21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/1

1.

víta skutočnosť, že Európska komisia si za hlavné priority svojho programu zvolila investície do rastu a zamestnanosti, a zdôrazňuje ochotu Výboru regiónov spolupracovať s európskymi inštitúciami, a predovšetkým s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou, s cieľom zabezpečiť potrebnú politickú podporu, nevyhnutnú pre úspech tohto plánu, ktorý je kombináciou rozšírených investícií a štrukturálnych reforiem;

2.

víta, že navrhovaný investičný plán uznáva úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány budú zohrávať pri podpore investícií pre zamestnanosť a rast, keďže v roku 2013 realizovali nižšie úrovne verejnej správy približne 55 % celkových verejných investícií v EÚ-28 (1);

3.

oceňuje, že Európska komisia uznala, že v súčasnosti sú investície výrazne nižšie, než je potrebné, pričom ročne chýba v priemere 230 – 370 miliárd eur;

4.

zdôrazňuje, že tento investičný plán by mal byť začiatkom širšej investičnej stratégie EÚ, ktorá bude úzko prepojená s hodnotením stratégie Európa 2020 a sprevádzaná odstraňovaním regulačnej záťaže;

5.

navrhuje, aby sa miera investícií jednotlivých krajín používala ako kritérium makroekonomického dohľadu;

6.

zdôrazňuje, že verejné investície musia byť v súlade s udržateľnosťou verejného dlhu. Poukazuje na to, že kvalita verejných investícií je stimulom a často aj predpokladom pre súkromné investície a že ich opätovné naštartovanie by sa malo zameriavať na dosahovanie výsledkov, ktoré prinesú zníženie dlhu v pomere k HDP;

7.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby kladne zareagovali na výzvu, aby sa dobrovoľne zapojili do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

8.

podporuje návrh Komisie vyňať verejné investície na podporu projektov v rámci EFSI zo vzorca na výpočet schodku verejných financií v rámci Paktu stability a rastu;

9.

domnieva sa, že toto vyňatie je v súlade s požiadavkou Výboru regiónov, aby národné spolufinancovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov bolo vyňaté zo vzorca na výpočet schodku verejných financií v rámci Paktu stability a rastu, a preto nalieha na Európsku komisiu, aby overila realizovateľnosť tejto požiadavky;

10.

podporuje hodnotenie, ku ktorému dospela Komisia, že bez finančného a projektového zapojenia regionálnych orgánov nedosiahne investičný plán v reálnom hospodárstve potrebný pákový efekt;

11.

má pochybnosti, či je v celej EÚ možné dosiahnuť žiadaný pákový efekt v pomere 1:15, keďže niektoré menej rozvinuté regióny nemajú silný súkromný sektor, ktorý by mohol poskytnúť dodatočné financovanie pre projekty;

12.

víta vyhlásenie Komisie, že nový EFSI bude vytvorený popri európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa EFSI a EŠIF neprekrývali, a žiada objasniť, ako sa tieto dva investičné fondy majú dopĺňať, ako aj využívanie finančných nástrojov;

13.

vyzýva, aby sa zabezpečila dostupnosť financovania pre malé projekty, ktoré sa podieľajú na vytváraní pracovných miest na miestnej úrovni, a zdôrazňuje potrebu vyváženého investičného plánu pre mestá a vidiek;

14.

zdôrazňuje, že tento balík nesmie mať žiadne negatívne vplyvy na projekty začaté alebo naplánované v rámci existujúcich programov COSME a Horizont 2020;

15.

domnieva sa, že finančné injekcie by sa nemali zameriavať len na kvantitatívny pákový efekt, ale aj na kvalitné investície do oblastí ako vzdelávanie, odborná príprava, výskum, doprava, infraštruktúra, zdravie, energetická účinnosť, či udržateľný rozvoj, ktoré zvyšujú potenciál rastu;

16.

víta zámer Komisie spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora na regionálnej úrovni v snahe uľahčovať kľúčové investičné projekty a zabezpečiť im prístup k primeraným zdrojom financovania. Zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá by mohli posilniť konkurencieschopnosť, je však nevyhnutné jasne vymedziť oblasti činnosti a dohodnúť sa na cieľoch. Nalieha na Komisiu, aby od členských štátov požadovala transparentnosť pri výbere projektov a zapojila do tohto procesu aj miestne a regionálne orgány;

17.

zdôrazňuje, že na zavedenie investičného balíka do praxe je nevyhnutné väčšie zapojenie národných a regionálnych rozvojových bánk;

18.

odporúča, aby sa pri hodnotení plánovaných investičných projektov uplatňovali zásady OECD v oblasti verejných investícií;

19.

podporuje myšlienku vytvoriť jednotné kontaktné miesto v podobe centra investičného poradenstva, aby sa zaručilo európske stanovovanie priorít. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú schopné spolupracovať s navrhovateľmi projektov, investormi a verejnými riadiacimi orgánmi v snahe uľahčiť kľúčové investičné projekty a zabezpečiť správnym projektom prístup k primeraným zdrojom financovania;

20.

víta iniciatívu podporovať rizikové financovanie pre MSP. Keďže je však známe, že v čase hospodárskej a finančnej nestability sú MSP najzraniteľnejšími podnikmi, podpora by mala byť plne zaručená Európskou investičnou bankou a nemala by vychádzať z trhových cien. Zdôrazňuje, že podpora rizikového financovania musí byť dostupná aj pre malé podniky a mikropodniky, a obáva sa, že široká definícia spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou môže viesť k tomu, že podporu budú môcť využívať najmä väčšie spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

21.

podporuje iniciatívu organizovať na regionálnej úrovni workshopy s názvom „Investovanie v Európe“ a potvrdzuje, že je ochotný pomôcť v tejto súvislosti svojimi poznatkami a skúsenosťami;

22.

zdôrazňuje, že kapacity a kvality miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o identifikáciu a prípravu vhodných projektov, sú často najväčšou prekážkou pre viac súkromných investícií. Poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy môžu byť počas realizačnej fázy plánu vystavené ďalšej finančnej administratívnej záťaži. Zdôrazňuje, že je dôležité spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom určiť regulačné a neregulačné prekážky, keďže miestne a regionálne samosprávy zavádzajú do praxe približne 70 % rozhodnutí EÚ;

23.

zdôrazňuje preto, že je potrebná cielenejšia technická podpora, ktorá umožní posilniť administratívne kapacity verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni, aby mohla účinne realizovať štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie investičnej klímy;

24.

vyzýva, aby boli prijaté zjednodušené postupy, ktoré umožnia schváliť projekty včas, a predísť tak časovému sklzu pri realizácii tohto plánu;

25.

súhlasí s názorom, že efektívnou a včasnou transpozíciou pravidiel verejného obstarávania EÚ, vrátane pravidiel týkajúcich sa inovačných partnerstiev a podpory nástrojov elektronického verejného obstarávania, sa podmienky pre investovanie zlepšia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že mnohí verejní obstarávatelia v súčasnosti nie sú vybavení na to, aby mohli spracúvať elektronické faktúry, a preto by sa niektoré členské štáty mali usilovať vytvoriť primerané IT systémy a nájsť riešenia na vyplnenie tejto medzery;

26.

zaväzuje sa, že prispeje k návrhu nariadenia na implementáciu investičného plánu, ktoré by mala Komisia prijať v januári 2015;

27.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskemu parlamentu, Rade, Európskej komisii a predsedovi Európskej rady.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/4

1.

zdôrazňuje, že podmienky financovania reálnej ekonomiky od základu zmenila prebiehajúca finančná, hospodárska a sociálna kríza. V takejto situácii je podpora dlhodobých verejných aj súkromných investícií čoraz dôležitejšia. Verejné investície môžu byť nielen stimulom pre súkromné investície, ale aj ich podmienkou, keďže môžu byť nápomocné pre vytvorenie vhodných štrukturálnych podmienok, v ktorých hospodárstvo funguje v danom regióne, a v čase negatívnych hospodárskych podmienok pôsobiť anticyklicky. Ale okrem doplnkovosti so súkromnými investíciami môže ísť pri verejných investíciách o plnenie cieľov všeobecného záujmu v oblastiach (vzdelávanie, odborná príprava, výskum, infraštruktúra, zdravotná starostlivosť, životné prostredie atď.), v ktorých sú potrebné zásahy verejnej moci, pretože širší prínos pre spoločnosť nezodpovedá vzorom súkromných investícií;

2.

konštatuje, že zatiaľ čo celosvetové priame investície stúpajú takmer dvojcifernou mierou (1), súkromné investície v Európskej únii klesajú. Zároveň súčasné extrémne nízke reálne úrokové sadzby poskytujú obmedzené stimuly na to, aby súkromný sektor podporoval krátkodobé verejné investície. Preto je dôležité vytvoriť vhodné podmienky, ktoré by stimulovali súkromné investície a ktoré by súčasne priniesli zvýšenie úrovne, kvality a účinnosti verejných investícií, aby sa vykompenzoval nedostatok dopytu súkromného sektora dopytom verejného sektora;

3.

zdôrazňuje, že podľa Globálneho hospodárskeho výhľadu MMF z októbra 2014 (World Economic Outlook) (2) v hospodárstvach s jasne určenými infraštruktúrnymi potrebami a účinnými postupmi verejných investícií, v ktorých dochádza k hospodárskemu útlmu a menovému prispôsobeniu, existujú vážne dôvody na zvýšenie investícií do verejnej infraštruktúry.

4.

zdôrazňuje, že v Európskej únii verejné investície v rokoch 2008 až 2013 v reálnych hodnotách klesli o 20 %. Uznáva, že nízka úroveň verejných investícií existovala pred krízou a odvtedy sa značne zhoršila. Počas krízy boli verejné investície skutočne ešte viac obmedzované verejnými zásahmi na podporu rekapitalizácie bánk, ktoré museli predovšetkým čeliť dôsledkom súkromných nadmerných investícií (do nehnuteľností) v niektorých krajinách eurozóny. Podľa posledných predpovedí Komisie na roky 2013 a 2014 dosiahnu verejné investície v EÚ-27 v roku 2014 historicky nízku úroveň podobne ako v súkromnom sektore v roku 2013 (3);

5.

podporuje preto rastúci konsenzus v súvislosti s názorom, že udržateľný rast v EÚ nebude možné obnoviť bez posilnenia investícií podporujúcich rast (4). Posilnenie investícií podporujúcich rast je zásadné, pretože tieto investície majú najvyšší fiškálny multiplikačný účinok, tzn. indukovaný vplyv na rast reálneho HDP v porovnaní s inými typmi výdavkov ako sú napríklad spotreba verejnej správy, sociálne transfery, zníženie sadzieb DPH alebo zvýšenie sociálnych príspevkov podľa zamestnancov (5);

6.

poukazuje na riziko, že trvalo nízka úroveň kvality verejných investícií by ďalej prehĺbila rozdiely, pokiaľ ide o súdržnosť a konvergenciu, ktoré sú analyzované v šiestej správe o súdržnosti Európske komisie;

7.

upozorňuje však na skutočnosť, že vysoký dlh v určitých členských štátoch, ako aj krízou spôsobené zvýšenie výdavkov na sociálne služby a transfer kapitálu na spoločnosti znižujú „fiškálny manévrovací priestor“ pre verejné investície;

8.

konštatuje, že zhoršený stav verejných financií a opatrenia na fiškálnu konsolidáciu zavedené od konca roku 2010 výrazne zmenili zloženie verejných výdavkov v mnohých členských štátoch. Najmä výdavky podporujúce rast boli neprimerane obmedzené ako súčasť opatrení na fiškálnu konsolidáciu a v EÚ-27 sa v rokoch 2008 až 2012 znížili z 36,7 % na 35,6 % (6);

9.

opäť pripomína, že miestne a regionálne samosprávy majú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o verejné investície, keďže zrealizovali asi 55 % z celkových verejných investícií v EÚ-28 v roku 2013. Podiel investícií miestnych a regionálnych samospráv však klesol z 2,2 % HDP EÚ-27 v roku 1995 na 1,8 % v roku 2013, pričom v reálnych hodnotách neustále klesá od roku 2010 (7). Tento pokles je do veľkej miery spôsobený aj zhoršením podmienok pre poskytovanie úverov. Zavedenie pravidiel týkajúcich sa úverov miestnych a regionálnych samospráv alebo sprísnenie už platných pravidiel ako súčasť opatrení na fiškálnu konsolidáciu v mnohých krajinách OECD je v mnohých prípadoch potrebné, aby sa obmedzil verejný dlh, ale vedie tiež k ďalšiemu zníženiu schopnosti investovať;

10.

zdôrazňuje, že členské štáty podľa protokolu č. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zodpovedajú za deficit v štátnej správe, ktorá zahŕňa všetky úrovne správy. Zároveň sa však vplyv fiškálnych pravidiel EÚ na európske miestne a regionálne orgány výrazne líši. Vplyv závisí od: i) toho, ako členské štáty preniesli fiškálne pravidlá EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, ii) úrovne fiškálnej decentralizácie v rámci členského štátu, iii) úrovne právomocí miestnych a regionálnych orgánov, a iv) finančnej situácie miestnych a regionálnych orgánov, ktorá sa môže výrazne líšiť dokonca aj v rámci jedného členského štátu;

11.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo verejné investície sú nepriamo obsiahnuté v makroekonomických požiadavkách stanovených v Pakte stability a rastu s cieľom udržať deficit pod hranicou 3 % HDP a verejný dlh pod hranicou 60 % HDP, jediná osobitná zmienka o verejných investíciách v zmluvách EÚ sa vyskytuje v kontexte postupu pri nadmernom deficite, v rámci ktorého sa nerozlišuje medzi rôznymi typmi výdavkov. V článku 126 ods. 3 ZFEÚ sa totiž uvádza, že správa, ktorá predchádza začatiu postupu pri nadmernom deficite „prihliadne tiež na to, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory“. Na zozname závažných faktorov v nariadení o postupe pri nadmernom schodku sa nachádza „vývoj primárnych výdavkov, a to bežných i kapitálových, […] vykonávanie politík v kontexte spoločnej stratégie Únie pre rast a celková kvalita verejných financií, najmä účinnosť vnútroštátnych rozpočtových rámcov“;

12.

konštatuje, že sa doteraz nevypracovala žiadna stratégia EÚ pre verejné financie a že Európska komisia sa obmedzila zväčša na vydávanie nezáväzných odporúčaní členským štátom: „Konsolidácia, ktorá je dôveryhodná a podporuje rast, zvyšuje efektívnosť daňovej štruktúry, ako aj kvalitu verejných výdavkov, bude prispievať k stimulácii rastu. […] Členské štáty by sa mali zameriavať najmä na udržanie primeraného tempa fiškálnej konsolidácie a zároveň zachovať investície zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť (8)“. Toto odporúčanie sa ďalej spresnilo v rámci prieskumu rastu na rok 2013, v ktorom sa zdôraznilo, že „investície do vzdelávania, výskumu, inovácií a energetiky by sa mali, ak je to možné, uprednostňovať a posilňovať a zároveň zabezpečiť efektívnosť takýchto výdavkov“. Zdôrazňuje, že každá európska stratégia musí prísne dodržiavať zásadu subsidiarity;

13.

víta však skutočnosť, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 sa silný dôraz kladie na dlhodobé opatrenia na podporu rastu a uznáva sa, že krátkodobé opatrenia na fiškálnu konsolidáciu by mali sprevádzať, vo vyváženejšom súbore politík, dlhodobé investície do rastu a pracovných miest. Odporúčania pre jednotlivé krajiny sa často týkajú výskumu a inovácií, poznatkov, vzdelávania, prístupu na trh pre MSP (13 krajín), energetického odvetvia a dopravnej a širokopásmovej infraštruktúry (8 krajín) (9);

14.

pripomína, že v Pakte pre rast a zamestnanosť, ktorý prijali hlavy štátov a predsedovia vlád 28. a 29. júna 2012, sa uvádza, že „osobitná pozornosť sa musí venovať investovaniu do oblastí orientovaných na budúcnosť, ktoré priamo súvisia s rastovým potenciálom hospodárstva, a zaisteniu udržateľnosti dôchodkových systémov. Komisia monitoruje vplyv prísnych rozpočtových obmedzení na verejné výdavky podporujúce rast a verejné investície. Podá správu o kvalite verejných výdavkov a rozsahu prípadných opatrení v rámci limitov fiškálnych rámcov EÚ a členských štátov“. Komisia na tento mandát reagovala predložením skôr akademického príspevku, ktorý ani nemá riadnu právnu formu, ani neobsahuje žiadne politické odporúčania (10);

15.

zastáva názor, že odporúčanie obsiahnuté v záveroch Európskej rady z decembra 2012 „(využiť) možnosti, ktoré ponúka existujúci fiškálny rámec EÚ na vyváženie potreby produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny, […] v preventívnej časti Paktu stability a rastu“ (11) nebolo zohľadnené, ale je aj naďalej vysoko aktuálne, ako to zdôraznil prezident ECB 22. augusta 2014, keď vyhlásil, že od roku 2014 eurozóna trpí tým, že fiškálna politika bola menej dostupná a účinná, najmä v porovnaní s ostatnými veľkými vyspelými ekonomikami a pre celkové postavenie politiky by bolo prospešné, keby fiškálna politika zohrávala väčšiu úlohu popri menovej politike. Nazdáva sa, že je na to priestor, pričom by sa zohľadnili naše osobitné východiskové podmienky a právne obmedzenia;

16.

pripomína, že Pakt stability a rastu je flexibilný, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie za výnimočných a dočasných okolností, čo bolo definované v nariadení č. 1177/2011, a na to, že podľa vlastného hodnotenia Komisie fiškálny rámec EÚ poskytuje dostatočný priestor na vyvážené posúdenie produktívnych verejných investičných potrieb s cieľmi fiškálnej disciplíny (12);

17.

odkazuje na závery Európskej rady z 27. júna 2014, v ktorých sa potvrdzuje, že „Únia […] potrebuje odvážne kroky na posilnenie rastu, zvýšenie investícií, vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest a podporu reforiem na zvýšenie konkurencieschopnosti“ a že „si to tiež vyžaduje čo najlepšie využívanie flexibility, ktorá je zakotvená v existujúcich pravidlách Paktu stability a rastu“. Žiada Komisiu, aby vydala oznámenie o tom, ako plánuje uplatňovať platné ustanovenia Paktu stability a rastu o flexibilite s cieľom posilniť verejné investície potrebné na podporu hospodárskeho rastu;

18.

upozorňuje, že na to, aby sa zabezpečila primeraná a udržateľná úroveň čistých verejných investícií, je dôležité zabrániť vládam, aby znižovali investičné výdavky pri plnení požiadaviek na fiškálnu úpravu. Skúsenosti dokazujú, že v čase vrcholenia krízy vlády rozhodli radšej znížiť investície než aktuálne výdavky. Je však známe, že investície predstavujú základný podnet pre efektívne štrukturálne opatrenia európskych regiónov a miest, ktoré sú príjemcami prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a že bez tohto podnetu by nebolo možné zaručiť ich aktívnu úlohu v rámci stratégie Európa 2020;

19.

opakovane podporuje výzvu Európskeho parlamentu vylúčiť vnútroštátne spolufinancovanie investičných projektov spolufinancovaných Európskou úniou v rámci dohôd o partnerstve a v tomto kontexte žiada, aby sa investície miestnych a regionálnych samospráv v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vylúčili z pravidiel Paktu stability a rastu. Zdôrazňuje však tiež, že všetky úrovne správy sa musia snažiť obmedziť úroveň svojho verejného dlhu, aby sa znížilo bremeno splácania budúcich generácií;

20.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nová účtovná norma Eurostatu ESA 2010, ktorá sa má uplatňovať od septembra 2014, nerozlišuje medzi výdavkami a investíciami. Okrem toho v niektorých členských štátoch transpozícia týchto noriem do vnútroštátnych právnych predpisov znamená, že miestne a regionálne samosprávy sú nútené uplatňovať stropy pre maximálnu výšku investícií na rok a obyvateľa. Tieto stropy bránia najmä miestnym a regionálnym samosprávam v niektorých členských štátoch poskytovať spolufinancovanie potrebné pre projekty EŠIF. Taktiež bránia tým miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré majú rezervné finančné prostriedky, aby spustili rozsiahle investičné projekty nesúvisiace s EŠIF. Nalieha preto na Európsku komisiu, aby predložila správu o uplatňovaní normy ESA 2010;

21.

zdôrazňuje, že vylúčenie spolufinancovania z výpočtu deficitu by bolo obzvlášť dôležité na urýchlenie a uľahčenie postupu vykonávania európskych programov. Zdôrazňuje tiež, že toto vylúčenie by bolo dôležité aj pre tie členské štáty, ktoré boli najviac postihnuté krízou a získali v rámci programu finančnú podporu z mechanizmu platobnej bilancie pre krajiny mimo eurozóny (Rumunsko, Lotyšsko a Maďarsko) alebo z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu pre krajiny v eurozóne (Grécko, Írsko a Portugalsko) a v ktorých sa od roku 2011 znížila miera vnútroštátneho spolufinancovania pre štrukturálne fondy. Vylúčenie miery spolufinancovania z výpočtu deficitu by okrem iného pomohlo dosiahnuť, aby spolufinancovanie miestnych a regionálnych samospráv bolo efektívnejšie a významnejšie, čo by zas viedlo k tomu, že by sa prostriedky EÚ mohli využiť na viac projektov, čím by sa zvýšil ich stimulačný účinok a podporila kvalita verejných investícií;

22.

vzhľadom na to, že verejné investície EÚ v rámci politiky súdržnosti sa už určujú na základe zvažovania rozdielnej kvality verejných investícií podľa zásady tematického zamerania (vyčleňovanie prostriedkov na ciele stratégie Európa 2020), sa pýta Európskej komisie, prečo by EÚ nemohla zvážiť uplatňovanie podobných kritérií pri posudzovaní vnútroštátnych verejných výdavkov;

23.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila bielu knihu, v ktorej by sa na úrovni EÚ stanovila typológia kvality verejných investícií v účtoch verejných výdavkov podľa ich dlhodobých účinkov. Takáto typológia by mohla viesť k váženému posudzovaniu kvality verejných investícií pri výpočte rozpočtových deficitov a/alebo k lepšiemu posudzovaniu súčasného makroekonomického cyklu/kontextu s konečným cieľom zaviesť „zlaté pravidlo“, ktoré umožní oddeľovať vo verejnom účtovníctve bežné výdavky a investície, aby sa predišlo tomu, že verejné investície s dlhodobým čistým ziskom budú započítavané iba ako krátkodobé negatívne „náklady“;

24.

znovu potvrdzuje svoju podporu odporúčaniam, ktoré v novembri 2012 vyjadril Európsky parlament vo svojej správe o „Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu“ (13). Uznáva sa v nej dlhodobý vplyv súčasnej hospodárskej a finančnej krízy okrem iného na kvantitu a kvalitu sociálnych investícií v Európe a požaduje sa obnovený prístup k sociálnym investíciám v Európe. Európsky parlament totiž navrhol, aby členské štáty na základe modelu „Euro Plus Pact“ zvážili podpísanie tzv. Paktu sociálnych investícií, prostredníctvom ktorého by sa stanovili investičné ciele na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 spojených so zamestnanosťou, sociálnou politikou a vzdelávaním. Výbor okrem toho žiada, aby sa stratégia pre verejné investície orientovala na ekologické a sociálne ciele;

25.

žiada revíziu metodiky výpočtu „štrukturálneho deficitu“ s cieľom zohľadniť skutočné vlastnosti národných hospodárstiev a štrukturálne rozdiely verejných výdavkov (14);

26.

žiada Európsku komisiu, aby do každej výročnej správy o verejných výdavkoch hospodárskej a menovej únie (HMÚ) zaradila kapitolu o kvalite verejných investícií, a to aj na nižšej vnútroštátnej úrovni;

27.

upozorňuje na skutočnosť, že kvalitu výdavkov do veľkej miery určuje dobrá správa vecí verejných. V tejto súvislosti súhlasí s názorom, že preskúmavanie výdavkov sa zdá byť vhodným nástrojom výkonnosti výdavkov. Spočíva v hľadaní „inteligentnejšieho“ rozdeľovania výdavkov na priority vnútroštátnej politiky na základe selektívnej a udržateľnej konsolidácii založenej na výdavkoch, tzn. hĺbkovom a koordinovanom posúdení základných výdavkov v súvislosti so sledovanými výsledkami politiky. V zásade poskytuje udržateľnejší prístup v porovnaní s lineárnym plošným znižovaním výdavkov, ktoré môže mať zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska istý negatívny hospodársky a sociálny vplyv (15);

28.

navrhuje, aby Európska komisia oficiálne podporila odporúčanie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v ktorom sa stanovuje súbor zásad pre verejné investície (16) (marec 2014). Víta skutočnosť, že toto odporúčanie vo všetkých oblastiach politickej činnosti (koordinácia verejných investícií, budovanie kapacít, stanovenie rámcových podmienok) uznáva význam a rastúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri plánovaní a realizácii verejných investícií;

29.

pozitívne vníma ohlásenie tzv. Junckerovho balíka, ktorý by mal pomôcť zmobilizovať celkovo až 300 miliárd EUR na investície v sektore širokopásmového pripojenia, energetiky, infraštruktúry v priemyselných oblastiach a komunikácie, a žiada v tejto súvislosti bližšie informácie o tom, odkiaľ majú tieto zdroje pochádzať, o ich skutočnom prínose a objeme súkromných zdrojov, ktoré sa majú aktivovať, a očakáva, že miestne a regionálne samosprávy budú primerane zapojené do procesu prípravy a realizácie týchto krokov;

30.

v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej uplatňovania navrhuje, aby sa do makroekonomickej hodnotiacej tabuľky začlenil ukazovateľ miery investícií;

31.

zdôrazňuje, že európska stratégia na zintenzívnenie boja proti daňovým únikom a na obmedzenie vyhýbania sa daňovým povinnostiam by zároveň uvoľnila príjmy, aby sa opäť spustili kvalitné verejné investície a aby sa zabezpečili lepšie a spravodlivejšie podmienky z hľadiska hospodárskej súťaže medzi podnikmi;

32.

navrhuje, aby zavedenie európskeho sporiaceho účtu mohlo byť súčasťou financovania investičného balíka vo výške 300 miliárd EUR;

33.

očakáva, že príjmy z dane z finančných transakcií, ktorú má v úmysle zaviesť 11 členských štátov na základe posilnenej spolupráce, budú koordinované s investičným balíkom vo výške 300 miliárd EUR;

34.

zasadzuje sa za silnejšiu koordináciu medzi EIB a národnými investičnými bankami s možným spojením finančných kapacít okolo spoločných projektov s cieľom dosiahnuť cezhraničné účinky;

35.

víta prvý európsky projektový dlhopis pre super rýchle širokopásmové pripojenie, ktorý 23. júla 2014 vydala Európska komisia a Európska investičná banka (EIB), a žiada, aby sa vydali ďalšie cezhraničné/európske projektové dlhopisy na podporu rozvoja infraštruktúry;

36.

podporuje ďalšie zvýšenie splateného kapitálu EIB o 10 miliárd podľa vzoru úspešného zvýšenia v polovici roka 2012, ktoré umožnilo takmer zdvojnásobiť úvery malým a stredným podnikom. Nové zvýšenie o ďalších 10 miliárd by umožnilo zvýšiť úvery EIB až o 80 miliárd EUR, pokiaľ to spadá do rámca pôsobnosti EIB v jednotlivých členských štátoch;

37.

v tejto súvislosti žiada Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť využiť malú časť rozpočtu EÚ, asi 5 miliárd ročne, ako rizikovú rezervu s cieľom umožniť EIB poskytnúť dodatočné prostriedky na financovanie projektov infraštruktúry (projektové dlhopisy) a podporovať inovácie, ktoré by mohli priniesť investície vo výške až 40 miliárd EUR.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/9

1.

považuje politiku súdržnosti za jednu z politík, ktoré najviac charakterizujú európsky model, za politiku, ktorá vzhľadom na svoj potenciál reformovať hospodárstvo a správu a svoj rozsiahly vplyv na viacerých úrovniach môže najlepšie prispieť k systém umožňujúcemu EÚ a jej územným celkom reagovať na veľké výzvy našej doby, od globalizácie, cez zmenu klímy, až po energetické dodávky a udržateľný rozvoj.

2.

Zdôrazňuje, že politika súdržnosti počas hospodárskej krízy dokázateľne prispela vo viacerých členských štátoch k udržaniu úrovne verejných investícií, tak z hľadiska rozsahu, ako aj kvality, a to vďaka selekčným mechanizmom, ktoré sú zárukou súladu s európskymi stratégiami.

3.

Domnieva sa, že v mnohých prípadoch sú to práve územné samosprávy, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za verejné investičné výdavky, a že politika súdržnosti ako dôležitý nástroj ich významnej úlohy v Európe musí zvýšiť ich schopnosť ponúkať občanom kvalitné služby.

4.

Domnieva sa, že dôsledky hospodárskej a finančnej krízy na verejné financie v celej Európe zvyšujú potrebu plánov obnovy udržateľných investícií verejného aj súkromného sektoru a potrebu viacej zamerať pozornosť na verejné výdavky s cieľom zabezpečiť ich efektívnosť, pravidelnosť a plynulosť.

5.

Zdôrazňuje, že je potrebné lepšie zosúladiť politiku súdržnosti a stratégiu Európa 2020, ktorej preskúmanie v polovici uplatňovania sa uskutoční roku 2015. Toto zosúladenie by sa mohlo konkrétne uskutočniť tak, že do ročnej analýzy rastu, ktorá sa predkladá každoročne v septembri na začiatku európskeho semestra, sa namiesto správ o pokroku v oblasti súdržnosti, ktoré sa v minulosti zverejňovali medzi správami o súdržnosti, zapracuje kapitola o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

6.

