ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 349

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 57
3. októbra 2014


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

III   Prípravné akty

 

RADA

2014/C 349/01

Pozícia Rady (EÚ) č. 9/2014 v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie modifikovaných organizmov (GMO) na svojom území
Prijatá Radou 23. júla 2014
 ( 1 )

1

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


III Prípravné akty

RADA

3.10.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/1


POZÍCIA RADY (EÚ) č. 9/2014 V PRVOM ČÍTANÍ

na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie modifikovaných organizmov (GMO) na svojom území

Prijatá Radou 23. júla 2014

(Text s významom pre EHP)

2014/C 349/01

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (4) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (5) sa stanovuje komplexný právny rámec pre povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“), ktorý sa v plnej miere vzťahuje na GMO určené na účely pestovania v celej Únii ako osivo alebo iný množiteľský materiál rastlín (ďalej len „GMO určené na pestovanie“).

(2)

Podľa uvedeného právneho rámca sa vyžaduje, aby GMO určené na pestovanie podstúpili individuálne posúdenie rizika predtým, než sa povolí ich uvedenie na trh Únie v súlade s prílohou II k smernici 2001/18/ES. Cieľom uvedeného postupu povoľovania je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov a zároveň zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu. Na celom území Únie by sa mala dosiahnuť a udržiavať jednotná vysoká úroveň ochrany zdravia a životného prostredia.

(3)

Okrem povolenia na uvedenie na trh musia geneticky modifikované odrody spĺňať aj požiadavky práva Únie týkajúcich sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, ktoré sú stanovené najmä v smerniciach Rady 66/401/EHS (6), 66/402/EHS (7), 68/193/EHS (8), 98/56/ES (9), 99/105/ES (10), 2002/53/ES (11), 2002/54/ES (12), 2002/55/ES (13), 2002/56/ES (14), 2002/57/ES (15) a 2008/90/ES (16). Pokiaľ ide o uvedené smernice, smernice 2002/53/ES a 2002/55/ES obsahujú ustanovenia, ktoré členským štátom umožňujú za určitých presne vymedzených podmienok zakázať používanie odrody na celom svojom území alebo na jeho časti alebo stanoviť primerané podmienky pre pestovanie odrody.

(4)

Keď je GMO v súlade s právnym rámcom Únie povolený na účely pestovania a spĺňa, pokiaľ ide o odrodu, ktorá má byť uvedená na trh, požiadavky práva Únie týkajúce sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, nesmú členské štáty zakázať alebo obmedziť jeho voľný pohyb na svojom území, ani mu v takomto pohybe brániť, a to s výnimkou podmienok stanovených v práve Únie.

(5)

Skúsenosti ukázali, že pestovanie GMO je téma, ktorou sa dôkladnejšie zaoberajú členské štáty. Oblasti týkajúce sa uvádzania GMO na trh a ich dovozu by sa naďalej mali regulovať na úrovni Únie, aby zostal zachovaný vnútorný trh. Pestovanie si však v určitých prípadoch môže vyžadovať väčšiu pružnosť, keďže je oblasťou s výraznými národnými, regionálnymi a miestnymi aspektmi vzhľadom na svoje prepojenie s využívaním pôdy, miestnymi poľnohospodárskymi štruktúrami a ochranou alebo zachovávaním biotopov, ekosystémov a typov krajiny. Táto flexibilita by nemala nepriaznivo ovplyvňovať spoločný postup povoľovania, najmä hodnotiaci proces.

(6)

Na účely obmedzenia alebo zákazu pestovania GMO niektoré členské štáty v dôsledku nových alebo dodatočných informácií, ktoré sa sprístupnili odo dňa súhlasu a ktoré ovplyvňujú posudzovanie environmentálnych rizík, alebo v dôsledku prehodnotenia existujúcich informácií, využili bezpečnostné doložky a núdzové opatrenia podľa článku 23 smernice 2001/18/ES a článku 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Iné členské štáty využili oznamovací postup ustanovený v článku 114 ods. 5 a 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), na základe ktorého sa vyžaduje predloženie nových vedeckých dôkazov týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia. Okrem toho sa rozhodovací proces v prípade pestovania GMO ukázal ako obzvlášť náročný, a to vzhľadom na vyjadrenie národných záujmov, ktoré sa netýkajú len otázok spojených s bezpečnosťou GMO v súvislosti so zdravím alebo životným prostredím.

