21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/1

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32013M7101. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/1

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32013M7118. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/2

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32013M6982. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/2

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32013M7087. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/3

1.

PRIPOMÍNA, že podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, ako aj to, že činnosti Únie majú dopĺňať vnútroštátne politiky a zameriavať sa na zlepšenie verejného zdravia; tiež majú podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti verejného zdravia a podľa potreby poskytovať podporu ich činnosti a zároveň plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti;

2.

PRIPOMÍNA, že Rada vo svojich záveroch o moderných, pružne reagujúcich a udržateľných systémoch zdravotnej starostlivosti prijatých 6. júna 2011 vyzvala členské štáty a Komisiu, aby začali pod záštitou pracovnej skupiny pre verejné zdravie na úrovni vysokých úradníkov proces reflexie zameraný na určenie efektívnych spôsobov investovania v oblasti zdravia s cieľom posilniť moderné, pružne reagujúce a udržateľné systémy zdravotnej starostlivosti;

3.

PRIPOMÍNA záväzok splniť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane koordinácie vnútroštátneho úsilia prostredníctvom každoročného cyklu koordinácie hospodárskych politík, t. j. európskeho semestra;

4.

PRIPOMÍNA, že výzvy, ciele a zásady stanovené v bielej knihe s názvom „Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ“, ktorú Komisia prijala 23. októbra 2007 a Rada ju potvrdila vo svojich záveroch z 5. – 6. decembra 2007, sú aj naďalej platné a prispievajú k plneniu cieľa stratégie Európa 2020;

5.

PRIPOMÍNA závery Rady s názvom „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti“ z 20. – 21. júna 2013 (1), závery Rady na tému Ročný prieskum rastu a spoločná správa o zamestnanosti v kontexte európskeho semestra z 28. februára 2013 (2) a schválenie správy Výboru pre sociálnu ochranu o reformách v oblasti sociálnej politiky pre rast a súdržnosť v kontexte hodnotenia európskeho semestra 2013 v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík z 15. októbra 2013 (3);

6.

BERIE NA VEDOMIE pokroky, ktoré sa dosiahli v rámci procesu úvah, pokiaľ ide o začleňovanie zdravia do ostatných politík v rámci vykonávania stratégie Európa 2020, určovanie tém možnej užšej spolupráce medzi členskými štátmi, výmenu najlepších postupov a napredovanie smerom ku koordinovanejšej spolupráci na úrovni EÚ zameranej na prípadnú podporu členských štátov v ich snahách o to, aby ich systémy zdravotnej starostlivosti dokázali reagovať na budúce výzvy;

7.

VÍTA prebiehajúce práce týkajúce sa procesu úvah o piatich stanovených cieľoch:

a)

počas prvých troch európskych semestrov sa neustajne posilňovala úloha otázok zdravia a vyvíjal sa tón a kontext odkazov na systémy zdravotnej starostlivosti, pričom aktuálne sa v ročnom prieskume rastu Komisie 2013 ako jeden z cieľov politiky výslovne uvádza dvojitý cieľ zabezpečiť rovný a všeobecný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ako aj financovanie založené na zásade solidarity a efektívnejšom využívaní verejných zdrojov;

b)

zdravie ľudí, ktoré okrem toho, že je hodnotou samou osebe, môže pozitívne ovplyvňovať hospodárske výsledky, ako je ponuka pracovnej sily a produktivita, ľudský kapitál a celkové verejné výdavky, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a v rámci európskeho semestra;

c)

členské štáty by preto mali riešiť sociálne a zdravotné riziká v živote ľudí s osobitným ohľadom na prínosy, ktoré prináša včasná prevencia chorôb a podpora zdravia, ako aj starostlivosť, a to zabezpečením všeobecného prístupu ku kvalitným zdravotníckym službám a modernizáciou systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť ich nákladovú efektívnosť, dostupnosť a udržateľnosť;

d)

nákladovo efektívne a účinné výdavky na zdravie sú druhom výdavkov, ktorý je produktívny a podporuje rast, a investovanie do zdravia by sa malo uznať ako príspevok k hospodárskemu rastu a spoločenskej súdržnosti;

e)

