16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/1

Spravodajca:

Panagiotis GKOFAS

Pomocný spravodajca:

Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

1.1

Cieľom tohto stanoviska je prispieť k práci gréckeho predsedníctva Rady EÚ a tiež zabezpečiť kontinuitu počas talianskeho predsedníctva, aby sa posilnil vonkajší rozmer prisťahovaleckej a azylovej politiky EÚ. Prisťahovalectvo predstavuje veľmi zložitú otázku, na ktorej riešenie je nevyhnutná spolupráca medzi viacerými zainteresovanými stranami a spoločné, komplexné riadenie Európskou úniou na medzinárodnej aj európskej úrovni (1).

1.2

EÚ musí prestať považovať prisťahovaleckú politiku za takmer výlučne vnútornú politiku. Niektoré z našich chýb spôsobilo práve toto mylné ponímanie. EHSV sa domnieva, že Európa musí riadiť prisťahovalectvo v rámci komplexného prístupu, ktorý zahŕňa vnútorný aj vonkajší rozmer: interné riadenie prisťahovalectva a spolupráca s tretími krajinami predstavujú prvky jednej politiky, ak má byť účinná.

1.3

Takisto je nevyhnutné komplexne pristupovať k riešeniu výzvy mobility osôb v kontexte hospodárskej globalizácie. Prisťahovalectvo a mobilita sú vzájomne závislé. Medzinárodný dialóg o mobilite a migrácii osôb by mal byť prepojený s ďalšími aspektmi európskej politiky, ako je obchod, rozvoj spolupráce, ľudské práva a bezpečnosť.

1.4

Jednotlivé členské štáty EÚ nemôžu náležite riadiť prisťahovalectvo a azyl, preto sa v zmluve stanovuje základ pre spoločnú politiku, ktorá musí byť založená na harmonizovaných právnych predpisoch. Je nutné posilniť zásadu solidarity a spravodlivého rozdeľovania zodpovednosti medzi členské štáty.

1.5

Európska únia musí prevziať zodpovednosť za monitorovanie vonkajších hraníc členských štátov, ktoré sú hranicami celej Európskej únie v schengenskom priestore. Agentúra Frontex by sa mala premeniť na európsku službu pohraničnej stráže. EÚ by mala zvýšiť solidaritu medzi členskými štátmi a zlepšiť rozdelenie povinností.

1.6

Niektoré európske oblasti majú v dôsledku svojej geografickej polohy špecifické ťažkosti, pretože predstavujú medziľahlé body pre nezdokumentované prisťahovalectvo a niekedy čelia návalu osôb v počte, ktorý presahuje ich prijímaciu kapacitu. Európska únia by mala zaviesť postupy na lepšie rozdeľovanie zodpovednosti a poskytovanie finančnej pomoci, operatívnej pomoci a pomoci pri prijímaní prisťahovalcov.

1.7

V globalizovanom svete musí Európa spolupracovať s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami pri presadzovaní medzinárodného právneho rámca migrácie a mobility.

1.8

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že prisťahovalectvo sa musí riešiť v troch vzájomne súvisiacich oblastiach: v krajinách pôvodu prisťahovalcov, v tranzitných krajinách a v cieľových krajinách, v tomto prípade EÚ, keďže iba takto bude možné účinne zvládať migračné toky.

1.9

Politiku v oblasti prisťahovalectva a azylu treba lepšie koordinovať so zahraničnou politikou EÚ. V záujme väčšej ucelenosti by Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) mala plniť svoju úlohu a pokrývať politiku prisťahovalectva, azylu a kontroly hraníc. EHSV, ktorý prispel k práci gréckeho predsedníctva, víta, že do strategických usmernení, ktoré na zasadnutí 26.oa 27.ojúna 2014 prijala Európska rada, bol zahrnutý aj vonkajší rozmer migrácie, azylu a kontroly hraníc. Takisto sa musí v tejto oblasti posilniť úloha Európskeho parlamentu.

1.10

V rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) by EÚ mala uzavrieť dohody s tretími krajinami, najmä so susednými krajinami, krajinami pôvodu prisťahovalcov a tranzitnými krajinami.

1.11

Výbor preto navrhuje, aby sa posilnil dialóg s týmito krajinami s cieľom uzavrieť nové partnerstvá v oblasti mobility a migrácie so širším obsahom, ako sa uvádza v bodoch 1.3 a 5.1.6.

1.12

Partnerstvá v oblasti mobility majú isté obmedzenia, ktoré treba v najbližších rokoch prekonať, pretože pre zmluvné strany nie sú záväzné. Ich flexibilita prispieva k dosahovaniu politických dohôd bez toho, aby z nich vyplývali právne povinnosti, EHSV sa však domnieva, že sa musia zmeniť na záväzné medzinárodné dohody.

1.13

Medzi priority partnerstiev v oblasti mobility by mali byť zaradené aj aspekty súvisiace s ekonomickou migráciou a mobilitou: okrem bezpečnosti, repatriácie a hraničného dozoru treba medzi priority zaradiť aj organizáciu legálnej migrácie a vízovú politiku, uznávanie kvalifikácií, práva na sociálne zabezpečenie a prínos migrácie a mobility k rozvoju.

1.14

EHSV navrhuje, aby sa v krajinách pôvodu zriadili migračné úrady, ktoré bude spravovať Európska komisia a v ktorých budú pracovať úradníci ESVČ, GR pre vnútorné záležitosti a GR pre zamestnanosť. Internetový portál EÚ o prisťahovalectve je užitočným, nie však postačujúcim nástrojom. Mal by mať viaceré jazykové verzie a takisto by mal byť interaktívnejší.

1.15

Je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a predchádzať a brániť nezdokumentovanej migrácii. Takisto je potrebné organizovať informačné kampane a účinne bojovať proti zločineckým sieťam pôsobiacim v oblasti nelegálneho prevádzania alebo pašovania migrantov. Pri boji proti zločineckým sieťam má zásadný význam policajná a súdna spolupráca. Prevádzači a pašeráci v snahe získať z trestnej činnosti ekonomický prospech ohrozujú životy a bezpečnosť ľudí. Partnerstvá v oblasti mobility musia vytvoriť nové formy spolupráce v oblasti hraničného dozoru a dobrovoľného (asistovaného) návratu.

1.16

Rovnako dôležité sú programy finančnej pomoci a rozvoja založené na zásade tzv. pozitívnej podmienenosti (viac za viac), prostredníctvom ktorých sa súčasne riešia rôzne faktory prisťahovalectva vrátane politiky návratu a readmisie. Takisto je dôležité posilniť organizácie občianskej spoločnosti a ich účasť na partnerstvách v oblasti mobility.

1.17

Európsky hospodársky a sociálny výbor takisto podporuje spoluprácu agentúr Frontex a Europol s cieľom bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, hlavne prevádzaniu a pašovaniu migrantov, a spoluprácu s organizáciami pre ľudské práva, ako je Medzinárodná organizácia pre migráciu, Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Medzinárodné centrum rozvoja migračnej politiky. EHSV takisto podporuje nariadenia vypracované Komisiou, ktorými sa od roku 2014 zabezpečí pružnejšie spravovanie Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

1.18

Na úrovni EÚ sa by sa mala na základe vzájomnej podpory a odhodlanosti všetkých členských štátov zaviesť primeraná a zosúladená európska prisťahovalecká politika. Je nevyhnutné, aby EÚ prijala účinnú politiku návratu založenú na medzinárodných zmluvách o repatriácii a readmisii. Hranice EÚ vrátane námorných hraníc stredozemských členských štátov EÚ sú hranice všetkých členských štátov EÚ a je teda úlohou všetkých členských štátov, aby v súlade so zmluvami aktívne zabezpečovali ich ochranu.

1.19

Vždy sa musia dodržiavať ľudské práva nezdokumentovaných prisťahovalcov, a to počas ich záchrany alebo prijatia, kým nezískajú postavenie osoby s ochranou, keď sa nachádzajú v neregulárnej situácii „bez dokladov“ alebo keď sú poslaní späť do svojej krajiny pôvodu. Vo všetkých členských štátoch sa s podporou celej Európskej únie vytvoria ďalšie a lepšie dočasné ubytovacie a prijímacie centrá pre prisťahovalcov, pričom sa zohľadnia podmienky poskytovania zdravotnej a lekárskej starostlivosti, ako aj rýchlejšieho preskúmania žiadostí o azyl alebo sociálnu pomoc. EHSV opakovane vyjadruje svoj nesúhlas so zadržiavaním žiadateľov o azyl a nezdokumentovaných prisťahovalcov v internačných zariadeniach, predovšetkým pokiaľ ide o deti, mladistvých bez sprievodu, tehotné ženy a ťažko chorých.

1.20

Výbor so znepokojením konštatuje, že v Európe je na vzostupe netolerancia, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom. Takisto ho znepokojuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa zhoršuje ochrana základných práv.

1.21

Všetky inštitúcie EÚ znovu zdôraznili hospodársky aj demografický význam prisťahovalectva pre EÚ. V stratégii Európa 2020 sa zastáva to isté hľadisko. Ako EHSV opakovane uviedol, európska prisťahovalecká politika musí byť proaktívna a musia sa ňou chrániť ľudské práva, bojovať proti pracovnej a sociálnej diskriminácii a ďalej rozvíjať program integrácie.

1.22

Európska únia musí vytvoriť spoločný azylový systém s harmonizovanými právnymi predpismi. Dublinský dohovor musí nahradiť systém s väčšou solidaritou v rámci EÚ, ktorý by zohľadňoval želanie žiadateľov o azyl a zabezpečil rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.

1.23

V novom nariadení o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu sa venuje osobitná pozornosť núdzovým a krízovým situáciám. EHSV súhlasí s návrhom Komisie, aby sa prostredníctvom dostatočných finančných prostriedkov na núdzové situácie zaistila schopnosť pružnejšej reakcie na európskej úrovni. Príchod mnohých osôb zo Sýrie a vojnových oblastí Afriky znamená, že EÚ musí prijať opatrenia, keďže ide o núdzovú humanitárnu situáciu.

2.1

Absencia spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky, nedávne a aktuálne tragické udalosti, pri ktorých sa zaznamenali straty na ľudských životoch na mori pri Líbyi, Malte, Grécku, Taliansku a Španielsku, zvyšujúci sa počet utečencov prichádzajúcich na hranice Sýrie, zložitosť problému a samotný počet migrantov predstavujú faktory, ktoré vyvíjajú značný tlak najmä na schopnosť stredomorských krajín reagovať. Výbor preto s uspokojením víta, že otázky prisťahovalectva zostanú prioritou i pre Taliansko, členský štát, ktorý v súčasnosti predsedá EÚ, ako tomu bolo v prípade Grécka, ktorého predsedníctvo sa práve skončilo.

3.1

V 21. storočí sa zvýši mobilita osôb a migračné toky. V súčasnosti žijú mimo krajiny svojho narodenia iba 3 % svetovej populácie, ich podiel sa však bude v budúcnosti zrejme stále zvyšovať (miera ročného nárastu predstavuje 3 %). Okrem toho treba poukázať na to, že migračné toky medzi krajinami na juhu sa zvyšujú, najmä do krajín známych ako rýchlo sa rozvíjajúce krajiny. Takisto sa zvyšuje mobilita medzi členskými štátmi EÚ (2) a v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

3.2

Chudoba, nezamestnanosť, demografické trendy, nedostatok príležitostí, konflikty, ekologické katastrofy a zmena klímy sú len niektoré z príčin, ktoré podnecujú medzinárodnú migráciu.

3.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhol, aby EÚ vo svojej vonkajšej politike presadzovala medzinárodný právny rámec migrácie a mobility, ktorý zmierni tlak na členské štáty. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať hlavné dohovory Medzinárodnej organizácie práce a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý ešte nebol ratifikovaný všetkými členskými štátmi EÚ (3). EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala správu o opatreniach, ktoré prijímajú členské štáty s cieľom dosiahnuť ratifikáciu dohovoru v najbližšej budúcnosti.

3.4

Hlavný cieľ tohto stanoviska je preskúmať a zdôrazniť hlavné otázky, ktoré prisťahovalectvo vo všeobecnosti podmienilo, aby bolo možné nájsť komplexné riešenia, ktorými sa zabezpečí účinná prisťahovalecká politika rešpektujúca práva prisťahovalcov.

4.1.1

V poslednom desaťročí EÚ postupne prijala spoločný právny rámec pre také aspekty, ako je postavenie osoby s dlhodobým pobytom a zlúčenie rodiny. Harmonizovali sa podmienky vstupu študentov a výskumných pracovníkov a pre vysokokvalifikovaných migrantov existuje tzv. modrá karta. Takisto sa prijali prierezové právne predpisy, ktoré zahŕňajú jednotné povolenie pre migrujúcich pracovníkov, smernicu o prijímaní dočasných pracovníkov a smernicu o prijímaní pracovníkov presunutých v rámci podniku.

Je potrebné, aby EÚ podporila spoločnú prisťahovaleckú politiku za prácou a vytvorila právny rámec, ktorý by bol ucelený, komplexný, prierezový a založený na dodržiavaní práv pracovníkov, rovnakom zaobchádzaní a potrebách podnikov a legálnom zamestnávaní migrujúcich pracovníkov. Potrebné sú právne predpisy a spolupráca s krajinami pôvodu, ktoré by umožňovali prisťahovalectvo legálnymi a transparentnými cestami, a to tak v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj pracovníkov na pracovných miestach vyžadujúcich nižšiu kvalifikáciu.

Potrebná je komplexná a ucelená politika prisťahovalectva, azylu a riadenia hraníc, ako aj harmonizácia právnych predpisov s aktívnym zapojením členských štátov, administratívy Európskej komisie, ESVČ a príslušných európskych orgánov.

4.1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor úzko spolupracuje s Komisiou na integračných politikách. Podľa spoločných základných zásad EÚ vypracováva program integrácie, ktorého súčasťou bude aj finančný fond. EHSV a Komisia budú aj naďalej spolupracovať v rámci Európskeho fóra pre integráciu.

4.2.1

EÚ si vytvára spoločný azylový systém a harmonizované právne predpisy, avšak situáciu ešte stále nemôžeme považovať za uspokojivú, pretože členské štáty naďalej uplatňujú rozličné politiky a právne predpisy (4).

4.2.2

Výbor kritizoval EÚ za nedostatočnú azylovú solidaritu, keďže 90 % žiadostí sa spracovalo len v desiatich členských štátoch. Z relatívneho hľadiska sú pod najväčším tlakom práve menšie krajiny, napríklad Malta, Cyprus a takisto Grécko.

4.2.3

V Dublinskom dohovore sa určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl, EHSV sa však domnieva, že tento systém nepodporuje solidaritu medzi členskými štátmi. Žiadatelia o azyl by mali mať možnosť podať žiadosť v ktoromkoľvek členskom štáte. V strednodobom horizonte je nevyhnutné poskytnúť EÚ nové právomoci s cieľom zabezpečiť, aby o žiadostiach o azyl rozhodovala EÚ a nie štátne orgány. Vzhľadom na to by sa žiadosti preskúmali rýchlejšie a takisto by sa zlepšili podmienky poskytnutia azylu. Teda Dublinský dohovor by sa mal nahradiť inkluzívnejším systémom EÚ, v ktorom by sa zohľadňovali želania žiadateľov o azyl a ktorý by zabezpečil vyváženejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.

4.2.4

Na pomoc členským štátom pri vytváraní nového azylového systému bol zriadený Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), ktorý poskytuje aj technickú a prevádzkovú pomoc. Úlohou EASO by malo byť posudzovanie štátnych azylových systémov a ich súladu s európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a základnými právami.

4.2.5

EHSV navrhuje rozšíriť programy presídľovania o presun utečencov z územia mimo EÚ a ich usadenie v Únii, a to v spolupráci s tretími krajinami a UNHCR.

4.2.6

Výbor tiež navrhuje rozšírenie programov premiestňovania v rámci EÚ s primeranými finančnými stimulmi pre členské štáty, ktoré sa k nemu zaviažu. EHSV sa domnieva, že v súčasnosti je veľmi málo solidarity medzi členskými štátmi v oblasti presídľovania a premiestňovania osôb pod ochranou a žiadateľov o azyl.

4.2.7

Premiestňovanie by sa malo vykonávať na základe stáleho mechanizmu. Komisia by mala v tejto súvislosti predložiť legislatívny návrh stáleho a účinného mechanizmu premiestňovania v rámci EÚ, ktorý bude založený na európskom distribučnom kľúči na premiestnenie žiadateľov o azyl, ako sa uvádza v správe Európskeho parlamentu o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu [2012/2032 (INI)]. V záujme zabezpečenia maximálnej účinnosti tohto mechanizmu je potrebné, aby sa v legislatívnom návrhu zohľadnili takisto praktické skúsenosti získané v rámci pilotného projektu pre Maltu EUREMA (5).

4.3.1

Niektorí politici vo svojich prejavoch spájajú prisťahovalectvo s trestnou činnosťou, toto prepojenie však nevyjadruje skutočnú situáciu a podporuje xenofóbne postoje. Väčšina prisťahovalcov, ktorí sú v súčasnosti v EÚ nelegálne, prišli do EÚ legálne na základe krátkodobých víz a svoj pobyt si predĺžili alebo majú povolenie na dočasný pobyt a aj po skončení jeho platnosti zostanú v krajine.

4.3.2

Veľký počet týchto osôb pracuje za nespravodlivých pracovných podmienok, ak nie úplne mimo rozsahu pôsobnosti pracovnoprávnych predpisov, alebo v tieňovom hospodárstve, a žije v sociálnom vylúčení. Vzhľadom na niektoré také prípady organizácie občianskej spoločnosti a EHSV podporujú postupy legalizácie situácie nezdokumentovaných prisťahovalcov a všeobecnejšie vyzývajú EÚ, aby prijala návrhy, odporúčania a opatrenia na zamedzenie vzniku takých situácií.

4.3.3

Za každých okolností sa musia dodržiavať práva nezdokumentovaných prisťahovalcov, a to od chvíle, keď boli zachránení alebo zadržaní, až kým sa im neposkytne ochrana alebo kým sa nevrátia do svojej krajiny pôvodu. Výsledkom nezdokumentovanej migrácie po mori sú často straty životov. Európsky hospodársky a sociálny výbor vzhľadom na to zdôrazňuje význam dodržiavania základných ľudských práv v každej situácii.

4.4.1

Európska únia potrebuje hodnovernú, účinnú a zákonnú politiku ochrany vonkajších hraníc, ktorá by podliehala demokratickej kontrole. Členské štáty, ktoré tvoria schengenský priestor, nevykonávajú kontroly na svojich spoločných hraniciach. To znamená, že by mali spolupracovať a spoločne niesť zodpovednosť za správu vonkajších hraníc. Kódex schengenských hraníc upravuje prekračovanie hraníc a kontroly, pričom sa zohľadňujú požiadavky, ktoré musia štátni príslušníci tretích krajín splniť na účely vstupu a pobytu trvajúceho maximálne tri mesiace. EÚ vypracováva zoznamy krajín, ktorých štátni príslušníci potrebujú víza.

4.4.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že treba posilniť úlohu agentúry Frontex, aby sa z nej v strednodobom horizonte stala európska služba pohraničnej stráže, ktorú by tvoril európsky zbor príslušníkov pohraničnej stráže. Jej hlavnou funkciou by bolo uplatňovanie spoločných pravidiel stanovených v Kódexe schengenských hraníc. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že treba posilniť solidaritu EÚ k členským štátom so zreteľom na ich zemepisnú polohu.

4.4.3

Je nevyhnutné bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi a prevádzaniu ľudí a súčasne zabezpečiť ochranu obetí podľa medzinárodného humanitárneho práva a európskych dohovorov o ľudských právach. V článku 6 ods. 2 Kódexu schengenských hraníc sa stanovuje, že príslušníci pohraničnej stráže nesmú diskriminovať osoby na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a v článku 13 sa stanovuje, že príslušníci tretích krajín, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie.

4.4.4

Pokiaľ ide o zmenu právnych predpisov týkajúcich sa udeľovania víz, výbor súhlasí s návrhmi Komisie. Spolupráca s tretími krajinami má zásadný význam vo vízovej politike, ktorá v mnohých prípadoch zahŕňa reciprocitu.

4.5.1

V partnerstvách v oblasti mobility by sa malo stanoviť, že v postupoch pre návrat sa bude prednostne využívať dobrovoľný návrat, doplnený o systémy podpory (6). V prípade, keď sa vykoná postup núteného návratu, v súlade s odporúčaniami Rady Európy je nevyhnutné maximálne dodržiavať ľudské práva osôb vracajúcich sa do vlasti (7).

4.5.2

Akákoľvek dohoda s tretími krajinami musí by založená na zásade pozitívnej podmienenosti, ponúkať programy finančnej pomoci a rozvoja s cieľom predchádzať neregulárnemu prisťahovalectvu.

4.5.3

Repatriácia prisťahovalcov, ktorí vstúpili do EÚ neregulárne, sa musí vykonávať v súlade so zavedenými pravidlami. V tejto súvislosti sú rozhodujúce dohody s tretími krajinami o návrate osôb s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie práv vracajúcich sa migrantov.

