13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/1

—

so zreteľom najmä na články 6, 7, 8, 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53 Charty základných práv EÚ,

—

so zreteľom najmä na článok 2 a článok 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a na kapitoly 1, 2, 4 a 5 hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 25. februára 2010 o zriadení Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) (1),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich a na oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie („Smerom k Európskemu bezpečnostnému modelu“) schválenú Radou 25. a 26. februára 2010,

—

so zreteľom na stratégiu Európskej únie na boj proti terorizmu prijatú Radou 30. novembra 2005,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu a Rade s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu a Rade s názvom Prvá výročná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2011)0790),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu a Rade o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN (COM(2009)0273),

—

so zreteľom na závery Rady z 24. a 25. februára 2011 o oznámení Komisie o stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie,

—

so zreteľom na závery Rady z 8. a 9. novembra 2010 o vytvorení a vykonávaní politického cyklu EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti,

—

so zreteľom na závery Rady o stanovení priorít EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2011 až 2013,

—

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 17. decembra 2010 k oznámeniu Komisie s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe,

—

so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT 2011),

—

so zreteľom na Europolom predložené posúdenie hrozby organizovaného zločinu (OCTA 2011),

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu z roku 2003 (2) a na správu o jej vykonávaní z roku 2008 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (7),

—

so zreteľom na judikatúru príslušného európskeho a vnútroštátneho ústavného súdu, ktorá sa zaoberá kritériom proporcionality a potrebou jeho dodržiavania zo strany verejných orgánov v demokratickej spoločnosti,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0143/2012),

A.

keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa ešte viac skonsolidoval priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv a rozličné právne systémy a tradície členských štátov; keďže politiky v tejto oblasti patria do spoločnej právomoci Únie a členských štátov v súlade s ustanoveniami zmluvy;

B.

keďže Lisabonská zmluva teda pevne zakotvila bezpečnostnú politiku EÚ do osobitnej zásady právneho štátu EÚ a položila základy pre rozvoj programu bezpečnosti, ktorý je podrobne rozdelený medzi EÚ a členské štáty a ktorý podlieha demokratickému dohľadu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; keďže posilnenie tejto politiky sa musí uskutočniť na základe demokratických hodnôt, ľudských práv a základných slobôd;

C.

keďže bezpečnostná politika musí vo všetkých svojich aspektoch zahŕňať prvok prevencie, ktorá je osobitne nevyhnutná v období, keď sa hospodárske a sociálne nerovnosti prehlbujú, a ohrozujú tak účinnosť základných práv;

D.

keďže Štokholmský program zdôraznil, že na to, aby sa naďalej zvyšovala bezpečnosť v rámci Únie a chránili sa tak životy a bezpečnosť občanov a bojovalo sa proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným hrozbám, by sa mala vypracovať stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorá by však súčasne mala rešpektovať základné práva, zásady medzinárodnej ochrany a zásady právneho štátu;

E.

keďže ani členské štáty, ani Komisia zatiaľ neuvažovali o úlohe Parlamentu v tomto procese, a to napriek nadobudnutiu platnosti Lisabonskej zmluvy;

F.

keďže oznámenie Komisie o stratégii vnútornej bezpečnosti na roky 2010 – 2014 stanovilo päť prioritných oblastí, v ktorých môže EÚ poskytnúť pridanú hodnotu, konkrétne predchádzať závažnej a organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a počítačovej kriminalite a bojovať proti týmto javom, posilňovať riadenie vonkajších hraníc a zvyšovať odolnosť voči prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou;

G.

keďže prvá výročná správa Komisie o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti potvrdila, že všetkých päť cieľov stanovených v roku 2010 je naďalej platných, a načrtla súčasnú situáciu, dosiahnutý pokrok a ďalšie kroky;

H.

keďže sa v Štokholmskom programe uvádza, že „vypracovanie, monitorovanie a vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti by sa malo stať jednou z prioritných úloh výboru COSI“;

1.

víta prácu, ktorá sa vykonala s cieľom vytvoriť stratégiu vnútornej bezpečnosti a stanoviť hlavné zásady podporujúce model európskej bezpečnosti vypracovaný v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o posilnenie vzťahov medzi bezpečnosťou, slobodou a súkromím a o spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia EÚ a jej spolupráca musia byť v súlade so záväzkami Únie v oblasti základných práv a musia sa zameriavať na cielené presadzovanie práva a spravodajské činnosti s preukázanou schopnosťou znižovať mieru kriminality a predchádzať teroristickým útokom;

2.

zdôrazňuje, že sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú ciele, ktoré sa musia sledovať súčasne, a je presvedčený, že vykonávanie Charty EÚ musí byť základom každej plnohodnotnej stratégie vnútornej bezpečnosti; pripomína, že na dosiahnutie slobody a spravodlivosti sa bezpečnosť musí vždy vykonávať v súlade so zásadami zmlúv, zásadami právneho štátu a so záväzkami Únie v oblasti základných práv;

3.

berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli členské štáty a Komisia v súvislosti s politickým cyklom EÚ v oblasti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, s cieľom vykonávať všeobecné strategické ciele prostredníctvom opatrení založených na medzivládnej spolupráci na operačnej úrovni; je však presvedčený, že je nevyhnutné jasné rozdelenie úloh medzi EÚ a členské štáty, že je potrebné, aby Parlament bol súčasťou procesu vypracovania politík, ich vykonávania a vyhodnocovania výsledkov, a že v roku 2013 by sa malo uskutočniť podrobné hodnotenie európskeho politického cyklu; okrem toho sa domnieva, že vzhľadom na svoju povahu by sa cyklus mal premenovať na „operačný cyklus EÚ“; vyzýva členské štáty, aby pravidelne posudzovali, ako sa vnútroštátne programy boja proti organizovanej trestnej činnosti dopĺňajú s programami, ktoré sa musia rozpracovať v európskom meradle, a analyzovali dosiahnuté výsledky a budúce vyhliadky z európskeho strategického a operačného hľadiska, pričom sa zapoja inštitúcie EÚ, príslušné agentúry EÚ a národné parlamenty;

4.

okrem toho sa domnieva, že na vykonávanie tejto stratégie je veľmi dôležité zabezpečiť vo viacročnom rámci na roky 2014 – 2020 dostatok finančných prostriedkov prostredníctvom príslušného fondu;

5.

pripomína, že právomoci v oblasti bezpečnostnej politiky sú rozdelené medzi EÚ a členské štáty a že je to oblasť, v ktorej sa musí dodržiavať zásada subsidiarity; domnieva sa, že rámec stratégie vnútornej bezpečnosti by prostredníctvom komplexného a uceleného prístupu mohol byť prínosom k úsiliu všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov v tejto oblasti;

6.

domnieva sa, že dôležitým predpokladom účinnej stratégie vnútornej bezpečnosti je komplexná analýza hrozieb vyžadujúcich riešenie vypracovaná na úrovni EÚ, ktorá je založená na dôkazoch a poznatkoch, a domnieva sa, že Europol s pomocou ďalších inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ by mal takúto analýzu v rámci celej EÚ uskutočniť na základe transparentnejšej a spoľahlivejšej metodiky posudzovania hrozieb, vychádzajúc z príspevkov z členských štátov;

7.

pripomína, že Európsky parlament je teraz plnohodnotným inštitucionálnym aktérom v oblasti bezpečnostných politík, a preto je oprávnený aktívne sa zúčastňovať na určovaní základných prvkov a priorít stratégie vnútornej bezpečnosti a modelu bezpečnosti EÚ a na hodnotení týchto nástrojov aj prostredníctvom pravidelnej kontroly vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti, ktorú spoločne uskutočňujú Európsky parlament, národné parlamenty a Rada v súlade s článkami 70 a 71 ZFEÚ a s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady o zriadení výboru COSI;

8.

schvaľuje v tejto súvislosti a na základe existujúcej spolupráce medzi Európskym parlamentom a parlamentmi členských štátov myšlienku „ parlamentného politického cyklu“ – ktorý sa nakoniec musí okrem iného prispôsobiť výročným správam Komisie v tejto oblasti – zakončený výročnou správou Parlamentu o súčasnom stave stratégie vnútornej bezpečnosti;

9.

zdôrazňuje význam súdržnosti a súčinnosti medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi bezpečnosti a podčiarkuje, že je dôležité, aby sa zaručil súlad opatrení a krokov vykonávajúcich stratégiu vnútornej bezpečnosti so záväzkami Únie v oblasti základných práv, najmä súlad s článkami 2, 6 a 7 ZEÚ, ako i s cieľmi vonkajšej politiky uvedenými v článku 21 ZEÚ a s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom; berie na vedomie spoločný dokument o posilnení väzieb medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) a aktérmi v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako i kroky uvedené v pláne; zdôrazňuje význam primeranej výmeny informácií, konzultácie a spolupráce s príslušnými subjektmi, ako i význam riešení, ktoré udalosti skôr predvídajú, než na ne reagujú; so záujmom očakáva výsledok práce uskutočnenej v rámci vykonávania Štokholmského programu o komplementárnosti krokov členských štátov a EÚ, pokiaľ ide o vonkajší rozmer spravodlivosti a vnútorných vecí, ako i iniciatív zameraných na prípadnú aktualizáciu stratégie vonkajšej bezpečnosti EÚ;

10.

zdôrazňuje, že celková stratégia vnútornej bezpečnosti by sa dlhodobo mala viac zamerať na preukázateľnú väzbu medzi vonkajšími hrozbami a neexistenciou či neefektívnym uplatňovaním stratégií a opatrení, ktoré by mohli byť silným prvkom predchádzania bezpečnostným hrozbám, ako je cielená rozvojová pomoc, stratégie v oblasti znižovania miery chudoby alebo plány na obnovu po prírodných alebo človekom spôsobených katastrofách;

11.

berie na vedomie vymedzenie piatich kľúčových oblastí, pre ktoré boli navrhnuté rôzne konkrétne opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov; domnieva sa, že tieto ciele nie sú dostatočné a že poradie priorít mohlo mať lepšiu štruktúru; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti je a musí zostať kľúčovou prioritou; domnieva sa, že sa tiež musí riešiť otázka odolnosti voči prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou vrátane zlyhaní kľúčovej infraštruktúry; poznamenáva však, že sa nezdá byť celkom odôvodnené ani vhodné začleniť do stratégie vnútornej bezpečnosti prijímanie opatrení v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva, ktoré sú súčasťou osobitnej podrobnej diskusie;

12.

domnieva sa, že organizovaná trestná činnosť vo všetkých jej formách vrátane mafie predstavuje rastúce ohrozenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov EÚ a že boj proti nej musí zostať prioritou podľa odporúčaní uvedených v jeho uznesení z 25. októbra 2011 o organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii, na základe osobitných údajov a informácií o existujúcej spolupráci medzi EÚ a členskými štátmi v boji proti mafii, praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti bielych golierov a ostatným formám organizovanej trestnej činnosti;

13.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci bezpečnostnej agendy EÚ prioritne riešili boj proti korupcii a aby naň vyčlenili primerané množstvo prostriedkov, keďže v štokholmskom programe (4.1) je korupcia uvedená medzi nadnárodnými hrozbami, ktoré sú naďalej výzvou pre vnútornú bezpečnosť Únie, čo si vyžaduje jasnú a komplexnú reakciu;

14.

pripomína význam predchádzania a boja proti terorizmu a súvisiacim činnostiam – vrátane ich financovania – a so záujmom očakáva návrh administratívnych opatrení, ako napr. zmrazenie finančných prostriedkov patriacich osobám podozrivým z terorizmu podľa článku 75 ZFEÚ; mimo konkrétneho rámca stratégie vnútornej bezpečnosti ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili prijatie osobitných právnych predpisov týkajúcich sa obetí terorizmu, ktoré by uznali ich verejný charakter a zahrnuli podrobnejšie ustanovenia zaručujúce obetiam primeranú ochranu, podporu a uznanie;

15.

domnieva sa, že mimoriadne dôležité rozhodne bojovať proti environmentálnej, hospodárskej a podnikovej trestnej činnosti, ktorej vplyv je mimoriadne škodlivý pre životné podmienky občanov EÚ, a to najmä v čase krízy; v tomto smere vyjadruje hlbokú ľútosť nad opatreniami, ktoré prijali niektoré členské štáty a ktoré majú za cieľ oslabiť tresty za trestné činy v týchto oblastiach; okrem toho zdôrazňuje rozpor medzi návrhmi v týchto oblastiach a stigmatizáciou niektorých menej významných trestných činov;

16.

víta skutočnosť, že boj proti počítačovej kriminalite bol v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti zaradený medzi priority, a zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na prevenciu; berie na vedomie a podporuje prísľub Komisie rozpracovať v roku 2012 celkovú európsku stratégiu pre internetovú bezpečnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite;

17.

opätovne zdôrazňuje, že pre správnu stratégiu vnútornej bezpečnosti je veľmi dôležité posilnenie policajnej a justičnej spolupráce v rámci EÚ, ktorá musí zahŕňať príslušné orgány v členských štátoch, ako aj inštitúcie a agentúry EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby toto posilnenie spolupráce zaradili medzi priority stratégie vnútornej bezpečnosti; ďalej žiada vytvorenie náležitých a stabilných právnych nástrojov uľahčujúcich využívanie dôkazov;

18.

zdôrazňuje prínos misií uskutočňovaných v rámci SBOP k posilneniu dodržiavania zásad právneho štátu a udržaniu mieru a bezpečnosti v susedstve EÚ a vo svete, čo pomáha zabrániť zlyhaniu štátu a odstrániť bezpečné útočisko nadnárodného zločinu a teroristickej činnosti;

19.

v tejto súvislosti ľutuje, že stratégii vnútornej bezpečnosti stále chýba primeraný „rozmer spravodlivosti“; v súlade so Štokholmským programom pripomína, že vzájomná dôvera sa musí posilniť postupným rozvíjaním európskej justičnej kultúry založenej na rôznosti právnych systémov členských štátov a na jednote prostredníctvom európskeho práva, a že justičné systémy členských štátov by mali byť schopné jednotne a účinne spolupracovať v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi tradíciami; domnieva sa, že na stanovenie súboru priorít v oblasti justičnej spolupráce treba hľadieť v rámci úzkeho prepojenia medzi všetkými rozmermi priestoru zakotveného v hlave V ZFEÚ, a to priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa riadne vykonávali dohody o justičnej spolupráci uzatvorené s tretími krajinami;

20.

domnieva sa, že pokiaľ ide o prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, treba naďalej podporovať spoluprácu EÚ s ostatnými medzinárodnými inštitúciami, ako sú NATO a OBSE;

21.

zdôrazňuje, že boj proti terorizmu je prioritou stratégie vnútornej bezpečnosti, ktorej ciele a nástroje sa musia správne zhodnotiť, ako sa uvádza v jeho uznesení zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy; zdôrazňuje, že sa naďalej musí uprednostňovať politika prevencie a ochrany spolu so stíhaním a reakciou; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné zamerať sa vo väčšej miere na cielené presadzovanie práva a spravodajské činnosti, ktoré preukázali schopnosť predchádzať teroristickým útokom a ktoré sú vykonávané v súlade so zásadami potreby, proporcionality a dodržiavania základných práv a na základe riadneho dohľadu a kontroly; pripomína, že toto je veľmi dôležité na to, aby sa EÚ stala dôveryhodným subjektom pri vnútornom aj vonkajšom presadzovaní základných práv;

22.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvorili mechanizmy prevencie, predovšetkým aby sa tak umožnilo včasné odhalenie znakov násilnej radikalizácie alebo hrozieb vrátane hrozieb násilných alebo militantných prejavov extrémizmu; pripomína význam opatrení proti násilnej radikalizácii zraniteľných skupín obyvateľstva a so záujmom očakáva budúcu prácu siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ktorej poslaním je uľahčenie výmeny znalostí, uľahčenie informovanosti a určovanie inovačných riešení;

23.

uznáva zameranie sa na bezpečnosť hraníc v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti, domnieva sa však, že riadenie hraníc a mobilita ľudí nie sú iba otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti, ale aj kľúčovými prvkami širšej politickej stratégie zahŕňajúcimi okrem rozmeru bezpečnosti aj politiku v oblasti prisťahovalectva, azylu a rozvoja na úrovni EÚ a politiky podporujúce hospodársky, sociálny a demokratický rozvoj a podporujúce ľudské práva v tretích krajinách; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné snažiť sa o bezpečnosť rešpektujúcu výdobytky Únie, teda právo na voľný pohyb cez vnútorné hranice;

24.

pripomína význam zaistenia koordinácie opatrení členských štátov týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a zdôrazňuje, že úzka spolupráca susediacich krajín, ktoré hraničia s EÚ, je kľúčová na uľahčenie voľného pohybu a posilnenie solidarity a bezpečnosti na vonkajších hraniciach; zdôrazňuje, že postupné zavádzanie integrovanej správy hraníc by malo byť zamerané na uľahčenie cestovania;

25.

domnieva sa preto, že v stratégii vnútornej bezpečnosti by sa mala ďalej odrážať vízia Štokholmského programu, a považuje za vhodné uskutočniť do konca roku 2013 strednodobé parlamentné preskúmanie Štokholmského programu s cieľom zhodnotiť jeho strategické, legislatívne a finančné priority; zároveň sa domnieva, že je potrebné doplnkové hodnotenie z hľadiska príslušných európskych agentúr, ktoré sa v súčasnosti „lisabonizujú“ (Europol, Eurojust a Európska justičná sieť), spolu s ostatnými agentúrami a orgánmi; pripomína, že činnosti a operácie agentúr musia byť v súlade s ich mandátom vymedzeným v rozhodnutiach týkajúcich sa ich zriadenia a fungovania a musia rešpektovať demokratické hodnoty, zásady, slobody a základné práva stanovené v Charte základných práv EÚ;

26.

pripomína, že spracovanie a zbieranie osobných údajov v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti musí byť za každých okolností v súlade so zásadami EÚ, týkajúcimi sa ochrany údajov, predovšetkým so zásadami potreby, proporcionality a zákonnosti, a s príslušnými právnymi predpismi EÚ v tejto oblasti; víta návrhy v oblasti ochrany údajov, ktoré Komisia predložila 25. januára 2012, domnieva sa však, že návrh smernice v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a presadzovania práva musí byť ambicióznejší a musí obsahovať pevnejšie ochranné prvky, najmä v jej ustanoveniach o tvorbe profilov a spracovaní;

27.

v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje potrebu riadneho demokratického dohľadu nad agentúrami pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a potrebu hodnotenia ich práce, s cieľom zabrániť riziku zotierania hranice „medzi politickým poradenstvom a skutočnou tvorbou politiky“ v súvislosti s týmito agentúrami;

28.

naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby predložili svoj návrh – plánovaný na rok 2011 – týkajúci sa vykonávania doložky o solidarite, ktorý by nemal opakovať existujúce iniciatívy, ale skôr vymedzovať rámec pre použitie a koordináciu nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci EÚ a na vnútroštátnej úrovni, vrátane SBOP v situáciách uvedených v článku 222 ZFEÚ; domnieva sa, že len s úplným spektrom možností, ktoré otvorí vykonávanie doložky o solidarite medzi všetkými členskými štátmi, bude EÚ pripravená zamedziť každej konkrétnej hrozbe bezpečnosti jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov a reagovať na takúto hrozbu bezpečným a koordinovaným spôsobom;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/7

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej tretiu časť hlavu V kapitolu 4 s názvom Justičná spolupráca v trestných veciach,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu VI o spravodlivosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva (COM(2011)0573),

—

so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o vzorových ustanoveniach, ktorými sa usmerňujú rokovania Rady týkajúce sa trestného práva,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii (1),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. mája 2009 o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii (2),

—

so zreteľom na svoje štúdie s názvom Harmonizácia trestného práva v EÚ (3) a Rozvoj oblasti trestného súdnictva v Európskej únii (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0144/2012),

A.

keďže v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) má Únia svojim občanom poskytovať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb, spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa okrem iného predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou;

B.

keďže Parlament a Rada môžu v súlade s článkom 83 ZFEÚ ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií;

C.

keďže v rovnakom článku 83 ods. 3 ZFEÚ sa zároveň zavádza tzv. postup núdzovej brzdy v prípade, keď sa člen Rady domnieva, že navrhovaným legislatívnym opatrením by mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, čím sa uznáva, že trestné právo často odráža základné hodnoty, zvyky a voľby akejkoľvek spoločnosti, pričom však musí plne rešpektovať medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv;

D.

keďže zásady subsidiarity a proporcionality, ako sú uvedené v článku 5 ZEÚ, sú preto mimoriadne významné v prípade legislatívnych návrhov upravujúcich trestné právo;

E.

keďže systémy trestného práva a trestného procesného práva členských štátov sa vyvíjali stáročia, keďže každý členský štát má svoje vlastné charakteristiky a osobitosti a keďže je preto nevyhnutné ponechať hlavné oblasti trestného práva v právomoci členských štátov;

F.

keďže zásada vzájomného uznávania preniká do stále väčšieho počtu oblastí politiky, najmä čo sa týka rozsudkov a súdnych rozhodnutí, a keďže táto zásada predpokladá vzájomnú dôveru, čo si vyžaduje stanovenie minimálnych štandardov ochrany na najvyššej možnej úrovni;

G.

keďže harmonizácia trestného práva v EÚ by mala prispieť k rozvoju spoločnej právnej kultúry EÚ v boji proti trestnej činnosti, čím sa dopĺňajú, ale nenahrádzajú vnútroštátne právne tradície, a pozitívne ovplyvňuje vzájomná dôvera medzi právnymi systémami členských štátov;

H.

keďže trestné právo musí predstavovať súdržný legislatívny systém upravený súborom základných zásad a noriem dobrej správy, ktorý plne rešpektuje Chartu základných práv EÚ, Európsky dohovor o ľudských právach a ostatné medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, ktoré členské štáty podpísali;

I.

keďže trestné právo môže vzhľadom na svoju samotnú podstatu obmedziť určité ľudské práva a základné slobody podozrivých, obvinených alebo odsúdených osôb, pričom trestné vyšetrovania môžu mať stigmatizujúci účinok, a so zreteľom na to, že nadmerné využívanie právnych predpisov v oblasti trestného práva vedie k zníženiu efektívnosti, trestné právo sa musí uplatňovať ako posledné riešenie (ultima ratio), ktoré sa vzťahuje na jasne definované a vymedzené konanie, na ktoré nie je možné účinne uplatniť menej prísne opatrenia a ktoré spôsobuje spoločnosti alebo jednotlivcom značné škody;

J.

keďže v právnych predpisoch EÚ v oblasti trestného práva by mali byť vo všeobecnosti stanovené len sankcie za činy spáchané úmyselne alebo vo výnimočných prípadoch za činy zahŕňajúce hrubú nedbanlivosť, ktoré musia byť založené na zásade osobnej viny (nulla poena sine culpa), hoci v niektorých prípadoch môže byť odôvodnené stanovenie trestnej zodpovednosti právnických osôb za určité trestné činy;

K.

