10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/1

1.1

V predchádzajúcich stanoviskách a pri príprave takzvaného „balíka 20-20-20“ EHSV výslovne podporil využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

1.2

Podporou obnoviteľných zdrojov energie na úrovni EÚ sa majú znížiť emisie CO2 súvisiace s využívaním energie (čím sa má prispieť k európskemu podielu na ochrane podnebia) a má sa znížiť závislosť od dovozu (čím sa má zvýšiť bezpečnosť dodávok).

1.3

Stúpajúci podiel nestálych dodávok z obnoviteľných zdrojov energie vyvolal búrlivé diskusie o technických a hospodárskych dôsledkoch takéhoto prírastku. Na žiadosť írskeho predsedníctva Rady EÚ je teda cieľom predkladaného stanoviska výboru objasniť a sprehľadniť túto problematiku.

1.4

Nad určitý podiel nestálych dodávok energie z obnoviteľných zdrojov v kombinácii energetických zdrojov je potrebné doplniť ďalšie prvky energetickej sústavy: rozšíriť prenosovú sústavu, vybudovať akumulačné zariadenia a záložné kapacity a snažiť sa o flexibilnú spotrebu. Výbor preto odporúča, aby sa dôrazne podporoval vývoj a inštalovanie týchto chýbajúcich prvkov.

1.5

Ak spomenuté prvky nebudú k dispozícii, buď sa dodávaná energia niekedy nebude môcť využívať, alebo bude občas dochádzať k preťaženiu sietí a regulačných sústav. Následkom by bolo neefektívne využívanie inštalovaných zariadení, ohrozenie bezpečnosti energetických dodávok a funkčnosti európskeho energetického trhu.

1.6

Preto sa musia starostlivo (nanovo) určiť pravidlá napájania energie z obnoviteľných zdrojov do siete, aby bola neustále zaistená bezpečnosť dodávok a aby výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov uspokojovala dopyt.

1.7

Ďalšie rozširovanie zariadení na výrobu elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie si naďalej vyžaduje značné investície, aby bolo možné chýbajúce prvky celkovej sústavy vybudovať a prevádzkovať. Výzvou, príležitosťou aj absolútnou nevyhnutnosťou je predovšetkým budovanie a inštalovanie dostatočných celkových akumulačných kapacít.

1.8

Z toho vyplýva, že zvýšené využívanie technológií nestálych obnoviteľných zdrojov energie môže spôsobiť ďalší výrazný nárast nákladov na elektrickú energiu, a pokiaľ sa tieto budú prenášať na spotrebiteľov, mohlo by dôjsť k nárastu cien elektriny o význačný faktor.

1.9

Udržateľná energetická sústava, ktorá bude vo veľkej miere napájaná aj z obnoviteľných zdrojov je jediným dlhodobým riešením pre našu energetickú budúcnosť, aj keď v porovnaní s doterajšími sústavami založenými na fosílnych zdrojoch prináša dodatočné náklady. Takisto treba poznamenať, že zvyšovanie nákladov je nevyhnutné vzhľadom na dohodu začleňovať do nákladov aj externé náklady a prestať dotovať energiu získavanú z fosílnych zdrojov.

1.10

Výbor preto odporúča, aby Komisia nechala vypracovať zodpovedajúcu podrobnú národohospodársku štúdiu k téme predkladaného stanoviska, v ktorej sa kvantitatívne posúdia nezodpovedané otázky.

1.11

Ďalšie hospodárske následky tohto nárastu nákladov môžu mať jednak podobu potenciálneho zníženia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a jednak väčšej záťaže hlavne sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.

1.12

Jestvuje preto vážne riziko ďalšieho presunu priemyselnej výroby do krajín mimo EÚ, v ktorých je energia lacnejšia. Nielenže by sa preto nezvládol boj proti klimatickým zmenám (presun emisií oxidu uhličitého do iných krajín), ale bolo by to aj na úkor hospodárskej výkonnosti a blahobytu Európy.

1.13

Keďže sa okrem toho môžu nevhodnými dotáciami a stimulmi, ktoré sa v jednotlivých európskych krajinách rôznia, vyvolať dodatočné náklady, musí sa otvorene a transparentne diskutovať o celej problematike nákladov, vrátane stratégií využívania alternatívnych zdrojov energie, pričom by sa malo hovoriť aj o otázke externých nákladov rozličných energetických sústav a ich vzájomnej závislosti.

1.14

Takže je potrebná európska energetická politika a európsky vnútorný energetický trh, na základe ktorých by mohol vzniknúť spoľahlivý a dôveryhodný právny rámec umožňujúci investície do energetiky a celoeurópske energetické sústavy, čo je prvotným cieľom snáh o vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva.

1.15

Na to je potrebný účinný a väčšmi trhovo orientovaný nástroj podpory slúžiaci environmentálnym, sociálnym a ekonomickým cieľom, ktorý by odrážal možné externé náklady, bol platný v celej EÚ a umožnil, aby technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie mohli konkurovať na voľnom trhu.

1.16

Týmto nástrojom by mohlo byť primerané oceňovanie emisií oxidu uhličitého (napr. zdaňovanie). Výbor odporúča Komisii, aby spolu s členskými štátmi pripravila zodpovedajúce politické iniciatívy k takémuto nástroju podpory. Potom by sa mohli prestať používať všetky ostatné nástroje na podporu presadzovania rozličných zdrojov energie na trhu.

1.17

Globálny charakter problematiky klimatických zmien a medzinárodná hospodárska integrácia si vyžadujú, aby sa viac zohľadňoval stav svetového hospodárstva a celosvetové emisie CO2. Mimoriadne dôležité sú svetové dohody o opatreniach na ochranu podnebia.

1.18

Dôležitým prvkom ďalšieho postupu by bolo začatie celoeurópskeho verejného dialógu o energetike (európsky dialóg o energetike) ako to bolo načrtnuté v návrhu, ktorý nedávno schválil výbor a privítala Európska komisia. Pred konečnými rozhodnutiami s dlhodobými účinkami je nakoniec potrebná štúdia dosahu Plánu postupu v energetike do roku 2050 na hospodárstvo EÚ a jeho svetovú konkurencieschopnosť.

2.1

Výbor víta žiadosť írskeho predsedníctva Rady, pretože je venovaná vážnemu problému, ktorý je nevyhnutné vyriešiť, ak sa má dosiahnuť cieľ Plánu postupu v energetike do roku 2050. Vo svojich skorších stanoviskách a pri príprave takzvaného „balíka 20-20-20“ výbor výslovne podporil využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

2.2

Okrem toho sa výbor už zaoberal problematikou súvisiacou s predmetom predkladaného stanoviska, napríklad len nedávno vo svojom stanovisku na tému „Integrácia energie z obnoviteľných zdrojov do trhu s energiou“ (CESE 1880/2012). Pritom sa vyslovil za ďalšie budovanie zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, avšak v rámci vyváženej kombinácie rozličných zdrojov energie. Odporučil, aby sa väčší význam pripisoval hospodárskym a sociálnym aspektom a aby sa obmedzil nárast nákladov, predovšetkým prostredníctvom primeraného oceňovania emisií oxidu uhličitého, ktoré by malo byť jediným používaným nástrojom podpory. Tento zásadný postoj je aj základom predkladaného stanoviska.

2.3

Východiskom a obsahovou oporou tohto stanoviska sú aj nasledujúce úvahy:

3.1

Podstatným hospodárskym aspektom všetkých sústav energetických dodávok sú náklady spojené s budovaním a prevádzkou celej sústavy od výrobcu až k spotrebiteľovi a ich vplyv na hospodársku výkonnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu únosnosť.

3.2

V posledných rokoch sa vo všetkých odvetviach energetických dodávok zaznamenal výrazný nárast nákladov. Týkalo sa to fosílnych zdrojov energie, ako je ropa alebo plyn (nárast znásobený daňami a odvodmi), nových jadrových elektrární z dôvodu výrazných nákladov navyše pri bezpečnostných systémoch, ale predovšetkým obnoviteľných zdrojov energie pre ich podstatné dotovanie a mechanizmy na podporu ich presadenia na trhu. K tomu ešte treba pripočítať nepriame náklady obsiahnuté v celkových sústavách, teda náklady na rozvoj sietí, disponibilitu regulačnej energie a záložné resp. rezervné kapacity, a takisto rôzne externé náklady na rozličné energetické technológie.

3.3

Pre rozdiely v dotovaní a/alebo zdaňovaní jednotlivých zdrojov energie v členských štátoch je mimoriadne ťažké a zložité získať za celú EÚ celkový obraz o nákladoch na jednotlivé zdroje energie. Tomuto aspektu sa ešte raz venujeme v 4. časti.

3.4

V tejto časti sa venujeme očakávaným nákladom na rastúci podiel nestálych obnoviteľných zdrojov energie a v nasledujúcej časti ich možným ďalším spätným účinkom na hospodárstvo, čo spájame s odporúčaniami, ako postupovať. Aj keď teda môžu stúpať náklady pri iných zdrojoch energie, aj keď predpoveď vývoja, pokiaľ ide o využívanie fosílnych palív a s nimi súvisiace náklady, vo všeobecnosti odráža diskusie o potenciáli bridlicového plynu a bridlicovej ropy a o podstatných rozdieloch v cenách za energie v členských štátoch EÚ a napr. v USA, a aj keď to môže byť významným činiteľom pri zvažovaní hospodárskych prínosov a rizík zvyšovania počtu inštalovaných zariadení na využívanie nestálych obnoviteľných zdrojov energie, táto časť je zameraná na očakávané náklady zvýšeného využívania týchto nestálych obnoviteľných zdrojov.

3.5

Uznávame, že ide o predbežné hodnotenie, keďže nie je známy žiadny nezávislý a hodnoverný rozbor, ktorý by poskytoval komplexný energeticko-nákladový model a zahŕňal nielen všetky známe externé aspekty, ale by takisto zohľadnil významný vplyv nedávneho vývoja v obstarávaní a výrobe nekonvenčných fosílnych palív. Skôr ako sa prijmú konečné rozhodnutia s dlhodobými účinkami, mala by Komisia obstarať ekonomickú štúdiu dosahu Plánu postupu v energetike do roku 2050 na hospodárstvo EÚ a jej svetovú konkurencieschopnosť. Pritom by sa mal skúmať aj sociálno-ekonomický úžitok obnoviteľných zdrojov energie.

3.6

V diskusii o rozličných zdrojoch energie (najme pri jadrovej energii) zohrávajú významnú úlohu aj ich externé náklady. Aj technológie využívania obnoviteľných zdrojov energie môžu byť spojené s rizikami (napr. pretrhnutie hrádze, jedovaté látky) a externými nákladmi (napr. veľký záber pôdy). Rámec tohto stanoviska však nepostačuje na kvantitatívne zohľadnenie týchto činiteľov a ich vzájomných súvislostí (napr. súvisiace záložné elektrárne spaľujúce fosílne palivá), ale malo by sa o nich diskutovať v budúcnosti.

3.7

Pri ďalšom budovaní nestálych obnoviteľných zdrojov energie budú nepriame náklady na sústavy prevyšovať priame náklady príslušných zariadení na výrobu elektrickej energie. Priame náklady zariadení na výrobu elektrickej energie síce výrazne klesli, bez subvencií však predbežne nie sú konkurencieschopné a stále ešte prispievajú k stúpaniu cien energie. Ďalej uvádzané ďalšie nákladové položky celej sústavy dodávok energie naproti tomu podstatne zavážia až pri vyššom relatívnom podiele obnoviteľných zdrojov energie. Podrobnejšie je to vysvetlené v ďalšom texte stanoviska.

3.8

Nestála ponuka. Veterná a slnečná energia sa dá využívať iba vtedy, keď fúka vietor a/alebo svieti slnko. Zariadenia na výrobu elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie teda svoj plný výkon dosahujú iba určitý obmedzený počet hodín za rok. Konkrétne je (v Nemecku) doba využitia inštalovaného výkonu pri fotovoltaických zariadeniach okolo 800 až 1 000 hodín, pri veterných turbínach umiestnených na súši približne 1 800 – 2 200 hodín a pri ich umiestnení na mori približne dvojnásobok tejto hodnoty. Napríklad v Nemecku bolo v roku 2011 využitie fotovoltaických zariadení iba niečo vyše 10 % a veterných turbín iba necelých 20 % z celkového teoretického celoročného využitia pri trvalej prevádzke (výňatok z dokumentu „Energiedaten 2011“ Spolkového ministerstva hospodárstva). Oproti tomu sa pri elektrárňach na fosílne palivá a jadrových elektrárňach s 80 až 90 % využitím dosiahne výrazne vyššie ročné využitie (t. j. viac ako 7 000 hodín pri plnom zaťažení) a tento potenciál sa doteraz mohol využívať aj v prevádzke na pokrývanie základného odberu (základné zaťaženie).

3.9

Nadmerné kapacity. Aby sa z nestálych obnoviteľných zdrojov energie vyprodukovalo v celoročnom priemere rovnaké množstvo elektrickej energie ako z doterajších klasických zdrojov energie (fosílnych alebo jadrových), je potrebné vybudovať zodpovedajúce výrobné kapacity ďaleko presahujúce ročné špičkové zaťaženie, teda sa musí vybudovať a prevádzkovať značný počet výrobných zariadení s nadmernou kapacitou, ako aj mnoho prenosových resp. distribučných zariadení. Ich počet sa okrem toho znásobuje zodpovedajúco súčiniteľu strát vznikajúcich pri akumulácii a opätovnom využívaní energie.

3.10

Dva typické príklady. Následky tejto situácie možno ilustrovať dvomi typickými stavmi, keď na jednej strane v sledovanom období väčšina inštalovaných zariadení dodáva elektrickú energiu ( prebytok ponuky ) a na druhej strane, keď len menšina týchto zariadení je schopná elektrinu dodávať ( prebytok dopytu ).

3.11

Prebytok ponuky. Vždy keď elektrina vyrábaná z veternej alebo slnečnej energie presiahne kapacitu prenosovej alebo distribučnej sústavy a momentálny dopyt pripojených zákazníkov, môžu vzhľadom na potrebu nadbytočných kapacít vzniknúť tri stavy: buď sa musí znížiť výroba (čo znamená, že určitý potenciál výroby energie zostane nevyužitý), alebo dôjde k preťaženiu sústavy, alebo sa prebytok elektriny (ak požadované zariadenia existujú) využije na akumuláciu energie, ktorá sa následne pri nedostatočnej výrobe z veternej alebo slnečnej energie dodá spotrebiteľom. Zmiernenie sa očakáva vďaka možnostiam flexibilnej spotreby (bod 3.16).

3.11.1

Preťaženie prenosovej sústavy a bezpečnosť dodávok energie. Energia vyrábaná v nemeckých veterných a/alebo solárnych elektrárňach niekedy už teraz preťažuje prenosové sústavy susedných krajín [hlavne Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska, EurActiv, 21. januára 2013)], čo je zdrojom nervozity a ohrozuje to prevádzku prenosových sústav, spôsobuje dodatočné náklady na nápravné opatrenia, a takisto vytvára potrebu investovať do systémov ochrany (napr. regulátory fázového posunu). Hrozí, že sa výrazne prekročí tolerancia a vážne ohrozí bezpečnosť dodávok.

3.11.2

Akumulácia. Aby sa prenosová sústava odľahčila od preťaženia z nadmernej dodávky energie z obrovských kapacít navyše, ktoré sú neodmysliteľným výsledkom využívania nestálych obnoviteľných zdrojov energie, a aby sa táto energie mohla akumulovať na neskoršie využitie, musia sa vybudovať a nainštalovať dostatočné celkové akumulačné kapacity, čo je výzvou, príležitosťou aj úplnou nevyhnutnosťou.

3.11.3

Súčiniteľ akumulačných strát. Pri vodných akumulačných elektrárňach sú síce najnižšie straty a už dlho sa vo veľkom využívajú, avšak vzhľadom na hospodárske a prírodné činitele a potrebu verejnej akceptácie je možnosť ich ešte rozsiahlejšieho využívania v Európe v súčasnosti veľmi obmedzená. Iné akumulačné sústavy na rozsiahle využitie sa ešte stále vyvíjajú. Podľa predpovedí možno očakávať, že dodávky elektriny z inovatívnych akumulačných zariadení budú stáť najmenej dvojnásobok toho, koľko by stála neakumulovaná elektrina (Niels Ehlers: Strommarktdesign angesichts des Ausbaus fluktuierender Stromerzeugung, 2011). Predstavuje to súčiniteľ strát najmenej dva. Predovšetkým v tejto oblasti jestvuje veľmi veľká potreba výskumu a vývoja.

3.11.4

Prioritou musí byť budovanie celej elektrizačnej sústavy. Aby sa teda mohli ďalej inštalovať zariadenia na výrobu energie z nestálych obnoviteľných zdrojov, musí sa v prvom rade uprednostniť inštalácia a sprevádzkovanie chýbajúcich prvkov celej sústavy, osobitne zodpovedajúcej prenosovej infraštruktúry a akumulačných sústav, ako aj sústav na pokrytie flexibilnej spotreby.

3.11.5

Predbežné opatrenia. Ak má byť naďalej odôvodnené určité prioritné napájanie elektrickej energie do sietí, musí byť napájanie také, aby sa neprekročila regulačná tolerancia sústavy a aby sa umožnilo uspokojovať dopyt výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bez ohrozovania bezpečnosti energetických dodávok. Inak sa budú musieť znova posúdiť pravidlá prioritného napájania do siete.

3.12

Prebytok dopytu: Vzhľadom na to, že výroba z obnoviteľných zdrojov energie je premenlivá, môžu tieto zdroje len veľmi obmedzene prispieť k disponibilnej kapacite a zabezpečovať pokrytie špičkovej celoročnej spotreby. Spoločnosť Deutsche Energie-Agentur GmbH (Dena) vo svojej správe „Integration EE“ (Dena 2012) odhaduje, že tento príspevok je v rozsahu 5 – 10 % pri veternej energii a len 1 % pri slnečnej energii (v porovnaní s 92 % príspevkom elektrární spaľujúcich lignit). Tieto pomery sa podľa zemepisnej polohy a podnebia jednotlivých krajín môžu zlepšiť alebo zhoršiť.

3.13

Záložné elektrárne. Znamená to, že stále budú potrebné konvenčné (záložné) elektrárne, ktoré budú kompenzovať nedostatočnú dodávku energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečovať spoľahlivú kapacitu, ktorú je možné regulovať. Kým nebudeme mať dostatok inovatívnych zariadení na akumuláciu elektrickej energie, takéto konvenčné elektrárne zostanú nezastupiteľné. Niektoré konvenčné technológie už nie sú ekonomicky ziskové, ale sú potrebné na zabezpečenie stability prevádzky elektrizačnej sústavy. Ak sa v takýchto záložných elektrárňach budú využívať fosílne palivá (napr. namiesto vodíka získavaného elektrolýzou s využitím elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ), sťažia tiež dosiahnutie cieľa stanoveného v Pláne postupu v energetike do roku 2050.

3.13.1

Udržiavanie rezervných kapacít: V porovnaní s „normálnymi“ elektrárňami, ktorými sa pokrýva základný odber, záložné elektrárne sa počas roka prevádzkujú s menším vyťažením a prípadne s nižšou efektívnosťou a vyššími variabilnými nákladmi. Majú preto vyššie náklady životného cyklu ako normálne elektrárne. V súčasnosti sa diskutuje o ekonomických stimuloch na zabezpečenie požadovaných záložných kapacít (Veit Böckers et alt.: Braucht Deutschland Kapazitätsmechanismen für Kraftwerke? Eine Analyse des deutschen Marktes für Stromerzeugung, Vierteljahrshefte zur Wirtschaftsforschung, 2012).

3.14

Vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Ďalšou možnosťou popri záložných elektrárňach a akumulačných technológiách je vyrovnávanie regionálnych rozdielov v prebytku dodávok a dopytu v určitom čase, napr. keď vietor fúka v severozápadnej, ale nie v juhozápadnej Európe. Využitie tejto možnosti si však vyžaduje, aby región, v ktorom je v určitom čase väčšia veternosť mal aj dostatočnú nadbytočnú kapacitu na pokrytie dopytu v regióne, v ktorom je práve nedostatok vetra, a aby obidva regióny boli prepojené zodpovedajúcimi prenosovými vedeniami.

3.15

Rozširovanie prenosových sústav. Vzhľadom na to, že veľká väčšina kapacít výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa napája do sústav nízkeho a stredného napätia, budú sa tieto sústavy musieť budovať a vylepšovať. Transformátory a regulačné systémy (v inteligentných sieťach) sa takisto budú musieť prispôsobiť novým úlohám distribučných sústav. Okrem toho sú naliehavo potrebné investície do vysokonapäťových prenosových sústav, keďže nedostatočné prepojenia (napr. medzi severným a južným Nemeckom) spôsobujú neplánované toky energie, ktoré ohrozujú bezpečnosť prevádzky prenosových sústav. Čiastočne je to spôsobené tým, že väčšina veterných zariadení nie je umiestnená blízko veľkej koncentrácie spotrebiteľov, ani akumulačných zariadení, a tým, že dodatočné kapacity by mohli umožniť lepšiu celoeurópsku synchronizáciu, ktorou by sa čiastočne nahradili akumulačné zariadenia a záložné kapacity.

3.15.1

Zabezpečenie ekonomicky únosného využívania európskeho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie pri súčasnom zachovaní bezpečnosti energetických dodávok si teda bude vyžadovať veľké rozšírenie súčasných miestnych, národných a európskych medzinárodných prenosových a distribučných sústav, aby sa zoptimalizovalo využívanie premenlivých dodávok energie.

3.16

Riadenie dopytu a elektromobilita. Inou možnosťou, ktorá môže prispieť k vyrovnávaniu účinkov nestálosti dodávok je presun dopytu po elektrine z časov vysokej tarify do časov nízkej tarify (funkčná akumulácia energie), vrátane elektromobility. Pri niektorých využitiach elektriny by to bolo výhodné, napríklad pri systémoch klimatizácie, chladenia a vykurovania, pri elektrolýze a elektrických tavných peciach. Ďalšou možnosťou je elektromobilita využívaním vozidiel poháňaných akumulátormi. Malo by sa stanoviť, aké finančné stimuly kombinované so sofistikovaným meraním spotreby by mohli podnecovať spotrebiteľov k uvoľneniu potrebných kapacít.

3.17

Náklady celého systému. Celé hospodárstvo, t. j. v podstate spotrebitelia (a/alebo daňoví poplatníci) budú nevyhnutne zaťažení celkovými nákladmi, ktoré vzniknú v súvislosti s využívaním nestálych obnoviteľných zdrojov energie. Patria sem aj náklady na životný cyklus najmenej dvoch energetických sústav: na jednej strane sústavy elektrární poháňaných z obnoviteľných zdrojov energie s nevyhnutným značným prebytkom kapacít, ktoré sa musia využívať, a na druhej strane ďalšej sústavy elektrární spolu s konvenčnými záložnými kapacitami, akumulačnými zariadeniami, novými prenosovými kapacitami a riadením dopytu koncových spotrebiteľov. Tieto sa však musia dať do rovnováhy s nákladmi súvisiacimi s pokračujúcim používaním fosílnych palív (pozri bod 3.3) a s potenciálnymi dotáciami výroby elektriny z neobnoviteľných zdrojov.

3.18

Pokiaľ na to nie sú iné dôvody, treba poznamenať, že v krajinách, v ktorých sa používajú aktívne systémy podpory nestálych obnoviteľných zdrojov energie, napríklad v Nemecku a Dánsku, sú už teraz ceny elektriny pre domácnosti asi o 40 –60 % vyššie ako v priemere EÚ (Eurostat 2012). Z toho vyplýva, že zvýšené využívanie technológií nestálych obnoviteľných zdrojov energie podľa cieľov plánu postupu do roku 2050 spôsobí nárast nákladov na elektrickú energiu, a pokiaľ sa tieto budú prenášať na spotrebiteľov, môže podľa prvého hrubého odhadu dôjsť k nárastu cien elektriny o význačný faktor. Pozri preto odporúčania uvedené v bode 3.5.

3.19

Prvou odpoveďou na otázku írskeho predsedníctva teda je, že vzhľadom na ciele plánu postupu do roku 2050 výroba stále väčšieho množstva elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie spôsobí užívateľom elektrickej energie výrazne vyššie náklady. Verejné diskusie doteraz zvyčajne neboli dostatočne venované nákladom na celú sústavu a namiesto toho sa zameriavali iba na náklady napájania (nestálych) dodávok elektrickej energie do prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktoré predstavujú odhadom polovicu celkových nákladov.

4.1

Celá sústava využívania obnoviteľných zdrojov energie. Aby sa predišlo jednak mrhaniu finančnými zdrojmi, ktorému sa dá zabrániť, a jednak ešte vyšším cenám energie, prioritou musí byť projektovanie, budovanie a inštalácia potrebných prvkov celej sústavy (akumulačné zariadenia, siete a záložné elektrárne) v dostatočnom rozsahu tak, aby sa urobila príprava na ďalšie inštalovanie zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Príklad Nemecka a reakcia susedných krajín ukazuje, čo sa môže stať, keď sa táto zásada neberie do úvahy od začiatku.

4.1.1

Podmienky pre dodávateľov energie. Znamená to, že sa musí vybudovať takáto celková sústava využívania obnoviteľných zdrojov energie pokrývajúca celú EÚ, aby sa predišlo revízii pravidiel napájania do siete (pozri bod 3.10.5). Napríklad by sa od dodávateľov elektrickej energie vyrábanej z nestálych obnoviteľných zdrojov mohlo žiadať, aby postupovali podľa výrobného plánu na nasledujúci deň. Táto úloha by sa mohla uľahčiť možnou synergiou so sústavami diaľkového zásobovania teplom a chladom, ako aj s dopravnými systémami.

4.2

Pri diskusii o ďalších krokoch by sa malo rozlišovať medzi rozličnými kategóriami časových rámcov a oblastí činnosti (aj keď tieto navzájom súvisia), ako sú:

4.3

Zoznam priorít. Pri úvahách o možnostiach činnosti sa musí väčšia pozornosť venovať svetovým trendom a faktom, musí sa vypracovať jasný zoznam priorít ku kľúčovým cieľom a musí sa potláčať rastúci trend neharmonizovaných regulačných zásahov vlád rôznych členských štátov (pozri bod 4.7). Viac než toto potrebujeme získavať dôveru a tak vyprovokovať potenciálny investičný záujem súkromného sektora. Nasledujúce body sú venované niektorým aspektom tohto problému.