(7)

V súlade s článkom 2 ods. 2 ZFEÚ sú členské štáty preto oprávnené mať možnosť sa počas povoľovacieho postupu a po ňom rozhodnúť, že obmedzia alebo zakážu pestovanie GMO na svojom území tak, že vylúčia pestovanie konkrétneho GMO na celom území alebo časti územia tohto členského štátu. V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné poskytnúť členským štátom v súlade so zásadou subsidiarity väčšiu pružnosť pri rozhodovaní o tom, či chcú na svojom území pestovať geneticky modifikované rastliny bez toho, aby počas povoľovacieho postupu alebo po ňom došlo k ovplyvneniu posúdenia rizík ustanoveného v systéme EÚ pre povoľovanie GMO, a nezávisle od opatrení, ktoré sú členské štáty oprávnené prijímať na základe uplatnenia smernice 2001/18/ES s cieľom predísť neúmyselnej prítomnosti GMO v iných výrobkoch. Poskytnutie tejto možnosti členským štátom by malo uľahčiť rozhodovací proces v oblasti GMO. Zároveň by sa pri zabezpečení väčšej zrozumiteľnosti pre dotknuté zainteresované strany v súvislosti s pestovaním GMO v Únii mala zachovať sloboda voľby pre spotrebiteľov, poľnohospodárov a hospodárske subjekty. Touto smernicou by sa preto malo podporiť hladké fungovanie vnútorného trhu.

(8)

Počas povoľovacieho postupu pre daný GMO by sa členskému štátu mala poskytnúť možnosť požiadať Komisiu, aby ohlasovateľovi/žiadateľovi predložila jeho žiadosť o úpravu geografického rozsahu pôsobnosti svojho ohlásenia alebo svojej žiadosti, ktoré predložil v súlade s časťou C smernice 2001/18/ES alebo v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v tom zmysle, že celé územie alebo časť územia tohto členského štátu bude vylúčené z pestovania. Komisia by mala tento postup uľahčiť tým, že žiadosť členského štátu bezodkladne predloží ohlasovateľovi/žiadateľovi a ohlasovateľ/žiadateľ by mal na túto žiadosť reagovať v rámci ustanovenej lehoty.

(9)

Geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť, ak ohlasovateľ/žiadateľ vyjadrí explicitne alebo konkludentne súhlas so žiadosťou členského štátu v rámci ustanovenej lehoty odo dňa oznámenia, keď ho Komisia o uvedenej žiadosti upovedomila. Ak ohlasovateľ/žiadateľ žiadosť zamietne, mal by o tom upovedomiť Komisiu a členské štáty. Odmietnutím ohlasovateľa/žiadateľa upraviť geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti však nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 19 smernice 2001/18/ES alebo článkov 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003 takúto úpravu v nutnom prípade vykonať v nadväznosti na posúdenie environmentálnych rizík, ktoré uskutočnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(10)

Okrem toho a len v prípade, keď ohlasovateľ/žiadateľ odmietol upraviť geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti v súvislosti s GMO na žiadosť členského štátu, by sa mala tomuto členskému štátu poskytnúť možnosť prijať odôvodnené opatrenia, ktorými sa obmedzí alebo zakáže pestovanie príslušného GMO predtým povoleného na celom svojom území alebo na jeho časti, a to na základe odlišných dôvodov ako tých, ktoré boli hodnotené v súlade s harmonizovaným súborom predpisov Únie, to jest so smernicou 2011/18/ES a nariadením (ES) č. 1829/2003, pričom tieto dôvody musia byť v súlade s právom Únie. Uvedené dôvody sa môžu týkať cieľov politiky v oblasti životného prostredia alebo poľnohospodárstva alebo to môžu byť iné závažné dôvody ako mestské a územné plánovanie, využívanie pôdy, sociálno-ekonomické vplyvy, koexistencia a verejná politika. Tieto dôvody je možné uplatniť jednotlivo alebo v kombinácii, v závislosti od konkrétnych okolností členského štátu, regiónu alebo oblasti, v ktorej sa budú opatrenia uplatňovať.

