31.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 317/4

Výmenný kurz eura (1)

30. októbra 2013

2013/C 317/04

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3755
JPY	Japonský jen	135,11
DKK	Dánska koruna	7,4586
GBP	Britská libra	0,85590
SEK	Švédska koruna	8,7820
CHF	Švajčiarsky frank	1,2347
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,0800
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,742
HUF	Maďarský forint	293,63
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7030
PLN	Poľský zlotý	4,1801
RON	Rumunský lei	4,4288
TRY	Turecká líra	2,7358
AUD	Austrálsky dolár	1,4471
CAD	Kanadský dolár	1,4364
HKD	Hongkongský dolár	10,6644
NZD	Novozélandský dolár	1,6632
SGD	Singapurský dolár	1,7022
KRW	Juhokórejský won	1 456,81
ZAR	Juhoafrický rand	13,5765
CNY	Čínsky juan	8,3831
HRK	Chorvátska kuna	7,6180
IDR	Indonézska rupia	15 276,59
MYR	Malajzijský ringgit	4,3290
PHP	Filipínske peso	59,340
RUB	Ruský rubeľ	44,0089
THB	Thajský baht	42,709
BRL	Brazílsky real	3,0135
MXN	Mexické peso	17,7178
INR	Indická rupia	84,2320

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

31.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 317/5

Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa harmonizačného právneho predpisu Únie)

(Text s významom pre EHP)

2013/C 317/05

ESO (1)	Odkaz na harmonizovanú normu a jej názov (a referenčný dokument)	Prvá publikáciav Ú. v. ES/Ú. v. EÚ	Odkaz na starú normu	Dátum ukončenia predpokladu zhody starej normy Poznámka 1
CEN	EN 71-1:2011+A2:2013 Bezpečnosť hračiek. Časť 1: Mechanické a fyzikálne vlastnosti	Toto je prvá publikácia	EN 71-1:2011 Poznámka 2.1	30.9.2014
CEN	EN 71-2:2011 Bezpečnosť hračiek. Časť 2: Horľavosť	21.7.2011
CEN	EN 71-3:2013 Bezpečnosť hračiek. Časť 3: Migrácia určitých prvkov	29.6.2013
CEN	EN 71-4:2013 Bezpečnosť hračiek. Časť 4: Súpravy na chemické pokusy a príbuzné činnosti	28.5.2013
CEN	EN 71-5:2013 Bezpečnosť hračiek. Časť 5: Chemické hračky (súpravy) okrem súprav na pokusy	29.6.2013
CEN	EN 71-8:2011 Bezpečnosť hračiek. Časť 8: Hračky na rozvíjanie pohybovej činnosti na domáce používanie	19.10.2011
CEN	EN 71-12:2013 Bezpečnosť hračiek. Časť 12: N-nitrozamíny a N-nitrozovateľné látky	29.6.2013
Cenelec	EN 62115:2005 Elektrické hračky. Bezpečnosť. IEC 62115:2003 (Modifikovaná) + A1:2004	11.8.2011
	EN 62115:2005/A2:2011 IEC 62115:2003/A2:2010 (Modifikovaná)	11.8.2011	Poznámka 3	Dátum uplynul (11.8.2011)
	EN 62115:2005/A11:2012	15.11.2012	Poznámka 3	Dátum uplynul (15.11.2012)
	EN 62115:2005/A11:2012/AC:2013	29.6.2013
	EN 62115:2005/A2:2011/AC:2011	19.10.2011

Poznámka 1:

Dátum ukončenia predpokladu zhody je vo všeobecnosti dátumom stiahnutia starej normy stanovený Európskou normalizačnou organizáciou. Používatelia týchto noriem sa však upozorňujú na to, že v niektorých výnimočných prípadoch tomu môže byť inak.

Poznámka 2.1:

Nová (alebo zmenená a doplnená) norma má ten istý rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými alebo ďalšími požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie.

Poznámka 2.2:

Nová norma má širší rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými alebo ďalšími požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie.

Poznámka 2.3:

Nová norma má užší rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva (čiastočne) stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými alebo ďalšími požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie pre výrobky alebo služby, ktoré spadajú do rozsahu novej normy. Predpoklad zhody so základnými alebo ďalšími požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie pre výrobky alebo služby, ktoré spadajú do rozsahu (čiastočne) starej normy, ale nespadajú do rozsahu novej normy zostáva bez zmeny.