4.5.4

V charte sa výslovne zakazuje hromadné vyhostenie a stanovuje sa, že nikto nesmie byť vyhostený ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu (zásada non-refoulement). Niektoré mimovládne organizácie však poukázali na prípady hromadného vyhostenia a vyhostenia nezdokumentovaných prisťahovalcov a žiadateľov o azyl do krajín, v ktorých sa porušujú ľudské práva. Európsky hospodársky a sociálny výbor poukazuje na to, že Európsky dohovor o ľudských právach a charta obsahujú ustanovenia, ktoré možno uplatniť na každú európsku politiku v oblasti nezdokumentovaného prisťahovalectva, s osobitným zameraním na ochranu v prípade návratu, vyhostenia alebo extradície.

4.5.5

Európsky súd pre ľudské práva vykladá článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach tak, že osoby s vážnymi chorobami nesmú byť zadržané ani vyhostené, pretože potrebujú zdravotnú starostlivosť, a to isté sa týka tehotných žien. Osobitnú pozornosť a ochranu si vyžaduje takisto situácia maloletých osôb, najmä ak sú bez sprievodu.

4.5.6

EHSV opakuje svoj nesúhlas so zvyčajným zadržiavaním žiadateľov o azyl a nezdokumentovaných prisťahovalcov, pretože ich umiestnenie v internačných zariadeniach musí byť výnimočným opatrením (8). Výbor požaduje, aby sa v súvislosti s internačnými zariadeniami v EÚ aj mimo nej zabezpečila väčšia transparentnosť a aby sa UNHCR podávali správy o situácii internovaných osôb.

5.1.1

Prvý krok v tomto procese urobila Európska rada, ktorá koncom roka 2005 prijala globálny prístup k migrácii (GPM). V záujme rozvoja vonkajšieho rozmeru politiky EÚ v oblasti migrácie sa začali realizovať rôzne iniciatívy Komisie.

5.1.2

Partnerstvá v oblasti mobility predstavujú najdôležitejší politický nástroj na vykonávanie GPMM. Úvodná fáza sa už skončila a Komisia v roku 2005 vykonala politické posúdenie ich vykonávania (9).

5.1.3

Komisia vo svojom oznámení na tému Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia, COM(2011) 292, odporučila, aby sa nové výzvy prisťahovaleckej a azylovej politiky (ako sú vojna a pohyb osôb v oblasti Stredozemného mora) riešili dialógmi o migrácii, mobilite a bezpečnosti v EÚ. Európska únia potom začala dialógy s viacerými krajinami.

5.1.4

Uzatvorilo sa šesť partnerstiev v oblasti mobility s týmito krajinami: Kapverdy (máj 2008) (10), Moldavsko (máj 2008) (11), Gruzínsko (november 2009) (12), Arménsko (október 2011) (13), Azerbajdžan (december 2013) (14) a Maroko (jún 2013) (15). Skončili sa rokovania s Tuniskom o partnerstve v oblasti mobility a 3. marca tohto roka sa podpísalo spoločné vyhlásenie. Začali sa rokovania s Jordánskom o partnerstve v oblasti mobility, ktoré by sa mali skončiť do konca gréckeho predsedníctva, a začnú sa nové dialógy o migrácii, mobilite a bezpečnosti s ďalšími krajinami južného Stredozemia, ako je Egypt, Líbya, Alžírsko a Libanon. Vo vyhlásení zo samitu medzi EÚ a Afrikou (16) o migrácii a mobilite sa prijalo globálne stanovisko, ktoré EHSV podporuje.

5.1.5

Komisia v roku 2011 uverejnila posúdenie globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) (17), v ktorom vyzýva EÚ, aby posilnila svoju vonkajšiu politiku v oblasti migrácie, a predložila prepracovaný GPMM založený na štyroch pilieroch: 1) organizovanie a podpora legálnej migrácie a mobility; 2) predchádzanie nezdokumentovanej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a ich obmedzenie; 3) podpora medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho rozmeru azylovej politiky; 4) maximalizovanie vplyvu migrácie a mobility na rozvoj.

5.1.6

Partnerstvá v oblasti mobility majú určité obmedzenia a EHSV by privítal, keby sa v najbližších rokoch prekonali. Z právneho hľadiska predstavujú nezáväzné predpisy (soft law). Ide o spoločné vyhlásenia EÚ, skupiny zainteresovaných členských štátov a tretej krajiny, avšak pre zmluvné strany nie sú záväzné. Ich flexibilný charakter prispieva k dosahovaniu politických dohôd, ale nevyplývajú z nich žiadne právne povinnosti. Ako už EHSV uviedol (18), partnerstvá v oblasti mobility by mali byť medzinárodnými dohodami, ktoré by boli pre zmluvné strany záväzné.

5.1.7

V rámci partnerstiev v oblasti mobility by sa mali komplexnejšie a vyváženejšie rozvíjať aspekty mobility a migrácie, a to by malo byť ich prioritou. Doposiaľ sa ich priority zameriavali na bezpečnosť, návrat, readmisiu nezdokumentovaných migrantov a hraničný dozor. V oznámení Komisie o dialógu sa uvádza, že „posilnená mobilita“ bude podliehať konkrétnym podmienkam, ktoré budú musieť tretie krajiny splniť. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že EÚ by mala týmto krajinám ponúknuť možnosti prisťahovalectva prostredníctvom legálnych a transparentných postupov (19).

5.1.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje, aby EÚ poskytla partnerským krajinám možnosti týkajúce sa mobility, uľahčenia a liberalizácie vízového režimu a prijímania nových prisťahovalcov. Výbor (20) súhlasí s tým, aby sa do nových dohôd začlenili ďalšie otázky, napríklad:

5.1.9

Prostredníctvom centier pre migrantov, ktoré v krajinách pôvodu vytvorí EÚ, sa zlepší prítomnosť EÚ v týchto krajinách, súčasne sa zabráni skupinám prevádzačov šíriť nesprávne informácie a podporí sa podávanie žiadostí o legálne prisťahovalectvo. Osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu miestnej občianskej spoločnosti alebo jej vytvoreniu, ak sa ešte neetablovala.

5.1.10

V situáciách humanitárnej krízy na tranzitných územiach spôsobených masovými presunmi by EÚ mohla poskytnúť financie na vytvorenie dočasných migračných a ubytovacích centier pre prisťahovalcov, pričom by sa uplatnila zásada pozitívnej podmienenosti. V spolupráci s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu by sa v týchto centrách zabezpečila ochrana podľa medzinárodného azylového systému osobám, ktoré ju potrebujú.

5.1.11

Je nevyhnutné, aby EÚ uzavrela dohody s tranzitnými krajinami a venovala osobitnú pozornosť požiadavkám týkajúcim sa zásad ľudských práv a repatriácie.

5.1.12

Podpísanie dohôd by sa mohlo rozšíriť takisto na spoluprácu s agentúrami Frontex a Europol. Hlavným prvkom zamedzenia a obmedzenia nezdokumentovaného prisťahovalectva je boj proti organizovaným skupinám prevádzačov. Osoby, ktoré sa stanú obeťami vykorisťovania prevádzačmi, by sa mali považovať za nevinné obete.

5.1.13

Dňa 7. a 8. októbra 2013 Rada SVV vzhľadom na tragédiu pri ostrove Lampedusa vytvorila osobitnú skupinu pre Stredozemie. Výsledkom práce skupiny bolo uverejnenie oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie [COM(2013) 869], v ktorom sa predkladá súbor krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení v piatich hlavných oblastiach: opatrenia v spolupráci s tretími krajinami; regionálna ochrana, presídlenie a posilnené legálne cesty do Európy; boj proti obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu a organizovanej trestnej činnosti; posilnený hraničný dozor; pomoc členským štátom, ktoré sú vystavené veľkému migračnému tlaku, a solidarita s nimi.

5.1.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že je veľmi dôležité doplniť krátkodobé opatrenia dlhodobými opatreniami zameranými na riešenie hlavných príčin nedobrovoľnej migrácie.

5.1.15

Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2013 podporila navrhnuté opatrenia a znovu zdôraznila, že je nevyhnutné prijať rozhodné opatrenia s cieľom zabrániť stratám životov a predísť takým tragédiám v budúcnosti. Potvrdila, že prioritou je spolupráca s tretími krajinami, aby sa takýmto udalostiam predišlo.

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/10

Spravodajcovia:

JOOST VAN IERSEL a CARMELO CEDRONE

—

cieľom HMÚ ako základného kameňa akéhokoľvek ďalšieho vývoja EÚ je zvyšovať kvalitu života európskych občanov a zabezpečovať im prosperitu a stabilitu. Budovanie dôvery a vytváranie vhodných podmienok pre skutočné hospodárstvo je predpokladom rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti, a investícií. Tieto aspekty podčiarkujú význam HMÚ pre členské štáty v eurozóne aj mimo nej;

—

nepredvídateľnosť vývoja si vyžaduje, aby eurozóna čo najrýchlejšie zabezpečila vhodné podmienky, pretože v súčasnom globalizovanom kontexte nie je žiadna európska krajina schopná zaručiť svoju vlastnú slobodu konania. To veľmi ovplyvňuje riadenie HMÚ a jej politické opatrenia;

—

HMÚ nemožno posudzovať oddelene. Pôvodne bola vytvorená na dokončenie vnútorného otvoreného európskeho priestoru a jednotného trhu. Popri finančnej disciplíne musia členské štáty a EÚ zároveň rozvíjať hospodársku a sociálnu politiku zameranú na rast a zamestnanosť ako kľúčové faktory úspešnej konsolidácie (1);

—

na to, aby sa zabezpečilo približovanie členských štátov vo viacerých oblastiach, bude potrebné ďalekosiahle prispôsobenie v hospodárskej a štrukturálnej politike, ktoré sa donedávna považovali za výlučne štátnu záležitosť. Spoločné budovanie dôvery musí nahradiť nedôveru a napätie. Tesnejšie zväzky ovplyvňujú celú spoločnosť. Mal by sa zaručiť sociálny a občiansky dialóg na všetkých úrovniach.

I.

dobudovať HMÚ založenú na silnej správe a riadiacej štruktúre eurozóny, ktorá sa zároveň opiera o:

II.

bezodkladne spustiť skutočný európsky plán rastu a zamestnanosti založený na rozsiahlom investičnom programe, ktorý je poháňaný verejnými a súkromnými investíciami a bude fiškálnym stimulom. Musí sa zabezpečiť nové zameranie a riadna implementácia jestvujúcich nástrojov, menovite balíka šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí, druhého balíka legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí, fiškálnej dohody a európskeho semestra;

III.

stanoviť harmonogram a predpoklady vytvorenia politickej Európy ako celku, okrem iného prostredníctvom úvah o jej inštitucionálnej štruktúre v kontexte nového európskeho dohovoru;

IV.

spolu s Komisiou, Európskym parlamentom, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou uskutočňovať stratégiu komunikácie a zjednodušovania HMÚ.

2.1

EHSV zdôrazňuje, že dosah dobudovania a úspechu HMÚ ďaleko presahuje rozpočtové, monetárne a bankové záležitosti. Cieľavedomé vedenie by malo u občanov a hospodárskych subjektov vzbudiť dôveru v spoločnú misiu a dať im pocit spolupatričnosti s Európou.

2.2

Nasledujúcich päť rokov bude mať kľúčový význam pre rozvoj ešte stále zraniteľnej štruktúry HMÚ k zrelosti. Jeho predpokladom je v prvom rade zodpovednosť, otvorenosť a transparentnosť, a preto potrebujeme účinnú politiku, a zároveň jednoduchú a jasnú komunikáciu – žiadne zavádzanie – vládami členských štátov eurozóny, Radou a ostatnými orgánmi EÚ.

2.3

Podobne ako niektorí významní európski politici EHSV vníma politickú úniu ako orientačný bod na horizonte (2). V súlade s ich argumentom EHSV považuje politickú úniu nielen za dovŕšenie HMÚ ako takej, ale vníma ju aj v širších medzinárodných súvislostiach dnešného globalizovaného sveta, ktorý od základu spochybňuje usporiadanie Európy po uzavretí Vestfálskeho mieru a regulačné schopnosti jednotlivých štátov.

2.4

V dnešnom globalizovanom svete nemôže žiadny európsky štát prežiť osamote. Štátnu suverenitu preto lepšie zaručí spoločný politický a hospodársky rámec.

2.5

V správe predsedu Van Rompyua Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii z novembra 2012 a v súvisiacom oznámení Komisie z decembra toho istého roku bol predstavený návrh plánu s konkrétnymi opatreniami v tomto zmysle. EHSV tento krok privítal (3). Napriek značnému pokroku hlavným problémom je, že oddelenie riadenia spoločnej meny od medzivládneho hospodárskeho riadenia vytvára neprekonateľné napätie. EHSV požaduje, aby správa predsedu Van Rompuya bola aj v nasledujúcom období politickým základom legislatívnych iniciatív.

2.6

Hospodárska a finančná kríza sa prejavila najmä v eurozóne a odhalila súčasné obmedzenia HMÚ. Mnohí nevnímajú euro ako stavebný prvok európskej integrácie, ale ako klin, ktorý rozdeľuje krajiny a občiansku spoločnosť a je hrozbou pre budúcnosť EÚ. Tento mylný názor však nezohľadňuje skutočnosť, že kríza, ktorej korene sú prevažne mimo eurozóny, by bola bez jednotnej meny oveľa hlbšia.

2.7

Jestvujúca nerovnováha a hospodárske rozdiely medzi skupinami krajín, ktoré existujú od roku 1991 a nikdy neboli riešené, sú v súčasnosti brzdou procesu integrácie. Dokonca sa začínajú objavovať nebezpečné tendencie rozdeľovania a navracania právomocí na štátnu úroveň.

2.8

Budúcnosť sa takto stáva nepredvídateľnou. Náznaky hospodárskeho oživenia pomáhajú zachovať optimizmus a rušiť krízový modus. Čiastočne vzhľadom na nedokončenú HMÚ a rozdrobenosť európskeho finančného trhu sa však na pomerne dlhé obdobie očakáva nízka resp. nevýrazná miera rastu. Vzhľadom na volatilitu hospodárstva a možné otrasy v nadchádzajúcich rokoch ESHV varuje pred ľahostajnosťou voči týmto problémom.

2.9

S ohľadom na tento stav boli nedávne rozhodnutia, vrátane balíka šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí, druhého balíka legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí a bankovej únie veľmi potrebné a naliehavé, a to aj napriek ich obmedzenosti. Tieto nové mechanizmy riadenia sú do značnej miery založené skôr na obavách o rozpočet a stabilitu, ako na obavách o občanov, a to je dôvod, prečo sa vynechali rastové a sociálne opatrenia. Zdĺhavý rozhodovací proces a zložitosť systému navyše v dôsledku politickej nedôvery a dôrazu na štátnu suverenitu vyvolávajú – či už tichý alebo neskrývaný – odpor v členských štátoch a v Rade. Táto situácia už viedla k vzniku ekonomických a sociálnych nákladov pre Úniu a zhoršuje jej medzinárodné postavenie. Budovanie dôvery je teda základným predpokladom prekonania prekážok.

2.10

EHSV preto trvá na presvedčivom pláne na nadchádzajúcu európsku legislatúru, v ktorej sa stanovia ďalšie kroky s presnými lehotami, ktoré musia smerovať k vytvoreniu HMÚ v úzkom prepojení s cieľmi stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív. V tomto stanovisku sa navrhuje niekoľko základných prvkov takéhoto plánu.

2.11

Kľúčovou zásadou by aj naďalej mala byť diferencovaná integrácia v rámci EÚ, ktorá sa už úspešne uplatňuje vo viacerých oblastiach politiky. Mnohé z rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na dovŕšenie HMÚ, možno prijať na základe platných právnych predpisov resp. prostredníctvom zlepšenej spolupráce, zatiaľ čo na ostatné bude potrebná nová zmluva resp. zmeny súčasných zmlúv. Takéto rozhodnutia by umožnili dobehnúť meškanie v dobudovaní HMÚ a prijať súbor rýchlych opatrení, pričom by sa nezanedbali ani dlhodobé vyhliadky, keďže aj eurozóna potrebuje skutočné štrukturálne reformy na inštitucionálnej úrovni, rovnako ako reformy, ktoré sa majú vykonať v jednotlivých krajinách.

3.1

Počiatočným bezprostredným krokom v pláne na nadchádzajúcu európsku legislatúru by bolo podpísanie a realizácia skutočného paktu pre rast, zamestnanosť a stabilitu na podporu oživenia a vytvorenie podmienok na splatenie dlhu (európska „nová dohoda“). Tento plán by musel zahŕňať prinajmenšom:

4.1.1

Pokiaľ ide o monetárnu politiku, mandát Európskej centrálnej banky (ECB) by sa v súlade s posilneným makroekonomickým riadením mal rozšíriť tak, aby banka bola na rovnakej úrovni s inými centrálnymi bankami v európskych krajinách mimo EÚ a eurozóny a v ostatných krajinách sveta a mohla pôsobiť ako veriteľ poslednej inštancie a rovnocenný partner na medzinárodných fórach, pričom by sa však rešpektovala jej úplná nezávislosť. ECB by mala mať neobmedzenú možnosť predchádzať krízam likvidity spôsobom, ktorý podporuje investície (malé a stredné podniky).

4.1.2

Nemôže však sama niesť plnú zodpovednosť. Na ceste k fiškálnej a hospodárskej únii má zásadný význam úplná banková únia  (8). Vzhľadom na pretrvávajúce prepojenia medzi vládami a bankami sa členské štáty aj naďalej zdráhajú vytvoriť nevyhnutné politické a hospodárske predpoklady, v dôsledku čoho sa odkladajú najvhodnejšie a najúčinnejšie riešenia (9). Bráni to aj účinnému dohľadu ECB nad všetkými bankami, ktorý by mal zabrániť finančnej fragmentácii, prerušiť neželané väzby medzi štátnou politikou a bankami a vytvoriť priaznivé podmienky na cezhraničné fúzie bánk.

4.1.3

Európskemu parlamentu (EP) sa počas rokovaní s Radou o bankovej únii podarilo úspešne dosiahnuť dohodu o pokroku v zavádzaní jednotného mechanizmu a jednotného fondu na riešenie krízových situácií (10). EHSV plne podporuje názor EP. Tieto rozhodnutia by mali v blízkej budúcnosti prispieť k jednotnému európskemu kapitálovému trhu porovnateľnému s trhom v USA.

4.1.4

Úplná banková únia si vyžaduje dobre štruktúrovaný jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, harmonizovaný systém ochrany vkladov v členských štátoch a európsky mechanizmus pre stabilitu umožňujúci priamu rekapitalizáciu bánk (11). Súvisiaci systém rozhodovania by mal byť účinný a zaručovať rýchle opatrenia. Je potrebné urýchliť proces vytvárania a uplatňovania týchto prvkov.

4.1.5

Banková únia sama o sebe nepostačuje na stimuláciu hospodárstva a investícií. V záujme zvýšenia odolnosti európskeho finančného sektora je v nasledujúcich rokoch potrebné zamerať sa aj na úplnú implementáciu dohovoru Bazilej III, Radu pre finančnú stabilitu a hľadanie riešenia v súlade s medzinárodnými dohodami (G-20) pre banky, ktoré sú príliš veľké na to, aby ich vlády nechali skrachovať.

4.1.6

Člen Komisie Barnier nedávno zverejnil objemný balík legislatívnych opatrení týkajúcich sa bánk a finančných trhov, ktorý môže významne prispieť k správnemu fungovaniu finančných trhov v Európe, a zároveň k vytvoreniu stabilného a spoľahlivého bankového sektora. To je najdôležitejším predpokladom skutočného hospodárstva. Nedávne rozhodnutia Rady v tejto oblasti sú však iba čiastočne orientované žiadaným smerom.

4.1.7

Hlavnou prioritou oživenia a rastu hospodárstva a rozvoja je primeraná ponuka úverov. Znamená to, že právne predpisy EÚ musia zabezpečiť rovnováhu medzi zaistením prísnych rámcových podmienok pre banky a dostatočnou podporou príležitostí na prevádzkové bankové činnosti, najmä s cieľom uľahčovať investície, ktoré sú nenahraditeľné v každej politike rastu. Je pritom samozrejmé, že rozhodujúci význam majú primerané opatrenia v prospech začínajúcich podnikov a malých a stredných podnikov (12).

4.2.1

Pre túto oblasť sú príznačné zložité, a zároveň neuspokojivé rokovania v Európskej rade o záväzných dohodách o hospodárskych reformách (13). EHSV preto nalieha na Komisiu, aby ďalej rozpracovala svoj návrh zmluvných dojednaní, pri ktorých je potrebné ďalej prediskutovať ich podobu, financovanie a demokratickú legitimitu (14).

4.2.2

Partnerstvá založené na systéme spoločne dohodnutých zmluvných dojednaní a súvisiacich mechanizmoch solidarity by mohli pomôcť uľahčiť a podporiť vhodnú politiku prispôsobovania. Tieto dojednania by prispeli k zodpovednosti členských štátov v spoločnom rámci a k reformám vo všetkých oblastiach súvisiacich s udržateľným rastom, konkurencieschopnosťou a zamestnanosťou, pričom všetky tri posilnia EÚ ako celok (15). Takýto rámec môže napomôcť zaistiť reakciu EÚ na asymetrické otrasy v jednotlivých krajinách, čo by bolo určitou formou solidarity v EÚ.

