29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/1

—

so zreteľom na operačný program MED 2007 – 2013, ktorý Komisia schválila v decembri 2007,

—

so zreteľom na program cezhraničnej spolupráce ENPI pre oblasť Stredozemného mora 2007 – 2013, ktorý Komisia schválila 14. augusta 2008,

—

so zreteľom na strategický plán Arco Latino 2010 – 2015 pre štruktúrované a inovatívne Stredozemie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) (COM(2010)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 o stratégii Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715) a orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEC(2009)0712),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť (3),

—

so zreteľom na správu zhromaždenia ARLEM z 29. januára 2011 o územnom rozmere Únie pre Stredozemie – odporúčania do budúcnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (4),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. júna 2011 o vykonávaní stratégie EÚ pre región Baltského mora (COM(2011)0381),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o cieli 3: výzva pre územnú spoluprácu – budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce (5),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2011, ktorými sa schválila európska stratégia pre podunajskú oblasť a ktorými sa zároveň vyzvali členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou pokračovali v práci na možných budúcich makroregionálnych stratégiách, najmä pokiaľ ide o región Jadranského a Iónskeho mora,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (COM(2011)0611),

—

so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy o územnej spolupráci v oblasti Stredozemia prostredníctvom jadransko-iónskeho makroregiónu, ktoré bolo jednomyseľne prijaté 11. októbra 2011 na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedníctva medziinštitucionálneho fóra v Katánii z 10. decembra 2011 na tému Starí a noví aktéri Stredozemia, ktorí sa menia: úloha obyvateľstva, regiónov a miestnych problémov, nadnárodných vlád a inštitúcií v integrovanej stratégii pre spoločný rozvoj,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky (6),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. januára 2012 o vytvorení Paktu ostrovov ako oficiálnej európskej iniciatívy (7), v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. marca 2012 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltského mora (COM(2012)0128),

—

so zreteľom na Belehradskú deklaráciu schválenú na 14. stretnutí jadransko-iónskej rady 30. apríla 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (COM(2011)0782),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0219/2012),

A.

keďže makroregionálna stratégia pre Baltské more bola schválená v roku 2009 a keďže Komisia (správa z 22. júna 2011 - COM(2011)0381) zdôraznila „hodnotu [tohto] nového spôsobu spolupráce“;

B.

keďže treba vziať do úvahy makroregionálnu stratégiu pre podunajskú oblasť, pre ktorú Rada 13. apríla 2011 (8) vyzvala Komisiu, aby „pri strategickej koordinácii zohrávala vedúcu úlohu“;

C.

keďže makroregionálna stratégia má za cieľ otvoriť nové pole pre politiku súdržnosti Európe, v záujme vytvorenia územnej základne;

D.

keďže rozpočtový riadok Technická pomoc na stratégiu Európskej únie pre región Baltského mora“, ktorý sa vytvoril na základe iniciatívy Parlamentu, keď sa schválil rozpočet Európskej únie na rok 2011, názorne ukázal hodnotu týchto finančných prostriedkov na úspešný rozvoj makroregionálnej stratégie;

E.

keďže Komisia navrhuje, aby sa posilnil nadnárodný prvok politiky územnej spolupráce na podporu nových makroregionálnych politík (COM(2010)0642);

F.

keďže viacero projektov makroregiónov zaznamenalo pokrok a keďže Komisia by mala v rámci svojej koordinačnej úlohy pomôcť vytvoriť udržateľnú správu a vymedziť spoločné kritériá a merateľné ukazovatele, ktoré by umožnili posúdiť ich relevantnosť;

G.

keďže treba vziať do úvahy významnú historickú úlohu Stredozemia v Európe;

H.

keďže takzvaná Arabská jar zvýraznila strategický potenciál zemepisných, politických a hospodárskych väzieb medzi obidvoma stranami Stredozemia;

I.

berúc do úvahy úspešnú spoluprácu v rámci Barcelonského procesu a Únie pre Stredozemie a mnohostranné a dvojstranné iniciatívy na spoluprácu prijaté v rámci nástrojov a programov EÚ, ako sú MED a INPI v kontexte európskej susedskej politiky;

J.

berúc do úvahy súčasný vývoj Únie voči Stredozemiu a na skutočnosť, že jej potenciál katalyzátora v tomto regióne sa bude aj naďalej zvyšovať;

K.

keďže makroregionálnym prístupom by bolo možné vymedziť celý projekt v tomto priestore zásadného významu pre budúcnosť Únie, s cieľom skončiť súčasnú krízu a splniť očakávania všetkých svojich susedov, najmä obyvateľstva južného pobrežia;

L.

keďže oblasť Stredozemia je súvislý celok, ktorý tvorí jeden kultúrny a ekologický priestor a v dôsledku stredomorskej klímy má mnohé spoločné charakteristické znaky a priority: rovnaké poľnohospodárske výrobky, bohatstvo obnoviteľných zdrojov energie, najmä solárnej energie, význam cestovného ruchu, rovnaké riziko prírodných katastrof (požiare, záplavy, zemetrasenia, nedostatok vodných zdrojov) a rovnaké riziká ľudského konania, najmä pokiaľ ide o znečisťovanie mora;

M.

keďže Stredozemie je veľmi rozsiahla oblasť, ktorá siaha od východu na západ na ploche približne 4 000 kilometrov, s mnohými ostrovnými oblasťami a územiami hraničiacimi pevninou a morom so Severnou Afrikou, a keďže by bolo vhodné podporiť rozsiahlu sieť námorných ciest, ktorá umožňuje rozvoj obchodu, pričom sa znižuje vplyv ich emisií CO2;

N.

keďže európske inštitúcie, napriek článku 174 ZFEÚ, zatiaľ neschválili stálu stratégiu, ktorá zohľadňuje konkrétne potreby ostrovov, a keďže úplná dostupnosť stredomorských ostrovných regiónov a ich lepšia integrácia v rámci európskeho jednotného trhy by sa mohla najlepšie zabezpečiť vyčlenením primeraných finančných zdrojov a schválením integrovaného prístupu v otázke izolovanosti, uznaním štrukturálnych znevýhodnení, ktoré znáša ostrovné obyvateľstvo v oblasti dopravy a energetiky;

O.

keďže treba vziať do úvahy pokrok návrhu projektu jadransko-iónskej makroregionálnej stratégie, ktorý je súčasťou dlhodobej praktickej spolupráce a solidarity na súvislom území okolo Jadranského a Iónskeho mora, ktorý podporilo osem zúčastnených štátov jadransko-iónskej iniciatívy (AII), ako na to bolo opakovane poukázané vo vyhláseniach ôsmich ministrov zahraničných vecí, ktorí túto iniciatívu podpísali v Ancone (2010), Bruseli (2011) a v Belehrade (2012);

P.

keďže treba vziať do úvahy konzultácie uskutočnené v rámci prípravy tejto správy s mnohými zainteresovanými regiónmi, Úniou pre Stredozemie a rôznymi organizáciami zapojenými do politiky územnej spolupráce Európskej únie;

1.

schvaľuje makroregionálny prístup politík územnej spolupráce medzi územiami, ktoré patria do rovnakej oblasti: majú rovnaký námorný priestor, rovnaký horský masív, rovnaké riečne povodie; domnieva sa, že makroregionálne stratégie otvorili novú kapitolu európskej územnej spolupráce uplatňovaním prístupu zdola nahor a rozšírením tejto spolupráce na čoraz viac oblastí prostredníctvom lepšieho využívania dostupných zdrojov; odporúča, aby sa makroregionálnym stratégiám vzhľadom na ich očividnú európsku pridanú hodnotu venovala väčšia pozornosť v rámci európskej územnej spolupráce, ktorá sa má do roku 2013 posilniť;

2.

domnieva sa, že takýto prístup k územnej spolupráci je užitočný, pretože hranice tento priestor počas histórie rozdelili, a môže ďalej podporovať integráciu nových členských štátov a ich regiónov;

3.

domnieva sa, že projekty územnej spolupráce a nástroj európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) by dosiahli lepšie zhodnotenie vďaka celistvému pohľadu, ktorý prináša makroregionálna stratégia a že by sa tak posilnila súčinnosť s hlavnými stratégiami Spoločenstva, ako napríklad stratégiami pre transeurópske dopravné siete alebo integrovanú námornú politiku; domnieva sa, že by sa tým zároveň uľahčilo zapojenie ostatných nástrojov európskej politiky, akými sú nástroje navrhnuté EIB; domnieva sa, že tieto opatrenia zlepšia koordináciu politík EÚ na nadnárodnej a medziregionálnej úrovni;

4.

odporúča, aby sa makroregionálne stratégie zakladali na viacúrovňovom riadení, zabezpečujúc zapojenie sa miestnych a regionálnych orgánov a čo najväčšieho počtu partnerov a zainteresovaných subjektov ako predstaviteľov občianskej spoločnosti, univerzít a výskumných centier tak do prípravy, ako aj do realizácie makroregionálnych stratégií, aby sa zväčšilo ich vlastníctvo na miestnej a regionálnej úrovni;

5.

zdôrazňuje, že makroregióny predstavujú priaznivé prostredie pre zapojenie miestnych politických aktérov i mimovládnych aktérov, keďže tieto regióny rozvíjajú účinné koordinačné systémy, ktoré podporujú prístupy zdola nahor s cieľom zaistiť skutočnú účasť občianskej spoločnosti na politických rozhodovacích procesoch a spoločne využiť súčasné iniciatívy v záujme optimalizácie využívania zdrojov a spájania zúčastnených aktérov;

6.

domnieva sa, že makroregionálna stratégia môže susedským a/alebo predvstupovým politikám Únie zabezpečiť väčšiu účinnosť;

7.

víta dôkazy toho, že makroregionálna stratégia pre Baltské more je pre Európu veľkým prínosom; vymedzila akčný plán s jasne stanovenými prioritami a potvrdila ju Rada, podporila ju Komisia a je spoločná pre všetky vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované subjekty;

8.

žiada, aby sa táto stratégia podrobila celkovému vyhodnoteniu na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov pre každú z prioritných oblastí;

9.

považuje za dôležité, aby sa v záujme zabezpečenia celkového úspechu tohto procesu udržateľne podporila štruktúra riadenia jej rozšírením na miestne a regionálne orgány, ako aj jej začlenením do budúceho programovacieho obdobia 2014 – 2020;

10.

žiada Komisiu a Radu, aby plne podporili zvolený prístup pre podunajskú oblasť, ktorý musí podliehať hodnoteniu a pravidelnému monitorovaniu;

11.

navrhuje Komisii, aby koordinovala proces úvah a konzultácií pre budúce makroregionálne stratégie; domnieva sa, že je potrebné vymedziť prioritné oblasti z hľadiska nedostatku spolupráce alebo potreby posilnenia existujúcej spolupráce medzi európskymi územiami, ktoré patria rôznym členským štátom, ale sú súčasťou rovnakej oblasti; domnieva sa, že tento dialóg by mal viesť k vytvoreniu predbežnej mapy európskych makroregiónov nezáväzného charakteru, koordinovanej prevažne členskými štátmi a príslušnými regiónmi, ktorá sa môže meniť v závislosti od miestnej dynamiky;

12.

zastáva názor, že makroregionálne stratégie sa musia lepšie zladiť s financovaním, účinnejším využívaním existujúcich zdrojov a koordináciou nástrojov, domnieva sa, že hoci si takéto stratégie nevyžadujú ďalšie finančné prostriedky ani nový inštitucionálny nástroj či nové právne predpisy, financovanie ich monitorovania formou finančných prostriedkov na technickú pomoc a finančných prostriedkov na predbežné hodnotenie a zber údajov a na každý nový začiatok je oprávnené a že makroregionálna stratégia by mala podporovať štrukturálne projekty, berúc do úvahy viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

13.

vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní rozhodnutí o rozpočtových balíkoch, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, prostriedky na výskum a vývoj a najmä prostriedky na regionálnu spoluprácu, zohľadňovali makroregionálne stratégie EÚ;

14.

požaduje zavedenie záväzného vyčleňovania prostriedkov pre operačné programy k makroregionálnym prioritám, ktorých sa týkajú, s cieľom zaistiť čo najlepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov;

15.

podporuje vytvorenie makroregionálnej stratégie pre oblasť Stredozemia s cieľom ponúknuť akčný plán na riešenie spoločných a problematických úloh, ktoré krajiny a regióny v oblasti Stredozemia musia riešiť, a usporiadať tento priestor, ktorý je pre rozvoj a integráciu Európy kľúčový, a žiada Radu a Komisiu, aby v tejto otázke rýchlo konali;

16.

domnieva sa, že prístup stredozemnej makroregionálnej stratégie zahŕňajúci európske, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, finančné inštitúcie a mimovládne organizácie v európskej časti Stredozemia a Úniu pre Stredozemie, ktorý je otvorený susedným alebo krajinám v predvstupovej fáze, by výrazne zvýšili politickú a operatívnu úroveň územnej spolupráce v tejto oblasti; zdôrazňuje význam využitia skúseností, existujúcich zdrojov a úspechov existujúcich regionálnych organizácií;

17.

zdôrazňuje že stredozemský makroregión by mohol zabezpečiť, že by sa rôzne programy EÚ týkajúce sa Stredozemia vzájomne dopĺňali, a že by sa existujúce financovanie využívalo čo najúčinnejšie, mohol by priniesť skutočnú pridanú hodnotu konkrétnym projektom Únie pre stredozemie a zapojiť príslušné tretie krajiny a regióny v čase definovania stratégie, s využitím nástroja partnerstva a stability na tento účel, vždy však v úplnom súlade so zásadami právneho štátu a na základe dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a demokracie a v prípade potreby;

18.

zdôrazňuje význam Stredozemia ako priestoru decentralizovanej spolupráce, ktorá presahuje prísne zemepisné hranice, na posilnenie medziregionálnych rozhodovacích procesov a výmenu osvedčených postupov nielen v oblasti demokracie, ľudských práv, zásad právneho štátu, ekológie, hospodárskeho rozvoja a ekoturistiky, ale aj partnerstiev v oblasti kultúry, výskumu, vzdelávania, mládeže a športu; podčiarkuje osobitný význam vzdelávania ako „spúšťača“ prechodu k demokracii;

19.

domnieva sa, že stredozemský makroregión sa musí rozvíjať v súlade s medzinárodnými normami v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Dohovorom organizácie Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

20.

naliehavo vyzýva Radu, aby nadviazala na svoje rozhodnutie z 24. júna 2011 a so zreteľom na ochotu, ktorú preukázali príslušné územia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vzhľadom na jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu, historické prepojenia, tradície a realizované iniciatívy, a v najbližších mesiacoch bezodkladne schválila jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu, aby sa urobil prvý krok k realizácii makroregionálnej stratégie v Stredozemí;

21.

zdôrazňuje, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je výrazným faktorom zmierenia medzi územiami západného Balkánu a môže tak prispieť k začleneniu týchto krajín do EÚ;

22.

vyjadruje nádej, že v západnej a vo východnej časti Stredozemia sa takisto objavia makroregionálne stratégie, ktoré zahrnú dôležité námorné prvky a zohľadnia špecifiká mnohých pobrežných a ostrovných území v oblasti Stredozemia a potreby ich rozvoja; je presvedčený, že takéto budúce stratégie by mali vo zvýšenej miere zohľadňovať ochranu životného prostredia, biodiverzitu a udržateľný cestovný ruch;

23.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatnila článok 174 ZFEÚ pomocou strategického plánu s cieľom prekonania štrukturálnych nevýhod ostrovných území a zabezpečenia podmienok na ekonomický rast a účinnú sociálnu a územnú kohéziu; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať zabezpečeniu úplnej dostupnosti a územnej kontinuity týchto území s pevninou prostredníctvom primeraného financovania; navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ako je zvýšenie prahovej hodnoty pomoci de minimis pre ostrovy, s osobitným dôrazom na poľnohospodárske, dopravné a rybárske odvetvia, ktoré prispievajú k vyrovnaniu konkurencieschopnosti ostrovných území s územiami na pevnine, aby sa zmenšili rozdiely úrovne rozvoja medzi európskymi regiónmi a zabezpečila ich účinná integrácia do jednotného trhu;

24.

verí, že Komisia zaujme kladné stanovisko voči ostrovnému rozmeru stredozemnej makroregionálnej stratégii, najmä pri posudzovaní štátnej pomoci, ktorá predstavuje legitímnu náhradu vzhľadom na nevýhody izolovanosti, a pri prispôsobovaní politiky súdržnosti a politík v oblasti výskumu a inovácie konkrétnym potrebám ostrovov, aby sa zlepšila ich integrácia do pevninovej Európy;

25.

zdôrazňuje význam kultúrneho a kreatívneho odvetvia ako základného piliera rozvoja a vytvárania pracovných miest v ostrovných regiónoch;

26.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila, ktoré nástroje treba na vyhodnotenie a začatie nových makroregionálnych iniciatív v západnej a vo východnej časti Stredozemia, ako sú pilotné projekty;

27.

zdôrazňuje, že medzi významné oblasti intervencie v stredozemskom makroregióne by sa mali zameriavať na príslušné podregionálne úrovne spolupráce na konkrétnych projektoch a mali by zahrnovať energetické siete, vedeckú spolupráca a inovácie, siete pre kultúru, vzdelávanie a odbornú prípravu, cestovný ruch, obchod, ochranu životného prostredia, udržateľnú námornú dopravu, námornú bezpečnosť a ochranu a ochranu morského prostredia pred znečistením, nadmerný rybolov a nezákonný rybolov prostredníctvom vytvorenia integrovanej siete systémov podávania správ a kontroly pre námorné činnosti, posilňovania dobrej správy a účinnej verejnej správy, s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest;

28.

zastáva názor, že koordinácia týchto troch makroregionálnych stratégií – pre západné Stredozemie, jadransko-iónsku oblasť a východné Stredozemie – umožní realizovať komplexnú politiku pre celú oblasť Stredozemia, v súčinnosti s prioritami, ktoré si stanovili regionálne a medzinárodné organizácie, a najmä tie, ktoré Únia vymedzila pre Stredozemie, a s vykonávaním osvedčených postupov, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov inteligentného a udržateľného hospodárskeho rastu v rámci stratégie EÚ;

29.

považuje najmä po udalostiach Arabskej jari za dôležité, aby nový makroregión prispel k vymedzeniu novej spoločnej stratégie s tretími krajinami na primerané riadenie imigračných tokov s prihliadaním na vzájomné výhody zo väčšej mobility, vychádzajúcej z boja proti chudobe a podpory zamestnanosti a spravodlivého obchodu, ktorá by tak prispievala k stabilite v makroregióne;

30.

domnieva sa, že vzhľadom na skutočnosť, že stredozemné územia EÚ hraničia morom a pevninou so Severnou Afrikou, by makroregionálna stratégia oživila južný rozmer susedskej politiky EÚ so zreteľom na konkrétny územný rozmer, ktorý by zaručil lepšie riadenie migračných tokov a pozitívne ovplyvňoval hospodárstvo týchto krajín;

31.

domnieva sa, že makroregionálna stratégia v Stredozemí musí koordinovať existujúce finančné prostriedky EÚ, najmä prostriedky v oblasti susedskej politiky, politiky súdržnosti a územnej spolupráce, s cieľom uskutočňovať projekty zamerané na riešenie spoločných problémov, ako sú ochrana a zveľaďovanie európsko-stredozemského kultúrneho dedičstva; pripomína význam koordinovanej a vyváženej susedskej politiky pre juh a vhodnosť kultúrnych projektov, ktoré sú financované z EFRR, na riešenie týchto výziev;

32.

zdôrazňuje význam kreatívneho a kultúrneho priemyslu a domnieva sa, že toto hospodárske odvetvie bude hrať stále dôležitejšiu úlohu pri hospodárskom raste a zamestnanosti v tomto regióne; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť uskutočňovaniu kultúrnych a akademických výmenných programov, ako aj posilňovaniu kultúrnych a stabilných turistických väzieb;

33.

domnieva sa, že kultúrny cestovný ruch môže mať na stredozemský región osobitný vplyv, a to z hospodárskeho hľadiska, ako aj faktor spoločného poznania a medzikultúrneho porozumenia;

34.

zdôrazňuje, že stredozemský makroregión by podporoval medzikultúrny dialóg a obohatenie spoločného kultúrneho dedičstva Európskej únie, mobilizoval občiansku spoločnosť, a tým podnecoval účasť mimovládnych organizácií a občanov Stredozemia na kultúrnych a vzdelávacích programoch EÚ;

35.

pripomína zásadnú úlohu vzdelávania v rámci demokracie a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ako aj význam odbornej prípravy pre boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

36.

zdôrazňuje, že v kontexte stredozemského makroregiónu a so zreteľom na motiváciu mladých ľudí, najmä v južných krajinách, je dôležité posilniť spoluprácu v oblasti mládeže propagáciou európskych programov a vytváraním synergie s činnosťou Stredozemského úradu pre mládež (Mediterranean Office for Youth);

37.

zdôrazňuje, že sa treba zameriavať najmä na mladých ľudí, pretože budú základom novej generácie a budú mať najväčší vplyv na to, ako sa ich krajiny vyrovnajú s budúcnosťou;

38.

s cieľom podporovať výmenné programy, dynamický výskum, inovácie a celoživotné vzdelávanie odporúča, aby sa v budúcom stredozemskom makroregióne vytvárali prepojenia s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a s výskumnými organizáciami, aby sa rozvíjala vzdelávacia infraštruktúra v tomto regióne a tiež aby sa odstránili prekážky voľného pohybu študentov, osôb školených v rámci odbornej prípravy, mladých dobrovoľníkov, vyučujúcich, školiteľov, výskumníkov a administratívnych pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kvalitu vyučovacieho a výskumného procesu v týchto prepojeniach prostredníctvom primeraného financovania a podpory programov Tempus a Erasmus Mundus, a to najmä so zreteľom na nízky počet osôb, ktoré využívajú program Erasmus Mundus v stredozemskej oblasti;

39.

domnieva sa, že mobilitu umelcov a umeleckých diel v európsko-stredozemskej oblasti obmedzujú mnohé prekážky, ktoré sa v jednotlivých krajinách a regiónoch líšia a ktoré sú spojené nielen s ťažkosťami pri získavaní víz, ale aj s absenciou štatútu umelcov a s podmienkami, v ktorých sa umelci ako tvorcovia umeleckých diel nachádzajú, najmä v južných krajinách; domnieva sa, že stredozemský makroregión by slúžil na podporu vzájomného uznávania štatútu umelcov, ponúkal príležitosti na zváženie mobility, optimalizoval využívanie programov odbornej prípravy, vytvárania sietí a voľného pohybu kultúrnych subjektov, umelcov a diel;

40.