Poznámka 3:

V prípade zmien a doplnení, je referenčnou normou norma EN CCCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny a doplnenia, ak nejaké existujú, a nová uvedená zmena a doplnenie. Stará norma preto pozostáva z normy EN CCCCC:YYYY a z jej predchádzajúcich zmien a doplnení, ak nejaké existujú, ale bez novej uvedenej zmeny a doplnenia. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými alebo ďalšími požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie.

POZNÁMKA:

—	Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych normalizačných organizácií alebo od národných normalizačných orgánov. Ich zoznam je uvedený v Úradnom vestníku Európskej únie podľa článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 (2).

—

Európske normalizačné organizácie prijímajú harmonizované normy v angličtine (CEN a Cenelec uverejňujú aj vo francúzštine a v nemčine). Národné normalizačné orgány potom názvy harmonizovaných noriem prekladajú do všetkých ostatných vyžadovaných úradných jazykov Európskej únie. Európska komisia nezodpovedá za správnosť názvov, ktoré boli predložené na uverejnenie v úradnom vestníku.

—

Odkazy na korigendá „…/AC:YYYY“ se uverejňujú len na informačné účely. Korigendom sa z textu normy odstraňujú preklepy, gramatické a podobné chyby, pričom korigendum sa môže vzťahovat na jednu alebo viac jazykových verzií (anglickú, francúzsku a/alebo nemeckú) normy prijatej európskou normalizačnou organizáciou.

—	Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

—	Tento zoznam nahrádza všetky predchádzajúce zoznamy uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

—	Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/european-standards/harmonised-standards/index_en.htm

(1) ESO: Európska normalizačná organizácia:

—	CEN: Avenue Marnix 17, 1000 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË, Tel. +32 25500811; Fax +32 25500819 (http://www.cen.eu)

—	Cenelec: Avenue Marnix 17, 1000 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË, Tel. +32 25196871; Fax +32 25196919 (http://www.cenelec.eu)

—	ETSI: 650 route des Lucioles, 06921 Sophia Antipolis, FRANCE, Tel. +33 492944200; Fax +33 493654716 (http://www.etsi.eu)

(2) Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

31.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 317/8

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 317/07

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„ALMENDRA DE MALLORCA“/„ALMENDRA MALLORQUINA“/„AMETLLA DE MALLORCA“/„AMETLLA MALLORQUINA“

ES č.: ES-PGI-0005-01037-11.09.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov

„Almendra de Mallorca“/„Almendra Mallorquina“/„Ametlla de Mallorca“/„Ametlla Mallorquina“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.6.

Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Názvom „Almendra de Mallorca“/„Almendra Mallorquina“/„Ametlla de Mallorca“/„Ametlla Mallorquina“ sa označujú plody mandľovníka (Prunus amygdalus) určené na ľudskú spotrebu, ktoré sú na trhu ponúkané surové alebo pražené a v šupke alebo bez šupky.

Mandle sa predávajú celé, zdravé, suché a čisté. Po rozrezaní pozdĺž osi merajú plody od jedného okraja k druhému viac ako 12 mm. Mandle nesmú byť poškodené hubami, parazitmi, ani hmyzom, nesmú byť zatuchnuté, ani nesmú mať neprirodzenú vôňu či chuť.

Mandle možno predávať surové alebo pražené a v oboch prípadoch so šupkou alebo bez nej.

Chemické a organoleptické vlastnosti:

Surové mandle so šupkou alebo bez šupky: ide o mandle zbavené drevitej škrupiny.

—

Chemické vlastnosti:

—	vlhkosť: ≤ 6,5 %,

—	tuky: ≥ 55 % v sušine

—	kyselina olejová a kyselina linolová: ≥ 88 % všetkých tukov.

—

Organoleptické vlastnosti: surové mandle bez šupky majú na povrchu i vo vnútri matnú bielu či slonovinovú farbu. Textúra je tuhá, jemne priľnavá a na dotyk olejnatá. Chuť je sladkastá, nie kyslá ani horká. Mandle majú intenzívnu vôňu, ktorá pripomína sušené ovocie. Mandle predávané so šupkou sú na povrchu hnedé a drsné.

Pražené mandle: ide o mandle zbavené drevitej škrupiny a podrobené procesu praženia.

—

Chemické vlastnosti:

—	vlhkosť: < 2,0 %,

—	tuky: ≥ 55 % v sušine,

—	kyselina olejová a kyselina linolová: ≥ 88 % všetkých tukov.

