23.7.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 209/1

Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 - 2020

(Text s významom pre EHP)

2013/C 209/01

ÚVOD

Na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Komisia môže považovať štátnu pomoc poskytnutú s cieľom podporiť hospodársky rozvoj niektorých znevýhodnených oblastí v Európskej únii za zlučiteľnú so spoločným trhom (1). Tento druh štátnej pomoci je známy ako regionálna pomoc.

2.	Komisia v týchto usmerneniach stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy.

Prvoradým cieľom kontroly štátnej pomoci v oblasti regionálnej pomoci je umožniť pomoc na účely regionálneho rozvoja a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky medzi členskými štátmi, najmä zabránením pretekom v poskytovaní dotácií, ku ktorým môže dôjsť, keď sa budú snažiť pritiahnuť alebo udržať podniky v znevýhodnených oblastiach Únie a obmedziť na nevyhnutné minimum účinky regionálnej pomoci na obchod a hospodársku súťaž.

Regionálna pomoc sa líši cieľom geografického rozvoja od iných foriem pomoci, napr. pomoci na výskum, vývoj a inovácie, zamestnanosť, vzdelávanie, energetiku alebo ochranu životného prostredia, ktoré sledujú iné ciele spoločného záujmu v súlade s článkom 107 ods. 3 zmluvy. Za určitých okolností možno v prípade iných druhov pomoci povoliť vyššie intenzity pomoci v prípade, že sa poskytuje podnikom zriadeným v znevýhodnených oblastiach, pričom sa uznajú špecifické problémy, ktorým musia podniky v týchto oblastiach čeliť (2).

Regionálna pomoc môže zohrávať efektívnu úlohu iba vtedy, ak sa využíva striedmo a primerane a je sústredená na najviac znevýhodnené regióny Európskej únie (3). Predovšetkým prípustné stropy pomoci by mali odzrkadľovať vážnosť problémov, ktoré ovplyvňujú rozvoj dotknutých regiónov. Výhody pomoci, pokiaľ ide o rozvoj menej zvýhodneného regiónu, musia prevážiť z toho vyplývajúce narušenia hospodárskej súťaže (4). Dôležitosť pozitívnych účinkov pomoci sa bude pravdepodobne odlišovať v súlade s uplatňovanými odchýlkami podľa článku 107 ods. 3 zmluvy, takže v prípade najviac znevýhodnených regiónov, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. a), sa môže akceptovať rozsiahlejšie narušenie hospodárskej súťaže, než v prípade regiónov, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) (5).

Regionálna pomoc môže byť ďalej účinná pri podpore hospodárskeho rozvoja znevýhodnených oblastí len vtedy, keď sa poskytuje s cieľom podnietiť ďalšie investície alebo ekonomickú činnosť v týchto oblastiach. V niektorých veľmi obmedzených, presne určených prípadoch môžu byť prekážky, s ktorými sa tieto konkrétne oblasti môžu stretnúť z hľadiska pritiahnutia alebo udržania ekonomickej činnosti, natoľko závažné alebo pretrvávajúce, že samotná investičná pomoc nemusí byť dostatočná na umožnenie rozvoja tejto oblasti. Len v takýchto prípadoch možno regionálnu investičnú pomoc doplniť regionálnou prevádzkovou pomocou, ktorá nie je viazaná na investíciu.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 (6) Komisia oznámila tri ciele, ktoré sleduje prostredníctvom modernizácie kontroly štátnej pomoci:

a)	podporiť udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu;

b)	zamerať kontroly ex ante uskutočnené Komisiou na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh a súčasne posilňovať spoluprácu s členskými štátmi pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci;

c)	racionalizovať pravidlá a urýchliť rozhodnutia.

V oznámení sa vyzýva najmä k spoločnému prístupu k revízii jednotlivých usmernení a rámcov so zreteľom na posilňovanie vnútorného trhu, podporu zvyšovania účinnosti verejných výdavkov na základe lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu, väčšej kontrole stimulačného účinku, obmedzení pomoci na minimum a predchádzaní možným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Podmienky zlučiteľnosti ustanovené v týchto usmerneniach sú založené na týchto spoločných zásadách hodnotenia a uplatňujú sa pre notifikované schémy pomoci a individuálnu pomoc.

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

1.1. Rozsah regionálnej pomoci

9.	Regionálna pomoc odvetviu ocele (7) a syntetických vlákien (8) sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

10.

Komisia uplatní zásady ustanovené v týchto usmerneniach na regionálnu pomoc vo všetkých odvetviach ekonomickej činnosti (9) okrem odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry (10), poľnohospodárstva (11) a dopravy (12), ktoré podliehajú osobitným pravidlám ustanoveným osobitnými právnymi nástrojmi, ktoré by sa mohli čiastočne alebo úplne odchyľovať od týchto usmernení. Komisia bude uplatňovať tieto usmernenia pre spracovanie a uvádzanie na trh poľnohospodárskych produktov do oblasti nepoľnohospodárskych produktov. Tieto usmernenia sa uplatňujú na opatrenia pomoci, ktoré podporujú činnosti mimo rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy, ale na ktoré sa vzťahuje nariadenie o rozvoji vidieka, a ktoré buď spolufinancuje Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, alebo ktoré sa poskytujú ako dodatočné vnútroštátne financovanie k takýmto spolufinancovaným opatreniam, pokiaľ pravidlá odvetvia nestanovujú inak.

11.	Tieto usmernenia sa nebudú vzťahovať na štátnu pomoc poskytovanú letiskám (13) alebo v odvetví energetiky (14).

12.

Regionálnu investičnú pomoc pre širokopásmové siete možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak okrem všeobecných podmienok ustanovených v týchto usmerneniach spĺňa aj tieto osobitné podmienky: i) pomoc sa poskytuje iba oblastiam, kde neexistuje žiadna sieť rovnakej kategórie [či už základná širokopásmová alebo sieť novej generácie (NGA)] a kde sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti žiadna sieť nerozvinie; ii) dotovaný prevádzkovateľ sietí ponúka aktívny a pasívny veľkoobchodný prístup za spravodlivých a nediskriminačných podmienok s možnosťou efektívneho a neviazaného sprístupnenia; iii) pomoc by sa mala prideľovať na základe súťažného výberového konania v súlade s bodom 78 písm. c) a d) usmernení o širokopásmových sieťach (15).

13.	Regionálnu investičnú pomoc pre výskumné infraštruktúry (16) možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak okrem všeobecných podmienok ustanovených v týchto usmerneniach je pomoc podmienená poskytnutím transparentného a nediskriminačného prístupu k tejto infraštruktúre.

14.

Veľké podniky bývajú obvykle menej postihnuté regionálnymi znevýhodneniami z hľadiska investovania alebo udržania ekonomickej činnosti v menej rozvinutej oblasti než malé a stredné podniky (MSP). Po prvé, veľké spoločnosti môžu ľahšie získať kapitál a úver na globálnych trhoch a sú menej limitované obmedzenejšou ponukou finančných služieb v konkrétnom znevýhodnenom regióne. Po druhé, investície veľkých podnikov môžu priniesť úspory z rozsahu, ktoré prispievajú k zníženiu počiatočných nákladov spojených s lokalitou a v mnohých ohľadoch nie sú viazané na región, v ktorom sa investícia uskutočňuje. Po tretie, veľké podniky, ktoré uskutočňujú investície, disponujú spravidla značnou vyjednávacou silou pri rokovaní s orgánmi, čo by mohlo viesť k poskytnutiu pomoci bez toho, aby bola potrebná, alebo bez náležitého odôvodnenia. Napokon, je pravdepodobnejšie, že veľké podniky budú významnými hráčmi na dotknutom trhu a v dôsledku toho investícia, na ktorú bola pomoc poskytnutá, môže narušiť hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu.

15.

Keďže regionálna pomoc pre veľké podniky na účely ich investícií pravdepodobne nebude mať stimulačný účinok, nemožno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, pokiaľ sa neposkytuje na investície, ktoré vytvárajú nové ekonomické činnosti v týchto oblastiach (17), alebo na diverzifikáciu existujúcich podnikov na nové produkty alebo na ďalšie inovácie postupov.

16.

Regionálna pomoc určená na zníženie súčasných nákladov podniku predstavuje prevádzkovú pomoc a nebude sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ sa neposkytuje na riešenie osobitných alebo pretrvávajúcich znevýhodnení, s ktorými sa podniky v znevýhodnených regiónoch stretávajú. Prevádzkovú pomoc možno považovať za zlučiteľnú, ak je určená na zmenšenie určitých špecifických problémov, s ktorými sa stretávajú MSP v osobitne znevýhodnených oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, alebo na kompenzáciu dodatočných nákladov na pokračovanie v ekonomickej činnosti v najvzdialenejších regiónoch alebo na predchádzanie alebo zamedzenie znižovania populácie vo veľmi riedko osídlených oblastiach.

17.

Prevádzková pomoc poskytnutá podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí pod sekciu K „finančné a poisťovacie činnosti“, alebo podnikov, ktoré vykonávajú vnútroskupinové činnosti a ktorých hlavná činnosť patrí pod triedy 70.10 „vedenie firiem“ alebo 70.22 „poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2 (18), sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

18.	Regionálna pomoc sa nesmie poskytnúť podnikom, ktoré sú v ťažkostiach, ako je na účely týchto usmernení vymedzené v Usmerneniach spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (19), ktoré boli zmenené alebo nahradené.

19.	Pri posudzovaní regionálnej pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť (20).

1.2. Vymedzenie pojmov

20.

Na účely týchto usmernení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„oblasti ‚a‘ “ sú oblasti určené v mape regionálnej pomoci pri uplatnení ustanovení článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy; „oblasti ‚c‘ “ sú oblasti určené v mape regionálnej pomoci pri uplatnení ustanovení článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy;

b)	„pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neudeľuje na základe schémy;

„upravená výška pomoci“ je maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá sa vypočíta podľa tohto vzorca:

maximálna výška pomoci = R × (50 + 0,50 × B + 0,34 × C),

kde: R je maximálna intenzita pomoci uplatniteľná v danej oblasti, ktorá nezahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP. B je časť oprávnených nákladov pre sumu od 50 mil. EUR do 100 mil. EUR. C je časť oprávnených nákladov pre sumu nad 100 mil EUR;

d)	„dátum poskytnutia pomoci“ je dátum, keď sa členský štát právne zaviazal poskytnúť pomoc, ktorej sa možno dovolávať pred vnútroštátnym súdom;

e)	„oprávnené náklady“ sú na účely investičnej pomoci hmotné a nehmotné aktíva súvisiace s počiatočnými investíciami alebo mzdovými nákladmi;

f)	„ekvivalent hrubého grantu“ (EHG) je diskontovaná hodnota pomoci vyjadrená ako percento diskontovanej hodnoty oprávnených nákladov počítaná v čase poskytnutia pomoci na základe referenčnej sadzby platnej k tomuto dátumu;

g)	„individuálna pomoc“ je pomoc poskytnutá buď na základe schémy alebo na ad hoc základe;

„počiatočná investícia“ je

investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka:

—	založenia nového podniku,

—	rozšírenia existujúceho podniku,

—	diverzifikácie výroby existujúceho podniku na nové výrobky, ktoré sa predtým v podniku nevyrábali, alebo

—	zásadnej zmeny výrobného programu existujúceho podniku, alebo

b)	nadobudnutie aktív priamo súvisiacich s podnikom za predpokladu, že podnik buď ukončil činnosť alebo by ju bol ukončil, ak by nebol kúpený, pričom tento podnik kúpil investor bez väzieb na predávajúceho. Samotné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje počiatočnú investíciu;

„počiatočná investícia v prospech novej ekonomickej činnosti“ je:

investícia do hmotných a nehmotných aktív, ktorá sa týka:

—	založenia nového podniku alebo

—	diverzifikácie činnosti podniku pod podmienkou, že nová činnosť nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa predtým v podniku vykonávala, alebo

nadobudnutie aktív patriacich podniku, ktorý ukončil činnosť alebo by ju bol ukončil, ak by nebol kúpený, pričom tento podnik kúpil investor bez väzieb na predávajúceho, pod podmienkou, že nová činnosť, ktorá sa má vykonávať s využitím nadobudnutých aktív nie je rovnaká alebo podobná ako činnosť, ktorá sa v podniku vykonávala pred nadobudnutím;

j)	„nehmotné aktíva“ znamenajú aktíva získané technologickým transferom napríklad patentových práv, licencií, know-how alebo nepatentovaných technických poznatkov;

k)	„vytvorenie pracovného miesta“ predstavuje čistý nárast počtu zamestnancov v danom podniku v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich 12 mesiacov po odčítaní pracovných miest, ktoré zanikli počas uvedeného obdobia, od počtu vytvorených pracovných miest;

l)	„veľký investičný projekt“ je počiatočná investícia s oprávnenými výdavkami nad 50 mil. EUR vypočítaná na základe cien a výmenných kurzov platných v čase poskytnutia pomoci;

m)	„maximálne intenzity pomoci“ sú intenzity pomoci v EHG pre veľké podniky stanovené v pododdiele 5.4 týchto usmernení a zohľadnené v príslušnej mape regionálnej pomoci;

„hranica pre uplatnenie notifikačnej povinnosti“ je výška pomoci presahujúca hranice stanovené v nasledujúcej tabuľke:

Intenzita pomoci	Hranica pre uplatnenie notifikačnej povinnosti
10 %	7,5 mil. EUR
15 %	11,25 mil. EUR
25 %	18,75 mil. EUR
35 %	26,25 mil. EUR
50 %	37,5 mil. EUR

o)	„počet zamestnancov“ je počet ročných pracovných jednotiek (RPJ), konkrétne počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok v jednom roku; osoby pracujúce na čiastočný úväzok alebo osoby zamestnané na sezónnu prácu sa počítajú ako podiely z RPJ;

p)	„najvzdialenejšie regióny“ sú regióny uvedené v článku 349 zmluvy (21);

„prevádzková pomoc“ je pomoc určená na zníženie bežných nákladov podniku, ktoré sa nevzťahujú k počiatočnej investícii. Patria k tomu kategórie nákladov, ako napr. náklady na zamestnancov, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájomné, administratívu a pod., ale bez odpisov a nákladov na financovanie, ak boli zahrnuté do oprávnených nákladov pri poskytnutí regionálnej investičnej pomoci;

r)	„mapa regionálnej pomoci“ predstavuje zoznam oblastí určených členským štátom v súlade s podmienkami stanovenými v týchto usmerneniach a schválenými Komisiou;

s)	„rovnaká alebo podobná činnosť“ je činnosť patriaca do tej istej triedy (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2;

t)	„jediný investičný projekt“ je každá počiatočná investícia začatá tým istým príjemcom (na úrovni skupiny) v období troch rokov odo dňa začatia prác na inej podporovanej investícii v rovnakom regióne NUTS 3;

u)	„malé a stredné podniky“ sú podniky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikro, malých a stredných podnikov (22);

„začatie prác“ je buď začiatok stavebných prác na investícii alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia alebo iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo je prvé v časovom slede. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako napr. získavanie povolení a uskutočňovanie predbežných štúdií uskutočniteľnosti sa nepovažujú za začatie stavebných prác. V prípade prevzatia podniku znamená „začatie prác“ okamih nadobudnutia aktív priamo spojených s nadobudnutým podnikom;

w)	„riedko osídlené oblasti“ sú oblasti určené dotknutým členským štátom v súlade s bodom 161 týchto usmernení;

x)	„hmotné aktíva“ sú aktíva, ako napríklad pozemky, budovy, stroje a zariadenia;

y)	„veľmi riedko osídlené oblasti“ sú regióny NUTS 2 s menej ako 8 obyvateľmi na km2 (na základe údajov Eurostatu o hustote obyvateľstva za rok 2010) alebo časti takýchto regiónov NUTS 2 určené dotknutým členským štátom v súlade s bodom 162 týchto usmernení;

z)	„mzdové náklady“ predstavujú celkovú sumu splatnú príjemcom pomoci v súvislosti s príslušnou zamestnanosťou, ktorá pozostáva z hrubej mzdy pred zdanením a povinných príspevkov, ako sú príspevky sociálneho zabezpečenia a náklady na starostlivosť o deti a rodičov v priebehu vymedzeného obdobia.

