15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/1

—

so zreteľom na vyhlásenia šiestich samitov hláv štátov a predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky, Karibiku a EÚ, ktoré sa konali v mestách Rio de Janeiro (28. – 29. júna 1999), Madrid (17. – 18. mája 2002), Guadalajara (28. – 29. mája 2004), Viedeň (12. – 13. mája 2006), Lima (16. – 17. mája 2008) a Madrid (17. – 18. mája 2010),

—

so zreteľom na vyhlásenie prijaté na 21. latinskoamerickom samite hláv štátov a predsedov vlád, ktorý sa konal v meste Asunción (Paraguaj) 28. – 29. októbra 2011,

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na výsledky 25. konferencie strán dohovoru UNFCCC v Kodani, 16. konferencie v Cancúne a 17. konferencie v Durbane,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Monterrey (2002), konferenciu o financovaní rozvoja Dauhy (2008), Parížsku deklaráciu (2005) a Program na zmenu v Akkre (2008),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na stretnutí na vysokej úrovni v Busane o účinnosti rozvojovej pomoci v decembri 2011,

—

so zreteľom na prípravný proces na konferenciu OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 14. stretnutia ministrov skupiny Rio a EÚ, ktoré sa konalo 13. – 14. mája 2009 v Prahe,

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (1), najmä na jeho bod 61, v ktorom sa uznáva význam krajín s priemerným príjmom pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov a v ktorom sú vyjadrené problémy, s ktorými sa tieto krajiny stretávajú spoločne s krajinami s priemernými až vyššími príjmami,

—

so zreteľom na kódex komplementárnosti a rozdelenia práce z roku 2007,

—

so zreteľom na závery Rady EÚ z 8. decembra 2009 o vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou,

—

so zreteľom na madridský akčný plán schválený na samite EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa konal v máji roku 2010, a na jeho šesť tematických línií: 1 – Veda, výskum, inovácie a technológie; 2 – Trvalo udržateľný rozvoj; životné prostredie; zmena klímy; biodiverzita; energetika; 3 – Regionálna integrácia a vzájomné prepojenie v záujme podpory sociálneho začleňovania a sociálnej súdržnosti; 4 – Migrácia; 5 – Vzdelávanie a zamestnanosť; 6 – Drogy,

—

so zreteľom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18.decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (2),

—

so zreteľom na dokument Komisie o Regionálnom programovaní pre Latinskú Ameriku (2007 – 2013) z 12. júla 2007 (E/2007/1417) a na jeho priebežné hodnotenie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (COM(2009)0495),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (COM (2009)0458), na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 17. novembra 2009 o súdržnosti politík v záujme rozvoja a na operačný rámec účinnosti pomoci,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja. Zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (COM(2010)0629),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 20. augusta 2009 s názvom Viac ako HDP. Meradlo pokroku v meniacom sa svete (COM(2009)0433),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Príprava viacročného finančného rámca vzhľadom na financovanie spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami na obdobie 2014 – 2020 (COM(2011)0837, SEC(2011)1459, SEC(2011)1460),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce s tretími krajinami (COM(2011)0843, SEC(2011)1475, SEC(2011)1476),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500) a pracovný dokument Komisie z toho istého dňa s názvom Rozpočet pre stratégiu Európa 2020: systém súčasného financovania, výzvy, ktoré pred nami stoja, výsledky konzultácie so zainteresovanými stranami a rôzne možnosti týkajúce sa hlavných horizontálnych a odvetvových prvkov (SEC(2011)0868),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Globálna Európa: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ (COM(2011)0865),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (COM(2011)0840, SEC(2011)1469, SEC(2011)1470),

—

so zreteľom na uznesenia Európsko-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat), a predovšetkým na uznesenia schválené na 5. riadnom plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. – 19. mája 2011 v meste Montevideo, Uruguaj, o perspektíve obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou, a o Stratégiách na ochranu a vytváranie pracovných miest, najmä pre ženy a mládež a o vzťahoch medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou v oblasti bezpečnosti a obrany,

—

so zreteľom na uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou (3), z 27. apríla 2006 o posilnenom partnerstve medzi EÚ a Latinskou Amerikou (4) a z 24. apríla 2008 o piatom samite EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku v Lime (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou (6), z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou (7) a z 5. júla 2011 o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ (8),

—

so zreteľom na štúdiu o novej politike v oblasti rozvojovej spolupráce EÚ s Latinskou Amerikou: dôraz na sociálnu súdržnosť, regionálnu integráciou a spoluprácu medzi južnými krajinami (december 2011),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0159/2012),

A.

keďže v súlade s Lisabonskou zmluvou je globálnym cieľom rozvojovej spolupráce odstránenie chudoby a podpora trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja vrátane miléniových rozvojových cieľov do roku 2015;

B.

keďže región sa nachádza v skupine krajín s priemerným príjmom, ktoré dosiahli značné úspechy pri obmedzovaní chudoby – zo 44 % na 33 % za jediné desaťročie – a zmenšovaní rozdielov prostredníctvom hospodárskeho rastu a politických a sociálnych reforiem, ale napriek tomu každý tretí obyvateľ Latinskej Ameriky – teda 180 miliónov ľudí, z ktorých 52 miliónov žije z necelých 2 EUR na deň – ešte stále žije pod hranicou chudoby a 10 krajín tohto regiónu naďalej patrí medzi 15 krajín sveta s najväčšími rozdielmi (9); keďže v niektorých krajinách indexy podvýživy dosahujú viac než 20 % a 28 miliónov občanov nevie čítať ani písať, pričom 44 miliónov osôb tak zostáva mimo systémov sociálnej ochrany;

C.

keďže MMF odhadol, že v roku 2011 dosiahne Latinská Amerika priemernú úroveň rastu HDP na úrovni 4,5 %, a keďže momentálne stojíme pred perspektívou globálneho hospodárskeho spomalenia v roku 2012, neistota vyplývajúca z dosahu globálnej hospodárskej a finančnej krízy na región je stále vysoká;

D.

keďže krajiny s priemerným príjmom sú hnacou silou rozvoja a regionálnej integrácie a keďže kríza v týchto krajinách ohrozuje pokrok v krajinách s nízkym príjmom situovaným v týchto regiónoch;

E.

keďže spomalenie v krajinách regiónu nie je rovnomerné a keďže v Bolívii, Hondurase, Nikarague a Suriname je vonkajšia pomoc naďalej jedným z najdôležitejších zdrojov financovania rozvoja spoločne s príspevkami emigrantov, ktoré tvoria od 6 % do 25 % HDP týchto krajín;

F.

keďže definícia novej politiky v oblasti spolupráce by mala zohľadňovať priority a osobitné potreby každej krajiny a keďže EÚ by v rámci vedenia spolupráce Juh-Juh a boja proti chudobe a rozvoja na regionálnej a globálnej úrovni mala spolupracovať so všetkými krajinami Latinskej Ameriky, a najmä s krajinami s priemernými príjmami;

G.

keďže sociálna súdržnosť je základným cieľom strategického partnerstva od jeho začiatku na fóre v Guadalajare v roku 2004 vzhľadom na význam, ktorý má pre región dosiahnutie lepšieho prerozdeľovania príjmov a bohatstva prostredníctvom primeraných politík, ktoré podnecujú udržateľný rast, lepšiu spravodlivosť a sociálnu súdržnosť;

H.

keďže dodržiavanie ľudských práv, demokracie a dobré riadenie majú mimoriadny význam v programe zmien; keďže Latinská Amerika je kontinentom, na ktorom je demokracia všeobecne rozšírená, s ktorým má Európa spoločné demokratické hodnoty a zásady a na ktorom treba pomáhať pri spravovaní a inštitucionalizácii štátu, ktorému hrozí násilie a neistota;

I.

keďže v krajinách s priemernými príjmami by bolo primeranejšie presmerovať pomoc na posilnenie inštitucionálnych a legislatívnych kapacít, vytvorenie verejných politík, pomoc sociálnym subjektom, ako aj na mobilizáciu ďalších zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci;

J.

keďže Latinská Amerika a EÚ tvoria dvojregionálne strategické partnerstvo založené na spoločných hodnotách a na rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd; keďže dvomi z deviatich strategických partnerov EÚ na svete sú krajiny Latinskej Ameriky (Brazília a Mexiko); keďže EÚ je hlavným investorom a druhým najväčším obchodným partnerom, ako aj najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci vo výške 53 % z celkového množstva oficiálnej rozvojovej pomoci pre tento región;

K.

keďže veľká časť osôb žijúcich v chudobe na celom svete žije práve v krajinách s priemerným príjmom; keďže v týchto krajinách často existujú výrazné rozdiely a slabé riadenie, čo ohrozuje udržateľnosť ich vlastného rozvojového procesu; keďže veľa krajín s priemerným príjmom zohráva dôležitú úlohu v otázkach globálnej politiky, bezpečnosti a svetového obchodu, pričom vytvárajú a chránia globálne verejné statky a vystupujú na regionálnej úrovni ako nosné krajiny, a keďže v horších obdobiach sú naďalej zraniteľné a ohrozené globálnymi rizikami hospodárskeho, ekologického a bezpečnostného charakteru;

L.

keďže niektoré krajiny Latinskej Ameriky začali prejavovať záujem o spoluprácu na rozvoji prostredníctvom mechanizmov regionálnej spolupráce a spolupráce medzi južnými krajinami (CSS);

M.

keďže Latinská Amerika musí zostať jednou z priorít EÚ, čo sa ďalej prejavuje aj vo vzťahoch medzi regiónmi EÚ a Latinskej Ameriky, kde za posledné roky došlo k značnému pokroku, napríklad v podobe dohôd o pridružení so strednou Amerikou, Čile a Mexikom, viacstranných obchodných dohôd s Kolumbiou a Peru, rokovaní so združením Mercosur, madridského akčného plánu a začiatku fungovania nadácie EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

N.

keďže v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji je pomoc krajinám s priemerným príjmom aj naďalej dôležitá v záujme dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov;

O.

keďže EÚ prostredníctvom dohôd uzatvorených s partnermi v regióne vrátane dohôd o pridružení a rozvojovej pomoci naďalej poskytuje významnú podporu procesu rozvoja a stabilizácie regiónu; keďže narastajú vážne obavy, že by túto pomoc mohla pozastaviť po konsolidácii výsledkov tohto procesu;

P.

keďže v aktuálnom návrhu Európskej komisie týkajúcom sa nástroja rozvojovej pomoci sa uvažuje o znížení bilaterálnej pomoci EÚ pre krajiny Latinskej Ameriky s priemernými príjmami a keďže zo zoznamu priorít pre tento región sa vytratili základné služby;

Q.

keďže rozpočtové zdroje súčasného nástroja rozvojovej spolupráce pre Latinskú Ameriku ukazujú, že v porovnaní s ostatnými oblasťami, ktoré dostávajú európsku pomoc, ide o finančne najviac opomínaný región v štruktúre kapitoly IV rozpočtu EÚ;

R.

keďže jedným z významných hľadísk sociálnej súdržnosti sú boj proti chudobe, zmenšovanie rozdielov, zabezpečenie všeobecného prístupu k základným službám, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, dôchodky a bývanie, uznanie a ochrana sociálneho dialógu a pracovných práv; vzhľadom na potrebu fiškálneho paktu, ktorý by rovnomerným spôsobom zaručil lepšie rozdeľovanie zdrojov;

S.

keďže Čína sa stala tretím najväčším investorom v Latinskej Amerike a pre niektoré výrobky sa stala hlavným, či dokonca jediným exportným trhom; keďže EÚ by mala preto mať aktívnejšiu úlohu s cieľom posilniť svoje obchodné a investičné vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky v rámci systému Svetovej obchodnej organizácie WTO;

T.

keďže bez ohľadu na význam, ktorý má koncepcia sociálnej súdržnosti na európskej úrovni alebo v Latinskej Amerike, možno koncepciu sociálnej súdržnosti v oboch regiónoch vnímať ako hlavnú zásadu verejných politík, ktorá umožňuje nasmerovať rozvojové stratégie na dosiahnutie blaha všetkých obyvateľov, čím sa zabráni polarizácii, ľahostajnosti a strate dôvery v demokratické inštitúcie;

U.

keďže k hlavným úlohám darcov v regióne patrí zabezpečenie súdržnosti politík, ako aj lepšej koordinácie a komplementarity v rámci lepšieho rozdelenia práce, čo predpokladá veľkú koncentráciu a predvídateľnosť pomoci;

V.

keďže vytváranie bohatstva a boj proti chudobe, nerovnosti, vylúčeniu a diskriminácii, najmä žien, mládeže a menšinových etnických skupín, ako aj podpora sociálnej súdržnosti a ľudských práv zostávajú kľúčovou prioritou strategického partnerstva medzi EÚ a Latinskou Amerikou;

W.

keďže ukazovatele v oblasti boja proti úmrtnosti detí a matiek v regióne vyvolávajú znepokojenie a keďže rodová rovnosť, politické a hospodárske posilnenie postavenia žien sú základnými faktormi v záujme obmedzenia chudoby;

X.

keďže systém všeobecných preferencií EÚ je kľúčovým nástrojom na zväčšenie podielu rozvojových krajín na svetovom obchode, a tým na vytváranie ďalších príjmov z vývozu na podporu hospodárskeho rastu a implementácie stratégií politík v oblasti rozvoja a znižovania chudoby;

Y.

vzhľadom na chýbajúci index HDP ako jedinečný ukazovateľ na meranie nerovnosti a na prijímanie rozhodnutí o prideľovaní rozvojovej pomoci EÚ s hlavným cieľom odstrániť chudobu;

Z.

keďže krajiny Latinskej Ameriky vyvážajú do susedných krajín oveľa menej než ich partneri na iných kontinentoch; relatívne pomerne malá obchodná výmena je dôsledkom veľkých vzdialeností, vysokých sadzieb, ciel, samostatných obchodných dohôd a nevhodnej infraštruktúry;

AA.

keďže v rámci boja proti chudobe a v rámci podpory sociálnej súdržnosti treba zohľadniť zásadný význam vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj všeobecný prístup k službám verejného zdravotníctva;

AB.

keďže zhoršovanie životného prostredia má priamy vplyv na tvorbu chudoby; keďže Latinská Amerika je veľkou rezervou životného prostredia na planéte a štáty ako Brazília, Mexiko, Peru alebo Kolumbia patria medzi krajiny s najväčšou biodiverzitou na svete, ale zároveň je to kontinent, ktorý je mimoriadne zraniteľný v dôsledku zmeny klímy;

AC.

keďže zlepšenie výberu daní má zásadný význam pre vybudovanie kompetentného štátu schopného zabezpečiť svojim občanom základné služby, ako je zdravotnícka starostlivosť, verejná hygiena a vzdelávanie;

AD.

keďže najničivejšie účinky zmeny klímy a globálneho otepľovania zasahujú do veľkej miery Latinskú Ameriku a Karibik, pričom krajiny tohto regiónu tak patria medzi najzraniteľnejšie na svete; keďže prírodné katastrofy spôsobili stratu 54 % regionálneho HDP v strednej Amerike;

AE.

vzhľadom na explicitnú zmienku o súkromnom sektore ako o základnom aktérovi zabezpečujúcom udržateľný rozvoj a prínos k sociálnej súdržnosti zahrnutej v programe zmien;

AF.

keďže štruktúrovaný dialóg medzi regiónmi a globálny dialóg o migrácii medzi EÚ a Latinskou Amerikou je dôležitý a dôležité je aj to, aby migračné politiky a postupy oboch regiónov zaručovali dodržiavanie základných práv všetkých migrantov;

AG.

keďže niektoré krajiny v Latinskej Amerike patria medzi regióny s najvyššou mierou násilia na svete, a keďže kriminalita spojená s javmi, ako je obchodovanie s drogami a organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí, obchodovanie so zbraňami a korupcia zostáva veľmi vážnym problémom v tomto regióne, ktorý ohrozuje jeho rozvoj;

AH.

keďže návrh Európskej komisie týkajúci sa partnerského nástroja sa sústredí na realizáciu stratégie Európa 2020 v tomto regióne; keďže tento návrh sa orientuje prioritne na strategických partnerov a rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, pričom ide o globálny prístup zameraný rovnako na globálne problémy a hrozby;

AI.

keďže korupcia prepojená so zločineckými sieťami, ktoré sa venujú najmä distribúcii drog a obchodovaniu s drogami – a ktoré prenikajú do inštitúcií, rozdeľujú si zóny územného vplyvu a spôsobujú vedľajšie škody – ohrozuje demokratické systémy a spoločnú bezpečnosť krajín Latinskej Ameriky, čím sa zväčšujú už aj tak vážne problémy v oblasti nestability a politického riadenia;

1.

pripomína, že hoci dôsledky celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy na Latinskú Ameriku neboli až tak tvrdé ako v iných regiónoch, ukazovatele nerovnosti a miera chudoby sú aj naďalej veľmi vysoké a pokrok pri dosahovaní šiestich miléniových rozvojových cieľov nie je dostatočný;

2.

zdôrazňuje potrebu podporiť koordináciu medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä opatrenia, ktorých cieľom je boj proti chudobe, tvorba pracovných miest a sociálne začlenenie marginalizovaných skupín; zdôrazňuje, že miléniový rozvojový cieľ zameraný na globálne partnerstvo pre rozvoj (8. cieľ) by mal byť stredobodom politiky spolupráce EÚ s Latinskou Amerikou, s výberom oblastí, v ktorých sa má vykonávať nová stratégia „inkluzívneho rastu“ v týchto krajinách; zdôrazňuje, že nadácia EÚ – Latinská Amerika – Karibik môže do veľkej miery prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov;

3.

domnieva sa, že hospodársky a technologický pokrok v niektorých krajinách Latinskej Ameriky vyžaduje, aby sa prehodnotili ciele rozvojovej bilaterálnej spolupráce EÚ; trvá na spoločných výzvach, ktoré by sa mali riešiť posilnením mnohostrannosti; 2. žiada, aby sa zastavil prúd finančnej pomoci EÚ určenej pre rozvojové krajiny; 2. keďže hospodársky a technologický pokrok v niektorých krajinách Latinskej Ameriky vyžaduje, aby sa prehodnotili ciele rozvojovej spolupráce EÚ; zdôrazňuje, že prepojenie medzi rastom, obchodom, rozvojom a znížením miery chudoby nie je jednoduché ani automatické; vzhľadom na to vyzýva Európsku komisiu, aby sa v súvislosti s diskusiou o budúcej politike EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce dôkladne a hlboko zamyslela nad súčasným rozvojovým modelom a aby si zobrala ponaučenie z posledných desaťročí, a tým sa zamerala na účinné zmierňovanie chudoby a zmenšovanie rozdielov bez toho, aby sa zmenšoval a obmedzoval politický priestor;

4.

nazdáva sa, že politika v oblasti spolupráce a rozvoja EÚ by sa mala vymedziť v úzkej konzultácii s Latinskou Amerikou, aby sa dosiahla trvalo udržateľná, spravodlivá a vyvážená rozvojová politika namierená na tento región;

5.

zdôrazňuje, že hoci pomoc môže pôsobiť ako pákový mechanizmus pre latinskoamerické krajiny, nestačí na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; vyzýva preto krajiny Latinskej Ameriky, aby posilnili a zmobilizovali svoje domáce zdroje, zaviedli transparentné daňové systémy a formu fiškálnej správy, ktoré nepodliehajú korupcii ani podvodom, účinne zapojili do programu spolupráce EÚ – Latinská Amerika súkromný sektor, miestne samosprávy a občiansku spoločnosť najmä prostredníctvom spolupráce, technickej pomoci a zavádzania právneho a fiškálneho vzdelávania v blízkosti miestnych samospráv, a aby posilnili svoje vlastníctvo projektov;

6.

domnieva sa, že výrazné ázijské investovanie najmä do ložísk nerastných surovín, uhľovodíkov a poľnohospodárskych zdrojov v mnohých krajinách Latinskej Ameriky by malo Európsku úniu presvedčiť, aby urýchlene a efektívne posilnila svoju pomoc zameranú na trvalo udržateľný rozvoj v tomto regióne;

7.

zastáva názor, že vzhľadom na potrebu dosiahnutia rovnováhy v rozvojovej politiky medzi Latinskou Amerikou a EÚ musí Latinská Amerika vyvinúť osobitné úsilie na podporu svojej regionálnej politickej, hospodárskej a obchodnej integrácie;

8.

zdôrazňuje, že treba zjednotiť pokrok vo vzťahoch s Latinskou Amerikou do súdržnej rozvojovej politiky, a preto považuje za nevyhnutné vypracovať nástroje a ciele spolupráce pre každú krajinu, pričom sa zdroje sústredia na najchudobnejšie krajiny a zdroje a na zlepšenie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

9.

vyzýva Komisiu a Radu, aby sa v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na roky 2014 – 2020 zachovala miera spolupráce s Latinskou Amerikou vo výške jednej tretiny celkového geografického počtu;

10.

s uspokojením víta zásadu diferenciácie a koncentrácie pomoci navrhnutej Komisiou; trvá na tom, že diferenciácia sa musí vykonávať postupne vo fáze programovania – a to v prijímajúcich krajinách, ako aj v rámci vlastných nástrojov spolupráce –, čím sa rozvinú iné formy spolupráce, ktoré budú pre krajiny s priemernými príjmami vhodnejšie; odporúča, aby kritériá na uplatňovanie zásady diferenciácie boli objektívne a spoločné pre všetky krajiny;

11.

pripomína, že prístup k diferenciácii by nemal viesť k prudkému poklesu významu regiónu vo vonkajšom plánovaní EÚ, ktorá je globálnym aktérom a musí tak aj konať, pričom musí byť aktívnym členom medzinárodného spoločenstva a nielen hlavným svetovým darcom; domnieva sa, že inak by mohla stratiť význam v celých regiónoch, a tak nechať otvorený priestor na zásahy iných globálnych aktérov;

12.

trvá na tom, že prípadné presunutie prostriedkov sa musí vykonať v prospech geografických programov s cieľom odstrániť chudobu v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách so strednými až nízkymi príjmami v tom istom regióne;

13.

vyjadruje znepokojnenie nad nedostatočnou dôslednosťou pri uplatňovaní stanovených kritérií spôsobilosti obsiahnutých v návrhu Komisie na nástroj rozvojovej spolupráce, čo bráni jedenástim latinskoamerickým krajinám s priemernými príjmami v prístupe k dvojstranným programom; pripomína, že niektoré krajiny Latinskej Ameriky patria medzi krajiny s najnerovnejšími príjmami na obyvateľa vo svete a že k tejto pretrvávajúcej nerovnosti dochádza v kontexte nízkej sociálno-ekonomickej mobility; zdôrazňuje, že ide o skupinu veľmi heterogénnych krajín a že by sa preto mala zachovať diferencovaná spolupráca založená na koordinácii a politickom dialógu;

14.

domnieva sa, že odkaz, ktorý odovzdáva EÚ tomuto regiónu, je veľmi znepokojivý, keďže prakticky predstavuje vyhlásenie o tom, že tomuto regiónu neprikladá význam, ktorý si zaslúži, a to aj napriek viacerým politickým a obchodným prísľubom a spoločným celosvetovým záujmom;

15.

podobne, ako sa uvádza v Európskom konsenze o rozvoji, zdôrazňuje, že treba venovať primeranú pozornosť krajinám s priemernými príjmami, najmä krajinám s priemernými až nízkymi príjmami, pričom mnohé musia riešiť problémy podobné tým, ktoré ohrozujú krajiny s nízkymi príjmami;

16.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci zásady diferenciácie vykonali objektívnu a transparentnú analýzu s cieľom revidovať a rozšíriť ukazovatele použité na vyhodnotenie rozvoja bez toho, aby bola zohľadnená výlučne úroveň príjmov, ale aby sa hospodárske kritériá vykladali v súlade s ostatnými faktormi, ako sú ukazovatele chudoby, zraniteľnosti a krízy humanitárnej pomoci, koeficientu Gini a nerovnosti; pripomína, že klasifikácia krajín podľa úrovne príjmov je založená na výpočtoch, ktoré nezohľadňujú nerovnosť a chudobu;

17.

so zreteľom na uvedené ukazovatele trvá na tom, aby EÚ pokračovala v dvojstrannej spolupráci v rámci budúceho nástroja rozvojovej spolupráce, a to aspoň s Kolumbiou, Ekvádorom a Peru;

18.