—

Organoleptické vlastnosti: pražené mandle bez šupky majú na povrchu i vo vnútri vanilkovo žltú až svetlohnedú farbu, sú lesklé a na dotyk mazľavé. Textúra je tvrdá, krehká a chrumkavá. Mandle sú sladkastej chuti bez stôp kyslosti či trpkosti, v pozadí s horkým tónom, ktorý vzniká pri pražení. Intenzívna, pražená vôňa pripomína karamel. Mandle predávané so šupkou sú na povrchu tmavohnedé a krehkú šupku možno ľahko odstrániť.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré je potrebné uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Mandle nesúce chránené zemepisné označenie musia byť vypestované, uskladnené, vylúskané, lúpané i upražené na ostrove Malorka.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Balenie v mieste pôvodu sa vykonáva ako posledná fáza spracovania a má zásadný význam pre uchovanie produktu a pre zaručenie jeho charakteristických akostných vlastností.

Na zaručenie kvality mandlí má zásadný vplyv izolácia prostredia, keďže zvýšením obsahu vody dochádza k zmene chemického zloženia a k ovplyvneniu organoleptických vlastností. Akosť možno zachovať jedine odizolovaním do vhodných, dobre uzavretých obalov, ktoré mandle ochránia pred vlhkosťou. Balenie v mieste pôvodu má preto zabezpečiť, aby časom nedošlo k strate organoleptických vlastností produktu.

Mandle, na ktoré sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, sa predávajú v baleniach s rovnorodými vlastnosťami a najviac po 25 kg.

Balenie mandlí sa vykonáva v zemepisnej oblasti produkcie. Tieto postupy sa musia vykonávať vo vymedzenej zemepisnej oblasti z týchto dôvodov:

zachovanie typických vlastností a zaručenie kvality.

Na Malorke má pestovanie a konzumácia tamojších mandlí obrovskú tradíciu. Balenie mandlí vo vymedzenej zemepisnej oblasti rozhodujúcim spôsobom prispieva k ochrane kvality a jedinečných vlastností produktu. Je rovnako dôležité poveriť pestovateľov a štruktúru kontrolných orgánov vykonávajúcich dohľad nad chráneným zemepisným označením uplatňovaním a kontrolou noriem týkajúcich sa prepravy, spracovania a balenia týchto mandlí. Skúsenosti uvedených pestovateľov a kontrolných orgánov umožňujú prijať vhodné postupy na zabezpečenie požadovanej kvality konečného produktu. To znamená, že pestovatelia a spracovatelia vo vymedzenej zemepisnej oblasti ťažia zo svojich vedomostí a skúseností, vďaka ktorým sa môžu vyhnúť postupom, ktoré by sa mohli nepriaznivo premietnuť do kvality produktu „Almendra de Mallorca“. Ide predovšetkým o odstraňovanie horkých plodov a o to, aby jadrá zostali celistvé, mechanicky neporušené a aby nezatuchli, či neplesniveli.

Od ostatných mandlí sa malorské mandle odlišujú práve organoleptickými vlastnosťami. Vzhľadom k tomu, že Malorka je ostrov, preprava mandlí vo veľkom do iných oblastí by musela prebiehať po mori a táto preprava by bola značne zdĺhavá. Kvalita jadier by tak mohla byť ovplyvnená vlhkosťou a teplotou, v dôsledku ktorých by sa zmenila textúra, chuť i vôňa. Mohlo by dôjsť k zmäknutiu alebo zatuchnutiu, čo by znížilo ich konečnú kvalitu.

zaručenie vysledovateľnosti a pôvodu produktu.

Systém kontroly a vydávania osvedčení zaručuje pôvod a vysledovateľnosť len vtedy, keď sa zabezpečovanie atmosféry, manipulácia a balenie uskutočňuje na ostrove. Ak sa tieto postupy vykonávajú mimo miesta produkcie, táto záruka nie je možná.

Mandle sa môžu ľahko zmiešať s mandľami iného pôvodu, a ak by sa povolila manipulácia a balenie mimo vymedzenej zemepisnej oblasti, hrozilo by, že pôvod chráneného produktu by nemusel byť garantovaný.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Označenie každého balenia mandlí predávaných pod záštitou CHZO by malo zahŕňať:

1.	názov chráneného zemepisného označenia;

2.	text „Indicación Geográfica Protegida“ alebo logo „IGP“ a

3.	etiketu s alfanumerickým kódom s príslušný číslom.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Mandle sa pestujú, skladujú, lúskajú, lúpu, pražia a balia po celom ostrove Malorka, ktorý je súčasťou španielskeho autonómneho spoločenstva Baleárske ostrovy.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Poľnohospodárska pôda, na ktorej sa na Malorke pestujú mandle, je vápenatá, strednej až vysokej tvrdosti a s výrazným zastúpením hrubých zložiek. Ide o pôdu veľmi chudobnú na organickú hmotu. Pôda je skôr zásaditá, obsahuje veľké množstvo uhličitanu vápenatého a príznačné je pre ňu horizontálne vrstvenie, pričom medzi jednotlivými vrstvami sa hromadí veľké množstvo jemnej hliny, ktorou môže koreňový systém mandľovníka veľmi ľahko prerastať. Ku špecifickosti pôdy prispieva tiež stredná zrážkovosť a zvýšená miera slnečného svitu.

