5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/1

1.1

EHSV sa domnieva, že región Stredozemia potrebuje makroregionálnu stratégiu EÚ pre Stredozemie (MSS EÚ), aby dokázal čeliť výzvam, ktoré jednotlivé regióny či krajiny nedokážu uspokojivo zvládnuť zvyčajnými prostriedkami. Takáto stratégia by príslušným regiónom pomohla riešiť príčiny neistoty, ktorá v regióne Stredozemia prevláda, a to zvýšením prínosu úspechov prebiehajúcich iniciatív a cieľov stratégie Európa 2020. Úspech MSS bude mať kladný vplyv na EÚ ako celok.

1.2

Pobrežné regióny Stredozemia v EÚ (PRS EÚ) majú všetky predpoklady na to, aby vytvorili platformu pre spoluprácu, ktorá by mohla zohrávať strategickú úlohu pri upevňovaní ich hospodárskych, sociálnych a politických väzieb s krajinami okolo Stredozemného mora, ktoré nie sú členmi EÚ, a to v konkrétnych otázkach, ako je prisťahovalectvo, námorná doprava, námorná bezpečnosť, ochrana životného prostredia atď. PRS EÚ majú potenciál jedinečným a inovatívnym spôsobom urýchľovať proces hospodárskeho rastu a transformácie.

1.3

Vzhľadom na rozľahlosť EÚ výbor ďalej navrhuje, aby sa MSS EÚ rozdelila na tri menšie makroregióny vymedzené na zemepisnom základe (blízkosť regiónov) a začala uplatňovať prostredníctvom akčných plánov vychádzajúcich z praktického prístupu k riešeniu spoločných výziev.

1.4

EHSV je zástancom MSS EÚ založenej na pravidle „trikrát áno“ (viac doplnkového financovania, viac inštitucionálnej koordinácie a viac nových projektov), ktoré posilňuje súčinnosť medzi rôznymi oblasťami politiky EÚ a koordinuje úsilie širokého spektra zainteresovaných strán, ktoré sa nachádzajú v PRS EÚ.

1.5

EHSV podporuje vypracovanie MSS EÚ, v ktorej sa zohľadnia všetky ciele stratégie Európa 2020, a predovšetkým priority ako inteligentný rast (rozvoj znalostného hospodárstva podporujúceho inovácie a nové technológie), udržateľný rast (podpora udržateľnejšieho, ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva), inkluzívny rast (podpora hospodárstva so silným dôrazom na tvorbu pracovných miest a odstraňovanie chudoby v záujme podpory sociálnej a územnej súdržnosti).

1.6

EHSV identifikoval päť hnacích síl zmeny, ktoré môžu prispieť k úspešnej implementácii európskej politiky súdržnosti v Stredozemí v rokoch 2014 – 2020:

1.7

EHSV upozorňuje na rozhodujúci význam podpory stratégie tzv. modrého rastu, ktorá má potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť v oblasti Stredozemia, uľahčovať implementáciu ekologickejších opatrení a posun smerom k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2 vo všetkých odvetviach. Výbor tiež schvaľuje princíp MSS EÚ, ktorý okrem iného zohľadňuje Európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia  (1) a Stratégiu rovnosti žien a mužov  (2). Tieto tri stratégie by sa v procese implementácie mali navzájom posilňovať.

1.8

EHSV víta návrh Európskej komisie pre oblasť Stredozemia v spojitosti s integrovanou námornou politikou. Chcel by však navrhnúť ambicióznejší prístup tvorený makroregionálnou stratégiou, ktorej súčasťou sú územné a námorné piliere, pričom by sa zohľadnili skúsenosti získané v Pobaltí a Podunajsku, ako aj správa Európskeho parlamentu o vývoji makroregionálnej stratégie EÚ v Stredozemí a správa Európskej komisie o prínose makroregionálnych stratégií.

1.9

EHSV poznamenáva, že riadiaca štruktúra MSS EÚ by mala byť založená na viacúrovňovom prístupe zahŕňajúcom regionálne, celoštátne a európske inštitúcie a nemala by sa považovať za doplnkovú činnosť alebo úsilie týchto inštitúcií.

1.10

EHSV sa domnieva, že základnou zásadou implementácie MSS EÚ je integrovaný prístup, ktorý by sa v prvom rade mal vymedziť za okrúhlym stolom a následne upevniť vytvorením Euro-stredozemského makroregionálneho fóra (ESMF) na podporu plného zapojenia všetkých inštitucionálnych aktérov a občianskej spoločnosti (zainteresovaných subjektov) a prepojenie jestvujúcej politiky s funkčnými cieľmi s cieľom vytvoriť jednotnú a spoločnú politiku. V navrhovanom ESMF sa zúročia skúsenosti získané pri vytváraní, monitorovaní a posudzovaní územných a námorných záležitostí v Stredozemí. ESMF sa stane makroregionálnym nástrojom, ktorý stanoví spoločné strategické línie opatrení a bude zohrávať aktívnu úlohu pri identifikácii prioritných projektov územnej súdržnosti v regiónoch Stredozemia.

1.11

EHSV domnieva, že vzhľadom na podporu stratégie na rozvoj súdržnosti v Stredozemí zo strany EHSV a Výboru regiónov je zo strategického hľadiska vhodné, aby tieto dve inštitúcie poskytovali SMF priestory a vedenie. Dosiahne sa to vytvorením riadiacej skupiny, v ktorej bude zastúpený Európsky parlament, Komisia, EHSV a VR. Riadiaca skupina bude poskytovať systematickú podporu v procese tvorby stratégie a pri budúcej koordinácii.

1.12

EHSV je zajedno s názorom, že stratégia nie je len dokument, je to predovšetkým proces. Znamená to, že sa implementuje v priebehu určitého časového obdobia. EHSV dúfa, že pozitívne skúsenosti, ktoré vyplynuli z implementácie makroregionálnych stratégií v Pobaltí a Podunajsku sa uplatnia v prípade Stredozemia, čo prispeje k účinnej a dobre načasovanej implementácii novej makroregionálnej stratégie pre Stredozemie so zámerom priniesť občanom dotknutých regiónov v primeranom časovom rámci konkrétny úžitok.

2.1

Je dôležité stanoviť spoločnú definíciu pojmu makroregión. Ako makroregión sa zvyčajne označuje oblasť tvorená územím viacerých rôznych krajín alebo regiónov, ktoré spája jedna alebo viacero spoločných čŕt alebo problémov zemepisnej, kultúrnej, hospodárskej alebo inej povahy (3).

2.1.1

Komisia vytvorila rámec pre makroregionálne stratégie, ktorý zahŕňa tieto tri prvky:

2.2

EÚ nedávno prijala dve makroregionálne stratégie. Stratégia pre región Baltského mora bola schválená v roku 2009 a stratégia pre podunajskú oblasť v roku 2011. Stratégia pre jadransko-iónsky makroregión, ktorú pôvodne v roku 2011 navrhol Výbor regiónov (4), je v procese schvaľovania, zatiaľ čo stratégia pre oblasť Atlantického oceánu je už schválená.

2.2.1

Diskusiu o makroregionálnych stratégiách treba vnímať vo vzťahu k rôznym posunom v politickom rámci EÚ: územná súdržnosť sa s príchodom Lisabonskej zmluvy stala ústredným cieľom politiky EÚ, územná správa je v rámci stratégie Európa 2020 kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k dosiahnutiu cieľov politiky súdržnosti v nasledujúcom programovom období (viacročný finančný rámec 2014 – 2020).

2.2.2

Komisia vydala v roku 2012 oznámenie, v ktorom posudzuje potreby a potenciál činností súvisiacich s morom v regióne Jadranského a Iónskeho mora a stanovuje rámec opatrení „smerujúcich k vytvoreniu koherentnej námornej stratégie a príslušného akčného plánu do roku 2013“. Dodáva, že „ak sa členské štáty EÚ rozhodnú požiadať Komisiu o prípravu stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora, táto námorná stratégia sa môže stať prvou zložkou takejto makroregionálnej stratégie EÚ zahŕňajúcej aj ďalšie oblasti“ (5).

2.3

Keďže makroregionálny prístup je čoraz častejšie prvkom politiky EÚ, EHSV sa domnieva, že pojem „makroregión“ si vyžaduje jasnejšiu definíciu. EHSV navyše v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami (6) podporuje túto dôležitú politickú stratégiu, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu o makroregionálnych perspektívach v oblasti Stredozemného mora (7).

2.3.1

Dva hlavné ciele makroregionálnych stratégií sú odlišné: prvý sa zameriava na problémy, ktoré regióny alebo krajiny nemôžu uspokojivo vyriešiť sami (napríklad ekologické problémy), pričom druhý sa zaoberá spoluprácou, ktorá je prínosná pre zapojené regióny a krajiny. Táto klasifikácia odráža rozdiel medzi nadnárodnou záležitosťou a spoločnou záležitosťou (používa sa v diskusii o nadnárodnosti a subsidiarite vo financovaní EÚ). Zo zemepisných, sociálno-ekonomických a administratívnych vlastností Stredozemia jasne vyplýva, že pre makroregionálne stratégie je najdôležitejšia prvá kategória cieľov.

2.4

Krajiny v oblasti Stredozemného mora majú podobné črty z hľadiska životného prostredia, dejín a kultúry, a preto by sa mali považovať za jeden makroregión (8). EHSV sa domnieva, že v oblasti Stredozemného mora sa vo všetkých 149 (vrátane 7 chorvátskych) pobrežných regiónoch Stredozemia Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Malty, Slovinska, Grécka a Cypru definovaných ako NUTS 3 má implementovať jedna makroregionálna stratégia (9).

2.5

V roku 2009 dosahovala výška aktívnej populácie v PRS EÚ 32,4 milióny, pričom z nich približne 41 % tvorili ženy. Táto časť obyvateľstva je v priemere viac ohrozená nezamestnanosťou, keď priemerná miera nezamestnanosti v PRS EÚ v roku 2009 bola 12,9 % (priemer EÚ bol 8,9 %). Hrubý domáci produkt (HDP) v PRS EÚ v roku 2007 dosiahol výšku 1 715 miliárd vyjadrených v štandarde kúpnej sily (PPS), čiže 13,9 % HDP EÚ. Priemerný HDP na obyvateľa v týchto regiónoch bol 23 000 PPS na obyvateľa, teda nižší ako v EÚ (24 000 PPS na obyvateľa) (10).

2.5.1

Vzhľadom na rozlohu tejto oblasti EHSV zastáva názor, že makroregión EÚ Stredozemie (EU MS) by sa mal rozdeliť prinajmenšom na tri submakroregióny. Nedávne konzultácie o vývoji makroregiónov, ktoré uskutočnil Európsky parlament, upozornili na názor prikláňajúci sa k možnosti zachovať tri samostatné submakroregióny: i) jeden v západnom Stredozemí, ii) ďalší v centrálnej časti Stredozemia, implementujúc jadransko-iónsky makroregión, a iii) tretí vo východnom Stredozemí, s konkrétnymi, vzájomne koordinovanými akčnými plánmi.

2.5.2

S ohľadom na submakroregión v centrálnej časti Stredozemia a v súlade so stanoviskami Európskeho parlamentu a zemepisným rozdelením, ktoré zistil Eurostat, EHSV sa nazdáva, že je nevyhnutné začleniť Sicíliu a Maltu do jadransko-iónskeho makroregiónu. Čo je však podstatnejšie, krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú na pomyselných hraniciach submakroregiónov by mali mať tiež možnosť zapojiť sa do viac ako jedného submakroregióna, aby sa zabezpečila lepšia koordinácie a vylúčila prebytočná duplicita a konflikty.

3.1

Prístup Európskej únie k Stredozemiu ako celku v priebehu rokov sa vyznačuje značnými výkyvmi spojenými s rozbiehaním rozličných iniciatív a uplatňovania nástrojov. Tieto iniciatívy priniesli niekoľko pozitívnych výsledkov, avšak neviedli v plnej miere k dosiahnutiu sociálnych, politických a hospodárskych rozvojových cieľov, ktoré boli pôvodne stanovené. Nastal čas, aby EÚ doplnila prácu, ktorú odvádza prostredníctvom Únie pre Stredozemie a susedskej politiky ako súčasť svojej vonkajšej politiky, a pre svoje vlastné regióny Stredozemia začala uplatňovať integrovanejšiu politiku.

3.1.1

Jasné a spoločné stratégie pre tento región ako celok, ako aj pre subregióny, sprevádzané príslušným akčným plánom by mohli prispieť k odstráneniu niektorých nejasností regionálnej politiky, ktoré sú dôsledkom politických neúspechov spojených s vonkajšou politikou EÚ v regióne, ako je Únia pre Stredozemie a susedská politika EÚ. Takéto jednoznačné kritériá môžu tiež pomôcť začleniť a zachrániť niektoré pozitívne výsledky a prebiehajúce projekty jestvujúcich vonkajších politík EÚ.

3.2

EHSV uprednostňuje makroregionálny prístup, ktorý posilňuje súčinnosť medzi rôznymi oblasťami politiky a koordinuje snahy širokého spektra zainteresovaných subjektov, ktoré sa nachádzajú v PRS EÚ. Makroregionálna stratégia by vo všeobecnosti mala byť prínosom k opatreniam prebiehajúcim v makroregióne s cieľom koordinovať európske, štátne a regionálne zdroje financovania v snahe o dosiahnutie spoločných zámerov a cieľov, poskytnúť zapojeným protagonistom radosť zo spoločného úspechu a spojiť organizácie a orgány na akejkoľvek úrovni pri niektorých kľúčových príležitostiach a výzvach. Konkrétnejšie možno povedať, že v tomto období značných rozpočtových obmedzení, ktoré silne ovplyvňujú schopnosť súkromného sektora znovu naštartovať motor hospodárstva, je obzvlášť potrebné dosiahnuť v čo najväčšej miere Paretovo optimum vo využívaní dostupných zdrojov.

3.3

Súčasná hospodárska situácia, ktorá je dôsledkom globálnej finančnej krízy z roku 2008, si vyžaduje neustále úsilie na podporu nových oblastí rastu, ktoré by mohli pomôcť dostať krajiny z hospodárskej krízy a umožniť im vytvoriť prepotrebné pracovné miesta. Pobrežné oblasti EÚ na juhu Európy majú predpoklady stať sa inovatívnymi centrami dynamického rastu, ak využijú svoje jedinečné vlastnosti.

3.3.1

Bude však nevyhnutné vyvinúť doposiaľ nevídané úsilie na koordináciu práce, ktorú v regióne vykonávajú hlavné zainteresované subjekty, aby sa dosiahla bližšia integrácia medzi príslušnými oblasťami, v ktorých sociálni partneri a občianska spoločnosť zohrávajú významnú úlohu.

3.3.2

Domnievame sa, že už jestvuje množstvo nástrojov a politických opatrení, ktoré by mohli významným spôsobom prispieť k implementácii makroregionálnej stratégie. V tejto súvislosti sa odkazuje na projekty financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), tzv. štrukturálnych fondov a fondov prideľovaných v rámci cieľov Konvergencia, Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a Európska územná spolupráca, z programov na rozvoj dopravy a územnej súdržnosti (prostriedky vyčlenené na stratégiu Európa 2020), najmä tých, ktoré sa orientujú konkrétne na námornú problematiku, ako Európsky námorný a rybársky fond, z Nástroja na prepojenie Európy, avšak aj zo zdrojov Európskej investičnej banky (EIB) a jednotlivých členských štátov.

3.3.2.1

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na skutočnosť, že všetky členské štáty (a konkrétnejšie 163 regiónov v oblasti Stredozemného mora) v súčasnosti pripravujú svoje individuálne partnerské dohody, v ktorých sa stanoví, ako bude každý členský štát využívať fondy spoločného strategického rámca. Takéto dohody nepochybne obsahujú aj prvok územnej spolupráce, EHSV sa však domnieva, že príležitosť na väčšiu koordináciu medzi krajinami a regiónmi v Stredozemí ostáva nevyužitá.

3.3.2.2

Výbor však trvá na tom, aby sa v rámci dočasných opatrení uprednostnila implementácia makroregionálnej stratégie a v čase strednodobého preskúmania partnerských dohôd, ktoré sa uzatvárajú s členskými štátmi, by sa takéto opatrenia už mali v plnej miere uplatňovať.

3.3.3

Na zaistenie správneho zamerania a optimalizácie týchto nástrojov je potrebná viacúrovňová koordinácia medzi zapojenými inštitúciami, aby tento proces usmerňovala a zabezpečilo sa maximálne využitie zdrojov a predchádzanie duplicite. Medziregionálna koordinácia sa stala nevyhnutnou a naliehavou, a to najmä odkedy je potrebné dosiahnuť viac s rovnakou (alebo nižšou) mierou financovania. Na zaistenie koordinácie a účinnosti je teda potrebné vytvoriť vhodné a efektívne nástroje.

3.3.3.1

V konkurencieschopnom globalizovanom svete musí byť týchto 163 regiónov pripravených čeliť blízkym i vzdialeným konkurentom, preto má rozhodujúci význam vodcovstvo a správne načasovanie rozhodnutí.

3.3.4

Odľahlé prímorské regióny, ktoré sú členom Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR), spolu s VR opakovane vyzývali Európsku komisiu, aby vytvorila územnú dohodu a prispela tak k lepšiemu akceptovaniu stratégie Európa 2020 všetkými hospodárskymi skupinami v európskych regiónoch (11).

3.4

Potrebná je kombinácia výrazných politických opatrení a decentralizovaného rozhodovania, ktorá by pomohla zaistiť koordináciu zdrojov, aby sa mohli uplatniť tam, kde budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou maximálny dosah, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť.

3.4.1

Iba premyslená stratégia, ktorá si zachová jednoduchosť a je založená na čo najširšom konsenze môže pomôcť ukázať cestu a rozhodnutia, pred ktorými stoja regióny, obce, mestá a prístavy PRS EÚ.

3.4.2

Rovnako je dôležité vypracovať metódu merania účinnosti politiky v makroregióne Stredozemia, aby sa včas mohli prijať nápravné opatrenia. Chýbajúce meradlo presného posúdenia úspechu resp. neúspechu politiky spolu s nedostatočnou koordináciou, duplicitou opatrení a plytvaním, ako aj nejasná zodpovednosť bránili v minulosti včasnému prijatiu nápravných opatrení, čo v konečnom dôsledku prehlbovalo neúspechy politických opatrení.

3.4.3

Stratégiu musí sprevádzať akčný plán, ktorý jednoznačne určí vhodné projekty, predovšetkým vzhľadom na ich medziregionálny dosah a význam pre hospodársky rast, ako aj zdroje financovania potrebné na ich realizáciu. Ide o záležitosť zásadného významu, ktorá by sa mala podľa možností dosiahnuť v priebehu prvých dvoch rokov po spustení VFR na roky 2014 – 2020.

3.4.4

Je mimoriadne dôležité obmedziť byrokratické požiadavky výkazníctva a vypisovania formulárov, ktoré sa kladú na zainteresované strany a aktérov. Mimovládne organizácie, malé a stredné podniky a regionálne samosprávy, najmä tie v menších regiónoch, často odrádzajú od účasti chýbajúce kapacity a náročná úloha dodržať všetky byrokratické postupy. Hoci je kontrola a vyváženosť právomocí potrebná, je veľmi dôležité, aby príjemcovia projektov mohli venovať svoj čas a zdroje samotnému prinášaniu úžitku spoločnosti a hospodárstvu ako celku.

3.4.5

EHSV sa domnieva, že neschopnosť splniť akčné plány zabráni regiónom zúročiť príležitosť na vytvorenie rastu. V prípade neúspechu budú náklady premeškaných príležitostí, najmä v tomto krízovom období, mimoriadne vysoké. EHSV je pevne presvedčený, že vďaka inovatívnej spolupráci možno dosiahnuť značný nárast účinnosti využívania zdrojov a zaistiť tak intenzívnejší rast. Riziko neúspechu je tiež hrozivé pre regionálnych politických lídrov a ich občanov. Väčšina zapojených regiónov nemá v nasledujúcich dvoch rokov veľmi sľubné vyhliadky rastu a tento nedostatok sa ešte prehĺbi, ak sa regióny vydajú smerom, ktorý ignoruje príležitosti poskytované makroregionálnou stratégiou, a nevyužijú svoje ľudské a prírodné zdroje účinným a udržateľným spôsobom (12).

3.4.6

Tvorba tejto stratégie by sa mala začať zmapovaním cieľov a identifikáciou programov jestvujúcich v rámci EÚ, členských štátov a regiónov, ako aj vyhľadaním regionálnych a miestnych samospráv a združení občianskej spoločnosti, ktoré by mohli zabezpečovať potrebnú koordináciu. V rámci makroregionálnej stratégie EÚ jestvuje viacero projektov financovaných z fondov EÚ, ktoré by za predpokladu správnej koordinácie mohli prinášať väčší úžitok. Takéto projekty, ktoré už prinajmenšom na papieri existujú, ako aj nové projekty, ktoré sa v budúcnosti nepochybne rozbehnú, môžu byť užitočné pri dosahovaní niektorých cieľov makroregionálnej stratégie EÚ.

4.1

Hlavným účelom je podporiť vymedzenie viacúrovňového MS spolu s makroregionálnou stratégiou, v rámci ktorej sa opatrenia realizujú na základe konkrétneho akčného plánu založeného na pravidle „trikrát áno“: viac doplnkového financovania, viac inštitucionálnej koordinácie a viac nových projektov.

4.2

Regióny v oblasti Stredozemia potrebujú spoločný záväzok spolupracovať v súlade so stratégiou na opatreniach akejkoľvek úrovne, čo umožní zúročiť ciele stratégie Európa 2020, a tak podporiť integráciu politiky a zdrojov financovania EÚ (územná spolupráca). Makroregionálna stratégia by sa mala implementovať, aby regióny a územia dokázali čeliť výzvam, ktoré nemožno vyriešiť výhradne na národnej úrovni.

4.3

EHSV sa domnieva, že rozvoj makroregionálnej stratégie pre Stredozemie by mal byť založený na troch pilieroch rastu:

4.3.1

Zohľadnenie koncepcie modrého rastu prispeje k inteligentnému rastu. Európska komisia vydala 13. septembra 2012 oznámenie o modrom raste, v ktorom vymenovala 5 „hodnotových reťazcov“ s potenciálom priniesť udržateľný rast a zamestnanosť v modrom hospodárstve. Sú to: modrá energia, akvakultúra, cestovný ruch na mori, v pobrežných oblastiach a na výletných lodiach, morské nerastné zdroje a modrá biotechnológia (13).

4.3.1.1

Modrý rast je odrazom rozhodnutí, ktoré námorné regióny prijali, aby využitím svojej zemepisnej polohy a špecifík, menovite morských a námorných činností, zvýšili svoju konkurencieschopnosť a zlepšili svoj hospodársky rast. Skrátka zamerali sa na to, čo im ide najlepšie.

4.3.1.2

Výzva inteligentného rastu pre pobrežné regióny MS EÚ spočíva na dvoch aspektoch:

4.3.1.3

Udržateľné využívanie zdrojov v oblasti Stredozemného mora je príležitosťou na tvorbu blahobytu a pracovných miest. Mal by sa rozvíjať výskum v oblasti pokrokových environmentálnych systémov a technológií, aby sa podporili tradičné činnosti vykonávané v Stredozemí, ktoré sú v súčasnosti v úpadku, a vytvorili sa tak nové príležitosti.

4.3.1.4

Na splnenie týchto úloh je potrebná účasť vedeckej, technologickej i ekonomickej komunity spolu so sociálnymi partnermi. Je potrebné vziať na vedomie podporné činnosti v oblastiach ako je infraštruktúra, priemysel, vzdelávanie, politika investícií do výskumu a vývoja, spolupráca medzi univerzitami a vytváranie klastrov.

4.3.1.5

Odvetvie námornej plavby má významný vplyv a podieľa sa na uplatňovaní stratégií rozvoja. Námorný cestovný ruch vytvára hospodársku aktivitu a pracovné miesta a navyše prispieva k rozvoju euro-stredozemskej identity.

4.3.2

Hlavné prúdy smerovania udržateľného rastu a príslušných odvetví sú mnohými spôsobmi navzájom prepojené. Dosiahnutie udržateľnosti a implementácia ekologickej politiky, ako aj posun smerom k hospodárstvu s nižšími emisiami CO2 vo všetkých odvetviach prispeje k dosiahnutiu cieľov v oblasti klimatických zmien a prispôsobovania sa im. Je nevyhnutné účinne využívať zdroje, posilňovať synergie, identifikovať oblasti, v ktorých sa plytvá úsilím resp. sa zbytočne viacnásobne vynakladá, a odrádzať od toho. Treba neustále aktualizovať kľúčové časti infraštruktúry, vrátane tých, ktoré sú súčasťou pozemnej a námornej dopravy, prenosu energie a sietí IT, aby sa zabránilo vzniku nepriechodných úzkych miest.

4.3.2.1

Udržateľnosť pobrežných oblastí je úzko prepojená s udržateľnosťou námorných oblastí, pričom obe sú citlivé na tlak vyplývajúci z ľudskej činnosti, vrátane znečistenia krajiny, ktoré sa vodou napokon dostáva do Stredozemného mora, ako aj na emisie CO2 z plavidiel (14). Integrované riadenie pobrežných oblastí by sa nemalo obmedziť výhradne na pobrežnú hospodársku aktivitu a znečisťovanie. Je nutné poskytnúť všetky dostupné stimuly a podnecovať námorné odvetvie a lode plaviace sa po Stredozemnom mori, aby prešli na najmodernejšie formy ekologických technológií.

4.3.2.2

Európska únia a osem z jej členských štátov sú signatármi Barcelonského dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním a jeho protokolov uzavretých pod záštitou UNEP. EÚ sa prostredníctvom aktu Rady schváleného na konci roka 2012 stala signatárom tzv. morského protokolu tohto dohovoru zameraného na ochranu pobrežných oblastí Stredozemia pred znečistením v dôsledku činností na mori. Tento dohovor môže byť pre regióny Stredozemia v EÚ mimoriadnym prínosom a mali by mu venovať značnú pozornosť, o. i. v rámci ich cieľa týkajúceho sa dosiahnutia tzv. modrého rastu.

4.3.2.3

Potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v Stredozemnom mori je obrovským zdrojom čistej energie, ktorý sa dosiaľ nevyužíva. V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 by sa do makroregionálnej stratégie EÚ mali zaradiť opatrenia na predchádzanie a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.

4.3.2.4

Do makroregionálnej stratégie EÚ je nevyhnutné zaradiť opatrenia týkajúce sa udržateľnej dopravy, aby sa znížili emisie CO2. Náklad prepravovaný cestnou dopravou by sa mal presunúť na námornú dopravu (15). Námorná doprava však musí pokračovať na svojej ceste k využívaniu ekologickejších palív. Sem by sa mala zaradiť aj námorná bezpečnosť a spolupráca pri prevencii katastrof a reakcii na ne.

