10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/1

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (COM(2006)0819),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ a jej susedné regióny: obnovená koncepcia spolupráce v oblasti dopravy (COM(2011)0415),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ (2),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0094/2012),

A.

keďže v súčasnosti neexistuje všeobecne uznávané vymedzenie pojmu „regionálne letisko“; keďže letiská, ktorých základnou spádovou oblasťou je hlavné mesto, nie sú zahrnuté do rozsahu tejto správy; keďže sa navrhuje, že regionálne letiská, t. j. letiská, ktoré nepatria medzi uzlové letiská, by sa mali rozdeliť na významné a menej významné letiská na základe druhov spojení, ktoré poskytujú, počtu prepravených cestujúcich a spojení s veľkými mestami a veľkými letiskami, a keďže od Komisie sa vyžaduje, aby stanovila spoločné kritériá s cieľom pomôcť riadnemu vymedzeniu pojmu „regionálne letisko“, ktoré bude zohľadňovať všetky uvedené prvky; keďže „regionálna letecká služba“ by sa ale mala vymedziť ako odlet z regionálneho letiska a/alebo pristátie na regionálnom letisku; keďže v pokračujúcej diskusii o regionálnych letiskách bude nevyhnutné určiť ich rozličné úlohy a najmä rozlišovať medzi ostrovnými letiskami a letiskami, ktoré slúžia neprístupným alebo hospodársky slabým regiónom,

B.

keďže regionálna letecká doprava, rovnako ako ostatné druhy dopravy, je kľúčovým prostriedkom, ktorý občanom zabezpečuje mobilitu; keďže zlepšená prepojenosť a efektívna intermodálna doprava môžu v značnej miere prispieť k lepšiemu prístupu k regiónom, podnikaniu, cestovnému ruchu a rozvoju pridružených služieb, ako aj k rozmachu hospodárskej prosperity,

C.

keďže rozdielne majetkové postavenie občanov a rôzne úrovne rozvoja infraštruktúry vedú k rozdielom v možnostiach využívania regionálnych leteckých spojení v členských štátoch,

D.

keďže spojenia, ktoré občanom a spoločnostiam ponúka letecká doprava v regiónoch EÚ, a najmä v nedostupných regiónoch a na ostrovoch, sú mimoriadne dôležité a pomáhajú zabezpečovať ekonomickú životaschopnosť týchto oblastí; keďže európske letiská vytvárajú veľkú sieť spájajúcu navzájom 150 000 dvojíc miest,

E.

keďže značný počet regionálnych letísk rokuje s leteckou spoločnosťou, ktorá má takmer monopolné postavenie a môže zneužívať túto pozíciu na vyvíjanie tlaku neustálym zvyšovaním požiadaviek voči danému letisku a miestnym a/alebo regionálnym orgánom, okrem iného pokiaľ ide o letiskové poplatky a poplatky spojené s bezpečnosťou leteckej dopravy,

F.

keďže niektoré letecké spoločnosti zaviedli reštriktívne opatrenia týkajúce sa príručnej batožiny, ktoré viedli k výraznému zníženiu maloobchodného predaja na letiskách; keďže pravidlo jednej batožiny uplatňované leteckými spoločnosťami, najmä nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, ktoré pôsobia hlavne na týchto letiskách, ako aj ďalšie úsporné opatrenia, sťažili cestovanie a spôsobili dramatické zníženie objemu predaja na niektorých regionálnych letiskách; keďže jedna tretina maloobchodného zisku na letiskách sa vynakladá na dotácie leteckých spoločností vyrovnávaním poplatkov za pristátie,

G.

keďže španielska vláda výslovne zakázala leteckým spoločnostiam uplatňovať pri odlete zo španielskych letísk pravidlo jednej batožiny,

H.

uznáva, že veľké letiská v niektorých členských štátoch zaznamenávajú nedostatok kapacít,

I.

poznamenáva, že finančná kríza a kríza štátneho dlhu významne zmenili podmienky financovania letísk v EÚ, najmä letísk, ktoré nepatria medzi uzlové letiská,

J.

keďže výstavba nových regionálnych letísk by mala byť založená na analýze nákladov a prínosov,

K.

keďže na investíciách verejného sektora do obnovy letísk by sa mal odzrkadľovať určitý vzťah medzi množstvom použitých peňazí a počtom cestujúcich, ktorí túto infraštruktúru využívajú,

1.

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť záväzky verejnej služby v oblasti poskytovania leteckých dopravných služieb z hospodárskych záujmov a vo verejnom záujme, najmä leteckých dopravných služieb spájajúcich vzdialené regióny, ostrovy a najvzdialenejšie regióny vzhľadom na ich odľahlosť a fyzické a prírodné charakteristiky s cieľom zabezpečiť ich úplnú prístupnosť a územnú integráciu; zdôrazňuje, že existujúce záväzky verejnej služby by sa mali zachovať; domnieva sa, že tieto služby by neboli ekonomicky životaschopné bez verejných finančných prostriedkov; zdôrazňuje význam zvýšenia konkurencieschopnosti najvzdialenejších regiónov a presadzovania ich integrácie s ostatnými regiónmi, aby sa vyrovnal rozdiel v hospodárskej úrovni týchto regiónov a zvyšku Európy;

2.

domnieva sa, že je žiaduce zabrániť ďalšiemu nárastu počtu regionálnych letísk, a konštatuje, že rozvoj regionálnych letísk by mal byť cielený, aby sa zabránilo vytváraniu nevyužívaných alebo neefektívne využívaných letiskových infraštruktúr, čo by mohlo viesť k ekonomickému zaťaženiu zodpovedných orgánov; trvá naopak na tom, že by sa mali posilňovať existujúce spojenia, najmä v geograficky znevýhodnených oblastiach (akými sú napríklad ostrovy); víta preto každú iniciatívu zameranú na posilnenie úlohy verejnej dopravy vrátane cestnej dopravy pri zavádzaní nových spojení; zdôrazňuje, že verejné financovanie regionálnych letísk by malo byť v súlade s článkami 106 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúcimi sa štátnej pomoci; domnieva sa, že by sa malo zabezpečiť vytvorenie systému sankcií pre dotované letecké spoločnosti, ktoré opustia regionálne letiská pred určeným termínom;

3.

žiada Komisiu, aby preskúmala rozhodnutie 2012/21/EÚ o uplatňovaní článku 106 ods. 2, na základe ktorého sa prah, pri ktorom letisko môže získať štátnu pomoc bez povinnosti oznámiť to Komisii, znížil na 200 000 cestujúcich ročne, so zreteľom na vyššie uvedené usmernenia Spoločenstva, podľa ktorých sa letisko môže stať nákladovo efektívnym, keď prepraví viac ako 500 000 cestujúcich ročne;

4.

domnieva sa, že vzhľadom na environmentálny a hospodársky vplyv regionálnych letísk by ich národné a regionálne orgány mali náležitým spôsobom podporovať, mali by byť predmetom miestnych aj regionálnych konzultácií a na základe analýz nákladov a výnosov by sa mala zvážiť ich oprávnenosť uchádzať sa o finančnú podporu z fondov EÚ, ako aj z ďalších nástrojov finančného inžinierstva EÚ v rámci nového programovacieho obdobia; odporúča Komisii, aby vzala do úvahy možnosti, ktoré ponúkajú regionálne letiská v rámci hlavnej európskej dopravnej siete;

5.

požaduje, aby kritériá pre získanie dotácií a prostriedkov verejného financovania boli jasne vymedzené a transparentné;

6.

vyzýva Komisiu, aby pri budúcich revíziách usmernení o leteckej doprave zaujala vyvážený prístup s cieľom umožniť sociálne a ekonomicky životaschopný rozvoj regionálnych leteckých dopravných služieb a zároveň zohľadnila rozvoj infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie intermodality, ako aj prístupnosti občanov EÚ k týmto službám a zásadu subsidiarity a proporcionality;

7.

vyzýva Komisiu, aby pri podpore rozvoja regionálnych letísk a výstavby nových regionálnych letísk – predovšetkým v krajinách, ktorých hlavné letiská sú situované v odľahlých oblastiach – venovala osobitnú pozornosť vyváženému územnému rozvoju regiónov, ktoré zodpovedajú úrovni I a II klasifikácie územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), s cieľom zabezpečiť inováciu a konkurencieschopnosť v regiónoch, ktoré sú vzdialené od hlavného mesta a nemajú dobrú dopravnú dostupnosť, a uľahčiť rozvoj reálnych ekonomických a dopravných uzlov;

8.

zdôrazňuje, že primeraný rozvoj regionálnych letísk prispieva k paralelnému rozvoju systému cestovného ruchu, ktorý je nesmierne dôležitou oblasťou pre mnoho európskych regiónov;

9.

konštatuje, že cestovný ruch preukazuje svoju odolnosť voči hospodárskej kríze a že je potrebné venovať osobitnú pozornosť všetkým prvkom alebo rozhodnutiam v rámci hospodárskej politiky, ktoré by mohli toto odvetvie podporiť alebo zabezpečiť jeho napredovanie, napríklad leteckej doprave a projektom letiskovej infraštruktúry;

10.

zdôrazňuje, že niektoré regionálne letiská sú v prevádzke len počas hlavných turistických sezón, čo často vedie k dodatočnému organizačnému problému, vyšším jednotkovým nákladom atď.; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy osobitný charakter a problémy týchto sezónnych regionálnych letísk pri prijímaní nových právnych predpisov pre toto odvetvie;

11.

zdôrazňuje, že regionálne letiská sú čoraz dôležitejšie pre charterové letecké spoločnosti, ako aj pre nízkonákladových dopravcov; zdôrazňuje, že hlavný dôvod existencie charterových leteckých spoločností spočíva v súčasnosti v tom, že sú diaľkovými dopravcami do prázdninových destinácií, majú nižší sklon sedadiel a ponúkajú palubné služby porovnateľné so staršími leteckými spoločnosťami zabezpečujúcimi pravidelné lety, pričom často využívajú regionálne letiská, ktoré nedokážu obslúžiť pravidelnú linku a lietanie, ktoré by mohlo konkurovať nízkonákladovým leteckým spoločnostiach s ich lietadlami na krátke vzdialenosti; pripomína, že lietadlá s úzkym trupom sú uprednostňované na krátkych trasách, najmä na miestach, kde sa sieťoví dopravcovia napájajú na uzly z regionálnych letísk, a nízkonákladovými dopravcami;

12.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila správne uplatňovanie európskych a vnútroštátnych právnych predpisov o sociálnych a pracovných podmienkach v leteckých spoločnostiach tak, aby sa pracovníci zamestnaní na regionálnom letisku nestávali obeťami sociálneho dumpingu a aby bola zabezpečená spravodlivá hospodárska súťaž a rovnaké podmienky v odvetví leteckej dopravy; vyzýva k tomu, aby mal letiskový personál vyhovujúce zmluvné podmienky, najmä pokiaľ ide o letiská, v ktorých väčšinu dopravy zabezpečujú nízkonákladové letecké spoločnosti;

13.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré praktiky nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré lietajú často z regionálnych letísk, vedú k horšej kvalite služieb pre cestujúcich a k zhoršovaniu pracovných podmienok; vzhľadom na súčasné agresívne obchodné praktiky niektorých nízkonákladových leteckých spoločností lietajúcich z regionálnych letísk, ktorými zneužívajú svoje dominantné postavenie, a vzhľadom na skutočnosť, že obchodné činnosti sú hlavným zdrojom príjmov regionálnych letísk, vyjadruje znepokojenie nad pravidlom jednej batožiny a inými obmedzeniami týkajúcimi sa maximálnej povolenej hmotnosti príručnej batožiny, ktoré zaviedli niektoré letecké spoločnosti; zastáva názor, že tieto praktiky sú v rozpore s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži, a domnieva sa, že tieto obmedzenia môžu predstavovať zneužívanie vlastného postavenia dopravcom; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili spoločné horné hranice, ktoré majú letecké spoločnosti zaviesť s ohľadom na tieto obmedzenia, a domnieva sa, že všetky kontroly týkajúce sa maximálnej váhy a rozmerov batožiny by sa mali uskutočňovať pred príchodom k odletovému východu;

14.

žiada, aby sa maloobchodné nákupy na letisku považovali za „základné položky“, ako je to v súčasnosti v prípade položiek, akými sú napríklad kabáty; schvaľuje rozhodnutie Španielska (3) zakázať na svojom území postupy uvedené v odseku 13, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zavedením podobného opatrenia na všetky letecké služby pochádzajúce z Európy;

15.

domnieva sa, že preprava tovaru je pozitívnym faktorom pre regionálne letiská, ktorý môže priniesť ďalší rozvoj a pracovné miesta, a to aj pomocou zriadenia súvisiacich pozemných služieb a podnikov prepojených s regionálnymi letiskami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu, ktorá podporí prepravu tovaru a uľahčí spoluprácu medzi susednými regionálnymi letiskami;

16.

naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby navrhli plány na rozvoj a zefektívnenie existujúcich regionálnych letísk;

17.

domnieva sa, že regionálne letiská by nemali byť nástrojmi na prehlbovanie verejných deficitov a mali by byť vo všeobecnosti v strednodobom horizonte ekonomicky udržateľné;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne urýchlili rozvoj spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (spoločný podnik SESAR), iniciatívy s názvom Čisté nebo a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa Jednotného európskeho neba; poznamenáva, že práca na spoločnom podniku SESAR a dôležitá úloha Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) prinesú regionálnym letiskám úžitok z projektov, ako je napríklad zabezpečenie úkonov riadiacej veže na diaľku, riadenie rýchlosti a preťaženia a zlepšenie prevádzkových postupov;

19.

uznáva, že riadenie kapacity nie je rovnaké na letiskách s koordináciou prevádzkových intervalov ako na letiskách bez koordinácie prevádzkových intervalov; zastáva názor, že mnohé regionálne letiská majú množstvo voľných kapacít, ktoré by sa mohli využiť, a že využitím týchto voľných kapacít možno zmenšiť preťaženie a preplnenie veľkých letísk a minimalizovať vplyv na životné prostredie; uznáva, že dobré spojenie medzi hlavnými letiskami a okolitými regionálnymi letiskami môže prispieť k zmenšeniu preťaženia;

20.

zdôrazňuje úlohu regionálnych letísk, ktoré sú hnacou silou rozvoja inovačných zoskupení tým, že začínajúcim podnikom znižujú počiatočné náklady súvisiace s ich umiestnením, najmä v odľahlých regiónoch;

21.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri rozhodovaní o umiestňovaní letísk, a vždy vtedy, keď je potrebná renovácia alebo rozšírenie zariadení regionálnych letísk, zohľadňovali nielen hospodárske a finančné aspekty, ale aj environmentálne, teritoriálne, geologické a meteorologické faktory a ďalšie racionálne kritériá; zároveň zdôrazňuje dôležitosť využívania a modernizácie existujúcich zariadení namiesto budovania nových;

22.

poznamenáva, že v nedávno vykonaných štúdiách sa uvádza, že európske regióny strácajú priame spojenia s niektorými z najpreťaženejších letísk, a vyjadruje sklamanie nad tým, že štúdie vypracované Európskou komisiou sa zameriavajú len na veľké letiská; navrhuje preto, aby sa rozsah zamerania všetkých budúcich štúdií rozšíril o regionálne letiská, a nabáda členské štáty a Komisiu, aby zatiaľ podporovali spojenia medzi regionálnymi letiskami a hlavnými letiskami v členských štátoch s cieľom pomôcť rozmachu hospodárstva v oblastiach okolo regionálnych letísk a zároveň poskytnúť jedno riešenie problému súvisiaceho s preťaženosťou leteckej dopravy v Európe;

23.

naliehavo vyzýva všetky strany a inštitúcie zapojené do revízie nariadenia (EHS) č. 95/93 (zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 793/2004), aby sa zamerali skôr na zabezpečenie nových kapacít na letiskách ako na vytláčanie regionálnych leteckých služieb z trhu nižšími cenami; považuje za dôležité, aby regionálne letiská mali prístup k uzlovým letiskám, a zastáva názor, že sa to musí zohľadniť počas revízie nariadenia (EHS) č. 95/93, najmä v súvislosti s plánmi týkajúcimi sa sekundárneho obchodovania s prevádzkovými intervalmi a predpokladaným postupným zavádzaním ďalších trhových mechanizmov vrátane primárneho obchodovania, ktoré by mohli viesť k prerušeniu spojení medzi regionálnymi letiskami a veľkými uzlovými letiskami;

24.

vyzýva Komisiu, aby zvolila racionálny prístup k administratívnej a právnej úprave riadenia prevádzkových intervalov na regionálnych letiskách, keďže ich nedostatok by mohol viesť k obmedzeniu siete; vzhľadom na to, že veľké uzlové letiská čoskoro naplnia svoju kapacitu, vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu prideľovania prevádzkových intervalov regionálnych letísk s cieľom prilákať nové letecké spoločnosti a podporiť hospodársku súťaž, odľahčenie veľkých letísk a rozvoj regionálnych letísk;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že regionálne letiská, ktoré sa nachádzajú mimo mestských centier, často nemajú primerané prepojenie so sieťou pozemných komunikácií; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje politiky v oblasti intermodality a investovali do týchto strategicky dôležitých intermodálnych prepojení, napríklad prepojení so železničnou sieťou, keďže prepojenie regionálnych letísk s inými časťami dopravnej siete vrátane iných letísk povedie k väčšiemu využívaniu regionálnych letísk v prípadoch, keď kapacity uzlových letísk nestačia;

26.

zdôrazňuje, že nedostatok rozhodných opatrení na zvýšenie dostupnosti regionálnych letísk prostredníctvom vhodných spojení s mestskými centrami, a to aj investovaním do dopravnej infraštruktúry, obmedzuje hospodársky a sociálny rozvoj regiónov;

27.