(11)

Úroveň ochrany zdravia ľudí alebo zvierat a životného prostredia, ktorá bola stanovená pre celú Úniu, umožňuje jednotné vedecké posúdenie na celom území Únie a táto smernica by túto situáciu nemala zmeniť. Preto by mal členský štát – aby sa vyhol akémukoľvek zásahu do právomocí, ktoré majú posudzovatelia rizík a tí, ktorí riziká riadia, podľa smernice 2001/18/ES a nariadenia (ES) č. 1829/2003 – používať len dôvody týkajúce sa cieľov politiky životného prostredia, ktoré nie sú v rozpore s posudzovaním rizík pre zdravie a životné prostredie v kontexte povoľovacích postupov ustanovených v smernici 2001/18/ES a nariadení (ES) č. 1829/2003, ako napríklad zachovanie určitých typov prírodných a krajinných prvkov, určitých prirodzených prostredí a ekosystémov, ako aj špecifických ekosystémových funkcií a služieb.

(12)

Členské štáty by tiež mali mať možnosť založiť rozhodnutia, ktoré prijmú na základe smernice 2001/18/ES na dôvodoch týkajúcich sa sociálno-ekonomických vplyvov, ktoré môžu vyplynúť z pestovania GMO na území dotknutého členského štátu. Hoci sa opatrenia koexistencie riešili odporúčaním Komisie z 13. júla 2010 (17), členské štáty by mali mať tiež možnosť prijať opatrenia, ktorými sa podľa tejto smernice obmedzuje alebo zakazuje pestovanie povolených GMO na celom ich území alebo jeho časti. Uvedené dôvody môžu súvisieť s nerealizovateľnosťou alebo nemožnosťou zavedenia opatrení zabezpečujúcich koexistenciu v dôsledku osobitných geografických podmienok, potrebou predchádzať prítomnosti GMO v iných výrobkoch ako napríklad v špecifických alebo osobitných, potrebou chrániť rozmanitosť v poľnohospodárskej výrobe alebo s potrebou zabezpečiť čistotu osiva a množiteľského materiálu rastlín. Okrem toho Komisia na základe žiadosti v záveroch Rady z 5. decembra 2008 o geneticky modifikovaných organizmoch predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o sociálno-ekonomických dôsledkoch pestovania GMO. Závery tejto správy môžu členským štátom poskytnúť cenné informácie týkajúce sa rozhodovania na základe tejto smernice.

(13)

Obmedzenia alebo zákazy prijaté na základe tejto smernice by sa mali týkať pestovania a nie voľného pohybu a dovozu geneticky modifikovaných osív a množiteľského materiálu rastlín, ako výrobkov alebo ako ich súčasti, a ani produktov ich úrody, a okrem toho by mali byť v súlade so Zmluvami, najmä pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie medzi domácimi a zahraničnými výrobkami, zásadu proporcionality a článok 34, článok 36 a článok 216 ods. 2 ZFEÚ.

(14)

Opatrenia členských štátov prijaté na základe tejto smernice, by mali byť predmetom postupu s kontrolou a poskytovania informácií na úrovni Únie Vzhľadom na úroveň kontroly a informácií Únie, nie je navyše potrebné uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (18). Členské štáty môžu obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na celom svojom území alebo jeho časti odo dňa nadobudnutia účinnosti povolenia Únie a najneskôr dva roky od udelenia súhlasu alebo povolenia, pod podmienkou, že uplynulo ustanovené obdobie zastavenia konania, počas ktorého mala Komisia možnosť vyjadriť pripomienky k navrhovaným opatreniam.

(15)

Rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze pestovania GMO členskými štátmi na celom ich území alebo časti ich územia by nemali brániť vykonávaniu biotechnologického výskumu za predpokladu, že sa pri jeho vykonávaní dodržiavajú všetky potrebné bezpečnostné opatrenia.

(16)

Keď nové a objektívne okolnosti odôvodňujú úpravu geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia GMO, a v každom prípade najskôr dva roky odo dňa vydania súhlasu/povolenia, členský štát by mal mať možnosť prostredníctvom Komisie požiadať držiteľa súhlasu/povolenia o úpravu jeho geografického rozsahu pôsobnosti. Ak držiteľ súhlasu/povolenia explicitne ani konkludentne nesúhlasí, mal by mať členský štát možnosť prijať odôvodnené opatrenia, ktorými sa pestovanie daného GMO obmedzí alebo zakáže. Dotknutý členský štát by mal Komisii oznámiť návrh uvedených opatrení najmenej 75 dní pred ich prijatím, aby mala Komisia možnosť k nim vyjadriť pripomienky, a počas tohto obdobia by sa mal zdržať prijímania a vykonávania uvedených opatrení. Po uplynutí ustanoveného obdobia zastavenia konania by členský štát mal mať možnosť prijať opatrenia v pôvodne navrhovanej forme alebo vo forme, v ktorej zohľadní pripomienky Komisie.