4.3.3

V záujme podpory inkluzívneho rastu v PRS EÚ by mala mať makroregionálna stratégia EÚ silný sociálny rozmer. Hospodársky rozvoj a tvorba nových pracovných miest by mali obyvateľom týchto región sprostredkovať vyššiu kvalitu života. Regionálne samosprávy by mali podporovať sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov a partnerov z občianskej spoločnosti. Na základe integrovaného prístupu k územnej súdržnosti by sa mala zohľadniť situácia v mestách a metropolitných oblastiach, vidieckych oblastiach, malých pobrežných mestách a na ostrovoch z hľadiska začlenenia. Dostupnosť infraštruktúry, technológií a služieb pre osoby s postihnutím by mala byť prepojená s udržateľným rozvojom, ako hlavným predpokladom inkluzívneho rastu.

4.3.3.1

Informačné technológie by sa mali rozvíjať tak, aby v rámci medziodborového prístupu podporovali celkovú územnú a sociálnu súdržnosť regiónov v Stredozemí, a to najmä v okrajových oblastiach prostredníctvom lepšieho pripojenia. Treba podporovať rozvoj IKT.

4.3.3.2

Rovnako je dôležité zdôrazňovať potrebu rozvíjať ďalšie letiská a letecké služby v MS, aby sa upevnila hospodárska integrácia v regióne. Letecké služby a infraštruktúra leteckej dopravy ponúkajú ešte mnoho doposiaľ nevyužitých možností a potrebujú väčšie investície.

4.3.3.3

Inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy zohrávajú kľúčovú úlohu v podporovaní inkluzívneho rastu v regióne Stredozemia. Je potrebné stanoviť spoločné ciele vzdelávania pre celý MS EÚ.

4.3.3.4

EHSV sa domnieva, že je potrebné upevniť dialóg medzi sociálnymi a občianskymi partnermi a inštitúciami vzdelávania resp. odbornej prípravy. Prioritou sa musí stať odborná príprava v námornej a morskej oblasti a spolupráca medzi univerzitami a centrami odbornej prípravy.

4.3.3.5

Pri formulácii budúcej stratégie je potrebné vypočuť aj nezamestnaných v PRS EÚ, keďže jej zámerom je poskytnúť im príležitosti na návrat na trh práce. Je takisto veľmi dôležité vyvinúť skutočné, hmatateľné úsilie na zapojenie lídrov „vylúčených“ sociálnych skupín, ako sú migrujúce komunity, ako aj osôb s postihnutím a ženských organizácií. EHSV v plnej miere podporuje politiku EÚ, ktorej cieľom je zabrániť diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo pohlavia.

4.3.3.6

Vzhľadom na vyhliadky starnutia obyvateľstva v Európe je do stratégie potrebné zahrnúť konkrétne opatrenia na podporu zdravého a aktívneho starnutia v PRS EÚ. Regióny Stredozemia musia tiež začať uskutočňovať schodný dlhodobý plán kontrolovaného prisťahovalectva a prílivu sezónnych pracovníkov, aby sa vyplnili medzery vytvárané starnutím obyvateľstva a obmedzilo sa zvyšovanie miery závislosti. EHSV je za to, aby EÚ vyvíjala intenzívnejšie úsilie a pomohla regiónom Stredozemia vyrovnať sa s problémom migrácie a začleniť migrantov do spoločnosti.

4.3.3.7

EHSV sa nazdáva, že pri rozvoji MSS EÚ je potrebné zohľadniť európske priority zamerané na zlepšovanie sociálneho začlenenia, dobrých životných podmienok úplného dodržiavania práv osôb s postihnutím, ako aj podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti okolo Stredozemného mora. Je preto veľmi dôležité zaistiť pre osoby s postihnutím individuálnu nezávislosť, dôstojnosť a slobodu a posilniť úlohu žien na trhu práce v Stredozemí, v spoločnosti a vo vedúcich pozíciách.

5.1

Implementácia MRS ponúka mnoho príležitostí, a to najmä vytvorením referenčného rámca súvisiaceho s politikou súdržnosti a podporou medziodvetvovej spolupráce v spoločnom priestore služieb a práce. Tento rámec môže nasmerovať investície tak, aby sa navzájom lepšie dopĺňali a môže ovplyvniť priority jednotlivých regionálnych plánov rozvoja pre európsky makroregión, a zaistiť tak prehľad a skutočnú súčinnosť v rámci integrovaného prístupu.

5.2

Makroregionálna stratégia EÚ by mohla zabezpečiť lepšie zapojenie a prehĺbiť spoluprácu medzi jednotlivými intervenčnými mechanizmami EÚ, pričom by sa neobmedzila len na prostriedky vyčlenené na politiku súdržnosti a spájala by pomocou viacúrovňového riadenia zdroje regiónov a členských štátov. Táto stratégia by bola osožná pre všetky miestne zainteresované subjekty.

5.3

Prínos MRS vyplýva do značnej miery z jej vysoko komplexného a viacúrovňového integratívneho prístupu, ktorý dokáže podporovať súčinnosť medzi politikou a programom EÚ rovnako, ako financovať doplnkovosť.

5.4

Implementácia MRS podporí vykonávanie strategickej činnosti v pobrežných a ostrovných zónach, a zároveň utuží spoluprácu medzi orgánmi, regiónmi, mestami, prístavmi v Stredozemí a podľa potreby aj medzi štátnymi orgánmi.

5.5

Budú sa realizovať činnosti spojené s integrovanou námornou politikou a modrým rastom, pričom sa zdôrazní vzájomná závislosť a súčinnosť medzi zdanlivo nesúvisiacimi činnosťami v námornom sektore.

5.6

Navrhované opatrenia sa zamerajú na už uvedené tri piliere rastu. Zvolené opatrenia musia spĺňať tieto kritériá:

—

región s morskou hranicou (372 regiónov zodpovedá tomuto kritériu),

—

región, v ktorou viac ako polovica obyvateľstva žije vo vzdialenosti do 50 km od mora (73 regiónov spĺňa toto kritérium),

—

nemecký región Hamburg, ktorý nespĺňa kritériá definície bol pridaný na zoznam pobrežných regiónov EÚ vzhľadom na svoj značný námorný význam.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/11

1.1

Vzhľadom na to, že dobrovoľnícka práca je:

1.1.1

dôležitou hybnou silou inkluzívneho rastu, ktorá pomáha budovať sociálny a ľudský kapitál, prehlbuje solidaritu medzi generáciami a zároveň prináša veľkú hospodársku hodnotu;

1.1.2

kľúčovým faktorom mnohých opatrení sociálnej politiky a ukazovateľom dosahu verejnej politiky, ktorý by sa mal náležite posudzovať a monitorovať, aby mohol rozhodovacím orgánom poskytovať správne informácie;

1.1.3

predmetom prieskumu, ktorý sa v súčasnosti posudzuje v nedostatočnej miere pomocou nesúrodých a príliš obmedzených ankiet, kde sa opomínajú také otázky, ako je dobrovoľná pomoc poskytovaná ľuďom priamo, mimo akýchkoľvek organizačných štruktúr, a neprihliada na hospodársku hodnotu dobrovoľníckej práce;

1.2

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby:

1.2.1

vytvorila podmienky na to, aby sa mohli začať metodologické práce a pilotné prieskumy s cieľom stanoviť zásady prieskumu dobrovoľníckej práce, ktorý by vykonávali národné štatistické úrady krajín EÚ. Mala by sa pri tom využiť príručka Medzinárodnej organizácie práce Manual on the Measurement of Volunteer Work (Príručka pre posudzovanie dobrovoľníckej práce) a doterajšie skúsenosti krajín, ktoré už takýto prieskum rozbehli na základe riešení odporúčaných v tejto príručke;

1.2.2

v priebehu niekoľkých rokov vypracovala jednotnú metodológiu prieskumu dobrovoľníckej práce a zabezpečila jej prijatie prostredníctvom príslušného nariadenia Európskej komisie na účely pravidelného prieskumu, ktorý budú vykonávať členské krajiny;

1.2.3

podnikla kroky, ktoré povzbudia národné štatistické úrady členských krajín, aby sa začali venovať prieskumu dobrovoľníckej práce ešte skôr, ako bude takéto nariadenie prijaté;

1.2.4

zhromažďovala a sprístupňovala koherentné informácie o výsledkoch prieskumov dobrovoľníckej práce, ktoré sa uskutočňujú v jednotlivých krajinách alebo na úrovni EÚ;

1.2.5

zaviedla na úrovni EÚ a v členských štátoch záväzné právne opatrenia, ktoré umožnia neziskovému sektoru spolufinancovať verejné granty, pričom sa hospodárska hodnota dobrovoľníckej práce ocení na základe spoľahlivých štatistických údajov získaných pomocou štatistických nástrojov, ktoré budú vytvorené v súlade s týmto stanoviskom.

1.3

Okrem toho EHSV využíva túto príležitosť, aby zopakoval, že je nevyhnutné podporovať dobrovoľnícke aktivity a vytvoriť pre ne priaznivé prostredie. Konkrétne návrhy v súvislosti s prostredím, ktoré by bolo priaznivé pre dobrovoľnícku činnosť, boli vypracované počas Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 a zahŕňajú aj trvalú podporu pre dobrovoľnícke aktivity, ktoré podstatnou mierou prispievajú k spoločnému blahu (1).

2.1

Podľa zaužívanej definície (v inštitúciách EÚ) pojem „dobrovoľnícka činnosť“ zahŕňa akúkoľvek formu dobrovoľníckych aktivít, či už formálnych alebo neformálnych, ktoré daná osoba vykonáva z vlastnej vôle, vlastného rozhodnutia a vlastných dôvodov, bez nároku na odmenu.

2.2

V podobnom duchu, hoci presnejšie, vymedzuje dobrovoľnícku prácu aj definícia použitá v príručke Medzinárodnej organizácie práce (MOP) Manual on the Measurement of Volunteer Work, ktorá poskytuje koncepčný rámec pre posudzovanie formálnej a neformálnej dobrovoľníckej práce v rôznych kultúrnych a právnych podmienkach. Podľa tejto definície dobrovoľnícka práca označuje dobrovoľnú (nepovinnú) nezárobkovú činnosť, t. j. čas, ktorý jednotlivci bezplatne venujú na aktivity vykonávané prostredníctvom nejakej organizácie alebo priamo v prospech iných osôb mimo vlastnej domácnosti (2). Táto definícia presne vymedzuje črty dobrovoľníckej činnosti a mala by sa používať v medzinárodnom porovnávacom prieskume. Vychádza z nevyhnutnosti zohľadniť všetky dôležité vlastnosti dobrovoľníckej práce zachytené v definíciách, ktoré sa používajú v jednotlivých štátoch, čím sa zabezpečí, že oblasť výskumu bude vymedzená jednotne, bez ohľadu na miestne špecifiká.

2.3

V uplynulých rokoch, najmä v súvislosti s Európskym rokom dobrovoľníckej práce 2011, sa v mnohých dokumentoch EK, EP a Rady, ako aj EHSV, VR a európskych organizácií občianskej spoločnosti, poukazovalo na to, že dobrovoľnícka práca je spätá so základnými hodnotami EÚ, ako je zapojenie občanov či solidarita s tými, ktorí potrebujú pomoc. Zdôrazňovalo sa, že dobrovoľnícka činnosť veľkou mierou prispieva k tej časti blahobytu spoločnosti, ktorá sa nemeria pomocou HDP, a má veľký vplyv na kvalitu života ľudí. Zo systémového hľadiska sa dobrovoľnícka práca podieľa na tvorbe spoločenského kapitálu, pričom pomáha budovať a upevňovať dôveru a spoluprácu a zároveň zveľaďovať všeobecne prijaté normy a hodnoty. Neformálna dobrovoľnícka činnosť je dôležitým spôsobom investovania do ľudského kapitálu, okrem iného prostredníctvom neformálnej starostlivosti o deti a mládež a ich vzdelávania, zatiaľ čo formálna dobrovoľnícka činnosť zohráva dôležitú úlohu napríklad pri rozvoji prierezových zručností a získavaní nových odborných zručností. Dobrovoľná starostlivosť o starších, ako aj jej poskytovanie staršími ľuďmi, má takisto nesmierny význam pre našu starnúcu európsku spoločnosť. Vzhľadom na všetky tieto črty, ktoré vyzdvihujú úlohu dobrovoľníctva pri budovaní sociálnej súdržnosti a v úsilí ľahšie si nájsť zamestnanie, sa dobrovoľnícka činnosť považuje za dôležitý prvok inkluzívneho rastu, ktorý je jedným z troch pilierov rozvojovej stratégie EÚ Európa 2020.

2.4

Jedným z kľúčových prvkov spomínanej diskusie boli odporúčania, ktoré poukázali na to, že je potrebné zbierať porovnateľné údaje odrážajúce sociálny a hospodársky význam dobrovoľníckej činnosti. v tejto súvislosti bola ako vhodný model na realizáciu štatistického prieskumu v tejto oblasti vyzdvihnutá metodika navrhovaná v príručke MOP (3).

2.5

Tieto odporúčania sa jednoznačne spájali so zistením, že dostupné údaje o dobrovoľníctve nie sú postačujúce. a toto zistenie je stále aktuálne.

2.6

V jednotlivých krajinách sa už uskutočnilo niekoľko prieskumov dobrovoľníckej činnosti týkajúcich sa množstva dôležitých aspektov dobrovoľníctva (nielen miery zapojenia do dobrovoľníckej práce a demografického profilu osôb, ktoré sa tejto práci venujú, ale napríklad aj ich motivácie). Jednou z prekážok, prečo sa tieto prieskumy nedajú využiť pri analýze v celoeurópskom meradle, je nejednotnosť z hľadiska rozsahu definície a spôsobu definovania dobrovoľníckej činnosti, ako aj ďalšie metodologické rozdiely (napr. napríklad dĺžka obdobia, ktorého sa výskum týka, rozdiely vo vekových kategóriách respondentov, odlišné metódy prieskumu, presnosť výsledkov) a tiež rozdielne termíny prieskumov. Ako sa zdôrazňuje v správe, ktorú na žiadosť Európskej komisie vypracovala konzultantská firma GHK, rozdiely vo výsledkoch môžu často dosahovať až 30 – 40 percentuálnych bodov (4).

2.7

Pravidelne zhromažďované a v medzinárodnom meradle porovnateľné údaje o dobrovoľníckej činnosti majú dosť obmedzený rozsah, pretože sa zameriavajú hlavne na to, do akej miery je rozšírená dobrovoľnícka práca (rôzne definovaná), ktorú vykonávajú organizácie (formálna dobrovoľnícka činnosť) a na demografický profil osôb, ktoré sa tejto činnosti venujú. Niekedy sa prieskum zaoberá aj ďalšími otázkami, napríklad tým, ako často sa respondent zapája do dobrovoľníckej práce (5). Niektoré štúdie sa neobmedzujú len na všeobecnú otázku o dobrovoľníckej činnosti, definovanej takým alebo onakým spôsobom, ale opierajú sa o zoznam viacerých typov organizácií alebo aktivít, ktorým ľudia venujú svoj voľný čas (6). Relatívne najmenej častou otázkou je otázka, koľko hodín zasvätia dobrovoľníci tejto práci (7).

2.8

Napriek značným rozdielom vo výsledkoch jednotlivých medzinárodných prieskumov, ako aj medzi národnými a medzinárodnými výsledkami, aj tak možno povedať, že dobrovoľnícka činnosť – dokonca aj keď sa vezme do úvahy len tá formálna – je veľmi rozšírená. Odhadovaný počet dobrovoľníkov nad 15 rokov osciluje v EÚ medzi 92 až 150 miliónmi, čo by znamenalo, že dobrovoľnej, nezárobkovej činnosti v rôznych druhoch organizácií sa venuje 22 až 36 % dospelých vo všetkých krajinách EÚ (8). Stanoviská, ktoré najdôležitejšie inštitúcie EÚ prijali v súvislosti s dobrovoľníckou činnosťou, vychádzali z relatívne nízkeho odhadovaného počtu dobrovoľníkov, nie viac ako 100 miliónov (9).

2.9

Na základe v súčasnosti dostupných údajov o dobrovoľníckej činnosti nie je možné vypracovať analýzu, o ktorú EK, Európsky parlament, Európska rada alebo EHSV žiadajú vo svojich dokumentoch. v súčasnosti nie je možné spoľahlivo monitorovať hospodársky význam dobrovoľníckej činnosti alebo jej prínos k politike na úrovni EÚ. Nedá sa určiť celkový čas venovaný dobrovoľníckej práci ani jej peňažná hodnota, a tak zhodnotiť jej rozsah na základe univerzálnych ekonomických ukazovateľov, ako je miera národnej zamestnanosti (počet osôb pracujúcich v národnom hospodárstve) alebo HDP. Jediné v súčasnosti dostupné údaje, ktoré sa však obmedzujú len na formálnu dobrovoľnícku činnosť v rámci neziskových organizácií a posudzujú sa na základe dosť nejednotných metód, pochádzajú z medzinárodného porovnávacieho projektu neziskového sektora (Comparative Nonprofit Sector Project), ktorý koordinuje Univerzita Johnsa Hopkinsa. Na základe týchto údajov sa podiel dobrovoľníckej práce vykonávanej v neziskových organizáciách stanovil v pomere k HDP a pracovnému potenciálu ekonomicky činného obyvateľstva len v troch krajinách EÚ: v Českej republike (0,2 % HDP, 0,5 % ekonomicky činného obyvateľstva), vo Francúzsku (1,4 %, 3,2 %) a v Belgicku (0,7 %, neuvádza sa) (10).

2.10

Na základe metodologických zásad stanovených v príručke MOP národné štatistické úrady troch krajín EÚ (Poľsko, Maďarsko a Taliansko) už uskutočnili prieskumy zamerané na rozsah a hodnotu dobrovoľníckej práce a v niekoľkých ďalších krajinách sa takéto prieskumy pripravujú (11). v súčasnosti sú dostupné údaje pre Poľsko za rok 2011. Podľa nich formálna a neformálna dobrovoľnícka činnosť celkovo zodpovedala práci 9,6 % pracujúcich v širšom národnom hospodárstve (vrátane dobrovoľníckej práce) a 2,8 % širšie vymedzeného HDP. v Poľsku, kde sú široké rodinné vzťahy mimoriadne silné, dobrovoľnícka práca zahŕňala najmä neformálnu dobrovoľnícku činnosť. Jej podiel v počte osôb pracujúcich v národnom hospodárstve, ktoré zahŕňa aj dobrovoľnícku prácu, dosahoval 8 % a jej prínos k širšie vymedzenému HDP bol 2,2 %. Formálna dobrovoľnícka činnosť predstavovala 1,6 % (počet pracujúcich) a 0,6 % (HDP) (12).

3.1

Ako sme už uviedli, príručka o posudzovaní dobrovoľníckej práce vydaná pod záštitou MOP sa takmer vo všetkých dokumentoch EÚ o dobrovoľníckej činnosti spomína ako vhodný model na realizáciu štatistického prieskumu v tejto oblasti. Metodologické riešenia uvedené v príručke vyzdvihla aj Medzinárodná konferencia štatistikov práce ako vhodný základ pre prieskum v oblasti dobrovoľníckej práce, ktorý by sa mal začleniť do oficiálnej štatistiky práce (13). Riešenia navrhované v príručke si získali aj podporu zainteresovaných strán z tretieho sektora, o čom svedčí aj to, že mnoho mimovládnych organizácií propaguje tento model prieskumu dobrovoľníctva (14).

3.2

Metodologický prístup navrhovaný v príručke MOP je tiež odpoveďou na nedostatok alebo nekonzistentnosť dostupných údajov o dobrovoľníctve v treťom sektore, čo je problém, na ktorý poukázal Comparative Nonprofit Sector Project a ktorý bol neskôr označený za vážnu prekážku pre vypracovanie presných štatistík v súvislosti s národnými účtami a satelitným účtom neziskového sektora (15).

3.3

Zvolený metodologický prístup sa zakladá na operačnej definícii javu, ktorý sa v príručke nazýva „dobrovoľníckou prácou“ (volunteer work). Toto vymedzenie nespočíva na konkrétnom termíne alebo termínoch jednotne používaných pri výskume v každej krajine, kde prieskum prebieha, ide skôr o opisnú definíciu, v ktorej sa zdôrazňujú tri hlavné črty: Dobrovoľnícka práca je definovaná ako aktivity, ktoré:

Príručka MOP obsahuje mnoho ďalších vysvetlení, ktoré pomáhajú vyjasniť prípadné pochybnosti, pokiaľ ide o výklad týchto kritérií (16).

3.4

V príručka sa stanovuje široká oblasť prieskumu, čo umožňuje zohľadniť informačné potreby množstva zainteresovaných strán. Kľúčová definícia dobrovoľníckej práce uvedená v príručke pokrýva široké spektrum prieskumu, zahŕňajúce formálnu dobrovoľnícku činnosť (ktorú MOP nazýva nepriamou dobrovoľníckou prácou) aj neformálnu dobrovoľnícku činnosť (ktorú MOP nazýva priamou dobrovoľníckou prácou). Okrem toho sa prieskum nezameriava len na jediný sektor, ale zahŕňa oba typy dobrovoľníckej činnosti, v treťom sektore aj v inštitúciách verejného sektora, a údaje by sa mali rozdeliť napríklad podľa oblasti a inštitucionálneho sektora. Zozbierané údaje sú jasne vymedzené a zároveň flexibilné pre spotrebiteľov.

3.5

Model prieskumu navrhnutý v príručke MOP spočíva na niekoľkých všeobecných zásadách, ktoré zaručujú koherentnosť, bez ohľadu na to, aký typ sondáže sa pri prieskume použije:

3.6

Navrhovaná metodológia umožňuje zamerať prieskumné úsilie predovšetkým na získavanie údajov, ktoré sú potrebné na to, aby sa objem a hodnota dobrovoľníckej práce mohli vyčísliť v štandardných ekonomických jednotkách, ktoré umožnia porovnanie s národnou zamestnanosťou alebo HDP. Pomocou zozbieraných údajov možno určiť množstvo a hodnotu rôznych druhov dobrovoľníckej práce v závislosti od inštitucionálneho a hospodárskeho sektora, formy činnosti. regiónu, úrovne urbanizácie atď.

3.7

Na základe údajov zozbieraných pomocou tohto modelu prieskumu dobrovoľníckej práce je možné vypracúvať aj množstvo analýz sociálnej povahy. Možno analyzovať rozsah a intenzitu dobrovoľníckej práce, ako aj jej formy (pre ľudí alebo organizácie – v prípade formálnych štruktúr je možné špecifikovať oblasť činnosti alebo sektor). Táto analýza môže zohľadňovať rôzne charakteristické črty dobrovoľníkov: demografické hľadisko (napr. vek, pohlavie, rodinný stav), miesto (napr. región, veľkosť obce), profesiu, vzdelanie a materiálnu situáciu. Ak sa do modelu prieskumu dobrovoľníckej práce doplnia ďalšie otázky, je možné analyzovať aj motiváciu dobrovoľníkov, dôvody, prečo sa ľudia nezapájajú do dobrovoľníckej činnosti atď.

3.8

Vzhľadom na to, že respondenti sú zvyčajne schopní poskytnúť podrobné a vierohodné informácie len v súvislosti s nedávnou minulosťou, v príručke bolo pre otázky o dobrovoľníckej práci prijaté 4-týždňové referenčné obdobie. Vychádza to z potreby čo najpresnejšie určiť počet hodín venovaných dobrovoľníckej práci. Na druhej strane je štvortýždňové obdobie podstatne kratší časový úsek ako zvyčajný 12-mesačný časový rámec, ktorý sa používa pri väčšine prieskumov zameraných na dobrovoľnícku činnosť. Pri kratšom referenčnom období sú ukazovatele rozsahu dobrovoľníckej práce (počet dobrovoľníkov) nižšie a hrozí, že získané výsledky budú skreslené sezónnymi výkyvmi. Pre lepšiu porovnateľnosť sa preto odporúča používať štvortýždňové obdobie a zároveň nájsť spôsoby ako vyvážiť sezónne výkyvy a zaručiť vhodnú veľkosť vzorky, aby sa v prieskume zabezpečil dostatočný počet dobrovoľníkov pre ďalšie odhady v súvislosti s počtom hodín v odlišných zoskupeniach.

3.9

V príručke sa ako vhodná metóda prieskumu dobrovoľníckej práce odporúča prieskum pracovnej sily („výberové zisťovanie pracovných síl“ – VZPS) alebo iné formy ankiet zameraných na domácnosť. Používanie VZPS má viacero výhod:

3.10

S prieskumom dobrovoľníckej činnosti založeným na prieskume pracovnej sily VZPS sa spájajú aj určité obmedzenia a problémy, ktoré sa riešia v súlade s miestnymi podmienkami alebo na základe univerzálneho prístupu:

3.11

Príručka pre posudzovanie dobrovoľníckej práce je komplexná, pretože zahŕňa aj usmernenia v súvislosti s organizáciou a realizáciou prieskumu, ako aj odporúčania týkajúce sa spracovávania a prezentácie výsledkov. Na posudzovanie hodnoty dobrovoľníckej práce sa odporúča metóda náhrady nákladov v plnej výške (full replacement cost), pri ktorej sa používa výška priemerného platu v národnom hospodárstve pre daný typ aktivity (povolanie) a hospodársky a inštitucionálny sektor subjektu, pre ktorý sa dobrovoľnícka práca vykonáva.

3.12

Nezávisle od univerzálneho prístupu a vierohodného zdôvodnenia navrhovaných riešení sa v príručke MOP zachováva značná pružnosť v súvislosti s mnohými otázkami, ktoré môžu vyriešiť jednotlivé krajiny v závislosti od miestnych podmienok. Týka sa to problémov, ako je prispôsobenie formulácie miestnym podmienkam a viac alebo menej podrobný spôsob, ako vyčísliť hodnotu dobrovoľníckej práce (niektoré ďalšie príklady sú uvedené v bode 3.10). Na druhej strane by sa v snahe zabezpečiť porovnateľnosť údajov v medzinárodnom meradle mali používať kľúčové prvky definícií dobrovoľníckej práce.

3.13

Pružnosť príručky vychádza zo snahy zabezpečiť jej univerzálnosť a široké použitie, bez ohľadu na veľké kultúrne a spoločenské rozdiely v celosvetovom kontexte. v EÚ sú tieto rozdiely pomerne malé, a preto je možné vytvoriť jednotnejšiu metodológiu a vďaka tomu získať porovnateľnejšie údaje.

4.1

Keďže údaje o dobrovoľníckej činnosti sú veľmi potrebné vzhľadom na to, že dobrovoľnícka činnosť má rozhodujúci význam pri tvorbe inkluzívneho rastu a podpore sociálnej súdržnosti, spoločenského a ľudského kapitálu, neformálneho vzdelávania, začlenenia do trhu práce a solidarity medzi generáciami, mali by sa na úrovni EÚ zabezpečiť podmienky, ktoré budú podporovať systematický, porovnateľný prieskum dobrovoľníckej práce v členských štátoch. EHSV chápe, že všetky nové aktivity, ktoré vyvíjajú inštitúcie EÚ a členské štáty, musia mať zabezpečené primerané stabilné financovanie, a preto si želá preskúmať všetky možnosti podpory a financovania výskumu zameraného na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti, vrátane návrhu uvedeného v bode 4.2.

