27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/1

1.

Vzdialenosť lokality od hranice s najbližším členským štátom, v tomto prípade s Belgickom, je 138 km.

2.

Súčasťou zmeneného plánu je zvýšenie prevádzkovej kapacity závodu, ktoré si vyžaduje vyššie predpísané limity vypúšťania vzduchom šíriteľných rádioaktívnych látok.

3.

Za bežných prevádzkových podmienok je nepravdepodobné, že by tento zmenený plán spôsobil takú expozíciu obyvateľstva v inom členskom štáte, ktorá by bola zo zdravotného hľadiska významná z hľadiska limitov dávok stanovenej v nových základných bezpečnostných normách (smernica 2013/59/Euratom).

4.

V prípade neplánovaného uvoľnenia rádioaktívnych látok, ku ktorému môže dôjsť po havárii typu a rozsahu, ktoré sú uvedené v zmenenom pláne, by dávky, ktorých účinkom by bolo pravdepodobne vystavené obyvateľstvo iného členského štátu neboli zo zdravotného hľadiska významné z hľadiska referenčných úrovní stanovených v nových základných bezpečnostných normách (smernica 2013/59/Euratom).

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/3

1.

Celkové ciele stratégie Európa 2020 a jednotlivé ciele členských štátov zamerané na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky a zvýšenie účasti na terciárnom vzdelávaní sú osobitne dôležité pre mladých ľudí a ich sociálno-ekonomickú situáciu.

2.

V obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2010 – 2018 (1) sa zdôrazňuje potreba prijať iniciatívy, ktoré umožnia medziodvetvový prístup a náležité zohľadnenie otázok súvisiacich s mládežou pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení politík a činností v iných oblastiach politiky, ktoré majú významný vplyv na život mladých ľudí.

3.

Jednou z troch hlavných priorít stanovených v súčasnom pracovnom pláne EÚ pre mládež na roky 2014 – 2015 (2) je posilnená spolupráca medzi odvetviami v rámci stratégií EÚ.

4.

V záveroch Rady o maximalizácii potenciálu politiky v oblasti mládeže pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 (3) sa zdôrazňuje, že medzisektorová a medziinštitucionálna koordinácia má kľúčový význam pri vykonávaní účinnej politiky v oblasti mládeže a pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020 pre mladých ľudí.

5.

Pokračujúce sociálno-ekonomické výzvy, ktorým v súčasnosti čelia mladí ľudia v Európskej únii vrátane vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí (4) a ich sociálnych dôsledkov, ktoré si vyžadujú účinné medziodvetvové politické reakcie.

6.

Silná a viditeľná, dobre vymedzená a koordinovaná politika v oblasti mládeže má veľký potenciál priniesť pridanú hodnotu pre medziodvetvovú politickú spoluprácu. Môže to zároveň viesť k pozitívnym výsledkom pre mladých ľudí, ktorí budú využívať synergie takejto spolupráce.

7.

Oblasť mládeže môže riešiť problémy takým spôsobom, akým to žiadne iné oblasti nedokážu. Môže ponúknuť poznatky a dôkazy týkajúce sa rôznych otázok ovplyvňujúcich mladých ľudí, zasiahnuť väčší počet mladých ľudí vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, a môže ponúknuť pružný prístup k riešeniu potrieb mladých ľudí, ktorý je na nich orientovaný, je holistický, inovačný a bez predsudkov.

8.

Napriek tomu, že na posilnenie spolupráce medzi odvetviami na všetkých úrovniach by sa mali pripraviť systematické prístupy, je veľmi dôležité sústrediť sa na riešenie konkrétnych a naliehavých sociálno-ekonomických výziev, ktorým v súčasnosti čelia mladí ľudia.

9.

Medziodvetvový prístup k politike v oblasti mládeže je dôležitý nielen preto, že má ponúknuť účinnejšie riešenie sociálno-ekonomických výziev, ale aj zabezpečiť politické reakcie, ktorých cieľom je napĺňať potreby všetkých mladých ľudí.

10.

Hodnota a prínos úlohy, ktorú má oblasť mládeže, by sa mali výrazne prezentovať a uznávať, aby sa táto úloha v spolupráci s inými oblasťami maximalizovala.

I.

11.

Posilnili inštitucionálnu spoluprácu vrátane zvýšenej komunikácie a výmeny informácií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sa otázky týkajúce sa mládeže v plnej miere zohľadnili pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení politík v iných politických oblastiach, ako je napríklad vzdelávanie a odborná príprava, zamestnanosť, zdravie a dobré životné podmienky, sociálna politika, územné plánovanie, šport a kultúra, ktoré majú vplyv na sociálno-ekonomickú situáciu mladých ľudí.

12.

Pri príprave politiky v oblasti mládeže na miestnej, regionálnej aj vnútroštátnej úrovni zapojili všetky relevantné odvetvia v horizontálnej aj vertikálnej štruktúre správy.

13.

Zvážili zavedenie všeobecných stratégií zameraných na mládež, ktoré spájajú relevantné politické opatrenia, ktorými sa riešia otázky, ktorým mladí ľudia čelia, a v prípade potreby konzultovali s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami a zapojili ich do tohto procesu.

14.

Využili existujúce mechanizmy alebo zvážili vytvorenie nových mechanizmov na monitorovanie situácie mladých ľudí a pracovali na politikách založených na dôkazoch a poznatkoch, ktoré integrujú údaje a výsledky výskumu do rozvoja politiky v mnohých odvetviach a to aj pri návrhu konkrétnych politických opatrení.

15.

Pravidelne informovala Radu a jej prípravné orgány o kľúčových politických dokumentoch a iniciatívach na úrovni EÚ, ktoré ovplyvňujú sociálno-ekonomickú situáciu mladých ľudí.

