11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 361/1

Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(Text s významom pre EHP)

2013/C 361/01

Dátum prijatia rozhodnutia

6.11.2013

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.32712 (11/N)

Členský štát

Španielsko

Región

Galícia

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Ayudas dirigidas a compensar los daños causados por el temporal ocurrido en Galicia los días 8 y 9 de noviembre de 2010, que hubiesen afectado a embarcaciones con puerto base en Galicia y a artes y aparejos calados o depositados en puertos de la Comunidad Autónoma.

Právny základ

Orden de 13 de enero de 2011, por la que se regulan las bases para la concesión de ayudas dirigidas a compensar los daños causados por el temporal acaecido en Galicia los días 8 y 9 de noviembre de 2010, que afectasen a embarcaciones con puerto base en Galicia y a artes y aparejos calados o depositados en puertos de la Comunidad Autónoma.

Druh opatrenia

Schéma štátnej pomoci

Účel

Náhrada škody utrpenej podnikmi sektoru rybolovu v regióne Galícia v dôsledku búrky „Becky“, ktorá zasiahla pobrežie Galície 8. a 9. novembra 2010.

Forma pomoci

Priamy grant

Rozpočet

0,06 milión EUR

Intenzita

100 %

Trvanie

—

Sektory hospodárstva

A301 – rybolov

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Consejera del Mar

Calle San Caetano s/n, bloque 5, 2a planta

15781 Santiago de Compostela (A Coruña)

ESPAÑA

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm

Dátum prijatia rozhodnutia

6.11.2013

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.33346 (13/NN)

Členský štát

Holandsko

Región

—

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Onderwijsprojecten kleinhandel

Právny základ

Bestemmingsheffingsverordening conform artikel 7 van het Instellingsbesluit Productschap Vis (Staatsblad 2003, nummer 253) gebaseerd op artikel 126, eerste lid, van de Wet op de bedrijfsorganisatie (wet van 27 januari 1950 gepubliceerd in Staatsblad K 22, laatste wijziging is met ingang van 1 januari 2011 in werking getreden welke is gepubliceerd in Staatsblad 2010, 840).

Druh opatrenia

Schéma štátnej pomoci

Účel

Účelom opatrenia ja prispieť na náklady na informačné a vzdelávacie programy v prospech maloobchodného sektora rybolovu.

Forma pomoci

Priamy grant

Rozpočet

Ročné príjmy získané z odvodov sú variabilné a závisia od týchto faktorov:

—	skutočná uplatňovaná sadzba, ktorá môže kolísať medzi 0 a maximálnou úrovňou (stanoveným stropom),

—	počet predajných miest a prevádzkovateľov, ktorý môže kolísať, a

—	ročný rozpočet na činnosti, ktoré sú prínosné pre maloobchodný sektor rybolovu. Úroveň rozpočtových príjmov je stanovená na základe posúdenia činností, ktoré sa majú vykonávať počas predmetného roka.

Maximálna sadzba odvodov je v súčasnosti stanovená na 49,92 EUR na rok pre každého maloobchodníka/každé predajné miesto.

Intenzita

Výnosy z odvodov sa z roka na rok líšia a závisia od uplatňovanej sadzby. Intenzita pomoci je preto každý rok iná, v závislosti od uplatňovanej sadzby môže kolísať od 0 % po maximálny stanovený strop 100 %.

Trvanie

Do 2. augusta 2022

Sektory hospodárstva

Morský rybolov

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Productschap Vis

Postbus 72

2280 AB Rijkswijk

NEDERLAND

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm

Dátum prijatia rozhodnutia

6.11.2013

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.33347 (13/NN)

Členský štát

Holandsko

Región

—

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Onderwijsprojecten aanvoersector

Právny základ

Druh opatrenia

Schéma štátnej pomoci

Účel

Účelom opatrenia ja prispieť na náklady na vzdelávacie a informačné programy v prospech dodávateľského sektora rybolovu.