4.2.3

Partnerstvá tohto druhu by podporovali súdržnosť a dôveru medzi obyvateľmi, ktoré sú nevyhnutné na prekonanie obáv spojených so štátnou suverenitou. Toto zase prispeje k európskej spolupatričnosti, ktorá bude nenahraditeľným základom rozvoja nástrojov EÚ, ako je rozpočet eurozóny, Fond solidarity Európskej únie a európske dlhopisy.

4.2.4

Zbližovanie hospodárskych systémov, vrátane daňových systémov (16), sprevádzané nástrojom solidarity, predstavuje kľúčový faktor postupného prekonania makro i mikroekonomických odlišností medzi krajinami. Zo strednodobého hľadiska sa tento nástroj musí stať hospodárskym kompenzačným mechanizmom na opätovné vyrovnanie a integráciu hospodárstiev krajín eurozóny, a to aj za cenu prípadných zmien zmluvy. Časom by sa mohol stať súčasťou spoločného rozpočtu eurozóny. Z tohto hľadiska by sa dali využiť aj štrukturálne fondy a Kohézny fond.

4.2.5

Nové zloženie Komisie, ktoré v tomto procese zohráva najdôležitejšiu úlohu, sa musí zaviazať k predkladaniu legislatívnych návrhov v súlade s metódou na reguláciu finančného systému, ktorej zástancom je člen Komisie Barnier, v oblastiach, v ktorých doposiaľ v diskusii dominovali členské štáty, aby sa tak podnietila plodná diskusia v Rade vychádzajúca z konkrétnych návrhov.

4.2.6

Túto metódu Komisia zatiaľ dostatočne nevyužívala. Medzi príklady situácií, v ktorých by sa táto metóda mohla využiť, patrí ex ante koordinácia plánov významných reforiem hospodárskej politiky, dohody o hospodárskych reformách sprevádzaných mechanizmom solidarity, vytvorenie európskeho fondu na splácanie dlhov a európske zmenky. Ak si tieto návrhy vyžadujú úpravu zmluvy, Komisia by o tom mala členov eurozóny jasne informovať.

4.2.7

Uvedený prístup prinúti Radu, aby k týmto návrhom zaujala postoj. Prístup zvýši transparentnosť a jednoznačnosť rôznych politických postojov a potvrdí, že je jedinou metódou na prekonanie medzivládnej patovej situácie v súčasnej štruktúre. Aj o tomto musí Komisia riadne informovať zainteresované strany, vrátane širokej verejnosti.

4.2.8

Takže zo strednodobého hľadiska (a vlastne už od Maastrichtskej zmluvy) eurozóna potrebuje hospodárske riadenie, pokiaľ ide o mikro- a makroekonomickú politiku, pričom sa prejde od súčasnej metódy koordinácie, ktorá doteraz priniesla len slabé výsledky, k spoločnému rozhodovaniu o „základných zásadách“ tejto politiky. Eurozóna si nemôže dovoliť mať aj naďalej spoločnú menu, no oddelené hospodárske politiky, ktoré je preto potrebné integrovať, aby sa tak okrem iného uľahčila úloha ECB.

4.2.9

Prerozdeľovací mechanizmus, ktorý sa uplatní v prípade asymetrických otrasov: zásadu zodpovednosti (nie iba štátov, ale aj občanov) nemožno oddeliť od zásady solidarity. Mali by sa preto na obmedzené obdobie prijať konkrétne opatrenia pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Táto zodpovednosť je povinnosťou každého občana a každej krajiny.

4.2.10

V tom istom duchu sa musíme usilovať o primeraný vlastný rozpočet eurozóny so spoločne dohodnutými pravidlami. Je to jediná cesta k spoločnej fiškálnej politike a k tlmeniu otrasov, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti. Zdrojom financovania by mohla byť napríklad cielená daň, daň z finančných transakcií (pod podmienkou, že sa rozšíri na celú eurozónu), daň z emisií oxidu uhličitého, dočasný odvod z prebytkov platobnej bilancie presahujúcich 6 % a napokon i emisia spoločných obligácií.

4.2.11

Štátny dlh: mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorý by tento dlh zobral z rúk finančných špekulantov bez toho, aby zbavil krajiny zodpovednosti sa svoj dlh. Štátny dlh, postupne konvertovaný do maximálnej výšky 60 % (ako to navrhoval EHSV (17)) alebo jeho časť presahujúca daných 60 % (v súlade s návrhom Komisie na zriadenie fondu na splácanie dlhov (18)), by sa mohol viesť na konsolidovaných debetných účtoch a jednotlivé členské štáty by ho mohli pomerne splácať. Alebo by sa medzivládnou zmluvou umožňujúcou emisiu krátkodobých dlhových nástrojov mohol vytvoriť dočasný európsky zmenkový fond, vďaka čomu by sa eliminovalo riziko krízy likvidity krajín eurozóny. Komisia by teraz v nadväznosti na závery svojej expertnej skupiny, ktorá bola zriadená s presným poverením analyzovať prínosy a riziká jednotlivých možností spoločnej emisie dlhopisov, mala predložiť konkrétne návrhy ktoré nástroje využiť a v akom časovom rámci.

4.3.1

Aj mikroekonomická politika si vyžaduje dostatok pozornosti, najmä priemyselná a odvetvová politika, ktorá je rozhodujúca pre rast európskeho hospodárstva, kde neucelený prístup už nebude postačovať. Je preto potrebné spojiť niektoré oblasti politiky (a súvisiace postupy rozhodovania), ktoré majú nepriamy dosah na národné rozpočty, aby sa podarilo dosiahnuť spoločnú víziu a spoločné opatrenia Komisie a členských štátov, najmä pokiaľ ide o:

4.4.1

EHSV požaduje vypracovať konkrétne opatrenia zamerané na sociálny rozmer HMÚ (20). Miera zamestnanosti mladých ľudí je naďalej nebezpečne nízka. Európska komisia v novom zložení by si spolu s členskými štátmi mala dať za povinnosť zlepšenie životných a pracovných podmienok, a to:

4.4.2

Riadny sociálny dialóg je nevyhnutný na každej úrovni. Znamená to, že je nutné prekonať prekážky brániace účinným konzultáciám v členských štátoch, ako aj medzi nimi. EÚ by mala významne prispieť k zbližovaniu zainteresovaných subjektov z rôznych krajín, aby prediskutovali úspešné postupy a zmapovali plány na zlepšenie predpokladov tvorby pracovných miest.

4.4.3

Ak sa má Únia, a predovšetkým eurozóna dobudovať, nemožno ignorovať sociálne dôsledky súčasnej hospodárskej politiky a nechať ich riešenie výhradne na jednotlivé krajiny. Hospodárske a sociálne opatrenia by nemali zohľadňovať len parametre paktu stability, ale aj širokú škálu makroekonomických parametrov (napr. mieru nezamestnanosti, mieru rastu, platobnú bilanciu, mieru zamestnanosti, mieru chudoby, rozdelenie príjmov a bohatstva atď.). Stabilitu HMÚ nemožno zaručiť bez sociálnych mechanizmov pre eurozónu, ktoré dokážu riešiť dôsledky vážnej hospodárskej recesie resp. nerovnováhy. Niektoré z nich si môžu vyžadovať zmeny v zmluve. Zo strednodobého hľadiska by mohlo ísť o:

4.4.4

Vo verejnom záujme by sa mali spojiť aj iné oblasti politiky, ktoré upevňujú pocit spolupatričnosti občanov a uľahčujú voľný pohyb osôb. Medzi ne patria:

4.5.1

Takýto rozsiahly program sa dá zrealizovať iba ak má rozhodovací proces nevyhnutnú demokratickú legitimitu. EHSV v plnej miere oceňuje značný pokrok dosiahnutý v posledných rokoch a zastáva názor, že ďalší krok vpred sa v novom funkčnom období podarí dosiahnuť iba ak sa bude venovať osobitná pozornosť zodpovednosti, legitimite, demokracii, transparentnosti a komunikácii.

4.5.2

V Európe prebieha čoraz ostrejšia politická diskusia o procese integrácie. Politické strany musia na úrovni EÚ jednoznačne vymedziť svoje možnosti, ktoré musia podporovať postoje rôznych politických zoskupení v EP a prispievať k zviditeľneniu európskych politických strán. Nadnárodné európske voľby za účasti cezhraničných politických formácií by posilnili a rozhodne uľahčili európsku diskusiu.

4.5.3

Spoločná zodpovednosť a potreba verejnej podpory si vyžaduje oveľa intenzívnejšie zapojiť do európskej debaty národné rady, ktoré by mali riadne prediskutovať legislatívne návrhy EÚ i národné programy reforiem. Je potrebné naplánovať interaktívne konzultácie s EP a národnými radami o strategických otázkach, čo by zároveň prospelo dynamike vzťahov medzi národnými radami.

4.5.4

Komisia by mala čo najúčinnejšie uplatňovať metódu Spoločenstva pri predkladaní legislatívnych návrhov a opatrení, a to aj v prípade spoločných kompetencií EÚ a členských štátov. Proaktívny a odvážny prístup sa, rovnako ako v minulosti, oplatí.

4.5.5

Komisia by mala byť na žiadosť národných rád resp. občianskej spoločnosti pozvaná diskutovať v jednotlivých členských štátoch o európskych otázkach.

4.5.6

Európska rada a Rada vo svojich rôznych zloženiach, najmä Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, sú orgánmi, ktoré prijímajú hlavné rozhodnutia a sú nezastupiteľné z hľadiska zodpovednosti a legitimity. Je preto treba viac transparencie, ktorá je odpoveďou na demokratické požiadavky.

4.5.7

Členovia Rady, ktorí zastupujú národné záujmy, ako aj ich partneri v rozhodovaní na európskej úrovni, často používajú jednu rétoriku doma a inú v Bruseli, čo zvyčajne vytvára značný zmätok a bráni dosiahnutiu dohody. Takéto zavádzanie je neprijateľné. Členské štáty by sa mali dohodnúť na spoločnom politickom odkaze a podporovať ho na všetkých úrovniach rozhodovania.

4.5.8

Sú predlohou, ako aj prvkom štruktúry HMÚ. Približovanie k európskej metodike pri zachovaní postupov a zvyklostí štátnej správy jednotlivých členských štátov je síce možné, vo viacerých krajinách si však vyžiada značné zmeny. Spoľahlivé politické a správne postupy budú mať zásadný význam pri budovaní dôvery.

4.5.9

EHSV zdôrazňuje, že v budúcej štruktúre EÚ a integrovanejšej eurozóny musí aj občianska spoločnosť zohrať svoju úlohu, ktorá je však často podceňovaná. V mnohých oblastiach závisí pokrok čiastočne alebo úplne od mimovládnych subjektov. Občianska spoločnosť by mala byť v plnej miere zapojená. V primnohých krajinách je ešte stále odsúvaná nabok, mala by však dostať nástroje nevyhnutné na nadviazanie kontaktu s inštitúciami prijímajúcimi rozhodnutia. Občianska spoločnosť sa musí ujať svojej úlohy a zapojiť sa do rozhodovacieho procesu v EÚ, aby rozšírila jeho demokratický základ. Bez jej aktívnej účasti sa HMÚ nikdy nepodarí úspešne dobudovať.

4.5.10

Predovšetkým pre sociálnych partnerov by bolo užitočné podrobne sa zoznámiť s výsledkami konsenzuálneho modelu v členských štátoch, ktorý EHSV rozhodne podporuje. Odporúča sa výmena osvedčených postupov.

4.5.11

Podľa názoru EHSV je zrejmé, že súčasné rozdelenie rolí nie je primerané a neprinieslo očakávané výsledky a že medzivládne opatrenia nepostačujú na riešenie úloh, pred ktorými HMÚ stojí. Nemali by sme si tiež navrávať, že s ustupujúcou krízou budú stabilizačné opatrenia, ktoré sa ozlomkrky prijímali na vrchole krízy, postačovať na budúci rozvoj a predchádzanie vzniku nových kríz.

4.5.12

Jediný spôsob, ako zabrániť opätovnému vzniku takejto situácie, je zmeniť pravidlá a rozhodovací proces, ktorými sa riadi eurozóna, a urobiť ich transparentnejšími a demokratickejšími. Je potrebné:

5.1

V nasledujúcom funkčnom období EP by popri dobudovaní HMÚ bolo užitočné začať proces vážnych úvah o prehĺbení EÚ ako celku a fungovaní jej inštitucionálnych orgánov, a tiež vybrať oblasti politiky, ktoré by mali byť spoločné. EHSV zastáva názor, že úvahy by sa mali týkať ďalej uvedených hľadísk.

5.2

Činnosť Komisie by mala podliehať schvaľovaniu Európskym parlamentom, ktorý by tiež mohol mať právo na iniciatívu. EP by sa mohol voliť na základe európskej kandidátky vytvorenej európskymi stranami.

5.3

Vzáujme podpory viditeľnosti, demokratickej legitimity a rozdelenia právomocí by sa malo zrušiť dvojvládie predsedu Európskej rady a predsedu Komisie, ktorý by bol volený EP alebo priamo občanmi pod podmienkou, že sa jeho úloha zmení. Súčasná Rada by sa mala stať „senátom štátov“ s novým rokovacím poriadkom.

5.4

Medzi oblasti politiky, ktoré by úplne alebo čiastočne mala realizovať EÚ a ktoré by mali byť v jej rozhodovacej právomoci, by mohla patriť zahraničná politika a medzinárodná úloha EÚ, vrátane jej jediného zástupcu v medzinárodných organizáciách, ďalej obrana – pre tých, ktorí by o to mali záujem, energetika, výskum, azyl a prisťahovalectvo a dodržiavanie noriem a práv, vrátane právomoci prijať opatrenia v prípade ich porušenia členskými štátmi tak, ako je to v súčasnosti, pokiaľ ide o hospodárske záležitosti a rozpočtové pravidlá.

5.5

Novú inštitucionálnu štruktúru, ktorú nemožno vytvoriť iba prostredníctvom posilnenej spolupráce, ako aj úlohu EP, Rady, Komisie, EHSV a Výboru regiónov by malo stanoviť nové zhromaždenie, ktoré by svoju prácu malo dokončiť pred rokom 2019, kedy sa uskutočnia ďalšie európske voľby po voľbách v roku 2014.

6.1

V procese opätovného budovania dôvery je dobrá komunikácia nezastupiteľná. EHSV je presvedčený o tom, že najlepšiu komunikáciu zaistí dobrá politika a postupy, ktoré ponúkajú dlhodobú perspektívu pre celú európsku spoločnosť.

6.2

Je potrebné podporovať a zlepšovať komunikáciu s verejnosťou. Komunikácia prebúdza záujem, ktorý vedie k pochopeniu. Toto ponaučenie sa nebralo dosť do úvahy a za túto chybu nesie zodpovednosť Komisia a členské štáty. Mala by sa využívať celá škála sociálnych médií.

6.3

HMÚ a súvisiace oblasti sa často prezentovali ako odborná záležitosť. To však nie je pravda, je to vec v zásade politická, ktorá významne vplýva na život každého občana. Len málokedy sa však o nej z tohto hľadiska diskutuje a ešte menej komunikuje, čo do značnej miery vysvetľuje obrovskú priepasť medzi EÚ a bežným občanom.

6.4

Rôzne zvyklosti a situácie dennodenne bolestivo upozorňujú na absenciu „spoločného jazyka HMÚ“, čo je niekedy veľmi mätúce a podkopáva podporu verejnosti. Podľa EHSV je Komisia jedinou autoritou, ktorá môže predložiť riešenie, vzhľadom na jej právo na iniciatívu v legislatívnom procese EÚ. Tento návrh je potrebné vnímať z hľadiska silnejšej politickej úlohy Komisie a EP ako doposiaľ.

6.5

Občianska spoločnosť a sociálni partneri, ako subjekty, ktorým patrí diel zodpovednosti, sa musia zhostiť svojej úlohy v komunikácii, ktorá zatiaľ nebola dostatočne rozvinutá. Mali by tlmočiť obavy občanov a podnikov verejným orgánom a spolupracovať na ich riešení. Výmena názorov by mala byť obojstranná.

6.6

Európa by sa mala zbaviť svojho imidžu orgánu odtrhnutého od reality, ako ju vníma veľká časť verejnej mienky. Občanom treba jasne vysvetliť prínosy integrácie, konkrétny pokrok a jej výhody, najmä pokiaľ ide o investície, tvorbu pracovných miest a ochranu spotrebiteľov. Tzv. nový scenár pre Európu by sa mal začať spoločnou stratégiou komunikácie a zjednodušenia z dielne Komisie a členských štátov, ktorí sú spolu s politickými stranami a občianskou spoločnosťou kľúčovými aktérmi.

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/20

Spravodajca:

Michael SMYTH

1.1

Po viac ako šiestich rokoch hospodárskych a finančných otrasov sú bežné spôsoby financovania podnikov, a to najmä MSP, stále čiastočne zablokované. Banky, tradičný zdroj financií pre väčšinu MSP, poskytujú úvery čoraz neochotnejšie z viacerých dôvodov, ako je prebiehajúce znižovanie zadlženosti, vyššie požiadavky týkajúce sa ukazovateľa kapitálovej primeranosti a ukazovateľa likvidity, nevymožiteľné pohľadávky a neochota riskovať. Táto fragmentácia finančných trhov a spôsobov financovania je jedným z najtrvalejších znakov finančnej krízy v Európe.

1.2

Pokles v poskytovaní úverov prevádzkového kapitálu pre MSP predstavuje chronickú formu zlyhania trhu, ktorá si vyžaduje vhodnú reakciu zo strany tvorcov politiky EÚ. Táto reakcia nebola dodnes vzhľadom na rozsah problému primeraná.

1.3

Iniciatíva ECB zameraná na dlhodobejšiu refinančnú operáciu (1) úspešne odvrátila kolaps bankového systému, ale väčšina jej finančných prostriedkov sa nedostala do reálneho hospodárstva. Namiesto toho sa použili na konsolidáciu súvah bánk a iniciatíva tak predstavuje premeškanú príležitosť, pretože podnikom stále naliehavo chýba prevádzkový kapitál.

1.4

EIB, ktorá bola pri podpore MSP v celej Európe veľmi aktívna, bola výrazne rekapitalizovaná a zvýšila svoje pôžičky pre MSP. Podpora MSP je najväčšou politickou prioritu skupiny EIB a predstavuje vyše 20 % celoročného objemu úverov EIB a 100 % činností EIF. Hoci je EIB významným poskytovateľom rozvojového financovania pre MSP, jej podiel na celkových úveroch pre podniky v eurozóne je stále malý.

1.5

ESHV podporil minuloročnú zelenú knihu o dlhodobom financovaní hospodárstva (2), po ktorej nedávno nasledovalo zverejnenie súboru opatrení (3) na podporu dlhodobého financovania vo všeobecnosti i konkrétne financovania MSP. Súbor obsahuje opatrenia na zvýšenie využívania sekuritizácie pôžičiek pre MSP. Komisia takisto navrhuje nové pravidlá, ktorými chce penzijné fondy motivovať k tomu, aby investovali do finančných aktív, a tak podporili financovanie dlhodobejšieho rastu reálneho hospodárstva (4). Existujú tiež návrhy na vytvorenie likvidného a transparentného sekundárneho trhu pre podnikové dlhopisy a ďalšie typy dlhopisov. ESHV víta tieto návrhy a je presvedčený, že môžu časom prispieť k reformovanému a efektívnejšiemu trhu s financovaním MSP.

1.6

Pracuje sa na viacerých ďalších iniciatívach, ktorými sa majú odstrániť prekážky presnejšieho posudzovania úverovej bonity a rizika veriteľmi. Zahŕňajú väčšie využívanie digitálnych archívov so štandardnými podaniami pre obchodné registre, štatistické úrady, bankové úverové ratingy a ďalších veriteľov a možné zriadenie európskeho centrálneho úverového registra. Lepšie a aktuálnejšie informácie o finančnom výsledkoch MSP by mali veriteľom umožniť lepšie posudzovanie rizika a jeho primeranejšie oceňovanie.

1.7

V súčasnosti sa realizuje alebo zvažuje niekoľko ďalších návrhov na zlepšenie prístupu MSP k finančným prostriedkom. ESHV tento proaktívneší prístup tvorcov politík podporuje, vykonávanie týchto návrhov si však bude vyžadovať dlhší čas. Problémom zostáva určiť, čo vykonať hneď a v krátkodobom horizonte, aby sa zlepšil prístup MSP k finančným prostriedkom.

1.8

Uniformné riešenie nemusí byť vhodné pre všetky členské štáty. Niektoré členské štáty vypracovali prístupy, ktoré sú vhodné pre ich vnútroštátne finančné štruktúry a reguláciu. Jednou z najzaujímavejších iniciatív je program financovania úverov (Funding for Lending Scheme) v Spojenom kráľovstve (5). Za minulé dva roky zaznamenal obrovský úspech pri väčšom poskytovaní hypotekárnych úverov a úverov pre domácnosti v Spojenom kráľovstve a v súčasnosti slúži výhradne na podporu poskytovania úverov pre MSP. Program slúži ako stimul pre zúčastnené banky, aby prostredníctvom zníženia nákladov na financovanie zvýšili čistú hodnotu úverov poskytovaných MSP. Podporovatelia programu tvrdia, že poskytovanie úverov pre MSP by bolo bez vykonávania programu oveľa nižšie.