poukazuje na potrebu lepšej integrácie jednotlivých spôsobov dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie, ktoré by priemyslu dalo podnet na vývoj systému predaja multimodálnych cestovných lístkov platných na vlakovú i leteckú dopravu; poukazuje na skutočnosť, že systémy tohto druhu sa už používajú v niektorých členských štátoch, a preto naliehavo vyzýva všetky strany k výmene najlepších postupov v tejto oblasti;

28.

poukazuje na naliehavú potrebu garantovať kapacity letísk v Európskej únii tak, aby nestratili konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými regiónmi zaznamenávajúcimi rast, a predísť tak presunu dopravy do susedných regiónov; zastáva názor, že regionálne letiská môžu pomôcť znížiť preťaženosť hlavných európskych letísk a pomôcť im udržať si vedúce postavenie;

29.

domnieva sa, že plány rozvoja siete železničnej a cestnej dopravy by mali zohľadňovať polohu letísk s cieľom zahrnúť letiská do pozemnej dopravnej siete vo výstavbe; poukazuje na potrebu rozvíjať siete regionálnych letísk založené na integrovaných prepojeniach s hlavnými letiskami s cieľom zlepšiť mobilitu ľudí a zefektívniť prepravu tovaru;

30.

zdôrazňuje, že dobre rozvinutá sieť regionálnych letísk zlepší aj bezpečnosť cestujúcich, a to tým, že okrem iného zabezpečí, že v prípade zhoršenia počasia alebo iných okolností bude k dispozícii sieť núdzových alebo alternatívnych letísk;

31.

považuje za nevyhnutné zahrnúť medzi základné prvky špecializáciu na nákladnú dopravu, ktorá prispeje k plánovaniu letiskovej mapy, a optimalizovať využívanie dostupnej infraštruktúry; poukazuje na skutočnosť, že primerané uplatňovanie tejto zásady spolu so zodpovedajúcou správou prevádzkových intervalov v segmentoch osobnej a nákladnej dopravy by mali pomáhať zabraňovať saturácii na hlavných letiskách; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú v tejto stratégií zohrávajú regionálne letiská;

32.

zastáva názor, že regionálne letiská zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska územnej súdržnosti a sociálneho a hospodárskeho rozvoja regiónov, najmä regiónov s nedostatkom iných druhov dopravy; žiada preto, aby boli regionálne letiská brané do úvahy pri prijímaní budúcej politiky týkajúcej sa transeurópskej dopravnej siete; okrem toho je pevne presvedčený, že veľké regionálne letiská so stabilnou celoročnou dopravou, ktoré preukázateľne prispievajú k hospodárskemu rozvoju, obnove priemyslu a zamestnanosti vo svojom regióne, by sa mali zahrnúť do rokovaní o plánovaní siete TEN-T, a to najmä letiská s veľkokapacitným spojením s tretími krajinami a vnútroeurópskou dopravou, letiská, ktoré prispievajú k multimodálnemu charakteru dopravy vo svojom regióne, a tie regionálne letiská, ktoré môžu slúžiť na odstránenie kapacitných nedostatkov;

33.

zdôrazňuje, že regionálne letiská v cezhraničných regiónoch, ktoré sa nachádzajú vo vzájomnej tesnej blízkosti, by mali preukázať spoluprácu a koordináciu pri využívaní existujúcich kapacít ako predpoklad pre spolufinancovanie EÚ prostredníctvom TEN-T, Kohézneho fondu a regionálnych fondov;

34.

domnieva sa, že regionálne letiská by ako súčasť siete TEN-T mohli zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní širšieho Spoločného európskeho leteckého priestoru zahŕňajúceho 1 miliardu ľudí v EÚ a v susedných krajinách, a to v súlade s oznámením Komisie (COM(2011)0415);

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevenovala pozornosť požiadavke Parlamentu a Rady uvedenej v článku 10 ods. 4 rozhodnutia 884/2004/ES, aby regionálne letiská boli spojené so sieťou, najmä z hľadiska potreby zabezpečenia leteckých dopravných služieb pre európske regióny spolu s rozvojom služieb železničnej prepravy, keďže leteckou dopravou sa za určitých okolností dá dostať do väčších vzdialeností a možno ňou z hľadiska času, nákladov a vplyvu na životné prostredie efektívnejšie obsluhovať menšie trhy; zdôrazňuje preto mimoriadny význam prepojenia služieb železničnej dopravy, najmä vysokorýchlostnej a diaľkovej železničnej dopravy, s letiskami;

36.

vyjadruje presvedčenie, že rozsiahlejšie zahrnutie letísk do nových usmernení o TEN-T uľahčí prístup k súkromnému financovaniu projektov letiskovej infraštruktúry a vyšle pozitívny signál kapitálovým trhom; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania TEN-T uznala dôležitú súvislosť medzi regionálnymi leteckými službami a hospodárskym oživením;

37.

poukazuje na to, že náklady na realizáciu bezpečnostných opatrení na menších regionálnych letiskách sú proporcionálne vyššie než na veľkých letiskách, ktoré využívajú výhody úspor z rozsahu; domnieva sa však, že akýkoľvek návrh týkajúci sa financovania bezpečnostných opatrení nesmie narúšať hospodársku súťaž medzi letiskami alebo skupinami letísk;

38.

pripomína, že smernica o letiskových poplatkoch (4) sa vzťahuje len na letiská s viac ako 5 miliónmi cestujúcich a/alebo najväčšie letisko v každom členskom štáte EÚ; domnieva sa, že posúdenie vplyvu na malé a stredné letiská by malo tvoriť podstatnú časť každej revízie príslušných smerníc;

39.

naliehavo vyzýva Radu, aby prijala pozíciu k poplatkom za bezpečnostnú ochranu leteckej dopravy, a domnieva sa, že prísnejšie bezpečnostné opatrenia by sa mali financovať zo všeobecných daní príslušného členského štátu, lebo bezpečnosť leteckej dopravy je záležitosťou národnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že podobné pravidlá by sa mali uplatňovať na všetky druhy dopravy, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž;

40.

uznáva potrebu spoľahlivých detekčných zariadení tekutín, aerosólov a gélov (LAG), ktoré zabezpečia vysoký stupeň pravdepodobnosti odhalenia širokej škály tekutých výbušnín, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila dôsledky dodržiavania budúcich požiadaviek na detekčnú kontrolu LAG pre regionálne letiská;

41.

upozorňuje na vplyv, ktorý budú mať nové nariadenia na nákladnú leteckú dopravu, a osobitne na skutočnosť, že mnohé regionálne letiská sú závislé od nákladnej dopravy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali hospodárske dôsledky týchto nariadení s cieľom zabezpečiť, že nákladní dopravcovia nepresunú ich prevádzky mimo EÚ;

42.

navrhuje, aby boli spoločnosti povinné ponúknuť všetkým obyvateľom vo všetkých štátoch EÚ možnosť platenia kreditnou alebo debetnou kartou bez poplatku, a ďalej odporúča, aby s používaním tejto karty neboli spojené žiadne mesačné poplatky ani poplatky za správu, a to ani v prípade, ak túto možnosť ponúka spoločnosť, ktorá nie je spojená s leteckou spoločnosťou, a aby v prípade, ak veľká väčšina cestujúcich platí leteckým spoločnostiam osobitný poplatok súvisiaci s platbou, bol takýto poplatok zakázaný a považovaný za nevyhnutný, a preto zahrnutý do inzerovanej ceny;

43.

zdôrazňuje, že kým v niektorých lietadlách môže byť obmedzený priestor na uloženie batožiny, na letoch v rámci EÚ neexistujú žiadne spoločné usmernenia týkajúce sa veľkosti alebo hmotnosti príručnej alebo podanej batožiny; navrhuje, aby Komisia podporila priemysel v stanovení spoločných horných hraníc pre obmedzenia, keďže by to cestujúcim poskytlo väčšiu istotu pri cestovaní; domnieva sa, že na to, aby toto opatrenie fungovalo na globálnom trhu, je potrebné do tohto procesu zapojiť Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO);

44.

konštatuje, že niektoré letecké spoločnosti účtujú poplatky za odbavenie batožiny, ktoré sa často javia ako neúmerne vysoké, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto prax so zreteľom na postupy stanovené v bode 13 a na spravodlivú a transparentnú cenovú politiku;

45.

navrhuje, aby sa stanovila horná hranica výšky poplatkov ukladaných leteckými spoločnosťami za nadrozmernú batožinu a batožinu s nadmernou hmotnosťou;

46.

vyzýva spoločnosti zodpovedné za riadenie regionálnych letísk, aby vykonali nevyhnutné stavebné zmeny v prospech osôb so zdravotným postihnutím tak, aby im bol umožnený prístup do rôznych letiskových priestorov bez pomoci a využívanie všetkých služieb bez ťažkostí;

47.

zdôrazňuje, že regionálne letiská predstavujú vďaka malej veľkosti svojich terminálov, kompaktnosti a organizácii, pridanú hodnotu pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, cestujúcich s rodinami atď.; vyzýva Komisiu, letiská a ďalšie zúčastnené strany, aby sa realizovali návrhy a výstavba terminálov, ktoré sú prístupnejšie a prívetivejšie pre uvedené skupiny cestujúcich;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/8

—

so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 29. septembra 2011 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa 2010 (COM(2011)0595) a na jej sprievodné dokumenty (SEC(2011)1107, SEC(2011)1108 a SEC(2011)1109) (1),

—

so zreteľom na jedenástu správu o činnosti úradu OLAF – Výročná správa za rok 2011 (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov o stratégii Komisie pre boj proti podvodom (COM(2011)0376),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ochrane finančných záujmov Európskej únie pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami – Integrovaná politika ochrany peňazí daňových poplatníkov (COM(2011)0293),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou (4), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii (5) a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

—

so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (8),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0121/2012),

A.

keďže EÚ a jej členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov EÚ a boj proti podvodom a keďže úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná,

B.

keďže prvoradou povinnosťou členských štátov je plnenie približne 80 % rozpočtu Európskej únie, ako aj výber vlastných zdrojov, okrem iného v podobe DPH a colných poplatkov,

C.

keďže v roku 2010 dosiahol celkový finančný dosah nezrovnalostí, ktoré zistili kontrolné systémy, sumu 2 193 miliónov EUR v porovnaní so sumou 1 757 miliónov EUR v roku 2009,

D.

keďže podľa Európskeho dvora audítorov sa v platbách súvisiacich s účtovnou závierkou vyskytli vecné chyby, pričom odhadovaná chybovosť predstavovala 3,7 % pre rozpočet EÚ ako celok; keďže kontrolné systémy sa ukázali pri zabezpečovaní správnosti platieb iba ako čiastočne účinné a keďže hlavnými príčinami chybovosti sú chyby týkajúce sa oprávnenosti a verejného obstarávania,

E.

keďže vo väčšine prípadov sa Európsky dvor audítorov domnieva, že orgány členských štátov mali k dispozícii dostatočné množstvo informácií, aby pred uskutočnením platieb odhalili a napravili prinajmenšom niektoré z chýb, a keďže Európsky dvor audítorov sa domnieva, že je tu stále priestor na zlepšenie nápravných mechanizmov a audítorských činností členských štátov,

1.

zdôrazňuje, že svetová finančná kríza, a predovšetkým kríza eurozóny, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, si vyžaduje zavedenie osobitných opatrení s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu finančných záujmov EÚ, pokiaľ ide o príjmy, ktoré priamo súvisia s finančnými záujmami jej členských štátov; domnieva sa, že dôslednejšie uplatňovanie fiškálnej politiky môže vyviesť Európu z krízy, a to najmä zmenšením rozsahu sivej ekonomiky EÚ, ktorá podľa odhadov tvorí približne jednu pätinu oficiálneho HDP (9);

2.

zdôrazňuje potenciál elektronickej verejnej správy zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti podvodom a korupcii, a tým ochrániť verejné financie; upozorňuje, že Európa zaostáva za svojimi priemyselnými partnermi, a to okrem iného pre nedostatočnú interoperabilitu systémov (10); zdôrazňuje, že predovšetkým v čase krízy musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o dosiahnutie novej generácie elektronickej verejnej správy, ktorá by v oblasti verejných financií priniesla viac transparentnosti;

3.

upozorňuje na skutočnosť, že elektronické, bezhotovostné transakcie sa dokumentujú, a teda sťažujú možnosť podieľania sa na sivej ekonomike, a že medzi mierou elektronických platieb v určitej krajine a jej sivou ekonomikou zjavne existuje výrazná vzájomná súvislosť (11); podnecuje členské štáty, aby znižovali limity pre povinné bezhotovostné platby;

4.

zdôrazňuje potrebu spoľahlivých štatistických údajov o rozsahu podvodov a korupcie a predovšetkým o miere daňových a colných podvodov a zneužívania finančných prostriedkov EÚ zo strany organizovaného zločinu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nie je napriek opakovaným výzvam Parlamentu schopná takéto údaje poskytnúť;

5.

pripomína, že podvod je úmyselným protiprávnym konaním, ktoré je trestným činom, a že nezrovnalosť znamená nedodržanie určitého pravidla, a s poľutovaním konštatuje, že správa Európskej komisie sa otázkou podvodu nezaoberá dôsledne a k nezrovnalostiam pristupuje veľmi zoširoka; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týka podvodov, a nie nezrovnalostí, a žiada, aby sa medzi podvodmi a chybami robil rozdiel; žiada, aby sa korupcia riešila spolu s podvodmi;

6.

konštatuje, že v roku 2010 sa finančný vplyv nezrovnalostí v oblasti výdavkov zvýšil a dosiahol sumu 1,8 miliardy EUR (resp. 1,27 % pridelených prostriedkov), pričom v roku 2009 dosiahol 1,4 miliardy EUR (resp. 1,13 %); takisto sa zvýšil finančný dosah v oblasti príjmov: 393 miliónov EUR (alebo 1,88 % celkových vyzbieraných tradičných vlastných zdrojov v hrubom), pričom v roku 2009 dosiahol 357 miliónov EUR (alebo 1,84 %);

7.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že značné sumy finančných prostriedkov EÚ sa stále vynakladajú nevhodným spôsobom, a vyzýva Komisiu, aby prijala rozhodné opatrenia s cieľom vymôcť viac chybne vyplatených súm, brať členské štáty vo väčšej miere na zodpovednosť, pokiaľ ide o sumy, ktoré treba v rámci nezrovnalostí ešte vrátiť, zlepšiť predchádzanie a zisťovanie nezrovnalostí a prípadov podvodov a okamžite pozastaviť platby, ako aj uplatňovať účinné sankcie v prípadoch zneužitia finančných prostriedkov EÚ;

8.

berie na vedomie, že v roku 2010 sa počet zaznamenaných nezrovnalostí vo všetkých oblastiach okrem predvstupových fondov a tradičných vlastných zdrojov zvýšil a že tento nárast súvisí s uzávierkou vykonávacieho obdobia 2000 – 2006 Kohézneho fondu a so zlepšeniami systému správy nezrovnalostí (Irregularities Management System – IMS);

9.

zdôrazňuje, že aj keď sa systém správy nezrovnalostí (IMS) zmodernizoval a zlepšil a väčšina členských štátov zvýšila objem podávaných správ, čo viedlo k zlepšeniu ich kvality a spoľahlivosti, ešte stále existujú rozdiely v tom, ako členské štáty pristupujú k oznamovaniu nezrovnalostí, a teda aj pochybnosti o primeranosti vnútroštátnych systémov oznamovania; vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere zaviedli systém IMS, naďalej zvyšovali úroveň dodržiavania pravidiel oznamovania a zároveň zvýšili rýchlosť oznamovania nezrovnalostí;

10.

okrem toho vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty ešte stále v plnej miere nevyužívajú elektronický systém oznamovania; vyzýva tieto členské štáty, aby túto situáciu bezodkladne napravili;

11.

opakovane vyjadruje poľutovanie nad závažnými pochybnosťami o kvalite informácií, ktoré poskytujú členské štáty, a konštatuje, že niektoré členské štáty naďalej oznamujú veľmi malý počet zistených nezrovnalostí a prípadov podvodov, a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o tom, či sú vnútroštátne systémy kontrol v uvedených členských štátoch účinné;

12.

pripomína, že právne predpisy EÚ od členských štátov vyžadujú, aby oznamovali všetky nezrovnalosti najneskôr do dvoch mesiacov po skončení štvrťroka, v ktorom bola nezrovnalosť prvýkrát zistená správnym alebo súdnym orgánom a/alebo v ktorom sa objavili nové informácie o oznamovanej nezrovnalosti; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie, a to vrátane zefektívnenia vnútroštátnych administratívnych postupov, s cieľom dodržať požadované termíny a skrátiť časový odstup medzi zistením a oznámením nezrovnalosti; vyzýva členské štáty, aby v boji proti podvodom v prvom rade vystupovali ako ochrancovia prostriedkov daňových poplatníkov;

13.

zdôrazňuje nevyhnutnosť spoľahlivých štatistických údajov o rozsahu podvodov a korupcie, najmä tých, ktoré sa týkajú daňových a colných podvodov a organizovanej trestnej činnosti zameranej na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ani napriek opakovaným žiadostiam Európskeho parlamentu uvedené údaje neposkytla;

14.

vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že Komisia nie je schopná určiť skutočný rozsah nezrovnalostí a podvodov a že preto nie je možné posúdiť celkový rozsah nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch ani určiť a potrestať členské štáty s najvyššou mierou nezrovnalostí a podvodov, ako v roku 2009 požadoval Európsky parlament;

15.

upozorňuje na to, že za posledných pár rokov boli vyvinuté nové spôsoby merania korupcie a podvodov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu iniciovala opatrenia s cieľom uplatňovať tieto nové nástroje merania a poskytnúť posúdenie rozsahu korupcie a podvodov pri využívaní finančných prostriedkov EÚ a sprenevere príjmov EÚ; tým sa umožní zhodnotiť účinnosť ochrany finančných prostriedkov EÚ pred zneužitím a príjmov EÚ pred spreneverou;

16.

