30.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 351/1

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 (4) sa zriadil systém Spoločenstva na ochranu a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(2)

Rozsah pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky zahŕňa ochranu morských biologických zdrojov a riadenie druhov rybolovov, ktoré sa na ne zameriavajú. Okrem toho v súvislosti s trhovými opatreniami a finančnými opatreniami na podporu jej cieľov zahŕňa činnosti v oblasti sladkovodných biologických zdrojov a akvakultúrne činnosti, ako aj spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzanie na trh, keď sa takéto činnosti vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín a zaregistrovanými v týchto krajinách alebo činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov, bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu a pri zohľadnení ustanovení článku 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (5) (ďalej len „dohovor UNCLOS“).

(3)

Rekreačné rybárstvo môže mať značný vplyv na rybolovné zdroje a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa vykonávalo spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky.

(4)

Spoločná rybárska politika by mala zabezpečiť, aby sa rybolovnými a akvakultúrnymi činnosťami prispievalo k dlhodobej environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. Mala by zahŕňať pravidlá zamerané na zabezpečenie vysledovateľnosti, bezpečnosti a kvality produktov uvádzaných na trh v Únii. Spoločná rybárska politika by okrem toho mala prispieť k zvýšeniu produktivity, primeranej životnej úrovni v rámci odvetvia rybárstva, a to aj v maloobjemovom rybolove, a k stabilným trhom, a mala by zabezpečiť, aby boli potravinové dodávky dostupné a aby sa dostali k spotrebiteľom za rozumné ceny. Spoločná rybárska politika by mala prispieť k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a mala by pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v danej stratégii.

(5)

Únia je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS (6) a na základe rozhodnutia Rady 98/414/ES (7) je zmluvnou stranou Dohody Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. decembra 1995 (8) (ďalej len „dohoda OSN o populáciách rýb“) a na základe rozhodnutia Rady 96/428/ES (9) je tiež zmluvnou stranou Dohody Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z 24. novembra 1993 (10).

(6)

V týchto medzinárodných nástrojoch sa ustanovujú najmä povinnosti v oblasti ochrany vrátane povinností prijať opatrenia na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi zamerané na zachovanie alebo obnovu morských zdrojov na takej úrovni, ktorá dokáže poskytnúť maximálny udržateľný výnos v morských oblastiach patriacich pod právomoc jednotlivých štátov, ako aj na šírom mori, a spolupracovať na uvedený účel s ostatnými štátmi, ďalej vrátane povinností uplatňovať pri ochrane a využívaní populácií rýb a hospodárení s nimi vo veľkej miere prístup predbežnej opatrnosti, povinností zaistiť zlučiteľnosť opatrení na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi, keď sa morské zdroje nachádzajú v morským oblastiach, ktoré patria pod rôznu právomoc, a povinností náležite zohľadniť iné legitímne využívanie morí. Spoločná rybárska politika by preto mala prispieť k plneniu medzinárodných povinností Únie vyplývajúcich z uvedených medzinárodných nástrojov. Ak členské štáty prijmú opatrenia na ochranu morských zdrojov a hospodárenie s nimi, na ktorých prijatie boli splnomocnené v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by takisto postupovať spôsobom, ktorý je v plnom súlade s medzinárodnými povinnosťami v oblasti ochrany a spolupráce vyplývajúcimi z uvedených medzinárodných nástrojov.

(7)

Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu zmenšovaniu sa mnohých populácií rýb. Únia by preto mala vylepšiť spoločnú rybársku politiku prispôsobením mier využívania, aby sa zabezpečilo, že sa v rozumnom časovom rámci pri využívaní morských biologických zdrojov obnovia a zachovajú stavy lovených populácií nad úrovňami, pri ktorých možno získavať maximálny udržateľný výnos. Tieto miery využívania by sa mali dosiahnuť do roku 2015. Dosiahnutie týchto mier využívania k neskoršiemu dátumu by sa malo povoliť iba vtedy, ak by ich dosiahnutie do roku 2015 vážne ohrozilo sociálnu a hospodársku udržateľnosť dotknutých rybárskych flotíl. Tieto miery by sa mali po roku 2015 dosiahnuť čo najskôr a v každom prípade najneskôr v roku 2020. Ak na stanovenie uvedených úrovní nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, možno zvážiť približné parametre.

(8)

V riadiacich rozhodnutiach týkajúcich sa maximálneho udržateľného výnosu v zmiešanom rybolove by sa mala zohľadniť náročnosť dosiahnuť pri zmiešanom rybolove maximálny udržateľný výnos naraz pri love všetkých populácií, najmä keď z vedeckého odporúčania vyplýva, že je veľmi ťažké vyhnúť sa fenoménu „blokačných druhov“ zvýšením selektivity používaného rybárskeho výstroja. Príslušné vedecké subjekty by sa mali požiadať o poskytnutie odporúčania o vhodných úrovniach rybolovnej úmrtnosti v takýchto prípadoch.

(9)

Spoločná rybárska politika by mala zaistiť súlad s cieľmi pre rybárstvo, ktoré sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, a s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada z 25. a 26. marca 2010.

(10)

Udržateľné využívanie morských biologických zdrojov by sa malo zakladať na prístupe predbežnej opatrnosti, ktorý sa odvodzuje od zásady predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 prvom pododseku zmluvy, s prihliadnutím na dostupné vedecké údaje.

(11)

Spoločná rybárska politika by mala prispieť k ochrane morského prostredia, k udržateľnému hospodáreniu so všetkými komerčne využívanými druhmi, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (11).

(12)

Spoločná rybárska politika by tiež mala prispieť k tomu, aby sa na trh v Únii dodávali vysoko výživné potraviny, a k zníženiu závislosti trhu Únie na dovoze potravín. Mala by tiež podporovať priamu a nepriamu tvorbu pracovných miest a hospodársky rozvoj v pobrežných oblastiach.

(13)

Je potrebné uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva, mali by sa obmedziť environmentálne vplyvy rybolovných činností a malo by sa zabrániť nechceným úlovkom a čo najviac znížiť ich množstvo.

(14)

Je dôležité, aby sa riadenie spoločnej rybárskej politiky viedlo podľa zásad dobrej správy vecí verejných. Medzi tieto zásady patrí rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, široká účasť zainteresovaných strán a dlhodobá perspektíva. Úspešné riadenie spoločnej rybárskej politiky závisí aj od jasného vymedzenia zodpovedností na úrovni Únie, na regionálnej, národnej a miestnej úrovni a od vzájomnej zlučiteľnosti prijatých opatrení a ich súladu s inými politikami Únie.

(15)

Spoločná rybárska politika by mala prispieť k zlepšeniu bezpečnosti a pracovných podmienok prevádzkovateľov v odvetví rybolovu.

(16)

V spoločnej rybárskej politike by sa v relevantných prípadoch mali v plnej miere zohľadniť zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a krmív.

(17)

Keďže všetky záležitosti týkajúce sa európskych oceánov a morí sú navzájom prepojené, spoločná rybárska politika by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade s inými politikami Únie a najmä ktorý zohľadňuje interakcie s činnosťami Únie v iných oblastiach námornej politiky. Mal by sa zabezpečiť súlad pri riadení rôznych odvetvových politík v rámci morských oblastí Baltského mora, Severného mora, Keltského mora, Biskajského zálivu a pobrežia Pyrenejského polostrova, Stredozemného mora a Čierneho mora.

(18)

Rybárske plavidlá Únie by mali mať rovnaký prístup do vôd a k zdrojom Únie v súlade s pravidlami spoločnej rybárskej politiky.

(19)

Platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v rámci pásiem 12 námorných míľ od členských štátov, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Týmito pravidlami sa takisto zachovali tradičné rybolovné činnosti, od ktorých vo veľkej miere závisí sociálny a hospodársky rozvoj určitých pobrežných spoločenstiev. Tieto pravidlá by sa preto mali naďalej uplatňovať. Členské štáty by sa malo usilovať poskytovať prednostný prístup malým, tradičným alebo pobrežným rybárom.

(20)

Podľa potreby by sa mali osobitne uznať a podporiť malé ostrovy, ktoré sú závislé od rybolovu, s cieľom umožniť im prežiť a prosperovať.

(21)

Morské biologické zdroje v okolí najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 prvom odseku zmluvy by sa mali osobitne chrániť, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto území, a to vzhľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu. Určité rybolovné činnosti v týchto vodách by sa preto mali obmedziť na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto území.

(22)

S cieľom prispievať k ochrane živých vodných zdrojov a morských ekosystémov by sa Únia mala usilovať chrániť biologicky citlivé oblasti tým, že ich označí za chránené oblasti. V takýchto oblastiach by malo byť možné obmedziť alebo zakázať rybolovné činnosti. Pri rozhodovaní o tom, ktoré oblasti sa označia, by sa osobitná pozornosť mala venovať tým oblastiam, v súvislosti s ktorými existujú jasné dôkazy o vysokej koncentrácii rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a o neresiskách, a oblastiam, ktoré sa považujú za biologicko-geograficky citlivé. Mali by sa zohľadniť aj existujúce chránené oblasti. Na účely uľahčenia procesu označenia by členské štáty mali určiť vhodné oblasti vrátane oblastí, ktoré sú súčasťou ucelenej siete, a v prípade potreby by mali navzájom spolupracovať pri príprave a zasielaní spoločných odporúčaní Komisii. Na účely efektívnejšieho vytvárania chránených oblastí by sa malo Komisii umožniť, aby bola splnomocnená ich vytvárať vo viacročnom pláne. S cieľom zabezpečiť vhodnú úroveň demokratickej zodpovednosti a kontroly by Komisia mala pravidelne podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o fungovaní týchto chránených oblastí.

(23)

Cieľ udržateľného využívania morských biologických zdrojov je možné dosiahnuť efektívnejšie prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány odzrkadľujúce osobitosti rôznych druhov rybolovu.