žiada, aby sa počas nasledujúceho programového obdobia zaviedol program typu „európsko-stredozemský Erasmus“, ktorý by bol určený na podporu nadnárodnej mobility študentov na oboch brehoch Stredozemného mora, ako aj program typu „európsko-stredozemský Leonardo da Vinci“ pre mladých ľudí, ktorí chcú v rámci makroregionálnej stratégie získať odbornú prípravu v zahraničí;

41.

zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na zabrzdenie tzv. úniku mozgov z tohto regiónu;

42.

požaduje, aby sa využívala historická, kultúrna a jazyková rozmanitosť stredozemskej oblasti ako zdroj inovácií, ktoré sú hybnou silou rozvoja kultúrneho a kreatívneho odvetvia, ako aj odvetvia cestovného ruchu; žiada, aby sa podnecovala a podporovala spolupráca medzi múzeami a kultúrnymi inštitúciami;

43.

pripomína, že v stredozemských krajinách je osobitný záujem o európsku kinematografickú a audiovizuálnu produkciu a že tento záujem má naďalej výrazný vplyv na dialóg medzi kultúrami v tejto oblasti v rámci súčasnej etapy demokratického rozvoja týchto spoločností;

44.

navrhuje, aby sa viac podporovala spolupráca a obchod s tretími krajinami s cieľom zlepšiť súčasnú európsku filmovú produkciu v rámci celosvetového trhu a najmä v stredozemskej oblasti, a tým sa podporovala kultúrna výmena a spustenie nových iniciatív s cieľom podnietiť európsko-stredozemský dialóg a demokratický pokrok v celom regióne, predovšetkým v súvislosti so záväzkami prijatými počas európsko-stredozemskej konferencie o kinematografii;

45.

vyzýva príslušné členské štáty, aby podporovali ducha spolupráce, ktorý sa objavil počas prípravy tejto správy, a naliehavo žiada budúce cyperské predsedníctvo EÚ, aby tento návrh podporila, na základe čoho by Komisia a Rada mohli urýchlene prijať akčný plán stredozemnej makroregionálnej stratégie; okrem toho poukazuje na význam medzivládnej a medziregionálnej spolupráce pri vypracúvaní makroregionálnej stratégie;

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/9

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (1) (ďalej len rámcová smernica o vode),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (2) (ďalej len smernica o podzemných vodách),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (3) (ďalej len smernica o environmentálnych normách kvality),

—

so zreteľom na smernicu Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (4) (ďalej len smernica o čistení komunálnych odpadových vôd),

—

so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (5) (ďalej len smernica o dusičnanoch),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (6) (ďalej len smernica o povodniach),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (8) (ďalej len nariadenie REACH),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (9),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (10) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (11),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (12),

—

so zreteľom na koncepciu Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

—

so zreteľom na pripravované európske partnerstvo v oblasti inovácií týkajúce sa vody,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. júla 2007 s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii (COM(2007)0414),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 (13) o šiestom svetovom fóre o vode, ktoré sa konalo 12. – 17. marca 2012 v Marseille, a na platformu kompromisov a riešení, prijatú na tom istom fóre,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 k bielej knihe Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (15),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre petície (A7-0192/2012),

A.

keďže rámcová smernica o vode ustanovila rámec na ochranu a obnovu čistých vodných zdrojov v EÚ a na zabezpečenie ich dlhodobého a udržateľného využívania, a jej cieľom je dosiahnuť „dobrý ekologický a chemický stav“ do roku 2015; ale keďže z prehodnotenia plánov manažmentu povodí, ktoré vypracovali členské štáty podľa požiadaviek smernice, vyplýva, že významný počet vodných útvarov EÚ nedosiahne do roku 2015 „dobrý stav“ vzhľadom na dlhodobé aj novo vznikajúce problémy;

B.

keďže biodiverzita sladkých vôd v Európe je v kríze, keď 37 % európskych druhov sladkovodných rýb a 40 % druhov sladkovodných mäkkýšov je podľa kritérií červenej listiny Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) považovaných za ohrozených;

C.

keďže vodné zdroje sú obzvlášť citlivé na vplyvy zmeny klímy, čo by mohlo viesť k poklesu množstva a kvality dostupnej vody, najmä pitnej vody, ako aj k zvýšenému výskytu záplav a sucha a ich väčšej intenzite;

D.

keďže voda je pre život nevyhnutný a nepredajný verejný majetok a správne hospodárenie s vodou zohráva dôležitú úlohu pri zachovaní svetového prírodného kapitálu a ekosystémových služieb, ako aj pri všetkých hľadiskách využívania zdrojov a hospodárskej výroby, keďže budúcnosť európskeho priemyslu závisí od nájdenia účinnej odpovede na súčasné problémy oblasti vôd a od zodpovedného a efektívneho manažmentu súčasných vodných zdrojov, ktoré majú priamy vplyv na ľudské zdravie, výrobu energie, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť;

E.

keďže Európa odoberá v súčasnosti asi 13 % vody, ktorú má celkovo k dispozícii, pričom je zaznamenaný určitý nedostatok vody, a keďže na mnohých miestach Európy odber vody prevyšuje trvalo udržateľnú úroveň, a na základe toho sú ohrozené voľne žijúce zvieratá, bezpečné zásobovanie spoločnosti a rôzne hospodárske použitia, a keďže v niektorých juhoeurópskych regiónoch prevyšuje ukazovateľ spotreby vody 40 %, a to znamená vysoký nedostatok vody;

F.

keďže pre polosuché podnebie rozsiahlych oblastí v južnej Európe v období kratšom ako rok a takisto dlhšom ako rok je charakteristické veľmi nerovnomerné rozdelenie vodných zdrojov, a keďže toto veľmi nerovnomerné rozdelenie sa často zhoršuje so zmenou klímy;

G.

keďže stratégia Európa 2020 predpokladá účinnejšie využívanie zdrojov a keďže súčasné trendy vo využívaní vody sú často neudržateľné z dôvodu neúsporných postupov, ktoré vedú k plytvaniu vodou, a keďže systémy vodnej infraštruktúry sú často zastarané, a to tak v najviac, ako aj v najmenej rozvinutých regiónoch, a chýbajú informácie o skutočnom výkone a stratách;

H.

keďže prechod k ekologickému hospodárstvu sa môže uskutočniť len prostredníctvom zohľadnenia problémov v oblasti vodného hospodárstva;

I.

keďže neprimerané čistenie odpadových vôd spôsobuje pretrvávajúcu úroveň znečistenia morského pobrežia EÚ a je teda bezpodmienečne nevyhnutné urýchliť v členských štátoch zavedenie infraštruktúry čistenia odpadových vôd;

1.

uznáva, že rámcová smernica o vode predstavuje pevný a ambiciózny legislatívny základ na dlhodobé integrované hospodárenie s vodou v EÚ; víta zlepšenie kvality európskych vôd a čistenia odpadových vôd v posledných rokoch; upozorňuje však, že tempo vykonávania v členských štátoch a regiónoch je pomalé a nerovnomerné a že na dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých európskych vôd treba do roku 2015 podstatne zlepšiť vykonávanie rámcovej smernice o vode;

2.

uznáva, že voda je spoločným bohatstvom ľudstva a verejným statkom a prístup k nej by mal byť základným a univerzálnym právom; zdôrazňuje, že udržateľné využívanie vôd je z hľadiska ochrany životného prostredia aj z hľadiska zdravia nevyhnutnosť, ktorá zohráva zásadnú úlohu v cykle regulácie klímy; znovu opakuje, že je potrebné prispôsobiť pravidlá na vnútornom trhu osobitným vlastnostiam sektora vodného hospodárstva a vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity riadili vodu a služby spojené s vodou podľa článku 9 rámcovej smernice o vode;

3.

konštatuje, že napriek pokroku pri vykonávaní smernice o spracovaní mestskej odpadovej vody naďalej existujú nedostatky týkajúce sa mier súladu stokových sústav a/alebo zaobchádzania s odpadovou vodou;

4.

zdôrazňuje, že aj keď hlavná pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu súčasných právnych predpisov v sektore vodného hospodárstva, stále existujú určité nedostatky, ktoré je potrebné vyriešiť prispôsobením platných právnych predpisov prioritám politiky v oblasti vodného hospodárstva a vytvorením nových právnych predpisov s cieľom riešiť dopad osobitných odvetví a činností, a pritom je potrebné brať do úvahy význam dobrovoľnej spolupráce medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi a ostatnými zúčastnenými stranami v záujme trvalo udržateľného vodného hospodárstva;

5.

potvrdzuje svoje stanovisko, že je nevyhnutné, aby Komisia predložila legislatívny návrh podobný smernici o povodniach, ktorý podporí prispôsobenie politiky EÚ v súvislosti s nedostatkom vody a suchom, ako aj prispôsobenie zmene klímy;

6.

klasifikuje pripravovanú koncepciu Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov ako reakciu politík EÚ na súčasné a budúce problémy týkajúce sa vôd, ktorej cieľom je zabezpečiť dostatočnú dostupnosť kvalitnej vody na udržateľné a spravodlivé využívanie vody do roku 2050 bez toho, aby boli dotknuté zvrchované práva jednotlivých štátov, týkajúce sa vôd;

7.

upozorňuje členské štáty na ich povinnosť vyplývajúcu z rámcovej smernice o vode, ktorou je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala rázne opatrenia, ktoré skoncujú s porušovaním právnych predpisov EÚ v oblasti vôd členskými štátmi; žiada zároveň poskytnutie pomoci napríklad prostredníctvom vypracovania a sprístupnenia komplexných usmernení a účinných nástrojov na podporu budovania kapacít najmä pre regionálne orgány a správy povodia riek, na zabezpečenie rovnakých podmienok a na pomoc členským štátom pri dosahovaní väčšieho súladu v budúcich etapách vykonávania politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva s cieľom splniť záväzky v oblasti vodného hospodárstva; poukazuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch petície odhalili problémy spojené s transpozíciou a správnym vykonávaním právnych predpisov EÚ o vode, a vyzýva Komisiu, aby bola pri svojich vyšetrovaniach rozhodnejšia, najmä pri preskúmavaní petícií;

8.

zdôrazňuje význam efektívnosti využívania vody; žiada účinnejšie využívanie vody najmä v odvetviach ako je energetika a poľnohospodárstvo, ktoré sú najväčšími používateľmi vody;

9.

zdôrazňuje súvislosť medzi výrobou energie, energetickou účinnosťou a bezpečnosťou vodných zdrojov; upozorňuje, že na európskej úrovni treba vytvoriť ďalšie stratégie a koncepcie, ako napríklad použitie vody ako zásobníka energie, aby rastúci dopyt týkajúci sa energie neohrozil bezpečnosť vodných zdrojov a aby sa využil potenciál na zníženie spotreby energie prostredníctvom účinného využívania vody; zdôrazňuje, že pri posudzovaní udržateľnosti tradičných aj nízkouhlíkových zdrojov energie vrátane bioenergie a vodnej energie by sa malo prihliadať na využívanie vody, a poukazuje pritom na riziká ťažby nekonvenčných zásob zemného plynu;

10.

zdôrazňuje, že účinnosť a udržateľnosť využívania vody v poľnohospodárskom odvetví sa môže zlepšiť zavedením inovačných technológií a postupov a zvýšením informovanosti a povedomia poľnohospodárov a koncových používateľov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na dosiahnutie pozitívnych výsledkov v oblasti ochrany vôd je vhodná spolupráca medzi poľnohospodármi a ostatnými zúčastnenými stranami; navyše zdôrazňuje, že vzhľadom na problémy súvisiace so zmenou klímy a potravinovou bezpečnosťou by sa mali zabezpečiť pre poľnohospodárstvo dostatočné vodné zdroje, napríklad prostredníctvom vytvárania zásobníkov vody; konštatuje, že odvetvie poľnohospodárstva využíva väčšinu vodných zdrojov a zdôrazňuje význam zachovania a trvalo udržateľného využívania vody v súčasnej reforme SPP;

11.

domnieva sa, že rastúci dopyt po vode si vyžaduje naliehavé investície do zavlažovania, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k riešeniam na vyrovnanie sa s nedostatkom vody, ako je umelé dopĺňanie podzemných rezervoárov vody, zachytávanie vody a vývoj alternatívnych techník zavlažovania; zároveň zdôrazňuje význam prenosu znalostí a technológií týkajúcich sa týchto techník, ako aj ochrany vody a jej zachytávania, hospodárenia s podzemnými vodami a čistenia odpadových vôd;

12.

zdôrazňuje, že obnova podzemných vôd v poľnohospodárskych a lesných oblastiach je veľmi vysoká a že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo má už teraz veľkú zodpovednosť za zachovanie čistoty kvalitných podzemných vôd; uznáva doterajšie úsilie poľnohospodárov o zlepšenie kvality podzemných vôd;

13.

zdôrazňuje, že politika hygieny vody a nakladania s odpadovými vodami vhodná z hľadiska životného prostredia a z hospodárskeho hľadiska by mala riešiť znečistenie pri zdroji a nemala by nechať všetky znečisťujúce látky prejsť až k nákladnému konečnému čisteniu odpadovej vody, najmä vzhľadom na vody pretekajúce znečistenou pôdou; podporuje využívanie odpadovej vody a vedľajších produktov čistenia odpadovej vody, ktoré vznikajú na základe prísnych požiadaviek na kvalitu, ako nového zdroja; poznamenáva, že odpadové vody možno používať ako zdroj energie prostredníctvom spätného získavania tepla alebo energie z organických látok, ktoré obsahujú, a že táto možnosť by sa mala rozvinúť;

14.

žiada, aby sa právne predpisy EÚ v oblasti vôd podľa potreby aktualizovali tak, aby riadne zohľadňovali technický pokrok v oblasti opätovného používania a recyklácie vody a aby umožňovali nákladovo a energeticky účinné použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovanie, ako aj opätovné použitie šedej vody v domácnostiach; žiada opatrenia na náležité sledovanie chemickej a biologickej kvality recyklovanej vody; vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy na vytvorenie stimulov na rozsiahlejšie využívanie čistenej odpadovej vody, šedej a dažďovej vody s cieľom prispieť k zmierneniu zaťaženia vodných zdrojov;

15.

zdôrazňuje, že zníženie spotreby vody by malo byť prioritou; zdôrazňuje význam ekodizajnu, zariadení na šetrenie vodou a požaduje povinné merania vody vo všetkých odvetviach a u všetkých používateľov vo všetkých krajinách EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby regulovala efektívnosť zariadení používaných v poľnohospodárstve, pokiaľ ide o využívanie vody;

16.

poukazuje na skutočnosť, že v EÚ sa kvôli neefektívnemu využívaniu stráca približne 20 % vody a že vyššia efektívnosť pri využívaní vodných zdrojov je kľúčovým faktorom trvalo udržateľného vodného hospodárstva, najmä ak je treba riešiť problémy súvisiace s nedostatkom vody a suchom; trvá na naliehavej potrebe vykonať audit stavu európskej vodnej siete, pokiaľ ide o kvalitu, zastaranosť a vzájomnú prepojenosť, keďže až 70 % vody dodávanej do európskych miest sa stráca v dôsledku presakovania vodnej siete, ako aj na potrebe podporiť investície do infraštruktúry;

17.

pripomína, že voda je základom väčšiny ekosystémových služieb, a zdôrazňuje význam správneho hospodárenia s vodou pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné opatrenia na opätovné zalesňovanie a obnovu mokradí v rámci hospodárenia s vodnými zdrojmi; žiada lepšie zosúladenie cieľov rámcovej smernice o vode s programom Natura 2000; zdôrazňuje, že vedomostná základňa by mala zahŕňať koncepciu ekologických tokov a že by mala prihliadať na ekosystémové služby s podporou vody; zdôrazňuje, že je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že zmeny vodného cyklu závisia od biotopu, a to má vplyv na percentuálny podiel recyklovanej vody: vodný cyklus nie je všade rovnaký, pričom v trópoch je iný ako v Stredozemí a v stredne alebo vyššie položených oblastiach;

18.

zdôrazňuje, že vodné zdroje a s nimi súvisiace ekosystémy sú obzvlášť ovplyvniteľné zmenou klímy, ktorá by mohla viesť k zníženiu množstva a kvality dostupnej vody, najmä pitnej vody, ako aj k zvýšeniu frekvencie a intenzity záplav a súch; žiada, aby sa v rámci politík na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie náležite zohľadňoval vplyv na vodné zdroje; zdôrazňuje význam stratégií zameraných na predchádzanie rizikám, ich zmierňovanie a reakciu na ne s cieľom zamedziť extrémnym javom súvisiacim s vodou;

19.

podčiarkuje vplyv, ktorý by mohla mať zmena klímy na vodné ekosystémy, čo môže mať za následok nutnosť prijať dôkladné systematické opatrenia zamerané na ochranu prírody a biodiverzity a zaviesť podrobné opatrenia na hospodárenie s transformovanými vodnými masami, najmä čo sa týka správy vodných nádrží a transformovaných vodných systémov, pričom je potrebné rešpektovať právomoci členských štátov v tejto oblasti;

20.

konštatuje, že niektoré krajiny netrpia nedostatkom vody, majú však ťažkosti so spravovaním nadmerného množstva vody, ktorá je výsledkom pravidelných alebo intenzívnych zrážok, záplav, riečnej erózie a znečistenia, ktoré ovplyvňuje povodia a pobrežné oblasti, ako aj s vplyvom týchto javov na miestne obyvateľstvo, o čom svedčia mnohé prijaté petície; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na značné zvýšenie rizika záplav v posledných rokoch na území členských štátov vypracovala príslušnú analýzu spôsobov, ako predchádzať následkom záplav;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vyzvala členské štáty, aby podporovali obnovenie udržateľných ekologických poľnohospodárskych činností v horských regiónoch s cieľom bojovať proti hydrologickej nestabilite a podporovať reguláciu vodných tokov prostredníctvom opätovného zavedenia osvedčených postupov, ako napr. vybudovanie priekop, odtokových kanálov a vodných nádrží, ktoré zmierňujú negatívny vplyv silných dažďov na doliny a v prípade sucha zabezpečia zásoby vody, ktoré sa navyše môžu použiť v boji proti lesným požiarom;

22.

uznáva zásadnú úlohu, ktorú majú vodonosné vrstvy vo vodnom cykle a v mnohých zásadných otázkach vrátane znečistenia vôd, plánov protipovodňovej ochrany, prenikania morských vôd a klesania pôdy z dôvodu pretrvávajúceho znižovania množstva podzemných vôd; vyzýva Komisiu, aby dostatočne zdôraznila význam trvalo udržateľného riadenia vodonosných vrstiev v pôde;

23.

vzhľadom na značné riziko ohrozenia povrchových a podzemných vôd, ktoré predstavuje prieskum a ťažba bridlicového plynu, vyzýva Komisiu, aby zaistila, že takéto činnosti budú v rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby čo možno najskôr uverejnila usmernenia o získavaní základných údajov z monitorovania vody, ktoré sa musia získať pred každým hydraulickým štiepením vykonávaným na účely prieskumu alebo ťažby, a kritériá, ktoré sa uplatnia pri posúdení vplyvov hydraulického štiepenia v rôznych geologických útvaroch na zásoby podzemných vôd, vrátane prípadného presakovania;

24.

pripomína, že ochrana pôdy je hlavným prvkom zachovania kvality vody; konštatuje, že príčiny a následky zhoršovania kvality pôdy sú podmienené najmä miestne a regionálne, a preto je potrebné uplatňovať zásadu subsidiarity; vyzýva všetky členské štáty, aby splnili svoj záväzok zabezpečiť kvalitu pôdy a zachovať jej zdravý stav, a dôrazne vyzýva členské štáty, v ktorých neexistujú právne predpisy na ochranu pôdy, aby pristúpili k plneniu svojich záväzkov;

25.

upozorňuje na to, že integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi a územné plánovanie na úrovni povodia by malo prihliadať na hospodárske činnosti závislé od vody a na potreby všetkých používateľov, ako aj na potrebu komplexného prístupu k problému nedostatku vody, a malo by zabezpečiť udržateľnosť ľudských činností súvisiacich s vodou;

26.

domnieva sa, že odpadová voda z mestských zdrojov predstavuje jeden z najväčších zdrojov znečistenia vodného prostredia, riek a pobreží a že úspešné vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd bude mať značný dosah na kvalitu vôd vo všetkých členských štátoch, a teda aj na úspešné vykonávanie rámcovej smernice o vode;

27.

poukazuje na nepriaznivý vplyv, ktorý toto znečistenie môže mať na ľudské zdravie, o čom svedčia petície prijaté z Írska (Galway), Francúzska (Bretónsko) a iných členských štátov; pripomína svoje uznesenie z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie, v ktorom sa poukazuje na nebezpečné úrovne kontaminácie vôd, ktoré sú výsledkom nesprávne riadených alebo nezákonných skládok a lomov, ktoré spôsobujú presakovanie a znečisťovanie spodných vôd a hladiny podzemných vôd (nappes phréatiques);

28.

upozorňuje na niekoľko negatívnych faktorov, ktoré kritizujú predkladatelia petícií, vrátane skládok odpadu, nedostatočných kontrol kvality vody zo strany príslušných orgánov, nesprávnych alebo protiprávnych poľnohospodárskych a priemyselných postupov, rozvoja miest a rozvoja súvisiaceho s energetikou, poľnohospodárstva a priemyslu, ktoré majú vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie a ktoré sú zodpovedné za nepriaznivú kvalitu vôd; vyzýva preto, aby sa zavádzali cielenejšie stimuly na efektívne riadenie vodných zdrojov a na zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k vode pre všetkých, najmä však pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, ako aj na zabezpečenie distribúcie vody do oblastí, ktoré trpia jej nedostatkom, najmä do tých oblastí, ktoré sa nachádzajú ďaleko od veľkých mestských aglomerácií vybavených vodnou infraštruktúrou;

29.

konštatuje, že obohacovanie živinami je jedným z viacerých faktorov zodpovedných za znečistenie povrchových vôd, ktoré ovplyvňuje biodiverzitu a oslabuje cenné ekosystémové služby; uznáva, že preskúmané výživové podmienky môžu byť príčinou neúspechu, ktorý sa v úsilí o dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody do roku 2015 očakáva vo viac než polovici prípadov;

30.

nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila boj proti rastúcemu vypúšťaniu znečisťujúcich látok, ako sú zvyšky antibiotík a liečiv, ako aj zvyšky hormónov z antikoncepčných tabletiek, do vody, keďže tieto zvyšky majú nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie;

31.

uznáva, že rámec politiky EÚ umožňuje zhromažďovanie menej roztrieštených údajov o vode, ako aj lepšie monitorovanie; pripomína však nedostatok spoľahlivých údajov o množstve vody, napríklad o odbere a únikoch; konštatuje, že existuje potenciál pre lepšiu správu údajov, ktorý vyplýva zo zlepšenia štatistických informácií a používania centier na zber údajov, informačného systému o vode pre Európu (WISE), ako aj programu Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), pokiaľ ide o stav vodných zdrojov a o tlak, ktorému sú vystavené z dôvodu hospodárskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou environmentálnou agentúrou vypracovali nový súbor spoľahlivých ukazovateľov pre účty týkajúce sa vody; zdôrazňuje, že vedomostná základňa by mala zahŕňať koncepciu ekologických tokov a mala by prihliadať na ekosystémové služby s podporou vody a prepojeniami medzi klímou, typom krajiny a zdrojmi podzemnej vody, ktoré zabezpečuje vodný cyklus;

32.

zdôrazňuje potrebu zamerať sa na osobitné ciele a činnosti programu Horizont 2020 týkajúce sa lepšieho, udržateľného manažmentu vodných zdrojov a vodného prostredia v EÚ a jej susedných krajinách; vyjadruje presvedčenie, že politika EÚ v oblasti výskumu by mala reagovať na narastajúce problémy týkajúce sa vodného hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva, správy budov, priemyslu, domácností a snahy o účinné využívanie vody; v tejto súvislosti berie na vedomie program BONUS pre Baltské more ako príklad pre ostatné regióny;

33.

domnieva sa, že je dôležité povzbudzovať výskum a inovácie v oblasti vody a že je nutné podporovať rozvoj európskych klastrov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalšie príslušné zúčastnené strany, aby podporovali európske partnerstvo týkajúce sa inovácií v oblasti vody ako účinný nástroj, ktorý má sústrediť úsilie na výskum a inovácie s vedúcim postavením vo svete a odstrániť prekážky, ktoré bránia rýchlemu prenosu a integrácii poznatkov, najlepších dostupných metód a technických objavov na trh, a podporujú aj rozvoj vnútorného trhu v oblasti vodného hospodárstva; zdôrazňuje význam ekologických inovácií pre zachovanie vodných zdrojov, ako aj biodiverzity a vyvážených ekosystémov; poukazuje na potenciál pre tvorbu tzv. „zelených pracovných miest”, politiku v oblasti hospodárstva založenú na inováciách a znalostiach, lepšie vodné hospodárstvo a efektívnejšie využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vyčíslila vplyv svojich opatrení na podporu intenzívnejšieho výskumu a vývoja v oblasti vodného hospodárstva na zamestnanosť;

34.

zdôrazňuje potrebu lepšej súdržnosti cieľov týkajúcich sa vodného hospodárstva a programu na účinné využívanie zdrojov, ktorého súčasťou sú kľúčové ciele v oblasti efektívneho hospodárenia s vodou, a ich lepšieho začlenenia do právnych predpisov na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; žiada, aby sa pri tvorbe rámcov, ktoré spájajú politiky správy ekonomických záležitostí, ako je napríklad stratégia EÚ 2020, a spoločných politík EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika súdržnosti, prihliadalo na úplné hodnotenie účinkov na vodné zdroje s cieľom dosiahnuť sústredenie dostupných tematicky orientovaných finančných prostriedkov na otázky vody a presadzovať otázku vody vo všetkých oblastiach politík v záujme zlepšenia kvality vody vo všetkých európskych regiónoch;

35.

poznamenáva, že v novej finančnej stratégii EÚ týkajúcej sa Kohézneho fondu by sa mali vo väčšej miere, než tomu bolo v minulosti, zohľadňovať investície do hydrotechnických infraštruktúr;

36.

konštatuje, že normy, ktoré sa uplatňujú v poľnohospodárstve, sú už v súčasnosti prísne a riadne sa monitorujú; žiada posilnenie environmentálnej podmienenosti v spoločnej poľnohospodárskej politike na základe existujúcich záväzkov;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom transparentných a účinných cenových režimov, uplatňovaných vo všetkých odvetviach, ktoré používajú vodu, a zameraných na plnú návratnosť nákladov vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje zabezpečili uplatňovanie zásady, že platí znečisťovateľ a používateľ, a stanovili túto skutočnosť ako podmienku na získanie financovania zo spoločného strategického rámca EÚ; zdôrazňuje však, že pri stanovení sadzieb za využitie vody by sa mali zohľadňovať sociálne otázky a čistá voda by mala byť k dispozícii pre potreby ľudí za dostupnú cenu; navyše vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili a preskúmali dotácie, ktoré majú škodlivý vplyv na vodu, a aby vytvorili a zaviedli ďalšie hospodárske nástroje s cieľom obmedziť činnosti so škodlivým vplyvom na životné prostredie, a aby viac podporovali trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov; zdôrazňuje, že stanovenie cien za vodu by malo odrážať dosah úpravy odpadových vôd na životné prostredie; poznamenáva, že hospodárska kríza a obmedzenie verejných výdavkov aj napriek politickému úsiliu sťažujú možnosti miestnych a regionálnych orgánov financovať čističky odpadových vôd, a vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie čističiek odpadových vôd; vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu na internalizáciu externých nákladov, ktoré vznikajú prostredníctvom spotreby vody, znečistenia vody a úpravy odpadových vôd;

38.

domnieva sa, že rekreačné objekty majú rovnaký prístup k vodným zdrojom ako hlavné obytné nehnuteľnosti a že ich príspevok k financovaniu siete musí byť preto rovnaký;

39.

vyzýva členské štáty, aby využili možnosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, Kohézny fond a fond pre rozvoj vidieka, a investovali do zlepšenia a obnovy súčasných infraštruktúr a technológií v súvislosti s vyššou účinnosťou využívania vodných zdrojov;

40.

domnieva sa, že riadenie dopytu je kľúčovým prvkom pri riešení problému nedostatku a požaduje, aby sa plány riadenia dopytu po vode spolu s opatreniami zameranými na dodávku považovali za dôležité kritériá pre poskytnutie finančnej podpory zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ pre sektor vodného hospodárstva alebo činnosti, pri ktorých sa intenzívne používa voda, pričom tiež vyzýva členské štáty, aby stanovili vykonanie posúdenia trvalej udržateľnosti vôd ako podmienku schválenia hospodárskych činností, pri ktorých sa intenzívne používa voda, ako sú hromadný cestovný ruch alebo konkrétne druhy poľnohospodárstva;

41.

vyzýva Komisiu, aby podporovala podniky vo využívaní zariadení s menšou spotrebou vody, a to prostredníctvom podpory výskumu a vývoja a prostredníctvom štrukturálnych fondov v oblastiach, kde sú zdroje najvzácnejšie;

42.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli administratívne opatrenia a hľadali finančné zdroje s cieľom uľahčiť prístup obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach ku kanalizačným sieťam;

43.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne plány na postupné zrušenie všetkých dotácií do roku 2020, ktoré majú škodlivý vplyv na životné prostredie, a predložili správu o pokroku prostredníctvom národných programov reforiem;

44.

naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby podnietili medziodvetvový dialóg, ako aj dialóg o otázkach týkajúcich sa vody medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi a občanmi, ako aj medzi orgánmi a Výborom pre petície, a to vždy, keď sa výbor zaoberá obavami európskych občanov súvisiacimi s problematikou vôd, a podporili plnú a transparentnú účasť miestnych spoločenstiev a zúčastnených strán na všetkých úrovniach pri rozvoji politiky v oblasti vodného hospodárstva; zdôrazňuje význam účinného viacúrovňového riadenia v oblasti vodného hospodárstva, ktorý zohľadňuje potrebu integrovaného vodného hospodárstva v prírodných oblastiach hydrogeografických povodí a podporuje výmenu najlepších postupov;

45.

trvá na tom, aby sa politika vodného hospodárstva, ak má byť účinná, uskutočňovala čo najbližšie pri zdroji; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala oblasti so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, ako napríklad horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

46.