Forma pomoci

Priamy grant

Rozpočet

Ročné príjmy získané z odvodov sú variabilné a závisia od týchto faktorov:

—	jedna tisícina hodnoty ryby dodanej dodávateľom,

—	0,03 EUR za každú tonu slávok dodanú dodávateľom a

—	v prípade dodávateľov kreviet 0,10 EUR za kilogram nelúpaných kreviet a 0,30 EUR za kilogram lúpaných kreviet.

Intenzita

Maximálna ročná sadzba odvodov uplatňovaná na jednotlivých dodávateľov môže kolísať v závislosti od množstva dodaných rýb.

Trvanie

Do 26. septembra 2022

Sektory hospodárstva

Morský rybolov

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Productschap Vis

Postbus 72

2280 AB Rijkswijk

NEDERLAND

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 361/4

Iniciatíva Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Nemecka, Estónska, Grécka, Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Malty, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska, Fínska a Švédska za nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2005/681/SVV o zriadení Európskej policajnej akadémie (EPA)

2013/C 361/02

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 87 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na iniciatívu Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Nemecka, Estónska, Grécka, Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Malty, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska, Fínska a Švédska, (1)

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)	Podľa článku 4 rozhodnutia Rady 2005/681/SVV o zriadení Európskej policajnej akadémie (EPA) sídli Európska policajná akadémia v Bramshille v Spojenom kráľovstve.

(2)

Spojené kráľovstvo listami z 12. decembra 2012 a 8. februára 2013 akadémiu informovalo, že už nechce mať jej sídlo na svojom území. Bramshill je okrem sídla akadémie aj miestom odbornej prípravy vnútroštátnych policajných síl pre Národnú agentúru pre zlepšenie policajného dohľadu, ktorú sa Spojené kráľovstvo rozhodlo nahradiť novou policajnou akadémiou, ktorú chce umiestniť na inom mieste. Spojené kráľovstvo sa preto rozhodlo miesto odbornej prípravy vnútroštátnych policajných síl v Bramshille zatvoriť a toto miesto predať, pričom uviedlo, že súvisiace náklady sú vysoké a žiadny alternatívny obchodný model na prevádzkovanie tohto miesta sa nenašiel.

(3)

Vzhľadom na túto situáciu zástupcovia vlád členských štátov 8. októbra 2013 po vzájomnej dohode odsúhlasili dojednania o sídle Európskej policajnej akadémie, podľa ktorých bude mať Európska policajná akadémia sídlo v Budapešti, hneď ako sa odsťahuje z Bramshillu. Táto dohoda by mala byť zahrnutá do rozhodnutia Rady 2005/681/SVV.

(4)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijímaní tohto nariadenia, nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu,

ALEBO

(5)

V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(6)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozhodnutie Rady 2005/681/SVV sa týmto mení takto:

Článok 4 ods. 1 znie takto:

„Európska policajná akadémia sídli v Budapešti v Maďarsku.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od (…) 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V …

Za Európsky parlament

predseda

…

Za Radu

predseda

…

(1) Ú. v. EÚ C …

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 361/6

Výmenný kurz eura (1)

10. decembra 2013

2013/C 361/03

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3750
JPY	Japonský jen	141,35
DKK	Dánska koruna	7,4604
GBP	Britská libra	0,83645
SEK	Švédska koruna	8,9897
CHF	Švajčiarsky frank	1,2214
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,4015
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,453
HUF	Maďarský forint	300,79
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7031
PLN	Poľský zlotý	4,1825
RON	Rumunský lei	4,4525
TRY	Turecká líra	2,7902
AUD	Austrálsky dolár	1,5039
CAD	Kanadský dolár	1,4604
HKD	Hongkongský dolár	10,6605
NZD	Novozélandský dolár	1,6529
SGD	Singapurský dolár	1,7181
KRW	Juhokórejský won	1 444,26
ZAR	Juhoafrický rand	14,1808
CNY	Čínsky juan	8,3486
HRK	Chorvátska kuna	7,6425
IDR	Indonézska rupia	16 371,02
MYR	Malajzijský ringgit	4,4094
PHP	Filipínske peso	60,837
RUB	Ruský rubeľ	44,9962
THB	Thajský baht	44,099
BRL	Brazílsky real	3,1759
MXN	Mexické peso	17,6749
INR	Indická rupia	83,9149

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 361/9

Výzvy na predkladanie návrhov a súvisiacich činností v rámci pracovných programov na roky 2014 – 2015 spadajúcich pod program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k programu Horizont 2020

2013/C 361/06

Týmto sa oznamuje otvorenie výziev na predkladanie návrhov a súvisiacich činností v rámci pracovných programov na roky 2014 – 2015 spadajúcich pod program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k programu Horizont 2020.

