|
ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.276.slk |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
C 276 |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 56 |
|
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
|
II Oznámenia |
|
|
|
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
|
Európska komisia |
|
|
2013/C 276/01 |
Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ – Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 ) |
|
|
|
IV Informácie |
|
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
|
Rada |
|
|
2013/C 276/02 |
||
|
|
Európska komisia |
|
|
2013/C 276/03 |
||
|
|
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV |
|
|
2013/C 276/04 |
||
|
2013/C 276/05 |
||
|
|
V Oznamy |
|
|
|
INÉ AKTY |
|
|
|
Európska komisia |
|
|
2013/C 276/06 |
||
|
2013/C 276/07 |
||
|
2013/C 276/08 |
||
|
|
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP s výnimkou produktov podľa prílohy I k zmluve |
|
SK |
|
II Oznámenia
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska komisia
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/1 |
Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ
Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky
(Text s významom pre EHP s výnimkou produktov podľa prílohy I k zmluve)
2013/C 276/01
|
Dátum prijatia rozhodnutia |
2.7.2013 |
|||||||||||||||||||
|
Referenčné číslo štátnej pomoci |
SA.36091 (13/N) |
|||||||||||||||||||
|
Členský štát |
Taliansko |
|||||||||||||||||||
|
Región |
— |
— |
||||||||||||||||||
|
Názov (a/alebo názov príjemcu) |
Piano riassicurativo agricolo annuale |
|||||||||||||||||||
|
Právny základ |
|
|||||||||||||||||||
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
— |
||||||||||||||||||
|
Účel |
Poistné, Sektorový rozvoj |
|||||||||||||||||||
|
Forma pomoci |
Priamy grant |
|||||||||||||||||||
|
Rozpočet |
|
|||||||||||||||||||
|
Intenzita |
80 % |
|||||||||||||||||||
|
Trvanie |
do 31.12.2015 |
|||||||||||||||||||
|
Sektory hospodárstva |
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov |
|||||||||||||||||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
|||||||||||||||||||
|
Ďalšie informácie |
— |
|||||||||||||||||||
Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:
http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm
|
Dátum prijatia rozhodnutia |
19.6.2013 |
|||||
|
Referenčné číslo štátnej pomoci |
SA.36626 (13/N) |
|||||
|
Členský štát |
Slovensko |
|||||
|
Región |
— |
— |
||||
|
Názov (a/alebo názov príjemcu) |
Aid for measure 2.1 — Restoring forestry potential and introducing preventation actions |
|||||
|
Právny základ |
|
|||||
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
— |
||||
|
Účel |
Ochrana životného prostredia |
|||||
|
Forma pomoci |
Iné |
|||||
|
Rozpočet |
|
|||||
|
Intenzita |
0 % |
|||||
|
Trvanie |
10.1.2009 – 31.12.2013 |
|||||
|
Sektory hospodárstva |
Všetky odvetvia hospodárstva oprávnené na pomoc |
|||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
|||||
|
Ďalšie informácie |
— |
|||||
Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:
http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm
|
Dátum prijatia rozhodnutia |
9.8.2013 |
|||||
|
Referenčné číslo štátnej pomoci |
SA.36780 (13/N) |
|||||
|
Členský štát |
Česká republika |
|||||
|
Región |
— |
— |
||||
|
Názov (a/alebo názov príjemcu) |
Dotace na ochranu lesních porostů do jejich zajištění |
|||||
|
Právny základ |
|
|||||
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
— |
||||
|
Účel |
Ochrana životného prostredia |
|||||
|
Forma pomoci |
Iné |
|||||
|
Rozpočet |
|
|||||
|
Intenzita |
0 % |
|||||
|
Trvanie |
1.1.2014 – 31.12.2015 |
|||||
|
Sektory hospodárstva |
Všetky odvetvia hospodárstva oprávnené na pomoc |
|||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
|||||
|
Ďalšie informácie |
— |
|||||
Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:
http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm
|
Dátum prijatia rozhodnutia |
11.7.2013 |
|||||||
|
Referenčné číslo štátnej pomoci |
SA.36852 (13/N) |
|||||||
|
Členský štát |
Rakúsko |
|||||||
|
Región |
Niederoesterreich |
— |
||||||
|
Názov (a/alebo názov príjemcu) |
Beihilfe zur Behebung von Katastrophenschäden |
|||||||
|
Právny základ |
|
|||||||
|
Druh opatrenia |
Schéma pomoci |
— |
||||||
|
Účel |
Náhrada škôd spôsobených prírodnými katastrofami |
|||||||
|
Forma pomoci |
Priamy grant |
|||||||
|
Rozpočet |
|
|||||||
|
Intenzita |
50 % |
|||||||
|
Trvanie |
do 10.6.2014 |
|||||||
|
Sektory hospodárstva |
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov |
|||||||
|
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc |
|
|||||||
|
Ďalšie informácie |
— |
|||||||
Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:
http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
Rada
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/6 |
VYHLÁSENIE RADY
2013/C 276/02
Rada víta úsilie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o vytvorenie transparentnejšieho systému vyplácania denných príspevkov a nahrádzania cestovných výdavkov členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a ich náhradníkov.
Rada zdôrazňuje, že cestovné výdavky inštitúcií EÚ na by mali byť vynakladané efektívne a ich prínos by mal zodpovedať vynaloženým prostriedkom. Rada preto vyzýva Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby prijal všetky vhodné opatrenia na sústavné uplatňovanie najlacnejších možných variantov cestovných nákladov a príspevkov.