(24)

Ak je to možné, viacročné plány by sa mali vzťahovať na viacero populácií, ak sa tieto populácie využívajú spoločne. Viacročnými plánmi by sa mal vytvoriť rámec pre udržateľné využívanie dotknutých populácií a morských ekosystémov, pričom sa vymedzia jasné časové rámce a bezpečnostné mechanizmy pre nepredvídaný vývoj. Viacročné plány by sa mali riadiť aj jasne vymedzenými cieľmi hospodárenia, aby prispievali k udržateľnému využívaniu dotknutých populácií a k ochrane dotknutých morských ekosystémov. Tieto plány by sa mali prijať po porade s poradnými radami, prevádzkovateľmi v rámci odvetvia rybolovu, vedcami a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré majú záujem na riadení rybárstva.

(25)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (12), smernicou Rady 92/43/EHS (13) a smernicou 2008/56/ES sa členským štátom ukladajú určité povinnosti, pokiaľ ide o osobitne chránené územia, osobitné chránené územia a chránené morské oblasti. Takéto opatrenia si môžu vyžiadať prijatie opatrení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky. Je preto vhodné povoliť členským štátom, aby vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc, prijali ochranné opatrenia nevyhnutné na splnenie ich povinností, ktoré im vyplývajú z uvedených aktov Únie, keď takéto opatrenia neovplyvnia rybolovné záujmy iných členských štátov. V prípade, že by takéto opatrenia mohli ovplyvniť rybolovné záujmy iných členských štátov, právomoc prijať takéto opatrenia by sa mala udeliť Komisii a mala by sa využiť regionálna spolupráca medzi dotknutými členskými štátmi.

(26)

Sú potrebné opatrenia na zníženie súčasných vysokých úrovní nechcených úlovkov a na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov. Nechcené úlovky a odhodené úlovky predstavujú značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a morských ekosystémov, a na finančnú životaschopnosť rybárstva. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vylodiť všetky úlovky (ďalej len „povinnosť vylodiť úlovky“) druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a v Stredozemnom mori aj úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti, ulovené pri rybolovných činnostiach vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie, a pravidlá, ktoré doteraz rybárov nútili odhodiť úlovky, by sa mali zrušiť.

(27)

Povinnosť vylodiť úlovky by sa mala zavádzať individuálne pre jednotlivé druhy rybolovu. Rybári by mali mať možnosť pokračovať v odhadzovaní druhov, ktoré majú podľa najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vysokú mieru prežitia pri vypustení do mora.

(28)

S cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť povinnosti vylodiť úlovky a zmierniť vplyv meniaceho sa zloženia úlovkov počas roka by členské štáty mali mať možnosť prenášať do určitého percenta kvóty z jedného roka do druhého.

(29)

Je nevyhnutné, aby členské štáty v rámci riadenia povinnosti vylodiť úlovky vynakladali maximálne úsilie na zníženie množstva nechcených úlovkov. Na tento účel musí mať vysokú prioritu skvalitňovanie selektívnych techník rybolovu, ktoré povedú k zabráneniu a zníženiu, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov. Pre členské štáty je dôležité, aby rozdeľovali kvóty medzi plavidlá spôsobom, ktorý čo najviac odzrkadľuje predpokladané zloženie druhov pri jednotlivých druhoch rybolovu. V prípade nesúladu medzi dostupnými kvótami a skutočnou štruktúrou rybolovu by mali členské štáty zvážiť úpravy prostredníctvom výmeny kvót s inými členskými štátmi, a to aj na trvalom základe. Členské štáty by mali zvážiť aj uľahčenie spoločného využívania individuálnych kvót vlastníkmi plavidiel, napríklad na úrovni organizácií výrobcov alebo skupín vlastníkov plavidiel. Ako poslednú možnosť by členské štáty mali zvážiť započítanie druhov ulovených ako vedľajší úlovok do kvóty pre cieľový druh, v závislosti od štatútu ochrany druhov ulovených ako vedľajší úlovok.

(30)

Konečné určenie vylodenia úlovkov rýb menších ako minimálna ochranná referenčná veľkosť by sa malo obmedziť a mal by sa vylúčiť predaj na ľudskú spotrebu.

(31)

S cieľom zastrešiť nechcené úlovky, ktorým nemožno zabrániť ani pri uplatňovaní všetkých opatrení na ich zníženie, by sa pre rybolovy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, mali zaviesť určité výnimky de minimis z tejto povinnosti vylodiť úlovky, predovšetkým prostredníctvom viacročných plánov.

(32)

S výhradou vedeckého odporúčania a bez toho, aby boli ohrozené ciele maximálneho udržateľného výnosu alebo aby sa zvýšila rybolovná úmrtnosť, by sa v prípade uplatňovania povinnosti vylodiť úlovky vrátane povinnosti zdokumentovať úlovky malo umožniť zvýšenie súvisiacich rybolovných možností, aby sa zohľadnila skutočnosť, že sa vylodia ryby, ktoré by sa predtým boli odhodili.

(33)

Prístup k danému rybolovu by mal vychádzať z transparentných a objektívnych kritérií vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy. Členské štáty by mali presadzovať zodpovedný rybolov prostredníctvom stimulov poskytnutých tým prevádzkovateľom, ktorí lovia ryby spôsobom, ktorý je najmenej škodlivý pre životné prostredie, a ktorí prinášajú spoločnosti najväčší prínos.

(34)

V prípade populácií, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením obmedzení výlovu alebo rybolovného úsilia. Ak dostupné údaje nie sú postačujúce, rybolov by sa mal riadiť s použitím približných parametrov.

(35)

Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu v odvetví rybolovu a na závislosť určitých pobrežných spoločenstiev od rybolovu je potrebné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybolovných činností, a to rozdelením rybolovných možností medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu populácií rýb pre každý členský štát.

(36)

Takouto relatívnou stabilitou rybolovných činností by sa malo vzhľadom na premenlivý charakter biologického stavu populácií zabezpečiť a v plnej miere zohľadniť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybárstva a s ním súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojej rezolúcii z 3. novembra 1976 (14), a najmä v jej prílohe VII.

(37)

Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle.

(38)

Komisia by mala by mala byť splnomocnená prijímať dočasné opatrenia v prípade vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému, ktoré vyplýva z rybolovných činností a vyžaduje si okamžitú reakciu. Tieto opatrenia by sa mali zaviesť v rámci určených časových rámcov a mali by platiť počas stanoveného časového obdobia.

(39)

Členské štáty by mali spolupracovať na regionálnej úrovni, aby prijali spoločné odporúčania a iné nástroje na rozvoj a vykonávanie ochranných opatrení a opatrení, ktoré ovplyvňujú rybolovné činnosti v oblastiach, ktoré sú chránené právom v oblasti životného prostredia. V rámci regionálnej spolupráce by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov alebo delegovaných aktov prijímať ochranné opatrenia, len ak sa všetky dotknuté členské štáty daného regiónu dohodli na spoločnom odporúčaní. V prípade, že spoločné odporúčanie neexistuje, Komisia by mala predložiť návrh príslušných opatrení podľa zmluvy.

(40)

Členské štáty by mali byť splnomocnené prijímať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie pre populácie vo vodách Únie, ktoré sa majú uplatňovať výlučne na rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou.

(41)

Členské štáty by mali byť splnomocnené prijímať ochranné opatrenia a opatrenia na hospodárenie uplatniteľné v ich zónach do 12 námorných míľ na všetky rybárske plavidla Únie za predpokladu, že ak sa takéto opatrenia uplatňujú na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, sú nediskriminačné, vopred sa o nich konzultovalo s ostatnými dotknutými členskými štátmi, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a hospodárenia v dotknutej zóne do 12 námorných míľ.

(42)

Členské štáty by mali byť schopné zaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií.

(43)

Členské štáty by mali na základe svojich posúdení rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a rybolovnými možnosťami, ktoré majú k dispozícii, prijať osobitné opatrenia na prispôsobenie počtu rybárskych plavidiel Únie dostupným zdrojom. Posúdenia by sa mali vykonať v súlade s usmerneniami Komisie a mali by byť uvedené vo výročných správach, ktoré sa postupujú Komisii. Uvedené správy by sa mali zverejňovať. Každý členský štát by mal mať možnosť zvoliť si opatrenia a nástroje, ktoré chce prijať, na zníženie nadmernej rybolovnej kapacity.

(44)

Okrem toho by sa na účely riadenia a prispôsobovania rybolovnej kapacity mali zachovať povinné maximálne stropy kapacity flotily a vnútroštátne systémy zaradenia/vyradenia v súvislosti s financovaním vyradenia plavidiel.

(45)

Členské štáty by mali zaznamenávať minimálne informácie o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou. Tieto záznamy by sa mali sprístupniť Komisii na účely monitorovania veľkosti flotíl členských štátov.

(46)

Riadenie rybárstva vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov. Členské štáty by preto mali zbierať údaje o flotilách a ich rybolovných činnostiach, najmä biologické údaje o úlovkoch, a to aj odhodených úlovkoch, a informácie z prieskumov o populáciách rýb a o možnom environmentálnom vplyve rybolovných činností na morský ekosystém. Členské štáty by mali spravovať zozbierané údaje a sprístupňovať ich koncovým používateľom a iným zainteresovaným stranám. Členské štáty by s cieľom koordinovať činnosti zberu údajov mali spolupracovať navzájom a s Komisiou. Členské štáty by v prípade potreby mali pri zbere údajov spolupracovať aj s tretími krajinami. Členské štáty by mali Komisii poskytnúť na posúdenie výročné správy o svojich činnostiach v oblasti zberu údajov, pričom sa tieto správy zverejnia.

(47)

Zber údajov by sa mal vzťahovať aj na údaje, ktoré uľahčujú hospodárske posúdenie podnikov pôsobiacich v odvetví rybolovu, v akvakultúre a v spracovaní produktov rybolovu a akvakultúry, ako aj na údaje, ktoré uľahčujú posúdenie pravdepodobného budúceho vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach.