členské štáty stoja pred spoločnými výzvami v dôsledku starnúceho obyvateľstva, bremena chronických chorôb, výziev súvisiacich s nákazlivými chorobami, meniacich sa potrieb obyvateľstva, nerovnosti v oblasti zdravia, narastajúcich očakávaní pacientov a čoraz vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako aj čoraz nižších zdrojov, ktoré sú k dispozícii v zdravotníckych systémoch členských štátov z dôvodu aktuálnej hospodárskej situácie;

f)

intenzívnejšia koordinácia hospodárskych politík si môže vyžadovať silnejšiu koordináciu v oblasti zdravia na úrovni EÚ pri dodržaní článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

g)

kľúčovými faktormi dlhodobej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj predĺženia strednej dĺžky života v zdraví je podpora zdravia a prevencia chorôb;

h)

procesy tvorby politík a prijímania rozhodnutí by mali v čo najväčšej možnej miere vychádzať z overených poznatkov a mali by byť podporované vhodnými informačnými systémami o zdraví;

i)

významným faktorom udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti môžu byť investície v oblasti zdravia, okrem iného aj prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov, avšak plný potenciál lepšieho využívania štrukturálnych a investičných fondov na investície členských štátov v oblasti zdravia v období 2014 – 2020 sa zatiaľ nerealizoval;

j)

modely integrovanej starostlivosti sa považujú za dôležitý, inovatívny a sľubný spôsob ako zlepšiť kvalitu a efektivitu systémov zdravotnej starostlivosti, a tak zlepšiť ich udržateľnosť;

k)

úlohu EÚ pri posudzovaní výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti (health system performance assessment — HSPA) v koordinácii a spolupráci s inými medzinárodnými organizáciami, najmä OECD a WHO, je možné ďalej zintenzívniť a zároveň zosúladiť s existujúcimi systémami;

l)

členské štáty musia svojim obyvateľom dokázať naďalej poskytovať dostupné, inovatívne, účinné a bezpečné liečivá a zdravotnícke pomôcky a zároveň zachovať finančnú udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti.

a)

výsledky procesu úvah pod záštitou pracovnej skupiny pre verejné zdravie na úrovni vysokých úradníkov zameraného na určenie efektívnych spôsobov investovania v oblasti zdravia s cieľom posilniť moderné, pružne reagujúce a udržateľné systémy zdravotnej starostlivosti;

b)

výsledky procesu úvah o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti;

c)

prístup načrtnutý v pracovnom dokumente útvarov Komisie na tému „Investície do zdravia“, ktorý bol prijatý 18. februára 2013 ako súčasť oznámenia Komisie s názvom „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti“ ako („balík o sociálnych investíciách“) (4), v ktorom sa zdôrazňuje, že zdravie je hodnotou samou osebe, ako aj podmienkou hospodárskej prosperity a sociálnej súdržnosti;

d)

pokrok dosiahnutý v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie pri realizácii jeho strategického plánu, ako aj pri posilňovaní regionálnej spolupráce, ktorá sa začala výberom referenčných miest;

e)

ďalší vývoj a konsolidáciu (pri súčasnom predchádzaní duplicite) monitorovacieho a informačného systému o zdraví na úrovni EÚ založeného na základných európskych indikátoroch zdravia a existujúcich systémoch na monitorovanie zdravia a podávanie správ, ktoré sú výsledkom spolupráce medzi členskými štátmi podporovanej prostredníctvom akčných programov Spoločenstva v oblasti zdravia;

a)

podľa potreby posúdili možný vplyv reforiem systému zdravotnej starostlivosti prezentovaných v národných programoch reforiem, vrátane priamych a nepriamych vplyvov na zdravie, chudobu obyvateľstva, miery zamestnanosti, produktivitu a konkurencieschopnosť;

b)

zabezpečili vhodnú koordináciu medzi príslušnými zloženiami Rady (napr. EPSCO ECOFIN, atď.), ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zdravia v rámci stratégie Európa 2020 a európskeho semestra, s cieľom zvýšiť kvalitu politického dialógu a prínos rokovaní EÚ o politikách v oblasti zdravia, ktoré čelia výzvam presahujúcim číru fiškálnu udržateľnosť;

c)

pokračovali v dialógu zameranom na zlepšenie efektívneho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na investície v oblasti zdravia a aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa plánovania, vykonávania, monitorovania a riešenia problémov v období rokov 2014 – 2020 na základe výsledkov procesu úvah na danú tému, a najmä „sady nástrojov“ (toolbox) na efektívne využívanie EŠIF na investície v oblasti zdravia;

d)

