31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/1

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (1),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb z roku 1949,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. februára 2011 s názvom Správa o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2010 (SEC(2011)0193),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva o homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity z roku 2010,

—

so zreteľom na balík opatrení EÚ týkajúcich sa obetí, ktorý pozostáva z oznámenia Komisie z 18. mája 2011 s názvom Posilnenie práv obetí v EÚ (COM(2011)0274), návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (COM(2011)0275) a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (COM(2011)0276),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (COM(2008)0638),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a s ňou súvisiaci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci Test-Achats (C-236/09) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (6) a na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (11),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0041/2012),

A.

keďže rovnosť žien a mužov je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a keďže Únia si stanovila osobitnú úlohu začleňovať zásady rodovej rovnosti do všetkých svojich činností a keďže aj napriek postupnému pokroku dosiahnutému v tejto oblasti ešte stále pretrváva mnoho nerovností medzi ženami a mužmi;

B.

keďže v čase hospodárskej krízy je posilňovanie postavenia žien na pracovnom trhu a ich ekonomická nezávislosť nielen morálnou, ale aj hospodárskou nevyhnutnosťou; keďže jedným z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020 je dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov;

C.

keďže budúca hospodárska konkurencieschopnosť a prosperita Európy závisí v rozhodujúcej miere od jej schopnosti plnohodnotne využívať svoje pracovné zdroje vrátane vyššej účasti žien na pracovnom trhu; keďže jednou z priorít stratégie Európa 2020 je zvýšiť počet pracujúcich žien tak, aby do roku 2020 dosiahla miera zamestnanosti žien 75 %; keďže porovnateľne viac žien než mužov pracuje na skrátený úväzok alebo na zmluvy na dobu určitú, a preto sú v obdobiach kríz skôr vystavené prepúšťaniu, a keďže existuje riziko, že súčasná recesia zbrzdí či dokonca zastaví pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti; keďže možnosť pracovať na skrátený úväzok môže mať ale v niektorých prípadoch a na určitý čas pozitívny vplyv na ženy a mužov, aby si mohli zosúladiť pracovný, rodinný a súkromný život;

D.

keďže súčasťou cieľa rodovej rovnosti je dosiahnuť lepšie politické zastúpenie žien; keďže účasť žien na politickom rozhodovaní nezaznamenala v posledných rokoch žiaden lineárny rast – pomer zastúpenia žien a mužov v národných parlamentoch v celej EÚ zostal nezmenený na úrovni 24 % žien a 76 % mužov a podiel poslankýň v niektorých členských štátoch nepresahuje 15 %, pričom ženy zastávajú len 23 % z celkového počtu ministerských postov; keďže počet podpredsedníčok Európskeho parlamentu v druhej polovici volebného obdobia 2009 – 2014 klesol;

E.

keďže spočiatku ovplyvňovala hospodárska kríza predovšetkým zamestnanosť mužov, ale škrty vo verejných výdavkoch budú mať pravdepodobne neprimeraný dosah na zamestnanosť žien a rozdiely v odmeňovaní, pretože vo verejnom sektore je zamestnaných oveľa viac žien ako mužov; keďže osobitne kritické odvetvia zamestnávajúce prevažne ženy sú zdravotníctvo, školstvo a sociálna starostlivosť; keďže je dôležité venovať pozornosť nielen mieram zamestnanosti, ale aj rovnakým podmienkam zamestnávania a jeho kvalite, vrátane možností profesijného rastu a odmien;

F.

keďže násilie páchané na ženách vrátane psychického násilia je významnou prekážkou dosiahnutia rovnosti medzi ženami a mužmi, predstavuje porušovanie základných práv žien a je naďalej najrozšírenejšou podobou porušovania ľudských práv v rámci EÚ, a to aj napriek opatreniam, ktoré politici prijali s cieľom bojovať proti nemu; keďže hospodárska recesia vytvára podmienky spojené so zvýšeným výskytom násilia v intímnych vzťahoch a úsporné opatrenia, ktoré majú vplyv na podporné služby, spôsobujú ešte väčšiu zraniteľnosť žien, ktoré sú obeťami násilia, než je obvyklé;

G.

keďže ekonómovia a demografi (Svetová banka, OECD, MMF) používajú hospodárske a matematické modely na zdôraznenie hospodárskej hodnoty produkcie domácností, ktorú uskutočňujú najmä ženy, a keďže príspevok žien k HDP by bol ešte vyšší, ak by sa doň započítavala ich neplatená práca, čo dokazuje, že existuje diskriminácia práce žien;

H.

keďže rozpočtové škrty v oblasti sociálnych služieb, napríklad služieb starostlivosti o dieťa, ešte viac obmedzujú účasť žien na pracovnom trhu;

I.

keďže prístup k službám starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby je dôležitý na to, aby sa zabezpečila rovnaká účasť žien a mužov na pracovnom trhu a na výchove a odbornej príprave, keďže osoby, ktoré poskytujú domácu starostlivosť, sú naďalej obeťami diskriminácie vzhľadom na to, že sa im odpracované roky nezapočítavajú do dôchodku a iných nárokov;

J.

keďže rok 2012 je Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami a je dôležité zdôrazniť, že v jednočlennej domácnosti žije kvôli dlhšej strednej dĺžke života viac žien ako mužov v seniorskom veku;

K.

keďže Európsky parlament v októbri 2011 prijal svoju pozíciu k návrhu novej smernice o materskej dovolenke, ktorou sa predlžuje materská dovolenka s plnou náhradou mzdy na 20 týždňov a ktorou sa zavádza platená otcovská dovolenka v trvaní najmenej dva týždne;

L.

keďže prístup ku kapitálu je značne obmedzený krízou v bankovom sektore, pričom ide o problém, ktorý pravdepodobne neprimerane ovplyvní činnosť žien podnikateliek, pretože ženy čoraz viac pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby, aby mohli lepšie zosúladiť svoj pracovný a rodinný život;

M.

keďže zber a analýza rodovo rozčlenených údajov sú mimoriadne dôležité pri zavádzaní rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii;

N.

keďže pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti je neznesiteľne pomalý, najmä pokiaľ ide o dosahovanie ekonomickej rovnosti; keďže politickí lídri musia prejsť od slov k činom a zahrnúť ju medzi priority v rámci svojich hospodárskych stratégií;

O.

keďže mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi sú stále veľmi vysoké (v niektorých prípadoch presahujú 25 %) a keďže napriek vyvinutému úsiliu a dosiahnutému pokroku sa rozdiely v odmeňovaní žien a mužov vôbec neznižujú, ale skôr stagnujú;

P.

keďže miera zamestnanosti je nižšia vo vidieckych oblastiach a navyše veľký počet žien nefiguruje na oficiálnom pracovnom trhu, a preto nie sú registrované ako nezamestnané alebo zaradené do štatistík nezamestnanosti, čo spôsobuje osobitné finančné a právne problémy v súvislosti s nárokmi na materskú a nemocenskú dovolenku, so získavaním dôchodkových práv a prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú znevýhodnené nedostatkom kvalitných pracovných príležitostí;

Q.

keďže v priemere 3 z 10 domácností v Európskej únii sú jednočlenné domácnosti, z ktorých väčšinu tvoria osamelé ženy, najmä staršie ženy, a ich podiel sa zvyšuje; keďže tieto domácnosti sú zraniteľnejšie a vystavené väčšiemu riziku chudoby, najmä v období hospodárskych ťažkostí; keďže jednočlenné domácnosti alebo domácnosti s jedným príjmom sa vo väčšine členských štátov znevýhodňujú, a to v absolútnom i relatívnom vyjadrení, pokiaľ ide o zdaňovanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, zdravotnú starostlivosť, poistenie a dôchodky; keďže verejné politiky by nemali trestať ľudí za to, že žijú sami, či už z vlastnej vôle alebo nechcene;

R.

keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien sú ľudské práva a mali by sa zaručiť všetkým ženám, bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek, sexuálnu orientáciu alebo etnický pôvod;

S.

keďže mnohé ženy, ako ženy so zdravotným postihnutím, ženy starajúce sa o deti, staršie osoby a ľudí so zdravotným postihnutím, ženy z etnických menšín a najmä rómske ženy a prisťahovalkyne, trpia viacnásobnou a prierezovou diskrimináciou a sú zraniteľnejšie voči sociálnemu vylúčeniu, chudobe a extrémnemu porušovaniu ľudských práv;

T.

keďže rodiny v Európskej únii sú rôzne a zahŕňajú zosobášených rodičov, nezosobášených rodičov a rodičov-registrovaných partnerov, rodičov odlišných pohlaví aj rovnakého pohlavia, osamelých rodičov a náhradných rodičov, ktorí si všetci zaslúžia rovnakú ochranu podľa vnútroštátnych právnych predpisov a práva Európskej únie;

U.

keďže rozsudok Súdneho dvora vo veci Test-Achats ukazuje potrebu presných, jasných a jednoznačných ustanovení v právnych predpisoch o rodovej rovnosti;

V.

keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú menšie pred založením rodiny a zväčšujú sa, keď jednotlivci vytvoria pár; keďže miera zamestnanosti klesá u žien s narodením prvého dieťaťa a nevýhody na trhu práce pribúdajú už v skorých obdobiach ich životného cyklu, a to v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ktorá sa neskôr mení na starostlivosť o starších ľudí a často vyúsťuje do tzv. chudoby napriek zamestnaniu;

W.

keďže sa ukázalo, že pozitívne kroky zamerané na ženy sú rozhodujúce pre ich plnohodnotné začlenenie do pracovného trhu a spoločnosti ako takej;

X.

keďže ženy vo vidieckych oblastiach trpia ešte väčšou diskrimináciou a rodovými stereotypmi ako ženy v mestských oblastiach a miera zamestnanosti týchto žien je omnoho nižšia než miera zamestnanosti žien v mestách;

Y.

keďže obeťami obchodovania s ľuďmi sú najčastejšie ženy a dievčatá;

1.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne predpisy týkajúce sa manželstiev, rozvodov a majetkových pomerov manželov nebudú priamo ani nepriamo predstavovať finančnú „pascu“ pre manželov, najmä ženy, a aby zaručili, že páry budú vo vhodnom časovom rámci v plnej miere informované o právnych a finančných následkoch manželstva a rozvodu;

2.

žiada členské štáty, aby investovali do finančne dostupných a vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti, chorých, zdravotne postihnuté a staršie osoby a iné závislé osoby, a to tak, že zaistia, aby mali tieto zariadenia pružnú otváraciu dobu a boli prístupné čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorí by mohli zosúladiť svoj pracovný a súkromný život; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa mužom a ženám starajúcim sa o deti a starších ľudí dostalo uznania prostredníctvom priznania individuálnych práv v oblasti sociálneho zabezpečenia a dôchodkov; vyzýva sociálnych partnerov, aby predložili osobitné iniciatívy na využitie zručností získaných počas dovolenky poberanej z dôvodov starostlivosti o iných;

3.

vyzýva členské štáty, aby prešli na individualizované systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zvýšiť individuálnu autonómiu žien a zlepšiť ich postavenie v spoločnosti;

4.

zdôrazňuje význam rozvoja právnej koncepcie spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom odvetví, náležitú ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia a uznávanie práce žien, ako aj potrebu zmeniť a doplniť nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV), aby bolo možné – rovnako ako v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) – v ďalšom programovom období 2014 – 2020 podniknúť pozitívne kroky v prospech žien, pričom je nutné pamätať na to, že ich bolo možné uskutočniť v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, a že takéto opatrenia budú mať veľmi priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali návrhy na vzájomné uznávanie civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia a homosexuálnych rodín v celej Európe, a to medzi krajinami, ktoré už majú zavedené príslušné právne predpisy tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prácu, voľný pohyb, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, čím sa zabezpečí ochrana príjmov rodín a detí;

6.

víta prijatie smernice 2010/41/EÚ o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej úplnú a včasnú implementáciu;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zaviedli reštriktívne vymedzenie pojmu „rodina“, aby odňali právnu ochranu párom rovnakého pohlavia a ich deťom; pripomína, že právo EÚ sa uplatňuje bez diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;

8.

zdôrazňuje, že fiškálna konsolidácia bez zohľadňovania rizík v oblasti rodovej rovnosti vedie k väčšej rodovej segregácii na pracovnom trhu, vyššej miere neistej práce medzi ženami, väčšiemu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, vyššej feminizácii chudoby a väčším ťažkostiam pri spájaní starostlivosti a práce;

9.

vyzýva Radu, aby nadviazala na pozíciu Európskeho parlamentu k zmene a doplneniu smernice o materskej dovolenke, a to najmä pokiaľ ide o mzdu pre ženy, ktoré v nedávnej dobe porodili, s cieľom zabezpečiť kontinuitu hospodárskej nezávislosti ženy počas tohto obdobia;

10.

vyzýva členské štáty, aby aktívne presadzovali a dôkladne monitorovali plnenie rámcovej dohody sociálnych partnerov o rodičovskej dovolenke, najmä pokiaľ ide o neprenositeľné obdobie, a aby zabezpečili odstránenie všetkých prekážok na zvýšenie miery využívania tejto dovolenky mužmi;

11.

zdôrazňuje, že príjmy a kvalitné prínosné zamestnanie pre ženy sú kľúčom k ich hospodárskej nezávislosti a k väčšej rovnosti medzi mužmi a ženami v spoločnosti ako celku;

12.

vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby do školení a odbornej prípravy v oblasti tzv. zelených pracovných miest, ktoré Komisia EÚ považuje za „kľúčový rastový segment“ európskeho pracovného trhu, začlenili najmä pracovníčky;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali a odstránili prekážky (opätovného) vstupu na pracovný trh a samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, a žiada ich, aby pri posilňovaní hospodárskeho postavenia marginalizovaných Rómov a rozbiehaní podnikov adekvátne zdôraznili úlohu žien;

14.

žiada, aby sa prijali opatrenia na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom podporiť podnikanie žien vytvorením služieb v oblasti odbornej prípravy a kariérneho a právneho poradenstva a uľahčením prístupu k financovaniu z verejných a súkromných zdrojov;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili rodové dôsledky hospodárskej a finančnej krízy prostredníctvom posúdení rodového vplyvu a následných opatrení v oblasti rodového rozpočtovania;

16.

vyzýva členské štáty, aby súčasné výdavky zo štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013 investovali do rozvoja služieb v oblasti starostlivosti s cieľom umožniť ženám aj mužom spájať pracovný a súkromný život;

17.

poznamenáva že napriek zorganizovaniu početných kampaní, stanoveniu mnohých cieľov a prijatiu množstva opatrení v nedávnych rokoch je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov naďalej značný, pričom ženy v celej EÚ zarábajú v priemere o 17,5 % menej než muži, a že za posledných niekoľko rokov sa zaznamenalo len nepatrné zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; žiada členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie pri uskutočňovaní európskych opatrení s cieľom zmenšiť tento rozdiel;

18.

vyzýva na mnohostrannú stratégiu európskych inštitúcií, členských štátov a sociálnych partnerov v oblasti riešenia všetkých príčin pretrvávajúceho rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, a to vrátane európskeho cieľa v oblasti rovnakého odmeňovania, t. j. cieľa znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v každom členskom štáte o 10 percentuálnych bodov v záujme zabezpečenia rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu a rovnaké kvalifikácie, pričom víta iniciatívu Európskej komisie na vytvorenie Európskeho dňa rovnakého odmeňovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 a jeho odporúčaní nepredložila žiaden legislatívny návrh;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zníženie rozdielu v dôchodkoch žien a mužov ako priameho dôsledku platových rozdielov medzi ženami a mužmi a aby posúdili vplyv nových dôchodkových systémov na rozličné kategórie žien, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť zmluvám na čiastočný úväzok a atypickým zmluvám;

20.

vyzýva členské štáty, aby podnikli cielené kroky na zabezpečenie lepšieho a spravodlivejšieho finančného štatútu sociálneho zamestnania; domnieva sa, že pracovné miesta v oblastiach školstva a starostlivosti musia byť finančne rovnocenné s inými pracovnými miestami a že nesmú existovať žiadne finančné nevýhody vyplývajúce zo skutočnosti, že sa muži a ženy rozhodnú pre sociálne povolania;

21.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že hospodárska kríza a škrty v rozpočte zhoršia tento problém, keďže táto situácia neprimerane zasiahne ženy, a vyzýva vlády členských štátov, ako aj sociálnych partnerov, aby vypracovali akčný plán a stanovili konkrétne ambiciózne ciele;

22.

vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali zručnosti vysoko kvalifikovaných migrantiek a zabezpečili prístup k vzdelaniu a odbornej príprave vrátane jazykových kurzov s cieľom zabrániť strate zručností, zabezpečiť rovnaké pracovné príležitosti a presadzovať integráciu migrantov; vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť prijímaniu opatrení v prospech migrantiek, pričom nabáda na konzultácie s MVO a organizáciami migrantiek o politikách a opatreniach zameraných na ich sociálnu integráciu;

23.

je znepokojený právnymi predpismi v niektorých členských štátoch, ktoré výslovne nezakazujú odovzdávanie vopred podpísaných výpovedí zamestnávateľom pri prijímaní žien do zamestnania, čoho dôsledkom je umožnenie obchádzania právnych predpisov v oblasti materstva;

24.

domnieva sa, že aktívne zapojenie a úplné začlenenie žien do európskeho pracovného trhu má nielen pozitívny vplyv na podniky, ale je prínosom aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok a je otázkou základných práv a demokracie: ženy predstavujú 60 % čerstvých absolventov vysokých škôl, no stále sú nedostatočne zastúpené na pozíciách, ktoré sa vyznačujú prijímaním hospodárskych rozhodnutí;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekty týkajúce sa oživenia hospodárstva sa stále zameriavajú najmä na odvetvia, v ktorých sú zamestnávaní prevažne muži; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem konzistentným spôsobom venovali rodovej rovnosti a aby sa prioritne zameriavali na riešenie prekážok brániacich zapojeniu žien do pracovného trhu, a to s osobitným dôrazom na ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a príslušníčky etnických menšín, ženy vo vekovej skupine 54 – 65 rokov a rómske ženy; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia správnej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a získania finančnej nezávislosti musia mať ženy a muži prístup k pružným formám zamestnania vrátane práce na diaľku; pripomína, že ženy sú nedostatočne zastúpené v odvetviach, ktoré sa budú pravdepodobne rozširovať, napríklad v odvetví obnoviteľných zdrojov či v zamestnaniach v oblasti vedy a špičkovej technológie, a preto vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky zamestnanosti, ktoré budú dbať o vyvážené zastúpenie mužov a žien v týchto nových odvetviach;

26.

žiada, aby sa podporovali iniciatívy a kampane, ktoré odstraňujú stereotypy o nízkej efektivite zamestnankýň a o tom, že im chýbajú manažérske schopnosti; žiada tiež o podporu žien pri rozvoji ich kariéry a pri úsilí o dosiahnutie manažérskych pozícií;

27.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti zvyšovania zastúpenia žien v správnych radách spoločností, ako to vyplýva zo správy Komisie z roku 2012 o ženách pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach; berie na vedomie, že v rámci EÚ je podiel žien vo vedúcich funkciách veľkých spoločností kótovaných na burze v priemere len 13 %, pričom podiel predsedníčok je iba 3 %;

28.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila komplexné aktuálne údaje o situácii v oblasti zastúpenia žien vo všetkých typoch podnikov v EÚ, ako aj o opatreniach záväzného i nezáväzného charakteru prijatých v hospodárskom sektore a opatreniach, ktoré v poslednom čase prijali jednotlivé členské štáty s cieľom zvýšiť toto zastúpenie; poznamenáva, že podľa správy Komisie z roku 2012 o účasti žien na rozhodovaní o hospodárskych otázkach sú kroky prijaté spoločnosťami a členskými štátmi nedostatočné; víta ohlásené konzultácie o opatreniach zameraných na posilnenie rodovej rovnováhy pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach; vyjadruje však sklamanie nad tým, že Komisia neprijíma okamžité legislatívne opatrenia, ako sa k tomu zaviazala v prípade, že nebudú splnené stanovené ciele; domnieva sa, že slabý pokrok dosiahnutý v roku 2011 si zasluhuje konkrétnejšie opatrenia než len konzultácie; opakuje preto svoju výzvu z roku 2011, aby sa do roku 2012 navrhli právne predpisy vrátane kvót na zvýšenie zastúpenia žien v rámci riadiacich zložiek podnikov o 30 % do roku 2015 a o 40 % do roku 2020 a aby sa pritom zohľadnili právomoci členských štátov, ako aj ich hospodárske, štrukturálne (t. j. veľkosť podnikov), právne a regionálne osobitosti;

29.

zdôrazňuje potrebu členských štátov prijať opatrenia, a to najmä legislatívnymi prostriedkami, na stanovenie záväzných cieľov v záujme zabezpečenia vyváženej prítomnosti žien a mužov na zodpovedných pozíciách v podnikoch, verejnej správe a politických orgánoch; odkazuje na úspešné príklady Nórska, Španielska, Nemecka, Talianska a Francúzska;

30.

pripomína, že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014, po ktorých bude nasledovať menovanie novej Európskej komisie a nominácie na vyššie administratívne pozície v rámci európskych inštitúcií, sú príležitosťou posunúť sa smerom k paritnej demokracii na úrovni EÚ;

31.

vyzýva členské štáty, aby podporovali rovnosť tým, že ako kandidátov na úrad európskeho komisára navrhnú jednu ženu a jedného muža; vyzýva nominovaného predsedu Komisie, aby sa pri tvorbe Komisie snažil o paritu; vyzýva Komisiu, aby tento postup verejne podporila;

32.

zdôrazňuje, že využívanie volebných kvót má pozitívne účinky na zastúpenie žien, a víta legislatívne upravené systémy parity a rodové kvóty zavedené vo Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Slovinsku, Portugalsku a Poľsku; vyzýva členské štáty s osobitne nízkym zastúpením žien v politických zhromaždeniach, aby zvážili zavedenie rovnakých opatrení;

33.

víta významné zvýšenie počtu predsedníčok parlamentných výborov a počtu poslankýň Európskeho parlamentu vo volebnom období 2009 – 2014, ľutuje však pokles počtu podpredsedníčok EP v druhej polovici volebného obdobia; preto navrhuje opatrenia zabezpečujúce absolútnu rodovú vyváženosť podpredsedníckych postov;

34.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali podnikanie žien a zabezpečili finančnú podporu, profesionálne poradenstvo a odbornú prípravu s cieľom podnecovať ženy k tomu, aby si vytvárali vlastné spoločnosti;

35.

naliehavo žiada Komisiu, aby začlenila homofóbne a transfóbne násilie a obťažovanie do svojich akčných programov proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti;

36.

víta úsilie, ktoré sa vyvíja na úrovni Spoločenstva i na úrovni členských štátov a je zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách, mužoch a deťoch, ako je napr. európsky ochranný príkaz, smernica o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a legislatívny balík na posilnenie práv obetí v EÚ, pričom však zdôrazňuje, že tento jav zostáva naďalej nevyriešeným problémom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonávali politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia voči ženám vrátane sexuálneho zneužívania, fyzického a psychického týrania, domáceho násilia a obťažovania, a zdôrazňuje potrebu zahrnúť boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti do vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce EÚ; zdôrazňuje potrebu zistiť skutočný rozsah problému násilia založeného na rodovej príslušnosti v EÚ; poznamenáva, že dôležitú prácu má v tejto oblasti vykonať Európske stredisko pre monitorovanie násilia založeného na rodovej príslušnosti, a preto žiada, aby sa toto stredisko čo najskôr uviedlo do prevádzky;

37.

opakovane potvrdzuje, že je potrebné, aby Komisia predložila celoeurópsku stratégiu na skoncovanie s násilím páchaným na ženách vrátane legislatívneho trestnoprávneho nástroja na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti, ako to žiadal Parlament vo viacerých uzneseniach; vyzýva Komisiu, aby ustanovila rok 2015 ako Európsky rok ukončenia násilia páchaného na ženách;

38.

nabáda členské štáty, aby vytvorili informačné programy o obťažovaní a šikanovaní v práci, aby ženy, ktoré sú takémuto zaobchádzaniu vystavené, mohli prijať účinné protiopatrenia;

39.

domácim násilím rozumie akékoľvek sexuálne zneužívanie a fyzické a psychické týranie; poukazuje na to, že násilie založené na rodovej príslušnosti si každoročne vyžiada v EÚ mnoho obetí; preto žiada, aby boli prijaté primerané opatrenia na to, aby sa k násiliu založenému na rodovej príslušnosti pristupovalo skôr ako k problému verejnej bezpečnosti, a nie ako k súkromnej domácej záležitosti a porušovaniu základných práv, a to tým, že sa okrem iného zabezpečí prístup k formám prevencie, právnej ochrany a pomoci, a to aj pokiaľ ide o tzv. stalking (prenasledovanie);

40.

vyjadruje uspokojenie s nedávnym prijatím smernice o európskom ochrannom príkaze, ktorého zámerom je chrániť napríklad obete násilia založeného na rodovej príslušnosti, a vyzýva členské štáty, aby ju urýchlene transponovali do vnútroštátneho práva, čím sa umožní riadne fungovanie európskeho ochranného príkazu;

41.

v tejto súvislosti berie na vedomie balík opatrení EÚ týkajúcich sa obetí; vyzýva členské štáty, aby do toho balíka zahrnuli konkrétne kroky a prostriedky na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia, obťažovania, takzvaných vrážd v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iných foriem násilia a porušovania práv jednotlivcov;

42.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli rehabilitačné a psychologické programy pre páchateľov psychického zneužívania, ktoré by znížili výskyt takéhoto zneužívania; okrem toho upozorňuje na zvýšený výskyt agresívneho správania medzi dievčatami;

43.

vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok uviesť rodovú rovnosť do popredia spoločného európskeho azylového systému;

44.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány prijali opatrenia, a to prostredníctvom nástrojov ako ESF alebo program PROGRESS, na pomoc ženám, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, dostať sa späť na pracovný trh;

45.

poukazuje na to, že posilnenie sociálnej a hospodárskej nezávislosti, ako aj samostatnosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a slobodná voľba partnera je základným predpokladom boja proti násiliu;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznávali rodový rozmer zdravia ako základnú súčasť zdravotných politík EÚ a aby ešte viac zintenzívnili svoje úsilie o prijatie dvojitej stratégie s presadzovaním tém spojených s rodom a vekom a osobitnými krokmi založenými na rodovej príslušnosti v zdravotných politikách EÚ a členských štátov;

47.

pripomína svoju pozíciu k právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako uvádza vo svojich uzneseniach z 10. februára 2010 a 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 a 2010; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi škrtmi v oblasti financovania plánovania rodiny a sexuálneho vzdelávania, ako aj nad obmedzením prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v niektorých členských štátoch, najmä prístupu k ochrane pred otehotnením a materstvom a k bezpečnému a legálnemu potratu; zdôrazňuje, že všetky ženy musia mať kontrolu nad svojimi reprodukčnými a sexuálnymi právami, a to aj vďaka tomu, že budú mať prístup k cenovo dostupnej kvalitnej antikoncepcii;

48.

vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným výskytom HIV/AIDS a iných sexuálne prenosných chorôb, najmä medzi ženami; pripomína, že 45 % mladých žien a dievčat novo infikovaných vírusom HIV je vo veku 15 až 24 rokov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii boja proti HIV/AIDS kládla väčší dôraz na prevenciu, aby zvýšila všeobecnú informovanosť o nebezpečenstvách sexuálne prenosných chorôb tým, že do nej začlení sexuálnu výchovu, bezplatný prístup ku kondómom a testom na HIV, a aby znížila počet nových infekcií vírusom HIV;

49.