Komisia prijala rozhodnutiami C(2013) 8563 z 10. decembra 2013, C(2013) 8631 z 10. decembra 2013 a C(2013) 8632 z 10. decembra 2013 tri pracovné programy, ktoré zahŕňajú výzvy na predkladanie návrhov a súvisiacich činností.

Predpokladom je, aby zákonodarca bez výraznejších zmien prijal rozhodnutie Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020), nariadenie, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia a nariadenie Rady o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu Horizont 2020. Ďalším predpokladom je kladné stanovisko, resp. žiadne námietky zo strany výborov zriadených v rámci rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020, a nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ako aj dostupnosť rozpočtových prostriedkov podľa návrhu rozpočtu na rok 2014 po prijatí rozpočtu na rok 2014 rozpočtovým orgánom, respektíve ak sa rozpočet neprijme, podľa systému dočasných dvanástin. Okrem toho pracovný súvisiaci s konkrétnym cieľom „posilniť hraničný výskum prostredníctvom činností Európskej rady pre výskum“ podlieha formálnemu stanovisku novej Vedeckej rady, ktorá nahrádza vedeckú radu zriadenú rozhodnutím 2007/134/ES. Komisia si vyhradzuje právo túto výzvu zrušiť alebo vydať jej korigendum.

Potvrdenie, že uvedené podmienky boli splnené, sa oznámi na webovej stránke účastníckeho portálu Európskej komisie (http://ec.europa.eu/research/participants/portal).

Uvedené pracovné programy vrátane termínov činností a rozpočtov na ne sú k dispozícii na uvedenom účastníckom portáli, kde možno nájsť aj informácie o pravidlách vykonávania výziev a súvisiacich činností, ako aj usmernenia pre žiadateľov týkajúce sa spôsobu predkladania návrhov. Všetky tieto informácie sa budú na účastníckom portáli podľa potreby aktualizovať.

V tejto etape možno predkladať návrhy iba pri témach, ktoré sú vo výzvach na predkladanie návrhov na účastníckom portáli označené „2014“. Informácie o tom, kedy bude možné predkladať návrhy na témy označené „2015“, sa poskytnú neskôr.

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 361/10

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 361/07

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„TØRRFISK FRA LOFOTEN“

ES č.: NO-PGI-0005-01054-09.11.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov

„Tørrfisk fra Lofoten“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nórsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.7.:

Čerstvé ryby, mäkkýše, kôrovce a výrobky z nich

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Tørrfisk fra Lofoten je prírodne sušená treska škvrnitá (Gadus morhua) z Lofotov. Označenie sa vzťahuje na sušené ryby, ktoré spĺňajú podmienky klasifikácie podľa nórskej priemyselnej normy na klasifikáciu sušených rýb NBS 30-01.

Obsah vody pri Tørrfisk fra Lofoten je 16 – 27 %, obsah bielkovín 68 – 78 % a obsah tuku približne 1 %. Vyznačuje sa koncentrovanou rybacou chuťou a vôňou, zlatistou farbou kože a dosahuje veľkosť 40 – 90 cm.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Tørrfisk fra Lofoten sa vyrába z tresky škrvnitej ulovenej v oblasti okolo Lofotov a Vesterálov v období od januára do apríla. V tomto období dospelé jedince tresky putujú zo studených polárnych vôd Barentsovho mora do mora obmývajúceho Lofoty a Vesterály, kde sa trú. Rybolovná oblasť sa nachádza medzi 010°00′ až 016°08′ východnej zemepisnej šírky a 67°00′ až 69°30′ severnej zemepisnej dĺžky v týchto vodách ICES, oblasť 05: 02, 07, 08, 09, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24 a niektoré časti z oblasti 25, oblasť 04: 03, 04, 10, 46, 47, 48. Ryby ulovené v tejto oblasti majú inú štruktúru než ryby z hlbokého mora, predovšetkým svalovinu po dlhej migrácii, ktorá má vlastnosti nevyhnutné na to, aby zniesla proces sušenia. Lovia sa v malej vzdialenosti od pobrežia, a teda je možné ryby uloviť a dodať ten istý deň, čo zohráva dôležitú úlohu pre kvalitu ryby.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