16.

Zvážila, ako by sa pri riešení výziev, ktorým mladí ľudia čelia, a vypracovávaní konkrétnych medziodvetvových opatrení mal efektívne uplatniť nový koordinovaný prístup Komisie založený na združovaní politík.

17.

Zhodnotila prostredníctvom správy EÚ o mládeži alebo iných relevantných nástrojov, ako sa otázky týkajúce sa mládeže zohľadňujú v iných politických oblastiach, ktoré majú významný vplyv na život mladých ľudí.

18.

Ďalej prispievala k rozvoju politiky založenej na dôkazoch tým, že navrhne výskumné projekty v spolupráci s inými relevantnými politickými oblasťami.

19.

Plánovali medziodvetvový prístup ako jednu zo zásad vykonávania v rámci budúcej politiky v oblasti mládeže na úrovni EÚ, a to aj v prípadnom budúcom pracovnom pláne EÚ pre mládež, a plánovali konkrétne medziodvetvové opatrenia v rámci pre spoluprácu v oblasti mládeže po roku 2018.

20.

Zintenzívnili medziodvetvovú spoluprácu tým, že v plnej miere využijú možnosti programu Erasmus+ vrátane príležitostí určených na podporu reformy politík.

21.

Zbierali dôkazy získané v rámci expertných skupín ustanovených v pracovnom pláne EÚ pre mládež o tom, ako medziodvetvová politická spolupráca môže viesť k pozitívnym výsledkom a účinkom presahovania do iných oblastí spoločnosti a zároveň využívať synergetické účinky intenzívnejšej spolupráce.

22.

Pri príprave správy EÚ o mládeži podporovali spoluprácu s inými oblasťami politiky, a zohľadnili zistenia uvedené v správe aj pri monitorovaní stratégie Európa 2020.

II.

23.

Zintenzívnili partnerské prístupy medzi odvetviami v súvislosti s plnením záruky pre mladých ľudí a iných opatrení a vymieňali si najlepšie postupy, najmä pokiaľ ide o osvetu zameranú na mládež.

24.

Snažili sa dosiahnuť primeranú podporu dlhodobého rozvoja a vykonávania činností, ktoré sa v súčasnosti financujú v rámci iniciatív systému záruk pre mladých ľudí, a tých, do ktorých je zapojená oblasť mládeže.

25.

Zintenzívnili cielenú spoluprácu medzi inštitúciami poskytujúcimi formálne vzdelávania a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania s cieľom riešiť otázku predčasného ukončenia školskej dochádzky a podporovať holistický rozvoj kompetencií, a to aj využívaním flexibilných prístupov a prístupov orientovaných na mládež.

26.

Podporovali spoluprácu medzi prácou s mládežou a sociálnymi službami tak, aby sa mohla spoločne riešiť otázka sociálneho začlenenia mladých ľudí a aby bolo v prípade potreby možné včas zasiahnuť.

27.

Do plánovania a vykonávania iniciatív zameraných na rozvoj kompetencií mladých ľudí zapojili pracovnú sféru.

28.

Posilňovali v prípade potreby všetky služby, ktoré sú zamerané na mladých ľudí v spolupráci s miestnymi orgánmi, pracovníkmi s mládežou a ostatnými odborníkmi, ktorí pracujú s mladými ľuďmi.

29.

Podporovala vytváranie sietí a výmenu najlepších postupov na európskej úrovni medzi tvorcami politiky v oblasti mládeže a MVO zapojenými do vykonávania záruky pre mladých ľudí.

30.

Posilňovala vnútornú koordináciu medzi príslušnými útvarmi Komisie v súvislosti s rozvojom iniciatív súvisiacich s mládežou a rokovania o otázkach týkajúcich sa mládeže na úrovni EÚ.

31.

Zvážili využitie možností financovania, ktoré ponúkajú európske štrukturálne fondy a program Erasmus+ s cieľom účinne riešiť sociálno-ekonomické výzvy mladých ľudí pomocou konkrétnych medziodvetvových projektov.

32.

Riešili uvedené otázky počas nadchádzajúceho partnerského učenia medzi členskými štátmi, ktoré sa bude týkať posilnenia medziodvetvovej politiky v oblasti mládeže na vnútroštátnej úrovni, ktorá sa organizuje v rámci pracovného plánu EÚ pre mládež.

33.

Prípadne pozvali zainteresované strany zastupujúce iné odvetvia na podujatia, ako sú Európsky týždeň mládeže alebo mládežnícke konferencie EÚ, a podporili spätnú väzbu a rozhovory medzi jednotlivými odvetviami.

III.

34.

Zapájali mladých ľudí do kľúčových politických rozhodnutí, ktoré ich ovplyvňujú, tým, že využijú existujúce možnosti alebo vytvoria nové možnosti pre účasť mládeže vrátane procesu štruktúrovaného dialógu.

35.

Ďalej podporovali uznávanie práce s mládežou a neformálneho vzdelávania a konkrétnych nástrojov, ako napríklad Youthpass v iných oblastiach, ako sú napríklad zamestnanosť, vzdelávanie, odborná príprava a kultúra, a medzi inými relevantnými zainteresovanými stranami.

36.

Ďalej prehlbovali uznávanie práce s mládežou a potvrdzovanie neformálneho a vzdelávania a informálneho učenia prostredníctvom skúmania možností používania osvedčenia Youthpass mimo programu Erasmus+ a používali ho ako prípadný vnútroštátny nástroj uznávania.

37.

Podporovali a pravidelne informovali ostatné odvetvia o tom, čo sa dosiahlo pri profesionálnej aj dobrovoľnej práci s mládežou.