žiada, aby sa zvýšila informovanosť a vzdelanie verejnosti v otázkach vody s cieľom dosiahnuť, aby spotrebitelia, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, tvorcovia politík a subjekty prijímajúce rozhodnutia lepšie chápali väzby medzi vodou, ekosystémami, sanitačnými službami, hygienou, zdravím, bezpečnosťou potravín, zabezpečením potravín a prevenciou katastrof; zdôrazňuje primárnu úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, v kampaniach na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacích činnostiach; trvá na tom, že tieto informačné programy musia byť zamerané na občanov všetkých vekových kategórií, tak, aby sa tento verejný a životne dôležitý statok mohol využívať účinnejšie a efektívnejšie;

47.

zdôrazňuje, že voda a vodné ekosystémy nemajú žiadne administratívne hranice, a preto sa všetky opatrenia na jej ochranu a zachovanie jej hodnoty musia vykonávať jednotne a koordinovane, ak je to možné prostredníctvom príslušných orgánov zodpovedných za celé povodie;

48.

zdôrazňuje, že v rámcovej smernici o vode sa nariaďuje koordinácia medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spoločné využívanie povodia, kde môže mať využívanie vody cezhraničný vplyv, a v tejto súvislosti nalieha na dotknuté členské štáty, aby sa zapojili do pravidelnej cezhraničnej komunikácie a spolupráce s cieľom podporiť vykonávanie rámcovej smernice o vode, pokiaľ ide o prioritné látky, prioritné nebezpečné látky, prioritné nebezpečné látky a znečistenie živinami;

49.

konštatuje, že kvalita vody určenej na kúpanie má vplyv na cestovný ruch; žiada, aby sa označenie tzv. „modrej vlajky” rozšírilo na všetky oblasti v Európe určené na kúpanie vrátane riek, jazier a rybníkov;

50.

zdôrazňuje, že koncepcia udržateľného cestovného ruchu zahŕňa ochranu vody; požaduje, aby sa odborníkom z oblasti cestovného ruchu poskytovali kurzy odbornej prípravy v oblasti šetrenia vodou a jej trvalo udržateľného využívania, najmä v pobrežných oblastiach a v termálnych oblastiach;

51.

zdôrazňuje význam zavedenia kvalitných vodovodných systémov v budovách a na verejných priestranstvách s cieľom prispieť k zníženiu spotreby fľaškovej vody;

52.

konštatuje, že od roku 1988 sa zo všetkých petícií adresovaných Výboru pre petície a zaoberajúcich sa sťažnosťami v oblasti životného prostredia 601 petícií (Španielsko 166, Spojené kráľovstvo 129, Nemecko 97, Taliansko 60, Francúzsko 55, Grécko 34, Holandsko 16, Portugalsko 16, Írsko 12, Poľsko 4, Rumunsko 4, Fínsko 3, Bulharsko 2, Maďarsko 2 a Slovinsko 1), ktoré niekedy podpísalo viacero signatárov (pozri petíciu č. 0784/2007 podpísanú 2 036 signatármi), týkalo obáv o kvalitu a množstvo vody v členských štátoch; uznáva tieto petície ako dôkaz toho, že európski občania považujú problémy súvisiace s vodou za veľmi vážne;

53.

berie na vedomie, že podľa prieskumu Eurobarometra z marca 2012 si 68 % Európanov myslí, že problémy týkajúce sa množstva a kvality vody sú vážne, 80 % si myslí, že chemické znečistenie predstavuje hrozbu pre vodné prostredie, 62 % Európanov má pocit, že nie sú dostatočne informovaní o problémoch s podzemnou vodou, jazerami, riekami a pobrežnými vodami, zatiaľ čo 67 % Európanov si myslí, že najúčinnejším spôsobom riešenia problémov s vodou by bolo zvyšovanie informovanosti o problémoch s vodou, a podľa 73 % opýtaných by EÚ mala navrhnúť ďalšie opatrenia na riešenie problémov s vodou v Európe;

54.

víta skoré dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia Organizácie Spojených národov, ktorý sa týka trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby posilnili svoje záväzky, aktívne sa zapojili do plnenia rozvojového cieľa tisícročia, ktorý sa týka základných sanitárnych služieb, aby zohľadnili príslušné výsledky konferencie Rio +20 o trvalo udržateľnom rozvoji a zabezpečili, aby bol prístup k vode a sanitárnym službám v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2010 zaručený ako základné ľudské právo, ktoré je nevyhnutné pre plnohodnotný život;

55.

víta aktívnu účasť Európskej únie na šiestom svetovom fóre o vode, ktoré sa konalo v Marseille od 12. do 17. marca 2012; vyzýva Európsku úniu, aby naďalej presadzovala zlepšenie prístupu k vode vo svete, najmä vzhľadom na siedme svetové fórum o vode, ktoré sa bude konať v Južnej Kórei v roku 2015;

56.

zdôrazňuje, že EÚ má veľmi vysokú úroveň odborných znalostí v oblasti vodného hospodárstva, ktoré by sa mali využiť v praxi v záujme dosiahnutia miléniového rozvojového cieľa v oblasti základnej hygieny a ostatných cieľov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj v oblasti vodného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy najlepšie postupy tretích krajín v oblasti používania zachytenej dažďovej vody a viacnásobného používania odpadových vôd a aby tak riešila nedostatok vody predovšetkým v obdobiach najväčšieho sucha; nabáda na lepšiu spoluprácu v tejto oblasti s tretími krajinami, ktoré dosiahli najväčší technologický pokrok vo využívaní vodných zdrojov;

57.

domnieva sa, že by sa mali zvýšiť medzinárodné ambície v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného využívania vody prostredníctvom integrovaného riadenia vodných zdrojov a zvýšenej efektívnosti pri využívaní zdrojov;

58.

nabáda miestne orgány a iné príslušné orgány, aby časť poplatkov vybraných od používateľov za dodávky vody a sanitačné služby venovali na opatrenia decentralizovanej spolupráce; upozorňuje na zásadu „1 % solidarity pre vodu”, ktorú prijali niektoré členské štáty, ako príklad, ktorý je možné podporiť a realizovať;

59.

vyzýva v mene Európskej únie a členských štátov Komisiu, aby pristúpila k Dohovoru OSN o medzinárodných vodných tokoch z roku 1997 a takisto podporila nadobudnutie platnosti zmien a doplnení Dohovoru z Helsínk o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, prostredníctvom ktorých sa môže rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nástroja na krajiny EHK OSN, a aby takisto nabádala k čo najrozsiahlejšej ratifikácii Protokolu o vode a zdraví z Helsínk z roku 1992 s cieľom podporiť koordinované a spravodlivé hospodárenie s vodou v rámci vnútroštátnych a transnárodných povodí;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/19

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 8. septembra 2011 o podpore služby eCall v sieťach elektronickej komunikácie na prenos tiesňových volaní pomocou linky 112 na celom území EÚ (systém eCall) (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (3),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Posúdenie vplyvu sprevádzajúci odporúčanie Komisie o podpore služby eCall v sieťach elektronickej komunikácie na prenos tiesňových volaní pomocou linky 112 na celom území EÚ (systém eCall) (SEC(2011)1020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (COM(2010)0389),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách (COM(2009)0279),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom eCall: čas na zavedenie (COM(2009)0434),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Cesta k bezpečnejšej, ekologickejšej a účinnejšej mobilite v celej Európe: Prvá správa o iniciatíve „Inteligentné vozidlo“ (COM(2007)0541),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o iniciatíve Inteligentné vozidlo – „Zvyšovanie povedomia o informačných a komunikačných technológiách (IKT) pre modernejšie, bezpečnejšie a čistejšie vozidlá“ (COM(2006)0059),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vrátenie systému eCall do správnych koľají – akčný plán (Tretie oznámenie o elektronickej bezpečnosti) (COM(2006)0723),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Poskytnúť eCall občanom (Druhé oznámenie o elektronickej bezpečnosti) (COM(2005)0431),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Informačné a komunikačné technológie pre bezpečné a inteligentné vozidlá (COM(2003)0542),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný program bezpečnosti na cestách – zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť (COM(2003)0311),

—

so zreteľom na pracovný dokument o ochrane údajov a dôsledkoch systému eCall na ochranu súkromia (pracovná skupina zriadená podľa článku 29 – 1609/06/EN, WP 125),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (5),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie zo 17. novembra 2011 o potrebe záchranných služieb prístupných na čísle 112 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o univerzálnej službe a čísle tiesňového volania 112 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre inteligentné dopravné systémy (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 (10) o prvej správe o iniciatíve Inteligentné vozidlo,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o Európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách – strednodobé preskúmanie (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o bezpečnosti cestnej premávky: poskytovanie eCall občanom (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o Európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách – zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť (13),

—

so zreteľom na Svetovú správu o prevencii zranení v rámci cestnej premávky, spoločne publikovanú v roku 2004 Svetovou bankou a Svetovou zdravotníckou organizáciou,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0205/2012),

A.

keďže podľa predpovede Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie sa vo všetkých častiach sveta očakáva nárast počtu obetí dopravných nehôd (do roku 2020 sa dostali z deviatej na tretiu priečku medzi príčinami úmrtí) a vyššia úmrtnosť vo vekovej skupine 5 – 14 rokov je taktiež ťažkou ranou pre rodičov aj spoločnosť;

B.

keďže podľa údajov z Európskej únie za rok 2004 zahynie pri dopravných nehodách každoročne viac ako 40 000 ľudí a 150 000 ľudí utrpí úraz s následnou trvalou invaliditou;

C.

keďže cieľom palubného systému eCall je zabezpečiť automatické zaslanie oznámenia záchranným službám v prípade vážnej nehody s cieľom zníženia počtu úmrtí a závažnosti zranení pri dopravných nehodách prostredníctvom rýchlejšieho príchodu kvalifikovanej a vybavenej pomoci (zásada „zlatej hodiny“);

D.

keďže tiesňové volania eCall sú generované automaticky prostredníctvom aktivácie palubných snímačov, ktoré po aktivácii nadviažu hlasové a dátové spojenie priamo s príslušnými strediskami tiesňového volania;

E.

keďže podľa oficiálnych štatistických údajov o systéme eCall sa odhaduje, že plnou integráciou systému do vozidiel v členských štátoch EÚ sa ročne zachráni až 2 500 životov a závažnosť zranení sa zníži o 10 až 15 %;

F.

keďže systém eCall poskytuje výhodu účastníkom cestnej premávky cestujúcim v rámci ich krajiny alebo do zahraničia, ktorí nemusia poznať miestne cesty a presnú polohu v prípade nehody;

G.

keďže systém eCall umožňuje uskutočniť tiesňové volania bez jazykových problémov prostredníctvom digitálnych údajov pripojených vo formáte správy minimálneho súboru údajov (MSD), ktorý pravdepodobne zníži rozsah nedorozumení a stresu a pomôže odstrániť jazykovú bariéru medzi cestujúcimi vo vozidle a operátorom strediska tiesňového volania, čo je v európskom viacjazyčnom prostredí dôležité;

H.

keďže zavedenie celoeurópskej služby eCall, dostupnej vo všetkých vozidlách a vo všetkých krajinách je od roku 2002 hlavnou prioritou Únie v súvislosti s bezpečnosťou na cestách a je súčasťou akčného programu bezpečnosti na cestách na obdobie 2011 – 2020 ako prostriedok na zlepšenie bezpečnosti na cestách a dosiahnutie cieľa zníženia počtu úmrtí a zranení na cestách v Európe;

I.

keďže smernica 2010/40/EÚ zahŕňa „zladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ“ ako prioritné opatrenie a ukladá Komisii povinnosť, aby do konca roka 2012 prijala spoločné špecifikácie modernizácie stredísk tiesňového volania;

J.

keďže členské štáty sú naďalej zodpovedné za to, aký druh organizácie bude riadiť strediská tiesňového volania, ktoré budú prijímať volania zo systému eCall, či to bude verejná organizácia alebo súkromná organizácia konajúca na základe verejného delegovania;

K.

keďže Memorandum o porozumení pre realizáciu interoperabilného palubného volania eCall v Európe podpísalo doteraz 22 členských štátov, 5 pridružených štátov a viac ako 100 organizácií; keďže ďalšie dva členské štáty vyjadrili podporu povinnému zavedeniu systému eCall;

L.

keďže Európsky parlament viackrát vyjadril svoju podporu zavedenia systému eCall vrátane iniciatívy jeho povinného zavedenia, ktoré dá občanom pri cestovaní pocit väčšej bezpečnosti;

M.

keďže Komisia od roku 2003 presadzuje zavedenie tohto systému v EÚ na dobrovoľnom základe, do dnešného dňa sa však nedosiahol podstatný pokrok;

N.

keďže Komisia vo svojom oznámení z roku 2009 s názvom eCall: Čas na zavedenie uvádza, že ak sa do roku 2009 nedosiahne podstatný pokrok, pokiaľ ide o dostupnosť zariadenia eCall vo vozidlách a o nevyhnutné investície do infraštruktúry stredísk tiesňového volania, navrhne regulačné opatrenia;

O.

keďže z výsledkov verejných konzultácií, ktoré vykonala Komisia v roku 2010 a ktoré sa týkali realizácie služby eCall, vyplýva, že viac ako 80 % respondentov považuje systém eCall za užitočný a privítali by, keby bol súčasťou ich vozidla;

P.

keďže motocyklisti ako skupina účastníkov cestnej premávky môžu mať najväčšie ťažkosti s kontaktovaním tiesňových služieb v prípade účasti na dopravnej nehode;

Q.

keďže poľnohospodárske a priemyselné vozidlá, najmä poľnohospodárske traktory často pracujú v odľahlých a izolovaných oblastiach, a preto nedokážu kontaktovať tiesňové služby v prípade nehody;

R.

keďže v súčasnosti existujú súkromné služby palubného tiesňového volania a ich nasadzovanie v Európe je čoraz častejšie, nijaká z nich však neponúka úplné pokrytie EÚ a ich rozšírenie na trhu sa týka menej ako 0,4 % všetkých vozidiel, kým niektoré zavedené služby sa odstránili z dôvodu zlyhania trhu, a tak používatelia nemali počas životnosti vozidla k dispozícii služby palubného tiesňového volania;

S.

keďže technológie sú pripravené a priemysel a verejné orgány schválili spoločné celoeurópske normy a zlepšujú a skúšajú ich v rámci pilotných projektoch;

T.

keďže Komisia v roku 2011 verejne oznámila, že v prvom štvrťroku 2012 predloží nové nariadenie zahŕňajúce systém eCall ako dodatočnú požiadavku, pokiaľ ide o regulačný rámec pre typové schválenie motorových vozidiel;

1.

víta odporúčanie Komisie z 8. septembra 2011 a naliehavo vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby najneskôr do konca roka 2014 vykonali jej požadované opatrenia a inovácie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že len 18 členských štátov odpovedalo včas; vyzýva ostatné členské štáty, aby tiež odpovedali čo najskôr;

2.

vyjadruje poľutovanie nad doterajšími časovými sklzmi a chýbajúcim pokrokom v súvislosti s dobrovoľným zavádzaním eCall a tiež nad skutočnosťou, že 3 členské štáty nepodpísali Memorandum o porozumení o eCall ani nevyjadrili podporu zavedeniu systému eCall, a preto vyzýva ostatné členské štáty, ktoré tak neurobili, aby Memorandum o porozumení o rozvoji celoeurópskej interoperabilnej služby eCall podpísali a naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby postupovali súčasne s cieľom zavedenia tejto služby;

3.

Zdôrazňuje skutočnosť, že existujú významné nedostatky vo fungovaní európskej tiesňovej linky 112, na ktorej má byť systém eCall založený; vyzýva členské štáty, aby tieto nedostatky naliehavo riešili, a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie v tejto oblasti;

4.

domnieva sa, že eCall by mal byť verejný celoeurópsky palubný systém tiesňového volania na linke 112, založený na spoločných celoeurópskych normách na zaručenie technologickej neutrality, s cieľom zabezpečiť spoľahlivú, vysoko kvalitnú a dostupnú službu, ktorá môže fungovať plynulo a interoperabilne v celej Európe vo všetkých vozidlách bez ohľadu na typ, krajinu alebo aktuálnu polohu vozidla, čím by sa maximalizovali výhody služby eCall pre všetkých používateľov ciest vrátane zdravotne postihnutých osôb s osobitnými potrebami;

5.

zdôrazňuje pozitívny vplyv služby eCall, nielen čo sa týka zlepšenia riadenia nehôd a zníženia dopravného preťaženia spôsobeného nehodami a zabránenia sekundárnym nehodám, ale najmä zrýchlenia príchodu záchrannej služby, a tým zníženia počtu úmrtí a závažnosti zranení v dôsledku dopravných nehôd, čím sa zvýši dôvera Európanov pri cestách do iných členských štátov;

6.

domnieva sa, že ak sa zavedenie systému eCall ponechá na trhové sily, bude systém eCall slúžiť len ľuďom, ktorí si môžu dovoliť luxusné vozidlá, pričom povinné zavedenie palubného systému vo všetkých nových vozidlách povedie k zníženiu nákladov na tento systém a k všeobecnému rozšíreniu systému po celej EÚ;

7.

pripomína, že na základe posúdenia vplyvov Komisiou je prijatie regulačných opatrení na presadenie povinného zavedenia systému eCall v súčasnosti jedinou možnosťou na dosiahnutie pozitívnych účinkov;

8.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v rámci smernice 2007/46/ES s cieľom zabezpečiť povinné zavedenie verejného systému tiesňového volania pomocou linky 112 do roku 2015 vo všetkých nových typovo schválených vozidlách a vo všetkých členských štátoch;

9.

domnieva sa, že verejná služba eCall by mala byť bezplatná a povinná a mala by byť nainštalovaná vo všetkých nových vozidlách spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu;

10.

domnieva sa, že verejná služba eCall musí byť jednoduchá, dostupná, funkčná a prístupná pre každého v celej Európskej únii bez ohľadu na vozidlo a jeho polohu;

11.

odmieta myšlienku, že realizácia palubných aspektov eCall by sa mohla postupne zaviesť v predĺženej lehote;

12.

vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie regulačné opatrenia potrebné na zabránenie ďalším časovým sklzom a zbytočným úmrtiam, ktorým by bolo možné predísť;

13.

domnieva sa, že hoci analýza nákladov a výnosov je dôležitou metódou pri generovaní údajov, z ktorých by mali vychádzať zložité rozhodnutia týkajúce sa investícií a technických noviniek, tento prístup môže mať pochybnú hodnotu, keď dôležitou súčasťou analýzy je odhad hodnoty ľudského života;

14.

vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní vplyvu zavedenia systému eCall v EÚ nezohľadňovala len investície a prevádzkové náklady, ale aj sociálne prínosy vyplývajúce zo zavedenia systému eCall;

15.

vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá o zodpovednosti strán zainteresovaných v zavádzaní systému eCall;

16.

žiada Komisiu, aby posúdila možné falošné výstrahy, ktoré vygenerovali systémy eCall, ich vplyv na každodenné tiesňové služby, potrebu rozlišovania medzi vážnymi a menej vážnymi nehodami a medzi tiesňovými signálmi, a ďalšie informácie, ktoré sa majú poskytovať tiesňovým službám s cieľom zabezpečiť ich účinné fungovanie; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby navrhla konkrétne riešenia týchto problémov;

17.

víta zriadenie Európskej platformy na realizáciu systému eCall a vyzýva zástupcov príslušných zainteresovaných strán a členských štátov, aby sa podieľali na zabezpečení zladeného zavádzania systému eCall;

18.

žiada Komisiu, aby zvážila, či by systém eCall nemal byť v blízkej budúcnosti rozšírený o ďalšie vozidlá, ako napríklad ťažké nákladné vozidlá, autobusy a autokary a dvojkolesové motorové vozidlá, a aby vyhodnotila, či ho treba rozšíriť tak, aby zahrnoval aj poľnohospodárske traktory a priemyselné vozidlá;

19.

domnieva sa, že používanie opotrebovaných zariadení systému e-Call by sa malo povoliť aj pre existujúce vozidlá;

20.

poznamenáva, že v záujme jednotnej úrovne ochrany občanov v celej Únii je dôležité zabezpečiť, aby boli všetky strediská tiesňového volania vo všetkých členských štátoch vybavené na veľmi vysokej úrovni, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, v ktorých sa požaduje od členských štátov, aby modernizovali svoje infraštruktúry služieb tiesňových volaní a zabezpečili primerané zaškolenie operátorov tak, aby bolo možné do roku 2015 spracovať eCall spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich vnútroštátnym štruktúram dostupným pre každého;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roka 2012 prijala spoločné špecifikácie pre strediská tiesňového volania v rámci smernice o inteligentných dopravných systémoch a navrhla smernicu o zavedení systému eCall;

22.

oceňuje ochotu prevádzkovateľov mobilných sietí spracúvať volania eCall ako všetky ostatné volania na číslo 112 a navrhuje, aby prevádzkovatelia aj členské štáty raz ročne predkladali Komisii správy o dosiahnutom pokroku a o ťažkostiach, najmä v súvislosti s príznakom eCall;

23.

víta skutočnosť, že nadviazanie hlasového spojenia medzi cestujúcimi vo vozidle a operátorom strediska tiesňového volania v prípade tiesňového volania umožňuje vďaka obojstrannej komunikácii zabrániť nesprávnym reakciám a zbytočným výjazdom záchrannej služby, napr. v prípade ľahkých nehôd;

24.

zdôrazňuje, že je čoraz viac potrebný spoločný protokol na prenos údajov, ktorý bude slúžiť na postúpenie informácií do stredísk tiesňového volania a záchrannej službe s cieľom zabrániť riziku nedorozumenia alebo nesprávneho výkladu oznamovaných údajov; zdôrazňuje, že postúpenie informácií prevádzkovateľmi mobilných sietí strediskám tiesňového volania by sa malo vykonávať transparentným a nediskriminačným spôsobom;

25.

pripomína, že keď budú mať strediská tiesňového volania k dispozícii elektronické údaje, môže to znamenať aj ďalšie výhody, napríklad lepšie pokyny pre pracovníkov záchrannej služby a dôkladné informácie o nových zdrojoch nebezpečenstva, ktoré im môže hroziť vzhľadom na vývoj vozidiel na elektrický pohon a ďalších nových pohonných systémov;

26.

domnieva sa, že v súlade s odporúčaniami Európskej platformy pre implementáciu systému eCall (EeIP) je potrebné podporovať spojenia medzi strediskami tiesňového volania a prevádzkovateľmi cestnej dopravy v záujme zlepšenia riadenia nehôd;

27.

vyslovuje podporu intenzívnej práci vykonanej v rámci projektu HeERO (Harmonised cCall European Pilot – harmonizovaný európsky pilotný projekt eCall), ktorého predmetom je pilotná cezhraničná autentifikácia volaní eCall; vyzýva Komisiu a členské štáty na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi strediskami tiesňového volania a záchrannými službami najmä na cezhraničných bodoch v Európe, a na poskytovanie podpory spoločnej odbornej príprave a výmenám osvedčených postupov s cieľom zvýšiť efektivity celého dodávateľského reťazca tiesňových služieb;

28.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby systém eCall a spojenia so strediskami tiesňového volania boli kompatibilné aj so systémami, ktoré komunikujú s infraštruktúrou a s inteligentnými palubnými systémami (napríklad inteligentné bezpečnostné bariéry, ktoré varujú pred možnosťou nehody, inteligentné palubné systémy na kontrolu rýchlosti atď.);

29.

domnieva sa, že verejná celoeurópska služba eCall môže existovať súčasne so súkromnými službami tiesňového volania pod podmienkou, že verejné aj súkromné služby vyhovujú výkonnostným normám a – bez ohľadu na to, či sa osoba kupujúca vozidlo rozhodne pre súkromné riešenie – vozidlá sú vybavené verejnou službou eCall, aby bolo možné zabezpečiť kontinuitu služby vo všetkých členských štátoch počas celej životnosti vozidla;

30.

zdôrazňuje, že systém eCall musí byť jednoduchý na používanie, a zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať k dispozícii reálny prehľad o systéme, ako aj úplné a spoľahlivé informácie týkajúce sa všetkých dodatočných funkcií či služieb súvisiacich s ponúkanou súkromnou palubnou aplikáciou tiesňového volania, a vzhľadom na úroveň služieb očakávanú pri kúpe týchto aplikácií a súvisiace náklady;

31.

