30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/1

—

víta balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí ako pokus ponúknuť niekoľko konkrétnych opatrení na pomoc členským štátom v boji proti neprijateľnej úrovni nezamestnanosti mládeže a z nej plynúceho sociálneho vylúčenia;

—

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní a realizácii opatrení na boj proti nezamestnanosti, poskytovaní príležitostí a podpory mladým ľudom a výmene osvedčených postupov;

—

zdôrazňuje aj význam aktívnej účasti mladých ľudí a mládežníckych organizácií na vytváraní stratégií;

—

vzhľadom na naliehavosť problematiky žiada Európsku radu, aby súhlasila s tým, že s implementáciou iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa začne už v roku 2013;

—

žiada Európsku komisiu, aby spresnila európsky rámec kvality stáží, zriadila združenie učňovskej prípravy a predložila návrh nového nariadenia EURES;

—

nabáda Komisiu, aby podporila a doplnila činnosť členských štátov v oblasti politiky odbornej prípravy a v podobe odporúčania navrhla minimálne štandardy kvality v oblasti učňovskej prípravy na európskej úrovni, aby sa uľahčilo uznávanie nadobudnutej kvalifikácie v celej Európe.

Spravodajca

Enrico ROSSI (IT/SES), predseda regiónu Toskánsko

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dostať mladých do zamestnania

COM(2012) 727 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vytváranie rámca kvality pre stáže. Druhá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi na európskej úrovni podľa článku 154 ZFEÚ

COM(2012) 728 final

1.

oceňuje snahu Európskej komisie o podnietenie boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, keďže ide nepochybne o jeden z najvážnejších problémov, ktorým čelí EÚ a ktorý si naliehavo vyžaduje koordinované a systematické politické úsilie (1) a také vyčlenenie prostriedkov, ktoré umožní jeho zvládnutie;

2.

víta balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (2) ako pokus ponúknuť niekoľko konkrétnych opatrení na pomoc členským štátom v boji proti neprijateľnej úrovni nezamestnanosti mládeže a z nej plynúceho sociálneho vylúčenia;

3.

pozitívne hodnotí dvojúrovňový prístup (odporúčania členským štátom a koordinácia, iniciatívy a opatrenia na európskej úrovni) ako ho navrhuje Komisia v oznámení „Dostať mladých do zamestnania“. Zároveň zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity je potrebné primerane pôsobiť a prijímať vhodné opatrenia na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní a realizácii opatrení na boj proti nezamestnanosti, poskytovaní príležitostí a podpory mladým ľudom a výmene osvedčených postupov, a zdôrazňuje aj význam aktívnej účasti mladých ľudí a mládežníckych organizácií na vytváraní stratégií, ktoré je potrebné uskutočniť;

5.

víta rozhodnutie Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 vyčleniť 6 miliárd eur na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá je určená pre všetky regióny (NUTS 2) s úrovňou nezamestnanosti mladých ľudí nad 25 %. Domnieva sa však, že vyčlenené prostriedky zatiaľ nepostačujú na riešenie problému v jeho celej šírke, aj keď sú povzbudivým signálom;

6.

vzhľadom na naliehavosť problematiky Výbor regiónov žiada Európsku radu, aby súhlasila s tým, že s implementáciou iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa začne už v roku 2013;

7.

domnieva sa, že podstatná časť zdrojov vyčlenených na iniciatívu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí sa musí prideliť miestnym a regionálnym orgánom, aby mali viac možností realizovať iniciatívy v prospech mladých ľudí spôsobom, ktorý bude čo najviac zodpovedať miestnym podmienkam;

8.

žiada Európsku komisiu, aby spresnila európsky rámec kvality stáží, zriadila združenie učňovskej prípravy a predložila návrh nového nariadenia EURES;

9.

zdôrazňuje význam horizontálneho, konkrétneho a udržateľného prístupu v procese realizácie pre zabezpečenie synergie medzi všetkými strategickými iniciatívami (Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta  (3), Mládež v pohybe  (4), Inovácia v Únii, Digitálna agenda pre Európu) a medzi týmito iniciatívami a politikou súdržnosti na roky 2014 – 2020;

10.

vyjadruje podporu stratégii Európa 2020 a jej nástrojom a podporuje úsilie o dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti, vrátane zníženia počtu prípadov predčasného ukončovania školskej dochádzky, a vyzýva členské štáty, aby pokračovali cestou rastu a inovácie, ktorú vytýčila táto stratégia, a podporili väčšiu spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia. Z tohto hľadiska zdôrazňuje význam úlohy, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, a potrebu uplatňovať národné reformné programy prostredníctvom spolupráce medzi rôznymi úrovňami riadenia;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité energicky riešiť rozširujúcu sa situáciu mladých ľudí v Európe, ktorí neštudujú, nie sú zamestnaní, ani nenavštevujú kurzy odbornej prípravy a posúdiť súvisiace krátkodobé a dlhodobé náklady a uvedomiť si ich sociálny a hospodársky dosah, ako aj dôsledky a riziká (sociálnej a demografickej povahy) spojené s tým, že tieto osoby nie sú osamostatnené. Tiež sa domnieva, že nedostatočná integrácia mladých ľudí na trhu práce závisí od stupňa účinnosti služieb zamestnanosti, vzťahu medzi vzdelávaním a zamestnaním, a väčšej alebo menšej prítomnosti dobrovoľníckych organizácií a tretieho sektora v tejto oblasti. Treba však zdôrazniť, že najväčší účinok sa dosiahne spoluprácou medzi samosprávami, pracovnými agentúrami a poradenskými a vzdelávacími zariadeniami.

12.

konštatuje, že najlepšie výsledky v oblasti zamestnávania mladých ľudí dosahujú krajiny, v ktorých majú mladí ľudia možnosť absolvovať kvalitné stáže, kde existujú solídne systémy prípravy učňov (5) ako súčasť systému odbornej prípravy a umiestňovania na trhu práce. Konštatuje tiež, že na to sú však potrebné efektívne služby zamestnanosti. V tomto zmysel zdôrazňuje, že je dôležité poukázať na osvedčené postupy systémov a verejných služieb usmerňovania a pomoci pri hľadaní práce, ktoré existujú na európskej úrovni. Okrem toho sa domnieva, že do procesu poskytovania služieb usmerňovania a pomoci pri hľadaní práce je potrebné zapojiť, pokiaľ možno, čo najviac miestnych mládežníckych organizácií.

13.

víta tzv. „záruku pre mladých ľudí“, ktorá zabezpečí, že mladí ľudia do štyroch mesiacov od ukončenia školskej dochádzky alebo pracovného pomeru dostanú kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. Zníženie nezamestnanosti mladých ľudí je kľúčovou výzvou pre budúcnosť Európy;

14.

VR bude dôsledne sledovať zavádzanie systému záruk pre mladých ľudí do praxe, a pripomína, že ide o veľmi nákladný nástroj a členské štáty, najmä tie so závažnými finančnými problémami, budú na jeho uskutočňovanie potrebovať výraznú podporu zo strany EÚ.

15.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť výhody tohto opatrenia aj na mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním do 30 rokov, nielen do 25;

16.

dohliadne na to, aby pri medziinštitucionálnych rokovaniach o nových ustanoveniach Európskeho sociálneho fondu týkajúcich sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, o ktorej rozhodla Európska rada 7. a 8. februára 2013, boli stanovené flexibilnejšie podmienky, pokiaľ ide o mieru spolufinancovania alebo výšku zálohy, s cieľom umožniť účinnejšie a pružnejšie riešenie situácie regiónov v tejto oblasti. Zároveň požaduje, aby boli miestne a regionálne orgány v dostatočnom predstihu informované o fungovaní tejto iniciatívy aj o sumách pochádzajúcich z oboch možných zdrojov financovania, aby ich mohli zohľadniť pri vypracovávaní svojich stratégií boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj systémov záruk;

17.

nabáda členské štáty a príslušné orgány, aby uskutočňovali vzdelávacie programy, ktoré podporujú a predvídajú prechod zo školy na trh práce s cieľom zabrániť tomu, aby mladí ľudia zostali príliš dlho v systéme vzdelávania alebo odbornej prípravy bez toho, aby mali nejaké vyhliadky. Predvídanie vstupu na trh práce však musí byť spojené s možnosťou návratu (v rámci celoživotného vzdelávania) do systému odbornej prípravy na zlepšenie svojej odbornosti alebo jej rekvalifikáciu. Zároveň by sa miestne a regionálne orgány mali podieľať aj na vypracúvaní a uskutočňovaní stratégií pre trh práce a vzdelávanie, a to v spolupráci s inštitúciami poskytujúcimi vzdelávanie a odbornú prípravu, úradmi práce a podnikateľskou sférou s cieľom uľahčiť začleňovanie na trhu práce v rámci integrovaných hospodárskych systémov;

18.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť aj rodové hľadisko v otázke nezamestnanosti mladých ľudí, pretože u mladých žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať neisté pracovné miesto a budú znášať dôsledky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (dokonca aj v prípade stáží) či nedostatku adekvátnych opatrení na zaistenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Požaduje preto, aby sa vo všetkých schémach zameraných na podporu zamestnanosti mladých ľudí zohľadňovali podmienky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj rodové hľadisko tohto problému;

19.

pripomína, že programy učňovskej prípravy výrazne uľahčujú prechod zo školy na trh práce a vďaka zapojeniu podnikov a vzdelávacích zariadení do procesu odbornej prípravy umožňujú mladým ľuďom získať tak pracovné skúsenosti priamo na pracovisku, ako aj teoretické vedomosti; preto nabáda členské štáty, aby podporili programy „duálnej“ alebo „dvojkoľajovej“ učňovskej prípravy aj počas vyššieho vzdelávania.

20.

želá si, aby bolo so zreteľom na rozdelenie právomocí možné prijať spoločný rámec, ktorý by umožnil kompatibilitu rôznych iniciatív duálnej odbornej prípravy jednotlivých členských štátov a sústredil by najväčšie výhody inštitútu učňovskej prípravy a stanovil by najlepšie nástroje na jeho uskutočnenie;

21.

nabáda Komisiu, aby podporila a doplnila činnosť členských štátov v oblasti politiky odbornej prípravy a v podobe odporúčania navrhla minimálne štandardy kvality v oblasti učňovskej prípravy na európskej úrovni, aby sa uľahčilo uznávanie nadobudnutej kvalifikácie v celej Európe;

22.

oceňuje pokrok smerom k založeniu Európskeho združenia učňovskej prípravy ako užitočného európskeho nástroja, ktorým možno reagovať na kvalifikačné požiadavky a prispieť k vytvoreniu vhodného referenčného rámca pre nadobudnutú kvalifikáciu;

23.

podporuje návrh Komisie podporiť také formy spolupráce, ktoré podnietia rozvoj a šírenie duálnej odbornej prípravy. Musia však zahrnúť orgány zodpovedné za vzdelávanie, odbornú prípravu a politiky práce na vnútroštátnej úrovni, zástupcov miestnych a regionálnych orgánov, orgány riadenia ESF, zástupcov podnikov a sociálnych partnerov. Cieľom je stanoviť na trhu práce a v školskom systéme členského štátu vhodné stratégie na posilnenie učňovskej prípravy a spôsoby účinného využívania vnútroštátnych príspevkov z ESF pri plánovaní a realizácií systémov duálnej odbornej prípravy;

24.

konštatuje, že najlepšie výsledky v oblasti zamestnanosti a učenia sa dosahujú vtedy, keď existuje dobrá spolupráca medzi všetkými zapojenými subjektmi (6). Navrhuje preto členským štátom, aby podporili účinnú spoluprácu medzi školami, zariadeniami a subjektmi poskytujúcimi vzdelávanie a odbornú prípravu, podnikmi a službami zamestnanosti. To možno dosiahnuť prostredníctvom rôznych druhov opatrení na kultúrnej a štrukturálnej úrovni a prostredníctvom finančných a daňových stimulov poskytovaných v opodstatnených prípadoch regionálnymi a miestnymi orgánmi;

25.

pokladá za potrebné vyhovieť požiadavkám malých a stredných podnikov, ktoré by mohli pomôcť sprostredkovať mladým ľuďom spôsobilosti požadované trhom práce, majú však obmedzené zdroje a často čelia stále väčším prekážkam organizačnej, byrokratickej a kultúrnej povahy.

26.

považuje za potrebné, aby sa orgány, spadajúce pod štátnu správu alebo samosprávu poverené umiestňovaním pracovníkov na trh práce, podieľali na organizácií stáží pre mladých ľudí, aby mali kontrolné právomoci a vzali na seba úlohy spojené s následným monitorovaním umiestňovania stážistov a aby tomu bol prispôsobený inštitucionálny rámec;

27.

pripomína, že absolvovanie napríklad aj krátkych stáží musí byť dôležitou súčasťou odbornej prípravy a musí mladým ľudom umožniť čo najrýchlejšie vstúpiť na trh práce a čo najdlhšie na ňom zotrvať. Stáže musia byť preto kvalitné tak z hľadiska obsahu vzdelávania, ako aj z hľadiska sociálnej ochrany. Výbor regiónov vyzýva miestne orgány, aby poskytli čo najväčší počet stáží pre mladých ľudí s cieľom umožniť im lepšie sa oboznámiť s pestrou škálou povolaní a remesiel. Domnieva sa, že miestne a regionálne orgány môžu byť príkladom v uskutočňovaní programov kvalitných stáží, a preto navrhuje, aby v spolupráci s vzdelávacími inštitúciami boli hybnou silou pri prijímaní a zamestnávaní stážistov a vytvárali priestor pre spoluprácu s podnikateľskou sférou v záujme urýchlenia integrácie mladých ľudí na trhu práce;

28.

konštatuje, že v mnohých členských štátoch dochádza k nesprávnemu využívaniu stáží, stáva sa z nich zdroj zneužívania na prilákanie lacnej pracovnej sily, alebo dokonca bezplatnej pracovnej sily, a často sa využívajú ako náhrada normálnych pracovných zmlúv, v mnohých prípadoch práve v čase pracovných špičiek;

29.

zdôrazňuje, že definícia stáže musí tento nástroj ponímať ako proces odbornej prípravy uľahčujúci vstup na trh práce; okrem toho pripomína, že správna definícia musí obsahovať široko chápanú koncepciu „reťazca“ pozostávajúceho z usmerňovania, odbornej prípravy a práce;

30.

vyjadruje silnú podporu úlohe EÚ pri stanovení kritérií kvality uznávaných na európskej úrovni. Riešenie na úrovni EÚ by okrem toho prinieslo jasné výhody v oblasti mobility stážistov vo vnútri a mimo EÚ a prispelo by k väčšej integrácii trhu práce;

31.

víta návrhy Komisie v súvislosti s európskym rámcom kvality stáží ako súbor opatrení, ktoré uľahčujú mladým ľuďom vstup na trh práce;

32.

dôrazne žiada, aby bolo urýchlene prijaté európske odporúčanie o stážach a aby v ňom boli stanovené minimálne štandardy kvality na európskej úrovni, spoločné pre všetky členské štáty. Toto odporúčanie by malo náležite zohľadniť všetky druhy stáží a neobmedzovať sa len na stáže v rámci voľného trhu (stáže mimo učebných plánov);

33.

vyjadruje želanie, aby boli (na úrovni jednotlivých členských štátov) prijaté minimálne požiadavky ako napríklad požiadavka uzatvorenia písomnej zmluvy medzi stážistom a hostiteľskou organizáciou (a podľa možnosti aj organizáciou poskytujúcou odbornú prípravu alebo s iniciátorom stáže), v ktorej budú špecifikované odborné a vyučovacie ciele, trvanie, čas výkonu stáže a prípadne sociálne zabezpečenie a preplácanie nákladov alebo odmena. Vzdelávací obsah, formálne zakotvený v zmluve, by mal byť zabezpečený tak, že v hostiteľskej organizácii budú určení primerane odborne spôsobilí pracovníci pre oblasť príslušnej stáže;

34.

Odporúča, aby priebeh stáže bol pre stážistu transparentný, a zdôrazňuje, že je dôležité spravodlivo preplácať náklady (alebo vyplácať odmenu), ktoré môžu byť financované z príspevkov z ESF a ktoré môžu byť skutočným prvkom kvality umožňujúcim „vzájomnú výhodnosť“ stáže pre mladého človeka a pre podnik, v dôstojných podmienkach pre stážistu;

35.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby hostiteľský subjekt prijímajúci stážistu spĺňal záväzné požiadavky, aby napríklad dodržiaval predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, bezpečnosti a zdravia na pracovisku, predpisy o osobách so zdravotným postihnutím atď.;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné formálne potvrdiť vedomosti a spôsobilosti, ktoré stážista nadobudne počas stáže;

37.

podporuje návrh Komisie týkajúci sa aktualizácie smernice o odborných kvalifikáciách (7), ktorou sa rozšíri jej pôsobnosť aj na stáže vykonávané v iných členských štátoch; vyjadruje ďalej želanie, aby sa preskúmalo, či by smernica nemala zahŕňať okrem stáží potrebných pre prístup k regulovanému povolaniu aj stáže v rámci voľného trhu a stáže, ktoré sú súčasťou učebných plánov;

38.

v geografickej mobilite mladých ľudí vidí dôležitý nástroj, ktorý môže prispieť k odstráneniu nerovnováhy medzi dopytom po pracovných miestach a ponukou pracovných miest. Tu môžu byť stáže pripravené na základe špecifických kritérií v rámci príslušného referenčného odvetvia (napríklad stáže v oblasti remeselnej výroby alebo cestovného ruchu) účinným nástrojom na podporu mobility, ktorej cieľom je návrat mladých ľudí do ich domovských regiónov s väčšími možnosťami nájsť si v nich vďaka vyššej kvalifikácii pracovné miesto. To je obzvlášť dôležité pre zachovanie územnej súdržnosti a podporu regiónov, ktoré čelia demografickým problémom, ako je starnutie obyvateľstva či vyľudňovanie;

39.

vyjadruje želanie, aby budúce európske programy podpory mobility, ako napríklad programy v rámci návrhu „Erasmus pre všetkých“, dostali dostatočné a udržateľné prostriedky, ktoré mladým ľuďom umožnia absolvovať časť vzdelávania a odbornej prípravy v zahraničí, pričom sa zohľadní špecifická situácia mladých ľudí pochádzajúcich z najvzdialenejších regiónov;

40.

podporuje rozhodnutie Komisie premeniť európsku sieť vyhľadávania pracovných miest na nástroj na hľadanie a sprostredkovanie práce zameraný na výsledky, a tým ďalej rozvíjať iniciatívu „Tvoje prvé pracovné miesto cez EURES“ s cieľom pomôcť občanom EÚ vo veku od 18 do 30 rokov nájsť si prácu v inom členskom štáte;

41.

pokladá za potrebné mať možnosť vyčleniť, buď prostredníctvom ESF alebo vnútroštátnych a/alebo regionálnych fondov, finančné prostriedky ako doplnok ku vzdelávacím programom EÚ. Tieto prostriedky musia byť určené na podporu špecifických systémov mobility, ktoré by všetkým mladým ľuďom v EÚ umožnili využiť túto mobilitu za rovnakých podmienok bez ohľadu na miesto ich bydliska, a nabádať verejné služby zamestnávania členských štátov, aby pripravovali programy, ktoré budú propagovať príležitosti v rámci systému EURES, a začlenili ich medzi svoju normálnu činnosť;

42.

víta spustenie programov EU Skills Panorama a European Skills Passport na stanovenie spôsobilostí. Týmito nástrojmi možno lepšie reagovať na dopyt po primeraných spôsobilostiach a prispieť k vytvoreniu vhodného referenčného rámca pre kvalifikáciu, do ktorého bude možné zahrnúť nielen spôsobilosti nadobudnuté v rámci formálneho vzdelávania, ale aj formou neformálneho a príležitostného vzdelávania;

43.

nabáda členské štáty, aby koncipovali a zavádzali politiky a nástroje, ktoré by podporili mladých ľudí pri zakladaní podnikov aj formou poskytovania záruk na financovanie a leasing a príspevkami na znižovanie úrokových sadzieb pri úveroch, ako aj prostredníctvom mikroúverov;

44.

domnieva sa, že zásadný význam má vytvorenie prepojenia medzi vzdelávaním a zamestnaním a využívanie nástrojov ako program Erasmus pre mladých podnikateľov. Tento program sa už ukazuje byť účinným nástrojom na stimulovanie podnikania, ako už VR zdôraznil vo svojom predchádzajúcom stanovisku (8);

45.

súhlasí s Komisiou, že je dôležité vyslať silný impulz strategickým odvetviam s vysokým potenciálom pracovných miest (zdravotníctvo a sociálna oblasť, ekologické hospodárstvo a IKT), či už ide o zakladanie nových podnikov alebo podporu zamestnanosti vo všeobecnosti. regionálna úroveň tu môže zohrať osobitnú úlohu pri cielenej podpore rozvoja kvalifikácie v silných regionálnych odvetviach s pozitívnymi vyhliadkami na pracovné miesta;

46.

domnieva sa, že je veľmi dôležité spojiť bezpečnosť a flexibilitu trhu práce (flexiistota) a nájsť rovnováhu medzi potrebou zamestnávateľov disponovať flexibilnou pracovnou silou a potrebou pracovníkov dosiahnuť bezpečnosť a ochranu v situácii stále neistejšieho zamestnania;

47.

zdôrazňuje, že pre definovanie špecifickej stratégie so spoločným cieľom plánovať a riadiť politiku zamestnanosti mladých ľudí je dôležitá spolupráca s inštitúciami na miestnej a regionálnej úrovni. Tu by mohli byť vhodné inovatívne formy riadenia integrovaných systémov politík zamestnanosti mladých ľudí aj prostredníctvom špecifických „agentúr“ na podporu prepojenia medzi verejnými orgánmi, mladými generáciami a podnikateľskou sférou;

48.

zdôrazňuje, že do procesu definovania a implementácie nových iniciatív je nutné v plnom rozsahu zapojiť miestne a regionálne orgány, pretože predstavujú tú najvhodnejšiu úroveň na posúdenie požiadaviek a potrieb územných celkov a miestnych súvislostí, a teda aj pracovných miest a programov prispôsobených potrebám mladých ľudí;

49.

pripomína Európskej komisii, že miestne a regionálne orgány sú už vo veľkej miere zodpovedné za realizáciu politických opatrení zameraných na zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu. Vyjadruje súčasne poľutovanie, že oznámenie Európskej komisie neobsahuje konkrétny odkaz na právomoci regiónov a miestnych orgánov (9) pokiaľ ide o vypracovávanie alebo vykonávanie politík v uvedených oblastiach;

50.

odporúča preto, aby si stáže v rámci balíka opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (Youth Employment Package) a v širšom rámci podpory programov záruk pre mladých ľudí našli to pravé miesto a potrebnú podporu zo strany EÚ tak, aby v rámci jej politík zamestnanosti mladých ľudí bolo možné čeliť veľkej výzve sociálnej Európy: zabrániť narušeniu vzťahov medzi generáciami a mladým ľuďom priznať právo na prístup k príležitostiam na dosiahnutie vlastnej nezávislosti.