Pokiaľ ide o vplyv miestneho pestovateľstva, pozoruhodným faktom je, že množenie mandľovníka pomocou semien sa v tejto oblasti uplatňovalo dlhšie než vo zvyšku Španielska a že k prvému vrúbľovaniu sa používali samotné autochtónne odrody. To napomohlo zachovať odrodovú rôznorodosť a väčšina odrôd pestovaných na Malorke sa vďaka tomu líši od odrôd pestovaných inde v Španielsku. Malorskí poľnohospodári si tradične vyberali odrody, ktoré produkujú mazľavejšie a aromatickejšie mandle a najľahšie sa prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam ostrova.

Z historického hľadiska siaha pestovanie mandľovníkov na Malorke až do doby Rimanov, ktorí sem túto plodinu asi aj priviezli. V 18. storočí sa mandľovníkové háje výrazne rozšírili a v 19. storočí, keď na Malorke došlo k obmene plodín v dôsledku zavlečenia fyloxéry do tamojších vinohradov, sa mandľovníky začali pestovať vo veľkom. Dnes sú na ostrove kvitnúce mandľovníky súčasťou jeho zimnej krajiny.

5.2. Špecifickosť výrobku

„Almendra de Mallorca“ sa od iných mandlí odlišuje zvýšeným obsahom tukov (> 55 %) a najmenej 88 % podielom kyseliny olejovej a linolovej, mastných kyselín s nízkym bodom topenia, ktoré sa rozpúšťajú pri žuvaní jadra. Oba uvedené faktory prepožičiavajú malorským mandliam ich príznačnú mazľavosť a prenikavú vôňu.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP), alebo špecifickou kvalitou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (pre CHZO)

Súvislosť medzi mandľami a zemepisným pôvodom je založená na dobrej povesti názvov „Almendra de Mallorca“, „Almendra Mallorquina“, „Ametlla de Mallorca“ a „Ametlla Mallorquina“. Dobrú povesť získali malorské mandle v priebehu dejín pre svoje organoleptické vlastnosti a pre svoj hospodársky a gastronomický význam.

O tejto povesti svedčí vynikajúce hodnotenie, ktoré sa týmto mandliam dostáva zo strany malorských konzumentov: podľa spotrebiteľskej štúdie, ktorú v roku 2010 vykonal Baleársky ústav pre kvalitu potravín, považuje 52,4 % spotrebiteľov pôvodné malorské mandle za kvalitnejšie, pričom v 93,3 % prípadov je táto vyššia kvalita odôvodnená výraznejšou chuťou.

O význame a dobrej povesti malorských mandlí svedčia aj početné zmienky v literatúre. Ako príklad možno uviesť: Fernando Fulgosio v Kronike Baleárskych ostrovov (Crónica de las Islas Baleares, 1870), Pedro Estelrich v publikácii Mandľovník a jeho pestovanie na juhu Španielska a na Baleárskych ostrovoch (El Almendro y su cultivo en el Mediodía de España e Islas Baleares, 1907) alebo autori Francisco Comín, Mauro Hernández a Enrique Llopis v Hospodárskych dejinách Španielska, 10. až 20. storočie (Historia económica de España, siglos X-XX). Arcivojvoda Luis Salvador vo svojom diele Baleáry (Die Balearen, 1869) vyzdvihuje význam malorských mandlí v ekonomike ostrova. Teoreticko-praktický časopis Baleársky poľnohospodár (El Agricultor Balear), venovaný poľnohospodárstvu a pomocným vedám, vo svojom piatom čísle z 25. júna 1892 napísal: Odrody mandlí, ktoré predstavil Gabriel Fuster na Svetovej výstave v Barcelone, pochádzali z celého ostrova Malorka a v tejto súťaži zaujali natoľko, že ich porota ocenila zlatou medailou. Antoni Colom potom v 20. zväzku zbierky Baleárska panoráma (Panorama Balear, 1953) nazvanom Baleárske hospodárstvo (Economía Balear) uvádza, že mandle sú na ostrove Malorka najväčším zdrojom príjmov. V roku 1941 sa v Španielsku predalo 1 698 219 kg mandlí, z ktorých 1 140 616 kg pochádzalo z Malorky. Podľa autora F. Saura-Calixta (1979) mali v 70. rokoch malorské mandle na celoštátnej produkcii podiel 50 %.