žiada diskusiu na európskej úrovni a úrovni členských štátov o tom, ako bojovať proti stereotypom týkajúcich sa príslušných úloh žien a mužov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať zobrazovanie žien takým spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť žien, ako aj bojovať proti pretrvávajúcim rodovým stereotypom a predovšetkým proti veľkému výskytu ponižujúcich obrázkov, no pritom rešpektovať slobodu vyjadrenia a slobodu tlače;

50.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci požiadavky na presadzovanie rodového hľadiska začlenili do všetkých svojich politík osobitnú pozornosť venovanú ženám s osobitnými potrebami;

51.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám žien; ženy so zdravotným postihnutím, ženy vo vyššom veku, ženy s malou alebo žiadnou odbornou prípravou, ženy starajúce sa o závislé osoby, prisťahovalkyne a príslušníčky menšín, to všetko sú osobitné skupiny, voči ktorým je potrebné prijať opatrenia prispôsobené ich okolnostiam;

52.

vyzýva celoštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za zabezpečovanie rovnosti, aby zaviedli integrované prístupy s cieľom zlepšiť svoje reakcie na prípady viacnásobnej diskriminácie a zlepšiť zvládanie týchto prípadov; okrem toho zdôrazňuje, že tieto orgány by mali ponúkať odbornú prípravu sudcom, právnikom a pracovníkom vo všeobecnosti, aby im umožnili odhaľovať prípady viacnásobnej diskriminácie, predchádzať im a zvládať ich;

53.

žiada, aby sa v rámci vonkajších politík EÚ udelila najvyššia priorita ľudským právam žien a schopnosti účinne ich využívať; žiada tiež o vykonávanie smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania;

54.

hoci víta prechod k demokratickejšiemu systému a väčšej miere slobody v krajinách južného Stredozemia, vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že práva žien môžu byť v dôsledku arabskej jari oslabené; žiada Komisiu, aby vytvorila osobitné opatrenia na podporu rodovej rovnosti v týchto krajinách;

55.

odsudzuje skutočnosť, že v niektorých regiónoch sveta sa ešte stále znásilnenie používa ako vojnová zbraň; vyzýva Európsku úniu, aby prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť začlenila tento jav ako prioritu do svojej politickej agendy;

56.

poznamenáva, že svetová populácia dosiahla tento rok 7 miliárd; vyjadruje presvedčenie, že plánovanie rodiny by malo byť prioritnou oblasťou politického programu;

57.

vyjadruje znepokojenie nad slabým pokrokom v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä cieľa č. 5: Zlepšiť zdravie matiek, a nad skutočnosťou, že pokrok v znižovaní úmrtnosti matiek o tri štvrtiny sa veľmi oneskoruje a že cieľ dosiahnuť do roku 2015 všeobecný prístup k reprodukčnému zdraviu sa doteraz ani zďaleka nepodarilo splniť; poznamenáva, že každý deň stále umrie približne 1 000 žien v dôsledku tehotenstva, ktorému sa dalo v plnej miere zabrániť, či komplikácií pri narodení dieťaťa;

58.

naliehavo vyzýva politických a náboženských vodcov, aby verejne podporili plnenie miléniového rozvojového cieľa č. 5 a aby podporovali moderné služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

59.

vyzýva členské štáty, aby potvrdili svoju politickú a finančnú podporu miléniových rozvojových cieľov a aby zintenzívnili svoje úsilie o dosiahnutie miléniového rozvojového cieľa č. 5, a to i v období hospodárskeho poklesu;

60.

víta nedávne rozhodnutie OSN vytvoriť z 11. októbra Medzinárodný deň dievčat, čo je účinný spôsob, ako zvýrazniť konkrétne potreby a práva dievčat a presadzovať výraznejšie kroky a investície umožňujúce dievčatám dosiahnuť svoj plný potenciál v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami v oblasti ľudských práv vrátane miléniových rozvojových cieľov;

61.

pripomína Komisii a členským štátom ich záväzok zaviesť do praxe rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti a naliehavo žiada o to, aby sa poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ stalo skutočne nezávislým od obmedzení, ktoré na humanitárnu pomoc uvaľujú USA, najmä tým, že sa zabezpečí prístup k potratu pre ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch;

62.

vyzýva nadchádzajúce predsedníctvo Rady, aby odblokovalo smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom umožniť jej prijatie počas dánskeho predsedníctva;

63.

žiada Komisiu, aby splnila uznesenie Európskeho parlamentu o štokholmskom akčnom pláne;

64.

vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch zohľadnila dôsledky prípadu Test-Achats s cieľom zlepšiť právnu istotu konkrétne a bezodkladne v súvislosti so smernicou Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu;

65.

vyzýva Radu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2014 – 2020 zaviedla do procesu tvorby rozpočtu EÚ rozpočtovanie zohľadňujúce rodové hľadisko a aby zaručila predvídateľnosť a neznižovanie úrovne financovania činností v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a vrátane boja proti násiliu páchanému na ženách, spojených s vnútornými aj vonkajšími politikami z prostriedkov EÚ;

66.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom členských štátov v súvislosti s plánmi modernizácie právnych predpisov v oblasti materskej a otcovskej dovolenky a žiada, aby sa dosiahla vyvážená dohoda s budúcim dánskym predsedníctvom EÚ, ktorá by sa mala prijať v prvej polovici roka 2012 s cieľom reagovať na potreby európskych rodín a európskeho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa dovolenky v prípade starostlivosti o starších ľudí alebo chorých príbuzných;

67.

vyzýva Komisiu, aby predložila súhrnné oznámenie o situácii jednočlenných domácností v EÚ spolu s politickými návrhmi na dosiahnutie rovnakého zaobchádzania v oblastiach, ako sú zdaňovanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, poistenie a dôchodky, a to na základe zásady politickej neutrality, pokiaľ ide o zloženie domácností;

68.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili, analyzovali a uverejnili spoľahlivé údaje, ktoré nebudú založené na rodovej príslušnosti, a kvalitatívne rodové ukazovatele, a umožnili tak riadne zhodnotiť a aktualizovať stratégiu Komisie pre rovnosť mužov a žien na roky 2010 – 2015, ako aj monitorovať prierezovú povahu rodovej rovnosti vo všetkých politikách;

69.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila plán rovnosti pre lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov podobný plánu v oblasti rodovej rovnosti;

70.

je hlboko znepokojený správami z médií o obetiach obchodovania s ľuďmi, s ktorými sa zaobchádzalo ako so zločincami namiesto toho, aby sa im poskytla podpora, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala zaobchádzanie s obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálneho otroctva a nútenej prostitúcie v jednotlivých členských štátoch;

71.

žiada, aby sa venovala pozornosť situácie inštitucionálnych mechanizmov zahŕňajúcich rodovú rovnosť v členských štátoch, aby hospodársky pokles, prebiehajúce reformy a iné prípady reštrukturalizácie nemali osobitne negatívny vplyv na tieto mechanizmy, bez ktorých prierezová priorita rovnosti mužov a žien s osobitosťou svojej správy pravdepodobne nebude účinná;

72.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť spôsoby spolupráce a zapájania ženských organizácií, a občianskej spoločnosti ako celku, do procesov zohľadňovania rodového hľadiska;

73.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/11

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 2 a článok 3 ods. 3,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 21 a 23,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

—

so zreteľom na dohodnuté závery Komisie o postavení žien z roku 2006 s názvom Rovnaká účasť žien a mužov v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach,

—

so zreteľom na dohodnuté závery Komisie o postavení žien 1997/2 o kritických oblastiach záujmu Pekinskej akčnej platformy 1996 – 1999,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/58/142 o ženách a politickej účasti a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN III o ženách a politickej účasti, schválenú 18. novembra 2011, rezolúcia A/C.3/66/L.20/Rev.1,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 19. júna 2000, ktoré sa týka rovnováhy mužov a žien vo výboroch a odborných skupinách ňou zriadených (2),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady 96/694/ES z 2. decembra 1996 o vyváženej účasti žien a mužov v rozhodovacom procese (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec (2003)3 o vyváženej účasti žien a mužov na prijímaní politických a verejných rozhodnutí, ktoré bolo prijaté 12. marca 2003, a na výsledky dvoch kôl monitorovania pokroku dosiahnutého pri vykonávaní tohto odporúčania Rec (2003)3, založeného na dotazníku o rodovo oddelených údajoch o zapojení žien a mužov do politického a verejného rozhodovania, ktoré boli dokončené v roku 2005 resp. 2008,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) 1079 (1996) o zvýšenom zastúpení žien v PZ RE, jeho odporúčanie 1413 (1999) o rovnakom zastúpení v politickom živote, rezolúciu 1348 (2003) o rodovo vyváženom zastúpení v PZ RE, ako aj odporúčanie 1665 (2004) o účasti žien na voľbách a rezolúciu 303 (2010) o dosiahnutí udržateľnej rodovej rovnosti v miestnom a regionálnom politickom živote,

—

so zreteľom na rezolúciu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy 85 (1999), jeho odporúčanie 68 (1999) o zapojení žien do politického života v regiónoch a odporúčanie 111 (2002) o osobných volebných právach žien a demokratických požiadavkách,

—

so zreteľom na Deklaráciu o účasti žien na voľbách, ktorú prijala Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia),

—

so zreteľom na príručku s názvom Rodové rozpočtovanie: praktické vykonávanie, ktorú vypracovala Rada Európy, Generálne riaditeľstvo pre ľudské práva a právne záležitosti (apríl 2009),

—

so zreteľom na odporúčanie 1899(2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o zvýšení zastúpenia žien v politike prostredníctvom volebných systémov, ktoré bolo prijaté 27. januára 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2000 o ženách v rozhodovacom procese (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0029/2012),

A.

keďže na úrovni Európskej únie a v jej členských štátoch existuje nerovnováha v zapojení žien a mužov do politického a verejného rozhodovania a ženy sú jednoznačne nedostatočne zastúpené vo volených a nominovaných politických funkciách; keďže nedostatočné zastúpenie žien vo voľbách v polovici volebného obdobia v Európskom parlamente je znepokojujúce;

B.

keďže zapojenie žien do politického rozhodovania a metódy, stratégie a kultúrne postoje a nástroje na boj proti rozdielom sa na vnútroštátnej úrovni v rámci EÚ a medzi jej členskými štátmi, politickými stranami a sociálnymi partnermi veľmi líšia;

C.

keďže zastúpenie žien v Európskom parlamente sa zvýšilo na 35 %, no ešte nedosiahlo paritu; keďže ženy sú ešte horšie zastúpené vo vedúcich pozíciách vo výboroch a politických skupinách; keďže zastúpenie žien v Európskej komisii stagnuje na jednej tretine a Európskej komisii ešte nikdy žena nepredsedala;

D.

keďže podľa štatistík a napriek početným prijatým opatreniam prevláda nerovnováha, zastúpenie žien v procese politického rozhodovania za posledné roky stagnovalo namiesto toho, aby vykazovalo lineárne zlepšenie, a rodová vyváženosť v národných parlamentoch v celej EÚ zostáva nezmenená, a to v pomere 24 % žien k 76 % mužov, pričom ženy zastávajú celkovo iba 23 % ministerských funkcií (5);

E.

keďže dnes sa fakticky uplatňuje neformálny systém kvót, v rámci ktorého sú muži uprednostňovaní pred ženami a muži vyberajú do rozhodovacích pozícií mužov, čo síce nie je formalizovaný systém, ale napriek tomu je to systematická a veľmi reálna hlboko zakorenená kultúra pozitívneho zaobchádzania s mužmi;

F.

keďže rovnaké zastúpenie žien a mužov v procese politického rozhodovania je otázkou ľudských práv a sociálnej spravodlivosti a životne dôležitou požiadavkou pre fungovanie demokratickej spoločnosti; keďže pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien je demokratický deficit, ktorý oslabuje legitimitu rozhodovania na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni;

G.

keďže rozhodovanie vychádza z administratívnej prípravy, a preto je počet žien v administratívnych pozíciách, najmä vo vedúcich pozíciách, vecou rovnosti a zabezpečuje, aby sa pri príprave všetkých politík zohľadňovali rodové aspekty;

H.

keďže európske voľby, ktoré sa budú konať v roku 2014 a po ktorých bude nasledovať vymenovanie ďalšej Európskej komisie a nominácie na tzv. špičkové pracovné miesta EÚ, sú šancou pokročiť na ceste k demokracii založenej na parite na úrovni EÚ a na to, aby sa EÚ stala vzorom v tejto oblasti;

I.

keďže v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa okrem iného uvádza, že zúčastnené štáty by mali prijať všetky vhodné opatrenia vrátane pozitívnych opatrení na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote;

J.

keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy podporuje:

K.

keďže v Pekinskej deklarácii a akčnej platforme o ženách v riadiacich a rozhodovacích funkciách sa zdôrazňuje skutočnosť, že rovnaké zastúpenie je nevyhnutnou podmienkou toho, aby boli zohľadňované záujmy žien, a je potrebná na posilnenie demokracie a podporu jej riadneho fungovania; keďže sa v nej opäť potvrdzuje aj to, že aktívne zapojenie žien, rovnocenné s mužmi, na všetkých úrovniach rozhodovania je veľmi dôležité na dosiahnutie rovnosti, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a demokracie;

L.

keďže v dôsledku pretrvávajúcich rodových stereotypov stále existuje vážna segregácia, pokiaľ ide o kľúčové pozície v procese politického rozhodovania, pričom ženám sa zverujú viac úlohy v oblasti starostlivosti a prerozdeľovania, napríklad v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a životného prostredia, a mužom úlohy spojené so zdrojmi, napríklad v oblasti hospodárstva, obchodu, rozpočtu a zahraničných vecí, čo narúša rozloženie síl a prideľovanie zdrojov;

M.

keďže politické strany, ktoré sú zodpovedné za výber, umiestnenie a vymenovanie kandidátov a kandidátok na vedúce pozície, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakého zastúpenia žien a mužov v politike, a preto by mali podporovať osvedčené postupy, ako sú napríklad dobrovoľné stranícke kvóty pre voľby, ktoré už zaviedli niektoré politické strany v 13 členských štátoch EÚ;

N.

keďže podľa štúdie Svetovej banky venovanej korupcii a ženám vo vláde z roku 1999 existuje nižšia úroveň vládnej korupcie v prípade, že je vyššia miera zastúpenia žien, pretože v súlade so závermi tohto výskumu ženy dodržiavajú vyššie štandardy etického správania a prejavujú väčší záujem o „všeobecné blaho“;

O.

keďže sú potrebné komplexné mnohostranné stratégie spočívajúce v nezáväzných opatreniach, napríklad cieľoch a dobrovoľných straníckych kvótach, podporných opatreniach, napríklad mentorstve a kampaniach na zvyšovanie informovanosti, a právne záväzných opatreniach, napríklad volebných rodových kvótach, pričom treba mať na pamäti, že právne záväzné opatrenia, ktoré sú zlučiteľné s inštitucionálnym a volebným systémom a ktoré zahŕňajú pravidlá zoraďovania, monitorovanie a účinné sankcie za nedodržanie, sa prejavili ako najúčinnejšie;

P.

keďže prístup žien k finančným prostriedkom na volebné kampane je často obmedzenejší, a to z dôvodu diskriminácie v rámci politických strán, vylúčenia žien zo skupín s vysokými príjmami a ich nižších príjmov a úspor;

Q.

keďže postupy vo volebných systémoch, politických inštitúciách a politických stranách zohrávajú rozhodujúcu úlohu a majú vážne dôsledky na účinnosť uplatňovaných stratégií a mieru rodovej vyváženosti dosiahnutú v politike;

R.

keďže účasť žien a ich vedúce postavenie v procese politického rozhodovania sú stále ovplyvnené rôznymi prekážkami, napr. neexistenciou priaznivého podporujúceho prostredia v politických inštitúciách a v sociálnych štruktúrach spoločnosti, pretrvávaním rodových stereotypov, ako aj dôsledkami nedávnej hospodárskej krízy a jej negatívnym vplyvom na problematiku rodovej rovnosti;

S.

keďže skutočnosť, že nízka úroveň zapojenia žien do rozhodovania a správy vecí verejných sa pripisuje najmä problémom pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života, nerovnomernému rozdeleniu rodinných povinností a pretrvávajúcej diskriminácii v práci a odbornej príprave;

1.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli účinné politiky rodovej rovnosti a mnohostranné stratégie zamerané na dosiahnutie vyváženého zastúpenia v procese politického rozhodovania a vedúcich funkciách na všetkých úrovniach, najmä v oblastiach makroekonomickej politiky, obchodu, práce, rozpočtu, obrany a zahraničných vecí, pričom posúdia dôsledky a toto posúdenie verejnosti sprístupnia prostredníctvom primeraných ukazovateľov rovnosti, zabezpečia číselne vyjadrené ciele, jasné akčné plány a mechanizmy pravidelného monitorovania, po ktorých budú nasledovať záväzné nápravné opatrenia a ich monitorovanie v prípadoch, že ciele neboli splnené v stanovených termínoch;

2.

víta paritné systémy/rodové kvóty pre voľby prijaté legislatívnou formou, ktoré boli zavedené v niektorých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie legislatívnych opatrení, napr. opatrení pozitívnej diskriminácie, na dosiahnutie pokroku smerom k vyváženému zastúpeniu, a aby zabezpečili účinnosť týchto opatrení prostredníctvom tzv. zipsových systémov, monitorovania a účinných sankcií s cieľom podporiť vyváženejšiu účasť žien a mužov na politickom rozhodovaní, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov;

3.

okrem toho vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vyvážené zastúpenie na všetkých úrovniach tým, že prijmú jasné antidiskriminačné postoje, zabezpečia primerané zdroje, použijú osobitné nástroje a budú presadzovať potrebnú odbornú prípravu v oblasti rodového rozpočtovania pre pracovníkov vo verejnej službe zodpovedných za prípravu rozpočtov;

4.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť rodovým vzdelávacím programom zameraným na občiansku spoločnosť a najmä na mladých ľudí, a to už od útleho veku, pričom by mali uznávať, že práva žien sú ľudské práva a vyvážené zastúpenie je v politickom živote kľúčové;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali záväzok všetkých politických strán na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni prijať opatrenia na podporu aktívnej účasti žien na politickom živote a vo voľbách a ich aktívnemu zapojeniu do politického života a volieb, na dosiahnutie skutočnej rovnosti v interných rozhodovacích procesoch strán, v nomináciách na volené funkcie a v straníckych volebných zoznamoch, a to zavedením kvót, a venovať pozornosť pozícii kandidátok v týchto zoznamoch, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov;

6.

uznáva úlohu politických strán ako kľúčových faktorov v presadzovaní rodovej rovnosti; preto vyzýva členské štáty, aby od národných strán požadovali, aby stanovili a zaviedli systémy kvót a iné typy pozitívnej diskriminácie, aby uplatňovali pravidlá zoraďovania v zoznamoch volebných kandidátov vo voľbách na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a aby vymedzili a prijali účinné sankcie v prípade nedodržania pravidiel, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov; vyzýva členské štáty, aby pre politické strany stanovili ciele založené na rovnosti medzi pohlaviami a aby splnenie týchto cieľov bolo predpokladom ich financovania;

7.

vyzýva politické strany v celej Európe, aby zaviedli systém kvót pre zoznamy kandidátov pre stranícke orgány a voľby, najmä v súvislosti so zoznamami pre európskej voľby v roku 2014, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov; považuje postup zostavovania volebných zoznamov, v rámci ktorého sa kandidátky a kandidáti striedajú na čele zoznamu, za najlepší spôsob, ako zlepšiť zapojenie žien do politiky;

8.

zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení určených na dosiahnutie rovnosti vo volených funkciách v národných parlamentoch a Európskom parlamente (napr. predseda Parlamentu, podpredsedovia Parlamentu, predsedovia a podpredsedovia výborov), napríklad tým, že sa stanoví cieľ 50 % zastúpenia mužov a žien na týchto pozíciách;

9.

víta úmysel Komisie podporiť účasť žien v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu prostredníctvom finančných programov Základné práva a občianstvo a Európa pre občanov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich príslušných ročných pracovných programoch zabezpečila, aby bolo v rokoch 2013 – 2014 k dispozícii dostatok finančných prostriedkov okrem iného na financovanie vhodných informačných kampaní v médiách na nabádanie k voleniu žien, a aby zabezpečila, aby mali národné strany a organizácie občianskej spoločnosti uľahčený prístup k týmto finančným prostriedkom na projektové iniciatívy zamerané na zvýšenie účasti žien v rozhodovacom procese;

10.

vyzýva Komisiu, aby pri programovaní ďalšieho finančného obdobia 2014 – 2020 pre vyššie uvedené alebo pre nadväzujúce programy, ako aj pri plánovaní činností pre pripravovaný Európsky rok občanov (2013) podporovala a financovala činnosti spojené s presadzovaním rovnosti v rozhodovacích funkciách a politických činnostiach;

11.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala kampane zamerané na dosiahnutie rovnosti vo volebných zoznamoch pre Európsky parlament aspoň dva roky pred každými voľbami a aby nabádala členské štáty, aby postupovali podobne aj pri miestnych a regionálnych voľbách;

12.

vyzýva členské štáty, aby podporovali rovnosť tým, že ako kandidátov na úrad európskeho komisára navrhnú jednu ženu a jedného muža; vyzýva predsedu Komisie, aby pri zostavovaní Komisie dosiahol rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby tento postup verejne podporila; pripomína, že Parlament by sa mal osobitne zamerať na rodovú rovnosť v rámci tohto postupu, a opätovne zdôrazňuje význam zohľadňovania rovnakého zastúpenia žien a mužov pri udeľovaní súhlasu s novou Komisiou, a to v súlade s článkom 106 rokovacieho poriadku;

13.

vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaviazali k dosiahnutiu cieľa v oblasti parity vo všetkých rozhodovacích orgánoch zavedením systémov kvót a iných typov pozitívnej diskriminácie pri nábore vysokopostavených úradníkov, vyzýva národné vlády, aby do vysokopostavených pozícií na úrovni EÚ nominovali ženy i mužov;

14.

berie na vedomie záväzok, ktorý Komisia vyjadrila vo svojom oznámení Stratégia rovnosti žien a mužov – 2010 – 2015, a to že bude sledovať pokrok v dosahovaní cieľa 40 % zastúpenia príslušníkov jedného pohlavia vo svojich výboroch a odborných skupinách, a vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali konkrétne opatrenia a stanovili stratégie s cieľom dosiahnuť vo svojich rozhodovacích procesoch vyvážené zastúpenie;