Európska komisia
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/7 |
Výmenný kurz eura (1)
24. septembra 2013
2013/C 276/03
1 euro =
|
|
Mena |
Výmenný kurz |
|
USD |
Americký dolár |
1,3473 |
|
JPY |
Japonský jen |
132,92 |
|
DKK |
Dánska koruna |
7,4571 |
|
GBP |
Britská libra |
0,84431 |
|
SEK |
Švédska koruna |
8,6315 |
|
CHF |
Švajčiarsky frank |
1,2295 |
|
ISK |
Islandská koruna |
|
|
NOK |
Nórska koruna |
8,0200 |
|
BGN |
Bulharský lev |
1,9558 |
|
CZK |
Česká koruna |
25,933 |
|
HUF |
Maďarský forint |
299,89 |
|
LTL |
Litovský litas |
3,4528 |
|
LVL |
Lotyšský lats |
0,7026 |
|
PLN |
Poľský zlotý |
4,2269 |
|
RON |
Rumunský lei |
4,4735 |
|
TRY |
Turecká líra |
2,6961 |
|
AUD |
Austrálsky dolár |
1,4347 |
|
CAD |
Kanadský dolár |
1,3857 |
|
HKD |
Hongkongský dolár |
10,4462 |
|
NZD |
Novozélandský dolár |
1,6261 |
|
SGD |
Singapurský dolár |
1,6918 |
|
KRW |
Juhokórejský won |
1 448,27 |
|
ZAR |
Juhoafrický rand |
13,3062 |
|
CNY |
Čínsky juan |
8,2520 |
|
HRK |
Chorvátska kuna |
7,6175 |
|
IDR |
Indonézska rupia |
15 149,99 |
|
MYR |
Malajzijský ringgit |
4,3340 |
|
PHP |
Filipínske peso |
58,538 |
|
RUB |
Ruský rubeľ |
43,0098 |
|
THB |
Thajský baht |
42,224 |
|
BRL |
Brazílsky real |
2,9773 |
|
MXN |
Mexické peso |
17,3566 |
|
INR |
Indická rupia |
84,8530 |
(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/8 |
Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu
2013/C 276/04
V súlade s článkom 35 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), sa prijalo rozhodnutie ukončiť rybolov v zmysle tejto tabuľky:
|
Dátum a čas ukončenia |
20.8.2013 |
|
Trvanie |
20.8.2013 – 31.12.2013 |
|
Členský štát |
Španielsko |
|
Populácia alebo skupina populácií |
HAD/5BC6A. |
|
Druh |
treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) |
|
Zóna |
vody EÚ a medzinárodné vody podoblastí Vb a VIa |
|
Druh(-y) rybárskych plavidiel |
— |
|
Referenčné číslo |
42/TQ39 |
(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/8 |
Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu
2013/C 276/05
V súlade s článkom 35 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), sa prijalo rozhodnutie ukončiť rybolov v zmysle tejto tabuľky:
|
Dátum a čas ukončenia |
20.8.2013 |
|
Trvanie |
20.8.2013 – 31.12.2013 |
|
Členský štát |
Španielsko |
|
Populácia alebo skupina populácií |
GFB/89- |
|
Druh |
mieňovec európsky (Phycis blennoides) |
|
Zóna |
vody EÚ a medzinárodné vody oblastí VIII a IX |
|
Druh(-y) rybárskych plavidiel |
— |
|
Referenčné číslo |
FS41DSS |
(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
V Oznamy
INÉ AKTY
Európska komisia
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/9 |
Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
2013/C 276/06
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).
JEDNOTNÝ DOKUMENT
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)
„ACEITE DE LA COMUNITAT VALENCIANA“
ES č.: ES-PDO-0005-0720-23.09.2008
CHZO ( ) CHOP ( X )
1. Názov
„Aceite de la Comunitat Valenciana“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Španielsko
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
|
Trieda 1.5. |
Oleje a tuky (maslo, margarín, olej atď.) |
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1
Extra panenský olivový olej, ktorý sa získava z plodov olivovníka (Olea europea, L.) a z pomologického hľadiska patrí výhradne k pôvodným odrodám z autonómneho spoločenstva Valencia: Farga, Serrana, Morrudas, Villalonga a Blanqueta. Podiel týchto odrôd vyjadrujú nasledujúce percentá: Serrana: 20 – 40 %, Villalonga: 20 – 40 %, Farga: 10 – 25 %, Blanqueta: 10 – 25 % a Morrudas: 5 – 10 %.
Olej s chráneným označením pôvodu „Aceite de la Comunitat Valenciana“ je extra panenský olivový olej s nasledujúcimi vlastnosťami:
Extra panenský olej:
|
— |
kyslosť: < 0,5°, |
|
— |
peroxidové číslo: < 15 meq O2/kg, |
|
— |
K270 < 0,15, |
|
— |
K232 < 2,50, |
|
— |
vosky ≤ 250, |
|
— |
delta K ≤ 0,01, |
|
— |
obsah kyseliny olejovej medzi 70 a 82 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
obsah kyseliny linolovej vyšší ako 8 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
obsah kyseliny palmitovej medzi 9,5 a 12 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
obsah kyseliny linolénovej nižší ako 1 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
obsah kyseliny palmitolejovej medzi 0,6 a 2,5 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
obsah kyseliny arachidovej nižší ako 0,6 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
obsah kyseliny lignocerovej nižší ako 0,2 % celkového obsahu mastných kyselín, |
|
— |
medián defektoru = 0, |
|
— |
medián ovocného charakteru > 3 a < 6, |
|
— |
medián pikantnosti > 1 a < 3, |
|
— |
medián horkosti > 1 a < 3, |
|
— |
pomer medzi mediánom ovocného charakteru a mediánmi horkosti a pikantnosti musí viesť k výsledku, ktorý umožňuje charakterizovať výrobok ako vyvážený. |
3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
Opis odrôd olív:
SERRANA
Zrelý plod má vajcovitý tvar a fialovú až čiernu farbu so šošovičkami. Táto odroda ponúka stredne veľkú produkciu, je húževnatá a odolná voči suchu a mrazom, ale citlivá na olivové mušky a na ochorenie zapríčinené hubou Cycloconium oleaginum.
Dozrieva skoro a má dobrú výťažnosť tukov. Pestuje sa najmä v regióne Alto Palancia, v prírodnom parku pohorí Sierra Calderona a Sierra Espadan a v jeho okolí a stretneme sa s ňou aj v susedných regiónoch.