(48)

S Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF), zriadeným rozhodnutím Komisie 93/619/ES (15), možno konzultovať záležitosti týkajúce sa ochrany morských biologických zdrojov a hospodárenia s nimi s cieľom zabezpečiť požadovanú pomoc vysoko kvalifikovaného vedeckého personálu, a to najmä pri uplatňovaní biologických, ekonomických, environmentálnych, sociálnych a technických odborov.

(49)

Vedecký výskum v oblasti rybárstva vzťahujúci sa na príslušné politiky by sa mal posilniť prostredníctvom vykonávania vnútroštátnych programov zberu vedeckých údajov, výskumu a inovácie v oblasti rybárstva v koordinácii s inými členskými štátmi, ako aj v rámcoch Únie pre výskum a inovácie. Mala by sa presadzovať aj lepšia spolupráca medzi odvetvím a vedcami.

(50)

Únia by mala podporovať ciele spoločnej rybárskej politiky na medzinárodnej úrovni, pričom by sa zabezpečilo, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako tie, ktoré sú uplatniteľné podľa práva Únie, a presadili by sa rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie, ako aj z tretích krajín. Únia by sa na tento účel mala snažiť viesť proces zvyšovania výkonnosti regionálnych a medzinárodných organizácií, aby boli schopné lepšie chrániť živé morské zdroje vo svojej pôsobnosti a hospodáriť s nimi vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Únia by mala spolupracovať s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, aby sa zlepšilo dodržiavanie medzinárodných opatrení vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Pozícia Únie by mala vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní.

(51)

Dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s tretími krajinami by sa malo zabezpečiť, aby rybolovné činnosti Únie vo vodách tretích krajín vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a z výmeny príslušných informácií, čím sa zabezpečí udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, transparentnosť, pokiaľ ide o určenie nadbytku, a následne hospodárenie so zdrojmi, ktoré je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky. Týmito dohodami, ktorými sa poskytuje prístup k zdrojom úmerným záujmom flotily Únie výmenou za finančný príspevok Únie, by sa malo prispieť k vytvoreniu vysoko kvalitného správneho rámca, ktorým by sa zabezpečili najmä účinné opatrenia v oblasti zberu údajov, monitorovania, kontroly a dozoru.

(52)

Dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ako aj zásady právneho štátu by malo predstavovať základný prvok dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ktoré by mali obsahovať osobitnú doložku o ľudských právach. Zavedenie doložky o ľudských právach v dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva by malo byť v plnej miere v súlade s celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie.

(53)

Akvakultúrou by sa malo prispievať k zachovaniu potenciálu výroby potravín na udržateľnom základe v celej Únii, aby sa tak občanom Únie zaručila dlhodobá potravinová bezpečnosť vrátane dodávok potravín, ako aj rast a zamestnanosť, a aby sa prispievalo k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných organizmov.

(54)

V stratégii udržateľného rozvoja európskej akvakultúry, ktorú Komisia prijala v roku 2009 a ktorú uvítala a potvrdila Rada a uvítal Európsky parlament, sa konštatuje, že je potrebné vytvoriť a podporovať rovnaké podmienky pre akvakultúru ako základ pre jej udržateľný rozvoj.

(55)

Akvakultúrne činnosti v Únii sú v jednotlivých štátoch ovplyvňované rôznymi podmienkami, aj pokiaľ ide o oprávnenia prevádzkovateľov. Preto by sa s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry, podporiť rozvoj a inovácie v tejto oblasti a podporiť hospodársku činnosť, diverzifikáciu a zlepšiť životnú úroveň v pobrežných a vnútrozemských oblastiach mali vypracovať strategické usmernenia Únie pre národné strategické plány. Medzi členskými štátmi by sa okrem toho mali zaviesť mechanizmy výmeny informácií a najlepších postupov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania, prístup do vôd a priestoru Únie a zjednodušenie postupov vydávania licencií.

(56)

Osobitný charakter akvakultúry si vyžaduje poradnú radu na konzultáciu so zainteresovanými stranami o prvkoch politík Únie, ktoré by mohli mať vplyv na akvakultúru.

(57)

Je potrebné posilniť konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie a zjednodušiť ho, čím by sa podporilo lepšie riadenie jeho produkcie a obchodných činností. Spoločnou organizáciou trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky produkty rybolovu a akvakultúry uvádzané na trh v Únii bez ohľadu na ich pôvod, malo by sa ňou spotrebiteľom umožniť lepšie sa na základe dostupných informácií rozhodnúť, mala by sa ňou podporiť zodpovedná spotreba a zlepšiť hospodárske znalosti o trhoch Únie v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie.

(58)

Spoločná organizácia trhov by sa mala vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie.

(59)

Na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky by sa mal zriadiť účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, ktorý by zahŕňal boj proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam.

(60)

V rámci systému Únie na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie predpisov by sa malo podporovať používanie moderných a účinných technológií. Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť vykonávať pilotné projekty v oblasti nových kontrolných technológií a systémov správy údajov.

(61)

S cieľom zabezpečiť v rôznych členských štátoch porovnateľné podmienky uplatňovania pravidiel kontroly a presadzovania predpisov by sa mala presadzovať spolupráca medzi členskými štátmi na určení účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

(62)

S cieľom zabezpečiť účasť prevádzkovateľov na zbere údajov v Únii a na systéme Únie na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie predpisov by členské štáty mali mať možnosť vyžadovať od svojich prevádzkovateľov, aby pomernou časťou prispeli na príslušné operačné náklady.

(63)

Ciele spoločnej rybárskej politiky nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri vývoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a na obmedzené finančné zdroje členských štátov. S cieľom prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov by sa preto mala poskytnúť viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky a prispôsobená osobitostiam odvetvia rybolovu v jednotlivých členských štátoch.

(64)

Finančná pomoc Únie by mala byť podmienená dodržiavaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky členskými štátmi a prevádzkovateľmi vrátane vlastníkov plavidiel. V súlade s osobitnými pravidlami, ktoré sa prijmú, by sa poskytovanie finančnej pomoci Únie malo prerušiť, pozastaviť alebo upraviť v prípade, že členský štát nedodržiava osobitné povinnosti vyplývajúce zo spoločnej rybárskej politiky, alebo v prípade, že prevádzkovateľ tieto pravidlá závažne porušuje.

(65)

Ukázalo sa, že na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky je nevyhnutný dialóg so zainteresovanými stranami. Vzhľadom na rozdielne podmienky vo vodách Únie a na väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky by poradné rady mali umožniť, aby spoločná rybárska politika využívala znalosti a skúsenosti všetkých zainteresovaných strán.

(66)

Vzhľadom na osobitnú povahu najvzdialenejších regiónov, akvakultúry, trhov a Čierneho mora je vhodné zriadiť novú poradnú radu pre každú z týchto oblastí.

(67)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o prijímanie ochranných opatrení sprevádzajúcich určité povinnosti členských štátov v oblasti životného prostredia, úpravu povinnosti vylodiť úlovky s cieľom splniť medzinárodné záväzky Únie, rozšírenie povinnosti vylodiť úlovky na ďalšie druhy prostredníctvom procesu regionalizácie, prijatie osobitných plánov pre odhadzovanie prostredníctvom procesu regionalizácie, prijatie výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ak nebolo prijaté žiadne iné vykonávacie opatrenie pre uvedenú povinnosť, a stanovenie podrobných pravidiel fungovania poradných rád.

(68)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(69)

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(70)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia v súvislosti s dočasnými opatreniami na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov, systémom zaradenia/vyradenia v riadení flotily a zaznamenávaním, formátom a prenosom údajov do registra rybárskej flotily Únie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(71)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho cieľov.

(72)

Rozhodnutie Rady 2004/585/ES (17) by sa malo zrušiť, keď nadobudnú účinnosť príslušné pravidlá podľa tohto nariadenia.

(73)

Z dôvodu počtu a významu zmien, ktoré je potrebné vykonať, by sa nariadenie (ES) č. 2371/2002 malo zrušiť,

a)

ochranu morských biologických zdrojov a riadenie rybolovu a flotíl, ktoré takéto zdroje využívajú;

b)

vo vzťahu k opatreniam na trhoch a k finančným opatreniam na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky: sladkovodné biologické zdroje, akvakultúru a spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh.

a)

na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva;

b)

vo vodách Únie vrátane vykonávania rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín, v ktorých sú aj zaregistrované;

c)

rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie alebo

d)

štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu.

a)

postupne odstraňuje odhadzovanie úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky vyloďovali;

b)

podľa potreby čo najlepšie využíva nechcené úlovky, bez toho, aby sa pre takéto úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, vytvoril trh;

c)

zabezpečuje podmienky pre hospodársky životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu a spracovania rýb a pre činnosti na súši súvisiace s rybolovom;

d)

zabezpečuje opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity flotíl na úrovne rybolovných možností v súlade s odsekom 2 na účely hospodársky životaschopných flotíl bez drancovania morských biologických zdrojov;

e)

podporuje rozvoj udržateľných akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispievať k dodávkam potravín a potravinovej bezpečnosti a k zamestnanosti;

f)

prispieva k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, pamätajúc pritom na pobrežný rybolov a socio-ekonomické aspekty;

g)

prispieva k efektívnemu a transparentnému vnútornému trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry a prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii;

h)

prihliada na záujmy spotrebiteľov aj výrobcov;

i)

presadzuje pobrežné rybolovné činnosti s prihliadnutím na socio-ekonomické aspekty;

j)

dodržiava právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia, a najmä cieľ, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES, ako aj iné politiky Únie.

a)

jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie a na regionálnej, národnej a miestnej úrovni;

b)

zohľadňovanie regionálnych špecifík prostredníctvom regionalizovaného prístupu;

c)

ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

d)

dlhodobá perspektíva;

e)

efektívnosť administratívnych nákladov;

f)

primeraná účasť zainteresovaných strán, najmä poradných rád, vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

g)

primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

h)

súlad s inými politikami Únie;

i)

podľa potreby využitie posúdení vplyvu;

j)

súdržnosť medzi vnútorným a vonkajším rozmerom spoločnej rybárskej politiky;

k)

transparentnosť nakladania s údajmi v súlade s existujúcimi právnymi požiadavkami s náležitým prihliadnutím na súkromný život, ochranu osobných údajov a pravidlá dôvernosti; dostupnosť údajov príslušným vedeckým orgánom, iným subjektom s vedeckým alebo riadiacim záujmom a iným určeným koncovým používateľom.