na dobrovoľnom základe vytvorili a rozvinuli vnútroštátne politiky a programy týkajúce sa integrovaných foriem starostlivosti a pretvorili rozštiepené poskytovanie zdravotníckych a sociálnych služieb týmito krokmi:

e)

využívali posudzovanie výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti (HSPA) pri tvorbe politík, zodpovednosti a transparentnosti;

f)

zvážili vytvorenie registra osvedčených postupov, ktorý by mohol poskytnúť príklady úspešnej modernizácie systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti a pomôcť rozšíriť najlepšie riešenia a zároveň zohľadniť činnosť európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie;

g)

požiadali pracovnú skupinu pre verejné zdravie na úrovni vysokých úradníkov, aby:

a)

pokračovali v úvahách o vhodnom zastúpení zdravia v rámci stratégie Európa 2020 v snahe zabezpečiť, aby sa táto strategická otázka zaradila aj do budúcich európskych semestrov v závislosti od nadchádzajúceho hodnotenia tohto procesu;

b)

zabezpečili potrebnú koordináciu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť primerané zastúpenie sektora zdravia v procese európskeho semestra a zefektívniť prebiehajúce posudzovania zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom posilnenej koordinácie a spolupráce s Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre hospodársku politiku a prostredníctvom preskúmania a nadviazania pracovného vzťahu medzi pracovnou skupinou pre verejné zdravie na úrovni vysokých úradníkov a Výborom pre sociálnu ochranu;

c)

naďalej monitorovali zohľadňovanie témy zdravia v procese európskeho semestra, a to aj prostredníctvom výmeny informácií o vnútroštátnom vývoji s členskými štátmi, a aby zaviedli koncepciu „prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti“ do kritérií operačného posudzovania okrem iného aj na účely tematických zhrnutí o systémoch zdravotnej starostlivosti;

d)

na dobrovoľnom základe pokračovali v úvahách o aspektoch, ktoré môžu ovplyvniť dostupnosť, prístupnosť, ceny, náklady, bezpečnosť pacientov a inováciu liečiv a zdravotníckych pomôcok, a vo vhodnom prípade aj o systémoch uľahčujúcich prístup pri plnom rešpektovaní oblastí právomoci členských štátov;

e)

si vymieňali informácie, skúsenosti a najlepšie postupy o:

f)

zlepšili koordináciu posudzovania výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ prostredníctvom:

g)

nadviazali spoluprácu s cieľom vytvoriť udržateľný a integrovaný informačný systém EÚ o zdraví založený na tom, čo sa už dosiahlo prostredníctvom rôznych skupín a projektov, ako sú napríklad projekty ECHI-ECHIm, a preskúmali najmä potenciál komplexného konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru v oblasti informácií o zdraví ako nástroja;

h)

zlepšili koordináciu na úrovni EÚ a vyvinuli konkrétne opatrenia EÚ na zníženie zaťaženia chronickými chorobami, a to aj: určovaním a šírením osvedčených postupov s použitím „spoločnej akcie na riešenie chronických chorôb a podporu zdravého starnutia počas celého životného cyklu“, propagáciou modernej a účinnej včasnej prevencie a riadenia chronických chorôb a investícií do podpory zdravia a prevencie chorôb, riešením multimorbidity, zosúladením výskumnej agendy s potrebami verejného zdravia, využívaním náhľadov z behaviorálnych vied a iných disciplín, zosúladením s inými medzinárodnými procesmi a spoluprácou s medzinárodnými organizáciami;

i)

nadviazali spoluprácu na účely vyhodnotenia iniciatív EÚ súvisiacich so zlepšovaním postavenia pacientov a predložili nápady na politické opatrenia zamerané na vytvorenie priaznivých podmienok a vypracovanie usmernení na zlepšenie postavenia pacientov;

a)

podporovala výmenu najlepších postupov a vzájomné učenie sa medzi členskými štátmi v oblasti efektívneho a širšieho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov na investície v oblasti zdravia;

b)

podporovala projekty integrovanej starostlivosti s osobitným dôrazom na zlepšovanie postavenia pacientov a riadenie a prevenciu chronických chorôb;

c)

podporovala členské štáty pri využívaní posudzovania výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti;

d)

v prvom polroku 2014 predložila hodnotenie koncepcie a prístupu európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie a dvakrát ročne podávala správu o aktuálnom stave európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie, o dosiahnutom pokroku a ďalších krokoch.

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/7

1.