4.2

V nadväznosti na odporúčania uvedené v dokumentoch EÚ, aby členské štáty rozvinuli prieskum dobrovoľníckej činnosti na základe príručky MOP, EHSV naliehavo žiada Európsku komisiu, aby v priebehu niekoľkých rokov vypracovala jednotnú metodológiu prieskumu dobrovoľníckej práce a zabezpečila jej prijatie prostredníctvom príslušného nariadenia na účely pravidelného prieskumu, ktorý budú vykonávať členské krajiny.

4.3

Kým bude nariadenie prijaté, EK by mala podniknúť opatrenia na podporu metodologickej práce a pilotných štúdií, s cieľom stanoviť koherentné zásady prieskumu dobrovoľníckej práce, ktorý budú vykonávať národné štatistické úrady, pričom by sa mali použiť hlavné zásady uvedené v príručke MOP a využiť skúsenosti krajín, ktoré už uskutočnili prieskum na základe riešení uvedených v tejto príručke. Pri navrhovaní podrobných ustanovení tohto nariadenia sa treba usilovať zminimalizovať náklady a administratívnu záťaž. Preto bude najlepšie začleniť prieskum dobrovoľníckej práce do jedného z prieskumov, ktoré národné štatistické úrady členských štátov v súčasnosti už realizujú.

4.4

Keďže je veľmi potrebné mať k dispozícii údaje o rozsahu formálnej a neformálnej dobrovoľníckej činnosti a jej vplyve na všeobecnú úroveň blahobytu a vybrané oblasti verejného života v jednotlivých krajinách ako aj v celej EÚ, mali by sa vytvoriť podmienky, ktoré Európskej komisii umožnia zhromažďovať a sprístupňovať náležite zosúladené údaje zo štúdií zrealizovaných v členských štátoch a na úrovni EÚ. Príkladom ako možno skúmať účinky dobrovoľníckej práci by mohla byť anketa Adult Education Survey, v rámci ktorej by sa mohli zbierať a analyzovať údaje o vplyve dobrovoľníckej práce na získavanie zručností, ktoré môžu dobrovoľníkovi pomôcť nájsť si vytúžené zamestnanie.

4.5

Hospodársku hodnotu dobrovoľníckej práce musia verejné orgány vziať na vedomie a náležite doceniť. Európska komisia a členské štáty by mali zaviesť predpisy, ktoré umožnia, aby sa hospodárska hodnota práce dobrovoľníkov stala jedným zo spôsobov spolufinancovania projektov realizovaných s pomocou verejných prostriedkov. Skúsenosti a údaje získané prieskumom hospodárskej hodnoty dobrovoľníckej práce na základe jednotnej metodológie v celej Európskej únii budú veľmi užitočné pri navrhovaní praktických riešení.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/18

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta diskusiu o meraní sociálneho vplyvu sociálnych podnikov, zdôrazňuje však, že je dôležité venovať tejto zložitej téme viac času. Prvým krokom Komisie by malo byť iniciovanie zberu údajov na účely porovnávacej analýzy merania sociálneho vplyvu v členských štátoch, ale aj hlbšie skúmanie tejto problematiky v súvislosti so sociálnym rozmerom Európy.

1.2

EHSV sa domnieva, že nevhodný alebo unáhlený prístup by mohol mariť cieľ inštitúcií EÚ, ktorým je podporovať rozvoj a rast odvetvia sociálnych podnikov. Keďže je toto odvetvie v mnohých členských štátoch málo známe, EHSV vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zamerala na zlepšovanie informovanosti a úplnú realizáciu programu Iniciatívy pre sociálne podnikanie.

1.3

Prostredníctvom merania sociálneho vplyvu sa majú merať sociálne dôsledky a sociálny vplyv určitých činností sociálnych podnikov, a nie samotné podniky, aj keď samotné štruktúry podnikov sociálneho hospodárstva prispievajú k tvorbe sociálnych hodnôt. Je to neustále sa vyvíjajúci proces a neoddeliteľná súčasť činnosti podniku, ako aj dôležitý strategický nástroj plánovania.

1.4

Je ťažké obhajovať iba jednu metódu, a preto EHSV odporúča Komisii, aby namiesto vypracovania novej metódy propagovala najbežnejšie uplatňované zásady. Ich spoločným znakom je skutočnosť, že sú to iniciatívy zdola nahor koncipované tak, aby zachytili sociálnu zmenu na základe reálnej potreby a reálnych činností.

1.5

Každá metóda merania musí byť vypracovaná na základe hlavných výsledkov sociálnych podnikov, musí podporovať ich činnosti, musí byť primeraná a nesmie potláčať sociálnu inováciu. Pri tejto metóde by sa malo usilovať o vyvážený pomer medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi údajmi a zohľadniť, že pre meranie úspechu je rozhodujúci „príbeh“. Treba tiež mať na pamäti, že je nutné bližšie skúmať ťažkosti, ktoré vznikajú pri prenášaní výsledkov merania sociálneho vplyvu na mikroúrovni na makroúroveň (v rámci EÚ).

1.6

EHSV si uvedomuje potrebu metódy merania sociálneho vplyvu vypracovanej špeciálne pre nariadenia EuSEF (1) a PESI (2) a odporúča metódu vypracovanú pre tieto nariadenia riadiť, dôsledne monitorovať a v prípade potreby revidovať. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť, že tieto nástroje nebudú sťažovať prístup sociálnych podnikov k financiám. To by Komisii umožnilo vypracovať spoločné usmernenia a zásady toho, čo sa má merať, a nie spôsob, akým sa má merať.

1.7

EHSV bude túto problematiku naďalej skúmať a bude pozorne sledovať prácu Európskej komisie na zavádzaní metódy, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby sa tým nebrzdil rozvoj sociálneho podnikania v Európe. Popri tom sa bude naďalej zapájať do širšej diskusie o tom, ako bude postupom času možné uvažovať o sociálnom vplyve aj v iných oblastiach.

2.1

V oznámení Komisie „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“ (3) sa zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať metódy merania sociálno-ekonomických prínosov, ktoré generujú sociálne podniky pri uplatňovaní európskych fondov sociálneho podnikania (EuFSP) a programu Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (PESI).

2.2

Preto bola podskupina (4) poradnej skupiny expertov Komisie pre sociálne podnikanie (GECES) pozostávajúca zo zástupcov všetkých zúčastnených aktérov poverená tým, aby Komisii poskytla usmernenie, ako môžu sociálne podniky merať svoj sociálny vplyv.

2.3

Toto stanovisko opisuje hľadisko sociálnych podnikov v súvislosti s rozvojom metódy EÚ týkajúcej sa merania sociálneho vplyvu najmä v kontexte EuSEF a PESI. Vzhľadom na význam tejto tematiky však EHSV zdôrazňuje, že v ideálnom prípade by sa o meraní sociálneho vplyvu malo následne uvažovať aj v iných oblastiach, aby sa zabránilo roztrieštenému prístupu.

2.4

Sociálne podnikanie sa vyzdvihuje vo viacerých nedávnych iniciatívach EÚ. Okrem toho EHSV vykonal veľa práce v súvislosti s touto témou (5), napr. sa venoval výzvam spojeným s EuSEF a sociálnymi podnikmi (6). Hlavným prvkom je Iniciatíva pre sociálne podnikanie (ISP) (7), ktorú spustila Komisia a ktorej cieľom je podporovať rozvoj a rast sociálneho podnikania a sociálnych podnikov v EÚ.

2.5

Sociálne podniky sa vytvárajú na sociálne účely a pôsobia v sociálnom hospodárstve. Aby zostal tento model zachovaný, EHSV zdôrazňuje, že popis sociálnych podnikov v Iniciatíve pre sociálne podnikanie by sa mal vziať ako základ pre odvodené nariadenia, normy alebo programy, pretože zachytáva sociálne podniky v širšom kontexte, ktorý zodpovedá rôznym modelom v členských štátoch.

2.6

Je dôležité zdôrazniť, že zámerom tohto stanoviska nie je uvádzať argumenty na meranie sociálneho vplyvu podnikov všeobecne. Táto otázka by sa nemala zamieňať s iniciatívami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti podnikov alebo povinnosťou všetkých zamestnávateľov zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a dodržiavať všetky platné kolektívne zmluvy. Ďalej treba poznamenať, že za účinnú sociálnu výkonnosť a infraštruktúru sú naďalej zodpovedné členské štáty.

2.7

Hoci sa toto stanovisko zaoberá sociálnym vplyvom dôsledkov činností sociálnych podnikov, a nie samotnými sociálnymi podnikmi, ich štruktúra a prevádzkové modely sú samy osebe hlavnými prvkami vytvárania sociálneho vplyvu, a to internalizáciou sociálnych nákladov a vytváraním pozitívnych vonkajších účinkov.

3.1

Hospodárske výsledky boli dlhý čas hlavným ukazovateľom merania rozvoja organizácií a krajín bez ohľadu na to, či hlavnou motiváciou bol hospodársky alebo sociálny pokrok. Aby sa dosiahla udržateľnosť, do popredia sa musí dostať ucelenejší prístup, pri ktorom sa zohľadňujú sociálne, ekologické a hospodárske dôsledky.

3.2

V ostatných rokoch sa povedomie o tejto otázke zvýšilo. V roku 2008 prijal EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Prekročiť rámec HDP – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja“ (8), v ktorom zdôraznil potrebu nových metód merania udržateľnosti a blahobytu na riešenie sociálnych výziev. Komisia na to v roku 2009 nadviazala správou s názvom „Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“ (9), v ktorej upozorňuje na potrebu nových nástrojov na monitorovanie a meranie sociálneho rozvoja. Okrem toho kroky na zavedenie nových nástrojov prijali aj ďalší aktéri, napr. OECD vypracovala index zlepšenia života (Better life index) (10).

3.3

Pre Európu, ktorá sa nachádza uprostred krízy a menia sa v nej modely sociálneho zabezpečenia, je teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa zamerala na tvorbu skutočných hodnôt. Najnovšie to bolo zdôraznené v iniciatívach na podporu sociálneho rozmeru HMÚ (11), v ktorých boli navrhované sociálne ukazovatele a činnosti ako doplnok hospodárskeho výkazníctva. Táto argumentácia sa v súčasnosti objavuje v mnohých dokumentoch EÚ, v ktorých je meranie a monitorovanie sociálnej pridanej hodnoty, sociálnych zmien a sociálneho vplyvu predpokladom účinnej implementácie smerníc, programov alebo činností.

3.4

Meranie sociálneho vplyvu je dôležitou témou a má zásadný význam pre obnovenie sociálneho rozmeru v Európe. EHSV si preto kladie otázku, prečo Komisia postupuje v tejto oblasti tak unáhlene, a nalieha na to, aby bolo k dispozícii viac času na dôkladné prediskutovanie tejto širšie poňatej tematiky, aby sa zabezpečili najvhodnejšie formy metodiky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že keďže hlavným cieľom je podporovať sociálne podniky v plnení ich poslania, musí Komisia postupovať opatrne pri vypracúvaní nástrojov, ktoré môžu mať za následok opačný účinok.

3.5

Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v mnohých členských štátoch je sociálne podnikanie a sociálne hospodárstvo len málo známe a uznávané. Ak sa diskusia začína z hľadiska sociálneho vplyvu, a nie podpory priaznivejšieho prostredia pre rozvoj sociálnych podnikov, môže to škodiť rozvoju tohto odvetvia. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zamerala na úplnú realizáciu iniciatívy pre sociálne podnikanie, vďaka čomu by sa zabezpečili spravodlivé a transparentné podmienky pre sociálne podniky vo všetkých členských štátoch pred tým, než sa spustí iniciatíva v oblasti merania sociálneho vplyvu.

4.1

Meranie sociálneho vplyvu je prospešné pre všetky segmenty spoločnosti. Hlavným zmyslom sociálneho podniku je dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu a často je stálou a neoddeliteľnou súčasťou činnosti podniku. Je dôležité oddeliť sociálne výsledky od podnikateľských výsledkov; merať treba sociálny vplyv, a nie organizáciu.

4.2

V spôsobe, akým zainteresované strany opisujú sociálny vplyv, existujú podobnosti, ale aj rozdiely. EHSV zdôrazňuje význam jednotného chápania a navrhuje, aby bolo opísané ako sociálne dôsledky a sociálny účinok, ktoré sú vytvorené určitými činnosťami sociálneho podniku.

4.3

Takisto je dôležité pripomenúť, že meranie vplyvu znamená merať nielen zamýšľané dôsledky, ale aj celkové dôsledky (zamýšľané a nezamýšľané) a ich vplyv.

4.4

Posudzovanie sociálneho vplyvu je náročné, pretože môže byť ťažké dokázať prepojenie medzi činnosťou a dôsledkom. Pozitívne účinky majú často kvalitatívny charakter a často sú zjavné až po dlhšej dobe. Snaha zachytiť činnosť v číslach sa spája so značným rizikom, že postúpenými informáciami sa nebude merať to, čo by sa malo merať, resp. nebude sa merať správnym spôsobom. Na sociálne podniky by sa preto nemal vyvíjať nátlak, aby meranie stotožňovali s kvantifikáciou tým, že sa budú zameriavať na činnosti, ktoré sa dajú ľahko zmerať, kvantifikovať alebo uznať zvonka.

4.5

Kvantifikácia by sa mala skôr považovať za jeden zo spôsobov merania popri kvalitatívnych prístupoch, ako napr. popisná metóda. Tento alternatívny alebo doplňujúci prístup k zberu týchto popisov poskytujúcich veľa informácií z hľadiska príjemcov má kľúčový význam pre posúdenie „pridanej hodnoty“ vytvorenej činnosťou sociálneho podniku. Okrem toho by sa malo poukázať na to, že meranie vytvárania hodnôt nemusí nevyhnutne viesť ku konečnému číslu, ale môže byť aj kombináciou čísel a textu.

4.6

Na dôkladnejšie preskúmanie tejto zložitej tematiky EHSV Komisii navrhuje, aby iniciovala zber údajov o existujúcich metódach ako východisko pre porovnávaciu analýzu medzi členskými štátmi.

5.1

Nevyhnutným predpokladom metódy merania sociálneho vplyvu v súčasnom kontexte EÚ (EuSEF a PESI) je zapojenie zainteresovaných strán, ku ktorým patria najmä sociálne podniky, užívatelia, tvorcovia politiky, poskytovatelia finančných zdrojov, ako aj poskytovatelia sociálnych služieb, verejné orgány a prípadne sociálni partneri. Táto partnerská spolupráca vytvára dôveru v spoločné nazeranie na žiaduci vplyv.

5.2

Základnou podmienkou tejto partnerskej spolupráce je spoločné chápanie základných pojmov týkajúcich sa merania sociálneho vplyvu. Pojmy ako vstup , výstup , dôsledok a  vplyv sú často definované v rôznych súvislostiach odlišne. Je dôležité, aby zainteresované strany tieto pojmy chápali rovnako.

5.3

Pri pohľade iba na výstup (napr. počet účastníkov školenia) sa skutočný účinok činnosti nemeria. Preto je dôležité uznať, že meranie sociálneho vplyvu predstavuje posun od merania výstupov k meraniu vplyvu. Týmto spôsobom je možné vyjadriť skutočnú pridanú hodnotu a súčasne zohľadniť zložitosť a multidisciplinárny aspekt merania sociálneho vplyvu.

5.4

Treba mať na pamäti, že je nutné bližšie skúmať najmä ťažkosti, ktoré vznikajú pri prenášaní výsledkov merania sociálneho vplyvu na mikroúrovni na makroúroveň (v rámci EÚ), a tiež skutočnosť, ako metódy merania rešpektujú práva a potreby jednotlivcov a podnikov.

6.1

Sociálny vplyv sa meria mnohými rozličnými spôsobmi, a preto je ťažké odporúčať iba jednu metódu alebo dokonca porovnávať rôzne metódy (12). Bolo vypracované veľké množstvo metód, mnohé z nich boli iniciované v rámci rôznych projektov EQUAL (13). Ich spoločným znakom je skutočnosť, že sú to iniciatívy zdola nahor, ktoré sú koncipované tak, aby dosiahli žiaducu sociálnu zmenu, a sú založené na reálnej potrebe a reálnych činnostiach.

6.2

Najznámejšími metódami sú sociálna návratnosť investícií (SROI), čo je koncepcia založená na výsledku s cieľom poukázať na vytváranie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych hodnôt organizácie, a sociálne účtovníctvo, čo je metóda plánovania, merania a hodnotenia sociálnych cieľov organizácie (14). Príkladom všeobecnejšie uplatňovanej metódy zisťovania sociálnej pridanej hodnoty je Global Reporting Index (GRI) ako systém vypracúvania správ o udržateľnosti, ktorý poskytuje rámec pre sociálne, environmentálne a hospodárske výkazníctvo. Existuje však mnoho ďalších metód (15).

6.3

Spoločným znakom týchto metód je skutočnosť, že vychádzajú z perspektívy účelu činnosti sociálneho podniku, a nie z modelov iných sektorov. Namiesto toho, aby sa merali iba výstupy medzi dvomi momentmi, tieto prístupy často sledujú širší nelineárny proces, ako je napr. „teória zmeny“ (16), ktorá, zjednodušene povedané, zahŕňa definovanie, kvantifikovanie a sledovanie. Uplatňovaním takýchto metód sa proces merania začleňuje do obchodného plánovania podniku a stáva sa dôležitým nástrojom na interné zlepšovanie.

6.4

Pri tvorbe metód merania sociálneho vplyvu treba dbať na to, aby zostali primerané a koncipované tak, aby podporovali sociálne podnikanie. Mnohé sociálne podniky sú malé a nové a ich zdroje na uplatňovanie komplikovaných metód sú obmedzené. Na zabezpečenie zníženej a primeranej byrokratickej záťaže EHSV odporúča, aby náklady na meranie sociálneho vplyvu namiesto sociálnych podnikov niesli iné zainteresované strany (EÚ, správcovia fondov).

6.5

Ukazovatele by si podľa názoru EHSV mali zvoliť sociálne podniky na základe rozhovorov s užívateľmi a zainteresovanými stranami. Ukazovateľom by napr. mohlo byť „predchádzanie nákladom spoločnosti“ alebo „spôsobenie vplyvu“ sociálnych podnikov, ale aj ich podporná činnosť a štruktúra a prevádzkové modely.

6.6

Na základe existujúcich metód a v súlade s odporúčaniami EHSV by Komisia mala zvážiť vytvorenie rámca EÚ, ktorý by zodpovedal špecifickým predpisom existujúcim v niektorých členských štátoch a ich modelom organizácií sociálnej starostlivosti a samotným sociálnym podnikom.

7.1

Keďže je mimoriadne ťažké obhajovať iba jednu metódu alebo štandardné ukazovatele na účely merania sociálneho vplyvu, prvým krokom Komisie by malo byť, aby propagovala existujúce najbežnejšie uplatňované zásady a metódy a podnecovala podniky na ich využívanie. Na základe týchto skúseností môže Komisia vypracovať spoločné usmernenia pre meranie sociálnych dôsledkov namiesto výstupov s cieľom vytvoriť rámec so zásadami toho, čo sa má merať, namiesto snahy definovať, ako merať sociálny vplyv.

7.2

Vzhľadom na zložitosť tejto otázky EHSV odporúča, aby sa v prvom rade vyskúšali metódy vyvinuté pre EuSEF a PESI. To by Komisii umožnilo podrobne monitorovať účinok používania týchto metód a v prípade potreby uskutočniť revíziu. Všetky údaje by sa mali zbierať diferencovane podľa pohlavia, aby tak bolo možné oceniť úlohu žien v sociálnom podnikaní a zabezpečiť transparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov. To pomôže zabezpečiť, aby používané metódy neobmedzovali prístup zamýšľaných cieľových skupín k financovaniu.

7.3

Pri koncipovaní týchto pilotných projektov musí Komisia vziať do úvahy aj aspekty, ako je kompetencia a cieľ funkcie „auditu“/zainteresovaných strán. To je úzko spojené s dodatočnými nákladmi a motívmi týchto aktérov. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa pri príprave požiadaviek na meranie vynasnažila tieto náklady minimalizovať a predísť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu alebo narušeniu sociálneho rozvoja.

7.4

Hrozí riziko, že metóda merania sociálneho vplyvu vypracovaná špeciálne pre nariadenia EuSEF a PESI bude uprednostnená pri uplatňovaní iných nástrojov a pravidiel týkajúcich sociálneho podnikania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Nedostatočné alebo nesprávne uplatňovanie merania sociálneho vplyvu môže brzdiť sociálnu inováciu a experimentovanie. Aby sa toto riziko znížilo, mala by Komisia ponúknuť opatrenia na zvyšovanie informovanosti a programy školení v členských štátoch.

7.5

Toto stanovisko je prvým krokom v práci EHSV v oblasti merania sociálneho vplyvu. Je reakciou na prebiehajúcu prácu Komisie na tejto téme. EHSV však považuje za nevyhnutné v tejto diskusii pokračovať a rozšíriť ju, a preto bude sledovať prácu Komisie a v rámci iných oblastí svojej politickej činnosti bude na tejto problematike ďalej pracovať.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/23

1.1

Negatívny sociálny a hospodársky dosah krízy a nedostatok štrukturálnych reforiem, ktorý prehlbuje chudobu a vylúčenie v Európe v kontexte starnúceho obyvateľstva, zvýšených migračných tokov a narastajúceho euroskepticizmu, poukazuje na naliehavú potrebu politickej paradigmy, ktorá posilní solidaritu a základné hodnoty európskych právnych predpisov v sociálnej oblasti.

1.2

Domnieva sa, že v tomto kritickom období stanovenie európskeho minimálneho príjmu prispeje k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ochrane základných ľudských práv, k zabezpečeniu rovnováhy medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi a k spravodlivému rozdeleniu zdrojov a príjmov.

1.3

Upozorňuje, že na úrovni orgánov EHSV sa uskutočnila dôležitá diskusia, a zdôrazňuje naliehavú potrebu zaručiť v EÚ primeraný minimálny príjem prostredníctvom rámcovej smernice zameranej na účinný boj proti chudobe uľahčením zaradenia na trh práce, ako to požadoval Výbor regiónov (1) a rôzne organizácie zamerané na boj proti chudobe (2), a vyzýva Komisiu, aby prijala koordinované opatrenia v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z roku 2011 (3).

1.4

Vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti financovania európskeho minimálneho príjmu a pritom sa zamerala predovšetkým na perspektívu zriadenia vhodného európskeho fondu.

1.5

Žiada, aby sa prijali ďalšie opatrenia v záujme skutočného dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Takéto opatrenia by mali zahŕňať: 1) pokračovanie v plnení horizontálnych cieľov v oblasti zamestnanosti, 2) stanovenie cieľov, pokiaľ ide o mieru zníženia troch ukazovateľov, ktoré tvoria zložený ukazovateľ chudoby a sociálneho vylúčenia; 3) stanovenie čiastkových cieľov na európskej a vnútroštátnej úrovni pre skupiny, ktorým hrozí vyššia miera chudoby než ostatnému obyvateľstvu – ako sú deti alebo rodiny s jedným rodičom – a pre chudobných pracovníkov; 4) preskúmanie spôsobu, akým členské štáty vypočítavajú úroveň chudoby a stanovujú svoje národné ciele; a 5) získanie opätovného záväzku členských štátov, aby sa zabezpečilo, že kombinácia úsilia vynaloženého jednotlivými štátmi umožní dosiahnuť celkový cieľ Európskej únie.

1.6

Požaduje účinné posúdenie sociálneho vplyvu opatrení uvedených v národných programoch reforiem a národných sociálnych správach, ako aj balíkov opatrení finančnej konsolidácie s cieľom zabrániť tomu, aby nezhoršovali chudobu alebo sociálne vylúčenie a v záujme zaručenia väčšej účasti občianskej spoločnosti na príprave národných programov reforiem a národných sociálnych správ.

1.7

Žiada, aby sa lepšie monitorovalo zhoršovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a vyzýva Komisiu, aby v rámci posudzovania národných programov reforiem a národných sociálnych správ navrhla, tam kde je to potrebné, osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny, pokiaľ ide o sociálne začlenenie. Tieto odporúčania by mali platiť aj pre krajiny, ktoré využívajú program osobitnej pomoci Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.

1.8

Zdôrazňuje, že mať dôstojnú prácu je najlepšia záruka proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zaviedla opatrenia Paktu pre rast a zamestnanosť s cieľom podporiť rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest. Víta zámer člena Komisie Tajaniho vypracovať pakt pre priemysel na posilnenie priemyslu v EÚ a jeho potenciálu vytvárať pracovné miesta.

1.9

Osobitne zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť účasť pracovníkov, nezamestnaných a všetkých znevýhodnených skupín na celoživotnom vzdelávaní a zlepšiť úroveň odborných kvalifikácií a nadobúdania nových zručností, čo môže viesť k rýchlejšiemu začleneniu do trhu práce, zvýšiť produktivitu a pomôcť ľuďom nájsť si lepšiu prácu.

2.1

Zaručený minimálny príjem (ZMP) je podpora príjmu, ktorá nespočíva vo vyplácaní príspevkov a predstavuje sieť zabezpečenia pre osoby, ktoré nemajú nárok na príspevky sociálneho zabezpečenia (4). Ako posledná zábrana pred chudobou je neoddeliteľne spojený s právom na dôstojný život pre osoby, ktoré nemajú iným spôsobom zaručený príjem, a osoby, o ktoré sa starajú (5). Je dôležité nezamieňať pojem „zaručený minimálny príjem“ s pojmom „minimálna mzda“, ktorá je stanovená kolektívnou zmluvou alebo právnymi predpismi.

2.2

V článku 10 ods. 2 Charty Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov (1989) (6) sa stanovuje právo na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc pre osoby, ktoré sú mimo trhu práce a nemajú dostatočné prostriedky na živobytie.

2.3

V článku 1 Charty základných práv Európskej únie (2000), ktorá je ako súčasť novej reformnej zmluvy právne záväzná, sa uvádza, že „Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.“ a v článku 34 ods. 3 sa ustanovuje, že: „S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov [...].“

2.4

Zmluva o fungovaní Európskej únie (článok 153 ods. 1 písm. h)) umožňuje Únii prijímať právne predpisy s cieľom podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti integrácie osôb vylúčených z trhu práce. Medzi požiadavky, na ktoré by Únia mala prihliadať pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností a ktoré sú uvedené v jej horizontálnej sociálnej doložke (článok 9), patrí najmä vysoká úroveň zamestnanosti, primeraná sociálna ochrana a boj proti sociálnemu vylúčeniu.

2.5

Odporúčanie Rady 92/441/EHS (7) vyzýva členské štáty, aby uznali základné právo na dostatočné spoľahlivé zdroje a príspevky a aby prispôsobili svoje systémy sociálnej ochrany a stanovili spoločné kritériá na vykonávanie, avšak bez toho, aby bola konkrétne uvedená minimálna hranica na úrovni EÚ.

2.6

V odporúčaní Komisie (8) z roku 2008 sa primeraná podpora príjmov uznáva ako jeden z troch pilierov aktívneho začleňovania, pričom sa zdôrazňuje, že príjemcovia by mali byť k dispozícii na účely zamestnania, odbornej prípravy alebo iných opatrení sociálneho začleňovania.