Zastáva názor, že politika súdržnosti zohráva ústrednú úlohu v čase, keď rovnováha medzi úspornými opatreniami a opatreniami na podporu rastu a definícia nového modelu rozvoja, ktorý by odolával tlaku globalizácie, sú hlavnými otázkami európskej agendy. V tejto súvislosti a vzhľadom na tlak na verejné financie musia opatrenia EÚ aj naďalej podporovať rast, byť nasmerované na strategické ciele pre jednotlivé územia a európske hospodárstvo a vybudovať účinný systém správy schopný čeliť výzvam globalizácie. Na tento účel, práve na začiatku programového obdobia 2014 až 2020, považuje za užitočnú diskusiu o tom, ako politike súdržnosti zabezpečiť podľa možnosti čo najvýznamnejšiu úlohu, využiť synergie s inými nástrojmi a zviditeľniť ju medzi občanmi Európy.

7.

Víta šiestu správu, ktorú pokladá za dôležitý nástroj informovania o fungovaní politiky súdržnosti, jej výsledkoch a operačných ťažkostiach, o problémoch, ktoré bude musieť riešiť v najbližších rokoch a možnostiach, ktoré prináša jej efektívne využívanie.

8.

Zdôrazňuje, že primerané viacúrovňové riadenie s mechanizmom účinných odpovedí na požiadavky občanov a podnikov a transparentným a inovatívnym systémom verejného obstarávania má zásadný význam pre zlepšenie vplyvu politiky súdržnosti. Výbor preto v súlade so šiestou správou odporúča využívať zdroje a poznatky dostupné v rámci politiky súdržnosti s cieľom dôrazne posilniť administratívne kapacity aj prostredníctvom širokého využitia nových technológií a sústrediť sa na zmenšovanie byrokracie.

9.

Domnieva sa, že na zlepšenie kvality verejných výdavkov treba okrem účelnosti prideľovania zdrojov vziať do úvahy aj rozdiely medzi územiami a špecifiká, ktoré môžu byť prekážkou rastu, a tiež vykonať analýzu ich účinkov na opatrenia a usilovať sa opatrenia prispôsobiť tak, aby sa zvýšil vplyv politiky súdržnosti (1).

10.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na špecifickú zraniteľnosť mnohých ekonomík v kontexte súčasnej krízy sa verejné politiky musia zamerať na schopnosť rýchlej a účinnej reakcie na hospodárske šoky. Domnieva sa, že štrukturálne fondy určené na dlhodobé štrukturálne a hospodárske prispôsobenie musia byť sprevádzané krátkodobými stimulmi.

11.

Zdôrazňuje, ako je uvedené v šiestej správe, že rozvoj nových foriem podnikania závisí čiastočne od jednoduchosti podnikania, a tu sú výrazne rozdiely v rámci členských štátov. V tejto súvislosti považuje za potrebné ďalšie opatrenia na zjednodušenie predpisov a nástrojov, zníženie administratívnej záťaže, zlepšenie rámcových investičných podmienok a podporu podnikateľských schopností vo vzdelávaní a odbornej príprave.

12.

Súhlasí s tým, že „inteligentný“ rast predstavuje príležitosť na podporu konkurencieschopnejších regionálnych ekonomík odolnejších voči vonkajším šokom. Preto nabáda regióny a mestá, aby organickým a kontinuálnym spôsobom vyvíjali iniciatívy na podporu podnikania v inovatívnych odvetviach a svoje investície zamerali na odvetvia budúcnosti, napríklad na agropotravinárstvo (poľnohospodárske, veterinárne a potravinárske technológie, ekologické hospodárstvo, kreatívne odvetvia, iniciatívy elektronického zdravotníctva, cestovného ruchu a sociálnych služieb, tzv. striebornú ekonomiku. Preto vyzýva Komisiu, aby podporovala regionálne samosprávy, aby stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré majú byť vypracované v zmysle usmernení Spoločenstva, boli efektívne uplatňované na regionálnej úrovni.

13.

Domnieva sa, že zmeny spojené s globalizovanou ekonomikou majú nesmierny dosah na svet práce a že pozornosť treba zamerať na modernizáciu trhu práce, aby sa občanom pomohlo pri hľadaní zamestnania, a na odbornú prípravu zameranú na získavanie zručností zodpovedajúcich novým výzvam ekonomiky. V tomto zmysle zdôrazňuje ústrednú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) pri podpore aktívnych politík a zvlášť politík zameraných na zlepšenie poznatkov pracovníkov a ich prispôsobenie sociálnym, technologickým a kultúrnym zmenám.

14.

Zdôrazňuje, že politika súdržnosti vyčleňuje časť svojich finančných prostriedkov na podporu iniciatív v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, a pripomína, že jedným z dôsledkov krízy je výrazné zvýšenie nezamestnanosti mladých ľudí. Výbor zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú miestne a regionálne orgány, a považuje za potrebné posilniť spojenie medzi iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí (2) a aktivitami financovanými z ESF s osobitným zameraním na záruku pre mladých ľudí a nástroje prístupu k pracovným miestam;

15.

Domnieva sa, že vzhľadom na nárast chudoby a sociálneho vylúčenia v celej Európe musia verejné politiky posilniť nástroje podpory najodkázanejších osôb aj využívaním iniciatív na európskej úrovni a zdrojov politiky súdržnosti.

16.

Súhlasí s tým, že mestská agenda má v analýze šiestej správy o súdržnosti dôležité postavenie vzhľadom na význam miest v globalizovanej ekonomike a možné dôsledky v oblasti udržateľnosti, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevenuje väčšia pozornosť výrazným rozdielom v rozvoji vidieckych a mestských oblastí, a preto naďalej žiada podporovať rast, ktorý je polycentrický a geograficky vyvážený medzi rôznymi územiami, a to aj prostredníctvom opatrení na rozhodné riešenie problému digitálnej priepasti a politiky udržateľnej dopravy založenej na stratégii diferencovanej podľa územných špecifík.

17.

Upozorňuje na význam rastu, ktorý vytvára nové hospodárske príležitosti prostredníctvom rozvoja čistej výroby energie a jej efektívneho využívania. Výbor hodnotí pozitívne skutočnosť, že miestne orgány v posledných rokoch zvýšili investície do ochrany životného prostredia a zdôrazňuje úsilie európskych miest a regiónov o prechod na ekologickejší rast. V tejto súvislosti požaduje posilnenie Dohovoru primátorov a starostov, aby sa zvýšilo a skvalitnilo úsilie územných samospráv v boji proti klimatickým zmenám.

18.

Zasadzuje sa za to, aby politika súdržnosti EÚ so svojím cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť bola aj v budúcnosti významným prínosom k splneniu cieľov stratégie Európa 2020. Pevnejším spojením cieľov rastu a konvergencie politika súdržnosti podporí odstraňovanie rozdielov v Európskej únii, pokiaľ ide o dosahovanie hlavných cieľov stratégie, a pomôže tak k nadobudnutiu trvalých prírastkov blahobytu v celej Európe. Tento potenciál treba využívať dôsledne tak, že sa prostredníctvom partnerského prístupu v politike súdržnosti budú regionálne zakotvenými stratégiami konkrétne zohľadňovať miestne podmienky a miestny potenciál.

19.

Opakovane žiada, aby sa verejné výdavky členských štátov na spolufinancovanie programov podporovaných štrukturálnymi a investičnými fondmi neuvádzali medzi verejnými alebo podobnými štrukturálnymi výdavkami, ktoré sú definované v Pakte rastu a stability. Týmto presunom by sa uvoľnili investičné zdroje vyberané na základe kritérií európskeho záujmu a urýchlili by sa výdavky.

20.

Zdôrazňuje, ako sa uvádza v šiestej správe, že usmernenia o rozvoji transeurópskej dopravnej siete stanovujú cieľ dosiahnuť skutočnú multimodálnu sieť na úrovni EÚ, do ktorej musia byť začlenené železničné trate, a to vytvorením novej infraštruktúry, ale aj modernizáciou existujúcej infraštruktúry. Výbor v tejto súvislosti považuje za potrebné poskytnúť udržateľné, konkurencieschopné, energeticky účinné a ekologickejšie dopravné prostriedky, podporiť intermodalitu, doplnkové využívanie rôznych druhov dopravy, a tiež navrhnúť projekty zamerané na infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch, v ktorých fyzické prekážky bránia fungovaniu vnútorného trhu (odľahlé a horské regióny) a ktoré majú problémy s územnou súdržnosťou.

21.

V záujme zvýšenia a skvalitnenia objemu investícii zameraných na rast by privítal zlepšenie synergie medzi rozpočtovými nástrojmi na rôznych vnútroštátnych úrovniach správy a finančnými nástrojmi EÚ. V tejto súvislosti pokladá za prioritu prehĺbenie diskusie o úlohe Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu v záujme rozšírenia ich právomocí a zvýšenia ich kapitálu. Výbor zdôrazňuje, že začiatok programového obdobia by mohol byť vhodný na stanovenie financovania EIB určeného na regionálny rozvoj s trvaním a podmienkami zodpovedajúcimi potrebám orgánov správy zodpovedných za výdavky. Okrem toho by sa mala preskúmať možnosť zabezpečiť, aby EIB zohrávala úlohu dohľadu nad určitými investíciami z iniciatívy územných samospráv. Zvlášť finančná inštitúcia Únie by mohla posúdiť ich kvalitu a súlad s dôležitými strategickými európskymi rozhodnutiami aj s cieľom získať zvýhodnenie pre kredity potrebné na ich realizáciu v rámci Paktu stability.

22.

Opakovane vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že v dôsledku makroekonomickej politiky členských štátov makroekonomická podmienenosť ohrozí efektívnosť a účelnosť štrukturálnych a investičných fondov.

23.

Žiada Komisiu, aby vyhodnotila, do akej miery požiadavky v oblasti podmienenosti ex ante prispeli k výraznému oneskoreniu pri uzatváraní dohôd o partnerstve a operačných programoch.

24.

Zdôrazňuje, že ukazovatele použité v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe zavedené v tzv. legislatívnom balíku „Six-pack“ sú výlučne ekonomickej povahy. Výbor žiada, aby sa pri hodnotení, ktoré používa Komisia pri rozhodovaní o prijatí preventívneho odporúčania členskému štátu alebo vo vážnejších prípadoch pri začatí postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, zohľadňovali aj sociálne, environmentálne a územné ukazovatele v zmysle hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Domnieva sa, že úzke prepojenie medzi finančnými a fiškálnymi cieľmi a politikou súdržnosti by mohlo oslabiť výkon opatrení územnej súdržnosti.

25.

Žiada, aby sa viac dodržiaval článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúci sa územnej súdržnosti, a to najmä vo vidieckych oblastiach, oblastiach zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónoch závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny. Okrem toho sa musia vziať do úvahy ďalšie demografické výzvy, ktoré majú významný dosah na regióny, napríklad úbytok obyvateľstva, jeho starnutie a veľký rozptyl. Žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní politiky súdržnosti venovala osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú najviac znevýhodnené zo zemepisného a demografického hľadiska.

26.

Zdôrazňuje, že je potrebné podporiť politiku súdržnosti ako hnaciu silu rastu a zmien v menej rozvinutých regiónoch, ktoré si vyžadujú neustále a dlhodobé úsilie.

27.

Zároveň žiada, aby sa pri definovaní a uplatňovaní politiky súdržnosti venovala väčšia pozornosť špecifikám a znevýhodneniam najodľahlejších regiónov uvedeným v článku 349 ZFEÚ.

28.

Domnieva sa, že aj vzhľadom na diferencovanie, ku ktorému dochádza, pokiaľ ide o stupeň inovácie, treba pri definovaní a realizácii stratégie Európa 2020 plne zohľadniť územný rozmer. Tu sa domnieva, že priradením významnejšej úlohy miestnym a regionálnym orgánom by sa zvýšila miera zodpovednosti a podporilo by sa efektívnejšie prijímanie rozhodnutí o investičných prioritách, a navrhuje vytvoriť regionálne ukazovatele na monitorovanie dosiahnutého pokroku.

29.

Vyslovuje poľutovanie, že šiesta správa o politike súdržnosti neobsahuje jasné posúdenie územného vplyvu európskych odvetvových politík na politiku súdržnosti. Vzhľadom na závislosť medzi politikou súdržnosti a ostatnými odvetvovými politikami navrhuje Komisii, aby tak ako v minulosti a v súlade s ustanoveniami ZFEÚ do správy zaradila zvláštnu kapitolu venovanú tomuto aspektu, v ktorej sa potvrdí povinnosť európskych politík podporovať súdržnosť v Európe.

30.

Pripomína, že je dôležité prijať nástroje hodnotenia územného vplyvu politík, ktorých hlavným cieľom je skúmať územný vplyv európskych politík na miestne a regionálne orgány a zviditeľniť tento vplyv v rámci legislatívneho procesu.

31.

Preto si želá, aby bola v rámci operačných programov stanovená prioritná územná línia a doplnili sa témy súvisiace so stratégiou Európa 2020, aby územná súdržnosť mohla zabezpečiť vyvážené územné plánovanie, ktoré by bolo zárukou vzájomnej previazanosti medzi regiónmi.

32.

Pripomína Európskej komisii svoju prácu na iniciatíve „nad rámec HDP“ a na potrebe venovať sa s väčšou naliehavosťou regionálnym výzvam (napríklad ako by bolo možné z Európskeho fondu regionálneho rozvoja podporovať projekty zavádzania informačných a komunikačných technológií a vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia). Domnieva sa, že spoliehať sa na HDP regiónu má viacero slabých stránok, ktoré podkopávajú dôveryhodnosť politiky súdržnosti, hlavne pokiaľ ide o klasifikáciu regiónov a prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

33.

V záujme urýchlenej realizácie programov podporuje prijatie opatrení na zjednodušenie a zracionalizovanie postupov prístupu k európskemu financovaniu, riadenie jednotlivých činností a kontrolných mechanizmov s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť.

34.

Žiada zodpovedné orgány, aby vyvinuli osobitné úsilie zamerané na zjednotenie a správnu transpozíciu základných horizontálnych predpisov, podľa ktorých sú spravované prostriedky politiky súdržnosti, a to najmä predpisov o verejnom obstarávaní (3).

35.

Domnieva sa, že Komisia by mala zabrániť tomu, aby nadmerné množstvo byrokratických povinností obmedzovalo účinnosť opatrení. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala prax, pri ktorej sú najúčinnejšie operačné programy rovnako byrokraticky zaťažované, ako programy, ktoré sú charakteristické vysokým podielom chýb alebo podvodov. Okrem toho žiada Komisiu, aby prijala opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie urýchleného schválenia operačných programov, a tak čo najskôr spustila nové programové obdobie.

36.

Súhlasí s tým, ako je zdôraznené aj v správe, že štrukturálne a investičné fondy je potrebné sústrediť na obmedzený počet cieľov, aby ich efekt na územné celky bol čo najväčší. Výbor však vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom flexibility pri výbere tematických cieľov, ktoré treba definovať na základe špecifík a potrieb rôznych regiónov.

37.

Vyslovuje obavy, pokiaľ ide o oslabenie zásady doplnkovosti v rokoch 2014 až 2020, kedy sa overovanie vyžaduje iba v 14 členských štátoch, a žiada Komisiu, aby zhodnotila uplatňovanie tejto zásady v celej EÚ s cieľom zabrániť tomu, že sa EŠIF budú používať ako náhrada investícií členských štátov.

38.

Nesúhlasí s vytvorením výkonnostnej rezervy EÚ na úrovni členských štátov, pretože sa domnieva, že takýto mechanizmus by mohol viesť k stanovovaniu cieľov s nenáročnými a ľahko dosiahnuteľnými výsledkami. Výbor sa domnieva, že jednou z hlavných výziev týkajúcich sa výkonnostného rámca je stanovenie vyčísliteľných ambicióznych a zároveň dosiahnuteľných cieľov a ukazovateľov.

39.

Pripomína, že verejné a súkromné investície sa v priebehu posledných rokov znížili a v niektorých štátoch dosiahli negatívne hodnoty. Obmedzené verejné rozpočty a krátené výdavky vážne ohrozili investície do odvetví, ktoré by boli schopné podnietiť hospodársky rast. Výbor preto žiada Európsku komisiu, aby pozorne vyhodnotila prípady, v ktorých budú uplatnené finančné korekcie alebo pozastavenia platieb, a zohľadnila pritom prípadné dôsledky v oblasti zamestnanosti a rastu.

40.

Žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili rokovania a postupy pri povoľovaní partnerských dohôd a operačných programov, pričom podčiarkuje význam prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov pri investičnej činnosti miestnych a regionálnych samospráv, a zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty k úzkej spolupráci pri zabezpečení akosti postupov a obmedzení negatívnych účinkov ďalších prieťahov pri nábehu nového obdobia poskytovania podpory.

41.

Vyzýva Komisiu, aby stanovila formy administratívnej pomoci v dôležitých oblastiach, akou je stanovenie cieľov opatrení, meranie dosiahnutých výsledkov vhodnými ukazovateľmi a stanovenie následných opatrení. Ide o to, aby sa zabezpečilo konzistentné vykonávanie týchto činností rôznymi zainteresovanými správami a prispelo k tomu, že sa na európskej úrovni presadí administratívna kultúra založená na sledovaní a posudzovaní vykonávaných činností. V tej istej súvislosti považuje za dôležité zabezpečiť pomoc územným správam pri iniciatívach tzv. finančného inžinierstva, ktoré majú veľký význam pre znásobenie zdrojov a investícií a pri verejnom obstarávaní a ktoré budú na stimulovanie inovácií a tvorivosti musieť stále viacej nadobúdať podobu nástroja verejnej správy.

42.

Je presvedčený, že Kódex správania pre partnerstvo posilní účasť na programovaní týkajúcom sa územných celkov, pokiaľ ide o formu a obsah, a bude mať zásadný význam pre zvýšenie účinku politiky súdržnosti a upevnenie jej vplyvu. Výbor žiada Európsku komisiu, aby monitorovala spôsoby uplatňovania tohto kódexu v jednotlivých právnych systémoch s cieľom zabezpečiť širokú a transparentnú účasť miestnych aktérov, pretože bez ich plného zapojenia do prípravy programových dokumentov bude ich účasť v realizačnej fáze menej efektívna, hlavne pokiaľ ide o nástroje, pri ktorých sa predpokladá programovanie s účasťou rôznych úrovní riadenia.

43.

V čase, keď v záujme plnej legitimity politiky a prehĺbenia európskej integrácie treba zvýšiť povedomie a informovanosť občanov o výsledkoch projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a účinku politických opatrení Únie na ich území, výbor upozorňuje, že v šiestej správe sa nevenuje osobitná pozornosť komunikácii a informovaniu. Na tomto mieste v záujme čo najväčšieho šírenia poznatkov o politike súdržnosti medzi občanmi výbor žiada Európsku komisiu a členské štáty o čo najširšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do komunikačných kampaní. Zároveň zdôrazňuje, že je nevyhnutné zefektívniť opatrenia stanovujúce transparentnosť vyčlenených prostriedkov a výsledkov dosiahnutých opatreniami, a to aj s plným využitím nástrojov informatiky, a zvýšiť využívanie zozbieraných informácií (open data) na účely považované za najužitočnejšie a najúčinnejšie pre občanov.

44.

Domnieva sa, že hoci je európska územná spolupráca od programového obdobia 2007 – 2013 plnohodnotným cieľom politiky súdržnosti, nevenuje sa jej v správe o súdržnosti dostatočná pozornosť. Predovšetkým zložka cezhraničnej spolupráce má vplyv na súdržnosť cezhraničných regiónov. Navrhuje preto, aby správa v budúcnosti obsahovala hodnotenie súdržnosti európskych cezhraničných regiónov, vrátane analýzy ich hlavných problémov, ako aj zhodnotenie vplyvu operačných programov cezhraničnej spolupráce. Zvýšená pozornosť by sa tomuto nástroju mala venovať aj preto, lebo podporuje spoluprácu a výmenu skúseností medzi samosprávami rôznych členských štátov a smeruje k systému správy stále viacej založenom na spoločných hodnotách a pracovných postupoch.

45.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v šiestej správe o politike súdržnosti sa vo väčšej miere nezdôrazňuje úloha politiky súdržnosti pri podpore makroregionálnych stratégií.

46.

Vyzýva na užšiu koordináciu medzi politikou súdržnosti a susedskou politikou Európskej únie a lepšie hodnotenie a šírenie výsledkov príslušných projektov.

47.

Odporúča vytvoriť radu pre politiku súdržnosti zloženú z ministrov na príslušnej úrovni vlády v členských štátoch, do kompetencie ktorých spadá politika súdržnosti. Výbor sa domnieva, že táto rada by mohla lepšie zviditeľniť politiku súdržnosti a zaručiť stálu politickú diskusiu o nej. V tejto súvislosti výbor vyhlasuje, že je pripravený aktívne sa zapojiť do politických diskusií o vytvorení takejto štruktúry s cieľom zabezpečiť plné zohľadnenie hľadísk miestnych a regionálnych orgánov (4).

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/15

1.

Výbor regiónov sa od roku 2010 zaoberal priemyselnou politikou osobitne z hľadiska súvisiacich hlavných iniciatív v rámci stratégie Európa 2020, ktorej hodnoteniu venoval viacero prieskumov a konferencií (1). Výsledkom bolo komplexné hodnotenie stratégie Európa 2020, ktoré výbor predstavil 7. marca 2014 v rámci Aténskeho vyhlásenia (2) o územnej vízii pre rast a zamestnanosť spolu so správou o strednodobom hodnotení (3). Stručne povedané, Výbor regiónov sa prihovára za to, aby:

2.

poznamenáva, že vďaka užšiemu zapojeniu miest do všetkých štádií cyklu tvorby politiky bude môcť EÚ lepšie zvládať zmeny, ktorým čelia občania po celej Európe. To si vyžaduje prístup zameraný na viacúrovňové riadenie, spoluprácu všetkých úrovní správy (vertikálne partnerstvo) a spoluprácu na rôznych úrovniach so všetkými zainteresovanými stranami (horizontálne partnerstvo);

3.

navrhuje, aby Komisia zintenzívnila svoju činnosť v oblasti regionálneho a miestneho referenčného porovnávania, výmeny skúseností a partnerského učenia, pretože všetky tieto oblasti sú dôležité z hľadiska vytvárania inovatívnej schopnosti v priemysle, a teda majú veľký význam pre stratégiu Európa 2020. Aby miestne a regionálne orgány mohli prevziať úlohu koordinátora a ponúkať ostatným partnerom platformu na hľadanie riešení, je potrebné v týchto oblastiach posilniť ich administratívne kapacity;

4.

Výbor regiónov analyzoval územný rozmer balíka opatrení priemyselnej politiky a identifikoval hlavné témy a potreby miestnych a regionálnych orgánov pri realizácii priemyselnej politiky: 1) úloha miestnych a regionálnych územných celkov v globálnom hodnotovom reťazci; 2) nerovnomerný a pretrvávajúci dosah krízy na územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť; 3) viacúrovňové riadenie a koordinácia politiky; 4) inštitucionálna kapacita a strategické riadenie priemyselných politík; 5) schopnosť podporovať podnikateľské objavovanie a regulovať trh spravodlivým a účinným spôsobom;

5.

poznamenáva, že súčasťou analýzy bolo aj hodnotenie prepojenia medzi týmito problémami a potrebami a oznámeniami o balíku opatrení priemyselnej politiky, ako aj referenčné porovnávanie niektorých prípadov osvedčených postupov. Ich závery obsahujú návrhy adresované miestnym a regionálnym orgánom týkajúce sa podpory a propagovania priemyselnej činnosti;

6.

Na základe tejto analýzy Výbor regiónov odporúča, aby miestne a regionálne orgány v rámci svojich výskumno-inovačných stratégií založených na inteligentnej špecializácii RIS3 venovali osobitnú pozornosť nasledujúcim aspektom, kde si implementácia bude v mnohých prípadoch vyžadovať opatrenia Komisie:

7.

súhlasí s Komisiou, že silná priemyselná základňa má mimoriadny význam pre konkurencieschopnosť a stabilný rast Európy. Zdôrazňuje, že priemysel predstavuje oveľa viac než len tradičné výrobné odvetvie, ktoré sa pod ním väčšinou rozumie, a podčiarkuje, že priemyselné procesy a ekosystémy majú obrovský vplyv na celú spoločnosť, a preto požaduje urýchlené vykonanie opatrení navrhovaných v tomto dokumente;

8.

poukazuje na to, že konkurenčná výhoda Európy v celosvetovom hospodárstve vyplýva hlavne z jej udržateľných výrobkov a služieb s vysokou pridanou hodnotou a že zníženie inovačných investícií nevyhnutných pri priemyselnej obnove, ku ktorému došlo počas hospodárskej krízy, predstavuje preto vážne ohrozenie budúcnosti Európy;

9.

nalieha na Európu, aby uznala, že sa musí usilovať o celosvetovo vedúce postavenie v strategických sektoroch s kvalitnými pracovnými miestami. Na tento účel je potrebné stimulovať existujúci priemysel investíciami do nových technológií, zlepšením podnikateľského prostredia, uľahčením prístupu na trhy a k financiám, ako aj zaistením toho, aby pracovníci mali príslušné priemyselné zručnosti;

10.

zdôrazňuje, že najdlhšia kríza v histórii EÚ zvýraznila dôležitosť silného, konkurencieschopného a udržateľného priemyslu ako nevyhnutného základu blahobytu občanov. Priemysel sa viac ako 80 % podieľa na európskom vývoze a 80 % na súkromnom výskume a inováciách. Takmer jedno zo štyroch pracovných miest v súkromnom sektore, ktoré si často vyžaduje vysokú úroveň kvalifikácie, je v priemysle. Každé nové pracovné miesto vo výrobe vytvára 0,5 – 2 pracovné miesta v iných odvetviach;

11.

zdôrazňuje, že na to, aby sa priemysel ako opora skutočného hospodárstva a prosperity mohol rozvíjať konkurencieschopným spôsobom, je okrem opatrení prijatých spoločnosťou veľmi dôležitá schopnosť každého priemyselného odvetvia reagovať a opatrenia prijaté samotným odvetvím;

12.

upriamuje pozornosť na zručnosti v oblasti riadenia zmien na miestnej úrovni v celej Európe. Priemyselné a tiež politické kompetencie sú v súčasnosti obsiahlejšie ako kedysi: zahŕňajú schopnosť porozumieť podnikateľským postupom, riadeniu poznatkov a technológií, ako aj schopnosť ľudskej interakcie. Priemyselné aktivity v rámci hodnotových reťazcov a sietí sú čoraz širšie a zložitejšie, keďže veľké koncerny, ako aj malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v rozličných odvetviach a krajinách sú navzájom prepojené. Je potrebné skutočne prepojiť politiky veľkých koncernov a malých a stredných priemyselných podnikov s konkrétnymi priemyselnými politikami štátov a regiónov, v ktorých sa nachádzajú;

13.

poukazuje na to, že tradičné chápanie výrobných reťazcov s ich pevne stanovenými fázami a výrobnými faktormi ustupuje do pozadia, pretože skutočnosťou sú zložité interakcie v globálne prepojených ekosystémoch. Technológie hrajú dôležitú úlohu, pretože predstavujú kľúč k novým, udržateľným riešeniam;

14.

zdôrazňuje význam modernizácie tradičných priemyselných odvetví EÚ, najmä tých, ktorých konkurencieschopnosť súvisela prevažne s faktorom nákladov na pracovnú silu a v ktorých existuje vysoká miera využiteľného know-how;

15.

uznáva najnovší vývoj v priemysle, v rámci ktorého sa priemyselné výrobky a služby navzájom dopĺňajú. Služby predstavujú približne 40 % pridanej hodnoty vo vývoze tovaru vyrobeného v Európe. Približne jedna tretina pracovných miest vytvorených týmito vývozmi vznikla v spoločnostiach, ktoré poskytujú vývozcom tovaru podporné služby. Služby ako údržba a odborná príprava sú veľmi dôležité prvky dodávky komplexných priemyselných výrobkov. Expertné služby – napr. v oblasti finančníctva, komunikácií, poisťovníctva a podnikateľské služby náročné na vedomosti (KIBS) – zohrávajú stále väčšiu úlohu pri výrobe priemyselného tovaru. Toto je jedno z viacerých vysvetlení zvyšujúceho sa príspevku služieb k celkovému výkonu hospodárstva;

16.

chcel by vyzdvihnúť dôsledky posunu paradigiem IKT. V súčasnosti je v autách, spotrebnej elektronike, priemyselnej výrobe a zdravotníctve viac mobilných sietí než v každodenných činnostiach ľudí. V modernom strojárenskom závode je často viac než desaťkrát viac počítačov a sieťových zariadení než v kanceláriách. Činnosť v sieťach si vyžaduje účinné riadenie poznatkov: modelovanie informácií pre systémy, ako aj otvorenú inovačnú a kooperatívnu činnosť, ktorá je prínosom pre všetky zúčastnené strany. Naliehavo potrebné je regionálne modelovanie informácií v mestskom plánovaní, ako aj riadenie procesu na miestnej a regionálnej úrovni;

17.

chcel by podporiť, aby sa v rámci európskej priemyselnej politiky prijala koncepcia sociálnej zodpovednosti podnikov ako základ produktívnejšieho, udržateľnejšieho a inkluzívnejšieho hospodárstva.