2. NOTIFIKOVATEĽNÁ REGIONÁLNA POMOC

21.

Členské štáty musia v zásade notifikovať regionálnu pomoc podľa článku 108 ods. 3 (23) zmluvy, okrem opatrení, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke prijatej Komisiou na základe článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (splnomocňujúce nariadenie) (24).

22.	Komisia použije tieto usmernenia pre notifikované schémy regionálnej pomoci a pre individuálnu pomoc.

23.

Individuálna pomoc poskytovaná v rámci notifikovanej schémy naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ak pomoc zo všetkých týchto zdrojov presiahne hranicu notifikačnej povinnosti (25) alebo sa poskytuje príjemcovi pomoci, ktorý ukončil rovnakú alebo podobnú činnosť v EHP dva roky pred dátumom predloženia žiadosti o pomoc alebo ktorý v okamihu predloženia žiadosti o pomoc plánuje ukončiť takúto činnosť v priebehu dvoch rokov od ukončenia investície, ktorá sa má financovať.

24.	Investičná pomoc poskytovaná veľkému podniku na diverzifikáciu existujúceho podniku v oblasti „c“ na nové produkty naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

3. POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI REGIONÁLNEJ POMOCI

3.1. Spoločné zásady hodnotenia

25.

Na posúdenie, či notifikované opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, Komisia vo všeobecnosti analyzuje, či návrh opatrenia pomoci zabezpečuje pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorý prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž.

26.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 sa vyzýva k identifikácii a vymedzeniu spoločných zásad platných pre posudzovanie zlučiteľnosti všetkých opatrení pomoci, ktoré Komisia uskutočňuje. Na tento účel bude Komisia považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné so zmluvou iba vtedy, ak spĺňa každé z uvedených kritérií:

a)	Príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na cieľ spoločného záujmu v súlade s článkom 107 ods. 3 zmluvy (oddiel 3.2).

b)	Potreba štátneho zásahu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na situácie, v ktorých môže pomoc priniesť dôležité zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením obavy o spravodlivý prístup a súdržnosť (oddiel 3.3).

c)	Vhodnosť opatrenia pomoci: navrhované opatrenie pomoci musí byť primeraným politickým nástrojom na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu (oddiel 3.4).

d)	Stimulačný účinok: na základe pomoci sa správanie dotyčného podniku (podnikov) musí zmeniť tak, že sa zapojí do ďalšej činnosti, ktorú by bez pomoci nevykonával, alebo by ju vykonával obmedzene alebo inak alebo na inom mieste (oddiel 3.5).

e)	Primeranosť pomoci (pomoc obmedzená na minimum): výška pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti (oddiel 3.6).

f)	Zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi: musia sa dostatočne obmedziť negatívne účinky pomoci tak, aby bola celková bilancia opatrenia pozitívna (oddiel 3.7).

g)	Transparentnosť pomoci: členské štáty, Komisia, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať nesťažený prístup ku všetkým príslušným aktom a informáciám, ktoré sa týkajú poskytnutej pomoci (oddiel 3.8).

27.	Celková bilancia určitých kategórií schém môže ďalej podliehať požiadavke hodnotenia ex post, ako je uvedené v oddiele 4 týchto usmernení. V takých prípadoch môže Komisia obmedziť trvanie týchto schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr.

28.	Ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak metóda financovania je podstatnou súčasťou opatrenia štátnej pomoci) predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EÚ, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (26).

29.	Pri posudzovaní zlučiteľnosti akejkoľvek individuálnej pomoci s vnútorným trhom Komisia zohľadní všetky konania týkajúce sa porušenia článkov 101 alebo 102 zmluvy, ktoré sa môžu týkať príjemcu pomoci a ktoré môžu byť relevantné pre jej hodnotenie podľa článku 107 ods. 3 zmluvy (27).

3.2. Príspevok k spoločnému cieľu

30.	Primárnym cieľom regionálnej pomoci je znížiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi v Európskej únii. Regionálna pomoc môže prostredníctvom svojho cieľa spravodlivého prístupu alebo súdržnosti prispieť k plneniu stratégie Európa 2020 tým, že zabezpečí inkluzívny a udržateľný rast.

3.2.1. Schémy investičnej pomoci

31.	Schémy regionálnej pomoci by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie regionálneho rozvoja, s jasne vymedzenými cieľmi, mali by byť v súlade s týmito cieľmi a mali by k nim prispievať.

32.

Platí to najmä v prípade opatrení realizovaných v súlade s regionálnymi rozvojovými stratégiami vymedzenými v kontexte Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR), Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka alebo Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo z hľadiska príspevku k plneniu cieľov stratégie Európa 2020.

33.

V prípade schém pomoci nezávislých od operačného programu financovaného z prostriedkov politiky súdržnosti by členské štáty mali preukázať, že opatrenie je v súlade so stratégiou rozvoja dotknutého regiónu a prispieva k jej plneniu. Na tieto účely môžu členské štáty využiť hodnotenia predchádzajúcich schém štátnej pomoci, posúdenia vplyvu uskutočnené orgánmi poskytujúcimi pomoc alebo znalecké posudky. Na účely zabezpečenia toho, aby schéma pomoci prispievala k tejto rozvojovej stratégii, musí zahŕňať systém, ktorý umožní orgánom poskytujúcim pomoc stanoviť priority a vybrať investičné projekty v súlade s cieľmi schémy (napr. na základe formálneho bodovacieho prístupu) (28).

34.	Schémy regionálnej pomoci možno zaviesť v oblastiach „a“ na podporu počiatočných investícií MSP alebo veľkých podnikov. V oblastiach „c“ možno schémy zaviesť na podporu počiatočných investícií MSP a počiatočných investícií v prospech novej činnosti veľkých podnikov.

35.

Pri poskytovaní pomoci na individuálne investičné projekty na základe schémy orgán poskytujúci pomoc musí potvrdiť, že vybraný projekt prispeje k cieľu schémy, a teda aj k stratégii rozvoja v dotknutej oblasti. Na tento účel sa členský štát môže opierať o informácie, ktoré žiadateľ o pomoc poskytol vo formulári priloženom k týmto usmerneniam, v ktorom je potrebné opísať pozitívne účinky investície na dotknutú oblasť (29).

36.	Na zabezpečenie toho, aby sa na základe investície dosiahol skutočný a trvalý príspevok k rozvoju dotknutej oblasti, sa investícia musí zachovať v dotknutej oblasti aspoň po dobu piatich rokov alebo v prípade MSP po dobu troch rokov po jej dokončení (30).

37.

Ak je pomoc vypočítaná na základe mzdových nákladov, pracovné miesta musia byť obsadené do troch rokov po dokončení prác. Každé pracovné miesto vytvorené počas investície sa musí v rámci dotknutej oblasti udržať počas obdobia piatich rokov od dátumu, kedy bolo toto pracovné miesto prvýkrát obsadené. V prípade investícií uskutočnených všetkými MSP členské štáty môžu toto päťročné obdobie na udržanie investície alebo vytvorených pracovných miest skrátiť na minimálne trojročné obdobie.

38.

Na zaistenie uskutočniteľnosti investície členský štát musí zabezpečiť, aby príjemca poskytol finančný príspevok vo výške najmenej 25 % (31) oprávnených nákladov, a to buď na základe svojich vlastných zdrojov, alebo na základe vonkajšieho financovania nezávislého od akejkoľvek verejnej podpory (32).

39.

Aby sa predišlo opatreniam štátnej pomoci, ktoré by viedli k škodám na životnom prostredí, členské štáty musia zabezpečiť takisto súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia, a to predovšetkým pokiaľ ide o potrebu uskutočniť posúdenie vplyvu na životné prostredie, ak to vyžadujú právne predpisy, a zabezpečiť všetky príslušné povolenia.

3.2.2. Notifikovaná individuálna investičná pomoc

40.

Na preukázanie regionálneho príspevku individuálnej investičnej pomoci notifikovanej Komisii môžu členské štáty použiť rôzne ukazovatele, ako sú napríklad ukazovatele uvedené ďalej v týchto usmerneniach, ktoré môžu byť priame (napr. priamo vytvorené pracovné miesta), aj nepriame (napr. miestne inovácie):

a)	Počet priamych pracovných miest vytvorených v dôsledku investície je dôležitým ukazovateľom prispievania k regionálnemu rozvoju. Posudzovať by sa mala aj kvalita vytvorených pracovných miest a požadovaná kvalifikácia.

b)	V miestnej (sub)dodávateľskej sieti by sa mohol vytvoriť ešte vyšší počet nových pracovných miest, čo by pomohlo lepšej integrácii investícií v dotknutom regióne a zabezpečilo by rozsiahlejšie účinky presahovania. Bude sa teda zohľadňovať aj počet vytvorených nepriamych pracovných.

Záväzok príjemcu vyvinúť rozsiahlu činnosť v oblasti vzdelávania s cieľom zlepšiť (všeobecné aj špecifické) zručnosti jeho pracovných síl sa bude pokladať za faktor prispievajúci k regionálnemu rozvoju. Dôraz sa bude klásť aj na poskytovanie stáží a učňovskej prípravy, najmä mladým ľuďom, a na vzdelávanie, ktorým sa zlepšujú znalosti a zamestnateľnosť pracovníkov mimo daného podniku. Všeobecné alebo špecifické vzdelávanie, na ktoré sa schválila pomoc na vzdelávanie, sa nebude pokladať za kladný účinok regionálnej pomoci, aby nedochádzalo k dvojitému započítavaniu.

Vonkajšie úspory z rozsahu alebo iné výhody z hľadiska regionálneho rozvoja môžu vyplynúť z geografickej blízkosti (účinok zoskupenia). Zoskupenie podnikov v tom istom priemyselnom odvetví umožňuje väčšiu špecializáciu jednotlivých závodov, čo vedie k vyššej efektívnosti. Význam tohto ukazovateľa pri určení prínosu k regionálnemu rozvoju však závisí od stupňa rozvoja daného zoskupenia.

Investície zahŕňajú technické znalosti a môžu byť zdrojom značného prenosu technológie (šírenie znalostí). V prípade investícií, ktoré sa uskutočňujú v technologicky náročných priemyselných odvetviach, je transfer technológií do prijímajúceho regiónu pravdepodobnejší. V tomto ohľade je dôležitá aj úroveň a špecifickosť šírenia znalostí.

f)	Posudzovať sa môže aj to, ako projekty prispievajú k schopnosti regiónu vytvárať nové technológie na základe miestnych inovácií. V tomto ohľade sa môže pozitívne hodnotiť spolupráca nového výrobného závodu s miestnymi vyššími vzdelávacími inštitúciami.

g)	Trvanie investície a možné nadväzujúce investície v budúcnosti sú známkou trvalého angažovania sa spoločnosti v danom regióne.

41.

Členské štáty môžu tiež použiť podnikateľský plán príjemcu pomoci, ktorý by mohol poskytnúť informácie o počte vytvorených pracovných miest, mzdách, ktoré sa majú vyplatiť (zlepšení finančnej situácie domácností ako účinok presahovania), objeme obstarávania od miestnych výrobcov, obrate vytvorenom investíciou, ktorý môže priniesť oblasti ďalšie príjmy z daní.

42.	V prípade pomoci ad hoc (33) musí členský štát okrem splnenia podmienok ustanovených v bodoch 35 – 39 preukázať, že projekt je v súlade so stratégiou regionálneho rozvoja dotknutej oblasti a prispieva k nej.

3.2.3. Schémy prevádzkovej pomoci

43.

Schémy prevádzkovej pomoci podporia rozvoj znevýhodnených oblastí iba vtedy, ak sa vopred jednoznačne určia problémy, ktorým tieto oblasti čelia. Prekážky pritiahnutia alebo udržania ekonomickej činnosti môžu byť natoľko závažné alebo pretrvávajúce, že samotná investičná pomoc nie je dostatočná na umožnenie rozvoja týchto oblastí.

44.

Pokiaľ ide o pomoc na zníženie určitých špecifických ťažkostí, ktorým čelia MSP v oblastiach „a“, musia dané členské štáty preukázať existenciu a dôležitosť týchto špecifických ťažkostí a musia preukázať, že schéma prevádzkovej pomoci je potrebná, pretože tieto špecifické ťažkosti nemožno prekonať bez investičnej pomoci.

45.

Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc na kompenzáciu určitých dodatočných nákladov v najvzdialenejších regiónoch, pretrvávajúce znevýhodnenia, ktoré vážne bránia rozvoju najvzdialenejších regiónov, sú uvedené v článku 349 zmluvy a patrí medzi ne odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, nepriaznivé topografické a klimatické podmienky a hospodárska závislosť od niekoľkých produktov. Dotknutý členský štát však musí identifikovať konkrétne dodatočné náklady súvisiace s týmito pretrvávajúcimi znevýhodneniami, ktoré má schéma prevádzkovej pomoci kompenzovať.

46.	Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc na zabránenie alebo zníženie úbytku obyvateľstva vo veľmi riedko osídlených oblastiach, dotknutý členský štát musí preukázať riziko úbytku obyvateľstva príslušnej oblasti v prípade neposkytnutia prevádzkovej pomoci.

3.3. Potreba zásahu štátu

47.

S cieľom posúdiť, či štátna pomoc je potrebná na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, je nevyhnutné najprv analyzovať problém, ktorý sa má riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, v ktorých môže pomoc dosiahnuť dôležité zlepšenie, ktoré trh samotný dosiahnuť nemôže. Platí to najmä v kontexte obmedzených verejných zdrojov.

48.

Opatrenia štátnej pomoci môžu naozaj za určitých podmienok korigovať zlyhania trhu, čím prispejú k efektívnosti jeho fungovania a podnietia konkurencieschopnosť. Okrem toho, ak trhy prinášajú efektívne výsledky, ale tieto výsledky sa považujú za neuspokojivé z hľadiska spravodlivého prístupu a súdržnosti, štátna pomoc sa môže použiť na dosiahnutie žiaducejších, vyrovnanejších výsledkov na trhu.

49.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na rozvoj oblastí zahrnutých do mapy regionálnej pomoci v súlade s pravidlami vypracovanými v oddiele 5 týchto usmernení, Komisia sa domnieva, že trh bez zásahu štátu nedosahuje plnenie očakávaných cieľov súdržnosti ustanovených v zmluve. Poskytnutá pomoc v týchto oblastiach by sa preto mala považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy.

3.4. Vhodnosť regionálnej pomoci

50.

Notifikované opatrenie pomoci musí byť vhodným politickým nástrojom na dosahovanie daného politického cieľa. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné, ak iné menej rušivé politické nástroje alebo iné menej rušivé druhy nástroja pomoci umožňujú dosiahnuť rovnaký pozitívny príspevok k regionálnemu rozvoju.

3.4.1. Vhodnosť medzi alternatívnymi nástrojmi politiky

3.4.1.1. Schémy investičnej pomoci

51.

Regionálna investičná pomoc nie je jediným politickým nástrojom, ktorý majú členské štáty k dispozícii na podporu investícií a vytvárania pracovných miest v znevýhodnených oblastiach. Členské štáty môžu použiť iné opatrenia, ako napr. rozvoj infraštruktúry, podporovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy alebo zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia.

52.	Členské štáty musia uviesť, prečo je pri zavedení schémy pomoci nezávisle od operačného programu financovaného z prostriedkov politiky súdržnosti regionálna pomoc vhodným nástrojom na dosiahnutie spoločného cieľa spravodlivého prístupu alebo súdržnosti.

53.	Ak sa členský štát rozhodne zaviesť schému odvetvovej pomoci nezávisle od operačného programu financovaného z prostriedkov Únie uvedených v bode 32, musí preukázať výhody takéhoto nástroja v porovnaní s viacodvetvovou schémou alebo inými možnosťami politiky.

54.	Komisia bude prihliadať hlavne na každé posúdenie vplyvu navrhovanej schémy pomoci, ktoré členský štát prípadne poskytne. Na posúdenie vhodnosti navrhovanej schémy možno zohľadniť aj výsledky hodnotenia ex post, ktoré je opísané v oddiele 4.

