8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/1

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/2

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/2

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/3

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/3

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/3

1.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ (1) neplatné a porušuje článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES (2) v rozsahu, v akom zo základu na výpočet podľa článku 10a ods. 5 druhej zarážky písm. a) a b) vylučuje emisie súvisiace s odpadovými plynmi vyrábanými zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES, alebo vylučuje teplo využívané zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES, a získané z kogeneračných zariadení, pre ktoré je povolené pridelenie bezodplatných kvót podľa článku 10a ods. 1 a 4 smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ (3)?

2.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje články 3e a 3u smernice 2003/87/ES, samostatne a/alebo v spojení s článkom 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, v rozsahu, v akom stanovuje, že emisie CO2 súvisiace s odpadovými plynmi – vyrábanými zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES – alebo teplo využívané zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES, a získané z kogeneračných zariadení sú emisiami pochádzajúcimi od „výrobcov elektrickej energie“?

3.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje ciele smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom vytvára nerovnováhu vylúčením emisií súvisiacich so spaľovaním odpadových plynov a s teplom vyrobeným v kogeneračných zariadeniach zo základu na výpočet podľa článku 10a ods. 5 druhej zarážky písm. a) a b), zatiaľ čo v súvislosti s nimi priznáva právo na pridelenie bezodplatných kvót podľa článku 10a ods. 1 a 4 smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ?

4.

Je rozhodnutie 2011/278/EÚ neplatné a porušuje článok 290 ZFEÚ a článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom jeho článok 15 ods. 3 mení článok 10a ods. 5 druhú zarážku písm. a) a b) smernice 2003/87/ES v tom zmysle, že odkaz na „zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3“, nahrádza odkazom na „zariadenia, ktoré nie sú výrobcami elektrickej energie?

5.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje článok 23 ods. 3 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nebolo prijaté na základe regulačného postupu s kontrolou, ktorý je predpísaný v článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES a v článku 12 nariadenia 182/2011/EÚ?

6.

Má sa článok 17 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že vylučuje zadržanie pridelení bezodplatných kvót na základe protiprávneho výpočtu medziodvetvového korekčného faktora?

7.

Má sa článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, samostatne a/alebo v spojení s článkom 15 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ, vykladať v tom zmysle, že vylučuje uplatnenie vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý stanovuje uplatnenie protiprávne vypočítaného medziodvetvového korekčného faktora, aký je uvedený v článku 4 rozhodnutia 2013/448/EÚ a jeho prílohe II, na pridelenia bezodplatných kvót v členskom štáte?

8.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom zahŕňa len emisie zo zariadení, ktoré boli od roku 2008 zahrnuté do systému Spoločenstva, a tým vylučuje emisie súvisiace s činnosťami, ktoré boli zahrnuté do systému Spoločenstva od roku 2008 (v zmenenej a doplnenej prílohe I smernice 2003/87/ES), pokiaľ sa tieto činnosti uskutočňovali v zariadeniach, ktoré už boli zahrnuté do systému Spoločenstva pred rokom 2008?

9.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom zahŕňa len emisie zo zariadení, ktoré boli od roku 2013 zahrnuté do systému Spoločenstva, a tým vylučuje emisie súvisiace s činnosťami, ktoré boli zahrnuté do systému Spoločenstva od roku 2013 (v zmenenej a doplnenej prílohe I smernice 2003/87/ES), pokiaľ sa tieto činnosti uskutočňovali v zariadeniach, ktoré už boli zahrnuté do systému Spoločenstva pred rokom 2013?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/5

1.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ (1) neplatné a porušuje článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES (2) v rozsahu, v akom zo základu na výpočet podľa článku 10a ods. 5 druhej zarážky písm. a) a b) vylučuje emisie súvisiace s odpadovými plynmi vyrábanými zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES, alebo vylučuje teplo využívané zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES, a získané z kogeneračných zariadení, pre ktoré je povolené pridelenie bezodplatných kvót podľa článku 10a ods. 1 a 4 smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ (3)?

2.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje články 3e a 3u smernice 2003/87/ES, samostatne a/alebo v spojení s článkom 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, v rozsahu, v akom stanovuje, že emisie CO2 súvisiace s odpadovými plynmi – vyrábanými zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES – alebo teplo využívané zariadeniami, ktoré patria do prílohy I smernice 2003/87/ES, a získané z kogeneračných zariadení sú emisiami pochádzajúcimi od „výrobcov elektrickej energie“?

3.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje ciele smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom vytvára nerovnováhu vylúčením emisií súvisiacich so spaľovaním odpadových plynov a s teplom vyrobeným v kogeneračných zariadeniach zo základu na výpočet podľa článku 10a ods. 5 druhej zarážky písm. a) a b), zatiaľ čo v súvislosti s nimi priznáva právo na pridelenie bezodplatných kvót podľa článku 10a ods. 1 a 4 smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ?

4.

Je rozhodnutie 2011/278/EÚ neplatné a porušuje článok 290 ZFEÚ a článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom jeho článok 15 ods. 3 mení článok 10a ods. 5 druhú zarážku písm. a) a b) smernice 2003/87/ES v tom zmysle, že odkaz na „zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3“, nahrádza odkazom na „zariadenia, ktoré nie sú výrobcami elektrickej energie?

5.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje článok 23 ods. 3 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nebolo prijaté na základe regulačného postupu s kontrolou, ktorý je predpísaný v článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES a v článku 12 nariadenia 182/2011/EÚ?

6.

Má sa článok 17 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že vylučuje zadržanie pridelení bezodplatných kvót na základe protiprávneho výpočtu medziodvetvového korekčného faktora?

7.

Má sa článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, samostatne a/alebo v spojení s článkom 15 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ, vykladať v tom zmysle, že vylučuje uplatnenie vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý stanovuje uplatnenie protiprávne vypočítaného medziodvetvového korekčného faktora, aký je uvedený v článku 4 rozhodnutia 2013/448/EÚ a jeho prílohe II, na pridelenia bezodplatných kvót v členskom štáte?

8.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom zahŕňa len emisie zo zariadení, ktoré boli od roku 2008 zahrnuté do systému Spoločenstva, a tým vylučuje emisie súvisiace s činnosťami, ktoré boli zahrnuté do systému Spoločenstva od roku 2008 (v zmenenej a doplnenej prílohe I smernice 2003/87/ES), pokiaľ sa tieto činnosti uskutočňovali v zariadeniach, ktoré už boli zahrnuté do systému Spoločenstva pred rokom 2008?

9.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ neplatné a porušuje článok 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES v rozsahu, v akom zahŕňa len emisie zo zariadení, ktoré boli od roku 2013 zahrnuté do systému Spoločenstva, a tým vylučuje emisie súvisiace s činnosťami, ktoré boli zahrnuté do systému Spoločenstva od roku 2013 (v zmenenej a doplnenej prílohe I smernice 2003/87/ES), pokiaľ sa tieto činnosti uskutočňovali v zariadeniach, ktoré už boli zahrnuté do systému Spoločenstva pred rokom 2013?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/6

1.

Je v rozpore s ustanoveniami smernice 77/388/EHS (1), keď sa daň z pridanej hodnoty pri dovoze vyberá z výrobkov, ktoré sa opätovne vyviezli ako tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, ale z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa článku 204 Colného kódexu (2) – v tomto prípade: oneskorené splnenie povinnosti zapísať prevzatie tovaru z colného skladu najneskôr v čase jeho odberu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená – vznikol colný dlh?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

2.

Stanovujú ustanovenia smernice 77/388/EHS povinnosť, aby sa v takých prípadoch vyberala z výrobkov daň z pridanej hodnoty pri dovoze alebo majú členské štáty v tejto súvislosti priestor na voľnú úvahu?

a

3.

Je držiteľ colného skladu, ktorý v rámci poskytovania služieb uskladní vo svojom sklade tovar pochádzajúci z tretej krajiny bez toho, aby ním mohol disponovať, dlžníkom dane z pridanej hodnoty pri dovoze, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia jeho povinnosti v zmysle článku 10 ods. 3 druhého pododseku smernice 77/388/EHS v spojení s článkom 204 ods. 1 Colného kódexu, a to aj vtedy, keď sa predmet nepoužije v zmysle článku 17 ods. 2 písm. a) smernice 77/388/EHS na účely jeho zdaniteľných plnení?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/7

—

Považuje sa daň z pridanej hodnoty pri dovoze za tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, nachádza sa pod colným dohľadom a ako taký bol opätovne vyvezený, ale v prípade ktorého vznikol z dôvodu porušenia článku 204 Colného kódexu (1) – tu: opomenutie včas uskutočniť vonkajší tranzitný colný režim Spoločenstva prostredníctvom predloženia príslušnému colnému orgánu pred prepravou do tretej krajiny – colný dlh, za daň, ktorá v zmysle článku 236 ods. 1 Colného kódexu v spojení s ustanoveniami smernice 2006/112 (2) nie je splatná v zmysle zákona, v každom prípade, keď sa nárok ako voči daňovému dlžníkovi uplatňuje voči tomu, komu prináležala táto povinnosť bez toho, aby mal právo disponovať tovarom?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/8

1.