2.7

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je hlavným cieľom stratégie Európa 2020, v rámci ktorej bola vytvorená Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (9). v nej sa po prvýkrát stanovuje cieľ EÚ znížiť chudobu a sociálne vylúčenie aspoň o 20 miliónov ľudí do roku 2020 na základe kombinácie troch ukazovateľov. Týmito ukazovateľmi sú: riziko chudoby (definované ako podiel ľudí, ktorých príjem je nižší ako 60 % súčasného národného mediánu príjmu), vážna materiálna deprivácia (deprivácia ľudí trpiacich nedostatkom zdrojov vychádzajúca z určitého zoznamu položiek) a veľmi nízka pracovná intenzita (tzn. ľudia žijúci v domácnostiach nezamestnaných osôb) (10). EHSV tento záväzok privítal a zdôraznil, že opatrenia EÚ by nemali zvyšovať riziko chudoby (11).

2.8

Hlavný cieľ v oblasti zníženia chudoby a sociálneho vylúčenia stanovený v stratégii Európa 2020 spočíva v znížení konkrétneho počtu osôb, čo sa odlišuje od prístupu k ostatným hlavným cieľom (12): tie sú uvedené v percentuálnom vyjadrení, čo členským štátom uľahčuje dosiahnuť rovnaký cieľ v percentách.

2.9

Členské štáty sami rozhodujú o tom, ako stanovia svoje ciele a aký prístup použijú na ich dosiahnutie. Súčet cieľov členských štátov je oveľa nižší, než je cieľ zníženia o 20 miliónov ľudí stanovený v stratégii Európa 2020: domnievame sa, že rozdiel medzi hlavným cieľom stratégie Európa 2020 a súčtom vnútroštátnych cieľov predstavuje 5 až 8 miliónov osôb (13). Okrem toho sú v mnohých národných programoch reforiem nejasnosti, pokiaľ ide o to, ako dosiahnuť ciele v oblasti znižovania chudoby a chýbajú v nich primerané opatrenia na sociálne začlenenie (14). Krajiny, ktoré dostávajú osobitnú pomoc z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu nie sú povinné predkladať samostatné národné programy reforiem (15): musia podávať správy len na základe jednotlivých memoránd o porozumení, v ktorých sa však nestanovujú opatrenia na zníženie chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

2.10

Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2010 (16) vyzýva členské štáty, aby zaviedli systémy primeraného minimálneho príjmu vo výške 60 % príjmového mediánu v členskom štáte, a požaduje dôraznejšie odporúčania zo strany EÚ, zatiaľ čo v uznesení z roku 2011 (17) nalieha na Komisiu, aby začala konzultácie týkajúce sa možnosti legislatívnej iniciatívy o primeranom minimálnom príjme.

3.1

Podľa názoru EHSV je chudoba porušovaním ľudských práv, čo znamená, že dodatočné úsilie o dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je o to viac nevyhnutnejšie, a považuje odstraňovanie chudoby za celoeurópsku úlohu.

3.2

Od roku 2008 sa v dôsledku nedostatku štrukturálnych reforiem a krízy v mnohých krajinách zvýšilo riziko chudoby, sociálneho vylúčenia a vylúčenia z trhu práce (18): aktuálne údaje Eurostatu (19) potvrdzujú, že 24,2 % obyvateľstva Európskej únie, t. j. 119,7 milióna osôb (20) je ohrozených chudobou a/alebo sociálnym vylúčením. V roku 2011 táto miera stúpla v 19 členských štátoch a v rokoch 2008 a 2011 sa počet osôb žijúcich v chudobe alebo sociálne vylúčených osôb zvýšil o 4 milióny. Tri jednotlivé ukazovatele, na základe ktorých sa určuje „riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia“, sa od roku 2008 tiež zhoršili a v súčasnosti predstavujú 17 % ľudí ohrozených chudobou, 9 % trpiacich vážnou materiálnou depriváciou a 10 % domácností s veľmi nízkou intenzitou práce. v mnohých krajinách chudobní ešte viac chudobnejú (21).

3.3

Deti do 18 rokov patria medzi skupiny, ktoré sú viac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením než celkové obyvateľstvo (22), a to v miere 27,1 %. v niektorých krajinách je miera rizika chudoby u osôb starších ako 65 rokov relatívne vysoká (23).

3.4

Rozdiely v príjmoch a sociálne nerovnosti rastú v rámci každého členského štátu, ako aj medzi štátmi a regiónmi a kríza ich vážne zhoršila (24). Okrem toho skupiny obyvateľstva, ktoré už boli znevýhodnené pred krízou, sú znevýhodňované ešte viac (25).

3.5

Kríza odhaľuje také formy chudoby ako bezdomovstvo, energetická chudoba, finančné vylúčenie (nedostatočná dostupnosť základných bankových služieb a úverov) a zadlženosť domácností, pričom sociálnym rizikám sú vystavené viac ženy než muži. Zároveň sú najzraniteľnejšie skupiny neúmerne postihnuté viacnásobnou depriváciou, vrátane starších ľudí (najmä veľmi staré osoby a staršie ženy), osôb so zdravotným postihnutím, dlhodobo ťažko chorých, domácností s jedným rodičom, rodín s nízkym príjmom, ako aj migrantov a určitých národnostných menšín napr. Rómov.

3.6

Zamestnanosť a sociálna situácia v Európskej únii sú na kritickej úrovni. Nezamestnanosť stále stúpa: v januári 2013 postihla nezamestnanosť 26,2miliónov ľudí, t. j. 10,8 % aktívneho obyvateľstva v Únii (a 19 miliónov, t. j. 11,9 % aktívneho obyvateľstva v eurozóne), a ekonomická situácia domácností je znepokojivá (26). Nezamestnanosť mladých ľudí v celej Európskej únii je na rekordnej úrovni: 23,6 % mladých ľudí v produktívnom veku je nezamestnaných a majú tendenciu zotrvať v tejto situácii čoraz dlhšiu dobu.

3.7

EHSV je vážne znepokojený rastúcim počtom ľudí žijúcich v chudobe napriek tomu, že pracujú, čo je spôsobené okrem iného širokým výskytom neistých pracovných miest a nízkych miezd. v roku 2011 žilo 8,9 % pracujúcich pod hranicou chudoby a predstavovali tretinu všetkých dospelých osôb v produktívnom veku ohrozených chudobou (27).

4.1

EHSV vydal niekoľko stanovísk (28) k témam, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú minimálneho príjmu a chudoby sformuloval primerané odporúčania. Poznámky a odporúčania, ktoré vyjadril v roku 1989 (29) sú dnes mimoriadne naliehavé pod neblahým vplyvom krízy. Okrem iného podporil európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a vyjadril názor, že otvorená metóda koordinácie a horizontálna doložka môžu prispieť k zabezpečeniu minimálneho príjmu a k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

4.2

Naliehavá potreba systému minimálneho príjmu bola zdôraznená na verejnom vypočutí (30), ktoré EHSV zorganizoval pri príprave svojho stanoviska a na ktorom sa zišli experti a angažované osoby, aby sa zamysleli nad zlepšením merania chudoby a nad problémami, ktoré treba preklenúť, aby sa prijal európsky systém minimálneho príjmu.

4.3

Viacrozmerný charakter chudoby (31) a sociálneho vylúčenia vyžaduje posilnenie sociálneho rozmeru v európskom riadení: sociálne udržateľná makroekonomická politika je podmienkou prekonania krízy a dosiahnutia sociálnej súdržnosti. Pretrvávajúca chudoba a vylúčenie škodia hospodárstvu, pretože vyčerpávajú disponibilný príjem a dopyt, oslabujú konkurencieschopnosť a zaťažujú rozpočty jednotlivých krajín.

4.4

Vzhľadom na to EHSV považuje za potrebné prehodnotiť priority a opatrenia, najmä menovú politiku vrátane paktu stability a rastu, politiku hospodárskej súťaže a zahraničného obchodu, ako aj rozpočtovú a daňovú politiku.

4.5

EHSV víta aktualizovaný balík opatrení o sociálnych investíciách z 20. februára 2013 (32), v ktorom sú členské štáty vyzvané, aby navrhli efektívnu a primeranú podporu príjmu založenú na sociálnych potrebách zistených na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a aby stanovili referenčné rozpočty obsahujúce zoznam tovaru a služieb, ktoré rodina určitej veľkosti a určitého zloženia potrebuje, aby žila na určitej úrovni blahobytu, spolu s odhadovanými mesačnými alebo ročnými výdavkami na tieto položky.

4.6

EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila plnenie sľubu, ktorý dala (33), a to, že podporí členské štáty tým, že bude monitorovať reformy v záujme aktívneho začleňovania, vypracuje metodiku na referenčné rozpočty a bude monitorovať primeranosť podpory príjmov, pričom sa bude opierať o spomínané referenčné rozpočty, len čo ich vytvorí v spolupráci s členskými štátmi.

4.7

EHSV je pevne presvedčený, že najlepším spôsobom, ako znížiť chudobu a zabrániť sociálnemu vylúčeniu, je obnova rastu, podpora konkurencieschopnosti a vytvorenie priaznivých rámcových podmienok pre európske podniky (vrátane zamedzenia nadmernej administratívnej záťaže, ako aj zabezpečenia prístupu k finančným zdrojom), aby sa im umožnilo rozvíjať a vytvárať pracovné miesta pre ľudí s primeranou kvalifikáciou.

4.8

Výbor zdôrazňuje potrebu prikladať mimoriadny význam programom celoživotného vzdelávania ako základnému nástroju boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pretože podporujú možnosť zamestnať sa a zlepšujú prístup k vedomostiam a trhu práce. Je dôležité zvýšiť účasť pracovníkov, nezamestnaných a všetkých znevýhodnených skupín na celoživotnom vzdelávaní a zlepšiť úroveň odborných kvalifikácií a nadobúdania nových zručností, čo môže viesť k rýchlejšiemu začleneniu do trhu práce, zvýšiť produktivitu a pomôcť ľuďom nájsť si lepšiu prácu.

4.9

EHSV podporuje komplexný prístup k sociálnemu podnikaniu, ktorý predstavuje zvýšený objem finančných prostriedkov do fondu sociálneho podnikania a lepšie právne a administratívne prostredie s cieľom podporiť podniky sociálneho hospodárstva, ktoré môžu bojovať proti chudobe ako hybná sila rastu, inovácie a zamestnanosti.

4.10

EHSV víta nedávne odporúčanie týkajúce sa chudoby detí (34), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pretrvávajúce vystavenie takého veľkého počtu detí ohrozeniu chudobou, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu, odhaľuje nedostatky súčasnej politiky.

4.11

EHSV sa obáva, že cieľ týkajúci sa chudoby a sociálneho vylúčenia (znížiť počet chudobných osôb v EÚ do roku 2020 o 20 miliónov) stanovený v stratégii Európa 2020 sa nedosiahne.

4.12

EHSV už konštatoval, že miera zapojenia občianskej spoločnosti do prípravy národných programov reforiem sa v jednotlivých členských štátoch rôzni a niektoré z nich podnikajú len málo krokov na jej zapojenie (35).

4.13

Nedostatok aktuálnych údajov o príjmoch a životných podmienkach je prekážkou vykonávania stratégie Európa 2020.

5.1

EHSV si uvedomuje skutočnosť, že pridelenie osobitnej hlavnej úlohy Európskej únii pri ochrane vo forme minimálneho príjmu by bolo mimoriadne zložitý politický projekt, a to vzhľadom na hospodárske rozdiely medzi členskými štátmi, rôznorodosť systémov minimálneho príjmu (36) a štruktúr sociálnej ochrany, subsidiaritu, spleť práv a povinností v súvislosti s ochranou v podobe minimálneho príjmu, komplikovaný vzťah medzi súčasnými politikami a ich výsledkami a zmyslom solidarity v Únii.

5.2

EHSV napriek tomu považuje za nutné zaviesť a posilniť systém minimálneho príjmu, keďže 22 rokov po predložení odporúčania 92/441/EHS ešte stále nemajú všetky členské štáty systém minimálneho príjmu, nie všade je zaručená jeho dostupnosť a primeranosť a kumulatívne ciele členských štátov v oblasti znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia sú oveľa menej ambiciózne ako cieľ stanovený v stratégii Európa 2020 (37).

5.3

Vzhľadom na dynamický vzťah medzi chudobou a hospodárstvom EHSV podčiarkuje stabilizujúci potenciál minimálneho príjmu, ktorý môže zmierniť sociálne dôsledky krízy a môže mať proticyklický účinok tým, že poskytne ďalšie prostriedky na stimulovanie dopytu na vnútornom trhu.

5.4

EHSV má silné obavy, že systémy minimálneho príjmu, ktoré sa vo väčšine členských štátov značne líšia, pokiaľ ide o pokrytie, komplexnosť a účinnosť, nebudú stačiť na dostatočné zmiernenie chudoby, zatiaľ čo ich nevyužívanie bude ďalšou skúškou ich účinnosti (38).

5.5

EHSV víta niektoré pozitívne výsledky otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa plne nepreskúmali existujúce nástroje a štruktúry a že sa dosiahol len obmedzený pokrok v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

5.6

EHSV sa prihovára za to, aby na doplnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej politiky bola zavedená európska smernica, ktorá by rozšírila systémy minimálneho príjmu do všetkých členských štátov, zlepšila efektívnosť v súčasných systémoch s prihliadnutím na rozdielne národné danosti, a tým vyslala jasné posolstvo týkajúce sa sociálneho piliera EÚ.

5.7

Navrhovaná smernica by mala stanoviť spoločné normy a ukazovatele, určiť spôsoby monitorovania jej uskutočňovania a umožniť zapojenie sociálnych partnerov, príjemcov a ďalších zainteresovaných strán do zavádzania alebo reformy národných systémov minimálneho príjmu.

5.8

EHSV zastáva názor, že podmienka posilnenia solidarity a sociálnej súdržnosti v členských štátoch a medzi nimi spočíva v tom, aby rozpočtová a makroekonomická politika pri uplatňovaní existujúcich politík a využívaní existujúcich nástrojov a štruktúr prispievali aj k cieľom sociálnych investícií stanoveným v stratégii Európa 2020.

5.9

EHSV je presvedčený, že úsilie Európskej únie o zlepšenie ochrany formou minimálneho príjmu musí spočívať v poskytovaní pomoci členským štátom (najmä tým, ktoré to naliehavo potrebujú) pri otváraní ich trhov a realizácii účinných makroekonomických opatrení, a v účinnejšom a cielenejšom využívaní dostupných prostriedkov a bezodkladnom preskúmaní možností navýšenia potrebných zdrojov.

5.10

EHSV pripomína, že hoci sú systémy minimálneho príjmu skutočne priamo spojené so systémami sociálnej ochrany a sociálnych dávok, nemali by viesť k závislosti od týchto dávok, a pripomína podmienky, ktoré stanovil už v roku 1989 (39). Na tento účel by systémy minimálneho príjmu mali byť doplnené všeobecnými politikami a cielenými opatreniami, ako sú aktívne politiky trhu práce určené na pomoc osobám bez práce vrátiť sa do zamestnania, služby sprostredkovania práce, riadenie dávok a programov zameraných na trh práce, odborná príprava a vytváranie pracovných miest za pomoci aktivačných stratégií s cieľom zabezpečiť uchádzačom o zamestnanie väčšie šance nájsť prácu. Rovnako majú zásadný význam efektívne inštitúcie trhu práce, zdravotná starostlivosť, bytová politika a cenovo prístupné, dostupné a vysoko kvalitné verejné služby.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/32

1.1.

Európsky strojársky priemysel (1) zohráva dôležitú úlohu v obnove hospodárstva Európy a pri ambicióznom cieli zvýšiť priemyselnú výrobu do roku 2020 na vyše 20 % HDP. Na vytvorenie takéhoto rastu, zvrátenie súčasného vývoja a skoncovanie s nezamestnanosťou ľudí sú však potrebné väčšie investície podnikov.

1.2.

Aby to Európa dosiahla, musí pre priemysel vypracovať jasnú víziu a cieľ. Výsledkom musí byť koordinovaná politika s jasným zameraním na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorá bude zahŕňať ďalšie politické oblasti a spraví z Európy atraktívnejšie miesto na založenie podniku.

1.3.

Európa musí vypracovať pozitívnejší prístup k zmenám v priemysle, najmä so zreteľom na úspešný prechod krajín strednej a východnej Európy.

1.4.

Európa by si mala viac uvedomiť, rozvinúť a posilniť svoje prednosti, ktorými sú: dobre kvalifikovaní a motivovaní pracovníci, rôznorodé vzdelávacie prostredie, obrovské vedecké znalosti, mnohé regionálne zoskupenia s globálnym vedúcim postavením, dobre integrované dodávateľské reťazce a reťazce služieb, dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra a obrovský vnútorný trh s vyše 500 miliónmi spotrebiteľov a stabilnou spoluprácou sociálnych partnerov.

1.5.

Európa musí na tvorbu nových investícií realizovať stratégiu, ktorou svoj priemysel udrží na čele technologických inovácií a ktorá zároveň bude v záujme dosiahnutia potrebného objemu výroby a zamestnanosti ako hlavného nástroja na posilnenie konkurencieschopnosti atraktívnejšia pre podniky, ktoré vyrábajú tovar v hromadnej výrobe na vysokej, strednej a aj nízkej technologickej úrovni. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila stratégiu, ako môže Európa prilákať viac investícií do spoločností pôsobiacich v oblasti špičkových technológií, vrátane moderných tovární, ktoré sú výsledkom štvrtej priemyselnej revolúcie, a do vysokokvalifikovaných zručností podporujúcich inováciu v celom hodnotovom reťazci.

1.6.

Financovanie európskeho výskumu by malo byť viac spojené s potrebami priemyslu s účasťou podnikov v skorej fáze inovatívneho procesu, pričom by sa malo podporovať tvorivé inžinierstvo v malých a stredných podnikoch na jednoduchšie a rýchlejšie pretváranie nových myšlienok na nové výrobky. Mali by sa presadzovať a podporovať zoskupenia, v ktorých sa spájajú výrobné podniky a výskumné štruktúry.

1.7.

Európska komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie na uľahčenie fungovania európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov. Nová technická a administratívna legislatíva by sa mala zvažovať len v prípade, že jej ciele nie je možné dosiahnuť inak. Európska komisia by sa mala viac zameriavať na jednotné uplatňovanie existujúcich predpisov vo všetkých členských štátoch, čím sa zharmonizuje a posilní dohľad nad trhom. Mala by tiež podporovať vyvážené celosvetové uplatňovanie tohto prístupu voči ostatným regiónom sveta.

1.8.

Nevýhody, ako ťažko dostupné financovanie, vysoké náklady na energiu alebo náklady vyplývajúce z administratívneho zaťaženia a legislatívy, by sa mali zmierniť prijatím konzistentnejšej a predpovedateľnejšej legislatívy.

1.9.

Vysokú úroveň zamestnanosti v Európe možno udržať, len keď budú pracovníci vzdelanejší a budú mať lepšiu odbornú prípravu ako pracovníci v konkurenčných hospodárstvach. Mali by sa prijať opatrenia na prilákanie mladých ľudí – mužov aj žien – do technologických povolaní s čoraz komplikovanejšími strojovými zariadeniami a službami. Musí sa povzbudzovať spolupráca podnikov s univerzitami a školami, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie.

2.1.

Strojársky priemysel v Európe je veľmi široké a rôznorodé odvetvie, ktoré zahŕňa kódy NACE 25, 26, 27, 28, 29.3, 32.11 a 33 s výnimkou 33.15 až 33.17. Strojársky priemysel tradične zastupujú tieto odvetvia: strojné inžinierstvo, elektrotechnika a strojové zariadenia, elektronika, kovové výrobky a kovovýroba.

2.2.

Celý strojársky priemysel v Európe pozostáva zo 130 000 podnikov, zamestnáva vyše 10,3 milióna ľudí s vysokou úrovňou kvalifikácie a zručností, jeho ročná produkcia je v hodnote približne 1 840 miliárd EUR a predstavuje približne 1/3 celkového vývozu EÚ.

2.3.

Keďže toto odvetvie vyrába mnohé rôzne konečné výrobky a ostatným odvetviam dodáva súčasti, dielce, nástroje, stroje, inštalácie, systémy, technológie atď., zohráva kľúčovú úlohu pre technologickú úroveň veľkého počtu ostatných odvetví a definuje vývoj spoločnosti z hľadiska energetickej účinnosti, zdravia, mobility, komunikácií a bezpečnosti.

2.4.

Strojársky priemysel je z dôvodu svojho obrovského objemu, vysokej zamestnanosti a silného zamerania na vývoz veľmi dôležitý pre hospodársku obnovu Európy a ambiciózny cieľ opísaný v oznámení Európskej komisie s názvom „Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva“ na zvrátenie súčasného vývoja a zvýšenie výkonu hospodárstva do roku 2020 na viac ako 20 % HDP.

2.5.

Európsky strojársky priemysel sa musí posudzovať a analyzovať v kontexte hospodárskeho rozvoja EÚ a jeho jednotlivé odvetvia sú integrovaným a podstatným prepojením príslušných hodnotových reťazcov. Z tohto hľadiska trpia v zásade tými istými problémami, ako odvetvia, ktoré sú ich náprotivkami (oceliarstvo, elektroenergetika atď.)

3.1.1.

Európsky strojársky priemysel vyváža značnú časť svojej výroby. V porovnaní s ostatnými regiónmi sveta investície v posledných rokoch zaostávali. Tieto nižšie investície spôsobujú premiestňovanie hodnotových reťazcov z Európy a európsky strojársky priemysel čelí rastúcej globálnej hospodárskej súťaži.

3.1.2.

Severná Amerika prijala stratégiu zameranú na opätovnú industrializáciu založenú najmä na nízkych nákladoch na energiu a nižších pracovných nákladoch v Severoamerickej zóne voľného obchodu (NAFTA). Čína a niekoľké krajiny v juhovýchodnej Ázii prilákali značné investície, najmä do elektrotechniky a elektroniky, v poslednej dobe aj do výroby strojových zariadení. Tieto odvetvia, ktoré ťažia z rozvojových plánov podporovaných štátom, konkurujú nielen nižšími mzdami, ale čoskoro budú aj vyrábať tovar s vyššou pridanou hodnotou. Nedávna devalvácia jenu o približne 30 % spôsobuje zvyšovanie konkurencieschopnosti Japonska. A napokon aj krajinám Afriky a Blízkeho východu sa v posledných rokoch podarilo prilákať investície do výroby.

3.1.3.

Cieľ 20 % podielu priemyslu na HDP si vyžaduje vytvorenie najmenej 400 000 nových pracovných miest za rok. Len ak Európa dokáže prilákať väčšie investície, vytvorí sa dostatok pracovných miest a blahobyt, takže bude možné udržať vysokú úroveň sociálneho zabezpečenia v Európe a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. V Európe sa bude investovať len vtedy, ak bude konkurencieschopná.

3.1.4.

Je zrejmé, že takýto vysoký počet (vyše 10 miliónov) prevažne dobre platených pracovných miest nemožno udržať, ak sa bude Európa zameriavať len na strojárstvo pre vyšší trhový segment. Podniky zaoberajúce sa špičkovou technológiou zohrávajú síce rozhodujúcu úlohu pri vedúcom postavení v oblasti technológií a podporovaní inovácií v celom hodnotovom reťazci, je však dôležité, aby Európa zostala výrobným stanovišťom pre všetky druhy strojárskych výrobkov a komodít aj v nižších a stredných technologických segmentoch. Okrem vytvárania zamestnanosti je to rozhodujúce pre integrovanú sieť dodávateľov, ktorá je jednou z najväčších výhod pre výrobcov v Európe a umožňuje rýchlu výmenu poznatkov, rýchle začatie výroby a využitie prínosov z regionálnych zoskupení.

3.2.1.

Je to najmä strojárstvo, ktoré je prostredníctvom svojich výrobkov, systémov a technológií, ktoré jeho podniky vyrábajú, na čele premeny na ekologické hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Priemysel veľmi rýchlo smeruje k štvrtej priemyselnej revolúcii (2), ktorá umožní skok k hromadnému prispôsobovaniu sa zákazníkom, čo priemyslu umožní reagovať na sociálne problémy konkrétne prispôsobenými riešeniami.

3.2.2.

Európa má potrebné vedecké znalosti a výskumné schopnosti na prechod na ekologickejšie hospodárstvo, ale na cestu k inovatívnym výrobkom treba viac. Európa má v mnohých technológiách jasnú vedeckú výhodu, ale odvetvia, ktoré ťažia z tohto výskumu, sa usídlili v zahraničí, t. j. Európa nie je dostatočne atraktívna ako výrobné stanovište, v ktorom sa tieto inovácie uvedú na trh, a odliv vedomostí do konkurenčných hospodárstiev sa stáva skutočnou hrozbou.

4.1.1.

Ak hodnotíme schopnosť EÚ presadzovať skutočne potrebnú priemyselnú politiku, dostávame sa do závažných podstatných problémov, ktoré by ovplyvnili požadovanú transformáciu. Európskej únii žiaľ predovšetkým chýba vízia a schopnosť viesť, čo vyúsťuje do množstva nezosúladených iniciatívy a akútneho nedostatku súladu regulačného rámca. Okrem toho by sa v koncepcii udržateľnosti, ktorá by mohla byť takouto integrujúcou stratégiou, mal rovnaký význam pripisovať všetkým trom pilierom (environmentálnemu, sociálnemu a hospodárskemu).

4.1.2.

Súčasný pokles dôvery investorov v hospodárstvo EÚ je alarmujúci (3). Je rozhodujúc získať ju späť. Skutočné uplatňovanie stratégie Európa 2020 a stimulovanie a motivovanie podnikateľského prostredia by mohli byť spôsobom, ako sa vymaniť zo súčasného poklesu.

4.1.3.

Na zvrátenie pretrvávajúceho poklesu priemyslu v Európe treba omnoho viac investícií a rast. Cieľ 20 % a tvorba nových pracovných miest sa nedosiahnu, pokiaľ Európa pre priemysel nevypracuje jasnú víziu a plán. Výsledkom by mala byť koordinovaná politika s jasným zameraním na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorá bude zahŕňať ďalšie politické oblasti a spraví z Európy atraktívnejšie miesto na založenie podniku.

4.1.4.

Strojárske podniky trpia nadmernou reguláciou, niekedy neprimeranou, a tým, že mnohé právne predpisy členských štátov sa prelínajú s právom EÚ. Najmä malé a stredné podniky sa s tým nevedia vyrovnať. Hlavnou úlohou strojárskych podnikov by malo byť nájdenie technických riešení a nie vynakladanie značnej časti svojich zdrojov na dosiahnutie súladu s najnovšími predpismi. Priamy spôsob, ako zmierniť tento problém, je znížiť množstvo novej legislatívy.

4.1.5.

Príklad nepotrebnej novej legislatívy: stalo sa zvykom, že po väčšine navrhnutých prepracovaných znení existujúcich nariadení a smerníc nasledujú pozmeňujúce návrhy. Lepšie uplatňovanie existujúcich predpisov by často vyriešilo problém lepšie ako tvorba nových ustanovení. Nové predpisy by preto mali byť posledným prostriedkom.

4.1.6.