Prijatie viacročného akčného plánu na roky 2009 – 2013 týkajúceho sa elektronickej justície bolo ďalším krokom vo vývoji elektronickej justície. Dematerializácia súdnych konaní a využívanie elektronických prostriedkov na komunikáciu medzi všetkými subjektmi zúčastnenými na justičných aktivitách sa stali dôležitými prvkami efektívneho fungovania justície v členských štátoch. Členské štáty a európske inštitúcie majú spoločné odhodlanie pokračovať v budovaní systému európskej elektronickej justície.

2.

Cieľom európskej elektronickej justície je využívať a rozvíjať informačné a komunikačné technológie v prospech justičných systémov členských štátov, najmä v situáciach z cezhraničným rozmerom, s cieľom umožniť občanom, podnikom a právnikom väčšiu mieru prístupu k justičným a súdnym informáciám a uľahčiť spoluprácu medzi justičnými orgánmi členských štátov. Jej snahou je zvýšiť efektívnosť samotného justičného systému a zároveň rešpektovať nezávislosť a diverzitu justičných systémov členských štátov, ako aj základné práva.

3.

Európsku elektronickú justíciu je predovšetkým potrebné naďalej rozvíjať ako priamu službu európskym občanom, ktorí budú jej pridanú hodnotu využívať, a to aj prostredníctvom portálu elektronickej justície. Malo by sa zabezpečiť, aby užívatelia systému európskej elektronickej justície vrátane občanov mohli rýchlo využiť praktické výhody nástrojov elektronickej justície.

4.

Už dosiahnuté výsledky, zistené obmedzenia a ciele do budúcnosti si vyžadujú komplexnú stratégiu v oblasti európskej elektronickej justície s cieľom usmerniť úsilie a účasť na strategickej úrovni. Zámerom novej stratégie v oblasti európskej elektronickej justície na roky 2014 – 2018 je vychádzať z už vykonanej práce.

5.

Rada SVV v júni 2007 rozhodla, že by sa malo začať pracovať na rozvoji využívania informačných a komunikačných technológií v oblasti justície na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom vytvorenia európskeho portálu, ktorým sa uľahčí prístup k spravodlivosti v cezhraničných situáciách.

6.

Komisia v reakcii na to predložila oznámenie s názvom „Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície“ z júna 2008 (1) zamerané na podporu rozvoja nástrojov elektronickej justície na európskej únii v úzkej koordinácii s členskými štátmi. Cieľom bolo dosiahnuť synergie medzi úsilím vynaloženým na európskej a vnútroštátnej úrovni v oblasti elektronickej justície a ponúknuť úspory z rozsahu na európskej úrovni.

7.

Európska rada na zasadnutí 19. a 20. júna 2008 privítala iniciatívu „na postupné vytvorenie jednotného portálu elektronickej justície Európskej únie do konca roku 2009“. Cieľom tohto portálu by bolo poskytovať jednotný, užívateľsky ústretový viacjazyčný bod prístupu („jednotné kontaktné miesto“) k celému systému európskej elektronickej justície, t. j. k európskym a národným informačným webovým stránkam a/alebo službám.

8.

Prvý viacročný akčný plán týkajúci sa európskej elektronickej justície (2009 – 2013), ktorý bol vypracovaný v spolupráci s Európskym parlamentom, prijala Rada SVV v novembri 2008.

9.

Rada v spojitosti s prijatím prvého akčného plánu schválila na účely jeho vykonania vytvorenie novej pracovnej štruktúry. Pracovná skupina Rady pre elektronické právo odvtedy vynaložila značné úsilie o naplnenie mandátu, ktorý jej Rada udelila. Ciele ustanovené v prvom akčnom pláne boli vo všeobecnosti dosiahnuté a v práci s nimi súvisiacej sa pokračuje.

10.

Európsky parlament prejavil záujem o prácu vykonanú v oblasti elektronickej justície. Dňa 18. decembra 2008 prijal uznesenie o elektronickej justícii (2), v ktorom okrem iného uviedol, že by sa mala vytvoriť vhodná štruktúra, ktorou sa zabezpečí, aby všetky budúce právne predpisy boli navrhnuté tak, aby ich bolo možné použiť v online aplikáciách. Na plenárnom zasadnutí 22. októbra 2013 tiež prijal uznesenie o elektronickej justícii (3), v ktorej vyzýva, aby sa viac využívali elektronické aplikácie, elektronické poskytovanie dokumentov, videokonferencie a prepojenia súdnych a správnych registrov na účely ďalšieho znižovania nákladov na súdne a kvázi súdne konania.

