by však zlepšili jeho efektívnosť a prispeli by k predchádzaniu systémovým rizikám pre finančnú stabilitu vyplývajúcim z vývoja finančného systému, ako aj k zmierňovaniu týchto rizík. Európsky parlament, Rada a Komisia by to mali zvážiť pri posudzovaní potreby konkrétnych legislatívnych návrhov (4). Ak Komisia v tomto ohľade predloží konkrétne legislatívne návrhy, ECB poskytne svoje stanovisko v súlade so svojimi právomocami podľa zmlúv.
Konkrétne pripomienky
1. Podpora ESRB zo strany ECB
1.1. Prepojenie medzi makroprudenciálnym dohľadom ESRB v Európskej únii a mandátom ECB v oblasti menovej politiky, finančnej stability a bankového dohľadu
ESRB bol zriadený v roku 2010, aby vykonával makroprudenciálny dohľad v Únii. V zmysle článku 127 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu, v súlade s ktorým ECB určuje a vykonáva menovú politiku eurozóny. Podľa článku 127 ods. 5 zmluvy Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) ďalej prispieva k plynulému uskutočňovaniu politík súvisiacich so stabilitou finančného systému. Tieto politiky sú určené a vykonávajú sa na základe príslušných súborov makroekonomických a makrofinančných premenných a analýz.
Od svojho vzniku bol ESRB schopný čerpať makroekonomické, finančné a menové znalosti od všetkých centrálnych bánk ESCB, predovšetkým v oblastiach monitorovania finančnej stability, makroekonomickej analýzy, analýzy trhových podmienok a trhových infraštruktúr, ako aj pri zbere štatistických informácií. Okrem toho ESRB ťažil aj zo synergie odborných znalostí, zdrojov a infraštruktúry v kontexte s existujúcich činností ESCB.
Činnosti, ktoré ECB vykonáva na podporu ESRB, nemajú vplyv na inštitucionálnu, funkčnú ani finančnú nezávislosť ECB, ani na uskutočňovanie úloh ESCB podľa zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. ECB má naďalej dobré predpoklady na to, aby mohla pokračovať v zabezpečovaní analytickej, štatistickej, finančnej a administratívnej podpory ESRB v súlade s existujúcimi dojednaniami, najmä podľa nariadenia (EÚ) č. 1096/2010. Pokiaľ ide o návrh niekoľkých zainteresovaných subjektov v rámci konzultačného procesu Komisie na zvýšenie autonómie ESRB (5), ECB sa domnieva, že by sa mala hľadať primeraná rovnováha, pretože neopodstatnená úroveň autonómie by bola v rozpore so skutočnosťou, že ESRB sa neprestajne spolieha na dobrú povesť a odborné znalosti ECB (6).
1.2. Predseda generálnej rady ESRB
ECB podporuje návrh Komisie, aby predsedom generálnej rady ESRB naďalej zostal prezident ECB. Centrálne banky zohrávajú dôležitú úlohu v makroprudenciálnej politike vzhľadom na ich zodpovednosť za stabilitu finančného systému, analytické znalosti a informácie, ktoré majú o reálnej ekonomike, finančných trhoch a trhových infraštruktúrach. ECB najmä poskytuje analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu ESRB a zabezpečuje úzku spoluprácu na technickej úrovni prostredníctvom vzájomného zastúpenia v poradnom výbore pre technické otázky ESRB (Advisory Technical Committee – ATC) a výbore pre finančnú stabilitu ECB.
Účasť guvernérov všetkých centrálnych bánk ESCB v generálnej rade ESRB, ako aj skutočnosť, že podľa nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 je funkcia predsedu generálnej rady zverená prezidentovi ECB, zdôrazňujú význam úlohy centrálnych bánk pri fungovaní ESRB. Úloha prezidenta ECB ako predsedu generálnej rady ESRB by sa preto nemala zmeniť.
Vzhľadom na to, že nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 ustanovuje výslovné obmedzenie funkčného obdobia (7), je dôležité, aby bol prezident ECB opätovne vymenovaný za predsedu generálnej rady ESRB do konca roka 2015. Preto je potrebné pripraviť a v prvej polovici roka 2015 prijať legislatívny návrh, ktorým sa ustanovuje spôsob vymenovania predsedu.