1.9

ESHV považuje program financovania úverov za príklad osvedčeného postupu a odporúča, aby ECB dôkladne zvážila zavedenie podobnej iniciatívy v eurozóne. ECB rozhodla 5. júna 2014 uskutočniť sériu opatrení na podporu likvidity s cieľom dať impulz poskytovaniu bankových úverov MSP (6). EHSV s potešením konštatuje, že hlavný návrh ECB s názvom cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO) sa podobá na program na financovanie úverov Funding for Lending Scheme (FLS) opísaný v tomto stanovisku. Je potešujúce zaznamenať, že práca EHSV v rámci tohto stanoviska predchádzala vývoju zmýšľania tvorcov politiky.

2.1

Diskusia o poskytovaní úverov a finančných prostriedkov podnikom sa zvykne zameriavať na získavanie rozvojového a investičného kapitálu a dopyt po ňom, najmä pre MSP. Veritelia zvyknú poukazovať na nedostatok nových projektov, a tak aj nedostatok dopytu po rozvojových financiách. Zástupcovia malých a stredných podnikov (MSP) a podniky so strednou kapitalizáciou sa často sťažujú na získavanie rozvojového financovania a na náklady za takýto úver a tvrdia, že banky preceňujú rizikové financovanie. Oba názory môžu mať v sebe kúsok pravdy. V každom prípade objem úverov pre veľké aj malé podniky v členských štátoch EÚ prinajlepšom stagnuje a v horšom prípade prudko klesá.

2.2

Na účely tohto stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa nezameriavame na rozvojový kapitál alebo finančné prostriedky pre nové alebo začínajúce podniky či inovácie. Stanovisko je skôr venované otázke prístupu k prevádzkovému kapitálu – možnosti prečerpania zostatku na bankovom účte alebo revolvingovému úveru, ktoré sú životne dôležité pre väčšinu podnikov. Pre nedostatok údajov je ťažké presne určiť trendy v poskytovaní prevádzkového kapitálu, ale širší trend možno vidieť v údajoch ECB o poskytovaní úverov nefinančným podnikom. Tieto údaje ukazujú počas minulých štyroch či piatich rokoch pokles a len v posledných pár mesiacoch badať určité príznaky oživenia.

2.3

Jedným z najpretrvávajúcejších rozmerov finančnej a hospodárskej krízy uplynulých šiestich rokov je výrazný pokles finančných zdrojov pre podniky. Keďže európske banky sa snažili znížiť svoju expozíciu voči znehodnoteným úverom a bezcenným pohľadávkam, došlo k poklesu v bežnom poskytovaní prevádzkového kapitálu podnikom, najmä menším podnikom a mikropodnikom, a to v nominálnej aj reálnej hodnote. Tento pokles v poskytovaní úverov podnikom by sa dal opísať ako chronická forma zlyhania trhu. Fragmentácia európskych finančných trhov navyše viedla k duálnej štruktúre úrokových sadzieb. Malé podniky v Taliansku a Španielsku napríklad čelia oveľa vyšším úrokovým sadzbám než podobné podniky v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Reakcia zo strany tvorcov politiky EÚ na tento problém bola doteraz neprimeraná a existujú dôkazy, že vplyvom posilnenej európskej a medzinárodnej regulácie bánk sa mohol problém poskytovania úverov podnikom ešte prehĺbiť tým, že zvýšili neochotu bánk riskovať.

3.1

Tvorcovia politiky EÚ sa snažili s dôsledkami finančnej krízy a jej vplyvom na reálne hospodárstvo vyrovnať. Zraniteľnosť bankového systému EÚ sa stala hlavnou prekážkou oživenia hospodárstva. S cieľom zmierniť túto zraniteľnosť sa ECB v rokoch 2012 – 2013 pustila do bezprecedentnej iniciatívy, ktorou chce bankám v EÚ sprístupniť vyše 1 bilión EUR za pomerne nízkych nákladov. Táto iniciatíva dostala názov dlhodobejšia refinančná operácia (LTRO). Bola reakciou na hrozbu zmrazenia bankového sektoru alebo jeho kolapsu, keďže banky mali ťažkosti pri náprave svojich súvah a dosahovaní súladu s prísnejšími požiadavkami na ukazovateľ kapitálovej primeranosti. Dlhodobejšia refinančná operácia úspešne odvrátila kolaps, ale väčšina týchto finančných prostriedkov sa nepreniesla do reálneho hospodárstva. Namiesto toho sa použila na konsolidáciu bankových súvah. Tento výsledok bol na jednu stranu predvídateľný a pochopiteľný. Prioritou väčšiny európskych bánk bolo a stále je vlastné prežitie. Na druhej strane tento výsledok predstavuje premárnenú príležitosť, pretože podnikom stále naliehavo chýba prevádzkový kapitál.

3.2

Európska investičná banka (EIB) bola v marci 2013 významne rekapitalizovaná. Jej splatený kapitál bol navýšený vkladom akcionárov vo výške 10 miliárd EUR. EIB očakáva, že v priebehu nasledujúcich troch až štyroch rokov bude môcť rozšíriť svoje už aj tak značné poskytovanie úverov pre MSP až na 40 miliárd EUR. Rekapitalizácia pomohla EIB zvýšiť poskytovanie úverov pre MSP. Podpora pre MSP predstavuje najväčšiu politickú prioritu skupiny EIB a predstavuje vyše 20 % celoročného objemu pôžičiek EIB a 100 % činností EIF. EIB však MSP zvyčaje poskytuje úvery najmä na rozvojový kapitál, inovácie a nové projekty. Je zrejmé, že EIB uvažuje o poskytovaní úverov na prevádzkový kapitál a bude zaujímavé sledovať výsledok týchto rokovaní. Hoci je EIB významným poskytovateľom rozvojového financovania pre MSP, jej podiel na celkovom objeme úverov pre podniky v eurozóne je stále malý.

3.3

V Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch sa menové orgány uchýlili k niekoľkým neortodoxným opatreniam, ako je napríklad kvantitatívne uvoľňovanie, aby zabezpečili likviditu bankového systému. Táto politika zahŕňa nákup veľmi veľkého množstva štátnych a podnikových dlhopisov centrálnymi bankami a vytvorenie nových peňažných prostriedkov určených do bankového systému. Pomohlo to odvrátiť zmrazenie peňažných trhov a mechanizmu prenosu menovej politiky v USA aj v Spojenom kráľovstve. Existujú dôkazy, že program kvantitatívneho uvoľňovania pomohol v USA zvýšiť objem úverov a financovania v reálnom hospodárstve. Menové orgány USA teraz uvažujú o jeho obmedzení, keďže oživenie hospodárstva sa už viac stabilizovalo. V Spojenom kráľovstve sa v predbežných usmerneniach centrálnej banky Bank of England navrhuje, že po upevnení oživenia hospodárstva bude politika kvantitatívneho uvoľňovania takisto ukončená.

3.4

Komisia zverejnila v marci 2013 zelenú knihu o dlhodobom financovaní hospodárstva (7), po ktorej nasledoval súbor opatrení na podporu dlhodobého financovania vo všeobecnosti a konkrétne na zameranie financovania na MSP (8). Jadrom tohto súboru sú opatrenia na zvýšenie používania cenných papierov zabezpečených aktívami (ABS) z úverov MSP. Širšie využívanie ABS by bankám a ďalším finančným inštitúciám umožnilo zapojiť sa do poskytovania úverov podnikom vo väčších objemoch. Komisia takisto navrhuje nové pravidlá, ktorými chce penzijné fondy motivovať k tomu, aby investovali do finančných aktív, ako sú ABS, a tak podporili financovanie dlhodobejšieho rastu reálneho hospodárstva (9). Existujú tiež návrhy na vytvorenie likvidného a transparentného sekundárneho trhu pre podnikové dlhopisy, aby sa tak zvýšila atraktivita krytých dlhopisov a súkromných umiestnení kapitálu. K dispozícii je oznámenie o kolektívnom financovaní (10), ktorého cieľom je podpora najlepších postupov, sledovanie vývoja trhov kolektívneho financovania a uľahčenie vzniku značky kvality kolektívneho financovania.

3.5

V tejto súvislosti je dôležitých viacero ďalších iniciatív. Prekážky pre presnejšie posudzovanie úverovej spôsobilosti a rizika veriteľmi zvyčajne súvisia s nákladmi a nedostatkom príslušných finančných informácií. Inštitút pre medzinárodné financie navrhuje niekoľko opatrení na zmiernenie týchto prekážok. Patrí medzi ne používanie digitálnych archívov so štandardnými podaniami pre obchodné registre, štatistické úrady, bankové úverové ratingy a ďalších veriteľov. Tieto vnútroštátne archívy s údajmi o úverových rizikách by sa mali skonsolidovať databázou European Data Warehouse, čo by napokon mohlo viesť k vzniku európskeho centrálneho úverového registra. Inštitút pre medzinárodné financie vyzýva na stanovenie celoeurópskych noriem na zber informácií a ohlasovanie, aby sa tak umožnilo vypracúvanie analýz naprieč podnikmi a krajinami. Lepšie a aktuálnejšie informácie o finančnom výkone MSP by mali veriteľom umožniť lepšie posúdenie rizika a jeho primeranejšie oceňovanie.

3.6

Ďalšie návrhy na zlepšenie toku finančných prostriedkov do MSP zahŕňajú:

4.1

Úloha navrhnúť mechanizmus na podporu väčšieho prístupu k finančným prostriedkom v Únii nie je jednoduchá. Niektoré členské štáty vypracovali riešenia, ktoré sú vhodné pre ich vnútroštátne finančné štruktúry a reguláciu. Uniformný prístup nemusí byť vhodný pre všetky členské štáty. Jednou z najzaujímavejších iniciatív je program na financovanie úverov Funding for Lending Scheme (FLS) v Spojenom kráľovstve, ktorý stojí za bližšie preskúmanie.

4.2

Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva a centrálna banka Bank of England zaviedla program FLS v júli 2012 s cieľom zvýšiť poskytovanie úverov v reálnom hospodárstve (11). Ministerstvo financií ako aj akcionári centrálnej banky Bank of England dohliadajú na činnosti v rámci programu FLS. V rámci programu FLS sa zúčastneným bankám ponúka lacný zdroj financovania a tieto nízke náklady na financovanie by mali bankám umožniť zvýšiť dostupnosť úverov tým, že sa znížia úrokové sadzby, ktoré si banky účtujú. Program podnecuje banky k tomu, aby zintenzívnili poskytovanie úverov, čím sa im umožňuje získať z programu ďalšie financie. Program FLS od svojho vzniku prispel k značnému poklesu nákladov bánk na financovanie, a to viedlo k zlepšeniu úverových podmienok. Treba povedať, že väčšina doterajšieho úspechu programu FLS spočívala v stimulovaní poskytovania úverov pre domácnosti a najmä hypotekárnych úverov. Menší úspech sa dosiahol pri posilňovaní poskytovania úverov podnikom, a preto sa v novembri 2013 orgány rozhodli prispôsobiť program FLS tak, aby bol zameraný len na stimulovanie poskytovania úverov pre MSP.

4.3

Program FLS je navrhnutý tak, aby zúčastneným bankám poskytoval komerčné stimuly na zvyšovanie čistých poskytovaných úverov (t. j. hrubý objem úverov mínus vrátené čiastky). Program ponúka diskontné financovanie pre všetky banky, dokonca aj pre tie, ktoré znižujú svoju zadlženosť. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov, z ktorých môžu banky čerpať, v programe sa nestanovuje jej horná hranica. Napríklad ak má zúčastnená banka na začiatku využívania programu objem úverov pre podniky vo výške 100 miliárd EUR, môže z financovania získať prinajmenšom 5 miliárd EUR. Ak táto banka neskôr navýši čisté úvery poskytované MSP o ďalšiu 1 miliardu EUR, bude oprávnená získať ďalších 5 miliárd EUR z programu FLS. Tento pomer päť ku jednej pri čerpaní prostriedkov na nové čisté úvery poskytované MSP spolu s nižšími nákladmi na financovanie predstavujú pre banky silné stimuly na rozšírenie poskytovania úverov (12).

4.4

Centrálna banka Bank of England monitoruje pozmenený program FLS. Väčšina finančných inštitúcií v Spojenom kráľovstve je zapojených do programu FLS. Revidovaný program zameraný výhradne na posilnenie poskytovania úverov podnikom funguje od novembra 2013 a zatiaľ je asi priskoro vyvodzovať zmysluplné závery o jeho účinnosti. Niekoľko najväčších bánk v Spojenom kráľovstve a v eurozóne stále pomerne rýchlo znižuje pákový efekt, čo je pravdepodobne dôvodom väčšiny poklesu v poskytovaní úverov podnikom. Podporovatelia programu FLS tvrdia, že situácia v oblasti úverov by bola v Spojenom kráľovstve bez dostupných finančných prostriedkov z programu FLS oveľa horšia.

4.5

ESHV je presvedčený, že program podobný programu FLS by sa mal vykonávať aj v eurozóne. pPprogram typu FLS pre eurozónu by mohol za obmedzené obdobie dvoch až troch rokov pomôcť obnoviť financovanie podnikov na bežnejšiu úroveň a zároveň uľahčiť prebiehajúce znižovanie pákového efektu.

4.6

ECB rozhodla 5. júna 2014 uskutočniť sériu opatrení na podporu likvidity s cieľom dať impulz poskytovaniu bankových úverov MSP (13). EHSV s potešením konštatuje, že hlavný návrh ECB s názvom cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO) sa podobá na program na financovanie úverov Funding for Lending Scheme (FLS) opísaný v tomto stanovisku.

4.7

ESHV uvítal väčšinu návrhov na zlepšenie prístupu MSP k finančným prostriedkom, ktoré predložila Komisia, sú však väčšinou nastavené na strednodobejší alebo dlhodobejší časový rámec a môžu si vyžadovať nové právne predpisy a/alebo inštitúcie. Kríza financovania prevádzkového kapitálu pre podniky si však naliehavo vyžaduje riešenie a pravdepodobne sa stále prehlbuje. ESHV je presvedčený, že tvorcovia politiky EÚ by mali vynaložiť väčšie úsilie na vytvorenie krátkodobých riešení, ako sú napríklad už uvedené stimulačné programy (FLS alebo LTRO). Akékoľvek zvýšené finančné riziká alebo riziká straty reputácie treba posudzovať s ohľadom na 26 miliónov nezamestnaných (5,6 milióna mladších ako 25 rokov) v EÚ.

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/25

Spravodajkyňa:

Isabel CAÑO AGUILAR

1.1

Európska únia už nesmie byť len užívateľom digitálnych technológií, musí ich tiež začať vyvíjať a vyrábať. To dosiahne podporou talentovaných ľudí. Informovať a poskytovať odbornú prípravu a vzdelanie je preto prvoradé.

1.2

EHSV sa domnieva, že prístupnosť digitálnej spoločnosti musí byť prvoradým cieľom celej európskej spoločnosti. Opatrenia prijaté v tejto oblasti nepostačujú na preklenutie digitálnej priepasti, ktorá sa naďalej prehlbuje.

1.3

EHSV pripomína, že treba prijať vhodné opatrenia, ktoré zaručia osobám so zdravotným postihnutím prístup k digitálnej spoločnosti a zabezpečia rovnaké podmienky využívania nových technológií.

1.4

Digitálna spoločnosť nesmie byť ďalším faktorom vylúčenia. EHSV predovšetkým zdôrazňuje potrebu prijať vhodné opatrenia, aby staršie osoby neboli vylúčené, ale naopak, aby sa v plnej miere zapojili do využívania technológií, ktoré tvoria súčasť každodenného života občanov.

1.5

Je dôležité, aby európske a vnútroštátne orgány spojili svoje sily s cieľom zabezpečiť počítačové vybavenie a programy za dostupnejšie ceny a so zreteľom na mnohojazyčnosť.

1.6

Európska vzdelávacia politika musí občanov pripraviť na život. EHSV trvá na tom, aby boli konzultované profesijné organizácie v oblasti vzdelávania.

1.7

Podľa EHSV má, v rámci finančných možností členských štátov, v záujme dosiahnutia cieľa rovnosti zásadný význam podpora verejného vzdelávania.

1.8

EHSV zdôrazňuje dôležitosť verejných knižníc v záujme prípravy a vzdelávania v oblasti digitálnych zručností.

1.9

EHSV odporúča podporovať modely otvorenej inovácie a otvorených noriem. Je potrebné vyhýbať sa neodôvodneným opatreniam na ochranu duševného vlastníctva, ktoré môžu obmedzovať inováciu v digitálnom hospodárstve.

1.10

EHSV navrhuje nasledovať odporúčania Európskej nadácie pre kvalitu elektronického vzdelávania (European Foundation for Quality in e-Learning – EFQUEL), ktoré sa týkajú vyučovania.

1.11

EHSV opätovne poukazuje na dôležitú úlohu odbornej prípravy a vzdelávania v boji proti hospodárskej kríze a v záujme obnovy, pričom v tomto smere vyzdvihuje úlohu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP). EHSV preto navrhuje:

1.12

Iniciatíva Horizont 2020 musí prispieť k posilneniu pozície Európy v oblasti digitálnej technológie, v ktorej podniky zaznamenávajú menej investícií ako ich konkurenti z Ázie a USA.

1.13

EHSV pripisuje veľký význam podpore európskych malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), pretože MSP môžu podnietiť vznik inovatívnych projektov, ktoré sú nevyhnutné pre priemyselné odvetvie podliehajúce neustálym zmenám. Daňové opatrenia a opatrenia v rámci hlavných nástrojov financovania MSP budú navyše tvoriť podstatný prínos v boji proti hospodárskej kríze.

1.14

Podpora začínajúcich podnikov v oblasti digitálnych technológií môže prispieť k posilneniu európskych odvetví produkcie hardvéru a softvéru. EHSV oceňuje iniciatívu podporovať v rámci Digitálnej agendy vysokorizikové programy, ale žiada vyššiu podporu zo strany finančného systému.

1.15

EHSV navrhuje súbor opatrení na povzbudenie účasti žien na digitálnej spoločnosti.

2.1

Na začlenenie IKT do vzdelávacieho procesu sa vzťahujú rôzne politické rozhodnutia, programy a iniciatívy EÚ, ku ktorým patria:

2.2

Digitálna agenda pre Európu (2010), ktorá je kľúčovou stratégiou Únie na splnenie cieľov programu Horizont 2020, presadzuje opatrenia okrem iného v týchto oblastiach:

2.3

EHSV vypracoval na tieto témy viacero stanovísk (1).

2.4

V tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy sa pozornosť venuje určitým aspektom prístupu k digitálnej spoločnosti, vzdelávania, rovnosti a zamestnanosti.

3.1.1

Nástroje, ktoré ponúkajú IKT, ľudia stále viac používajú v každodennom živote. Prístup k digitálnej spoločnosti je právo a poskytuje zdroj príležitostí, ktoré treba využívať naplno.

3.1.2

EHSV opakovane konštatoval dôležitosť širokopásmového pripojenia pre európsku spoločnosť a ekonomiku (2), a preto oceňuje, že sa internetové pripojenie cez satelit rozšírilo vo všetkých 28 členských štátoch. Napriek tomu naďalej pretrvávajú mnohé príčiny digitálnej priepasti, ktoré sa ešte prehĺbili v dôsledku zvýšenia úrovne chudoby spôsobeného hospodárskou a sociálnou krízou.

3.1.3

Digitálnu priepasť sa nedarí preklenúť z viacerých dôvodov, ku ktorým patria: vzdelanie (u osôb s vysokým vzdelaním je pravdepodobnosť využívania internetu trikrát vyššia ako u 33o% obyvateľstva s nižším vzdelaním), vek (internet všeobecne využívajú mladí ľudia a takmer všetci študenti, ale u starších ľudí je miera jeho využívania veľmi nízka), skutočnosť, že informácie sú väčšinou v angličtine, rozdiely medzi vidieckymi, mestskými a ostrovnými oblasťami atď.

3.1.4

V kontexte rozpočtových obmedzení, ktoré sa v dôsledku Paktu stability pravdepodobne ešte zhoršili, sa verejné orgány v mnohých prípadoch stretávajú s vážnymi problémami, pokiaľ ide o financovanie nákladov na informatické pomôcky vo vzdelávaní. Jeden z možných spôsobov financovania – spoplatnenie používania – môže ohroziť prístupnosť a rovnosť vo vzdelávaní.

3.1.5

Prístupnosť je ľudské právo (3). Okrem toho treba pripomenúť, že v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej zmluvy, sa v článkoch 20, 21 ao26 zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia a uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím využívať osobitné opatrenia. V Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zasa členským štátom ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informáciám a komunikačným technológiám vrátane internetu na rovnakej úrovni ako ostatným (4).

3.1.6

U osôb so zdravotným postihnutím je riziko nezamestnanosti dvakrát vyššie a nové technológie (vrátane internetu) otvárajú prístup k možnostiam trávenia voľného času, vzdelaniu, kultúre a mnohým iným verejným a súkromným službám a tiež zvyšujú účasť na tvorbe demokracie. Preto sú dostupné IKT nenahraditeľným prostriedkom, ktorý umožňuje osobám so zdravotným postihnutím aktívne pôsobiť na čoraz väčšom digitálnom trhu za rovnakých podmienok a začleniť sa do takzvanej digitálnej spoločnosti.

3.1.7

Digitálna spoločnosť nesmie byť ďalším faktorom vylúčenia. Obzvlášť zraniteľné skupiny v nej naopak musia nájsť spôsob, ako prekonať vylúčenie.