4.4

Globálny prístup. Celkovým cieľom európskej energetickej a klimatickej politiky by mali byť správne kroky a vyslanie správneho signálu tak, aby to napriek doterajším neúspechom (Kodaň, Cancún, Durban, Doha) čo najviac prispelo k minimalizácii zvýšenia celosvetovej úrovne koncentrácie CO2 , zvýšeniu európskej hospodárskej konkurencieschopnosti na svetových trhoch a k tomu, aby bolo obstarávanie energie na európskom trhu ekonomicky čo najvýhodnejšie. Keďže ochrana podnebia je celosvetovým problémom, výlučne eurocentrický prístup je mylný. Vznášanie nároku na pioniersku úlohu by mohlo jednak prinášať investície a vytváranie pracovných miest, ale mohlo by tiež podkopávať naše postavenie v medzinárodných rokovaniach a zahmlievať naše vnímanie reality.

4.5

Transparentnosť, občianska spoločnosť a záujmy spotrebiteľov. Ak chceme, aby sa občianska spoločnosť konštruktívne zapojila do týchto procesov (TEN/503) a do vykonávania energetickej politiky, ktorá je bližšia záujmom spotrebiteľov, treba viac otvorenosti a bežní Európania aj rozhodujúci činitelia sa musia lepšie oboznámiť s kvantitatívnymi skutočnosťami a súvislosťami. Splnenie týchto požiadaviek je často sťažované jednostrannými argumentmi a informáciami, ktoré uvádzajú rozličné privilegované zainteresované skupiny, pričom však zatajujú tienisté stránky svojich postojov. Výbor víta zodpovedajúce závery Rady (zasadnutie Rady 3. decembra 2012 venované využívaniu obnoviteľných zdrojov energie), ale zároveň by chcel požiadať o ambicióznejšiu a otvorenejšiu informačnú politiku.

4.6

Európsky dialóg o energetike. Dôležitým prvkom ďalšieho postupu by bolo začatie celoeurópskeho verejného dialógu o energetike ako to bolo načrtnuté v návrhu (TEN/503), ktorý nedávno schválil výbor a privítala Európska komisia. Zásadný význam má, aby sa občania zapojili do rôznych zmien, ktorými bude musieť naša energetická sústava v nasledujúcich desaťročiach prejsť, pochopili a prijali ich. V tejto súvislosti má členská a voličská základňa EHSV s ohľadom na európsku spoločnosť dobré postavenie na oslovenie občanov a aktérov v členských štátoch a na vytvorenie komplexného programu zahŕňajúceho participatívnu demokraciu a praktické opatrenia.

4.7

Európske energetické spoločenstvo. Výbor potvrdzuje svoj záväzok prispieť k vytvoreniu Európskeho energetického spoločenstva (CESE 154/2012). Iba takéto spoločenstvo môže účinne reprezentovať európske postoje a záujmy vo vzťahoch s medzinárodnými partnermi a zároveň čo najlepšie využívať príslušné regionálne a klimatické podmienky. Okrem toho ide o jediný spôsob, ako skoordinovať a zlepšiť národné pravidlá a podporné nástroje, ktoré si často vzájomne odporujú, a ako čo najlepšie usmerňovať a realizovať rozvoj prenosových a distribučných sietí v Európe.

4.8

Vnútorný energetický trh. Európske energetické spoločenstvo v sebe zahŕňa voľný vnútorný energetický trh (CESE 2527/2012), vrátane trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie. Dalo by sa tým zabezpečiť, že vzhľadom na úplnú reorganizáciu energetickej sústavy, s ktorou sa počíta v Pláne postupu v energetike do roku 2050, sa výroba elektriny môže čo najekonomickejšie priblížiť potrebám spotrebiteľov, a že sa bude investovať v správnom čase, na správnom mieste (napr. v regiónoch so správnym podnebím) a do najekonomickejších technológii na výrobu elektrickej energie. Obnoviteľné zdroje energie sa preto musia začleniť do európskeho vnútorného energetického trhu, ktorý funguje v súlade so zásadami voľného trhu.

4.8.1

Konkurencieschopné obnoviteľné zdroje energie. Aby obnoviteľné zdroje energie dosiahli konkurencieschopnosť na energetickom trhu, musia sa emisie z fosílnych palív dostatočne premietnuť do cien, a to vhodným a zosúladeným oceňovaním alebo trhovým nástrojom. Preto by sa mala v strednodobom výhľade dosiahnuť „konkurencieschopnosť“ obnoviteľných zdrojov energie. Neregulované ceny elektriny so zodpovedajúcimi cenami emisií CO2 (napr. zdanením) by ako investičný stimul mali na to postačovať. Popri vhodných poplatkoch za využívanie sietí by to malo byť nutnou a dostatočnou podmienkou na investovanie do záložných elektrární, akumulačných zariadení a riadenia dopytu v správnom čase, na správnom mieste a so správnymi množstvami. V tejto situácii by boli dotácie potrebné iba na výskumné, vývojové a demonštračné činnosti súvisiace s novými technológiami.

4.9

Opatrné posudzovanie spoločného znášania nákladov. Aj keď sa náklady na elektrinu v zmysle očakávania iba začínajú zvyšovať, už sa diskutuje o opatreniach pomoci vo výnimočných prípadoch, resp. sa už takéto opatrenia zavádzajú. Ako už výbor žiadal, na jednej strane by sa sociálne skupiny s nízkymi príjmami mali chrániť pred energetickou chudobou (1). Na druhej strane potrebujú energeticky najnáročnejšie priemyselné odvetvia ochranu pred stúpajúcimi nákladmi na energiu, aby sa nepodrývala ich celosvetová konkurencieschopnosť. Ak sa to neurobí, ich výrobné prevádzky by sa presunuli mimo Európy do krajín s lacnejšou energiou. Určite by to nepomohlo klimatickej problematike (presun emisií CO2 do iných krajín) (TEN/492).

4.9.1

Jedným z následkov tohto stavu je, že malé a stredné podniky a skupiny obyvateľstva so stredne vysokými príjmami budú navyše musieť znášať náklady, ktorých sú určité odvetvia ušetrené.

4.10

Zabránenie dezindustrializácii. Malo by sa zabrániť ďalšej dezindustrializácii. Zo začiatku vytvára dezindustrializácia klamnú predstavu, že európske snahy znížiť emisie CO2 sú úspešné. Čo sa však v skutočnosti deje, je skrytá forma presunu emisií do iných krajín, pretože ak sa výrobky vyrábajú inde, než v Európe, kde sa vyrábali predtým, zostane úroveň emisií CO2 rovnaká, alebo sa dokonca môže zvýšiť.

4.11

Viac výskumu a vývoja namiesto neuváženého a unáhleného rozsiahleho uvádzania na trh. Nesmie sa zahmlievať rozdiel medzi výskumom, vývojom a demonštračnými činnosťami na jednej strane a rozsiahlym uvádzaním na trh a rozsiahlou podporou na druhej strane. Okrem iného by to dokonca mohlo na trhu spôsobiť taký stav, ktorý by prekážal inováciám. Prílišné subvencovanie energie z fotovoltaických zariadení (napr. v Nemecku, Frondel a kol.: Economic impacts from the promotion of renewable technologies, Energy Policy 2010) nepomohlo rozvinúť konkurencieschopný systém v EÚ (Hardo Bruhns und Martin Keilhacker, Energiewende – wohin führt der Weg, Politik und Zeitgeschichte, 2011). Teraz máme lacnejšie solárne panely nie vďaka Európe, ale vďaka Číne. Preto sa musíme zameriavať na vývoj všetkých potenciálne schodných riešení na výrobu energie pri nízkych emisiách CO2, predovšetkým zdrojov, ktoré môžu prispieť k pokrývaniu základného zaťaženia, ako sú geotermálne zdroje a jadrová fúzia. Do roku 2050 sa energetický problém úplne nevyrieši ani v Európe, ani v ostatom svete.

4.12

Ponuka investičných stimulov. Vzhľadom na súčasnú krízu a potrebu vývoja celej sústavy dodávok sú naliehavo potrebné investície do nových technológií a infraštruktúry. Takéto investície povzbudzujú optimizmus, pomáhajú vytvárať pracovné miesta a dôveru. Platí to aj o väčšine investícií do technológií s nízkymi emisiami CO2, ako sú technológie využívania obnoviteľných zdrojov energie, avšak sú určité obmedzenia a podmienky, ktoré sú už spomenuté vyššie v tomto stanovisku. Konkrétne by sa malo zabrániť tomu, aby sa politikou predpisovala požiadavka určitých technológií, pretože by to mohlo viesť k ďalšiemu nesprávnemu rozdeľovaniu obmedzených zdrojov (pozri vyššie).

4.13

Všeobecné odporúčanie. Všeobecným odporúčaním je preto preskúmať rámec vytvorený predpismi a podmienkami, aby sa zabezpečilo, že budú vytvárať také prostredie, ktoré bude stimulovať výskum, podnecovať investície, napomáhať inováciám, podporovať vnútorný trh a nebude ohrozovať bezpečnosť energetických dodávok. Dotácie sa musia zameriavať na výskum, vývoj a demonštráciu technológií a systémov. Zároveň by jediná podpora konkurencieschopnosti obnoviteľných zdrojov energie na trhu mala byť odvodená od kritéria nákladov na zamedzovanie emisiám CO2 (oceňovanie emisií CO2) (CESE 271/2008). Zároveň treba zrušiť všetky subvencie spotreby fosílnych palív.

4.14

Rovnaké podmienky v celosvetovej hospodárskej súťaži. Aby sa zabezpečilo, že tento prístup dostatočne prispeje k riešeniu výzvy celosvetovej ochrany podnebia bez toho, aby európsky priemysel musel znášať dodatočné medzinárodné konkurenčné nevýhody, musia sa krajiny v iných častiach sveta naliehavo snažiť o podobné opatrenia alebo dohodnúť realistické spoločné ciele, aby sa zabezpečili spravodlivé a porovnateľné podmienky svetovej hospodárskej súťaže. Napriek doterajším sklamaniam výbor podporuje, aby EÚ pokračovala vo svojom snažení dosiahnuť to.

4.15

Samostatný postup Európy. Ak však tieto snahy budú neúspešné, zostáva nezodpovedaná otázka, ako dlho si EÚ môže dovoliť pokračovať osamotene a pracovať na radikálnych cieľoch bez toho, aby vážne ohrozila svoju ekonomickú silu, a teda sa pripravila o zdroje, ktoré potrebuje na svoju prípravu na klimatické zmeny, ktoré by v takom prípade pravdepodobne boli nevyhnutné, aj so všetkými hospodárskymi a politickými následkami týchto zmien.

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/9

1.1

Dokončenie iniciatívy EÚ Jednotné európske nebo (SES) je neoddeliteľnou súčasťou procesu zlepšovania konkurencieschopnosti a rastu európskej ekonomiky prostredníctvom ďalšieho posilňovania jednotného európskeho trhu. Cieľom je vytvoriť európskym občanom lepšie, efektívnejšie a spoľahlivejšie podmienky leteckej dopravy.

1.2

Pretrvávajúca kríza v európskom sektore letectva, a najmä v leteckej doprave si ešte naliehavejšie vyžaduje urýchlené vykonávanie SES. Účinné uplatňovanie manažmentu letovej prevádzky (ATM) v Európe, pokiaľ ide o výkonnosť, hospodársky aspekt, kvalitu, bezpečnosť a ochranu životného prostredia, ktoré je porovnateľné s globálnymi osvedčenými postupmi, má kľúčový význam.

1.3

EHSV v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami TEN/451 (20. 6.2011) a TEN 354/355 (21. 1. 2009) plne súhlasí s potrebou včasného a uceleného vykonávania SES a jeho iniciatív Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) v rozsahu, ktorý bol pôvodne dohodnutý v rokoch 2004 a 2009. Európska komisia prostredníctvom nariadení EÚ poskytuje dostatočné právne nástroje na splnenie tohto cieľa. Vzhľadom na pretrvávajúcu krízu v leteckom sektore v EÚ, a najmä v leteckej doprave by sa mali prehodnotiť ciele stanovené do roku 2025.

1.4

EHSV vyjadruje poľutovanie, že väčšine členských štátov, ktorým boli stanovené výkonnostné ciele, sa tieto ciele nepodarilo splniť bez skutočných právnych dôsledkov. EHSV tiež vyjadruje poľutovanie, že iniciatíva funkčného bloku vzdušného priestoru (FAB) sa neuskutočnila a že sa nedodržal záväzný termín 4. decembra 2012.

1.5

V tejto súvislosti EHSV víta plán Komisie naďalej podnecovať SES prostredníctvom novej iniciatívy tzv. SES II+.

1.6

„EHSV sa domnieva, že revízia súčasného legislatívneho rámca SES by sa mala zamerať nielen na inštitucionálny vývoj a lepšiu právnu zrozumiteľnosť, ale aj na posilnenie týchto prvkov:

1.7

Európska letecká doprava je vo veľmi zložitej ekonomickej situácii, ktorá si už vyžiadala zrušenie tisícok pracovných miest. Vykonávanie SES a jeho lepšia efektivita sú preto tiež dôležité na zachovanie pracovných miest v tejto časti hodnotového reťazca letectva. Piaty pilier SES je rozhodujúci pre to, aby sme mohli vhodne reagovať na výzvy v oblasti zamestnanosti, mobility pracovníkov, zmien v riadení pracovníkov a odbornej príprave. Sociálny dialóg by sa mal následne posilniť a týkať nielen samotného odvetvia ATM, ale otvoriť sa aj účasti iných sociálnych partnerov a nielen zástupcov poskytovateľov letových navigačných služieb (ANSP) a mal by rozšíriť svoju pôsobnosť a diskutovať o sociálnych dôsledkoch pre pracovníkov ATM, leteckých spoločností, letísk a o spôsoboch zachovania pracovných miest v širšom európskom sektore letectva.

1.8

Členské štáty vrátane tých, ktoré SES uplatňujú pomaly, by mali predstaviť svoje stratégie týkajúce sa budúceho rozvoja odvetvia leteckej dopravy.

1.9

EHSV sa domnieva, že vysoká úroveň bezpečnosti leteckej dopravy v EÚ by mala aj naďalej byť hlavnou prioritou. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby kroky potrebné na dosiahnutie hospodárskych cieľov ďalej podporovali rozvoj úrovne bezpečnosti.

2.1

Dokončenie projektu Jednotného európskeho neba (SES) je neoddeliteľnou súčasťou procesu zlepšovania konkurencieschopnosti a rastu európskej ekonomiky prostredníctvom ďalšieho posilňovania jednotného európskeho trhu. Cieľom SES je zlepšiť celkovú efektívnosť organizovania a riadenia európskeho vzdušného priestoru. Zahŕňa to znižovanie nákladov, zlepšovanie bezpečnosti a kapacity a znižovanie vplyvov na životné prostredie. Cieľom je vytvoriť európskym občanom lepšie, efektívnejšie a spoľahlivejšie podmienky leteckej dopravy.

2.2

Na základe nedávnych správ Eurocontrol-u (porovnávacia správa ACE 2010, návrh porovnávacej správy 2011 a návrh správy PRU 2011) treba uviesť, že v období rokov 2007 – 2011 sa udiali viaceré zmeny. Akákoľvek analýza celkového diania v oblasti efektívnosti nákladov by sa preto nemala vykonať bez zohľadnenia hlavných zmien počas tohto obdobia.

2.3

V roku 2010 spôsobila fragmentácia európskeho vzdušného priestoru náklady vo výške 4 miliardy EUR. Zahŕňa 19,4 miliónov minút meškaní z dôvodu riadenia toku letovej prevádzky na trati (ATFM) a každý let bol navyše dlhší o priemerne 49 km ako priama letová trasa. Na európskej úrovni sa náklady na kombinovanú letovú hodinu mierne zvýšili medzi rokmi 2006 a 2009 (t. j. +1 % ročne v reálnej hodnote), výrazne vzrástli v roku 2010 (t. j. +4,6 % v reálnej hodnote) a v roku 2011 klesli (-4,3 %) pred prvým referenčným obdobím SES II. v roku 2010 náklady na prevádzku ATM/CNS klesli o 4,8 % v reálnej hodnote, tie však pohltil prudký nárast jednotkových nákladov meškaní ATFM (+77,5 %), ktoré naopak v roku 2011 klesli o 42 %.

2.4

Mimoriadny význam majú výrazne sa líšiace celkové náklady leteckých spoločností za letecké navigačné služby, ktoré sa v roku 2010 pohybovali v rozmedzí od 849 EUR do179 EUR, čiže v rámci päťnásobku. Okrem toho päť najväčších poskytovateľov letových navigačných služieb, pričom všetky fungujú v značne podobných ekonomických a operačných podmienkach, preukázalo výrazné rozdiely v jednotkových nákladoch, ktoré sa pohybovali od 720 EUR do 466 EUR. Vyslal sa tým jasný signál, že ATM nie je v Európe optimalizovaný.

2.5

Výsledky schém SES I a SES II (zavedených v rokoch 2004 a 2009) poukazujú na to, že zásady a všeobecné smerovanie iniciatívy SES ostávajú aktuálne a že sa vykonali kroky v záujme optimalizácie pravidiel ATM, ktoré začínajú prinášať ovocie. Schémy však poukázali aj na viaceré slabé miesta, ktoré spôsobuje predovšetkým neschopnosť členských štátov jasne načrtnúť súčasné priority v oblasti letectva. Ich priority predstavujú rozličné otázky od vytvárania pridanej hodnoty pre užívateľov vzdušného priestoru až po ich vlastný príjem zo vzdušných operácií, ako aj využívanie letectva ako nástroja regionálneho a mikroekonomického rozvoja. Dôsledkom toho je, že poskytovanie letových navigačných služieb v Európe má naďalej závažné nedostatky, pokiaľ ide o efektívnosť a kvalitu. Predsa však nepoznáme jasné vysvetlenie tejto situácie. Okrem toho súčasné inštitucionálne usporiadanie zďaleka nie je optimálne a zahŕňa viaceré prekrývania, medzery a nedostatok akéhokoľvek spoločného smerovania medzi rozličnými zainteresovanými subjektmi. Inštitucionálny rámec SES preto treba posilniť.

2.6

SESAR predstavuje technologický prvok SES. Podľa štúdie spoločného podniku SESAR by sa vďaka makroekonomickému vplyvu SESAR mohol pre európsku ekonomiku vytvoriť dodatočný HDP vo výške 419 miliárd EUR a približne 320 000 pracovných miest. Dokončenie programu SESAR si bude vyžadovať veľké investície všetkých zložiek hodnotového reťazca účastníkov v oblasti letectva, ktoré sú ťažko odôvodniteľné bez vytvorenia prijateľnej návratnosti investícií založenej na synchronizovanom zavedení vzdušných a pozemných prvkov, vrátane užívateľov vzdušného priestoru, ANSP a letísk. Inštitucionálny rámec je potrebné rozvíjať, aby sa zabezpečilo úspešné uskutočňovanie SESAR. Zároveň je potrebné, aby všetky subjekty spoločne vykonali rozsiahle štúdie rentability súboru investičných projektov v celom hodnotovom reťazci letectva.

2.7

Európska komisia preto plánuje legislatívny balík (SES II+), ktorý vychádza z existujúcich iniciatív SES a ktorý sa bude usilovať o lepšiu efektívnosť nákladov, kapacitu, bezpečnosť a regulačnú kvalitu.

2.8

Na základe informácií z Európskej komisie bude cieľom iniciatív SES II+:

3.1

EHSV v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami TEN/451 (20. 6. 2011) a TEN 354/355 (21. 1. 2009) plne súhlasí s potrebou včasného a uceleného vykonávania iniciatívy Jednotného európskeho neba a iniciatív SESAR. So zreteľom na veľmi nepriaznivú ekonomickú situáciu mnohých európskych leteckých spoločností by sa to malo ponímať oveľa naliehavejšie.

3.2

EHSV očakáva, že vykonávanie balíka SES sa plne dokončí, t. j. v rámci, ktorý bol pôvodne odsúhlasený v rokoch 2004 a 2009. Európska komisia prostredníctvom nariadení EÚ poskytuje v tomto zmysle dostatočné právne nástroje.

3.3

V tejto súvislosti EHSV víta plán Komisie naďalej podnecovať iniciatívu SES. Dôležitým pre všetky členské štáty EÚ bude dodržať ich predchádzajúce politické záväzky a včas naplno realizovať iniciatívu SES. Kľúčový význam má tiež skutočnosť, aby si Európska komisia zachovala v celom vykonávacom procese vedúce postavenie a zodpovednosť.

3.4

Vzhľadom na relatívne chabé výsledky vykonávania iniciatívy Jednotné európske nebo (SES) po vstupe SES I do platnosti v apríli 2004 a SES II v decembri 2009 sa EHSV domnieva, že revízia súčasného právneho rámca SES by sa mala zameriavať nielen na inštitucionálny vývoj, ale aj na posilnenie týchto prvkov:

4.1

EHSV vyjadruje poľutovanie, že veľký počet členských štátov, ktorým boli stanovené ciele, sa výkonnostné ciele nepodarilo splniť bez skutočných právnych dôsledkov. Nedávno predložené národné plány výkonnosti dokazujú, že tieto členské štáty ešte viac znížili tieto ciele. s cieľom zabezpečiť, aby tieto členské štáty vytvorili väčšiu synergiu v rámci svojich funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB) a medzi nimi samotnými, sú preto potrebné ambiciózne výkonnostné ciele spojené s efektívnym mechanizmom sankcií, ako aj jednoznačné a jasné stratégie členských štátov, ktoré bude podporovať potrebná celoeurópska harmonizácia právnych predpisov v tejto oblasti. SES by malo podporovať rozvoj potrebných spoločných európskych právnych nástrojov (t. j. občianskeho práva) a spoločný prístup k európskemu odvetviu protivzdušnej obrany.

4.2

EHSV sa domnieva, že na úrovni EÚ a FAB by mali byť väčšie právomoci, aby sa mohol prekonať súčasný problém, keď sa členské štáty zameriavajú na ochranu svojich národných ANSP alebo ich využívajú ako národné ekonomické nástroje namiesto vytvárania pridanej hodnoty pre užívateľov vzdušného priestoru a zákazníkov/cestujúcich. Celoeurópske výkonnostné ciele by pomohli zabezpečiť, aby sa splnili vysoké ciele SES na rok 2020, a to konkrétne, v porovnaní s rokom 2005, trojnásobné zvýšenie kapacity v prípade potreby, 10-percentné zníženie vplyvu letov na životné prostredie a 50-percentné zníženie nákladov užívateľov vzdušného priestoru na služby ATM. Takisto by mali prispieť k odstráneniu roztrieštenosti vzdušného priestoru jednotlivých krajín.

4.3

EHSV zdôrazňuje potrebu zachovať nezávislosť Európskeho orgánu na preskúmanie výkonnosti (PRB). Jeho činnosť by mala byť oddelená od činnosti Eurocontrol a mal by sa transformovať na plnohodnotný orgán EÚ, za ktorý by bola zodpovedná Komisia. EÚ by mala prisúdiť orgánu na preskúmanie výkonnosti dôležitejšiu úlohu v procese stanovovania celoeurópskych výkonnostných cieľov a národných plánov výkonnosti. Malo by sa skoncovať s nadmerným zastúpením poskytovateľov letových navigačných služieb.

4.4

EHSV sa domnieva, že na úrovni EÚ by sa mali zaviesť sankcie a stimuly, aby sa zabránilo neplneniu výkonnostných cieľov a zabezpečilo, že tieto ciele ostanú nezávislé od národných záujmov. Malo by sa počítať predovšetkým s prepojením miery návratnosti investícií ANSP a majetku ich akcionárov s úspechmi systému sledovania výkonnosti.

4.5

EHSV vyjadruje poľutovanie, že väčšia časť iniciatívy funkčného bloku vzdušného priestoru (FAB) sa neuskutočnila a že sa nedodržal právne záväzný termín 4. decembra 2012 pre SES II. Iniciatívam FAB by sa mal dať nový podnet prostredníctvom väčšieho riadenia zhora nadol na európskej úrovni. Prístup uplatňovaný viac zhora nadol by mal zabezpečiť, že FAB bude skutočným prínosom, nielen „maskovacím manévrom“, ako je to v súčasnosti. v tejto súvislosti by správca siete SES mal mať právomoc navrhovať a vykonávať konkrétne projekty FAB, aby sa optimalizovalo riadenie FAB, vzdušný priestor, spoločne s technickými a ľudskými zdrojmi na základe jasných termínov. v prípade neplnenia by sa mali zaviesť sankcie. Správca siete a zainteresovaní užívatelia vzdušného priestoru by mali mať tiež štatút pozorovateľa v hlavných orgánoch FAB.

4.6

V príspevku členských štátov v rámci výboru EÚ pre jednotné európske nebo prevládali skôr národné záujmy ako ciele EÚ. Najnovšie rozhodnutie uvedeného výboru o výkonnosti v rokoch 2015 – 2019 a systéme spoplatňovania je ďalším krokom späť pri vykonávaní SES. EHSV navrhuje, aby mali užívatelia vzdušného priestoru, ako aj ANSP štatút pozorovateľa a právo iniciatívy vo všetkých aktivitách výboru SES.

4.7

EHSV víta zámer Komisie znovu sa venovať oddeleniu doplnkových služieb ATM v rámci zlepšenia orientácie na zákazníkov a efektívnosti. Na urýchlenie tohto oddelenia by sa mali použiť regulačné nástroje EÚ. v tejto súvislosti vyjadruje EHSV poľutovanie, že Komisii sa nepodarilo dodržať zákonný termín 4. decembra 2012 a pripraviť a predložiť Európskemu parlamentu a Rade štúdiu s hodnotením právneho, bezpečnostného, priemyselného, hospodárskeho a sociálneho vplyvu uplatňovania trhových princípov pri poskytovaní komunikačných, navigačných, monitorovacích a leteckých informačných služieb a so zohľadnením vývoja vo funkčných blokoch vzdušného priestoru a vývoja dostupnej technológie.

