11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/1

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh očami občanov: 20 najdôležitejších pripomienok občanov a podnikov (SEC(2011)1003),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Jednotný trh pre Európu 21. storočia (COM(2007)0724) a na sprievodný pracovný dokument s názvom „Jednotný trh: o rok neskôr) (SEC(2007)1521),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu (1) a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Preskúmanie jednotného trhu: o rok neskôr (SEC(2008)3064),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Inteligentná regulácia v Európskej únii (COM(2010)0543),

—

so zreteľom na 27. výročnú správu Komisie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ (2009) (COM(2010)0538), ako aj súvisiaci pracovný dokument s názvom Situácia v rôznych oblastiach práva (SEC(2010)1143),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (COM(2007)0502),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu,

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho Komisii o oživení jednotného trhu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (3),

—

so zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 21 (2010) a svoje uznesenia z 9. marca 2010 (4) a z 23. septembra 2008 (5) o hodnotení výsledkov vnútorného trhu,

—

so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 7, 10 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre právne veci a Výboru pre petície (A7-0310/2012),

A.

keďže dokument Jednotný trh očami občanov: 20 najdôležitejších pripomienok občanov a podnikov potvrdzuje, že stále existujú rozpory medzi očakávaniami a skutočnosťou jednotného trhu,

B.

keďže stále existuje priveľa prekážok, ktoré Európanom bránia naplno využívať jednotný trh, čo sťažuje rozvíjanie pocitu príslušnosti k tomu istému spoločenstvu; keďže je tu naliehavá potreba vyriešiť tieto ťažkosti, aby sa Európanom umožnilo naplno využívať ich právo na slobodu pohybu a výhody vyplývajúce z členstva v Európskej únii,

C.

keďže odstránenie prekážok a oživenie jednotného trhu sú v súčasnom kontexte hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy, ktorá Európu postihuje, zásadné, nakoľko prispievajú k inovácii, rastu, podpore konkurencieschopnosti, vytváraniu pracovných miesť a k zvýšeniu dôvery v trh; keďže prehĺbenie jednotného trhu prinesie prospech všetkým európskym občanom vzhľadom na to, že prispieva k územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti Únie,

D.

keďže jednotný trh predstavuje základný prvok na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ako aj cieľov trvalo udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu; keďže v záujme oživenia jednotného trhu by sa mal nový model politického zmýšľania zakladať na občanoch, spotrebiteľoch a podnikoch a najmä na malých a stredných podnikoch,

E.

keďže európski občania narážajú na rôzne ťažkosti, zložité a diskriminačné požiadavky, ktoré im ukladajú bankové inštitúcie pri zakladaní účtov, čo má za následok, že 30 miliónov európskych občanov nemá bankový účet, čo sťažuje mobilitu; keďže podľa údajov Eurobarometra sa 29 % spotrebiteľov stretáva pri porovnávaní ponúk na bežné účty s problémami a preto si nedokážu vybrať typ účtu, ktorý najlepšie vyhovuje ich požiadavkám,

F.

keďže približne 30 % európskych občanov nevie, že majú právo na lekárske ošetrenie v zahraničí a na jeho úhradu; keďže iba jeden z troch európskych občanov vie, že pri cestách do zahraničia treba mať pri sebe európsky preukaz zdravotného poistenia a že tento preukaz je nevyhnutný na krátkodobé pobyty ako dovolenka, služobné cesty či študijné pobyty v inej krajine,

G.

keďže voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov Únie a keďže Únia zaviedla jednotný systém typového schvaľovania a harmonizované registračné certifikáty pre motorové vozidlá; keďže vďaka tomu sa dá teraz ľahšie kúpiť vozidlo v inom členskom štáte alebo previezť vozidlo do iného členského štátu; keďže európski občania, ktorí sa usadia v inom členskom štáte, do ktorého si chcú previezť svoje auto, narážajú na ťažké a zložité postupy, vyžadujú sa od nich dokumenty, ktoré v ich členskom štáte neexistujú, ako aj platba ďalších daní; pripomína, že európski občania, ktorí si chcú kúpiť auto v inom členskom štáte, narážajú na podobné ťažkosti; keďže Európsky parlament dostáva mnoho sťažností od občanov, ktorí sa často stretávajú so zložitými formalitami, najmä čo sa týka opätovného prihlásenia vozidiel v inom členskom štáte a súvisiacich dodatočných nákladov; keďže Únia a členské štáty musia zároveň zabezpečiť, aby nedochádzalo k opätovnému prihláseniu odcudzených vozidiel s falšovanými osvedčeniami o evidencii,

H.

keďže pravidlá Únie týkajúce sa práv cestujúcich poskytujú občanom minimálnu úroveň ochrany a uľahčujú tak mobilitu a sociálnu integráciu; keďže tieto pravidlá pomáhajú vytvárať rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov dopravy v rámci jednotlivých spôsobov dopravy, ako aj medzi nimi; keďže právny rámec Únie ochraňujúci práva cestujúcich musí zaručovať minimálnu úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorá odolá rozvíjajúcim sa obchodným postupom, ako sú doplnkové poplatky, a pokryje prípady konkurzu alebo platobnej neschopnosti leteckých spoločností; keďže Únia by mala reagovať na nové multimodálne vzorce mobility,

I.

keďže odstránenie regulačných a fyzických prekážok na vytvorenie jednotného európskeho železničného priestoru, najmä v prípade nákladnej dopravy, by oživilo rast vnútri jednotného trhu,

J.

keďže 62 % európskych spotrebiteľov by chcelo zmeniť dodávateľa energie a prejsť na lacnejšiu tarifu, ale ich možnosť voľby je obmedzená nedostatkom jasných a porovnateľných informácií a prekážkami pri vypovedávaní existujúcich zmlúv s dodávateľom energie; keďže táto zmena by znamenala, že každý zákazník by ušetril 100 EUR; inak povedané, úspora by predstavovala 13 miliárd EUR v celej Európe,

K.

keďže európski občania by veľmi privítali prehĺbenie jednotného trhu v oblasti mobilnej telekomunikácie, predovšetkým ak ide o roaming,

L.

keďže 26 % opýtaných európskych spotrebiteľov malo problém s poskytovaním internetových služieb; keďže prechod od jedného poskytovateľa internetových služieb k druhému je zložitý a nákladný a spotrebitelia sa často stretávajú so zlou kvalitou služieb a nerovnomerným presadzovaním vnútroštátnych predpisov,

M.

keďže nedostatok informácií o právach spotrebiteľov, nesprávne uplatňovanie právnych predpisov a ťažkosti pri riešení sporov pri cezhraničných nákupoch spôsobili, že spotrebitelia prejavujú nedôveru voči internetovým nákupom, čo má za následok, že v EÚ neexistuje skutočný internetový trh v službách občanov a podnikov; keďže podľa údajov európskych spotrebiteľských centier sú internetové nákupy predmetom najväčšieho počtu sťažností spotrebiteľov (59 %),

N.

keďže podniky sa stále stretávajú s ťažkosťami pri prístupe na trh verejného obstarávania v iných členských štátoch, či už ako dodávatelia, alebo ako subdodávatelia, najmä z dôvodu inej vnútroštátnej praxe na trhu verejného obstarávania a zložitých administratívnych požiadaviek v niektorých členských štátoch, ako aj pre jazykové bariéry,

O.

keďže zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu v súčasnej hospodárskej situácii je veľmi dôležité tak na prežitie a rozvoj samotných podnikov, ako aj na posilnenie podnikania a rozvoj v Európe vo všeobecnosti,

P.

keďže osobitná pozornosť sa musí venovať zdravotne postihnutým ľuďom, aby mohli čo najlepšie využívať jednotný trh, pričom sa realizujú opatrenia na zabezpečenie toho, aby nový elektronický obsah bol v plnej miere k dispozícii zdravotne postihnutým ľuďom, v súlade s medzinárodnými usmerneniami na dostupnosť internetového obsahu (6) a s Dohovorom OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím (7), ktoré stanovujú povinnosti na dostupnosť,

1.

víta predloženie pracovného dokumentu Komisie s názvom Jednotný trh očami občanov: 20 najdôležitejších pripomienok občanov a podnikov, čo nasledovalo po uznesení Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 o vytvorení jednotného trhu v službách spotrebiteľov a občanov;

2.

blahoželá Komisii k tejto dôležitej iniciatíve, ktorá reaguje na problémy a obavy občanov a podnikov pri uplatňovaní práv, ktoré im udeľuje Únia; domnieva sa však, že pracovný dokument mohol ísť viac do hĺbky;

3.

je presvedčený, že dokončenie vnútorného trhu je nutnou podmienkou hospodárskeho a sociálneho prospechu občanov Únie; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne opatrenia a realizovateľné návrhy na riešenie problémov, ktoré sa považujú za 20 hlavných obáv občanov;

4.

vyjadruje presvedčenie, že v týchto časoch vážnej finančnej krízy Únie musí zvýšiť úsilie na odstránenie prekážok plynulého fungovania jednotného trhu najmä v odvetviach, ktoré môžu pôsobiť ako hnacie sily hospodárskeho rastu, ako sú cezhraničný obchod a podnikateľské činnosti, poskytovanie služieb, mobilita, prístup k finančným prostriedkom a finančná gramotnosť;

5.

domnieva sa, že väčšia mobilita kvalifikovanej pracovnej sily prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti Európy a že na tento účel je nevyhnutné prijať moderný rámec na uznávanie odborných kvalifikácií, ktorý by využíval pohotovostný mechanizmus informačného systému vnútorného trhu;

6.

víta zavedenie európskeho profesijného preukazu s podporou informačného systému vnútornom trhu, v súvislosti s ktorým sa teraz skúmajú kritériá tohto preukazu na to, aby sa zjednodušili administratívne postupy a dobrovoľná cezhraničná mobilita vnútri Únie; okrem toho sa domnieva, že pomocou informačného systému sa bude dať dosiahnuť rýchlejšia spolupráca medzi členským štátom pôvodu a hostiteľským štátom, a tým sa pomôže riešiť pretrvávajúci nesúlad na pracovnom trhu Únie;

7.

zdôrazňuje, že mobilita pracovníkov v rôznych členských štátoch musí byť dobrovoľná a vždy kráčať ruka v ruke s plným rešpektovaním pracovných práv;

8.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti so vznikom podvodných pracovných agentúr, ktoré zneužívajú pracovnú silu v celej Únii, čím podkopávajú riadne fungovanie voľného pohybu pracovníkov, a vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali akčný plán na riešenie tohto problému, napríklad užšou spoluprácou medzi národnými inšpektorátmi práce;

9.

zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšiť informovanosť občanov o zdaňovaní v Únii a obmedziť daňové prekážky pre cezhraničných pracovníkov a zamestnancov, s cieľom uľahčiť ich mobilitu a podporovať cezhraničné obchodné iniciatívy a zároveň bojovať proti možným daňovým únikom a podvodom;

10.

v súvislosti s tým zdôrazňuje potrebu sociálne odôvodnenej daňovej politiky s redistribučnou úlohou zameranou na rast, ktorá dokáže riešiť závažné otázky daňovej súťaže, účinného monitorovania, zdaňovania zámorských spoločností a odstraňovania daňových rajov, ktorým sa v Únii darí;

11.

žiada Komisiu, aby posilnila programy, ktoré prispievajú na zlepšenie podnikania, internacionalizácie a konkurencieschopnosti európskych malých a stredných podnikov, ktoré sú oporou európskej ekonomiky;

12.

vyzýva Komisiu, aby podporovala malé a stredné podniky pri získavaní mladých ľudí a posilnila programy mobility, ktoré by stimulovali mladých ľudí pri rozvoji ich schopností, čím sa zlepšia ich možnosti zamestnať sa a vstúpiť na pracovný trh;

13.

víta ďalšie legislatívne iniciatívy zamerané na vytvorenie plne integrovaného jednotného trhu s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a efektívnosť a zabezpečovať európskym spotrebiteľom väčší výber;

14.

zdôrazňuje úlohu internetu v efektívnosti obchodu a čoraz dôležitejšiu úlohu elektronického obchodovania pri vytváraní nových trhov, rastu a príležitostí pre podniky; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia plne fungujúcich systémov alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online, posilnenia dôvery spotrebiteľov a podnikov voči digitálnemu trhu; požaduje zjednodušenie licenčných systémov, vytvorenie účinného rámca pre autorské práva a opatrenia na zabraňovanie falšovaniu výrobkov a značiek;

15.

pripomína, že v článku 194 ZFEÚ sa zakotvuje, že politika Únie v oblasti energetiky sa riadi duchom solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu v oblasti energetiky by malo zohľadňovať štrukturálne sociálno-ekonomické rozdiely európskych regiónov a nemalo by zaťažovať členské štáty;

16.

konštatuje, že Únia prijatím právneho predpisu o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave v roku 2011, má teraz k dispozícii súhrnný a integrovaný súbor predpisov o základných právach cestujúcich, ktorý sa vzťahuje na všetky spôsoby dopravy;

17.

domnieva sa, že hlavným cieľom bankového sektora Únie by malo byť poskytovanie kapitálu reálnemu hospodárstvu, čo je jedna z podmienok rozvoja jednotného trhu založeného na znalostiach, ktorý podporuje rast, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest;

18.

víta reformu verejného obstarávania navrhovanú Komisiou a domnieva sa, že zavedenie spoločných zásad na úrovni Únie spolu s flexibilnými, jasnými a jednoduchými pravidlami verejného obstarávania by spoločnostiam, a najmä malým a stredným podnikom, umožnili lepšie využívať možnosti, ktoré ponúka cezhraničné verejné obstarávanie; zdôrazňuje, že treba vytvoriť celoeurópsky systém elektronického verejného obstarávania, ktorý by zabezpečil väčšiu transparentnosť a konkurencieschopnosť a umožnil efektívnejšie využívanie verejných financií;

19.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že bol odložený legislatívny návrh zameraný na zabezpečenie plnej dostupnosti webových stránok verejného sektora do roku 2015; víta plán digitálneho začlenenia a požaduje realizáciu iniciatívy zameranej na dostupnosť webu (Web Accessibility Initiative, WAI) a usmernení týkajúcich sa dostupnosti internetového obsahu (Web Content Accessibility Guidelines, WCAG) pre portály elektronickej verejnej správy;

20.

upozorňuje na dôležitosť tvorby európskych noriem, ktorá je absolútne nevyhnutná na realizáciu jednotného trhu, ako aj na zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti Únie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ľahší prístup k európskym normám pre malé a stredné podniky a mikropodniky;

21.

poukazuje na to, že rozdiely v regulácii elektronických podpisov medzi členskými štátmi ostávajú hlavnou prekážkou riadneho fungovania jednotného trhu Únie, najmä poskytovania služieb; považuje za dôležité vytvoriť jednotný systém na uznávanie elektronických podpisov v rámci celej Únie;

22.

zdôrazňuje význam právnej istoty, jasného technického prostredia a otvorených a kompatibilných riešení pre elektronickú fakturáciu, ktoré sú založené na právnych požiadavkách, obchodných operáciách a spoločných technických normách, s cieľom uľahčiť rozsiahle prijatie;

23.

zdôrazňuje, že všetci občania Únie, ktorí ešte nemajú bankový účet v členskom štáte, v ktorom o jeho otvorenie požiadali, by mali mať prístup k základným bankovým službám; v tejto súvislosti sa domnieva, že základné bankové služby uľahčujú prístup spotrebiteľov s nízkymi príjmami k základným platobným nástrojom umožňujúcim vklad, prevod a výber hotovosti na jednotnom trhu, najmä so zreteľom na cezhraničné dochádzanie; preto vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zabezpečenie jednoduchých a zrozumiteľných postupov otvárania bankových účtov v celej Únii;

24.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že občania Únie, ktorí získajú dedičstvo alebo poberajú dôchodok zo zahraničia, alebo prevádzajú kapitál do zahraničia, musia často čeliť dvojitému zdaneniu; žiada zvýšiť úsilie na zmiernenie tejto situácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia navrhla len odporúčanie v oblasti zdanenia dedičstva;

25.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby posúdila rôzne dôchodkové fondy a potrebu zlepšiť prenosnosť dôchodkov, najmä zamestnaneckých dôchodkov, keď pracovník zmení zamestnávateľa a presťahuje sa z jedného členského štátu do iného; naliehavo požaduje revíziu smernice o dôchodkových fondoch;

26.

zdôrazňuje, že treba, aby inštitúcie Únie a členské štáty zintenzívnili úsilie pri zabezpečovaní spravodlivejšieho, funkčnejšieho, konkurenčnejšieho a účinnejšieho jednotného trhu;

27.

zdôrazňuje potrebu vypracovania holistického prístupu k jednotnému trhu zameranému na hľadanie praktických a užitočných riešení pre občanov, spotrebiteľov a malé a stredné podniky, aby mohli plne využívať jeho výhody, čo by však zároveň zabránilo nadmernej regulácii;

28.

potvrdzuje nutnosť posilnenia spolupráce a interakcie medzi občanmi, Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a členskými štátmi, aby občania pociťovali, že sa viac podieľajú na hlavných projektoch a každodennej činnosti Únie, a aby opatrenia Únie boli podľa potreby cielené a užitočné; zdôrazňuje, že dialóg s občianskou spoločnosťou je podstatou na obnovenie dôvery voči jednotnému trhu;

29.

uznáva, že na hladké fungovanie vnútorného trhu treba takisto chrániť sociálne práva, a pripomína odporúčanie profesora Montiho obsiahnuté v jeho správe Komisii, že „by sa mala venovať väčšia pozornosť sociálnemu rozmeru vnútorného trhu plnením záväzku skutočných posúdení sociálneho vplyvu na základe vývoja prepracovanejších metodík a aktualizovaných štatistických informácií“;

30.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby modernizovali verejnú správu, zjednodušovali regulačný rámec a podporovali používanie elektronických aplikácií ako napr. eGovernment;

31.

vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie európskych právnych predpisov;

32.

s uspokojením prijíma rozhodnutie Komisie zdokonaliť databázu prípadov týkajúcich sa uplatňovania práva v EÚ (8);

33.

vyzýva Komisiu, aby rozvíjala portál Vaša Európa a zmenila ho na skutočné jednotné kontaktné miesto na internete, ktoré bude občanom a podnikom poskytovať informácie o jednotnom trhu; vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie doplnili chýbajúce údaje na portáli Vaša Európa týkajúce sa ich členského štátu, poskytli ďalšie adresy z ich portálov štátnej správy súvisiacich s príslušnými sekciami internetových stránok a aby vytvorili odkazy na portál Vaša Európa z príslušných portálov miestnej a štátnej správy s cieľom uľahčiť občanom prístup;

34.

zdôrazňuje užitočnosť portálu Vaša Európa – Poradenstvo, vďaka ktorému majú občania bezplatný prístup k personalizovaným informáciám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zvyšovanie povedomia občanov o telefonickej službe Europe direct;

35.

víta pozitívnu úlohu siete SOLVIT, webovej stránky Vaša Európa – Poradenstvo, európskej siete podnikov, európskych spotrebiteľských centier, kontaktného centra Europe Direct a Európskej služby zamestnanosti pri poskytovaní informácií a pomoci občanom, spotrebiteľom a podnikateľom na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na zlepšenie koordinácie medzi týmito službami, a vyhla sa zdvojovaniu úsilia a zdrojov;

36.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula všetko úsilie na vybudovanie jedného, živého onlinového kontaktného miesta pre občanov a spotrebiteľov prostredníctvom jej kancelárií v členských štátoch; domnieva sa, že tieto kontaktné miesta by mali fungovať v úzkej spolupráci s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu, aby tak komplexné kontaktné miesto bolo k dispozícii každému občanovi; zastáva názor, že vytvorenie tohto jednotného kontaktného miesta v každom členskom štáte by skutočne pomohlo, aby bol vnútorný trh dostupnejší a aby zabezpečoval účinnejšie a jednoduchšie služby, ktoré by nezabezpečovali len informácie, ale by aj veľmi zrozumiteľným spôsobom oboznamovali verejnosť s podstatou konkrétnych možností, ktoré poskytuje vnútorný trh; je presvedčený, že toto by pomohlo pri predchádzaní nedorozumeniami na strane občana, spotrebiteľa a podniku;

37.

vyzýva Komisiu, aby v stratégii rozšírenia systému na výmenu informácií o vnútornom trhu analyzovala zapojenie miestnych a regionálnych orgánov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vedomosti jednotlivých správ o ich povinnostiach so zreteľom na použitie informačného systému jednotného trhu a aby pre ich pracovníkov zabezpečili primerané školenia;

38.

zdôrazňuje, že obavy občanov a podnikov o fungovanie jednotného trhu sú dôsledkom troch slabín, a to nedostatku informácií, medzier pri uplatňovaní a legislatívneho vákua; domnieva sa, že ak sa fungovanie jednotného trhu má zoptimalizovať, treba odstrániť tieto tri slabiny naraz;

39.

pripomína význam malých a stredných podnikov pre európsku ekonomiku a vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zdokonalila test malých a stredných podniky s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňoval dôsledne a koherentne vo všetkých dôležitých politických oblastiach a zapracoval do celkového hodnotenia návrhov, aby sa obmedzili základné prekážky, byrokracia a administratívna záťaž, ktoré bránia rozvoju malých a stredných podnikov v zmysle vytvorenia lepšieho prostredia, ktoré by podporilo podnikanie, inovácie, investície, rast a tvorbu pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky smernice a nariadenia, ktoré majú negatívny vplyv na malé a stredné podniky, a aby do júna roku 2013 predložila správu s odporúčaniami;

40.

pripomína rozhodnutie Európskeho parlamentu, v ktorom vyzýva všetky svoje výbory, aby uplatňovali zásady testu malých a stredných podnikov v legislatívnych správach v nadväznosti na to, ako sa o nich hlasovalo v príslušnom výbore a po predložení na schválenie na plenárnej schôdzi, a zdôrazňuje potrebu rýchlej realizácie tohto rozhodnutia;

41.

domnieva sa, že dôsledné dodržiavanie zásady „najskôr myslieť na malých“ by zabezpečilo, aby budúce právne predpisy neprinášali občanom a podnikom, ktorí sú súčasťou jednotného trhu, ďalšie ťažkosti a problémy;

42.

zdôrazňuje, že Komisia by mala zvýšiť svoje úsilie a zamerať sa na následky nariadení a smerníc na priemysel, malé a stredné podniky a mikropodniky s cieľom lepšej právnej úpravy; predovšetkým zdôrazňuje potrebu pokračovania programu na obmedzenie záťaže aj po roku 2012 s ambicióznejším a širším záberom a na zavedenie vyrovnania regulačnej záťaže;

43.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj záväzok posúdiť existenciu skutočnej pridanej hodnoty činnosti na úrovni Únie predtým, ako sa začne príprava návrhu;

44.

víta oznam Komisie týkajúci sa programu na odstránenie finančných nákladov pre malé a stredné podniky s predpokladom, že sa zaťažujúce pravidlá nebudú vzťahovať na mikropodniky, ak na ich začlenenie vyslovene neexistuje dôvod;

45.

opakuje, že neexistuje dostatok informácií o jednotnom trhu, čo často vedie k tomu, že občania a podniky nepoznajú svoje práva a povinnosti alebo im nerozumejú, a nevedia, ako získať potrebné odpovede alebo pomoc; zdôrazňuje, že treba pripraviť informácie, ktoré zohľadňujú osobitné charakteristiky slabších skupín spotrebiteľov;

46.

zdôrazňuje, že je rovnako dôležité, aby občania mohli predniesť svoje vlastné pripomienky k vnútornému trhu a aby mohli svoje návrhy predkladať takým spôsobom, ktorý im zaručí, že ich hlas bude lepšie počuť v Komisii, ako aj v Európskom parlamente;

47.

vyzýva Komisiu, aby využila všetky technické zdroje na začatie dialógu s občanmi o jednotnom trhu, a to organizovaním informačných kampaní, stanovením 20 hlavných obáv, informovaním občanov o výhodách jednotného trhu, praktických a konkrétnych riešeniach ich každodenných problémov, ako aj o ich právach, a vyzývala ich na to, aby sa podieľali na vytváraní konkurenčného, spravodlivého a vyváženého trhu, pričom osobitná pozornosť sa venuje posilňovaniu projektu jednotného kontaktného miesta;

48.

víta činnosť tzv. jednotných kontaktných miest, ktorých úlohou je zjednodušovanie prístupu k informáciám o podnikaní v členských štátoch, na národnom jednotnom kontaktom mieste sústreďovanie všetky formality a administratívnych požiadaviek na založenie alebo rozšírenie podniku v zahraničí;

49.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie na vypracovanie užitočných komunikačných stratégií a informačných mechanizmov, súvisiacich s využívaním sociálnych práv a výhod občanov v celej Únii;

50.

zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a organizácií, ako aj občianskej spoločnosti do informačných kampaní, pričom osobitnú pozornosť treba venovať informačným kampaniam na školách a na univerzitách, aby sa nová generácia viac angažovala a aby bola pripravená na aktívnejšie európske občianstvo;

51.

je presvedčený, že dôvera spotrebiteľa v dobre fungujúci trh finančných služieb podporuje z dlhodobého hľadiska finančnú stabilitu, rast, účinnosť a inovácie; preto zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mali spotrebitelia lepší prístup k informáciám a k nezávislému poradenstvu v tomto odvetví a aby sa predišlo konfliktom záujmov;

52.

zdôrazňuje, že čo sa týka kvantity a kvality informácií poskytovaných európskym spotrebiteľom energie, existujú medzi účtami za energiu značné odchýlky v závislosti od dodávateľa; zdôrazňuje, že spotrebiteľom sa musia poskytovať včasné a primerané informácie o spotrebe a cenách, aby si mohli vybrať dodávateľa energie;

53.

podporuje vytvorenie spoločnej metodológie a spoločného, komplexného a ľahko používateľného formátu účtov za energiu, s minimálnym množstvom informácií, ktoré by mali dodávatelia uvádzať na účtoch, aby spotrebitelia rozumeli obsahu účtov za energiu všade v Únii, a teda mohli využívať energiu hospodárnejšie a efektívnejšie;

54.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili národným regulačným orgánom právomoci a zdroje, ktoré potrebujú na výkon povinností, napr. monitorovanie a uspokojivé riešenie sťažností zákazníkov; žiada Komisiu a Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), aby navrhli odporúčania, ako by sa dali rozšíriť kontrolné právomoci národných regulačných orgánov; vyzýva Komisiu, aby podporila zlepšenie koordinácie a výmenu najlepších postupov a informácií medzi národnými regulačnými orgánmi a kompetentnými národnými a európskymi orgánmi;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli skutočný jednotný digitálny trh, ktorý si zaslúži tento názov a je konkurencieschopný a bude slúžiť európskym spotrebiteľom a podnikom, najmä malým a stredným podnikom; pripomína, že existencia skutočného jednotného digitálneho trhu bude sociálno-ekonomicky výhodný pre európskych spotrebiteľov vo všeobecnosti, najmä pre obyvateľov odľahlých a horšie dostupných regiónov a pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj pre podniky Únie, predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktoré budú mať prístup na nové trhy;