51.

domnieva sa, že je nevyhnutné zamerať značné prostriedky určené na vzdelávanie na podnietenie podnikateľského ducha medzi mladými ľuďmi. Tieto stimuly musia byť orientované na vznikajúce odvetvia identifikované v regionálnych stratégiách v globálnom hospodárskom rámci. Potenciál rastu európskej spoločnosti spočíva v nazhromaždených znalostiach a ochote mladých ľudí učiť sa. Je potrebné ťažiť zo skúseností, aby sme našich mladých podnikateľov neorientovali na odvetvia, ktoré sú z krátkodobého hľadiska hospodársky vyčerpané. V tejto súvislosti a v rámci hospodársky komplexnej spoločnosti je potrebné naučiť mladých ľudí učiť sa, a to prostredníctvom vzdelávacích opatrení, ktoré by im umožnili premeniť nápady na založenie podniku na účinnú konsolidáciu podnikateľského projektu. Domnievame sa, že zásadný význam má financovanie. Na tento účel členské štáty vyčlenia určité percento zo svojich finančných nástrojov (uplatnením koeficientov, ktoré budú v priamom vzťahu s mierou nezamestnanosti mladých ľudí) na výhodné financovanie projektov predložených mladými podnikateľmi;

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/7

—

víta, že sa kultúra považuje za nástroj na miestny a regionálny rozvoj a zdôrazňuje sa význam stratégií inteligentnej špecializácie a holistické prístupy ku kreatívnemu rozvoju;

—

navrhuje vypracovať kreatívne koncepcie na miestnej a regionálnej úrovni a začleniť ich do „Európskeho fóra tvorivosti“, v rámci ktorého by verejné, súkromné a dobrovoľnícke skupiny analyzovali spôsoby, ako by Európa mohla uplatniť kreatívne riešenia na odstránenie miestnych a európskych problémov;

—

kladie dôraz na to, že je dôležité osvojovať si tvorivé zručnosti už od útleho veku, čím sa mladej generácii umožní plne ťažiť z nových foriem prístupu ku kultúre a lepšie sa pripraviť na budúce zamestnanie, najmä tým, že sa im a tiež širšej spoločnosti pomôže vyrovnať sa s dôsledkami prechodu na digitálne technológie;

—

súhlasí s tým, že je oznámenie zamerané na potrebu zjednodušiť existujúce pravidlá a zlepšiť prístup kultúrneho a kreatívneho sektora k externému financovaniu;

—

požaduje, aby kultúra a tvorivosť boli lepšie začlenené do stratégie Európa 2020 a aby sa uznali dôležité prepojenia s inými oblasťami politiky, ako napr. s priemyslom, cestovným ruchom, vzdelávaním či financiami.

Spravodajca

Anton ROMBOUTS (NL/EĽS), primátor mesta 's Hertogenbosch

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ

COM(2012) 537 final

1.

víta oznámenie na tému „Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ“, ktoré považuje za správne načasovanú stratégiu s cieľom dosiahnuť, aby sa potenciál uvedených sektorov plne využíval na sociálno-hospodársky rozvoj. Obzvlášť víta, že je zamerané na schopnosť kultúrneho a kreatívneho sektora vytvoriť rast a zamestnanosť, prispieť k podpore inovácií, ako aj na možné vedľajšie účinky v iných sektoroch a politických opatreniach. Oznámenie vykazuje vysoký stupeň synergie medzi postojmi Európskej komisie a Výboru regiónov, pokiaľ ide o ich prístup k potenciálu rastu v kultúre a kreativite. Výbor kladie dôraz na význam, ktorý má miestna a regionálna úroveň pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho sektora v Európe, ako to uvádza aj vo svojom stanovisku na tému „Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu“ (1), ktoré sa premietlo aj do tohto oznámenia.

2.

Poznamenáva, že v čase finančnej a hospodárskej krízy môžu kultúra a kreatívny sektor zohrávať úlohu aj pri kreatívnom napĺňaní cieľov sociálnej a zdravotnej politiky prostredníctvom podpory inovácií, pričom zároveň prispejú k rastu (2).

3.

Pripomína, že kultúra má vlastnú hodnotu, ktorá existuje nezávisle od hospodárskych aspektov kultúrnych statkov, a požaduje, aby sa tento dvojitý charakter zohľadnil tým, že sa pozornosť nesústredí výlučne na ekonomickú využiteľnosť kultúry (3).

4.

Víta, že sa v oznámení uznáva významný prínos, ktorý môžu mať strategické investície do kultúrneho a kreatívneho sektora na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj to, že sa v ňom požaduje komplexný strategický prístup zahrňujúci všetkých aktérov – od miestnej úrovne až po úroveň EÚ.

5.

Víta, že sa v celom oznámení kultúra považuje za nástroj na miestny a regionálny rozvoj a zdôrazňuje sa význam stratégií inteligentnej špecializácie.

6.

Súhlasí s tým, že je potrebné lepšie integrovať stratégie na miestnej a regionálnej úrovni so stratégiami na národnej úrovni, a s navrhovaným zameraním na posúdenie potenciálu daných sektorov v stratégiách regionálneho rozvoja v rámci ďalších programov politiky súdržnosti.

7.

Pripomína svoje postoje, ktoré už vyjadril k „Európskemu hlavnému mestu kultúry“ ako cennému podujatiu, ktoré vyzdvihuje bohatstvo, rôznorodosť a spoločné aspekty európskych kultúr (4). Spolu so značkou „Európske dedičstvo“ by ich bolo možné využívať aj ako laboratóriá na rozširovanie publika a účasti občanov.

8.

Víta návrhy Komisie na vytvorenie programov spolupráce s cieľom zabezpečiť vzájomné vzdelávanie, vytvoriť sieť kontaktov na uľahčenie výmen a zaistiť rôznorodosť. Opatrenia EÚ so zapojením miestnych a regionálnych orgánov budú takisto potrebné na propagáciu kreatívneho sektora, aby mohol prerásť z miestnej na svetovú úroveň.

9.

Nezdá sa, že by návrhy Komisie v podobe, v akej sú uvedené v oznámení, vyvolávali otázky súvisiace s dodržiavaním zásady subsidiarity. Konkrétne opatrenia či kroky však budú musieť byť v budúcnosti monitorované, pretože sa navrhujú resp. prijímajú na úrovni EÚ.

10.

Berúc do úvahy výzvy, ktorým v súčasnosti Európa čelí, Výbor regiónov podčiarkuje nevyhnutnosť dlhodobej vízie, ktorá by nasmerovala vývoj k prosperite a lepšej kvalite života pre všetkých. Takáto vízia musí byť pevne spojená s kultúrou a kreativitou. Výbor súhlasí, že medzinárodný vplyv EÚ je založený na predstavivosti, tvorivosti a inovácii vďaka novým myšlienkam, novým koncepciám a novým projektom. Je presvedčený, že kultúrny a kreatívny sektor môžu byť v tomto ohľade veľkým prínosom.

11.

Mestá a regióny, ktoré sa usilujú zabezpečiť svojim občanom lepšiu kvalitu života, to úplne jasne chápu. Potrebujeme víziu, ktorá by prepájala vlastné kompetencie európskych miest a regiónov s bojom proti nezamestnanosti a vylúčeniu zraniteľných skupín. Táto vízia by sa mohla občanom viac priblížiť vypracovaním kreatívnych koncepcií na miestnej a regionálnej úrovni a ich začlenením do „Európskeho fóra tvorivosti“, v rámci ktorého by verejné, súkromné a dobrovoľnícke skupiny analyzovali spôsoby, ako by Európa mohla uplatniť kreatívne riešenia na odstránenie miestnych a európskych problémov. Výbor regiónov by na tomto mieste chcel predovšetkým zdôrazniť, že tvorivosť, riešenie problémov a umelecké a kultúrne znalosti a zručnosti musia mať ústredné postavenie v celom vzdelávacom systéme.

12.

Podľa oznámenia je preto dôležité využívať silu kultúry a kreativity multifunkčným spôsobom. To si vyžaduje nielen progresívny vertikálny a horizontálny organizačný model, aký sa navrhuje v oznámení, ale aj prístup, ktorý by obsiahol celý kultúrny „ekosystém“. Pritom je dôležité, aby občania mohli participovať na procese spoluvytvárania a uznala sa hodnota zakorenenia kultúry a tvorivosti na konkrétnych miestach.

13.

Poukazuje na to, že v globalizovanom svete sa kultúra stáva dôležitou vlastnosťou miesta, ktorá rozhoduje o jeho atraktívnosti a tým aj o konkurencieschopnosti pre podniky, investorov a tvorivých a podnikavých jednotlivcov. Zlepšenie kvality života sa preto stalo dôležitou ambíciou v miestnych a regionálnych programoch rozvoja. Dôležitá je rovnováha medzi rozmanitosťou, kreatívnymi a kultúrnymi zdrojmi, ako aj zodpovedajúcimi službami a infraštruktúrou. Tieto otázky sa dajú najlepšie riešiť na miestnej a regionálnej úrovni, keďže miestne a regionálne orgány môžu najlepšie prepojiť rozmanitosť a identitu s programami rozvoja. Výbor preto vyzýva na vytváranie partnerstiev medzi výskumnými centrami a inovačnými laboratóriami, ktoré by skúmali vplyv kvality miesta na miestne rozhodnutia a hospodársky a sociálny rozvoj.

14.

Európa nie je len dôležitým hospodárskym priestorom, ale aj spoločnou kultúrou založenou na vzácnych hodnotách dôvery a inkluzívnosti, ktoré tvoria sociálny kapitál, čo poskytuje základ inovácie a tvorivosti. Táto atmosféra jednoty v rozmanitosti zároveň podporuje pocit osobnej bezpečnosti, ktorý zlepšuje život občanov a zvyšuje atraktívnosť európskych miest a regiónov ako dobrých miest na život, čo v konečnom dôsledku zvyšuje našu konkurencieschopnosť.

15.

Konštatuje, že zatiaľ čo sa v oznámení zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť sektory, na potrebu zakoreniť tok znalostí a kreatívny kapitál na danom mieste sa kladie len malý dôraz. Vo vzťahu ku „kultúrnym zoskupeniam“ či „kreatívnym zónam“ zdôrazňuje, že je potrebné umiestniť mestá a regióny do stredu znalostných sietí s cieľom dosiahnuť plný úžitok z voľného pohybu myšlienok, kapitálu a osôb v sústave svetového hospodárstva. Pre rozvoj takýchto zoskupení je nanajvýš dôležitá podpora zo strany miestnych a regionálnych orgánov, no tie musia byť napojené na európske a celosvetové znalostné siete, aby zvýšili svoju účinnosť.

16.

Zakoreniť kreativitu na danom mieste si vyžaduje, aby boli špecifické miestne a regionálne iniciatívy inteligentné, udržateľné a strategické. To dáva miestnym a regionálnym orgánom obzvlášť dôležitú úlohu v tomto smere. Rozvoj kultúry na miestnej úrovni posilňuje miestnu identitu a osobitosť, pričom vznikajú kultúrne produkty, ktoré sa nedajú len tak jednoducho preniesť, a tým sa vytvára jedinečná hodnota spojená s konkrétnym miestom. Tieto kultúrne faktory sú dôležité aj na európskej úrovni.

17.

Nazdáva sa, že spoločenstvo, ktoré investuje do kultúry, vzdelávania a športu, vytvára zároveň väčšie bohatstvo, blahobyt a bezpečnosť. Tento jednoduchý fakt platí pre mesto i obec, región, krajinu a tiež pre celý kontinent. Výbor požaduje ambiciózny program na úrovni EÚ, vďaka ktorému by sa z Európy stal inšpirujúci a atraktívny svetadiel – „miesto, aké má byť“ pre mladých ľudí dneška aj zajtrajška, svetadiel vytvárajúci nové pracovné miesta, na ktorom môžu budúce generácie žiť kvalitný život v bezpečnom okolí a čistom životnom prostredí.

18.

Nazdáva sa, že pre kvalitu miesta je hlavná dôvera, pretože tvorí základ osobnej bezpečnosti, ktorý umožňuje ľuďom stretávať sa a vymieňať si myšlienky, čo vedie k tvorivému mysleniu a inováciám. Takéto priestory zároveň pomáhajú pripútať k danému miestu kreatívne produkty, nehmotné dedičstvo a tvorivých ľudí. Má to aj hospodársky rozmer, napr. pokiaľ ide o úlohu kultúry pri vytváraní osobitného charakteru miest z hľadiska cestovného ruchu. No takisto to má dôležitý sociálny rozmer, pretože kultúra dôvery je zároveň základom sociálnej súdržnosti.

19.

Tieto zložité otázky jasne poukazujú na to, že je potrebné zvoliť holistický prístup. Tvorivosť a inovácia vychádzajú z poznatkov a zručností, ako aj zo sociálnych a hospodárskych sietí, a preto treba strategicky sledovať kreatívny rozvoj ako kolektívne, spoločné úsilie o vzájomné obohatenie. Súčasťou týchto procesov nie je len kultúrny a kreatívny sektor alebo dokonca hospodárske subjekty, ale širšie obyvateľstvo ako celok.

20.

Z tohto dôvodu víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle podporovať partnerské učenie medzi správami miest, aby sa miestnym tvorcom politík umožnilo podeliť sa o skúsenosti s vplyvom kultúry na sociálne a hospodárske oživenie miest a tieto skúsenosti porovnať. Výbor regiónov by však presadzoval širšie ponímanie kultúry a tvorivosti, ktoré by zahŕňalo regionálny kontext, občanov, podniky a neziskové organizácie v takýchto procesoch. Jedným z mechanizmov by na tieto účely mohol byť model partnerstiev Comenius Regio, t. j. projektu zameraného na miestny rozvoj v oblasti vzdelávania, ktorý by sa však dal preniesť aj na kultúrny a kreatívny sektor.

21.

Pripomína že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore kultúry a starostlivosti o ňu v oblastiach svojej pôsobnosti, predovšetkým čo sa týka zachovania kultúrneho dedičstva a tiež ako podporovatelia umeleckej inovácie, ako nositelia a podporovatelia kultúrnych zariadení a iniciatív, školského a odborného vzdelávania a ako organizátori festivalov a kultúrnych podujatí (5). Miestne a regionálne orgány majú jedinečné postavenie na to, aby vytvárali rovnováhu medzi rôznymi prvkami kultúrneho a kreatívneho ekosystému a poskytovali zodpovedajúce zdroje požadované tými, ktorí pracujú v kultúrnom a kreatívnom sektore.

22.

Víta skutočnosť, že Komisia vyzdvihuje hodnotu kultúrneho a kreatívneho sektora, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť (tvoria 3,3 % HDP a zamestnávajú 6,7 milióna ľudí, čo je 3 % z celkového počtu pracovných miest) (6). Hospodársky prínos sa dá jednoznačne podporiť vďaka navrhovanej novej stratégii na zvýšenie konkurencieschopnosti a vývozného potenciálu týchto sektorov a na maximalizáciu ich vedľajších výhod pre iné oblasti, ako napr. inovácia, IKT a obnova miest. Výbor regiónov v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité využívať miestne a regionálne skúsenosti a preskúmať, do akej miery je možné využiť kreatívny sektor v ostatných odvetviach ako hnaciu silu hospodárskeho rastu.

23.

Aby sa čo najviac zvýšili uvedené účinky, je potrebné uľahčiť produkciu a spotrebu v oblasti kultúry a rozvíjanie tvorivosti. Výbor regiónov kladie dôraz na to, že je dôležité osvojovať si tvorivé zručnosti už od útleho veku, tak v rámci vzdelávacieho systému, ako aj vo voľnom čase, čím sa mladej generácii umožní plne ťažiť z nových foriem prístupu ku kultúre a lepšie sa pripraviť na budúce zamestnanie, najmä tým, že sa im a tiež širšej spoločnosti pomôže vyrovnať sa s dôsledkami prechodu na digitálne technológie.

24.

V oznámení sa uznáva možnosť kultúrneho a kreatívneho sektora profitovať zo širokej škály finančných nástrojov, vrátane programu Tvorivá Európa, Erasmus pre všetkých, fondov politiky súdržnosti, programu Horizont 2020, COSME a nástroja na prepojenie Európy. Takisto by sa malo uznať, že regionálne a miestne orgány priamejšie zasahujú do oblasti kultúry. Mestá a regióny neposkytujú len väčšinu finančných prostriedkov na kultúru vo väčšine oblastí Európy, ale pôsobia aj ako laboratóriá na kultúrne a kreatívne experimentovanie a inováciu a zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji kultúrnych a kreatívnych zoskupení.

25.

Zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa zachovala štátna pomoc poskytovaná na podporu kultúry. Vyzýva preto Komisiu, aby pri koncipovaní nových pravidiel poskytovania štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela prehodnotila kritérium územnej viazanosti výdavkov, aby sa neoslabil územný vplyv týchto diel.

26.

V zmysle záverov prijatých na 3201. zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (26. a 27. novembra 2012 v Bruseli) je potrebné podporovať dobré spravovanie kultúry.

27.

Komisia vyzýva na rad opatrení na podporu vhodných podmienok potrebných na to, aby kultúrny a kreatívny sektor prekvitali. Tie sú zamerané na rozvoj zručností, prístup k finančným prostriedkom, podporu nových modelov podnikania, rozširovanie publika, prístup na medzinárodné trhy a lepšie prepojenia na iné sektory. Kultúry a kreatívny sektor však čelia aj osobitným výzvam. v kultúrnom a kreatívnom sektore prevládajú mikropodniky, malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, čo si vyžaduje iniciatívy a organizáciu na miestnej úrovni. Z tohto dôvodu miestne a regionálne orgány môžu byť omnoho efektívnejšie, pokiaľ ide o informovanie miestnych podnikov o spôsobe a prostriedkoch podpory miestnych a regionálnych kultúrnych činností (7).

28.

Domnieva sa, že partnerstvo má rozhodujúci význam pre kultúrny a kreatívny sektor, a víta opatrenia na zabezpečenie partnerstiev resp. foriem združovania a vhodných podmienok na prenos osvedčených postupov, podporu znalostí a vytvorenie sietí na výmenu skúseností o možnostiach využitia potenciálu kultúrneho a kreatívneho sektora (8). Mala by sa zvážiť myšlienka vytvoriť tematické siete pre kultúrny a kreatívny sektor, aby na európskej úrovni účinnejšie fungoval prenos znalostí.

29.

Uvedomuje si zámer Komisie zlepšiť regulačný rámec EÚ pre kultúrny a kreatívny sektor a súhlasí s tým, že je zameraný na potrebu zjednodušiť existujúce pravidlá a zlepšiť prístup kultúrneho a kreatívneho sektora k externému financovaniu.

30.

Považuje však za naliehavé, aby Komisia stanovila jasný regulačný rámec pre práva duševného vlastníctva a autorské práva v kontexte rozvoja cloud computingu.

31.

Súhlasí s tým, že sa v oznámení kladie dôraz na päť kľúčových politických stimulov: rozvoj zručností, zlepšovanie prístupu k finančným prostriedkom, podporu nových podnikateľských modelov a rozširovanie publika, uľahčovanie spolupráce s inými sektormi a politikami a rozšírenie medzinárodného dosahu.

32.

V dokumente Komisie sa jasne uznávajú prepojenia, ktoré má kultúrny a kreatívny sektor s inými oblasťami politiky, vrátane IKT, cestovného ruchu atď. Treba však výraznejšie vyzdvihnúť jeho prepojenia s politikou vzdelávania. Výbor regiónov takisto požaduje proaktívnejší prístup, ktorý by podporoval rozvoj synergií medzi oblasťami kultúrneho a kreatívneho sektora a zároveň s hospodárskymi a sociálnymi aktérmi v iných sférach s cieľom podporiť nové a inovatívne oblasti činnosti, ako sú cross media, sociálne médiá, digitálne publikácie, cestovný ruch súvisiaci s kreatívnym sektorom (9) atď.

33.

Podporuje návrh viacvrstvovej stratégie založenej na dvojakom prístupe zahŕňajúcom tak horizontálne, ako aj vertikálne rozmery politiky. Dôležitá je predovšetkým vertikálna línia činnosti, teda holistický prístup k integrovaným stratégiám, pretože jednoznačne uznáva prepojenia s inými oblasťami politiky, ako napr. s priemyslom, cestovným ruchom, vzdelávaním, financiami atď.

34.

Súhlasí s myšlienkou, že „Európske hlavné mestá kultúry“ a značka „Európske dedičstvo“ by sa mali ďalej využívať ako laboratóriá na rozširovanie publika a účasti občanov. Malo by sa uznať, že takéto miestne zamerané iniciatívy vytvárajú dôležité kreatívne priestory a zoskupenia v rámci vnútroštátnych aj celosvetových sietí v kultúrnom a kreatívnom sektore a pomáhajú prepojiť globálnu kultúru s miestnymi spoločenstvami.

35.

Zdôrazňuje, že je potrebných viac informácií a faktov o fungovaní a vplyve kultúrneho a kreatívneho sektora, čo by takisto pomohlo presadiť komerčné financovanie kreatívnych podnikov. Eurostat by mal dostať podnet k tomu, aby vypracoval účinnejšie a lepšie načasované európske štatistiky o kultúre. Okrem by sa mohli uskutočniť štúdie kultúrneho a kreatívneho sektora v špecifických miestnych a regionálnych súvislostiach, aby sa tak urobila analýza fungovania kultúrneho ekosystému rôznych druhov miest v celej EÚ a následne sa aktualizovali osvedčené postupy a určili hlavné trendy v kultúrnom a kreatívnom sektore.

36.

Výbor požaduje, aby kultúra a tvorivosť boli lepšie začlenené predovšetkým do stratégie Európa 2020, a to najmä prostredníctvom hlavných iniciatív Digitálna agenda, Nové zručnosti pre nové pracovné miesta a Únia inovácií, a aby sa uznala skutočnosť, že nielen „podniky“, ale celý vedomostný systém a zdravý kultúrny ekosystém sú potrebné na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

37.

Na záver Komisia navrhuje, aby sa na sledovanie pokroku pri uskutočňovaní stratégie uplatnila metóda otvorenej koordinácie v oblasti kultúry. Výbor by chcel obzvlášť upozorniť na to, aby národní zástupcovia viedli systematické konzultácie s miestnymi a regionálnymi aktérmi, aby mohli nastoľovať otázky čo najspoľahlivejšie.

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/12

—

Mnohé javy digitálnej spoločnosti už preukázali, že výrazná transformácia sa uskutočňuje zdola nahor a je nevyhnutné neustále uvažovať v duchu „podnikateľského objavovania“.

—

Inovačné komunity pracujú ako ekosystémy prostredníctvom systematických hodnotových sietí vo svete bez hraníc.

—

Regióny potrebujú nové pôsobiská ako centrá spoločnej tvorby inovácií. Mohli by sme ich opísať ako „záhrady inovácií“ a „platformy výziev“, ktoré spoločne tvoria prototypy pracovísk pre plánovanie budúcnosti.

—

VR podporuje nové investície do otvorenej inovácie a crowdsourcingu. Sú to kľúčové koncepcie spojené s inteligentnými mestami a účasťou občanov.

—

Koncepciu „prepojené inteligentné mestá“ je potrebné ďalej rozvinúť a rozšíriť do celej Európy.

—

VR vyzýva Komisiu, aby vytvorila programy „podnikateľského objavovania“, ktoré by pôsobili na rozličných úrovniach a zistili, čo je najefektívnejšie pre miestne potreby a uplatnenie v Európe.

—

Cyklické hospodárstvo pre vedomosti: výsledky programov a projektov Európskej komisie, ako aj investorov v oblasti výskumu a inovácií jednotlivých štátov musia byť opätovne využité.

—

Najlepší priekopníci rozvoja a realizácie celoeurópskych projektov by mali byť financovaní v rámci programu Horizont 2020 a kohézneho financovania s cieľom testovať aj efektívne metodológie a nástroje v rámci skutočnej spolupráce a cezhraničného učenia sa.

Spravodajca

Markku MARKKULA (FI/EĽS), člen rady mesta Espoo

1.

Na žiadosť írskeho predsedníctva Rady EÚ predkladá Výbor regiónov fundované a dôkladne podložené návrhy ako zlepšiť situáciu v oblasti inovácií a odstrániť v nej rozdiely. Cieľ v rámci tohto mandátu je predložiť návrhy týkajúce sa (1) opatrení požadovaných regiónmi a všetkými ich rozličnými subjektmi a (2) opatrení požadovaných na základe európskych programov Komisie, financovania a iných aktivít.

2.

Na výzvu írskeho predsedníctva možno reagovať len vymenovaním a opísaním súboru opatrení, ktoré sa majú súbežne vykonávať a ktoré sú spojené s potrebou zmeniť kultúru práce v širšom zmysle. Pre činnosť v EÚ a vo väčšine členských štátov, ako aj regiónov bola v posledných rokoch typická príprava veľkého množstva kvalitných správ a plánov. Hlavné programy a plány EÚ z rozličných generálnych riaditeľstiev sú nepochybne dobré, ale stále sú len plánmi a nedokážu zabezpečiť zmenu v intelektuálnom prístupe, ktorý je potrebný na praktickej úrovni v regiónoch v celej Európe. Mnohé javy digitálnej spoločnosti už preukázali, že výrazná transformácia sa uskutočňuje zdola nahor a je nevyhnutné neustále uvažovať v duchu „podnikateľského objavovania“. Termín „podnikateľ“ v tomto prípade nie je vhodný kvôli jeho často striktnému výkladu. Objavovanie takisto znamená viac než len inovácia. Ide skôr o novú aktivitu – skúmanie, experimentovanie a učenie sa, čo by sa v príslušnom priemysle alebo podsystéme malo urobiť z hľadiska výskumu, vývoja a inovácií, aby sa zlepšila situácia. Podnikateľské objavovanie znamená experimentovanie, podstupovanie rizík, a takisto neúspech. Znamená to, že jednotlivci, ktorí často spolupracujú v rámci sietí s ostatnými a posudzujú alternatívy, otvorene stanovujú ciele a tvoria inovácie. Tento rozvoj takisto vyžaduje, aby občania, spoločenstvá a podniky dostali príležitosť vyjadriť sa, keďže tradične sa cítia v tomto často ukrátení.