(17)

Členský štát by mal mať možnosť požiadať príslušný orgán alebo Komisiu, aby celé jeho územie alebo jeho časť opätovne začlenila do geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia, z ktorého boli predtým vyňaté. V takomto prípade by nemalo byť potrebné postúpiť žiadosť držiteľovi súhlasu/povolenia a žiadať ho o jeho súhlas. Geografický rozsah pôsobnosti súhlasu alebo rozhodnutia o povolení by mal primerane upraviť príslušný orgán, ktorý udelil písomný súhlas alebo Komisia podľa smernice 2001/18/ES alebo podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(18)

Písomné súhlasy alebo rozhodnutia o povolení, ktoré sa vydali alebo prijali s geografickým rozsahom pôsobnosti obmedzeným na určité oblasti, alebo opatrenia prijaté členskými štátmi v súlade s touto smernicou, ktorá obmedzujú alebo zakazujú pestovanie GMO, by nemali brániť používaniu povolených GMO inými členskými štátmi alebo ho zakazovať. Okrem toho by touto smernicou a vnútroštátnymi opatreniami prijatými podľa nej nemali byť dotknuté požiadavky práva Únie týkajúce sa neúmyselnej a náhodnej prítomnosti GMO v geneticky nemodifikovaných odrodách osiva a množiteľského materiálu rastlín a táto smernica ani vnútroštátne opatrenia prijaté podľa nej by nemali brániť pestovaniu odrôd, ktoré tieto požiadavky spĺňajú.

(19)

V nariadení (ES) č. 1829/2003 sa ustanovuje, že odkazy v častiach A a D smernice 2001/18/ES na GMO povolené podľa časti C uvedenej smernice sa rovnocenne vzťahujú aj na GMO povolené podľa uvedeného nariadenia. Preto by sa opatrenia prijaté členskými štátmi podľa smernice 2001/18/ES mali vzťahovať aj na GMO povolené podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(20)

Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti členských štátov v oblasti voľného pohybu konvenčného osiva, množiteľského materiálu rastlín a produktov ich úrody v súlade s príslušným právom Únie a v súlade so ZFEÚ.

(21)

V záujme zosúladenia cieľov tejto smernice s legitímnymi záujmami hospodárskych subjektov vo vzťahu k schváleným GMO alebo ku GMO, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice prechádzali procesom schvaľovania, by sa mali ustanoviť vhodné prechodné ustanovenia. Prechodné ustanovenia sú odôvodnené aj potrebou predísť vzniku možných narušení hospodárskej súťaže z dôvodu odlišného zaobchádzania s aktuálnymi držiteľmi povolení v porovnaní s budúcimi žiadateľmi o povolenie. V záujme právnej istoty by sa dĺžka obdobia, počas ktorého sa môžu prijímať takéto prechodné ustanovenia, mala obmedziť na čas, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie bezproblémového prechodu na nový režim. Takéto prechodné ustanovenia by mali preto členským štátom umožniť uplatniť ustanovenia tejto smernice na produkty, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice už schválené alebo ktoré prechádzali procesom schvaľovania, pod podmienkou, že to nebude mať vplyv na povolené geneticky modifikované odrody osiva a na povolený geneticky modifikovaný množiteľský materiál rastlín, ktoré už sú legálne vysadené.

(22)

V odporúčaní Komisie z 13. júla 2010 sa členským štátom poskytujú usmernenia pre rozvoj opatrení v oblasti koexistencie vrátane pohraničných oblastí.