56.

zdôrazňuje, že na vytvorenie skutočného európskeho jednotného digitálneho trhu treba posilniť dôveru a bezpečnosť spotrebiteľov, a to zaručením ochrany osobných údajov spotrebiteľov a spoľahlivosti elektronického podpisu, posilnením mechanizmov na riešenie sporov, ako aj dôvery a bezpečnosti používaných spôsobov platby;

57.

pripomína nevyhnutnosť zaplnenia existujúcich právnych medzier v zmluvách a prijatia účinných nástrojov na odstránenie prekážok súvisiacich s rozdielmi v zmluvnom práve, čo vytvára obchodné prekážky, dodatočných nákladov na transakcie a právnej neistoty pre podniky, čo u spotrebiteľov vzbudzuje nedôveru voči jednotnému trhu;

58.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zabezpečenie úplnej informovanosti všetkých občanov o ich právach vyplývajúcich z európskeho preukazu zdravotného poistenia, ako aj o ich finančných povinnostiach pri využívaní zdravotníckych služieb a zdravotníckej starostlivosti v rozličných členských štátoch; zdôrazňuje, že tieto informácie musia byť ľahko dostupné a zrozumiteľné, a to aj v elektronickej forme a pre občanov so zdravotným postihnutím;

59.

vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby všetci občania oprávnení získať európsky preukaz zdravotného poistenia ho na požiadanie dostali a aby sa urýchlene riešili všetky prípady zneužívania predpisov; vyzýva členské štáty, aby poskytovali informácie o všetkých formách doplnkového poistenia alebo iných opatreniach, ktoré môžu byť potrebné na to, aby mali občania v zahraničí právo na takú istú zdravotnú starostlivosť, akej sa im dostáva doma;

60.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zjednodušili a zrýchlili administratívne postupy náhrady nákladov za ošetrenie poskytnuté v zahraničí a aby zabezpečili, že ich systémy sociálneho a zdravotného poistenia poskytujú migrujúcim občanom dostatočnú ochranu;

61.

poukazuje na nedostatok informácií úradníkov a iných pracovníkov regionálnych a miestnych správ o možnostiach európskej a medzinárodnej mobility; zdôrazňuje, že európska a medzinárodná mobilita týchto úradníkov a iných pracovníkov prispeje na vytvorenie modernejších a efektívnejších administratív v členských štátoch, čo je základným predpokladom pre uplatňovanie acquis Únie, pričom sa umožní výmena osvedčených postupov;

62.

zdôrazňuje, že úspech právnych predpisov Únie závisí vždy aj od ich uplatňovania a transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov v primeraných termínoch; v tejto oblasti považuje za podstatnú pravidelnú, starostlivú a účinnú kontrolu a vyzýva Komisiu, aby v prípade nedostatkov pri transpozícii zakročila a aby v tejto veci ďalej úzko spolupracovala s Európskym parlamentom;

63.

uznáva, že aj napriek zníženiu počtu žalôb podaných Komisiou. na konci roku 2010 ešte pokračovalo asi 2 100 konaní o porušení zákona;

64.

berie na vedomie veľké množstvo petícií doručených Výboru Európskeho parlamentu a týkajúcich sa problémov, s ktorými občania stretávajú na vnútornom trhu, najmä ak ide o nesprávnu transpozíciu alebo uplatňovanie práva Únie; vyzýva Komisiu, aby do svojej správy zapracovala zistenia a výsledky týkajúce sa petícií predložených tomuto výboru; zdôrazňuje, že postup predkladania petícií by sa mal lepšie využívať na zlepšenie legislatívneho procesu Únie, najmä ak ide o legislatívne opatrenia na odstraňovanie prekážok cezhraničného obchodu a presadzovanie práv spotrebiteľov;

65.

vyzýva členské štáty, aby prednostne zabezpečovali správnu a včasnú transpozíciu právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a zmenšili počet prípadov nesúladu; vyzýva ich, aby vykonali test jednotného trhu v rámci tvorby vnútroštátnych právnych predpisov, so zreteľom na ich vplyv na občanov a podniky v rámci vnútorného trhu;

66.

zdôrazňuje, že v prípade podnikov treba zmenšiť byrokraciu a ťažkopádnosť postupov na vrátenie DPH v zahraničí; zdôrazňuje, že by sa mal zlepšiť prístup k financovaniu cezhraničného rizikového kapitálu; vzhľadom na to, že sa zistili legislatívne nedostatky a medzery v uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie na účinné uplatňovanie príslušných právnych predpisov, najmä v otázkach týkajúcich sa sociálnej ochrany;

67.

vyzýva Komisiu, aby v konaniach o nesprávnej transpozícii alebo netransponovaní právnych predpisov Únie zohľadňovala postihnutú oblasť činnosti a jej vplyv na jednotný trh;

68.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s konaniami o porušení plne využívala zmeny zavedené pomocou článku 260 ZFEÚ;

69.

podporuje úsilie Komisie na zjednodušenie cezhraničnej prevoditeľnosti áut a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali zásady stanovené v právnych predpisoch Únie, týkajúcich sa prihlasovania vozidiel v iných členských štátoch; v tejto súvislosti pripomína, že osobné automobily (vrátane vozidiel s riadením na pravej strane), ktoré majú príslušné typové schválenie EÚ, by mali byť oprávnené na prihlásenie v členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby posilnila bezpečnosť harmonizovaných osvedčení o evidencii s cieľom minimalizovať riziko opätovného prihlásenia odcudzených vozidiel s falšovanými osvedčeniami o evidencii;

70.

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu nulovej tolerancie v prípade všetkých diskriminačných predpisov a praktík uplatňovaných členskými štátmi v oblasti zamestnanosti, ktoré sú v rozpore s právom Únie, a pri zistení nesúladu bezodkladne iniciovala príslušné konania; ďalej vyzýva Komisiu, aby netolerovala nijaké iné diskriminačné ani neodôvodnené praktiky, kontroly či požiadavky zabraňujúce európskym pracovníkom a zamestnávateľom uplatňovať ich práva v rámci právneho poriadku Únie;

71.

pripomína, že voľnosť pohybu patrí medzi základné práva, ktoré pracovníci musia môcť uplatňovať bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, čo sa týka zamestnania, odmeňovania a ostatných pracovných podmienok a podmienok zamestnania; vyjadruje presvedčenie, že v záujme zabezpečenia tejto voľnosti by mali pracovníci dostávať všetky informácie, mali by sa zaviesť primerané nástroje nápravy a všetky členské štáty by mali dôsledne uplatňovať príslušné predpisy Únie;

72.

vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala transpozíciu. ako aj účinné uplatňovanie smernice 2000/78/ES v členských štátoch a aby v prípade zistenia akýchkoľvek nedostatkov zasiahla; vyzýva členské štáty a Radu, aby si ako prioritu stanovili okamžité prijatie návrhu smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

73.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť pracovné podmienky a zabezpečiť primeranú ochranu pracovníkom vyslaným do Únie bez toho, aby boli nejakým spôsobom diskriminovaní; požaduje opatrenia na zlepšenie uplatňovania smernice o vysielaní pracovníkov v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi; v tejto súvislosti víta dokončenie fóra jednotného trhu;

74.

pripomína, že platné právne predpisy Únie chránia práva spotrebiteľov a predstavujú pevný základ konkurencieschopného európskeho trhu s energiou, ale niektoré členské štáty ich doteraz riadne netransponovali do svojich právnych predpisov;

75.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby plne realizovali tretí energetický balík a ďalšie súvisiace právne predpisy Únie a pritom dodržiavali dohodnuté termíny; žiada Komisiu, aby sa zaviazala dôsledne monitorovať transpozíciu týchto predpisov;

76.

žiada Komisiu, aby ďalej podporovala osvedčené postupy pri transpozícii právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu do vnútroštátneho práva;

77.

zdôrazňuje, že súdržné a harmonizované uplatňovanie a presadzovanie predpisov o ochrane cestujúcich v celej Únii má kľúčový význam pre občanov, ktorí cestujú, vrátane osôb so zníženou mobilitou, ako aj na zabezpečenie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov dopravy; uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím pri cestovaní často narážajú na prekážky, ktoré im bránia využívať mnohé príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, a vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s právami cestujúcich viac zohľadňovala tento aspekt;

78.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa uistili o správnom vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich, aby európski občania poznali práva cestujúcich v Únii a najmä aby sa tieto práva dodržiavali;

79.

zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa problémami, s ktorými sa občania a podniky stretávajú; berie na vedomie, že hoci pracovný dokument obsahuje minimum dôkazov o týchto ťažkostiach, mnohé z týchto problémových oblastí už boli predmetom nedávnych posúdení vplyvu a návrhov predložených Komisiou; rozhodne sa domnieva, že ak Komisia navrhuje opatrenia, musí poskytnúť spoľahlivé a nezvratné dôkazy v prospech možnosti politiky zvolenej v navrhovanom právnom predpise; vyzýva Európsky parlament, aby pri posudzovaní predbežných návrhov v plnej miere posúdil presnosť a presvedčivosť hodnotení vplyvu vypracovaných Komisiou na to, aby prijaté právne predpisy uspokojili potreby občanov aj podnikov;

80.

považuje za dôležitú výmenu informácií a podporu spolupráce medzi vnútroštátnymi systémami a v tejto súvislosti víta prepojenie obchodných registrov (9), ktoré sa nedávno dosiahlo; ďalej naliehavo požaduje cezhraničnú administratívnu spoluprácu a lepšie prepojenie cez centrálne platformy; víta iniciatívy Komisie v tomto smere, akými sú napríklad iniciatívy na vývoj systémov elektronického poskytovania údajov o sociálnom zabezpečení medzi vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia;

81.

zdôrazňuje, že cezhraničné uznávanie a výkon rozhodnutí a právne účinky dokumentov sú kľúčové na zabezpečenie mobility na vnútornom trhu; so záujmom očakáva urýchlené uplatňovanie nariadenia o dedičskom práve vo všetkých členských štátoch Únie; vyzýva Komisiu, aby na základe zelenej knihy z roku 2010 (10) a konzultácií z roku 2011 ďalej pracovala na otázke uznávania právnych účinkov dokladov, ktoré potvrdzujú občiansky stav, a so záujmom očakáva legislatívne návrhy plánované na rok 2013;

82.

berie na vedomie cieľ tvorby lepších právnych predpisov a vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby zdvojnásobili úsilie o zlepšenie stratégie na inteligentnú reguláciu;

83.

podporuje záväzok zaoberať sa otázkou regulačnej záťaže; v tejto súvislosti pripomína predchádzajúci záväzok Európskeho parlamentu žiadať od Komisie, aby v návrhu nových právnych predpisov určila primeranú kompenzáciu nákladov; ďalej pripomína výzvu Európskeho parlamentu, aby sa rozšíril program na znižovanie administratívnej záťaže, a so záujmom tak očakáva predloženie návrhov na zníženie administratívnej záťaže a regulačných zábran, ktoré by vyriešili veľkú časť základných otázok občanov a podnikov v súvislosti s jednotným trhom;

84.

zdôrazňuje, že napriek zjednodušeniu právnych predpisov a zmenšovaniu administratívnej záťaže v prípade využívania slobôd vnútorného trhu podnikmi, musia byť vo všeobecnosti zaistené bezpečnostné predpisy a predpisy v oblasti ochrany zdravia, ktoré chránia spotrebiteľov a zamestnancov;

85.

vyzýva Komisiu, aby každé nové európske nariadenie podrobila testu elektronického obchodu;

86.

vyzýva Komisiu, aby po dvoch rokoch začala monitorovať 20 hlavných obáv občanov a podnikov vo vzťahu k jednotnému trhu a poskytla aktuálne informácie; ďalej ju vyzýva, aby predložila návrh pre každú vytýčenú obavu, v ktorom by sa uvádzalo, ktoré subjekty zodpovedajú za odstraňovanie zistených hlavných príčin;

87.

vyzýva Komisiu, aby v budúcich správach zdôrazňovala príslušné opatrenia, za ktoré je jednoznačne zodpovedná, ako je napríklad prijatie včasných a primeraných opatrení v prípade nesprávnej transpozície právnych predpisov Únie členskými štátmi, zabezpečenie správneho uplatňovania práva Únie a preskúmanie nezodpovedajúcich právnych predpisov;

88.

vyzýva Komisiu, aby v druhej polovici roka 2012 predložila dokument s názvom Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast;

89.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby počas Európskeho roka občanov 2013 zamerali informačné kampane na tie oblasti vyvolávajúce obavy, ktoré súvisia s právami vyplývajúcimi z občianstva Únie, pretože na základe metodiky výberu použitej v správe pravdivo ukazujú, čo najviac prekáža občanom Únie v ich každodennom živote na vnútornom trhu;

90.

vyzýva Komisiu, aby našla spôsob, ako v budúcnosti spojiť správu o občianstve Únie so správou s názvom Jednotný trh očami ľudí, s cieľom vyhnúť sa zdvojeniu a nejasnostiam a zabrániť riziku oddelenia problémov od riešení.

91.

vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi úradmi a zástupcami občianskej spoločnosti pravidelne organizovala celoeurópske informačné kampane vo vnútroštátnych, regionálnych a miestnych médiách, ako aj interaktívne kampane, a informovala občanov o výhodách jednotného trhu, o ich právach a povinnostiach, ako aj o tom, kde môžu získať informácie či pomoc pri riešení problémov; žiada Komisiu, aby sledovala a kontrolovala účinnosť a úspech týchto informačných kampaní;

92.

vyzýva Komisiu, aby zaručila účinné prepojenie existujúcich nástrojov, ako sú napr. SOLVIT, hodnotenie výsledkov vnútorného trhu, informačný systém vnútorného trhu, Vaša Európa – Poradenstvo a Vaša Európa, a tak bolo monitorovanie riadnej a včasnej transpozície smerníc EÚ do vnútroštátneho práva;

93.

zdôrazňuje, že treba podporovať systém EURES a jeho účinnú prepojenosť s vnútroštátnymi systémami zabezpečujúcimi umiestnenie do zamestnania ako jeden zo spôsobov, ako bojovať proti nezamestnanosti v Únii a riešiť ťažkosti s obsadzovaním voľných pracovných miest z dôvodu nedostatku kandidátov s príslušnou kvalifikáciou;

94.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila oblasti, v ktorých nariadenie Spoločenstva zabezpečí cieľ zjednodušenia a priameho uplatňovania členskými štátmi súčasne s cieľom jednotného trhu;

95.

vyzýva Komisiu, aby podporila naliehavé opatrenia zamerané na odstránenie nezrovnalostí v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorá existuje v Únii a ktorá predstavuje prekážku dokončenia vnútorného trhu s energiou a splnenia cieľov stratégie Európa 2020;

96.

vyzýva členské štáty, aby využívali nástroje IKT s cieľom zlepšiť transparentnosť a účtovníctvo, znížiť administratívnu záťaž, zlepšiť administratívne postupy, znížiť emisie CO2, šetriť verejné zdroje a prispieť k participatívnejšej demokracii a aby pritom zároveň posilňovali úroveň dôvery;

97.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri dodržaní súladu s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 883/2004 a článku 153 ZFEÚ uskutočnili štúdie na zaistenie kontinuity sociálneho zabezpečenia migrujúcich občanov v Únii a rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi danej krajiny a zároveň aby tiež zvážili voliteľný, dobrovoľný a prevoditeľný systém sociálneho zabezpečenia na európskej úrovni, ktorý by dopĺňal všeobecný systém, s cieľom začať užšiu spoluprácu v oblasti sociálnej politiky; predošlé úvahy týkajúce sa 28. režimu systémov sociálneho zabezpečenia treba aktualizovať a zapracovať do štúdií;

98.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali všetko na zjednodušenie zložitých vnútroštátnych administratívnych postupov, a pre zamestnancov, zamestnávateľov a ostatné strany zapojené do cezhraničného zamestnávania zabezpečili dostupnosť všetkých nevyhnutných informácií o právach a povinnostiach súvisiacich so zamestnaním, ako sú informácie o sociálnom zabezpečení vrátane ochrany v nezamestnanosti, zdravotníckej starostlivosti a daňových predpisov; domnieva sa, že tieto informácie by v rámci možností mali byť dostupné v elektronickej forme pred pobytom v zahraničí, počas neho, ako aj po návrate z neho;

99.

nalieha na Komisiu, aby vytvorila ústredné koordinačné miesto na úrovni Únie, ktorého úlohou bude zaznamenávať obavy migrujúcich pracovníkov, zamestnávateľov a ostatných zainteresovaných strán, s cieľom nájsť riešenia medzi členskými štátmi a predchádzať problémom vyplývajúcim z pracovných vzťahov založených na mobilite vrátane vysielania pracovníkov;

100.

vyzýva členské štáty, aby s osobami, ktoré pochádzajú z krajín mimo Únie a ktoré sú rodinnými členmi príslušníkov členských krajín Únie, zaobchádzali ako s osobami bona fide v rámci všetkých administratívnych postupov, ktoré musia absolvovať;

101.

vyzýva členské štáty, aby pre všetkých migrujúcich ľudí v Únii zriadili jednotné kontaktné miesto a umožnili im tak vybaviť všetky administratívne záležitosti týkajúce sa práce a bydliska, ako aj informovať sa o právach a povinnostiach na jednom mieste v hostiteľskej krajine, a to vrátane možnosti vykonávať a riadiť administratívne postupy online, s cieľom zlepšiť účinnosť uplatňovania práv občanmi pohybujúcimi sa v rámci EÚ;

102.

vyzýva Komisiu, aby v záujme zvýšenia mobility zaručila všetkým občanom Únie prístup k základnému platobnému účtu za rozumnú cenu;

103.

víta návrhy Komisie na uľahčenie prístupu k cezhraničnej zdravotníckej starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle a účinné vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a riadne zohľadnili zásadu univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojej práci zameranej na dosiahnutie cieľa rozšíreného využívania služieb telemedicíny a elektronického zdravotníctva do roku 2020; okrem toho podporuje pilotné projekty, ktorých cieľom je zabezpečiť pre občanov Únie bezpečný online prístup k ich pacientskym údajom a zaistiť interoperabilitu pacientskych záznamov, vďaka čomu by sa pacientom zabezpečila nepretržitá starostlivosť;

104.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o kontrolách technického stavu motorových vozidiel, ktorý by znížil administratívnu záťaž občanov a podnikov a zároveň zaručil dynamický rozvoj skúšobných metód a obsahu kontrol a čo najvyššiu úroveň bezpečnosti cestnej premávky;

105.

žiada, aby sa na základe spoločných vymedzení a porovnateľného štandardu kontrol pri prevážaní vozidiel z jedného členského štátu do druhého vzájomne uznávali technické kontroly z jednotlivých členských štátov; navrhuje, aby sa vytvorila európska databáza, ktorá by zhromažďovala technické údaje o všetkých vozidlách, s cieľom umožniť porovnateľnosť v rámci Únie a uľahčiť cezhraničné prihlasovanie vozidiel; vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom spoločného prístupu predchádzali zbytočným nákladom, a tak znížili náklady občanov na prihlásenie vozidla v inom členskom štáte na minimum;

106.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prísnejšie presadzovanie interoperability medzi vnútroštátnymi službami, produktmi a systémami dopravy a mobility, ako sú služby, produkty a systémy, na ktoré sa vzťahujú predpisy Únie o cestných mýtnych systémoch, Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a tiež európske integrované systémy poskytovania informácií, výpočtu cien a predaja lístkov v oblasti verejnej a intermodálnej mobility;

107.

naliehavo žiada Komisiu, aby zjednodušila prístup k mikrofinančným štruktúram na účely zriaďovania a rozvoja malých podnikov, predovšetkým tých, ktoré chcú vykonávať cezhraničné operácie;

108.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili investičné príležitosti pre inovatívne začínajúce podniky odstránením prekážok, ktoré brzdia vznik rozsiahleho trhu rizikového kapitálu v rámci Únie;

109.

vyzýva členské štáty, aby využívali existujúce štruktúry a vytvorenie jednotných kontaktných miest na zjednodušenie a uľahčenie prístupu k informáciám, prostredníctvom ktorých môžu malé a stredné podniky požiadať o európske, vnútroštátne a miestne finančné prostriedky, a mali pritom na pamäti, že jednotné kontaktné miesta majú vyššiu pridanú hodnotu, keď sú vytvorené na účet existujúcej administratívy, a teda nepredstavujú ďalšiu záťaž pre daňovníka; zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest ako základných východiskových bodov pre prilákanie a umožnenie súkromných investícií v oblasti výskumu a energetiky a vyzýva Komisiu, aby posilnila opatrenia zamerané na ešte väčšie zjednodušenie a väčšiu transparentnosť európskych, vnútroštátnych a miestnych rámcov financovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby malým a stredným podnikom uľahčili prístup k finančným prostriedkom zjednodušením pravidiel predkladania údajov a aby podporili online úložiská údajov pre certifikáty a iné podporné dokumenty;

110.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili dohody umožňujúce malým a stredným podnikom pôsobiť v celej Únii a obchodne využívať svoje nápady tým, že im zabezpečia lepší prístup na trhy a obmedzia byrokraciu;

111.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh, ktorý by cestujúcim v prípade konkurzov leteckých spoločností poskytol lepšiu ochranu, napr. prostredníctvom povinného poistenia leteckých spoločností alebo zriadenia garančného fondu;

112.

upozorňuje na skutočnosť, že pre cestujúcich je stále náročné rezervovať a kúpiť si cestovné lístky na multimodálnu cestu v rámci Únie, a žiada Komisiu, členské štáty a dopravné spoločnosti, aby prijali opatrenia na vytvorenie integrovaného systému predaja lístkov na multimodálnu dopravu;

113.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa práv cestujúcich v multimodálnej doprave s cieľom umožniť, aby právne predpisy držali krok s vývojom multimodálnych vzorcov mobility.

114.

vyzýva Komisiu, aby prepracovala informačný systém vnútorného trhu, rozšírila jeho rámec a zlepšila fungovanie administratívnej spolupráce, prehodnotila program SOLVIT a poskytla mu nový rámec a dostatočné zdroje, najmä ľudské zdroje, a aby zabezpečila pre všetky strediská dostatočný počet skúsených pracovníkov s cieľom umožniť im uspokojivo riešiť doručené žiadosť;

115.

pripomína svoju výzvu smerovanú členským štátom, aby zlepšili výučbu jazykov v útlom veku, zaviedli systém uznávania počiatočného vzdelania a informálneho učenia vrátane celoživotného vzdelávania a kvalifikácií získaných v inom členskom štáte a lepšie koordinovali vzdelávanie v súlade s potrebami pracovného trhu s cieľom zaistiť do budúcnosti pracovnú silu s porovnateľnými kvalifikáciami, ktorá môže byť prínosom pre spoločný európsky trh práce a môže zabezpečiť zvýšenie miery produktivity; navyše zdôrazňuje potrebu pokračovať v úsilí smerujúcom k rovnocennosti vnútroštátnych systémov osvedčovania prostredníctvom európskeho kvalifikačného rámca;

116.

zastáva názor, že vzdelávacie inštitúcie by mali okrem udeľovania diplomov uvádzať aj to, ako možno ich diplomy porovnávať a hodnotiť v porovnaní s diplomami udelenými v iných členských štátoch, a to najmä v susedných krajinách;

117.

zdôrazňuje úspech automatického uznávania postupov uvedených v smernici 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a vyzýva na posúdenie možnosti jej rozšírenia na ďalšie povolania;

118.

vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie prístupu k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a aby využívali získané sumy na programy týkajúce sa odbornej prípravy s cieľom zaistiť ďalšiu podporu pre malé a stredné podniky;

119.

poukazuje na pozitívne výsledky dosiahnuté v niektorých členských štátoch, kde požiadavky na úsporu energie predpísané energetickým podnikom viedli k mnohým výhodným výsledkom, ako aj k rozsiahlejšiemu používaniu inteligentných elektromerov v prospech spotrebiteľov;

120.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť zriadenia európskeho výmenného programu úradníkov a ostatných pracovníkov regionálnych a miestnych orgánov;

121.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/16

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o podnikovej a sociálnej zodpovednosti v medzinárodných obchodných dohodách (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

—

so zreteľom na správu Komisie o obchodných a investičných prekážkach, ktorá bola zverejnená 21. februára 2012 (COM(2012)0070),

—

so zreteľom na dohodu o vzájomnom uznávaní medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola uzavretá v roku 2001,

—

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Japonskom o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž, uzavretú v roku 2003,

—

so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach, ktorá bola uzavretá v roku 2008,

—

so zreteľom na správu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Assessment of barriers to trade and investment between the EU and Japan (Posúdenie obchodných a investičných prekážok medzi EÚ a Japonskom), ktorá bola zverejnená 30. novembra 2009,

—

so zreteľom na výsledky verejných konzultácií Komisie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom zverejnené 21. februára 2011,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 20. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 28. mája 2011 v Bruseli,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o akcii Spoločenstva v súvislosti s lovom veľrýb (8),

—

so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu z roku 1997, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii – Protokol o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat,

—

so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska podpísanú 2. júla 2012,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o obchodných vzťahoch EÚ s Japonskom (9),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže na EÚ a Japonsko pripadá spolu viac ako tretina celosvetového HDP a viac ako 20 % celosvetového obchodu,

B.

keďže v roku 2011 dosiahla celková suma dvojstranného obchodu medzi EÚ a Japonskom iba 116,4 miliárd EUR v porovnaní so 444,7 miliardy EUR v prípade obchodu medzi EÚ a USA, so 428,3 miliardami EUR v prípade obchodu medzi EÚ a Čínou a 306,6 miliardy EUR v prípade obchodu medzi EÚ a Ruskom,

C.

keďže v roku 2011 obchodný prebytok Japonska voči EÚ predstavoval 18,5 miliardy EUR, z čoho iba na výrobky automobilového priemyslu pripadá 30 %,

D.

keďže medzi krajinami s cezhraničným obchodom sa Japonsko umiestnilo v rebríčku Svetovej banky týkajúcom sa jednoduchosti podnikania za rok 2012 na 16. mieste pred 18 členskými štátmi EÚ,

E.

keďže Európsky parlament, Rada aj Komisia skonštatovali, že schopnosť Japonska odstrániť necolné prekážky a bariéry v oblasti prístupu na trh verejného obstarávania je predpokladom na začatie rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom,

F.