Má sa relevantné právo Únie, predovšetkým článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1), vykladať tak, že bráni takým vnútroštátnym zákonným ustanoveniam alebo zvyklostiam, ktoré pri zisťovaní počtu zamestnancov podľa tohto predpisu nezohľadňujú člena vedenia kapitálovej spoločnosti, a to ani vtedy, ak tento člen svoju činnosť uskutočňuje pod vedením alebo kontrolou iného orgánu tejto spoločnosti, za túto činnosť dostáva odmenu a sám nevlastní žiadne podiely v spoločnosti?

2.

Má sa relevantné právo Únie, predovšetkým článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania vykladať tak, že striktne vyžaduje, aby sa pri zisťovaní počtu zamestnancov podľa tohto predpisu za zamestnancov považovali aj tie osoby, ktoré bez nároku na odmenu od zamestnávateľa prakticky spolupracujú so zamestnávateľom s cieľom získať alebo si prehĺbiť vedomosti alebo absolvovať odborné vzdelávanie, pričom sú finančne podporované a uznané verejnými orgánmi príslušnými na podporu zamestnanosti („praktikant“), alebo je prenechané členským štátom, aby v tomto smere prijali vnútroštátne ustanovenia alebo zvyklosti?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/8

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/9

—

Je poľnohospodár, ktorý používal množiteľský materiál chránenej odrody získaný pestovaním bez toho, aby na tento účel uzatvoril zmluvu s majiteľom práv k odrodám rastlín, povinný zaplatiť primerané odškodnenie podľa článku 94 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 (1) o právach Spoločenstva k odrodám rastlín a – v prípade úmyselného konania alebo nedbanlivosti – povinný nahradiť ďalšiu škodu spôsobenú porušením práv k odrodám rastlín podľa článku 94 ods. 2 tohto nariadenia už vtedy, keď v čase skutočného využívania zberaného materiálu určeného na rozmnožovanie na parcele ešte nesplnil povinnosť zaplatiť primeranú odmenu (poplatok za výsev), ktorá mu prináleží podľa článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky tohto nariadenia v spojení s článkami 5 a nasl. nariadenia Komisie (ES) č. 1768/95 (2) z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 o ochrane práv odrôd rastlín v Spoločenstve?

—

Ak na prvú otázku treba odpovedať v tom zmysle, že poľnohospodár môže splniť povinnosť zaplatiť primerané odškodnenie ešte aj po skutočnom využívaní zberaného materiálu určeného na rozmnožovanie na parcele: Treba uvedené ustanovenia vykladať v tom zmysle, že stanovujú lehotu, počas ktorej poľnohospodár, ktorý použil množiteľský materiál chránenej odrody získaný pestovaním, musí splniť povinnosť zaplatiť primeranú odmenu, aby sa výsev mohol v zmysle článku 94 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2100/94 v spojení s článkom 14 tohto nariadenia považovať za „oprávnený“?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/10

1.

Má sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie“) (1) vykladať v tom zmysle, že odporca je oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia aj v tom prípade, ak mu bol platobný rozkaz síce riadne doručený, ale vydal ho nepríslušný súd na základe informácií o právomoci/príslušnosti súdu uvedených v tlačive návrhu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Ide o výnimočné okolnosti v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia podľa odôvodnenia 25 oznámenia Európskej komisie 2004/0055 zo 7. februára 2006 aj v tom prípade, ak bol európsky platobný rozkaz vydaný na základe informácií uvedených v tlačive návrhu, ktoré sa následne môžu ukázať ako nesprávne, najmä ak sa nimi riadi právomoc súdu?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/10

1.

Má sa článok 4 ods. 1 a článok 5 smernice 98/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (1), vykladať v tom zmysle, že iná vnútroštátna právna úprava – okrem kvalitatívnych požiadaviek stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave prijatej na základe uvedenej smernice – nemôže ukladať dodávateľovi paliva určité kvalitatívne požiadavky, ktoré sú obsiahnuté vo vnútroštátnej norme a ktoré sú k požiadavkám stanoveným v smernici dodatočné?

2.

Má sa článok 1 body 6 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov [, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti] (2), vykladať v tom zmysle, že ak platí technický predpis (v prejednávanej veci ministerská vyhláška prijatá na základe zákonného splnomocnenia), uplatňovanie vnútroštátnej normy prijatej v tejto oblasti môže byť len dobrovoľné, teda že zákon nemôže vyžadovať jej kogentné uplatňovanie?

3.

Spĺňa norma, ktorá v okamihu, v ktorom sa mala podľa správneho orgánu uplatňovať, nie je dostupná v štátnom jazyku, kritérium sprístupnenia vnútroštátnej normy verejnosti stanovené v [článku 1] bode 6 smernice 98/34/ES?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/11

1.

Zodpovedá výška správnej pokuty stanovená podľa § 5/A zákona č. XLVIII z roku 2007 prijatého na účely vykonania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 (1) z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1889/2005“) (ďalej len „vnútroštátny vykonávací zákon“) požiadavke, ktorú ukladá článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1889/205, tzn. že sankcia zavedená vnútroštátnym právom má byť účinná, odradzujúca a zároveň primeraná spáchanému porušeniu a sledovanému cieľu?

2.

Nie je § 5/A vnútroštátneho vykonávacieho zákona z dôvodu výšky pokuty, ktorú stanovuje, v rozpore so zákazom skrytých obmedzení voľného pohybu kapitálu podľa článku 65 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únii?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/12

1.

Je v rozpore s právom Európskej únie, aby sa pri príležitosti prenosu súm zo strany súkromnej spoločnosti na dodanie infraštruktúry distribúcie zemného plynu na spoločnosť nadobúdajúcu takéto služby, zodpovedajúcich poplatkom za používanie podzemia, ktoré sa uhradia obciam, v ktorých sa nachádzajú potrubia tvoriace takúto infraštruktúru, bez zahrnutia akejkoľvek dodatočnej sumy, uhradila DPH?

2.

Keďže miestne orgány účtujú poplatky za používanie podzemia pri výkone svojich úradných právomocí bez zahrnutia DPH, je v rozpore s právom Európskej únie, aby sa uhradila DPH pri príležitosti prenosu súm zodpovedajúcich týmto poplatkom uhradených súkromnou spoločnosťou na dodanie infraštruktúry distribúcie zemného plynu na spoločnosť nadobúdajúcu takéto služby?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/12

1.

Ako sa má vykladať pojem „udalosť“ v odôvodnení 14 [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (1) z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91]?

2.

Mimoriadne okolnosti v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia 14 sa vzhľadom na bod 22 rozsudku Wallentin-Hermann (2) nezhodujú s demonštratívne uvedenými prípadmi vymenovanými v druhej vete odôvodnenia 14, na ktoré sa Súdny dvor v bode 22 spomínaného rozsudku odvoláva ako na udalosti. Je pravda, že udalosti v zmysle vyššie uvedeného bodu 22 nie sú totožné s udalosťami v odôvodnení 14 nariadenia?

3.

Ako sa má chápať pojem „mimoriadne okolnosti“, ktoré podľa bodu 23 rozsudku Wallentin-Hermann nadväzujú na udalosť „neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu“, v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia 14 [nariadenia], keď neočakávané nedostatky, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu, vzhľadom na bod 22 [uvedeného rozsudku] samy osebe nepredstavujú mimoriadne okolnosti, ale sú iba spôsobilé viesť k takýmto okolnostiam?

4.

Podľa bodu 23 rozsudku Wallentin-Hermann môže byť technická porucha zahrnutá medzi „neočakávané nedostatky, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu“, a preto sa považuje za „udalosť“ v zmysle bodu 22 tohto rozsudku; okolnosti zahŕňajúce spomínanú udalosť môžu byť podľa bodu 23 rozsudku posúdené ako „mimoriadne“, ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa netýka aktivity dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly z dôvodu jej povahy alebo jej pôvodu; podľa bodu 24 treba vyriešenie technickej poruchy vyplývajúcej z nedostatku údržby prístroja považovať za patriace do bežnej aktivity leteckého dopravcu; podľa bodu 25 rozsudku Wallentin-Hermann preto takéto technické poruchy nemôžu predstavovať mimoriadne okolnosti. Zdá sa, že z týchto úvah vyplýva, že technická porucha zaradená medzi „neočakávané nedostatky, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu“, predstavuje zároveň udalosť nadväzujúcu na mimoriadne okolnosti a sama osebe môže predstavovať mimoriadnu okolnosť. Ako sa majú vykladať body 22 až 25 rozsudku Wallentin-Hermann, aby sa tým odstránil tento zjavný rozpor?