(23)

Smernica 2001/18/ES by sa mala primeraným spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V smernici 2001/18/ES sa vkladajú tieto články:

„Článok 26b

Pestovanie

1.   Počas povoľovacieho postupu pre daný GMO alebo pri obnovení súhlasu/povolenia môže členský štát prostredníctvom Komisie požiadať ohlasovateľa/žiadateľa, aby upravil geografický rozsah pôsobnosti svojho ohlásenia/svojej žiadosti, ktoré predložil v súlade s časťou C tejto smernice alebo nariadením (ES) č. 1829/2003 v tom zmysle, že celé územie alebo časť územia tohto členského štátu sa má vylúčiť z pestovania. Táto žiadosť musí byť oznámená Komisii najneskôr 30 dní odo dňa rozoslania hodnotiacej správy uvedenej v článku 14 ods. 2 tejto smernice alebo odo dňa prijatia stanoviska úradu podľa článku 6 ods. 6 a článku 18 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Komisia bezodkladne o žiadosti členského štátu upovedomí ohlasovateľa/žiadateľa a ostatné členské štáty.

2.   Ak ohlasovateľ/žiadateľ zamietne žiadosť členského štátu podľa odseku 1, ohlasovateľ/žiadateľ o tom upovedomí Komisiu a členské štáty do 30 dní odo dňa upovedomenia Komisie o uvedenej žiadosti. Ak ohlasovateľ/žiadateľ vyjadrí explicitne alebo konkludentne súhlas, úprava geografického rozsahu pôsobnosti oznámenia/žiadosti sa zapracuje do písomného súhlasu alebo povolenia.

Písomný súhlas vydaný podľa tejto smernice a kde je to vhodné, rozhodnutie vydané v súlade s článkom 19, ako aj rozhodnutie o povolení prijaté v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003, sa vydávajú na základe upraveného geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti, s ktorým ohlasovateľ/žiadateľ explicitne alebo konkludentne vyjadril súhlas.

3.   Ak ohlasovateľ/žiadateľ zamietne úpravu geografického rozsahu pôsobnosti svojho oznámenia/žiadosti v nadväznosti na žiadosť členského štátu podľa odseku 1 tohto článku, môže tento členský štát prijať opatrenia, ktorými na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie tohto GMO, ktorá bola predtým povolená v súlade s časťou C tejto smernice alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003, ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s:

a)

cieľmi politiky v oblasti životného prostredia odlišných od prvkov posudzovaných v súlade s touto smernicou a s nariadením (ES) č. 1829/2003;

b)

územným plánovaním;

c)

využívaním pôdy;

d)

sociálno-ekonomickými vplyvmi;

e)

predchádzaním prítomnosti GMO v iných produktoch bez toho, aby bol dotknutý článok 26a;

f)

cieľmi poľnohospodárskej politiky;

g)

verejnou politikou.

Tieto dôvody môžu byť uplatnené jednotlivo alebo v kombinácii s výnimkou dôvodu uvedeného v písmene g), ktorý sa nemôže použiť individuálne, v závislosti od konkrétnych okolností členského štátu, regiónu alebo oblasti, v ktorej sa budú opatrenia uplatňovať, avšak v žiadnom prípade nesmú byť v rozpore s posúdením environmentálnych rizík vykonaným podľa tejto smernice alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003.

4.   Členský štát, ktorý má v úmysle prijať opatrenia podľa odseku 3 tohto článku, najprv oznámi svoj návrh opatrení a zodpovedajúce príslušné dôvody Komisii. Toto oznámenie sa môže uskutočniť pred ukončením postupu povoľovania GMO v súlade s časťou C tejto smernice alebo nariadením (ES) č. 1829/2003. Počas obdobia 75 dní plynúceho odo dňa, keď sa takéto oznámenie uskutočnilo:

a)

sa dotknutý členský štát zdrží prijímania a vykonávania uvedených opatrení a

b)

Komisia môže vyjadriť akékoľvek pripomienky, ktoré považuje za vhodné.

Po uplynutí 75-dňového obdobia uvedeného v prvom pododseku a najneskôr dva roky odo dňa vydania súhlasu/povolenia môže dotknutý členský štát uvedené opatrenia prijať buď v pôvodne navrhovanej forme, alebo po zohľadnení pripomienok Komisie. O uvedených opatreniach sa bezodkladne upovedomí Komisia, ostatné členské štáty a ohlasovateľ/žiadateľ.

5.   Ak sa po povolení GMO podľa tejto smernice alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003 a najskôr dva roky od dátumu vydania súhlasu/povolenia členský štát domnieva, že nové objektívne okolnosti sú dôvodom na úpravu geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu s/povolenia, môže uplatniť postup uvedený v odsekoch 1 až 4 mutatis mutandis pod podmienkou, že takéto opatrenia neovplyvnia pestovanie akéhokoľvek GMO osiva a množiteľského materiálu rastlín, ktoré boli zákonne vysadené pred prijatím týchto opatrení.