3.

Keďže sa toto stanovisko sa zaoberá narastajúcou inováciou a znižovaním rozdielov v tejto oblasti, a to najmä pomocou programov EÚ; nasledujúce politické usmernenia a návrhy dokazujú, že potrebné zmeny sa dajú uskutočniť. V Európe potrebujeme:

Tieto prístupy však nestačia. Podstatu inovácie treba skúmať hlbšie.

4.

Opatrenia na vykonávanie stratégie Európa 2020 nepriniesli v oblasti inovačnej činnosti dostatočné výsledky. Na úrovni EÚ bolo vypracovaných veľké množstvo užitočných materiálov a návrhov. Je dôležité presunúť zameranie z financovania zo zdrojov EÚ a jej programov na praktickú činnosť na miestnej a regionálnej úrovni.

5.

Medzi projektmi a programami V&V týkajúcich sa tvorby, výkonnosti a efektívnosti miestnych inovačných ekosystémov je nutné docieliť úzku spoluprácu. Na toto potrebujeme nové typy európskeho partnerstva v oblasti výskumu. Obnova a transformácia sú často založené na konceptoch riadenej spolupráce a na inovačnom a efektívnom využívaní kľúčových podporných technológií. Ich väčšie sprístupnenie pre európske projekty zlepší a väčšmi rozvinie ich schopnosť prinášať záväzné výsledky a skutočný vplyv. Pomocou finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ pre regionálne partnerstvá a spolupráce založenej na inteligentnej špecializácie sa môžu stať základom európskej cezhraničnej inovácie a regionálnych odrazových mostíkov pre spoločenskú inováciu.

6.

Zásadná zmena v prístupe: digitalizácia už vyvolala všadeprítomnú zmenu. Miestne a regionálne subjekty by mali využiť núkajúce sa príležitosti a reformu procesu služieb stanoviť ako prioritu svojho programu. Okrem toho treba podporovať rozšírenie digitálnych služieb vo verejnom sektore, rozvoj elektronických zručností všetkých obyvateľov, a rozbehnuté a rýchlo rastúce podnikateľské aktivity, ktoré vytvárajú mobilné aplikácie.

7.

Digitalizácia vedie k zmene a zrýchľuje sa konvergencia smerom k digitálnym službám. Nové podnikateľské ekosystémy a oblasti tvorby hodnôt často vznikajú vďaka novému správaniu sa spotrebiteľov ako výsledok užívateľsky zameraných koncepcií a otvorenosti. Spochybňujú prístupy zhora nadol, ktoré zdedili po starom analógovom svete. Hoci sa vďaka digitalizácii stáva rozvoj služieb čoraz globálnejším, pozícia Európy nie je optimálna: nie sme na čele týchto globálnych pretekov.

8.

Technológie cloud computingu poskytujú prístup k najlepším dostupným službám nezávisle od času a miesta. Tento spôsob rozvoja a poskytovania služieb už v nasledujúcich rokoch nahradí značný počet tradičných služieb, v rámci ktorých je „miesto poskytovania“ definujúcim faktorom. Už nebude nevyhnutné mať hardvér na rôznych miestach. Bude to rovnako zahŕňať aj riadenie a rozvoj IKT služieb a globálnej sieťovej spolupráce podnikov, verejnej správy a ostatných spoločenstiev. Komisia by mala podnecovať tento rozvoj, známy ako iniciatíva e-leadership, prostredníctvom aktívnych programov partnerstva.

9.

Nemôžeme riešiť spoločenské výzvy pomocou malých zmien a bežných riadiacich metód. Pre úspech je najdôležitejšie oživenie kapitálu obnovy: tvorivosť, inovácia a dôvera s cieľom inovovať a reformovať sú tiež kľúčmi k úspechu pre miestne a regionálne subjekty. Zároveň teba odstrániť skostnatenosť systémov verejnej správy, aby sa vytvoril väčší priestor pre rozvoj tvorivosti politických činiteľov.

10.

Motivovaní ľudia sú v centre regionálnej inovačnej politiky. Ľudia tvoria inovácie, a preto je inovácia predovšetkým ľudským a spoločenským procesom. Faktory, ktoré ovplyvňujú inováciu, sa neobmedzujú len na vnútro organizácií. Najvýznamnejšie hnacie mechanizmy procesu inovácie v rozličných fázach často vznikajú prostredníctvom ľudskej interakcie v rámci rozličných rozhraní.

11.

Výskum by mal uspokojovať tak krátkodobé, ako aj dlhodobé potreby. Len malá časť miest, podnikov a iných spoločenstiev optimálne využíva výsledky výskumu. Je potrebné tiež pripomenúť, že iba nízky počet výskumných pracovníkov vie ako prezentovať svoje poznatky a výsledky výskumu tak, aby boli zaujímavé a užitočné pre orgány verejnej správy, priemysel a iné subjekty pri riešení ich problémov. Európa musí preto uskutočniť významné kultúrne zmeny a presmerovanie finančných prostriedkov, aby sa zabezpečilo aktívne uplatňovanie najnovších výskumných poznatkov na miestnej a regionálnej úrovni. VR zastáva názor, že MSP sú dôležitým katalyzátorom uvádzania výsledkov výskumu na trh tým, že ich prenášajú do konkrétnych aplikácií. VR sa domnieva, že sa musí zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov malým a stredným podnikom investovaním do začínajúcich podnikov, poskytovaním rizikového kapitálu a menej zložitými predpismi.

12.

Sústredené zavádzanie výsledkov výskumu do praxe vyžaduje dobré obojstranné pochopenie toho, aký je to výskum, o akých problémoch sa diskutuje a ako môže príslušný výskum ovplyvniť miestne a regionálne záležitosti. Na to je potrebný nový vedomostný trojuholník, v rámci ktorého by prostredníctvom akejsi dvojcestnej mediačnej služby bol prepojený svet výskumu a vedy so svetom podnikov a správy. To si vyžaduje ďalší rozvoj a aktívne uplatňovanie koncepcie vedomostného trojuholníka EÚ na posilnenie spoločenskej úlohy vysokých škôl.

13.

Vedecký a technologický výskum a aktívne uplatňovanie nápadov založených na tomto výskume umožňujú priekopníctvo. Zároveň by sa mala inovačná vízia rozšíriť, aby nezahŕňala len technologické inovácie, ale aj inovácie procesov, podnikov, služieb a koncepcií, a tiež verejný sektor a sociálne inovácie, aby sa prebudovali kultúry spoločenstva, ako aj spoločenské inovácie, aby sa zmodernizovali širšie aktivity a štruktúry. Je dôležité, aby bola širšia vízia inovácie začlenená nielen do podnikateľskej činnosti, ale tiež do verejného sektora.

14.

Vzhľadom na to, že v určitých regiónoch, a to najmä vo vidieckych regiónoch, je verejný sektor hybnou silou rozvoja a má značný vplyv na zvyšovanie povedomia verejnosti, mala by sa v tomto sektore venovať osobitná pozornosť inováciám, ako aj prehodnoteniu procesov riadenia verejných inštitúcií. To umožní regiónom dohnať zameškané.

15.

Cyklické hospodárstvo pre vedomosti: výsledky programov a projektov Európskej komisie, ako aj investorov v oblasti výskumu a inovácií jednotlivých štátov musia byť opätovne využité.

16.

Cyklické hospodárstvo je hospodárstvo, v ktorom sa veci nevyhadzujú, ani nestrácajú, ale umožní sa ich cirkulácia a opätovné využitie, aby sa ich hodnota nestratila, ale zvýšila. Výraz vychádza z nového zmýšľania o koncepciách novej generácie v oblasti udržateľného rozvoja. V cyklickom hospodárstve pre vedomosti možno výsledky výskumných programov a skončených projektov – nápady, poznatky, odporúčania, materiály, metodiky, praktické návrhy, prototypy a vynálezy – opäť objaviť, zhodnotiť a uplatniť v súčasných programoch a projektoch v súvisiacich a relevantných oblastiach. Výbor opätovne zdôrazňuje hospodárske a inovatívne možnosti pre regióny skrývajúce sa v biohospodárstve a IKT, ktoré sú kľúčovými prvkami inteligentného, udržateľného a ekologického rastu (1).

17.

Na ceste k cyklickému hospodárstvu pre vedomosti by sa národné orgány financovania mohli opäť zaoberať výsledkami projektov realizovaných v posledných 5 – 10 rokoch a preskúmať ich a sprístupniť ich pre využitie v nových regionálnych a národných kontextoch. Generálne riaditeľstvá Komisie by mohli konať rovnako a sprístupniť výsledky vo väčšej miere v rozličných oblastiach s cieľom riešiť spoločenské výzvy. Univerzitný výskum by mal byť priamejšie relevantný s politickými činiteľmi a projektovými tímami. Výsledky z týchto oblastí by mohli byť prehodnotené, aby zodpovedali potrebám na miestnej a regionálnej úrovni a pripravili nové myšlienky, materiály a metódy na uplatnenie pri rozvoji regionálnych inovačných ekosystémov v Európe.

18.

Aktívne a stimulujúce prostredie vzniká vďaka kombinácii rozličných faktorov. Ľudia s inovačným duchom sa radi zapoja do podujatí, projektov a činností vo všeobecnosti, ak sú podporené dobrými koncepciami, metódami a účinnými a novými aplikáciami z oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

19.

Faktory neistoty, pochybnosti a napätie sa vyskytujú vo všetkých medziľudských aktivitách. Dôležité je zmeniť napätie tak, aby slúžilo najmä ako zdroj tvorivosti a inovácie a spĺňalo princípy „učiacej sa organizácie“. Kreatívny proces sa tak stane prejavom tvorivého napätia, ktoré sa môže využiť na zmenu aktivít v systémoch a zmenu systémov ako celku. Je dôležité mať k dispozícii metódy a koncepcie, ktoré rozširujú rozsah učenia, zvyšujú jeho kvalitu a podporujú udržateľný sociálny rozvoj. Využívanie vedomostí, procesy budovania kapacít a využívanie vedomostí v organizačnom učení sú koncepcie, ktoré naberajú na význame, ako aj prieskum a spoluvytváranie vedomostí.

20.

Regióny potrebujú nové pôsobiská ako centrá spoločnej tvorby inovácií. Mohli by sme ich opísať ako „záhrady inovácií“ a „platformy výziev“, ktoré spoločne tvoria prototypy pracovísk pre plánovanie budúcnosti. Sú potrebné na reagovanie na výzvy, či už malé výzvy na miestnej úrovni alebo významné spoločenské výzvy na globálnej úrovni. Činnosť v oblasti výskumu, výskumu a inovácií je preto potrebná na vytvorenie prototypov 1) priestorových konfigurácií s fyzickým, intelektuálnym a virtuálnym rozmerom, a 2) príručiek prípravy a riadenia vedomostí na zvládnutie výziev.

21.

V minulosti vychvaľovaná koncepcia trojitej špirály nie je dostatočne dynamická na riešenie nových výziev – v súčasnosti by to mala byť aspoň štvoritá špirála, ktorej štvrtý prvok tvorí spoločenstvo. Koncepciu treba zmodernizovať a intenzívna účasť na aktivitách regionálnych inovačných ekosystémov je potrebná, aby sa táto operatívna koncepcia a kultúra aktualizovali.

22.

Z hľadiska Európy je mimoriadne dôležité preskúmať regionálne inovačné ekosystémy a úlohu, význam, činnosť, priestorové riešenia a predpoklady úspechu spoločenstiev a inštitúcií, ktoré v týchto ekosystémoch podnecujú novú a dynamickú inovačnú činnosť. Nové inovačné inštitúcie sa zameriavajú na nové zmýšľanie a prostredie potrebné pre užívateľsky zameranú koncepciu a rýchly rozvoj.

23.

Tieto nové inštitúcie, ktoré boli väčšinou založené v uplynulých rokoch, sú flexibilnými subjektmi s duchom spolupráce. Ako príklady možno uviesť: inkubátory a urýchľovače, živé laboratóriá, podnikateľské uzly, laboratóriá rozvoja, laboratóriá sociálnej inovácie, fab labs (laboratóriá výroby), vzdelávacie centrá spoločenskej inovácie a centrá budúcnosti. Zvyčajne fungujú ako pridružené subjekty univerzít, obcí a podnikov. Kombinujú nové, otvorené operatívne postupy, používanie sociálnych médií, nové práva duševného vlastníctva a systémy financovania, širokú sieť zainteresovaných subjektov a podnikateľského ducha.

24.

Zásadný význam má zjednodušenie postupov inovačného verejného obstarávania s cieľom jeho aktívnejšieho využívania. V celej Európe a iných častiach sveta existujú relevantné príklady úspešného zjednodušenia. Mali by sa študovať, prispôsobiť, štandardizovať a uplatňovať.

25.

Diskusie o hlavných spoločenských výzvach sa často javia ako príliš abstraktné a veľmi vzdialené od praktických problémov kľúčových zainteresovaných strán v Európe – miestnych a regionálnych orgánov, malých a stredných podnikov a bežných občanov. V nich však spočíva inovačná sila Európy. Veľké výzvy musia byť explicitne spojené s problémami na miestnej a regionálnej úrovni a riešené v spolupráci s touto úrovňou. Zlepší sa tým činnosť v oblasti inovácií na miestnej úrovni a do hry sa zapojí veľký nevyužitý potenciál a spoločné schopnosti. Občania nie sú len užívateľmi inovácie, ale tiež subjektmi v centre inovačného procesu. Musíme sa viac sústrediť na to, prečo je táto potreba zmeny reálna a ako to bude motivovať a podnecovať tie subjekty, ktoré sa dajú na cestu inovácií. V regiónoch, ktoré využívajú dialóg a spoluprácu, ktoré digitalizácia umožňuje a ktoré sú zamerané na potrebnú spoločenskú zmenu, sa musia vytvoriť sociálne programy. Všetci by mali byť nabádaní k riešeniu významných sociálnych nedostatkov a k práci smerom k dosiahnutiu priekopníckej zmeny.

26.

VR vyzýva Komisiu, aby vytvorila programy na riešenie tzv. „veľkých spoločenských výziev“ na národnej, regionálnej a miestnej úrovni: ako sa „veľká spoločenská výzva“ prejavuje v národných potrebách? V regionálnych potrebách? V miestnych otázkach? Tieto programy v rámci Horizontu 2020 a iných programov EÚ by mali občanom a malým podnikom umožniť, aby Komisii povedali o svojich problémoch a poskytnúť možnosti (metodológie, prostredie podporujúce inováciu, facilitátorov) na prenos týchto miestnych výziev do inovačných programov na príslušnej úrovni. Základnou metodológiou je rýchle testovanie prototypov.

27.

VR odporúča pokusy a konkrétne iniciatívy na dosiahnutie rýchleho testovania prototypov pre každú z „veľkých spoločenských výziev“, ktoré je potrebné vykonať v niektorých európskych regiónoch v rámci prepojeného vzdelávacieho programu. Sieť prepojených inteligentných miest by sa mohla rozpracovať s cieľom podporiť experimentálnu inováciu a vzdelávanie. Európa potrebuje priekopnícke mestá, ako aj účinné programy partnerstiev na podporu inovácie, ktoré zaručia rozvoj všetkých regiónov bez ohľadu na ich súčasnú situáciu. Znamená to transformovať otázky tak, aby boli relevantné pre regionálnu a miestnu úroveň, aby sa mohli riešiť ako procesy inovatívnej zmeny na miestnej úrovni. Učenie sa a skúsenosti by sa vymieňali medzi rozličnými účastníckymi regiónmi a systematizovali by sa prostredníctvom rýchleho podávania správ s jasným vizuálom a dostupným jazykom, aby ich aj iné subjekty mohli aktívne využívať. Riešenia nájdené v jednom regióne by sa potom mohli vyskúšať a overiť v iných účastníckych regiónoch a efektívne riešenia by sa prenášali do iných regiónov v Európe. Tieto opatrenia by charakterizovala flexibilita a primerané miestne použitie tým spôsobom, že by sa minimalizovalo administratívne zaťaženie podnikov, vzdelávacích inštitúcií, verejných orgánov a iných zainteresovaných strán.

28.

VR upozorňuje regionálnych činiteľov, že tento prístup spoločne s využitím kohézneho a miestneho financovania v spolupráci s programami EÚ prinesie praktické inovácie, ktoré bude môcť využiť celá Európa. Zintenzívni tiež miestnu činnosť v oblasti inovácií a pomôže vytvárať kultúru inovácií v celej Európe.

29.

Pri tomto vývoji zohrávajú vysoké školy veľmi dôležitú úlohu. Vzhľadom na znižovanie zdrojov si však uťahujú opasky a upadajú späť do svojich tradičných metód výučby a výskumu. Zdá sa, že externá angažovanosť sa dostáva do úzadia. Výbor regiónov by rád videl činnosti, ktoré podporia vysoké školy v tom, aby zohrávali silnú spoločenskú úlohu a pripravili školiace a vzdelávacie prístupy k nevyhnutným sociálnym a spoločenským zmenám.

30.

Nespochybniteľnú úlohu inteligentnej špecializácie v politickom rámci stratégie Európa 2020 zdôraznila Rada EÚ, predovšetkým vo svojich záveroch o Inovácii v Únii. Príručka EÚ k výskumným a inovačným stratégiám inteligentnej špecializácie (RIS3) určuje tieto stratégie ako integrované programy územnej ekonomickej transformácie.

31.

VR zdôrazňuje, že inteligentná špecializácia je regionálnym politickým rámcom pre rast hnaný inováciami. Rozdiel medzi inteligentnou špecializáciu a tradičnými priemyselnými a inovačnými politikami spočíva predovšetkým v procese nazvanom „podnikateľské objavovanie“. Ide o interaktívny proces, v ktorom trhové sily a súkromný sektor objavujú a produkujú informácie o nových činnostiach a vláda hodnotí výsledky a na realizáciu splnomocňuje subjekty, ktoré majú najviac schopností na využitie potenciálu. Stratégie inteligentnej špecializácie oveľa viac uplatňujú prístup zdola nahor ako tradičné priemyselné politiky.

32.

Platforma inteligentnej špecializácie (S3Platform) musí viac podporovať aktivity miestnej a regionálnej úrovne s osobitným dôrazom na menej rozvinuté regióny. To znamená predovšetkým podporovať procesy, ktoré pomáhajú určiť činnosti s vyššou pridanou hodnotou v každom regióne. Znamená to tiež poskytnúť najlepšie príležitosti na posilnenie konkurencieschopnosti regiónov a portfólia opatrení, ktoré by sa mali zaviesť na vypracovanie ich stratégií inteligentnej špecializácie.

33.

Výbor regiónov zdôrazňuje, že prístup RIS3 je v súlade s cieľmi a nástrojmi politiky súdržnosti EÚ, podporuje rast a pracovné miesta v krajinách a regiónoch EÚ. Navrhuje stratégiu a globálnu úlohu pre každú národnú a regionálnu ekonomiku, vrátane najrozvinutejších a najmenej rozvinutých regiónoch. Obsahuje širší koncept inovácií, aby zahrnul nielen investície do výskumu alebo odvetvia výroby, ale tiež budovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom odvetví dizajnu a tvorivosti, lepšej inovačnej schopnosti verejného sektora, sociálnych inovácií a inovácií v oblasti služieb, nových modelov podnikania a inovácií založených na praxi.

34.

VR jednoznačne podporuje návrh výboru ITRE Európskeho parlamentu zaradiť do pravidiel programu Horizont 2020: „Nástroje prepojenia stratégií výskumu, inovácie a inteligentnej špecializácie sa vykonávajú v programe Horizont 2020 i v štrukturálnych fondoch, aby sa vytvorili objektívne ukazovatele stupňov excelentnosti a budovania ERA“.

35.

Regióny a mestá by mali z výskumu, vývoja a inovácií urobiť zásadnú súčasť svojho ústredného politického programu. Program Horizont 2020 a financovanie v rámci súdržnosti by sa mali využívať na vytváranie koncepcií, nástrojov a ďalších podmienok, pomocou ktorých by miestne a regionálne orgány mohli aktívne podporovať inovácie, podstupovať riziká a investovať do praktického uplatňovania výskumu, vývoja a inovácií, a dať im tak regionálny rozmer.

36.

Na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 je dôležité, aby politika súdržnosti EÚ prispievala k rozširovaniu kvalifikačnej základne a inovačnej kapacity na miestnej úrovni, ako aj k rozvoju nástrojov a spolupráce podporujúcich medziregionálnu spoluprácu v rámci Európy. Takéto nástroje a spolupráca sú potrebné na realizáciu výsledkov programu Horizont 2020 na regionálnej a miestnej úrovni. Na splnenie tohto cieľa VR odporúča, aby sa naplno využil potenciál európskej iniciatívy INTERREG a aby sa na tieto činnosti dali k dispozícii primerané zdroje prostredníctvom vytvorenia platforiem pre vzájomné učenie sa a tiež prostredníctvom podpory medzinárodnej výmeny v oblasti inovačných stratégií.

37.

Koncepcia „inteligentné mesto“ je jednou z prioritných oblastí EÚ pri vytváraní udržateľného rastu a zlepšovaní kvality života. Nástrojmi sú investície do modernej IKT štruktúry a e-služieb, ako aj do ľudského a sociálneho kapitálu. Hnacími silami sú predovšetkým regionálny kapitál na obnovu a efektívnosť inovačných ekosystémov, zamerané najmä na modernizáciu kultúry spolupráce trojitej špirály a lepšiu regionálnu odozvu prostredníctvom účasti občanov. VR poukazuje na kľúčový význam inteligentných aplikácií fungujúcich prostredníctvom otvorených a interoperabilných rozhraní digitálnych služieb ako spôsobu spájania ľudí v ich vlastnom regióne a vo svete, a v prepojených mestách európskych partnerstiev. Koncepciu „prepojené inteligentné mestá“ je potrebné ďalej rozvinúť a rozšíriť do celej Európy.

38.

V regiónoch EÚ by sa mal iniciovať rozvoj a poskytovanie inteligentných služieb prispôsobených miestnej kultúre a miestnym podnikom verejných službám, ako aspekt uplatňovania stratégie inteligentnej špecializácie. Výbor regiónov navrhuje rozvojové aktivity na miestnej a regionálnej úrovni pevne podložiť výskumnými projektmi financovanými Európskou úniou, ktoré by boli zamerané na zabezpečenie výsledkov výskumu čo najvhodnejších pre regionálne využitie, zhrnutie týchto zistení a podporu ich uplatňovania v jednotlivých regiónoch.

39.

V jednotlivých regiónoch by sa mali spustiť programy na vytvorenie inovačných centier s medzinárodným významom. Tieto programy by sa mali využiť na povzbudenie mestských oblastí k voľbe strategických priorít na základe ich vlastnej identity, dopytu a multidisciplinárnych poznatkov, ako aj na podnietenie podnikateľskej činnosti založenej na poznatkoch. Výbor regiónov odporúča financovať programy tak z regionálnych zdrojov, ako aj zo štrukturálnych fondov EÚ, pričom ich fungovanie by podporoval celý súbor opatrení, programov a finančných nástrojov Európskej únie.

40.

VR zdôrazňuje, že hlavným kľúčom k úspechu v regionálnych inovačných stratégiách je efektívnosť pri prekonávaní priepasti medzi existujúcimi globálnymi výskumnými poznatkami a súčasnou regionálnou praxou. Štruktúry a procesy v mestách a regiónoch sa musia rozvinúť, prípadne radikálne zmeniť v súlade s najnovšími výsledkami výskumu. VR sa domnieva, že na riešenie týchto otázok:

41.