keďže v štúdii spoločnosti Copenhagen Economics z novembra 2009 sa odhadovalo prípadné zvýšenie vývozu EÚ do Japonska o 71 % a zvýšenie japonského vývozu do EÚ o 61 %, ak by sa v najväčšej možnej miere odstránili colné a necolné prekážky,

G.

keďže EÚ a Japonsko súhlasili na spoločnom samite konanom 28. mája 2011, že vypracujú analýzu rozsahu pôsobnosti s cieľom preskúmať uskutočniteľnosť a spoločnú ambíciu, čo sa týka začatia rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode; keďže analýza rozsahu pôsobnosti sa vypracovala,

H.

keďže Komisia, Rada a Európsky parlament podporujú zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákaz medzinárodného obchodu s výrobkami z veľrýb, usiluje sa o skončenie tzv. lovu veľrýb na vedecké účely a podporuje vyhlásenie dostatočne veľkých oceánskych a morských oblastí za chránené územia, v ktorých by bol lov veľrýb trvalo zakázaný,

I.

keďže existuje súbežná politická analýza rozsahu pôsobnosti týkajúca sa politickej rámcovej dohody, ktorá sa takisto úspešné dokončila,

1.

je presvedčený, že treba brať do úvahy dôležitosť Japonska ako politického spojenca, ktorý má k novým problémom globalizovaného sveta podobný prístup ako EÚ;

2.

je presvedčený, že pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby komplexne prehĺbila svoje hospodárske a obchodné vzťahy s hlavnými svetovými ekonomikami, ako je Japonsko, s cieľom maximalizovať potenciál v oblasti tvorby pracovných miest a rastu v rámci stratégie Európa 2020; považuje to za osobitne naliehavé vzhľadom na pokračujúcu hospodársku krízu, vysokú mieru nezamestnanosti a odhady pomalého rastu v EÚ;

3.

v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie, že objem vzájomného obchodu EÚ s Japonskom je podstatne nižší ako v prípade ďalších partnerských štátov, napr. USA, Číny a Ruska; prichádza k záveru, že obrovský potenciál obchodných vzťahov medzi EÚ a Japonskom sa nevyužil v prospech podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov v EÚ, predovšetkým z dôvodu vplyvu necolných prekážok zo strany Japonska v oblasti príležitostí vstupu na trh pre európske podniky;

4.

konštatuje, že Japonsko prejavuje záujem o ďalšie významné dohody o voľnom obchode, ako je prípadná dohoda o voľnom obchode medzi Japonskom a Južnou Kóreou a Transpacifické partnerstvo, pričom rokuje o viacerých ďalších dvojstranných dohodách; je presvedčený, že EÚ by mala čerpať zo svojich skúseností s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou s cieľom zamerať sa na dosiahnutie porovnateľného preniknutia na trh v rámci rokovaní s Japonskom;

5.

berie na vedomie závery analýzy rozsahu pôsobnosti, ktorú vypracovali EÚ a Japonsko, pričom spokojnosť s nimi vyslovila Komisia aj japonská vláda;

6.

víta skutočnosť, že pri rokovaniach v súvislosti s analýzou rozsahu pôsobnosti sa kládol dôraz na odstránenie necolných prekážok a bariér oblasti v prístupu na trh verejného obstarávania, ako to požadoval Európsky parlament;

7.

upozorňuje, že plány síce predstavujú čiastočný krok vpred, ale niektoré sú nepresné a ponechávajú priestor na interpretáciu (napr. ustanovenia o verejnom obstarávaní v železničnej doprave); preto sa domnieva, že Japonsko musí prejaviť väčšie ambície už na začiatku budúcich rokovaní; zdôrazňuje, že realizácia týchto záväzkov je veľmi dôležitá, a preto požaduje v čo najkratšom čase konkrétne výsledky, v ideálnom prípade ešte pred stanoveným termínom;

8.

vyzýva japonskú vládu, aby potvrdila na začiatku formálnych rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom svoje záväzky prijaté pri analýze rozsahu pôsobnosti, najmä čo sa týka necolných prekážok obchodu;

9.

v tejto súvislosti požaduje, ako podmienku na prijatie rokovacích smerníc pre dohodu o voľnom obchode s Japonskom, aby Rada trvala na aktivovaní záväznej doložky o preskúmaní do jedného roka od začatia rokovaní na vyhodnotenie toho, či Japonsko dosiahlo jasné výsledky pri odstraňovaní necolných prekážok, najmä tých, ktoré ovplyvňujú automobilové odvetvie EÚ, ako aj bariér pri verejnom obstarávaní v železničnej doprave a mestskej dopravy, na ktorých sa dohodlo počas analýzy rozsahu pôsobnosti;

10.

vyzýva Radu, aby povolila Komisii začať rokovania o dohode o voľnom obchode s Japonskom na základe výsledkov analýzy rozsahu pôsobnosti a jasných podmienok;

11.

vyzýva Komisiu, aby venovala jedno z úvodných kôl rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom otázke odstránenia necolných prekážok, a tým zabezpečiť vypracovanie nezávislého posúdenia vplyvu ako súčasť doložky o preskúmaní do jedného roka od začatia rokovaní, aby sa dal objektívne vyhodnotiť pokrok dosiahnutý v tejto oblasti, ktorá je kľúčovým záujmom Európskeho parlamentu;

12.

zdôrazňuje, že táto dohoda o voľnom obchode musí byť komplexná, ambiciózna a vo všetkých obchodných ustanoveniach úplne záväzná; zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode musí viesť ku skutočnej otvorenosti trhu a k zjednodušeniu obchodovania v praxi, a nie iba k hypotetickej otvorenosti z právneho hľadiska; vyzýva Komisiu, aby formálne a pravidelne informovala Európsky parlament a Radu o stave rokovaní a o pokroku dosiahnutom pri odstraňovaní necolných prekážok; domnieva sa, že ak Japonsko počas rokovaní neprejaví dostatočné ambície na plnenie prioritných požiadaviek EÚ, Komisia by mala rokovania po porade s Európskym parlamentom a Radou pozastaviť;

13.

poznamenáva, že odstránenie necolných prekážok je podstatne ťažšie z hľadiska monitorovania a realizácie ako odstránenie dovozných ciel; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu zohľadnila odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach a vyvodila závery zo záväzkov týkajúcich sa necolných prekážok v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou s cieľom rozvíjať najlepšie postupy uplatňovania a monitorovacie mechanizmy;

14.

zdôrazňuje, že na to, aby dohoda o voľnom obchode bola pre hospodárstvo EÚ skutočne výhodná, by Rada mala stanoviť jasný časový rozvrh a zapracovať do rokovacích smerníc Komisie tieto aspekty:

15.

opakuje svoje presvedčenie, že v prípade splnenia týchto podmienok môže dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom viesť k vytvoreniu situácie, ktorá bude prospešná pre obe hospodárstva, a že väčší stupeň integrácie prostredníctvom dohody o hospodárskej integrácii by značne znásobil prínosy pre obe hospodárstva;

16.

konštatuje, že medzi EÚ a Japonskom pretrvávajú vážne rozdiely v súvislosti s otázkami riadenia rybolovu a lovu veľrýb, najmä japonského lovu veľrýb pod zámienkou rybolovu na vedecké účely, a požaduje širšie diskusie o otázke skončenia lovu veľrýb a obchodu s výrobkami z veľrýb;

17.

požaduje, aby Komisia v prípade úspešných rokovaní vypracovala druhé hodnotenie vplyvu s cieľom zosumarizovať očakávané výhody a nevýhody dohody pre tvorbu pracovných miest a rast v EÚ, spolu s analýzou vplyvu na citlivé odvetvia ako automobilové a elektronické odvetvia, a výhody v súvislosti s eminentnými záujmami EÚ;

18.

pripomína, že Európsky parlament dostane požiadavku na udelenie súhlasu s prípadnou dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, ako stanovuje Lisabonská zmluva;

19.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/21

—

so zreteľom na články 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (1),

—

so zreteľom na Hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej článok 21 ods. 2, ktorým sa ustanovujú zásady a ciele EÚ v medzinárodných vzťahoch, a na článok 208 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite z roku 1992 a na Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach,

—

so zreteľom na článok 12 Dohody o partnerstve AKT – ES (Dohody z Cotonou),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Správa EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011 (SEC(2011)1627),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom EÚ ako globálny partner pre rozvoj – Urýchliť pokrok na ceste k rozvojovým cieľom tisícročia (SEC(2008)0434)),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, pracovný program na obdobie 2010 – 2013 (SEC(2010)0421),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja – vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (COM(2009)0458),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus (2),

—

so zreteľom na závery Rady EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja, 14. máj 2012 (dok. 09317/2012),

—

so zreteľom na závery Rady s názvom Zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ: program zmien, 14. mája 2012, (dok. 09369/2012),

—

so zreteľom na závery Rady o prístupe EÚ k obchodu, rastu a rozvoju v ďalšom desaťročí, 16. marca 2012 (dok. 07412/2012),

—

so zreteľom na závery Rady s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite, 3. máj 2012 (dok. 09417/2012),

—

so zreteľom na závery Rady EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja, 18. november 2009 (dok. 16079/2009),

—

so zreteľom na partnerské preskúmanie Európskej únie za rok 2012 Vypracované výborom OECD pre rozvojovú pomoc,

—

so zreteľom na výročnú správu EÚ za rok 2012 z 9. júla 2012 o preskúmaní pokroku EÚ a jej členských štátov pri financovaní rozvoja,

—

so zreteľom na štúdiu organizácie Evert Vermeer Foundation s názvom „Politika EÚ v oblasti surovín a ťažobný priemysel v Rwande – súdržnosť politík v záujme rozvoja v praxi“ z februára 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie A(2010)21584 z 28. septembra 2010 z 21. zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0302/2012),

A.

keďže v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje ako základný cieľ EÚ v oblasti rozvojovej politiky zníženie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, ktorý je definovaný v Európskom konsenze o rozvoji a keďže EÚ by mala zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré realizuje a ktoré pravdepodobne vplývajú na rozvojové krajiny,

B.

keďže záväzok EÚ zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja v súlade so závermi Európskej rady z roku 2005 bol nedávno potvrdený vo jej záveroch o súdržností politík v záujme rozvoja,

C.

keďže existujú jednoznačný nesúlad medzi politikami EÚ týkajúcimi sa obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, klímy, práv duševného vlastníctva, prisťahovalectva, financií, zbraní a surovín, čo ovplyvňuje rozvojové ciele; keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja môže prispieť k zníženiu chudoby prostredníctvom nájdenia základnej súčinnosti medzi politikami EÚ,

D.

keďže nový rámec politiky rozvoja predstavený v programe zmien sa zameriava na politiky súdržnosti nielen vnútri EÚ, ale aj so zreteľom na EÚ a členské štáty obhajovaním spoločnej tvorby programov a zdôrazňovaním úlohy EÚ ako koordinátora, iniciátora a tvorcu politík,

E.

keďže medzinárodný rámec rozvojovej spolupráce po roku 2015 môže výrazným spôsobom prispieť k riešeniu dôležitých výziev týkajúcich sa rozvoja a iných globálnych otázok a mohol by napomôcť naplniť práva a potreby jednotlivcov,

F.

keďže napriek zlepšeniam – ako v prípade EÚ – priame alebo nepriame dotácie pre poľnohospodárske výrobky majú naďalej nepriaznivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a rozvoj životaschopného poľnohospodárskeho odvetvia v rozvojových krajinách,

G.

keďže EÚ sa zaviazala, že do roku 2015 dosiahne cieľ OSN vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA),

H.

keďže Súdny dvor Európskej únie vyniesol v novembri 2008 rozsudok, podľa ktorého operácie Európskej investičnej banky (EIB) v rozvojových krajinách musia mať ako prioritu rozvoj, a to pred akýmkoľvek iným hospodárskym či politickým cieľom,

I.

keďže mnoho štúdií preukázalo, že nelegálne finančné toky smerujúce z rozvojových krajín dosahujú 850 miliárd USD až 1 bilión USD ročne, čo výrazne brzdí fiškálne výnosy rozvojových krajín, a teda aj ich vlastné kapacity rozvoja,

J.

keďže program zmien (COM(2011)0637) v rámci svojho cieľa, ktorým je posilniť účinok rozvojovej pomoci EÚ, zdôrazňuje, že ciele rozvoja, demokracie, dodržiavania ľudských práv, dobrej správy verejných vecí a bezpečnosti sú vzájomne prepojené,

K.

keďže na verejné obstarávanie pripadá 19 % svetového HDP, čo zodpovedá takmer 40-násobku sumy, ktorú v rámci ORP poskytujú EÚ a členské štáty; keďže verejné obstarávanie ako také má obrovský potenciál, aby sa stalo nástrojom na vykonávanie udržateľných vládnych politík tak v EÚ, ako aj v krajinách prijímajúcich jej ODA,

L.

keďže podľa odhadov každoročne zomrie na podvýživu 2,6 milióna detí a ak podvýživa nebude kontrolovaná, v nasledujúcich 15 rokoch bude vystavených riziku trvalého poškodenia takmer pol milióna detí; keďže asi tretina detí v predškolskom veku na svete v súčasnosti trpí podváhou (príliš malá váha na ich vek) alebo zakrpatením (príliš nízky vzrast na ich vek); keďže podvýživa stojí krajiny 2 – 4 % ich HDP a podľa odhadov na osobu 11 % jej celoživotného príjmu, hoci sa zároveň ukázalo, že existujú nákladovo efektívne zásahy do výživy, ktoré by predstavovali rozumnú investíciu,

M.

keďže sa očakáva, že do roku 2030 dopyt po energii a vode vzrastie o 40 % a po vode o 50 % a keďže rast populácie spolu s dvíhajúcou sa strednou vrstvou v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a v rozvojových krajinách bude vyvíjať obrovský tlak na prírodné zdroje, predovšetkým vodu, energiu, pôdu, a na životné prostredie,

N.

keďže koncepcia ľudského rozvoja a ľudskej bezpečnosti obsahuje štyri základné hľadiská: zameriavajú sa na ľudí, majú viac rozmerov, majú široké spektrum názorov, čo sa týka uspokojenia ľudí z dlhodobého hľadiska a zaoberajú sa chronickou chudobou (3),

O.

keďže vonkajší rozmer dvoch nových fondov GR pre vnútorné veci a migračná a azylová zložka nového Tematického programu zameraného na celosvetové verejné statky a problémy nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) sa vzťahujú, ako sa predpovedalo vo vyhlásených prioritách, na podobné tematické oblasti, ale z rôznej perspektívy,

P.

keďže klinické skúšky, ktoré už neuznávajú západoeurópske etické výbory, schválili miestne etické výbory v krajinách ako India, Čína, Argentína a Rusko; keďže najmä etické zásady, ktoré majú mimoriadny význam pre rozvojové krajiny, ako sa uvádza v Helsinskej deklarácii, sú ignorované spoločnosťami a regulačnými orgánmi (4),

Q.

keďže kultúra je vo všetkých rozmeroch základným prvkom trvalo udržateľného rozvoja, pretože prostredníctvom hmotného a nehmotného dedičstva, kreatívnych priemyselných odvetví a rôznych foriem umeleckého výrazu výrazne prispieva k hospodárskemu rozvoju, sociálnej stabilite a ochrane životného prostredia,

R.

keďže štúdie ukázali, že ak sú ženy vzdelané a môžu pracovať a kontrolovať príjem, prináša to veľa dobrých výsledkov: znižuje sa úmrtnosť matiek a detí, zlepšuje sa zdravie a výživa žien a detí, zvyšuje sa poľnohospodárska produktivita, možno zmierniť účinky zmeny klímy, spomaľuje sa populačný rast, rozvíjajú sa ekonomiky a narušujú sa cykly chudoby (5),

S.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) majú potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy nielen znížením svojho vlastného podielu na emisiách skleníkových plynov, ale tiež jeho využitím na zníženie emisií v iných odvetviach a na riešenie systémovej zmeny a spätných účinkov, napr. prostredníctvom dematerializácie, dodávok cez internet, nahradenia dopravy a cestovania, aplikácií na sledovanie a riadenie, vyššej energetickej efektívnosti pri výrobe a používaní, ako aj prostredníctvom dohľadu nad výrobkami a recyklácie,

T.

keďže v partnerskom preskúmaní Európskych spoločenstiev, ktoré vypracoval Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) z roku 2007, sa konštatuje, že „dobré porozumenie primeranosti rozpočtovej podpory v miestnom kontexte je dôležité“,

U.

keďže vzdelávanie môže zohrávať ústrednú úlohu nielen v súvislosti s environmentálnou udržateľnosťou, zdravím a hospodárskym rastom a dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia vo všeobecnosti, ale aj pri budovaní mieru; keďže viac ako akékoľvek iné odvetvie môže vzdelávanie skoro priniesť veľmi viditeľné výhody mieru, od ktorých môže závisieť pretrvanie mierových dohôd, pokiaľ sú vzdelávacie systémy inkluzívne a orientované na posilňovanie postojov prispievajúcich k vzájomnému porozumeniu, tolerancii a rešpektovaniu, vďaka čomu sa spoločnosti stávajú odolnejšími proti ozbrojeným konfliktom,

1.

víta úsilie EÚ v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja nie je iba právnym záväzkom, ale že vypracovanie zodpovedných, transparentných a inkluzívnych politík založených na ľudských právach predstavuje pre EÚ príležitosť nadviazať s rozvojovými krajinami rovnocenné a udržateľné partnerstvá, ktoré prekračujú rámec rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje tiež, že politické opatrenia prispôsobené súdržnosti politík v záujme rozvoja poskytujú vládam a spoločnostiam v rozvojových krajinách príležitosť, aby sa samé podieľali na dosahovaní úspechov a boli za ne zodpovedné;

2.

domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja sa musí zakladať na uznaní práva krajiny alebo regiónu vymedziť demokratickými prostriedkami svoje vlastné politiky, priority a stratégie na ochranu živobytia svojho obyvateľstva v súlade s Medzinárodným paktom OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

3.

víta osem oblastí činnosti na roky 2011 – 2014, ktoré Komisia vybrala vo svojom návrhu novej politiky týkajúcej sa sociálnej zodpovednosti podnikov; zdôrazňuje význam záväzných povinností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a nabádania pracovníkov na uplatňovanie sociálnych noriem, ktoré sú ambicióznejšie než súčasné zákonné ustanovenia, vrátane možnosti vytvoriť a získať označenie, ako je sociálne označenie; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v dôkladnom monitorovaní vykonávania a zabezpečení zákonného presadzovania týchto povinností a trvá na tom, aby nadchádzajúca iniciatíva o sociálnej zodpovednosti podnikov odrážala záväzky týkajúce sa súdržnosti politík v záujme rozvoja;

4.

zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja nie je iba technickou záležitosťou, ale v prvom rade je politickou zodpovednosťou, a že Európsky parlament ako spolutvorca právnych predpisov a ako demokraticky zvolený orgán nesie hlavnú zodpovednosť za to, aby sa záväzky premietli do konkrétnych politík;

5.

trvá na tom, že Európsky konsenzus o rozvoji vrátane jeho definície súdržnosti politík v záujme rozvoja zostáva aj naďalej teoretickým rámcom pre rozvojovú politiku EÚ a že do každého pokusu o jeho preskúmanie alebo nahradenie v rámci tzv. programu zmien by mali byť zapojené inštitúcie, ktoré stále pri jeho vzniku;

6.

pripomína, že akákoľvek nová politická orientácia v kontexte 11. ERF vychádzajúca z programu zmien musí byť v súlade s duchom a literou Dohody z Cotonou;

7.

zdôrazňuje, že transparentnosť vo všetkých oblastiach zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože môže nielen zabrániť neúmyselnej nesúdržnosti, ale je tiež účinná, keď nastanú konflikty záujmov;

8.

požaduje zavedenie štruktúrovaných výročných schôdzí medzi predstaviteľmi vnútroštátnych parlamentov členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť v oblasti utrácania rozvojovej pomoci;

9.

poukazuje na význam budovania vedomostnej základne a odborných poznatkov so zreteľom na komplexnosť problematiky PCD; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila prijatie ustanovení, na základe ktorých sa niektoré programy GR pre výskum budú zameriavať na otázky dôležité z hľadiska PCD; odporúča tiež vypracovanie a presadzovanie stratégie rozvoja výskumu s cieľom nadviazať kontakt s GR pre výskum a ostatnými generálnymi riaditeľstvami pre výskum, ako aj s ďalšími príslušnými orgánmi mimo Komisie, napr. s OECD a Svetovou bankou;

10.

trvá na tom, aby otázky týkajúce sa hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho vplyvu politík vnútri aj mimo EÚ, ktoré sú stanovené v usmerneniach pre posúdenie vplyvu z roku 2004, boli zodpovedané v posúdení vplyvu Komisie, ako aj v posúdení vplyvu, ktoré má vypracovať Európsky parlament; žiada tiež Komisiu, aby dokončila posúdenie vplyvu pred zodpovedajúcim návrhom politiky s cieľom zabezpečiť, aby sa organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie relevantné zainteresované strany mohli zapojiť do tohto procesu, a tým aj do vytvárania pridanej hodnoty z hľadiska kapacity;

11.

zdôrazňuje, že výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu a podobný orgán, ktorý má zriadiť Európsky parlament, musia mať primerané odborné znalosti v oblasti politík rozvoja, aby boli schopné splniť si povinnosť overiť kvalitu posúdení vplyvu z hľadiska PCD;

12.

navrhuje, aby sa vo vhodnom prípade začlenil odkaz na PCD do revízií a ex post hodnotení politík EÚ; domnieva sa, že akékoľvek posúdenie realizácie programu vykonané v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF) alebo DCI by malo obsahovať hodnotenie jeho dôsledkov z hľadiska PCD;

13.

víta začlenenie konkrétnych záväzkov týkajúcich sa PCD do pracovného programu dánskeho predsedníctva a vyzýva budúce predsedníctva, aby nasledovali tento príklad;

14.

víta tretiu dvojročnú správu Komisie o PCD z roku 2011, ale súhlasí s Radou, že do nej treba začleniť nezávislé posúdenie pokroku vrátane kvalitatívnych a kvantitatívnych dôsledkov a nákladov spojených s nesúdržnosťou politík v budúcich správach; navrhuje, aby budúce správy obsahovali tiež komplexné preskúmanie výsledkov rozhovorov na úrovni krajín týkajúcich sa PCD, aby hlasy občanov rozvojových krajín boli vypočuté;

15.

vyzýva členské štáty a ich vnútroštátne parlamenty, aby presadzovali súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD) prostredníctvom konkrétneho pracovného programu so záväzným časovým rozpisom s cieľom zlepšiť európsky pracovný program v oblasti PCD;

16.

súhlasí s Komisiou, že pri príprave ďalšieho priebežného pracovného programu v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja je potrebná širšia diskusia s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a so všetkými relevantnými zúčastnenými stranami, napr. s MVO a organizáciami občianskej spoločnosti; súhlasí s tým, že menej ukazovateľov a zároveň presnejšie a lepšie monitorovanie môžu viesť k zlepšeniu funkčnosti rámca a k ľahšiemu sledovaniu;

17.

žiada vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby potvrdili svoje dôležité úlohy pri premene súdržnosti politík v záujme rozvoja na realitu;

18.

navrhuje stanoviť súdržnosť politík v záujme rozvoja ako jasnú prioritu pre ESVČ a delegácie tým, že sa ďalej posilní politický dialóg EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi parlamentmi a inými účastníkmi, že sa požiadajú o zhromaždenie dôkazov týkajúcich sa nezrovnalostí alebo nedodržiavania zásad súdržnosti politík v záujme rozvoja, že sa zlepší odkazovanie na súdržnosť politík v záujme rozvoja v programovacích dokumentoch a že sa tieto zavedú do činnosti a že sa rozvinie program odbornej prípravy spolu s GR DEVCO venovaný všetkým novým zamestnancom ESVČ, ktorým sa zabezpečí, aby boli schopní pochopiť a uplatňovať súdržnosť politík v záujme rozvoja; poukazuje na to, že na splnenie tejto úlohy je potrebné vyčleniť pre delegácie a ústredia primerané zdroje;

19.

zdôrazňuje, že delegácie EÚ majú ústrednú úlohu v navrhovaní a riadení rozpočtovej podpory a že primerane tomu by sa mali zabezpečiť aj ich zdroje;

20.

pripomína veľký význam článku 12 dohody o partnerstve AKT – ES a povinnosť Komisie pravidelne informovať sekretariát skupiny AKT o plánovaných návrhoch, ktoré môžu ovplyvniť záujmy štátov AKT; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament, keď sa takéto postupy uskutočňujú;

21.

víta návrh Komisie prehĺbiť spoluprácu s Európskym parlamentom a vnútroštátnymi parlamentmi týkajúcu sa súdržnosti politiky v záujme rozvoja tým, že sa zintenzívnia výmeny medzi nimi o tejto téme a tieto sa doplnia nadobudnutím konkrétnej analytickej kapacity s cieľom prispievať k presadzovaniu PCD v EÚ; navrhuje, aby tieto výmeny medzi vnútroštátnymi parlamentmi, Európskym parlamentom a Komisiou nadobudli formu štruktúrovaných výročných stretnutí, ktoré by zahŕňali jasné ciele spolu s činnosťami sledovania plnenia úloh v záujme posilnenia PCD v EÚ;

22.

domnieva sa, že verejné obstarávanie by sa malo účinne využívať na dosiahnutie celkových cieľov EÚ týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, a preto budúce smernice o verejnom obstarávaní by mali umožniť zahrnutie kritérií udržateľnosti v celom postupe verejného obstarávania;

23.

víta, že Komisia vo svojom oznámení s názvom „Obchod, rast a rozvoj: Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi“ sa zaväzuje podporovať malých výrobcov a spravodlivé, ekologické a etické iniciatívy týkajúce sa obchodu, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že chýba odhodlanie šíriť zásady spravodlivého obchodu v politikách EÚ;

24.