žiada, aby zodpovednosť za vytvorenie nástrojov merania podvodov a korupcie, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ, na seba prevzala Komisia v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, Európskym dvorom audítorov a ďalšími audítorskými a kontrolnými orgánmi EÚ;

17.

konštatuje, že takzvané pravidlo 50/50 (12), ktoré sa uplatňuje v poľnohospodárstve, je účinný stimul pre členské štáty na urýchlenie a dokončenie postupov vymáhania; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je možné uplatňovať tento mechanizmus spätného získania takisto na ostatné odvetvia (oblasť súdržnosti a predvstupová oblasť) a takisto či by podľa tohto pravidla bolo vhodné skrátiť lehotu na opatrenia týkajúce sa vymáhania o polovicu, t. j. na dva a štyri roky;

18.

konštatuje, že vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov na rok 2010 sa uvádza, že pri platbách vo finančných výkazoch na rok 2010 bol zistený veľký počet chýb, ktoré dosiahli 3,7 % všetkých rozpočtových výdavkov EÚ, t. j. približne 4,5 miliardy EUR;

19.

konštatuje, že v správe Európskeho dvora audítorov sa ďalej uvádza, že orgány členských štátov mali pred schválením platieb dostatok informácií, aby zistili niektoré z chýb a napravili ich alebo im predišli;

20.

poukazuje na to, že náležitý výber DPH a colných poplatkov má priamy vplyv tak na hospodárstvo jednotlivých členských štátov, ako aj na rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že zlepšenie systémov výberu príjmov by malo byť pre všetky členské štáty, a predovšetkým tie, ktoré v súčasnej hospodárskej situácii čelia najväčším problémom, prvoradou prioritou;

21.

upozorňuje na to, že dôraz by sa mal začať klásť na efektívnejší výber príjmov; zdôrazňuje, že daňové podvody vedú k obrovským stratám v rozpočte EÚ a hospodárstvach jednotlivých členských štátov, čím sa zhoršuje dlhová kríza; pripomína, že náklady na existujúcu sivú ekonomiku znášajú tí občania, ktorých príjem je ľahko zdokumentovateľný a zistiteľný;

22.

konštatuje, že údaje, ktoré poskytli členské štáty a ktoré sa týkajú nezrovnalostí v oblasti tradičných vlastných zdrojov, sa podstatne líšia, a preto sa domnieva, že klasifikácia nezrovnalostí a prípadov podvodov v databáze vlastných zdrojov OWNERS nie je celkom spoľahlivá; vyzýva Komisiu, aby zistila, ako je možné zlepšiť uvedenú databázu a zabezpečiť spoľahlivosť a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

23.

vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zameriavala na vykonávanie stratégií členských štátov v oblasti colných kontrol, najmä v oblasti vysokorizikového dovozu, a zlepšila činnosti súvisiace so zistením nezrovnalostí a prípadov údajného podvodu v oblasti tradičných vlastných zdrojov;

24.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že pašovanie, najmä pašovanie cigariet, je pre EÚ naďalej veľkým problémom, výsledkom ktorého je strata podstatných zdrojov z vnútroštátnych rozpočtov a rozpočtu EÚ; víta akčný plán, ktorý vypracovala Komisia na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východnej hranici EÚ, ako aj obnovenie colnej spolupráce s Čínou a Ruskom koncom roka 2010 a strategický rámec pre colnú spoluprácu, ktorý podpísali obidve krajiny;

25.

víta výsledky spoločnej colnej operácie členských štátov s názvom Sirocco, ktorá sa konala v júni 2010 a ktorú koordinoval Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), počas ktorej bolo zadržaných približne 40 miliónov cigariet, 1,2 tony tabaku na ručne šúľané cigarety, 7 000 litrov alkoholu a 8 miliónov iných falšovaných výrobkov;

26.

konštatuje, že veľký podiel príjmov pochádza z dane z pridanej hodnoty (DPH), a preto je potrebné, aby Komisia a členské štáty monitorovali a účinne reagovali na súčasné aj nové trendy v podvodoch; víta zelenú knihu Komisie o budúcnosti DPH a žiada predloženie konkrétnych návrhov týkajúcich sa reformy DPH;

27.

poukazuje na to, že podľa štúdie, ktorú si dala vypracovať Európska komisia (13), je odhadovaný priemerný výpadok DPH v EÚ (14) na úrovni 12 %; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že tento výpadok DPH dosiahol znepokojujúcu úroveň 30 % v Grécku a 22 % v Taliansku, teda v krajinách, ktoré prechádzajú najzložitejšou dlhovou krízou a ktorých stav ohrozuje hospodársku stabilitu celej EÚ 27;

28.

zdôrazňuje, že výpadky DPH sa okrem vyhýbaniu sa plateniu dane a stratám v dôsledku platobnej neschopnosti dajú pripísať aj podvodom a že straty v oblasti DPH, ktoré predstavujú miliardy EUR, je možné kompenzovať iba prostredníctvom úsporných opatrení, ktoré sa dotýkajú tých občanov EÚ, ktorých príjem je ľahko zistiteľný;

29.

upozorňuje na skutočnosť, že model výberu DPH sa od svojho zavedenia nezmenil; zdôrazňuje, že je vzhľadom na množstvo zmien technologického a hospodárskeho prostredia, ktoré sa uskutočnili, zastaraný;

30.

zdôrazňuje, že príjmy z colných poplatkov sú významnou súčasťou tradičných vlastných zdrojov EÚ a zdrojom príjmu vlád členských štátov, ktoré si ponechávajú 25 % na pokrytie nákladov spojených s ich výberom; opakuje, že efektívne predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom v tejto oblasti chráni finančné záujmy Únie a má závažný dosah na vnútorný trh, a to tým, že odstraňuje nespravodlivú výhodu tých hospodárskych subjektov, ktoré sa vyhýbajú colným povinnostiam, v porovnaní s tými, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoje povinnosti;

31.

zdôrazňuje, že správne fungovanie colného systému má priamy vplyv na výpočet DPH;

32.

v tejto súvislosti pripomína, že Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 13/2011 (15) poukazuje na zistenie, že len uplatňovanie colného režimu 42 (16) v roku 2009 viedlo v siedmich členských štátoch, v ktorých Dvor audítorov vykonal audit, k odhadovanej strate približne 2 200 miliónov EUR (17), čo predstavuje 29 % DPH, ktorá je teoreticky uplatniteľná na zdaniteľnú sumu celkového objemu dovozu v rámci colného režimu 42 v roku 2009 v týchto siedmich krajinách;

33.

poukazuje na to, že Európsky dvor audítorov našiel pri kontrole zjednodušených colných postupov, ktoré tvoria 70 % všetkých colných postupov, závažné nedostatky; upozorňuje na to, že tieto postupy viedli k bezdôvodným stratám v rámci rozpočtu Únie a k narušeniu obchodnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že zistené nedostatky spočívali okrem iného v nízkej kvalite alebo nevyhovujúcej zdokumentovanosti auditov a v nedostatočnom využívaní metód automatizovaného spracovania údajov na vykonanie kontrol počas spracúvania zjednodušených postupov;

34.

konštatuje, že v roku 2010 sa zvýšilo oznamovanie nezrovnalostí a prípadov podozrení z podvodu, zatiaľ čo ich finančný dosah sa zvýšil z 13 miliónov EUR v roku 2009 na 69 miliónov EUR v roku 2010;

35.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že situácia týkajúca sa celkovej sumy späť získaných finančných prostriedkov je naďalej neuspokojivá: v rozpočtovom roku 2010 členské štáty vymohli 175 miliónov EUR, čo je 42 % dlhov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) z roku 2007 a po tomto roku, zatiaľ čo zvyšná celková suma na vymáhanie ku koncu finančného roka 2010 bola 1,2 miliardy EUR, kým členské štáty v rámci pravidla 50/50 previedli zo svojich vnútroštátnych rozpočtov do rozpočtu EÚ len 300 miliónov EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezohľadnila žiadosť Európskeho parlamentu a v správe za rok 2010 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie mu neposkytla informácie o pokroku v tejto oblasti; opakovane vyzýva Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia na zavedenie účinného systému vymáhania finančných prostriedkov a aby Európskemu parlamentu neustále poskytovala informácie;

36.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v roku 2010 niektoré členské štáty nedodržali lehoty na oznámenie nezrovnalostí; súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty zdokonalili predkladané správy; pripomína, že Fínsko, Rakúsko a Holandsko sa zaviazali dodržiavať požiadavky na predkladanie správ, a vyzýva Komisiu, aby vo výročnej správe s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom poskytla informácie o pokroku, ktorý tieto členské štáty dosiahli v roku 2011;

37.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2010 Taliansko a členské štáty EÚ 12 klasifikovali viac ako 90 % z oznámených prípadov nezrovnalostí ako „podozrenie z podvodu“; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia vrátane úzkej spolupráce s európskymi inštitúciami na riešenie všetkých príčin, ktoré vedú k podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ;

38.

vyjadruje znepokojenie nad podozrivo nízkou mierou podozrení z podvodov, ktoré oznámili Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo, a to predovšetkým vzhľadom na veľkosť týchto štátov a ich získanú finančnú podporu, ako sa uvádza v správe Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie; domnieva sa, že z tohto dôvodu vyvstávajú odôvodnené pochybnosti, či sa dodržiavajú zásady oznamovania; nalieha na Komisiu, aby zahrnula podrobné informácie o uplatňovanej metodike oznamovania v týchto členských štátoch a o ich schopnosti odhaľovať podvody; opäť vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala účinnosť systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch a zabezpečila, aby informácie o miere nezrovnalostí v členských štátoch odrážali skutočnú situáciu; vyzýva Komisiu, aby v správe s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie poskytla informácie o opatreniach prijatých v tejto oblasti v roku 2011;

39.

z údajov poskytnutých vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie za rok 2010 vyplýva, že približne 70 % všetkých oznámených prípadov nezrovnalostí sa týkalo politiky súdržnosti, pričom v roku 2010 mala oblasť politiky súdržnosti najvyššiu mieru úspešnosti vymáhania (viac ako 60 %); zdôrazňuje, že podľa poskytnutých údajov nie je možné objektívne posúdiť skutočný počet nezrovnalostí a prípadov podvodov v tejto oblasti, keďže veľký počet oznámených nezrovnalostí a (alebo) prípadov podvodu môže súvisieť so zavedením systému IMS v roku 2009;

40.

víta pokrok dosiahnutý v roku 2010 v súvislosti so spätne získanými sumami za programovacie obdobie 2000 – 2006, ktoré predstavovali 70 %, resp. 2,9 miliardy EUR chybne vyplatených finančných prostriedkov, pričom v roku 2009 dosiahla táto miera 50 %;

41.

konštatuje, že v roku 2010 Dánsko, Francúzsko, Malta, Holandsko, Švédsko a Slovinsko neoznámili v tejto oblasti žiaden prípad nezrovnalosti, čo vzbudzuje pochybnosti, či sa systém IMS uplatňuje správne; vyjadruje znepokojenie nad nízkou mierou vymáhania v Maďarsku, Českej republike a Slovinsku (približne 20 % a menej); vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, vyšetrila príčiny a v správe za nasledujúci rok s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

42.

zdôrazňuje, že – ako ukazujú údaje poskytnuté v správe za rok 2010 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – z analýzy tých kategórií nezrovnalostí, ktoré sa najviac oznamujú, vyplýva, že nezrovnalosti sa najčastejšie zisťujú v realizačnej fáze projektového cyklu a k najväčšiemu finančnému dosahu dochádza vo fáze výberu a obstarávania; zdôrazňuje, že na základe transparentného, jasného a pružného systému verejného obstarávania, aktívnejšieho využívania elektronického systému verejného obstarávania a stanovenia všeobecných zásad obstarávania na úrovni EÚ by bolo možné zabezpečiť efektívnejšie využitie finančných prostriedkov členských štátov a EÚ; očakáva, že Komisia účinne vykoná reformu systému verejného obstarávania;

43.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že predvstupové fondy majú najnižšiu mieru úspešnosti vymáhania výdavkov: v roku 2010 táto miera sotva dosiahla 10 % v porovnaní s 27 %; so znepokojením konštatuje, že miera vymáhania v období rokov 2002 – 2006 je stále nízka (približne 30 %), najmä v Bulharsku, Turecku, Litve a Lotyšsku, a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prijímajúce krajiny uviedli dôvody nízkej miery úspešnosti vymáhania, zlepšili svoje výsledky a aktualizovali chýbajúce informácie o dokončených postupoch vymáhania;

44.

konštatuje, že v roku 2009 sa najväčší počet nezrovnalostí a prípadov podvodu týkal využívania finančných zdrojov programu SAPARD v Rumunsku a Bulharsku; víta skutočnosť, že Bulharsko dosiahlo veľký pokrok pri posilnení vnútroštátnych systémov kontroly, t. j. že v roku 2010 veľký podiel prípadov nezrovnalostí a podozrení z podvodu nezistili vonkajšie, ale domáce alebo vnútroštátne kontrolné orgány a inšpektori; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina nezrovnalostí a podozrení z podvodu v Rumunsku sa v súčasnosti zistí po inšpekciách vykonaných útvarmi EÚ alebo na ich žiadosť; vyzýva Komisiu, aby v záujme zlepšenia situácie úzko spolupracovala s rumunskými orgánmi;

45.

víta cieľ Komisie podporovať nových príjemcov (Turecko, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Čierna Hora) v ich úsilí o zavedenie systému IMS;

46.

opakovane pripomína, že je nevyhnutné pokračovať v posilňovaní nezávislosti, účinnosti a efektívnosti úradu OLAF;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné vykonávanie odporúčaní vydaných na základe prešetrení prípadov úradom OLAF;

48.

domnieva sa, že členské štáty by mali byť povinné každoročne informovať o opatreniach v nadväznosti na prípady, ktoré ich justičným orgánom zaslal OLAF, vrátane trestných a finančných sankcií uložených v takýchto prípadoch;

49.

vyzýva Komisiu, príslušné agentúry Únie a členské štáty, aby prijali opatrenia a poskytli zdroje na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ nestali predmetom korupcie, aby sa prijali odrádzajúce sankcie v prípade zistenia korupcie al;ebo podvodu a aby sa urýchlilo zabavovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ktorý je spojený s podvodmi, daňovými podvodmi a trestnou činnosťou súvisiacou s praním špinavých peňazí;

50.

zdôrazňuje, že v oznámení Komisie z roku 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ sa odhaduje, že v EÚ sa ročne z dôvodu korupcie stratí 120 miliárd EUR, čo spôsobuje finančné škody, znižuje objem verejných financií a oslabuje dôveru v demokratické inštitúcie; okrem toho zdôrazňuje, že v uznesení Parlamentu z roku 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii sa uvádza, že korupcia vedie k zneužívaniu verejných financií vo všeobecnosti i finančných prostriedkov EÚ, ktoré odvádzajú daňoví poplatníci, a k deformácii trhu, a vyzýva – ako aj vo svojom vyššie uvedenom vyhlásení – Komisiu a príslušné orgány Únie na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ nestávali predmetom korupcie;

51.

víta rozhodnutie Európskeho parlamentu ustanoviť osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí;

52.

víta skutočnosť, že Malta 20. januára 2011 ratifikovala Dohovor o ochrane finančných záujmov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohovor ešte neratifikovala Česká republika, a vyzýva tento členský štát, aby túto situáciu čo najskôr napravil; zároveň vyzýva Estónsko, aby ratifikovalo protokol z 29. novembra 1996 o výklade tohto dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v rámci rozhodovania o prejudiciálnych otázkach;

53.

pripomína, že program Hercule II je Komisiou (úradom OLAF) riadený finančný nástroj v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a prevencie súvisiacej trestnej činnosti vrátane pašovania cigariet; poznamenáva, že pri strednodobom hodnotení programu Hercule II sa potvrdila pridaná hodnota tohto programu; zastáva názor, že nástupca tohto nástroja, t. j. program Hercule III, by mal naďalej zlepšovať technické vybavenie v členských štátoch, financovať prístup do databáz kľúčových pre vyšetrovanie orgánov členských štátov a úradu OLAF a bojovať proti pašovaniu a falšovaniu cigariet v súlade s právne záväznými dohodami s tabakovými výrobcami;

54.

opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli, zaviedli a pravidelne hodnotili jednotné systémy verejného obstarávania s cieľom zabrániť podvodom a korupcii, aby stanovili a uplatňovali jednoznačné podmienky účasti na verejnom obstarávaní a kritériá, na základe ktorých sa uskutočňujú rozhodnutia o verejnom obstarávaní, a aby okrem toho prijali a zaviedli do praxe systémy revízie rozhodnutí o verejnom obstarávaní na úrovni jednotlivých štátov, zabezpečili transparentnosť a zodpovednosť v oblasti verejných financií a prijali a zaviedli do praxe systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly;

55.

víta, že Komisia v januári roku 2011 uviedla Zelenú knihu o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ s názvom Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania; poukazuje na to, že hodnotiaca správa týkajúca sa danej konzultácie bola prijatá koncom júna 2011 a že v decembri 2011 Komisia schválila svoje návrhy reformy základných pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania (smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES);

56.

žiada Komisiu, aby informovala Parlament o tom, aké iné ukazovatele, zdroje alebo metódy, okrem informácií, ktoré dostáva od poskytovateľov informácií alebo informátorov, môže využiť s cieľom určiť, v ktorých oblastiach financovania EÚ alebo príjmov EÚ je zvýšená miera podvodov;

57.

vyzýva Komisiu, aby ochraňovala a podporovala investigatívnu a nezávislú žurnalistiku, ktorá je kľúčovým prvkom boja proti zločinu, podvodu a korupcii pri správe európskych finančných prostriedkov;

58.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, či vyšetrované prípady podvodov vyplývajúce z údajov od poskytovateľov informácií alebo informátorov zodpovedajú oblastiam, v ktorých sa na základe nezávislých kritérií alebo ukazovateľov očakáva možnosť vysokej miery podvodov; ak nezodpovedajú, vyzýva Komisiu, aby posúdila iné metódy iniciovania vyšetrovaní v oblastiach, kde sa podozrenia z podvodu skrývajú pod právnymi predpismi mlčanlivosti v trestnej veci, ktoré bránia úniku informácií od poskytovateľov informácií alebo informátorov;

59.

vzhľadom na skutočnosť, že táto situácia sa opakuje už viacero rokov, t. j. že členské štáty neposkytujú údaje včas alebo že údaje, ktoré poskytujú, sú nepresné a neporovnateľné, a preto nie je možné objektívne posúdiť skutočný rozsah podvodov v členských štátoch, a keďže Európsky parlament, Komisia a OLAF nemôžu vykonávať svoje funkcie, pokiaľ ide o posúdenie situácie a predkladanie ďalších návrhov, zdôrazňuje, že uvedenú situáciu nie je možné tolerovať, a vyzýva Komisiu, aby prijala úplnú zodpovednosť za vymáhanie neoprávnene vyplatených prostriedkov zo strany členských štátov a aby zhromažďovala požadované homogénne porovnateľné údaje a zaviedla zásady oznamovania v prípade všetkých členských štátov;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Európskemu úradu pre boj proti podvodom.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/17

—

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä na ods. 2 písm. c) tohto článku,

—

so zreteľom na články 8 a 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a na články 7 a 11 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na blížiace sa pristúpenie Únie k tomuto dohovoru na základe článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1), najmä jeho článok 2 a článok 5 ods. 3, a na návrh na prepracovanie uvedeného nariadenia (COM(2010)0748),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 1995 vo veci C-68/93 Shevill, Zb. 1995, s. I-415,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011 v spojených veciach C-509/09 a C-161/10 eDate Advertising GmbH  (2),

—

so zreteľom na stanovisko generálneho advokáta Manciniho vo veci 352/85 Bond van Adverteerders a iní/Holandsko, Zb. 1988, s. 2085, na rozsudok vo veci C-260/89 Elliniki Radiofonia Tileorasi (ERT-AE), Zb. 1991 s. I-2925, rozsudok a stanovisko generálneho advokáta Van Gervena vo veci C-159/90 Society for the Protection of Unborn Children Ireland Ltd, Zb. 1991, s. I-4685 a stanovisko generálneho advokáta Jacobsa vo veci C-168/91 Christos Konstantinidis, Zb. 1993, s. I-1191,

—

so zreteľom na pôvodný návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (COM(2003)0427),

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. júla 2005 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (4), najmä jeho článok 30 ods. 2 (5),

—

so zreteľom na porovnávaciu štúdiu, ktorú dala vypracovať Komisia, o situácii v 27 členských štátoch, pokiaľ ide o rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práv na ochranu osobnosti (6),

—

so zreteľom na údajné vyhľadávanie najvýhodnejšej právnej ochrany pred nactiutŕhaním (libel tourism) (7),

—

so zreteľom na zákon Spojeného kráľovstva o ohováraní (8),

—

so zreteľom na verejné vypočutie uskutočnené 28. januára 2010 (9),

—

so zreteľom na pracovné dokumenty, ktoré vypracovala spravodajkyňa Výboru pre právne veci, a množstvo odborných texty na túto tému (10),

—

so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0152/2012),

A.

keďže Súdny dvor na základe svojho rozhodnutia vo veci Shevill v rozhodnutí k veci eDate Advertising uvádza, že článok 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia práv na ochranu osobnosti obsahom informácií uverejnených na internetových stránkach má osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva boli porušené, možnosť podať žalobu o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, buď na súdoch členského štátu, v ktorom je vydavateľ tohto obsahu usadený, alebo na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov. Táto osoba môže tiež namiesto žaloby o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, podať žalobu na súdy každého členského štátu, na ktorého území je alebo bol prístupný obsah informácie uverejnenej na internete. Tieto súdy majú právomoc len na rozhodovanie o škode spôsobenej na území členského štátu sídla súdu, na ktorý je žaloba podaná,

B.

keďže nariadenie Rím II neobsahuje ustanovenie o určení rozhodného práva vo veci porušenia práva na súkromie a práv na ochranu osobnosti,

C.

keďže posudzovanie vhodného ustanovenia bolo ovplyvnené polemikou týkajúcou sa vyhľadávania najvýhodnejšej právnej ochrany pred nactiutŕhaním, teda určitými špekuláciami so súdnou príslušnosťou (forum shopping), pri ktorých sa žalobca rozhodne podať žalobu z dôvodu ohovárania na súd, od ktorého možno očakávať priaznivý rozsudok – v zásade na súdy v Anglicku a vo Walese, ktoré sa na celosvetovej úrovni považujú za najzhovievavejšie voči žalobcom; keďže však ide o problematiku, ktorá presahuje rámec Spojeného kráľovstva a ktorá sa týka aj iných jurisdikcií,

D.

keďže vysoké náklady súdnych konaní na takomto súde a prípadný veľký rozsah škody, ktorá na ňom môže byť priznaná, majú údajne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu; keďže v prípadoch, keď sú náklady na právnu pomoc vysoké, môžu byť vydavatelia nútení zakladať si sídlo v miestach, v ktorých očakávajú dobrú obhajobu,

E.

keďže zákon o ohováraní, ktorý sa v súčasnosti prerokúva v britskom parlamente, sľubuje podstatný pokrok na ceste k odstráneniu uvedeného nepriaznivého vplyvu na vydavateľov, i keď sa ním zrejme nepodarí vyriešiť problém vysokých nákladov na súdne konanie,

F.

keďže s nástupom internetu pribudla ďalšia komplikácia v podobe virtuálnej všeobecnej prístupnosti v spojení s nepretržitým uverejňovaním príspevkov, vytváraním blogov a výskytom anonymných textov,

G.

keďže sloboda tlače a médií je charakteristickým znakom demokratickej spoločnosti,

H.

keďže musia existovať dostupné opravné prostriedky v prípade zneužitia slobody, najmä ak je ním poškodený súkromný život a dobré meno jednotlivcov (11); keďže každý členský štát by mal zabezpečiť, aby takéto opravné prostriedky existovali a aby boli účinné v prípade porušovania takýchto práv; keďže členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby neúmerne vysoké súdne náklady neviedli v praxi k zamedzeniu prístupu žalobcov k spravodlivosti; keďže náklady na súdne konania môžu byť neúnosné aj pre médiá,

I.

keďže každý štát musí podľa vlastného uváženia stanoviť primeranú rovnováhu medzi právom na rešpektovanie súkromného života, ktoré zaručuje článok 8 EDĽP, a právom na slobodu prejavu, ktoré je zaručené v článku 10 EDĽP,

J.

keďže bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa Únii po pristúpení k EDĽP možno časom podarí nájsť spoločný prostriedok na riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa slobody dodávať tovar a slobody poskytovať služby ako výsledok „dialektického vývoja“, v ktorý dúfal generálny advokát Mancini v súvislosti s prípadom Bond van Adverteerder, a to aj vzhľadom na rozsudky vo veciach Elliniki Radiofonia Tileorasi a Society for the Protection of Unborn Children Ireland Ltd a stanovisko generálneho advokáta Jacoba vo veci Christos Konstantinidis; už vo veci Society for the Protection of Unborn Children Ireland Ltd  (12) generálny advokát Van Gerven navrhol, aby sa na vnútroštátny právny predpis, ktorý s cieľom preukázať súlad s právom [Únie] musí byť založený na právnych pojmoch, ako sú záväzné požiadavky verejného záujmu alebo verejného poriadku, vzťahoval rozsah pôsobnosti práva [Únie] z toho dôvodu, že napriek možnosti členských štátov slobodne vymedziť pojmy verejný záujem alebo verejný poriadok, rozsah týchto pojmov v prípade opatrení spadajúcich do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie je predsa len predmetom kontroly zo strany Únie a tieto pojmy musia byť odôvodnené a vymedzené jednotným spôsobom pre celú [Úniu] v rámci práva [Únie], a teda zohľadňovať všeobecné zásady týkajúce sa základných práv a slobôd,

K.

keďže by však nebolo vhodné prijať pravidlá v oblasti medzinárodného práva súkromného na určenie rozhodného práva, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom prispôsobené cieľu chrániť určité právo viac ako iné alebo ktorých cieľom je obmedziť dosah právneho poriadku konkrétneho členského štátu, najmä so zreteľom na existenciu ustanovenia článku 26 o verejnom poriadku (ordre public) v nariadení Rím II; keďže je preto osobitne dôležité zachovať v nariadení Brusel I kontrolu verejného poriadku,

L.

keďže v prípade práva na vyjadrenie by sa malo uplatniť kritérium čo najužšej väzby, pretože takáto náprava by sa mala poskytovať okamžite a je svojím charakterom dočasná; keďže v tomto ustanovení v prílohe by sa mala zohľadniť aj zmluvná sloboda strán a možnosť rozhodnúť sa pre uplatnenie lex fori v prípade, keď sa žalobca rozhodne podať žalobu na súdy v krajine médií v prípade škody spôsobenej vo viacerých členských štátoch,

M.

keďže s cieľom podporovať verejné prostriedky znižovaním počtu súdnych sporov, presadzovať prístup k spravodlivosti, zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na súkromný život by Komisia okrem toho mala uskutočniť rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane novinárov, médií a špecializovaných právnikov a sudcov, aby navrhla vytvorenie centra pre dobrovoľné riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti vrátane ohovárania, a to prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov; keďže toto by predstavovalo oveľa progresívnejší prístup k riešeniu takýchto sporov zodpovedajúci 21. storočiu a umožnilo by to pokrok na ceste k modernejšej justičnej kultúre naklonenej mediácii,

N.

keďže členské štáty by mohli podporovať a presadzovať využívanie budúcich centier pre ARS, a to aj tým, že by umožnili, aby sa pri rozhodnutí o nákladoch zohľadnilo ich nevyužitie,

O.

keďže takéto centrum by mohlo byť v podstate finančne sebestačné,

1.

žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádzajúc z podrobných odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto dokumentu predložila návrh s cieľom doplniť do nariadenia Rím II ustanovenie upravujúce rozhodné právo v prípade mimozmluvných záväzkov v dôsledku porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti vrátane ohovárania;

2.

ďalej Komisiu žiada, aby na základe článku 81 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh na vytvorenie centra pre dobrovoľné riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti vrátane ohovárania, a to prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov;

3.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

4.

domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/21

—

so zreteľom na Barcelonskú deklaráciu z 28. novembra 1995, na základe ktorej vzniklo partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného Stredozemia, ako aj na pracovný program prijatý na tejto konferencii,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2005 o prehodnotení barcelonského procesu (1) a na uznesenie z 25. novembra 2009 o euro-stredozemskom hospodárskom a obchodnom partnerstve vzhľadom na ôsmu konferenciu ministrov obchodu štátov Euromed-u (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky z 8. marca 2011 predložené Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky z 25. mája 2011 predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie z 24. mája 2011 predložené Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia (COM(2011)0292),

—

so zreteľom na Euro-stredozemský obchodný plán do roku 2010 a po tomto roku v znení prijatom na ôsmej konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie v roku 2009,

—

so zreteľom na závery euro-stredozemských ministerských konferencií a sektorových ministerských konferencií, ktoré sa konali od začatia barcelonského procesu, hlavne na závery deviatej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie z 11. novembra 2010,

—

so zreteľom na euro-stredomorské dohody o pridružení medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom (3), Izraelom (4), Marokom (5), Jordánskom (6), Egyptom (7), Libanonom (8) a Alžírskom (9) na druhej strane a euro-stredozemskú dočasnú dohodu o pridružení v oblasti obchodu a spolupráce medzi Spoločenstvom a Organizáciou za oslobodenie Palestíny (v prospech Palestínskej samosprávy) (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie č. 1/95 Asociačnej Rady ES-Turecko z 22. decembra 1995 o realizácii záverečnej fázy colnej únie (96/142/ES) (11),

—

so zreteľom na dohodu o voľnom obchode, známu ako Agadirská dohoda, podpísanú 25. februára 2004 Jordánskom, Egyptom, Tuniskom a Marokom,

—

so zreteľom na posúdenie vplyvu trvalej udržateľnosti euro-stredomorskej zóny voľného obchodu (ZVO), ktoré vypracoval Inštitút pre politiku a riadenie rozvoja univerzity v Manchestri,

—

so zreteľom na regionálny strategický dokument (2007 – 2013) a regionálny indikatívny program pre euro-stredozemské partnerstvo (2007 – 2013) a v nich uvedené ciele (12), ako aj na vykonávacie rozhodnutie Komisie z 29. júla 2011 o druhej časti ročného akčného programu 2011, podľa ktorého sa stredozemský región má financovať na základe rozpočtového riadku 19 08 01 01 všeobecného rozpočtu Európskej únie (13),

—

so zreteľom na činnosť nástroja pre európsko-stredozemské investície a partnerstvo, hlavne na konferenciu ministrov, ktorá sa konala 12. júla 2011 v Bruseli, a na jeho výročnú správu za rok 2010 uverejnenú 8. augusta 2011,

—

so zreteľom na rozhodnutie rady guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj z 5. októbra 2011 použiť finančné prostriedky v krajinách južného a východného Stredozemia,

—

so zreteľom na prácu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie,

—

so zreteľom na prácu Únie pre Stredozemie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. decembra 2011 prijať smernice na rokovania o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode pre Egypt, Jordánsko, Maroko a Tunisko,

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (14), zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (15) a zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky (16),

—

so zreteľom na všetky uznesenia, ktoré Parlament prijal v súvislosti s arabskou jarou a ktoré sa týkajú slobody náboženstva, viery a svedomia ako základných a univerzálnych hodnôt nevyhnutných pre rozvoj demokracie a hospodárstva,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0104/2012),

A.

keďže arabská jar je od pádu Berlínskeho múru najväčšou politickou zmenou v rámci európskeho susedstva, ktorá poskytla EÚ príležitosť zladiť svoje obchodné záujmy a záujmy v oblasti zahraničnej politiky so svojimi hlavnými hodnotami, ktorými sú ľudské práva, demokracia a slobodná spoločnosť; keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii musí Únia rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci, ktorá je jediným kľúčom k trvalej stabilite, bezpečnosti a hospodárskemu rozvoju a pokroku Európy,

B.

keďže EÚ má výlučné právomoci v obchodnej a investičnej politike, čo jej umožňuje zabezpečiť účinnú reakciu na prevraty a prispieť k hospodárskemu a sociálnemu pokroku v krajinách južného Stredozemia,

C.

keďže Lisabonská zmluva vymedzuje medzinárodný obchod ako jednu z troch oblastí vonkajšej činnosti EÚ a vyžaduje jeho zosúladenie s jej ostatnými politikami: politikou v oblasti zahraničných vecí a politikou v oblasti medzinárodného rozvoja; keďže obchod bol vždy silným pilierom susedskej politiky a táto skutočnosť bola zdôraznená v oznámeniach Komisie s názvami Nová reakcia na meniace sa susedstvo a Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím,

D.

keďže v občianskych spoločnostiach krajín južného Stredozemia je rozšírený názor, že EÚ by im mala aktívnejšie pomáhať pri ich politických a hospodárskych zmenách,

E.

keďže regionálne inštitúcie, ktoré vykonávajú podobnú úlohu ako Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v strednej a východnej Európe a strednej Ázii, nevykonávajú dohľad nad hospodárskou a politickou obnovou po skončení arabskej jari,

F.

keďže neexistuje osobitná euro-stredomorská finančná inštitúcia, a to aj napriek tomu, že skúsenosti získané Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) v predchádzajúcich rokoch počas prechodného obdobia strednej a východnej Európy by takejto inštitúcii umožnili zohrávať v krajinách južného Stredozemia pozitívnu úlohu; s poľutovaním však konštatuje, že niekoľko členských štátov EÚ doteraz neratifikovalo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k dohode o EBOR, ktorá tejto banke pomôže, aby bola v regióne Stredozemia plne funkčná,

G.

keďže hospodárstva krajín južného Stredozemia doteraz riadili nedemokratickí vodcovia v záujme úzkej skupiny ľudí; keďže sa často prehliadali potreby najzraniteľnejších ľudí; keďže skutočnosť, že mnohí diktátori boli teraz zvrhnutí, poskytuje nové možnosti na otvorenie hospodárstiev regiónu a vytvorenie skutočného trhového hospodárstva,

H.

keďže EÚ už má colnú úniu s Tureckom a platné dohody o voľnom obchode s krajinami južného Stredozemia okrem Sýrie, ktorá nepodpísala konečný dohodnutý balík, a Líbye, s ktorou boli rokovania pozastavené vo februári 2011 po vypuknutí občianskej vojny,

I.

keďže členstvo v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) nie je podmienkou účasti na obchodných rokovaniach, čoho dôkazom sú obchodné ustanovenia dohôd o pridružení s Libanonom a Alžírskom, dočasná dohoda s palestínskymi územiami, pozastavené rokovania s Líbyou a neratifikovaná dohoda so Sýriou,

J.

keďže Euro-stredozemskú zónu voľného obchodu, ktorá predstavuje najambicióznejší hospodársky projekt vyplývajúci z Barcelonskej deklarácie, sa nepodarilo uskutočniť do cieľového dátumu, ktorým bol rok 2010, a to z dôvodu konfliktov v regióne a nedostatočnej angažovanosti v rámci regiónu (juh – juh),

K.

keďže hospodárska kríza z roku 2008 priamo postihla hlavné hnacie sily hospodárstiev krajín južného Stredozemia a keďže sociálne a politické nepokoje v Tunisku, Egypte, Sýrii a Líbyi počas arabskej jari ešte viac prehĺbili hospodársky pokles v týchto krajinách; keďže nie všetky krajiny južného Stredozemia pocítili arabskú jar rovnako, pretože v niektorých krajinách sú ešte stále pri moci staré režimy, zatiaľ čo ostatné krajiny prežívajú pretrvávajúce obdobie sociálnych nepokojov, ktoré ďalej oslabujú ich hospodárstvo,

L.

keďže arabská jar odkryla štrukturálne a systémové obchodné a fiškálne slabiny regiónu, najmä citlivosť na ostré výkyvy na komoditných trhoch, a keďže akákoľvek nová obchodná stratégia pre Stredozemie sa musí venovať týmto nedostatkom, posilniť potravinovú bezpečnosť a ukončiť finančné špekulácie s potravinovými komoditami, ak chce uspokojiť ambície občanov,

M.

keďže chronická nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, a nedostatočná obchodná diverzifikácia predstavujú aj naďalej vážne problémy; keďže dlhodobá štrukturálna nezamestnanosť a nelegálna práca vrátane detskej práce je vo väčšine krajín južného Stredozemia stále vysoká a ďalej sa zhoršuje v krajinách, ktoré počas arabskej jari zažili vážne sociálne nepokoje; keďže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že na udržanie súčasnej úrovne zamestnanosti je v regióne potrebné vytvoriť 25 miliónov nových pracovných miest v priebehu nasledujúceho desaťročia,

N.

keďže mladiství (vo veku 10 – 19 rokov) predstavujú 20 % obyvateľstva a miery nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov predstavujú približne 25 – 30 %, pričom účasť žien na trhu práce je stále veľmi nízka; keďže nezamestnanosť je mimoriadne vysoká u absolventov vysokých škôl, čo vedie k úniku mozgov a plytvaniu ľudskými zdrojmi,

O.

keďže je v najvyššom záujme EÚ, aby si stanovila vysoké ciele v oblasti hospodárskej spolupráce a prijala vzájomne výhodnú, zodpovednú a pružnú stratégiu, založenú na podpore prechodu k demokracii a obrany ľudských práv,

1.

domnieva sa, že arabská jar predstavuje jedinečnú historickú udalosť vyvolanú túžbou ľudí po slobode, demokratických právach a zlepšení ich životnej úrovne; vyjadruje hlbokú ľútosť nad stratou životov, ktoré vyhasli počas boja za zvrhnutie skorumpovaných diktatúr;

2.

je si vedomý, že v dôsledku týchto obetí existuje v spoločnostiach krajín južného Stredozemia obrovské očakávanie omnoho väčšej a spravodlivejšej podpory demokratických reforiem a skutočného hospodárskeho rozvoja v prospech všetkých zo strany EÚ;

3.

poznamenáva, že výdobytky revolúcií v arabskom svete ešte neboli plne skonsolidované a že EÚ musí urýchlene konať, aby mohla realizovať svoj program obchodu pre zmenu, keďže okrem okamžitých hospodárskych výhod je obchod účinným prostriedkom na upevnenie demokracie a podporu stability, lebo pomáha zabraňovať korupcii, zabezpečuje vyváženejšie rozdelenie bohatstva a poskytuje širokému obyvateľstvu väčšie právomoci; nabáda prechodné orgány, aby zabezpečili pokojný prechod ku skutočnej demokracii; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby rešpektovali právo svojho ľudu na pokojné demonštrácie a upustili od akýchkoľvek násilných represií;

4.

v tejto súvislosti víta vytvorenie osobitnej skupiny EÚ – Tunisko, ktorá je prvou pracovnou skupinou zriadenou spoločne s jednou z krajín južného Stredozemia s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu podpory EÚ a medzinárodnej podpory poskytnutej príslušnej krajine na jej transformáciu; víta skutočnosť, že Parlament sa zúčastnil na jej prvej schôdzi; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby Parlamentu aj naďalej umožňovali podieľať sa na tejto iniciatíve i budúcich iniciatívach; víta vytvorenie monitorovacej skupiny pre južné Stredozemie v rámci Parlamentu s cieľom monitorovať reakciu EÚ na krízy v krajinách Stredozemia;

5.

víta spravodlivé a transparentné voľby, ktoré nedávno prebehli v Tunisku – spolu s reformami v hospodárskej, právnej a sociálnej sfére – a ktoré sú dobrým príkladom pre ostatné krajiny v regióne; zdôrazňuje význam slobodných a spravodlivých volieb pri zabezpečovaní jednotnosti týchto krajín zriadením demokratických a pluralistických inštitúcií, čím sa vytvára základ pre posilnenie stability a zmodernizovanie sociálno-ekonomických štruktúr, ktoré sú samé osebe nevyhnutným predpokladom na pritiahnutie medzinárodných investícií a dosiahnutie trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spolu s demokratickými zmenami uskutočnili aj reformy v hospodárskej, právnej a sociálnej sfére s cieľom sprístupniť a modernizovať sociálno-ekonomické štruktúry týchto krajín;

6.

považuje zahraničný verejný dlh krajín v severnej Afrike a na Blízkom východe za nelegitímny vzhľadom na skutočnosť, že tento dlh vytvorili diktátorské režimy prevažne na osobné obohatenie politickej a ekonomickej elity a na nákup zbraní, ktoré často používali na utláčanie svojho vlastného obyvateľstva; preto žiada o prehodnotenie tohto dlhu, najmä dlhu spojeného s výdavkami na zbrane;

7.

vyjadruje poľutovanie nad úlohou európskych spoločností pri vývoze zbraní a položiek s dvojakým použitím do krajín s represívnymi režimami, ako aj pri likvidácii technológií organizovaných diktátorskými režimami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre spoločnosti EÚ, ktoré by ich zaväzovali konať v takýchto situáciách v súlade so základnými zásadami EÚ;

8.

zdôrazňuje, že obchodná a investičná politika je vo výlučnej právomoci EÚ a mala by poskytovať inovačné a konkrétne nástroje na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky EÚ, ktorými sú demokracia, prosperita, stabilita a mier v regióne;

9.

uznáva, že EÚ musí uzákoniť koordinovanú politiku voči krajinám južného Stredozemia, ale varuje pred univerzálnym prístupom k arabskej jari, lebo aj keď sú si krajiny južného Stredozemia v mnohom podobné, majú rôzne formy represívnej vlády, rôznu úroveň hospodárskeho rozvoja a čelia rôznym sociálnym a demografickým problémom;

10.

zdôrazňuje, že jednou z hlavných úloh Európskeho parlamentu je zintenzívniť politický dialóg a vzájomné porozumenie a dôveru medzi Európou a tretími krajinami vrátane krajín južného Stredozemia, v ktorých by sa Európsky parlament mal zamerať na šírenie a presadzovanie demokratických reforiem, úplnej slobody a zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že tieto dôležité úlohy založené na priamych vzťahoch by zároveň mohli slúžiť na posúdenie plnenia budúcich kritérií (vzhľadom na udalosti a dosiahnutý pokrok) a na vykonanie potrebných úprav dohôd o pridružení, najmä v oblasti obchodu, investícií a financií;

11.

je si vedomý skutočnosti, že EÚ za posledných desať rokov posilnila hlbší a komplexnejší prístup k dohodám o voľnom obchode s väčšinou krajín južného Stredozemia napriek zjavnému nedostatku demokratickej legitimity rokovacích partnerov; zdôrazňuje význam bezprostredných obáv týkajúcich sa stabilizácie demokratického procesu v rámci budovania nových sociálnych a politických inštitúcií, ktoré budú môcť pri rokovaniach o obchodných dohodách pôsobiť ako legitímni a informovaní partneri;

12.

poukazuje na to, že EÚ je najväčší spotrebiteľský trh na svete, ku ktorému by mal byť prístup umožnený len vtedy, ak majú partnerské krajiny vážny záujem o zapojenie sa do dvojstranného otvorenia trhov, ak majú z hospodárskych reforiem výhody všetci obyvatelia partnerskej krajiny vrátane tých najzraniteľnejších a ak partnerské krajiny prijmú a splnia náležité politické, sociálne a environmentálne záväzky;

13.

poukazuje na skutočnosť, že mnohé krajiny južného Stredozemia majú obrovský hospodársky potenciál, pričom niektoré z nich majú aj veľké množstvo aktív a prírodných zdrojov, ktoré pri správnom riadení poskytnú príležitosť na hospodársky rast a rozvoj na oboch stranách Stredozemia; z tohto dôvodu by sa mali zaviesť nevyhnutné opatrenia a mechanizmy, ktoré zaručia uplatňovanie rovnakých sociálnych, environmentálnych a fytosanitárnych noriem;

14.

víta cielený prístup zdola nahor, ktorý oznámila Komisia, založený na väčšej podmienenosti a lepšej diferenciácii v rámci poslednej revízie európskej susedskej politiky, a zásadu „viac za viac“, ktorá zabezpečí lepšie cielenú pomoc pre každú krajinu susediacu s EÚ a zaručí, aby jej financovanie zodpovedalo politickým ambíciám; domnieva sa, že úspechy dosiahnuté v oblasti demokratických reforiem a osobných slobôd by mal odrážať podobný proces v hospodárskej a obchodnej oblasti so sprievodnými slobodami, ktoré umožňujú zriadenie a prevádzkovanie podnikov, s cieľom odstrániť oligarchie, ktoré tradične dominujú v krajinách južného Stredozemia;

15.

konštatuje, že EÚ už v rámci dohôd o pridružení uzavrela silné preferenčné obchodné dohody s mnohými krajinami južného Stredozemia; zdôrazňuje však, že žiadny z týchto procesov nebol úplne dokončený, a je presvedčený, že existuje ešte veľký potenciál na prehĺbenie hospodárskych vzťahov najmä v regulačnej oblasti s dlhodobým cieľom integrácie do vnútorného trhu EÚ;

16.

preto víta rozhodnutie Rady povoliť otvorenie rokovaní o dohodách DCFTA s Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom hneď, ako sa dokončia potrebné prípravné procesy; domnieva sa, že následné prvotné analýzy by mali vychádzať zo skúseností získaných počas prípravných fáz vedených s východnými partnermi, pričom by sa v nich malo uznať, aký veľký politický význam má vyhnúť sa zbytočným zdržaniam v prípade partnerov, ktorí sú pripravení začať rokovania; považuje za nevyhnutné, aby do týchto rokovaní boli zapojené všetky sociálne sily, najmä MVO a odbory, a aby sa s nimi konzultovalo od začiatku všetkých obchodných rokovaní;

17.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ešte nezverejnila podrobnosti o kritériách „viac za viac“, na základe ktorých sa spoločne s prvotnou analýzou obchodnej činnosti rozhodne o tom, či je krajina oprávnená a pripravená uzatvoriť dohodu DCFTA; preto žiada ESVČ o určenie týchto kritérií, aby bol proces transparentný a aby partnerské krajiny vopred vedeli, kde budú potrebné zmeny; trvá na tom, že najdôležitejší faktor tohto procesu musí byť rešpektovanie demokratických inštitúcií a základných práv vrátane slobody prejavu, slobody združovania a ochrany náboženských menšín, medzinárodného pracovného práva, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, pričom sa domnieva, že stredobodom tohto procesu musia byť iniciatívy na podporu zrušenia trestu smrti a že tento proces by mal reagovať na významné zlepšenia alebo zhoršenia v partnerských krajinách počas prípravnej fázy a samotných rokovaní; trvá na tom, že prvotná analýza by mala stanoviť primeranú úroveň otvorenosti ekonomiky a ukazovateľ toho, aký prospech majú jednotlivé úrovne spoločnosti z obchodu a priamych zahraničných investícií;

18.

pripomína, že zóny voľného obchodu nie sú samoúčelné a že by mali byť prospešné pre každú krajinu; trvá na tom, že obchodné ustanovenia by mali byť podporené posilnenými doložkami o ľudských právach s lepšími ustanoveniami o monitorovaní a vykonávaní a kapitolou o ambicióznom udržateľnom rozvoji, pri dosahovaní ktorého bude hlavnú úlohu zohrávať občianska spoločnosť, vrátane ustanovení o sociálnej zodpovednosti podnikov, čo posilní spoločnú zodpovednosť za proces;

19.

víta zameranie sa na prekážky obchodu za hranicami štátu a na prekážky zosúladenia s acquis EÚ, konštatuje však, že v určitých krajinách stále existuje priestor na ďalšie rokovania o znížení ciel; zdôrazňuje, že na to, aby mali dohody DCFTA pre krajiny južného Stredozemia skutočnú hodnotu, musí byť EÚ pripravená vynaložiť ďalšie úsilie v citlivých oblastiach, akými sú napríklad poľnohospodárstvo a služby v rámci režimu 4; v tejto súvislosti konštatuje, že EÚ má s týmito krajinami v skutočnosti absolútny obchodný prebytok v poľnohospodárstve;

20.

žiada Komisiu, aby osobitne podporila spravodlivý obchod a ekologické poľnohospodárstvo, najmä v záujme podpory malých poľnohospodárov, výrobcov a výrobných družstiev ako spôsob na integráciu udržateľných poľnohospodárskych postupov a rozvoja vidieka, a zároveň rozvinula dodávateľský reťazec s cieľom zaistiť pre európskych spotrebiteľov kvalitné výrobky, ich vysledovateľnosť a spoločenský a environmentálny charakter;

21.

poukazuje na význam poľnohospodárstva, ktoré v krajinách južného Stredozemia zamestnáva viac ako jednu tretinu zárobkovo činného obyvateľstva, a rozvoja vidieka v procese stabilizácie vzhľadom na to, že najmä v podmienkach zvýšenej nestability na svetových trhoch prispievajú k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti, spravodlivejšej tvorbe a rozdeleniu príjmov, vytváraniu pracovných miest a integrácii žien a drobných poľnohospodárov do hospodárstva;

22.

preto víta úmysel Komisie podporiť rozvoj vidieka prostredníctvom programu Nástroj európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý by zahŕňal investičnú podporu a rozvíjal administratívne kapacity na základe najlepších postupov EÚ v oblasti rozvoja vidieckych oblastí s cieľom uľahčiť modernizáciu poľnohospodárskej výroby v súlade s normami EÚ v oblasti kvality a bezpečnosti potravín;

23.

víta tiež záväzok Komisie, uvedený v jej spoločnom oznámení z 25. mája 2011 (COM(2011)0303), poskytovať finančné prostriedky na pilotné programy poľnohospodárskeho, vidieckeho a regionálneho rozvoja, ktoré budú vychádzať z rozsiahlych skúseností EÚ v týchto oblastiach a zároveň čo najlepšie využívať úzku spoluprácu s FAO, so Svetovou bankou a prípadne s EIB;

24.

vyzýva EÚ, aby v rámci boja proti chudobe, ktorá je dlhodobým problémom na vidieku, podporila rozvoj zdravej poľnohospodárskej produkcie a vidieka v tomto regióne s cieľom posilniť proces stabilizácie; preto okrem technických zlepšení zdôrazňuje aj význam inštitucionálnych a infraštrukturálnych zlepšení na tento účel (v oblastiach, ako sú zavlažovanie, manipulácia, uskladňovanie, balenie, preprava, systémy uvádzania na trh a prístup k službám), ako aj význam programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to najmä pre ženy, ako aj v prípadoch, keď je organizačná úroveň výrobcov nízka a v občianskej spoločnosti sa vyskytujú nedostatky, čo predstavuje ďalšie prekážky rozvoja účinného agropotravinárskeho systému; vyzdvihuje úlohu osvetových služieb, ktoré uľahčujú šírenie znalostí; podčiarkuje, že obavy z globálnej zmeny životného prostredia a klímy by mali viesť k podpore presadzovania trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a energie a ku kompatibilným výrobným postupom; zdôrazňuje, že vzhľadom na narastajúci svetový dopyt po potravinách je nevyhnutné podporovať diverzifikáciu výroby s cieľom zvýšiť odolnosť počas kolísaní trhu a kríz životného prostredia;

25.

s cieľom zabrániť sociálnemu a ekologickému dumpingu medzi príslušnými krajinami a v rámci ich vzťahov k EÚ ďalej žiada, aby opatrenia navrhnuté Komisiou zrýchlili zavádzanie inovačných praktík zameraných na podporu miestnych odborných znalostí, školení pre organizácie výrobcov a rozvoja miestnych a regionálnych trhov v rámci výmeny najlepších postupov medzi krajinami navzájom a s EÚ, čo sa uplatňovalo už počas predvstupových procesov krajín susediacich s Európskou úniou a v rámci vzťahov s nimi;

26.

upriamuje pozornosť na prínosnú úlohu, ktorú by mohla zohrávať väčšia integrácia medzi severoafrickými a subsaharskými krajinami, a zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na globálnej úrovni, aby sa zabránilo tým druhom jednostranných opatrení, ktoré sú často vykonávané ako reakcia na potravinovú krízu a extrémne meteorologické javy;

27.

zdôrazňuje, že osobitne dôležité pre hospodársky rozvoj krajín južného Stredozemia sú priame zahraničné investície, keďže úrovne investícií sa buď nedostatočne alebo príliš zameriavajú na ťažobný priemysel; žiada Komisiu, aby zaistila koordináciu dohôd DCFTA a investičného úsilia v regióne s cieľom podporiť hospodársku diverzifikáciu;

28.

konštatuje však, že predchádzajúce snahy rokovať o odvetvových opatreniach na základe dohôd o pridružení sa ukázali ako neúspešné; žiada Komisiu, aby zvýšila motiváciu krajín južného Stredozemia rokovať o investíciách a ďalších tzv. singapurských otázkach, akými sú služby, v rámci dohôd DCFTA; domnieva sa, že Komisia by mala v prípade potreby uplatniť jednostranné vykonávanie a mala by byť pružná, pokiaľ ide o citlivé odvetvia príslušných krajín;

29.

zdôrazňuje, aké dôležité je poskytnúť partnerským krajinám a ich podnikom okrem príležitosti na obchodovanie aj výraznejšiu technickú podporu, aby mohli čo najlepšie využiť poskytnuté príležitosti; uznáva, že EÚ už poskytuje takúto pomoc, domnieva sa však, že tieto programy by sa mali viac zameriavať na malé a stredné podniky, a to aj prostredníctvom rozšírenia programu Pomoc obchodu;

30.

žiada Komisiu, aby využila dohody DCFTA na zosúladenie noriem v regulačnej oblasti, a to najmä v oblasti technických noriem a predpisov, sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, pravidiel transparentnosti pre verejné obstarávanie, pravidiel na ochranu duševného vlastníctva, zjednodušovania obchodu/ciel a odstraňovania necolných prekážok; poukazuje na to, že v dohodách o pridružení sa tejto spolupráci nevenuje dostatočná pozornosť a že úroveň zapojenia EÚ by sa mala zvýšiť;

31.

v tejto súvislosti víta dodatočné zdroje vyčlenené na technickú spoluprácu a trvá na tom, že by mali byť čo najskôr poskytnuté Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre rozvoj a spoluprácu (GR DEVCO) a decentralizované delegáciám EÚ na danom mieste;

32.

uznáva, že hlavným cieľom by mali byť dohody DCFTA, ale je si vedomý toho, že Komisia zatiaľ naďalej uskutočňuje odvetvové rokovania na základe existujúcich dohôd o pridružení vrátane dohôd o posudzovaní zhody a prijímaní priemyselných výrobkov(ACAA), dohôd v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, dohôd o službách a investíciách a dohôd o urovnávaní sporov; vyzýva Komisiu, aby zvážila aj aktualizáciu existujúcich odvetvových dohôd s krajinami, v prípade ktorých je možné ponuky zlepšiť, ale uzatvorenie dohody DCFTA nie je okamžite možné; žiada Komisiu, aby lepšie prehodnotila, kedy a ako sa tieto procesy nakoniec zlúčia s budúcimi dohodami DCFTA, a aby zaistila, že strata členstva v systéme všeobecných preferencií v roku 2014 negatívne neovplyvní prístup krajín južného Stredozemia k trhu EÚ s akoukoľvek skupinou výrobkov;

33.

žiada, aby Komisia vypracovala aj stratégiu pre partnerov „viac za viac“, s ktorými neexistuje žiadna predchádzajúca dohoda alebo ktorí nie sú bezprostrednými cieľmi dohôd DCFTA, a to najmä pre krajiny, ako sú Líbya a Libanon, ktoré ešte nie sú členmi WTO; zdôrazňuje, že hoci by sa týmto krajinám mala skutočne naďalej poskytovať technická pomoc s cieľom prispieť k ich pokročeniu v získavaní členstva vo WTO, samotná táto aktivita nepostačuje a podľa potreby by ju mali dopĺňať dohody zlučiteľné s dohodami WTO, ktoré im prinesú výhody v kratšom čase;

34.

je presvedčený, že úspešná obchodná stratégia pre región by mala posilniť úlohu MSP, ktoré v niektorých krajinách zabezpečujú až 30 % zamestnanosti; uznáva význam mikropodnikov, ktoré v Egypte predstavujú 98,1 % MSP, v Maroku 97,8 %, v Jordánsku 89,1 %, ale v Tunisku len 9,2 %;

35.

je znepokojený vysokým počtom neregistrovaných MSP, ktoré pôsobia na čiernom trhu, a skutočnosťou, že podiel nelegálneho zamestnávania (okrem poľnohospodárstva) dosahuje v niektorých krajinách južného Stredozemia až 70 %; je presvedčený, že ak má región začať seriózne hospodársky rásť, obchodná stratégia EÚ by mala tiež zvýšiť motiváciu neregistrovaných podnikov, aby legitimizovali svoje postavenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila programy v oblasti budovania administratívnych kapacít, najmä pokiaľ ide o registráciu podnikateľských subjektov, zamestnanosť a sociálne veci, a aby venovala osobitnú pozornosť budovaniu kapacít v oblasti právnych služieb, čím sa zabezpečí lepšia príprava na vykonávanie potrebných reforiem;

36.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že MSP a družstevné podniky majú veľmi obmedzený prístup k investíciám, a trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť riadny prístup k financovaniu prostredníctvom poskytovania spoľahlivých, dostupných a jednoduchých mikroúverov a systémov protizáruk zo strany Európskej investičnej banky (EIB); domnieva sa, že takéto systémy by príjemcom umožnili inovovať a reštrukturalizovať spôsobom, vďaka ktorému by v plnej miere využili potenciál vnútorného trhu EÚ;

37.

poukazuje na význam podpory podnikateľskej činnosti prijatím opatrení potrebných na vytvorenie prostredia zameraného na podporu spoločností a na ich zapojenie do tejto činnosti; privítal by najmä druhú fázu programu Invest in Med, ktorého osobitným mandátom je posilnenie spolupráce medzi MSP a organizáciami, ktoré ich zastupujú v členských štátoch EÚ a v krajinách južného Stredozemia;

38.

uznáva úlohu EIB, ktorú prostredníctvom nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo zohráva v pomoci MSP v južnom Stredozemí; víta rozhodnutie zvýšiť hornú hranicu pre jej operácie v regióne o 1 miliardu EUR, na základe čoho dosiahnu operácie EIB v regióne v priebehu nadchádzajúcich troch rokov výšku 6 miliárd EUR; znovu zdôrazňuje, že EIB by mala svoje investičné projekty osobitne zamerať na MSP a rozvoj projektov v oblasti infraštruktúry, najmä energetickej infraštruktúry, vzhľadom na potenciál tohto regiónu a na pomoc, ktorú mu môže poskytnúť EÚ na jeho rozvoj a využívanie; trvá na tom, že EIB musí zvýšiť svoje administratívne kapacity s cieľom kontrolovať svoje sprostredkovateľské partnerské banky, ktoré rozdeľujú globálne pôžičky podľa kritérií cieľov vonkajšej činnosti EÚ tak, aby sa za svoju činnosť plne zodpovedali verejnosti;

39.

víta nedávnu zaangažovanosť Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v stredozemskom regióne a prísľub EÚ a niektorých členských štátov, že poskytnú dodatočné prostriedky na činnosť tejto banky; vyzýva Európsku radu a Európsky parlament, aby urýchlene ratifikovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k dohode o EBOR, na základe ktorej bude môcť EBOR plne pôsobiť v regióne Stredozemia; domnieva sa, že celkové prostriedky, ktoré sú k dispozícii na investície EBOR v regióne, by sa mali zvýšiť a že MSP by mali byť hlavnými príjemcami týchto investícií; podporuje MSP v tom, aby preukázali svoje odhodlanie a uplatňovali zásady demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva, aby mohli mať prístup k investíciám v súlade so štatútom tejto banky;

40.

je pevne presvedčený, že pružný pohyb podnikateľov cez hranice je nevyhnutný na to, aby zóna voľného obchodu mohla riadne fungovať; zastáva názor, že EÚ by sa mala usilovať o väčší súlad medzi svojou prisťahovaleckou a obchodnou politikou;

41.

poznamenáva, že zjednodušenie vízovej povinnosti ostáva problémom pre mnohých obchodných zástupcov krajín južného Stredozemia, ktorí musia navštíviť EÚ z dôvodu stretnutia, odbornej prípravy alebo z iných služobných dôvodov; v tejto súvislosti víta nedávne oznámenie Komisie s názvom Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia, v ktorom Komisia predpokladá, že dohody o zjednodušení vízovej povinnosti podporia okrem iného mobilitu podnikateľov; domnieva sa, že postupy integrity a spoľahlivosti pre víza by sa mali zjednodušiť, a žiada Komisiu, aby o týchto dohodách rokovala v koordinácii s obchodnými rokovaniami s cieľom zabezpečiť, aby ich vykonávanie nebolo pre MSP príliš byrokratické;

42.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Euro-stredozemskú zónu voľného obchodu sa nepodarilo vytvoriť do roku 2010, a dúfa, že všetci partneri využijú impulz, ktorý priniesla arabská jar, na pokrok v oblasti nevyhnutných reforiem s cieľom vytvoriť fungujúcu a plnohodnotnú zónu voľného obchodu bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž medzi výrobcami v EÚ;

43.

navrhuje, aby sa v rámci zavedenia politiky voľného obchodu pravidelne vypracovávali posúdenia vplyvu s cieľom priebežne monitorovať účinok tejto politiky na stredozemské krajiny v južnej Európe, pričom hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie prínosov pre občanov a hospodársky a výrobný systém v rôznych dotknutých krajinách;

44.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo obchodné stratégie pre jednotlivé krajiny by mali byť vítané, tieto dohody by nemali mať nepriaznivý vplyv na regionálnu integráciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že obchod medzi krajinami južného Stredozemia je aj naďalej veľmi obmedzený, a v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2009 pochádzalo len 6 % dovozov krajín južného Stredozemia z iných krajín južného Stredozemia v porovnaní so 40 % dovozu z EÚ; nabáda nové demokraticky zvolené vlády, aby boli obchodovaniu so susednými krajinami otvorenejšie ako ich predchodcovia;

45.

skupinu štátov, ktoré podpísali Agadirskú dohodu, uznáva ako jediný príklad koordinovaného úsilia zameraného na obchod medzi krajinami južného Stredozemia a nabáda signatárov, aby rozšírili rozsah a členstvo svojich obchodných vzťahov; žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej podpore pre túto skupinu, ktorá predstavuje základný kameň, na ktorom sa môže budovať budúca obchodná stratégia EÚ;

46.

ďalej žiada Komisiu, aby do dohôd DCFTA zahrnula určité pružné aspekty, ktoré nakoniec umožnia zlúčenie jednotlivých dohôd s Agadirskou dohodou s cieľom vytvoriť jednu Euro-stredozemskú zónu voľného obchodu;

47.

s uspokojením berie na vedomie blížiace sa využitie mechanizmu na podporu obchodu a investícií, ktorý poslúži ako databáza umožňujúca hospodárskym subjektom získať aktualizované informácie o obchodných a investičných podmienkach v regióne; trvá na tom, že tento mechanizmus by sa mal aktívne presadzovať v podnikoch v krajinách južného Stredozemia, mal by sa zmeniť na funkčný nástroj slúžiaci na zjednodušenie obchodu v rámci regiónu a nemal by slúžiť len ako informačný nástroj;

48.

víta regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, ktorý by mal obsahovať úplné dodržiavanie technickej dohody medzi EÚ a Izraelom o výrobkoch z okupovaných území; žiada Komisiu, aby urýchlene zaviedla nové pravidlá pôvodu na základe dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, a to najneskôr do konca roku 2013, v ktorom krajiny južného Stredozemia stratia preferencie všeobecného systému preferencií a výhodné pravidlá pôvodu vyplývajúce z tohto systému;

49.

nabáda členské štáty EÚ, aby zohrávali ambicióznejšiu úlohu v stratégii EÚ pre južné susedstvo, a to poskytovaním rozsiahlych štipendijných programov pre študentov z krajín južného Stredozemia oboch pohlaví a zo všetkých sociálno-hospodárskych a etnických zázemí, najmä v oblasti ekonómie, podnikania, informačných technológií, komunikácie a obchodu; vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby ihneď navrhli zriadenie programov Euromed Erasmus a Da Vinci; konštatuje, že ostatní aktéri v regióne, napríklad krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, boli v poskytovaní takejto podpory krajinám južného Stredozemia efektívnejšie; domnieva sa, že takéto výmeny môžu zabezpečiť trvalé väzby s budúcimi obchodnými partnermi v krajinách južného Stredozemia;

50.

pripomína úlohu, ktorú zohrávajú umelci, subjekty pôsobiace v oblasti kultúry a blogeri v snahe umožniť niektorým arabským občianskym spoločnostiam, aby sa oslobodili od diktatúry a nastúpili na cestu demokracie; vyzýva EÚ, aby do svojej obchodnej politiky začlenila spoluprácu v oblasti kultúry vrátane spoločných iniciatív v oblasti umenia, vzdelávania, médií, internetu a iných kľúčových sektorov v záujme podpory ľudských práv a demokracie;

51.

požaduje okamžité vytvorenie obchodných komôr EÚ a partnerských krajín, ktoré by slúžili ako sprostredkovatelia podporujúci spoločné obchodné činnosti a vzájomné výmeny medzi hospodárskymi partnermi vrátane seminárov a obchodných veľtrhov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v tomto regióne neexistujú okrem Obchodnej komory EÚ a Izraela iné dvojstranné obchodné komory EÚ;

52.

je presvedčený, že obchodné iniciatívy Komisie musia byť podporené výraznejšou prítomnosťou úradníkov EÚ v oblasti obchodu v tomto regióne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že delegácia EÚ má v Tunisku len jedného úradníka v oblasti obchodu a v Jordánsku nemá vôbec žiadne zastúpenie, a to aj napriek tomu, že vykonáva prvotné analýzy s ohľadom na rokovania o dohodách DCFTA s týmito krajinami;

53.

okrem toho sa domnieva, že je nevyhnutné, aby EÚ plne koordinovala svoj obchod, investície a financovanie podporných činností v regióne s cieľom získať maximálny pozitívny vplyv; vyjadruje znepokojenie nad tým, že značný počet subjektov v rámci EÚ a v samotných partnerských krajinách a ďalší vonkajší aktéri by mohli nedostatočnou koordináciou spôsobiť zničenie alebo zdvojenie úsilia;

54.

zdôrazňuje, že je potrebná užšia koordinácia medzi nástrojmi financovania európskej susedskej politiky, akým je napríklad investičný nástroj európskej susedskej politiky, a rôznymi inštitúciami EÚ a medzinárodnými a regionálnymi finančnými inštitúciami v regióne vrátane EIB, EBOR a Svetovej banky v záujme zabezpečenia maximálnej účinnosti a maximálneho zosúladenia; žiada Komisiu, aby viedla koordináciu týchto snáh;

55.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB, EBOR, vedúcim predstaviteľom štátov a vlád a parlamentom členských štátov a krajín južného Stredozemia a Únii pre Stredozemie.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/31

—

so zreteľom na smernicu 98/44/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (1) (ďalej len smernica 98/44/ES) a najmä na jej článok 4, ktorý uvádza, že odrody rastlín a plemená zvierat a v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zviera nie sú patentovateľné,

—

so zreteľom na článok 2 ods. 2 a odôvodnenie 33 smernice 98/44/ES, ktoré uvádzajú, že spôsob vytvárania rastlín alebo živočíchov je v podstate biologický, ak pozostáva výlučne z prirodzených javov, ako sú kríženie alebo selekcia,

—

so zreteľom na význam riadneho uplatňovania článku 11 smernice 98/44/ES, ktorý zabezpečuje oprávnenie pre pestovateľa,

—

so zreteľom na dohovor z 5. októbra 1973 o udeľovaní európskych patentov (ďalej len Európsky dohovor o patentoch) a jeho článok 53 ods. b),

—

so zreteľom na rozhodnutie správnej rady Európskej patentovej organizácie zo 16. júna 1999 o začlenení smernice 98/44/ES do vykonávacích pravidiel Európskeho dohovoru o patentoch (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie G 2/06 Európskeho patentového úradu (EPÚ) a rozhodnutie C-34/10 Európskeho súdneho dvora, ktoré ustanovuje, že pri výklade zákazov v patentovom práve je nutné zohľadniť technickú informáciu v žiadosti celok a nielen znenie nárokov,

—

so zreteľom na rozhodnutie G2/07 (o brokolici) a G1/08 (o paradajkách) rozšírenej odvolacej rady EPÚ, ktoré principiálne vylučuje proces šľachtenia z patentovateľnosti,

—

so zreteľom na patenty udelené EPÚ na výrobu konvenčne vypestovaných rastlín ako brokolica (EP 1 069 819), paradajky (EP 1 211 926) a melóny (EP 1 962 578),

—

so zreteľom na patenty udelené EPÚ na výrobu konvenčne chovaných zvierat, ako sú výber pohlavia a plemenný materiál v rámci konvenčného chovu (EP 1 263 521, EP 1 257 168), výber dojníc (EP 1 330 552) a živočíšna výroba (EP 1 506 316),

—

so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu o genetických rastlinných zdrojoch pre potraviny a poľnohospodárstvo, ku ktorej Európska únia pristúpila na základe rozhodnutia Rady 2004/869/ES (3),

—

o zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín z 2. decembra 1961, doplnený v Ženeve 10. novembra 1972, 23. októbra 1978 a 19. marca 1991 (ďalej len Dohovor UPOV),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (4) (ďalej len nariadenie (ES) č. 2100/94),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže práva duševného vlastníctva majú význam pre podporu rozvoja nových odrôd rastlín a inovácií súvisiacich s rastlinami a sú nevyhnutným predpokladom na podporu rastu a inovácií a pomoc európskym podnikom, predovšetkým malým a stredným podnikom (MSP), aby mohli čeliť hospodárskej kríze a celosvetovej konkurencii,

B.

keďže najmä v oblasti pestovania a chovu môže nadmerne rozsiahla patentová ochrana brzdiť inovácie a pokrok a poškodzovať malých a stredných pestovateľov a chovateľov tým, že im znemožní prístup k živočíšnym a rastlinným genetickým zdrojom,

C.

keďže šľachtenie rastlín predstavuje základný predpoklad pre zabezpečenie dodávok potravín a do istej miery aj dodávok energie,

D.

keďže konvenčné metódy šľachtenia majú zásadný význam pre moderné pestovanie rastlín a chov zvierat,

E.

keďže základnou zásadou medzinárodného systému práva odrôd rastlín založeného na dohovore UPOV a systému EÚ založeného na nariadení (ES) č 2100/94 je to, že držiteľ práv k odrodám rastlín nesmie brániť ďalším osobám v užívaní chránenej odrody pre ďalšie šľachtenie,

F.

keďže je dôležité, aby podobná výsada existovala v rámci patentového práva v celej EÚ,

G.

keďže článok 4 nariadenia 98/44/ES a článok 53 písm. b) Európskeho patentového dohovoru stanovuje, že odrody rastlín a plemená zvierat a v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zviera nie sú patentovateľné,

H.

keďže patenty produktov pochádzajúcich z konvenčného šľachtenia alebo patenty genetických materiálov potrebných pre konvenčné šľachtenie môžu oslabiť výnimku stanovenú v článku 4 smernice 98/44/ES a v článku 53 písm. b) Európskeho patentového dohovoru,

I.

keďže v oblasti genetického inžinierstva môžu byť udeľované patenty, avšak zákaz patentov odrôd rastlín a plemien zvierat musí byť zaručený,

J.

keďže v oblasti biotechnológie by sa pri prijímaní rozhodnutí o patentovateľnosti malo zohľadňovať nielen znenie nárokov, ale aj technické informácie týkajúce sa daného vynálezu ako celku a Európsky patentový úrad a Súdny dvor Európskej únie v niektorých svojich nedávnych rozhodnutiach túto zásadu celostného prístupu podľa obsahu uplatňovali (5),

K.

keďže podľa článku 16 písm. c) smernice 98/44/ES má Komisia povinnosť podávať každoročne správu o „vývoji a dopadoch patentového práva v oblasti biotechnológií a genetického inžinierstva“,

L.

keďže Komisia od roku 2005 neuverejnila žiadnu takúto správu,

M.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. októbra 2005 o patentovaní biotechnologických vynálezov (6) vyzval Komisiu, aby sa vo svojej budúcej správe dôkladne zaoberala riadnym vykonávaním článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia 98/44/ES,

N.

keďže takéto správy Komisie by slúžili k tomu, aby bola verejnosť v plnej miere informovaná, a keďže EÚ musí hrať významnú úlohu pri podpore verejnej diskusie,

1.

uznáva významnú úlohu úradu EPÚ pri podpore konkurencieschopnosti v oblasti inovácií a hospodárskeho rastu v Európe;

2.

uznáva, že patenty podporujú šírenie cenných odborných informácií a sú významným nástrojom pre prenos technológií;

3.

víta rozhodnutie rozšírenej odvolacej rady EPÚ v prípadoch týkajúcich sa brokolice (G 2/07) a paradajok (G 1/08), v ktorých sa zaoberá správnou interpretáciou pojmu „v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín (alebo zvierat)“ používaného v smernici 98/44/ES a v Európskom patentovom dohovore s cieľom zamedziť patentovateľnosti týchto procesov;

4.

vyzýva EPÚ, aby vylúčil z patentovateľnosti produkty pochádzajúce z konvenčných spôsobov šľachtenia vrátane šľachtenia SMART (tzv. inteligentné šľachtenie) a odrôd rastlín a plemenného materiálu používaného pre konvenčné šľachtenie;

5.

vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej nadchádzajúcej správe zaoberala rozhodnutiami rozšíreného odvolacieho senátu EPÚ v prípadoch týkajúcich sa brokolice a paradajok;

6.

víta nedávne rozhodnutie Európskeho patentového úradu vo veci WARF a rozsudok Európskeho súdneho dvora v prípade Brüstle, pretože primerane vykladajú smernicu 98/44/ES a sú dôležitými známkami tzv. celostného prístupu podľa obsahu; vyzýva Európsku komisiu, aby z týchto rozhodnutí vyvodila primerané závery aj v ostatných relevantných oblastiach politiky s cieľom zladiť politiku EÚ s týmito rozhodnutiami;

7.

vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej nadchádzajúcej správe zaoberala potenciálnymi dôsledkami patentovania metód šľachtenia rastlín a na odvetvie šľachtenia, poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel a na bezpečnosť potravín;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že bude EÚ aj naďalej vo svojom patentovom práve pre šľachtenie rastlín a zvierat uplatňovať širokú výnimku pre šľachtiteľov;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a EPÚ.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/34

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o pirátstve na mori, najmä na uznesenie z 23. októbra 2008 o pirátstve na mori (2) a uznesenie z 26. novembra 2009 o politickom riešení problému pirátstva pri somálskom pobreží (3),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z 10. decembra 1982,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z roku 1988,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN o situácii v Somálsku, najmä na rezolúciu č. 2036 (2012) z 22. februára 2012,

—

so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/749/SZBP z 19. septembra 2008 o vojenskej koordinačnej činnosti Európskej únie na podporu rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1816 (2008) (EU NAVCO),

—

so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/851/SZBP z 10. novembra 2008 o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (EU NAVFOR ATALANTA), ako aj na rozhodnutie Rady 2010/766/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2008/851/SZBP,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 o predĺžení mandátu operácie EU NAVFOR ATALANTA do decembra 2014 a o rozšírení operačného priestoru vojenských síl,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/96/SZBP z 15. februára 2010 a rozhodnutie Rady 2010/197/SZBP z 31. marca 2010 o začatí vojenskej misie Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska (EUTM Somalia),

—

so zreteľom na koncepciu krízového riadenia, ktorú schválila Rada pre zahraničné veci 16. decembra 2011 pre misiu na budovanie regionálnych námorných kapacít ako civilnú misiu SBOP, ktorá zahŕňa prípravu vojenských odborníkov,

—

so zreteľom na strategický rámec pre Africký roh, ktorý prijala Rada 14. novembra 2011 a ktorého cieľom je usmerniť zapojenie EÚ v tomto regióne,

—

so zreteľom na dohodu o rozdelení právomocí, ktorá bola podpísaná 9. júna 2008 v Džibuti a ktorej cieľom bolo iniciovať rozsiahle národné zmierenie a vytvoriť silné politické spojenectvo otvorené pre všetkých, ktoré by bolo schopné zabezpečiť mier, nastoliť v krajine porozumenie a obnoviť ústrednú štátnu moc,

—

so zreteľom na závery londýnskej konferencie o Somálsku z 23. februára 2012,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže námorná doprava bola aj je jedným z kľúčových odrazových mostíkov hospodárskeho rastu a prosperity v Európe počas celej jej histórie a keďže viac ako 80 % svetového obchodu prebieha na mori; keďže pirátstvo predstavuje hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť a regionálnu stabilitu a keďže preto má EÚ skutočný záujem prispieť k ochrane námornej dopravy a k boju proti pirátstvu a jeho hlavným príčinám a spraviť z neho jednu z prioritných akcií EÚ,

B.

keďže pirátstvo za považuje za medzinárodný trestný čin; keďže pirátstvo a ozbrojené lúpeže na mori vyžadujú koordinovanú reakciu v rámci všeobecného právneho rámca, ktorý poskytuje UNCLOS; keďže článok 100 dohovoru určuje, že všetky štáty majú povinnosť spolupracovať pri potlačovaní pirátstva,

C.

keďže pirátstvo na otvorenom mori aj naďalej predstavuje problém, i keď počet úspešných útokov sa v uplynulých rokoch výrazne znížil, a to najmä vďaka aktivitám v rámci operácie ATALANTA a využívaniu vojenských a súkromných jednotiek vyčlenených na ochranu plavidiel; keďže pirátstvo sa naďalej rýchlo šíri v Indickom oceáne, najmä pri brehoch Somálska a Afrického rohu, ale aj v niektorých ďalších oblastiach vrátane juhovýchodnej Ázie a západnej Afriky, čím sa stáva rastúcou hrozbou pre ľudské životy a bezpečnosť námorníkov a ďalších osôb, ako aj pre regionálny rozvoj a stabilitu, morské prostredie, svetový obchod, všetky formy námornej dopravy a prepravy vrátane rybárskych plavidiel a tiež pre poskytovanie humanitárnej pomoci,

D.

keďže Rada rozhodla o predĺžení operácie EÚ zameranej proti pirátstvu (EU NAVFOR ATALANTA) o ďalšie dva roky do decembra 2014 s cieľom podporiť ochranu plavidiel Svetového potravinového programu (WFP), ktoré zabezpečujú dodávku potravín pre vysídlené osoby v Somálsku, ochranu lodnej dopravy v rámci misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM), odradzovanie od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevenciu pred nimi a ich potláčanie, ako aj ochranu jednotlivých nechránených plavidiel pri somálskom pobreží; keďže EU NAVFOR ATALANTA tiež prispieva k monitorovaniu rybolovných činností pri brehoch Somálska,

E.

keďže každý rok sa v nebezpečných morských oblastiach plaví 10 000 európskych lodí, a pirátstvo tak má dosah nielen na ľudské životy a bezpečnosť, ale tiež predstavuje ekonomický problém, keďže ohrozuje medzinárodné obchodné námorné trasy a má výrazný negatívny vplyv na medzinárodný obchod,

F.

keďže počet pokusov o útok na plavidlá sa zvyšuje: v roku 2011 bolo oznámených 28 únosov plavidiel, 470 únosov námorníkov a 15 vrážd a v súčasnosti sa za viac ako 7 lodí požaduje výkupné a asi 191 námorníkov je držaných v Somálsku v pozícii rukojemníkov často v hrozných a neľudských podmienkach a na čoraz dlhší čas,

G.

keďže piráti neustále prispôsobujú svoju taktiku a metódy, a keďže rozšírili svoj priestor pôsobnosti tým, že využívajú väčšie unesené lode ako tzv. materské lode,

H.

keďže pokračujúca politická nestabilita v Somálsku je jednou z príčin problému pirátstva a prispieva k zväčšovaniu tohto problému, a keďže niektorí Somálčania pirátstvo naďalej považujú za výnosný a realizovateľný zdroj príjmov,

I.

keďže boj proti pirátstvu nemožno vyhrať iba vojenskými prostriedkami, ale závisí predovšetkým od úspechu podpory mieru, rozvoja a budovania štátu v Somálsku,

J.

keďže bezpečnosť a ozbrojená situácia v Somálsku je naďalej neistá a nepredvídateľná; keďže misia Africkej únie AMISOM dokázala potlačiť islamistickú domobranu Al Šabáb a iba nedávno rozmiestnila 100 vojakov v Baidoe; keďže Keňa nedávno vojensky zasiahla na juhu stredného Somálska, ale nedokázala rozhodne poraziť Al Šabáb; keďže etiópske sily národnej obrany vo februári zasiahli v regióne Hiiraan a v regióne Baay; keďže organizácia Human Rights Watch zverejnila prípady porušovania ľudských práv, mučenia, svojvoľného zatýkania, hromadných popráv a nezákonných odvetných krokov, ktoré spáchali etiópske sily a príslušníci milícií verní dočasnej federálnej vláde; keďže monitorovacia skupina OSN, ktorá sa zameriava na dodržiavanie sankcií, obvinila Eritreu z poskytovania zbraní, výcviku a finančnej podpory domobrane Al Šabáb, čiže z porušovania embarga OSN na dodávky zbraní,

K.

keďže Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) má k dispozícii nástroje a údaje, ktoré môžu pomôcť v rámci operácie EU NAVFOR ATALANTA zlepšiť bezpečnosť lodí a námorníkov v tejto oblasti,

L.

keďže problém pirátstva má negatívny vplyv aj na celý región, kde sa rybolov upravuje mnohými bilaterálnymi a multilaterálnymi dohodami a stal sa nebezpečnou činnosťou, a to nielen v prípade plavidiel EÚ, ktoré lovia napríklad v seychelských vodách na základe Dohody o partnerstve v oblasti rybolovu medzi EÚ a Seychelskou republikou, ale aj v prípade miestnych rybárov, ktorým EÚ poskytuje odvetvovú pomoc, a tým na seba preberá sociálnu zodpovednosť,

M.

keďže EÚ je v Somálsku najväčším darcom v oblasti rozvojovej pomoci tým, že sa doteraz zaviazala poskytnúť prostriedky vo výške 215,4 milióna EUR prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF) na obdobie 2008 – 2013; keďže hlavným cieľom tohto financovania je vyslobodiť ľudí z chudoby, pomôcť im k sebestačnému hospodárskemu rastu a poskytnúť trvalé riešenie na dosiahnutie stability v krajine tým, že sa budú riešiť základné príčiny pirátstva financovaním projektov na zlepšenie správy vecí verejných a zásady právneho štátu, vzdelávania a hospodárskeho rastu, ako aj na podporu odvetví, ktoré nie sú kľúčové (zdravotníctvo, životné prostredie, vodné hospodárstvo a hygiena); keďže z ERF sa vyčlenila dodatočná suma vo výške 175 miliónov EUR na obdobie 2011 – 2015, ktorá má EÚ umožniť, aby posilnila svoju angažovanosť a podporila nové aktivity v uvedených oblastiach; keďže žiaden z týchto cieľov nie je možné dosiahnuť bez účinných orgánov správy veci verejných v Somálsku,

N.

keďže Africký roh, najmä Somálsko, bol postihnutý krutým hladomorom spôsobeným suchom, čo vyústilo do vážnej humanitárnej krízy postihujúcej viac ako 12 miliónov ľudí v regióne a vyše 7,5 milióna v Somálsku; keďže hladomor spôsobil smrť mnohých ľudí, najmä detí, ale bol aj príčinou rozsiahleho prúdu utečencov do susediacej Kene a Etiópie; keďže Európska komisia zvýšila finančné prostriedky na humanitárnu pomoc z 9 miliónov EUR v roku 2008 na 46 miliónov EUR v roku 2009, ale tieto prostriedky zasa znížila na 35 miliónov EUR v roku 2010 a 30 miliónov EUR v roku 2011; keďže Komisia prehodnotila rozdelenie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc do výšky 77 miliónov EUR až po zničujúcom suchu v lete roku 2011,

O.

keďže účinná stratégia boja proti námornému pirátstvu musí zahŕňať rozsiahlejšiu, komplexnejšiu stratégiu na oslobodenie Somálska a celého regiónu Afrického rohu od chudoby a zlyhania štátu, pretože minimálne časť Somálska má z pirátstva ekonomický prínos a prijíma prostriedky z výkupného,

P.

keďže aj keď úsilie EÚ zamerané na boj proti pirátstvu viedlo k ochrane dodávok Svetového potravinového programu a misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM), vyžadujú si tieto misie trvalý záväzok s cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň síl, a keďže hrozí, že toto úsilie bude v budúcnosti oslabené pre nedostatok námorných síl,

Q.

keďže veľa členských štátov v súčasnosti vytvára svoje vlastné pravidlá pre rozmiestňovanie ozbrojených hliadok na palubách obchodných lodí,

1.

znovu opakuje, že je vážne znepokojený neustále vzrastajúcou hrozbou, ktorú predstavuje pirátstvo a ozbrojené lupičstvo na mori pre medzinárodné plavidlá dovážajúce pomoc do Somálska a pre medzinárodné rybárske, obchodné a osobné lode a lode EÚ v Indickom oceáne, najmä pri pobreží Somálska a Afrického rohu, pretože je ohrozená bezpečnosť námorníkov a ďalších osôb, ako aj regionálna stabilita;

2.

vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby urýchlene zvážili spôsoby oslobodenia 191 námorníkov, ktorí sú v súčasnosti držaní ako rukojemníci, a tým ukončili ich dlhodobé väznenie v hrozných podmienkach v rukách ich zajatcov a umožnili týmto námorníkom návrat do ich domovov a súčasne zabezpečili vydanie 7 unesených plavidiel;

3.

víta prínos operácie EU NAVFOR pod názvom ATALANTA pre ochranu námornej dopravy pri pobreží Somálska zaistením ochrany pre plavidlá Svetového potravinového programu, ktoré zabezpečujú dodávky pomoci do Somálska, a pre ďalšie nechránené plavidlá, pre odrádzanie od aktivít pirátstva a ozbrojenej lúpeže pri somálskom pobreží, predchádzanie týmto aktivitám a ich potláčanie, ako aj pre zabezpečenie účinnosti reakcie EÚ na morské pirátstvo;

4.

víta rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 o predĺžení mandátu operácie EU NAVFOR ATALANTA do decembra 2014 a o rozšírení operačného priestoru vojenských síl;

5.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že počet plavidiel, ktoré členské štáty dodali na operáciu EU NAVFOR ATALANTA, klesol z ôsmich iba na 2 – 3 začiatkom roka 2012, a preto vyzýva členské štáty, aby poskytli viac námorných lodí, ktoré by umožnili, aby bola operácia ATALANTA úspešná;

6.

vyzýva na čoraz lepšiu koordináciu EÚ, NATO, troch hlavných námorných misií v regióne zameraných proti pirátstvu (EU NAVFOR, CTF-150/151 a TF-508 v rámci operácie NATO pod názvom Ocean Shield) a rôznych medzinárodných námorných síl v rámci mechanizmu SHADE s cieľom zamedziť zbytočnému zdvojeniu, keďže obidve organizácie, EÚ i NATO, pôsobia na základe svojej príslušnej autonómie rozhodovania v rovnakej oblasti, majú rovnaké záujmy a do značnej miery zahŕňajú rovnaké európske štáty;

7.

naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, aby od všetkých medzinárodných aktérov v Somálsku a v širšej oblasti Afrického rohu, a to konkrétne od EÚ, NATO, USA, OSN a príslušných krajín, požadovala posilnenú koordináciu a spoluprácu ako prostriedok na dosiahnutie skutočného a cieleného komplexného prístupu k boju proti pirátstvu a najmä proti jeho hlavným príčinám a dôsledkom na všetkých úrovniach;

8.