„Tørrfisk fra Lofoten“ sa musí prírodne sušiť a triediť na Lofotoch.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7. Špecifické pravidlá označovania

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Ryby na produkciu „Tørrfisk fra Lofoten“ sa lovia v mori okolo Lofotov a Vesterálov v rybolovnej oblasti 010°00′ až 016°08′ východnej zemepisnej šírky a 67°00′ až 69°30′ severnej zemepisnej dĺžky v týchto vodách ICES, oblasť 05: 02, 07, 08, 09, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24 a niektoré časti z oblasti 25, oblasť 04: 03, 04, 10, 46, 47, 48, dodávajú sa do zariadenia na vylodenie na Lofotoch a prírodne sa sušia a triedia na Lofotoch. Lofoty zahŕňajú obce lakstad, Moskenes, Røst, Vestvågøy, Værøy a Vågan.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

More okolo Lofotov a Vesterálov patrí k najrybnatejším rybolovným oblastiam na svete, pričom rybolov na Lofotách je najdôležitejším sezónnym rybolovom tresky v Nórsku.

Treska škvrnitá žije väčšinu života v Barentsovom mori, ale migruje do vôd okolo Lofotov a Vesterálov, kde sa v období od januára do apríla trie. Teplota vody a dostupnosť potravy v mori v tomto období vytvárajú mimoriadne priaznivé podmienky na liahnutie v tejto oblasti.

More okolo Lofotov a Vesterálov je od nepamäti najdôležitejším miestom trenia tresky škvrnitej. Kontinentálny šelf je tu úzky a neďaleko od pobrežia plynú morské prúdy bohaté na živiny, čo vytvára optimálne podmienky pre rast a prežitie.

Veľké množstvo jedincov tresky škvrnitej do tejto zemepisnej oblasti migruje v období, ktoré sa vyznačuje podnebnými podmienkami mimoriadne vhodnými na prírodné sušenie.

Poloha oproti Golfskému prúdu zabezpečuje mimoriadne dobré podmienky pre prírodné sušenie rýb a je obzvlášť dôležitá vzhľadom na konečnú kvalitu „Tørrfisk fra Lofoten“. Vďaka Golfskému prúdu sú zimy na Lofotoch veľmi mierne s priemernou teplotou od – 0,8 do + 2,2 °C od januára do apríla, jar je suchá s úhrnom zrážok od 132 do 108 mm. Tieto podnebné podmienky sú predpokladom správneho vysušenia rýb, tak aby nezmrzli, ani sa nerozložili.

Poznatky o triedení hrajú obzvlášť veľkú úlohu vzhľadom na konečnú kvalitu výrobku. Triedenie si vyžaduje fundované vedomosti a vykonávajú ho tzv. triediči. Z historického hľadiska je posudzovanie kvality zručnosť, ktorá sa v rodinách a/alebo spoločnostiach tradovala z generácie na generáciu. V minulosti sa triediči vyučili v podniku, v ktorom boli zamestnaní, neskôr sa v rámci tohto odvetvia zriadili teoretické kurzy triedenia. Spoločnosti vyrábajúce sušené ryby kombinujú teoretické kurzy s praktickou výukou.

Aj odborné vedomosti v oblasti výroby a požiadaviek trhu sa na Lofotách tradovali z generácie na generáciu.

Tieto vedomosti sú nevyhnutné na zabezpečenie dobrej kvality „Tørrfisk fra Lofoten“.