Európsky zákonodarca sa často snaží upraviť určitú oblasť príliš podrobne. V určitých technických predpisoch to môže mať význam, v iných oblastiach to však môže byť neprimerané. Pre malé a stredné podniky je príliš náročné dodržiavať napríklad predpisy o elektromagnetických poliach. Stratégia Európskej komisie v oblasti zdravia a bezpečnosti na roky 2013 až 2020 musí zabezpečiť primeranú úroveň ochrany na pracoviskách, ale zároveň by mala byť konzistentná, stručná a mala by sa dať jednoducho uplatňovať.

4.1.7.

Európska legislatíva sa musí stať predpovedateľnejšou. To znamená, že so zreteľom na investičné cykly podnikov by sa metodiky po svojom zavedení už nemali meniť a že ciele by sa mali zvyšovať predvídateľne a v dlhodobej perspektíve. Jedným z príkladov, keď sa stráca pôvodne holistický prístup Komisie, je smernica o ekodizajne. Prvotné zameranie bolo na energiu a mala by sa zachovať použitá spoľahlivá metodika (MEErP). Osobitný problém vyplýva z častých prepracovaných znení. V prípade niektorých výrobkov sa zmeny v legislatíve zavádzajú približne každých 5 rokov, čo má mimoriadne ničivý účinok na strojárske odvetvie, kde investičný horizont siaha od 10 do 30 rokov.

4.1.8.

V posúdeniach vplyvov Európskej komisie, žiaľ, nie sú dostatočne zahrnuté náklady novej legislatívy pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky. Najväčšie náklady novej legislatívy, ktoré sa v skutočnosti nezohľadňujú, sú vo forme investícií a nových podnikov, ktoré Európa stráca a ktoré sa namiesto toho realizujú a usídlia mimo EÚ.

4.1.9.

Podobne by mali byť zrozumiteľnejšie pravidlá pre verejné súťaže. Malé a stredné podniky inak nebudú schopné predkladať ponuky, hospodárska súťaž sa zmenší, rozhodnutia v postupe obstarávania bude zložitejšie overiť a verejné obstarávanie sa stane náchylnejšie na podvody. Zamerať by sa preto malo na zjednodušenie a transparentnosť.

4.1.10.

Náklady na energiu v Európe sú omnoho vyššie ako v konkurenčných hospodárstvach. Najnaliehavejším opatrením, prostredníctvom ktorého sa energia stane dostupnejšou, je vytvorenie skutočného európskeho energetického trhu. Okrem toho je dôležité nezavádzať legislatívu, ktorá vedie k ďalším zvýšeniam cien. Dekarbonizácia musí byť cenovo primeraná, technologicky neutrálna a založená na trhových zákonoch.

4.2.1.

Ochrana pred nebezpečnými výrobkami, ktoré nie sú v súlade s predpismi, a falšovaním je základnou podmienkou spravodlivej hospodárskej súťaže. V súčasnosti sa pri menej ako 1 % všetkých vyrobených výrobkov dovážaných cez veľké európske prístavy pri dovezení kontroluje ich súlad s predpismi EÚ a mnohé nebezpečné alebo sfalšované výrobky, najmä elektrické, sa dostávajú na vnútorný trh.

4.2.2.

Medzi kontrolnými a dozornými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ sú veľké rozdiely. V niektorých členských štátoch systém poskytuje mechanizmus na potrebnú ochranu podnikov, v iných krajinách sú tieto orgány zriedkavé, neúplné a nepostačujúce alebo sa legislatíva uplatňuje rôzne. EÚ by mala zlepšiť a zdokonaliť koordináciu medzi týmito orgánmi s cieľom dosiahnuť vhodný a jednotný európsky systém.

4.3.1.

Normalizácia v Európe sa stala rozhodujúcou súčasťou úspechu jednotného trhu. Normalizácia pomáha, aby sa výrobky dali vymieňať, a teda aby sa s nimi dalo obchodovať na celom svete a v každom stupni dlhých hodnotových reťazcov. Mnohé malé a stredné podniky sa však v posledných rokoch sťažujú na objem normalizačných mandátov Európskej komisie a na skutočnosť, že normalizácia presahuje technické požiadavky. Malé a stredné podniky by sa mali povzbudzovať a podporovať k účasti na procese normalizácie.

4.3.2.

Keďže je zapojenie malých a stredných podnikov v hodnotových reťazcoch čoraz väčšie, mali by mať možnosť primerane prispievať k tvorbe noriem. Musia sa prijať praktické opatrenia na vytvorenie rovnosti medzi zúčastnenými stranami, t. j. lepšia podpora na štátnej úrovni pre účasť malých a stredných podnikov s menšími finančnými prostriedkami.

4.4.1.

Podniky v strojárskom priemysle sú hnacím motorom inovácií, keď ide o výrobu zariadení potrebných na realizáciu ekologickej revolúcie. Energetická účinnosť, zníženie emisií CO2 a klimatická vhodnosť ich výrobkov pozitívne ovplyvňujú udržateľný rozvoj odvetvia. Inovácie strojárskych podnikov okrem vývoja nových výrobkov často vedú k novým spôsobom výroby, k environmentálne ešte modernejším tovarom a systémom, ktoré sú zároveň produktívnejšie a dostupnejšie pre zákazníkov.

4.4.2.

Európa dosiahla vysokú úroveň výskumu a jeho výsledkov. V roku 2012 sa v Európe podalo vyše 250 000 žiadostí o registráciu patentu. Cesta od výskumu k inovatívnym výrobkom si však vyžaduje viac ako len znalosti a výskumnú spôsobilosť. Európa mala dlho jasnú vedeckú výhodu v mnohých technológiách, ale nakoniec sa odvetvia, ktoré ťažili z tohto výskumu, často usídlili mimo Európy. Takéto slabé priemyselné využívanie existujúcich znalostí v Európe možno prekonať len zapojením priemyslu do výskumných programov v skorej fáze a primeraným rámcom, ktorý im umožní včasné využitie získaných znalostí. Nové štruktúry, v rámci ktorých sa spája priemysel a výskum (zoskupenia, technologické parky, strediská technologickej výmeny), by sa mali podporovať z verejných prostriedkov.

4.4.3.

Financovanie výskumu a inovácií by sa na zlepšenie využívania nových vedeckých zistení priemyslom malo lepšie sústrediť na potreby priemyslu a malo by sa vykonávať v podobe verejno-súkromného partnerstva, ako je napríklad program Továrne budúcnosti. V záujme zvýšenia účasti podnikov, najmä malých a stredných, by sa mali zjednodušiť usmernenia a ustanovenia o účasti na projektoch a schvaľovaní projektov. Mali by sa prijať opatrenia na podporu zriaďovania moderných tovární, ktoré vychádzajú zo 4. priemyselnej revolúcie.

4.5.1.

Už len počet pracovných miest v tomto odvetví ukazuje, že odvetvie zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní súčasnej vysokej nezamestnanosti v EÚ a má veľký potenciál nových pracovných miest, ak Európa dokáže vytvoriť investície pre ďalší hospodársky vzostup. Vytvorením týchto pracovných miest by sa mohla zmierniť neprijateľná vysoká nezamestnanosť mladých ľudí. Súčasné úsilie EÚ o vytvorenie záruky pre mladých ľudí sa zdá byť dobrým opatrením v čase tejto krízy. V dlhodobom horizonte však udržateľná zamestnanosť môže vychádzať len zo zdravých spoločností, ktoré tu investujú.

4.5.2.

Mnohé výrobné odvetvia trpia nedostatkom mladých odborníkov. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by sa mali omnoho viac zameriavať na súčasné a budúce potreby podnikov. Správne orgány a aj samotný priemysel by mali prijať opatrenia na prilákanie mladých ľudí do tohto odvetvia a zároveň na zlepšenie imidžu odvetvia. Musí sa vyriešiť najmä nedostatok odborníkov vo vede, technológiách, inžinierstve a matematike v niektorých regiónoch Európy, napr. podporovaním mobility týchto odborníkov na území celej Európy.

4.5.3.

Ešte stále si len málo mladých žien vyberá povolanie v strojárstve. Strojársky priemysel už v mnohých európskych krajinách začal kampane na prilákanie mladých žien do učňovskej prípravy a z Európskeho sociálneho fondu sa podporujú projekty na zníženie emocionálnych zábran mladých žien voči inžinierskym povolaniam. Stále sa však toho musí vykonať viac. Technika a strojárstvo sa na školách musia učiť inšpirujúcejším spôsobom.

4.5.4.

Jednou z rozhodujúcich silných stránok, vďaka ktorej mnohé európske podniky dobre ustáli súčasnú krízu, je ich vynikajúca pracovná sila. Systémom učňovskej prípravy sa zabezpečí, aby pracovníci podnikov mali rozsiahle znalosti o teoretickom základe a o aktuálnom výrobnom postupe. Sú spôsobilí rýchlo integrovať inovácie v rôznych stupňoch hodnotového reťazca. V rámci európskej politiky zamestnanosti by sa mali podporovať krajiny, aby prijímali takéto sústavy učňovskej prípravy na podnikovej úrovni. Mala by sa podporovať spolupráca podnikov so školami a univerzitami, výmeny v rámci prvých pracovných miest a stáže.

4.5.5.

Priemyselné združenia a odborové zväzy by s podporou vlád mali prevziať iniciatívu a mali by posúdiť priemyselné vzdelávanie a zlepšiť spôsoby, ktoré by mohli pomôcť vyplniť medzery v pracovnej kvalifikácii pre priemysel, ktorý disponuje čoraz dômyselnejšími strojovými zariadeniami a technickými službami, čo si vyžaduje nové zručnosti.

4.5.6.

Celoživotné vzdelávanie by malo byť spoločnou povinnosť zamestnávateľov a zamestnancov. Pracovníci, ktorí prídu o svoju prácu, by mali mať dostatočný prístup k rýchlemu doplneniu svojej kvalifikácie. Mali by sa zintenzívniť aktívne politiky v oblasti pracovného trhu a mala by sa zrýchliť výmena osvedčených postupov, ako sú postupy spolufinancované z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

4.5.7.

Priemyselné odvetvia sa nepretržite menia. Stále vznikajú pracovné miesta a výrobky, pričom ďalšie sa stávajú nadbytočnými. Potrebná reštrukturalizácia sa musí organizovať na základe predvídania. Všetci sociálni partneri – odborové zväzy a zamestnávatelia – a tiež vlády a inštitúcie EÚ sa musia zapojiť do dialógu s cieľom vypracovať pružnejší a pozitívnejší prístup k zmene v priemysle. Prioritne sa musí zamedziť prepúšťaniu zo zamestnania, aby sa v podnikoch udržala zručná a kvalifikovaná pracovná sila. Straty pracovných miest, ktorým nemožno zamedziť, by sa mali organizovať a zmierňovať sociálne prijateľným spôsobom. V niektorých krajinách strednej a východnej Európy môžeme nájsť príklady modernizácie hospodárstva, ktoré je produktívnejšie, čistejšie a vytvára nové dobre platené pracovné miesta.

4.5.8.

Vláda, priemyselné združenia a odborové zväzy musia nájsť riešenia na prispôsobenie sa cyklickým kolísaniam podnikateľskej činnosti. Rýchle a efektívne nasadenie kvalifikovaného personálu je rozhodujúce, ak majú európske výrobné podniky odpovedať na rastúce tlaky globálnej hospodárskej súťaže. V legislatíve sa v oblasti zamestnanosti musia vonkajšie a aj vnútorne uznať pracovné dohody, v ktorých je zohľadnená potreba efektívnosti výrobného postupu, a tiež otázky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a rovnováhy medzi prácou a súkromným životom. Nástroje na potrebnú flexibilizáciu sa nesmú využívať na zníženie existujúcich sociálnych noriem v Európe.

4.5.9.

Sociálni partneri v členských štátoch majú veľkú zodpovednosť v kolektívnych rokovaniach. Úspešné súťaženie pri súčasnej úrovni nákladov na zamestnancov je náročné a je potrebné zachovať kúpnu silu zamestnancov. Zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych podnikov sa nesmie realizovať na úkor znižovania miezd. V záujme zachovania a zvyšovania zamestnanosti sa úsilie musí sústrediť na necenovú konkurencieschopnosť a na obmedzovanie výrobných nákladov. Zvýšenie produktivity by sa malo v rovnakej miere prejaviť zvýšením miezd, investícií a odmeňovania akcionárov.

4.6.1.

Európska komisia v posledných rokoch uznala, že pomoc malým a stredným podnikom v súvislosti s vývozom je kľúčom k silnejšiemu hospodárstvu. Pre mnohé malé a stredné podniky je prvým krokom vývoz do inej krajiny EÚ. Preto je hospodárska súťaž na vnútornom trhu taká dôležitá, keďže skúsenosti získané na tomto trhu môžu motivovať podniky, aby vyvážali do zahraničia. Keďže vývoz do zahraničia je pre malé a stredné podniky ťažký, je dôležité, aby na týchto trhoch nezostali samé. Navyše by sa mal pre malé a stredné podniky zlepšiť prístup k nástrojom financovania vývozu.

4.7.1.

Hoci verejné rozpočty zostávajú obmedzené, potrebné investície do energetickej infraštruktúry by sa nemali odďaľovať, keďže by to obmedzilo konkurencieschopnosť Európy.

4.7.2.

Väčšina investícií do energetickej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov sa v súčasnosti vykonáva, len ak sa hranica rentability dosiahne do troch rokov, čím sa nechávajú ujsť mnohé možné zisky. Mnohé súkromné investície sa nerealizujú, aj keď by boli užitočné, pretože ich hranica rentability by sa zvyčajne dosiahla za 3 roky až 5 rokov. Táto dilema by sa mohla prekonať, ak by budúce zisky z týchto investícií vytvorili hotovostné toky už v čase, kedy sa musia realizovať investície. Preto by sa mali v Európskej investičnej banke alebo vo financujúcich bankách jednotlivých štátov, ktoré poskytujú úvery podnikom a domácnostiam, vytvoriť fondy na takéto investície výmenou za zisky vzniknuté z vyplývajúcich úspor až do splatenia úveru. Takýto model umožňuje tieto investície bez verejných dotácií.

4.8.1.

Európski výrobcovia počas súčasnej fázy vysokých cien surovín profitujú z úsilia o lepšiu recykláciu odpadu vynaloženého v minulosti. Väčšina kovov, ktoré sú základom väčšiny výrobkov, sa v súčasnej dobe recykluje. Pre konkurencieschopnosť strojárskych odvetví je však stále rozhodujúca dostupnosť dovážaných surovín. EÚ musí preto trvať na tom, aby obchod so surovinami neobmedzovali obmedzenia v rozpore so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO), najmä v súvislosti so vzácnymi zeminami. Pritom sa musí zohľadniť, aby sa dodržiavali etické, sociálne a ekologické normy.

4.9.1.

Európske podniky by mali preskúmať a omnoho lepšie využívať potenciál nových členských štátov EÚ. Takýto prístup by mohol premeniť problémy s nadmernými hospodárskymi rozdielmi medzi európskymi regiónmi na výhodu pre Európu.

4.9.2.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby sledovala situáciu v medzinárodnom obchode s kritickými surovinami. Odporúča, aby sa pripravilo viacero možných scenárov, ktoré budú opisovať hrozby a potenciálne riešenia, vrátane toho najhoršieho scenára. Mala by sa zlepšiť spolupráca s inými krajinami, ktoré sú v podobnej situácii (USA, Japonsko, Južná Kórea).

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/38

1.1

Odvetvie údržby, opráv a konverzie lodí (ship maintenance, repair and conversion – SMRC) má pre Európu a jej udržateľný rozvoj strategický význam, pretože zohráva kľúčovú úlohu v oblastiach, ako sú ochrana životného prostredia, doprava, bezpečnosť a optimalizácia energie.

1.2

EHSV sa domnieva, že súčasná sieť lodeníc SMRC v EÚ je vzhľadom na svoje vysoko technologické know-how dobre pripravená a schopná uspokojiť rastúci dopyt, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj, technológie, inovácie, odborné zručnosti a vybavenie lodeníc.

1.3

Výbor sa domnieva, že napriek zložitej hospodárskej situácii sa pre toto odvetvie rysujú príležitosti súvisiace s tým, že svetová flotila sa rozrastá, podiel starších lodí sa zvyšuje, a predovšetkým rastie dopyt po rekonštrukcii a modernizácii v dôsledku environmentálnych, energetických a klimatických požiadaviek. V najbližšom časovom horizonte sa rastúci dopyt zameria na: lode vyznačujúce sa energetickou účinnosťou, fungovanie a rozvoj zariadení pre výrobu veternej energie na mori (off-shore) a ťažbu prírodných zdrojov v mori.

1.4

V strednodobej a dlhšej časovej perspektíve môže byť ďalšou príležitosťou pre toto odvetvie otvorenie námorných trás v Severnom ľadovom oceáne a hlbokomorská ťažba surovín.

1.5

Výbor konštatuje, že vzhľadom na prebiehajúcu krízu majitelia lodí i lodenice SMRC aj napriek sľubným príležitostiam stále čelia finančným problémom, ako je prístup k úverom, čo znamená, že podniky majú ťažké prevádzkové podmienky. Ďalšou výzvou je udržať v odvetví kritický objem.

1.6

V záujme zlepšenia tejto situácie by malo podotvetvie SMRC úzko spolupracovať s námorným hodnotovým reťazcom, s cieľom zvýšiť prestíž odvetvia a získať pomoc z prostriedkov EÚ, členských štátov a regiónov vzhľadom na stále rastúcu konkurenciu z tretích krajín.

1.6.1

Výbor sa domnieva, že pre sektor bude prospešné a nevyhnutné prijať napríklad tieto opatrenia:

1.7

EHSV konštatuje, že hoci súčasné zručnosti pracovníkov v odvetví SMRC v EÚ sú postačujúce, mali by byť priebežne vyhodnocované a aktualizované, a tieto snahy by mali byť prednostne podporované, napríklad v rámci iniciatívy LeaderSHIP 2020. V tomto odvetví existuje reálne riziko straty kritického objemu v dôsledku starnutia kvalifikovanej pracovnej sily.

1.8

EHSV sa domnieva, že stredobodom pozornosti by mala byť snaha prilákať do tohto odvetvia nových a mladých pracovníkov, ktorú treba spojiť s opatreniami zameranými na zlepšenie imidžu sektora. Mala by sa k tomu pridať finančná podpora škôl a univerzít so špecializáciou zahŕňajúcou profil SMRC.

1.9

Výbor sa domnieva, že Komisia by mala v spolupráci so sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami (napr. V rámci koncepcie sektorovej rady pre zručnosti) vypracovať plán pre priebežné prispôsobovanie zručností novým úlohám SMRC, ktoré zahŕňajú okrem iného zariadenia na otvorenom mori (off-shore) (plošiny, veterné elektrárne atď.), prístavy, nové technické plavidlá, zariadenia a cisternové lode na zásobovanie skvapalneným zemným plynom LNG (bunkering) atď. To si vyžaduje monitorovanie zručností, nepretržitý vývoj školení a podporu mobility v rámci Európy.

1.10

Komplexný súbor zásad a predpisov (ochrana životného prostredia, bezpečnosť, prístavy, predpisy týkajúce sa dopravy, montáž, recyklácia) má zásadný vplyv na fungovanie sektora a dopyt po jeho službách. z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že SMRC a sektor stavby lodí by mali často a pravidelne spoločne konzultovať s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA), s cieľom zaručiť ekologickejšie a bezpečnejšie lode a ich efektívnu kontrolu.

1.11

EHSV sa domnieva, že súbor nových pravidiel a požiadaviek týkajúci sa vyspelých technológií by nemal byť považovaný za škodlivý alebo problematický pre tento sektor, ale skôr za príležitosť preň. V tomto ohľade by SMRC a odvetvie stavby lodí ako aj sektor výroby ocele mali v záujme dosiahnutia lepších výsledkov užšie spolupracovať. Výbor navrhuje, aby GR MOVE zohľadnilo SMRC vo svojej činnosti týkajúcej sa strategickej politiky (napr. v oblasti príbrežnej námornej dopravy).

EHSV sa nazdáva, že v súlade so strednodobými prognózami (na 3 roky) poukazujúcimi na výraznú potrebu recyklácie lodí v Európe je SMRC vybavený na to, aby dokázal zrealizovať takéto projekty. Má tiež ľudský kapitál umožňujúci vyhovieť požiadavkám takej recyklácie lodí, ktorá by nebola škodlivá pre ľudí, ani životné prostredie. Zároveň sa v sektore zohľadňuje skutočnosť, že ide o nový druh činnosti, ktorý je iný než doterajšie a s ktorým súvisia citlivé aspekty vyžadujúce si opatrný prístup. Podľa názoru výboru bude recyklácia lodí pre európsky priemysel stále strategickejšou činnosťou.

1.12

Výbor sa nazdáva, že medzi hlavné krátkodobé úlohy, ktoré potrebujú verejnú podporu na financovanie konverzií uskutočňovaných v SMRC v EÚ, patria: inštalácia čističiek a systémov na úpravu balastnej vody (čo sa môže podľa údajov registra spoločnosti Lloyd týkať až 65 000 lodí na svete), konverzie súvisiace so zvýšením energetickej účinnosti, vrátane inštalácie motorov na pohon skvapalneným zemným plynom (LNG), inštalácia cisternových zariadení na tankovanie LNG na mori (bunkering) a systémov s rekuperáciou tepla a modernizácia vybavenia pre pomalú plavbu (slow steaming) atď.

1.13

Výbor je presvedčený, že priemysel SMRC má veľký význam pre európsku vojenskú námornú flotilu jednotlivých krajín a že táto otázka by mala byť zahrnutá do iných stanovísk EHSV zaoberajúcich sa zbrojným priemyslom.

1.14

EHSV sa domnieva, že skutočné uplatnenie predpisov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), najmä dohovor o balastných vodách, má pre toto odvetvie rozhodujúci význam. Dohovor by preto mal byť správne a účinne implementovaný a je potrebné jasne stanoviť, čo sa očakáva.

2.1

Lodiarsky priemysel zahŕňa všetky podniky zapojené do konštrukcie, údržby, konverzie a opravy všetkých typov lodí a iných príslušných morských štruktúr. Anglická skratka „SMRC“ sa vzťahuje na lodenice, ktoré sa zaoberajú údržbou, opravou a konverziou lodí. Do tejto oblasti činnosti spadá aj preskúmanie klasifikácie. Takéto lodenice pôsobia v šestnástich krajinách EÚ a zamestnávajú približne 50 až 55 000 pracovníkov (priemer za obdobie rokov 2007 – 2011).

2.2

Odvetvie SMRC je špecifickým segmentom lodiarskeho priemyslu. Význam tohto sektora sa zvyšuje zároveň s rastom celosvetovej flotily a námornej (i vnútrozemskej vodnej) dopravy a s rozvojom lodnej technológie a zvýšenými nárokmi na vodnú dopravu so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj.

2.3

EÚ má v súčasnosti v tomto sektore silné postavenie. Jej podiel na svetovom trhu predstavuje okolo 35 %, z čoho vyplýva strategický význam tohto sektora pre Európu. Treba si toto postavenie udržať, a dokonca posilniť, aby sa zabezpečila vysoká úroveň bezpečnosti v námornej doprave, ako aj prísne normy v oblasti ochrany životného prostredia a energetickej účinnosti.

2.4

SMRC sa v mnohých aspektoch líši od odvetvia stavby lodí. Delí sa na tieto pododvetvia: oprava, údržba, modernizácia a konverzia lodí.

2.5

Údržba a opravy sú zvyčajne krátkodobými činnosťami. Väčšinu času je loď v suchých dokoch a priemerne tam zostáva asi 10 až 12 dní.

2.6

Plánovanie údržby je pomerne jednoduché a lodenice môžu ovplyvniť rozhodnutie majiteľov plavidiel pri výbere lodenice. Pokiaľ ide o neplánované opravy v dôsledku mechanického alebo štrukturálneho zlyhania systému, tie musia byť vykonané v najbližšej lodenici. V takýchto prípadoch je ťažké ovplyvniť rozhodovanie majiteľa lode.

2.7

Podľa správy OECD z roku 2008 (1) sa voľba vhodnej opravárenskej lodenice stala veľmi dôležitou pre majiteľov lodí, ktorí sa často musia rozhodovať medzi výberom finančne atraktívnej nízkonákladovej možnosti a potrebou zaručiť spoľahlivosť a technologický pokrok. Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré vplývajú na to, kde bude opravená loď, zvyčajne patria: náklady, čas opravy (vrátane nákladov na zmenu trasy) a – v menšej miere – typ technológie.

2.8

V snahe dosiahnuť úspory z rozsahu na rôznych miestach vo svete dochádza k prepojeniu stavby a opráv lodí. Krajiny zo silným lodiarskym priemyslom obvykle oddeľujú činnosť lodeníc zameraných na stavbu lodí a lodeníc SMRC s cieľom dosiahnuť väčšiu koncentráciu pracovnej sily a vyššiu produktivitu.

V niektorých krajinách EÚ (napr. v Poľsku, Nemecku a Holandsku) ako aj v Indii dochádza k funkčnému a firemnému zlučovaniu lodeníc zabezpečujúcich stavbu lodí a ich údržbu, opravu a konverziu. Ukazuje sa, že tento model funguje efektívne, keď sa pre oba typy lodeníc využívajú spoločné oddelenia a zariadenia (a ďalšie organizačné jednotky (2)), pričom sa zároveň využíva diverzifikácia portfólia výrobkov a zákaziek a minimalizuje riziko vyplývajúce z cyklu hospodárskeho poklesu.

2.9

Trhová situácia sektora

2.10

Pri opise rozvoja priemyslu SMRC v posledných desaťročiach sa v literatúre používa označenie „večne mladý“ priemysel. Silný rast svetovej flotily zo 660 miliónov DWT v roku 1990 na 1 468 miliónov DWT v roku 2011 je zdrojom súčasných rastových príležitostí pre priemysel SMRC. Ročný celosvetový obrat v tomto odvetví sa odhaduje na približne 12 miliárd USD na konci roka 2010 (3).

2.11

Obrat v európskom sektore opráv predstavoval v roku 2010 3,16 mld. EUR (rekordný výsledok okolo 4 miliárd EUR sa zaznamenal v roku 2008). Príloha č 1 ukazuje obrat v lodeniciach na opravu lodí v rôznych európskych krajinách v rokoch 2006 – 2010.

2.12

Pred krízou bol na tom SMRC v Európe celkom dobre Od roku 2010 majitelia lodí v snahe znížiť náklady robili škrty vo výdavkoch alebo odkladali objednávky. V druhej polovici roka 2010 sa podarilo dohnať stratu, o čom svedčí skutočnosť, že čakacia lehota na opravu sa opäť predĺžila (z jedného týždňa na tri týždne).

2.13

Lodenice SMRC sú rozmiestnené po celom svete. Hoci lodenice v Ázii robia opravy lodí za nižšiu cenu (z dôvodu nízkych nákladov na pracovnú silu), mnohí majitelia si volia drahšie lodenice, pretože sú schopné ponúknuť kratšie čakacie lehoty (a umožňujú tiež vyhnúť sa zmene trasy) a sofistikovanejšie poznatky.

2.14

Proces konverzie a modernizácie sa v niektorých ohľadoch podobá skôr na stavbu lodí, než na činnosti vykonávané v rámci opráv a údržby. Konverzia lodí trvá zvyčajne dlhšie než bežná oprava. Činnosti patriace do konverzie možno považovať za výrobný proces.