15.

vyzýva členské štáty, aby podporili opatrenia pozitívnej diskriminácie vrátane záväzných legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie vo všetkých riadiacich orgánoch a verejných vymenovaných funkciách a aby vypracovali nástroje na rodové monitorovanie nominácií a volieb;

16.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia pozitívnej diskriminácie, napríklad preferenčné zaobchádzanie, v prípadoch, keď je niektoré pohlavie nedostatočne zastúpené;

17.

vyzýva členské štáty, aby zaistili transparentnosť výberových konaní na vymenovanie kandidátov spomedzi mužov a žien na pozície v rozhodovacích orgánoch vrátane verejných výziev na predkladanie životopisov a výberu na základe dosiahnutých výsledkov, znalostí a reprezentatívnosti;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na podporu organizácií žien vrátane poskytovania primeraných finančných prostriedkov, vytvárania platforiem pre spoluprácu a uskutočňovania kampaní za rodovú rovnosť vo voľbách;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vytvorenie ženských sietí a presadzovali mentorstvo, primeranú odbornú prípravu, výmenu osvedčených postupov a výmenné programy s osobitným dôrazom na ženy, ktoré sa na začiatku svojej kariéry zúčastňujú na tvorbe politík;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili ženám, v prípade potreby aj preferenčným zaobchádzaním, prístup k odbornej príprave v oblasti riadenia a k vedúcim funkciám ako súčasti ich kariérneho postupu s cieľom posilniť riadiace schopnosti a skúsenosti žien;

21.

uznáva iné subjekty ako relevantnú súčasť širšieho demokratického procesu, a preto vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty aby podporovali a oceňovali úsilie organizácií zamestnávateľov a odborových organizácií, súkromného sektora, mimovládnych organizácií a všetkých organizácií, ktoré sú obvykle súčasťou poradných rád napojených na orgány verejnej správy, o dosiahnutie rovnosti žien a mužov vo svojich radoch vrátane rovnakej účasti na prijímaní rozhodnutí;

22.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby umožnili ženám a mužom aktívne sa zúčastňovať na procese politického rozhodovania tým, že budú podporovať súlad a rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom prostredníctvom opatrení, ako napríklad rovnaké znášanie nákladov na rodičovstvo zamestnávateľmi oboch rodičov, zabezpečenie dostupných a primeraných služieb, napr. v oblasti starostlivosti o deti a starších ľudí, a vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom primeraných legislatívnych návrhov v podobe smerníc podporila rovnaký prístup k službám, minimálnej mzde a ochrane pred násilím založeným na rodovej príslušnosti;

23.

pripomína význam preferenčného zaobchádzania a osobitných opatrení pri presadzovaní zastúpenia osôb pochádzajúcich z rozličných prostredí a zo znevýhodnených skupín, napr. osôb so zdravotným postihnutím, migrujúcich ženy a príslušníkov etnických a sexuálnych menšín, v rozhodovacích pozíciách;

24.

berie na vedomie význam médií a vzdelávania pri presadzovaní účasti žien na politike a zmenách postojov spoločnosti; zdôrazňuje význam osvety v médiách, najmä verejného vysielania, potreby zabezpečiť spravodlivé a vyvážené mediálne pokrytie kandidátov a kandidátok vo voľbách, ako aj monitorovania médií v záujme odhalenia rodových predsudkov a prostriedkov na ich riešenie, a tým podporiť úsilie o odstránenie stereotypov a nabádanie k zobrazovaniu pozitívneho obrazu žien ako vedúcich osobností vrátane političiek ako vzorov na národnej, regionálnej a európskej úrovni;

25.

naliehavo vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby posilnením úlohy a zdrojov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a uľahčením spolupráce so ženskými mimovládnymi organizáciami presadzovali a vymieňali si osvedčené postupy, ktoré prispievajú k dosiahnutiu rodovej rovnováhy v rozhodovacích funkciách;

26.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v prípade potreby aj zapojením Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zhromažďovali, analyzovali a šírili údaje podľa pohlaví na účely sledovania rodovej rovnosti v rozhodovacom procese vo všetkých sektoroch (verejnom aj súkromnom) a na všetkých úrovniach hierarchie, a ako základ pre ďalšie opatrenia, ak vytýčené ciele neboli splnené; nabáda Komisiu, aby prostredníctvom využitia svojej databázy o ženách a mužoch v rozhodovacích funkciách naďalej zhromažďovala a šírila porovnateľné údaje na úrovni EÚ a aby rozvíjala túto činnosť smerom k vytvoreniu európskeho plánu rovnosti mužov a žien, v ktorom by boli uvedené medziročné zmeny, ku ktorým došlo na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni v oblasti rovnosti pohlaví na základe spoločných ukazovateľov; domnieva sa, že v tomto pláne by mali byť zahrnuté aspoň:

27.

vyzýva Komisiu, aby Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť predložila každoročnú správu o pokroku v oblasti rodovej rovnosti v rozhodovacích procesoch v Európskej únii;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili vplyv rôznych volebných systémov na vnútroštátnej, miestnej a európskej úrovni a vplyv opatrení a osvedčených postupov využívaných na rôznych úrovniach na vyváženosť zastúpenia žien;

29.

pripomína svoju žiadosť o rodovú vyváženosť na všetkých úrovniach pri vymenovaní pracovníkov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); vyzýva ESVČ, aby podporovala účasť žien na rozhodovacích procesoch v rámci vonkajších vzťahov Európskej únie, aby zabezpečila, aby všetky delegácie zastupujúce EÚ dodržiavali zásadu rodovej vyváženosti, pokiaľ ide o ich zloženie, a aby sa ženy v tomto kontexte dostávali k slovu v rovnakej miere ako muži; poukazuje na potrebu zvýšiť počet žien ako sprostredkovateľov a hlavných vyjednávačov v procesoch dohľadu nad situáciou v oblasti dodržiavania ľudských práv, predchádzania korupcii, upevňovania mieru, ako aj v iných rokovacích procesoch, ako sú rokovania o medzinárodnom obchode a životnom prostredí;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili poskytnutie primeranej finančnej a technickej pomoci na osobitné programy zamerané na posilnenie účasti žien na volebnom procese prostredníctvom odbornej prípravy, občianskeho vzdelávania, mobilizácie médií, a začlenenie miestnych MVO, a to nad rámec financovania všeobecných vzdelávacích programov presadzujúcich informovanosť verejnosti o rodovej rovnosti, odstraňovanie rodových stereotypov a vžitých predsudkov voči ženám;

31.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali opatrenia na presadenie vyváženého zastúpenia žien na všetkých úrovniach politického života v mnohonárodných organizáciách, napr. OSN, vo vládach a národných parlamentoch, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni a v miestnych orgánoch, a aby posilnili spoluprácu s inými subjektmi na medzinárodnej úrovni, ako napríklad s OSN ŽENY a Medziparlamentnou úniou, a to v záujme presadenia týchto cieľov;

32.

vyzýva politické oddelenia Európskeho parlamentu, aby zabezpečili, aby súhrnné informácie pre delegácie vždy zahŕňali rodový pohľad a zdôrazňovali otázky dôležité pre rodovú rovnosť;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/18

—

so zreteľom na články 4, 54, 151 až 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 193 z 3. júna 2002 týkajúce sa podpory družstiev,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2004 o podpore družstiev v Európe (COM(2004)0018),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na súhrnnú správu o smernici 2003/72/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (5),

—

so zreteľom na štúdiu o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (6),

—

so zreteľom na Medzinárodný rok družstiev, ktorý na rok 2012 vyhlásila Organizácia Spojených národov (7),

—

so zreteľom na správu ILO s názvom Resilience of the Cooperative Business Model in Times of Crisis (Odolnosť družstevného podnikateľského modelu v čase krízy) (8),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Rôzne typy podnikov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o uplatňovaní smernice 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2003 o rámci na podporu finančnej účasti zamestnanca (12),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 16. septembra 2010 o revízii smernice Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (COM(2010)0481),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0432/2011),

A.

keďže družstvá presadzujú záujmy svojich členov a užívateľov, ako aj riešenia spoločenských problémov a snažia sa o zvyšovanie úžitku pre členov a o zaistenie ich zázemia prostredníctvom perspektívnej, trvalo udržateľnej obchodnej politiky, ako aj o to, aby hlavným bodom obchodnej stratégie bola spokojnosť zákazníkov, zamestnancov a členov celého regiónu;

B.

keďže družstvá sú vo svojej podstate štrukturálne prepojené s územím, na ktorom majú sídlo, a preto predstavujú dôležitý faktor zrýchlenia miestneho rozvoja, určujúcu premennú pri tvorbe skutočnej hospodárskej a miestnej sociálnej súdržnosti; keďže podstatnou črtou družstva je financovanie sústavného vzdelávania v oblasti sociálnej zodpovednosti a v oblasti podnikania, čo sú dva aspekty, ktoré nie sú plne obsiahnuté v ostatných nástrojoch sociálnej účasti;

C.

keďže účasť spoločníka musí v družstve prevažovať a musí sa odraziť na riadení a vlastníckej štruktúre družstva;

D.

keďže družstvá sú dôležitým pilierom európskeho hospodárstva a kľúčovou hnacou silou sociálnej inovácie, a napomáhajú tak udržať predovšetkým infraštruktúru a lokálne zásobovanie najmä vo vidieckych oblastiach a mestských aglomeráciách; a keďže v Európe existuje 160 000 družstiev, ktoré vlastní viac ako štvrtina všetkých Európanov a ktoré poskytujú prácu pre približne 5,4 milióna zamestnancov;

E.

keďže družstvá konkurujú spoločnostiam riadeným investormi v mnohých oblastiach hospodárstva; keďže družstevné podniky majú významnú hospodársku silu na globalizovaných trhoch a dokonca aj nadnárodné družstvá často zachovávajú spojenie s miestnymi potrebami;

F.

keďže družstevné banky preukázali vďaka družstevnému spôsobu podnikania vysokú úroveň trvalej udržateľnosti a odolnosti počas finančnej krízy; keďže vďaka svojmu družstevnému podnikateľskému modelu zvýšili obrat a rast počas krízy pri menšom počte bankrotov a prepúšťaní; keďže družstvá tiež poskytujú kvalitné a inkluzívne zamestnanie odolné voči kríze, pričom často zamestnávajú vysoký podiel žien a migrantov, a keďže prispievajú k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, pričom poskytujú na danom mieste zamestnanie, ktoré nemožno presunúť; keďže družstvá možno považovať za úspešný a aktuálny prístup k sociálnemu hospodárstvu a keďže môžu prispieť k vytvoreniu pracovnej perspektívy vo forme istých pracovných miest a umožniť zamestnancom pružné životné plány v ich mieste pôvodu, najmä na vidieku;

G.

keďže finančná a hospodárska kríza ukázala, že otázka atraktívnosti právnej formy sa nedá riešiť iba jednostranne z pohľadu akcionárov, ale mala by sa zvážiť aj zodpovednosť, ktorú má podnik ako sociálna organizácia; keďže treba poznamenať, že podnik ako sociálna organizácia nesie zodpovednosť voči akcionárom, zamestnancom, veriteľom a spoločnosti a keďže túto skutočnosť treba v podobných hodnoteniach zohľadniť;

H.

keďže právne predpisy týkajúce sa družstiev a účasti zamestnancov sa v celej EÚ zásadne líšia;

I.

keďže stanovy európskeho družstva (SCE) sú zatiaľ jedinou právnou formou sociálneho hospodárstva na úrovni EÚ po tom, čo Komisia stiahla návrhy na vytvorenie európskeho združenia a európskej vzájomnej spoločnosti v roku 2003, a vzhľadom na to, že stanovy európskej nadácie sa ešte stále vypracúvajú;

J.

keďže cieľom vytvorenia stanov pre európske družstvo je povzbudiť rozvoj vnútorného trhu formou podpory činnosti tohto typu spoločnosti na úrovni EÚ;

K.

keďže zavedenie stanov SCE je veľmi dôležitou etapou v procese uznávania družstevného podnikateľského modelu na úrovni EÚ, a to aj v tých členských štátoch, kde sa koncepcia družstiev z historických dôvodov zdiskreditovala;

L.

keďže zapojenie zamestnancov na nadnárodnej úrovni, najmä čo sa týka práva na účasť pracovníkov v správnych radách, predstavuje v európskych družstvách výhodu;

M.

keďže stratégia EÚ 2020 požaduje hospodárstvo založené na vysokej miere zamestnanosti, ktoré zaistí hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; keďže to zahŕňa pevné sociálne hospodárstvo;

N.

keďže Medzinárodný rok družstiev, ktorý na rok 2012 vyhlásila Organizácia spojených národov, poskytuje jedinečnú príležitosť na propagáciu modelu družstevného podnikania;

1.

pripomína, že družstvá a iné podniky sociálneho hospodárstva sú súčasťou európskeho sociálneho modelu a jednotného trhu, a preto si zaslúžia rozhodné uznanie a podporu, ako sa stanovuje v ústavách niektorých členských štátov a rôznych kľúčových dokumentoch EÚ;

2.

pripomína, že družstvá by mohli predstavovať ďalší krok v rámci dokončenia vnútorného trhu EÚ a mohli by sa zamerať na odstránenie existujúcich cezhraničných prekážok a zvýšenie konkurencieschopnosti;

3.

poukazuje na to, že nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (ďalej len stanovy) a smernica 2003/72/ES (ďalej len smernica), ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení, sú úzko prepojené;

4.

víta oznámenie Komisie COM(2012)0072; víta úmysel Komisie zjednodušiť SCE a zároveň posilniť prvky špecifické pre družstvá, ako aj skutočnosť, že pritom budú prebiehať konzultácie so zúčastnenými stranami; žiada, aby sa v tomto procese zohľadnila pozícia Parlamentu k SCE;

5.

s poľutovaním berie na vedomie skutočnosť, že SCE sa zatiaľ nedokázalo presadiť vzhľadom na jeho zriedkavé využívanie – do roku 2010 bolo založených len 17 SCE s celkovým počtom 32 zamestnancov (13); zdôrazňuje, že tieto jasne hovoriace údaje svedčia o neprispôsobení stanov osobitostiam družstiev v Európe, hoci mnoho podnikateľov prejavilo záujem založiť SCE; víta hĺbkové prehodnotenie stanov, ktoré by malo prísť k záveru, prečo sú stanovy neatraktívne, majú len nízky dosah a čo možno urobiť v záujme prekonania nedostatočných skúseností pri ich plnení, ako aj ostatných prekážok;

6.

poznamenáva, že využívanie SCE sa často obmedzuje na družstvá druhého stupňa, ktoré sú tvorené len právnickými osobami, a to zo strany vzájomných spoločností, ktoré nemajú európsky štatút, ale chceli by využívať právne postavenie súvisiace so sociálnym hospodárstvom, a tiež zo strany veľkých spoločností; konštatuje, že pre malé družstvá, ktoré predstavujú najväčšiu súčasť družstevného hnutia v Európe, zostáva prístup k SCE naďalej zložitý;

7.

víta skutočnosť, že ustanovenia o účasti zamestnancov sa považujú za kľúčový prvok v SCE; poukazuje však na to, že je možné, že by mali obsahovať požiadavky spojené s osobitnou povahou družstiev;

8.

poukazuje na to, že niektoré členské štáty netransponovali články smernice týkajúce sa práv zamestnancov vrátane ustanovení o rodovej rovnosti, a že to viedlo k viacerým medzerám, pokiaľ ide o sledovanie a presadzovanie postupov o účasti zamestnancov; vyzdvihuje nutnosť nápravy tejto situácie s cieľom zabrániť zneužitiu ustanovení o SCE; vyjadruje poľutovanie nad tým, že referenčné ustanovenia týkajúce sa účasti zamestnancov v správnych orgánoch nestanovujú povinnú účasť zamestnancov;

9.

vyjadruje však spokojnosť s tým, že niektoré členské štáty smernicu nielen správne transponovali, ale dokonca presiahli rámec požiadaviek smernice;

10.

vyzýva však Komisiu, aby uplatňovanie smernice 2003/72/ES dôsledne monitorovala s cieľom zabrániť jej zneužívaniu na účely zbavenia zamestnancov ich práv; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie správnej transpozície článku 13 tejto smernice;

11.

konštatuje, že článok 17 smernice požaduje, aby Komisia prehodnotila uplatňovanie smernice a podľa potreby uskutočnila jej revíziu; zdôrazňuje, že len skromné používanie stanov bráni dôkladnému posúdeniu smernice;

12.

konštatuje, že smernica by sa nemala revidovať pred stanovami; žiada, aby sa zvážilo vloženie ustanovení o účasti zamestnancov priamo do stanov z dôvodu zjednodušenia a uplatnenia inteligentnejšej regulácie;

13.

zdôrazňuje, že revízia smernice by sa mala zamerať na osobitné potreby zamestnancov družstiev vrátane možnosti byť zároveň majiteľom i zamestnancom toho istého podniku; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje na uľahčenie vlastníctva družstiev zo strany zamestnancov a užívateľov; stanovuje si za cieľ, aby bola účasť zamestnancov v podnikoch samozrejmá vo všetkých štátoch Európskej únie; zasadzuje sa za to, aby sa účasť zamestnancov v cezhraničných formách podnikov posilnila a nezotrvala iba na najnižšej úrovni;

14.

víta závery štúdie o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (14), najmä pokiaľ ide o opatrenia navrhnuté na podporu SCE zvyšovaním informovanosti o SCE prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre poradcov v oblasti družstevného práva a pre sociálnych činiteľov, ako aj podporou spolupráce medzi družstvami na cezhraničnej úrovni;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudili družstvá v úsilí zvýšiť účasť žien v osobitnom vyjednávacom orgáne a vo vykonávaní politík rozmanitosti s cieľom zaistiť rovnosť mužov a žien v pracovnom i osobnom živote, a predovšetkým zvýšiť účasť žien vo vyšších vedúcich pozíciách; vyzýva Komisiu, aby počas monitorovania správneho vykonávania smernice, ako aj pri budúcej revízii nariadenia o SCE zohľadnila rodové hľadisko;

16.

vyzýva Komisiu na zapojenie európskych družstiev do prípadnej európskej úpravy tak, aby sa zabezpečilo väčšie zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách a v správnych radách verejných podnikov či spoločností kótovaných na burze, a to v prípade, keď spoločnosti dobrovoľne nesplnia cieľ 30 % do roku 2015 a 40 % do roku 2020;

17.

zdôrazňuje, že stanovy vzhľadom na svoju zložitosť spĺňajú potreby družstiev len čiastočne a mali by sa zjednodušiť a sprehľadniť, aby boli prijateľnejšie pre užívateľov, zrozumiteľnejšie a lepšie uplatniteľné, čím by sa zaručilo právo na informácie, konzultácie a účasť všetkých zamestnancov, pričom kvalita stanov by sa nezhoršila;

18.

upriamuje pozornosť na rôznorodosť tradícií a právnych predpisov v oblasti družstiev v celej EÚ; kladie dôraz na to, že stanovy by mali pre SCE zabezpečiť autonómny právny rámec, ktorý bude vystupovať paralelne s vnútroštátnymi zákonmi o družstvách, a harmonizácia tak nenastane okamžite;

19.

zdôrazňuje, že je dôležité nezvyšovať atraktívnosť stanov európskej spoločnosti rušením noriem; domnieva sa, že revízia stanov musí umožniť posilnenie uznávania tohto typu spoločností v rámci EÚ; zdôrazňuje, že hospodársky význam družstiev, ich schopnosť vzdorovať kríze, ako aj hodnoty, na ktorých sú založené družstvá, jasne svedčia o ich dôležitosti v EÚ a odôvodňujú potrebu revízie stanov; zdôrazňuje, že transparentnosť, ochrana práv jednotlivcov a rešpektovanie národnych zvyklostí a tradícií by sa mali stať ústrednou témou budúcich európskych opatrení a činností v oblasti európskych družstiev; poukazuje na to, že stimul využívať stanovy je pre niektoré národné družstevné spoločnosti, žiaľ, obmedzený z dôvodu ich terajšej holdingovej štruktúry; zdôrazňuje, že by sa malo posilniť zlučovanie vnútroštátnych družstiev z rôznych členských štátov;

20.

trvá na tom, aby do procesu revízie boli plne zapojené všetky zainteresované strany, najmä sociálni aktéri zapojení do hnutia družstiev a odborov, a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné tento proces dokončiť načas;

21.

očakáva, že Komisia prijme príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie smernice;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo veľkej miere ignorovala odporúčania Parlamentu týkajúce sa družstiev; pripomína, že v uznesení (15) sa požadovalo, aby sa:

23.

pripomína, že v COM(2004)0018 sa Komisia zaviazala k dvanástim opatreniam, medzi ktoré patrí:

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že z tohto zoznamu záväzkov sa zaviedli do praxe len tri, a to bez významných výsledkov; zdôrazňuje, že takéto nedostatky obmedzujú rozvojový potenciál družstiev;

25.

poukazuje na to, že nedostatok zdrojov vedie k nepostačujúcim výsledkom; zdôrazňuje, že v rámci Komisie sú vzhľadom na súčasné rozdelenie právomocí a nedostatok personálu zaoberajúceho sa v rámci Komsiie sociálnym hospodárstvom potrebné naliehavé zlepšenia, pokiaľ ide o organizáciu a zdroje vyčlenené na sociálne hospodárstvo;

26.

zdôrazňuje, že v politikách EÚ vo všetkých oblastiach sa musia uznať osobitosti a prínos podnikov sociálneho hospodárstva vrátane družstiev, a to konkrétne prostredníctvom úpravy príslušných právnych predpisov o verejnom obstarávaní, štátnej pomoci a finančnej regulácii;

27.

vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o výhodnejšie podmienky pre družstvá, ako sú prístup k úveru a daňové výhody;

28.

vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy finančnú štruktúru družstiev v súvislosti s právnymi predpismi v oblasti kapitálových požiadaviek, účtovnými normami a normami pre výkazníctvo; poukazuje na to, že všetky družstvá a najmä družstevné banky sú ovplyvnené právnymi predpismi týkajúcimi sa spätného odkúpenia akcií družstiev a nedeliteľných rezerv;

29.

poukazuje na mimoriadne výzvy spôsobené digitálnou revolúciou, s ktorými je konfrontovaná oblasť médií, predovšetkým vydavateľstvá pôsobiace ako družstvá;

30.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala otvorenú metódu kordinácie sociálneho hospodárstva vrátane družstiev, ktoré sú kľúčovými aktérmi tohto sektora, do ktorej by boli zapojené jednak členské štáty, ako aj zainteresované strany, s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a dosiahnuť ich postupné zdokonalenie v členských štátoch, pričom sa zohľadní charakter družstiev, najmä v oblasti zdanenia, pôžičiek, administratívneho zaťaženia a opatrení na podporu podnikania;

31.

víta skutočnosť, že Akt o jednotnom trhu uznáva potrebu podporovať sociálne hospodárstvo a naliehavo žiada Komisiu, aby začala dlho očakávanú Iniciatívu pre sociálne podnikanie založenú na družstevných zásadách (16);

32.

vyzýva Komisiu, aby uvažovala o európskom roku sociálneho hospodárstva;

33.

podporuje opatrenia na podporu podnikania, predovšetkým pokiaľ ide o konzultácie v oblasti podnikania a odbornú prípravu zamestnancov, ako aj prístup k finančným prostriedkom pre družstvá, najmä v prípade odkúpenia podielov zo strany zamestnancov alebo zákazníkov, pretože sú nedoceneným nástrojom na záchranu podnikov v čase krízy a na prevod rodinných podnikov;

34.

zdôrazňuje rastúci význam družstiev v oblasti sociálnych služieb a verejných statkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a riešiť otázky súvisiace so zdravím a bezpečnosťou v tomto odvetví bez ohľadu na štatút zamestnávateľa;

35.

zdôrazňuje potrebu zapojiť družstvá do sociálneho dialógu na úrovni EÚ;

36.

zdôrazňuje potenciál európskeho družstva presadzovať rodovú rovnosť prostredníctvom uplatňovania politík a programov na rôznych úrovniach, s osobitným dôrazom na vzdelávanie, odbornú prípravu, podporu podnikania a programy sústavného vzdelávania; konštatuje, že rodová rovnosť v rozhodovaní na rôznych úrovniach je ekonomicky výhodná a takisto vytvára priaznivé podmienky pre talentované a kompetentné osoby, aby mohli zastávať funkcie v oblasti riadenia a monitorovania; okrem toho zdôrazňuje, že niektoré aspekty spolupráce umožňujú flexibilitu, ktorá podporuje zosúladenie rodinného a pracovného života; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus výmeny najlepších postupov z oblasti rodovej rovnosti medzi členskými štátmi;

37.

zdôrazňuje, že európske družstvo môže vyhovieť potrebám žien tým, že zlepší ich životnú úroveň vďaka prístupu k príležitostiam dôstojnej práce, k sporiteľniam a úverom, bývaniu a sociálnym službám, ako aj vzdelaniu a odbornej príprave;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/24

—

so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 26,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu zo Sorbonny o harmonizácii štruktúry európskeho systému vysokoškolského vzdelávania, ktorú 25. mája 1998 podpísali štyria príslušní ministri Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva (Sorbonnská deklarácia) (1),