5.2. Špecifickosť výrobku

„Tørrfisk fra Lofoten“ sa vyrába z vypitvaných dospelých jedincov tresky škrvnitej (Gadus morhua), ktorým sa oddelí hlava a ktoré sa prírodne usušia. Prírodným sušením ryba jednak dozrie a jednak sa konzervuje, predovšetkým v dôsledku výrazného zníženia obsahu vody. Výsledkom je dlhá trvanlivosť a vysoký obsah živín, teda vysoký obsah bielkovín (68 – 78 %) v porovnaní s čerstvou treskou (18 %). Ryby sú dostatočne usušené, keď pri poklepkaní vydávajú správny „rybací zvuk“, teda pevný zvučný tón. Posúdenie tohto správneho „rybacieho zvuku“ si vyžaduje odborné znalosti a dlhoročné skúsenosti.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Spojenie je založené na charakteristikách výrobku, ktoré vyplývajú zo zemepisnej oblasti výroby.

Tradícia:

Ryby sa na Lofotoch prírodne sušia už od začiatku 12. storočia a sušené ryby sú neoddeliteľnou súčasťou nórskeho kultúrneho dedičstva. Vedomosti o sušení a triedení sa na Lofotoch tradujú z generácie na generáciu. Sušené ryby boli a aj naďalej sú dôležitým nórskym vývozným artiklom.

Charakteristiky, ktoré vyplývajú zo zemepisného pôvodu:

Ryby sú v dôsledku dlhého putovania v studených vodách z Barentsovho mora do vôd okolo Lofotov a Vesterálov štíhle a majú pevné a svalnaté mäso. Surovina takejto kvality má obzvlášť veľký význam vzhľadom na znášanie procesu sušenia.

Ďalšie faktory s veľkým vplyvom na proces sušenia sú teploty, zrážky, vietor, slnečný svit a sneh, pričom predmetná zemepisná oblasť je z tohto hľadiska mimoriadne vhodná na sušenie rýb. Skutočná teplota v zemepisnej oblasti zabezpečuje, že ryby nezamrznú, ani sa nerozložia, ale že sa vysušia. Vhodné množstvo zrážok spolu s pobrežnými vetrami vytvárajú dobré podmienky na prírodné sušenie. Zlatisté sfarbenie získavajú ryby vďaka slnku odrážajúcemu sa od snehu na zemi. Procesom sušenia vzniká osobitná textúra a koncentrovaná rybacia chuť a vôňa.

Na konečnej kvalite „Tørrfisk fra Lofoten“ sa podpisuje jednak vysoká kvalita suroviny a jednak miestne podnebie. Lofoty sú jediným miestom na svete, kde sa takéto podnebie vyskytuje, ktoré má zároveň prístup k dospelým jedincom tresky vysokej kvality.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.lovdata.no/for/sf/ld/xd-20071211-1814.html

(1) Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 361/13

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 361/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„PREKMURSKA ŠUNKA“

ES č.: SI-PGI-0005-01025-10.08.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov

„Prekmurska šunka“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Slovinsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.2.

Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Prekmurska šunka“ je údený a sušený mäsový výrobok vyrobený z čerstvého bravčového stehna. Má typický, zreteľný hruškovitý tvar (celý kus šunky) a rovnomerne sfarbenú, červenkasto hnedú kožu. V období zrenia, ktoré trvá aspoň šesť mesiacov, sa vytvára charakteristická vôňa a chuť, rubínovo červená farba vyzretej, údenej svaloviny a rovnomerná, krémovo biela farba podkožného tuku. Svalovina je jemne prerastená a dobre scelená s tukom, ktorého hrúbka pod bedrovým kĺbom je minimálne 10 mm. Vôňa a chuť sa zreteľne vyznačujú príjemnou arómou po údení, zložky dymu však nikdy neprerážajú arómu vyzretého mäsa. Vďaka pomerne dlhému obdobiu zrenia má táto šunka jemnú, hladkú a príjemne šťavnatú textúru.