FARGA
Ide o veľmi starú odrodu pochádzajúcu zo severu provincie Castellón. Plod je strednej až malej veľkosti predĺženého a asymetrického tvaru.
Dozrieva skoro a ponúka stredne veľkú a nepravidelnú produkciu. Jej výťažnosť tukov je značná a pestuje sa v regiónoch Maestrazgo, na severe provincie Castellón a v menšej miere aj v susedných regiónoch Plana Alta a Alcalatén.
BLANQUETA
Táto odroda pochádza z Muro de Alcoy. Plod je guľovitého tvaru a v zrelosti má vínovočervenú až čiernu farbu.
Zbiera sa skoro a jej výťažnosť tukov je stredne veľká.
VILLALONGA
Odroda pochádzajúca z juhu provincie Valencia. Plod guľovitého tvaru a veľkých rozmerov má však dobrú výťažnosť tukov. V zrelosti má čiernu farbu.
Táto odroda citlivá na mrazy a sucho sa pestuje v celej provincii Valencia, vo väčšine provincie Alicante a lokálne aj v provincii Castellón.
MORRUDA
Plod je strednej veľkosti, fialovej až čiernej farby s miernou asymetriou. Jeho výťažnosť tukov je stredne veľká.
Táto húževnatá odroda s nízkou produktivitou sa rovnomerne pestuje v celom autonómnom spoločenstve Valencia. Celkovo nie je veľmi častá s výnimkou niektorých lokalít.
3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)
—
3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti
Pestovanie olív a výroba konečného výrobku sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti opísanej v bode 4.
3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.
Balenie výrobku „Aceite de la Comunitat Valenciana“ sa môže uskutočňovať v akomkoľvek zariadení bez akéhokoľvek zemepisného obmedzenia.
Výrobok sa balí do vhodných nádob na zaistenie dobrej konzervácie. Na tieto účely možno použiť polyetyléntereftalátové materiály (PET), sklo, poťahovaný kov alebo keramiku, pokiaľ sú dané materiály určené na potravinárske použitie. Uprednostňujú sa nádoby, ktoré najlepšie chránia výrobok pred svetlom, teplom atď.
Maximálny objem nádoby je 5 litrov. Ďalšie povolené objemy sú 100 ml, 250 ml, 500 ml, 750 ml, 1,0 l; 2,0 l; 2,5 l, 3 l a 5 l.
3.7. Špecifické pravidlá označovania
Identifikačné nápisy alebo etikety na oleji opísanom v tomto dokumente musia povinne obsahovať označenia „chránené označenie pôvodu“ a „Aceite de la Comunitat Valenciana“.
Na výrobku sa musí súčasne nachádzať značka zhody alebo zadná etiketa, ktorú na výrobok umiestni baliarenský podnik takým spôsobom, aby sa nedala opätovne použiť a aby umožňovala vysledovateľnosť výrobku. Tieto zadné etikety musia obsahovať označenie „Chránené označenie pôvodu – Aceite de la Comunitat Valenciana“, ako aj príslušný logotyp.
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Oblasť produkcie olív používaných na výrobu oleja „Aceite de la Comunitat Valenciana“ pozostáva zo 65 obcí autonómneho spoločenstva Valencia. Sú to tieto obce: Albocàsser, Tirig, La Salzadella, Sant Mateu, Les Coves de Vinromà, Figueroles, Les Useres, San Juan de Moró, Serra Engarzeran, Torre Endomenech, Vall d’Alba, Vilafamés, Ayódar, Fanzara, Almedijar, Altura, Azuébar, Chóvar, Geldo, Navajas, Segorbe, Soneja, Castellnovo, Teresa, Vall d’Almonacid, Viver, Alcudia de Veo, Alfondeguilla, Artana, Tales, Gátova, Casinos, Alcublas, Gestalgar, Sot de Chera, Villar del Arzobispo, Requena, Utiel, Venta del Moro, Ayora, Cortes de Pallas, Anna, Bicorp, Bolbaite, Chella, Enguera, Millares, Navarrés, Font de la Figuera, Moixent, Vallada, Albaida, Beniatjar, Ontinyent, Alfafara, Alqueria d'Aznar, Cocentaina, Millena, Muro d'Alcoi, Alcoi, Biar, Cañada de Biar, Sax, Villena, Banyeres de Mariola a Onil.
5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou
5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti
Vo vymedzenej oblasti prevláda typické stredomorské podnebie s miernymi zimami, slabými zrážkami, ktoré dosahujú vrchol na jeseň a na jar, a silnými letnými suchami. Vplyv Stredozemného mora, pevninského masívu polostrova a poveternostných podmienok súvisiacich s pôsobením Atlantického oceánu má za následok rovnomernosť podnebia zemepisnej oblasti. Konkrétne sa klimatické faktory prejavujú ako mimoriadne rovnorodé počas kľúčových období pestovania, teda počas kvitnutia, konečného štádia rastu olivy a v čase hromadenia oleja v plode. Súvisiace údaje:
|
— |
priemerné ročné teploty v oblasti pestovania olivovníka sa pohybujú medzi 12 °C a 16 °C. Výrazný je výkyv teplôt medzi zimou (priemerne medzi 6 °C a 10 °C) a letom (priemerne medzi 22 °C a 26 °C). Tieto teploty sú priaznivé pre fenologický vývoj olivovníka, |
|
— |
priemerné zrážky dosahujú úroveň medzi 500 a 600 mm ročne, v rozmedzí od 200 až 300 mm ročne v mimoriadne suchých rokoch až po 700 až 800 mm. |
Pokiaľ ide o pôdnu skladbu, prevládajúcimi horninami sú vápence, ale nachádza sa tu aj niekoľko izolovaných lokalít, kde vystupujú na povrch pieskovec, slieň a sadrovec. V spodnej vrstve vo všeobecnosti dominujú mezozoické horniny pozostávajúce najmä z vápencových hornín (s určitým striedaním slieňov a pieskovcov) z obdobia kriedy a jury. Povrch obrábanej krajiny tvoria usadené horniny z mladších období zložené hlavne z treťohorných a štvrtohorných materiálov pochádzajúcich zo stredomorskej pôdy terra rosa s dobrou textúrou a štruktúrami, ktoré sú dostatočne odvodňované a mimoriadne vhodné na pestovanie olivovníka.