žiada Komisiu, aby predložila premyslenú stratégiu postupného zastavenia bilaterálnej pomoci určenej krajinám s priemernými príjmami, ktorá by im pomohla upevniť si situáciu vzhľadom na postupné zastavovanie pomoci v súlade so zásadou predpovedateľnosti pomoci, ktorá bola prijatá na fóre o účinnosti pomoci v Busane;

19.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že toto postupné znižovanie dvojstrannej pomoci po nadobudnutí účinnosti nového nástroja rozvojovej spolupráce bude zahrnovať tieto kritériá:

20.

zdôrazňuje potrebu posilnenia nástroja partnerstva sumou 1 miliardy EUR na podporu novej formy spolupráce s krajinami s priemernými príjmami a s krajinami s priemernými až vysokými príjmami s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť, kvantifikáciu a kontrolu prostriedkov; zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby to bol nástroj, ktorým EÚ zintenzívni svoju odpoveď na globálne problémy, ako sú napríklad boj proti nerovnosti, zmena klímy, bezpečnosť a boj proti obchodovaniu s drogami;

21.

domnieva sa, že vysoká úroveň nerovnosti a nedostatok účinných mechanizmov sociálnej ochrany sú hlavnou prekážkou pre konsolidáciu demokracie a spravodlivého a udržateľného hospodárskeho rastu v regióne, a v tejto súvislosti žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť prepojeniu medzi demokratickým riadením a sociálnou súdržnosťou;

22.

domnieva sa, že cieľ sociálnej súdržnosti v rámci partnerstva EÚ a Latinskej Ameriky sa nedá realizovať, pokiaľ sa nedosiahne vysoká miera rozvoja a rovnosti v prerozdeľovaní príjmov a bohatstva, a že tento cieľ si vyžaduje, aby sa zaručilo odstránenie chudoby prostredníctvom spravodlivejších a progresívnejších fiškálnych politík, ktoré posilnia daňové možnosti a boj proti daňovým podvodom a únikom;

23.

zdôrazňuje význam rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu; konštatuje, že obchodná výmena medzi Latinskou Amerikou a EÚ je kľúčovým faktorom pri zmierňovaní chudoby a zabezpečovaní vytvárania bohatstva na oboch kontinentoch; varuje pred protekcionistickými tendenciami vyvolávanými súčasnou hospodárskou a finančnou krízou;

24.

zdôrazňuje dôležitosť dodržania cieľa 20 % pre programy v oblasti vzdelávania a zdravia a trvá na tom, aby sa na trhu aj v spoločnosti všeobecne zaviedla zásada rovnosti pohlaví; pripomína, že vzdelávanie a investície do ľudského kapitálu sú základom sociálnej súdržnosti a sociálno-hospodárskeho rozvoja; požaduje vykonávanie účinných politík a primerané financovanie určené na boj proti negramotnosti, ktorá je v niektorých krajinách regiónu stále vysoká, najmä u dievčat a žien, a podporu prístupu k bezplatnému verejnému vzdelávaniu (základnému a stredoškolskému), ktoré je často obmedzené v dôsledku chýbajúcich primeraných zdrojov v určitých štátnych rozpočtoch; v tejto súvislosti podporuje projekt vypracovaný Organizáciou latinskoamerických štátov (OEI) s názvom Vzdelávacie ciele 2021: vzdelanie, ktoré si želáme pre generáciu dvojstoročnice;

25.

zdôrazňuje, že aj keď sa poskytovanie vzdelávania a výdavky naň v Latinskej Amerike sa za posledné desaťročia udržateľným spôsobom zlepšili, kvalita je naďalej nízka a prístup je nerovnomerný; poukazuje na prácu, ktorú uskutočnila Európska únia prostredníctvom programov Erasmus, Alban a Alfa, a žiada Komisiu, aby zachovala rozpočtové prostriedky vynakladané do dnešného dňa;

26.

trvá na tom, že veľké rozdiely v školstve v Latinskej Amerike sa za posledné roky prehĺbili, keď sa porovnajú vidiecke a miestne oblasti, typ školy – verejná alebo súkromná, pohlavie alebo sociálno-hospodárska úroveň, čo len zhoršuje problém nedostatočnej sociálnej súdržnosti;

27.

zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť je úzko prepojená s inými politikami, ako sú obchodná, investičná a finančná politika; domnieva sa, že nástroj rozvojovej spolupráce by mal do svojho tematického, vnútroštátneho a regionálneho programu účinnejším spôsobom zaviesť sociálnu súdržnosť s prvoradou podporou spravodlivejších fiškálnych, daňových a sociálnych politík, ktoré presadzujú nestrannosť, prístup k verejným službám, dôstojnú prácu a reformu súdneho systému;

28.

berie na vedomie význam programov ako EuroSocial, URB-AL a AL-INVEST, COPOLAD, ako aj programov zameraných na posilnenie dialógu a spolupráce medzi EÚ a Latinskou Amerikou s cieľom vytvoriť modely riadenia migrácie a politík rozvoja; domnieva sa, že v rámci nového nástroja rozvojovej spolupráce treba posilniť tieto programy a rozvinúť ich možnosti z hľadiska trojstrannej spolupráce;

29.

konštatuje, že Európska únia musí prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce uvoľniť nevyhnutné zdroje, aby sa zlepšili životné podmienky detí, s cieľom umožniť im naplno rozvíjať svoje schopnosti a potenciál, najmä v rámci ich rodiny;

30.

pripomína dôležitosť fóra EÚ a Latinskej Ameriky o sociálnej súdržnosti a žiada, aby sa posilnilo ako priestor na politický dialóg medzi týmito dvoma regiónmi v oblasti sociálnej súdržnosti, a to prostredníctvom podpory ambicióznejších mechanizmov a koordinácie spolupráce v tejto oblasti, a aby sa podnecovala aj sociálna súdržnosť v programoch hlavných medzinárodných fór;

31.

konštatuje, že nadácia EÚ – Latinská Amerika a Karibik môže zohrávať významnú úlohu pri koordinácii a podpore činností a diskusií občianskej spoločnosti o úlohe medzinárodnej spolupráce pri podnecovaní sociálnej súdržnosti v regióne;

32.

pripomína význam súdržnosti politík v záujme rozvoja definovanej v článku 208 ZFEÚ pre odstránenie chudoby, presadzovanie hospodárskych a sociálnych práv, ochranu životného prostredia, dobré riadenie a udržateľný a inkluzívny rozvoj;

33.

vyzýva Európsku komisiu, aby viac zviditeľňovala svoje projekty realizované v krajinách Latinskej Ameriky a aby ich zrozumiteľnejšie prezentovala občanom príslušných krajín s preukázaním prínosu vyplývajúceho zo spolupráce s EÚ;

34.

zdôrazňuje, že dohody EÚ o pridružení a voľnom obchode nesmú v rozpore s cieľom súdržnosti politík v záujme rozvoja; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa rozvojové potreby a záujmy riadne odrážali v kapitolách týkajúcich sa obchodu, ako napr. v kapitolách o finančných službách, vládnom obstarávaní a právach duševného vlastníctva, a pomocou pevného mechanizmu plnenie spoločných noriem pre sociálne, pracovné a ekologické práva v každom procese rokovania alebo počas jeho revízie;

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu nariadenia o systéme všeobecných colných preferencií ignoruje strategickú povahu vzťahov s Latinskou Amerikou tým, že tento nástroj odopiera veľkému počtu krajín v tomto regióne, hoci je pre rozvoj regiónu rozhodujúci;

36.

žiada ESVČ a Komisiu, aby upevnili svoje úsilie o otvorenie cesty k budúcej plnohodnotnej dohode o pridružení s Andským spoločenstvom v záujme hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja jej členských štátov a v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi EÚ, ktorá sa vždy zasadzovala o integráciu Latinskej Ameriky;

37.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že zdroje vyčlenené na rozvoj sa nepresunú na podporu iných záujmov;

38.

domnieva sa, že uzavretie dohody EÚ o pridružení združenia MERCOSUR by mohol podporiť a posilniť spoluprácu a rozvoj medzi Latinskou Amerikou a Európskou úniou pod podmienkou, že sa zakladá na zásade spravodlivého obchodu a na dodržiavaní medzinárodných pracovných a ekologických noriem a zásady právnej istoty pre investície, a pod podmienkou, že partneri sa takisto správajú dôveryhodne;

39.

zdôrazňuje, že nový nástroj rozvojovej spolupráce by mal podporovať proces regionálnej integrácie; v tejto súvislosti pripomína, že dohody o pridružení a viacstranné dohody o obchodovaní, ak sa správne zameriavajú na zohľadňovanie asymetrie, môžu byť silným stimulom rozvoja a regionálnej integrácie, ale zastáva názor, že nesúlad medzi politikami ohrozuje tento proces; naliehavo vyzýva EÚ zabezpečiť, aby nijaká dohoda uzatvorená dvojstranne neoslabovala latinskoamerický integračný proces; zároveň konštatuje, že oslabenie medziregionálnych vzťahov sa pozitívne odrazilo na dvojstranných vzťahoch, ale tento posun smerom k dvojstranným vzťahom má tendenciu zväčšovať roztrieštenosť a rivalitu v regionálnych zoskupeniach Latinskej Ameriky;

40.

trvá na tom, že v rámci delegácií EÚ treba zriadiť kontaktné miesta pre súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorými by sa vytvorili monitorovacie mechanizmy v tomto prostredí;

41.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia vypracovala obchodnú politiku, ktorá je vo väčšom súlade s politikami v oblasti rozvoja, s cieľom zabezpečiť, aby obchod podporoval spravodlivé a oprávnené sociálne normy, a to najmä začlenením sociálnych doložiek rešpektujúcich ľudské práva do dohôd o partnerstve;

42.

zdôrazňuje dôležitosť väčšej súdržnosti v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci a konštatuje, že prítomnosť EÚ a troch krajín Latinskej Ameriky v skupine G-20 by mala prispievať k zbližovaniu pozícií, ktoré by umožnili spoločné uplatňovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

43.

pripomína povinnosť dodržiavať zásadu obsiahnutú v článku 208 týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja a zabrániť negatívnym účinkom, ktoré by pre región znamenalo vylúčenie 11 krajín z bilaterálnej spolupráce s EÚ, ako aj odstránenie obchodných preferencií odvodených zo všeobecného systému preferencií plus;

44.

pripomína, že občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri konsolidácii demokracie a pri definovaní, vykonávaní a kontrole rozvojových politík v Latinskej Amerike; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa súčasným programom spolupráce neprisudzuje dostatočný význam a primerané zdroje;

45.

zdôrazňuje, že v súlade s koncepciou demokratického vlastníctva by sa parlamenty, miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť mali podporovať v úsilí o riadne vykonávanie svojich úloh, pokiaľ ide o určovanie stratégií rozvoja, branie vlád na zodpovednosť, monitorovanie a hodnotenie predchádzajúcej činnosti a dosiahnutých výsledkov; zdôrazňuje najmä význam posilnenia úlohy latinskoamerických poslancov v rozhodovacích procesoch;

46.

je preto zdesený tým, že v novoprerokúvanej dohode o pridružení a dohode o voľnom obchode s krajinami Latinskej Ameriky sú konzultácie s občianskou spoločnosťou výslovne obmedzené na otázky týkajúce sa kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji;

47.

domnieva sa, že podpora občianskej spoločnosti musí naďalej zostať jednou z priorít ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že táto podpora sa musí začleniť do stratégií krajín a do regionálnych programov, pričom zároveň poukazuje na jej rozhodujúcu úlohu v boji proti nerovnosti, korupcii a pri kontrole používania finančných prostriedkov;

48.

vyzýva Komisiu, aby poskytovala väčšiu finančnú, technickú a odbornú podporu pre vedenie národných parlamentov latinskoamerických krajín Ameriky v rámci regionálnych strategických programov s cieľom posilniť ich účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť, čo je mimoriadne dôležité, ak parlamenty majú riadne plniť svoju úlohu v demokratických rozhodovacích procesoch;

49.

pripomína, že v odseku 18 Európskeho konsenzu o rozvoji sa uvádza, že EÚ zvýši svoju podporu určenú na vytvorenie kapacít mimovládnych subjektov s cieľom posilniť ich pozíciu v procese rozvoja a dosiahnuť pokrok v politickom, sociálnom a hospodárskom dialógu; odsudzuje skutočnosť, že v zelenej knihe o posilnení vplyvu rozvojovej politiky v EÚ chýba vysvetlenie toho, aká bude účasť a zastúpenie občianskej spoločnosti v budúcej politike spolupráce EÚ v oblasti rozvoja;

50.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zabezpečili jednotnosť, konzistentnosť a efektívnosť vonkajšej činnosti EÚ voči Latinskej Amerike, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve;

51.

vyjadruje znepokojenie nad obrovským sociálnym vplyvom kriminality a násilia v tomto regióne, najmä vrážd žien; považuje za nevyhnutné určiť novú, efektívnejšiu stratégiu, ktorá bude riešiť tento jav, ako aj jeho hospodárske, sociálne a politické príčiny;

52.

žiada Komisiu, aby rozhodne podporovala procesy konzultácií v miestnych komunitách týkajúcich sa ťažobných projektov; v tejto súvislosti takisto pripomína význam toho, aby jednotlivé krajiny podávali správy o ťažobných odvetviach, ako sa predpokladá v návrhu smernice o účtovníctve a transparentnosti, ktoré budú slúžiť ako nástroj na potláčanie korupcie a daňových únikov;

53.

pripomína, že kriminalita a neistota majú veľký vplyv na dôveru občanov vo verejné a demokratické inštitúcie, ako aj na zaručenie ľudských práv;

54.

pripomína, že jedným z prioritných cieľov vonkajšej činnosti Únie je podporiť upevnenie demokratických systémov a ochranu ľudských práv na svete, a tým aj v Latinskej Amerike;

55.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti so značným vplyvom rodového násilia, ku ktorému dochádza v tomto regióne;

56.

vyzýva Komisiu, aby boj proti beztrestnosti stanovila ako absolútnu prioritu svojej rozvojovej politiky v Latinskej Amerike a aby do konca roka 2012 predložila oznámenie o tejto téme, ktoré bude obsahovať kapitoly o justičnej spolupráci, finančnej spolupráci a výmene informácií a o ochrane obetí;

57.

vyjadruje znepokojenie nad rastúcim násilím voči ženám; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné zodpovednosti v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a aby skoordinovala príslušné opatrenia delegácií EÚ s opatreniami veľvyslanectiev členských štátov v príslušných krajinách s cieľom pretaviť vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o vraždách žien z júna roku 2010 do konkrétnych politík, na ktoré sa vyčlenia dostatočné finančné zdroje;

58.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila politickú a finančnú podporu pre prácu Interamerického systému ľudských práv v otázke vrážd žien a aby prispievala k vykonávaniu jeho rozsudkov;

59.

naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby konzultovala s Európskym parlamentom a informovala ho o pokračujúcich dialógoch o ľudských právach a aby v súvislosti s dvojregionálnym partnerstvom spolupracovala na hľadaní prostriedkov na odstránenie vyvražďovania žien a iných foriem násilia páchaného na ženách;

60.

vyzýva Komisiu, aby sa aktívne podieľala na politických dialógoch a pravidelne v nich upozorňovala na túto tému, a to najmä v rámci existujúcich dialógov o ľudských právach, a aby ponúkla spoluprácu pri hľadaní prostriedkov na elimináciu násilia voči ženám a vrážd žien v kontexte medziregionálneho partnerstva;

61.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na udržateľný rozvoj, ochranu biodiverzity, odlesňovanie a poľnohospodársku výrobu v Latinskej Amerike;

62.

trvá na tom, aby EÚ prostredníctvom rozvojovej spolupráce nepropagovala ani nepodporovala veľkovýrobu agropalív vzhľadom na jej negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, odlesňovanie, prístup k pôde a na životné prostredie;

63.

vyzýva miestne orgány latinskoamerických krajín, aby venovali osobitnú pozornosť rastúcim investíciám, čo môže brzdiť udržateľný rozvoj a ekosystémy krajiny, najmä v rámci nepriaznivého vplyv zmeny klímy;

64.

pripomína, že zmena klímy je pre Latinskú Ameriku ďalšou záťažou a že naliehavo treba financovať činnosti zamerané na boj proti zmene klímy, jej zmierňovanie a prispôsobenie sa tejto zmene;

65.

požaduje podporu vzájomnej výmeny skúseností a informácií medzi EÚ a Latinskou Amerikou v rámci programu EuroClima a spolupráce Juh – Juh, ako to bolo dohodnuté v madridskom akčnom pláne; pripomína význam vzdelávania pre udržateľnosť životného prostredia;

66.

poukazuje na to, že napriek tomu, že Latinská Amerika má 30 % vodných zdrojov planéty, je distribúcia vody v tomto regióne veľmi nepravidelná a nerovnomerná; nalieha na Komisiu, aby zachovala svoju pomoc adresovanú partnerským krajinám v záujme lepšieho riadenia zásobovania a čistenia vodných zdrojov;

67.

pripomína záväzok EÚ prispieť k posilneniu úlohy udržateľných zdrojov energie ako jedného z prostriedkov udržateľného rozvoja;

68.

konštatuje, že v rozvojovej spolupráci EÚ majú čoraz dôležitejšie miesto zaujímať mechanizmy ako Investičný nástroj pre Latinskú Ameriku, ktorých prioritou je energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, doprava, ochrana biodiverzity a podpora malých a stredných podnikov, a zdôrazňuje potenciálnu dôležitosť svojho postavenia pri podpore regionálnej integrácie a programov medzinárodnej konkurencieschopnosti regiónu; zdôrazňuje skutočnosť, že občianska spoločnosť musí mať hlavnú a riadnu úlohu pri kontrole rozvojových politík, ale konštatuje, že v štruktúre investičného nástroja pre Latinskú Ameriku sa nepredpokladá nijaký mechanizmus zabezpečenia zastúpenia a podielu občianskej spoločnosti; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že zastúpenie a podiel parlamentov a občianskej spoločnosti budú zaručené s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie a sledovanie finančných prostriedkov EÚ na rozvojovú spoluprácu;

69.

zdôrazňuje potrebu ďalšieho štúdia skúseností s investičným nástrojom pre Latinskú Ameriku a trvá na tom, že v prípade realizácie budúcich projektov musia uplatňovať jasne stanovené a transparentné mechanizmy monitorovania a musia sa vypracovať štúdie sociálnych a ekologických vplyvov;

70.

poukazuje predovšetkým na význam podpory malých a stredných podnikov pri napomáhaní rozvoja, hospodárskeho rastu regiónu a sociálnej a hospodárskej konsolidácie; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú hlavným zdrojom tvorby pracovných miest; odhaduje, že bude treba posilňovať aj činnosti v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov ich európskych partnerov v snahe podporiť ciele politiky inkluzívneho rastu EÚ;

71.

zdôrazňuje naliehavú potrebu podnecovať budovanie infraštruktúry v Latinskej Amerike s cieľom udržať aktuálnu vysokú mieru rozvoja a podporovať sociálne začleňovanie; odporúča využiť nástroje ako LAIF na podporu projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry, energie a telekomunikácií vzhľadom na to, že súčasné investície latinskoamerických krajín do týchto oblastí nezodpovedajú potrebám; pripomína, že využitie oficiálnej rozvojovej pomoci na spomínané projekty musí slúžiť danej funkcii a musí prispieť k znižovaniu chudoby, podpore sociálnej súdržnosti a poskytovaniu kvalitných verejných služieb pre obyvateľstvo;

72.

trvá na tom, že Komisia musí vypracovať jasné usmernenia o transparentnom rozhodovacom procese pri výbere projektov a zabezpečiť súlad s Európskym konsenzom o rozvoji, so zásadou zodpovednosti jednotlivých krajín a záväzkom EÚ uvoľniť pomoc;

73.

trvá na potrebe sústrediť granty a úvery do oblastí ako maloplošná a miestna energetická a poľnohospodárska výroba a v prospech malých a stredných podnikov a súkromného mikrosektora v rozvojových krajinách;

74.

žiada posilniť spoluprácu s niektorými krajinami s priemernými príjmami v oblasti vedy, techniky a inovácie v rámci programu Horizont 2020;

75.

verí, že začiatok dôsledného dialógu na tému veda, vyššie vzdelávanie a odborná príprava, technika a inovácie by mohol podnietiť vytvorenie európsko-latinskoamerického priestoru inovácií a vedomostí a pomôcť pri podpore konkurencieschopnosti;

76.

domnieva sa, že treba podporiť dočasnú mobilitu výskumných pracovníkov a pomoc univerzitám a výskumným centrám v takých oblastiach, ako sú zdravie, potravinová bezpečnosť, morský a námorný prieskum, obnoviteľné zdroje energie, boj proti zmene klímy a prispôsobovanie sa zmene klímy;

77.

pripomína, že Európska únia by mala lepšie posúdiť a využiť veľký tromf, ktorým je geostrategická poloha niektorých najvzdialenejších regiónov v blízkosti Latinskej Ameriky;

78.

konštatuje, že posilňovanie súčasnej práce výskumných ústavov zaoberajúcich sa poľnohospodárskymi postupmi je veľmi dôležité pre rozvoj kontinentu;

79.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila začlenenie spolupráce medzi južnými krajinami do politiky v oblasti spolupráce;

80.

pripomína, že Latinská Amerika je z hľadiska spolupráce medzi južnými krajinami najdynamickejším regiónom sveta, čo len dokazuje významnú úlohu krajín s priemernými príjmami ako hybných síl podporujúcich regionálnu integráciu a medzinárodné rozvojové ciele;

81.

pripomína, že EÚ dodnes nemá jasnú strategickú definíciu spolupráce medzi južnými krajinami (10), ktorá by jej umožnila vypracovať aktívnejšiu politiku v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu vypracovania ukazovateľov, ktoré vyjadrujú sociálny a ekonomický vplyv rozličných foriem spolupráce medzi južnými krajinami a modelov trojstrannej spolupráce;

82.

zdôrazňuje význam vnútroregionálnej obchodnej výmeny a trojstrannej spolupráce a jej kľúčovú úlohu pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, odstraňovaní chudoby, podporovaní zamestnanosti a rovnosti pohlaví, vzdelávania, sociálnej súdržnosti, poľnohospodárstva a udržateľného rozvoja;

83.

zastáva názor, že treba rozšíriť iniciatívy týkajúce sa spolupráce medzi regiónmi, spolupráce medzi južnými krajinami a trojstrannej spolupráce v takých odvetviach, ako sú veda a výskum, udržateľný rozvoj, životné prostredie, zmena klímy, energetika, sociálna súdržnosť, vzdelávanie a zamestnanosť;

84.

zdôrazňuje potrebu rozšírenia politického dialógu medzi EÚ a Latinskou Amerikou na rozličných úrovniach, ako sú samity štátnych predstaviteľov a parlamentné zhromaždenie EUROLAT, ako dôležité nástroje na rozvoj politického konsenzu; žiada opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby politické záväzky vyjadrené na samitoch EÚ – Latinská Amerika sprevádzalo vyčlenenie potrebných finančných zdrojov;

85.

odporúča, aby Európsko-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (EuroLat) a nadácia EÚ – Latinská Amerika a Karibik vo svojom pracovnom programe prikladali zaslúžený strategický význam spolupráci južných krajín a trojstrannej spolupráci;

86.

domnieva sa, že spolupráca medzi južnými krajinami a trojstranná spolupráca by mala byť jednou z hlavných tém na 7. samite EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku v Čile, čo by bolo jasnou reakciou na konečné závery samitu v Madride;

87.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a zhromaždeniu krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, nadácii EÚ – Latinská Amerika a Karibik, Európsko-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu (EuroLat), parlamentu Latinskej Ameriky, parlamentu strednej Ameriky, andskému parlamentu a parlamentu zhromaždenia Mercosur.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/14

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na články 165, 166 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Mládež v akcii na obdobie rokov 2007 – 2013 (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1904/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/37/ES z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011) (4),

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 24. apríla 2006, o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (5),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2007 o dobrovoľníckej činnosti mladých ľudí (14427/1/2007),

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady zo 16. mája 2007, o plnení spoločných cieľov pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie (7),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/961/ES z 18. decembra 2006 o medzinárodnej mobilite v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality pre mobilitu (8),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie (9),

—

so zreteľom na závery Rady z 3. októbra 2011 o úlohe dobrovoľníckych činností v sociálnej politike (14552/2011),

—

so zreteľom na závery Rady z 29. novembra 2011 o úlohe športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva (10),

—

so zreteľom na správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2010 s názvom Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ z 27. októbra 2010 (COM(2010)0603),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2007 Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti (COM(2007)0498),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre mládež: investovanie a posilnenie postavenia mládeže – Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)0477),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Oznámenie o politikách EÚ a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ (COM(2011)0568),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 Európskemu parlamentu a Rade s názvom Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc (COM(2010)0683),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť (11),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0166/2012),

A.

keďže pod dobrovoľníctvom sa rozumejú činnosti vrátane formálneho, neformálneho, informálneho a odborného vzdelávania a prípravy, ktoré sa vyvíjajú dobrovoľne na základe slobodného rozhodnutia a motivácie danej osoby a bez finančného zisku a na účely neziskovej záležitosti, ktoré prinášajú úžitok dobrovoľníkom, príjemcom služieb združenia dobrovoľníkov, spoločenstvám a celej spoločnosti;

B.

keďže Európsky rok dobrovoľníckej práce na podporu aktívneho občianstva (2011) mal na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a európskej úrovni pozitívne dôsledky z hľadiska zvýšenia viditeľnosti a informovanosti a mal by ovplyvniť vytváranie verejných politík;

C.

keďže dobrovoľníctvo je skúsenosťou v oblasti neformálneho vzdelávania, vhodnou pre osoby všetkých vekových kategórií; keďže ponúka výhody v oblasti osobného rozvoja, riadenia spoločného priestoru, posilnenia demokracie, občianskych hodnôt, spoločenskej solidarity a účasti na demokratickom živote, medzikultúrneho vzdelávania a získavania sociálnych a odborných zručností, ako aj vzhľadom na jeho príspevok k cieľom politiky Európskej únie v oblasti sociálneho začlenenia a boja proti diskriminácii, zamestnanosti, vzdelávania, kultúry, rozvoja zručností a občianstva;

D.

keďže dobrovoľníctvo je dôležitým faktorom pri vytváraní sociálneho kapitálu a rozvoja a pri podpore hospodárskej a sociálnej súdržnosti, a to vzhľadom na potenciál neformálnych vzdelávacích príležitostí s cieľom pomôcť dobrovoľníkom získať zručnosti, ktoré zvýšia ich šance na zamestnanie, a tým prispieť k stratégii rastu Európa 2020;

E.

keďže rastie počet občanov EÚ všetkých vekových kategórií zapojených do dobrovoľníctva rozšíreného v oblasti vzdelávania, kultúry, politiky v oblasti mládeže, športu, životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, zdravia, prisťahovalectva, sociálnej zodpovednosti podnikov a vzťahov EÚ s tretími krajinami;

F.

keďže v členských štátoch existuje obrovská rozmanitosť kultúr, tradícií, právnych systémov a organizačných metód v oblasti dobrovoľníctva, ale pretrvávajú prekážky brániace jeho šíreniu, pretože dobrovoľníctvo nie je v mnohých právnych systémoch členských štátov uznané alebo primerane uznané, a keďže nesmie nahrádzať úlohy, ktoré by mohli potenciálne vytvoriť platené pracovné miesta;

G.

keďže hospodárska kríza a fiškálna konsolidácia ohrozujú finančnú udržateľnosť mnohých MVO a združení dobrovoľníkov, ktorí každodenne pracujú na posilňovaní aktívneho občianstva, solidarity a sociálneho začlenenia po celej Európe;

H.

keďže hospodárska kríza a politické a hospodárske činitele majú vplyv na udržateľnosť financovania dobrovoľníckych činností a získavania finančných prostriedkov na ne;

I.

keďže pre mnohé dobrovoľníkmi vedené projekty a organizácie neexistuje v rámci súčasných programov EÚ možnosť získať prístup a zabezpečiť si finančné prostriedky z dôvodu nadmerných administratívnych prekážok a byrokracie;

J.

keďže činnosť EÚ má pridanú hodnotu pre podporu spolupráce medzi členskými štátmi a výmenu informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa dobrovoľníctva, pričom sa dodržiava zásada subsidiarity;

1.

vyzýva tie členské štáty, ktoré nemajú jasný alebo primeraný právny rámec pre dobrovoľníkov, aby ho zaviedli a aby vypracovali vnútroštátne stratégie na podporu rozvoja dobrovoľníckych činností vrátane uznávania práv dobrovoľníkov, a aby zabezpečili kvalitu, ochranu a rovný prístup všetkým, bez akejkoľvek diskriminácie, a to najmä pokiaľ ide o primeraný prístup k zdravotnej a sociálnej ochrane;

2.

vyzýva tie členské štáty, ktoré nedosiahli výrazný pokrok v oblasti dobrovoľníctva, aby pri tvorbe politík, vypracúvaní programov a financovaní v budúcnosti venovali väčšiu pozornosť tomuto odvetviu;

3.