VR si je vedomý, že spoločenskú inováciu možno výrazne zvýšiť prostredníctvom zapojenia občanov. Znamená to predovšetkým využitie digitálnej technológie so zameraním na človeka: crowdsensing a crowdsourcing. V inteligentných mestách sa rozvoj výrazne zakladá na procesoch účasti zdola nahor, pričom zapája dynamiku všetkých foriem spoločenských činností, na individuálnej a spoločnej zodpovednosti, oveľa viac ako je to v tradičných mestských službách fungujúcich zhora nadol. Hlavnou zmenou je priame zapojenie občanov do spoločenských procesov prostredníctvom platforiem na generovanie dát a na spoločné využívanie obsahu. O občanoch možno povedať, že zohrávajú úlohu faktorov zmeny prostredníctvom chápania, oznamovania a tiež vykonávania rozličných aktivít.

42.

VR podporuje nové investície do otvorenej inovácie a crowdsourcingu. Sú to kľúčové koncepcie spojené s inteligentnými mestami a účasťou občanov. Crowdsourcing je metóda zapojenia, kedy spoločnosti, mestá a iné organizácie získavajú príspevky od skupín ľudí, a to je v tomto prípade podstatné. Ďalším faktorom sú nedostatočné vzájomné znalosti – a pochopenie – osvedčených postupov, toho, ako fungujú a prečo.

43.

VR uznáva potrebu vytvorenia úzkej spolupráce medzi rozličnými úrovňami verejnej správy a občianskou spoločnosťou, a konštatuje, že sa už objavuje vo viacerých mestách a regiónoch Európy. Mestá a regióny nedostatočne uplatňujú osvedčené postupy: sľubne vyzerajúce pilotné projekty zvyčajne ostávajú na miestnej úrovni bez toho, aby priniesli v plnej miere úžitok užívateľom a bez toho, aby poskytli podnikateľské príležitosti pre dodávateľské spoločnosti. Toto nedostatočné šírenie je spôsobené zložitou povahou mnohých mestských inovácií a kontextom, v ktorom sú schvaľované.

44.

VR odporúča, aby Komisia vyhlásila verejné súťaže pre mestské inovácie. V centre pozornosti by mala byť tvorba nových modelov spolupráce s cieľom nájsť nové riešenia v oblasti rozvoja miest a potrieb služieb a šíriť tieto inovatívne riešenia a spoločne sa deliť o ne s inými mestami a regiónmi. Mali by zahŕňať nové druhy spolupráce medzi občanmi, podnikmi, vzdelávacími a výskumnými inštitúciami a vládami. Z toho vyplývajú príležitosti i výzvy. Občania v celej Európe už podnikajú iniciatívy na zmenu ich vlastného prostredia a skúšajú nové formy spolupráce. Príležitosti zahŕňajú vznik bohatého a aktívneho života miestnej komunity, mobilizáciu veľkého množstva dobrovoľníkov a širokú mieru z toho vyplývajúcich iniciatív. Tieto aktivity by sa mali zamerať na objavovanie nových foriem spolupráce a mali by posilniť spojenie medzi existujúcimi partnerstvami tak, aby sa stali otvorenejšími pre inovatívne objavy a jasnejšie sa zakladali na využívaní globálnych zdrojov poznatkov a učení sa jeden od druhého. Je potrebné predstavovať úspešné príklady, aby sa dostali do pozornosti podobných regiónov v celej Európe.

45.

Veľkou výzvou pri znižovaní rozdielov v oblasti inovácie je prelomenie uzavretých štruktúr, v rámci ktorých sa riešia problémy a výzvy. Problémy spoločnosti sa neobmedzujú len na administratívne štruktúry a nemôžu byť riešené len prostredníctvom individuálnych projektov alebo národných a regionálnych ministerstiev. Tradičné projekty, hoci aj rozsiahle, nie sú riešením. Európa potrebuje prekonať uzavretý spôsob myslenia a konania: nový rast a nové pracovné miesta prináša otvorené inovácia a hodnotové siete. Európa potrebuje zaviesť transdisciplinárne zmýšľanie zamerané na podnikateľské objavovanie, ktoré sa bude systematicky vyrovnávať s výzvami. Prepojené problémy potrebujú systematické riešenia.

46.

VR konštatuje, že v univerzitných laboratóriách v Európe dochádza k pozoruhodnému pokroku, ktorý z globálneho pohľadu reaguje na významné problémy spoločnosti a priemyslu. Najlepšie laboratóriá pre pokrok v inováciách však v súčasnosti už nie sú na tradičných univerzitách, ale sú to regionálne inovačné ekosystémy, ktoré fungujú ako miesta na experimentovanie pre rýchle testovanie prototypov mnohých druhov inovácií zameraných na užívateľa, založené na transformačných a prispôsobiteľných systémoch. Európa potrebuje na transformáciu výsledkov vedeckého a technologického výskumu do výrazného prílivu nových produktov, služieb a procesov stimulovať inováciu v systémoch produkcie odlišných od starého spôsobu výroby. Potrebuje tiež vzájomné pochopenie požiadaviek, otázok a príležitostí v oblasti podnikania, vedy a správy.

47.

VR vyzýva na intenzívnejšie aktivity v oblasti výskumu a vývoja týkajúce sa spôsobov, ako stimulovať inovácie a rozvoj podnikov prekračujúcich zastarané štruktúry odvetví a klastrov, a podporovať úvahy o ekosystémoch, ktoré možno rozvíjať tak, aby zväčšili inovačný potenciál regiónov a podporili ich ducha podnikania.

48.

VR zdôrazňuje význam financovania inovácií a výrobných ekosystémov na úrovni EÚ a regiónov so silnými miestnymi, regionálnymi alebo nadregionálnymi znakmi. Široká inovačná politika vytvára podmienky pre systematické operačné modely, ktoré v rámci spoločného kreatívneho dialógu spájajú potreby užívateľov, spotrebiteľov a občanov spolu s vedomosťami, tvorivosťou a kompetenciou.

49.

Je mnoho výskumných a inovačných záujmových oblastí na podporu hnacích síl zmeny, ktorá je nevyhnutne potrebná v programovom období 2014 – 2020. VR zdôrazňuje nasledujúce faktory úspechu pri budúcom vývoji:

50.

Skúsenosti EÚ so spoločnými programami a cezhraničnými partnerstvami treba ďalej rozvíjať s cieľom posilniť regionálne postupy, ktoré spájajú prístup zdola nahor so strategickými prioritami stratégie Európa 2020 a znalosťami špičkového výskumu EÚ. Výbor regiónov zdôrazňuje, že je dôležité navýšiť finančné prostriedky na fungovanie viacerých európskych partnerstiev a regionálneho bench-learningu prostredníctvom iniciatívy INTERREG a ďalších podobných programov.

51.

VR vyzýva Komisiu, aby vytvorila programy „podnikateľského objavovania“, ktoré by pôsobili na rozličných úrovniach a zistili, čo je najefektívnejšie pre miestne potreby a uplatnenie v Európe. Financovanie programov by malo prebiehať z rozličných zdrojov: Horizont 2020, COSME, kohézny fond a iné zdroje. Pilotné projekty, na ktorých sa zúčastňujú niektoré regióny, môžu zvýšiť potenciál cezhraničného učenia sa. Regióny s kultúrnou rezonanciou, napr. región Baltského mora, podunajský región alebo najvzdialenejšie regióny, by mali spolupracovať na riešení konkrétnych spoločenských výziev, ktoré majú spoločné. Úspešné inovácie môžu byť testované v jednom regióne a potvrdené v iných. Mestské inovácie môžu byť prenesené do regiónu a neskôr do iných regiónov v Európe. Tieto projekty by mali zahŕňať hlavných aktérov na všetkých úrovniach, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, malých a stredných podnikov, mimovládnych organizácií, a najmä všetkých vzdelávacích inštitúcií.

52.

Dizajn vo svojich rôznych podobách sa už dlho spája s podnikaním. Strategický dizajn znamená uplatňovať známe princípy pri hľadaní odpovedí na významné spoločenské problémy, ako sú starnutie populácie a klimatické zmeny. Dizajn znamená viac ako len dať niečomu podobu. Môže sa uplatniť pri hľadaní nový perspektív riešenia problémov, určovaní možných opatrení a formulovaní účinných komplexných reakcií bez vytvárania izolovaných zoskupení, ktoré je typické pre verejný sektor.

53.

Inovatívny dizajn ponúka významné príležitosti na vytvorenie hospodárskych a kultúrnych prínosov v spoločnosti. V regiónoch by sa mali podporovať ekosystémy zamerané na dizajn. Skúsení výskumníci, zástupcovia podnikov a odborníci na dizajn, ako aj ich podniky, univerzity a iné spoločenstvá by v týchto ekosystémoch účinne spolupracovali a vytvárali nové iniciatívy. Takto by boli všetci pripravení aktívne sa podieľať na zvyšovaní úrovne pôsobenia a rozvoji politiky inovácií ako celku.

54.

VR vyzýva regióny a mestá, aby používali inovačné verejné obstarávanie pri tvorbe nových inovácií. Spolupráca medzi verejným a súkromným odvetvím pri experimentovaní a testovaní prototypov by sa mala povzbudzovať a odvaha riskovať alebo neúspech by mali byť považované za podnikateľskú voľbu, nie sociálne poníženie. Verejní predstavitelia miest a regiónov by mali vypracovať postupy pri zaobchádzaní s rizikom takýchto projektov a vymieňať si v tejto oblasti skúsenosti. Pomocou podpory ducha podnikania pri experimentovaní, riadenia a prototypov zvýšia tieto projekty schopnosť európskych občanov organizovať sa.

55.

Kľúčové reformy nasledujúceho programového obdobia zahŕňajú zameranie projektov na strategické priority inteligentnej špecializácie, zjednodušenie manažovania projektov a posun k oveľa rozsiahlejším iniciatívam prostredníctvom koordinovania viacerých projektov. Ďalšou dôležitou zásadou je úzka koordinácia medzi programom Horizont 2020 a politikou súdržnosti, a synergickým zlučovaním finančných zdrojov z týchto politík a zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni.

56.

VR konštatuje, že konzistentné uplatňovanie týchto zásad s cieľom vykonávať návrhy uvedené v tomto stanovisku bude nepochybne znamenať zameranie finančných prostriedkov z programu Horizont 2020 na potreby výskumu uvedené v stratégiách regiónov EÚ RIS3, aby uvedený program fungoval ako katalyzátor, prinášal poznatky z výskumu a rozvíjal metodické koncepcie pre regionálny výskum, vývoj a inovácie. Hlavné oblasti výskumu financované z programu Horizont 2020 by preto mali určiť stratégie RIS3.

57.

Výbor regiónov zdôrazňuje, že pri plánovaní koordinácie rozličných programov je dôležité vypočuť si postoje subjektov na regionálnej úrovni. Najdôležitejším faktorom pri začatí a povzbudzovaní inovačnej činnosti na regionálnej úrovni je predovšetkým to, aby generálne riaditeľstvá Komisie pri rozhodovaní o oblastiach výskumu načúvali zástupcom regiónov, ako je VR. Pravidlá vykonávania a spôsob využívania prostriedkov programu Horizont by navyše mali okrem zvyčajnej povinnosti deliť sa o zistenia vyplývať z materiálnej a metodologickej podpory pre projekty realizované v regiónoch pomocou kohézneho financovania. Spolupráca by prebiehala takto:

58.

VR konštatuje, že globálne spoločenstvá vedy a podnikania otvorili éru otvorenej inovácie a spoločnej tvorby, v ktorej je cezhraničná spolupráca novou konkurenčnou výhodou. V záujme úspešného riešenia náročných a komplikovaných otázok VR odporúča, aby Komisia vytvorila platformy výziev pre európske hľadanie riešení prostredníctvom transdisciplinárnych sietí. Tieto platformy by riešili konkrétne výzvy jednotlivých účastníckych regiónov a použili by štruktúrované metodiky s cieľom využiť dobré nápady od fázy prototypu po realizáciu v pilotných projektoch. Zmobilizovala by sa transformačná sila regiónov.

59.

VR zdôrazňuje, že tieto platformy by mali byť založené na tzv. bench-learningu (overovanie nápadov, ktoré sa osvedčili v jednom regióne prostredníctvom testovania v iných regiónoch) a tzv. bench-doingu (zvyšovanie hodnoty nových nápadov ich súbežnou premenou na praktické inovácie v niektorých regiónoch). V pilotnej fáze by sa zúčastnili viaceré regióny, aby riešili skutočné výzvy, na ktoré musia reagovať, napr. zdravotná starostlivosť, príležitosti v starnúcej spoločnosti, energetika, nulová uhlíková stopa, poľnohospodárstvo a potravinárstvo atď.

60.

VR zdôrazňuje význam vrcholného metodologického rozvoja a efektívneho šírenia výsledkov. Výzvy a výsledky by sa mali uverejňovať na cloud platformách a riešiť miestnej úrovni, ako aj medzi regiónmi. Najlepší priekopníci rozvoja a realizácie celoeurópskych projektov by mali byť financovaní v rámci programu Horizont 2020 a kohézneho financovania s cieľom testovať aj efektívne metodológie a nástroje v rámci skutočnej spolupráce a cezhraničného učenia sa.

61.

VR uznáva potrebu aktívneho riadenia na podporu ducha viacgeneračného zapojenia, ktorý môže byť kľúčovým faktorom pri prekonávaní priepasti v oblasti inovácií. Všetky cieľové skupiny v rozličných regiónoch a kultúrnych oblastiach – vedci, štátni zamestnanci, malé a stredné podniky a študenti potrebujú školenie, ktoré im ukáže, ako majú porozumieť hľadiskám ostatných a vzájomne si ich dopĺňať a ako uplatňovať jednotlivé nápady v praxi. Školy a všetky vzdelávacie zariadenia zohrávajú v tomto smere mimoriadne dôležitú úlohu.

62.

Tvorivosť a schopnosť osvojiť si všetko nové je veľmi prirodzená pre deti v prvých rokoch ich života. Je vhodné položiť si otázku, prečo spoločnosť a školstvo často nedokážu pretaviť tieto vlohy do angažovaného, otvoreného a inovatívneho spôsobu života. Všetky zainteresované subjekty by mali spojiť svoje sily a zabezpečiť, aby školy v celej EÚ vyhradili tvorivosti a schopnosti učiť sa ústredné miesto v súbore cieľov a požiadaviek. Žijeme v období, kedy sa vyvíja základ európskych inovačných schopností.

63.

Na záver, VR chápe význam prekonávania priepasti medzi vedou a spoločnosťou. VR povzbudzuje všetky zainteresované strany, aby sa aktívne zapojili do dialógov medzi vedeckou obcou a spoločnosťou, ktoré využívajú a zdôrazňujú ako preniesť výsledky výskumu do bežnej praxe. Všetky spoločenské zmeny majú silný miestny rozmer, ktorý môže byť prínosom, ak sa vedci oboznámia s problémami a spoločenské subjekty pochopia, čo dokáže ponúknuť veda. Dialóg by sa mal zamerať explicitne na prepojenie miestnych potrieb s výsledkami výskumu pilierov programu Horizont 2020: spoločenské výzvy, vedúce postavenie priemyslu a veda na špičkovej úrovni. Potom možno vytvoriť centrá nápadov a sociálne inkubátory, aby sa od diskusií prešlo k praktickým prototypom, ktoré možno vyskúšať v skutočnom živote.

64.

Tieto návrhy skutočne prispejú k znižovaniu rozdielov v oblasti inovácií, ak sa uplatnia na všetky regióny v Európe. VR uznáva, že treba riešiť potreby priekopníckych regiónov, dobre fungujúcich regiónov a zraniteľnejších, menej výkonných a znevýhodnených regiónov. Na každej úrovni sú však samozrejme žiaduce konkrétne cielené kroky a programy. Okrem toho poukazuje na význam podpory nadregionálnej spolupráce a spolupráce každého druhu: aktívne partnerstvo pri výmene poznatkov a spolutvorba procesov a postupov, ktoré budú fungovať v každej konkrétnej situácii, riadenie a poradenstvo medzi regiónmi, iniciatívy bench-learning a bench-doing, ktoré umožnia menej rozvinutým regiónom využiť skúsenosti ostatných, pričom zároveň budú prispievať svojimi vlastnými silami a konkrétnymi špecializovanými odbornými poznatkami k podpore inovácií v ostatných regiónoch. Táto silná regionálna rozmanitosť by mala byť v centre novej konkurenčnej výhody Európy vyplývajúcej zo spolupráce.

65.

Výbor regiónov je pevne presvedčený, že proces definovania ako sa môžu v praxi zrealizovať mnohé návrhy a odporúčania tohto stanoviska a spoločné skúmanie sľubných prístupov k ich uplatňovaniu v rámci hraníc regiónov i mimo nich je najúčinnejším spôsobom, ako premeniť vynikajúce zámery na skutočné výsledky so silným dosahom na každodenný život v Európe. Toto je kľúčom k odstraňovaniu rozdielov v oblasti inovácií.

66.

Zodpovednosť za potrebné zmeny spočíva na všetkých úrovniach a všetkých subjektoch. Za uplatnenie návrhov predložených v tomto stanovisku bude samozrejme zodpovedná predovšetkým Európska komisia, ako aj miestni a regionálni politickí činitelia a iné subjekty. Zodpovednosť nesie aj írske predsedníctvo Rady EÚ a tiež aj nadchádzajúce predsedníctva, ktoré môžu niektoré z týchto návrhov čím skôr a v čo najväčšom rozsahu uviesť do praxe.

67.

Výbor regiónov navrhuje, aby miestne a regionálne orgány, Komisia a ostatné subjekty zabezpečili nadväzné opatrenia zhromažďovaním príkladov osvedčených postupov. Cieľom je urýchliť žiaducu zmenu tak vo všeobecnosti, ako aj prostredníctvom viacerých opatrení označených za prioritné projekty. Niektoré z nich by sa tiež mali dostať na program budúcich predsedníctiev.

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/22

—

uznáva, že pre pokračujúcu hospodársku krízu sa pozornosť ešte viac sústreďuje na náklady vynakladané na tvorbu právnych predpisov a na výzvu vyplývajúcu z implementácie a presadzovania jestvujúcich právnych predpisov EÚ;

—

zastáva názor, že všetky úrovne riadenia by mali zabezpečiť, aby právne predpisy boli účinné a efektívne, a že inštitúcie EÚ majú osobitnú zodpovednosť preukázať jasnú pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ, ktoré by mali prinášať všetky výhody pri minimálnych nákladoch a byť v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality;

—

víta tento návrh nového Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) na systematickú identifikáciu a transparentné vykonávanie iniciatív, ktorých zámerom je dospieť k výraznému zníženiu nákladov na právne predpisy a k ich zjednodušeniu;

—

víta návrh zmapovať situáciu a určiť právne predpisy a/alebo oblasti právnej úpravy s najväčším potenciálom na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov bez toho, aby sa ohrozili ciele politiky (politika, pri ktorej sa najprv zhodnotí stav), trvá na tom, aby sa pri posúdení vhodnosti zohľadňovali príspevky všetkých úrovní vlády a samosprávy a naďalej podporuje systematické následné hodnotenie právnych prepisov EÚ ako účinný nástroj inteligentnej regulácie;

—

opakovane zdôrazňuje význam zjednodušovania pri modernizácii právneho prostredia, najmä pre miestne a regionálne samosprávy, ktorých zdroje na implementáciu sú často obmedzené a ešte sa aj zmenšujú;

—

víta návrhy na neustále zlepšovanie posudzovania vplyvu a opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní vplyvu legislatívnych a politických návrhov by sa pri hlavných overovaných politických možnostiach mal skúmať územný rozmer. Domnieva sa, že ak by Komisia rozhodla o rozšírení členstva vo Výbore pre posudzovanie vplyvu, aby zvýšila jeho nezávislosť, mali by v ňom byť zastúpené záujmy miestnych a regionálnych samospráv;

—

vyzýva Európsku komisiu, aby sa viac snažila o preklad konzultačných dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ;

—

opakovane zdôrazňuje, že inštitúcie sú spoločne zodpovedné za informovanie občanov, podnikateľov a širokej verejnosti o prínosoch, ktoré možno získať vďaka uplatňovaniu nástrojov vlastných inteligentnej regulácii.

Spravodajca

Lord Graham TOPE (UK/ALDE), člen rady londýnskeho mestského obvodu Sutton

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie: Vhodnosť právnych predpisov EÚ

COM(2012) 746 final

so zreteľom na:

1.

pripomína, že európske právne predpisy sú ako také súčasťou snáh o zlepšenie a zjednodušenie regulačného rámca, a tým o zníženie nákladov a zmenšenie administratívnych prekážok.

2.

Uznáva, že pre pokračujúcu hospodársku krízu sa pozornosť ešte viac sústreďuje na náklady vynakladané na tvorbu právnych predpisov a na výzvu vyplývajúcu z implementácie a presadzovania jestvujúcich právnych predpisov EÚ.

3.

Súhlasí s názorom Európskej komisie, že národným administratívam sa stále viac obmedzujú zdroje, ktoré používajú pri svojej úlohe transponovať a uplatňovať právne predpisy EÚ, a domnieva sa, že ide o výzvu, ktorú treba riešiť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ktorá by sa nemala zmeniť na zámienku na zvyšovanie záťaže.

4.

V tomto celkovom kontexte je presvedčený, že všetky úrovne riadenia by mali zabezpečiť, aby právne predpisy boli účinné a efektívne, a že inštitúcie EÚ majú osobitnú zodpovednosť preukázať jasnú pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ, ktoré by mali prinášať všetky výhody pri minimálnych nákladoch a byť v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality.

5.

Pripomína, že hlavnými prvkami stratégie lepšej tvorby právnych predpisov EÚ sú:

6.

Víta tento návrh nového Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) na systematickú identifikáciu a transparentné vykonávanie iniciatív, ktorých zámerom je dospieť k výraznému zníženiu nákladov na právne predpisy a k ich zjednodušeniu.

7.

Naďalej trvá na tom, že lepšia regulácia by sa mala presadzovať v duchu viacúrovňového riadenia, t. j. koordinovanou činnosťou EÚ, národných inštitúcií a miestnych a regionálnych samospráv.

8.

Zastáva názor, že by bolo treba vyzvať Európsku komisiu a ostatné inštitúcie EÚ, aby do navrhovania právnych predpisov, posudzovania ich vplyvu alebo navrhovania spôsobov uskutočňovania európskych politík a cieľov aktívnejšie zapájali miestne a regionálne samosprávy. Cieľom väčšiny nových návrhov je vlastne zmeniť alebo doplniť súčasné právne predpisy EÚ. V rámci neustáleho a nevyhnutného procesu novelizácie právnych predpisov je dôležité počas tvorby nových návrhov zohľadňovať cenné skúsenosti, ktoré miestne a regionálne samosprávy nadobudli pri zavádzaní právnych predpisov EÚ.

9.

Vyzýva na ďalšie skvalitňovanie právnych predpisov s cieľom urobiť ich jasnejšie, prístupnejšie a jednoduchšie na dodržiavanie pre všetkých, pričom treba rešpektovať všetky regionálne jazyky oficiálne uznané v členských štátoch, ak existuje dohoda v tomto zmysle.

10.

Je presvedčený, že stratégia by mala byť podporená partnerstvom a participatívnym prístupom k príprave politiky EÚ a jej uplatňovaniu v praxi.

11.

Bez toho, aby bola dotknutá zásada inštitucionálnej a ústavnej autonómie členských štátov stanovená v zmluvách, výbor pripomína dôležitosť zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do prípravy a hodnotenia európskych právnych predpisov, keďže vo väčšine prípadov sú tieto orgány zodpovedné za vykonávanie politík Spoločenstva.

12.

Víta návrh zmapovať situáciu a určiť právne predpisy a/alebo oblasti právnej úpravy s najväčším potenciálom na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov bez toho, aby sa ohrozili ciele politiky (politika, pri ktorej sa najprv zhodnotí stav).

13.

Trvá na tom, aby sa pri posúdení vhodnosti zohľadňovali príspevky všetkých úrovní vlády a samosprávy v hlavných oblastiach, ktoré sú zaujímavé pre miestne a regionálne samosprávy, t. j. nástroje politiky súdržnosti a financovania, urbanistická politika, environmentálne právne predpisy, priemyselná politika, sociálne právne predpisy a doprava.

14.

Naďalej podporuje systematické následné hodnotenie právnych prepisov EÚ ako účinný nástroj inteligentnej regulácie.

15.