3.2.1

Digitálna spoločnosť vyžaduje otvorenosť voči inštitucionálnym zmenám. EÚ by mala podporovať všeobecne prístupné systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré pomáhajú rozvíjať poznatky, schopnosti a zručnosti občanov v širokom spektre oblastí a sociálnych, občianskych a kultúrnych kompetencií, schopnosť učiť sa, ako aj tvorivosť, inováciu a schopnosť tímovej práce.

3.2.2

Všetky zodpovedné osoby v rámci vzdelávacieho systému sa musia zasadzovať za to, aby sa v školách vytvorilo také pedagogické prostredie, ktoré bude podporovať pozitívny prístup k inovácii, kvalite a spolupráci v pedagogickej praxi, zapojenie všetkých žiakov a študentov do procesu vzdelávania, šírenie osvedčených postupov, účasť občanov, získavanie skúseností v škole, ako aj kultúru hodnotenia.

3.2.3

EÚ sa svojou vzdelávacou politikou nepodarilo dostatočným spôsobom motivovať národné vzdelávacie orgány, aby zabezpečili využívanie IKT na pedagogické účely už od začiatku odbornej prípravy pedagógov a vo vzdelávacích inštitúciách, predovšetkým na úrovni základného, stredného a odborného vzdelávania. Najmä v dostatočnej miere nepodnietila členské štáty, aby investovali v takej miere, akú si moderné, inovatívne a kvalitné vzdelávanie založené na IKT vyžaduje.

3.2.4

Ministerstvá školstva by mali vypracovať špecializované programy odbornej prípravy pre pedagógov a dať impulz na prehodnotenie spôsobu učenia.

3.2.5

EHSV zdôrazňuje dôležitosť verejných knižníc v záujme prípravy a vzdelávania v oblasti digitálnych zručností.

3.2.6

Od útleho školského veku by žiaci mohli byť hravým spôsobom uvádzaní do fungovania počítačov a možno i do programovania, aby Európania čo možno najskôr prestali byť len užívateľmi IKT a stali sa ich tvorcami a výrobcami. EÚ síce má svoje výskumné centrá excelentnosti (napr. výskum v oblasti nanoelektroniky), ale musí urobiť viac.

3.2.7

Európske vzdelávacie systémy ponúkajú príklady vzdelávania vysokej kvality od základného vzdelávania, cez odbornú prípravu až po univerzity. Je však potrebné zmeniť učebné osnovy, ktoré by mali zahŕňať využívanie IKT na pedagogické účely a jeho hodnotenie.

3.2.8

EHSV odporúča podporovať modely otvorenej inovácie a otvorených noriem a tiež zamedziť tomu, aby neopodstatnené opatrenia na ochranu duševného vlastníctva obmedzovali procesy inovácie v digitálnom hospodárstve.

3.2.9

Protokol SPI (Simple Publishing Interface), ktorý vyvinul Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), má za cieľ uľahčovať komunikáciu medzi nástrojmi na vytváranie obsahu a databázami, ktoré priebežne spravujú študijné zdroje a metaúdaje.

3.2.10

Vďaka interoperabilite tiež možno ľahšie využívať podporné technológie, ktoré osoby so zdravotným postihnutím potrebujú na to, aby mali prístup k IKT.

3.3.1

Vzdelávanie a odborná príprava sú pre ľudí prínosom v bežnom živote a poskytujú im zručnosti, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné. Sociálny a hospodársky rozvoj vo vysokej miere závisí od odbornej prípravy, ktorá sprostredkováva zručnosti a umožňuje vstup na pracovný trh. Predovšetkým znevýhodneným a marginalizovaným skupinám môže umožniť lepší život. Odborná príprava však nie je len mostíkom medzi vzdelaním a zamestnaním, ale má sama osebe veľký význam. Inštitút pre štatistiku UNESCO poukázal na spojitosť medzi hospodárskym rozvojom a odbornou prípravou.

3.3.2

Ako podotkol EHSV, program „Erasmus Plus“ je hlavnou stratégiou Únie v tejto oblasti a mal by „byť základným nástrojom na zvýšenie podpory vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť zručnosti občanov, pomáhať pri riešení vysokej miery nezamestnanosti mládeže v mnohých členských štátoch“. Právomoci v tejto oblasti však majú členské štáty a práve ony by mali vyvinúť úsilie, aby sa do odbornej prípravy investovali potrebné prostriedky a aby získala uznanie, ktoré jej ako súčasti vzdelávacieho systému prináleží.

3.3.3

EHSV pripomína, že Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) sa vo svojej činnosti v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy zaoberá témami (ako napr. vzdelávanie pre dospelých, kvalifikácie a zručnosti, akreditácia a postupy zabezpečenia kvality), ktoré sú veľmi dôležité pre ľudí s obzvlášť veľkými ťažkosťami pri získavaní zamestnania. Rozpočet strediska CEDEFOP by sa mal zvýšiť.

3.3.4

EHSV navrhuje:

3.4.1

EÚ bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti, ale zároveň podľa Komisie z krátkodobého hľadiska čelí nedostatku 900o000 kvalifikovaných pracovníkov v sektore IKT.

3.4.2

IKT majú silný vplyv na zamestnanosť a úspech Digitálnej agendy súvisí s existenciou podnikov v oblasti špičkových technológií: v roku 2008 IKT prispeli k pridanej hodnote EÚ 574 miliardami eur a zamestnávali 8,3 milióna ľudí. Európske podniky, ktoré čelia problémom, ako sú rozdrobené trhy alebo nepostačujúce finančné prostriedky, musia posilniť svoju pozíciu voči „gigantom“, prevažne zo Severnej Ameriky, ovládajúcim svetové trhy.

3.4.3

Ako každý technologický vývoj, aj IKT výrazným spôsobom ovplyvňujú zamestnanosť. Na túto skutočnosť sa treba pozerať z hľadiska vytvárania povolaní, kvalifikácií, zručností a certifikácie tak pre osoby, ktoré sú vylúčené z pracovného trhu v dôsledku IKT, ako aj pre ľudí, ktorým IKT umožňujú začleniť sa.

3.4.4

Veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorú Komisia vytvorila v marci 2013, sa zaoberá riešením hlavných problémov (vytváranie a prispôsobovanie kurzov pracovným príležitostiam v digitálnej oblasti, mobilita, certifikácia, zvyšovanie povedomia, inovatívne učenie a vyučovanie), ale nedisponuje rozpočtovými prostriedkami. Okrem toho v rámci Digitálnej agendy existujú ďalšie iniciatívy: stratégia digitálnych zručností, balík opatrení pre zamestnanosť, iniciatíva „Otváranie systémov vzdelávania“, stratégia „Prehodnotenie vzdelávania“, iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ a „Panoráma zručností EÚ“.

3.4.5

Do tejto koalície je potrebné zapojiť priemysel, ale tiež oblasť vzdelávania, a to tak, že sa prostredníctvom stáží v podnikoch vytvoria užšie vzťahy so sektorom IKT.

3.4.6

Treba poukázať na to, že v týchto programoch sa v dostatočnej miere nezohľadňujú špecifické potreby osôb vylúčených pre zdravotné postihnutie, predovšetkým pokiaľ ide o digitálne zručnosti, digitálnu gramotnosť a začlenenie do trhu práce v digitálnej oblasti.

3.4.7

Najväčšie európske podniky v oblasti špičkových technológií síce investujú do výskumu a vývoja, ale v menšom rozsahu ako podniky v Ázii a USA. EHSV dúfa, že Horizont 2020, ktorého rozpočet dosahuje 78,6 miliardy eur, pomôže posilniť pozíciu európskych spoločností na svetových trhoch.

3.4.8

EHSV pripisuje veľký význam podpore európskych MSP v oblasti IKT, pretože MSP môžu podnietiť vznik inovatívnych projektov, ktoré sú nevyhnutné pre priemyselné odvetvie podliehajúce neustálym zmenám. V záujme prekonania krízy je nevyhnutné vyriešiť problémy s financovaním, ktoré trápia malé a začínajúce podniky zamerané na technologické inovácie.

3.5.1

Z približne siedmich miliónov ľudí, ktorí pracujú v IKT, je v súčasnosti len 30o% žien, to znamená, že ženy sú podpriemerne zastúpené, a to hlavne na pozíciách s rozhodovacími právomocami. U žien sa zaznamenáva vyššie percento terciárneho vzdelania ako u mužov, ale napriek tomu sú stále znevýhodňované z hľadiska zamestnania, platov, pracovných podmienok a prístupu k pozíciám s veľkou zodpovednosťou.

3.5.2

Zmena politiky je potrebná predovšetkým vzhľadom na pokles počtu absolventiek v oblasti IKT: dnes má len 29 z 1o000 doktorandiek titul v oblasti IKT a len štyri sa priamo zamestnajú v tomto odbore.

3.5.3

I keď by sa začlenením väčšieho počtu žien do odvetvia IKT mohol zvýšiť HDP Eurozóny o 9 miliárd eur, existujú rôzne dôvody (okrem iného kultúrne tradície a stereotypy), prečo sú ženy v tomto odvetví slabo zastúpené, čo nie je problém len v Európe, ale na celom svete.

3.5.4

EHSV preto odporúča:

4.1

Prístupnosť by mala byť prioritným cieľom nielen štátnych inštitúcií, ale celej spoločnosti, a preto zaväzuje všetkých hospodárskych a sociálnych aktérov. Napriek tomu sú politiky EÚ a vo všeobecnosti i mnohých členských štátov doposiaľ nepostačujúce.

4.2

EHSV navrhuje, aby Únia a vnútroštátne orgány podporovali spoločné akcie s cieľom podstatne znížiť výdavky na informatické vybavenie – vrátane všeobecného využívania bezplatného slobodného softvéru ako Linux – a vniesť do zdrojov informácií a poznania európsky obsah.

4.3

Politika, ktorá by bola vhodná pre EÚ 21. storočia, si vyžaduje zmýšľanie, ktoré sa nebráni zmene. Hlavným cieľom európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy by nemalo byť len spĺňať špecifické potreby pracovného trhu (aspekt, na ktorý Európska komisia prevažne zamerala svoju vzdelávaciu politiku), ale vzdelávať pre život. Pri vypracovávaní vzdelávacích politík EÚ treba počítať s účasťou európskych organizácií pedagógov a vzdelávacích centier, ktoré doposiaľ nie sú zapájané.

4.4

I keď zohľadníme skutočnosť, že členské štáty podliehajú rozpočtovým obmedzeniam a že v rámci demokratických inštitúcií prijímajú rozhodnutia, ktoré pokladajú za najlepšie pre svojich občanov, je nutné zdôrazniť nevyhnutnosť investovať do verejného vzdelávania, aby sa dosiahol cieľ zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelávaniu, a to bez ohľadu na sociálny pôvod žiakov a študentov a na finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

4.5

Komisia sa musí viac zamerať na to, aby boli vzdelávacie metaúdaje voľne prístupné a všeobecného záujmu a aby sa na ne nevzťahovali vlastnícke práva súkromných spoločností. Okrem európskeho programu v oblasti normalizácie SPI treba poukázať na dôležitosť programu Komisie e-Contentplus pre metaúdaje.

4.6

Aby sa zaručila kvalita a vhodné zameranie poskytovaného vzdelávania a odbornej prípravy, mali by zodpovednosť za kontrolu obsahu vzdelávania niesť pedagógovia a vzdelávacie centrá. EHSV sa nazdáva, že je potrebné venovať pozornosť odporúčaniam Európskej nadácie pre kvalitu elektronického vzdelávania (European Foundation for Quality in e-Learning – EFQUEL), ktoré sa týkajú legislatívnych opatrení, harmonizácie, práv duševného vlastníctva atď.

4.7

EHSV už vyjadril svoje sklamanie z výrazného skrátenia rozpočtu Digitálnej agendy na obdobie 2014 – 2020, a síce z pôvodne navrhovaných 9,2 miliardy eur na 1,14 miliárd eur, ktoré boli v konečnom dôsledku schválené.

4.8

EHSV pozitívne hodnotí finančnú podporu inovatívnych vysokorizikových projektov vypracovaných MSP, o ktorej sa rozhodlo v rámci programu Horizont 2020. Neoceniteľný význam majú opatrenia, ktoré umožnia MSP a začínajúcim podnikom získať viac finančných prostriedkov nielen od verejných orgánov, ale i od trhov a finančných systémov.

4.9

EHSV odporúča začleniť rozmer prístupnosti do všetkých iniciatív v digitálnej oblasti, pričom je potrebné zabezpečiť, aby boli programy elektronického vzdelávania, IKT, nástroje a pomôcky („online“, ako aj „offline“) prístupné osobám so zdravotným postihnutím a všetkým zraniteľným skupinám. Zvláštnu pozornosť tiež treba venovať zohľadneniu osôb so zdravotným postihnutím pri obsadzovaní nových pracovných miest v oblasti IKT, ktoré EÚ plánuje.

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/31

Spravodajca:

pán McDONOGH

1.1

Výbor by privítal vytvorenie orgánu zameraného na kybernetickú bezpečnosť na úrovni EÚ, analogického ústrednému orgánu v leteckom priemysle, Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorý by na úrovni EÚ zabezpečil silné vedenie potrebné na riešenie ťažkostí pri zavádzaní účinnej celoeurópskej politiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

1.2

Informovaní a schopní občania majú pre spoľahlivú kybernetickú bezpečnosť v Európe zásadný význam. Vzdelávanie občanov v oblasti osobnej kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov by malo byť základnou súčasťou učebných osnov a školiacich programov na pracovisku. Okrem toho by EÚ mala podnecovať verejné informačné programy a iniciatívy v celej Únii venované týmto témam.

1.3

Podniky by mali mať zákonnú povinnosť aktívne pristupovať k vlastnej ochrane pred kybernetickými útokmi, vrátane bezpečných a odolných informačných a komunikačných technológií (IKT) a školení pre pracovníkov v oblasti bezpečnostných politík podobných tým, ktoré už existujú v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

1.4

Každý členský štát by mal mať organizáciu, ktorej úlohou je informovať, vzdelávať a podporovať sektor MSP, pokiaľ ide o problematiku najlepších postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Veľké firmy môžu potrebné znalosti získať ľahko, MSP však potrebujú podporu.

1.5

Mal by sa rozšíriť mandát Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a mali by sa zabezpečiť finančné prostriedky potrebné na prevzatie priamejšej zodpovednosti za vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a informačné programy zamerané osobitne na občanov a malé a stredné podniky (MSP).

1.6

Podniky a organizácie musia zvýšiť informovanosť o zodpovednosti za kybernetickú bezpečnosť na úrovni riadiacich orgánov. O potenciálnej zodpovednosti podnikov vyplývajúcej z neprimeranej politiky a krokov v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mali výslovne informovať členovia riadiacich orgánov všetkých organizácií.

1.7

Keďže všetci poskytovatelia internetových služieb v EÚ majú zásadnú úlohu pri poskytovaní online služieb, mali by mať osobitnú povinnosť chrániť svojich zákazníkov pred kybernetickými útokmi. Táto povinnosť by sa mala vymedziť v právnych predpisoch na úrovni EÚ a do týchto predpisov začleniť.

1.8

Na to, aby sa zaistilo urýchlené využitie ohromného potenciálu v oblasti hospodárskeho rastu spôsobeného dynamickým rozvojom tzv. cloud computingu (1), mali by sa osobitné bezpečnostné požiadavky a povinnosti na úrovni EÚ uložiť aj poskytovateľom cloudových služieb.

1.9

Výbor sa domnieva, že dobrovoľné opatrenia sú nepostačujúce a že teda musia existovať silné regulačné povinnosti pre členské štáty, aby zaistili harmonizáciu, správu vecí verejných a presadzovanie európskej kybernetickej bezpečnosti. Taktiež sú potrebné právne predpisy, na základe ktorých bude oznamovanie významných incidentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti povinné pre všetky podniky a organizácie, nielen pre poskytovateľov kritickej infraštruktúry. To by pomohlo zlepšiť reakciu Európy na hrozby, ako aj rozšíriť znalosti o kybernetických útokoch a lepšie ich pochopiť, vďaka čomu bude možné vytvoriť lepšie obranné prvky.

1.10

Výbor dôrazne odporúča, aby EÚ zaujala prístup k riešeniu hrozby kybernetických útokov založený na plánovaní, a to tak, že zaistí, aby všetky technológie a služby používané v Európe na poskytovanie pripojenia na internet a online služieb boli projektované tak, aby poskytovali najvyššiu možnú úroveň ochrany pred kybernetickými útokmi. Úvahy pri plánovaní by sa mali osobitne zameriavať na rozhranie človek-stroj.

1.11

EHSV si želá, aby európske organizácie pre normalizáciu vytvorili a rozšírili zásadné normy v oblasti kybernetickej bezpečnosti týkajúce sa všetkých IKT sieťových technológií a služieb. Tieto normy by mali zahŕňať povinný kódex postupov zaisťujúci, aby všetky IKT zariadenia a internetové služby predávané európskym občanom spĺňali najvyššie možné normy.

1.12

EÚ musí bezodkladne konať a zaistiť, aby každý členský štát mal zavedený plne funkčný tím reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) a mohol tak chrániť seba aj Európu pred kybernetickými útokmi.

1.13

Výbor žiada, aby Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) pri Europole dostalo ďalšie finančné prostriedky, ktoré potrebuje na boj proti počítačovej kriminalite a na posilnenie spolupráce medzi policajnými zložkami v Európe a so zložkami za hranicami Únie, aby sa zlepšila schopnosť Európy zadržiavať a trestne stíhať páchateľov počítačovej kriminality.

1.14

Možno teda zhrnúť, že podľa EHSV je nutné, aby politika EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti spĺňala predovšetkým tieto nároky: silné vedúce postavenie EÚ; politiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré zvyšujú bezpečnosť a súčasne zachovávajú súkromie a iné základné práva; zvyšovanie informovanosti občanov a podpora aktívnych prístupov k ochrane; komplexná verejná správa členských štátov; informované a zodpovedné kroky podnikov; intenzívne partnerstvo medzi verejnou správou, súkromným sektorom a občanmi; primeraná úroveň investícií; dobré technické normy a dostatočné investície do výskumu, vývoja a inovácií; medzinárodná angažovanosť. Výbor preto opäť zdôrazňuje svoje odporúčania, ktoré sa týkajú politiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako ich vyjadril v mnohých predošlých stanoviskách (2), a vyzýva Komisiu, aby na opatrenia v nich požadované nadviazala.

2.1

Internetové hospodárstvo generuje viac než jednu pätinu rastu HDP v EÚ a 200 miliónov Európanov každoročne nakupuje online. Naše životne dôležité energetické, zdravotnícke, vládne a finančné služby sú závislé od internetu a s ním spojených digitálnych technológií. Kritická digitálna infraštruktúra a služby, ktoré zohrávajú takú zásadnú úlohu v našich hospodárskych a sociálnych životoch, sú však vystavené čoraz väčšiemu riziku kybernetických útokov, ktoré ohrozujú našu prosperitu a kvalitu života.

2.2

Výbor sa domnieva, že čoraz väčšej závislosti Únie od internetu a digitálnych technológií dostatočne nezodpovedajú postupy a politiky poskytujúce primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti v celej Európe dnes a do budúcnosti. Zámerom tohto stanoviska je zvýrazniť medzery, ktoré výbor vidí v politike EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odporučiť vylepšenia, ktoré by zlepšili zmierňovanie rizík v oblasti kybernetických útokov.

2.3

Motivácia kybernetických útokov sa môže výrazne odlišovať: od veľmi osobnej, napríklad pomsta voči osobe alebo spoločnosti, po kybernetickú špionáž zo strany národných štátov a kybernetickú vojnu medzi krajinami. Pri príprave tohto stanoviska sme sa rozhodli zúžiť jeho rozsah tak, aby sa zaberalo výhradne kybernetickými útokmi s kriminálnou motiváciou, a to s cieľom zamerať odporúčania na problémy, ktoré väčšinu výboru zaujímajú primárne. Zložitá politická diskusia o kybernetických útokoch zo strany členských štátov proti občanom a iným štátom môže byť témou ďalšieho stanoviska v budúcnosti.

2.4

Toto stanovisko sa zoberá len peňažne motivovanými kybernetickými útokmi zločincov v oblasti počítačovej kriminality, ktoré tvoria veľkú väčšinu útokov. Zavedením politík a postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti na účinné riešenie kybernetických útokov s kriminálnymi pohnútkami sa znižujú aj riziká vyplývajúce z kybernetických útokov motivovaných politickými či osobnejšími pohnútkami.

2.5

Hoci EÚ dosiahla dobrý pokrok pri realizácii opatrení v oblasti dôvery a bezpečnosti v rámci projektu Digitálna agenda a vytvorila rozsiahlu stratégiu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá rieši väčšinu z vyššie uvedených cieľov, je nutné urobiť viac.

3.1

Kybernetický útok je akýkoľvek typ ofenzívneho kroku cieleného na počítačové informačné systémy, infraštruktúry, počítačové siete a/alebo osobné digitálne zariadenia rôznymi spôsobmi zákerných krokov s cieľom ukradnúť, pozmeniť alebo zničiť konkrétny cieľ. Cieľom môžu byť peniaze, údaje alebo informačné technológie.

3.2

Zločinci v oblasti počítačovej kriminality uskutočňujú kybernetické útoky s cieľom odcudziť peniaze alebo údaje, spáchať podvod, zločinnú špionáž alebo vydieranie. Kybernetické zločinné útoky môžu poškodiť zásadne dôležité siete a služby, od ktorých sme závislí z hľadiska zdravia, bezpečnosti a hospodárskeho blahobytu, a to vrátane vládnych, dopravných a energetických sietí.