Obsah soli hotového výrobku nesmie byť vyšší ako 9 %, stupeň vysušenia (strata hmotnosti počas zrenia) nesmie byť vyšší ako 45 % a hmotnosť nesmie byť nižšia ako 2,75 kg.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Čerstvé bravčové stehno odrezané v jednom kuse 3 – 4 cm pod bedrovým kĺbom (caput ossis femoris), bez nohy, kostí kolenného kĺbu, panvy, stehennej kosti a predkolenia s charakteristickou kolennou špičkou. Typický prierez tvoria okrem kože a podkožného tuku aj tieto svaly a skupiny svalov: spodný šál (m. biceps femoris a semitendinosus), vrchný šál (m. semimembranosus), koleno (m. quadriceps femoris) a časť sedacieho svalu (m. gluteus medius a gluteus superficialis). Hmotnosť celého stehna ošípanej po vyformovaní do celého kusu a pred nasolením nesmie byť nižšia ako 5 kg.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby šunky „Prekmurska šunka“ od formovania, cez solenie, máčanie a sušenie, údenie, zrenie, meranie stupňa vysušenia (straty hmotnosti) a (postupné) mastenie, až po kontrolu kvality celých vyzretých šuniek, sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Formovanie – každé bravčové stehno, ktoré sa použije na výrobu šunky „Prekmurska šunka“, sa musí vyformovať do jedného kusa šunky náležitého tvaru.

Solenie – vyformované a schladené stehná sa buď solia na sucho, alebo sa nasolia kombinovaným spôsobom.

Máčanie a sušenie – po nasolení sa stehná máčajú pod prúdom studenej vody. Povrch sa potom odvodní (vysuší) a stehná sa zavesia do odvetrávaného priestoru.

Údenie – po tom, čo povrch nasolených stehien uschne, stehná sa údia v udiarňach za použitia tvrdého dreva a pilín. Po skončení údenia sa na stehná vypáli logo so slovami „Prekmurska šunka“.

Zrenie – šunky zrejú v komorách na zrenie, v ktorých sa nachádza buď prirodzená klimatizácia, alebo kombinácia prirodzenej a umelej klimatizácie. Proces zrenia trvá minimálne šesť mesiacov.

Meranie stupňa vysušenia (straty hmotnosti) – stupeň vysušenia (strata hmotnosti počas zrenia) nesmie byť vyšší ako 45 %.

Mastenie (postupné) – časť šuniek, ktorú nepokrýva koža a tuk, sa mastí postupne. Prvýkrát, keď šunky stratia približne 25 % hmotnosti počas zrenia, a poslednýkrát, keď dosiahnu stupeň vysušenia na úrovni 45 %. Mastia sa zmesou tuku, múky a korenín.

Kontrola kvality celých vyzretých šuniek – po šiestich mesiacoch zrenia sa šunky podrobia senzorickej analýze, aby sa určilo, či majú príslušný vonkajší vzhľad a vôňu. Šunky, ktoré nespĺňajú všetky predpísané kritériá chráneného zemepisného označenia sa evidujú, ich značka sa odstráni a šunky sa vylúčia.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Na baleniach, v ktorých sa „Prekmurska šunka“ predáva, sa nachádza logo s nápisom „Prekmurska šunka“, výraz „zaščitena geografska označba“ (chránené zemepisné označenie) a príslušný symbol EÚ.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

„Prekmurska šunka“ sa vyrába v zemepisnej oblasti Prekmurje, ktorá sa nachádza na severovýchode Slovinska. Oblasť výroby je ohraničená riekou Mura a slovinskými štátnymi hranicami s Rakúskom, Maďarskom a Chorvátskom.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