1.

„vody Únie“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

2.

„morské biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé morské vodné druhy vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov počas ich života v mori;

3.

„sladkovodné biologické zdroje“ sú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

4.

„rybárske plavidlo“ je akékoľvek plavidlo vybavené na komerčné využívanie morských biologických zdrojov alebo pasca na tuniaka modroplutvého;

5.

„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

6.

„zaradenie do rybárskej flotily“ je registrácia rybárskeho plavidla v registri rybárskych plavidiel členského štátu;

7.

„maximálny udržateľný výnos“ je najvyšší teoretický vyvážený výnos, ktorý sa môže bez prestania v priemere získať z určitej populácie za existujúcich priemerných environmentálnych podmienok bez toho, aby to malo výrazný vplyv na proces rozmnožovania;

8.

„prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva“, ako sa uvádza v článku 6 dohody OSN o populáciách rýb, je prístup, v rámci ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

9.

„ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva“ je integrovaný prístup k riadeniu rybárstva v rámci ekologicky zmysluplných hraníc, ktorý sa snaží riadiť využívanie prírodných zdrojov s prihliadnutím na rybolovné a iné ľudské činnosti a zároveň zachovať biologické bohatstvo a biologické procesy potrebné na ochranu zloženia, štruktúry a fungovania biotopov dotknutých ekosystémov zohľadňovaním znalostí a neistôt súvisiacich s biotickými, abiotickými a ľudskými zložkami ekosystémov;

10.

„odhodené úlovky“ sú úlovky, ktoré sa vrátia do mora;

11.

„rybolov s malým vplyvom“ je používanie selektívnych rybolovných techník, ktoré majú malý škodlivý vplyv na morské ekosystémy a/alebo pri ktorých môžu vznikať nízke emisie z paliva;

12.

„selektívny rybolov“ je rybolov rybolovnými metódami alebo rybárskym výstrojom, ktoré sa počas rybolovnej operácie zameriavajú a lovia organizmy podľa veľkosti alebo druhu a umožňujú zabrániť uloveniu jedincov necieľového druhu alebo ich vypustenie bez poškodenia;

13.

„rybolovná úmrtnosť“ je miera, v ktorej sa rybolovnými činnosťami počas daného obdobia odoberá z populácie biomasa alebo jedince;

14.

„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

15.

„obmedzenie výlovu“ je podľa vhodnosti buď kvantitatívne obmedzenie úlovkov populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, ak sa na tieto populácie rýb alebo skupinu populácií rýb vzťahuje povinnosť vylodenia, alebo kvantitatívne obmedzenie vylodení populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia, na ktoré sa povinnosť vylodenia nevzťahuje;

16.

„ochranný referenčný bod“ sú hodnoty parametrov populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo rybolovná úmrtnosť), ktoré sa používajú pri riadení rybárstva, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo želanou úrovňou výnosu;

17.

„minimálna ochranná referenčná veľkosť“ je veľkosť živých morských vodných druhov so zreteľom na dospelosť, ako je stanovená v práve Únie, pričom sa pod jej hranicou uplatňujú obmedzenia alebo stimuly, ktorých cieľom je zabrániť lovu prostredníctvom rybolovných činností; táto veľkosť v príslušných prípadoch nahrádza minimálnu veľkosť pri vylodení;

18.

„populácia v bezpečných biologických hraniciach“ je populácia s vysokou pravdepodobnosťou, že jej predpokladaná biomasa neresiacej sa populácie na konci predchádzajúceho roka je vyššia, ako hraničný referenčný bod biomasy (Blim), a jej odhadovaná miera rybolovnej úmrtnosti za predchádzajúci rok je nižšia ako hraničný referenčný bod miery rybolovnej úmrtnosti (Flim);

19.

„záruka“ je preventívne opatrenie zamerané na zabránenie neželaným situáciám;

20.

„technické opatrenie“ je opatrenie, ktoré stanovením podmienok využívania a štruktúry rybárskeho výstroja a obmedzení prístupu k rybolovným oblastiam reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností;

21.

„rybolovné úsilie“ je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých plavidiel v danej skupine;

22.

„členský štát s priamym hospodárskym záujmom“ je členský štát, ktorý má záujem pozostávajúci buď z rybolovných možností, alebo rybolovu, ktorý sa vykonáva vo výhradnej hospodárskej zóne dotknutého členského štátu, alebo, pokiaľ ide o Stredozemné more, tradičného rybolovu na šírom mori;

23.

„prevoditeľné rybolovné koncesie“ sú odobrateľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených členskému štátu alebo stanovených v pláne hospodárenia, ktorý členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (18), ktoré ich držiteľ môže preniesť;

24.

„rybolovná kapacita“ je tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (19);

25.

„akvakultúra“ je chov alebo pestovanie vodných organizmov technikami určenými na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia, ak organizmy zostávajú počas fázy chovu a pestovania majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich výlovu vrátane tohto okamihu;

26.

„licencia na rybolov“ je licencia vymedzená v článku 4 bode 9 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (20);

27.

„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vymedzené v článku 4 bode 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

28.

„rybolovná činnosť“ je vyhľadávanie rýb, spustenie, nastavenie, vlečenie a vytiahnutie rybárskeho výstroja, vytiahnutie úlovku na palubu, prekládka, ponechanie na palube, spracovanie na palube, preprava, umiestňovanie do klietok, vykrmovanie a vylodenie rýb a produktov rybolovu;

29.

„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

30.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou produkcie, spracovania, uvádzania na trh, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

31.

„závažné porušenie“ je porušenie, ktoré je vymedzené ako také v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (21) a v článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

32.

„koncový používateľ vedeckých údajov“ je subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia;

33.

„nadbytok povoleného výlovu“ je tá časť povoleného výlovu, ktorú pobrežný štát nevylovil a ktorá vedie k tomu, že celková miera využívania jednotlivých populácií zostáva pod úrovňami, na ktorých sú populácie schopné sa sami obnoviť, a udržiava populácie lovených druhov nad želanými úrovňami stanovenými na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

34.

„produkty akvakultúry“ sú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

35.

„biomasa neresiacej sa populácie“ je odhad masy rýb konkrétnej populácie, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane samcov a samíc, a rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

36.

„zmiešaný rybolov“ je rybolov, pri ktorom je prítomných viacero druhov, a pri ktorom je pravdepodobné, že sa ulovia rôzne druhy v rámci tej istej rybolovnej operácie;

37.

„dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva“ je medzinárodná dohoda uzavretá s tretím štátom na účely získania prístupu do vôd a k zdrojom s cieľom udržateľným spôsobom využívať časť nadbytku morských biologických zdrojov výmenou za finančnú kompenzáciu od Únie, ktorej súčasťou môže byť aj odvetvová podpora.

a)

„Severné more“ sú zóny ICES (22) IIIa a IV;

b)

„Baltské more“ sú zóny ICES IIIb, IIIc a IIId;

c)

„severozápadné vody“ sú zóny ICES V (okrem Va a iba vody Únie v Vb), VI a VII;

d)

„juhozápadné vody“ sú zóny ICES VIII, IX a X (vody okolo Azor) a zóny CECAF (23) 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov);

e)

„Stredozemné more“ sú morské vody Stredozemného mora na východ od 5°36′ z. d.;

f)

„Čierne more“ je zemepisná podoblasť GFCM (General Fisheries Commission for the Mediterranean) vymedzená v uznesení GFCM/33/2009/2.

a)

viacročné plány podľa článkov 9 a 10;

b)

ciele pre ochranu a udržateľné využívanie populácií a súvisiace opatrenia na na minimalizovanie vplyvu rybolovu na morské prostredie;

c)

opatrenia na úpravu rybolovnej kapacity rybárskych plavidiel podľa dostupných rybolovných možností;

d)

stimuly vrátane stimulov hospodárskej povahy, ako sú rybolovné možnosti, na presadzovanie rybolovných metód, ktoré prispievajú k selektívnejšiemu rybolovu, k zabráneniu nechceným úlovkom a k čo najväčšiemu zníženiu ich množstva a k rybolovu s malým vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje;

e)

opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností;

f)

opatrenia na dosiahnutie cieľov článku 15;

g)

minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť;

h)

pilotné projekty týkajúce sa alternatívnych typov techník riadenia rybolovu a výstroja, ktoré zvyšujú selektivitu alebo minimalizujú negatívny vplyv rybolovných činností na morské prostredie;

i)

opatrenia potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých na základe článku 11;

j)

technické opatrenia uvedené v odseku 2.

a)

charakteristické znaky rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania;

b)

špecifikácie vzťahujúce sa na konštrukciu rybárskeho výstroja vrátane:

c)

obmedzenia alebo zákazy použitia určitého rybárskeho výstroja a rybolovných činností v určitých oblastiach alebo obdobiach;

d)

požiadavky na rybárske plavidlá, aby prestali vykonávať činnosť v danej oblasti počas vymedzeného minimálneho obdobia s cieľom chrániť dočasné zhluknutie ohrozených druhov, neresiacich sa rýb, rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a ďalších zraniteľných morských zdrojov;

e)

osobitné opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovných činností na morskú biodiverzitu a morské ekosystémy vrátane opatrení na zabránenie nechceným úlovkom a na čo najväčšie zníženie ich množstva.

a)

na jednotlivé druhy, alebo

b)

v prípade zmiešaného rybolovu alebo keď sa dynamika populácií navzájom ovplyvňuje, na rybolov využívajúci viaceré populácie v danej zemepisnej oblasti, pričom sa zohľadňujú znalosti o vzájomnom pôsobení medzi populáciami rýb, rybolovom a morskými ekosystémami.