3.4.1.2. Individuálna investičná pomoc

55.	V prípade pomoci ad hoc členský štát musí preukázať, že rozvoj danej oblasti sa dá lepšie zabezpečiť takouto pomocou než pomocou v rámci schémy alebo inými typmi opatrení.

3.4.1.3. Schémy prevádzkovej pomoci

56.

Členský štát musí preukázať, že pomoc je vhodná na dosiahnutie cieľa v prípade problémov, ktoré sa jej pomocou majú riešiť. S cieľom preukázať primeranosť pomoci môže členský štát vypočítať výšku pomoci ex ante ako pevne stanovenú sumu, ktorá zahŕňa očakávané dodatočné náklady počas daného obdobia, na stimulovanie podnikov k obmedzeniu nákladov a k priebežnému efektívnejšiemu rozvíjaniu vlastného podnikania (34).

3.4.2. Vhodnosť medzi jednotlivými nástrojmi pomoci

57.

Regionálnu pomoc možno poskytovať v rôznych formách. Členský štát by však mal zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, v prípade ktorej je najmenšia pravdepodobnosť narušenia obchodu a hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti, ak sa pomoc poskytne vo formách, ktoré zabezpečujú priamu finančnú výhodu (napr. priame granty, oslobodenia od dane alebo zníženia daní, poplatkov sociálneho zabezpečenia alebo iných povinných poplatkov alebo ponuka pozemkov, tovaru alebo služieb za výhodné ceny atď.), členský štát musí preukázať, prečo iné možné menej rušivé formy pomoci, ktoré sú založené na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. úvery s nízkym úrokom alebo zľavy z úrokov za pôžičky, štátne záruky, kúpa akciového podielu alebo náhradné poskytnutie kapitálu za výhodných podmienok) nie sú vhodné.

58.	V prípade schém pomoci, ktoré uskutočňujú ciele a priority operačných programov, sa vybraný nástroj financovania v rámci tohto programu považuje za vhodný nástroj.

59.	Pri posudzovaní vhodnosti navrhovaného nástroja pomoci sa môžu zohľadniť výsledky hodnotení ex post, ktoré sú opísané v oddiele 4.

3.5. Stimulačný účinok

60.

Regionálna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok je prítomný, keď sa správanie podniku zmení tak, že sa zapojí do ďalšej činnosti prispievajúcej k rozvoju oblasti, do ktorej by sa bez pomoci nezapojil alebo by sa do takejto činnosti zapojil obmedzene alebo inak alebo na inom mieste. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti.

61.

Existenciu stimulačného účinku možno preukázať v dvoch možných scenároch:

a)	Pomoc je stimulom na prijatie kladného rozhodnutia o investícii, pretože investícia, ktorá by inak nebola zisková pre príjemcu, sa môže uskutočniť v podporovanom regióne (35) (scenár 1, rozhodnutie o investícii), alebo

b)	Pomoc je stimulom pre rozhodnutie o umiestnení plánovanej investície v príslušnej oblasti a nie inde, pretože sa ňou kompenzujú čisté znevýhodnenia a náklady spojené s umiestnením v podporovanom regióne (scenár 2, rozhodnutie o umiestnení).

62.

Ak sa na základe pomoci správanie príjemcu nezmení tak, že ho bude stimulovať k (ďalšej) investícii v dotknutej oblasti, možno sa domnievať, že rovnaká investícia by sa uskutočnila v regióne aj bez pomoci. Takáto pomoc nemá stimulačný účinok na dosiahnutie regionálneho cieľa a nemožno ju schváliť ako zlučiteľnú s vnútorným trhom.

63.

V prípade pomoci poskytnutej z prostriedkov politiky súdržnosti v oblastiach „a“ na investície potrebné na splnenie noriem stanovených právnymi predpismi Únie možno pomoc považovať za takú, ktorá má motivačný účinok, ak by v prípade absencie pomoci nebolo pre jej príjemcu dostatočne ziskové túto investíciu v dotknutej oblasti uskutočniť, v dôsledku čoho by došlo k ukončeniu činnosti existujúceho podniku v tejto oblasti.

3.5.1. Schémy investičnej pomoci

64.	Práce týkajúce sa individuálnej investície sa môžu začať až po predložení formulára žiadosti o pomoc.

65.	Ak sa práce začnú pred predložením formulára žiadosti o pomoc, akákoľvek pomoc, ktorá sa v súvislosti s touto individuálnou investíciou poskytne, sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

66.

Členské štáty musia zaviesť štandardný formulár žiadosti o pomoc, ktorý je priložený k týmto usmerneniam (36). MSP a veľké spoločnosti musia vo formulári žiadosti na základe kontrafaktuálnej situácie vysvetliť, čo by sa stalo, ak by pomoc nedostali, pričom uvedú, ktorý zo scenárov uvedených v bode 61, uplatnili.

67.	Veľké spoločnosti musia okrem toho predložiť písomné dôkazy na podporu kontrafaktuálnej situácie uvedenej vo formulári žiadosti. Na MSP sa táto povinnosť nevzťahuje.

68.

Orgán poskytujúci pomoc musí vykonať kontrolu vierohodnosti kontrafaktuálnej situácie a potvrdiť, že regionálna pomoc má požadovaný stimulačný účinok zodpovedajúci jednému zo scenárov uvedených v bode 61. Kontrafaktuálna situácia je vierohodná, ak je skutočná a týka sa faktorov rozhodovania prevládajúcich v čase rozhodovania príjemcu v súvislosti s investíciou.

3.5.2. Notifikovaná individuálna investičná pomoc

69.

Okrem splnenia podmienok uvedených v bodoch 64 až 67 musí členský štát v prípade notifikovanej individuálnej pomoci (37) poskytnúť jasný dôkaz, že pomoc skutočne má vplyv na rozhodnutie o investícii alebo umiestnení (38). Musí uviesť, ktorý zo scenárov uvedených v bode 61 uplatňuje. Aby bolo možné vykonať dôkladné posúdenie, členský štát musí poskytnúť nielen informácie o projekte, na ktorý žiada pomoc, ale aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, v ktorom by verejný orgán v EHP neposkytol príjemcovi žiadnu pomoc.

70.	V prípade scenára 1 by členský štát mohol preukázať existenciu stimulačného účinku pomoci predložením dokumentov podniku, ktoré preukazujú, že investícia by bez pomoci nebola zisková.

71.	V prípade scenára 2 by členský štát mohol preukázať stimulačný účinok pomoci predložením dokumentov spoločnosti, ktoré preukazujú, že sa porovnali náklady a výhody umiestnenia projektu v dotknutej oblasti a v alternatívnej oblasti. Komisia preverí, či takéto porovnania majú reálny základ.

72.

Členským štátom sa odporúča, aby vychádzali najmä z oficiálnych dokumentov správnej rady, posúdenia rizík (vrátane posúdenia rizík spojených s lokalitou), finančných správ, interných podnikateľských plánov, stanovísk odborníkov a iných štúdií týkajúcich sa investičného projektu, ktorý sa posudzuje. Pri preukazovaní stimulačného účinku by mohli členským štátom pomôcť aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, odhadoch nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a ktoré prezentujú rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným inštitúciám.

73.

V tejto súvislosti, a najmä pri scenári 1 sa môže ziskovosť preskúmať s použitím metodík, ktoré sa bežne používajú v príslušnom priemyselnom odvetví a ktoré môžu zahŕňať: metódy na zistenie čistej súčasnej hodnoty projektu (NPV) (39), miery vnútornej návratnosti (IRR) (40) alebo priemernej návratnosti použitého kapitálu (ROCE). Ziskovosť projektu sa porovná s bežnými mierami návratnosti, ktoré spoločnosť uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak tieto miery nie sú k dispozícii, ziskovosť projektu sa porovná s celkovými kapitálovými nákladmi spoločnosti alebo s mierami návratnosti bežne zaznamenanými v príslušnom odvetví.

74.

Ak sa na základe pomoci nezmení správanie príjemcu tak, že ho bude stimulovať k (ďalšej) investícii v dotknutej oblasti, nedochádza k pozitívnemu účinku pre región. Pomoc sa teda nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v prípadoch, v ktorých je zrejmé, že by sa rovnaká investícia v regióne uskutočnila aj bez poskytnutia pomoci.

3.5.3. Schémy prevádzkovej pomoci

75.	V prípade schém prevádzkovej pomoci sa stimulačný účinok pomoci bude považovať za prítomný, ak je pravdepodobné, že v prípade neposkytnutia pomoci, by sa úroveň ekonomickej činnosti v dotknutej oblasti alebo regióne podstatne znížila v dôsledku problémov, ktoré sa majú na základe pomoci riešiť.

76.	Komisia teda usúdi, že pomoc podnecuje k ďalšej ekonomickej činnosti v dotknutých oblastiach alebo regiónoch, ak členský štát preukáže existenciu a podstatný charakter takýchto problémov v dotknutej oblasti (pozri body 44 až 46).

3.6. Primeranosť výšky pomoci (pomoc obmedzená na minimum)

77.	Výška regionálnej pomoci musí byť v zásade obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti.

78.

Notifikovaná individuálna pomoc spravidla bude považovaná za obmedzenú na minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v dotknutej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnou situáciou v prípade neexistencie pomoci. Podobne v prípade investičnej pomoci poskytovanej veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musia členské štáty zabezpečiť, aby bol výška pomoci obmedzená na minimum na základe „prístupu čistých dodatočných nákladov“.

79.

V prípade situácií v rámci scenára 1 (rozhodnutia o investícii) by preto výška pomoci nemala presiahnuť minimum potrebné na zabezpečenie dostatočnej ziskovosti projektu, napríklad na zvýšenie jeho IRR nad rámec bežných mier návratnosti, ktoré dotknutý podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch alebo, ak sú k dispozícii, na zvýšenie jeho IRR nad rámec celkových kapitálových nákladov spoločnosti alebo nad rámec mier návratnosti bežne zaznamenaných v danom odvetví.

80.

V prípade situácií v rámci scenára 2 (stimuly na umiestnenie) by výška pomoci nemala presiahnuť rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou investície v cieľovej oblasti a čistou súčasnou hodnotou investície v alternatívnom umiestnení. Všetky relevantné náklady a prínosy sa musia zohľadniť vrátane napríklad administratívnych nákladov, dopravných nákladov, nákladov na vzdelávanie, na ktoré sa neposkytuje pomoc na podporu vzdelávania, ako aj mzdových rozdielov. Ak však existuje alternatívne umiestnenie v EHP, dotácie poskytnuté v uvedenom inom umiestnení sa nezohľadňujú.

81.	S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké podmienky, Komisia ďalej uplatňuje maximálne intenzity pomoci (41) na investičnú pomoc. Tieto maximálne intenzity pomoci majú dvojitý účel.

82.	Po prvé, v prípade notifikovaných schém slúžia tieto maximálne intenzity pomoci ako bezpečné prahové hodnoty pre MSP: pokiaľ intenzita pomoci neprekročí maximálnu prípustnú hodnotu, kritérium „pomoci obmedzenej na minimum“ sa považuje za splnené.

83.	Po druhé, vo všetkých ostatných prípadoch sa maximálne intenzity pomoci použijú ako strop v rámci prístupu čistých dodatočných nákladov, ktorý je opísaný v bodoch 79 a 80.

84.

Maximálne intenzity pomoci sa prispôsobujú v závislosti od troch kritérií:

a)	sociálno-ekonomická situácia dotknutej oblasti, ako zástupná hodnota miery, v akej oblasť potrebuje ďalší rozvoj a prípadne miery, v akej je postihnutá znevýhodnením pri získavaní a udržaní hospodárskej činnosti;

b)	veľkosť príjemcu ako zástupná hodnota pre osobitné ťažkosti s financovaním alebo realizovaním projektu v oblasti; a

c)	veľkosť investičného projektu ako ukazovateľ očakávanej úrovne narušenia hospodárskej súťaže a obchodu.

85.	Na základe toho sa vyššie intenzity pomoci (a potenciálne aj vyššie výsledné narušenia obchodu a hospodárskej súťaže) povolia najmenej rozvinutému cieľovému regiónu a ak príjemca pomoci je malý a stredný podnik.

86.	Vzhľadom na očakávané väčšie narušenie hospodárskej súťaže a obchodu sa maximálne intenzity pomoci na veľké investičné projekty musia znížiť prostredníctvom mechanizmu, ktorý je opísaný v bode 20 písm. c).

3.6.1. Schémy investičnej pomoci

87.	Na pomoc MSP možno použiť zvýšené maximálne intenzity pomoci opísané v oddiele 5.4. MSP však nemôžu využívať tieto zvýšené intenzity v prípade, že sa investícia týka veľkého investičného projektu.

88.

V prípade pomoci veľkým podnikom musí členský štát zabezpečiť, že výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v dotknutej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnou situáciou v prípade neexistencie pomoci. Metóda vysvetlená v bodoch 79 a 80 sa musí použiť spolu s maximálnymi intenzitami pomoci ako stropu.

89.

V prípade pomoci na veľké investičné projekty treba zabezpečiť, aby pomoc neprekračovala znížený rozsah intenzity. Ak je pomoc poskytnutá príjemcovi na investíciu, ktorá sa považuje za súčasť jedného investičného projektu, rozsah pomoci sa musí znížiť vzhľadom na oprávnené náklady, ktoré prekračujú 50 mil. EUR (42).

90.

Maximálnu intenzitu pomoci a výšku pomoci na projekt musí orgán poskytujúci pomoc vypočítať pri poskytovaní podpory. Intenzita pomoci sa musí vypočítať na základe ekvivalentu hrubého grantu buď vo vzťahu k celkovým oprávneným investičným nákladom, alebo oprávneným mzdovým nákladom deklarovaným príjemcom pomoci pri podaní žiadosti o pomoc.

91.

Ak investičná pomoc vypočítaná na základe investičných nákladov je spojená s regionálnou investičnou pomocou vypočítanou na základe mzdových nákladov, celková pomoc nesmie prekročiť najvyššiu výslednú výšku pomoci vyplývajúcu z jedného alebo druhého spôsobu výpočtu po maximálnu prípustnú intenzitu pomoci pre dotknutú oblasť.

92.	Investičnú pomoc možno poskytnúť súbežne podľa viacerých regionálnych schém pomoci alebo kumulovať s pomocou ad hoc, ak celková pomoc zo všetkých zdrojov neprekračuje maximálnu prípustnú intenzitu pomoci na projekt, ktorú musí vopred vypočítať prvý orgán poskytujúci pomoc.

93.

V prípade počiatočnej investície spojenej s projektmi Európskej územnej spolupráce (ETC), ktorá vyhovuje kritériám nariadenia o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa spolupráce ETC z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (43), sa intenzita pomoci, ktorá sa vzťahuje na oblasť, kde je počiatočná investícia umiestnená, bude vzťahovať na všetkých príjemcov pomoci podieľajúcich sa na projekte. Ak je počiatočná investícia umiestnená v dvoch alebo viacerých podporovaných oblastiach, maximálna intenzita pomoci na počiatočnú investíciu sa bude vzťahovať iba na podporovanú oblasť, v ktorej vznikne najväčšia časť oprávnených nákladov. Počiatočné investície uskutočnené veľkými podnikmi v oblastiach „c“ môžu využiť regionálnu pomoc iba v súvislosti s projektmi ETC, ak ide o počiatočné investície v prospech nových činností alebo nových produktov.

3.6.1.1. Oprávnené náklady vypočítané na základe investičných nákladov

94.	Nadobudnuté aktíva by mali byť nové, okrem prípadov, keď ide o MSP alebo o nadobudnutie podniku (44).

95.	V prípade MSP až 50 % nákladov na prípravné štúdie alebo poradenstvo súvisiacich s investíciou možno tiež považovať za oprávnené náklady.

96.	V prípade pomoci poskytnutej na podstatnú zmenu vo výrobnom procese oprávnené náklady musia byť vyššie ako odpisy nákladov v súvislosti s činnosťou, ktorá sa mala modernizovať v priebehu predchádzajúcich troch rozpočtových rokov.

97.	V prípade pomoci poskytovanej na diverzifikáciu existujúceho podniku oprávnené náklady musia byť aspoň o 200 % vyššie ako účtovná hodnota aktív, ktoré sa opätovne využívajú, zaznamenanej v rozpočtovom roku predchádzajúcom začiatku prác.

98.