18.

súhlasí s Komisiou, ktorá požaduje od členských štátov, aby sa začali zaoberať otázkou revitalizácie priemyslu a hľadali spoločné riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľného rastu Európy. Nazdáva sa, že Európska komisia musí lepšie využiť všetky možnosti v oblasti priemyselnej politiky v zmysle článku 173 ZFEÚ, najmä so zreteľom na možnosť ‘vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu koordinácie [činnosti členských štátov v oblasti priemyselnej politiky], najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie’.

19.

zdôrazňuje, že priemyselná stratégia nemôže byť uvedená do praxe ako samostatná politika, keďže súvisí s mnohými ďalšími oblasťami politiky. Priemyselná stratégia musí byť úzko spätá s politikami v oblasti energetiky, vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií, obchodu, infraštruktúry, sociálnej zodpovednosti a zdravia a bezpečnosti, a preto požaduje integrovanejší a interdisciplinárny prístup k priemyselnej politike;

20.

konštatuje, že MSP by mali byť uznané ako strategický prvok európskej priemyselnej politiky prostredníctvom účinného uplatňovania oznámenia o iniciatíve Small Business Act;

21.

upozorňuje na významnú úlohu, ktorú primárny ťažký priemysel zohráva v rozvoji odvetví biopriemyslu v Európe, a Európskej únii odporúča zaviesť nové mechanizmy spolupráce a financovania, aby sa najnovšie európske technológie a ostatné know-how uplatňovali v komplexných a rozsiahlych projektoch obnovy primárneho priemyslu, hlavne v oblastiach, ktoré trpia nezvládnuteľnou nezamestnanosťou;

22.

chcel by zdôrazniť priority navrhnuté Komisiou, ktoré by sa mali presadzovať s cieľom podporiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Zdôrazňuje však, že to sú základné požiadavky, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať a konkrétne uplatňovať;

23.

víta dôležité rozhodnutia týkajúce sa zvýšenia konkurencieschopnosti priemyslu, ktoré prijala Európska rada 20. a 21. marca 2014. Rada uviedla, že kľúčové podporné technológie by sa mali posilniť tým, že by sa čo najskôr definovali projekty európskeho záujmu, a osobitnú pozornosť venovala tiež úlohe čistých technológií ako prierezovému prvku z hľadiska zvyšovania konkurencieschopnosti priemyslu;

24.

domnieva sa, že v súvislosti s nariadením č. 1260/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, je potrebné stimulovať inovácie a zabezpečiť maximálnu výmenu vedomostí, ktoré by mohli byť zdrojom budúceho technologického pokroku. Na európskej úrovni je potrebné zabrániť tomu, aby sa patenty používali ako strategická zbraň, napr. zneužívaním „patentových húštin“ (patent thickets) alebo roztrieštenosti patentov, a presadzovať prísne kritériá pre uznávanie patentov s cieľom zabrániť vytváraniu monopolných práv na patenty s nízkou pridanou hodnotou;

25.

oceňuje, že Rada okrem toho naliehavo vyzvala Komisiu a členské štáty, aby aj s intenzívnejším zapojením priemyslu venovali prioritnú pozornosť nedostatku vedeckých, technických, inžinierskych a matematických zručností. Na to je potrebné bezodkladne prijať opatrenia, pričom výbor odporúča, aby medzi ne patrili aj opatrenia na zlepšenie jazykových znalostí, čím by sa zvýšila výkonnosť vnútorného trhu;

26.

žiada Komisiu, aby urobila opatrenia na obnovu priemyslu, ktoré budú zamerané na excelentnosť a jej propagovanie vo všetkých priemyselných regiónoch Európy a budú podporené programom Horizont 2020. Programy INTERREG sú nepochybne nástroje potrebné na posilnenie vytvárania sietí vysokých škôl aplikovaných vied, ktoré sa nachádzajú v priemyselných regiónoch, ale pokiaľ ide o posilnenie interakcií medzi akademickou obcou a priemyslom, výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že v programovom období 2014 – 2020 chýba nástroj „Znalostné regióny“ programu Horizont 2020, nástroj, ktorý sa už osvedčil v rámcových programoch pri koordinácii výskumných programov regionálnych zoskupení počas takmer desiatich rokov. Zdôrazňuje, že v prvom roku vykonávania programu Horizont 2020 sa ukázalo, že nebol vypracovaný žiadny dostatočne účinný nový nástroj na splnenie tejto požiadavky. Nástroj ‘Znalostné regióny’ by sa mal urýchlene prepracovať a uplatňovať;

27.

povzbudzuje Komisiu k tomu, aby kládla dôraz na vzťah medzi vedou, priemyslom, spoločnosťou, verejnosťou a tvorbou politiky, a podporuje dôležitú úlohu regiónov pri združovaní všetkých relevantných zainteresovaných strán na základe modelov tzv. trojitej a štvoritej špirály;

28.

podčiarkuje, že Rada tiež zdôraznila, že na dosiahnutie cieľov v oblasti konkurencieschopnosti a udržateľného rastu Európy by sa mali využívať všetky dostupné nástroje, vrátane štrukturálnych a investičných fondov EÚ;

29.

poukazuje na spoločnú zodpovednosť Európskej komisie, členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv za vytvorenie a realizáciu tristomiliardového investičného balíka na podporu rastu a pracovných miest, keďže ich právne a rozpočtové kompetencie v tejto oblasti sa navzájom dopĺňajú. Nové riešenia s krátkodobým aj dlhodobým vplyvom môžu vychádzať z týchto princípov:

30.

podporuje myšlienku, aby sa preskúmali alternatívne zdroje financovania na posilnenie ekosystému, ako je kolektívne financovanie, rizikový kapitál a ďalšie inovatívne nástroje, vďaka ktorým by sa prelomila tradičná závislosť od bankových pôžičiek.

31.

uznáva, že konkurenčná výhoda Európy vo svetovej ekonomike je založená na udržateľných tovaroch a službách s vysokou pridanou hodnotou, účinnom riadení hodnotových reťazcov a prístupe na trhy na celom svete;

32.

poukazuje na to, že stabilné a predvídateľné regulačné prostredie je predpokladom na uskutočňovanie investícií do priemyslu v EÚ. Túto stabilitu a predvídateľnosť treba dosiahnuť tak na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov a EÚ. Legislatíva EÚ by mala stimulovať stabilitu a predvídateľnosť, ktoré sú zárukou právnej istoty pre podniky, a to najmä prostredníctvom smerníc;

33.

podporuje politiku Komisie zameranú na rozvoj jednotného trhu ako základu konkurencieschopného a udržateľného priemyslu. okrem toho zdôrazňuje, že predpisy vnútorného trhu pre výrobky a služby sú kľúčovým faktorom nielen konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ale tiež ochrany spotrebiteľov a životného prostredia;

34.

podporuje vyhlásenie Komisie, že ak si má európsky trh s priemyselnými výrobkami a službami zachovať konkurencieschopnosť, potrebuje regulačný rámec, ktorý uľahčuje inovácie a nevytvára zbytočné prekážky pre včasné zavedenie nových technológií a uvedenie inovácií na trh. Právne predpisy a normy EÚ musia umožňovať, aby sa nové výrobky, služby a technológie dostali na trh rýchlo, aby tak Európa mohla využiť výhodu náskoku na svetových trhoch;

35.

podčiarkuje, že regióny musia byť schopné definovať vlastný potenciál rastu a podnecovať inovácie, pričom do tohto definovania by mali byť zapojené miestne a regionálny orgány, a to kombinovaným prístupom zhora nadol a zdola nahor;

36.

opätovane uvádza svoj návrh územných dohôd, ktoré umožňujú koordinovať rôzne úrovne spolupráce na projektoch regionálneho rozvoja a podporovať spoluprácu medzi regiónmi. Navrhuje, aby sa tento postup stal predmetom jednotného programovacieho dokumentu, ktorý by na regionálnej úrovni umožnil zosúladiť celoštátnu a miestnu politiku s odvetvovými politikami a politikou súdržnosti Únie;

37.

žiada, aby sa investície spojené s týmito jednotnými programovacími dokumentmi mohli stať predmetom konkrétneho balíka úverov Európskej investičnej banky (EIB), ktorý by slúžil na vytvorenie nových ekosystémov hospodárskej a sociálnej inovácie na úrovni územných celkov. To by mohlo byť vhodným prostriedkom, ktorý by podnecoval inovačné riešenia, dodával podnikom demonštrátorov, podporoval vytváranie konzorcií v oblastiach, ktoré si vyžadujú nové partnerstvo medzi podnikmi. Ako verejno-súkromné partnerstvá by tieto ekosystémy mali splniť dvojitý cieľ: prispieť k zlepšeniu konkurencieschopnosti podnikov a efektívnosti verejných služieb (teda k racionalizácii verejných výdavkov);

38.

je presvedčený, že kľúčovým prvkom na podporu ambícií EÚ v oblasti priemyslu je regionálna politika inteligentnej špecializácie RIS3, založená na systematickej analýze existujúcich regionálnych špecifík a potenciálu inovácií a rastu;

39.

navrhuje, aby členské štáty prijali politiky územného plánovania, ktoré by im umožnili včas rozhodnúť o umiestnení podnikateľských zón a nevytvárali by zbytočné prekážky znemožňujúce usadenie podnikov;

40.

vyzýva regióny, aby vo svojich stratégiách inteligentnej špecializácie RIS3 posúdili potrebu technológií na podporu žiaduceho rozvoja a aby prijali potrebné opatrenia na podporu priemyselnej politiky ako kľúčovej priority financovania, ako aj opatrenia na prehĺbenie partnerstiev v celej EÚ s cieľom dosiahnuť svoje ciele;

41.

vyzýva Komisiu, aby podporovala najmä medziregionálne siete, spoluprácu medzi nimi a vzájomné učenie. Jedným z príkladov je Vanguard Initiative, ktorá urobila z priemyselného oživenia jadro ich S3 aktivít, a to s cieľom propagovať výmenu skúseností, vytváranie stupňov excelentnosti a spoločné spracúvanie žiadostí o projekty;

42.

vyzýva EÚ, aby regiónom poskytla finančné prostriedky, ktoré by im pomohli pri vytváraní účinných inovačných ekosystémov a uskutočňovaní spoločných európskych iniciatív. Zdôrazňuje, že decentralizované inovačné činnosti podporované Európskou úniou sú jediným spôsobom ako dosiahnuť ciele RIS3 v celej Európe;

43.

zdôrazňuje, že v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím 2007 – 2013 by pravidlá a postupy stanovené členskými štátmi a regionálnymi orgánmi mali byť aktualizované tak, aby sa vyzdvihli a zmerali ich výsledky a vplyv. To si v zásade vyžaduje väčšiu účasť všetkých hlavných aktérov regiónu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na vykonávaní RIS3 daného regiónu, ako aj na účinnom vytváraní sietí na úrovni EÚ;

44.

stotožňuje sa so znepokojením mnohých aktérov v Európe nad tým, že členské štáty a regionálne orgány sa nepridržiavali usmernení Komisie, pokiaľ ide o obmedzenie byrokracie, obnovenie financovania na základe RIS3 a vybudovanie flexibilného systému financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov zameraného na používateľov;

45.

vyzýva členské štáty, aby vyhodnocovali miestne podnikateľské prostredie s cieľom zefektívniť prácu verejných orgánov a odstrániť administratívne zaťaženie podnikov. To umožní porovnať vplyv rôznych administratívnych postupov a mechanizmov regulácie na miestne podnikateľské prostredie;

46.

nalieha na regióny, aby spolu s Komisiou preskúmali svoje plány týkajúce sa RIS3 a plány európskeho partnerstva v súvislosti s kľúčovými podpornými technológiami. Podľa správy platformy S3 majú regionálni politickí činitelia veľa otázok v súvislosti so štátnou pomocou a financovaním kľúčových podporných technológií, vrátane pravidiel financovania demonštračných projektov a infraštruktúry;

47.

zdôrazňuje, že okrem toho treba využívať aj celoštátne nástroje, najmä trhovo orientované nástroje a iné inovatívne nástroje financovania. Nové priority financovania dohodnuté medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou poskytujú významnú príležitosť pre špičkové podniky na investovanie do kľúčových podporných technológií;

48.

zdôrazňuje význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a programu Horizont 2020 pre posilňovanie priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ. Je osobitne dôležité zlepšiť multidisciplinárny špičkový výskum a praktické uplatňovanie jeho záverov na regionálnej úrovni. Potrebné sú balíky opatrení financovaných z viacerých fondov, prostredníctvom ktorých by sa hlavne najnovšie výskumné poznatky o informačných a komunikačných technológiách a kľúčových podporných technológiách využívali pri modernizácii rôznych priemyselných odvetví a pri hľadaní nových postupov potrebných na dosiahnutie trvalých sociálnych výsledkov;

49.

Okrem toho je podpora z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) aj naďalej dôležitým praktickým nástrojom, ktorý pomáha ľuďom a regiónom zotaviť sa z dôsledkov hospodárskej krízy a globalizácie tým, že pomáha ľuďom, ktorí boli prepustení, nájsť si nové zamestnanie;

50.

upozorňuje na rozhodujúcu úlohu ľudského kapitálu, prvotriedneho know-how a zručností pri riešení problémov priemyslu. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj otázky týkajúce sa odbornej prípravy budú kľúčovou výzvou pre priemysel EÚ v najbližších rokoch, a to najmä preto, že pokrok vo výrobných technológiách zvyšuje dopyt po osobitných zručnostiach a odbornej príprave. Domnieva sa, že je potrebné zvyšovať povedomie verejnosti a zaviesť multidisciplinárne a medziodvetvové programy odbornej prípravy a vzdelávania, aby sa výsledky výskumu a inovácie mohli ďalej rozvíjať, ustáliť a implementovať;

51.

vyzýva mladú digitálnu generáciu a jej začínajúce podniky, aby prispievali k vypracúvaniu a implementácii regionálnych stratégií inteligentnej špecializácie tým, že pomôžu určiť nedostatky a upraviť procesy v príslušných hodnotových reťazcoch v regiónoch. Nové inovatívne riešenia by sa mali zameriavať na verejné i súkromné priemyselné procesy, ako aj na spotrebiteľské správanie občanov;

52.

naliehavo žiada EÚ, členské štáty a regióny, aby nasmerovali kohézne fondy a program Horizont 2020 na investície do zvyšovania konkurencieschopnosti pri medziregionálnych, cezhraničných a medziodvetvových príležitostiach. Osobitnú pozornosť treba venovať energetike, doprave a digitálnej infraštruktúre, umožneniu spolupráce medzi krajinami, integrácii dodávateľského reťazca a zlepšeniu vnútorného obchodu EÚ.

53.

vo svojich predchádzajúcich stanoviskách naliehavo požadoval štrukturálne reformy priemyslu a zdôrazňoval význam schopnosti spoločnosti a podnikov reagovať v konkurenčnom prostredí vytvorenom globalizáciou a digitalizáciou. Tieto odporúčania sú tiež spojené s opatreniami na zvyšovanie úrovne požadovaných zručností a zohľadňovaním životného cyklu, ktoré kladú dôraz na celkový vplyv, a s cieľmi v oblasti zmeny klímy. V týchto stanoviskách boli uvedené aj nasledujúce vyjadrenia:

54.

už identifikoval potrebné hlavné zmeny v priemyselnej politike a investície nevyhnutné na modernizáciu podnikateľskej činnosti, ako aj prostriedky na ich vykonanie. Nasledujúce citáty z jeho stanoviska, ktoré bolo prijaté pred tromi rokmi, ukazujú, že tie isté usmernenia sa stále pripravujú a že opatrenia EÚ sú príliš pomalé nato, aby mohli pohotovo reagovať na meniace sa potreby hospodárstva a podnikov. Výbor regiónov (6):

55.

zdôrazňuje, že rýchlosť zmien je možné zvýšiť tým, že sa miestnej a regionálnej úrovni bude prideľovať viac zdrojov. Potrebujeme inovačné a vysokokvalitné priekopnícke činnosti a preberanie ich výsledkov v celej Európe. Regióny sú pripravené začať experimentovať a rýchlo tvoriť prototypy, čo je kľúčom k úspechu;

56.

v mnohých stanoviskách poukázal na to, na čo je potrebné pri implementácii klásť dôraz. Nasledujúce príklady zo stanoviska o programe Horizont 2020 (7), ktoré Výbor regiónov prijal pred dvomi rokmi, sú dôležité okrem iného aj z hľadiska vykonávania balíka opatrení priemyselnej politiky. Výbor regiónov:

57.

uznáva, že prostredie celosvetovej hospodárskej súťaže sa od základu zmenilo a je nevyhnutné sa nielen prispôsobiť situácii, ale stať sa tiež hybnou silou zmeny v mnohých ohľadoch. Pri posudzovaní súčasných právnych predpisov EÚ a rozhodovaní o zameraní financovania projektov výskumu, vývoja a inovácie sa musí prisúdiť väčší význam dlhodobej celosvetovej konkurencieschopnosti európskych podnikov;

58.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ týkajúce sa priemyselných výrobkov stanovujú hlavné požiadavky na podniky v súvislosti s bezpečnosťou, ochranou zdravia a ďalšími oblasťami verejného záujmu. Je mimoriadne dôležité, aby priemysel nebol nadmerne zaťažovaný zbytočne častými zmenami v právnych predpisoch, ale naopak, aby mal k dispozícii konkrétne mechanizmy, ktorých cieľom je uľahčiť a podporiť investovanie podnikov. Kontrolované odstraňovanie regulačných prekážok je dôležité, keďže technológie sa vyvíjajú čoraz rýchlejšie a globálne dodávateľské reťazce sú stále viac navzájom prepojené;

59.

povzbudzuje európske regióny a mestá k tomu, aby vytvorili a zaviedli regulačný rámec, ktorý by stimuloval inovácie a investície do informačných a komunikačných technológií v celom hospodárstve na ich území. Znovu nadobudnutá úloha EÚ ako globálneho inovátora spustí virtuálnu reťazovú reakciu zvyšovania produktivity, rastu a vytvárania pracovných miest;

60.

upriamuje pozornosť na prísľub Komisie, že zabezpečí dlhodobú stabilitu právnych predpisov a podstatné zjednodušenie pravidiel. O dosiahnutie tohto cieľa sa treba usilovať prednostne a neodkladne. Mali by sa vykonať dôkladné posúdenia vplyvu nových pravidiel. Normy EÚ slúžia v praxi na celom svete ako vzor a Komisia bude aj naďalej presadzovať systém medzinárodných noriem;

61.

opätovne žiada Komisiu, aby zdokonalila svoje analytické schopnosti a používanie nástrojov na podporu podnikov, pričom by mala preskúmať možnosť vytvoriť, podobne ako to urobila v prípade agro-potravinárskeho priemyslu, medzi MSP a veľkými podnikmi novú kategóriu stredne veľkých podnikov, ktoré majú od 250 do 750 zamestnancov a ktorých obrat nepresahuje 200 miliónov EUR. Tejto kategórii podnikov by mohla byť poskytnutá primeraná miera podpory, ktorá by bola vyššia ako miera podpory poskytovaná veľkým podnikom a nižšia než miera podpory poskytovaná MSP (8);

62.

poukazuje na to, že nové pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a výskumu, vývoja a inovácií nadobudli účinnosť v júli 2014 (9). Tieto nové pravidlá umožnia zvýšiť investovanie do výskumu a inovácií, a to najmä pri rozsiahlych a komplexných zoskupeniach projektov, pričom jedným z cieľov je významne ovplyvniť priemyselné oživenie;

63.

poznamenáva, že významné zlepšenie predstavuje ľahšie uplatňovanie štrukturálnych a investičných fondov EÚ rozšírením pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách;

64.

poznamenáva, že všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách stanovuje podmienky, podľa ktorých je štátna pomoc vyňatá z povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii, a stanovuje zvýšené prahové hodnoty vymedzujúce notifikačnú povinnosť a intenzitu pomoci. Toto nariadenie zavádza ďalšie nové kategórie vyňatej pomoci, ako napr. pomoc pre inovačné zoskupenia a investičnú pomoc na výskumné infraštruktúry;

65.

poznamenáva, že rámec pre štátnu pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácií zahŕňa pomoc pre experimentálny vývoj a priemyselný výskum a že teraz je možná vyššia maximálna intenzita pomoci v oblasti aplikovaného výskumu;

66.

zdôrazňuje, že nástroj pre významné projekty spoločného európskeho záujmu má rozšírený rozsah pôsobnosti idúci nad rámec výskumu a vývoja, ktorý už zahŕňa prvé uplatnenie. Uplatnenie projektov spoločného európskeho záujmu často vyžaduje významné zapojenie verejných orgánov, pretože trh by inak takéto projekty nefinancoval;

67.

opakuje, že projekty spoločného európskeho záujmu by vzhľadom na svoje pozitívne účinky presahovania na vnútorný trh a spoločnosť EÚ mohli významne prispieť k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti hospodárstva a priemyslu EÚ;

68.

zdôrazňuje, že členské štáty a priemysel by mali v plnej miere využiť možnosti, ktoré im ponúkajú nové pravidlá štátnej pomoci v záujme podpory podnikateľskej činnosti, priemyselného oživenia a vytvárania pracovných miest v Európe;

69.

zdôrazňuje, že napriek tomu, že európske spoločnosti pôsobiace na kľúčových rozvíjajúcich sa trhoch musia čeliť nespravodlivým podmienkam, mali by zlepšiť svoju inovačnú schopnosť a stať sa kľúčovými subjektmi v rámci dynamicky sa rozširujúcich a navzájom prepojených reťazcov tvorby hodnôt.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/24

1.

zastáva názor, že využitie potenciálu modrého rastu predstavuje príležitosť, ako povzbudiť miestne hospodárstvo a vytvoriť kvalitné pracovné miesta v hospodárskych odvetviach založených na poznatkoch a investíciách;

2.

upozorňuje, že ochrana životného prostredia musí zostať jedným z hlavných cieľov európskej stratégie modrého rastu;

3.

domnieva sa, že vyhodnocovanie vedeckých údajov môže do veľkej miery pomôcť úspešne zreformovať spoločnú rybársku politiku a je hlavnou podmienkou realizácie regionalizačnej zložky tejto politiky;

4.

opakuje svoj názor, že rozvoj a podpora európskej akvakultúry majú rozhodujúci význam pre vytváranie pracovných miest v štrukturálne slabých oblastiach a zaručujú európskym spotrebiteľom dodávku morských plodov vysokej kvality;

5.

podporuje iniciatívy Európskej komisie zamerané na povzbudenie rastu modrej ekonomiky;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné zaujať prierezový, integrovaný prístup ku koordinácii politiky v oblasti výskumu, hospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky a politiky dopravy. V záujme zefektívnenia opatrení Európskej únie v oblasti modrej ekonomiky by sa tieto politiky nemali vnímať len a výlučne ako oddelené oblasti. Ak sa medzi nimi zabezpečí súčinnosť, zvýši sa efektívnosť realizovaných iniciatív a dosiahne väčšia pridaná hodnota;

7.

upozorňuje, že pri zavádzaní reformy spoločnej rybárskej politiky, ochrane morských ekosystémov a tiež pri riadení rizika v krízových situáciách je nevyhnutné využívať vedecký výskum. Zdôrazňuje však, že využívanie vedeckého výskumu a zavádzanie inovácií by sa predovšetkým malo zameriavať na modrý rast chápaný nielen ako hospodársky rast v morských a námorných odvetviach, ale tiež ako rast, ktorý má pozitívny dosah na iné sektory hospodárstva;

8.

upozorňuje, že nech už je využívanie potenciálu morí a oceánov na hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest akokoľvek potrebné a žiaduce, nesmie viesť k poškodzovaniu prírodného prostredia a ničeniu morských ekosystémov;

9.

žiada, aby sa pri zavádzaní inovácií väčšmi prihliadalo na sektor akvakultúry a námornej, pobrežnej a výletnej dopravy, s cieľom dosiahnuť väčší hospodársky rast a vytvoriť viac nových pracovných miest;

10.

vyzýva, aby sa stratégia modrého rastu do väčšej miery a účinnejšie skoordinovala s inými stratégiami a programami Európskej únie, najmä so stratégiou Európa 2020;

11.

zdôrazňuje, že vedecký výskum a zavádzanie inovácií v snahe všemožne podporiť modrý rast, by mali mať vplyv nielen na morské a námorné odvetvia, ale aj na iné sektory hospodárstva;

12.

žiada, aby sa vytvorilo osobitné znalostné a inovačné spoločenstvo pre modrú ekonomiku ako ďalšie opatrenie na rozvoj zručností a prenos nápadov z morského výskumu do súkromného sektora;

13.

súhlasí s názorom, že nedostatočné znalosti a údaje o stave našich morí a oceánov, zdrojoch na morskom dne, živote v mori a rizikách pre biotopy a ekosystémy predstavujú jeden z kľúčových problémov, ktoré brzdia rozvoj modrej ekonomiky. Lepšie znalosti o našich moriach podporia rast modrej ekonomiky, a to jednak prostredníctvom lepších znalostí o zdrojoch, ktoré sa v nich nachádzajú, a jednak aj lepším pochopením, ako možno tieto zdroje využiť a súčasne splniť ciele v oblasti životného prostredia;

14.

zdôrazňuje, že pri rozvoji morskej ekonomiky je dôležitá dostupnosť údajov o stave našich morí a oceánov. uľahčením prístupu k údajom a ich lepšou dostupnosťou sa podporí inovácia a posilní hospodárska súťaž, a zároveň bude možné správne riadiť riziko v kritických situáciách a zmenší sa neistota spojená s morskými oblasťami;

15.

zastáva názor, že dostupnosť údajov o stave našich morí a oceánov by sa nemala obmedzovať len na všeobecné informácie, ktoré sú relevantné pre úroveň EÚ alebo jednotlivé členské štáty. Dôležité je totiž zohľadniť potreby jednotlivých regiónov a sprístupniť im poznatky v tejto oblasti, ktoré budú môcť účinne využiť, tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

16.

upozorňuje, že hoci je dôležité sprístupniť údaje o stave našich morí a oceánov na regionálnej, miestnej a národnej úrovni, celý proces by mal byť koordinovaný na úrovni EÚ. Zvýši sa tým účinnosť využívaných údajov a umožní náležitá výmena informácií medzi zainteresovanými stranami;

17.