žiada členské štáty, aby zaistili, že práva a zodpovednosti dobrovoľníkov sa budú uznávať a rešpektovať a že dobrovoľníci samotní ich o nich budú informovaní; navrhuje, aby členské štáty v tomto smere využili európsku chartu práv a zodpovedností dobrovoľníkov vypracovanú konferenciou zainteresovaných strán na 2. mládežníckom konvente o dobrovoľníctve v roku 2011 ako referenčný materiál na účely tvorby politík a vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti;

4.

žiada príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť znevýhodneným mladým ľuďom s nedostatkom príležitostí (najmä osobám so zdravotným postihnutím), aby mohli vykonávať dobrovoľnícku činnosť a aby za týmto účelom mohli využívať primeranú pedagogickú a finančnú podporu;

5.

poukazuje na to, že dobrovoľníctvo znižuje riziko sociálneho vylúčenia a že je veľmi dôležité zapojiť do tejto činnosti všetky sociálne skupiny, najmä osoby so zdravotným postihnutím; upozorňuje na to, že je potrebné zaistiť, aby sa dobrovoľníctvu dostalo širšieho uznania a menej ho obmedzovali prekážky rôzneho druhu;

6.

zdôrazňuje potrebu sprístupnenia dobrovoľníctva aj pre prisťahovalcov a menšiny ako nevyhnutný faktor pre uľahčenie ich integrácie a sociálneho začlenenia;

7.

konštatuje priaznivý vplyv spolupráce dobrovoľníkov z krajín Európskej únie a tretích krajín a zdôrazňuje, že táto spolupráca má mimoriadny význam v rámci európskej susedskej politiky; takisto poznamenáva, že okrem hlavných výhod, ktoré z dobrovoľníctva vyplývajú, môže takisto prispievať aj k podpore demokracie a právneho štátu v tretích krajinách;

8.

vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej uskutočňovali pokrok v rokovaniach zameraných na voľnejší vízový režim pre občanov krajín mimo EÚ, ktorí chcú vstúpiť do EÚ na účely dobrovoľníckej činnosti, pokiaľ spĺňajú kritériá na vykonávanie dobrovoľníckych činností;

9.

vyzýva členské štáty na vykonávanie ustanovení smernice Rady 2004/114/ES (12) o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmenných pobytov žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby a na väčšie zjednodušovanie postupov udeľovania víz pre osoby, ktoré sa chcú zapojiť do dobrovoľníckej činnosti, najmä v rámci európskej susedskej politiky;

10.

konštatuje, že dobrovoľníctvo zapája občanov do hospodársky, sociálne a ekologicky udržateľného miestneho a cezhraničného rozvoja a často dokáže zaistiť rýchle poskytnutie pomoci v prípade prírodných katastrof; poukazuje na to, že dobrovoľníctvo zohráva dôležitú úlohu aj pri podpore solidarity, aktívneho občianstva a medzikultúrneho vzdelávania, keďže dobrovoľníkom poskytuje príležitosť osvojiť si jazyk a kultúru krajiny, v ktorej pracujú, čím sa posilňuje súdržnosť a participatívna demokracia;

11.

povzbudzuje členské štáty k uznaniu výhod účasti na cezhraničných dobrovoľníckych činnostiach s cieľom poskytnúť občanom nové zručnosti, ktoré zvýšia ich šance na zamestnanie, posilnia ich mobilitu a rozvoj sociálneho začlenenia, a k podpore spolupráce medzi organizátormi dobrovoľníckych činností v krajinách EÚ na podporu mobility dobrovoľníkov každého veku v celej Európe s cieľom podporiť vzájomné kultúrne obohatenie;

12.

vyzýva Komisiu, aby posilnila infraštruktúru dobrovoľníckych organizácií a centier na účely poskytovania informácií a odbornej prípravy a koordináciu činnosti medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníckymi organizáciami;

13.

vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu, v ktorej sa uvedú prekážky brániace cezhraničnému dobrovoľníctvu, napríklad vekové obmedzenia pri poisteniach, a prípadne aj legislatívne návrhy;

14.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rozvoj kvalitného dobrovoľníctva na vnútroštátnej, ako aj cezhraničnej úrovni prostredníctvom štruktúrovaného rámca podrobných informácií a zodpovedajúcej odbornej prípravy dobrovoľníkov, ktorá zahŕňa súčasné osvedčené postupy, rozvoja hostiteľských kapacít pre združenia a organizácie na miestnej aj vnútroštátnej úrovni, uznávania práv dobrovoľníkov na zosúladenie ich dobrovoľníckej práce s ich osobným životom a vytvorením potrebných infraštruktúr na všetkých úrovniach;

15.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť poskytovanie činností, ktoré dokážu uspokojiť motivácie potenciálnych dobrovoľníkov, ako aj ich rast a zhodnotia ľudský význam každej osoby a zvýšia úroveň kvality dobrovoľníctva vo všetkých prostrediach a združeniach v rámci všetkých členských štátov a s osobitným zameraním na cezhraničné dobrovoľníctvo;

16.

vyzýva členské štáty, aby podporovali využívanie času vynaloženého na dobrovoľnícku prácu ako prostriedok finančnej spoluúčasti na európskych projektoch, najmä pokiaľ ide o cezhraničné iniciatívy;

17.

vyzýva členské štáty, aby zavádzali medzinárodné iniciatívy a programy dobrovoľníctva aj mimo hraníc EÚ a upozorňuje na pozitívne príklady a osvedčené postupy, ktoré už v tejto súvislosti zaviedli niektoré členské štáty;

18.

vyzýva členské štáty, aby podporovali programy odbornej prípravy a vypracovali príručky a materiály týkajúce sa riadenia dobrovoľníkov a systémy, ktoré budú motivovať ľudí, aby sa zapojili do cezhraničných dobrovoľníckych činností;

19.

žiada Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj rôzne organizácie občianskej spoločnosti, aby zlepšili informačné siete s cieľom umožniť všetkým, aby sa dozvedeli o dobrovoľníckych príležitostiach, odstrániť prekážky brániace v účasti, zlepšovať prístup k osvedčeným postupom dobrovoľníckej činnosti a podporovať cezhraničnú spoluprácu;

20.

navrhuje preto vytvoriť v spolupráci s organizáciami a združeniami pôsobiacimi v tomto odvetví, a najmä s ich európskymi sieťami, centralizovaný portál EÚ, ktorý by obsahoval aj banku zdrojov osvedčených postupov dobrovoľníckej činnosti, sekciu o cezhraničnom dobrovoľníctve s informáciami o dostupných programoch, ich nákladoch a podmienkach účasti, ktorá by umožňovala výmenu informácií o administratívnej záťaži, právnych a finančných aspektoch dobrovoľníckej činnosti, o prekážkach brániacich v prístupe k programom a o najlepších spôsoboch ich riešenia;

21.

nabáda členské štáty, aby prijali používanie Príručky Medzinárodnej organizácie práce o meraní dobrovoľníckej práce a Príručky OSN o neziskových organizáciách s cieľom sprístupniť porovnateľné štatistiky a údaje a poskytnúť jasný obraz o významnom príspevku dobrovoľníckej práce a o potrebách dobrovoľníkov a ich združení v celej Európskej únii;

22.

vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala členské štáty k prijatiu Príručky Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o meraní dobrovoľníckej práce s cieľom získať spoľahlivé porovnateľné údaje, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu monitorovania a tvorby politík;

23.

poznamenáva, že starší ľudia, ktorí sa zapoja do dobrovoľníctva, lepšie zvládajú svoj odchod zo zamestnania do dôchodku, čiže aktívnu prácu opúšťajú postupne;

24.

zdôrazňuje, že je dôležité informovať, primerane financovať a podporovať starších občanov, ktorí si želajú vykonávať dobrovoľnícku činnosť v inej krajine EÚ, a tým podporovať aktívne starnutie ako bohatý zdroj múdrosti a skúseností pre spoločnosť;

25.

poznamenáva, že dobrovoľníctvo je prínosom pre integráciu, sociálne začleňovanie a sociálnu inováciu a môže tiež prispieť k znižovaniu chudoby, čím napomáha dosiahnutie hospodárskej a sociálnej súdržnosti; poukazuje na to, že dobrovoľníctvo tiež podporuje solidaritu medzi generáciami tým, že podnecuje spoluprácu medzi mladými ľuďmi a staršími občanmi, že prispieva k aktívnemu starnutiu a sociálnemu začleňovaniu počas všetkých fáz života, a zároveň pomáha zlepšovať ochranu životného prostredia;

26.

konštatuje, že dobrovoľníctvo zvyšuje toleranciu medzi ľuďmi, vytvára ľudský a sociálny kapitál a zároveň zohráva rozhodujúcu úlohu pri zlepšovaní postavenia sociálne vylúčených skupín; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť prístup k čo najrozmanitejším dobrovoľníckym činnostiam, a nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že európske programy budú inkluzívnejšie a otvorené všetkým vekovým skupinám;

27.

povzbudzuje členské štáty, aby si stanovili vnútroštátne ciele v oblasti dobrovoľníctva a zaviedli postupy predkladania oficiálnych správ, monitorovania a hodnotenia dobrovoľníckych činností;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali veľkú pozornosť dobrovoľníctvu v oblasti športu, najmä na miestnej úrovni, aby uznávali dôležitú úlohu športových dobrovoľníckych organizácií pri posilňovaní kultúry, podpore sociálneho začlenenia a rozvoji komunít a zmiernili prekážky pre dobrovoľníctvo v oblasti športu v EÚ;

29.

vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a EÚ, aby uznali významný prínos dobrovoľníctva aj v oblasti ochrany životného prostredia a podporovali jeho činnosti v oblasti environmentálneho vzdelávania, prevencie a krízového riadenia a ochrany umeleckého a kultúrneho dedičstva;

30.

vyzýva hospodárske subjekty Európskej únie, aby aktívne podporovali svojich spolupracovníkov a svojich pracovníkov na dôchodku v ich dobrovoľníckych aktivitách;

31.

podporuje návrh Komisie na vytvorenie tzv. európskeho pasu zručností tak, aby zručnosti získané v rámci dobrovoľníckej práce boli oficiálne uznané na profesijné účely a na účely vzdelávania, čo môže byť základným prvkom pre motiváciu potenciálnych dobrovoľníkov a vytvorenie prepojenia medzi neformálnym a formálnym vzdelávaním;

32.

zdôrazňuje, že európsky pas zručností by nemal byť súborom rôznych nových osvedčení, ale kompletným dokumentom, do ktorého sa na žiadosť dobrovoľníka zapíšu všetky praktické skúsenosti, vzdelanie, citové a sociálne zručnosti a odborné kvalifikácie získané v rámci programu celoživotného vzdelávania vrátane zručností získaných v rámci dobrovoľníckej činnosti;

33.

preto navrhuje, aby sa študentom započítavali zručnosti nadobudnuté počas dobrovoľníckych činností do systému ECTS (Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov);

34.

vyzýva Komisiu, aby porozmýšľala nad vytvorením podobného systému na výpočet a uznávanie zručností získaných v rámci dobrovoľníckej činnosti pre dospelých mimo univerzitného systému;

35.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla európsky pas zručností; vyzdvihuje skutočnosť, že zručnosti nadobudnuté počas dobrovoľníckej činnosti majú veľký význam aj pre pracovný život a dodávajú profesijnému životopisu pridanú hodnotu, a poukazuje na to, že dobrovoľníctvo môže pomôcť mladým ľuďom pri výbere povolania;

36.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa kompetencie a zručnosti získané v rámci dobrovoľníckej činnosti uznávali ako druh neformálneho a informálneho vzdelania a praxe;

37.

poznamenáva, že dobrovoľnícka práca pomáha dobrovoľníkom rozšíriť si obzory a rozvíjať svoju osobnosť, a zdôrazňuje skutočnosť, že dobrovoľníctvo prináša členským štátom ekonomické výhody, keďže osoby, ktoré sa zúčastňujú na dobrovoľníckych činnostiach, prispievajú k tvorbe HDP;

38.

žiada Komisiu, aby v európskom pase zručností riešila potrebu prijatia súdržného a univerzálne použiteľného prístupu k predbežného výberu a správnemu schváleniu dobrovoľníkov, ktorí pracujú s deťmi alebo zraniteľnými skupinami spoločnosti;

39.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali mechanizmy uznávania výsledkov neformálneho a formálneho vzdelávania, ktoré zlepšia hodnotu a prenosnosť zručností získaných mimo formálneho vzdelávania, čím sa uľahčí najmä získavanie dodatočných kreditov ECTS na univerzite vďaka dobrovoľníctvu, a aby vytvorili štandardizovaný mechanizmus uznávanie zručností získaných počas dobrovoľníckej činnosti v ECTS a tiež aby preskúmali možnosti, ako odstrániť daňové prekážky, ktoré musia dobrovoľníci prekonávať pri účasti na cezhraničných aktivitách;

40.

navrhuje, aby sa vytvoril rámec odborného vzdelávania a kvalifikácie pre inštruktorov dobrovoľníckej práce a aby sa začlenil do európskeho kvalifikačného rámca s cieľom zlepšiť mobilitu inštruktorov pre dobrovoľníkov a rozšíriť prenosnosť zručností a schopností získaných pri dobrovoľníckej práci;

41.

žiada členské štáty, aby podporovali dobrovoľnícku činnosť zamestnancov aj dobrovoľnícku činnosť podporovanú zamestnávateľmi, najmä v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov;

42.

podporuje návrh Komisie na zriadenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, v dôsledku čoho sa zvýši účasť dobrovoľníkov na humanitárnych akciách v rámci politiky humanitárnej pomoci EÚ;

43.

vyzýva aj Komisiu, aby v rámci vytvorenia tohto dobrovoľníckeho zboru už od začiatku zohľadňovala a aktívne začleňovala existujúce štruktúry; zdôrazňuje tiež, že duplicita štruktúr v oblasti civilnej ochrany nie je vhodná a malo by sa jej predchádzať;

44.

naliehavo žiada vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a EÚ, aby zabezpečili primerané a stabilné financovanie a zjednodušili administratívne postupy vrátane daňových stimulov pre organizácie zapojené do dobrovoľníckej práce, vrátane všetkých združení a sietí a najmä tých menších s obmedzenými prostriedkami, s cieľom posilniť ich úlohy, činnosti a výsledky v prospech spoločnosti;

45.

preto žiada objasnenie pojmu dotácie združeniam, aby sa financovanie združeniam už nezamieňalo so štátnou pomocou, čo by mohlo narušiť hospodársku súťaž vo finančnom odvetví;

46.

vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus umožňujúci členským štátom, ktoré chcú posilniť občiansku spoločnosť, oslobodiť od DPH všetky činnosti a transakcie realizované dobrovoľnými neziskovými organizáciami (alebo väčšinu z nich); zdôrazňuje, že takýto mechanizmus by sa mal týkať minimálne menších neziskových organizácií;

47.

vyzýva členské štáty, aby dobrovoľníkom zabezpečili právnu istotu (o. i. aj pokiaľ ide otázky poistenia) v záujme toho, aby rôzne režimy v jednotlivých členských štátoch podporovali cezhraničné dobrovoľníctvo, a aby zároveň zabezpečili lepšie poskytovanie informácií dobrovoľníkom v súvislosti s ich právami, ako aj regulačnými a inštitucionálnymi opatreniami v jednotlivých členských štátoch;

48.

vyzýva Komisiu, aby podporovala proces odstraňovania existujúcich prekážok;

49.

vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s cezhraničným dobrovoľníctvom preskúmali svoje predpisy týkajúce sa cezhraničného zdanenia a sociálneho zabezpečenia s cieľom zaistiť, že nebudú spôsobovať ďalšie prekážky dobrovoľníckej činnosti a že cezhraniční dobrovoľníci budú môcť poberať dávky sociálneho zabezpečenia, na ktoré majú podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 nárok;

50.

zdôrazňuje, že aj keď je dobrovoľníctvo pre naše hospodárstvo a spoločnosť významným zdrojom, nesmie sa považovať za alternatívu alebo náhradu riadnej, platenej práce a za žiadnych okolností nesmie byť dôvodom neplnenia povinností zo strany vlád v sociálnej oblasti;

51.

domnieva sa, že tento aspekt treba osobitne zdôrazniť v oblasti poskytovania starostlivosti, kde sa počet dobrovoľníkov neustále zvyšuje; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že podpora dobrovoľníctva ako prostriedku na získavanie, rozvoj alebo udržiavanie zručností by nemala viesť k tomu, že sa dobrovoľníctvo stane povinnou požiadavkou, keďže tým by došlo k ohrozeniu jeho podstaty;

52.

žiada vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a EÚ, aby oboznámili najmä subjekty a partnerov dobrovoľníckej činnosti o existujúcich európskych programoch, najmä tými v rámci cieľa európskej územnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti, a aby im uľahčovali prístup k týmto programom, aby mohli lepšie využívať ich projekty a cezhraničné činnosti;

53.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a uplatňovali vnútroštátne systémy cezhraničného dobrovoľníctva s cieľom prispieť k jeho rozvoju v celej EÚ;

54.

vyzýva Komisiu, aby najmä v rámci tvorby nových viacročných programov a vzhľadom na významné skúsenosti získané v priebehu Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 zabezpečila, aby bolo zaručené financovanie dobrovoľníckych projektov a štruktúr organizovaných dobrovoľníckymi činnosťami a aby nabádala k účinnej koordinácii medzi inštitúciami s cieľom podporiť úlohu dobrovoľníctva v politikách EÚ;

55.

žiada Komisiu, aby zaistila, že informácie o dostupných finančných prostriedkoch a príslušných programoch budú voľne k dispozícii pre dobrovoľníkmi vedené projekty a že postupy podávania žiadostí nebudú nedostupné z dôvodu nadmernej byrokracie;

56.

žiada Komisiu, aby zabezpečila vyčlenenie dostatočného množstva finančných prostriedkov na programy v rôznych oblastiach politík zamerané na podporu cezhraničných dobrovoľníckych činností; žiada členské štáty, aby aktívne uplatňovali systémy podpory vnútroštátneho a cezhraničného dobrovoľníctva; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala finančnej podpore infraštruktúry dobrovoľníctva; trvá na tom, že verejné dotácie na dobrovoľníctvo sa musia prideľovať tak, aby nedošlo k diskriminácii žiadnej organizácie;

57.

navrhuje, aby sa v jednotlivých členských štátoch koordináciou existujúcich dobrovoľníckych organizácií vytvorila cezhraničná sieť dobrovoľníckych organizácií, čím by sa uľahčila výmena osvedčených postupov a skúseností, a domnieva sa, že nové kontaktné miesta by sa mali otvoriť len v tých členských štátoch, v ktorých ešte takéto štruktúry neexistujú;

58.

vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie tzv. európskeho štatútu združení s cieľom poskytnúť im právny rámec, na základe ktorého môžu pôsobiť, zjednodušiť administratívne náklady spojené s cezhraničnými dobrovoľníckymi činnosťami a zriadiť dobrovoľnícke štruktúry na európskej úrovni, ktoré budú povzbudzovať k mobilite dobrovoľníkov v EÚ;

59.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže dobrovoľnícka práca zohrávať pri presadzovaní politík EÚ;

60.

vyzýva Komisiu, aby náležite uznala a podporovala dobrovoľníctvo v príslušných politikách EÚ, a aby pritom zohľadnila prierezový charakter takýchto aktivít a zabezpečila, aby aj samotné politiky podporovali rozvoj dobrovoľníctva a zapojenie všetkých vrstiev spoločnosti;

61.

vyzýva Komisiu, aby v projektoch a programoch EÚ náležite uznala skutočný prínos práce dobrovoľníkov pre spoločnosť;

62.

vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje na vytvorenie rozvojového fondu Európskeho dobrovoľníckeho centra zameraného na rozvoj infraštruktúry na podporu dobrovoľníctva;

63.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili vykazovať čas vyhradený dobrovoľníckej činnosti ako formu finančnej spoluúčasti na všetkých programoch financovaných EÚ, to ako nepeňažný príspevok s istou finančnou hodnotou;

64.

odporúča Komisii a členským štátom, aby udržiavali spojitosť medzi rokom 2011 a nasledujúcimi rokmi a vo významnej miere zahrnuli do Európskeho roku aktívneho starnutia (2012), ako aj do navrhovaného Európskeho roku občanov (2013) rozmer dobrovoľníctva, vyjadrenie aktívneho občianstva, ktoré podporuje sociálne začlenenie aj starších občanov;

65.

upozorňuje na to, že je potrebné podporovať dobrovoľníctvo, a to najmä počas Európskeho roku občanov, ktorým bude rok 2013, a vyzýva Komisiu, aby podporu dobrovoľníctva zahrnula do politík medzinárodnej rozvojovej pomoci, a to okrem iného aj s cieľom splniť všetky ciele stanovené v miléniových rozvojových cieľoch;

66.

podporuje formálne preskúmanie návrhu Solidarité na medziinštitucionálny program zdrojov v inštitúciách EÚ s cieľom uľahčiť zapojenie zamestnancov a stážistov do dobrovoľníckych, humanitárnych a sociálnych činností či už v rámci odbornej prípravy zamestnancov alebo v rámci dobrovoľníckej činnosti v ich voľnom čase;

67.

zdôrazňuje skutočnosť, že navrhovaný program šetrí náklady a prináša pridanú hodnotu a pomohol by uskutočňovať politiky a programy EÚ;

68.

odporúča, aby Komisia zachovala užitočné kontaktné miesta vytvorené jednak v rámci EYV 2011 Alliance a nadväzujúcej dobrovoľníckej platformy, ktorá spája mnoho dobrovoľných organizácií a sietí občianskej spoločnosti, ako aj vnútroštátnymi koordinačnými orgánmi, strategickými partnermi a hovorcami vnútroštátnych vlád v tejto oblasti, vzhľadom na širokú škálu subjektov zainteresovaných v oblasti dobrovoľníctva v rámci EÚ, a nabáda, aby tieto kontaktné miesta pracovali s navrhovaným centralizovaným portálom EÚ ako celoeurópskou platformou s cieľom uľahčiť ďalšiu koordináciu a zvýšenú cezhraničnú činnosť;

69.

zdôrazňuje, aké sú dôležité kontaktné siete a výmena osvedčených postupov s cieľom šíriť informácie o existujúcich postupoch EÚ, ktoré môžu pomôcť cezhraničnému dobrovoľníctvu;

70.