Reliéf zemepisnej oblasti sa postupne stupňovito zvažuje v smere od východu po pobrežie počínajúc horskými oblasťami, ktoré tvoria výbežky iberského a betického systému. Pestovanie olivovníka sa v dôsledku rozširovania intenzívne obrábaných sadov od pobrežia smerom na západ, najmä zavlažovaných citrusových sadov, obmedzuje na pás v nadmorskej výške 300 až 600 metrov, čo viedlo k veľmi rovnomernej distribúcii ekologických podmienok prostredia olivovníka vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Olivovník spolu s rohovníkom a mandľovníkom tvoria najtypickejšiu poľnohospodársku krajinu španielskeho regiónu Levante, ktorá sa nazýva „arbolado de secano“ (kultúry nezavlažovaných stromov).
Olivové háje rastú v autonómnom spoločenstve Valencia už od rímskeho obdobia pred viac než dvetisíc rokmi. Stopy ich pestovania možno nájsť v regiónoch Maestrazgo v oblasti Castellón pozdĺž cesty Via Augusta, ktorá spájala hlavné mesto Rímskej ríše s Cádizom. V súčasnosti možno v tomto regióne nájsť množstvo stromov starších ako tisíc rokov vďaka iniciatíve družstiev regiónu Maestrazgo, ktoré ponúkajú sériu turistických trás po stopách „tisícročného oleja“.
Ďalej treba zdôrazniť príspevok botanika Cavanillesa a jeho diela „Observaciones sobre la Historia Natural, Geografía, Agricultura, población y frutos del Reino de Valencia (1795–1797)“. Jeho poznámky týkajúce sa poľnohospodárstva a konkrétnejšie aj pestovania olivovníka a výroby olivového oleja sú veľmi zaujímavé a zahŕňajú celú oblasť produkcie v autonómnom spoločenstve Valencia. V texte sa mnohokrát spomína výraz „olivový olej“ i pestovanie olivovníka.
Pestovanie olív je hlboko zakorenenou hospodárskou činnosťou vo všetkých regiónoch, v ktorých sa uskutočňuje, a to predovšetkým pre svoj trvalý charakter. Okolo pestovania olív vznikol agropriemyselný a hospodársky systém, ktorý umožňuje socio-ekonomický rozvoj vidieckych oblastí za súčasného zachovania pestovania udržateľného z hľadiska životného prostredia v oblastiach s nepriaznivými klimatickými a pedologickými podmienkami pre akúkoľvek inú produkciu.
Vymedzená zemepisná oblasť je typická osobitým rozmiestnením parciel: malé rozmery parciel so silným sklonom, náročný prístup, terasy ukončené kamennými múrikmi, krajina s vysokým rizikom dezertifikácie a požiarov lesov, pomerne chudobné pôdy s nízkym obsahom organických látok a nízkou kapacitou zadržiavania vody. Z toho vyplýva zásadná ekologická úloha olivovníka z hľadiska zachovania ekosystému vo vymedzenej zemepisnej oblasti.
Hospodárenie na parcelách vo vymedzenej zemepisnej oblasti preto zodpovedá potrebám rodinného hospodárstva, ktoré vychádza z nezavlažovaného poľnohospodárstva („secano“) vykonávaného na malých parcelách. Poľnohospodári sa vo všeobecnosti podieľajú na činnostiach získavania oleja prostredníctvom družstevných organizácií a je pre nich typická vyššia úroveň vlastnej spotreby. Technické zručnosti poľnohospodárov sa z veľkej časti odovzdávajú z generácie na generáciu.
Na základe štúdie klimatických, pedologických, environmentálnych a antropologických podmienok zemepisnej oblasti a analýzy fenologického vývoja olivovníkov sa zdá, že vymedzená zemepisná oblasť predstavuje rovnorodú jednotku, pokiaľ ide o podmienky pestovania olivovníka. Autori štúdie dospeli k záveru, že celá vymedzená zemepisná oblasť je rovnorodá z hľadiska ekologických podmienok pestovania olív.
5.2. Špecifickosť výrobku
Špecifickosť výrobku „Aceite de la Comunitat Valenciana“ vychádza najmä z jeho odrodového zloženia. Odrody Farga, Serrana, Morrudas, Villalonga a Blanqueta sú z pomologického hľadiska pôvodnými odrodami vymedzenej zemepisnej oblasti. Olej, ktorý sa z nich vyrába, je výrobok s jedinečnými vlastnosťami, pokiaľ ide o obsah mastných kyselín i organoleptické vlastnosti.
Vo vymedzenej oblasti sa tak získava olej s veľmi vyváženým obsahom mastných kyselín typický pomerne vysokým obsahom kyseliny olejovej, linolovej a linolénovej. Výsledkom je vysoký pomer nenasýtených mastných kyselín k nasýteným mastným kyselinám vo výrobku „Aceite de la Comunitat Valenciana“.
Z organoleptického hľadiska patrí tento olej medzi oleje s najširšou aromatickou škálou a rozmanitosťou. Stupeň ovocného charakteru je vyšší ako 5 s obsahom aróm zelených olív, zelených mandlí, zelených listov, citrusov, banánu a trávy. Stupne pikantného a horkého charakteru sú medzi 1 a 3. Vďaka pomeru medzi stupňom ovocného charakteru a stupňami horkosti a pikantnosti sa tak v súlade s uvedenými hodnotami dosahuje vyváženosť oleja.
5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)
Hlavné faktory, ktoré dávajú výrobku „Aceite de la Comunitat Valenciana“ jeho jedinečné vlastnosti a ktoré sú dôkazom súvislosti medzi akosťou výrobku a zemepisnou oblasťou:
Odrody Farga, Serrana, Morrudas, Villalonga a Blanqueta sú z pomologického hľadiska pôvodnými odrodami vymedzenej zemepisnej oblasti. Vo vymedzenej zemepisnej oblasti predstavujú starobylosť, bohatosť a rozmanitosť odrôd typických pre región Levante na Iberskom polostrove. Tieto odrody sú dobre prispôsobené miestnym podmienkam, pretože ide o rastlinný materiál, ktorý poľnohospodári už veľmi dlho selektujú a rozmnožujú.
Odrodový profil a reliéf zabezpečujú veľmi dlhé obdobie zberu (od októbra do februára) vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Z dôvodu malých rozmerov parciel je získaná produkcia obmedzená. Poľnohospodár plánuje pestovanie rozhodovaním o začiatku zberu na každej obrábanej parcele na základe stupňa zrelosti malých vzoriek svojej produkcie, čo mu umožňuje presnejšie naprogramovanie zberu. Týmto sa zaisťuje nepretržitý a rovnomerný tok od zberu olív až po ich lisovanie, v rámci ktorého sa zohľadňuje stupeň zrelosti, a preto nie je nutné priebežné skladovanie plodov. Zaručuje sa tým akosť suroviny používanej na získavanie oleja s typickými organoleptickými a fyzikálno-chemickými vlastnosťami.
Orografické rozloženie oblastí pestovania v nadmorskej výške 300 až 600 metrov má za následok kumulované denné a nočné teploty, ktoré sú priaznivé na tvorbu zložiek plodu zodpovedných za stupne ovocného charakteru, horkosti a pikantnosti. Pôdy, na ktorých sa spravidla nachádzajú olivové háje, sú málo úrodné a veľmi bohaté na aktívny vápenec, takže predstavujú ďalší faktor dodávajúci olivám ich typické organoleptické vlastnosti.
Klimatické podmienky tejto pestovateľskej oblasti majú osobitný charakter vďaka teplotám a zrážkam v danom regióne. Výskyt dažďov na jeseň a na jar veľmi prospieva pestovaniu a kvalite olejov, pretože zjemňuje ich aromatický a organoleptický profil. Jarné dažde podporujú pučanie stromov, na základe ktorého možno predpovedať úrodu v nasledujúcich rokoch. Mierne zimné i letné teploty, ktoré sú dôsledkom blízkosti Stredozemného mora, napokon vedú k vyššej aromatickej bohatosti, vďaka ktorej má výrobok „Aceite de la Comunitat Valenciana“ také jedinečné vlastnosti.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
[Článok 5 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (3)]
http://www.agricultura.gva.es/pc_aceitecomunitatvalenciana
(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.
(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/14 |
Uverejnenie jednotného dokumentu o označení pôvodu alebo zemepisnom označení zaregistrovanom na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 v súlade s článkom 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006
2013/C 276/07
JEDNOTNÝ DOKUMENT
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1)
„MEL DO ALENTEJO“
ES č.: PT-PDO-0117-0252-20.01.2011
CHZO ( ) CHOP ( X )
1. Názov
„Mel do alentejo“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Portugalsko
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
|
Trieda 1.4. |
Iné výrobky živočíšneho pôvodu (med) |
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1
Výrobok, ktorý produkuje včela medonosná Apis mellifera (sp. Ibérica) z nektáru zbieraného z kvetov, ktoré sú súčasťou medonosnej flóry. „Mel de Alentejo“ možno zatriediť do týchto druhov:
|
|
kvetový med jednodruhový z:
|
|
|
viacdruhový med. |
3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
—
3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)
Systematické alebo objemné umelé prikrmovanie včelích kolónií, ktoré vyrábajú „Mel do Alentejo“ nie je povolené.
Výnimkou sú osobitné situácie, keď je nedostatok krmiva alebo je účelom stimulovať rast včelej populácie, keď ich včelári môžu prikrmovať:
|
— |
sirupom pozostávajúcim z dvoch tretín z medu alebo bieleho cukru a z jednej tretiny z vody. |
Umelo prikrmovať sa môže len vtedy, ak nie sú k dispozícii medníky a musí sa ukončiť týždeň pred tým, ako sa založia.
3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti
Včelárske podniky, ktoré vyrábajú „Mel do Alentejo“ CHOP sa musia nachádzať vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Členovia výrobných združení sa písomne zaväzujú deklarovať len med z registrovaných včelínov nachádzajúcich sa vo vymedzenej zemepisnej oblasti.
3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.
„Mel do Alentejo“ sa balí do priehľadných bezfarebných sklenených nádob s objemom do 1 000 gramov. Med určený na priamu spotrebu v sektoroch hotelierstva, gastronomických služieb a cateringu sa môže baliť ako individuálne porcie. V takom prípade musí balenie byť vyrobené z materiálov schválených ako obalový materiál na potraviny a hermeticky uzavreté.
3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní
Označenie medu „Mel do Alentejo“ CHOP obsahuje logo výrobku a certifikačnú známku kontrolného a certifikačného orgánu.
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Med „Mel do Alentejo“ CHOP sa vyrába v oblasti, ktorá sa nachádza na územno-správnom území týchto okresov (concelho): Alandroal, Alvito, Arraiolos, Barrancos, Beja, Borba, Cuba, Estremoz, Elvas, Évora, Ferreira do Alentejo, Fronteira, Montemor-o-Novo, Mora, Moura, Mourão, Portel, Redondo, Reguengos de Monsaraz, Serpa, Sousel, Vendas Novas, Viana do Alentejo, Vidigueira, Vila Viçosa.
5. Spojenie so zemepisnou oblasťou
5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti
Podnebie, pôda a vegetácia majú zreteľne stredozemský ráz, prevládajú veľmi typické rastlinné druhy, ktoré sú dôležité tak z hľadiska kvality, ako i množstva vyrobeného medu.