38.

Pripravili iniciatívy na informovanie o dobrovoľníctve, na jeho pochopenie, používanie a uznávanie ako neformálneho procesu vzdelávania.

39.

Podporovali a propagovali vykonávanie iniciatív spolupráce medzi formálnym a neformálnym systémom vzdelávania s možnosťou maximalizovať učebné výsledky.

40.

Vytvorila príležitosti na používanie osvedčenia Youthpass mimo programu Erasmus+ ako prípadného vnútroštátneho nástroja uznávania a podporovala členské štáty v ich využívaní.

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/8

1.

stratégiu Európa 2020 a jej hlavné iniciatívy, ktorými sa zdôrazňuje potreba poskytnúť mladým ľuďom nevyhnutné zručnosti a kompetencie a riešiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v Európe, ako aj súhrnnú správu z preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej trvania (1), v ktorej sa medzi hlavnými výsledkami uvádza, že oblasť športu zohráva významnú úlohu ako nástroj sociálnej súdržnosti a začlenenia;

2.

pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017 (2), v ktorom sa zdôrazňuje významný prínos športu k celkovým cieľom stratégie Európa 2020 vzhľadom na veľký potenciál tejto oblasti prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Jednou z troch priorít pracovného plánu nazvanou „šport a spoločnosť“ sa vyzdvihuje prepojenie športu na zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu;

3.

v uznesení Rady z 20. júla 2006 o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (3) sa zdôrazňuje, že neformálne vzdelávanie a informálne učenie môže mladým ľuďom umožniť získať dodatočné znalosti, zručnosti a kompetencie a prispieť k ich osobnému rozvoju, sociálnemu začleneniu a aktívnemu občianstvu a zlepšiť tak ich vyhliadky na získanie zamestnania a že uvedené vzdelávanie a učenie si zaslúži väčšie uznanie a malo by sa náležite zohľadniť zamestnávateľmi, inštitúciami formálneho vzdelávania a občianskou spoločnosťou vo všeobecnosti;

4.

odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (4), v ktorom sa uvádzajú možnosti a mechanizmy, ktoré umožnia, aby znalosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia zohrávali dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie na celoživotné vzdelávanie,

5.

účasť na amatérskom športe (5), ktorý je predovšetkým, a najmä pohybovou aktivitou vykonávanou vo voľnom čase, prináša dodatočnú pridanú hodnotu aj pre zdravšiu a vo všeobecnosti inkluzívnejšiu a udržateľnejšiu spoločnosť v Európe. Amatérskym športom možno rozvíjať pozitívne spoločenské postoje a hodnoty, ako aj individuálne zručnosti a schopnosti, ktoré zahŕňajú také prierezové zručnosti (6), ako je schopnosť kriticky myslieť, prevziať iniciatívu, riešiť problémy a spolupracovať (7);

6.

je potrebné reagovať na stúpajúce požiadavky rozvinutej znalostnej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o rozvoj prierezových zručností a schopnosť účinne uplatniť takéto zručnosti v rozličných oblastiach; v čase rýchlo sa meniacich požiadaviek na trhu práce si zamestnávatelia vysoko cenia prierezové zručnosti, často však uvádzajú, že novým zamestnancom takéto zručnosti chýbajú;

7.

keďže šport prispieva k rozvoju prierezových zručností, predstavuje najmä pre mladých ľudí nevyužitý potenciál, keďže zručnosti získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania (8) a informálneho učenia (9) sú cenné pre osobný a profesionálny rozvoj, a to aj na trhu práce a v celoživotnom vzdelávaní (10);

8.

pokiaľ ide o uznanie hodnoty prierezových zručností získaných v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia prostredníctvom amatérskeho športu, medzi prvé kroky patrí zvyšovanie informovanosti o tejto skutočnosti a jej zviditeľňovanie predovšetkým medzi samotnými amatérskymi športovcami, rodičmi, dobrovoľníkmi a zamestnancami, ale aj v rámci celej spoločnosti vrátane zamestnávateľov.

9.

šport predstavuje príspevok k strategickým cieľom Únie v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, a to i vzhľadom na naliehavé problémy Európy v súčasnosti, medzi ktoré patrí aj pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí (11) v Európe. V záujme toho, aby šport v uvedenej súvislosti dokázal plne rozvinúť svoj potenciál, je dôležité usilovať sa o medzisektorový prístup zahŕňajúci aj iné oblasti politiky, ako je vzdelávanie a odborná príprava, mládež a zamestnanosť, sociálne veci a verejné zdravie;

10.

mladých ľudí, a to aj mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, často mimoriadne lákajú netradičné športy (12), preto by sa mohli viac preskúmať možnosti, ktoré tieto aktivity ponúkajú;

11.

v záujme zvyšovania povedomia a zabezpečenia pridanej hodnoty a pozitív, ktoré amatérsky šport môže priniesť v oblasti rozvoja prierezových zručností, je potrebné zaangažovať doň kompetentných zamestnancov vrátane dobrovoľníkov.