žiada, aby bola v prípade, keď sa spotrebiteľ s predplatenou súkromnou službou tiesňového volania rozhodne nevyužiť túto službu alebo cestuje do krajiny, v ktorej táto služba nie je k dispozícii, automaticky dostupná verejná služba eCall na linke 112;

32.

domnieva sa, že poskytovatelia súkromných služieb eCall majú aj možnosť kedykoľvek prejsť na celoeurópsku službu eCall, pričom môžu naďalej priamo poskytovať iné hlasové služby;

33.

vyzýva podniky EÚ, aby sa zapojili do vývoja potrebných aplikácií, služieb a infraštruktúry systému eCall s cieľom stimulovať inovácie na celoeurópskej úrovni;

34.

zdôrazňuje skutočnosť, že verejný systém eCall nesmie v nijakom prípade umožňovať vystopovanie trasy vozidla, čo znamená, že musí zostať nečinný, až kým sa neaktivuje tiesňovým volaním, v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny na ochranu údajov zriadenej podľa článku 29; pripomína, že prioritným cieľom služby eCall je zlepšenie riadenia nehôd a že údaje poskytnuté službou eCall sa nesmú nijakým spôsobom používať na monitorovanie a skúmanie pohybu osôb alebo na určovanie polohy, ak osoba nebola účastníkom nehody;

35.

zdôrazňuje, že ak ide o spracovanie osobných údajov v súvislosti so systémom eCall, je potrebné, aby nielen prevádzkovatelia mobilných sietí, ale takisto všetky ostatné zúčastnené strany vrátane výrobcov vozidiel, stredísk tiesňového volania a záchranných služieb začlenili primerané pravidlá dodržiavajúce transparentnosť a zabezpečili dodržiavanie zásad ochrany súkromia a osobných údajov v súlade s európskymi smernicami 95/46/ES a 2002/58/ES a vnútroštátnymi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že vo všetkých pripravovaných právnych predpisoch by mali byť objasnené povinnosti jednotlivých strán zúčastnených v zavádzaní systému eCall v zmysle smernice 95/46/ES, ako aj podmienky na poskytovanie informácií príslušným osobám a na uľahčenie uplatňovania ich práv;

36.

zdôrazňuje, že súkromné služby eCall musia dodržiavať zásady ochrany súkromia a údajov, ktoré stanovujú, najmä informovaný súhlas a možnosť vyjadriť nesúhlas, v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29; zdôrazňuje, že informovaný súhlas spotrebiteľov by sa mal zakladať na úplných informáciách o objeme zhromažďovaných údajov a o účele ich zhromažďovania a že spotrebitelia by mali mať možnosť kedykoľvek stiahnuť svoj súhlas;

37.

zdôrazňuje, že vlastník alebo nájomca vozidla by ako informovaný spotrebiteľ mal rozhodovať o tom, kto dostane prístup k jeho údajom týkajúcim sa súkromnej služby eCall registrovanej vo vozidle;

38.

zdôrazňuje, že systém eCall využíva technické komponenty (satelitné určovanie polohy, možnosti spracovania a komunikácie), ktoré by takisto mohli tvoriť základ niekoľkých ďalších aplikácií a služieb palubného systému;

39.

domnieva sa, že na zabezpečenie otvorenej voľby pre spotrebiteľov musí byť palubný systém eCall k dispozícii bezplatne a bez diskriminácie pre všetky zainteresované strany, ako sú dodávatelia vybavenia pre služby súvisiace s predajom náhradných dielov, pre opravovne a pre nezávislých poskytovateľov služieb, cestná služba a súvisiace služby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vytvorenie systému eCall na interoperabilnej a otvorenej platforme pre budúce palubné aplikácie a služby s cieľom podporiť inovácie a oživiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti informačných technológií na svetových trhoch; zdôrazňuje, že tieto aplikácie a služby zostávajú nepovinné;

40.

domnieva sa, že otvorená voľba pre spotrebiteľov a otvorený prístup pre poskytovateľov služieb by sa mali stať súčasťou konštrukčných kritérií palubnej platformy výrobcov pôvodných zariadení a že príslušné palubné rozhrania by sa mali normalizovať s cieľom umožniť spravodlivú hospodársku súťaž a podporiť inovácie na európskom trhu s telematikou;

41.

zdôrazňuje, že bude nevyhnutné, aby akékoľvek ďalšie služby, ktoré sa budú využívať vo vozidlách – najmä počas jazdy –, boli v súlade s jasnými normami bezpečnosti a ochrany súkromia, pokiaľ ide o osobné údaje, a aby sa meral a kontroloval súlad s uvedenými normami;

42.

pripomína, že Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a systém Galileo, môžu významne prispieť k riadeniu cestnej premávky a zásahov v núdzových situáciách, a preto je potrebná informačná kampaň na podporu väčšieho využívania možností, ktoré tento systém ponúka, pokiaľ ide o používanie systému eCall;

43.

domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať možnosť na zabudovanie filtrovacích systémov eCall pre strediská tiesňového volania, ktoré umožňujú identifikáciou naliehavých hovorov, a tým zabraňujú preťažovaniu telefonických stredísk, ale zároveň sa zvyšuje efektívnosť tiesňových služieb; domnieva sa, že toto úsilie by mala podporovať Komisia;

44.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou pripravili a rozbehli vnútroštátne pilotné programy na zavedenie automatického palubného systému tiesňového volania (eCall) s cieľom identifikovať možné problémy a pripraviť cestu na povinné zavedenie systému vo všetkých členských štátoch v roku 2015;

45.

žiada, aby vo všetkých vozidlách bolo k dispozícii štandardné rozhranie systému eCall takzvané „tlačidlo eCall“, ktoré bude ľahko identifikovateľné aj pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa predišlo nedorozumeniam a možnému zneužitiu systému; vyzýva Komisiu a európske štandardizačné orgány, aby navrhli harmonizovanú normu pre tieto manuálne spúšťacie mechanizmy;

46.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možné vplyvy systému eCall na výdavky systémov verejného zdravotníctva; v tejto súvislosti žiada členské štáty, aby sa zhodli na harmonizovanej definícii závažných zranení;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje činnosti súvisiace s poskytovaním rozsiahlych praktických informácií počas vývoja cielenej a ďalekosiahlej komunikačnej stratégie a s realizáciou koordinovaných kampaní na zvyšovanie povedomia, ktoré sa týkajú systému eCall a jeho výhod, používania a funkcií, ako aj z hľadiska bezpečnosti občanov EÚ, s cieľom zlepšenia porozumenia verejnosti o týchto tiesňových službách a jej dopytu po nich, ako aj minimalizácie rizika zneužitia či neporozumenia týchto služieb;

48.

odporúča, aby Komisia zabezpečila, že služba eCall bude interoperabilná s inými podobnými palubnými službami tiesňového volania, podporovanými v susedných regiónoch, napríklad so službou ERA-GLONASS;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/27

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 4, 49, 50, 119, 219 a 282,

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2011)0121),

—

so zreteľom na deklaráciu OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných podnikoch a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky (aktualizované 25. mája 2011),

—

so zreteľom na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh, ktorá bola uverejnená 9. mája 2010,

—

so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z roku 2011 o svetových investíciách,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

—

so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2012 (COM(2011)0777),

—

so zreteľom na závery 3133. zasadnutia Rady o Fóre o jednotnom trhu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1311/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (7),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch rizikového kapitálu (COM(2011)0860),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (COM(2011)0453),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu 2012 (COM(2011)0815),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu (COM(2011)0870),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade o obchodných a investičných bariérach (2011) (COM(2011)0114),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (8),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES (COM(2011)0594),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov (COM(2011)0818),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rozpočte stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500, časti I a II),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vplyve dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou (SEC(2011)1126),

—

so zreteľom na správu generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti s názvom Vývoj trhu práce v Európe v roku 2011,

—

so zreteľom na správy OECD, WTO a UNCTAD o obchodných a investičných opatreniach skupiny G20 (od polovice októbra 2010 do apríla 2011),

—

so zreteľom na prieskum Európskej centrálnej banky o bankových úveroch v eurozóne za január 2012,

—

so zreteľom na makroekonomické projekcie Európskej centrálnej banky pre eurozónu (december 2011),

—

so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky o finančnej integrácii v Európe (máj 2011),

—

so zreteľom na politický rámec OECD pre investície,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (9),

—

so zreteľom na správu Komisie Dynamika podnikov: založenie, transfer podnikov a konkurz (január 2011),

—

so zreteľom na správu Svetovej banky Podnikanie 2012: Podnikanie v transparentnejšom svete,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Erasmus pre všetkých: program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0787),

—

so zreteľom na správu Komisie Predbežné hodnotenie pilotného projektu/prípravného opatrenia Erasmus pre mladých podnikateľov (2011),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0190/2012),

A.

keďže hospodárska, finančná a fiškálna kríza v EÚ výrazne rozšírila hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi, čo viedlo k nerovnomernému rozdeleniu vnútorných a vonkajších investícií v rámci Európskej únie;

B.

keďže je potrebné ustanoviť súdržný rámec stability v peňažnej, fiškálnej a obchodnej politike s cieľom podporiť tok priamych investícií vo všetkých členských štátoch a regiónoch EÚ a prispieť tak k náprave makroekonomickej nerovnováhy EÚ;

C.

keďže neformálna schôdza členov Európskej rady z 23. mája 2012 zdôraznila potrebu mobilizovať politiky EÚ na plnú podporu rastu, zintenzívnenie úsilia o financovanie ekonomiky prostredníctvom investovania a posilnenie vytvárania pracovných miest;

D.

keďže podľa najnovšej priebežnej prognózy Komisie Európsku úniu sužuje slabý rast a očakávané miery rastu sa budú v rámci Únie výrazne líšiť, pretože ich ohrozuje pretrvávajúca neistota a nedostatočná dôvera spotrebiteľov a trhov;

E.

keďže Únia by mala viac využívať svoje silné stránky, napríklad vysokú úroveň spotreby, vzdelania a kvality života, výskumnú a inovačnú kapacitu, vysokú efektivitu a produktivitu práce, ako aj ústretové a motivujúce podnikateľské prostredie s cieľom vyriešiť fiškálnu krízu a zvýšiť rast a zamestnanosť;

F.

keďže financovanie verejného dlhu členských štátov v konečnom dôsledku pohlcuje zdroje na investície, rast a zamestnanosť, pričom únik kapitálu z určitých členských štátov do určitých iných členských štátov, ako aj do určitých tretích krajín, môže prispieť k zhoršovaniu stavu platobnej bilancie EÚ;

G.

keďže bankové pôžičky, ktoré sú najdôležitejším zdrojom finančných prostriedkov v eurozóne, pretože predstavujú viac finančných prostriedkov ako akcie a dlhopisy spolu, pričom v USA a ďalších svetových regiónoch bankové úvery predstavujú nižšie percento celkových finančných prostriedkov, boli výrazne postihnuté nedávnym vývojom;

H.

keďže rastový potenciál jednotlivých odvetví, ako sú napríklad ekologické technológie, zdravotníctvo a poskytovanie starostlivosti, vzdelanie a sociálne hospodárstvo, môže podnietiť a rozhýbať investície, a to zvýšením vzájomného dopytu, ktorý podporí investovanie;

I.

keďže je potrebné monitorovať a kontrolovať vplyv a vykonávanie finančnej regulácie v EÚ s cieľom zaistiť, aby nevytvárala zbytočné administratívne zaťaženie a nepotláčala priame zahraničné investície v EÚ;

J.

E. keďže z najnovšej správy konferencie UNCTAD vyplýva, že EÚ má stále významnú schopnosť prilákať priame zahraničné investície;

K.

keďže vnútorné investície v Únii môžu výrazne rozšíriť trhy pre priame zahraničné investície vďaka skvalitneniu udržateľnej infraštruktúry pre podniky, vzdelávanie, výskum a vývoj;

L.

keďže investície tvoria dva piliere, a to verejné investície a súkromné investície, pričom súkromný pilier pozostáva z domácich a zahraničných investícií;

M.

keďže boj proti nadmernej závislosti od dovozu ropy, plynu a ďalších neobnoviteľných zdrojov vyžaduje rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov;

N.

keďže európsky štátny dlh a riziká spojené s refinancovaním, ako aj nedostatky a prekážky obchodu a dokončenia vnútorného trhu vrátane necolných prekážok a obmedzovania údajov môžu viesť k obmedzeniu schopnosti regiónu EÚ prilákať európskych a medzinárodných investorov;

O.

keďže pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a podnikanie, podniky v Európskej únii musia neustále riešiť problémy s komplikovaným prístupom malých a stredných podnikov k financiám, so slabým podnikateľským duchom (len 45 % obyvateľov Európy by sa chcelo stať samostatne zárobkovo činnými, v porovnaní s napr. 55 % v Spojených štátoch amerických), s podnikateľským prostredím, ktoré nepomáha zakladaniu a rastu podnikov a vyznačuje sa trvalou regulačnou rozdrobenosťou a byrokraciou, s obmedzenou schopnosťou malých a stredných podnikov prispôsobiť sa hospodárstvu, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, a expandovať na trhy za hranicami vlastnej krajiny, a to v rámci jednotného trhu aj mimo neho;

P.

keďže podľa ostatného indexu Svetovej banky Doing Business tvoria členské štáty EÚ len 40 % (a členovia eurozóny len 26 %) z 35 krajín, ktoré sa umiestnili na popredných miestach z hľadiska podnikania na celosvetovej úrovni;

Q.

keďže zo správy Komisie o mechanizme varovania (COM(2012)0068) vyplýva, že obmedzenia vnútroštátnych rozpočtov a vysoká miera nezamestnanosti upozorňujú, najmä pokiaľ ide o súčasné účtovné bilancie, podiely na vývoznom trhu a súkromný a verejný dlh, na potrebu zaviesť účinné štrukturálne reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia pri súbežnej optimalizácii pridanej hodnoty štrukturálnych fondov a činností Európskej investičnej banky a znižovaní byrokracie, a to najmä v krajinách, ktoré využívajú výhody európskej susedskej politiky;

R.

keďže dobre zamerané sociálne investície majú zásadný význam pre dlhodobé zaistenie vysokej miery zamestnanosti, hospodársku stabilizáciu, rozšírenie ľudského kapitálu a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ;

S.

keďže vývoj v oblasti priamych zahraničných investícií je jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré Komisia využíva v hodnotiacej tabuľke pre dohľad nad makroekonomickou nerovnováhou;

T.

keďže štúdie realizované v rámci programu OSN pre životné prostredie a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) ukazujú, že investície do formovania ľudského kapitálu majú zásadný význam pre pritiahnutie investícií do odvetví ekologického hospodárstva a využitie ich vysokého rastového potenciálu;

U.

keďže tok priamych zahraničných investícií v EÚ, najmä ak sa nasmeruje tak, aby prispieval k znižovaniu rozdielov medzi členskými štátmi, má pozitívny vplyv na reálne hospodárstvo a platobnú bilanciu, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť, ale pôsobí aj ako pozitívny podnet, pokiaľ ide o technický rozvoj, inovácie, zručnosti a mobilitu pracovnej sily;

V.

keďže určenie ročných vnútroštátnych čiastkových cieľov v súlade s parametrami OECD v oblastiach, ktoré podporujú atraktívne a konkurenčné prostredie pre medzinárodných investorov, pomôže odhaliť slabé a silné stránky jednotlivých štátov, ako aj príležitosti na cielené zásahy;

W.

keďže cieľ eurozóny a Európskej centrálnej banky (ECB) udržať v eurozóne infláciu tesne pod úrovňou 2 % prispieva k vytvoreniu rámca stability, ktorý pomáha prilákať investície;

X.

keďže vývoj na európskych dlhopisových trhoch do veľkej miery závisí od rozšírenia investičnej základne;

Y.

keďže Komisia vo svojom návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb nerozšírila harmonizáciu na sadzby dane z príjmu právnických osôb, ktoré majú zostať v právomoci členských štátov a keďže treba prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie daňovej sústavy Únie pre zahraničných investorov a zároveň v celej Európe harmonizovať sadzby dane smerom k minimálnym sadzbám;

Z.

keďže po celom svete sa šíri obchodný protekcionizmus a EÚ ako líder na trhu s v oblasti vnútorných investícií by mala pokračovať v rokovaniach smerujúcich k dohodám o voľnom obchode podporujúcim otvorený a slobodný obchod ako aj medzinárodné normy v oblasti sociálnej a environmentálnej ochrany pri ochrane svojej konkurenčnej obchodnej výhody;

AA.

keďže v EÚ naďalej existujú závažné prekážky v poskytovaní cezhraničných služieb, ktoré bránia fungovaniu voľného trhu;

AB.

keďže v súlade so zmluvami o EÚ patrí spoločná obchodná politika, vrátane priamych zahraničných investícií, do výlučnej kompetencie EÚ a keďže Európsky parlament a Rada sú v tejto oblasti rovnocenné, pretože sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

1.

zdôrazňuje, že EÚ je stále na prvom mieste na svete v príleve priamych zahraničných investícií a ako taká by mala naďalej spĺňať očakávania investujúcich a prijímajúcich štátov a zároveň dosahovať širšie hospodárske, sociálne a environmentálne politické ciele a chrániť tak svoju vedúcu úlohu na európskej a vnútroštátnej úrovni;

2.

domnieva sa, že politika súdržnosti je kľúčová na riešenie makroekonomickej a regionálnej nerovnováhy na úrovni EÚ a mala by sa stať rozhodujúcou politikou vnútorného trhu na posilnenie konkurencieschopnosti, produktivity, rastu a tvorby pracovných miest, čo má na oplátku potenciál zvýšiť atraktivitu investovania v EÚ; zdôrazňuje, že prostredníctvom politiky súdržnosti možno výrazne zvýšiť investície do príťažlivosti infraštruktúry a zručností na trhu práce pre perspektívnych investorov;

3.

naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila medzinárodnú regulačnú spoluprácu, vrátane viacstranných fór, a zbližovanie regulačných požiadaviek na základe medzinárodných noriem a aby sa podľa možností zapojila do regulačného dialógu s cieľom odstrániť existujúce alebo možné budúce prekážky obchodu a obmedziť tak spory a súvisiace obchodné náklady;

4.

domnieva sa, že fiškálna konsolidácia a stabilizácia a dokončenie vnútorného trhu sa majú vykonať tak, aby sa zabezpečilo posúdenie pridanej hodnoty, ktorú môžu ponúknuť; domnieva sa, že posilnením spolupráce hospodárskych subjektov, ako aj na základe vzájomného dopĺňania sa hospodárstiev EÚ a zmenšovania rozdielov medzi nimi, by sa malo pomôcť znižovaniu regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o priame zahraničné investície s cieľom posilniť európsku priemyselnú základňu a podporiť udržateľný dlhodobý hospodársky rozvoj, ktorý je najdôležitejšou podmienkou úspešnej a efektívnej fiškálnej konsolidácie;

5.

zdôrazňuje, že rozhodujúce je, aby sa udržal záujem strategických európskych investorov o vykonávanie činností v rámci EÚ, keďže spolu so širšou celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou negatívne pocity a neistota, ktoré vyvolali dlhová kríza a nedostatočne rýchle reakcie, vedú investorov k znižovaniu svojej prítomnosti v regióne; zdôrazňuje, že nedostatok koordinovaných dlhodobých domácich investícií výrazne poškodí budúcu príťažlivosť investovania v EÚ pre takýchto investorov; uvedomuje si, že pri zameraní investícií na riešenie osobitných potrieb v jednotlivých regiónoch a členských štátoch má zásadný význam viacúrovňový prístup k správe, zahŕňajúci zapojenie miestnych spoločenstiev v príslušných etapách;

6.

vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o atraktivite investovania v Európe v porovnaní s jej hlavnými partnermi a konkurentmi, v ktorom sa určia hlavné výhody a slabé stránky EÚ ako investičného prostredia, a aby predložila integrovanú stratégiu vrátane konkrétnej politiky a odporúčaní, a v prípade potreby aj legislatívne návrhy, na zlepšenie investičného prostredia EÚ;

7.

domnieva sa, že EÚ by mala pri riešení dlhovej krízy plne využiť svoje postavenie najväčšieho svetového jednotného trhu (vrátane vysokej životnej úrovne, vysokej produktivity práce, právnej istoty a kapacity v oblasti výskumu a inovácií), investora a obchodníka a zdôrazňuje potrebu účinnejších nástrojov a metód, nových mechanizmov financovania a investičných programov, akými sú projektové dlhopisy EÚ, ktoré by mohli využiť konkurenčné výhody Európy a vzájomné dopĺňanie sa jej členských štátov a dosiahnuť ciele rastu Európa 2020 na riešenie problémov recesie a pomalého rastu;

8.

naliehavo žiada EÚ, aby zaviedla investície ako kľúčový prvok všetkých pilotných iniciatív v rámci stratégie Európa 2020 s cieľom naplniť rozhodujúcu potrebu rastu a zamestnanosti a využiť ich významný príspevok k riešeniu finančnej krízy; vyzýva predovšetkým Komisiu a členské štáty, aby pripravili ambicióznu, ekologicky efektívnu a udržateľnú priemyselnú stratégiu EÚ s cieľom obnoviť výrobné kapacity v celej EÚ a vytvoriť v EÚ vysokokvalitné pracovné miesta;

9.

zdôrazňuje predovšetkým to, že obrovský potenciál na pritiahnutie priamych zahraničných investícií má najmä podpora vzdelávania, výskumu a vývoja a vytvárania pracovných miest v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť ciele do roku 2020 a priviesť EÚ na popredné miesto vo svete v oblasti ekologických technológií;

10.

pripomína, že nezvyšovanie prostredníctvom udržateľného financovania alebo dokonca obmedzovanie verejných investícií z dôvodu fiškálnej krízy v takých rozhodujúcich odvetviach, akými sú zdravotníctvo, vzdelávanie, výskum a infraštruktúra, by mohlo mať nepriaznivý dosah na konkurencieschopnosť a atraktívnosť pre investorov, najmä ak získa dlhodobý charakter; preto je nutné udržateľne zvýšiť verejné investície;

11.

podporuje návrh nového programu Erasmus pre všetkých, ktorý môže výrazne zvýšiť financie vyčlenené na mobilitu a rozvoj znalostí, odbornej prípravy a zručností s cieľom podporiť osobný rozvoj a vyhliadky mladých ľudí v oblasti zamestnanosti a prispieť tak k rozšíreniu ľudského potenciálu a riešeniu problému vysokej nezamestnanosti mladých v Európe; podporuje program Erasmus pre podniky, predovšetkým výmenný program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý podporí zakladanie podnikov, cezhraničné sprostredkovanie poznatkov, spoluprácu medzi malými podnikmi, inovácie a vytváranie pracovných miest;

12.

navrhuje zlepšenie a rozšírenie štatistickej databázy pre priame investície v súlade s medzinárodnými modelmi OECD a Svetovej banky, ako aj prijatie dodatočných investičných cieľov a ukazovateľov na úrovni členských štátov (mestské prostredie, sociálna infraštruktúra) s cieľom poukázať na dosiahnutý pokrok v oblasti atraktívneho investičného prostredia, a zároveň zhodnotenie investičných politík a ich kladného vplyvu na reálne hospodárstvo a zamestnanosť v rôznych krajinách a regiónoch;

13.

domnieva sa, že každá stratégia zameraná na prilákanie zahraničných a miestnych investícií by mala byť spojená s dokončením vnútorného trhu, cezhraničnými investíciami a tokmi, otvorenými trhmi, zlepšením prístupu na trh a spravodlivou hospodárskou súťažou pre liberálne povolania vzhľadom na množstvo a rôznorodosť nových príležitostí; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala podporovať transeurópske siete a mobilitu zamestnancov, študentov a výskumných pracovníkov a posilňovať spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa hospodárstiev EÚ;

14.

zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť daňové prekážky pre cezhraničných pracovníkov a zamestnávateľov s cieľom podporiť mobilitu občanov a propagovať cezhraničné investície;

15.

vyzýva EÚ, aby rokovala na celosvetovej úrovni a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), skupiny G20 a G8 o zavedení spoločných pravidiel, ktoré zabezpečia spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky vzhľadom na medzinárodnú makroekonomickú nerovnováhu týkajúcu sa regulácie finančných trhov a zdanenia s cieľom chrániť konkurencieschopnosť EÚ a zaistiť zohľadnenie sociálnych a environmentálnych cieľov Únie; vyzýva Úniu, aby pri rokovaní postupovala s rozhodnosťou a uzatvorila komplexné dohody o voľnom obchode s hlavnými partnermi, ktoré otvoria nové trhy pre tovar a služby, rozšíria investičné príležitosti a podporia otvorený a spravodlivý obchod a predvídateľnejšie politické prostredie; zdôrazňuje význam pokroku v rokovaniach o dani z finančných transakcií na globálnej úrovni;

16.

domnieva sa, že vytvorenie ad hoc európskeho observatória pre priame zahraničné investície, zriadeného v rámci Európskej komisie, by mohlo prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi politikami členských štátov v tejto oblasti a zároveň umožniť lepšie monitorovanie uplatňovaných politík a pokroku (vrátane ich makroekonomického dosahu) s cieľom propagovať Európu ako cieľ investícií;

17.