žiada Európsku komisiu aby v prípade potreby prijala opatrenia týkajúce sa politického programu dobrovoľníckej práce v Európe, ktorý bol vypracovaný dobrovoľníckymi organizáciami združenými v Aliancii pre Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011;

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/22

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 s názvom Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 s názvom Širokopásmové pripojenie v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0167/2012),

A.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) môžu naplno využiť svoju kapacitu na zaistenie pokroku hospodárstva a spoločnosti len vtedy, ak používatelia dôverujú v ich bezpečnosť a odolnosť a ak sa v internetovom prostredí účinne presadzujú právne predpisy týkajúce sa oblastí, ako sú ochrana osobných údajov a práva duševného vlastníctva;

B.

keďže vplyv internetu a IKT na rôzne aspekty života občanov sa rýchlo zvyšuje a keďže internet a IKT sú kľúčovými hybnými silami sociálnej integrácie, kultúrneho obohatenia a hospodárskeho rastu;

C.

keďže bezpečnosť IKT a internetu predstavuje komplexnú koncepciu, ktorá sa v celosvetovom meradle prejavuje v hospodárskych, sociálnych, technologických a vojenských aspektoch a vyžaduje si zreteľné vymedzenie a rozlíšenie zodpovednosti, ako aj stabilné mechanizmy medzinárodnej spolupráce;

D.

keďže hlavným cieľom digitálnej agendy EÚ je zvýšenie konkurencieschopnosti Európy na základe posilnenia IKT a vytvorenie podmienok pre výrazný a silný rast a pracovné miesta založené na technológiách;

E.

keďže pokiaľ ide o produkty, služby, aplikácie a infraštruktúru v oblasti bezpečnosti informácií, hlavným investorom, vlastníkom a manažérom naďalej ostáva súkromný sektor, ktorý za posledné desaťročie investoval miliardy eur; keďže toto zapojenie by sa malo posilniť primeranými politickými stratégiami na podporu odolnosti infraštruktúr vo verejnom, súkromnom alebo verejno-súkromnom vlastníctve či prevádzke;

F.

keďže vytvorením vysokej úrovne bezpečnosti a odolnosti informačných a komunikačných sietí, služieb a technológií by sa mala zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, a to prostredníctvom zlepšenia posudzovania a riadenia kybernetických rizík, ako aj zabezpečenia stabilnejšej informačnej infraštruktúry pre celé hospodárstvo EÚ v záujme podpory inovácie a rastu, čím sa vytvoria nové príležitosti na zvýšenie produktivity podnikov;

G.

keďže dostupné údaje pri presadzovaní práva týkajúce sa počítačovej kriminality (zahŕňajúce kybernetické útoky, ako aj ďalšie druhy internetovej trestnej činnosti) vykazujú v jednotlivých európskych krajinách prudký nárast; keďže orgány presadzovania práva a tímy reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) neposkytujú však v dostatočnej miere štatisticky reprezentatívne údaje týkajúce sa kybernetických útokov a tieto údaje sa budú musieť v budúcnosti lepšie zhromažďovať, čo umožní ráznejšiu reakciu orgánov presadzovania práva v celej EÚ a legislatívnu reakciu na stále sa vyvíjajúce kybernetické hrozby vychádzajúcu z relevantnejších informácií;

H.

keďže primeraná úroveň bezpečnosti informácií má zásadný význam pre rozsiahle rozšírenie služieb poskytovaných prostredníctvom internetu;

I.

keďže nedávne kybernetické incidenty, narušenia a útoky na informačné infraštruktúry inštitúcií EÚ, priemyslu a členských štátov dokazujú potrebu zaviesť stabilný, inovačný a účinný systém ochrany kritických informačných infraštruktúr (CIIP), ktorý bude založený na úplnej medzinárodnej spolupráci a normách minimálnej odolnosti platných v členských štátoch;

J.

keďže prudký rozvoj nových prvkov v oblasti IKT, ako je výpočtové mračno (cloud computing), si vyžaduje silné zameranie na bezpečnosť v záujme úplného využitia prínosu technologických výdobytkov;

K.

keďže Európsky parlament opakovane nástojil na uplatňovaní prísnych noriem v oblasti ochrany súkromia a údajov, neutrality siete a ochrany práv duševného vlastníctva;

1.

víta skutočnosť, že členské štáty vykonávajú európsky program na ochranu kritických informačných infraštruktúr a že vytvorili varovnú informačnú sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN);

2.

domnieva sa, že úsilie o ochranu kritických informačných infraštruktúr nielen zvýši celkovú bezpečnosť občanov, ale aj zlepší ich vnímanie bezpečnosti a ich dôveru v opatrenia, ktoré vláda prijíma na ich ochranu;

3.

berie na vedomie, že Komisia uvažuje o revízii smernice Rady 2008/114/ES (4), a žiada poskytnutie dôkazov o účinnosti a vplyve smernice pred prijatím ďalších opatrení; požaduje, aby sa zvážilo rozšírenie jej rozsahu pôsobnosti, najmä o sektor IKT a finančné služby; okrem toho žiada, aby sa zohľadnili oblasti, ako sú zdravotníctvo, systémy dodávok potravín a vody, jadrový výskum a priemysel (pokiaľ sa na ne nevzťahujú osobitné ustanovenia); domnieva sa, že tieto odvetvia by mali mať tiež prospech z medziodvetvového prístupu, ktorý sa prijal v rámci siete CIWIN a pozostáva zo spolupráce, varovného systému a výmeny najlepších postupov;

4.

zdôrazňuje, že pre zachovanie a posilnenie jedinečných európskych kvalít v oblasti ochrany kritických informačných infraštruktúr je dôležité zaviesť a zabezpečiť trvalú integráciu európskeho výskumu;

5.

žiada, aby sa vzhľadom na vzájomne prepojenú a do veľkej miery vzájomne závislú, citlivú, strategickú a zraniteľnú povahu kritických informačných infraštruktúr na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ pravidelne aktualizovali minimálne normy odolnosti v oblasti pripravenosti a reakcie na akékoľvek narušenia, incidenty, pokusy o útoky alebo útoky, ako sú útoky vyplývajúce z nedostatočnej stability infraštruktúry alebo nedostatočného zabezpečenia koncových zariadení;

6.

zdôrazňuje význam noriem a protokolov pre bezpečnosť informácií a víta skutočnosť, že v roku 2011 bol vypracovaním bezpečnostných noriem poverený Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI);

7.

očakáva, že vlastníci a prevádzkovatelia kritických informačných infraštruktúr umožnia používateľom využívať primerané prostriedky ochrany pred škodlivými útokmi a/alebo narušeniami prostredníctvom ľudského a podľa potreby automatizovaného dohľadu a v prípade potreby im poskytnú pomoc;

8.

vyjadruje podporu spolupráci medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami na úrovni Únie a ich úsiliu o rozvoj a uplatňovanie noriem bezpečnosti a odolnosti v rámci civilných – či už verejných, súkromných alebo verejno-súkromných – vnútroštátnych a európskych kritických informačných infraštruktúr;

9.

zdôrazňuje význam celoeurópskych cvičných simulácií v rámci prípravy na rozsiahle bezpečnostné sieťové incidenty a význam vymedzenia jednotného súboru noriem v oblasti posudzovania hrozieb;

10.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi posúdila realizáciu akčného plánu ochrany kritických informačných infraštruktúr; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zriadili dobre fungujúce vnútroštátne/vládne tímy reakcie na núdzové počítačové situácie, vypracovali národné stratégie kybernetickej bezpečnosti, organizovali pravidelné vnútroštátne a celoeurópske cvičné simulácie kybernetických incidentov, vypracovali vnútroštátne pohotovostné plány pre prípady kybernetických incidentov a do konca roku 2012 prispeli k rozvoju európskeho pohotovostného plánu pre prípady kybernetických incidentov;

11.

odporúča, aby sa zaviedli do praxe bezpečnostné plány prevádzkovateľa alebo rovnocenné opatrenia pre všetky európske kritické informačné infraštruktúry a aby boli vymenovaní bezpečnostní styční úradníci;

12.

víta súčasnú revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2005/222/SVV (5) o útokoch na informačné systémy; poznamenáva, že je potrebné koordinovať úsilie EÚ v boji proti rozsiahlym kybernetickým útokom prostredníctvom zapojenia Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), tímov reakcie na núdzové počítačové situácie pôsobiacich v jednotlivých členských štátoch a kompetencií budúceho európskeho tímu CERT;

13.

domnieva sa, že agentúra ENISA môže na európskej úrovni zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti ochrany kritických informačných infraštruktúr tým, že členským štátom a inštitúciám a orgánom Európskej únie poskytne technické odborné znalosti, ako aj správy a analýzy o bezpečnosti informačných systémov na európskej a celosvetovej úrovni;

14.

naliehavo vyzýva Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), aby každý rok koordinovala a vykonávala Európsky mesiac informovanosti o internetovej bezpečnosti, aby sa tak otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti stali predmetom osobitnej pozornosti členských štátov a občanov EÚ;

15.

v súlade s cieľmi digitálnej agendy podporuje agentúru ENISA pri plnení povinností v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, predovšetkým poskytovaním usmernení a rád členským štátom, pokiaľ ide o spôsob dosiahnutia základných zručností ich tímov CERT, ako aj prostredníctvom podpory výmeny najlepších postupov vytváraním ovzdušia dôvery; vyzýva agentúru ENISA, aby konzultovala s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom vymedziť podobné opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre vlastníkov/prevádzkovateľov súkromných sietí a infraštruktúr a aby pomohla Komisii a členským štátom a prispela k vytváraniu a zavádzaniu systémov certifikácie informačnej bezpečnosti, noriem správania a postupov spolupráce medzi vnútroštátnymi a európskymi tímami CERT a vlastníkmi a prevádzkovateľmi infraštruktúr vždy a všade, kde je to potrebné, prostredníctvom vymedzenia technologicky neutrálnych spoločných minimálnych požiadaviek;

16.

víta súčasný návrh na revíziu mandátu agentúry ENISA, predovšetkým pokiaľ ide o jeho rozsah a rozšírenie úloh agentúry; domnieva sa, že agentúra ENISA by okrem poskytovania pomoci členským štátom prostredníctvom odborných poznatkov a analýz mala byť poverená aj plnením viacerých exekutívnych úloh na úrovni EÚ a v spolupráci s príslušnými partnermi v USA úlohami, ktoré sa budú týkať prevencie a zisťovania incidentov v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti a posilňovania spolupráce medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že podľa nariadenia o agentúre ENISA je tiež možné prideliť jej ďalšie povinnosti súvisiace s reakciou na internetové útoky do takej miery, aby priniesla zreteľnú pridanú hodnotu pre súčasné vnútroštátne mechanizmy reakcie;

17.

víta výsledky celoeurópskej cvičnej simulácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2010 a 2011 v celej Európskej únii pod dohľadom agentúry ENISA a ktorej cieľom bolo pomôcť členským štátom pri príprave, dodržiavaní a testovaní celoeurópskeho pohotovostného plánu; vyzýva agentúru ENISA, aby ponechala takéto cvičné simulácie vo svojom programe a postupne do nich podľa potreby zapájala príslušných súkromných prevádzkovateľov s cieľom zvýšiť celkové kapacity internetovej bezpečnosti v Európe; očakáva ďalšie medzinárodné rozšírenie s podobne uvažujúcimi partnermi;

18.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne pohotovostné plány pre prípady kybernetických incidentov a aby do nich zahrnuli kľúčové prvky, ako sú príslušné kontaktné miesta a ustanovenia týkajúce sa pomoci, izolácie a opravy v prípade kybernetických narušení alebo útokov s regionálnym, vnútroštátnym alebo cezhraničným významom; poznamenáva, že členské štáty by mali tiež zaviesť primerané koordinačné mechanizmy a štruktúry na vnútroštátnej úrovni, ktoré by pomohli zaistiť lepšiu koordináciu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a zabezpečiť väčšiu súdržnosť ich činností;

19.

navrhuje, aby Komisia v rámci pohotovostného plánu EÚ pre prípady kybernetických incidentov predložila záväzné opatrenia na dosiahnutie lepšej koordinácie technických a riadiacich funkcií na úrovni EÚ medzi vnútroštátnymi a vládnymi tímami CERT;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry pred kybernetickými útokmi a zabezpečili prostriedky na uzatvorenie prístupu ku kritickej infraštruktúre v prípade, že priamy kybernetický útok výrazne ohrozuje jej riadne fungovanie;

21.

očakáva úplné vytvorenie tímu CERT na úrovni EÚ, ktorý sa stane hlavným činiteľom v oblasti prevencie a zisťovania úmyselných a škodlivých kybernetických útokov zameraných na inštitúcie EÚ, reakcie na ne a obnovy po takýchto útokoch;

22.

odporúča, aby Komisia navrhla záväzné opatrenia zamerané na zavedenie minimálnych noriem bezpečnosti a odolnosti a zlepšenie koordinácie medzi vnútroštátnymi tímami reakcie na núdzové počítačové situácie;

23.

vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili existenciu riadne fungujúcich tímov CERT s požadovanou minimálnou úrovňou spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a odolnosti na základe schválených najlepších postupov; zdôrazňuje, že vnútroštátne tímy CERT by sa mali stať súčasťou efektívnej siete, v ktorej sa budú vymieňať relevantné informácie v súlade s nevyhnutnými normami dôvernosti; požaduje zriadenie nepretržitej prevádzky služby ochrany kritických informačných infraštruktúr pre jednotlivé členské štáty, ako aj ustanovenie spoločného európskeho núdzového protokolu, ktorý by sa uplatňoval medzi kontaktnými miestami jednotlivých členských štátov;

24.

zdôrazňuje, že budovanie dôvery a podpora spolupráce medzi členskými štátmi má zásadný význam pre ochranu údajov a vnútroštátnych sietí a infraštruktúr; vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločný postup identifikácie a určenia spoločného prístupu k riešeniu cezhraničných hrozieb v oblasti IKT, a očakáva, že členské štáty poskytnú Komisii všeobecné informácie o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach svojich kritických informačných infraštruktúr;

25.

víta iniciatívu Komisie na rozvoj Európskeho systému výmeny informácií a varovania (EISAS) do roku 2013;

26.

víta konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami o internetovej bezpečnosti a CIIP, ktoré sa začali na podnet Komisie, napríklad Európske verejno-súkromné partnerstvo pre odolnosť; uznáva doterajšie významné zapojenie a aktivitu dodávateľov v oblasti IKT v rámci tejto snahy a podporuje Komisiu v jej ďalšom úsilí o podporu akademickej obce a združení používateľov IKT v tom, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu a presadzovali konštruktívny dialóg o otázkach kybernetickej bezpečnosti medzi viacerými zúčastnenými stranami; podporuje ďalší rozvoj zhromaždenia pre digitálnu agendu ako rámca na riadenie ochrany kritických informačných infraštruktúr;

27.

víta prácu, ktorú doteraz vykonalo Európske fórum členských štátov, pokiaľ ide o stanovenie odvetvových kritérií na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr s dôrazom na pevnú a mobilnú komunikáciu, ako aj o diskusiu o zásadách a usmerneniach EÚ na podporu odolnosti a stability na internete; očakáva pokračovanie budovania konsenzu medzi členskými štátmi a v tejto súvislosti nabáda fórum, aby rozšírilo súčasný prístup zameraný na fyzické prostriedky a snažilo sa doň zahrnúť logické infraštruktúrne prostriedky, ktoré budú s rozvojom virtualizácie a technológií výpočtového mračna zohrávať čoraz významnejšiu úlohu z hľadiska účinnosti ochrany kritických informačných infraštruktúr;

28.

navrhuje, aby Komisia začala verejnú celoeurópsku vzdelávaciu iniciatívu zameranú na vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti súkromných aj podnikových koncových používateľov o možných hrozbách na internete a pri používaní pevných a mobilných informačných a komunikačných zariadení na všetkých úrovniach reťazca služieb, ako aj na propagáciu bezpečnejšieho správania jednotlivcov na internete; v tejto súvislosti pripomína riziká súvisiace so zastaraným IT vybavením a softvérom;

29.

vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie posilnili programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti informačnej bezpečnosti, zamerané na vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány, ako aj príslušné agentúry EÚ;

30.

podporuje vypracovanie vzdelávacieho programu pre akademických odborníkov v oblasti informačnej bezpečnosti, keďže by mal kladný vplyv na odborné poznatky a pripravenosť EÚ z hľadiska stále sa vyvíjajúceho kybernetického priestoru a jeho hrozieb;

31.

zasadzuje sa o podporu vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti (stáže doktorandov, univerzitné prednášky, semináre, školenia pre študentov atď.) a špecializovaných školení v oblasti ochrany kritických informačných infraštruktúr;

32.

vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 navrhla komplexnú stratégiu Únie v oblasti internetovej bezpečnosti, ktorá bude založená na jasnej terminológii; zastáva názor, že stratégia v oblasti internetovej bezpečnosti by sa mala zamerať na vytvorenie kybernetického priestoru – podporeného bezpečnou a pružnou infraštruktúrou a otvorenými normami –, ktorý prispieva k inováciám a prosperite prostredníctvom voľného toku informácií a zároveň zaisťuje stabilnú ochranu súkromia a ostatných občianskych slobôd; trvá na tom, že v stratégii by sa mali uviesť zásady, ciele, metódy, nástroje a politiky (vnútorné aj vonkajšie), ktoré sú potrebné na zjednodušenie úsilia jednotlivých členských štátov a EÚ, a stanoviť minimálne normy odolnosti pre členské štáty s cieľom zaistiť bezpečnú, trvalú, stabilnú a odolnú službu, či už v súvislosti s kritickou infraštruktúrou alebo so všeobecným používaním internetu;

33.

zdôrazňuje, že ústredným referenčným hľadiskom budúcej stratégie internetovej bezpečnosti vypracovanej Komisiou by mala byť práca v oblasti ochrany kritických informačných infraštruktúr a že táto stratégia by sa mala zameriavať na holistický a systematický prístup ku kybernetickej bezpečnosti, a to tým, že bude obsahovať proaktívne opatrenia, napríklad zavedenie minimálnych noriem pre bezpečnostné opatrenia alebo výučbu jednotlivých používateľov, podnikov a verejných inštitúcií, ako aj reaktívne opatrenia, napríklad trestnoprávne, občianskoprávne a administratívne sankcie;

34.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla stabilný mechanizmus na koordináciu realizácie a pravidelných aktualizácií stratégie v oblasti internetovej bezpečnosti; zastáva názor, že tento mechanizmus by sa mal opierať o primerané administratívne zázemie a odborné a finančné zdroje a v jeho kompetencii by malo byť uľahčovanie vypracovávania stanovísk EÚ vo vzťahoch s domácimi aj medzinárodnými subjektmi v oblasti internetovej bezpečnosti;

35.

vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ na oznamovanie porušení bezpečnosti v kritických odvetviach, ako je energetika, doprava, dodávky vody a potravín, ako aj v odvetviach informačných a komunikačných technológií a finančných služieb s cieľom zabezpečiť, aby boli príslušné orgány členských štátov a používatelia informovaní o kybernetických incidentoch, útokoch a narušeniach;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila dostupnosť štatisticky reprezentatívnych údajov o nákladoch súvisiacich s kybernetickými útokmi v EÚ, členských štátoch a priemysle (predovšetkým v odvetví finančných služieb a informačných a komunikačných technológií), a to prostredníctvom posilnenia spôsobilostí na zhromažďovanie údajov plánovaného Európskeho centra pre počítačovú kriminalitu, ktoré sa má zriadiť v roku 2013, tímov CERT a ďalších iniciatív Komisie, ako je Európsky systém výmeny informácií a varovania, s cieľom zabezpečiť systematické vykazovanie a výmenu údajov o kybernetických útokoch a ďalších formách počítačovej kriminality poškodzujúcej európsky priemysel a členské štáty, ako aj posilniť presadzovanie práva;

37.

zasadzuje sa o blízky vzťah a interakciu medzi národnými súkromnými sektormi a agentúrou ENISA v záujme prepojenia vnútroštátnych/vládnych tímov CERT s vývojom Európskeho systému výmeny informácií a varovania (EISAS);

38.

upozorňuje, že primárnou hybnou silou rozvoja a používania technológií navrhnutých na zvyšovanie internetovej bezpečnosti je odvetvie IKT; pripomína, že politiky EÚ nesmú brániť rastu európskeho internetového hospodárstva a musia zahŕňať potrebné stimuly s cieľom naplno využiť potenciál obchodných a verejno-súkromných partnerstiev; odporúča preskúmanie ďalších podnetov pre priemysel na vypracovanie stabilnejších bezpečnostných plánov prevádzkovateľa v súlade so smernicou 2008/114/ES;

39.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh ďalšej kriminalizácie kybernetických útokov ((t. j. cieleného podvodného vylákania údajov (tzv. spear-phishing), internetových podvodov atď.);

40.

pripomína, že medzinárodná spolupráca je základným nástrojom na zavedenie účinných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti; uznáva, že v súčasnosti sa EÚ trvale aktívne nepodieľa na procesoch a dialógoch medzinárodnej spolupráce týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) na začatie konštruktívneho dialógu so všetkými podobne zmýšľajúcimi krajinami, aby sa rozvíjala spoločná dohoda a politiky s cieľom zvýšiť odolnosť internetu a kritickej infraštruktúry; trvá na tom, že EÚ by zároveň mala – trvalo – začleňovať otázky kybernetickej bezpečnosti do rámca svojich vonkajších vzťahov, okrem iného pri navrhovaní rôznych finančných nástrojov alebo uzatváraní medzinárodných dohôd, ktoré zahŕňajú výmenu a uchovávanie citlivých údajov;

41.

berie na vedomie pozitívne výsledky Dohovoru o počítačovej kriminalite, ktorý prijala Rada Európy v Budapešti v roku 2011; zdôrazňuje, že ESVČ by mala nabádať ďalšie krajiny, aby podpísali a ratifikovali uvedený dohovor a zároveň by mala uzatvárať dvojstranné a viacstranné dohody o internetovej bezpečnosti a odolnosti s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi;

42.

poukazuje na to, že veľký počet prebiehajúcich činností, ktoré vykonávajú rôzne medzinárodné a európske inštitúcie, orgány a agentúry, ako aj členské štáty, si vyžaduje koordináciu, aby sa zabránilo ich opakovaniu, pričom na tento účel je vhodné zvážiť určenie úradníka zodpovedného za koordináciu, napríklad menovaním koordinátora EÚ pre kybernetickú bezpečnosť;

43.

zdôrazňuje, že štruktúrovaný dialóg medzi hlavnými aktérmi a zákonodarcami v EÚ a USA zapojenými do projektu ochrany kritických informačných infraštruktúr má mimoriadny význam pre stanovenie spoločnej dohody, spoločného výkladu a postoja k právnemu rámcu a rámcu riadenia;

44.

víta vytvorenie pracovnej skupiny EÚ – USA pre kybernetickú bezpečnosť a počítačovú kriminalitu na samite EÚ – USA, ktorý sa konal v novembri 2010, a podporuje jej úsilie zahrnúť otázky týkajúce sa internetovej bezpečnosti do transatlantického politického dialógu; víta skutočnosť, že Komisia vypracovala spolu s vládou USA pod záštitou pracovnej skupiny EÚ – USA pre kybernetickú bezpečnosť a počítačovú kriminalitu spoločný program a plán spojenej/synchronizovanej transkontinentálnej počítačovej cvičnej simulácie v rokoch 2012/2013;

45.

navrhuje zaviesť štruktúrovaný dialóg medzi zákonodarnými inštitúciami EÚ a USA s cieľom diskutovať o otázkach týkajúcich sa internetu v rámci hľadania spoločnej dohody, spoločného výkladu a spoločných pozícií;

46.

naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby na základe práce, ktorú vykonalo Európske fórum členských štátov, zabezpečili aktívnu pozíciu v rámci príslušných medzinárodných fór, okrem iného koordináciou pozícií členských štátov, s cieľom podporiť základné hodnoty, ciele a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a odolnosti internetu; poznamenáva, že medzi tieto fóra patrí NATO, OSN (najmä prostredníctvom Medzinárodnej telekomunikačnej únie a Fóra pre riadenie internetu), Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN), Internetový orgán pre prideľovanie čísel, OBSE, OECD a Svetová banka;

47.

nabáda Komisiu a agentúru ENISA, aby sa zapojili do dialógov hlavných zainteresovaných strán s cieľom vymedziť technické a právne normy v kybernetickom priestore na medzinárodnej úrovni;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/28

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci: „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisii, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami (COM(2011)0540),

—

so zreteľom na závery Rady z 24. novembra 2011 o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ“,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (1),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0168/2012),

A.

keďže súčasné všeobecné globálne energetické výzvy a plnenie odvážnych cieľov EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy si vyžadujú spoločné, účinné a rovnocenné kroky zo strany Európskej únie na medzinárodnej scéne, a to najmä posilňovaním vonkajšieho rozmeru jej energetickej politiky a zaujatím jednotného postoja s cieľom rozšíriť diverzifikáciu energetických zdrojov a ciest, zvýšiť bezpečnosť dodávok a podporovať trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu;

B.

keďže vzhľadom na súčasný vývoj sa očakáva, že v roku 2050 svetová populácia dosiahne 9 miliárd, svetový dopyt po energii sa do roku 2030 zvýši o 40 %, a to najmä v krajinách, ktoré nepatria do OECD, a zintenzívni sa svetová hospodárska súťaž o zdroje fosílnych palív zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík;

C.

keďže závislosť EÚ od dovozu energie sa v priebehu nasledujúceho desaťročia pravdepodobne zvýši z dôvodu vyčerpania jej zdrojov fosílnych palív, a to aj napriek rastúcemu vstupu z obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a výskumu energetických technológií;

D.

keďže energetická účinnosť je kľúčom k znižovaniu závislosti EÚ od zahraničnej energie a zvyšovaniu jej geopolitickej nezávislosti a energetickej bezpečnosti, keďže EÚ vynakladá každoročne viac ako 400 miliárd EUR na dovoz energie; keďže dosiahnutie cieľa minimálne 20 % úspor energie nielenže zvýši našu energetickú bezpečnosť, ale takisto zníži aspoň o 50 miliárd EUR ročne objem finančných prostriedkov, ktoré sa presúvajú z hospodárstiev EÚ do krajín produkujúcich energie;

E.

keďže pre EÚ je dôležité uprednostniť zabezpečenie a rozvoj domácich zdrojov fosílnych palív, najmä rozsiahlych zdrojov, ktoré sa nedávno objavili v Stredozemnom mori a, ktoré by znížili závislosť Európy od dovozu energie; keďže existujú obrovské možnosti na spoluprácu EÚ so susednými krajinami v oblasti rozvoja a ťažby zdrojov fosílnych palív;

F.

keďže EÚ ako digitálne hospodárstvo a digitálna spoločnosť je v súčasnosti viac ako kedykoľvek v minulosti závislejšia od nepretržitých a spoľahlivých dodávok elektrickej energie;

G.

keďže EÚ už je významným dovozcom fosílnych palív a stáva sa čoraz závislejšou od dovozu a zraniteľnejšou voči externým dodávateľom a tranzitným krajinám; keďže na druhej strane jej to dáva značnú moc ako hlavnému nákupcovi na celosvetových trhoch s energiou;

H.

keďže rastúci počet obyvateľstva a zvyšujúca sa životná úroveň by do roku 2030 mohli spôsobiť zvýšenie celosvetového dopytu po energii až o 40 %; keďže vysoká a zvyšujúca sa závislosť EÚ od dovozu si vyžaduje politiky, ktoré zohľadnia a budú riešiť tento možný vývoj;

