30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/1

—

majúc na pamäti svoje uznesenie o Cypre z roku 1993,

—

majúc na pamäti svoje uznesenie z roku 2009 o správe o pokroku Turecka,

—

so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v auguste 1974 zaútočili turecké vojenské sily na mesto Famagusta v Cyperskej republike a dobyli ho;

B.

keďže časť mesta Famagusta bola vtedy uzavretá a odvtedy zostala neobývaná a spadá pod bezprostrednú kontrolu tureckého vojska;

C.

keďže vrátenie uzavretej časti mesta Famagusta jeho zákonným obyvateľom by uľahčilo úsilie o celkové urovnanie cyperského problému;

D.

berúc na vedomie dohodu na vysokej úrovni z roku 1979 a rezolúcie BR OSN č. 550(1984) a 789(1992);

E.

berúc na vedomie správu Výboru pre petície z roku 2008 o petícii 733/2004;

1.

vyzýva vládu Turecka, aby konala v súlade s uvedenými rezolúciami BR OSN a odporúčaniami zo správy a aby vrátila uzavretú časť mesta Famagusta jeho zákonným obyvateľom, ktorý sa v ňom musia znovu usadiť v podmienkach bezpečnosti a mieru;

2.

žiada inštitúcie EÚ, aby koordinovali svoje úsilie s Európskym parlamentom s cieľom podporovať spoluprácu Turecka;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu s menami podpísaných poslancov (1) Komisii, Rade, vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a vláde Turecka.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/2

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (súčasť balíka šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí) (1),

—

zo zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 23. novembra 2011 o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov,

—

so zreteľom na vystúpenie podpredsedu Výboru pre hospodárske a menové veci Rehna 23. novembra 2011 a na výmenu názorov s nemeckou radou odborníkov na ekonomiku o európskom fonde na umorenie dlhu, ktorá sa uskutočnila 29. novembra 2011,

—

so zreteľom na predbežnú správu predsedu Van Rompuya zo 6. decembra 2011: Smerom k silnejšej hospodárskej Únii,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Parlament požiadal, aby Komisia predložila správu o možnosti zavedenia európskych cenných papierov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody medzi Parlamentom a Radou o balíku šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí,

B.

keďže eurozóna je v ojedinelej situácii, keď členské štáty eurozóny majú jednotnú menu bez spoločnej fiškálnej politiky a jednotného trhu s dlhopismi,

C.

keďže vydávanie dlhopisov na základe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti by si vyžadovalo proces hlbšej integrácie,

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim napätím na trhoch so štátnymi dlhopismi v krajinách eurozóny, ktoré sa počas posledných dvoch rokov prejavuje zväčšovaním úverových rozpätí, vysokou nestálosťou a zraniteľnosťou voči špekulatívnym útokom;

2.

domnieva sa, že eurozóna ako emitent druhej najväčšej medzinárodnej meny na svete má spoločnú zodpovednosť za stabilitu medzinárodného menového systému;

3.

zdôrazňuje, že je v dlhodobom strategickom záujme eurozóny a jej členských štátov, aby využila všetky možné výhody pri vydávaní eura, ktoré má potenciál stať sa celosvetovou rezervnou menou;

4.

obzvlášť poznamenáva, že trh so štátnymi dlhopismi v USA a celkový trh so štátnymi dlhopismi v eurozóne sú veľkosťou porovnateľné, avšak nie čo sa týka likvidity, rozmanitosti a ceny; upozorňuje na to, že vytvorenie spoločného likvidného a diverzifikovaného trhu s dlhopismi by mohlo byť v záujme eurozóny a stabilný trh s dlhopismi by ponúkal realizovateľnú alternatívu k trhu s dlhopismi v amerických dolároch a euro by bolo celosvetovým „bezpečným prístavom“;

5.

domnieva sa tiež, že eurozóna a jej členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie dlhodobej stability meny, ktorú používa viac než 330 miliónov ľudí ako aj mnohé spoločnosti a investori, čo nepriamo ovplyvňuje zvyšok sveta;

6.

poukazuje na to, že stabilizačné dlhopisy by boli rozdielne od dlhopisov vydávaných federálnymi štátmi ako sú v USA a v Nemecku, a preto nemôžu byť presne porovnávané so štátnymi dlhopismi USA a Bundesanleihen;

7.

víta vypracovanie Zelenej knihy, ktorá spĺňa dlhodobú požiadavku Európskeho parlamentu, a považuje ju za užitočný odrazový mostík pre ďalšie úvahy; je otvorený tejto veci a uvíta aktívnu diskusiu o všetkých otázkach, ako slabých tak aj silných stránkach, týkajúcich sa uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov pri rôznych podmienkach; povzbudzuje Komisiu, aby ďalej prehĺbila svoju analýzu po širšej verejnej diskusii, do ktorej by mali prispieť aj Európsky parlament, národné parlamenty a ECB, ak to Komisia považuje za primerané; domnieva sa, že žiadna z troch možností, ktoré predložila Komisia, sama o sebe nevyrieši súčasnú krízu štátneho dlhu;

8.

berie na vedomie hodnotenie Komisie, ktoré je súčasťou Zelenej knihy o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov, že stabilizačné dlhopisy by uľahčili prevod menovej politiky eurozóny a podporovali by efektivitu na trhu s dlhopismi a v širšom finančnom systéme eurozóny;

9.

znovu opakuje svoju pozíciu, že na spoločné vydávanie dlhopisov je potrebné zavedenie udržateľného fiškálneho rámca, ktorý bude zameraný na lepšiu správu ekonomických záležitostí a hospodárskeho rastu v eurozóne, a že kľúčovou záležitosťou je usporiadanie, ktoré zahŕňa záväzný plán realizácie, ktorý by bol podobný k maastrichtským kritériám pre zavedenie jednotnej meny a využil by skúsenosti nadobudnuté pri ich uplatňovaní;

10.

domnieva sa, že ciele, ktoré boli základom pre rozhodnutia prijaté na zasadaní Európskej rady 8. a 9. decembra 2011, ďalej posilňovať udržateľnosť verejných financií, tiež prispievajú k vytvoreniu potrebných podmienok na možné zavedenie stabilizačných dlhopisov;

11.

vyjadruje presvedčenie, že stabilizačné dlhopisy by mohli byť dodatočným prostriedkom na podporu dodržiavania Paktu o stabilite a raste za predpokladu, že predmetom pozornosti budú aj otázky morálneho hazardu a spoločnej zodpovednosti; poznamenáva, že je ešte potrebné ďalej pracovať na možnostiach uvedených v Zelenej knihe v súvislosti s týmito otázkami:

12.

domnieva sa, že perspektíva stabilizačných dlhopisov môže zo strednodobého hľadiska posilniť stabilitu v eurozóne; žiada však Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na rozhodné riešenie súčasnej krízy štátneho dlhu, ako je európsky fond na umorenie dlhu, ktorý navrhla nemecká rada odborníkov na ekonomiku a/alebo dokončenie a ratifikácia Zmluvy o založení EMS a/alebo eurobondy, ako aj spoločné riadenie vydávania štátnych dlhopisov;

13.

upozorňuje na to, že toto uznesenie je predbežnou reakciou na Zelenú knihu Komisie, po ktorom bude nasledovať podrobnejšie uznesenie vo forme správy INI;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/4

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 145, 148, 152 a 153 ods.5 ZFEÚ,

—

so zreteľom na článok 28 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala 7. marca 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o ročnom prieskume rastu 2012 (COM(2011)0815) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti, ktorá je jeho prílohou,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 o Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (5),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie č. 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (oznámené pod číslom dokumentu C(2008)5737) (6) a na príslušné uznesenie zo 6. mája 2009 (7);

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu a na správu o sociálnom rozmere stratégie EÚ 2020 (SPC/2010/10/7 v konečnom znení),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 s názvom Mládež v pohybe: iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)0477),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o mládeži v pohybe: – rámec určený na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve (11),

—

so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (12),

—

so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 o rámcovej dohode o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (13),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (14),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0021/2012),

A.

keďže sociálne dôsledky krízy sú ďalekosiahle a v súčasnosti sťažené vplyvom úsporných opatrení, ktoré boli v určitých krajinách zavedené ako reakcia na krízu štátneho dlhu, rušenie pracovných miest v súkromnom aj verejnom sektore, obmedzovanie dávok sociálneho zabezpečenia a verejných služieb, a tým vedú k prehlbovaniu chudoby v celej EÚ;

B.

keďže nezamestnanosť sa od roku 2008 výrazne zvýšila a dosiahla výšku 23 miliónov nezamestnaných v EÚ, čo zodpovedá 10 % obyvateľov v produktívnom veku; keďže v záujme splnenia cieľov zamestnanosti bude EÚ musieť nájsť do roku 2020 zamestnanie pre ďalších 17,6 milióna ľudí;

C.

keďže situácia na pracovnom trhu je veľmi kritická najmä pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň dosiahnutého vzdelania, ktorí sú často nútení prijať neisté pracovné zmluvy a neplatené stáže; keďže ťažká situácia mladých ľudí je čiastočne spôsobená nesúladom medzi nadobudnutými schopnosťami a zručnosťami a požiadavkami trhu práce;

D.

keďže ľudia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, dlhodobo nezamestnaní, pracovníci z krajín mimo EÚ a nekvalifikovaní pracovníci sú tiež medzi tými, ktorých najviac zasiahla kríza;

E.

keďže rodový rozmer má zásadný význam pre dosiahnutie hlavných cieľov stratégie EÚ 2020, pretože ženy tvoria najväčšiu rezervu zatiaľ nevyužitej pracovnej sily a predstavujú väčšinu osôb žijúcich v EÚ v chudobe; keďže je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti i politikám zameraným na rovnosť žien v celom procese uplatňovanom v rámci európskeho semestra;

F.

keďže okrem veľkého množstva nezamestnaných a zvýšenej priemernej dĺžke času v nezamestnanosti, narastá v EÚ chudoba zamestnaných a počet nestabilných pracovných zmlúv; keďže kríza vytvorila nové kategórie ľudí ohrozených chudobou; keďže Výbor pre sociálnu ochranu varuje, že ak sú opatrenia fiškálnej konsolidácie nesprávne zacielené a regresívne, negatívne to vplýva na systémy sociálnej ochrany a narastá počet osôb ohrozených príjmovou chudobou, chudobou detí, závažnou materiálnou depriváciou a sociálnym vylúčením, a keďže zavádzanie integrovaných stratégií aktívneho začleňovania by sa malo preto stať ústredným prvkom programov sociálnej politiky na úrovni EÚ a jednotlivých štátov;

G.

keďže úsporné opatrenia a opatrenia zamerané na fiškálnu konsolidáciu by mohli mať neprimerane negatívny vplyv na pozíciu žien na trhu práce a na chudobu medzi ženami, a to napríklad v dôsledku znižovania výdavkov vo verejnom sektore, ktoré majú vplyv na ženy, alebo v dôsledku obmedzovania finančných dávok na starostlivosť o deti;

H.

keďže aj napriek naliehavosti situácie vývoj v členských štátoch v oblasti plnenia cieľov Európa 2020 nespĺňa očakávania, keďže záväzky prijaté v národných programoch reforiem nepostačujú na dosiahnutie väčšiny z cieľov stanovených na úrovni EÚ;

I.

keďže sociálne aspekty a aspekty týkajúce sa zamestnanosti sú zoskupené iba do jednej z piatich priorít ročného prieskumu rastu (RPR), pričom predstavujú tri z piatich kľúčových cieľov stratégie EÚ 2020

1.

naliehavo vyzýva Európsku radu, aby začlenila tieto témy do svojich politických usmernení pre európsky semester 2012, a poveruje svojho predsedu, aby obhajoval túto pozíciu na jarnom zasadnutí Európskej rady v dňoch 1. a 2. marca 2012;

2.

vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, že každoročné politické usmernenie stanovené na základe ročného prieskumu rastu bude v plnej miere zamerané na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

3.

vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila súdržnosť medzi jednotlivými prioritami vo svojom politickom usmernení, aby usmernenie o fiškálnej konsolidácii vychádzalo zo sociálnej spravodlivosti a nezvyšovalo chudobu alebo nenarúšalo úsilie o zníženie nezamestnanosti, a aby zmierňovalo sociálne následky krízy; je pevne presvedčený, že hlavné zameranie musí spočívať na integrovaných reformných opatreniach, ktoré podporujú rast v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom meradle; zdôrazňuje preto, že opatrenia zamerané na rozpočet, rast a zamestnanosť sa musia prijímať spoločne, pretože sú všetky vzájomne prepojené a spoločne vytvárajú predpoklady hospodárskej obnovy;

4.

vyzýva Európsku radu, aby vo svojich politických usmerneniach zabezpečila, že budú vyčlenené prostriedky EÚ na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020;

5.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že súčasné vnútroštátne ciele nie sú dostatočné na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby; naliehavo žiada Európsku radu, aby zabezpečila, že členské štáty posilnia národné ciele a že tieto ciele budú sprevádzané konkrétnymi a realistickými plánmi na ich vykonávanie a budú posúdené prostredníctvom jednoznačných a zosúladených ukazovateľov vypracovaných na základe spoločného rámca hodnotenia, aby EÚ vykročila jasnou a realistickou cestou, ktorá vedie k dosiahnutiu všetkých cieľov stratégie Európa 2020 a aby tento pokrok mohol byť transparentným spôsobom merateľný;

6.

vyzýva Európsku radu, aby poskytla potrebný rozpočtový priestor a podporu investíciám v oblasti tvorby trvalo udržateľných a primeraných pracovných miest v širokej škále odvetví, ako aj investíciám v oblasti odbornej prípravy pracovníkov a nezamestnaných a znižovaní chudoby;

7.

vyzýva Európsku radu, aby prijala politické usmernenie na presun daňového zaťaženia z práce vo forme nemzdových nákladov, a zároveň podporovala podniky, ktoré využívajú tieto oslobodenia/zníženia daní, aby ako protihodnotu ponúkali mzdy zaručujúce dôstojný život; vyjadruje presvedčenie, že týmto by sa zatraktívnilo prijímanie a udržanie zamestnancov a zlepšila by sa celková situácia na trhu práce, obzvlášť situácia zraniteľných skupín; vyzýva Európsku radu, aby v súlade so zásadou subsidiarity schválila usmernenia zamerané na zvýšenie príjmov prostredníctvom spravodlivého, progresívneho, redistribučného, účinného a efektívneho zdanenia a aby prostredníctvom lepšej daňovej koordinácie podporila boj proti daňovým únikom a zabezpečila tak spravodlivosť systému a zachovala sociálnu súdržnosť;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické usmernenie zamerané na zatraktívnenie práce nerieši kvalitu pracovných miest a že sa venuje veľmi malá pozornosť tomu, aby sa vytvorili nevyhnutné predpoklady na zvýšenie účasti na trhu práce, najmä žien, osôb so zdravotným postihnutím a najviac znevýhodnených skupín napr. dlhodobo nezamestnaných; vyzýva Európsku radu, aby začlenila usmernenie o dôstojnej práci a úsilí na podporu zosúladenia pracovného, rodinného a súkromného života, a to prostredníctvom poskytovania dostupnej starostlivosti a starostlivosti o deti, dovolenky z rodinných dôvodov a flexibilných pracovných úväzkov;

9.

upozorňuje, že úsporné opatrenia a znižovanie administratívnej záťaže by nemali ohroziť zdravotné a bezpečnostné normy a normy sociálnej ochrany, ani by nemali viesť k poskytovaniu úľav, či uplatňovaniu výnimiek z právnych predpisov EÚ;

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa nestratil potenciál mladej generácie, a vyzýva Európsku radu, aby pripisovala boju proti nezamestnanosti mladých ľudí prioritné postavenie; vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a nie sú v štádiu vzdelávania ani odbornej prípravy vrátane cielených opatrení aktívnej politiky trhu práce, opatrení na riešenie problému kvalifikačného nesúladu s požiadavkami na trhu práce, podpory podnikania medzi mladými ľuďmi a rámcov, ktorými by sa zabezpečil prechod od vzdelávania k práci, ako je napr. duálny systém odbornej prípravy; vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi vytvorili záruku pre európsku mládež, ktorá všetkým mladým ľuďom v EÚ zaručí ponuku práce, učňovské vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu alebo odbornú prípravu popri zamestnaní, a to po období maximálne štyroch mesiacov nezamestnanosti; zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť neisté formy práce medzi mladými ľuďmi, ako sú zmluvy na dobu určitú, práca na čiastočný úväzok a neplatené stáže, ak nie sú žiaduce;

11.

víta skutočnosť, že do ročného prieskumu rastu bolo po prvýkrát zahrnuté usmernenie v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia, a vyzýva Európsku radu, aby schválila toto usmernenie ako prioritné a aby zároveň zabezpečila, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bude prekračovať rámec opatrení, ktorých cieľom je integrácia ľudí do trhu práce tým, že sa bude klásť dôraz na sociálnu ochranu a aktívne začleňovanie zraniteľných skupín bez prepojenia alebo s obmedzeným prepojením na trh práce;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v európskych semestroch prejavili ustanovenia článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré by malo sprevádzať ex-ante a ex post posúdenie sociálneho vplyvu;

13.

pripomína, že rastúci význam európskeho rozmeru hospodárskej politiky členských štátov by mal ísť ruka v ruke so zvýšením demokratickej legitímnosti a náležitej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu a národným parlamentom; domnieva sa, že vzhľadom na neexistujúci právny základ pre riadny legislatívny postup uplatniteľný na ročný prieskum rastu má Európska rada osobitnú zodpovednosť za to, aby zohľadnila pripomienky Parlamentu pri schvaľovaní politického usmernenia s cieľom zabezpečiť jeho demokratickú legitímnosť a aby naliehavosť pri plnení úsporných opatrení a fiškálnej disciplíny v žiadnom prípade neprevýšila potrebu demokratického rozhodovacieho procesu;

14.

vyzýva Európsku radu a členské štáty, aby zabezpečili riadne zapojenie národných a regionálnych parlamentov, sociálnych partnerov, verejných orgánov a občianskej spoločnosti do uplatňovania a kontroly politického usmernenia na základe stratégie Európa 2020 a procesu hospodárskeho riadenia s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za ne;

15.

vyzýva Komisiu, aby v roku 2013 premenila ročný prieskum rastu na ročné usmernenia pre udržateľný rast, aby ich predložila v takej forme, ktorá umožní Parlamentu podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a zabezpečiť, aby transparentný postup medziinštitucionálneho rozhodovania vyústil do spoločne dohodnutého politického usmernenia;

16.

vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré uľahčujú rozvoj odvetví s najväčším potenciálom v oblasti zamestnanosti, najmä tých, ktoré sa týkajú prechodu na trvalo udržateľné hospodárstvo (zelené pracovné miesta), zdravotníckych a sociálnych služieb (biele pracovné miesta) a digitálneho hospodárstva;

17.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili podnikateľské prostredie, hlavne pre malé a stredné podniky, a predovšetkým aby povzbudzovali zakladanie nových podnikov a podporovali existujúce malé a stredné podniky v ich činnosti zameranej na tvorbu pracovných miest;

18.

vyzýva Európsku radu, aby posilnila úsilie o zlepšenie jednotného trhu, rozšírila digitálnu ekonomiku a zamerala sa na inteligentnú reguláciu s cieľom znížiť zbytočnú byrokraciu;

19.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozsah a účinnosť služieb v oblasti zamestnanosti a aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi uplatňovali účinné aktívne politiky v oblasti trhu práce, vzájomne podporované aktivačnými stimulmi, ako napr. programy zamerané na uľahčovanie prechodu od sociálnej podpory na trh práce, primerané systémy odmeňovania s cieľom zachovať u ľudí schopnosť zamestnať sa, podporovať ich návrat do zamestnania a zabezpečiť im dôstojné životné podmienky;

20.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a vytvárali podmienky flexibilnejšej práce, najmä pre starších a mladých pracovníkov, a podporovali mobilitu pracovníkov; zdôrazňuje význam zvyšovania produktivity a efektivity práce v celej EÚ, ktorého cieľom je vrátiť Európe jej konkurencieschopnosť;

21.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali štrukturálne fondy s cieľom zvyšovať zamestnanosť a účinne bojovať proti štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti; domnieva sa, že v súvislosti s týmto cieľom by mala Komisia poskytnúť členským štátom ďalšiu pomoc a usmernenie, najmä v tomto období recesie a spoločenských výziev;

22.

domnieva sa, že hlavný cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti miery zamestnanosti možno dosiahnuť len v prípade, že účasť žien na trhu práce sa výrazne zvýši; vyzýva Komisiu, aby zaručila lepšie usmernenie pre členské štáty, ktoré by malo byť zamerané na vytvorenie podmienok potrebných pre vyššiu mieru zamestnanosti žien, napr. cenovo dostupnú starostlivosť a starostlivosť o deti, primerané systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, ako aj flexibilitu pracovného času a pracoviska;

23.

vyzýva Európsku radu, aby zhodnotila účinnosť svojich politických odporúčaní pri podpore účasti všetkých dospelých členov domácností na trhu práce, poskytovaní dôstojných miezd a zlepšovaní situácie pre tých, ktorí sa nemôžu dostať zo slepej uličky slabo platenej alebo nestabilnej práce, keďže tieto tri mechanizmy môžu znížiť chudobu zamestnaných ľudí; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti chudobe zamestnaných ľudí presadzovaním politiky trhu práce zameranej na zabezpečenie takých miezd, ktoré pracujúcim zaručia dôstojný život;

24.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach o pokroku použila rozdelené údaje pre mužov a pre ženy;

25.