12.

medzi zainteresovanými stranami v oblasti amatérskeho športu, v spoločnosti a medzi zamestnávateľmi budovali povedomie o tom, že prierezové zručnosti získané amatérskym športovaním majú osobnú, sociálnu a hospodársku pridanú hodnotu, ktorú možno využiť v iných oblastiach;

13.

spolupracovali s inými relevantnými sektormi a členskými štátmi EÚ a vymieňali si navzájom osvedčené postupy týkajúce sa pozitívnych prínosov zručností nadobudnutých mimo formálneho vzdelávania prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v rámci amatérskeho športovania;

14.

podporovali rozvoj znalostí, zručností a kompetencií kompetentných zamestnancov v oblasti amatérskeho športu vrátane dobrovoľníkov s cieľom posilniť prostredníctvom amatérskeho športu sociálne a vzdelávacie hodnoty, ako aj prierezové zručnosti;

15.

povzbudzovali inovatívne partnerstvá medzi poskytovateľmi formálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj v sektoroch mládeže a športu s cieľom rozvinúť vzdelávacie prístupy, ktoré by mohli byť vhodné pre oblasť amatérskeho športu;

16.

podporovali samoposudzovanie zručností, najmä u mladých ľudí, vrátane prierezových zručností získaných amatérskym športovaním, ako aj využívanie pasov najbežnejších zručností a šablón pre životopisy, predovšetkým Europassu;

17.

využívali existujúce mechanizmy zamerané na umožnenie potvrdzovania zručností a skúseností získaných v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa športovaním;

18.

ďalej zlepšovali celkovú zapojenosť mladých ľudí, a to aj mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, do amatérskeho športu na vnútroštátnej a miestnej úrovni a v tejto súvislosti využívali pozitívny potenciál netradičných športov.

19.

podporovali hodnotu prierezových zručností, ktorú učiaci sa nadobudnú amatérskym športovaním, aby ich mohli účinným spôsobom využiť v mnohých iných oblastiach na účely zamestnania, vzdelávacej mobility či celoživotného vzdelávania;

20.

uznali pozitívne výsledky prierezových zručností rozvíjaných prostredníctvom oblastí amatérskeho športu a začlenili ich do vnútroštátnych a európskych politík a do stratégií zameraných na šport, mládež, sociálne veci, zdravie, vzdelávanie a zamestnanosť;

21.

uznali a podporovali prínos amatérskych športových organizácií pri poskytovaní neformálnych vzdelávacích príležitostí;

22.

preskúmali potenciál na spoluprácu v sektore mládeže, najmä so zreteľom na:

23.

podporovali v relevantných prípadoch iniciatívy, a to aj v rámci Európskeho týždňa športu, týkajúce sa vzdelávacej hodnoty športu, ako aj hodnoty plynúcej z posilňovania komunít podporujúcich sociálne začlenenie;

24.

spolupracovali na zvyšovaní noriem v oblasti odbornej prípravy a odborného vedenia (coaching), tak vo vzdelávaní školiteľov a trénerov, ako aj dobrovoľníkov prostredníctvom uľahčenia výmeny informácií a skúseností medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami zo sektora športu;

25.

podporovali športové dobrovoľníctvo a zvyšovali povedomie o hodnote dobrovoľníctva v športe najmä prostredníctvom získavania prierezových zručností, uznávaním dobrovoľníctva ako dôležitej formy neformálneho vzdelávania a posilňovaním vnútroštátnej a cezhraničnej mobility mladých dobrovoľníkov;

26.

podporovali efektívne využívanie nástrojov financovania z EÚ, napríklad programu Erasmus+ ako príležitosti na rozvoj prierezových zručností najmä medzi mladými ľuďmi a na posilňovanie sociálneho začlenenia, aktívneho občianstva, ako aj zvýšenej účasti na amatérskom športe;

27.

využili proces nadväzujúci na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia s cieľom riešiť otázku prierezových zručností získaných prostredníctvom športu.

28.

uskutočnila štúdiu o príspevku športu k zamestnateľnosti mladých ľudí v kontexte stratégie Európa 2020 aj o aspektoch prierezových zručností získaných amatérskym športovaním;

29.

zohľadnila rozmer športu v prebiehajúcich politických rokovaniach a podujatiach týkajúcich sa zručností s cieľom zvyšovať povedomie a preskúmala konkrétnejšie spôsoby získavania prierezových zručností v športe a prostredníctvom športu;

30.

aj v rámci mandátu expertných skupín zriadených v pracovnom pláne EÚ pre šport pokračovala v zbere údajov a najlepších postupov a v analýze sociálneho a ekonomického významu športu a príspevku amatérskeho športu k takým oblastiam, ako je zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava, vrátane zamerania sa na rozvoj osobných a prierezových zručností;

31.

umožňovala výmenu informácií a osvedčených postupov, účinné partnerské učenie a nadväzovanie kontaktov medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vývoj prístupnejších, príťažlivejších a rozmanitejších amatérskych športov najmä pre mladých ľudí.

32.

budovanie povedomia najmä medzi mladými ľuďmi a ich rodičmi o tom, že zručnosti získané v športe a prostredníctvom športu môžu mať osobitnú hodnotu využiteľnú v iných odvetviach;

33.

investície do kompetentných zamestnancov, ktorí používajú pri práci najmodernejšie metódy umožňujúce im plne využívať dodatočné prínosy, ktoré šport dokáže ponúknuť, vrátane prínosu týkajúceho sa získavania zručností;

34.

zvyšovanie povedomia medzi zamestnancami v sektore športu o pozitívnych prínosoch prierezových zručností získaných pri športových aktivitách prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a o celkovej sociálnej a hospodárskej pridanej hodnote amatérskeho športu;

35.

preskúmanie potenciálu na spoluprácu a výmenu osvedčených postupov s mládežníckymi organizáciami, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie metód a nástrojov neformálneho vzdelávania v sektore športu;

36.

výmenu najlepších postupov, ako posilňovať a spestrovať hnutia amatérskych športov a výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o vývoj nových druhov amatérskeho športu, napr. netradičných športov.