žiada, aby Európska komisia rozšírila používanie vedeckého výskumu v úsilí, ktoré vyvíja na dosiahnutie regionalizácie spoločnej rybárskej politiky. Širšie používanie vedeckého výskumu bude na jednej strane odrážať myšlienku prierezového prístupu v modrej ekonomike, na druhej strane pomôže zlepšiť racionálne riadenie rybolovných zdrojov;

18.

zdôrazňuje, že Európska únia musí i naďalej podporovať akvakultúru ako jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich sektorov potravinárskej výroby. Spoľahlivý vedecký výskum, ktorý sprístupní podnikateľom nové, širšie poznatky o stave morí a oceánov, môže pomôcť posilniť konkurencieschopnosť podnikov, čo v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu zamestnanosti, najmä v štrukturálne slabých oblastiach;

19.

podotýka, že zhromažďovanie a poskytovanie informácií o stave morí a oceánov by nemalo miestnym a regionálnym orgánom a hospodárskym subjektom spôsobovať žiadne starosti alebo dodatočnú administratívnu záťaž;

20.

zastáva názor, že primeraný prístup k informáciám o stave morí a oceánov je dôležitý nielen pre zavádzanie inovatívnych riešení, ochranu životného prostredia či riadenie rybolovných zdrojov a akvakultúru, ale môže byť aj významným faktorom, ktorý umožní riadiť riziko a v krízových situáciách zaviesť náležité opatrenia pomoci. V tejto súvislosti Výbor regiónov žiada, aby sa podnikli opatrenia na vytvorenie mechanizmu umožňujúceho využívať údaje zo satelitných snímok, ktoré poskytujú satelitné služby programu Copernicus, na prvotnú reakciu miestnych a regionálnych orgánov v prípade prírodných katastrof;

21.

zdôrazňuje, že zavádzanie inovácií a rast v modrej ekonomike by sa mali priebežne monitorovať, aby sa zabezpečila čo najväčšia účinnosť realizovaných opatrení. Výbor regiónov preto okrem iného odporúča vypracovať presne vymedzené ukazovatele efektívnosti rastu a inovácie v modrej ekonomike. Takto vymedzené ukazovatele budú užitočné nielen pre Komisiu, ale zároveň pomôžu stanoviť primerané ciele pre členské štáty a regióny;

22.

upozorňuje, že základnou otázkou pre modrú ekonomiku je využívanie poznatkov o mori nielen v záujme zvýšenia hospodárskeho rozvoja, ale predovšetkým s cieľom zachovať morské ekosystémy a dbať na kvalitu morského prostredia. Ochrana a zachovanie morských ekosystémov musia byť kľúčovým prvkom európskej námornej politiky;

23.

zdôrazňuje, že morské prostredie musí byť čisté a zdravé. Myšlienka vypracovať plány na odstránenie vojenských pozostatkov a chemického odpadu vyhadzovaného do mora, o ktorých sa píše v jednom z predchádzajúcich stanovísk Výboru regiónov (1), by sa preto mala oficiálne zvážiť a poznatky o moriach a oceánoch by sa mali využívať aj s cieľom vyčistiť a obnoviť morské prostredie, ktoré si vďaka tomu zachová svoju biologickú rôznorodosť a úrodnosť;

24.

zdôrazňuje, že čisté a zdravé morské prostredie založené na fungovaní chránených morských oblastí je dôležité aj z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, napríklad v oblasti udržateľného potápania ako strategického nástroja na získavanie poznatkov o morskom prostredí a zvyšovanie spoločenského povedomia o ňom;

25.

zastáva názor, že zvýšením konkurencieschopnosti a zamestnanosti v sektore akvakultúry sa zväčší dynamika rozvoja tohto sektora. Nesmie to však viesť k zníženiu kvality morských výrobkov v prospech kvantity. V tejto súvislosti treba ďalej vyvíjať všetko potrebné úsilie na to, aby sa európskym spotrebiteľom zabezpečila dodávka výrobkov vysokej kvality. Konkrétne to znamená napríklad nepovoliť, aby sa spotrebiteľom dodávali geneticky modifikované organizmy (GMO);

26.

oceňuje iniciatívy Európske komisie zamerané na širšie využívanie vedeckého výskumu a inovácie v stratégii na podporu modrého rastu. Nemalo by sa však zabúdať na to, že základným a najviac žiaducim účinkom stratégie modrého rastu by mal byť rozvoj podnikania založeného na dosiaľ nevyužitom potenciáli morí a oceánov;

27.

domnieva sa, že v oznámení sa neprihliada na určité oblasti, ktoré majú najväčší podiel na modrej ekonomike, ako je lodiarsky priemysel, námorná doprava a modrá energia. Niet pochýb o tom, že oznámenie razí cestu budúcim inováciám a iniciatívam v oblasti vedy, avšak spomínané sektory hospodárstva sú i naďalej hnacou silou modrej ekonomiky;

28.

zastáva názor, že pri analýze možností zavádzania inovácií v modrej ekonomike treba mať obzvlášť na zreteli rozvoj námornej dopravy a námorného cestovného ruchu, ktoré v sebe skrývajú veľký potenciál pre zvýšenie zamestnanosti;

29.

zdôrazňuje, že podniky zo súkromnej sféry môžu zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o vytváranie inovácií a ich využívane na zvýšenie hospodárskeho rastu a tvorbu nových a lepších pracovných miest. Dôležitú úlohu v tejto oblasti môžu zohrávať najmä podniky zo sektora MSP;

30.

upozorňuje, že očakávania Komisie, pokiaľ ide o širšiu účasť podnikov zo sektora MSP na modrej ekonomike, musí sprevádzať primeraná finančná pomoc v rámci už existujúcich a tiež budúcich programov. Nevyhnutnosť takejto pomoci je zjavná najmä v odvetví akvakultúry, kde 90 % sektora predstavujú mikropodniky, ktoré budú schopné dosiahnuť potrebnú mieru inovácie;

31.

domnieva sa, že je nevyhnutné prijať posilnený politický rámec na podporu zapojenia súkromných podnikov do modrej ekonomiky. V záujme zabezpečenia optimálnej súčinnosti medzi verejným sektorom a potrebami súkromného sektora by podniky mali mať možnosť určovať potreby v oblasti vedeckého výskumu, ako aj normy, štandardy a riešenia priaznivé pre podniky;

32.

upozorňuje, že širšie zapojenie súkromných podnikov do modrej ekonomiky musí prebehnúť bez zbytočnej záťaže pre súkromný sektor;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli úsilie na zlepšenie konkurencieschopnosti európskych hospodárskych subjektov činných v morských a námorných odvetviach. Ak budeme poznať potreby súkromného sektora, pokiaľ ide o zapojenie podnikov do modrej ekonomiky, bude jednoduchšie prispôsobiť im opatrenia a politiku na úrovni EÚ, jednotlivých krajín a regiónov;

34.

zdôrazňuje, že podnikanie späté s modrou ekonomikou sa neobmedzuje len na činnosť vykonávanú v moriach a oceánoch. Je dôležité navrhnúť primeranú podporu pre podniky späté s modrou ekonomikou, ktoré pôsobia na pevnine, ako sú miestne podniky na spracovanie rýb, v snahe vytvoriť vyrovnané podnikateľské prostredie pre miestnych rybárov;

35.

upozorňuje, že zavádzanie inovácie v modrej ekonomike na podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest si vyžaduje aj výber vhodných ľudských zdrojov. V snahe zabezpečiť práci na mori väčšiu obľúbenosť a atraktívnosť medzi mladými je nevyhnutná úzka koordinácia medzi tvorbou politiky, vzdelávaním a podnikateľskou sférou;

36.

zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce z modrej ekonomiky pocíti tak verejný, ako aj súkromný sektor. Všetky verejné zdroje financovania však majú svoje obmedzenia. Preto je dôležité získať na financovanie opatrení v tejto oblasti aj súkromný kapitál. Treba teda podporovať širokú spoluprácu verejného a súkromného sektora, okrem iného prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP), v rámci ktorých by verejný sektor mohol využívať nielen finančné možnosti súkromného sektora, ale aj jeho poznatky, podnikateľské skúsenosti, schopnosti v oblasti riadenia a intelektuálny potenciál, s cieľom vytvárať a uplatňovať inovatívne riešenia v modrej ekonomike;

37.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že v jednotlivých členských štátoch Európskej únie sa v súvislosti s verejno-súkromnými partnerstvami uplatňujú rôzne právne riešenia, je mimoriadne dôležité, aby Komisia propagovala osvedčené postupy a riešenia v oblasti vytvárania PPP v sektore modrej ekonomiky. Mala by sa najmä zvážiť možnosť uzatvárať inštitucionalizované verejno-súkromné partnerstvá so zreteľom na potenciálne vytváranie nových pracovných miest;

38.

upozorňuje, že ak chceme získať predstaviteľov súkromného sektora, vrátane malých a stredných podnikov, pre spoluprácu s verejným sektorom, bude nevyhnutné propagovať myšlienku spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni. Preto je potrebné uľahčovať a podporovať opatrenia miestnych a regionálnych orgánov s cieľom zapojiť predstaviteľov súkromného sektora do projektov realizovaných formou verejno-súkromných partnerstiev;

39.

upozorňuje, že cieľom využívania PPP v oblasti modrej ekonomiky nie je len získať ako súkromných partnerov veľké podniky. Pri riadnom uplatňovaní verejno-súkromných partnerstiev je nevyhnutné zohľadňovať finančný potenciál a možnosti riadenia rizika, ktoré sú špecifické aj pre sektor malých a stredných podnikov, vďaka čomu budú môcť prostriedky týchto subjektov využívať aj menšie územné celky;

40.

oceňuje, že sa v oznámení dodržiavajú zásady subsidiarity a proporcionality stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 3 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/28

1.

víta oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti uvádza, že tieto systémy nemajú umožniť iba dlhší, ale aj kvalitatívne lepší život, a tým pomáhať zlepšovať zdravotný stav občanov; Pre zdravie jednotlivca, pokiaľ sa pod ním rozumie telesná a duševná pohoda, sú popri výkonoch zdravotnej starostlivosti rozhodujúce aj iné faktory;

2.

žiada, aby sa zdravie uznávalo ako hodnota sama osebe, pričom výdavky na systémy zdravotnej starostlivosti sa musia vnímať ako investície do zdravia obyvateľstva, ktoré sa okrem toho môžu pozitívne prejaviť v podobe vyššej produktivity, väčšej ponuky pracovnej sily a stabilnejších verejných financií;

3.

konštatuje, že decentralizované správne orgány čelia v celej EÚ rovnakým výzvam: zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť, starnutiu obyvateľstva spojenému s nárastom chronických ochorení a multimorbidity, v dôsledku čoho narastá dopyt po službách v oblasti zdravotníctva. Výbor regiónov poukazuje na to, že riešenie týchto výziev spadá do pôsobnosti celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

4.

víta a podporuje skutočnosť, že občania EÚ majú prístup k účinnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti a že Európska komisia chce vzhľadom na skúsenosti z posledných rokov podporiť členské štáty pri vypracúvaní stratégií, ktoré zvýšia účinnosť a pružnosť systémov zdravotnej starostlivosti a zlepšia k nej prístup;

5.

vychádza z toho, že sa dodržiava článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého patrí zdravotná starostlivosť v zásade do právomoci jednotlivých členských štátov a že v tomto smere platí zásada subsidiarity. Výbor regiónov v tejto súvislosti pripomína, že zodpovednosť za politiku v oblasti zdravotníctva majú členské štáty a že vo väčšine prípadov je podstatná časť kompetencií v zdravotníctve v rukách miestnych a regionálnych orgánov;

6.

berie na vedomie, že jedenásť členských štátov v roku 2013 dostalo v rámci európskeho semestra odporúčanie, aby pristúpili k reforme svojich systémov zdravotnej starostlivosti. Výbor regiónov v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozdiely v systémoch zdravotnej starostlivosti jednotlivých členských štátov odrážajú rozdielne spoločenské voľby, a poukazuje na článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého sa úloha EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti obmedzuje na dopĺňanie vnútroštátnej politiky;

7.

súhlasí s názorom, že systém zdravotnej starostlivosti v rozhodujúcej miere ovplyvňuje inovácia, a oceňuje veľký hospodársky význam tohto sektora. Odporúča však, aby spoločné hodnoty, ako univerzálnosť systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ, prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, spravodlivosť a solidarita, ktoré uznala Rada (Rada pre oblasť zdravotníctva) v roku 2006, mali vždy prednosť pred aktuálnou hospodárskou situáciou

8.

uznáva, že v dôsledku hospodárskej krízy museli členské štáty pristúpiť k finančným obmedzeniam, zároveň však pripomína, že systémy zdravotnej starostlivosti musia zostať určitým spôsobom udržateľné, aby v budúcnosti zodpovedali základným spoločným hodnotám a aby sa zároveň zabezpečilo plnenie týchto hodnôt už v súčasnosti;

9.

s potešením víta, že Komisia vo svojej snahe pomôcť členským štátom pri využívaní posúdení účinnosti zdravotníckych systémov zamýšľa užšie spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ako je WHO a OECD;

10.

odporúča Európskej komisii, aby bola opatrná pri budovaní komplexného systému podávania správ pre hodnotenie výsledkov systémov zdravotnej starostlivosti, a upozorňuje, že dostupné údaje sa môžu využívať prostredníctvom užšej spolupráce s WHO a OECD;

11.

povzbudzuje členské štáty, aby posilnili a v prípade potreby ďalej rozširovali existujúce kapacity s cieľom zabezpečiť nepretržité a automatické zhromažďovanie údajov o zdraví, pretože to prispeje k vysokej kvalite medzinárodných databáz v organizáciách, akými sú WHO a OECD;

12.

upozorňuje, že pri hodnotení výsledkov systémov zdravotnej starostlivosti by sa mali využívať komplexné a ľahko dostupné ukazovatele, ako napr. miera prežitia pri určitých ochoreniach alebo doba čakania. Víta rámce pre celý rad spoločných európskych kritérií na hodnotenie výsledkov systémov zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal podporiť politickú diskusiu a stanovenie priorít v členských štátoch;

13.

súhlasí s názorom, že narastajúca mobilita pacientov a zdravotníckych pracovníkov má za následok väčšie vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov, a upozorňuje, že v prípade užšej spolupráce medzi systémami zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je reagovať na tento jav, by sa mali využiť odborné vedomosti, ktoré má k dispozícii správa na miestnej a regionálnej úrovni;

14.

pripomína, že pre systémy zdravotnej starostlivosti vychádzajúce z delegovania právomocí na regionálnu a miestnu úroveň je do významnej miery určujúca dostupnosť dostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, dobrý manažment a primeraný tok informácií v systéme;

15.

upozorňuje, že integrácia lekárskej starostlivosti by sa mala uskutočniť paralelne s intenzívnejším zapájaním pacientov, pričom by sa mala venovať zvýšená pozornosť kvalite starostlivosti, a poukazuje na to, že by sa s decentralizovanými správnymi orgánmi mali viesť diskusie o práci skupiny odborníkov Európskej komisie v tejto oblasti, ako aj v iných oblastiach, a to napr. formou verejných vypočutí o výsledkoch práce skupiny;

16.

uznáva, že systémy zdravotnej starostlivosti musia byť pružné, musia sa prispôsobiť rozdielnym danostiam a čeliť veľkým výzvam aj s obmedzenými zdrojmi. Výbor sa domnieva, že tieto charakteristické znaky treba zaručiť vychádzajúc zo zodpovednosti na regionálnej a miestnej úrovni za zdravie občanov;

17.

víta, že Európska komisia uznáva význam zdravotníctva v súvislosti s bojom proti sociálnym účinkom hospodárskej krízy, zdôrazňuje však, že rozhodnutia prijímané s cieľom riešiť nadradené hospodárske krízy a problémy, sa musia skúmať z hľadiska ich možných negatívnych vplyvov na zdravie obyvateľstva, aby sa práve takýmto vplyvom dalo zabrániť;

18.

víta a podporuje vypracovanie stratégie pre sociálne začleňovanie, v rámci ktorej sa umožní rozsiahly prístup k dobrej a finančne dostupnej zdravotnej starostlivosti s cieľom odstraňovať narastajúcu nerovnosť v oblasti zdravia v členských štátoch;

19.

víta a podporuje prebiehajúce aktivity v oblasti bezpečnosti pacientov na úrovni EÚ a vyzýva k tomu, aby sa skúsenosti pacientov a zapojenie pacientov, ako aj ďalšie odborné vzdelávanie personálu, ktoré sú kľúčovými oblasťami, stali prioritou budúcich iniciatív EÚ v oblasti zdravia;

20.

poukazuje na to, že je ťažké vymedziť výsledky zdravotníctva, čo sťažuje porovnávanie medzi členskými štátmi, súhlasí však s tým, že merania a porovnávanie účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti sú dôležitým cieľom;

21.

naďalej sa domnieva, že porovnávanie medzi členskými štátmi má slúžiť výlučne na účely učenia a výmeny skúseností v oblasti osvedčených postupov, čím členské štáty dostanú príležitosť sledovať z medzinárodnej perspektívy, ako sa vyvíjajú ich snahy o zlepšenia;

22.

uznáva, že v rámci osobitných oblastí, o ktorých medzinárodné organizácie (ako WHO a OECD) nevedia poskytnúť postačujúce údaje, by mohlo byť užitočné vytvoriť európsku databázu údajov;

23.

víta, že v oznámení Európskej komisie sa poukazuje na zásady európskeho sociálneho paktu a zdôrazňuje sa význam transparentných kritérií pre prístup k lekárskej starostlivosti, ako aj povinnosť nevylučovať žiadnu skupinu obyvateľov, pokiaľ ide o prístup k tejto starostlivosti;

24.

súhlasí s konštatovaním, že prístup je ťažko merateľný, upozorňuje však, že ukazovatele, ktoré zohľadňujú informácie od občanov o ich skúsenostiach, sú dôležitým meradlom ich názorov o prístupe k zdravotnej starostlivosti;

25.

súhlasí s tým, že pri hodnotení prístupu k zdravotnej starostlivosti by mal byť rozhodujúci podiel obyvateľov, ktorí majú prístup k službám zdravotnej starostlivosti, ako aj rozsah tejto starostlivosti, pripomína však, že rozdiely v oblasti starostlivosti a jej rozsahu odrážajú rôznu spoločenskú voľbu na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

26.

súhlasí s tým, že dostupnosť je predpokladom prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, čo sa vzťahuje na dobu čakania, vzdialenosti a pracovné sily v zdravotníctve, poukazuje však na to, že koncentrácia ponúk špecializovanej liečby v hlavných strediskách a z toho vyplývajúce prepravné vzdialenosti sú niekedy nevyhnutné, aby sa zabezpečili postačujúce kompetencie v určitých terapeutických oblastiach. Napriek tomu treba dbať o to, aby takéto špecializované zdravotné výkony boli dostupné aj ľuďom z demograficky a zemepisne znevýhodnených regiónov;

27.

pripomína, že regióny so zemepisným a demografickým znevýhodnením (zvýšené rozptýlenie osídlenia, nízka hustota obyvateľstva, výrazné demografické starnutie, ostrovné alebo horské oblasti) čelia špecifickým problémom, ktoré sa obzvlášť negatívne prejavujú v zdravotníckej oblasti;

28.

uznáva, že integrované modely starostlivosti a riešenia elektronického zdravotníctva môžu predstavovať čiastočné riešenie problému týkajúceho sa dostupnosti systému zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a hlavne môžu ponúknuť riešenia v zemepisne a demograficky znevýhodnených regiónoch;

29.

v tejto súvislosti by privítal odkaz na skutočnosť, že hlavne ľudia so zdravotným postihnutím majú niekedy obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, a pripomína Európskej komisii, aby s ohľadom na článok 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a svoj záväzok [COM(2010) 636 final] venovala pri uplatňovaní stratégií na odstraňovanie rozdielov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobitnú pozornosť ľuďom so zdravotným postihnutím;

30.

víta skutočnosť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa viac zameriava na otázku zodpovednosti systému zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o prístup k lekárskej starostlivosti;

31.

víta, že Európska komisia sa zameriava na to, aby zdravotnícki pracovníci aj v budúcnosti plnili dôležitú poradnú úlohu a aby ju mohli plniť v spolupráci s ostatnými sektormi. Pripomína, že rozsiahle odborné vedomosti na regionálnej a miestnej úrovni súvisiace s touto spoluprácou sa môžu využiť aj pri ďalšej práci;

32.

podporuje výmenu informácií o zlepšovaní prístupu k liekom, upozorňuje však, že rozhodnutia o tvorbe cien a náhrade nákladov pre pacientov sú výsledkom spoločenskej voľby, ako aj priorít stanovených na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Výbor regiónov pritom poukazuje na to, že prostredníctvom transparentnejšej tvorby cien medicínskych výrobkov by sa dosiahlo efektívnejšie využívanie zdrojov;

33.

berie na vedomie, že Európska komisia má v úmysle naďalej podporovať plánovanie členských štátov v súvislosti s pracovnými silami v oblasti zdravotníctva s cieľom prispieť tak k riešeniu problémov týkajúcich sa mobility zdravotníckych pracovníkov;

34.

súhlasí s názorom, že členské štáty sa musia postarať o to, aby sa správne realizovala smernica Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

35.

berie na vedomie, že Európska komisia odporučila v rámci európskeho semestra reformu systémov zdravotnej starostlivosti v členských štátoch, a v tejto súvislosti odkazuje na článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého sa úloha EÚ v oblasti zdravia obmedzuje na dopĺňanie politík členských štátov;

36.

víta, že Európska komisia podporuje členské štáty pri realizácii reforiem ich systémov zdravotnej starostlivosti tým, že vytvára iniciatívy zamerané na učenie a výmenu osvedčených postupov s ostatnými členskými štátmi a regiónmi;

37.

poukazuje na to, že postačujúce a dlhodobé investície do systémov zdravotnej starostlivosti môžu byť z dlhodobého hľadiska nákladovo výhodnejšie ako krátkodobé finančné zámery vyvolané hospodárskou situáciou, a domnieva sa, že zisťovanie krátkodobého, ako aj dlhodobejšieho účinku investícií do zdravotníctva by v budúcnosti mohlo mať zásadný význam;

38.

uznáva, že systémy zdravotnej starostlivosti musia byť finančne pružné, zastáva však názor, že krátkodobé finančné zámery podmienené hospodárskou situáciou nesmú prevážiť nad zdravím ako hodnotou samou o sebe, ani nad bezpečnosťou pacientov a ich účasťou, či ďalším vzdelávaním personálu;

39.

uznáva a víta prácu Európskej komisie, ktorá identifikovala šesť faktorov pružnosti, ktoré prispievajú k tomu, že systémy zdravotnej starostlivosti zaručujú pre obyvateľov dostupnú a účinnú zdravotnú starostlivosť;

40.

víta, že Európska komisia podporuje ambiciózny cieľ siete pre hodnotenie zdravotníckych technológií, ktorá bola vytvorená prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a súhlasí s názorom, že sa tým obmedzí duplicitná práca úradov;

41.

berie na vedomie, že Európska komisia kladie dôraz na odovzdávanie informácií o pacientoch príslušným poskytovateľom zdravotníckych služieb, a odporúča, aby Európska komisia pri tom podporila členské štáty tým, že bude podporovať odovzdávanie vedomostí a výmenu osvedčených postupov v oblasti informačných tokov;

42.

poukazuje na rozsiahle poznatky o zdravotníctve z pohľadu občanov na miestnej a regionálnej úrovni, pričom aktívne využívanie týchto vedomostí považuje za dôležitejšie ako skúmanie možností na vytvorenie rozsiahleho konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru;

43.

nazdáva sa, že možné synergie medzi službami zdravotnej starostlivosti poskytovanými v pohraničných regiónoch ešte nie sú optimalizované. Zlepšili by však dostupnosť zdravotnej starostlivosti a poslúžili pacientom. Výbor regiónov naliehavo vyzýva verejné orgány členských štátov, aby v tejto súvislosti podporovali uzatváranie dohôd o spolupráci;

44.

upozorňuje na to, že dostupné údaje sa môžu prostredníctvom užšej spolupráce s WHO a OECD využívať v prospech výskumnej infraštruktúry.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/32

1.

víta závery zasadnutia Európskej rady z decembra 2013, ktorá poverila Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi do júna 2015 vypracovala stratégiu EÚ pre alpský región (EUSALP);

2.

zdôrazňuje, že vďaka tomuto povereniu sa výrazne posilnila aj úloha regiónov v procese prípravy a uplatňovania EUSALP. Na podporu ďalšieho rozvoja by preto Európa mala uznať a zhodnocovať prvky svojej rozmanitosti a nemala by sa snažiť ich zjednocovať. Makroregionálne stratégie sú nástrojom, ktorý môže konkrétne prispieť k zhodnocovaniu osobitostí rozvoja rôznych územných celkov pri rešpektovaní ich prirodzených daností a charakteristík;

3.

víta koncepciu makroregionálnej stratégie, ktorú považuje za Európskou radou schválený a Európskou komisiou podporovaný celkový rámec pre členské štáty a tretie krajiny z rovnakej geografickej oblasti, ktorý slúži na riešenie spoločných výziev a posilnenie spolupráce s cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť (1);

4.

zaväzuje sa, že bude aj naďalej podporovať rozvoj a realizáciu makroregionálnych stratégií, ako to už vyjadril vo svojom stanovisku na tému „Pridaná hodnota makroregionálnych stratégií“ (2) a zdôrazňuje, že prínos existujúcich makroregionálnych stratégií z politického i strategického hľadiska už bol uznaný (3);

5.

konštatuje, že EUSALP bude v poradí už štvrtou makroregionálnou stratégiou, po stratégiách EÚ pre región Baltského mora, podunajskú oblasť a jadransko-iónsky makroregión, a vzhľadom na obrovské výzvy, ktorým čelia ďalšie veľké európske oblasti, vyjadruje svoju podporu vytvoreniu ďalších makroregionálnych stratégií;

6.

víta skutočnosť, že v rámci EUSALP bude vzájomne spolupracovať päť členských štátov EÚ (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko a Slovinsko) a dve krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ (Lichtenštajnsko a Švajčiarsko), čo bude významným prínosom pre celoeurópsku integráciu. Takýto prvok integrácie v tejto makroregionálnej stratégii predstavuje významnú pridanú hodnotu (4);

7.

zdôrazňuje, že to boli práve alpské regióny, ktoré sa chopili iniciatívy na zabezpečenie spoločného strategického postoja pre alpský región na úrovni EÚ, a že EUSALP teda v skutočnom procese zdola nahor vytvorili zainteresované regióny cez úroveň alpských štátov až po európsku úroveň;

8.

víta skutočnosť, že Európska komisia po dohode so štátmi a regiónmi alpskej oblasti pripravuje vo výbore pre riadenie EUSALP špecifický akčný plán na realizáciu tejto stratégie;

9.

víta aj to, že na skutočne rozsiahlej verejnej diskusii o doteraz vypracovaných ťažiskových témach EUSALP mali všetky zainteresované strany a občania možnosť hodnotiť tieto ťažiskové témy, navrhnúť nové a dodatočné témy a zaoberať sa nimi, ako aj určiť zainteresovaných aktérov, aby sa stanovili ciele a najvhodnejšie nástroje na ich realizáciu s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň rozvoja a blahobytu, o ktorú sa usilujú miestne samosprávy alpskej oblasti;

10.

zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca v alpskom regióne má už dlhoročnú tradíciu a od 70. rokov 20. storočia priniesla rôznorodé nástroje spolupráce, ako napríklad pracovnú skupinu alpských krajín (Arge Alp), alianciu Alpy-Jadran, Alpský dohovor, program EÚ pre alpskú oblasť, dvoj- a viacstranné štruktúry na spoluprácu, ako napríklad „Eurorégion Alpes-Méditerranée“ alebo európske zväzy územnej spolupráce „Senza confini“, ako aj „Europaregion Tirol-Südtirol-Trentino“, či rôzne organizácie občianskej spoločnosti;

11.

zdôrazňuje, že EUSALP je založená hlavne na prístupe zdola nahor a všetka významná práca nástrojov cezhraničnej spolupráce z alpskej oblasti sa má začleniť do tejto stratégie, ktorej jednotlivé oblasti široko rozvetvenej spolupráce majú byť vďaka spoločnému zastrešeniu účinnejšie a efektívnejšie;

12.

pripomína, že významný prínos makroregionálnych stratégií spočíva v tom, že umožňuje riešiť spoločné výzvy prostredníctvom cielených aktivít príslušných aktérov, pričom sa v najväčšej možnej miere využívajú vhodné finančné nástroje, ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá;

13.

poukazuje na skutočnosť, že EUSALP prinesie spoločnú odpoveď na výzvy, ktorým alpský región čelí. Medzi tieto výzvy patrí udržanie kvality života, vysokej úrovne ochrany životného prostredia a pozitívneho hospodárskeho rozvoja v podmienkach globalizácie, klimatické a demografické zmeny, najmä zásadné štrukturálne zmeny v oblasti poľnohospodárstva a cestovného ruchu, deindustrializácia, digitálna priepasť a neobmedzený prístup k službám všeobecného záujmu v určitých oblastiach;

14.

zdôrazňuje, že centrálnym bodom stratégie je alpský horský masív a že alpský región, ako je to stanovené aj v definícii oblasti uplatňovania alpského dohovoru, pozostáva z tohto horského územia, ktoré leží v jeho srdci, ale aj z okolitého územia, do ktorého patrí aj niekoľko veľkomiest. Tieto oblasti sú navzájom prepojené celým radom úzkych vzájomných vplyvov a funkčných vzťahov, ktoré ovplyvňujú hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj;

15.

uvedomuje si, že horské oblasti a ich okolie s mestami majú často rozdielne ciele a priority a zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rovnocenný dialóg medzi srdcom alpského regiónu a jeho okolím, aby sa dosiahlo vyvážené zohľadnenie záujmov občanov žijúcich v oboch častiach;

16.

zasadzuje sa za pružné vymedzenie oblasti pôsobnosti EUSALP, aby sa oblasť dosahu strategickej spolupráce stanovoval jednotlivo, a to v závislosti od špecifických požiadaviek príslušnej oblasti činnosti a po zohľadnení funkčných vzťahov medzi hlavnou časťou alpského regiónu a jej okolím;

17.

zastáva názor, že cieľom EUSALP je špecificky, spôsobom prispôsobeným pomerom v alpskom regióne, prispieť k realizácii stratégie Európa 2020 v prospech inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a tým zlepšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Európy;

18.

vyslovuje sa za to, aby boli strategické priority EUSALP stanovené tak, že prednosť budú mať záujmy horských oblastí v srdci alpského regiónu, ale zároveň budú primerane zohľadnené aj záujmy okolitého územia a miest v ňom, aby vzájomné vzťahy medzi týmito oblasťami prinášali všestranný prospech;

19.

je presvedčený, že pre úspech EUSALP majú rozhodujúci význam novátorské prístupy, ktoré umožnia zosúladiť zložky stratégie zamerané na rozvoj s nevyhnutnou ochranou životného prostredia. Len tak sa totiž podarí zachovať a udržateľne zhodnotiť alpskú oblasť ako životný a hospodársky priestor a zároveň prírodné prostredie uprostred Európy;

20.

odkazuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o makroregionálnej stratégii pre Alpy [2013/2549 (RSP)] a poukazuje aj na to, že obsah stratégie musí byť v súlade s Alpským dohovorom;

21.

zdôrazňuje význam partnerskej spolupráce všetkých územných aktérov pri vypracúvaní a realizácii EUSALP a víta obsahy, ktoré doteraz vypracoval riadiaci výbor EUSALP v rovnocennej spolupráci s regiónmi, štátmi, ako aj Európskou komisiou a ktoré sú zhrnuté v troch pilieroch: „Zabezpečenie udržateľného rastu a podpora úplnej zamestnanosti, konkurencieschopnosti a inovácie prostredníctvom konsolidácie a diverzifikácie hospodárskych aktivít so zreteľom na vzájomnú solidaritu medzi horskými oblasťami a mestskými oblasťami“, „Podpora územného rozvoja so zameraním na ekologickú mobilitu, posilnenú akademickú spoluprácu, rozvoj služieb, politiku dopravnej a komunikačnej infraštruktúry“, ako aj „Podpora udržateľného hospodárenia s energiou, prírodnými a kultúrnymi zdrojmi, ochrana životného prostredia a zachovanie biodiverzity a prírodných oblastí“;

22.

so zreteľom na integrovaný rozvoj týchto obsahov v akčnom pláne žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala otázkam obnovy zamestnanosti, rozvoja alpských reťazcov tvorby hodnôt, cestovného ruchu a siete alpských podnikov makroregionálneho významu, posilnenia služieb všeobecného záujmu a vzájomnej solidarity obyvateľov rôznych oblastí alpského regiónu, zlepšenia prepojenia s prekonaním zaostávania znevýhodnených území v digitálnej oblasti, posilnenia intermodality a interoperability v doprave, ako je pripojenie miestnych a regionálnych dopravných sietí na nadradené európske dopravné cesty, snahy o dosiahnutie presunu prepravy tovaru z cesty na železnicu, zvýšenia energetickej účinnosti a trvalo udržateľnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä využitím vodnej energie, udržateľného a účinného využitia prírodných a kultúrnych zdrojov, ako aj ďalšieho rozvoja riadenia prírodných rizík vzhľadom na klimatické zmeny, pričom osobitnú pozornosť treba venovať ochrane hydrogeologickej štruktúry a životného prostredia;

23.

očakáva, že akčný plán rozvinie synergie medzi rôznymi už existujúcimi programami a zároveň bude zameraný na obmedzený počet priorít, čo umožní koncentráciu prostriedkov;

24.

so záujmom berie na vedomie správu Európskej komisie o riadení makroregionálnych stratégií (5), konštatuje však, že táto správa nezohľadňuje v dostatočnej miere úlohu regiónov ako rozhodujúceho činiteľa;

25.

vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré zabezpečujú, že EUSALP zostane realistická, ako to očakávajú občania. Musia sa rozvíjať predpoklady na to, aby aj miestne a regionálne samosprávy mohli realizovať hlavné projekty;

26.

poukazuje na to, že úspech EUSALP závisí od toho, či politickí aktéri regionálnej a miestnej úrovne, ku ktorým patria aj európske zoskupenia územnej spolupráce, zostanú zapojení do riadenia tohto viacúrovňového procesu a či sa bude dodržiavať zásada subsidiarity, ktorá je zakotvená v európskej legislatíve. V tejto súvislosti sa javí ako vhodné podnecovať väčšie zapájanie sociálnych, hospodárskych a kultúrnych aktérov na príslušných územiach;

27.