a)

rozsah (vyjadrený v populáciách), druh rybolovu a oblasť, na ktoré sa viacročný plán vzťahuje;

b)

ciele, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 a s príslušnými ustanoveniami článkov 6 a 9;

c)

kvantifikovateľné ciele, ako napríklad miery rybolovnej úmrtnosti a/alebo biomasa neresiacich sa populácií;

d)

jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

e)

ochranné referenčné body, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2;

f)

ciele pre ochranné a technické opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 15, a opatrenia určené na zabránenie a zníženie, pokiaľ je to možné, nechcených úlovkov;

g)

záruky na zabezpečenie dosiahnutia kvantifikovateľných cieľov a potrebné nápravné prostriedky, okrem iného aj pre situácie, keď zhoršujúca sa kvalita alebo dostupnosť údajov ohrozuje udržateľnosť populácie.

a)

ďalšie ochranné opatrenia, najmä opatrenia na postupné odstránenie odhadzovania úlovkov s ohľadom na najlepšie dostupné vedecké odporúčania, alebo opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu rybolovu na ekosystém, ktoré sa podľa potreby ďalej vymedzia v súlade s článkom 18;

b)

kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

c)

podľa potreby konkrétne ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov.

a)

najneskôr od 1. januára 2015:

b)

najneskôr od 1. januára 2015 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2017 pre všetky ostatné druhy rybolovu vo vodách Únie v Baltskom mori pre druhy, na ktoré sa vzťahujú iné obmedzenia výlovu, ako sú obmedzenia, na ktoré sa vzťahuje písmeno a);

c)

najneskôr od 1. januára 2016 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v:

d)

najneskôr od 1. januára 2017 pre druhy charakterizujúce daný rybolov a najneskôr od 1. januára 2019 pre všetky ostatné druhy v rámci rybolovu, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) v Stredozemnom mori, Čiernom mori a vo všetkých ostatných vodách Únie a vo vodách, ktoré nie sú vodami Únie a ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín.

a)

druhy, ktorých lov je zakázaný a ktoré sú takto označené v právnom akte Únie prijatom v rámci spoločnej rybárskej politiky;

b)

druhy, pri ktorých vedecké dôkazy preukazujú vysokú mieru prežitia, pričom sa zohľadňujú charakteristické znaky výstroja, rybolovných postupov a ekosystému;

c)

úlovky, na ktoré sa vzťahujú výnimky de minimis.

a)

osobitných ustanovení o rybolove alebo druhoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1;

b)

špecifikácie výnimiek z povinnosti vylodiť úlovky druhov uvedených v odseku 2 písm. b);

c)

ustanovení o výnimkách de minimis do výšky 5 % celkového ročného výlovu všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky uvedená v odseku 1. Výnimka de minimis sa uplatňuje v týchto prípadoch:

Úlovky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené v tomto písmene, sa nezapočítavajú do príslušných kvót; všetky takéto úlovky sa však plne zaznamenávajú.

Počas prechodného obdobia štyroch rokov sa percentuálny podiel celkových ročných úlovkov uvedený v tomto písmene zvýši:

d)

ustanovenia o dokumentácii úlovkov;

e)

prípadné stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí v súlade s odsekom 10.

a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;

b)

boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti a cieľmi príslušného ochranného opatrenia;

c)

boli zlučiteľné s rozsahom pôsobnosti príslušného viacročného plánu a účinne plnili jeho ciele a kvantifikovateľné zámery;

d)

boli aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

a)

vzťahujú sa výhradne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou tohto členského štátu alebo v prípade rybolovných činností, ktoré nevykonávajú rybárske plavidlá, na osoby usadené na tej časti jeho územia, na ktorej sa uplatňuje zmluva;

b)

sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článku 2;

c)

sú aspoň rovnako prísne ako opatrenia podľa práva Únie.

a)

stavu využívaných morských biologických zdrojov;

b)

miery rybolovu a vplyvu rybolovných činností na morské biologické zdroje a morské ekosystémy, a

c)

socio-ekonomickej výkonnosti odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania vo vodách Únie a mimo nich.

a)

presnosť a spoľahlivosť a včasný zber;

b)

využívanie koordinačných mechanizmov s cieľom predchádzať dvojitému zberu údajov na rôzne účely;

c)

bezpečné uloženie a ochrana zozbieraných údajov v počítačových databázach a prípadne ich sprístupnenie verejnosti, a to aj na agregovanej úrovni, pričom sa zabezpečí dôvernosť údajov;

d)

prístup Komisie alebo subjektov, ktoré Komisia určila, k vnútroštátnym databázam a systémom používaným na spracovanie zozbieraných údajov na účely overenia existencie a kvality údajov;

e)

včasná dostupnosť relevantných údajov a príslušných metodík, ktorými sa získali, subjektom so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybárstva na účely výskumu alebo hospodárenia a akýmkoľvek zainteresovaným stranám, okrem prípadov, keď sa podľa uplatniteľného práva Únie vyžaduje ochrana a dôvernosť údajov.

a)

aktívne podporuje rozvoj vedeckých znalostí a odporúčaní a prispieva k nemu;

b)

zlepšuje súdržnosť iniciatív Únie s politikami s osobitným ohľadom na environmentálne, obchodné a rozvojové činnosti a zvyšuje súlad opatrení prijímaných v kontexte rozvojovej spolupráce a vedeckej, technickej a hospodárskej spolupráce;

c)

prispieva k udržateľným rybolovným činnostiam, ktoré sú hospodársky životaschopné a ktorými sa podporuje zamestnanosť v Únii;

d)

zabezpečuje, aby rybolovné činnosti Únie mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, ako sú zásady a normy uplatniteľné podľa práva Únie v oblasti spoločnej rybárskej politiky, pričom presadzuje rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z Únie vo vzťahu k prevádzkovateľom z tretích krajín;

e)

vo všetkých medzinárodných sférach presadzuje a podporuje činnosť potrebnú na odstránenie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;

f)

presadzuje zriadenie a posilnenie výborov na posúdenie dodržiavania pravidiel zriadených v rámci RFMO, pravidelné nezávislé preskúmanie výsledkov a vhodné nápravné činnosti vrátane účinných a odradzujúcich sankcií, ktoré sa majú uplatňovať transparentným a nediskriminačným spôsobom.

a)

rozvoj a podporu potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií;

b)

monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti;

c)

ďalšie prvky na budovanie kapacít týkajúce sa rozvoja politiky tretích krajín v oblasti udržateľného rybárstva.

a)

doložku o zákaze poskytovania výhodnejších podmienok iným flotilám loviacim ryby v týchto vodách, než sú podmienky, ktoré sa poskytujú hospodárskym subjektom Únie vrátane podmienok, ktoré sa týkajú ochrany a rozvoja zdrojov a hospodárenia s nimi, finančných dojednaní a poplatkov a práv týkajúcich sa vydávania oprávnení na rybolov;

b)

doložku o výhradnom práve týkajúcu sa pravidla uvedeného v odseku 5.

a)

podporiť časť nákladov na prístup k rybolovných zdrojom vo vodách tretích krajín; časť nákladov na prístup k rybolovným zdrojom, ktorú majú hradiť vlastníci plavidiel z Únie, sa posúdi pre každú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo protokole k nej, pričom je potrebné, aby bola spravodlivá, nediskriminačná a primeraná prínosom, ktoré sa zabezpečia podmienkami prístupu;

b)

zriadiť riadiaci rámec, ktorý zahŕňa vytvorenie a prevádzku potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií, a podporovať procesy konzultácií so záujmovými skupinami a monitorovacie, kontrolné a dozorné spôsobilosti a iné prvky budovania kapacít, ktoré sa týkajú rozvoja politiky udržateľného rybárstva vedenej treťou krajinou. Takáto finančná pomoc sa podmieni dosiahnutím konkrétnych výsledkov a dopĺňa rozvojové projekty a programy, ktoré daná tretia krajina vykonáva, a je s nimi v súlade.

a)

zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry a podporu jeho rozvoja a inovácie v tomto odvetví;

b)

zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečenie toho, aby bolo vykonávanie práva Únie efektívnejšie a lepšie reagovalo na potreby zainteresovaných strán;

c)

podnecovanie hospodárskej činnosti;

d)

diverzifikáciu a zlepšenie životnej úrovne v pobrežných a vnútrozemských oblastiach;

e)

začlenenie akvakultúrnych činností do námorného, pobrežného a vnútrozemského priestorového plánovania.

a)

administratívne zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o hodnotenia, štúdie vplyvu a licencie;

b)

primeranú istotu prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup do vôd a priestoru;

c)

ukazovatele environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

d)

posúdenie ďalších možných cezhraničných vplyvov, predovšetkým na morské biologické zdroje a morské ekosystémy v susedných členských štátoch;

e)

vytvorenie synergií medzi národnými výskumnými programami a spoluprácu medzi odvetvím a vedeckou komunitou;

f)

presadzovanie konkurenčnej výhody udržateľných vysoko kvalitných potravín;

g)

presadzovanie postupov a výskumu v akvakultúre s cieľom posilniť pozitívny vplyv na životné prostredie a na zdroje rýb, a zmenšiť negatívny vplyv vrátane zníženia tlaku na populácie rýb využívané na produkciu krmív a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov.