I.

keďže spoločná vonkajšia energetická politika založená na solidarite, diverzifikácii a strategickej spolupráci aj s krajinami, ktoré sú hlavnými spotrebiteľmi energie, ako aj na podpore domácich obnoviteľných zdrojov energie by vytvorila synergický účinok, ktorý by pomohol zaistiť bezpečnosť dodávok pre EÚ a posilnil by schopnosť EÚ konať v oblasti vonkajšej politiky a jej dôveryhodnosť ako globálneho aktéra takisto v oblasti zmeny klímy;

J.

keďže spoločnosti z tretích krajín využívajú otvorenie trhu EÚ s energiami, ale keďže neprehľadné obchodovanie a nepriateľské prevzatia iných spoločností z ich strany predstavujú hrozbu, ktorá si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ a ďalších relevantných právnych predpisov s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s diverzifikovanými dodávkami energie a predchádzať budúcim narušeniam a krízam v oblasti dodávok plynu a ropy;

K.

keďže členské štáty sú stále viac prepojené a keďže snahy o zaistenie bezpečnosti dodávok výlučne na vnútroštátnej úrovni sa ukázali ako nedostatočné a neschopné zaručiť dlhodobé záujmy všetkých členských štátov;

L.

keďže aj napriek tomu, že EÚ vo veľkej miere uznáva potrebu rozvoja energetickej infraštruktúry, stále chýbajú potrebné investície;

M.

keďže len plne integrovaný európsky trh s energiou, ktorého fungovanie je založené na zásade solidarite, môže účinne riešiť problémy v oblasti bezpečnosti dodávok energie, ktoré vyplývajú z odlišného zloženia a podielov dovozu energie v rôznych členských štátoch;

N.

keďže zabezpečenie konzistentnosti a súdržnosti vonkajších vzťahov EÚ v oblasti energetiky s kľúčovými výrobcami, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami má kľúčový význam, a keďže strategická a politická koordinácia na úrovni týchto členských štátov je dôležitá v rokovaniach so silnými dodávateľmi energie v tretích krajinách;

O.

keďže vzťahy v oblasti energetiky si vyžadujú predvídateľnosť, stabilitu a dlhodobé investície;

P.

keďže úlohou v oblasti energetickej bezpečnosti je zmierniť neistoty, ktoré spôsobujú napätie medzi krajinami, a znížiť neefektívnosť trhu, ktorá bráni dodávateľom aj spotrebiteľom využívať výhody obchodovania;

Q.

keďže v arktickom regióne sa nachádza približne jedna tretina priemerne odhadovaných neobjavených svetových zásob plynu a 13 % neobjavených zásob ropy;

1.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vybudovanie úplnej cezhraničnej energetickej infraštruktúry v rámci EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu pevnej koordinácie politík členských štátov a spoločného pôsobenia a solidarity v oblasti vonkajšej energetickej politiky a energetickej bezpečnosti, pričom treba uznať význam transparentnosti a riadneho plnenia vnútorného trhu s energiou v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti energií a zmeny klímy;

2.

zastáva názor, že energetická politika musí byť integrovanou a hlavnou súčasťou spoločnej zahraničnej politiky a má byť vypracovaná a realizovaná v súčinnosti s ostatnými politikami, ktoré majú vonkajší rozmer;

3.

zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné hospodárske podmienky a cieľ dosiahnuť skutočný jednotný trh EÚ s energiou by EÚ mala uprednostniť tie investície do energetickej infraštruktúry, ktoré umožnia postupné zvyšovanie kapacít pri minimálnych investičných nákladoch, ako aj to, aby jednotný trh mal prospech z optimálneho využívania energetickej infraštruktúry a zároveň by sa hospodárne zaistila a podporila bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť;

4.

pripomína požiadavku Parlamentu, aby sa pripravili plány pre Európske energetické spoločenstvo, zahŕňajúce pevnú spoluprácu v oblasti energetických sietí a európske financovanie nových energetických technológií s cieľom prekonať roztrieštenosť európskej energetickej politiky a zabezpečiť pre Úniu silný medzinárodný vplyv v jej vzťahoch v oblasti energetiky;

5.

nalieha na Komisiu, aby predložila právny návrh na vytvorenie energetického observatória s cieľom lepšie porozumieť dovozným trhom s energiou a lepšie analyzovať vývozné trhy;

6.

domnieva sa, že plne fungujúci, prepojený a integrovaný európsky vnútorný trh s energiou môže výrazne posilniť bezpečnosť dodávok aj v krátkodobom horizonte a že je dôležitým prvkom úspešnej vonkajšej európskej energetickej politiky; domnieva sa tiež, že v procese budovania vnútorného trhu s energiou v Európe je kľúčový európsky regulačný rámec pre energetiku a je potrebné propagovať ho v partnerských krajinách zvyšovaním informovanosti o jeho účele, výhodách a prínose; celkovým cieľom je zabezpečiť, aby vonkajšia energetická politika EÚ a bilaterálne dohody členských štátov boli plne v súlade s právnymi predpismi EÚ;

7.

zdôrazňuje, že Komisia a ESVČ musia zaručiť, aby všetky multilaterálne a bilaterálne dohody EÚ, najmä dohody o partnerstve a spolupráci, boli v úplnom súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ; zdôrazňuje, že tieto dohody by mali zaručovať reciprocitu, rovnaké podmienky a transparentnosť v záujme zaručenia bezpečného právneho prostredia pre investorov EÚ v krajinách dodávajúcich energiu a v tranzitných krajinách;

8.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili spojený vnútorný trh s energiou, ktorý odolá vonkajším tlakom a pokusom používať dodávky a ceny energie ako nástroj zahraničného politického tlaku; zdôrazňuje preto potrebu zvýšiť zdroje na projekty prepájajúce energetické trhy v EÚ a do konca roku 2015 dokončiť európske siete plynovej a elektrickej infraštruktúry, najmä plán prepojenia Pobaltska tak, ako sa stanovuje v treťom energetickom balíku EÚ;

9.

zdôrazňuje, že pre riadne fungovanie vnútorného trhu je potrebné, aby sa energia dovážaná do EÚ, ak sa už nachádza na území EÚ, plne riadila pravidlami vnútorného trhu s energiou; zdôrazňuje preto, že EÚ by sa mala usilovať o zblíženie regulačných predpisov so susednými krajinami, ktoré sú ochotné prijať jej pravidlá pre vnútorný trh s energiou; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam a úlohu Energetického spoločenstva;

10.

vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie komplexného systému EÚ pre indexáciu cien plynu založeného na trhových cenách plynu, a tak umožnila všetkým spoločnostiam v EÚ, ktoré obchodujú s plynom, obchodovať s vonkajšími dodávateľmi plynu vyrovnanejšie a predvídateľnejšie, t. j. nezávisle od cien ropy, a aby ďalej posilňovala hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ s plynom;

11.

zdôrazňuje, že sila vyplývajúca z integrácie vnútorného trhu s energiou a infraštruktúry by sa mala plne využívať prostredníctvom kombinovania prostriedkov, odborných skúseností a schopností členských štátov a EÚ; preto žiada o zlepšenie transparentnosti a intenzívnejšie zapojenie EÚ do rokovaní o dohodách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, pretože tieto dohody by takisto mohli mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu EÚ s energiou; podporuje Komisiu v jej úsilí o dosiahnutie väčšej transparentnosti a výmeny informácií medzi členskými štátmi a požaduje intenzívnejšie používanie existujúcich opatrení hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ;

12.

zdôrazňuje ďalšie úlohy Európskeho parlamentu v oblasti energetiky podľa článku 194 ZFEÚ a trvá na jeho primeranej účasti na všetkých informačných a konzultačných procesoch, ktoré sa týkajú vonkajšej energetickej politiky; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že výmena informácií o spoločných činnostiach, programoch a projektoch, ktoré vykonáva EÚ, jej finančné inštitúcie alebo iné subjekty EÚ, by mala zahŕňať Európsky parlament;

13.

víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny k Energetickému spoločenstvu, ako aj skutočnosť, že Arménsko a Gruzínsko získali status pozorovateľa v tomto spoločenstve, čo prispeje k zlepšeniu regionálnej spolupráce v oblasti energetiky prostredníctvom lepšieho regulačného rámca pre budúce partnerstvá medzi EÚ a uvedenými partnerskými krajinami;

14.

znovu pripomína výzvu Európskeho parlamentu, aby sa medzinárodné projekty v oblasti energetiky riadili transparentnými medzivládnymi dohodami na úrovni členského štátu alebo EÚ; zdôrazňuje, že pokiaľ by sa projekty v oblasti energetiky zakladali výlučne na obchodných dohodách, bola by ohrozená ochrana investorov aj úplné dodržiavanie pravidiel vnútorného trhu;

15.

požaduje, aby sa v súlade so strategickými dokumentmi o spolupráci s partnermi mimo EÚ v oblasti energetickej politiky a v súlade so stratégiou Energia 2020 a oznámením Komisie o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci v oblasti energetiky vytvorila väčšia súčinnosť medzi obchodnou a energetickou politikou EÚ;

16.

zdôrazňuje, že posilnenie vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ má kľúčový význam pre zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ, ako aj zlepšenie obchodných vzťahov EÚ s tretími krajinami; zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvoriť potrebné pevné rámcové podmienky pre spoluprácu v oblasti energetiky a zdrojov s našimi strategickými obchodnými partnermi, ktoré budú v každom ohľade zodpovedať skutočnostiam vnútorného trhu;

17.

domnieva sa, že lepšia koordinácia medzi samotnými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou by členským štátom mala umožniť plne využívať politický a hospodársky vplyv EÚ; v tejto súvislosti víta návrh rozhodnutia Komisie o vytvorení mechanizmu na výmenu informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti energetiky; zdôrazňuje pridanú hodnotu stanoviska a pomoci Komisie počas procesu rokovaní s cieľom zabezpečiť súlad medzivládnych dohôd s právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu s energiou v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy;

18.

zdôrazňuje, že vytvorenie mechanizmu výmeny informácií pre medzivládne dohody o energetickej politike medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami by značne zlepšil politickú transparentnosť, koordináciu a účinnosť v EÚ ako celku;

19.

žiada o užšiu koordináciu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť tak, aby sa mohli spoločne vyjadrovať a konať, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energetiky; zdôrazňuje potrebu vytvoriť oddelenie energetickej politiky v rámci ESVČ a zapojiť delegácie EÚ do vykonávania diplomacie v oblasti energetiky v praxi;

20.

podporuje používanie mechanizmov, ako napríklad mechanizmus včasného varovania, vo vzťahoch s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami; je presvedčený, že v kontexte narastajúcej hospodárskej súťaže v oblasti zdrojov a existujúcich výrobných monopolov je potrebné ďalšie podporovanie myšlienky spoločného nakupovania energetických surovín členskými štátmi;

21.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby identifikovali obchodné a investičné prekážky v oblasti energetiky, pokiaľ ide o vzťahy s tretími krajinami, a v prípade potreby podnikli kroky na ich odstránenie na bilaterálnej úrovni a prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie;

22.

podporuje návrh Rady analyzovať fungovanie Zmluvy o založení Energetického spoločenstva, ako aj zavedenie plánu, ktorý umožní rýchlejšiu modernizáciu energetického sektora; požaduje, aby sa väčší dôraz prikladal vykonávaniu reforiem a zavádzaniu technológií, ako sú napríklad inteligentné siete s cieľom zvýšiť využitie energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť energetickú účinnosť; podporuje preto myšlienku poskytnutia nových podnetov pre Zmluvu o energetickej charte a navrhuje na tento účel vytvoriť strategické partnerstvá; opakovane pripomína, že na účinné riešenie takých problémov, ako je napríklad energetická chudoba a korupcia, je nevyhnutné rozvinúť sociálny rozmer zmluvy;

23.

vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam a nevyhnutnosť konferencie o energetickej charte s cieľom lepšie využiť jej potenciál, najmä v kľúčových oblastiach ako obchod, preprava, investície a urovnávanie sporov, okrem iného prostredníctvom rozšírenia Zmluvy o energetickej charte na štáty, ktoré ju nepodpísali a/alebo neratifikovali;

24.

domnieva sa, že každý členský štát by mal aspoň každý štvrťrok uverejniť a predložiť Eurostatu svoje priemerné dvojstranné dovozné ceny zemného plynu, s omeškaním maximálne dva štvrťroky;

25.

domnieva sa, že na vykonávanie konzistentnej a súdržnej vonkajšej energetickej politiky EÚ je nevyhnutná pravidelná koordinácia medzi členskými štátmi a Komisiou; vyzýva Komisiu, aby si s členskými štátmi pravidelne vymieňala informácie, najmä prostredníctvom navrhovanej strategickej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky o prioritách a činnostiach EÚ a členských štátov v oblasti vonkajšej energetickej stratégie na politickej aj odbornej úrovni; vyzýva nezávislých energetických regulátorov, aby sa ako odborníci stali členmi strategickej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky vzhľadom na ich skúsenosti a dôkladnú znalosť fungovania cezhraničných trhov s elektrickou energiou a plynom;

26.

domnieva sa, že účinnosť opatrení, ktoré navrhla Európska komisia, by bolo možné zlepšiť ich uprednostňovaním, vytvorením časových rámcov a akčných plánov a uvádzaním dosiahnutého pokroku a lehôt;

27.

domnieva sa, že pre vonkajšiu energetickú politiku EÚ je rozhodujúce zabezpečenie jednotnosti horizontálnych cieľov vyjadrených v Lisabonskej zmluve; požaduje, aby bol Parlament včas informovaný o prioritných projektoch EÚ;

28.

vyzýva členské štáty, aby s tretími krajinami, ktoré porušujú záujmy niektorého členského štátu Únie, neuzatvárali zmluvy o dodávkach energie alebo technológií súvisiacich s energiou;

29.

zastáva názor, že by sa mali konať pravidelné diskusie o výzvach, pred ktorými stojí vonkajšia energetická politika EÚ počas formálnych a neformálnych zasadnutí ministrov pre energetiku v Rade s účasťou a silnou podporou vysokého predstaviteľa, komisára pre energetiku a ich príslušných útvarov; tieto zasadnutia by sa mali využiť aj na koordináciu spoločnej a dôslednej európskej pozície pred zasadnutiami medzinárodných organizácií na vysokej úrovni, ako sú Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), OSN, Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), Medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej efektívnosti (IPEEC) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), na ktorých je dôležité, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu; Parlament by mal byť pravidelne informovaný a konzultovaný vo všetkých relevantných otázkach;

30.

domnieva sa, že ak má infraštruktúrny projekt strategického významu vplyv na bezpečnosť dodávok energie pre EÚ ako celok, Rada by mala zvážiť, či Komisii udelí rokovací mandát na vedenie rokovaní, a takýto mandát by sa mal zvážiť aj v prípade iných medzivládnych dohôd, ktoré majú výrazný vplyv na dlhodobé ciele politiky EÚ v oblasti energetiky, najmä jej energetickú nezávislosť; vyzýva v tejto súvislosti na riadne konzultácie a komunikáciu s Európskym parlamentom;

31.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala nástroj na výmenu informácií s cieľom zhromažďovať a sprístupňovať príslušné údaje o energetických programoch administratívnych a finančných inštitúcií EÚ a členských štátov a projektoch v tretích krajinách; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytli Komisii príslušné údaje;

32.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala globálne trhy s energiou a spolupracovala v tejto súvislosti s členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA); vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2012 predložila na tento účel právny nástroj;

33.

zdôrazňuje, že vzhľadom na vysokú závislosť Únie od dovozu energie sú posilnená diverzifikácia zdrojov zásobovania vrátane nových zdrojov energie a tranzitných trás a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v EÚ naliehavými a zásadnými prvkami podporujúcimi zahraničnú bezpečnostnú politiku Únie, jej strategickú úlohu a nezávislosť, súdržnosť, hodnovernosť a efektívnosť zahraničnej politiky;

34.

požaduje koordinovanú, zjednotenú politickú stratégiu EÚ s cieľom rozvíjať nových dodávateľov energie s osobitnou pozornosťou venovanou zlepšovaniu podmienok hospodárskej súťaže EÚ, aby sa otvorili príležitosti vstupu na trh EÚ pre nových dodávateľov;

35.

požaduje väčšiu súčinnosť medzi obchodnou a energetickou politikou EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť globálne štruktúry riadenia surovín s cieľom znížiť medzinárodné napätie v tejto oblasti, a v tejto súvislosti oceňuje príklad medzinárodného fóra o energetike (IEF); považuje uzatvorenie dlhodobých zmlúv o dodávkach energie a surovín za primerané ceny so strategickými obchodnými partnermi EÚ za jednu z hlavných priorít; vyzýva preto Európsku úniu, aby prijala jednotnú stratégiu, pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv o dodávkach energie s týmito partnermi;

36.

zdôrazňuje, že Zmluva o EÚ vyzýva na solidaritu medzi členskými štátmi, ktorá by mala byť súčasťou každodennej činnosti a krízového riadenia vnútornej a vonkajšej energetickej politiky; žiada Komisiu, aby predložila jasné vymedzenie „energetickej solidarity“ s cieľom zabezpečiť, aby ju mohli dodržiavať všetky členské štáty;

37.

upozorňuje, že rastúca závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív zníži jej politický vplyv a môže významným spôsobom ovplyvniť nezávislosť jej rozhodovania v ostatných politických oblastiach a že tento nepriaznivý jav môže vyvážiť len úplný prechod na ekologické dodávky energie a energetickú účinnosť a prepojenie, vzájomná závislosť a solidarita medzi členskými štátmi;

38.

zdôrazňuje, že spoločná energetická politika EÚ a strategické ciele by sa mali primerane premietnuť do jej vonkajších vzťahov a regionálnych i európskych susedských politík;

39.

vyzýva Komisiu, aby tiež podporovala výskum a vývoj v oblasti vlastných zdrojov energie a aby podporovala zriadenie dodávok palív od rôznych dodávateľov, zdrojov dodávok a trás prepravy palív do jednotlivých regiónov EÚ s cieľom zabezpečiť aspoň dva rôzne zdroje dodávok pre každý región v súlade s oznámením Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky - Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (COM(2010)0677);

40.

zdôrazňuje, že vonkajšia energetická politika EÚ by mala prispieť k zaisteniu bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie v súlade s celkovými cieľmi energetickej politiky EÚ zameranými na konkurencieschopnosť, bezpečnosť dodávok a udržateľnosť, ako aj s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2050;

41.

zdôrazňuje, že kroky na diverzifikáciu dodávateľov, trás a zdrojov dodávok energie do EÚ by sa mali urýchliť, pričom treba zohľadniť prioritné koridory energetickej infraštruktúry, najmä tie, ktoré sú zamerané na vytvorenie skutočne konkurenčného trhu s plynom, vytvorenie nových tranzitných koridorov (južný koridor a povodie Stredozemného mora), posilnenie jestvujúcich koridorov (východný koridor) a vytvorenie skutočnej hospodárskej súťaže medzi zdrojmi dodávok plynu zvyšovaním podielu skvapalneného zemného plynu (LNG) v EÚ a získaním nových vzdialených dodávateľov (Austrália, Kanada, Spojené štáty, Latinská Amerika, Subsaharská Afrika, Stredná Ázia atď.);

42.

zdôrazňuje tiež, že je dôležité zlepšiť prepojenie energetických sústav a dokončiť euro-stredozemské a euroatlantické okruhy infraštruktúry elektrickej energie a zemného plynu a plán prepojenia baltského trhu s energiou, pričom treba zároveň zmodernizovať a inovovať existujúce elektrárne a plynárne, ako aj infraštruktúru (prepojenia, sústavy, potrubia, prenosové siete, skladovanie a terminály na LNG); tieto opatrenia by mali zabezpečiť, že žiaden členský štát neostane energetickým ostrovom a že energia môže voľne prúdiť v celej EÚ; v tejto súvislosti víta navrhovaný Nástroj na prepojenie Európy;

43.

vyzýva Komisiu, aby začlenila tzv. doložku o energetickej bezpečnosti do obchodných dohôd a dohôd o pridružení, partnerstve a spolupráci s produkujúcimi a tranzitnými krajinami, ktorá ustanoví kódex správania a výslovne zavedie opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade jednostrannej zmeny podmienok jedným z partnerov;

44.

víta oznámenie Komisie s názvom O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539); domnieva sa však, že sú potrebné ďalšie nástroje založené na solidarite medzi členskými štátmi EÚ na to, aby sa EÚ poskytla schopnosť chrániť svoje záujmy v oblasti energetickej bezpečnosti a počas rokovaní so svojimi vonkajšími partnermi, najmä v krízových situáciách;

45.

vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný súbor krátkodobých, strednodobých a dlhodobých priorít energetickej politiky voči svojim susedom s cieľom vytvoriť spoločnú právnu oblasť založenú na zásadách a normách vnútorného trhu súvisiacich s acquis; zdôrazňuje význam ďalšieho rozširovania Európskeho spoločenstva pre energiu a vytvorenia mechanizmov právnej kontroly na riešenie chybného vykonávania acquis;

46.

podporuje politický a hospodársky dialóg so susednými krajinami EÚ o používaní nových zdrojov energie;

47.

vyzýva na vykonávanie existujúcich mechanizmov a na vytvorenie nových v rámci európskej susedskej politiky a Čiernomorskej synergie s cieľom posilniť spoluprácu na účely dosiahnutia väčšej transparentnosti a stability dodávok a tranzitu;

48.

podporuje politický dialóg s Nórskom a Ruskom o využívaní nových zdrojov energie v Barentsovom mori, na základe predpokladu ochrany zraniteľného životného prostredia arktickej oblasti a spolupráce s Nórskom v oblasti dovozu hydroelektrickej energie pomocou diaľkových podmorských elektrických káblov; vyzýva na rýchlejšie vypracovanie stratégie EÚ pre arktickú oblasť;

49.

považuje zahraničný politický dialóg za nevyhnutný z hľadiska oddelenia celosvetového hospodárskeho rastu od využívania energetických zdrojov a podpory predvídateľných energetických trhov, ako aj z hľadiska prospešnosti pre politické vzťahy; popri dialógu s kľúčovými spotrebiteľskými krajinami, ako sú Spojené štáty a Japonsko, zdôrazňuje aj dôležitosť dialógu s rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami, ako je Čína, India, Brazília, Indonézia a Južná Afrika;

50.

zastáva názor, že EÚ by mala podporovať rozvoj a prehlbovanie spolupráce v oblasti energetickej politiky s tretími krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty a sú ochotné zapojiť sa do demokratických reforiem a podpory hodnôt, na ktorých je založená EÚ;

51.

víta odporúčania Komisie týkajúce sa prehĺbenej politickej spolupráce s východnými susedmi a považuje za dôležité, že k pristúpeniu Turecka k Zmluve o založení Energetického spoločenstva a otvoreniu kapitoly o energetike v prístupových rokovaniach EÚ sa pristupuje s mimoriadnou naliehavosťou; okrem toho víta iniciatívu trojstranného dialógu medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom a zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť úzku politickú a administratívnu spoluprácu s obidvomi partnermi;

52.

zdôrazňuje, že opatrenia na zvýšenie vnútornej výroby energie z obnoviteľných zdrojov sú rozhodujúce pre zníženie závislosti EÚ od dovozu uhľovodíkov zo zahraničia; domnieva sa, že výroba energie a distribučná štruktúra EÚ by sa mala prehodnotiť v súlade s dlhodobými cieľmi v oblasti energetiky a klímy;

53.

pripomína dôležitý prínos LNG k dodávkam energie v EÚ a vyzýva na posilnenie spolupráce s hlavnými dodávateľmi a súčasnými a budúcimi spotrebiteľmi;

54.

zdôrazňuje, že diverzifikácia by mala znamenať nové zdroje ropy, plynu a elektrickej energie mimo Ruska pre tie členské štáty, ktoré sú v priveľkej miere závislé od tohto jedného dodávateľa; zdôrazňuje, že kým podiel ruského plynu v rámci celkovej spotreby plynu v celej EÚ je len 24 %, v dvanástich z 27 členských štátov tvorí 48 % až 100 %, a preto má priamy vplyv na energetickú bezpečnosť Únie;

55.

zastáva názor, že vďaka vývoju nových, nekonvenčných energetických technológií (ropné piesky a bridlicový plyn z Kanady, Spojených štátov, Austrálie, Kataru, Brazílie a Argentíny, využívanie energie z arktického regiónu, ďalšia ťažba v Iraku, Venezuele a v Afrike) sa objavia nové subjekty, noví partneri a nové regióny ako možní budúci dodávatelia, pričom EÚ musí svoje úsilie zamerať na plné využitie tejto novej situácie a vytvoriť nové energetické partnerstvá v záujme diverzifikácie svojich dodávateľov;

56.

uznáva, že prechod k nízkouhlíkovému energetickému hospodárstvu má veľký význam; zdôrazňuje však nevyhnutnosť zachovať konkurencieschopnosť a inovácie okrem iného vhodnými nástrojmi obchodnej politiky; zastáva názor, že prechod k nízkouhlíkovému energetickému hospodárstvu sa musí vykonať takým spôsobom, ktorý zodpovedá okolnostiam tohto zemepisného regiónu, okolnostiam energetického systému, ako aj energetickej kombinácii príslušného členského štátu a jeho geologickej štruktúre; domnieva sa, že tento prístup umožní zachovať najvyššiu úroveň energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva a zároveň zaručí nezávislosť každého členského štátu, ako je zakotvená v zmluvách, pokiaľ ide o určovanie podmienok využívania jeho zdrojov energie, výber zdrojov energie a všeobecnú štruktúru dodávok energie;

57.