keďže v súlade s požiadavkou lex certa musia byť prvky trestného činu sformulované presne, aby sa zabezpečila predvídateľnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie, rozsah a význam trestného práva;

L.

keďže v prípade smerníc si členské štáty ponechávajú určitú mieru voľného uváženia v súvislosti s tým, ako transponujú ustanovenia do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, čo znamená, že na splnenie požiadavky lex certa musia mať najvyššiu kvalitu nielen samotné právne predpisy EÚ, ale aj ich transpozícia do vnútroštátnych právnych predpisov;

M.

keďže zavedenie ustanovení trestného práva EÚ nie je obmedzené na oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ale môže sa vzťahovať na mnoho rôznych politík;

N.

keďže EÚ doteraz často vypracúvala ustanovenia trestného práva spôsobom ad hoc, čím sa vytvorila potreba väčšej súdržnosti;

O.

keďže je potrebné, aby Parlament vypracoval svoje vlastné postupy, aby spoločne so spoluzákonodarcom zabezpečili súdržný systém trestného práva najvyššej kvality;

P.

keďže na zjednodušenie spolupráce v oblasti trestného práva medzi Komisiou, Radou a Parlamentom je potrebná medziinštitucionálna dohoda;

Q.

keďže v článku 67 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že EÚ vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov;

1.

zdôrazňuje, že návrhy na ustanovenia hmotného trestného práva EÚ musia v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality;

2.

pripomína, že trestné právo musí plne rešpektovať základné práva podozrivých, obvinených alebo odsúdených osôb;

3.

zdôrazňuje, že v tejto súvislosti nepostačujú odkazy na abstraktné pojmy alebo symbolické účinky, ale že nevyhnutnosť nových ustanovení hmotného trestného práva sa musí dokázať nevyhnutými konkrétnymi dôkazmi, ktorými sa objasní, že:

4.

uznáva význam ostatných všeobecných zásad upravujúcich trestné právo, ako napríklad:

5.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojom nedávnom oznámení o politike EÚ v oblasti trestného práva uznala, že prvým krokom v rámci právnych predpisov v oblasti trestného práva by malo byť vždy rozhodnutie o tom, či vôbec prijať opatrenia hmotného trestného práva;

6.

podnecuje Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré bez toho, aby boli dotknuté zásady nevyhnutnosti a subsidiarity, umožnia dôslednejšie a súdržnejšie vykonávanie platných ustanovení hmotného trestného práva EÚ na vnútroštátnej úrovni;

7.

zdôrazňuje, že harmonizačné opatrenia je potrebné navrhnúť v prvom rade s cieľom podporiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v praxi, a nielen rozšíriť rozsah pôsobnosti harmonizovaných ustanovení trestného práva EÚ;

8.

nabáda Komisiu, aby do svojich posúdení vplyvu naďalej začleňovala posudzovanie požiadaviek nevyhnutnosti a primeranosti, využívala najlepšie postupy členských štátov s vysokou úrovňou záruk v oblasti procesných práv a zaviedla posúdenie založené na jej kontrolnom zozname základných práv, ako aj posúdenie, ktorým sa určí, ako jej návrhy odrážajú spomenuté všeobecné zásady upravujúce trestné právo;

9.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť jednotné minimálne štandardy ochrany podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní na čo najvyššej úrovni s cieľom posilniť vzájomnú dôveru;

10.

podnecuje Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy aj nelegislatívne opatrenia, ktoré posilnia dôveru medzi rôznymi právnymi systémami členských štátov, zlepšia súdržnosť a podporia rozvoj spoločnej právnej kultúry EÚ vo vzťahu k boju proti trestnej činnosti;

11.

zdôrazňuje, že je potrebný súdržnejší a kvalitnejší prístup EÚ k trestnému právu, a odsudzuje roztrieštený prístup, ktorý sa uplatňoval doteraz;

12.

víta existenciu medziútvarovej koordinačnej skupiny pre trestné právo v rámci Komisie a žiada Komisiu, aby Parlamentu poskytla konkrétnejšie informácie o jej mandáte a fungovaní;

13.

požaduje jasnú koordinačnú funkciu v rámci Komisie pre všetky návrhy obsahujúce ustanovenia trestného práva s cieľom zabezpečiť súdržný prístup;

14.

víta existenciu pracovnej skupiny Rady pre hmotné trestné právo a žiada Radu, aby Parlamentu poskytla konkrétnejšie informácie o tom, v akom vzťahu je s ostatnými pracovnými skupinami Rady, ktoré sa zaoberajú ustanoveniami trestného práva v iných oblastiach politiky než spravodlivosť a vnútorné veci;

15.

požaduje medziinštitucionálnu dohodu o zásadách a pracovných metódach upravujúcich návrhy budúcich ustanovení hmotného trestného práva EÚ a vyzýva Komisiu a Radu, aby zriadili medziinštitucionálnu pracovnú skupinu, v rámci ktorej by tieto inštitúcie a Parlament mohli vypracovať takúto dohodu a diskutovať o všeobecných veciach, pričom by v prípade potreby konzultovali s nezávislými odborníkmi, s cieľom zabezpečiť súdržnosť trestného práva EÚ;

16.

domnieva sa, že táto medziinštitucionálna pracovná skupina by mala pomôcť vymedziť vhodný rozsah a uplatňovanie trestnoprávnych sankcií na úrovni EÚ, ako aj preskúmať platné právne predpisy s cieľom obmedziť roztrieštenosť a spory o súdnu právomoc v rámci súčasného prístupu;

17.

je odhodlaný preskúmať, ako sa dá v rámci Parlamentu čo najlepšie zabezpečiť súdržný prístup k právnym predpisom EÚ v oblasti hmotného trestného práva, a v tejto súvislosti poukazuje na súčasnú neexistenciu koordinačného výboru a na potenciálnu dôležitú úlohu svojej Právnej služby;

18.

zdôrazňuje význam zriadenia informačnej služby Parlamentu, ktorá môže podporiť jednotlivých poslancov v ich každodennej činnosti, a zabezpečí tak kvalitu práce Parlamentu ako spoluzákonodarcu;

19.

poukazuje na to, že pre súdržný prístup je nevyhnutné, aby Parlament mal pred prijatím akéhokoľvek legislatívneho návrhu v oblasti hmotného trestného práva k dispozícii právnu analýzu návrhu, v ktorej bude uvedené, či boli úplne splnené všetky požiadavky uvedené v tomto uznesení alebo či sú ešte potrebné zlepšenia;

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom členských štátov a Rade Európy.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/11

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho Parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0707) a na sprievodné dokumenty k tomuto nariadeniu (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (7),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ako bola začlenená do zmlúv prostredníctvom článku 6 Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej článok 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života), článok 21 (nediskriminácia), článok 24 (práva dieťaťa), článok 25 (práva starších osôb), článok 26 (integrácia osôb so zdravotným postihnutím) a článok 28 (ochrana spotrebiteľov),

—

so zreteľom na článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

—

so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (COM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEC(2009)0949),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 7. apríla 2011 o posilnení práv spotrebiteľov v EÚ (SEC(2011)0469),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z októbra 2011 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu – šieste vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)1271),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma v jednotnom trhu, 5. vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEC(2011)0299),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (12),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi (17),

—

so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov,

—

so zreteľom na analytickú správu o postoji k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 v bleskovom Eurobarometri č. 282,

—

so zreteľom na európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (SEC(2009)1666),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0155/2012),

A.

keďže posilnenie práv spotrebiteľov a ich ochrana sú základom rozvoja relevantných politík Európskej únie, najmä pre posilnenie jednotného trhu a splnenie cieľov stratégie Európa 2020;

B.

keďže ambíciou každej spotrebiteľskej politiky EÚ by mala byť vysoká úroveň posilnenia práv a ochrany každého spotrebiteľa;

C.

keďže jednotný trh musí tiež zabezpečovať vysokú ochranu všetkých spotrebiteľov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným spotrebiteľom, aby sa zohľadnili ich špecifické potreby a posilnili ich možnosti;

D.

keďže všeobecne zaužívaný pojem zraniteľného spotrebiteľa vychádza z pojmu zraniteľnosti, ktorý je endogénny, a vzťahuje sa na heterogénnu skupinu tvorenú niekoľkými kategóriami osôb, ktoré sa trvalo považujú za zraniteľné v dôsledku svojho mentálneho, fyzického a psychologického zdravotného postihnutia, veku, dôverčivosti alebo pohlavia a keďže pojem zraniteľného spotrebiteľa by mal tiež zahŕňať aj spotrebiteľov nachádzajúcich sa v situácii, v ktorej sú zraniteľní, v tom zmysle, že sa nachádzajú v stave dočasnej bezmocnosti, ktorá vyplýva z nesúladu medzi ich individuálnym stavom a individuálnymi charakteristikami na jednej strane a ich vonkajším prostredím na strane druhej, pričom by sa mali zobrať do úvahy kritériá, ako je vzdelanie, sociálna a finančná situácia (napríklad nadmerné zadlženie), prístup na internet atď.; keďže všetci spotrebitelia sa v určitej chvíli svojho života môžu stať zraniteľným v dôsledku vonkajších činiteľov a ich vzťahov s trhom alebo preto, že majú ťažkosti pri získavaní príslušných informáciám pre spotrebiteľov a s ťažkosťami im rozumejú, a z tohto dôvodu potrebujú osobitnú ochranu;

1.

poukazuje na to, že rozmanitosť dôvodov zraniteľnosti, či už je spotrebiteľ v režime právnej ochrany alebo sa nachádza v situácii osobitnej odvetvovej alebo dočasnej zraniteľnosti, sťažuje jednotný prístup a prijímanie komplexných právnych nástrojov, čo vedie k tomu, že jestvujúce právne predpisy a politiky riešia problém zraniteľnosti prípad od prípadu; zdôrazňuje preto, že európskej právne predpisy musia riešiť problém zraniteľnosti medzi spotrebiteľmi ako horizontálnu úlohu s prihliadnutím na rôzne potreby, schopnosti a okolnosti spotrebiteľov;

2.

zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné prijať vhodné opatrenia a zabezpečiť dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov;

3.

zdôrazňuje, že stratégia pre práva zraniteľných spotrebiteľov sa musí zameriavať na posilnenie ich práv a zaistenie toho, aby boli tieto práva účinne zabezpečované a presadzované, ako aj na poskytovanie všetkých potrebných prostriedkov pre spotrebiteľov s cieľom zaistiť, aby mohli prijímať príslušné rozhodnutia a byť asertívni, a to bez ohľadu na využitý nástroj; domnieva sa, že vzhľadom na to, že Európska únia sa musí zameriavať na účinnú ochranu práv všetkých spotrebiteľov, pojmu tzv. priemerného spotrebiteľa chýba potrebná flexibilita, aby ho bolo možné prispôsobiť osobitným prípadom, a niekedy nezodpovedá skutočným situáciám z praxe;

4.

zdôrazňuje, že stratégia riešenia zraniteľnosti spotrebiteľov musí byť primeraná, aby neobmedzovala individuálne slobody a výber spotrebiteľa;

5.

žiada Komisiu a podnecuje členské štáty, aby sústavne a pozorne analyzovali sociálne a spotrebiteľské správanie a situácie, ktoré by mohli naznačovať vznik zraniteľnej situácie v prípade určitých skupín alebo jednotlivcov, napríklad analyzovaním sťažností spotrebiteľov, a odstrániť túto zraniteľnosť v prípade potreby pomocou konkrétnych opatrení s cieľom poskytnúť ochranu všetkým spotrebiteľom, a to bez ohľadu na ich spôsobilosť a etapu ich života;

6.

poukazuje na to, že ešte stále existujú rozdiely medzi výrobkami rovnakej značky v rozličných členských štátoch, a preto sú spotrebitelia z niektorých krajín menej chránení; zdôrazňuje, že súčasný legislatívny rámec neumožňuje potlačiť výskyt výrobkov rovnakej značky, ale rozdielnej kvality, v rozličných členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby dbala na uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov;

7.

poukazuje na to, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu zaviedla otázku zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom sa zameriavala na príliš veľký vplyv, ktorý by sa mohol vyvíjať na spotrebiteľov, ktorí nie sú v plnej miere schopní vlastnej voľby; konštatuje, že smernica 2005/29/ES sa zameriava na zraniteľnosť predovšetkým z hľadiska hospodárskych záujmov spotrebiteľov;

8.

upozorňuje na to, že smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorá predstavuje najnovší nástroj určený na ochranu spotrebiteľov, posilňuje požiadavky na informácie pred podpisom zmluvy a informácie uvedené v zmluve, pričom jednoznačne zavádza väčšie právo na odstúpenie, keď si poskytovateľ alebo predajca nesplní svoju zákonnú povinnosť poskytnúť relevantné informácie, a požaduje, aby tieto boli formulované jasným a zrozumiteľným spôsobom; domnieva sa, že by sa mali prijať vhodné a účinné opatrenia v odvetviach, na ktoré sa smernica 2011/83/EÚ nevzťahuje a v ktorých by mohla jestvovať osobitá zraniteľnosť, akými sú finančné odvetvie alebo odvetvie dopravy;

9.

domnieva sa, že posilnenie práv zraniteľných spotrebiteľov neznamená len rozvoj súboru právnych predpisov a účinné presadzovanie práv týchto spotrebiteľov, ale aj zvýšenie ich kapacity prijímať optimálne rozhodnutia samostatne; preto víta a rozhodne podporuje úsilie Komisie posilniť práva spotrebiteľov prostredníctvom ľahko prístupného a zrozumiteľného informovania spotrebiteľov a ich vzdelávania, pretože všetky kroky v tomto smere prispievajú k účinnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému trhu; obáva sa však, že tieto snahy možno nestačia na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, lebo ich zraniteľnosť môže mať pôvod v ťažkom prístupe týchto osôb k informáciám alebo vo vyhodnocovaní informácií, ktoré sa im poskytujú; žiada Komisiu, aby vypracovala spotrebiteľskú politiku pre všetkých európskych spotrebiteľov a zabezpečila, aby všetci zraniteľní spotrebitelia mali prístup k tým istým tovarom a službám a aby neboli zavádzaní;

10.

poznamenáva, že zraniteľnosť mnohých spotrebiteľov vzniká práve v dôsledku toho, že nie sú dostatočne priebojní a nechápu dostatočne informácie, ktoré dostávajú o dostupných možnostiach, alebo v dôsledku toho, že nepoznajú existujúce systémy podávania sťažností a odškodňovania, a že tieto prekážky sú ešte výraznejšie v prípade cezhraničného obchodu a podomového predaja vrátane elektronického cezhraničného obchodu;

11.

naliehavo žiada Európsku úniu a členské štáty, aby venovali viac pozornosti informovaniu spotrebiteľov a informačným kampaniam a viac do týchto oblastí investovali, pričom by mali zladiť komunikovanú správu a cieľovú skupinu spotrebiteľov;

12.

vyzýva teda Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali a rozvíjali existujúce iniciatívy (ako je napríklad Dolceta, ECC-Net atď.), a zároveň zabezpečovali medzi nimi súlad s cieľom zvýšiť informovanosť a vzdelanosť spotrebiteľov;

13.

zdôrazňuje, že v prípade zmluvných vzťahov je spotrebiteľ často slabšou stranou, vyzýva podniky, aby podporovali a rozvíjali samoregulačné iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na posilnenie ochrany práv zraniteľných spotrebiteľov, aby zaručili, že spotrebitelia budú mať prístup k lepším a jasnejším informáciám a vypracovali postupy, ktorými sa zlepší schopnosť všetkých spotrebiteľov porozumieť zmluve a posúdiť ju; vyzýva príslušné orgány jednotlivých štátov, aby v tejto súvislosti poskytovali stimuly, ako aj potrebnú právnu ochranu spotrebiteľov;

14.

žiada Komisiu a členské štáty, aby lepšie zaručili, že pri tvorbe bezpečnostných noriem a prevádzkových podmienok určitých produktov sa budú zdôrazňovať požiadavky kvality a ochranné opatrenia a že sa účinným spôsobom zoberie do úvahy potreba zaistiť primeranú ochranu zraniteľných spotrebiteľov; konštatuje, že predpokladané použitie nemusí zohľadňovať konkrétne riziká, ktorým môžu spotrebitelia čeliť v zraniteľných situáciách, najmä čo sa týka prístupu zrakovo postihnutých osôb k výrobkom každodennej spotreby; navrhuje preto, aby sa v nariadení týkajúcom sa bezpečnostných noriem a podmienok pre niektoré výrobky pokiaľ možno nezohľadňovalo iba predpokladané, ale aj predvídateľné použitie; žiada, aby sa v rámci budúcej revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov tieto pohnútky zohľadnili;

15.

žiada členské štáty a Komisiu, aby svoje úsilie zamerali na sprístupnenie označení určených pre občanov so zdravotným postihnutím, a to aj pomocou normalizácie, aby podnikom dali k dispozícii osvedčené postupy a aby ich motivovali k uplatňovaniu týchto postupov, a aby podporovali poskytovanie informácií a služieb zo strany podnikov vo formáte dostupnom všetkým občanom, a to aj za využitia zdrojov Európskej únie;

16.

vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali dohovor z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb, ktorý sa uplatňuje v oblasti ochrany v medzinárodných situáciách dospelých osôb, ktoré si z dôvodu postihnutia alebo nedostatočnosti osobných schopností nedokážu chrániť svoje vlastné záujmy;

17.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci prebiehajúcej revízie návrhu nariadenia o programe Spotrebitelia 2014 – 2020 a pripravovaného uverejnenia spotrebiteľskej agendy považovali posilnenie práv zraniteľných spotrebiteľov za kľúčovú prioritu;

18.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula aspekt zraniteľnosti spotrebiteľov do pôsobnosti spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľky, a to napríklad členením údajov podľa veku, vzdelanostnej úrovne alebo sociálno-ekonomických ukazovateľov, s cieľom získať lepší prehľad o potrebách zraniteľných spotrebiteľov;

19.

žiada Komisiu a členské štáty, aby v súlade so zásadami spoločenskej zodpovednosti podnikov nabádali podniky k tomu, aby zaviedli dobrovoľný systém označovania obalov priemyselných výrobkov Braillovým písmom (ktorým by sa uvádzala napríklad aspoň povaha výrobku a jeho dátum trvanlivosti) v záujme uľahčenia života spotrebiteľom s problémami so zrakom;

20.

v rovnakom duchu žiada členské štáty a Komisiu, aby podnecovali výskum a vývoj v oblasti univerzálnych tovarov, služieb, prístrojov a zariadení, teda takých, ktoré môžu používať v rámci možností všetci, bez potreby prispôsobovania alebo osobitného dizajnu;

21.

poznamenáva, že na medzinárodných fórach sa už uznala potreba chrániť spotrebiteľov prostredníctvom informácií a regulácie finančných trhov, ktorých zložitosť zahŕňa to, že každý spotrebiteľ môže byť potenciálne zraniteľný; konštatuje, že takáto zložitosť môže spotrebiteľov viesť k nadmernému dlhu; konštatuje, podľa posledného prieskumu Komisie sa na 70 % internetových stránok finančných inštitúcií a spoločností našli základné chyby v oblasti reklamy a základných informácií vyžadovaných pri ponuke produktov, zatiaľ čo náklady boli prezentované zavádzajúcim spôsobom; zdôrazňuje, že odvetvia finančných služieb by mali urobiť viac, pokiaľ ide o poskytnutie jednoznačných a jednoduchých vysvetlení týkajúcich sa povahy produktov a služieb, ktoré poskytujú, a vyzýva všetky zainteresované strany, aby vypracovali účinné programy finančnej gramotnosti;

22.

žiada, aby boli informácie cielenejšie a aby sa šírili všetkými kanálmi, a to nie len úradnými, ale aj prostredníctvom organizácií spotrebiteľov a regionálnych, mestských a miestnych kancelárií, ktoré sú pre menej mobilných spotrebiteľov omnoho bližšie, viditeľnejšie a ľahšie prístupné;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť cielené opatrenia zamerané predovšetkým na zraniteľných spotrebiteľov, a to na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, keďže podľa výsledkov posledného prieskumu Eurobarometer je podiel spotrebiteľov, ktorí sa cítia byť informovaní a chránení, nižší než 50 %, a keďže predovšetkým zraniteľné skupiny majú problém porozumieť možnostiam výberu, ktoré sa im predkladajú, nepoznajú svoje práva, viac čelia problémom a v prípade problému neochotne podnikajú ďalšie kroky;

24.

zdôrazňuje, že na deti a mladých ľudí, ktorí čoraz viac trpia negatívnymi následkami nedostatočnej fyzickej aktivity a obezity, väčšmi vplýva reklama na jedlá s vysokým obsahom tuku, soli a cukru; víta samoregulačné iniciatívy a kódexy správania, s ktorými prišli podniky, aby sa obmedzilo vystavenie detí a mladých ľudí reklame na potraviny (ako napríklad iniciatívy zavedené v rámci platformy Komisie pre činnosť v oblasti stravovania, fyzickej aktivity a zdravia), a vyzýva všetky zainteresované strany, aby účinne vzdelávali a informovali deti a mladých ľudí, ako aj ich opatrovateľov o dôležitosti vyváženej stravy a aktívneho, zdravého životného štýlu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu, či sú potrebné prísnejšie pravidlá, pokiaľ ide o reklamy zamerané na deti a mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby začlenila ochranu detí medzi hlavné priority spotrebiteľskej agendy, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť agresívnej alebo zavádzajúcej reklame v televízii a na internete;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, a to najmä tých, ktoré sú určené najzraniteľnejším skupinám spotrebiteľov, akými sú deti a tehotné ženy;

26.

vyjadruje svoje obavy v súvislosti s dosahom bežného používania behaviorálnej reklamy na internete a rozvoja vtieravých internetových reklamných postupov, a to najmä prostredníctvom využívania sociálnych sietí, na zraniteľných spotrebiteľov; opätovne vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 vypracovala podrobnú analýzu vplyvu zavádzajúcej a agresívnej reklamy na zraniteľných používateľov, a to najmä deti a dospievajúcich;

27.

zdôrazňuje skutočnosť, že reklamy na finančné investičné produkty nezriedka dostatočne nevysvetľujú skryté riziká, ktoré sú s nimi spojené, a príliš vyzdvihujú možné zisky, ktoré sa často nedosiahnu, a tým sú spotrebitelia využívajúci produkty finančných služieb vystavovaní strate svojho kapitálu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísnejšie normy v oblasti reklamy sofistikovaných finančných produktov, ktoré sú určené pre drobných investorov, ktorí nemusia dostatočne rozumieť finančným rizikám, ktoré sú s danými produktmi spojené, a to vrátane požiadavky výslovne uviesť všetky straty, ktoré môžu byť investorovi spôsobené;

28.

domnieva sa, že zraniteľnosť v súvislosti s marketingom a reklamou sa týka najmä detí a dospievajúcich; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu vplyvu zavádzajúcej a agresívnej reklamy na zraniteľných používateľov, a to najmä deti a dospievajúcich;

29.

zdôrazňuje, že zraniteľnosť v súvislosti s využívaním komunikačných technológií, akými sú inteligentné telefóny (smartfóny) či hry na internete, sa týka najmä detí a dospievajúcich; domnieva sa, že by sa mali zaviesť ochranné opatrenia, aby sa za daných podmienok zabránilo nadmerným účtom;

30.

konštatuje, že napriek jestvujúcim právnym predpisom sa spotrebitelia stále často stretávajú s ťažkosťami pri cestovaní a často sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, najmä ak je ich cesta zrušená alebo sa omešká, a že tieto ťažkosti sa zhoršujú, keď je zákazník zdravotne postihnutý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zaručenie lepších informácií a prístupu k reklamačným postupom, čo sa týka okrem iného práv cestujúcich a transparentnosti cien; žiada Komisiu, aby vo svojej plánovanej revízii právnych predpisov EÚ týkajúcich sa práv cestujúcich zobrala do úvahy situáciu zraniteľných spotrebiteľov, najmä osôb so zníženou pohyblivosťou a zdravotne postihnutých osôb, a aby prispôsobila úrovne, kritériá a mechanizmy odškodňovania a zaručila, aby sa súčasné úrovne neznižovali;

31.

poukazuje na to, že digitalizácia služieb môže viesť k tomu, že spotrebitelia, ktorí z rozličných dôvodov nemajú prístup na internet alebo ho nemôžu využívať sa dostanú do zraniteľnej situácie, pretože nemôžu plne využívať výhody elektronického obchodu a z toho dôvodu nemajú prístup na značnú časť vnútorného trhu a platia viac za rovnaké produkty alebo sú závislí od pomoci druhých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali dôveru spotrebiteľov a zároveň prekonávali prekážky v rámci cezhraničného elektronického obchodu prostredníctvom vypracovania účinnej politiky, v ktorej sa venuje osobitná pozornosť potrebám zraniteľných spotrebiteľov vo všetkých zamýšľaných opatreniach zameraných na preklenutie digitálneho rozdelenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili predloženie Digitálnej agendy pre Európu, ktorá prinesie prospech všetkým občanom EÚ i spotrebiteľom; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať snahy celej spoločnosti a najmä podnikov, aby sa informovali zraniteľní spotrebitelia vrátane starších spotrebiteľov a aby sa im umožnilo naplno využívať výhody digitalizácie;

32.

zdôrazňuje, že liberalizácia hlavných dodávateľských trhov vystupňovala hospodársku súťaž, ktorá tak môže prinášať spotrebiteľom prospech, ak sú správne informovaní a schopní porovnávať ceny a meniť poskytovateľov; konštatuje, nedostatok transparentnosti na hlavných dodávateľských trhoch, okrem iného energetického odvetvia a odvetvia telekomunikácií, v niektorých prípadoch asi priniesla spotrebiteľom vo všeobecnosti a osobitne zraniteľným spotrebiteľom ťažkosti v zisťovaní, ktorá tarifa je pre ich potreby najvhodnejšia, pri zmenu poskytovateľa a pri pochopení podstaty fakturácie; vyzýva Komisiu, členské štáty a podniky, aby prijali príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali spotrebitelia vo všeobecnosti a osobitne zraniteľní spotrebitelia prístup k jasným, zrozumiteľným a porovnateľným informáciám o poplatkoch, podmienkach a prostriedkoch nápravy a aby mohli jednoducho meniť poskytovateľov;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby návrh smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a návrh nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online, ktoré sú v súčasnosti predmetom skúmania, umožňovali zraniteľným spotrebiteľom účinný prístup k alternatívnym riešeniam sporov, a to buď bezplatne alebo za najnižšie možné náklady; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa v rámci prípadného vytvorenia systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na úrovni EÚ primerane zobrali do úvahy potreby zraniteľných spotrebiteľov a ich práva;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na prijatí široko koncipovanej a ucelenej politickej a legislatívnej stratégie boja proti zraniteľnosti, pričom zoberú do úvahy rozmanitosť a zložitosť všetkých situácií, ktoré s ňou súvisia;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/18

—

so zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 23, ktoré zverejnila Komisia (SEC(2011)1128),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2012 s názvom Aby jednotný trh plnil očakávania – výročná kontrola správy vecí verejných za rok 2011,

—

so zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 22, ktoré zverejnila Komisia (SEC(2011)0372),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2012 s názvom Posilňovanie účinného riešenia problémov na jednotnom trhu – využitie potenciálu siete SOLVIT pri príležitosti jej 10. výročia,

—

so zreteľom na vyhlásenie členov Európskej rady z 30. januára 2012 s názvom Na ceste ku konsolidácii podporujúcej rast a rastu priaznivému pre zamestnanosť týkajúce sa spravovania jednotného trhu a záväzku, aby „na vnútroštátnej úrovni rýchlo a v plnom rozsahu vykonali“ to, na čom sa členské štáty už dohodli, v záujme naplnenia plného potenciálu jednotného trhu.

—

so zreteľom na výročnú správu o rozvoji a fungovaní siete SOLVIT z roku 2010 (SEC(2011)0229),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (SEC(2011)0467),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2011 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

—

so zreteľom na krakovské vyhlásenie schválené na Fóre o jednotnom trhu,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie Jednotný trh očami ľudí: aktuálny prehľad 20 hlavných obáv občanov a podnikov (SEC(2011)1003),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“, (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na výročnú správu o fungovaní projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2010 o vykonávaní článku 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (SEC(2010)1371),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o sieti SOLVIT (4),

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh. K službám európskeho hospodárstva a spoločnosti,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady (Konkurencieschopnosť – vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor) z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0153/2012),

A.

keďže na význam fungovania vnútorného trhu sa poukázalo počas prvého Fóra o jednotnom trhu (2. – 4. októbra 2011, Krakov, Poľsko) a najmä v krakovskom vyhlásení a uznesení Parlamentu o výsledkoch Fóra o jednotnom trhu (5) z 1. decembra 2011, v ktorom opisuje jednotný trh ako najvýkonnejší nástroj schopný vrátiť Európu na cestu udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest;

B.

keďže vnútorný trh nemôže riadne fungovať bez správnej transpozície, uplatňovania a vykonávania smerníc, ktoré prispievajú k jeho fungovaniu;

C.

keďže je nutné, aby členské štáty transponovali právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu do vnútroštátnych právnych nariadení nielen včas, ale aj správne, a keďže nedodržanie súladu zo strany členského štátu poškodzuje hospodárske záujmy nielen daného členského štátu, ale aj Európskej únie ako celku;

D.

keďže nestačí včasné a náležité presadzovanie európskych smerníc, ale smerodajné je aj správne využívanie práva EÚ;

E.

keďže zverejnenie výsledkov vnútorného trhu vždy pomohlo posilniť transpozíciu právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu tým, že poskytlo objektívne a zásadné údaje o transpozícii a implementácii týchto predpisov členskými štátmi; domnieva sa však, že niektoré členské štáty stále celkom neplnia svoje ciele správnej a včasnej transpozície európskych právnych predpisov do vnútroštátneho práva, a že preto by mali byť objektívne údaje aj naďalej podstatou hodnotenia výsledkov vnútorného trhu prostredníctvom systematického, nezávislého monitorovania; keďže je však potrebné prijať kvalitatívnejší prístup, ktorý sleduje východiská číselných údajov a zisťuje dôvody nedostatkov;

F.

keďže celkovým spoločným cieľom hodnotenia výsledkov vnútorného trhu a hodnotenia výsledkov spotrebiteľského trhu je (napriek ich použitiu v rozdielnych kontextoch a rozdielnym metódam s rozdielnym rozsahom pôsobnosti a odlišnými ukazovateľmi) zlepšiť fungovanie vnútorného trhu;

G.

keďže najlepšie výsledky, pokiaľ ide o včasnú transpozíciu smerníc EÚ, dosahuje Malta, zatiaľ čo na spodných miestach tabuľky sa ocitlo Belgicko, ktoré prehĺbilo už aj tak veľké nedostatky v oblasti transpozície;

H.

keďže len Estónsko sa môže preukázať vo všetkých oblastiach takzvanej kontroly vnútorného trhu dobrým výsledkom;

I.

keďže krajiny s malou štátnou správou majú obmedzené zdroje na vykonávanie transpozície komplexnej legislatívnej dokumentácie, keďže malé členské štáty, ako napríklad Malta, aj tak uspeli v plnení termínov transpozície;

J.

keďže súčasný priemerný deficit vo výške 1,2 % je opäť nad cieľom 1 %, na ktorom sa dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 2007, vyjadruje poľutovanie nad rastúcim trendom zvyšujúcich sa deficitov, podporuje členské štáty, aby väčšie zdroje smerovali na boj proti tomuto trendu, pričom poznamenáva, že veľa členských štátov znížilo počet smerníc, ktoré sa ešte majú transponovať;

K.

keďže sa zatiaľ netransponovalo 85 smerníc minimálne v jednom členskom štáte (faktor fragmentácie je 6 %), a preto tieto smernice nemôžu v plnej miere vyvíjať svoj vplyv na jednotný trh;

L.

keďže v prípade dvoch smerníc sa lehota ich transpozície oneskorila o viac ako dva roky, čo je v priamom rozpore s cieľom „nulovej tolerancie“, ktorý stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 2007;

M.

keďže počet nesprávne transponovaných smerníc zostáva na priemernej úrovni 0,8 %, a to napriek skutočnosti, že Komisia v Akte o jednotnom trhu poukázala na potrebu jasnej a ráznej politiky deficitu v súlade vnútroštátneho práva;

N.

keďže za uplynulých niekoľko mesiacov až sedem členských štátov prehĺbilo svoje zaostávanie v oblasti transponovania smerníc EÚ;

O.

keďže sú potrebné presnejšie informácie o kvalite transpozície;

P.

keďže lepšia kvalita navrhovania schválených právnych predpisov by mohla pomôcť znížiť oneskorenia v oblasti transpozície právnych predpisov EÚ;

Q.

keďže Lisabonská zmluva prvýkrát zavádza možnosť, aby Európsky súdny dvor v prípade neoznámenia opatrení týkajúcich sa transpozície ihneď udelil pokutu;

R.

keďže Komisia, Európsky parlament, národné parlamenty a štátna správa jednotlivých členských štátov musia vyvinúť väčšie úsilie v záujme vymedzenia a sprostredkovania práv občanov a pomoci občanom pri ich presadzovaní, lebo sa tým umožní lepšie fungovanie vnútorného trhu;

S.

keďže v prípade nesprávneho uplatňovania pravidiel vnútorného trhu môžu chýbajúce efektívne systémy uplatňovania nárokov brániť účinnosti občianskych práv, keďže občania sú na vlastnú obhajobu nútení začať dlhé a pomalé súdne konanie;

T.

keďže musí existovať voľná a plynulá výmena osvedčených postupov a informácií medzi orgánmi zodpovednými za správne uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu a orgánmi zodpovednými za nápravu v prípade nesprávneho uplatňovania;

U.

keďže sieť SOLVIT zriadila Komisia a členské štáty v roku 2002 s cieľom riešiť problémy, ktorým čelia občania a podniky v dôsledku nesprávneho uplatňovania predpisov v oblasti vnútorného trhu;

V.

keďže SOLVIT je internetovou sieťou na riešenie problémov, v rámci ktorej členské štáty EÚ (spolu s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom) spolupracujú bez použitia súdnych konaní pri riešení problémov občanov a podnikov spôsobených nesprávnym uplatňovaním pravidiel vnútorného trhu zo strany orgánov štátnej správy;

W.

keďže SOLVIT je úspešný systém, ktorý v priemere do 10 týždňov neformálne poskytuje nápravu, a keďže úspešnosť tohto systému pri riešení problémov vnútorného trhu by mohla byť príkladom osvedčeného postupu aj pre ďalšie asistenčné služby pre jednotný trh;

X.

keďže je dôležité konsolidovať a ďalej rozvíjať prítomnosť siete SOLVIT a jej kapacity na všetkých úrovniach štátnej správy v záujme dosiahnutia maximálnej účinnosti a čo najlepších výsledkov;

Y.

keďže sieť SOLVIT by mala dopĺňať právne kroky Komisie v konaniach vo veci porušenia právnych predpisov tým, že upozorní Komisiu na osobitné otázky týkajúce sa transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ v členských štátoch;

Z.

keďže Komisia pripravuje novú stratégiu posilnenia siete SOLVIT;

1.

víta hodnotenie výsledkov vnútorného trhu a sieť SOLVIT ako dôležité nástroje, hoci s odlišnou povahou, na účel monitorovania a zisťovania problémov v transpozícii a vykonávaní právnych predpisov EÚ, ale aj na zisťovanie medzier a ťažkostí na jednotnom trhu, s cieľom podnietenia krokov na lepšie fungovanie vnútorného trhu;

2.

potvrdzuje, že včasná a správna transpozícia a vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu je životne dôležitou podmienkou úspešnosti vnútorného trhu, ktorý je na druhej strane kľúčovou hybnou silou zvyšovania konkurencieschopnosti a rastu, a to najmä v čase hospodárskej krízy;

3.

víta skutočnosť, že Komisia zlúčila správy o hodnotení výsledkov vnútorného trhu, portálu Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, siete SOLVIT, IMI a jednotných kontaktných miest do jednej komplexnej správy, výročnej kontroly správy vecí verejných, ktorá umožní ľahko čitateľné, celkové zhodnotenie fungovania vnútorného trhu;

4.

zastáva názor, že stále a časté monitorovanie pokroku členských štátov je jedným z hlavných faktorov v ich podnecovaní k zvýšeniu vlastného úsilia; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie, že sa bude ďalej každoročne zverejňovať hodnotenie výsledkov vnútorného trhu v lete alebo približne v tom období; s obavami však konštatuje, že samostatné správy za každý z jednotlivých prvkov výročnej kontroly správy vecí verejných by mohli odkloniť svoje zameranie od celkového prístupu a spôsobiť vybočenie úsilia útvarov Komisie smerom k podávaniu správ namiesto riešenia problémov zdôraznených vo výročnej kontrole správy vecí verejných;

5.

vyzýva Radu, aby sa zaviazala ešte viac znížiť deficit v transpozícii, aby však zároveň stanovila reálnejšie ciele v oblasti transpozície a vykonávania, ktoré majú dosiahnuť členské štáty;

6.

vyzýva členské štáty, aby smernice vypracúvané s nimi vnímali vážne a dodržiavali ich pravidlá, ktoré vyplývajú zo zmlúv Európskej únie;

7.

víta skutočnosť, že bol zaznamenaný výrazný pokrok v znižovaní počtu dlho oneskorených smerníc a vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom pozitívnom úsilí v tomto smere;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty v Poradnom výbore pre koordináciu v oblasti vnútorného trhu, aby zvážili, ako zlepšiť spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi a ako si najlepšie vymieňať osvedčené postupy a ako upozorniť na úspešné mechanizmy, ktoré zaviedli členské štáty;

9.

vyzýva Komisiu, aby klasifikovala nevyriešené porušenia právnych predpisov v rámci hodnotenia výsledkov vnútorného trhu a na tie, ktoré sa dajú napraviť jednoducho, a porušenia, ktoré vedú k zjavným nezhodám medzi Komisiou a členskými štátmi; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o zistenie pôvodu týchto nedorozumení a o ich ďalšie odstránenie; vyzýva Komisiu, aby v osobitne sporných prípadoch navrhla prípadné úpravy právnych predpisov EÚ s cieľom vyriešiť sporné otázky výkladu;

10.

všíma si úspech Komisie v projekte EU Pilot; upozorňuje však na to, že projekt síce mohol prispieť k zníženiu počtu prípadov porušenia právnych predpisov, na druhej strane však mohol zapríčiniť, že riešenie najzložitejších prípadov v oblasti konaní vo veci formálneho porušenia právnych predpisov by ostalo na pleciach Komisie, čo by zároveň mohlo zapríčiniť predĺženie prípadov porušenia právnych predpisov; obáva sa, že to povedie k neskoršiemu riešeniu nedostatkov vnútorného trhu;

11.

poznamenáva, že takmer 50 % prebiehajúcich konaní vo veci porušenia právnych predpisov o vnútornom trhu sa týka oblastí zdaňovania a životného prostredia; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť lepšej a včasnejšej transpozícii a vykonávaniu predpisov EÚ v týchto dvoch oblastiach;

12.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa prípady porušenia právnych predpisov EÚ rýchlo riešia konaniami vo veci porušenia predpisov; vyzýva Komisiu, aby zaviedla urýchlené konanie vo veci porušovania právnych predpisov a aby zvážila vytvorenie nezávislého orgánu v rámci Komisie, ktorý bude zodpovedný za stíhanie prípadov porušovania predpisov vnútorného trhu a vedenie konaní vo veci porušovania predpisov po získaní súhlasu kolégia členov Komisie;

13.

vyzýva Komisiu, aby viac využívala sieť SOLVIT ako prvý prístav zastavenia sťažností týkajúcich sa nesprávneho uplatňovania predpisov EÚ v cezhraničnom kontexte; takisto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prípady, ktoré nebolo možné vyriešiť prostredníctvom siete SOLVIT, sú primerane sledované;

14.

žiada Komisiu, aby poskytla členským štátom podporu pri transponovaní predpisov EÚ vyvinutím nových nástrojov, ako sú usmernenia o transpozícii a poradenské centrum pre transpozíciu;

15.

poznamenáva, že konania vo veci porušenia predpisov trvajú v priemere príliš dlho, a vyzýva Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na ich skrátenie; žiada Komisiu, aby o týchto krokoch informovala Parlament;

16.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby zaistenia včasného a úplného vykonania rozsudkov a postupov Súdneho dvora členskými štátmi;

17.

vyzýva Komisiu, aby do hodnotenia výsledkov vnútorného trhu doplnila nové dodatočné kritériá bez toho, aby ovplyvnila jeho čitateľnosť, s cieľom monitorovať správne vykonávanie platných právnych nariadení;

18.

vyzýva Komisiu, aby v hodnotení výsledkov vnútorného trhu uviedla meniace sa rozdelenie konaní vo veci porušenia právnych predpisov iniciovaných podľa odvetvia v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením a aby navrhla hodnotenie dôvodov najvýraznejších zmien, pokiaľ ide o počet začatých konaní;

19.

vyzýva členské štáty, aby obnovili snahu o lepšie plnenie stanovených cieľov; potvrdzuje, že dokončenie vnútorného trhu s lepšou a včasnejšou transpozíciou platných a nových právnych predpisov predstavuje účinný spôsob boja proti hospodárskej kríze;

20.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali pokračovať v ďalšom znižovaní nedostatkov v oblasti transpozície, aby splnili cieľ na úrovni 1 %; konštatuje, že osobitnú pozornosť a prioritu treba venovať smerniciam, v prípade ktorých lehota na transponovanie do vnútroštátnych právnych predpisov uplynula pred viac ako jedným rokom, a výrazne zlepšovať lehoty transpozície;

21.

vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o tom, ako uplatňuje článok 260 ods. 3 Lisabonskej zmluvy týkajúci sa možnosti, aby Európsky súdny dvor uložil okamžité pokuty na prvom stupni v prípadoch, keď sa zistí, že členské štáty nesplnili svoju povinnosť transponovať právne predpisy EÚ;

22.

vyzýva Komisiu, aby poskytla hodnotenia ďalších zistení týkajúcich sa petícií predložených Parlamentu vo veci problémov vnútorného trhu a aby ich začlenila do výročnej kontroly správy vecí verejných; zdôrazňuje, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť petičnému postupu na skvalitnenie a priblíženie legislatívneho procesu EÚ občanom;

23.

poznamenáva, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Európskeho parlamentu v oblasti tvorby a revízie právnych predpisov EÚ; žiada, aby sa zistenia týkajúce sa hodnotenia stali hlavnou témou štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom a parlamentmi jednotlivých členských štátov;

24.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zverejnenie tabuliek zhody, aby trvala na tom, že členské štáty formálne akceptujú zníženie číselne vyjadrených cieľov obmedzujúcich deficit v transpozícii a deficit v súlade vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov na úroveň 0,5 % pre deficit v transpozícii a 0,5 % pre deficit v súlade a aby zabezpečila účinnejšie uplatňovanie konaní vo veci porušenia právnych predpisov prostredníctvom číselne vyjadrených cieľov týkajúcich sa fáz postupu, keďže (v súlade s vymedzením Komisie v Akte o jednotnom trhu) sú nevyhnutne potrebné na riadne a úplné uplatňovanie pravidiel jednotného trhu;

25.

vyzýva členské štáty, aby systematicky poskytovali náležité tabuľky zhody s uvedením toho, ako sa smernice o vnútornom trhu uplatňujú vo vnútroštátnych predpisoch;

26.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na skvalitnenie navrhovania európskych právnych predpisov; víta úsilie venované lepšiemu a inteligentnejšiemu zákonodarstvu a podnecuje všetky tri inštitúcie podieľajúce sa na legislatívnom procese, aby sa stále snažili zlepšovať kvalitu právnych predpisov svojím spoločným pričinením;

27.

vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na zvýšenie koordinácie a zlepšenie praktickej spolupráce medzi existujúcimi nástrojmi ako sieť SOLVIT, portál Vaša Európa – Poradenstvo, európska sieť podnikov, európske spotrebiteľské centrá, sieť Európske služby zamestnanosti, IMI, informačná sieť Europe Direct a jednotné kontaktné miesta s cieľom zabrániť duplicite činností a dosiahnuť účinnejšie riadenie;

28.

vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby lepšej integrácie nástrojov, ako je sieť SOLVIT, s petičným postupom Európskeho parlamentu;

29.

zdôrazňuje, že rokmi sa preukázala sieť SOLVIT ako jednoduchý, rýchly a nákladovo efektívny nástroj na riešenie problémov týkajúcich sa občanov a podnikania v oblasti nesprávneho uplatňovania pravidiel jednotného trhu; napriek tomu konštatuje, že sieť SOLVIT zostáva vo veľkej miere roztrieštená a nedostatočne využitá; nalieha na Komisiu, aby venovala viac úsilia školeniam, vzdelávaniu a výmene osvedčených postupov medzi zamestnancami v sieťach SOLVIT;

30.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeraný počet zamestnancov v strediskách siete SOLVIT, ako aj nevyhnutne potrebnú mieru koordinácie a komunikácie s orgánmi štátnej správy na všetkých úrovniach, ako aj s rôznymi útvarmi Komisie s cieľom zabezpečiť realizáciu rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby modernizovala odporúčanie Komisie z roku 2001 o zásadách používania siete SOLVIT – siete na riešenie problémov na vnútornom trhu, v súlade s návrhom uvedeným v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Posilnenie účinného riešenia problémov na jednotnom trhu;

31.

konštatuje, že komplikované postupy sociálneho zabezpečenia sú jednou z hlavných obáv občanov, ktoré ich odrádzajú od mobility pracovnej sily v Európe; žiada, aby sa viac zdrojov pre sieť SOLVIT venovalo na riešenie prípadov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia;

32.

zdôrazňuje význam zapojenia pridružených partnerov do rámca siete SOLVIT, najmä s ohľadom na zmiernenie zaťaženia centier siete SOLVIT; zdôrazňuje, že spolupráca s pridruženými partnermi sa v minulosti ukázala ako účinná okrem iného z dôvodu ich priameho kontaktu s občanmi a podnikmi; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila plné zachovanie prístupu pridružených partnerov do siete SOLVIT;

33.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich snahách a poskytla občanom a podnikom virtuálny balík informačných a asistentských služieb, najmä ďalším rozvojom portálu Vaša Európa ako jednotnej on-line vstupnej brány ku všetkým informáciám a pomoci; všíma si však význam priameho medziľudského kontaktu a v tomto smere navrhuje, aby sa toto úsilie doplnilo o zabezpečenie jednotného kontaktného miesta pre občanov a spotrebiteľov prostredníctvom zastúpení Komisie v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že spojenie kontaktných osôb siete SOLVIT, portálu Vaša Európa, európskej siete podnikov, európskych spotrebiteľských centier a siete Európske služby zamestnanosti v rámci kancelárií zastúpení by viedlo nielen k dosiahnutiu tohto cieľa, ale aj k zabezpečeniu lepšej koordinácie a súdržnosti;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na propagovanie portálu Vaša Európa vo vnútroštátnych orgánoch verejnej správy a aby vyvinuli spoluprácu medzi portálom Vaša Európa a webovými stránkami vnútroštátnych orgánov verejnej správy;

35.

vyzýva Komisiu, aby podnecovala členské štáty na ďalšie posilňovanie jednotných kontaktných miest a zabezpečením a plným využívaním synergií v oblasti informácií na európskej úrovni, ako napríklad prostredníctvom portálu Vaša Európa – Poradenstvo, poskytovala občanom informácie jasným a praktickým spôsobom;

36.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o možnosti využiť zamestnancov Komisie pre jednotné kontaktné miesta v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že by to mohlo vyriešiť problémy, ktoré má sieť SOLVIT s náborom zamestnancov vo verejných správach jednotlivých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby zvážila realizovateľnosť toho, že by sa sieti SOLVIT poskytol osobitný právny základ;

37.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vytvorenie jednotných kontaktných miest on-line prostredníctvom portálov elektronickej verejnej správy vo všetkých členských štátoch v úradnom jazyku hostiteľskej krajiny a v angličtine; poznamenáva, že jednotné kontaktné miesta sú kľúčové na vykonávanie smernice o službách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedna tretina dostupných portálov elektronickej verejnej správy poskytuje prístup k on-line elektronickým postupom; vyzýva členské štáty, aby poskytli informácie o administratívnych pravidlách a postupoch on-line týkajúcich sa poskytovania služieb vhodné pre používateľov v niekoľkých jazykoch EÚ s cieľom zjednodušiť cezhraničné podnikanie v Európe;

38.

vyzýva sieť SOLVIT, portál Vaša Európa, európsku sieť podnikov, európske spotrebiteľské centrá a Európske služby zamestnanosti, aby zohľadnili hlavné obavy občanov a podnikov vyjadrené v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Jednotný trh očami ľudí: aktuálny prehľad 20 hlavných obáv občanov a podnikov a v súlade s ním stanovili priority svojej činnosti;

39.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zahrnutie zistení prieskumov Eurobarometra do výročnej kontroly správy vecí verejných ako súčasť svojho hodnotenia na účely lepšieho informovania rozhodovania;

40.

berie na vedomie nedávnu publikácie Komisie o 20 hlavných problémoch, ktoré pramenia z vyššie uvedeného uznesenia z 20. mája 2010; zdôrazňuje informačné, legislatívne a realizačné nedostatky, ktoré pretrvávajú na jednotnom trhu, ako aj nedostatok znalostí medzi spotrebiteľmi a podnikmi, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti, ktorý im bráni vo využívaní výhod jednotného trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili komunikáciu s občanmi o právach, ktoré pre nich vyplývajú z jednotného trhu, a zaväzuje sa k tomuto zlepšeniu komunikácie;

41.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o hlavných prekážkach vnútorného trhu, predovšetkým pre občanov a spotrebiteľov s telesným postihnutím, a aby vynaložila osobitné úsilie na odstránenie týchto prekážok;

42.

odporúča prehĺbenie koordinácie medzi sieťou SOLVIT a projektom EÚ Pilot s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu a výmenu osvedčených postupov;

43.

berie na vedomie úspech prvého Fóra o jednotnom trhu ako príležitosti na kontrolu napredovania jednotného trhu a pomoci občanom a podnikom zoznámiť sa so svojimi právami, nárokmi a povinnosťami v rámci vnútorného trhu; víta túto udalosť ako príležitosť poukázať na ďalšie prekážky správneho fungovania jednotného trhu; znova pripomína, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty prijali opatrenia na odstránenie týchto prekážok a predstavili obavy občanov a podnikov na fóre; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby udržali túto hybnosť a naďalej zapájali zúčastnené strany a zlepšovali ich postavenie organizovaním pravidelných fór o jednotnom trhu a dopĺňali ich častými návštevami na účel posúdenia a propagácie jednotného trhu v jednotlivých členských štátoch;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/25

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, ktoré sú súčasťou medzinárodného práva a ktorých zmluvnou stranou je Turecko od roku 1985 resp. 2002, a so zreteľom na článok 90 tureckej ústavy, podľa ktorého má medzinárodné právo prednosť pred tureckým vnútroštátnym právom,

—

so zreteľom na dohovory Rady Európy, ako je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovor o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý Turecko ratifikovalo ako prvá krajina,

—

so zreteľom na dokument Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 11372 a odporúčanie č. 1817(2007), oba s názvom Parlamenty zjednotené v boji proti domácemu násiliu páchanému na ženách, strednodobé hodnotenie kampane,

—

so zreteľom na acquis communautaire v oblasti práv žien a rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2004, ktoré sa týka otvorenia rokovaní s Tureckom o pristúpení k Európskej únii,

—

so zreteľom na správy Komisie o pokroku Turecka za rok 2010 (SEC(2010)1327) a za rok 2011 (SEC(2011)1201),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011 (COM(2010)0660),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2005 (1) a z 13. februára 2007 (2) o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010 (3) a uznesenie z 29. marca 2012 o správe o pokroku Turecka za rok 2011 (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0138/2012),

A.

keďže Turecko je ako kandidátska krajina povinné riadiť sa acquis communautaire a zaviazalo sa dodržiavať ľudské práva vrátane práv žien a rodovej rovnosti; keďže od Turecka sa požaduje, aby pokračovalo v reforme svojho právneho rámca a dohľade nad jej realizáciou a organizovalo informačné podujatia v rámci boja proti násiliu páchanému na ženách vrátane domáceho násilia;

B.

keďže politika rodovej rovnosti má veľký potenciál pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 tým, že prispieva k rastu a plnej zamestnanosti;

C.

keďže Turecko dosahuje obmedzený pokrok pri zlepšovaní a uplatňovaní právneho rámca s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť žien v sociálnom, hospodárskom a politickom živote;

D.

keďže Komisia vo svojich správach o pokroku Turecka za rok 2010 a 2011 zdôraznila, že je potrebné ďalšie trvalé úsilie, aby sa existujúci právny rámec uplatňoval v politickom, sociálnom a hospodárskom živote; keďže Komisia ďalej uviedla, že rodová rovnosť, boj proti násiliu voči ženám vrátane vrážd v mene cti, ako aj boj proti manželstvám v útlom veku a núteným manželstvám predstavujú v Turecku stále veľký problém; keďže rodová rovnosť, práva žien a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa mali posilniť v novej tureckej ústave, ktorej návrh sa vypracováva;

E.

keďže spoločná a koordinovaná činnosť je potrebná najmä v oblasti násilia voči ženám, vzdelávania, práce a v zastúpení na národnej i miestnej úrovni;

1.

vyzýva tureckú vládu, aby podporovala a posilňovala zásady rovnosti a práva žien pri prijímaní a zmenách svojho právneho rámca vrátane plánovaného procesu tvorby novej ústavy;

2.

zdôrazňuje, že hospodárska a sociálna zaostalosť v znevýhodnených oblastiach Turecka, ako aj problémy vyplývajúce z prisťahovalectva, chudoby a prevládajúcich patriarchálnych spoločenských štruktúr prehlbujú problémy žien a oslabujú ich postavenie; žiada, aby sa kládol väčší dôraz na potrebu zohľadnenia regionálnych rozdielov pri riešení otázok súvisiacich s právami žien a vytvorenia tomu zodpovedajúcich politík, a zároveň si uvedomuje, že problémy a nerovnosti, s ktorými sa stretávajú ženy kurdského pôvodu, sú vo všeobecnosti oveľa väčšie; vyzýva tureckú vládu, aby sa zapojila do všetkých potrebných reforiem a spolupracovala s miestnymi radami s cieľom zabezpečiť rovnaké práva pre všetky ženy vrátane žien kurdského pôvodu;

3.

víta vymenovanie novej ministerky rodiny a sociálnej politiky a zriadenie Výboru pre rovnosť príležitostí mužov a žien v tureckom parlamente, ktorý sa úspešne snaží (v súvislosti s dôležitými otázkami, ako sú napríklad násilie páchané na ženách a manželstvá detí) viesť vyšetrovania, pripravovať správy a uskutočňovať konzultácie s mnohými organizáciami vrátane mimovládnych organizácií;

4.

poukazuje na význam účinnej koordinácie pri zaisťovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; víta preto snahy tureckej vlády o posilnenie spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi štátnymi orgánmi; nabáda tureckú vládu, aby za aktívnej a nediskriminačnej účasti občianskej spoločnosti prijala ďalšie stratégie zacielené na zabezpečenie a účinné monitorovanie uplatňovania úplnej rovnosti vrátane odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a aby uviedla výsledky tejto spolupráce do praxe;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné preniesť existujúcu rodovo citlivú legislatívu do praxe v celom štáte vyčlenením dostatočných finančných a ľudských prostriedkov, zabezpečením súdržnosti a vytvorením kontrolných mechanizmov založených na jasných a merateľných cieľoch;

6.

vyzýva tureckú vládu, aby uznala dôležitosť účasti občianskej spoločnosti na rozvoji a uskutočňovaní politiky rodovej rovnosti a aby s cieľom vytvoriť čo najpriaznivejšie politiky v prospech žien zabezpečila zapájanie mimovládnych organizácií (MVO) na centrálnej i miestnej úrovni;

7.

víta pokrok Turecka, pokiaľ ide o registráciu všetkých detí pri narodení, ktorá v súčasnosti dosahuje 93 %; zdôrazňuje potrebu dôsledného a systematického zhromažďovania štatistických údajov podľa pohlavia s cieľom sledovať pokrok v oblasti uplatňovania právnych nariadení alebo medzier vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

8.

pýta sa, aký pokrok dosiahla turecká vláda v oblasti uznania práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov vo verejnom živote;

9.

zdôrazňuje, že podľa oficiálnych údajov tureckého štatistického úradu sa s fyzickým násilím stretlo počas svojho života 39 % tureckých žien; je hlboko znepokojený pravidelnosťou a krutosťou násilia páchaného na ženách vrátane vrážd v mene cti, manželstiev v útlom veku a nútených manželstiev a neúčinnosťou existujúcich nápravných prostriedkov, ako aj zhovievavosťou tureckých orgánov, pokiaľ ide o potrestanie páchateľov rodovo motivovaných trestných činov;

10.

vyzýva tureckú vládu, aby prijala účinnejšie opatrenia na boj proti vraždám v mene cti vo forme legislatívnych, právnych a finančných opatrení s cieľom zabrániť takýmto vraždám a potrestala páchateľom, ako aj všetkých rodinných príslušníkov, ktorí násilie páchané na ženách pasívne tolerujú, najmä v prípade vrážd v mene cti, a poskytla pomoc obetiam; pýta sa tureckej vlády, či v ostatných rokoch nejakým spôsobom klesol počet obetí po zmenách a doplneniach tureckého trestného zákonníka, ktorý vymedzuje vraždu v mne cti ako priťažujúcu okolnosť v prípade vraždy; ďalej sa pýta tureckej vlády, ako často sudcovia rozhodujú o vraždách v mene cti a aké tresty ukladajú;

11.

vyzýva tureckú vládu, aby preskúmala príčiny prudkého zvýšenia prípadov samovrážd žien vo východnom Turecku, dôsledne vyšetrila samovraždy z dôvodu cti, ako aj poskytla pomoc a podporu ženám, ktoré sa ocitnú pod tlakom rodiny a okolia, s cieľom predchádzať situáciám, v ktorých namiesto vraždy v mene cti príbuzní vyvíjajú tlak na ženy, aby spáchali samovraždu;

12.

zastáva názor, že akékoľvek násilie páchané na ženách je neprípustné; vyzýva tureckú vládu, aby prijala a uskutočňovala politiku nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách, a to prijatím a uplatňovaním vhodných právnych predpisov na ochranu obetí, dohľadom nad nimi, trestaním páchateľov a prevenciou násilia;

13.

víta nahradenie zákona č. 4320 o ochrane rodiny zákonom 6284 o ochrane rodiny a predchádzaní násiliu voči ženám k 8. marcu 2012; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť široký rozsah jeho uplatňovania, a to bez ohľadu na povahu vzťahu medzi obeťou a páchateľom a na rodovú identitu, účinné zákonné opravné prostriedky a ochranné mechanizmy, ako aj prísne, okamžité a bezpodmienečné vykonávanie právneho rámca, aby sa odstránilo násilie páchané na ženách, a odradzujúce a prísne tresty pre páchateľov násilia na ženách; zdôrazňuje, že treba prijať nutné opatrenia na vykázanie násilných manželov či partnerov a zaistiť efektívny prístup k súdom a ochranným opatreniam pre obete;

14.

vyzýva tureckú vládu, aby vytvorila systém sledovania realizácie národného akčného plánu boja proti násiliu páchanému na ženách s ukazovateľmi a lehotami a aby sa zaviazala, že tento plán získa dostatočnú finančnú podporu tureckej vlády;

15.

odporúča ďalšiu odbornú prípravu policajtov, zdravotníkov, sudcov, prokurátorov, náboženských hodnostárov a ďalších úradných činiteľov v oblasti prevencie domáceho násilia; s cieľom doplniť toto úsilie opätovne zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť mechanizmus na zisťovanie a vyšetrovanie tých, ktorí neposkytnú obetiam ochranu a pomoc, a vyčleniť dostatočné rozpočtové prostriedky na ochranné opatrenia;

16.

víta zriadenie špecializovanej kancelárie pre domáce násilie v rámci Úradu hlavného prokurátora v Ankare; zdôrazňuje, že táto kancelária predstavuje dôležitý krok v boji proti násiliu páchanému na ženách, ako aj v ochrane obetí a trestaní páchateľov tým, že sa zabezpečilo riadenie celého právneho procesu v prípadoch násilia páchaného na ženách prokurátormi, ktorí sú odborníkmi na domáce násilie, a udelila sa tejto špecializovanej kancelárii právomoc vydávať okamžite účinné priame príkazy polícii na zatknutie páchateľov a ochranu obete vrátane okamžitého vykonávania ochranných príkazov a prevozu do azylových domov; s cieľom rozšíriť túto mieru ochrany do celej krajiny vyzýva tureckú vládu, aby zriadila špecializované kancelárie prokurátorov zameriavajúce sa na domáce násilie vo všetkých provinciách krajiny;

17.

vyzýva tureckú vládu, aby zaručila účinný prístup obetí k vhodným právnym informáciám, právnej pomoci a primeraným súdnym procesom, prostredníctvom ktorých môžu dosiahnuť spravodlivosť tak, aby im pri organizácii obhajoby ich práv nehrozilo ďalšie násilie;

18.

podporuje názor, že ochranné mechanizmy musia byť rovnako dostupné pre ženy prisťahovaleckého pôvodu, ktoré čelia dodatočným problémom (napríklad jazykovým prekážkam, izolácii v rámci rodiny a pod.);

19.

víta iniciatívy tureckej vlády týkajúce sa reorganizácie systému azylových domov v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami; poznamenáva, že podľa generálneho riaditeľstva pre postavenie žien je oficiálny počet azylových domov pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, 81, čo je stále veľmi málo a nezodpovedá to potrebám približne 70 miliónov obyvateľov; vyzýva tureckú vládu, aby zriadila dostatočný počet azylových domov rovnomerne rozmiestnených po celej krajine, ako sa uvádza v ustanoveniach dohovoru Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a tým splnila cieľ, ktorý si stanovila v zákone o obciach, a vytvorila azylový dom v každej obci s aspoň 50 000 obyvateľmi; poznamenáva, že azylové domy musia byť rozmiestnené po celej krajine tak, aby sa zachovala rovnováha medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje na význam zavedenia mechanizmov na zvyšovanie bezpečnosti, kapacity a kontroly existujúcich azylových domov a na ukladanie sankcií v prípade ich nedodržiavania, zamestnávania kvalitne vyškolených a dobre platených zamestnancov sociálnych služieb a zabezpečenia toho, aby ženy v azylových domoch získali primerané schopnosti (prostredníctvom kurzov odbornej prípravy a ďalších služieb) na vybudovanie nového života pre seba a svoje deti; zdôrazňuje, že z dôvodu bezpečnosti obetí je dôležité nezverejňovať umiestnenie týchto azylových domov;

20.

zdôrazňuje význam liečby mužov so sklonom k násiliu; navrhuje preto, aby mužov, proti ktorým bol vydaný súdny zákaz, rehabilitovali skúšobné komisie;

21.

víta zriadenie telefonickej linky pomoci a vytvorenie centier na predchádzanie násiliu a jeho monitorovanie, kde sa obetiam násilia páchaného na ženách poskytuje počas súdneho konania lekárska starostlivosť a psychologické poradenstvo s cieľom zabrániť opakovanej viktimizácii;

22.

vyzýva tureckú vládu, aby nútené manželstvo kvalifikovala ako trestný čin a aby prostredníctvom informačných kampaní upozorňovala ženy a mužov na právo na slobodný výber partnera; poukazuje na význam zvyšovania informovanosti o nezákonnosti nútených manželstiev na školách a u rodičov;

23.

je hlboko znepokojený podradným postavením slobodných žien, rozvedených žien, žien, ktoré uzatvárajú manželstvo len na základe cirkevného obradu, čo znamená, že ich manželstvo nie je z právneho hľadiska platné, ako aj žien pochádzajúcich z menšín;

24.

poukazuje na význam podporovania rešpektu voči ženám patriacim k náboženským menšinám a propagácie dialógu medzi vierovyznaniami;

25.

zdôrazňuje význam vzdelávania na všetkých úrovniach pri posilňovaní postavenia žien a zabezpečovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

26.

poznamenáva, že právo na vzdelanie je ľudským právom podľa článku 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z 10. decembra 1948;

27.

víta skutočnosť, že účasť dievčat na základnom vzdelávaní (1. – 8. trieda) sa zvyšuje a že rozdiely vo vzdelávaní mužov a žien na tomto stupni sú v podstate odstránené; považuje však za poľutovaniahodné, že rozdiely v stredoškolskom vzdelávaní mužov a žien sa mierne zväčšujú, a vyzýva tureckú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na ich zmenšovanie a zaviedla ďalšie opatrenia na zabezpečenie školskej dochádzky všetkých detí;

28.

požaduje, aby sa v rámci vzdelávacieho systému podporovali odborné školy, ktoré by ženám poskytli príležitosť naučiť sa remeslu alebo odborne sa pripraviť na povolania v odvetví služieb;

29.

vyzýva tureckú vládu, aby bojovala proti sexuálnemu vykorisťovaniu, sexuálnemu zneužívaniu, domácemu násiliu, chudobe, negramotnosti a vykorisťovaniu dievčat a aby poskytla rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup ku vzdelaniu, bez rozdielov založených výlučne na veku, jazyku, etnickom pôvode alebo pohlaví;

30.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že podiel predškolského vzdelávania detí vo vekovej skupine 0 – 5 rokov je stále veľmi nízky, ako aj nad nedostatkom pokroku pri poskytovaní služieb starostlivosti o deti a pri zabezpečovaní zariadení predškolského vzdelávania; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby vyčlenila dostatok zdrojov na rozšírenie dostupných služieb starostlivosti o deti pre túto vekovú skupinu; ďalej vyzýva tureckú vládu, aby zmenila a doplnila nariadenie o strediskách starostlivosti o deti, ktoré pracoviskám zamestnávajúcim viac ako 150 žien ukladá za povinnosť poskytovať bezplatné služby starostlivosti o deti, keďže toto ustanovenie predstavuje diskriminačný prístup, ktorý naznačuje, že výchova detí je výlučne ženskou povinnosťou, a má negatívny vplyv na rozhodnutia spoločností, pokiaľ ide o zamestnávanie vyššieho počtu žien;

31.

vyzýva tureckú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie a informačné kampane zamerané na odstránenie negramotnosti a chudoby miliónov žien, najmä žien kurdského pôvodu, prisťahovalkýň a Rómok, a aby venovala osobitnú pozornosť ženám žijúcim vo vidieckych oblastiach;

32.

víta iniciatívy tureckej vlády, akou je projekt zmierňovania sociálnych rizík (podmienený prevod hotovosti), ktorý je založený na vyplácaní určitej sumy peňazí rodinám v núdzi za každé dieťa navštevujúce základnú školu; berie na vedomie, že suma vyplácaná rodinám za dievčatá je vyššia ako suma za chlapcov a že tieto peniaze sa vyplácajú matkám; víta, že sa takto súčasne rieši problém školského vzdelávania dievčat a posilňovania postavenia žien v rodinnej štruktúre; poznamenáva však, že predčasné ukončenie školskej dochádzky predstavuje naďalej problém, a to najmä u rodín sezónnych pracovníkov a rómskych detí, a vyzýva tureckú vládu, aby podporila a v plnej miere využila systém včasného varovania u detí, ktorým hrozí riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky, a odstránila regionálne rozdiely v rámci základného a stredoškolského vzdelávania;

33.

zdôrazňuje, že problém rodových stereotypov možno najlepšie riešiť v rámci vzdelávacieho systému; víta preto zriadenie komisie pre rodovú rovnosť na ministerstve školstva; vyjadruje uznanie jej snahám o odstraňovanie sexistického jazyka, obrázkov a výrazov zo vzdelávacích materiálov; poznamenáva však, že odstraňovanie rodových predsudkov zo školských učebníc na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy si vyžaduje ďalšie úsilie, a žiada preto tureckú vládu, aby preskúmala pokrok dosiahnutý pri odstraňovaní rodových predsudkov zo vzdelávacích materiálov;

34.

vyzýva všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby v rámci vzdelávacích programov pre budúcich učiteľov zaviedli povinné prednášky o rodovej rovnosti, a vyzýva tureckú vládu, aby túto tému zahrnula do programov priebežného vzdelávania učiteľov;

35.

zdôrazňuje, že s cieľom zaručiť zapojenie dievčat do povinného základného vzdelávania a zamedziť tomu, aby boli dievčatá ukracované o možnosť študovať alebo nútené do manželstva v útlom veku, je mimoriadne dôležité, aby celá povinná školská dochádzka v rámci základného vzdelávania tvorila súvislý blok v systéme vzdelávania, aby nedochádzalo k tomu, že dievčatá nedokončia školskú dochádzku najmä vo vidieckych oblastiach;

36.

poukazuje na veľmi nízku účasť žien na tureckom trhu práce, ktorá je hlboko pod cieľmi stanovenými vo výhľade stratégie Európa 2020, a vyzýva tureckú vládu, aby vytvorila národný akčný plán na zabezpečenie väčšej účasti žien na trhu práce;

37.

požaduje prijatie ďalších opatrení v rámci tzv. systému aktívnych opatrení na trhu práce, ktorý má znížiť nezamestnanosť medzi ženami a mladými ľuďmi; vyzýva tureckú vládu, aby vyčlenila viac finančných prostriedkov z vlastného rozpočtu na zamestnanie nezamestnaných žien;

38.

vyzýva tureckú vládu, aby finančné prostriedky EÚ vynaložila čo najefektívnejšie na projekty realizované v Turecku; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu, pokiaľ ide o efektívnosť vynakladania prostriedkov;

39.

naliehavo žiada, aby sa vykonával obežník predsedu vlády č. 2010/14 o zvýšení zamestnanosti žien a dosiahnutí rovnakých príležitostí; v tejto súvislosti upozorňuje na stratégie a opatrenia EÚ zamerané na dosiahnutie vyváženého a spravodlivého zastúpenia žien vo vedúcich pozíciách;

40.

vyzýva tureckú vládu, aby podporovala aktívnu účasť žien na trhu práce okrem iného presadzovaním opatrení, ktoré zabezpečia lepšie pracovné podmienky, rovnakú odmenu za rovnakú prácu, celoživotné vzdelávanie, pružné pracovné doby a zosúladenie rodinného a pracovného života;

41.

poznamenáva, že hoci Turecko nedávno zlepšilo svoje právne predpisy týkajúce sa materskej dovolenky a predĺžilo ju z dvanástich na šestnásť týždňov, otcovská dovolenka existuje len v prípade štátnych zamestnancov a žiadnych iných zamestnancov, a že všeobecne uplatniteľný systém otcovskej dovolenky je nevyhnutný na zabezpečenie spoločného podielu rodičov na právach a povinnostiach v oblasti starostlivosti o deti a na odstránenie rodovej nerovnosti na trhu práce; vyzýva tureckú vládu, aby zaviedla systém platenej otcovskej dovolenky pre všetkých pracujúcich, a tým umožnila otcom plniť si ich rovnaké povinnosti týkajúce sa starostlivosti o dieťa;

42.

nabáda ženy, aby začali samostatne podnikať s využitím financií dostupných v rámci systému pôžičiek, ako je program pôžičiek pre malé podniky, a aby využili programy odbornej prípravy KOSGEB;

43.

zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti všetkým formám diskriminácie na pracovisku vrátane diskriminácie na základe pohlavia pri prijímaní zamestnancov, ako aj v rámci kariérneho postupu a vyplácania odmien; pripomína tureckej vláde svoju požiadavku, aby zhromaždila relevantné a presné štatistické údaje;

44.

zdôrazňuje význam poskytovania osobitnej odbornej prípravy a finančnej a technickej pomoci nezamestnaným administratívnym pracovníčkam a podnikateľkám s cieľom zabezpečiť im rovnaké príležitosti pri prístupe na trh práce;

45.

zdôrazňuje, že po nedávnom predĺžení zákonného nároku na materskú dovolenku z dvanástich na šestnásť týždňov by malo nasledovať zvýšenie odmien, aby sa zaručilo, že rodiny a ženy nebudú finančne postihované za to, že majú deti;

46.

naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby vyčlenila finančné prostriedky na vytvorenie zariadení, ktoré budú poskytovať cenovo prijateľné a široko prístupné služby starostlivosti o deti, starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom zvýšiť zamestnanosť žien;

47.

všíma si nízku účasť žien v odborových organizáciách, najmä v ich riadiacich orgánoch; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola činnosť odborov dostupnejšia, čím by sa dosiahla väčšia účasť žien;

48.

upozorňuje na skutočnosť, že ženy často pracujú v zlých podmienkach a ako neregistrované a neplatené pracovníčky v rodinných podnikoch, čím sú poškodzované a vykorisťované; vyzýva tureckú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na boj proti skrytej ekonomike;

49.

víta skutočnosť, že počet poslankýň v tureckom parlamente sa zvýšil z 9,1 % po voľbách v roku 2007 na 14,3 % po voľbách v roku 2011; konštatuje však, že tento podiel je stále nízky, a vyzýva na prijatie nového zákona o politických stranách a voľbách, ktorý by zaviedol systém povinných kvót a zabezpečil tak spravodlivé zastúpenie žien na kandidátskych listinách; vyjadruje znepokojenie nad všeobecne obmedzeným zastúpením tureckých žien v politike, vo vedúcich pozíciách vo verejnej správe a v politických stranách;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby turecká vláda a politické strany vykonali revíziu platného volebného zákona s cieľom prispieť k rovnakej a demokratickej účasti mužov a žien v politike vrátane rodovo vyváženejšieho zastúpenia žien na voliteľných miestach hlasovacích lístkov;

51.

vyzýva všetky turecké politické strany, aby prijali komplexnú stratégiu v oblasti rodovej rovnosti a vnútorné pravidlá, ktoré zaručia zapojenie žien na všetkých úrovniach;

52.

vyjadruje znepokojenie nad veľmi nízkym percentom účasti žien v politike na miestnej úrovni a vyzýva všetky politické strany, aby v miestnych voľbách v roku 2014 zabezpečili zmenu tejto situácie; so zreteľom na skutočnosť, že iba 1 % tureckých obcí má starostku, a z toho vyplývajúcu potrebu podporovať zapojenie žien do politiky, najmä na miestnej úrovni, požaduje zavedenie systému kvót pre ženy na kandidátskych listinách;

53.

vyzýva Turecko ako kandidátsku krajinu na členstvo v EÚ, aby podporila ciele stratégie Európa 2020 a umožnila ženám aktívnejšie sa zúčastňovať na trhu práce;

54.

vyzýva Komisiu, aby považovala otázku práv žien za ústredný bod rokovaní s Tureckom; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Turecko splnilo svoje právne a politické záväzky, ktoré preň vyplývajú z acquis EÚ a príslušných rozhodnutí EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, v záujme uľahčenia otvorenia prístupových rokovaní o kapitole 23 z oblasti súdnictva a základných práv a poskytnutia podpory v rámci tejto kapitoly reformám uskutočneným v Turecku v oblasti ľudských práv žien;

55.

vyzýva Turecko, aby splnilo svoje záväzky vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu, ktoré Turecko už šiesty rok po sebe netransponovalo, a ukázalo tak skutočné odhodlanie stať sa plnohodnotnou pluralitnou demokraciou, ktorej podstatou je dodržiavanie a ochrana ľudských práv a základných slobôd mužov i žien;

56.

zdôrazňuje, že jedným z kritérií otvorenia prístupových rokovaní o kapitole 19 o sociálnej politike a zamestnanosti, ktorá vo veľkej miere prispeje k zlepšeniu sociálnej a hospodárskej situácie žien a k zvýšeniu ich účasti na trhu práce, je to, aby Turecko predložilo Komisii akčný plán na transponovanie acquis v každej oblasti, na ktorú sa vzťahuje kapitola 19, vrátane zavedenia prístupu založeného na uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; navrhuje, aby do tohto procesu bolo úzko zapojené generálne riaditeľstvo pre postavenie žien;

57.

zdôrazňuje, že pozitívna agenda, ktorá v súlade s jej predstavením Komisiou doplní prístupové rokovania s Tureckom, by sa mala využívať ako hlavné fórum na presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti v Turecku; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých pracovných skupinách zapojených do pozitívnej agendy;

58.

zdôrazňuje význam prehodnotenia pevne zaužívaných hodnôt, pokiaľ ide o úlohu žien v sociálnej štruktúre, a zdôrazňuje, že na prenesenie legislatívneho rámca do reality je potrebná zásadná zmena spôsobu myslenia;

59.

vyzýva na zorganizovanie informačných kampaní zacielených na celú spoločnosť a zameriavajúcich sa na práva žien a rodovú rovnosť, prevenciu násilia páchaného na ženách, odsúdenie vrážd v mene cti a rodových predsudkov v médiách;

60.

požaduje aktívnu účasť sociálnych partnerov na presadzovaní práv žien a ich úloh v hospodárskom, spoločenskom a politickom živote a na zapájaní žien do sociálneho dialógu;

61.

žiada tureckú vládu, aby na všetkých stupňoch vzdelávania zaviedla v rámci školských osnov povinné predmety týkajúce sa rodovej rovnosti a znášanlivosti;

62.

navrhuje vytvorenie národného projektu, v ktorom sa stretnú ženské a mužské vzory s mladými dievčatami a mužmi v diskusii o budúcnosti Turecka, aby ženy a muži všetkých vekových skupín a politického presvedčenia mohli spoločne pracovať na stratégii úspešnej transformácie patriarchálne štruktúrovanej spoločnosti na spoločnosť so spravodlivou a spoločensky prijímanou účasťou žien na politickom, hospodárskom a sociálnom živote;

63.

uznáva, že k zmene spôsobu myslenia nemôže dôjsť bez zapojenia a angažovanosti mužov, a preto vyzýva tureckú vládu, aby otvorila verejnú diskusiu umožňujúcu výmenu názorov medzi ženami a mužmi zo všetkých vrstiev tureckej spoločnosti ako prostriedok na riešenie príčin násilia páchaného na ženách a konečné dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti;

64.

je presvedčený, že osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu postavenia žien v menej rozvinutých regiónoch Turecka; víta preto projekty tureckej vlády, ako je napríklad organizovanie kurzov odbornej profesijnej prípravy v rámci viacúčelových spoločenských stredísk (CATOMs) v juhovýchodnej časti Turecka, zdôrazňuje však, že je potrebných viac iniciatív, ktoré dodržiavajú a podporujú práva všetkých žien, zameriavajú sa predovšetkým na spoločenské začlenenie žien vo vidieckych oblastiach, nezamestnaných žien a žien žijúcich v chudobe a na posilnenie ich postavenia;

65.

vyjadruje presvedčenie, že ak chce Turecko slúžiť ako vzor pre krajiny tzv. arabskej jari, musí odhodlane pokračovať v reformách a zaručiť vykonávanie schválených právnych predpisov; pripomína, že Turecko musí dosiahnuť viditeľné a konkrétne výsledky pri uplatňovaní zásady rovnosti a dodržiavaní práv žien;

66.

zdôrazňuje dôležitú úlohu médií pri presadzovaní práv žien a podporuje začlenenie otázky rodovej rovnosti do odborného priebežného vzdelávania pracovníkov mediálnych organizácií; poukazuje na to, že je dôležité prezentovať v médiách obraz žien, ktorý sa vyhýba rodovým stereotypom;

67.

zdôrazňuje význam rodového rozpočtovania, pretože žiadne reformy nemožno uskutočniť bez primeraných finančných prostriedkov;

68.

vyzýva Turecko, aby zvýšilo úsilie, pokiaľ ide o uskutočnenie súhrnných reforiem, aby v záujme vlastnej modernizácie splnilo kodanské kritériá a aby vytvorilo atmosféru vzájomného pochopenia a rešpektu so všetkými 27 členskými štátmi EÚ, čím by umožnilo výmenu najlepších postupov z oblasti rodovej rovnosti so všetkými v prospech žien v Turecku;

69.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, orgánu OSN Ženy, generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej organizácie práce a vláde a parlamentu Turecka.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/33

—

so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 (1) a správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 6. októbra 2010 v Bruseli,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, a na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2006 s názvom Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva z 24. mája 2011, na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (COM(2011)0285), na správu Komisie zo 14. júla 2011 o uplatňovaní colných predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva v EÚ a na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod,

—

so zreteľom na správu WTO z 5. júla 2011 o opatreniach Číny týkajúcich sa vývozu rôznych nerastných surovín a na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii v oblasti nerastných surovín pre Európu (4),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (5),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (6),

—

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (7), o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (8) a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (9),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (10) a uznesenie zo 14. septembra 2011 o súčasnom stave rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný dokument – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (COM(2006)0632),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (12),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. októbra 2011 a na záverečné vyhlásenie samitu G20 v Cannes zo 4. novembra 2011 s názvom Budovanie našej spoločnej budúcnosti: obnovené spoločné kroky v prospech všetkých,

—

so zreteľom na bielu knihu čínskej vlády z 23. decembra 2010 o čínsko-africkej hospodárskej a obchodnej spolupráci,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0141/2012),

A.

keďže Čína pristúpila do WTO v roku 2001 a následne sa stala najväčším svetovým vývozcom tovaru s 10,36 % vývozu v roku 2010 a druhou najväčšou hospodárskou veľmocou na svete;

B.

keďže EÚ je hlavnou destináciou čínskeho vývozu, ktorý vzrástol v rokoch 2009 – 2010 o 39,5 %, a keďže Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ;

C.

keďže EÚ nahradila Japonsko ako najväčší zdroj čínskeho dovozu, keďže rastúci čínsky dovoz bol v poslednom období kľúčový pre hospodársku výkonnosť exportne orientovaných členských štátov EÚ, napr. Nemecka;

D.

keďže zvýšený rozvoj hospodárstva a pristúpenie do WTO znamenajú pre Čínu nielen podstatné výhody, ale aj väčšiu zodpovednosť, aby zohrávala plnoprávnu a pozitívnu úlohu vo svetovom hospodárskom poriadku, najmä v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a v skupine Svetovej banky;

E.

keďže dvojstranné obchodné vzťahy sa značne rozvinuli po podpísaní dohody medzi EÚ a Čínou o spolupráci v roku 1985, a preto je nevyhnutné, aby bola táto zmluva uvedená do súladu so súčasnou hospodárskou situáciu; keďže Európska komisia prijala hlavnú politickú stratégiu voči Číne v roku 2006 a v tomto rámci začala v januári 2007 rokovania o komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci s cieľom ďalej zlepšovať vzťahy medzi EÚ a Čínou v oblasti obchodu a investícií;

F.

keďže obchod medzi EÚ a Čínou rastie v posledných troch desaťročiach rýchlo a nepretržite a dosiahol maximálnu výšku celkového obchodu 395 miliárd EUR v roku 2010 a keďže nerovnováha vzájomného obchodu je od roku 1997 v prospech Číny, pričom tento deficit obchodnej bilancie predstavoval v roku 2010 168,8 mld. v porovnaní so 49 mld. EUR v roku 2000; keďže pridaná hodnota čínskeho vývozu je veľmi obmedzená, keď hodnota komponentov dovezených z EÚ aj odinakiaľ je diskontovaná; keďže na zahraničné spoločnosti so sídlom v Číne pripadá takmer 85 % všetkých vývozných transakcií, ktoré majú pôvod v montážnych operáciách;

G.

keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2010 predstavovali 4,9 mld EUR a zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku 0,9 miliardy EUR;

H.

keďže odlišné sociálne, hospodárske a demokratické modely v Číne a v EÚ, rovnako ako ich demografia a prírodné zdroje hrajú veľkú úlohu v obchodnej nerovnováhe medzi oboma regiónmi;

I.

keďže výzva, ktorú predstavuje Čína, je skôr priemyselná než obchodná a vyžaduje si, aby Európa uskutočňovala ambicióznu celoeurópsku priemyselnú politiku vzhľadom na to, že čisto vnútroštátne prístupy neumožňujú súdržný prístup Spoločenstva voči Číne;

J.

keďže presunom výroby mnohých druhov spotrebného tovaru do Číny sa v Európskej únii zrušilo veľa pracovných miest; keďže tento posun sprevádzalo aj výrazné zníženie cien, čím sa mnohé druhy z tohto spotrebného tovaru stali cenovo dostupnými pre domácnosti Európskej únie s nízkymi príjmami, čo prispelo k relatívne nízkej inflácii;

K.

keďže účastníci poslednej konferencie OSN o zmene klímy v Durbane nedospeli k záväznej dohode a keďže záväzky prijaté v niektorých krajinách na zníženie emisií skleníkových plynov nie sú dostatočné, pretože je naliehavo potrebné obmedziť zvýšenie teploty v priebehu 21. storočia na dva stupne, ak sa má splniť program v oblasti zmeny klímy;

L.

keďže hospodársky rast v Európe sa odhaduje na oveľa nižší než v Číne, ktorá by mala v roku 2012 dosiahnuť približne 9 %;

M.

keďže typy vnútornej ekonomickej nerovnováhy, ktoré vplývajú na európske hospodárstvo, sa zvyšujú aj v čínskej ekonomike, v neposlednom rade v oblasti nehnuteľností, o čom svedčí nedávna bublina na trhu s nehnuteľnosťami;

N.

keďže vplyv spoločnej obchodnej politiky EÚ niekedy narušujú rozdielne národné záujmy, ktoré sa snažia presadzovať členské štáty voči Číne;

O.

keďže sociálne náklady spojené so súčasnou hospodárskou krízou sú vysoké; keďže zamestnanosť v Európskej únii poklesla o 1,8 % a v dôsledku toho 9,6 % celkového aktívneho obyvateľstva (23 miliónov ľudí) nemá zamestnanie, miera nezamestnanosti mládeže dosahuje 21 %, vyhliadky na opätovné získanie zamestnania ostávajú neisté a 17 % občanov EÚ ohrozuje chudoba;

P.

keďže potom, ako Čína v roku 2001 pristúpila do WTO, mala by dodržiavať pravidlá WTO liberalizáciou svojho obchodu a otvorením svojich trhov; keďže výsledky jej úsilia zatiaľ vôbec nie sú uspokojivé;

Q.

keďže pristúpenie Číny k dohode o vládnom obstarávaní by sa malo uľahčiť rozšírením pôsobnosti pravidiel tejto dohody vo forme revízie, ako bolo dohodnuté 15. decembra 2011 na poslednej ministerskej konferencii WTO;

R.

keďže snahám európskych podnikov preniknúť na čínsky trh bránia intervenčné priemyselné politiky čínskej vlády, neadekvátna ochrana duševného vlastníctva, systém pravidiel, ktorý je nejasný z hľadiska ich obsahu i uplatňovania, ako aj iné netarifné a technické prekážky brániace obchodu;

S.

keďže podhodnotenie jüanu naďalej prináša umelo vytvorené obchodné výhody pre Čínu a keďže členské štáty G20 sa zaviazali podporiť väčšiu pružnosť výmenného kurzu;

T.

keďže EÚ v roku 2010 skonfiškovala na svojich vonkajších hraniciach viac ako 103 miliónov výrobkov podozrivých z porušenia práv duševného vlastníctva v celkovej hodnote 1,11 mld. EUR; keďže 85 % týchto výrobkov pochádza z Číny; keďže významnou súčasťou ochrany duševného vlastníctva je správne presadzovanie platných právnych predpisov a medzinárodných záväzkov vrátane predpisov o sankciách; keďže tento tovar sa často vyrába v zariadeniach, ktoré vyrábajú aj zákonne označený tovar, vyrába sa často v rozpore s pracovným právom a zdravotnými a bezpečnostnými požiadavkami, čo predstavuje nebezpečenstvo pre spotrebiteľov a v prípade chemikálií aj pre širšie okolie;

U.

keďže Čína by podľa svojej 12. päťročnice – ktorej niektoré ciele sú podobné s cieľmi EÚ 2020 – mala rozvíjať strategické sektory energetiky, stavebníctva a dopravy a bude mať veľké potreby v oblasti rozvoja služieb; keďže toto prinesie pre európske podniky nové príležitosti na investovanie a na posilnenie spolupráce;

1.

žiada Komisiu, aby v spoločnej obchodnej politike EÚ voči rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám, akou je Čína, uplatňovala zásadu reciprocity s cieľom obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých;

2.

víta posilnenie hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vzťah partnerstva a vzájomných výhod, a nie tvrdú konkurenciu a konfrontáciu;

3.

konštatuje, že čínske hospodárstvo nespĺňa kritériá trhového hospodárstva, ktoré definovalo WTO; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s čínskou vládou s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky do roku 2016, keď má WTO udeliť Číne štatút trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že tento štatút by mal byť priznaný pred uvedeným termínom len vtedy, ak Čína splní všetky kritériá; žiada, aby EÚ formou výročných správ pravidelne hodnotila, ako Čína dodržiava záväzky začlenené do jej protokolu o pristúpení do WTO;

4.

hoci na jednej strane uznáva, že Čína pravdepodobne v blízkej budúcnosti nesplní objektívne podmienky udelenia štatútu trhového hospodárstva, vyzýva však Komisiu, aby do konca roka 2012 predložila Európskemu parlamentu návrh o opatreniach, ktoré má Komisia prijať predtým, ako Európska únia takýto štatút udelí;

5.

vyjadruje poľutovanie nad existenciou mnohých tarifných a netarifných prekážok na čínskom trhu, akými sú niektoré formy diskriminácie zahraničných operátorov, najmä v bankovom sektore, poisťovníctve a telekomunikáciách, zložitosť tarifnej štruktúry a technické prekážky obchodu, ako je nedostatočná transparentnosť technických pravidiel a postupov posudzovania zhody alebo čínsky systém povinnej certifikácie; ľutuje, že Čína v protiklade k ustanoveniam v dohode WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach neoznamuje systematicky svoje osobitné subvencie;

6.

pripomína, že Čína si vo vzťahu k EÚ vytvorila značné obchodné výhody vo forme cielených štátnych subvencií, ktoré uplatňuje prostredníctvom najrôznejších právnych konštrukcií; vyzýva preto Čínu, aby svoje programy štátnych subvencií zosúladila s platným právom WTO; okrem toho vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie zreformovala antisubvenčné nariadenie tak, aby EÚ mohla efektívne reagovať na veľké výzvy, ktoré Čína prináša;

7.

konštatuje, že Čína ľutuje existenciu prekážok obchodu na európskom trhu, ako sú významné poľnohospodárske dotácie EÚ pre európskych poľnohospodárov, zložitý systém poľnohospodárskych ciel, technické prekážky obchodu, ako aj prekážky, ktoré bránia investovaniu tretích krajín v niektorých členských štátoch;

8.

je znepokojený nedostatočnou dôveryhodnosťou súdneho systému, ktorý nedokáže zabezpečiť dodržiavanie zmluvných záväzkov, a netransparentnosťou a nejednotnosťou uplatňovania regulačného režimu v oblasti investícií;

9.

je znepokojený nedostatočnou predvídateľnosťou a propagáciou technických pravidiel a noriem uplatňovaných na výrobky, najmä v oblasti certifikácie, ktoré vytvárajú pre podniky vyvážajúce do Číny významné obchodné prekážky;

10.

vyzýva Čínu, aby prijala medzinárodné normy pre výrobky a služby s cieľom podporiť rast obchodu medzi Čínou a ostatnými krajinami; víta skutočnosť, že Čína zvyšuje svoje zastúpenie v orgánoch, ktoré medzinárodné normy vytvárajú, a domnieva sa, že v tomto smere je potrebné ju podporiť recipročným zastúpením Európskej únie v orgánoch, ktoré určujú čínske normy; trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť, aby bol dovoz z Číny v súlade s európskymi normami v oblasti potravinárskych a nepotravinárskych výrobkov;

11.

je znepokojený skutočnosťou, že zahraničné podniky čelia ťažkostiam v prístupe k čínskemu verejnému obstarávaniu, čo je v protiklade k tomu, že prístup k európskemu verejnému obstarávaniu je garantovaný; znepokojujú ho možné nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú najmä tým, že skrytá štátna pomoc umožňuje čínskym podnikom dávať výrazne lepšie ponuky ako ich európski konkurenti; víta revíziu a rozšírenie pôsobnosti dohody o vládnom obstarávaní, čo bolo dohodnuté na poslednej ministerskej konferencii WTO 15. decembra 2011, a záväzky, ku ktorým sa Čína pri tejto príležitosti zaviazala, aj keď sú stále nedostatočné; vyzýva preto Čínu, aby sa vyjadrila, že pristúpi k dohode za podmienok porovnateľných s podmienkami ostatných strán dohody, v súlade so svojím záväzkom v protokole o pristúpení do WTO; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila, podľa možnosti v roku 2012, európsky nástroj na zabezpečenie reciprocity, pokiaľ ide otvorenosť na trhoch verejného obstarávania; domnieva, že je tiež dôležité posilniť nástroje zamerané na podnecovanie, koordináciu a podporu prístupu európskych MSP na prioritné trhy, akým je Čína;

12.

pripomína, že vývozné úvery, ktoré poskytujú čínske orgány a banky, spôsobujú narúšanie obchodu; preto vyzýva Čínu, aby postupovala v súlade s Dohodou OECD o usmerneniach pre oblasť štátom podporovaných vývozných úverov; vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie OECD o pristúpenie Číny k tejto dohode; nabáda tiež Čínu, aby podpísala Dohovor OECD o boji proti korupcii;

13.

pripomína, že hlavnou formou, v akej môžu zahraničné podniky pôsobiť v Číne, sú spoločné podniky, čo je mechanizmus veľmi obmedzujúci a príliš často spojený s prenosom strategických technológií, ktoré môžu podporiť rozvoj konkurencieschopnosti Číny v neprospech európskeho priemyslu v oblastiach, v ktorých je EÚ na poprednom mieste; je presvedčený, že ďalšia otvorenosť Číny v oblasti mechanizmu spoločných podnikov v kombinácii s lepšou ochranou práv duševného vlastníctva by bola prospešná pre obe strany a umožnila by väčší prístup európskych podnikov na čínsky trh;

14.

vyzýva EÚ, aby v prípade, že Čína bude používať nezákonné obchodné postupy, využila podľa potreby vždy také nástroje na ochranu obchodu, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO, ako sú antidumpingové, antisubvenčné a ochranné opatrenia, a aby vo väčšej miere využívala mechanizmus urovnávania sporov WTO s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v obchode EÚ s Čínou; je znepokojený tým, že Čína vo zvýšenej miere využíva antidumpingové opatrenia na vývoz z EÚ, ako aj opatrenia cenového dumpingu a štátnych subvencií; vyzýva preto Čínu, aby zabezpečila zosúladenie svojich antidumpingových opatrení s pravidlami WTO;

15.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou ochranou práv duševného vlastníctva v Číne a ľutuje, že európske podniky, najmä MSP, nemajú k dispozícii dostatok konkrétnych prostriedkov na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; víta rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu smernice o uplatňovaní práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty na lepšiu ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých multilaterálnych organizáciách, v ktorých je Čína členom (WTO, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)); vyjadruje želanie, aby Čína naďalej transponovala do svojich vnútroštátnych právnych predpisov súčasné medzinárodné právo o ochrane práv duševného vlastníctva, konkrétne z oblasti boja proti falšovaniu a pirátstvu, a naliehavo žiada čínske orgány, aby zabezpečili presadzovanie právnych predpisov, najmä na regionálnej úrovni; ľutuje, že Čína sa nezúčastnila na rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili colnú spoluprácu v rámci EÚ a s tretími krajinami, najmä s Čínou, pri konfiškácii falšovaného tovaru a aby zjednodušili colné postupy; žiada Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali s tretími krajinami v otázkach autorského práva a licencií;

16.

je presvedčený, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a účinné zavádzanie príslušných pravidiel v Číne by vo veľkej miere podnietili investorov z EÚ a iných krajín, aby v tejto krajine investovali, delili sa o nové technologické kapacity a modernizovali súčasné technológie;

17.

poznamenáva, že Čína produkuje 97 % vzácnych zemín používaných vo svete, a vyzýva ju, aby svojim obchodným partnerom zaručila udržateľné výrobné postupy a spravodlivý prístup na trhy; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť každému prípadnému obmedzeniu vývozu nerastných surovín z Číny; v tejto súvislosti pripomína uznesenie WTO z 5. júla 2011, potvrdené po odvolaní, v ktorom odsudzuje Čínu za zavedenie obmedzení na vývoz niektorých nerastných surovín; vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu dobrého hospodárenia s nerastnými surovinami s využitím väčšej energetickej účinnosti, recyklovania, efektívnejšieho využívania zdrojov a rozvoja priemyselnej spolupráce v sektoroch ekologického hospodárstva a inovácie; vyzýva na rokovania s cieľom prijať spoločné pravidlá a zásady obchodu so surovinami, čím sa vytvorí rámec na používanie vývozných obmedzení, a to v rámci WTO a G20, pretože tento problém sa týka najmä priemyselných krajín a Číny;

18.

naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o ambicióznej a vyváženej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorej cieľom bude vytvoriť lepšie prostredie pre investorov z EÚ v Číne, zaručiť transparentnosť riadenia čínskych spoločností, ktoré investujú v EÚ, a súčasne zvýšiť úroveň vzájomných kapitálových tokov; vyzýva Radu, aby vypracovala mandát Komisie pre budúcu investičnú dohodu s Čínou, pričom plne zohľadní stanoviská a pozície Parlamentu uvedené v uznesení zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike;

19.

víta vytvorenie centra EÚ pre európske malé a stredné podniky (centrum EÚ pre MSE) v Pekingu v novembri 2010, ktoré bolo otvorené pre malé a stredné podniky v marci 2011 a ktoré poskytuje pomoc európskym malým a stredným podnikom prekonať problémy, ktorým čelia pri operovaní na čínskom trhu, najmä v počiatočných štádiách rozvoja podnikania; víta tiež skutočnosť, že centrum vyhľadáva oblasti príležitostí pre MSP z EÚ v Číne a pomáha im v oblasti čínskeho právneho prostredia;

20.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi podnikmi a vytvárania partnerstiev medzi čínskymi univerzitami a spoločnosťami z EÚ s cieľom podporovať inovácie v Číne; pripomína výhody databázy EÚ v oblasti prístupu na trh, ktorá obsahuje informácie pre podniky EÚ o podmienkach prístupu na trh, ako sú dovozné clá, požiadavky na výrobky, obchodné prekážky, formality, dokumenty a štatistiky; víta činnosť Európskej obchodnej komory v Číne;

21.

domnieva sa, že zavedením mechanizmu výmeny informácií v súvislosti s medzivládnymi dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti obchodu s Čínou Komisia zjednoduší jednotný prístup k Číne;

22.

pripomína, že Čína zakúpila štátne dlhy členských štátov eurozóny; pripomína, že toto vlastníctvo dostalo nový politický rozmer v dôsledku vážnych dlhových problémov v eurozóne; žiada Komisiu, aby začala rokovania s Európskou centrálnou bankou (ECB) a členskými štátmi o vytvorení koordinovaného systému, ktorého cieľom by bolo identifikovať držiteľov štátnych dlhov; je znepokojený tým, že rokovacie kapacity EÚ v obchodných rokovaniach s Čínou sú ohrozené prispením Číny k finančnej stabilizácii eurozóny;

23.

zdôrazňuje, že údajné podhodnotenie a neexistujúca konvertibilita jüanu môžu poskytovať čínskemu vývozu nespravodlivú konkurenčnú výhodu, keďže Čína vlastní tretinu svetových devízových rezerv; žiada, aby boli posilnené medzinárodné finančné predpisy a makroekonomická koordinácia štátov G20, inak budú hospodárska stabilita a svetový obchod ohrozené; vyzýva Čínu, aby umožnila oceňovanie jüanu, aby tak dosiahol primeraný výmenný kurz; pripomína, že podľa európskych zmlúv môže EÚ v prípade neudržateľnej svetovej menovej nerovnováhy uskutočňovať kurzovú politiku;

24.

vyzýva Komisiu, aby nabádala Čínu k liberalizácii bežných účtov; súčasne vyzýva Komisiu, aby predložila dôkazy o tom, ako režim pevného výmenného kurzu poškodzuje konkurencieschopnosť EÚ, a aby potom zvážila vhodné priority na opatrenia;

25.

žiada členské štáty, aby s využitím vhodných monitorovacích mechanizmov zabezpečili, aby zahraničné podniky pôsobiace v EÚ dodržiavali všetky právne predpisy účinné na jednotnom trhu vrátane sociálnych a environmentálnych noriem, aby tieto podniky zabezpečili ochranu patentov a prispievali k úsiliu na podporu zachovania zamestnanosti v prípade, že kúpia európske podniky alebo otvoria pobočky v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili orgán, ktorý bude mať za úlohu posudzovanie zahraničných strategických investícií ex ante podobne ako Výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS) a ktorý bude Parlamentu podávať pravidelné správy, s cieľom získať jasnú predstavu o podnikoch, ktoré pôsobia a investujú na území EÚ;

26.

vyzýva EÚ, aby konala v rámci všetkých príslušných medzinárodných organizácií, napr. WHO, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Spojených národov (OSN), s cieľom začať proces reformy zameranej na začlenenie záväzných sociálnych, environmentálnych a zdravotných noriem do pravidiel o organizácii obchodu, ktorú bude riadiť WTO;

27.

ľutuje, že inštitucionálny rámec obchodných vzťahov EÚ s Čínou je roztrieštený a nekoordinovaný; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prehodnotila organizačnú schému bilaterálnych vzťahov, aby uskutočňovala lepšiu koordináciu a odstránila nadbytočnosť na úrovni nespočetných pracovných skupín, dialógov a ďalších formálnych a neformálnych subjektov pôsobiacich v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, jednotlivé regióny a obce, aby lepšie koordinovali svoje vlastné politiky vo vzťahu k Číne a aby prijali naliehavé kroky na dosiahnutie funkčného konsenzu, ktorý podporí uskutočnenie spoločných cieľov EÚ;

28.

vyzýva EÚ, aby vypracovala stratégiu s cieľom zamedziť núteným prenosom technológie; v tejto súvislosti vyjadruje želanie, aby sa urýchlene uzavrel postup posilnenej spolupráce v oblasti patentu Spoločenstva;

29.

žiada, aby sa v prípade každého tovaru, ktorý je v obehu na vnútornom trhu, prísne dodržiavali európske pravidlá a normy, a vyzýva Komisiu, aby v súlade s pravidlami WTO urýchlene vypracovala scenár postupného zavádzania podmienenosti obchodných výmen a/alebo opatrení na úpravu dane na hraniciach v súvislosti s tovarmi z tretích krajín, ktoré nerešpektujú tieto normy;

30.

zdôrazňuje rastúci vplyv Číny na scéne medzinárodného obchodu; vyzýva preto EÚ, aby bola naďalej opatrná, pokiaľ ide o politický, hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv rastúcich investícií Číny v rozvojových krajinách, najmä v Afrike a Latinskej Amerike;

31.

opäť potvrdzuje, že je potrebné, aby čínske investície v Latinskej Amerike a Afrike, najmä v osobitných hospodárskych zónach, prispievali k hospodárskemu rozvoju daných krajín a k rozvoju miestnych výrobných reťazcov s využitím miestnej pracovnej sily;

32.

je znepokojený tým, že niektoré európske spoločnosti investujú v Číne najmä z dôvodu nízkych výrobných nákladov spôsobených nižšími sociálnymi normami, environmentálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv; dôrazne odporúča, aby Komisia a členské štáty presadzovali v prípade európskych spoločností v Číne účinné postupy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a nabáda na šírenie a zverejňovanie osvedčených postupov týkajúcich sa iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; okrem toho žiada, aby Komisia posúdila, ako by bolo možné začleniť ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov do budúcej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou;

33.

domnieva sa, že považovať čínsku angažovanosť v rozvojových krajinách za nespravodlivú konkurenciu a prichádzať s konfliktnou reakciou by bolo neproduktívne, a to predovšetkým pre samotné rozvojové krajiny; zdôrazňuje, že je v najlepšom záujme rozvojových krajín, ako aj širšej celosvetovej hospodárskej súťaže a rastu, aby sa podniky a subjekty z EÚ, ktoré chcú Číne konkurovať v oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov s rozvojovými krajinami, snažili predkladať návrhy, ktoré budú najpríťažlivejšie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a prínosov, a to vrátane aspektov životného prostredia, sociálnych vecí, ľudských práv a riadenia;

34.

pripomína, že Čína je najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete; vyzýva EÚ, aby v rámci medzinárodných organizácií navrhla zahrnúť do rokovaní o medzinárodnom obchode ekologické aspekty a ciele v oblasti klímy; domnieva sa, že hospodárska moc Číny a jej schopnosť podporovať technologickú inováciu by sa mali využívať na podporu celosvetového boja proti zmene klímy;

35.

domnieva sa, že úsilie čínskych orgánov v oblasti niektorých základných práv v Číne, najmä sociálnych a pracovných práv, nie je dostatočné; nabáda preto EÚ a Čínu, aby viedli užší a zodpovednejší strategický dialóg založený na vzájomnom porozumení;

36.

vyzýva EÚ, aby vypracovala ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na výskume a inováciách, s inovačným financovaním, napr. formou dlhopisov na projekty, ktorá by podporovala rozvoj MSP, najmä prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu, s cieľom zachovať svoju konkurencieschopnosť vzhľadom na nové významné subjekty v oblasti priemyslu a výskumu; vyzýva EÚ, aby valorizovala európsku výrobu poskytovaním kvalitnejších informácií spotrebiteľom, najmä prijatím predpisov o označovaní pôvodu („made in“) výrobkov dovážaných do EÚ;

37.

vyjadruje želanie, aby EÚ posilnila svoje hospodárske, rozpočtové, daňové a politické riadenie, aby sa stala dôveryhodným a uznávaným partnerom na medzinárodnej scéne; vyzýva Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne s cieľom zabrániť tomu, aby partnerstvá a bilaterálne dohody oslabili pozíciu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi pri definovaní ich obchodnej politiky a ich politiky voči Číne; požaduje, aby EÚ uskutočňovala dlhodobú stratégiu v súvislosti s Čínou, pričom zaistí operačnú koordináciu medzi inštitúciami EÚ i medzi a členskými štátmi EÚ;

38.

zdôrazňuje, že je potrebné zaujať voči Číne vyvážený prístup; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby budovali rozsiahlu spoluprácu s Čínou v oblastiach spoločného výskumu, napríklad v oblasti bezpečnosti výrobkov a ľudského zdravia, a aby uskutočňovali ďalšie vedecké, technologické a kultúrne výmeny;

39.

mnohé obchodné otázky vo vzťahu s Čínou sa týkajú kvality a uplatňovania regulácie v rôznych oblastiach politiky vrátane priemyselnej politiky, environmentálnej politiky, krízových opatrení, finančnej stability a ochrany spotrebiteľa; žiada, aby sa takéto prípady riešili zintenzívnením dvojstrannej spolupráce alebo prostredníctvom riešenia sporov v rámci WTO;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/41

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/51

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä na uznesenie z 9. júna 2011 (1), uznesenie z 27. októbra 2011 (2) a uznesenie z 1. decembra 2011 (3),

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest o situácii Júlie Tymošenkovej z 3. apríla 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o situácii Júlie Tymošenkovej z 26. apríla 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie európskej komisárky zodpovednej za šport Androully Vassiliouvej o majstrovstvách Európy Euro 2012 zo 4. mája 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie poľského prezidenta Bronislawa Komorowskiho z 9. mája 2012 o tom, že majstrovstvá Európy vo futbale 2012 by sa mali uskutočniť,

—

so zreteľom na správu o pokroku pri vykonávaní európskej susedskej politiky na Ukrajine uverejnenú 15. mája 2012 (4),

—

so zreteľom na závery zo schôdze Rady pre spoluprácu EÚ – Ukrajina z 15. mája 2012,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009,

—

so zreteľom na uzatvorenie rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou o dohode o pridružení vrátane rokovaní o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) a na parafovanie tejto dohody,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1998 (5), a na prebiehajúce rokovania o dohode o pridružení, ktorá má nahradiť dohodu o partnerstve a spolupráci,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Ukrajina je krajina so strategickým významom pre EÚ; keďže Ukrajina vzhľadom na svoju veľkosť, zdroje, počet obyvateľov a geografickú polohu zastáva v Európe významnú pozíciu, vďaka ktorej je kľúčovým aktérom v regióne a výrazne ovplyvňuje bezpečnosť, stabilitu a prosperitu celého kontinentu, a preto by mala niesť politickú zodpovednosť;

B.

keďže situácia na Ukrajine v oblasti ľudských práv, dodržiavania občianskych slobôd a základných slobôd, zásad právneho štátu vrátane spravodlivých, nestranných a nezávislých súdnych procesov a jej zamerania na vnútornú reformu predstavuje nevyhnutný predpoklad ďalšieho rozvoja vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou;

C.

keďže podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou vrátane DCFTA bude významnou súčasťou európskych vyhliadok Ukrajiny; keďže čím viac bude Ukrajina uznávať spoločné hodnoty s EÚ a čím viac bude uskutočňovať reformy v zmysle danej dohody, tým viac sa prehĺbia jej vzťahy s EÚ; keďže pre EÚ je tiež veľmi dôležité, aby sa oblasť dodržiavania zásad právneho štátu, ako aj prosperity rozšírila na jej východnú hranicu, z ktorej významnú časť tvorí hranica s Ukrajinou;

D.

keďže komplexná reforma časti súdnictva a opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu pri trestných vyšetrovaniach a stíhaniach vrátane zásady spravodlivých, nestranných a nezávislých súdnych konaní ešte neboli na Ukrajine vykonané, keďže tieto reformy musia realizovať v úzkej spolupráci s Benátskou komisiou; keďže rozsudok o kasačnom odvolaní v prípade pani Tymošenkovej proti rozhodnutiu pečerského okresného súdu v Kyjeve sa očakáva 26. júna 2012;

E.

keďže odsúdenie bývalej ukrajinskej premiérky Júlie Tymošenkovej 11. októbra 2011 na sedem rokov odňatia slobody a súdne procesy s ďalšími vysokými úradníkmi bývalej vlády sú neprijateľné a predstavujú akt selektívnej spravodlivosti; keďže sú pozorované vážne nedostatky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a chýbajúce reformy vo všetkých aspektoch súdneho konania: trestnom stíhaní, súdnom procese, odsúdení, väznení a odvolaniach;

F.

keďže EÚ naďalej zdôrazňuje potrebu dodržiavať zásady právneho štátu vrátane spravodlivých, nestranných a nezávislých súdnych konaní, pričom súčasne sa treba vyvarovať rizika, aby nevznikol dojem, že sa súdne opatrenia používajú selektívne; keďže EÚ považuje tieto zásady za mimoriadne dôležité v krajine, ktorá sa usiluje o nadviazanie hlbšieho zmluvného vzťahu na základe politického pridruženia;

G.

keďže korupcia a zneužívanie moci sú naďalej veľmi rozšírené na Ukrajine a je potrebné, aby príslušné orgány na to jednoznačne reagovali tak, že predvedú vinníkov pred súd; keďže stíhania a vyšetrovania musia byť nestranné a nezávislé a nesmú sa zneužívať na politické účely;

H.

keďže dánsky Helsinský výbor pre ľudské práva, ktorý sledoval súdne konania v prípade Júlie Tymošenkovej, vo svojej predbežnej správe poukázal na základné nedostatky systému trestných súdov na Ukrajine, čo negatívne ovplyvnilo ochranu individuálnych ľudských práv a zásady právneho štátu;

I.

keďže európske vyhliadky Ukrajiny musia byť založené na politike systematických a nezvratných reforiem vo viacerých dôležitých inštitucionálnych, politických, hospodárskych a sociálnych oblastiach; keďže sa uskutočnili alebo prebiehajú dôležité reformy a iné ešte treba zaviesť; keďže rámec, ktorý zabezpečuje dohoda o pridružení, poskytne Ukrajine zásadný nástroj na modernizáciu a plán na riadenie vnútorných domácich reforiem, ako aj prostriedok na národné zmierenie, ktoré pomôže krajine prekonať nedávne negatívne trendy, preklenúť rozdiely existujúce v ukrajinskej spoločnosti a zjednotiť ju v snahe dosiahnuť cieľ európskej perspektívy na základe demokratických hodnôt, zásadách právneho štátu, dodržiavaní ľudských práv a dobrej správy vecí verejných;

J.

keďže Ukrajina spolu s Poľskom usporiada v júni 2012 majstrovstvá Európy vo futbale; keďže doteraz sa vysokopostavení európski politici vyjadrovali, že sa ako diváci nezúčastnia na zápasoch, ktoré sa odohrajú na Ukrajine, ale nevyzvali na bojkot zápasov počas majstrovstiev Európy vo futbale;

1.

zdôrazňuje, že jedným z jeho hlavných zahraničnopolitických cieľov je zlepšovať a posilňovať vzťahy s Ukrajinou a upevňovať európsku susedskú politiku, ktorej cieľom je podporovať politické, hospodárske a kultúrne vzťahy medzi príslušnými krajinami a EÚ a jej členskými štátmi; zdôrazňuje skutočnosť, že podpísanie a ratifikácia dohody o pridružení a jej skutočné plnenie si budú vyžadovať zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv – vrátane dekriminalizácie politických rozhodnutí v rámci revidovaného trestného zákonníka –, ako aj dodržiavania zásad právneho štátu a prehĺbenia demokracie, aby sa skončilo potláčanie politickej opozície, a slobodné, spravodlivé a transparentné voľby;

2.

zdôrazňuje, že súčasné problémy vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Európskou úniou možno vyriešiť iba na základe jasnej vôle ukrajinských orgánov vykonať a uplatňovať nevyhnutné reformy, najmä právneho a súdneho systému, s cieľom úplného dodržiavania zásad demokracie a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, práv menšín a zásad právneho štátu; požaduje, aby inštitúcie Európskej únie, Rada Európy a jej Benátska komisia poskytli tomuto reformnému procesu aktívnu a efektívnu podporu;

3.

opäť vyjadruje znepokojenie nad súdnymi konaniami zameranými voči bývalým a súčasným vysokým vládnym úradníkom, ktoré neprebiehali v súlade s európskymi normami spravodlivosti, nestrannosti, transparentnosti a nezávislosti; požaduje bezpodmienečné okamžité prepustenie všetkých väzňov odsúdených z politicky motivovaných dôvodov vrátane lídrov opozície;

4.

vyjadruje poľutovanie nad odsúdením bývalej premiérky Júlie Tymošenkovej; zdôrazňuje, že posilnenie zásad právneho štátu a nezávislého súdnictva, ako aj začatie dôveryhodného boja proti korupcii je nevyhnutné nielen na prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou, ale aj na upevnenie demokracie na Ukrajine;

5.

vyzýva ukrajinské orgány, aby rozlišovali medzi politickou a trestnou zodpovednosťou a podľa toho zmenili platný trestný zákonník; zdôrazňuje, že demokratický boj o politické rozhodnutia musí prebiehať v parlamente za účasti voličov v slobodných voľbách a nesmie byť ničený osobne a politicky motivovanými úkonmi trestného stíhania a zmanipulovanými rozsudkami trestných súdov;

6.

vyzýva ukrajinské orgány, aby pred začatím volebnej kampane vysvetlili situáciu väzňov odsúdených z politicky motivovaných dôvodov;

7.

vyzýva ukrajinské orgány, aby zaručili nestrannosť a transparentnosť kasačného procesu v prípade pani Tymošenkovej, ktorý by mal prebiehať v súlade so spravodlivými a primeranými právnymi normami a postupmi bežnými v Európe, a požaduje ukončenie uplatňovania selektívnej spravodlivosti zacielenej na politických a iných oponentov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ukrajinský vysoký špecializovaný súd pre trestné a občianske veci odložil svoj rozsudok o odvolacom konaní v prípade pani Tymošenkovej proti rozhodnutiu pečerského okresného súdu v Kyjeve; berie na vedomie odročenie vypočutia v rámci odvolacieho konania o prípade Júlie Tymošenkovej na 26. júna 2012, považuje tento odklad za poľutovaniahodný a varuje pred naťahovaním riadneho súdneho procesu;

8.

nalieha na ukrajinské orgány, aby zabezpečili riadne dodržiavanie práva všetkých väzňov odsúdených z politicky motivovaných dôvodov vrátane pani Tymošenkovej, pána Lucenka a pána Ivaščenka na primeranú lekársku starostlivosť v zodpovedajúcom zariadení, ich práva na neobmedzený prístup k právnemu zástupcovi a práva prijímať návštevy príbuzných a iných osôb, ako je veľvyslanec EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Ukrajina v plnej miere dodržiavala zákonné a ľudské práva obžalovaných a zadržiavaných osôb vrátane práva na lekársku starostlivosť, a to v súlade s medzinárodnými normami; odsudzuje používanie násilia väzenskou strážou voči Júlii Tymošenkovej a pripomína povinnosť Ukrajiny rýchlo a nestranne vyšetriť akékoľvek sťažnosti na mučenie a iné formy krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania;

9.

vyzýva ukrajinské orgány, aby zriadili nezávislú a nestrannú medzinárodnú skupinu pre právne otázky, ktorá bude podávať správy o prípadnom porušení základných práv a slobôd v prípadoch Júlie Tymošenkovej a ďalších členov jej vlády; s uspokojením berie na vedomie výsledky stretnutia predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza s ukrajinským premiérom Mykolom Azarovom a očakáva, že ukrajinské orgány zareagujú na dohodnutý návrh tým, že poskytnú usmernenia na jeho rýchle vykonanie s cieľom zabezpečiť v spolupráci s lekárskym tímom Charité a pri jeho podpore vhodnú lekársku starostlivosť pre Júliu Tymošenkovú, ako aj súdnu kontrolu odvolacích a kasačných konaní a budúcich súdnych procesov bývalej ukrajinskej premiérky, ktorú vykoná oficiálne uznaná a kompetentná osobnosť z EÚ;

10.

víta skutočnosť, že pani Tymošenková bola presunutá z kačanivského väzenia do nemocnice na základe jej vlastného rozhodnutia, a berie na vedomie nedávnu návštevu medzinárodných zdravotníckych odborníkov;

11.

trvá na tom, že všetky súdne konania vedené voči bývalým a súčasným vysokopostaveným vládnym úradníkom musia prebiehať v súlade s európskymi normami spravodlivosti, nestrannosti, transparentnosti a nezávislosti; odsudzuje skutočnosť, že ukrajinské orgány prinášajú nové politicky motivované prípady namierené voči Júlii Tymošenkovej a ďalším osobám, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu;

12.

vyjadruje vážne obavy nad stavom demokratických slobôd a praktikami zneužívania štátnych inštitúcií na stranícke účely a politickú pomstu;

13.

zdôrazňuje veľký význam slobodných, spravodlivých a transparentných parlamentných volieb na Ukrajine, ktoré sa uskutočnia neskôr v priebehu tohto roka, vrátane práva vedúcich predstaviteľov opozície na účasť na nich, ako aj potrebu dodržiavať pevné záväzky v oblasti dodržiavania demokratických hodnôt a zásad právneho štátu, a to aj v období medzi voľbami; vyzýva Európsky parlament, aby uplatnil svoje právo na medzinárodnú volebnú pozorovateľskú misiu s cieľom sledovať nasledujúce parlamentné voľby;

14.

pripomína ukrajinským orgánom, že sú potrebné komplexné reformy, ktoré sa musia uskutočniť s cieľom umožniť Ukrajine priblížiť sa k európskym normám a štandardom; zdôrazňuje, že zbližovanie Ukrajiny s EÚ by malo byť postavené na jej odhodlaní dodržiavať hodnoty a slobody EÚ; zdôrazňuje, že jedným zo základných kameňov týchto noriem musí byť nezávislé súdnictvo;

15.

zdôrazňuje, že úplné rešpektovanie právnych predpisov o ľudských právach a stanovenie základných noriem OBSE by posilnilo dôveryhodnosť ukrajinského predsedníctva OBSE, ktoré má krajina prevziať v roku 2013;

16.

vyjadruje nádej, že majstrovstvá Európy vo futbale usporiadané v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine sa skončia úspešne, pričom vyzýva európskych politikov, ktorí sa chcú zúčastniť na zápasoch Euro 2012 na Ukrajine, aby sa jasne verejne vyjadrili o tom, že poznajú politickú situáciu v krajine, a využili príležitosť na návštevu politických väzňov, alebo aby sa na podujatí zúčastnili ako súkromné osoby a nie ako VIP návštevníci;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie ESVČ, Rade, Komisii, členským štátom, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/54

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, články 6, 7, 21 a 27 Zmluvy o Európskej únii, články 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a so zreteľom na Chartu základných práv EÚ,

—

so zreteľom na Súbor nástrojov na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb, ktorý prijala pracovná skupina pre ľudské práva Rady Európskej únie,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1728 z 29. apríla 2010 o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a na odporúčanie výboru ministrov CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z novembra 2010 s názvom Homofóbia, transfóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 18. apríla 2012 o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (1),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie zo 14. decembra 2011 o nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 28. septembra 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite v Organizácii Spojených národov (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 19. januára 2011 o porušovaní slobody prejavu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve (4),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie zo 17. septembra 2009 o litovskom zákone o ochrane maloletých proti škodlivým vplyvom verejných informácií (5),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o homofóbii, najmä na uznesenia z 26. apríla 2007 o homofóbii v Európe (6), z 15. júna 2006 o rastúcom rasistickom a homofóbnom násilí v Európe (7) a z 18. januára 2006 o homofóbii v Európe (8),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a musí tieto hodnoty zachovávať a podporovať vo svojich vzťahoch s krajinami vo svete;

B.

keďže homofóbia je iracionálnym strachom z mužskej alebo ženskej homosexuality a z homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb a prejavom nevraživosti voči nim, je založená na predsudkoch a podobá sa rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a sexizmu a keďže sa prejavuje v súkromných a verejných oblastiach rôznymi formami, ako sú napríklad prejavy nenávisti a podnecovanie k diskriminácii, výsmech a slovné, psychologické a fyzické násilie, prenasledovanie a vraždy, diskriminácia porušujúca zásadu rovnosti a neoprávnené a nezmyselné obmedzenie práv, ktoré sú často skrývané za odôvodneniami zachovávania verejného poriadku, náboženskej slobody a práva na výhradu vo svedomí;

C.

keďže v Rusku boli v Riazanskej (2006), Archangeľskej (2011), Kostromskej (2012) i Petrohradskej oblasti (2012) prijaté trestné a administratívne právne predpisy proti „propagácii homosexuality“ a v oblastiach Novosibirska, Samary, Kirova, Krasnojarska a Kaliningradu sa v súčasnosti zvažuje zavedenie takýchto právnych predpisov; keďže tieto právne predpisy ukladajú rôzne pokuty až do 1 270 EUR pre fyzické osoby a až do 12 700 EUR pre združenia a spoločnosti a keďže federálna Duma zvažuje podobný právny predpis;

D.

keďže na Ukrajine parlament rokuje o dvoch návrhoch právnych predpisov predložených v rokoch 2011 a 2012, ktoré „šírenie homosexuality“ označujú za prečin vrátane „usporadúvania zhromaždení, sprievodov, akcií, demonštrácií a masových akcií zameraných na zámerné šírenie akýchkoľvek pozitívnych informácií o homosexualite“, pričom sa predpokladajú pokuty a až päťročné odňatie slobody, a keďže výbor pre slobodu prejavu a práva na informácie ukrajinského parlamentu tieto právne predpisy podporuje;

E.

keďže v Moldavsku boli v mestách Bălti, Soroši, Drochia, Cahul, Ceadîr Lunga a Hiliuți, ako aj v okresoch Anenei Noi a Basarabeasca nedávno prijaté právne predpisy o zákaze „agresívneho šírenia netradičných sexuálnych orientácií“ a v jednom prípade „moslimskej činnosti“ a keďže takéto opatrenia už boli štátnym zastupiteľstvom v prípade Chetriș vyhlásené za protiústavné;

F.

keďže v Litve zostáva právne nejasné, či verejnými informáciami možno alebo nemožno podporovať akceptovanie homosexuality v súvislosti so zákonom o ochrane maloletých proti škodlivým vplyvom verejných informácií, ktorý bol zmenený a doplnený v roku 2010;

G.

keďže v Lotyšsku člen rady mesta Riga nedávno predložil návrh zákona o zákaze „propagandy homosexuality“ s cieľom zabrániť uskutočneniu baltického pochodu v roku 2012 a keďže tento návrh ešte nebol posudzovaný;

H.

keďže v Maďarsku krajne pravicová strana Jobbik nedávno predložila niekoľko návrhov zákonov na zavedenie nového trestného činu „propagácia porúch sexuálneho správania“ a v rade hlavného mesta Budapešť predložil Fidesz pred budapeštianskym pochodom za práva homosexuálov vyhlášku na „obmedzenie obscénnych pochodov“ a keďže tieto návrhy boli následne stiahnuté;

I.

keďže delegácia EÚ v Moldavsku vyjadrila „hlboké poľutovanie a obavy“ v súvislosti s „týmito prejavmi netolerancie a diskriminácie“;

J.

keďže Komisia vyhlásila svoj záväzok zaručiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v EÚ a vyhlásila, že homofóbia nemá v Európe miesto;

K.

keďže homofóbia sa naďalej prejavuje v členských štátoch a tretích krajinách napríklad vo forme vrážd, zákazov pochodov homosexuálov a pochodov za rovnosť, verejného používania štvavých, výhražných a nenávistných výrokov, neschopnosti polície poskytovať primeranú ochranu a násilných povolených demonštrácií homofóbnych skupín;

L.

keďže Európsky parlament sa aj naďalej hlási k rovnosti a nediskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v EÚ, a najmä k schváleniu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, ktorá je zablokovaná v dôsledku výhrad niektorých členských štátov; k predkladaným návrhom na vzájomné uznávanie účinkov dokladov o rodinnom stave; k nadchádzajúcemu preskúmaniu rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii s cieľom zahrnúť homofóbnu trestnú činnosť a ku komplexnému plánu rovnosti bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

1.

dôrazne odsudzuje každú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v Európskej únii sa ešte stále plne nedodržiavajú základné práva homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb; vzýva preto členské štáty, aby zaručili ochranu homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb pred homofóbnymi nenávistnými prejavmi a násilím a zaručili, aby partneri rovnakého pohlavia požívali rovnaký rešpekt, dôstojnosť a ochranu ako zvyšok spoločnosti; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dôrazne odsúdili homofóbne nenávistné prejavy alebo podnecovanie k nenávisti a násiliu a aby zaručili, aby sa v praxi dodržiavala sloboda prejavu tak, ako sa zaručuje vo všetkých zmluvách o ľudských právach;

2.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii s cieľom posilniť a rozšíriť jeho pôsobnosť a zahrnúť doň trestné činy na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového vyjadrenia;

3.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby bola diskriminácia na základe sexuálnej orientácie zakázaná vo všetkých sektoroch prostredníctvom ukončenia antidiskriminačného balíka založeného na článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby sa smernica 2004/38/ES o voľnom pohybe vykonávala bez akejkoľvek diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii, a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na vzájomné uznávanie účinkov dokladov o rodinnom stave na základe zásady vzájomného uznávania;

5.

poukazuje na závery Agentúry Európskej únie pre základné práva v jej správe s názvom Homofóbia, transfóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v čo najväčšej miere uplatňovali stanoviská obsiahnuté v uvedenej správe;

6.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala budúce výsledky prieskumu Agentúry pre základné práva o homosexuáloch, bisexuáloch a transsexuáloch a aby prijala vhodné opatrenia;

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že výročná správa o uplatňovaní Charty základných práv bude zahŕňať stratégiu na posilnenie ochrany základných práv v EÚ vrátane úplných a komplexných informácií o výskyte homofóbie v členských štátoch, a aby navrhla riešenia a opatrenia na jej prekonanie;

8.

opakuje svoju požiadavku, aby Komisia vypracovala komplexný plán pre oblasť rovnosti bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

9.

domnieva sa, že základné ľudské práva homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov možno lepšie chrániť, ak budú mať tieto osoby lepší prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo; víta skutočnosť, že 16 členských štátov v súčasnosti tieto možnosti ponúka, a vyzýva ostatné členské štáty, aby takúto možnosť zvážili;

10.

je vážne znepokojený vývojom, ktorý obmedzuje slobodu prejavu a združovania na základe mylných predstáv o homosexualite a transsexualite; domnieva sa, že členské štáty EÚ by mali ísť príkladom pri uplatňovaní a ochrane základných práv v Európe;

11.

vyjadruje poľutovanie na tým, že právne predpisy tohto druhu sa už využívajú na zatýkanie a pokutovanie občanov, vrátane heterosexuálov, ktorí vyjadria podporu, toleranciu alebo súhlas vo vzťahu k homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám; vyjadruje tiež poľutovanie na tým, že tieto právne predpisy legitimizujú homofóbiu a niekedy násilie, ako to bolo v prípade násilného útoku na autobus aktivistov za práva homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb 17. mája 2012 v Petrohrade;

12.

odsudzuje násilie a hrozby v súvislosti s pochodom v Kyjeve 20. mája 2012, na ktorom boli zbití dvaja lídri pochodu, v dôsledku čoho bol pochod zrušený; pripomína, že dohody EÚ sú podmienené dodržiavaním základných práv tak, ako sa ustanovuje v zmluvách, a preto vyzýva Ukrajinu, aby zaviedla právne predpisy zakazujúce diskrimináciu vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie; domnieva sa, že súčasný vývoj na Ukrajine nie je v súlade s touto požiadavkou; vyzýva ukrajinské úrady, aby okamžite stiahli príslušné návrhy zákonov, navrhli právne predpisy zakazujúce diskrimináciu – a to aj diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie – a zaviazali sa k umožneniu bezpečného kyjevského pochodu na budúci rok;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že pojem „propaganda“ sa zriedkakedy definuje; je zhrozený tým, že médiá preukázateľne podliehajú autocenzúre, občania sú zastrašovaní a majú obavy prejaviť svoj názor a združenia a spoločnosti, ktoré používajú homosexuálne tolerantné označenia, ako napríklad dúhu, môžu čeliť prenasledovaniu;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že tieto právne prepisy a návrhy sú v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktorý zakazuje diskriminačné právne predpisy a praktiky na základe sexuálnej orientácie (9) a ktorého zmluvnými stranami sú aj Rusko, Ukrajina, Moldavsko a všetky členské štáty EÚ; vyzýva Radu Európy, aby tieto porušenia ľudských práv preskúmala, overila ich súlad so záväzkami súvisiacimi s členstvom v Rade Európy a s Európskym dohovorom o ľudských právach, a aby prijala príslušné opatrenia;

15.

ďalej zdôrazňuje, že vzdelanie má kľúčový význam, a preto vyjadruje potrebu dobrej, dostupnej a rešpektujúcej sexuálnej výchovy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vystupňovali boj proti homofóbii prostredníctvom vzdelávania, ako aj za pomoci administratívnych, súdnych a legislatívnych prostriedkov;

16.

napokon zdôrazňuje, že vnútroštátne a medzinárodné súdy neustále potvrdzujú, že obavy súvisiace s verejnou morálkou nie sú dôvodom na rôzny prístup, a to aj čo sa týka slobody prejavu; poukazuje na prevažnú väčšinu krajín v Európe, ktoré takéto právne predpisy nemajú a majú prosperujúce, rôznorodé a vzájomne ohľaduplné spoločnosti;

17.

vyzýva zodpovedné orgány v Rusku, na Ukrajine, v Moldavsku a vo všetkých členských štátoch EÚ, aby preukázali a zaručili dodržiavanie zásady nediskriminácie a opätovne prehodnotili tieto právne predpisy a návrhy vo vzťahu k medzinárodným zákonom v oblasti ľudských práv a k vlastným záväzkom v rámci týchto zákonov;

18.

vyzýva Komisiu, Radu a službu pre vonkajšiu činnosť, aby si povšimli tieto zákazy a odsúdili ich, najmä v rámci vnútorných vecí, dvojstranného dialógu a európskej susedskej politiky; ďalej vyzýva Radu Európskej únie a službu pre vonkajšiu činnosť, aby túto otázku otvorili na príslušných medzinárodných fórach, napríklad v Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a na pôde Organizácie Spojených národov;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej komisii, Rade Európskej únie, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, národným vládam a parlamentom Ruska a Ukrajiny, regionálnym parlamentom Ruska uvedeným v tomto dokumente a moldavským mestským radám uvedeným v tomto dokumente.

13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/59

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (COM(2012)0095),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie o Pláne Komisie pre Európu efektívne využívajúcu zdroje prijaté 19. decembra 2011 (18786/11), závery Rady pre hospodársku súťaž z 29. septembra 2011 o konkurencieschopnom európskom hospodárstve a závery Rady pre životné prostredie z 20. decembra 2010 o udržateľnom hospodárení s materiálmi, udržateľnej výrobe a spotrebe: kľúčový príspevok k Európe, ktorá efektívne využíva zdroje,

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 (SOER 2010),

—

so zreteľom na nadchádzajúcu konferenciu Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji 20. – 22. júna 2012 v Brazílii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Sprístupnenie surovín pre budúci blahobyt Európy – návrh európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti surovín (COM(2012)0082),

—

so zreteľom sa svoje uznesenie z 19. januára 2012 o téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0161/2012),

A.

keďže súčasná hospodárska, finančná a environmentálna kríza ukazuje, že Európa naliehavo potrebuje nové zdroje udržateľného hospodárskeho rastu;

B.

keďže následky nedostatku zdrojov, napríklad stúpajúce ceny, mimoriadne ťažko znášajú ľudia s nižším príjmom a v znevýhodnených regiónoch; keďže je preto ešte potrebnejšia než predtým súčinnosť medzi sociálnymi a environmentálnymi politikami;

C.

keďže rastúci dopyt po prírodných zdrojoch a ich nadmerné využívanie a s tým súvisiaca zmena využívania pôdy vedú k znehodnocovaniu životného prostredia, rýchlejšej zmene klímy a ničeniu obmedzeného prírodného kapitálu Zeme vrátane straty biodiverzity;

D.

keďže vzácnosť zdrojov vyplývajúca z ich intenzívneho využívania, cenové špekulácie na trhoch s komoditami a dramatický nárast celosvetovej spotreby zvyšujú ceny surovín, pričom reálne ceny komodít sa od prelomu storočia zvýšili o 147 %; keďže EÚ bude pravdepodobne čeliť vážnym výzvam pri zabezpečovaní prístupu ku kľúčovým zdrojom a ich neprerušenej dodávky; keďže sa uznáva, že účinné využívanie surovín v priemysle a na politickej úrovni je kľúčové v záujme riešenia týchto problémov;

E.

keďže prechod hospodárstva na efektívne využívanie zdrojov, ktoré rešpektuje hranice možností planéty a umožňuje nárast počtu obyvateľstva na celom svete, a počet obyvateľstva, ktoré žije v budúcich industrializovaných krajinách, prinesú zvýšenie konkurencieschopnosti a nové zdroje rastu a zamestnanosti prostredníctvom úspor vďaka vyššej účinnosti, komercializácie inovácií a lepšieho riadenia zdrojov počas ich celého životného cyklu;

F.

keďže recyklácia je viac než len zhromažďovanie recyklovateľného odpadu, a preto je nevyhnutné, aby bol každý krok v hodnotovom reťazci obsiahnutý v budúcich opatreniach;

G.

keďže budúca holistická politika v oblasti zdrojov by nemala rozlišovať len medzi obnoviteľnými a neobnoviteľnými zdrojmi, ale mala by sa zaoberať aj stálymi materiálmi;

H.

keďže výsledky Eurobarometra z marca 2011 ukazujú, že efektívnosť využívania zdrojov a udržateľná výroba a spotreba vyvolávajú najväčšie obavy občanov EÚ; keďže nebude v žiadnom prípade možné postupovať smerom k udržateľnosti, pokiaľ sa do tohto procesu priamo nezapoja občania prostredníctvom zmeny postojov a zmeny v zvyklostiach spoločnosti, čo sa týka používania zdrojov;

I.

keďže zaistenie prístupu k zdrojom a ich neprerušovanej dodávky sa stávajú čoraz zložitejším problémom v dôsledku nárastu spotreby zdrojov a rozšírenia využívania vody a pôdy;

J.

keďže konkurencieschopný priemysel umožňuje nové investície do efektívnejších technológií;

1.

vyzýva Komisiu, aby zriadila spoločné pracovné skupiny zamerané na tri kľúčové oblasti – potraviny a nápoje, bývanie a mobilita – s cieľom čo najskôr vytvoriť akčné plány efektívneho využívania zdrojov v Európe s jasnými opatreniami na zníženie používania zdrojov; pracovné skupiny by mali dopĺňať činnosť platformy pre efektívne využívanie zdrojov a tvorili by ich odborníci z Komisie, členských štátov, priemyslu, občianskej spoločnosti a iných kľúčových zainteresovaných strán, pričom ich úlohou by bolo podnecovať partnerstvá medzi subjektmi v celom hodnotovom reťazci;