4.8

EHSV sa domnieva, že legislatíva SES II+ by sa mala venovať oddeleniu hlavných prepojených ANSP a doplnkových služieb, ako sú služby komunikácie/navigácie/sledovania (CNS), meteorologické služby a odborná príprava a otvoreniu trhu pre tieto služby, ktoré by mohlo priniesť vyššiu efektívnosť, lepšiu kvalitu a celkové zníženie nákladov. EHSV konštatuje, že význam ďalšej liberalizácie doplnkových služieb sa zdôraznil aj v hodnotení vplyvu legislatívy SES II+ a na konferencii na vysokej úrovni o SES v Limassole. Hoci platná legislatíva umožňuje oddelenie na národnej úrovni, členské štáty naďalej skôr váhajú s využitím tohto nástroja na zvýšenie výkonnosti. Poskytovanie služieb komunikácie/navigácie/sledovania a meteorologických služieb by malo podliehať podľa možnosti trhovým podmienkam a postupom výberového konania. Okrem toho by sa trhové podmienky nemali kombinovať s mechanizmom vymenovania poskytovateľa na rovnakom trhu, pretože by tento dominoval. Všetky miestne a výrazné krížové dotácie by mali byť zakázané.

4.9

Nový koncept Eurocontrol-u týkajúci sa centralizovaných služieb by sa mal náležite zvážiť, a to za predpokladu, že tieto služby budú založené na prijateľných obchodných argumentoch, ktoré podporia operačné subjekty (letecké spoločnosti, ANSP a letiská) a ktoré budú predmetom verejných výziev na predkladanie ponúk s cieľom uzatvoriť zmluvu na dobu určitú so spoločnosťami, ktoré predložili najlepšiu ponuku.

4.10

EHSV zdôrazňuje, že defragmentácia zariadení leteckých navigačných služieb by sa mohla uskutočniť pomocou využitia konsolidačných centier. Koncept tzv. virtuálneho centra by mohol byť úspešným východiskom. Tento postup ustanovuje využitie plne štandardizovaných metód stanovíšť letových prevádzkových služieb z rôznych miest, ktorú využívajú plne štandardizované, ale formovateľné metódy fungovania, postupy a zariadenia tak, že ich užívatelia vzdušného priestoru považujú za jeden systém. Tento vplyv je zreteľne vidieť v súčasnom súbore programov SES, ako sú SERA a SESAR. Tieto opatrenia podporujú plnú technickú a operačnú interoperabilitu medzi zúčastnenými ANSP, ktorá naopak umožňuje sektorom patriacim pod konkrétne stanovište, aby dočasne prešli pod operačnú zodpovednosť iného stanovišťa. Následne by to umožnilo optimalizovať využívanie oblastných stredísk riadenia v noci a zabezpečiť optimálnu výkonnosť kedykoľvek.

4.11

EHSV sa preto domnieva, že legislatíva SES II+ by mala poskytnúť primeraný regulačný rámec na konzistentné a ucelené zavedenie a riadenie vykonávania štandardizovaných opatrení. v rámci FAB by mal byť vytvorený spoločný riadiaci orgán, aby zabezpečil konzistentné a koordinované uplatňovanie. Štandardizačné opatrenia predstavujú realistické a efektívne prostriedky na splnenie výkonnostných cieľov v celej EÚ.

4.12

EHSV víta plány Komisie udeliť správcovi siete SES viac úloh a právomocí. v tejto súvislosti bude dôležité umožniť užívateľom vzdušného priestoru, aby sa podieľali na strategických rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť siete, a poveriť ANSP úlohou v rozhodovaní o miestnej výkonnosti.

4.13

EHSV berie na vedomie, že Komisia plánuje rozšíriť oblasť pôsobnosti Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA), aby sa zaoberala celou technickou reguláciou a dohľadom vrátane oblastí nesúvisiacich s bezpečnosťou. EHSV súhlasí, že môže ísť o správny prístup. Vyjadruje však obavy, že aj s podporou koncepcie priorít vychádzajúcich z rizika by preťažovanie EASA novými úlohami mohlo priniesť viac problémov ako úžitku a že by sa pozornosť agentúry mohla odviesť od jej hlavnej náplne, ktorou je bezpečnosť. EHSV sa preto domnieva, že rozširovanie oblasti pôsobnosti EASA by v súčasnosti nemalo byť prioritou. Namiesto toho sa EHSV domnieva, že prípadné prekrývanie medzi rámcami EASA a SES by sa mohlo vyriešiť pomocou vhodných koordinačných mechanizmov medzi EASA, Eurocontrol a Komisiou bez toho, aby sa musel nevyhnutne meniť inštitucionálny rámec.

4.14

Úloha Eurocontrol-u v operačnom vykonávaní SES je veľmi dôležitá. v záujme zabezpečenia budúcej efektívnej výkonnosti centralizovaných služieb, ako sú tie, ktoré poskytuje správca siete, je nevyhnutná revízia súčasného Dohovoru o Eurocontrol-e.

4.15

V súvislosti so SESAR EHSV zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočných verejných prostriedkov na podporu synchronizovaného zavedenia pozemných a vzdušných prvkov. Okrem toho operační investori (užívatelia vzdušného priestoru, ANSP a letiská) by mali zohrávať dôležitejšiu úlohu pri riadení uskutočňovania SESAR a pri rozhodovaní o prioritách vychádzajúcich z jasných obchodných argumentov. EHSV zdôrazňuje význam vykonávania SESAR ako jedného z hlavných európskych projektov v oblasti infraštruktúry. Výbor vyjadruje veľké obavy týkajúce sa možných škrtov v rozpočte pre nástroj na prepojenie Európy, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť pokračovať v tomto procese. Mimoriadne dôležité je tiež vypracovať možné budúce modely financovania pre využitie SESAR na vojenské účely.

4.16

EHSV nepodporuje návrh Komisie zaviesť úpravu cien pre preťažené trasy. Neviedlo by to k žiadnemu zlepšeniu pri využívaní kapacity vzdušného priestoru. Toto zavedenie by navyše mohlo prevádzkovateľov lietadiel prinútiť, aby využívali dlhšie trasy, čo by bolo v rozpore s cieľmi EÚ obmedzovať emisie ako spôsob boja proti klimatickým zmenám. Tento systém by bol okrem toho nespravodlivý, keďže prevádzkovatelia lietadiel už platia za preťažené trasy z dôvodu nepriamych nákladov na omeškania. Tento prístup by viedol k dvojitej penalizácii, ktorá by bola úplne neprijateľná, najmä preto, že prevádzkovatelia lietadiel používajú traťové poplatky na financovanie modernizácie infraštruktúry, ktorá by v konečnom dôsledku znížila preťaženie trás.

4.17

Namiesto toho sa EHSV domnieva, že úprava cien by sa mala zamerať na motivovanie prevádzkovateľov lietadiel, aby nakupovali zariadenie potrebné na zlepšenie celkovej výkonnosti systému manažmentu letovej prevádzky. Mohlo by sa to dosiahnuť využitím verejných prostriedkov na zníženie užívateľských poplatkov pre tých prevádzkovateľov lietadiel, ktorí včas investujú do technológií SESAR. Tento prístup by mohli doplniť ďalšie opatrenia, ako je koncepcia tzv. najlepšie vybavený, najlepšie obslúžený (Best Equipped, Best Served), ktorú EHSV plne podporuje.

5.1

Európska letecká doprava je vo veľmi zložitej ekonomickej situácii, ktorá si už vyžiadala zrušenie tisícok pracovných miest. Vykonávanie SES a jeho lepšia efektivita sú preto tiež dôležité na zachovanie pracovných miest v tejto časti hodnotového reťazca letectva. Piaty pilier SES je rozhodujúci pre to, aby sme mohli vhodne reagovať na výzvy v oblasti zamestnanosti, mobility pracovníkov, zmien v riadení pracovníkov a odbornej príprave. Sociálny dialóg by sa mal následne posilniť a týkať nielen samotného odvetvia ATM, ale otvoriť sa aj účasti iných sociálnych partnerov a nielen zástupcov poskytovateľov letových navigačných služieb (ANSP) a mal by rozšíriť svoju pôsobnosť a diskutovať o sociálnych dôsledkoch pre pracovníkov ATM, leteckých spoločností, letísk a o spôsoboch zachovania pracovných miest v širšom európskom sektore letectva.

5.2

EHSV pevne verí, že efektívny pokračujúci sociálny dialóg je kľúčový v napomáhaní procesu prechodu. Ak nebudú zamestnanci plne zapojení do tohto prechodu, výrazne stúpne riziko neúspechu. Najmä nové technológie a operačné koncepcie rozvinuté v rámci SESAR zmenia tradičnú úlohu riadiacich letovej prevádzky, ktorí budú pracovať ako manažéri letovej prevádzky.

5.3

Je dôležité, aby sociálny dialóg v rámci SES reagoval na záujmy všetkých subjektov zapojených do vykonávania. Súčasná dominancia predstaviteľov ANSP preto nie je odôvodnená a hrozí, že bude naďalej diskriminovať iné dôležité subjekty v odvetví.

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/14

1.1

Odvetvie technických textílií, ktoré zaznamenalo pozitívny vývoj hospodárstva a zamestnanosti v EÚ, je príkladom tradičných odvetví, ktoré sa dokážu premeniť na nové obchodné modely úplne prispôsobené potrebám novej priemyselnej revolúcie (inteligentnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie).

1.2

Textilné materiály a technológie sú kľúčové inovácie, ktoré by mohli reagovať na rozličné spoločenské výzvy. Technické textílie sú dôležitým faktorom v ostatných odvetviach, keďže navrhujú a ponúkajú:

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor chce upriamiť pozornosť Európskej komisie a Európskeho parlamentu na hlavné faktory úspechu, ktoré je potrebné podporovať v záujme posilnenia rastu tohto sľubného odvetvia:

—

výroba netkaných textílií, ktorá v minulom desaťročí dosiahla mieru rastu 60 %;

—

výroba kompozitných textílií, ktorá v minulom desaťročí dosiahla mieru rastu 75 %.

—

zvyšujúca sa úroveň výskumu, vývoja a inovácií v spoločnostiach bez ohľadu na ich veľkosť;

—

účinné kolektívne nástroje na podporu inovácií na štátnej úrovni (zoskupenia textilných podnikov, výskumno-vývojové strediská …), najmä v Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Španielsku, Holandsku a Poľsku;

—

účinné kolektívne nástroje na úrovni EÚ: technologická platforma T (Textil) a C (odevy) s viacerými projektmi spolupráce, ktorých výsledkom je intenzívna výmena skúseností medzi príslušnými trhmi, textilnými spoločnosťami a výskumnými pracovníkmi; európska sieť zahŕňajúca hlavné inštitúty textilných technológií (Textranet), sieť univerzít (AUTEX), ako aj sieť zahŕňajúca hlavné inovatívne textilné regióny;

—

vedúce subjekty EÚ na rastúcich trhoch (napríklad Freudenberg alebo Fiberweb v oblasti netkaných textílií);

—

vedúce postavenie EÚ vo výrobe textilných strojov so 75 % podielom na svetovom trhu;

—

rozmanitosť konečného použitia, ktorá sa v období nízkeho rastu považuje za výhodu;

—

pevná podpora osobných ochranných prostriedkov, ktoré Európska komisia považuje za jeden zo šiestich vedúcich trhov;

—

vo všeobecnosti lepšie finančné koeficienty ako v ostatných textilných a odevných spoločnostiach (vyššia pridaná hodnota na zamestnanca, vyšší cash flow, vyššia úroveň rezerv …);

—

kontrola vedúceho celosvetového obchodného veľtrhu (Techtextil).

—

narastajúca potreba textilných riešení u konečných používateľov: riešenia zamerané na pohodlie a monitorovanie v záujme aktívneho životného štýlu, zníženia emisií oxidu uhličitého v doprave (znížením hmotnosti) a stavebníctve (tepelnou izoláciou), zlepšenia zdravotníckych technológií (prevencia nozokomiálnych nákaz, implantáty, monitorovanie zdravotného stavu) …;

—

úzka spolupráca výrobcov so zákazníkmi s cieľom riešiť veľmi špecifické potreby (prispôsobené riešenia) a inovácie na základe dopytu;

—

narastajúci dopyt po lepšej recyklovateľnosti, ako napríklad nahradenie peny netkanými textíliami, kompozitné materiály a vzduchové filtre na použitie v kabínach vozidiel;

—

rýchly rast spotreby technických textílií na osobu na celom svete a najmä v Číne, Indii a Brazílii.

—

malé a stredné podniky s obmedzenou investičnou kapacitou;

—

ťažší prístup k úverom;

—

nedostatočná príťažlivosť textilného priemyslu pre mladých absolventov škôl;

—

pokles výroby prírodných a umelých vlákien v EÚ, výsledkom ktorého sú ťažkosti v oblasti inovácií s malým počtom druhov dostupných vlákien a zvyšujúce sa riziko závislosti od dovozu;

—

v súčasnosti nízka recyklovateľnosť technických textílií v porovnaní s tradičnými materiálmi;

—

energetická náročnosť priemyslu;

—

zameranie na vyspelé trhy použitia, ako napríklad Mobiltech (s kritickou situáciou v automobilovom priemysle EÚ) alebo Hometech najmä na koberce, bytové textílie a matrace.

—

nedostatok surovín a zvyšovanie cien (najmä syntetických, regenerovaných alebo anorganických vlákien, polymérov, spradenej priadze a nespradenej priadze);

—

zvýšenie nákladov na energie v EÚ (plyn a elektrickú energiu), ktoré by mohlo spôsobiť relokáciu výrobných podnikov s vyššou spotrebou energie (umelé vlákna, netkané textílie, farbenie a konečná úprava …) do Spojených štátoch amerických alebo Ázie;

—

narastajúca konkurencia z rozvíjajúcich sa krajín a zvyšovanie prekážok prístupu na trh pre tieto krajiny. Ázia je už vedúcim výrobným regiónom, pokiaľ ide o množstvá v tonách, a v roku 2010 zvýšila svoju výrobnú hodnotu takmer 2,6-násobne;

—

zvýšenie tlaku na ceny, najmä na vyspelých trhoch;

—

zvýšenie rizika falšovania a kopírovania.

—

podporou najlepších postupov transferu technológií z jedného odvetvia do druhého (výmena skúseností);

—

úsilím o zvýšenie energetickej účinnosti výroby;

—

schopnosťou kombinovať technologické a netechnologické inovácie: napr. driekový pás by mal byť účinný, ale tiež presne navrhnutý pre konkrétneho pacienta;

—

schopnosťou podporiť kreativitu pri koncipovaní, používaní a na konci životnosti výrobkov resp. materiálov;

—

skúsenosťami so zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov s cieľom získať nové trhy …;

—

zavádzaním IKT do každodenného života vďaka inteligentným textíliám, ktoré komunikujú so svojím prostredím: tzv. inteligentné odevy pre starších ľudí, ktoré monitorujú kritické fyziologické údaje a prenášajú ich do nemocníc, im napríklad pomôžu zostať doma.

—

schopnosťou uviesť na trh vhodné a inovačné tovary a služby pre osoby so zdravotným postihnutím, choré alebo staršie osoby: odevy prispôsobené potrebám, upravené proti pádu, špecifické vybavenie na šport a voľný čas;

—

schopnosťou reagovať vďaka prispôsobeniu sa potrebám používateľa na demografické a sociálne zmeny, ktoré sa spájajú s väčším dopytom po sofistikovanejších a viac individualizovaných výrobkoch a službách (pozri niektoré projekty európskej iniciatívy na prieskum spotrebného tovaru Prosumer.net).

—

znížením emisií CO2 vďaka ľahším materiálom v doprave (kompozitné materiály v leteckej doprave a uhlíkové vlákna v automobilovej doprave);

—

konkrétnymi textilnými riešeniami, napríklad v oblastiach filtrácie, spevnenia a izolácie s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť bývania a stavebníctva;

—

recykláciou PET z plastových fliaš na výrobu polyestru.

—

pri navrhovaní výrobku a spôsobu výroby brali do úvahy ekodizajn;

—

vykonávali posúdenie životného cyklu svojich výrobkov, ktoré bude mať v budúcnosti čoraz dôležitejšiu úlohu, keďže doposiaľ je hospodárnejšia recyklácia tradičných materiálov, napr. kovov.

—

prvá je vytvoriť pri príprave na koniec ropnej éry európske recyklovateľné uhlíkové vlákno založené na prírodných vláknach (5);

—

druhá je vytvoriť postupy recyklácie, ktoré umožnia úplnú recykláciu textílií pozostávajúcich zo zmesových tkanín (80 – 90 %);

—

tretia, ambicióznejšia, bude podporiť priemysel a vedeckú obec pri vývoji vhodných postupov využívania uhlíka z CO2 ako zdroja, napr. premenou prostredníctvom zrýchlenej fotosyntézy alebo inými postupmi. V súvislosti s ostatnými druhmi použitia sa už vykonáva výskum, treba ho však zintenzívniť (smerom k hospodárstvu využívajúcemu CO2  (6)).

—

spoločenské výzvy,

—

vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií,

—

excelentnosť vedeckej základne.

—

zvýšenie účasti a prínosu priemyslu a MSP;

—

viac menších projektov s menšou administratívnou záťažou (minimálna dĺžka trvania dva roky, 3 až 6 partnerov);

—

jednoznačný záväzok týkajúci sa podpory inovácií vrátane netechnologických inovácií.

—

vytvoriť jednoduchú, pre MSP prijateľnú formu komunikácie zahŕňajúcu výskumno-vývojové programy prepojené s novými výrobkami a novými materiálmi, keďže veľká časť z nich sa spája s textíliami;

—

podporiť štruktúry výskumnej spolupráce a inovácií medzi akademickou obcou a priemyslom (technologická platforma EÚ pre budúcnosť textilného a odevného priemyslu, štátne rady a siete, regionálne inovačné skupiny …);

—

zabezpečiť komunikáciu a vzájomné pôsobenie medzi týmito štruktúrami v EÚ a podobnými štruktúrami v ostatných odvetviach s cieľom posilniť medziodvetvové inovácie;

—

navrhnúť v programe Horizont 2020 nové, ambiciózne financovanie recyklácie textílií (odpadu z výroby aj dokončených výrobkov) s cieľom zlepšiť výkon recyklácie textílií v porovnaní s papierenským alebo sklárskym odvetvím. Revízia smernice o odpadovom hospodárstve poskytuje možnosť zorganizovať odvetvie recyklácie textilu;

—

zintenzívniť výskum využívania CO2 vrátane zrýchlenej fotosyntézy.

—

zameraním väčšej pozornosti na investície (a nielen na vývoz);

—

zameraním väčšej pozornosti na všetky colné položky, ktoré nie sú osobitne začlenené do kapitol 50 – 63 (od vlákien po odevy), napríklad textílie zo sklených vlákien (HS 70.19) alebo netkané hygienické výrobky (HS 96.19);

—

ďalším preskúmaním problémov, ktorým čelia spoločnosti EÚ v súvislosti s ich prístupom k verejnému obstarávaniu v zahraničí v oblastiach, ako sú pracovné odevy, nemocnice atď.;

—

začlenením do budúcej transatlantickej dohody napríklad niektorých záväzkov týkajúcich sa normalizácie.

—

vo svojej surovinovej „diplomacii“ podľa potreby zohľadnila kritické suroviny na výrobu technických textílií;

—

podporila výrobu prírodných vlákien (ľanové, konopné, vlnené, celulózové vlákna) a biopolymérov s cieľom zabezpečiť domáce zdroje surovín pre textilný priemysel.

—

Doplňujúce stanovisko k oznámeniu Budúcnosť textilného a odevného odvetvia v rozšírenej Európskej únii (CCMI/009) prijaté 7. júna 2004, spravodajca: Nollet.

—

Stanovisko k oznámeniu Budúcnosť textilného a odevného sektoru v rozšírenej Európskej únii (INT/220) prijaté 1. júla 2004, spravodajca: Pezzini.

—

Informačná správa CCMI Vývoj európskeho textilného a obuvníckeho priemyslu (CCMI/041) prijatá 4. februára 2008, spravodajca: Cappellini.

—

Stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami (INT/477) prijaté 16. decembra 2009, spravodajca: Cappellini.

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/26

1.1

Arktická oblasť prechádza obdobím zásadných zmien. Zmena klímy má výrazný dosah na globálne otepľovanie a stenčovanie ľadovej vrstvy v Arktíde, čo zase ovplyvňuje poveternostné podmienky a zmeny životného prostredia na celom svete. Tieto zmeny majú zároveň dosah na celosvetové hospodárstvo, pretože otvárajú nové príležitosti pre hospodársku činnosť v tejto oblasti bohatej na prírodné zdroje. Pozornosť sveta sa upriamila na Arktídu, ktorej krehký ekosystém a obyvateľstvo si vyžadujú náležitú ochranu a pozornosť. Tieto zmeny môžu mať geopolitické dôsledky.

1.2

EHSV vyzýva EÚ, aby vypracovala jasnú stratégiu pre Arktídu a aby sa presvedčivo zaviazala spolupracovať s arktickými štátmi. Arktická oblasť má pre EÚ obrovský význam a Únia môže byť z hľadiska arktickej spolupráce veľkým prínosom. Výbor požaduje, aby sa investovalo do zodpovednej hospodárskej činnosti na základe odborných poznatkov týkajúcich sa chladného podnebia a aby sa rozvíjala infraštruktúra. Požaduje tiež pokračujúcu spoluprácu vo výskume zameranom na klimatické zmeny a odhodlané úsilie na ochranu krehkého životného prostredia tejto oblasti.

1.3

Malo by sa posilniť postavenie Arktickej rady, ako aj postavenie EÚ v rámci tejto rady. Do arktickej spolupráce by sa mala v širokom rozsahu zapojiť občianska spoločnosť. Je potrebná väčšia otvorenosť a jasná snaha zlepšiť komunikáciu v rámci arktickej spolupráce.

1.4

Verejná konzultácia, ktorú EHSV zorganizoval v severnom Fínsku (Rovaniemi) v spolupráci s Arktickým strediskom Laponskej univerzity (1), bola pre výbor veľkým prínosom. Cieľom výboru je prispieť k arktickej spolupráci a politike EÚ pre Arktídu a posilniť svoje väzby s občianskou spoločnosťou tejto oblasti.

2.1

Strategický význam Arktídy značne stúpol a záujem o túto oblasť sa na celom svete zvyšuje. Z tohto dôvodu je nesmierne dôležité, aby EÚ čo najskôr sformulovala svoju politiku pre arktickú oblasť, aby sa mohla ako dôveryhodný a konštruktívny aktér a iniciátor podieľať na spolupráci v Arktíde. EÚ musí preukázať svoj záväzok, pokiaľ ide o arktickú oblasť a spoluprácu v nej. V prvom rade by sa pozornosť mala venovať severným častiam arktických členských štátov EÚ a upevneniu spolupráce s arktickými štátmi, predovšetkým so susednými európskymi krajinami (vrátane Grónska). Situácia si vyžaduje, aby EÚ disponovala komplexnou stratégiou pre Arktídu.

Na zabezpečenie spoľahlivej realizácie politiky, resp. stratégie EÚ pre Arktídu je potrebné, aby sa zdroje EÚ vyhradené pre arktickú oblasť sústredili do jedného miesta alebo sa účinne koordinovali a aby sa rozpočtový okruh pre Arktídu začlenil do rozpočtu EÚ.

2.2

Politika, resp. stratégia EÚ pre Arktídu, ako aj stratégie štátov arktickej oblasti by mali byť vo vzájomnom súlade. Riadenie arktickej oblasti by sa malo rozvíjať a uplatňovať na základe konštruktívnej spolupráce medzi týmito krajinami a kľúčovými partnermi. Spolupráca a spolužitie v arktickej oblasti by sa mali v čo najväčšej miere opierať o medzinárodné dohody a spoluprácu v rámci medzinárodných organizácií [vrátane Organizácie spojených národov (OSN) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP)]. Spoluprácu uľahčuje skutočnosť, že zúčastnené krajiny ratifikovali najdôležitejšie z týchto dohôd, ktoré sa týkajú Arktídy.

2.3

Súťaž o Arktídu, ktorá v súčasnosti prebieha, nesmie vyústiť do konfliktu. EÚ by mala presadzovať dialóg o medzinárodnom právnom mechanizme riešenia konfliktov, ktorý by bol pre všetky zúčastnené strany záväzný. To je jedným z dôvodov, prečo by mal byť pod záštitou Arktickej rady čo najskôr zorganizovaný summit o arktickej oblasti, ako v roku 2010 navrhol a neskôr schválil Európsky parlament (3). Vďaka nemu by všetci kľúčoví aktéri so záujmom o región a spoluprácu mali možnosť prediskutovať budúcnosť tejto oblasti a pokúsiť sa o jednotné ponímanie zásad spolupráce v Arktíde. Bolo by vhodné, keby sa takéto summity konali v budúcnosti pravidelne. Úspešná spolupráca medzi aktérmi pôsobiacimi v Arktíde si bude vyžadovať účinné nástroje, ako je napríklad spoločná sieť na komunikáciu a monitorovanie, ktorá by využívala moderné technológie.

2.4

EHSV súhlasí s názorom, že by sa malo posilniť postavenie Arktickej rady a že táto rada by mala mať mandát na to, aby fungovala ako medzinárodné fórum na rokovanie o kľúčových otázkach týkajúcich sa Arktídy. Podmienkou úspešnej spolupráce v rámci Arktickej rady je rovnaké zaobchádzanie so všetkými arktickými štátmi.

EÚ by mala mať v Arktickej rade významnejšie postavenie, pretože by tak mohla lepšie prispievať k jej činnosti a prostredníctvom svojho angažovania zvyšovať jej vplyv. EÚ môže byť z hľadiska spolupráce veľkým prínosom. Jedným z možných spôsobov na posilnenie postavenia EÚ je získanie štatútu pozorovateľa. Arktické členské štáty EÚ by tiež mali zohľadňovať postoje EÚ vyjadrované v Rade.

EÚ by sa mala snažiť posilniť spoluprácu v rámci Barentsovej euro-arktickej rady (a Regionálnej rady Barentsovho mora), pretože tieto rady zohrávajú kľúčovú úlohu v cezhraničných vzťahoch medzi 13 členskými regiónmi (v Nórsku, Švédsku, Fínsku a Rusku) ležiacimi v oblasti Barentsovho mora, ktorá je bohatá na prírodné zdroje. EÚ by mala presadzovať spoluprácu medzi rôznymi fórami regionálnej spolupráce a vzájomné využívanie ich odborných poznatkov a skúseností, a to vrátane fór spomenutých v časti 4, ako je napríklad Severská rada ministrov, Rada pobaltských štátov či Seversko-pobaltská osmička.