ľutuje uverejnenie dvoch samostatných správ Komisie o obchode všeobecne a o obchode a rozvoji, ktoré bolo z pohľadu súdržnosti politík v záujme rozvoja premrhanou príležitosťou;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že HDP na obyvateľa je jediným kritériom oprávnenosti na využívanie systému VSP, pretože by to mohlo oslabiť rozvojové ciele EÚ; pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o téme Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete (6), v ktorom sa odkazuje na index ľudského rozvoja;

26.

pripomína nedostatky v rámci európskych partnerských dohôd, konkrétne: a) to, že niektoré krajiny sú nútené podpísať dohodu predtým, než sa obojstranne dohodnú jej presné podmienky, b) že Komisia navrhuje vyňať 18 krajín z prílohy I k nariadeniu o prístupe na trh a c) že počas rokovaní sa nevenuje náležitá pozornosť otázkam ochrany ľudských práv;

27.

domnieva sa, že smernice OECD pre nadnárodné podniky by sa mali stať záväznými normami v investičných zmluvách EÚ pre podniky a priemysel, pričom by sa malo zabezpečiť, aby tieto zmluvy obsahovali doložky o transparentnosti a o boji proti nezákonným tokom kapitálu a aby spoločnosti poskytovali úplné správy o environmentálnych a sociálnych otázkach; poukazuje na to, že investičnými zmluvami by sa mali zlepšiť práva a povinnosti vlád upravovať hospodárske aktivity v citlivých oblastiach politiky, napríklad v oblasti životného prostredia, a podporiť dôstojná práca v širšom verejnom záujme a v dlhodobom záujme budúcich generácií;

28.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podiel EÚ na pomoci pre obchod (AfT) pre najmenej rozvinuté krajiny (LCD) poklesol v roku 2010 na 16 % (1,7 mld. EUR oproti 8,7 mld. EUR pre iné krajiny ako LCD) z 22 % v roku 2009 (7); vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o ročnom/alebo viacročnom podiele prostriedkov ERF, ktoré sa minuli na AfT;

29.

navrhuje, aby Komisia vytvorila nový impulz pre udržateľné verejné obstarávanie na medzinárodnej úrovni a aby výsledný rámec revízie smerníc o verejnom obstarávaní poskytol verejným obstarávateľom politický priestor na prijímanie informovaných rozhodnutí v oblasti verejného obstarávania v prospech rozvoja;

30.

vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala v rámci WTO návrh niektorých darcov na zúženie rozsahu iniciatívy Pomoc pre obchod, aby sa dala ľahšie sledovať, bola efektívnejšia a viac sa zameriavala na kľúčové prvky vzťahu medzi obchodom a rozvojom v záujme jej väčšej účinnosti a toho, aby riešila bezpečnosť prostriedkov od darcov;

31.

upriamuje pozornosť na zverejnenie revidovanej stratégie PDV vo vzťahu k tretím krajinám, ktorou by sa mal z pohľadu rozvoja zabezpečiť primeraný prístup k liekom a mali by sa poskytnúť podnety pre farmaceutický výskum využitím možností dohody TRIPs vo vhodných prípadoch, ako sú situácie ohrozujúce zdravie, ako aj zosúladením stratégie so súbežným programom pre „dostupný prístup k liekom“; zdôrazňuje tiež, že v tejto súvislosti je veľmi dôležité prepojenie na program potravinovej bezpečnosti, napr. v záujme zabezpečenia ochrany odrôd rastlín, a uznáva význam rôznych poľnohospodárskych systémov a tradičných systémov zásobovania osivom;

32.

navrhuje, aby sa v rámci WTO a dvojstranných obchodných dohôd s rozvojovými krajinami zaviedli pravidlá o preferenčnom obchode, ktorými sa posilnia presuny ekologických poľnohospodárskych technológií;

33.

víta skutočnosť, že v roku 2010 bolo v rámci skupiny pre trvalo udržateľný rozvoj na generálnom riaditeľstve pre obchod vytvorené kontaktné miesto, ktoré má koordinovať činnosti týkajúce sa spravodlivého obchodu, ktoré sú dôležitým príkladom toho, ako obchod EÚ a politika rozvoja môžu byť koherentnejšie a navzájom sa podporovať;

34.

poukazuje na to, že spravodlivý obchod medzi EÚ a rozvojovými krajinami vyžaduje platenie spravodlivých cien za zdroje a poľnohospodárske produkty rozvojových krajín, t. j. cien, ktoré odrážajú interné a externé náklady a zároveň zaručujú, že pracovné podmienky zodpovedajú základným pracovným normám Medzinárodnej organizácie práce, ako aj dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia;

35.

opakuje svoju výzvu, aby sa účinne riešil problém nerastov z konfliktných oblastí a iných zdrojov súvisiacich s konfliktami v rozvojových krajinách, ktoré vyústili do smrti a vysídlenia miliónov ľudí;

36.

je presvedčený, že rozvojové krajiny by si mali chrániť svoje hospodárstva a pristúpiť k selektívnemu otváraniu svojich trhov, podobne ako v prípade Európy;

37.

žiada Komisiu, aby naďalej začleňovala medzinárodne uznané pracovné a environmentálne normy do nástrojov ako dohody o hospodárskom partnerstve a dohody o voľnom obchode;

38.

víta skutočnosť, že EÚ uznáva význam drobných poľnohospodárov pre boj proti hladu a že adaptačným opatreniam sa v programe potravinovej bezpečnosti pripisuje prioritná pozornosť; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité podporovať drobné poľnohospodárky;

39.

opakuje, že problematika rozvoja by mala byť zakomponovaná do celého procesu rozhodovania o poľnohospodárskej politike EÚ, a požaduje zavedenie sprievodných opatrení podobných sprievodným opatreniam k protokolu o cukre (SPAM), ak je to potrebné;

40.

opakuje požiadavku na vykonanie pravidelných a nezávislých posúdení a hodnotení poľnohospodárskej a obchodnej politiky EÚ venujúc pritom osobitnú pozornosť vplyvom na miestnych a drobných výrobcov a opierajúc sa o dôkazy, ktoré predložili vlády, organizácie poľnohospodárov, organizácie občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany v rozvojových krajinách, ktoré sú obchodnými partnermi EÚ;

41.

naliehavo žiada EÚ, aby posilnila dodávateľské reťazce EÚ – AKT a aby podporila posilňovanie dodávateľských reťazcov v rámci samotných krajín AKT, pretože medzi oboma trhmi sa rozvinula vzájomná závislosť; navrhuje podporiť využitie moderných nástrojov riadenia trhu v rozvojových krajinách, akými sú ustanovenia o transparentnosti, budovanie kapacít, technické predpisy alebo podporu v oblasti rokovaní o zmluvách, napr. v rámci spoločnej stratégie EÚ – Afrika;

42.

navrhuje vytvoriť nadnárodné partnerstvá medzi oblasťami sústavy Natura 2000 a podobnými oblasťami ekologicky riadeného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách s cieľom: a) výmeny odborných znalostí o riadení takýchto oblastí zo strany miestnych orgánov, miestnych vedúcich činiteľov a miestnych poľnohospodárskych spoločenstiev, aby sa zabezpečilo, že budúce riadenie bude udržateľné, z ekologického a hospodárskeho hľadiska, a praktické, b) budovania kapacity prostredníctvom prepájania hospodárskej životaschopnosti obchodných reťazcov v oblastiach v záujme prispievania k udržateľnej potravinovej bezpečnosti v týchto oblastiach, a c) uskutočňovania výskumu s cieľom napomáhať ochranu poľnohospodárskej rozmanitosti a biodiverzity, aby sa zaručilo dlhodobé prežitie cenných a ohrozených druhov a biotopov; navrhuje tiež vytvoriť nadnárodné družobné stredisko výučby a rozvíjania odborných znalostí medzi oblasťami sústavy Natura 2000 a podobnými oblasťami v tretích krajinách;

43.

zdôrazňuje, že včasné poskytovanie informácií o zmenách noriem uplatňovaných na poľnohospodárske výrobky alebo uplatňovaní alternatívnych rovnocenných noriem na dovoz do EÚ má rozhodujúci význam pre rozvojové krajiny, pretože uľahčuje dlhodobé plánovanie a napomáha konkurencieschopnosť založenú na kvalite;

44.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala integrovaný prístup a vytvorila účelový trustový fond s cieľom riešiť problematiku podvýživy v rozvojových krajinách a mobilizovať potrebné prostriedky, ktoré by umožnili realizovať základné opatrenia na zabránenie veľkej väčšine prípadov podvýživy, najmä v kritickom období trvajúcom 1 000 dní medzi počatím a vekom 2 rokov, čo zahŕňa podporu optimálneho dojčenia v snahe vyhnúť sa spotrebe kontaminovanej vody, vhodné zavádzanie rôznorodej stravy u detí, obohatenie základných potravín a dodávanie vitamínov; domnieva sa, že vďaka takémuto fondu by bolo možné spojiť zdroje Komisie a členských štátov, ako aj prípadných iných darcov a posilniť ich účinok a že by sa tým zviditeľnila činnosť EÚ pri záchrane životov;

45.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že iba približne 418 miliónov EUR, t. j. 3,4 % celkového rozpočtu Komisie na rozvojovú pomoc, ktorý ročne predstavuje 12 miliárd EUR, je v súčasnosti vyčlenených na priamu potravinovú pomoc; domnieva sa, že úsilie o vyriešenie problému podvýživy musí byť multidisciplinárnej povahy a musia sa na ňom podieľať viaceré zainteresované strany v súlade s vnútroštátnymi prioritami dotknutých štátov;

46.

nazdáva sa, že z veľkosti trhu EÚ s rybami a zemepisného rozsahu činností plavidiel plávajúcich pod vlajkou EÚ alebo plavidiel v jej vlastníctve vyplýva pre Úniu vysoká zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa tieto činnosti zakladali na rovnakých normách z hľadiska ekologickej a sociálnej udržateľnosti a transparentnosti vo vodách EÚ a mimo jej vôd; poznamenáva, že takáto súdržnosť si vyžaduje koordináciu tak v rámci samotnej Komisie, ako aj medzi Komisiou a vládami jednotlivých členských štátov;

47.

opäť opakuje, že v záujme zlepšenia súdržnosti politík rozvoja, rokovania o dohodách o rybolove sa musia zakladať na prioritách signatárskej krajiny v oblasti trvalo udržateľného rozvoja jej odvetvia rybolovu; zdôrazňuje, že platby na základe dohody o partnerstve v sektore rybolovu by mali byť v súlade s rozvojovými cieľmi a vplyvy dohôd o rybolove by mala EÚ dôkladne sledovať;

48.

domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by sa mala posilniť tým, že: a)GR MARE a GR pre rozvoj budú spoločne zodpovedať za dohody o partnerstve v sektore rybolovu, b) sa budú uplatňovať príslušné zásady uvedené v Kódexe správania pre zodpovedný rybolov FAO, záväzky EÚ týkajúce sa súdržnosti politík v záujme rozvoja a dohoda z Cotonou medzi EÚ a AKT, c) sa do všetkých dohôd o partnerstve v sektore rybolovu začlenia povinnosti v oblasti dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii a vyvodzovania zodpovednosti a d) sa zabezpečí, aby dohody o partnerstve v sektore rybolovu boli v súlade s cieľmi zníženia chudoby a ľudského rozvoja, ktoré sú vymedzené v strategických dokumentoch EÚ pre krajiny a regióny, alebo aby prispievali k týmto cieľom;

49.

zdôrazňuje, že každý prístup k rybolovným zdrojom vo vodách tretích krajín musí byť v súlade nielen s článkom 62 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), pokiaľ ide o presahovanie primeranej úrovne populácií, ale tiež s článkami 69 a 70 o právach vnútrozemských a geograficky znevýhodnených štátov v oblasti, a to s prihliadnutím na výživové a sociálno-ekonomické potreby miestnych obyvateľov;

50.

navrhuje, aby sa v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN o regionálnych organizáciách riadenia rybolovu Komisii udelil jednoznačný mandát na rokovania v prípade všetkých regionálnych organizácií riadenia rybolovu s cieľom presadzovať ochranu morí a udržateľné rybné hospodárstvo;

51.

domnieva sa, že akýkoľvek systém prideľovania rybolovných možností krajinám v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva musí zahŕňať legitímne práva a túžby rozvojových štátov rozvíjať svoje vlastné rybné hospodárstva; trvá na tom, aby sa EÚ ohradila voči zavedeniu systémov prevoditeľných rybolovných povolení v rámci regionálnych organizácií riadenia rybolovu, pretože by to ohrozilo živobytie a blahobyt závislých spoločenstiev v rozvojových krajinách;

52.

nazdáva sa, že rozvojová politika únie sa musí uskutočňovať v súlade so záväzkami prijatými v rámci Organizácie Spojených národov a iných príslušných medzinárodných organizácií a že rybolov má prispievať k rozvoju v súlade so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti EÚ, a tak musí prispievať k hlavnému cieľu rozvojovej politiky EÚ, ktorým je znižovanie miery chudoby v rozvojových krajinách a napokon jej odstránenie;

53.

nazdáva sa, že EÚ by mala prispievať k rozvoju v oblasti rybolovu tak, že podporí zásadu lovu nadbytočných stavov a ostatné pravidlá ustanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve, ako aj uplatňovanie kódexu správania FAO týkajúceho sa zodpovedného rybolovu a uplatňovanie dohody FAO o dodržiavaní ustanovení týkajúcich sa zachovania a riadenia rybolovných zdrojov na celosvetovej úrovni;

54.

zdôrazňuje, že ciele politiky v oblasti rybného hospodárstva sa musia vykonávať na základe transparentnosti a súdržnosti s ostatnými cieľmi EÚ a vplyv tejto politiky na rozvoj musí byť premyslený a musí sa pravidelne a systematicky merať, hodnotiť a podrobovať demokratickej kontrole;

55.

chce zdôrazniť, že dohody o spolupráci v odvetví rybného hospodárstva a ustanovenia dohôd o rozvojovej spolupráci a v obchodných dohodách EÚ týkajúce sa rybolovu musia prispievať k tomu, aby rybné hospodárstvo bolo pre EÚ a jej partnerov sociálne, hospodársky a environmentálne udržateľnou činnosťou;

56.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že významná časť cieľov dohody o partnerstve v odvetví rybolovu nebola dosiahnutá; vyjadruje poľutovanie predovšetkým nad slabými výsledkami v oblasti vedeckej a technickej spolupráce a podpory trvalo udržateľnému rozvoju v odvetví rybného hospodárstva (a súvisiacich odvetví) v rozvojových krajinách; je presvedčený, že sa tieto aspekty vylepšia súdržnosťou politík a riadením medzinárodného rybolovu;

57.

zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečiť, aby súčasná reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva bola zosúladená s jej záväzkami podporovať v rozvojových krajinách plnenie rozvojových cieľov tisícročia, ako aj dodržiavanie základného ľudského práva na výživu, ktoré je uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

58.

žiada Komisiu, aby pri svojej vonkajšej činnosti vo všeobecnosti a konkrétne v dohodách o partnerstve v odvetví rybolovu podnecovala správne riadenie a transparentnosť a presadzovala také podmienky, aby tretie krajiny mohli vychádzať vo svojich politikách v odvetví rybného hospodárstva z rovnakých cieľov a štandardov udržateľnosti ako spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva, akými sú: prijímanie rozhodnutí na základe vedeckých správ a hodnotení vplyvu, ako aj vypracúvanie viacročných plánov, aby sa dosiahlo využitie zdrojov v súlade s maximálnym udržateľným výnosom populácií rýb; osobitná podpora maloobjemovým činnostiam v odvetví rybolovu a akvakultúry, ako aj obyvateľstvu, ktoré je od nich závislé; podpora selektívneho rybolovu a prispôsobenie kapacít flotily zdrojom a podpora zodpovednejších rybolovných postupov; postupné znižovanie odhodených úlovkov až do ich úplného odstránenia; úsilie o boj proti nezákonnému, neregulovanému a nenahlásenému rybolovu; zlepšenia bezpečnosti pri práci a zabezpečenie dobrého pracovného prostredia; ochrana životného prostredia a biodiverzity a boj proti zmene klímy; kvalita produktov a zlepšenie ich uvádzania na trh; a podnecovanie výskumu a inovácií, ktorých cieľom je udržateľnejší rybolov, akvakultúra a súvisiace odvetvia;

59.

zdôrazňuje, že dohody o partnerstve v odvetví rybolovu a odvetvia, ktoré s nimi súvisia, prispievajú k rozvoju tretích krajín a umožňujú im, aby v budúcnosti využívali vlastné zdroje;

60.

vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami a vo svojom pôsobení v medzinárodných organizáciách prispievať k tomu, aby vlády rozvojových krajín boli schopné vypracúvať, vykonávať a monitorovať udržateľné politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktoré umocnia ich potravinovú bezpečnosť a prispejú k rozvoju týchto krajín;

61.

obhajuje spoločné vytvorenie modelov s cieľmi, opatreniami a ukazovateľmi s cieľom lepšie sledovať čerpanie prostriedkov v duchu partnerstva; zdôrazňuje, že toto sledovanie si vyžaduje prijatie nápravných postupov, ktoré treba skoordinovať s treťou krajinou, a to vždy, keď sa zistí, že sa niektorá zúčastnená strana odklonila od vytýčených cieľov;

62.

víta, aký príklad transparentnosti EÚ vytýčila v globálnom kontexte tým, že uverejnila podmienky svojich dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu; naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom otvorenom prístupe pokračovala tým, že zabezpečí, aby boli v súlade so zásadami Aarhuského dohovoru verejne dostupné aj hodnotenia týchto dohôd, a tak mohli miestne parlamenty, občianska spoločnosť a iné zainteresované strany účinne sledovať uplatňovanie a dosah týchto dohôd;

63.

upozorňuje na dôležitosť existencie aktualizovaných a transparentných vedeckých údajov o populáciách rýb, najmä o všetkých dohodách v odvetví rybolovu, ktoré tieto krajiny uzavreli s inými partnermi než s EÚ, a o celkovom rybolovnom úsilí vo vodách každej krajiny; nazdáva sa, že podpisu zmlúv musí predchádzať vedecké hodnotenie alebo aspoň by tieto zmluvy mali prispievať k zhromažďovaniu údajov;

64.

upozorňuje na problém nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu (rybolovu NNN); pripomína, že mnohé plavidlá nenahlasujú náležite svoje výlovy, nie sú podrobené inšpekcii, že sa údaje predložené plavidlami neoverujú a neexistuje jasné určenie ulovených druhov; nazdáva sa, že EÚ môže a musí účinnejšie prispievať k prekonávaniu týchto problémov; naliehavo žiada Komisiu, aby vo všetkých svojich medzinárodných vzťahoch podporila zásadu zodpovednosti štátu, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, ktorú zdôrazňujú medzinárodné právne predpisy a ktorá je zásadná pre účinné vykonávanie ustanovení týkajúcich sa rybolovu NNN;

65.

zasadzuje sa o lepšiu koordináciu dohôd o partnerstve v odvetví rybolovu s existujúcimi nástrojmi v rámci rozvojovej politiky, najmä s ERF, ako aj s podmienkami prístupu rozvojových krajín na trhy EÚ;

66.

zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti rybolovu môže priniesť priamy úžitok 150 miliónom osôb na našej planéte, ktorých prežitie závisí od rybného hospodárstva a od činností s ním súvisiacich.

67.

prízvukuje, že je potrebné zamerať väčšiu pozornosť na zabezpečenie maximálnej súčinnosti medzi politikmi EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvojovými cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o použité prostriedky a nástroje a vedľajší prínos rozvoja a/alebo prínos prispôsobovania sa zmene klímy;

68.

zdôrazňuje, že investície do vzdelávania zameraného na trvalo udržateľný rozvoj vrátane boja proti zmene klímy predstavujú oblasť, kde môže rozvojová pomoc plniť naraz viacero cieľov, najmä pokiaľ sa zameriava na ženy;

69.

domnieva sa, že výzvy nastolené zmenou klímy sa musia riešiť štrukturálnymi reformami, a požaduje, aby sa vykonalo systematické posudzovanie rizika z hľadiska zmeny klímy týkajúce sa všetkých hľadísk plánovania politiky a rozhodovania EÚ vrátane obchodu, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti atď. a žiada, aby sa výsledky tohto posúdenia použili na formulovanie jednoznačných a koherentných strategických dokumentov týkajúcich sa krajín a regiónov, ako aj na vypracovanie programov a projektov;

70.

požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala konkrétnym potrebám drobných poľnohospodárov a chovateľov dobytka, ktorí sú vystavení dôsledkom zmeny klímy, pri vypracovaní akejkoľvek politiky alebo dohody, ktorá so sebou prinesie možné zníženie a obmedzenie prístupu k zdrojom potrebných na produkciu potravín, ako je okrem iného pôda, voda, mobilita;

71.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní a hodnotení politík, programov a projektov v oblasti boja proti zmene klímy zhromažďovali rodovo diferencované údaje, špecifické pre jednotlivé krajiny, aby sa účinne vyhodnotili a riešili rôzne vplyvy, ktoré má zmena klímy na každé pohlavie, a aby sa vypracovali pokyny na prispôsobovanie sa zmene klímy s návrhom politík, ktoré môžu chrániť ženy a posilniť ich postavenie, aby sa mohli vyrovnať s účinkami zmeny klímy;

72.

víta návrhy obsiahnuté v európskej správe o rozvoji za obdobie 2011/2012 o integrovanom a na ekosystémoch založenom hospodárení s vodou, energiou a pôdou, pričom tieto tri zdroje sú rozhodujúce z hľadiska rozvoja; žiada Komisiu, aby sa riadila návrhmi podanými v tejto správe; upozorňuje hlavne na existenciu medzier v riadení na úrovni EÚ aj v celosvetovom meradle a zdôrazňuje potrebu zmeny smerom k väčšej udržateľnosti pri spotrebe a vo výrobných modeloch v samotnej EÚ;

73.

navrhuje, aby EÚ pracovala v rozvojových krajinách, s cieľom podporovať investície, inovatívne prístupy a vysoké normy podnikových postupov pri inkluzívnom a udržateľnom používaní vody, energie a pôdy; navrhuje tiež, aby doraz na udržateľnú energiu a poľnohospodárstvo v programe zmien doplnili zásahy v oblasti vody;

74.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2012 predložila správu o sociálnej udržateľnosti biopalív a aby predtým konzultovala s dotknutými spoločenstvami a miestnymi mimovládnymi organizáciami; poukazuje na to, že toto predstavuje príležitosť na navrhnutie primeranej metodiky a zaoberanie sa úplnými vplyvmi, ktorý majú európske ciele v oblasti biopalív na potravinovú bezpečnosť, práva pozemkového vlastníctva a iné otázky súvisiace s rozvojom; pripomína, že sledovanie a predkladanie správ zo strany Komisie stanovené v navrhovanej smernici poskytuje vo vhodných prípadoch príležitosť na navrhnutie nápravných opatrení, a to na základe získaných skúseností;

75.

zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby sa dovezená bioenergia vyrábala za prijateľných pracovných podmienok, pri dodržaní noriem zamestnávania a rešpektovaní miestnych spoločenstiev;

76.

podporuje ďalší rozvoj bioenergie druhej a tretej generácie z vedľajších produktov biomasy, odpadov a zvyškov;

77.

žiada Komisiu, aby prehodnotila cieľ stanovený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie týkajúci sa 10 % podielu palív z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, pokiaľ sa nebudú prísne uplatňovať kritéria udržateľnosti;

78.

nalieha na členské štáty, aby významnú časť príjmov z aukcií v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami vyčlenili na činnosti súvisiace so zmenou klímy v rozvojových krajinách od roku 2013;

79.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla primeranú metodiku v súlade so súdržnosťou politík v záujme rozvoja na výpočet účinkov nepriamej zmeny využívania pôdy, a pripomína Komisii, že túto metodiku mala navrhnúť do konca roka 2010;

80.

zdôrazňuje, že revízia vývozov zbraní EÚ naplánovaná na rok 2012 sa musí zakladať na komplexných informáciách s cieľom splniť rozvojové ciele; poukazuje na to, že po uverejnení 13. výročnej správy Rady o kontrole vývozu vojenskej techniky a vybavenia vznikli pochybnosti spoľahlivosti a použiteľnosti poskytnutých údajov;

81.

upozorňuje na prísľuby EÚ v oblasti demokracie a ľudských práv a podmienok zakotvené okrem iného v prístupe „viac za viac“ týkajúcom sa politiky EÚ o bezprostrednom susedstve; zdôrazňuje, že relevantnosť týchto prísľubov možno zaručiť len tak, že žiadna oblasť politiky alebo žiadna interakcia s partnerskými krajinami nebudú pôsobiť proti iniciatívam podniknutým na posilnenie ľudských práv, ľudskej bezpečnosti a demokracie v partnerských krajinách;

82.

pripomína skutočnosť, že vývoz zbraní predstavuje medzivládnu otázku a že v tejto súvislosti by sa mala zohľadniť súdržnosť politík v záujme rozvoja; vyvodzuje záver, že prijatie rozhodnutia o tom, či schváliť vývoz zbraní do rozvojových krajín vzhľadom na kritérium trvalo udržateľného rozvoja, t. j. kritérium 8 konsolidovaných kritérií udeľovania povolení na vývoz zbraní na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, môže byť zložité, pretože iné politické hľadiská môžu prevážiť nad jeho uplatňovaním; odporúča, aby členské štáty poskytli úplný súpis metodiky použitej v súvislosti s týmto kritériom;

83.

uvedomuje si vzájomnú závislosť rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy verejných vecí a bezpečnosti, čo akákoľvek diskusia o súdržnosti politík v záujme rozvoja musí zohľadniť;

84.

domnieva sa, že koncepcie ľudskej bezpečnosti a rozvoja by sa mali považovať za veľmi dôležité v rámci vzťahu medzi bezpečnosťou a rozvojom, pretože sa sústreďujú na jednotlivca;

85.

zdôrazňuje, že by sa mala zlepšiť koordinácia medzi činnosťami v oblasti budovania mieru, humanitárnej pomoci a rozvojovými činnosťami po ukončení konfliktu v súlade so strategickým rámcom Prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja (LRRD), aby bol zabezpečený súlad s cieľmi súdržnosti politík v záujme rozvoja a ľudskej bezpečnosti, ktorá je stále nedoceňovaná; pripomína Komisii, že ju Rada v roku 2009 vyzvala, aby pripravila akčný plán EÚ pre konfliktné a citlivé situácie a že EÚ schválila novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch, ktorá bola prijatá na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane;

86.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v rámci pracovnej skupiny Rady o vývoze konvenčných zbraní, ktorá je hlavným výborom zodpovedným za kódex správania EÚ v oblasti vývozu zbraní, zohľadňovali rozvojové ciele; vyzýva Radu, aby z Kódexu EÚ pre vývoz zbraní urobila právne záväzný dokument;

87.

zdôrazňuje, že tzv. únik mozgov môže byť v rozvojových krajinách zdrojom vážnych problémov, najmä v oblasti zdravotníctva; uznáva, že únik mozgov postihujúci rozvojové krajiny je dôsledkom kombinácie štrukturálnych príčin a iných podporných a odrádzajúcich faktorov; preto žiada Komisiu, aby sledovala vplyvy systému modrej karty na rozvojové krajiny a v prípade potreby prijala nápravné opatrenia; žiada tiež Komisiu, aby presadzovala uplatňovanie kódexu WHO týkajúceho sa medzinárodného náboru zdravotníckych pracovníkov pre verejný aj súkromný sektor;