vyzýva členské štáty, aby si aj naďalej vážili skutočnú pridanú hodnotu, ktorú predstavujú starší pracovníci v ich podnikoch, a aby vytvorili pracovné podmienky umožňujúce týmto pracovníkom, ktorí sa tak rozhodli, podieľať sa na trhu práce a zostať na ňom; vyzýva členské štáty, aby tak urobili prostredníctvom boja proti diskriminácii z dôvodu veku, nahradením stimulov pre starších pracovníkov k odchodu z trhu práce stimulmi pre inkluzívny trh práce a prispôsobovaním pracovných podmienok potrebám starších pracovníkov, ako je napríklad zavedenie práva na flexibilný pracovný čas a pracovisko, práva na odbornú prípravu a práva na pružný odchod do dôchodku, a zároveň zabezpečiť poskytovanie primeraného dôchodku pre všetkých; domnieva sa, že podpora ochrany zdravia pri práci by mala zabezpečiť aktívne starnutie počas pracovného života a po jeho skončení;

26.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa k ľuďom so zmluvou na dobu určitú alebo k ľuďom s čiastočným pracovným úväzkom pristupovalo rovnako vrátane záležitostí týkajúcich sa prepúšťania a odmeňovania v súlade s primárnymi a sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, a aby títo pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby mali primeranú sociálnu ochranu a prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu, a aby boli stanovené rámcové podmienky, ktoré im umožnia kariérny postup; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali rámcové dohody o práci na čiastočný úväzok a na dobu určitú a aby účinne presadzovali smernicu, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

27.

domnieva sa, že nutné reformy na pracovnom trhu, ktoré sú zamerané na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, by sa mali presadzovať tak, aby zabezpečili sociálnu spravodlivosť a podporovali kvalitné pracovné miesta, a zároveň rešpektovali tradície sociálneho dialógu v jednotlivých štátoch;

28.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie mobility na trhoch práce a odstránili všetky existujúce právne a administratívne prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb pracovníkov v Európskej únii;

29.

vyzýva Európsku radu, aby stanovila daň z finančných transakcií s cieľom zlepšiť vytváranie trvalo udržateľných pracovných pozícií;

30.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným úsilím pri presadzovaní hľadiska rovnosti pohlaví v rámci priorít prieskumu ročného rastu napriek tomu, že Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020) žiada Komisiu, aby hľadisko rodovej rovnosti zahrnula do ročného prieskumu rastu; vyzýva Európsku radu, aby zaistila, že politické usmernenia sa budú venovať otázke nerovnosti pohlaví; vyzýva členské štáty, aby pri tvorbe programov národných reforiem presadzovali rovnosť pohlaví; vyzýva Komisiu, aby v prípade členských štátov, ktoré neberú do úvahy rodové hľadisko, prijala odporúčania priamo pre príslušnú krajinu;

31.

vyzýva členské štáty, aby prispôsobili a rozšírili investície do vzdelávania, odbornej prípravy, podpory podnikateľských zručností a celoživotného vzdelávania pre všetky vekové skupiny nielen prostredníctvom formálneho vzdelávania, ale aj rozvojom neformálneho vzdelávania, ktoré vedú k vyššiemu potenciálu rastu, a upozorňuje na dlhodobé sociálne a hospodárske náklady v prípade zníženia rozpočtov na vzdelávanie;

32.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby prekonali kvalifikačný nesúlad a nedostatky a zvýšili synergie medzi univerzitami, vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a podnikmi tým, že zlepšia predvídanie potrieb v oblasti zručností, prispôsobia systémy vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce a zabezpečia pracovnej sile nové schopnosti a zručnosti, aby mohla bojovať so štrukturálnou nezamestnanosťou a pripravia pracovnú silu na prechod k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu;

33.

žiada členské štáty, aby nedovolili ohroziť politiky podporujúce rast úspornými opatreniami a aby uprednostňovali výdavky podporujúce rast, okrem iného výdavky na odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, výskum a inovácie, a zároveň zabezpečili efektívnosť týchto výdajov;

34.

pripomína, že vo svojej hlavnej iniciatíve s názvom Mládež v pohybe sa Komisia zaviazala, že predloží návrh na rámec kvality pre stáže, a vyzýva ju, aby bezodkladne predložila takýto rámec;

35.

nabáda k prísnemu uplatňovaniu národného kvalifikačného rámca ako nástroja podporujúceho rozvoj celoživotného vzdelávania;

36.

povzbudzuje Komisiu, členské štáty a zamestnávateľov, aby vytvárali viac príležitostí pre pracovníčky – ženy – v odvetví nových technológií s cieľom posilniť odvetvie špičkových technológií v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

37.

Zdôrazňuje skutočnosť, že podľa prieskumu Eurobarometer z novembra 2011, 49 % európskych občanov uviedlo, že k prioritným politikám, ktoré chcú, aby Európsky parlament podporoval, patrí boj s chudobou a sociálnym vylúčením, a až za tým nasledovala koordinácia hospodárskych, rozpočtových a fiškálnych politík;

38.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili primeranosť a účinnosť systémov sociálnej ochrany vrátane prístupu k dôchodkovým systémom rovnocenným pre obe pohlavia a aby zabezpečili, že budú naďalej pôsobiť ako tlmiaci prvok proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

39.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli stratégie aktívneho začleňovania a zodpovedajúce a cenovo dostupné kvalitné služby, podporu primeraného minimálneho príjmu a účelového prístupu ku kvalitným pracovným miestam s cieľom zabrániť marginalizácii skupín s nízkymi príjmami a ohrozených skupín;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nasledovali výzvu Výboru pre sociálnu ochranu vypracovať participatívne národné sociálne správy s cieľom podporiť programy národnej reformy, ktoré sú založené na spoločných cieľoch otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti, a aby poskytli viacrozmerné riešenia chudoby, ktoré podporia prístup k právam, zdrojom a službám;

41.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pripravili, implementovali a presadzovali účinné opatrenia proti diskriminácii; vyzýva Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala nedostatočným pokrokom pri plnení a presadzovaní opatrení proti diskriminácii;

42.

vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem určila, ako sa budú fondy EÚ využívať na podporu cieľov boja proti chudobe a ostatných cieľov v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania, ktorými by sa malo zabezpečiť dosiahnutie cieľov národnej stratégie Európa 2020;

43.

upozorňuje, že reformy dôchodkových systémov, ku ktorým vyzýva ročný prieskum rastu, nemôžu len zvyšovať vek odchodu do dôchodku na podporu deficitov, ale naopak, musia zahŕňať odpracované roky, náročnosť pracovných podmienok a súčasný stav pracovníka, a tiež umožňovať primerané všeobecné pokrytie a znižovať chudobu starších ľudí bez toho, aby ohrozili verejné dôchodkové systémy;

44.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaručili, že všetky reformy zdravotníctva sa budú zameriavať na zlepšenie kvality a zabezpečenie primeranosti, dostupnosti a všeobecného prístupu;

45.

vyjadruje znepokojenie nad sociálnymi dôsledkami krízy na šírenie chudoby žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili zlučiteľnosť upevnenia fiškálnych predpisov so sociálnym rozmerom stratégie Európa 2020 a usmerneniami v oblasti zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby taktiež vyhodnotila dôsledky úsporných opatrení na rodovú rovnosť a zamestnanosť žien;

46.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala rodovú analýzu a zohľadnenie dôsledkov dôchodkových reforiem na život žien v EÚ s cieľom individualizovať dôchodkové práva, systémy sociálneho zabezpečenia a daňové systémy;

47.

je znepokojený skutočnosťou, že Európsky parlament a národné parlamenty naďalej zohrávajú v európskom semestri obmedzenú úlohu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politickému usmerneniu v ročnom prieskume rastu, ktoré vypracovala Komisia a ktoré má byť schválené na zasadnutí Európskej rady, chýba parlamentná účasť, a teda demokratická legitímnosť;

48.

poznamenáva, že päť členských štátov, ktoré v súčasnosti uzatvorili Memorandum o porozumení s Komisiou, MMF a ECB, dostalo v júli 2011odporúčania, ktoré neboli špecifikované pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že uplatňovanie Memoranda o porozumení bude v plnom súlade s dosahovaním cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zvyšovania zamestnanosti a znižovania chudoby; znovu opakuje svoju pozíciu, že do programov finančnej pomoci Komisia – MMF – ECB by mala byť zapojená aj Medzinárodná organizácia práce (MOP); vyzýva Európsku radu, aby poskytla daným členským štátom potrebnú podporu pri investovaní do vytvárania trvalo udržateľných pracovných miest, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj znižovania chudoby s cieľom uľahčiť ich spoluúčasť v dosahovaní hlavných cieľov EÚ v týchto oblastiach;

49.

vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na najhoršiu hospodársku krízu, akú Európska únia doposiaľ zažila, bezodkladne zaviedli potrebné programy národných reforiem;

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/12

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o ročnom prieskume rastu 2012 (COM(2011)0815),

—

so zreteľom na legislatívny balík o správe ekonomických záležitostí prijatý 16. novembra 2011, a najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu hodnotiacej tabuľky na účely dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami: predpokladaný úvodný návrh (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (4),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 9. decembra 2011,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0018/2012),

A.

keďže posledné štatistické údaje poukazujú na zvyšujúcu sa nerovnosť a nezamestnanosť v Európskej únii;

B.

keďže väčšine členských štátov sa hlavné ciele stratégie Európa 2020 vzdialili z dohľadu;

1.

víta ročný prieskum rastu 2012, ako ho predstavila Komisia, ako dobrý základ pre tohtoročný európsky semester; zdôrazňuje, že riešenia, ktoré sa osobitne zameriavajú na súčasnú krízu štátnych dlhov a finančnú krízu a na ktorých všetky inštitúcie každodenne pracujú, by mali byť súčasne spojené s hlavným zameraním na strednodobé a dlhodobé opatrenia posilňujúce rast, ako aj s prepracovaním všeobecného hospodárskeho rámca s cieľom zlepšiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a zabezpečiť jeho trvalý úspech;

2.

domnieva sa však, že ročný prieskum rastu neposkytuje to, čo je potrebné na obnovenie dôvery európskych domácností a podnikov, ako aj finančných trhov, keďže prehliada potrebu prijať naliehavé opatrenia na podporu krátkodobých aktivít a zamestnanosti pri investovaní do cieľov stratégie Európa 2020;

3.

pripomína, že ročný prieskum rastu 2011 a množstvo ďalších iniciatív, ktoré treba vykonávať prostredníctvom vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, už obsahujú väčšinu prvkov, ktoré sú potrebné na to, aby sa obnovila dôvera, zvýšila konkurencieschopnosť a podporil inteligentný a trvalo udržateľný rast a tvorba pracovných miest;

4.

pripomína svoje požiadavky adresované Rade a Komisii vo svojom uznesení z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík a žiada verejnú odpoveď na body uvedené v tomto uznesení;

5.

vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že členské štáty nevykonávajú smernice odsúhlasené na úrovni EÚ alebo ich vykonávajú nerovnako, čo bráni tomu, aby sa naplno uvoľnil ich potenciál na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, pričom treba mať na pamäti potrebný priestor, ktoré majú členské štáty k dispozícii na vykonávanie svojich vlastných politík; víta skutočnosť, že sa v ročnom prieskume rastu pre tento rok kladie dôraz na potrebu jeho vykonávania, ako aj na činnosti posilňujúce rast; zdôrazňuje skutočnosť, že demokratická legitímnosť a prevzatie zodpovednosti členskými štátmi za zmeny, o ktorých sa rozhodlo so zreteľom na budúcu správu ekonomických záležitostí, treba v značnej miere posilniť;

6.

súhlasí s tým, aby ročný prieskum rastu a oficiálne stanoviská Európskeho parlamentu a ostatných európskych inštitúcií k nemu stanovili priority týkajúce sa opatrení na vnútroštátnej a európskej úrovni v nasledujúcich dvanástich mesiacoch vrátane plnenia cieľov stratégie Európa 2020, ktoré by mali následne vyústiť do vnútroštátnych hospodárskych a rozpočtových rozhodnutí, a to v súlade s odporúčaniami EÚ pre jednotlivé krajiny;

7.

súhlasí s analýzou Komisie, že snahy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by sa mali zamerať na týchto päť priorít:

8.

víta posúdenie pokroku hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, zdôrazňuje však, že boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe by mal ostať vysokou prioritou každej politiky;

9.

domnieva sa, že prístup k základným bankovým službám zostáva kľúčovým faktorom sociálneho začlenenia a nabáda preto Komisiu, aby prijala odvážnejšie opatrenia v záujme zabezpečenia takéhoto prístupu;

10.

uznáva vzájomnú prepojenosť hospodárstiev a fiškálnych politík členských štátov, a preto aj účinky presahovania medzi nimi; zdôrazňuje, že vyhliadky všetkých členských štátov na rast, či už sú v súčasnosti v eurozóne alebo nie sú, do veľkej miery závisia od toho, ako rozhodne prebieha boj proti kríze štátnych dlhov a ako koordinované fiškálne politiky účinne zabezpečia lepšie zameranie na investície do udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; nalieha na členské štáty, aby prijali primerané kroky na nápravu svojich nadmerných deficitov v lehotách stanovených Radou a aby znížili svoje štátne dlhy na udržateľnú úroveň;

11.

berie na vedomie nové návrhy právnych predpisov o správe ekonomických záležitostí a domnieva sa, že takéto návrhy ponúkajú možnosť posilniť úlohu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o vymedzenie a vykonávanie postupov dohľadu nad hospodárskou politikou v rámci európskeho semestra v súlade s ustanoveniami článku 121 a 136 zmluvy;

12.

pripomína, že v súčasnej situácii, keď musia viaceré členské štáty prijímať tvrdé a zložité rozhodnutia týkajúce sa prideľovania verejných zdrojov, je nevyhnutné zabezpečiť súlad rozličných nástrojov hospodárskej politiky a predovšetkým tých politík, ktoré vedú k plneniu zámerov stratégie Európa 2020, a rovnako aj jej hlavných cieľov;

13.

v tejto súvislosti pripomína potrebu jednoznačne identifikovať, posúdiť a riešiť účinky presahovania hospodárskych politík členských štátov a zároveň vykonávať hodnotenia vplyvov nástrojov hospodárskej politiky, ktoré sú začlenené do rámca semestra EÚ, v sociálnej oblasti;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty by mali uplatňovať rozličné stratégie podľa ich rozpočtovej situácie, a trvá na tom, že členské štáty musia udržiavať svoj rast verejných výdavkov pod úrovňou strednodobého trendu rastu HDP v prípade, že takýto rast nie je vyvážený dodatočnými vlastnými dobrovoľnými opatreniami v oblasti príjmov; vyzýva členské štáty, aby vo výdavkovej aj príjmovej stránke rozpočtu venovali prioritnú pozornosť politikám podporujúcim rast, ako je vzdelávanie, výskum, inovácia, infraštruktúra a energetika, a aby zabezpečili efektívnosť takýchto výdavkov a príjmov; požaduje efektívnu, sociálne spravodlivú a udržateľnú reformu:

15.

víta skutočnosť, že sa pripravuje zásadné prepracovanie právnej úpravy pre finančný sektor a dohľadu nad ním; domnieva sa, že na podporu odolnosti finančného systému EÚ sú potrebné dôkladnejšie a ambicióznejšie opatrenia; zdôrazňuje, že by to posilnilo konkurencieschopnosť Európskej únie; zdôrazňuje, že sa to musí uskutočniť takým spôsobom, ktorý by zabránil regulačnej arbitráži a ktorý by nepodporil únik kapitálu ani premiestnenie finančných aktivít mimo EÚ;

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že obnovenie dôvery investorov si bude vyžadovať posilnenie kapitálovej pozície bánk a opatrenia na podporu ich prístupu k financovaniu, a to spôsobom, ktorý čo najviac obmedzí krátkodobé systémy odmeňovania a nenáležité obchodné modely; domnieva sa, že bude potrebná ďalšia reforma regulácie finančného sektora a dohľadu nad ním, aby sa zohľadnili zvýšené riziká na trhoch so štátnym a súkromným dlhom vrátane posilnenia kapitálových pozícií systémových bánk, pričom sa však nesmie ohroziť konkurencieschopnosť nesystémových finančných inštitúcií; zdôrazňuje, že banky by po svojej správnej kapitalizácii nemali nenáležite obmedzovať poskytovanie úverov reálnej ekonomike, a regulačné opatrenia by preto mali vytvoriť základ pre zvýšenie ich schopnosti poskytovať úvery; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že Európsky systém orgánov pre finančný dohľad zachová poskytovanie úverov zo strany bánk, a to najmä tých, ktoré prijali štátnu pomoc v súvislosti s krízou a podporu likvidity v podobe úverových liniek ECB; očakáva, že Komisia predloží návrhy týkajúce sa krízového riadenia bánk do leta 2012; vyjadruje poľutovanie nad štátnym krytím súkromných strát poskytovaním likvidity bankovému sektoru a nad akýmkoľvek špekulatívnym správaním ratingových agentúr a medzinárodných finančných centier;

17.

podporuje vytvorenie projektových dlhopisov, ktorých cieľom je prispieť k financovaniu projektov kľúčovej infraštruktúry v záujme podpory trvalo udržateľného rastu a pracovných miest;

18.

zdôrazňuje dôležitú úlohu skupiny EIB v oblasti podpory reálnej ekonomiky a predovšetkým MSP a pri zabezpečovaní investícií do dlhodobých projektov v oblasti infraštruktúry v súlade so stratégiou Európa 2020; domnieva sa, že EÚ by mala využívať existujúce zdroje a vytvoriť inovatívne nástroje financovania pre členské štáty s obmedzeným priestorom pre fiškálne stimuly;

19.

je znepokojený makroekonomickými nerovnováhami v rámci EÚ a skutočnosťou, že mnohé členské štáty, najmä tie, ktoré sú vystavené tlaku trhov, zaostávajú z hľadiska produktivity; trvá na tom, že tieto problémy možno zodpovedajúcim spôsobom riešiť posilnenou koordináciou hospodárskych politík a štrukturálnych reforiem, a to tak v krajinách s deficitným, ako aj v krajinách s prebytkovým hospodárením; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa očakávaní bude väčšia časť globálneho rastu v nasledujúcich rokoch pochádzať z krajín mimo EÚ, čo si vyžiada posilnenie exportnej kapacity členských štátov, ako aj poskytnutie stabilného rámca pre priame zahraničné investície do reálnej ekonomiky EÚ vytvárajúce hodnotu;

20.

domnieva sa, že štrukturálny nesúlad medzi ponukou práce a dopytom po nej bude brániť obnove a dlhodobému rastu, a vyzýva preto na prijatie štrukturálnych reforiem trhu práce, pričom treba rešpektovať zásadu subsidiarity a zabezpečiť sociálnu súdržnosť; upriamuje pozornosť na úlohu a zodpovednosť sociálnych partnerov pri plánovaní a vykonávaní štrukturálnych reforiem;

21.

pripomína, že kvalita verejnej správy na úrovni EÚ a na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje rozhodujúci prvok konkurencieschopnosti a dôležitý faktor produktivity; konštatuje, že reformy verejného sektora sú nevyhnutnou súčasťou obnovenia konkurencieschopnosti; nazdáva sa, že vysoká kvalita verejnej správy si vyžaduje náležité rozpočtové zdroje a reformy pri dodržaní zásady subsidiarity, tak ako sa uvádza v protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu;

22.

berie na vedomie rámec kvality služieb všeobecného záujmu s cieľom zvýšiť zrozumiteľnosť a právnu istotu týkajúcu sa uplatňovania pravidiel EÚ na služby všeobecného záujmu, zabezpečenie prístupu k nevyhnutným službám a podporu kvality;

23.

vyjadruje poľutovanie nad pomalým tempom vykonávania právnych predpisov EÚ niektorými členskými štátmi a nalieha na ne, aby zabezpečili dosiahnutie odsúhlasených výsledkov týkajúcich sa kvality štatistík; je pevne presvedčený, že dostupnosť spoľahlivých, presných a aktuálnych údajov je kľúčovou súčasťou procesu politického rozhodovania; víta úsilie Komisie o zlepšenie spoľahlivosti údajov poskytovaných členskými štátmi Komisii (Eurostatu); vyzýva členské štáty, aby čo najskôr začali vykávať nedávno prijatú smernicu Rady o požiadavkách týkajúcich sa rozpočtového rámca členských štátov;

24.

požaduje väčšiu efektívnosť pri poskytovaní verejných služieb, ako aj zvýšenie transparentnosti a kvality verejnej správy a súdnictva a nabáda tiež na zníženie zbytočnej administratívnej záťaže a byrokracie; zdôrazňuje dôležitosť sledovania a hodnotenia výkonnosti štátnej správy v súlade so zásadou subsidiarity;

25.

nabáda Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že ročný prieskum rastu sa okrem hospodárskych otázok venuje aj mnohým iným témam, vypracovala programy pre osobitné oblasti politiky, napríklad obranu, v ktorých by spoločné riadenie alebo spoločné vlastníctvo viacerých členských štátov priniesli úspory z rozsahu, čo by zainteresovaným členským štátom prinieslo pridanú hodnotu a finančné úspory;

26.

zdôrazňuje, že programy financované EÚ majú v súčasnej hospodárskej situácii ešte nezastupiteľnejšiu úlohu a nabáda Komisiu, aby predložila návrh na financovanie opatrení stratégie Európa 2020 presunom nevyužitých platobných rozpočtových prostriedkov;