žiada, aby sa podrobné pokyny týkajúce sa realizácie stratégie vypracovali tak, aby v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia v zmysle Charty Výboru regiónov (6) zaručili, že regionálna úroveň verejnej správy bude zapojená v rovnakej miere ako národné orgány, a to podľa jej príslušných kompetencií;

28.

zdôrazňuje, že jeho medziregionálna skupina pre alpský makroregión, ktorá bola vytvorená v júni 2014, má prostredníctvom národných kontaktných miest podporovať Európsku komisiu a alpské krajiny pri vypracúvaní a zavádzaní stratégie pre Alpy, sprevádzať vypracúvanie akčného plánu, pomôcť vytvoriť jasnejší profil tejto oblasti na regionálnej, národnej a európskej úrovni vďaka tomu, že vyzdvihne spoločnú identitu tejto oblasti a tým aj pomôcť naplno rozvinúť obrovský potenciál tohto regiónu;

29.

zasadzuje sa za to, aby bolo ustanovené rotujúce predsedníctvo EUSALP, ktoré zabezpečia členské štáty alebo regióny každého členského štátu, s cieľom vymedziť hlavné smery stratégie. Podľa vopred dohodnutého rotačného princípu členských štátov zapojených do stratégie pre alpský región, aby tak všetky zapojené krajiny a regióny mali vyváženú možnosť realizovať sa a aby sa práca spojená s vedením EUSALP rovnomerne rozdelila. S predsedníctvom by mohlo byť spojené aj zameranie a organizácia strategického fóra;

30.

zasadzuje sa za to, aby regióny a členské štáty zapojené do EUSALP podľa vzoru európskych koordinátorov TEN-T vytvorili funkciu koordinátora pre stratégiu, ktorý by počas pôsobenia v tejto funkcii nezastával žiadny iný politický úrad a nemal ani žiadnu výkonnú funkciu a ktorý by podporoval Európsku komisiu a predsedníctvo a zabezpečoval silnejšie zakotvenie stratégie v európskych inštitúciách;

31.

vyslovuje sa za to, aby funkciu koordinátora pre EUSALP vykonával verejný činiteľ z príslušných regiónov so skúsenosťami s medziregionálnou a cezhraničnou spoluprácou v alpskom regióne. To má rozhodujúci význam najmä vzhľadom na orientáciu stratégie zdola nahor;

32.

domnieva sa, že vyvážené celkové usporiadanie vedúcich politických štruktúr by malo zabezpečiť, že sa záujmy štátov a regiónov budú zohľadňovať v rovnakej miere, ako záujmy Európskej komisie;

33.

súhlasí s tým, aby Európska komisia zohrávala pri strategickom riadení EUSALP dôležitú úlohu, a to najmä tým, že zabezpečí súlad medzi politikami a postojmi EÚ a to, aby sa v európskych programoch a nástrojoch financovania zohľadnila makroregionálna koncepcia;

34.

domnieva sa, že riadenie realizácie strategických priorít, pokiaľ ide o široké rozvetvenie zodpovednosti na úrovni jednotlivých priorít, malo by začínať vnútri jednotlivých „pilierov“, a že najmä pre prierezové témy, ako sú klimatické zmeny, je potrebné nájsť osobitné organizačné formy;

35.

je presvedčený, že európske stratégie a politiky sa nedajú účinne uplatňovať bez viacúrovňového riadenia a nabáda preto, aby sa zvážila aj možnosť použiť európske zoskupenia územnej spolupráce ako realizačné nástroje stratégie v príslušných oblastiach ich pôsobnosti;

36.

odkazuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o makroregionálnej stratégii pre Alpy [2013/2549 (RSP)] a tiež poukazuje na to, že treba do realizácie EUSALP začleniť aj už existujúcu cezhraničnú spoluprácu a siete;

37.

uvedomuje si, že výsledky, ktoré by boli pre občanov hmatateľné, sa dajú dosiahnuť len pomocou konkrétnych projektov, ktorými sa bude realizovať akčný plán EUSALP, a žiada, aby boli odstránené právne a administratívne prekážky, ktoré realizácii bránia;

38.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie predstavujú vhodný priestor pre zapojenie partnerov z radov občianskej spoločnosti do politického rozhodovacieho procesu, aby sa dosiahli synergie s už existujúcimi iniciatívami a optimalizácia zdrojov. Na tento účel a na to, aby bolo spomenuté zapojenie konkrétnejšie a zefektívnil sa prístup a využívanie dostupných finančných zdrojov sa javí ako vhodné uzavrieť dohody a protokoly o spolupráci s týmito partnermi, teda napríklad so stavovskými organizáciami, obchodnými komorami, vysokými školami a inými hospodárskymi a sociálnymi subjektmi na príslušných územiach;

39.

vyslovuje sa za to, aby do procesu alpského makroregiónu bola zapojená aj Rada Európy, predovšetkým jej Kongres miestnych a regionálnych samospráv, najmä keďže dve z krajín zapojených do tejto makroregionálnej stratégie, konkrétne Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, nie sú členskými štátmi EÚ, ale sú členmi Rady Európy;

40.

je potešený, že nariadenie o spoločných ustanoveniach, ako aj Európska územná spolupráca umožňujú podporu makroregionálnych stratégií v rámci všetkých štrukturálnych fondov a žiada Európsku komisiu, aby stanovila, ako sa tieto fondy dajú využiť v alpskom regióne tak, aby boli v súlade s dohodami o partnerstve a regionálnymi operačnými programami;

41.

uznáva, že pravidlo „troch nie“ (žiadne nové právne predpisy, žiadne nové inštitúcie na úrovni EÚ a žiadne dodatočné finančné prostriedky) pomohlo zabezpečiť účinnejšie využívanie finančných zdrojov Európskej územnej spolupráce v regiónoch s už existujúcou makroregionálnou stratégiou. Chcel by však podčiarknuť význam dlhodobého financovania. Dlhodobé financovanie potrebujú predovšetkým tie inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za koordináciu realizácie stratégie. Zúčastnené členské štáty a ich územné samosprávy musia v zmysle viacúrovňového riadenia prevziať vo väčšej miere zodpovednosť a poskytnúť dostatočné prostriedky na zavedenie makroregionálnej stratégie pre alpský región do praxe;

42.

v súlade so svojimi stanoviskami k už existujúcim makroregionálnym stratégiám (7) opätovne konštatuje, že by malo platiť aj pravidlo „troch áno“ (lepšia koordinácia využívania dostupných finančných prostriedkov, lepšia koordinácia na úrovni inštitúcií a viac nových nápadov a projektov) a vyslovuje sa za to, aby boli miestne a regionálne orgány účinne zapojené do koordinácie;

43.

víta skutočnosť, že jeden z prioritných cieľov programu medzinárodnej spolupráce „Alpský priestor“ na roky 2014 až 2020 v súčasnom programovacom období sa bude využívať na podporu inovatívnych modelov riadenia;

44.

očakáva, že EUSALP bude lepšie koordinovať prostriedky dostupné na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni a apeluje v tejto súvislosti najmä na Európsku komisiu a jej útvary, ktoré spravujú jednak európske operatívne programy štrukturálnych a investičných fondov, a jednak programy priameho riadenia, aby v rámci svojich kompetencií zabezpečili realizáciu cieľov a činností EUSALP v rámci týchto nástrojov a opatrení.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/36

1.

podotýka, že funkčný celoeurópsky systém aktuálnych informácií o jednotlivých druhoch dopravy určených vodičom a cestujúcim je významným nástrojom na využitie práva voľného pohybu osôb, ktorý je jednou zo základných slobôd EÚ. Voľný pohyb osôb totiž neznamená iba to, že sa mu nebudú klásť prekážky, ale aj to, že sa občanom čo najviac uľahčí. Preto by sa informácie o cestovných poriadkoch a ďalšie informácie mali povinne zverejňovať a byť v celom svojom rozsahu sprístupnené všetkým občanom EÚ bez rozdielu, a to v takej forme, aby ich každý občan EÚ mohol čo najjednoduchšie a najefektívnejšie využívať. EÚ a jednotlivé členské štáty by zároveň mali byť garantom toho, že žiadny poskytovateľ verejnej dopravy nebude v tomto systéme zvýhodňovaný na úkor iného poskytovateľa. Mali by tiež zaručiť nediskriminačné sprístupnenie týchto systémov všetkým cestovným a dopravným prevádzkovateľom. Z tohto celkového pohľadu by sa tiež malo pristupovať k tvorbe európskych právnych predpisov, ktoré sa budú následne transponovať do sústav právnych predpisov členských štátov. Tento pohľad by sa mal uplatniť nielen na statické informácie o doprave, teda na pevné cestovné poriadky, ale aj na dynamické informácie, medzi ktoré patria napríklad aktuálne informácie o polohe vozidla hromadnej dopravy na trase. Požiadavka zberu údajov o aktuálnej polohe vozidiel verejnej osobnej dopravy súčasne podporí využívanie budovaného kozmického segmentu Galileo.

2.

Preto víta, že Európska komisia venuje pozornosť problematike multimodálnych informácií v doprave a služieb vydávania cestovných lístkov, a považuje vznik tohto pracovného dokumentu za správny čiastkový krok, ktorý podnieti ďalšiu diskusiu, hľadanie riešení a realizáciu jednotlivých krokov.

3.

Uvedomuje si zložitosť celého problému, a aj keď víta to, že okrem verejnej dopravy Európska komisia do riešenia zahŕňa aj individuálnu dopravu, domnieva sa, že ďalšie rozšírenie záberu je síce rozhodne prínosom ku komplexnosti, ale v súčasnej fáze robí celú problematiku o dosť zložitejšou, a tým odďaľuje a komplikuje riešenie. Preto odporúča postupovať v čiastkových krokoch najprv pri verejnej osobnej doprave a jednotlivé druhy individuálnej dopravy pridávať až následne k funkčným systémom verejnej a hromadnej dopravy. Rýchlosť zapojenia jednotlivých druhov individuálnej dopravy môže byť v jednotlivých oblastiach EÚ rozdielna, podľa toho, aký percentuálny podiel v určitej oblasti daný druh individuálnej dopravy predstavuje.

4.

Upozorňuje, že individuálna doprava si z dlhodobého hľadiska takisto vyžaduje dôkladnú pozornosť a vypracovanie účinných právno-technických riešení. Vyzýva preto, aby bol navrhnutý harmonogram prác, ktorý zaručí náležitú efektívnosť opatrení.

5.

Zdôrazňuje, že v dokumente sa úplne správne konštatuje, že najzložitejším úsekom z hľadiska cestovných informácií a vybavovania je tzv. first/last mile (prvá a posledná časť trasy), čo sú tie časti dopravy, ktoré sú spravidla v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv. Preto má zapojenie miestnych a regionálnych samospráv úplne zásadný význam tak pre realizáciu jednotlivých riešení, ako aj pre funkčnosť celého systému ako celku.

6.

Upozorňuje, že riešenie problematiky informačných a vybavovacích systémov vo verejnej doprave (vrátane vydávania cestovných lístkov) má niekoľko úrovní: 1. vyhľadanie spojenia, 2. rezervácia miesta, 3. zaplatenie cestovného lístka, 4. používanie cestovného lístka počas cesty, takže treba hľadať riešenia pre každú z nich, pričom základom je nájsť riešenie prvej úrovne (vyhľadanie spojenia), a riešenie všetkých ďalších úrovní od tohto riešenia závisí.

7.

Upozorňuje, že väčšina členských štátov EÚ dnes dokonca nemá ani svoj celoštátny systém pevných cestovných poriadkov, ktorý by zhromažďoval všetky cestovné poriadky v krajine a umožňoval vyhľadávať a rezervovať spoje hromadnej dopravy v rámci jedného štátu. Preto považuje za nevyhnutné, aby v prvej fáze takéto systémy vznikli na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože na tejto úrovni je možné uzákoniť povinnosť poskytovať štátu informácie o cestovných poriadkoch, a to tak pre verejných, ako aj súkromných dopravcov. Každý členský štát by mal prevádzkovať celoštátny systém cestovných poriadkov (National Timetable Information System), do ktorého treba začleniť všetky regionálne cestovné poriadky verejných a súkromných dopravcov, a treba tiež zabezpečiť, aby sa pravidelne udržiaval a aktualizoval, predovšetkým pri zmenách cestovných poriadkov. Je to prvý a nevyhnutný krok k vytvoreniu celoeurópskeho systému. Každý štát by mal zároveň zaručiť spoľahlivosť informácií v štátnom systéme. Prostredníctvom tohto systému by takisto malo byť možné bez obmedzenia kupovať a platiť cestovné lístky on-line. To znamená, že okrem údajov z cestovných poriadkov v ňom musia byť pre informáciu o cenách cestovných lístkov uložené aj údaje o tarifách všetkých dopravcov.

8.

Zastáva názor, že minimálny rozsah informácií nevyhnutných na zabezpečenie očakávanej kvality systému by sa mal vypracovať na základe konzultácií zainteresovaných strán s odborníkmi z odvetvia, a to so zreteľom na výsledky testov a pilotného programu.

9.

Vzhľadom na to, že na rozdiel od štátnej úrovne sa na regionálnej úrovni zhromažďujú a spracúvajú údaje o cestovných poriadkoch a že existuje aj viacero regionálnych informačných systémov, je vhodné tieto systémy vzájomne prepojiť, predovšetkým cezhranične. Výbor regiónov víta, že informácie o multimodálnej doprave sú súčasťou tematického cieľa 7, čiže podpory udržateľnej dopravy a odstránenia problematických miest v kľúčových sieťových infraštruktúrach, ale poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť lepšia koordinácia a zameranie tohto nástroja v rámci individuálnych operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF) a medzi týmito programami, aby sa dosiahlo požadované prepojenie, hlavne cezhraničné.

10.

Za úplne zásadné pre skutočný pokrok v oblasti poskytovania informácií naprieč jednotlivými druhmi dopravy a vydávania cestovných lístkov Výbor regiónov považuje to, aby boli v rámci ESIF, hlavne v príslušných individuálnych operačných programoch, vyčlenené prostriedky na reálnu implementáciu, a nielen na výskum a vývoj systémov a pod.

11.

V tejto súvislosti upozorňuje na to, že celú problematiku je potrebné začať riešiť prostredníctvom jednoduchších čiastkových, ale konkrétnych krokov, akým je napríklad základné zjednotenie všeobecnej terminológie a symboliky v EÚ, zhromažďovanie pevných cestovných poriadkov v jednotlivých krajinách a zaistenie ich vzájomného cezhraničného využitia. Na úrovni vydávania cestovných lístkov by bolo vhodné vytvoriť referenčný model celého prostredia, ktorý by odhalil nedostatky a príležitosti tohto systému, a tiež hľadať cesty k vzájomnému otvoreniu rezervačných systémov medzi všetkými dopravcami a prevádzkovateľmi.

12.

Upozorňuje, že moderné elektronické systémy predaja cestovných lístkov využívajúce inteligentné dobíjateľné karty, ktoré sa nedajú použiť v systéme susednej krajiny, vytvárajú nové hranice a sťažujú cezhraničnú dopravu. Preto vyzýva, aby sa vytvoril európsky inteligentný systém vydávania cestovných lístkov pre verejnú dopravu, ktorý by fungoval vo všetkých členských štátoch a pri cezhraničných cestách.

13.

Domnieva sa, že nie je reálne v krátkodobom horizonte vytvoriť pre túto problematiku záväzné celoeurópske normy, ale že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu, teda to, aby jednotlivé systémy spolu čo najlepšie komunikovali. Na tento účel by sa pre jednotlivé medziregionálne a cezhraničné prepájanie systémov mala vytvoriť spoločná špecifikácia, ktorá sa odskúša v pilotnej prevádzke. Na tomto základe by sa mala na danom území stanoviť „spoločná technická špecifikácia“, ktorou sa zabezpečí, že jestvujúce a novovytvorené systémy na tomto území budú schopné komunikovať. Na tento účel by sa tiež malo zaistiť, aby sa rešpektovanie „spoločnej technickej špecifikácie“ pri zadávaní zákaziek nevnímalo ako diskriminačné kritérium.

14.

Domnieva sa tiež, že pri vytváraní prepojenia medzi jednotlivými informačnými systémami by sa malo vychádzať nielen zo statických informácií, ktoré poskytujú pevné cestovné poriadky, ale aj z obrovského potenciálu informácií, ktoré bude možné získať prostredníctvom systémov GNSS, vrátane európskeho navigačného systému Galileo. Tým by sa zo systémov, ktoré iba spracúvajú statické údaje, vytvorili inteligentné systémy reagujúce na aktuálne stavy dopravných tokov a dostupné kapacity dopravcov. Tie potom môžu nielen cestujúcim poskytovať v reálnom čase informácie o stave dopravy a ponúkať im variantné riešenia, ale aj poskytovať rozšírené „just-in-time“ informácie prevádzkovateľov hromadnej a individuálnej dopravy, a tým im umožniť rýchlu reakciu. Práve úprava jestvujúcich miestnych a regionálnych systémov na využitie dynamických dopravných informácií, a tým prechod systémov na kvalitatívne vyššiu úroveň, by mali byť hlavným stimulom vytvárania prepojených informačných systémov. Na získavanie dynamických informácií o doprave je výhodné využívať budovaný európsky navigačný systém Galileo, ktorý na rozdiel od ostatných obdobných systémov ponúkne aj službu s definovanou kvalitou lokalizačného signálu. Tieto informácie, ktoré sú nevyhnutné pri modernom riadení dopravy, potom môžu využívať nielen prevádzkovatelia dopravy, ale aj systémy informácií o multimodálnej doprave a miestne a regionálne samosprávy v členských štátoch, ktoré môžu takto získané údaje použiť prostredníctvom rôznych aplikácií pri dlhodobom plánovaní (napr. cestovných poriadkov, trás atď.), strategickom plánovaní a krízovom riadení.

15.

Navrhuje, aby sa na riešenie rôznych, hlavne krízových stavov a rýchlu reakciu prevádzkovateľov verejnej dopravy, ktorými sú z veľkej časti miestne a regionálne samosprávy, zabezpečilo aj prepojenie systémov poskytujúcich informácie o multimodálnej doprave s európskym programom monitorovania životného prostredia a bezpečnosti Copernicus (predtým GMES). Jednotlivé aplikácie, ktoré by využívali obidva tieto zdroje, by mohli nielen identifikovať potenciálne krízové stavy, ale napríklad aj navrhovať potrebné opatrenia, a to nielen vyhľadaním náhradnej trasy, ale aj potrebného kapacitného nasadenia náhradnej dopravy, a následne potom každému cestujúcemu navrhnúť náhradnú trasu.

16.

Upozorňuje tiež, že na to, aby mohli cestujúci naplno aktívne využívať systém informácií v multimodálnej doprave, je potrebné, aby bola vo vozidlách hromadnej dopravy a v čakacích, vybavovacích a nástupných priestoroch zabezpečená možnosť vysokorýchlostného dátového pripojenia. Na to, aby sa systém mohol správať inteligentne a cestujúci mohli využívať spracované dynamické informácie o aktuálnom stave dopravy, je zaručené stabilné kvalitné dátové pripojenie jedným zo základných predpokladov.

17.

Konštatuje, že európske práva cestujúcich sa vzťahujú len jednotlivo na každú zmluvu o doprave. Vzhľadom na to, že nie je možné zakúpiť si cestovný lístok na viaceré cezhraničné cesty, alebo v prípade multimodálnych ciest, cestujúci sa nemôžu spoliehať na bežné práva cestujúcich. Vyzýva preto, aby sa vypracovali právne predpisy, prostredníctvom ktorých sa vytvorí európsky systém práv cestujúcich pre multimodálnu dopravu.

18.

Podotýka, že by systémy poskytovania informácií v multimodálnej doprave mali byť užívateľsky čo najvhodnejšie, takže je potrebné, aby boli prepojené s aktuálnymi mapovými a zemepisnými podkladmi. Okrem toho by bolo vhodné, a pre užívateľov príťažlivé, ak by tieto systémy mohli byť prepojené s aplikáciami pracujúcimi s miestnymi a regionálnymi informáciami z cestovného ruchu, akými sú napríklad informácie o ponuke ubytovania, turistických cieľov, kultúrnych akcií a pod.

19.

Zdôrazňuje, že prepojenie komplexných systémov informácií o multimodálnej doprave so systémami GNSS, hlavne systémom Galileo, mapovými a zemepisnými podkladmi, programom Copernicus a ďalšími zdrojmi informácií a údajov umožní veľký počet aplikácií. Tieto aplikácie poskytnú možnosť efektívne plánovať dopravné trasy, rýchlo reagovať na vzniknuté dopravné potreby, efektívne riešiť rôzne neštandardné a krízové situácie, značne zefektívniť dopravu, čím dôjde k úspore energie, významnému príspevku k zníženiu emisií CO2 a zlepšeniu životného prostredia všeobecne, zvýšeniu mobility občanov, čim sa im poskytne aj väčšia možnosť využitia pracovných príležitostí atď. Predovšetkým však v oblasti práce s týmito údajmi, tvorby a správy aplikácií a využívania ich výstupov vznikne úplne nové priemyselné odvetvie, ktoré vytvorí obrovské množstvo pracovných miest. Výhodou týchto novovzniknutých pracovných miest bude, že väčšinou nebudú závislé od práce v určitom mieste, takže môžu poskytnúť pracovné príležitosti aj v odľahlých a menej rozvinutých regiónoch.

20.

Konštatuje, že k dispozícii je čoraz viac mobilných aplikácií týkajúcich sa multimodálnych služieb v oblasti plánovania ciest a cestovných informácií a že tieto aplikácie často vytvárajú tvoriví súkromní vývojári. Žiada príslušných prevádzkovateľov a orgány, aby spolupracovali s mobilnými vývojármi a sprístupnili im svoje údaje ako voľne šíriteľné (open source).

21.

Na záver upozorňuje, že vzhľadom na to, že miestne a regionálne orgány sú základným kameňom na vytvorenie tohto celkového systému, a na to, aby sa ony a nimi zriaďované subjekty mohli výraznejšie aktívne zapojiť do celého procesu a stať sa jeho hnacím motorom, je potrebné vyriešiť:

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/40

1.

zdôrazňuje, že nedôvera voči inštitúciám a politike vo všeobecnosti, zvýšenie počtu voličov hlasujúcich vo voľbách do Európskeho parlamentu 22. až 25. mája 2014 za protieurópske strany a historicky najvyššia neúčasť vo voľbách sú novým varovaním, z ktorého je potrebné urýchlene vyvodiť potrebné dôsledky;

2.

vyzdvihuje skutočnosť, že uzmierenie občanov s Európskou úniou a stimulovanie ich angažovanosti v európskych otázkach predstavuje politickú, demografickú i komunikačnú výzvu, na ktorú treba reagovať na všetkých úrovniach riadenia Únie a v rámci regiónov;

3.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie sú zodpovedné za to, aby navrhli nový partnerský spôsob komunikácie o európskom projekte s cieľom posilniť tento projekt tak, aby ho občania mohli prijať za svoj. Pri realizácii tohto decentralizovaného a tvorivého projektu sa inštitúcie musia dohodnúť na federačnej koncepcii komunikácie, ktorá bude zhodnocovať Európsku úniu, jej identitu, samotnú existenciu, jej hodnoty a konkrétne výsledky jej politík v živote občanov, pričom táto koncepcia musí zohľadňovať obavy občanov;

4.

poukazuje na to, že regióny a mestá majú overenú tradíciu a skúsenosti s vedením dialógu a konzultáciou s občanmi, ktoré sa zakladajú najmä na participatívnych mechanizmoch a sú najväčším prínosom pre inštitucionálnu komunikáciu EÚ;

5.

opakovane pripomína, že ak sa má Európska únia priblížiť k svojim občanom, treba zaviesť podmienky zlepšovania postupov rozhodovania a demokratickejšieho a transparentnejšieho dialógu medzi občanmi a inštitúciami na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

6.

víta iniciatívy zamerané na zlepšovanie podmienok občianskej a demokratickej účasti na úrovni EÚ, akou je napr. európska iniciatíva občanov, a vyjadruje poľutovanie nad znížením objemu rozpočtových prostriedkov vymedzených na realizáciu programu Európa pre občanov v rámci nového viacročného finančného rámca;

7.

ako uviedol v uznesení prijatom pri príležitosti 20. výročia založenia VR a vo svojej Charte viacúrovňového riadenia v Európe, výbor trvá na tom, aby aktivity EÚ vo väčšej miere zohľadňovali obavy občanov a boli skutočným prínosom v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

8.

je presvedčený, že miestne a regionálne orgány by ako partneri s najbližším kontaktom s občanmi mali mať väčšiu zodpovednosť pri realizovaní komunikácie zameranej na budovanie mostov medzi občanmi a Európou. Členovia VR musia byť vo svojich príslušných volebných obvodoch spolu s miestnymi a regionálnymi politickými zástupcami dôležitými aktérmi európskej integrácie a v európskych inštitúciách musia tlmočiť názory verejnosti na miestnej úrovni. Na druhej strane úlohou regionálnych a miestnych samospráv, menovite ich volených zástupcov, je rozsiahlou osvetovou činnosťou informovať všetkých občanov o pôsobení EÚ v ich okolí, ako sa to už napokon ustanovilo v pravidlách riadiacich komunikáciu o štrukturálnych fondoch. Aby sa v plnej miere mohli ujať tejto vzájomnej zodpovednosti, bolo by vhodné, aby sa im vyhradilo stále miesto v protokole podujatí na miestnej a európskej úrovni;

9.

sa domnieva, že v záujme dosiahnutia lepšej koordinácie stratégií a štýlov komunikácie medzi inštitúciami a orgánmi Európskej únie treba zabrániť triešteniu a znásobovaniu kanálov, priorít, zdrojov a štýlov komunikácie;

10.

taktiež konštatuje, že treba zosúladiť špecifické politiky, ktorými sa vyznačuje každá európska inštitúcia, s tým cieľom, aby občania získali komplexný pohľad na európsky projekt a taktiež treba „pretlmočiť“ občanom špecifický jazyk EÚ a jej terminológiu a pomocou prehľadných informačných materiálov prispieť k lepšiemu chápaniu inštitucionálnych štruktúr EÚ;

11.

usudzuje, že je dôležité, aby sa inštitúcie EÚ naďalej usilovali o profesionalizáciu a zhodnocovanie svojich komunikačných a participatívnych politík. Komunikácia musí zohľadňovať záujmy občanov a neobmedzovať sa na inštitucionálne kampane vedené na poslednú chvíľu v predvečer volieb do Európskeho parlamentu. Ako príklad každodenného informovania o EÚ by mala slúžiť napríklad činnosť Európskeho parlamentu za podpory politických strán počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu;

12.

vyzýva k tomu, aby sa inštitúcie EÚ spoločne zaviazali realizovať „Komunikačný plán na roky 2015 – 2019: znovu spojiť Európu s jej občanmi“ v horizonte budúcich volieb do Európskeho parlamentu a aby si v nadväznosti na strategické smerovanie a decentralizované a koordinované iniciatívy v oblasti komunikácie stanovili vyčíslené a merateľné ciele zamerané na zvyšovanie povedomia o európskom projekte;

13.

zdôrazňuje, že tento plán by mal upustiť od tradičného prístupu „zhora nadol“. ktorého podstatou je vysvetľovať a „predávať“ Európu. Zavedenie dialógu s občanmi a medzi občanmi navzájom umožní viesť obojsmernú komunikáciu a získať spätnú väzbu priamo z terénu;

14.

navrhuje, aby sa do mája 2019 dosiahol taký stav, že väčšina opýtaných občanov sa v pravidelných prieskumoch Eurobarometra bude domnievať, že „ich hlas v Európe niečo znamená“, že rozumejú hlavným rozhodovacím postupom a hlavným politikám EÚ, sú „dobre informovaní o európskych otázkach“ a že majú „pozitívny obraz o EÚ“ (1);

15.

sa domnieva, že obsah komunikácie EÚ by sa mal prispôsobiť miestnym kultúrnym, sociálnym a hospodárskym podmienkam a zohľadňovať vnútroštátne výzvy a myslí si, že by bolo vhodnejšie a operatívnejšie „europeizovať“ miestne, regionálne a vnútroštátne sféry, ako usilovať o vytvorenie jednotnej európskej verejnej sféry;

16.

odporúča, aby sa komunikácia zameriavala na potreby a záujmy občanov, najmä mladých ľudí, narastajúceho počtu starších osôb a obyvateľov vidieckych a prímestských oblastiach a prispôsobovala sa im;

17.

výslovne zdôrazňuje, že jednou z rovnako dôležitých cieľových skupín, ktorá je v každom regióne, sú mladí ľudia. Mladí ľudia, ktorí sa môžu aktívne zapájať do programov EÚ v oblasti mobility, školských výmenných pobytov, semestrálnych pobytov v zahraničí alebo medzinárodných stretnutí mládeže, ako aj partnerstiev medzi školami, sú veľvyslancami Európskej únie zajtrajška. Žiada preto, aby sa čo najväčšiemu počtu mladých ľudí umožnila účasť na európskych programoch a partnerstvách, napr. prostredníctvom programu Erasmus+, ktorý by mal mať v regiónoch ešte väčšiu publicitu;

18.

sa nazdáva, že na dosiahnutie úspechu Komunikačného plánu na roky 2015 – 2019 treba vytvoriť propagačné nástroje, ktoré budú slúžiť na angažovanie, motivovanie a posilnenie emocionálnej stránky súvisiacej s tým, čo to znamená byť a cítiť sa Európanom. Mnohé miestne a regionálne orgány na tento účel využívajú internetové a sociálne platformy, ktoré môžu byť veľmi užitočné na nadviazanie kontaktu s občanmi a ich zapojenie do európskeho projektu;

19.

opakované poukazuje na to, že treba vyzdvihnúť konkrétne údaje o dosahu a účinku politík EÚ na každodenný život občanov;

20.

pripomína význam viacjazyčnosti a žiada, aby v budúcnosti boli informácie dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

21.

povzbudzuje inštitúcie EÚ, aby poskytovali informácie vyvracajúce dohady a falošné informácie, ktoré sú zamerané na diskreditáciu EÚ prostredníctvom nepravdivých skutočností. Vyzýva politických predstaviteľov na všetkých úrovniach, aby vzdorovali očierňovaniu Bruselu, najmä ak ho z vnútroštátnych politických dôvodov praktizujú vlády jednotlivých štátov a politické strany. Želá si oceniť ženy a mužov, ktorí svojimi každodennými činmi vytvárajú Európu, a snažiť sa o diskusiu o európskych záležitostiach na základe objektívnych a presných informácií;

22.

podporuje kroky zamerané na stimulovanie „európskeho príbehu“, ktorý by umožnil nasmerovať európsku verejnú mienku k úvahám o historických, kultúrnych, filozofických a sociologických základoch európskej integrácie a nákladoch vyplývajúcich z neexistencie spoločného európskeho postupu bez toho, aby sa takýto príbeh vnucoval zhora nadol alebo sa vnímal ako spätné ospravedlňovanie politík EÚ;

23.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni je dôležité využiť europeizované inovačné odvetvia činnosti, ktoré sú zatiaľ podceňované a nedostatočne využívané, napr. šport s cieľom posilniť „príbeh Európy“, pričom sa treba opierať o spoločný dej a pedagogický prístup;

24.

navrhuje, aby sa tento „príbeh Európy“ posilnil vytvorením komunikačných prostriedkov (klip, aplikácie pre mobilné zariadenia, komiksy), ktoré budú rozprávať príbeh jednej rodiny na pozadí veľkých udalostí v Európe, a aby sa na bankovkách eurozóny znázornili osobnosti, ktoré stelesňujú hodnoty EÚ. Taktiež odporúča, aby sa pracovníkom v oblasti kultúry a intelektuálom, ktorí sa na tomto „novom príbehu“ podieľajú, poskytli platformy a rámcové podmienky, ktoré podporia ich prepojenie a výmeny;

25.