Náklady spojené s lízingom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok:

a)	V prípade pozemkov a budov musí lízing pokračovať najmenej päť rokov po očakávanom dátume ukončenia investičného projektu pre veľké spoločnosti a tri roky pre MSP.

b)	V prípade zariadenia alebo strojov lízing musí byť vo forme finančného lízingu a musí zahŕňať záväzok pre príjemcu pomoci odkúpiť majetok po uplynutí doby lízingu.

99.

V prípade nadobudnutia podniku by sa mali zohľadniť len náklady za nákup aktív od tretích strán nezávislých od nadobúdateľa. Transakcia musí prebehnúť podľa trhových pravidiel. Ak sa už poskytla pomoc na nadobudnutie aktív pred ich nákupom, náklady na tieto aktíva by sa mali odpočítať od oprávnených nákladov súvisiacich s nadobudnutím podniku. Ak nadobudnutie podniku sprevádza dodatočná investícia oprávnená na poskytnutie pomoci, oprávnené náklady na túto dodatočnú investíciu by sa mali pripočítať k nákladom na nákup aktív podniku.

100.	Pokiaľ ide o veľké podniky, náklady na nehmotný majetok sú oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov na projekt. V prípade MSP by sa mali zohľadniť celkové náklady na nehmotné aktíva.

101.

Nehmotné aktíva, ktoré sú oprávnené na výpočet investičných nákladov musia zostať spojené s danou podporovanou oblasťou a nesmú sa presunúť do iných regiónov. Nehmotné aktíva musia na tento účel spĺňať tieto podmienky:

a)	musia sa používať výhradne v podniku, ktorý je príjemcom pomoci;

b)	musia byť odpisovateľné;

c)	musia byť nadobudnuté podľa trhových podmienok od tretích strán, ktoré nemajú väzby na kupujúceho.

102.	Nehmotné aktíva musia byť zahrnuté do majetku podniku prijímajúceho pomoc a zostať spojené s projektom, na ktorý bola poskytnutá pomoc aspoň päť rokov (tri roky v prípade MSP).

3.6.1.2. Oprávnené náklady vypočítané na základe mzdových nákladov

103.

Regionálna pomoc sa môže vypočítať aj vo vzťahu k očakávaným mzdovým nákladom vyplývajúcim z vytvorenia pracovných miest v dôsledku počiatočnej investície. Pomoc môže kompenzovať len mzdové náklady na zamestnanú osobu vypočítané na obdobie dvoch rokov a výsledná intenzita nemôže byť vyššia ako platná intenzita pomoci v dotknutej oblasti.

3.6.2. Notifikovaná individuálna investičná pomoc

104.	V prípade situácií v rámci scenára 1 (rozhodnutie o investícii) Komisia overí, či výška pomoci presahuje minimum potrebné na to, aby bol projekt dostatočne ziskový, a to prostredníctvom metódy uvedenej v bode 79.

105.	V situáciách v rámci scenára 2 (rozhodnutie o umiestnení) v prípade stimulu na umiestnenie Komisia porovná čistú súčasnú hodnotu investície pre cieľovú oblasť s čistou súčasnou hodnotou investície v alternatívnom umiestnení, a to prostredníctvom metódy uvedenej v bode 80.

106.	Výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, sa môžu použiť aj pri posudzovaní primeranosti pomoci. Členský štát musí preukázať primeranosť na základe dokumentácie, ako sa napríklad uvádza v bode 72.

107.	Intenzita pomoci nesmie presiahnuť prípustnú intenzitu upravenej pomoci.

3.6.3. Schémy prevádzkovej pomoci

108.	Členský štát musí preukázať, že úroveň pomoci je primeraná k problémom, ktoré má pomoc riešiť.

109.

Splnené musia byť najmä tieto podmienky:

a)	Pomoc sa musí určiť vo vzťahu k vopred vymedzenému súboru oprávnených nákladov, ktoré možno úplne priradiť problémom, ktoré má pomoc riešiť, ako preukázal členský štát.

b)	Pomoc musí byť obmedzená na určitý podiel tohto vopred vymedzeného súboru oprávnených nákladov a nesmie tieto náklady prekročiť.

c)	Výška pomoci na jedného príjemcu musí byť primeraná úrovni problémov, ktorým každý príjemca skutočne čelí.

110.

V prípade pomoci na kompenzáciu určitých dodatočných nákladov v najvzdialenejších regiónoch oprávnené náklady sa musia dať úplne priradiť jednému alebo viacerým trvalým znevýhodneniam uvedeným v článku 349 zmluvy. Z týchto dodatočných nákladov je potrebné vylúčiť dopravné náklady a všetky ďalšie náklady, ktoré možno priradiť iným faktorom a musia byť kvantifikované vo vzťahu k úrovni nákladov vynaloženým podobnými podnikmi so sídlom v iných regiónoch dotknutého členského štátu.

111.	V prípade pomoci na zníženie určitých špecifických problémov, ktorým čelia MSP v oblastiach „a“, je potrebné postupne znižovať úroveň pomoci počas trvania schémy (45).

3.7. Zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod

112.

Aby bolo pomoc zlučiteľná, musia sa obmedziť negatívne účinky opatrenia pomoci v zmysle narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a musia ich prevážiť pozitívne účinky v zmysle príspevku k cieľu spoločného záujmu. Možno identifikovať určité situácie, v ktorých negatívne účinky zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, čo znamená, že pomoc nemožno pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

3.7.1. Všeobecné úvahy

113.

Regionálna pomoc môže spôsobiť dve hlavné potenciálne narušenia hospodárskej súťaže a obchodu. Ide o narušenie trhu s výrobkami a účinky na základe umiestnenia. Oba druhy môžu viesť k neefektívnosti rozdeľovania (narušenie ekonomickej výkonnosti vnútorného trhu) a k obavám v súvislosti s distribúciou (distribúcia ekonomickej činnosti medzi regióny).

114.

Jeden možný škodlivý účinok štátnej pomoci spočíva v tom, že bráni trhovému mechanizmu v poskytovaní efektívnych výsledkov na základe odmeňovania najefektívnejších výrobcov a vo vyvíjaní tlaku na najmenej neefektívnych, aby sa zlepšili, reštrukturalizovali alebo odišli z trhu. Významné rozšírenie kapacity v dôsledku poskytnutia štátnej pomoci na nedostatočne výkonnom trhu by mohlo neprimerane narušiť hospodársku súťaž, pretože vytvorenie alebo udržiavanie nadmernej kapacity by mohlo viesť k stlačeniu ziskovej marže, zníženiu investícií konkurentov alebo dokonca k odchodu konkurentov z trhu. To by mohlo viesť k situácii, keď sú konkurenti, ktorí by boli inak schopní zotrvať na trhu, nútení z trhu odísť. Môže tiež zabrániť podnikom vstúpiť na trh alebo sa rozšíriť na trhu a oslabiť motiváciu konkurentov inovovať. Výsledkom sú neefektívne trhové štruktúry, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzujú aj spotrebiteľov. Ďalej dostupnosť pomoci môže spôsobiť sebauspokojenie alebo neprimerané riskovanie potenciálnych príjemcov. Dlhodobý vplyv na celkovú výkonnosť odvetvia bude pravdepodobne negatívny.

115.

Pomoc môže tiež mať rušivé účinky z hľadiska zvýšenia alebo zachovania značnej trhovej sily na strane príjemcu. Dokonca aj keď pomoc neposilňuje značnú trhovú silu priamo, môže ju ale posilňovať nepriamo tým, že existujúcich konkurentov odrádza od expanzie alebo ich núti k odchodu alebo odrádza nových konkurentov od vstupu.

116.

Okrem narušení na trhoch s výrobkami regionálna pomoc prirodzene vplýva aj na umiestnenie ekonomickej činnosti. Ak jedna oblasť priťahuje investície vďaka pomoci, iné oblasti v dôsledku toho tratia. Tieto negatívne účinky v oblastiach, na ktoré pomoc pôsobí nepriaznivo, môžu byť pociťované poklesom hospodárskej činnosti alebo úbytkom pracovných miest vrátane pracovných miest na úrovni subdodávateľov. Môžu byť pociťované aj úbytkom pozitívnych vonkajších vplyvov (napr. účinok zoskupenia, šírenie znalostí, vzdelanie a ďalšie vzdelávanie atď.).

117.

Regionálna pomoc sa líši od iných foriem horizontálnej pomoci osobitným geografickým charakterom. Osobitnou črtou regionálnej pomoci je to, že je určená na ovplyvnenie rozhodnutia investora o umiestnení investičného projektu. Ak regionálna pomoc kompenzuje dodatočné náklady vyplývajúce z regionálnych znevýhodnení a podporuje ďalšie investície v podporovaných oblastiach bez toho, aby ju odlákala z iných podporovaných oblastí, prispieva tak nielen k rozvoju daného regiónu, ale aj k súdržnosti a v neposlednom rade ku prospechu celej Únie. Možné negatívne dôsledky regionálnej pomoci plynúce z jej umiestnenia sa už do určitej miery obmedzili v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc a v mapách regionálnej pomoci, kde sú pri zohľadnení cieľov politiky rovnosti a súdržnosti vyčerpávajúcim spôsobom uvedené oblasti, ktorým možno poskytnúť regionálnu pomoc, a maximálne prípustné intenzity pomoci. Na zhodnotenie skutočného vplyvu pomoci v rámci cieľa súdržnosti je však aj naďalej dôležité pochopenie situácie, čo by sa stalo v prípade neposkytnutia pomoci.

3.7.2. Zjavné negatívne účinky

118.	Komisia určila niekoľko situácií, v ktorých negatívne účinky pomoci zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, takže pomoc nemožno označiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

119.

Komisia stanovila maximálne intenzity pomoci. Tie predstavujú základnú požiadavku zlučiteľnosti, cieľom ktorej je predísť použitiu štátnej pomoci na projekty, v prípade ktorých je pomer medzi výškou pomoci a oprávnenými nákladmi považovaný za veľmi vysoký a s veľkou pravdepodobnosťou rušivý. Vo všeobecnosti čím sú pozitívne účinky, ktoré podporovaný projekt pravdepodobne podnieti, väčšie a čím väčšia je pravdepodobná potreba pomoci, tým vyšší bude strop intenzity pomoci.

120.	V prípadoch scenára 1 (rozhodnutia o investícii), v ktorých dôjde k vytvoreniu kapacity v rámci projektu na trhu, ktorý je štrukturálne v absolútnom úpadku, ju Komisia bude považovať za negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym účinkom.

121.

V scenári 2 (rozhodnutia o umiestnení) prípady, keď bez pomoci by investícia bola umiestnená v regióne s vyššou alebo rovnakou intenzitou regionálnej pomoci ako cieľová oblasť, to bude predstavovať negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami, pretože je v rozpore so samotným princípom poskytovania regionálnej pomoci (46).

122.

Ak príjemca ukončí rovnakú alebo podobnú činnosť v inej oblasti v EHP a premiestni túto činnosť do cieľovej oblasti, a ak existuje príčinná súvislosť medzi pomocou a premiestnením činnosti, bude to predstavovať negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi prvkami.

123.	Komisia pri posudzovaní notifikovaných opatrení požiada o všetky informácie potrebné na zváženie, či poskytnutie štátnej pomoci by nemalo za následok úbytok značného počtu pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci EHP.

3.7.3. Schémy investičnej pomoci

124.

Schémy investičnej pomoci nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu. Obzvlášť aj v takom prípade, keď sa narušenia môžu považovať za obmedzené na individuálnej úrovni (za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre investičnú pomoc), kumulatívne by schémy stále mohli viesť k vysokým úrovniam narušení. Takéto narušenia by sa mohli týkať odbytových trhov vytvorením alebo zhoršením situácie nadmernej kapacity alebo vytvorením, zvýšením alebo zachovaním značnej trhovej sily niektorých príjemcov takým spôsobom, ktorý negatívne ovplyvní dynamické stimuly. Pomoc dostupná v rámci schém by mohla viesť aj k významnému úbytku hospodárskej činnosti v iných oblastiach EHP. V prípade schémy zameranej na určité odvetvia je riziko takýchto narušení dokonca ešte väčšie.

125.

Členský štát musí preto preukázať, že tieto negatívne účinky budú obmedzené na minimum pri zohľadnení napríklad veľkosti príslušných projektov, jednotlivej a kumulatívnej výšky pomoci, predpokladaných príjemcov, ako aj charakteristík cielených odvetví. Aby Komisia mohla posúdiť možné negatívne účinky, členský štát môže predložiť každé posúdenie vplyvu, ktoré má k dispozícii, ako aj hodnotenia ex post vykonané v prípade podobných predchádzajúcich schém.

126.

Ak sa pomoc poskytuje podľa schémy pre individuálne projekty, orgán poskytujúci pomoc musí overiť a potvrdiť, že pomoc nevedie k zjavným negatívnym účinkom opísaným v bode 121. Toto overenie môže byť založené na informáciách získaných od príjemcu pomoci pri žiadaní o pomoc a na vyhlásení v štandardnom formulári žiadosti o pomoc, v ktorom by sa malo uviesť alternatívne umiestnenie v prípade neposkytnutia pomoci.

3.7.4. Notifikovaná individuálna investičná pomoc

127.	Pri posudzovaní negatívnych účinkov notifikovanej pomoci Komisia rozlišuje medzi dvomi kontrafaktuálnymi scenármi opísanými vyššie v bodoch 104 a 105.

3.7.4.1. Prípady scenára 1 (rozhodnutia o investícii)

128.

V prípade scenára 1 Komisia kladie osobitný dôraz na negatívne účinky spojené s hromadením nadmernej kapacity v upadajúcich priemyselných odvetviach, zabránením odchodu z trhu a na koncepciu značnej trhovej sily. Tieto negatívne účinky sú opísané ďalej v bodoch 129 až 138 a musia sa vyvážiť pozitívnymi účinkami pomoci. Ak sa však zistí, že pomoc by mala za následok zjavné negatívne účinky opísané v bode 120, pomoc nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pretože je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym prvkom.

129.

Aby bolo možné identifikovať a posúdiť možné narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, členské štáty by mali predložiť dôkazy umožňujúce Komisii identifikovať príslušné trhy výrobkov (t. j. výrobkov ovplyvnených zmenou správania príjemcu pomoci) a identifikovať konkurentov a ovplyvnených zákazníkov/spotrebiteľov.

130.	Komisia použije rôzne kritériá na posúdenie týchto možných narušení, napr. trhovú štruktúru príslušného výrobku, výkonnosť trhu (upadajúci alebo rastúci trh), proces výberu príjemcu pomoci, vstupné a výstupné prekážky, diferenciáciu výrobkov.

131.	Systematická závislosť podniku od štátnej pomoci môže znamenať, že podnik samotný nie je schopný obstáť v konkurencii, alebo že má neoprávnené výhody v porovnaní s jeho konkurentmi.

132.

Komisia rozlišuje dva hlavné zdroje možných negatívnych účinkov na trhoch s výrobkami:

a)	prípady výrazného nárastu kapacít, ktoré vedú k existujúcej situácii nadmernej kapacity alebo ju zhoršujú, najmä na upadajúcom trhu a

b)	prípady, keď príjemca pomoci má značnú trhovú silu.

133.	S cieľom posúdiť, či pomoc môže slúžiť na vytvorenie alebo zachovanie neefektívnych trhových štruktúr, Komisia zohľadní dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú na základe projektu a zohľadní, či nejde o nedostatočne výkonný trh.

134.	Ak príslušný trh rastie, spravidla býva menší dôvod na obavy, že pomoc negatívne ovplyvní dynamické stimuly alebo bude neprimerane brániť odchodu z trhu alebo vstup na trh.

135.

Viac obáv vzbudzuje situácia, keď sú trhy v úpadku. V tejto súvislosti Komisia odlišne posudzuje prípady, keď relevantný trh je z dlhodobého hľadiska v štrukturálnom úpadku (t. j. vykazuje zápornú mieru rastu), a prípady, keď relevantný trh v relatívnom úpadku (t. j. vykazuje kladnú mieru rastu, ale neprekračuje referenčnú hodnotu miery rastu).

136.