„Prekmurska šunka“ sa vyrába v oblasti Prekmurje, ktorá leží v Panónskej panve. V tejto časti Slovinska je kontinentálne podnebie. Zimy sú studené a vlhké, letá teplé a suché. Miera slnečného svitu je v tejto oblasti vysoká a z hľadiska priemerného ročného úhrnu zrážok je Prekmurje zároveň najsuchšou časťou Slovinska. Vlhkosť vzduchu závisí od vetrov, na ktoré má vplyv samotná poloha oblasti Prekmurje na vnútrozemskej rovine. Rozdiel oproti ostatným častiam Slovinska spočíva v tom, že nízky reliéf na tomto území nevytvára prekážky pre obvyklé prúdy vzduchu. Keďže sa oblasť nachádza na rovine, inverzie sú slabšie a rýchlejšie sa rozptýlia, čiže vzduch prúdi k zemi rýchlejšie a hmly sa nevyskytujú tak často. To, že v zime nedochádza k teplotným inverziám znamená, že vzduch v kopcovitých oblastiach je suchší než na rovine. Oblasť Prekmurje sa vyznačuje predovšetkým severovýchodným vetrom, ktorý začína fúkať, keď nad územím prechádza front, ale aj juhozápadným vetrom, ktorý prichádza ešte pred severovýchodným vetrom.

Pokiaľ ide o súčasný rozsah a rozvoj výroby šunky v oblasti Prekmurje, ako aj jej dobré meno, zásluhu na dosiahnutých pokrokoch majú tradičné, osobité techniky, ktoré používajú poľnohospodári. Sušenie kusov mäsa siaha pravdepodobne až do doby, kedy ľudia po prvý raz osídlili Prekmurje. V poslednom storočí poľnohospodári naplno využívali na údenie a zrenie mäsa architektonické vlastnosti gazdovských domov, ktoré boli postavené z trstiny obhádzanej blatom alebo hlinou a boli pokryté slamenou strechou. Vo vnútri týchto stavieb dym z pecí na pečenie chleba prirodzene stúpal a hromadil sa pod slamenou strechou, kde sa zvykla údiť a rovnomerne sušiť „Prekmurska šunka“. Dym putoval k mäsu dostatočne dlho na to, aby sa stihol ochladiť, čiže išlo o formu studeného údenia. V druhej polovici minulého storočia sa údenie mäsa presunulo do improvizovaných udiarní, ktoré boli súčasťou gazdovských dvorov, t. j. do samostatných murovaných stavieb v záhradách alebo na dvoroch, ktoré zvyčajne pozostávali zo štyroch stien alebo štyroch dverí, aby mohol prievan prechádzať cez praskliny a brániť tak zvyšovaniu teploty dymu a spareniu mäsa. Šunky zreli niekoľko mesiacov v závislosti od veľkosti a poveternostných podmienok, aké boli počas všetkých fáz výroby. Organoleptické vlastnosti šunky „Prekmurska šunka“ sa podarilo zachovať aj pri súčasnom spôsobe výroby, ktorý sa uskutočňuje v závodoch vybavených modernými technológiami a ktorý je úplne porovnateľný s technikami, aké sa používali na tradičných gazdovstvách. Takéto porovnanie je možné najmä z toho dôvodu, že došlo v prvom rade k modernizácii pracovných postupov, a nie k zmenám techník, ktoré by mali za následok zmeny v biochemických procesoch prebiehajúcich počas zrenia mäsa. „Prekmurska šunka“ bola vždy typickou súčasťou stola pri každej dôležitej udalosti a počas návštevy hostí. Mimoriadny význam mala ako pokrm podávaný v období, kedy na poliach prebiehali dôležité práce a bolo nevyhnutné zabezpečiť viac jedla pre poľnohospodárov a robotníkov. V dnešnej dobe sa konzumuje počas mimoriadnych rodinných udalostí a pri slávnostných príležitostiach a je neodmysliteľnou súčasťou formálnych osláv.

5.2. Špecifickosť výrobku

„Prekmurska šunka“ ma jedinečný hruškovitý tvar (celý kus šunky). Vyznačuje sa rovnomerne sfarbeným, červenkasto hnedým povrchom kože a príjemne, zreteľne vonia po údení, pričom zložky dymu nikdy neprerážajú arómu vyzretého mäsa. Pre šunku „Prekmurska šunka“ je typická výrazná červená farba vyzretého mäsa, o čosi väčšia slanosť a pomerne pevná textúra.