6.   Ak si členský štát želá, aby sa celé jeho územie alebo jeho časť opätovne začlenili do geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia, z ktorého boli predtým vyňaté podľa odseku 2, môže na tento účel podať žiadosť príslušnému orgánu, ktorý vydal písomný súhlas podľa tejto smernice, alebo Komisii, ak bol GMO povolený podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003. Geografický rozsah pôsobnosti súhlasu alebo rozhodnutia o povolení zodpovedajúcim spôsobom upravuje príslušný orgán, ktorý písomný súhlas vydal alebo prípadne Komisia.

7.   Na účely úpravy geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia GMO podľa odsekov 5 a 6 a ak držiteľ súhlasu/povolenia v súlade s odsekom 5 explicitne alebo konkludentne súhlasí so žiadosťou členského štátu:

a)

v prípade GMO, ktoré bolo povolené v súlade s touto smernicou upraví príslušný orgán, ktorý písomný súhlas udelil, zodpovedajúcim spôsobom geografický rozsah pôsobnosti súhlasu a po vykonaní úpravy informuje Komisiu, členské štáty a držiteľa povolenia;

b)

v prípade GMO povoleného v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003, upraví Komisia zodpovedajúcim spôsobom rozhodnutie o povolení, pričom neuplatňuje postup ustanovený v článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje členské štáty a držiteľa povolenia.

8.   Ak členský štát zruší opatrenia prijaté podľa odsekov 3 a 4, bezodkladne o tom upovedomí Komisiu a ostatné členské štáty.

9.   Opatrenia prijaté podľa tohto článku neovplyvňujú voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov.

Článok 26c

Prechodné ustanovenia

1.   Od … (19) do … (20) môže členský štát prostredníctvom Komisie požiadať ohlasovateľa/žiadateľa, aby upravil geografický rozsah pôsobnosti podaného oznámenia/podanej žiadosti alebo udeleného povolenia, ktoré boli podané/ udelené pred … (19) v súlade s touto smernicou alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003. Komisia bezodkladne o žiadosti členského štátu upovedomí ohlasovateľa/žiadateľa a ostatné členské štáty.

2.   V prípade, že bola podaná žiadosť a ohlasovateľ/žiadateľ explicitne alebo konkludentne vyjadril s uvedenou žiadosťou súhlas do 30 dní od oznámenia tejto žiadosti, geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti sa upraví zodpovedajúcim spôsobom. Písomný súhlas vydaný podľa tejto smernice a prípadne rozhodnutie vydané v súlade s článkom 19, ako aj rozhodnutie o povolení prijaté v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003, sa vydávajú na základe upraveného geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti, s ktorým ohlasovateľ/žiadateľ explicitne alebo konkludentne vyjadril súhlas.

3.   Ak bolo povolenie už udelené a držiteľ povolenia explicitne alebo konkludentne vyjadril so žiadosťou súhlas do 30 dní od oznámenia tejto žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku, povolenie zodpovedá podobe, s ktorou vyjadril súhlas držiteľ povolenia. V prípade písomného súhlasu v súlade s touto smernicou upraví príslušný orgán geografický rozsah pôsobnosti súhlasu spôsobom, s ktorým vyjadril držiteľ povolenia explicitne alebo konkludentne súhlas, a po vykonaní úpravy informuje Komisiu, členské štáty a držiteľa povolenia. V prípade povolenia v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003, upraví Komisia zodpovedajúcim spôsobom rozhodnutie o povolení, pričom neuplatňuje postup ustanovený v článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje členské štáty a držiteľa povolenia.

4.   Ak ohlasovateľ/žiadateľ alebo prípadne držiteľ povolenia uvedenú žiadosť zamietne, uplatňuje sa článok 26b ods. 3 až 9 mutatis mutandis.

5.   Týmto článkom nie je dotknuté pestovanie akéhokoľvek GMO osiva ani množiteľského materiálu rastlín, ktoré boli zákonne vysadené pred obmedzením alebo pred zákazom pestovania GMO v členskom štáte.