2. Organizácia ESRB
2.1. Preskúmanie zloženia generálnej rady ESRB
Pokiaľ ide o návrh Komisie na zefektívnenie a obmedzenie veľkosti generálnej rady ESRB (8), ECB sa domnieva, že možnosti zníženia počtu členov sú veľmi obmedzené. V skutočnosti ECB zastáva názor, že v generálnej rade by mali byť zastúpené všetky subjekty, ktoré prijímajú makroprudenciálne rozhodnutia. Vzhľadom na ich ústrednú úlohu v makroprudenciálnej politike by v generálnej rade mali byť zastúpené všetky centrálne banky ESCB a vnútroštátne makroprudenciálne orgány, ktoré nie sú centrálnymi bankami, aj keď by nemuseli mať hlasovacie právo. Okrem toho by bolo prospešné, aby v generálnej rade bol bez hlasovacieho práva, t. j. rovnakým spôsobom, ako sú v súčasnosti zastúpené vnútroštátne orgány dohľadu, zastúpený aj jednotný mechanizmus dohľadu (JMD).
2.2. Preskúmanie zloženia a úloh riadiaceho výboru
ECB podporuje návrh Komisie na posilnenie úloh riadiaceho výboru. Riadiaci výbor by sa napríklad mohol využívať ako platforma na výmenu informácií o plánovaných makroprudenciálnych opatreniach pred ich oficiálnym oznámením ESRB, čím by sa zabezpečila účasť všetkých dotknutých makroprudenciálnych orgánov. Tieto makroprudenciálne orgány by mohli byť pozvané na príslušné zasadnutia riadiaceho výboru ako účastníci ad hoc. To by ECB umožnilo prerokovať možný účinok prelievania a kontaminačný účinok predovšetkým s členskými štátmi mimo eurozóny, a to pred prijatím makroprudenciálnych opatrení. Okrem toho by riadiaci výbor mohol zaujať proaktívnejší prístup zameraný na budúcnosť pri stanovovaní priorít agendy generálnej rady a určovaní kľúčových otázok v oblasti politiky vo forme pracovného programu. Pri vykonávaní týchto úloh by riadiaci výbor mal zabezpečiť transparentnosť voči generálnej rade. Posilnená úloha riadiaceho výboru by žiadnym spôsobom nemala oslabiť úlohu generálnej rady ako jediného orgánu ESRB s rozhodovacími právomocami. ECB napokon považuje za prínosné, že v riadiacom výbore je zastúpený JMD.
2.3. Ostatné čiastkové štruktúry (ATC a ASC)
ESRB zriadil rôzne čiastkové štruktúry na podporu svojej analytickej práce. ATC prispieva k práci ESRB v niekoľkých oblastiach (9). Poradný výbor pre vedecké otázky (Advisory Scientific Committee – ASC) prináša inovatívnejší, externý a vedecký pohľad na prácu ESRB. ECB sa domnieva, že nie sú potrebné žiadne ďalekosiahle zmeny zloženia či štruktúry týchto výborov. Komisia navrhla zlepšenie určitých oblastí, a to v súvislosti so značnou veľkosťou ATC, viditeľnosťou práce ASC a užším prepojením ASC so všeobecnou agendou ESRB (10). Podľa názoru ECB akákoľvek zmena veľkosti ATC by mala odrážať zmeny v zložení generálnej rady. Pokiaľ ide o ASC, svoju viditeľnosť by mohol zvýšiť tým, že by sa zameriaval aj na prioritné otázky určené generálnou radou a riadiacim výborom za predpokladu, že si ASC zachová možnosť analyzovať otázky na základe vlastnej iniciatívy.
2.4. Funkcia výkonného riaditeľa
V správe Komisie sa navrhuje, aby Komisia ďalej preskúmala možnosť vytvorenia funkcie výkonného riaditeľa na plný úväzok, ktorý by bol zodpovedný za každodenné činnosti ESRB (11). Aj keď takáto organizačná zmena by mohla byť prospešná (12), skutočnosť, že ESRB sa bude naďalej opierať o analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu ECB, znamená, že ECB bude naďalej v značnej miere zastúpená v orgánoch ESRB s rozhodovacími právomocami. Na tento účel by vymenovanie výkonného riaditeľa ESRB malo byť vyvážené trvalým pridelením predsedníctva generálnej rady prezidentovi ECB ex officio (13). ECB ďalej navrhuje, aby sa rozsah úloh výkonného riaditeľa viac objasnil, napríklad pokiaľ ide o úlohy a zodpovednosť predsedu a vedúceho sekretariátu, a tiež z hľadiska zodpovednosti a povinnosti podávať správy, ako aj z hľadiska zastupovania ESRB navonok.
3. Súbor nástrojov ESRB
3.1. Komunikačné nástroje (vrátane listov a verejných vyhlásení)
ECB sa domnieva, že pokiaľ ide o návrh na rozšírenie súboru nástrojov ESRB (14), je potrebné dodatočné objasnenie. Komisia navrhuje rozšírenie súčasného súboru nástrojov, ktorý ako dva hlavné komunikačné nástroje zahŕňa varovania a odporúčania, tak aby zahŕňal viac „mäkkých právomocí“. Ako prostriedok na zvýšenie flexibility funkcie včasného varovania sa v správe Komisie uvádza napríklad zverejňovanie listov či vyhlásení pred prijatím formálneho varovania alebo odporúčania. ECB podporuje tento prístup, ktorý by ESRB umožnil zdôrazniť určité riziká skôr a bez potreby prijať formálne varovanie.