„Prekmurska šunka“ sa od ostatných sušených mias odlišuje aj spôsobom podávania. Podľa starého zvyku sa môže nakrájať na plátky hrubé jeden centimeter. K chlebu a plátkom šunky sa dáva nôž, ktorým sa plátky nakrájajú na drevenej doske na tenké pásiky.

Vzhľadom na tradíciu spojenú s výrobou šunky a berúc do úvahy jej profil sa „Prekmurska šunka“ považuje za jeden zo špecifických etnologických znakov oblasti Prekmurje.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Priaznivé klimatické podmienky, tradícia, výrobné zručnosti, remeselná šikovnosť a skúsenosti pomohli šunke „Prekmurska šunka“ považovanej za slovinskú špecialitu a špecifický etnologický znak oblasti Prekmurje získať dobré meno. Jedlo oblasti Prekmurje si zachováva svoju vlastnú identitu. Obyvatelia tejto oblasti boli odjakživa spätí s vidiekom a prírodnými zdrojmi, z ktorých sa vyrába jedlo a tradičné lahôdky. Po mnohé stáročia tu prevládali pokrmy pripravené z obilnín, zemiakov, kukurice a bravčoviny. Vďaka bravčovine bola strava ľudí pestrá. Mäso sa však nejedlo tak často, ako v dnešnej dobe. Konzervovalo sa údením, a tak vznikla „Prekmurska šunka“. Postupom času sa medzi miestnymi ľuďmi rozvinuli praktické technické zručnosti, ako aj vysoká úroveň remeselného majstrovstva, praktické znalosti a skúsenosti, z čoho vzišiel charakteristický tvar výrobku (celý kus šunky) a jeho organoleptické vlastnosti.

Skutočnosť, že „Prekmurska šunka“ má dobré meno, potvrdzujú rôzne zdroje. Prof. Dr. Vilko Novak uskutočnil najobsiahlejší a najsystematickejší výskum stravy obyvateľov oblasti Prekmurje (Ljudska prehrana v Prekmurju, 1947). V štúdii sa opisuje koline, teda proces prípravy a zrenia šunky „Prekmurska šunka“. Dr. Stanislav Renčelj opisuje šunku „Prekmurska šunka“ vo svojich knihách Suhe mesnine – narodne posebnosti (1990) a Prekmurske dobrote (S. Renčelj, R. Karas, 2001), v ktorých predstavuje výrobnú techniku od výberu surovín, cez solenie a zrenie, až po senzorické hodnotenie výrobku.

Aj v turistických publikáciách, ako sú Okusiti Slovenijo a Spomini iz Slovenije, sa o šunke „Prekmurska šunka“ hovorí ako o tradičnom slovinskom výrobku.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.mko.gov.si/fileadmin/mko.gov.si/pageuploads/podrocja/Varna_in_kakovostna_hrana_in_krma/zasciteni_kmetijski_pridelki/Specifikacije/PREKMURSKA_SUNKA.pdf

(1) Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.361.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 361

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 11. decembra 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 361/01	Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ – Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 361/03	Výmenný kurz eura	6

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska komisia
2013/C 361/04	Výzva na predloženie návrhov na rok 2013 podľa ročného pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na obdobie rokov 2007 – 2013 [Rozhodnutie Komisie C(2013) 1029, zmenené rozhodnutím Komisie C(2013) 8744]	7

2013/C 361/05	Výzvy na predloženie návrhov v rámci viacročného pracovného programu na rok 2013 na udeľovanie grantov v oblasti transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na obdobie rokov 2007 – 2013 [Rozhodnutie Komisie C(2013) 1675, zmenené rozhodnutím Komisie C(2013) 8755]	8

2013/C 361/06	Výzvy na predkladanie návrhov a súvisiacich činností v rámci pracovných programov na roky 2014 – 2015 spadajúcich pod program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k programu Horizont 2020	9

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2013/C 361/07	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	10

2013/C 361/08	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	13

	III Prípravné akty
	PODNETY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2013/C 361/02	Iniciatíva Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Nemecka, Estónska, Grécka, Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Malty, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska, Fínska a Švédska za nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2005/681/SVV o zriadení Európskej policajnej akadémie (EPA)	4