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/13

1.

sektory kultúry a tvorivej činnosti sú zdrojom kultúrnej aj ekonomickej hodnoty. V posledných rokoch sa vynaložilo veľké úsilie na vytvorenie sektorov kultúry a tvorivej činnosti ako neoddeliteľnej súčasti európskej spoločnosti a hospodárstva a ako zdroja rastu, vytvárania pracovných miest a prosperity. Ich širší prínos sa však zatiaľ úplne neuznal, najmä pokiaľ ide o potenciál kultúry a umeleckej tvorivosti pre podnecovanie inovácie v iných odvetviach hospodárstva, v spoločnosti ako celku a pre blahobyt jednotlivcov;

2.

presahovanie oblasti kultúry a tvorivej oblasti do iných sektorov sa môže chápať ako proces kombinovania vedomostí a zručností špecifických pre kultúrne a tvorivé sektory spolu s vedomosťami a zručnosťami v iných sektoroch s cieľom vytvárať inovačné a inteligentné riešenia pre dnešné spoločenské výzvy;

3.

presahovanie oblasti kultúry a tvorivej oblasti môže byť vzájomne prospešné pre všetky zainteresované sektory, ak sa sektory zúčastňujú za rovnakých podmienok;

4.

presahovanie oblasti kultúry a tvorivej oblasti do iných sektorov môže vyústiť do širokej škály pozitívnych účinkov (1) vrátane:

5.

chýba dostatočná informovanosť o možnosti kombinovania umenia, kultúry a tvorivosti s technikou, vedou a podnikaním, pričom je aj výmena osvedčených postupov nedostatočná. Stále podceňovaný a nedostatočne využívaný je preto najmä katalytický účinok kultúry a umenia na inováciu vo všetkých sektoroch;

6.

presahovanie sa uskutočňuje na križovatkách rôznych sektorov. Avšak sektory a politiky sa stále často organizujú oddelene, čím sa obmedzuje priestor na synergie a vznik inovačných riešení. Na prekonanie uzavretého spôsobu myslenia a na podporu presahov je potrebný komplexný strategický prístup zahŕňajúci všetkých aktérov od miestnej úrovne až po úroveň EÚ;

7.

je potrebné získať spoľahlivé a porovnateľné údaje o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti, ktoré by umožňovali zachytiť a analyzovať ich prínos k celkovej ekonomike a ich vplyv na širšiu spoločnosť na všetkých úrovniach;

8.

rozvíjanie tvorivých zručností a kritického myslenia počas formálneho aj neformálneho vzdelávania a informálneho učenia umožňuje ľuďom, aby lepšie napĺňali potreby čoraz rozmanitejšej spoločnosti založenej na vedomostiach aj náročného a rýchlo sa meniaceho trhu práce;

9.

európsky jednotný digitálny trh by mal podnecovať vytváranie a obeh kvalitného obsahu, ktorý profituje z kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy, a zabezpečiť vyvážený rámec práv a povinností v rámci hodnotového reťazca;

10.

investície do kultúrnych a tvorivých sektorov sa často vnímajú ako riskantné a nestabilné, keďže sú založené na nehmotnom majetku. Preto sú potrebné inovačné nástroje financovania osobitne zamerané na kultúrne a tvorivé sektory, ktorými sa posilní ich schopnosť zapojiť sa do spolupráce medzi sektormi, a to aj na medzinárodnej úrovni;

11.

zvyšovali informovanosť všetkých zainteresovaných strán, najmä tvorcov politík, pracovníkov tvorivých sektorov, priemyselných odvetví, podnikov a investorov o kultúrnej, hospodárskej a spoločenskej hodnote tvorivosti a inovácie prostredníctvom spolupráce medzi sektormi. Na tento účel je dôležité podporovať rozsiahle šírenie informácií o osvedčených postupoch, výsledkoch a poznatkoch získaných v rámci spolupráce medzi sektormi, ako aj kontakty medzi odborníkmi a partnerské učenie;

12.

prekonali uzavretý spôsob myslenia v tradičných oblastiach politiky prostredníctvom lepšieho zapojenia kultúry a umeleckej tvorivosti do stratégií pre hospodársky rast, sociálne politiky, mestský a regionálny rozvoj a udržateľný rozvoj;

13.

naďalej mapovali existujúce politiky a trendy týkajúce sa kultúrnych a tvorivých presahov a zlepšovali zber údajov s cieľom posilniť tvorbu politík na základe dôkazov. To znamená vytváranie nových metodík na meranie kultúrnych a tvorivých presahov do iných priemyselných odvetví s cieľom lepšie zachytiť ich inovačný vklad a pochopiť ich širší dosah;

14.

podporovali tvorivé ekosystémy a multidisciplinárne prostredia pre kultúrne a tvorivé sektory takými štruktúrami, ako sú inovačné a podnikateľské centrá, urýchľovače začatia podnikateľskej činnosti, podnikateľské inkubátory, tvorivé centrá, spoločné pracovné priestory a programy vytvárania kontaktov;

15.

podporovali medzisektorové kultúrne a tvorivé zoskupenia a kontakty na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom podnecovať vývoz v oblasti kultúry a tvorivých oblastiach a zlepšiť prístup na nové trhy;

16.

podnecovali využívanie netechnologických a sociálnych inovácií, ako aj inovácií služieb v tradičných odvetviach, a to napríklad zavedením prístupu dizajnérskeho myslenia (2) a tvorivosti vychádzajúcej z kultúry do týchto odvetví;

17.

nabádali kultúrne a tvorivé sektory, aby využívali možnosti, ktoré im ponúkne budúci jednotný digitálny trh;

18.

podnecovali presahovanie oblasti kultúry a tvorivej oblasti na miestnej a regionálnej úrovni, podľa možnosti na základe existujúcich iniciatív, v úzkej spolupráci s miestnymi subjektmi, MVO, organizáciami a podnikmi. Mohlo by sa zvážiť aj vytváranie multidisciplinárnych zoskupení za aktívneho zapojenia miestnych a regionálnych zoskupení;