Aj o ohlase katalánskych názvov „Ametlla de Mallorca“ a „Ametlla Mallorquina“ svedčia početné zmienky v literatúre. Prvá zmienka pochádza zo 6. januára 1593 a nájsť ju možno v Mestskom archíve v Llucmajor [v treťom ročníku, 11. čísle Časopisu Baleárskej poľnohospodárskej komory (Revista de la Cámara Agrícola Balear) z roku 1901]. Mossen Alcover a Francesc de Borja Moll zaznamenali v roku 1930 v katalánsko-valencijsko-baleárskom slovníku, že o „Ametlla de Mallorca“ sa rôzne zmieňoval tiež Teodoro Llorente Olivares v Llibret de Versos z roku 1884. Vo vydaní receptov malorského mnícha Jaume Martího i Olivera, o ktoré sa pričinili Joan Miralles a Catalina Cantallops (1989), sa zdôrazňuje význam, ktorý má „Ametlla de Mallorca“ čoby surovina malorskej kuchyne v 17. storočí. Taktiež kniha Aliments de les Balears, vydaná baleárskou vládou v roku 1993, poukazuje na rozvoj pestovania malorských mandlí v 18. storočí. V štúdii Charakterizácia, nutričné hodnotenie a štúdie o zdravotnom význame niektorých tradičných potravín zóny 5B autonómnej oblasti Baleárske ostrovy (Caracterización, valoración nutricional y estudio de la importancia para la salud de algunos alimentos tradicionales de la zona 5B de la Comunidad Autónoma de las Islas Baleares), ktorú vykonala Baleárska univerzita v roku 1994, je „Ametlla Mallorquina“ popisovaná ako tradičný malorský produkt. Zvlášť významná je zmienka v publikácii Les Illes a la taula (vydaná baleárskou vládou v roku 2001), kde sa poukazuje na skutočnosť, že malorské mandle majú vyšší obsah tukov a cukrov ako mandle z Kalifornie a že majú vďaka tomu výraznejšiu chuť.

Ostatné zmienky pojednávajú o tom, ako sú malorské mandle využívané v kulinárstve, a dokazujú, že tento produkt na ostrove do veľkej miery ovplyvňoval tamojšiu gastronomickú kultúru a bol po stáročia súčasťou malorskej kulinárskej tradície. Gastronomických odkazov na surové i pražené malorské mandle existuje mnoho. Príkladom môže byť malorský mních Jaume Martí i Oliver, ktorý vo svojej kuchárke hovorí o „Almendra de Mallorca“ ako o surovine malorskej kuchyne 17. storočia. Spojitosť medzi malorskými mandľami a tou najlepšou kuchyňou možno nájsť v početných publikáciách. Poukazujú na ňu napríklad Antoni Esteva Oliver v Knihe receptov Can Esteva (Libro de recetas de Can Esteva, 1862), Luis Ripoll v Našej kuchyni (Nuestra Cocina) a Catalina Juan del Corral v Baleárskych cukrovinkách (Repostería Balear, 1987). Arcivojvoda Luis Salvador vo svojom diele Baleáry (Die Balearen, 1869) cituje rôzne ľudové pokrmy obsahujúce malorské mandle v surovej či praženej forme. Mateo Jaume de Ca'n Joan de S'Aigo (1884-1885) vo svojej kuchárke Libro de Jelats vyzdvihuje mandľovú zmrzlinu ako najtradičnejšiu malorskú zmrzlinu.

Malorské mandle sa preslávili aj vďaka svojim senzorickým vlastnostiam, ktoré sú dané ich chemickým zložením. Čo sa týka ich zloženia, osobitnú pozornosť si zasluhuje zvýšený obsah tukov a zastúpenie mastných kyselín. Pre profil mastných kyselín je totiž príznačné, že kyselina olejová a kyselina linolová spolu predstavujú viac ako 88 % všetkých tukov. Vzhľadom na zvýšený obsah tukov a na fakt, že 88 % mastných kyselín má nízky bod topenia (nižší ako 15 °C), sa tuky rozpúšťajú pri žuvaní. Oba faktory podmieňujú typické vlastnosti malorských mandlí – olejnatosť a výraznú vôňu – vďaka ktorým sa tento produkt preslávil.