2.15

Podľa Sea Europe (4) má konverzia lodí bližšie k činnosti stavebných lodeníc z časového hľadiska, ale vyžaduje si úplne odlišný prístup založený na flexibilite, ktorá umožňuje vykonať zmeny v pracovnom pláne podľa požiadaviek zákazníka a konkrétnej povahy lode určenej na konverziu.

2.16

Lodenice, ktoré vykonávali konverziu v čase bezprostredne pred začatím krízy, mali veľmi dobrý trh. V roku 2009 začal počet objednávok klesať a k najväčšiemu poklesu došlo na začiatku roka 2010. V tom čase bola väčšina zoznamov objednávok na konverziu prázdna. k určitému zlepšeniu situácie došlo v druhej polovici roka 2010, ale v súčasnosti mnoho majiteľov lodí obmedzuje objednávky na konverziu pre finančné problémy.

2.17

V poslednom čase je stále dôležitejšia úloha opráv, konverzie a modernizácie podporných lodí na otvorenom mori (typu off-shore) a plávajúcich zariadení (vrátane vrtných plošín). Vzhľadom na vysoké náklady na nákup nových lodí tohto typu (a plávajúcich zariadení na otvorenom mori), ako aj dlhé čakacie lehoty na ich dodanie (až štyri roky), sa lodiari rozhodujú pre konverziu existujúcich off-shore plavidiel a plávajúcich zariadení. V Európe však existuje silné pokušenie využi na uskutočnenie takejto konverzie lacnejšie zahraničné lodenice.

3.1

Prieskumy a analýzy konkurencieschopnosti SMRC v EÚ boli uskutočnené nedávno, prostredníctvom výskumného programu EKO-REFITEC (5) realizovanom v rámci 7. rámcového programu pre výskum. Výsledky týchto prieskumov sú prezentované v prílohe 2.

4.1

Na medzinárodnej úrovni sa neuskutočnili rokovania o mnohostranných dohodách o konkurencieschopnosti (napr. pod záštitou WTO), ktoré by mohli mať vplyv na SMRC, a vyhliadky na dosiahnutie dohody v krátkodobom časovom horizonte sú pomerne slabé.

4.2

Na bilaterálnej úrovni Európska únia uzavrela obchodné dohody s USA, Kanadou, Japonskom a Južnou Kóreou, ktoré nepriamo ovplyvňujú konkurencieschopnosť, ale ich vplyv na SMRC je pomerne zanedbateľný.

Na európskej úrovni právne predpisy EÚ zahŕňajú rámcovú úpravu štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo. V tejto súvislosti môže Komisia schváliť poskytovanie pomoci na inovácie a regionálne dotácie lodeníc, a v prípade exportných úverov udelenie podpory majiteľom plavidiel. V oblasti SMRC sa tento rámec týka dotácií na opravy a konverziu v prípade regionálnej pomoci a podpory inovácií, avšak v prípade exportných úverov len dotácií na konverziu plavidiel.

4.2.1

Existujúca rámcová úprava platí dva roky od 1. januára 2012. Komisia oznámila, že po uplynutí tohto obdobia bude rámec pre lodenice začlenený do budúcej verzie usmernení EÚ pre štátnu pomoc pre výskum a inovácie, rovnako ako pre regionálnu pomoc, keďže v súčasnosti prebieha revízia jednak všeobecných rámcových predpisov EÚ, jednak špecifickejšieho rámca pre stavbu lodí.

4.3

4.4.1

Dohovor o balastných vodách rieši problém prenosu inváznych druhov morských živočíchov medzi jednotlivými morskými oblasťami v dôsledku vypúšťania balastných vôd z lodí. Nadobudnutie účinnosti tohto dohovoru je naplánované na začiatok roka 2014.

4.4.2

Vplyv dohovoru na odvetvie SMRC bude veľmi výrazný, pretože mnoho lodí bude potrebovať modernizáciu a/alebo konverziu, čo sa môže podľa údajov registra spoločnosti Lloyd týkať až 65 000 lodí na svete.

4.4.3

Ďalšími dôsledkami dohovoru pre lodenice SMRC by mohli byť hlavne riziká vyplývajúce z používania nových chemických látok a ich skladovania a zvýšené regulačné požiadavky na ich používanie.

4.5.1

Cieľom dohovoru, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2013, je dosiahnuť zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie pochádzajúcich z lodí, najmä SOx a NOx.

4.5.2

Aby sa zabránilo zbytočným obmedzeniam uvaleným na odvetvie námornej dopravy, príloha VI dohovoru stanovuje, že zníženie emisií možno dosiahnuť použitím alternatívnych pohonných hmôt alebo technológie čistenia odpadových plynov.

4.5.3

Tento dohovor vytvára príležitosti pre lodenice SMRC, keďže technológie znižujúce emisie budú musieť byť inštalované na palube lodí, ktoré sú súčasťou existujúcich flotíl. Potenciálnou hrozbou pre lodenice vykonávajúce montáž ekologických zariadení je okrem iného zvyšujúca sa závislosť od dodávateľov zariadení a potreba určitých investícií v lodeniciach.

4.6.1

Cieľom dohovoru je zabezpečiť také podmienky, aby riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť počas recyklácie lodí boli obmedzené na prijateľnú úroveň.

4.6.2

V nadväznosti na ustanovenia dohovoru musia byť vlastníci plavidiel v plnej miere informovaní o všetkých materiáloch, ktoré sa používajú počas údržby, opravy a konverzie, a uistiť sa, že sa v lodeniciach nikdy nepoužijú nežiaduce materiály. Tak môžu vzniknúť ďalšie príležitosti ako získať nové objednávky na špecializované služby lodeníc EÚ, pre ktoré je príznačná vysoká úroveň know-how.

4.7

Recyklácia lodí sa stáva čoraz strategickejšou činnosťou zameranou na zabezpečenie a poskytovanie napr. kovového šrotu a ďalších surovín pre odvetvia spracovateľského priemyslu EÚ (oceľ, hliník, meď), s cieľom znížiť priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie a zabrániť neprijateľným pracovným a sociálnym podmienkam.

5.1

SMRC a jeho prostredie by mali brať do úvahy príležitosti a možnosti financovania zo strany EIB prostredníctvom rozšírenia jej úverovej aktivity. Treba podnietiť a preskúmať činnosť EIB predovšetkým so zreteľom na projekty v oblasti ekologickej námornej dopravy, energie z obnoviteľných zdrojov získavanej zo zariadení na otvorenom mori a konverzie. Ako jedno z naliehavých opatrení sa navrhuje, aby GR ENT zorganizovalo workshopy, na ktorých by sa stanovili konkrétne formy podpory zo strany EIB.

5.2

Členské štáty a pobrežné regióny by mali preskúmať možnosť prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov na diverzifikáciu technológie v námornom odvetví v súvislosti s novými segmentmi trhu. Ide najmä o kontext regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

5.3

Čo sa týka možných krokov EÚ v oblasti dlhodobého financovania, Európska komisia by mala preskúmať možnosť prípadných opatrení na financovanie stavby a modernizácie plavidiel. Členské štáty, finančné subjekty a odvetvie námorných technológií a ďalšie zainteresované strany by mali preveriť dostupnosť trhových záruk.

5.4

Lodiarsky priemysel (vrátane SMRC) v spolupráci s Európskou komisiou, členskými štátmi a regiónmi by mal byť zapojený do výskumu, a na tento účel využívať okrem iného verejno-súkromné partnerstvá (PPP), pričom treba plne zohľadniť štruktúru námorných odvetví a príslušné pravidlá poskytovania štátnej pomoci.

5.4.1

EHSV súhlasí s myšlienkou iniciatívy LeaderSHIP2020, že na splnenie celkových cieľov týkajúcich sa PPP pre lodiarsky sektor bude potrebné výrazné úsilie v oblasti výskumných programov. Pokiaľ ide o krátkodobé ciele, rozhodne by konkurencieschopnosť SMRC mala byť založená na vhodnom stimulovaní inovácií na podnikovej úrovni.

5.5

EHSV podporuje začlenenie výboru pre sektorový dialóg lodiarskeho priemyslu do činnosti v oblasti koncipovania a zavádzania opatrení v rámci iniciatívy LeaderSHIP 2020. V súčasnosti by malo byť osobitnou úlohou výboru zamerať sa na naplnenie tej časti programu, ktorá sa týka lepšieho vymedzenia a porovnateľnosti kvalifikácií a zručností s cieľom zabezpečiť dlhodobú prosperitu odvetvia.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/45

1.1

EHSV hodnotí veľmi pozitívne spôsob, akým doteraz fungoval Fond solidarity EÚ (FSEÚ) (1), ktorého vytvorenie od začiatku podporoval (2).

1.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné okamžite pristúpiť k úprave nariadenia (ES) č. 2012/2002 týkajúceho sa fungovania Fondu solidarity Európskej únie, ktorá sa mala zrealizovať už dávno (3), a podporuje úsilie Komisie vyvíjané v tomto smere, napriek tomu, že nový návrh je mimoriadne konzervatívny, ako to potvrdil aj Európsky parlament (4).

1.3

EHSV sa domnieva, že odmietnutím návrhu (5) Komisie v roku 2005 Rada premeškala príležitosť presadiť fungovanie fondu na nových základoch.

1.4

EHSV sa nazdáva, že sa musia prijať všetky potrebné opatrenia na zníženie byrokracie v mechanizmoch FSEÚ a na urýchlenie jeho postupov (6).

1.5

EHSV súhlasí s úpravami, ktoré obsahuje nový návrh nariadenia (7), pokiaľ ide o stanovenie záloh a spresnenie pojmov „veľká katastrofa“ a „mimoriadne regionálne katastrofy“, alebo prijatie opatrení namierených voči členským štátom, ktoré preukázateľne neprijali náležité opatrenia na to, aby sa takýmto katastrofám predišlo.

1.6

EHSV sa domnieva, že EÚ bude musieť napriek finančne mimoriadne zložitému obdobiu, v ktorom sa v súčasnosti nachádza, vyčleniť väčší objem financií na činnosť FSEÚ pre prípad, že by došlo k veľkej katastrofe mimoriadneho rozsahu.

1.7

Podľa názoru EHSV je potrebné v plnej miere objasniť podmienky poskytovania prostriedkov z FSEÚ, aby sa nevzbudzovali neoprávnené očakávania a aby sa fond nestal nástrojom politických hier, ale taktiež aby nevznikol pocit sklamania v radoch ťažko skúšaného obyvateľstva.

1.8

EHSV súhlasí s tým, že nástroje ako FSEÚ sú pre EÚ vynikajúcou príležitosťou preukázať svoju jednotnosť a solidaritu, pod podmienkou, že sa tieto nástroje budú vhodne uplatňovať, a oboznámiť občanov s tým, aké úsilie EÚ vynakladá a akú pomoc poskytuje.

1.9

EHSV zastáva názor, že do plánovaných opatrení je potrebné zahrnúť aj katastrofy, ku ktorým došlo náhle v dôsledku „účinkov skleníkového efektu“ a zmeny klímy vo všeobecnosti, ale aj katastrofy, ktoré sú dôsledkom teroristickej činnosti.

1.10

EHSV si kladie otázku, prečo sa hraničné hodnoty, ktoré boli stanovené s cieľom určiť rozsah „veľkej“ katastrofy, udržiavajú na takýchto vysokých úrovniach, čo núti FSEÚ k tomu, aby svoje zdroje poskytoval len výnimočne a výlučne prostredníctvom uplatnenia svojich únikových doložiek, a myslí si, že minimálne stropy príslušných súm, ktoré sa uvádzajú v súvislosti so zistenými škodami, sú mimoriadne vysoké a musia sa znížiť.

1.11

Doložka o subsidiarite, ktorú Rada prísne uplatňuje, má odrádzajúci účinok a vo výraznej miere komplikuje úsilie, ktoré vynakladá Komisia. EHSV žiada, aby sa táto doložka uplatňovala pružnejším spôsobom.

1.12

Výbor je presvedčený, že v niektorých prípadoch by bolo a naďalej je možné zabrániť veľkým katastrofám prostredníctvom uplatnenia mechanizmov a dostupných európskych fondov, ako aj existujúceho know-how.

1.13

Súhlasí so zásadou „platí ten, kto škodu spôsobil.“

1.14

Konštatuje, že v Európe v posledných rokoch žiaľ vo výraznej miere narástol počet veľkých katastrof.

1.15

Vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje vnútorné postupy a mechanizmy s cieľom uľahčiť prácu Komisie a aby jej včas poskytovali informácie, ktoré musia byť spoľahlivé, overené a podložené.

1.16

Domnieva sa, že lehota deväť až dvanásť mesiacov, ktorá je potrebná na poskytnutie pomoci, je mimoriadne dlhá a je v rozpore s cieľom poskytnúť núdzovú a okamžitú pomoc.

1.17

EHSV sa nazdáva, že je potrebné stanoviť pravidlá pre reklamu a opatrenia na propagáciu činnosti fondu, ktoré umožnia oboznámiť s ňou občanov.

2.1

FSEÚ bol zriadený v roku 2002 v nadväznosti na katastrofálne povodne, ktoré postihli strednú a severnú Európu. Jeho cieľom je poskytnúť členským štátom, ako aj krajinám kandidujúcim na vstup, ktoré postihli veľké prírodné katastrofy, doplnkovú pomoc na opätovné oživenie hospodárskeho a spoločenského života v postihnutých oblastiach.

2.2

FSEÚ bol vytvorený na základe postupov uplatňovaných v naliehavých prípadoch v čase, keď došlo k zisteniu, že hoci má EÚ značné finančné prostriedky umožňujúce reagovať na veľké prírodné katastrofy na celom svete, nemá k dispozícii primerané nástroje, aby mohla čeliť takýmto kalamitným situáciám na vlastnom území alebo na území kandidátskych krajín, ktoré rokujú o vstupe do EÚ.

2.3

Od svojho zriadenia realizoval FSEÚ v mnohých prípadoch úspešné intervencie, zároveň však boli zistené aj viaceré nedostatky, z hľadiska štruktúry alebo v dôsledku byrokracie, ktoré sa Komisia snažila napraviť, keď v roku 2005 predložila návrh nariadenia, ktorý Rada odmietla, napriek tomu, že stanovisko Európskeho parlamentu bolo pozitívne.

2.4

Ročný rozpočet fondu je stanovený na 1 miliardu EUR. Táto suma bola doteraz vždy postačujúca.

3.1

Hlavné ustanovenia nariadenia, ktorým sa zriaďuje FSEÚ a ktoré je v súčasnosti v platnosti:

3.1.1

Fond bol zriadený s cieľom pomôcť členským štátom a krajinám kandidujúcim na vstup v prípade veľkých prírodných katastrof a umožniť EÚ podniknúť núdzové a účinné opatrenia.

3.1.2

Fond môžu využívať členské štáty a krajiny, ktoré začali prístupové rokovania.

3.1.3

Predstavuje doplnkový nástroj a poskytuje subsidiárnu pomoc s cieľom refinancovať naliehavé opatrenia.

3.1.4

Bolo spresnené, že hlavné aspekty veľkých katastrof, na ktoré sa fond zameriava, sa týkajú životných podmienok, prírodného prostredia a hospodárstva.

3.1.5

Za „veľké katastrofy“ sa v zmysle tohto textu majú považovať tie, ktoré spôsobujú veľké škody z hľadiska hospodárskych nákladov alebo percentuálneho podielu hrubého národného dôchodku (HND) (8).

3.1.6

Je stanovené, že FSEÚ musí fungovať podľa mimoriadne rýchlych postupov a prijímať okamžité rozhodnutia.

3.1.7

Zodpovednosť za použitie pomoci má však v každom prípade krajina prijímajúca pomoc.

3.2

V nariadení sa spresňuje, že je potrebné uplatňovať väčšiu transparentnosť a rozvážne finančné riadenie.

3.3

Vzhľadom na vysoké sumy, ktoré boli stanovené na vymedzenie veľkých „prírodných katastrof“, sa zavádzajú aj únikové doložky týkajúce sa „výnimočných katastrof“ a katastrof, ku ktorým došlo v „susednej krajine“, sú však podmienené mimoriadne prísnymi kritériami a stanovením stropu pre intervenciu fondu vo výške 75 miliónov EUR. Vzhľadom na mimoriadne vysoké sumy, ktoré boli pôvodne stanovené na vymedzenie veľkých katastrof, sa stalo pravidlom, že tieto zásahy FSEÚ sa realizovali na základe týchto ustanovení o výnimkách.

3.4

Podľa ustanovení nariadenia sú hlavnými prioritami FSEÚ v prípade veľkých katastrof:

3.4.1

okamžité opätovné obnovenie infraštruktúry a závodov v odvetví energetiky, rozvodu vody a likvidácie odpadových vôd, ako aj v oblasti telekomunikácií, dopravy a školstva,

3.4.2

poskytnutie dočasného ubytovania a financovanie záchranných prác,

3.4.3

prijatie opatrení na ochranu kultúrneho dedičstva,

3.4.4

okamžité vyčistenie postihnutých oblastí.

3.5

Príslušný členský štát musí čo najrýchlejšie a najneskôr v lehote do desiatich týždňov od začiatku katastrofy predložiť Komisii žiadosť o pomoc, v ktorej bude uvedená aj výška požadovanej pomoci.

4.1

Predložený návrh na úpravu nariadenia (ES) č. 2012/2002, ktorým sa riadi fungovanie FSEÚ, stanovuje tieto zmeny:

4.1.1

Začleňuje činnosť fondu do nového viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020.

4.1.2

Jasne vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti, ktorý sa obmedzuje na prírodné katastrofy vrátane katastrof, ktoré zapríčinil človek.

4.1.3

Stanovuje nový strop vo výške 1,5 % regionálneho HDP na úrovni NUTS2 (počet obyvateľov od 800 000 do 3 miliónov) v prípade „regionálnych katastrof.“

4.1.4

Zavádza možnosť, aby fond na žiadosť príslušného členského štátu poskytol rýchlu zálohovú platbu, ktorá môže predstavovať až 10 % predpokladanej finančnej pomoci, ktorá však nesmie presiahnuť strop 30 miliónov EUR.

4.1.5

V návrhu sa prvýkrát zohľadňujú pomaly sa rozvíjajúce katastrofy, ako napr. suchá.

4.1.6

Zavádzajú sa nové ustanovenia, ktoré majú pomáhať účinnejšie predchádzať katastrofám a poskytujú stimuly na uplatňovanie príslušnej legislatívy EÚ. Komisia má odteraz právo odmietnuť žiadosť členského štátu o pomoc z fondu, ak bola zo strany príslušného členského štátu preukázateľne zistená hrubá nedbalosť alebo ak opakovane dochádza k podobným katastrofám.

4.1.7

V návrhu sa uvádzajú aj nové ustanovenia o oprávnenosti DPH a vylučuje sa možnosť poskytnúť prostriedky z fondu na technickú pomoc.

4.1.8

Vo výnimočných prípadoch sa povoľujú odchýlky od niektorých ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.1.9

Strop na to, aby mohla byť katastrofa kvalifikovaná ako veľká katastrofa, sa stanovuje na 3 miliardy EUR, resp. 0,6 % HND.

5.1

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné vykonať úpravu nariadenia (ES) č. 2012/2002 o fungovaní FSEÚ, aby:

5.1.1

sa tento fond pri prírodných katastrofách stal účinnejším mechanizmom na pomoc členským štátom EÚ, štátom kandidujúcim na vstup a susedným krajinám,

5.1.2

sa mu priznali aj právomoci s cieľom zasahovať pri katastrofách spôsobených priemyselnými a technickými haváriami.

5.2

Výbor zastáva názor, že stanovené sumy sú nepostačujúce v prípade rozsiahlych prírodných katastrof, ktoré môžu mať dosah na veľkú časť EÚ (jadrová havária, epidémie atď.), a vyzýva Komisiu, aby sa osobitne zaoberala týmto aspektom.

5.3

V plnej miere súhlasí so snahou Komisie urýchliť postupy, podľa ktorých sa riadi fungovanie FSEÚ, vzhľadom na to, že tieto postupy musia podliehať mechanizmom, ktoré by mali byť vždy spoľahlivé a riadiť sa jasnými a jednoduchými pravidlami fungovania.

5.4

Vyzýva členské štáty, aby mechanizmy fondu využívali obozretne a nevyvolávali neoprávnené negatívne reakcie vo vzťahu k EÚ.

5.5

Výbor súhlasí s postupom poskytovania záloh, ako aj s uplatňovaním kategórie „predĺžených škôd“, ktoré sa týkajú napr. sucha. Okrem toho sa domnieva, že opätovné zalesňovanie musí byť súčasťou obnovovacích prác, ktoré sa majú vykonať po prírodnej katastrofe.

5.6

Usudzuje, že Komisia musí vystupovať mimoriadne prísne voči členským štátom, ktoré napriek existujúcej legislatíve EÚ a osobitnému európskemu financovaniu prejavujú nedbalosť, ktorej výsledkom sú veľké katastrofy.

5.7

EHSV zastáva názor, že v budúcnosti zmena klímy spôsobí ešte viac prírodných katastrof, a preto vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť tiež zohľadnila v nariadení, ktoré je predmetom revízie.

5.8

Domnieva sa, že „občianska spoločnosť“ zohráva vždy osobitne dôležitú úlohu počas veľkých katastrof, a žiada Komisiu, aby do návrhu na úpravu nariadenia zahrnula aj možnosť financovať špecifické organizácie s osvedčením, ktoré sú jej súčasťou a majú požadovanú štruktúru a potrebné znalosti na to, aby mohli poskytnúť svoje služby.

5.9

Výbor usudzuje, že účinné fungovanie nástrojov, akým je FSEÚ, umožňuje EÚ preukazovať konkrétnu a aktívnu solidaritu, a vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom informovať európskych občanov o úlohe Únie.

5.10

EHSV je presvedčený, že financovanie fondu sa musí zahrnúť do riadneho rozpočtu EÚ, aby sa zredukovali meškania spôsobené súčasnými pomalými a byrokratickými postupmi, ktoré si vyžadujú zásahy zo strany Rady, Parlamentu a Komisie, a tiež, že okrem toho bude potrebné zaviesť mechanizmus na zvýšenie objemu poskytovaných finančných prostriedkov v prípade mimoriadne rozsiahlych katastrof, ktoré si vyžadujú zvýšenú pomoc.

5.11

EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že strop vo výške 1,5 % regionálneho HDP na úrovni NUTS2 je mimoriadne vysoký a na veľké sklamanie občanov vylučuje značný počet závažných katastrof z rozsahu pôsobnosti fondu. Odporúča preto jeho zníženie na 1 %, aby mohli fond využívať najmä krajiny s nízkymi demografickými parametrami.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/50

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že Európska komisia konečne predložila očakávaný a viackrát ohlasovaný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o fondoch peňažného trhu.

1.2

Tieňové bankovníctvo má veľký význam: podľa odhadov Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board –FSB) v celosvetovom meradle ide o sumu 51 000 mld. EUR, čo predstavuje 25 – 30 % celkového finančného systému. V Európe väčšina týchto fondov peňažného trhu (FPT) pôsobí v rámci smernice 2009/65/ES (PKIPCP), čo predstavuje približne 80 % celkového objemu a 60 % fondov. Ostatné FPT sa od júla 2013 riadia pravidlami smernice 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIF).

1.3

Potreba regulovať činnosť takzvaných tieňových bánk vyplýva z dvoch hlavných dôvodov: možnosť využívať tieňové bankovníctvo ako systém na obchádzanie platných predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, resp. na vykonávanie činnosti, ktoré môžu byť riadené v rámci tradičného regulovaného systému, pričom sa zvyšuje pravdepodobnosť, že dôjde k udalosti so systémovým dosahom. Druhý hlavný dôvod spočíva v skutočnosti, že finančné aktivity tieňových bánk majú významný multiplikačný efekt, čím vystavujú finančný sektor, rovnako ako v prípade tradičných bánk, panike a vzniku udalosti so systémovým dosahom.

1.4

EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie uprednostniť na reguláciu tohto sektora nariadenie pred smernicou. Vzhľadom na vlastnosti FPT, ktoré pôsobia na celosvetovej úrovni, ale majú svoju základňu prevažne v troch krajinách, Francúzsku, Írsku a Luxembursku, je nesmierne dôležité disponovať jednotnými právnymi predpismi, ktoré by boli okamžite uplatniteľné. Toto rozhodnutie je plne v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity.

1.5

Z poverenia Rady pre finančnú stabilitu vydala Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (International Organization of Securities Commissions – IOSCO) v októbri 2012 prvý súbor odporúčaní s usmerneniami pre regulátorov ako zasiahnuť na trhoch s fondmi peňažného trhu. V novembri 2012 navrhla FSB dokument s regulačnými usmerneniami s cieľom znížiť náchylnosť fondov peňažného trhu podľahnúť hromadnému vyberaniu vkladov investorov a 20. novembra 2012 vydal aj EP svoje usmerňujúce pripomienky. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) vydal v decembri 2012 svoje odporúčanie (1).

1.6

V Spojených štátoch Komisia pre cenné papiere a burzy (Securities and Exchange Commission – SEC) vydala pravidlo 2a-7, ktorým sa riadi táto oblasť od roku 2010 (2), a 19. novembra 2012 Rada pre dohľad nad finančnou stabilitou (Financial Stability Oversight Council – FSOC), regulačný orgán Spojených štátov, začala s revíziou platných predpisov a navrhla možnosti veľmi podobné tým, ktoré vydala EK: povinnosť vytvoriť kapitálovú rezervu, povinnosť prejsť na FPT s variabilnou čistou hodnotou aktív, povinnosť investovať na veľmi krátky čas a častejšie oznamovať trhu zloženie investičného portfólia. EHSV vzhľadom na výraznú integráciu trhov odporúča zaviesť spoločne s americkými orgánmi jednotné a účinné regulačné predpisy.

1.7

EHSV súhlasí s tvrdením obsiahnutým v dokumente ESRB. „Hoci fondy peňažného trhu nespôsobili finančnú krízu v rokoch 2007 až 2008, ich pôsobenie počas finančnej nerovnováhy zvýraznilo ich potenciál krízu rozšíriť alebo ju aspoň zosilniť. Skúsenosť z krízy z rokov 2007 až 2008 ukazuje, že fondy peňažného trhu môžu ľahko podľahnúť hromadnému vyberaniu vkladov investorov a potrebovať podporu sponzorských spoločností, najmä s cieľom udržať ich konštantnú čistú hodnotu aktív“.

1.8

Výbor opakovane zdôrazňuje, že „hoci je nepochybne potrebná likvidita európskeho finančného systému, ktorý pred finančnou krízou závisel vo veľkej miere od tieňového bankovníctva, na základe skúseností z krízy sa odporúča, aby v rámci regulačného procesu mala prioritu stabilita finančného systému, ktorá je nevyhnutná.“„Tieňové“ činnosti by v skutočnosti nemali existovať, a preto by sa na tieňové bankovníctvo mali vzťahovať rovnaké regulačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa dohľadu ako na celý finančný systém. „Cieľom novej regulácie musí byť tiež vysoká úroveň ochrany európskych spotrebiteľov.“

1.9

Výbor už dávnejšie v súlade s odporúčaniami FSB požadoval urýchlené vydanie nariadenia (3). Je nevyhnutné, aby Európsky parlament a Rada čo najskôr dospeli k potrebnej dohode na schválenie navrhnutého nariadenia, a zohľadnili pritom pozmeňovacie návrhy EHSV. Reálne hrozí, že táto právna úprava sa oneskorí o mnoho mesiacov vzhľadom na blížiaci sa koniec funkčného obdobia EP a Komisie.