Vyslovuje poľutovanie, že napriek svojim výzvam v stanovisku na tému „Inteligentná regulácia“ z roku 2011 a napriek pripusteniu zodpovedajúcej možnosti v oznámení REFIT nebol prizvaný k spolupráci na hodnotení.

16.

Berie na vedomie činnosti podľa Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže a konštatuje, že najvýznamnejšie výsledky sa doteraz dosiahli hlavne v práve obchodných spoločností, zdaňovaní právnických osôb atď., teda v oblastiach, ktoré majú malý priamy význam pre miestne a regionálne samosprávy, a preto by bolo potrebné zahrnúť oblasti, ktoré majú pre miestne samosprávy väčší význam, ako je vydávanie osvedčení alebo povolení. Uznáva však, že tento program ďalej mení kultúru tvorby právnych predpisov, takže nakoniec môže byť prospešný aj pre orgány verejnej správy.

17.

Opakovane zdôrazňuje význam zjednodušovania pri modernizácii právneho prostredia, najmä pre miestne a regionálne samosprávy, ktorých zdroje na implementáciu sú často obmedzené a ešte sa aj zmenšujú. Týka sa to napríklad rozsiahlych ohlasovacích povinností, ktoré sa často prenášajú na občanov a podniky.

18.

Poznamenáva, že zjednodušenie by mohlo priniesť značnú nákladovú efektivitu nielen podnikom, ale aj miestnym a regionálnym orgánom, čím by sa nedostatkové finančné aj ľudské zdroje uvoľnili pre iné dôležité verejné služby.

19.

Opakovane potvrdzuje svoj záväzok pomôcť pri práci skupiny na vysokej úrovni hlavne pri novom pracovnom nasadení, ktoré má zefektívniť prácu orgánov verejnej správy a zlepšiť ich schopnosť reagovať na potreby malých a stredných podnikov (MSP) a iných subjektov.

20.

Zdôrazňuje potrebu transparentnosti a zodpovednosti pri práci skupiny.

21.

Podporuje návrh nadviazať na Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže (ABRplus), aby sa zabezpečilo, že snahy o zníženie byrokracie o 25 % budú prínosom pre podnikateľov a MSP v členských štátoch.

22.

Vyslovuje poľutovanie, že v oznámení REFIT sa nezohľadňujú alternatívne spôsoby regulácie resp. alternatívy k samotným právnym predpisom.

23.

Víta návrhy na neustále zlepšovanie posudzovania vplyvu a takisto víta komplexnejšie a kritickejšie hodnotenia pevne zakotvené v politickom procese, zlepšenie konzultácií so zainteresovanými stranami a väčšiu podporu implementácie právnych predpisov EÚ.

24.

Opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní vplyvu legislatívnych a politických návrhov by sa pri hlavných overovaných politických možnostiach mal povinne zvažovať územný rozmer (miestne a regionálne aspekty, finančné a administratívne dôsledky pre orgány štátnej, regionálnej a miestnej správy). Pripomína, že ide o dôsledok uznania územnej súdržnosti ako jedného z cieľov EÚ (článok 3 Zmluvy o EÚ), a okrem toho o záväzok zohľadniť „potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu záťaž […] regionálnych alebo miestnych orgánov […] na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu“ (článok 5 protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ).

25.

Ľutuje, že preskúmanie dohody o spolupráci medzi Výborom regiónov a Európskou komisiou nevytvorilo základ štruktúrovanej spolupráce pri posudzovaní vplyvu a vyzýva Európsku komisiu a jej jednotlivé generálne riaditeľstvá, aby Výbor regiónov považovali za inštitucionálneho partnera pri posudzovaní vplyvu. Včasné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv zlepšuje vykonateľnosť a zvyšuje podporu právnych predpisov EÚ.

26.

Upozorňuje, že podstatné pozmeňovacie návrhy Európskeho parlamentu alebo Rady k legislatívnym návrhom môžu mať takisto značný vplyv na miestne samosprávy a regióny. Vyzýva preto Európsky parlament a Radu, aby ho žiadali o pomoc pri rozhodovaní o vykonaní posúdenia vplyvu svojich pozmeňovacích návrhov.

27.

Preto vyzýva Európsky parlament a Radu, aby zlepšili alebo vytvorili vlastné oddelenia hodnotenia vplyvu s cieľom zaviesť hodnotenia vplyvu z rôznych hľadísk, vrátane územného, ako aj výraznejšie komunikačné kanály s miestnymi a regionálnymi samosprávami, v koordinácii s Komisiou.

28.

Žiada, aby bol zapojený do aktualizácie usmernení o posudzovaní vplyvu, ktorá sa má urobiť v roku 2014, a pripomína, že konzultáciami s miestnymi a regionálnymi samosprávami prispel k návrhu usmernení o posudzovaní vplyvu z roku 2009.

29.

Opakuje svoje výhrady k „externalizácii“ posúdenia vplyvu. Domnieva sa však, že ak by Komisia rozhodla o rozšírení členstva vo Výbore pre posudzovanie vplyvu, aby zvýšila jeho nezávislosť, mali by v ňom byť zastúpené záujmy miestnych a regionálnych samospráv, ako tej úrovne správy, ktorá bude s veľkou pravdepodobnosťou zapojená do vykonávania prerokovávaných návrhov.

30.

Víta revíziu konzultačnej politiky Európskej komisie a vyzýva ju, aby sa riadila jej zisteniami, konkrétne aby účastníkov primeranejšie informovala o výsledkoch konzultácie.

31.

Nabáda Komisiu, aby ho spolu so zastupujúcimi európskymi združeniami miestnych a regionálnych samospráv zapojila do práce, ktorá povedie k revízii minimálnych noriem konzultácie.

32.

V súvislosti s tým zdôrazňuje potrebu zviditeľnenia konzultačného procesu a chcel by všetky inštitúcie vyzvať, aby pouvažovali o lepšom a prepojenom využívaní nových informačných a komunikačných technológií pri propagovaní a vykonávaní konzultácií.

33.

Súhlasí s názorom, že je potrebné venovať väčšie úsilie kvantifikovaniu výsledkov, jasnejšiemu prezentovaniu hlavných záverov a konzultáciám o návrhoch hodnotení vplyvu, aby zainteresované subjekty, a najmä miestne a regionálne samosprávy, mohli ovplyvniť proces v počiatočných fázach a lepšie porozumieť výsledkom.

34.

V záujme úplnej transparentnosti a spätnej väzby podporuje zverejňovanie konzultačných príspevkov. Európska komisia by v posúdení vplyvu zároveň mohla uviesť, ako reagovala na spätnú väzbu z konzultácií.

35.

Vyzýva Európsku komisiu, aby sa viac snažila o preklad konzultačných dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ. Je presvedčený, že konzultáciu nemožno považovať za reprezentatívnu, ak neoslovuje občanov v ich vlastnom jazyku.

36.

Odporúča zintenzívniť dvojstrannú spoluprácu medzi Komisiou a ním samotným: cieleným konzultáciám Výboru regiónov by sa mohla v duchu väčšej transparentnosti robiť reklama na internetovej stránke „Váš hlas v Európe“. Domnieva sa, že konzultácie Európskej komisie by sa takisto mohli pravidelne propagovať mediálnymi kanálmi Výboru regiónov, pričom by dopĺňali a posilňovali priame konzultácie s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

37.

Uznáva, že „konzultácia“ poradných orgánov EÚ nie je verejnou konzultáciou podľa článku 11 Zmluvy o EÚ, ale špecifickou inštitucionálnou požiadavkou podľa zmlúv, avšak nabáda jednotlivé generálne riaditeľstvá a útvary Európskej komisie, aby na nej dôsledne trvali.

38.

Zaväzuje sa, že tak ako Európska komisia urobí celkovú revíziu svojich vlastných konzultačných nástrojov a sietí.

39.

Pod „sprísňovaním“ rozumie prax, keď členské štáty pri transpozícii smerníc EÚ do svojich právnych predpisov idú nad rámec minimálnych požiadaviek týchto smerníc.

40.

Je presvedčený, že by v celej EÚ mala jestvovať normalizovaná definícia tohto sprísňovania, aby sa dosiahla právna istota pri zavádzaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ a bolo možné robiť porovnávacie rozbory a rozhodovať o sťažnostiach členských štátov, ktoré vyhlasujú, že u nich k žiadnemu sprísňovaniu nedochádza.

41.

Domnieva sa, že pod sprísňovaním by sa mohlo rozumieť nasledujúce konanie:

42.

Uznáva, že sprísňovanie nie je zakázané právnymi predpismi EÚ a v niektorých prípadoch môže byť odôvodnené, ak právne predpisy štátu a jeho nižších úrovní poskytujú vyššiu úroveň ochrany ako smernica EÚ, ktorá sa má transponovať, pričom by mohlo ísť o ochranu životného prostredia (článok 193 Zmluvy o fungovaní EÚ), právne predpisy na ochranu zamestnancov (článok 153 ods. 4 ZFEÚ), právne predpisy o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov a látok ľudského pôvodu, krvi a krvných derivátov [článok 168 ods. 4 písm. a) ZFEÚ] a o ochranu spotrebiteľov (článok 169 ods. 4 ZFEÚ).

43.

Napriek tomu odporúča takéto dodatočné opatrenia špecificky odôvodňovať, aby predpisy členského štátu a predpisy EÚ neboli občanmi vnímané ako jeden celok, pretože sa tým upevňuje názor, že orgány EÚ „nadmerne regulujú“.

44.

Zdôrazňuje, že je užitočné, aby tieto opatrenia podliehali aj hodnoteniam vplyvu na národnej úrovni, ktoré by zohľadnilo rozličné rozmery vplyvu uplatňované na európskej úrovni, vrátane územného rozmeru alebo regionálneho vplyvu.

45.

Opakuje svoj názor a názor Komisie, že členské štáty musia upustiť o takého sprísňovania právnych predpisov EÚ, ktoré zvyšuje zložitosť a náklady miestnych a regionálnych orgánov, podnikov a občanov spojené s novými právnymi predpismi.

46.

Vyjadruje spokojnosť, že Európska komisia uznáva úlohu národných parlamentov v súvislosti s inteligentnou reguláciou a osobitne, pokiaľ ide o správne uplatňovanie zásady subsidiarity.

47.

Vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby vzali do úvahy stanoviská regionálnych zhromaždení s legislatívnymi právomocami a chcel by ako na zdroj informácií poukázať na svoju platformu REGPEX v rámci siete na monitorovanie subsidiarity.

48.

Domnieva sa, že pri pomoci s implementáciou, ktorú Európska komisia ponúka členským štátom, by sa mali zohľadňovať aj miestne a regionálne osobitosti a v prípadoch, že vykonávacie právomoci patria miestnym alebo regionálnym samosprávami, by tieto orgány mali dostať priamu pomoc.

49.

Navrhuje, aby sa v novom Programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) vyhradila zmysluplná úloha miestnym samosprávam, regiónom i samotnému Výboru regiónov.

50.

Víta postoj Európskej komisie, že inteligentná regulácia je spoločnou úlohou všetkých inštitúcií EÚ, vrátane Výboru regiónov. Nabáda Európsky parlament a Radu presadzovať s podobným presvedčením program inteligentnej regulácie a program REFIT tak, aby sa zminimalizovali dodatočné prekážky, ktoré môžu vzniknúť z ich legislatívnych pozmeňovacích návrhov.

51.

Víta skutočnosť, že v obnovenej dohode o spolupráci s Európskou komisiou sa berú do úvahy činnosti výboru pokrývajúce celé spektrum inteligentnej regulácie. Navrhuje Európskemu parlamentu a Rade, že by s nimi mohol rokovať o podobných dohodách o spolupráci.

52.

Opakuje, že inštitúcie sú spoločne zodpovedné za informovanie občanov, podnikateľov a širokej verejnosti o prínosoch, ktoré možno získať vďaka uplatňovaniu nástrojov vlastných inteligentnej regulácii, a zaväzuje sa, že to pripomenie miestnym a regionálnym samosprávam.

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/27

—

žiada, aby sa urýchlene vypracovali doplnkové štúdie s cieľom vyhodnotiť územný vplyv zrušenia kvót,

—

žiada, aby sa vykonalo realistické hodnotenie vyhliadok, pokiaľ ide o výrobu, domácu spotrebu a vývoz zo strednodobého a dlhodobého hľadiska,

—

žiada, aby sa vypracovala porovnávacia štúdia politík v oblasti mliečneho hospodárstva, ktoré realizujú krajiny, ktoré sú významnými producentmi mlieka, a aby sa takisto vypracovalo podrobné hodnotenie skúseností zo Švajčiarska,

—

žiada, aby sa vypracovalo hodnotenie vplyvu prebiehajúcich bilaterálnych obchodných rokovaní,

—

žiada, aby sa pre potreby Európskej únie preskúmali možnosti prispôsobiť niektoré opatrenia iných štátov prijaté na riadenie prípadných krízových situácií na trhu s mliekom, a to najmä budúci americký zákon o poľnohospodárstve na obdobie 2013 až 2017,

—

žiada, aby sa rozšírila možnosť riadenia objemov, tak ako to stanovuje súbor opatrení v oblasti mliečneho hospodárstva na horské mlieko,

—

žiada, aby sa prednostne zaistila bezpečnosť a udržateľnosť vnútorných trhov Európskej únie,

—

navrhuje, aby sa v rámci stratégie vývozu podporovala najmä inovácia v odvetví výroby mliečnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou,

—

navrhuje vytvoriť pevné partnerstvá s krajinami ležiacimi na južnom pobreží Stredozemného mora a na Strednom východe, ktoré nemajú dostatok pôdy a vody na výrobu mlieka za rozumné náklady a ktorých trh s mliekom je dostupnejší ako trhy v Ázii,

—

žiada Komisiu, aby opakovane vypracovala koherentný plán rozvoja vidieka a mliečneho hospodárstva pre horské oblasti, pre znevýhodnené oblasti s významnou produkciou mlieka a členské štáty, v ktorých väčšinu produkcie mlieka zabezpečujú veľmi malé poľnohospodárske podniky.

Spravodajca

René SOUCHON, predseda regionálneho zastupiteľstva Auvergne (FR/SES)

Referenčný dokument

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vývoji situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko – druhá správa o „hladkom ukončení“

COM(2012) 741 final

1.

pripomína, že v mnohých členských štátoch a regiónoch predstavuje produkcia mlieka základný pilier regionálneho hospodárstva a poľnohospodárskej pridanej hodnoty. V tejto súvislosti má produkcia mlieka dôležitú ekologickú funkciu, trvalo formuje kultúrnu krajinu a je významným zdrojom pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach;

2.

pripomína, že reformy musia zohľadniť regionálne a štrukturálne rozdiely v chove mliekového dobytka a v mliekarstve. V mnohých regiónoch sa mlieko vyrába v prevažnej miere v malých a stredne veľkých rodinných podnikoch, zatiaľ čo v iných regiónoch v štruktúre výroby mlieka dominujú veľké poľnohospodárske podniky. Reformy v mliečnom sektore preto nesmú ohroziť tieto rodinné štruktúry, ktoré najviac prispievajú k udržateľnému rastu;

3.

pripomína, že je potrebné zabezpečiť istejší príjem výrobcov mlieka tak, aby mohli žiť dôstojne zo svojej činnosti, aby sa zachovala budúcnosť mliečneho hospodárstva a zaistila bezpečnosť zásobovania európskych spotrebiteľov kvalitnými mliečnymi výrobkami;

4.

uznáva, že v Európskej únii nedošlo k prudkému zvýšeniu objemu produkcie mlieka, ani k príliš prudkému poklesu hodnoty kvót z dôvodu „bezplatného“ zvýšenia ich objemu o 8 % v období od roku 2008 do roku 2015, ale konštatuje, že toto zvýšenie objemu malo dvakrát za následok výrazné zvýšenie objemu výroby, ktoré vo viacerých krajinách takmer naplnilo kapacity spracovateľských zariadení, najmä sušiarní mlieka;

5.

konštatuje, že situácia na svetových trhoch bola od roku 2010 priaznivá, čo umožnilo prispôsobiť komoditné ceny mliečnych výrobkov v Európskej únii komoditným cenám na svetovom trhu bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k náhradám, najmä pokiaľ ide o maslo a sušené mlieko, táto situácia však vôbec nezaručuje, že tieto výhodné svetové ceny zostanú strednodobo alebo dlhodobo na rovnakej úrovni;

6.

konštatuje, že argumenty, ktoré predkladá Komisia od roku 2003 v súvislosti so zrušením kvót a liberalizáciou trhu s mliekom, sú čoraz kontroverznejšie;

7.

pripomína, že už desať rokov nenastal pokrok v rokovaniach s WTO a konštatuje, že návrhy, ktoré EÚ predložila v Hong Kongu v roku 2005 v súvislosti so zrušením náhrad za mliečne výrobky sú neaktuálne;

8.

konštatuje, že bilaterálne rokovania medzi USA, Novým Zélandom a Austráliou sa netýkajú mliečneho hospodárstva;

9.

konštatuje, že väčšina ostatných krajín, ktoré sú veľkými producentmi mlieka, ako India, Čína, Japonsko a Južná Kórea, zachovala ochranu mliečneho hospodárstva, pričom USA ju dokonca posilnili. V USA posilnenie verejnej regulácie trhu s mliekom, o ktorom v súčasnosti rokuje Kongres, predpokladá záruku minimálnej marže pre výrobcov vo vzťahu k nákladom na kŕmenie zvierat, ako aj nástroj na zníženie povinnej dodávky pre všetkých v prípade krízy;

10.

konštatuje, že záujem spotrebiteľa, ktorý zdôrazňuje Európska komisia s cieľom odôvodniť liberalizáciu trhu s mliekom, nie je potvrdený. Najmä výrazný pokles komoditných cien v roku 2009 nemal buď žiadny, alebo len malý vplyv na spotrebné ceny;

11.

konštatuje, že posilnenie marží v agropotravinárskych odvetviach a marží obchodných reťazcov sa uskutočnilo na úkor výrobcov, pretože výrobné ceny v pomere k spotrebným cenám výrazne vzrástli;

12.

pripomína že štúdie realizované v Kanade preukázali, že „nákupný košík s mliečnymi výrobkami“ nebol v Kanade, kde platí systém kvót, drahší ako v USA, a to napriek veľmi odlišnej cene nespracovaného mlieka, ktorá je v Kanade približne o 50 % vyššia;

13.

domnieva sa, že nestabilná cena mlieka veľmi zaťažuje celé odvetvie, ale najmä výrobcov, ktorých príjmy sa stávajú nepredvídateľné a odrádzajú ich od toho, aby začali podnikať v mliečnom hospodárstve;

14.

pripomína, že dôvodom na zavedenie kvót na mlieko v roku 1984 boli vysoké náklady na skladovanie a vývoz prebytkov masla a sušeného mlieka a že zníženie objemu prebytkov prostredníctvom kvót malo za následok výrazné zníženie rozpočtových výdavkov až do roku 2003. Domnieva sa, že aj keď systém kvót už v plnej miere nezodpovedá súčasným podmienkam, k jeho zrušeniu je nutné pristúpiť za pomoci prispôsobených regulačných nástrojov;

15.

konštatuje, že obchod s mliečnymi výrobkami na svetovom trhu predstavuje len 6 % z celosvetovej výroby, najmä v podobe sušeného mlieka a masla, avšak ceny týchto dvoch výrobkov stále viac určujú ceny nespracovaného mlieka v Európskej únii, pričom väčšina mlieka sa viac zhodnocuje na vnútornom trhu;

16.

konštatuje, že vývoz Európskej únie na svetový trh predstavuje približne 10 % výroby EÚ v podobe syrov a sušeného mlieka s nižšou pridanou hodnotou a vyjadruje poľutovanie nad tým, že investície, ktoré avizovali mliekarne, sa vynakladajú najmä na sušiarne mlieka;

17.

konštatuje, že na svetových trhoch je najväčším konkurentom Európskej únie Nový Zéland, ktorého výrobné náklady sú len polovičné oproti nákladom európskych chovateľov, a že Nový Zéland prostredníctvom spoločnosti Fonterra, ktorá je družstvom s kvázi monopolným postavením, vyváža viac ako 90 % svojej výroby najmä v podobe masla a sušeného mlieka, takže Nový Zéland dodáva tretinu výrobkov na svetový trh a je pevne etablovaný na ázijských trhoch, pričom Fonterra kontroluje aj termínové trhy;

18.

konštatuje, že hoci Ázia je pre Európsku úniu potenciálnym odbytiskom, krajiny ako Čína a India majú ambíciu čo najviac rozvíjať vlastnú výrobu, aby neboli závislé od nestálosti trhu a mohli zabezpečiť výživu svojich obyvateľov;

19.

takisto konštatuje, že pokiaľ ide o syry, postavenie Európskej únie sa zlepšilo na ruskom, japonskom a kórejskom trhu, avšak v relatívne malom objeme na čínskom trhu;

20.

konštatuje, že opatrenia, ktoré navrhla Komisia v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä súbor opatrení v mliečnom hospodárstve a spoločná organizácia trhu s mliekom (vrátane dovozu), neobsahujú postačujúce mechanizmy na verejnú reguláciu výroby a trhov s mliekom. Tieto by sa mali okrem toho doplniť o dodatočné nástroje regionálnej politiky s cieľom zabezpečiť vyvážený rozvoj regiónov;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa vo svojej druhej správe o vykonanom pokroku obmedzuje na makroekonomickú analýzu situácie na trhu s mliekom na základe príliš komplexného modelu a mnohých hypotéz, z ktorých sú už niektoré neaktuálne;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila podrobnú kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu týkajúcu sa strednodobých vyhliadok tohto trhu v Európskej únii po veľkých skupinách krajín, pričom by bolo potrebné zohľadniť najmä rozdielne veľkosti a typy poľnohospodárskych podnikov, odlišné podmienky výroby a spôsoby umiestňovania na trh;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa neobsahuje žiadnu porovnávaciu analýzu politík ostatných krajín, ktoré sú významnými producentmi mlieka a konkurentmi a/alebo zákazníkmi Európskej únie;

24.

konštatuje, že skupina expertov na vysokej úrovni pre oblasť mlieka odporučila nasledovať švajčiarsky príklad a zrušiť kvóty vzhľadom na to, že ich zrušenie malo v tejto krajine za následok nárast produkcie o 7 %, čo sa prejavilo aj poklesom priemerných cien o 20 % až 30 %, avšak štruktúry a výrobné podmienky vo Švajčiarsku sa výrazne odlišujú od daností v EÚ. Okrem toho tam príprava zrušenia kvót aj ich samotné zrušenie prebiehali podstatne inak, než v EÚ. Zdá sa však, že Komisia vo svojej správe nezohľadnila tieto skúsenosti, ktoré by sa mali podrobnejšie analyzovať;

25.

vzhľadom na to, že táto problematika sa týka niekoľko stoviek tisícov výrobcov konštatuje, že sa zdá, že Európska komisia sa viac usiluje o obmedzenie právnych predpisov o hospodárskej súťaži ako o obmedzenie nadnárodných spracovateľských a distribučných spoločností, ktoré kontrolujú viac ako polovicu európskeho trhu s mliekom;

26.

vyjadruje osobitné poľutovanie nad tým, že správa Komisie nezohľadňuje územný dosah zrušenia kvót na mlieko vo všetkých regiónoch Európskej únie a jeho ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer;

27.

pripomína, že viac ako dve tretiny chovov mliekového dobytka sa nachádzajú v oblastiach znevýhodnených pre ich pôdne a klimatické podmienky, pričom chovy sa vyznačujú tým, že sú vzdialené od veľkých aglomerácií alebo že majú veľmi malé chovné stáda;

28.

pripomína, že mlieko z horských oblastí predstavuje asi 10 % z celkovej produkcie mlieka v 27 členských krajinách EÚ, ale v Rakúsku, Slovinsku a vo Fínsku sú to dve tretiny objemu produkcie mlieka a tri štvrtiny chovateľov, a že tento pomer objemu produkcie mlieka a chovateľov je naďalej veľmi výrazný v desiatke ďalších krajín. Vo väčšine týchto vlhkých horských oblastí, ale aj v najvzdialenejších regiónoch, je stádo určené na produkciu mlieka hlavným využívateľom pastvín a umožňuje tak, aby krajina zostala otvorená a obývaná, aby v nej boli priaznivé podmienky pre cestovný ruch a ochranu biodiverzity a životného prostredia;

29.

takisto pripomína, že kravské mlieko vyprodukované v najodľahlejších oblastiach sa vo významnej miere podieľa na produkcii príslušných členských štátov a, podobne ako v horských oblastiach, má prvovýroba mlieka zásadný význam pre údržbu poľnohospodárskej krajiny a pozitívne vplýva na činnosti spojené s cestovným ruchom a na životné prostredie;

30.

pripomína, že vo väčšine nových členských štátov vo východnej Európe je množstvo mlieka dodávané do mliekarní naďalej veľmi nestále. Od roku 2005 toto množstvo klesalo vzhľadom na to, že závisí najmä od veľkých stád (Česká republika, Maďarsko, Slovensko). Množstvo mlieka dodané do mliekarní kleslo aj v Bulharsku a Rumunsku, a to aj napriek rozsiahlej reštrukturalizácii, a stúpla produkcia mlieka z domáckej výroby. Zdá sa, že vyhliadky sú lepšie v Poľsku a v menšej miere v pobaltských krajinách vzhľadom na to, že sa tu objavili rodinné stáda v počte od 10 do 30 kráv, keďže títo chovatelia majú prístup k odbornej príprave a k úverom;

31.

domnieva sa, že model rodinného chovu, ktorý zhodnocuje miestne zdroje krmiva pre zvieratá, najmä pastviny, je najvhodnejší, pokiaľ ide o zosúladenie budúcnosti celého mliečneho hospodárstva s očakávaniami spoločnosti a chovateľov;

32.

domnieva sa, že podpora z druhého piliera nebude môcť vykompenzovať ničivé účinky spojené s nestálosťou cien mlieka a vstupov, čo odrádza od zakladania výrobných prevádzok, ktoré si vyžadujú rozsiahle dlhodobé investície;

33.