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva z 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia) (2),

—

so zreteľom na komuniké konferencie ministrov zodpovedných za vosokoškolské vzdelávanie z 28. – 29. apríla 2009 v Leuvene a v Louvain-la-Neuve (3),

—

so zreteľom na Budapeštiansko-viedenskú deklaráciu z 12. marca 2010, ktorú prijali ministri školstva zo 47 krajín a ktorou sa oficiálne zaviedol európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (5),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (7),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (8) (EQF-LLL),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (9),

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku (10),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (12),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

—

so zreteľom na správu s názvom Vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2009: vývoj v rámci bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2009) (14),

—

so zreteľom na správu s názvom Sústredenie sa na vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2010: vplyv bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2010) (15),

—

so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2007 o reforme vysokého školstva medzi učiteľmi (16),

—

so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2009 o reforme vysokého školstva medzi študentmi (17),

—

so zreteľom na publikáciu Eurostatu zo 16. apríla 2009 s názvom Bolonský proces v európskom vysokom školstve – kľúčové ukazovatele sociálneho rozmeru a mobility (18),

—

so zreteľom na konečnú správu medzinárodnej konferencie o financovaní vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala v Jerevane v Arménsku v dňoch 8. a 9. septembra 2011 (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov (20),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0035/2012),

A.

keďže ciele bolonského procesu – umožniť v Európe kompatibilné systémy vysokého školstva a zbaviť sa prekážok, ktoré ľuďom stále bránia ísť študovať alebo pracovať do inej krajiny, a zatraktívniť vysokoškolské vzdelanie v Európe pre čo najviac ľudí vrátane mladých ľudí z tretích krajín – sú stále aktuálne a pokračovanie tohto procesu prostredníctvom dialógu medzi rôznymi úrovňami vzdelávacieho systému s cieľom vypracovať učebné osnovy tak, aby boli vždy postavené na predchádzajúcich úrovniach, slúži cieľom rastu, ktorý sa zakladá na znalostiach a inovácii v rámci stratégie Európa 2020, najmä v súčasnej hospodárskej kríze; keďže je potrebné hodnotenie, aby bolo možné stanoviť vývoj tohto procesu a vziať do úvahy úspechy, problémy, nedostatok porozumenia a prekážky, ktoré sa vyskytujú;

B.

keďže úlohou vysokoškolského vzdelávania je zabezpečovať vzdelávacie prostredie otvorené pre všetkých bez diskriminácie, ktoré podporuje samostatnosť, tvorivosť, prístup ku kvalitnému vzdelaniu a rozširovaniu poznatkov, a na tento účel je potrebné zabezpečiť zapojenie akademickej obce ako celku, najmä študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov, do rozvoja jednotlivých stupňov vysokoškolského vzdelávania;

C.

keďže univerzity musia vzhľadom na svoju trojitú funkciu (vzdelávanie, výskum a inovácie) zohrávať rozhodujúcu úlohu v budúcnosti Únie a pri vzdelávaní jej občanov;

D.

keďže univerzity sú významným aspektom európskeho dedičstva, starého takmer tisíc rokov; ich význam ako hybnej sily pokroku v spoločnosti sa nedá obmedziť na ich prínos pre hospodárstvo a ich rozvoj nemožno podmieňovať výlučne hospodárskymi potrebami;

E.

keďže vo väčšine krajín bolonského procesu sa i napriek ťažkostiam uplatňuje trojstupňová štruktúra akademických titulov– v niektorých prípadoch úspešne;

F.

keďže záväzok pokračovať v reforme by sa nemal plniť roztrieštenými opatreniami a bez primeranej finančnej podpory; keďže úsporné opatrenia vo verejných výdavkoch na vzdelávanie, ku ktorým pristupujú niektoré členské štáty, nepomáhajú podporovať potrebné reformy;

G.

keďže mobilita musí byť všetkým dostupná a je základom reforiem vysokoškolského vzdelávania; keďže mobilita študentov môže jednoznačne pomôcť rozvíjať mobilitu odborníkov; keďže však v celom procese treba pamätať aj na dostupnosť pre všetkých;

H.

keďže členské štáty musia vyvinúť ďalšie úsilie, aby bolo zaručené vzájomné uznávanie diplomov, ktoré je pre úspech procesu rozhodujúce;

I.

keďže nevyhnutnou podmienkou rozvoja bolonského procesu je posilnenie sociálneho rozmeru s cieľom dosiahnuť, aby bolo právo na štúdium pre všetkých študentov ekonomicky dostupné, najmä pre študentov zo zraniteľných skupín – s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup pre všetkých a lepšie pracovné príležitosti;

J.

keďže univerzity, verejné správy a podniky sa musia dôrazne zameriavať na otázku zamestnateľnosti; keďže univerzita by mala poskytovať jednotlivcom nástroje a zručnosti potrebné na zabezpečenie plného rozvoja ich ľudského potenciálu; pričom akademické vzdelávanie by malo prihliadať aj na potreby trhu práce a poskytovať študentom zručnosti, ktoré potrebujú na získanie stabilného, dobre plateného zamestnania;

K.

keďže prístup k vzdelaniu – čo je základnou hodnotou Únie – je verejnou zodpovednosťou členských štátov, inštitúcií EÚ a ďalších kľúčových aktérov a Európska únia musí zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania tak, že bude podporovať úsilie a spoluprácu členských štátov v tejto oblasti; keďže lepšia koordinácia vzdelávania a akademických titulov – pri dodržaní zásady subsidiarity – je podmienkou dosiahnutia cieľov zamestnateľnosti a rastu v Európe;

L.

keďže bolonský proces by nemal mať retroaktívny vplyv na študentov, ktorí už začali vysokoškolské štúdium podľa študijného plánu predchádzajúceho bolonskému procesu;

1.

zdôrazňuje význam vzdelávania ako kľúčovej oblasti spolupráce s členskými štátmi v záujme dosiahnutia zásadných cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o pracovné miesta a rast, ako aj mimoriadne potrebnú hospodársku obnovu;

2.

žiada posilnenie podpory bolonského procesu na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o vzájomné uznávanie akademických kvalifikácií, harmonizáciu akademických noriem, podporu mobility, sociálnu stránku zamestnateľnosti, aktívnu demokratickú účasť, analýzu uplatňovania bolonských zásad a odstránenie administratívnych prekážok; vyzýva členské štáty, aby svoj záväzok v súvislosti s týmto procesom potvrdili posilnením systému financovania s cieľom dosiahnuť ciele rastu stanovené v stratégii Európa 2020;

3.

konštatuje, že európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) je významným úspechom z hľadiska vytvárania a rozvíjania skutočného európskeho občianstva; zastáva názor, že využitím náležitých nástrojov a postupov musí tento úspech vyústiť do posilnenia EHEA;

4.

zdôrazňuje, že bolonský proces a EHEA musia mať v stratégii Európa 2020 kľúčovú úlohu, a poukazuje na to, že prepojenie medzi vyučovaním a výskumom je rozhodujúce, keďže ide o špecifickú črtu európskeho vysokoškolského vzdelávania;

5.

zdôrazňuje, že priority stanovené v rámci bolonského procesu – mobilita, uznávanie vzdelania, zamestnateľnosť –predstavujú podmienky potrebné na zaručenie toho, aby mal každý študent zapísaný na niektorej z európskych univerzít právo na kvalitné vzdelanie, získanie vysokoškolského titulu a uznanie kvalifikácie v každej krajine EÚ;

6.

žiada vypracovať účinný prístup orientovaný zdola nahor, s plnou účasťou všetkých kľúčových aktérov, ako sú univerzity, odborové zväzy, profesijné organizácie, výskumné inštitúcie, podnikateľský sektor, a predovšetkým učitelia a študenti, študentské organizácie a pracovníci univerzít;

7.

konštatuje, že niektoré európske univerzity sú neochotné vyvinúť dostatočné úsilie na dosiahnutie konsolidovaného EHEA, pričom byť súčasťou EHEA je pre niektoré z nich jedinou cestou k dosiahnutiu vyššej miery konkurencieschopnosti a kvality poskytovaných vedomostí;

8.

žiada, aby sa univerzity zaviazali uplatňovať nové vyučovacie stratégie a nové stratégie odborného a celoživotného vzdelávania – s optimálnym využívaním nových technológií a uznaním významu doplnkových foriem učenia, ako je neformálne vzdelávanie – zamerané na piliere univerzitného systému, v centre pozornosti ktorého je učenie, študenti a výskum a ktorý je schopný poskytovať kritické myslenie, tvorivé zručnosti, trvalý profesijný rozvoj, ako aj teoretické a praktické vedomosti, ktoré budú študenti potrebovať vo svojom pracovnom živote; žiada členské štáty a EÚ, aby finančne podporovali univerzity v ich úsilí o zmenu a rozvíjanie ich vzdelávacích postupov;

9.

naliehavo vyzýva na posilnenie a rozšírenie programov odbornej prípravy učiteľov, pričom treba brať do úvahy možností, ktoré ponúka celoživotné vzdelávanie a nové technológie;

10.

zdôrazňuje, že otváranie európskych univerzít potrebám globálneho hospodárstva a ďalšia konsolidácia EHEA by sa mali vnímať ako snaha európskych univerzít o pomoc Európe pri prekonávaní obdobia všeobecnej hospodárskej neistoty a o navrátenie Európy na cestu udržateľného rozvoja a rastu;

11.

vyzýva na vytvorenie tzv. tretej misie univerzít pre spoločnosť, o ktorej by sa malo tiež uvažovať v súvislosti s viacrozmernými kritériami, ktoré treba navrhnúť na účely klasifikácie a uznávania excelentnosti;

12.

požaduje vyššie verejné investície do vysokoškolského vzdelávania, najmä s cieľom prekonať hospodársku krízu pomocou rastu, ktorý sa opiera o rozšírené zručnosti a vedomosti, a reagovať na požiadavky vysokoškolských študentov lepšou kvalitou vzdelania a služieb, lepším prístupom k nim, najmä čo sa týka štipendií; domnieva sa, že znižovanie rozpočtu má negatívny dosah na snahy o posilnenie sociálneho rozmeru vzdelávania, čo je zásada, na ktorej je založený bolonský proces; žiada preto členské štáty a inštitúcie EÚ, aby vypracovali nové, cielené a pružné mechanizmy financovania – a podporovali celoeurópske granty – s cieľom podporiť rast, excelentnosť a špecifické a rôznorodé zameranie univerzít; zdôrazňuje potrebu rozvíjať prístup založený na rôznych zdrojoch financovania, ktorý je definovaný jasnými a účinnými pravidlami, je zameraný na riešenie budúceho modelu financovania EÚ a zabezpečí nezávislosť univerzít;

13.

upozorňuje, že bolonský proces a program Erasmus podporujú mobilitu študentov a majú potenciál na to, aby prispeli k zvýšenej mobilite pracovnej sily; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že miera mobility zostáva aj naďalej pomerne nízka;

14.

vyzýva EÚ, členské štáty a univerzity, aby vytvorili mechanizmy na poskytovanie informácií a finančnej a administratívnej podpory pre všetkých študentov, akademických pracovníkov a zamestnancov s cieľom posilniť štruktúrované toky mobility; víta zavedenie programu Erasmus pre postgraduálnych študentov a žiada posilnenie služieb Erasmus ako celku i novej generácie vzdelávacích programov prostredníctvom rozšíreného financovania na základe sociálnych kritérií, otvorenie programu pre viacerých študentov, skutočné a účinné uznávanie kreditov, rozšírené možnosti začleňovať zahraničné semestre do rámca odbornej prípravy a väčšiu pružnosť povoleného časového rámca; trvá však na tom, že mobilita nesmie v žiadnom prípade viesť k diskriminácii študentov s obmedzenými finančnými zdrojmi;

15.

zastáva názor, že mobilita vysokoškolských učiteľov rozširuje vzdelanie a skúsenosti nielen týchto učiteľov, ale sprostredkovane aj ich študentov a zároveň im umožňuje spolupracovať na príprave študijných materiálov;

16.

vyzýva členské štáty, aby si plnili záväzky v súvislosti s úplnou prenosnosťou pôžičiek a grantov a aby výrazne zlepšili finančnú podporu pre mobilných študentov v súlade s nárastom nových programov EÚ; žiada EÚ, aby zvážila, ako možno posilniť platné právne predpisy z oblasti práva na slobodu pohybu zaručením prenosnosti úverov a grantov;

17.

vyzýva EÚ, aby pri stanovovaní pravidiel, ktoré zabezpečujú uznávanie školskej kvalifikácie získanej v krajine pôvodu, viac prihliadala na prisťahovalcov z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky;

18.

žiada EÚ, aby v záujme zaručenia vzájomnej dôvery a uľahčenia uznávania akademických kvalifikácií upevnila prostredníctvom vykonávania európskeho kvalifikačného rámca v každom členskom štáte systém zabezpečovania kvality na úrovni EÚ a členských štátov; žiada členské štáty, aby uplatňovali svoje vnútroštátne systémy zabezpečenia kvality v súlade s európskymi normami a usmerneniami zabezpečenia kvality, pričom budú rešpektovať rozmanitosť kurzov a prístupov univerzít z hľadiska obsahu a spôsobov vzdelávania; vyzýva agentúry zabezpečovania kvality, aby sa zaregistrovali do európskeho registra zabezpečovania kvality a aby si navzájom vymieňali najlepšie postupy prostredníctvom Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA);

19.

upozorňuje na rôzne stupnice hodnotenia v členských štátoch a na potrebu vhodnej premeny Európskeho systému prenosu kreditov na známky;

20.

vyzýva všetky krajiny bolonského procesu, aby implementovali vnútroštátne kvalifikačné rámce spojené s kvalifikačným rámcom EHEA a aby rozvíjali a finančne podporovali vzájomné uznávanie kvalifikácií;

21.

žiada výraznú finančnú podporu dohôd o spoločných základných študijných programoch, ktoré zaručia riadne definované študijné výsledky, okrem iného posúdením metodiky Tuning a prostredníctvom skúseností z Tuning Academy; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala špecifickej povahe študijných programov humanitných predmetov, ktoré sú základom demokracie a nástrojom na dosiahnutie európskej súdržnosti, s cieľom určiť, ktoré konkrétne vedomosti a zručnosti by sa mali zahrnúť do vysokoškolských kurzov, aby sa podporilo vzdelávanie vo forme, v ktorej sa spájajú všeobecné merateľné zručnosti (vyjadrené schopnosťou využívať vedomosti) a vyučovanie a výskum ako originálna kritická analýza; zastáva názor, že popri znalosti základnej problematiky by mal každý program v každom predmete obsahovať rozvíjanie prierezových kľúčových schopností, ako je kritické myslenie, komunikácia a podnikateľské zručnosti;

22.

žiada tiež ďalšiu podporu vnútroštátnych európskych opatrení s cieľom zaručiť nestranné začleňovanie, spravodlivú dostupnosť štúdia, úspešný postup a systém udržateľnej podpory (napr. na bývanie, dopravu) pre všetkých študentov, ale aj cielenú podporu najmä tým, ktorí patria do nedostatočne zastúpených skupín, študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia a študentom s finančnými problémami s cieľom znížiť prípady neukončenia štúdia a zaistiť, aby boli vzdelávanie a odborná príprava nezávislé od sociálno-ekonomických faktorov, ktoré spôsobujú znevýhodnenie, a aby vyučovanie plnilo individuálne potreby vzdelávania; odporúča, aby sa urýchlil proces vytvárania centier profesijného poradenstva s bezplatnými službami pre študentov;

23.

zdôrazňuje význam londýnskeho komuniké z roku 2007 (21), ktorým sa ako jeden z cieľov bolonského procesu zaviedol sociálny rozmer vzdelávania s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k vzdelávaniu bez ohľadu na pôvod; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri dosahovaní tohto cieľa nebol dosiahnutý dostatočný pokrok, a nabáda Komisiu, aby takýto pokrok podporovala;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vzájomné uznávanie kvalifikácií zrušením administratívnych prekážok, ktoré tomu bránia;

25.

upozorňuje na osobitné potreby v prípade bakalárskeho štúdia, pokiaľ ide o ich študijné programy a zamestnateľnosť; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu osobitných opatrení, napríklad vypracovania teoreticko-praktických študijných programov a účinnejšej spolupráce medzi univerzitami, členskými štátmi a hospodárskymi a sociálnymi aktérmi, s cieľom rozvíjať vyhliadky budúcich absolventov na nájdenie stabilnej, dobre platenej práce, zodpovedajúcej ich úrovni kvalifikácie; preto vyzýva univerzity, aby rozvíjali poskytovanie odbornej prípravy a zlepšili začleňovanie stáží do univerzitných kurzov;

26.

zdôrazňuje, že opatrenia na podporu zamestnateľnosti, napríklad celoživotné vzdelávanie a rozvíjanie širšej škály schopností a zručností vhodných pre trh práce, musia predstavovať hlavnú prioritu v záujme dosiahnutia cieľa udržateľného rastu a prosperity; v tejto súvislosti dôrazne podporuje výmeny vysokoškolských učiteľov a študentov, dialóg medzi univerzitami a podnikmi, odborné vzdelávanie a pas osobných zručností;

27.

domnieva sa, že modernizácia smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (2005/36/ES) napomôže mobilitu odborníkov v Európe a zjednoduší mobilitu študentov tým, že poskytne záruky, že kvalifikácia získaná v inom členskom štáte bude uznaná v celej EÚ;

28.

žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili prechod z monodisciplinárnej metodologickej koncepcie vedy, ktorá na európskych univerzitách stále prevláda, k interdisciplinárnym a transdisciplinárnym koncepciám;

29.

vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporovali dialóg a spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi ako spoločný cieľ konsolidovaného EHEA s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť absolventov európskych univerzít;

30.

poukazuje na potrebu konkrétnych krokov a účinnejšej spolupráce medzi univerzitami a trhom práce s cieľom vypracovať relevantnejšie študijné programy, dosiahnuť väčšiu konzistentnosť vo vzdelávaní a zvýšiť zamestnateľnosť vytvorením podobných kritérií prijímania na pracovné miesta;

31.

zdôrazňuje význam zaistenia dostupnosti dostatočného počtu stáží pre študentov, aby sa ešte viac uľahčilo ich zapojenie do trhu práce;

32.

vyzýva národné vlády a Komisiu, aby vyvinuli systém štruktúrovanej spolupráce s cieľom udeľovať spoločné akademické tituly v rámci zoskupení disciplín, ktoré by boli uznávané v celej EÚ, a to zlepšením výkonu a zvýšením finančnej podpory programu Erasmus Mundus a budúceho programu vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj podporou vytvorenia európskeho akreditačného systému spoločných programov;

33.

víta návrh Komisie v súvislosti s programom Erasmus Masters Degree Mobility Scheme;

34.

považuje akademické tituly PhD vrátane tých, ktoré sa získavajú v spolupráci s podnikmi, za kľúčové spojenie medzi vysokoškolským vzdelávaním a výskumom, pripomína, že ich potenciál je kľúčovým prvkom pri vytváraní inovácií opierajúcich sa o poznatky a pri dosahovaní hospodárskeho rastu; uznáva význam získavania titulov PhD v podnikoch z hľadiska integrácie jednotlivcov s vysokoškolským vzdelaním do trhu práce; víta záväzok Komisie vytvoriť systému udeľovania titulu PhD v priemyselne zameranej oblasti v rámci akcií Marie Curie;

35.

domnieva sa, že lepšia spolupráca medzi EHEA a Európskym výskumným priestorom je potenciálnym zdrojom posilnenia inovačných schopností a rozvoja Európy;

36.

poukazuje na príspevok 7. rámcového programu pre výskum, konkurencieschopnosť a inovácie a Európskeho výskumného priestoru k podpore mobility výskumných pracovníkov z EÚ a k uvoľneniu inovačného a konkurenčného potenciálu EÚ;

37.

žiada stanovenie účinnej stratégie na podporu programov celoživotného vzdelávania v Európe vytvorenie a udržateľných iniciatív, ktoré budú v inštitúcii plne integrované a budú podporovať kultúru celoživotného vzdelávania; podobne žiada, aby sa podporovalo celoživotné vzdelávanie v podnikoch, aby mali zamestnanci príležitosť rozširovať svoju odbornú prípravu a svoje zručnosti; vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a univerzity, aby ponúkali väčšiu flexibilitu v programoch opierajúcich sa o študijné výsledky, uznávanie neformálneho vzdelávania a služby na podporu možností vzdelávania propagovaním partnerstiev medzi univerzitami, podnikmi a zariadeniami vyššej odbornej prípravy s cieľom rozšíriť vedecké, humanitné a technické vedomosti, a zaplniť tak existujúcu medzeru;

38.

upozorňuje na potrebu vymedziť postavenie študentov z obdobia pred bolonským procesom v tých krajinách, v ktorých sú z hľadiska zápisu do magisterských programov znevýhodnení;

39.

poznamenáva, že Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) musí byť transparentnejší a musí ponúkať presnejšie porovnanie kvalifikácií a diplomov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby na uľahčenie mobility študentov a odborníkov využívali vylepšený nástroj ECTS;

40.

víta návrh Komisie na podstatné zvýšenie prostriedkov určených na európske programy vzdelávania a odbornej prípravy; žiada Komisiu, aby venovala podstatnú časť týchto prostriedkov na podporu modernizácie vysokoškolského vzdelávania a modernizáciu infraštruktúry univerzít v súlade s cieľmi bolonského procesu a programu modernizácie EÚ; nabáda Komisiu, aby našla riešenia, ktoré umožnia prístup k týmto programom aj pre študentov s finančnými ťažkosťami;

41.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby rozhodli, či by študijné kurzy mohli zahrnovať možnosť, že by študent absolvoval časť povinnej odbornej prípravy na univerzite v inom členskom štáte, než je jeho domovský členský štát;

42.

poukazuje na silnú väzbu medzi bolonským procesom a smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií a zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila koordináciu spôsobom, ktorý bude plne v súlade bolonským procesom; tvrdí, že túto väzbu možno ďalej posilniť tým, že študentom sa poskytnú všetky príslušné praktické informácie o uznávaní diplomov získaných v zahraničí a o pracovných príležitostiach, ktoré odborná príprava v zahraničí prináša;

43.

požaduje v rámci revízie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií porovnanie minimálnych vnútroštátnych požiadaviek na odbornú prípravu a pravidelnejšie výmeny medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a odbornými združeniami a organizáciami s cieľom urobiť pokrok ku skutočnému európskemu priestoru vysokoškolského vzdelávania;

44.

navrhuje, aby v záujme posilnenia Európskeho systém prenosu a zhromažďovania kreditov bolo uznávanie kreditov získaných v rámci programu Erasmus na partnerských univerzitách povinné pre všetky inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na výmenách študentov financovaných z prostriedkov EÚ;

45.

upozorňuje na význam dôsledného využívania systému ECTS; vyzýva Komisiu, členské štáty a inštitúcie vyššieho vzdelávania, aby v záujme zvýšenia konzistentnosti a zjednodušenia mobility študentov a odborníkov vytvorili porovnávaciu tabuľku, v ktorej by bol uvedený počet kreditov v rámci systému ECTS pridelených na jednotlivé kurzy; konštatuje, že pri prenose kreditov medzi univerzitami sa študenti stretávajú s prekážkami, a domnieva sa, že tieto prekážky môžu odradiť študentov od účasti na akademických výmenách;

46.

žiada vypracovanie účinnej stratégie úplnej harmonizácie akademických titulov v celej Európskej únii s možným spätným uznaním (vrátane starších akademických titulov) od vytvorenia bolonského procesu;

47.

vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali konečné a jasné rozhodnutie o úplnom vzájomnom uznávaní kvalifikácií a diplomov, alebo aby vytvorili plán, kedy bude toto rozhodnutie konečné možné;

48.

požaduje systematickejšie organizovanie a posilnenie spolupráce medzi univerzitami s cieľom zvýšiť vplyv na inštitúcie a systémy vysokoškolského vzdelávania v prospech študentov a zamestnancov;

49.

navrhuje, aby univerzity v signatárskych štátoch uznali praktické stáže dokončené v rámci programov mobility podporovaných Európskou komisiou;

50.

žiada, aby sa zvýšila transparentnosť informácií, ktoré sa poskytujú študentom pred začiatkom konkrétneho výmenného projektu, pokiaľ ide o počet udeľovaných kreditov, a vyzýva členské štáty a inštitúcie vyššieho vzdelávania, aby spolupracovali pri posudzovaní počtu kreditov, ktoré majú byť udelené za kurz; povzbudzuje k vytvoreniu spoločných platforiem v záujme poskytovania základných vedomostí a zručností, ktoré vymedzia odborníci a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, s prípadným cieľom dosiahnuť aproximáciu niektorých diplomov, pričom by sa zachovala možnosť národných špecifík a ako vzor by sa použil systém automatického uznávania odborných kvalifikácií v EÚ (22);

51.