27.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zapojenie Európskeho parlamentu do vypracovania hlavných smerov hospodárskych politík/ročného prieskumu rastu nie je formálne stanovené zmluvou, zatiaľ čo príspevok Parlamentu k problematike zamestnanosti sa realizuje v rámci konzultačného postupu (článok 148 ods. 2 ZFEÚ); pripomína, že ročný prieskum rastu by mal podliehať spolurozhodovaciemu postupu, ktorý by mal byť zavedený budúcou zmenou zmluvy; praje si zintenzívniť dialóg a spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, predovšetkým parlamentnými, ak je to vhodné a na základe vzájomnej úcty a súhlasu;

28.

pripomína, že európsky semester je teraz súčasťou sekundárnych právnych predpisov EÚ (pozri článok 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1175/2011) (6);

29.

pripomína, že právny rámec balíka šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležistostí poskytuje nástroj hospodárskeho dialógu: „s cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a prípadne predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby vystúpili pred výborom a diskutovali o prijatých rozhodnutiach… Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže dotknutému členskému štátu ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.“; požaduje, aby sa tento nástroj, ktorý umožňuje hospodársku spoluprácu a vzájomné porozumenie, využíval čo najviac;

30.

poznamenáva, že európsky semester v roku 2012 sa po prvýkrát formuje na základe odsúhlaseného posilneného právneho rámca pre správu ekonomických záležitostí (balík šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí), ktorý zahŕňa posilnené pravidlá paktu stability a rastu a vnútroštátne fiškálne pravidlá, ako aj nové postupy sledovania a nápravy makroekonomických nerovnováh;

31.

vyzýva Komisiu, aby budúce prieskumy predložila pod názvom Ročné usmernenia pre udržateľný rast;

32.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné posúdenie toho, ako členské štáty vykonávajú odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré zverejní pred zasadnutím Európskej rady v júni 2012;

33.

vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s Radou s cieľom vyvinúť skutočné a spoločné názvoslovie pre rozpočet a účtovníctvo;

34.

pripomína skutočnosť, že Rada by mala verejne objasniť svoju pozíciu, a to ako súčasť ekonomického dialógu v Parlamente v prípade, keď sa výrazne odchýli od odporúčaní a návrhov Komisie;

35.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odporúčania a návrhy Komisie musia rešpektovať a zachovávať priestor členských štátov, ktorý je potrebný na vykonávanie politík v súlade so zásadou subsidiarity a ustanoveniami článku 126 ZFEÚ, keďže k splneniu cieľov a odporúčaného zámeru možno dospieť viacerými spôsobmi;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne vysvetlila, prečo udelila negatívne hodnotenie národným programom reforiem (NRP) alebo programom stability a konvergenčným programom (SCP) a akýmkoľvek ďalším dokumentom, ktoré členské štáty predložili v rámci správy ekonomických záležitostí; očakáva, že Komisia v rámci takéhoto vysvetlenia poskytne príslušným členským štátom svoju podrobnú metodiku a pracovnú hypotézu, z ktorej vychádzala vo svojom hodnotení;

37.

pripomína, že nový legislatívny rámec stanovuje, že Európsky parlament musí byť náležite zapojený do európskeho semestra, predovšetkým prostredníctvom ekonomického dialógu uvedeného v príslušných sekundárnych právnych predpisoch, s cieľom posilniť transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami;

38.

vyjadruje uznanie Komisii, že koncom novembra zverejnila svoj ročný prieskum rastu, a očakáva, že tento harmonogram sa bude trvalo uplatňovať, aby Parlament mal dostatok času na vyjadrenie svojich názorov pred jarným zasadnutím Európskej rady, na ktorom sa má rozhodnúť o ročných usmerneniach;

39.

zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade s článkom 121 ZFEÚ musia predseda Rady a predseda Komisie, prípadne predseda euroskupiny, každoročne predložiť Európskemu parlamentu a Európskej rade správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu;

40.

naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a Európsku radu, aby vyjadrili súhlas s Parlamentom v súvislosti so zjednodušeným harmonogramom týkajúcim sa európskeho semestra, aby sa tento stal čo najefektívnejším, najtransparentnejším a najlegitímnejším;

41.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu obhajoval počas jarného samitu Rady (1. až 2. marca 2012);

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej rade.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/18

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2012/5/EÚ z 13. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom riešiť potreby dodatočného financovania projektu ITER (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií (3),

—

so zreteľom na článok 23 a článok 79 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0030/2012),

A.

keďže strop pre okruh 5 viacročného finančného rámca (VFR) pre rozpočet EÚ na rok 2013 je 9 181 miliónov EUR v bežných cenách (4);

B.

keďže pristúpenie Chorvátska bude mať vplyv na rozpočet na rok 2013, najmä čo sa týka prostriedkov pre nových poslancov a prijímanie zamestnancov vo všetkých inštitúciách;

C.

keďže vzhľadom na vysoké zaťaženie vyplývajúce z verejného dlhu a obmedzení v čase prebiehajúcich snáh o vnútroštátnu rozpočtovú konsolidáciu by Európsky parlament a všetky ostatné inštitúcie mali preukázať rozpočtovú zodpovednosť a vlastné uskromnenie; berúc na vedomie list komisára Lewandowského z 23. januára 2012 zaslaný predsedom európskych inštitúcií;

D.

keďže v tomto štádiu ročného postupu Parlament očakáva odhady ostatných inštitúcií a návrhy svojho Predsedníctva na rozpočet na rok 2013;

1.

domnieva sa, že inštitúcie by v kontexte pretrvávajúcich náročných ekonomických podmienok mali zmraziť svoje administratívne rozpočty; zdôrazňuje však potrebu dodržiavať právne záväzné povinnosti a možné následné zvýšenia;

2.

vyzýva inštitúcie, aby posilnili medziinštitucionálnu spoluprácu s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, hľadať úspory a modernizovať tak svoje politiky týkajúce sa ľudských zdrojov, organizácie, technológií a budov;

3.

zdôrazňuje význam medziinštitucionálnej spolupráce pre čo najplynulejšie pristúpenie Chorvátska;

4.

zdôrazňuje význam posilnenia nediskriminačných politík, ktoré uľahčujú prístup, prijímanie a integráciu osôb so zdravotným postihnutím;

5.

zdôrazňuje potrebu účinnej environmentálnej politiky vo všetkých inštitúciách;

6.

pripomína významné úspory dosiahnuté v rozpočte na rok 2012 vďaka štrukturálnym zmenám a reorganizácii; nabáda na pokračovanie štrukturálnych organizačných reforiem a podporuje inovácie v ostatných oblastiach; domnieva sa, že skutočné úspory možno dosiahnuť identifikáciou prekrývajúcich sa a neefektívnych prvkov vo všetkých rozpočtových riadkoch; požaduje preto podrobnú správu generálneho tajomníka pre Výbor pre rozpočet, ktorá bude obsahovať jasný prehľad rozpočtových riadkov, v ktorých bolo plnenie v roku 2011 nedostatočné, a objektívnu analýzu dôvodov nedostatočného plnenia;

7.

domnieva sa, že skutočné a najväčšie úspory možno dosiahnuť stanovením jediného sídla pre Európsky parlament; pobáda preto k tomu, aby sa bezodkladne vyhodnotila situácia v tejto oblasti;

8.

domnieva sa, že s cieľom dosiahnuť významné dlhodobé úspory treba zvážiť možnosť nezávislého hodnotenia rozpočtu EP; domnieva sa, že by sa malo zvážiť zriadenie pracovnej skupiny; vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby predložili konkrétne návrhy na zriadenie takejto skupiny čo najskôr a aby navrhli možné úspory najneskôr do konca roku 2012; rovnako vyzýva na rýchlu implementáciu všetkých záverov tejto skupiny;

9.

víta posilnenú spoluprácu medzi Výborom pre rozpočet a Predsedníctvom počas ročného rozpočtového postupu; dôrazne nabáda na ďalšie posilnenie spolupráce medzi generálnym tajomníkom, Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet počas celého roka s cieľom zabezpečiť plynulý rozpočtový proces a účinné plnenie rozpočtu; očakáva od Predsedníctva, že predloží obozretné návrhy odhadov založené na potrebách, v ktorých budú zohľadnené možné následné zvýšenia vyplývajúce z právne záväzných povinností; domnieva sa, že treba vynaložiť maximálne úsilie, aby sa zaistilo vyváženie akýchkoľvek cielených zvýšení úsporami identifikovanými v iných oblastiach;

10.

vyzýva na zmrazenie rozpočtových riadkov týkajúcich sa všetkých ciest v roku 2013 a zrušenie indexácie akýchkoľvek individuálnych príspevkov poslancov až do konca volebného obdobia; so záujmom očakáva správu generálneho tajomníka o cestovaní, ktorá má byť Predsedníctvu a Výboru pre rozpočet doručená do 31. marca 2012;

11.

domnieva sa, že úspory by nemali ohroziť legislatívnu činnosť EP; je presvedčený, že legislatívne činnosti poslancov sa môžu posilniť dokončením systému riadenia poznatkov; víta informácie poskytnuté administratívou, požaduje aktualizované informácie o súčasnom stave projektu a očakáva, že systém bude riadne fungovať a bude dostupný občanom EÚ; vyzýva na zvýšené úsilie s cieľom urýchliť implementáciu tohto projektu; pripomína svoju žiadosť o informácie o tom, ako je možné dosiahnuť úspory po implementácii systému riadenia poznatkov;

12.

pripomína rozpočtové uznesenia Parlamentu vrátane posledného uznesenia z 26. októbra 2011 (5), v ktorom požaduje včasné informácie, dialóg a transparentný proces rozhodovania v rámci politiky v oblasti budov; žiada, aby sa presné informácie o pokroku v projektoch v oblasti budov a jeho finančných dôsledkoch poskytovali každých šesť mesiacov; konštatuje, že v tomto volebnom období by sa nemali začínať žiadne ďalšie nepredvídané projekty v oblasti budov;

13.

vyzýva všetky inštitúcie, aby hľadali ďalšie úspory s cieľom dodržať rozpočtovú disciplínu a zmrazili svoje rozpočty a pritom zohľadnili svoje právne záväzky a nové finančné nároky, ako je napríklad rozšírenie o Chorvátsko;

14.

berie na vedomie požiadavku Európskeho súdneho dvora (oddiel IV) o zmenu a doplnenie jeho štatútu spôsobom, ktorý bude mať priamy dosah na rozpočet; domnieva sa, že treba zabezpečiť potrebné financovanie s cieľom zaručiť plynulý chod inštitúcie a následne riadnu súdnu ochranu občanov EÚ;

15.

chápe výzvy, ktorým čelila ESVČ pri vypracúvaní svojho prvého rozpočtu na rok 2011; vyzýva na dodržanie zásad riadneho finančného hospodárenia pri zostavovaní rozpočtu tejto novej inštitúcie a žiada službu, aby preskúmala príležitosti, ktoré by mohli vytvoriť výraznejšie rozpočtové synergie s členskými štátmi v prípadoch, kde to je možné;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a ESVČ.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/20

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2009)0189) a na článok 37 Zmluvy o ES, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0010/2009),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (COM(2009)0665),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 43 ods. 2,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010 (1),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 23. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2011, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe Komisie o reforme spoločnej rybárskej politiky (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. júla 2011 o spoločnej rybárskej politike (COM(2011)0425),

—

so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie adresované Komisii a Rade o súčasnom stave navrhovaného viacročného plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraného rybolovu (O-000308/2011 -B7-0023/2012, O-000309/2011 - B7-0024/2012),

—

so zreteľom na články 115 ods. 5 a 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia sa v súlade s vykonávacím plánom prijatým na svetovom samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 zaväzuje k tomu, že zachová alebo obnoví populáciu rýb na úroveň, na základe ktorej sa môže produkovať maximálny udržateľný výnos s cieľom urýchlene dosiahnuť tieto ciele týkajúce sa vyčerpaných stavov, a kde je to možné, najneskôr do roku 2015;

B.

keďže spoločná rybárska politika sa v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu zameriava na zabezpečenie využívania živých vodných zdrojov, ktorým sa zaistia udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky;

C.

keďže západná populácia stavridy ostrobokej je z ekonomického hľadiska najdôležitejšou populáciou stavridy ostrobokej žijúcej vo vodách Únie;

D.

keďže v apríli 2009 Komisia navrhla plán riadenia (COM (2009)0189) založený na prípravných prácach Regionálneho poradného výboru pre pelagické druhy a na pokynoch Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF);

E.

keďže viacročné plány sú základným kameňom spoločnej rybárskej politiky a základným nástrojom na vypracovanie všeobecných ustanovení potrebných na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky, a preto musia byť prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ;

F.

keďže biologické informácie o západnej populácii stavridy ostrobokej nestačia na celkové posúdenie stavu populácie; keďže z odporúčania STECF však vyplýva, že na udržateľné riadenie populácie by sa malo využívať pravidlo kontroly výlovu založené na trende vo vývoji množstva ikier; keďže pravidlo kontroly výlovu by malo rovnakým dielom vychádzať z preventívnych odporúčaní týkajúcich sa priemerných podmienok dopĺňania zásob, ako aj z aktuálneho celkového povoleného výlovu prispôsobeného pomocou faktora, ktorý zohľadňuje trend vývoja stavov zistený prostredníctvom produkcie ikier;

G.

keďže zriadenie a pridelenie rybolovných možností v rámci spoločnej rybárskej politiky má priamy vplyv na sociálno-ekonomickú situáciu rybárskych flotíl členských štátov, najmä na malé pobrežné flotily;

H.

keďže Rada si nemôže vyhradiť právomoc jednostranne upraviť parametre stanovené v návrhu na určenie celkového povoleného výlovu, pretože sú to kľúčové prvky navrhovaného dlhodobého plánu;

I.

keďže Parlament vo svojej pozícii v prvom čítaní zaviedol pre Radu do spôsobu výpočtu celkového množstva odberu určitú pružnosť, a to v súlade s vedecky podloženými pravidlami výlovu, s cieľom uľahčiť kompromisné riešenie a prispieť ku konštruktívnemu a pozitívnemu prístupu, pokiaľ ide o tento legislatívny návrh;

J.

keďže, pokiaľ ide o biologické referencie a parametre, ktoré sú súčasťou pravidiel výlovu, mali by sa zohľadniť najnovšie vedecké odporúčania a Komisia by mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní EÚ, pokiaľ ide o úpravy niektorých biologických referencií a parametrov začlenených do pravidiel výlovu, aby bola schopná rýchlo reagovať na zmeny;

1.

zdôrazňuje, že cieľom plánu je zachovať biomasu západnej populácie stavridy ostrobokej na úrovni, ktorá zabezpečí jej udržateľné využívanie, a dosiahnuť čo najvyšší dlhodobý výnos;

2.

je presvedčený, že pravidlo kontroly výlovu by malo rovnakým dielom vychádzať z preventívnych odporúčaní, ako aj z aktuálneho celkového povoleného výlovu upraveného podľa faktora, ktorý zohľadňuje trend vývoja zásob nameraný prostredníctvom produkcie ikier.

3.

zdôrazňuje, že pravidlá kontroly výlovu sú základnými prvkami viacročných plánov, o ktorých sa musí rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu;

4.

zdôrazňuje, že dlhodobé plány riadenia uplatňované na čo najväčší počet populácií rýb sú kľúčové pre zachovanie populácií rýb, ako to zdôrazňuje Komisia vo svojom návrhu reformy spoločnej rybárskej politiky;

5.

zdôrazňuje, že súčasné medziinštitucionálne blokovanie musí byť odstránené v záujme udržateľnej populácie rýb a v záujme toho, aby subjekty v oblasti rybolovu mohli lepšie plánovať svoje činnosti;

6.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie iniciatívy na podporu politického dialógu medzi troma inštitúciami, ktorých cieľom je objasniť ich úlohy v rozhodovacom procese a vyriešiť otázky budúcej štruktúry viacročných plánov riadenia;

7.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo, ako to uviedla a sľúbila pri viacerých príležitostiach, aby sa zabránilo ďalšiemu medziinštitucionálnemu blokovaniu vo vzťahu k budúcim dlhodobým plánom;

8.

naliehavo vyzýva Radu, aby predložila svoju pozíciu k návrhu viacročného plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej, aby umožnila Parlamentu začať druhé čítanie a pokročiť v tejto oblasti;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii pre informáciu.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/22

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (COM(2011)0363),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na rámcovú smernicu o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) (2),

—

so zreteľom na reformný balík spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorý Komisia predložila 13. júla 2011,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO prijatý 31. októbra 1995,

—

so zreteľom na článkov 115 ods. 5 a 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rybolov patrí k najstarším ľudským činnostiam a keďže ryby sú dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou výživy ľudí, a preto by sa mala zaručiť ich dostupnosť a v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by sa mal náležite uznať a oceniť ich význam;

B.

keďže odvetvie rybného hospodárstva, ktoré sa vzťahuje na lov voľne žijúcich rýb aj na akvakultúru, zahŕňa činnosti, ktoré prispievajú k tvorbe nevyhnutných spoločných statkov prostredníctvom troch hlavných oblastí činnosti: rybolovu, spracovania rýb a ich uvádzania na trh; keďže zdravé populácie rýb, zdravé morské ekosystémy a zachovanie morskej biodiverzity sú významné spoločné statky, ktoré je nutné chrániť;

C.

keďže udržateľná akvakultúra, či už morská, alebo sladkovodná, pobrežná, alebo na otvorenom mori, je dôležitou súčasťou odvetvia rybného hospodárstva;

D.

keďže maloobjemový rybolov zohráva obzvlášť dôležitú úlohu z hľadiska hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho života, ktorá sa musí v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva náležite uznať a oceniť; keďže pobrežné komunity značne postihol úpadok celého odvetvia rybného hospodárstva, čo vážne zasiahlo malé rybárske prístavy v celej EÚ;

E.

keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala zaručiť environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť odvetvia rybného hospodárstva v rôznych hydrografických povodiach, a to aj prostredníctvom zavedenia decentralizovaného modelu riadenia, ktorý privedie rozhodovacie centrá bližšie k reálnym oblastiam činnosti a zvýši zodpovednosť zainteresovaných strán;

F.

keďže odvetvie rybného hospodárstva zahŕňa činnosti závislé od fungujúcich ekosystémov, pre ktoré sú bohaté populácie rýb a morské ekosystémy v environmentálne dobrom stave nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rybolovu, spracovávania a uvádzania produktov rybného hospodárstva na trh;

G.

keďže európske odvetvie rybného hospodárstva prispieva k sociálnemu rozvoju tým, že priamo aj nepriamo vytvára pracovné miesta, a k hospodárskemu rastu v Európe tým, že každoročne poskytuje 6,4 milióna ton rýb;

H.

keďže mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva možno pozorovať v rozličných oblastiach, napr. prostredníctvom vplyvu, ktorý má na sociálno-ekonomické, historické, kultúrne, vedecké a environmentálne otázky;

I.

keďže činnosti rybného hospodárstva majú vplyv najmä na pobrežné oblasti a ostrovy a prispievajú k ich účinnej správe a sociálnej a hospodárskej dynamike; keďže táto skutočnosť je obzvlášť dôležitá pre ich miestne spoločenstvá, ktoré sú často znevýhodnené v dôsledku nedostatku pracovných miest a slabých miestnych ekonomík;

J.

keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala byť úzko prepojená s ďalšími kľúčovými iniciatívami EÚ v oblasti námorných záležitostí, najmä s iniciatívami uvedenými v oznámení Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575), v ktorom sa uvádza, že európske odvetvie rybného hospodárstva môže tiež iniciovať a skvalitniť veľké množstvo vedeckých štúdií, ktoré prehlbujú naše vedomosti o oceánografickej dynamike, ekosystémoch a biológii vodných druhov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s činnosťou v oblasti rybného hospodárstva;

K.

keďže dynamické a dobre riadené odvetvie rybného hospodárstva by mohlo mať výraznejší prínos pre európsku spoločnosť a európske hospodárstvo a tak zohrávať dôležitú úlohu v stratégii Európa 2020;

1.

zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva je významným priemyselným odvetvím EÚ, ktoré občanom EÚ poskytuje potraviny vysokej kvality a pre Európsku úniu vytvára hospodársku a sociálnu pridanú hodnotu; zastáva preto názor, že je potrebné, aby reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva zabezpečovala udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva a zachovanie populácií rýb na zdravej úrovni, tak aby sa v tradičných oblastiach a spoločenstvách mohlo dlhodobo pokračovať v rybolovných činnostiach;

2.

domnieva sa, že environmentálna, hospodárska a sociálna udržateľnosť je významným cieľom spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, a zdôrazňuje, že najvyššou prioritou spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by malo byť vybudovanie udržateľného odvetvia rybného hospodárstva s cieľom zaistiť environmentálny, spoločenský a hospodársky prínos rybolovu pre súčasné i budúce generácie;

3.

zdôrazňuje, že správne riadené rybné hospodárstvo by mohlo významnejšie prispieť k rozvoju európskej spoločnosti, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, zamestnanosť, udržanie dynamických rybárskych komunít a mnohé ďalšie oblasti; zdôrazňuje, že existencia zdravých populácií rýb, zdravých morských ekosystémov a zachovanie morskej biodiverzity sú samy osebe spoločnými statkami, ktoré sa vytvárajú len vtedy, keď sú populácie rýb riadené udržateľným spôsobom a keď je minimalizovaný zbytočný negatívny vplyv na životné prostredie;

4.

považuje za zásadné uznať moria – ktoré pokrývajú viac ako dve tretiny plochy našej planéty – ako zdroj, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní ďalších prírodných zdrojov (napr. rybolovných zdrojov); takisto považuje za strategicky dôležité, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva zahŕňala jasné a konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mohla prostredníctvom ekosystémového prístupu plniť svoju strategickú úlohu;

5.