žiada, aby sa každý štvrťrok konala schôdza medziinštitucionálnej skupiny pre informácie pod spoločným predsedníctvom Európskeho parlamentu, Rady ministrov a Komisie v rámci jasného mandátu s cieľom formulovať, realizovať a hodnotiť spoločné strategické priority a lepšie reagovať na potreby každej inštitúcie v oblasti komunikácie. Taktiež odporúča, aby sa aktivovala skupina Rady pre informácie s cieľom vytvoriť v každom členskom štáte štruktúry pre koordináciu medzi zástupcami zodpovednými za komunikáciu týkajúcu sa EÚ na celoštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni;

26.

sa domnieva, že Európsky parlament pri príležitosti volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 preukázal, že je dôležité viesť centralizovanú informačnú kampaň, do ktorej sa v rozsiahlej miere zapájal aj Výbor regiónov, pripomína však, že komunikačné činnosti v kontinentálnom meradle si vyžadujú rozvoj decentralizovanej spolupráce s regiónmi a obcami, občianskou spoločnosťou a médiami. V tejto súvislosti poukazuje na reštrukturalizáciu komunikačnej politiky Európskej komisie, ktorá má prispieť k dosiahnutiu tejto spolupráce;

27.

navrhuje, aby inštitúcie EÚ do piatich rokov zorganizovali 500 „občianskych dialógov“, pričom by sa malo dbať na rovnomerné pokrytie celého územia Európy a vyhnúť sa tomu, aby sa účastníci stretávali len vo veľkých metropolách. Zdôrazňuje, že na tieto občianske stretnutia by sa mali systematicky prizývať informačné kancelárie Európskeho parlamentu, zastúpenia Komisie, Výbor regiónov a územné samosprávy, ktoré disponujú zdrojmi, skúsenosťami a potrebnými poznatkami o miestnych osobitostiach. Tieto občianske dialógy by sa mali konať na symbolických miestach a zaoberať sa odvetvovou politikou EÚ a témami, ktoré sú pre obyvateľov alebo región mimoriadne pálčivé. Politickí predstavitelia na regionálnej a miestnej úrovni, a to najmä členovia VR a poslanci EP, by sa mali postarať o vedenie týchto diskusií a zabezpečiť konkrétnu nadväzujúcu činnosť. Bolo by užitočné, aby sa táto iniciatíva koordinovala so sieťou informačných centier „Europe Direct“, ktorú vytvorila Komisia a ktorá pokrýva všetky členské štáty a má skúsenosti s podporou európskych projektov na regionálnej a miestnej úrovni;

28.

vyjadruje želanie, aby sa v každom z 277 regiónov v Európe každý rok uskutočnila návšteva niektorého z členov Európskej komisie, pričom cieľom takejto návštevy je počúvať spoluobčanov a zhodnocovať činnosť EÚ;

29.

bolo by vhodné, aby sa poslanci Európskeho parlamentu a členovia Výboru regiónov každý rok zapojili do iniciatívy „Back to School“, rovnako ako to robia každoročne zamestnanci Európskej komisie;

30.

víta „pilotné“ komunikačné kampane, ktoré začala Európska komisia v druhom polroku 2014 v šiestich členských štátoch a ktoré by mohli byť ďalším pilierom Komunikačného plánu EÚ na roky 2015 – 2019 ako kampane vedené v blízkosti občanov, ktoré poukazujú na konkrétne účinky politík a európskej legislatívy. Navrhuje, aby sa tieto kampane rozšírili na ostatné členské štáty, aby sa do nich zapojili regióny a mestá a aby boli doplnené o interaktívny aspekt;

31.

žiada, aby komunikačné orgány inštitúcií v členských štátoch (zastúpenia Európskej komisie, informačné strediská Európskeho parlamentu, informačné centrá „Europe Direct“, riadiace orgány zodpovedné za celkové využívanie európskych fondov) aktívnejšie spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich vnútroštátnymi združeniami a zahŕňali náležité informácie o práci Výboru regiónov, pokiaľ ide o legislatívu EÚ v oblasti procesu rozhodovania, s cieľom zhodnotiť význam a účinky európskych politík na miestnej úrovni podporovať iniciatívy zohľadňujúce pochybnosti a obavy občanov a umožniť im vyjadrovať svoje obavy;

32.

vyzýva tieto komunikačné orgány v členských štátoch, aby vypracovali zoznam verejných a súkromných iniciatív zameraných na zapojenie občanov a aby prostredníctvom týchto iniciatív komunikovali a dosiahli tak interaktivitu týchto posolstiev a ich vplyv na miestnej úrovni. Preto sa odporúča vytvorenie sietí a ich začlenenie do Komunikačného plánu ako základných propagačných nástrojov;

33.

poznamenáva, že miestne a regionálne samosprávy majú často k dispozícii vlastné médiá s rozsiahlymi distribučnými sieťami, ktoré sa môžu využiť pri komunikácii a prostredníctvom ktorých sa môže iniciovať diskusia o informáciách o EÚ prispôsobených miestnemu kontextu. EÚ by svojim približne 1 00  000 miestnym samosprávam mohla poskytovať kľúčové komunikačné materiály, ktoré neobsahujú eurožargón (články pre informačné časopisy, schémy, klipy atď.). Celoštátne územné združenia a národné delegácie VR sú vhodným styčným bodom pre nadväzovanie kontaktov s cieľovou skupinou orgánov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni;

34.

pripomína, že miestne orgány sú zodpovedné za realizáciu veľmi významnej časti európskej legislatívy. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa čo najlepšie mohli zapájať do európskeho legislatívneho procesu. Nedávny spoločný návrh Európskej komisie a Európskeho parlamentu, ktorý od miestnych orgánov a ich združení vyžaduje, aby sa zapísali do registra lobistov, však túto možnosť zapojenia vo výraznej miere obmedzuje. Výbor regiónov preto v tejto súvislosti žiada, aby sa prehodnotil tento aspekt návrhu a aby boli miestne orgány a ich združenia oslobodené od povinnosti zápisu do tohto registra, ako je tomu aj v prípade regiónov;

35.

žiada, aby Komisia sprísnila povinnosti v oblasti komunikácie spojené s prideľovaním európskych dotácií samosprávam v Európe (veľkosť informačných tabúľ, umiestnenie, logo EÚ na informačných materiáloch atď.). Skratky typu EFRR, EPFRV, ESF, ktoré sú pre bežného človeka nezrozumiteľné, by mala nahradiť informácia „spolufinancované Európskou úniou“. Výbor sa domnieva, že úsilie niektorých regiónov zamerané na zlučovanie rozpočtov pre oblasť komunikácie z rôznych programov európskych štrukturálnych a investičných fondov a ich využitie na účinnejšie kampane by malo slúžiť ako model. Taktiež odporúča, aby sa hľadala súčinnosť (vďaka portálu „europa.eu“) medzi jednotlivými on-line projektmi (2) Európskej komisie, štátov, Európskeho parlamentu a VR, ktoré sa všetky opierajú o interaktívne mapy prezentujúce projekty, ktoré EÚ podporuje na miestnej úrovni;

36.

odporúča, aby sa posilnilo a rozšírilo využívanie on-line komunikačných nástrojov a sociálnych médií ako kľúčových nástrojov Komunikačného plánu na roky 2015 – 2019. Víta iniciatívy zamerané na rozvoj inovačných metód účasti on-line a zhromažďovania príspevkov od občanov vo viacerých členských štátoch a zdôrazňuje enormný znásobujúci potenciál, ktorý majú zodpovední politickí predstavitelia na miestnej a regionálnej úrovni vzhľadom na ich dosah na sociálnych sieťach;

37.

nesúhlasí so znížením objemu zdrojov, ktoré majú európske inštitúcie k dispozícii pre oblasť komunikácie na obdobie 2014 – 2020;

38.

navrhuje, aby sa 20 % z rozpočtu EÚ určeného na komunikáciu decentralizovalo na vnútroštátnej a miestnej úrovni, najmä pre informačné centrá „Europe Direct“ – Európsky dom, s cieľom posilniť tieto orgány a začať praktickú štrukturálnu spoluprácu s miestnymi a regionálnymi partnermi a osloviť širšiu verejnosť;

39.

navrhuje, aby sa posilnili reklamné kampane zamerané na zviditeľnenie činnosti EÚ a lepšie porozumenie jej mechanizmom rozhodovania. Výbor taktiež navrhuje, aby sa uzatvorili partnerské dohody s 500 tlačovými médiami a miestnymi televíznymi a rozhlasovými stanicami v súvislosti s organizovaním diskusií, v rámci ktorých dostanú slovo tí, ktorých každodenný život a práca je spojená s Európou. Zdôrazňuje, že tieto dohody o partnerstve musia poskytovať úplnú nezávislosť redaktorom a vysielacím staniciam. Európske inštitúcie podporujú snahu Výboru regiónov zvýšiť informovanosť a povedomie miestnych a regionálnych novinárov prostredníctvom pravidelných aktivít s nimi;

40.

odporúča, aby sa vypracovali nové modely pre spolufinancovanie komunikačných stratégií EÚ namiesto programu partnerstva v oblasti riadenia, ktorý bol zastavený v roku 2013. Zdôrazňuje, že vypracovaná štruktúra by takisto mala umožniť priame partnerstvá s miestnymi a regionálnymi samosprávami v členských štátoch. Konštatuje, že pilotné projekty strategického partnerstva, ktoré sa nedávno začali realizovať medzi zastúpeniami Komisie a regionálnymi orgánmi, by mohli slúžiť ako model a mohli by sa uplatňovať v rozsiahlejšom meradle pod podmienkou, že budú obsahovať recipročné finančné záväzky;

41.

navrhuje aby sa v rámci „Komunikačného plánu na roky 2015 –2019: znovu spojiť Európu s jej občanmi“ medzi zastúpeniami Komisie a regionálnymi a miestnymi orgánmi uzatvorilo 500 strategických partnerstiev s pridelenými rozpočtovými prostriedkami;

42.

zdôrazňuje užitočnosť štruktúrovaných sietí, akou je výročná konferencia VR EuroPCom, na ktorej sa každý rok v Bruseli stretáva viac ako 700 inštitucionálnych pracovníkov z oblasti komunikácie, a podporné opatrenia posilňujúce komunikačné kapacity miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov. Navrhuje, aby sa v tejto sieti do roku 2019 združilo najmenej 5  000 obcí, miest a regiónov z radov iniciatívy „Priatelia Európy“ s cieľom mobilizovať a školiť pracovníkov zodpovedných za oblasť komunikácie v členských štátoch a poskytovať im pomoc;

43.

povzbudzuje inštitucionálne zastúpenia Európskej komisie a Európskeho parlamentu v členských štátoch, aby v príslušnom regióne, v Bruseli a Štrasburgu organizovali schôdze s pracovníkmi zodpovednými za komunikáciu s verejnosťou a pracovníkmi verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni;

44.

odporúča, aby sa posúdil vplyv Komunikačného plánu EÚ na roky 2015 – 2019 a aby sa realizovalo viac prieskumov Eurobarometra na regionálnej úrovni, ktoré budú prispôsobené podmienkam na miestnej a regionálnej úrovni a aby sa zaviedla spoločná metodika na meranie vplyvu komunikácie o EÚ na miestnej úrovni, pričom by sa mala využiť odbornosť decentralizovaných orgánov a ich chápanie verejnej mienky.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/45

1.

by chcel zdôrazniť význam európskej susedskej politiky (ESP) ako nástroja vonkajšej politiky EÚ, ktorý sa zameriava na krajiny ležiace južne a východne od EÚ s cieľom nadviazať bližšie vzťahy medzi týmito krajinami a EÚ;

2.

zdôrazňuje komplexný a viacúrovňový charakter vzťahov v rámci ESP a viacúrovňové riadenie politiky. Preto je potrebné podporovať regionálny a miestny rozmer ESP, ktorý dopĺňa spoluprácu na úrovni národných vlád;

3.

vyzýva preto novovymenovanú vysokú predstaviteľku, aby zapojila miestnu a regionálnu úroveň v EÚ a krajinách ESP do ďalšieho rozvíjania tejto politiky a aby úzko spolupracovala s VR v záujme zlepšenia koncepcie, realizácie a všeobecného prijatia ESP na najnižšej úrovni;

4.

takisto zdôrazňuje, že pri podpore demokratických zmien a ekonomických reforiem v jednotlivých krajinách prijímajúcich pomoc treba konať flexibilnejšie a zároveň uplatňovať individuálny, „na mieru šitý“ prístup;

5.

poukazuje na význam dvoch iniciatív, t. j. Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie. Predstavujú regionálny rozmer ESP a nie sú len zložkami tematickej politiky EÚ, ale predstavujú aj prioritné zameranie zahraničnej politiky členských štátov EÚ na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

6.

žiada, aby sa nižšie úrovne riadenia aktívnejšie podieľali na procese vykonávania ESP a boli doň viac zapojené. Skutočnosť, že Výbor regiónov vytvoril dve súbežne fungujúce platformy pre dialóg a spoluprácu, t. j. Európsko-stredomorského zhromaždenie miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) a Konferenciu miestnych a regionálnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP), ponúka príležitosti ďalej rozvíjať tento rozmer ESP prostredníctvom konkrétnej spolupráce a priameho dialógu na miestnej a regionálnej úrovni;

7.

oceňuje úsilie, ktoré Európska únia vyvíja na podporu politických a hospodárskych reforiem prostredníctvom primeranej finančnej a technickej podpory pre krajiny prijímajúce pomoc v rámci ESP; poskytovanie tejto podpory však treba ešte viac zjednodušiť a lepšie zorganizovať. Zvýšenie podpory zo strany EÚ pre susedské krajiny by malo závisieť od napredovania politických zmien, demokratizácie, dodržiavania princípov právneho štátu a rovnosti medzi mužmi a ženami. Toto napredovanie je vzhľadom na posledné tragické udalosti ešte naliehavejšie a dosiahnuť ho treba pri plnom rešpektovaní ľudských práv takým spôsobom, že zúčastnené krajiny zabezpečia udeľovanie plnoprávneho občianstva občanom všetkých náboženských a etnických menšín;

8.

poukazuje na to, že regionálna a miestna úroveň zohrávajú zásadnú úlohu pri vypracovávaní prognóz, plánovaní, vykonávaní a monitorovaní podporných programov a nástrojov; zasadzuje sa tiež za to, aby mali miestne a regionálne orgány ľahší prístup k prostriedkom pomoci a aby sa zjednodušili príslušné mechanizmy a postupy;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať silné a demokratické riadenie na nižšej vnútroštátnej úrovni; upozorňuje na otázku demokracie na miestnej úrovni v partnerských krajinách a na problémy spojené s prácou miestnej a regionálnej samosprávy. V tejto súvislosti sa vyslovuje za decentralizáciu, najmä v oblasti daní; a zároveň odporúča podporiť iniciatívy smerujúce zdola nahor a uznať úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní potrebných domácich reforiem;

10.

zdôrazňuje, že v roku 2013 sa v regióne spadajúcom do pôsobnosti európskej susedskej politiky udiali výrazné zmeny. Cieľom ESP je rozvíjať osobitné vzťahy medzi EÚ a jednotlivými susednými krajinami s cieľom posilňovať bezpečnosť, prosperitu a susedské vzťahy. Niektoré z týchto cieľov sa v minulom roku podarilo splniť, avšak bolo zaznamenaných aj niekoľko závažných neúspechov. ESP ako celok musí byť kriticky preskúmaná, aby sa vyhodnotilo, či je vhodná vo svojej súčasnej podobe;

11.

pozitívnou skutočnosťou je to, že tempo náročných demokratických reforiem v niektorých južných susedských krajinách, ako je Tunisko, Maroko a do určitej miery aj Egypt, sa zintenzívnilo. Okrem toho boli v novembri 2013 parafované dve dohody o pridružení (vrátane dokumentov o prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu) s dvomi východnými susedskými krajinami, Gruzínskom a Moldavskom, a potom v roku 2014 s Ukrajinou. Podpísaním týchto dohôd s prvými dvoma krajinami vyvrcholil dlhý proces rokovaní a vytvoril sa základ pre vypracovanie programu plnenia záväzkov stanovených v týchto dohodách;

12.

konštatuje však, že rok 2013 bol tiež obdobím výrazných politických otrasov a sociálno-ekonomických kríz v mnohých krajinách ESP. Bezpečnostné hrozby na národnej a regionálnej úrovni (v južných a východných krajinách ESP) sa znásobili. Dramatické udalosti na Ukrajine, občianska vojna v Sýrii a vyhrotenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou dokazujú, že výzva jednotnej európskej politiky zameranej na presadzovanie stability so silným miestnym a regionálnym rozmerom nadobúda čoraz väčší význam;

13.

vyzýva, aby sa zaviedli primerané opatrenia, ktoré pomôžu miestnym orgánom zvládnuť humanitárnu krízu, a predovšetkým prílev utečencov vyvolaný nestabilitou v mnohých krajinách ESP, v súčasnosti hlavne v Sýrii a na Ukrajine. Migračné toky, najmä v oblasti okolo Stredozemného mora, si vyžadujú dlhodobý a komplexný prístup s aktívnym zapojením všetkých členských krajín, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, a nielen tých, ktorých sa táto otázka týka z dôvodu ich zemepisnej polohy. Krajiny, regióny a miestne samosprávy nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach Únie by mali dostať primeranú podporu, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc a riadenie krízových situácií súvisiacich s prisťahovalectvom, vrátane krízových situácii v oblasti zdravia;

14.

konštatuje, že medzi jednotlivými krajinami ESP existujú veľké rozdiely týkajúce sa programov a politickej vôle uskutočniť potrebné politické, sociálne a ekonomické reformy. Iniciatívy v rámci ESP by sa preto mali prispôsobiť podľa skutočnej ochoty jednotlivých vlád uskutočniť potrebné zmeny a prehĺbiť vzťahy s EÚ, ako aj podľa ich odhodlanosti podporiť reformy a zabezpečiť im podporu verejnosti; miestne a regionálne orgány zohrávajú v tomto ohľade ústrednú úlohu,+ a hoci sú často závislé od domácej vlády, mali by sa i napriek tomu považovať za kľúčových partnerov;

15.

súhlasí, že budovanie demokracie v partnerských krajinách je pre EÚ kľúčové. Demokratizácia a decentralizácia sú základom sociálno-ekonomického rozvoja a majú zásadný význam pre transformačné procesy v regióne Východného partnerstva a oblasti Stredozemného mora. ESP je vynikajúcou iniciatívou na podporu týchto procesov a CORLEAP a ARLEM predstavujú vhodné platformy podporujúce partnerstvá a otvorenosť v procese budovania demokracie a občianskej spoločnosti;

16.

plne podporuje myšlienku vyjadrenú v spoločnom oznámení, že ESP by mala naďalej ostať atraktívnou iniciatívou v oblasti spolupráce, ktorá reaguje na potreby partnerov. EÚ by skutočne mala byť pre krajiny ESP strategickým partnerom, pomáhať im v úsilí o hospodársky rozvoj a v snahe zabezpečiť lepšie riadenie a zároveň rešpektovať ich suverenitu;

17.

pripomína, že budúce členstvo v Únii je jednou z hlavných motivácií, ktorými chce EÚ presvedčiť partnerské krajiny, aby začali s reformami. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa tento nástroj používal primeraným, transparentným a realistickým spôsobom v závislosti od konkrétnej situácie v danej krajine;

18.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore a formovaní demokratických procesov; sú strategickými partnermi pre dobrú verejnú správu a v úsilí dosiahnuť pozitívne účinky rozvoja, a zároveň majú kľúčovú úlohu vo vonkajšej politike EÚ;

19.

zároveň zdôrazňuje, že je potrebné hodnotiť vykonávanie ESP, v budúcnosti aj na základe miery zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a ich zástupcov na nadnárodnej úrovni, pričom tento aspekt v tomto oznámení chýba;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné obohatiť bilaterálnu ESP o regionálne a multilaterálne iniciatívy v oblasti spolupráce na základe zavedenia mechanizmov na podporu spolupráce medzi EÚ a susedskými krajinami a tiež medzi jednotlivými krajinami. Mali by sa preto využiť a rozšíriť možnosti spolupráce v rámci už existujúcich iniciatív EÚ, medzi regiónmi a sieťami európskych regiónov, bez ohľadu na to, či sú súčasťou Európskej únie alebo nie;

21.

konštatuje, že európska susedská politika je interaktívnou iniciatívou, pričom jej účinné vykonávanie si vyžaduje zapojenie a spoluprácu všetkých zúčastnených strán na rôznych úrovniach riadenia. Len tak budú môcť krajiny ESP, ktorú chcú uskutočniť domáce reformy, efektívne spolupracovať s EÚ a môžu od nej očakávať politickú podporu, komplexné dohody o obchode, úmysel zaviesť opatrenia uľahčujúce vízový režim, ako aj technickú a finančnú pomoc;

22.

konštatuje, že rozdiely v prístupe susedských krajín k vykonávaniu reforiem a budovaniu úzkych vzťahov s EÚ, ako aj rozmanitosť problémov, s ktorými museli nedávno bojovať jednotlivé krajiny ESP, mali za následok, že EÚ musí k ESP zaujať individuálny, „na mieru šitý“ prístup, nielen pokiaľ ide o jej geografický rozmer (južný a východný), ale tiež predovšetkým pokiaľ ide o očakávania, možnosti a úlohy pre konkrétne partnerské krajiny;

23.

súhlasí, že EÚ by mala investovať do odvetvových, tematicky štruktúrovaných finančných nástrojov. Tento prístup k vedie širšej výmene osvedčených postupov a definovaniu stratégií rozvoja vo vybraných kľúčových politických oblastiach, ako sú verejná správa, fiškálna decentralizácia a územná spolupráca;

24.

by chcel zdôrazniť, že je dôležité podporovať úsilie budovať silnejšiu demokraciu a dosiahnuť politické reformy v partnerských krajinách. Susedská politika uplatňovaná v regiónoch a regionálnymi orgánmi môže byť nepochybne účinným nástrojom propagácie základných hodnôt EÚ, ktorými sú: ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín;

25.

vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť významu a prínosu zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do konkrétnych projektov spolupráce EÚ a krajín ESP. Dosiahnutie cieľov tejto politiky totiž do veľkej miery závisí od úrovne regionálneho rozvoja a schopnosti jednotlivých krajín zabezpečiť efektívne riadenie na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

26.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadnili odporúčaniam a skúsenosti VR a jeho členov na podporu procesov politických a ekonomických zmien v partnerských krajinách a účinnejšej spolupráce na všetkých úrovniach riadenia;

27.

zdôrazňuje, že relevantná je aj viacúrovňová povaha zahraničnej politiky jednotlivých štátov. Základnou výzvou v tomto smere je vytvoriť synergiu medzi národnými a nižšími vnútroštátnymi rozmermi zahraničnej politiky v jednotlivých krajinách. V tejto súvislosti predstavujú CORLEAP a ARLEM ideálne fóra pre definovanie potrieb a výmenu skúseností;

28.

by rád poukázal na to, že miestne a regionálne orgány vďaka svojím medzinárodným kontaktom a aktívnej účasti na hospodárskom živote pomáhajú stimulovať hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý je jedným z hlavných cieľov európskej integrácie. So zreteľom na to by sa miestne a regionálne orgány mali zúčastňovať na plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení ESP, najmä v oblastiach, v ktorých majú priame právomoci a skúsenosti;

29.

si je vedomý, že rozvoj inštitucionálnych a administratívnych kapacít má kľúčový význam pre väčšinu krajín ESP. Kľúčový aspekt tohto rozmeru politiky sa týka práve miestnych a regionálnych orgánov. VR a miestne a regionálne orgány by preto mali zohrávať aktívnu úlohu pri vypracúvaní a uplatňovaní komplexných programov budovania inštitúcií (CIB), ktoré iniciovali Európska komisia a členské štáty na posilnenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít v krajinách Východného partnerstva;

30.

zasadzuje sa za to, aby sa miestne a regionálne orgány spoločne s centrálnymi vládami podieľali na príprave a vykonávaní dohôd o pridružení, strategických dokumentov a akčných plánov, na ktorých sa dohodli EÚ a partnerské krajiny;

31.

zdôrazňuje význam dobre skoordinovaných iniciatív zdola nahor a podpory spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a krajín ESP, čo by mohlo podporiť proces rozvoja štruktúr miestnej demokracie a občianskej spoločnosti;

32.

domnieva sa, že treba podporovať iniciatívy v oblastiach, na ktorých sú priamo zainteresované mestá a regióny krajín ESP, a ktoré môžu realizovať orgány na nižšej vnútroštátnej úrovni, napr. spoluprácu medzi partnerskými mestami, ako aj cezhraničnú, kultúrnu, hospodársku a inú spoluprácu;

33.

verí, že demokratické administratívne reformy na úrovni centrálnej vlády by mali dopĺňať opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni. Má to veľký význam z hľadiska budovania inštitucionálnych kapacít a uplatňovania dohôd s EÚ, napríklad dohody o pridružení alebo v prípade vytvárania prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu;

34.

zdôrazňuje, že regionálny rozvoj v partnerských krajinách by mal byť jedným z hlavných cieľov pre finančné zdroje EÚ, pričom by mali byť jasne určené kritériá ich využitia na základe odsúhlasených stratégií regionálneho rozvoja, konkrétnych cieľov a výsledkov. Miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť by mali byť primerane zastúpené v orgánoch monitorujúcich využívanie týchto finančných zdrojov;

35.