žiada Komisiu, aby urýchlila koordináciu hospodárskych, daňových a sociálnych politík členských štátov s cieľom prilákať zahraničné investície, pričom treba prihliadať na hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré boli zistené medzi členmi eurozóny a členskými štátmi EÚ;

18.

domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali prijať opatrenia najmä na posilnenie využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu ako katalyzátora na prilákanie ďalších finančných prostriedkov z Európskej investičnej banky (EIB), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ďalších medzinárodných finančných inštitúcií a súkromného sektora a zároveň podporiť iniciatívy založené na verejno-súkromných partnerstvách, ako napríklad projektové dlhopisy EÚ; pripomína, že investície zamerané na posilnenie kapacít, infraštruktúry a ľudského kapitálu môžu priniesť osobitný prospech malým a stredným podnikom; uvedomuje si potenciál rozšírenia rozsahu inovatívnych finančných nástrojov v záujme ich účinnejšieho využitia na prístup k financiám, ktoré doplnia tradičné spôsoby financovania; poukazuje na skutočnosť, že revolvingová povaha finančných nástrojov a flexibilný prístup k začleneniu takýchto nástrojov na regionálnej úrovni by mohli mať násobiaci vplyv na rozpočet EÚ, podporiť verejno-súkromné partnerstvá, otvoriť alternatívne zdroje financovania a poskytnúť nový dôležitý prúd financií pre strategické investície podporujúci dlhodobé udržateľné investície v čase fiškálnych obmedzení;

19.

víta dlhodobejšie refinančné operácie Európskej centrálnej banky (ECB); vyzýva ECB, aby pri riešení súčasnej dlhovej krízy eurozóny naďalej vykonávala rázne opatrenia na udržanie cenovej stability a zároveň na minimalizovanie negatívnych vedľajších účinkov na reálne hospodárstvo a na investície, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku problémov likvidity bankového sektora; domnieva sa, že bankový sektor musí prijať opatrenia potrebné na riešenie svojich štrukturálnych slabín so zreteľom na dlhodobejšie riziká týkajúce sa likvidity, aby ECB nemusela v budúcnosti v takej veľkej miere intervenovať, domnieva sa, že rámec činnosti bánk by mal byť vytvorený takým spôsobom, aby sa časť grantov sprístupnila na rozvojové účely na podporu malých a stredných podnikov;

20.

domnieva sa, že nadchádzajúca reforma smernice o kapitálových požiadavkách by mala zaistiť, aby zvýšenie kapitálových rezerv na podporu dlhodobej stability bankového sektora nebránilo bankám zabezpečovať prílev likvidity do hospodárstva, ktorý je nevyhnutný pre investície;

21.

zdôrazňuje potrebu prehĺbenia európskych kapitálových trhov s cieľom zaistiť prístup k financiám z iných zdrojov ako banky;

22.

berie na vedomie nové návrhy Komisie na zlepšenie regulácie trhu ratingových agentúr, najmä zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach a koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernice 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy, a zdôrazňuje, že na zabezpečenie zdravého podnikateľského prostredia a spravodlivej hospodárskej súťaže sa budú musieť vykonať ďalšie kroky;

23.

vyzýva Komisiu, aby posúdila viaceré zvyšné prekážky, ktoré bránia poskytovaniu a prijímaniu cezhraničných služieb v jednotlivých členských štátoch;

24.

poukazuje na význam návrhov Komisie na modernizáciu európskeho trhu verejného obstarávania; zdôrazňuje, že dynamický celoeurópsky trh verejného obstarávania môže priniesť dôležité obchodné príležitosti pre európske podniky a zásadne prispieť ku stimulácii konkurencieschopného európskeho priemyslu, ako aj k pritiahnutiu investícií a podpore hospodárskeho rastu;

25.

vyjadruje znepokojenie nad trendom medzi inštitucionálnymi investormi v eurozóne, ktorí sa vzdávajú akcií eurozóny a presúvajú sa k akciám vydávaným inde vo svete, vzhľadom na (i) ich rastúcu úlohu vo finančnom sektore eurozóny a (ii) pokles celkového majetku investičných fondov vo forme akcií a iných cenných papierov vydávaných subjektmi so sídlom v eurozóne z 26 % v roku 2009 na 23 % počas roku 2010;

26.

zdôrazňuje úlohu štátnych investičných fondov z tretích krajín a zdôrazňuje význam posilnenia zásad transparentnosti a zodpovednosti s cieľom podporiť súčinnosť EÚ a štátnych investičných fondov;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť inštitucionálnych investorov v európskych fondoch rizikového kapitálu a európskych fondoch sociálneho podnikania a odstránili obmedzenia týkajúce sa prísunu finančných prostriedkov rizikového kapitálu v malých a stredných podnikoch;

28.

je presvedčený, že cezhraničné podnikanie je prínosné pre regióny EÚ, keďže prispieva k ich hospodárskemu rozvoju, ako aj pre jednotlivé podniky, keďže im ponúka príležitosti dostať sa na nové a väčšie trhy a ku zdrojom dodávok, kapitálu, pracovnej sily a technológie;

29.

vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mládeže v mnohých členských štátoch a negatívnymi vyhliadkami na zamestnanie; so znepokojením sleduje obmedzenú schopnosť EÚ prilákať kvalitný ľudský kapitál, keď, naopak, existuje významný tok ľudského kapitálu z EÚ do krajín tretieho sveta; uvedomuje si, že Európska únia má veľký potenciál, pokiaľ ide o vysokú kvalitu ľudského kapitálu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti mladých prostredníctvom programov a konkrétnej činnosti na európskej a národnej úrovni; v tejto súvislosti víta vyhlásenie Európskej rady vyzývajúce členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne systémy podobné iniciatíve na ochranu mládeže a naliehavo žiada členské štáty, aby podporili tento záväzok rýchlymi a konkrétnymi opatreniami na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť, aby mladí ľudia získali dôstojné pracovné miesto, vzdelanie alebo odbornú prípravu či rekvalifikáciu; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o dosiahnutie cieľov zamestnanosti uvedených v stratégii EÚ 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane zníženia zdanenia práce s cieľom prilákať viac investorov do odvetví hospodárstva s veľkým podielom práce;

30.

poukazuje na problém starnutia obyvateľstva, ktorý musí riešiť EÚ ako celok i jednotlivé členské štáty; naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili súdržné stratégie, ktoré budú riešiť demografické problémy a pomôžu predísť možným negatívnym dôsledkom;

31.

podporuje ciele Únie inovácií; vyzýva členské štáty, aby zamerali investície na vzdelávanie, výskum a inovácie vzhľadom na strednodobé a dlhodobé priaznivé účinky, ktoré to môže mať na rast a rozvoj; podporuje inteligentnú špecializáciu ako dôležitú politickú zásadu a koncepciu politiky inovácií a silnejších väzieb medzi výskumom a podnikaním v oblastiach ako ekologické technológie;

32.

zdôrazňuje, že boj proti daňovým únikom by mal byť prioritou EÚ, a to predovšetkým v súčasnej krízovej situácii, keď daňové úniky predstavujú veľké straty pre štátne rozpočty a dodatočné výnosy by sa mohli použiť na zvýšenie verejných investícií; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť hladkú spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi na boj proti dvojitému zdaneniu, dvojitému nezdaneniu, daňovým podvodom, daňovým únikom a dampingu a proti využívaniu daňových rajov na nezákonné účely; všeobecnejšie žiada vyššiu fiškálnu koordináciu, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov vrátane hladkej spolupráce a koordinácie medzi daňovými systémami jednotlivých členských štátov, žiada tiež zníženie vysokej administratívnej záťaže a vysokých nákladov na dodržiavanie daňových právnych predpisov, ktoré znášajú európske podniky a čo odrádza od investovania v EÚ; víta uvedenú pozíciu Parlamentu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a očakáva, že Rada prijme smernicu;

33.

upozorňuje, že jednou z hlavných obáv malých a stredných podnikov zostáva zložitý prístup k finančným prostriedkom; je osobitne znepokojený skutočnosťou, že zdravé podniky nedokážu získať finančné prostriedky, ktoré majú v pláne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rýchlo vykonali kroky a regulačné opatrenia na uľahčenie financovania malých a stredných podnikov, ako sa to navrhuje v akčnom pláne EÚ na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky a sociálne podniky často udržiavajú rast na miestnej úrovni a že financovanie v rámci politiky súdržnosti zaistené pevným prístupom viacúrovňovej správy môže zabezpečiť, aby malé a stredné podniky a sociálne podniky uplatňovali svoj potenciál a naďalej významne prispievali ku konkurencieschopnosti EÚ;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať súhrnné posúdenie hospodárskeho vplyvu finančnej regulácie EÚ s cieľom zaistiť, aby sa uplatňovala vyvážene a nepotláčala investície;

35.

víta Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP navrhnutý Komisiou na obdobie 2014 –2020 ako prostriedok na povzbudenie podnikateľskej kultúry a podpory pre začínajúce malé a stredné podniky predovšetkým v nových odvetviach, ako sú sociálne mediálne služby, ekologické hospodárstvo a cestovný ruch;

36.

žiada prijatie nových a účinných právnych predpisov týkajúcich sa konkurzu, vrátane nástrojov včasného varovania, s cieľom podporiť politiku druhej šance určenú na rozvoj podnikania a obnovenie činnosti podnikov, keďže vnútroštátne právne nariadenia druhú šancu adekvátne neuznávajú; zdôrazňuje význam rozširovania sietí medzi podnikateľmi a tými, ktorí znovu začínajú podnikať, s cieľom propagovať druhú šancu, ako aj potrebu riešiť problémy s financovaním opätovne začínajúcich podnikov;

37.

vyzýva EÚ, aby v plnej miere využila investičné príležitosti v EÚ aj mimo nej, ktoré vyplynú z európskej susedskej politiky a makroregionálnych stratégií;

38.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula všetky relevantné ukazovatele na meranie makroekonomickej nerovnováhy a jej vplyv na regióny EÚ do hodnotiacej tabuľky;

39.

pripomína, že vzhľadom na zdroje a kapacity EÚ je dôležité ďalej rozvíjať partnerstvá zamerané na environmentálne odvetvia, ktoré priťahujú čoraz väčší záujem investorov;

40.

víta skutočnosť, že v roku 2011 počet podnikov zamýšľajúcich investovať v EÚ vzrástol o 5 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priemerný počet vytvorených pracovných miest v prepočte na investičný projekt zostal nezmenený;

41.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu, prostredníctvom ktorého môžu poskytovať služby elektronickej verejnej správy, a to aj pre spoločnosti, účinnejšie a pri nižších nákladoch na miestnej aj cezhraničnej úrovni;

42.

v záujme prilákania väčšieho objemu investícií trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty:

43.

víta návrh programu predložený Komisiou, ktorý sa zameriava na konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov; víta nedávne zvýšenie objemu rizikového a bezpečného kapitálu v mnohých členských štátoch EÚ, ale znova zdôrazňuje, že EÚ by mala týmto podnikom zjednodušiť predpisy a prístup k financovaniu malých a stredných podnikov a iných hospodárskych subjektov podporením účinných systémov rizikového a bezpečného kapitálu v celej EÚ a posilnením úlohy súkromných a verejných ekvitných investícií vo financovaní dlhodobého podnikového rastu; vyzýva Komisiu, aby s medzinárodnými finančnými inštitúciami aktívnejšie spolupracovala pri tvorbe inovatívnych mechanizmov na financovanie malých a stredných podnikov;

44.

zdôrazňuje dôležitosť presadzovania noriem, ktoré pomáhajú rozvíjať inovácie v nových produktoch a službách, dokončiť vnútorný trh a prilákať investície do EÚ, ako aj dôležitosť harmonizácie európskych noriem s medzinárodnými;

45.

pripomína svoj skorší návrh, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov EIB a jej skúseností pri financovaní dôležitej infraštruktúry) zapojila do procesu strategickej analýzy investičného financovania bez vylúčenia akéhokoľvek možného scenára vrátane dotácií, uvoľnenia prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany členských štátov, prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany EÚ, pôžičiek, inovatívnych nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré neprinášajú okamžitý zisk, vytvorenia systémov záruk, vytvorenia investičnej časti v rámci rozpočtu EÚ, finančného konzorcia európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov, verejno-súkromných partnerstiev;

46.

víta hlavné iniciatívy v rámci stratégie Európa 2020 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, Únia inovácií a Európa efektívne využívajúca zdroje a poznamenáva, že stratégia Európa 2020 prispeje k zvýšeniu atraktivity investovania v Európe, vytvoreniu pracovných miest na území EÚ a k udržaniu konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej úrovni;

47.

zdôrazňuje, že z dôvodu súčasnej nízkej miery rastu a vysokej úrovne nezamestnanosti znamená politika súdržnosti EÚ významný prínos pre európske hospodárstvo, ako aj pre európsky výskum a inovácie, pričom predstavuje najväčšiu výdavkovú položku v rozpočte EÚ, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a posilňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tým, že znižuje regionálne rozdiely a umožňuje vykonávať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá v oblasti verejných a súkromných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje výrazný pákový efekt;

48.

zdôrazňuje, že diskriminačný prístup k veľkým podnikom by mohol brániť inováciám a znížiť konkurencieschopnosť ostatných spoločností EÚ, najmä malých a stredných podnikov, pretože by ich vylúčil z dôležitých globálnych partnerstiev v rámci spolupráce na inováciách a obmedzil ich prístup k vyspelým technológiám;

49.

podporuje hospodárske zdôvodnenie miestnej/regionálnej lokalizovanej rozvojovej politiky, ktorá vychádza zo základnej logiky, že záujem o menej rozvinuté regióny Únie by sa zvýšil, ak by tieto regióny mohli poskytnúť konkurenčne porovnateľné výhody (primeranú infraštruktúru, kvalifikované ľudské zdroje atď.), ako aj spoľahlivé stimuly; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty a regióny pri uskutočňovaní ich vlastných politík investičných stimulov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície, a to najmä na cezhraničnej úrovni s dôrazom na projekty infraštruktúry; s poľutovaním konštatuje, že menej rozvinuté regióny EÚ čoraz viac strácajú svoju atraktívnosť v prospech tretích krajín; vyzýva príslušné orgány, aby naliehavo vypracovali opatrenia zamerané na zachovanie súčasných investícií a prilákanie nových;

50.

zdôrazňuje, že mimoriadne silnou stránkou EÚ sú jej mestá a že najväčším lákadlom pre investície sú rozsiahle projekty mestskej infraštruktúry a inovatívne priemyselné parky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali rozsiahle investície do infraštruktúry, nových technológií a výskumu a vývoja vrátane multimodálnych systémov dopravy s cieľom zvýšiť kvalitu života v európskych mestách a ich konkurencieschopnosť stavajúc na ich tradične silných stránkach, pričom sa musí zabezpečiť, aby tieto investície nemali nepriaznivý vplyv na skutočnú územnú súdržnosť a vyvážený rozvoj vidieka;

51.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa výskum a vzdelávanie na miestnej úrovni nielen šírili a aplikovali, ale aby sa na tejto úrovni do nich aj investovalo, čo znamená, že s cieľom prilákať domáce aj priame zahraničné investície musí byť v plnej miere využitý dostupný ľudský potenciál, t. j. výskumní pracovníci a akademické inštitúcie na miestnej úrovni; v tejto súvislosti je takisto dôležité zohľadňovať mobilitu ľudskej zložky: učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov;

52.

vyjadruje presvedčenie, že málo rozvinuté regióny by mali naďalej prijímať značný objem finančných prostriedkov EÚ, aby mohli investorom popri znížených pracovných nákladoch poskytnúť ďalšie miestne konkurenčné výhody;

53.

poznamenáva, že je potrebné posilniť infraštruktúru s cieľom podporiť regionálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť regiónov; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť transeurópskych sietí a využívanie doplnkových finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty a verejno-súkromné partnerstvá.

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/38

—

so zreteľom na prebiehajúce rokovania o dohodách o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, EÚ a Moldavskom, EÚ a Gruzínskom, EÚ a Arménskom a EÚ a Azerbajdžanom, ktoré budú zahŕňať dôležité obchodné aspekty,

—

so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2007, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou zahŕňajúcej prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohodách o pridružení medzi EÚ a Arménskom a EÚ a Gruzínskom, pričom každá z nich zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

—

so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2009, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskom a na dodatočné podrobné smernice na rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, ktoré Rada prijala 20. júna 2011,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. mája 2010, v ktorých Rada prijala smernice na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom,

—

so zreteľom na dohodu o obchode a spolupráci, ktorú v roku 1989 uzatvorilo Európske spoločenstvo s bývalým Sovietskym zväzom a ktorú následne schválilo Bielorusko,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

—

so zreteľom na svoje odporúčania na rokovania o dohodách o pridružení s Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom,

—

so zreteľom na akčný plán, ktorý bol prijatý spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom, a so zreteľom na program pridruženia s Ukrajinou,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

—

so zreteľom na vytvorenie Parlamentného zhromaždenia EURONEST na základe zakladajúcej listiny z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na článok 8 Zmluvy o Európskej únii a na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0183/2012),

A.

keďže prvoradým cieľom a ambíciou zrevidovanej európskej susedskej politiky, pokiaľ ide o Východné partnerstvo, je uzatvorenie a vykonávanie dohôd o pridružení zahŕňajúcich prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (dohody DCFTA);

B.

keďže štyri zo šiestich krajín Východného partnerstva sú už členmi WTO, pričom vlády Azerbajdžanu a Bieloruska majú len štatút pozorovateľov;

C.

keďže po revolučných zmenách v južnom susedstve EÚ v roku 2011, teraz známych ako arabská jar, sa záujem EÚ zameral na južných susedov; keďže krajiny patriace do Východného partnerstva a obchodné vzťahy EÚ s týmito krajinami si zasluhujú pozornosť EÚ;

D.

keďže hospodárska prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva stále rastie;

E.

keďže rokovania o dohode DCFTA s Ukrajinou sa uzavreli v októbri 2011; keďže dohoda DCFTA nadobudne platnosť až po uzatvorení dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je v súčasnosti zablokovaná z dôvodu nesúhlasu EÚ s vnútropolitickým vývojom na Ukrajine a s fungovaním jej súdneho systému;

F.

keďže rokovania o dohodách DCFTA s Gruzínskom a Moldavskom schválila Rada v decembri 2011 a prvé kolo rokovaní by sa malo uskutočniť na jar 2012;

G.

keďže Arménsko dosiahlo v roku 2011 výrazný pokrok pri plnení kľúčových odporúčaní a rokovania o dohode DCFTA medzi EÚ a Arménskom sa začali vo februári 2012 a prakticky sa začali 6. marca 2012;

H.

keďže rokovania o pristúpení Azerbajdžanu k Svetovej obchodnej organizácii pokračujú od roku 1997, ich úspech je však obmedzený, čo je jednou z hlavných prekážok začatia rokovaní o dohode DCFTA s EÚ;

I.

keďže Bielorusko sa zatiaľ zapája do rôznych platforiem Východného partnerstva len v obmedzenej miere; keďže to ohrozuje naplnenie konečného cieľa Východného partnerstva, ktorým je posilnená demokracia, pokrok, stabilita a prosperita vo východnom susedstve EÚ; berie na vedomie hospodársku dynamiku nového hospodárskeho priestoru, ktorý tvoria Rusko, Kazachstan a Bielorusko, a povzbudzuje jeho členov, aby svoje obchodné aktivity vykonávali v súlade s medzinárodne prijatými obchodnými pravidlami a normami, najmä tými, ktoré pochádzajú od WTO;

J.

keďže všetci východní partneri EÚ, ktorými sú štáty bývalého ZSSR, majú rovnaké historické a inštitucionálne východiská a v uplynulých dvadsiatich rokoch riešili podobné problémy súvisiace s politickou a sociálno-ekonomickou transformáciou;

1.

zdôrazňuje, že perspektíva vytvorenia prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu s EÚ je jedným z hlavných motívov na to, aby partnerské krajiny pokračovali vo svojom reformnom úsilí; domnieva sa, že vytvorenie prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu bude jedným z najambicióznejších nástrojov dvojstrannej obchodnej politiky EÚ na dosiahnutie stabilného, transparentného a predvídateľného hospodárskeho prostredia, ktoré rešpektuje demokraciu, základné práva a zásady právneho štátu, pričom zabezpečuje nielen väčšiu hospodársku integráciu postupným odstraňovaním obchodných prekážok, ale aj zbližovanie regulačných rámcov v oblastiach, ktoré ovplyvňujú obchod s tovarom a službami, najmä posilnením ochrany investícií, zefektívnením colných a pohraničných procedúr, obmedzením technických a iných netarifných prekážok obchodu, posilnením sanitárnych a fytosanitárnych pravidiel, zlepšením životných podmienok zvierat, posilnením právnych rámcov pre hospodársku súťaž a verejné obstarávanie a zaručením udržateľného rozvoja; domnieva sa, že uzatváranie dohôd DCFTA má zásadný význam v boji proti sklonu k protekcionizmu na celosvetovej úrovni;

2.

uznáva, že dohody DCFTA predstavujú pre EÚ dôležitý obchodný nástroj na budovanie dlhodobých hospodárskych vzťahov s tretími krajinami; berie na vedomie vplyv dohôd DCFTA na celkové fungovanie obchodných partnerských krajín EÚ, ktorý ďaleko prekračuje rámec obchodných otázok a ovplyvňuje aj stav demokracie, dodržiavanie zásad právneho štátu a ostatných bežných noriem.

3.

zdôrazňuje, že rozhodovací proces na posúdenie pripravenosti potenciálnych partnerov EÚ vstúpiť do obchodných rokovaní by sa mal oslobodiť od predčasných politických úsudkov a mal by vo veľkej miere závisieť od skutočnej schopnosti obchodného partnera účinným spôsobom plniť podmienky dohody DCFTA;

4.

berie na vedomie skutočnosť, že dohody DCFTA by mohli byť základnou súčasťou širšej politickej dohody (dohody o pridružení); zdôrazňuje však, že v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné uzavrieť s určitou krajinou dohodu o pridružení, zvážia sa iné stratégie v záujme efektívneho plnenia hospodárskych a obchodných cieľov Únie spojených s dotknutou krajinou;

5.

zdôrazňuje význam komplexných programov budovania inštitúcií, nástroja technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) a programov partnerských miest (twinning), ktoré pomáhajú východným partnerom pri plnení kľúčových odporúčaní, ako aj pri prehlbovaní ich realizačnej spôsobilosti;

6.

uznáva, že lepšia obchodná integrácia spolu s potrebnými hlbokými zmenami v hospodárskych štruktúrach si vyžaduje od našich východných partnerov veľké strednodobé a dlhodobé úsilie, je však presvedčený, že v dlhodobom meradle výhody integrácie vyvážia vynaložené úsilie; zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu ich reforiem je podpora a zapojenie občianskej spoločnosti a medzinárodných mimovládnych organizácií do propagácie dlhodobých prínosov;

7.

je zástancom posilnenia spolupráce medzi EÚ a jej východnými partnermi vo viacerých odvetviach, najmä priemyslu, malých a stredných podnikov, výskumu, vývoja a inovácie, IKT a cestovného ruchu;

8.

domnieva sa, že diferenciácia a uplatňovanie zásady „viac za viac“, ako sa vymedzuje v spoločnom oznámení s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo, je krokom správnym smerom v rámci obchodných vzťahov s východnými partnermi uznávajúcim úsilie tých, ktorí dosiahli najväčší pokrok, a motivujúcim ostatných, aby zintenzívnili svoje úsilie; domnieva sa, že obchod by mal byť prostriedkom na dosiahnutie zmeny a zdôrazňuje význam ustanovení o podmienenosti a ich následného presadzovania;

9.

je presvedčený, že efektívna hospodárska integrácia východných partnerov s EÚ nie je možná bez politických a spoločenských reforiem, bez účasti občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese a bez hospodárskej integrácie medzi samotnými východnými partnermi; zdôrazňuje, že hospodárska integrácia medzi týmito krajinami by mala byť otvorená, aby mohli využívať jej výhody; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že regionálne zmrazené konflikty po mnohé roky spôsobovali ujmu efektívnosti a rozvoju cezhraničného obchodu a naďalej zapríčiňujú obrovské hospodárske straty niektorým východným partnerom, a tým vedú k ich hospodárskej izolácii;

10.

považuje za dôležité, že EÚ ponúka všetkým partnerom DCFTA pružnosť, na ktorú majú nárok podľa pravidiel WTO;

11.

zdôrazňuje význam predchádzania konfliktom prostredníctvom hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

12.

vyzýva Komisiu, aby poskytla najmä pružnosť, ktorá podporuje budovanie novo vznikajúcich priemyselných odvetví v partnerských krajinách DCFTA;

13.

víta návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, v ktorom sa navrhuje 40 % zvýšenie finančných prostriedkov na európsku susedskú politiku; zdôrazňuje svoje stanovisko, že východní partneri nemôžu sami znášať bremeno nákladov na aproximáciu právnych predpisov a nevyhnutné inštitucionálne a štrukturálne reformy a že finančná podpora EÚ, ktorá by mala dopĺňať ich vlastné reformné úsilie, má takisto zásadný význam pre úspech; vyzýva preto Radu, aby zachovala financie navrhnuté Komisiou;

14.

poukazuje na úlohu národných parlamentov východných partnerov EÚ pri aproximácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodu s acquis EÚ, ktorá je podmienkou uzatvorenia a riadneho vykonávania budúcich dohôd DCFTA; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby uvedeným parlamentom poskytli väčšiu technickú pomoc a osobitne vyzýva nové členské štáty EÚ, aby sa s nimi podelili o odborné znalosti a osvedčené postupy, ktoré získali v období zlaďovania svojich vnútroštátnych právnych predpisov s acquis communautaire v oblasti obchodu;

15.

víta pristúpenie Ukrajiny a Moldavska k Zmluve o založení Energetického spoločenstva vzhľadom na jeho potenciálne významnú úlohu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a posilnenie bezpečnosti uvedených krajín;

16.

víta všetku snahu o posilnenie Východného partnerstva, najmä hlavných iniciatív Komisie týkajúcich sa malých a stredných podnikov vrátane programu Východného partnerstva pre MSP a regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti;

17.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, keďže predstavuje dôležitú súčasť vonkajšej energetickej stratégie EÚ, vzhľadom na jej geostrategickú úlohu, ktorá ponúka významný potenciál z hľadiska energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok;

18.

uznáva význam Parlamentného zhromaždenia EURONEST, predovšetkým jeho výbor pre hospodársku integráciu, aproximáciu právnych predpisov a konvergenciu s politikami EÚ a výbor pre energetickú bezpečnosť, v diskusiách o obchodných otázkach medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami národných parlamentov východných partnerov EÚ; dúfa, že v dohľadnom čase budú splnené podmienky na zapojenie bieloruských poslancov do činnosti Parlamentného zhromaždenia EURONEST;

19.

zdôrazňuje, že dohoda DCFTA nepredstavuje pomoc poskytnutú východným partnerom, ale je to obchodná transakcia s výhodami a povinnosťami pre obe zmluvné strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v revízii ESP sa stále nepojednáva o tom, ako by rozvoj takejto obchodnej politiky mohol predstavovať oživenie pre hospodárske záujmy EÚ v podobe významných výhod pre spotrebiteľov, firmy a pracovníkov EÚ; zdôrazňuje, že dohody DCFTA by boli pre východných partnerov nielen hospodársky prospešné, ale mohli by tiež urýchliť inštitucionálne reformy, modernizáciu a rozvoj;

20.

berie na vedomie vytvorenie zóny voľného obchodu medzi hlavnými členmi Spoločenstva nezávislých štátov 18. októbra 2011, ktorá zahŕňa východných partnerov EÚ okrem Gruzínska a dočasne Azerbajdžanu; domnieva sa, že uzatvorenie dohôd o voľnom obchode s inými štátmi by nemalo poškodiť dohody DCFTA, ktoré krajiny Východného partnerstva uzatvárajú s EÚ, v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ ponúkla východným partnerom príťažlivú a životaschopnú alternatívu;

21.

trvá na tom, že stratégia EÚ voči Rusku by mala zohľadňovať ruský vplyv na východných partnerov; konštatuje, že Rusko uzatvorilo colnú úniu s Kazachstanom a s jedným východným partnerom, ktorým je Bielorusko; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko pravdepodobne zmarilo obchodné rokovania medzi EÚ a niekoľkými východnými partnermi, najmä Ukrajinou, tým, že im ponúklo alternatívnu cestu založenú na krátkodobých riešeniach, napríklad nižšie ceny plynu; domnieva sa, že tieto alternatívy sa v dlhodobom horizonte ukážu pre východných partnerov ako kontraproduktívne;

22.

trvá na tom, že úspech dohôd DCFTA bude do veľkej miery závisieť od budovania inštitúcií a riadneho plnenia záväzkov, čo možno zabezpečiť len v otvorenom a transparentnom obchodnom prostredí bez korupcie, čo je predpokladom úspešného plnenia dohôd DCFTA;

23.

konštatuje, že prosperita a stabilita vo východnom susedstve EÚ patria k prvoradým európskym záujmom a že stabilné a predvídateľné vzťahy medzi EÚ a jej východnými partnermi nepochybne zvýšia obchodné objemy v oboch smeroch;

24.

konštatuje, že EÚ je zároveň hlavným vývozným partnerom krajín Východného partnerstva;

25.

poukazuje na skutočnosť, že napriek dosiahnutiu dostatočného pokroku pri plnení kľúčových odporúčaní ako podmienky umožňujúcej začať rokovania o dohode DCFTA musia Gruzínsko a Moldavsko zaručiť, že ich úsilie o reformy má dlhodobú povahu a že počas rokovaní začnú s trvalými reformami; zdôrazňuje, že obe uvedené krajiny musia výrazne pokročiť v oblasti regulačnej reformy, pokiaľ ide o určité technické prekážky obchodu, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, práva duševného vlastníctva a právne predpisy o hospodárskej súťaži;

26.

vyjadruje znepokojenie nad inštitucionálnou spôsobilosťou východných partnerov, pokiaľ ide o skutočné vykonávanie dohôd DCFTA; zdôrazňuje, že uzatvorenie dohody DCFTA samé osebe nezaručuje úspech, ak sa účinným spôsobom nevykonáva a ak ho nedoplnia účinné opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže a boja proti korupcii;

27.