Nedostatočná výkonnosť trhu sa bude bežne merať porovnaním s HDP v EHP za posledné tri roky pred začiatkom projektu (referenčná hodnota). Môže sa tiež stanoviť na základe predpokladaných mier rastu v ďalších troch až piatich rokoch. Medzi ukazovatele môžu patriť predvídateľný budúci rast príslušného trhu a vyplývajúce očakávané miery využitia kapacity, ako aj možný vplyv zvýšenia kapacity na konkurentov prostredníctvom jej dosahu na cenové a ziskové marže.

137.

V určitých prípadoch nemusí byť posudzovanie rastu príslušného produktu v EHP vhodnou referenčnou hodnotou na celkové posúdenie účinkov pomoci, najmä ak sa geografický trh považuje za celosvetový. V takýchto prípadoch Komisia posúdi účinok pomoci na dotknuté trhové štruktúry, najmä jej potenciál vytlačiť výrobcov v EHP.

138.

S cieľom zhodnotiť existenciu značnej trhovej sily Komisia zohľadní pozíciu príjemcu počas určitého obdobia pred poskytnutím pomoci a jeho očakávanú trhovú pozíciu po ukončení investície. Komisia zohľadní trhové podiely príjemcu, ako aj trhové podiely jeho konkurentov a v prípade potreby ostatné relevantné činitele, napríklad aj trhovú štruktúru, prihliadnutím na koncentráciu na trhu, možné prekážky pre vstup na trh (47), kúpnu silu (48) a prekážky pre odchod z trhu.

3.7.4.2. Prípady scenára 2 (rozhodnutia o umiestnení)

139.

Ak by z kontrafaktuálnej analýzy vyplynulo, že investícia by sa realizovala aj bez pomoci v inej lokalite (scenár 2), ktorá patrí k rovnakému geografickému trhu, pokiaľ ide o príslušný výrobok, a ak je pomoc primeraná, možné výsledky z hľadiska nadmernej kapacity alebo značnej trhovej sily by boli v zásade také isté bez ohľadu na pomoc. V takých prípadoch pozitívne účinky pomoci pravdepodobne prevážia nad obmedzenými negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž. Ak sa však alternatívna lokalita nachádza v EHP, Komisia má veľké obavy v súvislosti s negatívnymi účinkami spojenými s alternatívnou lokalitou, a preto ak má pomoc za následok zjavné negatívne účinky opísané v bodoch 121 a 122, nemožno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pretože je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym prvkom.

3.7.5. Schémy prevádzkovej pomoci

140.

Ak je pomoc nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie spoločného cieľa opísaného vyššie v pododdiele 3.2.3, je pravdepodobné, že negatívne účinky pomoci sa budú dať kompenzovať pozitívnymi účinkami. V niektorých prípadoch však pomoc môže viesť k zmenám štruktúry trhu alebo charakteristík sektora alebo priemyselného odvetvia, čo by mohlo výrazne narušiť hospodársku súťaž na základe prekážok pre vstup na trh alebo odchod z trhu, účinky nahradenia alebo k presunu obchodných tokov. V týchto prípadoch je nepravdepodobné, že sa identifikované negatívne účinky budú dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami.

3.8. Transparentnosť

141.

Členské štáty musia na centrálnej webovej stránke alebo na samostatnej webovej stránke, ktorá čerpá informácie z viacerých webových stránok (napríklad z regionálnych webových stránok), uverejniť aspoň tieto informácie o notifikovaných opatreniach štátnej pomoci: text notifikovanej schémy pomoci a jej vykonávacie ustanovenia, orgán poskytujúci pomoc, jednotliví príjemcovia pomoci, výška pomoci na príjemcu a intenzita pomoci. Tieto požiadavky sa vzťahujú na individuálnu pomoc poskytovanú podľa notifikovaných schém, ako aj na pomoc ad hoc. Tieto informácie musia byť uverejnené po prijatí schvaľovacieho rozhodnutia, uchovávajú sa aspoň 10 rokov a musia byť dostupné pre širokú verejnosť bez obmedzení (49).

4. HODNOTENIE

142.	S cieľom ďalej obmedziť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu môže Komisia požadovať, aby určité schémy podliehali časovým obmedzeniam (zvyčajne 4 roky alebo menej) a hodnoteniu, na ktoré odkazuje bod 27.

143.	Hodnotenia sa uskutočnia v prípade schém, u ktorých sú potenciálne narušenia mimoriadne vysoké, t. j. ktoré môžu výrazne obmedziť hospodársku súťaž, pokiaľ sa ich vykonávanie nepreskúma včas.

144.

Vzhľadom na ciele hodnotenia a s cieľom rozložiť neprimeranú záťaž na členské štáty v súvislosti s nižšími sumami pomoci možno túto povinnosť zaviesť iba pre schémy pomoci, ktoré majú k dispozícii veľké rozpočtové prostriedky a ktoré sa vyznačujú inováciami, alebo ak sa predpokladá rozsiahly trh, dôležitá technológia alebo výrazné zmeny právnych predpisov. Hodnotenie uskutoční odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho štátnu pomoc na základe spoločnej metodiky (50), pričom sa toto hodnotenie zverejní. Hodnotenie sa musí včas predložiť Komisii, aby mohla posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade po skončení platnosti schémy. Presný rozsah a metodika tohto hodnotenia, ktoré sa má uskutočniť, sa vymedzia v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia.

5. MAPY REGIONÁLNEJ POMOCI

145.

V tomto oddiele Komisia stanoví kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy. Oblasti, ktoré spĺňajú tieto podmienky a ktoré by členské štáty chceli označiť ako oblasti „a“ alebo „c“, musia byť uvedené v mape regionálnej pomoci, ktorá sa musí notifikovať Komisii a ktorú musí Komisia schváliť predtým, ako môže byť regionálna pomoc poskytnutá podnikom nachádzajúcim sa v určených oblastiach. V mapách sa musia uviesť aj maximálne intenzity pomoci, ktoré možno použiť v týchto oblastiach.

5.1. Pokrytie obyvateľstva oprávneného na regionálnu pomoc

146.

Vzhľadom na to, že poskytnutie regionálnej štátnej pomoci sa odchyľuje od všeobecného zákazu štátnej pomoci stanoveného v článku 107 ods. 1 zmluvy, Komisia je toho názoru, že kombinované obyvateľstvo v prípade oblastí „a“ a „c“ v Únii musí byť menšie ako v neurčených oblastiach. Celkové pokrytie týchto určených oblastí by preto malo byť menšie než 50 % obyvateľstva Únie.

147.

V usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (51) bolo celkové pokrytie v prípade oblastí „a“ a „c“ stanovené na 42 % obyvateľstva EÚ 25 (45,5 % obyvateľstva EÚ 27). Komisia je toho názoru, že táto počiatočná úroveň celkového pokrytia obyvateľstva by sa mala upraviť tak, aby zohľadňovala súčasnú zložitú ekonomickú situáciu mnohých členských štátov.

148.	Na základe toho by sa mal stanoviť strop celkového pokrytia v prípade oblastí „a“ a „c“ na 46,53 % obyvateľstva EÚ 27 na obdobie rokov 2014 – 2020 (52).

5.2. Výnimka v článku 107 ods. 3 písm. a)

149.

V článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy sa uvádza, že „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia“ možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Ako uviedol Súdny dvor, „použitie slov „abnormally“ (mimoriadne) a „serious“ (mimoriadne) vo výnimke obsiahnutej v článku [107] ods. 3 písm. a) naznačuje, že pomoc sa týka iba oblastí, ktorých hospodárska situácia je mimoriadne nepriaznivá v porovnaní s [Úniou] ako celkom“ (53).

150.	Komisia je toho názoru, že podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy sú splnené v prípade regiónov NUTS 2 (54), ktoré majú hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa pod alebo na úrovni 75 % priemeru Únie (55).

151.

Na základe toho členský štát môže určiť ako oblasti „a“ tieto oblasti:

a)	regióny NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa v štandardoch kúpnej sily (PPS) (56) je nižšia ako 75 % z priemeru EÚ 27 [na základe priemeru za posledné tri roky, za ktoré sú údaje Eurostatu k dispozícii (57) ] alebo rovná sa 75 % z priemeru EÚ 27;

b)	najvzdialenejšie regióny.

152.	Oprávnené oblasti „a“ sú uvedené podľa členského štátu v prílohe I.

5.3. Výnimka v článku 107 ods. 3 písm. a)

153.

V článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy sa uvádza: že „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“ sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Podľa Súdneho dvora „[v]ýnimka v [článku 107 ods. 3 písm. c)] […] umožňuje rozvoj niektorých regiónov bez toho, aby boli obmedzené ekonomickými podmienkami ustanovenými v [článku 107 ods. 3 písm. a)] za predpokladu, že takáto pomoc „nepriaznivo neovplyvňuje podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý nezodpovedá spoločným záujmom“. Toto ustanovenie dáva Komisii právomoc povoliť pomoc určenú na podporu ekonomického rozvoja oblastí členského štátu, ktoré sú v porovnaní s národným priemerom znevýhodnené“ (58).

154.	Strop celkového pokrytia obyvateľstva v prípade oblastí „c“ v Únii (ďalej len „pokrytie oblastí ‚c‘ “) sa získa odpočítaním obyvateľstva oprávnených oblastí „a“ v Únii od stropu celkového pokrytia stanoveného v bode 148.

155.

Existujú dve kategórie oblastí „c“:

a)	oblasti, ktoré spĺňajú určité vopred stanovené podmienky a ktoré členský štát preto môže určiť ako oblasti „c“ bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia (ďalej len vopred vymedzené oblasti „c“);

b)	oblasti, ktoré členský štát môže, podľa vlastného uváženia určiť ako oblasti „c“ za predpokladu, že členský štát preukáže, že tieto oblasti spĺňajú určité sociálno-ekonomické kritériá (ďalej len „vopred nevymedzené oblasti ‚c‘ “).

5.3.1. Vopred vymedzené oblasti „c“

5.3.1.1. Osobitný prídel pokrytia obyvateľstva v prípade oblasti „c“ na vopred vymedzené oblasti „c“

156.	Komisia je toho názoru, že každý dotknutý členský štát musí mať dostatočné pokrytie obyvateľstva pre oblasti „c“, aby mohol určiť ako oblasti „c“ regióny, ktoré boli oblasťami „a“ v mape regionálnej pomoci v období rokov 2011 – 2013 (59).

157.	Komisia je aj toho názoru, že každý členský štát musí mať dostatočné pokrytie oblastí „c“, aby mohol určiť ako oblasti „c“ regióny, ktoré majú nízku hustotu obyvateľstva.

158.

Na základe toho sa za vopred vymedzené oblasti „c“ budú považovať tieto oblasti:

a)	bývalé oblasti „a“: regióny NUTS 2, ktoré boli určené ako oblasti „a“ počas obdobia rokov 2011 – 2013 (60);

b)	riedko osídlené oblasti: regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 a regióny NUTS 3 s menej než 12,5 obyvateľmi na km2 (na základe údajov Eurostatu o hustote obyvateľstva za rok 2010).

159.	Osobitný prídel pokrytia vopred vymedzených oblastí „c“ stanovuje členský štát v prílohe I. Tento osobitný prídel pokrytia obyvateľstva možno použiť iba na určenie vopred vymedzených oblastí „c“.

5.3.1.2. Určenie vopred vymedzených oblastí „c“

160.	Osobitný prídel pokrytia vopred vymedzených oblastí „c“ je stanovený pre každý členský štát v bode 158.

161.

V prípade riedko osídlených oblastí by mal členský štát v zásade určiť regióny NUTS 2 s hustotou osídlenia nižšou ako 8 obyvateľov na km2 alebo regióny NUTS 3 s hustotou osídlenia nižšou ako 12,5 obyvateľa na km2. Členský štát však môže určiť časti regiónov NUTS 3 s menej než 12,5 obyvateľmi na km2 alebo iné susediace oblasti priľahlé k týmto regiónom NUTS 3 za predpokladu, že určené oblasti majú menej než 12,5 obyvateľov na km2 a že ich určenie neprekračuje osobitný prídel pokrytia oblastí „c“ uvedený v bode 160.

5.3.2. Vopred nevymedzené oblasti „c“

5.3.2.1. Metóda prideľovania pokrytia v prípade vopred nevymedzených oblastí „c“ v rámci členských štátov

162.	Strop celkového pokrytia v prípade vopred nevymedzených oblastí „c“ v Únii sa získa odpočítaním obyvateľstva oprávnených oblastí „a“ od stropu celkového pokrytia stanoveného v bode 148. Pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ sa rozdelí medzi členské štáty uplatnením metódy uvedenej v prílohe II.

5.3.2.2. Bezpečnostná sieť a minimálne pokrytie obyvateľstva

163.

V záujme riešenia ťažkostí členských štátov, ktoré mimoriadne zasiahla ekonomická kríza, sa Komisia domnieva, že celkové pokrytie každého členského štátu, ktorý je príjemcom finančnej pomoci v rámci systému strednodobej finančnej pomoci pre členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, ako ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 (61), by sa európsky nástroj finančnej stability (ENFS) (62), európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) (63) alebo európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) (64) mal v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 znížiť.

164.

Komisia je toho názoru, že na to, aby bolo možné zaistiť kontinuitu v mapách regionálnej pomoci a minimálny rozsah opatrení pre všetky členské štáty, by celkové pokrytie v každom členskom štáte nemalo klesnúť o viac než polovicu v porovnaní s obdobím 2007 – 2013 a každý členský štát by mal mať minimálne pokrytie obyvateľstva.

165.

Na základe tejto skutočnosti odchylne od stropu celkového pokrytia stanoveného v bode 148 sa pokrytie v prípade oblastí „c“ každého príslušného členského štátu zvýši podľa potreby tak, aby:

celkové pokrytie v prípade oblastí „a“ a „c“ každého členského štátu, ktorý je k dátumu prijatia týchto usmernení príjemcom finančnej pomoci v rámci systému strednodobej finančnej pomoci pre členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, ENFS, EFSM ani EMS sa v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 neznížilo;

b)	celkové pokrytie v prípade oblastí „a“ a „c“ každého príslušného členského štátu nebolo znížené o viac ako 50 % v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 (65);

c)	každý členský štát mal pokrytie obyvateľstva na úrovni aspoň 7,5 % jeho celkovej populácie (66).

166.	Pokrytie v prípade vopred nevymedzených oblasti „c“ vrátane bezpečnostnej siete a minimálneho pokrytia obyvateľstva je stanovené každým členským štátom v prílohe I.

5.3.2.3. Určenie vopred nevymedzených oblastí „c“

167.

Komisia je toho názoru, že kritériá používané členskými štátmi na určenie oblastí „c“ by mali odrážať rozmanitosť situácií, v ktorých poskytnutie regionálnej pomoci môže byť odôvodnené. Kritériá by mali byť preto zamerané na určité sociálno-ekonomické, geografické alebo štrukturálne problémy, ktoré sa pravdepodobne v oblastiach „c“ vyskytnú, a mali by poskytovať dostatočné záruky, že poskytnutie regionálnej štátnej pomoci nebude mať nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

168.

Následne členský štát môže určiť ako oblasti „c“ vopred nevymedzené oblasti „c“ na základe nasledujúcich kritérií:

kritérium 1: susediace oblasti s minimálne 100 000 obyvateľmi (67) nachádzajúce sa v regiónoch NUTS 2 alebo NUTS 3, ktoré majú:

—	HDP na obyvateľa pod priemerom alebo na úrovni priemeru EÚ 27 alebo

—	mieru nezamestnanosti nad alebo na úrovni 115 % celoštátneho priemeru (68);

kritérium 2: regióny NUTS 3 s menej ako 100 000 obyvateľmi, ktoré majú:

—	HDP na obyvateľa pod priemerom alebo na úrovni priemeru EÚ 27 alebo

—	mieru nezamestnanosti nad alebo na úrovni 115 % celoštátneho priemeru;

kritérium 3: ostrovy alebo susediace oblasti charakteristické podobnou geografickou izoláciou (napr. polostrovy či horské oblasti), ktoré majú:

—	HDP na obyvateľa pod priemerom alebo na úrovni priemeru EÚ 27 (69) alebo

—	mieru nezamestnanosti nad alebo na úrovni 115 % celoštátneho priemeru (70) alebo

—	menej ako 5 000 obyvateľov;

d)	kritérium 4: regióny NUTS 3 alebo časti regiónov NUTS 3, ktoré tvoria susediace oblasti, ktoré sú priľahlé oblasti „a“ alebo majú spoločnú pozemnú hranicu s krajinou mimo EHP alebo Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO);

kritérium 5: susediace oblasti s minimálne 50 000 obyvateľmi (71), v ktorých prebiehajú významné štrukturálne zmeny, alebo ktoré sú vo vážnom relatívnom úpadku za predpokladu, že tieto oblasti sa nenachádzajú v regiónoch NUTS 3 alebo susediacich oblastiach, ktoré spĺňajú podmienky, aby mohli byť určené ako vopred vymedzené oblasti alebo mohli patriť pod kritériá 1 až 4 (72).