3.2. Účasť ESRB na legislatívnom procese Únie
ECB poznamenáva, že niekoľko respondentov v rámci konzultácie Komisie, ako aj iné správy v tej istej veci (15) navrhli, aby sa ESRB určitým spôsobom podieľal na legislatívnom procese Únie. Je dôležité zdôrazniť, že legislatívny proces Únie upravujú príslušné ustanovenia zmluvy. Okrem toho nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 už poskytuje základ prijímania odporúčaní ESRB adresovaných Komisii v súvislosti s príslušnými právnymi predpismi Únie (16).
Znalosti ESRB v oblasti finančnej stability by samozrejme boli prínosné pri rokovaniach o iniciatívach v oblasti politík Únie. V súlade s uvedenými úvahami o proaktívnej komunikačnej stratégii sa ECB domnieva, že ESRB môže prispievať do legislatívneho procesu napríklad tým, že zdôrazní Komisii oblasti, v ktorých v budúcnosti môžu byť potrebné legislatívne kroky. Iným možným spôsobom zapojenia ESRB by mohla byť jeho účasť na verejných konzultáciách Komisie. ECB sa však domnieva, že nie je potrebné vymedziť formálnu úlohu ESRB v legislatívnom procese Únie nad rámec toho, čo je už stanovené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010.
4. Prístup ESRB k údajom
4.1. Štatistická podpora ESRB zo strany ECB
Vo svetle svojich skúseností v skúmanom období ECB hodnotí súčasný rámec na poskytovanie údajov ESRB ako vhodný a potvrdzuje úzku spoluprácu medzi sekretariátom ESRB a európskymi orgánmi dohľadu. Zlepšenie by však bolo možné dosiahnuť, pokiaľ ide o postupy týkajúce sa výmeny údajov.
V rámci poskytovania štatistickej podpory ESRB dosiaľ ECB zabezpečila, aby boli počiatočné požiadavky na pravidelné vykazovanie agregovaných údajov vymedzené v rozhodnutí ESRB/2011/6 (17) splnené včas a kvalita údajov bola vysoká. Rozhodnutie ESRB/2011/6 bolo prijaté v nadväznosti na kľúčový príspevok spoločnej skupiny zloženej zo zástupcov sekretariátu ESRB, ECB a európskych orgánov dohľadu na riešenie potrieb ESRB týkajúcich sa štatistických údajov (18). Tieto údaje sa používajú na pravidelných informačných stretnutiach generálnej rady ESRB a ATC, a najmä v prehľade rizík ESRB, ktorý sa zverejňuje štvrťročne od septembra 2012.
4.2. Všeobecné postupy pre prístup k údajom
ECB by tiež podporila zefektívnenie postupov pre prístup k údajom v prípadoch, keď sú už údaje dostupné európskym alebo vnútroštátnym orgánom a je potrebné spresniť len obsah, formát a prístupové práva k týmto údajom. Tento postup by mal príslušným inštitúciám alebo orgánom (napr. európskym orgánom dohľadu, vnútroštátnym orgánom alebo ESCB) naďalej umožňovať kontrolu dodržiavania zostávajúcich obmedzení, napr. v súvislosti so šírením údajov. Naopak, súčasný postup pri hlasovaní generálnej rady ESRB by bol naďalej vhodný v prípadoch, keď údaje nie sú dostupné, čo vedie k prieskumom ad hoc, pre ktoré sa vyžaduje zber údajov od subjektov finančného sektora.
4.3. Prístup ESRB k neagregovaným údajom
Štatistické potreby ESRB boli od jeho vzniku vo veľkom rozsahu uspokojené prostredníctvom žiadostí ad hoc, a to tak agregovaných, ako aj zameraných na konkrétne firmy. Postupy pri zbere, spracovaní a šírení týchto údajov sú však ťažkopádne a zdĺhavé, čo tiež ovplyvňuje včasnosť následnej analytickej práce. S ohľadom na vzájomné dopĺňanie sa medzi agregovanými údajmi a údajmi na úrovni firiem na účely makroprudenciálnej analýzy a tvorby makroprudenciálnej politiky je potrebné znovu prehodnotiť súčasný reštriktívny rámec na získavanie relevantných informácií. Konkrétne článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 obmedzuje schopnosť ESRB (prostredníctvom sekretariátu a podpornej štatistickej a analytickej funkcie ECB) získavať údaje na úrovni jednotlivých firiem včas a spôsobom vhodným na účely vykonávania makroprudenciálnej analýzy. Na riešenie týchto obmedzení bolo potrebné zaviesť ťažkopádne postupy. Tieto postupy môžu byť čiastočne nadbytočné, pretože firmy môžu v skutočnosti zverejniť niektoré údaje na úrovni firiem, ako napríklad jednotlivé údaje účtovnej závierky bánk kótovaných na burze, ktoré v súčasnosti vstupujú do „čiernej komory“ spravovanej sekretariátom ESRB.