žiada zohľadniť problematiku chovu hospodárskych zvierat závislého od krmív v oblastiach s nízkou dostupnosťou sušeného krmiva, ako aj význam zavádzania mechanizmov na ochranu tohto sektoru pred kolísaním cien obilnín a podpory výroby v oblastiach, v ktorých má veľký sociálno-ekonomický význam;

34.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť a aby sa poskytla podpora oblastiam, v ktorých v dôsledku reštrukturalizácie došlo k výraznému poklesu tradičnej produkcie mlieka, ale kde sa toto odvetvie v posledných desaťročiach podarilo zachovať. Miestna produkcia sa v týchto oblastiach musí podporiť všetkými existujúcimi nástrojmi, najmä prostredníctvom krátkych reťazcov uvádzania výrobkov na trh;

35.

je presvedčený, že nie je cieľom štyroch nástrojov súboru opatrení (vytváranie zmluvných vzťahov, organizácie výrobcov, medziodvetvové organizácie a transparentnosť) zaručovať chovateľom objemy, ceny a príjmy;

36.

domnieva sa, že súbor opatrení v mliečnom hospodárstve neobsahuje nástroje, ktoré by mohli zmierniť negatívny účinok vyplývajúci zo zrušenia kvót na príslušných územiach a na model rodinného chovu, ktorý zhodnocuje miestne zdroje krmovín a najmä pastviny, a takisto si myslí, že toto zrušenie bude mať za následok koncentráciu výroby v najvýhodnejších poľnohospodárskych oblastiach, pričom je potrebné počítať s nárastom rizík v oblasti životného prostredia;

37.

konštatuje, že v severských členských krajinách Európskej únie, ktoré sú významnými producentmi mlieka, majú družstvá väčšinové, ba dokonca monopolné postavenie, a množstvo mlieka dodávané do mliekarní zvyšujú na žiadosť svojich členov;

38.

konštatuje, že vytváranie zmluvných vzťahov v podobe, akej ju stanovuje súbor opatrení v mliečnom hospodárstve, a ktoré sa nevzťahuje na družstvá, sa bude týkať v najlepšom prípade 40 % objemu produkcie mlieka v celej EÚ, pričom vývoj na celom trhu sa vôbec nebude dať predpovedať;

39.

domnieva sa, že organizácie výrobcov sú potrebné, ale nemajú vo všetkých prípadoch dosť silné postavenie v rokovaniach s mliekarňami, ak sú obmedzené len na samotné vertikálne organizácie predstavujúce istú formu integrácie podľa odvetvia, a takisto si myslí, že ak neexistuje vyrovnávacia sila v podobe organizácie výrobcov podľa oblasti výroby s dostatočne silným postavením na rokovanie s viacerými mliekarňami, chovatelia nebudú schopní presadiť pri obchodných rokovaniach vlastné záujmy;

40.

domnieva sa, že nástroje súboru opatrení v mliečnom hospodárstve neumožnia splniť ciele, pokiaľ ide o zabezpečenie príjmu výrobcov a navrhuje, aby sa do rokovaní o cene nespracovaného mlieka zahrnuli aj výrobné náklady na základe výsledkov Spoločenstva na zhromažďovanie účtovných údajov poľnohospodárskych podnikov (FADN) podľa krajiny alebo dokonca podľa regiónu;

41.

žiada, aby sa uskutočnil návrat k verejnej politike správy núdzových zásob, aby sa zvýšila intervenčná cena a aby sa zachovali vývozné náhrady výnimočnej povahy ako protiváha k politike mliečneho hospodárstva, ktorá bude lepšie prispôsobená vývoju dopytu po kvalitných výrobkoch na domácich a zahraničných trhoch;

42.

konštatuje, že riadenie ponuky pre chránené označenie pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenie (CHZO) je pozitívnym bodom v súbore opatrení v oblasti mliečneho hospodárstva, dotýka sa však relatívne malého počtu krajín a len menšej časti európskej produkcie (dokonca aj vo Francúzsku sa CHOP a CHZO týkajú len 10 % celkovej produkcie mlieka v krajine, ale až 30 % produkcie mlieka z horských oblastí);

43.

domnieva sa, že súčasné návrhy Európskeho parlamentu na dobrovoľné obmedzenie výroby v čase krízy, na základe ktorých by sa umožnilo, aby Komisia poskytla pomoc výrobcom mlieka, ktorí dobrovoľne znížia svoju výrobu najmenej o 5 % v trvaní najmenej 3 mesiacov s možnosťou predĺženia na rovnaké obdobie, pričom by sa znížila výška pomoci pre výrobcov, ktorí by počas tohto obdobia zvýšili svoju výrobu, nepostačujú na to, aby zabránili poklesu cien v prípade nadmernej výroby;

44.

domnieva sa, že účinný systém riadenia krízy musí preukázať schopnosť dobrej reakcie, ktorá je potrebná na to, aby sa centralizovali údaje členských štátov a za celú EÚ z viacerých rokov o dodávkach mlieka podľa podnikov a vymedzil sa stav krízy prostredníctvom referenčných cien a/alebo marží, čo si vyžaduje priame riadenie Európskou komisiou alebo európskou regulačnou agentúrou;

45.

žiada, aby sa urýchlene vypracovali doplnkové štúdie s cieľom vyhodnotiť územný vplyv zrušenia kvót podľa skupín krajín, regiónov, najmä najvzdialenejších regiónov, a pôdno-klimatických zón: horské oblasti, znevýhodnené oblasti, prechodné oblasti so zmiešanými kultúrami (chov dobytka, nížinné oblasti), tak aby bolo možné predchádzať rizikám spojeným s delokalizáciou alebo zastavením výrobnej činnosti v mnohých regiónoch a podľa možnosti tieto riziká obmedziť;

46.

žiada, aby sa vykonalo realistické hodnotenie vyhliadok, pokiaľ ide o výrobu, domácu spotrebu a vývoz zo strednodobého a dlhodobého hľadiska (2020 – 2030) podľa druhu výrobku, pričom je potrebné zohľadniť narastajúcu nestálosť cien na svetovom trhu. V dôsledku toho, že v Európe a USA neexistuje riadenie ponuky a politiky verejných zásob, táto nestálosť sa môže ešte zvýšiť, čo je nezlučiteľné s rozvojom európskeho mliečneho hospodárstva;

47.

žiada, aby sa vypracovala porovnávacia štúdia politík v oblasti mliečneho hospodárstva, ktoré realizujú krajiny, ktoré sú významnými producentmi mlieka, a aby sa takisto vypracovalo podrobné hodnotenie skúseností zo Švajčiarska z ekonomického, sociálneho, ako aj environmentálneho hľadiska;

48.

žiada, aby sa vypracovalo hodnotenie vplyvu prebiehajúcich bilaterálnych obchodných rokovaní, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na regióny s významnou produkciou mlieka;

49.

tak ako sa uvádza v jeho stanovisku s názvom „Legislatívne návrhy k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoju vidieka po roku 2013“ zo 4. mája 2012, sa domnieva, že vyváženie podpory má zásadný význam a návrh Komisie považuje za nedostatočný na zlepšenie konkurencieschopnosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov zhodnocujúcich miestne zdroje krmiva, oblastí s prírodnými obmedzeniami, najvzdialenejších regiónov a ostrovných regiónov, ako i niektorých oslabených odvetví;

50.

žiada, aby sa pre potreby Európskej únie preskúmali možnosti prispôsobiť niektoré opatrenia iných štátov prijaté na riadenie prípadných krízových situácií na trhu s mliekom, a to najmä budúci americký zákon o poľnohospodárstve na obdobie 2013 až 2017, ktorý v súvislosti s povinným obmedzením dodávok poskytuje najmä pre zapojených výrobcov záruku marže, ktorá by prevyšovala náklady na výživu zvierat, a žiada, aby sa preskúmal vplyv týchto opatrení prijatých na riadené krízy v iných štátoch na svetový trh s mliekom;

51.

žiada, aby sa rozšírila možnosť riadenia objemov, tak ako to stanovuje súbor opatrení v oblasti mliečneho hospodárstva, a ktoré sa v súčasnosti uplatňuje len na syry s CHOP a CHZO a na horské mlieko v rámci dobrovoľného označenia kvality na výrobkoch pochádzajúcich z horských oblastí;

52.

domnieva sa, že označenie výrobku z horskej oblasti môže byť zaujímavým nástrojom pre mliečne hospodárstvo na zdôraznenie pôvodu výrobku z danej oblasti, ak sa následne prijmú vhodné spôsoby uplatňovania;

53.

navrhuje, aby sa pred prípadným zavedením opatrení, ktorými sa majú nahradiť kvóty na mlieko, preskúmala možnosť zaviesť moratórium na ukončenie platnosti kvót a aby sa prípadne predĺžila platnosť tohto mechanizmu aspoň do konca hospodárskeho roka 2019/2020 v záujme toho, aby sa mohli dôkladnejšie preskúmať dôsledky, ktoré by vyplývali z tohto zrušenia. Zároveň vyzýva Komisiu, aby prispôsobila „záchrannú sieť“ pre trh s mliekom, začala pravidelne monitorovať svetový trh a hodnotiť verejné politiky v krajinách, ktoré sú významnými producentmi;

54.

žiada Komisiu, aby opakovane vypracovala koherentný plán rozvoja vidieka a mliečneho hospodárstva pre horské oblasti, znevýhodnené oblasti s významnou produkciou mlieka, pre najvzdialenejšie regióny a členské štáty, v ktorých väčšinu produkcie mlieka zabezpečujú veľmi malé poľnohospodárske podniky;

55.

žiada, aby sa prednostne zaistila bezpečnosť a udržateľnosť vnútorných trhov Európskej únie najmä prostredníctvom distribúcie mlieka do škôl, domovov dôchodcov a pre potravinovú pomoc, ako aj prostredníctvom prepracovania a zjednodušenia podporných opatrení a prostredníctvom propagačných kampaní zameraných na mliečne výrobky;

56.

navrhuje, aby sa v rámci stratégie vývozu podporovala najmä inovácia v odvetví výroby mliečnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a uľahčil sa tak rozvoj ponuky, ktorá bude lepšie prispôsobená novým zákazníkom z krajín Magrebu, Stredného východu a Ázie a aby sa táto stratégia podporila vhodnými opatreniami;

57.

navrhuje vytvoriť pevné partnerstvá s krajinami ležiacimi na južnom pobreží Stredozemného mora a na Strednom východe, ktoré nemajú dostatok pôdy a vody na výrobu mlieka za rozumné náklady a ktorých trh s mliekom je dostupnejší ako trhy v Ázii.

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/33

—

je si vedomý, že je potrebné rešpektovať základné práva podnikov pôsobiť bez zasahovania zvonku, je však ale tiež potrebné rešpektovať rovnoprávnosť obidvoch pohlaví ako základnú hodnotu EÚ. Smernica, ktorá zavádza minimálne normy, zaručí rovnaké podmienky pre obidve pohlavia vo všetkých členských štátoch a tým zároveň zlepší hospodárske podmienky na vnútornom trhu;

—

domnieva sa, že by bolo rozumné prijať sankcie, ktoré by boli podobné vo všetkých členských štátoch, ak chceme dosiahnuť rovnaké podmienky v oblasti hospodárskej súťaže a koherentný právny rámec v celej EÚ. Okrem toho by odrádzajúce opatrenia v niektorých členských štátoch mohli byť slabšie než v iných, čo by viedlo k nižšej miere súladu s vnútroštátnou legislatívou, ktorá túto smernicu zavádza;

—

podporuje rozhodnutie Komisie sledovať cieľ zlepšenia rodovej rovnoprávnosti prostredníctvom legislatívneho návrhu, ktorý obsahuje záväzné ciele, namiesto toho, aby podporovala prístup samoregulácie a/alebo dobrovoľný prístup;

—

zdôrazňuje, že výber najkvalifikovanejších kandidátov na pozície výkonných aj nevýkonných riadiacich pracovníkov v riadiacich orgánoch musí vychádzať z porovnávacej analýzy kvalifikácie každého kandidáta na základe vopred stanovených, jasných, neutrálne formulovaných a jednoznačných kritériách. Je dôležité, aby menovanie do najvyšších pozícií bolo prehľadné a transparentné;

—

poukazuje na to, že rôznorodosť medzi pracovníkmi, pokiaľ ide o vedomosti, zručnosti, skúsenosti, životnú situáciu a pohlavie, má v mnohých zamestnaniach zásadný význam pre dosiahnutie zamýšľaných výsledkov. Výbor sa preto domnieva, že kandidát nedostatočne zastúpeného pohlavia by mal byť uprednostnený v prípade, že je rovnako kvalifikovaný ako kandidát druhého pohlavia, pokiaľ ide o vhodnosť, spôsobilosť a profesionálnu výkonnosť, ak objektívne hodnotenie, pri ktorom sa zohľadnili všetky kritériá týkajúce sa jednotlivých kandidátov, nerozhodlo v prospech kandidáta druhého pohlavia;

Spravodajkyňa

pani Andreja POTOČNIK (SI/ALDE), zástupkyňa starostu obce Tržič

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach

COM(2012) 614 final

1.

Rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných hodnôt Únie a jedným z jej hlavných cieľov, zakotvených v článku 3 ods. 3 ZEÚ a článku 23 Charty základných práv. V súlade s článkom 8 ZFEÚ sa Únia vo všetkých činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi ženami a mužmi. Článok 157 ods. 3 ZFEÚ predstavuje právny základ pre prijímanie opatrení Únie, ktoré majú zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania.

2.

Európska komisia si v návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze stanovila cieľ, ktorým je dosiahnuť do roku 2020 vyvážené zastúpenie mužov a žien v rámci uvedenej skupiny, aby pritom podiel žiadneho pohlavia nepresahoval 60 % ani nebol nižší ako 40 % celkového počtu týchto pracovníkov.

3.

Komisia upozorňuje, že pokrok pri zvyšovaní zastúpenia žien v riadiacich orgánoch spoločností však postupuje pomaly – v minulých rokoch sa dosiahlo priemerné ročné zvýšenie zastúpenia žien na týchto postoch iba o 0,6 percentuálneho bodu (1). Pri súčasnom tempe by priblíženie sa rodovej vyváženosti v celej EÚ trvalo niekoľko desaťročí. Rýchly a badateľný pokrok sa zaznamenal v tých členských štátoch a iných krajinách, v ktorých prevládajúce spoločenské hodnoty a postoje napomáhajú tomuto vývoju a ktoré zároveň zaviedli záväzné minimálne požiadavky pre zastúpenie oboch pohlaví.

4.

Nevyužívanie vedomostí vysokokvalifikovaných žien predstavuje stratu mnohých príležitostí, pretože hospodárska obnova si vyžaduje aj aktívne zapojenie žien. Musia sa nájsť nové, účinnejšie spôsoby na dosiahnutie rovnováhy medzi rodinným a pracovným životom. Rozhodujúci význam pre profesionálnu dráhu žien s vysokoškolským vzdelaním majú opatrenia navrhnuté tak, aby podporovali ich profesionálny rozvoj a postgraduálne štúdium.

5.

víta odhodlanie Komisie zlepšiť rodovú vyváženosť medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súhlasí s tým, že je nutné prijať potrebné opatrenia v tejto oblasti;

6.

podporuje rozhodnutie Komisie sledovať cieľ zlepšenia rodovej rovnoprávnosti prostredníctvom legislatívneho návrhu, ktorý obsahuje záväzné ciele, namiesto toho, aby podporovala prístup samoregulácie a/alebo dobrovoľný prístup;

7.

uvedomuje si, akou závažnou chybou by bolo, keby sa na vedúce pozície v hospodárstve nevymenúvali ženy a teda sa nevyužíval ich potenciál v oblasti ľudských zdrojov. Mali by sa vyvinúť rázne snahy o odstránenie prekážok, ktoré bránia profesionálnemu rozvoju žien.

8.

Komisia konštatuje, že súčasný nedostatok transparentnosti výberových konaní a kvalifikačných kritérií na požadované pozície vo riadiacich orgánoch vo väčšine členských štátov predstavuje významnú prekážku na ceste k lepšej rodovej vyváženosti v zložení riadiacich orgánov a negatívne vplýva tak na profesionálny vývoj kandidátov a kandidátok na tieto pozície a na ich mobilitu, ako aj na investičné rozhodnutia;

9.

smernica podporuje rodovú rovnosť v hospodárskom rozhodovaní a plné využitie existujúceho potenciálu vhodných kandidátov v záujme dosiahnutia vyváženejšieho rodového zastúpenia vo riadiacich orgánoch spoločností, čím by sa prispelo k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

10.

členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce postihy pre prípady porušenia ustanovení tejto smernice, ktoré by mohli okrem iného zahŕňať administratívne sankcie alebo ustanovenie, že príslušný súdny orgán vyhlási vymenovanie alebo výber nevýkonných riadiacich pracovníkov za neplatné alebo ich zruší;

11.

členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní tejto smernice. Tieto správy zahŕňajú okrem iného komplexné informácie o opatreniach, ktoré sa prijali na dosiahnutie cieľov;

12.

smernica sa nevzťahuje na malé a stredné podniky;

13.

zdôrazňuje, že výber najkvalifikovanejších kandidátov na pozície nevýkonných riadiacich pracovníkov v riadiacich orgánoch musí prebiehať transparentne a vychádzať z transparentných kvalifikačných kritérií, aby o príslušné miesta prejavili záujem všetky talentované osoby porovnávacej analýzy kvalifikácie každého kandidáta na základe vopred stanovených, jasných, neutrálne formulovaných a jednoznačných kritériách. Je dôležité, aby menovanie do najvyšších pozícií bolo prehľadné a transparentné;

14.

poukazuje na to, že rôznorodosť medzi pracovníkmi, pokiaľ ide o vedomosti, zručnosti, skúsenosti, životnú situáciu a pohlavie, má v mnohých zamestnaniach zásadný význam pre dosiahnutie zamýšľaných výsledkov. Výbor sa preto domnieva, že kandidát nedostatočne zastúpeného pohlavia by mal byť uprednostnený v prípade, že je rovnako kvalifikovaný ako kandidát druhého pohlavia, pokiaľ ide o vhodnosť, spôsobilosť a profesionálnu výkonnosť, ak objektívne hodnotenie, pri ktorom sa zohľadnili všetky kritériá týkajúce sa jednotlivých kandidátov, nerozhodlo v prospech kandidáta druhého pohlavia;

15.

je si vedomý, že je potrebné rešpektovať základné práva podnikov pôsobiť bez zasahovania zvonku, je však ale tiež potrebné rešpektovať rovnoprávnosť obidvoch pohlaví ako základnú hodnotu EÚ. Smernica, ktorá zavádza minimálne normy, zaručí rovnaké podmienky pre obidve pohlavia vo všetkých členských štátoch a tým zároveň zlepší hospodárske podmienky na vnútornom trhu;

16.

je presvedčený, že návrh neporušuje zásadu subsidiarity, pretože vychádza z jasného právneho základu zmlúv EÚ a je skutočným európskym prínosom, keďže sa zameriava na cieľ politiky Európskej únie v oblasti rodovej vyváženosti a zabezpečuje právnu istotu pre spoločnosti, ktoré fungujú vo viac ako jednom členskom štáte a ktorých cezhraničnú činnosť by mohli nepriaznivo ovplyvniť súčasné rozdiely v predpisoch týkajúcich sa rodovej vyváženosti v radách spoločností;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné podporiť opatrenia na európskej úrovni a zabezpečiť jednotný celoeurópsky regulačný rámec v tejto oblasti. Súčasná situácia, keď má každý členský štát vlastné normy a legislatívu, vedie k neistote pokiaľ ide o fungovanie vnútorného trhu, pretože veľa kótovaných spoločností pôsobí vo viacerých členských štátoch;

18.

domnieva sa, že by bolo rozumné prijať sankcie, ktoré by boli podobné vo všetkých členských štátoch, ak chceme dosiahnuť rovnaké podmienky v oblasti hospodárskej súťaže a koherentný právny rámec v celej EÚ. Okrem toho by odrádzajúce opatrenia v niektorých členských štátoch mohli byť slabšie než v iných, čo by viedlo k nižšej miere súladu s vnútroštátnou legislatívou, ktorá túto smernicu zavádza;

19.

poukazuje na to, že by bolo rozumné klásť väčší dôraz na rodovú vyváženosť medzi všetkými riadiacimi pracovníkmi, nielen nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi;

20.

upozorňuje, že ženám pri preberaní vedúcich postov ešte stále bránia niektoré faktory, medzi ktorými treba osobitne poukázať na nedostatok opatrení na ľahšie zosúladenie rodinného a pracovného života;

21.

sa domnieva, že miestne a regionálne orgány sa musia usilovať o dosiahnutie väčšej rovnoprávnosti. Rovnaké zastúpenie pohlaví nie je totiž len nutnou podmienkou skutočnej demokracie a právnej spoločnosti, ale aj základnou podmienkou pre dosiahnutie cieľov stratégie EÚ na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

22.

pokladá za primeranú lehotu na dosiahnutie 40 % zastúpenia nedostatočne zastúpeného pohlavia rok 2018 v prípadoch, kde sú zástupcovia miestnych alebo regionálnych samospráv členmi riadiacich orgánov (verejných) podnikov;

23.

poukazuje na to, že je dôležité, aby verejné podniky išli súkromným podnikom príkladom, pokiaľ ide o 40 % zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia.

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/42

—

žiada, aby bol koordinovaný alebo spoločný postup v súlade s návrhom v článku 2 ods. 3 dobrovoľný, a nie povinný, a aby sa jednoznačne vymedzilo, na ktoré ďalšie právne predpisy EÚ by sa toto ustanovenie malo vzťahovať;

—

odmieta návrh obsiahnutý v článku 5 ods. 2 zaviesť povinnosť vykonávať určovanie rozsahu posudzovania bez výnimiek. Zodpovednosť za vymedzenie rozsahu a miery podrobnosti environmentálnej správy by mal naďalej niesť navrhovateľ projektu;

—

žiada, aby smernica o EIA v článku 5 ods. 3 zahŕňala rôzne systémy overovania environmentálnych správ, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, vrátane tých, kde overovanie správ vykonávajú interne príslušné orgány alebo environmentálne orgány;

—

víta zavedenie minimálnej 30-dňovej lehoty na konzultácie v článku 6 ods. 7. Zavedenie lehôt, ktoré presahujú rámec tohto minimálneho obdobia, však musí byť ponechané v právomoci členských štátov;

—

žiada, aby sa nové ustanovenia článku 8 ods. 1 o udelení povolenia na realizáciu projektu upravili tak, aby uspokojivým spôsobom zohľadnili rôzne systémy posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie existujúce v členských štátoch a odporúča, aby bolo v smernici stanovené trvanie platnosti posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie, ktoré by bolo významným prvkom na zabezpečenie kvality, a tým i účinnosti posudzovania;

—

kriticky sa stavia k stanoveniu záväzného časového rámca týkajúceho sa uzavretia posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie (článok 8 ods. 3). Urýchlenie postupu, ktoré sa malo docieliť stanovením časových rámcov, sa lepšie dosiahne prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych predpisov členských štátov;

—

žiada, aby sa prechodné ustanovenia stanovili tak, aby sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie v prípade projektov v pokročilom štádiu rozpracovania dalo dokončiť podľa súčasnej smernice o EIA.