11.

Portál elektronickej justície, ktorý poskytuje a prevádzkuje Komisia v súlade s usmerneniami Rady, bol spustený 16. júla 2010. Vývoj tejto webovej stránky členskými štátmi a Komisiou odvtedy dosiahol značný pokrok vo forme nových funkcií (napríklad dynamických elektronických tlačív) a pravidelne sa na ňom dopĺňa nový obsah. Cieľom Európskeho portálu elektronickej justície je slúžiť európskym občanom a príslušníkom právnických povolaní ako „jednotné kontaktné miesto“, ktoré im umožní získať v ich jazyku informácie o európskych a vnútroštátnych konaniach a o fungovaní justície.

12.

Viaceré členské štáty už vytvorili niekoľko pilotných projektov v oblasti elektronickej justície a zúčastnili sa takýchto projektov, napríklad v záujme prepojenia konkurzných registrov členských štátov a zavedenia významných nových technických prvkov. Infraštruktúra pre európsku elektronickú justíciu sa vytvára postupne. Dôležitým prvkom je technická a organizačná infraštruktúra pre zabezpečenú výmenu právnych údajov medzi súdnictvom, vládnymi organizáciami, príslušníkmi právnických povolaní, občanmi a podnikmi v rámci projektu e-CODEX.

13.

Veľký počet členských štátov zaviedol systémy pre videokonferencie pre urýchlenie súdnych konaní uľahčením výsluchu svedkov alebo účastníkov. Prebiehajú práce na začlenení webových stránok Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci a justičného atlasu. Rada tiež prijala rozhodnutie o nadviazaní spolupráce s Európskou justičnou sieťou pre trestné veci.

14.

Z výsledkov nedávneho dotazníka týkajúceho sa elektronickej justície (4) vyplýva, že od prijatia prvého viacročného akčného plánu týkajúceho sa európskej elektronickej justície došlo v tejto oblasti v členských štátoch k značnému pokroku. Stratégia v oblasti európskej elektronickej justície na roky 2014 – 2018 bude vychádzať z tohto úspechu.

15.

V oblasti elektronického práva sa vypracovali dôležité nástroje pre dostupnosť a sémantickú interoperabilitu právnych zdrojov. Rada prijala v roku 2009 závery o identifikátore európskej judikatúry (ECLI) na zlepšenie vyhľadateľnosti a uľahčenie jednoznačných citácií rozsudkov, ktoré vydali európske a vnútroštátne súdy. Viaceré členské štáty už ECLI zaviedli. Komisia a viaceré členské štáty pripravujú zavedenie európskeho vyhľadávacieho rozhrania pre ECLI na portáli elektronickej justície do konca prvého štvrťroka 2014. Zavedenie ECLI pripravuje aj Súdny dvor Európskej únie a Európsky súd pre ľudské práva.

16.

V roku 2011 prijala Rada závery o Európskom identifikátore právnych predpisov (ELI), ktorými sa zavádza dobrovoľná norma pre identifikovanie, označovanie podľa kľúčových slov a elektronické citácie európskych a vnútroštátnych právnych aktov. Norma sa prijala na účely jej použitia v rámci databázy EUR-Lex a zavádza sa vo viacerých členských štátoch.

17.

Európska elektronická justícia by sa mala usilovať prehĺbiť súlad so všeobecným rámcom elektronickej verejnej správy, ktorý je osobitne opísaný v oznámení Komisie (KOM/2010/0744 v konečnom znení), v ktorom sa predstavuje európska stratégia interoperability (EIS) a európsky rámec interoperability (EIF). V týchto dokumentoch sa objasňuje, že lepšia interoperabilita na právnej, organizačnej, sémantickej a technickej úrovni, ktorá vedie k vytvoreniu udržateľného ekosystému, je nevyhnutná na maximalizáciu sociálneho a ekonomického potenciálu informačných a komunikačných technológií. Systém európskej elektronickej justície sa musí vyvíjať v súlade so zásadami nezávislosti súdnej moci a deľby moci.

18.

Práca v oblasti európskej elektronickej justície je založená na týchto základných zásadách:

19.

Dobrovoľná účasť na projektoch európskej elektronickej justície závisí od rozhodnutia jednotlivých členských štátov s výnimkou prípadov, keď sa na európskej úrovni prijal legislatívny akt, ktorý obsahuje požiadavku implementovať určitý projekt v súvislosti so systémom európskej elektronickej justície.