19.

podporovali iniciatívy, ktoré podnecujú spoločné presadzovanie kultúrnych a tvorivých sektorov s cieľom prekonať oddelený charakter jednotlivých odvetví a vypracovať komplexné strategické prístupy;

20.

podnecovali využívanie dizajnérskeho myslenia vo verejnom sektore pri riešení zložitých otázok a rozvíjaní efektívnych služieb zameraných na používateľa (3);

21.

podporovali priaznivé podmienky pre kultúrne a tvorivé sektory s cieľom ďalej rozvíjať ich potenciál v kontexte medzisektorových partnerstiev, okrem iného aj zvážením odporúčaní Európskej aliancie kultúrneho priemyslu (4), prostredníctvom vhodných opatrení, ktoré zahŕňajú:

22.

podporovali rozvoj prierezových zručností, ako je tvorivosť, kultúrne povedomie a podnikavosť, vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní. Podľa potreby nabádali na medzisektorové prístupy medzi rôznymi oblasťami v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, napríklad prostredníctvom spoločných programov medzi rôznymi druhmi umenia a kultúrou, vedou, inžinierstvom, technológiou, podnikmi a inými relevantnými oblasťami;

23.

vypracovala komplexný strategický prístup na podporu konkurencieschopnosti a rozvoja priemyslu v oblasti kultúry a tvorivého odvetvia a zdôrazňovala pritom ich úlohu v celkovom inovačnom procese vo všetkých odvetviach priemyslu;

24.

lepšie prispôsobila a šírila informácie o existujúcich programoch a fondoch EÚ na kultúrne a tvorivé sektory s cieľom posilniť presahy s inými oblasťami politiky;

25.

zvážila využitie existujúcich finančných prostriedkov, ktoré sú dostupné v rámci programov EÚ, ako je program Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, COSME a program Kreatívna Európa, na projekty presahovania zamerané napríklad na:

a bezodkladne podnikli prípravné činnosti potrebné na spustenie Záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory (8) v roku 2016;

26.

pokračovala v práci, ktorú začali jej útvary, ako napríklad Eurostat a Spoločné výskumné centrum, s cieľom poskytovať informácie a údaje o prínose presahovania oblasti kultúry a tvorivej oblasti do iných hospodárskych sektorov a oblastí politiky, ako aj k rastu všeobecne.

27.

vyhodnotí plnenie týchto záverov v roku 2018. Cieľom tejto aktivity bude zhodnotiť pokrok, ktorý dosiahli členské štáty a Komisia pri plnení záverov (9). S členskými štátmi by sa mali uskutočniť konzultácie o forme a rozsahu hodnotenia, ktoré by malo byť jednoduché a užitočné.

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/17

1.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, v ktorom sa vymedzujú znalosti, zručnosti a postoje potrebné na rozvoj digitálnej kompetencie (2) ako jednej z kľúčových kompetencií, ktoré potrebujú všetky osoby na osobné naplnenie a rozvoj, aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a zamestnanie (3) a v ktorom sa zdôrazňuje kľúčová úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri zabezpečovaní toho, aby všetci mladí ľudia mali možnosť získať a zlepšovať túto kompetenciu.

2.

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 22. mája 2008 o podpore tvorivosti a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorých sa zdôraznila najmä kľúčová úloha, ktorú zohrávajú učitelia a vzdelávacie prostredie pri rozvoji a podpore tvorivého potenciálu každého dieťaťa (4).

3.

Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (5), v ktorých sa stanovuje podpora tvorivosti a inovácie na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy za jeden zo štyroch strategických cieľov rámca, pričom získavanie prierezových kľúčových kompetencií, ako je digitálna kompetencia, sa označuje za kľúčovú výzvu v tejto oblasti.

4.

Závery Rady z 27. novembra 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, v ktorých sa zdôraznilo, že je potrebné presadzovať nielen lepší prístup k novým technológiám, ale aj ich zodpovedné využívanie (6).

5.

Závery Rady z 20. mája 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (7), v ktorých sa uznáva, že kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve dopĺňajú ústrednú úlohu rodiny, kladú podstatné základy osvojenia jazyka, úspešného celoživotného vzdelávania, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a zamestnateľnosti a zároveň podporujú nadobúdanie kognitívnych aj ostatných zručností.

6.

Závery Rady z 29. novembra 2011 o kultúrnych a tvorivých kompetenciách a ich úlohe pri budovaní intelektuálneho kapitálu Európy (8), v ktorých sa uznáva, že tieto kompetencie sú zdrojom udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe, najmä prostredníctvom rozvoja inovačných výrobkov a služieb.

7.

Závery Rady z 29. novembra 2011 o ochrane detí v digitálnom svete (9), v ktorých sa zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia detí o možných rizikách, s ktorými sa stretávajú v digitálnom svete, a vyzýva sa na jednotnosť pri presadzovaní online bezpečnosti a mediálnej gramotnosti na školách, ako aj v inštitúciách poskytujúcich vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve.

8.

Závery Rady z 26. novembra 2012 o gramotnosti, v ktorých sa zdôraznilo, že vplyv nových technológií na gramotnosť zatiaľ systémy vzdelávania plne nevyužili a že preskúmaním vzdelávacích materiálov a metód z hľadiska narastajúcej digitalizácie a podporou učiteľov pri využívaní nových metodík možno zvýšiť motiváciu študentov (10).

9.