88.

zdôrazňuje, že sa musí zaručiť, aby partnerstvá v oblasti mobility boli v súlade s medzinárodným právnym rámcom pre ľudské práva; žiada EÚ, aby zabránila podmienenosti rozvojovej pomoci týkajúcu sa zníženia prisťahovalectva, a to v rámci dvojstranných a viacstranných rokovaní EÚ a jej členských štátov;

89.

trvá na tom, aby časť týkajúca sa vonkajšieho rozmeru v rámci Fondu pre azyl a migráciu bola v úplnom súlade s nástrojmi vonkajšej pomoci a rozvojovými cieľmi EÚ; navrhuje, aby sa zaviedli záruky, ktoré zabránia členským štátom používať túto časť finančných prostriedkov iba na zníženie migrácie z rozvojových krajín;

90.

podporuje prístup k migračnej politike EÚ, ktorý sa zameriava na prisťahovalcov a opiera sa o ľudské práva, s cieľom umožniť členským štátom a partnerským krajinám rešpektovať, chrániť a napĺňať ľudské práva všetkých prisťahovalcov a umožniť im uplatňovať si svoje práva počas celého migračného procesu; zdôrazňuje, že prístupy, ktoré sa opierajú o ľudské práva a zameriavajú sa na prisťahovalcov, pomôžu náležite zanalyzovať základné príčiny nútenej migrácie, najmä konflikty, zmenu klímy, nezamestnanosť a chudobu, a zabezpečia, aby EÚ ponúkla primerané odpovede na ne, a to v súlade so súdržnosťou politík v záujme rozvoja;

91.

poukazuje na to, že je naliehavé zapojiť diaspóry a navrátilcov z diaspór ako aktérov rozvoja, pričom predovšetkým navrátilci majú z hľadiska európskej finančnej krízy osobitný význam;

92.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej vysvetľovať parametre komplementarity a nastoliť súdržný a integrovaný inštitucionálny na prípravu a riadenie vonkajších a vnútorných fondov zameraných na riešenie otázok týkajúcich sa migrácie z perspektívy súdržnosti politík v záujme rozvoja a ľudských práv;

93.

vyzýva Komisiu a štáty AKT, aby v rámci prebiehajúcej revízie dohody medzi AKT a EÚ začlenili do článku 13 zásady obežnej migrácie a jej uľahčenia poskytovaním obežných víz; zdôrazňuje, že príslušný článok kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv a nestranné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi krajín AKT, pričom však rozsah pôsobnosti týchto zásad vážne narušujú dvojstranné readmisné dohody uzavreté s tranzitnými krajinami, čo spôsobuje externalizáciu riadenia migračných tokov zo strany Európy, nezaručuje dodržiavanie práv prisťahovalcov a môže vyústiť do reťazového navracania osôb ohrozujúceho ich bezpečnosť a životy;

94.

potvrdzuje význam spolufinancovania mimovládnych organizácií ako zásady, ktorá motivuje príjemcov grantov k vyššej zodpovednosti a k prispievaniu k rozvojovej účinnosti, a zlepšuje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán, ako sa odporúča v zásadách z Istanbulu (8);

95.

upozorňuje na to, že treba zdôrazniť celkový rámec dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv a jeho úlohu katalyzátora rozvoja v partnerských krajinách, ktorú plní v rozhovoroch o všetkých oblastiach politiky, a to bez ohľadu na päť základných tém určených na účely posúdenia súdržnosti politík v záujme rozvoja;

96.

navrhuje doplniť koncepciu „účinnosti pomoci“ o koncepciu „účinnosti rozvoja“, keďže táto je vhodnejšia na meranie súdržností politík v záujme rozvoja a primeranejšia na prehĺbenie dialógu s krajinami BRICS v oblasti rozvojovej politiky;

97.

upozorňuje na prierezový charakter programov v oblasti dobrej správy verejných vecí v rozvojových krajinách a podporuje ďalšie snahy Komisie v tomto ohľade; upozorňuje tiež na potrebu zlepšiť celosvetovú správu vecí verejných v súčasnom období mnohostrannej krízy, čo je rozhodujúce z hľadiska dosiahnutia celosvetového rozvoja vyjadruje poľutovanie, že vo výslednom dokumente z konferencie OSN Rio+20 chýbajú záväzky týkajúce sa zachovania zdrojov, prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej následkov a hospodárskej udržateľnosti, o čo žiadala EÚ; nalieha však na EÚ, aby sa naďalej úzko zapájala do vymedzovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ich uplatnenia v praxi do roku 2015;

98.

podporuje návrh Komisie vytvoriť komplexný prehľad nákladov spojených s politikami, ktoré nie sú prepojené so súdržnosťou politík v záujme rozvoja, ako aj s výhodami a so situáciami priaznivými pre všetky strany vyplývajúcimi z opatrení rešpektujúcich súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorý sa dá využiť na ďalšie zvyšovanie informovanosti a pri odbornej príprave a tiež ako základ diskusie s európskymi občanmi a ďalšími dotknutými zainteresovanými stranami s cieľom odstrániť stále rozšírené neporozumenia, pokiaľ ide o náklady a prínosy súdržnosti politík v záujme rozvoja; takáto analýza by bola osobitne prospešná v oblasti prisťahovalectva, kde by EÚ mala zdôrazňovať väzby medzi prisťahovalectvom a rozvojovými politikami a trvalo svojim občanom poskytovať informácie o prínosoch takýchto väzieb, ako aj v oblasti udržateľnej energie;

99.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli dlhodobú medziodvetvovú stratégiu EÚ na rozvoj vzdelávania, zvyšovanie povedomia a aktívneho globálneho občianstva,

100.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali – alebo posilňovali – národné stratégie a programy vzdelávania v oblasti rozvoja a aby súdržnosť politík v záujme rozvoja začlenili do svojich učebných osnov;

101.

poukazuje na to, že prebiehajúca iniciatíva týkajúca sa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) môže predstavovať hodnotný príspevok k splneniu zastrešujúcich cieľov rozvojovej spolupráce EÚ prostredníctvom zavedenia striktných ohraničení stanovísk a prísneho obmedzenia výnimiek v prípade MiFID, ako aj zväčšením právomocí regulačných orgánov zasahovať v súvislosti s konkrétnymi výrobkami alebo činnosťami;

102.

znovu opakuje, že v záujme transparentnosti a vyvodzovania zodpovednosti by ESVČ a GR DEVCO mali sledovať, ako rozdelenie zodpovednosti odsúhlasené medzi Komisiou a ESVČ funguje v praxi, a zlepšiť ho spôsobom, ktorý zabráni prekrývaniu a zaručí súčinnosť;

103.

poukazuje na skutočnosť, že ESVČ predložila koncepciu tzv. aktérstva EÚ, aby sa zvýšila viditeľnosť činností EÚ; domnieva sa, že týmto sa ešte zvyšuje dôležitosť súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože každý negatívny vplyv bude viac spájaný s EÚ; nalieha na Komisiu, aby zaručila, že táto koncepcia nebude v rozpore s ostatnými cieľmi rozvojovej politiky stanovenými EÚ, napríklad cieľmi týkajúce sa vlastnej zodpovednosti a politického priestoru pre rozvojové krajiny;

104.

navrhuje, aby v súlade s dohodou z Cotonou a s referenčným dokumentom o zapájaní neštátnych činiteľov do nových spôsobov pomoci (9) delegácie EÚ vykonali komplexné zmapovanie MVO, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov významných pre ich prácu v danej krajine, najmä miestne organizácie orientujúce sa na komunity;

105.

znovu opakuje, že vytvorenie stáleho spravodajcu pre súdržnosť politík v záujme rozvoja z krajín AKT v súvislosti so spoločným parlamentným zhromaždením by uľahčilo koordináciu a spoluprácu so stálym spravodajcom Európskeho parlamentu pre súdržnosť politík v záujme rozvoja a s príslušnými útvarmi Komisie a Rady a pomohlo by odstrániť prekážky súdržnosti politík v záujme rozvoja v samotných rozvojových krajinách;

106.

pripomína, že Komisia vo svojom oznámení z júna 2011 o viacročnom finančnom rámci navrhla rozšíriť kontrolné právomoci Európskeho parlamentu týkajúce sa ERF; vyjadruje poľutovanie, že tento návrh sa nenachádza v legislatívnom návrhu týkajúcom sa 11. ERF;

107.

zdôrazňuje, že medzinárodný rámec rozvojovej spolupráce po roku 2015 by mal presiahnuť tradičný výklad rozvojovej spolupráce s cieľom poskytnúť komplexnejší prístup k odstraňovaniu chudoby a k trvalo udržateľnému rozvoju využijúc súdržnosť politík v záujme rozvoja ako dôležitý mechanizmus a presadzujúc prístupy založené na právach; poukazuje na to, že takýto rámec by mal presiahnuť súčasnú koncepciu verejných činností a pomoci a mal by zahrňovať všetky krajiny (rozvinuté a rozvojové krajiny a krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom) a všetkých činiteľov (tradičných a nových darcov, vlády rozvojových a rozvinutých krajín a miestne orgány, súkromný sektor, MVO, sociálnych partnerov atď.) v koherentnom a inkluzívnom procese;

108.

víta skutočnosť, že sociálna doložka v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uplatňuje v rámci hraníc EÚ aj mimo nich;

109.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa sociálne ustanovenia zakotvené v obchodných dohodách EÚ vykonávali a náležite monitorovali; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť dostupnosť mechanizmov na ich revíziu a presadzovanie;

110.

vyzýva Komisiu, aby ustanovenia o sociálnych normách a o cieľoch plnej a produktívnej zamestnanosti začlenila do všetkých obchodných dohôd EÚ pri zohľadnení rodovej rovnosti a potrieb mladých ľudí, dôstojnej práce a dodržiavania práv pracovníkov vrátane práv migrujúcich pracovníkov;

111.

zdôrazňuje potrebu podporovať a šíriť kolektívne vyjednávanie ako nástroj na znižovanie nerovností na trhu práce, zabezpečenie dôstojnej práce a mzdy, zabraňovanie sociálnemu dumpingu a nelegálnej práci, ako aj na zaistenie spravodlivej hospodárskej súťaže;

112.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné dodržiavať podmienky pracovných zmlúv a že práca vykonávaná mladými ľuďmi a ženami by nemala predstavovať žiadnu formu vykorisťovania, nevynímajúc sexuálne vykorisťovanie, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu;

113.

zdôrazňuje význam povinností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a nabádania pracovníkov na uplatňovanie sociálnych noriem, ktoré sú ambicióznejšie než súčasné zákonné ustanovenia, vrátane možnosti vytvoriť a získať označenie, ako je sociálne označenie; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri dôkladnom monitorovaní vykonávania a zabezpečení zákonného presadzovania týchto povinností;

114.

zdôrazňuje význam zriadenia kontaktných miest v rámci súdržnosti politík v záujme rozvoja aj v rozvojových krajinách s cieľom zlepšiť výmenu informácií okrem iného aj o otázkach prekračujúcich právomoci EÚ, ako je sociálne inkluzívne využívanie zisku z predaja výnosov z prírodných zdrojov alebo daní z prírodných zdrojov a remitencií, ako aj vplyv tzv. úniku mozgov na krajiny pôvodu; vyzýva Komisiu, aby sociálnu politiku začlenila v činnosti ESVČ; je presvedčený, že je veľmi dôležité, aby aj krajiny so strednými príjmami prijali záväzok, že budú poskytovať čoraz väčšiu časť svojich príjmov na sociálne účely, a to predovšetkým prostredníctvom rozvoja systémov zdaňovania a sociálnej ochrany;

115.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zapojeniu a integrácii migrantov, najmä žien a detí, v prijímajúcich krajinách a prenosnosti sociálnych práv;

116.

vyzýva Komisiu, aby s organizáciami práce a odborovými zväzmi nepatriacimi do EÚ nadviazala sociálny dialóg o vykonávaní sociálnych noriem v ich vlastných krajinách a aby zabezpečila primeranejšiu technickú pomoc pri vykonávaní sociálnej a fiškálnej politiky.

117.

žiada Komisiu, aby zvážila posilnenie podpory pre programy súvisiace s kultúrou alebo programy spolupráce s partnermi z rozvojových krajín vzhľadom na ich prierezovú povahu týkajúcu sa rozvojových cieľov EÚ;

118.

zdôrazňuje, že plánovanie na zabezpečenie základných služieb ako základné vzdelávanie sa musí energickejšie zameriavať na tie konkrétne charakteristiky osobitne marginalizovaných skupín, ktoré sťažujú zabezpečenie týchto služieb a obmedzujú schopnosť skupín využívať výhody z toho, čo je k dispozícii;

119.

zdôrazňuje naliehavú potrebu zmeniť zmýšľanie týkajúce sa humanitárnej problematiky a uznať zásadnú úlohu vzdelávania, najmä vzdelávania počas výnimočných stavov súvisiacich s konfliktami a v období po konfliktoch; vyjadruje poľutovanie, že vzdelávanie zostáva jednou z najviac podfinancovaných oblastí humanitárnej pomoci;

120.

žiada Komisiu, aby sa zamyslela nad prierezovou povahou informačných a komunikačných technológií v rozvojových politikách, predovšetkým nad pozitívnym účinkom, ktorý môžu mať na vzdelávací systém, a zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva, prenos technológií a vytváranie kapacít na miestnej úrovni si vyžadujú osobitnú pozornosť v tomto ohľade;

121.

upozorňuje, že skutočné bankové transakcie používajúce technológiu mobilných telefónov (m-banking) treba odlišovať od základných peňažných prevodov využívajúcich túto technológiu (m-platby) a zdôrazňuje, že sa musí zosúladiť potreba regulácie medzinárodných peňažných transakcií (napr. s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu) a potreba podporovať cenovo dostupný prístup chudobných k peniazom prostredníctvom používania mobilov; navrhuje, že zhromažďovanie existujúcich najlepších postupov by predstavovalo užitočný spôsob výmeny poznatkov a riešenia týchto výziev;

122.

vyjadruje poľutovanie, že dohody o rozpočtovej podpore naďalej charakterizuje nedostatok kontroly zo strany poslancov a občanov, pokiaľ ide o dohody, ich vykonávanie a sledovanie;

123.

opakuje, že hoci by rozpočtová podpora mala byť v súlade s presadzovaním demokratickej správy verejných vecí, posilňovaním vlastných hospodárskych zdrojov rozvojových krajín, boja proti korupcii a zodpovednosti za verejné financie, predovšetkým by sa mala zameriavať na znižovanie chudoby;

124.

opakuje, že snahy EÚ o zabezpečenie prístupu k surovinám z rozvojových krajín nesmú oslabovať miestny rozvoj a znižovanie chudoby, ale naopak musia podporovať rozvojové krajiny pri premene ich nerastného bohatstva na skutočný rozvoj; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať dobrú správu verejných vecí, procesy zvyšovania pridanej hodnoty a finančnú transparentnosť vlád a komerčných podnikov, aby miestne odvetvia baníctva mohli pôsobiť ako katalyzátor rozvoja;

125.

zdôrazňuje, že finančná transparentnosť má zásadný význam pre podporu mobilizácie príjmov a boj proti daňovým podvodom; trvá na tom, aby súčasná reforma smerníc EÚ o účtovníctve a transparentnosti zahŕňala požiadavku vzťahujúcu sa na veľké súkromné ťažobné spoločnosti a spoločnosti ťažiace drevo, ktoré sú kótované na burze, aby zverejňovali platby, ktoré uhrádzajú vládam v rámci jednotlivých projektov, ako aj prahy poskytovania správ, ktoré odrážajú významnosť platieb z pohľadu chudobných spoločenstiev;

126.

domnieva sa, že hoci existuje hranica toho, čo môže pomoc darcov dosiahnuť z hľadiska posilnenia vnútroštátnej zodpovednosti, niektoré formy pomoci môžu priniesť zmenu od zásady „nespôsobovania škody“ k skutočnému posilňovaniu existujúcich systémov vnútroštátnej zodpovednosti, napr. zapájaním miestnych organizácií občianskej spoločnosti a parlamentov rozvojových krajín v kontexte širokých sektorových prístupov;

127.

vyjadruje poľutovanie, že celosvetové financovanie a intervencie v oblasti zdravia sú namierené na veľmi viditeľné udalosti, napr. na tsunami v Ázii, ako aj na niekoľko pozorne sledovaných nákazlivých chorôb (HIV/AIDS), zatiaľ čo neprenosné choroby zapríčiňujú 63 % všetkých úmrtí celosvetovo a na globálnej úmrtnosti sa zranenia podieľajú 17 %, pričom ženy a deti zomierajú pre neposkytnutie základnej starostlivosti počas tehotenstva, pôrodu a útleho detstva;

128.

zdôrazňuje, že môže využiť svoje právo na začatie vyšetrovaní v súlade so svojou zodpovednosťou za ochranu práv osôb podrobovaných klinickým skúškam v rozvojových krajinách, ako aj za ochranu zdravia občanov EÚ; navrhuje, aby sa monitorovali opatrenia Európskej agentúry pre lieky (EMEA) v súvislosti s určitými otázkami, napr. jej opatrenia zamerané na objasnenie praktického uplatňovania etických noriem na klinické skúšky, a aby sa zabezpečilo, že EMEA prijíma opatrenia zamerané na harmonizáciu uplatňovania etických noriem zo strany príslušných orgánov;

129.

žiada Komisiu, aby podporovala miestne združenia občianskej spoločnosti, najmä združenia žien a tie, ktoré sa zaoberajú rodovou problematikou, prostredníctvom dostupného financovania a budovania kapacít, aby tieto mohli plniť svoju úlohu skutočných katalyzátorov rozvoja a strážcov mieru a dobrej správy verejných vecí, najmä v nestabilných a konfliktných situáciách;

130.

víta Akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce a nabáda na sledovanie a zavádzania uplatňovania rodového hľadiska v projektoch financovaných z prostriedkov EÚ na vnútroštátnej úrovni; vyzýva vysokého predstaviteľa EÚ, aby prijal všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie primeranej a účinnej odbornej prípravy pre členov delegácie EÚ, čo sa týka prístupu zohľadňujúceho rodové hľadisko k zachovaniu mieru, predchádzaniu konfliktov a budovaniu mieru;

131.

víta aktívne úsilie Komisie na politickej úrovni aj prostredníctvom jej rozličných nástrojov financovania a rozpočtovej podpory zamerané na podporu svojich záväzkov v oblasti posilnenia postavenia žien, a to najmä prostredníctvom snahy o integráciu priorít a potrieb žien do súdržnosti vo všetkých kľúčových oblastiach politiky v záujme rozvoja;

132.

zdôrazňuje potrebu zachovávať spoľahlivé štatistické údaje a zaznamenávať príčiny úmrtí matiek v súlade s klasifikáciou príčin úmrtí pri pôrode MKCH WHO, čo môže napomôcť krajiny pri zlepšovaní prisudzovania a odhadu ich príčin úmrtnosti matiek;

133.

opätovne potvrdzuje svoje vyhlásenie A(2010)21584 zo Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ;

134.

žiada, aby súdržnosť politík v záujme rozvoja podporovala participatívny prístup, v rámci ktorého sa presadzuje posilnenie postavenia a sebaurčenia miestnych ľudí, a predovšetkým žien;

135.

opätovne potvrdzuje význam zohľadnenia situácie žien, nielen ako zraniteľnej časti obyvateľstva, ale aj ako aktívnych sprostredkovateľov rozvojových politík; v tejto súvislosti poznamenáva, že ženy zodpovedajú za 80 % poľnohospodárstva v Afrike, aj keď ešte stále majú len zriedkavo možnosť vlastniť pôdu, ktorú obrábajú; preto žiada, aby sa do súdržnosti politík v záujme rozvoja nielenže začlenila poľnohospodárska politika a politika v oblasti rybného hospodárstva v dôsledku ich vplyvu na rozvoj, ale zároveň žiada, aby sa tieto politiky hodnotili z hľadiska ich rozdielneho vplyvu na ženy a mužov;

136.

zdôrazňuje význam zohľadnenia najviac znevýhodnených a zraniteľných sociálnych skupín, a to najmä žien a dievčat, aby sa im venovala osobitná pozornosť s cieľom predchádzať ďalšiemu nárastu nerovnosti; poukazuje na to, že zo skúseností vyplynulo, že „neutrálne“ opatrenia utvrdzujú existujúcu štruktúru rozdelenia moci a že je nevyhnutné prijať pozitívne, informované a systematické kroky vo forme opatrení, ktoré zlepšujú situáciu žien, aby sa zabezpečilo, že takéto opatrenia budú vyhovovať najviac znevýhodneným osobám;

137.

zdôrazňuje, že politika presadzovania rovnosti medzi ženami a mužmi by nemala byť predmetom len osobitnej rozpočtovej kategórie v kontexte rozvojových politík, ale mala by sa takisto vnímať ako prierezová problematika, keďže každá politika, ktorá má vplyv na spoločnosť, ovplyvňuje inak ženy a inak mužov, pretože v spoločnosti pretrvávajú rodové úlohy a pretože súdržnosť politík v oblasti rozvoja ponúka praktické prostriedky na predchádzanie negatívnym externým faktorom, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na rovnosť medzi ženami a mužmi;

138.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do súdržnosti politík v záujme rozvoja začlenil globálny prístup, ktorý presahuje úroveň rodiny a mikrosociálnu úroveň a zohľadňuje rodové vzťahy; pevne sa domnieva, že tento prierezový prístup k rodovým problematikám je nutné začleniť do každého rozvojového projektu a do každej analýzy spoločnosti; trvá na tom že tento prístup sa musí vzťahovať nielen na všetky odvetvia, ale aj na všetky politické, hospodárske, sociálne, environmentálne, kultúrne a iné oblasti; poukazuje na to, že takýto prístup, ktorý systematicky zohľadňuje situáciu a úlohu žien a rodových vzťahov v spoločnosti, je komplexnejší, humanistickejší a demokratickejší než prístup, z ktorého sú ženy vylúčené, predovšetkým preto, že predchádza marginalizácii žien v projektoch týkajúcich sa žien alebo projektoch, ktoré ženám pridávajú pracovné zaťaženie či zodpovednosti bez toho, aby sa zvyšovali ich právomoci alebo kontrola nad príjmami vytvorenými v daných projektoch;

139.

tvrdí, že hoci úspech rozvojových politík, a teda aj súdržnosti politík v záujme rozvoja nie je možné zmerať len podľa všeobecných ukazovateľov, ktoré už preukázali svoje obmedzenia, napríklad trendy v HDP na obyvateľa, iné ukazovatele, ako sú ukazovatele týkajúce sa rovnosti medzi ženami a mužmi, by mali byť schopné zabezpečiť komplexnejší obraz o celkovom vplyve rozvojových politík; poukazuje na údaje podľa pohlavia sa preto musia zbierať na mieste s cieľom hodnotiť a posilniť vplyv súdržnosti politík v záujme rozvoja;

140.

zdôrazňuje úlohu žien vo vyvažovaní rozvojových politík, a to ich účasťou na formulovaní a vykonávaní týchto politík, aby sa tak zabezpečilo, že politické a hospodárske rokovania zohľadnia záujmy žien a vytvoria sa príležitosti, aby sa ženy stali hnacou silou rozvojových politík, v rámci ktorých sa naopak vytvoria štruktúry, vďaka ktorým sa postavenie žien posilní; poukazuje na to, že je dôležité podporovať organizácie občianskej spoločnosti a skupiny, ktoré preberajú úlohu v oblasti presadzovania rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien;

141.

poznamenáva, že ženy zohrávajú pri rozvoji rozhodujúcu úlohu, keďže v rámci svojej úlohy matiek a opatrovateliek detí a iných nezaopatrených členov rodiny na seba preberajú zodpovednosť za celkové blaho rodiny; poukazuje na to, že ženy napríklad zohrávajú podstatnú úlohu v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti, najmä v súvislosti so samozásobiteľským poľnohospodárstvom;

142.

zdôrazňuje, že situácia žien sa v mnohých prípadoch z relatívneho aj z absolútneho hľadiska zhoršuje viac ako situácia mužov; so znepokojením konštatuje, že za posledných približne dvadsať rokov došlo k nárastu chudoby, ktorá postihla v prvom rade ženy;

143.

zdôrazňuje, že hoci sa dôležitá úloha, ktorú zohrávajú ženy v rozvojových politikách a v rozvojovej spolupráci, vo všeobecnosti uznáva, štatistiky a kvantitatívne údaje, ktoré sa osobitne týkajú žien, nie sú stále primerané a nespĺňajú cieľ podávať správu o situácii žien v rozvojových krajinách, najmä v oblastiach, ako je zdravotníctvo, prevencia a uspokojovanie základných potrieb; zdôrazňuje preto, že sa musí zabezpečiť, aby sa vo všetkých cieľoch, analýzach, dokumentoch a hodnoteniach súdržnosti politík v záujme rozvoja rozčlenili kvantitatívne údaje podľa pohlavia a aby sa začlenili rodové ukazovatele s cieľom zohľadniť skutočné životné podmienky žien;

144.

uvádza, že každé dieťa má bez ohľadu na pohlavie právo na život, prežitie a rozvoj a opätovne potvrdzuje, že aj dievčatá majú podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa rovnoprávne postavenie (CRC); vyzýva delegácie EÚ v rozvojových krajinách, aby spolupracovali s vládami týchto krajín na zabezpečení toho, že dievčatá budú môcť uplatňovať svoje práva bez toho, aby boli diskriminované, okrem iného tým, že budú vyžadovať okamžitú registráciu všetkých detí po narodení, že sa dievčatám a chlapcom prizná rovnaký nárok na vzdelávanie a školskú dochádzku, že budú bojovať proti stereotypom a skoncujú s neetickými a diskriminačnými praktikami, ako sú výber pohlavia pred narodením, umelé prerušenie tehotenstva v prípade plodu ženského pohlavia, vraždy novorodencov ženského pohlavia, predčasné vynútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a najmä detská prostitúcia a sexuálna turistika; potvrdzuje svoje uznesenie z 5. júla 2012 o škandále s nútenými potratmi v Číne (10);

145.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť dodržiavanie práva dievčat, aby mohli vyjadrovať svoj názor a boli vypočuté v záležitostiach, ktoré majú vplyv na ich zdravie a ľudskú dôstojnosť, a zároveň zdôrazňuje, že najdôležitejšie musí byť zachovanie najlepších záujmov dieťaťa; upozorňuje, že je potrebné, aby všetky deti, a najmä dievčatá, vyrastali v rodinnom prostredí plnom pokoja, dôstojnosti, tolerancie, slobody, nediskriminácie, rodovej rovnosti a solidarity; vyzýva na prísne uplatňovanie Ženevskej deklarácie práv dieťaťa a Pekinskej deklarácie o ženách;

146.

pripomína, že EÚ a členské štáty musia pri riešení práv dieťaťa v rámci rozvojovej pomoci zohľadniť práva a povinnosti rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov, ktorí sú za dieťa právne zodpovední; žiada, aby príslušné inštitúcie venovali osobitnú pozornosť vzťahom medzi rodičmi a deťmi, napríklad prostredníctvom programov obsahujúcich konkrétne opatrenia špecificky prispôsobené vnútroštátnym požiadavkám, v snahe poskytnúť maximálnu a optimálnu pomoc rodičom alebo opatrovateľom v plnení ich rodičovských povinností, aby sa predchádzalo rozdeleniu detí, zlému zaobchádzaniu s deťmi či umiestňovaniu detí do sociálnych zariadení v dôsledku veľkej chudoby alebo zaistilo, aby sa toto opatrenie považovalo za úplne posledné východisko;

147.

trvá na tom, že pri realizácii konkrétnych ustanovení o zákaze donútenia a nátlaku v sexuálnej oblasti a v oblasti reprodukčného zdravia schválených na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji v Káhire, rovnako ako v prípade právne záväzných medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, acquis communautaire EÚ a politických právomocí EÚ v tejto oblasti, by sa pomoc EÚ nemala poskytovať žiadnemu orgánu, organizácii alebo programu, ktorý presadzuje, podporuje alebo sa zúčastňuje na riadení akejkoľvek činnosti, v rámci ktorej dochádza k porušovaniu ľudských práv, akými sú nútené prerušenie tehotenstva, nedobrovoľná sterilizácia žien a mužov, určenie pohlavia plodu na účely výberu pohlavia pred narodením či zabíjania novorodencov, najmä pokiaľ sa takéto činnosti presadzujú prostredníctvom psychologického, hospodárskeho alebo právneho nátlaku; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o vykonávaní vonkajšej pomoci EÚ zahŕňajúcej tento program;

148.

vyjadruje veľké znepokojenie nad skutočnosťou, že v mnohých častiach sveta a predovšetkým v rozvojových krajinách sa rozšírilo násilie založené na rodovej príslušnosti, najmä sexuálne násilia, vykorisťovanie a vraždenie žien; zdôrazňuje, že je nevyhnutné dodržiavať práva žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv a zabezpečovať dodržiavanie ich ľudskej dôstojnosti, aby sa tak predišlo násiliu založenému na rodovej príslušnosti a bojovalo sa proti nemu a aby sa poskytla ochrana a primerané poradenstvo obetiam a zabezpečilo sa potrestanie páchateľov; vyzýva Komisiu, aby ustanovila boj proti beztrestnosti páchateľov takéhoto násilia za jednu z priorít svojej politiky rozvojovej pomoci.