6.   Opatrenia prijaté podľa tohto článku neovplyvňujú voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov.

Článok 2

Najneskôr 4 roky od … (21) Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorej predmetom bude využívanie tejto smernice členskými štátmi, vrátane účinnosti ustanovení, ktorým sa členským štátom umožňuje obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na celom ich území alebo na jeho časti a hladké fungovanie vnútorného trhu. K správe sa môžu pripojiť legislatívne návrhy, ktoré Komisia považuje za vhodné. Komisia takisto predloží správu o pokroku vo veci udelenia normatívneho statusu posilnenému usmerneniu úradu z roku 2010 o posúdení environmentálneho rizika geneticky modifikovaných rastlín.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 54,19.2.2011, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 104, 2.4.2011, s. 62.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 (Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 350) a pozícia Rady v prvom čítaní z 23. júla 2014. Pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Smernica Európskeho Parlamentu s Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s.1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).

(6)  Smernica Rady 66/401/EHS zo 14. júna 1966 o uvádzaní osiva krmovín na trh (Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2298).

(7)  Smernica Rady 66/402/EHS zo 14. júna 1966 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín (Ú. v. ES 125 11.7.1966, s. 2309).

(8)  Smernica Rady 68/193/EHS z 9. apríla 1968 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča (Ú. v. ES L 93, 17.4.1968, s. 15).

(9)  Smernica Rady 98/56/ES z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín (Ú. v. ES L 226, 13.8.1998, s. 16).

(10)  Smernica Rady 99/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (Ú. v. ES L 11, 15.1.2000, s. 17).

(11)  Smernica Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1).

(12)  Smernica Rady 2002/54/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom repy (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 12).

(13)  Smernica Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33).

(14)  Smernica Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60).

(15)  Smernica Rady 2002/57/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 74).

(16)  Smernica Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (Ú. v. EÚ L 267, 8.10.2008, s. 8).

(17)  Odporúčanie Komisie z 13. júla 2010 o usmerneniach pre tvorbu vnútroštátnych opatrení pre koexistenciu na predchádzanie nezámernej prítomnosti GMO v konvenčných a ekologických plodinách (Ú. v. EÚ C 200, 22.7.2010, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37).

(19)  Dátum nadobudnutia účinnosti smernice v dokumente st 10972/14.

(20)  Dátum nadobudnutia účinnosti smernice v dokumente st 10972/14 + 6 mesiacov.“

(21)  Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


NÁVRH ODÔVODNENÉHO STANOVISKA RADY

I.   ÚVOD

Komisia prijala 13. júla 2010 svoj návrh nariadenia, ktorým sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na svojom území (1).

Hospodársky a sociálny výbor prijal svoje stanovisko 9. decembra 2010. Výbor regiónov prijal svoje stanovisko 28. januára 2011.

Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní 5. júla 2011 (2).

II.   CIEĽ

Cieľom návrhu je poskytnúť v právnom rámci EÚ pre GMO právny základ, ktorým členské štáty získajú oprávnenie obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO, ktoré boli povolené na úrovni EÚ. Tieto obmedzenia alebo zákazy sa môžu vzťahovať na celé územie členského štátu alebo na jeho časť.

III.   ANALÝZA POZÍCIE RADY V PRVOM ČÍTANÍ

1.

Európsky parlament prijal k návrhu Komisie 28 pozmeňujúcich návrhov. Hoci Rada v určitých kľúčových aspektoch (napr. zavedenie konkrétnych dôvodov, z ktorých majú vychádzať vnútroštátne obmedzenia) súhlasila so všeobecným smerovaním týchto pozmeňujúcich návrhov, vo väčšine ostatných aspektov uprednostnila odlišný prístup.

V pozícii Rady v prvom čítaní je aj niekoľko zmien, ktoré sa neuvádzajú v pozícii Európskeho parlamentu.

Komisia uviedla, že môže akceptovať pozíciu Rady v prvom čítaní.

2.

Podobne ako Komisia, aj Rada sa domnieva, že hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu, pričom sa členským štátom umožní, aby prijímali vlastné rozhodnutia týkajúce sa pestovania povolených GMO. Pokiaľ ide o ďalšie zahrnuté aspekty, ako napríklad záležitosti týkajúce sa životného prostredia, vzhľadom na uvedený hlavný cieľ sú druhoradé. Preto je pozícia rady založená na článku 114 ZFEÚ, a nie na článku 192 ZFEÚ.