zdôrazňuje, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity a k cieľu EÚ zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb do roku 2020, a to prijatím opatrení zameraných na zabezpečenie udržateľného rybného hospodárstva, prijatím preventívnych opatrení zameraných na odstránenie ničivých spôsobov rybolovu, zabezpečením obnovy nadmerne využívaných populácií rýb a prijatím opatrení na ochranu druhov, na ktoré sa rybné hospodárstvo nezameriava;

6.

pripomína, že odvetvie rybného hospodárstva (vrátane akvakultúry) vytvára podľa odhadov na hospodárskej úrovni ročné príjmy vo výške 34,2 miliárd EUR a že na sociálnej úrovni vytvára viac než 350 000 pracovných miest na začiatku i na konci priemyselného reťazca odvetvia rybolovu, spracovania rýb a ich uvádzania na trh, najmä v pobrežných a odľahlých regiónoch a na ostrovoch;

7.

zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva má mnohostranný rozmer a popri svojich troch tradičných oblastiach činnosti a viditeľnom vplyve na hospodársku, environmentálnu a sociálnu úroveň zohráva tiež dôležitú úlohu v ďalších rôznych oblastiach, napr. v environmentálnej, kultúrnej, rekreačnej a turistickej, vedeckej, energetickej a vo vzdelávacej oblasti, a zdôrazňuje v tejto súvislosti predovšetkým význam odvetvia maloobjemového rybolovu;

8.

vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila skutočnosť, že odvetvie rybného hospodárstva zohráva významnú úlohu v týchto oblastiach:

9.

zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva vzhľadom na svoj multifunkčný rozmer poskytuje spoločenstvám spoločné statky, ktoré sú prospešné pre občanov EÚ vo všeobecnosti, a nielen pre tých, ktorí sú priamo či nepriamo zapojení do rybného hospodárstva, čo je nevyhnutné uznať a oceniť; ďalej konštatuje, že mnohostranný charakter činností v oblasti rybného hospodárstva je prínosný pre značný počet občanov EÚ, prevažne pre tých, ktorí žijú v pobrežných oblastiach; nazdáva sa, že pri financovaní spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva by sa mal v plnej miere zohľadňovať mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva; zdôrazňuje, že tvorba týchto dodatočných verejných statkov sa nesmie využívať ako zámienka pre odklad potrebných reforiem spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

10.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytovala pomoc malým rybárskym prístavom, ktoré boli ťažko zasiahnuté poklesom vykládok v dôsledku nadmerného rybolovu;

11.

zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva (ktoré zahŕňa udržateľný lov voľne žijúcich rýb a akvakultúru) je pre Európsku úniu jedným z najdôležitejších pilierov potravinovej bezpečnosti, a preto sa musí zabezpečiť jeho udržateľnosť a stabilita prostredníctvom reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, tak aby v budúcnosti toto odvetvie mohlo dodávať produkty rybného hospodárstva v dostatočnej kvalite a v dostatočnom množstve s cieľom uspokojiť dopyt viac ako pol miliardy občanov EÚ;

12.

zdôrazňuje potenciál udržateľnej morskej a sladkovodnej akvakultúry prispieť k úlohe rybného hospodárstva, pokiaľ ide o zaistenie značnej časti potravinovej bezpečnosti v EÚ; zdôrazňuje, že na zaistenie environmentálnej udržateľnosti odvetvia akvakultúry je potrebná osobitná politika; vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecné kvalitatívne kritériá v oblasti akvakultúry, ktoré by sa mali dodržiavať v celej EÚ a ktoré zohľadnia environmentálny a sociálny vplyv akvakultúry; ďalej vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby dovezené produkty akvakultúry boli vyrobené v súlade s príslušnými normami EÚ v oblasti udržateľnosti a kvality, t. j. environmentálnymi normami alebo normami týkajúcimi sa dobrých podmienok zvierat;

13.

konštatuje, že návrhy Komisie predložené 13. júla 2011 sa nezaoberali rekreačným rybolovom; zdôrazňuje, že táto otázka sa mala osobitne riešiť ako súčasť procesu reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

14.

zdôrazňuje, že ďalšia diverzifikácia činností priamo alebo nepriamo spojených s rybným hospodárstvom by mohla pomôcť spomaliť hromadný odchod pracovníkov z tohto odvetvia, udržať pri živote regionálne zvyklosti a tradície a zastaviť vyľudňovanie niektorých pobrežných oblastí;

15.

zdôrazňuje, že riadenie rybného hospodárstva v čoraz väčšej miere vychádza z vedeckých údajov, ktoré stimulujú aplikovaný výskum v tejto oblasti a zároveň podporujú znalosti a posilňujú technologický rozvoj a inovácie, v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu inteligentného rastu;

16.

zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva závisí od zdravia populácií rýb a od rovnováhy ekosystému, a preto sa reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí opäť zamerať na úlohu odvetvia ako garanta a správcu morských zdrojov s cieľom vytvoriť efektívnejšie, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárenie v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu udržateľného rastu;

17.

zdôrazňuje, že rybolovné činnosti s prihliadnutím na všetky ich aspekty (vrátane udržateľnej akvakultúry) a ich priamy i nepriamy vplyv, ako aj spoločné statky vytvárané prostredníctvom rybolovných činností zaručujú sociálnu a územnú súdržnosť a podporujú odborné vzdelávanie a sociálnu a hospodársku dynamiku v súlade so stratégiou Európa 2020 na podporu inkluzívneho rastu;

18.

zdôrazňuje, že odvetvie rybného hospodárstva musí svojimi vlastnými prostriedkami, ako aj prostredníctvom integrovanej námornej politiky prispievať k dosiahnutiu cieľov otvoreného hospodárstva Rio+20 a tiež k tvorbe pracovných miest a odstraňovaniu chudoby;

19.

konštatuje, že rybolovné činnosti zohrávajú dôležitú úlohu v širšom kontexte integrovanej námornej politiky a predstavujú kľúčový prvok v politikách námorného územného plánovania, ako aj v rámci Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva;

20.

žiada Komisiu, aby uznala mnohostranný charakter odvetvia rybného hospodárstva a hodnotu širokej škály verejných statkov, ktoré vytvára;

21.

žiada Komisiu, aby vo svojich budúcich politických návrhoch a rozhodnutiach zabezpečila, aby spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva prispievala k ústredným politickým cieľom, ako je stratégia Európa 2020; zastáva názor, že spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva je nutné v rámci kľúčového procesu jej reformy uznať ako zdroj rozvoja v rámci projektu európskeho rastu a že sa musia vytvoriť podmienky, ktoré umožnia v plnej miere rozvinúť jej potenciál; žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní a vykonávaní týchto politík zohľadňovala osobitný charakter rybného hospodárstva a pobrežných regiónov;

22.

žiada Komisiu, aby do reformovanej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva zahrnula koncepciu podmienenosti, ktorá sa už uplatňuje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, s cieľom zabezpečiť pozitívnu diskrimináciu rybolovných činností šetrných k životnému prostrediu, napr. prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným prostriedkom;

23.

žiada Komisiu, aby v záujme podpory rozvoja paralelných činností našla právne riešenie, ktoré rybárom umožní rozvinúť iné zdroje príjmov v rámci širokého okruhu činností spojených s rybolovom, a to bez finančných sankcií;

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/27

—

so zreteľom na články 2, 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ), Chartu základných práv Európskej únie a na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), ktoré sa týkajú dodržiavania, ochrany a presadzovania základných práv,

—

so zreteľom na Základný zákon Maďarska prijatý 18. apríla 2011 Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len „nová ústava“) a prechodné ustanovenia Základného zákona Maďarska prijaté 30. decembra 2011 národným zhromaždením (ďalej len „prechodné ustanovenia“),

—

so zreteľom na stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) č. CDL(2011)016 a CDL(2011)001 k novej maďarskej ústave a k trom právnym otázkam, ktoré vyvstali v procese vypracovávania návrhu novej maďarskej ústavy,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku (1) a z 5. júla 2011 o revízii maďarskej ústavy (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o článku 7 Zmluvy o Európskej únii s názvom Dodržiavanie a presadzovanie hodnôt, na ktorých sa zakladá Únia (COM(2003)0606),

—

so zreteľom na zriadenie skupiny na vysokej úrovni v oblasti slobody médií a pluralizmu podpredsedníčkou Európskej komisie Neelie Kroesovou v októbri 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie počas plenárnych rozpráv Európskeho parlamentu z 18. januára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku, ako aj vypočutie, ktoré uskutočnil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 9. februára 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie zo 17. januára 2012 začať zrýchlené konanie voči Maďarsku vo veci porušenia právnych predpisov v súvislosti s nezávislosťou jeho centrálnej banky a orgánov na ochranu údajov, ako aj opatreniami zasahujúcimi súdnictvo,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia je založená na demokratických hodnotách a právnom štáte, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, na jednoznačnom dodržiavaní základných práv a slobôd, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a EDĽP, a na uznaní právnej hodnoty uvedených práv, slobôd a zásad, čo potvrdzuje aj nadchádzajúce pristúpenie EÚ k EDĽP;

B.

keďže súčasné členské štáty, ako aj štáty v prístupovom procese, a EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby obsah a procesy právnych predpisov členských štátov boli v súlade s právnymi predpismi a hodnotami EÚ, ktorú sú zakotvené najmä v kodanských kritériách, Charte základných práv EÚ a EĽDP, a aby obsah a zmysel prijatých právnych predpisov nebol v rozpore s týmito hodnotami a nástrojmi;

C.

keďže Maďarsko prijalo 18. apríla 2011 novú ústavu, ktorej prijatie a niektoré jej ustanovenia kritizoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. júla 2011, v ktorom vyzval maďarskú vládu, aby riešila otázky a obavy vznesené Benátskou komisiou, a vyzval Európsku komisiu, aby uskutočnila dôsledné prehodnotenie a analýzu novej ústavy a základných zákonov s cieľom overiť, že sú v súlade s obsahom a zmyslom acquis communautaire a najmä Chartou základných práv Európskej únie;

D.

keďže prijatie základných zákonov vyvolalo obavy v mnohých oblastiach, najmä čo sa týka nezávislosti súdnictva, nezávislosti centrálnej banky, nezávislosti orgánu na ochranu údajov, spravodlivých podmienok politickej súťaže a politickej obmeny, ako aj tzv. zákona stability podmieňujúceho zmenu systému dane z príjmov dvojtretinovou väčšinou a základných zákonov, prostredníctvom ktorých sa súčasnej väčšine dáva výlučná právomoc vymenovať úradníkov na neobvykle dlhú dobu, čo ovplyvňuje schopnosť budúcich vlád vládnuť;

E.

keďže nový šéf Národného súdneho orgánu a hlavný prokurátor budú mať právo priradiť prípady súdom, čím sa porušuje zásada práva na prístup k súdu a na spravodlivý súdny proces a zásada nezávislosti súdnictva;

F.

keďže Najvyšší súd bol podľa novej ústavy a jej prechodných ustanovení premenovaný na „Kúria“ a šesťročný mandát bývalého predsedu Najvyššieho súdu bol predčasne ukončený po 2 rokoch;

G.

keďže novou ústavou sa ustanovilo zníženie povinného dôchodkového veku sudcov a prokurátorov z predchádzajúcich 70 rokov na 62 rokov, s výnimkou predsedu Kúrie a hlavného prokurátora, čo môže byť diskriminačné a povedie k odchodu do dôchodku približne 300 sudcov, čo predstavuje vážny zásah do nezávislého fungovania súdnictva;

H.

keďže podľa ustanovení novej ústavy bol predchádzajúci systém štyroch parlamentných komisárov obmedzený na jedného, čím sa predčasne ukončil šesťročný mandát komisára pre ochranu údajov a slobody informácií a jeho právomoci sa presunuli na novovytvorený orgán, čo predstavuje vážnym zásah do jeho nezávislosti;

I.

keďže Maďarský parlament prijal niekoľko retroaktívnych zákonov, čím porušujú jednu zo základných zásad európskeho práva, konkrétne zásadu neprijímania retroaktívnych zákonov;

J.

keďže nedávno prijatý zákon o cirkvách a náboženských vyznaniach obsahuje neobvykle obmedzujúce pravidlá registrácie cirkví a podmieňuje registráciu schválením parlamentu s dvojtretinovou väčšinou;

K.

keďže na základe ustanovení ústavy boli významne obmedzené právomoci Maďarského ústavného súdu v oblasti prehodnocovania zákonov súvisiacich s rozpočtom;

L.

keďže preradenie podrobnej regulácie významného počtu záležitostí pod základné zákony, ktoré si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu, vrátane otázok, ktoré by mali podliehať bežnému politickému procesu a o ktorých sa zvyčajne rozhoduje jednoduchou väčšinou, vyvoláva obavy, ako boli vyjadrené v správe Benátskej komisie;

M.

keďže podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Reding zdôraznila zámer Európskej komisie overiť, či nová organizácia súdneho systému v Maďarsku ovplyvňuje nezávislosť súdnictva; keďže podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroes a vedúca skupiny na vysokej úrovni v oblasti slobody médií a pluralizmu Vaira Vike Freiberga opakovane vyjadrili svoje obavy ohľadom slobody a plurality médií v Maďarsku;

N.

keďže predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 18. januára 2012 zdôraznil, že okrem právnych aspektov boli vyjadrené obavy aj v súvislosti s kvalitou demokracie v Maďarsku, a vyzval maďarské orgány, aby dodržiavali zásady demokracie a slobody a uplatňovali ich nielen v zásade, ale aj v praxi a v politickom a spoločenskom živote v Maďarsku;

O.

keďže 17. januára 2012 Európska komisia začala konanie voči Maďarsku vo veci porušenia právnych predpisov v troch oblastiach, ktorými sú nezávislosť Maďarskej centrálnej banky, zníženie povinného veku odchodu do dôchodku sudcov stanovené v základnom zákone Maďarska a nezávislosť orgánu na ochranu údajov, a tiež vyzvala maďarské orgány, aby poskytli ďalšie informácie v otázke nezávislosti súdnictva;

P.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (3) žiadal o „opatrenia nadväzujúce na oznámenie z roku 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii s cieľom transparentne a súvislo vymedziť spôsob, ako riešiť možné prípady porušenia ľudských práv, a náležite využiť článok 7 ZEÚ na základe novej architektúry základných práv“;

Q.

keďže maďarská vláda, a najmä maďarský premiér vo svojom liste Komisii a vo svojom vystúpení v Európskom parlamente naznačili pripravenosť riešiť problémy, ktoré vyústili v konania vo veci porušenia práva, zmeniť a doplniť príslušné právne predpisy a ďalej spolupracovať s európskymi inštitúciami nad rámec súdnych konaní;

R.

keďže úlohou Európskeho parlamentu je monitorovanie dodržiavania základných práv, slobôd a zásad vo všetkých 27 členských štátov, ako sa ustanovuje v európskom acquis;

1.

vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v Maďarsku v súvislosti s uplatňovaním demokracie a zásad právneho štátu, dodržiavaním a ochranou ľudských a sociálnych práv, systému kontrol a rovnováh, rovnosti a nediskriminácie;

2.

vyzýva maďarskú vládu, aby v spoločnom záujme s maďarskými občanmi a Európskou úniou splnila odporúčania, vyhovela námietkam a požiadavkám Európskej komisie, Rady Európy a Benátskej komisie, ktoré sa týkajú uvedených otázok, a adekvátne zmenila a doplnila príslušné zákony rešpektujúc základné hodnoty a normy Európskej únie;

3.

berie na vedomie záväzok Európskej komisie, Rady Európy a Benátskej komisie dôkladne preskúmať súlad maďarských právnych predpisov nielen s obsahom, ale aj zmyslom európskeho práva;

4.

vyzýva Európsku Komisiu ako ochrancu zmlúv, aby dôsledne monitorovala prípadné zmeny a doplnenia, ako aj vykonávanie uvedených právnych predpisov a ich súlad s obsahom a zmyslom európskych zmlúv, a aby uskutočnila podrobnú štúdiu s cieľom zabezpečiť:

5.

vyzýva Európsku komisiu, aby požiadala Benátsku komisiu o stanovisko k legislatívnemu balíku, ktorý pozostáva z novej ústavy, prechodných ustanovení a základných zákonov ako celku, a aby pokračovala v spolupráci v týchto veciach s Radou Európy;

6.

poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v spolupráci s Európskou komisiou, Radou Európy a Benátskou komisiou sledoval otázku, či a ako odporúčania Komisie a Európsky parlament uvedené v bode 4 tohto uznesenia boli vykonané, a aby predložil svoje zistenia v správe;

7.

v súvislosti so správou uvedenou v bode 6 poveruje Konferenciou predsedov, aby zvážila, či treba začať potrebné opatrenia vrátane opatrení podľa článku 74e rokovacieho poriadku a článku 7 ods. 1 ZEÚ;

8.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre pre základné práva, OBSE a generálnemu tajomníkovi OSN.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/30

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1997, pričom jej platnosť bola predĺžená dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda,

—

so zreteľom na prebiehajúce rokovania o novej dohode o novom komplexnom rámci vzťahov EÚ – Rusko a na Partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o Rusku, najmä na uznesenia zo 14. decembra 2011 o nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko 15. decembra 2011 a výsledkoch volieb do Dumy zo 4. decembra 2011 (1) a zo 7. júla 2011 o prípravách na decembrové voľby do ruskej Štátnej dumy (2),

—

so zreteľom na záverečnú pozorovateľskú správu OBSE/ODIHR z 12. januára 2012 o voľbách do Štátnej dumy 4. decembra 2011,

—

so zreteľom na záverečnú pozorovateľskú správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZRE) z 23. januára 2012 o ruských parlamentných voľbách a vyhlásenie jeho delegácie vyslanej do Ruska po voľbách z 21. januára 2012,

—

so zreteľom na konzultácie o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, najmä na poslednú schôdzu, ktorá sa v tomto kontexte konala 29. novembra 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o voľbách do Dumy v Ruskej federácii zo 6. decembra 2011 a na jej prejavy zo 14. decembra 2011 v Štrasburgu o samite EÚ–Rusko a z 1. februára 2012 o politickej situácii v Rusku,

—

so zreteľom na vyhlásenie z 15. decembra 2011 predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya po samite EÚ – Rusko,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú zásadný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu Európy; keďže rozvoj strategického partnerstva EÚ a Ruskej federácie môže byť založený len na spoločných hodnotách;

B.

keďže pretrvávajú obavy o vývoji v Ruskej federácii, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a ich ochranu a dodržiavanie spoločne dohodnutých demokratických zásad, volebných pravidiel a postupov; keďže Ruská federácia je plný člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a zaviazala sa preto chrániť a presadzovať zásady demokracie a ľudské práva;

C.

keďže Európsky súd pre ľudské práva sa 12. apríla 2011 v rozsudku vyslovil proti zdĺhavým registračným postupom pre politické strany v Rusku, ktoré nie sú v súlade s volebnými normami stanovenými Radou Európy a OBSE; keďže obmedzovanie registrácie politických strán a kandidátov obmedzuje politickú súťaž a pluralitu v Rusku;

D.

keďže napriek nedávnym obmedzeným krokom k zlepšeniu volebných zákonov zostávajú všeobecné predpisy naďalej príliš zložité a keďže nekonzistentné uplatňovanie pravidiel diskriminuje opozíciu;

E.

keďže 22. decembra 2011 v prejave v Dume prezident Medvedev oznámil rad zmien politického systému vrátane vytvorenia novej nezávislej verejnoprávnej televízie, zjednodušenia postupov pre politické strany a prezidentských kandidátov, obnovenie priamych volieb gubernátorov a vyšetrovanie volebných podvodov;

F.

keďže podľa záverečnej pozorovateľskej správy OBSE/ODIHR voľby do Dumy 4. decembra 2011 neboli úplne v súlade s normami slobodných a spravodlivých volieb a boli poznačené čoraz užším prepojením štátu a vládnej strany a nedostatočnou nezávislosťou volebných orgánov, zaujatosťou médií a zasahovaním štátu na rôznych úrovniach; keďže podľa tejto správy charakterizovali voľby do Dumy mnohé porušovania postupov, prípady zjavnej manipulácie a vážnych prípadov hlasovania s viacerými volebnými lístkami;

G.

keď ruská organizácia na pozorovanie volieb Golos vo svojej záverečnej správe uviedla, že voľby „neboli ani slobodné, ani spravodlivé, a nespĺňali požiadavky ruského volebného zákona a medzinárodné volebné normy“ a že „neboli dodržané základné zásady volieb, t. j. skutočná súťaž a rovnaké práva všetkých zúčastnených strán, neutrálne riadenie, nezávislé volebné komisie, voľby v súlade so zákonom a korektný proces sčítavania hlasov“;

H.

keďže ruský ľud vyjadril vo viacerých masových demonštráciách po voľbách do Dumy 4. decembra 2011 svoju túžbu po väčšej demokracii vrátane slobodných a spravodlivých volieb a komplexnej reformy volebného systému, najmä protestujúci s bielymi stužkami;

I.

keďže politická pluralita je základom demokracie a modernej spoločnosti a zdrojom politickej legitimity, keďže prípravy na prezidentské voľby musia zaručiť slobodný a spravodlivý priebeh s rovnakými šancami pre všetkých kandidátov; keďže registračné postupy opäť znemožnili niektorým kandidátom zúčastniť sa na voľbách;

J.

keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa počas posedných desaťročí vyvíjali a viedli ku komplexnému vzájomnému previazaniu, ktoré sa v budúcnosti určite ešte zvýši; keďže uzavretie strategickej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskou federáciou bude mať aj naďalej mimoriadny význam pre budúci rozvoj a posilnenie spolupráce medzi oboma partnermi;

K.

keďže Rusko už dvakrát zabránilo Bezpečnostnej rade OSN prijať rezolúciu o kríze v Sýrii vyzývajúcu na podporu plánu Ligy arabských štátov, ktorý podporuje aj EÚ;

1.

berie na vedomie správy OBSE/ODIHRA a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o voľbách do Dumy, v ktorých sa uvádza, že voľby neboli v súlade s volebnými normami stanovenými OBSE a že boli poznačené čoraz užším prepojením štátu a vládnej strany, porušovaním postupov, zjavnou manipuláciou a nedostatočnou nezávislosťou volebných orgánov;

2.

je znepokojený, že výsledky volieb (zloženie Dumy) neprinesú zlepšenie, pokiaľ ide o úlohu a vplyv Dumy v politickom systéme Ruska;

3.

vyzýva Delegáciu v Parlamentnom výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko, aby pravidelne nastoľovala otázky demokracie, základných práv a právneho štátu pri rokovaniach so zástupcami Ruska; ďalej vyzýva na hodnotenie aktivít Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko a na zintenzívnenie dialógu s mimoparlamentnou opozíciou a občianskou spoločnosťou;

4.

berie na vedomie nedávne výzvy na anulovanie volieb do Štátnej Dumy a vyzýva ruské orgány, aby naďalej podrobne a transparentne vyšetrovali všetky správy o podvodoch a zastrašovaní s cieľom trestať tých, čo budú uznaní za zodpovedných, a nanovo usporiadať hlasovanie tam, kde sa preukážu nezrovnalosti; zdôrazňuje, že ruské volebné právo zahŕňa možnosti odvolania a nápravy; poukazuje však na to, ústredná volebná komisia pri vybavovaní sťažností nepostupovala transparentne a sťažnosťami sa nezaoberala účinne a včas; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takmer 3 000 sťažností voči protiprávnym konaniam, podvodom a porušeniam zákona v jednotlivých volebných obvodoch bolo zamietnutých na príslušných súdoch, pričom niekoľko ešte stále čaká na vyriešenie;

5.

berie na vedomie, že prezident Medvedev oznámil rozsiahle zmeny politického systému vrátane veľmi potrebného zjednodušenia pravidiel registrácie politických strán; vyzýva na vážne odhodlanie, pokiaľ ide o riešenie problémov slobody médií a slobody zhromažďovania a prejavu; pripomína, že EÚ je pripravená spolupracovať s Ruskom aj v rámci Partnerstva pre modernizáciu na zlepšovaní dodržiavania ľudských a základných práv a účinnosti nezávislého systému právneho štátu v Rusku;

6.

vyzýva ruskú vládu, aby zaviedla balík legislatívnych návrhov v súlade s odporúčaniami OBSE, ktorých cieľom bude vypracovať skutočne demokratický politický systém vrátane reforiem na uľahčenie registrácie politických strán, ako aj kandidátov na funkciu prezidenta, a aby sa zaoberala obmedzujúcim uplatňovaním pravidiel registrácie s cieľom umožniť naozaj slobodné a spravodlivé voľby čo najskôr;

7.

zdôrazňuje, že pokojné demonštrácie v Rusku sú vyjadrením túžby ruského ľudu po slobodných a spravodlivých voľbách; vyzýva ruské orgány, aby považovali nedávne demonštrácie za možnosť na prijatie krokov k reformám potrebným pre viac demokracie, politickej účasti a právneho štátu, ako aj na reformy volebných zákonov v súlade s normami Rady Európy a OBSE; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby tieto normy uplatňovali v praxi s cieľom zaručiť slobodné a demokratické prezidentské voľby v marci, ako aj rovnaké príležitosti pre všetkých kandidátov;

8.

odsudzuje zásahy polície proti pokojným demonštráciám vyjadrujúcim protest proti volebným nezrovnalostiam a podvodom, ktoré oznámili medzinárodní pozorovatelia, a dokumentujúce videá, ktoré zaznamenali bežní občania; vyzýva orgány Ruska, aby v plnej miere dodržiavali slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu v súlade s ústavou Ruskej federácie;

9.

pripomína, že obmedzenia politickej plurality počas príprav na voľby do Dumy boli jedným z najzávažnejších nedostatkov týchto volieb; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so znemožnením kandidovať opozičným kandidátom v prezidentských voľbách 4. marca 2012, čo opäť narúša politickú súťaž a pluralitu;

10.

vyzýva ruské orgány, aby sa zúčastnili na dialógu s opozíciou, a vyjadruje poľutovanie nad zamietnutím registrácie kandidáta na prezidenta Grigorija Javlinského, v dôsledku čoho nemôže jeho strana vyslať volebných pozorovateľov;

11.

vyzýva OBSE, Radu Európy a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby naďalej sledovali vyšetrovania nezrovnalostí a dôkladne dohliadali na prípravy prezidentských volieb a presadzovanie volebného zákona, ako už odsúhlasili ruské orgány;

12.

berie na vedomie, že ruské prezidentské voľby má monitorovať okolo 600 zahraničných pozorovateľov (z OBSE/ODIHR, PZRE, Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a SNŠ); zdôrazňuje, že medzinárodné a národné volebné pozorovacie misie by mali byť plne rozmiestnené na to, aby sa zabezpečilo účinné monitorovanie volebného procesu v súlade sn normami OBSE/ODIHR a RE; vyzýva ruské orgány, aby sa zdržali bránenia a narušovania, k ktorým údajne došlo počas volieb do Dumy;

13.

opätovne vyzýva vyšetrovací výbor, aby viedol komplexné a dôkladné vyšetrovanie smrti Sergeja Magnitského bez tabuizovania, bezodkladne predložil konkrétne závery a prijal všetky kroky potrebné na privedenie zodpovedných osôb pred súd; vyzýva Radu, aby v prípade pretrvávajúcej nečinnosti ruských orgánov zvážila opatrenia ako zákaz cestovania v rámci celej EÚ a zmrazenie finančných aktív osôb uznaných za vinné z mučenia a smrti Sergeja Magnitského, ako aj z utajovania tohto prípadu;

14.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním právnych predpisov určených na boj proti extrémizmu, napr. nad nezákonným uplatňovaním trestných zákonov voči organizáciám občianskej spoločnosti ako organizácii Memorial a voči náboženským menšinám ako Svedkovia Jehovovi a Falun Dafa a nad zákazom ich materiálov z dôvodu údajného extrémizmu;

15.

dôrazne odsudzuje prijatie zákona proti propagácii sexuálnej orientácie zo strany zákonodarného zhromaždenia v Petrohrade; takisto odsudzuje podobné zákony prijaté v oblastiach Riazaň, Archangeľsk a Kostroma; vyzýva všetky ruské orgány, aby zastavili obmedzovanie slobody prejavu v súvislosti so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou, v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby vyjadrila nesúhlas Európskej únie s týmito zákonmi;

16.

naliehavo žiada Rusko, aby sa pridalo k medzinárodnému konsenzu a umožnila Bezpečnostnej rade OSN konať na základe návrhov Ligy arabských štátov s cieľom vyriešiť krízu v Sýrii; zdôrazňuje, že ako trvalý člen bezpečnostnej rady OSN musí Rusko brať vážne svoju zodpovednosť za medzinárodný mier a bezpečnosť; vyzýva Rusko, aby okamžite zastavilo predaj zbraní a vojenských zariadení sýrskej vláde;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/34

—

so zreteľom na Barcelonské vyhlásenie z 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného Stredozemia,

—

so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. októbra 2005 o povolení rokovať s Marokom o recipročnej liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, rybami a výrobkami rybného hospodárstva,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. decembra 2011 o povolení rokovať s Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom s cieľom vytvoriť „prehĺbené a komplexné“ zóny voľného obchodu ako súčasti existujúcich euro-stredomorských dohôd o pridružení s týmito krajinami,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (1),

—

so zreteľom na postup súhlasu v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie s ohľadom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (ďalej „dohoda“) (15974/2010),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže meniaca sa politická situácia v južnom Stredozemí si po nedávnych udalostiach arabskej jari vyžiadala silnú, účinnú a rýchlu reakciu EÚ;

B.

keďže posilnenie obchodných vzťahov a vyvážená a postupná liberalizácia obchodu s týmito krajinami sú významnými prvkami tejto reakcie;

C.

keďže obchod a investície sú motormi rastu a pomáhajú znižovať chudobu, spájajú ľudí, zabezpečujú vzťahy medzi krajinami a prispievajú k politickej stabilite;

D.

keďže článok 16 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Marokom, ktorá vstúpila do platnosti 1. marca 2000, stanovuje, že Európske spoločenstvo a Maroko budú postupne zavádzať väčšiu liberalizáciu vzájomného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, rybami a výrobkami rybného hospodárstva;

E.

keďže EÚ má naďalej značný prebytok v obchode s tovarom s Marokom, ktorý v roku 2010 dosiahol 5,9 mld. EUR;

F.

keďže EÚ má značný prebytok obchodnej bilancie s krajinami južného Stredozemia v hodnote viac ako 4 mld. EUR, pokiaľ ide o výrobky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ale má deficit obchodnej bilancie s Marokom, pokiaľ ide o výrobky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva a spracované poľnohospodárske výrobky, ktorý v roku 2010 dosiahol 871 mil. EUR; keďže obchod s výrobkami poľnohospodárstva a rybného hospodárstva predstavuje približne 18 % vývozu Maroka;

G.

keďže poľnohospodárstvo predstavuje 15 % až 20 % HDP Maroka a 12 % marockého vývozu a zamestnáva 38 % marockej pracovnej sily, vo vidieckych oblastiach dokonca až 75 %; keďže to poukazuje na to, že stabilita a rozšírenie tohto odvetvia sú mimoriadne dôležité pre politickú stabilitu krajiny;

H.

keďže navrhovaná dohoda liberalizuje 55 % ciel na poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva Maroka (zvýšenie z 33 %) s okamžitým účinkom a 70 % ciel na poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva EÚ do 10 rokov (zvýšenie z 1 %);

I.

keďže monitorovanie citlivých výrobkov a nekompromisné uplatňovanie kvót je nevyhnutným predpokladom vyváženého fungovania dohody;

J.

keďže všetok poľnohospodársky tovar zo všetkých tretích krajín dovážaný do EÚ musí spĺňať pravidlá Únie o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach;

K.

keďže Maroko je jednou zo štyroch krajín južného Stredozemia, v súvislosti s ktorými Rada schválila usmernenia na rokovanie o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode (DCFTA); keďže obchod s poľnohospodárskymi výrobkami bude súčasťou týchto rokovaní;

1.

je presvedčený, že otvorenie trhov a postupná integrácia do vnútorného trhu EÚ sa môže stať významným nástrojom rozvoja krajín južného Stredozemia a môže im pomôcť zmierniť rozšírenú chudobu a nezamestnanosť, ktoré sú príčinou hospodárskych, migračných a bezpečnostných problémov v regióne; domnieva sa, že EÚ musí byť pripravená urobiť obchodné ústupky v citlivých odvetviach, aby bolo možné využiť tento potenciál;

2.

pripomína, že EÚ sa v nadväznosti na arabskú jar zaviazala pomáhať krajinám južného Stredozemia s prechodom k demokracii prostredníctvom obchodných a hospodárskych nástrojov na zabezpečenie vyššej miery slobody a väčších hospodárskych príležitostí; domnieva sa, že Maroko urobilo významný krok smerom k upevneniu demokracie reformou ústavy a zorganizovaním spravodlivých volieb; v tejto súvislosti víta dohodu ako pozitívny krok vedúci k podpore politickej stabilizácie a vzájomnému trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju;

3.

domnieva sa, že je dôležité, aby sa obchodné a investičné iniciatívy zameriavali na dosiahnutie prospechu pre všetky zložky spoločnosti a zvlášť pre MSP a malých poľnohospodárov; v tejto súvislosti poznamenáva, že viac ako 80 % marockých poľnohospodárov vlastní menej ako päť hektárov pôdy, preto víta skutočnosť, že Marocká konfederácia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Comader – Confédération marocaine de l'agriculture et du développement rural) podporuje dohodu; pripomína, že potravinová bezpečnosť má okrem ekonomického aj sociálny, environmentálny a kultúrny rozmer;

4.

zdôrazňuje, že vzhľadom na dôležitosť a váhu poľnohospodárskeho sektora v Maroku, a to najmä pri poskytovaní zamestnania, bude dohoda zohrávať kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji a politickej stabilizácii, pretože prináša nové príležitosti pre vývoz do EÚ, ktorá je hlavným trhom pre marocké výrobky; domnieva sa, že poskytne tiež príležitosť pre poľnohospodárske odvetvie v EÚ, najmä pokiaľ ide o spracované potraviny; poukazuje na to, že vývozcovia v EÚ napokon získajú výhody z odstránenia marockých dovozných ciel v prípade 70 % poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybného hospodárstva, čím sa na clách ročne ušetrí odhadovaná suma 100 miliónov EUR, keď sa bude dohoda plne uplatňovať;

5.

víta ďalšie netarifné opatrenia obsiahnuté v dohode, akými sú budúce rokovania na zabezpečenie dodatočnej ochrany európskych zemepisných označení, posilneného mechanizmu ochrany a sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; okrem toho pripomína, že EÚ a Maroko schválili mechanizmus urovnávania sporov, ktorý umožňuje ktorejkoľvek strane získať odškodnenie, ak druhá strana nedodrží podmienky dohody;

6.

poukazuje na obavy, ktoré zaznievajú z niektorých odvetví EÚ, z narastajúcich bezcolných kvót na dovoz citlivého ovocia a zeleniny; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu na európskych producentov, najmä na príjmy poľnohospodárov, a aby o tejto problematike pravidelne informovala Parlament;

7.

je znepokojený neustálymi sťažnosťami európskych priemyselných skupín na údajné podvody v spojitosti so systémom vstupných cien a žiada záruky, že EÚ bude naďalej riadne regulovať tarifné kvóty, ktorých zvýšenie sa ustanovuje v dohode, a že nebude dochádzať k nesprávnemu výkladu uplatňovania pravidiel pre mechanizmus vstupných cien; zdôrazňuje, že európske subjekty podali sťažnosti úradu OLAF a Výboru Európskeho parlamentu pre petície a že tento výbor požiadal Komisiu, aby zmenila systém vstupných cien s cieľom zamedziť podvodom; v tejto súvislosti berie na vedomie návrhy na zosúladenie pravidiel pre uplatňovanie systému vstupných cien s Colným kódexom Spoločenstva v budúcej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky; domnieva sa, že ich treba doplniť o zmenu vykonávacieho nariadenia o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov s cieľom zaviesť účinné kontrolné opatrenia;

8.

domnieva sa, že dohoda stanovuje osobitné inštitucionálne opatrenia a mechanizmy, akými sú spolupráca s cieľom zabrániť narušeniu trhov, skupiny odborníkov vytvorené Komisiou a tretími krajinami vrátane Maroka, podvýbor pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci uplatňovania dohody o pridružení, výmena informácií o politikách a údajov o výrobe, ako aj ochranná doložka podľa článku 7 protokolu; vyzýva Komisiu, aby tieto mechanizmy vhodne používala;

9.

zdôrazňuje, že prístup na vnútorný trh EÚ by mal byť podmienený splnením určitých sanitárnych, fytosanitárnych a environmentálnych noriem, a víta pozitívnu správu Potravinového a veterinárneho úradu za rok 2011; víta skutočnosť, že v dohode sa kladie dôraz na sanitárne a fytosanitárne opatrenia, a žiada, aby technická pomoc bola ústredným bodom rokovaní o dohode DCFTA; žiada Komisiu, aby podporila rovnocennosť opatrení a kontroly v oblasti environmentálnych noriem a noriem potravinovej bezpečnosti medzi Marokom a Európskou úniou s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na oboch trhoch;

10.

víta reformy poľnohospodárstva v Maroku, najmä tzv. zelený plán („Plan Vert“), ktorý bol navrhnutý špeciálne na podporu malých poľnohospodárov s cieľom poskytnúť im prístup k moderným technológiám a investíciám; žiada trvalú podporu EÚ s cieľom zlepšovať metódy výroby prostredníctvom výmeny najlepších postupov a pomoc Maroku v úsilí o ochranu vôd;

11.

oceňuje, že Maroko už ratifikovalo väčšinu dôležitých dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a nedávno prijalo právne predpisy, ktoré zakazujú detskú prácu; napriek tomu zdôrazňuje, že ešte stále je čo zlepšovať, pokiaľ ide o slobodu združovania a detskú prácu; domnieva sa, že ustanovenia dohody DCFTA by mali zahŕňať pomoc pri uplatňovaní dohovorov MOP a ratifikácii nepodpísaných základných dohovorov MOP (napr. Dohovoru o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať (č. 87)) a uplatňovaní iniciatív týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov v rámci kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji;

12.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúca dohoda bude v plnej miere v súlade s medzinárodným právo a bude prospešná pre všetky dotknuté skupiny miestneho obyvateľstva;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Delegácii pre vzťahy s krajinami Magrebu, predsedníctvu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a vláde a parlamentu Maroka.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/37

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011, 14. novembra 2011, 1. decembra 2011 a 23. januára 2012 o Sýrii a na závery Európskej rady z 23. októbra a 9. decembra 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Sýrii z 8. októbra 2011, 3. a 28. novembra 2011, 2. decembra 2011 a 1. a 4. februára 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273/SZBP (1), a na rozhodnutie Rady sprísniť reštriktívne opatrenia EÚ voči sýrskemu režimu v nadväznosti na schôdzu Rady pre zahraničné veci z 23. januára 2012,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 (2),

—

so zreteľom na vyhlásenia Ligy arabských štátov o situácii v Sýrii z 27. augusta 2011, 16. októbra 2011, 12., 16. a 24. novembra 2011, 22. januára 2012 a 12. februára 2012, jej akčný plán z 2. novembra 2011 a jej sankcie voči Sýrii prijaté 27. novembra 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN z 3. augusta 2011,

—

so zreteľom na rezolúciu tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 22. novembra 2011,

—

so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku z 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 2. decembra 2011,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých všetkých je Sýria zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od začiatku násilného zásahu voči nenásilným protestujúcim v Sýrii v marci 2011 sa dramaticky vyhrotilo systematické zabíjanie, násilie a mučenie a keďže sýrska armáda a bezpečnostné sily naďalej reagujú cieleným zabíjaním, mučením a masovým zatýkaním; keďže mestá po celej Sýrii obliehajú a bombardujú vládne jednotky; keďže prístup k potravinám a zdravotníckym potrebám je mimoriadne ťažký; keďže mnohí Sýrčania čelia v dôsledku násilia a vysídľovania zhoršujúcej sa humanitárnej situácii;

B.

keďže OSN odhaduje, že 11-mesačné povstanie si vyžiadalo už viac než 5 400 obetí na životoch, hoci je veľmi zložité získavať aktuálne údaje, pretože niektoré oblasti, napríklad časti mesta Homs, sú úplne uzavreté; keďže ďalšie tisícky osôb boli zranené a najmenej 69 000 osôb bolo zadržaných, z čoho bolo následne 32 000 prepustených, a približne 12 400 osôb ušlo do okolitých krajín; keďže podľa údajov Detského fondu OSN boli stovky detí zabité a ďalšie stovky bezdôvodne zadržané a vo väzbe mučené a sexuálne zneužívané;

C.

keďže obyvatelia žijúci v obliehanom meste Homs sú vystavení neustálemu masívnemu bombardovaniu a obávajú sa, že režim sa pripravuje na záverečný smrteľný pozemný útok; keďže arabské médiá informovali 12. februára 2012 o tom, že sýrske tanky a delostrelectvo uskutočňujú ťažké bombardovanie mesta Hama, pričom zároveň pokračujú v útoku na mesto Homs; keďže sýrske orgány zároveň trvajú na tom, že bojujú proti „teroristickým skupinám“ a budú v tom pokračovať až dovtedy, kým nenastolia „poriadok“;

D.

keďže početné prísľuby reforiem a amnestií prezidenta Baššára al-Asada neboli nikdy naplnené a režim stratil všetku dôveryhodnosť a legitimitu, čo viedlo k širokým výzvam medzinárodného spoločenstva na odstúpenie prezidenta;

E.

keďže francúzsky novinár bol zabitý a holandský novinár zranený počas toho, ako si plnili dôležitú úlohu poskytovania nezávislých informácií o dianí v Sýrii; keďže sýrske orgány upierajú medzinárodným novinárom akýkoľvek ďalší vstup do krajiny; keďže hlavným zdrojom informácií o krajine sú aj naďalej svedectvá sýrskych utečencov, informácie od občanov nachádzajúcich sa v Sýrii a fotografie z mobilných telefónov prenášané prostredníctvom samostatných satelitných spojení;

F.

keďže Liga arabských štátov sa rozhodla hľadať podporu politického riešenia pre Sýriu v BR OSN; keďže Ruská federácia a Čína vetovali 4. februára 2012 rezolúciu BR OSN, ktorá podporovala výzvu Ligy arabských štátov na začatie mierového politického procesu vedeného Sýrčanmi za účasti všetkých strán; keďže pozorovateľská misia Ligy arabských štátov bola prerušená 28. januára 2012 v dôsledku závažného zhoršenia situácie;

G.

keďže 18. januára 2012 vstúpili do platnosti dodatočné reštriktívne opatrenia EÚ proti sýrskemu režimu vrátane zákazu vývozu telekomunikačných monitorovacích zariadení pre sýrsky režim a zákazu účasti na určitých projektoch budovania infraštruktúry a investovania do takýchto projektov, ako aj dodatočné obmedzenia týkajúce sa prevodu finančných prostriedkov a poskytovania finančných služieb;

H.

keďže 23. januára 2012 bol rozšírený zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ, o 22 osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv a osem subjektov, ktoré režim podporujú finančne;

I.

keďže Spojené štáty uzavreli svoje veľvyslanectvo v Sýrii ako odpoveď na zvyšujúce sa násilie a vážne obavy v oblasti bezpečnosti; keďže svojich veľvyslancov odvolalo Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Belgicko; keďže štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Tunisko odvolali svojich veľvyslancov v Sýrii a rozhodli o vyhostení sýrskych veľvyslancov zo svojich hlavných miest;

J.

keďže od marca 2011 našli v Turecku útočisko desaťtisíce sýrskych utečencov; keďže Turecko zohráva v celosvetovom meradle čím ďalej dôležitejšiu úlohu v boji proti násiliu v Sýrii;

K.

keďže zúfalá situácia v Sýrii má už teraz negatívny vplyv na situáciu v Libanone, pričom existujú obavy z toho, že sa v najbližšom čase rozšíri za hranice Sýrie, a následne zasiahne celý región, čo bude mať nepredvídateľné dôsledky a následky;

L.

keďže Rusko naďalej predáva sýrskemu režimu zbrane a ďalší vojenský materiál a má v Sýrii námornú základňu; keďže v EÚ platí embargo na vývoz vojenského materiálu do Sýrie a keďže na Cypre bola zadržaná ruská loď, ktorá podľa cyperských orgánov pokračovala pod falošnou zámienkou ďalej do Sýrie; keďže Úrad vysokej predstaviteľky nikdy oficiálne a verejne neobjasnil okolnosti tejto udalosti;

M.

keďže Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva vyzvala, aby boli obvinenia Sýrie zo zločinov proti ľudskosti postúpené Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) na základe zistení nezávislej vyšetrovacej komisie OSN, a to v nadväznosti na osobitnú schôdzu Rady OSN pre ľudské práva o Sýrii v decembri, pričom generálny tajomník OSN 15. januára 2012 uviedol, že cesta represie je slepou uličkou;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko a Čína využili právo veta v Bezpečnostnej rade OSN na blokovanie návrhu rezolúcie o Sýrii, čím hlasovali proti návrhu Ligy arabských štátov na pokojnú zmenu, čo al-Asadov režim vnímal ako povolenie na zosilnenie represívnych prostriedkov v krajine s použitím ťažkých zbraní a bezohľadného násilia proti neozbrojeným civilistom; opakuje svoju výzvu členským štátom BR OSN, predovšetkým Rusku a Číne, aby si splnili svoju úlohu a zabezpečili okamžité ukončenie násilného útlaku sýrskeho ľudu; naďalej podporuje úsilie EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti;

2.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby urobila všetko pre to, aby zabezpečila prijatie rezolúcie BR OSN v spolupráci s Ruskom aj Čínou;

3.

vyzýva Rusko, najväčšieho zámorského dodávateľa zbraní sýrskej vláde, aby okamžite zastavilo dodávky zbraní do Sýrie, a vyzýva EÚ, aby vytvorila čiernu listinu firiem, ktoré dodávajú zbrane do Sýrie; v tejto súvislosti vyzýva všetky zainteresované strany EÚ, aby v plnej miere rešpektovali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní určený na to, aby sa zabránilo vývozu zariadení, ktoré by mohli byť použité na represie v krajine alebo by mohli prispieť k regionálnej nestabilite;

4.

opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne represie vykonávané sýrskym režimom voči vlastnému obyvateľstvu, najmä v meste Homs; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s vážnym porušovaním ľudských práv, ktoré páchajú sýrske orgány, vrátane hromadného zatýkania, mimosúdneho zabíjania, svojvoľného zadržiavania, núteného miznutia osôb, mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými vrátane detí; zdôrazňuje, že osobám zraneným pri násilných stretoch nesmie byť odopretá lekárska pomoc;

5.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa výzvy Detského fondu OSN zo 7. februára 2012 a správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu z 23. novembra 2011 zomrelo od začiatku násilia v Sýrii v marci 2011 takmer 400 detí a takmer 380 ich bolo bezdôvodne zadržaných a mučených a sexuálne zneužívaných vo väzbe, pričom niektoré z nich nemali ani 14 rokov; dôrazne odsudzuje každé porušenie ľudských práv vrátane práv detí, ktoré spáchali sýrske vojenské a bezpečnostné sily, a vyzýva sýrsku vládu, aby v plnom rozsahu skoncovala s porušovaním práv detí a ostatných ľudských práv;

6.

vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyzdvihuje odvahu a odhodlanie sýrskeho ľudu a rozhodne podporuje jeho úsilie o zabezpečenie úplného dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a o zaistenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok;

7.

opakuje svoju výzvu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi a jeho režimu, aby okamžite odstúpili a umožnili v Sýrii pokojnú a demokratickú zmenu;

8.

naliehavo vyzýva al-Asadov režim na ukončenie násilia proti sýrskemu ľudu, stiahnutie vojsk a tankov z miest, prepustenie všetkých zadržiavaných protestujúcich, politických väzňov, obhajcov ľudských práv, blogerov a novinárov a udelenie neobmedzeného prístupu medzinárodným humanitárnym organizáciám a organizáciám v oblasti ľudských práv, ako aj medzinárodným médiám do krajiny;

9.

opätovne vyzýva na okamžité, nezávislé a transparentné vyšetrenie rozsiahleho, systematického a hrubého porušovania ľudských práv a základných slobôd zo strany sýrskych orgánov a vojenských a bezpečnostných síl s cieľom zabezpečiť, aby medzinárodné spoločenstvo vyvodilo zodpovednosť voči všetkým osobám zodpovedným za tieto činy, ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti; nazdáva sa, že úsilie BR OSN o ukončenie sýrskej krízy musí byť založené na jednoznačných mechanizmoch zodpovednosti, a opätovne podporuje výzvu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, aby bola otázka Sýrie postúpená Medzinárodnému trestnému súdu;

10.

pripomína svoju podporu úsiliu Ligy arabských štátov o ukončenie násilia a presadenie politického riešenia v Sýrii; víta rozhodnutie Ligy arabských štátov zintenzívniť spoluprácu s OSN; berie na vedomie rozhodnutie Ligy arabských štátov prerušiť pozorovateľskú misiu v Sýrii v reakcii na stupňujúce sa násilie zo strany sýrskych orgánov;

11.

víta podporu, ktorú podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyjadrila vytvoreniu kontaktnej skupiny krajín podporujúcich demokratické zmeny v Sýrii s názvom Priatelia sýrskeho ľudu vrátane Turecka a členov Ligy arabských štátov; víta vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o tom, že sa zúčastní na prvej schôdzi tejto kontaktnej skupiny v Tunisku 24. februára 2012;

12.

vyzýva Radu, aby prijala spoločné rozhodnutie o stiahnutí všetkých veľvyslancov zo Sýrie a zmrazení diplomatických kontaktov s veľvyslancami Sýrie v členských štátoch EÚ; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby posilnila humanitárnu kapacitu delegácie EÚ v Damasku, a aby rovnako učinila aj všade tam, kde je to potrebné;

13.

víta odhodlanie EÚ naďalej sa usilovať o zvýšenie medzinárodného tlaku na sýrsky režim; podporuje rozhodnutie Rady pre zahraničné veci z 23. januára 2012 zaviesť nové reštriktívne opatrenia voči sýrskemu režimu a vyzýva na ďalšie cielené sankcie;

14.

víta rozhodnutie Komisie z 3. februára 2012 o poskytnutí humanitárnej pomoci (vo výške 3 miliónov EUR) na zmiernenie utrpenia obyvateľov Sýrie aj susedných štátov;

15.

víta a podporuje úsilie, ktoré sýrska opozícia neustále vynakladá v záujme vlastného zjednotenia mimo krajiny i v rámci nej a pokračovania spolupráce s medzinárodným spoločenstvom, najmä s Ligou arabských štátov, ako aj jej úsilie zamerané na vytvorenie spoločnej vízie budúcnosti Sýrie a prechod na demokratický systém; naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoju politickú, technickú, komunikačnú a humanitárnu podporu opozície;

16.

žiada mierumilovný a skutočný prechod k demokracii, ktorý spĺňa legitímne požiadavky obyvateľov Sýrie a je založený na otvorenom dialógu, do ktorého sú zapojené všetky demokratické sily a zložky sýrskej spoločnosti, s cieľom začať proces hlbokých demokratických reforiem, ktorý zohľadňuje potrebu zabezpečiť národné zmierenie a je preto zameraný na zabezpečenie dodržiavania práv menšín; vyzýva EÚ, aby podporila všetky pokusy sýrskej opozície o zjednotenie a vytvorila zrozumiteľný program pre demokratickú Sýriu;

17.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že by sa zastrašovanie zo strany sýrskych orgánov mohlo rozšíriť aj na opozičných aktivistov v exile;

18.

víta výraznú podporu Turecka obyvateľom Sýrie, ktorá sa prejavila aj tým, že Turecko prijalo utečencov, ktorí prešli cez turecko-sýrske hranice, a povolilo sýrskej opozícii organizovať sa; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom začať rokovania s Tureckom, Ligou arabských štátov a sýrskou opozíciou o opatreniach na vytvorenie humanitárnych koridorov na sýrsko-tureckých hraniciach;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky, vláde a parlamentu Turecka, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/41

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom (1),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), najmä na uznesenie z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotení v roku 2011 (2),

—

so zreteľom na delegáciu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva, ktorá počas 16. zasadnutia UNHRC navštívila Ženevu, a jej správu pre podvýbor, ako aj na spoločnú delegáciu Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (3),

—

so zreteľom na rezolúciu UNHRC 16/21 z 25. marca 2011 o preskúmaní činnosti a fungovania Rady pre ľudské práva,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách (4),

—

so zreteľom na nadchádzajúci siedmy cyklus UNHRC, najmä 19. zasadnutie, ktoré sa uskutoční od 27. februára do 23. marca 2012, a na 13. a 14. zasadnutie Všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR), ktoré sa zorganizuje v priebehu roka 2012,

—

so zreteľom na predchádzajúce pravidelné a mimoriadne zasadnutia UNHRC, ako aj na prvý cyklus UPR, ktorý bol ukončený v decembri 2011,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv je súčasťou etického a právneho acquis Európskej únie (EÚ) a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity (5);

B.

keďže prebiehajúce preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv by malo prispieť k tomu, aby sa vonkajšia politika EÚ stala aktívnejším, súdržnejším a účinnejším faktorom vo svete;

C.

keďže EÚ a jej členské štáty by mali zaručiť rešpektovanie ľudských práv vo vlastných politikách, aby sa upevnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a tým sa zlepšila dôveryhodnosť EÚ a UNHRC;

D.

keďže všetky medzinárodné subjekty sa musia usilovať o odstránenie dvojitých kritérií a o zabránenie selektívnosti a politizácii riešenia otázok súvisiacich s ľudskými právami;

E.

keďže UNHRC je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN; keďže je poverená dôležitou úlohou posilňovať presadzovanie, ochranu a dodržiavanie ľudských práv na celom svete;

F.

keďže by sa mal zohľadniť vplyv práce vykonanej v treťom výbore Valného zhromaždenia a v UNHRC na diskusiu v Bezpečnostnej rade OSN;

G.

keďže delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva navštívi počas 19. zasadnutia UNHRC Ženevu, ako to už bolo v predchádzajúcich rokoch pri zasadnutiach UNHRC;

1.

berie na vedomie prebiehajúci proces potvrdzovania priorít EÚ pre 19. zasadnutie UNHRC a víta skutočnosť, že za kľúčové témy boli označené Barma/Mjanmarsko, Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR), Sýria, Líbya a Irán;

2.

víta skutočnosť, že do programu 19. riadneho zasadnutia patria okrem iného panelové diskusie o začleňovaní otázky ľudských práv, slobode prejavu na internete, slobode náboženstva alebo viery a svedomia, diskriminácii a násilí na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ľudských právach a HIV/AIDS a deklarácii o právach menšín, ako aj obsiahle schôdze týkajúce sa práv dieťaťa, mučenia, ľudských práv a boja proti terorizmu, zmiznutí a svojvoľného zadržiavania; vyzýva členské štáty, aby konštruktívne prispeli k týmto rozpravám a jasne vyjadrili, že všeobecne platné a nedeliteľné ľudské práva sa vzťahujú na všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a rodovú identitu;

3.

víta nominácie pre túto schôdzu týkajúce sa mandátov nezávislého experta pre podporu demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku, osobitného spravodajcu pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve, osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrii a nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sudáne; berie na vedomie správy, ktoré títo osobitní spravodajcovia predložia, okrem iného o situácii v oblasti ľudských práv v KĽDR, Iráne a Barme/Mjanmarsku, ako aj správy o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, o situácii ochrancov ľudských práv a o slobode náboženstva alebo viery; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách;

4.

víta intenzívnejšie začleňovanie otázky ľudských práv do činnosti OSN, o čom svedčí napr. oveľa častejšie vystupovanie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Bezpečnostnej rade – vrátane vystúpenia jeho veľmi obratne vedeného zastúpenia na úrovni asistenta generálneho tajomníka v New Yorku – alebo organizovanie každoročnej panelovej diskusie UNHRC s cieľom spolupracovať s vedúcimi predstaviteľmi riadiacich orgánov a sekretariátov agentúr a fondov OSN, ako vyplýva z poverenia na základe výsledku procesu preskúmania; dôrazne nabáda členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, aby pravidelnejšie požadovali brífingy UNHRC s cieľom účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv, ktoré sú zdrojom mnohých konfliktov, ktorými sa BR OSN zaoberá;

5.

znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aktívne odmietali všetky pokusy o narušenie koncepcie všeobecnej platnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej previazanosti ľudských práv a aktívne podporovali UNHRC v tom, aby sa rovnako zaoberala otázkou diskriminácie každého druhu vrátane rodovej diskriminácie, diskriminácie na základe rasového pôvodu, veku, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo viery; zastáva názor, že je potrebné konkrétnym a trvalým spôsobom nadväzovať na rezolúciu A/HRC/RES/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite;

6.

znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aj naďalej boli príkladom pri podporovaní univerzálneho charakteru činnosti Rady pre ľudské práva, najmä pri ratifikácii všetkých medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré zaviedla; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že žiadny členský štát EÚ neratifikoval dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, že niektoré členské štáty doteraz neprijali a/alebo neratifikovali dohovor na ochranu všetkých osôb pred núteným zmiznutím a že iba jeden členský štát ratifikoval opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a pripomína svoju výzvu všetkým členský štátom EÚ, aby tieto dokumenty ratifikovali;

7.

vyjadruje aj naďalej znepokojenie – uznávajúc určitý pokrok – z pretrvávania „politiky blokov“, ktorá niekedy stále prevláda a ovplyvňuje výber krajín, ktorým UNHRC venuje pozornosť, čo má negatívny vplyv na jej autoritu a dôveryhodnosť;

8.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že proces preskúmania neviedol k vypracovaniu rozsiahlejších kritérií členstva, pokiaľ ide o záväzky a činnosti súvisiace s ľudskými právami; opakuje svoju požiadavku, aby sa vo všetkých regionálnych skupinách konali pluralitné voľby, a odporúča, aby EÚ a jej členské štáty vyjadrili jasný nesúhlas s postupom regionálnych skupín navrhujúcich koncepciu tzv. čistých štátov a aby boli v tejto záležitosti dobrým príkladom;

9.

berie na vedomie, že Líbya získala späť svoje členstvo v UNHRC, a nabáda na opätovnú integráciu tejto krajiny; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nebola využitá príležitosť vypracovať prísne a transparentné kritériá pre opätovné členstvo vylúčených krajín, ktoré by sa logicky mali zakladať na počiatočných kritériách vyžadovaných pre zvolenie; naliehavo vyzýva UNHRC, aby bez ďalšieho odkladu vypracovala takéto kritériá na účely ich použitia v budúcnosti, a aby tak stanovila rámec pre koherentné hodnotenie vhodnosti členstva určitého štátu v UNHRC na základe jeho výsledkov v oblasti ľudských práv;

10.

víta skutočnosť, že nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor pre Líbyu predložil v septembri 2011 v súlade s výsledkami 15. mimoriadneho zasadnutia svoju prvú správu pre UNHRC; podporuje rozšírenie jeho mandátu a očakáva, že na 19. zasadnutí predloží záverečnú písomnú správu; nabáda na vykonávanie odporúčaní, ktoré predložil vyšetrovací výbor, a dôrazne podporuje jeho výzvu na uskutočnenie rozsiahlych, nestranných a verejných vyšetrovaní všetkých údajných prípadov porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas konfliktu bez ohľadu na to, kto tieto práva porušil, a pri plnom rešpektovaní súdnych záruk; domnieva sa, že situácia v oblasti ľudských práv v Líbyi je aj naďalej problematickou oblasťou, najmä pokiaľ ide o podmienky pri väznení zadržiavaných osôb a zaobchádzaní s nimi zo strany rôznych militantných skupín bez toho, aby nad týmito jednotkami mala účinnú kontrolu dočasná vláda, a požaduje zvýšenú ostražitosť a stálu pomoc medzinárodného spoločenstva v súlade s vyhláseniami vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, ktoré predniesla 25. januára 2012 v Bezpečnostnej rade OSN;

11.

čo najdôraznejšie odsudzuje rozšírené brutálne represie a systematické porušovanie ľudských práv, ktoré pácha sýrsky režim a ktoré sú namierené proti obyvateľstvu krajiny vrátane detí, a vyzýva sýrske orgány, aby okamžite ukončili násilie a splnili svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv s cieľom umožniť pokojnú a demokratickú zmenu;

12.

víta organizovanie 16., 17. a 18. mimoriadneho zasadnutia o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrii na základe iniciatív Spojených štátov, Poľska a EÚ; podporuje odporúčania uvedené v svojej správe z novembra a očakáva, že na 19. zasadnutí sa aktualizujú a uskutoční sa interaktívny dialóg;

13.

víta rozhodnutie vytvoriť mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrii, keď skončí mandát vyšetrovacieho výboru; vyjadruje najmä plnú podporu výzve vyšetrovacieho výboru, vysokej komisárky a všetkých držiteľov mandátov pre osobitné postupy adresovanú sýrskym orgánom, aby plne spolupracovali pri vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť plnú zodpovednosť a zabrániť beztrestnosti; víta diplomatické úsilie vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej a členských štátov EÚ vo vzťahu k Číne a Rusku v rámci Bezpečnostnej rady OSN, a to v záujme okamžitého prijatia rezolúcie o Sýrii; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vzhľadom na obnovené veto Ruskej federácie a Číny nemohla Bezpečnostná rada podporiť výzvu Ligy arabských štátov na inkluzívny politický proces vedený Sýriou v atmosfére bez násilia;

14.

opakuje svoje obavy týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv v Bahrajne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali o vypracovanie rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne na pôde UNHRC; zdôrazňuje potrebu sledovať na pôde UNHRC otázku boja proti beztrestnosti v Jemene v súvislosti s protivládnymi protestmi v roku 2011 a domnieva sa, že amnestie porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, ak bránia trestnému stíhaniu osôb, ktoré môžu byť zodpovedné za zločiny proti ľudskosti, genocídu, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv;

15.

víta vyhlásenia, ktoré počas roku 2011 urobila komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillay a v ktorých naliehavo vyzvala egyptské orgány, aby ukončili neprimerané a brutálne použitie sily proti demonštrantom na námestí Tahrír a na iných miestach v krajine, a to vrátane nevhodného použitia slzného plynu, gumových nábojov a ostrej munície, ako aj jej výzvy na nezávislé vyšetrovanie, ktoré sa má začať v súvislosti s rôznymi demonštráciami a udalosťami;

16.

vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby sa pri príležitosti druhého kola Všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR) týkajúceho sa Alžírska zamerali na otázku nútených zmiznutí a aby zdôraznili skutočnosť, že Alžírsko v nedostatočnej miere plní odporúčania prijaté subjektmi zmluvy v tejto záležitosti; požaduje vytvorenie osobitného mechanizmu nadväzujúcich opatrení v tejto súvislosti; zároveň vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby vyjadrili vážne obavy nad nedávnym prijatím piatich zákonov, najmä represívneho zákona o združeniach a diskriminačného zákona o ženách;

17.

zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare, v neposlednom rade prostredníctvom osobitných spravodajcov UNHRC;

18.

víta rozhodnutie menovať osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike; víta predbežnú správu, ktorú osobitný spravodajca predložil tretiemu výboru Valného zhromaždenia OSN, a očakáva, že na 19. zasadnutí sa táto správa bude posudzovať; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby spolupracovali pri vyšetrovaniach osobitného spravodajcu, okrem iného povolením vstupu do krajiny; vzhľadom na žalostnú situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne žiada rozšíriť mandát osobitného spravodajcu;

19.

vyzdvihuje neutíchajúce úsilie osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v KĽDR a osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku pri výkone svojich mandátov a požaduje rozšírenie týchto mandátov; víta nedávne pozitívne zmeny v postoji Barmy/Mjanmarska, pokiaľ ide o intenzívnejšiu spoluprácu v rámci osobitných postupov, a opakuje svoju požiadavku prepustiť všetkých zostávajúcich väzňov svedomia, ako aj uskutočniť konkrétne kroky v boji proti beztrestnosti v Barme, najmä v súvislosti so zločinmi proti ľudskosti spáchanými v oblastiach s etnickými menšinami;

20.

opakuje svoju výzvu adresovanú vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie a členským štátom EÚ, aby sa usilovali prijať silnú spoločnú pozíciu EÚ v súvislosti s opatreniami nadväzujúcimi na vyšetrovaciu misiu pre konflikt v Gaze a aby v nej verejne požadovali plnenie odporúčaní tejto misie a zodpovednosť v prípade všetkých porušení medzinárodného práva bez ohľadu na údajného páchateľa prostredníctvom uskutočnenia nezávislých, nestranných, transparentných a účinných vyšetrovaní; zastáva názor, že bez zodpovednosti a spravodlivosti nemôže existovať efektívny mierový proces na Blízkom východe;

21.

vyjadruje svoju podporu mandátu nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv na Pobreží Slonoviny, ktorý bol nedávno zriadený s cieľom plniť odporúčania vyšetrovacieho výboru, a očakáva, že na 19. zasadnutí sa príslušná správa bude posudzovať;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie o posilnenie procesu zabezpečenia zodpovednosti na Srí Lanke, a požaduje zriadenie vyšetrovacieho výboru OSN v súvislosti so všetkými spáchanými zločinmi, ako odporúčala skupina expertov generálneho tajomníka OSN pre Srí Lanku; vyzýva vládu Srí Lanky, aby zaslala pozvánku osobitnému spravodajcovi OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu;

23.

je znepokojený zhoršujúcou sa situáciou ľudských práv v Kazachstane; domnieva sa, že správa kancelárie generálneho prokurátora o udalostiach v Žanaozene a Šetpe (západný Kazachstan) sa dostatočne podrobne nezaoberá úlohou kazašských štátnych síl pri brutálnom potláčaní protestov štrajkujúcich robotníkov v ropnom priemysle, ich sympatizantov a podporovateľov v dňoch 16. – 18. decembra 2011, keď zomrelo najmenej 17. ľudí; je pobúrený následným zatýkaním vedúcich predstaviteľov opozičných strán, obhajcov ľudských práv a novinárov; žiada nezávislé medzinárodné vyšetrenie udalostí a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov vrátane obhajkyne robotníkov v ropnom priemysle Natálie Sokolovej; zdôrazňuje potrebu diskutovať o situácii ľudských práv v Kazachstane na nadchádzajúcom zasadaní UNHRC;

24.

vyzdvihuje činnosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike a zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť mandát nezávislého experta pre monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike a spolupracovať s orgánmi krajiny pri plnení odporúčaní vydaných v rámci medzinárodných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

25.

žiada, aby sa delegácia EÚ a členské štáty EÚ usilovali o prijatie rezolúcie UNHRC o situácii v Eritrei vzhľadom na poľutovaniahodné a zhoršujúce sa výsledky tejto krajiny pri dodržiavaní slobody prejavu a slobody náboženstva alebo viery a svedomia;

26.

víta správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v Afganistane, ktorá bola vypracovaná na základe činnosti jej kancelárie v rámci UNAMA; vyzýva členské štáty EÚ, aby túto správu verejne podporili a aby sa zapojili do diskusie o tejto správe a podporili jej odporúčania týkajúce sa posilnenia právneho štátu, boja proti beztrestnosti, práv žien a činnosti afganistanskej inštitúcie pre ľudské práva; podporuje menovanie osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane;

27.

konštatuje, že koncepcia zodpovednosti za ochranu (R2P) zaznamenala dobrý pokrok v orgánoch OSN, ako je Bezpečnostná rada OSN, Valné zhromaždenie OSN a UNHRC; zdôrazňuje, že zodpovednosť za ochranu je obsiahlou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vojenské intervencie; berie na vedomie aj nový výklad tejto koncepcie („Responsibility while protecting“ – zodpovednosť počas ochranného zásahu), ktorý sa v súčasnosti objavuje a ktorý po líbyjskej kríze spočiatku rozvinuli niektoré krajiny tzv. skupiny BRIC, konkrétne Brazília; nabáda na ďalšiu rozpravu o tom, ako by orgány Spojených národov, konkrétne Bezpečnostná rada, mohli prípadne túto koncepciu používať pri zabezpečovaní intenzívnejšej spolupráce členských štátov v prípade krízy; zdôrazňuje najmä preventívnu úlohu Medzinárodného trestného súdu, konkrétne jeho úradu prokurátora, a význam využitia Medzinárodného trestného súdu Bezpečnostnou radou OSN v tejto súvislosti;

28.

zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa vzhľadom na neúspech dialógu EÚ a Číny o ľudských právach aktívne usilovali o zavedenie takéhoto monitorovania s cieľom dosiahnuť významné a konkrétne výsledky;

29.

opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to aj sloboda zmeniť náboženstvo alebo vieru či zrieknuť sa ich, sú základnými ľudskými právami; vyzdvihuje činnosť osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania a viery a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohým jednotlivcom a spoločenstvám na celom svete je toto právo odopierané; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sloboda náboženského vyznania a prejavu sa na území historického Tibetu neustále porušuje, v dôsledku čoho rastie počet Tibeťanov, ktorí v poslednej dobe páchajú samoupálenie ako extrémnu formu protestu proti obmedzovaniu ich práv a slobôd;

30.

odsudzuje nedávne vyhlásenie japonského ministra spravodlivosti o možnom obnovení používania trestu smrti; víta rozhodnutie Mongolska z 5. januára 2012 o zrušení trestu smrti, ktoré nasledovalo po moratóriu na trest smrti z januára 2010, a nabáda UNHRC a Valné zhromaždenie OSN, aby pokračovali v úsilí o zavedenie moratórií na trest smrti a zrušenie trestu smrti vo svete;

31.

víta rozhodnutie parlamentu Guatemaly ratifikovať Rímsky štatút;

32.

víta činnosť orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, ktorá by mala mať vplyv na plnenie a obranu „pekinského acquis“, a to aj s ohľadom na sexuálne a reprodukčné práva, a na uplatňovanie rezolúcie BR OSN 1325 o úlohe žien, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, pričom všetky tieto otázky sú pre EÚ kľúčové;

33.

víta potvrdenie obsiahnuté vo výsledku hodnotenia UNHRC, že druhý cyklus UPR by sa mal okrem iného zameriavať na plnenie akceptovaných odporúčaní z prvého cyklu, ale zdôrazňuje, že odporúčania, ktoré hodnotený štát neakceptoval, by sa nemali z tohto procesu vylúčiť; vyzýva štáty podieľajúce sa na UPR, aby zameriavali svoje hodnotenie tretích krajín najmä na opatrenia nadväzujúce na odporúčania zmluvných subjektov OSN a osobitných postupov a na plnenie týchto odporúčaní, čo je významnou politickou podporou pre tieto cenné príspevky expertov;

34.

nabáda členské štáty EÚ, aby poskytovali technickú podporu s cieľom pomôcť pri plnení odporúčaní UPR, a to v súlade so záväzkami prijatými v rámci balíka UNHRC týkajúceho sa budovania inštitúcií a s výsledkom procesu hodnotenia; poukazuje na dobrovoľný fond pre finančnú a technickú podporu pri uplatňovaní UPR ako na užitočný nástroj v tejto súvislosti a nabáda ostatné členské štáty, aby nasledovali príklad Veľkej Británie a Nemecka pri prispievaní do tohto fondu;

35.

vyjadruje presvedčenie, že EÚ by sa mala usilovať o skvalitnenie profilu UPR tým, že zahrnie príslušné odporúčania do dvojstranných a viacstranných dialógov s členskými štátmi OSN;

36.

víta silnejšiu úlohu, ktorá v súlade s parížskymi zásadami prislúcha vnútroštátnym inštitúciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, ktoré sú v súčasnosti oprávnené zasiahnuť počas prijímania výsledku UPR v pléne bezprostredne po hodnotenom štáte; opakuje svoju podporu mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv a väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti a expertov do UPR;

37.

víta skutočnosť, že vo výsledku hodnotenia UNHRC sa stanovuje predloženie dobrovoľnej aktualizovanej správy v polovici trvania týkajúcej sa opatrení nadväzujúcich na akceptované odporúčania, a nabáda členské štáty EÚ, aby boli v tejto súvislosti príkladom;

38.

opätovne potvrdzuje svoj názor, že osobitné postupy sú jadrom systému ochrany ľudských práv v rámci OSN a že dôveryhodnosť a účinnosť UNHRC spočíva v plnom uplatňovaní týchto postupov a v spolupráci Rady s držiteľmi mandátov;

39.

víta skutočnosť, že postup hodnotenia UNHRC opätovne potvrdil integritu a nezávislosť držiteľov mandátov ako základné charakteristiky osobitných postupov;

40.

víta opatrenia, ktoré UNHRC prijala s cieľom zvýšiť transparentnosť v postupoch výberu a menovania držiteľov mandátov; víta takisto skutočnosť, že v tomto výberovom procese zohrávajú významnejšiu úlohu vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, ktoré konajú podľa parížskych zásad;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že schopnosť včasného varovania v rámci osobitných postupov nebola väčšmi posilnená stanovením mechanizmu, ktorý by umožnil automatické posúdenie situácie zo strany UNHRC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje mechanizmus s cieľom nadväzovať na plnenie odporúčaní vyplývajúcich z osobitných postupov;

42.

víta oznámené zvýšenie prostriedkov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a zdôrazňuje, že tieto dodatočné prostriedky by sa mali použiť aj na zvýšenie podpory UNHRC; víta finančné príspevky, ktoré boli od roku 2007 poskytnuté Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; očakáva, že vzhľadom na rozsah nových problémov, ktoré sa objavili v ostatnom období, Komisia možno bude chcieť zvýšiť sumy týchto ročných príspevkov;

43.

opakuje svoju dôraznú podporu aktívnej účasti EÚ na činnosti UNHRC, ktorá spočíva v spoločnom podporovaní rezolúcií, vydávaní vyhlásení a zapájaní sa do interaktívnych dialógov a diskusií;

44.

opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby zabezpečili, že ľudské práva sa budú plne dodržiavať aj vo vnútorných politikách, a to s cieľom zabrániť dvojitým normám a zlepšiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a tým zvýšiť ich morálnu autoritu na medzinárodnej scéne; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie barónku Ashtonovú, aby sa zaoberala otázkou spolupáchateľstva podnikov EÚ pri porušovaní ľudských práv mimo EÚ a aby sa usilovala o uplatňovanie systému sankcií voči týmto podnikom alebo aspoň o dokumentáciu takýchto prípadov a zabezpečenie toho, aby tieto podniky nedostávali dotácie EÚ ani iné druhy pomoci v rámci ESVČ;

45.

znovu zdôrazňuje, že formulácia silných spoločných pozícií EÚ má prvoradý význam v záujme využitia spoločnej váhy EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti berie na vedomie rozvoj kapacít pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM) a úsilie o identifikáciu kľúčových priorít, ako aj úsilie o objasnenie deľby práce, ktorá prispeje k vytvoreniu nadregionálnej dimenzie a spolupráce a k lobovaniu voči všetkým umierneným štátom aj medzi Ženevou a New Yorkom; víta skutočnosť, že COHOM má de facto sídlo v Bruseli, a návrh usporadúvať každoročnú schôdzu COHOM v Ženeve; víta úsilie o vyjadrenie „jedného posolstva mnohými hlasmi“, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že hľadanie spoločného menovateľa príliš často vedie k prijatiu najnižšieho spoločného štandardu, najmä v konečných záveroch Rady, a požaduje odvážnejšie a ambicióznejšie postupy; v tejto súvislosti nabáda ESVČ, najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku, aby na základe včasných a vecných konzultácií zvýšili svoju súdržnosť a aby zlepšili viditeľnosť opatrení EÚ s cieľom zvýšiť jej dôveryhodnosť vo svete;

46.

víta záväzok vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie vypracovať každoročný postup zisťovania priorít v rámci OSN na všetkých zasadnutiach týkajúcich sa ľudských práv v Ženeve aj v New Yorku a poukazuje na potrebu úzkej spolupráce medzi vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a komisárom pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, keďže ich úlohy sú najmä v oblasti ľudských práv silne vzájomne prepojené;

47.

víta prijatie rezolúcie 65/276 o účasti EÚ na práci OSN Valným zhromaždením OSN ako skromný začiatok väčšieho úsilia o zlepšenie úlohy Únie v činnosti tejto organizácie v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že EÚ musí teraz energicky trvať na uplatňovaní svojich práv a sledovať ambicióznu stratégiu s cieľom ďalej posilňovať svoje postavenie v OSN;

48.

víta konštruktívnu úlohu, ktorú EÚ a jej členské štáty zohrávajú v hodnotení UNHRC, najmä pri obrane nezávislosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a pri podporovaní vysokej komisárky v súvislosti s osobitnými postupmi a mandátmi krajín; pripomína potrebu dostatočných finančných prostriedkov v záujme ďalšej prevádzky regionálnych kancelárií Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

49.

zdôrazňuje skutočnosť, že je naliehavo potrebné zlepšiť schopnosť EÚ mať väčší dosah, a to aj rozvíjaním silných aliancií s kľúčovými regionálnymi partnermi a so všetkými umiernenými štátmi, ako aj prostredníctvom mechanizmu na zabezpečenie podpory vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pri lobovaní v hlavných mestách tretích krajín;

50.

s potešením víta vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre Parlament z 13. decembra 2011 po dlhodobej výzve Parlamentu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; zdôrazňuje, že držiteľ tohto mandátu by mal byť kandidátom z radov odborníkov s overenými skúsenosťami v oblasti ľudských práv; naliehavo žiada, aby sa toto menovanie uskutočnilo čo najskôr a aby sa pre tento post pridelili dostatočné prostriedky s cieľom zabezpečiť splnenie tohto mandátu;

51.

poveruje svoju delegáciu na 19. zasadnutí UNHRC, aby vyjadrila znepokojenie a názory uvedené v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby Podvýboru pre ľudské práva predložila správu o svojej návšteve; považuje za nevyhnutné, aby sa aj naďalej vysielali delegácie EP na príslušné zasadnutia UNHRC a Valného zhromaždenia OSN;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 66. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/49

—

so zreteľom na článok 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii z 13. januára 2012 o petícii č. 0924/2011 o prístupe nevidiacich ku knihám a iných tlačovinám, ktorú v mene Európskej únie nevidiacich/Kráľovského národného inštitútu nevidiacich predložil britský občan Dan Pescod, (O-000005/2012 – B7-0029/2012 a O-000006/2012 – B7-0030/2012),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže nevidiaci a zrakovo postihnuté osoby majú v Európskej únii značne obmedzený prístup ku knihám a iným tlačovinám, pretože 95 % všetkých vydávaných kníh nikdy nie je prevedených do „prístupných formátov“, ako sú napríklad Braillovo písmo, väčšie písmo alebo zvukový záznam;

B.

keďže na celom svete v súčasnosti nejestvuje medzinárodná právna norma pre cielenú výnimku z pravidiel autorských práv pre cezhraničnú distribúciu formátov prispôsobených osobám s poruchami čítania;

C.

keďže Výbor pre autorské práva Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) zvažuje vypracovanie medzinárodnej zmluvy, ktorej cieľom by malo byť zlepšenie prístupu nevidiacich a ostatných zrakovo postihnutých osôb ku knihám;

D.

keďže predstavitelia Európske únie neustále namietajú voči právne záväznému zneniu a uprednostňujú nezáväzné odporúčania;

E.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (1) vyzval EÚ, aby podporila záväznú zmluvu WIPO;

F.

keďže v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä v článkoch 21 a 30, a v Charte základných práv Európskej únie sa stanovujú zásady vzťahujúce sa na zákaz diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím;

1.

vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili záväznú zmluvu WIPO so zreteľom na autorské práva týkajúce sa kníh a tlačovín pre nevidiacich a zrakovo postihnuté osoby;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/50

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2005 o prehodnotení barcelonského procesu (1) a na uznesenie z 25. novembra 2009 o euro-stredomorskom hospodárskom a obchodnom partnerstve v súvislosti s ôsmou konferenciou ministrov obchodu štátov Euromed-u (2),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony z 28. novembra 1995, na základe ktorého bolo ustanovené partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného a východného Stredozemia, ako aj na pracovný program prijatý na tejto konferencii,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

—

so zreteľom na euro-stredozemský obchodný plán do roku 2010 a neskôr v znení prijatom na ôsmej konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie v roku 2009,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na euro-stredozemské dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom (3), Izraelom (4), Marokom (5), Jordánskom (6), Egyptom (7), Libanonom (8) a Alžírskom (9) na strane druhej a na Euro-stredomorskú dočasnú dohodu o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie Asociačnej Rady ES – Turecko č. 1/95 z 22. decembra 1995 o vykonávaní záverečnej etapy colnej únie (96/142/ES),

—

so zreteľom na posúdenie vplyvu euro-stredozemskej zóny voľného obchodu na udržateľnosť, vypracované Inštitútom pre rozvojovú politiku a riadenie rozvoja Manchesterskej univerzity,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o vytvorení euro-stredozemskej zóny voľného obchodu (11) a v ňom uvedené príslušné úvahy,

—

so zreteľom na závery euro-stredozemských ministerských konferencií a sektorových ministerských konferencií, ktoré sa konali od začatia barcelonského procesu, a predovšetkým na závery deviatej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktorá sa konala 11. novembra 2010,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 25. februára 2010, vec C-386/08, Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen,

—

so zreteľom na vyhlásenie EÚ pre štvrté zasadnutie Asociačnej Rady EÚ – Izrael, ktoré sa konalo 17. a 18. novembra 2003 v Bruseli,

—

so zreteľom na technickú dohodu medzi EÚ a Izraelom o Protokole č. 4 k Dohode o pridružení medzi EÚ a Izraelom a na Oznámenie Komisie dovozcom – Dovoz z Izraela do Spoločenstva (12),

—

so zreteľom na závery Rady týkajúce sa mierového procesu na Blízkom východe prijaté na 2985. zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 8. decembra 2009 v Bruseli,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie, týkajúce sa dátumu začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu na zabezpečenie diagonálnej kumulácie medzi Európskou úniou, Alžírskom, Egyptom, Faerskými ostrovmi, Islandom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Nórskom, Švajčiarskom (vrátane Lichtenštajnska), Sýriou, Tuniskom, Tureckom a západným brehom Jordánu a pásmom Gazy (13),

—

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Faerských ostrovov na druhej strane (14),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže paneuro-stredomorská zóna diagonálnej kumulácie pôvodu je založená na mnohých dvojstranných protokoloch o pravidlách pôvodu, ktoré sú pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky, ako aj pre štáty, príliš komplikované na to, aby z nich mohli mať prospech;

B.

keďže ministri obchodu Euromed-u na zasadnutí v októbri 2007 v Lisabone schválili vypracovanie dohovoru, ktorý spája všetky protokoly pôvodu pre paneuro-stredomorský priestor do jedného zjednodušeného nástroja, a tým uľahčuje využívanie paneuro-stredomorskej kumulácie pôvodu; keďže tento dohovor bol schválený na 9. konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie 11. novembra 2010;

C.

keďže geografický rozsah pôsobnosti tohto dohovoru bol rozšírený tak, aby zahŕňal aj účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia, čím sa účinne násobia výhody paneuro-stredomorskej kumulácie pôvodu;

D.

keďže napriek tomu, že ide o veľmi pozitívne kroky, výsledkom je to, že akékoľvek zneužitie alebo obchádzanie pravidiel kumulácie pôvodu by zároveň malo širšie geografické dôsledky;

E.

keďže EÚ uzavrela dohodu o pridružení aj s Izraelom, aj s Palestínou, pričom súčasťou oboch dohôd je aj dohoda o voľnom obchode obsahujúca samostatné a rozdielne ustanovenia týkajúce sa preferenčného zaobchádzania v oblasti obchodu;

F.

keďže Rada Európskej únie vo svojich záveroch z 8. decembra 2009 týkajúcich sa mierového procesu na Blízkom východe opätovne zdôrazňuje, „že osídľovanie je podľa medzinárodného práva nelegálne, predstavuje prekážku pre mier a hrozí, že riešenie v podobe existencie dvoch štátov sa stane nemožné“;

G.

keďže preferenčné sadzby podľa Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom sa podľa stanoviska EÚ nemôžu uplatňovať v prípade výrobkov pochádzajúcich z miest, ktoré sú pod správou Izraela od roku 1967;

H.

keďže skutočnosť, že Izrael uplatňuje Dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom na okupované územia má za následok nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov EÚ, ktoré – ako potvrdil Súdny dvor vo veci Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen – neumožňujú colným orgánom členských štátov uplatňovať preferenčné zaobchádzanie podľa Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom na výrobky pochádzajúce z Izraelom okupovaných území;

I.

keďže európski občania vyjadrili jednoznačne svoju vôľu, pokiaľ ide o výrobky z okupovaných palestínskych území;

J.

keďže EÚ naráža pri presadzovaní pravidiel pôvodu na rozličné problémy, pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z osád na okupovaných územiach; keďže EÚ vo svojom vyhlásení pre štvrté zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Izrael v roku 2003 zdôraznila, že „je dôležité vyriešiť bilaterálne otázky týkajúce sa pravidiel pôvodu predtým, ako dôjde k zmene a doplneniu protokolu týkajúceho sa pravidiel pôvodu“, v záujme toho, aby bolo možné uplatňovať paneuro-stredomorskú kumuláciu pôvodu; keďže sa však takéto riešenie nenašlo, Komisia sa snažila vyriešiť tieto problémy uzavretím právne nezáväznej bilaterálnej technickej dohody s Izraelom, v súlade s ktorou Izrael umiestňuje na každý doklad o pôvode poštové smerovacie čísla miest, v ktorých boli vyrobené výrobky, na ktoré sa tento doklad vzťahuje, čo colným orgánom EÚ umožňuje, aby na výrobky vyrobené v izraelských osadách okamžite uplatnili nepreferenčné colné sadzby;

K.

keďže táto technická dohoda existuje medzi EÚ a Izraelom na jednej strane a medzi krajinami EZVO a Izraelom na strane druhej; keďže navrhovaný dohovor nijakým spôsobom nerozširuje túto dohodu na geografické územie, na ktoré sa vzťahuje, ani nezaväzuje ďalšie strany;

L.

keďže pravidlá technickej dohody už ukladajú Izraelu a jeho vývozcom povinnosť rozlišovať medzi výrobnými činnosťami vykonávanými na územiach, ktoré sú pod správou Izraela od roku 1967, a výrobou vykonávanou na medzinárodne uznávanom území štátu Izrael;

M.

keďže vo svojej súčasnej podobe nebude dohovor Európskej únii ani akejkoľvek zmluvnej strane poskytovať ďalšie opravné prostriedky v prípadoch, keď sa pravidlá o kumulácii nepovažujú za riadne splnené;

N.

keďže za overovanie pravosti tvrdení o preferenčnom pôvode výrobkov dovážaných do EÚ sú zodpovedné colné orgány jednotlivých členských štátov EÚ; keďže colné orgány ani napriek svojmu najväčšiemu úsiliu nedokážu skontrolovať všetky doklady o pôvode a zásielky dovážané z Izraela do EÚ na základe preferenčných pravidiel; keďže dohovor môže ešte znásobiť tento logistický problém tým, že rozšíri počet partnerských krajín, ktoré pri vývoze výrobkov na základe svojich dohôd s EÚ kumulujú prácu s materiálmi vyvážanými Izraelom alebo ich spracovanie;

O.

keďže napriek tomu, že je potrebné viac sa zamerať na problém stanovovania skutočného pôvodu výrobkov vyvážaných z Izraela, táto otázka by nemala brzdiť sociálnu a ekonomickú integráciu v regióne ako celku;

P.

keďže arabská jar upozornila na potrebu spravodlivých a nestranných pravidiel, ktoré obyvateľom každého stredomorského štátu umožnia plne čerpať z výhod vyplývajúcich z ich hospodárskeho úsilia, ako aj na to, aby EÚ jednoznačne podporovala tieto úsilia; keďže EÚ v nadväznosti na arabskú jar opätovne potvrdila svoje odhodlanie nadviazať užšie obchodné vzťahy s arabskými krajinami;

Q.

keďže Komisia vo svojom spoločnom oznámení z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím uvádza prijatie dohovoru ako jeden z nástrojov na zaistenie maximálneho dosahu obchodu a investícií v regióne;

R.

keďže euro-stredomorskú zónu voľného obchodu sa do roku 2010 nepodarilo zrealizovať; keďže jedným z hlavných dôvodov tohto zlyhania bola nedostatočná sociálna, obchodná a hospodárska integrácia medzi krajinami južného Stredozemia;

S.

keďže dosah tejto dohody na krajiny a regióny by mohol byť veľmi výrazný;

1.

domnieva sa, že medzinárodný obchod môže byť prostriedkom na dosiahnutie hospodárskeho rastu, diverzifikáciu hospodárstva a znižovanie chudoby, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou demokratizácie stredozemského regiónu; podporuje úsilie Komisie poskytnúť preferenčný prístup na vnútorný trh Únie tovaru vyrobenému a kumulovanému v stredozemskom regióne;

2.

víta iniciatívu zameranú na zjednodušenie uplatňovania systému kumulácie pravidiel pôvodu v paneuro-stredomorskom priestore; domnieva sa, že regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu je dôležitým krokom na uľahčenie obchodu a sociálnej a hospodárskej integrácie v južnom susedstve;

3.

je znepokojený súčasným stavom, čo sa týka zriadenia euro-stredomorskej zóny voľného obchodu, ktorá mala byť zavedená do roku 2010 a ktorú sa nepodarilo zrealizovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednotlivé subjekty nedosiahli žiaden reálny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie potrebných podmienok; podporuje tiež rozvoj bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce juh – juh, ktorá by viedla k skutočným prínosom pre občanov zúčastnených krajín a zlepšila by politickú klímu v regióne; uznáva, že nedostatočná obchodná výmena medzi regiónmi v rámci krajín južného Stredozemia je veľkou prekážkou tohto projektu; trvá na tom, že vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu by malo byť naďalej jedným z cieľov EÚ a jej južných partnerov; považuje tento dohovor za významný krok k vytvoreniu zóny voľného obchodu a zároveň za potenciálny stimul obchodnej výmeny v regióne juh – juh;

4.

dúfa, že v nových demokraciách, ktoré vzniknú v regióne po arabskej jari, sa budú presadzovať ľudské a sociálne práva a prehĺbi sa politický dialóg, ktorý by mal viesť k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre obchod medzi regiónmi, keďže jedným z dôvodov nedostatočného obchodu boli politiky predchádzajúcich diktátorských vedúcich predstaviteľov; nabáda tieto nové demokracie na úzku spoluprácu v skupine Agadir a na vykonávanie tohto dohovoru v plnom rozsahu; žiada Komisiu, aby týmto novým demokraciám poskytla technickú pomoc tak, aby mohli plne využívať obchodné nástroje, ktoré majú k dispozícii, vrátane tohto dohovoru;

5.

víta skutočnosť, že dohovor je jediným nástrojom, ktorý nielenže vytvára potrebný právny rámec pre diagonálnu kumuláciu u všetkých tradičných partnerských krajín južného Stredozemia, ale zahŕňa tiež krajiny, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia a krajiny EZVO, čím kumulácii poskytuje širší geografický rozsah a vytvára väčší trh pre kumulovaný vývoz;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohovor nie je doplnený o mechanizmus urovnávania sporov, ktorý by sa dal použiť na riešenie otázok týkajúcich sa overovania dokladu o pôvode; domnieva sa, že spoločný výbor ustanovený dohovorom nebude funkčným nástrojom na riešenie týchto otázok; konštatuje, že tieto otázky sa preto budú musieť riešiť prostredníctvom dvojstranných mechanizmov riešenia sporov v prípade, ak takéto mechanizmy existujú;

7.

zastáva názor, že dohovor by sa bol býval výrazne posilnil začlenením jediného účinného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by umožňoval rýchle a uspokojivé vyriešenie sporov týkajúcich sa pôvodu a kumulácie výrobkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť začlenenia takéhoto mechanizmu do dohovoru v rámci jeho budúcej revízie;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v texte dohovoru sa nepredpokladá žiadna revízia alebo preskúmanie v budúcnosti; je presvedčený, že včasná revízia by prospela tak komplexnému a rozsiahlemu nástroju, akým je tento dohovor; žiada preto Komisiu, aby zvážila zahrnutie doložky o preskúmaní do dohovoru;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby bolo uzavretie dohovoru čo najskôr doplnené revíziou pravidiel pôvodu, ktoré sa uplatňujú na strany dohovoru, a aby sa takáto revízia uskutočnila takým spôsobom, aby sa zosúladili pravidlá pôvodu krajín južného Stredozemia s pravidlami navrhovanými v novom nariadení o všeobecnom systéme preferencií; vyjadruje presvedčenie, že menej výhodné pravidlá pôvodu by oslabili plný potenciál dohovoru a znevýhodnili južné susedstvo;

10.

je vážne znepokojený praktikami niektorých firiem, ktoré naďalej využívajú ustanovenia Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom tým, že vyvážajú tovar vyrobený na okupovaných územiach; odsudzuje tieto praktiky a domnieva sa, že sú v priamom rozpore s politikami EÚ v medzinárodnej oblasti, ako aj zneužitím rozsiahlych možností oprávneného preferenčného prístupu na vnútorný trh Únie; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala čierny zoznam spoločností, ktoré tieto politiky naďalej uplatňujú, a informovala členské štáty;

11.

pripomína, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen potvrdil, že colné orgány dovážajúcich členských štátov musia odmietnuť preferenčné zaobchádzanie podľa Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom v prípade výrobkov vyvážaných do EÚ a pochádzajúcich z miest, ktoré sú okupované Izraelom a pre ktoré izraelské úrady neposkytujú dostatočné informácie, aby bolo možné určiť ich skutočný pôvod;

12.

zastáva názor, že vykonávanie dohovoru by nemalo viesť k predlžovaniu takého stavu, ktorý uľahčuje či podporuje takéto zneužívanie pravidiel, a ani by nemalo viesť k vzniku takého stavu; zdôrazňuje, že ako sa uvádza v jeho preambule, dohovor by celkovo nemal viesť k menej výhodnej situácii než tej, ktorá bola v predchádzajúcom vzťahu medzi partnermi voľného obchodu, ktorí uplatňujú diagonálnu kumuláciu; žiada Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom, aby obe inštitúcie mohli spojiť svoju politickú vôľu a vplyv s cieľom nájsť riešenie takéhoto zneužívania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby predložila nové návrhy na dokonalejšie riešenie tohto problému;

13.

konštatuje, že EÚ a krajiny EZVO majú technickú dohodu s Izraelom, ktorá sa zaoberá otázkou teritoriality a ktorá v obmedzenej miere ponúka niektoré riešenia; nazdáva sa, že riešenia, ktoré tieto technické dohody ponúkajú, nie sú uspokojujúce; okrem toho poukazuje na to, že tieto technické dohody nie sú záväzné pre ostatné strany regionálneho dohovoru; je preto znepokojený, že regionálny dohovor môže viesť k šíreniu situácií, v ktorých budú mať ďalšie zmluvné strany ťažkosti pri zabezpečovaní kumulácie podľa vlastných dohôd s EÚ pri práci na vlastnom území s výrobkami dovezenými v rámci vlastných dohôd s Izraelom, ako aj pri ich spracúvaní;

14.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala a v prípade potreby opätovne prerokovala technickú dohodu s cieľom jej zefektívnenia a zjednodušenia; žiada Komisiu, aby hľadala riešenie, ktoré by bolo uplatniteľné aj na tovar dovážaný z tretích strán, ktoré kumulovali prácu a spracúvanie na vlastnom území s materiálmi dovážanými podľa ich vlastných dohôd s Izraelom; žiada Komisiu, aby presadzovala začlenenie ustanovení, ktoré vedú k jednotnému uplatňovaniu zásady teritoriality všetkými zmluvnými stranami, ako súčasť akejkoľvek budúcej revízie regionálneho dohovoru;

15.

konštatuje, že v súlade s postupmi stanovenými na základe technickej dohody medzi EÚ a Izraelom na jednej strane a medzi EZVO a Izraelom na strane druhej, ktorá je v súčasnosti v platnosti, colné orgány a vývozcovia z Izraela rozlišujú medzi výrobnými činnosťami vykonávanými na území izraelských osád na okupovaných územiach a výrobou vykonávanou na medzinárodne uznávanom území štátu Izrael; konštatuje, že tieto postupy nestanovujú povinnosť komunikácie výsledku rozlišovania zo strany izraelských orgánov a vývozcov, aby colné orgány EÚ mohli správne, jednoducho a efektívne uplatniť rovnaké rozlíšenie; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s colnými orgánmi členských štátov a našla riešenie zamerané na premenu tohto technického systému na jednoduchý, účinný a spoľahlivý mechanizmus;

16.

domnieva sa, že jednoduchý, účinný a spoľahlivý mechanizmus, ktorý by nahradil existujúcu technickú dohodu, by mal byť dohodnutý s Izraelom tak, aby vývozcovia a colné orgány Izraela uplatňovali rovnaké rozlíšenie a jednoznačne a riadne označovali skutočnosť, že výrobkom pridelili štatút pôvodu na základe výrobnej činnosti vykonávanej na územiach, ktoré sú pod správou Izraela od roku 1967;

17.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich colné orgány budú účinne uplatňovať technickú dohodu a konať v duchu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie pri vstupe izraelských kumulovaných výrobkov na územie EÚ na základe diagonálnej kumulácie ustanovenej v regionálnom dohovore; domnieva sa, že Komisia by mala byť na čele koordinácie takéhoto úsilia v rámci celej EÚ a mala by tiež podniknúť kroky na šírenie informovanosti medzi colnými orgánmi jednotlivých členských štátov EÚ o tom, ako by sa technická dohoda mala uplatňovať na izraelské kumulované výrobky; vyjadruje presvedčenie, že colné orgány EÚ by mali účinnejšie preskúmať uplatňovanie technickej dohody, aby zabránili zneužívaniu systému preferencií;

18.

keďže v texte dohovoru neexistuje žiadne takéto ustanovenie, žiada Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu po troch rokoch, v ktorom okrem iného vyhodnotí prínosy plynúce z prijatia dohovoru a dosah kumulácie dosiahnutej na základe dohovoru na praktiky niektorých uvedených spoločností;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť o možnostiach, ktoré ponúka kumulácia zjednodušená podľa nového paneuro-stredomorského dohovoru, a to najmä v podnikateľských spoločenstvách krajín južného Stredozemia; podporuje iniciatívy Komisie zamerané na šírenie takejto informovanosti;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom zmluvných strán regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/56

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2011 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho prevádzke (od roku 2014) (COM(2011)0831),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (1),

—

so zreteľom na závery Rady s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov z 31. mája 2011,

—

so zreteľom na ústnu otázku pre Komisiu o budúcnosti GMES (O-000325/2011 - B7-0027/2012),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) predstavuje jednu z dvoch hlavných iniciatív Európskej únie v oblasti kozmického priestoru a zohráva kľúčovú úlohu pri pozorovaní Zeme, čo je zásadný nástroj z hľadiska boja proti zmene klímy a degradácii životného prostredia, civilnej ochrany a bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja, mobility a krízového riadenia, ako aj zabezpečenia dôležitých hospodárskych príležitostí rozvíjaním následných služieb a posilňovaním inovácie;

B.

keďže z politického, strategického a technického hľadiska má GMES pre Európu obrovský význam a vzhľadom na hospodárske, sociálne a technologické prínosy ponúka za vynaložené peniaze veľmi vysokú hodnotu;

C.

keďže GMES, ktorý bol vytvorený ako program Únie a na financovanie ktorého sa z rozpočtu EÚ do roku 2013 vynaloží celkovo asi 3,2 miliardy EUR, je v správe a zodpovednosti EÚ;

D.

keďže absencia spoľahlivého plánu financovania na zabezpečenie dlhodobej a stabilnej finančnej podpory by pravdepodobne z dlhodobého hľadiska viedla k vyšším nákladom, k rozdielom v prístupe k výstupným informáciám a rozdielnym výhodám pre európskych občanov, k pozastaveniu alebo dokonca prerušeniu programu a poskytovania jeho informácií a v konečnom dôsledku by mohla znamenať, že doposiaľ vynaložené investície sa stanú zbytočnými a že Európa príde o svoju nezávislosť a technologický náskok v tejto významnej vesmírnej infraštruktúre;

E.

keďže 31. mája 2011 Rada požiadala, aby sa program GMES naďalej financoval z rozpočtu EÚ v súlade so záväzkami Únie, keďže niektoré členské štáty už informovali, že namietajú proti tomu, aby sa financovanie GMES upravilo medzinárodnou dohodou, a keďže navrhovaný fond GMES teda pravdepodobne nezíska potrebné finančné prostriedky;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že 30. novembra 2011 Komisia zverejnila iba oznámenie a nepredložila legislatívny návrh týkajúci sa GMES, keďže súčasné nariadenie (EÚ) č. 911/2010 sa vzťahuje iba na počiatočnú prevádzku a jeho účinnosť sa skončí koncom roku 2013;

2.

nesúhlasí so smerovaním, ktoré Komisia naznačila vo svojom oznámení, pokiaľ ide o budúcnosť financovania a správy GMES, keď jej cieľom je financovanie projektu na medzivládnej úrovni; vyjadruje znepokojenie nad tým, že toto smerovanie v značnej miere poškodí budúci rozvoj programu, spôsobí, že program stratí svoj európsky rozmer, bude v rozpore so zásadami transparentnosti a úplného, otvoreného a rovnakého prístupu pre všetkých a bude sa považovať za znak toho, že EÚ odstupuje od tejto hlavnej iniciatívy;

3.

nedomnieva sa, že financovanie GMES mimo viacročného finančného rámca (VFR) – pri štruktúre financovania a správy, ktorú Komisia navrhla vo svojom oznámení – je uskutočniteľným riešením;

4.

poukazuje na to, že nejasnosti v súvislosti s budúcnosťou programu GMES a jeho financovaním v značnej miere poškodia rozvoj služieb a aplikácií GMES a ich uvedenie na trh, pričom od týchto služieb a aplikácií sa očakáva, že európskym občanom prinesú hospodársky rast a blahobyt;

5.

vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh týkajúci sa dlhodobej správy, financovania a prevádzky programu GMES, ktorý bude financovaný v rámci VFR, a to s cieľom zabezpečiť náležité zavedenie a fungovanie programu, ako aj splnenie cieľa, ktorým je dosiahnutie plnohodnotnej prevádzky programu od roku 2014;

6.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

30.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 249/57

—

so zreteľom svoje uznesenie zo 17. decembra 2009 o Bielorusku (1) a na jeho predchádzajúce uznesenia o tejto otázke, najmä uznesenia z 15. septembra 2011 (2), 12. mája 2011 (3), 10. marca 2011 (4) a 20. januára 2011 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti (6) a jeho predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti (7),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č 65/206 z 21. decembra 2010 vyzývajúcu na prijatie moratória na trest smrti, ako aj na jeho predchádzajúce rezolúcie o treste smrti z roku 2007 a 2008,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia OBSE o treste smrti prijatú na zasadnutí v dňoch 6. – 10. júla 2010,

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č 1857 (2012) z 25. januára 2012 o situácii v Bielorusku,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 1. decembra 2011 o treste smrti v Bielorusku,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu EP Martina Schulza z 24. januára 2012, v ktorom ostro kritizoval odsúdenie Dmitrija Konovaľova a Vladislava Kovaljova na trest smrti,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2011 o reštriktívnych opatrení voči Bielorusku,

—

so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie;

—

so zreteľom na vyhlásenie prijaté na pražskom summite Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. – 9. mája 2009, a na vyhlásenie o situácii v Bielorusku, ktoré bolo prijaté 30. septembra 2011 pri príležitosti konania summitu Východného partnerstva vo Varšave,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá ukladá trest smrti a naďalej vykonáva popravy;

B.

keďže v júli 2011 boli popravení Oleg Gryškavcov a Andrej Burdyka, hoci boli ich prípady stále prerokovával Výbor OSN pre ľudské práva, a keďže podľa aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv bolo v Bielorusku od roku 1991 popravených približne 400 osôb;

C.

keďže naposledy bol trest smrti uložený Najvyšším súdom Bieloruskej republiky dňa 30. novembra 2011, a to Dmitrijovi Konovaľovi a Vladislavovi Kovaľovovi za údajné spáchanie teroristických útokov, ku ktorým došlo v roku 2005 vo Vitebsku, v roku 2008 v Minsku a v apríli 2011 v minskom metre;

D.

keďže podľa správ z vierohodných zdrojov (Medzinárodná federácia pre ľudské práva – FIDH, organizácia Human Rights Watch) existujú argumenty, ktoré dokazujú, že prokurátori a Najvyšší súd Bieloruskej republiky viedli nespravodlivý proces a že vyšetrovanie bolo marené závažným porušovaním ľudských práv a zámerným prehliadaním dôležitých dôkazov preukazujúcich nevinu týchto dvoch mužov, a že podľa pozorovateľov procesu došlo v rámci predbežného vyšetrovania a súdneho preskúmania prípadu k závažným procesným pochybeniam;

E.

keďže Dimitrijovi Konovaľovi a Vladislavovi Kovaľovi bol zamietnutý prístup k právnikom a keďže podľa dôveryhodných správ boli počas vypočúvania mučení, aby sa priznali; keďže neexistujú forenzné dôkazy o tom, že ktorýkoľvek z nich by bol spojený s výbuchom, a keďže na šatstve a telách oboch mužov neboli nájdené stopy po výbušninách;

F.

keďže všetky dôležité dôkazy, ktoré žalobcovia uviedli počas procesu, boli po oznámení rozhodnutia najvyššieho súdu okamžite zničené;

G.

keďže podľa článku 14 časti 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Bieloruská republika ratifikovala, má každý právo na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným, nezávislým a nestranným súdom;

H.

keďže rodičia pána Konovaľova sú zastrašovaní, nachádzajú sa pod dohľadom členov tajnej služby a muži v civilnom oblečení sa stále zdržujú v blízkosti ich domu, aby rodine bránili niekoľko mesiacov komunikovať s vonkajším svetom;

I.

keďže trest smrti je v Bielorusku stále „štátnym tajomstvom“ a podľa bieloruského trestného zákonníka spoluväzni odsúdení na smrť, rodiny ani verejnosť nepoznajú dátumy popráv; keďže trest smrti sa vykonáva zastrelením a neverejne, telo popraveného sa nevydáva jeho príbuzným a miesto pohrebu sa neoznamuje;

J.

keďže popravy pána Konovaľova a Kovaľova môžu byť vykonané veľmi skoro;

K.

keďže rozhodnutie najvyššieho súdu je konečné, bez možnosti odvolania; keďže podľa bieloruských zákonov môže žiadosť o milosť zvážiť prezident krajiny; keďže Vladislav Kovaľov požiadal Alexandra Lukašenka o milosť, odmietol všetky obvinenia a požaduje o oslobodenie od trestnej zodpovednosti, ale dosiaľ nedostal žiadnu odpoveď;

L.

keďže bieloruské orgány podpísali pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve, ktorým sa zaviazali dodržiavať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

1.

opäť zdôrazňuje, že Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie opakovanie naliehajú na bieloruské orgány, aby zrušili trest smrti;