vyzýva, aby sa pre oba rozmery ESP zaviedli mechanizmy podnecujúce priamy dialóg, výmenu informácií a odovzdávanie know-how v prospech miestnej a regionálnej úrovne v krajinách ESP (napr. na základe existujúceho nástroja pre miestnu správu – LAF);

36.

by uvítal efektívnejšie využitie podporných nástrojov, ako sú twinning a TAIEX medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a ich partnermi v krajinách ESP s cieľom podporiť krajiny ESP pri rozvoji efektívnych a moderných administratívnych štruktúr, ako aj spoluprácou medzi administratívami, kde by jedným zo základných prvkov bola vzájomná výmena úradníkov medzi verejnou správou členského štátu a verejnou správou krajiny ESP. Regióny EÚ by okrem toho mohli posilniť svoju úlohu pri podpore potenciálnych účastníkov programov EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020 zameraných na tretie krajiny, ako je napríklad IPA II (nástroj predvstupovej pomoci), časť programu Horizont 2020 venovaná medzinárodným vzťahom a programy EÚ s účasťou členských štátov a tretích krajín, akým bol program ENPI CBC MED na obdobie 2007 – 2013, ktorý naďalej financuje cezhraničnú spoluprácu aj na obdobie 2014 – 2020 v rámci programu ENI CBC MED;

37.

je presvedčený, že užšie zapojenie VR do činnosti tematických platforiem umožní miestnym a regionálnym orgánom pracovať efektívnejšie a dosahovať lepšie výsledky. VR má skutočne významnú úlohu v tomto ohľade vďaka svojej komplementárnosti a podpore rozhodnutí, ktoré prijímajú CORLEAP a ARLEM;

38.

zdôrazňuje odhodlanosť VR poskytovať poradenstvo Európskej komisii a jej oddeleniam pri návrhu kritérií poskytovania finančnej pomoci EÚ a postupov podávania žiadostí, aby sa zabezpečilo, že miestne a regionálne orgány z krajín ESP budú mať prístup k finančným prostriedkom. Uvedené kritéria však musia obsahovať väčšiu zodpovednosť miestnych orgánov krajín ESP za organizáciu a výsledky;

39.

domnieva sa, že súčasťou úsilia EÚ vytvoriť stabilné politické a administratívne štruktúry by mali byť aj programy školení (online štúdium alebo štúdium na diaľku) pre zástupcov miestnej a regionálnej administratívy s cieľom zlepšiť ich odborné znalosti a umožniť efektívne využiť financie;

40.

pripomína, že v rámci VR sa už uskutočňujú projekty na monitorovanie a hodnotenie decentralizácie právomocí v krajinách, na ktoré sa vzťahuje susedská politika. Tieto nástroje, ktoré zahŕňajú aj online platformu, by v budúcnosti mohli slúžiť nielen ako zdroj informácií, ale aj ako základ pre stanovenie nových alebo zmenu doterajších priorít;

41.

domnieva sa, že informácie o dostupných programoch financovania a postupoch podávania žiadostí o finančnú pomoc EÚ by sa mali poskytovať všetkým zainteresovaným stranám v krajinách ESP. Miestne a regionálne orgány by mali o svojich potrebách v oblasti vzdelávania a iných opatreniach na podporu „dobrej verejnej správy“ na miestnej a regionálnej úrovni informovať príslušné národné a nadnárodné orgány. Efektívna komunikácia a dialóg medzi partnermi by mali byť tmelom európskej susedskej politiky;

42.

odporúča, aby sa podľa vzoru internetovej stránky o regionálnej politike „Inforegio“ vypracovali internetové príručky o krajinách ESP a dostupných finančných nástrojoch, ktoré by boli určené a prístupné pre miestne a regionálne orgány v krajinách ESP. Táto príručka by miestnym a regionálnym orgánom v krajinách EÚ a tiež v partnerských krajinách poskytovala jasné a aktuálne informácie;

43.

nakoniec vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vymenovala „kontaktné osoby“ na každom zastúpení EÚ v krajinách ESP. Na jednej strane by tieto kontaktné osoby poskytovali územným organizáciám a miestnym a regionálnym orgánom v hostiteľských krajinách informácie o plánovaných a existujúcich iniciatívach na nižšej vnútroštátnej úrovni, a na druhej strane by sprostredkovávali posolstvo VR partnerom v krajinách ESP.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/50

1.

pripomína, že reštrukturalizácie a štrukturálne zmeny sú všeobecne považované za súčasť prirodzeného ekonomického rozvoja;

2.

upozorňuje, že vplyv reštrukturalizácií je najviac citeľný na regionálnej úrovni. Môžu mať vplyv na štrukturálny rozvoj regiónov a ich strednodobú až dlhodobú konkurencieschopnosť. Preto sú potrebné regionálne prístupy (decentralizované politiky prispôsobené miestnym potrebám a implementované so zapojením kľúčových partnerov) (1);

3.

pripomína, že reštrukturalizácia má obzvlášť výrazný dosah na menej rozvinuté regióny, ktoré majú zvyčajne menej konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú štruktúru a vysokú mieru nezamestnanosti, a preto treba venovať osobitnú pozornosť tomuto typu regiónov;

4.

preto víta, že v rámci kvality sa uznáva spoločná zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán vrátane regionálnych orgánov. Upozorňuje, že uvedená problematika sa týka aj miestnych orgánov, predovšetkým väčších miest, v ktorých je najväčšia koncentrácia zamestnávateľov a ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže určujú hospodársky rozvoj menších mestských stredísk vo svojich spádových oblastiach;

5.

poukazuje na to, že spoločné riadenie je kľúčovým predpokladom úspechu navrhovaných prístupov. Posilňovanie partnerstiev všetkých dôležitých aktérov by mala podporovať aj EÚ. Dôležitá je aj koordinačná úloha štátu, regionálnych a miestnych orgánov, keďže zamestnanci a zamestnávatelia majú na procesy reštrukturalizácie často rozdielny názor;

6.

sa domnieva, že na úspešnú realizáciu stratégie Európa 2020 je v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na zvyšovanie zamestnanosti (vytváranie a zachovanie pracovných miest);

7.

kladie veľký dôraz na predvídanie zmien a schopnosť všetkých zainteresovaných strán prispôsobiť sa zmenám. V rámci tohto úsilia existujú tri línie:

8.

víta súčasné iniciatívy Komisie, akou je napr. Európske stredisko pre monitorovanie zmien (EMCC) alebo Európsky monitor reštrukturalizácie (ERM) (2) a navrhuje, aby sa ešte viac posilnili, napríklad prostredníctvom individuálneho poradenstva prispôsobeného miestnym a regionálnym orgánom v konkrétnych situáciách;

9.

takisto oceňuje zameranie výskumných činností nadácie Eurofound na dosah reštrukturalizácií na regionálnu úroveň, ktorá tak v posledných rokoch účinne reaguje na informačný deficit v tejto oblasti;

10.

oceňuje, že Komisia v oznámení katalogizuje osvedčené postupy a že navrhuje, aby boli prijaté na dobrovoľnom základe. Ďalej odporúča Komisii venovať sa požiadavkám Európskeho parlamentu a Výboru regiónov (3), aby revidovala právny rámec týkajúci sa informovania pracovníkov a konzultácií s nimi v súvislosti s predvídaním a riadením reštrukturalizácie, kde sama Komisia vo svojom oznámení pripomína existujúce nedostatky v tejto oblasti;

11.

navrhuje, aby pri vyhodnocovaní uplatňovania rámca kvality Komisia spolupracovala so všetkými zainteresovanými partnermi a aby v tomto procese zohľadnila aj existujúce postupy či dohody partnerov v jednotlivých členských štátoch;

12.

upozorňuje, že rámec kvality navrhnutý Komisiou ako súbor odporúčaní a osvedčených postupov, ktoré Komisia odporúča prijať na dobrovoľnom základe, neodkazuje na žiaden konkrétny právny základ v zmluvách a predstavuje právny nástroj sui generis, ktorý takisto nie je v zmluvách explicitne uvedený. Postup Komisie preto neumožňuje Európskemu parlamentu zaujať osožné stanovisko. Keďže však možno povedať, že návrh Komisie spadá do rámca spoločných právomocí Únie a členských štátov v oblasti sociálnej politiky definovaných v článkoch 151 a 153 ZFEÚ, a vzhľadom na to, že výmena skúseností a príkladov osvedčených postupov na úrovni EÚ má jasnú pridanú hodnotu, návrh Komisie sa zdá byť v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality;

13.

vyzdvihuje úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri predpovedaní potrieb, pokiaľ ide o zručnosti, a ich zlaďovaní s potrebami trhu práce (4), a to najmä prostredníctvom opatrení v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a podpory podnikania mladých ľudí. Členské štáty by si mali byť tejto úlohy vedomé a mali by miestnym a regionálnym orgánom poskytnúť zodpovedajúce zdroje na uľahčenie prechodu mladých ľudí od vzdelávania k zamestnaniu, keďže najmä miestne a regionálne orgány často zohrávajú úlohu poskytovateľov služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti (5);

14.

znovu opakuje, že otázky ako profesijná mobilita alebo vyvažovanie ponuky a dopytu na trhu práce na miestnej úrovni majú rozhodujúci vplyv na účinnosť reštrukturalizácie. Mala by sa podporovať najmä mobilita pracovníkov, a to prostredníctvom poskytovania personalizovaných služieb v oblasti hľadania pracovných miest, stáží a školení, aby títo pracovníci mohli prispôsobiť svoje zručnosti požiadavkám trhu práce (6). To sa týka predovšetkým osobitných skupín, ktoré čelia dlhodobej nezamestnanosti (mladí ľudia, ľudia s nízkou kvalifikáciou, starší ľudia, imigranti a ľudia so znevýhodneniami);

15.

v prípade hraničných regiónov zdôrazňuje, že je dôležité podporovať skutočnú cezhraničnú mobilitu pracovných síl odstránením prekážok v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia (odstránenie daňových prekážok, umožnenie prenosu dávok v nezamestnanosti a prevodu dôchodkových nárokov) (7). Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu aj v oblasti poradenstva pre dochádzajúcich pracovníkov s využitím služieb Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES) alebo existujúcich cezhraničných štruktúr (8);

16.

nabáda samosprávy, aby viac spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií o ponukách práce, ktoré sa objavujú na danom miestnom a regionálnom trhu. Spoločné opatrenia na podporu individuálnej mobility a výmeny informácií o trhoch práce by mohli pomôcť zvýšiť zamestnanosť v povolaniach, o ktoré je záujem a pre ktoré na danom miestnom či regionálnom trhu neexistuje odborná príprava;

17.

víta oznámenie Európskej komisie o obnove európskeho priemyslu [COM(2014) 14 final] predložené v januári 2014 a vyzýva Komisiu, aby začlenila predvídanie zmien a riadenie reštrukturalizácie medzi aktívne opatrenia na podporu širšej európskej priemyselnej politiky. Štrukturálne zmeny majú dosah na priemysel v regiónoch a v mestách. Nazdáva sa preto, že každá diskusia o štrukturálnych zmenách sa musí zaoberať úlohou priemyselnej a regionálnej politiky pri predvídaní týchto zmien;

18.

zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri využívaní štrukturálnych fondov EÚ, ako je Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, ako aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v príslušných regiónoch, na podporu vytvárania kvalitných pracovných miest a sociálne spravodlivých prechodov na trhu práce. Aby bolo financovanie opatrení spojených s predvídaním zmien a reštrukturalizáciami udržateľné, je vhodné ho zabezpečiť z viacerých zdrojov;

19.

podčiarkuje význam výskumno-inovačných stratégií založených na inteligentnej špecializácii RIS3, pokiaľ ide o umožnenie zmien, ktoré považujú regióny za prvoradé. RIS3 je už zo svojej podstaty procesom zameraným na dosiahnutie zmien predovšetkým v podnikateľskom prostredí, čím pomáha regiónom získať prístup k najlepším inovatívnym zručnostiam a najlepším partnerom. Európska spolupráca zdôrazňovaná v procese RIS3 pridáva značnú hodnotu uskutočňovaniu štrukturálnych zmien;

20.

sa domnieva, že najdôležitejšou úlohou miestnych a regionálnych orgánov v rámci reštrukturalizácie je koordinácia všetkých zainteresovaných strán. Stále koordinačné štruktúry sa v praxi ukázali ako kľúčové pre rýchlu a účinnú reakciu na regionálnej úrovni;

21.

EHSV podporuje výzvu, aby sa na európskej úrovni konalo v znamení väčšej koordinácie a spolupráce medzi politickými opatreniami a útvarmi Komisie, agentúrami a početnými monitorovacími strediskami, aby sa rozhodnutia podnikov prechádzajúcich reštrukturalizáciou podporovali jednoznačne a koherentne. Najmä MSP a najmenšie podniky by s cieľom pripraviť sa na reštrukturalizáciu mali využívať náležité a špecifické mechanizmy podpory a poradenstva (9).

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/54

1.

zdôrazňuje, že na vytvorenie plnohodnotnej migračnej politiky, ktorá bude riešiť všetky témy, s ktorými sa stretávajú miestne a regionálne samosprávy, je potrebné dôslednejšie sa zamerať na záväzok EÚ týkajúci sa zásad solidarity a spoločnej zodpovednosti. V tejto súvislosti VR víta, že si talianske predsedníctvo ako prioritu stanovilo celkovú migračnú stratégiu a kladie dôraz na podporu skutočnej solidarity v ozajstnej európskej migračnej politike zameranej na prisťahovalcov, tretie krajiny pôvodu a tranzitné krajiny, ako aj cieľové krajiny, regióny a mestá a solidaritu medzi rozličnými úrovňami správy;

2.

víta skutočnosť, že talianske predsedníctvo stanovuje ako prioritu rozvoj spoločnej európskej migračnej politiky, ktorá bude založená na úplnom rešpektovaní ľudských práv, solidarite, vzájomnej dôvere, medzinárodných záväzkoch a spoločnej zodpovednosti členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv a bude schopná prispieť k európskej agende rastu a bude sa zhodovať so stratégiou podpory hospodárskeho rastu v krajinách pôvodu migrantov;

3.

domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je hlavným nástrojom a nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie optimálnych výsledkov v oblasti integrácie migrantov a ďalších generácií. Všetky úrovne správy v EÚ by si mali rozdeliť zodpovednosť za prijatie a integráciu utečencov a migrantov a za zlepšenie medziregionálnej spolupráce, koordinácie a solidarity prostredníctvom zavedenia mechanizmu spoločnej zodpovednosti medzi Európskou úniou, členskými štátmi, regiónmi a miestnymi samosprávami, ktorý zohľadňuje štrukturálne obmedzenia, zdroje, potreby pracovného trhu, demografickú situáciu a iné relevantné faktory (napr. zlúčenie rodiny). V tomto rámci má kľúčový význam, aby EÚ, štátne orgány a orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni úzko spolupracovali s občianskou spoločnosťou, združeniami migrantov, krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami migrantov, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ, a miestnymi samosprávami a aby boli vnímavé voči impulzom prichádzajúcim od nich;

4.

chcel by vyjadriť uznanie Taliansku za aktivity, ktoré vyvíja v rámci operácie Mare Nostrum, s cieľom zachrániť životy v Stredozemnom mori. V tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím EÚ nahradiť ju operáciou agentúry Frontex, ktorá nie je jasne zameraná na záchranu životov a ľudí v núdzi. Naliehavo preto vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby poskytli prostriedky potrebné na to, aby sa zabránilo úmrtiam na mori;

5.

domnieva sa, že Európska únia a jej hlavné inštitúcie pri tak citlivej a strategickej téme musia viesť skutočnú a vlastnú migračnú politiku a prevziať súvisiacu politickú zodpovednosť bez toho, aby ju ponechali len na výlučnú zodpovednosť určitého štátu, najmä na hraniciach s EÚ, ale musia tieto štáty spolu s miestnymi samosprávami zapojiť do spoločných politických krokov v oblasti migrácie pomocou vhodných operačných opatrení;

6.

pripomína, že hoci už uplynulo 15 rokov po prvých pokusoch vypracovať spoločnú migračnú politiku, naďalej existuje veľká priepasť medzi praxou a zásadami a hodnotami, na ktoré sa odkazuje. Nedostatočne sa využíva článok 80 ZFEÚ na prijatie opatrení, ktorými sa uplatní solidarita a spravodlivé delenie zodpovednosti medzi členské štáty, pokiaľ ide o mobilitu, vrátane jej finančných dopadov. Záväzky týkajúce sa migrácie a repatriácie sú dosiaľ úplne dobrovoľné a v niektorých prípadoch sú to miestne samosprávy, ktoré sa ujali iniciatívy pri plnení týchto záväzkov;

7.

víta strategické usmernenia Európskej rady pre legislatívne a politické plánovanie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti z júna 2014, ktoré stanovujú úplnú a efektívnu transpozíciu a vykonávanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) ako absolútnu prioritu;

8.

pripomína, že Európska únia potrebuje migráciu v oboch formách: ako slobodu pohybu jej občanov medzi členskými štátmi, aj ako prisťahovalectvo z tretích krajín, aby dokázala reagovať na demografické zmeny a potenciálny nedostatok pracovnej sily na trhu práce. Podnecuje Európsku radu, aby pokračovala vo svojej činnosti, pričom zohľadňuje potrebu riešiť otázky nedostatočnej solidarity a spravodlivého delenia zodpovednosti. V nasledujúcej legislatívnej fáze by sa však pozornosť nemala sústrediť len na konsolidáciu a vykonávanie súčasných pravidiel, keďže naďalej nie je presne definované, ako by sa mala podporovať zásada solidarity, a kým neexistuje skutočná ucelená migračná politika EÚ;

9.

zdôrazňuje, že je kľúčové zapojiť miestne a regionálne samosprávy s cieľom zabezpečiť efektívne vykonávanie strategických usmernení na všetkých úrovniach. Výbor regiónov je pripravený úzko spolupracovať pri príprave akčného plánu. Od roku 2015 sa pôsobnosť európskeho integračného fóra, ktoré zriadili Komisia a Európsky hospodársky výbor, rozšíri, aby zahrnula oblasť prisťahovaleckej a azylovej politiky. Tento akčný plán by profitoval z odborných poznatkov rozšíreného fóra, ku ktorým prispieva aj VR. VR preto opätovne žiada, aby bol členom predsedníctva budúceho európskeho migračného fóra spolu s Európskou komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom;

10.

miestne a regionálne samosprávy v súčasnosti znášajú značnú finančnú záťaž v súvislosti s prijímaním migrantov. Prijímanie je však nerovnomerne rozdelené v rámci jednotlivých členských štátov, aj medzi nimi, pričom niektoré miestne a regionálne samosprávy preberajú väčšiu zodpovednosť tým, že sa ujmú veľkej časti novopríchodzích, čo často prekračuje kapacitu jednotlivých regiónov;

11.

považuje nerovnomerné rozdelenie žiadateľov o azyl a utečencov medzi štáty, regióny a v rámci regiónov za hlavnú výzvu pre miestne a regionálne samosprávy. Ďalším problémom je nedostatočné plánovanie a neschopnosť vopred sa dostatočne pripraviť na prijímanie utečencov. Improvizované riešenia môžu mať negatívne sociálne dôsledky, pričom je potom pre novopríchodzích ťažšie primerane sa pripraviť na začiatok integračného procesu;

12.

domnieva sa preto, že nastal čas presnejšie a realistickejšie určiť, čo znamená solidarita v EÚ a v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o azyl a migráciu. Rôzne krajiny, regióny a miestne samosprávy majú samozrejme odlišné predstavy o tom, čo sa rozumie pod pojmom primerané rozdelenie zodpovednosti a solidarity, a to na základe svojich konkrétnych okolností a želaní;

13.

poukazuje na to, že solidarita je hybnou silou pri rozhodnutiach miestnych samospráv, ktoré musia prijímať mnoho migrantov. Miesta ako Lampedusa v Taliansku, Ceuta a Melilla v Španielsku a Calais vo Francúzsku sú len niekoľkými zo vstupných a tranzitných bodov pre žiadateľov o azyl a migrantov v EÚ, avšak ilustrujú ťažkosti, s ktorými zápasia niektoré miestne samosprávy, pokiaľ ide o prijímanie migrantov a utečencov a starostlivosť o nich, riadenie ich tokov a poskytovanie humanitárnej pomoci;

14.

myslí si, že efektívna spolupráca a dôvera medzi miestnou, národnou a európskou úrovňou v súvislosti so spoločnými zdrojmi a zodpovednosťou sú kľúčové pre udržateľné a spravodlivé prijímanie žiadateľov o azyl a migrantov;

15.

domnieva sa, že existujúce štruktúry poskytujú nástroje a komunikačný kanál pre politický dialóg medzi orgánmi na úrovni EÚ, orgánmi členských štátov a organizáciami občianskej spoločnosti, avšak politický dialóg medzi orgánmi na miestnej/regionálnej úrovni a orgánmi na úrovni EÚ je roztrieštený alebo prebieha len príležitostne;

16.

navrhuje prehodnotiť dostupnosť finančných zdrojov určených pre miestne a regionálne samosprávy, aby si tieto mohli plniť svoje záväzky na poli migrácie a integrácie, a zabezpečiť im prístup k národným a európskym finančným zdrojom (ako sú fond pre azyl a migráciu, nástroj susedskej politiky, Európsky sociálny fond a fond pre vonkajšie hranice);

17.

zdôrazňuje, že posilnenie kontrol na hraniciach a opatrenia na riešenie neregulárnej migrácie sú kľúčové, ale nemôžu mať prednosť pred medzinárodnými záväzkami (napr. podľa UNCLOS, SOLAS a SAR) na záchranu životov a pred dodržiavaním ľudských práv alebo pred právom požiadať o azyl v EÚ, ktorá musí ostať útočiskom pre ľudí potrebujúcich medzinárodnú ochranu. Chcel by tiež zdôrazniť, že pri prijímaní maloletých žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a maloletých utečencov bez sprievodu sa vždy musí rešpektovať Dohovor OSN o právach dieťaťa;

18.

vyzýva, aby sa posilnila agentúra Frontex s cieľom dosiahnuť účinnejšiu, skutočne silnejšiu a zosúladenú spoluprácu medzi vnútroštátnymi pohraničnými orgánmi, na ochranu migrantov, ako aj vonkajších hraníc EÚ a na boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

19.

podporuje úsilie pokračovať v monitorovaní a vykonávaní stratégií uvedených v dokumente „Činnosť EÚ zameraná na migračné toky“, vyzýva Európsku úniu, aby zamerala svoju pozornosť na potrebu koordinovať kroky, ktoré podnikajú jednotlivé členské štáty s ústrednou úlohu, ktorú zohrávajú príslušné agentúry EÚ, ako sú Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), EUROPOL a Európsky podporný úrad pre azyl (EASO);

20.

považuje za kľúčové pokračovať v úsilí smerom k ďalšiemu rozvoju integrovanej a vyváženej správy hraníc s cieľom zlepšiť kontrolu vonkajších hraníc a účinnejšie sa vyrovnať s neregulárnou migráciou, pašovaním migrantov, obchodovaním s ľuďmi a inými formami cezhraničnej kriminality a nadnárodnej kriminality súvisiacej s obchodovaním s ľuďmi;

21.

podporuje balík predpisov o inteligentnej hraničnej kontrole, ktorého cieľom je urýchliť, uľahčiť a posilniť postupy kontrol na hraniciach pre cudzincov cestujúcich do EÚ, vrátane programu registrovaných cestujúcich (RTP) a systému vstup/výstup (EES), pripomína však niektoré obavy týkajúce sa ochrany súkromia a nákladovej efektívnosti návrhov, ktoré vyjadril v roku 2013. VR berie na vedomie výsledky odbornej štúdie Európskej komisie a eu-LISA, ktorá navrhuje dlhodobé riešenie pre operatívne riadenie rozsiahlych informačných systémov, ktoré sú základnými nástrojmi na vykonávanie európskej politiky v oblasti azylu, správy hraníc a migrácie;

22.

navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala väčšej synergii medzi rozličnými doterajšími orgánmi a systémami podľa ich konkrétnej právomoci a pôsobnosti: napr. Frontex, SIS II a EUROSUR fungujúcich v rámci migrácie a pohybu osôb a, z hľadiska bezpečnosti, EUROPOL a EUROJUST pracujúcich s cieľom zabrániť a odstrániť trestné činy súvisiace s nelegálnymi tranzitmi;

23.

podporuje, s osobitným zreteľom na EUROSUR, plné vykonávanie nedávno prijatého nariadenia s cieľom znížiť riziko strát na životoch na mori;

24.

podporuje úsilie preskúmať opatrenia na zabránenie neregulárnej migrácii s cieľom vytvoriť bezpečné a legálne alternatívne trasy presunu do Európy, aby sa zabránilo ďalším stratám na ľudských životoch počas nebezpečných ciest. Mohlo by to zahŕňať aj vytvorenie tzv. humanitárneho koridoru, vydávanie väčšieho počtu víz z humanitárnych dôvodov, zvýšenie presídľovacích kvót a vytvorenie prijímacích centier v tranzitných krajinách, ktoré spracúvajú žiadosti o azyl alebo určujú oprávnenosť legálneho vstupu do krajín EÚ (1). Miestne a regionálne samosprávy by mohli zohrávať veľmi užitočnú úlohu v tomto smere;

25.

víta fungovanie osobitnej skupiny pre Stredozemie (2), ktorá bola vytvorená na základe záverov zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 7. – 8. októbra 2013, aby mohla Európska únia reagovať na situáciu. Primárnym cieľom je označiť vhodné nástroje na to, aby sa zabránilo opakovaniu tragických udalostí, ku ktorým došlo pri pobreží Lampedusy, a zaviedol sa strategickejší, holistický a dlhodobý prístup k situácii týkajúcej migrácie v oblasti Stredozemného mora. VR v tejto súvislosti pripomína svoju vlastnú činnosť v rámci ARLEM a najmä odporúčania obsiahnuté v správe o úlohe miestnych a regionálnych orgánov pri riadení migrácie v oblasti Stredozemného mora, ktorú nedávno prijala komisia ECOTER zhromaždenia ARLEM;

26.

chce zdôrazniť, že operácia „Frontex Plus“, ktorá sa začala 27. augusta 2014 a má nahradiť Mare Nostrum, nepokrýva činnosti, ktoré v súčasnosti vykonáva Mare Nostrum. Rozpočet Frotex-u bol vo viacročnom finančnom rámci obmedzený. Frontex Plus sa bude musieť spoliehať na príspevky členských štátov. Bez ohľadu na finančné aspekty je aj duch oboch operácií odlišný. Mare Nostrum má humanitárny prístup, na rozdiel od Frontexu, ktorý sa venuje najmä kontrole hraníc;

27.

podporuje ďalší rozvoj dialógu a spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu migračných tokov v súlade s globálnym prístupom EÚ k migrácii a mobilite prostredníctvom partnerstiev v oblasti mobility a regionálnych dialógov a procesov, akým je Rabatský proces;

28.

podporuje úsilie Frontex zamerané na uzatváranie dohôd o operatívnej spolupráci s tretími krajinami v oblasti kontroly hraníc a neregulárneho prisťahovalectva, na základe ktorých by si dotknuté tretie krajiny mali tieto dohody osvojiť;

29.

víta iniciatívu, ktorú začalo talianske predsedníctvo Rady EÚ – otvoriť podobný dialóg s krajinami východnej Afriky. Podpora legálnej migrácie má pomôcť úsiliu EÚ v prospech rastu, a tým zabrániť možnému zneužívaniu legálnych migračných kanálov, ktoré môžu viesť k narušeniu dôveryhodnosti celého európskeho migračného systému;

30.

zdôrazňuje, že koncepcia cirkulujúcej migrácie má svoj význam, keďže by pomohla vyvážiť vplyv migrácie na región pôvodu aj prijímajúci región, a prispela by k rozvoju oboch regiónov. To zahŕňa aj účinnú a udržateľnú politiku návratu, ktorá plne rešpektuje práva migrantov a zohľadňuje konkrétnu situáciu v krajinách pôvodu. Preto treba zlepšiť praktickú spoluprácu medzi miestnymi samosprávami a príslušnými tretími krajinami s cieľom podnieť a vytvoriť čo najefektívnejšie systémy dobrovoľných návratov;

31.

domnieva sa, že orgány na všetkých úrovniach sa musia aktívne zaviazať k ochrane a podpore dialógu a spolupráce s tretími krajinami, aby sa poskytla konkrétna podpora pre legálne spôsoby vstupu na politickej a ekonomickej úrovni a tiež, aby sa zabránilo neregulárnej migrácii a všetkým súvisiacim formám kriminality, a aby sa tieto problémy riešili, a to prostredníctvom zlepšovania inštitucionálnych a operačných kapacít príslušných orgánov týchto krajín;

32.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu zohrávať úlohu v spoločnom úsilí s EÚ a národnou úrovňou a s tretími krajinami s cieľom riešiť neregulárnu migráciu a zabraňovať jej prostredníctvom aktivít v krajinách pôvodu (napr. osvetovými kampaňami, informovaním o rizikách nelegálneho prekračovania hraníc, opatreniami, ktoré pripravujú ľudí na integráciu, odbornej prípravy, pomoci pri zlúčení rodín, jazykových kurzov a opatrení v prospech lepšieho medzikultúrneho dialógu) a v cieľových krajinách (napr. vytváraním miestnych výberových systémov v súlade s miestnymi potrebami, opatreniami v oblasti prijímania a podpory atď.). Môžu tiež pomôcť identifikovať a chrániť obete obchodovania s ľuďmi a pomôcť s reintegráciou neregulárnych migrantov, ktorí sa vracajú do svojich krajín. Efektívne politiky v oblasti legálnej migrácie a integrácie na miestnej a regionálnej úrovni sú zároveň prostriedkami boja proti rasizmu a xenofóbii;

33.

navrhuje, aby sa presídľovanie utečencov v EÚ stalo integrálnou súčasťou snáh EÚ podporovať krajiny južného a východného Stredomoria, ktoré sa musia vyrovnávať s prílivom veľkého množstva utečencov (3). Ide o oblasť, v ktorej zohrávajú európske mestá a regióny významnú úlohu, podporujú integráciu utečencov do miestnych komunít a podnikajú kroky na podporu sociálnej súdržnosti;

34.

vyzýva na podporu partnerstiev v oblasti migrácie a integrácie medzi mestami a regiónmi krajín pôvodu a cieľových krajín s cieľom zintenzívniť spoluprácu a vzájomnú dôveru, a tak zabezpečiť väčšiu decentralizáciu riadenia migrácie. Výbor regiónov tiež opakuje svoj návrh (4), aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do rozvoja partnerstiev v oblasti migrácie a integrácie s tretími krajinami;

35.

zdôrazňuje, že oznámenie Komisie o novej európskej agende v oblasti integrácie (5) štátnych príslušníkov tretích krajín vyzvalo na dôraznejšie kroky na miestnej úrovni a poukazuje na potrebu skutočného prístupu „zdola nahor“ pri rozvoji integračných politík;

36.

zasadzuje sa, aby miestne a regionálne samosprávy zohrávali dôležitejšiu úlohu pri tvorbe širšieho kontextu, pokiaľ ide o riešenie migračnej politiky;

37.

zdôrazňuje potrebu spoločného využívania osvedčených postupov miestnymi a regionálnymi samosprávami a členskými štátmi pri spracovaní žiadostí o azyl, ktoré podávajú žiadatelia o azyl a utečenci, v integračných politikách a riešení neregulárnej migrácie. Výbor regiónov môže v tomto procese pomôcť dosiahnuť efektívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv pri plánovaní a vykonávaní imigračných a integračných politík v súlade s viacúrovňovým riadením a zásadou subsidiarity. To by mohlo pomôcť riešiť otázku rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi, pokiaľ ide o podmienky prijímania a existencie žiadateľov o azyl, utečencov alebo migrantov;

38.

navrhuje, aby Agentúra EÚ pre rozsiahle informačné systémy (eu-LISA) rozvinula v blízkej budúcnosti systém na úplné spoločné využívanie údajov o migrácii a miestnych samosprávach založený na systéme VIS. Takýto systém by mohol byť veľkou pomocou z hľadiska výmeny poznatkov a zhromažďovania skúseností týkajúcich sa riadenia bývania, spracovania žiadostí žiadateľov o azyl a utečencov, integračnej politiky a z hľadiska riešenia neregulárnej migrácie. Zároveň by ponúkol praktické riešenia pre podnecovanie zásady solidarity medzi miestnymi orgánmi;

39.

navrhuje, aby sa vytvorila databáza, ktorá by pomohla pri sledovaní migračných tokov medzi členskými štátmi. Táto databáza by obsahovala informácie o pohybe obyvateľov z krajiny pôvodu do cieľovej krajiny. Informácie o takomto pohybe by mohli uľahčiť rozhodovanie na miestnej, regionálnej a európskej úrovni;

40.

domnieva sa, že spolupráca a solidarita by boli oveľa jednoduchšie, keby sa viac uplatňovali praktické a pragmatické riešenia. Netreba zabúdať na odborné poznatky miestnych a regionálnych samospráv pri identifikovaní hlavných problémov;

41.

domnieva sa, že EÚ by mala využiť každú príležitosť spolupracovať s inštitucionálnymi partnermi a podporovať diskusiu vo všetkých príslušných rámcoch. Organizácie ako sú Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a zhromaždenia ako Európsko-stredomorského zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) sú v tejto súvislosti dôležitými partnermi;

42.

víta skutočnosť, že nasledujúca konferencia ministrov Medzinárodnej organizácie pre migráciu, ktorá sa má uskutočniť v októbri 2015, sa zameria na to, ako môžu mestá prispieť k riadeniu migrácie a bude slúžiť ako výborná platforma pre globálny dialóg medzi mestami. Chce byť zapojený do tejto konferencie a chce prispieť k diskusiám.