3.3

Hrozba vyplývajúca z kybernetických útokov postupuje rovnakým tempom ako naša čoraz väčšia závislosť od internetu a digitálnych technológií. Podľa správy spoločnosti Symantec z nedávneho obdobia sa celkový počet prípadov porušenia ochrany údajov na svete v roku 2013 zvýšil o 62 %, pričom dosiahol viac než 552 miliónov uniknutých záznamov. V týchto prípadoch porušenia ochrany údajov často znamenal únik skutočných mien, dátumov narodenia alebo identifikačných čísiel, zdravotných záznamov či finančných informácií. Okrem toho, až 38 % používateľov mobilných telefónov sa za posledných 12 mesiacov stretlo s mobilnou počítačovou kriminalitou.

3.4

Kybernetické útoky môžu mať významný vplyv na jednotlivé spoločnosti a na hospodárstvo Európy ako také:

3.5

Techniky kybernetických útokov sa neustále vyvíjajú:

3.6

Medzi organizáciami, ktoré sa venujú kybernetickej bezpečnosti, panuje zhoda v tom, ktoré prioritné opatrenia by občania a podniky mali prijať, aby sa pred kybernetickými útokmi chránili. O týchto postupoch by sa malo informovať vo všetkých informačných a vzdelávacích programoch zameraných na kybernetickú bezpečnosť:

3.7

V malých podnikoch často chýba dostatočná IT podpora na to, aby dokázali držať krok s potenciálnymi kybernetickými útokmi, preto potrebujú osobitnú pomoc na to, aby sa dokázali chrániť pred kybernetickými útokmi.

3.8

Na boj proti kybernetickým útokom je zásadne dôležité zverejňovanie kybernetických útokov a zraniteľných miest systému, a to najmä pri riešení tzv. útokov nultého dňa, teda nových druhov útokov, ktoré predtým neboli v komunite kybernetickej bezpečnosti známe. Podniky však často kybernetické útoky nezverejňujú zo strachu o povesť a kvôli prípadným nárokom v oblasti zodpovednosti za škodu. Toto nezverejňovanie poškodzuje schopnosť Európy rýchlo a účinne reagovať na kybernetické hrozby a zlepšovať kybernetickú bezpečnosť ako takú prostredníctvom spoločného učenia sa.

3.9

Občania a podniky nakupujú prístup na internet a služby prostredníctvom poskytovateľov internetových služieb. Kvôli ich kriticky dôležitej úlohe pri poskytovaní online služieb je zásadne dôležité, aby poskytovatelia internetových služieb svojim zákazníkom zabezpečovali čo najvyššiu možnú úroveň ochrany pred kybernetickými útokmi. Okrem zaistenia toho, aby ich vlastné služby a infraštruktúra boli vytvorené a udržiavané tak, aby poskytovali najvyššiu úroveň kybernetickej bezpečnosti, mali by poskytovatelia internetových služieb poskytovať svojim zákazníkom vynikajúce rady v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a mali by mať zavedené osobitné protokoly na pomoc s identifikáciou kybernetických útokov na zákazníkov v prípade ich výskytu a na boj proti nim. Táto povinnosť by sa mala vymedziť v právnych predpisoch na úrovni EÚ a do týchto predpisov začleniť.

3.10

Urýchlenie zavádzania tzv. cloud computingu do používania občanmi a podnikmi v Európe je pre hospodárstvo EÚ veľmi dôležité (3). Súčasne s tým, ako sa zvyšuje miera spoliehania sa na cloud computing v prípade osobných aj podnikových aplikácií, je pre Európu dôležité predovšetkým zaistiť kybernetickú bezpečnosť poskytovateľov cloudových služieb. Neistota v oblasti bezpečnosti cloudových služieb má nepriaznivý vplyv na mieru zavádzania tejto dynamickej technológie. Výbor si želá, aby EÚ zaviedla osobitné bezpečnostné požiadavky a povinnosti pre poskytovateľov cloudových služieb, s cieľom podporiť vzostup cloud computingu v Európe.

3.11

Je nutné vyvinúť osobitné úsilie o nábor zamestnancov do európskeho odvetvia kybernetickej bezpečnosti. Očakáva sa, že dopyt po pracovníkoch v oblasti informačnej bezpečnosti na úrovni absolventov univerzít sa zvýši o viac než dvojnásobok miery rastu počítačového odvetvia ako celku. V tejto súvislosti výbor upozorňuje Komisiu na úspech tzv. hackerských súťaží v USA a v niektorých členských štátoch v oblasti zvyšovania informovanosti a formovania novej generácie odborníkov na oblasť kybernetickej bezpečnosti.

3.12

Jednou z najlepších stratégií ochrany pred kybernetickými útokmi je prístup založený na plánovaní spočívajúci v tom, že sa zaistí, aby všetky technológie a služby používané v Európe na poskytovanie internetového pripojenia a online služieb boli projektované tak, aby poskytovali najvyššiu možnú úroveň ochrany pred kybernetickými útokmi. Úvahy pri plánovaní by sa mali osobitne zameriavať na rozhranie človek-stroj. To by zahŕňalo spoluprácu medzi výrobcami technológií, poskytovateľmi internetových služieb, centrom EC3, agentúrou ENISA, národnými obrannými a bezpečnostnými agentúrami členských štátov a občanmi. Organizáciu tohto návrhu prístupu ku kybernetickej bezpečnosti by na úrovni EÚ mohla organizovať Komisia a prípadne koordinovať agentúra ENISA.

4.1

EÚ vytvára komplexnú stratégiu (4) zvyšovania kybernetickej bezpečnosti európskych občanov:

4.2

EHSV reagoval na Komisiou predložený návrh smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) (6) dôrazne, pretože navrhované opatrenia považoval za príliš mierne, neschopné dostatočne dotlačiť členské štáty k ochrane ich občanov a podnikov pred kybernetickými útokmi. Pri prijímaní navrhovanej smernice však Parlament jej užitočnosť ešte oslabil tým, že jej pôsobnosť striktne obmedzil na poskytovateľov „kritickej infraštruktúry“, čím odstránil povinnosť jej uplatňovania na vyhľadávacie nástroje, platformy sociálnych médií, internetové platobné brány a poskytovateľov služieb cloud computingu.

4.3

Navrhovaná smernica o NIS tak nebude dostatočná na to, aby sa zabezpečili právne predpisy potrebné na zlepšenie informovanosti o hrozbách a schopnosti reakcie na kybernetické útoky v Únii. Výbor si želá prijatie nových právnych predpisov, na základe ktorých bude povinné oznamovanie všetkých významných incidentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to nie len v prípade poskytovateľov kritickej infraštruktúry. Chýbajúca oznamovacia povinnosť pomáha kybernetickým zločincom ťažiť z neznalosti zraniteľných cieľov.

4.4

EÚ by mala zvážiť rozšírenie mandátu agentúry ENISA s cieľom posilniť informovanosť o hrozbe kybernetických útokov a zlepšiť schopnosť reakcie na ne v celej Únii. Úloha agentúry ENISA by sa možno mohla rozšíriť tak, aby mala priamejšiu zodpovednosť za vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a informačné programy zamerané osobitne na občanov a MSP.

4.5

V roku 2013 bolo pri Europole zriadené Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) s cieľom zlepšiť schopnosť Európy bojovať proti počítačovej kriminalite. EC3 vystupuje ako ústredný centrum Európy pre spravodajské informácie v oblasti kriminality a podporuje operácie členských štátov a ich vyšetrovanie kybernetických útokov. Vo svojej prvej výročnej správe však EC3 vyslovilo varovanie, že už jeho súčasné prostriedky obmedzujú pokrok v oblasti vyšetrovania, a že EC3 nebude schopné zvládať množstvo významných vyšetrovaní, ktoré k nemu smerujú.

4.6

EÚ by mala požiadať európske organizácie pre normalizáciu – CEN, CENELEC a ETSI – aby vytvorili normy kybernetickej bezpečnosti pre akýkoľvek softvér, IKT hardvér či internetové služby predávané v EÚ. Tieto normy by sa mali neustále aktualizovať, aby zodpovedali novým hrozbám.

4.7

Sú potrebné právne predpisy, na základe ktorých bude oznamovanie významných incidentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti povinné pre všetky podniky a organizácie, nie len pre poskytovateľov kritickej infraštruktúry. To by pomohlo zlepšiť zmierňovaciu reakciu na živé hrozby, ako aj znalosti o páchaných kybernetických útokoch a ako ich chápeme, čím sa orgánom, odvetviu kybernetickej bezpečnosti, podnikom a občanom pomôže so zlepšovaním kybernetickej bezpečnosti a v boji proti hrozbám. V záujme podpory výmeny informácií o kybernetických útokoch by akékoľvek právne predpisy mali zabezpečiť primeranú anonymitu podnikov a organizácií informujúcich o útoku. Zvážiť by sa v primeraných prípadoch malo aj poskytnutie ochrany pred zodpovednosťou za škody.

4.8

Napriek iniciatívam EÚ je v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielna úroveň schopnosti a pripravenosti, čo vedie k rozdrobenosti reakcií na kybernetické útoky v EÚ. Keďže siete a systémy sú navzájom prepojené, členské štáty s veľmi slabým prístupom ku kybernetickej bezpečnosti oslabujú celkovú schopnosť EÚ riešiť kybernetické útoky. Je potrebné prijať kroky na dosiahnutie toho, aby všetky členské štáty mali prijateľnú úroveň kybernetickej bezpečnosti. Osobitná pozornosť je potrebná na zaistenie toho, aby každý členský štát mal zavedenú plne funkčný tím reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT).

4.9

Ako sa v záujme zvýšenia ochrany EÚ pred kybernetickými útokmi odporúčalo v predošlých stanoviskách (7), výbor sa domnieva, že dobrovoľné opatrenia nefungujú a musia existovať silné, v právnych predpisoch vymedzené povinnosti členských štátov zaistiť harmonizáciu, správu vecí verejných a presadzovanie európskej kybernetickej bezpečnosti.

4.10

Súhrnne povedané: aby politika EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti bola schopná poskytovať občanom a podnikom skutočnú a aktualizovanú ochranu pred kybernetickými útokmi, mala by sa zameriavať na tieto prvky:

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/39

Spravodajkyňa:

Marina ŠKRABALO

1.1

Politika rozširovania EÚ, aj keď možno nie je najpopulárnejšou oblasťou politiky EÚ, patrí medzi najúspešnejšie politické projekty EÚ. V posledných rokoch sa dospelo k niekoľkým zlepšeniam transparentnosti a inkluzívnosti procesu pristúpenia, ako sa to ukazuje v súčasnom procese pri Srbsku a Čiernej Hore. Strategický posun inštitúcií EÚ smernom k základnej problematike právneho štátu a hospodárskeho riadenia vytvára príležitosť na podporu participatívnej demokracie skôr v rámci politiky rozširovania ako celku, než paralelne k nej.

1.2

Napriek tomu náš čakajú viaceré výzvy. Je potrebná väčšia dôslednosť, aby tak inštitúcie EÚ, ako aj príslušné vlády dodržiavali transparentný a inkluzívny prístup počas celého procesu pristúpenia, vo všetkých oblastiach politiky a vo všetkých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách. Potrebná je väčšia politická integrácia, pokiaľ ide o: 1) súčasné rokovania; 2) podporu rozvoja občianskej spoločnosti a sociálneho dialógu; 3) budovanie inštitucionálnych kapacít. Toto všetko by sa pritom malo viac odraziť na financovaní predvstupovej pomoci.

1.3

EHSV odporúča, aby Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky parlament:

1.4

EHSV odporúča, aby vlády krajín, ktoré rokujú o vstupe do EÚ:

1.5

Odporúčania adresované EHSV:

2.1

Aj keď zostávajú otvorené otázky okolo dlhodobých spoločenských a politických účinkov politiky rozširovania, je táto politika nápomocná pri urýchľovaní zmien v štruktúre štátnej správy vecí verejných v prospech trhového hospodárstva a demokracie, a takisto pri podpore regionálnej spolupráce na povojnovom západnom Balkáne. Z hľadiska záberu rokovaní o vstupe do EÚ majú kľúčový význam prechodné obdobia na implementáciu právnych predpisov EÚ, a takisto súvisiace finančné náklady, ktoré vznikajú tak EÚ, ako aj kandidátskym krajinám. Keďže otvorenie a uzatvorenie každej rokovacej kapitoly je predmetom jednomyseľného schválenia hlasovaním v Rade, môže byť tempo a načasovanie rokovaní nepredvídateľné z hľadiska potenciálneho vplyvu na politiku jedného alebo viacerých členských štátov.

2.2

EÚ ukázala, že je otvorená zlepšeniu a úprave rokovaní v súlade s meniacimi sa politickými okolnosťami. Je dôležité poznamenať, že súčasná metodika rokovaní sa za tie roky značne zmenila, a tento vývoj bol založený na učení z praktických skúseností.

2.3

Ako Komisia vyhlásila vo svojom oznámení Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014  (4): „Kľúčovým ponaučením z minulosti je dôležitosť riešenia základných zásad“, počnúc právnym štátom, ktorý je teraz „jadrom procesu rozširovania“. Predstavuje to významný strategický posun od úpravy konkrétnej politiky k širokej problematike demokratickej správy vecí verejných, ktorá sa nakoniec začala chápať ako predpoklad zmysluplnej a udržateľnej politickej harmonizácie s právnymi predpismi EÚ. Zodpovedajúc tomu chce Komisia v prebiehajúcich rokovaniach o vstupe (s Čiernou Horou, Srbskom a Tureckom) nechať kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) otvorené počas celých týchto rokovaní, keďže ich tempo môže pokojne závisieť od pokroku v týchto dvoch kritických kapitolách.

2.4

Na jednej strane sú zmeny v rokovacej metodike používanej v prístupovom procese ukazovateľom pružnosti EÚ a jej skutočného záujmu o zabezpečenie efektívnosti rokovaní a väčšia pozornosť venovaná „zdokladovanému“ rozšíreniu posilnila postavenie neštátnych aktérov, ktorých nezávislé informácie sú hodnotné pri pravidelnom posudzovaní, ktoré robí Komisia vo svojich správach o pokroku. Na druhej strane môžu byť zavedené zmeny vnímané tak, že v prvom rade odrážajú selektívnu potrebu EÚ v dokladovaní, pričom sa prehliadajú administratívne prekážky, ktoré sa tým kladú rokujúcim krajinám, ak nejestvujú jednoznačné postupy zberu údajov a zapojenia jednotlivých aktérov.

2.5

Rámec rokovaní so Srbskom  (5) je prvým rokovacím rámcom, v ktorom sa výslovne odkazuje na zásady inkluzívnosti a transparentnosti: „S cieľom posilniť dôveru verejnosti v proces rozširovania sa rozhodnutia budú prijímať čo najotvorenejším spôsobom, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť. Interné konzultácie a rokovania budú v súlade s právnymi predpismi EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom v potrebnej miere chránené vo všetkých oblastiach činnosti Únie, aby sa ochránil rozhodovací proces.“ Ide o dôležité ponaučenie z prípadu Chorvátska, kde účasť voličov na referende o EÚ bola vôbec najnižšia (43 %), a o krok smerom k formalizácii niekoľkých zlepšených praktík v prípade Čiernej Hory.

2.6

Pri väčšom sústredení EÚ na ekonomické riadenie sa počíta so zavedením národných stratégií hospodárskej reformy a akčných plánov verejného finančného riadenia s nádejou, že časovo primeranejšie informovanie a makroekonomický dohľad môžu pomôcť predchádzať predlžovaniu hospodárskej recesie a nadmernému deficitu, ktorý v Chorvátsku vznikol bezprostredne po vstupe do EÚ. Zodpovedajúco tomu sa tiež plánuje, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny budú podrobené starostlivému preskúmaniu porovnateľnému s tým, ktorému podliehajú členské štáty v rámci európskeho semestra. Má zásadný význam včas pripraviť podnikateľský sektor, aby podniky mohli dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť a zvládať výzvy jednotného trhu EÚ, a zapojenie sociálnych partnerov je zasa dôležité pri posúdení a dohodnutí sociálnych prvkov hospodárskych reforiem.

2.7

Podľa usmernení GR pre rozšírenie o finančnej podpore mediálnej slobody a integrity v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách z prostriedkov EÚ v rokoch 2014 až 2020 (6) má dynamická občianska spoločnosť rozhodujúci význam pri stimulácii pluralizmu a participatívnej demokracie. Podpora občianskej spoločnosti Európskou úniou by preto mala byť zameraná na dosiahnutie takého prostredia, ktoré bude prospešné pri aktivitách občianskej spoločnosti a pri budovaní kapacít organizácií občianskej spoločnosti tak, aby mohli fungovať ako účinní a zodpovední nezávislí aktéri. Tieto usmernenia by mohli byť užitočným nástrojom integrácie občianskej spoločnosti za predpokladu, že ich uplatňovanie bude zodpovedať ich ambicióznemu obsahu.

2.8

Doteraz politika rozširovania nebola vhodná na to, aby úplne uspokojila potreby informovať občanov EÚ o to, že má nenahraditeľný význam pre bezpečnosť a prosperitu celého svetadielu. Keby túto potrebu uspokojovala, mohlo by to pomôcť zmierniť obavy z ďalšieho rozširovania, ktoré sa môžu objavovať spolu s inými formami xenofóbie, hlavne v časoch hospodárskej krízy. Keďže spomienky na balkánsku vojnu sa vytrácajú, môže súčasná kríza na Ukrajine pripomenúť, že absencia mieru a demokracie môže ovplyvňovať každého z nás.

3.1

Aj keď prístupový proces neprináša podmienečnosť v oblasti transparentnosti a inkluzívnosti, verejné očakávania v tejto oblasti sa v krajinách rokujúcich o vstupe do EÚ stupňujú. V prípade Chorvátska chýbali informácie o technických postupoch pri rokovaniach. Aj keď bol prijatý protokol o vnútornej politickej koordinácii rokovacích pozícií EÚ, nikdy vlastne nebol zverejnený v úradnom vestníku. Všetky dokumenty, ktoré v súvislosti s rokovaniami vydala chorvátska vláda a ktoré neboli návrhmi právnych predpisov, boli prerokované a prijaté na neverejných zasadnutiach vlády. To znamená, že verejnosť ani nemohla požiadať o neutajované dokumenty, pretože neboli poskytnuté žiadne formálne informácie o ich existencii. Bolo potrebných niekoľko rokov tlaku občianskej spoločnosti, kým vláda začala zverejňovať základné informácie o dokumentoch prerokovávaných počas jej zasadnutí.

3.2

Pokiaľ ide o parlamentný dohľad, bezprecedentný bol osvedčený postup v Slovinsku, kde mal národný parlament právo vetovať rokovacie pozície, ktoré tiež boli oznamované verejnosti (7). Chorvátsky parlament síce konal kompetentne ako ochranca politického konsenzu počas šiestich rokov ťažkopádnych rokovaní o vstupe do EÚ, avšak nedokázal vyvolať väčšie zapojenie poslancov parlamentu, odborníkov a širokej verejnosti do politickej rozpravy. Rokovacie pozície a správy boli vyhradené pre vládnych úradníkov a vybranú skupinu členov Národného výboru na monitorovanie prístupových rokovaní, výsledkom čoho bolo faktické vylúčenie väčšiny poslancov parlamentu, už vôbec nehovoriac o širokej verejnosti. Tento scenár by sa v ďalších kolách rokovaní nemal opakovať.

3.3

Možnosť neštátnych aktérov a médií včas nahliadnuť do dokumentov a nezávislé sledovanie rokovaní boli obmedzované aj skutočnosťou, že dokumenty vypracované Európskou komisiou a Radou, napríklad spoločné pozície EÚ, neboli majetkom Chorvátskej republiky. Výsledkom boli vyhlásenia chorvátskej vlády, že nemá právo ich šíriť. Sprevádzané to bolo aj absenciou proaktívneho šírenia inštitúciami EÚ (8).

3.4

V prípade Čiernej Hory došlo k zjavnému zlepšeniu, pokiaľ ide o šírenie dokumentov týkajúcich sa rokovaní. Komisia na svojej internetovej stránke zverejnila všetky overovacie správy, ktoré môžu všetkým aktérom poslúžiť ako hodnotné nástroje na posúdenie nesúladu právnych predpisov štátu s právnymi predpismi EÚ. Okrem toho Rada vzhľadom na význam a verejný záujem o zodpovedajúce reformy proaktívne zverejnila spoločné pozície EÚ ku kapitolám 23 a 24. Zostáva vyčkať, či tento osvedčený postup vyústi do politiky, ktorou sa bude treba riadiť v prípade Srbska a Turecka alebo pri rokovaniach o už otvorených kapitolách. Nejestvuje tiež žiadny formálny dôvod, pre ktorý by Rada nemala byť schopná zverejniť všetky kritériá na začatie rokovaní, keď už budú jednomyseľne schválené. Včasná dostupnosť kľúčových dokumentov potrebných na rokovania je rozhodujúca pre informácie a príspevky občianskej spoločnosti, informované mediálne spravodajstvo a nezávislé monitorovanie činnosti vlády v súlade s jej povinnosťami.