Spravodajca

Marek SOWA (PL/EĽS), maršálek Malopoľského vojvodstva

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

COM(2012) 628 final

1.

zdôrazňuje, že navrhované zmeny právneho rámca pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie v Európe sú v mnohých ohľadoch nevyhnutné a žiaduce. Zdôrazňuje však, že všetky zmeny musia vytvoriť patričnú rovnováhu medzi požiadavkami na ochranu životného prostredia na jednej strane a hospodárskym rozvojom na strane druhej. Nadmerne zdĺhavé postupy získavania rozhodnutia o povolení na realizáciu projektu by mohli ohroziť spoločenské i hospodárske záujmy a mohli by viesť k zníženiu konkurencieschopnosti EÚ ako celku a v mnohých prípadoch by ani neprospievali ochrane životného prostredia či zdravia a života ľudí. Zmeny na zvýšenie kvality a súladu postupov a dokumentov by mali byť vykonávané s ohľadom na účinnosť a efektivitu prijímania rozhodnutí.

2.

Konštatuje, že jestvujú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o niektoré zmeny, ktoré by spôsobili predĺženie trvania hlavných etáp procesu.

3.

Pripomína, že táto revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernice o EIA) bude mať značný vplyv na miestne a regionálne orgány, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri realizácii navrhovaných opatrení. Na rozdiel od očakávaní Európskej komisie sa domnieva, že mnohé z navrhovaných zmien smernice o EIA môžu zvýšiť administratívne zaťaženie miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s organizáciou, riadením a výdavkami. Preto žiada, aby sa predišlo akémukoľvek prenosu zodpovednosti navrhovateľa projektu na príslušné orgány v tejto oblasti.

4.

Konštatuje, že všetky dodatočné náklady a administratívnu záťaž orgánov verejnej správy treba posudzovať na základe sociálno-ekonomického a environmentálneho prínosu navrhovaných zmien, aby z dlhodobého hľadiska prínos prevážil vynaložené náklady.

5.

Zdôrazňuje, že smernica môže mať úspech iba za predpokladu, že orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vytvoria dobre fungujúce inštitucionálne štruktúry, ktoré budú mať k dispozícii potrebné finančné prostriedky a ľudské zdroje umožňujúce aktívnu účasť všetkých zodpovedných úsekov verejnej správy, najmä odborov životného prostredia. Zdôrazňuje neustálu potrebu pokračovať v budovaní kapacít na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, čo by malo zahŕňať užšiu spoluprácu s existujúcimi národnými strediskami pre EIA a podporu z ich strany.

6.

V záujme väčšej právnej istoty požaduje väčší súlad terminológie v celom znení návrhu smernice a jej príloh.

7.

Podporuje zámer zlepšiť kvalitu environmentálnych správ, ale smernica o EIA by mala zahŕňať rôzne systémy overovania týchto správ, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, regiónoch a mestách.

8.

Nazdáva sa, že nové ustanovenia nezohľadňujú uspokojivým spôsobom rôzne systémy EIA existujúce v členských štátoch, napr. postup EIA a postup udeľovania povolení pre projekt môžu byť vykonané integrovane alebo oddelene.

9.

Žiada vysvetlenie, prečo bola v článku 1 ods. 2 rozšírená definícia projektu o demolačné práce. Domnieva sa, že ak sa má týmto ustanovením zaviesť možnosť vykonať EIA v prípade demolačných prác pre všetky projekty uvedené v prílohách I a II, spôsobí to ďalšiu značnú administratívnu záťaž. Rovnako sa domnieva, že povinnosť vykonať EIA pre demolačné práce by sa mala obmedziť len na veľmi úzko vymedzené prípady uvedené v prílohách I a II, pri búraní alebo rozoberaní vybudovaného projektu na konci jeho životnosti alebo pri demolačných prácach potrebných na realizáciu projektu.

10.

Požaduje, aby sa opätovne preskúmala definícia pojmu „povolenie“, ako aj jeho použitie v texte, a to vzhľadom na skutočnosť, že transpozícia a uplatňovanie smernice o službách (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu) prispeli v členských štátoch k zrušeniu požiadavky získať predchádzajúce povolenie na poskytovanie určitých služieb, ktoré bolo nahradené kontrolami ex post.

11.

Víta, že na projekty slúžiace výlučne na účely národnej alebo civilnej ochrany sa nevzťahuje povinnosť vykonávať EIA. Aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia, ako aj situácii, že príliš veľa projektov bude vylúčených z postupu EIA, mohol by sa do smernice zaradiť ukážkový zoznam obsahujúci príklady týchto projektov slúžiacich na účely civilnej ochrany, pričom by sa zohľadnili aj projekty, ktoré sú podporované z Fondu solidarity Európskej únie.

12.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh nezahŕňa revíziu príloh I a II, keďže sa tým premeškala príležitosť prepracovať ich a na základe doterajších skúseností prípadne obmedziť rozsah ich platnosti, a opakuje svoju výzvu, aby sa stanovili minimálne prahové hodnoty EÚ v záujme zvýšenia právnej jednoznačnosti. Zmenšili by sa tým rozdiely v zaobchádzaní s podnikmi v EÚ, ako aj administratívna a finančná záťaž pre miestne a regionálne orgány v členských štátoch Ukazuje sa, že niektoré členské štáty pri stanovovaní prahových hodnôt často prekračujú svoju mieru slobody v rozhodovaní tým, že zohľadňujú len niektoré kritériá výberu uvedené v prílohe III alebo už vopred vylučujú niektoré projekty. Pri zjednocovaní prahov by sa mali brať do úvahy aj obmedzenia a kritériá stanovené v smernici 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

13.

Nazdáva sa, že koordinovaný alebo spoločný postup by mal byť dobrovoľný, a nie povinný, ako to navrhuje Európska komisia.

14.

V záujme väčšej jednoznačnosti právnych predpisov žiada, aby sa v článku 2 ods. 3 jednoznačne vymedzilo, na ktoré ďalšie právne predpisy EÚ by sa toto ustanovenie malo vzťahovať.

15.

Poukazuje na to, že zriadenie jedného kontaktného miesta pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie by nemalo byť spojené s vyšším počtom pracovníkov a väčšími nákladmi, pretože by to bolo neúmerné v porovnaní s prínosom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žiada, aby sa vyjasnilo, či sa ustanovenie „členské štáty vymenujú jeden orgán, ktorý bude zodpovedný za uľahčovanie postupu udeľovania povolenia pre každý projekt“ vzťahuje len na projekty, pri ktorých sa uplatňuje koordinovaný alebo spoločný postup, alebo všeobecne na všetky projekty. V niektorých členských štátoch bude veľmi ťažké splniť túto požiadavku vzhľadom na špecifickú hierarchiu a právomoci jednotlivých orgánov zapojených do tohto postupu. S ohľadom na členské štáty, v ktorých je postup EIA už zahrnutý v povoľovacom konaní a vykonáva ho orgán zodpovedný za udelenie takéhoto povolenia, treba upresniť, že „jeden orgán“, o ktorom je reč v návrhu, môže byť ten istý orgán.

16.

Požaduje väčší súlad medzi terminológiou a mierou podrobnosti v článku 3 a prílohách III a IV. Je potrebné upresniť aspekty uvedené v článku 3 s ohľadom na prílohu IV, napr. pokiaľ ide o využívanie a zaberanie pôdy, ekosystémy a ich funkcie, resp. „expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof“. Požaduje, aby sa určité vymenovania (napr. spojenie „okrem iného“ v bode 5) formulovali vyčerpávajúco s cieľom predísť rozšíreniu rozsahu posudzovania.

17.

Vyzýva Komisiu, aby čo najskôr po nadobudnutí účinnosti revidovanej smernice vypracovala usmernenia týkajúce sa metód posudzovania miestneho vplyvu projektu na zmenu klímy, ako aj expozície, zraniteľnosti a odolnosti uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof.

18.

Vyzýva na doplnenie cieľov ochrany životného prostredia stanovených na miestnej alebo regionálnej úrovni v poslednom odseku bodu 5 prílohy IV.

19.

Podporuje návrh Rady bližšie objasniť vymedzenie „prijateľných alternatív“ v smernici, vrátane posúdenia prípadu, ak by projekt nebol realizovaný (základný scenár). Za prijateľné by mali byť považované iba tie alternatívy, ktoré sú úmerné cieľom, v súlade s inými právnymi predpismi EÚ alebo zodpovedajúce fáze plánovania a typu príslušného projektu.

20.

Víta všeobecný zámer Európskej komisie zefektívniť postup overovania a zvýšiť konzistentnosť postupov členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie vyžadovalo len v prípade, keď bude zrejmé, že dochádza k významnému vplyvu na životné prostredie.

21.

Zaujíma kritický postoj k novým pravidlám, ktoré vzbudzujú dojem, že z overovania sa stane „mini-EIA“. Z príloh II.A a III vyplýva, že v praxi sa na základe predloženej správy preukáže, či má projekt významné vplyvy alebo nie. Rozdiel spočíva v tom, že chýba analýza alternatív. Overovanie by sa malo skôr vykonať pomocou zoznamu kontrolných otázok, vďaka čomu by miestne a regionálne orgány mali k dispozícii ľahko uplatniteľné mechanizmy výberu vývoja, ktorý neprináša závažné následky. Navyše podľa navrhovanej zmeny článku 4. ods. 3 sa na všetky projekty uvedené v prílohe II smernice vzťahuje povinnosť navrhovateľa predložiť informácie o vlastnostiach projektu, jeho potenciálnych vplyvoch na životné prostredie a plánovaných opatreniach s cieľom predísť významnému vplyvu a znížiť ho, v súlade s informáciami v novej prílohe II.A. To je v rozpore s riešením povoleným v článku 4 ods. 2: „Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b)“. Okrem toho treba spresniť používanie prahov uvedených v ods. 2 písm. b) a určiť, či členské štáty môžu tieto prahy stanoviť samy na základe kritérií podľa prílohy III, alebo či sa musia stanoviť v smernici.

22.

Ďalej poukazuje na to, že ustanovenia prílohy III, pokiaľ ide o výberové kritériá podľa článku 4 ods. 4, predstavujú v mnohých ohľadoch výrazné sprísnenie v porovnaní so súčasnými platnými predpismi. Príloha III obsahuje okrem početných podrobných spresnení aj viaceré dodatočné kritériá, ktoré treba zohľadniť (riziká prírodných katastrof, poľnohospodárske oblasti s vysokou prírodnou hodnotou atď.), pričom tieto kritériá sčasti nemajú žiaden priamy súvis s projektom a prípadne presahujú rámec programu overovania rozhodnutia o udelení povolenia. Napríklad ku klimatickým zmenám dochádza na rozsiahlom území a nemožno časovo a priestorovo dostatočne konkrétne ohraničiť ich vývoj, ktorý sa v súčasnosti dá simulovať len pomocou veľmi náročných počítačových modelov. Na úrovni projektov sa doteraz zohľadňovali v prípade potreby zväčša len miestne klimatické účinky. Keďže sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie má odteraz zameriavať aj na priestorovo rozsiahle klimatické zmeny, vznikajú obavy, že navrhovateľ bude znášať vysoké náklady, ktoré prinesú len sporné odborné výsledky a budú neúmerné vzhľadom na druhoradý význam úzko lokálnych a líniových projektov z hľadiska vývoja klímy. Vyzýva preto, aby sa vymenovali všetky projekty, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Poukazuje na to, že plánované navrhované zmeny sú v rozpore so zásadou subsidiarity. Plánované ďalšie spresnenie a začlenenie ďalších kritérií je v rozpore s myšlienkou uvedenou v odôvodnení 11 smernice o EIA, že členským štátom musí byť ponechaný priestor na prijímanie príslušných rozhodnutí aj s cieľom zohľadniť národné špecifiká. Rozsah kritérií, ktoré sa majú zohľadniť, resp. miera ich podrobnosti, presahuje úroveň, ktorá sa môže stanoviť záväzne pre celú EÚ.

23.

Oceňuje síce, že Európska komisia vo svojom návrhu týkajúcom sa zavedenia povinnosti určovania rozsahu posudzovania berie do úvahy jeho predchádzajúce odporúčania týkajúce sa zvýšenia kvality informácií a zefektívnenia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, odmieta však zavedenie povinnosti vykonávať určovanie rozsahu posudzovania bez výnimiek. Zodpovednosť za vymedzenie rozsahu a miery podrobnosti environmentálnych informácií predkladaných vo forme environmentálnej správy však musí naďalej niesť navrhovateľ projektu. Treba sa vyhnúť značnému zvýšeniu náročnosti pre navrhovateľov a príslušné orgány.

24.

Odporúča doplniť postup určovania rozsahu posudzovania o usmernenia Európskej komisie alebo členských štátov pre špecifickú sektorovú náplň v prípadoch, v ktorých to môže prispieť k zvýšeniu kvality posudzovania vplyvov na životné prostredie a získaniu všetkých hľadísk relevantných pre prijatie rozhodnutia.

25.

Kriticky sa stavia k návrhom obsiahnutým v článku 5 ods. 2 písm. a) (rozhodnutia a stanoviská, ktoré je potrebné získať), ako aj k návrhu v písmene c) (aby príslušný orgán určoval jednotlivé etapy postupu a ich trvanie) a v písmene d) (prijateľné alternatívy pre navrhovaný projekt a ich osobitné charakteristiky).

26.

Nazdáva sa, že povinnosť zvýšiť kvalitu environmentálnych správ musí spĺňať navrhovateľ projektu. Je potrebné zachovať rozdiel medzi zabezpečovaním kvality pri príprave správ navrhovateľmi a počas kontroly správ príslušným orgánom. Uznáva však, že sa musí zlepšiť kontrola a akosť správ, aby sa zaručili analýzy, ktoré budú nezávislé od navrhovateľa projektu.

27.

Nazdáva sa, že smernica o EIA by mala zahŕňať rôzne systémy overovania environmentálnych správ, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, ako aj v miestnych a regionálnych samosprávach. Existujúce systémy nielenže predpokladajú spoluprácu s externými odborníkmi a výbormi odborníkov, ako je uvedené v návrhu Európskej komisie, ale aj s inými systémami, ako je to v starších členských štátoch, kde overovanie správ vykonávajú interne príslušné orgány alebo environmentálne orgány.

28.

Považuje smernicu o EIA za kľúčový nástroj na zabezpečenie účasti občanov na miestnej a regionálnej úrovni, v snahe zohľadniť znalosti miestneho prostredia a zároveň poukázať na dôsledky z hľadiska nákladov a zručností. Víta preto zavedenie minimálnej 30-dňovej lehoty na konzultácie v článku 6 ods. 7, zavedenie lehôt, ktoré presahujú rámec tohto minimálneho obdobia, však musí byť ponechané v právomoci členských štátov. Mnohým podnikom a verejným navrhovateľom projektov by to spôsobilo neodôvodnené prieťahy, keďže sú na mieste obavy, že dotknutá verejnosť bude požadovať uplatnenie časového rámca 60 až maximálne 90 dní podľa článku 6 ods. 7. Tieto maximálne povolené lehoty sťažujú začlenenie posudzovania vplyvov na životné prostredie do požadovaného povoľovacieho postupu, a sú v rozpore s cieľom urýchliť plánovanie. Urýchlenie postupu, ktoré sa malo docieliť stanovením časových rámcov, sa lepšie dosiahne prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych predpisov členských štátov.

29.

So zreteľom na záujmy všetkých strán a s ohľadom na zásadu, že každé rozhodnutie sa musí prijať bez zbytočných prieťahov, navrhuje zaviesť primeranú lehotu na odovzdávanie informácií a prípravu rozhodovacích postupov.

30.

Zdôrazňuje, že nové ustanovenia článku 8 ods. 1 musia byť dostatočne pružné, aby uspokojivým spôsobom zohľadnili rôzne systémy EIA existujúce v členských štátoch. V niektorých členských štátoch je EIA samostatným postupom environmentálnych orgánov a iný orgán verejnej správy – až po schválení EIA – udeľuje povolenie na realizáciu projektu, ktoré musí byť v súlade s ustanoveniami rozhodnutia o povoľovacom konaní EIA. V iných členských štátoch je EIA súčasťou postupu udeľovania povolenia na realizáciu projektu.

31.

Upozorňuje na kritické hlasy poukazujúce na skutočnosť, že v článku 8 nebol dostatočne zohľadnený integrovaný systém zavedený v niektorých členských štátoch, pretože tieto ustanovenia vytvárajú nové východiskové materiálne podmienky, ktoré vedú k tomu, že právne predpisy EÚ by boli v rozpore s národnou odvetvovou legislatívou, resp. by prekrývali ich pôsobnosť. Preto by tieto ustanovenia nemali byť zahrnuté do smernice o EIA, ktorej bol prisúdený čisto procedurálny charakter.

32.

Upozorňuje na možné procedurálne problémy v súvislosti s novým ustanovením článku 8 ods. 2, podľa ktorého v prípade, že projekt bude mať významné negatívne vplyvy na životné prostredie, príslušný orgán v spolupráci s environmentálnymi orgánmi a s navrhovateľom zvážia, či by sa environmentálna správa mala prepracovať, či by sa mal projekt upraviť a či sú potrebné ďalšie zmierňovacie alebo kompenzačné opatrenia.

33.

Poukazuje na to, že zachovanie dlhého trvania postupu rozhodovania o povolení projektu v sebe skrýva reálne riziko, že sa bude často uplatňovať článok 8 ods. 4 navrhovaných zmien a doplnení smernice, podľa ktorého príslušný orgán pred prijatím rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí povolenia overí, či sú informácie v environmentálnej správe podľa článku 5 ods. 1 aktualizované, a to najmä pokiaľ ide o informácie týkajúce sa opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a tam, kde je to možné, na ich kompenzáciu.

34.

Odporúča, aby bolo v smernici stanovené trvanie platnosti EIA, ktoré by bolo významným prvkom na zabezpečenie kvality, a tým i účinnosti posudzovania.

35.

Kriticky sa stavia k stanoveniu záväzného časového rámca týkajúceho sa uzavretia posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie (článok 8 ods. 3). Mnohým podnikom a verejným navrhovateľom projektov by to na jednej strane spôsobilo neodôvodnené prieťahy, na strane druhej sa v článku 8 ods. 3 nezohľadňuje v dostatočnej miere skutočnosť, že najmä v prípade veľkých infraštruktúrnych projektov treba vykonať rozsiahle a časovo náročné posudzovania, ktoré sa v stanovenom časovom rámci nedajú zvládnuť v požadovanej kvalite. Preto sa možno v súvislosti s odôvodnením 22 návrhu smernice oprávnene obávať, že v prípade stanovenia konkrétnych časových rámcov by mohlo dôjsť k ohrozeniu súladu s náročnými normami ochrany životného prostredia, čo by mohlo mať negatívny vplyv aj na právnu istotu. Urýchlenie postupu, ktoré sa malo docieliť stanovením časových rámcov, sa lepšie dosiahne prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych predpisov členských štátov.

36.

Požaduje, aby sa zosúladila terminológia použitá v návrhu v súvislosti s kompenzačnými opatreniami (napr. „kompenzačné opatrenia“ v článku 8 ods. 2 a „opatrenia […] na kompenzáciu“ v článku 9 a prílohe IV).

37.

Upozorňuje, že monitorovanie by nemalo oslabovať potrebu podrobnej analýzy významných vplyvov a ich zmierňovania a kompenzácie zo strany navrhovateľa, rovnako ako zásad prevencie a obozretnosti. To znamená, že neistota podstatnej časti vplyvov navrhovaného projektu by nemala viesť k situácii, v ktorej namiesto hľadania zmierňovacích a kompenzačných opatrení je povolená realizácia projektu, pričom je záväzné len monitorovanie, čo môže neskôr spôsobiť problémy v prípade novej zmeny projektu v dôsledku jeho vplyvov. Ustanovenia druhého pododseku článku 8 ods. 2 je potrebné vnímať kriticky. Na základe nich sa má posudzovať vykonávanie a očakávaná účinnosť zmierňovacích a kompenzačných opatrení, čo sa v zásade rovná monitorovaniu. Pritom nie je zrejmé, prečo by mal orgán udeľujúci povolenia nariadiť opatrenia na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, keď je presvedčený o účinnosti plánovaných zmierňovacích a kompenzačných opatrení, keďže v tejto súvislosti existuje v praxi už dostatok skúseností. Monitorovacia povinnosť bez akejkoľvek výnimky sa javí byť neprimeraná a neúnosne by zaťažila navrhovateľov projektu. Otázku, či je monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie potrebné, môže príslušný orgán udeľujúci povolenia zvyčajne posúdiť len pre jednotlivé prípady.

38.

Zaznamenáva kritické hlasy, pokiaľ ide o ďalšiu administratívnu záťaž uvalenú na členské štáty a regionálne a miestne orgány v dôsledku zberu nových informácií a ich sprostredkovania, v súlade s požiadavkami Európskej komisie obsiahnutými v navrhnutom článku 12 ods. 2 s cieľom monitorovať implementáciu smernice.

39.

Stavia sa proti tomu, aby sa Európskej komisii udelilo oprávnenie prijímať delegované akty, s cieľom ľahšie ich prispôsobiť prílohy II.A, III a IV vedeckému a technologickému pokroku. Nazdáva sa, že všetky prílohy by mali byť predmetom riadneho legislatívneho postupu, pretože sú úzko späté s požiadavkami týkajúcimi sa EIA obsiahnutými v smernici.

40.

Žiada naformulovať prechodné ustanovenia v článku 3 tak, aby sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie v prípade projektov v pokročilom štádiu rozpracovania dalo dokončiť podľa súčasnej smernice o EIA. To by mohlo platiť napríklad v prípade, keď už bola vypracovaná environmentálna správa podľa článku 5 alebo bol projekt zverejnený.

30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/53

—

zdôrazňuje, že tento nový EAP musí zabezpečiť, aby boli rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia najmä pre miestne a regionálne orgány dostatočne jasné a predvídateľné;

—

zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť niektoré nedostatky, zmierniť rozdiely medzi členskými štátmi a snažiť sa o riadne dodržiavanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach, a to s cieľom zlepšiť stav životného prostredia a zdravia obyvateľstva, zabezpečiť rovnaké podmienky a vytvorenie právnej istoty a predchádzať narušeniam trhu. V stanovisku odporúča mnoho konkrétnych opatrení, ktoré by sa v tejto súvislosti mali začleniť do 7. EAP;

—

zdôrazňuje potrebu kvalitného posúdenia vplyvu pri revízii alebo rozvoji nových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a žiada Európsku komisiu, aby pri vytváraní nových návrhov dokázateľne a overiteľne zohľadňovala praktické skúsenosti členských štátov;

—

žiada o zosúladenie odvetvových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (limitné hodnoty EÚ) s politikou EÚ v oblasti emisií (opatrenia EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji) prostredníctvom holistického prístupu, ktorý umožní koordináciu medzi týmito opatreniami a ambíciami a časovým harmonogramom;

—

víta zaradenie udržateľnosti miest medzi prioritné ciele 7. EAP a požaduje, aby väčšina miest v EÚ spĺňala minimálne kritériá udržateľnosti. Ukazovatele udržateľnosti budú vypracované v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi, orgánmi zodpovednými za životné prostredie a štatistickými úradmi;

—

vyzýva, aby bol tento program na miestnej úrovni ambicióznejší a aby sa rozšírili iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov aj na iné oblasti uvedené v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, a ďalej rozvíjala cena „Európske hlavné zelené mesto“.

Spravodajca

José Macário CORREIA (PT/EĽS), primátor mesta Faro

Referenčný dokument

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“

COM(2012) 710 final – 2012/0337 (COD)

1.