Medzi zástupcov typickej flóry vymedzenej zemepisnej oblasti patrí levanduľa, cist ladanový, cist šalviolistý, jahodovec obyčajný, zemolez ovíjavý, krasovlas, turica, starček, hadinec a celá typická stredozemská flóra, ktorej sa darí v dubových hájoch s dubom korkovým a dubom cezmínovitým.
Ďalším dôležitým zdrojom nektáru sú slnečnicové, eukalyptové a pomarančové monokultúry.
Kvetový med z tejto neporušenej oblasti bohatej na medonosné rastliny má výnimočnú arómu a príjemnú chuť, sfarbenie sa pohybuje na škále od priesvitnej po jantárovú.
Farba je jednou z typických čŕt medu z oblasti Alentejo a zároveň je jedným z dôvodov jeho obľuby – med svetlej farby je medzi zákazníkmi žiadanejší nielen v Portugalsku, ale aj v zahraničí.
Pre túto oblasť sú už po stáročia typické malé včelárske podniky a výroba medu je hlboko zakorenená v tradíciách miestneho obyvateľstva.
5.2. Špecifickosť výrobku
Fyzikálne, chemické a organoleptické vlastnosti a obsah peľu medu „Mel do Alentejo“ CHOP:
|
a) |
fyzikálne a chemické vlastnosti Voľná kyslosť: menej než 35 meq/kg Elektrická vodivosť: nižšia než 6,0 × 10–4 S/cm Farba: všetky odtiene od svetložltej po jantárovú Obsah hydroxymetylfurfuralu (HMF): maximálne 10 mg/kg Vlhkosť: menšia než 18,5 % Obsah popola: menej než 0,6 % |
|
b) |
obsah peľu:
|
5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)
Osobitné klimatické a pôdne podmienky a vegetácia vo vymedzenej zemepisnej oblasti, a predovšetkým flóra, ktorá rastie v dubových hájoch (dub korkový a dub cezmínovitý), ako aj pestovanie slnečnice, eukalyptu a pomarančov v tejto oblasti sa podpisujú na vzniku nektáru, ktorý je základom osobitných vlastností medu „Mel do Alentejo“, ako sú opísané v bode 5.2.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
http://www.gpp.pt/Valor/DOP_IGP_ETG.html
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.
|
25.9.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 276/17 |
Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
2013/C 276/08
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).
JEDNOTNÝ DOKUMENT
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)
„ACEITUNA DE MALLORCA“/„ACEITUNA MALLORQUINA“/„OLIVA DE MALLORCA“/„OLIVA MALLORQUINA“
ES č.: ES-PDO-0005-01051-29.10.2012
CHZO ( ) CHOP ( X )
1. Názov
„Aceituna de Mallorca“/„Aceituna Mallorquina“/„Oliva de Mallorca“/„Oliva Mallorquina“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Španielsko
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
|
Trieda 1.6. |
Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované |
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1
Chránené označenie pôvodu „Aceituna de Mallorca“/„Aceituna Mallorquina“/„Oliva de Mallorca“/„Oliva Mallorquina“ pokrýva tri varianty: zelená, krájaná zelená a prirodzene čierna oliva. Ide o stolové olivy pôvodnej malorskej odrody čiastočne fermentované v slanom náleve. Krájaná zelená oliva je navyše ochutená feniklom a čili paprikou a prirodzene čierna oliva je ochutená malorským olejom („Aceite de Mallorca“).
Olivy určené na chránené označenie pôvodu majú tieto organoleptické a fyzikálno-chemické vlastnosti:
|
— |
Tvar: vretenovitý tvar, mierne asymetrický so zaguľatenou špičkou bez hilu a vo väčšine prípadov s malými lenticelami. |
|
— |
Veľkosť: malá – stredná. |
|
— |
Farba: zelená, žltozelená alebo hnedočierna, v závislosti od stupňa zrelosti. |
|
— |
Vzhľad: lesklý. |
|
— |
Dužina: takmer nespojená s kôstkou (voľná kôstka). |
|
— |
Chuť: prevažne horká. |
|
— |
Povrch dužiny na dotyk: mazľavý. |
|
— |
Nenasýtené mastné kyseliny: ≥ 83 % celkového obsahu mastných kyselín. |
|
— |
Kyselina olejová + kyselina linolénová: ≥ 78 % celkového obsahu mastných kyselín. |
|
— |
Celkový obsah polyfenolov: ≥ 245 mg kyseliny gallovej/100 g. |
|
— |
Vhodnosť na konzervovanie: vysoká. |
Zelené a čierne olivy sa líšia stupňom zrelosti olív v čase zberu. Stupeň zrelosti spoločne s výrobnou metódou, najmä ochucovanie, umožňujú získať tri varianty s týmito vlastnosťami:
1.
Olivy zbierané pred zafarbením (dozretím). Predávajú sa v baleniach s nálevovou tekutinou, ktorá obsahuje najmenej 6 % chloridu sodného, s maximálnou hodnotou pH 4,3.
Organoleptické vlastnosti:
|
|
Farba: zelená až žltozelená, málo intenzívna. |
|
|
Vôňa: intenzívna rastlinná (olivový list) a minerálna (nálev). |
|
|
Textúra: pevná na dotyk a takmer nedeformovateľná. V ústach sa vyznačuje veľkou tuhosťou, súdržnosťou a malou drobivosťou. Žutie olivy navodzuje pocit mastnosti a počuteľné vŕzganie. |
|
|
Chuť: intenzívna, vyvážená kyslosť, slanosť a horkosť. |
|
|
Vnemy: výrazná trpkosť a pikantnosť. |
|
|
Dlhé chuťové dozvuky a výrazná trpkosť. |
2.
Olivy zbierané pred zimou, krájané a ochutené feniklom (Foeniculum vulgare Mill.) a čili paprikami (Capsicum annum L.) z Malorky. Predávajú sa v baleniach s nálevovou tekutinou, ktorá obsahuje najmenej 6 % chloridu sodného, s maximálnou hodnotou pH 4,3.