5.

Slovné spojenie „patriace do bežnej aktivity leteckého dopravcu“ sa v judikatúre súdov nižšieho stupňa pravidelne vykladá ako „súvisiace s bežnou aktivitou leteckého dopravcu“ – pričom ide mimochodom o výklad, ktorý je zlučiteľný s holandským slovom „inherent“ („patriace do“) (neoficiálne znenie rozsudku) –, takže napríklad zrážky s vtákmi alebo oblaky popola nie sú považované za udalosti v zmysle bodu 23 rozsudku Wallentin-Hermann. Iná judikatúra vyzdvihuje slovné spojenie: „a nepatrí do jeho účinnej kontroly z dôvodu povahy alebo pôvodu [udalosti]“, uvedené tiež v bode 23. Má sa výraz „patriace do“ vykladať v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa iba udalosti patriace do účinnej kontroly leteckého dopravcu?

6.

V akom zmysle sa má vykladať bod 26 rozsudku Wallentin-Hermann, resp. ako sa má tento bod vykladať vo svetle odpovede Súdneho dvora na otázky 4 a 5?

7.

8.

Letecký dopravca sa môže odvolávať na mimoriadne okolnosti len vtedy, ak môže preukázať, že zrušenie/meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Je správne usudzovať, že pod prijatím všetkých primeraných opatrení sa rozumie zabránenie vzniku mimoriadnych okolností a nie prijatie opatrení, ktorých cieľom je udržať meškanie v rámci časového rozpätia 3 hodín uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia v spojení s bodmi 57 až 61 rozsudku Sturgeon a i. (3)?

9.

Na účely obmedzenia meškania v dôsledku technickej poruchy nanajvýš na 3 hodiny treba brať do úvahy v zásade dva druhy opatrení: jednak udržiavanie skladových zásob náhradných súčiastok na viacerých miestach sveta, teda nielen na domovskom letisku leteckého dopravcu, a jednak presmerovanie cestujúcich zmeškaného letu na iný let. Môžu leteckí dopravcovia, pokiaľ ide o otázku, v akej miere majú udržiavať skladové zásoby a na ktorých miestach sveta tak majú urobiť, vychádzať z toho, čo je vo svete leteckých dopravcov bežné, aj v prípade dopravcov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje len čiastočne?

10.

Je vnútroštátny súd povinný pri zodpovedaní otázky, či boli prijaté všetky primerané opatrenia na účely obmedzenia meškania vzniknutého v dôsledku technických porúch, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť letu, zohľadniť okolnosti, ktoré stupňujú dôsledky meškania, napríklad okolnosť, že lietadlo, u ktorého sa vyskytla technická porucha, musí predtým, než sa vráti na domovské letisko, ako to je aj v prejednávanom prípade, pristáť na viacerých letiskách, čím môže vzniknúť ešte väčšia časová strata?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/14

–

zrušil bod 2 rozhodnutia o zamietnutí zvyšnej časti žaloby,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie prejednanie v súlade s príslušnou právnou úpravou,

–

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania pred Všeobecným súdom aj Súdnym dvorom.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/15

1.

Má sa článok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2011/5/ES (1) z 28. októbra 2009 o odpisovaní finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podielu v zahraničných subjektoch C 45/07 vykladať v tom zmysle, že na odpočet odpisovania finančného goodwillu na daňové účely podľa článku 12 ods. 5 TRLIS v súvislosti s nepriamym nadobúdaním podielov v zahraničných spoločnostiach uskutočneným prostredníctvom priameho nadobudnutia zahraničnej holdingovej spoločnosti sa vzťahujú oprávnené očakávania uznané v tomto ustanovení, a to za podmienok, za akých sú v ňom vymedzené?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je rozhodnutie K(2013) 4399 v konečnom znení zo 17. júla 2013 v konaní o štátnej pomoci SA.35550 (13/C) (ex 13/NN, ex 12/CP) – Odpisovanie finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podielu v zahraničných subjektoch, ktorým sa rozhodlo o začatí konania upraveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ pre porušenie tohto článku 108 ZFEÚ a nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2) z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (súčasného článku 108 ZFEÚ), neplatné?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/16

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/16

1.

Má sa článok 2 ods. 1, článok 4 ods. 1 a 2, článok 5 ods. 1, ako aj článok 10 ods. 1 a ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (1) (ďalej len „šiesta smernica“) vykladať v tom zmysle, že v prípade konania, ktoré sa uskutočnilo za takých okolností, o aké ide vo veci predloženej vnútroštátnemu súdu, keď ani zdaniteľná osoba, ani daňové orgány nedokážu určiť skutočnú totožnosť dodávateľa tovaru, ide o dodanie tovaru?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Majú sa článok 17 ods. 2 písm. a), článok 18 ods. 1 písm. a), ako aj článok 22 ods. 3 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že im odporujú také vnútroštátne predpisy, podľa ktorých – za takých okolností, o aké ide vo veci predloženej vnútroštátnemu súdu – zdaniteľná osoba nemôže vykonať odpočet dane z toho dôvodu, že faktúru vystavila osoba, v prípade ktorej nejde o skutočného dodávateľa tovaru, a nemožno určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru a uložiť mu povinnosť zaplatiť daň alebo stanoviť osobu, ktorá je povinná urobiť to na základe článku 21 ods. 1 písm. c) šiestej smernice z dôvodu vystavenia faktúry?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/17

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/18

1.

Má sa nariadenie č. 261/2004 (1) pri zohľadnení odôvodnenia 15 vykladať v tom zmysle, že vznik mimoriadnej okolnosti, ktorá leteckého dopravcu privedie k tomu, že po jej vzniku zámerne presmeruje lety a dodatočne uskutoční najskôr lety, ktoré boli bezprostredne ovplyvnené mimoriadnou okolnosťou, oprávňuje na meškanie v zmysle článku 5 nariadenia a letecký dopravca sa môže oslobodiť od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, ktorých let sa uskutočnil až po tom, ako boli odstránené uvedené okolnosti a mohli sa dodatočne uskutočniť všetky lety?

2.

Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v tejto súvislosti vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca, ktorý uskutočňuje lety rotačným spôsobom, prijal všetky primerané opatrenia, a teda je oslobodený od povinnosti poskytnúť náhradu, keď pasažierov, ktorých let už má veľké meškanie bezprostredne z dôvodu mimoriadnej okolnosti, prednostne prepraví lietadlami, ktoré sa vlastne používajú v inom rotačnom systéme?

3.

Má sa podľa odôvodnenia 15 vychádzať z toho, že za mimoriadne sa majú považovať len okolnosti týkajúce sa priamo lietadla ovplyvneného štrajkom, ktorý môže mať vplyv na jeden alebo viac letov tohto lietadla, alebo sa ich okruh rozširuje na viaceré lietadlá?

4.

Smie letecká spoločnosť v rámci primeraných opatrení podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 nasadiť na účel zmiernenia následkov štrajku pre priamo postihnutých pasažierov lietadlá, ktorých sa štrajk netýka a rozdeliť tak následky štrajku na viaceré lietadlá a pasažierov?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/18

1.

Vylučuje skutočnosť, že subjektom zodpovedným za náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia práva Únie je členský štát, aby voči štátnemu orgánu, ktorý sa skutočne dopustil porušenia, boli na účely rozhodnutia o žalobe na náhradu škody podanej na takom základe uplatnené predpisy upravujúce takú zodpovednosť?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: vylučuje článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006 (1), aby členský štát prijal taký právny predpis, ktorý pre prípad porušenia povinností upravených v citovanom nariadení stanovuje právne následky, ktoré možno uplatniť voči vodičovi, ktorý sa skutočne dopustil predmetného porušenia, popri alebo namiesto uplatnenia voči dopravcovi?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: treba konštatovať, že rozhodnutie vnútroštátneho správneho súdu, ktoré je namiesto článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006 založené na vnútroštátnej právnej úprave, ktorá je v rozpore s uvedeným ustanovením, zjavne porušuje právo Únie?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/19

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/20

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2014 vo veci T-46/10 alebo

—

subsidiárne zrušiť alebo významne znížiť pokutu uloženú odvolateľke alebo

—

vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nej znova rozhodol, a

—

v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania vynaložených odvolateľkou v rámci konania na prvom stupni a tohto odvolania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/21

1.

Je celá živnostenská činnosť kominára vyňatá na základe článku 2 ods. 2 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (1) z pôsobnosti tejto smernice z dôvodu, že kominári vykonávajú aj úlohy v oblasti požiarnej polície (požiarne obhliadky, znalecké posudky v rámci stavebných konaní a pod.)?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Je právna úprava vnútroštátneho práva, podľa ktorej je živnostenské povolenie kominára v zásade obmedzené na určitú „oblasť čistenia komínov“, v súlade s článkom 10 ods. 4 a článkom 15 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 smernice 2006/123/ES?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/21

1.