Pripomína, že šesť environmentálnych akčných programov (EAP), ktoré platili doteraz, bolo dôležitých z hľadiska poukázania na narastajúci význam európskej politiky v oblasti životného prostredia a úsilia zabezpečiť jej súdržnosť ako neoddeliteľnej súčasti európskej integrácie, ale nepodarilo sa im vyriešiť mnohé environmentálne problémy v Európe, a to vzhľadom na nedostatočnú politickú vôľu uplatňovať opatrenia.

2.

Šiesty environmentálny akčný program, ktorý mal podnadpis „Životné prostredie 2010: Naša budúcnosť je v našich rukách“ a trval do 22. júla 2012, bol vytvorený v roku 2001 ako environmentálny pilier stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, pričom jeho hospodársku oblasť zabezpečovala Lisabonská stratégia.

3.

Tento program definoval priority Európskej únie do roku 2012, pričom zdôrazňoval štyri oblasti činnosti: klimatické zmeny, príroda a biodiverzita, životné prostredie a zdravie, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a nakladanie s odpadom. Európska komisia však nechala upadnúť túto stratégiu trvalo udržateľného rozvoja do zabudnutia.

4.

Stratégia Európa 2020 sa v súčasnosti považuje za nový politicko-strategický nástroj a politika životného prostredia by sa mala koordinovať v rámci hlavnej iniciatívy tejto stratégie nazvanej „Európa efektívne využívajúca zdroje“, pričom nebude považovaná za podoblasť stratégie Európa 2020, ale chápaná samostatne ako všeobecný strategický cieľ udržateľného rozvoja Európskej únie do roku 2050.

5.

Zdôrazňuje, že by sa mal čo najskôr prijať siedmy environmentálny akčný program (7. EAP), aby sa zabezpečila súdržnosť environmentálnej politiky EÚ a usmerňoval ďalší vývoj v tejto kľúčovej oblasti politiky. Podčiarkuje, že tento nový EAP musí zabezpečiť, aby boli rozhodnutia EÚ týkajúce sa životného prostredia najmä pre miestne a regionálne orgány dostatočne jasné a predvídateľné (1).

6.

Prioritou je aj začlenenie konkrétneho výsledku konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2012 do opatrení uplatňovaných na miestnej, regionálnej, národnej, európskej, medzinárodnej a celosvetovej úrovni.

7.

aj napriek pozitívnym výsledkom, ktoré sa doteraz dosiahli, najmä pokiaľ ide o výrazné zníženie škodlivých emisií do ovzdušia a vody, zlepšenie a zefektívnenie nakladania s odpadom a obmedzenie nebezpečných chemických produktov, treba ešte dosiahnuť ciele v oblasti ovzdušia, mestského prostredia, biodiverzity, fungovania ekosystémov a udržateľného využívania prírodných zdrojov;

8.

členské štáty a Európska komisia napriek konsolidácii právnych predpisov v oblasti životného prostredia v uplynulom desaťročí nie vždy konali v súlade s týmto programom, hoci bolo potrebné odstrániť niektoré nedostatky, zmierniť rozdiely medzi členskými štátmi a snažiť sa o správne plnenie pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach, v oblasti kontroly znečistenia ovzdušia, spracovania vody, čistenia odpadových vôd, nakladania s odpadom a ochrany prírody, a to s cieľom zlepšiť stav životného prostredia a zdravia obyvateľstva, zabezpečiť rovnaké podmienky a vytvorenie právnej istoty a predchádzať narušeniam trhu;

9.

na konci obdobia platnosti šiesteho environmentálneho akčného programu ešte stále existujú oblasti činnosti politiky v oblasti životného prostredia, ktoré neboli dostatočne spracované, a to najmä:

10.

v novom programe treba jasným a jednoznačným spôsobom uviesť environmentálne výzvy, ktorým EÚ čelí, vrátane zrýchľujúcich sa klimatických zmien, zhoršovania ekosystému, prekračovania kapacity cyklu dusíka a nadmerného využívania prírodných zdrojov;

11.

zohľadniť v programe vyhlásenie z konferencie Rio+20, ktoré konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji schválila 22. júna 2012, a jeho dôraz na inkluzívne ekologické hospodárstvo, ako aj ciele udržateľného rozvoja po roku 2015 a príspevok výboru k summitu v Riu de Janeiro (2);

12.

stanoviť konkrétne ciele. Výbor regiónov víta ambície 7. EAP, kladie si však otázku, či sú tieto ambície realizovateľné a ako sa ich podarí naplniť. V texte sa odkazuje na existujúce politické dokumenty a plány. V nich však často chýba praktická stránka uskutočňovania v podobe časových harmonogramov a priebežných cieľov. Výbor sa domnieva, že nové ciele musia byť uskutočniteľné. Stanovenie nedosiahnuteľných cieľov neprospieva dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Pri formulácii nových cieľov EÚ v oblasti životného prostredia musí byť zrejmé, že tieto ciele sú dosiahnuteľné a podľa možností sú doplnené súbežnou európskou politikou na obmedzovanie znečistenia pri zdroji. Návrhy by mali mať jasný časový harmonogram (s konečným cieľom, priebežnými cieľmi a priebežnými hodnoteniami) nadväzujúci na príslušné opatrenia. Výbor preto požaduje stanoviť konkrétne a podľa možnosti merateľné ciele na rok 2020 a tiež definovať jasnú ambicióznu víziu a priebežné ciele pre životné prostredie do roku 2050, ktoré by boli zamerané na zabezpečenie vysokej kvality života a dobrých životných podmienok pre všetkých v rámci bezpečných environmentálnych obmedzení;

13.

zohľadniť skúsenosti z členských štátov pri preskúmaní platných právnych predpisov alebo vytváraní nových právnych predpisov EÚ. Na tento účel je nevyhnutné lepšie zosúladiť jednotlivé fázy prípravy právnych predpisov EÚ. Tvorba právnych predpisov EÚ má päť fáz: príprava, rozhodovanie, implementácia v právnych predpisoch členských štátov, uplatňovanie sudcami (v členských štátoch) a spätná väzba na základe skúseností z členských štátov. Prepojenie prvej fázy s nasledujúcimi prebieha pomerne hladko, nie je však jasné ako sa skúsenosti z členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv (piata fáza) zohľadňujú pri príprave nových právnych predpisov EÚ (prvá fáza). Výbor žiada, aby Európska komisia tieto skúsenosti dokázateľne a overiteľne zohľadňovala pri vytváraní nových návrhov;

14.

zabezpečiť, aby Európska komisia najprv uskutočnila preskúmanie platných právnych predpisov a na základe toho vypracovala posúdenie vplyvu. Pri preskúmaní platných právnych predpisov alebo vytváraní nových návrhov treba dokázateľne a overiteľne zohľadňovať údaje z posúdení vplyvu. Výbor zdôrazňuje, že kvalitné posúdenia vplyvu sú nevyhnutné. Vďaka nim bude už v ranej fáze rozhodovacieho procesu zrejmé, že sa:

15.

upraviť spôsob, akým Európska komisia zverejňuje svoje návrhy. Počas implementácie 6. EAP sa posúdenia vplyvu, tematické stratégie a návrhy právnych predpisov zverejňovali naraz. V záujme zohľadnenia vyššie uvedených aspektov, výbor navrhuje takýto postup a harmonogram:

16.

zabezpečiť, aby stratégia Európa 2020 naďalej zahŕňala určité prioritné oblasti, ktoré boli doteraz obsiahnuté v stratégii trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad otázka spravodlivého rozdelenia zdrojov a spravodlivosti medzi generáciami;

17.

zabezpečiť, aby boli ciele 7. EAP primerane zohľadnené vo viacročnom finančnom rámci po roku 2013 a v stratégii Európa 2020 vzhľadom na to, že ešte pred schválením tohto programu by mohli byť v iných oblastiach prijaté rozhodnutia s výrazným vplyvom na životné prostredie. Financovanie cieľov v oblasti životného prostredia v súlade s programom LIFE a plné začlenenie ochrany životného prostredia by preto mali byť dôležitou súčasťou budúceho viacročného finančného rámca, reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky (SRP), politiky súdržnosti a programu Horizont 2020;

18.

poskytnúť vhodný rámec na zabezpečenie dostatočného financovania, najmä v oblasti inovácií, výskumu a rozvoja, a to prostredníctvom mobilizácie trhových nástrojov a odmeňovania ekosystémových služieb;

jasným a adekvátnym spôsobom zaručiť podporu úlohe, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri uplatňovaní právnych predpisov, s cieľom dodržať záväzok dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti životného prostredia a zdravia ľudí, v rámci politiky v oblasti chemických látok, a najmä pokiaľ ide o ciele stanovené v pláne pre Európu účinne využívajúcu zdroje, pláne prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a stratégii pre biodiverzitu do roku 2020, a to prostredníctvom zavedenia cieľov a ukazovateľov účinného využívania zdrojov do ročného prieskumu rastu a do národných programov reforiem členských štátov.

19.

Zdôrazňuje, že priority siedmeho environmentálneho akčného programu by mali spočívať na troch hlavných osiach:

Preto víta deväť cieľov uvedených v návrhu Komisie.

Pokiaľ ide o zabezpečenie prírodného kapitálu Európy, mali by sa lepšie vykonávať opatrenia a činnosti súvisiace so stratégiou Európa 2020 v oblasti biodiverzity, ochrany a zveľaďovania lesov, znižovania emisií z mestských a priemyselných odpadových vôd, využívania hnojív a emisií do ovzdušia, ktoré sú zodpovedné za eutrofizáciu.

20.

Rovnako treba v plnej miere uplatniť rámcovú smernicu o vode, ako aj rámcovú smernicu o námornej stratégii.

21.

Na vykonanie týchto opatrení sú potrebné účinnejšie inšpekcie a dohľad v oblasti životného prostredia. Odporúčanie 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch, je preto mimoriadne dôležité pre všetky členské štáty, a to s cieľom štruktúrovaným a konzistentným spôsobom usmerňovať inšpektorov zo všetkých členských štátov pri ich environmentálnych inšpekciách.

22.

Posilniť súčasný právny rámec, aby bola EÚ schopná zaručiť rozsiahlu konzistentnosť, koherentnosť a účinnosť environmentálnych inšpekcií a systémov dohľadu na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva EÚ v oblasti životného prostredia a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre podniky na vnútornom trhu.

23.

Podporiť zlepšenie mechanizmov na vybavovanie sťažností a mediácie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

24.

Podporiť vytváranie informačných systémov na národnej úrovni, ktoré umožňujú šírenie informácií na preukázanie účinného vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

25.

Uzavrieť trojstranné vykonávacie dohody o partnerstve medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zlepšiť uplatňovanie špecifických právnych predpisov v oblasti životného prostredia a vyriešiť konkrétne alebo cezhraničné problémy súvisiace s riešením environmentálnych problémov.

26.

Zlepšiť vedeckú vedomostnú základňu pre politiku v oblasti životného prostredia – najmä pokiaľ ide o vedomosti o fungovaní ekosystémov (toky energie, vody a materiálov a s tým súvisiace udržateľné funkcie pôdy, vody a miestnej klímy) – vrátane jej dostupnosti zjednodušením, zefektívnením a modernizáciou zberu, správy a výmeny údajov a informácií týkajúcich sa životného prostredia, ako aj nástroje, ktoré umožňujú predvídanie, vyhodnocovanie a riadenie objavujúcich sa environmentálnych rizík, a čo najrýchlejšie odstrániť existujúce medzery vo vedomostiach. Zároveň je potrebné v tejto oblasti osobitne podporovať výskumných pracovníkov (v podobe štipendijných programov) a podľa možnosti ich zapájať do procesu riešenia problémov v oblasti životného prostredia na miestnej a regionálnej úrovni. Pritom treba zabrániť nárastu administratívnej záťaže z dôvodu ďalších predpisov týkajúcich sa dohľadu a kontroly. Namiesto toho by malo byť snahou cielene stanoviť priority a využívať synergie s existujúcimi predpismi o dohľade.

27.

Pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov a znižovanie emisií CO2, výzvou je v plnom rozsahu uplatniť balík opatrení EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2020, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa odpadu, pričom treba zabezpečiť ich správnu transpozíciu, implementáciu a uplatňovanie vo všetkých členských štátoch, a to prostredníctvom „transpozičných tímov“ pre environmentálne právo na miestnej a regionálnej úrovni.

28.

Zároveň treba odstrániť prekážky recyklácie na vnútornom trhu a tiež znížiť celkový vplyv výroby a spotreby na životné prostredie podporou výrobkov so zníženým vplyvom na životné prostredie a poskytovaním správnych informácií a usmernení spotrebiteľom, ktoré budú založené na vedeckých údajoch o výrobkoch.

29.

Aj na úrovni podnikov môže rastúca zodpovednosť podnikov voči problémom v oblasti životného prostredia, dobrovoľné environmentálne audity, environmentálne značky, ktoré potvrdzujú ekologický súlad výrobkov, a rozvoj ekopodnikov samé o sebe viesť k zlepšeniu kvality životného prostredia, ktorú treba podporovať.

30.

Ekologickejšie a účinnejšie technológie, lepšia produktivita a nové pracovné príležitosti podporia rast a zamestnanosť.

31.

Koherentný a integrovaný rámec politických opatrení na miestnej a regionálnej úrovni na podporu efektívneho využívania zdrojov a ekologickejších výrobkov by pomohol malým a stredným podnikom pri ich úsilí o efektívne využívanie zdrojov, znížil by ich výrobné náklady a zjednodušil prístup k novým trhom.

32.

Pokiaľ ide o financovanie, treba zabezpečiť, aby boli ciele v oblasti životného prostredia a klímy podporené dostatočnými finančnými prostriedkami, a to tým, že budú zohľadnené v zmluvách o partnerstve a že sa na tento účel vyčlení minimálne 20 % rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020. Treba zabezpečiť najmä financovanie obzvlášť nákladných opatrení v oblasti životného prostredia, ktoré treba uskutočniť do roku 2020 (napr. navrhovaná obnova zdegradovaných ekosystémov pomocou prepojenej zelenej infraštruktúry) a ktoré stanovuje stratégia EÚ pre biodiverzitu ako základný prvok 7. environmentálneho akčného programu.

33.

Zároveň bude treba vyvinúť úsilie na zvýšenie čerpania dostupného financovania EÚ pre opatrenia v oblasti životného prostredia najmenej o 25 %, a to uplatňovaním systému výkazníctva a sledovania výdavkov spojených so životným prostredím, aby sa tak zabezpečilo o. i. včasné financovanie obzvlášť nákladných environmentálnych opatrení na obnovu zdegradovaných ekosystémov, ktoré treba uskutočniť do roku 2020.

34.

Postupne ukončovať dotácie so škodlivými účinkami na životné prostredie, zvýšiť využitie trhových nástrojov vrátane zdanenia a sankcií zameraných na tých, ktorí poškodzujú životné prostredie.

35.

Podporovať a zvyšovať financovanie súkromného sektora určené na náklady v oblasti životného prostredia a klímy, a to najmä zjednodušením prístupu k inovačným finančným nástrojom.

36.

VR žiada o zosúladenie odvetvových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (limitné hodnoty EÚ) s politikou EÚ v oblasti emisií (opatrenia EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji) prostredníctvom holistického prístupu, ktorý umožní koordináciu medzi týmito opatreniami a ambíciami a časovým harmonogramom smerníc v oblasti životného prostredia. Žiada Európsku komisiu, aby vypočítala trvanie cyklu obnovy opatrení na obmedzovanie znečistenia pri zdroji a posúdila termín na dosiahnutie limitných hodnôt v reálnych podmienkach s cieľom dosiahnuť výrazné zníženie emisií v celej Európe. Úroveň ambícií odvetvových smerníc v oblasti životného prostredia (limitné hodnoty) a časové harmonogramy implementácie preto musia byť ekvivalentné s úrovňou ambícií a časovými harmonogramami implementácie opatrení EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji.

37.

Pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť zdravie a dobré životné podmienky občanov EÚ, treba vyzdvihnúť potrebu aktualizovať politiku EÚ v oblasti kvality ovzdušia a zosúladiť ju s najnovšími vedeckými poznatkami, identifikovať nákladovo efektívne opatrenia na boj proti znečisťovaniu ovzdušia pri zdroji a posilniť úsilie o dosiahnutie úplného súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti kvality ovzdušia, najmä v súvislosti s jemnými časticami v ovzduší.

38.

Pokiaľ ide o hluk, naliehavo treba identifikovať nákladovo efektívne opatrenia na zníženie hluku pri zdroji.

39.

Požaduje ambiciózne opatrenia zamerané na významných znečisťovateľov životného prostredia: najmä dopravu a mobilitu. V tejto súvislosti 7. EAP odkazuje na bielu knihu „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“ [COM(2011) 144 final]. Výbor regiónov oceňuje úroveň ambícií v tejto bielej knihe, v záujme ich naplnenia však požaduje vypracovanie európskeho akčného plánu, ktorý by obsahoval priebežné ciele, konkrétne opatrenia (ako opatrenia EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji) a časový plán pre hodnotenie (3).

40.

V oblasti vodného hospodárstva bude vhodné zintenzívniť úsilie pri vykonávaní smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, najmä pokiaľ ide o malých dodávateľov, ktorí existujú v každom členskom štáte, a zároveň treba vynaložiť podobné úsilie, pokiaľ ide o smernicu o kvalite vody určenej na kúpanie, s cieľom dosiahnuť do roku 2020 úroveň plnenia nad 95 %.

41.

Nevyhnutne treba vykonávať systematické posúdenia ex ante environmentálnych sociálnych, hospodárskych a územných vplyvov na úrovni členských štátov EÚ a na miestnej a regionálnej úrovni.

42.

VR víta zaradenie udržateľnosti miest medzi prioritné ciele 7. EAP a požaduje, aby väčšina miest v EÚ spĺňala minimálne kritériá udržateľnosti.

43.

Pokiaľ ide o medzinárodné dohody, treba zabezpečiť lepšiu koordináciu prostredníctvom podpory medzinárodných a regionálnych procesov, ktorých cieľom je zmeniť globálne hospodárstvo na inkluzívne ekologické hospodárstvo a presadzovať udržateľnú hospodársku, sociálnu a environmentálnu budúcnosť našej planéty a súčasných a budúcich generácií.

44.

Na miestnej úrovni bude musieť byť tento program ambicióznejší a rozšíriť iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov aj na iné oblasti uvedené v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ako sú biodiverzita a najmä využívanie pôdy, ako sa odporúča v nedávnom stanovisku VR na túto tému (CdR 1121/2012 fin). Zároveň treba venovať pozornosť aj nakladaniu s odpadom, využívaniu vodných zdrojov a znečisteniu ovzdušia, vzhľadom na to, že sa tým zjednoduší vykonávanie environmentálnej politiky EÚ prostredníctvom inovatívnej metódy viacúrovňového riadenia, ktorá podporuje proaktívne zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do uplatňovania právnych predpisov EÚ.

45.

To isté platí vo vzťahu k zavedeniu ceny „Európske hlavné zelené mesto“, ktorá je výborným prostriedkom na ocenenie miest s príkladným a inovatívnym prístupom k uplatňovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

46.

Siedmy environmentálny akčný program by mal byť preto založený na základných zásadách práva v oblasti životného prostredia, a to na zásade znečisťovateľ platí, zásade predbežnej opatrnosti, zásade prevencie a zásade nápravy znečisťovania priamo pri zdroji, s cieľom podnietiť opatrenia, činnosti a ciele v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a v rámci vyvážených a udržateľných politík v oblasti životného prostredia. Príliš veľa opatrení totiž naďalej predstavujú úpravy vykonané na konci procesu alebo na konci reťazca, pričom prioritne sa treba zamerať na zmenu, dokonca prehodnotenie týchto procesov s cieľom podstatne znížiť ich vplyv na životné prostredie v jednotlivých fázach. Treba podporovať inovatívne iniciatívy v cyklickom hospodárstve, uzavieranie cyklov surovín, komparatívne analýzy životných cyklov a na to cielene využívať poznatky – ktoré treba sčasti ešte rozšíriť – o fungovaní ekosystémov a kolobehu energie, vody a látok s ich pozitívnymi účinkami na udržateľný vývoj týkajúci sa pôdy, vody a miestnej klímy, aby viedli k systematickému znižovaniu environmentálnych vplyvov činnosti ľudí.

47.

Európski občania si čoraz viac uvedomujú, akú úlohu zohráva životné prostredie v ich živote. Táto úroveň je najbližšie miestnym spoločenstvám, a preto zohrávajú miestne a regionálne orgány dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia školení a mobility.

48.

Zásady subsidiarity a proporcionality sa dodržiavajú pri vypracovaní, implementácii a uplatňovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia prostredníctvom ustanovení článku 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý určuje rozdelenie právomocí medzi EÚ, členskými štátmi a národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi v otázkach politiky v oblasti životného prostredia.

49.

Vzhľadom na konkrétne opatrenia prijaté Komisiou treba určiť ciele, na základe ktorých sa budú formovať miestne a regionálne výzvy.

50.

Miestna agenda 21 môže a musí byť nástrojom participatívnej demokracie na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom plniť ciele politiky v oblasti životného prostredia a šíriť týmto spôsobom a pomocou internetu informácie o uplatňovaní 7. EAP na miestnej úrovni a o dostupných jurisdikčných prostriedkoch.

51.

Formulovanie a vykonávanie zásady viacúrovňového riadenia v súvislosti so životným prostredím má významnú úlohu. Výbor sa domnieva, že problémy v oblasti životného prostredia nemôže vyriešiť jediná úroveň správy. Politika EÚ v oblasti životného prostredia sa už ďalej nemôže vytvárať iba na úrovni EÚ, ktorá vypracuje právne predpisy a ich uplatňovanie potom prenechá vnútroštátnym a územným orgánom. Musí vznikať v rámci spolupráce rôznych úrovní správy. Potrebný je viacúrovňový prístup, pri ktorom každá úroveň správy (EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány) koordinuje svoje zodpovednosti s ostatnými orgánmi a prijíma opatrenia, ktoré sa na danej úrovni správy môžu a musia prijímať, čím sa predíde zdvojovaniu právomocí.

52.

VR sa domnieva, že je nutné posilniť viacúrovňový prístup vo fáze tvorby politiky. Na zlepšenie životného prostredia v Európe je potrebná uskutočniteľná ambícia, a na tento účel je nutné zosúladiť právne predpisy a ich uplatňovanie. Je veľmi dôležité už vo fáze tvorby politiky venovať pozornosť možným finančným, politickým a právnym dôsledkom pre decentralizované samosprávy, ako aj uskutočniteľnosti a presaditeľnosti právnych predpisov EÚ.

53.

VR tiež odporúča posilniť viacúrovňový prístup vo fáze implementácie. Uplatňovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia nie je výhradne otázkou právnej implementácie (transpozícia do právnych predpisov členských štátov). Znamená to, že práve predpisy EÚ v oblasti životného prostredia by mali sprevádzať európske a národné vykonávacie plány (s návodmi, osvedčenými postupmi a opatreniami na obmedzovanie znečistenia pri zdroji). Výbor je v tejto súvislosti obhajcom viacúrovňového prístupu a poukazuje na vytváranie spoločných tímov viacerých správ v členských štátoch, v ktorých odborníci z viacerých úrovní správy spoločne vypracúvajú národné plány implementácie.

54.

V tejto súvislosti musí 7. EAP podporiť miestne a regionálne samosprávy pri uplatňovaní právnych predpisov, a to predovšetkým týmito opatreniami:

55.

Stratégia siedmeho environmentálneho akčného programu bude čiastočne závisieť od špecifických politických nástrojov zameraných na dosiahnutie stanovených cieľov, ktoré budú určené až po vypracovaní hodnotení vplyvu. Ovplyvní to nákladovú efektívnosť a špecifický sociálno-hospodársky dosah, ako aj úlohu národných, regionálnych a miestnych orgánov pri uplatňovaní politík a právnych predpisov schválených na európskej úrovni. Opatrenia stanovené v predchádzajúcom bode však nesmú zvýšiť tlak na výdavky miestnych a regionálnych orgány. Výbor regiónov sa domnieva, že zodpovednosť za náklady na opatrenia uvedené v predchádzajúcom bode by mala niesť EÚ alebo vlády členských štátov. Nevyhnutne treba zaručiť udržateľnosť hospodárskeho pokroku a zachovať odolnosť našich ekosystémov, ktoré podporujú rast a chránia zdravie našich občanov.