žiada, aby sa zlepšilo vytváranie kontaktov, koordinácia a komunikácia medzi univerzitami v EÚ s cieľom urýchliť uznávanie nových diplomov, uľahčiť prenos kreditov, zlepšiť informovanosť o rôznych vzdelávacích a študijných systémoch a ich chápanie a umožniť študentom lepšie rozumieť rozmanitosti európskych programov;

52.

žiada Komisiu, aby v novom programe vzdelávania a odbornej prípravy podporovala spoluprácu na nadnárodných študijných programoch, jednotných akademických tituloch a vzájomnom uznávaní, a to aj prostredníctvom finančných motivácií; podporuje zvýšenie počtu umiestnení v rámci programu ERASMUS na základe partnerstiev v praxi;

53.

upozorňuje na existenciu mnohých inštitúcií, ktoré sa zaoberajú európskym vysokoškolským vzdelávaním a výskumom; vyzýva Európsku úniu, aby podporovala možnosti ich koordinácie pod spoločným zastrešením;

54.

domnieva sa, že treba zaviesť iniciatívy, ktoré študentom uľahčia prenášať svoje záznamy počas vysokoškolského štúdia z jednej univerzity na inú;

55.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby poskytli aktuálne a porovnateľné údaje – okrem iného o úmernom zastúpení zraniteľných skupín – na základe ktorých by bolo možné monitorovať vykonávanie EHEA a s týmto cieľom odstraňovať prekážky a riešiť problémy spojené s vykonávaním procesu, a nie trestať inštitúcie, ktoré zatiaľ neuskutočnili plánované reformy; domnieva sa, že tieto údaje by sa mali každý rok zverejňovať podľa jednotlivých štátov a jednotlivých univerzít, vďaka čomu by bolo ľahšie usúdiť, kde treba dosiahnuť pokrok;

56.

nabáda univerzity, aby svoje akademické normy harmonizovali vytváraním partnerstiev na účely výmeny osvedčených postupov;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a výskumné programy a aby vytvárali nové programy na základe spoločných záujmov s univerzitami v tretích krajinách, najmä v krajinách z konfliktných zón, aby študentom z týchto krajín umožnili bez akejkoľvek diskriminácie prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a odbornej príprave;

58.

európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA), vytvorený bolonským procesom, považuje za pokrokový; žiada preto, aby sa do tejto existujúcej štruktúry začlenil euro-stredozemský priestor vysokoškolského vzdelávania a aby sa pokročilo vo vybudovaní efektívneho priestoru vysokoškolského vzdelávania pre krajiny zapojené do spolupráce v rámci Východného partnerstva i iných medzištátnych oblastí vnútri EÚ; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky pohybu študentov a učiteľov, aby podporovala vytvorenie siete euro-stredozemských univerzít vrátane EMUNI a aby pokračovala v osvedčených postupoch programov Tempus a Erasmus Mundus;

59.

poukazuje na potrebu poskytovať lepšie informácie o bolonskom procese a európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA) prostredníctvom komplexnej a účinnej celoeurópskej komunikačnej politiky zameranej na zvýšenie atraktivity univerzít v Európe i mimo nej;

60.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby zaručili prenosnosť pôžičiek a grantov, najmä prospechových a sociálnych štipendií, medzi všetkými európskymi krajinami, s cieľom zaistiť rovnaký prístup k možnostiam mobility;

61.

podporuje vytvorenie jednotných značiek univerzít na regionálnej úrovni s cieľom posilniť prestíž univerzít na medzinárodnej úrovni v súlade so zámermi bolonského procesu;

62.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli mechanizmy na podporu členských štátov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri plnení bolonských cieľov, ktoré by sa mohli realizovať podávaním pravidelných správ a cieleným využívaním programov EÚ vrátane tých, ktoré zahŕňajú spoluprácu v EHEA s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

63.

žiada EÚ, aby podporila plnenie svojich záväzkov z Bologne v politickej spolupráci s príslušnými krajinami mimo EÚ; vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby v tomto úsilí zaujali dôraznú vedúcu úlohu;

64.

je presvedčený, že výsledkom bilancovania, ktoré sa má uskutočniť budúci rok na ministerskom stretnutí v Bukurešti, bude jasný plán na vytvorenie plnohodnotne fungujúceho európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania do roku 2020; trvá na tom, že musia byť predložené medziodvetvové návrhy týkajúce sa odbornej prípravy v oblasti informačných a komunikačných technológií, odborného a celoživotného vzdelávania a pracovného umiestňovania a že by mali aktívne presadzovať začleňovanie i inteligentný a udržateľný rast, čo Európskej únii umožní získať vo svete po kríze konkurenčnú výhodu v oblasti tvorby pracovných miest, ľudského kapitálu, výskumu, inovácií, podnikania a širšej znalostnej ekonomiky;

65.

vyzýva Komisiu a ministrov školstva štátov EÚ, aby plne využívali možnosti spoločnej účasti v EHEA a prevzali vedúcu úlohu pri dosahovaní bolonských cieľov, a ministrov vyzýva, aby podporili svoje záväzky v rámci bolonského procesu spoločnými záväzkami na úrovni EÚ v Rade, s podporou Komisie, s cieľom dosiahnuť, aby tento vzájomne podporný proces pokračoval zosúladenou implementáciou;

66.

zdôrazňuje, že bianuálna ministerská schôdza, ktorá sa uskutoční v roku 2012 v Bukurešti, musí vziať do úvahy skutočnosť, že vytvorenie EHEA umožní členským štátom výrazne a jednotne prispievať k bolonskému procesu v oblasti vysokoškolského vzdelávania na základe spoločnej delenej zodpovednosti, spoločnej účasti v procese a spoločných záväzkov k opatreniam, za podpory politických vyhlásení inštitúcií EÚ;

67.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/33

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Snaha o spoľahlivé riadenie kvality európskej štatistiky (COM(2011)0211),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0037/2012),

A.

keďže Eurostat existuje od roku 1953 a potreba chrániť jeho nezávislosť je vo veľkej miere uznaná;

B.

keďže spoľahlivá a presná štatistika je dôležitá na to, aby umožnila účinnú hospodársku a rozpočtovú politiku na úrovni členských štátov aj Únie;

C.

keďže úspešnosť stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť, ako aj balíka správy ekonomických záležitostí vrátane európskeho semestra si vyžaduje kvalitnú nezávislú štatistiku;

D.

keďže používateľom štatistických údajov by sa mali poskytovať relevantné, včasné a presné údaje, ktoré zhromaždili a zostavili orgány jednotlivých štátov v súlade so zásadami nestrannosti, objektívnosti a odbornej nezávislosti;

E.

keďže štatistika by mala byť verejne dostupná a zrozumiteľná politikom aj občanom a vhodná na porovnanie podľa jednotlivých rokov;

F.

keďže kvalita európskej štatistiky závisí od integrity celého postupu jej tvorby; keďže prebiehajúca modernizácia spôsobov tvorby štatistiky predstavuje dôležitú verejnú investíciu na účely zjednodušenia celého reťazca jej tvorby a vyžaduje trvalé nasadenie na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov;

G.

keďže kríza zadlženosti v eurozóne zvýraznila nebezpečenstvá štatistickej nepresnosti a štatistických podvodov, ktoré sa odvíjajú od nedostatkov jednak v kvalite verejných vstupných rozpočtových údajov, ako aj v kvalite platných pravidiel riadenia štatistiky;

H.

keďže štatistické úrady by mali byť nielen nezávislé od štátu, ale mali by taktiež disponovať mechanizmami a „obrannými múrmi”, pomocou ktorých by sa zabezpečila ich nezávislosť od politického procesu a zabránilo by sa tak systémovým chybám; zároveň je však potrebné zdôrazniť, že za správnosť a pravosť štatistických údajov je zodpovedný štát;

I.

keďže by sa mal posilniť vzťah medzi Eurostatom a kontrolnými úradmi jednotlivých členských štátov;

J.

keďže by sa mala uskutočniť reforma národných štatistických úradov v členských štátoch s cieľom dosiahnuť čo najskôr súlad s novými európskymi právnymi predpismi;

K.

keďže približne 350 nariadení týkajúcich sa štatistiky, ktoré sú platné vo všetkých členských štátoch, predstavuje pomerne ťažšie bremeno na menšie členské štáty pri dodržiavaní štatistických predpisov;

L.

keďže Eurostat poskytne ekonomické ukazovatele požadované pre dohľad nad fiškálnou politikou a výsledky makroekonomickej nerovnováhy spolu s novými donucovacími mechanizmami; keďže podľa nedávnych právnych reforiem, najmä balíka šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí má byť podrobná a spoľahlivá štatistika základným prvkom správy hospodárskych záležitostí na úrovni EÚ;

1.

je presvedčený, že treba zaujať systematický prístup ku kvalite, ktorý si možno bude vyžadovať reformu metódy prípravy európskej štatistiky a postupný prechod od nápravného k preventívnemu prístupu k celkovému riadeniu kvality európskej štatistiky, predovšetkým štatistiky verejných financií; víta záväznosť pravidiel týkajúcich sa prípravy a overovania presnosti európskej štatistiky; domnieva sa, že zásadný význam pre udržanie dôveryhodnosti štatistických údajov majú nezávislé štatistické orgány;

2.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla pomoc a odborné znalosti, a tak im umožnila zvládnuť obmedzenia výskumu a najväčšie prekážky týkajúce sa metodiky s cieľom zabezpečiť súlad a poskytovať údaje vysokej kvality;

3.

podporuje zámer Komisie navrhnúť zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike s cieľom vytvoriť aktívny prístup k monitorovaniu a hodnoteniu údajov o verejných financiách v počiatočnej vstupnej fáze, ktorý umožní, aby boli čo najskôr prijaté nápravné opatrenia; podporuje návrh na vytvorenie právneho rámca, ktorý bude zameraný na posilnenie rámca riadenia, najmä pokiaľ ide o profesionálnu nezávislosť národných štatistických úradov a Eurostatu, a vyžadovanie od všetkých členských štátov, aby formálne prijali záväzok podniknúť na vnútroštátnej úrovni všetky potrebné opatrenia s cieľom udržať dôveru v štatistiku a zvážiť dôslednejšie presadzovanie kódexu postupov európskej štatistiky;

4.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade návrhy na právny predpis zameraný na zavedenie určitých prvkov revidovaného kódexu postupov európskej štatistiky do právnych predpisov EÚ s cieľom jasne rozlišovať medzi povinnosťami a právomocami národných štatistických úradov a vlád členských štátov, a zabezpečiť transparentnejšiu a koordinovanejšiu zodpovednosť za kvalitu údajov;

5.

naliehavo žiada Eurostat, aby v spolupráci s hlavnými poskytovateľmi a používateľmi údajov pokračoval v úsilí o modernizáciu metódy tvorby európskej štatistiky s cieľom udržať efektívnosť nákladov;

6.

vyzýva Eurostat, aby zabezpečil, že vo všetkých členských štátoch sa budú systémy účtovníctva verejných financií zriaďovať štandardným spôsobom a že sa budú posilňovať mechanizmami interného aj externého auditu vrátane uplatňovania nedávno revidovaného právneho rámca nariadenia (ES) č. 479/2009, ako aj ďalších legislatívnych návrhov, ak sa to bude považovať za náležité; víta zámer Európskej komisie udeliť Eurostatu vyšetrovacie právomoci;

7.

zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali zabezpečiť presnosť štatistiky na všetkých úrovniach štátnej správy; vyzýva Eurostat, aby zverejnil, či má pochybnosti o presnosti v jednotlivých druhoch štatistiky;

8.

domnieva sa, že nedávno prijatý balík šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí vyžaduje, aby boli vypracované normy týkajúce sa podrobných údajov o stupni rizika, ktorému je vystavený verejný sektor, ktoré súvisia so zárukami a podmienenými záväzkami, napríklad prostredníctvom záruk verejného sektora, a o rizikách pri partnerstve verejného a súkromného sektora; tieto by mal Eurostat urýchlene vypracovať a zverejniť, pričom zohľadní všetky úrovne štátnej správy;

9.

víta kroky Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky (ESGAB) pri zabezpečovaní nezávislého dohľadu nad Eurostatom a európskym štatistickým systémom; vyzýva Eurostat a ostatné štatistické úrady, aby plnili odporúčania, ktoré navrhlo grémium ESGAB vo svojej výročnej správe za rok 2011;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Eurostat zabezpečil transparentnosť, pokiaľ ide o jeho vlastných zamestnancov, tým, že zverejní informácie o svojich úradníkoch a zmluvných zamestnancoch, ako aj informácie o spôsobe zamestnávania národných expertov;

11.

zdôrazňuje, že treba chrániť nezávislosť štatistickej služby pred hrozbou možných politických zásahov na úrovni členských štátov aj na európskej úrovni;

12.

konštatuje, že systém riadenia kvality si bude vyžadovať úzku spoluprácu medzi Eurostatom a orgánmi členských štátov zodpovednými za overovanie vstupných údajov o verejných financiách; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré zabezpečia väčšiu nezávislosť a súdržnosť právomocí vnútroštátnych kontrolných úradov pri overovaní kvality zdrojov použitých na stanovenie číselných údajov o verejnom dlhu a deficite jednotlivých štátov a ktoré posilnia koordinačnú úlohu Európskeho dvora audítorov;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že podmienkou riadneho fungovania európskeho semestra je riadenie kvality finančnej štatistiky vlád a ostatných štatistických údajov členských štátov, ako aj presnosť a včasnosť oznamovania údajov;

14.

uznáva, že poskytovanie presnej štatistiky môže v mnohých prípadoch zahŕňať zber a porovnávanie údajov z mnohých zdrojov; poznamenáva preto, že skrátenie lehôt zverejňovania štatistiky môže v niektorých prípadoch znížiť jej spoľahlivosť alebo presnosť, či zvýšiť náklady na zber údajov; odporúča, aby sa pri posudzovaní najlepších postupov v tejto oblasti dôkladne zvážila rovnováha medzi včasnosťou, spoľahlivosťou a nákladmi na prípravu;

15.

naliehavo žiada Eurostat, aby preskúmal spôsoby, ktorými by mohol priblížiť svoje publikácie, predovšetkým publikácie na internete, priemerným občanom a neodborníkom, najmä pokiaľ ide o použitie diagramov; vyjadruje presvedčenie, že webová stránka Eurostatu by mala umožniť jednoduchší prístup k úplným súborom dlhodobých údajov a mala by obsahovať intuitívne porovnateľné diagramy s cieľom zabezpečiť občanom väčšiu pridanú hodnotu; okrem toho dodáva, že jeho pravidelné aktualizácie by mali podľa možnosti poskytovať informácie o každom členskom štáte a mali by ponúkať súbory podľa jednotlivých rokov a mesiacov a podľa možnosti a využiteľnosti súbory dlhodobých údajov;

16.

zdôrazňuje, že poskytovanie presných, relevantných a kvalitných štatistík má rozhodujúci význam pre trvalo udržateľný a vyvážený regionálny rozvoj; poznamenáva, že presné údaje sú základom získavania podrobných informácií o jednotlivých oblastiach, ako sú napríklad demografia, hospodárstvo a životné prostredie, a preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozhodovacom procese v oblasti regionálneho rozvoja, najmä v súvislosti s vykonávaním stratégie Európa 2020;

17.

vyzýva Komisiu, aby sa ďalej zaoberala otázkou potreby spoľahlivých štatistických informácií, ktoré umožnia, aby európske politiky lepšie reagovali na hospodársku, sociálnu a územnú realitu na regionálnej úrovni;

18.

podporuje zámer Eurostatu vytvoriť právny rámec pre „záväzok zaistiť dôveru v štatistiku“; zdôrazňuje, že dodržiavanie pravidla dôvernosti údajov v rámci Európskeho štatistického systému, ako aj zásady subsidiarity, pomôže zvýšiť dôveru v štatistické úrady;

19.

konštatuje, že je dôležité zlepšiť spôsob fungovania systémov účtovníctva verejných financií; napriek tomu však žiada Komisiu, aby objasnila, či je štandardizácia systémov účtovníctva verejných financií vo všetkých členských štátoch nevyhnutná a možná; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločnú metodiku a zrealizovala účinné, primerané a osvedčené riešenia;

20.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť jednotný systém výskumu v oblasti sociálno-ekonomických procesov v cezhraničných oblastiach vrátane regiónov na vonkajších hraniciach Európskej únie spolu so štatistikou pre makroregióny s cieľom získať spoľahlivý, úplný a presný obraz o hospodárstve z hľadiska regionálneho a makroregionálneho rozvoja, ktorý by pokrýval mestský rozmer aj vidiecke oblasti; vyjadruje presvedčenie, že by sa mali zdokonaliť mechanizmy výskumu spojené s platobnou bilanciou; ďalej konštatuje, že regionálne a vnútroštátne výkazy by mali byť dôkladne monitorované v rámci spoľahlivého systému riadenia kvality európskej štatistiky;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/37

—

so zreteľom na články 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID),

—

so zreteľom na aktualizovaný finančný plán Komisie na roky 2007 – 2013, ktorý bol predložený v súlade s bodom 46 uvedenej MID zo 17. mája 2006,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2012 (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2012 o rozpočtových usmerneniach na rok 2013,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0040/2012),

1.

berie na vedomie úsilie o fiškálnu konsolidáciu vynaložené väčšinou členských štátov v dôsledku finančnej a rozpočtovej krízy; zdôrazňuje však skutočnosť, že EÚ nikdy nebude schopná primerane reagovať na súčasnú hospodársku a sociálnu krízu alebo predchádzať budúcim krízam bez ďalšej politickej integrácie, spoločných nástrojov, ako sú automatické sankcie, a práva Komisie podať žalobu v postupe pri nadmernom deficite, ale aj spoločných programov financovaných z prostriedkov EÚ a prostriedkov na ich fungovanie; trvá na tom, že oživenie hospodárstva si vyžaduje opatrenia na posilnenie solidarity a podporu udržateľného rastu a zamestnanosti; víta skutočnosť, že Európska rada uznala túto skutočnosť vo svojom vyhlásení z 30. januára 2012 a vo svojich záveroch zo samitu z 1. a 2. marca 2012, ale trvá na tom, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia, najmä prostredníctvom využitia rozpočtu EÚ ako spoločného nástroja; zdôrazňuje skutočnosť, že priority stanovené v uvedených vyhláseniach sú presne tie, ktoré Parlament obhajoval v rámci predchádzajúcich rozpočtových postupov;

2.

je naďalej znepokojený bezprecedentnou globálnou krízou, ktorá vážne narušila hospodársky rast a finančnú stabilitu a vyvolala výrazné zhoršenie deficitu verejných financií a dlhovej pozície členských štátov; chápe znepokojenie Rady ohľadom hospodárskych a rozpočtových obmedzení na vnútroštátnej úrovni a trvá na tom, že rok 2013 bude kľúčový pre oživenie hospodárstva;

3.

pripomína, že rozpočet Európskej únie je jedným z najdôležitejších nástrojov prejavu solidarity medzi členskými štátmi a medzi generáciami a že poskytuje jasnú pridanú hodnotu vzhľadom na svoj mimoriadny dosah na reálnu ekonomiku a každodenný život európskych občanov; pripomína, že ak by politiky Únie mali byť financované len členskými štátmi, ich náklady by prudko narástli, a že z tohto pohľadu európsky rozpočet v prípade, že sa bude využívať synergickým spôsobom, skutočne predstavuje jasnú spoločnú úsporu pre blaho všetkých; zastáva názor, že úsporné opatrenia prijaté na úrovni jednotlivých štátov by nemali viesť k ekvivalentnému zníženiu prostriedkov na úrovni EÚ, keďže každé euro, ktoré sa na tejto úrovni vydá, môže vytvoriť úspory v 27 členských štátoch;

4.

zdôrazňuje, že v čase krízy sa viac ako inokedy musí posilniť kolektívne úsilie na úrovni EÚ, aby sa zabezpečilo, že naše opatrenia prinesú výsledky; zdôrazňuje skutočnosť, že ročný rozpočet Európskej únie so svojím pákovým efektom, priority stanovené vo vnútroštátnych rozpočtoch a všetky ostatné európske nástroje musia podporovať politiky obnovy členských štátov a musia byť v súlade so stratégiou pre rast a zamestnanosť Európa 2020 a že je to nevyhnutné pre úspech tejto stratégie a pre zachovanie dôvery v politiky EÚ, najmä medzi jej občanmi; zdôrazňuje, že vzhľadom na úlohu rozpočtu EÚ ako katalyzátora pre investície by zníženie jeho výšky malo nepriaznivý vplyv na vytváranie rastu a zamestnanosti v Únii;

5.

zastáva názor, že podpora rastu a zamestnanosti si vyžaduje konkrétne opatrenia a posilnenie rozpočtového úsilia na podporu udržateľnej a dlhodobej priemyselnej politiky, konkurencieschopnosti, inovácií a malých a stredných podnikov (MSP), pretože väčšina hospodárskeho potenciálu EÚ spočíva v MSP, ktoré podľa najnovších štúdií vytvorili 85 % čistých nových pracovných miest v EÚ medzi rokmi 2002 a 2010 a sú tak chrbticou nášho hospodárskeho rastu; domnieva sa preto, že podpora podnikateľského ducha a zakladania podnikov prostredníctvom konkrétnych opatrení má mimoriadny význam a mali by sa na ňu poskytnúť primerané zdroje; uznáva preto, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom ešte viac posilniť financovanie EÚ na podporu snáh o dosiahnutie rastu;

6.

zdôrazňuje, že takáto podpora by bola užitočná na to, aby sa MSP zabránilo v znižovaní investícií, a to najmä do výskumu a vývoja, a zároveň by podporovala zamestnanosť a odborné vzdelávanie, najmä pre mladších občanov, a zabezpečila, aby zručnosti boli zachované; domnieva sa, že zvýšenie podpory EIB pre MSP a infraštruktúru by sa malo považovať za kľúčovú prioritu, čím by pomohla uvoľniť inovačný potenciál MSP, ktorý je nevyhnutný pre prosperitu EÚ a vytvorenie spoločnosti založenej na vedomostiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac zjednodušiť postup podávania žiadostí v prípade programov financovaných z prostriedkov EÚ;

7.

vyjadruje presvedčenie, že väčšie investície do udržateľného hospodárstva z rozpočtu EÚ by mohli viesť k vyššej miere vytvárania pracovných miest než v prípade súčasného rozpočtu; domnieva sa, že takéto investície by tak mohli výrazne prispieť k tomu, aby hospodárstvo EÚ znovu začalo rásť;

8.

zdôrazňuje skutočnosť, že výsledky stratégie Európa 2020 závisia do značnej miery od dnešnej mládeže, ktorá je najvzdelanejšia, technicky najpokročilejšia a najmobilnejšia v dejinách, a preto je a bude najväčším prínosom pre rast a zamestnanosť v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch; vzhľadom na uvedené zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa musí vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa zabezpečilo, že rast a pracovné miesta budú realitou, a to najmä pre mladých ľudí, ktorí predstavujú spoločnú budúcnosť EÚ; rovnako zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene riešiť problém nezamestnanosti a rastúcej úrovne chudoby v Európskej únii v duchu hlavnej iniciatívy s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

9.

víta návrh Komisie na presmerovanie prostriedkov vo výške 82 miliárd EUR, ktoré ešte treba vyčleniť na programy v rámci všetkých štrukturálnych fondov EÚ (Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond), na pomoc MSP a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; požaduje, aby bol náležite informovaný o tejto iniciatíve, jej realizácii a jej prípadnom dosahu na rozpočet na rok 2013;

10.

zdôrazňuje skutočnosť, že všetky doteraz prijaté opatrenia v boji proti kríze by mali pomáhať v návrate na rastovú trajektóriu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na mieru šité úsporné opatrenia, ktoré už boli prijaté, musia byť sprevádzané cielenými investíciami, ktorých výsledkom bude udržateľný hospodársky rozvoj; poukazuje na to, že rozpočet EÚ má v tomto kontexte rozhodujúcu úlohu ako nástroj na zabezpečenie rýchlych a dobre koordinovaných opatrení vo všetkých oblastiach s cieľom zmierniť dosahy krízy na reálnu ekonomiku a pôsobiť ako katalyzátor pre zvýšenie investícií, rastu a zamestnanosti v Európe;

11.

zdôrazňuje, že dobre koordinované, koherentné a včasné plnenie politických záväzkov a priorít zdieľaných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ si vyžaduje, aby vnútroštátne a európske inštitúcie spolupracovali na stanovení verejných výdavkov na rastové oblasti za prioritu, na hodnotení účinkov plánovaných opatrení ex ante, na zvyšovaní svojej súčinnosti a na zabezpečovaní svojho pozitívneho vplyvu tým, že odstránia prekážky a využijú nedostatočne využívaný potenciál; v tomto smere zdôrazňuje, že je dôležité naďalej organizovať, a to pred tým, ako sa uskutoční jarný samit, ako Komisia predloží svoj návrh rozpočtu a ako sa začnú vnútroštátne rozpočtové postupy v členských štátoch, medziparlamentné diskusie o spoločných hospodárskych a rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie, aby sa zabezpečila koordinácia medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ spadajúca do všeobecného rámca rozšírených činností Parlamentu v rámci európskeho semestra s cieľom zvýšiť jeho demokratickú legitimitu, ako sa požaduje v uznesení z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík;