a)

prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2, a najmä k udržateľnému využívaniu živých morských biologických zdrojov;

b)

umožnilo, aby sa spoločná rybárska politika uplatňovala v rámci odvetvia rybolovu a akvakultúry na primeranej úrovni;

c)

posilnila konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry Únie, najmä výrobcov;

d)

prostredníctvom oznámení a označenia so zrozumiteľnými informáciami zlepšila transparentnosť a stabilita trhov, najmä pokiaľ ide o hospodárske znalosti o trhoch Únie s produktmi rybolovu a akvakultúry v rámci dodávateľského reťazca a ich chápanie, zabezpečila lepšia rovnováha rozdelenia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca odvetvia, zlepšila sa informovanosť spotrebiteľov a zvýšilo sa ich povedomie;

e)

prispelo k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky produkty uvádzané na trh v Únii, a to prostredníctvom podporovania udržateľného využívania rybolovných zdrojov;

f)

prispelo k zabezpečeniu toho, aby spotrebitelia mali široký výber produktov rybolovu a akvakultúry;

g)

spotrebiteľom zabezpečili overiteľné a presné informácie o pôvode produktu a o spôsobe jeho produkcie, najmä prostredníctvom označenia.

a)

organizáciu odvetvia vrátane opatrení na stabilizáciu trhu;

b)

plány produkcie a uvádzania na trh rybolovných a akvakultúrnych organizácií výrobcov;

c)

spoločné obchodné normy;

d)

informácie pre spotrebiteľov.

a)

z globálneho, integrovaného a spoločného prístupu;

b)

zo spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou;

c)

z nákladovej efektívnosti a primeranosti;

d)

z používania účinných technológií kontroly dostupnosti a kvality údajov z oblasti rybárstva;

e)

z rámca Únie pre kontrolu, inšpekcie a presadzovanie;

f)

zo stratégie vychádzajúcej z rizík a zameranej na systematické a automatické krížové kontroly všetkých dostupných relevantných údajov;

g)

z rozvoja kultúry dodržiavania pravidiel a spolupráce medzi všetkými prevádzkovateľmi a rybármi.

a)

pravidelne skúma otázky súvisiace s dodržiavaním a plnením povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva a identifikuje možné ťažkosti spoločného záujmu pri vykonávaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky;

b)

formuluje odporúčania v súvislosti s vykonávaním pravidiel spoločnej rybárskej politiky vrátane stanovovania priorít finančnej pomoci Únie; a

c)

vymieňa si informácie o kontrolných a inšpekčných činnostiach vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

a)

poradná rada pre najvzdialenejšie regióny, rozdelená do troch sekcií pre každú z týchto morských oblastí: západný Atlantik, východný Atlantik a Indický oceán;

b)

poradná rada pre akvakultúru;

c)

poradná rada pre trhy;

d)

poradná rada pre Čierne more.

a)

Komisii a dotknutému členskému štátu predkladať odporúčania a návrhy v otázkach týkajúcich sa riadenia rybárstva a socio-ekonomických a ochranných aspektov rybolovu a akvakultúry, a najmä odporúčania o možnostiach zjednodušenia pravidiel riadenia rybárstva;

b)

Komisiu a členské štáty informovať o problémoch týkajúcich sa riadenia a socio-ekonomických a ochranných aspektoch rybolovu a podľa potreby akvakultúry v ich zemepisnej oblasti alebo v oblasti pôsobnosti a navrhovať riešenia na vyriešenie týchto problémov;

c)

v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

a)

organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov v odvetví rybolovu a v prípade potreby v odvetví akvakultúry a zástupcov spracovateľského odvetvia a obchodného odvetvia;

b)

ďalších záujmových skupín, ktoré spoločná rybárska politika ovplyvňuje (napríklad environmentálnych organizácií a spotrebiteľských skupín).

30.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 351/46

(1)

Do pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky patria aj opatrenia týkajúce sa trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry v Únii. Spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (ďalej len „spoločná organizácia trhov“) je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej rybárskej politiky a mala by prispievať k plneniu jej cieľov. Vzhľadom na to, že prebieha revízia spoločnej rybárskej politiky, spoločná organizácia trhov by sa mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(2)

Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (4) je potrebné revidovať, aby zohľadňovalo nedostatky zistené pri uplatňovaní v súčasnosti platných ustanovení, najnovší vývoj na trhoch Únie a svetových trhoch a pokrok v oblasti činností rybolovu a akvakultúry.

(3)

Rybolov má osobitný význam pre hospodárstvo pobrežných regiónov Únie vrátane najvzdialenejších regiónov. Vzhľadom na to, že rybolov v týchto regiónoch zabezpečuje rybárom ich živobytie, mali by sa prijať kroky na podporu stability trhov a užšieho vzájomného vzťahu medzi ponukou a dopytom.

(4)

Ustanovenia o spoločnej organizácii trhov by sa mali uplatňovať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä so zreteľom na tie záväzky, ktoré vyplývajú z ustanovení Svetovej obchodnej organizácie. Pri obchodovaní s produktmi rybolovu a akvakultúry s tretími krajinami by sa mali zabezpečiť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä dodržiavaním udržateľnosti a uplatňovaním sociálnych noriem, ktoré sú rovnocenné tým, ktoré sa vzťahujú na produkty Únie.

(5)

Je dôležité, aby riadenie spoločnej organizácie trhov prebiehalo podľa zásad dobrej správy spoločnej rybárskej politiky.

(6)

V záujme úspechu spoločnej organizácie trhov je nevyhnutné, aby spotrebitelia boli prostredníctvom marketingových a vzdelávacích kampaní informovaní o dôležitosti konzumácie rýb a o širokej palete druhov, ktoré sú k dispozícii, ako aj o význame chápania informácií uvedených na označeniach.

(7)

Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu a organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry (ďalej spolu len „organizácie výrobcov“) sú kľúčové pri dosahovaní cieľov spoločnej rybárskej politiky a spoločnej organizácie trhov. Je preto potrebné posilniť ich zodpovednosti a poskytnúť potrebnú finančnú podporu, ktorá im umožní zohrávať významnejšiu úlohu pri každodennom riadení rybárstva pri súčasnom dodržiavaní rámca vymedzenom cieľmi spoločnej rybárskej politiky. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby ich členovia vykonávali činnosti rybolovu a akvakultúry udržateľným spôsobom, zlepšovali uvádzanie produktov na trh, zbierali informácie o akvakultúre a zvýšili svoj príjem. Pri dosahovaní týchto cieľov by mali organizácie výrobcov zohľadniť rôzne podmienky odvetví rybolovu a akvakultúry, ktoré prevládajú v Únii, okrem iného aj v najvzdialenejších regiónoch, a to najmä špecifiká maloobjemového rybolovu a extenzívnej akvakultúry. Príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť prevziať zodpovednosť za realizáciu týchto cieľov v úzkej spolupráci s organizáciami výrobcov v otázkach riadenia a v prípade potreby i prideľovania kvót a riadenia rybolovného úsilia v závislosti od potrieb jednotlivých druhov rybolovu.

(8)

Mali by sa prijať opatrenia na podnietenie primeranej a reprezentatívnej účasti maloobjemových výrobcov.

(9)

V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a životaschopnosti organizácií výrobcov by sa mali jasne vymedziť vhodné kritériá ich vytvárania.

(10)

Medziodvetvové organizácie pozostávajúce z rôznych kategórií prevádzkovateľov v odvetví rybolovu a akvakultúry môžu prispieť k zlepšeniu koordinácie obchodných činností s dodávateľským reťazcom a k vytvoreniu opatrení, ktoré sú v záujme celého odvetvia.

(11)

Je vhodné stanoviť spoločné podmienky pre uznávanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií členskými štátmi, rozšírenie pravidiel prijatých organizáciami výrobcov a medziodvetvovými organizáciami a rozdelenie nákladov vyplývajúcich z tohto rozšírenia. Rozšírenie pravidiel by malo podliehať schváleniu zo strany Komisie.

(12)

Keďže populácie rýb sú spoločné zdroje, ich udržateľné a efektívne využívanie môžu v určitých prípadoch lepšie dosiahnuť organizácie tvorené členmi z rôznych členských štátov a rôznych regiónov. Preto je tiež potrebné podporiť možnosť založenia organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov na národnej alebo nadnárodnej úrovni, ktoré podľa možnosti vychádzajú z biologicko-geografických regiónov. Takéto organizácie by mali byť partnerstvami zameranými na vytváranie spoločných a záväzných pravidiel a na zabezpečovanie rovnakých podmienok pre všetky zainteresované strany zapojené do rybolovu. Pri zakladaní takýchto organizácií je potrebné zaistiť, že sa budú naďalej riadiť pravidlami hospodárskej súťaže, ako sa stanovuje v tomto nariadení, a že budú rešpektovať potrebu udržiavania prepojenia medzi jednotlivými pobrežnými komunitami a druhmi rybolovu a vodami, ktoré historicky využívajú.

(13)

Komisia by mala nabádať na podporné opatrenia na posilnenie účasti žien v organizáciách výrobcov v odvetví akvakultúry.

(14)

Aby organizácie výrobcov boli schopné viesť svojich členov k udržateľnému rybolovu a akvakultúre, mali by tieto organizácie pripraviť a príslušným orgánom svojich členských štátov predložiť plán produkcie a uvádzania na trh, ktorý obsahuje opatrenia pre ne potrebné na dosiahnutie svojich cieľov.

(15)

V záujme dosiahnutia cieľov spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ ide o odhodené úlovky, je nutné rozšírené používanie selektívneho rybárskeho výstroja, ktoré by bránilo vyloveniu rýb nedosahujúcich požadovanú veľkosť.

(16)

Vzhľadom na nepredvídateľnosť rybolovných činností je vhodné vytvoriť mechanizmus uskladnenia produktov rybolovu na ľudskú spotrebu s cieľom posilniť stabilitu trhov a zvýšiť návratnosť produktov, a to najmä vytváraním pridanej hodnoty. Tento mechanizmus by mal prispievať k stabilizácii a zbližovaniu miestnych trhov v Únii s cieľom splniť ciele vnútorného trhu.

(17)

S cieľom zohľadniť rozdielnosť cien v rámci Únie by mala byť každá organizácia výrobcov v odvetví rybolovu oprávnená navrhnúť cenu, ktorá spustí mechanizmus uskladnenia. Táto spúšťacia cena by sa mala stanoviť tak, aby sa zachovala spravodlivá hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi.