Má sa článok 236 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať tak, že prevádzkovatelia zariadení, na ktoré sa od roku 2013 vzťahovali predpisy smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275; Mim. vyd. 15/007, s. 631), o obchodovaní s emisiami, s výnimkou prevádzkovateľov zariadení v zmysle článku 10a ods. 3 tejto smernice a nových účastníkov, by nepochybne mohli podať na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 240, s. 27) s ohľadom na v ňom určený jednotný medziodvetvový korekčný faktor?

2.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ v časti stanovujúcej jednotný medziodvetvový korekčný faktor neplatné, pretože tento faktor nebol stanovený v rámci regulačného postupu s kontrolou podľa článku 10a ods. 1 smernice 2003/87/ES?

3.

Odporuje článok 15 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 130, s. 1), článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, pretože prvý menovaný článok zakazuje, aby pri stanovení jednotného medziodvetvového korekčného faktoru boli zahrnuté emisie výrobcov elektrickej energie? Ak áno, aké dôsledky má toto porušenie na rozhodnutie 2013/448/EÚ?

4.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ v časti stanovujúcej jednotný medziodvetvový korekčný faktor neplatné, pretože sa opiera aj o informácie, ktoré boli poskytnuté na účely vykonania článku 9a ods. 2 smernice 2003/87/ES bez toho, aby boli stanovené predpisy uvedené v tomto odseku 2 prijaté podľa článku 14 ods. 1 tejto smernice?

5.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ v časti stanovujúcej jednotný medziodvetvový korekčný faktor v rozpore predovšetkým s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie (1), pretože množstvá emisií a emisných kvót, rozhodujúce pre výpočet korekčného faktora, sú v rozhodnutí uvedené len čiastočne?

6.

Je rozhodnutie 2013/448/EÚ v časti stanovujúcej jednotný medziodvetvový korekčný faktor v rozpore predovšetkým s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie, pretože tento korekčný faktor bol stanovený na základe údajov, ktoré nemohli byť prevádzkovateľom zariadení, na ktoré sa vzťahuje obchodovanie s emisiami, známe?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/22

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/23

1.

Majú sa články 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (1) vykladať v tom zmysle, že sa uplatnia v situácii, v ktorej belgický štátny príslušník s bydliskom v Belgicku, ktorý nevykonával povolanie v inom členskom štáte, sa na podporu svojej prihlášky do výberového konania referendárov na belgickom Cour de cassation odvoláva na diplom vydaný francúzskou univerzitou, konkrétne magister v oblasti práva, ekonómie a správy na účely výkonu zamestnania, so špecifikáciou oblasti súkromné právo, špecializácia právnik-prekladateľ, vydaný 22. novembra 2010 univerzitou v Poitiers?

2.

Predstavuje funkcia referendára na belgickom Cour de cassation, s ohľadom na ktorú článok 259k Poriadku o súdoch stanovuje, že vymenovanie do tejto funkcie podlieha podmienke byť doktorom práva alebo „licencié en droit“, regulovanú funkciu v zmysle článku 3 smernice 2005/36?

3.

Predstavuje funkcia referendára na Cour de cassation, ktorej úlohy stanovuje článok 135a Poriadku o súdoch, zamestnaním v štátnej službe alebo vo verejnej službe v zmysle článku 45 ods. 4 ZFEÚ, a je teda uplatnenie článkov 45 a 49 ZFEU, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií vylúčené podľa uvedeného článku 45 ods. 4?

4.

Ak sú články 45 a 49 ZFEÚ, ako aj smernica 2005/36 zo 7. septembra 2005 uplatniteľné v prejednávanej veci, majú sa tieto právne normy vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby výberová komisia výberového konania referendárov na Cour de cassation podmienila účasť na tomto výberovom konaní vlastníctvom diplomu doktor práva alebo „licencié en droit“ priznaných niektorou belgickou univerzitou alebo podmienkou uznania Francúzskym spoločenstvom, ktoré je orgánom príslušným v oblasti vzdelávania, že akademický titul magister, vydaný žalobcovi francúzskou univerzitou v Poitiers, je rovnocenný s titulom doktor práva, „licencié en droit“ alebo magister práva udeľovaných niektorou belgickou univerzitou?

5.

Ak sú články 45 a 49 ZFEÚ, ako aj smernica 2005/36 zo 7. septembra 2005 uplatniteľné v prejednávanej veci, majú sa tieto právne normy vykladať v tom zmysle, že ukladajú výberovej komisii výberového konania referendárov na Cour de cassation povinnosť porovnať kvalifikáciu žalobcu vyplývajúcu z jeho diplomov a jeho odborné skúsenosti s kvalifikáciou, ktorá vyplýva z titulu doktor práva alebo „licencié en droit“ priznaných niektorou belgickou univerzitou, a prípadne mu uložiť kompenzačné opatrenie podľa článku 14 smernice 2005/36?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/24

1.

Ide o porušenie článku 288 (konsolidovaného znenia) Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 25. marca 1957, ak sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (1), neuplatní priamo, pretože

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Z dôvodu, že nariadenie je priamo uplatniteľné, čo treba rozumieť pod „preskúmaním rozhodnutia“ v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 805/2004/ES? Musí byť možnosť konania o preskúmaní daná iba vtedy, ak sa doručenie alebo oznámenie predvolania/dokumentu o začatí súdneho konania uskutočnilo podľa článku 14 nariadenia č. 805/2004, teda bez dôkazu o prijatí? Neposkytuje belgické právo prostredníctvom úpravy námietky podľa článku 1047 a nasl. Belgisch Gerechtelijk Wetboek (belgický súdny poriadok) a odvolania podľa článku 1050 a nasl. Belgisch Gerechtelijk Wetboek dostatočné záruky na splnenie kritéria „konanie o preskúmaní rozhodnutia“ podľa článku 19 ods. 1 nariadenia č. 805/2004?

3.

Poskytuje článok 50 Belgisch Gerechtelijk Wetboek, podľa ktorého možno zmeškané lehoty stanovené v článku 860 ods. 2 a v článkoch 55 a 1048 Belgisch Gerechtelijk Wetboek predĺžiť v prípadoch vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, ktoré nastali nezávisle od vôle dotknutej osoby, dostatočnú ochranu v zmysle článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 805/2004?

4.

Je osvedčenie európskeho exekučného titulu pre nesporné nároky súdnym rozhodnutím, o ktoré treba požiadať návrhom na začatie konania? V prípade kladnej odpovede: Musí sudca osvedčiť rozhodnutie ako európsky exekučný titul a tajomník súdu vydať potvrdenie o osvedčení? V prípade zápornej odpovede: Prináleží tajomníkovi súdu, aby osvedčil rozhodnutie ako európsky exekučný titul?

5.

V prípade, že osvedčenie európskeho exekučného titulu nie je súdnym rozhodnutím: Môže navrhovateľ, ktorý nepožiadal o európsky exekučný titul návrhom na začatie konania, dodatočne – teda potom, čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť – požiadať tajomníka o osvedčenie európskeho exekučného titulu?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/25

1.

Ide o prepravu zvierat, ktorá sa neuskutočňuje v súvislosti s hospodárskou činnosťou v zmysle článku 1 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1/2005 (1), ak sa táto preprava uskutočňuje spolkom na ochranu zvierat, ktorý je uznaný ako všeobecne prospešný a slúži na sprostredkovanie opustených psov tretím osobám za odplatu („ochranný poplatok“), ktorá

2.

Ide o obchodníka, ktorý sa zaoberá obchodom vnútri Spoločenstva v zmysle článku 12 smernice 90/425/EHS (2), ak spolok na ochranu zvierat, ktorý je uznaný ako všeobecne prospešný, priváža do Nemecka opustených psov a sprostredkuje ich tretím osobám za odplatu („ochranný poplatok“), ktorá

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/26

1.

Aký význam má pojem „výrobný proces“ v článku 27 ods. 2 písm. d) smernice Rady 92/83/EHS (1) z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje a zahŕňa tento pojem aj čistenie a/alebo dezinfekciu ako procesy na dosiahnutie určitej úrovne čistoty, ktorá je správnou výrobnou praxou predpísaná pre lieky?

2.

Pripúšťa článok 27 ods. 2 písm. d) smernice 92/83, aby bol po tom, ako členský štát zákonom upravil oslobodenie od harmonizovanej spotrebnej dane z alkoholu za predpokladu, že sa používa vo výrobnom procese a konečný produkt neobsahuje žiaden alkohol, zavedený právny predpis, podľa ktorého sa na účely uplatnenia oslobodenia alkohol použitý na čistenie nepovažuje za používaný vo výrobnom procese?

3.