20.

Koncepcia európskej elektronickej justície je založená na zásade decentralizovaného systému na európskej úrovni, v rámci ktorého sa vzájomne prepájajú rozličné nezávislé a interoperabilné národné systémy členských štátov. Na základe tejto všeobecnej zásady decentralizácie je na každom členskom štáte, aby zabezpečil technickú implementáciu a správu národných systémov elektronickej justície, ktoré sú potrebné na účely zjednodušenia prepojenia systémov členských štátov.

21.

Určitý stupeň centralizácie na úrovni EÚ je však potrebný. S centralizáciou možno počítať v určitých osobitných prípadoch, ako napríklad keď je to nákladovo efektívnejšie riešenie alebo keď sa prijal legislatívny akt.

22.

Interoperabilita, ktorá umožňuje prepojenie systémov členských štátov a využívanie centralizovaných riešení, keď je to potrebné, je základným prvkom decentralizovaných systémov. Mala by sa zabezpečiť kompatibilita medzi rôznymi technickými, organizačnými, právnymi a sémantickými aspektmi zvolenými pre aplikácie justičného systému a zároveň zaručiť maximálna flexibilita pre členské štáty.

23.

Stratégia v oblasti európskej elektronickej justície by sa mala vzťahovať na projekty s európskym rozmerom v oblasti občianskeho, trestného a správneho práva.

24.

Projekty vypracované v rámci európskej elektronickej justície, a konkrétne všetky projekty, ktoré sa majú zaradiť do portálu, musia mať potenciál na to, aby sa do nich zapojili všetky členské štáty Európskej únie, a všetky členské štáty by sa mali nabádať k účasti na všetkých projektoch, aby sa zabezpečila ich dlhodobá životnosť a nákladová efektívnosť. Všetky projekty by mali mať potenciál priniesť praktické výhody, a to predovšetkým občanom, podnikom a/alebo súdnictvu.

25.

Pri vývoji systému európskej elektronickej justície by sa tiež mali zohľadniť vnútroštátne projekty, ktoré majú európsku pridanú hodnotu.

26.

Cieľom je zlepšiť prístup k informáciám v oblasti justície v Európskej únii. Portál elektronickej justície zohráva pri dosahovaní tohto cieľa dôležitú úlohu.

27.

Európska elektronická justícia by sa mala usilovať o poskytnutie lepšieho prístupu k súdom a uľahčenie využívania mimosúdnych konaní prostredníctvom využitia elektronickej komunikácie v cezhraničných situáciách.

28.

Preto je potrebné pokračovať v práci začatej na národnej úrovni vo viacerých členských štátoch a vytvoriť podmienky pre interaktívne cezhraničné justičné služby na európskej úrovni.

29.

V súlade so zásadou dobrovoľnej činnosti členských štátov by sa malo pokračovať v dematerializácii súdnych a mimosúdnych konaní.

30.

Osobitne dôležité je zjednodušenie elektronickej komunikácie medzi justičnými orgánmi členských štátov (napríklad prostredníctvom videokonferencií alebo zabezpečenej elektronickej výmeny údajov) a podpora jej využívania.

31.

Členom justičných orgánov by sa mal poskytnúť zabezpečený prístup k jednotlivým funkciám, ktoré sú pre nich vyhradené a ku ktorým by mali mať diferencované prístupové práva alebo pre ktoré by mala platiť jednotná alebo interoperabilná metóda autentifikácie.

32.

Portál európskej elektronickej justície sa musí aj naďalej vyvíjať ako jednotné kontaktné miesto. To nebráni používaniu iných komunikačných prostriedkov (napríklad prostredníctvom zasielania medzi sieťami).

33.

Portál elektronickej justície by mal poskytovať informácie občanom, podnikom a príslušníkom právnických povolaní o práve EÚ a jej členských štátov. Portál by mal byť prostriedkom umožňujúcim prístup k iným súvisiacim informáciám v oblasti justície na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni.

34.

Zabezpečí sa organizačná právna technická a sémantická interoperabilita. Na tento účel by sa mali pre európsku elektronickú justíciu vyvinúť technické riešenia na výmenu údajov medzi súdmi, vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy, príslušníkmi právnických povolaní, občanmi a podnikmi. Pred vývojom nových noriem by sa mali zohľadniť dostupné otvorené technické normy a už vyvinuté riešenia (napríklad projekty ako e-Codex). Členské štáty by tiež mali zohrávať aktívnu úlohu pri vývoji týchto riešení a rozhodovaní o nich.