2.5

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné väčšie množstvo podrobných a spoľahlivých údajov o klimatických zmenách prebiehajúcich na celom svete, ako aj v Arktíde, ktorej environmentálne podmienky sú jedinečné a ekosystém veľmi krehký. Aj naďalej sa treba jednoznačne zameriavať na vedecký výskum a monitorovanie v oblasti zmeny klímy a ekologických, environmentálnych a meteorologických otázok. K podnieteniu výskumnej spolupráce v Arktíde môže prispieť posudzovanie vplyvu zmeny klímy na Arktídu, hodnotenie následkov zmeny klímy na sneh, vodu, ľad a permafrost v Arktíde, program Ice2sea, projekt hodnotenia ekologickej stopy EÚ v arktickej oblasti a súvisiacich politík a účasť na medzinárodných sieťach pre udržateľné pozorovanie Arktídy (SAON). V záujme prehĺbenia poznatkov a zvýšenia kapacity by sa mala zvýšiť účinnosť zavedených a fungujúcich sietí na spoluprácu v oblasti výskumu a monitorovania, ktoré pôsobia v rámci EÚ.

2.5.1

Doteraz sa výskum výrazne zameriaval na riešenie problematiky klimatických zmien a ich zmierňovanie v rôznych častiach sveta, je však zjavné, že klimatické zmeny a ich dôsledky dosiahli kritický bod a už sa dajú len ťažko zastaviť (4). Väčší dôraz by sa mal preto klásť na výskum v oblasti ochrany životného prostredia Arktídy a udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, ako aj prispôsobovania sa sociálnym a hospodárskym dôsledkom klimatických zmien. Mali by sa zverejňovať informácie o výskumnej činnosti a jej výsledkoch. Výskum sa musí týkať všetkých aspektov tejto problematiky a musí byť otvorený a inkluzívny z hľadiska občianskej spoločnosti a výskumných pracovníkov zo všetkých krajín EÚ (pozri tiež bod 2.9).

2.5.2

Výskumu arktickej oblasti by sa mala venovať väčšia pozornosť v rámci výskumných programov EÚ a mali by sa naň vyčleniť osobitné prostriedky vo finančnom rámci EÚ na roky 2014 – 2020.

2.6

Arktická oblasť má značný hospodársky význam pre miestne obyvateľstvo, Európu ako celok a aj v širšom kontexte. Podnikanie v Arktíde, vrátane spracovateľského priemyslu a podnikania na vidieku, by sa malo podporovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad iniciatívami typu ArcticStartup a odbornou prípravou. Mali by sa podporovať investície. Pokiaľ ide o ťažbu surovín a ďalšie hospodárske činnosti, EÚ by mala investovať do technológií prispôsobených arktickým podmienkam, ako aj do získavania a využívania príslušných odborných poznatkov týkajúcich sa chladného podnebia. To sa vzťahuje aj na hlbinné morské vrty mimo pobrežia, ťažobné a námorné odvetvie, navrhovanie a konštrukciu lodí a strojov a technológie pre prístavy, doky a dopravu.

2.6.1

Rozvoj infraštruktúry, najmä železničnej, cestnej, leteckej a námornej dopravy, ako aj prenosových energetických sústav by sa mal tiež opierať o technológie a odborné poznatky, ktoré vyhovujú drsným arktickým environmentálnym podmienkam. Zásadný význam pre rozvoj Arktídy má vytvorenie fungujúcej infraštruktúry a logistiky (na osi sever – juh aj západ – východ).

2.6.2

Ďalšími dôležitými oblasťami rozvoja v Arktíde, ktoré si vyžadujú financovanie, sú napríklad: výstavba obytných centier, využívanie informačných technológií v riedko osídlených oblastiach (diaľkové štúdium, elektronické zdravotníctvo) či cestovný ruch.

2.6.3

Pri rozvoji dopravnej trasy cez Severné more ako nákladovo výhodnej a v niektorých aspektoch aj bezpečnejšej alternatívy južnej trasy cez Suezský prieplav by EÚ mala náležite zohľadniť environmentálne hľadisko. EÚ by mala svoju činnosť zamerať aj na sprístupnenie nových námorných trás v Arktíde na „nerušenú plavbu“ v súlade s medzinárodnými dohodami (Dohovor OSN o morskom práve), vrátane plavby cez výhradné hospodárske zóny rôznych krajín. Tento krok má kľúčový význam pre rozvoj nákladnej aj osobnej dopravy v arktickej oblasti.

2.6.4

EÚ by mala urobiť viac pre to, aby boli tieto priority začlenené do stratégie Európa 2020 pre rast a jej ďalších programov, ako je napríklad Únia inovácií či Horizont 2020. Regionálna politika a politika súdržnosti EÚ, ako aj programy Interreg a nástroj európskeho susedstva a partnerstva majú pre najvzdialenejšie severské regióny EÚ nesmierny význam. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa na tieto regióny a ich priľahlé oblasti účinne vzťahovali aj naďalej a podporovali tak ich ekonomiku a spoločenské dianie a presadzovali cezhraničnú spoluprácu.

2.6.5

EÚ tiež musí investovať do programov spolupráce dohodnutých s jej partnermi v tejto oblasti. Osobitnú pozornosť a dostatočný objem prostriedkov si vyžaduje projekt partnerstva v oblasti dopravy v rámci Severnej dimenzie, pretože môže podnietiť rozvoj dopravných trás z oblasti Barentsovho mora, ktorá je bohatá na prírodné zdroje, aj smerom k európskym trhom. Napríklad je nevyhnutné bezodkladne vybudovať pozemné spojenia medzi EÚ a hlavnými arktickými prístavmi, ako je Murmansk či Narvik. Takéto projekty by sa mali považovať za veľmi naliehavé (pozri aj body 2.6.1 a 2.6.3).

Využívanie zdrojov na podporu hospodárskej činnosti môže mať pozitívny dosah na zamestnanosť, hospodársky rast a blahobyt miestnych obyvateľov.

2.7

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa v Arktíde dosiahla udržateľná rovnováha medzi ochranou životného prostredia a hospodárskou činnosťou. EÚ sa musí dôrazne angažovať, aby pomohla arktickým štátom dosiahnuť túto rovnováhu, pretože ekosystém arktickej oblasti je mimoriadne krehký. Činnosť v Arktíde by mala byť v súlade s najprísnejšími medzinárodnými normami udržateľného rozvoja, ktoré si podmienky v tejto oblasti vyžadujú. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva sociálna zodpovednosť podnikov, ako aj usmernenia OECD pre nadnárodné podniky. Predovšetkým v mimoriadne vzácnych prírodných zónach alebo miestach, ktoré sú pre pôvodných obyvateľov posvätné, by mali spoločnosti vykonávať svoju činnosť zodpovedne a obozretne. Zodpovedne a obozretne treba postupovať aj pri rybolove, ktorý sa musí v prípade populácií hlbokomorských rýb vykonávať udržateľným spôsobom podľa predpisov EÚ o rybolove na otvorenom mori, príslušných usmernení FAO, spoločného oznámenia JOIN(2012) 19 final, sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie SWD(2012) 182 final a prípadne aj dohody uzavretej v rámci Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) (5). To je nevyhnutné na udržanie životaschopnosti a blahobytu v arktickej oblasti.

2.7.1

Pre spoluprácu v Arktíde by mali byť aktívne poskytnuté usmernenia EÚ na posudzovanie vplyvov na životné prostredie a námornej politiky a skúsenosti s ním. Okrem hodnotenia vplyvu hospodárskej činnosti na životné prostredie v Arktíde by sa mal vždy hodnotiť aj jej hospodársky dosah.

2.7.2

EÚ by sa mala snažiť zabezpečiť, aby sa v plnom rozsahu uplatňovala nová dohoda Arktickej rady o predchádzaní únikom ropy a aby sa začali rokovania o zásadách ťažby.

2.7.3

Takisto je veľmi dôležité, aby sa úspešne zakončili rokovania o kódexe IMO pre námornú plavbu v polárnych oblastiach (Polárny kódex). V súvislosti s arktickými námornými trasami by mala EÚ poskytnúť k dispozícii aj služby monitorovania pomocou svojho satelitného systému Galileo, aby sa zlepšila navigácia a bezpečnosť, a pokiaľ možno kombinovať tento systém s ďalšími podobnými systémami.

2.8

EHSV dôrazne podporuje dialóg, ktorý EÚ nadviazala s Laponcami (Sámovia) a inými pôvodnými obyvateľmi a záujmovými skupinami pôsobiacimi v arktickej oblasti. Malo by sa vyvinúť výrazné úsilie, aby sa tento dialóg udržal a posilnil. Je potrebné rešpektovať kultúrne dedičstvo a tradičný spôsob živobytia pôvodných obyvateľov (vrátane chovu sobov). Obyvatelia tejto oblasti síce väčšinou patria k nepôvodným skupinám obyvateľstva (približne 90 %), avšak práve preto by sa mal dialóg rozšíriť na celú populáciu. EHSV súhlasí tiež s poznámkou uvedenou v oznámení z júna 2012, že „Arktída je zdrojom výziev aj príležitostí, ktoré budú mať výrazný dosah na život budúcich generácií európskych občanov“. Zmeny, ktoré prebiehajú v Arktíde, budú mať dosah nielen na životné podmienky ľudí v arktickej oblasti a priľahlých regiónoch, ale aj v ďalších častiach sveta (ide napríklad o hospodársky potenciál, čoraz častejší výskyt extrémnych poveternostných podmienok v dôsledku klimatických zmien, zmeny morských prúdov, vzostup hladiny morí, obdobia sucha, silné dažďové a snehové zrážky).

2.8.1

Občianska spoločnosť sa musí spolu s pôvodnými obyvateľmi v širokom rozsahu a pravidelne zapájať do diania v Arktíde. Rôzne zainteresované strany, vrátane podnikov, zamestnancov a ochrancov prírody, by sa mali zapájať do mnohostranných aktivít aj do činnosti EÚ týkajúcej sa arktickej oblasti. Mal by sa nastoliť dialóg, diskusie za okrúhlym stolom a verejné diskusie s rôznymi skupinami občianskej spoločnosti.

2.8.2

EHSV odporúča, aby sa EÚ snažila zlepšiť účasť občianskej spoločnosti na viacerých úrovniach:

2.8.3

Zámerom EHSV je zapojiť sa do tejto činnosti a informovať o názoroch a návrhoch organizovanej občianskej spoločnosti v EÚ. Výbor tiež plánuje posilniť svoje väzby s občianskou spoločnosťou v arktickej oblasti, a to v rámci EÚ aj mimo nej. Cieľom je podporiť postavenie a organizované zastúpenie občianskej spoločnosti v arktických krajinách. Je potrebné prijať kroky na to, aby sa zabezpečilo vytvorenie platformy, v rámci ktorej by mohli subregionálni a miestni aktéri vyjadrovať svoje názory na úrovni EÚ.

2.9

EHSV súhlasí s názorom, že je potrebná väčšia transparentnosť a lepšie informovanie verejnosti o Arktíde a spolupráci v tejto oblasti. EÚ by preto mala požadovať účinnú komunikačnú stratégiu týkajúcu sa spolupráce v Arktíde. Výbor preto plne podporuje návrh na zriadenie informačného centra EÚ o Arktíde, ktorý predložila Komisia v roku 2008 (6) a ktorý vzala na vedomie Rada ministrov v roku 2009 (7) a neskôr aj Európsky parlament (8). Úlohou centra by v prvom rade bolo informovať o výsledkoch výskumu a ďalších aktivitách týkajúcich sa spolupráce v Arktíde. Táto iniciatíva je dôležitá najmä z hľadiska zvyšovania transparentnosti. Za pozitívnu považujeme skutočnosť, že Európska komisia poverila Arktické stredisko Laponskej univerzity vykonaním prípravných prác týkajúcich sa spomínaného informačného centra. Informačné centrum by mohlo fungovať ako sieť so zapojením európskych aj mimoeurópskych inštitúcií zameraných na arktický výskum a komunikáciu. V tejto súvislosti by mala svoju úlohu zohrávať aj občianska spoločnosť.

3.1.1

Väčšinu jej územia tvorí Severný ľadový oceán, ktorý je z väčšej časti pokrytý ľadom – severný pól sa nachádza uprostred oceánu. Súčasťou Severného ľadového oceánu je Barentsovo more, Karské more, Grónske more, Nórske more, Beaufortovo more, more Laptevovcov a niektoré ďalšie morské oblasti, ktoré majú svoje vlastné pomenovanie. Severný ľadový oceán obklopujú kontinentálne šelfy. Osem štátov arktickej oblasti – Dánsko (vrátane Grónska), Fínsko, Kanada, Nórsko, Rusko, Spojené štáty (vrátane Aljašky) a Švédsko – sa čiastočne nachádza na území severne od severného polárneho kruhu a rozsiahle plochy ich územia ležia v arktickej oblasti. Island sa iba dotýka severného polárneho kruhu. Minimálne päť z týchto krajín – Nórsko, Rusko, Kanada, Dánsko/Grónsko a Spojené štáty (tzv. arktická päťka) – leží na brehu Severného ľadového oceánu. Medzi arktické štáty patria tri členské štáty EÚ: Fínsko, Švédsko a Dánsko. Nečlenské štáty EÚ Nórsko a Island patria do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pričom Island už požiadal o členstvo v EÚ. Spojené štáty, Rusko a Kanada sú strategickými partnermi EÚ. Grónsko je súčasťou Dánska, avšak od roku 2009 disponuje rozsiahlou autonómiou. Nie je súčasťou EÚ, no podpísal s ňou dohodu o partnerstve.

3.1.2

Arktída pokrýva plochu 14,5 milióna km2 a počet jej obyvateľov sa pohybuje na úrovni približne 4 miliónov (väčšina z nich žije v Rusku), pričom asi 10 % populácie patrí k skupinám pôvodných obyvateľov, ako sú napríklad Sámovia (Laponci) a Inuiti (Eskimáci) Nenci, Aleuti, Atabaskovia, Gwich'in. Sámovia (Laponci) žijúci vo Fínsku a Švédsku sú jedinými pôvodnými obyvateľmi na území EÚ. Murmansk ležiaci na severozápade Ruska je najväčším prístavom arktickej oblasti (9). V Arktíde funguje komunitný život a plánovanie na úrovni spoločenstva. Jedným z príkladov je program rozvoja vidieka Regionálnej rady Laponska na roky 2014 – 2020 (10). V oblasti sa tiež praktizuje poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, chov kožušinových zvierat a rôzne formy podnikania, ktoré sa dajú realizovať v drsných arktických klimatických podmienkach (11).

3.2.1

Arktída je tradične stabilnou oblasťou a spolužitie medzi arktickými štátmi je založené na konštruktívnej spolupráci a dôvere. Geopolitický význam tohto regiónu je značný a v uplynulých desaťročiach výrazne stúpol záujem o Arktídu nielen v krajinách arktickej oblasti, ale aj v Európe a inde vo svete. V súčasnosti táto oblasť prechádza z viacerých dôvodov obdobím zásadných zmien.

3.2.2

Celosvetové klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou, najmä globálne otepľovanie, sú v Arktíde mimoriadne výrazné a rýchle postupujú. Spôsobujú roztápanie ľadovej vrstvy a trvalo zamrznutej pôdy, v dôsledku čoho sa urýchľuje skleníkový efekt na celom svete (čiastočne pre uvoľňovanie metánu). Skleníkový efekt spôsobuje čoraz častejší výskyt extrémnych poveternostných podmienok, zmeny smeru veterných a morských prúdov, stúpanie hladiny morí, zvýšený výskyt dlhodobých období sucha, silné dažďové a snehové zrážky v rôznych častiach sveta. Roztápanie ľadu, najmä v Antarktíde a Grónsku, môže viesť k zvýšeniu hladiny morí o 1 až 2 metre. Do septembra 2012 bol zaznamenaný rekordný úbytok arktickej ľadovej vrstvy (na 3,41 miliónov km2). Veľmi rýchlo sa roztápa najmä pôdny ľad (od roku 1980 sa roztopilo približne 70 % jeho objemu). Nahrádza ho tenký ľad, ktorý vydrží jeden rok. V lete 2008 bolo 65 % Severného ľadového oceánu bez ľadu a rozsiahle časti zachovanej ľadovej pokrývky sa môžu roztopiť v priebehu najbližších desaťročí (12).

3.2.3

V arktickej oblasti sa nachádza obrovské množstvo nevyužitých prírodných zdrojov, a to tak v oceáne, ako aj na pevnine. Ľadová vrstva, ktorá sa v dôsledku otepľovania atmosféry stenčuje a ubúda, spolu s rozvojom a zavádzaním nových technológií zvyšuje možnosti na hľadanie nových zásob uhľovodíkov (ropa, zemný plyn) a ďalších hlbokomorských ložísk nerastných surovín, ako aj na ich ťažbu. Napríklad štvrtina zistených svetových zásob zemného plynu a 80 % objavených zásob zemného plynu Ruska sa nachádza v Arktíde. Odhaduje sa, že v tejto oblasti sa nachádza 13 % neobjavených svetových zásob ropy, 30 % neobjavených zásob zemného plynu a 20 % zásob kvapalného plynu.

3.2.4

V Arktíde pôsobí väčšina najväčších svetových ropných a plynárenských spoločností. Nachádza sa tam už nespočetné množstvo pobrežných vrtných ropných plošín, pričom sa hľadajú a preskúmavajú možnosti výstavby nových zariadení ešte viac na severe (napríklad Nórsko má 89 plošín v Barentsovom mori a čoskoro začne ťažiť na deviatich nových miestach). Na atraktívnosti týchto zdrojov neuberá ani zvyšujúci sa význam energie z bridlice.

3.2.5

Už niekoľko desaťročí sa intenzívne ťažia kovy a iné nerastné suroviny v rôznych častiach Arktídy, v ktorých sa nachádzajú významné nevyužité ložiská. Z Arktídy (najmä z oblasti Barentsovho mora) pochádza napríklad 90 % produkcie železnej rudy EÚ a približne 20 % svetovej produkcie niklu. Arktída disponuje aj značnými zalesnenými plochami, ktoré predstavujú dôležitý zdroj obnoviteľnej energie.

3.2.6

Približne štvrtina celosvetových populácií rýb sa nachádza v Arktíde. Čoraz vyššia teplota vody má dosah aj na sťahovanie rýb, čo zase ovplyvňuje rybolov. Ten sa už presúva čoraz severnejšie do vôd, v ktorých sa predtým nelovilo.

3.2.7

Vzhľadom na postupné stenčovanie ľadovej vrstvy a zvyšujúcu sa atmosférickú teplotu sa zvyšujú príležitosti na otvorenie, resp. vytvorenie nových námorných trás (severozápadnej a námornej trasy cez Severné more) cez Severný ľadový oceán do východnej Ázie a späť. Tieto trasy sú približne o 40 % kratšie ako súčasné námorné cesty do krajín na brehu Atlantického oceánu a do ázijských prímorských krajín. Ich využívanie výrazne obmedzí náklady na tranzitnú dopravu a zníži súvisiace emisie CO2. Veľká časť svetového námorného nákladu sa prepravuje na plavidlách EÚ a približne 90 % sa prepravuje po tradičnej južnej námornej trase. V roku 2012 využilo tzv. severomorskú trasu z Barentsovho mora do Beringovej úžiny 46 lodí. Objem nákladnej dopravy sa zvyšuje, a to aj napriek pretrvávajúcim zásadným nejasnostiam v súvislosti s využívaním tejto trasy, najmä pokiaľ ide o pravidlá, náklady a bezpečnosť navigácie a extrémne poveternostné podmienky v tejto oblasti.

3.2.8

Hospodársky potenciál je obrovský a Arktída by sa mohla vďaka svojim energetickým zdrojom, zdrojom nerastných surovín a novým námorným dopravným trasám stať pre svetovú ekonomiku kľúčovou oblasťou.

3.2.9

Environmentálne podmienky v Arktíde sú jedinečné a jej ekosystém je krehký a zraniteľný. Jednou z najdôležitejších priorít v rámci regionálnej spolupráce je snaha o lepšie riešenie problematiky zmien životného prostredia a predchádzanie prírodným katastrofám vyvolaným ľudskou činnosťou v dôsledku hospodárskej aktivity (únik ropy a pod.).

3.2.10

Tieto zmeny majú dosah na životné podmienky pôvodných obyvateľov a ďalších ľudí žijúcich v Arktíde a priľahlých oblastiach. Meniace sa poveternostné a environmentálne podmienky, jednoznačné ekonomické príležitosti a čoraz hlbšie geopolitické a bezpečnostné záujmy taktiež ovplyvňujú život ľudí v ostatných častiach Európy aj sveta.

3.2.11

Nájdenie strategickej rovnováhy medzi hrozbami a príležitosťami v Arktíde možno považovať za zásadné pre budúcnosť celého sveta.

4.1

Všetkých osem arktických štátov má svoju vlastnú stratégiu pre Arktídu (13). Vo veľkej miere sa zameriavajú na podobné priority: politický a hospodársky význam, ktorý pre ne Arktída predstavuje; špecifické postavenie danej krajiny v tejto oblasti; prírodné podmienky a ekosystém a tiež potreba spolupráce zameraná na udržateľný rozvoj riadenia tejto oblasti. Hlavným východiskovým bodom všetkých týchto stratégií je potenciál arktickej oblasti z hľadiska energetiky, zásob nerastných surovín a rozvoja dopravných trás. Arktické štáty už navzájom nadviazali dvojstranné vzťahy s cieľom chrániť a podporovať svoje spoločné záujmy v arktickej oblasti. Parlamentné zhromaždenie NATO vydalo v októbri 2012 uznesenie o Arktíde (14).

4.2

V severskej oblasti pôsobia štyri fóra regionálnej spolupráce:

Najvýznamnejším nástrojom regionálnej spolupráce je Arktická rada  (15), ktorú tvorí 8 členov (arktické štáty, vrátane Faerských ostrovov a Grónska ako závislých území Dánska), 6 stálych účastníkov (fóra pre spoluprácu medzi pôvodnými obyvateľmi arktických štátov) (16) a veľký počet pozorovateľov (Holandsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Francúzsko, Nemecko a 18 medzivládnych a mimovládnych organizácií). EÚ, Taliansko, Čína, India, Južná Kórea a Singapur požiadali o udelenie štatútu stálych pozorovateľov. Čína v uplynulých rokoch výrazne zvýšila svoju aktivitu, pokiaľ ide o Arktídu a krajiny tejto oblasti. Členské štáty Arktickej rady medzi sebou uzavreli dohody, ako je napríklad dohoda o pátracích a záchranných operáciách. Existujú snahy o posilnenie postavenia rady, rozšírenie oblasti jej pôsobnosti a zvýšenie vplyvu ako nástroja medzinárodnej spolupráce.

4.3

Barentsova euro-arktická rada  (17) pokrýva európske arktické a subarktické regióny. Rada presadzuje spoluprácu v oblasti Barentsovho mora, ktorá je bohatá na prírodné zdroje a potrebuje lepšie dopravné spojenie s európskymi trhmi a ďalšími časťami sveta. Rada má 7 členov: Fínsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Island, Rusko a Európsku komisiu. V rámci tejto rady pôsobí aj Regionálna rada Barentsovho mora (BRC) (18), ktorá zahŕňa 13 subregiónov v oblasti Barentsovho mora a jej zámerom je uľahčovať pragmatickú spoluprácu.

4.4

Severská rada ministrov  (19) (a Severská rada) má svoju vlastnú stratégiu pre Arktídu. Päť severských krajín medzi sebou tradične blízko spolupracuje v mnohých oblastiach a disponuje aj schopnosťami a odbornými znalosťami týkajúcimi sa severských podmienok. Grónsko sa na tejto spolupráci podieľa ako plnohodnotný člen.

4.5

Rada pobaltských štátov (CBSS) (20) udržiava spoluprácu medzi ôsmimi pobaltskými krajinami. EÚ má svoju vlastnú makroregionálnu stratégiu pre Pobaltie (EUSBSR).

4.6

Severná dimenzia  (21), ktorá je spoločnou politikou EÚ, Islandu, Nórska a Ruska, sa vzťahuje na rozsiahle územie, vrátane arktických a subarktických regiónov Európy, od severozápadu Ruska na východe až po Island a Grónsko na západe. Spolupráca je založená na štyroch tematických partnerstvách (NDEP, NDPHS, NDPTL a NDPC) a samostatnej „arktickej vetve“. Z hľadiska spolupráce v arktickej oblasti je dôležité Partnerstvo pre dopravu a logistiku (NDPTL), ktoré v súčasnosti vypracováva regionálnu dopravnú sieť. Partnerstvo Severnej dimenzie v oblasti životného prostredia (NDEP) tiež zohráva v Arktíde jednu z hlavných úloh, v neposlednom rade preto, lebo poskytlo rámec na úspešné odstraňovanie rádioaktívneho odpadu na polostrove Kola. Tretia schôdza Severnej dimenzie na úrovni ministrov zahraničných vecí sa konala vo februári 2013 v Bruseli (22). Obchodná rada Severnej dimenzie (23) sa v prvom rade zameriava na zlepšenie podmienok na investovanie v arktickej oblasti a zvýšenie jej konkurencieschopnosti. Spojené štáty a Kanada sa zúčastňujú na zasadnutiach Severnej dimenzie ako pozorovatelia.

4.7

Poslanci z krajín arktickej oblasti sa zapájajú do všetkých uvedených fór spolupráce a pravidelne spolupracujú aj prostredníctvom Konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti (CPAR).

4.8

Šesť fór spolupráce pre pôvodných obyvateľov arktickej oblasti udržiava pravidelnú spoluprácu.

4.9

Medzinárodná polárna nadácia (IPF) udržiava medzinárodnú spoluprácu medzi stranami so záujmom o otázky arktickej oblasti. V septembri 2012 zorganizovala v sídle Výboru regiónov sympózium o budúcnosti Arktídy 2012.

5.1

Spolupráca vo veciach týkajúcich sa arktickej oblasti sa v čo najväčšej miere opiera o medzinárodné dohody a prebieha v rámci medzinárodných fór.

5.2

Najvýznamnejšou medzinárodnou dohodou, ktorá sa týka arktickej oblasti, je Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) (24) z roku 1982. Dohovor sa zaoberá morskými a oceánskymi oblasťami medzi samostatnými krajinami a v rámci neho bola zriadená Komisia OSN pre hranice kontinentálneho šelfu.