ECB preto dôrazne podporuje, aby sa článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 preskúmal s cieľom viac prispôsobiť postupy pri poskytovaní údajov na úrovni jednotlivých firiem potrebám ESRB a zmierniť ich reštriktívnosť, a to rozlišovaním citlivých údajov (napr. o vzájomnom prepojení) a zabezpečením vhodnej ochrany dôvernosti.
ECB navrhuje, aby sa rozlišovalo medzi údajmi „od inštitúcie k agregátu“ (institution-to-aggregate), t. j. údajmi, ktoré určitá inštitúcia vykazuje o svojich celkových expozíciách napr. v súvahe a výkaze ziskov a strát alebo voči rôznym kategóriám protistrán (napr. bankám či vládnym agentúram) zoskupeným podľa rizikových faktorov, a údajmi „od inštitúcie k inštitúcii“ (institution-to-institution), t. j. údajmi, ktoré inštitúcie vykazujú o dvojstranných expozíciách, rovnako, ako to rozlišuje Rada pre finančnú stabilitu (19). Hoci oba prípady môžu zahŕňať dôverné a citlivé údaje, pri ktorých je potrebná ochrana dôvernosti a opatrné posudzovanie v každom jednotlivom prípade, bude kategória údajov „od inštitúcie k inštitúcii“ v mnohých prípadoch citlivejšia, a preto by mala podliehať obmedzeniam podľa súčasného postupu. Na kategóriu údajov „od inštitúcie k agregátu“ sa, naopak, môže vzťahovať zjednodušený postup bez toho, aby bolo dotknuté právo požadovať prísnejší postup v osobitných prípadoch, ak je to odôvodnené citlivosťou dotknutých údajov. V oblasti, kde agregované údaje nie sú vhodné na analytické účely z dôvodu faktorov konca radu a súvisiacich rizík, sú nevyhnutné opatrenia na rozdelenie údajov a väčšia miera ich podrobnosti. Malo by sa zohľadniť aj to, že väčšina údajov sa vykazuje niekoľko týždňov či mesiacov po uplynutí referenčného obdobia, čím ďalej strácajú na citlivosti.
Generálna rada ESRB by mohla ustanoviť postupy pri výmene údajov „od inštitúcie k agregátu“ a údajov na úrovni firiem v medziach celkového právneho rámca upravujúceho výmenu týchto informácií. ECB už ustanovila vhodné postupy na ochranu skutočne dôverných údajov a v tomto ohľade môže čerpať z tejto širokej skúsenosti (20).
4.4. Požiadavky na vykazovanie na účely dohľadu
ECB by napokon chcela podporiť európske orgány dohľadu, aby pri posudzovaní nových alebo zmenených požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu pripisovali vhodnú váhu potrebám ESRB tak, aby tieto požiadavky lepšie odrážali potreby makroprudenciálnej analýzy. ECB už sama zohľadňuje požiadavky ESRB na údaje v rámci prebiehajúcich prípravných prác týkajúcich sa nových či zlepšených štatistík, a to prostredníctvom posudzovania prínosov a nákladov (merits and costs exercise), ktoré zodpovedá posudzovaniu vplyvov (impact assessment) Komisiou.
5. Vzájomný vzťah medzi ESRB a JMD
5.1. Zastúpenie JMD v štruktúrach ESRB
V čase vytvorenia systému riadenia ESRB banková únia ešte neexistovala. S cieľom zohľadniť zmeny v kontexte Európskeho systému finančného dohľadu vrátane zriadenia JMD by nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 malo výslovne ustanoviť zastúpenie JMD v generálnej rade ESRB (21). Ako už bolo poznamenané, malo by sa ustanoviť aj zastúpenie JMD v riadiacom výbore (22). Napokon zastúpenie JMD v ATC by sa tiež považovalo za užitočné.
5.2. Úloha ESRB pri uplatňovaní makroprudenciálnych nástrojov v rámci JMD
Treba poznamenať, že nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (23) výslovne zveruje ECB zodpovednosť a právomoci v oblasti makroprudenciálnej politiky (24), ktoré sa budú vykonávať vo vzťahu k väčšine členov ESRB. Na tento účel sú vnútroštátne orgány povinné oznámiť ECB makroprudenciálne opatrenia, ktoré majú v úmysle prijať. Na druhej strane ECB môže uplatniť prísnejšie požiadavky, ak to považuje za potrebné.
V marci 2014 ESRB zverejnil hlavnú správu o makroprudenciálnej politike v bankovom sektore (25). Táto správa stanovuje, že ESRB bude slúžiť ako centrum pre zber a šírenie informácií týkajúcich sa opatrení v oblasti makroprudenciálnej politiky v Únii. ESRB už odporučil, aby makroprudenciálne orgány spolupracovali a vymieňali si informácie aj na cezhraničnom základe najmä informovaním ESRB o krokoch podniknutých na vnútroštátnej úrovni s cieľom reagovať na systémové riziká (26). Okrem toho ESRB odporučil, aby makroprudenciálne orgány – bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie – informovali ESRB pred uplatnením makroprudenciálnych nástrojov na vnútroštátnej úrovni, ak možno očakávať významné cezhraničné účinky na iné členské štáty alebo na jednotný trh (27).
Je nevyhnutné, aby sa makroprudenciálny dohľad ESRB vykonával s ohľadom na úlohu a funkcie ECB v makroprudenciálnej oblasti (28). Duplicite práce by sa dalo predísť jednoznačným rozlišovaním medzi úlohami a zodpovednosťou ECB a ESRB. V tejto súvislosti sa predpokladá, že generálna rada ESRB a príslušné orgány ECB s rozhodovacími právomocami ustanovia jednoznačné pravidlá týkajúce sa výmeny informácií a reakcií na odporúčania ESRB.
5.3. Adresáti odporúčaní ESRB
V súčasnosti nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 stanovuje potenciálne neobmedzený počet adresátov odporúčaní ESRB (29). ESRB už prijal odporúčania adresované členským štátom, príslušným vnútroštátnym orgánom, určeným vnútroštátnym orgánom, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a Komisii.
Nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 má zároveň dosť reštriktívny charakter, pokiaľ ide o adresátov, ktorí sú v zmysle mechanizmu „konaj alebo vysvetli“ povinní poskytnúť dôkazy o ich reakciách v nadväznosti na odporúčania ESRB (30). Spätné predkladanie správ o opatreniach prijatých na účely dosiahnutia súladu s týmito odporúčaniami sa požaduje len v prípade určitých adresátov. Tejto asymetrii by sa malo predísť v čo najväčšej miere.
S ohľadom na uvedené skutočnosti by bolo potrebné zvážiť, či by právny rámec nemal stanoviť, že v rámci svojho mandátu môže ESRB prijímať odporúčania adresované vnútroštátnym makroprudenciálnym orgánom, ako aj ECB pri výkone funkcií mikroprudenciálneho a makroprudenciálneho dohľadu (31). Uvedením ECB ako možného adresáta by žiadnym spôsobom nemal byť dotknutý hlavný cieľ ESCB, ktorým je udržiavanie cenovej stability v súlade s článkom 127 ods. 1 zmluvy (32). Ako už bolo navrhnuté (33), v tomto ohľade by sa mala zabezpečiť jednoznačná komunikácia ex ante a výmena informácií medzi generálnou radou ESRB a príslušnými orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami.
Vo Frankfurte nad Mohanom 4. februára 2015
Prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) COM(2014) 508 final.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).
(3) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162).
(4) Článok 20 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
(5) Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.1.
(6) Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.1.
(7) Pozri článok 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
(8) Pozri správu Komisie, oddiel 4.
(9) Pozri mandát poradného výboru pre technické otázky, ktorý je dostupný na internetovej stránke ESRB.
(10) Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý dopĺňa dokument s názvom Správa Európskemu parlamentu a Rade o úlohách a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká, s. 16.
(11) Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.1.
(12) Najmä tým, že prispeje k zvýšeniu viditeľnosti ESRB a uľahčí každodenné rozhodovanie v rámci ESRB.
(13) Ako sa odporúča v odseku 1.2 tohto stanoviska.
(14) Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.3.
(15) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému finančného dohľadu (European System of Financial Supervision – ESFS) [2013/2166(INL)].
(16) Pozri článok 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
(17) Rozhodnutie ESRB/2011/6 z 21. septembra 2011 o poskytovaní a zbere informácií na účely makroprudenciálneho dohľadu nad finančným systémom v rámci Únie (Ú. v. EÚ C 302, 13.10.2011, s. 3).
(18) Ďalšie podrobnosti o práci, ktorá bola vykonaná na účely prípravy, vývoja, implementácie a správy počiatočného súboru štatistických informácií a informácií v oblasti dohľadu, ktoré sú potrebné na podporu ESRB, sú uvedené v dokumente Israel, J-M., Sandars, P., Schubert, A. a Fischer, B. (2013) Statistics and Indicators for Financial Stability Analysis and Policy, Occasional Paper Series, č. 145, ECB, Frankfurt nad Mohanom apríl 2013.