zároveň zdôrazňuje, že je potrebné posilniť strategickú koordináciu medzi operáciami EU NAVFOR Atalanta, EUTM Somálsko a ďalšími operáciami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v širšom regióne Afrického rohu (napríklad misiou zameranou na budovanie regionálnych námorných kapacít hneď po jej začatí); v tejto súvislosti víta rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 uviesť do prevádzky operačné centrum EÚ na podporu misií v rámci SBOP v Africkom rohu; v tomto ohľade vyzýva na preskúmanie existujúcich opatrení EU NAVFOR Atalanta a EUTM Somálsko v oblasti velenia;

9.

víta usporiadanie londýnskej konferencie o Somálsku, ktorá sa konala 23. februára 2012 a poukázala na odhodlanie medzinárodného spoločenstva vykoreniť pirátstvo, a žiada rozšírenie súdnej kapacity potrebnej na trestné stíhanie a zadržanie osôb zodpovedných za pirátstvo;

10.

zdôrazňuje, že ďalšie beztrestné vykonávanie pirátstva znižuje želaný odstrašujúci účinok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek dohodám EÚ s tretími krajinami (Keňou, Seychelami, Mauríciom) o vydávaní osôb, ako aj dvojstranným dohodám o repatriácii osôb odsúdených za pirátstvo medzi Seychelami a somálskymi regiónmi Puntland a Somaliland a rôznym medzinárodným právnym rámcom mnohí piráti a iní zločinci nie sú stále zatknutí alebo ak aj boli zatknutí, boli často prepustení pre nedostatok presvedčivých právnych dôkazov alebo nedostatok politickej vôle na ich stíhanie; zároveň poznamenáva, že niektoré členské štáty EÚ nedisponujú v rámci trestného práva dostatočnými zárukami proti pirátstvu na otvorenom mori;

11.

v tejto súvislosti požaduje prijatie okamžitých a účinných opatrení na stíhanie a trestanie osôb podozrivých z pirátskych aktivít a nalieha na tretie krajiny a členské štáty EÚ, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby do svojho vnútroštátneho práva transponovali všetky ustanovenia uvedené v Dohovore OSN o morskom práve a Dohovore OSN o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby s cieľom riešiť otázku beztrestnosti pirátov, a vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej skúmali možnosti súdnych konaní v krajinách tohto regiónu a vyvíjali úsilie o vytvorenie špecializovaných súdov zameraných proti pirátstvu v Somálsku a iných štátoch tohto regiónu ako udržateľné právne riešenie pre súdne stíhanie pirátov v Somálsku;

12.

berie na vedomie odporúčania generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady OSN týkajúce sa uľahčenia zatýkania a trestného stíhania osôb podozrivých z pirátstva; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť spravodlivé a účinné súdne konania na existujúcich miestnych súdoch, ako aj humánne a bezpečné väznenie v regionálnych zariadeniach;

13.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s organizáciami Europol a Interpol skúmali a sledovali peňažné toky a konfiškovali finančné prostriedky, ktoré sa pirátom vyplácajú ako výkupné, keďže existujú známky toho, že tieto prostriedky smerujú na bankové účty po celom svete vrátane bánk v Európe, a takisto aby identifikovali a odstránili siete organizovanej trestnej činnosti, pre ktoré sú takéto činnosti zdrojom zisku; vyzýva Radu, aby uľahčila ďalšiu spoluprácu medzi operáciou EU NAVFOR na jednej strane a organizáciami Europol a Interpol na druhej strane;

14.

nabáda EU NAVFOR, NATO a koaličné námorné sily (CMF), aby účinne riešili zvýšené využívanie obchodných lodí, ktoré obsadili piráti, ako tzv. materských lodí, pričom ide o vývoj, ktorý znamená značné posilnenie operačnej kapacity pirátov a umožňuje im uskutočňovať ich útoky s väčšou razanciou, rozhodnosťou a pružnosťou v celej oblasti Indického oceánu;

15.

zdôrazňuje, že Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) by mala pokračovať v spolupráci s EU NAVFOR Atalanta podľa možnosti tým, že na základe súhlasu vlajkového štátu poskytne na túto operáciu podrobné údaje týkajúce sa identifikácie a sledovania lodí na veľké vzdialenosti (LRIT) a satelitné snímky plavidiel plaviacich sa pod vlajkou EÚ, ktoré prechádzajú dotknutou oblasťou; nabáda preto členské štáty, aby povolili agentúre poskytnúť tieto údaje a informácie na účely operácie EU NAVFOR;

16.

vzhľadom na rastúci počet útokov pirátov sa domnieva, že námorníci vystavení hrozbám súvisiacim s pirátstvom by mali absolvovať výcvik na posilnenie vlastnej sebaobrany; zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoločnosti v oblasti námornej dopravy dodržiavali a v plnej miere uplatňovali najlepšie postupy riadenia na ochranu pred pirátstvom pochádzajúcim zo Somálska (BMP4), ktoré všetkým zúčastneným stranám poskytujú dostatočné informácie o spôsoboch zabezpečenia pomoci lodiam s cieľom zamedziť pirátskym útokom pri pobreží Somálska, odrádzať od nich alebo ich oddialiť; opakuje svoju výzvu adresovanú všetkým plavidlám plaviacim sa v oblasti, aby sa zaregistrovali u príslušných orgánov pre koordináciu ochrany námornej dopravy a dodržiavali odporúčania EU NAVFOR Atalanta; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili registráciu všetkých svojich plavidiel;

17.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s OSN a Africkou úniou v nadväznosti na niekoľko žiadostí dočasnej federálnej vlády Somálska o medzinárodnú pomoc na ochranu plavidiel dopravujúcich humanitárnu pomoc a v oblasti boja proti pirátstvu pri pobreží Somálska pokračovali v spolupráci a podporovali dočasnú federálnu vládu Somálska v boji proti pirátstvu, postavili páchateľov pred súd a poskytli Somálsku a regiónu pomoc pri posilňovaní ich kapacít;

18.

víta rozhodnutie Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2011 o začatí misie budovania regionálnych námorných kapacít EUCAP Nestor, ktorej cieľom je posilniť námorné a súdne kapacity a zintenzívniť odbornú prípravu jednotiek pobrežnej polície a sudcov v ôsmich krajinách Afrického rohu a západnej časti Indického oceánu; vyzýva Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie začatia misie budovania regionálnych námorných kapacít v tomto regióne na budúci rok v lete;

19.

uznáva, že odborná príprava tvorí iba jednu časť budovania námorných kapacít, a preto vyzýva členské štáty, aby misii a regiónu poskytli materiálnu pomoc s osobitným dôrazom na plavidlá námornej hliadky;

20.

rozhodne podporuje džibutský mierový a zmierovací proces; požaduje komplexný prístup k situácii v Somálsku, ktorý by spojil otázky v oblasti bezpečnosti s otázkami týkajúcimi sa rozvoja, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

21.

víta rozhodnutie Komisie navrhnúť ďalšiu finančnú podporu EÚ vo výške 100 miliónov EUR v rámci mierového nástroja pre Afriku pre misiu Africkej únie v Somálsku (AMISOM) a vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby pomohli pri presadzovaní mieru, hospodárskeho rozvoja a budovaní stabilného demokratického režimu v Somálsku, ktorý by z dlhodobého hľadiska uľahčil bezpečnosť a boj proti pirátstvu; víta vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre Africký roh;

22.

vyjadruje znepokojenie nad neustále sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v Africkom rohu a vyzýva medzinárodné spoločenstvo a najmä EÚ, aby posilnili svoje dodávky humanitárnej pomoci pre ľudí v núdzi a uspokojili tak rastúce humanitárne potreby a zamedzili akémukoľvek ďalšiemu zhoršovaniu situácie;

23.

opakuje, že každá stratégia boja proti pirátstvu by mala zohľadňovať skutočnosť, že pirátstvo slúži nezákonným ekonomickým záujmom a že všetky stimuly určené pre somálske obyvateľstvo, ktorých cieľom je priviesť ich k tomu, aby zanechali pirátstvo, by mali byť zamerané na zamestnanosť mládeže a zabezpečenie alternatívnych spôsobov živobytia pre miestne obyvateľstvo, ktorými by sa mohli riadne uživiť;

24.

víta projekt EÚ Marsic, ktorý tvorí súčasť programu kľúčových námorných trás v rámci nástroja stability a ktorého cieľom je posilniť ochranu námornej dopravy a námornú bezpečnosť v západnej časti Indického oceánu a Adenskom zálive prostredníctvom výmeny informácií a budovania kapacít s dôrazom na regionálnu spoluprácu medzi krajinami tohto regiónu; očakáva, že projekt sa predĺži na obdobie po roku 2013;

25.

nabáda na uskutočnenie protipirátskych iniciatív v krajinách východnej a južnej Afriky a Indického oceánu, akou je nový protipirátsky projekt MASE (námorný a bezpečnostný program), ktorý získal od EÚ počiatočný grant vo výške 2 miliónov EUR; víta plánovanú komplementaritu projektov financovaných Komisiou a misie v rámci SOBP zameranej na budovanie regionálnych námorných kapacít;

26.

opakuje, že pirátstvo pri pobreží Somálska je dôsledkom neexistencie verejného poriadku v tejto krajine, a preto by medzinárodné spoločenstvo malo poskytnúť potrebnú technickú a finančnú podporu s cieľom pomôcť dočasnej federálne vláde pri rozvíjaní kapacít na vykonávanie kontroly nad jej teritoriálnymi vodami a v súlade s medzinárodným právom aj nad jej výhradnou hospodárskou zónou;

27.

víta činnosť kontaktnej skupiny OSN pre pirátstvo pri pobreží Somálska, ktorá predstavuje ojedinelé fórum na zlepšenie úrovne a kvality medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti medzi štátmi navzájom, ako aj so všetkými hlavnými dotknutými medzinárodnými organizáciami;

28.

víta úzku spoluprácu s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) v oblasti budovania námorných kapacít, ako aj činnosť zameranú na uzavretie strategického partnerstva medzi EÚ a IMO v záujme boja proti pirátstvu v širšom regióne Afrického rohu;

29.

zdôrazňuje, že využívanie súkromných ozbrojených hliadok je opatrením, ktoré nemôže nahradiť potrebné komplexné riešenie hrozby pirátstva vyznačujúcej sa množstvom aspektov; zohľadňuje skutočnosť, že niektoré členské štáty zaviedli náležité právne predpisy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vždy, keď je to možné, vykonávali na palube potrebné bezpečnostné opatrenia, a Komisiu a Radu, aby vyvíjali úsilie smerujúce k vyvinutiu prístupu EÚ zameranému na využívanie kvalifikovaného ozbrojeného personálu na palube s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie usmernení IMO v tejto oblasti;

30.

poznamenáva, že v súlade s medzinárodným právom sa na otvorenom mori vo všetkých prípadoch vrátane opatrení prijatých v záujme boja proti pirátstvu na dotknuté lode, ako aj na vojenský personál nasadený na palube uplatňuje vnútroštátna jurisdikcia vlajkového štátu; okrem toho konštatuje, že zaistenie alebo zadržanie lode, dokonca aj ako opatrenie v rámci vyšetrovania, môžu nariadiť výlučne orgány vlajkového štátu;

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, generálnym tajomníkom Africkej únie, OSN a Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD), predsedovi dočasnej federálnej vlády Somálska a Panafrickému parlamentu.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/40

—

so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.

keďže si treba pripomenúť veľký morálny význam Záhrady spravodlivých v Jeruzaleme, ktorá bola zriadená na podnet Mošeho Bejskiho a prejavuje úctu tým, ktorí počas holokaustu pomohli Židom,

B.

keďže si treba pripomenúť inštitúcie, ktoré ocenili osoby, ktoré zachraňovali životy počas všetkých genocíd a masových vrážd (okrem iných v Arménsku, Bosne, Kambodži a Rwande) a počas ďalších zločinov proti ľudskosti páchaných v 20. a 21. storočí,

C.

keďže si treba pripomenúť všetkých tých, ktorí chránili ľudskú dôstojnosť počas nacizmu a komunistickej totality,

D.

keďže pripomínanie si dobra je nevyhnutné v procese európskej integrácie, pretože učí mladšie generácie, že každý sa vždy môže rozhodnúť pomôcť iným ľuďom a brániť ľudskú dôstojnosť a že verejné inštitúcie sú povinné vyzdvihovať príklad ľudí, ktorým sa podarilo ochrániť tých, ktorí boli prenasledovaní z nenávisti,

1.

podporuje žiadosť osobností o ustanovenie Európskeho dňa pamiatky spravodlivých, aby sme si 6. marca pripomínali tých, ktorí sa postavili proti zločinom proti ľudskosti a totalite s vlastnou zodpovednosťou;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu s menami podpísaných poslancov (1) vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/41

—

so zreteľom na žiadosť Cornelia Vadima Tudora zo 14. apríla 2011, oznámenej na plenárnej schôdzi 9. mája 2011, v ktorej žiada o ochranu svojej imunity v súvislosti s konaním, ktoré proti nemu začal generálny prokurátor Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu v Rumunsku,

—

so zreteľom na to, že Corneliovi Vadimovi Tudorovi boli poskytnuté dve príležitosti na vypočutie v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 (1),

—

so zreteľom na článok 72 rumunskej ústavy,

—

so zreteľom na list veľvyslanca Rumunska zo 7. októbra 2011,

—

so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0151/2012),

A.

keďže poslanec Európskeho parlamentu Corneliu Vadim Tudor požiadal o ochranu svojej parlamentnej imunity v súvislosti s konaním na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde v Rumunsku,

B.

keďže žiadosť pána Tudora týkajúca sa trestnoprávneho konania, v ktorom je obvinený z ohrozovania súdneho exekútora a niekoľkých policajných úradníkov a páchania násilných skutkov proti nim, urážania a všeobecne z pokusov o marenie výkonu súdneho rozhodnutia v súvislosti s vykázaním politickej strany Romania Mare z jej bukureštských priestorov dňa 4. januára 2011,

C.

keďže Corneliu Vadim Tudor je v tomto trestnoprávnom konaní obvinený z opovrhovania súdom a neetického správania a narúšania pokoja,

D.

keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh a keďže podľa článku 9 tohto protokolu poslanci požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu,

E.

keďže vo svojom liste sa pán Tudor odvoláva na články 8 aj 9 protokolu (bývalé články 9 a 10); keďže článok 9 nie je vzhľadom na článok 72 rumunskej ústavy relevantný a jeho žiadosť sa musí preto vykladať tak, že je založená výlučne na článku 8,

F.

keďže predseda Výboru pre právne veci požiadal vo svojom liste z 8. júna 2011 rumunské orgány o ďalšie bližšie podrobnosti konania voči pánu Tudorovi,

G.

keďže rumunské orgány v liste zo 7. októbra 2011 uvádzajú: „Vzhľadom na to, že pán Tudor nebol zadržaný, zatknutý ani prehľadávaný, nie je potrebné vyžiadať si súhlas Európskeho parlamentu. Keďže tento prípad nesúvisí s jeho hlasovaním ani s politickými názormi vyjadrenými počas výkonu jeho mandátu a pán Tudor nebol ani zadržiavaný, zatknutý alebo prehľadávaný, žiadosť o zbavenie imunity pána Tudora nebola považovaná za potrebnú”,

H.

keďže vykázanie strany Romania Mare z jej priestorov a súvisiace okolnosti skutočne predstavujú občianskoprávnu a trestnoprávnu skutkovú podstatu, ktorá nemá jednoznačnú a priamu súvislosť s výkonom povinností pána Tudora ako poslanca Európskeho parlamentu,

I.

keďže pán Tudor nevyužil príležitosť objasniť príslušnému výboru svoju žiadosť o ochranu jeho imunity, najmä v súvislosti s listom rumunských orgánov,

1.

rozhodol sa neochraňovať imunitu a výsady Cornelia Vadima Tudora;

2.

poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Rumunska a Corneliovi Vadimovi Tudorovi.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/42

—

so zreteľom na list svojho predsedu z 9. októbra 2009,

—

so zreteľom na články 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania (2),

—

so zreteľom na články 211 a 212 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0072/2012),

1.

sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.

upozorňuje, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/50

—

so zreteľom na list predsedu Výboru pre ústavné veci z 27. apríla 2012,

—

so zreteľom na článok 211 rokovacieho poriadku,

1.

rozhodol pripojiť k článku 117 ods. 3 rokovacieho poriadku tento výklad:

„Vzhľadom na to, že podľa článku 193 ods. 1 má predseda parlamentného výboru právomoc zvolať schôdzu výboru, v záujme zabezpečenia riadnej organizácie činnosti rozhoduje predseda o návrhu programu schôdze, ktorú zvoláva. Touto výsadou nie je dotknutá povinnosť stanovená v článku 117 ods. 3 zaradiť otázku na písomné zodpovedanie na žiadosť jej autora do návrhu programu nasledujúcej schôdze výboru. Predseda však disponuje právomocou rozhodnúť podľa vlastného uváženia a s ohľadom na politické priority o programe schôdze a podrobnostiach daného postupu (napr. postup bez diskusie, prípadne prijatie rozhodnutia o následných opatreniach, alebo odporúčanie odložiť tento bod na ďalšiu schôdzu).“;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/51

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0041),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0030/2012),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. apríla 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0140/2012),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/52

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0715),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0396/2011),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. apríla 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0085/2012),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/53

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (10222/5/2011),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0076/2012),

—

so zreteľom na článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A7-0087/2012),

1.

udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady;

2.

pripomína Rade, že ak by požiadavka jednomyseľnosti podľa článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a prebiehajúce vnútroštátne parlamentné postupy v Spojenom kráľovstve viedli k akejkoľvek zmene návrhu znenia, musí sa opätovne vyžiadať súhlas Európskeho parlamentu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/54

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0402),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0190/2011),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. októbra 2011 (1),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (2),

—

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 25. novembra 2011 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. marca 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0149/2012),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

10.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 261/55

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0245),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 192 ods. 1 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0107/2011),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2011 (1),

—

po porade s Výborom regiónov,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (2),

—

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 25. novembra 2011 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. februára 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0015/2012),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.