3.5

Čerpajúc z poučení z minulých kôl rozšírení Komisia začala byť vnímavejšia k rozhodujúcej úlohe nezávislých a profesionálnych médií, ako to potvrdzuje organizácia dvoch konferencií v roku 2011 a 2013 s názvom Speak Up! Conference a vydanie usmernení o podpore mediálnej slobody a integrity v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách z prostriedkov EÚ v rokoch 2014 až 2020, ktoré by tiež mali slúžiť ako základ na financovanie príspevkov. Jednou z výziev, ktoré zostávajú, je však zabezpečenie mediálneho vplyvu na publikum v EÚ, ktoré tiež musí byť vhodne oboznámené so zmyslom a dynamikou politiky rozširovania.

4.1

Angažovanosť občianskej spoločnosti v prístupovom procese pozostáva z: 1) priameho zapájania do prebiehajúcich rokovaní (napr. overovanie, príprava národných pozícií, prehľad pokroku); 2) sociálneho a občianskeho dialógu súvisiaceho s formuláciou politiky a harmonizáciou právnych predpisov štátu s právnymi predpismi EÚ; 3) účasti na plánovaní predvstupového financovania; 4) nezávislého sledovania pokroku a sociálnych účinkov reforiem. Vykonávanie týchto činností si vyžaduje primeranú finančnú podporu z finančných zdrojov vlády štátu a predvstupového financovania EÚ.

4.2

Veľký podiel chorvátskych a čiernohorských pracovných skupín, ktoré pripravovali rokovacie pozície, tvorili aj odborníci z občianskej spoločnosti (viac ako tretinu všetkých členov). V oboch prípadoch boli zorganizované verejné výberové konania a mená všetkých členov pracovných skupín boli zverejnené. Avšak v prípade Chorvátska rozsah zapojenia týchto odborníkov veľmi závisel od vodcovského štýlu v každej skupine, takže v niektorých prípadoch zástupcovia občianskej spoločnosti nemali príležitosť vidieť požadovaný návrh rokovacích pozícií. Zodpovedajúc tomu sa príspevok občianskej spoločnosti v prvom rade týkal overovacej fázy s malým vplyvom na vypracovanie rokovacej stratégie a prvé posúdenie sociálnych a hospodárskych nákladov a prínosov.

4.3

Inštitúcie EÚ vytvorili viaceré prostriedky na konzultácie s občianskou spoločnosťou, aby mohli zhromaždiť doklady o postupe prístupových reforiem, vrátane on-line korešpondencie, výročných konzultácií s občianskou spoločnosťou konaných v Bruseli, stretnutí, inštruktáží a verejných podujatí v kandidátskej krajine počas návštev úradníkov EÚ. Komisia bola otvorená aj nezávislým monitorovacím správam, ktoré pripravili organizácie občianskej spoločnosti. Treba však priznať, že Komisia bola oveľa proaktívnejšia voči mimovládnym organizáciám, než voči odborom a podnikateľským združeniam. Dokazuje to tak úroveň stykov, ako aj rozsah a účel sústav predvstupového financovania budovania kapacít a monitorovania politiky.

4.4

Ak sa pozrieme na prípravu vstupu Chorvátska do EÚ, predstavuje to zmeškanú príležitosť posilniť sociálny dialóg v krajine v súvislosti s jej vstupom do EÚ, ktorý by bol mohol pomôcť zabezpečiť efektívnejšie a obhájiteľnejšie podmienky členstva Chorvátska v EÚ tak, ako tomu bolo v prípade Bulharska. Národné hospodárske a sociálne rady neboli dostatočne využité ani v diskusii o nákladoch a podporných opatreniach sociálnej a ekonomickej adaptácie, ani pri plánovaní predvstupovej pomoci. Len veľmi malý podiel predvstupového financovania bol určený na posilnenie štruktúr sociálneho dialógu a organizačných kapacít sociálnych partnerov. Kapilárna štruktúra podnikateľských združení a odborov by sa mala viac využívať ako hlavná platforma rozpravy o nákladoch a prínosoch vstupu do EÚ a včasnej prípravy hospodárstva.

4.5

Pokiaľ ide o formuláciu politiky, v prípade Chorvátska a v súlade s negatívnymi trendmi počas predchádzajúcich kôl rozšírenia bolo narýchlo upravených viac ako 80 % právnych predpisov súvisiacich so súborom právnych predpisov EÚ, často bez akejkoľvek verejnej konzultácie a s minimálnym rozsahom posúdenia vplyvu týchto právnych prepisov, čo bolo na škodu kvalite a transparentnosti prípravy právnych predpisov (9). Ak chceme nájsť niečo pozitívne, tak je to skutočnosť, že plánovanie nástroja predvstupovej pomoci (IPA) bolo inkluzívne, predovšetkým pokiaľ ide o komponent občianskej spoločnosti, a bolo riadené Radou rozvoja občianskej spoločnosti s technickou podporou Vládnej kancelárie občianskej spoločnosti. Vyústilo to do vytvorenia veľmi relevantných systémov poskytovania grantov nabádajúcich k nezávislému monitorovaniu politiky a umožňujúcich významné zásahy sociálnych partnerov do prideľovania finančných prostriedkov na posilnenie spôsobilosti k sociálnemu dialógu. Treba sa vyhnúť opísanému nesúladu medzi týmito dvomi procesmi a v ďalších prístupových procesoch by pri príprave politiky mal vždy prevládať inkluzívny prístup.

5.1

Ako rozhodný podporovateľ politiky rozširovania EHSV vytvoril zmiešané poradné výbory, v ktorých sa zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti stretávajú, aby pre politické orgány na obidvoch stranách vypracovali odporúčania a podporovali verejnú diskusiu o integrácii EÚ v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách. Tieto štruktúry umožnili informované diskusie o rokovaniach založené na rôznych názoroch a umožnili určenie následkov prijatia právnych predpisov EÚ pre rôzne zložky spoločnosti a podporili zapojenie občianskej spoločnosti do uvedeného procesu. Okrem zmiešaných poradných výborov slúži Fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu ako regionálna platforma na oslovenie politických orgánov a poskytuje príležitosti na vytváranie sietí organizácií občianskej spoločnosti na západnom Balkáne, pričom analyzuje hlavné problémy občianskej spoločnosti v tomto regióne.

5.2

V nasledujúcom prehľade sú uvedené niektoré problémy, ktoré boli odhalené prácou zmiešaných poradných výborov:

5.3

Zvyšovanie povedomia o úlohe občianskej spoločnosti a zapájaní sociálnych partnerov do prístupového procesu bolo pre EHSV tak poslaním, ako aj výzvou. V niektorých krajinách si vlády zachovali negatívny postoj voči občianskej spoločnosti, výsledkom čoho bolo, že odporúčania zmiešaných poradných výborov mali malú odozvu. Zmiešané poradné výbory napriek tomu vytvorili príležitosti na priamu výmenu medzi občianskou spoločnosťou, politikmi a úradníkmi EÚ a jednotlivých štátov, aj keď mali malý vplyv na politiku vlád. Vzhľadom na to by zmiešané poradné výbory mali prospech z väčšej podpory a užšej spolupráce s Komisiou, Radou a Európskym parlamentom, čím by sa zabezpečilo, že kľúčové obavy týkajúce sa vnútroštátnej reality vstupu do EÚ prameniace z občianskeho a sociálneho dialógu v jednotlivých krajinách by mohli byť vypočuté na všetkých príslušných úrovniach tvorby politiky.

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/45

Spravodajca:

Edgardo Maria IOZIA

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje rozhodnú podporu štrukturálnej reforme bankového systému, ktorú pokladá za kľúčovú reformu medzi mnohými legislatívnymi opatreniami prijatými v dôsledku finančnej krízy. EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že touto reformou dochádza prvýkrát k regulácii samotného jadra bankového systému a dokončeniu bankovej únie. Okrem toho môže výrazne prispieť k obnoveniu dôvery podnikateľov a aj spotrebiteľov a v záujme primeraného financovania hospodárstva posilniť európsky bankový systém a znížiť riziko nákazy.

1.2

EHSV je presvedčený o absolútnej nutnosti tohto nariadenia, ktorým sa nanovo definuje riadenie zložitého systému bankových a finančných služieb. Výbor si uvedomuje, že navrhované nariadenie samotné nebude stačiť, aby sa predišlo ďalšej kríze. Na to bude nutná zásadná zmena finančnej kultúry a zavedenie etických princípov v bežnej činnosti finančného sektora. Všetky zúčastnené strany musia byť zapojené do budovania nového finančného a ekonomického systému s cieľom vytvoriť udržateľný a odolný finančný sektor a nájsť najlepšiu rovnováhu medzi záujmami jednotlivých strán. Preto EHSV podporuje a podnecuje rozsiahlu dohodu s cieľom znovu naštartovať hospodárstvo a obnoviť dôveru vo finančné inštitúcie a žiada Komisiu, aby podporila európsky sociálny pakt za udržateľné finančníctvo. Zamestnanci, manažment, akcionári, investori, domácnosti, malé a stredné podniky, priemyselné odvetvia a zákazníci by mali dospieť k stabilnej a spravodlivej dohode s cieľom vytvoriť odvetvie finančných služieb zamerané na rozvoj prosperity, podporu reálneho hospodárstva, rast a kvalitné pracovné miesta a ochranu životného prostredia a na predchádzanie negatívnym sociálnym dôsledkom.

1.3

Výbor zdôrazňuje, že je nutné zaručiť jednotné hodnotiace kritéria vnútroštátnych orgánov a odporúča, aby sa toto nariadenie uplatňovalo homogénnym spôsobom na európskej úrovni, a podľa možnosti aj v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi tretích krajín.

1.4

EHSV vyjadruje počudovanie nad rozhodnutím, ktoré umožňuje koexistenciu rôznych vnútroštátnych a európskych právnych predpisov. EHSV totiž konštatuje, že takto stavaný systém nemusí zaručovať jednotné uplatňovanie nových pravidiel. Víta skutočnosť, že táto výnimka má platiť len pre právne predpisy, ktoré už platia v momente keď bol prijatý tento návrh nariadenia, a to za predpokladu, že bude zaručený absolútny súlad s ustanoveniami tohto nariadenia.

1.5

EHSV pokladá návrh nariadenia, ktorý vypracovala Komisia, za vhodné a efektívne riešenie ako oddeliť komerčné bankové aktivity od investičných aktivít. Toto riešenie, vybraté na základe alternatív, ktoré poskytli jednotlivé krajiny, je založené na dialektickom hodnotiacom procese, ktorý umožňuje zachovať univerzálny bankový model, a pôsobiť len na nadmerné riziká spojené s týmto modelom.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že nebola venovaná primeraná pozornosť dosahu navrhovanej legislatívy na pracovné miesta. V dôsledku celkového právneho rámca týkajúceho sa finančných služieb môže dôjsť k strate státisícov pracovných miest. Preto je neprijateľné, že sa neplánovali žiadne opatrenia na zníženie priameho a nepriameho sociálneho dosahu. Toto konkrétne nariadenie môže mať len obmedzený priamy dosah, ale vplyv, ktorý môže mať na aktíva podnikov sa môžu prejaviť v celom finančnom systéme. Na druhej strane treba povedať, že zníženie rizika bánk bude prínosom pre celé reálne hospodárstvo, a bezpochyby sa pozitívne prejaví aj na zamestnanosti vo všeobecnosti.

1.7

Existujú vážne obavy, že náklady sa prenesú na zamestnancov. Aj keď Komisia tento aspekt zohľadnila vo svojom posúdení vplyvu, zdá sa, že v reforme tomuto problému venovala malo priestoru. Hoci je pravda, že činnosti, ktorých sa reforma týka, sú minimálne náročné na pracovnú silu, nepriamy vplyv reformy povedie k politike znižovania nákladov, čo môže spôsobiť stratu ďalších pracovných miest, ako to už vopred avizovali dôležité bankové inštitúcie.

1.8

Do hry je zapojených veľa subjektov (finančné loby, veľké členské štáty, spotrebitelia a investori, domácnosti, veľké a malé podniky, združenia atď.), ktoré sledujú veľmi rozdielne záujmy. Poučenie z minulosti, kde prevládala logika diktovaná finančným systémom, by už malo byť jasné: prevahu musí získať musí verejný záujem. Výbor teda odporúča zmeniť kurz a postaviť do popredia spoločný záujem tak, aby záujmy všetkých zúčastnených strán boli vyvážené, pretože je presvedčený, že iba takto bude reforma účinná.

1.9

EHSV je presvedčený, že na zabezpečenie udržateľného finančného systému sú potrebné „trpezlivé financie“, ktoré zanechajú logiku krátkodobého zisku za každú cenu a budú uplatňovať logiku dlhodobej účinnosti a stability. Toto nariadenie navrhuje zmenu modelu fungovania.

1.10

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala venovať väčšiu pozornosť investorom a pracovníkom, ktorých reforma doposiaľ zohľadňuje málo. Udržateľnosť systému bude z dlhodobého hľadiska zaručená tým, že sa prejaví obnovená dôvera, ktorá vytvorí bezpečnejšie prostredie tak pre investorov, ako aj pracovníkov, ktorí sú aktívnou súčasťou procesu riadenia rizík.

1.11

EHSV pokladá pružné vykonávanie predpisov za vhodnú a želateľnú zásadu. Rozmanitosť (1) bankových foriem je vlastne zárukou stability a účinnosti systému. EHSV však upozorňuje, že túto zásadu si nemožno zamieňať so svojvoľným uplatňovaním predpisov.

1.12

EHSV odporúča Komisii, aby do nového posúdenia vplyvu zahrnula podrobné posúdenie vzájomného prepojenia hlavných návrhov súčasného nariadenia s inými iniciatívami ako CRD IV, smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD), smernica o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM) atď., ako aj posúdenia rizík presunu do tieňového bankového systému.

1.13

EHSV odporúča intenzívnu spoluprácu a koordinovanie aktivít dohľadu medzi EBA a národnými orgánmi, ktoré poznajú dobre trhy a budú zohrávať dôležitú úlohu pri riadení nového reformovaného európskeho finančníctva.

2.1

Podľa Komisie predstavuje tento návrh zásadnú súčasť reakcie Únie na otázku riešenia dilemy tých bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“ (TBTF). Jeho cieľom je predísť tomu, aby v bankovom systéme Únie zostali oblasti nekontrolovaných a neriadených rizík. Tým sa zastaví expanzia aktivít čisto špekulatívnej povahy

2.2

Cieľom tohto nariadenia je predchádzať systémovým rizikám, finančnému stresu alebo zlyhaniu veľkých, komplexných a vzájomne prepojených subjektov vo finančnom systéme, najmä úverových inštitúcií, a splniť tieto ciele:

2.3

Iné druhy dodatočných finančných služieb/produktov (sekuritizácia, podnikové dlhopisy, deriváty atď.) by však mali byť aj naďalej povolené.

3.1

Podľa odhadov Komisie stála finančná kríza vlády EÚ okolo 1  600 miliárd eur (13 % HDP EÚ), pokiaľ ide o štátnu pomoc na záchranu vo finančnom sektore.

3.2

Koncentrácia v bankovom sektore je zvlášť vysoká: 14 európskych bankových skupín je na zozname finančných celosvetovo systémovo relevantných inštitúcií (SIFI) a 15 európskych bankových skupín má 43 % podielu na trhu, čo sa rovná 150 % HDP EÚ-27, 30 najväčších skupín má 65 % podielu na trhu!

3.3

Príčiny finančnej krízy, ktorá vypukla v USA, ale ako tsunami zachvátila európsky systém, sú síce rôzne, ale za hlavné možno považovať tieto: podstupovanie nadmerných rizík, prehnané využívanie pákového efektu, nedostatočné požiadavky na kapitál a likviditu, spletitá štruktúra bankového systému vo všeobecnosti.

3.3.1

V októbri 2012 Liikanenova skupina konštatovala, že je nutné požadovať právne oddelenie niektorých osobitne riskantných finančných činností od bánk prijímajúcich vklady v rámci bankovej skupiny. Medzi činnosťami, ktoré je nutné oddeliť, bolo uvedené obchodovanie na vlastný účet s cennými papiermi a derivátmi a niektoré iné činnosti úzko spojené s trhmi s cennými papiermi a derivátmi (2)

3.4

Týmto nariadením chce Komisia znížiť mieru rizikovosti bankového systému a dostať pod kontrolu všetky potenciálne špekulatívne transakcie. Treba ho vnímať v súčinnosti s nariadením o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov (3), ktorým by sa mala zvýšiť transparentnosť v oblasti tzv. tieňových bánk. Treba pripomenúť, že tieto banky až do roku 2012 celosvetovo spravovali 53  000 miliárd eur, teda polovicu všetkých aktivít medzinárodného bankového systému, a to hlavne v Európe (23  000 miliárd eur) a v USA (19  300 miliárd eur). Sú to obrovské čísla v porovnaní s celým HDP EÚ, ktorý v roku 2013 nepresiahol 13  071 miliárd eur (EuroStat).

3.5

V uznesení Európskeho parlamentu (4), ktoré vypravovala Arlene McCarthy, sú potvrdené niektoré základné zásady a medzi iným sa uvádza, že: „že základnou zásadou bankovej reformy musí byť zabezpečenie bezpečného, stabilného a efektívneho bankového systému, ktorý zodpovedá potrebám hospodárstva, zákazníkov a spotrebiteľov; [...] štrukturálna reforma musí stimulovať hospodársky rast, a to podporou poskytovania úverov hospodárstvu, najmä MSP a začínajúcim podnikom, zabezpečiť vyššiu odolnosť voči potenciálnym finančným krízam, obnoviť dôveru v banky a odstrániť riziká pre verejné financie; [...] účinný bankový systém musí priniesť zmenu kultúry v bankovníctve s cieľom zjednodušiť systém, posilniť hospodársku súťaž, obmedziť vzájomné prepojenie rizikových a komerčných činností, zlepšiť správu a riadenie, vytvoriť zodpovedný systém odmeňovania, uľahčiť účinné riešenie krízových situácií a ozdravenie bánk, posilniť ich kapitál a zabezpečiť poskytovanie úverov hospodárstvu.“

Nový dohľad nad medzinárodnými trhmi z toho vyšiel nielen posilnený, ale predovšetkým aj s viacerými právomocami, menším priestorom pre vlastné uváženie a s lepšími zárukami pre trh a konečných užívateľov.

4.1

Výbor síce zastáva názor, že Komisia ide správnym smerom, pokladá však za užitočné predložiť jej niekoľko názorov, ktoré vzišli z diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami a ktoré možno neboli dosť zohľadnené. EHSV preto upozorňuje Komisiu aj na niekoľko hlavných bodov z vystúpení rôznych aktérov. Tieto nie sú úplne totožné s postojom EHSV, ale aj tak si zaslúžia, aby sme o nich verne informovali.

4.2

Reforma, o ktorej sa viedla diskusia, bola prijatá vo všeobecnosti pozitívne. Väčšina vystupujúcich považovala zákaz obchodovania na vlastný účet a oddelenie tradičných činností od obchodovania s cennými papiermi za hlavné nástroje na potlačenie špekulácií s finančnými produktmi a oživenie bankových úverov ako hlavného zdroja financovania malých a stredných podnikov, ktoré v posledných rokoch výrazne pokleslo v dôsledku opatrení týkajúcich sa špekulovania s cennými papiermi.

4.3

Je dôležité, aby sa pri uplatňovaní reformy zohľadnila rozmanitosť obchodných modelov, aby lokálne banky mohli ďalej poskytovať služby reálnej ekonomike.

4.4

Osobitnú pozornosť si zasluhuje obchodný model vzájomných a družstevných bánk. Reformu nepovažujú za zvlášť prispôsobenú alebo prispôsobiteľnú špecifickej sieti týchto bánk. Vyjadrili hlavne obavy, že reforma by mohla narušiť spôsob ich činnosti a ich schopnosť byť stále k dispozícii reálnej ekonomike na príslušnom území. Odporúčajú preto zachovať ich špecifickú povahu a odlišný spôsob podnikania.

4.5

Reforma v spojení s početnými opatreniami, ktoré prijala Komisia v posledných rokoch, zvýši transparentnosť jednotlivých transakcií a bankového systému vo všeobecnosti, ale zvýši aj ich celkové náklady na rôznych úrovniach. V tejto súvislosti z diskusie jasne vyplynulo, že bude potrebné posúdiť celkový vplyvu reformy finančných predpisov, hoci je zjavné, že takéto posúdenie bude zložité.

4.6

Boli vyjadrené obavy, že tieto náklady sa prenesú, ako tomu často býva, na konečného spotrebiteľa finančných služieb. Diskutovalo sa o tom, či negatívne účinky nemôžu prevážiť pozitívne účinky, ktoré sa očakávajú od nových opatrení napríklad v oblasti stability bankového systému.

4.7

V súvislosti so systémom ochrany informátorov výbor a sociálni partneri, ktorí sa k tejto problematike vyjadrili, vyslovujú uznanie Komisii za systém pripravovaných pravidiel. Požaduje sa jasnejšia definícia termínu „primeranej ochrany“ (článok 30) a vyjasnenie v súvislosti s rozšírením navrhovaných pravidiel na všetkých pracovníkov, aby sa nebáli a boli motivovaní informovať o akomkoľvek porušení.

4.8

Vzhľadom na postihy uvedené v článkoch 28 a 29 sa odporúča stanoviť zodpovednosť za prípadné porušenie v prvom rade na úrovni inštitúcie, teda jej vedenia, a nie na úrovni jednotlivých pracovníkov.