12.

požaduje prijatie zodpovedného a na výsledky orientovaného rozpočtu založeného na kvalitných výdavkoch a optimálnom a dobre načasovanom použití existujúcich finančných prostriedkov EÚ; v duchu vyhlásenia členov Európskej rady z 30. januára 2012 zdôrazňuje potrebu investovať do rastu a zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o MSP a mladých ľudí; zdôrazňuje svoj zámer zapojiť sa spolu so špecializovanými parlamentnými výbormi nielen do identifikácie konkrétnych oblastí, v ktorých treba posilniť opatrenia, ale aj do identifikácie možných negatívnych priorít;

13.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ predstavuje investíciu nasmerovanú výlučne na politiky a opatrenia, ktoré vykazujú pridanú hodnotu EÚ; upozorňuje na skutočnosť, že rozpočet EÚ – ktorý sa nemôže dostať do deficitu – má na rast a zamestnanosť oveľa vyšší pákový efekt, než je efekt národných výdavkov, rovnako ako jeho schopnosť stimulovať investície, zabezpečiť stabilitu v Európe a pomôcť EÚ dostať sa zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zdôrazňuje však potrebu pritiahnuť viac investícií, aby neboli ohrozené kľúčové projekty zamerané na oživenie hospodárstva a konkurencieschopnosť; v tomto kontexte vyzdvihuje skutočnosť, že vypracovaním nových a kvalitnejších finančných nástrojov by bolo možné ďalej zvyšovať pákový efekt príspevku výdavkov EÚ k rastu prostredníctvom pritiahnutia súkromných investícií, čím sa vykompenzujú obmedzenia na úrovni členských štátov a optimalizujú verejné výdavky;

14.

pripomína, že medzi rokmi 2000 a 2011 sa vnútroštátne rozpočty v EÚ zvýšili priemerne o 62 %, zatiaľ čo platby z rozpočtu EÚ sa zvýšili o niečo menej než 42 %, hoci EÚ sa rozšírila z 15 na 27 členských štátov;

15.

v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2013 bude venovať osobitnú pozornosť plneniu rozpočtových priorít EP z predchádzajúcich rokov a osobitne bude pozorne sledovať financovanie a vykonávanie stratégie Európa 2020, ktorú plne podporili členské štáty, pokiaľ ide o podporu konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako aj ďalšie sektorové priority;

16.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojej najnovšej verzii finančného plánovania na roky 2012 – 2013 rešpektovala rozpočtové priority EP na rok 2012, ako tomu bolo aj v roku 2011, a nevykompenzovala minulé zvýšenia; žiada, aby sa pri návrhu rozpočtu na rok 2013 postupovalo rovnakým spôsobom;

17.

pripomína, že stropy pre niekoľko okruhov, najmä okruh 1a (konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) a okruh 4 (EÚ ako globálny aktér), v rámci súčasného finančného rámca nepostačujú na realizáciu politík, ktoré Parlament, Rada a Komisia schválili ako prioritné; okrem toho pripomína, že rozpočtové prostriedky pridelené na niektoré politiky sa museli niekoľkokrát prehodnotiť, aby sa zohľadnili nové ciele a úlohy, čím sa využitie nástroja flexibility stalo potrebným v takmer každom ročnom rozpočte; zdôrazňuje, že nebude akceptovať, aby boli dlhodobé politické záväzky EÚ ohrozené; pripomína najmä, že treba dodržiavať a do návrhu rozpočtu riadne zahrnúť finančné záväzky prijaté v medzinárodných dohodách a/alebo dohodách medzi EÚ a medzinárodnými organizáciami;

18.

pripomína, že cieľom viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013 bolo zvýšenie prosperity a kvality života našich občanov a využitie celého potenciálu rozšírenia, EÚ však od roku 2008 prekonáva bezprecedentnú krízu, ktorá mala vplyv aj na každý z príslušných ročných rozpočtov; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že finančný rámec na roky 2007 – 2013 nebol revidovaný s cieľom zohľadniť dodatočné finančné potreby vyplývajúce zo súčasnej krízy, ale naopak, od roku 2007 boli v každom ročnom rozpočte ponechané výrazné celkové rezervy v rámci celkových stropov a že v tejto súvislosti boli všetky príslušné ročné rozpočty zdržanlivé a úsporné; zdôrazňuje, že zodpovedajúce platby by sa preto mali uhradiť aspoň v súlade s bežným rozpočtovým cyklom; pripomína, že platby sú odčlenené od viazaných rozpočtových prostriedkov iba z dôvodu časového oneskorenia, a to v prípade viacročných programov, pred skutočným vyplatením finančných prostriedkov;

19.

zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že rok 2013 je posledným rokom súčasného programového obdobia, bude potrebné napredovať v oblasti platieb, tak ako tomu bolo vždy na konci finančných výhľadov, vzhľadom na začiatok procesu dokončenia programov na roky 2007 – 2013, ako aj v oblasti viazaných rozpočtových prostriedkov s cieľom dodržať sumy finančného plánu, ktoré sa za rok 2013 približujú k 152 miliardám EUR; opakuje, že akékoľvek umelé zníženie úrovne platieb spôsobí oneskorenie plnenia zmluvných povinností aj predchádzajúcich záväzkov EÚ a mohlo by vyústiť aj do nároku na úrok z omeškania a straty dôvery v európske politiky, ako aj straty dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; zdôrazňuje preto, že zmluvné záväzky by sa z hľadiska dodržiavania rozpočtovej disciplíny mali vyplatiť čo najskôr;

20.

konštatuje, že úroveň platieb, ktorá by sa vzhľadom na skutočnosť, že predstavuje iba vyjadrenie záväzkov prijatých v minulosti, mala určiť na základe technických kritérií, ako sú údaje o plnení, prognóza čerpania alebo úroveň nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov, sa stala hlavnou politickou témou v Rade v rámci niekoľkých rozpočtových postupov v minulosti; poukazuje na rastúci podiel nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov na konci roka 2011 vo výške 207 miliárd EUR, čo predstavuje takmer o 7 % viac ako úroveň na konci roku 2010; so zreteľom na nadchádzajúcu medziinštitucionálnu schôdzu, ktorá sa bude zaoberať rozdielom medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami, bude iniciovať dialóg s Komisiou s cieľom úplne objasniť zloženie nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov; trvá na tom, aby sa Rada zdržala prijatia a priori rozhodnutia o úrovni platieb bez zohľadnenia skutočných potrieb a právnych záväzkov; ďalej konštatuje, že rastúca suma nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov skutočne podkopáva transparentnosť rozpočtu EÚ, v ktorom je jasne viditeľný pomer záväzkov a platieb v konkrétnom rozpočtovom roku;

21.

zdôrazňuje skutočnosť, že výhradný prístup čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ/čistých príjemcov z rozpočtu EÚ nezohľadňuje v náležitej miere vysoký pozitívny účinok presahovania rozpočtových postupov EÚ medzi krajinami EÚ v prospech spoločných politických cieľov EÚ; je hlboko znepokojený veľmi miernym nárastom platieb v rámci posledných dvoch rozpočtov, ktorý bol v prípade rozpočtu na rok 2012 dokonca nižší ako úroveň inflácie, a to v kľúčovom období, v ktorom by sa všetky investičné programy mali vykonávať v plnej miere a mali by naplno využiť svoj potenciál;

22.

zdôrazňuje, že by sa z dôvodu riadneho finančného hospodárenia malo predchádzať zostavovaniu rozpočtu v nedostatočnej výške a že je potrebné zosúladiť rozpočtové prostriedky s realistickými odhadmi absorpčnej kapacity; zdôrazňuje skutočnosť, že umelé znižovanie úrovne rozpočtových prostriedkov, ktoré je v protiklade s realistickými odhadmi Komisie, môže naopak zabrániť tomu, aby konečná úroveň plnenia rozpočtu dosiahla svoj plný potenciál; pripomína, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov navrhovanú Komisiou v jej návrhu rozpočtu určujú najmä vlastné odhady členských štátov a ich schopnosti vykonávania, keďže členské štáty spolu s Komisiou spoločne spravujú viac než 80 % finančných prostriedkov EÚ;

23.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada v decembri 2011 zamietla financovať identifikované dodatočné potreby, pričom niektoré platobné nároky dosahujúce výšku viac ako 10 miliárd EUR nemohli byť koncom roka 2011 uhradené, čo v súčasnosti priamo ovplyvňuje disponibilné platby na rok 2012 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dôvodom tohto kroku bolo spochybnenie údajov Komisie o plnení a hodnotení potrieb Radou bez poskytnutia akýchkoľvek alternatívnych údajov alebo zdrojov;

24.

vyjadruje preto mimoriadne znepokojenie nad situáciou v oblasti platieb na rok 2012 a požaduje, aby Komisia predložila návrhy s cieľom nájsť riešenie v čo možno najkratšom čase v tomto roku tak, aby sa tento problém opäť neodsunul na rok 2013; okrem toho sa domnieva, že takéto použitie rozpočtových prostriedkov nadchádzajúceho roka na financovanie súčasných potrieb predstavuje zlé rozpočtové hospodárenie a je porušením zásady ročnej platnosti rozpočtu; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že takýto postup podkopáva zásadu nulového dlhu Únie;

25.

opätovne vyzýva Radu, aby sa zdržala umelého znižovania platieb počas rozpočtového postupu, a zdôrazňuje, že to zjavne vedie k neudržateľnej úrovni platieb; v prípade, že by boli takéto návrhy predložené, žiada, aby Rada jednoznačne a verejne určila a odôvodnila tie programy alebo projekty EÚ, ktoré by sa podľa nej mohli odsunúť alebo celkom vypustiť;

26.

v tejto súvislosti žiada Radu, aby zosúladila svoju pozíciu s realistickým a zodpovedným zostavovaním rozpočtu, a zaväzuje sa pokračovať v nepretržitom monitorovaní vykonávania rozpočtových prostriedkov na rok 2012, a to najmä platieb; žiada Radu, aby uplatňovala tento prístup tak, aby rozpočtový orgán mohol pracovať na základe spoločných, aktualizovaných údajov o plnení a vypracovať spoľahlivé odhady výdavkov; v záujme toho vyzýva Radu a Komisiu na účasť na medziinštitucionálnej schôdzi, ktorá sa uskutoční počas prvého semestra roku 2012 na príslušnej politickej úrovni s cieľom objasniť a vyriešiť akékoľvek možné nedorozumenia týkajúce sa údajov o plnení a odhadovaných platobných potrieb a aby spoločne zhodnotili situáciu v oblasti platieb týkajúcu sa rozpočtových rokov 2012 a 2013;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité financovať európske orgány dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA) s cieľom umožniť komplexné vykonávanie programu regulácie finančného sektora a vytvorenie štruktúr dohľadu na zabránenie budúcim krízam; zdôrazňuje, že rozpočet by mal byť prednostne zameraný na finančné prostriedky pre európske orgány dohľadu a nezávislé právne služby poskytované týmto orgánom;

28.

víta, že sa v decembri 2011 dosiahla dohoda o financovaní dodatočných nákladov ITER; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala spoločné závery tejto dohody v plnej miere a aby predložila správne návrhy týkajúce sa sumy 360 miliónov EUR v návrhu rozpočtu na rok 2013 a v plnej miere využila ustanovenia vymedzené v rozpočtových pravidlách a MID zo 17. mája 2006 a vylúčila akúkoľvek ďalšiu revíziu VFR v súvislosti s ITER; opätovne zdôrazňuje svoje silné presvedčenie, že zabezpečenie sumy 360 miliónov EUR v rozpočte na rok 2013 by nemalo narušiť úspešné uplatňovanie iných politík EÚ – najmä tých, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 – počas tohto posledného roka programového obdobia, a osobitne sa stavia proti akýmkoľvek presunom ohrozujúcim tieto rozpočtové priority; zdôrazňuje,, že Komisia počíta v rámci svojho finančného plánovania s rezervou 47 miliónov EUR v okruhu 1a, ktorá čiastočne pokrýva potreby v súvislosti s ITER;

29.

v súvislosti s nadchádzajúcim vstupom Chorvátska do EÚ 1. júla 2013 očakáva, že revízia VFR sa prijme rýchlo v súlade s bodom 29 MID (Úprava finančného rámca z hľadiska rozšírenia) a žiada Komisiu, aby predložila svoj návrh týkajúci sa príslušných dodatočných rozpočtových prostriedkov hneď po tom, ako bude akt o rozšírení ratifikovaný všetkými členskými štátmi; opakuje, že s rozšírením o Chorvátsko by malo byť spojené primerané dodatočné financovanie, a to novými prostriedkami, a nie presunmi do druhej polovice roku 2013;

30.

berie na vedomie list komisára pre rozpočet a finančné plánovanie z 23. januára 2012, v ktorom vyjadril odhodlanie Komisie znížiť počet pracovných miest v organizačnom poriadku Komisie o 1 % už v roku 2013, pričom by starostlivo zohľadnila rôzne dôsledky pre veľké, stredné a malé generálne riaditeľstvá; má v úmysle podrobne preskúmať plán Komisie znížiť počet pracovných miest v inštitúciách a orgánoch EÚ o 5 % do roku 2018 v porovnaní s rokom 2013 a pripomína, že by sa to malo považovať za celkový cieľ; pripomína, že každá zmena plánu pracovných miest má priamy dosah na rozpočet a nemala by v žiadnom prípade oslabiť rozpočtové právomoci Výboru pre rozpočet a Európskeho parlamentu; domnieva sa, že akékoľvek krátkodobé alebo dlhodobé znižovanie počtu pracovných miest by malo vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a malo by, okrem iného, v plnej miere zohľadňovať právne povinnosti Únie a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv;

31.

pripomína význam úzkej a konštruktívnej medziinštitucionálnej spolupráce počas celého postupu a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie v plnej miere prispievať k takejto spolupráci v plnom súlade s ustanoveniami ZFEÚ; očakáva, že sa tieto usmernenia zohľadnia v plnej miere v rámci rozpočtového postupu a pri príprave návrhu rozpočtu;

32.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/42

—

so zreteľom na články 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa ustanovuje prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie „podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov“ v rámci riadneho legislatívneho postupu,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. septembra 1991 o založení Akadémie európskeho práva (1), z 24. septembra 2002 o prijatí rozhodnutia Rady o zriadení Európskej siete odbornej justičnej prípravy (2), uznesenie z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme (3), a odporúčanie zo 7. mája 2009 Rade o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o Štokholmskom programe (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní – Štokholmský program (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2011 s názvom Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ – nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy (COM(2011)0551),

—

so zreteľom na pilotný projekt odbornej justičnej prípravy, ktorý Európsky parlament navrhol v roku 2011,

—

so zreteľom na porovnávaciu štúdiu o odbornej justičnej príprave v členských štátoch, ktorú zadal Parlament a ktorú vypracovala Akadémia európskeho práva (ERA) v spolupráci s EJTN (7),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže uvedená štúdia sa kriticky zaoberá činnosťami, ktoré v tejto oblasti vyvíjajú školy členských štátov v oblasti súdnictva vrátane typu ponúkanej odbornej prípravy, príslušných podmienok a rozpočtových zdrojov, s cieľom určiť tiež potreby a návrhy na zlepšenie a najlepšie postupy a obsahuje výsledky hĺbkového prieskumu u viac ako 6 000 sudcov a prokurátorov v členských štátoch so zameraním na ich skúsenosti s odbornou prípravou v oblasti práva EÚ a ich návrhy na zlepšenie;

B.

keďže odborná justičná príprava by sa správne mala označovať ako „justičné vzdelávanie“, aby sa zohľadnila osobitná povaha neustáleho intelektuálneho rozvoja, ktorú členovia súdnictva musia absolvovať a skutočnosť, že najvhodnejší na poskytovanie justičného vzdelávania sú samotní sudcovia;

C.

keďže v súčasnosti poskytovanie odbornej prípravy ani z ďaleka nespĺňa cieľ Komisie, podľa ktorej by malo byť dostupné polovici odborníkov v oblasti práva v EÚ;

D.

keďže podľa štúdie sa medzi dôvodmi relatívne nízkeho počtu respondentov, ktorí sa zúčastňujú odbornej prípravy EÚ v oblasti práva (53 % a len jedna tretina z nich v posledných troch rokoch), spomína jazyková bariéra, nedostatok včasných informácií o existujúcich programoch; skutočnosť, že programy nie sú vždy prispôsobené potrebám sudcov, ako aj veľká pracovná záťaž sudcov a nedostatok finančných prostriedkov;

E.

keďže aj z rozpočtového hľadiska je v súčasnej situácii finančných obmedzení rozumné využiť existujúce inštitúcie, najmä školy pre odborné justičné vzdelávanie v členských štátoch, ale aj univerzity a profesijné organizácie, pokiaľ ide o vnútroštátny aspekt budovania európskej justičnej kultúry; keďže týmto spôsobom sa najlepšie postupy v členských štátoch dajú zistiť, podporovať a šíriť v celej EÚ; keďže pokiaľ ide o odbornú prípravu v oblasti práva EÚ, svoju úlohu by aj naďalej mala plniť Akadémia európskeho práva (ERA);

F.

keďže ako už Parlament upozornil, európsky justičný priestor musí byť postavený na spoločnej európskej justičnej kultúre v radoch právnikov z praxe, sudcov a prokurátorov, ktorá je nielen založená na práve EÚ, ale vytvárala sa vďaka znalostiam a porozumeniu národným súdnym systémom, kompletnému prepracovaniu univerzitných osnov, výmenám, študijným pobytom a spoločnému vzdelávaniu za aktívnej podpory Akadémie európskeho práva, Európskej justičnej vzdelávacej siete a Európskeho inštitútu práva;

G.

keďže odborná justičná príprava by mala byť spojená s diskusiou o tradičnej úlohe súdnictva a jeho modernizácii, jej otvorení a rozšírení jej obzorov; keďže jej súčasťou je aj jazyková príprava a podpora štúdia komparatívneho práva a medzinárodného práva;

H.

keďže medzi členmi súdnictva treba tiež vytvoriť spoločnú justičnú kultúru využitím Charty základných práv, práce Benátskej komisie Rady Európy atď. s cieľom presadzovať hlavné hodnoty súdnych profesií formou diskusie a stanovením spoločnej profesijnej etiky, zásad právneho štátu a zásad pre vymenúvanie a výber sudcov a predchádzať politizácii súdnictva, čím sa podporí vzájomná dôvera potrebná pre skutočné vytvorenie spoločného justičného priestoru;

I.

keďže je potrebné vytvoriť siete medzi sudcami rôznych kultúr a zlepšiť koordináciu existujúcich sietí s cieľom vytvoriť „kruhy súdržnosti“; keďže na toto nepostačuje elektronická komunikácia a musia existovať fóra, na ktorých sa sudcovia môžu stretávať, a do ktorých treba zapojiť aj sudcov zo súdov v Luxemburgu a Štrasburgu;

J.

keďže justičné vzdelávanie sa nemôže obmedzovať na hmotné a procesné právo a keďže sudcovia potrebujú odbornú prípravu, ktorá súvisí s ich súdnou praxou, a odbornú prípravu v sudcovstve;

1.

domnieva sa, že aj keď priame kontakty sú najlepšou voľbou, takáto odborná príprava a poradenstvo sa vzhľadom na rozpočtové obmedzenia, ako aj na odpovede sudcov v prieskume, môže poskytovať aj prostredníctvom internetu (videokonferencií, online kurzov, internetového vysielania), ako aj prostredníctvom výmen; berie na vedomie, že sudcovia požadujú ďalšie hodnotenie a prispôsobenie programov odbornej prípravy ich potrebám, pričom skôr uprednostňujú interaktívne školenia, kde si môžu vymieňať skúsenosti a diskutovať o prípadových štúdiách namiesto bežných školiacich postupov (zhora nadol);

2.

domnieva sa, že ďalším cieľom je koordinovať odbornú prípravu poskytovanú existujúcimi školami v oblasti odbornej justičnej prípravy a uľahčiť a podporovať dialóg a kontakty medzi odborníkmi;

3.

konštatuje, že viacjazyčná príprava je dôležitá, keďže štúdia preukázala, že len relatívne nízky počet sudcov hovorí cudzím jazykom na dostatočne dobrej úrovni na to, aby sa mohli aktívne zúčastňovať na odbornej justičnej príprave v iných členských štátoch;

4.

domnieva sa, že jedným zo spôsobov vyriešenia problémov (náklady, jazyková príprava, efektívnosť z hľadiska nákladov) je použitie modernej technológie a financovanie tvorby aplikácií pre použitie prostredníctvom platformy iTunes U od firmy Apple; takéto aplikácie vyvinuté školami z členských štátov, ERA, univerzitami a inými školiteľmi by obsahovali kurzy odbornej prípravy s video súbormi vrátane jazykovej prípravy (s osobitným dorazom na právnickú terminológiu) a pokyny k vnútroštátnym právnym systémom, konkrétnym právnym postupom atď. a boli by bezplatne dostupné pre členov súdnictva;

5.

domnieva sa, že úspešná účasť na takýchto kurzoch by bola cestou k programu Erasmus pre sudcov a k účasti na kurzoch odbornej prípravy v zahraničí;

6.

domnieva sa, že takéto aplikácie by mohli byť za nízky poplatok sprístupnené aj právnikom z praxe, profesijným organizáciám, vysokoškolským učiteľom a študentom práva a ich vývoj a výroba by poskytla miernu podporu hospodárstvu a zamestnanosti pri relatívne nízkych nákladoch;

7.

domnieva sa, že pilotný projekt, ktorý predložili Luigi Berlinguer and Erminia Mazzoni a ktorý by mal podľa plánu prebiehať v roku 2012, by mal byť predovšetkým zameraný na určenie a rozšírenie najlepších postupov v organizácii prístupu k právu EÚ a príslušnú odbornú prípravu v rámci systémov súdnictva členských štátov a škôl poskytujúcich odbornú prípravu; domnieva sa napríklad, že EÚ by mala povzbudzovať členské štáty k tomu, aby nasledovali príklad úspešných inštitútov, ako sú koordinátori pre právo EÚ, ktorí pôsobia v Taliansku a Holandsku v rámci štruktúry vnútroštátnych súdov, a aby podporovali odbornú prípravu takýchto koordinátorov a inak uľahčovali ich prácu na úrovni EÚ;

8.

domnieva sa, že pilotný projekt by mal zahŕňať zriadenie pracovnej skupiny s účasťou národných a európskych poskytovateľov odbornej justičnej prípravy, ako aj mimosúdnych subjektov, a jej cieľom by bolo určiť súbor tematických skupín otázok v oblasti práva EÚ, ktoré sa javia ako najdôležitejšie pre každodennú súdnu prax, a to tak pokiaľ ide o praktické veci (ako predložiť žiadosť o predbežný nález, ako získať prístup k databázam európskeho práva atď.), ako aj vecné otázky;

9.

domnieva sa, že pilotný projekt by mohol koordinovať (a) výmenu poradenstva a poznatkov o jednotlivých právnych systémoch medzi jednotlivými školami odbornej justičnej prípravy s využitím existujúcich sietí a zdrojov a (b) formálnu odbornú prípravu a oboznamovanie sa s právnymi systémami iných štátov;

10.

nakoniec navrhuje, aby Komisia každoročne usporiadala fórum, na ktorom by sudcovia na všetkých úrovniach odpracovanej praxe v oblastiach práva, v ktorých sa často vyskytujú domáce problémy a problémy cezhraničného charakteru, mohli diskutovať o oblastiach, v ktorých sa nedávno vyskytli právne problémy alebo ťažkosti, s cieľom podporiť diskusiu, vytvárať kontakty, komunikačné kanály a budovať vzájomnú dôveru a porozumenie; domnieva sa, že takéto fórum by mohlo tiež poskytnúť príležitosť pre príslušné orgány, poskytovateľov odbornej prípravy a odborníkov vrátane univerzít a profesijných organizácií, diskutovať o politike odbornej justičnej prípravy a budúcnosti právnického vzdelávania v Európe;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/45

—

so zreteľom na články 3, 6 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce, Dohovor MOP č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na uzavretie Medzinárodnej dohody o kakau 2010, najmä na jej články 42 a 43,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o obchodovaní s deťmi a o vykorisťovaní detí v rozvojových krajinách,

—

pripomínajúc svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v medzinárodných obchodných dohodách (1) a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách, (2)

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa odhadov MOP na svete pracuje viac ako 215 miliónov detí v činnostiach, ktoré by sa mali zrušiť; keďže je 152 miliónov z nich mladších ako 15 rokov a 115 miliónov vykonáva nebezpečnú činnosť;

B.

keďže na účely tohto uznesenia sa detská práca chápe podľa definície v Dohovore MOP č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a v Dohovore č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce;

C.

keďže Parlament musí udeliť súhlas s uzavretím Medzinárodnej dohody o kakau z roku 2010; keďže zúčastnené strany vyjadrili vážne znepokojenie nad využívaním detskej práce pri pestovaní a zbere kakaových bôbov;

D.