poznamenáva, že pri uzatváraní dohôd DCFTA sa musia dodržiavať medzinárodne schválené pracovné normy; konštatuje, že dodržiavanie základných pracovných práv schválených Medzinárodnou organizáciou práce je kľúčovým prvkom pre dodržiavanie ľudských práv;

28.

požaduje ambiciózny prístup pri integrovaní hospodárstiev EÚ a krajín Východného partnerstva prostredníctvom dohôd DCFTA začlenením ostatných aspektov týkajúcich sa voľného a spravodlivého obchodu; odporúča, aby všetky dohody DCFTA obsahovali záväznú kapitolu o udržateľnom rozvoji s ustanoveniami o ochrane životného prostredia a medzinárodných pracovných právach;

29.

chváli arménsku vládu za zvýšenie úsilia o splnenie kľúčových odporúčaní v roku 2011, ktoré vo februári 2012 viedlo k začatiu rokovaní o dohode DCFTA;

30.

víta otvorenie rokovaní o dohode DCFTA medzi Arménskom a EÚ vo februári 2012 a ich praktický začiatok 6. marca 2012; podporuje Arménsko, aby využívalo potenciál dohody DCFTA na oživenie hospodárstva krajiny, vývozných možností a prístupu na trh EÚ, na urýchlenie potrebných reforiem a všeobecnú aktualizáciu arménskych noriem na európsku úroveň; zdôrazňuje, že úzka hospodárska integrácia s EÚ musí prispievať k posilňovaniu politickej stability a bezpečnosti v regióne; je presvedčený, že rokovania o dohode DCFTA medzi EÚ a Arménskom sa rýchlo uzatvoria;

31.

víta začatie rokovaní DCFTA, ktoré poskytnú príležitosti na posilnenie hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami; považuje za dôležité, aby sa podporovali reformy na vytvorenie stabilného a transparentného prostredia, ktoré priláka zahraničné investície, oživí rast a vytvorí pracovné príležitosti;

32.

domnieva sa, že uzatvorenie dohody DCFTA oživí hospodárstvo Arménska okrem iného oživením hospodárskej súťaže;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v blízkosti arménskych hraníc s Azerbajdžanom a Tureckom stále rezonuje konflikt v Náhornom Karabachu, ktorý krajinu hospodársky izoluje z dôvodu nedostatočných prístupových ciest; zdôrazňuje, že otvorenie hraníc je okrem iného dôležitou podmienkou prilákania zahraničných investorov;

34.

je znepokojený náznakmi trvajúceho úzkeho prepojenia politických a obchodných kruhov a závažnými prekážkami pre podniky vrátane netransparentnej daňovej sústavy a slabej ochrany investícií; uznáva potrebu pevného inštitucionálneho rámca pre verejné obstarávanie a politiku hospodárskej súťaže, aby sa mohol zaviesť účinný vykonávací mechanizmus;

35.

víta rozhodnutie Arménska znovu sa pripojiť k mnohostranným dohodám WTO o verejnom obstarávaní v decembri 2011; je presvedčený, že tento krok je prínosný pre obraz Arménska ako spoľahlivého obchodného partnera;

36.

zdôrazňuje, že dohoda DCFTA by mala obsahovať úprimný záväzok Arménska reformovať svoje predpisy tak, aby sa prispôsobili normám EÚ a zároveň prijať efektívne protikorupčné opatrenia;

37.

odporúča tiež, aby dohoda DCFTA zahrnula opatrenia zamerané na posilnenie vykonávania právnych predpisov o hospodárskej súťaži, čo umožní zahraničným investorom a podnikom, aby sa podieľali najmä na arménskom stavebníctve a energetike;

38.

naliehavo žiada Arménsko, aby urýchlilo postup dosiahnutia súladu so sanitárnymi a s fytosanitárnymi opatreniami EÚ, čo by umožnilo diverzifikovať arménsky vývoz a zahrnúť poľnohospodárske výrobky;

39.

je presvedčený, že oslabenie závislosti Arménska od ruskej komerčnej a vládnej podpory v dôsledku otvorenia arménskych hraníc a posilnenia medzinárodnej spolupráce podporí hospodársky rast Arménska; je presvedčený, že v tejto súvislosti by bolo uzatvorenie dohody DCFTA s EÚ mimoriadne prínosné;

40.

berie na vedomie úsilie a výsledky Azerbajdžanu smerom k aproximácii s acquis EÚ; v tejto súvislosti víta nedávne prijatie nového colného kódexu a stavebného kódexu;

41.

zdôrazňuje, že kľúčovou podmienkou otvorenia rokovaní o dohode DCFTA a pozdvihnutia obchodných vzťahov medzi EÚ a Azerbajdžanom na vyššiu úroveň je pristúpenie Azerbajdžanu k Svetovej obchodnej organizácii; poznamenáva, že štruktúra azerbajdžanského hospodárstva jeho vládu výrazne nemotivuje, aby sa usilovala o členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii a uzatvoril dohodu DCFTA s EÚ; zdôrazňuje však, že prínos dohody DCFTA nie je výlučne hospodársky, ale že by mohla rozvinúť miestne hospodárstvo tak, aby nebolo príliš závislé od vývozu energie; naliehavo preto žiada azerbajdžanskú vládu, aby zintenzívnila úsilie o vstup do WTO; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Azerbajdžanu poskytla potrebnú pomoc;

42.

chváli pozoruhodný hospodársky rast, ktorý Azerbajdžan dosiahol v ostatných rokoch; poukazuje však na to, že 50 % azerbajdžanského HDP, 95 % vývozu a 60 % príjmov štátneho rozpočtu tvorí ropný priemysel, a z tohto dôvodu je hospodárstvo Azerbajdžanu vystavené vplyvu výkyvov cien ropy a všetkým zmenám v celosvetovom dopyte; v tejto súvislosti vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby zvážila prijatie efektívnych a konzistentných opatrení na diverzifikáciu štátneho hospodárstva;

43.

pripomína potenciál Azerbajdžanu na rozvoj konkurencieschopnej poľnohospodárskej výroby a odporúča, aby azerbajdžanská vláda túto oblasť zohľadnila ako potenciálne dôležitý krok k diverzifikácii hospodárstva a vývozu do EÚ, a to v súlade so sanitárnymi a s fytosanitárnymi požiadavkami EÚ, a do ostatných krajín;

44.

vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby sa skutočne venovala boju proti korupcii a sociálnej nerovnosti, ktorá môže viesť k sociálnym nepokojom a zlepšila prístup podnikov k financiám, čím zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva a jeho príťažlivosť pre zahraničných investorov;

45.

dôrazne podporuje rozšírenie obchodnej zložky budúcej dohody o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom na dohodu DCFTA po splnení všetkých podmienok;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko sa napriek svojmu nespochybniteľnému potenciálu stále čoraz viac odďaľuje od Európskej únie, pokiaľ ide o jeho všeobecné politické a hospodárske normy, ako aj jeho hospodársky model;

47.

zdôrazňuje význam strategického postavenia Bieloruska ako krajiny energetického tranzitu, najmä dodávok zemného plynu pre EÚ; preto vyzýva Bielorusko, aby urýchlene ratifikovalo a riadne uplatňovalo energetickú chartu;

48.

pripomína, že EÚ je po Rusku druhým najväčším obchodným partnerom Bieloruska;

49.

zdôrazňuje potrebu rozšírenia pomoci EÚ s cieľom zvýšiť výkonnosť administratívnych štruktúr, najmä potrebu boja proti korupcii;

50.

poukazuje na problémy pri hodnotení skutočnej hospodárskej situácie Bieloruska z dôvodu oficiálnych štatistík, ktoré (podľa nezávislých pozorovateľov) zatajujú, že údajne 20 % Bielorusov žije pod hranicou existenčného minima;

51.

poznamenáva, že 80 % všetkých podnikov vlastní štát a že rozvoju súkromného sektora bránia diskriminačné a svojvoľné opatrenia, zmeny právnych predpisov a vysoké zdanenie, ktoré nútia súkromný sektor, aby čiastočne pôsobil v tieňovej ekonomike;

52.

pripomína, že 1996 Medzinárodný menový fond a Svetová banka v roku pozastavili poskytovanie úverov Bielorusku z dôvodu tamojšieho nepriaznivého politického a hospodárskeho ovzdušia a že v roku 1997 prijala rovnaké opatrenie aj EÚ; poukazuje na to, že uvedené skutočnosti odrádzajú a budú odrádzať zahraničných investorov, pričom priame zahraničné investície v súčasnosti predstavujú len 1 % HDP Bieloruska;

53.

domnieva sa, že EÚ by mala pomáhať pri posilňovaní bieloruskej občianskej spoločnosti presmerovaním finančných prostriedkov EÚ týmto smerom;

54.

je presvedčený o potrebe uskutočniť hlboké inštitucionálne a štrukturálne reformy s cieľom začať budovať funkčné, transparentné a otvorené trhové hospodárstvo;

55.

poukazuje na to, že podmienkou začatia rokovaní o akomkoľvek druhu dohody o voľnom obchode s EÚ je vstup Bieloruska do Svetovej obchodnej organizácie; v tejto súvislosti vyzýva Bielorusko, aby sa skutočne zapojilo do procesu pristúpenia k WTO; poukazuje na to, že Bielorusko ako člen colnej únie s Ruskom a Kazachstanom by mohlo čerpať zo skúseností Ruska s procesom pristúpenia k WTO;

56.

je presvedčený, že EÚ by mala vyvinúť všetko úsilie o zapojenie Bieloruska do skutočného politického a hospodárskeho dialógu a podnietiť nutné reformy, ktoré majú obrovský význam pre bieloruských občanov; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné cielené reštriktívne hospodárske opatrenia EÚ voči Bielorusku; zastáva názor, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní cielených jednotlivých reštriktívnych opatrení a zároveň v podpore občianskej spoločnosti a podnikateľov s cieľom nielen zlepšenia hospodárskych podmienok, ale aj posilnenia zásad právneho štátu, transparentnosti a boja proti korupcii;

57.

poukazuje na skutočnosť, že podľa hodnotenia Svetovej banky patrí Gruzínsko k najrýchlejšie sa reformujúcim hospodárstvam a v rebríčku najlepších miest na podnikanie, ktorý zostavila Svetová banka, sa umiestnilo na 16. mieste;

58.

Berie na vedomie rekonštrukčné práce Gruzínska po vojne v roku 2008 a jeho otvorenie novým trhom;

59.

uznáva, že gruzínska vláda sa snaží posilniť ochranu práv duševného vlastníctva, poukazuje však na skutočnosť, že Gruzínsko naďalej patrí ku krajinám s údajne najvyšším podielom pirátskeho softvéru; v tejto súvislosti vyzýva gruzínsku vládu, aby vypracovala právne predpisy na presadzovanie práv duševného vlastníctva, ale aby pritom brala do úvahy ľudské práva a proporcionalitu;

60.

berie na vedomie, že Gruzínsko preukázalo značný hospodársky rast a mieru investícií, a zdôrazňuje, že dohoda DCFTA by mohla byť ďalším faktorom na podporu rozsiahleho rastu a na prilákanie zahraničných investícií;

61.

povzbudzuje Gruzínsko, aby zdokonalilo svoje právne predpisy, zlepšilo efektívnosť svojich inštitúcií a zabezpečilo kontrolné normy vysokej kvality pre svoje výrobky v záujme plnenia požiadaviek, ktoré stanovila Európska komisia;

62.

víta nový gruzínsky systém verejného obstarávania umožňujúci realizáciu elektronických aukcií pre všetky druhy zmlúv bez ohľadu na ich veľkosť či povahu; poukazuje na to, že Gruzínsko by malo slúžiť ako príklad pre členské štáty EÚ v tejto oblasti;

63.

vyzýva Gruzínsko, aby zaistilo, že po ukončení rokovaní o dohode DCFTA sa budú obchodné preferencie týkať len vhodných výrobkov pochádzajúcich z regiónov, ktoré formálne uznávajú ich pripojenie ku gruzínskemu štátu;

64.

s uspokojením uznáva, že Moldavsko napriek zraniteľnosti svojho hospodárstva v posledných rokoch uskutočňuje pozoruhodné reformy a výrazne zlepšilo svoju hospodársku výkonnosť; v tejto súvislosti poukazuje na zásadný význam finančnej pomoci poskytnutej Medzinárodným menovým fondom a makrofinančnej pomoci zo strany EÚ;

65.

zastáva názor, že budúca dohoda DCFTA by sa mala vzťahovať na celé územie Moldavska, ktoré formálne uznáva pripojenie k moldavskému štátu;

66.

poznamenáva, že v súčasnosti pochádza väčšina moldavského vývozu z poľnohospodárstva, a preto musí na trhu EÚ čeliť tvrdej konkurencii a prísnym požiadavkám; domnieva sa, že dohoda DCFTA by mala pomôcť pri diverzifikácii moldavského vývozu a zvýšení konkurencieschopnosti Moldavska a umožnila by Moldavsku prilákať zahraničné investície v záujme ukončenia jeho závislosti od zasielaných peňazí a prechodu na vývozne konkurencieschopné trhové hospodárstvo;

67.

zdôrazňuje význam postupného zladenia Moldavska s EÚ z hľadiska infraštruktúry a systémov technickej regulácie, štandardizácie, posudzovania zhody, testovania, dohľadu nad trhom a metrológie;

68.

poukazuje na potrebu zásadného pokroku v oblasti služieb a ochrany investícií;

69.

vyzýva orgány EÚ, aby sa viac zapojili do hľadania mierového riešenia problémov týkajúcich sa obnovenia územnej celistvosti Moldavska;

70.

víta uzatvorenie dohody DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou ako prvej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a východným partnerom; domnieva sa, že táto prelomová dohoda a skúsenosti získané počas rokovaní nepochybne poslúžia ako užitočný príklad budúcich rokovaní o dohodách DCFTA;

71.

poukazuje na to, že Ukrajina je najväčším východným partnerom EÚ a že dohoda DCFTA otvára EÚ nový trh s 46 miliónmi spotrebiteľov; domnieva sa, že najväčším prínosom vykonávania dohody DCFTA pre EÚ bude stabilnejší a predvídateľnejší obchodný a investičný režim na Ukrajine;

72.

víta snahu ukrajinských orgánov zamerať sa na prekonanie sociálnych a geografických nerovností, predovšetkým medzi hlavným mestom a regiónmi;

73.

vyjadruje poľutovanie nad odďaľovaním podpísania dohody o pridružení, čo je podmienkou vstupu dohody DCFTA do platnosti; vyjadruje nádej, že prekážky podpísania dohody sa čoskoro odstránia;

74.

berie na vedomie skutočnosť, že Komisia vylúčila možnosť dočasného využívania dohody DCFTA pred uzavretím dohody o pridružení a pred získaním súhlasu Európskeho parlamentu; upozorňuje, že uplatňovanie dohody o pridružení, ako aj dohody DCFTA spôsobí štrukturálne a politické reformy, a preto si želá, aby sa obe dohody začali čo najskôr uplatňovať;

75.

uvedomuje si, že pokiaľ ide o integráciu do európskych štruktúr, Ukrajina dosiahla určitý pokrok a začala prispôsobovať svoj právny systém EÚ a medzinárodným normám a dosiahol veľký pokrok aj pri prijímaní noriem a štandardov OECD; konštatuje však, že Svetová banka vo svojej publikácii Doing Business stále umiestňuje obchodné ovzdušie na Ukrajine na 152. miesto, pričom sa prehlbujú problémy cezhraničného obchodovania;

76.

zdôrazňuje, že úspešné plnenie dohody DCFTA bude do veľkej miery závisieť od politickej vôle a administratívnych kapacít na včasné a presné uplatňovanie všetkých jej ustanovení; domnieva sa, že ide o významnú úlohu pre Ukrajinu, ktorá dosahuje zmiešané výsledky pri reforme hospodárstva a štátu a ktorá stále nedokáže plniť všetky záväzky vyplývajúce z procesu pristúpenia k WTO ani záväzky voči Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu;

77.

znova pripomína, že hlavné hospodárske, politické a inštitucionálne reformy vrátane rozsiahlej a stálej účasti organizácií a sietí organizácií občianskej spoločnosti sa musia urýchliť a realizovať súdržnejšie a konzistentnejšie, aby sa zabezpečilo riadne plnenie dohody DCFTA a využívanie výhod, ktoré z nej vyplývajú; požaduje predovšetkým pokračovanie hospodárskych reforiem v oblastiach poľnohospodárstva a v odvetviach energetiky a dopravy;

78.

je znepokojený negatívnymi príznakmi týkajúcimi sa ukrajinského podnikateľského a investičného prostredia, ktoré sú dôsledkom rôznych inštitucionálnych a systémových nedostatkov, ako sú prekážky vstupu na trh, administratívne povolenia, nadmerný počet administratívnych kontrol, netransparentná daňová a colná sústava a zlé riadenie, nestabilný a netransparentný právny systém a jeho nedostatočné fungovanie, zlá správa verejných vecí a súdnictvo poznamenané úplatkárstvom, slabé uplatňovanie zmlúv a zlá ochrana vlastníckych práv a nedostatočne rozvinutá a monopolizovaná infraštruktúra; naliehavo vyzýva ukrajinskú vládu, aby urýchlila reformný proces s cieľom odstrániť uvedené prekážky slobodného a spravodlivého podnikania a obchodu;

79.

zjednodušený a transparentnejší systém vyberania daní, vrátenia dani z pridanej hodnoty vývozcom, colného odbavenia a schvaľovacieho konania pri dovoze, podpora odvetvia malých a stredných podnikov, zlepšenie presadzovania práva v oblasti ochrany hmotného majetku a duševného vlastníctva; keďže všetky tieto prvky majú okamžitý a priamy vplyv na kvantitu a kvalitu obchodných vzťahov s EÚ a prílevu jej priamych zahraničných investícií na Ukrajinu;

80.

vyzýva Ukrajinu, aby prijala vnútorné právne predpisy s cieľom zjednodušiť voľný a neprerušovaný tranzit plynu do členských štátov EÚ; konštatuje, že tento proces by mal zahrnovať reštrukturalizáciu plynárenského odvetvia a nastavenia spravodlivej regulácie energetickej infraštruktúry v záujme dosiahnutia rovnakých podmienok pre zahraničných dodávateľov, zahraničných zákazníkov a miestneho dopytu po energii; požaduje posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou v odvetví energetiky, na začlenenie ukrajinského energetického odvetvia do európskej energetickej sféry a na začatie spoločných projektov na modernizáciu a rozvoj v oblasti energetickej infraštruktúry; vyzýva vládu, aby uplatňovala tretí energetický balíček;

81.

vyjadruje nádej, že Ukrajina nájde dostatok politickej vôle a odvahy na to, aby vytvorila politické a regulačné podmienky na úplné a včasné vykonávanie dohody DCFTA, ktorá bude veľmi prínosná pre ukrajinské obyvateľstvo;

82.

vyzýva orgány EÚ, aby výraznejšie podporili zlepšovanie výkonnosti ukrajinských administratívnych štruktúr a propagáciu noriem EÚ v oblasti správy vecí verejných;

83.

vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uvedené úvahy a odporúčania náležite zohľadnili pri rokovaniach a uplatňovaní obchodných častí dohôd o pridružení s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ako aj pri rozvíjaní obchodných vzťahov EÚ s Bieloruskom;

84.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne a úplne informovala Európsky parlament o pokroku rokovaní a po nadobudnutí platnosti jednotlivých dohôd DCFTA o pokroku pri ich vykonávaní;

85.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín, ktoré patria do Východného partnerstva.

29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/48

—

so zreteľom na návrh rozpočtu na rozpočtový rok 2013, ktorý Komisia prijala 25. apríla 2012 (COM(2012)0300),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID),

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2012 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2013 (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2012 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2013,

—

so zreteľom na závery medziinštitucionálnej schôdze o platbách z 30. mája 2012,

—

so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na list Výboru pre rybné hospodárstvo,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0215/2012),

1.

pripomína, že vo svojom uznesení zo 14. marca 2012 Európsky parlament označil podporu rastu a vytvárania pracovných miest za svoje priority v súlade so stratégiou Európa 2020, pričom sa zasadzoval najmä za sústredenie zdrojov na politiky a programy, ktoré sa ukazujú ako kľúčové pre dosiahnutie týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o podporu MSP a mládeže; víta skutočnosť, že návrh rozpočtu na rok 2013 vypracovaný Komisiou je zameraný rovnako, pokiaľ ide o určené priority, ktoré treba posilniť;

2.

uznáva pretrvávajúce hospodárske a rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj potrebu fiškálnej konsolidácie; opakuje však svoje presvedčenie, že rozpočet EÚ predstavuje spoločný a účinný investičný nástroj a nástroj solidarity, ktorý je potrebný najmä v súčasnosti na spustenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v 27 členských štátoch; zdôrazňuje, že napriek obmedzenému rozsahu, ktorý nepresahuje 2 % celkových verejných výdavkov v Únii, má rozpočet EÚ skutočný vplyv na hospodárstvo, a teda veľmi úspešne dopĺňa politiky obnovy členských štátov;

3.

preto chce dôkladne brániť zodpovedajúcu úroveň zdrojov pre rozpočet na budúci rok v súlade s návrhom rozpočtu a namietať proti akémukoľvek pokusu o zníženie zdrojov najmä na politiky, ktoré prinášajú rast a zamestnanosť; domnieva sa, že rozpočet EÚ, ktorý nemôže byť deficitný, by nemal byť obeťou neúspešných hospodárskych politík na vnútroštátnej úrovni; konštatuje, že v roku 2012 niekoľko členských štátov zvýšilo svoje rozpočty;

4.

je presvedčený, že najmä v čase krízy je finančná zodpovednosť nanajvýš dôležitá; domnieva sa preto, že zdroje sa musia sústrediť na tie oblasti, v ktorých rozpočet EÚ môže priniesť pridanú hodnotu, pričom by mohli byť znížené v oblastiach, ktorých dochádza k neodôvodneným oneskoreniam a k nízkemu čerpaniu, s cieľom dosiahnuť úspory v riadkoch, kde sa objavili problémy s plnením; domnieva sa, že skutočné úspory možno dosiahnuť určením prekrývania a neefektívnosti vo všetkých rozpočtových riadkoch; na základe toho zamýšľa určiť spolu so svojimi špecializovanými výbormi pozitívne aj negatívne priority na rok 2013; v záujme toho žiada Komisiu, aby obom zložkám rozpočtového orgánu na základe cieľových ukazovateľov výkonnosti poskytovala rýchle, pravidelné a úplné informácie o plnení rôznych programov a iniciatív a aby ich porovnávala s politickými záväzkami EÚ;

5.

domnieva sa, že EÚ musí nielen v súvislosti s politikami úspor, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, preukázať zodpovednosť a prijať okamžité a konkrétne opatrenia na zriadenie jediného sídla Európskeho parlamentu;

6.

berie na vedomie, že návrh rozpočtu EÚ na rok 2013, ktorý predložila Komisia, predstavuje 150 931,7 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (t. j.+ 2 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2012) a 137 924,4 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch (t. j. + 6,8 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2012); poznamenáva, že tieto celkové sumy predstavujú 1,13 % a 1,03 % predpokladaného HND EÚ na rok 2013; pripomína, že vo viacročnom finančnom rámci (VFR) sú stanovené stropy vo výške 152 502 miliónov EUR pre viazané rozpočtové prostriedky a 143 911 miliónov EUR pre platobné rozpočtové prostriedky v bežných cenách; poukazuje na pretrvávajúci nesúlad medzi výškou viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ktorý bude mať za následok ďalšie zvýšenie neuhradených záväzkov (RAL);

7.

berie na vedomie, že Komisia na konci programového obdobia kladie dôraz na oblasť platieb, keďže chce takisto vyriešiť čoraz vyšší počet neuhradených záväzkov; aj keď má podobný názor, je obzvlášť znepokojený navrhnutým zmrazením viazaných rozpočtových prostriedkov na úrovni odhadovanej miery inflácie na budúci rok; zdôrazňuje význam viazaných rozpočtových prostriedkov pre určovanie politických priorít, čím sa zabezpečí, že sa nakoniec zrealizujú potrebné investície na posilnenie rastu a zamestnanosti; zamýšľa starostlivo analyzovať, či takáto úroveň záväzkov umožní riadne vykonávanie kľúčových politík EÚ; zastáva názor, že aj keď Komisia a členské štáty môžu predstaviť zmrazenie viazaných rozpočtových prostriedkov ako čiastočné riešenie problému neuhradených záväzkov, nemožno to považovať za prijateľnú stratégiu na udržanie úrovne neuhradených záväzkov pod kontrolou;

8.

považuje navrhnuté zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 6,8 % v porovnaní s rokom 2012 za prvotnú odozvu na výzvu Parlamentu na zodpovedné a realistické rozpočtovanie; konštatuje, že zvýšenie v platbách sa sústreďuje na oblasti konkurencieschopnosti a súdržnosti z dôvodu vyššej úrovne očakávaných nárokov vyplývajúcich z projektov realizovaných v týchto oblastiach; plne podporuje takéto zvýšenie, ktoré vyplýva nielen z minulých záväzkov, ktoré treba dodržiavať, ale aj zo samotného plnenia programov, ktoré by v poslednom roku súčasného VFR podľa očakávaní malo dosiahnuť prevádzkovú úroveň; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi overila, či ich odhadované požiadavky na zvýšenie platieb sú presné a reálne;

9.

je však naďalej skeptický, pokiaľ ide o to, či je navrhnutá úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2013 primeraná na pokrytie skutočných potrieb na budúci rok, najmä v okruhoch 1b a 2; bude pozorne monitorovať situáciu v oblasti platieb počas roka 2012, pričom bude klásť osobitný dôraz na všetky navrhované prevody a prerozdelenia; upozorňuje tiež, že nedostatočná úroveň platieb na rok 2012 by v spojení s úrovňou navrhnutou Komisiou na rok 2013 nemusela postačovať na uspokojenie nárokov uplatnených voči Komisii, a mohla by teda viesť k miliardám zrušených viazaných rozpočtových prostriedkov len v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že podľa súčasného návrhu by celková úroveň platieb za obdobie 2007 – 2013 predstavovala 859,4 miliardy EUR, t. j. približne o 66 miliárd EUR menej ako bolo dohodnuté v stropoch pre VFR; žiada Komisiu, aby vzhľadom na nedávnu žiadosť o presun (DEC 9/2012) predložila v súvislosti s opravným rozpočtom na rok 2012 presné informácie o výsledkoch súčasného vykonávania programov Plánu hospodárskej obnovy Európy;

10.