Závery Rady z 26. novembra 2012 o európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti (11), v ktorých sa zdôraznila dôležitá úloha sektoru vzdelávania a rodičov pri pomáhaní deťom, aby využívali príležitosti, ktoré ponúka internet, bezpečným a prospešným spôsobom, ako aj potreba toho, aby učitelia a rodičia držali krok s neustálymi technologickými zmenami.

10.

Závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov, v ktorých sa zdôrazňuje, že je dôležité, aby samotní učitelia dostatočne rozumeli digitálnym nástrojom učenia sa a otvoreným vzdelávacím zdrojom, aby ich mohli účinne využívať pri výučbe a umožnili študentom rozvíjať ich digitálnu kompetenciu (12),

1.

Podpora tvorivosti, inovácie a digitálnej kompetencie prostredníctvom vzdelávania v ranom detstve (13) môže priniesť výhody neskôr, keďže položí základy pre ďalšie vzdelávanie, umožní, aby sa znalosti rozvinuli na oveľa vyššiu úroveň a vo všeobecnosti zlepší schopnosť každého dieťaťa rozvinúť svoje tvorivé a kritické myslenie a stať sa zodpovedným občanom pre Európu zajtrajška, ktorý je schopný čeliť výzvam čoraz prepojenejšieho globalizovanejšieho sveta.

2.

Schopnosť inovovať a vyvíjať nové produkty a služby do značnej miery závisí od využitia prínosov digitálnej revolúcie, ktorá mení hospodárstva a spoločnosti ohromujúcou rýchlosťou, čo znamená, že v budúcich desaťročiach bude hospodársky úspech závisieť okrem iného od občanov, ktorí preukážu tvorivé a inovačné schopnosti a ktorí majú digitálnu kompetenciu na vysokej úrovni.

3.

S cieľom uspokojiť rastúci dopyt po digitálne kompetentných používateľoch a odborníkoch na IKT musí Európa reagovať na výzvu, ktorou je poskytnúť všetkým občanom príležitosti na realizáciu ich tvorivého či inovačného potenciálu a na rozvoj ich digitálnej kompetencie prostredníctvom celoživotného vzdelávania.

1.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, zohrávajú zásadnú úlohu pri rozvoji tvorivých a inovačných schopností od raného veku ako kľúčových faktorov nielen pri zlepšovaní budúcej hospodárskej konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti, ale rovnako významne aj pri podpore osobného naplnenia a rozvoja, sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva.

2.

Učitelia a pracovníci v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zohrávajú zásadnú úlohu pri stimulácii zvedavosti a predstavivosti detí a ich túžby experimentovať a pomáhajú im rozvíjať nielen základné zručnosti a odborné znalosti, ale aj prierezové kompetencie potrebné na tvorivosť a inovačnosť, ako je napríklad kritické myslenie, riešenie problémov a preberanie iniciatívy.

3.

Učenie sa hrou, ktoré môže zahŕňať hry a digitálne nástroje s pedagogickou hodnotou, podporuje nielen predstavivosť, intuíciu a zvedavosť, ale aj schopnosť spolupracovať a riešiť problémy, a preto je dôležité pre vývoj a učenie sa každého dieťaťa, najmä v ranom detstve.

4.

Toto všetko má významný vplyv, pokiaľ ide o modernizáciu pedagogických prístupov, vyučovacích zdrojov a vzdelávacieho prostredia, a tiež pokiaľ ide o počiatočnú odbornú prípravu a ďalší profesijný rozvoj učiteľov a pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorí musia byť schopní podporovať tvorivosť a inovačnosť u detí preukazovaním týchto aspektov vo vlastnom vyučovaní,

5.

Hoci sa digitálne nástroje nemôžu používať ako náhrada základných aktivít, zážitkov a materiálov v triede, poskytovanie takýchto nástrojov a ich začlenenie do procesu vyučovania a učenia sa môže vo vhodných prípadoch prispieť k zvýšeniu ich kvality a účinnosti, ako aj k zvýšeniu motivácie žiakov a k zlepšeniu ich porozumenia a výsledkov učenia.

6.

Účinný rozvoj digitálnej kompetencie zodpovedajúci veku v rámci vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a primárneho vzdelávania má významné dôsledky, pokiaľ ide pedagogické prístupy, hodnotenie, pedagogické zdroje a vzdelávacie prostredie, ako aj pokiaľ ide o pomoc pri prekonávaní digitálnej priepasti.

7.

Rovnako dôležité je, že to má dôsledky na počiatočné vzdelávanie a ďalší profesijný rozvoj učiteľov i pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby rozvíjali svoje schopnosti, metodiku a zručnosti s cieľom presadzovať účinné a zodpovedné využívanie nových technológií na pedagogické účely a podporiť deti pri rozvoji digitálnej kompetencie.

8.

Vo svete, kde mnoho detí často celkom bez problémov používa digitálne médiá, zohráva vzdelávanie a odborná príprava dôležitú úlohu aj pri presadzovaní bezpečného a zodpovedného používania digitálnych nástrojov a pri rozvoji mediálnej gramotnosti, t. j. schopnosti nielen získavať prístup k digitálnemu obsahu, ale najmä tento obsah interpretovať, využívať, vymieňať, tvoriť a kriticky hodnotiť.

1.

Nabádali inštitúcie vzdelávania učiteľov, inštitúcie odbornej prípravy pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a poskytovateľov odbornej prípravy popri zamestnaní, aby svoje programy upravili tak, že budú zohľadňovať nové vzdelávacie nástroje, a aby vypracovali vhodné metodiky zamerané na podporu tvorivosti a inovácie od raného veku.

2.

Nabádali poskytovateľov vzdelávania alebo príslušné orgány, aby vybavili školy a zariadenia, ktoré poskytujú vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, tak, aby mohli podporovať tvorivé a inovačné schopnosti.