Organoleptické vlastnosti:
|
|
Farba: zelená až žltozelená, lesklá. |
|
|
Vôňa: intenzívna rastlinná s jasne identifikovateľnými aromatickými rastlinami (fenikel) a ľahkým náznakom čili paprík. |
|
|
Textúra: mäkká na dotyk, deformovateľná a pružná, ktorá zdôrazňuje nepravidelný rez epikarpu a mezokarpu spôsobený krájaním. V ústach je mäkká, mazľavá s priemernou súdržnosťou. |
|
|
Chuť: intenzívna, slaná a horká. |
|
|
Vnemy: výrazná trpkosť a pikantný dojem. |
|
|
Chuťové dozvuky: dlhé. |
3.
Tieto olivy sa zbierajú po zime a ochucujú sa malorským olejom. Predávajú sa balené bez nálevu.
Organoleptické vlastnosti:
|
|
Farba: tmavohnedá, takmer čierna. |
|
|
Vôňa: zemitá, priemerne intenzívna. |
|
|
Textúra: povrch je hladký a nepravidelný na dotyk. V ústach je textúra mezokarpu mazľavá, mäkká a šťavnatá s malou súdržnosťou. |
|
|
Chuť: intenzívna s vyváženou kyslosťou a slanosťou. |
|
|
Vnemy: možno rozpoznať ľahkú horkosť a trpký nádych. |
|
|
Chuťové dozvuky: priemerné trvanie. |
3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
Môžu sa používať len olivy z pôvodnej malorskej odrody pestovanej na Malorke.
V prípade zelenej a krájanej zelenej varianty sa olivy zbierajú, keď sú mladé, t. j. pred zimou, a prirodzene čierne olivy sa zbierajú po skončení zimy.
Krájané zelené olivy sa ochucujú feniklom (Foeniculum vulgare Mill.) z Malorky, čili paprikami (Capsicum annum L.) z Malorky a soľou.
Prirodzene čierne olivy sa ochucujú malorským olejom.
3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)
—
3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti
Výroba a spracovanie (výber, umývanie, krájanie, solenie a ochucovanie) olív s chráneným označením pôvodu sa vykonávajú na ostrove Malorka.
3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.
Balenie by sa malo považovať za konečnú fázu výroby a je nevyhnutné na uchovanie olív a zaručenie ich príznačných znakov kvality.
Z dôvodu špecifických vlastností výrobku, najmä jeho systému výroby a rýchlo sa kaziacej povahy, sa olivy balia na ostrove Malorka, čo je opodstatnená požiadavka, ktorá je nevyhnutná na:
|
a) |
zachovanie typických vlastností olív a zaručenie ich kvality. Pestovatelia plne a spoločne nesú túto zodpovednosť, pričom ich motivuje:
|
|
b) |
zaručenie vysledovateľnosti a pôvodu výrobku. |
Systém kontroly a certifikácie zaručuje pôvod a vysledovateľnosť olív, ak sa pripravujú, spracúvajú a balia na Malorke, čo zabraňuje možnému zmiešaniu s olivami s iným pôvodom.
3.7. Špecifické pravidlá označovania
Označenie každého balenia olív predávaných pod týmto chráneným označením pôvodu musí obsahovať:
|
— |
názov chráneného označenia pôvodu; |
|
— |
symbol EÚ a slová „chránené označenie pôvodu“; a |
|
— |
označenie so sekvenčným alfanumerickým kódom, ktorý uľahčuje kontrolu vysledovateľnosti výrobku. |
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Zemepisná oblasť zahŕňa celý ostrov Malorka, ktorý sa nachádza v Autonómnom spoločenstve Baleárskych ostrovov (Španielsko).
5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou
5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti
Poľnohospodárska pôda vhodná na pestovanie olív s chráneným označením pôvodu je vápenistá s priemernou až silnou hustotou s vysokým podielom hrubých prvkov a zásaditou hodnotou pH. Je veľmi kamenistá, čo je prospešné pre hospodárenie s vodou. Pôda je štruktúrovaná v horizontálnych vrstvách, medzi ktorými sa zhromažďuje jemný íl a ktoré sú veľmi vhodné pre koreňové systémy olivovníkov, ktoré nimi prerastajú.
Spravidla sa pestujú na terasách, keďže tento systém zodpovedá zakriveniam krajiny. Tieto terasy sú otočené na juh, čím sa najlepšie využijú svahy, získa sa maximum slnečného svetla a zabráni sa studeným vetrom zo severu. Náročnosť terénu znamená, že olivy sa musia zbierať ručne, čo umožňuje výber ideálnych olív.
Jediná dodávaná voda je dažďová voda. Skúsenosti pestovateľov ukazujú, že zavlažovanie má negatívny vplyv na charakteristickú textúru olív, preto je zavlažovanie zakázané.
V prípade olív malorskej odrody sa používa jedine pakoreň z divých olivovníkov, ktoré sú ideálne pre svoju vysokú odolnosť a na Malorke rastú voľne, preto sa dokonale prispôsobili prostrediu.
Pestovatelia tradične chovali aj ovce, čo malo trojakú funkciu: odstránenie buriny, odstránenie šľahúňov a zabezpečenie ekologického hnojiva.
Metóda ochucovania, ktorá je úzko spojená so zemepisnou oblasťou, pochádza zo skúseností pestovateľov. Krájané zelené olivy sa preto ochucujú pridaním feniklu a čili paprík z ostrova; obidve tieto prísady sú veľmi dobre známe a malorskí spotrebitelia si ich cenia. Ochucovanie čiernych olív olejmi z výrobnej oblasti predstavuje ďalší dôkaz, ako úzko sú olivy spojené s oblasťou.
Odborné poznatky pestovateľov, ktoré sa vo väčšine prípadov predávajú ústne, pochádzajú zo stáročného pestovania a spracúvania olív, čo zabezpečuje ich kvalitu. Napríklad niektoré dobré pestovateľské metódy, ktoré vyplývajú zo skúseností pestovateľov, umožňujú znížiť počet poškodených olív, ktoré nie sú vhodné na výrobu, a zamedziť ich výskytu. Pestovateľova dobrá znalosť olív okrem toho umožňuje zabrániť fermentáciám a iným zmenám olív. To všetko sa dosahuje prispôsobením spracovateľských a environmentálnych podmienok a podmienok pracovníkov a zariadení charakteristikám olív.