keďže 70 % celosvetovej produkcie kakaa sa vypestuje v západnej Afrike a približne 7,5 milióna ľudí pracuje v oblasti produkcie kakaa v tomto regióne, a to takmer výlučne v rámci malých rodinných podnikov, pričom na území západnej Afriky sa nachádza 1,5 až 2 milióny rodinných fariem; keďže pestovanie kakaa je počas päťmesačného obdobia zberu veľmi náročné na prácu a výrobcovia čelia silnému tlaku zo strany aktérov na vnútroštátnom a medzinárodnom trhu na udržanie čo najnižších pracovných nákladov; keďže v sezónnej špičke sa do práce zapájajú všetci členovia rodiny vrátane detí; keďže detská práca predstavuje neprijateľné riziká;

E.

keďže podľa MOP by sa nemala všetka práca, ktorú vykonávajú deti, považovať za detskú prácu, ktorá sa musí odstrániť, a keďže je potrebné jednoznačne rozlišovať medzi týmito dvoma formami; keďže zapojenie detí alebo dospievajúcich do práce, ktorá negatívne neovplyvňuje ich zdravie a rozvoj osobnosti a ani sa neprelína s ich školskými povinnosťami, sa všeobecne považuje za dobrú vec, pokiaľ ich takéto úlohy neohrozujú a nebránia im v školskej dochádzke;

F.

keďže štúdie z Ghany a Pobrežia Slonoviny poukazujú na to, že deti pracujúce na kakaovníkových farmách sú vystavené viacerým nebezpečenstvám; keďže navyše niektoré deti sa do tejto oblasti dostali zrejme ako obete obchodovania s ľuďmi z iných regiónov krajiny či zo susedných krajín; keďže je potrebné vykonať ďalší výskum prípadov detskej práce a obchodovania s deťmi v regióne, keďže neexistujú žiadne overené údaje;

G.

keďže využívanie najhorších foriem detskej práce v pestovaní a zbere kakaových bôbov je neprípustné;

H.

keďže za posledné roky programy a iniciatívy zamerané na potlačovanie najhorších foriem detskej práce na kakaovníkových farmách v západnej Afrike zaznamenali výrazný pokrok, avšak stále je ešte potrebné vykonať veľké množstvo práce z dôvodu veľkého rozsahu tohto sektora; keďže obnovené konflikty v tomto regióne, najmä na Pobreží Slonoviny opäť zhoršili situáciu detí;

I.

keďže chudoba a nedostatok alternatív na zabezpečenie živobytia, čiastočný alebo úplný nedostatok mimoškolských príležitostí pre mladých ľudí, strnulé štruktúry na miestnej úrovni a prevládajúce postoje, nedostatok primeranej právnej ochrany práv detí a neschopnosť zaviesť povinné verejné vzdelávanie pre všetky deti bez ohľadu na ich pohlavie, nehovoriac o korupcii a zlej správe vecí verejných, predstavujú spoločensko-hospodárske a politické faktory, ktoré môžu prispieť k opakovanému zneužívaniu detí v niektorých častiach sveta;

J.

pripomína sa primárna zodpovednosť vlád všetkých dotknutých štátov súvisiaca s tým, že sa v plnej miere implementuje Dohovor OSN o právach dieťaťa, Dohovor MOP č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovor MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce;

K.

pripomínajúc stratégiu EÚ o sociálnej zodpovednosti podnikov (2011 – 2014), iniciatívu OSN nazvanú Global Compact, najmä jej zásadu 5 o zrušení detskej práce a Harkinov-Engelov protokol, ktorý poskytuje užitočný rámec pre sociálnu zodpovednosť podnikov v odvetví výroby kakaa;

1.

naliehavo vyzýva štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa alebo dohovory MOP č.138 a č. 182, aby tieto dohovory urýchlene ratifikovali a presadzovali; okrem toho zastáva názor, že štáty by mali zavádzať všetky vhodné politiky na zvýšenie povedomia o zneužívaní detí na trhu práce o potrebe dodržiavania existujúcich národných a medzinárodných predpisov;

2.

dôrazne odsudzuje využívanie detskej práce na kakaovníkových plantážach;

3.

vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do pestovania a spracovania kakaových bôbov a ich odvodených výrobkov, konkrétne vlády, svetový priemysel, výrobcov kakaa, organizácie práce, mimovládne organizácie a spotrebiteľov, aby si zodpovedne plnili povinnosti v boji proti všetkým formám nútenej práce detí a obchodovania s deťmi, navzájom si vymieňali skúsenosti a spolupracovali pri tvorbe udržateľného dodávateľského reťazca produkcie kakaa bez detskej práce;

4.

zastáva názor, že len holistický a koordinovaný rámec, ktorý sa bude zaoberať prvotnými príčinami detskej práce a ktorý budú v dlhodobom meradle presadzovať vlády, priemysel, obchodníci, výrobcovia a občianska spoločnosť, môže priniesť podstatné zmeny;

5.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila politickú súdržnosť vo všetkých svojich iniciatívach súvisiacich najmä s obchodom, rozvojom (najmä v súvislosti s prístupom detí k vzdelávaniu), ľudskými právami, verejným obstarávaním a sociálnou zodpovednosťou podnikov a aby podporovala výmenu najlepších postupov medzi rôznymi ekonomickými odvetviami, v ktorých sa vyskytuje detská práca;

6.

naliehavo žiada Komisiu, aby zaručila, že všetky obchodné dohody budú obsahovať efektívne ustanovenia zamerané na znižovanie chudoby a podporu dôstojnej práce a bezpečných pracovných podmienok a že budú zahŕňať právne záväzné doložky o medzinárodne uznaných ľudských právach, sociálnych a ekologických normách a presadzovaní týchto noriem spolu s opatreniami, ktoré majú byť uplatnené v prípade porušenia predpisov;

7.

pripomína, že všeobecný systém preferencií EÚ, hlavný nástroj jej obchodnej politiky na podporu základných pracovných noriem, sa práve prehodnocuje, a že obchodné preferencie udelené krajinám prijímajúcim pomoc na základe tohto systému im môžu byť odňaté v prípade závažného a systematického porušovania predpisov stanovených vo viacerých základných dohovoroch MOP, okrem iného v dohovoroch č. 138 a č. 182;

8.

pripomína, že Parlament dňa 15. decembra 2011 rozhodol, že neudelí súhlas s protokolom o textilnej výrobe k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom z dôvodu obáv v súvislosti s využívaním nútenej detskej práce na bavlníkových plantážach v Uzbekistane a odporučil EÚ, aby preskúmala možnosť dočasného pozastavenia výhod pre Uzbekistan zo všeobecného systému preferencií, ak orgány MOP skonštatujú, že Uzbekistan vážnym a systematickým spôsobom porušil svoje povinnosti (3);

9.

víta iniciatívy viacerých zúčastnených strán, do ktorých sú zapojené vlády, priemysel, výrobcovia a občianska spoločnosť, ktorých cieľom je odstránenie detskej práce, zlepšenie života detí aj dospelých na kakaovníkových farmách a ktoré zaručujú zodpovedné pestovanie kakaa, ako je nedávna regionálna iniciatíva OECD, sekretariátu Klubu Sahelu a západnej Afriky (SWAC) a medzinárodná iniciatíva v oblasti kakaa zameraná na presadzovanie najlepších postupov v boji proti najhorším formám detskej práce na kakaových farmách v západnej Afrike; poukazuje na to, že na zabezpečenie skutočného pokroku týchto iniciatív budú potrebné primerané následné opatrenia; pobáda vlády, aby vo väčšej miere podporovali siete spravodlivého obchodu v odvetví výroby kakaa a vidiecke družstvá a umožnili im dodávať ich produkty priamo na vnútroštátny a medzinárodný trh, aby sa tak vyhli sprostredkovateľom a dosiahli spravodlivé ceny; vyzýva Komisiu, aby tieto opatrenia podporila;

10.

podporuje ciele protokolu o pestovaní a spracovaní kakaových bôbov a ich odvodených výrobkov spôsobom, ktorý je v súlade s dohovorom MOP č. 182 o zákaze najhorších foriem detskej práce a okamžitých krokoch na ich odstránenie (známy ako Harkinov-Engelov protokol) a požaduje jeho plné presadzovanie;

11.

pripomína, že CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) nedávno rozhodol, že zriadi novú projektovú komisiu s cieľom vytvorenia dvojdielnej európskej normy o vysledovateľnom a udržateľnom kakau; vyzýva Komisiu, aby zvážila a v prípade potreby predložila legislatívny návrh týkajúci sa účinného mechanizmu sledovateľnosti tovaru, ktorý je výsledkom nútenej detskej práce; vyzýva partnerov Medzinárodnej dohody o kakau, aby podporili vylepšenia v oblasti dodávateľského reťazca a tiež lepšiu organizáciu farmárov na zabezpečenie sledovateľnosti dodávateľského reťazca v sektore kakaa;

12.

vyzýva partnerov Medzinárodnej dohody o kakau, aby preskúmali možnosť zavedenia schválených kontrol vykonávaných treťou stranou v oblasti sledovateľnosti dodávateľského reťazca v oblasti kakaa;

13.

vyzýva Komisiu, MOP – Medzinárodný program na odstránenie detskej práce a ostatných partnerov, aby sa aj naďalej usilovali o lepšie pochopenie spletitosti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych faktorov v poľnohospodárskych spoločenstvách;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, UNICEF-u, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Africkej únii a Medzinárodnej organizácii práce (MOP).

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/47

—

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo Sv. Vincenta o liečbe a výskume cukrovky v Európe, ktoré bolo prijaté na prvom stretnutí o akčnom programe vyhlásenia zo Sv. Vincenta o cukrovke, ktoré sa konalo od 10. do 12. októbra 1989 (1),

—

so zreteľom na to, že Komisia vytvorila 15. marca 2005 Platformu EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie (2),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 8. decembra 2005 s názvom Podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení, ktorá sa zaoberá determinantmi spôsobujúcimi prepuknutie diabetu 2. typu (COM(2005)0637),

—

so zreteľom na závery konferencie rakúskeho predsedníctva s názvom Prevencia cukrovej úplavice 2. typu, ktorá sa konala 15. až 16. februára 2006 vo Viedni (3),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 27. apríla 2006 o cukrovke (4),

—

so zreteľom na závery Rady o podpore zdravého životného štýlu a prevencii cukrovej úplavice 2. typu (5),

—

so zreteľom na rezolúciu Regionálneho výboru pre Európu Svetovej zdravotníckej organizácie z 11. septembra 2006 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb v európskom regióne WHO (6),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 61/225 z 20. decembra 2006 o svetovom dni cukrovky,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (7), a na následné rozhodnutie Komisie z 22. februára 2011 o prijatí rozhodnutia o financovaní na rok 2011 v rámci druhého akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) a tohto programu a o kritériách výberu, udeľovania a iných kritériách týkajúcich sa finančných príspevkov na akcie tohto programu (8),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 23. októbra 2007 s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 (COM(2007)0630),

—

so zreteľom na siedmy rámcový program v oblasti výskumu (2007 – 2013) (9) a na rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2011)0808),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. októbra 2009 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/265 z 13. mája 2010 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb,

—

so zreteľom na hlavné výsledky a odporúčania vyplývajúce z projektu FP7 – ZDRAVIE – 200701 „DIAMAP – plán výskumu cukrovky v Európe“ (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií (COM(2010)0546) a na jej pilotný projekt v oblasti aktívneho a zdravého starnutia,

—

so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2010 s názvom Inovačné prístupy k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémy zdravotnej starostlivosti,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 65/238 z 24. decembra 2010 o rozsahu, modalitách, forme a organizácii stretnutia Valného zhromaždenia na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb,

—

so zreteľom na Moskovské vyhlásenie prijaté počas prvej svetovej ministerskej konferencie OSN o zdravom životnom štýle a kontrole neprenosných chorôb, ktorá sa konala v Moskve 28. až 29. apríla 2011 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o pozícii a záväzku Európskej únie pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb (12),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže cukrovka je jednou z najbežnejších neprenosných chorôb, ktorá podľa odhadov postihuje viac ako 32 miliónov občanov EÚ, čo predstavuje takmer 10 % jej celkového obyvateľstva, pričom ďalších 32 miliónov občanov trpí poruchou tolerancie glukózy, ktorá sa u nich s veľkou pravdepodobnosťou vyvinie do diabetu s klinickými príznakmi (13);

B.

keďže podľa odhadov sa počet osôb postihnutých cukrovkou v Európe zvýši o 16,6 % do roku 2030 v dôsledku epidémie obezity, starnutia európskeho obyvateľstva a ďalších faktorov, ktoré ešte neboli určené;

C.

keďže cukrová úplavica 2. typu skracuje priemernú dĺžku života o 5 až 10 rokov (14) a cukrová úplavica 1. typu skracuje priemernú dĺžku života asi o 20 rokov (15) a keďže v EÚ sa ročne pripisuje cukrovke 325 000 obetí (16), t. j. jeden občan EÚ každé dve minúty;

D.

keďže znižovanie zistených rizikových faktorov, najmä pokiaľ ide o životné návyky, sa čoraz viac považujú za kľúčovú stratégiu prevencie, ktorá dokáže znížiť výskyt, rozšírenie a komplikácie v prípade cukrovej úplavice 1. aj 2. typu;

E.

keďže naďalej treba vykonávať výskum s cieľom jasne určiť rizikové faktory v prípade cukrovej úplavice 1. typu, pričom už prebieha výskum genetických predpokladov a cukrová úplavica 1. typu sa objavuje u pacientov v čoraz nižšom veku;

F.

keďže cukrová úplavica 2. typu je ochorenie, ktorému sa dá predchádzať a ktorého rizikové faktory, ako sú nevhodná a nevyvážená strava, obezita, nedostatok fyzickej aktivity a konzumácia alkoholu, boli jasne určené a proti ktorému možno bojovať účinnými stratégiami prevencie;

G.

keďže cukrovka sa v súčasnosti nedá vyliečiť;

H.

keďže komplikáciám spojeným s cukrovou úplavicou 2. typu možno predchádzať podporovaním zdravého životného štýlu a včasnou diagnózou; keďže však toto ochorenie je často diagnostikované príliš neskoro a až 50 % všetkých ľudí postihnutých cukrovkou o svojom ochorení nevie (17);

I.

keďže podľa výsledkov nedávno uskutočnenej štúdie (18) až 75 % ľudí postihnutých cukrovkou nemá svoj zdravotný stav pod náležitou kontrolou, čo vedie k vyššiemu riziku komplikácií, strate produktivity a nákladom pre spoločnosť (19);

J.

keďže vo väčšine členských štátov predstavujú výdavky spojené s cukrovkou viac ako 10 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pričom v niektorých prípadoch dosahujú až 18,5 % (20) a celkové náklady na zdravotnú starostlivosť o občana EÚ postihnutého cukrovkou predstavujú ročne v priemere 2 100 EUR (21); keďže tieto náklady sa nevyhnutne zvýšia vzhľadom na rastúci počet ľudí postihnutých cukrovkou, starnutie obyvateľstva a s tým spojený nárast viacerých s tým súvisiacich ochorení;

K.

keďže cukrovka, ak je nesprávne liečená alebo príliš neskoro diagnostikovaná, je hlavnou príčinou srdcových príhod, mŕtvice, slepoty, amputácií či zlyhania obličiek;

L.

keďže propagácia zdravého životného štýlu a zameranie sa na štyri hlavné determinanty zdravia, t.j. fajčenie, nesprávna výživa, nedostatočná fyzická aktivita a alkohol, môžu vo všetkých oblastiach politiky významne prispieť k prevencii cukrovky, jej komplikácií a zníženiu s tým spojených hospodárskych a sociálnych nákladov;

M.

keďže ľudia, ktorí žijú s cukrovkou, si musia zabezpečiť až 95 % starostlivosti sami (22); keďže zaťaženie jednotlivcov a ich rodín spôsobené cukrovkou je nielen finančné, ale jeho súčasťou sú aj psychologicko-spoločenské otázky a znížená kvalita života;

N.

keďže len 16 z 27 členských štátov uplatňuje celoštátny rámec alebo program boja proti cukrovke a keďže neexistujú jednoznačné kritériá toho, čo tvorí dobrý program, alebo ktoré krajiny využívajú najlepšie postupy (23); keďže existujú podstatné rozdiely a nerovnosti v kvalite liečby cukrovky v EÚ;

O.

keďže neexistuje právny rámec EÚ týkajúci sa diskriminácie osôb trpiacich cukrovkou alebo inými chronickými chorobami a predsudky voči týmto osobám sú naďalej rozšírené v školách, pri prijímaní do zamestnania, na pracovisku, pri uzatváraní poistných zmlúv a posudzovaní udeľovania vodičských preukazov v EÚ;

P.

keďže existujú nedostatky vo financovaní a infraštruktúre na koordináciu výskumu cukrovky v EÚ, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť výskumu EÚ v oblasti cukrovky a ľuďom trpiacim na toto ochorenie bráni v plnom využívaní výsledkov výskumu v Európe;

Q.

keďže v súčasnosti neexistuje žiadna európska stratégia na riešenie problematiky cukrovky napriek záverom rakúskeho predsedníctva Rady o podpore zdravého životného štýlu a prevencii cukrovej úplavice 2. typu (24), početným rezolúciám OSN a písomnému vyhláseniu Európskeho parlamentu o cukrovej úplavici;

1.

víta závery Rady zo 7. decembra 2010 s názvom Inovačné prístupy k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémoch zdravotnej starostlivosti (25) a jej výzvu určenú členským štátom a Komisii, aby iniciovali proces reflexie s cieľom nájsť možné odpovede na výzvy, ktoré so sebou prinášajú chronické ochorenia;

2.

berie na vedomie svoje vyššie uvedené uznesenie z 15. septembra 2011 o pozícii a záväzku Európskej únie pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb, ktoré sa sústredí na cukrovku ako na jednu zo štyroch hlavných neprenosných chorôb;

3.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a vykonávala cielenú stratégiu EÚ v oblasti cukrovky, a to vo forme odporúčania Rady EÚ o prevencii, diagnostike, liečbe, vzdelávaní a výskume v súvislosti s cukrovkou;

4.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné štandardizované kritériá a metódy zhromažďovania údajov o cukrovke a aby v spolupráci s členskými štátmi koordinovala, zhromažďovala, registrovala, sledovala a spravovala komplexné epidemiologické údaje o cukrovke a ekonomické údaje o priamych a nepriamych nákladoch na prevenciu a liečbu cukrovky;

5.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali, vykonávali a sledovali národné diabetologické programy zamerané na podporu zdravia, znižovanie rizikových faktorov, predvídanie, prevenciu, včasnú diagnózu a liečbu cukrovky, ktoré by boli určené širokej verejnosti, a najmä vysokorizikovým skupinám a usilovali by sa o odstraňovanie nerovností a optimalizáciu zdrojov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

6.

vyzýva členské štáty, aby propagovali predchádzanie výskytu cukrovej úplavice 2. typu a obezity (a zároveň odporúča, aby sa stratégie realizovali na školách od skorého veku prostredníctvom vzdelávania o zdravom stravovaní a návykoch v oblasti fyzickej aktivity), zdravý životný štýl vrátane fyzickej činnosti a výživy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zladiť politiky týkajúce sa potravín s cieľom podporovať zdravú výživu, umožniť spotrebiteľom informovaný výber zdravých potravín a uskutočňovať včasnú diagnostiku, čo by mali byť kľúčové oblasti národných diabetologických programov;

7.

vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty presadzovaním výmeny najlepších postupov týkajúcich sa vhodných národných diabetologických programov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia priebežne sledovala pokrok, pokiaľ ide o vykonávanie národných diabetologických programov v členských štátoch, a aby pravidelne predkladala výsledky vo forme svojej správy;

8.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy liečby cukrovky založené na najlepších postupoch a usmerneniach pre liečbu opierajúcich sa o fakty;

9.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili trvalý prístup pacientov v primárnej a sekundárnej starostlivosti k vysokokvalitným interdisciplinárnym tímom, kvalitnej liečbe cukrovky a špičkovým technológiám vrátane technológií elektronického zdravotníctva a aby podporovali pacientov pri získavaní a udržiavaní zručností a vedomostí potrebných na primeranú celoživotnú samoliečbu;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili koordináciu európskeho výskumu cukrovky prehĺbením spolupráce medzi európskymi výskumnými disciplínami a vytvorením spoločných infraštruktúr na podporu úsilia zameraného na európsky výskum cukrovky vrátane oblastí identifikácie rizikových faktorov a prevencie;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súčasnom a budúcom rámcovom programe EÚ pre výskum zabezpečili trvalú podporu financovania výskumu cukrovky, pričom cukrová úplavica 1. typu a 2. typu by sa považovali za odlišné choroby;

12.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne a primerané kroky v nadväznosti na výsledky samitu OSN o neprenosných chorobách, ktorý sa uskutočnil v septembri 2011;

13.

pripomína, že v záujme splnenia cieľov súvisiacich s neprenosnými chorobami a riešenia problémov v oblasti verejného zdravia, sociálnych otázok a hospodárstva je dôležité, aby EÚ a členské štáty naďalej začleňovali prevenciu a obmedzovanie rizikových faktorov do všetkých príslušných legislatívnych a politických oblastí a predovšetkým do politík v oblasti životného prostredia, potravín a ochrany spotrebiteľov;

14.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/52

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť krajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a na závery predsedníctva vydané po zasadnutiach Európskej rady 15. a 16. júna 2006 a 14. a 15. decembra 2006,

—

so zreteľom na rezolúcie BR OSN č. 845 (1993) a č. 817 (1993), ako aj na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č.47/225 (1993) a na dočasnú dohodu z roku 1995,

—

so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora vo veci uplatňovania dočasnej dohody z 13. septembra 1995 (bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko/Grécko),

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku za rok 2011 (SEC(2011)1203) a na oznámenie Komisie z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

—

so zreteľom na odporúčania spoločného parlamentného výboru zo 4. novembra 2011,

—

so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR o predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. júna 2011,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/212/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s touto krajinou,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničné veci z 13. a 14. decembra 2010 a z 5. decembra 2011,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 bol voči všetkým štátom západného Balkánu prijatý záväzok, že sa stanú členmi Európskej únie, a tento záväzok bol zopakovaný na zasadnutí na vysokej úrovni o západnom Balkáne 2. júna 2010 v Sarajeve;

B.

keďže Komisia vo svojej správe o pokroku za rok 2011 potvrdila svoje odporúčanie z roku 2009 začať s touto krajinou rokovania o pristúpení k EÚ;

C.

keďže Komisia vo svojej stratégii rozširovania z roku 2011 potvrdila, že „sa ukázalo, že politika rozširovania je účinným nástrojom na transformáciu spoločnosti“ a že „stredobodom prístupového procesu a jeho úspešnosti sa stal záväzok, podmienenosť a dôveryhodnosť“;

D.

keďže prístupové partnerstvo si vyžiadalo zintenzívnenie úsilia nájsť prostredníctvom konštruktívneho prístupu diplomatické a vzájomne prijateľné riešenie otázky názvu štátu s Gréckom, a to v rámci rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 817(1993) a 845(1993), a potrebu zabrániť krokom, ktoré by mohli toto úsilie negatívne ovplyvniť; keďže Komisia i Rada opakovane zdôraznili, že je nevyhnutné udržiavanie dobrých susedských vzťahov vrátane dohodnutého a vzájomne prijateľného riešenia otázky názvu pod záštitou OSN;

E.

keďže dvojstranné otázky by nemali brániť procesu pristúpenia a ani by sa nemali použiť ako prekážka tohto procesu, ale je potrebné riešiť ich konštruktívnym spôsobom, a to čo najskôr, a zohľadniť pritom celkové záujmy a hodnoty EÚ;

F.

keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy sú nevyhnutnou súčasťou procesu rozširovania a dosiahnutie kompromisov v problematických otázkach je najlepším spôsobom na dosiahnutie regionálnej spolupráce v záujme udržiavania mieru a dobrých susedských vzťahov na západnom Balkáne; keďže pokračovanie prístupového procesu by prispelo k stabilite krajiny a posilnilo by ešte viac vzťahy medzi etnickými skupinami;

G.

keďže sa každá kandidátska krajina vyznačuje vlastnou mierou pokroku a dynamiky prístupového procesu; keďže EÚ je zodpovedná za to, aby žiadna krajina nebola zanedbávaná, a dôveryhodnosť prístupového procesu EÚ by mohli naštrbiť neustále odklady začatia prístupových rokovaní;

H.

keďže bola jednou z prvých krajín tohto regiónu, ktorej bol udelený štatút kandidátskej krajiny, a je krajinou, kde má pristúpenie k EÚ najvyššiu podporu verejnosti a ktorá už tri roky po sebe získala kladné odporúčanie Komisie, aby sa pre túto krajinu stanovil dátum začatia rokovaní o pristúpení k EÚ;

I.

keďže ku všetkým kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám by sa v integračnom procese malo pristupovať podľa ich vlastných zásluh;

1.

opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Rade, aby bezodkladne stanovila dátum začatia prístupových rokovaní s touto krajinou;

2.