uznáva význam priamych zahraničných investícií EÚ do budovania a modernizácie energetickej infraštruktúry v rozvojových krajinách; zároveň zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné vytvoriť príslušnú právnu ochranu, čo sa spája s rozšírením právneho základu EÚ vzhľadom na tretie krajiny;

58.

berie na vedomie význam širokej spolupráce v arktickom regióne, najmä medzi krajinami euroatlantického priestoru;

59.

domnieva sa, že zvyšujúci sa svetový dopyt po energii a vysoká koncentrácia zásob fosílnych palív v prevažne nestabilných a nedemokratických krajinách spôsobuje, že EÚ sa stáva zraniteľnou, a hlboko podkopáva rozvoj dôveryhodných, účinných a konzistentných spoločných európskych politík;

60.

domnieva sa, že energetické partnerstvá EÚ a účasť EÚ na globálnych fórach ako G-20 musia podporovať udržateľnejšie energetické politiky v tretích krajinách a zároveň zlepšovať transparentnosť trhu, znižovať volatilitu medzinárodných trhov a prispievať k budovaniu globálneho trhu s energiami, ktorý bude menej citlivý na náhle zmeny situácie v oblasti dodávok a prerušenia dodávok;

61.

zdôrazňuje potrebu rozšíriť prepojenia medzi európskou energetickou sieťou a susednými krajinami (západný Balkán, východní susedia, krajiny v oblasti Kaspického mora, severnej Afriky a Blízkeho východu) vybudovaním nových spojovacích vedení, ako aj presadzovaním širšej regulačnej oblasti s cieľom rozšíriť environmentálne a bezpečnostné normy EÚ čo najďalej a zabezpečiť, aby všetky typy elektrární v blízkosti hraníc EÚ zodpovedali najvyšším normám jadrovej bezpečnosti;

62.

zdôrazňuje význam realizácie projektov spoločného záujmu zameraných na infraštruktúru, ako sa uvádza v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorý predložila Komisia, a v jej oznámení s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky; vzhľadom na strategický význam týchto projektov považuje za nevyhnutné, aby sa výsledné dohody s vonkajšími partnermi v rámci trhového systému založeného na pravidlách zodpovedajúcim spôsobom zoradili, vypracovali tak, aby boli udržateľné, a rýchlo uzatvorili;

63.

zdôrazňuje, že v dialógu o energii medzi EÚ a Ruskom, v rámci ktorého by EÚ mala vystupovať jednotne, by sa mala zohľadniť osobitná situácia závislosti členských štátov strednej a východnej Európy, pretože ich energetickú závislosť možno zaručiť iba prepojením sietí energetickej infraštruktúry celej EÚ a plným vykonávaním pravidiel vnútorného trhu s energiou; domnieva sa, že v dialógu by sa mali riešiť také dôležité otázky, ako je prístup k zdrojom energie, energetickým sieťam a vývozným trhom, ochrana investícií, reciprocita, predchádzanie krízam a spolupráca, rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a tvorba cien energií; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť otázke ropovodu Družba a že by sa mali zaviesť na úrovni EÚ osobitné opatrenia na obnovu dodávok ropy cez zatvorenú vedľajšiu trať;

64.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že členské štáty plánujú prepojiť a integrovať svoje trhy investíciami do infraštruktúry a schválením spoločných pravidiel, je takisto potrebné, aby sa usilovali o spoluprácu s Ruskom s cieľom určiť kreatívne a obojstranne prijateľné opatrenia zamerané na obmedzenie nesúladu medzi týmito dvomi trhmi s energiou;

65.

zdôrazňuje význam dialógu o energii s Ruskom a spoločného plánu EÚ – Rusko podľa návrhu Rady ministrov pre energetiku; upozorňuje na význam spolupráce vo vzájomne prospešných oblastiach, ako je napríklad spoločný výskum a prenos technológií, najmä v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

66.

požaduje, aby sa Zmluva o energetickej charte rozšírila na viac krajín a aby sa v rámci konferencie o energetickej charte vyvinulo úsilie o dosiahnutie riešenia, ku ktorému sa dospeje rokovaniami a na základe ktorého Rusko úplne prijme zásady energetickej charty a jej protokoly;

67.

žiada, aby bolo strategické partnerstvo s Ruskom upevnené uzatvorením novej dohody o partnerstve a spolupráci; zdôrazňuje, že táto nová dohoda by mala byť plne v súlade s pravidlami vnútorného trhu a nariadeniami tretieho energetického balíka EÚ a že by mala byť založená na vzájomnom rešpekte a reciprocite; zdôrazňuje, že Rusko je už zaviazané Zmluvou o európskej charte podľa jej článku 45; je presvedčený, že ratifikácia Zmluvy o európskej charte Ruskom by mala vzájomne výhodný vplyv na bilaterálne vzťahy v oblasti energetiky;

68.

zdôrazňuje úlohu Parlamentného zhromaždenia Euronest, ktoré prispeje k dosiahnutiu cieľov Východného partnerstva a bude mať pozitívny vplyv na otázky súvisiace s energetickou bezpečnosťou;

69.

upozorňuje, že krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru sú už súčasťou vnútorného trhu EÚ a že ich spolupráca je kľúčová na dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky do roku 2020; víta súčasné iniciatívy zamerané na zintenzívnenie spolupráce so Švajčiarskom, ktoré by sa mali zamerať aj na jeho úplné začlenenie do vnútorného trhu EÚ s energiou;

70.

je presvedčený, že vonkajšia energetická politika EÚ by mala byť založená na zásadách solidarity, transparentnosti, subsidiarity, udržateľnosti, spolupráce, reciprocity, trhového prístupu založeného na pravidlách a koordinácii medzi EÚ, jej členskými štátmi a partnerskými krajinami, a mala by tieto zásady podporovať; domnieva sa, že pre potvrdenie úlohy Európy v meniacom sa regionálnom politickom kontexte je rozhodujúce dodržanie horizontálnych cieľov zakotvených v Lisabonskej zmluve; vyzýva Radu, aby poverila Komisiu začatím rokovaní o transformácii súčasných memoránd o porozumení o otázkach energie so susednými štátmi na právne záväzné dokumenty;

71.

zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja partnerstva EÚ a Afriky v oblasti energetiky, ktoré sa začalo v roku 2010;

72.

je presvedčený, že účinnejšie spravovanie na globálnej úrovni by zlepšilo spoluprácu s krajinami výroby, tranzitnými krajinami a spotrebiteľskými krajinami; domnieva sa, že EÚ by mala preto zohrávať hlavnú úlohu v medzinárodnom spravovaní energetickej politiky s cieľom podporovať transparentné a nediskriminačné zásady, sledovať cieľ udržateľnosti, znižovať transakčné náklady a zavádzať stimuly pre účastníkov trhu, aby súťažili prostredníctvom ceny a kvality;

73.

víta začlenenie cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030 v oznámení Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ, a domnieva sa, že pre rozvojové krajiny by sa malo zameriavať na decentralizovanú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu najmä pre obyvateľov na vidieku a chudobných obyvateľov; povzbudzuje k podpore inovatívnych platobných systémov so súkromnou a verejnou účasťou s cieľom urobiť prístup k energiám dostupnejším pre koncových používateľov;

74.

zdôrazňuje, že udržateľná energia je kľúčovou hybnou silou rozvoja a opakuje svoju výzvu na osobitný program energetiky a rozvoja s osobitným dôrazom na riešenia zamerané na obnoviteľné zdroje, energetickú efektívnosť, decentralizovanú energiu a riešenia v malom rozsahu a podporu budovania kapacít a transfer technológií s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za ne na miestnej úrovni; konštatuje, že môžu byť nevyhnutné rozsiahle schémy obnoviteľných zdrojov energie s cieľom udržateľným spôsobom uspokojovať rastúci dopyt mestských centier a priemyslu po energii, a to najmä v rozvíjajúcich sa krajinách; požaduje, aby tieto schémy vždy dodržiavali najvyššie sociálne a environmentálne kritériá;

75.

vyzýva na dodržiavanie prvoradých rozvojových cieľov EÚ, ako aj demokracie a ľudských práv pri riešení energetických otázok s rozvojovými krajinami, a to v súvislosti so strategickým prístupom k zaisteniu bezpečných, udržateľných a konkurencieschopných dodávok energie, ktorý kladie do stredobodu záujmy obyvateľov v rozvojových krajinách;

76.

zdôrazňuje význam transparentnosti, demokratického dohľadu a zapojenia občianskej spoločnosti do vzťahov s tretími krajinami v oblasti energetiky;

77.

zdôrazňuje, že je dôležité naďalej začleňovať kľúčové zásady obchodu a investovania vrátane tých, ktoré podporujú rovnaké podmienky pre investície do udržateľnej energie, do dvojstranných dohôd i mnohostranných právnych rámcov, ako sú Zmluva o energetickej charte a WTO, a zabezpečiť ich vynútiteľnosť prostredníctvom účinných mechanizmov urovnávania sporov;

78.

zastáva názor, že popri spolupráci v oblasti využívania energetických výrobkov, obchodovania s nimi a ich prepravy do EÚ je zároveň potrebné zintenzívniť spoluprácu v iných otázkach súvisiacich s energetikou; vyzýva preto na rozvoj strategických energetických partnerstiev medzi EÚ a kľúčovými tretími krajinami, napríklad krajinami BRICS a krajinami, ktorých spotreba energie rýchlo rastie, a to okrem iného v týchto oblastiach:

79.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyžadovala a presadzovala najprísnejšie medzinárodné bezpečnostné normy pre jadrové elektrárne v krajinách, ktoré susedia s EÚ, a to s využitím všetkých dostupných nástrojov a zmlúv, akými sú napríklad Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (Dohovor z Espoo) a Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor); vyzýva štáty, ktoré susedia s EÚ, aby vykonali komplexné testy EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti a záťažového rizika, a Komisiu, aby ponúkla na tento účel technickú pomoc EÚ;

80.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo všetkých príslušných obchodných dohodách, a to aj v rámci WTO, podporovala prijatie zásad iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle a medzinárodných noriem v oblasti správy trhov s energiou vrátane postupného rušenia dotácií na fosílne palivá podľa kvantitatívnych cieľov;

81.

pripomína, že na uskladnenie energie a elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a na iné pokročilé energetické aplikácie je potrebný celý rad surovín vrátane minerálov vzácnych zemín, ktoré je v súčasnosti ťažké získať; domnieva sa, že sú nevyhnutné koordinované opatrenia EÚ a ostatných krajín s vedúcim postavením v oblasti technológií vrátane USA a Japonska na podporu výskumu zameraného na vytvorenie nových surovín alebo náhrad surovín alebo na obmedzenie používania surovín, ktoré sú problematické z hľadiska neprerušených dodávok, toxicity či zaťaženia životného prostredia;

82.

v záujme presadzovania zabezpečenej, bezpečnej a ekologickej výroby energie na celom svete podporuje zintenzívnenie a propagáciu rádiologickej ochrany a záruk, normy jadrovej bezpečnosti, prísne požiadavky na ťažbu ropy a plynu na mori, bezpečnosť námornej prepravy surovej ropy, ropných výrobkov a LNG, ako aj spoluprácu na nových technológiách, výskume, vývoji a inováciách a vypracúvaní medzinárodných noriem;

83.

zastáva názor, že globálne problémy súvisiace so zmenou klímy nie je možné riešiť bez účasti veľkých producentov emisií, a podnecuje Komisiu, aby vytvorila spoločnú stratégiu s cieľom dospieť ku globálnemu riešeniu zahŕňajúcemu tieto krajiny; uznáva, že získané odborné znalosti v rámci EÚ založené na našich skúsenostiach s návrhom a uplatňovaním systému obchodovania s emisnými kvótami by mohli byť užitočné pre tretie krajiny, a vyzýva Komisiu, aby tretím krajinám poskytla pomoc a podporu pri vytváraní a navrhovaní ich vlastných systémov obchodovania s emisnými kvótami so zreteľom na prepojenie takýchto systémov so systémami EÚ;

84.

zdôrazňuje, že Európa potrebuje dlhodobú perspektívu politiky, ktorá bude zahŕňať nové globálne partnerstvá a dvojstranné nástroje spolupráce, ktoré EÚ umožnia zohrávať hlavnú úlohu pri vytváraní globálneho energetického programu tým, že prevezme vedúcu úlohu pri formovaní nových trhových štandardov a vedení medzinárodného úsilia v oblasti technologického výskumu a inovácií v oblasti energetiky;

85.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu s tretími krajinami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií s cieľom riešiť globálne výzvy; domnieva sa, že EÚ by mala úzko spolupracovať s najväčšími vývozcami biopalív z tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby tieto alternatívne, čisté zdroje energie, ktoré môžu prispieť k diverzifikácii dodávok, boli skutočne udržateľné a aby bolo možné zabrániť nepriamej zmene využívania pôdy s negatívnymi následkami; zdôrazňuje, že vonkajšie zdroje biopalív by mali podliehať rovnakým normám ako zdroje z EÚ, najmä normám v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že Únia by mala presadzovať prijatie druhej a tretej generácie technológií biopalív v rámci svojich hraníc aj mimo nich;

86.

upozorňuje na zložité vzťahy medzi energetikou, dodávkami potravín a bezpečnosťou, najmä pokiaľ ide o biopalivá, ktoré môžu mať negatívny sociálny a environmentálny vplyv na rozvojové krajiny; domnieva sa, že právo na výživu musí mať prednosť pred cieľom EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie pre biopalivá;

87.

konštatuje, že rozširovanie agropalív sa do veľkej miery opieralo o rozširovanie pestovania rozsiahlych priemyselných monokultúr, čím sa posilňujú poľnohospodárske postupy, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a dostupnosť vodných zdrojov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku podporovania koncentrácie vlastníctva pôdy môže mať rozširovanie produkcie agropalív dramatické následky, pokiaľ ide o porušovanie pozemkových práv, stratu prístupu k životne dôležitým prírodným zdrojom, odlesňovanie a zhoršovanie stavu životného prostredia;

88.

vyjadruje znepokojenie nad absenciou akýchkoľvek záväzných kritérií udržateľnosti pre výrobu biomasy v rámci smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (RED); domnieva sa, že za takýchto okolností by bioenergia mohla zohrávať negatívnu úlohu v boji proti zmene klímy a mohla by sa tiež stať hlavným dodatočným faktorom zaberania pôdy, nedostatočnej potravinovej bezpečnosti, odlesňovania a zhoršovania kvality lesov v rozvojových krajinách; nalieha preto na Komisiu, aby vypracovala právne záväzné kritériá udržateľnosti, ktoré by zabraňovali negatívnym klimatickým, environmentálnym a sociálnym dôsledkom vyplývajúcim z produkcie a využívania biomasy na energetické účely;

89.

vyzýva EÚ, aby zaviedla politiku udržateľnej výroby biomasy a jej využívania na energetické účely, ktorá by spĺňala požiadavky politiky v oblasti zmeny klímy a bola by v súlade s jej politikou rozvojovej spolupráce;

90.

domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť, aby sa energetika stala hlavnou súčasťou jej programov vonkajšej pomoci, keďže prístup k energiám, ktorý je nevyhnutný pre hospodársky rozvoj, predstavuje v rozvojových krajinách stále veľký problém;

91.

domnieva sa, že spolupráca pri vývoji a zavádzaní energetických technológií zameraných na budúcnosť by mala byť stredobodom spolupráce EÚ s partnermi z priemyselných krajín a rozvíjajúcich sa hospodárstiev;

92.

zastáva názor, že EÚ by mala klásť záležitosti súvisiace s energetikou do stredobodu európskych iniciatív, ako sú Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie a európska susedská politika;

93.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné plány pre oblasť energetiky so všetkými kľúčovými dodávateľmi energie a strategicky dôležitými tranzitnými krajinami a vytvorila partnerstvá s krajinami, ktoré čelia podobným energetickým problémom a ktoré majú podobné hodnoty, najmä s cieľom podporovať technologickú, výskumnú a priemyselnú spoluprácu a stanoviť spoločné normy pre technológie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť, elektrické vozidlá, nové a nekonvenčné energetické technológie, bezpečnosť ťažby na mori, ako aj jadrovú bezpečnosť a nešírenie;

94.

s cieľom zabezpečiť prístup k energii pre všetkých a v súlade s miléniovým rozvojovým cieľom znovu potvrdzuje význam zvýšenia priamych zahraničných investícií EÚ do budovania a modernizácie energetickej infraštruktúry a energetickej efektívnosti v rozvojových krajinách prostredníctvom budovania kapacít pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podporovaním vytvárania primeraných právnych rámcov s cieľom pomôcť im pri diverzifikácii energetického mixu a zároveň posilniť ochranu európskych investícií v týchto krajinách prostredníctvom vhodných právnych prostriedkov;

95.

požaduje koordinované opatrenia s ostatnými vedúcimi krajinami v oblasti technológií (napr. USA a Japonskom) s cieľom riešiť vznikajúce výzvy, napríklad nedostatok surovín vrátane minerálov vzácnych zemín, ktoré majú vplyv na zavádzanie technológií využívania energie z obnoviteľných zdrojov, uskladnenie energie a pokročilé energetické riešenia;

96.

žiada, aby programy EÚ v oblasti energetickej spolupráce s rozvojovými krajinami podporovali vytvorenie príslušnej trhovej štruktúry a pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby domáci spotrebitelia mohli využívať energiu z obnoviteľných zdrojov za primerané ceny;

97.

domnieva sa, že prísne predpisy v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré platia v EÚ, sa musia odrážať v stratégii EÚ voči tretím krajinám, najmä voči tým susedským krajinám, ktoré prevádzkujú alebo plánujú jadrové elektrárne s možným významným vplyvom na bezpečnosť EÚ;

98.

v tejto súvislosti víta nedávny záväzok Transatlantickej hospodárskej rady a Rady pre energetiku EÚ – USA podporovať spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti, noriem inteligentných sústav, technológií pre vodík a palivové články, obnoviteľných zdrojov energie a ostatných čistých energetických technológií, energetickej efektívnosti a účinných politík zameraných na zjednodušenie obchodovania a uvádzania čistých energetických technológií na trh; požaduje, aby rozhodovacie štruktúry lepšie zohľadnili závery Rady pre energetiku EÚ – USA;

99.

zdôrazňuje potrebu prehĺbiť dialóg o strategických energetických otázkach vzájomného záujmu, posilniť spoluprácu v oblasti energetických politík a posilniť výskumnú spoluprácu so Spojenými štátmi, najmä v oblasti energeticky účinných technológií výroby a prepravy; vyzýva na vytvorenie partnerstva pre energetickú bezpečnosť so Spojenými štátmi na základe súčasnej spolupráce v rámci Rady pre energetiku EÚ – USA;

100.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Transatlantická hospodárska rada podporila okrem iného spoluprácu v oblasti režimov regulácie, výskumu udržateľnej energetiky a energetickej efektívnosti, výskumu jadrovej syntézy a v oblasti jadrovej bezpečnosti, a požaduje, aby sa s Ruskom a ďalšími partnermi viedli pravidelné dialógy o energetike s cieľom rozpracovať a lepšie presadzovať medzinárodné pravidlá bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej výroby energie, jej prenosu, tranzitu, skladovania a spracovania, ako aj dvojstranného obchodu s novými energetickými technológiami a novými výrobkami, ako sú biopalivá;

101.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre energiu, ktorá poskytuje veľmi dôležité informácie a údaje pre plánovanie v oblasti energetiky; domnieva sa, že EÚ a všetky členské štáty, ktoré nie sú členmi Medzinárodnej agentúry pre energiu, by sa mali stať jej členmi;

102.

víta účasť EÚ na projekte medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) a na medzinárodnom fóre Generácia IV (GIF);

103.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej spolupracovali s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na otázkach energetickej bezpečnosti a ochrane kritickej energetickej infraštruktúry;

104.

žiada Radu a Komisiu, aby v záujme ochrany energetickej infraštruktúry pred počítačovými útokmi spolupracovali so Spojenými štátmi a ostatnými spojencami; zdôrazňuje, že vzhľadom na zavádzanie inteligentných sústav bude mať toto riziko, ktorému tradičné bezpečnostné opatrenia nemôžu zabrániť, ešte dôležitejší význam pri ochrane kritickej infraštruktúry;

105.

víta navrhované „Partnerstvo v oblasti energetiky EÚ – južné Stredozemie“; domnieva sa, že toto partnerstvo by sa malo zameriavať na obrovský potenciál tohto regiónu z hľadiska obnoviteľnej (solárnej) energie a že prostredníctvom tohto partnerstva by sa mali zaviesť nevyhnutné opatrenia s cieľom pomôcť naplniť značné energetické potreby v krajinách južného Stredozemia prostredníctvom udržateľných riešení;

106.

opakuje, že spolupráca v oblasti vonkajšej energetickej politiky musí prispievať k podpore kľúčových hodnôt Únie, ako je rešpektovanie ľudských práv, demokracia, dobrá správa vecí verejných, zásady právneho štátu, sociálny dialóg, vzájomné rešpektovanie, zodpovedné využívanie prírodných zdrojov, boj proti zmene klímy a komplexná ochrana životného prostredia, a nie k ich úpadku, a musí podporovať mier a byť v súlade so zahraničnou politikou Únie;

107.

vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť do konca roka 2013 vytvorili podrobný plán na základe oznámenia Komisie s názvom O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539) vedúci k vytvoreniu účinnej zahraničnej energetickej politiky s krátko-, stredno- a dlhodobými zámermi, cieľmi a krokmi s konkrétnym časovým rámcom na ich vykonanie;

108.

upozorňuje na význam čiernomorského regiónu z hľadiska diverzifikácie zdrojov a trás, potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov a geostrategickej polohy umožňujúcej prístup k oblasti Kaspického mora, Blízkemu východu a strednej Ázii; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali poskytnúť podporu pre viacstrannú energetickú spoluprácu v oblastiach integrácie trhov, regulačných rámcov a infraštruktúr; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčový význam južného koridoru, projektu Nabucco a transkaspického plynovodu, ako aj iných, menších projektov;

109.

uznáva prínos programu GMES k zisteniu zdrojov slnečnej energie, ktoré Zem prijíma, prostredníctvom meraní z vesmíru; vzhľadom na skutočnosť, že v rámci programu GMES sa zistilo, že púštne oblasti prijmú za jeden deň viac slnečnej energie, ako celé ľudstvo spotrebuje za jeden rok, vyzýva Komisiu, aby vytvorila partnerstvá s krajinami, v ktorých sa nachádzajú rozsiahle púštne oblasti, najmä v Afrike, a vytvorila stratégie a technológie na efektívne využívanie tohto energetického potenciálu, ktoré zahrnú uplatnenie mechanizmov spolupráce a rozvoja stanovených v klimaticko-energetickom balíku;

110.

vyzýva na ďalšie rozšírenie členstva v Zmluve o Energetickom spoločenstve o ďalšie krajiny susediace s EÚ, najmä krajiny Východného partnerstva a stredoázijské republiky; zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť a presadzovať včasné a prísne vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa energetiky v členských štátoch Zmluvy o Energetickom spoločenstve, najmä podmienením dostupnosti finančných prostriedkov EÚ dodržiavaním zmluvných záväzkov;

111.

domnieva sa, že prístup k udržateľnej energii je hlavnou hnacou silou rozvoja, a naliehavo vyzýva EÚ, aby svoje rozvojové opatrenia zamerala na pomoc rozvojovým krajinám pri podpore udržateľnej energetickej politiky, reformných opatrení, rozvoja infraštruktúry, výhodných investičných podmienok a energetickej efektívnosti;

112.

požaduje osobitný dialóg o energetike s krajinami kaspickej oblasti a víta činnosť zameranú na vytvorenie Kaspického rozvojového združenia; žiada Komisiu, aby naďalej pracovala na posilnení vzťahov EÚ s Azerbajdžanom a Turkménskom;

113.

domnieva sa, že priority vonkajšej energetickej politiky EÚ by sa mali primerane vyjadriť vo vonkajších finančných nástrojoch po roku 2013;

114.

zdôrazňuje význam spolupráce v rámci platformy energetickej bezpečnosti Východného partnerstva pre podporu zavádzania európskych noriem a predpisov v oblasti energetickej politiky, pre podporu rozvoja infraštruktúry a prepojení, energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov; víta iniciatívu Východoeurópske partnerstvo v oblasti energetickej účinnosti a životného prostredia (E5P) a verí, že okrem Ukrajiny sa do tejto iniciatívy onedlho zapoja aj ostatné krajiny Východného partnerstva;

115.

pripomína nedávne napätie v krajinách východného Stredozemia v súvislosti s výskytom uhľovodíkov; zdôrazňuje, že energetika by sa mala používať ako prostriedok na podporu mieru, spolupráce a stability v regióne;

116.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/42

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 311 a 312,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa článku 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada prijme nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec, jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu;

B.

keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a jej rozpočet má byť plne financovaný z vlastných zdrojov;

C.

keďže dánske úradujúce predsedníctvo má za cieľ predložiť Európskej rade v júni tzv. rokovací balík navrhovaných možností pre všetky aspekty rokovaní vrátane strany príjmov, pričom však v tejto etape vynecháva všetky čísla;

D.

keďže v uvedenom uznesení z 8. júna 2011 si stanovil politické priority pre nasledujúci VFR, a to tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska, čo predstavuje solídny základ pre rokovania o nasledujúcom VFR;

E.

keďže Európsky parlament a Rada prijmú viacročné programy súvisiace s nasledujúcim VFR v rámci riadneho legislatívneho postupu;

F.

keďže opakovane požadoval vytvorenie nových a skutočných vlastných zdrojov;