(18)

Vytvorenie a používanie spoločných obchodných noriem by malo umožniť, aby bol trh zásobovaný udržateľnými produktmi, aby sa plne využil potenciál vnútorného trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry, a malo by uľahčiť činnosti uvádzania na trh založené na spravodlivej hospodárskej súťaži, a tak prispieť k zvýšeniu ziskovosti produkcie. Na uvedený účel by sa mali naďalej uplatňovať existujúce obchodné normy.

(19)

Je potrebné zabezpečiť, aby dovážané produkty vstupujúce na trh Únie spĺňali rovnaké požiadavky a obchodné normy, ktoré musia spĺňať výrobcovia Únie.

(20)

V záujme zaručenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia majú produkty rybolovu a akvakultúry uvádzané na trh Únie bez ohľadu na ich pôvod by mali spĺňať uplatniteľné pravidlá bezpečnosti potravín a hygieny.

(21)

Je potrebné, aby sa spotrebiteľom poskytovali jasné a úplné informácie okrem iného o pôvode a spôsobe produkcie produktov, aby si mohli fundovane vybrať.

(22)

Používanie environmentálnej značky v prípade produktov rybolovu a akvakultúry pochádzajúcich tak z Únie, ako aj z krajín mimo Únie, ponúka možnosť poskytovať jasné informácie o ekologickej udržateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry. Preto je potrebné, aby Komisia preskúmala možnosť vypracovať a stanoviť minimálne kritériá na vytvorenie environmentálnej značky Únie pre produkty rybolovu a akvakultúry.

(23)

Na účely ochrany spotrebiteľov by príslušné vnútroštátne orgány, ktoré zodpovedajú za monitorovanie a presadzovanie plnenia povinností stanovených v tomto nariadení, mali v plnej miere využívať dostupné technológie vrátane testovania na základe DNA s cieľom odradiť prevádzkovateľov od falošného označovania úlovkov.

(24)

Pravidlá hospodárskej súťaže súvisiace s dohodami, rozhodnutiami a postupmi uvedenými v článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa mali uplatňovať na produkciu alebo uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh, pokiaľ ich uplatňovanie nebráni fungovaniu spoločnej organizácie trhov alebo neohrozuje plnenie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ.

(25)

Je vhodné stanoviť pravidlá hospodárskej súťaže uplatniteľné na produkciu a uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry na trh, ktoré zohľadňujú osobitosti odvetvia rybolovu a akvakultúry vrátane roztrieštenosti odvetvia, skutočnosti, že ryby sú spoločným zdrojom, a veľký rozsah dovozu, ktorý by mal podliehať rovnakým pravidlám ako produkty rybolovu a akvakultúry Únie. V záujme zjednodušenia by sa mali do tohto nariadenia začleniť príslušné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 (5). Nariadenie (ES) č. 1184/2006 by sa preto už nemalo uplatňovať na produkty rybolovu a akvakultúry.

(26)

Je potrebné zlepšiť zber, spracovanie a rozširovanie ekonomických informácií o trhoch s produktmi rybolovu a akvakultúry v Únii.

(27)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o lehoty, postupy a formu žiadostí týkajúce sa uznania organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií a odňatia tohto uznania; pokiaľ ide o formu, lehoty a postupy, ktoré uplatňujú členské štáty pri informovaní o rozhodnutí o udelení alebo odňatí uznania; pokiaľ ide o formát a postupy, ktoré uplatňujú členské štáty pri oznamovaní pravidiel, ktoré majú byť záväzné pre všetkých výrobcov alebo prevádzkovateľov; pokiaľ ide o formu a štruktúru plánu produkcie a uvádzania na trh ako aj postupov a lehôt na ich predkladanie a schválenie; pokiaľ ide o formu zverejnenia spúšťacích cien členskými štátmi, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(28)

Nariadenie (ES) č. 104/2000 by sa malo zrušiť. Avšak na zabezpečenie kontinuity pri poskytovaní informácii spotrebiteľom by sa mal jeho článok 4 uplatňovať až do 12. decembra 2014.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov z dôvodov spoločného charakteru trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov a potreby spoločnej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

Nariadenia (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

a)

profesijné organizácie;

b)

obchodné normy;

c)

informácie pre spotrebiteľov;

d)

pravidlá hospodárskej súťaže;

e)

získavanie informácií o trhoch.

a)

„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy pochádzajúce z akejkoľvek rybolovnej činnosti alebo produkty z nich odvodené, ako sa uvádza v prílohe I;

b)

„produkty akvakultúry“ sú vodné organizmy v ktorejkoľvek etape životného cyklu pochádzajúce z akejkoľvek akvakultúrnej činnosti alebo produkty z nich odvodené, ako sa uvádza v prílohe I;

c)

„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa výrobné prostriedky na získanie produktov rybolovu alebo akvakultúry s cieľom uviesť ich na trh;

d)

„odvetvie rybolovu a akvakultúry“ je hospodárske odvetvie, ktoré zahŕňa všetky činnosti produkcie, spracovania a uvádzania produktov rybolovu alebo akvakultúry na trh;

e)

„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka produktov rybolovu alebo akvakultúry na distribúciu, spotrebu alebo použitie na trhu Únie počas obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne;

f)

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie produktu rybolovu alebo akvakultúry na trhu Únie;

g)

„maloobchod“ je manipulácia s potravinami a/alebo ich spracúvanie a ich skladovanie v mieste predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi a zahŕňa distribučné terminály, stravovacie prevádzky, závodné jedálne, inštitucionálne stravovanie, reštaurácie a podobné prevádzky stravovacích služieb, obchody, distribučné centrá v supermarketoch a veľkoobchodné predajne;

h)

„balené produkty rybolovu a akvakultúry“ sú produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sú „balenou potravinou“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

a)

podporovať životaschopné a udržateľné rybolovné činnosti svojich členov v plnom súlade s politikou ochrany, ako sa stanovuje najmä v nariadení (EÚ) č. …/2013 a v práve v oblasti ochrany životného prostredia, a pritom rešpektovať sociálnu politiku, a ak tak ustanoví dotknutý členský štát, podieľať sa na hospodárení s morskými biologickými zdrojmi;

b)

zabraňovať nechceným úlovkom komerčných populácií a tieto úlovky v čo najväčšej miere znižovať a v prípade potreby ich čo najlepšie využívať, a to bez toho, aby sa vytváral trh pre tie úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. …/2013;

c)

prispievať k sledovateľnosti produktov rybolovu a prístupu k jasným a úplným informáciám pre spotrebiteľov;

d)

prispievať k odstraňovaniu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu.

a)

podporovať udržateľné akvakultúrne činnosti svojich členov poskytovaním príležitostí na ich rozvoj v plnom súlade najmä s nariadením (EÚ) č. ../2013 a s právom v oblasti ochrany životného prostredia, a pritom rešpektovať sociálnu politiku;

b)

zabezpečiť, aby boli činnosti ich členov v súlade s národnými strategickými plánmi uvedenými v článku 34 nariadenia (EÚ) č. …/2013;

c)

usilovať sa zabezpečiť, aby kŕmne produkty v oblasti akvakultúry rybolovného pôvodu pochádzali z rybolovu, ktorý sa riadi udržateľne.

a)

zlepšovať podmienky pre uvádzanie produktov rybolovu a akvakultúry svojich členov na trh;

b)

zlepšovať hospodárske výnosy;

c)

stabilizovať trhy;

d)

prispievať k zásobovaniu potravinami a presadzovať prísne normy kvality a bezpečnosti potravín a zároveň prispievať k zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

e)

znižovať vplyv rybolovu na životné prostredie okrem iného aj prostredníctvom opatrení na zlepšenie selektivity rybárskeho výstroja.

a)

prispôsobenie produkcie požiadavkám trhu;

b)

distribúcia dodávok správnymi kanálmi a uvádzanie produktov svojich členov na trh;

c)

propagácia produktov rybolovu a akvakultúry Únie svojich členov nediskriminačným spôsobom napríklad využívaním certifikácie, a najmä označení pôvodu, značiek kvality, zemepisného označenia, zaručených tradičných špecialít a zásluh v oblasti udržateľnosti;

d)

kontrola a prijímanie opatrení na zabezpečenie toho, že činnosti ich členov budú v súlade s pravidlami, ktoré príslušná organizácia výrobcov ustanovila;

e)

propagácia programov odbornej prípravy a spolupráce s cieľom podnietiť mladých ľudí k vstupu do odvetvia;

f)

znižovanie vplyvu rybolovu na životné prostredie okrem iného aj prostredníctvom opatrení na zlepšenie selektivity rybárskeho výstroja;

g)

propagovanie používania informačných a komunikačných technológií na zlepšenie uvádzania na trh a cien;

h)

uľahčenie prístupu spotrebiteľov k informáciám o produktoch rybolovu a akvakultúry.

a)

kolektívne plánovanie a riadenie rybolovných činností svojich členov v závislosti od organizácie hospodárenia s morskými biologickými zdrojmi členskými štátmi, čo zahŕňa aj tvorbu a vykonávanie opatrení na zlepšenie selektivity rybolovných činností a poskytovanie poradenstva príslušným orgánom;

b)

zabraňovanie nechceným úlovkom a ich minimalizovanie prostredníctvom účasti na tvorbe a uplatňovaní technických opatrení a čo najlepšie využívanie nechcených úlovkov komerčných populácií rýb bez toho, aby sa vytváral trh pre úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, v súlade s článkom 15 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. …/2013 a prípadne s článkom 34 ods. 2 tohto nariadenia;

c)

riadenie dočasného uskladnenia produktov rybolovu v súlade s článkami 30 a 31 tohto nariadenia.

a)

presadzovanie udržateľných akvakultúrnych činností, najmä pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

b)

zber informácií o produktoch uvádzaných na trh vrátane ekonomických informácií o prvom predaji a o prognózach produkcie;

c)

zber informácií týkajúcich sa životného prostredia;

d)

plánovanie riadenia akvakultúrnych činností svojich členov;

e)

podpora programov pre profesionálov na propagáciu produktov udržateľnej akvakultúry.