(19) Pozri konzultačný dokument Rady pre finančnú stabilitu s názvom Understanding Financial Linkages: A Common Data Template for Global Systemically Important Banks, 6. októbra 2011.
(20) Najmä údaje zbierané podľa nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8) podliehajú ochranným opatreniam stanoveným v článku 8 uvedeného nariadenia, ktoré zabezpečujú fyzickú a logistickú ochranu dôverných štatistických informácií.
(21) Pozri odsek 21 tohto stanoviska.
(22) Pozri odsek 22 tohto stanoviska.
(23) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
(24) Pozri článok 5 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.
(25) Pozri dokument s názvom Flagship Report on Macro-prudential Policy in the Banking Sector, dostupný na internetovej stránke ESRB: www.esrb.europa.eu
(26) Pozri odporúčanie ESRB/2011/3, odporúčanie B4.
(27) Pozri odporúčanie ESRB/2013/1, odporúčanie C3.
(28) Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 už odkazuje na charakter vzájomného vzťahu medzi krajinami, ktoré sa zúčastňujú na JMD, a ESRB vo vzťahu k makroprudenciálnym otázkam, pretože stanovuje, že pri zachovaní nedotknuteľnosti mandátu ESRB príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány a ECB po splnení postupov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 konajú s ohľadom na akýkoľvek koordinačný postup stanovený v iných aktoch práva Únie. Pozri odôvodnenie 24.
(29) Pozri článok 16 nariadenia (ES) č. 1092/2010.
(30) Pozri článok 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
(31) Ako už bolo navrhnuté v oddiele 2.1.1 písm. a) odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká z 18. júna 2014 k usmerneniam týkajúcim sa zriadenia mier proticyklickej rezervy (Ú. v. EÚ C 293, 2.9.2014, s. 1).
(32) Pozri príspevok k revízii ESRB skupiny na vysokej úrovni pre revíziu ESRB, marec 2013.
(33) Pozri odsek 5.2 tohto stanoviska.
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska komisia
|
10.6.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 192/7 |
Výmenný kurz eura (1)
9. júna 2015
(2015/C 192/02)
1 euro =
|
|
Mena |
Výmenný kurz |
|
USD |
Americký dolár |
1,1249 |
|
JPY |
Japonský jen |
139,56 |
|
DKK |
Dánska koruna |
7,4603 |
|
GBP |
Britská libra |
0,73540 |
|
SEK |
Švédska koruna |
9,3535 |
|
CHF |
Švajčiarsky frank |
1,0465 |
|
ISK |
Islandská koruna |
|
|
NOK |
Nórska koruna |
8,7780 |
|
BGN |
Bulharský lev |
1,9558 |
|
CZK |
Česká koruna |
27,356 |
|
HUF |
Maďarský forint |
312,28 |
|
PLN |
Poľský zlotý |
4,1657 |
|
RON |
Rumunský lei |
4,4708 |
|
TRY |
Turecká líra |
3,0758 |
|
AUD |
Austrálsky dolár |
1,4606 |
|
CAD |
Kanadský dolár |
1,3889 |
|
HKD |
Hongkongský dolár |
8,7211 |
|
NZD |
Novozélandský dolár |
1,5715 |
|
SGD |
Singapurský dolár |
1,5196 |
|
KRW |
Juhokórejský won |
1 258,68 |
|
ZAR |
Juhoafrický rand |
13,9876 |
|
CNY |
Čínsky juan |
6,9810 |
|
HRK |
Chorvátska kuna |
7,5535 |
|
IDR |
Indonézska rupia |
14 997,17 |
|
MYR |
Malajzijský ringgit |
4,2212 |
|
PHP |
Filipínske peso |
50,757 |
|
RUB |
Ruský rubeľ |
62,8285 |
|
THB |
Thajský baht |
37,941 |
|
BRL |
Brazílsky real |
3,4925 |
|
MXN |
Mexické peso |
17,5448 |
|
INR |
Indická rupia |
71,9645 |
(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
|
10.6.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 192/8 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
z 9. júna 2015
o financovaní pracovného programu na rok 2015 týkajúceho sa odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín v rámci programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“
(2015/C 192/03)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1), a najmä na jeho článok 84,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES (2), a najmä na jeho články 31 a 36 ods. 1,
keďže:
|
(1) |
V nariadení (ES) č. 882/2004 (3) sa stanovujú všeobecné pravidlá uskutočňovania úradných kontrol na overenie dodržiavania pravidiel zameraných najmä na predchádzanie rizikám, ktoré hrozia ľuďom a zvieratám, odstraňovanie týchto rizík alebo ich znižovanie na prijateľnú úroveň, zaručenie korektných praktík v obchode s krmivami a potravinami a ochranu záujmov spotrebiteľov. V článku 51 uvedeného nariadenia sa stanovuje, že Komisia môže organizovať kurzy odbornej prípravy pre personál príslušných orgánov členských štátov zodpovedný za úradné kontroly uvedené v danom nariadení, ktoré môžu byť otvorené pre účastníkov z tretích krajín, najmä z rozvojových krajín. Tieto kurzy môžu zahŕňať najmä odbornú prípravu v oblasti krmivového a potravinového práva Európskej únie a predpisov o zdraví zvierat a dobrých životných podmienkach zvierat. |
|
(2) |
V článku 2 ods. 1 písm. i) smernice 2000/29/ES (4) sa stanovuje právny základ pre organizovanie kurzov v oblasti zdravia rastlín. |