5.3

Krajiny na brehu Severného ľadového oceánu sa prostredníctvom týchto dohovorov snažia spoločne zhodnúť na stanovení hraníc svojich regionálnych územných vôd a výhradných hospodárskych zón (vrátane území 200 námorných míľ za hranicami kontinentálneho šelfu). Existuje snaha o predchádzanie územným sporom, avšak niekoľko sporných zemepisných bodov zostáva nevyriešených a hrozí, že by sa spory mohli ešte viac vyhrotiť. Pobrežné štáty sa v roku 2008 v grónskom Ilulissate dohodli na spoločnom vyhlásení, ktoré kladie dôraz na zvrchované právo všetkých zmluvných krajín regulovať činnosť v rámci ich vlastnej výhradnej hospodárskej zóny.

5.4

V súčasnosti sa v rámci rôznych fór spolupráce dôkladne skúmajú a prerokúvajú možnosti vytvorenia potenciálnych námorných trás – severozápadnej trasy (prechádzajúcej cez výhradnú hospodársku zónu Kanady) a trasy cez Severné more (prechádzajúcej cez výhradnú hospodársku zónu Ruska), ako aj otázky zariadení, podmienok a bezpečnosti ich využívania. Cieľom je dosiahnuť čo najlepšie vzájomné porozumenie medzi zúčastnenými stranami, pokiaľ ide o zásady využívania a riadenia týchto trás. Táto problematika je predmetom medzinárodných dohôd, ako je napríklad Dohovor OSN o morskom práve či dohoda Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) (25) o práve na nerušenú plavbu, a momentálne sa vypracováva Polárny kódex IMO.

5.5

Otázky spojené so zmenou klímy a udržateľným rozvojom majú pre arktickú oblasť osobitný význam. Jedným z hlavných východiskových bodov v oblasti medzinárodných vzťahov je Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách (UNFCCC)  (26). Ten by mal veľmi závažný dosah aj na arktickú oblasť.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) (27) začal realizovať svoj vlastný program monitorovania arktickej oblasti.

5.6

Do tejto činnosti sa aktívne zapájajú zoskupenia na ochranu životného prostredia. Organizácia Greenpeace navrhuje, aby bez predchádzajúcej dohody o zásadách ochrany oblasti nebola v Arktíde bezpodmienečne povolená hospodárska aktivita.

6.1

EÚ má v arktickej oblasti zásadné geopolitické, environmentálne a hospodárske záujmy, ktoré čoraz viac naberajú na význame. EÚ je jedným z partnerov spolupráce v Arktíde, v neposlednom rade vzhľadom na svoje arktické členské štáty.

6.2

Politika EÚ pre Arktídu je stále v procese formovania. Vypracovávať sa začala v roku 2008, najmä na základe iniciatívy Európskeho parlamentu (28). Komisia v rokoch 2008 a 2012 vypracovala na túto tému dve oznámenia (pozri poznámky pod čiarou 2 a 7). Rada ministrov vydala v rokoch 2008 a 2009 dve uznesenia (29). Rada na svojom zasadnutí 31. januára 2013 prerokovala aktuálnu situáciu.

6.3

V roku 2008 a júni 2012 EÚ informovala o svojom zámere uplatňovať v rámci politiky pre Arktídu komplexný prístup a stanovila si tri hlavné ciele:

Politika v súčasnosti vychádza z troch základných oblastí: znalosti, zodpovednosť, angažovanosť.

6.4

Súčasťou dvojstrannej spolupráce EÚ s arktickými krajinami je aj spolupráca v arktickej oblasti. EÚ uzavrela samostatnú dohodu s Grónskom. Dôležitú úlohu v Arktíde zohráva aj mnohostranná Severná dimenzia.

6.5

Mnohé existujúce programy EÚ sa môžu vzťahovať aj na arktickú oblasť. EÚ investovala v rokoch 2007 až 2013 približne 1,4 miliardy EUR na podporu udržateľného rozvoja v Arktíde a susedných oblastiach. Prioritou sa stala spolupráca vo vedeckom výskume: súčasťou šiestej rámcovej dohody v oblasti výskumu, ktorá sa začala uplatňovať v roku 2002, boli aj projekty týkajúce sa Arktídy. V uplynulých rokoch EÚ investovala vyše 200 miliónov EUR do výskumu týkajúceho sa Arktídy a podieľa sa na mnohých spoločných projektoch, predovšetkým v rámci svojho siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu  (30). Medzi rôznymi výskumnými ústavmi (v EÚ aj mimo nej) existuje dobre fungujúca sieť, ktorá im uľahčuje vzájomnú spoluprácu. Bol vytvorený zoznam hlavných výskumných projektov na roky 2008 – 2012 a programov financovania regionálnej spolupráce na roky 2007 – 2013 (31). Mnohé projekty sa uskutočnili v rámci regionálnej politiky EÚ, jej programov Interreg a európskej územnej spolupráce (ETC), usmernení pre regionálnu pomoc a nástroja európskeho susedstva a partnerstva. Nástroj na prepojenie Európy a TEN-T sa na Arktídu nevzťahujú.

Európska komisia sa nedávno rozhodla preskúmať, akým spôsobom by mali byť na úrovni EÚ usporiadané informácie o výskume v Arktíde. Uvažuje sa o zriadení informačného centra EÚ o Arktíde.

6.6

EÚ je jednou zo strán Severnej dimenzie a členom Barentsovej euro-arktickej rady. V Arktickej rade pôsobí ako pozorovateľ ad hoc, no požiadala o udelenie štatútu stáleho pozorovateľa. EÚ sa už niekoľko rokov v plnej miere zapája do činností rôznych pracovných skupín rady.

6.7

Poslanci Európskeho parlamentu sa zúčastňujú na Konferencii poslancov parlamentov z arktickej oblasti (CPAR) (pozri bod 3.3.7) a zapájajú sa do parlamentnej spolupráce štyroch regionálnych rád severskej oblasti a Severnej dimenzie. Európsky parlament vydal v rokoch 2008 a 2011 dve uznesenia o Arktíde (pozri poznámku pod čiarou 9 a P6_TA(2008)0474).

6.8

EÚ nadviazala pravidelný dialóg s organizáciami v Arktíde, ktoré zastupujú pôvodných obyvateľov, a so skupinami občianskej spoločnosti a zapája sa aj do činnosti Medzinárodnej polárnej nadácie (IPF).

6.9

EHSV vypracoval stanoviská týkajúce sa spolupráce v arktickej oblasti, vrátane stanovísk na tému Severnej dimenzie, regionálnej a námornej politiky, udržateľného rozvoja a vzťahov so susednými krajinami. Výbor udržiava inštitucionálne vzťahy s občianskou spoločnosťou v Nórsku, na Islande a v Rusku (prostredníctvom poradného výboru pre EHP, zmiešaného poradného výboru EÚ – Island a Občianskej komory Ruskej federácie) a zorganizoval dve fóra občianskej spoločnosti v rámci Severnej dimenzie (v rokoch 2002 a 2006) a schôdzu zainteresovaných strán v spojitosti so zasadnutím iniciatívy Severná dimenzia na úrovni ministrov vo februári 2013.

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/34

1.1

EHSV víta plán, ktorý predložila Komisia, a podporuje jej úsilie nájsť konkrétne riešenia na znižovanie počtu daňových podvodov a daňových únikov. Skutočný pokrok bude možné dosiahnuť len vtedy, ak členské štáty budú venovať väčšiu pozornosť zvyšovaniu účinnosti daňových služieb, pričom musia poskytnúť dostatok ľudských a finančných zdrojov a zabezpečiť ich lepšiu vzájomnú koordináciu.

1.2

EHSV odporúča Komisii a Rade, aby daňové podvody a daňové úniky, ako aj agresívne daňové plánovanie zahrnuli do výročnej analýzy rastu a do európskeho semestra a aby prijali osobitné opatrenia zamerané na boj proti týmto javom s cieľom zabezpečiť pokrok v oblasti platieb a výberu daní, zvýšiť ich harmonizáciu, zlepšiť prerozdeľovanie a odstraňovať chudobu.

1.3

EHSV víta návrhy Komisie zahrnúť na čiernu listinu štáty, ktoré fungujú ako daňové raje a nerešpektujú zásady dobrej daňovej správy, a žiada, aby sa na úrovni EÚ vymedzili spoločné kritériá, na základe ktorých bude možné určiť tieto štáty alebo regióny, pričom je potrebné zabrániť tomu, aby sa tieto kritériá uplatňovali nerovnomerne na vnútroštátnej úrovni. Uvádzanie štátov na čiernej listine by sa nemalo vzťahovať len na tretie štáty, ale aj na územia alebo jurisdikcie niektorých členských štátov alebo spoločnosti, ktoré pôsobia na týchto územiach.

1.4

Výbor sa domnieva, že Komisia by mohla doplniť návrhy týkajúce sa zahrnutia na čiernu listinu o sankcie pre spoločnosti vrátane ich vylúčenia z verejného obstarávania a odmietnutia poskytnúť finančné prostriedky EÚ alebo štátnu pomoc.

1.5

EHSV sa domnieva, že agresívne daňové plánovanie, ak spôsobuje eróziu daňových základov, núti členské štáty, aby zvyšovali úroveň daní, čo je samo osebe nemorálnym postupom, ktorý v závažnej miere poškodzuje fungovanie vnútorného trhu a narúša daňové systémy vo vzťahu k daňovým poplatníkom. Vzhľadom na komplexnosť tohto javu je potrebné, aby návrhy Komisie týkajúce sa všeobecných pravidiel na zabránenie zneužitia alebo definícia vykonštruovaných bilaterálnych dohôd boli dostatočne jasné, aby ich mohli bezproblémovo uplatniť všetky členské štáty.

1.6

Výbor uznáva úsilie Komisie viesť rokovania o dohodách o dobrej správe v daňovej oblasti so štátmi susediacimi s EÚ. EHSV odporúča Rade, aby poskytla rokovací mandát Komisii so zreteľom na to, že tieto nástroje sa môžu ukázať ako mimoriadne dôležité v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

1.7

Výbor odporúča Komisii a členským štátom, aby pokračovali v zjednodušovaní a harmonizácii platného právneho rámca na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Jednoduchší a harmonizovanejší právny rámec pre daňovú oblasť, ktorý by bol schopný zabezpečiť rovnomerné zdanenie a ktorý by bol doplnený o moderné nástroje informačnej technológie v oblasti overovania, kontroly a výmeny informácií, by v podstatnej miere obmedzil možnosť realizovať daňové podvody a daňové úniky.

1.8

EHSV odporúča Komisii, Rade a Európskemu parlamentu, aby odrádzali členské štáty od toho, aby sa medzi nimi udržiavali súčasné veľké rozdiely v úrovniach priameho alebo nepriameho zdaňovania, ktoré podporujú daňovú konkurenciu.

1.9

EHSV víta rozhodnutie Komisie preskúmať možnosť zaviesť európske daňové identifikačné číslo (DIČ). EHSV opäť žiada členské štáty (čo urobil už vo viacerých stanoviskách), aby pristúpili k harmonizácii svojich systémov nepriameho zdaňovania. Výbor povzbudzuje Komisiu, aby predložila svoje návrhy v tejto veci. Na základe tejto harmonizácie, ako aj zavedenia európskeho DIČ by sa vo výraznej miere mohli obmedziť podvody typu kolotoč.

2.1

Daňové podvody a daňové úniky, ako aj vyhýbanie sa plateniu daní prostredníctvom agresívneho daňového plánovania udržujú narastajúce nerovnosti spôsobené hospodárskou krízou a úspornými programami, a teda predstavujú veľkú hrozbu pre členské štáty, pokiaľ ide o ich úsilie zabezpečiť účinné fungovanie systémov zdaňovania, zaistiť financovanie verejných služieb, prerozdeliť bohatstvo, bojovať proti chudobe a zabrániť daňovej konkurencii medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Odhaduje sa, že objem finančných strát členských štátov presahuje 1 000 miliárd EUR za rok (1).

2.2

Európska rada 2. marca 2012 požiadala Európsku radu a Európsku komisiu, aby vypracovali konkrétne spôsoby, akými by sa mohlo bojovať proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

2.3

Komisia v júni 2012 prijala oznámenie (2), v ktorom predstavila, akým spôsobom by sa mohlo zlepšiť dodržiavanie daňový povinností a obmedziť daňové podvody a daňové úniky. Komisia v tomto oznámení uviedla, že predstaví akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

2.4

Komisia následne v decembri 2012 predstavila avizovaný akčný plán, ktorý zahŕňa najnovšie realizované iniciatívy, ale aj nové opatrenia, ktoré by sa mohli prijať z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska. Tento plán dopĺňa odporúčanie Komisie o opatreniach zameraných na podporu tretích krajín pri uplatňovaní noriem dobrej správy v daňovej oblasti (3), ako aj odporúčanie Komisie týkajúce sa agresívneho daňového plánovania (4).

3.1

EHSV víta plán, ktorý predložila Komisia, a podporuje jej úsilie nájsť konkrétne riešenia na znižovanie počtu daňových podvodov a daňových únikov (5). Výbor je však skeptický, pokiaľ ide o realizáciu niektorých navrhovaných opatrení vzhľadom na mnohé súčasné rozdiely medzi členskými štátmi, v dôsledku ktorých sa rozhodnutia na úrovni Rady prijímajú pomaly. Zníženie objemu finančných a ľudských zdrojov určených pre daňové orgány (6) vo väčšine členských štátov, ku ktorému došlo z dôvodu úsporných opatrení prijatých počas posledných rokov, vo veľkej miere ohrozuje realizáciu nových opatrení. Skutočný pokrok bude možné dosiahnuť len vtedy, ak členské štáty budú venovať väčšiu pozornosť zvyšovaniu účinnosti daňových služieb, pričom musia poskytnúť dostatok ľudských a finančných zdrojov a zabezpečiť ich lepšiu vzájomnú koordináciu.

3.2

Významnú časť strát, ktoré vytvára tieňová ekonomika v systémoch výberu daňových poplatkov, spôsobuje agresívne daňové plánovanie. Komisia uznáva, že táto prax využíva súčasné nezrovnalosti medzi dvoma alebo viacerými systémami zdaňovania, a hoci sa považuje za legitímny postup na celosvetovej úrovni, porušuje však zásady sociálnej zodpovednosti podnikov. EHSV sa domnieva, že agresívne daňové plánovanie v dôsledku toho, že spôsobuje eróziu daňových základov, núti členské štáty, aby zvyšovali úroveň daní, čo je samo osebe nemorálnym postupom, ktorý v závažnej miere poškodzuje fungovanie vnútorného trhu, odrádza korektnú hospodársku súťaž všeobecne medzi podnikmi a zvlášť medzi malými a strednými podnikmi a poškodzuje spravodlivé daňové systémy vo vzťahu k daňovým poplatníkom.

3.3

EHSV víta odporúčanie Komisie týkajúce sa agresívneho daňového plánovania, domnieva sa však, že opatrenia navrhnuté na boj proti tomuto postupu, sú neúčinné. Vzhľadom na komplexnosť tohto javu (agresívne daňové plánovanie) sa môže preukázať, že všeobecné pravidlo proti zneužívaniu alebo definícia vykonštruovaných bilaterálnych dohôd budú ťažko uplatniteľné v rámci dohôd uzatvorených medzi členskými štátmi. EHSV sa takisto domnieva, že tieto opatrenia spôsobia členským štátom viac problémov pri realizácii, ako keby tieto zmluvy bezodkladne vypovedali, a to najmä tie zmluvy, ktoré sa vzťahujú na jurisdikcie štátov, ktoré sa všeobecne považujú za daňové raje, alebo ktoré nedodržiavajú minimálne základné normy týkajúce sa dobrej daňovej správy.

3.4

Komisia navrhuje, aby členské štáty prijali súbor kritérií na určovanie tretích krajín, ktoré nerešpektujú normy dobrej daňovej správy, a aby tieto krajiny následne zaradili na čiernu listinu. EHSV upriamuje pozornosť na skutočnosť, že toto opatrenie sa musí vzťahovať aj na jurisdikcie členských štátov, ako aj na podniky, ktoré budú pokračovať v realizácií transakcií s podnikmi, ktoré majú sídlo na týchto územiach.

3.5

Komisia navrhla vykonať zmeny v niektorých smerniciach (7) s cieľom odstrániť medzery, ktoré by mohli nabádať k daňovým podvodom alebo daňovým únikom. Komisia takisto požiadala Radu, aby jej udelila mandát na rokovania s cieľom uzatvoriť dohody v oblasti daňovej spolupráce a boja proti daňovým podvodom so štyrmi susednými štátmi a podpísať návrh zmluvy medzi EÚ, jej členskými štátmi a Lichtenštajnskom. EHSV odporúča Rade, aby sa čo najskôr začala zaoberať týmito návrhmi, keďže tieto nástroje sa môžu ukázať ako mimoriadne dôležité v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

3.6

EHSV sa domnieva, že v rámci realizácie akčného plánu musia Komisia a členské štáty pokračovať v zjednodušovaní a harmonizácii platného právneho rámca na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Jednoduchší a harmonizovanejší právny rámec pre daňovú oblasť, ktorý by bol schopný zabezpečiť rovnomerné zdanenie a ktorý by bol doplnený modernými nástrojmi informačnej technológie v oblasti overovania, kontroly a výmeny informácií a dobre vyškolenými pracovníkmi, by v podstatnej miere znížil možnosť realizovať daňové podvody a daňové úniky. Takisto by to umožnilo zmenšiť administratívne a daňové zaťaženie pre spoločnosti a občanov a malo by to priamy pozitívny vplyv na verejné finančné príjmy.

3.7

EHSV odporúča Komisii, Rade a Európskemu parlamentu, aby odrádzali členské štáty od toho, aby medzi sebou udržiavali súčasné veľké rozdiely v úrovniach priameho alebo nepriameho zdaňovania, ktoré podporujú daňovú konkurenciu. Výbor takisto upozorňuje na priamu spojitosť, ktorá existuje medzi úrovňou zdaňovania a daňovým únikom. Účinný boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ako aj proti agresívnemu daňovému plánovaniu môže viesť k všeobecnému zníženiu úrovne zdaňovania v prospech všetkých daňových poplatníkov.

4.1

Komisia uznáva, že vzhľadom na slobody, ktoré sa poskytujú podnikom v rámci vnútorného trhu, tieto podniky môžu uzatvárať dohody s jurisdikciami považovanými za daňové raje prostredníctvom členského štátu, ktorý má najslabšie mechanizmy reakcie. Takýto postup oslabuje daňové základy členských štátov a narúša podmienky korektnej hospodárskej súťaže všeobecne medzi podnikmi a zvlášť medzi malými a strednými podnikmi a deformuje tak fungovanie vnútorného trhu. EHSV povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby zaradili na čiernu listinu podniky, ktoré podporujú takéto postupy. Členské štáty by okrem opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni mali stanoviť aj to, že takýmto podnikom sa môže odňať právo zúčastniť sa na postupoch verejného obstarávania alebo sa im môže odmietnuť poskytnúť štátna pomoc, o ktorú požiadali.

4.2

Agresívne daňové plánovanie spôsobuje členským štátom podľa odhadov Komisie polovicu strát v dôsledku osobitných postupov tieňovej ekonomiky. EHSV sa domnieva, že opatrenia, ktoré navrhla Komisia (8) na podporu boja proti tomuto postupu, sú nedostatočné, a odporúča, aby navrhované všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ako aj definícia vykonštruovaných bilaterálnych dohôd boli vymedzené presnejšie, tak aby členské štáty mohli urýchlene pristúpiť k ich realizácii bez toho, aby pritom vznikali komplikované situácie na úrovni súdov v prípade sporov spojených s agresívnym daňovým plánovaním.

4.3

EHSV považuje za užitočný návrh Komisie na vytvorenie platformy pre dobrú daňovú správu. Odporúča Komisii, aby do tejto platformy zapojili aj sociálnych partnerov, najmä tých, ktorí majú ako pracujúci členovia v rámci finančných správ bohatú skúsenosť v oblasti boja proti takým javom, ako sú daňové podvody a daňové úniky. Takisto je potrebné objasniť, ako bude platforma spolupracovať s ostatnými štruktúrami, ktoré pôsobia v daňovej oblasti na európskej úrovni.

4.4

Pokiaľ ide o rokovania o etickom kódexe pre zdaňovanie podnikov, ktoré sú koordinované v rámci OECD, Komisia navrhuje, aby sa z platných smerníc odstránili ustanovenia, ktoré v uvedených situáciách poskytujú príležitosti na agresívne daňové plánovanie alebo bránia prijatiu primeraných riešení, pretože umožňujú dvojité nezdanenie. EHSV víta iniciatívu Komisie a odporúča urýchlene prijať takéto opatrenia.

4.5

Komisia navrhuje zintenzívniť práce na osobitných daňových režimoch pre občanov žijúcich v zahraničí a bohatých jednotlivcov, ktoré sú škodlivé pre chod vnútorného trhu a znižujú celkové daňové príjmy. EHSV povzbudzuje členské štáty, aby odstránili tieto osobitné daňové režimy. EHSV takisto opakuje svoju požiadavku (ktorú už vyjadril v predchádzajúcich stanoviskách (9) adresovaných inštitúciám EÚ), aby prijali opatrenia, ktorými sa zabráni zneužívaniu tzv. zásady trvalého sídla fiktívnymi systémami sídiel a vlastníctiev, ktoré umožňujú holdingovým spoločnostiam bez podnikateľskej činnosti alebo fiktívnym spoločnostiam chrániť skutočných vlastníkov pred platením daní vo svojej krajine bydliska.

4.6

EHSV víta otvorenie novej aplikácie „DIČ na portáli EUROPA.“ Tento nástroj umožňuje rýchlo, ľahko a správne identifikovať a zaznamenať daňové identifikačné číslo treťou stranou alebo osobitnými finančnými inštitúciami. Takisto je možné využiť tento nástroj na zlepšenie účinnosti automatickej výmeny informácií. Vzhľadom na rozhodnutie Komisie preskúmať možnosť zavedenia európskeho DIČ, EHSV opakuje svoju požiadavku adresovanú členským štátom vo viacerých svojich stanoviskách, aby pristúpili k harmonizácii systému nepriameho zdaňovania. Výbor povzbudzuje Komisiu, aby predložila svoje návrhy v tejto veci. Na základe tejto harmonizácie, ako aj zavedenia európskeho DIČ by sa vo výraznej miere mohli obmedziť podvody typu kolotoč a tento nástroj by sa v budúcnosti mohol stať jednotným identifikátorom daňových poplatníkov pre všetky druhy daní.

4.7

Komisia pristúpila k normalizácii formulárov pre výmenu informácii v daňovej oblasti. Informatická aplikácia, ktorá bola vyvinutá na používanie týchto formulárov vo všetkých úradných jazykoch EÚ, je k dispozícii od 1. januára 2013. EHSV oceňuje, že tento nový formát môže hrať dôležitú úlohu v administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi v daňovej oblasti, a to najmä vtedy, ak rozvoj informatického systému umožní automatickú výmenu informácií.

4.8

EHSV osobitne oceňuje rozhodnutie Komisie pristúpiť k revízii smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, ako aj preskúmať platné ustanovenia o zabránení zneužívaniu, ktoré sa uvádzajú v ostatných smerniciach. Revízia je potrebná preto, aby sa zabezpečila realizácia odporúčaní Komisie týkajúcich sa agresívneho daňového plánovania. EHSV odporúča členským štátom, aby podporili úsilie Komisie v záujme toho, aby sa revízia mohla uskutočniť v primeranom časovom horizonte. Je dôležité, aby sa v rámci tejto revízie pre nadnárodné podniky zaviedla povinnosť viesť oddelené účtovníctvo za každú krajinu, v ktorej podnik vyvíja činnosť, a presne uvádzať objem realizovanej produkcie a nadobudnutý zisk. Predkladanie účtovných údajov v takejto podobe by uľahčilo identifikovať tie podniky, ktoré zneužívajú transferové oceňovanie alebo podporujú agresívne daňové plánovanie. Výbor takisto odporúča zaviesť predpisy týkajúce sa zdaňovania zisku spoločností na základe súboru spoločných pravidiel.

4.9

EHSV víta snahy Komisie podporiť nástroje v oblasti informačných technológií, ktoré vyvinula EÚ v rámci OECD. Ak OECD schváli elektronické formuláre vypracované na účel spontánnej výmeny informácií alebo spätnej väzby v oblasti priameho zdaňovania, budú to mimoriadne užitočné a účinné nástroje pri odhaľovaní závažných prípadov daňových podvodov a daňových únikov.

4.10

Komisia navrhuje vypracovať kódex európskeho daňového poplatníka, v ktorom budú zahrnuté súčasné osvedčené postupy na úrovni členských štátov a ktorého cieľom bude zvýšiť dôveru medzi orgánmi daňovej správy a daňovými poplatníkmi, zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o práva a povinnosti daňových poplatníkov, a podporovať prístup zameraný na poskytovanie služieb. EHSV upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zjednodušenie daňových systémov by umožnilo znížiť administratívnu záťaž, s ktorou sú konfrontovaní daňoví poplatníci aj podniky, a mohla by sa tak medzi nimi vytvoriť väčšia vzájomná dôvera. Členské štáty by mohli stanoviť zníženie administratívnej záťaže pre riadnych daňových poplatníkov, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, a zároveň zvýšiť administratívnu záťaž pre tých, ktorí porušujú právne predpisy. Je všeobecne známe, že podniky zapojené do činností súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním sú väčšinou veľké nadnárodné podniky.

4.11

Komisia odporúča členským štátom, aby podporili zriadenie jediného kontaktného miesta s cieľom poskytnúť všetky druhy informácií týkajúcich sa daní daňovým poplatníkom bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú sídlo v danej oblasti. EHSV súhlasí s návrhom Komisie a domnieva sa, že na základe takéhoto prístupu by bolo možné čiastočne odstrániť prekážky, s ktorými sa stretávajú daňoví poplatníci zúčastňujúci sa na cezhraničných transakciách. Na základe zhromaždených existujúcich informácií v rámci jediného kontaktného miesta z každého členského štátu by Komisia mohla vytvoriť internetový daňový portál na úrovni EÚ podľa príkladu portálu elektronickej justície.

4.12

Komisia navrhuje, aby sa na základe skúseností získaných s bojom proti podvodom v oblasti DPH, ktorý je založený na rýchlej výmene informácií, sieť EUROFISC v budúcnosti rozšírila aj na oblasť priameho zdaňovania. EHSV sa domnieva, že rozšírením siete EUROFISC na oblasť priameho zdaňovania by sa doplnil súčasný súbor nástrojov EÚ na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

4.13

EHSV podporuje myšlienku zosúladiť definíciu uvedených typov daňových trestných činov vrátane administratívnych sankcií pre všetky druhy daní a poplatkov. Takéto zosúladenie by umožnilo odradiť podniky od toho, aby na realizáciu svojich transakcií využívali členské štáty s najslabšími mechanizmami reakcie. Komisia navrhuje preskúmať možnosť takéhoto zosúladenia.