K týmto fyzikálno-chemickým a organoleptickým vlastnostiam, ktorými sa malorské mandle odlišujú od iných, prispievajú rozhodujúcou mierou pôdne a klimatické podmienky zemepisnej oblasti, kde sa tieto mandle pestujú. Vápenaté pôdy s nízkym obsahom organickej hmoty, priemerné zrážky a zvýšená miera slnečného svitu predurčujú nízke výnosy na hektár, avšak zbierané mandle majú vyšší priemerný obsah tuku (59 %) než mandle vypestované v iných oblastiach. Tieto skutočnosti boli preukázané štúdiou Baleárskej univerzity uskutočnenou v roku 2010.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.caib.es/sacmicrofront/contenido.do?mkey=M63&lang=CA&cont=46322

(1) Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

31.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 317/13

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 317/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„MIELE VARESINO“

ES č.: IT-PDO-0005-0990-24.04.2012

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov

„Miele Varesino“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.4.

Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Miele Varesino“ je jednodruhový kvetový med z agátu bieleho (Robinia Pseudoacacia L.).

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

„Miele Varesino“ sa musí vyznačovať týmito fyzikálno-chemickými vlastnosťami: obsah hydroxymetylfurfuralu (HMF) pri uvedení na trh musí byť nižší než 15 mg/kg a obsah vody nesmie presiahnuť 17,5 %.

Senzorické vlastnosti

„Miele Varesino“ sa vyznačuje nasledujúcimi organoleptickými vlastnosťami:

Farba: priezračná, takmer bezfarebná až slamovožltá.

Vôňa: štandardná medová, ľahká a jemná bez výrazných podtónov.

Chuť: veľmi sladká.

Aróma: jemná, s nádychom cukroviniek a vanilky.

Fyzikálny stav: typicky tekutý, kryštalizuje len vzácne a až po dlhom čase.

Vlastnosti peľu

„Miele Varesino“ sa získava z nektáru, ktorý včely zbierajú z kvetov agátu bieleho. Peľ agátu bieleho možno v mede rozoznať prostredníctvom kvalitatívnej peľovej analýzy.

Peľ agátu bieleho v mede „Miele Varesino“ musí predstavovať viac než 25 % objemu všetkých peľov medonosných rastlín. Tento objem nezahŕňa peľ nemedonosných rastlín, ani peľ, ktorý možno považovať za kontaminant.

Počet peľových zrniek (PK) v 10 g je nižší než 20 000, pričom priemerný počet je 9 500.

Peľové zloženie medu z agátu bieleho je prevažne takéto: Medonosné druhy: Palma Trachycarpus fortunei, Ilex aquifolium, Graminaceae, Fraxinus, Quercus robur, Rumex, Sambucus nigra, Chelidonium, Luzula, Actinidia, Pinaceae. Nemedonosné druhy: Acer, Prunus f., Salix, Trifolium repens a Castanea sativa (vždy zastúpený v peľovom spektre), Aesculus, Gleditsia, Liriodendron.

„Miele Varesino“ nesmie obsahovať peľ týchto rastlín: Loranthus europaeus, Hedysarum coronarium, Onobrychis.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

V proteínovej výžive včiel sa prísne zakazuje používať peľ iného než lokálneho pôvodu.

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby, od zberu v teréne až po získavanie medu a prípravu na uvádzanie na trh, musia prebiehať v provincii Varese.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Med je živý produkt, ktorý veľmi závisí od prírodného prostredia. Ide o výrazne hygroskopickú látku, citlivú na teplotné výkyvy a svetlo. Preto je dôležité, aby zrenie (dekantácia) a balenie medu prebiehali vo vymedzenej oblasti produkcie a aby sa pred balením neprenášal, ani neprevážal, čím by sa ohrozila jeho kvalita, čerstvosť a trvanlivosť.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Na etikete musia byť uvedené tieto údaje:

—	názov „Miele Varesino“,

—	skratka „DOP“ (CHOP) alebo celý nápis „Denominazione di origine protetta“ (chránené označenie pôvodu),

—	symbol Únie,

—	identifikačné logo produktu,

—	spôsob uchovávania: „da conservarsi in luogo fresco e asciutto e al riparo dalla luce“ (uchovávať na chladnom a suchom mieste a chrániť pred svetlom),

—	odporúčaný dátum spotreby: „da consumarsi preferibilmente entro: mese ed anno“ (minimálna trvanlivosť do: mesiac a rok), pričom dátum spotreby smie byť najneskôr 36 mesiacov od dátumu získania.

Med „Miele Varesino“ sa balí do uzavretých sklenených nádob s kovovým uzáverom, na ktorý sa upevňuje etiketa s identifikačným logom produktu.

Etiketa sa poskytuje výrobcom, ktorí súhlasili s dôsledným dodržiavaním špecifikácie výroby a ktorí sa podrobujú kontrolám.