169.

Na účely uplatnenia kritérií uvedených v bode 168 pojem susediace oblasti sa vzťahuje na celé správne oblasti LAU 2 (73) alebo na skupinu celých oblastí LAU 2 (74). Skupina oblastí LAU 2 sa bude považovať za susediacu oblasť, ak každá takáto oblasť v skupine má spoločnú administratívnu hranicu s inou oblasťou v skupine (75).

170.	Súlad s pokrytím obyvateľstva povoleným pre každý členský štát sa určí na základe najnovších údajov o celkovom počte miestnych obyvateľov v dotknutých oblastiach zverejnenom vnútroštátnym štatistickým úradom.

5.4. Maximálne intenzity pomoci vzťahujúce sa na regionálnu investičnú pomoc

171.	Komisia je toho názoru, že maximálne intenzity pomoci vzťahujúce sa na regionálnu investičnú pomoc musia zohľadňovať charakter a rozsah rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov v Únii. Intenzity pomoci by mali byť preto v oblastiach „a“ vyššie než v oblastiach „c“.

5.4.1. Maximálne intenzity pomoci v oblastiach „a“

172.

Intenzita pomoci v oblastiach „a“ nesmie prekročiť:

a)	50 % EHG v regiónoch NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je nižší alebo rovný ako 45 % priemeru EÚ 27;

b)	35 % EHG v regiónoch NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je od 45 % do 60 % priemeru EÚ 27;

c)	25 % EHG v regiónoch NUTS 2 s HDP na obyvateľa nad 60 % priemeru EÚ 27.

173.	Maximálne intenzity pomoci stanovené v bode 172 môžu byť zvýšené až o 20 percentuálnych bodov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré majú HDP na obyvateľa nižšie alebo rovné ako 75 % priemeru EÚ 27 alebo až o 10 percentuálnych bodov v ostatných najvzdialenejších regiónoch.

5.4.2. Maximálne intenzity pomoci v oblastiach „c“

174.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť:

a)	15 % EHG v riedko osídlených oblastiach a v oblastiach (regióny NUTS 3 alebo časti regiónov NUTS 3), ktoré majú spoločnú pozemnú hranicu s krajinou mimo EHP alebo EZVO;

b)	10 % EHG vo vopred nevymedzených oblastiach „c“.

175.	V bývalých oblastiach „a“ intenzitu pomoci na úrovni 10 % EHG možno zvýšiť až o 5 percentuálnych bodov od 1. júla 2014 do 31. decembra 2017.

176.	Ak oblasť „c“ je priľahlá k oblasti „a“, maximálna intenzita pomoci v regiónoch NUTS 3 alebo častiach regiónov NUTS 3 v tejto oblasti „c“, ktorá je priľahlá k oblasti „a“, sa môže podľa potreby zvýšiť tak, aby rozdiel v intenzite pomoci medzi obomi oblasťami nebol vyšší ako 15 percentuálnych bodov.

5.4.3. Zvýšené intenzity pomoci pre MSP

177.	Maximálne intenzity pomoci stanovené v pododdieloch 5.4.1 a 5.4.2 môžu byť zvýšené až o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky alebo až o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky (76).

5.5. Notifikácia a vyhlásenie o zlučiteľnosti

178.	Po uverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie by každý členský štát mal notifikovať Komisii jedinú mapu regionálnej pomoci platnú od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020. Každá notifikácia by mala obsahovať informácie špecifikované vo formulári v prílohe III.

179.	Komisia preskúma každú notifikovanú mapu regionálnej pomoci na základe týchto usmernení a prijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre príslušný členský štát. Každá mapa regionálnej pomoci sa uverejní v Úradnom vestníku a bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť týchto usmernení.

5.6. Zmeny

5.6.1. Rezerva týkajúca sa obyvateľstva

180.	Členský štát sa môže z vlastného podnetu rozhodnúť vytvoriť rezervu pokrytia obyvateľstva štátu pozostávajúcu z rozdielu medzi stropom pokrytia obyvateľstva pre tento členský štát prideleného Komisiou (77) a pokrytím použitým pre oblasti „a“ a „c“ určené v mape regionálnej pomoci.

181.

Ak sa členský štát rozhodne vytvoriť takúto rezervu, môže kedykoľvek použiť rezervu na pridanie nových oblastí „c“ do svojej mapy, pokiaľ nedosiahne strop svojho vnútroštátneho pokrytia. Na tento účel členský štát môže použiť najnovšie dostupné sociálno-ekonomické údaje poskytnuté Eurostatom alebo jeho vnútroštátnym štatistickým úradom alebo inými uznanými zdrojmi. Počet obyvateľov dotknutých oblastí „c“ by sa mal vypočítať na základe údajov o počte obyvateľov použitých na stanovenie počiatočnej mapy.

182.	Členský štát musí Komisii notifikovať každé plánované použitie svojej rezervy na pridanie nových oblastí „c“ pred zavedením takýchto úprav.

5.6.2. Hodnotenie v polovici obdobia

183.

Komisia v júni 2016 určí (78), či niektorý región NUTS 2 (79), ktorý nie je uvedený v prílohe I týchto usmernení ako oblasť „a“, má HDP na obyvateľa nižšie ako 75 % priemeru EÚ – 28, a uverejní oznámenie o výsledkoch tejto analýzy. Komisia v danom okamihu stanoví, či sa tieto oblasti môžu stať oprávnenými na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, a určí úroveň intenzity pomoci zodpovedajúcu ich HDP na obyvateľa. Ak sú tieto oblasti určené buď ako vopred vymedzené oblasti „c“ alebo ako vopred nevymedzené oblasti „c“ vo vnútroštátnej mape regionálnej pomoci schválenej Komisiou v súlade s týmito usmerneniami, percento osobitného prídelu obyvateľstva pre oblasti „c“ uvedené v prílohe I sa náležite upraví. Komisia zmeny prílohy I uverejní. Členský štát môže v medziach svojho upraveného osobitného prídelu pre oblasti „c“ (80) upraviť zoznam oblastí „c“ uvedených v jeho mape regionálnej pomoci za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2020. Tieto úpravy nesmú prekročiť 50 % upraveného pokrytia oblasti „c“ každého členského štátu.

184.

Na účel úpravy zoznamu oblastí „c“ môžu členské štáty uvádzať údaje o HDP na obyvateľa a miere nezamestnanosti, ktoré im poskytuje Eurostat alebo ich vnútroštátne štatistické úrady alebo iné uznávané zdroje, pričom použijú priemer za posledné tri roky, za ktoré sú takéto údaje k dispozícii (k okamihu, keď je zmenená mapa notifikovaná). Počet obyvateľov dotknutých oblastí „c“ by sa mal vypočítať na základe údajov o počte obyvateľov použitých na stanovenie počiatočnej mapy.

185.	Členský štát musí Komisii notifikovať zmeny svojej mapy súvisiace so zahrnutím ďalších oblastí „a“ a s výmenou oblastí „c“ pred ich zavedením, najneskôr však do 1. septembra 2016.

6. UPLATNITEĽNOSŤ PRAVIDIEL REGIONÁLNEJ POMOCI

186.	Komisia rozšíri usmernenia pre vnútroštátnu regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (81) a oznámenie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci na veľké investičné projekty (82) do 30. júna 2014.

187.

Platnosť máp regionálnej pomoci schválených na základe usmernení pre vnútroštátnu regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 uplynie 31. decembra 2013. Prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov ustanovené v článku 44 ods. 3 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER) (83) sa preto nevzťahuje na schémy regionálnej pomoci vykonávané podľa nariadenia GBER. Na účely poskytovania regionálnej pomoci po 31. decembri 2013 na základe existujúcich schém, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sa členské štáty vyzývajú, aby včas notifikovali predĺženie platnosti máp regionálnej pomoci, čím Komisii umožnia schváliť predĺženie platnosti daných máp pred 31. decembrom 2013. Platnosť schém schválených na základe usmernení pre regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 vo všeobecnosti uplynie koncom roka 2013, ako je uvedené v príslušnom rozhodnutí Komisie. Akékoľvek predĺženie týchto schém je potrebné včas oznámiť Komisii.

188.

Komisia uplatní zásady ustanovené v týchto usmerneniach pri posudzovaní zlučiteľnosti každej regionálnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť po 30. júni 2014. Regionálna pomoc poskytnutá neoprávnene alebo regionálna pomoc, ktorá sa má poskytnúť po 31. decembri 2013 a pred 1. júlom 2014, sa posúdi v súlade s usmerneniami pre vnútroštátnu regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013.

189.

Keďže musia byť v súlade s mapou regionálnej pomoci, notifikácie schém regionálnej pomoci alebo opatrení pomoci, ktoré sa majú poskytnúť po 30. júni 2014, nemožno považovať za úplné, kým Komisia neprijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre dotknutý členský štát v súlade s postupmi uvedenými v pododdiele 5.5. Na základe toho Komisia v zásade nebude posudzovať notifikácie schém regionálnej pomoci, ktoré sa majú uplatňovať po 30. júni 2014, alebo notifikácie individuálnej pomoci, ktoré sa majú poskytnúť po tomto dátume predtým, ako prijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre dotknutý členský štát.

190.

Komisia je toho názoru, že vykonávanie týchto usmernení povedie k zásadným zmenám pravidiel, ktoré sa uplatňujú na regionálnu pomoc v Únii. Okrem toho vzhľadom na zmenené ekonomické a sociálne podmienky v Únii sa ukazuje, že je nevyhnutné skúmať, či všetky schémy regionálnej pomoci sú ešte stále odôvodnené a účinné vrátane schém investičnej a prevádzkovej pomoci.

191.

Z týchto dôvodov Komisia navrhuje členským štátom tieto primerané opatrenia podľa článku 108 ods. 1 zmluvy:

a)	členské štáty musia obmedziť uplatňovanie všetkých existujúcich schém regionálnej pomoci, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie o skupinových výnimkách, a všetkých máp regionálnej pomoci, ktorá má byť poskytnutá 30. júna 2014 alebo pred týmto dátumom;

členské štáty musia upraviť ostatné existujúce horizontálne schémy pomoci, v ktorých sa stanovuje osobitné zaobchádzanie v prípade pomoci na projekty v podporovaných oblastiach s cieľom zabezpečiť, aby pomoc, ktorá bude poskytnutá po 30. júni 2014, bola v súlade s mapou regionálnej pomoci platnou v deň poskytnutia pomoci;

c)	členské štáty by mali potvrdiť, že akceptujú uvedené návrhy do 31. decembra 2013.

7. PODÁVANIE SPRÁV A MONITOROVANIE

192.	V súlade s nariadením Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES a nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, musia členské štáty predkladať Komisii ročné správy.

193.	Členské štáty poskytnú Komisii informácie o každej individuálnej pomoci presahujúcej 3 mil. EUR, ktorá sa v rámci schémy poskytla, vo formáte ustanovenom v prílohe VI, a to do 20 pracovných dní odo dňa, ku ktorému sa pomoc poskytla.

194.

Členské štáty musia uchovávať podrobné záznamy týkajúce sa všetkých opatrení pomoci. Takéto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na potvrdenie, že podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnych intenzít pomoci boli splnené. Tieto záznamy sa musia uchovávať po dobu 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť Komisii.

8. PRESKÚMANIE

195.	Komisia sa môže rozhodnúť kedykoľvek zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo s cieľom zohľadniť iné politiky Únie a medzinárodné záväzky alebo z akýchkoľvek opodstatnených dôvodov.

(1) Oblasti oprávnené na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ktoré sa bežne uvádzajú ako oblasti „a“, majú v zmysle hospodárskeho rozvoja tendenciu byť viac znevýhodnené v rámci Únie. Oblasti oprávnené podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ktoré sú uvedené ako oblasti „c“, majú takisto tendenciu byť znevýhodnenými oblasťami, hoci v menšej miere.

(2) Regionálne doplnkové sumy pre pomoc poskytnutú na takéto účely sa preto za regionálnu pomoc nepovažujú.

(3) Každý členský štát môže určiť tieto oblasti v rámci mapy regionálnej pomoci na základe podmienok stanovených v oddiele 5.

(4) V tejto súvislosti pozri vec 730/79, Philip Morris, Zb. 1980, s. 2671, bod 17 a vec C-169/95, Španielsko/Komisia, Zb. 1997, s. I-148, bod 20.

(5) V tejto súvislosti pozri vec T-380/94, AIUFFASS a AKT/Komisia, Zb. 1996, s. II-2169, bod 54.

(6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP), COM(2012) 209 final.

(7) Ako je uvedené v prílohe IV.

(8) Ako je uvedené v prílohe IV.

(9) Po uplynutí platnosti rámca pre štátnu pomoc pre stavbu lodí 31. decembra 2013 (Ú. v. EÚ C 364, 14.12.2011, s. 9.) sa tieto usmernenia budú vzťahovať aj na regionálnu pomoc na stavbu lodí.

(10) Na ne sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s 22).

(11) Štátna pomoc pre primárnu produkciu, spracovanie a uvádzanie na trh poľnohospodárskych produktov, ktorých výsledkom sú poľnohospodárske produkty uvedené v prílohe I k zmluve, a pre lesné hospodárstvo podlieha pravidlám ustanoveným v usmerneniach týkajúcich sa štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva.

(12) Doprava znamená dopravu cestujúcich lietadlom, námornú dopravu, cestné, železničné a vnútrozemské vodné alebo nákladné dopravné služby v prenájme alebo za odmenu.

(13) Usmernenia Spoločenstva k uplatňovaniu článkov 92 a 93 Zmluvy o ES a článku 61 Dohody o EHP na štátnu pomoc v odvetví letectva (Ú. v. ES C 350, 10.12.1994, s. 5), usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (Ú. v. EÚ C 312, 9.12. 2005, s. 1.), ktoré boli zmenené alebo nahradené.

(14) Komisia posúdi zlučiteľnosť štátnej pomoci odvetviu energetiky na základe budúcich usmernení pre pomoc pre oblasť energetiky a životného prostredia, ktorými sa zmenia súčasné usmernenia pre štátnu pomoc pre ochranu životného prostredia, pričom sa budú zohľadňovať konkrétne nevýhody oblastí, ktorým je poskytovaná pomoc.

(15) Oznámenie Komisie – Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (Ú. v. EÚ C 25, 26.1.2013, s. 1).

(16) Ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2009, s. 1).

(17) Pozri bod 20 písm. i).

(18) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(19) Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2, ktorý bol rozšírený Ú. v. EÚ C 156, 9.7.2009, s. 3 a Ú. v. EÚ C 296, 2.10.2012, s. 3. Ako je objasnené v bode 20 týchto usmernení, vzhľadom na to, že samotná existencia firmy nachádzajúcej sa v ťažkostiach je ohrozená, takúto firmu nemožno považovať za prostriedok na podporu iných cieľov verejnej politiky, dokým sa nezabezpečí jej životaschopnosť.

(20) Pozri v tejto súvislosti spojené veci T-244/93 a T-486/93, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev (Zb. 1995, s. II-02265).

(21) V súčasnosti: Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, Saint-Martin, Azory, Madeira a Kanárske ostrovy. V súlade s rozhodnutím Európskej rady 2010/718/EÚ z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 325, 9.12.2010, s. 4) od 1. januára 2012 Svätý Bartolomej prestal byť najvzdialenejším regiónom a stal sa zámorskou krajinou alebo územím podľa štvrtej časti zmluvy. V súlade s rozhodnutím Európskej Rady 2012/419/EÚ z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131) od 1. januára 2014 Mayotte prestane byť zámorskou krajinou alebo územím a stane sa najvzdialenejším regiónom.