Je s ohľadom na zásady právnej istoty a ochrany dôvery prípustné, aby bola právna fikcia, akou je fikcia v článku 22 ods. 7 zákona o spotrebných daniach, zavedená s okamžitou účinnosťou (t. j. bez poskytnutia dostatočného obdobia na zmenu správania účastníka trhu), ktorá obmedzuje refundáciu spotrebnej dane z alkoholu použitého ako čistiaci prostriedok, ktorej oslobodenie zaviedol členský štát podľa svojho uváženia?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/27

1.

Má sa vychádzať z toho, že v prípade ponuky (výmennej) operácie klientovi, ktorá – právne koncipovaná ako zmluva o pôžičke v cudzej mene – spočíva v hotovostnej kúpe v čase vyplatenia peňažných prostriedkov a budúcej kúpe v čase ich vrátenia, ktorá sa uskutoční na základe prepočtu sumy vypočítanej v devízach, a v dôsledku ktorej je klientova pôžička vystavená účinkom a rizikám (kurzové riziko), ide o finančný nástroj podľa ustanovení článku 4 ods. 1 bodu 2 (investičné služby a činnosti) a bodu 17 (finančný nástroj), ako aj podľa prílohy I oddielu C bodu 4 (futures, derivátové nástroje) smernice [2994/39/ES] (1)?

2.

Má sa vychádzať z toho, že pri vykonávaní obchodovania na vlastný účet v súvislosti s finančným nástrojom uvedeným v prvej otázke ide podľa ustanovení článku 4 ods. 1 bodu 6 (obchodovanie na vlastný účet) a prílohy I oddielu A bodu 3 (obchodovanie na vlastný účet) smernice 2004/39/ES o investičnú službu alebo investičnú činnosť?

3.

Je finančná inštitúcia povinná vykonať skúmanie primeranosti upravené v článku 19 ods. 4 a 5 smernice a pritom zohľadniť, že futures – ktoré predstavuje investičnú službu v súvislosti s finančnými derivátmi – je ponúkaný ako súčasť iného finančného produktu (a to zmluvy o pôžičke), a že už samotný derivát je komplexným finančným nástrojom? Treba predpokladať, že článok 19 ods. 9 smernice sa neuplatní preto, že vzhľadom na to, že riziká, ktoré klient v súvislosti s pôžičkou a finančným nástrojom znáša, sú vo svojej postate odlišné, je posúdenie primeranosti nevyhnutné, pokiaľ operácia obsahuje finančný derivát?

4.

Má obídenie článku 19 ods. 4 a ods. 5 smernice za následok neplatnosť zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi bankou a klientom?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/28

1.

Majú sa zásahy tretích osôb, ktoré konajú na vlastnú zodpovednosť a na ktoré boli prenesené úlohy patriace k prevádzke leteckej spoločnosti, považovať za mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia (1)?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je pri posúdení relevantné, kto poveril tretiu osobu (letecká spoločnosť, prevádzkovateľ letiska a pod.)?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/28

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že požadovalo od uchádzačov o pozície v miestnej správe zriadené vo francúzsky a nemecky hovoriacich oblastiach, z diplomov ktorých nevyplýva skončenie ich štúdií v dotknutom jazyku, získať certifikát vydaný SELOR, po absolvovaní skúšky organizovanej týmto subjektom, ako jediný dôkazný prostriedok o jazykových znalostiach potrebných pre takéto pozície, nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 45 ZFEÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (1),

—

zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/29

1.

Majú sa zásada flexibility a možnosť zmeny podľa [odôvodnenia] 20 nariadenia (ES) č. 796/2004 (1), [odôvodnenia] 27 toho istého nariadenia a [odôvodnení] 18, 23 a 26 nariadenia (ES) č. 1122/2009 (2) vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je v prípade pestovania vzácneho druhu rastliny potrebné priložiť k žiadosti o podporu osvedčenie o vzácnej rastline, pokiaľ sa vezme do úvahy správna prax medzi 2. a 15. aprílom 2010, ktorá umožňovala priložiť osvedčenie získané pred podaním žiadosti o podporu iba súčasne s predložením jednotnej žiadosti, a právna úprava neumožňovala nápravu tohto nedostatku žiadosti spočívajúceho v chýbajúcom osvedčení?

2.

Je tento režim zlučiteľný s povinnosťou členského štátu neohroziť ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo možno povedať, že účinnosť uplatnenia práva na podporu poľnohospodárom pestujúcim vzácne druhy rastlín vyplývajúcu z práva Únie bola v roku 2010 nemožná alebo neprimerane ťažká a nepredvídateľná vo chvíli zmeny právnej úpravy [zmena článku 43 ods. 6 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 61/2009 (zo 14. mája), zavedená do právneho poriadku vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 31/2010 (z 30. marca)]?

3.

Je v rozpore s [odôvodnením] 57 nariadenia (ES) č. 796/2004 alebo [odôvodnením] 75 nariadenia (ES) č. 1122/2009, a najmä so zásadou proporcionality správny postup, podľa ktorého je v prípade chýbajúceho osvedčenia o vzácnej rastline ukladaná sankcia za dodatočné doplnenie žiadosti vzhľadom na požiadavku úplnosti žiadosti, bez zohľadnenia úmyselnosti, nedbanlivosti, alebo určitých okolností, aj keď v ostatnom žiadosť o podporu spĺňa vo vzťahu k celej parcele požiadavky na priznanie podpory a poľnohospodár pestuje deklarované rastliny na deklarovanej rozlohe?

4.

Sú uplatniteľné dôvody pre vylúčenie zodpovednosti uvedené v [odôvodneniach] 67 alebo 71 nariadenia (ES) č. 796/2004 alebo [odôvodnení] 75 nariadenia (ES) č. 1122/2009 v prípade, že poľnohospodár namieta, že správny postup odporuje právu alebo je neprimeraný výnimočným okolnostiam a usiluje sa dokázať, že postup správneho orgánu bol úplne alebo čiastočne príčinou jeho omylu?

5.

Dá sa vyhlásenie o situácii vyššej moci, ktorému sa vyhovelo a ktoré predkladá poľnohospodár v súvislosti s celkovou stratou plodiny (sejby), považovať za správnu informáciu, na ktorú odkazujú [odôvodnenie] 67 nariadenia (ES) č. 796/2004 a [odôvodnenie] 93 nariadenia (ES) č. 1122/2009, ktoré zbavujú poľnohospodára zodpovednosti za nepredloženie osvedčenia o vzácnej rastline, a ktoré v dôsledku toho predpokladajú oslobodenie od sankcií v súvislosti s úplnosťou žiadosti?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/30

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/31

1.

Bráni článok 13 A ods. 1 písm. b) a c) šiestej smernice o DPH (1), aby bola preprava tkanív a orgánov na účely lekárskej analýzy alebo lekárskej a liečebnej starostlivosti, uskutočnená samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej služby sú v rámci zdravotného poistenia preplácané klinikám a laboratóriám, oslobodená od DPH z titulu plnenia úzko súvisiaceho s lekárskym plnením, t. j. s plnením, ktorého cieľom je diagnostikovať, liečiť a ak je to možné vyliečiť choroby alebo zdravotné ťažkosti?

2.

Môže byť v súlade s článkom 13 A ods. 1 písm. b) a c) šiestej smernice o DPH oslobodená od dane preprava tkanív a orgánov na účely lekárskej analýzy alebo lekárskej a liečebnej starostlivosti, uskutočnená samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej služby sú v rámci zdravotného poistenia preplácané klinikám a laboratóriám pri uskutočnení lekárskej analýzy?

3.

Má sa pojem iné riadne uznané inštitúcie podobnej povahy uvedený v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že zahŕňa súkromné spoločnosti, ktorých plnenia pozostávajú z prepravy ľudských tkanív na účely analýzy nevyhnutnej na dosiahnutie liečebných cieľov sledovaných nemocnicami a liečebnými zariadeniami?

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/32

1.

Výkon rozhodnutia Európskej chemickej agentúry (ECHA) AFA-C-0000004274-77-09/F z 24. januára 2014 sa odkladá v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím poskytuje tretej osobe na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie prístup k podrobnejšej verzii správy o chemickej bezpečnosti a analýzy alternatív týkajúcich sa látky bis(2-ethylhexyl)ftalát (DEHP), než je verzia, v ktorej sú údaje vyznačené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skryté a ktorá je obsiahnutá v prílohách A.4.5 a A.4.6 tohto návrhu, s výnimkou informácií týkajúcich sa klasifikácie a označenia látok a ďalej s výnimkou údajov týkajúcich sa konkrétne a výlučne spoločností Arkema France, Grupa Azoty Zakłady Azotowe Kędzierzyn S. A. a Vinyloop Ferrara S.p.A.

2.