35.

Počas legislatívneho procesu by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť konzistentné používanie moderných informačných a komunikačných technológií pri vykonávaní nových právnych predpisov EÚ v oblasti spravodlivosti vrátane zmien a prepracovaných znení existujúcich právnych predpisov. Údaje, ktoré sa majú odovzdať, sa musia opísať len z obsahovej stránky, a nie z hľadiska prípadného vizuálneho zobrazenia. Spôsob odovzdania údajov alebo dokumentov sa musí opísať funkčne a neutrálne z hľadiska technológie.

36.

Výmenu právnych informácií cez hranice a konkrétne údajov týkajúcich sa európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, judikatúry a právnych glosárov brzdí nedostatok efektívnych prostriedkov na výmenu takéhoto typu údajov.

37.

Túto otázku môžu riešiť rôzne projekty a zvýšiť tak mieru výmeny a sémantickej interoperability právnych údajov v celej Európe a mimo nej. Na dobrovoľnom základe by sa malo pokračovať v práci na vývoji európskej právnej sémantickej siete zameranej na zlepšenie dostupnosti a spracovateľnosti právnych informácií prostredníctvom dosiahnutia interoperability identifikácie a sémantiky právnych údajov.

38.

Malo by sa podporovať prepojenie národných registrov obsahujúcich informácie, ktoré sú relevantné pre oblasť spravodlivosti. Na dosiahnutie takýchto prepojení by sa mali zabezpečiť potrebné technické a právne predpoklady.

39.

Činnosť v tejto oblasti by sa mala sústrediť na prepojenie registrov, na ktorých majú záujem občania, podniky, príslušníci právnických povolaní a súdnictvo.

40.

Systém elektronickej justície môže vytvoriť podmienky na uľahčenie fungovania rôznych existujúcich sietí na európskej úrovni v oblasti spravodlivosti, ako je napríklad Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci a Európska justičná sieť pre trestné veci. Na tento účel by sa v konzultácii s príslušnými orgánmi mali podrobnejšie preskúmať možnosti, ktoré poskytuje systém európskej elektronickej justície a portál elektronickej justície.

41.

Vykonávanie stratégie v oblasti európskej elektronickej justície si vyžaduje účasť súdnictva a iných relevantných právnických povolaní v členských štátov. Preto by sa príslušníci týchto právnických povolaní mali zúčastniť na diskusiách a projektoch v oblasti európskej elektronickej justície s cieľom zabezpečiť, aby vyvinuté riešenie zodpovedali reálnym potrebám každej cieľovej skupiny.

42.

Preto je potrebné, aby mali zástupcovia súdnictva členských štátov možnosť prispievať k prácam v oblasti európskej elektronickej justície, najmä k riešeniam v jej rámci, aby sa mohli zohľadniť ich názory a užívateľské potreby.

43.

Okrem toho je potrebné, aby sa do budúcich diskusií o európskej elektronickej justícii zapojili aj príslušníci iných právnických povolaní, napríklad advokáti, notári, súdni úradníci a iní, aby sa zabezpečilo, že vyvinuté riešenia budú spĺňať ich skutočné potreby.

44.

Preto by sa mal zaviesť mechanizmus spolupráce s príslušníkmi právnických povolaní, aby sa zabezpečilo zohľadnenie otázok spoločného záujmu v kontexte stratégie v oblasti európskej elektronickej justície.

45.

Tiež by sa malo zvážiť získanie názorov a spätnej väzby od zástupcov širšej verejnosti vrátane používateľov portálu, ako aj hospodárskych subjektov.

46.

Vzhľadom na záujem poskytnúť európskym občanom ľahký prístup k systému európskej elektronickej justície bude nutné zvážiť dôrazné a nákladovo efektívne dlhodobé opatrenia zamerané na preklad. Portál elektronickej justície by mal ponúkať spoľahlivý preklad svojho obsahu vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

47.

Budúci vývoj v oblasti európskej elektronickej justície prinesie nové výzvy na ochranu osobných údajov. Možno predpokladať, že rozsah zberu a výmeny údajov sa po zavedení budúcej stratégie v oblasti európskej elektronickej justície zvýši. Ochrana osobných údajov preto v tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu. Pri budúcich prácach na rámci elektronickej justície sa budú musieť zohľadniť pravidlá na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a pravidlá o voľnom pohybe osobných údajov.