pripomína, že už v roku 2011 Komisia nemohla zaplatiť významný počet oprávnených nárokov, najmä v oblasti politiky súdržnosti; konštatuje, že tieto nároky bude treba pokryť aj v rozpočte na rok 2012, ktorý už je poznačený nedostatkom zdrojov v dôsledku obmedzeného zvýšenia platobných rozpočtových prostriedkov spôsobeného pozíciou Rady počas celého minuloročného rozpočtového postupu; preto vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh opravného rozpočtu s cieľom napraviť túto situáciu a predísť presunu platieb z roku 2012 na nasledujúci rok, keďže by to spôsobilo neudržateľnú úroveň platieb v roku 2013; vyzýva ďalej Komisiu a Radu, aby konštruktívne – spoločne s Parlamentom – spolupracovali na tom, aby zabránili opakovaniu tejto situácie v budúcich rozpočtových cykloch tým, že zlepšia presnosť predpovedí a dohodnú sa na realistických odhadoch rozpočtu;

11.

vyjadruje poľutovanie nad neochotou predsedníctva Rady zúčastniť sa na medziinštitucionálnej politickej schôdzi o platbách, ktorú navrhuje Parlament ako ďalší krok po minuloročnom rozpočtovom zmierovacom konaní; považuje toto správanie za nezodpovedný pokus ignorovať otázky nedostatku platieb a neuhradených záväzkov; považuje takúto schôdzu za ideálnu platformu na to, aby obe zložky rozpočtového orgánu pred zaujatím príslušných pozícií k návrhu rozpočtu dospeli k spoločnému porozumeniu, pokiaľ ide o dostupné údaje o plnení a schopnosti čerpania, a aby správne odhadli potreby platieb na roky 2012 a 2013; pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky navrhnuté Komisiou v jej návrhu rozpočtu vychádzajú z odhadov samotných členských štátov; je preto pevne presvedčený, že akékoľvek pochybnosti alebo iné názory, ako ich vyjadrili niektoré delegácie Rady v súvislosti s číselnými údajmi a výpočtami Komisie, treba čo najskôr oznámiť, preskúmať a objasniť, aby sa nestali prekážkou v dosiahnutí dohody v tohtoročnom zmierovacom konaní;

12.

zdôrazňuje, že podľa posledných údajov predložených Komisiou na medziinštitucionálnej schôdzi o platbách, ktorá sa konala 30. mája 2012, by akékoľvek zníženie úrovne platobných rozpočtových prostriedkov pod úroveň návrhu Komisie takisto viedlo k ďalšiemu zvýšeniu neuhradených záväzkov, ktoré už na konci roku 2011 dosiahli bezprecedentnú úroveň 207 miliárd EUR; opäť preto zdôrazňuje svoju výzvu Rade, aby konala zodpovedne a neprijímala umelé škrty rozhodovaním o celkovej úrovni platieb a priori bez toho, aby zohľadnila posúdenie skutočných potrieb na dosiahnutie dohodnutých cieľov a záväzkov EÚ; žiada Radu, aby v prípade, že sa tak stane, jasne a verejne označila a odôvodnila programy alebo projekty EÚ, ktoré by sa mali odložiť alebo úplne zrušiť;

13.

konštatuje, že podľa odhadu Komisie je na ciele stratégie Európa 2020 vyčlenených celkom 43,7 % návrhu rozpočtu na rok 2013 (t. j. 64,5 miliardy EUR), čo predstavuje zvýšenie o 0,2 % v porovnaní s prijatým rozpočtom na rok 2012; oceňuje skutočnosť, že po prvýkrát sú rozpočtové riadky a programy prispievajúce k plneniu týchto cieľov v návrhu rozpočtu jasne identifikovateľné;

14.

berie na vedomie celkovú rezervu 2,4 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v návrhu rozpočtu na rok 2013 a je odhodlaný v plnej miere využiť túto rezervu, ako aj ďalšie mechanizmy flexibility predpokladané v medziinštitucionálnej dohode (MID), kedykoľvek sa to ukáže ako potrebné s cieľom financovať ciele a priority vyplývajúce zo spoločných politických záväzkov a rozhodnutí, najmä tých, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020;

15.

berie na vedomie skutočnosť, že okrem administratívnych výdavkov sa do návrhu rozpočtu nezahrnuli žiadne rozpočtové prostriedky na pristúpenie Chorvátska v júli 2013; očakáva rýchle schválenie revízie VFR, ktorá je ustanovená v bode 29 MID, a žiada Komisiu, aby prostredníctvom opravného rozpočtu predložila svoj návrh na zodpovedajúce doplnenie rozpočtových prostriedkov hneď po tom, ako akt o pristúpení ratifikujú všetky členské štáty; pripomína, že akékoľvek nové požiadavky na finančné prostriedky treba financovať z nových prostriedkov, a nie prostredníctvom presunov prostriedkov do druhej polovice roku 2013;

16.

pripomína, že rozpočet na rok 2013 bude posledným rozpočtom súčasného viacročného finančného rámca, avšak pripomína, že stropy VFR na rok 2013 dohodnuté v MID zostanú referenčným bodom aspoň pre stropy finančného rámca na rok 2014 v prípade, že nedôjde k dohode, podľa ustanovení bodu 30 MID;

17.

berie na vedomie návrh Komisie na zvýšenie záväzkov v tomto okruhu o 4,1 % (na 16 032 miliónov EUR) v porovnaní s rozpočtom na rok 2012; poznamenáva, že návrh viazaných rozpočtových prostriedkov pod úrovňou možností finančného plánovania (t. j. TEN-T, EIT, Progress) ponecháva vyššiu rezervu vo výške 90,9 milióna EUR v porovnaní so sumou 47,7 milióna predpokladanou vo finančnom plánovaní; vyjadruje spokojnosť s tým, že najväčšie zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov sú sústredené v okruhu 1a, ktorý zahŕňa väčšinu politík a programov spúšťajúcich rast, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest, a že zohľadňujú priority, ktoré Parlament zdôrazňuje na rok 2013;

18.

víta najmä zvýšenie prostriedkov pre programy RP7-ES (+ 6,1 %), CIP (+ 7,3 %) a TEN-T (+ 6,4 %), ktoré patria k programom, ktoré najviac prispievajú plneniu cieľov stratégie Európa 2020; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že so sumami, ktoré navrhla Komisia, majú v poslednom roku súčasného VFR dva hlavné programy RP7 a TEN-T v skutočnosti k dispozícii menej viazaných rozpočtových prostriedkov, ako sa predpokladalo v ich právnom základe (RP: – 258,8 milióna EUR a TEN-T: – 122,5 milióna EUR); vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že návrh Komisie nezabezpečuje v plnej miere vykonávanie programu Inteligentná energia – Európa;

19.

považuje podstatné zvýšenie platieb o 17,8 % (na 13 552 miliónov EUR) v porovnaní s rozpočtom na rok 1012 za realistický odhad platieb potrebných v rámci tohto okruhu najmä na pokrytie budúcoročných nárokov výskumných projektov, ktoré vyplývajú zo zmluvných záväzkov Únie; považuje úroveň platieb navrhnutú Komisiou za minimálnu úroveň potrebnú v rámci okruhu 1a;

20.

berie na vedomie odôvodnenie Komisie pri navrhovaní znížení v porovnaní s finančným plánovaním, ktoré podľa jeho názoru viedlo k určeniu možných úspor v rozpočtových riadkoch, v ktorých bolo plnenie nedostatočné, okrem iného v programoch RP7, TEN-T, Marco Polo, Progress, Štatistický program, Clá a Fiscalis; je odhodlaný dôkladne zanalyzovať plnenie v každom z týchto programov s cieľom posúdiť primeranosť navrhnutých škrtov a vylúčiť negatívny vplyv na dotknuté programy;

21.

pripomína spoločné vyhlásenie z 1. decembra 2011 o financovaní dodatočných nákladov programu ITER na roky 2012 – 2013, v ktorom Parlament, Rada a Komisia tiež súhlasili s poskytnutím 360 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v rozpočtovom postupe na rok 2013 a s tým, aby Komisia „v plnej miere využila ustanovenia vymedzené v nariadení o rozpočtových pravidlách a MID zo 17. mája 2006 a vylúčila akúkoľvek ďalšiu revíziu VFR v súvislosti s ITER“; je znepokojený tým, že Komisia navrhuje, aby sa táto dodatočná suma financovala len prostredníctvom presunov z riadkov RP7, čo je v rozpore s dlhodobou pozíciou Parlamentu k tejto otázke; v plnej miere berie na vedomie tvrdenie Komisie, že táto suma vyplýva z úspor pri vykonávaní RP7 a že tieto škrty v administratívnych riadkoch nebudú na úkor realizácie programu; zamýšľa ďalej preskúmať toto tvrdenie a hľadať iné prostriedky dostupné na tento účel podľa MID a nariadenia o rozpočtových pravidlách;

22.

zdôrazňuje potrebu primeranej úrovne personálneho obsadenia Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (Fusion for Energy, F4E) s cieľom zabezpečiť dôsledné riadenie a riadnu realizáciu príspevku EÚ k projektu ITER; je znepokojený súčasnou úrovňou personálneho obsadenia, ktorú navrhuje Komisia;

23.

uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú malé a stredné podniky ako hybná sila hospodárstva EÚ a tvorcovia 85 % pracovných miest v posledných desiatich rokoch; pripomína ťažkosti, ktorým MSP tradične čelia pri získavaní prístupu na kapitálové trhy pre projekty v oblasti výskumu a inovácie, ktoré v súčasnosti prehlbuje finančná kríza; je pevne presvedčený, že rozpočet EÚ by mal prispieť k prekonaniu tohto zlyhania trhu uľahčením prístupu inovatívnych MSP k dlhovému a kapitálovému financovaniu, a víta nedávny návrh Komisie na vytvorenie zvláštneho „okna“ pre MSP v rámci existujúceho finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF); okrem toho podporuje navrhnuté zvýšenie pre finančné nástroje v rámci programu CIP-EIP (o 14,7 milióna EUR) v súlade s ich doterajšou pozitívnou výkonnosťou a zvýšeným dopytom po nich medzi MSP;

24.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v čase hospodárskej krízy, a najmä vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, boli rozpočtové prostriedky na program Progress znížené o 5,3 milióna EUR v porovnaní s finančným plánovaním, a prakticky sa teda dostali späť na úroveň z roku 2012 napriek dobrým doterajším výsledkom tohto programu vrátane jeho súčastí zameraných na rodovú rovnosť a boj proti diskriminácii; opakuje svoje presvedčenie, že sociálne programy EÚ majú kľúčový význam pre dosiahnutie sociálnych cieľov a cieľov v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ani v poslednom roku súčasného VFR Komisia nevyužila príležitosť na to, aby do tohto programu vrátila sumu 60 miliónov EUR, ktoré boli presunuté v prospech nástroja mikrofinancovania Progress, k čomu sa zaviazala v roku 2010;

25.

víta rozhodnutie Komisie zahrnúť do návrhu rozpočtu na tretí po sebe nasledujúci rok platobné rozpočtové prostriedky (50 miliónov EUR) pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF); zdôrazňuje skutočnosť, že to dodáva nielen väčšiu viditeľnosť fondu, ale tiež zabraňuje presunom z iných rozpočtových riadkov, ktoré sledujú odlišné ciele a pokrývajú odlišné potreby; okrem toho zdôrazňuje potrebu ďalšieho zjednodušovania konkrétnych podmienok postupu uvoľňovania prostriedkov z tohto fondu, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o novom nariadení o EGF;

26.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že príspevok k hlavnej iniciatíve Mládež v pohybe sa v porovnaní s minulým rokom mierne znížil; v tejto súvislosti upozorňuje na pridanú hodnotu programu v oblasti celoživotného vzdelávania a programov Erasmus a Erasmus Mundus, ktoré za skromný finančný príspevok predstavujú veľký prínos, pokiaľ ide účinné plnenie a pozitívny obraz Únie u občanov; pripomína, že v mnohých členských krajinách hospodárska a finančná kríza vážne postihuje mladých ľudí a že v tejto súvislosti má zodpovedajúce financovanie a zameranie systémov vzdelávania a mobility a programov celoživotného vzdelávania veľký význam pre modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zvyšovanie úrovne zručností, mobility a prispôsobivosti mladých ľudí, a tým celkovo prispieva k inovatívnej, znalostnej, inteligentnej a inkluzívnej Európe; na tento účel plne podporuje presadzovanie rovnakých príležitostí s cieľom umožniť mladým ľuďom bez ohľadu na ich vzdelanie, aby mali prospech z rôznych programov a politík EÚ zameraných na mládež; odmieta preto navrhované zníženie rozpočtu programu v oblasti celoživotného vzdelávania o 10,2 milióna EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 a v súlade so svojou stabilnou pozíciou v minulých rozpočtových postupoch a vynikajúcimi mierami plnenia tohto programu plánuje posilniť viazané rozpočtové prostriedky pre príslušný rozpočtový riadok;

27.

zdôrazňuje, že program TEN-T musí zohrávať ústrednú úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom investícií do infraštruktúr s vysokou európskou pridanou hodnotou; považuje tento program za nevyhnutný pre zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ ako celku budovaním chýbajúcej infraštruktúry a odstraňovaním problémových miest v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že projekty v oblasti infraštruktúry tiež priamo prispievajú k rastu tým, že podporujú zamestnanosť v priebehu fázy výstavby; zdôrazňuje úlohu programu TEN-T pri plnení cieľov prispôsobenia sa zmene klímy tým, že zabezpečuje budúcu udržateľnosť dopravných sietí EÚ; víta návrh Komisie zvýšiť prostriedky naň o približne 85 miliónov EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2012, ale žiada ďalšie vysvetlenie navrhnutého zníženia o 118 miliónov EUR v porovnaní s finančným plánovaním; pripomína, že hlavný program TEN-T bol plne vykonaný v roku 2011, a upozorňuje, že konečné posúdenie toho, ako boli záväzky realizované a vyplatené na projekty vo finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013, možno vykonať až v roku 2017;

28.

vyjadruje presvedčenie, že program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky potrebuje dostatočné financovanie na rok 2013; zdôrazňuje svoje sklamanie z neexistencie rozpočtového riadku týkajúceho sa cestovného ruchu a vyjadruje poľutovanie nad neustálym znižovaním rozpočtových prostriedkov určených na oblasť bezpečnosti cestnej premávky;

29.

zdôrazňuje, že inovatívne riešenia sú naliehavo potrebné na výraznejšiu mobilizáciu súkromných či verejných finančných prostriedkov a na rozšírenie spektra finančných nástrojov, ktoré sú dostupné pre infraštruktúrne projekty; plne podporuje pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty ako spôsobu podpory investičných kapacít v rámci sietí EÚ v oblasti dopravy, energetiky a IKT; víta skutočnosť, že návrh rozpočtu zahŕňa rozpočtové prostriedky na pilotnú fázu, aj keď tieto rozpočtové prostriedky sú v skutočnosti presunuté do príslušných rozpočtových riadkov (CIP – TEN-T – TEN-E), ako to odsúhlasil legislatívny orgán;

30.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad návrhmi Komisie znížiť prostriedky pre európske orgány dohľadu v porovnaní so sumami, s ktorými sa pôvodne počítalo vo finančnom plánovaní, čo je v rozpore s opakovanými výzvami Parlamentu na ich primerané financovanie; domnieva sa, že súčasná úroveň rozpočtových prostriedkov nie je dostatočná na to, aby umožňovala týmto orgánom efektívne plniť svoje úlohy, predovšetkým pokiaľ ide o prijímanie vysokokvalifikovaných odborníkov; domnieva sa, že v súvislosti s ďalšími úlohami zverenými európskym orgánom dohľadu by sa malo vykonať hodnotenie nákladov; preto dôrazne vyjadruje svoj úmysel obnoviť rozpočtové prostriedky minimálne na úroveň z roku 2012 pre Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), ako aj ďalej posilniť rozpočet Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) vzhľadom na nové úlohy, ktorými bol poverený;

31.

konštatuje, že návrh rozpočtu na rok 2013 predstavuje vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 zvýšenie o 3,3 % (na 54 498 miliónov EUR), z čoho pripadá suma 42 144 miliónov EUR na štrukturálne fondy (EFRR a ESF) a 12 354 miliónov EUR na Kohézny fond; zdôrazňuje, že zníženie úrovne záväzkov v návrhu rozpočtu na technickú pomoc v porovnaní s pôvodnými sumami podľa finančného plánovania viedlo k zvýšeniu rezervy na 25 miliónov EUR v porovnaní s pôvodným predpokladom vo výške 0,4 milióna EUR;

32.

vyjadruje poľutovanie nad navrhovanými zníženiami prostriedkov na technickú podporu pre makroregionálne stratégie; opätovne zdôrazňuje potrebu priebežnej technickej a administratívnej podpory pre vykonávanie stratégií, ako aj potrebu počiatočného kapitálu na nové projekty, ako naznačovala vysoká úroveň plnenia v roku 2011;

33.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti už dlho preukazuje svoju pridanú hodnotu ako potrebný investičný nástroj, ktorý účinne prináša rast a tvorbu pracovných miest presným riešením investičných potrieb regiónov, čím prispieva nielen k zníženiu rozdielov medzi nimi, ale aj k oživeniu hospodárstva a rozvoju Únie ako celku; považuje tiež štrukturálne fondy za kľúčový nástroj – tak z dôvodu finančného rozsahu, ako aj sledovaných cieľov – na urýchlenie oživenia hospodárstva v EÚ a splnenie cieľov udržateľného rastu a zamestnanosti zakotvených v stratégii Európa 2020; preto víta iniciatívu Komisie, aby sa použitie sumy 82 miliárd EUR z nepridelených prostriedkov štrukturálnych fondov v niektorých členských štátoch tam, kde je to možné, zmenilo v prospech MSP a zamestnanosti mladých v súlade s prioritami Parlamentu na rok 2013; konštatuje, že podľa Komisie je 7,3 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ v tomto kontexte zameraných na urýchlené poskytnutie alebo prerozdelenie; požaduje, aby bol riadne informovaný o plnení tejto iniciatívy na úrovni členských štátov, jej očakávanom vplyve na rast a vytváranie pracovných miest a jej možnom vplyve na rozpočet na rok 2013;

34.

je mimoriadne znepokojený situáciou v súvislosti s platbami v projektoch súdržnosti v rámci tohto okruhu a konštatuje, že dve tretiny celkových neuhradených záväzkov na konci roka 2011 (135,8 miliardy EUR) bolo spôsobených nezaplatením projektov v rámci politiky súdržnosti; pripomína, že na konci roka 2011 Komisia nebola schopná preplatiť legitímne platobné nároky predložené príjemcami projektov približne vo výške 11 miliárd EUR z dôvodu nedostatočnej úrovne platobných rozpočtových prostriedkov plánovaných v rozpočte; konštatuje, že táto situácia viedla k značnému oneskoreniu platieb, ktoré sa bude musieť riešiť pomocou dostupnosti dostatočných platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2012; dôrazne upozorňuje, že nebude akceptovať opakovanie tejto situácie v roku 2013;

35.

v tejto súvislosti pripomína, že rok 2013 je posledným rokom súčasného VFR, v ktorom plnenie spolufinancovaných projektov prebieha naplno a podľa očakávaní bude ešte intenzívnejšie, a že sa očakáva, že Komisia dostane väčšinu žiadostí o platby v druhej polovici roka; vyzýva Radu a Komisiu, aby spolu s Parlamentom okamžite zanalyzovali a posúdili príslušné číselné údaje a požiadavky tak, aby nedošlo k ohrozeniu plnenia v roku 2013; upozorňuje, že nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov by mohol ohroziť programy, ktoré v súčasnosti dobre fungujú; okrem toho zdôrazňuje, že rok 2013 bude rokom, v ktorom bude z dôvodu uplynutia pravidla N+3 potrebné predložiť platobné nároky 12 členských štátov na dve ročné tranže záväzkov (za roky 2010 a 2011 v rámci pravidla N+3 a pravidla N+2); považuje preto navrhované zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 11,7 % (na 48 975 miliónov EUR) v porovnaní s minulým rokom za minimum, keďže – ako uviedla Komisia – sa týka výlučne roka 2013 a predpokladá, že platobné potreby z predchádzajúcich rokov budú pokryté;

36.

považuje toto zvýšenie platieb len za prvý krok na pokrytie skutočných potrieb realizovaných projektov a opätovne vyjadruje znepokojenie nad možným nedostatkom prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby starostlivo vyhodnotili skutočné potreby, pokiaľ ide o platby za rok 2013 v rámci okruhu 1b, a aby nerobili žiadne škrty, ktoré sú nereálne, ani neprijímali rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s predpoveďami samotných členských štátov a slúžia ako základ pre návrh rozpočtu vypracovaný Komisiou; bude preto namietať proti akýmkoľvek možným škrtom v úrovni platieb v porovnaní s návrhom zahrnutým v návrhu rozpočtu na rok 2013;

37.

vyzýva tiež Komisiu a Radu, aby v prípade, že platobné rozpočtové prostriedky nebudú stačiť na pokrytie skutočných potrieb počas tohto roka, včas predložili a prijali opravný rozpočet, a splnili tak spoločný záväzok prijatý v medziinštitucionálnom vyhlásením z decembra 2011;

38.

berie na vedomie, že v návrhu rozpočtu na rok 2013 sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 navrhuje zvýšiť viazané rozpočtové prostriedky o 0,6 % (na 60 307 miliónov EUR) a platobné rozpočtové prostriedky o 1,6 % (na 57 964 miliónov EUR); zdôrazňuje, že tieto úrovne sú nižšie ako zvýšenie navrhované Komisiou pre rozpočet ako celok; poukazuje na to, že tieto zvýšenia sú čiastočne dôsledkom pretrvávajúceho postupného zavádzania priamych platieb pre nové členské štáty a nových potrieb pre projekty rozvoja vidieka; zdôrazňuje, že navrhované prostriedky na intervencie na trhu sú na rok 2013 o 419 miliónov EUR nižšie ako v rozpočte na rok 2012;

39.

konštatuje, že plánovaná rezerva vo výške 809 miliónov EUR na výdavky súvisiace s trhom a priamu pomoc v rámci čiastkového stropu v okruhu 2 predstavuje výrazné zvýšenie v porovnaní s rokom 2012, ktoré je podľa Komisie najmä výsledkom jednorazového účinku po ukončení Fondu na reštrukturalizáciu v sektore cukru; vyjadruje uspokojenie nad skutočnosťou, že táto rezerva znamená, že mechanizmus finančnej disciplíny sa v roku 2013 nebude uplatňovať; zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci tohto okruhu je potrebná dostatočná rezerva na zmiernenie akejkoľvek možnej krízy vznikajúcej v sektore poľnohospodárstva, ako to v posledných rokoch bolo v prípade krízy EHEC;

40.

zdôrazňuje, že rok 2013 je posledným rokom súčasného programového obdobia, a preto treba v rámci okruhu 2 zaručiť adekvátnu úroveň platobných rozpočtových prostriedkov najmä na pokrytie potrieb súčasných projektov rozvoja vidieka a LIFE+;

41.

upozorňuje, že okruh 2 je kľúčový pre plnenie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, a to najmä prostredníctvom jeho programov rozvoja vidieka; zdôrazňuje potrebu podporovať MSP vo vidieckych oblastiach ako hlavných tvorcov pracovných miest a ako subjekty, ktoré sa osobitne zameriavajú na mladých ľudí; v tejto súvislosti víta navrhnuté zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na rozvoj vidieka o 1,3 % (na 14 808 miliónov EUR);

42.

konštatuje, že rozpočtové prostriedky na okruh 2 sú nižšie ako odhadované potreby, pretože podľa odhadu by pripísané príjmy EPZF v roku 2013 (1 332,8 milióna EUR) mali byť vyššie ako v roku 2012 (1 010 miliónov EUR); konštatuje, že rozdiel vyplýva zo zostatku dočasného Fondu na reštrukturalizáciu v sektore cukru (647,8 milióna EUR), pričom pripísané príjmy vyplývajúce z rozhodnutí o uzatváraní účtov budú podľa očakávaní nižšie ako v roku 2012 (400 miliónov EUR v návrhu rozpočtu na rok 2013 v porovnaní so sumou 600 miliónov EUR v rozpočte na rok 2012); pripomína, že úprava aktuálnych odhadov na základe skutočných potrieb sa prostredníctvom opravného listu pre poľnohospodárstvo vykoná na jeseň;

43.

pripomína, že volatilita cien v tomto odvetví je hlavným predmetom obáv, a schvaľuje opatrenia na boj proti špekulácii s poľnohospodárskymi komoditami; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby podrobne monitorovali vývoj na poľnohospodárskych trhoch; v tomto kontexte pripomína Komisii výzvu Parlamentu – v súvislosti s ktorou sa doteraz neprijali žiadne opatrenia – na vytvorenie orgánu dohľadu nad výstupnými cenami a maržami, ktorý by umožnil dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť cien a väčšiu transparentnosť pri stanovovaní cien potravín;

44.

konštatuje, že navrhované zvýšenie priamej pomoci je najmä dôsledkom prebiehajúceho postupného zavádzania priamych platieb v EÚ-12, čím sa vytvára dodatočná rozpočtová požiadavka na 860 miliónov EUR v roku 2013, pričom sa očakáva, že výdavky na zásahy na trhu sa znížia vzhľadom na vyššie pripísané príjmy a priaznivú trhovú situáciu vo väčšine sektorov;

45.

konštatuje, že sumy určené pre niektoré rozpočtové riadky vrátane programu Mlieko na školách sa výrazne znížili, a žiada Komisiu, aby informovala Parlament o dôvodoch tohto zníženia;

46.

zdôrazňuje, že politiky EÚ a rozpočet EÚ sú kľúčovými prvkami pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti sa domnieva, že činnosti v oblasti klímy a environmentálne ciele majú prierezový charakter a musia sa prejaviť v konkrétnych opatreniach, ktoré sa majú vykonať v rámci rôznych programov a politík EÚ, s cieľom významným spôsobom prispievať k udržateľnému rastu a účinne riešiť významné problémy, ako je nedostatok zdrojov a zmena klímy;

47.

berie na vedomie navrhnuté mierne zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na projekt LIFE+ o 3,3 % na 366,6 milióna EUR, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto rozpočtové prostriedky sú o 10,55 milióna EUR nižšie oproti úrovni uvedenej vo finančnom pláne z januára 2012; v tejto súvislosti preskúma všetky ustanovenia, ako je uvedené v bode 37 MID;

48.

víta sumy navrhované Komisiou pre program distribúcie potravín v prospech najodkázanejších osôb; vyzýva Radu, aby rešpektovala spoločné rozhodnutie prijaté na konci roka 2011 o zachovaní financovania tohto programu pre roky 2012 a 2013;