ECHA sa ukladá povinnosť nesprístupňovať:

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/33

—

zrušil v celom rozsahu rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 6. marca 2014 vo veci R 1601/201-1,

—

zaviazal žalovaného a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom ÚHVT na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/33

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje, že k porušeniu došlo v období od 1. októbra 2001 do 28. januára 2009,

—

zrušil alebo znížil výšku uloženej pokuty,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

V rámci prvého žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia sa svojím rozhodnutím dopustila nesprávneho právneho posúdenia, podľa ktorého sa žalobkyňa mala zúčastniť na porušení v období od 1. októbra 2001 do 28. januára 2009.

2.

Tretím a štvrtým žalobným dôvodom tvrdí, že Komisia tým, ako uplatnila bod 18 usmernení k metóde stanovenia pokút (1) porušila zásady proporcionality a rovnakého zaobchádzania, pretože jej rozhodnutie neprimerane zvýhodňuje Európskych výrobcov elektrických káblov a nezohľadňuje značné rozdiely v prispení rôznych výrobcov k porušeniu.

3.

Piatym žalobným dôvodom tvrdí, že Komisia sa dopustila chyby, keď na účely stanovenia výšky pokuty pripísala žalobkyni predaje, ktoré dosiahli jej akcionári.

4.

Šiestym žalobným dôvodom tvrdí, že Komisia nesprávne zvýšila pomer hodnoty predaja, ktorý sa má zohľadniť na základe celkového trhového podielu účastníkov kartelu.

5.

Siedmym žalobným dôvodom tvrdí, že Komisia sa dopustila chyby, keď neuplatnila zníženie ceny z dôvodu poľahčujúcich okolností.

6.

Žalobkyňa svojím ôsmym žalobným dôvodom navrhuje, aby Všeobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a podstatne znížil pokutu.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/34

—

zrušil rozhodnutie žalovanej, ktorým bol odmietnutý prístup k dokumentom požadovaným žalobcom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo oznámené 3. apríla 2014 v liste pod značkou „SG.B.4/LR/rc – sg.dsg2.b.4(2014) 1028887“,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, podľa článku 87 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vrátane náhrady trov ostatných účastníkov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001 (1) nie je uplatniteľný a že Komisia neuviedla náležité odôvodnenie. Žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila výnimku z prístupu k dokumentom podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku, pretože treba rozlišovať medzi požadovanými dokumentmi a rozhodovacím procesom Komisie. Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia neodôvodnila, prečo považovala článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001 za uplatniteľný.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 a neuvedení náležitého odôvodnenia. Žalobca tvrdí, že aj keby sa bol článok 4 ods. 3 prvý pododsek uplatniteľný, Komisia nepreukázala, že zverejnenie požadovaných dokumentov mohlo vážne narušiť rozhodovací proces, ani nepredložila v tejto súvislosti konkrétne vysvetlenie.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení posúdenia prevažujúceho verejného záujmu podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 a neuvedení náležitého odôvodnenia. Žalobca tvrdí, že aj keby bol článok 4 ods. 3 prvý pododsek uplatniteľný, Komisia nesprávne uplatnila a nesprávne vyložila posúdenie prevažujúceho verejného záujmu, ani nepreukázala, že neexistoval prevažujúci verejný záujem na zverejnení požadovaných dokumentov. Žalobca okrem toho tvrdí, že Komisia neuviedla v tejto súvislosti dostatočné odôvodnenie.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/35

—

zrušil rozhodnutie žalovanej, ktorým bol odmietnutý prístup k dokumentom požadovaným žalobcom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ktoré bolo oznámené 1. apríla 2014 v liste pod značkou „SG.B.4/LR/rc-sg.dsg2.b.4(2014) 1029188“,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, podľa článku 87 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vrátane náhrady trov ostatných účastníkov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/36

—

zrušil v súlade s článkom 264 ods. 1 ZFEÚ článok 1 ods. 2 a článok 2 písm. b), ako aj článok 3 v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, rozhodnutia žalovanej z 2. apríla 2014 vo veci AT.39.610 – elektrické káble,

—

subsidiárne na základe svojej voľnej úvahy znížil podľa článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003 výšku pokuty uloženej žalobkyniam v článku 2 písm. b) rozhodnutia žalovanej z 2. apríla 2014 vo veci AT.39.610 – elektrické káble,

—

v každom prípade zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobkýň podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivé súdne konanie na základe toho odmietnutia prístupu k dokumentom a predloženia žiadostí o informácie a oznámenia o výhradách v angličtine

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná mala nedostatok právomoci pokiaľ ide o porušenia v tretích krajinách, ktoré sa netýkajú EHP

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že došlo k porušeniu prezumpcie neviny, keď došlo k presunutiu a rozšíreniu dôkazného bremena v súvislosti s jediným a opakovaným či nepretržitým porušením

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti viesť vyšetrovanie a povinnosti odôvodnenia tým, že došlo k nesprávnemu určeniu skutkových okolností a ku skresleniu dôkazov

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení hmotného práva z dôvodu nesprávneho uplatnenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP

Žalovaná sa dopustila porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP tým, že zahrnula žalobkyne do dohôd medzi inými zúčastnenými podnikmi, pokiaľ ide o koncept jediného a opakovaného či nepretržitého porušenia, do ktorého sa žalobkyne nemohli objektívne zapojiť.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu nesprávneho stanovenia pokuty

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/38

—

zrušil článok 1 ods. 9 písm. a) rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, že porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP sa týkalo spoločnosti Furukawa v období od 18. februára 1999 do 30. septembra 2001. Subsidiárne zrušil článok 1 ods. 9 písm. a) rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza, že akékoľvek porušenie týkajúce sa spoločnosti Furukawa začalo 18. februára 1999, a/alebo že priame zapojenie sa tejto spoločnosti do akéhokoľvek porušenia pokračovalo po 11. júni 2001,

—

zrušil článok 2 písm. n) rozhodnutia a/alebo podstatne znížil pokutu,

—

ak Všeobecný súd rozhodne o žalobe podanej spoločnosťou VISCAS Corporation znížením pokuty uloženej v článku 2 písm. p) rozhodnutia za porušenia, ktorých sa VISCAS Corporation dopustila, s ktorou je Furukawa solidárne zodpovedná, rozhodol zároveň, že Furukawa má nárok na ekvivalentné zníženie pokuty, za ktorú solidárne ručí, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vzniknutých žalobkyni v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ, článok 53 Dohody o EHP a/alebo nariadenie č. 1/2003 (1) tým, že nesprávne charakterizovala správanie, ku ktorému došlo od 18. februára 1999 do 30. septembra 2001. Žalobkyňa tvrdí, že:

2.

Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno, keď rozhodla, že žalobkyňa pokračovala vo svojej účasti na porušení po 11. júni 2001, alebo že „pokračovala“ v takej svojej účasti prostredníctvom VISCAS Corporation po 30. septembri 2001.

3.

Tretím žalobným dôvodom žalobkyňa subsidiárne v druhom rade tvrdí, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o úroveň zapojenia sa žalobkyne do porušenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že pokuta uložená žalobkyni s ohľadom na obdobie pred 1. októbrom 2001 je premlčaná.

5.

Piaty žalobný dôvod založený subsidiárne na tom, že Komisia sa dopustila chýb pri výpočte pokuty uloženej žalobkyni tým, že:

6.

Žalobkyňa svojím šiestym žalobným dôvodom Všeobecnému súdu navrhuje, aby rozšíril aj na žalobkyňu akékoľvek zníženie pokuty, ktoré prípadne prizná spoločnosti VISCAS Corporation na základe akejkoľvek žaloby podanej spoločnosťou VISCAS Corporation a navrhujúcej neplatnosť alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená napadnutým rozhodnutím.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že pokuta je v každom prípade zjavne neprimeraná, prehnane vysoká a nevhodná, a preto by mal Všeobecný súd uplatniť na základe článku 261 ES a článku 31 nariadenia (ES) č. 1/2003 svoju neobmedzenú právomoc s cieľom preskúmať výšku uloženej pokuty a podstatne ju znížiť.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/39

—

zrušil článok 1 rozhodnutia, ktorým sa stanovilo, že žalobkyne sa zúčastnili na jedinom a nepretržitom porušení v odvetví podzemných a/alebo podmorských káblov (veľmi) vysokého napätia v rozsahu, v akom sa tieto závery rozširujú na všetky projekty podzemných káblov napätia 110 kV a vyššieho (a nie iba projekty podzemných káblov napätia 220 kV a vyššieho),

—

zrušil článok 1 rozhodnutia, ktorým sa stanovilo, že žalobkyne sa zúčastnili na jedinom a nepretržitom porušení v odvetví podzemných a/alebo podmorských káblov (veľmi) vysokého napätia v rozsahu, v akom sa tieto závery rozširujú na všetky súčiastky projektov podzemných káblov napätia 110 kV a vyššieho (a nie iba súčiastky vzťahujúce sa na projekty podzemných káblov napätia 220 kV a vyššieho),