48.

Podľa potreby by sa mali zaviesť pravidlá týkajúce sa vlastníctva informácií s cieľom určiť zodpovednosť za údaje zverejnené na portáli elektronickej justície. V zásade je za svoju prácu výlučne zodpovedný poskytovateľ obsahu, ktorý musí dodržiavať práva duševného vlastníctva a akékoľvek iné uplatniteľné právne požiadavky.

49.

Podobné pravidlá by sa mali zaviesť pre používanie elektronických funkcií, ktoré umožňujú výmenu informácií vrátane výmeny osobných údajov medzi justičnými orgánmi členských štátov, a pre elektronické podávanie písomností používaných v súdnych konaniach.

50.

Komisia sa osobitne v tejto súvislosti vyzýva, aby pokračovala v skúmaní potreby prijať návrh legislatívného aktu v oblasti elektronickej justície. V tomto akte by sa mal vymedziť celkový právny rámec a prostriedky na vykonávanie konkrétnej stratégie v oblasti elektronickej justície na európskej úrovni.

51.

Pri vykonávaní budúcej stratégie v oblasti európskej elektronickej justície by sa mala zohľadniť propagácia dostupných funkcií medzi používateľmi systémov európskej elektronickej justície.

52.

Vývoj európskej elektronickej justície si vyžaduje značné finančné zdroje. Preto je dôležité zabezpečiť na úrovni EÚ primerané financovanie, najmä s cieľom:

53.

Financovanie činnosti prác v oblasti elektronickej justície (na vnútroštátnej aj európskej úrovni) na európskej úrovni vrátane projektov, ktoré sa majú vypracovať a realizovať v rámci budúceho akčného plánu, sa musí zaručiť v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a konkrétne v rámci finančného krytia pre program Spravodlivosť na roky 2014 – 2020.

54.

Projekty týkajúce sa európskej elektronickej justície v zmysle tejto stratégie a súvisiaceho akčného plánu, budú oprávnené na financovanie z iných existujúcich programov Únie, pokiaľ splnia podmienky vymedzené v týchto programoch (5).

55.

Únia a jej členské štáty by mali v súvislosti s elektronickou justíciou v čo najväčšej miere rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami.

56.

V rámci prípadnej spolupráce sa musia dodržiavať inštitucionálne pravidlá stanovené na úrovni Európskej únie.

57.

Viacročný akčný plán by sa mal prijať počas prvého polroka 2014, aby sa ním mohla vykonať táto stratégia a aby slúžil ako praktická príručka pre nadväzujúce činnosti. Akčný plán by mal obsahovať zoznam projektov plánovaných na dotknuté obdobie a mali by sa v ňom jednoznačne označiť tí, ktorí majú záujem zúčastniť sa na nich, činnosti na ich uskutočnenie v praxi a predbežný rozvrh s cieľom umožniť konkrétne nadviazanie na akčný plán zo strany pracovnej skupiny pre elektronické právo (elektronická justícia), prípadne relevantných zainteresovaných strán. V novom akčnom pláne sa zohľadnia výsledky predchádzajúceho akčného plánu týkajúceho sa elektronickej justície a s ním súvisiaceho plánu realizácie a prípadne sa na ne nadviaže.

58.

Pracovná skupina pripraví akčný plán v spolupráci s Komisiou a aspoň raz za polrok bude sledovať jeho vykonávanie, ktoré sa prispôsobí, ak to bude vzhľadom na prebiehajúci vývoj potrebné.

59.

V prípade potreby sa môžu stretnúť neformálne skupiny členských štátov zúčastnených na konkrétnych projektoch s cieľom dosiahnuť pokrok v dotknutých oblastiach. Výsledky týchto stretnutí by sa mali predložiť pracovnej skupine pre elektronické právo (elektronická justícia).

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/12

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/13

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/13

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/14

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/14

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/15

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/15

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/16

21.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 376/24

1.

Komisii bolo 16. decembra 2013 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podniky Investindustrial IV, LP („Investindustrial“, Spojené kráľovstvo) a KKR & Co., LP („KKR“, Spojené štáty americké) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom Resort Holdings BV („Resort Holdings“, Holandsko), ktorý kontroluje podnik Port Aventura Entertainment, SAU (Španielsko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.7133 – Investindustrial/KKR/Resort Holdings na túto adresu: