Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 304, 19.10.2013

Ú. v. EÚ C 298, 12.10.2013

Ú. v. EÚ C 291, 5.10.2013

Ú. v. EÚ C 284, 28.9.2013

Ú. v. EÚ C 274, 21.9.2013

Ú. v. EÚ C 260, 7.9.2013

Tieto texty sú dostupné na adresách:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. septembra 2013 — Rada Európskej únie/Európsky parlament

(Vec C-77/11) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Prijatie všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2011 s konečnou platnosťou - Akt predsedu Parlamentu, ktorým vyhlasuje toto prijatie s konečnou platnosťou - Článok 314 ods. 9 ZFEÚ - Ustanovenie ročného rozpočtu Únie Parlamentom a Radou - Článok 314 prvý odsek ZFEÚ - Zásada inštitucionálnej rovnováhy - Zásada zverených právomocí - Povinnosť lojálnej spolupráce - Dodržanie podstatných formálnych náležitostí)

(2013/C 325/02)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rada Európskej únie (v zastúpení: G. Maganza a M. Vitsentzatos, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: C. Pennera, R. Passos, D. Gauci a R. Crowe, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Žaloba o neplatnosť — Akt predsedu Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje rozpočet Európskej únie na rok 2011 — Výber právneho základu — Nesúlad tohto atypického nelegislatívneho aktu s novým rozpočtovým postupom ustanoveným ZFEÚ — Nerešpektovanie inštitucionálnej rovnováhy — Porušenie zásady zverených právomoci a povinnosti lojálnej spolupráce — Porušenie podstatných formálnych náležitostí — Dočasné zachovanie účinkov rozpočtu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 120, 16.4.2011.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État — Francúzsko) — Le Crédit Lyonnais/Ministre du Budget, des Comptes publics et de la Réforme de l’État

(Vec C-388/11) (1)

(Daň z pridanej hodnoty - Šiesta smernica 77/388/EHS - Články 17 a 19 - Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe - Používanie tovaru a služieb na plnenia podliehajúce dani a zároveň na plnenia oslobodené od dane - Pomerné odpočítanie dane - Výpočet pomernej časti - Pobočky so sídlom v iných členských štátoch alebo v tretích štátoch - Nezohľadnenie ich obratu)

(2013/C 325/03)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľka: Le Crédit Lyonnais

Odporca: Ministre du Budget, des Comptes publics et de la Réforme de l’État

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Conseil d'État — Výklad článku 13 ods. B písm. d) bodov 1 až 5, článku 17 ods. 2, článku 17 ods. 3 písm. a) a c), článku 17 ods. 5 a článku 19 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe — Tovar a služby použité na účely plnení, v prípade ktorých je DPH odpočítateľná, ako aj na účely plnení, v prípade ktorých nie je DPH odpočítateľná — Výpočet odpočítateľnej sumy — Povinnosť ústredia spoločnosti so sídlom v jednom členskom štáte zohľadniť príjmy svojich pobočiek so sídlom v inom členskom štáte

Výrok rozsudku

1.

Článok 17 ods. 2 a 5 a článok 19 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorej ústredie sa nachádza v jednom členskom štáte, nemôže na určenie odpočítateľnej pomernej časti DPH, ktorá sa na ňu uplatňuje, zohľadniť obrat dosiahnutý jej pobočkami so sídlom v iných členských štátoch.

2.

Článok 17 ods. 3 písm. a) a c) a článok 19 ods. 1 šiestej smernice 77/388 sa majú vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorej ústredie sa nachádza v členskom štáte, nemôže na určenie odpočítateľnej pomernej časti dane z pridanej hodnoty, ktorá sa na ňu uplatňuje, zohľadniť obrat dosiahnutý jej pobočkami so sídlom v tretích štátoch.

3.

Článok 17 ods. 5 tretí pododsek šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu uplatniť pravidlo výpočtu odpočítateľnej pomernej časti podľa jednotlivých oblastí činnosti spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou, umožňujúcich tejto spoločnosti zohľadniť obrat dosiahnutý jej pobočkou so sídlom v inom členskom štáte alebo v treťom štáte.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 298, 8.10.2011.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Berufsgericht für Heilberufe bei dem Verwaltungsgericht Gießen — Nemecko) — Kostas Konstantinides

(Vec C-475/11) (1)

(Slobodné poskytovanie lekárskych služieb - Poskytovateľ služby, ktorý sa premiestňuje do iného členského štátu s cieľom poskytnúť službu - Uplatniteľnosť pravidiel profesijnej etiky hostiteľského členského štátu a najmä pravidiel profesijnej etiky týkajúcich sa odmien a reklamy)

(2013/C 325/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Berufsgericht für Heilberufe bei dem Verwaltungsgericht Gießen

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

Kostas Konstantinides

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hessischer Verwaltungsgerichtshof — Výklad článku 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, s. 22) — Slobodné poskytovanie lekárskych služieb — Situácia, keď sa poskytovateľ služieb premiestňuje do iného členského štátu s cieľom poskytnúť službu — Uplatniteľnosť pravidiel profesijnej etiky hostiteľského členského štátu a najmä pravidiel profesijnej etiky týkajúcich sa odmien a reklamy

Výrok rozsudku

1.

Článok 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií sa má vykladať v tom zmysle, že do jeho vecnej pôsobnosti nepatria také vnútroštátne pravidlá, ktoré sa nachádzajú jednak v § 12 ods. 1 lekárskeho etického kódexu spolkovej krajiny Hesensko, podľa ktorého odmeny musia byť primerané a na ich výpočet sa má uplatniť úradný cenník lekárskych výkonov, pokiaľ zákonné ustanovenia nestanovujú niečo iné, a jednak v § 27 ods. 3 tohto kódexu, ktorý lekárom zakazuje akúkoľvek reklamu v rozpore s profesijnou etikou. Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby z hľadiska výkladových usmernení poskytnutých Súdnym dvorom Európskej únie preveril, či uvedené pravidlá predstavujú obmedzenie v zmysle článku 56 ZFEÚ — a v prípade, že je to tak — či sledujú cieľ všeobecného záujmu, môžu zaručiť jeho dosiahnutie a neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

2.

Článok 6 písm. a) smernice 2005/36 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje ani pravidlá výkonu povolania, ani disciplinárne konania vzťahujúce sa na poskytovateľa služby, ktorý sa premiestni na územie hostiteľského členského štátu na účely dočasného a príležitostného výkonu svojho povolania, ale upravuje len to, že členské štáty môžu na účely uľahčenia uplatňovania disciplinárnych ustanovení podľa článku 5 ods. 3 tejto smernice zaviesť buď automatickú dočasnú registráciu, alebo členstvo pro forma v profesijnej organizácii alebo v profesijnom orgáne.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 355, 3.12.2011.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf — Nemecko) — IVD GmbH & Co. KG/Ärztekammer Westfalen-Lippe

(Vec C-526/11) (1)

(Verejné zákazky - Smernica 2004/18/ES - Článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) - Pojem „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ - Podmienka týkajúca sa buď financovania činnosti, alebo dohľadu nad riadením, alebo dohľadu nad činnosťou zo strany štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov, alebo iných inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom - Lekárska komora - Financovanie formou príspevkov vyberaných od členov tejto komory stanovené zákonom - Výška príspevkov určená na zhromaždení uvedenej komory - Nezávislosť tej istej komory, pokiaľ ide o určenie rozsahu a spôsobu vykonávania jej zákonných úloh)

(2013/C 325/05)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: IVD GmbH & Co. KG

Žalovaná: Ärztekammer Westfalen-Lippe

za účasti: WWF Druck + Medien GmbH

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberlandesgericht Düsseldorf — Výklad článku 1 bodu 9 pododseku 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) — Pojem „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ — Podmienky financovania z väčšej časti štátom a riadenie štátom — Profesijná komora oprávnená vybrať od svojich členov príspevky, ktorých výška a účel musia byť stanovené sadzobníkom podliehajúcim schváleniu štátom

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že taká inštitúcia, akou je verejnoprávna profesijná komora, nespĺňa ani kritérium, podľa ktorého je z väčšej časti financovaná orgánmi verejnej moci, ak je táto inštitúcia z väčšej časti financovaná príspevkami, ktoré vyberá od svojich členov, ktorých výšku ju zákon oprávňuje určiť a vyberať, v prípade, že tento zákon neurčuje rozsah a spôsob výkonu činností, ktoré uvedená inštitúcia realizuje v rámci plnenia svojich zákonných úloh, na ktorých financovanie sú tieto príspevky určené, ani kritérium dohľadu nad riadením zo strany orgánov verejnej moci, keďže na splnenie tohto kritéria nepostačuje, že rozhodnutie, ktorým tá istá inštitúcia určuje výšku uvedených príspevkov, musí schváliť orgán vykonávajúci dohľad.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 25, 28.1.2012.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Niederösterreichische Landes-Landwirtschaftskammer/Anneliese Kuso

(Vec C-614/11) (1)

(Sociálna politika - Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami - Smernica 76/207/EHS - Pracovná zmluva na dobu určitú uzatvorená pred pristúpením členského štátu - Uplynutie obdobia po pristúpení - Služobný poriadok stanovujúci deň skončenia platnosti zmluvy ako posledný deň kalendárneho roka, v ktorom zamestnanec dosiahol vek odchodu do dôchodku - Rozdielny vek mužov a žien)

(2013/C 325/06)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Niederösterreichische Landes-Landwirtschaftskammer

Žalovaná: Anneliese Kuso

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberster Gerichtshof — Výklad článku 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, s. 14; Mim. vyd. 05/004, s. 255) — Pracovná zmluva na dobu určitú uzatvorená medzi orgánom členského štátu a jeho zamestnancami pred pristúpením uvedeného štátu k Európskej únie, ktorá stanovuje ukončenie zmluvy na posledný deň v roku, v ktorom zamestnanec dovŕšil 65. rok života a zamestnankyňa 60. rok života

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, skladajúca sa zo služobného poriadku tvoriaceho súčasť pracovnej zmluvy uzatvorenej pred pristúpením predmetného členského štátu k Európskej únii, ktorá stanovuje, že pracovný pomer sa končí z dôvodu dosiahnutia veku odchodu do dôchodku stanoveného odlišne v závislosti od pohlavia pracovníka, predstavuje priamu diskrimináciu zakázanú touto smernicou, ak dotknutý pracovník dosiahne vek odchodu do dôchodku po uvedenom pristúpení.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 80, 17.3.2012.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana — Taliansko) — Daniele Biasci a i./Ministero dell’Interno, Questura di Livorno

(Spojené veci C-660/11 a C-8/12) (1)

(Sloboda usadiť sa - Slobodné poskytovanie služieb - Články 43 ES a 49 ES - Hazardné hry - Zber stávok - Podmienky povolenia - Požiadavka policajného povolenia a koncesie - Vnútroštátna právna úprava - Povinná minimálna vzdialenosť medzi zbernými miestami - Cezhraničné činnosti podobné tým, ktoré sú predmetom koncesie - Zákaz - Vzájomné uznávanie licencií v oblasti hazardných hier)

(2013/C 325/07)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

(Vec C-660/11) Žalobcovia: Daniele Biasci, Alessandro Paquini, Andrea Milianti, Gabriele Maggini, Elena Secenti, Gabriele Livi. Žalovaní: Ministero dell’Interno, Questura di Livorno Za účasti: SNAI — Sindicato Nazionale Agenzie Ippiche SpA

(Vec C-8/12) Žalobcovia: Cristian Rainone, Orentino Viviani, Miriam Befani Žalovaní: Ministero dell’Interno, Questura di Prato, Questura di Firenze Za účasti: SNAI — Sindicato Nazionale Agenzie Ippiche SpA, Stanley International Betting Ltd, Stanleybet Malta ltd.

Predmet veci

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana — Slobodný pohyb osôb — Slobodné poskytovanie služieb — Činnosť zberu stávok — Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej výkon takej činnosti podlieha koncesii a bezpečnostnému povoleniu vydanému vnútroštátnym orgánom — Neuznávanie koncesií a povolení vydaných zahraničnými orgánmi — Zlučiteľnosť s článkami 43 a 49 ES (teraz články 49 a 56 ZFEÚ)

Výrok rozsudku

1.

Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia spoločnosti, ktoré chcú vykonávať činnosti spojené s hazardnými hrami, získať okrem koncesie udelenej štátom na tento účel aj policajné povolenie, pričom vydanie takého povolenia sa obmedzuje predovšetkým na žiadateľov, ktorí už sú držiteľmi koncesie.

2.

Články 43 ES a 49 ES, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý v rozpore s právom Únie vylúčil jeden druh prevádzkovateľov z udeľovania koncesií na výkon podnikateľskej činnosti a snaží sa napraviť toto porušenie zavedením výberových konaní na veľký počet nových koncesií, chránil obchodné postavenie nadobudnuté existujúcimi prevádzkovateľmi stanovením najmä minimálnych vzdialeností medzi zariadeniami nových koncesionárov a zariadeniami existujúcich prevádzkovateľov.

3.

Z článkov 43 ES a 49 ES, zo zásady rovnosti zaobchádzania, z povinnosti transparentnosti, ako aj zo zásady právnej istoty vyplýva, že podmienky a spôsoby verejného obstarávania, aké je dotknuté vo veciach samých, a najmä ustanovenia o zániku koncesií udelených na konci takého verejného obstarávania, akým je článok 23 ods. 3 návrhu dohody, musia byť formulované jasne, presne a jednoznačne, čo musí overiť vnútroštátny súd.

4.

Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bráni vykonávaniu akejkoľvek cezhraničnej činnosti v odvetví hier bez ohľadu na spôsob, akým sa vykonáva, a najmä v prípadoch, keď existuje jednak možnosť priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom a jednak možnosť vykonať na policajné účely fyzickú kontrolu zástupcov podniku, ktorí sa zdržiavajú na vnútroštátnom území. Vnútroštátny súd musí overiť, či to tak je v prípade článku 23 ods. 3 návrhu dohody.

5.

Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že za súčasného stavu práva Únie skutočnosť, že hospodársky subjekt má v členskom štáte svojho sídla povolenie, ktoré mu umožňuje ponúkať hazardné hry, nebráni tomu, aby iný členský štát, rešpektujúc požiadavky práva Únie, podmienil možnosť takéhoto subjektu ponúkať uvedené služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa na jeho území držbou povolenia vydaného jeho vlastnými orgánmi.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 73, 10.3.2012.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret — Dánsko) — The Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Sunico ApS, M & B Holding ApS, Sunil Kumar Harwani

(Vec C-49/12) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Článok 1 ods. 1 - Pôsobnosť - Pojem ‚občianske a obchodné veci‘ - Žaloba podaná orgánom verejnej moci - Náhrada škody z dôvodu spoluúčasti na daňovom úniku spáchanom treťou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou na účely DPH)

(2013/C 325/08)

Lengua de procedimiento: danés

Órgano jurisdiccional remitente

Østre Landsret

Partes en el procedimiento principal

Demandante: The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs

Demandadas: Sunico ApS, M & B Holding ApS, Sunil Kumar Harwani

Objeto

Petición de decisión prejudicial — Østre Landsret — Interpretación del artículo 1 del Reglamento (CE) no 44/2001 del Consejo, de 22 de diciembre de 2000, relativo a la competencia judicial, el reconocimiento y la ejecución de resoluciones judiciales en materia civil y mercantil (DO L 12, p. 1) — Ámbito de aplicación — Inclusión o no de una demanda por daños y perjuicios por razón del impago del impuesto sobre el valor añadido interpuesta por la autoridad tributaria de un Estado miembro contra personas físicas y jurídicas domiciliadas en otro Estado miembro, y basada en una supuesta «conspiración con uso de medios ilícitos» que se rige por el Derecho sobre la responsabilidad extracontractual («acto ilícito»).

Fallo

El concepto de «materia civil y mercantil», en el sentido del artículo 1, apartado 1, del Reglamento (CE) no 44/2001 del Consejo, de 22 de diciembre de 2000, relativo a la competencia judicial, el reconocimiento y la ejecución de resoluciones judiciales en materia civil y mercantil, debe interpretarse en el sentido de que engloba una acción en la que una autoridad pública de un Estado miembro reclama una indemnización de daños y perjuicios a unas personas físicas y jurídicas residentes en otro Estado miembro a fin de reparar el perjuicio causado por una conspiración para defraudar el impuesto sobre el valor añadido adeudado en el primer Estado miembro.

---

(1)   DO C 118, de 21.4.2012.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Anton Schlecker, vystupujúci pod obchodným menom „Firma Anton Schlecker“/Melitta Josefa Boedeker

(Vec C-64/12) (1)

(Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Pracovná zmluva - Článok 6 ods. 2 - Rozhodné právo pri neexistencii voľby práva - Právny poriadok štátu, v ktorom zamestnanec „obvykle vykonáva prácu“ - Zmluva, ktorá má užšiu väzbu s iným členským štátom)

(2013/C 325/09)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Anton Schlecker, vystupujúci pod obchodným menom „Firma Anton Schlecker“

Žalovaná: Melitta Josefa Boedeker

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden — Výklad článku 6 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. EÚ C 169, 2005, s. 10) — Rozhodné právo pri neexistencii voľby práva — Pracovná zmluva — Právny poriadok štátu, v ktorom sa obvykle vykonáva práca — Pracovník, ktorý svoju prácu vykonával nepretržite a dlhodobo v tom istom členskom štáte — Pracovná zmluva, ktorá má vzhľadom na všetky ostatné okolnosti právneho sporu užšiu väzbu s iným členským štátom

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, sa má vykladať v tom zmysle, že aj v prípade, ak zamestnanec vykonáva v rámci plnenia pracovnej zmluvy prácu obvykle, dlhodobo a nepretržite v tom istom štáte, môže vnútroštátny súd na základe poslednej časti vety tohto ustanovenia odmietnuť uplatnenie právneho poriadku štátu, v ktorom sa obvykle vykonáva práca, ak zo všetkých okolností vyplýva, že uvedená zmluva má užšiu väzbu s iným štátom.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 126, 28.4.2012.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofia-grad — Bulharsko) — Slănčeva sila ЕООD/Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ — Razplaštatelna agencija

(Vec C-434/12) (1)

(Spoločná poľnohospodárska politika - EPFRV - Nariadenie (EÚ) č. 65/2011 - Podpora rozvoja vidieka - Pomoc na zakladanie a rozvoj mikropodnikov - Pojem,umelo vytvorené podmienky - Zneužívajúce konanie - Dôkazy)

(2013/C 325/10)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Slănčeva sila ЕООD

Žalovaný: Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ — Razplaštatelna agencija

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Administrativen săd Sofia-grad — Výklad článku 4 ods. 8 nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 25, s. 8) — Podpora rozvoja vidieka — Pojem „umelo vytvorené podmienky“ — Prípustnosť vnútroštátnej judikatúry, podľa ktorej sa na konštatovanie „umelo vytvorených podmienok“ vyžaduje právny vzťah medzi žiadateľmi o podporu a článok 4 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 65/2011 sa uplatní s výhradou splnenia troch kumulatívnych podmienok — Predloženie žiadostí o podporu rôznymi uchádzačmi, medzi ktorými existuje skutočná spätosť a ktorí využívajú samostatné susediace pozemky, ktoré boli predtým časťami jedného pozemku — Potreba preukázať úmyselnú koordináciu medzi uchádzačmi a tretími osobami s cieľom získať výhodu — Kritériá na konštatovanie výhody v zmysle článku 4 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 65/2011

Výrok rozsudku

1.

Článok 4 ods. 8 nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky jeho uplatňovania vyžadujú existenciu objektívnej a subjektívnej okolnosti. Podľa prvej z týchto okolností vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil objektívne okolnosti prejednávanej veci, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že cieľ sledovaný systémom podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) nemožno dosiahnuť. Podľa druhej okolnosti vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil objektívne dôkazy, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že umelým vytvorením podmienok požadovaných na získanie platby v rámci systému podpory z EPFRV chcel žiadateľ o takúto platbu výlučne získať výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi tohto systému podpory. Vnútroštátny súd môže v tomto ohľade vychádzať nielen z okolností, akými sú právne, ekonomické a/alebo osobné vzťahy medzi osobami podieľajúcimi sa na podobných investičných projektoch, ale aj z indícií svedčiacich o existencii úmyselnej koordinácie medzi týmito osobami.

2.

Článok 4 ods. 8 nariadenia č. 65/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa žiadosť o platbu v rámci systému podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zamietla len z dôvodu, že investičný projekt, ktorý sa uchádza o získanie pomoci z tohto systému, nemá funkčnú samostatnosť alebo že medzi žiadateľmi o takúto pomoc existuje právny vzťah, a to bez zohľadnenia ostatných objektívnych okolností prejednávanej veci.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 366, 24.11.2012.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State — Holandsko) — M. G., N. R./Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-383/13 PPU) (1)

(Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb - Prisťahovalecká politika - Nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt - Repatriácia neoprávnene sa zdržiavajúcich osôb - Smernica 2008/115/ES - Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín - Konanie o odsune - Zaistenie - Predĺženie zaistenia - Článok 15 ods. 2 a 6 - Právo na obhajobu - Právo byť vypočutý - Porušenie - Dôsledky)

(2013/C 325/11)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: M. G., N. R.

Žalovaný: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Raad van State — Výklad článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) a článku 15 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, s. 98) — Zaistenie — Predĺženie — Nedostatok spolupráce dotknutých štátnych príslušníkov v rámci konania o vyhostení — Porušenie práva na obhajobu — Právo každého byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať

Výrok rozsudku

Právo Únie, najmä článok 15 ods. 2 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa v správnom konaní rozhodlo o predĺžení zaistenia, pričom bolo porušené právo byť vypočutý, vnútroštátny súd poverený posúdením zákonnosti tohto rozhodnutia by mal rozhodnúť o zrušení zaistenia len vtedy, ak usúdi, že vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti každého jednotlivého prípadu toto porušenie skutočne zbavilo toho, kto ho namieta, možnosti lepšie uplatniť svoju obhajobu v takej miere, že toto správne konanie mohlo dospieť k inému výsledku.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 260, 7.9.2013.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 25. júna 2013 — BestWater International GmbH/Michael Mebes, Stefan Potsch

(Vec C-348/13)

(2013/C 325/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: BestWater International GmbH

Žalovaní: Michael Mebes, Stefan Potsch

Prejudiciálna otázka

Predstavuje vloženie cudzieho diela, ktoré je verejne sprístupnené na cudzej internetovej stránke, na vlastnú internetovú stránku za takých okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES (1) aj v tom prípade, keď tým nedochádza k prenosu cudzieho diela novému publiku a prenos sa neuskutočňuje špecifickým technickým postupom, ktorý sa odlišuje od postupu pri pôvodnom prenose?

---

(1)  Smernica 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 27. júna 2013 — trestné konanie proti Markus D.

(Vec C-358/13)

(2013/C 325/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Markus D.

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 1 bod 2 písm. b) smernice 2001/83/ES zo 6. novembra 2001  (1) v znení zmenenom a doplnenom smernicou 2004/27/ES z 31. marca 2004  (2) vykladať v tom zmysle, že látky alebo kombinácie látok v zmysle tohto predpisu, ktoré iba ovplyvňujú fyziologické funkcie u človeka — teda ich neobnovujú ani neupravujú — sa za lieky majú považovať iba v tom prípade, keď majú terapeutický účinok alebo v každom prípade vyvolávajú pozitívne ovplyvnenie telesných funkcií? Nespadajú teda látky alebo kombinácie látok, ktoré sa konzumujú výlučne pre svoje psychoaktívne účinky vyvolávajúce stav opojenosti, a pritom majú v každom prípade účinok, ktorý ohrozuje zdravie, pod pojem liek podľa smernice?

---

(1)  Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva, týkajúcich sa liekov na humánne použitie (Ú. v. EÚ L 136, s. 34; Mim. vyd. 13/034, s. 262).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg (Nemecko) 2. júla 2013 — H. T./Land Baden-Württemberg

(Vec C-373/13)

(2013/C 325/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: H. T.

Žalovaná: Land Baden-Württemberg

Prejudiciálne otázky

1.

a) Treba úpravu, ktorá sa uvádza v článku 24 ods. 1 prvom pododseku smernice Rady 2004/83/ES (1) a týka sa povinnosti členských štátov vydať povolenie na pobyt osobám, ktorým bolo priznané postavenie utečenca, rešpektovať aj pri odňatí povolenia na pobyt, ktoré už bolo vydané? b) Treba preto túto úpravu vykladať v tom zmysle, že bráni odňatiu alebo ukončeniu platnosti povolenia na pobyt (napríklad na základe vyhostenia podľa vnútroštátneho práva) v prípade osoby s priznaným postavením utečenca, keď nie sú splnené podmienky uvedené v článku 21 ods. 3 v spojení s ods. 2 smernice 2004/83/ES alebo „závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku“ v zmysle článku 24 ods. 1 prvého pododseku smernice 2004/83/ES?

2.

V prípade kladnej odpovede na obe časti prvej otázky: a) Ako treba vykladať dôvod vylúčenia v podobe „závažných dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku“ v článku 24 ods. 1 prvom pododseku smernice 2004/83/ES s ohľadom na riziká vyplývajúce z podpory teroristickej organizácie? b) Môžu „závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku“ v zmysle článku 24 ods. 1 prvého pododseku smernice 2004/83/ES existovať v prípade, keď osoba s priznaným postavením utečenca podporovala organizáciu PKK okrem iného získavaním prostriedkov a stálou účasťou na podujatiach blízkych tejto organizácii, aj pokiaľ nie sú splnené podmienky na zrušenie zákazu vyhostenia podľa článku 33 ods. 2 Ženevského dohovoru, a teda ani podmienky podľa článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES?

3.

V prípade zápornej odpovede prvú otázku písm. a): Je zrušenie, resp. ukončenie platnosti povolenia na pobyt, ktoré bolo vydané osobe s priznaným postavením utečenca (napríklad formou vyhostenia podľa vnútroštátneho práva), podľa práva Únie prípustné len v prípade existencie podmienok podľa článku 21 ods. 3 v spojení s ods. 2 smernice 2004/83/ES (resp. následnej právnej úpravy rovnakého znenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ)?

---

(1)  Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gersthof Den Haag (Holandsko) 22. júla 2013 — FNV Kunsten Informatie en Media/Holandské kráľovstvo

(Vec C-413/13)

(2013/C 325/15)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gersthof Den Haag

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: FNV Kunsten Informatie en Media

Žalované: Holandské kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa ustanovenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže vykladať v tom zmysle, že ustanovenie v kolektívnej zmluve uzatvorenej medzi združeniami zamestnávateľov a zamestnancov — podľa ktorého musí byť samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré na základe dohody o poskytovaní služieb vykonávajú pre zamestnávateľa rovnakú prácu ako zamestnanci, vyplatená určitá minimálna tarifná odmena už z dôvodu, že sa toto ustanovenie vyskytuje v kolektívnej zmluve — je z pôsobnosti článku 101 ZFEÚ vyňaté[?]

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Je uvedené ustanovenie vyňaté z pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, ak slúži (aj) na zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť kolektívnej zmluvy, a je pritom relevantné, či sa tým tieto pracovné podmienky zlepšia priamo, alebo len nepriamo[?]

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Contencioso-Administrativo de Oviedo (Španielsko) 23. júla 2013 — Mario Vital Pérez/Ayuntamiento de Oviedo

(Vec C-416/13)

(2013/C 325/16)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado Contencioso-Administrativo de Oviedo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Mario Vital Pérez

Žalovaný: Ayuntamiento de Oviedo

Prejudiciálna otázka

Bránia článok 2 ods. 2, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2000/78/ES (1) z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (2), ktoré zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe veku, takému ustanoveniu v súvislosti s výberovým konaním na miestnej úrovni, ktorým sa výslovne uplatňuje regionálny zákon členského štátu týkajúci sa hornej vekovej hranice 30 rokov na obsadenie pozície príslušníka miestnej polície?

---

(1)  Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

(2)   Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 23. júla 2013 — ÖBB Personenverkehr AG/Gotthard Starjakob

(Vec C-417/13)

(2013/C 325/17)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalovaná a navrhovateľka opravného prostriedku „Revision“: ÖBB Personenverkehr AG

Žalobca a odporca v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Gotthard Starjakob

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 21 Charty základných práv v spojení s článkom 7 ods. 1 a článkami 16 a 17 smernice 2000/78/ES (1) vykladať v tom zmysle, že a) zamestnanec, pri ktorom zamestnávateľ započítaním predchádzajúcich období služby, ktoré bolo upravené v zákone a predstavovalo diskrimináciu na základe veku, najprv stanovil nesprávny rozhodujúci deň na povýšenie, má v každom prípade nárok na vyplatenie rozdielu v plate pri uplatnení nediskriminačného rozhodujúceho dňa na povýšenie; b) alebo v tom zmysle, že členský štát má možnosť odstrániť diskrimináciu na základe veku prostredníctvom nediskriminačného započítania predchádzajúcich období služby aj bez finančnej kompenzácie (novým stanovením rozhodujúceho dňa na povýšenie spojeného s predĺžením obdobia, ktoré povýšeniu predchádzalo), predovšetkým ak sa týmto platovo neutrálnym riešením zachová platobná schopnosť zamestnávateľa a predíde sa neprimerane náročnému novému výpočtu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b): Môže zákonodarca také nediskriminačné započítanie predchádzajúcich období služby a) zaviesť aj retroaktívne (v tomto prípade oznámeným zákonom z 27. decembra 2011, BGBl I 2011/129, so spätnou účinnosťou od 1. januára 2004), alebo b) platí až od okamihu prijatia, resp. oznámenia nových predpisov upravujúcich započítanie a povýšenie v zamestnaní?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b): Má sa článok 21 Charty základných práv v spojení s článkom 2 ods. 1 a 2, ako aj článkom 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES vykladať v tom zmysle, že a) zákonná úprava, ktorá v prípade období zamestnania na začiatku kariéry stanovuje dlhšie obdobie na povýšenie, a preto komplikuje prechod do ďalšieho platového stupňa, predstavuje nepriame rozdielne zaobchádzanie na základe veku; b) a ak áno, je taká úprava vzhľadom na malé odborné skúsenosti na začiatku kariéry primeraná a nevyhnutná?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b): Majú sa článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. l smernice 2000/78/ES vykladať v tom zmysle, že pokračujúci účinok starej úpravy diskriminujúcej na základe veku je prípustný, resp. dôvodný kvôli ochrane majetkových aktív a legitímnej dôvere už preto, aby sa zamestnancovi v jeho prospech poskytla ochrana pred platovým znevýhodnením zapríčineným novou nediskriminačnou úpravou (doložka o zabezpečení platu)?

5.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b) a kladnej odpovede na tretiu otázku písm. b): a) Môže zákonodarca na účely stanovenia započítateľných predchádzajúcich období služby stanoviť pre zamestnanca povinnosť spolupráce (záväzok spolupracovať) a prechod do nového systému započítania a povýšenia podmieniť splnením tejto povinnosti? b) Môže sa zamestnanec, ktorý pri novom stanovení rozhodujúceho dňa na povýšenie podľa nového nediskriminačného systému započítania a povýšenia nespolupracuje, hoci sa to od neho vyžaduje, a preto vedome nevyužije nediskriminačnú úpravu a dobrovoľne ostane v režime starého systému započítania a povýšenia, ktorý je diskriminačný na základe veku, odvolávať na diskrimináciu na základe veku podľa starého systému, alebo predstavuje zotrvanie v starom diskriminačnom systéme výlučne z dôvodu možnosti uplatnenia nárokov zneužitie práva?

6.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. a) alebo kladnej odpovede na prvú otázku písm. b) a druhú otázku písm. b): Umožňuje zásada efektivity upravená v práve Únie v článku 47 ods. 1 Charty základných práv a článku 19 ods. 1 ZEÚ, aby premlčanie nárokov zakotvených v práve Únie nezačalo plynúť skôr, ako sa vyhlásením relevantného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne vysvetlí právny stav?

7.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. a) alebo kladnej odpovede na prvú otázku písm. b) a druhú otázku písm. b): Umožňuje zásada ekvivalencie upravená v práve Únie, aby sa prekážka premlčania, pokiaľ ide o uplatnenie nárokov podľa nového systému započítania a povýšenia, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve (§ 53a ods. 5 Bundesbahngesetz), rozšírila na uplatnenie rozdielov v plate, ktoré vyplývajú zo starého systému diskriminujúceho na základe veku?

---

(1)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 24. júla 2013 — Art & Allposters International BV/Stichting Pictoright

(Vec C-419/13)

(2013/C 325/18)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Art & Allposters International BV

Žalovaná: Stichting Pictoright

Prejudiciálne otázky

1.

Upravuje článok 4 smernice 2001/29/ES (1) odpoveď na otázku, či možno právo šírenia nositeľa autorských práv aplikovať na reprodukciu diela chráneného autorským právom, ktoré bolo prostredníctvom držiteľa práva alebo s jeho súhlasom zverejnené a dodané v EHP, ak táto reprodukcia napokon prešla zmenou týkajúcou sa formy a v tejto forme bola znovu uvedená do obehu?

2.

a) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má okolnosť, že dochádza k zmene v zmysle prvej otázky, význam pre odpoveď na otázku, či dochádza k zamedzeniu alebo porušeniu vyčerpania v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2001/29/ES? b) V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a): Aké kritériá treba stanoviť v tomto prípade, aby bolo možné hovoriť o zmene týkajúcej sa formy reprodukcie, ktorá bráni alebo porušuje vyčerpanie v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2001/29/ES? c) Poskytujú tieto kritériá priestor na kritérium vyvinuté vo vnútroštátnom holandskom práve, podľa ktorého nemožno hovoriť o vyčerpaní už preto, že ďalší predajca dal reprodukciám inú formu a v tejto forme ich verejne šíril (rozsudok Hoge Raad z 19. januára 1979, Poortvliet, NJ 1979/412)?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Autorità per la Vigilanza sui Contratti pubblici di lavori, servizi e forniture (Taliansko) 25. júla 2013 — Emmeci Srl/Cotral SpA

(Vec C427/13)

(2013/C 325/19)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Autorità per la Vigilanza sui Contratti pubblici di lavori, servizi e forniture

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Emmeci Srl

Žalovaná: Cotral SpA

Prejudiciálne otázky

1)

Má sa článok 56 smernice 2004/17/ES (1) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu zákonodarcovi neumožňuje, aby stanovil, že verejný obstarávateľ je oprávnený neukázať konkurentom počas fázy predkladania posledných ponúk na elektronickej dražbe ich miesto v poradí ani ponuky ostatných hospodárskych subjektov s tým, že túto informáciu sprístupní na konci dražby?

2)

Článok 56 smernice 2004/17/ES a zásada transparentnosti a rovnosti zaobchádzania bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo takej správnej praxi ako je uvedená v tomto konaní, ktorá stanovuje, že v záverečnej fáze sa elektronická držba vypne na päť minút, pričom konkurenti počas tejto fázy nemôžu poznať svoje poradie.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007 s. 19).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 31. júla 2013 — Vietnam Airlines Co. Ltd/Brigitta Voss, Klaus-Jürgen Voss

(Vec C-431/13)

(2013/C 325/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Frankfurt am Main

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Vietnam Airlines Co. Ltd

Odporcovia: Brigitta Voss, Klaus-Jürgen Voss

Prejudiciálne otázky

1.	Má cestujúci právo na náhradu v plnej výške z dôvodu veľkého meškania letu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 261/2004 (1) aj vtedy, keď predtým tretia osoba, iná než cestujúci, poskytla cestujúcemu z dôvodu meškania platbu na účely náhrady, alebo sa má taká platba započítať?

2.	V prípade kladnej odpovede v súvislosti so započítaním: Platí uvedené len pre práva na náhradu škody v zmysle vnútroštátneho nemeckého práva, alebo aj pre práva na zníženie ceny cestovného?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 2. augusta 2013 — Unitrading Ltd/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-437/13)

(2013/C 325/21)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka kasačného opravného prostriedku: Unitrading Ltd

Ďalší účastník konania: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálne otázky

1.

Vedú práva uvedené v článku 47 Charty (1) [základných práv Európskej únie] k tomu, že, keď sa colné orgány v rámci preukázania pôvodu dovezeného tovaru chcú odvolať na výsledky kontroly tretej strany, ktoré táto nesprístupnila ani colným orgánom ani deklarantovi, čím tento subjekt sťažuje alebo dokonca znemožňuje obhajobe preskúmať alebo vyvrátiť správnosť odvodených záverov, a vnútroštátnemu súdu sa sťaží jeho úloha posúdiť výsledky kontroly, že uvedené výsledky kontroly nesmú byť zohľadnené v súdnom konaní? Bude odpoveď na túto otázku iná, ak uvedená tretia strana vo vzťahu k colným orgánom a colnej dlžníčke vyhradí poskytnutie informácií, ktoré s tým súvisia, prostredníctvom bližšie nevysvetleného odôvodnenia, že ide o „law enforcement sensitive information“ [citlivé informácie bezpečnostnej politiky]?

2.

Vedú práva uvedené v článku 47 Charty k tomu, že colné orgány, v prípade, keď nemôžu sprístupniť vykonanú kontrolu, na ktorej zakladajú svoju domnienku určitého pôvodu tovaru — a výsledky kontroly sa dôvodne spochybnia —, musia podporiť colnú dlžníčku — pokiaľ to od orgánov možno oprávnene požadovať — v jej návrhu, aby na svoje náklady vykonali kontrolu a/alebo odobrali vzorky vo vyvážajúcej krajine, ktorú uvádza?

3.

Bude odpoveď na prvú a na druhú otázku iná, ak po oznámení splatného cla boli ešte po určitý obmedzený čas k dispozícii vzorky tovaru, ktoré mohli byť colnej dlžníčke poskytnuté na účely analýzy v inom laboratóriu, aj keď by výsledok takej analýzy nezmenil nič na tom, že výsledky laboratória, ktoré oslovili colné orgány, nebolo možné preskúmať, takže potom ani súd — v prípade, že by iné laboratórium konštatovalo pôvod, ktorý uviedla colná dlžníčka — nemohol porovnať spoľahlivosť výsledkov oboch laboratórií? V prípade kladnej odpovede: Musia colné orgány upozorniť colnú dlžníčku na to, že sú ešte k dispozícii časti vzoriek tovaru a že si tieto vzorky môže vyžiadať na uvedenú analýzu?

---

(1)   Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel București (Rumunsko) 2. augusta 2013 — SC BCR Leasing IFN SA/Agenția Națională de Administrare Fiscală — Direcția generală de administrare a marilor contribuabili, Agenția Națională de Administrare Fiscală — Direcția generală de soluționare a contestațiilor

(Vec C-438/13)

(2013/C 325/22)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel București

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SC BCR Leasing IFN SA

Žalované: Agenția Națională de Administrare Fiscală — Direcția generală de administrare a marilor contribuabili, Agenția Națională de Administrare Fiscală — Direcția generală de soluționare a contestațiilor

Prejudiciálna otázka

Možno prípad majetku, ktorý je predmetom zmluvy o finančnom lízingu a ktorý sa lízingovej spoločnosti po ukončení zmluvy vinou užívateľa nepodarilo od užívateľa získať, hoci lízingová spoločnosť uplatnila a viedla zákonné postupy na účel vymáhania daného majetku, pričom po odstúpení od zmluvy jej užívateľ za používanie jej majetku nezaplatil, považovať za dodanie tovaru za protihodnotu podľa článku 16 smernice 2006/[112]/ES (1) alebo podľa článku 18 smernice 2006/[112]/ES?

---

(1)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 6. augusta 2013 — Sarah Nagy/Marcel Nagy

(Vec C-442/13)

(2013/C 325/23)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Sarah Nagy

Žalovaný: Marcel Nagy

Prejudiciálne otázky

1.

Vedú sa dve konania „medzi rovnakými účastníkmi“ v zmysle článku 12 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (1), keď v jednom konaní dieťa uplatňuje voči otcovi svoj nárok na vyplatenie výživného splatného v minulosti a v súčasnosti a otec v konaní vo veci rozvodu manželstva požaduje, aby súd určil jeho vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a dávku pre matku na obdobie po rozvode?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Keď v jednom konaní osoba, ktorá má nárok na výživné, uplatní svoj nárok na existujúce výživné a v inom konaní osoba, ktorá je povinná poskytnúť výživné, požaduje, aby bola jej povinnosť poskytovať existujúce výživné stanovená až k neskoršiemu dátumu, vedú sa potom od neskoršieho dátumu konania z dôvodu „tej istej veci“ v zmysle článku 12 nariadenia?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 7, s. 1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Brașov (Rumunsko) 7. augusta 2013 — Imre Solyom, Luiza Solyom/Direcția Generală a Finanțelor Publice a Județului Brașov

(Vec C-444/13)

(2013/C 325/24)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Brașov

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Imre Solyom, Luiza Solyom

Žalovaný: Direcția Generală a Finanțelor Publice a Județului Brașov

Prejudiciálna otázka

Majú sa články 73 a 78 smernice 2006/112/ES (1) vykladať v tom zmysle, že pokiaľ zmluvné strany v kúpnej zmluve dohodnú konečnú a neodvolateľnú cenu a daňové orgány budú následne považovať toto plnenie za zdaniteľné plnenie v dôsledku prekvalifikovania predávajúceho na zdaniteľnú osobu, príslušná daň z pridanej hodnoty sa považuje za súčasť ceny, alebo sa táto príslušná daň pridáva k tejto cene? Inými slovami, čo je základom dane pri takomto dodaní?

---

(1)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Salzburg (Rakúsko) 12. augusta 2013 — Germanwings GmbH/Ronny Henning

(Vec C-452/13)

(2013/C 325/25)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Salzburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka a žalovaná: Germanwings GmbH

Odporkyňa v odvolacom konaní a žalobkyňa: Ronny Henning

Prejudiciálna otázka

Ktorý čas je určujúci pre pojem „čas príletu“ používaný v článkoch 2, 5, 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (1):

a)	čas zosadnutia lietadla na pristávaciu dráhu („čas touchdown“);

b)	čas, kedy lietadlo dosiahlo príletové stojisko a aktivovalo parkovacie brzdy, respektíve boli založené brzdiace kliny („čas príchodu ku klinom“);

c)	čas otvorenia dverí lietadla;

d)	čas určený zmluvnými účastníkmi v rámci zmluvnej autonómie?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

Odvolanie podané 12. augusta 2013: Confederazione Cooperative Italiane, Cooperativas Agro-alimentarias, Fédération française de la coopération fruitière, légumière et horticole (Felcoop) proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 30. mája 2013 vo veci T-454/10, Associazione Nazionale degli Industriali delle conserve Alimentari Vegetali (Anicav), Agrupación Española de Fabricantes de Conservas Vegetales (Agrucon)/Európska komisia

(Vec C-455/13 P)

(2013/C 325/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Confederazione Cooperative Italiane, Cooperativas Agro-alimentarias, Fédération francaise de la coopération fruitiere, légumiere et hortivcole (Felcoop) (v zastúpení: M. Merola, advokát)

Ďalší účastníci konania: Nazionale degli Industriali delle conserve Alimentari Vegetali (Anicav), Agrupación Española de Fabricantes de Conservas Vegetales (Agrucon), Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA), Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor

—	zrušil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu,

—	vyhlásil, že žaloba priemyselných spracovateľov ovocia a zeleniny je neprístupná, a vyhovel návrhom, ktoré odvolateľky preložili v prvostupňovom konaní,

—

subsidiárne, pre prípad, že by Súdny dvor rozhodol, že žaloby o neplatnosť sú prípustné (quod non), zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu vážneho a zjavného nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného a rozporného právneho odôvodnenia, čo je objasnené v odvolaní, a vrátil vec Všeobecnému súdu na preskúmanie veci samej,

—

subsidiárne, pre prípad, že by Súdny dvor potvrdil (quod non) vecné posúdenie veci Všeobecným súdom, zrušil tú časť rozsudku, ktorá sa týka účinkov zrušenia článku 60 ods. 7 nariadenia č. 543/2011 (1), a to z dôvodu, že je založená na rozporuplnom odôvodnení, ktoré je vzhľadom na dĺžku trvania a fungovania operačných programov v rozpore so zásadou právnej istoty a zásadou legitímneho očakávania,

—	zaviazal žalobcov v prvostupňovom konaní na náhradu trov konania na oboch stupňoch konania alebo v prípade, že sa vec vráti Všeobecnému súdu, rozhodol, že o trovách konania vynaložených v prvostupňovom konaní a v odvolacom konaní sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku:

—

nesprávne posúdil prípustnosť žaloby vo veci T-454/10 v rozsahu, v akom odkazuje na prílohu VIII nariadenia č. 1580/2007 (2), najmä keď vychádzal z toho, že uvedená príloha VIII tvorí s článkom 52 ods. 2a druhým podosekom vyššie uvedeného nariadenia jeden celok, bez toho, aby si uvedomil, že naposledy uvedené ustanovenie neprinieslo žiadnu zmenu obsahu prílohy VII, ktorá v prípade určitých spracovateľských činností vždy pripúšťala financovanie a investície EÚ,

—	nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcov v prvostupňovom konaní na podanie žalôb o neplatnosť podľa článku 263 ods. 4 a 6 ZFEÚ,

—

nesprávne rozhodol, že napadnuté ustanovenia boli prijaté v rozpore s jednotným nariadením o spoločnej organizácii trhov, keď nesprávne vychádzal z toho, že toto nariadenie vylučuje z pôsobnosti európskeho financovania všetky činnosti, ktoré vykonávajú organizácie výrobcov, okrem produkcie čerstvých výrobkov (určených na spotrebu alebo ďalšie spracovanie),

—	nesprávne uplatnil zásadu zákazu diskriminácie, keď ju zamenil so zásadou nenarušenej hospodárskej súťaže medzi navzájom rovnými aktérmi na trhu a keď pozabudol, že sa odvetvie poľnohospodárstva riadi vlastnými pravidlami v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky,

—

v súvislosti s účinkami zrušenia nesprávne uplatnil článok 264 ods. 2 ZFEÚ, keď rozlišoval medzi článkom 52 ods. 2a druhým pododsekom skoršieho nariadenia č. 1580/2007 a článkom 50 ods. 3 nariadenia č. 543/2011 na jednej strane a článkom 60 ods. 7 nariadenia č. 543/2011 na druhej strane, a keď vydal rozsudok, ktorý s odkazom na článok 60 ods. 7 nariadenia č. 543/2011 nemožno vykonať.

---

(1)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, s. 1)

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 350, s. 1).

Odvolanie podané 9. augusta 2013: T & L Sugars Ltd, Sidul Açúcares, Unipessoal Lda proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 6. júna 2013 vo veci T-279/11, T & L Sugars Ltd, Sidul Açúcares, Unipessoal Lda/Európska komisia

(Vec C-456 P)

(2013/C 325/27)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: T & L Sugars Ltd, Sidul Açúcares, Unipessoal Lda (v zastúpení: D. Walbroeck, advokát, D. Slater, Solicitor)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Rada Európskej únie, Francúzska republika

Návrhy odvolateľky

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	vyhlásil toto odvolanie za prípustné a dôvodné,

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 6. júna 2013, T-279/11 („napadnutý rozsudok“), v rozsahu, v akom zamieta ako neprípustnú žalobu o neplatnosť podanú odvolateľkami a zamieta jej žalobné dôvody týkajúce sa nezákonnosti,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej,

—	zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania pred Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú tieto odvolacie dôvody:

1.	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že sporné nariadenia obsahovali vykonávacie nariadenia v zmysle článku 263 ods. 4 ZFEÚ.

2.	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nariadenie č. 393/2011 (1) sa odvolateliek priamo nedotýkalo.

3.	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol žalobný dôvod týkajúci sa nezákonnosti v dôsledku pochybení uvedených v bodoch 1. a 2. vyššie.

Odvolateľky preto navrhujú, aby Súdny dvor (i) zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom vyhlasuje žalobu o neplatnosť za neprípustnú a zamieta žalobný dôvod týkajúci sa nezákonnosti; a (ii) vrátil vec Všeobecnému súdu.

---

(1)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 393/2011 z 19. apríla 2011, ktorým sa ustanovuje prideľovací koeficient na vydávanie dovozných povolení na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót, na ktoré sa podali žiadosti od 1. do 7. apríla 2011, a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o tieto povolenia

Ú. v. EÚ L 104, s. 39.

Odvolanie podané 16. septembra 2013 spoločnosťou GRE Grand River Entreprises Deutschland GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 3. júla 2013 vo veci T-205/12, GRE Grand River Entreprises Deutschland GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-494/13 P)

(2013/C 325/28)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: GRE Grand River Entreprises Deutschland GmbH (v zastúpení: I. Memmler a S. Schulz, Reschtsanwältinnen)

Ďalší účastník odvolacieho konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Villiger Söhne GmbH

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu z 3. júla 2013 vo veci T-205/12, ako aj rozhodnutie prvého odvolacieho senátu z 1. marca 2012, č. k. R-387/2011-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza jediný odvolací dôvod, a to nesprávny výklad a uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 207/2009 (1).

Na odôvodnenie odvolateľka uvádza:

Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „totožnosť výrobkov“, keďže výrobky „cigary“ stotožňoval s nadradeným pojmom „tabakové výrobky“. Tým Všeobecný súd neprimerane rozšíril rozsah ochrany namietanej ochrannej známky.

Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „podobnosť výrobkov“, keďže ani pri posudzovaní podobnosti výrobkov nemožno jednotlivé výrobky „cigary“ paušálne považovať za podobné s nadradeným pojmom „fajčiarske výrobky“.

Pri porovnaní označení Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlo celkového posúdenia, keďže paušálne porovnal časti „LIBERTAD“ a „LIBERTE“, a pritom oslabil všetky ostatné časti ochranných známok.

Predovšetkým však práve niektoré iné časti kolidujúcich ochranných známok majú dominantný význam, o. i. farebná kombinácia napadnutých ochranný známok a namietanej obrazovej ochrannej známke a označenia „LA“.

Všeobecný súd navyše nesprávne uplatnil zásady stanovené Súdnym dvorom EÚ k pojmovej podobnosti pojmov, keďže nedostatočne zohľadnil rozličné jazyky ochrannej známky.

Celkovo napokon Všeobecný súd došiel k nesprávnemu záveru.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

Odvolanie podané 16. septembra 2013 spoločnosťou GRE Grand River Enrtreprises Deutschland GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 3. júla 2013 vo veci T-206/12, GRE Grand River Enterprises Deutschland GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (Ochranné známky a vzory)

(Vec C-495/13 P)

(2013/C 325/29)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: GRE Grand River Enterprises Deutschland GmbH (v zastúpení: I. Memmler a S. Schulz, Rechtsanwältinnen)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (Ochranné známky a vzory), Villiger Söhne GmbH

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu z 3. júla 2013 vo veci T-206/12, ako aj rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 1. marca 2012, č. k. R 0411/2011-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetné odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba odvolateľky navrhujúca zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 1. marca 2012 týkajúceho sa námietkového konania medzi spoločnosťami Villiger Söhne GmbH a GRE Grand River Enterprises Deutschland GmbH.

Odvolateľka uvádza jediný odvolací dôvod, a to nesprávny výklad a uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) 207/2009 (1).

Na odôvodnenie odvolateľka uvádza:

Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „totožnosť výrobkov“, keďže výrobky „cigary“ stotožňoval s nadradeným pojmom „tabakové výrobky“. Tým Všeobecný súd neprimerane rozšíril rozsah ochrany namietanej ochrannej známky.

Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „podobnosť výrobkov“, keďže ani pri posudzovaní podobnosti výrobkov nemožno jednotlivé výrobky „cigary“ paušálne považovať za podobné s nadradeným pojmom „fajčiarske výrobky“.

Pri porovnaní označení Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlo celkového posúdenia, keďže paušálne porovnal časti „LIBERTAD“ a „LIBERTE“, a pritom ignoroval všetky ostatné časti ochranných známok.

Predovšetkým však pri správnom uplatnení pravidla celkového posúdenia mal Všeobecný súd práve niektorým iným častiam kolidujúcich ochranných známok pripísať dominantný význam, o. i. farebnej kombinácia napadnutých ochranný známok a označeniu „LA“ namietanej obrazovej ochrannej známke.

Všeobecný súd navyše nesprávne uplatnil zásady stanovené Súdnym dvorom EÚ k pojmovej podobnosti pojmov, keďže nedostatočne zohľadnil rozličné jazyky ochrannej známky.

Celkovo napokon Všeobecný súd došiel k nesprávnemu záveru.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Španielsko/Komisia

(Vec T-402/06) (1)

(Kohézny fond - Nariadenie (ES) č. 1164/94 - Projekty environmentálnej infraštruktúry vykonané na území Katalánska (Španielsko) - Čiastočné zrušenie finančnej pomoci - Verejné obstarávania služieb a prác - Kritériá hodnotenia ponúk - Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka - Rovnosť zaobchádzania - Transparentnosť - Ponuka s neobvykle nízkou cenou - Oprávnenosť výdavkov - Stanovenie finančnej pomoci - Článok H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94 - Proporcionalita)

(2013/C 325/30)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne J. M. Rodríguez Cárcamo, neskôr A. Rubio González, abogados del Estado)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Steiblytė a L. Escobar Guerrero, neskôr A. Steiblytė a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5105 z 20. októbra 2006, ktorým sa znižuje pomoc z Kohézneho fondu pre osem projektov vykonávaných na území autonómneho spoločenstva Katalánsko (Španielsko)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo znáša vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 42, 24.2.2007.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Španielsko/Komisia

(Vec T-2/07) (1)

(Kohézny fond - Nariadenie (ES) č. 1164/94 - Projekty týkajúce sa sanačnej činnosti v hydrologickom povodí rieky Júcar (Španielsko) - Čiastočné zrušenie finančnej pomoci - Verejné zmluvy na zhotovenie prác - Kritériá hodnotenia ponúk - Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka - Rovnosť zaobchádzania - Transparentnosť - Oprávnenosť výdavkov - Stanovenie finančných opráv - Článok H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94 - Proporcionalita)

(2013/C 325/31)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne J. M. Rodríguez Cárcamo, neskôr A. Rubio González, abogados del Estado)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Steiblytė a L. Escobar advokát, neskôr A. Steiblytė a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5102 z 20. októbra 2006, ktorým sa znižuje príspevok z Kohézneho fondu skupine projektov s referenčným číslom 2001.ES.16.C.PE.050, a ktoré sa týka kanalizácie v hydrologickom povodí rieky Júcar (Španielsko)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo znáša vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 56, 10.3.2007.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Španielsko/Komisia

(Vec T-3/07) (1)

(Kohézny fond - Nariadenie (ES) č. 1164/94 - Projekty environmentálnej infraštruktúry vykonané na území Andalúzie (Španielsko) - Čiastočné zrušenie finančnej pomoci - Verejné zmluvy na zhotovenie prác a poskytnutie služieb - Kritériá hodnotenia ponúk - Zverejnenie - Oprávnenosť výdavkov - Stanovenie finančných opráv - Článok H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94 - Proporcionalita)

(2013/C 325/32)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne J. M. Rodríguez Cárcamo, neskôr A. Rubio González, abogados del Estado)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Steiblytė a L. Escobar Guerrero, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Canal Fontcuberta, advokát, neskôr A. Steiblytė a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5103 z 20. októbra 2006, ktorým sa znižuje príspevok z Kohézneho fondu na päť projektov environmentálnej infraštruktúry vykonaných na území autonómnej oblasti Andalúzia (Španielsko)

Výrok rozsudku

1.

Články 2 až 6 rozhodnutia Komisie K(2006) 5103 z 20. októbra 2006, ktorým sa znižuje príspevok z Kohézneho fondu na päť projektov environmentálnej infraštruktúry vykonaných na území autonómnej oblasti Andalúzia (Španielsko), sa zrušujú v rozsahu, v akom zahŕňajú sumu 476 460 eur na základe finančných opráv týkajúcich sa projektov s referenčnými číslami 2000.ES.16.C.PE.004, 2000.ES.16.C.PE.025, 2000.ES.16.C.PE.066 a 2000.ES.16.C.PE.0138.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Španielske kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 56, 10.3.2007.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia

(Spojené veci T-226/09 a T-230/09) (1)

(Štátna pomoc - Čiastočné oslobodenie od platby časti odvodov do Dôchodkového ochranného fondu - Rozhodnutie, ktorým sa štátna pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom - Pojem štátna pomoc - Štátne prostriedky - Výhoda - Selektívna povaha - Narušenie hospodárskej súťaže - Narušenie obchodu medzi členskými štátmi - Rovnosť zaobchádzania - Proporcionalita - Legitímna dôvera - Povinnosť odôvodnenia - Vykonanie štátnej pomoci)

(2013/C 325/33)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: British Telecommunications (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: G. Robert, M. Newhouse, T. Castorina, solicitors, J. Holmes, barrister, a H. Legge, QC) (vec T-226/09) a BT Pension Scheme Trustees Ltd (Londýn) (v zastúpení: J. Derenne a A. Müller-Rappard, advokáti) (vec T-230/09)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: L. Flynn a N. Khan, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2009/703/ES z 11. februára 2009 týkajúceho sa štátnej pomoci C 55/2007 (ex NN 63/07, CP 106/06) poskytnutej Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska — Štátna záruka pre spoločnosť B[ritish] T[elecomunications] (Ú. v. EÚ L 242, s. 21)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Vo veci T-226/09 je British Telecommunications plc povinná nahradiť trovy konania.

3.	Vo veci T-230/09 je BT Pension Scheme Trustees Ltd povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 193, 15.8.2009.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — GL2006 Europe/Komisia

(Vec T-435/09) (1)

(Arbitrážna doložka - Zmluvy o finančnej pomoci uzatvorené v rámci piateho a šiesteho rámcového programu činností Spoločenstva v oblasti výskumu a technologického vývoja a v rámci programu eTEN - Projekty Highway, J WeB, Care Paths, Cocoon, Secure-Justice, Qualeg, Lensis, E-Pharm Up, Liric, Grace, Clinic a E2SP - Výpoveď zmlúv - Vrátenie vyplatených súm - Oznámenia o dlhu - Protinávrh - Zastupovanie žalobcu)

(2013/C 325/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: GL2006 Europe Ltd (Birmingham, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. Gardenal a E. Bélinguier-Raiz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne S. Delaude a N. Bambara, neskôr S. Delaude, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Van der Hout, advokát)

Predmet veci

Jednak žaloba podaná spoločnosťou GL2006 Europe podľa článku 238 ES na základe arbitrážnych doložiek, ktorou žalobkyňa spochybňuje kontroly vykonané OLAF-om v jej priestoroch v decembri 2008, rozhodnutie obsiahnuté v liste z 10. júla 2009, ktorým Komisia ukončila jej účasť na dvoch projektoch výskumu a technologického vývoja, ako aj dvanásť oznámení o dlhu vydaných Komisiou 7. augusta 2009 a týkajúcich sa vrátenia súm, ktoré jej Komisia vyplatila v rámci jej účasti na dvanástich projektoch výskumu a vývoja, a jednak protinávrh na vrátenie uvedených súm

Výrok rozsudku

1.	Konanie o žalobe, ktorú podala GL2006 Europe Ltd, sa zastavuje.

2.	GL2006 Europe je povinná zaplatiť Európskej komisii sumu 2 258 456,31 eura, zvýšenú o úroky od dátumov splatnosti platieb stanovených v oznámeniach o dlhu zo 7. augusta 2009.

3.	GL2006 Europe je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 11, 16.1.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Poľsko/Komisia

(Vec T-486/09) (1)

(EPUZF - Záručná sekcia - EPZF a EPFRV - Výdavky vylúčené z financovania - Opatrenia na rozvoj vidieka - Znevýhodnené oblasti a poľnohospodárske životné prostredie - Paušálna finančná oprava - Výdavky vynaložené Poľskom - Kontrolné správy - Účinnosť kontrol - Režim sankcií - Povinnosť odôvodnenia)

(2013/C 325/35)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: M. Szpunar, neskôr M. Szpunar a B. Majczyna a napokon B. Majczyna a S. Balcerak, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: P. Rossi a M. Owsiany-Hornung, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie 2009/721/ES z 24. septembra 2009, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 257, s. 28)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Poľská republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 51, 27.2.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Ecoceane/EMSA

(Vec T-518/09) (1)

(Verejné zákazky na poskytovanie služieb - Verejné obstarávanie - Nasadenie pohotovostných plavidiel určených na boj proti znečisťovaniu uhľovodíkmi - Zamietnutie ponuky uchádzača - Povinnosť odôvodnenia - Rovnosť zaobchádzania - Transparentnosť - Zjavne nesprávne posúdenie - Mimozmluvná zodpovednosť)

(2013/C 325/36)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ecoceane (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: S. Spalter, advokát)

Žalovaná: Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) (v zastúpení: J. Menze, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia EMSA z 28. októbra 2009, ktorým sa zamietla ponuka žalobkyne v rámci verejného obstarávania EMSA/NEG/1/2009, týkajúceho sa uzavretia zmlúv na poskytovanie služieb týkajúcich sa nasadenia pohotovostných plavidiel určených na boj proti znečisťovaniu uhľovodíkmi (časť č. 2: Atlantický oceán/Lamanšský prieplav), a zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zmluva uzatvára s iným uchádzačom, a návrh na náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Spoločnosť Ecoceane znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA).

---

(1)   Ú. v. EÚ C 80, 27.3.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — ATC a i./Komisia

(Vec T-333/10) (1)

(Mimozmluvná zodpovednosť - Politika hygieny - Ochranné opatrenia v krízovej situácii - Ochranné opatrenia v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou v určitých tretích krajinách - Zákaz dovozu voľne žijúcich vtákov odchytených v ich prirodzenom prostredí - Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Zjavné a závažné prekročenie miery voľnej úvahy - Smernice 91/496/ES a 92/65/ES - Zásada obozretnosti - Povinnosť náležitej starostlivosti - Proporcionalita)

(2013/C 325/37)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Animal Trading Company (ATC) BV (Loon op Zand, Holandsko), Avicentra NV (Malle, Belgicko), Borgstein birds and Zoofood Trading vof (Wamel, Holandsko), Bird Trading Company Van der Stappen BV (Dongen, Holandsko), New Little Bird’s Srl (Anagni, Taliansko), Vogelhuis Kloeg (Zevenbergen, Holandsko) a Giovanni Pistone (Westerlo, Belgicko) (v zastúpení: M. Osse a J. Houdijk, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Jimeno Fernández a B. Burggraaf, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba na náhradu škody, ktorá žalobkyniam údajne vznikla v dôsledku prijatia rozhodnutia Komisie 2005/760/ES z 27. októbra 2005, ktoré sa týka určitých ochranných opatrení na dovoz vtákov chovaných v zajatí, v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 285, s. 60), ktorého uplatniteľnosť bola predĺžená, a ďalej nariadenia Komisie (ES) č. 318/2007 z 23. marca 2007, ktorým sa ustanovujú zdravotné podmienky pre zvieratá pri dovoze určitých druhov vtákov do Spoločenstva a podmienky karantény (Ú. v. EÚ L 84, s. 7)

Výrok rozsudku

1.

Európska Únia je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla Animal Trading Company (ATC) BV, Avicentra NV, Borgstein birds and Zoofood Trading vof, la Bird Trading Company Van der Stappen BV, New Little Bird’s Srl, Vogelhuis Kloeg a Giovanimu Pistonemu v dôsledku toho, že Európska komisia prijala a vykonala po prvé rozhodnutie 2005/760/ES z 27. októbra 2005, ktoré sa týka určitých ochranných opatrení na dovoz vtákov chovaných v zajatí, v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou v určitých tretích krajinách, po druhé rozhodnutie 2005/862/ES z 30. novembra 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 2005/759/ES a 2005/760/ES, pokiaľ ide o opatrenia na boj proti vtáčej chrípke u vtákov iných ako hydina, po tretie rozhodnutie 2006/79/ES z 31. januára 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 2005/759/ES a 2005/760/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia ich uplatňovania, po štvrté rozhodnutie 2006/405/ES zo 7. júna 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 2005/710/ES, 2005/734/ES, 2005/758/ES, 2005/759/ES, 2005/760/ES, 2006/247/ES a 2006/265/ES, pokiaľ ide o určité ochranné opatrenia v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou, po piate rozhodnutie 2006/522/ES z 25. júla 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia 2005/759/ES a 2005/760/ES, pokiaľ ide o určité ochranné opatrenia v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou a premiestňovanie určitých živých vtákov do Spoločenstva, po šieste rozhodnutie 2007/21/ES z 22. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2005/760/ES, pokiaľ ide o určité ochranné opatrenia v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou a dovoz iných druhov vtákov ako hydina do Spoločenstva, ako aj po siedme rozhodnutie 2007/183/ES z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2005/760.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Účastníci konania predložia Všeobecnému súdu v lehote troch mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku vyčíslené sumy náhrady škody, na ktorých sa spoločne dohodnú.

4.	Ak k takejto dohode nedôjde, účastníci konania predložia v tej istej lehote svoje číselne vyjadrené návrhy.

5.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 274, 9.10.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Duravit a i./Komisia

(Vec T-364/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Jediné a pokračujúce porušenie - Dôkazné bremeno - Pokuty - Rovnosť zaobchádzania - Proporcionalita - Zákonnosť trestov)

(2013/C 325/38)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Duravit AG (Hornberg, Nemecko), Duravit SA (Bischwiller, Francúzsko) a Duravit BeLux SPRL/BVBA (Overijse, Belgicko) (v zastúpení: R. Bechtold, U. Soltész a C. von Köckritz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Thyri, advokát)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Simm a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyniam uložená v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 ods. 1 bod 8 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) sa zrušuje v rozsahu, v akom Európska komisia dospela k záveru, že Duravit AG, Duravit BeLux SPRL/BVBA a Duravit SA sa zúčastnili na porušení na územiach Talianska, Rakúska a Holandska.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Duravit AG, Duravit BeLux a Duravit SA znášajú tri štvrtiny svojich trov konania.

4.	Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania, ktoré vynaložili Duravit AG, Duravit BeLux SPRL/BVBA a Duravit SA.

5.	Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 288, 23.10.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Rubinetteria Cisal/Komisia

(Vec T-368/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Pojem porušenie - Oznámenie o spolupráci z roku 2002 - Spolupráca - Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 - Stanovovanie výšky pokuty - Platobná neschopnosť)

(2013/C 325/39)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rubinetteria Cisal SpA (Alzo Frazione di Pella, Taliansko) (v zastúpení: M. Pinnarò a P. Santer, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Rubinetteria Cisal SpA znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 288, 23.10.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Villeroy & Boch Austria a i./Komisia

(Spojené veci T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Jediné a porušenie - Pripísateľnosť protiprávneho správania - Dôkaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 - Zákaz retroaktivity - Primeraná lehota)

(2013/C 325/40)

Jazyky konania: nemčina, francúzština a holandčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Villeroy & Boch Austria GmbH (Mondsee, Rakúsko) (v zastúpení: A. Reidlinger, S. Dethof, M. Klusmann a K. Blau-Hansen, advokáti) (vec T-373/10), Villeroy & Boch AG (Mettlach, Nemecko) (v zastúpení: M. Klusmann, advokát, S. Thomas, profesor) (vec T-374/10), Villeroy et Boch SAS (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J. Philippe, K. Blau-Hansen, advokáti, a A. Villette, solicitor) (vec T-382/10) a Villeroy & Boch — Belgium (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: O. Brouwer, J. Blockx a N. Lorjé, advokáti) (vec T-402/10)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: vo veci T-373/10, pôvodne F. Castillo de la Torre, R. Sauer, F. Ronkes Agerbeek a A. Antoniadis, neskôr F. Castillo de la Torre, R. Sauer a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. van der Wal a M. van Heezik, advokáti; vo veci T-374/10, A. Antoniadis, R. Sauer a F. Ronkes Agerbeek; vo veci T-382/10, F. Castillo de la Torre, F. Ronkes Agerbeek a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. van der Wal a M. van Heezik, a vo veci T-402/10, F. Castillo de la Torre, F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. van der Wal a M. van Heezik)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá im bola uložená

Výrok rozsudku

1.	Vo veciach T-373/10, T-382/10 a T-402/10 sa žaloby zamietajú.

2.

Vo veci T-374/10 sa článok 1 ods. 7 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) zrušuje v rozsahu, v akom Európska komisia dospela k záveru, že Villeroy & Boch AG sa zúčastnila na karteli v odvetví kúpeľňových doplnkov a príslušenstva v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku a v Rakúsku pred 12. októbrom 1994.

3.	Vo veci T-374/10 sa v zostávajúcej časti žaloba zamieta.

4.	Villeroy & Boch Austria GmbH, Villeroy et Boch SAS et Villeroy & Boch — Belgium znášajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii vo veciach T-373/10, T-382/10 a T-402/10.

5.	Villeroy & Boch AG znáša sedem osmín svojich trov konania a je povinná nahradiť sedem osmín trov konania, ktoré vznikli Komisii vo veci T-374/10.

6.	Komisia znáša jednu osminu svojich trov konania a je povinná nahradiť jednu osminu trov konania, ktoré vznikli Villeroy & Boch AG vo veci T-374/10.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Hansa Metallwerke a i./Komisia

(Vec T-375/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Spolupráca počas správneho konania - Oznámenie o spolupráci z roku 2002 - Zníženie pokuty - Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 - Zákaz retroaktivity)

(2013/C 325/41)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Hansa Metallwerke AG (Stuttgart, Nemecko), Hansa Nederland BV (Nijkerk, Holandsko), Hansa Italiana Srl (Castelnuovo del Garda, Taliansko), Hansa Belgium (Asse, Belgicko) a Hansa Austria GmbH (Salzburg, Rakúsko) (v zastúpení: H.- J. Hellmann a C. Malz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Simm a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyniam uložená v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Hansa Metallwerke AG, Hansa Nederland BV, Hansa Italiana Srl, Hansa Belgium a Hansa Austria GmbH znášajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Mamoli Robinetteria/Komisia

(Vec T-376/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Právo na obhajobu - Oznámenie o spolupráci z roku 2002 - Námietka nezákonnosti - Pojem kartel - Výpočet sumy pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Závažnosť - Dodatočný koeficient sumy)

(2013/C 325/42)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Mamoli Robinetteria SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: F. Capelli a M. Valcada, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne F. Ruggeri Laderchi a A. De Matteis, neskôr F. Ruggeri Laderchi, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Mamoli Robinetteria SpA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 288, 23.10.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Masco a i./Komisia

(Vec T-378/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Jediné porušenie)

(2013/C 325/43)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Masco Corp. (Michigan, Spojené štáty), Hansgrohe AG (Schiltach, Nemecko), Hansgrohe Deutschland Vertriebs GmbH (Schiltach), Hansgrohe Handelsgesellschaft mbH (Wiener Neudorf, Rakúsko), Hansgrohe SA/NV (Brusel, Belgicko), Hansgrohe BV (Westknollendam, Holandsko), Hansgrohe SARL (Antony, Francúzsko), Hansgrohe SRL (Villanova d’Asti, Taliansko), Hüppe GmbH (Bad Zwischenahn, Nemecko), Hüppe Ges.mbH (Laxenburg, Rakúsko), Hüppe Belgium SA (Woluwé Saint-Étienne, Belgicko) a Hüppe BV (Alblasserdam, Holandsko) (v zastúpení: D. Schroeder, S. Heinz, advokáti, a J. Temple Lang, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Kennelly, barrister)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie článku 1 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) v rozsahu, v akom v ňom Komisia rozhodla, že žalobkyne sa podieľali na jedinom a komplexnom porušení v oblasti kúpeľňových doplnkov a príslušenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.

Masco Corp., Hansgrohe AG, Hansgrohe Deutschland Vertriebs GmbH, Hansgrohe Handelsgesellschaft mbH, Hansgrohe SA/NV, Hansgrohe BV, Hansgrohe SARL, Hansgrohe SRL, Hüppe GmbH, Hüppe Ges.mbH, Hüppe Belgium SA a Hüppe BV znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Keramag Keramische Werke a i./Komisia

(Spojené veci T-379/10 a T-381/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Dĺžka trvania porušenia - Právo na obhajobu - Prístup k spisu - Pripísateľnosť protiprávneho správania)

(2013/C 325/44)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Keramag Keramische Werke AG (Ratingen, Nemecko), Koralle Sanitärprodukte GmbH (Vlotho, Nemecko), Koninklijke Sphinx BV (Maastricht, Holandsko), Allia SAS (Avon, Francúzsko), Produits Céramique de Touraine SA (Selles-sur-Cher, Francúzsko), Pozzi Ginori SpA (Miláno, Taliansko) (vec T-379/10); Sanitec Europe Oy (Helsinki, Fínsko) (vec T-381/10) (v zastúpení: J. Killick, barrister, I. Reynolds, solicitor, P. Lindfelt a K. Struckmann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Kennelly, barrister)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyniam uložená v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 ods. 1 bod 6 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) sa zrušuje v rozsahu, v akom Európska komisia dospela k záveru, že Allia SAS a Produits Céramique de Touraine SA sa zúčastnili na porušení týkajúcom sa kartelu na francúzskom trhu v období od 25. februára 2004 do 9. novembra 2004, ako aj že Pozzi Ginori SpA sa zúčastnila na porušení týkajúcom sa kartelu na talianskom trhu v inom období než období od 14. mája 1996 do 9. marca 2001.

2.	Článok 2 ods. 7 rozhodnutia K(2010) 4185 v konečnom znení sa zrušuje v rozsahu, v akom celková suma pokuty uloženej Keramag Keramische Werke AG, Koralle Sanitärprodukte GmbH, Koninklijke Sphinx BV, Pozzi Ginori a Sanitec Europe Oy prevyšuje sumu 50 580 701 eur.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	Keramag Keramische Werke, Koralle Sanitärprodukte, Koninklijke Sphinx, Allia, Produits Céramique de Touraine, Pozzi Ginori a Sanitec Europe znášajú tri štvrtiny svojich trov konania.

5.	Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania, ktoré vynaložili Keramag Keramische Werke, Koralle Sanitärprodukte, Koninklijke Sphinx, Allia, Produits Céramique de Touraine, Pozzi Ginori a Sanitec Europe.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Wabco Europe a i./Komisia

(Vec T-380/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Skreslenie hospodárskej súťaže - Dôkaz - Stanovovanie výšky pokuty - Spolupráca počas správneho konania - Oznámenie o spolupráci z roku 2002 - Oslobodenie od pokút - Zníženie pokuty - Značná pridaná hodnota - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Zásada zákazu retroaktivity)

(2013/C 325/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Wabco Europe (Brusel, Belgicko), Wabco Austria GesmbH (Viedeň, Rakúsko), Trane Inc. (Piscataway, New Jersey, Spojené štáty), Ideal Standard Italia Srl (Miláno, Taliansko) a Ideal Standard GmbH (Bonn, Nemecko) (v zastúpení: S. Völcker, F. Louis, A. Israel, N. Niejahr, advokáti, C. O’Daly, E. Batchelor, solicitors, a F. Carlin, barrister)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre, F. Ronkes Agerbeek a G. Koleva, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, a zníženie pokút, ktoré im boli uložené

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 ods. 1 body 3 a 4 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) sa zrušuje v rozsahu, v akom Európska komisia uznala spoločnosti Trane Inc., Wabco Europe a Ideal Standard Italia Srl za zodpovedné za porušenie týkajúce sa kartelu na trhu keramiky v Taliansku za iné obdobie, ako je obdobie od 12. mája 2000 do 9. marca 2001.

2.	Suma pokuty uloženej Trane v článku 2 ods. 3 písm. a) rozhodnutia K(2010) 4185 v konečnom znení je 92 664 493 eur.

3.	Suma pokuty uloženej spoločne a nerozdielne Wabco Europe a Trane v článku 2 ods. 3 písm. b) rozhodnutia K(2010) 4185 je 15 820 767 eur.

4.	Suma pokuty uloženej spoločne a nerozdielne Ideal Standard Italia, Wabco Europe a Trane v článku 2 ods. 3 písm. e) rozhodnutia K(2010) 4185 je 4 520 220 eur.

5.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

6.	Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania vynaložených spoločnosťami Wabco Europe, Wabco Austria GesmbH, Trane, Ideal Standard Italia a Ideal Standard GmbH.

7.	Wabco Europe, Wabco Austria, Trane, Ideal Standard Italia a Ideal Standard znášajú polovicu svojich vlastných trov konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 288, 23.10.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Dornbracht/Komisia

(Vec T-386/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Námietka nezákonnosti - Závažnosť porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Rovnosť zaobchádzania - Proporcionalita - Zákaz retroaktivity)

(2013/C 325/46)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG (Iserlohn, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne H. Janssen, T. Kapp a M. Franz, neskôr H. Janssen a T. Kapp, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, advokát)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Simm a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Predovšetkým návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobkyni v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Zucchetti Rubinetteria/Komisia

(Vec T-396/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandsky a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Pojem porušenie - Jediné porušenie - Relevantný trh - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 - Závažnosť - Koeficienty)

(2013/C 325/47)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Zucchetti Rubinetteria SpA (Gozzano, Taliansko) (v zastúpení: M. Condinanzi, P. Ziotti a N. Vasile, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne F. Ruggeri Laderchi a A. De Matteis, neskôr F. Ruggeri Laderchi, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Zucchetti Rubinetteria SpA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Roca Sanitario/Komisia

(Vec T-408/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Pripísateľnosť protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Závažnosť porušenia - Koeficienty - Poľahčujúce okolnosti - Zníženie pokuty - Významná pridaná hodnota)

(2013/C 325/48)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Roca Sanitario, SA (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: J. Folguera Crespo a M. Merola, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.

Suma pokuty uloženej spoločne a nerozdielne spoločnosti Roca Sanitario, SA, v článku 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) je 6 298 000 eur.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania, ktoré vynaložila spoločnosť Roca Sanitario.

4.	Roca Sanitario znáša dve tretiny vlastných trov konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Laufen Austria/Komisia

(Vec T-411/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Pripísateľnosť protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 - Závažnosť porušenia - Koeficienty - Poľahčujúce okolnosti - Hospodárska kríza - Tlak vykonávaný veľkoobchodníkmi - Oznámenie o spolupráci z roku 2002 - Zníženie pokuty - Značná pridaná hodnota)

(2013/C 325/49)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Laufen Austria AG (Wilhelmsburg, Rakúsko) (v zastúpení: E. Navarro Varona a L. Moscoso del Prado González, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a návrh na zníženie pokuty uloženej žalobkyni v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Laufen Austria AG znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Európskej komisie.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Roca/Komisia

(Vec T-412/10) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP - Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií - Pripísateľnosť protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 - Závažnosť porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Hospodárska kríza - Oznámenie o spolupráci z roku 2002 - Zníženie pokuty - Významná pridaná hodnota)

(2013/C 325/50)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Roca (Saint-Ouen-l’Aumône, Francúzsko) (v zastúpení: P. Vidal Martínez, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená v tomto rozhodnutí

Výrok rozsudku

1.

Článok 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) sa zrušuje v rozsahu, v akom Európska komisia stanovila pokutu, ktorá bola spoločnosti Roca uložená spoločne a nerozdielne, bez toho, aby zohľadnila jej spoluprácu.

2.	Suma pokuty uloženej spoločnosti Roca v článku 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia K(2010) 4185 v konečnom znení je 6 298 000 eur.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania, ktoré vynaložila spoločnosť Roca.

5.	Roca znáša dve tretiny vlastných trov konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada

(Vec T-489/10) (1)

(Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní - Zmrazenie finančných prostriedkov - Povinnosť odôvodnenia - Nesprávne posúdenie)

(2013/C 325/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Islamic Republic of Iran Shipping Lines (Teherán, Irán) a 17 ďalších žalobkýň, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe rozsudku (v zastúpení: F. Randolph, QC, M. Lester, barrister, a M. Taher, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bishop a R. Liudvinaviciute-Cordeiro, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: M. Konstantinidis a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia) a Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a É. Ranaivoson, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 195, s. 25), rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP (Ú. v. EÚ L 281, s. 81), nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), a nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1)

Výrok rozsudku

1.

V rozsahu, v akom sa týkajú Islamic Republic of Iran Shipping Lines, ako aj 17 ďalších žalobkýň, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe, sa zrušujú: — príloha II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP, — príloha vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, — príloha rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413, — príloha VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 a — príloha IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010.

2.	Účinky rozhodnutia 2010/413, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/644, pokiaľ ide o Islamic Republic of Iran Shipping Lines, ako aj 17 ďalších žalobkýň, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe, zostanú zachované až do účinnosti zrušenia nariadenia č. 267/2012.

3.	Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Lines, ako aj 17 ďalším žalobkyniam, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe.

4.	Európska komisia a Francúzska republika znášajú vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2011.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Bank Kargoshaei a i./Rada

(Vec T-8/11) (1)

(Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní - Zmrazenie finančných prostriedkov - Povinnosť odôvodnenia - Právo na obhajobu - Právo na účinnú súdnu ochranu - Legitímna dôvera - Preskúmanie prijatých reštriktívnych opatrení - Nesprávna posúdenie - Rovnosť zaobchádzania - Právny základ - Podstatné náležitosti - Proporcionalita - Právo vlastniť majetok)

(2013/C 325/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Bank Kargoshaei (Teherán, Irán), Bank Melli Iran Investment Company (Teherán), Bank Melli Iran Printing and Publishing Company (Teherán), Cement Investment & Development Co. (Teherán), Mazandaran Cement Company (Teherán), Melli Agro-chemical Company (Teheran) a Shomal Cement Co. (Teherán) (v zastúpení: pôvodne L. Defalque a S. Woog, neskôr L. Defalque a C. Malherbe, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bishop a R. Liudvinaviciute-Cordeiro, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: F. Erlbacher a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Jednak návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 281, s. 81), nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), rozhodnutia Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 319, s. 11) a nariadenia Rady (EÚ) z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1) a jednak návrh na zrušenie akéhokoľvek budúceho nariadenia alebo rozhodnutia dopĺňajúceho alebo meniaceho niektorý z napadnutých aktov, ktorý bol v platnosti v čase ukončenia ústnej časti konania

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.

Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Bank Kargoshaei, Bank Melli Iran Investment Company, Bank Melli Iran Printing and Publishing Company, Cement Investment & Development Co., Mazandaran Cement Company, Melli Agro-chemical Company a Shomal Cement Co.

3.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 72, 5.3.2011.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2013 — Holandsko/Komisia

(Vec T-343/11) (1)

(EPUZF - Záručná sekcia - Výdavky vylúčené z financovania - Ovocie a zelenina - Vylúčenie výdavkov na tlač na obaly z financovania - Nedodržanie kritérií na uznanie organizácie výrobcov - Vylúčenie výdavkov všetkých členov dotknutej organizácie výrobcov - Proporcionalita)

(2013/C 325/53)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne C. Wissels, M. de Ree, B. Koopman a C. Schillemans, neskôr C. Wissels, M. de Ree a C. Schillemans, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouquet a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2011/244/EÚ z 15. apríla 2011, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 102, s. 33), v rozsahu, v akom sa týka výdavkov vynaložených Holandským kráľovstvom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 252, 27.8.2011.

Odvolanie podané 17. júla 2013: FK (*1) proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 8. mája 2013 vo veci F-87/12, FK (*1)/Komisia

(Vec T-373/13 P)

(2013/C 325/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: FK (*1)(v zastúpení: S. Orlandi, D. Abreu Caldas a J.-N. Louis, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil uznesenie Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretieho senátu) z 8. mája 2013 vo veci F-87/12, FK (*1)/Európska komisia,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza jeden odvolací dôvod, založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v závere Súdu pre verejnú službu, že zrušením obmedzenia doby, na ktorú je možné predĺžiť pracovnú zmluvu odvolateľa ako dočasného zamestnanca, bola pracovná zmluva navrhovateľa retroaktívne uvedená do režimu zmluvy na dobu neurčitú. Odvolateľ sa domnieva, že to tak nie je, a tvrdí, že Súd pre verejnú službu tým, že rozhodol o neprípustnosti návrhu odvolateľa na čiastočné zrušenie rozhodnutia o predĺžení jeho zmluvy, a síce na zrušenie rozhodnutia v časti obmedzujúcej dobu predĺženia, porušil jeho právo na podanie účinného opravného prostriedku.

---

(*1)  Údaje odstránené alebo vymazané v rámci zaistenia ochrany osobných dát a/alebo dôvernosti.

Žaloba podaná 6. augusta 2013 — Bitiqi a i./Komisia a i.

(Vec T-410/13)

(2013/C 325/55)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Burim Bitiqi (Londýn, Spojené kráľovstvo), Arlinda Gjebrea (Priština, Kosovská republika), Anna Gorska (Varšava, Poľsko), Agim Hajdini (Londýn), Josefa Martínez Estéve (Valencia, Španielsko), Denis Vasile Miron (Bukurešť, Rumunsko), James Nicholls (Swindon, Spojené kráľovstvo), Zornica Popova Glodžani (Varna, Bulharsko), Andrei Mihai Popovici (Bukurešť) a Amaia San José Ortiz (Llodio, Španielsko) (v zastúpení: A. Coolen, J.-N. Louis, É. Marchal a D. Abreu Caldas, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia, Eulex Kosovo a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	rozhodol a vyhlásil, — že rozhodnutia z 27. mája a z 2. júla 2013 o nepredĺžení zmlúv žalobcov sa zrušujú, — že žalovaní sú povinní nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú päť dôvodov.

1.	Prvý dôvod založený na porušení zásady konzultácie so zástupcami zamestnancov, keďže zamestnanci boli informovaní o dôsledkoch rozhodnutia o reštrukturalizácii misie Eulex Kosovo až po prijatí rozhodnutia a nadriadení bránili konzultácii s odborovým zástupcom.

2.	Druhý dôvod založený na porušení ochrany pracovníkov v rámci kolektívneho prepúšťania, keďže na každú z prepustených osôb by bolo potrebné uplatniť právo platné v jej členskom štáte pôvodu, čo by znamenalo veľkú rôznorodosť pravidiel a priznanej ochrany.

3.	Tretí dôvod založený na zneužití práva pri nadväzujúcom využívaní zmlúv na určitú dobu.

4.

Štvrtý dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie medzi kategóriami zamestnancov „seconded“ a „contracted“, keďže zrušenie pracovných miest sa v skutočnosti týkalo výlučne pracovníkov patriacich medzi zamestnancov „contracted“, pričom zamestnancom „seconded“ boli ponúknuté možnosti preradenia.

5.	Piaty dôvod týkajúci sa jedného zo žalobcov, založený na porušení článku 8 Európskej sociálnej charty, keďže táto žalobkyňa bola informovaná o napadnutom rozhodnutí v čase, keď bola tehotná a na materskej dovolenke.

Žaloba podaná 13. augusta 2013 — Richter + Frenzel/ÚHVT — Richter (Richter+Frenzel)

(Vec T-418/13)

(2013/C 325/56)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Richter + Frenzel GmbH + Co. KG (Würzburg, Nemecko) (v zastúpení: D. Altenburg, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Ferdinand Richter GmbH (Pasching, Rakúsko)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 12. marca 2013 (R 2001/2011-4),

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „Richter+Frenzel“ pre tovary a služby zaradené do tried 1, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 17, 19, 20, 24, 25, 35, 37, 39, 41 a 42 — Prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 8 545 998.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní: Ferdinand Richter GmbH.

Namietaná ochranná známka alebo označenie: slovná ochranná známka „RICHTER“, obrazová ochranná známka „RICHTER Edition“ a ochranná známka „RICHTER“ používaná v obchodnom styku v Rakúsku, ktorá nie je zapísaná.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009.

Žaloba podaná 14. augusta 2013 — Brouillard/Súdny dvor

(Vec T-420/13)

(2013/C 325/57)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Alain Laurent Brouillard (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: J.-M. Gouazé, advokát)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie — Generálneho riaditeľstva prekladov z 5. júna 2013 týkajúce sa verejného obstarávania 2013/S 047-075037, ktorým bol pán Brouillard vylúčený zo zákazky na preklad do francúzštiny,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia vyzvať uchádzača vybraného na základe rokovacieho konania v rámci verejného obstarávania smerujúceho k uzatvoreniu rámcových zmlúv na preklad právnych textov z určitých úradných jazykov Európskej únie do francúzštiny (Ú. v. EÚ 2013/S 47-075037) na predloženie ponuky, kde je potvrdené, že žalobca nebude zapojený do poskytovania dotknutých služieb, keďže nespĺňa požiadavku úplného právnického vzdelania.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri dôvody.

1.	Prvý dôvod založený na nedostatku právomoci orgánu, ktorý prijal napadnutý akt.

2.	Druhý dôvod založený na porušení smerníc 2000/78/ES (1) a 2005/36/ES (2) ako aj judikatúry Súdneho dvora.

3.	Tretí dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa univerzitnej a profesijnej kvalifikácie žalobcu.

---

(1)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, s. 22).

Žaloba podaná 14. augusta 2013 — CPME a i./Rada

(Vec T-422/13)

(2013/C 325/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Committee of Polyethylene Terephthalate (PET) Manufacturers in Europe (CPME) (Brusel, Belgicko), Artenius España, SL (El Prat del Llobregat, Španielsko), Cepsa Quimica, SA (Madrid, Španielsko), Equipolymers Srl (Miláno, Taliansko), Indorama Ventures Poland sp. z o.o. (Włocławek, Poľsko), Lotte Chemical UK Ltd (Newcastle upon Tyne, Spojené kráľovstvo), M&G Polimeri Italia SpA (Patrica, Taliansko), Novapet, SA (Zaragoza, Španielsko), Ottana Polimeri Srl (Ottana, Taliansko), UAB Indorama Polymers Europe (Klaipėda, Litva), UAB Neo Group (Rimkai, Litva) a UAB Orion Global pet (Klaipėda) (v zastúpení: L. Ruessmann, advokát, a J. Beck, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	rozhodol, že žaloba je prípustná a odôvodená,

—	zrušil vykonávacie nariadenie Rady 2013/226/EU (1),

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcom, a

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 ods. 4 a 5 nariadenia Rady (ES) č.1225/2009 (2) („základné antidumpingové nariadenie“) a na porušení práva žalobcov na obhajobu, keďže Rada žalobcov neinformovala o skutočnostiach a dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu sporného rozhodnutia a neposkytla im primeranú lehotu na vyjadrenie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a porušila článok 11 ods. 2 a článok 21 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia tým, že prijala sporné rozhodnutie, a najmä tým, keď v odôvodneniach 17 a 23 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že je nepravdepodobné, že by došlo k vzniku škody po uplynutí platnosti opatrenia, a že ďalšie predlžovanie platnosti antidumpingových opatrení jednoznačne nie je v záujme EÚ.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Rada zjavne a závažne porušila povinnosť náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných, keďže žalobcu neinformovala o skutočnostiach a dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu sporného rozhodnutia.

4.	Štvrtý žalobný dôvod uvádzaný na podporu návrhu na náhradu škody je založený na tom, že Rada tým, že prijala sporné rozhodnutie, konala protiprávne, čím žalobcom spôsobila škodu, za ktorú nesie v zmysle článku 340 ods. 2 ZFEÚ zodpovednosť EÚ.

---

(1)  Vykonávacie rozhodnutie Rady z 21. mája 2013, ktorým sa zamieta návrh vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indonézii a Malajzii, a to v rozsahu, v akom by sa návrhom uložilo konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku (Ú. v. EÚ L 136, s. 12).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51).

Žaloba podaná 16. augusta 2013 — Good Luck Shipping/Rada

(Vec T-423/13)

(2013/C 325/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Good Luck Shipping LLC (Dubaj, Spojené arabské emiráty) (v zastúpení: F. Randolph, QC, M. Lester, barrister, a M. Taher, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Rady 2013/270/SZBP zo 6. júna 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 10), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 522/2013 zo 6. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 3), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, a

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada neuviedla primerané alebo dostatočné odôvodnenie.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada nesplnila kritériá na zaradenie do zoznamu a/alebo vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia pri určení, že tieto kritériá boli splnené vo vzťahu k žalobkyni a/alebo zaradila žalobkyňu bez primeraného právneho základu na toto zaradenie.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada nedodržala právo žalobkyne na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada neopodstatnene a neprimerane porušila základné práva žalobkyne, vrátane práva na ochranu jej majetku, podnikania a dobrého mena.

Žaloba podaná 7. augusta 2013 — Jinan Meide Casting/Rada

(Vec T-424/13)

(2013/C 325/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Jinan Meide Casting Co. Ltd (Jinan, Čína) (v zastúpení: R. Antonini a E. Monard, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 430/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa Indonézie (Ú. v. EÚ L 129, s. 1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že neposkytnutím prístupu k informáciám týkajúcim sa stanovenia normálnej hodnoty alebo ich neoznámením žalobkyni boli porušené právo žalobkyne na obranu, článok 6 ods. 7 a článok 20 ods. 2 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že zamietnutím niektorých úprav, ktoré navrhla žalobkyňa, boli porušené článok 2 ods. 10 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 a článok 2.4 Dohody WTO o implementácii článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994. Žalobkyňa sa subsidiárne domnieva, že Rada porušila článok 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že stanovením normálnej hodnoty pre nezodpovedajúce druhy výrobkov boli porušené článok 2 ods. 7 písm. a), článok 2 ods. 10, článok 2 ods. 10 písm. a), článok 2 ods. 11 v spojení s článkom 2 ods. 8 a 9, článkom 2 ods. 7 písm. a) a článkom 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 a zásada zákazu diskriminácie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že tým, že do troch mesiacov od začatia vyšetrovania nebolo určené, či v prípade žalobkyne prevládajú podmienky trhového hospodárstva, došlo k porušeniu článku 2 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že zisťovaním rozsahu ujmy na základe nepresných údajov o dovoze došlo k porušeniu článku 3 ods. 1 až 3 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009.

Žaloba podaná 19. augusta 2013 — Giant (China)/Rada

(Vec T-425/13)

(2013/C 325/61)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Giant (China) Co. Ltd (Kunshan, Čína) (v zastúpení: P. De Baere, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil nariadenie Rady (EÚ) č. 502/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 990/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 153, s. 17), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada uplatnila nesprávne právne kritérium na účely určenia toho, či Jinshan a Giant China tvorili jeden hospodársky subjekt, čim porušila článok 9 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (základné nariadenie).

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že Giant China a skupina spoločností Jinshan majú úzku obchodnú a štrukturálnu väzbu.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Rada porušila článok 18 základného nariadenia tým, že požiadala o predloženie informácií, ktoré neboli nevyhnutné, pričom od Giant China sa nemohlo dôvodne očakávať, že ich poskytne.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že Giant China netvrdila, že získanie informácií týkajúcich sa Jinshan predstavovalo neprimeranú záťaž.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že dôkazy predložené žalobkyňou nebolo možné overiť.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia a Rada porušili právo Giant China na obranu tým, že si vyžiadali informácie, ktoré Giant China nemohla poskytnúť, a tým, že vylúčili predložené alternatívne dôkazy.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že uložením individuálnej povinnosti Giant China vznikne riziko obchádzania.

8.	Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Rada pri posudzovaní, či v prípade žalobkyne existovalo riziko obchádzania, uplatnila iné kritérium než to, ktoré uplatnila v prípade iných výrobcov, čím porušila zásadu zákazu diskriminácie a zásadu proporcionality.

Žaloba podaná 19. augusta 2013 — Bayer CropScience/Komisia

(Vec T-429/13)

(2013/C 325/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bayer CropScience AG (Monheim am Rhein, Nemecko) (v zastúpení: K. Nordlander, advokát, a P. Harrison, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil jej žalobu za prípustnú,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 485/2013 z 24. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinných látok klotianidín, tiametoxám a imidakloprid, a ktorým sa zakazuje používanie a predaj semien ošetrených prípravkami na ochranu rastlín s obsahom týchto účinných látok (Ú. v. EÚ L 139, s. 12), a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že prijatím sporného nariadenia Komisia prekročila právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie 1107/2009 (1), keďže sporné nariadenie nemá náležitý právny základ, pretože: — Komisia porušila článok 21 nariadenia 1107/2009 tým, že: (i) nezohľadnila monitorované údaje, ktoré preukazujú, že predmetné účinné látky nepredstavujú pre včely neprijateľné riziká; a (ii) nesprávne dospela k záveru, že existujú nové relevantné vedecké informácie, ktoré ju oprávňujú konať, a — Komisia porušila článok 49 nariadenia 1107/2009 tým, že zakázala predaj semien ošetrených predmetnými účinnými látkami bez toho, aby preukázala, že existujú „ vážne obavy “ že ošetrené semená „môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat alebo životné prostredie“ a že toto riziko „ nemožno uspokojivo odstrániť “ inými opatreniami.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že sporné nariadenie bolo prijaté v rozpore s článkom 12 ods. 2 a prílohou II bodom 3.8.3. nariadenia 1107/2009, a porušilo legitímnu dôveru žalobkyne, pretože: — žalobkyňa mohla mať legitímnu dôveru, ako stanovuje nariadenie 1107/2009, že na posúdenie rizík, na základe ktorých bolo prijaté sporné nariadenie, sa použijú existujúce a uplatniteľné usmernenia, avšak namiesto týchto usmernení sa použili vedecké stanovisko, ktoré nepredstavuje usmernenie, a návrh usmernení, ktorý nebol ani dostupný, ani schválený.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že spôsob, akým Komisia uplatnila nariadenie 1107/2009 pri prijatí sporného nariadenia, predstavuje porušenie základného práva žalobkyne vlastniť majetok a slobodne podnikať, lebo: — rozhodnutia o odňatí (a zmene) schválení výrobkov žalobkyne, sú založené na protiprávnom uplatnení nariadenia 1107/2009, ktoré primerane nezohľadňuje dlhodobé bezpečné používanie predmetných účinných látok, ako aj hodnotu a význam duševného vlastníctva a dlhodobých investícii žalobkyne vo vzťahu k uvedeným účinným látkam.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že sporné rozhodnutie bolo prijaté v konaní, v ktorom bolo porušené právo žalobkyne byť vypočutý, lebo: — vykonanie relevantných posúdení rizík na základe vedeckého stanoviska a návrhu usmernení (namiesto existujúcich a uplatniteľných usmernení) automaticky viedlo k zisteniu „chýbajúcich údajov“, ku ktorým žalobkyňa nikdy nedostala príležitosť vyjadriť sa.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že prijatím sporného nariadenia došlo k porušeniu zásady proporcionality, lebo: — v mnohých oblastiach (medzi ktoré patrí aj obmedzenie používať výrobky žalobkyne na listoch, neprofesionálneho a vnútorného používania týchto výrobkov), sporné nariadenie ide nad rámec toho, čo je primerané na dosiahnutie jeho legitímnych cieľov a dokonca môže tieto ciele zmariť, a Komisia opomenula zohľadniť svoje dostupné možnosti prijatia menej obmedzujúcej právnej úpravy.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že prijatím sporného nariadenia došlo k porušeniu zásady obozretnosti, lebo: — toto prijatie znamená najmä to, že Komisia, ako subjekt riadiaci riziko, zaujala čisto hypotetický postoj k riziku, ktoré spočívalo len v domnienkach a nebolo vedecky podložené (v dôsledku toho posúdenie rizík z veľkej časti neprestavovalo podrobné vedecké posúdenie), a že Komisia odmietla analyzovať prípadné výhody a náklady spojené s jej činnosťou.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS.