4.14

Komisia v rámci svojho oznámenia z júna 2012 predstavila súbor možných opatrení, ktoré Rada označila za neprioritné. EHSV sa domnieva, že zabezpečenie priameho prístupu k vnútroštátnym databázam v oblasti priameho zdaňovania, čo je jedným z návrhov Komisie, predstavuje jeden z najsilnejších nástrojov, ktoré by členské štáty mohli využívať v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Komisia takisto navrhuje preskúmať možnosť vypracovania jednotného právneho nástroja administratívnej spolupráce pre všetky druhy daní a poplatkov. EHSV podporuje návrhy Komisie vzhľadom na to, že by sa tým mohla zvýšiť účinnosť boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/39

1.1

Výbor je presvedčený, že kultúra a tvorivosť sú pre Európu:

1.2

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na rastúcu úlohu kultúrnych a tvorivých odvetví v rozvoji európskeho hospodárstva a ich vplyvu na medzinárodnom poli je nutná strednodobá až dlhodobá stratégia, ktorá musí zabezpečiť:

1.3

EHSV žiada Komisiu, aby podrobne kontrolovala uplatňovanie acquis communautaire na kultúrne a tvorivé odvetvia, najmä pokiaľ ide o príslušné pravidlá hospodárskej súťaže, duševného vlastníctva a pracovného práva, a ochrany doložiek medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami.

1.4

Výbor navrhuje Komisii, aby preskúmala možnosti a spôsoby usporiadania rozšíreného fóra aktérov tvorivých a kultúrnych odvetví s cieľom lepšie stanoviť (aj prostredníctvom spoločného vyhľadávania) všetky subjekty v tejto oblasti a vymedziť rozhodujúce body strednodobého a dlhodobého strategického akčného plánu s cieľom obnoviť rast a vytváranie kvalitných pracovných miest. Tento akčný plán musí byť založený na prierezovej stratégii na miestnej, regionálnej a európskej úrovni s aktívnym zapojením členských štátov, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

1.5

Výbor žiada, aby sa už teraz začali konkrétne iniciatívy na boj proti neistej práci v kultúrnych a tvorivých odvetviach, na zabezpečenie rovnakých pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov v týchto odvetviach, hlavne pre „nezávislé“ alebo atypické činnosti vykonávané formou subdodávok, zvlášť pre prácu na zavolanie, a na zabezpečenie bezpečného prístupu k digitálnym sieťam na základe rovnosti pre všetkých.

1.6

EHSV upozorňuje Komisiu, že je potrebné prispôsobiť regulačný rámec osobitnej povahe kultúrnych a tvorivých odvetví, zvlášť v oblasti duševného vlastníctva, administratívneho a daňového zjednodušovania a rovnakého posudzovania tlačených a digitálnych médií pri DPH, najmä v prípade malých podnikov týchto odvetví.

1.7

Podľa EHSV je potrebné uvažovať o vhodnej príležitosti uplatniť štruktúry dialógu s občianskou spoločnosťou zamerané na občana a využiť na to európsky rok občanov.

2.1

Kultúrne a tvorivé odvetvia sú v Európe dôležitým strategickým zdrojom: špičková kvalita a konkurencieschopnosť Európy v kultúrnych a tvorivých odvetviach sú výsledkom úsilia umelcov, autorov, tvorcov, profesionálov a podnikateľov, teda osôb s tradičným a inovatívnym talentom, ako aj s formálnymi a neformálnymi zručnosťami, ktoré je treba chrániť, podporovať a zhodnocovať.

2.2

Výbor už zdôraznil, že „európsky kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) zohráva kľúčovú úlohu, ktorú mu priznáva aj stratégia EÚ 2020, z hľadiska rastu, konkurencieschopnosti a budúcnosti Európskej únie a jej občanov. […] Zároveň je hnacou silou porovnateľných výhod, ktoré sa v iných podmienkach nedajú zopakovať, činiteľom miestneho rozvoja a motorom priemyselných zmien.“ (1)

2.3

Podľa definície zo zelenej knihy z roku 2010 (2)„kultúrny priemysel zahŕňa odvetvia, ktoré vyrábajú a distribuujú tovar alebo služby, ktoré sa v čase ich vývoja považujú za tovar a služby osobitnej kvality, použitia alebo účelu, ktorý stelesňuje alebo odovzdáva kultúrny prejav nezávisle od obchodnej hodnoty, ktorú môžu mať“ (v súlade s dohovorom UNESCO z roku 2005 (3)) a „kreatívny priemysel zahŕňa odvetvia, ktoré využívajú kultúru ako vstup a majú kultúrny rozmer, aj keď ich výstupy sú predovšetkým funkčné. Zahŕňa architektúru a dizajn, ktoré spájajú kreatívne prvky v širšom kontexte, ako aj pododvetvia, ako napríklad grafický dizajn, módne návrhárstvo alebo reklamu”.

2.4

Vymedzenie oblastí pokrytých kultúrnym a/alebo tvorivým odvetvím je stále nejasné (4) a preto je stále ťažké stanoviť skutočnú veľkosť ich prínosu k rozvoju vnútorného hrubého produktu a zamestnanosti.

2.5

V návrhu rámcového programu Tvorivá Európa (5), ku ktorému sa výbor vyjadril (6), sú sektory kultúry a tvorivej činnosti „všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách a/alebo umeleckých a tvorivých prejavoch, bez ohľadu na to, či sú tieto činnosti orientované na trh, alebo nie, a bez ohľadu na druh štruktúry, ktorá ich vykonáva“. Toto by malo zahŕňať výslovne aj vydavateľstvá, grafiku, tlač a digitálne média.

2.6

V roku 2008 predstavovali tieto odvetvia 4,5 % celkového európskeho HDP a zamestnávali zhruba 3,8 % pracovných síl, teda vyše 8,5 milióna pracovníkov (7).

2.7

Európsky parlament 8 súhlasí s uvedenou definíciou a výslovne ju rozširuje o múzeá a módu.

2.8

Aj keď význam kultúrnych a tvorivých odvetví je v rámci európskej hospodárskej produkcie veľmi dôležitý a stále sa zvyšuje a má významný dosah na zamestnanosť (8), rozmanitosť jestvujúcich definícií (od WIPO, OECD a UNCTAD po UNESCO a Radu Európy) však neumožňuje pracovať na solídnom základe a vychádzať z porovnateľných medzinárodných štatistík. V EÚ sa percentuálne hodnoty HDP rôznia: 2,6 % (zelená kniha), 3,3 % (program Tvorivá Európa), 4,5 % (9) a 6,5 % (Rada Európy). Rozdiely sú aj pri pracovníkoch: 5 miliónov, 8,5 miliónov (10) alebo až takmer 18 miliónov (11).

2.9

Rôznorodosť európskych kultúrnych a tvorivých odvetví sa odráža v charakteristikách ich štruktúr, kde prevládajú malé a stredné podniky a mikropodniky, ktoré tvoria približne 80 % výrobných podnikov. Veľké podniky predstavujú menej než 1 %, zamestnávajú však vyše 40 % pracovníkov (12).

2.10

Takéto usporiadanie kultúrnych a tvorivých odvetví v Európe spôsobuje problémy z niekoľkých hľadísk: od rozvoja odbornosti po prístup k financovaniu, od podpory nových obchodných modelov po ochranu práv duševného vlastníctva, od ťažkostí s prístupom na medzinárodné trhy po zlepšenie prepojenia na iné odvetvia, nehovoriac o vzájomnom uznávaní (formálnych a neformálnych) kvalifikácií (13).

2.11

Zatiaľ čo v Európe majú odvetvia, ktoré tvoria nepriemyselné jadro, teda vizuálne umenia, živé predstavenia a historicko-umelecké dedičstvo, často veľký strategický význam, v USA je táto väzba sústredená hlavne na priemyselné odvetvia s výraznou orientáciou na trh.

2.12

Americký model je prirodzeným referenčným bodom pre krajiny, ktoré sa usilujú v prvom rade vybudovať systém kultúrnej produkcie málo závislý od verejných financií a výrazne orientovaný na zisk.

2.13

Japonsko je krajinou udávajúcou smer nielen v Ázii, pretože sa v ňom vyvinuli svetské a vysoko špecifické formy produkcie s novými a originálnymi formami kultúrneho priemyslu, ktoré sa určené širokej verejnosti a zamerané na rastúci trh.

2.14

V Číne sa veľa investuje do infraštruktúry v oblasti kultúry, pričom sa uplatňuje rozhodná stratégia, ktorá obmedzuje prenikanie amerických kultúrnych obsahov, a prejavuje sa záujem o európske organizačné modely a úlohu verejného sektora pri formovaní a podpore miestnych kultúrnych systémov.

2.15

Kultúrny priemysel, ktorý prešiel v Indii najbúrlivejším rozvojom, je filmový priemysel. Zaznamenal mimoriadny nárast tržieb, hoci jeho produkcia je silne zakorenená v tradičnej indickej kultúre a teda len málo zaujímavá pre publikum, ktorému je táto kultúra cudzia.

2.16

Latinská Amerika je dnes miestom ohromného rastu vlastného odvetvia kultúry aj vďaka vplyvu španielskej kultúry v USA a rýchlemu hospodárskemu a demografickému rastu v Mexiku, kým Brazília zasa zažíva významný kultúrny rozmach aj mimo hudobnej oblasti. Na druhej strane v Afrike sa rozvíja originálny kultúrny duch, ktorý má svoj pôvod aj v rozmanitých kontaktoch s celoeurópskou kultúrou: vzájomné pôsobenie dvoch týchto svetadielov a umelecké vzdelávanie nám toho môžu veľa povedať o každodennom živote a globálnej kultúre určitého regiónu a odstrániť hranice, ktoré bránia spolupráci.

2.17

EHSV vždy zastával názor, že je dôležité zaviesť stratégiu zameranú na plné vyjadrenie potenciálu kultúrnych a tvorivých odvetví s cieľom stimulovať zamestnanosť a rast. Už v roku 2004 poukázalo stanovisko, vypracované na žiadosť komisárky Vivian Redingovej, na problémy európskych kultúrnych a tvorivých odvetví (14). Tieto názory boli zopakované a prehĺbené v niekoľkých nasledujúcich stanoviskách (15).

2.18

Európa je výrazným svetovým lídrom vo vývoze produktov tvorivého odvetvia. Na udržanie tejto pozície potrebujeme investovať do schopnosti takýchto odvetví pôsobiť mimo hraníc príslušného štátu. V tomto zmysle sa vyjadrila Rada z 12. mája 2009 a Parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2011.

3.1

Výbor si je vedomý, že špičková kvalita a konkurencieschopnosť Európy v kultúrnych a tvorivých odvetviach sú výsledkom úsilia umelcov, autorov, tvorcov, profesionálov a podnikateľov, teda osôb s tradičným a inovatívnym talentom, ako aj s formálnymi a neformálnymi zručnosťami, ktoré je treba chrániť, podporovať a zhodnocovať.

3.2

EHSV je presvedčený, že kultúra a tvorivosť sú vzhľadom na svoju výrazovú rozmanitosť základným prvkom identity Únie a jej legitimity: jednota tvorivej rozmanitosti a kultúry, ktorá musí preniknúť do rozvoja európskeho hospodárstva založeného na poznatkoch.

3.3

Aby sa rešpektovala a podporila kultúrna identita Európy a zabezpečila plná udržateľnosť kultúrnych a tvorivých odvetví, musia sa opatrenia Spoločenstva v prospech týchto odvetví uskutočňovať pri rešpektovaní európskeho sociálneho modelu, demokratických zásad a environmentálnych noriem.

3.4

Z mnohých analýz vykonaných na úrovni EÚ a členských štátov je zrejmé, že kultúrne a tvorivé odvetvia musia čeliť spoločným výzvam, ktorými sú:

3.5

EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na význam a komplexnosť kultúrnych a tvorivých odvetví je potrebný koherentný a oveľa dlhodobejší strategický plán Spoločenstva s podrobnými pracovnými štátnymi a regionálnymi programami a kvantifikovateľnými a overiteľnými cieľmi na základe plánu postupu, ktorý bude monitorovať Komisia a Európsky parlament a v ktorom budú stanovené príspevky a zodpovednosť na jednotlivých úrovniach činnosti: miestnej, regionálnej, štátnej a na úrovni EÚ).

3.6

Výbor teda žiada Komisiu, aby vypracovala novú koordinovanú strednodobú až dlhodobú stratégiu založenú na spoločnej vízii do roku 2020, ktorá plne zohľadní špecifiká kultúrnych a tvorivých odvetví a stanoví rámec záruk, ktoré sú nevyhnutné na inovatívne investície do týchto odvetví a na rozvoj kvalifikovaných ľudských zdrojov.

3.7

Táto stratégia musí okrem toho nutne vziať do úvahy skutočnosť, že pre kultúrne a tvorivé odvetvia je príznačné neprimerane vysoké percento atypického zamestnania, hlavne práce na zavolanie, dočasný výkon práce v slobodnom povolaní, vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb a mikropodnikov pozostávajúcich často len z jednej osoby, a početná skupina malých a stredných podnikov s menej než 10 zamestnancami (16). Odmeňovanie pracovníkov v týchto odvetviach je teda často nepravidelné a často je na hranici chudoby alebo dokonca pod ňou.

3.8

Mnohí pracovníci sa stretávajú s ťažkými pracovnými podmienkami a absenciou základných práv na sociálnu ochranu. Predovšetkým pracovníčky, ktorých podiel na pracovnej sile v týchto odvetviach je vysoký, sú vážnejšie diskriminované, hlavne pokiaľ ide o podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, kde sú veľké rozdiely v mzdách a odmeňovaní.

3.9

Počet samostatne zárobkovo činných osôb je v týchto odvetviach pomerne vysoký. V tejto kategórii sa často vyskytujú dve krajnosti. Jednu tvoria vysoko kvalifikovaní profesionáli s veľkými skúsenosťami a silnou pozíciou na trhu. Druhú krajnosť predstavujú samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých štatút má len jeden účel, a to poskytnúť prácu za nízku cenu s cieľom znížiť odberateľovi administratívne a finančné náklady. WTO už dávno spustila poplach v súvislosti s možným zneužívaním v týchto odvetviach (17).

3.9.1

Rovnako je však pravda, že hospodárska kríza zasahuje kultúrne a tvorivé odvetvia ako celok úspornými opatreniami a bezprecedentnými škrtmi, ktoré v celej Európe postihli verejnú podporu kultúry.

3.10

EHSV sa domnieva, že aj na kultúrne a tvorivé odvetvia by sa mali uplatniť opatrenia, ktoré navrhol vo svojich stanoviskách o predvídaní procesov reštrukturalizácie (18). Technológie a obchodné modely v kultúrnych a tvorivých odvetviach sa rýchlo menia a mnohé veľké podniky reorganizujú produkciu pod vplyvom digitalizácie tlače, znižovania verejnej podpory, zlučovania a fúzií.

3.11

Tieto zmeny majú priamy dosah na pracovníkov v kultúrnych a tvorivých odvetviach, ktorý má často podobu prepúšťania pracovníkov, tlaku na mzdy, programov predčasného odchodu do dôchodku, častejšieho využívania dočasnej práce, zhoršovania pracovných podmienok a zvyšovania stresu, skracovania dĺžky pracovných zmlúv, ako aj absencie informovania pracovníkov a konzultácií s nimi.

3.12

Aby sa zachovala rozmanitosť a kultúrne bohatstvo EÚ, výbor doporučuje predchádzať nadmerným koncentráciám v oblasti produkcie aj distribúcie. Navrhuje uprednostňovať digitálne siete a metadistrikty, ktoré by umožnili dosiahnuť kritické množstvo investícií, posilniť výskum a prienik na medzinárodné trhy a tak udržať zamestnanosť.

3.13

EHSV sa rovnako domnieva, že na úrovni EÚ a na štátnej úrovni je potrebné spoločné úsilie o podporu programov odbornej prípravy a vytvárania nových a aktualizovaných pracovných profilov, a to formou celoživotného vzdelávania s cieľom zohľadniť zmeny prebiehajúce v týchto odvetviach a získať vždy primeranú odbornosť a poznatky. Je potrebné urýchliť investície do modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy umelcov, tvorcov a pracovníkov v kultúrnych a tvorivých odvetviach s cieľom zachovať aktuálne popredné postavenie EÚ a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020.

3.13.1

Tieto opatrenia sú ešte naliehavejšie vzhľadom na hlboké zmeny v dôsledku rozvoja celosvetovej hospodárskej súťaže, ktoré sa prejavili aj v profesionálnej intelektuálnej činnosti a ktoré spôsobili, že je nutné vytvárať stále nové koncepcie a spôsoby výkonu práce s vysokou mierou koncentrácie poznatkov, ako sú napríklad „európske znalostné družstvá.

3.14

Avšak ak, ako zdôrazňuje samotná Komisia, „je nutné, aby finančné inštitúcie zvýšili svoje povedomie o hospodárskom potenciáli týchto sektorov a rozvíjali svoju schopnosť posudzovať podniky využívajúce nehmotný majetok”, platiť to musí v prvom rade pre rámec rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020. Potrebné je odstrániť existujúce neistoty (tu stačí uviesť Erasmus) a zmeniť programy a nástroje Spoločenstva (štrukturálne fondy, EIB, EIF atď.), aby sa začlenili a uprednostnili „netechnologické“ inovácie a pôsobenie kultúrnych a tvorivých odvetví v medzinárodnej hospodárskej súťaži.

3.15

Pri príprave budúcej politiky súdržnosti, ktorá sa má začať uplatňovať od roku 2014, bude potrebné zohľadniť projekty a štúdie o uplatňovaní nástrojov, ktoré uvoľňujú celý potenciál tvorivých odvetví. EHSV sa domnieva, že kultúrne a tvorivé odvetvia musia byť začlenené do stratégií regionálneho alebo miestneho rozvoja, a to v spolupráci s verejnými orgánmi a príslušnými zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti.

3.16

Je potrebný rámec Spoločenstva, ktorý jednak uľahčí mobilitu umelcov a tvorcov, ich diel, služieb a distribučných systémov vzájomným uznávaním kvalifikácie, pokrokových vzdelávacích nástrojov vo vnútri a mimo európskeho kultúrneho a tvorivého priestoru, a jednak uvedie do praxe odporúčania, ktoré v tejto súvislosti predložila skupina expertov Komisie pre mobilitu umelcov (19).

3.17

EHSV zdôrazňuje, že kultúrne a tvorivé odvetvia prispievajú k stimulácii rekonverzie miestnych ekonomík tým, že podporujú vznik nových hospodárskych činností a vytvárajú nové a udržateľné pracovné miesta (20) a tým zvyšujú príťažlivosť európskych regiónov a miest, ako sa uvádza v štúdii „The Rise of the creative class“ (21).

3.18

EHSV sa nazdáva, že ústredným prvkom skutočnej, novej stratégie pre kultúrne a tvorivé odvetvia musí byť akčný plán Spoločenstva „Tvorivá Európa otvorená svetu“, aby sa zabezpečila prítomnosť umelcov a kultúrnych a tvorivých odvetví, hlavne malých a stredných podnikov, na hlavných medzinárodných trhoch, a to zavedením špecifických režimov uľahčujúcich výmeny s tretími krajinami a uzatvorením dohody o presných a záväzných doložkách v bilaterálnych a multilaterálnych zmluvách EÚ.

4.1.1

Členské štáty a Komisia by za plnej podpory a aktívnej účasti sociálnych partnerov mali prijať špecifické regulačné opatrenia prispôsobené väčšine kultúrnych a tvorivých odvetví. Tieto opatrenia by mali zahŕňať pravidlá hospodárskej súťaže, ktorými by sa dalo zabrániť nadmernej koncentrácii trhu a zachovať kultúrnu rozmanitosť, pluralitu výberu pre spotrebiteľa a rozmanitosť foriem podnikania.

4.1.2

Členské štáty by mali znížiť administratívnu a byrokratickú ťarchu, ktorá spočíva hlavne na malých a stredných kultúrnych a tvorivých podnikoch a na samostatne zárobkovo činných osobách a mali by zjednodušiť postupy poskytovania služieb a uľahčiť mobilitu služieb, umelcov a kultúrnych činiteľov.

4.2.1

Kultúrne a tvorivé odvetvia sú aj napriek prevažnej orientácii na trh predsa len výsledkom činnosti individuálnych tvorcov, autorov, umelcov a interpretov, ktorí potrebujú jednoduchý prístup k finančným prostriedkom a úverom. Je veľmi dôležité spojiť finančnú pomoc pre kultúrne a tvorivé odvetvia s vytváraním dobrých pracovných podmienok pre všetky kategórie pracovníkov aj z finančného hľadiska.

4.2.2

Je preto dôležité vytvoriť daňové prostredie, ktoré by podporovalo kultúrne a tvorivé odvetvia a samostatne zárobkovo činné osoby, umožňovalo výnimky z dvojitého zdanenia v prípadoch cezhraničnej a medzinárodnej mobility, a vhodné sústavy sociálneho zabezpečenia.

4.2.3

EÚ a členské štáty musia povzbudzovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom zabezpečiť udržateľnosť kultúrnych a tvorivých odvetví a podporiť rozmanitosť tovarov a služieb.

4.2.4

EÚ a členské štáty musia podporovať mechanizmy referenčného porovnávania podmienok záruk, úverov, investícií, vývozných stimulov, aby v prípade tvorivých a kultúrnych projektov uľahčili podmienky prístupu k súkromným mechanizmom financovania a podporili prepojenia medzi nekomerčnými odvetviami, ktoré často využívajú verejné zdroje, a odvetviami orientovanými viacej komerčne, ako je dizajn, móda alebo reklama.

4.2.4.1

EHSV odporúča pripraviť:

4.3.1

Vývoj nových obchodných modelov si vyžaduje akceptovanie nových foriem digitalizácie, remixáže, mashingu a samplingu, teda schopnosti využiť jeden alebo všetky prvky (text, grafika, audio, video a animácia z existujúcich zdrojov) multimediálneho digitálneho súboru s cieľom vytvoriť nové dielo.

4.3.2

Model tvorivosťou k sociálnej kvalite sa totiž týka kultúry, územia a spoločnosti v tvorivých regiónoch a predpokladá opatrenia na mobilizáciu poznatkov a podporu využívania dizajnérov ako sprostredkovateľov procesov na rozhraní medzi rozvojom, technológiou a produkciou.

4.3.3

EHSV pokladá za nevyhnutné zhodnotiť nové obchodné modely, kde dizajn je začlenený do hodnotového reťazca a všetci aktéri sú schopní pridať hodnotu výrobkom a postupom, ktoré možno na svetových trhoch označiť ako európsku špičkovú kvalitu.

4.3.4

EHSV sa domnieva, že je tiež potrebné povzbudzovať cezhraničnú a medzinárodnú mobilitu a zvyšovať príťažlivosť pre profesionálov a talenty. To platí aj pre prenos poznatkov, výmenu skúseností a podnikateľských schopností, vytváranie sietí a zoskupení rôznych subjektov EÚ a rôznych hospodárskych odvetví na území EÚ.

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/45

1.1

EHSV víta akčný plán týkajúci sa udržateľnej konkurencieschopnosti stavebníctva, ktorý Komisia zverejnila v júli 2012.

1.2

EHSV uznáva strategický význam stavebníctva v rámci európskeho hospodárstva, a to pokiaľ ide o podiel tohto sektora na tvorbe HDP, ako aj v oblasti zamestnanosti, či ako hybnej sily hospodárskeho rastu.

1.3

EHSV sa domnieva, že sektor stavebníctva je jedným z kľúčových aktérov, ktorí pomáhajú znižovať dopyt po energii v EÚ, obmedzovať vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie a prispôsobiť sa vplyvom klimatických zmien. EHSV očakáva, že tento akčný plán pomôže sektoru úspešne čeliť týmto výzvam, ktoré sú pre spoločnosť mimoriadne dôležité.

1.4

Sektor stavebníctva, ktorý predstavuje takmer 10 % HDP EÚ, je kľúčovým prvkom zdravého hospodárstva ako celku. Pri podpore rastu sa vnútroštátni tvorcovia politiky musia zaoberať stavebníctvom, podobne ako to v tomto oznámení urobila Komisia, a pochopiť, že ak budú vytvorené vhodné finančné a regulačné podmienky, tento sektor môže priniesť rast, pracovné miesta a lepšiu ochranu životného prostredia, ktoré si občania EÚ skutočne zaslúžia.

EHSV sa domnieva, že stavebníctvo nepotrebuje priamu finančnú podporu, akou sú napríklad dotácie, ale že by sa akčný plán mal skôr zameriavať na vytvorenie politického a regulačného rámca, ktorý by tomuto sektoru umožnil optimálne prispievať k hospodárskemu rastu, sociálnemu blahobytu a starostlivosti o životné prostredie. To zahŕňa zabezpečiť primeraný prísun verejných investícií a súkromného financovania na podporu perspektívnych projektov, ako aj financovanie hospodárstva členských štátov, ktoré sa zabezpečuje hlavne prostredníctvom bankových úverov, pričom je dôležité prijať okamžité a účinné opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k úverom, a to aj prostredníctvom osobitných opatrení týkajúcich sa záruky a zabezpečenia.

1.5

Jednoduchosť, stabilita a súlad regulačného a normalizačného rámca EÚ je tiež významným faktorom, ktorý ovplyvňuje vonkajšiu aj vnútornú konkurencieschopnosť stavebníctva v Európe.

1.6

EHSV si uvedomuje, že hoci majú úsporné opatrenia opätovne nastoliť rovnováhu tam, kde sú štrukturálne medzery, nevedú k obnove rastu, ale skôr prehlbujú hospodársku krízu v mnohých krajinách. Na zabezpečenie rastu v Európe a vyhliadok na prácu v budúcnosti sú potrebné investície do udržateľných budov a infraštruktúry.

1.7

Organizovaná občianska spoločnosť vyzýva Komisiu, Európsky parlament, Radu a vlády členských štátov, aby si uvedomili, že investície do udržateľných budov a dôležitej infraštruktúry patria medzi hlavné podmienky budúceho hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a nie sú to len verejné výdavky ako všetky iné. EHSV okrem toho odporúča, aby sa takéto investície nezohľadňovali pri výpočte výsledkov krajiny v súvislosti s Paktom stability a rastu.