4.9

Na druhej strane sa v súvislosti s odmeňovaním odporúča výslovne odkázať na ustanovenie článku 69 smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV).

5.1

EHSV víta opatrenia uvedené v návrhu Komisie a súhlasí, že nariadenie je tým správnym právnym nástrojom, pretože vyhovuje účelu harmonizácie jednotného trhu s cieľom predísť regulačnej arbitráži a vytvoriť znovu efektívny a produktívny bankový systém, ktorý bude slúžiť občanom a spoločenstvu, podporovať reálnu ekonomiku, domácnosti a vyvážený a udržateľný sociálny rozvoj a dokáže prezieravo spojiť inováciu a bezpečnosť.

5.2

EHSV rozhodne podporuje postupné reformy, ktoré začali prinášať prvé výsledky. Nariadenie, ktoré je predmetom tohto stanoviska, rieši jeden z najkomplexnejších a najcitlivejších aspektov celého systému: odolnosť a právnu štruktúru finančných inštitúcií, z ktorých niektoré majú aktíva prevyšujúci HDP mnohých členských štátov. Celkové aktíva prvých desať európskych bánk prevyšujú HDP všetkých 28 členských štátov EÚ (5) (vyše 15  000 miliárd eur).

5.3

Cieľom navrhovaného nariadenia je rozseknúť gordický uzol, ktorý vznikol v dôsledku veľkosti, vzájomného prepojenia a zložitosti tzv. „systémových“ inštitúcií, teda inštitúcií, ktoré môžu vyvolať systémovú krízu. Výraz „príliš veľké na to, aby zlyhali“ sa už stal mantrou, za ktorú sa skrýva činnosť, ktorá je nielen v rozpore s tými najzákladnejšími zásadami etiky, ale je podvodom a porušením zákona, ako žiaľ znovu ukazujú nedávne a najnovšie finančné škandály. Na označenie týchto praktík sa eufemisticky používa termín „morálny hazard“!

5.4

Komisár Barnier predložil návrh so slovami, že cieľom je zabrániť existencii bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali, príliš drahé na to, aby ich bolo možné zachrániť a príliš komplikované na to, aby ich bolo možné reštrukturalizovať“.

5.5

EHSV sa domnieva, že navrhované opatrenia sú dobre nasmerované, pretože znižujú riziko, že daňoví poplatníci budú musieť znovu zachraňovať krachujúce banky. EHSV po opakovaných záchranných opatreniach varoval pred katastrofálnymi dôsledkami, ktoré budú mať na štátne dlhy, a pred škodlivými dôsledkami recesie, ktorá nevyhnutne príde. Tieto prognózy sa žiaľ potvrdili, dôsledky boli ešte horšie než sa očakávalo, a to z dôvodu neuveriteľných chýb pri odhade dosahu narastajúceho počtu opatrení zameraných na konsolidáciu rozpočtov, ktoré boli dôsledkom požiadaviek členských štátov alebo krátkozrakej a chybnej politiky EÚ, ktorá sa stavala slepo voči potrebe flexibilných a kompenzačných opatrení proti recesii.

5.5.1

Až teraz si plne uvedomujeme, aké škody spôsobila táto politika, a musíme uznať, že len vďaka prezieravému manažmentu eurozóny zo strany Európskej centrálnej banky sa predišlo tomu najhoršiemu a zachránilo sa euro, a nakoniec aj samotná Únia. Keby boli rady EHSV zohľadnené, mnohým škodám sa mohlo predísť!

5.6

Komisia na účely tohto nariadenia správne priznáva rozhodujúcu úlohu Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA). Okrem toho bude poverený prípravou návrhu regulačných technických a vykonávacích predpisov a bude musieť Komisii predkladať správy o tom, ako prebieha uplatňovanie nariadenia. EBA bude konzultovaný, ak bude potrebné schváliť niektoré z rozhodnutí uvedených v tomto návrhu. EHSV nuž niekoľkokrát poukázal na to, že Komisia tento dôležitý orgán aj napriek jeho nesporným odborným znalostiam nevybavila dostatočnými právomocami ani zdrojmi.

5.7

V roku 1999 bol v Spojených štátoch amerických prijatý zákon, ktorým sa zrušil zákon Glass-Steagall Act, konkrétne oddelenie retailových a investičných bánk. Po vzore americkej administratívy urobila takéto katastrofálne rozhodnutie na nešťastie aj EÚ. EHSV upozorňuje, že ustanovenia fakticky opäť nastoľujú oddelenie týchto dvoch oblastí činnosti a idú dokonca ďalej, pretože až niekoľko výnimiek zakazujú úverovým inštitúciám, ktoré prijímajú vklady, obchodovať s investíciami na vlastný účet a držať obchodné aktíva.

5.7.1

Je veľmi dôležité, aby EÚ úzko spolupracovala s tretími krajinami, najmä s USA, s cieľom dospieť k dôležitému spoločnému prístupu k tejto právnej úprave. EHSV nabáda Komisiu, aby posilnila medzinárodnú spoluprácu.

5.8

Návrh nariadenia ponecháva príslušným orgánom značný priestor na vlastné rozhodovanie. Je veľmi dôležité, aby tieto orgány konali a posudzovali na základe jasných, harmonizovaných a predvídateľných kritérií, ktoré stanovujú, kedy banka už nedokáže manažovať vlastnú mieru vysokorizikových obchodných činností. Bez spoločného referenčného rámca by riziko subjektívnych interpretácii mohlo viesť k opačnému výsledku než je žiaduci výsledok, ktorý je v súlade ustanoveniami článku 114 ZFEÚ.

5.9

EHSV víta definitívne rozhodnutie Komisie uprednostniť oddelenie ex-post obchodných činností a iného obchodovania na vlastný účet pred oddelením ex-ante a preto sú veľmi dôležité technické predpisy, vypracovaním ktorých bol poverený EBA. Vzhľadom na uplatňovanie predpisov, ktoré schválila rada Ecofin v decembri 2013 a ktoré sa týkajú riešenia sporov a zvlášť vytvorenia orgánu pre riešenie sporov, EHSV sa zasadzuje za okamžitú prípravu predpisov o koordinácii a identifikácii zodpovedností štátnych a európskych orgánov, aby sa predišlo riziku zdvojených rozhodnutí alebo, čo je ešte horšie, protichodných výkladov a hodnotení zo strany príslušných orgánov. Jediný orgán pre riešenie sporov by sa mal hneď po svojom vzniku zapojiť do prípravy mechanizmu a spolupracovať s orgánom EBA na definovaní technických predpisov.

5.10

EHSV nesúhlasí s kritikou adresovanou Komisii ohľadom relatívneho významu činností, ktoré by mohli podliehať oddeleniu. Tieto boli veľmi dôležité v niektorých úverových inštitúciách. Absencia príslušných predpisov ich vystavila veľmi vysokému riziku, ktoré mohlo viesť k systémovej kríze, ktorá by bola oveľa horšia než tá terajšia a mala by zjavne katastrofálny dosah na zúčtovacie systémy a hospodárstvo vo všeobecnosti. Katastrofu bolo možné odvrátiť len vďaka ďalším finančným injekciám z peňazí daňových poplatníkov a reakcieschopnosti ECB.

5.11

EHSV víta skutočnosť, že Komisia do právneho predpisu začlenila výslovné ustanovenia na ochranu pracovníkov finančného sektora, ktorí v prípade, že vo verejnom záujme odhalia porušovanie predpisov, sú vystavení vážnym dôsledkom, dostávajú sa pod psychologický nátlak a dokonca prichádzajú o zamestnanie. K takejto činnosti vnútornej kontroly, označovanej termínom whistleblowing, treba povzbudzovať a treba ju podporovať. Predpisy sú často dodržiavané nedôsledne, sú obchádzané alebo dokonca porušované, čo bankové inštitúcie a ich zamestnancov vystavuje nesmiernym rizikám. Nedávno odhalené praktiky niektorých známych a rešpektovaných finančných inštitúcií porušujúce normy alebo zákony boli možné len vďaka aktívnej spolupráci zamestnancov.

5.11.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila špecifickú kontrolu povinnosti členských štátov prijať právne predpisy zaručujúce primeranú ochranu a do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia predložiť príslušnú správu.

5.12

EHSV si je vedomý problémov súvisiacich so vzťahmi s tretími krajinami, najmä pokiaľ ide o reciprocitu a dodržiavanie predpisov zo strany všetkých subjektov pôsobiacich v EÚ. Prístup Komisie považuje za vyvážený a podporuje opatrenia, ktoré v tejto súvislosti navrhla. Odporúča ďalej a ešte intenzívnejšie pokračovať v spolupráci s USA najmä v oblasti finančných predpisov s cieľom vytvoriť systémy, ktoré budú čo najhomogénnejšie a rovnaké problémy budú riešiť rovnakým spôsobom.

5.13

Okrem toho EHSV víta skutočnosť, že nariadenia Komisie začali primerane zohľadňovať jeden z problémov, na ktoré výbor v minulosti často poukazoval a ktorý sa týka administratívnych postihov, pretože trestnoprávne postihy sú mimo pôsobnosti Komisie. Návrhy Komisie sa javia primerané, náležité a odstrašujúce.

5.14

EHSV už veľakrát vyjadril svoje výhrady voči využívaniu delegovaných aktov. Aj keď EHSV uznáva, že sú dôležité pre prijímanie právnych predpisov v najbližších rokoch, poukazuje však na to, že využívanie delegovaných aktov spôsobuje určitú mieru neistoty, ktorá v tejto oblasti nie je vhodná.

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/51

Spravodajkyňa:

Daniela RONDINELLI

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta plán na dobudovanie jednotného trhu s dodávaním produktov predávaných online, ktorý je prvkom so značným potenciálom, pokiaľ ide o rozvoj a zamestnanosť. Efektívne a dostupné služby v oblasti dodávania zásielok sú dôležitým pilierom podpory obchodu online a posilňovania dôvery medzi predajcami a kupujúcimi.

1.2

Podľa EHSV si dobudovanie jednotného trhu s dodávaním balíkov a odstránenie významných rozdielov medzi očakávaniami, ochranou a skutočnou dostupnosťou vyžaduje: nerozdielnu zodpovednosť, vysledovateľnosť, dostupnosť informácií o pohybe zásielok a interoperabilitu; širšiu možnosť výberu na celom území EÚ, vrátane ostrovných oblastí; istotu, pokiaľ ide o práva a povinnosti príslušných subjektov – najmä MSP a spotrebiteľov – pri reklamáciách a vracaní tovaru; jednoduché a porovnateľné zbieranie údajov; stabilný sociálny rozmer a odbornú prípravu.

1.3

EHSV pripomína (1), že takýto cieľ sa musí okrem dohôd a dobrovoľných kódexov zakladať aj na minimálnom európskom regulačnom rámci, ktorý by dokázal efektívne a pružne reagovať na nevyriešené nedostatky trhu, ktoré odrádzajú spotrebiteľov a MSP, aby nakupovali prostredníctvom elektronického obchodu, a dokázal riešiť problémy súvisiace s týmito aspektmi:

1.4

EHSV žiada, aby boli v pláne stanovené konkrétne časové termíny a aby bol konečný harmonogram realizácie stanovený nielen prostredníctvom regulačných opatrení, ale aj prostredníctvom samoregulácie, aby sa zoptimalizovala dôvera medzi všetkými zainteresovanými prevádzkovateľmi, a predovšetkým aj európskymi občanmi, a súčasne v plnej miere dodržiavali a chránili práva jednotlivých strán.

1.5

EHSV žiada, aby boli v pláne stanovené aj dve ďalšie opatrenia, jedno sa týka cenovej dostupnosti služby a druhé sociálneho rozmeru trhu.

1.6

EHSV upozorňuje Komisiu, EP a Radu na tieto skutočnosti:

1.7

EHSV žiada, aby EK uverejnila – s podporou nadácie Eurofound – dvojročnú správu o pracovných podmienkach a miestach v tomto sektore, o podmienkach spotrebiteľov a prevádzkovateľov celého reťazca a ich perspektívach ďalšieho rozvoja, a predložila ju EHSV, Európskemu parlamentu (EP), Rade a sociálnym partnerom.

2.1

Elektronické obchodovanie v Európe má potenciál stať sa motorom hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti, ktorých výška sa odhaduje na viac ako 10 % ročne v rozmedzí rokov 2013 – 2016 (5). 45 % občanov EÚ nakupovalo za posledných 12 mesiacov online a potvrdilo, že väčšinou je problémom doručenie alebo oneskorenia pri doručovaní (6).

2.2

EK označila (7) niekoľko „hlavných prekážok jednotného digitálneho trhu a akčný plán na ich odstránenie“, ale „10 % osôb nenakupuje online (8), pretože majú pochybnosti o cenách doručovacích služieb, najmä cezhraničných, a o kvalite služieb“.

2.3

EHSV žiadal vo svojom stanovisku k zelenej knihe (9), aby bola vypracovaná smernica, ktorá by upravovala systémy spoločnej zodpovednosti prevádzkovateľov, vysledovateľnosť zásielok a dostupnosť údajov o ich pohybe, povinnosť ponúknuť viac spôsobov doručenia, systémy národných centier na riešenie problémov, povinnosť rešpektovať primerané pracovné podmienky, transparentnosť podmienok a cien.

2.4

Na diskusiu k zelenej knihe nadviazalo v decembri 2013 oznámenie o pláne dobudovania jednotného trhu s dodávaním balíkov pri nákupe online (10).

2.5

Podľa nedávnych zisťovaní na celosvetovej úrovni (11) sú najproblematickejšími faktormi, pokiaľ ide o rozvoj obchodu online medzi podnikmi a spotrebiteľmi (business to consumer – B2C):

2.6

EK tvrdí, že ešte stále chýbajú „relevantné trhové údaje o vnútroštátnych a cezhraničných tokoch balíkov od všetkých poskytovateľov poštových služieb pôsobiacich na trhoch s balíkmi B2C a B2B, vrátane sprostredkovateľov, subjektov, ktoré zhromažďujú poštové zásielky, a alternatívnych prevádzkovateľov“ (12).

2.7

Rôzne štúdie potvrdzujú, že riziko porušovania pravidiel hospodárskej súťaže sa v určitých odvetviach poštových služieb zdá byť vyššie než v iných, a preto sa zdá byť vhodnejším riešením dohľad nad dodržiavaním predpisov, napríklad pokiaľ ide o trh B2C v protiklade k službám B2B, či cezhraničné služby v protiklade k domácim poštovým službám. (13)

2.8

EHSV potešilo, že časť záverov z jeho stanoviska k zelenej knihe bola prevzatá. Dokonca aj Rada (14) a EP (15) vyzvali EK, aby identifikovala súčasné prekážky v oblasti cezhraničného doručovania zásielok a prijala primerané opatrenia na ich odstránenie. EP tiež žiadal (16) dostupné, cenovo prístupné, účinné a vysoko kvalitné služby doručovania a zriadenie platforiem zameraných na spoluprácu a výmenu informácií medzi doručovateľskými službami, pričom ich riadenie by malo byť rýchle a náklady na reklamácie a riešenie sporov minimálne.

3.1

EHSV považuje za dôležité znovu získať dôveru MSP a spotrebiteľov pri nákupoch online, a to prostredníctvom interoperabilných sietí a systémov s rýchlym riadením a nízkymi nákladmi, ktorý by bol súčasťou regulačného a samoregulačného rámca, ktorý by akceptovali všetci prevádzkovatelia v reťazci s cieľom dosiahnuť voľný a otvorený vnútorný trh a ktorý by pomohol predísť nadmernej regulácii. Žiada preto, aby bol plán realizovaný v konkrétnom časovom termíne v súlade s konečným harmonogramom realizácie, ktorý bol stanovený na 18 mesiacov.

3.2

EHSV sa domnieva, že EÚ musí pri dobudovávaní vnútorného trhu s dodávaním balíkov zabezpečiť rýchlosť, kvalitu, spoľahlivosť a cenovú dostupnosť pre spotrebiteľov, pracovníkov a všetkých prevádzkovateľov, teda aj MSP pôsobiacich v sektore obchodu online, dopravy, logistiky, a odstrániť súčasné nedostatky a pochybenia jednotného trhu.

3.3

EHSV však očakával, že sa bude v oznámení špecificky odkazovať aj na situáciu geograficky znevýhodnených regiónov, ako sú napríklad ostrovy, najodľahlejšie regióny a horské oblasti, keďže výbor sa domnieva, že s týmito regiónmi sa spájajú špecifické problémy, ktoré sa dajú len veľmi ťažko prekonať, najmä vzhľadom na hospodárske možnosti: skutočne dokonalý jednotný trh s dodávaním balíkov sa dá dosiahnuť len vtedy, ak budú aj tieto regióny patrične zohľadnené a podniknú sa potrebné kroky.

3.4

Podľa EHSV je rámec navrhovaných krokov založený najmä na dobrovoľných procesoch samoregulácie, disciplíne národných poštových služieb a činnosti Európskej skupiny regulačných orgánov pre poštové služby, ako aj na zásadách riadneho uplatňovania už existujúcich európskych právnych noriem, bez toho, že by bol stanovený jednotný rámec pre všetkých prevádzkovateľov a bez toho, aby boli stanovené konkrétne termíny v rámci uvedených 18 mesiacov.

3.5

EHSV konštatuje, že plán nestanovuje ani to, že okrem samoregulačných postupov by bola potrebná smernica, ktorú EHSV už požadoval (17) a ktorá by mohla komplexným, koherentným a konsolidovaným spôsobom odpovedať na očakávania týkajúce sa dobudovania vnútorného trhu s cezhraničným dodávaním balíkov pre všetkých prevádzkovateľov v tomto sektore.

3.6

EHSV sa domnieva, že EÚ by mala pripraviť európske riešenie v podobe podporovania samoregulácie a regulácie, ktoré by odstránili nevyriešené problémy na trhu a chránili spotrebiteľov a MSP (B2B), pokiaľ ide o:

3.7

Hoci návrhy odkazujú na kompatibilitu s finančných rámcom EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020, EHSV konštatuje, že plán sa nemôže vyhýbať výslovnému poukázaniu na príslušné finančné nástroje Spoločenstva v oblasti:

3.8

EHSV odporúča EK, aby udelila CEN mandát, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami, najmä MSP a spotrebiteľmi, vypracoval európske technické a normatívne predpisy, a považuje za potrebné vypracovať aj ukazovatele pre európsku známku bezpečnosti a kvality dodávania zásielok, aby sa zabezpečila kvalita a spoľahlivosť, udržateľnosť a sociálne záruky a záruka bezpečnosti.

4.1

EHSV sa domnieva, že sú nevyhnutné ešte dve ďalšie opatrenia, a to pokiaľ ide o záruku dostupnosti a sociálny rozmer trhu.

4.1.1.1

EHSV žiada, aby sa v rámci postupu získavania značky kvality stanovila aj povinnosť zaručiť prístup na trh a cenovú dostupnosť služby na celom území Európskej únie. EHSV je sklamaný, že okrajové oblasti a ostrovy neboli osobitne zohľadnené a očakáva preto, že nové nariadenie bude obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa geografického znevýhodnenia, pokiaľ ide o obchod online, pretože podstatná časť európskych občanov žije práve na týchto územiach.

4.1.1.2

Podľa EHSV je potrebné umožniť všetkým prevádzkovateľom úplný prístup ku všetkým štruktúram a zdrojom informácií, ktoré sa využívajú pri poskytovaní doručovacích služieb s cieľom chrániť záujmy užívateľov a/alebo podporiť účinnú hospodársku súťaž.

4.1.1.3

EHSV žiada, aby EK prehodnotila svoje oznámenie z roku 1998 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže vzhľadom na vývoj regulácie v tejto oblasti a vývoj trhu, ktorý má vplyv na cezhraničné služby a ich štandardné náklady, aby sa stanovila liberálnejšia a viac cenovo orientovaná politika (18) v súlade s ustanoveniami protokolu č. 26, pripojenému k Lisabonskej zmluve, najmä pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu a cenovú dostupnosť služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

4.1.2.1

EHSV žiada, aby bol zabezpečený pevný a koherentný sociálny rozmer, ktorý by spolu s inovatívnym úsilím, ktoré vyvíjajú podniky príslušných sektorov, dokázal zaručiť vysokú kvalitu a profesionalitu pracovníkov, a to aj vďaka prístupu k primeraným možnostiam odbornej prípravy a odbornej rekvalifikácie.

4.1.2.2

EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky a odmeňovanie, aby sa odstránila neistá a nenahlásená práca, najmä externalizovaná práca na poslednom úseku doručovania, pričom zdôrazňuje ustanovenia nariadenia (ES) č. 1071/2009 o výkone povolania, rozhodnutia 2009/992/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1213/2010, ktoré stanovujú definíciu „zamestnávateľského vzťahu“, s cieľom umožniť opatrenia proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, ako to EHSV už uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (19).

4.1.2.3

EHSV odporúča začať rozšírený európsky sociálny dialóg, do ktorého by boli zapojení sociálni partneri zastupujúci sektory, ktoré sú súčasťou reťazca predaja online a dodávania balíkov (komerčný, poštový, dopravný a logistický), a ktorý by sa zaoberal otázkami súvisiacimi s pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania, perspektívami rozvoja, inováciami a zhodnotením ľudských zdrojov.