|
(3) |
V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v nariadení (ES) č. 882/2004 Komisia zriadila v roku 2006 program „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“. V oznámení Komisie „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ (5) z 20. septembra 2006 sa skúmajú možnosti budúcej organizácie odbornej prípravy. |
|
(4) |
V nariadení (EÚ) č. 652/2014 sa stanovuje hospodárenie s výdavkami zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v oblastiach týkajúcich sa bezpečnosti potravín a krmív, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín. V článku 31 sa stanovuje, že Únia môže financovať odbornú prípravu personálu príslušných orgánov zodpovedného za úradné kontroly, ako je uvedené v článku 51 nariadenia (ES) č. 882/2004, s cieľom vypracovať harmonizovaný prístup k úradným kontrolám a ostatným úradným činnostiam na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí, zvierat a rastlín. S cieľom zabezpečiť vykonávanie programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ v členských štátoch je potrebné prijať rozhodnutie o financovaní a pracovný program týkajúci sa odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín na rok 2015. |
|
(5) |
Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/770/EÚ (6) sa zriaďuje „Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny“ (ďalej len „agentúra“). Týmto rozhodnutím sa na agentúru delegujú určité úlohy, ktoré sú spojené s riadením a realizáciou programu a ktoré sa týkajú opatrení v rámci odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti potravín uskutočňovaných podľa nariadenia (ES) č. 882/2004 a smernice 2000/29/ES. Agentúre by sa preto mal v roku 2015 poskytnúť finančný príspevok Únie na financovanie prevádzkových nákladov na aktivity týkajúce sa programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“. |
|
(6) |
S cieľom zabezpečiť pružnosť v realizácii pracovného programu je vhodné vymedziť pojem „podstatná zmena“ v zmysle článku 94 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 (7). |
|
(7) |
Je potrebné povoliť platbu úrokov z omeškania na základe článku 92 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a článku 111 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012. |
|
(8) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
ROZHODLA TAKTO:
Článok 1
Pracovný program
Týmto sa prijíma pracovný program na realizáciu programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ na rok 2015 uvedený v prílohe. Toto rozhodnutie predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 84 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Článok 2
Príspevok Únie
1. Maximálna výška príspevku na realizáciu pracovného programu na rok 2015 sa stanovuje na 16 670 000 EUR a má sa financovať z rozpočtových prostriedkov týchto riadkov všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2015:
|
a) |
rozpočtový riadok 17 04 03: 15 500 000 EUR; |
|
b) |
rozpočtový riadok 17 01 06 03: 1 170 000 EUR. |
2. Suma stanovená v odseku 1 písm. b) sa vyplatí Výkonnej agentúre pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny a predstavuje finančný príspevok na prevádzku.
3. Z rozpočtových prostriedkov stanovených v bode 1 písm. a) možno hradiť aj úroky z omeškania.
Článok 3
Nakumulované zmeny pridelených rozpočtových prostriedkov na špecifické opatrenia neprekračujúce 20 % maximálnej výšky príspevku podľa článku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia sa nepovažujú za podstatné v zmysle článku 94 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 v prípadoch, keď tieto zmeny významne neovplyvňujú povahu opatrení a cieľ pracovného programu. Zvýšenie maximálneho príspevku stanoveného v článku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia neprekročí 20 %.
Pri vykonávaní tohto rozhodnutia môže zodpovedný povoľujúci úradník uplatňovať typ zmien uvedený v prvom odseku v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a proporcionality.
V Bruseli 9. júna 2015
Za Komisiu
Vytenis ANDRIUKAITIS
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 1.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).
(4) Smernica Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1).
(5) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu. „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“, KOM(2006) 519 v konečnom znení, 20.9.2006.
(6) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/770/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny a zrušuje rozhodnutie 2004/858/ES (Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 69).
(7) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).