1.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je investičným rozpočtom so silným pákovým efektom, pretože 94 % jeho prostriedkov sa vyčleňuje na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a úlohy Únie ako globálneho aktéra; zdôrazňuje, že aj napriek svojej obmedzenej veľkosti – t. j. iba 2 % verejných výdavkov v rámci Únie – rozpočet EÚ združuje zdroje, pôsobí ako katalyzátor a zabezpečuje realizáciu úspor z rozsahu a vytváranie cezhraničných účinkov v záujme dosahovania spoločne dohodnutých politických cieľov EÚ; je pevne presvedčený, že rozpočet EÚ predstavuje veľmi silný nástroj na zvyšovanie strategických investícií s európskou pridanou hodnotou a pomáha znova dostať európske hospodárstvo na správnu cestu, pričom prispieva k dosahovaniu rastu a tvorbe pracovných miest a zameriava sa na posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci celej Únie; zdôrazňuje preto, že rozpočet EÚ musí zohrávať strategickú úlohu súbežne s opatreniami na konsolidáciu rozpočtu, ktorých vykonávanie sa v súčasnosti vyžaduje v rámci vnútroštátnych rozpočtov;

2.

pripomína, že vo svojom uznesení z 8. júna 2011 prijal drvivou väčšinou správu Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 (SURE), ktorej obsah ostáva plne platný a ktorú treba považovať za jeho pozíciu v rokovaniach o budúcom VFR na obdobie 2014 – 2020; opätovne uvádza, že politické ciele Únie nebude možné dosiahnuť bez poskytnutia primeraných finančných prostriedkov z dostatočne veľkého rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020, ktorú schválilo 27 členských štátov, by mala pomôcť Únii prekonať krízu a stať sa silnejšou prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; opätovne potvrdzuje svoj nesúhlas s akýmkoľvek návrhom, ktorý by Únii znemožnil vykonávať jej úlohu, plniť politické záväzky, ktoré už prijala, alebo reagovať na nové úlohy;

3.

trvá na tom, že v rámci rozpočtu EÚ by sa mala dosiahnuť primeraná rovnováha medzi príjmami zo skutočných vlastných zdrojov a výdavkami, ako sa vyžaduje v zmluve; konštatuje, že nie je pripravený schváliť nariadenie o budúcom VFR bez toho, aby sa dosiahla politická dohoda v súvislosti s reformou systému vlastných zdrojov, ktorá by viedla k ukončeniu jestvujúcich zliav a iných nápravných mechanizmov, ako aj k väčšej transparentnosti, spravodlivosti a udržateľnosti; víta legislatívne návrhy Komisie z 29. júna 2011 týkajúce sa reformy systému vlastných zdrojov vrátane návrhov na ustanovenie dane z finančných transakcií a novej DPH EÚ za vlastné zdroje, ktorých cieľom je znížiť do roku 2020 podiel príspevkov členských štátov založených na HND do rozpočtu EÚ na 40 %, čo by prispelo k úsiliu členských štátov o konsolidáciu;

4.

vzhľadom na makroekonomický kontext a výzvy meniaceho sa sveta a v záujme lepšieho a efektívnejšieho využívania prostriedkov EÚ naliehavo žiada, aby VFR na obdobie 2014 – 2020 poskytol zvýšenú rozpočtovú flexibilitu v rámci okruhov, ako aj medzi nimi navzájom a medzi jednotlivými rozpočtovými rokmi VFR s cieľom zabezpečiť vhodné prispôsobenie rozpočtových prostriedkov meniacim sa okolnostiam a prioritám; trvá na zásade jednotnosti rozpočtu EÚ, pričom zdôrazňuje, že všetky politiky a programy EÚ by sa mali zahrnúť do VFR s primeranými finančnými prostriedkami, čo by prispelo k transparentnosti, predvídateľnosti a zodpovednosti;

5.

dôrazne žiada, aby sa politické pozície dohodnuté na zasadnutí Európskej rady stali predmetom rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou zastúpenou Radou pre všeobecné záležitosti predtým, než Rada oficiálne predloží svoje návrhy s cieľom získať v súlade s článkom 312 ZFEÚ súhlas Európskeho parlamentu s nariadením o VFR; zdôrazňuje, že rokovania o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa viacročných programov budú prebiehať v rámci riadneho legislatívneho postupu a ukončia sa po uzavretí dohody o výške finančných prostriedkov na jednotlivé programy; je odhodlaný podľa potreby naplno využívať svoje právomoci, ktorými disponuje v rámci postupu súhlasu a riadneho legislatívneho postupu a ktoré sú zakotvené v zmluve;

6.

zdôrazňuje, že ciele a politiky VFR by sa mali odsúhlasiť predtým, ako sa k nim priradia čísla, pričom zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali viesť plnohodnotné rokovania o všetkých aspektoch súvisiacich s VFR predtým, ako sa stanoví výška finančných prostriedkov vyčlenených v rámci VFR a vykonajú konečné úpravy celého balíka VFR; riadi sa zásadou, že „nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko“, ktorú považuje za vhodnú pracovnú metódu;

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, ako aj ďalším príslušným inštitúciám a orgánom.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/44

—

so zreteľom na článok 3 ods. 1 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 218 ods. 2 a 10 ZFEÚ,

—

so zreteľom na správu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Assessment of barriers to trade and investment between the EU and Japan (Posúdenie obchodných a investičných prekážok medzi EÚ a Japonskom), ktorá bola uverejnená 30. novembra 2009,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 19. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 28. apríla 2010 v Tokiu,

—

so zreteľom na výsledky verejných konzultácií Komisie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom zverejnené 21. februára 2011,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom (1),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 20. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 28. mája 2011 v Bruseli,

—

so zreteľom na článok 90 ods. 2 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Rada aj Komisia skonštatovali, že schopnosť Japonska odstrániť regulačné prekážky obchodu je predpokladom na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, a teda na podporu užšej hospodárskej integrácie medzi oboma strategickými obchodnými partnermi;

B.

keďže na 20. samite medzi EÚ a Japonskom, ktorý sa konal 28. mája 2011 v Bruseli, sa jeho lídri dohodli, že tieto dve strany začnú rokovania, ktorých cieľom bude určiť rozsah a úroveň ambícií týchto rokovaní;

C.

keďže bola vytvorená skupina pre rozsah, ktorá by mala posúdiť vzájomnú zhodu o rozsahu a úrovni ambícií potenciálnych obchodných rokovaní medzi Japonskom a EÚ;

1.

žiada Radu, aby neodsúhlasila začatie rokovaní, kým Európsky parlament nevyjadrí svoju pozíciu k navrhovanému rokovaciemu mandátu na základe správy gestorského výboru;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie pre informáciu Rade a Komisii.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/45

—

so zreteľom na prvé kolo prezidentských volieb z 18. marca 2012 a druhé kolo naplánované na 29. apríla 2012 v Guinei-Bissau,

—

so zreteľom na vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN z 31. marca, 13. a 21. apríla a 8. mája 2012 a jej rezolúciu 2048 z 18. mája 2012,

—

so zreteľom na vyjadrenia predsedu komisie Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) zo 6. apríla, 12. apríla a 19. apríla 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 12. apríla a 14. apríla 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenia Generálneho tajomníka OSN z 13. a 16. apríla 2012,

—

so zreteľom na stanovisko predsedu Európskej komisie z 13. apríla 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Spoločenstva portugalsky hovoriacich krajín (CPLP) z 13. apríla 2012,

—

so zreteľom na uznesenia z ôsmeho a deviateho mimoriadneho zasadnutia Rady ministrov CPLP zo 14. apríla a z 5. mája 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Medzinárodnej organizácie frankofónie (MOF) zo 16. apríla 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie (AÚ) zo 17. a 24. apríla 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie prijaté stálou radou MOF z 18. apríla 2012,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie skupiny Africkej rozvojovej banky a skupiny Svetovej banky z 19. apríla 2012,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady Európskej únie z 23. apríla a 3. mája 2012,

—

so zreteľom na záverečné komuniké mimoriadneho zasadnutia hláv štátov a predsedov vlád spoločenstva ECOWAS z 26. apríla a 3. mája 2012,

—

so zreteľom na diplomatické, hospodárske a finančné sankcie, ktoré na Guineu-Bissau uvalilo spoločenstvo ECOWAS 29.apríla a 31. mája 2012,

—

so zreteľom na osobitnú správu generálneho tajomníka OSN z 30. apríla 2012,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 377/2012 z 3. mája 2012 o reštriktívnych opatreniach namierených proti určitým osobám, subjektom a orgánom ohrozujúcim mier, bezpečnosť alebo stabilitu Guinejsko-bissauskej republiky a na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 458/2012 z 31. mája 2012, ktorým sa vykonáva článok 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 377/2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 18. mája 2012,

—

so zreteľom n na svoje uznesenia z 12. marca 2009 o Guinei-Bissau (1), z 10. marca 2010 o uplatňovaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2) a z 11. mája 2011 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v roku 2009 (3),

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonu, presnejšie jej články 1, 8, 9, 10, 11, 20 a 33,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 12. apríla 2012 sa členovia ozbrojených síl násilne zmocnili vlády v Guinei-Bissau a zadržali dočasného prezidenta Raimunda Pereiru a predsedu vlády Carlosa Gomesa Júniora;

B.

keďže k tomuto nezákonnému zásahu došlo deň pred začiatkom volebnej kampane k druhému kolu prezidentských volieb v Guinei-Bissau;

C.

keďže transparentnosť volebného procesu v Guinei-Bissau, v ktorého prvom kole získal predseda vlády Carlos Gomes Júnior 48,7 % hlasov, bola uznaná na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni;

D.

keďže medzinárodné spoločenstvo tento vojenský prevrat rozhodne odsúdilo;

E.

keďže pod záštitou spoločenstva ECOWAS sa vojenskí vodcovia a niektoré opozičné strany dohodli na zriadení dočasnej národnej rady a dočasnej vlády bez súhlasu legitímnych politických inštitúcií v krajine;

F.

keďže v dôsledku desaťročí politickej nestability v Guinei-Bissau upadla táto krajina do hlbokej politickej, vládnej a humanitárnej krízy;

G.

keďže vojenská vláda Guiney-Bissau opakovane a netolerovateľne zasahovala do politického života krajiny a tieto zásahy majú extrémne negatívny vplyv na proces inštitucionalizácie demokracie a ustanovenie právneho štátu, ako aj na bezpečnosť obyvateľstva a rozvoj hospodárstva;

H.

keďže nestabilita v Guinei-Bissau nielen bráni účinnému boju proti obchodovaniu s drogami, ale ohrozuje aj konsolidáciu mieru v krajine a stabilitu v regióne západnej Afriky;

I.

keďže celkové prostriedky pridelené Európskou úniou pre Guineu-Bissau v rámci 10. európskeho rozvojového fondu (2008 – 2013) predstavujú sumu 102,8 miliónov EUR;

J.

keďže ekonomika Guiney-Bissau je jednou z najchudobnejších a najzávislejších v regióne západnej Afriky a medzinárodná pomoc tvorí 80 % jej štátneho rozpočtu;

K.

keďže súčasná politická situácia v krajine odvracia pozornosť od potrieb obyvateľstva a od prehlbujúcej sa humanitárnej krízy, v ktorej sa krajina nachádza;

L.

keďže misia EÚ na podporu reformy sektora bezpečnosti (SSR) 30. septembra 2010 skončila pôsobenie v Guinejsko-bissauskej republike, kde bola aktívna od júna 2008 a realizovaná v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

1.

dôrazne odsudzuje neústavné prevzatie moci ozbrojenými silami Guiney-Bissau 12. apríla 2012;

2.

berie na vedomie prepustenie dočasného prezidenta a predsedu vlády 27. apríla 2012, a skutočnosti, že obaja boli nútení opustiť krajinu, a požaduje, aby obaja mohli znovu v plnej miere a slobodne uplatňovať svoje občianske a politické práva;

3.

žiada absolútne dodržiavanie fyzickej integrity všetkých verejných činiteľov a ostatných občanov, ktorých zadržiavajú vojenskí vzbúrenci, ako aj ich bezpodmienečné prepustenie a skončenie násilia, plienenia a zastrašovania;

4.

odsudzuje násilné potlačenie pokojných demonštrácií za obnovu právneho štátu, predovšetkým demonštrácie, ktorá sa uskutočnila 25. mája 2012 v Bissau;

5.

naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby bezodkladne skončili svoju násilnú a nezákonnú činnosť, a pripomína, že armáda sľúbila dodržiavať ústavu Guiney-Bissau;

6.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo všetok možný vplyv a poskytlo maximálnu podporu potrebnú na zabezpečenie dôkladného vyšetrenia týchto nezákonných činností a na stíhanie zodpovedných osôb;

7.

odmieta svojvoľné zriadenie „vojenského velenia“, „dočasnej národnej rady“ a „dočasnej vlády“, zdôrazňuje, že neuznáva samozvané vojenské a dočasné inštitúcie a naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zaujalo rovnaké stanovisko;

8.

pripomína a schvaľuje zásadu nulovej tolerancie spoločenstva ECOWAS v prípade moci, ktorá bola získaná alebo udržiavaná nedemokratickými spôsobmi porušujúcimi ústavu, a domnieva sa, že prechodná dohoda je v prípade Guiney-Bissau očividne v rozpore s touto zásadou, porušuje ústavu krajiny a oprávňuje štátny prevrat;

9.

žiada okamžité obnovenie ústavného poriadku a nastolenie právneho štátu, ako aj zavŕšenie volebného procesu vrátane parlamentných volieb, aby sa občanom tejto krajiny umožnilo rozhodovať o svojom osude v slobodných a spravodlivých voľbách;

10.

odmieta akékoľvek pokusy zvonku o zneužitie súčasnej situácie a tým o oslabenie suverenity miestneho ľudu a územnej celistvosti a nezávislosti Guiney-Bissau;

11.

žiada, aby sa v plnej miere obnovili a zaručili základné slobody, medzi ktoré patrí sloboda prejavu a tlače, sloboda zhromažďovania a združovania a sloboda pohybu;

12.

žiada, aby sa spory riešili politickými a mierovými prostriedkami v rámci legitímnych inštitúcií Guiney-Bissau;

13.

vyzýva politické strany, aby ako prvý krok k politickej stabilite dosiahli konsenzus v otázkach komplexného procesu reforiem, čo sa týka armády, polície, bezpečnostného sektora a systému súdnictva;

14.

podporuje vnútroštátne a medzinárodné úsilie zamerané na obnovu dôvery medzi politickými subjektmi, vojenskými a bezpečnostnými silami a občianskou spoločnosťou s cieľom vrátiť krajinu do normálnej ústavnej situácii;

15.

znovu opakuje svoje pevné presvedčenie, že existuje nebezpečenstvo, že Guinea-Bissau bude naďalej vojensky nestabilná a nedokáže riešiť bezuzdnú korupciu ani zmeniť svoje postavenie kľúčovej tranzitnej krajiny pre obchod s drogami, ak jej inštitúcie zostanú zo štrukturálneho hľadiska slabé;

16.

zdôrazňuje, že je dôležité zriadiť pre Guineu-Bissau tzv. krízovú kontaktnú skupinu, ktorú by koordinovala OSN a ktorá by bola zložená zo zástupcov Africkej únie, združenia ECOWAS a CPLP, ako sa uvádza v osobitnej správe generálneho tajomníka OSN z 30. apríla 2012 o situácii v Guinei-Bissau, a vyzýva EÚ, aby sa do tejto skupiny zapojila;

17.

podporuje ochotu EÚ spolupracovať so západoafrickými krajinami a ich regionálnymi a medzinárodnými partnermi vrátane OSN, AÚ, združeniami CPLP a ECOWAS, zameranú na nastolenie účinného partnerstva, ktoré môže prispieť k budovaniu mieru a dlhodobej stabilizácii Guiney-Bissau;

18.

víta nepopulárne, ale potrebné diplomatické, hospodárske a finančné sankcie, ktoré na Guineu-Bissau uvalilo združenie ECOWAS, reštriktívne opatrenia namierené proti určitým osobám, subjektom a orgánom ohrozujúcim mier, bezpečnosť alebo stabilitu Guinejsko-bissauskej republiky, ktoré prijala Rada Európskej únie, a zákaz vycestovať, ktoré na určité osoby uvalila Bezpečnostná rada OSN;

19.

vyzýva všetkých medzinárodných partnerov, aby situáciu v Guinei-Bissau nepretržite a zblízka sledovali a aby boli pripravení preskúmať vhodnosť prijatých opatrení, prípadne zvážiť ich posilnenie a vyvinúť maximálne úsilie, aby zabránili negatívnym vplyvom na obyvateľstvo;

20.

berie na vedomie rozhodnutie spoločenstva ECOWAS rozmiestniť v krajine svoje pohotovostné sily, aby sa zabezpečilo stiahnutie angolskej vojenskej misie (MISSANG) a príchod jej prvého kontingentu do Guiney-Bissau;

21.

víta návrh združenia CPLP, aby sa zriadili stabilizačné sily pre Guineu-Bissau na základe rámca OSN a s mandátom vymedzeným Bezpečnostnou radou OSN, v súčinnosti so združením ECOWAS, AÚ a EÚ, pričom sa zohľadnia skúsenosti misie MISSANG;

22.

vyzýva Radu, aby poskytla poradenstvo a pomoc pri podpore naliehavých reforiem sektorov obrany a bezpečnosti v Guinei-Bissau a aby účinne zvážila poskytnutie podpory pri začatí novej medzinárodnej stabilizačnej operácie v rámci SBOP;

23.

nabáda Európsku úniu, OSN, AÚ, spoločenstvá ECOWAS a CPLP, aby skoordinovali rôzne vojenské jednotky susedných krajín, ktoré v oblasti už pôsobia, vrátane jednotiek v Angole, Nigérii, Senegale a Burkine Faso;

24.

vyzýva EÚ, aby od orgánov týchto krajín poskytujúcich vojenské a bezpečnostné jednotky – t. j. od všetkých partnerských krajín AKT – požadovala, aby zabezpečili, že tieto jednotky sa nebudú využívať na podporovanie nezákonného usporiadania, o ktoré sa usilujú vodcovia štátneho prevratu a svojvoľne zriadených dočasných orgánov, ani na porušovanie ľudských práv obyvateľov Guiney-Bissau;

25.

vyjadruje poľutovanie nad skončením pôsobenia misie SSR v Guinei-Bissau v roku 2010;

26.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Radu, aby zvážili možnosti vyslania novej misie SSR do Guiney-Bissau, ktorej mandát by sa posilnil, s cieľom pomôcť zreformovať sektory bezpečnosti a obrany, podporovať tvorbu kapacít, reformovať verejnú správu a podporovať právny štát po tom, ako zákonné orgány opätovne prevezmú vládu v Guinei-Bissau a požiadajú o takúto misiu;

27.

opätovne naliehavo žiada, aby Rada a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka zvážili nové spôsoby pomoci legitímnej vláde v Guinei-Bissau v boji proti obchodovaniu s drogami a organizovanému zločinu, a tým zabránili, aby sa z tejto krajiny stal ďalší drogový štát;

28.

pripomína, že obchodovanie s drogami v tejto krajine má prepojenie s európskym trhom a ďalšími zločineckými sieťami, ktoré pôsobia v tomto regióne, najmä s teroristickými sieťami v Saheli a Nigérii;

29.

žiada, aby sa posilnil záväzok EÚ a medzinárodného spoločenstva zameraný na vybudovanie demokratickej a stabilnej Guiney-Bissau;

30.

upozorňuje na humanitárnu situáciu v Guinei-Bissau, najmä na situáciu osôb vysídlených v rámci štátu a utečencov, a na riziko epidémií a ohrozenie bezpečnosti potravín a zdravotnej starostlivosti a žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene prijali konkrétne a primerané opatrenia humanitárnej pomoci;

31.

žiada Komisiu, aby dalej poskytovala humanitárnu pomoc a priamu podporu obyvateľstvu;

32.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, generálnym tajomníkom OSN a spoločenstva ECOWAS, inštitúciám Africkej únie, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, sekretariátu CPLP a vláde a parlamentu Guiney-Bissau.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/49

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2046 (2012) z 2. mája 2012 o Sudáne a Južnom Sudáne,

—

so zreteľom na vyhlásenie Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej, v ktorom privítala rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2046 (2012) z 2. mája 2012,

—

so zreteľom na závery Rady o Sudáne z 31. januára 2011 a na rozhodnutie Rady z 23. mája 2011 (1),

—

so zreteľom na Memorandum o porozumení týkajúce sa neútočenia a spolupráce, ktoré 10. februára 2012 podpísal Sudán a Južný Sudán,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 28. marca 2012 a z 11. apríla 2012 o ozbrojených zrážkach na hraniciach Sudánu a Južného Sudánu,

—

so zreteľom na vyhlásenie Africkej únie zo 17. apríla 2012, v ktorom vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby jednali zodpovedne a aby venovali pozornosť výzvam Africkej únie a medzinárodného spoločenstva na okamžité ukončenie súčasného konfliktu medzi obidvomi krajinami,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN zo 16. apríla 2012 o situácii v Sudáne a Južnom Sudáne, v ktorom vyjadril hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi zrážkami medzi oboma krajinami vrátane ich vplyvu na nevinné civilné obyvateľstvo,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 19. apríla 2012, v ktorom nalieha na Sudán a Južný Sudán, aby ukončili ozbrojené zrážky, čím by sa predišlo návratu ku konfliktu, ktorý počas dvoch desaťročí pripravil o život milióny ľudí,

—

so zreteľom na závery Rady o Sudáne a Južnom Sudáne z 23. apríla 2012 (3159. zasadnutie Rady pre zahraničné veci), v ktorých EÚ vyjadrila hlboké znepokojenie nad vyostrujúcim sa konfliktom medzi Sudánom a Južným Sudánom,

—

so zreteľom na plán pre Sudán a Južný Sudán stanovený v komuniké zo zasadnutia Bezpečnostnej a mierovej rady AÚ z 24. apríla 2012, ktorý EÚ plne podporuje,

—

so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

—

so zreteľom na misiu OSN v Južnom Sudáne (UNMISS) a dočasné bezpečnostné sily OSN pre Abjí (UNISFA),

—

so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o Sudáne a Južnom Sudáne, ktoré Spoločné parlamentné zhromaždenie prijalo 30. mája 2012,

—

so zreteľom na článok 110 odsek 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže opakujúce sa prípady cezhraničného násilia medzi Sudánom a Južným Sudánom vrátane presunov vojenských jednotiek, zmocnenia sa a okupovania Hegligu, podpory spojeneckých síl, podpory protivníkových rebelov a bojov medzi sudánskymi ozbrojenými silami a Sudánskou ľudovou oslobodeneckou armádou viedli k tomu, že tento spor prerástol do otvoreného konfliktu;

B.

keďže v dôsledku bojov medzi Sudánom a Južným Sudánom a pokračujúcich bojov v Južnom Kordofáne a Modrom Níle vznikla v Sudáne vážna humanitárna situácia;

C.

keďže absencia dohody o prechodných hospodárskych opatreniach medzi oboma krajinami vrátane dohody o využívaní ropy viedla k tomu, že Chartúm sa zmocnil náleziska ropy na juhu a Južný Sudán sa rozhodol ukončiť ťažbu ropy, a rozhodujúcim spôsobom prispela k súčasnej kríze;

D.

keďže 29. júna 2011 bola medzi vládou Sudánu a vládou Južného Sudánu uzavretá Dohoda o bezpečnosti hraníc a spoločnom politickom a bezpečnostnom mechanizme, ktorá obsahuje záväzok vytvoriť bezpečnú demilitarizovanú pohraničnú zónu, a keďže 30. júla 2011 bola medzi týmito vládami uzavretá Dohoda o podpornej misii na monitorovanie hraníc;

E.

keďže Južný Sudán oznámil, že sa v súlade s dohodou medzi Sudánom a Južným Sudánom z 20. júna 2011 okamžite stiahne z oblasti Abjí;

F.

keďže návrhy rozhodnutí spoločného politického a bezpečnostného mechanizmu, ktoré 4. apríla 2012 predložil zúčastneným stranám panel Africkej únie na vysokej úrovni pre vykonávanie, poskytujú vhodný základ pre nastolenie vzájomnej bezpečnosti pozdĺž spoločných hraníc medzi Sudánom a Južný Sudánom;

G.

keďže v rezolúcii, ktorú 2. mája 2012 jednomyseľne prijala Bezpečnostná rada OSN, bola vyjadrená podpora plánu pre Sudán a Južný Sudán s cieľom v priebehu troch nasledujúcich mesiacov ukončiť násilie a vyriešiť problémy, ktoré zostali po odtrhnutí Južného Sudánu nevyriešené;

H.

keďže Sudán aj Južný Sudán tento plán uvítali a potvrdili svoje odhodlanie okamžite ukončiť násilnosti, ale keďže situácia naďalej zostáva veľmi napätá;

I.

keďže 4. júna 2012 začali Sudán a Južný Sudán rozhovory na vysokej úrovni o bezpečnosti hraníc, pretože hrozilo, že v dôsledku celého radu pohraničných zrážok by sa minulá občianska vojna opäť premenila na konflikt v plnom rozsahu;

J.

keďže EÚ pripisuje osobitný význam okamžitému začatiu činnosti spoločného mechanizmu overovania a monitorovania hraníc, a to na základe vyslania medzinárodných pozorovateľov a ďalších osôb, ktoré by na mieste sledovali situáciu a pomáhali pri zabezpečovaní dodržiavania postupov;

K.

keďže Sudán a Južný Sudán zasiahlo veľké sucho a ľudia sa začali presúvať v snahe nájsť obživu a keďže, ako uvádzajú predstavitelia OSN, približne miliónu ľudí hrozí smrť hladom, ak sa k nim potravinová pomoc nedostane v najbližších mesiacoch;

1.

víta skutočnosť, že obidve krajiny, Sudán aj Južný Sudán súhlasili s plánom, ktorý získal podporu v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2046 (2012) z 2. mája 2012, a potvrdili svoje odhodlanie okamžite ukončiť násilnosti; víta obnovenie priamych rokovaní v Addis Abebe, ako aj úlohu Africkej únie a sprostredkovateľskú činnosť pána Thaba Mbekiho v tomto procese;

2.