1.10

EHSV považuje na daný účel za najvhodnejšie a najlepšie odporúčanie, ktoré vydali FSB a ESRB (4) týkajúce sa rizikovosti fondov so stálou čistou hodnotou aktív (CNAV), ktoré by sa mali transformovať na fondy s pohyblivou, resp. variabilnou hodnotou aktív (VNAV). Vzhľadom na to, že najvyššie možné riziko, ktorému sa čelilo, presahovalo 6 %, kapitálová rezerva vo výške 3 % celkovej hodnoty aktív FPT sa javí ako nedostatočná na to, aby dokázala čeliť požiadavkám na likviditu v situácii, keby sa všetci účastníci trhu rozhodli v očakávaní prudkých otrasov na trhu náhle vybrať svoje vklady.

2.1

Návrh nariadenia Komisie nadväzuje na minuloročnú zelenú knihu o tieňovom bankovníctve (pozri IP/12/253 a MEMO/12/191). Zhrňujú sa v nej doterajšie výsledky a opisuje plán budúceho postupu pre možné nasledujúce legislatívne kroky v tejto dôležitej oblasti.

2.2

Udalosti, ku ktorým došlo počas finančnej krízy, upriamili pozornosť na mnoho aspektov FPT, na základe ktorých sú v čase zložitej situácie na finančných trhoch zraniteľnejšie, a preto môžu šíriť alebo prehlbovať riziká vo finančnom systéme.

2.3

Usmernenia pre FPT, ktoré prijal Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR) na vytvorenie minimálnych rovnakých podmienok pre FPT v Únii, uplatňovalo rok po nadobudnutí ich účinnosti iba 12 členských štátov, čím sa preukazuje pretrvávanie rôznorodých vnútroštátnych predpisov. To si vyžaduje rýchly a rozhodný zásah.

2.4

FPT nebudú môcť obchodovať s derivátmi mimo riadnych okruhov zabezpečenia úrokovej sadzby a menového rizika.

2.5

FPT budú musieť znížiť riziko protistrany diverzifikáciou investícií: jedna protistrana zmluvy o obrátených repo transakciách nebude môcť predstavovať viac ako 20 % aktív FPT.

2.6

Správcovia fondov nebudú môcť žiadať rating od externých špecializovaných agentúr a budú musieť podrobiť FPT pravidelnému testovaniu odolnosti za stresových podmienok.

2.7

Cieľom návrhu nariadenia je dosiahnuť väčšiu transparentnosť prostredníctvom:

2.8

Návrh nariadenia odporúča aj sprísnenie podmienok pre fondy peňažného trhu a požaduje prísnejšie požiadavky na ich likviditu. Podľa názoru Komisie by to zaručilo, že v prípade výberu vkladov zo strany investorov by boli fondy schopné vyplatiť ich bez toho, aby to malo vplyv na celý systém.

2.9

Fondy budú musieť konkrétne vlastniť v portfóliu aspoň 10 % aktív splatných do jedného dňa a ďalších aspoň 20 % splatných do jedného týždňa, pričom expozícia voči riziku jednej protistrany nesmie prekročiť 5 % celkovej hodnoty aktív. Okrem toho sa bude musieť vytvoriť kapitálová rezerva vo výške 3 % pre FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív.

3.1

Tieňové bankovníctvo zohráva dôležitú úlohu pri financovaní reálnej ekonomiky. „Systém tieňového bankovníctva prispel k financializácii ekonomiky a realitnej bubliny, ktorá od roku 2007 zasiahla viaceré rozvinuté krajiny a uvrhla ich hospodárstvo na pokraj kolapsu, a preto mu treba pripísať zásadnú, hoci nie výlučnú, zodpovednosť za rozsiahlu recesiu, ktorá postihla USA a mnohé štáty EÚ. Finančný systém ako celok musí slúžiť reálnej ekonomike“ (5). Predovšetkým MSP zápasia so značnými problémami v súvislosti s krátením úverov, ktoré na nich dolieha. Bankový systém zjavne nedokáže plniť svoju primárnu funkciu, ktorou je podpora reálnej ekonomiky.

3.2

FPT umožňujú krátkodobo prepojiť dopyt po disponibilnej likvidite a jej ponuku.

3.3

Ako skonštatovali aj Rada pre finančnú stabilitu (FSB) a iné významné inštitúcie, napríklad Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) a Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), napriek tomu, že sa uznáva systémový význam FPT, nebola ich činnosť v dostatočnej miere regulovaná. EHSV súhlasí s týmto názorom.

3.4

Európska banková federácia FBE zasa na druhej strane vyjadrila znepokojenie nad dôsledkami návrhov týkajúcich sa peňažných fondov, ktoré pokladá za reštriktívne a ťažko uplatniteľné v prípade fondov, ktorých zdroje môžu používať banky na úvery poskytované reálnemu hospodárstvu.

3.5

Medzičasom sa touto témou zaoberá aj skupina G20. Záujem sa sústreďuje na aktivity (a nie subjekty) tohto sektora. Z jednotlivých pripomienok krajín G20 vyplýva snaha pristupovať k regulácii tohto sektora opatrne, aby sa predišlo príliš drastickým vplyvom na svetové finančné toky, vzhľadom na dôležitú úlohu tieňového bankovníctva pri poskytovaní likvidity bankovému sektoru.

3.6

Z odhadov Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board –FSB) z roku 2011 vyplýva, že tieňové bankovníctvo v celosvetovom meradle zahŕňa inštitúcie a aktivity s objemom približne 51 000 mld. EUR, čo predstavuje 25 – 30 % celkového finančného systému a polovicu bankových aktivít (eurozóna takmer 17 000 mld., Spojené kráľovstvo takmer 7 000 mld. Spojené štáty 17 500 mld. (6))

3.7

Spomedzi rôznych sprostredkovateľov zapojených do tohto systému majú FPT systémový význam a sú významným zdrojom krátkodobého financovania pre finančné inštitúcie, podniky a vlády. Z tohto dôvodu je fungovanie fondov peňažného trhu ústrednou témou regulačných snáh na medzinárodnej úrovni, o ktorých sa diskutuje.

3.8

V Európe vlastnia FPT približne 22 % všetkých krátkodobých dlhových cenných papierov emitovaných vládami alebo spoločnosťami a 38 % krátkodobých dlhových cenných papierov emitovaných bankovým sektorom, čo predstavuje približne 1 000 mld. EUR.

3.9

Pokiaľ ide o celkové geografické rozloženie, FPT majú svoju základňu prevažne vo Francúzsku, Írsku a Luxembursku, a vo veľkom ich využívajú predovšetkým podniky v Nemecku a Veľkej Británii, pričom ide o FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív.

4.1

Sektor FPT je úzko spätý s bankami, ktoré spravujú tieto fondy a často sa dokonca z týchto fondov financujú. Podľa Komisie je väčšina FPT podporovaná bankami: deviati z desiatich z najväčších správcov FPT sú v skutočnosti financovaní komerčnými bankami. Z tohto odhadu vyplýva vysoká miera vzájomného prepojenia nielen medzi dvoma uvedenými sektormi, ale aj väzby medzi FPT, financiami podnikov a vládami.

4.2

Pre podniky predstavujú FPT alternatívny spôsob krátkodobého využitia financií. Prostredníctvom týchto nástrojov majú podniky možnosť docieliť väčší zisk zo svojich rezerv, než keby ich uložili v banke. Hoci EHSV uznáva potenciálne opodstatnenie týchto foriem využívania peňazí, varuje pred ich nebezpečnou povahou. Na rozdiel od bánk nemajú fondy v prípade problémov prístup k žiadnej podpore zo strany centrálnych bánk.

4.3

Pre FPT neexistujú systémy ochrany vkladov. Sprostredkovatelia tieňového bankovníctva (hedge fund, FPT alebo štruktúrovaný investičný nástroj) poskytujú úvery.

4.4

Podľa súčasného mechanizmu fungovania môže FPT poskytnúť ako úver všetky peniaze získané od jednotlivcov alebo podnikov. EHSV poukazuje na skutočnosť, že ak jeden alebo dva subjekty, ktoré požiadali o úver, nie sú schopné ho splatiť, FPT môže skrachovať, pretože ak zároveň niektorí depozitári/investori požiadajú o návrat vkladov, fond ich nedokáže vyplatiť. Ak sa nezavedú pravidlá obozretného podnikania, tento mechanizmus môže vyvolať novú krízu.

4.5

So zreteľom na tieto pripomienky a vzhľadom na to, že najväčšími financovateľmi/sponzormi FPT sú práve banky, je EHSV presvedčený, že sektor FPT by mal podliehať pravidlám a kontrolám porovnateľným s tými, ktoré už platia pre bankový systém.

4.6

EHSV sa nazdáva, že snaha Komisie zabrániť tomuto riziku povinným vytvorením kapitálovej rezervy vo výške 3 % celkovej hodnoty aktív FPT nepostačuje na pokrytie rizika vyplývajúceho z FPT s konštantnou čistou hodnotou aktív vzhľadom na to, že sa už vyskytli situácie, keď riziko presahovalo 6 %.

4.7

Komisia navrhuje neprimerané riešenia aj z hľadiska odporúčaní FSB a ESRB. FSB i ESRB navrhli Komisii v rámci prudenciálnej ochrany systému prijať mechanizmus hodnotenia fondov založený na variabilnej NAV, aby sa hodnota fondu prispôsobovala v závislosti od kolísania cien. V navrhnutých predpisoch sa však ponechal pôvodne plánovaný mechanizmus CNAV, pričom sa jedine dodala požiadavka vytvoriť kapitálovú rezervu na zvládnutie prípadných negatívnych poklesov hodnoty cenných papierov. EHSV sa domnieva, že odporúčania dvoch regulačných orgánov trhu vo väčšej miere rešpektujú zásadu ochrany stability finančného systému, ako vyplýva z nasledujúcej tabuľky.

Fondy peňažného trhu (FPT) s konštantnou čistou hodnotou aktív (CNAV – Constant Net Asset Value) (článok 25)

Porovnávacia tabuľka (7)

Pokiaľ ide o ponúkané produkty, EHSV vyzýva na zamyslenie nad skutočnosťou, že s cieľom vyhnúť sa prísnejším kontrolám bankového dohľadu sa do tohto paralelného bankového systému presunuli produkty, s ktorými sa obchoduje v tradičnom bankovom okruhu, a ktoré preto podliehajú právnym predpisom.

4.8

EHSV sa obáva, že tieto riziká sa teraz presunú do tieňového systému s cieľom uniknúť dohľadu. Výbor považuje teda za potrebné, aby sa uplatnila zásada „rovnaké aktivity = rovnaké pravidlá“.

4.9

EHSV opakovane zdôrazňuje viacnásobne pripomínanú zásadu, podľa ktorej dostatočná transparentnosť a primeraná úroveň dohľadu by finančnému systému zaručili fungovanie v službách hospodárstva, s jednoznačným prínosom z hľadiska dôvery, účinnosti, a teda i výkonnosti.

V legislatívnom návrhu sa okrem iného zakazuje externý rating fondov peňažného trhu. Toto opatrenie má za cieľ zabrániť tomu, aby prípadné zníženia ratingu (downgrade) vyvolali paniku na trhoch. EHSV sa nazdáva, že hoci tento postoj je v protiklade so zásadou transparentnosti a účinnosti a môže uškodiť dokonalej informačnej symetrii, na trhoch s FPT pôsobia profesionálni účastníci a ratingové agentúry môžu vyvolať paniku medzi investormi aj jednoduchou zmenou posudku. Opatrenia na zavedenie interného ratingu, posilnenie postupov a štruktúr zvládania rizika (risk management), dôslednejší a prísnejší dohľad môžu pomôcť účinne chrániť kvalitu príslušných aktív a kolaterál fondov.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/55

1.1

EHSV víta oznámenie, pretože je koherentným prínosom k reforme finančných služieb v snahe opätovne docieliť dobré fungovanie a stabilitu tohto odvetvia, ktoré má kľúčový význam, a obmedziť systémové riziká.

1.2

EHSV počíta s tým, že nové pravidlá finančných trhov pozitívne prispejú k ozdraveniu hospodárstva a zdôrazňuje, že je hlboko presvedčený o tom, že stabilita finančného sektoru a úspech reforiem podnikov sú nevyhnutným predpokladom pre udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť a dobudovanie vnútorného trhu v EÚ.

1.3

EHSV sa domnieva, že plán spolu s opatreniami, ktoré už boli alebo budú prijaté, je nasmerovaný správne a uznáva dosiahnutý pokrok. Zdôrazňuje však, že je naliehavo potrebné urýchliť mnohé realizované práce a dokončiť prebiehajúce legislatívne iniciatívy.

Pokiaľ ide o päť prioritných oblastí činnosti (1), hodnotenie EHSV je takéto:

1.4

Vzhľadom na to, že v rámci reformy finančných služieb je mimoriadne dôležité zaoberať sa otázkou arbitráže (2), výbor víta súbor navrhovaných podrobných opatrení (3), a to najmä posilnenie dohľadu nad bankovým sektorom, ktorého úlohou je obmedziť riziká nákazy a arbitráže.

1.5

Pozitívne hodnotí úsilie, ktoré sa vynakladá na zvyšovanie transparentnosti, a najmä osobitné opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť rámec dohľadu nad systémom tieňového bankovníctva v EÚ, vytvoriť archív obchodných údajov pre produkty spadajúce do rozsahu pôsobnosti nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) (4), opätovne preskúmať smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFID) (5), zaviesť identifikátor právnických osôb (Legal Entity Identifier – LEI) a zabezpečiť transparentnejšiu realizáciu transakcií financovaných cennými papiermi.

1.6

Uznáva, že bol dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie posilneného regulačného rámca pre investičný kapitál, pričom najdôležitejším aspektom tohto opatrenia je zlepšenie ich likvidity a stability, najmä pre fondy peňažného trhu, ktoré sídlia v Európe alebo sa tu s nimi obchoduje.

1.7

Domnieva sa, že v oblasti „znižovania rizík spojených s reverznými obchodmi s cennými papiermi“ sa v oznámení uvádzajú len všeobecné konštatovania, ktoré síce odrážajú danú realitu, nezaoberajú sa však súčasným kritickým stavom. Odporúča, aby sa urýchlili a spresnili plánované opatrenia, najmä pokiaľ ide o právne predpisy o cenných papieroch, pretože transakcie spočívajúce vo financovaní cenných papierov, a to v prvom rade zmluvy o spätnom odkúpení a pôžičky cenných papierov, hrali dôležitú úlohu pri zadlžení finančného sektoru.

1.8

Pokiaľ ide o kľúčovú problematiku v oblasti posilnenia dohľadu nad tieňovým bankovníctvom, taktiež konštatuje, že dochádza k meškaniu a odporúča zintenzívniť úsilie a poskytnúť rýchle objasnenie. V súvislosti s touto oblasťou sa oznámenie obmedzuje na určitý počet problémových okruhov a pre budúcnosť uvádza len jediné opatrenie, a to rámec pre revíziu európskeho systému finančného dohľadu, ktorú bude Komisia realizovať v roku 2013.

1.9

Vzhľadom na to, že občania sú mimo vlastného zavinenia, ako daňoví poplatníci, pracovníci, sporitelia alebo spotrebitelia, hlavnými obeťami finančnej a hospodárskej krízy, EHSV navrhuje, aby sa posilnili regulačné iniciatívy týkajúce sa ich ochrany prostredníctvom transparentnosti, korektného informovania, sociálnej zodpovednosti finančného sektoru a ochrany spotrebiteľov a malých investorov a poukazuje na svoje vecné pripomienky, ktoré formuloval v súvislosti so zapojením občianskej spoločnosti do regulácie finančných trhov (6).

1.10

Výbor považuje za dôležité, že Komisia vo svojom oznámení uvádza, že na tieňové bankovníctvo nemožno pozerať len z hľadiska rizík, ktoré predstavuje. Pre reálnu ekonomiku predstavuje aj alternatívny zdroj financovania, ktorý môže byť pre ňu užitočný.

2.1

Tieňové bankovníctvo sa vymedzuje ako „systém sprostredkovania úverov, ktorý zahŕňa subjekty a činnosti mimo štandardného bankového systému (7). Spočíva na dvoch vzájomne prepojených pilieroch, pričom „subjekty“ sa zaoberajú hlavne činnosťami, akými je zhromažďovanie kapitálu, ktorý má podobný charakter ako vklady, vykonávajú transformáciu splatnosti a/alebo likvidity, umožňujú presun kreditného rizika a využívajú priamu alebo nepriamu finančnú páku. Sekuritizácia, požičiavanie cenných papierov a repo transakcie sú „činnosti“, ktoré predstavujú potenciálne významný zdroj financií pre nebankové subjekty.

2.2

Účelovo vytvorené subjekty sú sekuritizačné subjekty ako napr. conduit-spoločnosti ABCP (účelovo vytvorené subjekty, ktoré držia cenné papiere zaistené aktívami), špeciálne investičné subjekty (SIV, Special Investment Vehicles) a iné účelovo vytvorené subjekty (SPV, Special Purpose Vehicles), podielové fondy peňažného trhu a iné druhy investičných fondov alebo produktov, ktoré majú povahu vkladov, a sú ohrozené masívnymi výbermi (panika), investičné fondy, ako sú fondy obchodovateľné na burze, ktoré poskytujú úvery alebo využívajú finančnú páku, finančné spoločnosti a špecializované subjekty, ktoré poskytujú úver alebo neregulované úverové záruky alebo vykonávajú transformáciu splatnosti a/alebo likvidity ako banky, alebo poisťovne a zaisťovne, ktoré emitujú úverové produkty alebo poskytujú záruky na úverové produkty.

2.3

Východiskovým bodom pre činnosti tieňového bankovníctva bola deregulácia finančného systému, ku ktorej došlo v 80. rokoch vo Veľkej Británii, a ktorá sa v 90. rokoch rozšírila do USA a do ostatných krajín (8). Prvé Bazilejské dohody zohrávali dôležitú úlohu v tomto procese, keďže prostredníctvom nich sa odklonili špekulatívne aktivity mimo sféru súvah a zaviedla sa prísna regulácia bankových súvah (9).

2.4

Zrušením alebo spružnením pravidiel a ustanovení (10) sa umožnilo, aby finančné inštitúcie rozšírili svoje aktivity o nové oblasti a komplexné modely. Prísľub vysokých výnosov zároveň na celom svete prilákal milióny ľudí, ktorí však nemali dostatočné poznatky o produktoch tieňového bankovníctva a o jeho fungovaní.

2.5

Zoskupenie G20 v roku 2007 prijalo rozhodnutie prijať regulačné opatrenia na zaručenie bezpečnosti a trvácnosti finančného systému, zatiaľ čo kríza v roku 2008 so závažnými sociálnymi a hospodárskymi účinkami odhalila riziká spojené s aktivitami tieňového bankovníctva, ako aj slabé miesta v tejto oblasti, či už ide o medzery v právnej úprave, neúčinnosť dohľadu, nepriehľadnosť trhu alebo prílišnú komplikovanosť produktov, v dôsledku čoho sa dostala do popredia úloha Rady pre finančnú stabilitu.

2.6

Európska únia zohráva primárnu úlohu v medzinárodnom úsilí vyvíjanom v rámci zoskupenia G20 a Rady pre finančnú stabilitu a dosiahla výrazný pokrok v realizácii záväzkov stanovených v pláne pre reformu finančného systému a rozvoj nových štruktúr dohľadu. Mnohé reformy už boli pretransformované do podoby právnych predpisov, ako napr. reforma mimoburzových derivátov.

2.7

Správa Rady pre finančnú stabilitu z októbra 2011, ktorá je prvou medzinárodnou iniciatívou komplexne sa zaoberajúcou systémom tieňového bankovníctva, sa zameriava na i) vymedzenie zásad pre kontrolu a reguláciu systému tieňového bankovníctva, ii) začatie procesu zisťovania a hodnotenia systémových rizík, iii) vymedzenie rozsahu pôsobnosti regulačných opatrení podľa 5 zásad činnosti (11). Komisia pritom zverejnila Zelenú knihu, v ktorej sa uvádzajú prípadné riziká tieňového bankovníctva v EÚ, a prístupy, ktoré by sa mali zvážiť s cieľom riešiť tieto problémy prostredníctvom regulačných ustanovení.

3.1

V oznámení sa najprv uvádzajú opatrenia, ktoré už boli prijaté v dvoch tematických okruhoch: na jednej strane opatrenia týkajúce sa finančných subjektov, sú zamerané na posilnenie požiadaviek, pokiaľ ide o banky a poisťovne vo vzťahu k sektoru tieňového bankovníctva, ako aj na vypracovanie harmonizovaného rámca pre správcov alternatívnych investičných fondov, a na strane druhej opatrenia týkajúce sa integrity trhov sú zamerané na nástroje na presun rizika, posilnenie rámca v oblasti sekuritizácie a pevnejší rámec pre ratingové agentúry.

3.2

Komisia okrem toho v oznámení vymedzila 5 prioritných zásad činností, v prípade ktorých plánuje prijať dodatočné opatrenia:

3.2.1

Pokiaľ ide o transparentnosť tieňového bankovníctva, úsilie vyvíjané v oblasti zberu a výmeny spoľahlivých a úplných údajov bude doplnené prostredníctvom iniciatív na monitorovanie rizík spojených s tieňovým bankovníctvom a centrálnymi registrami pre deriváty v rámci nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) (12), opätovného preskúmania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) (13), zavedenia identifikátora právnických osôb (Legal Entity Identifier – LEI) a väčšej transparentnosti reverzných obchodov s cennými papiermi.

3.2.2

Pokiaľ ide o niektoré investičné fondy a najmä fondy peňažného trhu, ktoré sídlia v Európe alebo sa tu s nimi obchoduje, navrhuje sa vypracovať nové pravidlá s cieľom zlepšiť ich likviditu a stabilitu a prepracovať pravidlá, ktoré sa uplatňujú na podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

3.2.3

V oblasti znižovania rizík spojených s reverznými obchodmi s cennými papiermi sa v oznámení uvádza, že sa vyvinulo rozsiahle úsilie s cieľom lepšie porozumieť týmto problémom a vziať si z nich ponaučenie. v záujme toho, aby sa tieto problémy mohli vyriešiť, Komisia plánuje predložiť legislatívny návrh týkajúci sa právnych predpisov o cenných papieroch.

3.2.4

Takisto sa posilní vymedzenie rámca obozretnosti v bankovom sektore, aby sa obmedzili riziká nákazy a arbitráže zavedením prísnejších pravidiel, ktoré budú klásť na banky doplňujúce požiadavky v oblasti vlastného kapitálu, pokiaľ sú vo vzťahu s neregulovanými finančnými subjektmi, sprísnením ustanovení týkajúcich sa solventnosti a nových noriem likvidity. a to najmä prostredníctvom nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) (14) a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) (15), ktoré vstúpia do platnosti k 1. januáru 2014. Okrem toho sa plánuje vypracovať úvaha o prípadnom rozšírení rozsahu uplatňovania pravidiel obozretnosti s cieľom znížiť riziko arbitráže.

3.2.5

V súvislosti so zabezpečením lepšieho dohľadu sa zdôrazňuje, že sektor tieňového bankovníctva má rozptýlenú povahu, má veľa podôb a je dynamický. Okrem toho sa poukazuje na výzvy v spojitosti s jeho prudenciálnym dohľadom, napr. cezhraničné možnosti obchádzania prudenciálnych pravidiel. Na celoeurópskej úrovni sa realizujú predbežné práce v rámci Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) a európskych orgánov dohľadu. Tieto aspekty, ako aj potreba riešiť otázku arbitráže a „prípadná potreba“ objasniť inštitucionálnu úlohu každého orgánu sa bude riešiť v rámci opätovného preskúmania európskeho systému orgánov finančného dohľadu, ktoré bude Komisia realizovať počas roku 2013.

4.1

EHSV od začiatku finančnej krízy vo viacerých svojich stanoviskách (16) vyjadril postoje občianskej spoločnosti k širokému okruhu otázok spojených s fungovaním finančného systému a uviedol aktuálne pripomienky a odporúčania týkajúce sa všeobecných otázok a osobitne ozdravenia a riešenia krízových situácií úverových inštitúcií (17).

4.1.1

EHSV sa domnieva, že Zelená kniha o tieňovom bankovníctve (18) predstavuje dôležitý krok správnym smerom v záujme riešenia existujúcich problémov, pričom, o. i. kladie dôraz na potrebu odstrániť „tieňové“ aktivity, na ktoré sa musia uplatňovať rovnaké regulačné a prudenciálne požiadavky ako na celkový finančný systém.

4.2

EHSV víta, že otázka prudenciálneho dohľadu sa rieši v celosvetovom meradle s cieľom rozšíriť reguláciu a dohľad na všetky systémovo významné finančné inštitúcie, nástroje a trhy (19). s uspokojením konštatuje, že zoskupenie G20 (20) na svojej poslednej schôdzi prijalo odporúčania Rady pre finančnú stabilitu, s ktorými je skúmané oznámenie v úplnom súlade.

4.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby konkretizovala obsah a určila harmonogram pre rámec opatrení na posilnený dohľad nad systémom tieňového bankovníctva zavedením koherentného mechanizmu dohľadu. Zároveň by mala urýchlene objasniť inštitucionálnu úlohu orgánov dohľadu v súvislosti s opätovným preskúmaním európskeho systému orgánov finančného dohľadu.

4.4

Vzhľadom na to, že v jednotlivých krajinách niektoré tieňové aktivity a subjekty podliehajú alebo nepodliehajú regulačnému systému, je mimoriadne dôležité zaručiť rovnaké podmienky konkurenčnej súťaže medzi krajinami, ako aj medzi samotným bankovým sektorom a subjektmi tieňového bankovníctva za pomoci vhodných mechanizmov v snahe vyhnúť sa regulačnej arbitráži, ktorá by mohla viesť k deformácii stimulov vyplývajúcich z regulácie.

4.5

EHSV konkrétne poukazuje na to, že nakoľko ide o analýzu údajov, je potrebné, aby regulačné orgány prijali v celosvetovom meradle spoločný prístup so spoločnými referenčnými rámcami a otvorenými normami daného odvetvia s cieľom umožniť rýchlu výmenu údajov a účinne a včas konať, aby sa predišlo systémovému riziku a aby sa chránila finančná stabilita.

4.6

EHSV sa domnieva, že rozsah a miera rastu tieňového bankovníctva je ďalším dôležitým faktorom systémového rizika a pripomína, že podľa dokumentu Rady pre finančnú stabilitu z roku 2012 (21), táto miera, v porovnaní s rokom 2002, kedy dosahovala výšku 26 biliónov, v roku 2011 dosiahla výšku 67 biliónov USD, a predstavovala 111 % kumulovaného HDP krajín, ktoré boli predmetom skúmania Rady pre finančnú stabilitu.