3.

Nabádali poskytovateľov programov počiatočného a ďalšieho profesijného rozvoja pre učiteľov i pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, aby venovali pozornosť účinným metódam podpory zvedavosti, experimentovania, tvorivého a kritického myslenia a kultúrneho porozumenia, napríklad prostredníctvom umenia, hudby a divadla, a aby preskúmali potenciál tvorivých partnerstiev.

4.

Presadzovali rozvoj aktivít formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa pre deti, ktoré sú zamerané na podporu tvorivosti a inovácie, a pritom zohľadnili aj dôležitú úlohu rodičov a rodín,

5.

Uľahčovali prístup k IKT a ich presadzovanie a rozvoj digitálnej kompetencie prostredníctvom vystavenia digitálnym nástrojom s ohľadom na vek príjemcov a začlenenia týchto nástrojov do vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania, pričom sa zohľadní dôležitá úloha rodičov a rodín, ako aj rôzne vzdelávacie potreby v rozličnom veku.

6.

Nabádali na vývoj a využívanie digitálnych nástrojov na vyučovacie účely a pedagogických prístupov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kompetencií vo všetkých oblastiach – predovšetkým vrátane gramotnosti, matematickej gramotnosti, matematiky, vedy, techniky a cudzích jazykov – s cieľom riešiť niektoré z výziev zdôraznených v nedávnych medzinárodných prieskumoch (14).

7.

Nabádali poskytovateľov vzdelávania alebo príslušné orgány, aby vybavili školy a inštitúcie, ktoré poskytujú vzdelávanie v ranom detstve, tak, aby mohli presadzovať rozvoj digitálnej kompetencie prispôsobený veku, najmä prostredníctvom rozšírenia poskytovania rôznych digitálnych nástrojov a infraštruktúry.

8.

Nabádali pedagógov v učiteľských odboroch a v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, učiteľov, pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a vedenie škôl, aby prostredníctvom počiatočného a ďalšieho profesijného rozvoja získavali dostatočnú úroveň digitálnej kompetencie vrátane schopnosti využívať IKT na pedagogické účely a aby vyvíjali účinné metódy presadzovania mediálnej gramotnosti od raného veku.

9.

Preskúmali potenciál digitálnych nástrojov na podporu vzdelávania v rôznych prostrediach a poskytovali personalizovanejšie prístupy k vzdelávaniu, ktoré obsiahnu široké spektrum schopností – od vysoko talentovaných žiakov až po žiakov s nízkymi zručnosťami – ako aj deti zo znevýhodneného prostredia a deti s osobitnými potrebami.

10.

Presadzovali komunikáciu a spoluprácu medzi školami a medzi učiteľmi na regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, a to aj prostredníctvom eTwinningu.

11.

Preskúmali potenciál spolupráce s komunitou otvorených zdrojov v oblasti inovačných vzdelávacích nástrojov a digitálnej tvorivosti.

12.

Vynaložili úsilie na podporu mediálneho vzdelávania a gramotnosti, najmä bezpečného a zodpovedného využívania digitálnych technológií vo vzdelávaní v ranom detstve a v primárnom vzdelávaní.

1.

Podnikli vhodné opatrenia a iniciatívy zamerané na zvyšovanie tvorivosti, inovácie a digitálnych kompetencií vo vzdelávaní v ranom detstve a v primárnom vzdelávaní, a pritom na podporu takýchto opatrení a iniciatív účinne využívali európske zdroje, ako je napríklad program Erasmus+ a európske štrukturálne a investičné fondy.

2.

Presadzovali a rozvíjali spoluprácu, výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie sa v oblasti zvyšovania tvorivosti, inovácie a digitálnych kompetencií vo vzdelávaní v ranom detstve a v primárnom vzdelávaní, ako aj v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

3.

Identifikovali prostredníctvom výskumu príklady najúčinnejších metód a postupov pre učiteľov a pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v jednotlivých fázach vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a primárneho vzdelávania s cieľom pomáhať deťom, aby si rozvíjali tvorivé a inovačné schopnosti, ako aj digitálnu kompetenciu; a v tomto kontexte podľa potreby zvážili uplatnenie kľúčových zásad rámca kvality pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve,

1.

Pokračovala v prebiehajúcej činnosti v rámci pracovnej skupiny pre prierezové zručnosti a pracovnej skupiny pre digitálne a on-line vzdelávanie zriadených v súvislosti s „ET 2020“ s cieľom podporiť podľa potreby už od raného veku, tvorivosť, inováciu a digitálnu kompetenciu.

2.

Presadzovala spoluprácu a vzájomné učenie sa na európskej úrovni v rámci strategického rámca „ET 2020“, ako aj prostredníctvom programu Erasmus+.

3.

Pokračovala v monitorovaní oblastí, na ktoré sa vzťahujú tieto závery, v rámci existujúcich nástrojov a správ, a to tak, aby nevznikalo ďalšie administratívne zaťaženie.

—

úroveň ISCED 0.2 (predprimárne vzdelávanie): „Vzdelávanie, ktoré má podporiť počiatočný rozvoj v rámci prípravy na školskú dochádzku a život v spoločnosti. Programy určené pre deti od 3 rokov po začiatok primárneho vzdelávania“,

—

úroveň ISCED 1 (primárne vzdelávanie): „Programy, ktoré majú zvyčajne študentom poskytnúť základné zručnosti v čítaní, písaní a matematike a vytvoriť pevný základ pre učenie sa“.

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/22

Council of the European Union

General Secretariat

DG C 1C

Rue de la Loi/Wetstraat 175

1048 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

E-mail: sanctions@consilium.europa.eu

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/23

27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/24