149.

poukazuje na to, že ženy sú častejšie diskriminované, pokiaľ ide o uznávanie ich boja za mier, a že v krajinách, ktoré sú vo vojne, ženy zažívajú extrémne utrpenie; trvá na tom, že takéto konanie vrátane znásilňovania dievčat vojakmi, nútenej prostitúcie, núteného oplodňovania žien, sexuálneho otroctva, znásilňovania a sexuálneho obťažovania, ako aj konsenzuálneho únosu (prostredníctvom zvádzania) predstavuje trestné činy, ktoré sa nesmú ignorovať; tvrdí, že EÚ ich musí riešiť ako základné problémy, ktoré treba vziať do úvahy;

150.

poukazuje na to, že osobitnú pozornosť treba venovať rodovému hľadisku v oblasti vzdelávania oboch pohlaví už od začiatku školskej dochádzky, aby sa postupne menil postoj spoločnosti a stereotypy smerom k rovnosti medzi ženami a mužmi;

151.

opatrenia pomoci musia zohľadňovať osobitné črty krízových alebo núdzových situácií a krajín alebo situácií, v ktorých je závažný nedostatok základných slobôd, v ktorých je najviac ohrozená bezpečnosť ľudí alebo v ktorých organizácie a obhajcovia ľudských práv pracujú za najťažších podmienok; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať situáciám, v ktorých sú ženy vystavené fyzickému a psychickému násiliu;

152.

zdôrazňuje význam presadzovania ľudských práv žien a uplatňovanie rodovej rovnosti v občianskych, politických, sociálnych, hospodárskych a kultúrnych oblastiach, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

153.

zdôrazňuje význam posilnenia úlohy žien pri presadzovaní ľudských práv a demokratickej reformy, a to podporovaním predchádzania konfliktom a upevňovaním politickej účasti a zastúpenia;

154.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/40

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 (1) o vzťahoch EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC),

—

so zreteľom na návštevu svojej Delegácie pre vzťahy s Arabským polostrovom v Spojených arabských emirátoch, ktorá sa uskutočnila 29. apríla až 3. mája 2012,

—

so zreteľom na článok 30 ústavy Spojených arabských emirátov,

—

so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, ktorej stranou sú Spojené arabské emiráty,

—

so zreteľom na svoje výročné správy o ľudských právach,

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008,

—

so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov z 22. spoločnej rady EÚ – GCC a ministerskej schôdze, ktorá sa konala v Luxemburgu 25. júna 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky / vysokej predstaviteľky v nadväznosti na spoločnú radu EÚ – GCC a ministerskú schôdzu z 20. apríla 2011 a na jej komentáre týkajúce sa 22. spoločnej rady EÚ – GCC a ministerskej schôdze z 25. júna 2012,

—

so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z 25. februára 1989,

—

so zreteľom na spoločný akčný program (2010 – 2013) o vykonávaní dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC z roku 1989,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

—

so zreteľom na Protokol o predchádzaní, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, obzvlášť so ženami a deťmi, Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na odporúčania osobitného spravodajcu OSN o obchodovaní s ľuďmi, obzvlášť so ženami a deťmi, z 12. apríla 2012,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže vláda Spojených arabských emirátov zintenzívnila zásahy voči obhajcom ľudských práv a aktivistom občianskej spoločnosti v roku 2012 a celkový počet politických väzňov dosiahol 64,

B.

keďže väčšina z nich je držaná v samoväzbe, objavili sa obvinenia z mučenia a odopiera sa im právna pomoc,

C.

keďže medzi zadržanými sú podpredseda združenia študentov Spojených arabských emirátov Mansúr al-Ahmadi, sudca Mohamed al-Abduli, dvaja bývalí sudcovia, Chamis al-Zjudi a Ahmed al-Za’abi, a dvaja prominentní advokáti ľudských práv, Mohamed al-Mansúri – bývalý prezident združenia právnikov – a Mohamed al-Roken,

D.

keďže zamestnanci emirátskeho právnika, ktorý ponúka zadržaným právnu pomoc, sú údajne vystavení systematickej kampani obťažovania a zastrašovania vrátane deportácií troch neemirátskych zamestnancov z dôvodu národnej bezpečnosti; keďže obťažovaní boli aj právnici, ktorí pricestovali do Spojených arabských emirátov, aby poskytli právnu pomoc väzňom,

E.

keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti za demokraciu sú vystavovaní obťažovaniu, obmedzovaniu ich slobody prejavu a slobody zhromažďovania, svojvoľnému zatýkaniu, odňatiu štátnej príslušnosti, deportáciám a nezákonnému väzneniu,

F.

keďže orgány Spojených arabských emirátov trvajú na tom, že zásah je reakciou na islamistické sprisahanie inšpirované v cudzine s cieľom zvrhnúť vládu; keďže všetci zadržiavaní majú väzby s al-Išláh, pokojnou islamistickou skupinou, ktorá v SAE pôsobí od roku 1974; keďže dôkazy nasvedčujú tomu, že národná bezpečnosť je zámienkou na zásah voči pokojným aktivistom, ktorý má umlčať výzvy na ústavnú reformu a reformu otázok ľudských práv, ako napríklad absencie štátnej príslušnosti,

G.

keďže na prominentného obhajcu ľudských práv a blogera Ahmeda Mansúra v posledných týždňoch dvakrát zaútočili a trpí neustálymi vyhrážkami a zastrašovaním; keďže v roku 2011 strávil vo väzení sedem mesiacov pred tým, ako bol odsúdený za urážku vedúcich predstaviteľov krajiny; keďže orgány zabavili jeho cestovný pas a svojvoľne mu zakázali cestovať,

H.

keďže Mansúr bol spolu s inými aktivistami obvinený z urážky politikov v krajine po tom, ako zorganizoval a podpísal petíciu, ktorá vyzývala na väčšiu politickú účasť prostredníctvom zvoleného parlamentu s plnými legislatívnymi a regulačnými právomocami,

I.

keďže 15. júla 2012 prokurátor oznámil, že zadržiavaná skupina politických oponentov bude vyšetrovaná v súvislosti so sprisahaním, ktoré malo za cieľ „zločiny voči štátnej bezpečnosti“, „odpor voči ústave a vládnemu systému SAE“ a ktoré malo „väzby na zahraničné organizácie a agendy“,

J.

keďže sloboda slova a sloboda tlače sú v SAE chránené ústavou, ale trestný zákonník umožňuje orgánom stíhať osoby, ktorých prejavy sú kritické voči vláde; keďže bolo zatvorené najmenej jedno internetové diskusné fórum a bol zablokovaný prístup zo SAE na viaceré politické internetové stránky,

K.

keďže v roku 2012 orgány SAE zatvorili známe mimovládne organizácie medzinárodného významu podporujúce demokraciu v regióne, najmä kanceláriu Národného demokratického inštitútu v Dubaji a kanceláriu nemeckej prodemokratickej Nadácie Konrada Adenauera v Abú Zabí,

L.

keďže podľa správy osobitného spravodajcu o obchodovaní s ľuďmi je obchodovanie s ľuďmi na účely vykorisťovania pracovnej sily naďalej rozšírené v SAE a obete obchodovania zostávajú neidentifikované,

M.

keďže vláda dosiahla minimálny pokrok pri plnení odporúčania výboru pre Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien začiatkom roka 2010,

N.

keďže v Spojených arabských emirátoch sa naďalej uplatňuje trest smrti,

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad útokmi, represiami a zastrašovaním obhajcov ľudských práv, politických aktivistov a aktérov občianskej spoločnosti v Spojených arabských emirátoch, ktorí naďalej pokojne uplatňujú svoje základné práva na slobodu prejavu, vyjadrovania a zhromažďovania; vyzýva orgány Spojených arabských emirátov, aby okamžite zastavili pokračujúce zásahy;

2.

vyzýva na bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia a aktivistov vrátane obhajcov ľudských práv a vyzýva orgány Spojených arabských emirátov, aby zabezpečili, že zadržiavaní, ktorí údajne porušili zákon, budú predvolaní pred sudcu, obvinení z trestného činu a bude im poskytnutá právna pomoc podľa ich voľby;

3.

vyzýva orgány Spojených arabských emirátov, aby vykonali podrobné a nestranné vyšetrenie útokov a verejných hrozieb voči Ahmedovi Mansúrovi a všetkých ďalších prípadov obťažovania a útokov;

4.

vyzýva na dodržiavanie všetkých ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody prejavu na internete aj mimo internetu, slobody zhromažďovania, práv žien a rodovej rovnosti;

5.

víta pristúpenie Spojených arabských emirátov 19. júla 2012 k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a vyzýva orgány SAE, aby potvrdili svoj záväzok voči tejto zmluve tým, že vykonajú podrobné, nestranné a nezávislé vyšetrovanie obvinení z mučenia a tiež obvinení z núteného zmiznutia osôb;

6.

vyzýva Spojené arabské emiráty, aby potvrdili svoj úmysel „dodržiavať najvyššie štandardy pri podpore a ochrane ľudských práv“ v súlade s ich kandidatúrou na členstvo v rade OSN pre ľudské práva v rokoch 2013 až 2015 ratifikáciou ICCPR a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a ich opčných protokolov a vydaním trvalej pozvánky na návštevu pre všetkých držiteľov mandátov na osobitný postup OSN;

7.

odsudzuje uplatňovanie trestu smrti za akýchkoľvek okolností;

8.

víta prijatie nového balíka EÚ v oblasti ľudských práv a vyzýva európske inštitúcie vrátane osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby podnikli konkrétne kroky spoločne s 27 členskými štátmi, aby zabezpečili jasnú a zásadovú politiku EÚ voči Spojeným arabským emirátom, ktorá sa bude zameriavať na pokračujúce vážne porušovanie ľudských práv, a to prostredníctvom demaršov, verejných vyhlásení a iniciatív v Rade pre ľudské práva;

9.

vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie a európske inštitúcie, aby ľudské práva postavili do stredu vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane strategických partnerov, s osobitným dôrazom na najbližšiu ministerskú schôdzu EÚ – GCC;

10.

domnieva sa, že je veľmi dôležité pokračovať v úsilí o zvýšenie spolupráce medzi EÚ a oblasťou Perzského zálivu a podporovať vzájomné porozumenie a dôveru; domnieva sa, že pravidelné medziparlamentné stretnutia medzi Parlamentom a jeho partnermi v regióne sú dôležité fórum pre rozvoj konštruktívneho a úprimného dialógu o otázkach spoločného záujmu;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Spojených arabských emirátov, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Rady spolupráce Perzskom zálive.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/43

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o situácii žien v Afganistane a Pakistane (1),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä uznesenia z 20. januára 2011 (2) a 20. mája 2010 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky z 10. októbra 2012 o streľbe na mladého ochrancu ľudských práv v Pakistane,

—

so zreteľom na vyhlásenie výkonného riaditeľa orgánu OSN Ženy z 10. októbra 2012 odsudzujúce útok na Malalu Jusafzajovú,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe náboženstva alebo viery prijaté 21. februára 2011,

—

so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012 obsahujúci priority, ako napr. dobrá verejná správa, spolupráca v oblasti posilňovania postavenia žien a dialógu v oblasti ľudských práv,

—

so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 25. júna 2012, v ktorých boli opätovne zdôraznené očakávania EÚ v súvislosti s presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),

—

so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, ktorá zdôrazňuje zodpovednosť všetkých štátov za skoncovanie s beztrestnosťou a trestné stíhanie páchateľov zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vrátane zločinov súvisiacich so sexuálnym a iným násilím páchanom na ženách a dievčatách,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 9. októbra 2012 si skupina útočníkov vyhliadla v školskom autobuse štrnásťročné dievča z údolia Swat Malalu Jusafzajovú, ktorá sa vracala domov, a ktorej strelili do hlavy a do krku, pričom ju vážne zranili, a keďže pri tomto útoku utrpeli zranenia aj dve ďalšie dievčatá,

B.

keďže Malala Jusafzajová sa vďaka svojim príspevkom do blogov, ktoré písala od svojich 11 rokov, stala národným symbolom odporu proti snahám Talibanu odoprieť dievčatám vzdelanie, za čo jej v decembri 2011 bola udelená národná cena mieru pre mládež, ktorá bola na jej poctu premenovaná na národnú cenu mieru Malaly Jusafzajovej,

C.

keďže k zodpovednosti za tento útok sa prihlásila teroristická skupina Tehreek-e-Taliban Pakistan (TTP) tvrdiac, že bolo nevyhnutné zabiť niekoho, kto vedie kampaň proti islamskému právu, a že hnutie sa Malalu Jusafzajovú znova pokúsi zabiť, ak sa zo svojich zranení zotaví,

D.

keďže v Pakistane a mnohých iných moslimských krajinách sa na základe obdivu k Malale Jusafzajovej zdvihla vlna protestov ako vyjadrenie solidarity s jej prípadom a odsúdenie tohto brutálneho útoku Talibanu,

E.

keďže bezpečnostné sily reagovali zatknutím mnohých osôb podozrivých zo spáchania tohto trestného činu a keďže pakistanský parlament prerokoval návrh na odsúdenie tohto útoku, čo sa však stretlo s odporom hlavnej opozičnej strany Pakistanskej moslimskej ligy (N),

F.

keďže útoku na Malalu Jusafzajovú počas posledných dvanástich mesiacov predchádzali vraždy ochrancov ľudských práv Faridy Afridiovej a Zartifa Afridiho údajne za ich prácu pre dobré životné podmienky a vzdelanie žien,

G.

keďže v Pakistane sa v posledných mesiacoch opäť uskutočnili útoky ozbrojených skupín uchyľujúci sa k teroristickej taktike, ktoré sú ovplyvnené Talibanom či al-Káidou alebo napojené na tieto organizácie, pričom jednou z týchto skupín bola TTP, a keďže tieto útoky boli často namierené na vládne budovy, školy a civilistov vrátane detí, v Khyber Pakhtunkhwa, federálne spravovaných kmeňových územiach (FATA) a mestských centrách,

H.

keďže v roku 2011 bolo hlásených 11 prípadov, kedy ozbrojené skupiny využili ku svojim samovražedným útokom deti a deti sa aj naďalej stávali obeťami náhodných útokov a to aj prostredníctvom improvizovaných výbušných zariadení a samovražedných atentátov, pričom 57 detí bolo v uvedenom roku zabitých pri výbuchu mín, výbušných pozostatkov z vojny a improvizovaných výbušných zariadení alebo v dôsledku bombových útokov a ostreľovania alebo v dôsledku cielených útokov, a keďže 13. septembra 2011 skupina TTP údajne napadla školský autobus v Khyber Pakhtunkhwa a zabila štyri deti,

I.

keďže podľa údajov vlády bolo v roku 2012 v provincii Khyber Pakhtunkhwa zničených 246 škôl (59 dievčenských škôl a 187 chlapčenských škôl) a 763 škôl bolo poškodených (244 dievčenských škôl a 519 chlapčenských škôl) v dôsledku konfliktu s Talibanom, čo spôsobilo, že tisícky detí prišli o prístup k vzdelaniu,

J.

keďže dievčenské školy sa od roku 2009 často stávajú priamym terčom ozbrojených skupín pri bombových útokoch či útokoch vykonávaných improvizovanými výbušnými zariadeniami, čo v roku 2011 viedlo k 152 prípadom čiastočného alebo úplného zničenia školských zariadení vo FATA a Khyber-Pakhtunkhwa; keďže zámerom útokov bola údajne pomsta za vojenské operácie v tejto oblasti a predstavovali formu opozície voči laickému vzdelávaniu a vzdelávaniu dievčat; keďže posledný útok na dievčenské školy sa uskutočnil 25. septembra 2012 v oblasti Charsadda,

K.

keďže situácia je pre mnoho žien a dievčat v Pakistane naďalej veľmi vážna a keďže Pakistan bol v indexe Global Gender Gap označený za tretie najnebezpečnejšie miesto pre ženy na svete,

L.

keďže z celosvetovej monitorovacej správy UNESCO o Vzdelaní pre všetkých (EFA) zo 16. októbra 2012 vyplýva, že Pakistan znížil výdavky na vzdelávania na menej ako 2,3 % hrubého národného produktu (HNP) napriek tomu, že má celosvetovo druhý najvyšší počet dievčat, ktoré nie sú zapojené do školskej dochádzky,

M.

keďže dievčatá sú aj naďalej často obeťami domáceho násilia, obchodovania s ľuďmi a nútených sobášov alebo obeťami predaja v rámci urovnávania sporov,

N.

keďže páchatelia násilia na ženách a dievčatách nie sú vo väčšine prípadov stíhaní,

O.

keďže napriek tomu, že v Pakistane je v platnosti niekoľko zákonov, ktoré sú voči ženám diskriminačné, pakistanská vláda v rokoch 2011 a 2012 zaviedla nové právne predpisy s cieľom bojovať proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách účinnejšie, ktoré zahŕňajú aj právne predpisy proti núteným sobášom, obťažovaniu žien na pracovisku a v ich domovoch a útokom na ženy kyselinou; keďže sa tieto právne predpisy stále nezačali vykonávať ani presadzovať,

P.

keďže rozširovanie kontroly Talibanu nad niektorými územiami má na ženy a dievčatá negatívny vplyv a bráni im v uplatňovaní ich práv,

Q.

keďže EÚ vo svojom päťročnom pláne angažovanosti z marca 2012 opätovne potvrdila svoj záväzok vybudovať silné, dlhotrvajúce partnerstvo s Pakistanom založené na vzájomných záujmoch a spoločných hodnotách a podporovať jeho demokratické inštitúcie a civilnú vládu i občiansku spoločnosť,

R.

keďže sa vzhľadom na pripravenosť EÚ pokračovať v spolupráci počíta s tým, že Pakistan bude dodržiavať svoje medzinárodné záväzky, najmä v oblasti bezpečnosti a ľudských práv vrátane práv žien,

S.

keďže 5. júna 2012 EÚ a Pakistan oznámili, že sa zriadil riadiaci výbor pre boj proti terorizmu, ktorého cieľom je užšia spolupráca v tejto oblasti,

T.

keďže v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd sú základnými zásadami a cieľmi Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami; keďže pomoc EÚ v oblasti obchodu a rozvoja závisí od rešpektovania ľudských práv a práv menšín,

1.

dôrazne odsudzuje násilný útok na Malalu Jusafzajovú a vážne zranenia, ktoré boli spôsobené jej dvom spolužiačkam, a konštatuje, že tento útok predstavuje závažné porušenie práv dieťaťa, ako aj útok na základné ľudské hodnoty a na všetkých ochrancov ľudských práv v Pakistane;

2.

vyjadruje svoj obdiv a uznanie odvahe a odhodlaniu, s ktorými sa Malala Jusafzajová už od útleho veku zapojila do boja za právo dievčat na vzdelanie a stala sa vzorom pre mnoho dievčat v jej veku; víta rýchly zákrok vojenských lekárov v Pakistane aj lekárov v Spojenom kráľovstve a pevne dúfa, že sa Malala Jusafzajová zo svojich vážnych zranení úplne zotaví;

3.

víta všeobecné odsúdenie tohto útoku veľkou časťou pakistanskej spoločnosti, islamskými učencami aj väčšinou hlavných politických strán; vyzýva všetky politické strany, aby jasne odsúdili organizáciu TTP, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za tento útok;

4.

vyjadruje svoju podporu všetkým pakistanským rodinám, ktoré podporujú vzdelávanie svojich dcér;

5.

vyzýva pakistanskú vládu, aby zaistila bezpečnosť Malaly Jusafzajovej a jej rodiny a postavila pred súd osoby zodpovedné za tento útok; vyzýva pakistanskú vládu, aby zaistila bezpečnosť ďalších aktivistov za ľudské práva, najmä žien a dievčat, ktoré sa aktívne zapájajú do spoločenských a politických aktivít, ktorým sa Taliban a iné extrémistické skupiny vyhrážajú; vyjadruje svoje znepokojenie nad hláseným vyhrážaním sa 17-ročnej Hinne Khan a jej rodine;

6.

je hlboko znepokojený situáciou žien a dievčat a opakovanými správami o porušovaní práv detí a žien v Pakistane vrátane správ o tom, že ozbrojené skupiny využívajú deti na vykonávanie samovražedných útokov; zdôrazňuje, že situácii žien a dievčat v Pakistane treba urgentne venovať väčšiu pozornosť na medzinárodnej úrovni;

7.

je hlboko znepokojený zhoršujúcim sa vývojom smerom k násilnému extrémizmu, ktorý predstavuje závažnú hrozbu pre ženy a dievčatá, a používaním zastrašovania a násilia, ktoré už malo za následok vyhodenie dievčenských škôl do vzduchu a bičovanie žien v niektorých častiach FATA a Khyber Pakhtunkhwa;

8.

naliehavo vyzýva pakistanské orgány, aby trestne stíhali jednotlivcov a skupiny podnecujúce násilie, najmä tých/tie, ktorý/-é vyzývajú na zabíjanie jednotlivcov a skupín, s ktorými nesúhlasia;

9.