naliehavo vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby v súlade s predchádzajúcimi uzavretými dohodami vrátane Dohody o podpornej misii na monitorovanie hraníc z 30. júla 2011 preukázali skutočnú politickú vôľu vydať sa mierovou cestou a vyriešiť bezpečnostné problémy na oboch stranách prostredníctvom zmysluplných rokovaní v rámci spoločného politického a bezpečnostného mechanizmu, pričom by začali vytvorením bezpečnej, demilitarizovanej pohraničnej zóny a bezpodmienečným stiahnutím všetkých svojich ozbrojených síl na svoju stranu hranice;

3.

vyzýva k okamžitému začatiu činnosti spoločného mechanizmu verifikácie a monitorovania hraníc, a to prostredníctvom vyslania medzinárodných pozorovateľov a ďalších osôb, ktoré by na mieste sledovali situáciu a pomáhali pri zabezpečovaní dodržiavania dohôd;

4.

vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby vykonali aspekty dohody o dočasných bezpečnostných a administratívnych opatreniach pre oblasť Abjí z 20. júna 2011, ktoré ešte neboli vykonané, najmä stiahnutie všetkých ozbrojených síl Sudánu a Južného Sudánu mimo oblasť Abjí; víta stiahnutie armády Južného Sudánu z mesta Heglig a vyzýva vládu Sudánu, aby urobila to isté; vyzýva na okamžité ukončenie leteckého bombardovania Južného Sudánu Sudánskymi ozbrojenými silami;

5.

vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby prestali poskytovať útočisko a podporu skupinám rebelov, ktorí vykonávajú činnosť zameranú proti druhému štátu;

6.

nalieha na všetky strany, aby dodržiavali najmä odseky 7 a 16 rozhodnutia Bezpečnostnej a mierovej rady Africkej únie z 24. apríla 2012, v ktorých sa zdôrazňuje, že hranice územia štátov sa nesmú meniť silou a že akékoľvek spory týkajúce sa územia sa urovnajú výlučne vzájomne dohodnutými mierovými a politickými prostriedkami a že konflikt v oblastiach Južného Kordofánu a Modrého Nílu sa nesmie riešiť vojenskou cestou;

7.

vyzýva EÚ, aby naďalej úzko spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi, najmä s AÚ a OSN, s cieľom zabezpečiť, aby Sudán a Južný Sudán vykonávali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 2. mája 2012 o pláne pre Sudán a Južný Sudán;

8.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou, ktorá vznikla v dôsledku bojov medzi Sudánom a Južným Sudánom, a pokračujúcimi bojmi v oblastiach Južného Kordofánu a Modrého Nílu v Sudáne; dôrazne odsudzuje všetky násilnosti zamerané proti civilnému obyvateľstvu, ktoré sú porušením medzinárodného humanitárneho práva a právnych predpisov v oblasti ľudských práv;

9.

vyzýva všetky strany, aby presadzovali a chránili ľudské práva vrátane práv žien a osôb, ktoré patria k zraniteľným skupinám, a aby si plnili povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a právnych predpisov v oblasti ľudských práv, a vyzýva, aby osoby, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie týchto právnych predpisov vrátane sexuálneho násilia, boli brané na zodpovednosť;

10.

naliehavo vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby umožnili humanitárnym organizáciám prístup k postihnutému obyvateľstvu v oblastiach konfliktu, najmä v oblastiach Južného Kordofánu a Modrého Nílu, a aby v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom zabezpečili pracovníkom Organizácie Spojených národov a iným humanitárnym pracovníkom bezpečný, neobmedzený a okamžitý prístup a umožnili dodávky zásob a zariadení, aby títo pracovníci mohli efektívne vykonávať svoje povinnosti pri poskytovaní pomoci civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom;

11.

naliehavo vyzýva obe strany, aby prestali so štvavou rétorikou a nepriateľskou propagandou, ktorej dôsledkom je vzájomné osočovanie, xenofóbia a hrozba násilia; vyzýva obe vlády, aby v súlade s medzinárodnými zásadami prevzali plnú zodpovednosť za ochranu štátnych príslušníkov druhej strany, čo je v súlade s Rámcovou dohodou o štatúte štátnych príslušníkov druhého štátu a s tým spojených záležitostiach z marca 2012;

12.

víta rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN rozšíriť mandát UNMIS a vyslať do Sudánu dodatočné sily na udržiavanie mieru; domnieva sa, že nepretržitá prítomnosť OSN je mimoriadne dôležitá pre mierový rozvoj oboch životaschopných štátov; vyzýva Sudán i Južný Sudán, aby privítali jednotky OSN a zaistili ich bezpečnosť;

13.

naliehavo vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby dosiahli dohodu o dosiaľ nevyriešených prechodných politických a hospodárskych opatreniach medzi oboma krajinami vrátane otázky využívania ropy; opätovne zdôrazňuje, že základnou podmienkou dosiahnutia mieru a stability v regióne je vyriešenie otázky vymedzenia hraníc;

14.

vyzýva Sudán a Južný Sudán, aby využívali služby v rámci programu Africkej únie týkajúceho sa hraníc, ktoré môžu zúčastneným stranám pomôcť pri riešení ich problémov, pokiaľ ide o vytýčenie a vymedzenie hraníc a vyriešenie situácie kontroverzných území, a to na základe afrických najlepších postupov a medzinárodných zásad;

15.

je presvedčený o tom, že dlhodobá stabilita v regióne si vyžaduje novú jednotnú a komplexnú medzinárodnú stratégiu, v ktorej by EÚ popri iných svetových a regionálnych aktéroch zohrávala svoju úlohu a ktorá by sa nezameriavala len na problémy medzi Sudánom a Južným Sudánom a na situáciu v Južnom Kordofáne a Modrom Níle, ale aj na reformný proces v Sudáne, ktorý mal prebehnúť už dávno, a na prehĺbenie demokratických reforiem v Južnom Sudáne; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a Komisiu, aby boli pripravené ponúknuť potrebnú pomoc, ak vládnuca sudánska Strana národného kongresu bude súhlasiť s vedením slobodného a neobmedzeného národného dialógu zameraného na vytvorenie inkluzívnych ústavných ustanovení, ktoré by boli prijateľné pre všetkých, a prijme zásadné opatrenia na ukončenie beztrestnosti v Dárfúre, Južnom Kordofáne a Modrom Níle;

16.

vyzýva Komisiu, členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby splnili svoje záväzky, pokiaľ ide o poskytnutie finančných prostriedkov pre región, a najmä aby riešili závažný nedostatok potravinovej pomoci, núdzových prístreškov a ochrany; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii týkajúcej sa potravinovej bezpečnosti a aby sa zaviedli opatrenia pre prípad zhoršenia situácie;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpili toto uznesenie Európskej komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Bezpečnostnej rade OSN a generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému zástupcovi EÚ v Južnom Sudáne, vláde Sudánu, vláde Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, predsedovi panelu Africkej únie na vysokej úrovni pre Sudán, ako aj vládam a parlamentom členských štátov EÚ.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/52

—

so zreteľom na rokovania o Dohode o obchode medzi EÚ na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej, ktoré boli uzavreté 1. marca 2010, a oznámenie o ukončení obchodných rokovaní 19. mája 2010,

—

so zreteľom na parafovanie Dohody o obchode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru 23. marca 2011,

—

so zreteľom na formálne schválenie dohody o obchode všetkými troma stranami 13. apríla 2011,

—

so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o podpísaní v mene Európskej únie Dohody o obchode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru (COM(2011)0570),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou (1) a z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (2),

—

so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, najmä na uznesenie z 19. mája 2011 o vyhliadkach obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou,

—

so zreteľom na otázku Komisii z 26. apríla 2012 o Dohode o obchode EÚ na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (O-000107/2012 – B7-0114/2012),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže vzhľadom na význam historických a kultúrnych väzieb dohoda o obchode medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru má za cieľ otvoriť trhy, okrem iného pre tovar, služby, štátne zákazky a investície, a podporovať hospodársku integráciu medzi stranami a všestranný hospodársky rozvoj s cieľom znížiť chudobu, vytvárať nové pracovné príležitosti, zlepšiť pracovné podmienky a zvyšovať životnú úroveň uvoľnením a rozšírením obchodu a investícií medzi týmito územiami, ako aj podporovať záväzok plniť dohodu o obchode v súlade s cieľom zabezpečovať trvalo udržateľný rozvoj vrátane podpory hospodárskeho pokroku, dodržiavania pracovných práv a ochrany životného prostredia v súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými týmito stranami;

B.

keďže Európska únia je druhým najväčším obchodným partnerom Kolumbie a Peru a keďže plánovaná dohoda o obchode zabezpečuje úplnú liberalizáciu obchodu s priemyselnými a rybolovnými produktmi, čo by mohlo podľa nezávislej štúdie o hodnotení vplyvu na udržateľnosť v dlhodobom meradle zvýšiť HDP Kolumbie až o 1,3 % a HDP Peru o 0,7 %, ale mohlo by to mať aj značne nepriaznivý vplyv na environmentálnej a sociálnej úrovni;

C.

keďže nadobudnutím účinnosti dohody o obchode by Kolumbia aj Peru opustili osobitný systém výhod EÚ – všeobecný systém preferencií (VSP+), ktorý sa v súčasnosti reviduje;

D.

keďže podľa súčasného systému VSP+ získavajú Kolumbia aj Peru obchodné preferencie za to, že zabezpečia účinné presadzovanie 27 základných ľudských práv a dohovorov v oblasti životného prostredia vrátane štyroch základných pracovných noriem MOP;

E.

keďže podľa Zmluvy o Európskej únii sa činnosť EÚ na medzinárodnej scéne riadi zásadami, ktoré boli podnetom pre jej vznik, vývoj a rozširovanie a ktoré sa ona samotná snaží podporovať na celom svete, ako sú demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásada rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; keďže Únia sa snaží o rozvíjanie vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi a svetovými organizáciami, ktoré dodržiavajú uvedené zásady;

F.

keďže prvý článok dohody o obchode zahŕňa rozsiahle a záväzné ustanovenia, ktoré zaručujú ochranu ľudských práv, keď uvádza, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv, ako sú stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako aj právnych noriem je základom vnútornej i medzinárodnej politiky zúčastnených strán; dodržiavanie týchto zásad je základným aspektom dohody; keďže porušovanie ľudských práv a demokratických zásad by znamenalo „zásadné porušenie“ dohody o obchode, čo by mohlo podľa medzinárodného práva viesť k prijatiu náležitých opatrení vrátane možnosti ukončiť alebo pozastaviť celú dohodu alebo jej niektoré časti; keďže sa musí zabezpečiť náležitá kontrola dodržiavania ľudských práv všetkými zmluvnými stranami a zaručiť praktická vykonateľnosť doložky o ľudských právach;

G.

keďže dohoda o obchode ponúka záruky v tom zmysle, aby nová štruktúra obchodných a investičných vzťahov EÚ fungovala v záujme ďalekosiahleho sociálneho rozvoja, ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja prostredníctvom podpory a zachovania vysokej úrovne pracovných noriem a noriem ochrany životného prostredia z každej strany tak, ako ich stanovuje kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji;

H.

keďže Kolumbia aj Peru vynaložili za posledné roky enormné úsilie na zlepšenie všeobecných podmienok života svojich občanov vrátane ľudských a pracovných práv;

I.

keďže napriek obrovskému úsiliu dosiahnuť vysoké normy, ktoré stanovujú a požadujú jednotliví občania, organizácie občianskej spoločnosti, opozičné strany a vláda, musia Kolumbia i Peru vynaložiť ešte množstvo práce, najmä čo sa týka účinného vykonávania nového legislatívneho rámca zameraného na riešenie starých, doposiaľ nie úplne doriešených problémov, ktoré sa týkajú dlhodobého problému chudoby, násilia a korupcie, vnútorného ozbrojeného konfliktu (v prípade Kolumbie trvajúceho už vyše 50 rokov), ilegálnych ozbrojených skupín, obchodu s drogami, beztrestnosti a vyvlastňovania pôdy;

J.

keďže aj napriek obrovskému úsiliu Kolumbia zostáva krajinou s najvyššou mierou vrážd odborárov na svete a keďže napriek posledným podstatným zlepšeniam v presadzovaní práva viac ako 90 % týchto zločinov zostáva nepotrestaných; keďže takmer 4 milióny ľudí je vysídlených v rámci štátu; keďže osobitný spravodajca OSN pre oblasť práv pôvodného obyvateľstva napriek oceneniu, že štát Kolumbia uznáva práva pôvodného obyvateľstva, vyzval Kolumbiu, aby požiadala osobitného poradcu OSN pre prevenciu genocídy, aby sledoval situáciu pôvodných komunít, ktoré cítia, že im v dôsledku dlhodobého vnútorného ozbrojeného konfliktu v krajine hrozí kultúrny a fyzický zánik;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji obsahuje právne záväzné ustanovenia, pre túto kapitolu dohody o obchode neexistuje záväzný mechanizmus riešenia sporov a že využívanie opatrení a sankcií plánované vo všeobecnom mechanizme riešenia sporov dohody o obchode je vyňaté v prípade porušovania noriem stanovených v kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji, čo predstavuje oslabenie súčasných záväzných podmienok podľa systému EÚ VSP+;

2.

víta odhodlanie všetkých zúčastnených strán podporovať ľudské práva, demokratické zásady a právne normy, čo potvrdzuje zahrnutie rozsiahlych a záväzných predpisov o týchto základných zásadách do prvého článku dohody o obchode;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať konštruktívny dialóg s našimi partnerskými krajinami o účinnom presadzovaní vyšších noriem v oblasti ľudských práv; veľmi víta mechanizmus recipročného dialógu o ľudských právach (dialóg medzi EÚ a Kolumbiou o ľudských právach), ktorý sa začal na dobrovoľnej báze medzi Kolumbiou a Európskou úniou v roku 2009, koná sa dvakrát ročne a je jasným dôkazom, že kolumbijská vláda je otvorená dialógu o ľudských právach s EÚ a s ostatnými medzinárodnými partnermi; ľutuje však, že Európsky parlament nie je vopred ani dodatočne pravidelne, stručne a zrozumiteľne informovaný o jeho programe a výsledkoch;

4.

dôrazne podporuje, aby do dohody o obchode bola zahrnutá kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji a aby sa vytvorili domáce mechanizmy a dialóg s občianskou spoločnosťou, do ktorého sa zapoja občania na individuálnej alebo kolektívnej báze;

5.

vyzýva organizácie občianskej spoločnosti v andských krajinách aj v Európskej únii, aby sa zúčastňovali na mechanizmoch kontroly vytvorených na základe dohody o obchode pod názvom Obchod a udržateľný rozvoj; žiada zúčastnené krajiny, aby v prípade, že taký rámec ešte neexistuje, čo najskôr vytvorili právny rámec pre domáce mechanizmy a dialóg s občianskymi spoločnosťami vrátane dôležitej informačnej a reklamnej kampane zameranej na čo najvyššiu účasť zainteresovaných skupín či osôb na monitorovacom rámci mechanizmu občianskej spoločnosti; na vytvorenie týchto postupov navrhuje šesť mesiacov od vstupu dohody do platnosti namiesto jedného roka, ako je uvedené v dohode o obchode (3);

6.

pripomína význam vytvorenia reprezentatívnych domácich poradných mechanizmov podľa článku 281 dohody o obchode za účasti odborov, zástupcov zamestnávateľov alebo iných relevantných zúčastnených strán, ako sú mimovládne organizácie, ktoré plnia záväznú úlohu pri sledovaní dodržiavania dohody o obchode, najmä v oblasti práce a udržateľného rozvoja, s právom, aby sa s nimi pravidelne konzultovalo, aby mali možnosť predkladať sťažnosti v rámci záväzného a inštitucionalizovaného mechanizmu riešenia sťažností, ako aj odporúčania a návrhy vrátane návrhu na nezávislú výmenu názorov s partnermi z EÚ;

7.

s cieľom v plnej miere realizovať vysoké normy v oblasti ľudských práv stanovené v dohode o obchode, ku ktorým sa zaviazali andské vlády i Európska únia, navrhuje zúčastneným stranám, aby na tento účel urýchlene zriadili špecializovanú domácu poradnú skupinu pre ľudské práva a demokratické zásady, ktorá bude sprevádzať a monitorovať plnenie tejto dohody i iných dohôd o obchode a bude fungovať ako účinný vnútorný konzultačný orgán pre domáce úrady, ktoré sú súčasťou výboru pre obchod tejto dohody, a pri svojom fungovaní sa bude riadiť právnym rámcom dohody o obchode, ktorý určuje účasť občianskej spoločnosti v podvýbore pre obchod a udržateľný rozvoj; vyzýva strany dohody o obchode, aby týmto domácim poradným skupinám zaručili rovnakú úroveň záväzného zapojenia občianskej spoločnosti, akú predpokladá Dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou, vrátane formalizovaného a inštitucionalizovaného systému riešenia sťažností; vyzýva ďalej zúčastnené strany, aby zaručili úplnú nezávislosť domácich poradných skupín, aj pokiaľ ide o samotný výber členov týchto skupín;

8.

súhlasí so všetkými legislatívnymi a nelegislatívnymi opatreniami andských krajín zameranými na boj proti chudobe, všetkým formám násilia, beztrestnosti, korupcii, obchodovaniu s drogami, ochranu práv detí a žien, najmä čo sa týka detskej práce, uberanie sa cestou udržateľného rozvoja ako jedinej schodnej budúcnosti pre našu planétu, práva pôvodného obyvateľstva, podporu širšieho dialógu a účasti občanov na zákonodarnom procese a na obnovenie spravodlivosti;

9.

dôrazne odsudzuje vraždy odborárov, obhajcov ľudských práv, civilistov, pôvodných obyvateľov a všetkých obetí vnútorného ozbrojeného konfliktu, príslušníkov policajných síl a armády, ku ktorým dochádza najmä v Kolumbii; napriek tomu však konštatuje, že za ostatné dva roky došlo k poklesu počtu ohlásených vrážd odborárov;

10.

podporuje úsilie kolumbijskej vlády v boji proti beztrestnosti a vraždám odborárov a obhajcov ľudských práv, ktoré sa premieta okrem iného v zvýšení počtu vyšetrovateľov na Úrade generálnej prokuratúry, ktorý konkrétne v prípade vyšetrovania zločinov spojených s odborármi stúpol zo 100 vyšetrovateľov v roku 2010 na 243 vyšetrovateľov v roku 2011; taktiež podľa MOP bolo v období od roku 2010 do júna 2011 bolo zatknutých 355 osôb, vynesených 88 rozsudkov a 483 osôb bolo odsúdených za trestné činy spáchané proti odborárom; v tejto súvislosti vyzdvihuje význam osobitného programu ochrany, ktorý v súčasnosti zabezpečuje štátnu ochranu viac než 8 500 občanov vrátane odborárov (13 %), členov miestnych zastupiteľstiev (30 %) a obhajcov ľudských práv (15 %); konštatuje, že rozpočet tohto programu vzrástol z 10,5 milióna eur v roku 2002 na viac ako 120 miliónov EUR v roku 2011;

11.

víta odkazy na význam pojmov „obchod pre trvalo udržateľný rozvoj” v článku 271 a „podpora čestného a spravodlivého obchodu“ článku 324 dohody o obchode; vyzýva strany, aby uľahčili obchod s tovarom prispievajúcim k udržateľnému rozvoju vrátane tovaru patriacemu do systémov, ako je spravodlivý a etický obchod, a tovaru, ktorý zahŕňa sociálnu zodpovednosť podniku, ako je „fair trade”, „rainforest alliance”, „UTZ Certified”, "BSCI“ alebo iné podobné systémy;

12.

vyzýva zúčastnené strany, aby poskytli dostatočné technické a finančné kapacity na zaručenie plného súladu s normami udržateľnosti podľa dohody o obchode a zabezpečili úplné prehodnotenie, sledovanie a hodnotenie plnenia kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji najneskôr do troch rokov od nadobudnutia platnosti dohody o voľnom obchode;

13.

osobitne zdôrazňuje význam podpory sociálnej zodpovednosti podniku a víta jej zahrnutie do dohody o obchode; vyzýva všetky strany, aby podporovali najlepšiu prax týkajúcu sa sociálnej zodpovednosti podnikov v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, zásadami OECD v oblasti sociálnej zodpovednosti podniku či s nedávnym oznámením Komisie z 25. októbra 2011 o obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681); pevne verí, že vyššiu úroveň životných podmienok občanov možno dosiahnuť len prostredníctvom aktívnych partnerstiev medzi podnikateľmi, pracovníkmi, mimovládnymi organizáciami a štátom, či už na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; potvrdzuje preto význam zapojenia všetkých zúčastnených strán, najmä vlád, ktoré musia zohrávať zásadnú úlohu pri účinnom presadzovaní sociálnej zodpovednosti podnikov vo vlastných krajinách; vyzýva EÚ a andské krajiny, aby sa snažili o presadzovanie záväzných zásad OSN v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa musia uplatňovať na celom svete;

14.

víta stabilné právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré kolumbijské orgány doplnili do zbierky zákonov, ale zdôrazňuje potrebu úplného a správneho presadzovania týchto zákonov; upozorňuje na možné environmentálne problémy vrátane zvýšeného odlesňovania a priemyselného, poľnohospodárskeho a ťažobného znečisťovania, čo môže mať nepriaznivý vplyv na bezpečné zásobovanie vodou a ochranu biodiverzity;

15.

vyzýva andské krajiny, aby zabezpečili vytvorenie transparentného a záväzného plánu zameraného na ľudské, environmentálne a pracovné práva, ktorý by mal byť zameraný predovšetkým na ochranu ľudských práv, posilnenie a zlepšenie práv odborárov a na ochranu životného prostredia; navrhuje, aby zohľadnili akčný plán týkajúci sa pracovných práv medzi Kolumbiou a USA s osobitným zreteľom na tieto prvky:

16.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri týchto opatreniach prostredníctvom programov spolupráce v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a regulačnej spolupráce, najmä posilnením kapacít andských orgánov s cieľom účinne navrhovať, presadzovať a posudzovať právne predpisy v oblasti životného prostredia; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, aby plne využívala nástroj financovania rozvojovej spolupráce a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

17.

víta nový zákon o obetiach a navrátení pôdy (známy aj ako „Ley 1448”), ktorý v Kolumbii nadobudol účinnosť 1. januára 2012 a ktorý zaručuje finančné odškodnenie a navrátenie pôdy takmer štyrom miliónom obetí ozbrojeného konfliktu a násilia, ktoré v krajine vládli v posledných 50 rokoch; poukazuje na enormné finančné úsilie kolumbijskej vlády, ktoré sa odhaduje na viac ako 25 miliárd amerických dolárov na nasledujúcich 10 rokov, čo predstavuje približne 160 miliónov eur mesačne; zdôrazňuje potrebu dôkladného monitorovania a hodnotenia plnenia tohto zákona v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou, najmä pokiaľ ide o ochranu navrátilcov;

18.

víta rozpustenie veľmi kontroverznej spravodajskej agentúry (DAS) a odsúdenie jej bývalého riaditeľa na 25 rokov väzenia ako dôležitý signál zmeny postoja a otvorenosti kolumbijskej administratívy a nezávislosti súdnictva;

19.

zdôrazňuje, že právo na vlastníctvo je tiež jedným zo základných ľudských práv a že všetky zmluvné strany dohody o obchode ho musia chrániť; varuje preto všetky zmluvné strany dohody o obchode pred jednostrannými krokmi, ktoré by ohrozili ochranu investícií; v tomto smere zdôrazňuje potrebu účinného uplatňovania riadneho riešenia sporov;

20.

víta skutočnosť, že Kolumbia a Peru ratifikovali všetkých osem základných dohovorov MOP, ako aj tri zo štyroch dohovorov o riadení, ako uviedol zástupca MOP na verejnom vypočutí Výboru pre medzinárodný obchod na tému dohody o obchode v sídle Európskeho parlamentu v Bruseli 29. februára 2012; trvá na tom, že je dôležité urýchlene ratifikovať a účinne uplatňovať všetky tieto dohovory MOP, najmä dohovor č. 122 v prípade Kolumbie a č.129 v prípade Peru; všetkým stranám zdôrazňuje význam ratifikovania dohovoru MOP č. 135 o zástupcoch pracovníkov; v tejto súvislosti konštatuje, že 24 členských štátov EÚ ešte neratifikovalo dohovor MOP č. 169 o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve;

21.

zdôrazňuje význam zásady primeraných, spravodlivých, a transparentných administratívnych a právnych postupov pri implementácii pracovnoprávnych predpisov jednotlivých štátov v rámci prísnych pracovných kontrol, ako aj medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv v súlade s ich medzinárodnými záväzkami; je presvedčený, že primerané, spravodlivé a transparentné administratívne a právne postupy sú tiež potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nezaviedli žiadne neprimerané obmedzenia komunikácie alebo slobody prejavu, ktoré sú veľmi dôležité na splnomocnenie občanov na to, aby sa mohli organizovať;

22.

domnieva sa, že nové právomoci Európskeho parlamentu týkajúce sa medzinárodných dohôd, ktoré sú zakotvené v Lisabonskej zmluve, prinášajú nové zodpovednosti; navrhuje preto uskutočniť v poslednom štvrťroku 2013 verejné vypočutie v Európskom parlamente, ako aj v jednom z hlavných miest andských štátov; vyzýva na to, aby v nadväznosti na vypočutia bola Výboru pre medzinárodný obchod a Podvýboru pre ľudské práva predložená písomná správa o doterajších výsledkoch uplatňovania dohody o obchode;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam Kolumbie a Peru.

15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/58

—

so zreteľom na konferenciu OSN o rokovaniach v súvislosti so zmluvou o obchode so zbraňami (ATT), ktorá sa má uskutočniť v dňoch 2. až 27. júla 2012 v New Yorku,