—

čiastočne zrušil článok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním rozhodlo, že žalobkyne sa zapojili do porušenia 1. apríla 2000,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno a sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že porušenie sa vzťahovalo na všetky projekty podzemných káblov napätia prekračujúceho 110 kV, hoci v spise Komisie boli zjavné dôkazy, že nie všetky projekty týkajúce sa káblov napätia nižšieho ako 220 kV boli predmetom porušenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti žalobkýň na takom porušení vzťahujúcom sa na všetky projekty podzemných káblov napätia 110 kV a vyššieho.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď do rámca porušenia zahrnula všetky súčiastky projektov podzemných káblov napätia 110 kV a vyššieho, hoci v spise Komisie boli zjavné dôkazy, že porušenie sa vzťahovalo len na súčiastky projektov podzemných káblov napätia 220 kV a vyššieho.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že žalobkyne boli zapojené do porušenia od 1. apríla 2000.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušenia prezumpcie neviny, keď dospela k záveru, že žalobkyne sa zapojili do porušenia od najskoršieho možného dátumu.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že v rozpore s článkom 296 ZFEÚ nie je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/40

—

zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním rozhodlo, že žalobkyne sa podieľali na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení, vrátane Európskych riadnych a asociovaných členov, alebo subsidiárne, podstatne znížil pokutu,

—

subsidiárne zrušil článok 1 ods. 8 písm. a) až c) rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie považuje žalobkyne zodpovedné za porušenie v období od 26. júla 2006 do 10. apríla 2008,

—

subsidiárne v druhom rade zrušil článok 2 písm. m) rozhodnutia Komisie a znížil pokutu uloženú žalobkyniam vzhľadom na ich veľmi malú účasť na porušení v období od 26. júla 2006 do 10. apríla 2008.

—

zrušil rozhodnutie v celom rozsahu, pretože sa v rozhodujúcej miere zakladá na dôkazoch, ktoré boli protiprávne zabezpečené v priestoroch spoločností Nexans SA a Nexans France, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nepreukázala jediné, komplexné a nepretržité porušenie týkajúce sa dohody medzi ázijskými a európskymi výrobcami, podľa ktorého nemali vzájomne pôsobiť na cudzom území a európske spoločnosti si mali v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) rozdeľovať projekty.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 101 ZFEÚ, pretože v napadnutom rozhodnutí dostatočne nepreukázala zapojenie sa žalobkýň do porušenia počas celého jeho trvania.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia pri výpočte pokuty uloženej žalobkyniam, pretože uložená pokuta nezodpovedala závažnosti porušenia, a ani tomu, že žalobcovia mali len minimálnu úlohu v ňom počas väčšiny obdobia jeho trvania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí a práva na obhajobu, pretože napadnuté rozhodnutie sa v rozhodujúcej miere zakladá na dôkazoch, ktoré si Komisia protiprávne zabezpečila počas inšpekcií v priestoroch spoločnosti Nexans.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/41

—

znížil pokutu uloženú v článku 2 písm. o) rozhodnutia z dôvodu jeho priameho zapojenia sa do kartelu od 18. februára 1999 do 30. septembra 2001,

—

zrušil článok 2 písm. p) rozhodnutia v rozsahu, v akom je Fujikura solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty uloženej spoločnosti Viscas vzhľadom na obdobie od 1. januára 2005 do 28. januára 2009,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď pri výpočte základnej čiastky pokuty započítala aj nezávislé predaje materských spoločností spoločnosti Viscas. Žalobkyňa tvrdí, že na údajnom karteli sa zúčastňovala len do 30. septembra 2001 a že jej nezávislé predaje počas roka 2004 neboli súčasťou kartelu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že pri stanovení základnej čiastky pokuty dostatočne nezohľadnila veľmi malú účasť japonských podnikov na karteli. Žalobkyňa tvrdí, že keďže pri vstupe do Európy čelila vážnym technickým a obchodným prekážkam, jej záväzok, že nebude súťažiť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) bol nepodstatný na účinnosť dohôd európskych dodávateľov o rozdelení si zákazníkov v EHP. Komisia preto mala viac rozlišovať pri určení stupňa závažnosti použitého na výpočet pokút uložených jednak žalobkyni (a iným ázijským dodávateľom) a jednak európskym dodávateľom.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila chyby, keď zohľadnila zodpovednosť žalobkyne ako materskej spoločnosti za pokutu uloženú spoločnosti Viscas, a to od 1. januára 2005. Žalobkyňa tvrdí, že keď sa Viscas stala v januári 2005 plnohodnotným spoločným podnikom, právne vzťahy (napr. podávanie správ o činnosti), organizačné vzťahy (napr. vymenovávanie riaditeľov na plný pracovný úväzok) a ekonomické vzťahy (napr. ručenie za úvery) medzi Viscas a žalobkyňou sa natoľko zúžili, že Komisia nemohla dospieť k presvedčeniu o tom, že žalobkyňa pokračovala vo vykonávaní rozhodujúceho vplyvu na Viscas počas obdobia porušenia od januára 2005 do januára 2009.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/42

—

zrušil rozhodnutie petičného výboru Európskeho parlamentu MS/sd[IPOL-COM-PETI D (2014) 14486] zo 16. apríla 2014 o odložení petície podanej vo veci kaštieľ Lónyayovcov v Rusovciach (Slovensko),

—

nariadil petičnému výboru Európskeho parlamentu petíciu preskúmať a prijať všetky opatrenia požadované právnymi predpismi,

—

zaviazal Európsky parlament na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/43

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 307/2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 875/2013, ktorým sa na základe predbežného preskúmania ukladá podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku,

—

zaviazal Radu napraviť vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 875/2013 vzhľadom na zrušenie vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 307/2014,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie vychádzali zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia a porušili článok 2 ods. 3 a 4 nariadenia Rady č. nariadenia Rady č. 1225/2009 (1), keď náležite neposúdili, či sa predaj spoločnosti River Kwai International Food Industry na domácom trhu uskutočnil v rámci bežného obchodovania a či mohol z toho dôvodu slúžiť ako základ na výpočet normálnej hodnoty spoločnosti River Kwai International Food Industry.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie porušili článok 2 ods. 10 nariadenia Rady č. 1225/2009, keď nevykonali spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou spoločnosti River Kwai International Food Industry a normálnou hodnotou.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie porušili článok 11 ods. 3 nariadenia Rady č. 1225/2009, keď náležite neposúdili údajné zmeny dumpingového rozpätia spoločnosti River Kwai International Food Industry a trvalý charakter týchto údajných zmien.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že inštitúcie porušili článok 19 ods. 2 a článok 20 ods. 2 nariadenia Rady č. 1225/2009, keď žalobkyni nepredložili zmysluplné zhrnutie dôkazov, na základe ktorých chceli zmeniť dumpingové rozpätie spoločnosti River Kwai International Food Industry, a odôvodnenie, na základe ktorého chceli zmeniť antidumpingové clo spoločnosti River Kwai International Food Industry.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/44

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie vo veci C (2014) 2093 v rozsahu, v akom sa má uplatniť smernica 2004/17/ES pri postupe v rámci verejného obstarávania pre poštové služby, ktoré nie sú uvedené v článku 1 vykonávacieho rozhodnutia, o ktorých vyňatie žalobkyňa požiadala podľa článku 30 ods. 6 smernice 2004/17/ES,

—

subsidiárne zrušil, pokiaľ nie je podľa názoru Súdneho dvora prípustné alebo možné čiastočné napadnutie napadnutého rozhodnutia, vykonávacie rozhodnutie v celom rozsahu,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/45

—

zrušil vykonávacieho rozhodnutie Rady 2014/216/SZBP zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 111, s. 91), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 381/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 111, s. 33) v rozsahu, v akom napadnuté akty zaraďujú žalobcu do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa reštriktívne opatrenia uplatňujú,

—

zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/46

—

predbežným rozsudkom zaviazal Európsku úniu podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ na náhradu majetkovej ujmy, ktorú utrpeli všetci žalobcovia počas obdobia od 1. januára 2012 do začiatku ich činnosti ako chorvátski súdni vykonávatelia v súlade s článkom 36 ods. 1 a prílohou VII bodom 1 Aktu o pristúpení, ktoré sú právne záväzné pre všetkých 28 štátov, ktoré podpísali Zmluvu o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii z 9. decembra 2011, ako aj pre Európsku komisiu, pričom táto ujma vyplýva zo skutočnosti, že Európska komisia nevykonávala právomoc kontroly (monitoring), ktorá jej bola zverená článkom 36 ods. 1 a 2 Aktu o pristúpení s cieľom dbať o to, aby si Chorvátska republika splnila svoj záväzok zabezpečiť, že chorvátski súdni vykonávatelia môžu začať s výkonom činnosti 1. januára 2012, čo bol záväzok, ktorý sa prijal počas rokovaní týkajúcich sa pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii v rámci kapitoly 23 – Súdna moc a základné práva a ktorý bol uvedený v prílohe VII, bode 1 Aktu o pristúpení, „Konkrétne záväzky, ktoré prijala Chorvátska republika počas svojich prístupových rokovaní“, ktorý uvádza: „1. Naďalej zabezpečovať účinné vykonávanie svojej stratégie a akčného plánu pre reformu justície“,