súhlasí s hodnotením, ktoré Komisia vyjadrila vo svojej správe za rok 2011, pokiaľ ide o to, že krajina ďalej plní politické kritériá; vyslovuje poľutovanie nad tým, že Rada sa už tri roky po sebe neriadila odporúčaním Komisie a nerozhodla na svojom zasadnutí 9. decembra 2011 začať prístupové rokovania s touto krajinou;

3.

zdôrazňuje, že proces integrácie tejto krajiny do EÚ je dôležitý, rovnako ako všetky snahy o podporu tohto zámeru, najmä začatie predbežného preverovania súladu právnych predpisov s acquis a vykonávanie druhej fázy dohody o stabilizácii a pridružení;

4.

hoci nechce brzdiť vítaný pokrok ostatných krajín západného Balkánu v procese pristúpenia do EÚ, vyjadruje znepokojenie nad tým, že dojem, že túto krajinu „predbehli“ ostatné, môže poškodiť ďalšie zlepšovanie vzťahov medzi etnickými skupinami v tejto krajine, a že ak niektorá z krajín tohto regiónu nebude rovnomerne postupovať v procese pristúpenia do EÚ, môže to nakoniec predstavovať riziko ohrozenia stability a bezpečnosti ich všetkých;

5.

upozorňuje, že zatiaľ čo sa každá kandidátska krajina vyznačuje vlastnou mierou pokroku a dynamiky, pokiaľ ide o jej pristúpenie, EÚ je zodpovedná za to, aby krajina neostala pozadu;

6.

berie na vedomie poznámku európskeho komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku z 5. septembra 2011, že „kladné odporúčanie Európskej komisie nie je vytesané do kameňa“; poukazuje však na to, že rozhodnutie Rady neriadiť sa odporúčaním Komisie vyvolalo oprávnenú frustráciu a nespokojnosť verejnosti v krajine, a poznamenáva, že EÚ a jej členské štáty nesmú nikdy považovať európsku perspektívu žiadneho žiadateľa za samozrejmú a musia preukázať rovnaké úsilie s cieľom urýchliť prístupový proces v duchu skutočného partnerstva;

7.

víta nedávne vymenovanie vedúceho delegácie EÚ a dúfa, že týmto vymenovaním sa posilnia vzťahy medzi EÚ a touto krajinou;

8.

víta skutočnosť, že 15. marca 2012 sa s Európskou komisiou začal dialóg na vysokej úrovni o pristúpení, ktorý predstavuje krok vpred v procese pristúpenia k EÚ a ktorého cieľom je pokračovať v programe reforiem prostredníctvom zásadnej výmeny názorov a pravidelných technických konzultácií v piatich kľúčových oblastiach politiky – sloboda prejavu, právny štát, reforma verejnej správy, reforma volebného systému a hospodárske kritériá; súhlasí s názorom Komisie a vládnych orgánov, že je potrebné zamerať dialóg na kapitolu 23 (Súdnictvo a základné práva) a kapitolu 24 (Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), čo prispeje k zlepšeniu miery uplatňovania kritérií a noriem pristúpenia k EÚ; očakáva, že táto pokročilá forma dialógu bude pokračovať v ďalších oblastiach, ktoré sú kľúčové pre proces pristúpenia k EÚ; domnieva sa, že tento dialóg povedie k novému odhodlaniu uskutočňovať reformy a posilní naše vzťahy prostredníctvom stretnutí na politickej úrovni, ktoré sa budú konať dvakrát do roka;

9.

uznáva, že členstvo v NATO, ako aj členstvo v Európskej únii sú z hľadiska euroatlantickej orientácie, ktorú táto krajina prijala, rovnako dôležité, a poznamenáva, že samit NATO, ktorý sa bude konať v máji 2012 v Chicagu, ako aj začatie dialógu na vysokej úrovni o pristúpení a zasadnutie Európskej rady v júni 2012 poskytnú významné príležitosti na dosiahnutie ďalšieho pokroku; pripomína nedávne vyhlásenie generálneho tajomníka NATO o tom, že pozvanie bude rozšírené na túto krajinu, hneď ako sa dosiahne obojstranne prijateľné riešenie otázky názvu krajiny;

10.

opakuje svoju výzvu určenú orgánom a médiám tejto krajiny, aby sa usilovali o vytvorenie atmosféry, ktorá bude priaznivá pre rozvoj vzťahov so susednými krajinami a ktorá nebude podnecovať prejavy nenávisti;

11.

berie na vedomie rozhodnutie vlády vytvorenej v júli 2011 uplatniť zákon o amnestii na štyri prípady spojené s vojnovými zločinmi, ktoré Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu vrátil v roku 2008 späť do vnútroštátnej jurisdikcie; žiada vládu, aby preverila alternatívne možnosti, ako zabezpečiť obetiam týchto zločinov a ich rodinám prístup k spravodlivosti a k odškodneniu, a to v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného humanitárneho práva;

12.

berie na vedomie rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v súvislosti so sporom o názov, ktoré vydal 5. decembra 2011; zastáva názor, že by toto rozhodnutie malo poskytnúť nový impulz na vynaloženie čo najväčšieho úsilia o vyriešenie sporu o názov pod záštitou OSN, a vyzýva strany, aby konali v súlade s rozsudkom v dobrej viere a využili ho k posilneniu dialógu, pričom zároveň zdôrazňuje, že je nutné dosiahnuť obojstranne prijateľný kompromis; víta v tejto súvislosti vyhlásenie sprostredkovateľa vymenovaného OSN a jeho výzvu adresovanú stranám, aby túto udalosť považovali za príležitosť na konštruktívne zamyslenie sa nad vzájomnými vzťahmi a aby zvážili obnovenie iniciatívy s cieľom dosiahnuť definitívne riešenie tohto problému;

13.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tento spor o názov naďalej blokuje cestu tejto krajiny do EÚ, a tým brzdí aj samotný proces rozširovania; zdôrazňuje, že dobré susedské vzťahy sú kľúčovým kritériom pre proces rozširovania EÚ, a vyzýva dotknuté vlády, aby sa vyhýbali kontroverzným gestám, kontroverzným akciám a vyhláseniam, ktoré by na tieto vzťahy mohli mať negatívny vplyv;

14.

opakuje svoju výzvu určenú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie a komisárovi zodpovednému za rozšírenie, aby napomohli dosiahnutie dohody v otázke názvu a aby poskytli politické usmernenie; okrem toho zastáva názor, že vedenie krajiny a Európska únia by mali spoločnosti dôsledne vysvetliť, aké výhody by prinieslo dosiahnutie riešenia ešte pred vyhlásením referenda o tejto otázke;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe o pokroku za rok 2011 a v správach vydaných od roku 2009 bol vynechaný termín „macedónsky“ napriek tomu, že ide o štandardnú prax, ktorá sa uplatňuje v súvislosti s jazykom, kultúrou a identitou tejto krajiny v dokumentoch Organizácie spojených národov; upozorňuje na negatívne reakcie verejnosti, ktoré táto skutočnosť tento rok vyvolala, a očakáva, že Komisia to pri príprave budúcich správ zohľadní; pripomína, že Ochridská rámcová dohoda je založená na zásade dodržiavania etnickej identity všetkých komunít;

16.

vyzdvihuje význam udržania tempa prístupového procesu; v tejto súvislosti víta ponuku vlády tejto krajiny, že stanoví lehotu na dosiahnutie úspešného riešenia sporu o názov najneskôr do konca procesu preverovania, ktoré má Komisia uskutočniť hneď, ako sa začnú rokovania; domnieva sa, že skutočné úsilie vlády a výsledky reforiem EÚ týkajúcich sa celého spektra dôležitých otázok môžu pomôcť vytvoriť politické prostredie, ktoré bude viesť k odstráneniu bilaterálnych problémov, ako to bolo v iných prípadoch procesu rozširovania; pripomína, že súbežný proces riešenia bilaterálneho problému a uskutočňovania prístupových rokovaní, podobne ako v prípade Slovinska a Chorvátska, bude prínosom pre krajinu i pre EÚ;

17.

opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby v súlade so zmluvami EÚ začali vyvíjať všeobecne uplatniteľný arbitrážny mechanizmus zacielený na riešenie bilaterálnych otázok medzi pristupujúcimi krajinami a členskými štátmi;

18.

víta zvolenie nového parlamentu a rýchle vytvorenie koaličnej vlády, ktorá vzišla z predčasných parlamentných volieb; vyzýva k prehĺbeniu politického dialógu a žiada, aby sa venovala pozornosť parlamentu ako demokratickému orgánu kľúčovému na prerokovanie a vyriešenie problémov vyplývajúcich z rozdielnych politických názorov; poznamenáva, že národné zhromaždenie vo svojom uznesení uvítalo odporúčania uvedené v tohtoročnej správe o pokroku a po vzájomnej dohode toto uznesenie prijalo; vyzýva všetkých politických aktérov v krajine, aby zdvojnásobili svoje úsilie o uskutočnenie ďalších potrebných reforiem vrátane účinného vykonávania odporúčaní Komisie a následných opatrení;

19.

vyjadruje blahoželanie krajine k priebehu predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 5. júna 2011, a víta hodnotenie OBSE/ODIHR, podľa ktorého išlo o slobodné a transparentné voľby, dobre riadené v celej krajine; napriek tomu poukazuje na niekoľko nedostatkov a vyzýva orgány, aby sa riadili odporúčaniami medzinárodného spoločenstva, a to najmä závermi a odporúčaniami volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR a domácich pozorovateľov zo združenia Most, pokiaľ ide o aktualizovanie voličských zoznamov, zabezpečenie vyváženého spravodajstva o vládnych i opozičných stranách v tlači, ako aj v spravodajstve verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ochranu štátnych zamestnancov pred akýmkoľvek druhom politického nátlaku, zabezpečenie účinnej kontroly financovania strán a transparentného verejného financovania, opatrenia pre možnosť voliť zo zahraničia; ako aj riadne dodržiavanie oddelenia štátnych a straníckych štruktúry; vyzýva príslušné orgány, aby sa týmito problémami zaoberali v dohľadnej dobe;

20.

víta ukončenie parlamentných bojkotov a je presvedčený, že ďalšie posilnenie demokracie v krajine možno dosiahnuť iba prehĺbením politického dialógu v rámci etablovaných demokratických inštitúcií, do ktorého budú zapojené všetky politické strany; vyzýva na posilnenie kontrolnej úlohy parlamentu voči vláde a vládnym agentúram; žiada, aby boli dané k dispozícii nutné finančné prostriedky a vymenovaní ďalší nevyhnutní zamestnanci, a to s cieľom umožniť úplné zriadenie parlamentného inštitútu; podporuje pokrok dosiahnutý pomocou zavedenia vypočutí v rámci parlamentného dohľadu a ďalšie úsilie Európskej únie v oblasti poskytovania technickej pomoci národnému zhromaždeniu pri rozvíjaní jeho postupov; povzbudzuje pretrvávajúcu spoluprácu Spoločného parlamentného výboru a Európskeho parlamentu;

21.

blahoželá krajine k dobrým hospodárskym výsledkom a udržiavaniu makroekonomickej stability; blahoželá vláde k tomu, že podľa správy Svetovej banky s názvom Podnikanie je krajina treťou najúspešnejšou krajinou na svete vo vykonávaní regulačných reforiem za obdobie posledných piatich rokov; konštatuje, že celosvetový hospodársky pokles ovplyvnil priame zahraničné investície, ktoré ostávajú na veľmi nízkej úrovni; je presvedčený o tom, že potenciál investícií, obchodu a hospodárskeho rozvoja zostáva aj naďalej rozhodujúcim dôvodom, prečo pokračovať v procese pristúpenia krajiny k EÚ;

22.

konštatuje, že právna predvídateľnosť a účinné presadzovanie právnych predpisov sú kľúčové pre ďalšie posilnenie podnikateľského prostredia pre domáce spoločnosti a zahraničných investorov; preto vyzýva vládu, aby zvýšila svoje úsilie s cieľom zabezpečiť účinné a nezávislé súdnictvo, ako aj profesionálnu, kompetentnú a nestrannú správu vrátane opatrení na posilnenie nezávislosti a kapacít regulačných orgánov a orgánov dohľadu;

23.

uznáva problémy vysokej nezamestnanosti a chudoby, ktoré naďalej predstavujú pre krajinu veľké bremeno; víta diskusiu o minimálnej mzde, ktorá teraz prebieha v parlamente; pripomína nízku priečku tejto krajiny v indexe ľudského rozvoja OSN a víta prijatie stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že iba udržateľný hospodársky rast vytváraním dobrého prostredia, ktoré stimuluje investovanie podnikov, môže byť riešením pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti v krajine, a vyzýva vládu, aby vyvíjala väčšie úsilie pri riešení vážneho problému štrukturálnej nezamestnanosti a ochrane zraniteľných skupín; v záujme toho naliehavo vyzýva vládu, aby podporovala malé a stredné podniky tým, že im uľahčí prístup k financovaniu, a vyzýva ju, aby pokračovala v osvedčenej praxi konzultácií s predstaviteľmi podnikateľskej sféry;

24.

víta postúpenie krajiny o 40 miest v rebríčku indexu vnímania korupcie zostaveného organizáciou Transparency International za posledných päť rokov; vyjadruje uznanie za uskutočnené zmeny právneho rámca pre protikorupčnú politiku v súlade s odporúčaniami skupiny GRECO; rovnako ako Komisia však zastáva názor, že korupcia predstavuje naďalej „závažný problém“; žiada, aby sa cieľom neustáleho snaženia stala prax vydávania nestranných rozsudkov v prípadoch korupcie, najmä pokiaľ ide o korupciu na vysokej úrovni, a v kľúčových oblastiach záujmu, ako je verejné obstarávanie; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o verejné výdavky a financovanie politických strán; vyzýva investorov a podniky z Európskej únie, ktoré obchodujú s touto krajinou, aby boli v kontaktoch so svojimi miestnymi partnermi výraznejším vedúcim prvkom, pokiaľ ide o vystupovanie proti korupcii;

25.

poznamenáva, že podľa zistení správy o pokroku je nezávislosť a nestrannosť štátnej komisie pre prevenciu korupcie naďalej slabá; žiada väčšiu právnu a inštitucionálnu ochranu informátorov; víta nový trestný poriadok prijatý v rámci širšej reformy trestného súdnictva, ktorou by sa mali zdokonaliť vyšetrovacie postupy v prípadoch komplikovaného organizovaného zločinu a korupcie; víta skutočnosť, že od budúceho roka bude vymenovaný vyšetrovací tím, ktorý bude pracovať priamo pre prokurátora, a dúfa, že to povedie ku skutočnému odsúdeniu vo viacerých prípadoch, na ktoré poukázala Komisia; vyzýva vládu, aby štátnej komisii pre prevenciu korupcie poskytla potrebné finančné a personálne zdroje; zdôrazňuje, že na riešenie systematickej korupcie je nevyhnutná politická vôľa;

26.

berie na vedomie prijatie rozsiahleho právneho balíka zameraného na ďalšie posilňovanie efektívnosti a nezávislosti súdnictva; v tejto súvislosti víta efektívnu činnosť akadémie sudcov a prokurátorov a zavedenie náhodného prideľovania prípadov; nabáda zodpovedné orgány, aby pokračovali vo vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa boja proti korupcii, ako aj v zlepšovaní nezávislosti a efektívnosti súdnictva a zdrojov preň; pripomína, že je dôležité, aby súdny systém fungoval bez politického zasahovania; víta úsilie o zvýšenie efektívnosti a transparentnosti súdneho systému; zdôrazňuje potrebu vytvoriť register záznamov o výkonoch trestných stíhaní a rozsudkov, na základe ktorého bude možné merať dosiahnutý pokrok; žiada zjednotenie jurisprudencie v záujme zabezpečenia predvídateľného súdneho systému a dôvery verejnosti;

27.

blahoželá krajine k 20. výročiu nezávislosti a k 10. výročiu podpísania Ochridskej rámcovej dohody, ktoré si pripomína v roku 2011; zdôrazňuje, že dohoda môže byť vzorom úspešného vyriešenia konfliktov medzi etnickými skupinami a súčasného zachovania územnej integrity a reformovania štátnych štruktúr pre celý región; zdôrazňuje však, že na zaistenie úplného zmierenia medzi stranami a položenie základov na upevnenie nestranných a interetnických demokratických inštitúcií je dôležité vyvíjať ďalšie a ešte väčšie úsilie;

28.

vyjadruje uznanie prejavu premiéra 5. septembra 2011, na ktorom predstavil multikulturalizmus ako sociálny a politický vzor pre krajinu, zdôraznil potrebu vykonávania ochridskej rámcovej dohody a stanovil cieľ tzv. integrácie bez asimilácie; podporuje záväzky prijaté s ohľadom na druhé desaťročie vykonávania ochridskej rámcovej dohody;

29.

uznáva nedávne prijatie niekoľkých právnych predpisov, najmä zmien a doplnení k zákonu o jazykoch a používaniu symbolov; žiada aktívnu podporu výborov pre vzťahy medzi spoločenstvami vo všetkých lokalitách;

30.

so znepokojením berie na vedomie používanie historických argumentov v súčasnej diskusii vrátane fenoménu takzvanej antikvizácie, ktorým hrozí zvýšenie napätia medzi susednými krajinami a vytvorenie nových vnútorných rozdielov;

31.

zdôrazňuje potrebu primeranej prípravy a funkčnej organizácie sčítania obyvateľov v súlade s právom a normami Eurostatu; vyzýva vládu, aby predložila spoľahlivý plán vykonávania tohto procesu; berie na vedomie význam 20 % prahu pre zavedenie určitých práv podľa Ochridskej rámcovej dohody, ale trvá na tom, že akúkoľvek diskrimináciu albánskeho alebo akéhokoľvek iného menšinového etnického spoločenstva nemožno nikdy odôvodniť jeho podielom na celkovom počte obyvateľov;

32.

vyzýva venovať výrazne väčšie úsilie tomu, aby deti z rôznych etnických skupín neboli vo vzdelávacom systéme oddeľované a aby bolo súčasne podporované právo všetkých na vzdelávanie v materinskom jazyku; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vydania nových učebníc s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie a postupne ukončiť škodlivé praktiky rozdeľovania žiakov na základe etnickej príslušnosti, ktoré sa na niektorých školách stále vykonávajú; vzhľadom na to, že vzdelanie je pre túto krajinu najdôležitejšie, žiada, aby bola poskytnutá väčšia podpora v tejto oblasti z nástroja predvstupovej pomoci, a to za predpokladu, že sa bude účinne riešiť problém segregácie v oblasti vzdelávania;

33.

podporuje rozhodné kroky s cieľom dosiahnuť politickú decentralizáciu v krajine, ktorá je podľa vlády „hlavným pilierom“ ochridskej rámcovej dohody a zároveň je aj v záujme dobrej verejnej správy; víta schválenie akčných plánov na jej dosiahnutie;

34.

schvaľuje odporúčanie Komisie, aby sa výraznejšie povzbudil proces decentralizácie; žiada, aby sa v záujme dosiahnutia decentralizácie výrazne zmenil pomer centrálneho rozpočtu k miestnym rozpočtom; zdôrazňuje význam transparentnosti, objektívnosti a nestrannosti pri udeľovaní grantov obciam; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré obce sa pre nedostatočné kapacity v oblasti finančného hospodárenia ocitli vo finančných ťažkostiach, a naliehavo vyzýva vládu, aby im poskytla primeranú technickú pomoc, v prípade potreby aj za podpory Komisie;

35.

vyzdvihuje úspešný program spolupráce obcí, ktorý získava podporu z rozvojového programu OSN, a vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu tomuto programu;

36.

je hlboko znepokojený nedávnym vývojom v oznamovacích prostriedkoch a skutočnosťou, že vlastníctvo médií zostáva nepriehľadné a vysoko koncentrované; naliehavo vyzýva krajinu, aby preukázala, že sa zasadzuje o slobodu a pluralitu médií, ako aj o fundovanú a pluralistickú diskusiu o otázkach týkajúcich sa reforiem uvedených v správe o pokroku; víta pozvanie od predstaviteľky OBSE pre slobodu médií zúčastniť sa na novovytvorenom okrúhlom stole o slobode médií a súhlasí s jej vyhlásením, podľa ktorého musia všetky médiá dodržiavať právne a finančné pravidlá podnikania a právny systém sa nesmie zvlášť zameriavať na médiá, ktoré sa vyjadrujú kriticky voči jednej strane; naliehavo vyzýva orgány, aby v krajine zaručili dodržiavanie zásad právneho štátu a slobody médií, a tým zaistili pozitívne hodnotenie Komisie v budúcnosti;

37.

žiada spravodlivé a transparentné rozdelenie vládnych príjmov z reklamy medzi všetky národné rozhlasové a televízne stanice bez ohľadu na obsah ich vysielania alebo politickú orientáciu; schvaľuje odporúčanie Komisie prijať opatrenie, na základe ktorého sa zabezpečí, že štátna televízna stanica bude plniť cieľ a nestrannú úlohu verejnoprávneho vysielateľa; vyzýva orgány, aby prijali potrebné zmeny zamerané na zosúladenie zákona o vysielaní s právnymi predpismi EÚ;

38.

žiada o vyvinutie úsilia s cieľom zabraňovať zneužívaniu podávania žalôb za urážky na cti na novinárov z politických dôvodov; víta nedávne vyhlásenie vlády, že zákon o urážke na cti sa má odstrániť z trestného zákonníka a že sa zastavia prebiehajúce súdne konania proti novinárom; zdôrazňuje, že sloboda médií je základným kameňom demokracie a nevyhnutnou požiadavkou, ktorú musí spĺňať každá krajina, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ; súhlasí s názorom, že v sektore médií by sa mali ďalej rozpracovať a vykonávať prísne profesijné normy pre novinárov a dodržiavať pravidlá novinárskej etiky; vyzýva orgány, aby vypracovali antitrustové právne predpisy v oblasti médií, ako aj opatrenia na zamedzenie politického vplyvu v sektore médií;

39.

víta skutočnosť, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je vo všeobecnosti zabezpečená; nabáda vládu, aby pokračovala vo svojom úsilí o posilnenie antidiskriminačných politík, zdôrazňuje význam prevencie diskriminácie na základe etnických dôvodov vrátane diskriminácie občanov, ktorí sa otvorene hlásia k svojej bulharskej identite a/alebo etnickému pôvodu;

40.

víta tohtoročné zriadenie protidiskriminačnej komisie a žiada Agentúru Európskej únie pre základné práva a sieť európskych nezávislých protidiskriminačných agentúr Equinet o jej úplnú podporu a spoluprácu s ňou; víta skutočnosť, že Komisia vyšetruje tri sťažnosti údajnej diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ktoré podala koalícia za práva súvisiace so sexuálnou orientáciou a zdravím;

41.

žiada posilnenie protidiskriminačných politík a ich účinné vykonávanie vrátane väčšieho úsilia ochraňovať práva žien a detí, ako aj práva osôb so zdravotným postihnutím; víta aktívnu a účinnú úlohu parlamentného klubu žien, ale vyjadruje znepokojenie nad stále veľmi slabou účasťou žien na politickom živote na miestnej úrovni a domnieva sa, že by sa mali posilniť a vykonávať vzdelávacie programy zamerané na zapojenie žien do občianskeho a politického života; žiada, aby sa pokračovalo v úsilí zameranom na to, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli umiestňované do ústavov; víta parlamentnú ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo 7. decembra 2011;

42.

vyjadruje znepokojenie nad veľmi obmedzeným pokrokom, ktorý bol dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti a práv žien; nabáda vládu, aby otázku rodovej rovnosti považovala za politickú prioritu a aby posilnila podporu aktivít a iniciatív zameraných na boj proti diskriminačným návykom, tradíciám a stereotypom, ktoré oslabujú základné práva žien;

43.

opätovne zdôrazňuje svoju žiadosť o úpravu zákona o predchádzaní diskriminácii a ochrane pred ňou tak, aby zakazoval diskrimináciu na základe všetkých dôvodov obsiahnutých v článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zdôrazňuje, že ide o nevyhnutnú podmienku pristúpenia; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s univerzitnými a školskými učebnicami, v ktorých sa homosexualita označuje za chorobu, a vyzýva na ich okamžitú úpravu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala programy budovania kapacít zamerané na posilnenie občianskej spoločnosti, napríklad komunity LGBT;

44.

víta, že krajina v súčasnosti predsedá programu Desaťročie začleňovania Rómov, a dúfa, že to podnieti ďalší pokrok v začleňovaní Rómov do politického, spoločenského a hospodárskeho života; víta pokrok v oblasti integrácie Rómov do systému vzdelávania a zvýšený počet zapísaných študentov v rámci stredoškolského a univerzitného štúdia, ako aj vyššie zastúpenie Rómov v štátnej službe; napriek tomu upozorňuje na závery Komisie, že na podporu dôvery, napríklad v oblasti vzdelávania, kultúry a jazyka je potrebné naďalej vyvíjať úsilie; opakuje svoje znepokojenie nad veľmi ťažkými životnými podmienkami rómskeho spoločenstva a nad tým, že je naďalej diskriminované, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, pracovnému trhu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám; upozorňuje na obzvlášť zložitú situáciu rómskych žien a detí, ktoré žijú pod hranicou chudoby, a vyzýva orgány, aby okamžite prijali opatrenia na riešenie tejto situácie;