49.

vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim dotovaním produkcie tabaku v EÚ, čo je v rozpore s cieľmi politiky Únie v oblasti zdravia;

50.

považuje za dôležité zachovať finančnú podporu spoločnej rybárskej politiky (SRP) v záujme jej skorej reformy; zdôrazňuje najmä potrebu podporovať MSP v odvetví rybolovu a presadzovať prístup k pracovným miestam v tejto oblasti pre mladých ľudí, pričom sa zabezpečí trvalo udržateľný charakter SRP, ako aj potrebu podporovať opatrenia, ktoré zaručia sociálnu, hospodársku a environmentálnu životaschopnosť odvetvia; v tejto súvislosti víta navrhované zvýšenie rozpočtu Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo o 2,2 % (na 687,2 milióna EUR) vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 7,3 % (na 523,5 milióna EUR) v platobných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s rozpočtom na rok 2012; vyjadruje však poľutovanie nad plánovaným znížením v oblasti riadenia SRP, zachovania, riadenia a využívania zdrojov rybného hospodárstva a monitorovania a presadzovania SRP;

51.

berie na vedomie, že celkové zvýšenie financovania navrhnuté v návrhu rozpočtu na rok 2013 – 1 392,2 milióna EUR vo viazaných a 928,3 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch – predstavuje v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 na akcie zahrnuté v tomto okruhu zvýšenie o 1,8 % (o 24,42 milióna EUR) vo viazaných a o 11,1 % v platobných rozpočtových prostriedkoch; domnieva sa, že je to v súlade s rastúcimi ambíciami EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

52.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť rozpočtové prostriedky na kybernetickú bezpečnosť v odvetví IT vzhľadom na obrovské škody, ktoré v tejto oblasti spôsobuje trestná činnosť hospodárstvam členských štátov; trvá na tom, že posilnený boj proti počítačovej kriminalite na úrovni Únie prostredníctvom pripravovaného Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite si vyžaduje zodpovedajúce finančné prostriedky, a preto vyjadruje poľutovanie nad škrtmi, ktoré Komisia navrhla pre Europol, keďže úlohy centra, ako ich určila Komisia, nemožno plniť so súčasnými ľudskými a finančnými zdrojmi Europolu; konštatuje, že na rozdiel od finančného plánovania sa v súvislosti s programom Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej navrhuje zníženie o 64,4 milióna EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2012, hoci mal program pokryť tiež počítačovú kriminalitu a nezákonné používanie internetu;

53.

požaduje pokračovanie podpory pre agentúru Frontex, ako aj pre rôzne nedávno zriadené agentúry v rámci tohto okruhu (najmä Európsky podporný úrad pre azyl a agentúru pre rozsiahle informačné systémy); berie na vedomie zníženie o 8,9 % (– 7,3 milióna EUR) v príspevku pre Európsky policajný úrad (Europol) v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 a očakáva, že Komisia poskytne dodatočné informácie o tomto navrhnutom škrte;

54.

konštatuje, že zníženie rozpočtu na program VIS o 30 miliónov EUR a ukončenie systému Eurodac (-0,5 milióna EUR) bude kompenzované presunom týchto úloh a zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov na novú agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov;

55.

berie na vedomie výrazné zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov a pomerne nízku úroveň platieb pre SIS II; poukazuje na to, že podľa celkového harmonogramu pre SIS II by sa v roku 2013 mal dokončiť jeho vývoj a migrácia a agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov prevezme úlohu riadenia systému; vyjadruje preto pochybnosti v súvislosti s výrazným zvýšením rozpočtu ďaleko za hranice pôvodného finančného plánovania v takej neskorej fáze už pred uvedením SIS II do prevádzky; odporúča ponechať podstatnú časť rozpočtu na SIS II v rezerve, pokým operačný postup a dodržiavanie finančného plánovania budú opodstatnené;

56.

oceňuje zvýšenie rozpočtu o 9,8 milióna EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 navrhnuté Komisiou pre Európsky fond pre utečencov, ktoré je v súlade s trendom z predchádzajúcich rokov a s prebiehajúcou realizáciou spoločného európskeho azylového systému; berie na vedomie zvýšenie rozpočtu Fondu pre vonkajšie hranice o 19 % na 415,5 milióna EUR, ktoré je obmedzené na polovicu sumy predpokladanej vo finančnom plánovaní; pripomína svoju dôraznú požiadavku na primeranú a vyrovnanú odozvu na výzvy, pokiaľ ide o riadenie legálnej migrácie a obmedzenie nelegálnej migrácie;

57.

zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti musia byť v dostatočnej miere financované; vyzdvihuje skutočnosť, že program na prevenciu a boj proti všetkým formám násilia (Daphne) zohráva významnú úlohu pri odstraňovaní násilia voči ženám a dievčatám v EÚ, a zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť finančné prostriedky pre tento program na rok 2013;

58.

pripomína, že aj keď okruh 3b je najmenší v rámci VFR, pokiaľ ide o finančné prostriedky, pokrýva otázky s kľúčovým významom pre európskych občanov, ako sú programy pre mladých ľudí, vzdelávacie a kultúrne programy, verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, nástroj civilnej ochrany a komunikačná politika; preto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že celkové rozpočtové prostriedky v tomto okruhu sa v rozpočte na rok 2013 majú v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 opäť znížiť, a to vo viazaných rozpočtových prostriedkoch o 1,2 % (26,08 milióna EUR) a v platobných rozpočtových prostriedkoch o 0,4 % (okrem Fondu solidarity);

59.

vzhľadom na dobré plnenie v predchádzajúcich rokoch víta zvýšenie finančných prostriedkov na program Mládež v akcii na rok 2013 na úroveň 140,45 milióna EUR, čo predstavuje zvýšenie o 0,8 milióna EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 a o 16,5 milióna EUR v porovnaní s finančným plánovaním;

60.

oceňuje zvýšenia v záväzkoch na programy Kultúra (+ 1,4 %) a Médiá (+ 1,1 %) a na akciu Únie v oblasti zdravia (+ 3,1 %) v porovnaní s rozpočtom na rok 2012, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 znížia rozpočtové prostriedky na program Európa pre občanov, najmä počas Európskeho roka občanov, ako aj na akciu Únie v oblasti spotrebiteľskej politiky a Media Mundus;

61.

vyjadruje poľutovanie nad znížením objemu záväzkov na komunikačné akcie v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 v čase, keď je priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi zreteľnejšia ako kedykoľvek v minulosti, čo dokazuje stále nižšia účasť na európskych voľbách; je presvedčený o potrebe zvýšeného úsilia o komunikáciu a o potrebe primeraného financovania, aby bolo možné zabezpečiť viditeľnosť inštitúcií Únie a preukázať ich príspevok k prekonaniu hospodárskej a finančnej krízy;

62.

zdôrazňuje skutočnosť, že tento rok je v uvedenom okruhu k dispozícii opäť veľmi obmedzená rezerva (25,6 milióna EUR), ktorá ponecháva iba malý priestor na zmeny v prípade, že budú potrebné nové akcie alebo rozhodnutia o prioritách financovania priamo relevantné pre občanov;

63.

poznamenáva, že viazané a platobné rozpočtové prostriedky uvedené v NR na rok 2013 vzrástli v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 o 0,7 % a o 5,1 %, t. j. na 9 467,2 milióna EUR a na 7 311,6 milióna EUR; zdôrazňuje, že tieto zvýšenia prostriedkov sú nižšie ako zvýšenie navrhované Komisiou pre rozpočet ako celok;

64.

pripomína, že pri financovaní vonkajších opatrení Únie a členských štátov je potrebná väčšia koordinácia a ucelenosť úsilia, aby sa predišlo prekrývaniu a duplicitnému použitiu obmedzených zdrojov; podčiarkuje potrebu posilniť spoluprácu a zosúladenie opatrení s ostatnými medzinárodnými, miestnymi a regionálnymi darcami, aby sa optimalizovalo využívanie prostriedkov a vytvárali synergie; domnieva sa, že v čase hospodárskych problémov je tiež dôležité posilniť flexibilitu pri plánovaní a vykonávaní nástrojov a doplniť obmedzené zdroje o nástroje s pákovým účinkom, ktoré by umožnili použitie a opätovné použitie investovaných a vytvorených prostriedkov;

65.

berie na vedomie výrazné zvýšenie o 272,3 milióna EUR v navrhovanej rezerve pre okruh 4 v porovnaní s finančným plánom na rok 2013 (zo 119,6 milióna EUR na 391,9 milióna EUR), čo je čistý vplyv zvýšenia záväzkov pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva (zvýšenie o 51,7 milióna EUR) a nástroj ICI a ICI+ (o 0,3 milióna EUR viac ako vo finančnom pláne) a nižšieho zvýšenia záväzkov pre záručný fond (– 104,5 milióna EUR), nástroj predvstupovej pomoci (– 99,3 milióna EUR), makrofinančnú pomoc (– 37,4 milióna EUR), nástroj financovania rozvojovej spolupráce (– 28,6 milióna EUR) a nástroj stability (– 41,4 milióna EUR); vyzýva Komisiu, aby dostatočne vysvetlila, prečo bolo potrebné v prípade niektorých programov takéto výrazné zníženie v porovnaní s finančným plánom; zdôrazňuje, že aj keď by zásada obmedzovať prostriedky v prípade nedostatočne vykonávaných programov mohla byť vítaná, ak vedie k úsporám v oblasti efektívnosti, rozpočtové prostriedky by sa nemali znižovať vo všetkých rozpočtových riadkoch; upozorňuje, že používanie neprirodzene vysokých rezerv ako nástroja na rokovania v rámci rozpočtového postupu nemožno považovať za dobrú rozpočtovú prax;

66.

vyjadruje poľutovanie najmä nad pokračujúcim znížením rozpočtových prostriedkov v oblasti rozvojovej spolupráce; vyjadruje počudovanie nad tým, ako je to zlučiteľné s medzinárodnými záväzkami EÚ, pokiaľ ide o vyčlenenie 0,7 % HNP do roku 2015 na rozvojové ciele tisícročia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že celkový objem záväzkov v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce, ako sa uvádza v návrhu rozpočtu na rok 2013, predstavuje menšie zvýšenie než odhadovaná miera inflácie a že navrhovaná celková úroveň platieb v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce je nižšia než v roku 2012; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prijatie súdržnejšieho, realistickejšieho a lepšie plánovaného prístupu k financovaniu nástroja financovania rozvojovej spolupráce;

67.

berie na vedomie návrh na zvýšenie rozpočtových prostriedkov v rámci nástroja európskeho susedstva v záujme riešenia potrieb krajín, v ktorých dochádza k veľkým politickým a ekonomickým zmenám; víta zameranie na Východné partnerstvo a opätovne potvrdzuje svoju podporu krajinám, ktoré patria do jeho južnej zložky a ktoré po udalostiach arabskej jari čelia výzvam historických rozmerov; považuje informácie Komisie o uplatňovaní zásady „viac za viac“ za nedostatočné a vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné kritériá týkajúce sa spôsobu jej uplatňovania;

68.

domnieva sa, že je stále potrebná dostatočná úroveň finančnej pomoci EÚ pre Palestínsku samosprávu a UNRWA, aby sa primerane a komplexne reagovalo na politickú a humanitárnu situáciu na Blízkom východe a na mierový proces; zdôrazňuje obzvlášť ťažkú situáciu UNRWA v súčasnosti, najmä v nadväznosti na udalosti v Sýrii; konštatuje, že čistý vplyv zvýšenia záväzkov pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva spočíva predovšetkým v pokračujúcej podpore okupovaných palestínskych území na úrovni návrhu rozpočtu na rok 2012;

69.

zdôrazňuje, že vďaka pevnému odhodlaniu Parlamentu predstavuje ročný príspevok EÚ pre Palestínsku samosprávu, UNRWA a mierový proces na Blízkom východe za posledné roky 300 miliónov EUR, a pripomína, že rozpočtový orgán súhlasil v priebehu rozpočtového zmierovacieho konania s pridelením sumy 200 miliónov EUR na rok 2012 pod podmienkou poskytnutia dodatočných 100 miliónov EUR na rozpočtový rok 2011 pochádzajúcich z nepoužitých rozpočtových prostriedkov; požaduje finančný záväzok, ktorý odráža skutočné potreby od začiatku rozpočtového roka, aby sa zabezpečila schopnosť EÚ účinne podporovať udržateľné budovanie mieru; trvá na tom, aby sa nariadilo vykonávanie prísnych finančných kontrol a aby sa Parlamentu predkladal podrobný prehľad výdavkov a ich hodnotenie;

70.

berie na vedomie skutočnosť, že po pristúpení Chorvátska k Únii sa rozpočtové prostriedky na nástroj predvstupovej pomoci (IPA) znížia o 67,6 milióna EUR; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že Komisia navrhuje rozsiahlejšie zníženie podpory pre kandidátske krajiny určenej na budovanie inštitucionálnych kapacít, než sa očakávalo, spolu so znížením prostriedkov IPA pre Chorvátsko (– 29,14 milióna EUR v porovnaní s rokom 2012), zatiaľ čo v tom istom rozpočtovom riadku sa prostriedky pre potenciálne kandidátske krajiny zvyšujú (+ 10,5 milióna EUR oproti roku 2012); pripomína, že inštitucionálne kapacity majú zásadný význam pre riadne používanie prostriedkov Únie a že sú rovnako dôležité pre kandidátske, ako aj pre potenciálne kandidátske krajiny; víta skutočnosť, že v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 sa navrhuje zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na IPA pre rozvoj vidieka o 10,2 %;

71.

opakuje, že najmä v časoch úsporných opatrení by sa mali obozretne plánovať viazané rozpočtové prostriedky pre každý rozpočtový riadok SZBP s cieľom zaručiť, aby peniaze EÚ smerovali na opatrenia, ktoré si ich najviac vyžadujú, a aby sa pritom čo najviac brala do úvahy flexibilita a nepredvídateľnosť operácií SZBP; v tejto súvislosti víta výzvy na väčšiu súčinnosť, okrem iného spájaním, vzájomnou výmenou a integráciou schopností a zlepšením výkonu, plánovania a vykonávania misií a operácií; víta úsilie o transparentný a kompletný prehľad všetkých misií SZBP; dôkladne preskúma zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na SZBP v roku 2013 o 9,2 %;

72.

uznáva potrebu reagovať na nadregionálne hrozby v oblasti organizovanej trestnej činnosti, nezákonného obchodovania, ochrany kritickej infraštruktúry a ohrozenia verejného zdravia a boja proti terorizmu; vyzýva však Komisiu, aby poskytla dôkazy, prečo je na tieto opatrenia v roku 2013 potrebné zvýšenie o 50 %;

73.

poznamenáva, že celkové administratívne výdavky na všetky inštitúcie sa odhadujú na 8 544,4 milióna EUR, čo znamená zvýšenie o 3,2 % oproti roku 2012 a rezervu vo výške 636,6 milióna EUR vrátane dodatočných výdavkov spojených s pristúpením Chorvátska;

74.

uznáva, že väčšina inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu sa snaží obmedziť svoje administratívne rozpočty na zvýšenie pod očakávanou mierou inflácie, s výnimkou nákladov na rozšírenie o Chorvátsko; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dlhodobej racionalizácie administratívnych zdrojov a trvá na potrebe posilniť medziinštitucionálnu spoluprácu v oblastiach, ako sú ľudské zdroje, preklady a tlmočenie, budovy a informačné technológie;

75.

zdôrazňuje, že zvýšenie o 3,2 % oproti roku 2012 vyplýva najmä zo štatutárnych alebo zmluvných záväzkov, ako sú dôchodky alebo úpravy platov; poznamenáva však, že Komisia splnila, a dokonca prekročila svoj záväzok udržať nominálne zvýšenie svojich administratívnych rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 5 pod hranicou predpokladanej inflácie vo výške 1,9 % oproti roku 2012, ako sa objasňuje v liste komisára pre rozpočet a finančné plánovanie z 23. januára 2012;

76.

chápe, že tento výsledok sa dosiahol znížením počtu miest v pláne pracovných miest Komisie o viac ako 1 % už v roku 2013, a to v oblasti administratívnej podpory, rozpočtového hospodárenia a boja proti podvodom, ako aj prostredníctvom ďalších obmedzení iných položiek v rámci administratívnych výdavkov; žiada bližšie vysvetlenie, pokiaľ ide o skutočnú potrebu vykonať takéto zníženia počtu zamestnancov s cieľom zmraziť administratívne výdavky v reálnom vyjadrení, ak sa Komisii podarilo zmraziť v roku 2012 jej administratívne výdavky v nominálnom vyjadrení bez toho, aby sa akokoľvek znížil počet zamestnancov;

77.

víta tieto snahy zamerané na rozpočtovú konsolidáciu v oblasti administratívnych výdavkov v časoch hospodárskych a rozpočtových obmedzení na národnej úrovni; uznáva potrebu, aby sa všetky inštitúcie EÚ snažili o túto konsolidáciu; vyjadruje však obavy z nepriaznivého vplyvu, ktorý môžu mať takéto opatrenia na rýchle, pravidelné a účinné vykonávanie činností a programov EÚ pomocou modernej správy, predovšetkým vzhľadom na potrebu odmeňovať výkon a kvalitu služieb pri zohľadnení geografickej rovnováhy, najmä v období, keď sa právomoci EÚ neustále rozširujú a k Únii pristupujú nové členské štáty; víta prezentáciu oblastí, v ktorých sa zvyšuje počet zamestnancov, ako je európska správa ekonomických záležitostí, jednotný trh, bezpečnosť a spravodlivosť, žiada však podobné informácie týkajúce sa tých oblastí politík a druhov pracovných miest, v ktorých došlo k zníženiu počtu zamestnancov oproti roku 2012;

78.

vzhľadom na uvedené skutočnosti pripomína, že akékoľvek znižovanie počtu pracovných miest by malo vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a okrem iného v plnej miere zohľadňovať právne záväzky Únie, priority EÚ a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv; zdôrazňuje, že v tomto hodnotení by sa mali tiež dôsledne zohľadniť dôsledky pre jednotlivé generálne riaditeľstvá a útvary vzhľadom na ich veľkosť, a najmä pracovné vyťaženie, ako aj vplyv na rôzne typy príslušných pracovných miest uvedených v každoročnej kontrole ľudských zdrojov Komisie (tvorba politiky, riadenie programov, administratívna podpora, rozpočtové hospodárenie a boj proti podvodom, jazykové služby atď.);

79.

zdôrazňuje, že v mnohých oblastiach činnosti EÚ by sa mal zaručiť dostatočný počet zamestnancov vzhľadom na fázu plnenia programov, nové priority a iné udalosti; preto dôkladne preskúma celkový vývoj stavu zamestnancov v rôznych GR a útvaroch aj so zreteľom na priority uvedené v tejto správe; žiada Komisiu, aby okrem poskytnutia podrobnejších informácií v tejto súvislosti uskutočnila podobné dôsledné hodnotenie vplyvu navrhovaných opatrení na všeobecné zníženie počtu zamestnancov, pričom z dlhodobejšieho hľadiska zohľadní aj akékoľvek ďalšie zníženie počtu zamestnancov Komisie, a aby o tom podala správu Parlamentu; trvá na tom, že to musí byť nevyhnutným predpokladom, aby rozpočtový orgán na základe výsledku hodnotenia mohol zvážiť, či schváli zníženie počtu zamestnancov pre rok 2013 o 1 %;

80.

zastáva názor, že zostávajú otvorené otázky týkajúce sa vysokého počtu nákladných manažérskych pozícií na vysokých úrovniach medzi zamestnancami Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; žiada preto ESVČ, aby poskytla ďalšie informácie, najmä pokiaľ ide o výrazné zvýšenie (+ 9,2 %) na pozíciách AD 14 uvedené v návrhu rozpočtu; žiada taktiež ďalšie informácie o rozsiahlom zvýšení navrhovaných rozpočtových prostriedkov na bezpečnosť a stráženie budov (+ 57,2 %);

81.

je presvedčený, že prevencia a sprostredkovanie patria medzi nákladovo najefektívnejšie spôsoby, ako riešiť konflikty tým, že sa zabráni ich eskalácii do násilia; víta preto návrh na zavedenie rozpočtového riadku vo výške 500 000 EUR na služby predchádzania konfliktom a sprostredkovateľskej podpory v rozpočte ESVČ v nadväznosti na úspešné dokončenie prípravnej akcie navrhnutej Parlamentom na konci tohto roka;

82.

zastáva názor, že európske školy by mali byť primerane financované, aby mohli poskytovať riešenia pre osobitnú situáciu detí zamestnancov inštitúcií EÚ; berie na vedomie navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov v celkovej výške 180,7 milióna EUR, čo je o 6,8 % viac ako v roku 2012 a viac, ako bolo stanovené vo finančnom pláne; napriek tomu však vykoná kontrolu všetkých rozpočtových položiek týkajúcich sa európskych škôl a v rámci tejto kontroly urobí všetky úpravy, ktoré bude v tejto súvislosti považovať za primerané;

83.

zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako kľúčových nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na prípravu podmienok pre nové dlhodobé iniciatívy na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, z ktorých sa môžu stať činnosti a programy EÚ zlepšujúce život občanov EÚ; má v úmysle stanoviť vyvážený balík pilotných projektov a prípravných akcií založený na hodnotení a odporúčaniach Komisie a na dôkladnom preskúmaní udržateľnosti a trvalého charakteru očakávaných výsledkov;

84.

v súlade s prílohou II časťou D MID postúpi Komisii prvý predbežný zoznam potenciálnych pilotných projektov a prípravných akcií na účely rozpočtu na rok 2013; očakáva, že Komisia predloží náležite odôvodnenú analýzu orientačných návrhov Parlamentu; zdôrazňuje, že tento predbežný zoznam nebráni formálnemu predloženiu a prijatiu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa pilotných projektov a prípravných akcií počas čítania v Parlamente týkajúceho sa rozpočtu;

85.

pripomína, že v rámci rozpočtu na rok 2012 bolo schválených celkovo 70 pilotných projektov a prípravných akcií, čo predstavuje 105,45 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch vo všetkých okruhoch; upozorňuje, že ak by rozpočtový orgán schválil na rok 2013 pilotné projekty a prípravné akcie na podobnej úrovni a s ich podobným rozčlenením do jednotlivých okruhov, použilo by sa už 54 % rezervy v rámci okruhu 1a, 27 % rezervy v rámci okruhu 3a a 37 % rezervy v rámci okruhu 3b;

86.

berie na vedomie návrhy štyroch prípravných akcií a dvoch pilotných projektov predložené Komisiou v celkovej hodnote 15,5 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; má v úmysle dôkladne zanalyzovať ciele a obsahy týchto návrhov a overiť požadované sumy;

87.

berie na vedomie celkovú sumu 748 miliónov EUR (t. j. 0,5 % celkového rozpočtu EÚ) vyčlenenú v návrhu rozpočtu na rok 2013 pre decentralizované agentúry EÚ, čo v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 spôsobí zvýšenie celkového príspevku EÚ (vrátane pripísaných príjmov) o 24 miliónov EUR, resp. o + 3,2 %; je si vedomý toho, že príčinou tohto zvýšenia je najmä osem postupne vytváraných agentúr, a to vzhľadom na potrebu poskytnúť im primerané finančné prostriedky, a sedem agentúr, ktorých úlohy sa rozšírili, aby sa neobmedzovalo plnenie ich úloh; poznamenáva, že príspevok EÚ pre agentúry za normálnej prevádzky sa v nominálnom vyjadrení znižuje, pričom však v personálnej oblasti dochádza k zvýšeniu o 1,2 %; poznamenáva, že agentúry majú v súčasnosti celkovo 5 115 miest v pláne pracovných miest, čo predstavuje zvýšenie o 257 pracovných miest, ktoré sa týka najmä agentúr s novými úlohami alebo v počiatočnej fáze fungovania;

88.

berie na vedomie, že Komisia prvýkrát znížila rozpočtové požiadavky takmer všetkých agentúr, ktoré boli celkovo v súlade so sumami uvedenými vo finančnom pláne, čo sa týka aj požiadaviek tých agentúr, ktorých úlohy patria medzi priority Parlamentu, a to v celkovej hodnote približne 44 miliónov EUR; pripomína, že dôkladná analýza týkajúca sa metodiky, odôvodnenia a možného dosahu tohto zníženia je nutná vzhľadom na niekoľko uznesení, z ktorých najnovšie sa týka absolutória za rok 2010 a ktoré zdôrazňujú, že preskúmanie agentúr vykonávané medziinštitucionálnou pracovnou skupinou (IWG) by malo viesť k štrukturálnemu zlepšeniu, pokiaľ ide o ich vplyv a nákladovú efektívnosť, okrem iného stanovením oblastí duplicity a prekrývania medzi existujúcimi agentúrami; opätovne zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pre agentúry EÚ ani zďaleka nepredstavujú iba administratívne výdavky, ale prispievajú aj k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov EÚ vo všeobecnosti schválených zákonodarným orgánom, pričom cieľom je dosiahnutie úspor na vnútroštátnej úrovni;

89.

domnieva sa, že osobitný význam v trialógu, ktorý sa má konať 9. júla 2012, majú tieto otázky:

90.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii a Rade.

29.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/62

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015 z 19. januára 2012 (COM(2012)0006),

—

so zreteľom na články 7 a 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

o zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o akčnom pláne Spoločenstva na ochranu a pohodu zvierat na roky 2006 – 2010 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o novej stratégii Európskej únie týkajúcej sa zdravia zvierat (2007 – 2013) (2),

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. mája 2009 o návrhu nariadenia Rady o ochrane zvierat počas usmrcovania (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o hodnotení akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ (6),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 15. marca 2012 o zavedení maximálneho prepravného času v dĺžke 8 hodín pre zvieratá prepravované v Európskej únii na účely porážky (7);

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 13. októbra 2011 o riadení populácie psov v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na závery Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo z 29. novembra 2010 o dobrých životných podmienkach psov a mačiek,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 o akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2011 o vplyve nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 na ochranu zvierat počas prepravy (COM(2011)0700),

—

so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 2. decembra 2010 k dobrým životným podmienkam zvierat počas prepravy (9),

—

so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA z 13. decembra 2011 k usmerneniam posudzovania rizika z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat (10),

—

so zreteľom na vymedzenie dobrých životných podmienok zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) (11),

—

so zreteľom na dvanásť ďalších zásad a kritérií dobrých životných podmienok zvierat vypracovaných v rámci projektu Animal Welfare Quality (12),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 78/923/EHS z 19. júna 1978 o uzavretí Európskeho dohovoru o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (13),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane domácich zvierat (14),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (15),