Hoci sa návrh pôvodne vypracoval vo forme nariadenia, po podrobnejšom preskúmaní sa zdalo, že je vhodnejšie zmeniť jeho právnu formu na smernicu, hoci bez termínu na transpozíciu vzhľadom na nepovinný charakter dotknutých ustanovení. Právna forma nariadenia by bola vhodná v prípade, ak by zámerom bolo vytvoriť práva priamo pre hospodárske subjekty a priamo im uložiť povinnosti, zatiaľ čo úmyslom návrhu (či už v pôvodnej forme alebo po zmenách Európskeho parlamentu) je dať členským štátom právo rozhodnúť o pestovaní bez toho, aby sa od nich v skutočnosti vyžadovalo prijatie akýchkoľvek rozhodnutí o obmedzení pestovania.

S cieľom zabezpečiť čo najmenšie narušenie vnútorného trhu a zároveň uľahčiť povoľovací proces pri GMO, Rada považovala za vhodné zabezpečiť mechanizmus, ktorým by sa členské štáty mohli dohodnúť o obmedzeniach s hospodárskymi subjektmi (prostredníctvom Komisie). Takýto mechanizmus pravdepodobne zaistí čo najvyššiu mieru právnej istoty, a to aj subjektom, aj členským štátom. Väčšina nového znenia, ktoré vložila Rada, má technickú povahu a týka sa postupu na zabezpečenie toho, aby tento mechanizmus mohol fungovať v praxi.

Ak nie je možné dosiahnuť dohodu s hospodárskym subjektom, členským štátom sa udelí právomoc prijať opatrenia na obmedzenie alebo zakázanie pestovania, ktorá bude podliehať splneniu určitých dôležitých podmienok. Podobne ako Európsky parlament, aj Rada považovala za vhodné zaradiť do znenia neúplný zoznam dôvodov. Pri tomto aspekte sú hlavnými rozdielmi medzi znením vypracovaným Radou a Európskym parlamentom dôraz a detailnosť textu. Rada sa domnieva, že je dôležité zabezpečiť, aby dôvody uvedené na účely obmedzenia pestovania neboli v rozpore s vedeckým hodnotením rizika, ktoré uskutočnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

Rada nasledovala Parlament pri zavádzaní primeraných ustanovení na rešpektovanie legitímnych očakávaní poľnohospodárov, ktorí zasadili GM plodiny ešte pred prijatím vnútroštátnych opatrení. Rada sa však domnievala, že z dôvodu, že návrh sa týka výlučne pestovania, skôr ako samotného uvádzania na trh, nie je potrebné zmeniť článok 22 smernice 2001/18, ako to navrhuje parlament. Naopak, podľa Rady je dôležité zabezpečiť, aby reštriktívne opatrenia týkajúce sa pestovania mimovoľne neviedli k tomu, aby sa obchodovanie s povolenými GMO vrátane množiteľského materiálu stalo nezákonným.

Pokiaľ ide o koexistenciu, do znenia sa okrem toho vložilo nové odôvodnenie, ktoré sa odvoláva na najnovšie odporúčanie Komisie týkajúce sa tejto oblasti. V tomto odporúčaní sa členským štátom poskytuje usmernenie zamerané na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti GMO v iných výrobkoch na ich území a v pohraničných oblastiach.

Vzhľadom na skutočnosť, že možno racionálne očakávať, že postupy povoľovania budú v čase konečného prijatia návrhu už prebiehať, zdalo sa, že je potrebné zaviesť primerané prechodné ustanovenia.

Napokon, Rada nepovažovala za vhodné zaviesť povinnosť uložiť režim finančnej zodpovednosti, a to predovšetkým vzhľadom na nedostatok informácií týkajúcich sa nákladov, administratívneho zaťaženia a iných následkov, ktoré by z takéhoto režimu mohli vyplývať, a to aj pokiaľ ide o systémy súkromného práva členských štátov.

IV.   ZÁVER

Zatiaľ čo si je Rada vedomá skutočnosti, že zvolila prístup odlišný od Európskeho parlamentu, celkové smerovanie oboch inštitúcií je zhruba rovnaké. Rada preto so záujmom očakáva konštruktívne rokovania s Európskym parlamentom v druhom čítaní v záujme skorého prijatia smernice.


(1)  12371/10 ADD 1 – COM(2010) 375 v konečnom znení.

(2)  11037/11.