2.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prekážky fungovania európskeho trhu pre recykláciu a opätovné použitie, a stimulovali takýto trh podporou dopytu po recyklovaných materiáloch a vedľajších produktoch a ich dostupnosti prostredníctvom opatrení, ktoré by mali zahŕňať rýchly ďalší rozvoj prísnych kritérií „konca odpadu“ a hospodárske stimuly, ako je napríklad zníženie sadzieb DPH na druhotné suroviny v sektoroch, v ktorých trh nefunguje dobre, alebo podpora používania inovatívnych technológií zberu a triedenia, a to do roku 2013; tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu plne implementovať všetky existujúce právne predpisy v oblasti odpadov a posilniť presadzovanie a monitorovanie;

3.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a technologické inovácie s cieľom urýchliť prechod na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; zdôrazňuje, že jedným z hnacích motorov vybudovania Európy efektívne využívajúcej zdroje je iniciatíva Inovácie v Únii vrátane programu Horizont 2020, európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín, akčného plánu v oblasti ekologických inovácií a inovačných centier znalostí; vyzýva Komisiu, aby zriadila ľahko prístupnú on-line databázu najlepších postupov pre efektívne využívanie zdrojov;

4.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa do roku 2013 dohodli na jasných, pevných a merateľných ukazovateľoch hospodárskej činnosti, ktoré zohľadnia zmenu klímy, biodiverzitu a efektívne využívanie zdrojov z pohľadu celého životného cyklu, napríklad vo forme koša štyroch ukazovateľov využívania zdrojov, a to pôdnej stopy, vodnej stopy, materiálovej stopy a uhlíkovej stopy, a používali tieto ukazovatele ako základ pre legislatívne iniciatívy a konkrétne ciele znižovania; zdôrazňuje, že tento proces musí byť transparentný a musí zahŕňať kľúčové zainteresované strany;

5.

vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie pôsobnosti smernice o ekodizajne na iné ako energeticky významné výrobky a aby vypracovala ďalšie požiadavky týkajúce sa celkovej efektívnosti využívania zdrojov a výkonnosti výrobkov, ktoré by zahŕňali recyklovaný obsah, trvanlivosť, recyklovateľnosť, opraviteľnosť a opätovné využitie, s cieľom zlepšiť ich vplyv na životné prostredie a podporiť recyklačné trhy; zdôrazňuje, že každý takýto návrh musí byť založený na komplexných posúdeniach vplyvu a musí byť v súlade s inými príslušnými právnymi predpismi;

6.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v čo najväčšom rozsahu začlenili politiku efektívneho využívania zdrojov do všetkých ostatných politík vrátane preklenujúcich politík hospodárskeho riadenia, ako je napríklad Európa 2020, a implementovali ju na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

7.

podporuje hlavnú iniciatívu týkajúcu sa Európy efektívne využívajúcej zdroje a Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a jeho víziu do roku 2050 vrátane jeho míľnikov; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila všetky legislatívne a iné iniciatívy potrebné na dosiahnutie týchto míľnikov a aby zabezpečila súdržné zladenie všetkých politík EÚ s týmito míľnikmi a celkovou víziou EÚ týkajúcou sa vytvorenia nízkouhlíkového hospodárstva do roku 2050 okrem iného aj prostredníctvom obmedzenia emisií skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990; pripomína, že oddelenie hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov je nevyhnutné na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy a na zníženie jej závislosti od zdrojov; odporúča, aby Komisia zaistila zachovanie stabilného legislatívneho rámca, aby sa neohrozili dlhodobé investície;

8.

zdôrazňuje význam efektívneho využívania zdrojov pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; vyjadruje presvedčenie, že rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 by mal v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu; vyzýva členské štáty, aby prijali národné plány efektívneho využívania zdrojov, ktoré by zahŕňali osobitné opatrenia a ciele, v súlade s cieľmi plánu na úrovni EÚ;

9.

vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 navrhla nový rámec politiky udržateľnej spotreby a výroby, ktorým stanoví proces identifikácie prioritných produktov alebo služieb, ktoré najviac prispievajú ku kľúčovým globálnym oblastiam spotreby (voda, pôda, suroviny a uhlík), a to v súlade s ukazovateľmi spotreby stanovenými v pláne efektívneho využívania zdrojov; uvedené by mali sprevádzať legislatívne návrhy zaoberajúce sa prioritnými produktmi a službami pomocou relevantných nástrojov vrátane mechanizmov, ktoré môžu zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v dodávateľskom reťazci, a možnosti stanoviť minimálne požiadavky alebo referenčné kritériá najlepšej výkonnosti prostredníctvom vykonávacích opatrení;

10.

zastáva názor, že kroky zamerané na dosiahnutie efektívnejšieho využívania zdrojov nemožno v žiadnom prípade obmedzovať len na verejnú sféru, a preto vyzýva Komisiu, členské štáty a podniky, aby založili svoje hospodárske stratégie na radikálnom zlepšení efektívnosti využívania zdrojov, ktoré bude viesť k oddeleniu hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov; takisto sa domnieva, že je potrebné zamerať sa tak na efektívnosť, ako aj na účinnosť využívania zdrojov;

11.

zdôrazňuje naliehavú potrebu rýchlo konať s cieľom podporiť inovácie a investície do nových technológií a podnikateľských modelov vrátane sektorových priemyselných stratégií a udržateľných podnikateľských modelov, ako napríklad lízingová spoločnosť, a vytvoriť stimuly, ktoré budú mať pre hospodárstvo prínos; zdôrazňuje kľúčový význam súkromného sektora vrátane MSP pri zabezpečení zeleného hospodárskeho rastu;

12.

zdôrazňuje, že Európa ako recyklujúca spoločnosť musí do veľkej miery opätovne používať a recyklovať svoj vlastný odpad a produkovať druhotné suroviny tým najúčinnejším spôsobom;

13.

žiada o vypracovanie normy pre využívanie zdrojov, ktorá by bola v prospech MSP a zakladala by sa na koncepciách, ako je iniciatíva Global Compact;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne začlenili ciele efektívneho využívania zdrojov do európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík; naliehavo vyzýva členské štáty, aby potvrdili túto požiadavku v Európskej rade; vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie o tom, ako sa bude v rámci európskeho semestra konkrétne hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní efektívnejšieho využívania zdrojov;

15.

zdôrazňuje, že výhoda novátora v oblasti efektívneho využívania zdrojov môže pomôcť ovládnuť rastúce trhy, pričom pripomína, že EÚ ovláda približne jednu tretinu svetového trhu s environmentálnymi technológiami;

16.

pripomína, že aby sa zabránilo nadchádzajúcim problémom, ako je napríklad vzácnosť zdrojov alebo ich stúpajúce ceny, je potrebné znížiť objem využívaných zdrojov;

17.

poznamenáva, že na to, aby bolo možné realizovať prechod na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, musia trhové ceny plne vyjadrovať mieru vzácnosti zdrojov, ako aj všetky náklady na výrobný proces; zdôrazňuje, že trhy podnecujú k efektívnemu využívaniu zdrojov, ak ceny vyjadrujú skutočné náklady na použité zdroje; požaduje vykonávanie prístupu založeného na životnom cykle v účtovných procesoch a internalizáciu vonkajších environmentálnych nákladov podľa zásady „znečisťovateľ platí“;

18.

podporuje záväzok Komisie uvedený v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, že bude rozvíjať trhové nástroje, ktoré by umožnili zahrnúť negatívne externality do trhových cien, vďaka čomu by ceny vyjadrovali skutočné náklady na používanie zdrojov a ich environmentálny dosah;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly, ktoré budú nabádať spoločnosti a verejné orgány, aby merali, hodnotili a priebežne zlepšovali svoju vodnú, pôdnu, surovinovú a uhlíkovú stopu, a prijali opatrenia na rozšírenie zásady zodpovednosti výrobcu a na odstránenie prekážok, ktoré brzdia efektívne využívanie zdrojov;

20.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel environmentálnych daní, a zdôrazňuje, že by sa tým malo umožniť zníženie iných druhov daní, ako napríklad zdanenie miezd, zvýšenie konkurencieschopnosti, zabezpečenie rovnakých podmienok a vytvorenie priestoru pre technologický rozvoj; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a porovnávali účinky tohto nástroja;

21.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozvoj hierarchického modelu s cieľom zaistiť najvyššiu pridanú hodnotu použitia zdrojov bez ohrozenia životného prostredia;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne a najneskôr do roku 2014 prijali konkrétne plány založené na jasnej definícii na zrušenie všetkých dotácií škodlivých pre životné prostredie do roku 2020 vrátane dotácií, ktoré stimulujú neefektívne využívanie obnoviteľných zdrojov, a aby podávali správu o pokroku vo svojich národných programoch reforiem;

23.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala príležitosti na vytvorenie celoeurópskych programov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré by motivovali výkonnosť vo všetkých členských štátoch vrátane tých, kde sú miery opätovného používania a recyklácie oveľa nižšie ako priemer EÚ;

24.

poukazuje na význam, ktorý zohrávajú občania a občianska spoločnosť pri uskutočňovaní zmeny a transformácii hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné rozpracovať stratégie na zvýšenie povedomia, na zmenu správania spotrebiteľov a na zabránenie opačným účinkom;

25.

zdôrazňuje potrebu zaistiť udržateľnú európsku ponuku surovín, ktorá by postačovala na naplnenie potrieb rozvíjajúceho sa sektora recyklácie a rozširovala by otvorené hospodárstvo Európy a tvorila pracovné miesta;

26.

vyzýva na prísnejšie požiadavky týkajúce sa ekologického verejného obstarávania v súvislosti s výrobkami a službami so značným environmentálnym vplyvom, ktoré najviac prispievajú k spotrebe kľúčových globálnych zdrojov (voda, pôda, suroviny a uhlík), ako sú stanovené v pláne efektívneho využívania zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosti prepojenia ekologického verejného obstarávania a projektov financovaných zo zdrojov EÚ; požaduje, aby sa do konca tohto roka vyvinulo úsilie na podporu spoločného verejného obstarávania a sietí pracovníkov v oblasti verejného obstarávania s cieľom podpory ekologického verejného obstarávania, pričom to, samozrejme, nesmie vytvárať konkurenčnú nevýhodu pre verejné podniky;

27.

požaduje, aby sa požiadavky na environmentálne informácie rozšírili tak, aby zastrešovali tradičné hromadné spotrebiteľské tovary; podporuje národné testy environmentálneho označovania a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na rozvoji harmonizovanej európskej metódy výpočtu environmentálnej stopy produktu s cieľom poskytnúť spotrebiteľom viac informácií o produktoch, ktoré nepatria do existujúcich systémov, ako sú napríklad systémy ekologického označovania, energetického označovania a označovania organického poľnohospodárstva;

28.

zdôrazňuje význam súhrnnej etikety zahrňujúcej okrem iného zdroj, z ktorého pochádzajú informácie o produkte; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zlepšenie súčasného nariadenia o označovaní zavedením etikiet, ktoré umožňujú spotrebiteľovi okamžitý, dobre informovaný a udržateľný výber;

29.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie acquis EÚ v oblasti odpadu vrátane minimálnych cieľov, a to prostredníctvom svojich vnútroštátnych stratégií a plánov predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom; opakuje, že treba ďalej rozpracovať existujúce ciele v oblasti zberu a triedenia odpadu a nastaviť ich na najvyššiu a najkvalitnejšiu obnovu materiálov v každej fáze; preto poukazuje na potrebu financovania EÚ zameraného na uprednostňovanie aktivít, ktoré sú v hierarchii odpadu postavené vyššie, ako sa uvádza v rámcovej smernici o odpade (napr. uprednostnením recyklačných podnikov pred likvidáciou odpadu); vyzýva Komisiu, aby zvážila potrebu zdokonaliť a zladiť metódy výpočtov a štatistík súvisiacich s odpadom s cieľom poskytnúť spoľahlivý základ pre podporu recyklácie;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinnejšie konali v rámci boja proti nezákonnej doprave odpadu, najmä nebezpečného odpadu, do krajín mimo EÚ, a najmä aby posilnili vhodné systémy monitorovania; navrhuje vytvorenie európskej politiky pre vonkajší odpad s cieľom šíriť najlepšie európske normy nakladania s odpadom mimo EÚ;

31.

poukazuje na to, že viac ako 20 % potravín sa vyhadzuje ako odpad, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na výrazné zníženie odpadu z potravín; okrem toho zdôrazňuje, že nedochádza len k vyhadzovaniu potravín, ale aj zdrojov využívaných na spracovanie a balenie potravín;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na informovanie, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia, najmä pokiaľ ide o triedenie odpadu, opätovné využívanie a recykláciu, keďže vzdelávania priamo ovplyvňuje návyky týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov;

33.

vyzýva Komisiu, aby zjednodušila acquis v oblasti odpadu pri zohľadnení hierarchie odpadu a potreby znížiť reziduálny odpad na úplné minimum; preto vyzýva Komisiu, aby do roku 2014 predložila návrhy s cieľom postupne zaviesť všeobecný zákaz skládkovania odpadu na európskej úrovni a zákaz spaľovania recyklovateľného a kompostovateľného odpadu do konca tohto desaťročia; uvedené by mali sprevádzať vhodné prechodné opatrenia vrátane ďalšieho rozvoja spoločných noriem na základe prístupu životného cyklu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala recyklačné ciele smernice o odpadoch pre rok 2020; zastáva názor, že daň zo skládkovania odpadu, ako ju už zaviedli niektoré členské štáty, by tiež pomohla dosiahnuť uvedené ciele;

34.

poukazuje na to, že existujúce skládky by mohli slúžiť ako rezervy surovín (mestská ťažba), na túto tému však existuje málo vedeckých zistení;

35.

vyzýva členské štáty, aby rozšírili prácu na usmerneniach týkajúcich sa vypracovania noriem pre recyklovaný materiál prostredníctvom Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN);

36.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, že politiky budú viesť ku kaskádovému využívaniu prírodných surovín a k uprednostňovaniu produktov s najvyššou pridanou hodnotou a produktov najefektívnejšie využívajúcich zdroje pred výrobou energie, pričom sa zohľadní najmä potenciál zmierňovania emisií skleníkových plynov;

37.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala aj takýto kaskádový prístup v prípade využívania biomasy, ktorý pred bioenergetikou uprednostňuje recykláciu a produkty s najvyššou pridanou hodnotou a produkty najefektívnejšie využívajúce zdroje, ako sú napríklad bioprodukty a biologické priemyselné materiály;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali program na zvyšovanie informovanosti a aby poskytovali poradenstvo spoločnostiam, najmä MSP;

39.

zdôrazňuje, že aby bol prístup na základe životného cyklu zmysluplný, musí byť založený na čo najpresnejšom účtovníctve; v tejto súvislosti trvá na tom, že pri vykonávaní smernice o kvalite palív by dodávatelia mali uplatňovať samostatnú predvolenú hodnotu pre bitúmenové piesky;

40.

zdôrazňuje význam výskumu, vývoja a inovácií pre zrýchlenie premeny na Európu účinne využívajúcu zdroje; poznamenáva, že väčšia miera inovácií je potrebná najmä v oblasti ekologického prieskumu a ťažby surovín, poľnohospodárstva, chémie, spracovania a recyklácie odpadu, vodohospodárstva, potenciálu opätovného využitia a nahradenia materiálov, technológií a dizajnu s výrazným vplyvom na životné prostredie riešeniami, ktoré sú menej materiálovo a energeticky náročné; poukazuje na to, že k inováciám, výskumu a vývoju by prispelo aj poskytnutie daňových úľav spojených so zníženým využívaním zdrojov;

41.

pripomína, že efektívne využívanie zdrojov by malo byť zamerané na pomoc EÚ so zvyšovaním jej technickej výkonnosti, aby sa zo surovín v celom hodnotovom reťazci (v rámci ťažby, spracovania, rafinácie a recyklovania) mohlo vyťažiť viac;

42.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom možno zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v ťažobnom a spracovateľskom priemysle EÚ s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť, a to aj podporou zavádzania nových technológií a zintenzívnením výroby vedľajších produktov popri základných kovoch;

43.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili zriadenie centier pre inovačné technológie v záujme podpory ťažby, recyklácie a opätovného využívania užitočných zložiek z produktov ťažobného odpadu a aby uľahčili následné využívanie produktov ťažobného odpadu nachádzajúcich sa v rôznych typoch skladísk odpadu a v stavebnom priemysle, ako aj manipuláciu s týmito typmi skladísk odpadu ekologicky bezpečným spôsobom;

44.

poukazuje na potrebu využívania alternatívnych výrobkov, čím by sa zmenili spotrebné návyky náročné na materiály a energiu a súčasne by sa dosiahla rovnaká úroveň výkonnosti, ako aj potrebu využívania alternatívnych surovín a iných materiálov, vďaka ktorým by boli výrobné procesy menej energeticky náročné;

45.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala účinky zdanenia prírodných zdrojov a pôvodných surovín, a najmä všetky vedľajšie účinky, akými sú neudržateľné náhrady, daňové úniky alebo presun hospodárskej činnosti do tretích krajín;

46.

zdôrazňuje význam zručností a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto súvislosti zapojili do úzkeho dialógu so sociálnymi partnermi, akademickou obcou a zástupcami priemyslu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s priemyslom a akademickou obcou podporovali efektívne využívanie zdrojov prostredníctvom osobitných univerzitných programov a štipendií; ďalej v tejto súvislosti podporuje výmenné programy v tejto oblasti, ako je program Erasmus Mundus pre nerasty a životné prostredie;

47.

zdôrazňuje potrebu investovať do recyklácie surovín a vzácnych zemín, keďže ťažba, rafinácia a recyklácia vzácnych zemín majú vážne environmentálne dôsledky, ak sa neriadia náležitým spôsobom;

48.

zdôrazňuje, že biodiverzita je nevyhnutná pre existenciu ľudského života a dobré životné podmienky spoločností, a to priamo aj nepriamo prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje; víta a podporuje stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 vrátane všetkých jej cieľov a opatrení; zdôrazňuje význam uplatňovania ochrany biodiverzity aj v rámci úsilia o Európu účinne využívajúcu zdroje;

49.

rovnako víta to, že sa vypracovali osobitné opatrenia na kontrolu invazívnych druhov, a žiada, aby sa tieto opatrenia bezodkladne vykonávali;

50.

poukazuje na význam vody ako prírodného zdroja, ktorý je nevyhnutný pre ľudstvo aj ekosystémy; pripomína zvýšený tlak na dostupnosť a kvalitu čistých a bezpečných vodných zdrojov v dôsledku takých faktorov, akými sú odlesňovanie, urbanizácia, rast počtu obyvateľstva, hospodársky rast a zmena klímy; zdôrazňuje potrebu viacúrovňového prístupu k hospodáreniu s našimi vodnými zdrojmi, pričom kladie dôraz na úlohu miestnych a regionálnych orgánov v kontexte hlavnej iniciatívy týkajúcej sa Európy efektívne využívajúcej zdroje;

51.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby tiež vypočítala a zverejnila náklady na environmentálne škody vznikajúce následkom politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu;

52.

vyzýva Komisiu, aby využívala najlepšie postupy v oblasti efektívneho využívania zdrojov s cieľom vypracovať vhodné kritériá a začala pilotné projekty týkajúce sa viacerých zdrojov, napríklad fosforu, s cieľom dosiahnuť do roku 2020 mieru opätovného využitia prakticky na úrovni 100 % a optimalizovať ich využívanie a recykláciu; zdôrazňuje, že takéto pilotné projekty by mali dostať priamu finančnú podporu z EÚ;

53.

domnieva sa, že s európskymi zdrojmi treba hospodáriť spôsobom, ktorý je strategickejší a vhodnejší z hľadiska životného prostredia; nazdáva sa, že by sa malo vynakladať väčšie úsilie na hospodárenie s existujúcimi zdrojmi v EÚ, najmä nerastnými surovinami, kovmi a drevom, ako aj zdrojmi energie vrátane fosílnych palív; zdôrazňuje, že EÚ má potenciálnu schopnosť pokrývať svoje vlastné surovinové potreby, a žiada ju, aby znížila svoju závislosť od dovozu surovín vyrobených metódami, ktoré nie sú udržateľné z hľadiska životného prostredia;

54.

zastáva názor, že priemysel členských štátov by mal čoraz viac využívať domáce suroviny; poukazuje na to, že riadením domácich zdrojov by sa malo zabezpečiť, aby nedochádzalo k ich plytvaniu;

55.

zdôrazňuje význam udržateľného poľnohospodárstva, čo povedie k zníženiu importovaného využívania pôdy a uhlíkovej stopy Európy;

56.

domnieva sa, že informovanosť spotrebiteľov zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní efektívnosti využívania zdrojov v rámci spotreby potravín, a podporuje iniciatívy na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni zamerané na podporu udržateľnejších modelov spotreby potravín;

57.

upozorňuje na úlohu obnoviteľných prírodných zdrojov, ako sú napríklad lesy, pri dosahovaní efektívnosti využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby podporovala používanie obnoviteľných, biologických, recyklovateľných a ekologických surovín a iných materiálov; poukazuje najmä na to, že využívanie obnoviteľných materiálov s nízkymi emisiami, ako je napríklad drevo, na stavebné účely je z hľadiska využívania zdrojov efektívne;

58.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť ochranu lesov v EÚ a posilniť súvisiace metódy predchádzania rizikám, keďže lesné zdroje a environmentálne kvality dreva predstavujú značný prírodný kapitál; žiada, aby sa vytvorili finančné nástroje na financovanie opatrení na predchádzanie lesným požiarom a výskytu parazitov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s drevospracujúcim priemyslom preskúmala priestor na prijatie osobitných opatrení zameraných na udržateľné využívanie lesných zdrojov, a to najmä prostredníctvom pilotných projektov; požaduje lepšie uplatňovanie opatrení v oblasti lesného hospodárstva, ktoré existujú v rámci rôznych politík EÚ, s cieľom zlepšiť hospodársku hodnotu lesov a zabezpečiť lepšiu dostupnosť dreva, napríklad prostredníctvom činností opätovnej výsadby v rámci programov rozvoja vidieka;

59.

zdôrazňuje, že straty živín v životnom prostredí v dôsledku poľnohospodárskej produkcie vyvolávajú veľké externé náklady pre ekosystémy, ľudské zdravie a klímu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla moderné techniky riadenia živín s cieľom obmedziť straty živín v dôsledku zintenzívňovania produkcie;

60.

zdôrazňuje, že reformný balík k spoločnej politike v oblasti rybného hospodárstva je kľúčovou zložkou v kontexte hlavnej iniciatívy týkajúcej sa Európy efektívne využívajúcej zdroje; domnieva sa, že maximálne udržateľné výnosy, predchádzanie odhadzovaniu, čistejšie a účinnejšie motory, selektívnejšie rybárske náčinie, rovnaké podmienky v medzinárodnom meradle a nadbytočné kapacity flotíl sú otázky, ktoré treba riešiť v záujme ekologicky a ekonomicky zdravého sektora rybolovu a akvakultúry; ďalej zdôrazňuje sociálny a hospodársky význam malých pobrežných flotíl;