a)

efektívnejšie a udržateľnejšie plnenie cieľov členských organizácií výrobcov stanovených v článku 7;

b)

koordinovať a rozvíjať činnosti spoločného záujmu členských organizácií výrobcov.

a)

vypracovanie vzorových zmlúv, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie;

b)

propagácia produktov rybolovu a akvakultúry Únie nediskriminačným spôsobom, napríklad využívaním certifikácie, a najmä označení pôvodu, značiek kvality, zemepisných označení, zaručených tradičných špecialít a zásluh v oblasti udržateľnosti;

c)

stanovenie pravidiel produkcie a uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá ustanovené v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

d)

zlepšovanie kvality, poznania a transparentnosti produkcie a trhu, ako aj vykonávanie činností profesionálnej a odbornej prípravy, napríklad v otázkach kvality a sledovateľnosti, bezpečnosti potravín a s cieľom podnecovať výskumné iniciatívy;

e)

vypracovanie výskumných a trhových štúdií a vývoj techník optimalizácie fungovania trhu aj za využitia informačných a komunikačných technológií, ako aj zber socio-ekonomických údajov;

f)

poskytovanie informácií a vykonávanie výskumu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie udržateľných dodávok v množstve, kvalite a za cenu, ktoré zodpovedajú požiadavkám trhu a očakávaniam spotrebiteľov;

g)

propagácia medzi spotrebiteľmi zameraná na druhy z populácií rýb, ktoré sú v udržateľnom stave, majú vysokú výživovú hodnotu a ktorých konzumácia nie je veľmi rozšírená;

h)

kontrola a prijímanie opatrení na dosiahnutie súladu činností svojich členov s pravidlami ustanovenými príslušnou medziodvetvovou organizáciou.

a)

spĺňajú zásady stanovené v článku 17 a pravidlá prijaté na účely ich uplatňovania;

b)

sú dostatočne ekonomicky aktívne na území dotknutého členského štátu alebo v jeho časti, najmä pokiaľ ide o počet členov alebo objem produkcie, ktorú je možné uviesť na trh;

c)

majú právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu, sú v tomto štáte usadené a majú úradné sídlo na jeho území;

d)

sú schopné plniť ciele stanovené v článku 7;

e)

dodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V;

f)

nezneužívajú dominantné postavenie na danom trhu; a

g)

poskytnú príslušné údaje o svojich členoch, riadení a zdrojoch financovania.

a)

spĺňajú zásady stanovené v článku 17 a pravidlá prijaté na účely ich uplatňovania;

b)

predstavujú významný podiel produkcie a buď spracovateľskej činnosti alebo činnosti uvádzania na trh, alebo oboch týchto činností v súvislosti s produktmi rybolovu a akvakultúry alebo produktmi spracovanými z produktov rybolovu a akvakultúry;

c)

samy sa nepodieľajú na produkcii, spracovaní či uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh alebo produktov spracovaných z produktov rybolovu a akvakultúry;

d)

majú právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva členského štátu, sú v tomto členskom štáte usadené a majú úradné sídlo na jeho území;

e)

sú schopné plniť ciele stanovené v článku 12;

f)

zohľadňujú záujmy spotrebiteľov;

g)

nebránia riadnemu fungovaniu spoločnej organizácie trhov; a

h)

dodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V.

a)

jej členovia dodržiavajú pravidlá, ktoré organizácia prijala v súvislosti s využívaním rôznych druhov rybolovu, produkciou a uvádzaním na trh;

b)

medzi členmi nedochádza k diskriminácii, najmä z dôvodu štátnej príslušnosti či miesta usadenia;

c)

od členov sa vyberá finančný príspevok na financovanie organizácie;

d)

demokratické fungovanie umožňujúce členom kontrolovať svoju organizáciu a jej rozhodnutia;

e)

ukladanie účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií za porušenie povinností stanovených vo vnútorných pravidlách príslušnej organizácie, najmä v prípade nezaplatenia finančného príspevku;

f)

vymedzenie pravidiel prijímania nových členov a odňatia členstva;

g)

vymedzenie účtovných a rozpočtových pravidiel potrebných na riadenie organizácie.

a)

lehoty, postupy a formu žiadostí, pokiaľ ide o uznanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií podľa článkov 14 a 16 alebo o odňatie tohto uznania podľa článku 18;

b)

formu, lehoty a postupy, ktoré uplatňujú členské štáty pri informovaní Komisie o každom rozhodnutí o udelení alebo odňatí uznania podľa článku 20 ods. 2.

a)

organizácia výrobcov je zriadená na aspoň jeden rok a považuje sa za reprezentatívnu v súvislosti s produkciou a uvádzaním na trh, v príslušných prípadoch vrátane odvetvia maloobjemového a drobného rybolovu, v jednom členskom štáte a predloží žiadosť príslušným vnútroštátnym orgánom;

b)

rozširované pravidlá sa týkajú ktoréhokoľvek z opatrení organizácií výrobcov ustanovených v článku 8 ods. 1 písm. a), b) a c), článku 8 ods. 2 písm. a) a b) a článku 8 ods. 3 písm. a) až e);

c)

dodržiavajú sa pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V.

a)

medziodvetvová organizácia zahŕňa aspoň dve z týchto činností a to v rozsahu najmenej 65 % v rámci každej z nich: produkcia, spracovanie alebo uvádzanie príslušného produktu na trh počas predchádzajúceho roka v príslušnej oblasti alebo oblastiach členského štátu a predloží žiadosť príslušným vnútroštátnym orgánom, a

b)

pravidlá rozširované na iných prevádzkovateľov sa týkajú ktoréhokoľvek z opatrení medziodvetvových organizácií stanovených v článku 13 písm. a) až g) a nepoškodzujú iných prevádzkovateľov v dotknutom členskom štáte alebo v Únii.

a)

sú dodržané ustanovenia článkov 22 a 23;

b)

sú dodržané pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v kapitole V;

c)

rozšírenie neohrozuje voľný obchod a

d)

nie je ohrozené dosiahnutie cieľov uvedených v článku 39 ZFEÚ.

a)

program produkcie pre lovené alebo chované druhy;

b)

stratégiu uvádzania na trh zameranú na zosúladenie množstva, kvality a obchodnej úpravy dodávok s požiadavkami trhu;

c)

opatrenia, ktoré má prijať organizácia výrobcov s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 7;

d)

osobitné predbežné opatrenia na prispôsobenie dodávok druhov, ktoré počas roka obvykle spôsobujú odbytové ťažkosti;

e)

sankcie uplatniteľné na členov, ktorí porušujú rozhodnutia prijaté na účely vykonávania príslušného plánu.

a)

formu a štruktúru plánu produkcie a uvádzania na trh uvedeného v článku 28;

b)

postup a lehoty na predloženie plánu produkcie a uvádzania na trh uvedeného v článku 28 organizáciami výrobcov a na jeho schválenie členskými štátmi.

a)

sú splnené podmienky pre pomoc na uskladnenie stanovené budúcom právnom akte Únie, ktorým sa stanovia podmienky pre finančnú podporu námornej a rybárskej politiky na obdobie rokov 2014-2020;

b)

organizácie výrobcov v odvetví rybolovu uviedli produkty na trh, a nenašiel sa pre ne kupec pri spúšťacej cene uvedenej v článku 31;

c)

produkty spĺňajú spoločné obchodné normy stanovené v súlade s článkom 33 a majú primeranú kvalitu na ľudskú spotrebu;

d)

produkty sú stabilizované alebo spracované a uskladnené v nádržiach alebo klietkach zmrazením, a to buď na palube plavidla alebo v zariadení na pevnine, nasolené, sušené, marinované, alebo prípadne varené a pasterizované, bez ohľadu na to, či sú porciované, nakrájané alebo majú prípadne odstránenú hlavu;

e)

produkty sa po uskladnení neskôr znova uvedú na trh na ľudskú spotrebu;

f)

produkty zostávajú uskladnené aspoň päť dní.

a)

trendy produkcie a dopytu;

b)

stabilizácia trhových cien;

c)

konvergencia trhov;

d)

príjmy výrobcov;

e)

záujmy spotrebiteľov.

a)

minimálnymi veľkosťami pri uvádzaní na trh, pri ktorých sa zohľadňujú najlepšie dostupné vedecké odporúčania; takéto minimálne veľkosti pri uvádzaní na trh v prípade potreby zodpovedajú minimálnym ochranným referenčným veľkostiam v súlade s článkom 15 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. …/2013;

b)

špecifikáciami konzervovaných produktov v súlade s požiadavkami na konzerváciu a medzinárodnými záväzkami.

a)

nariadenie (ES) č. 178/2002;

b)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (15);

c)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (16);

d)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (17);

e)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (18);

f)

nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 (19) a

g)

nariadenie (ES) č. 1224/2009.

a)

obchodný a vedecký názov druhu;

b)

spôsob produkcie, konkrétne slová: „… ulovené…“ alebo „… ulovené v sladkých vodách…“ alebo „… odchované…“;

c)

oblasť, v ktorej bol produkt ulovený alebo odchovaný, a kategória rybárskeho výstroja použitého pri rybolove, ako je stanovené v prvom stĺpci prílohy III k tomuto nariadeniu;

d)

či bol produkt rozmrazený;

e)

prípadne dátum minimálnej trvanlivosti.

a)

zložky konečného produktu;

b)

potraviny, pri ktorých je zmrazovanie technologicky nevyhnutnou súčasťou výrobného procesu;

c)

produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré boli predtým zmrazené z dôvodov ochrany zdravia v súlade s oddielom VIII prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

d)

produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré boli rozmrazené pred údením, solením, varením, nakladaním, sušením alebo kombináciou akéhokoľvek z týchto postupov.

a)

vedecký názov každého druhu podľa informačného systému FishBase alebo, ak je to relevantné, databázy ASFIS Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

b)

obchodný názov: