6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/1

—

so zreteľom na závery rokovania Európskej rady 8. a 9. decembra 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny z 9. decembra 2011,

—

so zreteľom na balík šiestich právnych aktov a na dva návrhy Komisie o ďalšom posilňovaní fiškálnej disciplíny (1),

—

so zreteľom na stav rokovaní o návrhu medzinárodnej dohody o posilnení hospodárskej únie,

—

so zreteľom na návrh o pracovnej skupine ad hoc, ktorý v mene Parlamentu predložili jeho zástupcovia,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

1.

vyjadruje pochybnosti o potrebe takejto medzivládnej dohody, ktorej väčšinu hlavných cieľov možno lepšie a účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení v zmysle právnych predpisov EÚ, ako dôraznej, naliehavej a udržateľnej odpovede na súčasnú finančnú a hospodársku krízu a sociálnu krízu v mnohých členských štátoch EÚ; napriek tomu zostáva naďalej pripravený pracovať na konštruktívnom riešení;

2.

potvrdzuje svoju podporu návrhu predloženého poslancami, ktorých vymenovala Konferencia predsedov, aby zastupovali Parlament, pracovnej skupine ad hoc; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v doterajšom návrhu medzinárodnej dohody z 10. januára 2012 sa neodrážajú návrhy Parlamentu; poukazuje na skutočnosť, že mnohé členské štáty podporili niektoré z návrhov, ktoré predložil na schôdzi 12. januára 2012; zváži svoje stanovisko po tom, čo dostane konečný návrh, ktorý sa očakáva 18. januára 2012;

3.

je pevne presvedčený, že menová únia sa môže rozvinúť do skutočnej hospodárskej a fiškálnej únie len prostredníctvom použitia metódy Spoločenstva; pripomína, že EÚ je politický projekt, ktorý je založený na spoločných hodnotách, silných spoločných inštitúciách a na dodržiavaní spoločných pravidiel;

4.

nástojí tiež najmä na tom, aby:

5.

opakuje svoju výzvu na vybudovanie Únie stability a udržateľného rastu; nazdáva sa, že fiškálna disciplína, i keď je základom udržateľného rastu, sama osebe neprinesie hospodársku obnovu, a že dohoda musí vyslať jasný signál, že európski lídri podniknú rovnako energické kroky na oboch frontoch; trvá preto na tom, že dohoda musí obsahovať záväzok zmluvných strán prijať opatrenia na podporu silnejšej konvergencie a konkurencieschopnosti, ako aj návrhy týkajúce sa fondu na splácanie dlhu, dlhopisov na projekty, dane z finančných prevodov v rámci právnych predpisov EÚ a plánu na zabezpečenie stability dlhopisov, pričom musí zaručovať fiškálnu disciplínu;

6.

zdôrazňuje, že rovnaké inštitucionálne, právne a politické aspekty sa vzťahujú na ostatné viacstranné dohody zaoberajúce sa finančnou krízou, ako je napríklad Európsky mechanizmus pre stabilitu; žiada preto, aby bol EP zapojený do týchto rokovaní rovnakým spôsobom;

7.

vyhradzuje si právo využiť všetky politické a právne nástroje, ktoré má k dispozícii, na obhajobu právnych predpisov EÚ a úlohy jej orgánov, najmä v prípade, že niektoré prvky konečnej dohody by boli v rozpore s právnymi predpismi EÚ;

8.

pripomína Komisii, že má povinnosť vykonávať svoju plnú inštitucionálnu rolu strážcu zmlúv;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie hlavám štátov a predsedom vlád, predsedovi Európskej rady, predsedovi Euroskupiny, Komisii a Európskej centrálnej banke.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/3

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (4),

—

so zreteľom na predbežnú správu OECD na tému Stratégia ekologického rastu pre potraviny a poľnohospodárstvo z mája 2011 (5),

—

so zreteľom na údaje Eurostatu o cenových indexoch prostriedkov poľnohospodárskej výroby (náklady na vstupy) a cenových indexoch poľnohospodárskych produktov (ceny výstupov) (6),

—

so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa zriaďuje osobitný režim pre najvzdialenejšie regióny,

—

so zreteľom na 3. výhľadové plánovanie Stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum Európskej komisie s názvom Udržateľná spotreba a výroba potravín vo svete obmedzených zdrojov (február 2011) (7),

—

so zreteľom na dokument s názvom Globálna správa – poľnohospodárstvo na križovatke Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (International Assessment of Agricultural Knowledge, Science and Technology for Development – IAASTD),

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2008 s názvom Poľnohospodárske systémy s nízkymi vstupmi: príležitosť na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva (8),

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2007 s názvom Následky, príležitosti a výzvy modernej biotechnológie v Európe,

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2010 s názvom Prehľad referenčných metód analýzy GMO,

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2010 s názvom Dosah cieľa EÚ pre biopalivá na poľnohospodárske trhy a využívanie pôdy: komparatívne hodnotenie modelovania,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov (9),

—

so zreteľom na legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa reformy SPP predložené 12. októbra 2011 (KOM(2011)0625, KOM(2011)0627, KOM(2011)0628, KOM(2011)0629, KOM(2011)0630, KOM(2011)0631) a na návrh nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0421/2011),

A.

keďže vysoká miera nestability cien poľnohospodárskych komodít a vstupov pre poľnohospodárske podniky zvýšila u poľnohospodárov pocit neistoty, pokiaľ ide o príjmy z poľnohospodárskej činnosti a dlhodobé investície, najmä čo sa týka izolovaných regiónov, horských regiónov, ostrovných regiónov a najvzdialenejších regiónov, pri ktorých vzdialenosť a izolácia prinášajú vysoké dodatočné náklady, čo má negatívny vplyv na príjmy poľnohospodárov v týchto regiónoch;

B.

keďže celkové náklady na vstupy poľnohospodárov z EÚ sa od roku 2000 do roku 2010 zvýšili v priemere o takmer 40 %, pričom predajné ceny ich produktov sa podľa Eurostatu v priemere zvýšili o menej ako 25 %; keďže v priebehu tohto desaťročia sa zvýšili náklady na vstupy v oblasti energie a mazív o 60 % a v oblasti syntetických hnojív a prostriedkov na zúrodnenie pôdy o takmer 80 %, náklady na zvieracie krmivo stúpli o viac než 30 %, o približne 36 % stúpli náklady na mechanizáciu a ďalšie zariadenia, o takmer 30 % sa zvýšili náklady na osivá a sadivo a o takmer 13 % náklady na prípravky na ochranu rastlín a pesticídy, čo poukazuje na potrebu uľahčiť prístup k lacnejším vstupom pre poľnohospodárov najmä zo svetového trhu;

C.

keďže vyššie ceny potravín sa automaticky neodrážajú vo vyšších príjmoch poľnohospodárov najmä v dôsledku rýchlosti, akou rastú vstupné náklady poľnohospodárov, a prehlbujúceho sa rozdielu medzi cenami výrobcov a spotrebiteľskými cenami;

D.

keďže vyššie výrobné náklady a problémy s ich prenesením do potravinového distribučného reťazca môžu z krátkodobého hľadiska ohrozovať prežitie určitých podnikov, pričom ohrozujú výrobnú štruktúru v určitých členských štátoch, a tak zhoršujú obchodnú bilanciu z hľadiska dovozu a závislosti od nestabilných vonkajších trhov;

E.

keďže aj spotrebiteľ je v súčasnosti v nevýhode v tom zmysle, že výrobcovia nie sú schopní preniesť exponenciálny nárast nákladov na výrobné faktory na veľkých predajcov, ktorí však presúvajú tento nárast na spotrebiteľa, pričom majú obrovské ziskové marže;

F.

keďže sa očakáva, že vzostupný tlak na ceny vstupov bude ďalej narastať ako dôsledok nedostatku zdrojov, rastúceho dopytu v krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom a politík, vďaka ktorým poľnohospodári EÚ ťažšie získavajú prístup k lacnejším krmivám dostupným na globálnom trhu;

G.

keďže výrobu potravín môže pravidelne ohrozovať množstvo faktorov vrátane vplyvu škodcov a chorôb, dostupnosti prírodných zdrojov a prírodných katastrof;

H.

keďže poľnohospodársky sektor v EÚ je v súčasnosti vysoko závislý od dovozu vstupov – predovšetkým fosílnych palív, ale aj krmív pre zvieratá a vzácnych nerastných látok používaných na zúrodňovanie pôdy, napríklad fosfátov – a preto ho ohrozujú prudké zmeny cien; keďže z toho pramenia veľké obavy, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť poľnohospodárov EÚ, predovšetkým v oblasti živočíšnej výroby;

I.

keďže súčasná nestálosť cien má európske a celosvetové rozmery, a preto je nevyhnutné hľadať osobitné riešenie na úrovni Spoločenstva pre poľnohospodársko-potravinársky reťazec, a to vzhľadom na jeho strategickú úlohu v Únii, pričom na úrovni skupiny G20 sa už vyžaduje koordinované konanie;

J.

keďže EÚ je ešte závislejšia od výrobných faktorov, ktoré sú potrebné, ak sa má poľnohospodárstvo v Európe zachovať; keďže je preto potrebné požadovať pohotové opatrenia na zníženie tejto závislosti prostredníctvom investícií a rozhodnutí na čisto politickej úrovni s cieľom zabezpečiť pre EÚ väčšiu potravinovú sebestačnosť;

K.

keďže EÚ je výrazne závislá od dovozu fosílnych palív; keďže zvyšovanie účinnosti zdrojov je kľúčovou témou stratégie Európa 2020 a plánu Komisie pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

L.

keďže poľnohospodárska výroba v EÚ je v prvom rade závislá od ropy a potravinový dodávateľský reťazec sa výrazne opiera o dostupnosť a cenovú prístupnosť tohto paliva; keďže sa očakáva začiatok poklesu celosvetovej produkcie ropy priemerne o 2 – 3 % ročne;

M.

keďže nárast cien ropy je neoddeliteľne spojený s nárastom vstupných nákladov poľnohospodárov, čo má za následok vyššie ceny za energiu, krmivá a hnojivá a ovplyvňuje celosvetovú produkciu potravín;

N.

keďže výroba poľnohospodárskych hnojív je úplne závislá od pripravenosti dodávok fosfátových minerálov; keďže sa cena tejto komodity zvýšila v rokoch 2007 a 2008 o 800 % a jej dodávky by mohli vrcholiť v rokoch 2033 – 2035, po ktorých bude čoraz vzácnejšia;

O.

keďže predovšetkým v živočíšnej výrobe sa náklady zvyšujú aj v dôsledku fytosanitárnych požiadaviek a požiadaviek v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia, hygieny a potravinovej bezpečnosti, v dôsledku čoho sa bude konkurencieschopnosť európskych producentov v porovnaní s producentmi v tretích krajinách, ktorí nemusia plniť také prísne požiadavky, ďalej znižovať;

P.

keďže EÚ nastavila vysokú úroveň noriem v oblasti potravinovej bezpečnosti, ochrany človeka a životného prostredia, čo má dôsledky z hľadiska času a nákladov na vývoj nových postupov a nástrojov na vyšších a nižších stupňoch potravinového reťazca;

Q.

keďže spotrebitelia, ktorí čelia znižovaniu svojej kúpnej sily, si čoraz častejšie vyberajú výrobky, ktorých kvalitatívne a bezpečnostné normy sú nižšie ako normy výrobkov pochádzajúcich z EÚ a ktoré nie je možné sledovať, najmä v prípade mäsa;

R.

keďže v priemere 42 % z celkového objemu dodávky vody v Európe sa používa v poľnohospodárstve (v Grécku je to 88 %, v Španielsku 72 % a v Portugalsku 59 %), keďže sa náklady na zavlažovanie, kanalizáciu vody v mokradiach a odvodňovanie zvýšili s cieľom zefektívniť technológie zavlažovania a keďže časť vody používanej v poľnohospodárstve sa vracia do prirodzeného vodného cyklu;

S.

keďže cena poľnohospodárskej pôdy a náklady na prenájom pôdy priamo ovplyvňujú životaschopnosť poľnohospodárstva a možnosť začínajúcich poľnohospodárov začať vykonávať túto činnosť;

T.

keďže koncentrácia na trhu dodávateľov vstupov pre poľnohospodárske podniky je veľmi vysoká – šesť spoločností ovláda takmer 75 % trhu s agrochemikáliami a tri spoločnosti ovládajú viac než 45 % trhu s osivom; keďže táto koncentrácia prispieva k udržiavaniu cien osív na vysokej úrovni a má výrazne negatívny vplyv na rôznorodosť plodín a keďže poľnohospodári majú len obmedzenú možnosť zasahovať do vývoja cenových trendov; keďže existuje veľká koncentrácia na trhu nielen pred primárnou produkciou, ale aj v (malo)obchode s potravinami, čím sa poľnohospodárstvo dostáva pod ďalší nákladový tlak;

U.

keďže životaschopnosť a konkurencieschopnosť malovýroby (menšinové plodiny) je neúmerne ovplyvnená legislatívnymi a štrukturálnymi zmenami v odvetviach zabezpečujúcich vstupy a keďže je potrebné vedieť viac o vplyvoch týchto zmien;

V.

keďže zvyšovanie nákladov pre poľnohospodárov spôsobujú najmä vyššie ceny paliva, hnojív a krmív;

W.

keďže so zreteľom na extrémne kolísanie cien v poľnohospodárstve v rámci celého potravinového reťazca a finančné špekulácie, ktoré s tým súvisia, je v záujme skvalitnenia hospodárskej súťaže a zvýšenia odolnosti voči kolísaniu cien nevyhnutná aj transparentnosť na trhu ešte na začiatku potravinového reťazca;

X.

keďže na zvládnutie nových hospodárskych a environmentálnych výziev vrátane výziev v súvislosti so stratégiou Európa 2020 sú potrebné dlhodobé investície do manažmentu vstupov a zdrojov vrátane energie, pôdy a živín, vodnej technológie, osív a agrochemikálií; keďže poradenské služby a inštitucionálne zlepšenia a inovácie ovplyvňujúce využívanie vstupov, prístup a znalosti poľnohospodárov sú rozhodujúce pre prijatie poľnohospodárskych systémov, ktoré sú účinnejšie z pohľadu zdrojov, udržateľnejšie a inovačnejšie;

Y.

keďže fermentácia hnojovice je z hľadiska pestovania rastlín a životného prostredia žiaduca, pričom je tiež potrebné vytvoriť stimuly pre výrobu energie z biomasy, čo je opatrenie, ktoré bude, okrem iného, prispievať k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu;

Z.

keďže v poľnohospodárstve existuje značný potenciál pre úspory energie a nákladov na základe vyššej energetickej účinnosti, ktorú možno ďalej zlepšiť miestnou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá v plnej miere využíva potenciál obnoviteľných zdrojov (najmä veterná energia, solárna energia, biomasa, bioplyn, biopalivá, využívanie odpadových produktov atď.);

AA.

keďže diverzifikácia a rotácia plodín môže prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a zabezpečiť udržateľné využívanie syntetických hnojív a pesticídov;

AB.

keďže produkciou strukovín obsahujúcich bielkoviny v EÚ, ako aj skvalitnením systémov produkcie využívajúcich pasienky by sa znížil deficit bielkovín v EÚ a jej závislosť od dovozu krmív a mohlo by to mať obrovský ekonomický prínos pre poľnohospodárov, nie je to však riešenie, ktoré by vzhľadom na existujúce viaceré nerovnováhy v dodávateľskom reťazci vstupov pre poľnohospodárske podniky fungovalo rovnako všade, pričom by tiež viedlo k zníženiu produkcie iných plodín pestovaných na ornej pôde, ktoré sú z hľadiska zdrojov účinnejšie;

AC.

keďže osivá uskladnené v poľnohospodárskych podnikoch môžu byť za istých okolností a pre určité odrody alternatívou komerčných osív;

AD.

keďže nevhodné podmienky uskladňovania a prepravy spôsobujú, že sa významné množstvo poľnohospodárskych komodít kazí, je potrebné ho zlikvidovať a nebude tak k dispozícii ako potraviny ani krmivo (FAO, Global Food Losses And Food Waste – Celosvetové plytvanie potravinami a potravinový odpad, 2011);

1.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili transparentnosť cien vstupov v poľnohospodárskych podnikoch a aby zaručili, že sa pravidlá hospodárskej súťaže budú uplatňovať a presadzovať oboma smermi obchodného reťazca;

2.

žiada o dôkladnejšiu kontrolu a lepšiu analýzu hospodárskych základov na európskej a svetovej úrovni, ktorá by vysvetlila zvyšovanie cien potravín a najmä interakcie medzi kolísaním ponuky a dopytu, ako aj rozširovanie interakcií medzi pohybmi cien energie, vstupov a potravinových komodít;

3.

žiada Komisiu, aby zdokonalila svoju analýzu dôvodov extrémnych výkyvov na trhu a snažila sa o vyjasnenie interakcií medzi špekuláciami a poľnohospodárskymi trhmi, ako aj medzi cenami na trhoch s energiou a cenami potravinových komodít; zdôrazňuje, že by to malo byť súčasťou snáh o lepšie regulovanie a zvýšenie transparentnosti a kvality informácií o finančných trhoch na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ vrátane nadchádzajúcej revízie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhu (MAD);

4.

vyzýva Komisiu, aby nabádala k zlepšovaniu agronomických postupov a hospodárenia s udržateľnými poľnohospodárskymi zdrojmi s cieľom zabezpečiť stabilné a produktívne poľnohospodárstvo, znížiť náklady na vstupy a plytvanie živinami a zvýšiť úroveň inovácie, účinnosti zdrojov, efektívnosti a udržateľnosti v rámci poľnohospodárskych systémov; je presvedčený, že by sa to dalo urobiť v rámci ohláseného európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť; zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu pre poľnohospodárov, ktorý by priniesol rovnováhu do všetkých oblastí poľnohospodárstva (produkcia, životné prostredie, ziskovosť, sociálny rozmer);

5.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala udržateľné a produktívne poľnohospodárstvo s cieľom riešiť problémy týkajúce sa životného prostredia a potravín, ako aj zaručiť, aby bolo poľnohospodárstvo naďalej ziskové a konkurencieschopné na svetovom trhu;

6.

víta nástroj na monitorovanie cien potravín v Európe vytvorený Eurostatom a zriadenie fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ktorého súčasťou musí byť sektor vstupov pred primárnou výrobou a ktorý by mal zvýšiť transparentnosť vývoja cien vstupov a mal by prispieť k zlepšeniu výstupných cien poľnohospodárov; trvá na tom, že by sa Európskemu parlamentu mali predkladať pravidelné správy o dosiahnutom pokroku a konkrétne návrhy a mali by byť s ním prediskutované;

7.

domnieva sa, že prvovýrobcovia nemôžu v plnej miere profitovať z vyšších cien výstupov, lebo ich tlačia na jednej strane nízke výstupné ceny spôsobené silnou pozíciou spracovateľov a maloobchodníkov a na druhej strane vysoké vstupné ceny spôsobené zvýšenou koncentráciou podnikov zabezpečujúcich vstupy;

8.

vyzýva Komisiu, aby lepšie zhodnotila vplyv právnych predpisov EÚ na udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva; domnieva sa, že by sa predovšetkým mali zohľadniť náklady súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov a ich vplyv na dostupnosť vstupov, ako aj ceny týchto vstupov;

9.

vyzýva vnútroštátne a európske orgány v oblasti hospodárskej súťaže, aby riešili otázku zneužívania dominantného postavenia poľnohospodárskych obchodných spoločností, maloobchodníkov s potravinami a spoločností v oblasti vstupov a aby uplatňovali protimonopolné právne predpisy, a to najmä v odvetví hnojív, kde sa poľnohospodári stretávajú s obrovskými ťažkosťami, ak si chcú vopred nakúpiť nevyhnutné hnojivá na svoju produkciu; domnieva sa, že európske orgány v oblasti hospodárskej súťaže (GR pre hospodársku súťaž atď.) by preto mali uskutočniť celoodvetvové vyšetrovanie na preskúmanie celého odvetvia s cieľom odhaliť všetky protikonkurenčné postupy;

10.

zdôrazňuje, že všetky opatrenia v tejto oblasti si vyžadujú, aby sa vopred vymedzili zneužívajúce a nečestné praktiky a praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktorá musí byť koncepčne objektívna a prísna, aby bolo možné realizovať potrebné osobitné formy regulácie a monitorovania;

11.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú štúdiu rozdielov medzi prístupmi a politikami 27 vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a aby podporila riešenia, ktoré by zahŕňali všetkých partnerov v potravinárskom výrobnom reťazci a ktoré by zabránili dominantnému postaveniu jedného alebo len malého počtu subjektov vstupného alebo výstupného reťazca, ktoré sa často presadzujú na úkor poľnohospodárskeho producenta;

12.

domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť systém účinnej kontroly takýchto postupov buď administratívnymi, alebo právnymi prostriedkami a vytvoriť mechanizmus posudzovania a sledovania členských štátov Komisiou, pričom by sa tiež zaviedli dostatočne odstrašujúce a pohotové pokuty;

13.

zdôrazňuje tiež potrebu vytvoriť na úrovni Európskej únie systém výmeny informácií o osvedčených postupoch v oblasti manažmentu živín, energie a prírodných zdrojov a manažmentu ďalších vstupov, aby sa dosiahla lepšia účinnosť a efektívnosť vstupov;

14.

žiada, aby sa do novej SPP začlenili osobitné podporné opatrenia na lepšie a účinnejšie riadenie zdrojov a udržateľné postupy, pomocou ktorých sa znížia náklady na vstupy a používanie vstupov a zlepší sa schopnosť poľnohospodárov prispôsobovať sa kolísaniu cien vrátane opatrení, ktoré budú podporovať krátke reťazce vstupov a potravinové reťazce;

15.

víta zvýšený záujem Komisie o biohospodárstvo Európy; žiada venovať významnú časť budúceho rámcového programu pre výskum výskumu a vývoju v oblasti efektívneho využívania a riadenia poľnohospodárskych vstupov a skvalitneniu poľnohospodárskej účinnosti; zdôrazňuje, že výsledky výskumu sa musia previesť do praktického rozvíjania poľnohospodárskej produkcie prostredníctvom vyškoľovania a tvorby kapacít pre poľnohospodárov; zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce verejných a súkromných sektorov a organizácií poľnohospodárov v tejto oblasti, čím by sa zaistila praktická aplikácia v praxi, ktorá by mohla zlepšiť a zmodernizovať priemysel;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dôkladnejšie zamerali na úlohu, ktorú by mohli zohrávať združenia producentov a družstiev, pokiaľ ide o organizáciu hromadného nákupu poľnohospodárskych vstupov, s cieľom posilniť rokovaciu pozíciu poľnohospodárov voči subjektom nachádzajúcim sa v skoršej fáze výrobného reťazca;

17.

vyzýva Komisiu, aby lepšie informovala poľnohospodárov a spotrebiteľov o potrebe účinnejšieho hospodárenia s energiou, vodou a prírodnými zdrojmi v potravinovom reťazci s cieľom výrazne obmedziť plytvanie zdrojmi a potravinami;

18.

uznáva, že udržateľný rast je jednou z kľúčových priorít stratégie Európa 2020 a že závislosť Únie od fosílnych palív nás vystavuje otrasomšokom na týchto trhoch; znovu opakuje potrebu nahradiť túto závislosť od obmedzených zdrojov dostatočne spoľahlivými alternatívami a pritom dbať na rovnováhu medzi udržiavaním produkcie potravín a podporou výroby energie;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície do úspor energie a výroby energie z obnoviteľných zdrojov (veterná energia, solárna energia, bioplyn, geotermálna energia atď.) v poľnohospodárskych podnikoch alebo v rámci projektov miestnych partnerstiev (veterná energia, solárna energia, bioplyn, geotermálna energia atď.) uskutočňovaných miestnymi subjektmi s osobitným zameraním na využívanie odpadu a vedľajších produktov;

20.

zdôrazňuje význam spracovania hnoja, ktorý nielenže predstavuje obnoviteľný zdroj energie, ale tiež znižuje tlak na životné prostredie a je náhradou za umelé hnojivá vo forme minerálnych koncentrátov; vyzýva Komisiu, aby v smernici o dusičnanoch uznala spracovaný hnoj za náhradu za umelé hnojivo, aby sa tak mohol hnoj považovať za zdroj energie;

21.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby opatrenia verejnej podpory pre biomasu a agropalivá vrátane bioplynu neprispievali k neudržateľnému konkurenčnému boju v oblasti zdrojov medzi výrobou potravín a energie, ktorá musí byť organizovaná udržateľným spôsobom;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili využívanie energie a tepla vyrobených z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch v súkromných a verejných energetických systémoch a sústavách, a pomohli tým vytvoriť nové zdroje príjmov pre poľnohospodárov;

23.

nazdáva sa, že by sa prostredníctvom programov EÚ v oblasti rozvoja vidieka a dobrovoľných ekologizačných opatrení budúcej SPP mali sprístupniť účinné opatrenia v oblasti úspor energie a hospodárenia s ňou v poľnohospodárskych podnikoch a na miestnej úrovni;

24.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu nákladov na energie v rozličných súčasných poľnohospodárskych systémoch a u súvisiacich dodávateľov vstupov, v spracovateľskom priemysle a v distribučných systémoch v súvislosti s produktivitou a výstupom a aby pri tom zohľadnila otázku energetickej účinnosti a využívania udržateľných zdrojov energie s cieľom poskytnúť odpoveď na nové výzvy;

25.

vyzýva k účinnejším opatreniam a stimulom, ako sú diverzifikácie plodín vrátane pestovania strukovín a striedania plodín prispôsobeného miestnym podmienkam, v reforme SPP po roku 2013, vzhľadom na pozitívny vplyv, ktoré majú na zmierňovanie zmeny klímy, kvalitu pôdy a vody a schopnosť poľnohospodárov znížiť náklady na vstupy;

26.

vyzýva tiež Komisiu a Radu, aby zahrnuli investície do presného poľnohospodárstva do nepovinného celoeurópskeho zoznamu ekologizačných opatrení, ktoré sa v rámci SPP majú odmeňovať, pretože tieto inovačné postupy (napríklad pôda monitorovaná systémom GPS) majú podobné pozitívne účinky na zmierňovanie zmeny klímy, kvalitu pôdy a vody a finančné prostriedky poľnohospodárov (s výrazným obmedzením využívania hnojív, vody, prostriedky na zúrodňovanie pôdy, prípravkov na ochranu rastlín a pesticídov, čo povedie k zníženiu vstupných nákladov pre poľnohospodárov);

27.

zdôrazňuje, že poľnohospodárska produkcia EÚ závisí od dovozu fosfátových minerálov, ktoré sú potrebné na výrobu hnojív, pričom väčšina z nich sa ťaží v piatich krajinách sveta; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala touto problematikou;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali na recykláciu živín (najmä fosfátov a dusíka) z tokov odpadu a predovšetkým na recykláciu odpadu ako súčasť kaskádového procesu po tom, čo sa využije na produkciu tepelnej energie, pričom musí byť zabezpečené hĺbkové preskúmanie ich prípadného využitia, adekvátne spracovanie potenciálne škodlivých látok a prísne kontroly; zdôrazňuje, že tekutý hnoj, ktorý spĺňa požiadavky na kvalitu stanovené právnym predpisom o hnojivách a je určený na spracovanie na tento účel, nie je odpadovým produktom, a to ani v prípade, že sa predtým fermentoval v poľnohospodárskom zariadení na výrobu bioplynu;

29.

vyzýva Komisiu, aby lepšie vyhodnotila vplyv straty výrobkov na ochranu rastlín na konkurencieschopnosť a udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva, pričom by sa konkrétne zamerala na udržateľnosť výrobkov, ktoré sú stále dostupné, a na vplyv, ktorý by mal menší počet konkurenčných výrobkov na trhu, na ceny;

30.

vyzýva Komisiu, aby pouvažovala o možnostiach zaručenia budúcej životaschopnosti menšinových plodín a menšinového využívania a zároveň zaistila úplnú zlučiteľnosť a jednotnosť so spoločnou poľnohospodárskou politikou, pričom by zapojila všetky subjekty potravinového dodávateľského reťazca;

31.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene predložila Parlamentu a Rade správu o možnostiach a alternatívach zvýšenia domácej produkcie bielkovinových plodín v EÚ; zdôrazňuje, že aj keď rozšírenie domácej produkcie bielkovinových plodín bude mať určitý prínos, je nepravdepodobné, že by malo výrazný vplyv na dovoz krmív z krajín mimo EÚ; preto sa domnieva, že z krátkodobého hľadiska treba preskúmať iné možnosti na riešenie nedostatku bielkovín v EÚ, a poukazuje konkrétne na zásadnú úlohu dovozu sóje; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že tieto opatrenia neohrozia celkový cieľ EÚ, ktorým je bezpečnosť dodávok potravín z hľadiska úrovne produktivity a výstupu;

32.

opätovne zdôrazňuje potrebu zaviesť do novej SPP vhodné opatrenia a nástroje na podporu tých poľnohospodárov, ktorí pestujú bielkovinové plodiny, a tým potenciálne znižujú deficit EÚ v oblasti bielkovinových plodín a obmedzujú kolísavosť cien, pričom tiež zlepšujú poľnohospodárske postupy a úrodnosť pôdy;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci nadchádzajúcej revízie nariadenia (ES) č. 2100/94 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín zachovali pre poľnohospodárov možnosť využívania osív vyprodukovaných a spracovaných v poľnohospodárskych podnikoch, ako sa to uvádza v článku 14 ods. 1 a 2, vzhľadom na možný hospodársky, kultúrny a environmentálny prínos a na podporu biodiverzity v poľnohospodárstve; požaduje v tejto súvislosti, aby sa uskutočnilo spravodlivé a vyvážené preskúmanie práva na pestovanie rastlín a súčasných obmedzení použitia osív uskladnených v poľnohospodárskych podnikoch s cieľom zlepšiť a zjednodušiť právny rámec a zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi potrebou inovácií a zachovania a zvýšenia rôznorodosti plodín, ako aj zlepšenia životných podmienok malých a stredných poľnohospodárov;

34.

poukazuje na význam výskumných projektov, ktoré študujú šľachtenie odrôd rastlín, ktoré si dlhodobo zachovávajú svoje vlastnosti, a nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporili takéto projekty a tiež opatrenia na podporu pestovania miestnych krmovín, ako je ľan, hybrid pšenice a raže (tritikale) a vika hrachorovitá (Vicia lathyroides) a ďalšie;

35.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskej banky pre osivá v záujme uskladnenia a záchrany genofondu odrôd rastlín, boja proti strate biodiverzity a prepojenia rozmanitosti plodín s kultúrnym dedičstvom členských štátov;

36.

vzhľadom na nadchádzajúcu globálnu konferenciu Rio+20 žiada novú iniciatívu EÚ v oblasti ochrany, udržateľného využívania a marketingu kvality v oblasti biodiverzity v poľnohospodárstve s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu vyplývajúcu z poľnohospodárstva;

37.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom štúdie preskúmala vplyv prenájmu pôdy a zvýšených nákladov na nákup a prenájom pôdy na odvetvia poľnohospodárstva v členských štátoch EÚ;

38.

zdôrazňuje, že nároky na jednotné poľnohospodárske platby, keď sú založené na historických hodnotách alebo keď sa s nimi dá obchodovať bez pozemkov, môžu investori a špekulanti zvýšiť na inflačné hodnoty na účely toku príjmov a nie aktívneho poľnohospodárstva; konštatuje, že vytvorené deformácie fungujú ako výrazné vstupné náklady a bariéry príchodu nových poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, Parlament a členské štáty a regióny, aby zaistili, že sa v rámci reformy SPP primerane vyriešia tieto problémy a že nároky na platby budú dostupné pre všetkých poľnohospodárov na účely aktívnej produkcie;

39.

žiada Komisiu, aby vypracovala správu o vplyve používania pozemkov na rozvoj infraštruktúry a obytných a nárazníkových zón na náklady poľnohospodárskych podnikov;

40.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci reformy SPP a rámcovej smernice o vode usilovala vytvoriť lepšie zavlažovacie a odvodňovacie systémy a systémy zadržiavania vody na poľnohospodárske účely, ktoré účinnejšie hospodária s vodou vrátane zlepšovania kapacity pôdy zadržiavať vodu, zachytávania dažďovej vody v suchých oblastiach a odvodňovania vo vlhkých oblastiach s cieľom znížiť využívanie sladkovodných zdrojov a tiež ako prostriedku na prevenciu pred zmenami v zrážkach v dôsledku zmeny klímy;

41.

vyzýva Komisiu, aby pracovala na riešení problémov odvodňovania, ktoré by zohľadňovali také faktory, ako sú veľký objem zrážok, nízko položené oblasti a stojatá voda;

42.

v tejto súvislosti upozorňuje Komisiu na pozitívny vplyv presného poľnohospodárstva na využívanie vody (prostredníctvom monitorovania pôdnych podmienok pomocou GPS a predpovedí počasia) a žiada, aby sa investície do týchto a iných inovačných riešení znižujúcich využívanie vstupov, ako sú voda, hnojivá a produkty na ochrany rastlín, mohli zastrešovať ekologizačnými možnosťami budúcej SPP;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili manažment a prerozdeľovanie vodných práv a aby rozšírili multifunkčné poľnohospodárske ekosystémy a systémy agrolesníctva;

44.

žiada zvýšiť podporu školeniam poľnohospodárov v oblasti účinného hospodárenia s vodnými zdrojmi, odvodňovania a zavlažovania vrátane praktických nástrojov na zadržiavanie vody a opatrení na zabránenie stratám živín, salinizácii alebo vzniku močiarov, ako aj v oblasti zlepšených systémov oceňovania a hospodárenia s vodnými zdrojmi na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom pomáhať predchádzať plytvaniu vody a znížiť z dlhodobého hľadiska vstupné náklady a zároveň podporovať aj kontrolu vodných potrubí s cieľom zaistiť, aby úniky vody nemali výrazný vplyv na výrobné náklady a kvalitu produkcie;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/11

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (1), z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou (2), z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (3) a z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591) a na rôzne pracovné dokumenty priložené k tomuto oznámeniu a tiež na svoje uznesenia zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (5) a z 19. januára 2012 o dodávateľskom reťazci vstupov pre poľnohospodárske podniky (6),

—

so zreteľom na smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca (8),

—

so zreteľom na záverečné odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu zo 17. marca 2009 a závery z 29. marca 2010 o lepšom fungovaní potravinového dodávateľského reťazca v Európe,

—

so zreteľom na údaje Eurostatu o cenových indexoch prostriedkov poľnohospodárskej výroby (náklady na vstupy) a cenových indexoch poľnohospodárskych výrobkov (ceny výstupov) (9),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii (10) a svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe (11),

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2008 s názvom Poľnohospodárske systémy s nízkymi vstupmi: príležitosť na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva (12),

—

so zreteľom na správu s názvom Podnikanie v poľnohospodárstve a právo na výživu, ktorú vypracoval osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v oznámení Komisie o lepšom fungovaní potravinového reťazca (COM(2009)0591) bola naznačená výrazná nerovnováha vo vyjednávacej sile, ktorá sa premieta do nespravodlivých obchodných praktík, akými sú oneskorené platby, jednostranné zmluvné úpravy, nespravodlivé zmluvné podmienky, obmedzený prístup na trhu, nedostatok informácií o tvorbe cien, nerovnomerné rozloženie ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, zneužívanie trhovej moci dodávateľmi alebo kupujúcimi, napr. prostredníctvom kartelov a zachovávaním pôvodnej ceny pri ďalšom predaji, nákupné aliancie a iné;

B.

keďže úroveň koncentrácie veľmi veľkých maloobchodníkov v Európskej únii negatívne ovplyvňuje výrobcov a iných dodávateľov, pretože má za následok rastúcu nerovnováhu sily medzi zmluvnými stranami; keďže poľnohospodárski výrobcovia a spracovatelia postupne strácajú svoju vyjednávaciu silu vzhľadom na cenové úrovne v rámci hodnotového reťazca – od prvovýroby, cez spracovanie až ku konečnému zákazníkovi; keďže nadmerná koncentrácia vedie k poklesu, pokiaľ ide o rozmanitosť výrobkov, kultúrne dedičstvo, maloobchodné predajne, pracovné miesta a živobytie;

C.

keďže problémy poľnohospodárov súvisiace s príjmami sa naďalej prehlbujú a cena, ktorú za výrobky platia spotrebitelia, sa neodráža v cene, ktorá je vyplácaná poľnohospodárom za ich produkciu, čo oslabuje schopnosť poľnohospodárov investovať a inovovať a môže mnohých z nich dohnať k opusteniu poľnohospodárskej činnosti;

D.

keďže strata vyjednávacej sily, zvýšenie výrobných nákladov a nemožnosť návratnosti týchto nákladov v rámci potravinového distribučného reťazca môžu ohroziť prežitie poľnohospodárskych podnikov, a tým eventuálne oslabiť dlhodobý výrobný potenciál v členských štátoch a zvýšiť ich závislosť od vonkajších trhov;

E.

keďže vyvážené obchodné vzťahy by nielen zlepšili fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ale prostredníctvom zvýšenej konkurencieschopnosti by priniesli úžitok aj poľnohospodárom a v konečnom dôsledku i spotrebiteľom;

F.

keďže nedávne kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s fungovaním potravinových dodávateľských reťazcov v Európe a vo svete a zvýšilo u poľnohospodárov pocit neistoty, pokiaľ ide o príjmy z poľnohospodárskej činnosti a dlhodobé investície;

G.

keďže dokonca ani spotrebitelia nemajú prospech z nízkych výkupných cien poľnohospodárskych produktov v dôsledku postupnej straty vyjednávacej sily poľnohospodárov v potravinovom reťazci, najmä preto, že pri dovezených poľnohospodárskych výrobkoch sa často neuplatňujú rovnaké požiadavky na kvalitu, pracovné práva a environmentálne normy a normy starostlivosti o zvieratá, aké musia dodržiavať európski poľnohospodári;

H.

keďže orgány na ochranu hospodárskej súťaže v mnohých členských štátoch zistili, že existujú štyri kľúčové oblasti, v ktorých nerovnováha v potravinovom dodávateľskom reťazci predstavuje osobitný problém: jednostranné ukladanie zmluvných podmienok, postupy poskytovania zliav, sankcie a platobné podmienky;

1.

zdôrazňuje, že problém nerovnováhy v potravinovom distribučnom reťazci má jednoznačne európsky rozmer, čo si vzhľadom na strategický význam agropotravinárskeho reťazca pre Európsku úniu žiada osobitné európske riešenie; poukazuje na skutočnosť, že v potravinovom dodávateľskom reťazci, poľnohospodárstve, agropotravinárskom priemysle a systéme distribúcie potravín je zamestnaných 7 % všetkých zamestnancov EÚ a tieto oblasti generujú 1 400 miliárd EUR ročne, čo je suma, ktorá je vyššia ako v ktoromkoľvek inom odvetví výroby v EÚ, a že podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote potravinového dodávateľského reťazca klesol z 31 % v roku 1995 na 24 % v roku 2005 v EÚ 25;

2.

poukazuje na pokračujúcu činnosť fóra na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca, predovšetkým jeho odbornej skupiny pre podniky; žiada, aby mu boli oficiálne a pravidelne podávané informácie o pokroku, ktorý sa dosiahol v jeho činnosti, a o prijatých rozhodnutiach;

3.

podporuje kvalitnú prácu odbornej skupiny pre zmluvné postupy medzi podnikmi fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca, najmä čo sa týka vymedzenia zjavne nekalých obchodných postupov, ich zapísania do zoznamu a zhodnotenia, a to na základe údajov a konkrétnych príkladov; vyzýva na jasnú podporu iniciatív na podporu dialógu medzi stranami v tejto veci; víta skutočnosť, že zainteresované strany sa dohodli na zásadách, ktorými sa majú riadiť osvedčené postupy, ako to bolo predložené fóru na vysokej úrovni 29. novembra 2011, a naliehavo vyzýva tieto strany, aby prijali vykonávacie opatrenia;

4.

vyzýva Komisiu, aby podľa potreby a spôsobom, ktorým sa nenaruší riadne fungovanie trhov, navrhla prísne právne predpisy EÚ s cieľom zabezpečiť korektné a transparentné vzťahy medzi výrobcami, dodávateľmi a distribútormi potravinových výrobkov, a aby riadne vykonávala predpisy, ktoré sú už v platnosti, v neposlednom rade preto, že najnovšie údaje týkajúce sa poľnohospodárskych príjmov predložené Eurostatom dokazujú, že od roku 2009 sa v príjmoch poľnohospodárskych podnikov na úrovni EÚ zaznamenal pokles vo výške 11,6 %, kým v rokoch 2000 – 2010 sa celkové vstupné náklady poľnohospodárov v EÚ zvýšili v priemere o takmer 40 %;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej prednostne riešili problém nespravodlivého rozdeľovania ziskov v potravinovom reťazci, najmä čo sa týka primeraných príjmov pre poľnohospodárov; uznáva, že v záujme podpory udržateľných systémov výroby je potrebné poskytovať poľnohospodárom kompenzácie za ich investície a záväzky v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že boj o moc musí ustúpiť vzťahom založeným na spolupráci;

6.

poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárska politika musí malým a stredným poľnohospodárskym podnikom vrátane rodinných podnikov umožniť, aby mali slušný príjem, vyrábali potraviny v dostatočnom množstve a primeranej kvalite za prijateľné ceny, vytvárali pracovné miesta, podporovali rozvoj vidieka a zaisťovali ochranu a udržateľnosť životného prostredia;

7.

trvá na tom, aby členské štáty hrali aktívnu úlohu pri podpore existujúcich a zostavovaní nových poradenských fór s riadnym zastúpením jednotlivých subjektov potravinového reťazca s cieľom podporovať dialóg a vypracovávať usmernenia, ktoré zabezpečia korektnejšie a vyrovnanejšie vzťahy; poukazuje na to, že takéto oficiálne konzultácie pomáhajú ochraňovať výrobcov a dodávateľov a zabraňujú odvetným opatreniam zo strany distribútorov;

8.

vyzýva vnútroštátne a európske orgány na ochranu hospodárskej súťaže a ostatné regulačné orgány zapojené do výroby a obchodu, aby prijali opatrenia proti nekalým nákupným praktikám najvplyvnejších veľkoobchodníkov a maloobchodníkov, ktorí poľnohospodárov neustále stavajú do veľmi nerovnej vyjednávacej pozície;

9.

dôrazne žiada jasné, dôsledné a objektívne vymedzenie nekalých a nespravodlivých praktík vrátane presnejších definícií pojmov a jasnejších vymedzení v súlade s mandátom vydaným Komisii na základe uznesenia o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu, aby takéto praktiky podliehali osobitným predpisom, dohľadu a objektívnym sankciám;

10.

upriamuje pozornosť na tento neúplný zoznam praktík, ktoré už vyvolávajú obavy u výrobcov v súvislosti s fungovaním potravinového dodávateľského reťazca:

11.

žiada vytvorenie rámca na účinnú kontrolu týchto praktík, a to v prvom rade tým, že sa v celom odvetví urobí prieskum prostredníctvom administratívnych alebo justičných prostriedkov, a následne zavedením systému hodnotenia a monitorovania, ktorý budú prevádzkovať členské štáty a koordinovať Komisia, a stanovením odradzujúcich sankcií uplatňovaných účinne a včas;

12.

v súvislosti so zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami žiada zaviesť lepšie prostriedky na zabezpečenie dodržania platobných lehôt, pri zohľadnení ustanovenia smernice o boji proti oneskoreným platbám, a na európskej úrovni zaviesť nové nástroje na minimalizáciu a harmonizáciu dĺžky obdobia od dodania tovaru do momentu, kedy dodávateľ naozaj prijme úhradu platby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné opatrenia na riešenie osobitných problémov, s ktorými sa stretávajú výrobcovia produktov podliehajúcich skaze s krátkou dobou skladovania, ktorí majú vážne problémy s peňažnými tokmi;

13.

berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia uviedla v návrhoch reformy SPP a ktorých cieľom je posilniť pozíciu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci poskytnutím podpory organizáciám producentov a medziodvetvovým organizáciám a presadzovaním krátkych reťazcov medzi výrobcami a spotrebiteľmi, akými sú trhy pre miestne produkty; domnieva sa, že posilnenie postavenia poľnohospodárov lepšou vnútornou organizáciou a profesionálnejším prístupom pomôže zabezpečiť, aby poľnohospodári získavali spravodlivejší podiel z pridanej hodnoty;

14.

víta odporúčanie Komisie týkajúce sa spolupráce členských štátov v oblasti výmeny osvedčených postupov pri oznamovaní zmluvných praktík a vypracovanie súborov vzorových zmlúv;

15.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila nástroj na monitorovanie cien v Európe a vyvinula ľahko používateľné, transparentné a viacjazyčné rozhranie, ktoré by spotrebiteľom a zainteresovaným stranám umožnilo porovnávať ceny základných potravín v konkrétnom členskom štáte a medzi rôznymi členskými štátmi pre každý stupeň potravinového dodávateľského reťazca a ktoré by tiež bralo do úvahy rozdiely v životných nákladoch v členských štátoch;

16.

vyzýva Komisiu, aby objasnila uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve s cieľom poskytnúť poľnohospodárom a ich medziodvetvovým organizáciám nástroje, ktoré im umožnia zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu; žiada preskúmanie a úpravu existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tak, aby sa zabezpečilo, že sa bude brať väčší ohľad na škodlivé účinky vertikálnej koncentrácie na celý potravinový dodávateľský reťazec, namiesto úzkeho zamerania sa na vzájomné postavenie jednotlivých podnikov na trhu a vnímania narúšania hospodárskej súťaže iba na základe jeho škodlivého účinku na spotrebiteľov;

17.

vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala činnosť svojich jednotlivých oddelení, aby mohla hrať účinnejšiu úlohu pri sledovaní cien v potravinovom reťazci a monitorovaní dynamiky v maloobchode a príslušných podielov na trhu v rámci EÚ; žiada vytvoriť funkciu nezávislého ombudsmana pre obchodovanie s potravinami, ktorý by bol v kontakte s príslušnými orgánmi v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže, ako aj s národnými ombudsmanmi pre obchodovanie s potravinami v každom členskom štáte v záujme koordinácie a výmeny informácií; ďalej sa domnieva, že európsky ombudsman a jednotliví národní ombudsmani by mali byť zodpovední za zabezpečenie súladu s príslušnými právnymi predpismi a navrhovanie včasných a primeraných sankcií;

18.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú štúdiu rozdielov medzi prístupmi a politikami 27 vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a aby podnietila navrhovanie riešení, ktoré by zahŕňali všetkých partnerov v potravinovom výrobnom reťazci a ktoré by bránili zneužívaniu dominantného postavenia jedného alebo obmedzeného počtu subjektov vstupného alebo výstupného reťazca, ktorí sa často presadzujú na úkor poľnohospodárskeho výrobcu;

19.

domnieva sa, že by sa mala prioritne realizovať informačná kampaň v celej EÚ, prostredníctvom ktorej by sa poľnohospodárom poskytli informácie o ich zmluvných právach a o najbežnejších nezákonných, nespravodlivých a nekalých zmluvných a obchodných praktikách, ako aj o prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii na nahlasovanie takýchto praktík;

20.

nazdáva sa, že riešenie nerovnováhy potravinového distribučného reťazca zahŕňa samoreguláciu, ale vyžaduje si aj reguláciu a úpravu právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že členské štáty by mali presadzovať vypracovávanie osvedčených postupov a/alebo kódexov správania v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami, ku ktorým patria výrobcovia, priemyselné odvetvia, dodávatelia, maloobchodníci a zástupcovia spotrebiteľov, a čo najlepšie využiť existujúcu súčinnosť;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/16

—

so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej článok 189, ktorý sa týka politiky výskumu a technologického vývoja a politiky v oblasti kozmického priestoru a ktorý sa osobitne zmieňuje o vypracovaní európskej politiky v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie politík Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (KOM(2011)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31 mája 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov,

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 11. novembra 2003 s názvom Vesmír – nová európska hranica pre rozširujúcu sa Úniu: akčný plán pre uplatňovanie európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (KOM(2003)0673),

—

so zreteľom na rozhodnutie 2004/578/ES z 29. apríla 2004 o uzavretí Rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou (3),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o financovaní európskeho programu satelitnej rádionavigácie (Galileo) v rámci Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a viacročného finančného rámca na roky 2007 až 2013 (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0500),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 683/2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Záleží nám na väčšej bezpečnosti našej planéty (KOM(2008)0748),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): výzvy a ďalšie kroky v oblasti zložky „vesmír“ (KOM(2009)0589),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (7),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GNSS) (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0431/2011),

A.

keďže v článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Európskej únii výslovne zveruje úloha spočívajúca vo vypracovaní politiky v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie jej politík;

B.

keďže politika v oblasti kozmického priestoru je zásadným prvkom stratégie Európa 2020 a tvorí neoddeliteľnú súčasť hlavnej iniciatívy týkajúcej sa priemyselnej politiky;

C.

keďže satelitné komunikačné služby už v súčasnosti slúžia vládam a občanom EÚ;

D.

keďže táto stratégia podporuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva tým, že ponúka obchodné príležitosti, stimuluje inovácie a zvyšuje blahobyt a bezpečnosť občanov;

E.

keďže kozmický priestor má pre Európu strategický význam a je kľúčovým prvkom jej nezávislého rozhodovania a krokov;

F.

keďže európsky priemysel v oblasti kozmického priestoru vytvára konsolidovaný obrat vo výške 5,4 mld. EUR a zamestnáva viac ako 31 000 osôb s vysokou odbornosťou;

G.

keďže európske odvetvie satelitnej komunikácie je zásadne dôležitým prvkom pre udržanie zdravého európskeho kozmického priemyslu, lebo viac než polovica obratu európskeho priemyslu sa odvodzuje od výroby alebo vypúšťania telekomunikačných satelitov;

H.

keďže Európsky parlament nepretržite poskytoval úplnú podporu európskemu systému GNSS zavádzanému prostredníctvom programov Galileo a EGNOS, ktorého cieľom je zlepšiť každodenný život európskych občanov, zabezpečiť samostatnosť a nezávislosť Európy a získať významný podiel na celosvetovom trhu so špičkovými technológiami, ktorý súvisí so satelitnou navigáciou;

I.

keďže v súčasnosti je EÚ závislá od amerického globálneho systému určovania polohy (GPS) s približne 7 % HDP hodnoty činností, ktoré sú na tento systém odkázané, a so zreteľom na to, že od systému Galileo sa očakáva, že v porovnaní s americkým GPS poskytne výhody, napr. väčšiu presnosť, globálnu integritu, autentifikáciu a záruku služby, a Európskej únii poskytne aj strategickú samostatnosť; keďže satelitný systém Galileo môže mať význam pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a kvality mnohých služieb v Európe;

J.

keďže v dôsledku zvýšených nákladov programu, ktoré vyplývajú predovšetkým z nepresných odhadov nákladov a nevhodných stratégií riadenia nákladov, možno zo súčasného rozpočtu financovať len zavedenie počiatočnej prevádzkovej spôsobilosti (IOC);

K.

keďže Komisia predložila návrh na financovanie programu Galileo vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ale tento rámec nezahŕňa financovanie programu GMES, čím je vážne ohrozená budúcnosť tohto programu;

L.

keďže pred prijatím rozhodnutia o zvýšení finančného záväzku z rozpočtu Únie v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci je potrebné, aby Komisia predložila jasné a podrobné posúdenie všetkých prípadných technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov pre programy Galileo aj GMES;

M.

keďže program GMES je tiež programom pod európskym vedením, ktorý slúži európskym občanom tým, že poskytuje geografické informácie pomáhajúce verejným inštitúciám pri zavádzaní politík vrátane správy životného prostredia, riadenia rizík a ochrany občanov; keďže program GMES musí zaručiť kontinuitu prístupu k informáciám o životnom prostredí a zaistiť bezpečnosť, a to na základe stálych kozmických a lokálnych pozorovacích infraštruktúr a s čo najlepším využitím zdrojov dostupných v Európe;

N.

keďže pokračovanie existencie konkurencieschopného, technologicky vyspelého kozmického odvetvia podporovaná ambicióznym výskumom a vývojom a ďalšie činnosti ako prieskum kozmického priestoru, zaistenie kozmickej infraštruktúry a medzinárodná spolupráca sú rozhodujúcimi prvkami úspešnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

O.

keďže, ako zdôrazňuje Európska komisia, na splnenie cieľov európskej politiky v oblasti kozmického priestoru musí byť zaručený nezávislý prístup do kozmického priestoru;

P.

keďže európske priemyselné know-how je osobitne dôležité pre úspešnú politiku v oblasti kozmického priestoru a keďže veľké európske programy zohrávajú kľúčovú úlohu pri európskej integrácii a v súvislosti s európskou konkurencieschopnosťou;

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov ako prvú etapu zavedenia komplexnej a na užívateľa zameranej politiky Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech jej občanov, politík a diplomacie; domnieva sa, že Európska únia by mala zamerať svoje úsilie na rozvoj užívateľských kozmických služieb v prospech občanov zameraných na zlepšenie tvorby politiky a jej plnenia; domnieva sa, že správne využívanie vesmírnych programov, ako sú Galileo GMES, by v príslušných odvetviach viedlo k významnému zníženiu nákladov a bolo by prínosom pre regióny a miestne komunity;

2.

považuje za dôležité, aby politika v oblasti kozmického priestoru bola realistická a zameriavala sa na zlepšenie každodenného života európskych občanov, umožnenie nového hospodárskeho rastu, pestovanie inovačného potenciálu a podporu vedeckého pokroku svetovej triedy; zdôrazňuje, že kozmické riešenia (ktoré sa opierajú o najmodernejšie technológie a konkurencieschopnú európsku priemyselnú základňu) sú nevyhnutné na vyriešenie životne dôležitých spoločenských výziev dneška, ako sú prírodné katastrofy, zdroje a sledovanie klímy, pre rozvoj odvetvia telekomunikácií a podporu príslušných aplikácií v oblasti politík týkajúcich sa zmeny klímy, územného plánovania, správy životného prostredia, poľnohospodárstva, námornej bezpečnosti, rybného hospodárstva a dopravy;

3.

berie na vedomie významnú úlohu satelitných sietí pri dosahovaní celkového pokrytia EÚ širokopásmovým internetom do roku 2013, čo pomáha plniť ciele digitálnej agendy EÚ;

4.

víta zámer Komisie vypracovať politiku v oblasti kozmického priestoru osobitne prispôsobenú pododvetviam tohto priemyselného odvetvia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto politika by sa mala koordinovať nielen s agentúrou ESA a členskými štátmi, ale aj s Európskym parlamentom;

5.

domnieva sa, že Európska únia nesie zodpovednosť za koordináciu a konsolidáciu vnútroštátnych politík a programov v oblasti kozmického priestoru s cieľom zabezpečiť súdržný európsky prístup v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že takýto prístup by sa mal zameriavať na podporu pevnej, konkurencieschopnej a autonómnej európskej priemyselnej základne a konsolidáciu priemyselnej politiky, ktorá je schopná v strednodobom či dlhodobom horizonte vymýšľať, vyvíjať, zavádzať, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to vrátane finančných a legislatívnych mechanizmov;

6.

víta ciele stratégie v záujme posilnenia kozmickej infraštruktúry v Európe a podpory výskumu s cieľom zvýšiť európsku technologickú nezávislosť európskej priemyselnej základne, podporiť výmenu prospešnú pre oblasť kozmického priestoru i pre ostatné priemyselné odvetvia a stimulovať inovácie ako hnaciu silu európskej konkurencieschopnosti;

7.

konštatuje však, že zatiaľ čo sú prioritné kroky v oznámení Komisie dobre stanovené, zostávajú čiastočne nejasné; zdôrazňuje, že by sa mali spresniť a zahrnúť pritom posúdenie všetkých technických možností a s nimi súvisiacich nákladov, rizík, prínosov a sociálnych vplyvov vrátane všetkých možných vplyvov na priemyselnú základňu Európskej únie a európsku priemyselnú politiku; zdôrazňuje, že európsky program pre oblasť kozmického priestoru by sa mal zameriavať na oblasti s európskou pridanou hodnotou a vyhýbať sa rozptyľovaniu úsilia alebo zdvojovaniu činností uskutočňovaných agentúrou ESA;

8.

zdôrazňuje nevyhnutnosť jasného riadenia s účinnými mechanizmami dohľadu a koordinácie, pokiaľ ide o politiku v oblasti kozmického priestoru, s optimálnym využívaním zručností, ktoré sú v Európe k dispozícii, s cieľom harmonizovať priority a zabezpečiť riadne riadenie zdrojov pochádzajúcich z vnútroštátnych prostriedkov a z prostriedkov Európskej únie, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a iných európskych agentúr, ktoré sa zaoberajú kozmickým priestorom a sú pre EÚ významné;

9.

poznamenáva, že na siedmich doterajších zasadnutiach Rady pre kozmický priestor bola iba raz v krátkosti spomenutá doprava a že počas rokovaní Rady sa nevenovala dôkladná pozornosť významu politiky v oblasti kozmického priestoru pre dopravu, ako o tom svedčia ich výsledky rokovaní;

10.

zdôrazňuje potrebu lepšieho porozumenia závislosti významných odvetví a služieb od kozmického priestoru a nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu jeho dôležitosti;

11.

pripomína, že odvetvie dopravy zohráva kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov EÚ 20/20/20 v oblasti emisií CO2 a spotreby energie, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, a že udržateľný rast nie je možné dosiahnuť bez efektívneho odvetvia dopravy;

12.

domnieva sa, že stratégia Európskej únie v oblasti kozmického priestoru je potrebná na zabezpečenie toho, aby vesmírne technológie plne prispievali k bezpečnejšiemu a účinnejšiemu riadeniu a kontrole dopravy vo všetkých druhoch dopravy;

13.

súhlasí s Komisiou, že Európa si musí uchovať nezávislý prístup do kozmického priestoru, aby bola schopná dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila pri plnení svojej politiky v oblasti kozmického priestoru, a aby mohla mať naďalej prospech z využívania kozmických aplikácií; nabáda preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy v strategickej oblasti nosných rakiet, pričom by im mala predovšetkým venovať osobitnú pozornosť v rámci priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

14.

zdôrazňuje osobitný význam štartov kozmických rakiet v kontexte politiky v oblasti kozmického priestoru a zdôrazňuje potrebu čerstvého európskeho politického stimulu v tomto smere, a to so zreteľom na kritickú finančnú situáciu, ktorej čelí odvetvie štartov kozmických rakiet na celom svete;

15.

domnieva sa, že Galileo je hlavný program Európskej únie a prvý globálny systém satelitnej navigácie navrhnutý na civilné účely, ktorý by jej mohol v strategickej oblasti poskytnúť nezávislosť;

16.

žiada Komisiu, aby náležitým spôsobom doplnila legislatívny a finančný rámec, obzvlášť vzhľadom na stanovenie finančného rámca na roky 2014 – 2020, prístup k účinnému riadeniu, služby Galileo a pravidlá o zodpovednosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v záujme prevádzkyschopnosti programu Galileo a v záujme prípravy na jeho úplné využívanie je nevyhnutné:

17.

domnieva sa, že IOC schopná poskytovať počiatočné služby, by sa mala dokončiť najneskôr do roku 2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa zo systému Galileo skutočne stal druhý referenčný súbor GNSS, najmä pre výrobcov prijímačov; víta, že 21. októbra 2011 boli z európskeho kozmického strediska v Kourou na obežnú dráhu vypustené dva funkčné validačné satelity;

18.

vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie plnej prevádzkovej kapacity (FOC – Full Operating Capacity) založenej na súbore 27 satelitov plus vhodný počet záložných satelitov a primeranej pozemnej infraštruktúre je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia pridanej hodnoty systému Galileo z hľadiska autentifikácie, vysokej presnosti a nepretržitej služby a na dosiahnutie prínosu z hospodárskeho a spoločenského hľadiska; vyjadruje obavy, aby Galileo nestratil svoje vedúce postavenie, ak sa systém nedokončí včas a ak sa komercializácia a internacionalizácia služieb neuskutoční náležitým spôsobom; domnieva sa, že v záujme presvedčenia používateľov a investorov o dlhodobom záväzku Európskej únie je potrebná jasná a jednoznačná podpora dosiahnutia FOC zo strany všetkých európskych inštitúcií;

19.

domnieva sa, že finančný plán, ktorý sa má pre Galileo prijať, sa musí zostaviť tak, aby sa zabezpečilo dlhodobé plnenie požiadaviek a kontinuita, a to aj so zreteľom na náklady na prevádzku, údržbu a nahrádzanie;

20.

naliehavo žiada Komisiu a Agentúru pre európsky GNSS (GSA), aby vyvinuli omnoho väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia o GNSS medzi potenciálnymi užívateľmi a investormi, podporovali využitie služieb založených na GNSS a určili a sústredili dopyt po týchto službách v Európe;

21.

vyjadruje pevné presvedčenie, že dodatočné financovanie GNSS je možné zabezpečiť iba vtedy, ak sa u osôb s rozhodovacími právomocami a širšej verejnosti výrazne zvýši povedomie o nákladoch a prínosoch GNSS pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ; víta realizáciu konkrétnych iniciatív, ako je súťaž nápadov Galileo Masters;

22.

pripomína, že EGNOS je reálnym a fungujúcim programom; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné, aby sa tento program využíval v plnej miere a aby sa konkrétnym spôsobom využívali aj jeho aplikácie; upozorňuje na dôležitosť systému EGNOS, ktorý pokrýva celú EÚ, pre konsolidáciu spoločného trhu a zdôrazňuje potrebu rozšíriť tento systém v južnej, východnej a juhovýchodnej Európe, oblasti Stredozemného mora, Afrike a Arktíde;

23.

zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú rozhodujúci význam pre vytvorenie jednotného európskeho neba a pre a ďalší vývoj bezpečného a nákladovo efektívneho riadenia letovej prevádzky v Európe, vyzýva preto na stanovenie ambiciózneho a pevného harmonogramu spolu so stabilným financovaním výskumu a inovácií, čo zabezpečí technologický pokrok a rast priemyselných kapacít, na účely vykonávania oboch programov tiež vyzýva na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu, čo je základným predpokladom včasného spustenia jednotného európskeho neba, ktoré je dôležitým strategickým krokom smerom k prehĺbeniu európskej integrácie a posilneniu európskeho spoločného trhu;

24.

domnieva sa, že na implementáciu programu SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) je strategicky nevyhnutné propagovať využívanie systémov EGNOS a Galileo v civilnom letectve, najmä pokiaľ ide o ich využívanie pri pristávacích manévroch a na malých letiskách;

25.

vyzýva členské štáty, aby opätovne potvrdili svoje záväzky voči kozmickým projektom EÚ, ako je SESAR, ktoré budú nevyhnutné pre budúci rast a pracovné miesta v rôznych odvetviach;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť vo financovaní a spolupráci medzi stratégiami vojenského a civilného využitia kozmického priestoru;

27.

zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú zásadný význam pre dosiahnutie účinného a environmentálne udržateľného riadenia cestnej premávky, systémy na výber cestného mýta, systém eCall, ako aj systémy sledovania polohy v reálnom čase a budúce digitálne tachografy;

28.

zdôrazňuje, že monitorovanie prepravy nebezpečného a znečisťujúceho tovaru by malo byť prioritou v rámci systémov satelitnej navigácie a pozorovania;

29.

domnieva sa, že program GMES je tiež hlavným programom Európskej únie, ktorý má zásadnú úlohu pre pozorovanie Zeme; vyzdvihuje význam príspevku GMES k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a k podpore rastu a ekologického hospodárstva, ako aj dlhodobých investícií do technológií a infraštruktúry; opätovne potvrdzuje význam GMES ako základného nástroja v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia; poznamenáva, že získavaním a analýzou informácií na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni zabezpečí GMES získavanie presných informácií užitočných na monitorovanie atmosféry, morského prostredia a krajiny, účely civilnej ochrany, prevencie rizík, systémov včasného varovania, riadenia núdzových stavov a obnovy v nadväznosti na ekologické prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, na námorný a pobrežný dohľad, rozvoj poľnohospodárstva, vodné a pôdne hospodárstvo a regionálne plánovanie s využitím inovatívnych technológií environmentálneho hodnotenia a predkladania správ, prostredníctvom ktorých je možné kombinovať priestorové údaje s údajmi in situ;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby doplnila legislatívny rámec a predložila návrh na účinné riadenie rozličných úrovní vývoja a správy programu s využitím odborných znalostí verejných orgánov v EÚ vrátane agentúr EÚ a súkromného sektora pri vývoji a koordinácii služieb orientovaných na používateľov; naliehavo vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie, aby začlenili financovanie programu GMES do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020; znovu opakuje, že zahrnutie financovania programu GMES do viacročného finančného rámca by zabránilo plytvaniu investíciami, ktoré sa doposiaľ vynaložili v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum v oblasti služieb a informácií; pripomína, že doterajšie investície sa v dôsledku chýbajúceho finančného plánu týkajúceho sa dlhodobej ekonomickej podpory stanú zbytočnými; domnieva sa, že výzva členským štátom, aby naďalej uhrádzali náklady na zavedenie a celoročné udržiavanie tohto programu, by viedla k dlhodobo vyšším nákladom, rozdielom v prístupe k výstupným informáciám a rozdielnym výhodám pre európskych občanov a pravdepodobne k dočasnému pozastaveniu samotného programu, následnému prerušeniu poskytovania údajov a napokon k závislosti od neeurópskych vesmírnych infraštruktúr, v dôsledku čoho by sa súvisiace priemyselné odvetvia dostali do neistej hospodárskej situácie;

31.

zdôrazňuje, že náklady na program GMES sú už pokryté do roku 2013 (približné náklady na satelity vo výške 2,3 miliardy EUR plus náklady na služby vo výške 700 miliónov EUR) v celkovej výške 3 miliardy EUR, pričom ročný priemer odhadovaných nákladov na prevádzku programu v období 2014 – 2020 je 850 miliónov EUR; vyzýva Komisiu, aby podporovala verejno-súkromné partnerstvá a pritiahla viac súkromného kapitálu;

32.

žiada Komisiu, aby navrhla dlhodobý plán riadenia a financovania založený na preskúmaní všetkých možností a určila operačnú organizáciu zabezpečujúcu náležité riadenie a poskytovanie údajov zo služieb s cieľom zabezpečiť, aby súčasný úspech programu pokračoval, a dosiahnuť cieľ plnohodnotnej prevádzky od roku 2014; domnieva sa, že spoločná európska politika v oblasti dát by mala sprevádzať tieto opatrenia, aby sa zaručil skutočne otvorený prístup a dostupnosť jestvujúcich údajov; považuje za dôležité, aby sa stanovili dohody, ktoré treba uzavrieť s vnútroštátnymi agentúrami s cieľom maximalizovať interoperabilitu, kontinuitu a riadenie systému; považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby sa rozlišovalo medzi vedeckým a komerčným používaním, ako aj medzi vývojovými činnosťami uskutočňovanými agentúrou ESA a činnosťami v oblasti zavádzania, prevádzkovania a vývoja systémov, ktoré si vyžadujú európske štruktúry a osobitné právomoci;

33.

uznáva spoločenský prínos pre používateľov služieb GMES, pre ktorých má kontinuita a udržateľnosť zásadný význam, ak majú získať maximálne výhody z monitorovacích infraštruktúr, ktoré program ponúka;

34.

podporuje úvahy Komisie, pokiaľ ide o posilnenie bezpečnostnej zložky programu GMES v súvislosti s kontrolou hraníc, podporou vonkajšej činnosti Únie, námorným dohľadom, mimoriadnymi zložitými situáciami, humanitárnou pomocou a civilnou ochranou atď., pričom treba mať na zreteli citlivosť spracúvaných údajov a potrebu chrániť súkromie a iné občianske práva;

35.

domnieva sa, že politika v oblasti kozmického priestoru by mala zahŕňať aj politiky v oblasti bezpečnosti kľúčovej európskej kozmickej infraštruktúry a v oblasti bezpečného návratu zariadení po skončení ich prevádzky; uznáva rastúcu závislosť európskeho hospodárstva, politiky a spoločnosti od kozmickej infraštruktúry a zdôrazňuje, že táto infraštruktúra je zásadne dôležitá pre posilňovanie autonómie európskeho rozhodovania; domnieva sa, že vytvorenie európskeho systému dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (Space Situation Awareness system) by prispelo k ochrane kľúčových európskych kozmických infraštruktúr pred rizikom kolízie vesmírnej lode s vesmírnym odpadom alebo predmetmi v blízkosti Zeme, a pred rizikami spojenými s kozmickou meteorológiou; zastáva názor, že vytvorenie úplne nových európskych programov by sa malo zakladať na existujúcich kapacitách, schopnostiach a infraštruktúrach, ktoré si vyžiadali investície od každého z členských štátov, a že by sa mali rozvinúť kapacity, ktoré v súčasnosti chýbajú;

36.

domnieva sa, že maximálne využívanie satelitných komunikačných služieb priamo podporí konkurencieschopnosť európskeho výrobného priemyslu, podporí priemyselnú základňu v Európe a bude reagovať na tieto kľúčové politické ciele:

37.

domnieva sa, že ak chce Európska únia konať nezávisle a mať k dispozícii konkurencieschopný kozmický priemysel schopný v spravodlivých podmienkach konkurovať neeurópskemu priemyslu, potrebuje pevnú znalostnú a technologickú základňu, aby čo najlepšie využila kozmické aplikácie v prospech svojich občanov; zdôrazňuje, že legislatívny, administratívny a finančný rámec má rozhodujúci význam z hľadiska investícií priemyslu do výskumu a inovácií; domnieva sa, že EÚ musí investovať, aby zabezpečila garantovaný európsky prístup ku kozmickej a orbitálnej infraštruktúre;

38.

zdôrazňuje význam výskumnej a inovačnej stratégie v oblasti kozmickej politiky, ktorá zabezpečí technologický pokrok, priemyselný rozvoj a konkurencieschopnosť EÚ a vytvorí pracovné miesta v EÚ; domnieva sa, že európska politika výskumu a vývoja v oblasti kozmického priestoru musí zabezpečiť dostupnosť potrebných technológií – s príslušnou vyzretosťou, požadovanou úrovňou nezávislosti a za konkurencieschopných podmienok; vyzýva Komisiu, aby vypracovala strategický harmonogram a zabezpečila tak ucelenosť medzi úsilím Európskej únie a úsilím agentúry ESA a členských štátov v oblasti výskumu a vývoja všetkých potrebných technológií, zručností a dvojitých zdrojov potrebných na dosiahnutie konkurencieschopnosti, európskej nezávislosti, prístupu na medzinárodné trhy a zníženie miery rizika európskych programov;

39.

považuje za nevyhnutné zaviesť mechanizmy a programy, prostredníctvom ktorých sa bude stimulovať trh v oblasti aplikácií a služieb odvodených od programov Galileo/EGNOS a GMES, ako aj v oblasti telekomunikácií a služieb, v ktorých sa spoločne využívajú rozličné kozmické služby, s cieľom účinne reagovať na požiadavky občanov;

40.

okrem toho sa domnieva, že v záujme posilnenia európskej nezávislosti a konkurencieschopnosti je potrebné za cenovo dostupných podmienok zachovať autonómiu, pokiaľ ide o prístup do kozmického priestoru, pričom treba uprednostňovať európske nosné a prepravné štruktúry a overovať spôsobilosť prevádzkovej a priemyselnej organizácie v súvislosti s plnením spoločných požiadaviek, a preto podnecuje Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy týkajúce sa strategického pododvetvia nosičov, pričom by mu mala predovšetkým venovať osobitnú pozornosť v rámci priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

41.

vyzýva Komisiu, aby sa v budúcich rámcových programoch výskumu náležite venovala finančným a praktickým požiadavkám; domnieva sa, že výskum a vývoj kozmických aplikácií by sa mal ako kľúčová technológia umožňujúca rozvoj rozličných odvetvových výskumných oblastí, napríklad pokiaľ ide o zmenu klímy, životné prostredie, dopravu, poľnohospodárstvo atď., začleniť do týchto oblastí a nevytvárať osobitnú kozmickú tému;

42.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s agentúrou ESA preskúmala možnosti prieskumu kozmického priestoru a určila pritom prípadné náklady a prínosy; považuje za vhodné, aby sa vypracovala spoločná stratégia s medzinárodnými partnermi, a to prostredníctvom dohody o spolupráci založenej na celkovom konsenze všetkých zúčastnených strán s rozumnými príspevkami z Európskej únie;

43.

znovu potvrdzuje, že medzinárodná spolupráca na mierové účely je základnou hodnotou Európskej únie a základom jej politík; domnieva sa, že v rámci medzinárodnej spolupráce by sa mala podporovať európska technológia, infraštruktúra a služby, vedecká, technická a priemyselná excelentnosť, optimálny prístup európskych používateľov k údajom, výmena znalostí a interoperabilný vývoj aplikácií, ktoré pomáhajú Európe a svetu čeliť veľkým súčasným spoločenským výzvam; pripomína, že Európska únia by mala byť lídrom v oblasti kozmického priestoru a mala by si zachovať významnú strategickú úlohu na celosvetovej úrovni, a to najmä v rámci medzinárodných rokovaní o systéme dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (Space Situation Awareness System) a prieskume vesmíru; zdôrazňuje, že úsilie vyvíjané v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru sa môže zefektívniť prostredníctvom priemyselnej spolupráce a spoločným podieľaním sa na investíciách vo veľkých programoch, ako napríklad Medzinárodnej vesmírnej stanice;

44.

zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej úlohy EÚ pri reagovaní na budúce katastrofy na území EÚ aj za jej hranicami;

45.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou ESA vypracovala medzinárodnú stratégiu spolupráce s cieľom posilniť dialóg so strategickými partnermi (Spojené štáty, Ruská federácia a Japonsko) v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru a preskúmala možnosť nadviazania podobného dialógu a ostatnými rozvíjajúcimi sa mocnosťami, ako je Čína, India a Brazília;

46.

pripomína európskym politickým činiteľom, že najväčšia časť inštitucionálnych trhov sveta, žiaľ, nie je otvorená medzinárodnej hospodárskej súťaži, a že plánovaná medzinárodná spolupráca sa musí opierať o podmienky umožňujúce spravodlivý obchod;

47.

zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca, ak je vhodná, a to najmä v oblasti výskumu, sa musí uskutočňovať na základe reciprocity a vzájomnej výhodnosti; ľutuje, že inštitucionálne trhy našich hlavných konkurentov v kozmickej oblasti sú pre cudzie priemyselné odvetvia, vrátane tých európskych, zatvorené;

48.

zdôrazňuje, že Európska únia má podľa článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ nadviazať náležité vzťahy s agentúrou ESA s cieľom vymedziť vzájomné oblasti zodpovednosti, a to bez toho, aby došlo k prekrývaniu úloh a investícií;

49.

domnieva sa, že intenzívnejšie zapájanie sa Európskej únie v oblasti kozmického priestoru si vyžaduje, aby sa nanovo vymedzili jej vzťahy s agentúrou ESA a vnútroštátnymi agentúrami, pričom treba zohľadniť, že technická a plánovacia expertíza, ktorú vyvinula agentúra ESA a vnútroštátne agentúry, majú rozhodujúci význam pre zachovanie technologických kapacít a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na vysokej úrovni a že Európska únia by sa mohla sústrediť na fungovanie, vývoj, kontinuitu kozmických systémov, ktoré potrebuje, ako aj na medzinárodné rozšírenie trhov a na žiadosti používateľov;

50.

vyzýva Komisiu, aby plnila svoju úlohu politického vedenia a dohľadu voči organizáciám, ktoré konajú v jej mene;

51.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/25

—

so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu (6),

—

so zreteľom na prípravnú štúdiu o plytvaní potravinami v EÚ 27 – GR Európskej komisie pre životné prostredie (2010),

—

so zreteľom na štúdiu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (2011) o globálnych potravinových stratách a potravinovom odpade,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0430/2011),

A.

keďže v Európe sa každý rok čoraz väčšie množstvo zdravých a požívateľných potravín – podľa niektorých odhadov až 50 % – stratí v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, v niektorých prípadoch až po úroveň spotrebiteľa, a stáva sa odpadom;

B.

keďže štúdia, ktorú zverejnila Komisia, odhaduje ročnú produkciu potravinového odpadu v 27 členských štátoch na približne 89 miliónov ton, čiže 179 kg na obyvateľa, s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami a rôznymi sektormi, a to bez zohľadnenia potravinového odpadu v poľnohospodárskej výrobe alebo úlovkov rýb vrátených do mora; keďže celkový objem potravinového odpadu môže vzrásť do roku 2020 až na 126 miliónov ton (40 % nárast), ak sa neprijmú ďalšie preventívne opatrenia;

C.

keďže v Európskej únii stále žije pod hranicou chudoby 79 miliónov osôb, čo znamená, že čistý príjem viac ako 15 % obyvateľov je nižší ako 60 % priemerného príjmu v krajine pobytu a keďže 16 miliónom z nich bola poskytnutá potravinová pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií;

D.

keďže alarmujúce čísla zverejnené organizáciou FAO, podľa ktorých je v súčasnej dobe 925 miliónov ľudí na celom svete vystavených riziku podvýživy, čoraz viac spochybňujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, ktoré predpokladajú okrem iného zníženie chudoby a hladu do roku 2015 na polovicu;

E.

keďže na základe štúdie organizácie FAO si očakávaný nárast svetovej populácie na 7 až 9 miliárd bude vyžadovať zvýšenie dodávok potravín do roku 2050 o najmenej 70 %;

F.

keďže svetová produkcia obilnín vzrástla z 824 miliónov ton v roku 1960 na približne 2,2 miliardy tony v roku 2010 a každý rok sa zvyšuje o 27 miliónov ton; keďže v prípade, že sa bude celosvetová poľnohospodárska produkcia vyvíjať týmto spôsobom, vzrast produkcie obilnín do roku 2050 v porovnaní s dnešnou úrovňou by mal byť postačujúci na nasýtenie svetovej populácie; keďže straty po žatve predstavujú približne 14 % celkovej produkcie a ďalších 15 % sa stratí počas distribúcie a ako odpad z domácností, tri pätiny celkového nárastu dodávok potrebného do roku 2050 by sa nateraz mohlo vykryť, ak by sme zastavili plytvanie potravinami;

G.

keďže obmedzenie plytvania potravinami je dôležitým počiatočným predpokladom boja proti hladu vo svete, vyrovnania sa so zvýšením dopytu, ktorý predpokladá organizácia FAO, ako aj zlepšenia úrovní výživy obyvateľstva;

H.

keďže menej potravinového odpadu by znamenalo efektívnejšie využívanie pôdy, lepšie hospodárenie s vodou a malo by pozitívny vplyv na celé svetové poľnohospodárske odvetvie, ako aj na posilnenie boja proti podvýžive v rozvojovom svete;

I.

keďže plytvanie potravinami vedie nielen k etickým, hospodárskym, sociálnym a výživovým, ale aj k zdravotným a environmentálnym dôsledkom, pretože neskonzumované obrovské množstvá potravín významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a potravinový odpad produkuje metán, ktorý je ako skleníkový plyn 21 ráz silnejší ako oxid uhličitý;

J.

keďže v rozvojových krajinách dochádza len k minimálnemu plytvaniu potravinami spotrebiteľmi a keďže akýkoľvek potravinový odpad v týchto krajinách je najmä dôsledkom finančných a technických obmedzení v celom reťazci potravinárskej výroby;

K.

keďže v Európe a Severnej Amerike v predchádzajúcich desaťročiach, keď výroba potravín prekvitala, nebol potravinový odpad politickou prioritou, čo viedlo k jeho celkovému zvýšeniu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci; keďže v Európe a Severnej Amerike vzniká potravinový odpad najmä vo fáze maloobchodného predaja a spotreby, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sú hlavné straty najčastejšie vo fáze výroby, zberu, spracovania a prepravy;

L.

keďže podľa nedávnych štúdií sa na každý vyrobený kilogram potravín uvoľní do atmosféry 4,5 kg CO2; keďže v Európe približne 89 M/t potravinového odpadu vyprodukuje 170 M/t CO2 ekv./rok, ktorý možno rozčleniť takto: potravinársky priemysel 59 M/t CO2 ekv./rok, domáca spotreba 78 M/t CO2 ekv./rok, iné 33 M/t CO2 ekv./rok; keďže produkcia 30 % potravín, ktoré sa neskonzumujú, zodpovedá ďalším 50 % spotreby vody na zavlažovanie a výroba kilogramu hovädzieho mäsa si vyžaduje 5 - 10 ton vody;

M.

keďže ohrozenie potravinovej bezpečnosti súčasne sprevádzajú neduhy bohatého sveta vo forme obezity, kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny v dôsledku výživy príliš bohatej na tuky a bielkoviny, čoho výsledkom je, že počet obyvateľov na svete, ktorí prijímajú nadbytok potravy, je rovnaký ako počet hladných a podvyživených;

N.

keďže nedávny pokles výrobných činiteľov je v rozpore s potrebou zvýšiť dodávky potravín v EÚ;

O.

keďže podpora poskytovaná rozvojovým krajinám s cieľom zlepšiť efektívnosť ich potravinového dodávateľského reťazca môže priniesť prospech nielen priamo miestnemu hospodárstvu a trvalo udržateľnému rozvoju v týchto krajinách, ale nepriamo môže pomôcť aj rovnováhe svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a prerozdeľovaniu prírodných zdrojov;

P.

keďže výmena osvedčených postupov na európskej a medzinárodnej úrovni a pomoc rozvojovým krajinám majú veľký význam v boji proti plytvaniu potravinami na celom svete;

Q.

keďže čoraz viac členských štátov vyvíja iniciatívy na zvýšenie povedomia verejnosti o príčinách a dôsledkoch plytvania potravinami, o spôsoboch jeho obmedzenia a o podpore vedeckej a občianskej kultúry orientovanej na zásady trvalej udržateľnosti a solidarity;

R.

keďže k plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom dodávateľskom reťazci od poľnohospodárskej výroby cez skladovanie, spracovávanie, distribúciu a riadenie až po spotrebu;

S.

keďže primárnu zodpovednosť za potravinovú bezpečnosť a vyrovnanie sa so zbytočným potravinovým odpadom nesú subjekty potravinového dodávateľského reťazca;

T.

keďže niektoré krajiny zakazujú, aby sa potraviny predávali pod nákladovú cenu, čím pripravujú maloobchod o možnosť predať na konci dňa nepredané čerstvé potraviny spotrebiteľom lacnejšie, a tak prispievajú k ďalšiemu zvyšovaniu odpadu v potravinovom reťazci;

U.

keďže v nedávno prijatom nariadení o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa objasňuje, že potraviny s dátumom „Spotrebujte do“ by sa po tomto dátume nemali považovať za bezpečné;

V.

keďže Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a Európsky okrúhly stôl pre udržateľnú spotrebu a výrobu sa usilujú o zlepšovanie efektívnosti a udržateľnosti v celom potravinovom dodávateľskom reťazci;

1.

domnieva sa, že potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, ktoré sa nadobúda prostredníctvom dostupnosti zdravej, postačujúcej, primeranej a výživnej stravy, prístupu k nej, jej využívania a stability v čase; zdôrazňuje, že svetovú produkciu potravín podmieňuje viacero činiteľov vrátane konečnej povahy prírodných zdrojov vo vzťahu k rastúcej svetovej populácii a obmedzenému prístupu najzraniteľnejších vrstiev k potravinám;

2.

vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby bezodkladne riešili problém potravinového odpadu v celom dodávateľskom a spotrebiteľskom reťazci a aby navrhli usmernenia a metódy podpory zlepšovania efektívnosti v jednotlivých sektoroch potravinového dodávateľského reťazca, a naliehavo ich vyzýva, aby sa tieto aspekty stali prioritami v rámci európskeho politického programu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zviditeľňovala prácu Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a Európskeho okrúhleho stola pre udržateľnú spotrebu a výrobu, aj pokiaľ ide o odporúčania, ako možno riešiť plytvanie potravinami;

3.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že značné množstvo potravín, aj keď úplne požívateľných, každodenne končí ako odpad a že plytvanie potravinami spôsobuje ekologické a etické problémy a hospodárske a sociálne náklady, čo predstavuje výzvy na vnútornom trhu pre podniky aj spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby preskúmala príčiny a dôsledky, ktoré v Európe každoročne vedú k vyhadzovaniu, plytvaniu a premene približne 50 % vyrobených potravín na odpad, a aby urobila podrobnú analýzu plytvania, ako aj posúdenie hospodárskych, environmentálnych, nutričných a sociálnych dôsledkov; vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala konkrétne opatrenia na obmedzenie potravinového odpadu na polovicu do roku 2025 a zároveň na predchádzanie produkcii biologického odpadu;

4.

poukazuje na to, že plytvanie potravinami má viacero príčin: nadprodukciu, nesprávne zacielenie výrobkov (neprimeraná veľkosť alebo tvar), poškodenie výrobku alebo jeho obalu, pravidlá marketingu (problémy vzhľadu alebo poškodený obal) a nevhodné riadenie zásob alebo marketingové stratégie;

5.

vyzýva Komisiu, aby hodnotila vplyv politiky presadzovania so zreteľom na plytvanie potravinami; vyjadruje nádej, že v potravinovom reťazci sa prijme politika nakladania s odpadmi uplatňovaním zásady znečisťovateľ platí;

6.

domnieva sa, že do toho, aby sa čo najviac znížil potravinový odpad, je potrebné zapojiť všetkých účastníkov potravinového reťazca a zamerať sa na rozličné príčiny plytvania v jednotlivých sektoroch; vyzýva preto Komisiu, aby zanalyzovala celý potravinový reťazec s cieľom určiť, v ktorých potravinových odvetviach najčastejšie dochádza k plytvaniu potravinami a ktoré riešenia možno použiť na to, aby sa tomu predišlo;

7.

žiada Komisiu, aby spolupracovala s FAO pri vymedzení spoločných cieľov na znižovanie celosvetového potravinového odpadu;

8.

konštatuje, že problematika plytvania potravinami by sa mala riešiť z hľadiska efektívnosti využívania zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby v rámci hlavnej témy Európa efektívne využívajúca zdroje zaviedla osobitné iniciatívy zamerané na plytvanie potravinami s cieľom zabezpečiť, aby sa tejto problematike venovala rovnaká pozornosť a informačné úsilie ako problematike energetickej účinnosti, keďže obe sú rovnako dôležité pre životné prostredie a našu budúcnosť;

9.

vyzýva Komisiu, aby v rámci cieľov v oblasti predchádzania tvorbe odpadu, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2014, im stanovila konkrétne ciele v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami, ako to odporúča rámcová smernica o odpade z roku 2008;

10.

považuje za potrebné obmedziť plytvanie potravinami v celom potravinovom reťazci, „z farmy na vidličku“; trvá na potrebe prijať na európskej i vnútroštátnej úrovni koordinovanú stratégiu, po ktorej budú nasledovať konkrétne kroky vrátane výmeny najlepších postupov, s cieľom zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi v záujme predchádzania plytvaniu potravinami a zvýšenia efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca; domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť podporou priamych vzťahov medzi výrobcami a spotrebiteľmi a skrátením potravinového dodávateľského reťazca, ako aj požiadavkou na všetky zúčastnené strany, aby prijali väčšiu spoločnú zodpovednosť a aby zvýšili koordináciu v záujme ďalšieho skvalitnenia logistiky, prepravy, riadenia zásob a balenia;

11.

vyzýva Komisiu, členské štáty a zúčastnené strany, aby si vymieňali najlepšie postupy a kombinovali pritom znalosti z príslušných fór a platforiem, akými sú Maloobchodné fórum EÚ pre udržateľnosť, Európsky okrúhly stôl pre udržateľnú výrobu a spotrebu potravín, Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, neformálna sieť členských štátov Priatelia udržateľných potravín, Fórum spotrebného tovaru a iné;

12.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracovávaní rozvojových politík podporovala opatrenia zamerané na obmedzenie plytvania v rámci celého potravinového dodávateľského reťazca v rozvojových krajinách, kde sú problematické a neprimerané výrobné technológie, riadenie činností po žatve, infraštruktúra a postupy spracovania a balenia; navrhuje stimulovať modernizáciu poľnohospodárskych zariadení a infraštruktúry s cieľom znížiť straty po žatve a predĺžiť skladovateľnosť potravín; je presvedčený, že aj zlepšením efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca je možné pomôcť príslušným krajinám dosiahnuť potravinovú sebestačnosť;

13.

vyzýva na zmenu zamerania podporných opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa distribúcie potravinárskych výrobkov najviac znevýhodneným občanom Únie, pomoci Spoločenstva pri dodávkach mlieka a mliečnych výrobkov školákom a programu podpory spotreby ovocia v školách tak, aby sa zabránilo plytvaniu potravinami;

14.

berie na vedomie skutočnosť, že existujú nejasnosti týkajúce sa vymedzenia pojmov „potravinový odpad“ a „biologický odpad“; domnieva sa, že v bežnom chápaní sa pod pojmom „potravinový odpad“ rozumejú všetky potraviny vyradené z potravinového dodávateľského reťazca z hospodárskych alebo estetických dôvodov, alebo z dôvodu blízkeho uplynutia dátumu spotreby, ktoré sú však stále plne požívateľné a vhodné na ľudskú spotrebu a ktoré majú byť - v prípade absencie možného alternatívneho využitia - odstránené a zlikvidované, pričom majú negatívne externé účinky z hľadiska životného prostredia, hospodárskych nákladov a strát príjmov pre podniky;

15.

poznamenáva, že v Európe neexistuje harmonizované vymedzenie potravinového odpadu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude vymedzovať typológiu plytvania potravinami, a žiada, aby v tejto súvislosti osobitne vymedzila pojem zvyškov potravín so zameraním na biopalivá alebo biologický odpad, ktoré sa odlišujú od bežného potravinového odpadu, pretože sa znovu využívajú na energetické účely;

16.

je presvedčený, že všetky členské štáty by mali umožniť maloobchodníkom podstatne znížiť ceny čerstvých potravín pod výrobné náklady, ak sa približuje odporučený dátum predaja, s cieľom znížiť objem vyhodených nepredaných potravín a umožniť spotrebiteľom s nižším disponibilným príjmom kúpiť si vysoko kvalitné potraviny za nižšiu cenu;

17.

rád by zdôraznil, že poľnohospodárstvo vzhľadom na svoj charakter efektívne využíva zdroje a môže zohrávať zásadnú úlohu na čele boja proti plytvaniu potravinami; nabáda preto Komisiu, aby do budúcich legislatívnych návrhov týkajúcich sa poľnohospodárstva, obchodu a distribúcie potravinárskych výrobkov zahrnula ambiciózne opatrenia v tomto smere; požaduje spoločný postup v rámci investícií do výskumu, vedy, technológií, vzdelávania, šírenia informácií a inovácií v poľnohospodárstve s cieľom obmedziť plytvanie potravinami, ako aj vychovávať a nabádať spotrebiteľov k zodpovednejšiemu a uvedomelejšiemu správaniu vedúcemu k predchádzaniu tvorbe potravinového odpadu;

18.

zastáva názor, že požiadavky na kvalitu, ktoré sa týkajú vzhľadu (či už sú nariadené európskymi alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo internými pravidlami spoločností), ktoré určujú veľkosť a tvar najmä čerstvého ovocia a zeleniny, sú často hlavným dôvodom zbytočného vyraďovania potravín, čo zvyšuje množstvo potravinového odpadu; vyzýva zúčastnené strany, aby uznávali a vysvetľovali výživovú hodnotu poľnohospodárskych produktov nedokonalej veľkosti či tvaru s cieľom znížiť objem odpadu;

19.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o vykonávaní článku 5 rámcovej smernice o odpade (2008/98/ES), ktorá vymedzuje pojem vedľajšieho produktu, keďže nedostatočná právna jasnosť v právnych predpisoch EÚ, pokiaľ ide o rozlišovanie odpadov a ostatných materiálov, by mohla brániť efektívnemu využívaniu vedľajších produktov;

20.

vyzýva Komisiu, členské štáty, spracovateľov a maloobchodníkov, aby vypracovali usmernenia týkajúce sa zbytočného plytvania potravinami a aby zabezpečili väčšiu efektívnosť zdrojov vo svojich úsekoch potravinového dodávateľského reťazca a neustále zlepšovali spracovávanie, balenie a prepravu s cieľom znížiť zbytočné plytvanie potravinami;

21.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu najlepších postupov a opatrenia na zvýšenie informovanosti verejnosti o hodnote potravín a poľnohospodárskej produkcie, príčinách a dôsledkoch plytvania potravinami a o spôsoboch, ako ho obmedziť, a tým aby zároveň podporovali vedeckú a občiansku kultúru orientovanú na zásady trvalej udržateľnosti a solidarity; vyzýva členské štáty, aby podporovali zavádzanie kurzov vzdelávania o potravinách na všetkých úrovniach vrátane stredných škôl a aby napríklad vysvetľovali, ako skladovať a pripravovať potraviny a aj ako sa ich zbavovať, čím podporia lepšie zaobchádzanie s potravinami; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú popri maloobchodníkoch a médiách zohrávajú miestne orgány a komunálne podniky pri poskytovaní informácií a podpory občanom v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami a jeho obmedzovania;

22.

víta iniciatívy, ktoré už zaviedlo niekoľko členských štátov s cieľom ďalej využiť nepredané a vyradené výrobky z potravinového dodávateľského reťazca na miestnej úrovni a prerozdeliť ich v prospech skupín občanov s nízkou kúpnou silou, ktorých príjem nedosahuje úroveň minimálneho príjmu; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, ako aj miestnych iniciatív; so zreteľom na uvedené zdôrazňuje na jednej strane cenný prínos dobrovoľníkov pri triedení a distribúcii takýchto výrobkov a na druhej strane prínos skupín odborníkov, ktorí vyvíjajú systémy a opatrenia proti plytvaniu potravinami;

23.

vyzýva maloobchodníkov, aby sa zapojili do programov redistribúcie potravín pre občanov s nízkou kúpnou silou a aby zavádzali opatrenia, ktorými sa umožní zlacnenie výrobkov s blížiacim sa dátumom spotreby;

24.

víta prácu, ktorú vykonávajú spoločnosti a profesionálne partnerstvá vo verejnej, súkromnej, akademickej a komunitnej sfére pri vypracovávaní a vykonávaní koordinovaných akčných programov na európskej úrovni v boji proti plytvaniu potravinami;

25.

domnieva sa, že investovanie do metód znižovania potravinového odpadu by mohlo viesť k zníženiu strát agropotravinárskych podnikov, a teda aj k zníženiu cien potravín, čím by bolo možné zlepšiť prístup chudobnejšieho obyvateľstva k potravinám; vyzýva Komisiu, aby určila spôsoby a opatrenia na väčšie zapojenie poľnohospodárskych podnikov, veľkoobchodných trhov, obchodov, distribučných sietí, verejných a súkromných stravovacích zariadení, reštaurácií, orgánov verejnej správy a mimovládnych organizácií do činností zameraných proti plytvaniu potravinami; nabáda k využívaniu internetu a nových technológií na tento účel; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité zriadiť znalostné a inovačné spoločenstvo (KIC) pre potraviny, ktoré sa bude zameriavať okrem iného na predchádzanie plytvaniu potravinami; vyzýva Komisiu, aby vyžadovala od agro-potravinárskeho sektora a zúčastnených strán, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti za problém potravinového odpadu, najmä tým, že budú ponúkať rozličné veľkosti balení potravín, aby posúdili výhody širšej ponuky hotových potravín a aby lepšie zohľadňovali jednočlenné domácnosti v záujme zníženia potravinového odpadu, a tým aj uhlíkovej stopy spotrebiteľov;

26.

vyzýva členské štáty, aby vytvárali hospodárske stimuly zamerané na obmedzenie potravinového odpadu;

27.

zdôrazňuje, že emisie skleníkových plynov spojené s výrobou, balením a prepravou vyhodených potravín sú zbytočnými dodatočnými emisiami; konštatuje, že zlepšovanie efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca v záujme predchádzania plytvaniu potravinami a odstránenia tvorby požívateľného potravinového odpadu je kľúčovým opatrením na zmiernenie zmeny klímy;

28.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zmien a doplnení v pravidlách verejného obstarávania v oblasti stravovacích a hosťovských služieb tak, aby sa pri jeho zadávaní a za zachovania ostatných podmienok uprednostňovali tie spoločnosti, ktoré garantujú bezplatné poskytovanie nepredaných výrobkov skupinám občanov s nízkou kúpnou silou a ktoré podporujú konkrétne opatrenia na obmedzenie plytvania od počiatku potravinového reťazca, napríklad uprednostňovaním poľnohospodárskych a potravinových výrobkov vyprodukovaných čo najbližšie k miestu spotreby;

29.

vyzýva Komisiu, aby sa stala vzorom a riešila plytvanie potravinami v inštitúciách EÚ a aby bezodkladne prijala nutné opatrenia na zníženie veľkého množstva potravín, ktoré sa vyhodia každý deň v rozličných jedálňach inštitúcií EÚ;

30.

vyzýva Komisiu, aby posúdila a podporila opatrenia na obmedzenie potravinového odpadu od počiatku potravinového reťazca, ako je napríklad vysvetľovanie označovania dvoma dátumami (odporučený dátum predaja a dátum spotreby) a predaj zľavnených poškodených výrobkov a výrobkov s blížiacim sa dátumom spotreby; poznamenáva, že optimalizácia a efektívne využívanie obalov potravín môže zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní tvorbe potravinového odpadu znižovaním celkových účinkov výrobku na životné prostredie, aj prostredníctvom ekologického priemyselného dizajnu, ktorý môže zahŕňať opatrenia týkajúce sa rôznych veľkostí obalov, čo umožní, aby si spotrebitelia kupovali primerané množstvá, a odrádza od nadmernej spotreby zdrojov, cez poskytovanie poradenstva o uchovávaní a používaní výrobkov až po navrhovanie obalov takým spôsobom, aby sa predĺžila životnosť výrobkov a ich čerstvosť, pričom sa na balenie a uchovávanie potravín zabezpečí využívanie vhodných materiálov, ktoré nepoškodzujú zdravie a ani neznižujú trvanlivosť výrobkov;

31.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vydala odporúčania týkajúce sa teploty chladenia, a to na základe dôkazov, že neoptimálna a nevhodná teplota vedie k tomu, že potraviny sa stanú predčasne nekonzumovateľnými, ako aj k vzniku zbytočného odpadu; zdôrazňuje skutočnosť, že harmonizované úrovne teploty v rámci celého dodávateľského reťazca by zlepšili uchovávanie výrobkov a znížili potravinový odpad v prípade výrobkov prepravovaných a predávaných cezhraničným spôsobom;

32.

pripomína výsledky prieskumu uskutočneného Komisiou (Posilnenie právomocí spotrebiteľov v EÚ– SEK(2011)0469), podľa ktorého 18 % európskych občanov nerozumie označeniu „Minimálna trvanlivosť do“; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby objasnili význam dátumov na etiketách („Minimálna trvanlivosť do“, „Dátum spotreby“, „Spotrebujte do“) s cieľom znížiť neistotu spotrebiteľov, pokiaľ ide o požívateľnosť potravín, a aby s cieľom pomôcť spotrebiteľom uskutočňovať informovaný výber podávali presné informácie najmä o tom, že dátum minimálnej trvanlivosti („Minimálna trvanlivosť do“) sa týka kvality výrobku, kým výraz „Spotrebujte do“ sa týka jeho bezpečnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby zverejnila príručku vhodnú pre užívateľov o využívaní potravín s blížiacim sa dátumom spotreby a zároveň zaručila bezpečnosť potravín ako dary a krmivo pre zvieratá a aby vychádzala z najlepších postupov zúčastnených subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci, okrem iného v záujme rýchlejšieho a účinnejšieho zladenia ponuky a dopytu;

33.

vyzýva členské štáty, aby podnecovali a podporovali iniciatívy smerujúce k podpore trvalo udržateľnej produkcie malého a stredne veľkého rozsahu spojenej s miestnymi a regionálnymi trhmi a spotrebou; uznáva, že miestne trhy sú udržateľné z hľadiska životného prostredia a prispievajú k stabilite primárneho sektora; žiada, aby budúca spoločná poľnohospodárska politika zabezpečila primerané finančné prostriedky na podporu stability primárneho sektora, napríklad prostredníctvom priameho predaja, miestnych trhov a všetkých opatrení presadzujúcich formy krátkeho dodávateľského reťazca alebo reťazca s nulovou kilometrovou vzdialenosťou;

34.

vyzýva členské štáty, aby umožnili malým miestnym výrobcom a skupinám miestnych výrobcov zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní pri realizácií osobitných programov, ktorými sa podporuje najmä spotreba ovocia a mliečnych výrobkov v školách;

35.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vyhlásili rok 2014 za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami, ako dôležitý nástroj informovania a propagácie zameraný na zvýšenie povedomia európskych občanov a upozornenie národných vlád na túto dôležitú otázku s cieľom vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na problémy, ktoré bude potrebné v blízkej budúcnosti riešiť;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/32

—

so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k udržiavaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ako aj k ochrane ľudského zdravia,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva,

—

so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.

keďže všetky európske pobrežia (La Manche, Atlantik, Severné more, Baltik, Stredozemie) poznajú fenomén šírenia rias súvisiaci s eutrofizáciou pobrežných vôd alebo ústí riek;

B.

keďže tento fenomén vážne poškodzuje dobrý ekologický stav vôd, verejné zdravie, ako aj hospodársku dynamiku príslušných území;

C.

keďže je potrebné nájsť celoeurópske riešenie tohto fenoménu, ktorý nezastavia hranice štátov;

1.

žiada Komisiu, aby v rámci smernice 2000/60/ES vypracovala európsky akčný plán boja proti šíreniu rias, ktorý sa bude zakladať na výmene osvedčených postupov a spolupráci strán, ktorých sa tento fenomén týka;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu s menami podpísaných poslancov (1) Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/33

—

so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.

keďže ostrovy sú do veľkej miery závislé od dovážaných fosílnych palív a čelia zvýšeniu nákladov na tieto palivá, ale predstavujú tiež príležitosť na výskum, ukážku a rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a opatrení v oblasti energetickej účinnosti,

B.

keďže ostrovy sú zraniteľné z hľadiska zmeny klímy v dôsledku ich vysokej miery biodiverzity a krehkých ekosystémov,

C.

keďže energie z obnoviteľných zdrojov je dostatok a jej rozvoj môže významne prispieť k zmierňovaniu trvalých štrukturálnych nedostatkov ostrovov a ich obyvateľom priniesť sociálno-ekonomické výhody,

1.

blahoželá spoločenstvám a okrajovým regiónom k tomu, že podpísali pakt v záujme prekročenia cieľa stratégie EÚ 2020, ktorým je zníženie emisií CO2 na ich príslušných územiach o aspoň 20 %;

2.

vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala svoju podporu európskym ostrovným spoločenstvám s cieľom splniť ciele EÚ v oblasti udržateľnosti;

3.

trvá na tom, aby existovali špecifické a jasné odkazy na udržateľnosť v súvislosti s ostrovmi v rámcových programoch a politických textoch EÚ v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní EÚ;

4.

nástojí na vytváraní podnetov pre všetky ostrovy, aby pristúpili k paktu a zapojili sa do budovania sietí ostrovov;

5.

zdôrazňuje potrebu mobilizácie primeraných finančných zdrojov na podporu fungovania procesu paktu podľa vzoru Dohovoru starostov, tzv. inteligentných miest a ďalších podobných iniciatív EÚ;

6.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu s menami podpísaných poslancov (1) Komisii.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/35

—

so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutia z 15. júla 2009 (1) a 14. decembra 2011 (2) o počte členov stálych výborov,

—

so zreteľom na článok 183 rokovacieho poriadku,

1.

rozhodol takto zmeniť počet členov parlamentných výborov:

a takto zmeniť počet členov parlamentných podvýborov:

2.

rozhodol so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 9. júla 2009 o zložení predsedníctiev výborov, že predsedníctva výborov môžu mať až štyroch podpredsedov;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/37

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0516),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0226/2011),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0441/2011),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/38

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09737/2011),

—

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Gruzínskom o ochrane zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín (09738/2011),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0202/2011),

—

so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0450/2011),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Gruzínska.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/39

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13894/2011),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 4 ods. 2 druhou zarážkou rozhodnutia Rady 97/836/ES z 27. novembra 1997 vzhľadom na pristúpenie Európskeho spoločenstva k Dohode Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenia a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie schválení udelených na základe týchto predpisov („revidovaná dohoda z roku 1958“) (1) (C7-0303/2011),

—

so zreteľom na článok 81 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0005/2012),

1.

udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/39

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13895/2011),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 4 ods. 2 druhou zarážkou rozhodnutia Rady 97/836/ES z 27. novembra 1997 vzhľadom na pristúpenie Európskeho spoločenstva k Dohode Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenia a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie schválení udelených na základe týchto predpisov („revidovaná dohoda z roku 1958“) (1) (C7-0302/2011),

—

so zreteľom na článok 81 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0004/2012),

1.

udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/40

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13238/2011),

—

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a vládou Indonézskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb (10843/3/2010),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0242/2011),

—

so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0448/2011),

1.

udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Indonézskej republiky.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/41

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09138/2011),

—

so zreteľom na Memorandum o spolupráci medzi Európskou úniou a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (07702/2011),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0163/2011),

—

so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0391/2011),

1.

udeľuje súhlas s uzavretím memoranda o spolupráci;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Medzinárodnej organizácii civilného letectva.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/41

—

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (07906/2/2011 – C7-0250/2011),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júna 2009 (1),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2009 (2),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0810),

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. decembra 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0334/2011),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.

schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

berie na vedomie vyhlásenia Komsie uvedené v prílohe tohto uznesenia;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

6.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 227/43

—

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05032/2/2011 – C7-0251/2011),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. februára 2010 (1),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0267),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. novembra 2011, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 66 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0336/2011),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.

schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.