21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/59

1.

Na žiadosť talianskeho predsedníctva Rady EÚ vypracúva Výbor regiónov pádne návrhy venované tomu, ako by prepojená Európa mohla byť bázou na využívanie veľkého potenciálu, ktorý ponúka sektor IKT ako zdroj rastu a nových pracovných miest, predovšetkým v nasledujúcich piatich rokoch.

2.

V ére novej priemyselnej revolúcie môže Európa využiť digitalizáciu ako hybnú silu sociálneho a hospodárskeho rastu v súlade so stratégiou Európa 2020. Je nevyhnutné chápať, aký typ služieb zákazník požaduje, a vedieť, ako vyvinúť príslušnú technológiu. Zároveň treba pochopiť, že zákazník nechce kúpiť len produkt, ale ide mu skôr o produktivitu, istotu pracovných miest a spokojnosť zákazníkov. Toto všetko sa dá dosiahnuť využívaním digitalizácie. Obehové hospodárstvo, digitalizáciu a navrhovanie služieb možno využiť na vytvorenie nových ekologických pracovných miest a revitalizáciu tradičného priemyslu. Podľa štúdií Komisie by Európa mohla do roku 2020 zvýšiť svoje HDP o 4 % tým, že by stimulovala rast digitálneho vnútorného trhu, a verejná správa by vďaka digitalizácii verejných služieb mohla znížiť svoje náklady o 15 – 20 % (1). Dokonca aj v časoch vysokej nezamestnanosti internet vytvára päť nových pracovných miest za každé dve, ktoré sa zrušia. Odhaduje sa, že spoločné opatrenia EÚ na základe digitalizačnej stratégie by mohli v dlhodobom horizonte viesť ku vzniku až 3,8 milióna nových pracovných miest vo všetkých sektoroch hospodárstva.

3.

Schopnosť Európy generovať rast a vytvárať pracovné miesta pomocou digitalizácie však nie je dostatočná vo všetkých ohľadoch. Musia sa rozvíjať zručnosti ľudí v oblasti IKT, pretože celá polovica obyvateľstva má v tejto oblasti len malé alebo žiadne zručnosti. Keďže v globálnom prostredí sa pri rozvíjaní služieb využívajú IT, je dôležité, aby sa zlepšilo konkurenčné postavenie Európy ako poskytovateľa a tvorcu služieb. Podniky takisto pôsobia v náročných podmienkach – na základe údajov o predaji nie je medzi desiatimi top spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti IKT ani jedna európska spoločnosť.

—

Je potrebné podporovať a dobre naplánovať synergiu medzi rôznymi mechanizmami financovania a medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vysoko kvalitnú a dostupnú infraštruktúru, ktorá by bola schopná podporovať cloud computing, veľké dáta a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie.

—

Európske, národné, regionálne a miestne orgány by sa mali prioritne zamerať na to, aby sa ľuďom poskytli digitálne a podnikateľské zručnosti, ktoré im umožnia naplno využívať nové technológie, analyzovať veľké dáta, porozumieť otázkam kybernetickej bezpečnosti, zvýšiť ich zamestnateľnosť a vytvoriť nové podnikateľské príležitosti.

—

Cieľom európskych, národných, regionálnych i miestnych orgánov by malo byť vytvoriť flexibilný regulačný rámec, ktorý by znižoval náklady a uľahčoval vznik a pôsobenie IKT podniku, pričom by umožňoval ľahký prístup k financovaniu a podporoval inováciu, a to vrátane politiky hodnotenia a odmeňovania.

—

Vo všetkých budúcich právnych predpisoch týkajúcich sa dokončenia digitálneho jednotného trhu by sa mala zohľadňovať kľúčová úloha a potenciál miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o digitálnu odbornú prípravu občanov, vybudovanie a riadenie digitálnej infraštruktúry – často v rámci cezhraničnej alebo medziregionálnej spolupráce – proces inovácie a podnikateľského objavovania a zavedenie elektronickej verejnej správy.

4.

víta návrhy opatrení týkajúcich sa vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami, ktoré majú podporiť dynamický a udržateľný rast vo všetkých sektoroch hospodárstva a vytvoriť pracovné miesta, ako aj zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Vo všetkých budúcich právnych predpisoch súvisiacich s dokončením digitálneho jednotného trhu by sa mala zohľadňovať kľúčová úloha a potenciál miestnych a regionálnych orgánov pri zavádzaní elektronickej verejnej správy.

5.

Poukazuje na rozhodujúcu úlohu hlavných iniciatív, vrátane digitálnej agendy, ako nástrojov rastu. Hlavné iniciatívy by mali slúžiť ako nástroj na zvýšenie politickej koordinácie na všetkých úrovniach v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a malo by sa z nich čerpať v zásadných dokumentoch. Miestne a regionálne orgány by zároveň mali naďalej používať hlavné iniciatívy ako referenčný rámec, a to nielen pri plánovaní svojej politiky, ale aj pri spolupráci s vyššími úrovňami verejnej správy a inými zainteresovanými stranami. Okrem toho by miestne a regionálne orgány (a verejné inštitúcie ako knižnice, nemocnice či školy) mohli zohrávať väčšiu úlohu pri zverejňovaní a využívaní výsledkov programu Horizont 2020.

6.

Poukazuje na to, že nemožno dosiahnuť hospodársky rast a vytvoriť pracovné miesta prostredníctvom čiastočnej optimalizácie – potrebný je skôr holistický prístup, vedenie a opatrenia. Miestne a regionálne orgány budú napríklad schopné lepšie uplatňovať digitalizáciu v rámci svojej vlastnej činnosti, ak ich rozpočtové postupy a ukazovatele budú vyžadovať dobrý celkový výsledok a podnecovať spoluprácu medzi sektormi. S cieľom umožniť, aby sa vytvorili nové inovatívne administratívne postupy, je takisto dôležité zachovať rovnováhu medzi úlohou verejných orgánov a novým inovatívnym rozvojom. Zaznamenali sa pozitívne skúsenosti s experimentálnym financovaním zameraným na predchádzanie problémom alebo vytvorenie a otestovanie nových sociálnych inovácií.

7.

Zasadzuje sa za skombinovanie opatrení zdola nahor so strategickým vedením zhora nadol. Miestni a regionálni aktéri sú hybnou silou pri rozvoji a uplatňovaní digitalizácie. Zdrojmi, ktoré ju umožnia, sú miestni a regionálni činitelia, pracovníci a bežní ľudia, avšak len za predpokladu, že majú potrebné vedomosti a zručnosti, ako aj pozitívny prístup k digitalizácii. Miestni a regionálni aktéri nesú zodpovednosť za zabezpečenie týchto zručností. Miestna a regionálna úroveň by sa mala sama monitorovať s cieľom zaistiť, aby miestni a regionálni aktéri neboli prekážkou svojho vlastného rozvoja.

8.

Poukazuje na to, že v Európe občanov digitalizácia ľuďom umožňuje vytvárať siete a udržiavať kontakty, aby mohli diskutovať, učiť sa jeden od druhého, formulovať spoločné stanoviská a vyjadrovať svoje nádeje a ciele týkajúce sa prijímania rozhodnutí a posilnenia spoločnej európskej identity. Nové pracovné miesta vychádzajú z trhov, pričom trhy sa vytvoria ľahšie, ak bude mať Európa silnú digitálnu identitu a ľudí, ktorí chcú využívať digitalizáciu a skutočne vyžadujú nové digitálne riešenia.

9.

Upriamuje pozornosť na to, že zmenou pracovných metód sa v dôsledku digitalizácie niektoré pracovné miesta nevyhnutne stali zastaranými, čo znamená, že podniky a verejný sektor musia byť schopné zvýšiť a nasadiť pracovné sily s kvalitným vzdelaním, aby tvorili vyššiu pridanú hodnotu. Digitalizácia tiež umožňuje ľuďom usilovať sa o živobytie na základe mikropodnikania. Okrem toho by sa mala digitalizácia využiť v rámci úsilia o rýchlo rastúce podniky, pretože umožňuje tvoriť a poskytovať produkty a služby bez ohľadu na čas či miesto. Dokonca aj prevádzkovatelia vo vzdialených regiónoch majú rovnaké možnosti profitovať z digitalizácie.

10.

Zdôrazňuje, že na úrovni Európskej únie i členských štátov je potrebná stratégia rastu berúca do úvahy možnosti, ktoré ponúka digitálna stratégia na podporu vytvorenia lepších a trvalejších pracovných miest predovšetkým pre mladých ľudí. Zamestnateľnosť nie je len zodpovednosťou jednotlivca – zapojené by mali byť všetky zainteresované strany, teda podniky, vysoké, stredné a základné školy, miestne orgány a mladí ľudia.

11.

Poznamenáva, že zabezpečenie dodávok prírodných zdrojov a zníženie uhlíkovej stopy sú kľúčovými aspektmi udržateľného rozvoja. Hospodársky rast Európy sa preto musí zakladať na niečom inom, ako na zvyšovaní výroby spotrebného tovaru. Produkty a služby, ktoré sa môžu vyrábať a predávať digitálne, môžu vytvárať rast, ktorý by menej zaťažoval prírodné zdroje (2).

12.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zhodnotili možnosti využívania IKT, modelovania informácií a prístupu založeného na PPP a cieľom predĺžiť životný cyklus udržateľnosti verejných statkov, najmä zastavaného prostredia a budov.

13.

Poznamenáva, že okrem vývoja produktov založeného na technológii je dôležité zamerať sa aj na vypracúvanie techník, služieb a produktov, pri ktorých sa pozornosť sústredí na človeka, a to vrátane dizajnu zameraného na používateľa, vytvárania založeného na spolupráci a rýchleho uskutočňovania pilotných projektov. Výbor podporuje iniciatívu Nástroj na prepájanie Európy, ktorú možno využiť v prospech vybudovania novej infraštruktúry pre digitálne verejné služby a lepšieho priradenia problémov rôznych regiónov k navrhovaným riešeniam z iných častí Európy. Tieto opatrenia zabezpečia, že digitálne produkty budú rýchlejšie a efektívnejšie odrážať skutočné potreby trhu, vrátane potrieb verejného sektora, a že sa zlepší konkurencieschopnosť európskych produktov a podnikov.

14.

Odporúča zistiť, či priepasť medzi IKT a „podnikateľskou činnosťou“ možno preklenúť riadením služieb informačného systému s využitím podnikovej architektúry, t. j. nielen riadením informácií alebo operácií, ale holistickým prístupom. Kľúčom k modelu podnikovej architektúry je správnym riadením systematicky prispôsobiť želané informačné a technologické prostredie strategickým a operačným potrebám hlavnej činnosti.

15.

Konštatuje v tejto súvislosti, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakého a cenovo dostupného širokopásmového pripojenia v oblastiach, v ktorých zlyháva trh, a naliehavo žiada, aby sa projekty digitálneho napojenia riedko osídlených vidieckych oblastí uznali za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (3).

16.

Upriamuje pozornosť na to, že IKT možno pri inovácii využívať na riešenie kritických sociálno-ekonomických výziev, a navrhuje nový politický rámec, pomocou ktorého by Európska únia povzbudila podnikateľské aktivity založené na IKT k riešeniu veľkých spoločenských problémov, ako napr. zmena klímy, otázky súvisiace s energetikou či starnúce spoločnosti. Aktívne a zdravé starnutie je jedným z kľúčových európskych partnerstiev v oblasti inovácií, pričom by sa mohli vyvinúť digitálne služby na podporu aktívneho starnutia („digitálne aktívne starnutie“). Investície do digitálnych služieb na podporu zdravia a sociálnej integrácie starších ľudí by z Európy mohli urobiť priekopníčku v tejto oblasti a zároveň by sa utvoril základ na nový celosvetový exportný trh pri súčasnom znížení tlaku vyvolaného nákladmi súvisiacimi so starnutím.

17.

Vidí príležitosť na stimulovanie rastu a zamestnanosti vďaka prepojeniu digitalizácie s tradične silnými európskymi sektormi, ako je cestovný ruch a kultúra, novým a inovatívnym spôsobom. Poskytovatelia a užívatelia služieb by sa napríklad mohli nájsť prostredníctvom nových inovatívnych digitálnych platforiem a prístupov. Miestni a regionálni prevádzkovatelia môžu pomôcť subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu a v oblasti kultúry nájsť poskytovateľov podobných služieb z iných častí Európy, aby tak mohli vytvárať siete a spoločne sa zviditeľňovať využívaním digitálnych prístupov. Spotrebitelia v cestovnom ruchu a kultúre môžu využívať a vytvárať obsah pomocou kolektívneho financovania. Verejné úložiská dát, ako sú digitálne zdroje múzeí, archívov a knižníc, môžu slúžiť ako zdroje nového cestovného ruchu a služieb v oblasti kultúry.

18.

Odporúča, aby sa digitalizácia podporila prijatím doplňujúcich podnikateľských modelov, ktoré by mohli využívať napríklad sociálne podniky a subjekty z tretieho sektora na vytvorenie služieb, ktoré verejný sektor nepokrýva a súkromný sektor v nich zatiaľ nevidí podnikateľskú príležitosť.

19.

Upriamuje pozornosť na zistenie, že IKT môžu prispieť k regionálnemu rastu viac než iné kapitálové investície, a preto odporúča dať prioritu dokončeniu digitálneho jednotného trhu do roku 2015 a riešeniu investičných potrieb telekomunikačnej infraštruktúry tým, že sa budú v plnej miere využívať štrukturálne fondy, uľahčí sa správna kombinácia verejných a súkromných investícií, budú sa využívať iné finančné zdroje, ako napr. Európska investičná banka, a stanoví sa patričný regulačný rámec. Veľmi riedko zaľudnené regióny by sa dali podporovať súkromnými investíciami do infraštruktúry, kým ostatné regióny by potrebovali prístup k verejnému financovaniu na podporu svojej infraštruktúry.

20.

Víta iniciatívu Európskej komisie s názvom Connected Communities („Prepojené komunity“), ktorá bola vypracovaná s cieľom poskytnúť obciam, členom miestnych širokopásmových partnerstiev a prevádzkovateľom usmernenia, ako získať finančné prostriedky a rozvíjať na mieru prispôsobené podnikateľské modely na poskytovanie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia v ich komunite. Výbor by podnecoval miestnych a regionálnych aktérov k tomu, aby využívali nové finančné zdroje a podporu EÚ v oblasti širokopásmového pripojenia.

21.

Zastáva názor, že zavedenie prístupných vysokorýchlostných sietí a zníženie s nimi súvisiacich nákladov povedie k vzniku pracovných miest pre európske podniky, podporí rozvoj moderných služieb, podnieti elektronický obchod a ponúkne podnikateľské príležitosti v oblasti internetu vecí a technológií M2M (komunikácia medzi strojmi). Výbor je znepokojený trendom, že technológie ďalšej generácie (cloud computing, 3D tlač, elektronické zdravotníctva, elektronická verejná správa, inteligentné mestá, služby v oblasti zábavy, teleprítomnosť, veľké dáta, internet v automobiloch atď.) si vyžadujú ešte väčšiu šírku pásma a jednotný servis v celej Európe, pričom podnikateľské modely vytvorené na zavedenie týchto technológií sú spojené s neudržateľným nákladovým tlakom na miestne a regionálne orgány. Je dôležité, aby sa v štruktúre celkových nákladov na projekty širokopásmového pripojenia brali do úvahy nielen počiatočné náklady, ale aj budúce náklady, ktoré vzniknú v dôsledku rýchleho technologického vývoja.

22.

Poukazuje na to, že Európske inovačné partnerstvo (EIP) v oblasti inteligentných miest a spoločenstiev (4) je platforma, ktorá účinne podporuje udržateľný rast založený na digitalizácii. Na správne fungovanie si platformy na vývoj a testovanie produktov vyžadujú tiež dobré fungovanie inovačného a podnikateľského ekosystému. Spolupráca medzi prepojenými inteligentnými mestami umožňuje miestnym a regionálnym subjektom čo najefektívnejšie rozširovať riešenia vytvorené v podnikoch, a tak podporovať konkurencieschopnosť podnikov v globálnom podnikateľskom prostredí.

23.

Odporúča, aby pri príprave stratégií inteligentnej špecializácie (RIS3) regióny čerpali z digitalizácie v nimi vybranej stratégii špecializácie s cieľom vytvoriť väčšiu pridanú hodnotu, a tak urýchliť rast v regióne. Výbor povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby vytvárali procesy inovácií a podnikateľského objavovania a riadiace mechanizmy s cieľom optimalizovať súčinnosť rozličných verejných a súkromných finančných mechanizmov, aby riadili synergie medzi rozličnými miestnymi a regionálnymi projektovými portfóliami a zamerali sa na budovanie európskych partnerstiev prostredníctvom programov Horizont 2020 a INTERREG, makroregiónov atď.

24.

Vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky s cieľom zaručiť, že regióny dostanú jasné usmernenia ako vykonávať stratégie RIS3 s využitím veľkých, z viacerých zdrojov financovaných portfólií na obrovské projekty a projektových portfólií, u ktorých sa na riadenie namiesto individuálnych projektov využíva synergická spolupráca. Digitálne nástroje riadenia projektov a virtuálne pracovné prostredie budú kľúčom k tomuto vývoju v kultúre práce.

25.

Pripomína, že v minulosti podporil názor, že „nástroje na prepojenie stratégií výskumu, inovácie a inteligentnej špecializácie sa vykonávajú v programe Horizont 2020 i v štrukturálnych fondoch, aby sa vytvorili objektívne ukazovatele stupňov excelentnosti a budovania ERA“ (5). Ukazovatele by mohli byť upravené, aby hodnotili výhody výskumných projektov realizovaných z verejných zdrojov. Hodnotenie by sa malo zamerať na výsledky a vplyvy, ako sú prínos pre miestne a regionálne orgány, nové podnikateľské príležitosti a tvorba pracovných miest, zlepšenie dizajnu, funkcionality, využiteľnosti a efektívnosti poskytovania služieb, celková kvalita produktov a služieb alebo celkový prínos k inovačným systémom.

26.

V predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil aktívne využívanie inovačného verejného obstarávania a zjednodušenie postupov a povzbudzuje činiteľov z miestnych a regionálnych samospráv, aby uplatňovali tieto zásady s cieľom urýchliť šírenie digitálnych postupov.

27.

Poukazuje na to, ako je pre fungovanie vnútorného trhu a konkurencieschopnosť digitálnej ekonomiky dôležité spájať prvky prispievajúce k hodnotovej sieti – tvorcov obsahu, marketingových aktérov, distribučné kanály, elektronický obchod, softvérové firmy, telekomunikačných operátorov, poskytovateľov financií a špecialistov v oblasti výskumu, inovácií, vzdelávania a práva duševného vlastníctva – s cieľom nájsť digitálne riešenia. Výbor odporúča, aby sa miestne a regionálne subjekty viac zapojili do tvorby a organizovania celoeurópskych a medziregionálnych hodnotových sietí.

28.

Konštatuje, že rast a tvorbu nových pracovných miest môže podporiť otváranie vedomostí, postupov, verejných priestorov a inovácií, ktoré vznikli ako vedľajší produkt projektov V&V financovaných z verejných zdrojov. Vytváraním verejných priestorov s online prístupom a vybavením prístupným za individuálne dohodnuté poplatky môžu napríklad mestá a obce podporovať mikropodnikateľov a mobilizovať rozličné skupiny obyvateľstva.

29.

Konštatuje, že podľa štúdií Komisie otvorený prístup k dátam subjektov verejného sektora a subjektov financovaných z verejných zdrojov podporuje hospodársky rast a vytvára nové podnikateľské príležitosti aj pre malé podniky bez ohľadu na ich miesto pôsobenia. Otvorený prístup k verejným údajom pomáha zlepšiť podmienky pre fungujúci digitálny vnútorný trh, ktorý spotrebiteľom môže ponúknuť ľahký, bezpečný a pružný prístup k legálnym digitálnym obsahom a službám (6).

30.

Zdôrazňuje, že technológia potrebná na sprístupnenie verejných údajov je už na rozvinutej úrovni, je však možné, že na miestnej a regionálnej úrovni táto technológia nie je v dostatočnej miere zvládnutá a neexistujú nástroje potrebné na vyhľadanie informácií, ktoré sú dostupné na opakované použitie (7). Metaúdaje sú dôležitým aspektom opakovaného použitia informácií a ich zverejňovanie v štandardizovanom formáte by výrazne prispelo k širšiemu cezhraničnému transferu, dostupnosti a komercializácii poznatkov.

31.

Konštatuje, že množstvo informácií dostupných na internete rastie rýchlym tempom. Využívanie „veľkých dát“ alebo veľkého množstva informácií by malo priniesť nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta už v najbližších rokoch, ale tieto dáta sa vo verejnom sektore, ako napríklad v zdravotníctve, doprave alebo v službách zamestnanosti, ešte len začínajú využívať. Integrovanie otvorených a veľkých dát a dát z verejných a súkromných úložísk naďalej ukrýva veľmi veľký potenciál. Legislatíva Európskej únie by mala byť formulovaná tak, aby umožňovala primerané uplatňovanie veľkých dát bez porušovania individuálnych práv na ochranu údajov.

32.

Zasadzuje sa za to, aby bolo internetové prostredie EÚ najbezpečnejšie na svete, a odporúča, aby sa Európa prezentovala na svetovom trhu ako bezpečné a stabilné podnikateľské prostredie s dobrou telekomunikačnou infraštruktúrou, ktoré tak dokáže pritiahnuť spoločnosti náročné na vedomosti, aby investovali a rozširovali svoje činnosti v európskych regiónoch. Čo najviac by sa malo zabrániť výpadkom sietí, útokom na siete a počítačovej kriminalite, keďže poškodzujú imidž spoločnosti, znižujú produktivitu práce a poškodzujú znalosti, čo je pre podniky kľúčové.

33.

Zasadzuje sa za budovanie technologických platforiem v Európe a vysvetlenie, či treba spoločne s aktuálnym internetom z dôvodov počítačovej kriminality rozvíjať obmedzenejšiu internetovú sieť, čo by mohlo poskytnúť komparatívnu výhodu pre podniky založené na dôvere, služby výpočtového mračna (cloud-computing) a výskum. Európska únia by tiež mala prijímateľov európskych financií viesť k týmto platformám, a tak podporovať komerčný úspech nových riešení.

34.

Zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité dodržiavať na všetkých úrovniach bezpečnostné požiadavky v záujme toho, aby sa zabezpečila optimálna úroveň súkromia a ochrany osobných údajov a aby sa zabránilo nepovolenému sledovaniu akýchkoľvek osobných údajov a profilovaniu, vrátane nákupných zvyklostí, zdravotného stavu, zdravotných záznamov atď. Ochrana súkromia by sa mala zohľadniť aj v súvislosti so spôsobom, akým je možné automaticky zlučovať údaje z rôznych súborov s cieľom vytvoriť vysoko detailné osobné profily jednotlivcov (8).

35.

Je si vedomý toho, že digitalizácia vrátane hromadných otvorených online kurzov prináša rovnaké zmeny vo vyššom vzdelávaní, ktoré už zmenili napríklad oblasť médií. Vyššiemu vzdelávaniu v Európe hrozí zaostávanie oproti iným častiam sveta, ktoré investujú do stratégií založených na IKT s cieľom modernizovať vzdelávanie. Na druhej strane miestne a regionálne subjekty môžu rovnako využívať digitalizáciu na modernizáciu odvetvia vzdelávania v spolupráci s univerzitami. Európskym prevádzkovateľom by to zlepšilo podmienky ako uspieť na rastúcom svetovom trhu v oblasti vzdelávania a tiež by to poskytlo príležitosť tvoriť nové pracovné miesta v oblasti vyššieho vzdelávania. Univerzity, v ktorých už prebehla digitalizácia, môžu dôveryhodnejšie modernizovať iné sektory v ich vlastných regiónoch na základe princípu vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie), a tak pomôcť spoločnostiam vytvárať nové pracovné miesta a verejnému sektoru rozvíjať elektronickú verejnú správu a elektronické služby.

36.

Považuje za pozitívne, že sa v spolupráci s priemyslom, a to prostredníctvom veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta (9), podnikajú kroky na podporu potrebných zručností pre užívateľov IKT. Organizácie, ako aj jednotlivci sa stále viac musia prispôsobovať – nadobúdať nové zručnosti a viac sa učiť – s cieľom udržať tempo s vývojom. Preto je pre podniky a verejnú správu ešte potrebnejšie rozvíjať inovačné spôsoby ako zachovať dostupnosť zručností v budúcnosti. Nedostatok správnych poznatkov a zručností sa považuje za najväčšiu prekážku v tejto oblasti. Osobitne by sa mali zlepšovať digitálne zručnosti nezamestnaných a ľuďom s odbornou alebo univerzitnou kvalifikáciou by sa mala poskytnúť možnosť získať zručnosti z oblasti elektronického obchodu. Výbor regiónov podporuje iniciatívy na rozvoj európskeho webového podnikania.

37.

Podporil návrh Komisie podporovať prostredníctvom nových vzdelávacích programov Erasmus+ a Horizont 2020 vzdelávacie inštitúcie vo vývoji nových obchodných a vzdelávacích modelov a iniciovať opatrenia na skúšanie inovačných pedagogických a učebných prístupov, vývoja učebných osnov a hodnotenia zručností (10). Výbor podnecuje miestne a regionálne subjekty, aby premieňali vzdelávacie inštitúcie, ktoré spravujú a financujú, na prostredie na rozvoj, skúšanie a riadenie nových digitálnych prístupov pri učení (živé laboratóriá).

38.