Okrem toho sa med smie baliť do vrecúšok, téglikov alebo mištičiek z vhodného materiálu určených na jednu dávku, ktoré musia niesť etiketu s údajmi v súlade s platnými právnymi predpismi.

Logo agátového medu „Miele Varesino“ uvedené nižšie sa skladá z týchto prvkov: v strede sa na bielom pozadí nachádza kresba tvorená troma oranžovými šesťuholníkmi, z ktorých vystupuje otvorený kvet s piatimi lupienkami zároveň pripomínajúci včelu; vedľa sa nachádzajú tri svetlomodré vrcholky a pod nimi šesť pruhov zostupnej šírky rovnakej farby, ktoré predstavujú jazero; ústrednú kresbu obkolesuje žltý pruh s modrými nápismi „MIELE VARESINO D.O.P.“ a „di acacia“ (agátový); celé logo ešte ohraničuje oranžový lem.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť produkcie zahŕňa úpätie Álp medzi riekami Ticino a Olona a medzi jazerami Lago Maggiore a Lago Lugano. Zodpovedá územiu provincie Varese.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť sa vyznačuje miernym kontinentálnym podnebím a v lete i v zime tu vďaka zmierňujúcim účinkom jazier dochádza len k malým teplotným výkyvom. Tieto podmienky dodávajú oblasti jej špecifiká a vytvárajú vhodné prostredie pre dreviny, medzi ktorými sa objavujú aj exotické druhy.

Jazerá zmierňujú podnebie a jar do tejto oblasti prichádza skôr než v okolí Milána, takže na oboch miestnych svahoch vďaka príjemným teplotám a slnečnému žiareniu sú tunajšie rastliny hojné a dlho kvitnú.

Na území provincie Varese spomedzi medonosných rastlín prevláda agát biely (Robinia pseudoacacia L.). Je tak bohato a husto zastúpený, že sa rozširuje aj do okrajových poľnohospodárskych zón a v mnohých lesoch je najpočetnejšou drevinou.

V období kvitnutia agátu bieleho v provincii Varese nijaké iné medonosné rastliny nekvitnú v takom hojnom množstve. Na väčšine územia agát biely zakvitá v postupných vlnách a toto obdobie trvá dlho vďaka údoliam siahajúcim až na juh (napríklad údolia riek Ticino a Olona), ako aj vďaka slnečným záveterným svahom.

Vegetácia v provincii Varese je teda výsledkom vzájomného pôsobenia topografických, klimatických a pedologických faktorov, ako aj ľudskej činnosti.

V tejto zemepisnej oblasti bolo medzi 17. a 20. storočím postavených mnoho víl s rozľahlými parkmi, v ktorých sa vysádzali rôzne okrasné rastliny. Tie sa vďaka vhodným podnebným podmienkam postupom času aklimatizovali až do takej miery, že v parkoch a záhradách sa dnes považujú za invazívne, ba dokonca nebezpečné pre miestny lesný podrast.

Na území provincie Varese bol chov včiel vždy rozšírený. Venovali sa mu najmä vidiečania, členovia rôznych miestnych cirkevných reholí, ale aj mešťania, ktorí sa zaujímali o vedecké badánie.

Začiatkom minulého storočia sa vďaka vhodným prírodným podmienkam agát biely na lesnatých územiach prudko rozšíril, a tak sa včelári začali čoraz viac špecializovať na produkciu agátového medu, ktorý sa svojimi osobitými organoleptickými a fyzikálnymi vlastnosťami líšil od ostatných medov dovtedy vyrábaných v tejto oblasti.

Od tohto obdobia sa provincia Varese začala intenzívne orientovať na produkciu medu, najmä agátového, ktorý dnes v miestnej produkcii výrazne prevláda.

Postupne sa chov včiel sprofesionalizoval a začalo sa experimentovať s novými druhmi úľov a novými výrobnými metódami.

K rozvoju výrobných metód prispel aj prechod od vidieckeho k systematickému chovu včiel. Tradičné prírodné úle nahradili profesionálne úľové zostavy a medomety, vďaka ktorým možno získať jednodruhový kvetový med a vyprázdniť rámiky v nádstavkoch bez toho, aby sa poškodili.

K skvalitneniu medu a zvýšeniu objemu produkcie navyše prispelo úsilie miestnych včelárov o výber takých druhov včiel, ktoré sú čo najproduktívnejšie a ktoré najlepšie odolávajú chorobám.

5.2. Špecifickosť výrobku

„Miele Varesino“ je jednodruhový kvetový agátový med, ktorý sa vzhľadom na pôvod nektáru vyznačuje výnimočnou čistotou a v ktorom sa okrem nektára a peľu agátu bieleho nachádza aj peľ okrasných rastlín.