Odvolanie podané 19. augusta 2013: Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 26. júna 2013 vo veci F-21/12, Achab/EHSV

(Vec T-430/13 P)

(2013/C 325/63)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) (v zastúpení: M. Arsène, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Waelbroeck a A. Duron, advokáti)

Ďalší účastník konania: Mohammed Achab (Brusel, Belgicko)

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu vo veci F-21/12 v rozsahu, v akom zrušuje rozhodnutie EHSV z 9. júna 2011 týkajúce sa vymáhania príspevku na expatriáciu vyplateného pánovi Achabovi od 1. júla 2010, a nariaďuje EHSV znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľovi v konaní v prvom stupni,

—	vyhovel návrhom, ktoré odvolateľ uvádza v odvolaní, čiže zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú,

—	zaviazal odporcu v odvolacom konaní na náhradu trov tohto konania a konania pred Súdom pre verejnú službu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza päť odvolacích dôvodov.

1.	Prvý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže SVS nesprávne usúdil, že neboli splnené podmienky vymáhania plnenia bez právneho dôvodu.

2.	Druhý dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže prijatý rozsudok prispieva k bezdôvodnému obohateniu žalobcu v prvom stupni.

3.	Tretí dôvod založený na zjavnom nesprávnom posúdení, keďže SVS nesprávne usúdil, že EHSV nikdy neadresoval svojim zamestnancom oznámenie s cieľom upriamiť ich pozornosť na dôsledky naturalizácie.

4.	Štvrtý dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže SVS porušil zásadu, podľa ktorej sa finančné ustanovenia musia uplatňovať striktne, a zásadu, podľa ktorej sa ustanovenia o výnimkách musia vykladať obmedzujúco a reštriktívne.

5.	Piaty dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o rozdelenie trov konania.

Žaloba podaná 20. augusta 2013 — Makhlouf/Rada

(Vec T-441/13)

(2013/C 325/64)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Eyad Makhlouf (Damask, Sýria) (v zastúpení: C. Rygaert a G. Karouni, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,

—	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania na základe článkov 87 a 91 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné žalobným dôvodom uvedeným v rámci veci T-383/11, Makhlouf/Rada (1).

---

(1)   Ú. v. EÚ C 282, 2011, s. 30.

Žaloba podaná 20. augusta 2013 — Makhlouf/Rada

(Vec T-442/13)

(2013/C 325/65)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Hafez Makhlouf (Damask, Sýria) (v zastúpení: C. Rygaert a G. Karouni, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,

—	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania na základe článkov 87 a 91 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné žalobným dôvodom uvedeným v rámci veci T-359/11, Makhlouf/Rada (1).

---

(1)   Ú. v. EÚ C 282, 2011, s. 25.

Žaloba podaná 20. augusta 2013 — Makhlouf/Rada

(Vec T-443/13)

(2013/C 325/66)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Mohammad Makhlouf (Damask, Sýria) (v zastúpení: C. Rygaert a G. Karouni, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,

—	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania na základe článkov 87 a 91 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné žalobným dôvodom uvedeným v rámci veci T-383/11, Makhlouf/Rada (1).

---

(1)   Ú. v. EÚ C 282, 2011, s. 30.

Odvolanie podané 20. augusta 2013: Európska agentúra pre lieky (EMA) proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 26. júna 2013 v spojených veciach F-135/11, F-51/12 a F-110/12, BU/EMA

(Vec T-444/13 P)

(2013/C 325/67)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska agentúra pre lieky (EMA) (v zastúpení: T. Jabłoński a N. Rampal Olmedo, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck a A. Duron, advokáti)

Ďalší účastník konania: BU (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Návrhy

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu vo veciach F-135/11, F-51/12 a F-110/12 v rozsahu, v akom sa zrušuje rozhodnutie EMA nepredĺžiť odporcovi ďalšiemu účastníkovi konania pracovnú zmluvu a v akom bola EMA zaviazaná na náhradu trov konania vynaložených BU vo veciach F-135/11 a F-51/12,

—	vyhovel žalobnému návrhu predloženému na prvom stupni odvolateľkou, a to zamietnuť žalobu ako v plnom rozsahu nedôvodnú,

—	zaviazal ďalšieho účastníka konania náhradu trov konania na tomto stupni aj konania na Súde pre verejnú službu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody.

1

Prvý odvolací dôvod je založený na tom Súd pre verejnú službu svojim rozhodnutím, že má právomoc overovať, či dôvody, ktorými správny orgán odôvodnil nepredĺženie zmluvy, nemôžu spochybniť základné kritéria a podmienky, ktoré normotvorca stanovil v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie a ktorých účelom je zaručiť zmluvným zamestnancom možnosť dosiahnuť pri skončení zmluvy istú kontinuitu v zamestnaní (pozri body 57 až 62 napadnutého rozsudku), porušil zákaz rozhodovať ultra vires. EMA tvrdí, že právomoc, na ktorú sa Súd pre verejnú službu odvoláva, nemá žiadny právny základ.

2.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Súd pre verejnú službu dopustil pri výklade článku 8 prvého odseku Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (PZOZ) tým, že dospel k záveru, že príslušný orgán mal povinnosť zistiť, či neexistuje pracovné miesto, na ktoré by mohol byť dočasný zamestnanec, ktorého zmluva čoskoro skončí, prijatý alebo prevedený.

3.

Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Súd pre verejnú službu skreslil pojem „záujem služby“, keďže spôsob, akým ho Súd pre verejnú službu vykladá, zakladá domnienku, že zamestnanie žalobcu je zachované, ak nemôže príslušný orgán dokázať, že neexistuje žiadne pracovné miesto, na ktoré by mohol byť dočasný zamestnanec, ktorého zmluva čoskoro skončí, prijatý alebo prevedený.

4.	Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s tým, že EMA bola zaviazaná na náhradu trov konania vo veci F-51/12, v ktorej bola žaloba odmietnutá ako neprípustná.

Žaloba podaná 14. augusta 2013 — Syngenta Crop Protection a iní/Komisia

(Vec T-451/13)

(2013/C 325/68)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Syngenta Crop Protection AG (Bazilej, Švajčiarsko), Syngenta Crop Protection (Brusel, Belgicko), Syngenta Bulgaria (Sofia, Bulharsko), Syngenta Czech s.r.o. (Praha, Česká republika), Syngenta Crop Protection A/S (Kodaň, Dánsko), Syngenta France SAS (Saint-Sauveur, Francúzsko), Syngenta Agro GmbH (Maintal, Nemecko), Syngenta Hellas AEBE — Proïonta Fytoprostasias & Sporoi (Anthoussa Attica, Grécko), Syngenta Növényvédelmi kft (Budapešť, Maďarsko), Syngenta Crop Protection SpA (Miláno, Taliansko), Syngenta Crop Protection BV (Roosendaal, Holandsko), Syngenta Polska sp. z o.o. (Varšava, Poľsko), Syngenta Agro Srl (Bukurešť, Rumunsko), Syngenta Slovakia s.r.o. (Bratislava, Slovensko), Syngenta Agro, SA (Madrid, Španielsko), Syngenta UK Ltd (Cambridge, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Waelbroeck, advokát, D. Slater, solicitor, a I. Antypas, advokát)

Žalované: Európska komisia a Európska únia zastúpená Európskou komisiou

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 485/13 (ďalej jen „napadnuté nariadenie“) v plnom rozsahu alebo subsidiárne zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom stanovuje obmedzenia pre tiametoxám (ďalej jen „TMX“), semená ošetrené TMX a prípravkami s obsahom TMX,

—	zaviazal EÚ v zastúpení Komisie na náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyniam v dôsledku porušenia právnych povinností Komisie,

—	zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie stanovuje obmedzenia pre TMX, ktoré nie sú vedecky podložené, a porušuje právo na spravodlivé konanie v rozpore s článkom 4, článkom 12 ods. 2, článkami 21 a 49 a Prílohou II nariadenia č. 1107/2009 (1) a zásadou právnej istoty a práva na obhajobu. Konkrétne posúdenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a následne uložené obmedzenia sa nezakladali na nových vedeckých dôkazoch o riziku, nezohľadnili významnú časť príslušných vedeckých poznatkov, obsahujú vecné chyby v kľúčových parametroch a nezakladajú sa na akceptovanej metodológii pre posudzovanie rizík. EFSA ďalej nezistila, že by bolo ohrozené prežitie včelích kolónií alebo že by hrozili subletálne účinky, a neuvádza nijaké negatívne závery vychádzajúce zo skutočných štúdií v terénnych podmienkach. Postup posudzovania a prijímania opatrení bol urýchlený do takej miery, že sa nemohlo riadne vykonať vedecké posúdenie a dotknutým osobám nebolo náležitým spôsobom umožnené vyjadriť sa.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie stanovuje neprimerané a diskriminačné obmedzenia pre TMX, ktoré vychádzajú z čisto hypotetického rizika bez toho, aby bolo vykonané riadne posúdenie alebo akékoľvek posúdenie dopadu, a to v rozpore so zásadou obozretnosti a zásadou proporcionality.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných a povinnosťou starostlivosti na základe neodôvodneného splnomocnenia udeleného EFSA, a v rámci urýchleného postupu, počas ktorého nebolo dotknutým osobám umožnené sa vyjadriť, neboli zohľadnené relevantné vedecké poznatky a nebolo vykonané posúdenie dopadov.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).

Žaloba podaná 26. augusta 2013 — SNCM/Komisia

(Vec T-454/13)

(2013/C 325/69)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM) (Marseille, Francúzsko) (v zastúpení: A. Winckler, F.-C. Laprévote, J.-P. Mignard a S. Mabile, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil na základe článku 263 ZFEÚ rozhodnutie Komisie C(2013) 1926 z 2. mája 2013,

—	subsidiárne čiastočne zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom uvádza, že výška pomoci zahŕňa skutočnosti uvedené v bode 218 rozhodnutia,

—	zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa svojou žalobou navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2013) 1926 final z 2. mája 2013, ktorým Komisia najskôr kvalifikovala finančné náhrady vyplatené spoločnostiam Société Nationale Corse Méditerranée (SNCM) a Compagnie Méridionale de Navigation (CNM) ako služby námornej dopravy, ktoré v rokoch 2007 až 2013 poskytovali medzi Marseille a Korzikou v rámci zmluvy o verejnej službe, ako štátnu pomoc. Komisia následne vyhlásila náhrady, ktoré boli vyplatené spoločnostiam SNCM a CNM za dopravné služby poskytované po celý rok (ďalej jen „základné služby“), za zlučiteľné s vnútorným trhom, pričom náhrady vyplatené za služby poskytované počas obdobia vysokého dopytu, ako je obdobie Vianoc, február, jar–jeseň a/alebo leto (ďalej jen „doplnkové služby“),vyhlásila za nezlučiteľné s vnútorným trhom. Komisia napokon nariadila vymáhanie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom [vec týkajúca sa štátnej pomoci SA.22843 2012/C (ex 2012/NN)].

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, keďže Komisia nesprávne konštatovala, že „doplnková“ služba nie je službou vo všeobecnom hospodárskom záujme. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia — sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, lebo obmedzila širokú mieru voľnej úvahy, ktorú Zmluva o fungovaní Európskej únie priznáva členským štátom pri vymedzovaní ich služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, — zvolila nesprávny a neuplatniteľný postup, pokiaľ ide o kritérium „skutočnej potreby“ verejnej služby, — sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávne posúdila skutkový stav, keď „základnú“ službu a „doplnkovú“ službu posudzovala rozdielne, — sa dopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o nedostatok súkromnej iniciatívy v prípade „doplnkovej“ služby.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, lebo Komisia nesprávne konštatovala, že uzatvorenie zmluvy o verejnej službe nezodpovedalo štvrtému kritériu stanovenému Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), napriek tomu, že k nemu došlo na základe otvoreného a transparentného zadávacieho konania.

3.

Tretí žalobný dôvod je subsidiárne a za predpokladu, že náhrada za „doplnkovú“ službu predstavuje pomoc (quod non), založený na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ a článku 107 ZFEÚ, zásady proporcionality a zásady zákazu bezdôvodného obohatenia, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, lebo pri výpočte pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa nezohľadnili skutočne vzniknuté dodatočné náklady, ktoré SNCM vznikli za „doplnkové“ služby, ani vyrovnanie za „základnú“ službu, a v každom prípade sa pri ňom vychádzalo z nesprávneho posúdenia náhrady za „základnú“ službu a za „doplnkovú“ službu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery, lebo Komisia postupovala v rozpore so svojou rozhodovacou praxou a uplatnila oznámenie SGEI (1), ktoré nebolo prijaté ku dňu podpisu zmluvy o verejnej službe. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že dĺžka trvania konania mohla u nej vyvolať legitímnu dôveru, ktorá Komisii bráni uložiť vnútroštátnym orgánom povinnosť, aby pomoc vymáhali.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnakého zaobchádzania, lebo medzi SNCM a ostatnými spoločnosťami námornej dopravy bolo zavedené neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie.

---

(1)  Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 4).

Odvolanie podané 28. augusta 2013: CC proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 11. júla 2013 vo veci F-9/12, CC/Parlament

(Vec T-457/13 P)

(2013/C 325/70)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: CC (Bridel, Luxembursko) (v zastúpení: G. Maximini, advokát)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu (SVS) vydaný 11. júla 2013 vo veci F-9/12, (CC/Európsky parlament),

—	v dôsledku toho vyhovel návrhu žalobkyne na náhradu škody spôsobenej v dôsledku nepriaznivého konania,

—	rozhodol v súlade s návrhmi predloženými odvolateľkou v prvostupňovom konaní,

—	zaviazal odporcu na náhradu trov konania v oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza osem odvolacích dôvodov.

1.	Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že SVS pochybil, keď nenariadil vykonanie potrebných dôkazov a z tohto dôvodu údajne vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o stratu príležitosti žalobkyne byť zamestnaná v Parlamente od júna 2005.

2.	Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení a subsidiárne na skreslení skutkových okolností, keďže SVS údajne dospel k záveru, že Rada bola informovaná o existencii zoznamu vhodných uchádzačov, na ktorom bolo uvedené meno odvolateľky.

3.

Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, zjavne nesprávnom posúdení, skreslení skutkových okolností, nedostatočnom odôvodnení a neodpovedaní na jeden zo žalobných dôvodov, keďže SVS údajne neodpovedal na žalobné dôvody uvedené odvolateľkou, ktoré sa toho, že Parlament bránil jej zamestnaniu v ostatných inštitúciách a orgánoch Únie, neinformovania o existencii zoznamu vhodných uchádzačov a skutočnosti, že EPSO údajne získalo súhlas na zapísanie odvolateľky do svojej databázy a postúpenie tejto informácie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a skreslení skutkových okolností, keďže SVS i) údajne dospel k nesprávnemu záveru, že Parlament nemá právne záväznú povinnosť poskytnúť zoznam vhodných uchádzačov všetkým inštitúciám a orgánom Únie, ii) údajne nevyvodil dôsledky z porušenia zásad rovnosti zaobchádzania, riadnej správy vecí verejných a právnej istoty a iii) údajne nepreskúmal dokumenty.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na skreslení skutkových okolností a zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s informáciou o predĺžení platnosti zoznamu vhodných uchádzačov, keďže SVS údajne dospel k záveru, že Rada a ostatné inštitúcie a orgány Únie vedeli o predĺžení platnosti zoznamu vhodných uchádzačov od júna do augusta 2007.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, zjavne nesprávnom posúdení, skreslení skutkových okolností a ich nepreskúmaní, keďže SVS údajne dospel k záveru, že predĺženie platnosti zoznamu vhodných uchádzačov vo vzťahu k ostatným úspešným uchádzačom neznamená nerovnosť zaobchádzania v porovnaní s odvolateľkou.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, keďže TFP údajne nevyvodil dôsledky, ktoré mal vyvodiť z toho, že Parlament zničil dokumenty týkajúce sa situácie odvolateľky.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom právom posúdení, zjavne nesprávnom posúdení a subsidiárne na skreslení skutkových okolností, nenariadení vykonania dokazovania a chýbajúcom odôvodnení, keďže SVS údajne nezohľadnil skutočnú situáciu odvolateľky a klamlivý postoj Parlamentu pri analyzovaní existencie straty príležitosti zamestnať sa a hodnotení spôsobenej ujmy.