Konkrétne vedomosti pestovateľov zahŕňajú štepenie divých olivovníkov, prípravu suchých sadov, ktoré zintenzívnia chuť olív a ručné zbieranie ovocia vo vhodnom štádiu zrelosti pre každú z variant. Tento ručný zber umožňuje určiť ideálny čas na zber olív, ktorý priamo ovplyvňuje dva typy zložiek: fenoly a nestále zložky, ktoré olivám dodávajú ich charakteristickú chuť a vôňu.
Špecifické vedomosti pestovateľov zahŕňajú ich vlastný postup ochucovania s ideálnym pomerom feniklu a čili paprík v prípade krájaných zelených olív a malorským olejom v prípade prirodzene čiernych olív. Pestovatelia vedia aj to, ako získať pravé charakteristiky olív, keďže olivy na uchovanie ich horkosti nespracúvajú pomocou zásaditých látok a pred balením upravujú hodnotu pH s cieľom zamedziť druhotným fermentáciám.
5.2. Špecifickosť výrobku
Predmetná odroda olivy je špecifická pre ostrov Malorka. Pochádza z pôvodnej odrody malorských olív.
Typický charakter tohto chráneného označenia pôvodu vyplýva najmä z týchto organoleptických vlastností: horkosť, mäkkosť a vôňa; ktoré jej dávajú jej dobré meno.
Horkosť je charakteristická vlastnosť, ktorú uvádza najviac konzumentov malorských olív. Zapríčiňuje ju vysoký obsah polyfenolov v zelených a čiernych olivách. Tradičný spôsob výroby navyše takmer vôbec nemení tieto zložky, ktoré majú antioxidačný charakter a zodpovedajú za horkosť a trpkosť konečného výrobku.
Úroveň nenasýtených mastných kyselín v malorskej olive je viac ako 83 % a jej bod topenia je menej ako 39 °C, čo znamená, že žuvaním sa oliva v ústach topí, čo jej dáva charakteristickú trpkosť, ktorú si konzumenti tak cenia.
Krájané zelené olivy majú vôňu, na ktorú má jasný vplyv fenikel používaný pri ochucovaní, a textúru typickú pre danú odrodu a spôsob výroby.
Charakteristické vlastnosti prirodzene čiernej olivy vyplývajú hlavne z danej odrody a najmä z jej zberu v čase, keď je oliva v podstate prezretá, ako aj z jej ochucovania olejom z oblasti.
5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)
Olivovník je strom, ktorý sa prispôsobuje podmienkam prostredia, v ktorých rastie, a spôsobu, akým sa pestuje. Znamená to, že tieto olivy sú spojené so svojou zemepisnou oblasťou a majú charakteristické vlastnosti vďaka terénu, pôde a klíme oblasti, skúsenostiam pestovateľov a historickej tradícii pestovania olív.
Ideálne podmienky pre divé rozmnožovanie pakoreňov v zemepisnej oblasti spoločne s ľudskými zásahmi (výber najlepších exemplárov) a s evolúciou umožnili vznik odrody malorskej olivy, ktorá sa vďaka metóde pestovania a tradičným výrobným postupom vyvinula do dnešnej podoby olivy s osobitnou kvalitou.
Táto osobitná kvalita vyplýva zo štyroch faktorov, ktoré definujú kauzálny vzťah medzi zemepisnou oblasťou a vlastnosťami produktu: klíma a pôda, špecifické genetické charakteristiky, poľnohospodárske zdroje a typický spôsob výroby.
Klimatické podmienky sú typické pre stredozemie s veľkým počtom hodín slnečného svetla, mierne až studené zimy a teplé, suché letá. Pokiaľ ide o pôdne podmienky, pôda má vysoký obsah uhlíka (vápenistá). Tieto faktory určujú vysoký obsah polyfenolov v olivách, ktorý spôsobuje, že malorské olivy majú charakteristickú horkú chuť a pôsobia zvieravo na trojklaný nerv.
Pokiaľ ide o genetické charakteristiky vyplývajúce z výberu uskutočneného na základe empirických poznatkov pestovateľov, určila sa pôvodná – geneticky a fenotypovo odlišná – odroda. V štúdii Univerzity Baleárskych ostrovov z roku 2011 sa tejto odrode priznal typický profil mastných kyselín, ktorý jej dáva príznačnú mazľavosť a dužinu, ktorá takmer vôbec nie je spojená s kôstkou (voľná kôstka), preto sú tieto olivy dokonale vhodné ako stolové olivy.
Pokiaľ ide o poľnohospodárske charakteristiky, musíme zdôrazniť ručný zber v rôznych fázach. Zber v rôznych fázach, celé zelené olivy a krájané zelené olivy pred zimou a prirodzene čierne olivy po zime, znamená, že olivy dozrievajú na stromoch, čo každej z týchto variant dodáva jej typické organoleptické vlastnosti. Vďaka ručnému zberu skúsenými pestovateľmi je možné zaručiť optimálne organoleptické vlastnosti a celé zelené a krájané zelené olivy majú typickú pevnosť.
Spôsob výroby má tieto odlišujúce znaky: tradičné ochucovanie krájaných zelených olív s feniklom a čili paprikami z ostrova, čo im dodáva ich charakteristickú vôňu. Pri tradičnom ochucovaní prirodzene čiernych olív sa pridaním malorského oleja zvyšuje ich charakteristická mazľavosť. Keďže olivy sa nespracúvajú pomocou zásaditých látok, ich prirodzená textúra sa takmer nemení, čím sa uchováva pevnosť a príznačná horkosť celých zelených a krájaných zelených variant.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]
http://www.caib.es/sacmicrofront/archivopub.do?ctrl=MCRST63ZI124069&id=124069
(1) Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.
(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.