V usadeninách tohto medu sa nachádza peľ medonosných i nemedonosných rastlín, ako sa bližšie objasňuje v bode 3.2.

Med je mimoriadne tekutý a má svetlú, priezračnú až slamovožltú farbu, ľahkú a jemnú vôňu bez výrazných podtónov a veľmi sladkú chuť. Aróma je jemná, s nádychom cukroviniek a vanilky.

Medzi ďalšie špecifiká medu „Miele Varesino“ patrí absencia peľu vičenca (Onobrychis) a sekernice (Hedysarum coronarium) a najmä imelovca (Loranthus europaeus), ako potvrdzujú aj výskumy popredných botanikov, ktorí dospeli k záveru, že v oblasti produkcie tohto medu sa imelovec nenachádza.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Už najmenej stopäťdesiat rokov sa vďaka početnému, bohatému a trvácnemu zastúpeniu agátu bieleho (Robinia pseudoacacia L.) v tejto oblasti chovajú včely a úspešne vyrába „Miele Varesino“. Hojnosť agátu bieleho v lesoch provincie Varese prispela k vzniku a rozvoju miestneho včelárstva, a teda k zdokonaleniu metód produkcie, chovu a výberu včelích druhov.

Tejto činnosti sa venuje čoraz viac včelárov, či už profesionálne, poloprofesionálne alebo vo voľnom čase. Dôkazom je nárast počtu úľov v lesoch provincie Varese v období kvitnutia agátu bieleho, ktorý súvisí s tým, že narozdiel od iných oblastí výroby agátového medu sa tu nepestujú poľnohospodárske plodiny a nerastú tu, ani divé aromatické rastliny, ktoré by mali vplyv na kvalitu produktu. Preto je miestny med čistejší a dokonale zodpovedá typickým vlastnostiam agátového medu.

Na špecifickosti zemepisnej oblasti sa podieľajú aj jej klimatické a prírodné podmienky, vďaka ktorým sa „Miele Varesino“ odlišuje od iných agátových medov. Keďže v miestnych záhradách a parkoch sa tradične pestujú okrasné kvety na dekoratívne účely, v mede sa narozdiel od ostatných lombardských agátových medov nachádza aj peľ týchto aklimatizovaných exotických okrasných druhov. To ovplyvňuje organoleptické vlastnosti medu „Miele Varesino“ a najmä jeho arómu, ktorá odzrkadľuje prítomnosť peľu vždyzelených rastlín (Ilex aquifolium, Trachycarpus fortunei).

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

Správne orgány začali vnútroštátne námietkové konanie uverejnením návrhu na zápis chráneného označenia pôvodu „Miele Varesino“ v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 297 z 22. decembra 2011. Úplné znenie špecifikácie výrobku je k dispozícii na internetovej stránke

http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

alebo

priamo na domovskej stránke ministerstva poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva (http://www.politicheagricole.it) kliknutím na okienko „Qualità e sicurezza“ (v pravom hornom rohu obrazovky) a potom na „Disciplinari di produzione all’esame dell’UE“.

(1) Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.317.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 317

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 31. októbra 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 317/01	Oznámenie Komisie týkajúce sa množstva, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridá k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2014 v rámci určitých kvót otvorených Úniou pre výrobky v odvetviach hydinového mäsa, vajec a vaječného albumínu	1

2013/C 317/02	Oznámenie Komisie týkajúce sa množstva, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridá k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2014 v rámci určitých colných kvót otvorených Úniou pre výrobky v odvetví bravčového mäsa	2

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2013/C 317/03	Rozhodnutie Rady zo 7. októbra 2013, ktorým sa vymenúvajú a nahrádzajú členovia riadiacej rady Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania	3

	Európska komisia
2013/C 317/04	Výmenný kurz eura	4

2013/C 317/05	Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa harmonizačného právneho predpisu Únie) ( 1 )	5

Poradové číslo kvóty	Množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridajú k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2014 (v kg)
09.4068	3 510 500
09.4070	860 500
09.4169	10 595 500
09.4015	67 500 000
09.4401	1 170 760
09.4402	6 886 588

Poradové číslo kvóty	Množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridajú k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. januára do 31. marca 2014 (v kg)
09.4038	17 142 500
09.4170	2 461 000
09.4204	2 312 000

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)
2013/C 317/06	Oznámenie o verejných výberových konaniach	7

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2013/C 317/07	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	8

2013/C 317/08	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	13

CYPRUS	pán George PANAYIDES
LOTYŠSKO	pani Sanda LIEPIŅA