PRÍLOHA
1.1. Úvod
Na základe cieľov stanovených v nariadení (ES) č. 882/2004 a smernici 2000/29/ES obsahuje tento pracovný program opatrenia, ktoré sa majú financovať, a toto rozdelenie rozpočtu na rok 2015:
|
15 500 000 EUR |
||
|
1 170 000 EUR |
||
|
SPOLU |
16 670 000 EUR |
1.2. Verejné obstarávanie: Externá zmluva na realizáciu programu odbornej prípravy a iné vzdelávacie nástroje
Celkové rozpočtové prostriedky vyhradené na verejné zákazky v roku 2015 dosahujú výšku 15 500 000 EUR.
PRÁVNY ZÁKLAD
článok 51 nariadenia (ES) č. 882/2004
článok 2 ods. 1 písm. i) smernice 2000/29/ES
článok 31 a článok 36 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 652/2014
ROZPOČTOVÝ RIADOK
Rozpočtový riadok: 17 04 03
ORIENTAČNÝ POČET A DRUH PLÁNOVANÝCH ZÁKAZIEK
V prípade každej z uvedených technických otázok sa podpíše jedna alebo viac priamych alebo rámcových zmlúv o poskytovaní služieb. Odhaduje sa, že sa podpíše približne 15 priamych alebo osobitných zmlúv o poskytovaní služieb. Externí dodávatelia sa zapoja najmä do organizačných a logistických aspektov činností v oblasti odbornej prípravy.
PREDMET PLÁNOVANÝCH ZÁKAZIEK (AK JE MOŽNÉ HO UVIESŤ)
V roku 2015 sa opatrenie odbornej prípravy v členských štátoch bude týkať týchto tém:
|
Činnosti |
Suma v EUR |
|
HACCP |
2 000 000 |
|
zdravie zvierat (včely a exotické zvieratá) |
520 000 |
|
identifikácia a vysledovateľnosť zvierat |
760 000 |
|
kontrola prídavných látok v potravinách |
1 100 000 |
|
plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a kontrola chorôb zvierat |
1 100 000 |
|
kontrola prenosných spongiformných encefalopatií |
535 000 |
|
hygiena potravín a flexibilita |
1 160 000 |
|
nové techniky analýzy potravín |
645 000 |
|
vnútorný audit systémov úradných kontrol |
1 260 000 |
|
chov poľnohospodárskych zvierat |
890 000 |
|
ekologické poľnohospodárstvo |
1 000 000 |
|
chránené názvy potravín |
1 000 000 |
|
prieskumy zdravia rastlín |
550 000 |
|
analýza GMO |
500 000 |
|
podpora presadzovania právnych predpisov vo veterinárnej a fytosanitárnej oblasti |
1 215 000 |
|
platforma „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ |
500 000 |
|
pomoc a podpora projektu elektronického vzdelávania |
135 000 |
|
štúdia o súčasnom a budúcom fungovaní programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ |
180 000 |
|
pohotovostná odborná príprava v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a bezpečnosti potravín, konferencie a nástroje vzdelávania a osvety |
450 000 |
|
SPOLU |
15 500 000 |
VYKONÁVANIE
Sumu vo výške 14 685 000 EUR [financovanie opatrení v oblasti bezpečnosti potravín podľa nariadenia (ES) č. 882/2004 a smernice 2000/29/ES] bude riadiť a plniť Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (rozhodnutie Komisie 2013/770/EÚ). Zvyšných 815 000 EUR bude riadiť Komisia s cieľom pokryť výdavky na program týkajúci sa analýzy GMO (administratívna dohoda so Spoločným výskumným centrom), pomoci a podpory projektu elektronického vzdelávania a štúdie o súčasnom a budúcom fungovaní programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ (dve zmluvy).
ORIENTAČNÝ ČASOVÝ RÁMEC ZAČATIA VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA
približne 3. – 4. štvrťrok roku 2015.
ORIENTAČNÁ SUMA VÝZVY NA PREDLOŽENIE PONÚK
15 500 000 EUR
1.3. Ostatné opatrenia: finančný príspevok na prevádzku pre Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny
PRÁVNY ZÁKLAD
Nariadenie Rady (ES) 58/2003, najmä článok 12 ods. 3
ROZPOČTOVÝ RIADOK
Rozpočtový riadok: 17 01 06 03
SUMA
1 170 000 EUR
OPIS A CIEĽ VYKONÁVACIEHO OPATRENIA
Rozpočtovými prostriedkami z rozpočtového riadku 17 01 06 03 sa financuje finančný príspevok na prevádzku Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny v rok 2015, pokiaľ ide o časť týkajúcu sa programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“. Podľa článku 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 58/2003 sa má finančný príspevok na prevádzku čerpať z finančných prostriedkov pridelených na programy Únie riadené agentúrou.