—

prerušil konanie o sume celej majetkovej ujmy, náhradu ktorej požadujú žalobcovia od Európskej únie v rámci tejto žaloby až do momentu, kedy predbežný rozsudok uvádzaný v prvej zarážke týchto návrhov nadobudne právoplatnosť,

—

po nadobudnutí právoplatnosti predbežného rozsudku o návrhoch uvádzaných v prvej zarážke týchto návrhov a po pojednávaní a predložení dôkazov týkajúcich sa celkovej výšky majetkovej ujmy, náhradu ktorej žiadajú žalobcovia v rámci tejto žaloby, zaviazal Európsku úniu na nahradenie majetkovej ujmy spôsobenej každému zo žalobcov nezákonným opomenutím Európskej komisie, ktoré bolo opísané v prvej zarážke týchto návrhov a to celej utrpenej ujmy (damnum emergens) a celého ušlého zisku (lucrum cessans) žalobcov počas obdobia od 1. januára 2012 do dátumu, keď Všeobecný súd zašle ministerstvám financií a spravodlivosti Chorvátskej republiky príslušné žiadosti na sumu 6 00  000 eur za každý kalendárny rok a pre každého zo žalobcov, zvýšenú o úroky z omeškania so sadzbou 12 % ročne za obdobie:

—

po nadobudnutí právoplatnosti predbežného rozsudku o návrhoch uvádzaných v prvej zarážke týchto návrhov a po pojednávaní a predložení dôkazov týkajúcich sa výšky tohto žalobného návrhu, zaviazať Európsku úniu na náhradu všetkých trov konania, ktoré vznikli každému so žalobcov v tomto konaní.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/47

—

zrušil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu z 30. apríla 2014 vo veciach R 240/2013-5 a R 303/2013-5 v rozsahu, v akom sa týka veci R 240/2013-5, a

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/48

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 29. apríla 2014 vo veci R 2324/2013-1,

—

zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/49

—

zrušil napadnuté rozhodnutie na základe článku 263 ZFEÚ v rozsahu, v akom konštatuje existenciu štátnej pomoci a nariaďuje jej vrátenie investorom z AIE (hospodárskych záujmových združení),

—

subsidiárne vyhovel žalobným návrhom a ponechal bez účinku príkaz na vrátenie údajnej pomoci v článku 4 ods. 1 in fine rozhodnutia, pretože odporuje zásade právnej istoty a zásade legitímnej dôvery, keďže nemožno nariadiť vrátenie pomoci s dátumom predchádzajúcim uverejneniu rozhodnutia o začatí konania z 21. septembra 2011 v Úradnom vestníku; navyše, konštatoval existenciu ochrany legitímnej dôvery tým AIE, ktoré splnili objektívne požiadavky pre využitie sporných daňových výhod pred uverejnením rozhodnutia z roku 2006 v Úradnom vestníku,

—

čiastočne zrušil článok 2 rozhodnutia a určil, že metodika navrhovaná v bodoch 263 až 269 rozhodnutia pre určenie údajnej výhody, ktorú majú investori vrátiť a ktorá má byť prispôsobená vzhľadom na určité odpočty, ktoré neboli zohľadnené, nie je v súlade s právom,

—

čiastočne zrušil článok 4 ods. 1 rozhodnutia, keďže Komisia zjavne prekročila svoje právomoci, keď v článku 4 ods. 1 rozhodnutia konštatovala neplatnosť zmluvných ustanovení, ktoré bránia náhrade škody v prospech investorov v prípade konštatovania, že daňové výhody španielskeho systému daňového leasingu predstavujú protiprávnu štátnu pomoc, a

—

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/49

—

zrušil rozhodnutie na základe článku 263 ZFEÚ v rozsahu, v akom konštatuje existenciu štátnej pomoci a nariaďuje jej vrátenie investorom,

—

subsidiárne zrušil články 1, 2 a článok 4 ods. 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom investorov označujú za príjemcov pomoci, ktorí majú vrátiť údajnú pomoc,

—

subsidiárne ponechal bez účinku príkaz na vrátenie pomoci od investorov v článku 4 ods. 1 in fine rozhodnutia, pretože odporuje zásade právnej istoty a zásade legitímnej dôvery, keďže nemožno nariadiť vrátenie pomoci s dátumom predchádzajúcim uverejneniu v Úradnom vestníku,

—

subsidiárne zrušil článok 2 rozhodnutia a určil, že metodika navrhovaná v jeho bodoch 263 a 167 pre určenie údajnej výhody, ktorú majú investori vrátiť a ktorá má byť prispôsobená vzhľadom na určité odpočty, nie je v súlade s právom,

—

určil neexistenciu, alternatívne čiastočne zrušil článok 4 ods. 1 rozhodnutia týkajúci sa zákazu „preniesť ťarchu vymáhania na iné osoby“ v rozsahu, v akom to vedie k vysloveniu sa k zákazu alebo údajnej neplatnosti zmluvných podmienok účinných voči tretím osobám týkajúcich sa daní, ktoré majú investori vrátiť Španielskemu štátu,

—

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/50

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 27. marca 2014 vo veci R 1230/2013-1 v celom rozsahu,

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/51

—

zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 5. mája 2014 vo veci R 1522/2013-4,

—

zaviazal žalovaného a prípadne aj vedľajšieho účastníka konania, ak vstúpi do konania, na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/52

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 9. apríla 2014 vo veci R 1523/2013-1,

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov vzniknutých v priebehu konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/52

—

zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 5. mája 2014 vo veci R 1777/2013-4,

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/53

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 29. apríla 2014 vo veci R 1326/2013-1,

—

zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/54

—

zrušil čiastočné zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva č. 1 1 6 24  483 z 13. augusta 2013 a rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 5. mája 2014 vo veci R 1940/2013-4,

—

nariadil, že sa prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 1 1 6 24  483 má zapísať (aj) pre nasledujúce služby:

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania R 1940/2013-4, ako aj tohto konania.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b), c) a d) nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/55

—

zrušil rozhodnutie 2011/137/SZBP a rozhodnutie 2011/178/SZBP,

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Rady zapísať žalobcu do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, meno žalobcu nebolo uvedené v rezolúcii Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov 1970 (2011) a 1973 (2011).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom sa Rada obmedzila vychádzať len z vyššie uvedených rezolúcií bez toho, aby zohľadnila osobnú situáciu žalobcu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu žalobcu a zásady prezumpcie neviny z dôvodu neexistencie kontradiktórneho konania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení základných práv v rozsahu, v akom uložením reštriktívnych opatrení žalobcovi Rada protiprávne narušila jeho slobodu voľného pohybu a jeho vlastnícke právo.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/55

—

zrušil rozhodnutie Rady 2014/222/SZBP zo 16. apríla 2014 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne a odstránil jej meno z prílohy tohto rozhodnutia,

—

zrušil článok 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 397/2014 zo 16. apríla 2014 a

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností, z ktorých vychádzajú napadnuté akty, keďže im chýba reálny faktický a dôkazný základ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesplnenie povinnosti odôvodnenia, keďže napadnuté akty v súvislosti s NDC obsahujú odôvodnenie, ktoré je v skutočnosti nepodložené a navyše aj nepresné, všeobecné a generické, čo znemožňuje adekvátne sa brániť.

3.

Tretí dôvod je založený na porušení práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s odôvodnením aktov, s dôvodmi nepodloženými dôkazmi, s právom na obranu a s právom vlastniť majetok, keďže neboli dodržané požiadavky odôvodnenia a predloženia skutočných dôkazov, čo má dopad na iné práva.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci, keďže existujú objektívne, presné a presvedčivé indície, na základe ktorých možno tvrdiť, že Rada zneužila svoje postavenie a konala podvodne, keď pri prijatí sankčných opatrní sledovala iné ciele, než tie, ktoré uviedla.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade uplatňovaných právnych noriem, keďže tieto normy sú vykladané a uplatňované nesprávne a extenzívne, čo je v prípade ustanovení ukladajúcich sankcie neprípustné.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva vlastniť majetok, keďže toto právo bolo obmedzené bez skutočného odôvodnenia a bez dodržania zásady proporcionality.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keďže došlo k bezdôvodnému zásahu do súťažného postavenia žalobkyne bez toho, aby na to existovali dôvody.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/56

—

zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 21. mája 2014 vo veci R 1001/2005-4,

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/57

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/58

8.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/58