žiada, aby pakistanská vláda vynaložila oveľa väčšie úsilie na nájdenie stoviek, ak nie tisícok obetí násilných zmiznutí v Pakistane vrátane detí, z ktorých niektoré sú dievčatá, ktoré majú iba deväť alebo desať rokov; žiada, aby sa zverejnili výsledky interných vládnych vyšetrovaní týkajúcich sa rozsahu tohto problému;

10.

víta politiku na ochranu dieťaťa vo FATA, ktorá bola zavedená 10. januára 2012 s cieľom uplatňovať plán týkajúci ochranných služieb a jednotiek na ochranu dieťaťa vo všetkých agentúrach FATA;

11.

víta skutočnosť, že rozsah pôsobnosti zákona na ochranu dieťaťa z roku 2010, ktorý je už v platnosti v provincii Khyber Pakhtunkhwa, má byť teraz s okamžitou platnosťou rozšírený aj na provinciálne spravované kmeňové územia (PATA), vrátane Swat; očakáva, že účinné uplatňovanie tohto zákona pomôže zaviesť na územiach PATA vládu zákona;

12.

naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, aby danú situáciu využila k skutočnému zlepšeniu práv žien a dievčat, a to tak, že preskúma a zreformuje časti nariadenia Hudood, zákona o dôkaznom konaní, zákona o obmedzení detských sobášov a iných právnych predpisov, ktoré porušujú postavenie a práva žien, pričom im priznávajú podriadené postavenie v zákone;

13.

víta skutočnosť, že pakistanská vláda zaviedla v rokoch 2011 a 2012 nové právne predpisy s cieľom bojovať proti diskriminácii žien a násiliu páchanému na ženách efektívnejším spôsobom, a vyzýva ju, aby zabezpečila, že sa tieto nové zákony budú skutočne uplatňovať a presadzovať;

14.

naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, aby úzko spolupracovala s OSN a EÚ na plnení rozvojových cieľov tisícročia, najmä cieľa 2, ktorým sa má zabezpečiť, aby „do roku 2015 mohli deti na celom svete, chlapci i dievčatá, dokončiť úplnú základnú školskú dochádzku“; vyzýva pakistanskú vládu, aby si ako prioritu stanovila zvýšenie počtu dievčat, ktoré sú zapojené do školského vzdelávania, a zaručila im bezpečnosť pri získavaní vzdelania;

15.

vyzýva pakistanskú vládu, aby zvýšila financovanie štátnych škôl a prijala účinné opatrenia s cieľom zaviesť povinné štandardné učebné osnovy pre základné vzdelávanie a inšpekčný režim vzťahujúci sa na všetky súkromné alebo štátne madrasy, ktoré sú často jediným zdrojom vzdelania, najmä vo vidieckych oblastiach;

16.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej politiky rozvojovej pomoci vytvorila spolu s pakistanskou vládou vzdelávacie programy zamerané na zlepšenie gramotnosti a vzdelania žien v Pakistane;

17.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Radu, ako aj medzinárodné spoločenstvo, aby výrazne posilnili finančné prostriedky zamerané na úsilie o ochranu žien a dievčat pred znásilnením, zneužívaním a domácim násilím a aby podporili opatrenia umožňujúce hnutia občianskej spoločnosti proti diskriminácii žien a dievčat;

18.

vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok voči deťom, ktorý prijala vo svojom oznámení s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ, a aby zabezpečila, že EÚ vykoná maximum na podporu a ochranu práv detí;

19.

trvá na tom, že by bolo treba výslovne sa zamerať na práva žien a detí vo všetkých dialógoch o ľudských právach, a to najmä na otázku boja proti všetkým formám diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám, najmä nútených manželstiev, domáceho násilia a vyvražďovania žien, a rovnako trvá na tom, že by sa malo odmietať odvolávanie sa na akýkoľvek zvyk, tradíciu alebo akékoľvek náboženské cítenie s cieľom vyhnúť sa povinnosti odstrániť takéto kruté zaobchádzanie; domnieva sa, že prevencia detských sobášov je kľúčová, ak sa má zaistiť dodržiavanie základných práv dospievajúcich dievčat v Pakistane;

20.

vyzýva príslušné orgány EÚ, aby naďalej zdôrazňovali otázku náboženskej tolerancie v spoločnosti v rámci svojho politického dialógu s Pakistanom, pretože tento problém má kľúčový význam pre dlhodobý boj proti islamistickému extrémizmu;

21.

naliehavo vyzýva príslušné orgány EÚ, aby trvali na tom, že pakistanská vláda musí podporovať doložku o demokracii a ľudských právach zakotvenú v Dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou; opätovne vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a najmä osobitného splnomocnenca EÚ pre ľudské práva, aby pravidelne predkladali správu o vykonávaní dohody o spolupráci a doložky o demokracii a ľudských právach vrátane uplatňovania práv žien a detí;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, orgánu OSN Ženy, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/48

—

so zreteľom na správy Osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži zo 16. júla a z 24. septembra 2012,

—

so zreteľom na 21. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo 24. septembra 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 1. októbra 2012 o odsúdení obhajcov ľudských práv v Kambodži,

—

so zreteľom na odporúčania uvedené v správe volebnej pozorovateľskej misie EÚ o parlamentných voľbách v Kambodži, ktoré sa konali 27. júla 2008,

—

so zreteľom na spoločný list desiatich MVO z 1. októbra 2012 adresovaný komisárovi EÚ pre obchod de Guchtovi,

—

so zreteľom na obchodný režim EÚ „Všetko okrem zbraní“, ktorý všetkým najmenej rozvinutým krajinám vrátane Kambodže umožňuje, že všetok vyvážaný tovar s výnimkou zbraní má neobmedzený prístup do EÚ,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu OSN o ľudských právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých zmluvnou stranou je aj Kambodža,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

—

so zreteľom na dohodu o spolupráci uzatvorenú v roku 1997 medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom (1), najmä na jej článok 1 (dodržiavanie ľudských práv), článok 19 (nevykonávanie dohody) a na prílohu I týkajúcu sa článku 19 (pozastavenie platnosti dohody, ak jedna zo zmluvných strán poruší článok 1),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach domorodého obyvateľstva, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN na svojom 62. zasadnutí 13. septembra 2007,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži, najmä na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 (2),

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v najnovšej správe Osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži sa uznáva, že po dvoch desaťročiach konfliktu a od uzavretia mierových dohôd v Paríži Kambodža dosiahla pokrok v posilňovaní demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu,

B.

keďže 1. októbra 2012 mestský súd Phnom Pénhe odsúdil štyroch obhajcov ľudských práv obvinených z protištátnej trestnej činnosti – Moma Sonanda, prezidenta Združenia demokratov Kambodže a riaditeľa rádia Beehive, a jeho spolubojovníkov Phorna Sreouna, Toucha Reama a Kanna Sovanna,

C.

keďže bezpečnostné sily naďalej používajú neprimerané násilie proti demonštrantom; keďže 26. apríla 2012 polícia zastrelila Chuta Wuttyho, vedúceho aktivistu v oblasti životného prostredia, ktorý vyšetroval nezákonnú ťažbu dreva; keďže 22. mája 2012 bolo trinásť aktivistiek z oblasti Boeung Kad svojvoľne zadržaných a odsúdených na dlhé roky väzenia za usporiadanie mierového protestu na stavenisku, čo malo dosah na fungovanie ich komunity; keďže na medzinárodný nátlak boli prepustené, hoci ich odsúdenie bolo potvrdené; keďže 16. mája 2012 bezpečnostné sily zastrelili 14-ročné dievča Hengu Chanthaovú a jej smrť sa nevyšetruje,

D.

keďže v dôsledku vládnej politiky koncesií na hospodárske využitie pôdy bolo za posledných desať rokov najmenej 400 000 osôb vysídlených, pričom vládne orgány a podniky zabrali ich pôdu a domovy a pripravili ich o živobytie, čo viedlo k násilným zrážkam s komunitami a malo za následok prehĺbenie chudoby,

E.

keďže od augusta 2012 kambodžská vláda vydala viac ako 200 spoločnostiam koncesie na hospodárske využitie pôdy s rozlohou minimálne 2 157 744 ha, často v rozpore s ustanoveniami zákona o pôde z roku 2011 a porušujúc tak právne záruky, ako je povinnosť nevydávať koncesie na chránené oblasti, vypracovať posúdenie sociálneho vplyvu a získať slobodný a informovaný predchádzajúci súhlas miestnych komunít,

F.

keďže premiér Hun Sen vydal v máji 2012 smernicu, ktorou sa zaviedlo moratórium na nové koncesie na hospodárske využitie pôdy a ustanovilo preskúmanie existujúcich koncesií; keďže napriek tejto smernici bolo vydaných aspoň 12 nových koncesií, pretože medzera v smernici umožňuje uzavrieť zmluvy na nové koncesie na využitie pôdy, ak sa zmluvné rokovania dostali do pokročilého štádia alebo ak už boli v zásade dohodnuté; keďže existujúce koncesie na využitie pôdy v skutočnosti neboli preskúmané a žiadna problematická koncesia nebolo zrušená,

G.

keďže podľa hlavných zistení v správe osobitného spravodajcu OSN sa v organizácii volieb v Kambodži vyskytli závažné nedostatky a sú potrebné naliehavé reformy, aby sa zabezpečila dôvera kambodžských obyvateľov vo volebný proces, pretože v krajine sa v júli 2013 uskutočnia všeobecné voľby,

H.

keďže po posledných národných voľbách v Kambodži volebná pozorovateľská misia EÚ dospela k záveru, že pri voľbách neboli splnené medzinárodné normy platné pre demokratické voľby, a vyzvala kambodžskú vládu, aby uskutočnila niekoľko základných volebných reforiem,

I.

keďže EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci pre Kambodžu,

1.

odsudzuje všetky politicky motivované odsúdenia politických odporcov, parlamentných opozičných politikov, konkrétne Sama Rainsyho, obhajcu ľudských práv a aktivistov v oblasti pozemkových práv, a vyjadruje poľutovanie nad smrťou Chuta Wuttyho a Hengy Chanthaovej, ktorí boli zabití pri uplatňovaní svojho práva na mierový protest;

2.

vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Moma Sonanda a iných odporcov vlády a aktivistov v oblasti pozemkových práv, ktorí sú zadržiavaní len z politických dôvodov;

3.

zdôrazňuje, že by sa mali určiť všetci tí, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, a mali by niesť zodpovednosť za svoje činy;

4.

zdôrazňuje význam záveru, ku ktorému dospel osobitný spravodajca OSN, že je potrebné riešiť a napraviť závažné a rozšírenie prípady porušenia ľudských práv spojené s koncesiami na využívanie pôdy;

5.

naliehavo vyzýva kambodžskú vládu, aby zastavila nútené súdne vysťahovania, preskúmala smernicu z mája 2012, zaviedla moratórium na tieto súdne vysťahovania v Kambodži a zabezpečila jeho presadzovanie dovtedy, kým sa nezavedú transparentný a zodpovedný právny rámec a príslušné politiky, aby sa zabezpečilo, že budúce koncesie na hospodárske využitie pôdy budú udelené v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a že osobám, ktoré boli násilne vysťahované, sa zaručí primerané odškodnenie a vhodné alternatívne ubytovanie;

6.

vyzýva Komisiu, aby vyšetrila vyostrenie zneužívania ľudských práv v Kambodži, ku ktorému došlo v dôsledku toho, že koncesie na hospodárske využitie pôdy boli udelené na agro-priemyselný rozvoj v súvislosti s vývozom poľnohospodárskeho tovaru do Európskej únie, a aby dočasne pozastavila preferenčné zaobchádzanie s kambodžskými poľnohospodárskymi výrobkami v rámci režimu Všetko okrem zbraní (EBA) v prípadoch, keď bolo zistené porušovanie ľudských práv; berie na vedomie rozhodnutie kambodžského premiéra o zastavení udeľovania koncesií na hospodárske využitie pôdy a jeho prísľub, že súčasné koncesie budú preskúmané;

7.

naliehavo vyzýva kambodžskú vládu, národný volebný výbor a provinčný volebný výbor, aby uskutočnili nedávne odporúčania OSN k reformám volebného systému s cieľom zabezpečiť jeho súlad s medzinárodnými normami pred sčítaním hlasovacích lístkov, počas ich sčítania, ako aj po ňom; vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala vykonávanie odporúčaní OSN zo strany kambodžských orgánov;

8.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou Sama Rainsyho, lídra strany Sam Rainsy, ktorého uznali vinným za činy, ktoré boli údajne politicky motivované; naliehavo žiada kambodžskú vládu a opozičné strany, aby sa snažili o zmierenie s cieľom umožniť opozícii, aby zohrávala v plnej miere svoju úlohu v kambodžskej politike a pri nadchádzajúcich voľbách tak, aby sa zabezpečila dôveryhodnosť volebného procesu;

9.

nabáda kambodžskú vládu k posilňovaniu demokracie, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody médií a slobody prejavu a zhromažďovania, pretože tieto hodnoty predstavujú veľmi dôležitý prvok dohody o spolupráci medzi EÚ a Kambodžou, vymedzený v článku 1 tejto dohody;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a národnému zhromaždeniu Kambodžského kráľovstva, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vládam členských štátov združenia ASEAN, generálnemu tajomníkovi OSN a vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/51

—

so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500), Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (COM(2011)0662) (tzv. oznámenie o finančných nástrojoch), Rastový balík pre integrované európske infraštruktúry (COM(2011)0676), Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870) a Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0660),

—

so zreteľom na návrhy Komisie, najmä na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie (COM(2010)0815), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (COM(2011)0659), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (COM(2011)0809), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa (COM(2011)0785), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Erazmus pre všetkých, program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0788), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615/2),

—

so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie Finančné nástroje v politike súdržnosti (SWD(2012)0036) a Podklady pre spoločný strategický rámec (SSR) 2014 – 2020 - Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (SWD(2012)0061) (Spoločný strategický rámec pre štrukturálne fondy a Kohézny fond),

—

so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 4/2011 o Záručnom fonde pre MSP a č. 2/2012 o finančných nástrojoch pre MSP spolufinancovaných Európskym fondom regionálneho rozvoja, ako aj stanovisko Dvora audítorov č. 7/2011 k návrhu nariadenia o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú. udržateľnú a inkluzívnu Európu (1), a uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0270/2012),

A.

keďže od začiatku roku 2000 inštitúcie Únie vyvinuli celý rad inovatívnych finančných nástrojov (IFN), ktoré sú založené na mechanizmoch kombinujúcich navzájom sa dopĺňajúce dotácie z rozpočtu Únie a verejné a/alebo súkromné finančné prostriedky s cieľom zvýšiť objem dostupných investícií na plnenie strategických cieľov Únie,

B.

keďže v zmysle bodu 49 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení „inštitúcie súhlasia, že zavedenie mechanizmu spolufinancovania je nevyhnutné na posilnenie pákového efektu rozpočtu Európskej únie prostredníctvom zvýšenia stimulov financovania. Súhlasia s podporou rozvoja primeraných viacročných finančných nástrojov, ktoré pôsobia ako podnet pre verejných a súkromných investorov“,

C.

keďže všeobecne sa uznáva, že v súčasnosti sa vyčleňuje približne 1,3 % z rozpočtu Únie na IFN, pričom na základe viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013 Únia vytvorila 14 IFN v oblasti svojich interných politík (3 miliardy EUR v kategórii 1a, t. j. 3,4 % disponibilných rozpočtových prostriedkov a približne 5,9 miliardy EUR v rámci regionálnej a kohéznej politiky) a 11 IFN v oblasti vonkajších politík (1,2 miliardy EUR, t. j. 2,2 % rozpočtových prostriedkov v kategórii 4, v čom nie sú zahrnuté IFN vytvorené v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja),

D.

keďže Únia už získala skúsenosti so správou IFN a doteraz boli uverejnené mnohé protichodné štúdie a hodnotenia vplyvu,

E.

keďže, so zreteľom svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu, by sa malo o rámci vykonávania inovatívnych finančných nástrojov rozhodovať riadnym legislatívnym postupom tak, aby sa zaručil nepretržitý tok informácií a zapojenie rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o využívanie týchto nástrojov v Únii a aby sa Parlamentu umožnilo overiť, či boli splnené jeho politické priority a posilnená kontrola týchto nástrojov zo strany Európskeho dvora audítorov,

1.

pripomína, že používanie IFN na európskej úrovni bolo myslené ako prostriedok Únie, ako zvýšiť objem investícií v reálnej európskej ekonomike v súlade s cieľmi Únie v podmienkach neustáleho znižovania zdrojov vyčleňovaných do jej rozpočtu, napriek neustálemu zvyšovaniu jej politických ambícií a teda i jej potrieb;

2.

zdôrazňuje, že konečný cieľ finančných nástrojov a ich opodstatnenie spočívajú v prípade zlyhania trhu alebo neoptimálnych investícií v ich katalytickom účinku, ktorý umožňuje – na základe príspevku z rozpočtu Únie – mobilizovať verejné a/alebo súkromné finančné prostriedky pre projekty, v prípade ktorých trh nefunguje tak, ako by mal, alebo funguje nedostatočne; zdôrazňuje, že verejná pomoc umožňuje zmierniť náklady vznikajúcich rizík tým, že ich čiastočne financuje, a uľahčuje realizáciu týchto projektov;

3.

zdôrazňuje, že doteraz vyvinuté IFN pokrývali nesmierne rozmanité typy pomoci, od účasti na kmeňovom kapitále/rizikovom kapitále (equity/venture capital) cez nástroje s rozdelením rizika s finančnými inštitúciami na podnietenie investícií, inovácií a výskum až po záručné mechanizmy/mechanizmy protizáruky pre finančných sprostredkovateľov (konkrétne banky);

4.

konštatuje, že táto rozmanitosť je opodstatnená vzhľadom na rôznorodosť financovaných oblastí (podpora MSP, energetika, zmena klímy, zamestnanosť a mikroúvery, výskum a inovácie, dopravná infraštruktúra, informačné technológie);

5.

zdôrazňuje, že používanie IFN podlieha prísnym požiadavkám na legislatívnej a rozpočtovej úrovni (potrebný súhlas zákonodarcu); poznamenáva, že použitie IFN nie je nepredvídateľnou finančnou záťažou na úkor rozpočtu Únie, pretože zodpovednosť rozpočtu Únie je obmedzená na sumu príspevku Únie určenú pre IFN na základe ročných rozpočtových dotácií odsúhlasenú rozpočtovým orgánom a že nebude podnetom na vznik podmienených záväzkov pre rozpočet Únie; dodáva, že naopak IFN prispievajú k cieľu riadneho a efektívneho finančného hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami, pretože poskytnutý príspevok z rozpočtu môže vytvárať príjmy, ktoré sa môžu opäť investovať (reflows) do IFN, a tým posilniť možnosti pomoci a zvýšiť efektivitu verejných opatrení; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli operácie financované IFN riadne kontrolované Európskym dvorom audítorov a spoluzákonodarcovia v plnej miere informovaní o všetkých zisteniach;

6.

pripomína, že existujú tri druhy investičných situácií: 1) optimálna, keď je výnos jednoznačne pozitívny a umožňuje financovanie prostredníctvom trhu, 2) suboptimálna, keď sa výnos dosiahne, ale nie je dostatočný na zabezpečenie financovania prostredníctvom trhu a oprávňuje na využitie IFN, 3) vyznačujúca sa nízkym alebo žiadnym výnosom, v dôsledku čoho je potrebná pomoc Únie v podobe dotácií, ktoré možno skombinovať s IFN, ak to projekt umožňuje;

7.

zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie IFN by nemalo byť stratégiou na znižovanie rozpočtových prostriedkov Únie, ale na optimalizáciu ich využívania, a s potešením víta skutočnosť, že Komisia v svojom uvedenom oznámení o finančných nástrojoch uznáva, že „cieľom intenzívnejšieho používania inovatívnych finančných nástrojov […] nie je nahradiť grantové financovanie finančnými nástrojmi“;

8.

zdôrazňuje, že doteraz nadobudnuté skúsenosti v oblasti IFN sú vcelku uspokojivé, i keď ich multiplikačné účinky sa v značnej miere menia v závislosti od oblastí pomoci, odvetvových cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť pomocou IFN, navrhovaného druhu IFN a zvolených spôsobov ich realizácie;

9.

vyzdvihuje skutočnosť, že IFN v oblasti vnútorných politík Únie sa uplatňujú buď na európskej úrovni (pričom ich spravuje samotná Komisia alebo sa spravujú na základe delegovania), alebo na národnej úrovni v rámci regionálnej a kohéznej politiky (spoločná správa s členskými štátmi);

10.

poukazuje na to, že ich realizácia teda spočíva v zapojení celého radu rôznych aktérov, počnúc aktérmi Komisie ako orgánu vykonávajúceho rozpočet Únie cez národné alebo miestne banky, či už komerčné alebo špecializované na investovanie alebo rozvoj, a súkromných a verejných finančných investorov až po skupinu EIB (Európska investičná banka a Európsky investičný fond); a že zo všeobecnejšieho hľadiska ich úspech závisí od aktívnej účasti verejných, kváziverejných a súkromných finančných sprostredkovateľov, ktorých ciele sa líšia podľa oblastí opatrení (inštitúcie poskytujúce mikroúvery, záručné fondy pre MSP, regionálne štruktúry pre rozvoj, fond na podporu výskumu atď.);

11.

konštatuje najmä, že existujú značné rozdiely medzi FN spravovanými centrálne na úrovni Spoločenstva a nástrojmi v rámci spoločnej správy v oblasti regionálnej politiky a politiky súdržnosti alebo v oblasti vonkajších vzťahov;

12.

poznamenáva, že pokiaľ ide o nástroje politiky súdržnosti, tieto sa realizovali rôzne v jednotlivých členských štátoch, aj pokiaľ ide o druhy nástrojov; uznáva, že pri finančných nástrojoch boli v súvislosti s politikou súdržnosti zaznamenané z dôvodu nedostatočného legislatívneho rámca oneskorenia pri realizácii, problémy pri dosahovaní kritického objemu a významného multiplikačného účinku, ako aj nedostatočný prehľad a nedostatočná koordinácia; v tejto súvislosti víta návrh Komisie posilniť legislatívny rámec, a tým rozšíriť využívanie nástrojov v politike súdržnosti v nadchádzajúcom programovom období 2014 – 2020;

13.

poznamenáva, že v prípade IFN v rámci vonkajšej politiky je počet zapojených medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj multiplikačný účinok príspevku Únie vysoký, ale rozsah nástrojov, ktorých počet sa zvýšil najmä v ostatných rokoch (v súčasnosti ich je celkovo trinásť), je príliš vysoký;

14.

konštatuje, že tieto IFN sa vykonávajú na základe dohôd, ktoré sú ešte komplexnejšie ako v oblasti vnútorných politík a ktoré zahŕňajú rozličné spôsoby spravovania a rôzne druhy subjektov (EBOR, medzinárodné organizácie);

15.

konštatuje, že za týchto podmienok niekedy nie je viditeľná pomoc z rozpočtu Únie v prípade hospodárskych subjektov a občanov;

16.

poznamenáva, že v oblasti vonkajších politík prevažná väčšina IFN umožňuje opätovné investovanie výnosov z investícií, zatiaľ čo v oblasti vnútorných politík je tomu naopak;

17.

poznamenáva, že vzhľadom na potreby sa IFN vyvíjali v súlade s rozličnými strategickými cieľmi a zdrojmi a nie vždy koordinovane, čo spôsobuje určité problémy s prekrývaním;

18.

konštatuje, že vykonávanie IFN si vyžaduje čas, a požaduje mobilizáciu osobitných kompetencií v oblasti investovania, dôslednú prípravu projektov a dôkladnú znalosť trhových mechanizmov, pričom však môže potenciálne zlepšiť riadenie a úspech podporovaných projektov, a to spojením osobitných zručností a znalostí dotknutých aktérov; zdôrazňuje, že IFN sú podnetom na spojenie finančných a ľudských zdrojov, pokiaľ ide o spoločné a strategické európske ciele;

19.

konštatuje, že na roky 2014 – 2020 Komisia navrhuje menší počet IFN v oblasti vnútorných politík, ktorých oblasť uplatnenia sa rozširuje; víta tento vývoj, ktorý by mal podľa portfóliového prístupu zlepšiť viditeľnosť aktérov, kritický objem, rozdelenie a diverzifikáciu rizík týchto nástrojov;

20.

víta návrh Komisie vytvoriť platformu pre dlhové nástroje a platformu pre nástroje vlastného imania; berie na vedomie, že cieľom týchto platforiem bude zjednodušiť, normalizovať a zjednotiť súbor inovatívnych finančných nástrojov realizovaných z rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že na to, aby bola realizácia týchto platforiem funkčná a úspešná, by sa mali rámec uplatňovania a ostatné technické detaily predložiť včas, a to určite ešte pred začiatkom nasledujúceho programového obdobia 2014 – 2020;

21.

v tejto súvislosti upozorňuje na to, že v blízkej budúcnosti bude vytvorená platforma Únie pre externú spoluprácu a vývoj s cieľom zlepšiť kvalitu a účinnosť zmiešaných mechanizmov (kombinácia dotácií a úverov), ktoré sa v týchto politikách používajú, pričom sa náležite zohľadnia regionálne rámce, ktorými sa riadia vzťahy Únie s rôznymi partnerskými krajinami; poznamenáva, že úlohou platformy je pomôcť pri vyhodnocovaní existujúcich nástrojov vonkajšej politiky a zároveň pri navrhovaní nových nástrojov na obdobie 2014 – 2020;

22.

víta rozšírenie využívania finančných nástrojov (FN) v rámci politiky súdržnosti na všetky tematické ciele a všetky fondy podporných rámcov Spoločenstva alebo na tie projekty a skupiny projektov, alebo časti projektových programov, ktoré vytvoria príjem a zisky, a ktoré sú preto primerané pre FN, v nadchádzajúcom programovom období; napriek tomu zdôrazňuje, že treba mať lepší prehľad o využívaných FN, aby sa zmiernilo riziko slabej koordinácie a prekrývania sa rôznych programov;

23.

berie na vedomie, že zjednotené modely nástrojov sa poskytnú vnútroštátnym riadiacim orgánom (štandardné nástroje); domnieva sa, že ich úspech si vyžaduje včasné zahrnutie technických detailov a lepšiu počiatočnú výmenu medzi Komisiou a miestnymi orgánmi;

24.

víta skutočnosť, že nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 odteraz referenčným legislatívnym rámcom na definovanie, vypracúvanie a využívanie finančných nástrojov, čím sa zabezpečí ich zhoda s cieľmi a záujmami Únie;

25.

domnieva sa, že vytvorenie spomenutých platforiem by mohlo byť spojené s nepretržitou centrálnou koordináciou finančných nástrojov v rámci Komisie; poznamenáva, že bola vytvorená medziútvarová skupina odborníkov na finančné nástroje (FIEG) a jej úlohou by malo byť posilnenie inštitucionálnych kapacít Komisie pri podporovaní IFN;

26.

domnieva sa, že zavedenie IFN pod záštitou Únie prispeje k využívaniu finančných prostriedkov v prospech reálnej ekonomiky na projekty s európskou pridanou hodnotou;

27.

zdôrazňuje, že od polovice 90. rokov 20. storočia sa v Únii neustále znižujú verejné investície a že tento trend sa zvýraznil od začiatku finančnej krízy v roku 2008; zdôrazňuje ďalej, že realizátori projektov čelia sprísneniu podmienok poskytovania úverov a majú horší prístup ku úverom na kapitálových trhoch; je preto presvedčený, že trvalý rozvoj IFN na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie by sa mohol stať významným faktorom, ak má Únia zabezpečiť návrat k inteligentnému, trvalému, a inkluzívnemu rastu;

28.

zdôrazňuje, že podľa odhadov Komisie by si vykonávanie stratégie Európa 2020 a jej siedmich hlavných iniciatív vyžadovalo, aby sa do roku 2020 na celom území EÚ investovali prostriedky vo výške 1 600 miliárd EUR; konštatuje, že tieto investície pokrývajú rôzne reálne potreby, od realizácie veľkých projektov v oblasti infraštruktúry po podporu projektov menšieho rozsahu, ktoré majú veľký potenciál rastu na miestnej i regionálnej úrovni vrátane opatrení na podporu sociálnej súdržnosti;

29.

pripomína, že cieľom IFN je napomáhať alebo uľahčovať projekty, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie strategických cieľov Únie, a preto v nich treba viac zohľadniť a prispôsobiť časové harmonogramy programov;

30.

je pevne presvedčený, že IFN sa musia týkať jedného alebo viacerých konkrétnych cieľov politiky Únie, najmä cieľov zakotvených v stratégii Európa 2020, musia sa realizovať nediskriminačným spôsobom, mať jasne stanovený koniec, dodržiavať zásady riadneho finančného hospodárenia a byť doplnkové k tradičným nástrojom, ako sú granty, a zlepšovať tak kvalitu výdavkov a prispievať k hlavným zásadám zabezpečenia optimálneho využívania finančných zdrojov;

31.

domnieva sa, že IFN môžu uľahčiť realizáciu verejno-súkromných partnerstiev tým, že pritiahnu viac súkromného kapitálu na projekty v oblasti verejnej infraštruktúry;

32.

zdôrazňuje význam hodnotenia ex ante pre určenie situácií zlyhania trhu alebo nevhodných podmienok investovania, investičných potrieb, potenciálneho zapojenia súkromného sektora, možností úspor z rozsahu a otázok kritického množstva a preverenie toho, či nástroj nenarušuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu a neporušuje pravidlá štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby navrhla objektívne, polytematické a náležité kritériá týkajúce sa úlohy a uplatnenia hodnotení ex ante; je presvedčený o zásade tvorby politiky založenej na faktoch a domnieva sa, že takéto hodnotenia prispejú k efektívnemu a účinnému fungovaniu IFN;

33.

domnieva sa, že v rámci prístupu založeného na výsledkoch je nevyhnutné začleniť do ex ante a ex post hodnotení všetkých IFN primeraný počet jednoduchých kvalitatívnych a/alebo kvantitatívnych ukazovateľov, a to tak finančnej výkonnosti nástroja, ako aj jeho prínosu k realizácii cieľov Únie; domnieva sa, že táto požiadavka musí byť zlučiteľná s primeranou administratívnou záťažou pre tých, ktorí projekty spravujú; pri tejto príležitosti zdôrazňuje prerušenie kontinuity využívania IFN, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku jeho potrebného hodnotenia ex post;

34.

zdôrazňuje však, že zvýšený počet IFN vytvára množstvo výziev v oblasti právnych predpisov, správy a kontroly ich účinnosti a že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi snahou zabezpečiť na jednej strane transparentnosť a kontrolu a na druhej strane dostatočnú mieru účinnosti a rýchlosti vykonávania; domnieva sa, že zníženie počtu finančných nástrojov by mohlo minimalizovať rozdiely a zabezpečiť dostatočný kritický objem;

35.

zdôrazňuje teda význam právneho rámca, ktorý by bol čo najjednoduchší, najjasnejší a najtransparentnejší, nezhoršoval by administratívnu záťaž sprostredkovateľov a príjemcov a priťahoval by verejných a súkromných investorov;

36.

domnieva sa hlavne, že pravidlá týkajúce sa podávania správ (reporting) by sa mali zlepšiť tak, aby boli jasné a pokiaľ možno jednotné, aby bolo možné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi spoľahlivosťou informácií a príťažlivosťou IFN; vyzýva Komisiu, aby zaviedla náležité systémy riadenia a kontroly, ktorými sa zabezpečí presadzovanie existujúcich pravidiel vykonávania auditov;

37.