Žaloba podaná 28. augusta 2013 — Ranbaxy Laboratories a Ranbaxy (UK)/Komisia

(Vec T-460/13)

(2013/C 325/71)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Ranbaxy Laboratories Ltd (Haryana, India) a Ranbaxy (UK) Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Vidal, A. Penny, solicitors, a B. Kennelly, barrister)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil článok 1 ods. 4 rozhodnutia Komisie vo veci COMP/39226 — Lundbeck (citalopram) z 19. júna 2013 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

—	zrušil článok 2 ods. 4 rozhodnutia Komisie vo veci COMP/39226 — Lundbeck (citalopram) z 19. júna 2013 v rozsahu, v akom ukladá žalobkyniam pokutu, alebo subsidiárne výšku pokuty znížil, a

—	nariadil žalovanej nahradiť trovy konania žalobkýň.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná zastáva nesprávne názor, že „cieľ“ dohody o vysporiadaní uzatvorenej medzi žalobkyňami považovala za porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná sa tým dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo nesprávneho skutkového posúdenia.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná nesprávne určila, že účastníci dohody o vysporiadaní boli prinajmenšom potenciálny konkurenti. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná sa tým dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo nesprávneho skutkového posúdenia.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná si nesprávne vyložila dohodu o vysporiadaní, keď zastáva názor, že dohoda poskytla väčšiu ochranu ako by bolo možné získať prostredníctvom uplatnenia patentu na výrobu. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná sa tým dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo nesprávneho skutkového posúdenia.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná nesprávne vypočítala pokutu uloženú žalobkyniam a pokuta je sama o sebe nedôvodná a neprimeraná.

Žaloba podaná 28. augusta 2013 — Hermann Trollius/ECHA

(Vec T-466/13)

(2013/C 325/72)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hermann Trollius GmbH (Lauterhofen, Nemecko) (v zastúpení: M. Ahlhaus a J. Schrotz, advokáti)

Žalovaná: Európska chemická agentúra (ECHA)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie ECHA č. SME (2013) 0191 z 31. januára 2013, ako aj faktúru ECHA č. 10035033 zo 4. februára 2013, a

—	zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci žalovanej. — Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nemala právomoc na prijatie napadnutého rozhodnutia SME (2013) 0191, lebo ani nariadenie (ES) č. 1907/2006 (1), ani nariadenie (ES) č. 340/2008 (2) neoprávňujú žalovanú na vydanie samostatného rozhodnutia o tom, či žiadateľ spĺňa kritériá malého a stredného podniku.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 104 ods. 1 nariadenia REACH v spojení s nariadením č. 1 z 15. apríla 1958 (3). — Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná v celej svojej komunikácii so žalobkyňou nedodržiavala svoju povinnosť obracať sa na osobu podliehajúcu zvrchovanosti členského štátu v úradnom jazyku tohto štátu a že toto porušenie práva bránilo žalobkyni v splnení požiadaviek, ktoré jej boli predložené v súvislosti s preukazovaním jej postavenia ako malého podniku.

3.	Tretí žalobný dôvod je založení na tvrdení, že žalobkyňa je skutočne malým podnikom v zmysle odporúčania Komisie č. 2003/361/ES (4) a napadnuté rozhodnutia sú teda vecne nesprávne.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch Európskej chemickej agentúre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (Ú. v. EÚ L 107, s. 6).

(3)  Nariadenie EHS č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3).

(4)  Odporúčanie Komisie č. 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých podnikov a stredných podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 124, s. 36).

Žaloba podaná 30. augusta 2013 — Generics (UK)/Komisia

(Vec T-469/13)

(2013/C 325/73)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Generics (UK) Ltd (Potters Bar, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: I. Vandenborre a T. Goetz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne rozhodnutie Komisie C(2013) 3803 final z 19. júna 2013 vo veci COMP/39226 stanovujúce, že žalobkyňa sa dopustila jediného a nepretržitého porušenia článku 101 ZFEÚ od 24. januára 2002 do 1. novembra 2003, keď uzatvorila dve dohody o vysporiadaní týkajúce sa patentov,

—	subsidiárne zrušil alebo podstatne znížil výšku uloženej pokuty, a

—	nariadil Komisii nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne posúdila obsah, cieľ a pôsobnosť dohôd o vysporiadaní: — Závery v rozhodnutí sú založené na nesprávnom a špekulatívnom výklade dohôd o vysporiadaní a na vysoko selektívnom výbere z vtedajších záznamov. Rozhodnutie neberie do úvahy alebo nesprávne vykladá dôkazy, ktoré jasne dokazujú, že dohody o vysporiadaní zostali vždy v rámci pôsobnosti platne vydaných patentov spoločnosti Lundbeck a boli uzatvorené na základe skutočného patentového sporu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď ignorovala existenciu platne vydaných patentov a porovnala dohody o vysporiadaní k dohodám o rozdelení trhu: — Závery v rozhodnutí, že dohody o vysporiadaní predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska ich cieľa neberú do úvahy platne vydané patenty, ktoré žalobkyňa musela zobrať do úvahy. Rozhodnutie nesprávne uvádza, že patenty majú výlučnú pôsobnosť až keď boli potvrdené na súde, že súdny spor ohľadom patentu je nevyhnutný na konkurenčné konanie a že žalobkyňa mala povinnosť podať žalobu na súde alebo vyčerpať všetky ostatné možnosti pred uzatvorením dohôd o vysporiadaní.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne skutkovo posúdila a aj nesprávne právne posúdila skutkový stav, keď zaujala stanovisko, že platby uskutočnené na základe dohôd o vysporiadaní boli „rozhodujúce“ pre zistenie porušenia z hľadiska cieľa dohôd: — Konštatovanie Komisie, že samotné zahrnutie platieb žalobkyni do dohôd o vysporiadaní bolo dostatočné na preukázanie existencie porušenia z hľadiska cieľa dohôd, nemá žiadny právny alebo skutkový základ. Komisia neuniesla svoje dôkazné bremeno.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho skutkového posúdenia, keď nezohľadnila relevantné skutkové a právne okolnosti, za ktorých boli dohody o vysporiadaní uzatvorené: — Komisia nezohľadnila okolnosti podstatné pre posúdenie dohôd o vysporiadaní, vrátane príslušnej právnej úpravy patentových sporov, vtedajšie záznamy o patentovom spore a rizika súvisiaceho s náhradou škody pre žalobkyňu, a vlastné zistenia Komisie týkajúce sa priemernej doby trvania patentového sporu. Komisia neuniesla svoje dôkazné bremeno.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne posúdila, že dohody o vysporiadaní nespadajú pod výnimku podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ: — Komisia neuskutočnila rozbor relevantných, spoľahlivých a dôveryhodných tvrdení a dôkazov predložených žalobkyňou, ktoré preukazujú, že dohody o vysporiadaní umožnili žalobkyni zahájiť činnosť skoro 18 rokov pred uplynutím doby platnosti kľúčového patentu spoločnosti Lundbeck.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality: — Rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality tým, že sankcionuje dohody o vysporiadaní, ktoré boli najjednoduchším riešením na dosiahnutie legitímnych cieľov.

7.	Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené v rozpore s článkom 296 ZFEÚ: — Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozpore s článkom 296 ZFEÚ, pretože predpokladá existenciu niečoho, čo musí Komisia dokázať.

8.	Ôsmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje podstatné procesné požiadavky: — Rozhodnutie porušuje právo žalobkyne na obranu tým, že uvádza nové tvrdenia a dôkazy bez toho, aby mala žalobkyňa možnosť byť vypočutá.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nepreukázala, že žalobkyňa sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila údajného porušenia: — Skutkové okolnosti vo veci samej vyvolávajú nové a zložité otázky, ktoré boli v čase uzatvorenia dohôd o vysporiadaní bezprecedentné. Nie je žiadny dôvod na konštatovanie, že skutočnosti, ktoré Komisia uvádza ako protiprávne, boli spáchané porušením práva, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Žaloba podaná 30. augusta 2013 — Merck/Komisia

(Vec T-470/13)

(2013/C 325/74)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Merck KGaA (Darmstadt, Nemecko) (v zastúpení: B. Bär-Bouyssière, K. Lillerud, L. Voldstad, B. Marschall, P. Sabbadini, R. De Travieso, M. Holzhäuser, S. O, advokáti, M. Marelus, solicitor, R. Kreisberger a L. Osepciu, barristers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1 rozhodnutia Komisie C(2013) 3803 final z 19. júna 2013 vo veci COMP/39226 — Lundbeck, a článok 2 ods. 5, článok 3 a článok 4 v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Merck,

—	subsidiárne zrušil alebo znížil pokutu uloženú spoločnosti Merck, a

—	v každom prípade nahradil spoločnosti Merck trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza trinásť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia pochybila pri výklade pojmu obmedzenie z hľadiska cieľa v zmysle článku 101.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že teória Komisie o ujme bola od základu nesprávna.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že prístup Komisie je v rozpore so zásadou právnej istoty.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia pochybila, keď nezohľadnila, alebo dostatočne nezohľadnila skutkovú, ekonomickú a právnu situáciu, ktorá ukazovala, že bez dohôd spoločnosť GUK nemohla uviesť citalopram rýchlejšie na trh v Spojenom kráľovstve alebo na iných trhoch EHP.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne posúdila pôsobnosť dohôd medzi spoločnosťami Lundbeck a GUK.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, keď zastávala názor, že spoločnosti Lundbeck a GUK boli potenciálnymi konkurentmi.

7.	Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prišla k záveru, že spoločnosť GUK mala pri uzatváraní dohôd týkajúcich sa Spojeného kráľovstva a EHP protisúťažný zámer.

8.	Ôsmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia pri tvrdeniam týkajúcich sa veľkosti a účelu peňažného prevodu medzi spoločnosťami Lundbeck a GUK.

9.	Deviaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne posúdila argumenty predložené účastníkmi konania podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

10.	Desiaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia správne nezohľadnila dôkazy spoločnosti Merck vyvracajúce údajný rozhodujúci vplyv a následne nesprávne právne a skutkovo usúdila, že tento údajný vplyv nebol vyvrátený.

11.	Jedenásty žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie Komisie by malo byť zrušené na základe zmeškania lehoty.

12.	Dvanásty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila právo účastníkov konania byť vypočutý.

13.	Trinásty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne posúdila sankcie.

Žaloba podaná 30. augusta 2013 — Xellia Pharmaceuticals a Zoetis Products/Komisia

(Vec T-471/13)

(2013/C 325/75)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Xellia Pharmaceuticals (Kodaň, Dánsko) a Zoetis Products, LLC (New Jersey, Spojené štáty) (v zastúpení: D. Hull, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil článok 1 ods. 3, článok 2 ods. 3 a článok 3 rozhodnutia Komisie C(2013) 3803 final vo veci z 19. júna 2013 (COMP/39229 — Lundbeck) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, alebo

—	subsidiárne vyhlásil článok 1 ods. 3 rozhodnutia za čiastočne neplatný a znížil výšku uloženej pokuty, a

—	nariadil Komisii nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení pri tvrdení, že obmedzenia stanovené v dohode o vysporiadaní prekročili pôsobnosť patentov spoločnosti Lundbeck.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri použití nesprávnych právnych kritérií na určenie, či Alpharma bola potenciálny konkurent, a na zjavne nesprávnom posúdení pri tvrdení, že Alpharma bola potenciálny konkurent.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení pri tvrdení, že „cieľom“ dohody o vysporiadaní bolo obmedzenie hospodárskej súťaže.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri tvrdení, že prišlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže v zmysle článku 101, napriek skutočnosti, že dohoda o vysporiadaní iba odrážala výlučnú pôsobnosť patentov spoločnosti Lundbeck, u ktorých musí existovať z právneho hľadiska domnienka platnosti.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na porušení žalobcových práv na obranu z dôvodu, že bol neskoro oboznámený o i) existencii vyšetrovania, a ii) osobitných námietkach Komisie.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na porušení zásady nediskriminácie z dôvodu zaslania rozhodnutia spoločnosti Zoetis.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri výpočte pokuty, bez zohľadnenia obmedzenej závažnosti údajného porušenia, a na zjavne nesprávnom posúdení pri uložení pokuty proporcionálne vyššej ako pokuty uloženej spoločnosti Lundbeck a nezohľadnení právnej nejednoznačnosti, nízkej závažnosti porušenia a geografického rozsahu.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, keď bola voči spoločnosti A.L. Industrier uplatnená maximálna výška pokuty 10 % jej ročného obratu v roku 2011 a nie jej významne vyššieho ročného obratu v roku 2012, v dôsledku čoho boli žalobkyne nútené zaplatiť proporcionálne väčšiu časť pokuty.

Žaloba podaná 30. augusta 2013 — H. Lundbeck a Lundbeck/Komisia

(Vec T-472/13)

(2013/C 325/76)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: H. Lundbeck A/S (Valby, Dánsko) a Lundbeck Ltd (Milton Keynes, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Subiotto, QC, a T. Kuhn, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2013) 3808 final z 19. júna 2013 oznámené žalobkyniam 21. júna 2013 vo veci COMP/39226 — Lundbeck,

—	subsidiárne zrušil pokuty uložené žalobkyniam na základe tohto rozhodnutia,

—	prípadne ďalej subsidiárne podstatne znížil pokuty uložené žalobkyniam na základe tohto rozhodnutia,

—	v každom prípade nariadil Komisii nahradiť žalobkyniam trovy konania vzniknuté v súvislosti s týmto konaním, a

—	prijal akékoľvek iné opatrenie, ktoré Súdny dvor bude považovať za primerané.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú desať žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná nesprávne prijala záver, že spoločnosť Lundbeck a ostatné podniky, ktoré boli stranami dohôd, boli skutoční alebo potenciálny konkurenti podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná nesprávne posúdila relevantnosť hodnoty prevodov podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ v kontexte dohôd o vysporiadaní týkajúcich sa patentov.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že záver žalovanej, podľa ktorého cieľom dohôd o vysporiadaní týkajúcich sa patentov bolo obmedziť hospodársku súťaž podľa článku 101 ods. 1, vychádza z nesprávneho uplatnenia zavedených zásad o obmedzeniach z hľadiska cieľa dohôd.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne a nedostatočne odôvodnené, pretože odmieta „test pôsobnosti patentu“ ako relevantné kritérium na posúdenie dohôd o vysporiadaní týkajúcich sa patentov z hľadiska práva hospodárskej súťaže podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie žalovanej skresľuje konanie spoločnosti Lundbeck a nevysvetľuje, v čom sú tieto jednostranné konania relevantné pre zistené porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

6.	Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná nezohľadnila všetky okolnosti dohôd a nesprávne prišla k záveru, že ich zamýšľanou pôsobnosťou bolo prekročiť pôsobnosť patentových práv spoločnosti Lundbeck.

7.	Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná nepreviedla riadne zisťovanie využiteľnosti dohôd podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie žalovanej porušuje práva spoločnosti Lundbeck na obranu, pretože žalovaná v dobe medzi vydaním rozhodnutia o námietkach a vydaním rozhodnutia zmenila skutočnosti zakladajúce údajné porušenie bez toho, aby umožnila spoločnosti Lundbeck byť vypočutá.

9.	Deviaty žalobný dôvod založený subsidiárne na tvrdení, že žalovaná nesprávne uložila pokutu spoločnosti Lundbeck napriek novým skutkovým a právnym skutočnostiam vo veci, čím porušila zásadu právnej istoty.

10.	Desiaty žalobný dôvod založený prípadne ďalej subsidiárne na tvrdení, že žalovaná nesprávne vypočítala pokuty uložené spoločnosti Lundbeck.

Žaloba podaná 13. septembra 2013 — Schmidt Spiele/ÚHVT (Vyobrazenie hracej dosky)

(Vec T-492/13)

(2013/C 325/77)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schmidt Spiele GmbH (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: T. Sommer, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 3. júla 2013 vo veci R 1767/2012-1,

—	zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania,

—	vytýčil pojednávanie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka, ktorá obsahuje vyobrazenie hracej dosky, pre tovary a služby tried 9, 16, 28 a 41 — prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva č. 10 592 103.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009.

Žaloba podaná 13. septembra 2013 — Schmidt Spiele/ÚHVT (Vyobrazenie hracej dosky)

(Vec T-493/13)

(2013/C 325/78)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schmidt Spiele GmbH (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: T. Sommer, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 3. júla 2013 vo veci R 1768/2012-1,

—	zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania,

—	vytýčil pojednávanie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka, ktorá obsahuje vyobrazenie hracej dosky, pre tovary a služby tried 9, 16, 28 a 41 — prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva č. 10 592 095.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009.