(22) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(23) Komisia plánuje z notifikačnej povinnosti vyňať pomoc ad hoc pre infraštruktúru, ktorá spĺňa podmienky zlučiteľnosti podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, a to napriek skutočnosti, že sa neposkytuje ako súčasť schémy.

(24) Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

(25) Pozri bod 20 písm. n).

(26) Pozri napríklad vec C-156/98 Nemecko/Komisia (Zb. 2000, s. I-6857, bod 78) a vec C-333/07 Régie Networks/Rhone Alpes Bourgogne (Zb. 2008, s. I10807, body 94 – 116).

(27) Pozri vec C-225/91 Matra/Komisia (Zb. 1993, s I-3203, bod 42).

(28) V prípade infraštruktúry v oblasti širokopásmových sietí musia byť príjemcovia pomoci vybraní na základe súťažného výberového procesu podľa bodu 78 písm. c) a d) usmernení o širokopásmových sieťach, pozri poznámku pod čiarou č. 15.

(29) Pozri prílohu V k týmto usmerneniam.

(30) Povinnosť udržať investíciu v dotknutej oblasti aspoň po dobu 5 rokov (3 roky v prípade MSP) by nemala brániť výmene zariadenia alebo vybavenia, ktoré počas tohto obdobia zastará alebo sa poškodí, za podmienky, že ekonomická činnosť zostane v dotknutej oblasti počas minimálneho obdobia zachovaná. Regionálnu pomoc však nemožno poskytnúť na účely výmeny daného zariadenia alebo vybavenia.

(31) Požiadavka na vlastný príspevok vo výške 25 % v bode 38 sa nevzťahuje na investičnú pomoc poskytovanú na investície v najvzdialenejších regiónoch, kde môžu maximálne intenzity pomoci presiahnuť 75 % EHG a v prípade MSP dosiahnuť úroveň až 90 % podľa bodu 173 týchto usmernení.

(32) Netýka sa to napríklad zvýhodnených pôžičiek, verejných pôžičiek do kmeňového kapitálu alebo verejných účastí, ktoré nespĺňajú zásady investovania v trhovom hospodárstve, štátnych záruk, ktoré obsahujú prvky pomoci, ani verejnej podpory poskytnutej v rozsahu pravidla de minimis.

(33) Pomoc ad hoc podlieha tým istým požiadavkám ako individuálna pomoc a poskytuje sa na základe schémy, pokiaľ nie je uvedené inak.

(34) Ak sa však budúci vývoj v oblasti nákladov a príjmov vyznačuje vysokým stupňom neistoty a v súvislosti s údajmi panuje silná asymetria, verejný orgán môže tiež chcieť prijať vzory náhrad, ktoré nemajú výlučne charakter ex ante, ale tvoria skôr mix ex ante a ex post (napr. využívaním spätného získavania, aby sa umožnilo zdieľanie neočakávaných ziskov).

(35) Na základe takýchto investícií sa môžu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu ďalších investícií, ktoré sú uskutočniteľné bez ďalšej pomoci.

(36) Pozri prílohu V.

(37) V prípade pomoci ad hoc je potrebné okrem požiadaviek oddielu 3.5.2 dodržať aj požiadavky ustanovené v bodoch 64 – 67 týchto usmernení.

(38) Kontrafaktuálne scenáre sú uvedené v bode 61.

(39) Čistá súčasná hodnota projektu je rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym peňažným tokom v priebehu trvania investície, ktoré sú diskontované na ich súčasnú hodnotu (zvyčajne s využitím kapitálových nákladov).

(40) Miera vnútornej návratnosti nie je založená na účtovných príjmoch v danom roku, zohľadňuje však budúce peňažné toky, ktorých príjem investor očakáva počas celkového trvania investície. Je definovaná ako diskontná miera, pri ktorej sa NPV peňažných tokov rovná nule.

(41) Pozri pododdiel 5.4 o mapách regionálnej pomoci.

(42) Zníženie rozsahu intenzít pomoci je dôsledkom mechanizmu, ktorý je opísaný v bode 20 písm. c).

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Návrh nariadenia Komisie, KOM (2011) 611 ERDF/ETC.

(44) Uvedené v bode 20 písm. h) a i).

(45) Vrátane prípadov, keď sa notifikujú schémy prevádzkovej pomoci na predĺženie existujúcich opatrení pomoci.

(46) Na účely tohto ustanovenia Komisia použije štandardný uplatniteľný strop pomoci v oblastiach „c“ hraničiacich s oblasťami „a“ bez ohľadu na zvýšené intenzity pomoci podľa bodu 176.

(47) K takýmto prekážkam pre vstup na trh patria právne prekážky (najmä práva duševného vlastníctva), úspory z rozsahu a rozšírenia sortimentu, prekážky v prístupe k sieťam a infraštruktúre. Ak sa pomoc týka trhu, na ktorom je príjemca pomoci etablovaný, môžu prekážky pre vstup posilniť potenciálnu značnú trhovú silu príjemcu pomoci, a tak aj možné negatívne účinky trhovej sily.

(48) Ak na trhu pôsobia silní odberatelia, je menej pravdepodobné, že príjemca pomoci bude môcť zvýšiť ceny voči týmto silným odberateľom.

(49) Tieto informácie by mali byť pravidelne aktualizované (napríklad každých šesť mesiacov) a dostupné vo voľne použiteľných formátoch.

(50) Takúto spoločnú metodiku môže poskytnúť Komisia.

(51) Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(52) Tento strop je stanovený na základe údajov Eurostatu o počte obyvateľov za rok 2010. Strop bude zodpovedať 47,00 % obyvateľstva EÚ 28 po pristúpení Chorvátska k Únii.

(53) Rozsudok zo 14. októbra 1987 vo veci 248/84 Nemecko/Komisia (Zb. 1987, s. 4036, bod 19); rozsudok zo 14. januára 1997 vo veci C-169/95 Španielsko/ Komisia (Zb. 1997, s. I-148, bod 15); a rozsudok zo 7. marca 2002 vo veci C-310/99 Taliansko/ Komisia (Zb. 2002, s. I-2289, bod 77).

(54) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 13, 18.1.2011, s. 3). Údaje použité v týchto usmerneniach sú založené na nomenklatúre NUTS 2010.

(55) Odkaz na regióny s HDP na obyvateľa pod 75 % priemeru [Spoločenstva] bol zavedený oznámením Komisie o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc (Ú. v. ES C 212, 12.8.1988, s. 2).

(56) Vo všetkých nasledovných odkazoch na HDP na obyvateľa sa HDP meria v PPS.

(57) Údaje sa vzťahujú na obdobie rokov 2008 – 2010. Vo všetkých nasledovných odkazoch na HDP na obyvateľa vo vzťahu, k priemeru EÚ 27 sa údaje zakladajú na priemere regionálnych údajov Eurostatu za obdobie rokov 2008 – 2010.

(58) Rozsudok zo 14. októbra 1987 vo veci 248/84 Nemecko/Komisia (Zb, 1987, s. 4036, bod 19).

(59) Zoznam oblastí „a“ bol zmenený a doplnený v roku 2011 [pozri oznámenie Komisie o preskúmaní stavu štátnej pomoci a stropu pomoci regiónov so štatistickým účinkom za obdobie 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 (Ú. v. EÚ C 222, 17.8.2010, s. 2)].

(60) Vzhľadom na to, že bývalé oblasti „a“ boli určené na základe regiónov NUTS 2 uvedených v nomenklatúre NUTS 2003, iba tie regióny, ktoré boli oblasťami „a“ v období rokov 2011 – 2013 možno určiť ako vopred vymedzené oblasti „c“ bez ohľadu na zmeny zavedené pre tieto regióny nomenklatúrou NUTS 2006 alebo nomenklatúrou NUTS 2010.

(61) Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(62) Pozri http://www.efsf.europa.eu/about/legal-documents/index.htm

(63) Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(64) Zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu.

(65) Tento prvok bezpečnostnej siete sa vzťahuje na Cyprus a Luxembursko.

(66) Toto minimálne pokrytie obyvateľstva sa vzťahuje na Holandsko.

(67) Táto hranica počtu obyvateľov sa zníži na 50 000 obyvateľov pre členské štáty, ktoré majú pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ menej ako 1 milión obyvateľov, alebo na 10 000 obyvateľov pre členské štáty, ktorých celoštátny počet obyvateľov je nižší ako 1 milión obyvateľov.

(68) V súvislosti s nezamestnanosťou by výpočty mali byť založené na regionálnych údajoch uverejnených vnútroštátnym štatistickým úradom za použitia priemeru za posledné tri roky, za ktoré sú tieto údaje k dispozícii (v čase notifikácie mapy regionálnej pomoci). Okrem prípadov, keď je v týchto usmerneniach uvedené inak, sa miera nezamestnanosti v súvislosti s celoštátnym priemerom vypočíta na tomto základe.

(69) Pri určovaní toho, či takéto ostrovy a susediace oblasti majú HDP na obyvateľa pod priemerom alebo na úrovni priemeru EÚ 27, členský štát môže použiť údaje poskytnuté jeho vnútroštátnym štatistickým úradom alebo iným uznávaným zdrojom.

(70) Pri určovaní toho, či takéto ostrovy alebo susediace oblasti majú HDP na obyvateľa pod priemerom alebo na úrovni priemeru EÚ 27, členský štát môže použiť údaje poskytnuté jeho vnútroštátnym štatistickým úradom alebo iným uznávaným zdrojom.

(71) Táto hranica počtu obyvateľov sa zníži na 25 000 obyvateľov pre členské štáty, ktoré majú pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ menej ako 1milión obyvateľov, alebo na 10 000 obyvateľov pre členské štáty, ktorých celkový počet obyvateľov je nižší ako 1 milión obyvateľov, alebo na 5 000 obyvateľov pre ostrovy alebo susediace oblasti, ktoré sa vyznačujú podobnou geografickou izoláciou.

(72) Na účely uplatnenia kritéria 5 musí členský štát preukázať splnenie príslušných podmienok porovnaním dotknutých oblastí so situáciou ostatných oblastí v tom istom členskom štáte alebo v iných členských štátoch na základe sociálno-ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa štrukturálnych obchodných štatistík, trhov práce, účtov domácností, vzdelania alebo iných podobných ukazovateľov. Na tento účel členský štát môže použiť údaje poskytnuté jeho vnútroštátnym štatistickým úradom alebo iné uznané zdroje.

(73) Členský štát môže použiť oblasti LAU 1 namiesto oblastí LAU 2, ak tieto oblasti LAU 1 majú nižší počet obyvateľov ako oblasť LAU 2, ktorej sú súčasťou.

(74) Členský štát však môže určiť časti oblasti LAU 2 (alebo oblasti LAU 1) za predpokladu, že počet obyvateľov príslušnej oblasti LAU je vyšší ako minimálny počet obyvateľov potrebný pre susediace oblasti podľa kritérií 1 alebo 5 (vrátane zníženej hranice počtu obyvateľov pre tieto kritéria) a že počet obyvateľov častí oblasti LAU predstavuje aspoň 50 % minimálneho počtu obyvateľov potrebného podľa príslušného kritéria.

(75) V prípade ostrovov administratívne hranice zahŕňajú námorné hranice s ostatnými správnymi jednotkami príslušného členského štátu.

(76) Zvýšené intenzity pomoci pre MSP sa nebudú vzťahovať na pomoc poskytovanú na veľké investičné projekty.

(77) Pozri prílohu I.

(78) Na účely tohto ustanovenia Komisia použije najnovšie údaje o HDP na obyvateľa uverejnené Eurostatom na úrovni NUTS 2 na základe trojročného priemeru.

(79) Vymedzený na základe nomenklatúry NUTS v platnosti v čase preskúmania.

(80) Upravený strop počtu obyvateľov sa vypočíta na základe údajov o obyvateľstve použitých na zostavenie počiatočnej mapy.

(81) Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(82) Ú. v. EÚ C 223, 16.9.2009, s. 3.

(83) Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).

PRÍLOHA I

Pokrytie regionálnej pomoci podľa členských štátov na obdobie rokov 2014 – 2020

Belgicko	Regióny NUTS	HDP na osobu (1)	Percento z celkového počtu obyvateľov (2)
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	BE32 Prov. Hainaut	77,33	12,06 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	17,89 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	29,95 %

Bulharsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	BG31 Северозападен/Severozapaden	27,00	11,88 %
	BG32 Северен централен/Severen tsentralen	29,33	12,06 %
	BG33 Североизточен/Severoiztochen	36,33	13,08 %
	BG34 Югоизточен/Yugoiztochen	36,00	14,75 %
	BG41 Югозападен/Yugozapaden	74,33	28,05 %
	BG42 Южен централен/Yuzhen tsentralen	30,00	20,19 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Česká republika	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	CZ02 Střední Čechy	73,00	11,95 %
	CZ03 Jihozápad	69,33	11,50 %
	CZ04 Severozápad	64,33	10,87 %
	CZ05 Severovýchod	65,67	14,36 %
	CZ06 Jihovýchod	73,33	15,86 %
	CZ07 Střední Morava	64,67	11,72 %
	CZ08 Moravskoslezsko	68,00	11,83 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	88,10 %

Dánsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	7,97 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	7,97 %

Nemecko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	DE40 Brandenburg (3)	81,67	1,37 %
	DE80 Mecklenburg-Vorpommern	80,00	2,01 %
	DED2 Dresden	86,00	1,99 %
	DED4 Chemnitz	81,33	1,88 %
	DEE0 Sachsen-Anhalt (3)	81,67	1,89 %
	DEG0 Thüringen	78,67	2,74 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	13,95 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	25,85 %

Estónsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	EE00 Eesti	65,00	100,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Írsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	51,28 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	51,28 %

Grécko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	EL11 Aνατολική Μακεδονία, Θράκη/Anatoliki Makedonia, Thraki	68,00	5,36 %
	EL12 Κεντρική Μακεδονία/Kentriki Makedonia	72,33	17,29 %
	EL14 Θεσσαλία/Thessalia	69,33	6,51 %
	EL21 Ήπειρος/Ipeiros	63,33	3,17 %
	EL23 Δυτική Ελλάδα/Dytiki Ellada	65,00	6,59 %
	EL25 Πελοπόννησος/Peloponnisos	74,00	5,22 %
	EL41 Βόρειο Αιγαίο/Voreio Aigaio	75,00	1,77 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	EL13 Δυτική Μακεδονία/Dytiki Makedonia	83,67	2,59 %
	EL22 Ιόνια Νησιά/Ionia Nisia	82,67	2,07 %
	EL43 Κρήτη/Kriti	83,33	5,42 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (riedko osídlené oblasti)	EL243 Ευρυτανία/Evrytania		0,17 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	43,84 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020			100,00 %

Španielsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	ES43 Extremadura	70,67	2,35 %
Oblasti „a“	ES70 Canarias	87,33	4,55 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	ES11 Galicia	91,33	5,94 %
	ES42 Castilla-La Mancha	82,33	4,43 %
	ES61 Andalucía	78,00	17,88 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (riedko osídlené oblasti)	ES242 Teruel	—	0,31 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (riedko osídlené oblasti)	ES417 Soria	—	0,20 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	33,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	68,66 %

Francúzsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	FR91 Guadeloupe	60,67	0,69 %
	FR92 Martinique	73,67	0,61 %
	FR93 Guyane	52,33	0,36 %
	FR94 Réunion	68,00	1,27 %
	Saint-Martin (4)	:	:
	Mayotte (4)	:	:
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	21,24 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	24,17 %

Taliansko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	ITF3 Campania	65,67	9,64 %
	ITF4 Puglia	67,67	6,76 %
	ITF5 Basilicata	72,67	0,97 %
	ITF6 Calabria	66,67	3,32 %
	ITG1 Sicilia	67,33	8,34 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	5,03 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	34,07 %

Cyprus	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	50,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	50,00 %

Lotyšsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	LV00 Latvija	55,33	100,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Litva	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	LT00 Lietuva	61,33	100,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Luxembursko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	8,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	8,00 %

Maďarsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	HU21 Közép-Dunántúl	56,33	10,96 %
	HU22 Nyugat-Dunántúl	62,67	9,96 %
	HU23 Dél-Dunántúl	44,33	9,44 %
	HU31 Észak-Magyarország	40,00	12,02 %
	HU32 Észak-Alföld	41,00	14,87 %
	HU33 Dél-Alföld	42,67	13,13 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	6,33 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	76,71 %

Malta	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	MT00 Malta	83,67	100,00 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Holandsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	7,5 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	7,5 %

Rakúsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	25,87 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	25,87 %

Poľsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	PL11 Łódzkie	55,00	6,65 %
	PL21 Małopolskie	51,33	8,65 %
	PL22 Śląskie	64,33	12,15 %
	PL31 Lubelskie	40,67	5,64 %
	PL32 Podkarpackie	40,67	5,51 %
	PL33 Świętokrzyskie	46,33	3,32 %
	PL34 Podlaskie	43,67	3,11 %
	PL41 Wielkopolskie	62,67	8,94 %
	PL42 Zachodniopomorskie	52,67	4,43 %
	PL43 Lubuskie	51,00	2,65 %
	PL51 Dolnośląskie	65,33	7,53 %
	PL52 Opolskie	49,00	2,70 %
	PL61 Kujawsko-Pomorskie	50,67	5,42 %
	PL62 Warmińsko-Mazurskie	44,33	3,74 %
	PL63 Pomorskie	57,33	5,85 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	PL12 Mazowieckie	96,00	13,70 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Portugalsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	PT11 Norte	63,67	35,19 %
	PT16 Centro (PT)	66,00	22,36 %
	PT18 Alentejo	72,33	7,06 %
	PT20 Região Autónoma dos Açores	74,33	2,31 %
	PT30 Região Autónoma da Madeira	104,00	2,33 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	15,77 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	85,02 %

Rumunsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	RO11 Nord-Vest	42,33	12,68 %
	RO12 Centru	45,00	11,77 %
	RO21 Nord-Est	29,33	17,30 %
	RO22 Sud-Est	37,67	13,09 %
	RO31 Sud – Muntenia	39,33	15,21 %
	RO41 Sud-Vest Oltenia	35,67	10,45 %
	RO42 Vest	52,00	8,94 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	RO32 București – Ilfov	113,00	10,56 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Slovinsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	SI01 Vzhodna Slovenija	71,67	52,92 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (predtým oblasti „a“)	SI02 Zahodna Slovenija	104,00	47,08 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	100,00 %

Slovensko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	SK02 Západné Slovensko	68,33	34,37 %
	SK03 Stredné Slovensko	58,67	24,87 %
	SK04 Východné Slovensko	49,67	29,24 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	88,48 %

Fínsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred vymedzené oblasti „c“ (riedko osídlené oblasti)	FI1D1 Etelä-Savo	—	2,89 %
	FI1D2 Pohjois-Savo	—	4,63 %
	FI1D3 Pohjois-Karjala	—	3,09 %
	FI1D4 Kainuu	—	1,54 %
	FI1D5 Keski-Pohjanmaa	—	1,27 %
	FI1D6 Pohjois-Pohjanmaa	—	7,34 %
	FI1D7 Lappi	—	3,42 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	1,85 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	26,03 %

Švédsko	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Vopred vymedzené oblasti „c“ (riedko osídlené oblasti)	SE312 Dalarnas län	—	2,94 %
	SE321 Västernorrlands län	—	2,58 %
	SE322 Jämtlands län	—	1,35 %
	SE331 Västerbottens län	—	2,75 %
	SE332 Norrbottens län	—	2,64 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	12,26 %

Spojené kráľovstvo	Regióny NUTS	HDP na osobu	Percento z celkového počtu obyvateľov
Oblasti „a“	UKK3 Cornwall and the Isles of Scilly	72,67	0,86 %
Oblasti „a“	UKL1 West Wales and The Valleys	69,67	3,05 %
Vopred vymedzené oblasti „c“ (riedko osídlené oblasti)	UKM61 Caithness & Sutherland and Ross & Cromarty	—	0,15 %
	UKM63 Lochaber, Skye & Lochalsh, Arran & Cumbrae and Argyll & Bute	—	0,16 %
	UKM64 Eilean Siar (Western Isles)	—	0,04 %
Vopred nevymedzené oblasti „c“	—	—	22,79 %
Celkové pokrytie obyvateľstva na obdobie rokov 2014 – 2020	—	—	27,05 %

(1) Merané v PPS, trojročný priemer za obdobie rokov 2008 – 2010 (EU 27 = 100).

(2) Podľa údajov Eurostatu o počte obyvateľov za rok 2010.

(3) Iba časť regiónu DE40 Brandenburg zodpovedajúca bývalému regiónu NUTS 2 DE41 Brandenburg – Nordost a časť regiónu DEE0 Sachsen-Anhalt zodpovedajúca bývalým regiónom NUTS 3 DEE1 Dessau a DEE3 Magdeburg (ako je uvedené v nomenklatúre NUTS 2003) sú zahrnuté ako vopred vymedzené oblasti „c“. Pri notifikácii mapy regionálnej pomoci a s cieľom uľahčiť hodnotenie v polovici obdobia plánované na úrovni NUTS 2 v pododdiele 5.6.2 týchto usmernení sa Nemecko môže rozhodnúť určiť ako vopred vymedzené oblasti „c“ celé regióny NUTS 2 DE40 Brandenburg a DEE0 Sachsen-Anhalt, za predpokladu, že percento celkového počtu obyvateľov k dispozícii pre vopred nevymedzené oblasti „c“ sa náležite zníži.

(4) Saint-Martin a Mayotte sú najvzdialenejšie regióny, nie sú však zahrnuté do nomenklatúry NUTS z roku 2010, keďže ich štatút sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov zmenil v roku 2007 v prvom prípade a v roku 2011 v druhom prípade. Na určenie maximálnej intenzity pomoci uplatniteľnej v týchto dvoch najvzdialenejších regiónoch môže Francúzsko použiť údaje poskytnuté jeho vnútroštátnym štatistickým úradom alebo iné uznané zdroje.

PRÍLOHA II

Metóda, ktorá sa použije na prideľovanie pokrytia v prípade vopred nevymedzených oblastí „c“ v rámci členských štátov

Komisia určí pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ pre každý dotknutý členský štát uplatnením tejto metódy:

V prípade každého členského štátu Komisia určí tie regióny NUTS 3 v dotknutom členskom štáte, ktoré sa nenachádzajú v žiadnej z týchto oblastí:

—	oprávnené oblasti „a“ uvedené v prílohe I,

—	bývalé oblasti „a“ uvedené v prílohe I,

—	riedko osídlené oblasti uvedené v prílohe I.

V rámci regiónov NUTS 3 oblasti určené podľa kroku 1 Komisia určí tie, ktoré majú buď:

—	HDP na obyvateľa (1) nižšie alebo rovné ako rozdielový prah vnútroštátneho HDP na obyvateľa (2) alebo

—	mieru nezamestnanosti (3) vyššiu alebo rovnú ako rozdielový prah vnútroštátnej miery nezamestnanosti (4) alebo vyššiu alebo rovnú ako 150 % vnútroštátneho priemeru alebo

—	HDP na obyvateľa nižšie alebo rovné 90 % priemeru EÚ 27 alebo

—	mieru nezamestnanosti nad alebo na úrovni 125 % priemeru EÚ 27.

Prídel pokrytia vopred nevymedzených oblastí „c“ pre členský štát i (A i ) sa určuje v súlade s týmto vzorcom (vyjadrený ako percento počtu obyvateľov EU 27):

kde:

p i je počet obyvateľov (5) regiónov NUTS 3 v členskom štáte i určených podľa kroku 2.

P je súčet počtu obyvateľov regiónov NUTS 3 v EÚ – 27 určených podľa kroku 2.

(1) Všetky údaje o HDP na obyvateľa, ktoré sú uvedené v tejto prílohe, sú založené na priemernej hodnote za posledné tri roky, za ktoré sú k dispozícii údaje Eurostatu, t. j. v prípade HDP na obyvateľa za obdobie rokov 2008 – 2010.

(2) Vnútroštátny rozdielový prah HDP na obyvateľa pre členský štát i (TG i ) sa určí v súlade s týmto vzorcom (vyjadrený ako percento vnútroštátneho HDP na obyvateľa):

Formula

kde: g i je HDP na obyvateľa členského štátu i vyjadrený ako percento priemeru EÚ 27.

(3) Všetky údaje o nezamestnanosti uvedené v tejto prílohe sú založené na priemere za posledné tri roky, za ktoré sú k dispozícii údaje Eurostatu, t. j. za obdobie rokov 2010 – 2012. Tieto údaje však neobsahujú informácie na úrovni NUTS 3, preto sa použijú údaje o nezamestnanosti pre región NUTS 2, v ktorom sa tieto regióny NUTS 3 nachádzajú.

(4) Vnútroštátny rozdielový prah miery nezamestnanosti v prípade členského štátu i (TU i ) sa určuje v súlade s týmto vzorcom (vyjadrený ako percento vnútroštátnej miery nezamestnanosti):

Formula

kde: u i je vnútroštátna miera nezamestnanosti členského štátu i vyjadrená ako percento priemeru EÚ 27.

(5) Počty obyvateľov regiónov NUTS 3 sa určujú na základe údajov o počte obyvateľov používaných Eurostatom na výpočet regionálneho HDP na obyvateľa za rok 2010.

PRÍLOHA III

Formulár na poskytnutie informácií o mapách regionálnej pomoci

Členské štáty musia v prípade potreby poskytnúť informácie o každej z týchto kategórií oblastí navrhnutých na označenie:

—	oblasti „a“,

—	bývalé oblasti „a“,

—	riedko osídlené oblasti,

—	vopred nevymedzené oblasti „c“ označené na základe kritéria 1,

—	vopred nevymedzené oblasti „c“ označené na základe kritéria 2,

—	vopred nevymedzené oblasti „c“ označené na základe kritéria 3,

—	vopred nevymedzené oblasti „c“ označené na základe kritéria 4,

—	vopred nevymedzené oblasti „c“ označené na základe kritéria 5.

V rámci každej kategórie musí príslušný členský štát poskytnúť tieto informácie o každej navrhnutej oblasti:

—	určenie oblasti (použitím kódu regiónu na úrovni NUTS 2 alebo NUTS 3 danej oblasti, kódu LAU 2 alebo LAU 1 danej oblasti, ktorá tvorí susediacu oblasť, alebo iných úradných označení dotknutých správnych jednotiek),

—	navrhnutá intenzita pomoci v danej oblasti na obdobie rokov 2014 – 2020 alebo v prípade bývalých oblastí „a“ na obdobie rokov 2014 – 2017 a 2018 – 2020 (v prípade potreby uvedením akéhokoľvek zvýšenia intenzity pomoci podľa bodov 173, 175 alebo 176 a 177),

—	celkový počet obyvateľov danej oblasti uvedený v bode 170.

3.	V prípade riedko osídlených oblastí a vopred nevymedzených oblastí označených na základe kritérií 1 až 5 musí členský štát poskytnúť primeraný dôkaz o tom, že bola splnená každá z uplatniteľných podmienok stanovených v bodoch 161 a 168 až 170.

PRÍLOHA IV

Vymedzenie oceliarskeho odvetvia

Na účely týchto usmernení „oceliarske odvetvie“ znamená všetky činnosti súvisiace s výrobou jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:

a)	ingoty a zliatiny železa: surové železo pre oceliarstvo, zlievarenské a ostatné surové železo, zrkadlovina a vysokouhlíkový feromangán, bez ostatných zliatin železa;

surové výrobky a polotovary zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele: tekutá oceľ liata alebo neliata do ingotov vrátane ingotov na kovanie, polotovary: sochory, bloky a ploštiny; predvalky a plechové tyče; za tepla valcované finálne výrobky zo železa, okrem výroby tekutej ocele na odlievanie z malých a stredne veľkých zlievarní;

hotové výrobky vyrábané za tepla zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele: koľajnice, pražce, lodiarenské platne, samostatné platne, stropné nosníky, hrubé profily 80 mm a viac, štetovnice, tyče a profily do 80 mm a plocháče do 150 mm, valcovaný drôt, kruhové a štvorcové produkty pre rúry, za tepla valcované pruhy a pásy (vrátane pásov pre rúry), za tepla valcované plechy (povlakované alebo nepovlakované), tabule a plechy hrúbky 3 mm a viac, univerzálne tabule hrúbky 150 mm a viac, okrem drôtu a výrobkov z drôtu, hladkých tyčí a železných odliatkov;

d)	hotové výrobky dorábané za studena: pocínované plechy, olovené plechy, čierne plechy, pozinkované plechy, ostatné povlakované plechy, za studena valcované plechy, elektroplechy a pásy na pocínovanie, za studena valcované plechy vo zvitkoch a v pásoch;

e)	rúry: všetky bezšvové oceľové rúry, zvárané oceľové rúry s priemerom nad 406,4 mm.

Vymedzenie odvetvia syntetických vlákien

Na účely týchto usmernení „odvetvie syntetických vlákien“ znamená:

a)	extrudovanie/texturizácia všetkých generických typov vlákien a priadze na báze polyesteru, polyamidu, akrylového vlákna alebo polypropylénu, bez ohľadu na ich konečné využitie, alebo

b)	polymerizáciu (vrátane polykondenzácie), kedy je na úrovni použitého zariadenia zavedená do extrúzie, alebo

c)	akýkoľvek doplnkový proces súvisiaci so súbežným zavedením kapacity extrudovania/texturizácie potenciálnym príjemcom alebo inou spoločnosťou v skupine, do ktorej patrí a ktorá je obvykle zapojená do tejto osobitnej podnikateľskej činnosti, na úrovni používaných zariadení.

PRÍLOHA V

Formulár žiadosti na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci

Informácie o príjemcovi pomoci:

—	názov, registrovaná adresa hlavného sídla, hlavné odvetvie činnosti (kód NACE),

—	vyhlásenie, že firma sa nenachádza v ťažkostiach, ako je to vymedzené v usmerneniach o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu,

—

vyhlásenie týkajúce sa pomoci (de minimis aj štátnej pomoci) už poskytnutej na iné projekty za posledné 3 roky v rovnakej oblasti NUTS 3, kde bude nová investícia umiestnená, vyhlásenie týkajúce sa regionálnej pomoci, ktorá bola poskytnutá alebo sa má poskytnúť na rovnaký projekt inými orgánmi poskytujúcimi pomoc,

—	vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, či spoločnosť ukončila rovnakú alebo podobnú činnosť v EHP v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich dátumu tohto formulára žiadosti,

—	vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, či spoločnosť v okamihu žiadania o pomoc má v úmysle ukončiť takúto činnosť v priebehu dvoch rokov od ukončenia investície, ktorá sa má financovať.

Informácie o projekte/činnosti, ktorá sa má podporiť:

—	stručný opis projektu/činnosti,

—	stručný opis očakávaných pozitívnych účinkov na dotknutú oblasť (napr. počet vytvorených alebo udržaných pracovných miest, činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, činnosť v oblasti vzdelávania, vytvorenie zoskupenia),

—	príslušný právny základ (vnútroštátny, EÚ alebo obidva),

—	plánovaný dátum začatia a ukončenia projektu/činnosti,

—	lokalita (lokality), v ktorej sa projekt uskutočňuje.

Informácie o financovaní projektu/činnosti:

—	investície alebo iné náklady s ním súvisiace, analýza nákladov a prínosov notifikovaných opatrení pomoci,

—	celkové oprávnené náklady,

—	výška pomoci potrebná na uskutočnenie projektu/činnosti,

—	intenzita pomoci.

Informácie o potrebe poskytnúť pomoc a jej očakávanom dosahu:

—	stručné vysvetlenie potreby poskytnúť pomoc a jej dosah na investičné rozhodnutie alebo rozhodnutie o umiestnení, mala by sa uviesť alternatívna investícia alebo umiestnenie v prípade absencie pomoci,

—	vyhlásenie o absencii nevypovedateľnej dohody medzi príjemcom a zmluvnými stranami na uskutočnenie projektu.

PRÍLOHA VI

Formulár na informovanie Komisie podľa bodu 193

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.209.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 209

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 23. júla 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 209/01	Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 - 2020 ( 1 )	1