1.8

Renovácia starnúcich budov v EÚ ponúka obrovské možnosti ako znížiť dopyt po energii, čo by umožnilo splniť ciele EÚ, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % a zníženie spotreby energie o 20 %. Takto by sa tiež znížil dovoz energie z fosílnych zdrojov, a tým by sa pomohlo zabezpečiť, že viac bohatstva EÚ zostane v Európe, čo by pomohlo zachovať pracovné miesta a vytvárať nové aj počas finančnej a hospodárskej krízy. Aby sa dal tento potenciál využiť, musia štáty zabezpečiť primerané finančné a daňové stimuly, ktoré by podnecovali väčšie úspory energie na trhu a zabezpečili zníženie deficitu zručností v tejto oblasti.

1.9

Ďalšou obrovskou výzvou je zlepšiť dopravnú, energetickú a širokopásmovú infraštruktúru v Európe tak, aby vyhovovala potrebám budúcich generácií a dokázala zaistiť Európe konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle a zvýšiť jej atraktívnosť ako miesta pre priame zahraničné investície (FDI – Foreign Direct Investment). Ak vlády nepochopia, že tieto investície sú dôležité, Európe hrozí, že výrazne zaostane za inými časťami sveta, a to tak z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska sociálneho blahobytu.

1.10

Demografické zmeny prinášajú pre zástavbu výzvy, ktorým bude musieť čeliť sektor stavebníctva. Medzi ne patria aj vplyvy starnutia obyvateľstva na prístup k zástavbe. EHSV berie na vedomie pokračujúcu prácu Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), ktorý sa pod záštitou Európskej komisie usiluje prispôsobiť príslušné normy zásade koncepcie „Dizajn pre všetkých“. Okrem toho je odvetvie stavebníctva konfrontované s problematikou starnutia pracovných síl. V tejto súvislosti EHSV pripomína stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (1) a výzvy, ktorým čelí hospodárstvo ako celok.

1.11

Okrem príspevku stavebníctva k zmierňovaniu klimatických zmien skrýva adaptácia na účinky týchto zmien nové výzvy v stavebníctve, ktorým bude odvetvie musieť čeliť. Patria k nim účinky extrémnych poveternostných javov, ktoré si vyžadujú odolnejšie stavby a zodpovedajúce ochranné štruktúry. EHSV zdôrazňuje, že je to potrebné zohľadniť aj v existujúcich normalizovaných technických postupoch (napr. eurokódy).

1.12

Stavebníctvo môže v tomto ohľade zohrávať dôležitú úlohu, ak budú vyčlenené potrebné investície, a hoci sú projektové dlhopisy jednou z možností ako získať dodatočné súkromné financie na projekty, nemôžu nahradiť verejné investície.

1.13

Mnoho podnikov v odvetví stavebníctva, najmä malých a stredných podnikov (MSP), pociťuje obrovský tlak v dôsledku oneskorených platieb klientov verejného a súkromného sektora. Treba riadne vymáhať uplatňovanie smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, aby sa zabezpečilo prežitie podnikov. V záujme toho, aby sa v plnej miere realizovali ustanovenia smernice 2011/7/EÚ a aby sa realizovali jej ciele EHSV osobitne zdôrazňuje, že je potrebné skrátiť lehoty splatnosti a lehoty na prevzatie v prípade verejného obstarávania na maximálne 30 dní, zabezpečiť ich dodržiavanie prostredníctvom účinnej úhrady faktúr a prijať primerané rozpočtové a administratívne opatrenia (vrátane získania bankových úverov na vyrovnanie nedoplatkov). EHSV súhlasí s tým, že je dôležité prioritne riešiť problém týkajúci sa nedoplatkov zaregistrovaných pred transponovaním smernice 2011/7/EÚ. Značné meškanie pri úhrade faktúr vystavených na základe zmluvy o verejnom obstarávaní v závažnej miere ovplyvňuje konkurencieschopnosť, rentabilnosť a životaschopnosť podnikov. Krajiny, ktoré mali doteraz kratšie lehoty splatnosti by nemali túto smernicu a jej výnimky využívať na predĺženie týchto lehôt. V tomto rámci EHSV odporúča, aby bola maximálna povolená lehota na zaplatenie faktúry stanovená na 30 dní (vrátane prevzatia faktúry a jej overenia).

1.14

V záujme toho, aby sa nenarušili alebo v rozhodujúcej miere nezmenšili šance na oživenie hospodárstva, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť a zvýšiť objem bankových úverov na podporu investorov a reálnej ekonomiky, pričom odporúča vyhnúť sa nadmernej opatrnosti pri poskytovaní úverov a neuprednostňovať investovanie do cenných papierov na úkor poskytovania úverov podnikom, ktoré prežili aj v čase krízy. Na zabezpečenie každodenného prežitia spoločností, najmä MSP, sú nevyhnutné preklenovacie úvery. Preto skutočnosť, že banky v súčasnosti obmedzujú poskytovanie úverov, predstavuje skutočnú hrozbu pre prežitie týchto podnikov. Aby sa ďalej nezhoršovala až aj tak napätá situácia s úvermi, pravidlá finančnej obozretnosti, ako napríklad tie, ktoré boli navrhnuté v dohovore Bazilej III, by nemali viesť k ďalšiemu obmedzovaniu úverov, ktoré banky poskytujú reálnemu hospodárstvu. Na to je potrebné, aby poskytovanie lacných úverov z ECB bolo podmienené tým, že ich veľká časť bude byť prínosom pre reálne hospodárstvo.

1.15

Nevyhnutnou súčasťou vytvárania udržateľného a konkurencieschopného sektora stavebníctva je zabezpečiť dobré pracovné podmienky v tomto sektore. Už v Atkinsovej správe z roku 1993 (2) sa uvádza, že sektor stavebníctva, ktorý je závislý od nestálych foriem zamestnania, ako napríklad falošná samostatná zárobková činnosť, vytvára stimuly, ktoré negatívne ovplyvňujú produktivitu. Akčný plán by preto mal zahŕňať aj stratégie na stabilizáciu zamestnanosti a boj proti nezákonným praktikám, napr. proti zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti.

1.16

Nezávisle od foriem zamestnanosti je potrebné zaviesť stimuly na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a poskytovanie možností celoživotného vzdelávania.

1.17

Obchádzanie pravidiel a povinností v sociálnej oblasti vedie k narušeniu trhu v sektore stavebníctva. Preto je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých, a to na základe dodržiavania existujúcich právnych predpisov a sociálnych podmienok platných v príslušnom hostiteľskom členskom štáte. Na dosiahnutie rovnakých podmienok sú však potrebné mechanizmy umožňujúce vymáhať uplatňovanie týchto predpisov.

1.18

EHSV vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby posilnili politické opatrenia a podnikli konkrétne kroky proti vplyvu korupcie a zločineckých organizácií na verejné obstarávanie najmä pri veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry, ktoré vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž tým, že využívajú vyhrážky a násilie na obmedzenie slobody a demokracie.

1.19

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať súčasné a doplňujúce kontrolné opatrenia alebo administratívne formality, ktoré považujú za účinné a potrebné. Pritom však bude potrebné zabezpečiť, aby sa takéto kontrolné, monitorovacie a donucovacie mechanizmy skutočne využívali a vykonávali naozaj účinné a vhodné inšpekcie s cieľom zabezpečiť súlad s národným právom a smernicou o vysielaní pracovníkov (96/71/EC).

1.20

Migrujúci pracovníci by mali mať nárok na minimálne sociálne podmienky a/alebo rovnaké zaobchádzanie, podľa podmienok a predpisov platných v hostiteľskom členskom štáte. Mali by byť zavedené mechanizmy vymáhania práva, ktoré v zmysle predpisov o migrujúcich pracovníkoch umožnia bojovať proti sociálnemu dumpingu a nerovnakému posudzovaniu.

1.21

Je potrebné zvýšiť podiel výskumu a vývoja (VaV) v sektore stavebníctva ako prostriedok na zlepšenie produktivity. Je potrebná politika, ktorá by podporovala sústavné inovácie, zvyšovanie produktivity na základe kompetencií pracovnej sily, inteligentné nové produkty a organizáciu práce, ako aj kvalitné pracovné miesta. V tejto súvislosti môže byť jednou z hnacích síl nového vývoja environmentálna technológia.

1.22

EHSV podporuje spravodlivé a vyvážené zmluvné podmienky, ktoré by mali platiť vo všetkých členských štátoch EÚ a mali by zahŕňať aj spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré pôsobia na trhu v oblasti stavebníctva v EÚ. Podpora ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (namiesto zásady najnižšej ceny), ako aj sústavné zamietanie ponúk s neobvykle nízkou cenou, sú základnými piliermi účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže.

1.23

Aby mohlo stavebníctvo lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, EHSV odporúča, aby sa aktíva hodnotili a oceňovali na základe celého životného cyklu. Ak je to vhodné, malo by byť takéto hodnotenie založené na normách vypracovaných a prijatých Európskym výborom pre normalizáciu (CEN).

1.24

EHSV víta skutočnosť, že bolo na úrovni EÚ vytvorené fórum na vysokej úrovni pre stavebníctvo, a rád by sa zapojil do jeho práce, aby sa zvýšil vzájomný súlad politík EÚ vo všetkých oblastiach, ktoré súvisia so sektorom stavebníctva.

2.1

Finančná kríza v roku 2008 a pokles hospodárstva v oblasti stavebnej činnosti, ktorý potom prišiel, vážne ovplyvnili sektor stavebníctva EÚ-27. Revitalizácia rastu bola zdržaná vypuknutím krízy štátneho dlhu v eurozóne a zavádzaním úsporných opatrení v mnohých členských štátoch.

2.2

Stavebníctvo však aj napriek tomu dosiahlo v roku 2011 obrat 1 208 miliárd EUR, čo je 9,6 % HDP EÚ-27 a 51,5 % tvorby hrubého fixného kapitálu (3).

2.3

Pokiaľ ide o podniky, v stavebníctve pôsobí 3,1 milióna podnikov, z toho 95 % tvoria MSP, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov, pričom 93 % z nich má menej ako 10 pracovníkov.

2.4

Stavebníctvo je najväčším priemyselným zamestnávateľom v Európe, v roku 2011 v tomto sektore pracovalo 14,6 milióna osôb, čo predstavuje 7 % celkovej zamestnanosti a 30,7 % pracovných miest v priemysle. Od roku 2008 sa zamestnanosť v tomto sektore neustále znižuje.

2.5

Vzhľadom na multiplikačný efekt (každý zamestnanec v tomto sektore generuje ďalšie 2 pracovné miesta v iných sektoroch) závisí od tohto sektora priamo alebo nepriamo 43,8 milióna pracovníkov v EÚ.

2.6

V rôznych členských štátoch ovplyvňujú stavebníctvo rovnaké ekonomické faktory, a to najmä:

2.7

Úsilie jednotlivých štátov narušili rozpočtové opatrenia a opatrenia na fiškálnu konsolidáciu, ako aj prudké zníženie investícií v snahe vyriešiť krízu štátneho dlhu.

2.8

Táto situácia ešte viac podkopala už aj tak oslabenú dôveru podnikov a spotrebiteľov.

2.9

Očakáva sa, že celkový výstup stavebníctva poklesne v roku 2012 o viac ako 2 % v dôsledku zníženia vo všetkých oblastiach sektora stavebníctva.

2.10

Podľa analýzy Svetovej banky patrí sektor stavebníctva medzi odvetvia, v ktorých sa korupcia a organizovaná trestná činnosť prejavujú:

Podľa členských krajín sa fenomén korupcie prejavuje:

3.1

Navrhnutá stratégia má nasledujúce ciele:

3.2

Cieľom tohto návrhu je:

3.3

Navrhnutý akčný plán sa zameriava na týchto päť cieľov:

3.4

Pokiaľ ide o riadenie, navrhuje sa vytvoriť trojstranné strategické fórum (Komisia, členské štáty, zainteresované strany), ktoré by monitorovalo pokrok pri uplatňovaní stratégie v praxi.

4.1.1

Zmierňovanie vplyvu klimatických zmien a prispôsobovanie sa im, a znižovanie vplyvu ľudstva na životné prostredie.

Stavebná činnosť je viazaná na určité miesto a veľmi náročná na pracovnú silu. Výroba sa preto nedá presunúť inam, čo zabezpečuje, že pracovné miesta zostanú v EÚ.

Sektora stavebníctva v EÚ-27 priamo alebo nepriamo zabezpečuje prácu 43,8 miliónov pracovníkov.

Skutočnosť, že v sektore stavebníctva funguje vysoký počet najmenších podnikov a MSP znamená, že činnosť tohto sektora je zakorenená v miestnych spoločenstvách a odráža rôznorodosť miestnych tradícií a kultúry.

V mnohých členských štátoch zohráva sektor stavebníctva, spolu s inštitúciami odbornej prípravy, hlavnú úlohu pri poskytovaní stáží pre mladých pracovníkov, čím zabezpečuje sociálnu mobilitu.

4.2.1

V mnohých krajinách podlieha sektor stavebníctva pravidlám, ktoré sťažujú spoluprácu medzi podnikmi (napríklad o zodpovednosti), pričom hodnotový reťazec je zložitý a existuje tu potenciál pre vznik konfliktov a neúčinnosť. To sú prekážky brániace zvýšeniu konkurencieschopnosti.

4.2.2

Napriek nedávnym vylepšeniam, ako napríklad manifest s názvom „Building Prosperity for the Future of Europe“ (Budovanie prosperity pre budúcnosť Európy), ktorý najprv v novembri 2010 a potom špecificky k oznámeniu Komisie v januári 2013 uverejnila neformálna platforma European Construction Forum (fórum európskeho stavebníctva), tento sektor pozostáva z toľkých rôznych subjektov, že je ťažké koordinovať všetky rozličné názory a zastávať na národnej alebo európskej úrovni jeden názor.

4.2.3

V niektorých prípadoch je tento sektor náchylný na špekulatívny prudký rozmach trhu s nehnuteľnosťami, ako sa to v niektorých členských štátoch stalo v prvom desaťročí 21. storočia, kedy hnacím faktorom bola dostupnosť úverov s nízkym úrokom na výstavbu nehnuteľností.

4.2.4

Politické opatrenia zamerané na podporu špecifických foriem stavebníctva – ako napríklad daňové stimuly na renovácie z hľadiska energetickej účinnosti či činnosti zamerané na vylepšenie existujúceho stavebného fondu, alebo výkupné sadzby, ktoré majú podporiť mikrovýrobu energie z obnoviteľných zdrojov – sú často nepredvídateľné, krátkodobé a ukončované ešte pred tým, ako sa ich vplyv mohol naplno prejaviť.

4.2.5

Verejné obstarávanie je už tradične založené na najnižšej cene. Takýto tlak na znižovanie cien ponúk bráni spoločnostiam inovovať ich postupy a investovať do nových, inovatívnych materiálov. Verejné obstarávanie okrem toho neumožňuje príliš často predložiť rôzne varianty. Nemožnosť predložiť varianty, spolu s reštriktívnym režimom poistenia, sú hlavnými prekážkami rozvoja inovácie.

4.2.6

Investície do výskumu a vývoja sú v tomto sektore v porovnaní s inými odvetviami priemyslu nízke, čo je dané fragmentáciou sektora, do veľkej miery regulovanou a predpísanou povahou stavebných prác a tradične obmedzenými maržami zisku v stavebníctve. EHSV však berie na vedomie verejno-súkromné partnerstvo týkajúce sa energeticky účinných budov (EeB), ktoré spája podporu VaV zo strany Európskej únie a príslušné financovanie zo strany súkromného sektora.

4.2.7

Napriek obrovským pokrokom za posledné roky má sektor stavebníctva ešte stále problém so svojím imidžom a prioritou aj naďalej zostáva zlepšiť štatistiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Všeobecne povedané, napriek hospodárskemu poklesu toto odvetvie priemyslu ešte stále nedokáže prilákať dostatočný počet inžinierov s vysokoškolským vzdelaním. S prebiehajúcimi demografickými zmenami sa tento problém ešte vyostrí. Sektor stavebníctva sa musí usilovať riešiť tento problém imidžu a úspešne prilákať mladých, kvalifikovaných pracovníkov.

4.3.1

Energetická hospodárnosť existujúceho stavebného fondu predstavuje pre tento sektor obrovskú príležitosť na rozvoj činnosti s existujúcimi technológiami. Národné vlády však musia pochopiť potenciál a poskytnúť potrebnú finančnú podporu a fiškálne stimuly.

4.3.2

Členské štáty a Európska únia by mali skoordinovať rozsiahle investičné programy do hlavnej infraštruktúry a budov v rozsahu oveľa väčšom, než je suma, ktorá sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci navrhuje na nástroj na prepojenie Európy.

4.3.3

Zo stredno- až dlhodobého hľadiska má tento sektor potenciál prispieť k prechodu na udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, pokiaľ budú zavedené potrebné regulačné a finančné stimuly.

4.3.4

Sektor stavebníctva bude na jednom z popredných miest pri riešení otázok spojených so zmierňovaním dôsledkov klimatických zmien a prispôsobovaní sa im.

4.3.5

Rozvoj nových technológií založených na IT, ako je napríklad Building Information Modelling (informačný model budovy – BIM) pomôže rozvíjať inovácie a zlepšiť účinnosť sektora.

4.4.1

Hlavnou hrozbou, ktorej sektor stavebníctva čelí, je nedostatok verejných a súkromných investícií, ktorý už spôsobil bankrot životaschopných podnikov a rozsiahly pokles zamestnanosti od roku 2008. Pretrvávajúca recesia v sektore stavebníctva povedie k trvalej strate architektov, dizajnérov, inžinierov a remeselníkov.

4.4.2

S tým súvisí aj ďalšia hrozba pre tento sektor, ktorou je starnutie pracovných síl a nedostatok kvalifikovaných mladých pracovníkov, ktorí by ich mohli nahradiť. Údaje z Nemecka ukazujú, že v roku 2011 bolo 44 % pracovníkov vo veku nad 45 rokov.

4.4.3

Ďalšou hrozbou je vstup dodávateľov z tretích krajín na európsky trh verejného obstarávania. Tieto spoločnosti, často štátne, využili financovanie svojej domovskej krajiny na to, aby podkopali spravodlivú hospodársku súťaž, ako napríklad pri výstavbe diaľnice A2 v Poľsku v roku 2009, kde bola zapojená čínska štátna spoločnosť. Takáto nespravodlivá hospodárska súťaž znižuje kvalitu v stavebníctve a podkopáva aj mzdy miestnych zamestnancov v stavebníctve.

4.4.4

Tlak orgánov ušetriť čo najviac peňazí na verejnom obstarávaní vedie k častému výskytu ponúk s neobvykle nízkou cenou. Takéto ponuky znižujú kvalitu stavebného fondu, ohrozujú sociálny blahobyt pracovníkov a zvyšujú z dlhodobého hľadiska náklady.

4.4.5

Sektor stavebníctva už je do veľkej miery regulovanou činnosťou, a má to svoje dôvody, avšak legislatíva, prijatá na úrovni EÚ a zameraná na sektor stavebníctva, sa môže stať kontraproduktívnou, ak nebude koordinovaná.

4.4.6

Vysoko mobilná povaha zamestnania je jednou z hlavných charakteristík sektora stavebníctva v EÚ. Využívanie pracovnej sily z inej krajiny a najmä samostatne zárobkovo činných pracovníkov a dočasne vyslaných pracovníkov, by sa nemalo využívať ako druh sociálneho dumpingu s cieľom vyhnúť sa odvodom príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia a obísť sociálne záväzky platné v hostiteľskej krajine.

4.4.7

Obrovskou výzvou pre priemysel stavebných materiálov je prístup k surovinám v budúcnosti, ako aj ich účinné využívanie.

5.1

V názoroch vyjadrených počas verejnej konzultácie, ktorú CCMI usporiadala 19. decembra 2012, boli zdôraznené tieto hlavné aspekty:

6.1

Predpokladaný vývoj sektora stavebníctva je založený na týchto faktoroch:

6.2

Medzi aktérmi sektora stavebníctva musí existovať „trofický reťazec“: stavebné spoločnosti, projektanti, architekti, dizajnéri, developeri a pod. by mali byť zapojení do oblastí poznania ako financovanie, poistenie, verejné obstarávanie, marketing a vzdelávanie.

6.3

S cieľom bojovať proti korupcii a fenoménu organizovanej trestnej činnosti predkladajú stavebné podniky rozsiahly rad opatrení a štrukturálnych reforiem, medzi ktoré patrí:

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/51

1.1

Výbor víta oznámenie Komisie o vonkajšej politike v oblasti letectva. Vzhľadom na rastúcu odkázanosť Európy na zahraničný obchod a kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú letiská pri vytváraní spojení medzi naším svetadielom a zvyškom sveta, EHSV plne podporuje ambicióznu agendu v oblasti letectva.

1.2

EHSV by obzvlášť privítal rýchly pokrok smerom k rozšírenému jednotnému leteckému priestoru, do ktorého by patrili naši susedia z Blízkeho východu, východnej Európy, Rusko, Turecko, ako aj oblasť Stredozemia až po severnú Afriku. Ponúklo by to príležitosti na rozvoj sekundárnych a regionálnych letísk vzhľadom na ich geografickú blízkosť k týmto trhom a skutočnosť, že mnohé z nich zažívajú výrazný hospodársky rast.

1.3

EHSV zároveň jednoznačne súhlasí s ambicióznym programom liberalizácie s tzv. krajinami BRIC a krajinami patriacimi do združenia ASEAN, ktorý by priniesol európskym dopravcom možnosti, ako zvýšiť spoluprácu s inými leteckými spoločnosťami a nasmerovať ďalšie lety cez európske letiská.

1.4

Komisia správne poukazuje na to, že sa treba usilovať o jednotné podmienky pre odvetvie leteckej dopravy v rámci Európy. V oznámení sa správne identifikujú dane v letectve, neprimeraná štátna pomoc, preťaženie letísk a leteckého priestoru, záväzky súvisiace s ochranou spotrebiteľa a náklady na emisie uhlíka ako takéto rušivé faktory, ktoré by sa mali riešiť.

1.5

EHSV súhlasí s úvahami Komisie, pokiaľ ide o nevyhnutnosť investovať do kapacity letísk. Je naliehavo potrebné garantovať kapacity letísk v Európskej únii tak, aby nestratili konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými regiónmi zaznamenávajúcimi rast, a predísť tým presunu dopravy do susedných regiónov.

2.1

Výbor víta oznámenie Komisie o vonkajšej politike v oblasti letectva.

2.2

Výbor jednoznačne súhlasí s tým, že letectvo zohráva v európskom hospodárstve dôležitú úlohu pre občanov EÚ, ako aj pre priemysel. Vzhľadom na to, že vytvára 5,1 milióna pracovných miest a k európskemu HDP prispieva sumou 365 miliárd EUR, čo predstavuje 2,4 %, má významný prínos k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ.

2.3

Vďaka úsiliu Európskej komisie a členských štátov EÚ bolo do praxe zavedených 1 000 dvojstranných dohôd o leteckých dopravných službách so 117 krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Pokrok sa dosiahol v rozvoji širšieho spoločného leteckého priestoru so susednými krajinami prostredníctvom dohôd podpísaných s krajinami západného Balkánu, Marokom, Jordánskom, Gruzínskom a Moldavskom.

2.4

Prechod od existencie iba dvojstranných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami ku kombinácii dvojstranných vzťahov a vzťahov na úrovni EÚ však viedol k občasným nedorozumeniam medzi partnerskými krajinami, pričom záujmy EÚ neboli vždy najlepšie vymedzené a obhajované.

2.5

Roztrieštenosť medzi jednotlivé štáty navyše znamená, že odvetvie letectva stále až príliš podlieha miestnym záujmom a je nadmerne závislé od ad hoc iniciatív založených na jednotlivých povoleniach na rokovanie v záujme vytvorenia podmienok na účinný vstup na trh a rast. Tempo nekoordinovanej liberalizácie trhu na úrovni členských štátov EÚ s niektorými štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, a jasný zámer niektorých členských štátov ďalej poskytovať dvojstranné práva na leteckú dopravu tretím krajinám bez primeranej odplaty alebo zohľadnenia dôsledkov na úrovni EÚ sú také, že ak neurobíme kroky na stanovenie ambicióznejšej a efektívnejšej vonkajšej politiky EÚ, môže byť o niekoľko rokov už neskoro.

2.6

Rada tiež udelila Komisii mandát na prerokovanie komplexných dohôd s Austráliou a Novým Zélandom. Rokovania s týmito krajinami neboli zatiaľ dokončené. V súčasnosti len 2 európske letecké spoločnosti obsluhujú linky do Austrálie – British Airways a Virgin Atlantic. V minulosti bolo takýchto európskych dopravcov podstatne viac.

2.7

EHSV víta komplexné závery Rady k návrhu Komisie (1), no domnieva sa, že členské štáty by mohli explicitnejšie vyjadriť svoju podporu pre niektoré kľúčové rokovania EÚ, napr. udelením silného mandátu Komisii na „normalizovanie“ napätých vzťahov s Ruskom v oblasti letectva.

2.8

Latinská Amerika je rýchlo rastúcim trhom a spojenie leteckých spoločností LAN a TAM predstavuje skutočnú obchodnú hrozbu pre európske letecké spoločnosti ako Iberia, Tap a ďalšie, ktoré obsluhujú linky do Južnej Ameriky. Je naliehavé, aby sa čoskoro uzavrela dohoda s Brazíliou.

3.1

Napriek nárastu nízkonákladových dopravcov, ktorí začali ponúkať lety na iné letiská než uzlové, majú vo svetovom letectve a vo vonkajších vzťahoch veľký význam európske uzlové letiská, keďže dohody uzatvorené v oblasti dopravy sa často týkajú práve ich.

3.2

Rozvoj veľkých uzlových letísk na miestach ako Abú Zabí a Dubaj predstavuje značnú konkurenčnú hrozbu pre služby EÚ poskytované v oblasti diaľkových letov. Vážnou hrozbou pre európske odvetvie leteckej dopravy je napríklad nedávna dohoda medzi spoločnosťami Quantas a Emirates.