žiada Komisiu, aby Parlamentu podala osobitnú, jedinú a súhrnnú výročnú správu o IFN, ich používaní a výsledkoch zostavenú podľa druhu fondu, tematických cieľov a členských štátov;

38.

vzhľadom na súvisiacu nedostatočnú viditeľnosť týchto finančných nástrojov naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktorými sa zabezpečí primeraná komunikácia o tomto druhu pomoci z európskeho rozpočtu, ktorá neslúži iba prípadným investorom ale aj európskym občanom; zdôrazňuje význam rozsiahlej informačnej kampane o nových finančných nástrojoch na úrovni EÚ s cieľom umožniť prístup všetkým investorom, bez ohľadu na veľkosť inštitúcie, ktorú zastupujú;

39.

zdôrazňuje, že pákový a multiplikačný efekt sa v značnej miere odlišujú podľa oblastí pomoci; domnieva sa, že európsky zákonodarca nesmie stanovovať príliš jednotné ciele v tejto oblasti, pretože tieto efekty vzhľadom na svoju povahu veľmi závisia od hospodárskych daností a príslušných oblastí pomoci;

40.

zdôrazňuje, že rozsah vykonávania IFN je stále nejasný, čo sa zrejme rýchlo zmení; v súvislosti s tým poznamenáva, že tvorivosť alebo schopnosť flexibility a prispôsobenia sa miestnym okolnostiam by mala byť čo najvyššia; navrhuje preto, aby rozpočtový orgán mohol upravovať ročnú sumu vyčlenenú pre jednotlivé nástroje, ak to bude potrebné v záujme lepšieho dosahovania cieľov, z ktorých vychádzalo ich vytvorenie;

41.

opakuje, že opätovné investovanie úrokov a iných príjmov získaných prostredníctvom nástroja do uvedeného nástroja (reflows) musí byť zásadou každého IFN a že každá výnimka z tohto pravidla musí byť náležite odôvodnená; víta pokrok v tejto oblasti, ktorým je nové nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré nadobudne účinnosť na budúci rok;

42.

je presvedčený, že je naliehavo potrebné posilniť na úrovni riadiacich orgánov, finančných sprostredkovateľov, bánk a orgánov miestnej samosprávy odborné znalosti a technické možnosti týkajúce sa využívania a riadenia IFN; odporúča, aby sa posilnila výmena odborných znalostí medzi všetkými týmito subjektmi, najmä tými, ktoré poznajú vnútroštátne trhy, pred tým, ako Komisia prijme vykonávací akt s cieľom vymedziť normalizované nástroje poskytnuté členským štátom; domnieva sa, že je kľúčové, aby táto výmena prebiehala včas, ak sa majú prekonať kultúrne prekážky, zaručiť zodpovednosť za IFN a zabezpečiť ich šance na úspech;

43.

domnieva sa, že je nevyhnutné uznať úlohu jednotlivých vnútroštátnych a regionálnych bankových inštitúcií vzhľadom na ich skúsenosti a odborné znalosti týkajúce sa miestnych a regionálnych špecifík, ktoré sú potrebné pri rozvoji a uplatňovaní finančných nástrojov;

44.

domnieva sa, že inovatívny charakter IFN si vyžaduje zavedenie rámca na koordináciu verejných finančných inštitúcií, ktorým sa zverí právomoc plnenia rozpočtu na vykonávanie IFN, ktorý by zahŕňal zástupcov Komisie, Rady a Parlamentu;

45.

víta rýchle dosiahnutie dohody medzi Parlamentom a Radou, pokiaľ ide o vykonávanie prvej fázy iniciatívy dlhopisov na projekty v období 2012 – 2013 (projektové dlhopisy) v oblasti dopravy, energetiky a informačných technológií (3); vyjadruje pripravenosť zhodnotiť na základe úplného nezávislého hodnotenia tejto pilotnej fázy budúce kroky, ktoré sa musia podniknúť v záujme zvýšenia efektívnosti výdavkov Únie, ako aj zvýšenia objemov investícií na prioritné projekty;

46.

z tohto dôvodu naliehavo žiada, aby sa vykonala iniciatíva týkajúca sa dlhopisov na projekty (project bond) a aby sa starostlivo posúdila vhodnosť novej samostatnej iniciatívy týkajúcej sa vydávania európskych dlhopisov v oblasti infraštruktúry s priamou kapitálovou účasťou EÚ na infraštruktúrnych projektoch spoločného záujmu so silnou európskou pridanou hodnotou, a to prostredníctvom verejnej emisie dlhopisov na projekty zo strany Únie;

47.

zastáva názor, že Európska únia by vyslala silný signál verejným a súkromným investorom, ako aj finančným trhom, ak by sa sama alebo spolu s členskými štátmi priamo podieľala na kapitalizácii infraštruktúrnych projektov (ktoré sú charakteristické dlhodobou návratnosťou investícií); domnieva sa, že takáto účasť EÚ ako investora by mala zaručiť súlad s dlhodobými politickými cieľmi Únie a predstavovala by záruku realizácie projektu slúžiac ako silný katalytický a rovnako silný pákový efekt;

48.

s potešením víta aj dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2012 o zvýšení kapitálu EIB o 10 miliárd EUR, čo skupine EIB umožní zvýšiť jej úverovú kapacitu v rámci Únie v nadchádzajúcich rokoch približne o 60 miliárd EUR a plniť tak vítanú proticyklickú úlohu v rámci spoločného úsilia o oživenie európskeho hospodárstva; pripomína, že všeobecne sa pripúšťa, že úvery EIB majú trojitý multiplikačný účinok; trvá preto na tom, že tento nový záväzok nesmie narušiť súčasné úsilie o posilnenie a zlepšenie spoločných nástrojov s rozdelením rizika alebo spoločných kapitálových nástrojov, financovaných EIB a z rozpočtu Únie, pretože tieto nástroje sa používajú na podporu iných druhov projektov a opatrení ako tie, ktoré sú pokryté úvermi EIB a majú vyšší multiplikačný účinok ako úvery EIB;

49.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že bez ohľadu na mieru, do akej IFN naplnia svoj zamýšľaný účel, rozvinú svoj plný potenciál iba vtedy, ak celkové právne a regulačné prostredie bude priaznivo naklonené ich rozvoju, napríklad pokiaľ ide o zaobchádzanie s dlhodobými investíciami v rámci pravidiel obozretného podnikania, ktoré sú v súčasnosti predmetom reformy (Bazilej III, Solventnosť II);

50.

je presvedčený, že intenzívnejšie využívanie IFN bude mať nesmierne pozitívny vplyv na európsku ekonomiku, obáva sa však, že sa to v praxi obmedzí na projekty s krátkodobými a strednodobými výnosmi; obáva sa, že investície do projektov, ktoré sú rovnako potrebné na dosiahnutie strategických cieľov EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, sa nemusia realizovať, pretože sa budú považovať za príliš rizikové pre investorov a nebude k dispozícii dostatok verejných prostriedkov; žiada preto Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila návrhy na uľahčenie mobilizácie úspor, ktoré sa v súčasnosti využívajú nedostatočne, na podporu strednodobých a dlhodobých projektov, ktoré vytvárajú trvalý rast v Únii;

51.

domnieva sa, že v prípade dostatočného kritického množstva daného IFN by to mohlo byť pre kapitálový trh veľmi atraktívne vzhľadom na zníženie rizika vyplývajúceho zo značného objemu portfólia projektov a možnú plynulosť obchodovania na trhoch;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby prípadný vznik „zmiešaného finančného hospodárstva“ neviedol k tomu, aby sa z IFN stali komplexné deriváty, ktoré by bolo možné sekuritizovať, alebo ktoré by sa odklonili od svojho pôvodného účelu;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/59

—

so zreteľom na výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2011,

—

so zreteľom na článok 24 ods. 3, článok 228 a článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 41 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008 (1) o prijatí rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (2),

—

so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a Európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

—

so zreteľom na vykonávacie ustanovenia štatútu ombudsmana z 1. januára 2009 (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti Európskeho ombudsmana,

—

so zreteľom na článok 205 ods. 2, druhú a tretiu vetu rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0297/2012),

A.

keďže výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2011 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 22. mája 2012 a ombudsman pán Nikiforos Diamandouros správu predložil Výboru pre petície 19. júna 2012 v Bruseli,

B.

keďže v článku 24 ZFEÚ sa uvádza, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“,

C.

keďže podľa článku 228 ZFEÚ je Európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych funkcií,

D.

keďže v súlade s článkom 298 ZFEÚ inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ majú podporu otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej administratívy a ten istý článok umožňuje, aby na tento účel boli v sekundárnom práve zakotvené formou nariadení konkrétne ustanovenia uplatniteľné na celú správu EÚ,

E.

keďže podľa článku 41 Charty základných práv „má každý právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“,

F.

keďže nesprávny úradný postup sa vyskytuje nielen vtedy, keď verejnoprávny orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je preň záväzná, a keďže zásady dobrej správnej praxe vyžadujú od inštitúcií EÚ, aby sa zameriavali na poskytovanie služieb a aby sa k verejnosti správali tak ako treba, pričom jej príslušníci by si mali v plnej miere uplatňovať svoje práva,

G.

keďže táto definícia neobmedzuje nesprávne úradné postupy iba na prípady, keď sú pravidlá a zásady, ktoré sa porušili, právne záväzné; keďže zásady dobrej správnej praxe idú ďalej ako právne predpisy, pričom od inštitúcií EÚ požaduje nielen to, aby dodržiavali právne povinnosti, ale aby sa zameriavali na poskytovanie služieb a aby sa k verejnosti správali ako treba, pričom jej príslušníci by si mali v plnej miere uplatňovať svoje práva,

H.

keďže v roku 2011 ombudsman dostal 2 510 sťažností (2 667 v roku 2010), začal 396 vyšetrovaní (335 v roku 2010) a uzavrel 318 vyšetrovaní (326 v roku 2010; keďže z celkového počtu 2 544 sťažností spracovaných ombudsmanom v roku 2011 bolo 698 (27 %) v rámci jeho mandátu (744 v roku 2010),

I.

keďže 1 321 podaných sťažností bolo v kompetencii členov Európskej siete ombudsmanov; keďže túto sieť tvora národní a regionálni ombudsmani; keďže Parlamentný Výbor pre petície je plným členom Európskej siete ombudsmanov,

J.

keďže ombudsman v roku 2011 postúpil 59 sťažností Výboru pre petície; keďže 147 sťažovateľom sa odporučilo obrátiť sa na Komisiu a 591 sťažovateľom na iné inštitúcie a orgány vrátane služieb SOLVIT a Vaša Európa – poradenstvo, ako aj na špecializovaných ombudsmanov či iné orgány členských štátov, ktoré sa zaoberajú riešením sťažností,

K.

keďže takmer 61 % sťažností v roku 2011 sa podalo elektronicky; keďže viac ako polovica elektronicky podaných sťažností (53 %) prišla prostredníctvom elektronického formulára sťažnosti na internetovej stránke ombudsmana,

L.

keďže výrazne nižší počet žiadostí o informácie za posledných pár rokov dokazuje úspech interaktívneho sprievodcu, ktorý je na internetových stránkach ombudsmana k dispozícii od januára roku 2009,

M.

keďže počet sťažností mimo mandátu ombudsmana klesol na 1 846 v roku 2011, čo je najnižšia úroveň zaznamenaná od roku 2003,

N.

keďže najvyšší počet sťažností podali tradične sťažovatelia z Nemecka a Španielska; keďže v roku 2011 sa Španielsko dostalo na vrcholnú pozíciu a po ňom nasledovali Nemecko, Poľsko a Belgicko; keďže v pomere k počtu obyvateľov najviac sťažností prišlo z Luxemburska, Cypru, Belgicka, Malty a zo Slovinska,

O.

keďže ombudsman začal celkovo 396 vyšetrovaní, z čoho 382 sa zakladalo na sťažnostiach, a 14 vyšetrovaní začal z vlastnej iniciatívy; keďže počet vyšetrovaní, ktoré sa začali v roku 2011, bol doteraz najvyšší,

P.

keďže väčšina vyšetrovaní sa týkala Komisie (231) a úradu EPSO (42); keďže počet začatých vyšetrovaní týkajúcich sa Parlamentu klesol v porovnaní s rokom 2010 o viac ako polovicu; keďže počet vyšetrovaní týkajúcich sa Rady vzrástol o tretinu,

Q.

keďže ombudsman v roku 2011 uzavrel 318 vyšetrovaní; keďže väčšina týchto vyšetrovaní (66 %) sa uzavrela do jedného roka, pričom tretina sa uzavrela počas troch mesiacov; keďže vyšetrovania trvali priemerne desať mesiacov,

R.

keďže ombudsman v 64 prípadoch nezistil nesprávny úradný postup; keďže skutočnosť, že sa nezistil nesprávny úradný postup, neznamená negatívny výsledok, pretože sťažovateľ dostane úplné vysvetlenie od príslušnej inštitúcie, a výsledok slúži ako dôkaz toho, že inštitúcia postupovala v súlade so zásadami dobrej správnej praxe,

S.

keďže v 84 uzavretých prípadoch sa dosiahol pozitívny výsledok, pričom príslušná inštitúcia prijala zmier alebo vec vyriešila; keďže ombudsman sa snaží o dosiahnutie zmierlivého riešenia vždy, keď je to možné; keďže spolupráca s inštitúciami EÚ je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie zmieru,

T.

keďže ombudsman v 47 prípadoch zistil nesprávny úradný postup a v 13 prípadoch, keď sa zistil nesprávny úradný postup, príslušná inštitúcia buď celkom, alebo čiastočne akceptovala navrhované odporúčanie,

U.

keďže 35 prípadov sa uzavrelo s kritickou pripomienkou a 39 prípadov sa uzavrelo s ďalšími pripomienkami, ktorých účelom bolo pomôcť príslušným inštitúciám pri zvyšovaní kvality dobrej správnej praxe,

V.

keďže ombudsman každoročne zverejňuje zistenia, ako inštitúcie postupujú v prípade kritických a iných pripomienok,

W.

keďže celková miera uspokojivého postupu v prípade kritických a iných pripomienok v roku 2010 predstavovala 78 %; keďže ďalší postup v prípade pripomienok bol uspokojivý v 98 % prípadov, pričom ďalší postup v prípade kritických pripomienok bol výrazne nižší, iba 68 %,

X.

keďže ombudsman v roku 2011 vydal 25 navrhovaných odporúčaní a uzavrel 13 prípadov, keď príslušná inštitúcia akceptovala navrhované odporúčanie, či už úplne, alebo čiastočne,

Y.

keďže v roku 2011 ombudsman neposlal Parlamentu žiadnu osobitnú správu,

Z.

keďže rozpočet ombudsmana tvorí osobitný oddiel rozpočtu Európskej únie rozdelený na tri hlavy: hlava 1 sa týka miezd, príplatkov a ďalších výdavkov súvisiacich so zamestnancami; hlava 2 pokrývajúca budovy, nábytok, zariadenie a rozličné prevádzkové výdavky; hlava 3 týkajúca sa výdavkov vyplývajúcich z výkonu všeobecných úloh inštitúcie,

1.

schvaľuje výročnú správu za rok 2011 predloženú európskym ombudsmanom;

2.

konštatuje, že ombudsman v roku 2011 pomohol viac ako 22 000 občanom, z ktorých 2 510 podalo sťažnosti, 1 284 žiadalo o informácie a 18 274 dostalo informácie prostredníctvom interaktívneho sprievodcu na ombudsmanových internetových stránkach;

3.

konštatuje skutočnosť, že v posledných rokoch sa počet sťažností podaných ombudsmanovi postupne znížil, najmä počet sťažností mimo mandátu; so záujmom sleduje tento fenomén, aby mohol vyhodnotiť, či existuje priame spojenie medzi týmto znižovaním a zavedením interaktívneho sprievodcu;

4.

konštatuje, že vo vyše 65 % sťažností, ktoré ombudsman riešil, mohol začať vyšetrovanie alebo odkázať sťažovateľa na príslušný orgán, napríklad na člena Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patrí aj Výbor pre petície Európskeho parlamentu, na Komisiu alebo iný orgán zaoberajúci sa sťažnosťami (napr. SOLVIT); konštatuje, že Výbor pre petície v roku 2011 dostal od ombudsmana 59 sťažností;

5.

konštatuje, že hlavné typy údajného nesprávneho úradného postupu, ktoré ombudsman vyšetroval v roku 2011, sa týkali problémov zákonnosti (28 % vyšetrovaní), žiadostí o informácie (16,2 %), oprávnenosti (13,6 %), dôvodov rozhodnutia a možností na odvolanie (8,1 %), primeraných časových lehôt na prijímanie rozhodnutí (7,3 %), žiadostí o verejný prístup k dokumentom (7,1 %), problémov diskriminácie (6,8 %) a povinnosti odpovedať na listy v jazyku občana a určiť príslušného úradníka (5,8 %);

6.

konštatuje, že väčšina vyšetrovaní, ktoré ombudsman začal v roku 2011, sa týkala Komisie (231) a druhé miesto zaujal úrad EPSO (42); domnieva sa, že Komisia je inštitúciou, ktorej rozhodnutia majú priamy vplyv na občanov, a preto je logické, že by mala byť hlavnou témou sťažností;

7.

s radosťou konštatuje, že počet vyšetrovaní, ktoré ombudsman začal v súvislosti s Parlamentom, klesol o viac ako polovicu v porovnaní s rokom 2010; konštatuje, že ombudsman začal o tretinu viac vyšetrovaní týkajúcich sa Rady EÚ;

8.

konštatuje, že ombudsman v roku 2011 upravil postupy, aby boli zrozumiteľnejšie pre občanov, a že zaviedol nový druh vyšetrovania – vysvetľujúce vyšetrovanie – ktoré umožňuje sťažovateľom vysvetliť ich sťažnosť, ak ombudsman nie je na prvý pohľad presvedčený o tom, že existujú dôvody na to, aby požiadal inštitúciu o stanovisko k danému prípadu;

9.

poukazuje na to, že ombudsman teraz aktívne vyzýva sťažovateľov, aby mu predložili pripomienky, keď nie sú spokojní s odpoveďou inštitúcie, zatiaľ čo v minulosti museli podať novú sťažnosť, keď neboli spokojní s obsahom odpovede;

10.

s radosťou konštatuje, že tento nový prístup vyústil do toho, že ombudsman uzatvára menej prípadov ako „vyriešené inštitúciou“ a uzatvára väčší počet prípadov s označením „nezistil sa nesprávny úradný postup“ alebo „ďalšie vyšetrovanie je neodôvodnené“;

11.

konštatuje, že ombudsman revidoval riešenie sťažností spadajúce mimo jeho mandátu, ktorými sa teraz zaoberá Správa registratúry na úrade ombudsmana, ktorá zabezpečuje, že sťažovatelia dostanú čo najrýchlejšie informácie o tom, že ombudsman sa nemôže zaoberať ich sťažnosťami, a zároveň radu, na koho sa majú obrátiť;

12.

poukazuje na to, že osobitná správa Eurobarometra za rok 2011 o právach občanov a výkone správy EÚ (4) ukázal, že občania prikladajú veľkú hodnotu právu sťažovať sa u Európskeho ombudsmana a že podľa ich názoru dôležitejšie bolo iba právo voľne sa pohybovať a bývať v rámci Únie, ako aj právo na dobrú správu vecí verejných;

13.

chváli ombudsmana za zverejnenie brožúry s názvom Problémy s EÚ? Kto vám môže pomôcť?, ktorá obsahuje všetky informácie o mechanizmoch na riešenie problémov občanov s EÚ, a za to, že táto brožúra je k dispozícii v audio formáte, ako aj vo verzii pre slabozrakých;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že napriek určitému pokroku za posledné roky, bol podiel spracovaných žiadostí za rok 2011, ktoré v naozaj patrili do právomoci ombudsmana, opäť relatívne nízky (približne 27 %), a že by sa preto mala venovať pozornosť komplexnejšiemu a proaktívnejšiemu zvyšovaniu informovanosti verejnosti o rozsahu právomocí ombudsmana, a to najmä v úzkej spolupráci s národnými a regionálnymi ombudsmani, Parlamentom a Komisiou;

15.

súhlasí s ombudsmanom, že jasné a stručné vyjadrenie základných hodnôt, ktoré by mal odrážať postoj verejných zamestnancov EÚ, môže účinne podporovať dôveru občanov voči európskej verejnej službe a inštitúciám EÚ;

16.

schvaľuje názor ombudsmana, že inštitúcia, v ktorej je kultúra služieb hlboko zakorenená, nepovažuje sťažnosti za hrozbu, ale za príležitosť na účinnejšiu komunikáciu a v prípade, keď sa stala chyba, na nápravu vecí a na ponaučenie do budúcnosti;

17.

pripomína, že charta základných práv (článok 41) obsahuje právo na dobrú správnu prax ako základné právo občanov Únie;

18.

vyzýva všetky inštitúcie Európskej únie, orgány, úrady a agentúry, aby konali v súlade s Európskym kódexom dobrej správnej praxe, ktorý Parlament prijal v svojom uznesení zo 6. septembra 2001 (5);

19.

oceňuje nepoľavujúce úsilie ombudsmana, ktorý sa napríklad vydávaním príslušných publikácií konštruktívne podieľa na vytváraní lepších predpokladov pre vypracovanie nariadenia o všeobecných administratívnych postupoch Európskej únie; zdôrazňuje, že pre tento právny predpis, ktorý by mal predstavovať pre celú priamu administratívu EÚ právne záväznú minimálnu normu kvality a procesné záruky, by mohol byť použitý ako právny základ článok 298 ZFEÚ a že o jeho konkrétnej podobe by bolo potrebné dôkladne konzultovať s ombudsmanom;

20.

schvaľuje názor ombudsmana, že zásady dobrej správy vecí verejných idú ďalej ako právne predpisy a od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ požadujú nielen to, aby dodržiavali právne povinnosti, ale aby sa zameriavali na poskytovanie služieb a aby sa k verejnosti správali ako treba, pričom jej príslušníci by si mali v plnej miere uplatňovať svoje práva;

21.

chváli ombudsmana za to, že vydal a rozdelil medzi zamestnancov všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ Sprievodcu Európskeho ombudsmana sťažnosťami s cieľom podporiť dobrú správu EÚ, aby zlepšila svoj výkon prehĺbením svojej oddanosti zásadám kultúry služby občanom;

22.

víta spoluprácu ombudsmana s Európskou sieťou ombudsmanov a žiada, aby táto spolupráca spočívala aj v prijímaní aktívnejších opatrení na posilnenie európskej občianskej iniciatívy ako nového nástroja, ktorý umožňuje priamu účasť občanov na vypracúvaní právnych predpisov EÚ a zabezpečuje, aby tento nástroj nebol pre občanov príliš nepohodlný v zmysle technických požiadaviek;

23.

pripomína, že ôsmy národný seminár Európskej siete ombudsmanov sa uskutočnil v Kodani v októbri roku 2011; pripomína, že Výbor pre petície je plným členom siete a že bol na seminári zastúpený; pripomína, že členovia siete sa na seminári dohodli, že budú hľadať spôsoby, ako lepšie informovať občanov Európy o ich právach;

24.

pripomína, že ombudsman na seminári predniesol návrh textu o zásadách verejnej služby pre verejných zamestnancov EÚ, v ktorom určil päť hlavných zásad, a to oddanosť EÚ a jej občanom, integrita, objektivita, úcta k iným a transparentnosť; konštatuje, že ombudsman zorganizoval verejnú diskusiu o týchto zásadách a že konečná verzia textu sa zverejnila 19. júna 2012;

25.

s potešením konštatuje, že ombudsman uplatnil svoje právomoci počas vykazovaného obdobia aktívnym a vyváženým spôsobom a úzko a v kritickom duchu spolupracoval s ostatnými agentúrami EÚ;

26.

trvá na tom, aby ombudsman ďalej zabezpečoval čo najlepšie využívanie zdrojov, zabraňoval zbytočnej duplicite zamestnancov a spolupracoval s ostatnými existujúcimi inštitúciami EÚ s cieľom dosiahnuť úspory efektívnosti v rozpočte EÚ;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície, Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným orgánom členských štátov.

11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/64

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (1),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady konaného 28. a 29. júna 2012,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s článkom 121 ods. 2,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu hodnotiacej tabuľky na účely dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami: predpokladaný úvodný návrh (8),

—

so zreteľom na Prílohu I k záverom Európskej rady z 24. a 25. marca 2011 s názvom Pakt Euro Plus: intenzívnejšia koordinácia hospodárskej politiky v záujme konkurencieschopnosti a konvergencie (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o ročnom prieskume rastu 2012 (COM(2011)0815),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012 (10),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka vykonávania všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov, ktorých menou je euro (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Rakúska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Rakúska na roky 2011 – 2016 (12),