4.7

EHSV sa okrem toho domnieva, že by bolo užitočné preskúmať túto otázku skôr z pohľadu aktivít tieňového bankovníctva ako z pohľadu aktivít jeho podnikov, pretože dohľad a kontrola týchto aktivít sú dôležitým predpokladom úspešnej realizácie prijatých opatrení.

4.8

EHSV zastáva názor, že tento problém sa netýka len tieňového bankovníctva, pokiaľ ide o rozsah a nekalé praktiky. Predimenzovaný bankový model v spojitosti s nedostatočnou transparentnosťou v sebe preukázateľne skrýva riziko destabilizácie hospodárstva a jeho výsledkom bude, že náklady na záchranu podnikov, ktoré sú „príliš veľké a príliš vzájomne prepojené na vyhlásenie úpadku“, sa presunú na plecia celej spoločnosti.

4.9

EHSV poukazuje na to, že v záujme posilnenia konkurencieschopnosti a stability európskeho finančného sektoru je, okrem reformy európskeho finančného systému, potrebné sa seriózne zaoberať aj problémom veľkosti bánk, ktorá bráni vyhláseniu úpadku. Preto je potrebné zvýšiť transparentnosť, racionalizovať úroveň aktivít rozsiahlych konglomerátov a znížiť vzájomnú závislosť v rámci skupín podnikov.

4.10

EHSV sa následne domnieva, že súbežne s opatreniami týkajúcimi sa dohľadu je potrebné viesť účinný boj proti akejkoľvek deformácii finančného sektoru aj za pomoci štrukturálnych reforiem a vyzýva Komisiu, aby urýchlila postupy, ktorých cieľom je vytvoriť jednotný mechanizmus rozhodovania, pričom sa musia zohľadniť odporúčania Liikanenovej správy, ako aj odporúčania, ktoré sa uvádzajú v nedávno prijatej správe Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci o reforme bankového sektoru EÚ (22).

4.11

Vzhľadom na to, že vykonávať účinný dohľad nad tieňovým bankovníctvom, ktoré je zo svojej podstaty roztrieštené, rozmanité a značne prispôsobivé, je komplikované a ťažké, EHSV vyzýva Komisiu, aby včas objasnila, či príslušné vnútroštátne a európske orgány dohľadu (a medzi nimi jednotný mechanizmus dohľadu), majú k dispozícii dostatočné zdroje a potrebné kontrolné nástroje a právomoci.

4.12

EHSV zastáva názor, že ak má byť dohľad úspešný, musí byť doplnený o také nástroje pre stanovovanie sankcií, ktoré budú účinné, odrádzajúce a primerané potrebám, a takisto sa musia zverejniť výšky sankcií a informácie týkajúce sa všetkých ostatných porušení pravidiel. Výbor taktiež poukazuje na problém týkajúci sa nerešpektovania európskej legislatívy fyzickými alebo právnickými osobami z tretích krajín.

4.13

EHSV zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov finančných produktov je potrebné zabezpečiť ochranu proti nekalým praktikám, proti tzv. klamlivým produktom či službám alebo takým produktom a službám, ktoré neposkytujú záruky solventnosti, a takisto proti všetkým možným nekalým podmienkam v zmluvách. Výbor pripomína, že navrhoval vytvorenie európskej agentúry pre ochranu spotrebiteľov finančných služieb na účel lepšej ochrany týchto spotrebiteľov, zabezpečenia transparentnosti a taktiež účinnejšieho vybavovania ich sťažností.

4.14

Dostupné internetové stránky, ale aj ďalšie moderné informačné nástroje poskytujú spotrebiteľom možnosť porovnávať a vyberať medzi rôznymi produktmi a službami, čo podporuje súťaž a samoreguláciu trhu v tomto odvetví.

4.15

EHSV vyzýva Komisiu, aby urýchlila vypracovanie analýz vplyvu a dokončila prípravu nových pravidiel likvidity a takisto aby vykonala porovnávacie štúdie týkajúce sa cien a prínosov v súvislosti s účinnosťou a súladom legislatívnych textov prijatých po začiatku finančnej krízy, s cieľom získať súhrnné vyhodnotenie účinku právnych predpisov na trh s finančnými produktmi v EÚ.

4.16

EHSV takisto poukazuje na to, že je potrebné, aby toto regulačné úsilie bolo doplnené o odbornú činnosť a vedecký výskum na vysokej úrovni, ktoré by sa zaoberali otázkami zberu a výmeny údajov a zo všeobecnejšieho hľadiska by komplexnejšie sledovali dynamiku vývoja subjektov tieňového bankovníctva a určili jeho zložky, ktoré sú prínosom pre reálnu ekonomiku, ale aj tie, ktoré môžu byť novými zdrojmi zraniteľnosti a systémového rizika.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/61

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s tvrdením, že partnerstvá poskytujú veľa výhod pre rozvoj inovácie a že existujú možnosti lepšie využiť ich potenciál.

1.2

EHSV sa domnieva, že je dôležité definovať a navzájom zosúladiť týchto desať navrhnutých iniciatív s finančnou podporou programu Horizont 2020, pretože sa od iných typov partnerstiev odlišujú nástrojmi, formou a obsahom.

1.3

EHSV žiada, aby sa zaručil dlhodobý rozpočtový výhľad pre iniciatívy a stabilitu regulačného rámca s cieľom obmedziť vysoko rizikové prvky, ktoré sú pre ne príznačné a prispieť k dosiahnutiu všeobecných cieľov EÚ: udržateľného rozvoja, zamestnanosti a vytvárania nových kvalifikovaných profesií.

1.4

EHSV sa nazdáva, že tieto nástroje sú dôležitými prvkami zabezpečenia vyšších finančných prostriedkov pre investície do výskumu a vývoja pod podmienkou, že budú flexibilné jednoduché a nebyrokratické, otvorené a transparentné, s multiplikačným efektom na dodatočné financovanie a čoraz väčším zapojením menších podnikov, a to najmä v menej zvýhodnených regiónoch.

1.5

EHSV sa domnieva, že ciele by mali byť merateľné a zamerané na inovácie a ich transformáciu na ciele v priemyselnej oblasti a nové pracovné miesta, a mali by vychádzať zo spoločnej strednodobej vízie v rámci vyváženého a transparentného systému riadenia s jasnými technicko-vedeckými a sociálno-ekonomickými ukazovateľmi výkonnosti.

1.6

V prípade inštitucionálnych verejno-súkromných partnerstiev (PPP) EHSV odporúča venovať väčšiu pozornosť mechanizmom, ktoré by zabránili zneužívaniu dôverných informácií v obchodnom styku (insider trading), efektívnejšiemu využívaniu multiplikačného efektu a vyčleneniu väčšieho priestoru všetkým formám menších podnikov v projektoch a programoch, vrátane sociálneho hospodárstva, ako aj aktívnejšej komunikačnej politike s proaktívnou úlohou fór zainteresovaných aktérov vo všetkých spoločných podnikoch.

1.7

Pokiaľ ide o verejno-verejné partnerstvá (P2P). EHSV sa nazdáva, že rozpočet pre európsky VaV by mal prispieť k dosiahnutiu väčšej vyváženosti pri prerozdeľovaní zdrojov EÚ a venovať väčšiu pozornosť MSP s vysokým podielom technológií, ako aj inováciám v klinickej, medicínskej a technologickej oblasti, ktoré by prospievali blahu všetkých občanov, predovšetkým v záujme aktívneho života a pomoci starším osobám.

1.8

EHSV žiada zaviesť proaktívnu komunikačnú politiku s informáciami o vývoji 10 zavedených iniciatív a odporúča usporadúvať výročné konferencie, na ktorých sa zúčastnia všetky zainteresované subjekty organizovanej občianskej spoločnosti a kde budú predložené výročné správy o dosiahnutých výsledkoch a budúcich stratégiách, ako aj praktické viacjazyčné príručky pre inteligentné zapojenie do rôznych foriem partnerstva, ktoré pôsobia v EÚ.

1.9

EHSV odporúča Komisii zamerať túto proaktívnu politiku – a to aj zriadením ceny EHSV za hospodársku a sociálnu inováciu – na tri hlavné oblasti: zainteresované vedecké a podnikateľské kruhy, užívateľov inovatívnych výsledkov na trhu, všetkých občanov Únie s cieľom uspokojiť potreby spoločnosti, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a odbornú prípravu Výbor navrhuje, aby sa vytvorila „Európska cena za inováciu“, ktorou by sa ocenili inovatívne aplikácie v priemyselnej, hospodárskej alebo sociálnej oblasti, a vďaka ktorej by sa propagovala európska pridaná hodnota.

2.1

Horizont 2020 umožňuje zriaďovanie verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde by výskum a inovácie mohli pomôcť

2.2

Je potrebné uviesť, že existuje niekoľko foriem partnerstva pre výskum a inovácie:

2.3

Skúsenosti s inštitucionálnymi verejno-súkromnými partnerstvami, napríklad orgánmi EÚ v zmysle článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ukázali, že v záujme väčšieho výberu nástrojov by sa k nim mali pričleniť ďalšie kategórie, ktoré by boli flexibilnejšie a pre súkromných partnerov prijateľnejšie než tie, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie EÚ.

2.4

Verejno-súkromné partnerstvá programu Horizont 2020 možno definovať ako inovatívne finančné nástroje stanovené a uplatňované otvoreným a transparentným spôsobom na základe hodnotenia nezávislých expertov, z ktorého vyplynie:

2.5

Spoločné technologické iniciatívy predstavujú osvedčený spôsob spolupráce verejno-súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja.

2.6

Spoločné technologické iniciatívy vychádzajú hlavne z európskych technologických platforiem, o ktorých sa EHSV už vyjadril (1), a hlavne z tých, pri ktorých by existujúce normálne nástroje na podporu činností v oblasti výskumu a vývoja nepostačovali na dosiahnutie cieľov stanovených v strategických stratégiách.

2.7

Výbor súhlasí v tom, že partnerstvá prinášajú množstvo výhod a ich potenciál by sa mohol ešte viac využívať. Výbor preto „víta iniciatívu Komisie vytvoriť a podporovať v rámci hlavnej iniciatívy ‚Únia inovácií‘ európske partnerstvá v oblasti inovácií (EIP)“.

2.8

EHSV okrem toho zdôraznil „rozhodujúci význam inovácie pre stratégiu Európa 2020“ a znovu zdôraznil, že „inovácie nemusia byť nutne výsledkom lineárneho sledu […], ale vychádzajú z komplexného procesu […]“ (2).

2.9

Hoci sú výskum a inovácia vzájomne úzko späté, „inovácia sa nesmie zahrnúť do výskumu a výskum sa takisto nesmie zahrnúť do inovácie. Znamenalo by to kultúrne ochudobnenie európskych základných hodnôt“ (3).

2.10

EHSV opätovne vyjadruje svoju súhlas s podporou sociálnych inovácií, hlavne v rámci programov financovania EÚ, napríklad štrukturálnych fondov alebo programov v oblasti sociálnych zmien a inovácie, ako prostriedku umožňujúceho ďalšiu podporu rozvoja kapacity financovania sociálnych podnikov (4).

2.11

EHSV zdôraznil význam partnerstiev pre zvyšovanie príťažlivosti Európy ako celosvetového partnera vo výskume a inovácii.

2.12

EHSV zdôraznil podporu úlohy partnerstiev pri spájaní subjektov európskeho verejného sektora vo verejno-verejných partnerstvách a vo verejno-súkromných partnerstvách na európskej i vnútroštátnej úrovni (5), s cieľom riešiť hlavné spoločenské výzvy a posilniť konkurencieschopnosť EÚ. Analýza:

umožnila získať veľmi pozitívne prvky v tejto oblasti (6).

2.13

EHSV súhlasí s postupom, ktorým Komisia vypracovala 10 návrhov Investičného balíka v oblasti inovácií na základe výsledkov verejných diskusií, posúdení vplyvu a rôznych plánov.

2.14

EHSV usporiadal 31. októbra 2013 verejnú diskusiu o balíku navrhovaných iniciatív, na ktorej sa zúčastnila početná skupina zástupcov zainteresovaných subjektov občianskej spoločnosti, vrcholového manažmentu niektorých spoločných podnikov a Európskej komisie.

3.1

EHSV s presvedčením podporuje balík iniciatív Komisie a domnieva sa, že tak návrhy verejno-súkromných partnerstiev podľa článku 187 ZFEÚ. ako aj návrhy verejno-verejných partnerstiev podľa článku 185 ZFEÚ, predstavujú dôležitý nástroj, ktorým možno čeliť veľkým výzvam, ktoré majú dosah na konkurencieschopnosť Európy a na jej udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj.

3.2

EHSV sa domnieva, že je dôležité definovať týchto desať iniciatív s finančnou podporou programu Horizont 2020, pretože sa od iných typov partnerstiev odlišujú nástrojmi, formou a obsahom, hoci sú ich ciele niekedy podobné a/alebo čiastočne zhodné s inými, aby sa vyhlo duplicite, prekrytiam a prípadným konfliktom a aby sa naopak zdôraznila súčinnosť a doplnkovosť s inými iniciatívami. V žiadnom prípade členské štáty nie sú zbavené zodpovednosti v oblastiach, ktorých sa týkajú tieto partnerské iniciatívy.

3.3

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zaručila rozpočtový výhľad pre oblasť výskumu a vývoja a stabilitu zjednodušeného regulačného rámca, a aby podniky zabezpečili iniciatívy na zníženie vysoko rizikových prvkov, ktoré sú pre ne príznačné: preto sa domnieva, že finančná pomoc by sa mala medzi iniciatívy rozdeľovať vyváženejšie a zamerať sa by sa mala viacej na domotiku, ktorá napomáha aktívny život, a na program pre vysoko technologicky špecializované (high-tech) malé a stredné podniky.

3.4

Pokiaľ ide o nástroje ako také, sú dôležitými prvkami zabezpečenia vyšších finančných prostriedkov pre investície do výskumu a inovácií pod podmienkou, že budú flexibilné, jednoduché a nebyrokratické, otvorené a transparentné, a vyriešia sa problémy vyváženosti a/alebo možného konfliktu medzi pravidlami hospodárskej súťaže a podporou inovácie, ochranou duševného vlastníctva, šírením a otvoreným prístupom k jej výsledkom s cieľom dosiahnuť zlepšenie konečných služieb poskytovaných občanom ako daňovým poplatníkom a spotrebiteľom.

3.5

EHSV osobitne pripomína, že „je však potrebné aj naďalej zabezpečiť autorstvo a duševné vlastníctvo výskumných pracovníkov a ich organizácií […]“ a že „najmä v prípade globálnej symetrie medzi Európou a mimoeurópskymi štátmi – by mohol byť užitočný otvorený prístup k zmysluplnému výberu príslušných údajov, ktoré boli použité vo voľne prístupných publikáciách […]“ (7).

3.6

EHSV sa domnieva, že ciele by mali byť merateľné a prepojené nielen s priemyselnou stratégiou odvetvia, ale predovšetkým s riešením problémov spoločnosti a udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavne v oblasti zamestnanosti, mala by ich spájať spoločná strednodobá vízia v rámci vyváženého a transparentného systému riadenia s jasnými a explicitnými technicko-vedeckými a sociálno-ekonomickými ukazovateľmi výkonnosti.

3.7

EHSV hodnotí pozitívne skúseností súkromno-verejných partnerstiev ako nástroja na kombináciu rôznych druhov financovania a vyjadruje súhlas s výrazne zjednodušenými modelmi financovania nákladov na zníženie rizika nezrovnalostí vo výkazoch výdajov príjemcov, zjednodušenie projektového účtovníctva, odstránenie fáz, ktoré nemusia byť kontrolované, na uľahčenie a urýchlenie postupu podávania žiadostí.

3.8

EHSV preto v záujme zaručenia rovnakých podmienok pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu pokladá za potrebné, aby koncepcia financovania súkromno-verejných a verejno-verejných partnerstiev zo strany programu Horizont 2020 rešpektovala pravidlá platné pre poskytovanie štátnej pomoci tak, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a aby sa zabránilo deformáciám trhu a dodržali všetky zásady etiky.

3.9

Podľa EHSV je na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev predovšetkým potrebné uplatňovať podmienky, ktoré zabezpečia zachovanie prostredia efektívnej hospodárskej súťaže a novým subjektom zaručia možnosť kedykoľvek sa zapojiť, a umožnia aj systematické zapájanie skupín finálnych užívateľov do programov a projektov.

3.10

Podľa EHSV je dôležité uznať význam práv duševného vlastníctva. Zvlášť by sa malo podnecovať vytváranie dohôd o spoločnom využívaní patentov, aby bolo možné spoločne využívať vedecké údaje a posilňovať spoluprácu a spoločný výskum na konkrétnych technologických potrebách a vyhnúť sa vzniku patentových spletí  (8).

3.11

EHSV odporúča vytvoriť príručku pre konečných užívateľov, ktorý by obsahoval početné nástroje EÚ pre inováciu a rôzne formy partnerstva, spoločné iniciatívy, hlavné iniciatívy, znalostné spoločenstvá, platformy a iné podobné opatrenia EÚ v oblasti výskumu a inovácií. Zavedenie prierezovosti by okrem toho posilnilo investície (pozri nanotechnológie a pomoc starším osobám) a umožnilo by vo väčšej miere zapojiť rôzne druhy podnikov.

3.12

Podľa EHSV je nevyhnutné zabezpečiť, aby bol komplikovaný systém opatrení, synergií a politík Únie (od politiky v oblasti výskumu a inovácií až po regionálnu, kohéznu a priemyselnú politiku) užívateľsky prijateľnejší a transparentnejší hlavne pre malé a stredné podniky a menšie organizácie, ako aj organizácie sociálneho hospodárstva.

3.13

EHSV považuje za rovnako dôležité zabezpečiť zviditeľnenie, zverejnenie (aj v rôznych jazykových verziách) a transparentnosť celého balíka a iniciatív, ako aj nástrojov, ktoré s ním súvisia alebo súvisieť môžu, a to pomocou proaktívnej komunikačnej politiky a výročných konferencií, na ktorých sa zúčastnia všetky zainteresované subjekty organizovanej občianskej spoločnosti a kde budú predložené správy o dosiahnutých výsledkoch a budúcich stratégiách.

3.14

EHSV si je vedomý významu pridelených prostriedkov a rôznorodosti situácií a reálnych potrieb členských štátov, a preto odporúča vypracovať komunikačnú politiku zameranú na štyri typy adresátov:

3.15

EHSV sa domnieva, že by sa mohla zriadiť cena EHSV za hospodársku a sociálnu inováciu v oblasti zhodnocovania výsledkov, ktoré boli dosiahnuté v rámci 10 navrhnutých partnerstiev v rôznych odboroch, v 28 členských štátoch so zapojením fóra zainteresovaných strán určených v stanovách spoločných podnikov. EHSV žiada Komisiu, aby vyvinula aktivity zamerané na zvýšenie povedomia a odbornej prípravy v oblasti verejno-súkromných partnerstiev.

4.1

EHSV oceňuje evidentný trend smerom k rozšíreniu využívania verejno-súkromných partnerstiev v oblasti verejného zdravia, iniciatívy Čisté nebo, manažmentu letovej prevádzky, elektroniky a informatiky, palivových článkov a vodíka. Upozorňuje však na to, že je potrebné vytvoriť synergie s ostatnými existujúcimi partnerstvami a iniciatívami s rôznym zameraním v rámci iných oblasti politiky EÚ.

4.2

Pokiaľ ide o iniciatívu Inovačné lieky, EHSV odporúča vyčleniť väčší priestor vývoju liekov, ktoré by boli dostupné pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva a na liečenie chronických a zriedkavých chorôb. Okrem toho EHSV odporúča ako prioritu pre obchodovanie s produktmi európskeho výskumu v EÚ zavedenie pravidiel pre cenu za gram účinnej látky, ktoré by zohľadnili problémy verejných rozpočtov a sociálnych systémov členských štátov.

4.3

Pokiaľ ide o iniciatívu FCH 2 (palivové články a vodík), EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby bol medzi ciele zahrnutý najmä vývoj technológií na výrobu vodíka bez emisií CO2.

4.4

V rámci iniciatívy Čisté nebo by sa mal klásť väčší dôraz na vplyv výsledkov stanovených demonštračných projektov, a to aj priebežných, ako aj riadenie rizík v oblasti bezpečnosti a životného prostredia vo verejno-súkromnom partnerstve Čisté nebo.

4.5

Pri iniciatíve pre rozvoj biopriemyslu s biologickými a biopoľnohospodárskymi materiálmi treba dbať na to, aby tieto technológie plne rešpektovali živú prírodu, životné prostredie a poľnohospodársko-potravinársku udržateľnosť v súlade so zásadou obozretnosti. EHSV očakáva, že táto iniciatíva prinesie konkrétne pozitívne a viditeľné výsledky.

4.6

Výrazné úsilie, a to aj po finančnej stránke, vynakladané na iniciatívu ECSEL pre digitálne technológie a nano-elektroniku, zahrnuté aj do tematických okruhov programu Horizont 2020, musí mať zodpovedajúci konkrétny prínos pre občanov ako daňových poplatníkov, vo forme lepšieho, užívateľsky intuitívnejšieho a bezplatného prístupu k týmto technológiám (9).

4.7

Výbor s presvedčením podporuje aj štyri iniciatívy s charakterom verejno-verejného partnerstva (P2P), ale zdôrazňuje význam dvoch z nich, ktoré požaduje posilniť, aj pokiaľ ide o im pridelené finančné zdroje:

4.8

EHSV odporúča v prípade AAL zohľadniť predovšetkým rozmanitosť situácií medzi členskými štátmi, a to aj vo vzťahu k vyhliadkam na prehĺbenie problémov, na demografický trend do roku 2024 a neskôr: úroveň financovania EÚ by sa mala výrazne zvýšiť v porovnaní so 7. RP, pričom treba zohľadniť budúce názory rôznych reprezentatívnych kategórií občianskej spoločnosti a vytvoriť príslušný ad hoc výbor.

4.9

Výbor odporúča, aby sa v záujme urýchleného rozvoja a zvýšenia príležitostí na vytváranie pracovných miest a kvalifikovanejších profesijných profilov, tieto inštitucionálne partnerstvá rozvíjali v úzkej spolupráci a koordinácii s inými podobnými opatreniami, ktoré sú zahrnuté medzi hlavné iniciatívy priemyselnej politiky a inteligentnej špecializácie, v rámci politiky súdržnosti a regionálnych inovačných stratégií.

4.10

Pokiaľ ide o účasť v programe metrologického výskumu, EHSV odkazuje na svoje stanovisko na túto tému (10), a odporúča zvýšiť (aj finančnú) podporu účasti malých podnikov a skupín užívateľov, pričom so zreteľom na partnerstvo medzi EÚ a rozvojovými krajinami odkazuje na stanovisko na tému „Stratégia vzťahov EÚ – Afrika“ (11) s konkrétnym odporúčaním, aby sa nezanedbávali príznaky skúmaných chorôb, ktoré sa vracajú do Európy, a aby sa dohliadalo na plný súlad protokolov s etickými zásadami.

5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/68

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) už viac ako dve desaťročia žiada o nástroje na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu na úrovni Spoločenstva, ktoré v prípade porušovania kolektívnych práv poskytujú účinnú právnu ochranu. Opatrenia kolektívneho uplatňovania nárokov by sa mali vzťahovať na všetky oblasti, ktoré sú v záujme občanov chránené právom EÚ a ktoré zároveň zohľadňujú rôzne právne tradície členských štátov.

1.2

EHSV víta, že Európska komisia nakoniec prevzala iniciatívu a vyzvala členské štáty na zavedenie systémov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by boli založené na spoločných európskych zásadách. Táto iniciatíva bola potrebná už dávno. Nástroje na kolektívne uplatňovanie nárokov sú v záujme občanov EÚ, ako aj čestných podnikov, ktoré dodržiavajú zákony. Tieto nástroje chránia hospodárstvo pred nekalou hospodárskou súťažou a upevňujú dôveru občanov EÚ v hospodárstvo.

1.3

EHSV vyjadruje poľutovanie, že Európska komisia nepredložila žiadny návrh smernice. Jednoduché oznámenie a odporúčanie nie sú vhodnými nástrojmi na zabezpečenie potrebného jednotného vykonávania v členských štátoch. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh smernice. Hromadná žaloba je jediné konanie, ktoré môže v Európskej únii zabezpečiť plne účinný prostriedok nápravy.

1.4

EHSV víta snahu Európskej komisie o vyvážený prístup, ktorý má zabezpečiť základné procesné práva strán a zabrániť zneužívaniu. EHSV takisto podporuje, aby Európska komisia stanovila úpravu platnú pri žalobách požadujúcich kolektívne zdržanie sa určitého konania, ako aj náhradu škody. Rozšírenie jednotlivých druhov kolektívnych žalôb by sa malo preskúmať.

1.5

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia odmieta hromadné žaloby podľa amerického vzoru („class action“). Hromadná žaloba podľa európskeho práva nesmie byť hromadnou žalobou amerického typu. Plánované bezpečnostné opatrenia Komisie EÚ sú vhodné a primerané. Odmeny advokátov závisiace od výšky vysúdenej sumy, ktoré vytvárajú stimul pre právny spor, a náhrada škody s represívnou funkciou boli právom zamietnuté. Pravidlá pre prípustnosť žaloby a úhradu nákladov musia byť prepracované z hľadiska prístupu k spravodlivosti.

1.6

EHSV zastáva stanovisko Európskej komisie, že jednotlivci by mali mať právo pripojiť sa pri kolektívnych sporoch postupom „opt-in“. Upozorňuje však aj na prípady, keď má výhody postup „opt-out“. Najmä v prípade mnohých poškodených osôb s nízkou škodou môže byť vhodné rozšíriť spor na všetky prípadne poškodené osoby. To, či Komisia EÚ považuje v týchto prípadoch postup „opt-out“ za právne prípustný, nie je zrejmé. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby svoj návrh spresnila. Okrem toho odporúča vytvoriť centralizovaný európsky register žalôb na informovanie potenciálnych žalobcov.

1.7

EHSV neustále zdôrazňoval potenciál mimosúdneho urovnania sporov. Preto víta zámer Európskej komisie stanoviť tieto postupy ako doplňujúci a dobrovoľný nástroj pre všetky zúčastnené strany a poveriť sudcu, aby podporoval mimosúdne riešenie sporov.

1.8

EHSV odporúča, aby sa stanovili osobitné kolízne pravidlá kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. Predpisy o financovaní kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu sa musia doplniť. Finančné riziko pre neziskové organizácie musí byť prehľadné. Na tento účel boli v členských štátoch prijaté pravidlá.

2.1

Európska komisia zhrnula v tomto oznámení výsledky konzultácií z roku 2011 „Smerovanie k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu“ (1). Okrem toho prezentovala svoje stanovisko k ústredným témam kolektívneho uplatňovania nárokov. Spolu s týmto oznámením sa predkladá uverejnené odporúčanie (2), v ktorom sa navrhuje, aby členské štáty mali na štátnej úrovni zavedené systémy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by boli založené na spoločných európskych zásadách. Členské štáty musia do dvoch rokov zaviesť tieto zásady do svojich štátnych systémov. Európska komisia o štyri roky posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie legislatívne opatrenia.