3.3

Aby uzlové letisko bolo životaschopné, musí mať značnú úroveň miestneho dopytu, ako aj rozsiahlu sieť prípojnej dopravy, a preto sú najúspešnejšími uzlovými letiskami zvyčajne letiská veľkých miest, ktoré sú čoraz preťaženejšie a neschopné rozšírenia najmä z environmentálnych dôvodov.

3.4

Niektoré európske uzlové letiská už pre nedostatok kapacity obmedzujú počet prípojných letov schopných prevádzky. Ak sa má udržať európska konkurencieschopnosť, musí sa to účinne riešiť.

4.1

Konkurencieschopnosť dopravcov EÚ, z ktorých mnohí zápasia s finančnými problémami, je obmedzená, ak je ekonomické zaťaženie, ktoré vedie k vyšším jednotkovým výrobným nákladom, väčšie než ekonomické zaťaženie dopravcov z iných regiónov sveta.

4.2

Je dôležité, aby sa zohľadňoval celý hodnotový reťazec leteckej dopravy (letiská, poskytovatelia leteckých navigačných služieb, výrobcovia, počítačové rezervačné systémy, poskytovatelia služieb pozemnej obsluhy a pod.) a aby sa štruktúry nákladov, úroveň vystavenia hospodárskej súťaži v iných častiach hodnotového reťazca a mechanizmy financovania infraštruktúry na iných kľúčových trhoch vzali do úvahy, keď sa posudzuje konkurencieschopnosť odvetvia letectva EÚ a najmä leteckých spoločností EÚ na medzinárodnom poli.

4.3

V rámci EÚ sa nepodarilo vytvoriť jednotné podmienky na úrovni členských štátov, ani na miestnej a regionálnej úrovni, keďže sa napríklad nezabránilo mnohým prípadom, keď malé letiská poskytujú leteckým spoločnostiam nekomerčné sadzby a nerešpektujú tak zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve. Práve začatá séria podrobných vyšetrovaní prípadov potenciálnej štátnej pomoci pre letecké spoločnosti od regionálnych letísk v niekoľkých členských štátoch EÚ poukazuje na to, že je potrebné bezodkladne konať a finalizovať usmernenia EK o štátnej pomoci pre letiská, ktoré sa neustále odkladajú. Nedávne prijatie pravidiel EÚ týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia mobilných pracovníkov v Únii, ako sú posádky lietadiel, tiež zlepší fungovanie jednotného trhu. Komisia začala konať v mnohých prípadoch, ktoré boli vnímané ako nekalá konkurencia.

5.1

V nezávislej štúdii spracovanej pre Komisiu sa odhaduje, že ďalšie komplexné dohody o leteckej doprave so susednými krajinami a kľúčovými partnermi na úrovni EÚ by priniesli značné hospodárske výhody vo výške viac ako 12 miliárd EUR ročne, a to najmä na rýchle rastúcich trhoch a trhoch s obmedzeným prístupom.

5.2

Pre EÚ má strategický význam zachovať si silné a konkurencieschopné európske odvetvie letectva, ktoré spája EÚ so svetom. Najrýchlejšie rastúce trhy s leteckou dopravou sú teraz mimo Európy, takže je dôležité, aby európske odvetvie malo takisto možnosť rozvíjať sa aj na týchto trhoch.

5.3

Je dôležité zaistiť, aby sa z tohto procesu postupne vyvinul skutočne integrovaný spoločný letecký priestor, kde vzťahy medzi samotnými susednými krajinami budú takisto otvorené a integrované. Nedáva viac zmysel, aby Rada musela uvažovať o udeľovaní povolení na rokovania o dohodách pre každú krajinu osobitne. Bolo by oveľa efektívnejšie udeliť Komisii jeden mandát na rokovania so zostávajúcimi susednými krajinami, hoci stále pre každú krajinu osobitne.

5.4

V rámci tretieho piliera (komplexné dohody s kľúčovými partnermi) sa prerokovalo niekoľko dôležitých dohôd. Je to však zároveň oblasť, kde sa niektoré kľúčové ciele ešte musia dosiahnuť, a to najmä na základe dohôd medzi EÚ a USA a EÚ a Kanadou týkajúcich sa liberalizácie vlastníctva a kontroly leteckých spoločností.

5.5

Väčšina krajín si ešte stále zachováva pravidlá, ktoré stanovujú, že väčšinový podiel v leteckých spoločnostiach musia vlastniť a kontrolovať ich vlastní štátni príslušníci, čím odopierajú leteckým dopravcom prístup k širšej škále investorov a kapitálovým trhom. Viedlo to k tomu, že v sektore letectva bola zavedená umelá štruktúra, ktorá v iných odvetviach neexistuje. Napríklad v USA zahraničné vlastníctvo leteckých spoločností nesmie presiahnuť 25 % akcií s hlasovacím právom. V dôsledku vnútroštátnych obmedzení vlastníctva a kontroly vznikli tri svetové aliancie leteckých spoločností (Star Alliance, SkyTeam a Oneworld), a konkrétnejšie spoločné podniky vytvorené medzi niektorými ich členmi na určitých trasách. Tie predstavujú najbližší ekvivalent svetových leteckých spoločností.

5.6

Podľa platných právnych predpisov EÚ však dopravcovia EU nepodliehajú vnútroštátnym obmedzeniam vlastníctva a kontroly, ale kapitálovú účasť v nich môže mať akýkoľvek subjekt EÚ.

5.7

Konsolidačný trend v Európe je jedinečný v tom, že cezhraničné fúzie a akvizície sú povolené iba v rámci EÚ, zatiaľ čo režimy vlastníctva a kontroly uviazli v zásade v podobe z roku 1944, keď sa prerokovali v rámci Chicagského dohovoru. Ťažkosti, na ktoré sa naráža v dôsledku súčasných ustanovení o vlastníctve a kontrole, sú značné a vyžadujú si rokovania s partnerskými krajinami a s veľmi zložitými štruktúrami riadenia. Členovia aliancie spolupracujú čoraz viac na tom, aby zákazníkom ponúkali plynulé, integrované, celosvetové sieťové služby s väčším počtom uzlových letísk.

5.8

Nastal čas urobiť ďalšie kroky predpokladané v dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o liberalizáciu vlastníctva a kontroly leteckých spoločností, aby sa leteckým spoločnostiam umožnilo získať investície bez ohľadu na štátnu príslušnosť investora.

6.1

EÚ by mala stále rázne podporovať ešte väčšiu otvorenosť a liberalizáciu v letectve a pritom zabezpečiť, aby sa dosiahla uspokojivá úroveň zbližovania právnych predpisov. V rokovaniach s partnerskými krajinami by sa náležitá pozornosť mala venovať aj pracovným a environmentálnym normám, ako aj dodržiavaniu medzinárodných dohovorov a dohôd v oboch týchto oblastiach, aby sa zabránilo narušeniu trhu a zamedzilo snahe o znižovanie štandardov. Je dôležité, aby letecké spoločnosti obsluhujúce Európu dodržiavali predpisy a nariadenia Medzinárodnej organizácie práce.

6.2

Vzhľadom na rastúcu závislosť Európy od zahraničného obchodu a kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú letiská pri vytváraní spojení medzi naším svetadielom a zvyškom sveta, EHSV plne podporuje ambicióznu agendu v oblasti liberalizácie letectva.

6.3

V záujme získania čo najväčšieho prínosu je dôležité, aby EÚ konala rýchlo (skôr, než sa zintenzívnia snahy o liberalizáciu medzi novými trhmi) a profitovala tak z „výhody prvého ťahu“. Postavenie európskeho trhu letectva v celosvetovom meradle by to jednak ochránilo a jednak posilnilo. Ak to EÚ neurobí, vystaví sa riziku, že toky svetovej leteckej dopravy povedú v budúcnosti úplne mimo nej.

6.4

„Prvý ťah“ pri liberalizácii letectva by bol zároveň dôležitý z hľadiska šírenia európskych technických noriem, čo by malo potenciálne značné výhody pre európsky letecký a kozmický priemysel.

6.5

EHSV už dlhší čas presadzuje, aby sa zrušili obmedzenia vlastníctva a kontroly (2), vďaka čomu by dopravcovia získali prístup k širšej škále investorov a kapitálových trhov. Vzhľadom na význam oboch príslušných trhov by sa malo počiatočné intenzívne sledovanie tejto politiky zamerať na ďalšie zmeny a doplnenia dohôd medzi EÚ a USA. Mohlo by sa tým vytvoriť porovnávacie kritérium novej, „post-chicagskej“ éry v letectve.

6.6

Komisia bude musieť dokázať, že koordinovaný prístup k rokovaniam bude v porovnaní s bilaterálnymi záväzkami rýchlejší, takže keď sa naskytnú nejaké príležitosti, nebude dochádzať k zbytočným oneskoreniam. V súčasnosti sme svedkami poľutovaniahodného meškania pri podpisovaní bilaterálnej dohody s Brazíliou. Zároveň treba uviesť, že členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť za posilnenie vonkajšej politiky Európy v oblasti letectva a že Komisia potrebuje mať silný mandát na rokovanie, najmä keď obhajuje trhové pravidlá EÚ voči štátom a regiónom, v ktorých letectvo funguje podľa úplne odlišných noriem.

6.7

K ďalšiemu oslabeniu postavenia európskeho leteckého odvetvia by došlo vtedy, ak by jeden z leteckých dopravcov zo Stredného východu prevzal indické aerolínie čeliace finančným ťažkostiam.

7.1

Najmä odvetvie európskej nákladnej leteckej dopravy a expresných leteckých zásielok vzhľadom na svoje osobitosti trpí na celom svete pre reštriktívne dvojstranné dohody o leteckých službách a malo by dostať vysokú prioritu pri odstraňovaní prekážok pre prístup na trh.

7.2

EHSV by obzvlášť privítal rýchly pokrok smerom k rozšírenému jednotnému leteckému priestoru, do ktorého by patrili naši susedia z Blízkeho východu, východnej Európy, Rusko, Turecko, ako aj oblasť Stredozemia až po severnú Afriku. Ponúklo by to príležitosti na rozvoj sekundárnych a regionálnych letísk vzhľadom na ich geografickú blízkosť k týmto trhom a skutočnosť, že mnohé z nich zažívajú výrazný hospodársky rast. Mal by sa vypracovať pozitívny a pragmatický program pre spoluprácu s Tureckom, ktorý by umožnil urobiť vzájomne prospešný pokrok v riešení konkrétnych otázok v tomto regióne. Pokročiť by sa malo najmä v otázke dvojstrannej dohody o bezpečnosti.

7.3

EHSV zároveň jednoznačne súhlasí s ambicióznym programom liberalizácie s tzv. krajinami BRIC a krajinami patriacimi do združenia ASEAN. Uvedené krajiny sa rýchlo stávajú dominantnými svetovými dodávateľmi surovín aj vyrobeného tovaru a služieb a ich obyvatelia majú rastúcu tendenciu cestovať. Na značné potenciálne hospodárske výhody poukázali komplexné dohody EÚ o leteckej doprave s Čínou, Indiou, Japonskom a Latinskou Amerikou, ktoré by sa mali realizovať. Liberalizácia leteckej dopravy by dala európskym dopravcom možnosti zintenzívniť spoluprácu s inými leteckými spoločnosťami v daných regiónoch a nasmerovať ďalšie lety cez európske letiská.

7.4

Zároveň je dôležité, aby bola akákoľvek obchodná dohoda recipročná, teda aby prinášala výhody pre EÚ aj pre tretie krajiny. V tejto súvislosti musí Rusko naliehavo preukázať svoje odhodlanie plniť záväzok vyplývajúci z dohody z roku 2011 a implementovať „Dohodnuté zásady pre modernizáciu systému preletov nad Sibírou“. Komisia by mala za podpory členských štátov prijať potrebné opatrenia v prípade, že záväzky nebudú splnené.

7.5

Vzťahy so štátmi Perzského zálivu boli v posledných rokoch do veľkej miery jednosmerným procesom otvárania trhov EÚ pre dopravcov z Perzského zálivu, čo vytvorilo značnú nerovnováhu v príležitostiach. Vzhľadom na potenciál ďalšieho presunu dopravy sa preto neodporúča, aby boli štáty Perzského zálivu bezprostredným stredobodom záujmu pre ďalšie rokovania.

8.1

EHSV súhlasí s úvahami Komisie, pokiaľ ide o nevyhnutnosť investovať do kapacity letísk. Túto časť návrhu je však potrebné viac objasniť, pokiaľ ide o navrhované aktivity, ktoré majú viesť k dosiahnutiu cieľov, a mala by sa jednoznačne objasniť súvislosť s predchádzajúcim návrhom Komisie týkajúcim sa „balíka opatrení pre letiská“ (3).

8.2

Je naliehavo potrebné garantovať kapacity letísk v Európskej únii tak, aby nestratili konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými regiónmi zaznamenávajúcimi rast, a predísť tak presunu dopravy do susedných regiónov.

8.3

Európske hospodárstvo utrpí ešte skôr, než dopyt prevýši ponuku. Keď raz začnú uzlové letiská využívať viac ako 75 % svojej teoretickej maximálnej kapacity, ich schopnosť účinne reagovať na zlé poveternostné podmienky či meškania spôsobené prevádzkou a poskytovať spoľahlivé letecké spojenia sa podľa organizácie Eurocontrol rapídne znižuje.

8.4

V čase dopravnej špičky navyše cestujúci platia viac, než by platili pri väčšej kapacite. Výbor pre dopravu Dolnej snemovne britského parlamentu napríklad dostal nedávno informáciu, že cestujúci by mohli do roku 2030 na letiskových poplatkoch zaplatiť 1,2 miliardy GBP, ak nedôjde k rozšíreniu letiska v juhovýchodnej časti Anglicka.

8.5

Kapacita letísk sa musí monitorovať na úrovni EÚ a je potrebné vypracovať usmernenia EÚ, ktoré by miestnym orgánom dali spoločný komplexný rámec na posudzovanie schém rozširovania letísk.

8.6

Hoci je rozšírenie kapacity veľkých letísk z dlhodobého letiska absolútne nevyhnutné, je tu stále aj potreba čo najlepšie využívať existujúcu kapacitu, najmä pokiaľ ide o prevádzkové intervaly. Letiská musia dostať väčšie právomoci, aby mohli reagovať na zmeny v ponuke a dopyte a nasmerovať využívanie svojich prevádzkových intervalov k hospodársky optimálnemu výsledku. V tejto súvislosti je dôležité, aby aspekt prevádzkových intervalov existujúceho balíka opatrení pre letiská (4) naďalej uľahčoval lepšiu výkonnosť pri využívaní kapacity letísk tým, že sa pri prideľovaní prevádzkových intervalov budú brať do úvahy miestne podmienky, pretože by to bol v podstate jediný spôsob, ako by sa mohli niektoré letiská v budúcnosti rozrastať. Vzletová a pristávacia dráha je na veľkých letiskách v mnohých prípadoch plne vyťažená, kým na blízkych regionálnych letiskách je kapacity dostatok.

8.7

Neuzlové letiská môžu takisto zohrávať dôležitú úlohu pri znížení preťaženia hlavných európskych uzlov, čo by európskemu sektoru letectva umožnilo zachovať si vedúce postavenie. Vzhľadom na dlhé lehoty potrebné na rozšírenie vzletovej a pristávacej dráhy alebo zariadení terminálov na veľkých letiskách by lepšie využívanie neuzlových letísk a adekvátne investície do nich mohli priniesť okamžité zmiernenie problémov s kapacitou. Dobre rozvinutá sieť takýchto neuzlových a regionálnych letísk zlepší aj bezpečnosť cestujúcich, a to tým, že okrem iného zabezpečí, že v prípade zhoršenia počasia alebo iných okolností bude k dispozícii sieť núdzových alebo alternatívnych letísk.

8.8

EHSV zároveň pripomína svoju požiadavku, aby sa bezodkladne zaviedla jednorazová bezpečnostná kontrola, čo by znamenalo značné úspory v nákladoch, ktoré vynakladajú letecké spoločnosti, ako aj úsporu času pre cestujúcich. Túto otázku preto treba riešiť s kľúčovými partnermi ako prioritu.

9.1

Na to, aby sa projekt Jednotného európskeho neba pohol vpred, sú potrebné funkčné bloky vzdušného priestoru. Všetky tieto funkčné bloky mali byť v prevádzke od 4. decembra 2012. Vzhľadom na rozhodujúci význam tejto otázky pre optimalizáciu poskytovania letových navigačných služieb a účinné riadenie objemu leteckej dopravy je úplne nevyhnutné, aby Komisia začala na Súdnom dvore EÚ konania proti tým štátom, ktoré si nesplnili príslušné povinnosti.

9.2

Rýchla a konzistentná implementácia návrhov Komisie môže pomôcť tomuto sektoru, aby sa udržateľným spôsobom rozrastal, a tým v plnej miere prispieť k oživeniu európskeho hospodárstva.

10.1

Komplexné dohody o leteckých službách so susednými krajinami či hlavnými a podobne zmýšľajúcimi partnermi by mali riešiť a synchronizovať regulačné podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž a udržateľné odvetvie letectva vrátane dôležitých aspektov, ako je bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, životné prostredie a hospodárska regulácia.

10.2

Zatiaľ nie je úplne jasné, akú formu by presne mal mať navrhovaný nový nástroj na ochranu európskych záujmov pred nekalými praktikami, no mal by pripomínať širší postup podávania sťažností zameraný na „skryté dotácie“, ktoré sa odzrkadľujú v cestovnom. Podľa všetkého by získal na právnej váhe prostredníctvom „doložiek o spravodlivej hospodárskej súťaži“, ktoré chce Komisia podpísať s týmito tretími štátmi.

10.3

Komisia správne poukazuje na to, že potreba vytvoriť rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni musí ísť ruka v ruke s rovnakým úsilím v rámci Európy. Európske odvetvie letectva je predmetom rastúcej regulačnej záťaže a nekonzistentnosti. V oznámení sa správne identifikujú dane v letectve, neprimeraná štátna pomoc, preťaženie letísk a leteckého priestoru, záväzky súvisiace s ochranou spotrebiteľa a náklady na emisie uhlíka ako takéto rušivé faktory, ktoré by sa mali riešiť.

10.4

Osobitne sa treba zmieniť o systéme obchodovania s emisiami (ETS) v EÚ. Tento systém sa ukázal byť vysoko sporný v kontexte diskusií o vonkajšej politike v oblasti letectva. Čína a India ho odmietli a Kongres USA prijal legislatívu, na základe ktorej by americké letecké spoločnosti konali nezákonne, ak by sa podriadili pravidlám EÚ. Zatiaľ čo zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti je rozhodujúcou záležitosťou, EÚ musí dať Medzinárodnej organizácii civilného letectva šancu predložiť na jej zhromaždení na jeseň 2013 návrh na globálne riešenie, s ktorým by mohli všetky partnerské krajiny súhlasiť, a nie dostať letectvo EÚ do konkurenčnej nevýhody (5).

10.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/56

1.1

EHSV neustále podporoval väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj energie z biologických zdrojov (bioenergia). Už vo svojom stanovisku k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa však vyjadril kriticky k využívaniu biopalív získavaných z poľnohospodárskych surovín (agropalív) v oblasti mobility. Preto teraz víta skutočnosť, že Komisia plánuje obmedziť „konvenčné biopalivá“ na 5 %.

1.2

Komisia chce teraz vo väčšej miere podporovať energetické využitie zvyškových, odpadových a vedľajších produktov na výrobu palív. EHSV to v zásade hodnotí pozitívne, treba však prísne dbať na to, aby sa uplatňoval koherentný politický prístup a nevytvárali nové problémy. Práve tu však vidí EHSV v návrhu Komisie určité riziko.

1.3

Biomasa je síce obnoviteľná, plocha, na ktorej sa pestuje, je však obmedzená. Preto je vhodné nepriame zmeny využívania pôdy (ILUC), pokiaľ vedú ku konkurujúcim spôsobom využitia pôdy, začleniť do politicko-strategických úvah. Takéto zmeny resp. konkurujúce spôsoby využívania však vznikajú len vtedy, keď doterajšie využitie na výrobu potravín alebo krmív nahradí využitie na výrobu bioenergie, nie však vtedy, keď sa zmení len regionálne rozmiestnenie pestovania.

1.4

Prístup ILUC, ktorý zvolila Komisia je súčasťou porovnávacieho hodnotenia fosílnych a biologických zdrojov energie, ktoré sa zameriava jednostranne len na bilanciu emisií skleníkových plynov. Otázky ako bezpečnosť zásobovania alebo vyčerpateľnosť fosílnych surovín sa do tohto matematického vzorca nehodia, preto boli ponechané stranou. Prístup ILUC tým však stratil nárok byť považovaný za optimálny prístup, pokiaľ ide o politiku udržateľnosti.

1.5

Prístup ILUC, ktorý Komisia zvolila, je pochybný aj preto, že má platiť pre kvapalné, ale nie pre plynné ani pevné zdroje energie. EHSV s takýmto prístupom nesúhlasí.

1.6

Predložený návrh spochybňuje európsku bielkovinovú výrobu a tým aj v niektorých oblastiach veľmi zmysluplné priame energetické využitie rastlinných olejov, pretože rastlinné oleje spadajú podľa návrhu Komisie pod faktor ILUC a majú sa teda obmedzovať. Toto nie je ničím podložené. Rastlinné oleje nie sú „hlavný produkt“, ale vznikajú ako vedľajší produkt vhodného pestovania bielkovinových plodín v Európe. Pestovanie olejnín v Európe, ktoré súčasne poskytujú bielkovinové krmivo aj rastlinné oleje (a tak nahrádzajú dovoz sóje) by sa malo v rámci udržateľných pestovateľských postupov podporovať a nie obmedzovať.

1.7

V prípade biopalív označených ako „moderné“, ktoré chce Európska komisia podporovať, však vidí EHSV nebezpečenstvo, že cenné potenciálne pohlcovače CO2 (ako drevo, slama či lístie) by sa mohli použiť ako surovina na výrobu palív, čo by viedlo k zvýšeniu koncentrácie CO2 v ovzduší (pozri bod 4).

1.8

V predloženom zmenenom a doplnenom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie nevidí EHSV žiadny sľubný základ pre stratégiu s cieľom skutočne čo najviac obmedziť používanie fosílnych palív, zlepšiť bezpečnosť zásobovania Európy a prispieť k ochrane klímy.

1.9

Biopalivá akéhokoľvek druhu nie sú trvalým prostriedkom na boj proti rozšírenej nadmernej spotrebe energie. Už aj pre svoju dostupnosť nebudú môcť fosílne palivá nahradiť. Preto ich možno považovať – najmä pokiaľ ide o osobnú automobilovú dopravu, v ktorej sa už rysujú alternatívy ku kvapalným palivám – prinajlepšom za prechodné riešenie, ktoré má okrem toho aj značné neželané vedľajšie účinky a ktoré v žiadnom prípade nesmie odlákať pozornosť od skutočnosti, že je nevyhnutné, aby sme znížili svoju spotrebu energie, a to bez ohľadu na jednotlivé zdroje energie.

1.10

EHSV si je vedomý toho, že v niektorých oblastiach mobility a v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sa doteraz ešte nenašli žiadne realizovateľné alternatívy využívania kvapalných palív. Čisté rastlinné oleje by tu mohli byť použiteľnou alternatívou, avšak aj ich objem výroby je obmedzený, a preto sa musí oblasť, v ktorej sa budú využívať veľmi strategicky naplánovať.

1.11

Aj oznámenie Komisie „Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá“ (1), ktorá je strategicky prepojená s politikou v oblasti biopalív, neponúka dostačujúce východiská (2).

1.12

Vo všeobecnosti si EHSV všíma podstatný nesúlad medzi prístupmi Komisie v jednotlivých oblastiach politiky, ktorý musí byť urýchlene odstránený. Výbor vyzýva Komisiu, aby celkovo prehodnotila svoju politiku využívania bioenergie, najmä v oblasti dopravy. Zohľadniť by pritom mala skutočnosť, že plocha ako zdroj (a teda aj biomasa) je obmedzená, a tiež energetickú bilanciu a účinnosť jednotlivých druhov bioenergie (a teda aj rôzny potenciál zníženia emisií skleníkových plynov), ako aj hospodárnosť. Väčšia pozornosť by sa mala venovať stratám energie v procesoch konverzie, mali by sa vyvíjať a podporovať alternatívy k spaľovacím motorom v sektore dopravy (ako elektromobilita alebo vodíkové technológie) a mala by sa vypracovať samostatná európska stratégia udržateľného získavania a využívania bielkovín a rastlinných olejov v Európe.

2.1

Smernicou 2009/28/ES (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) boli stanovené záväzné ciele rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, ktorej podiel má do roku 2020 dosiahnuť 20 % celkovej spotreby energie. Členským štátom však bola pri realizácii ponechaná veľká miera flexibility v tom, že môžu samy rozhodnúť, v ktorom sektore (elektrická energia, vykurovanie/chladenie alebo doprava) chcú vyvíjať hlavnú aktivitu.

2.2

Od tejto flexibility sa však upustilo v sektore dopravy, kde sa stanovil povinný minimálny podiel 10 % na spotrebe energie. Spočiatku bolo plánované predpísať tento podiel vo forme biopalív (3), po kritike zo strany EHSV a EP bolo dohodnuté, že do tohto podielu budú započítané aj iné formy energie z obnoviteľných zdrojov (napr. elektrická energia z obnoviteľných zdrojov na pohon automobilov a koľajových vozidiel, bioplyn a pod.).

2.3

Teraz predložené zmeny a doplnenia sú výsledkom „Správy Európskej komisie o nepriamej zmene využívania pôdy súvisiacej s biopalivami a biokvapalinami“ (4), ktorú Komisia zverejnila v roku 2010 a v ktorej dospela k záveru, že „je dôležité riešiť nepriamu zmenu využívania pôdy pre biopalivá“.

2.4

V zásade sa Komisia aj naďalej drží kritizovaného využívania palív z rastlinných materiálov v doprave, má sa však obmedziť využitie „konvenčných agropalív“ a prejsť na využívanie tzv. „moderných“ biopalív, ktoré by nemali so sebou prinášať riziko nepriamej zmeny využívania pôdy. Tieto biopalivá, ktoré Komisia definuje ako „moderné“, sú kvapalné palivá vyrobené napríklad z biogénneho odpadu/zvyškov alebo rias. Ich výroba by podľa Komisie mala byť podporovaná, pretože doteraz nie sú komerčne dostupné vo väčších množstvách. Stimuly sa majú vytvoriť tým, že pri započítavaní do 10 % podielu v doprave, čo je cieľ stanovený v smernici 2009/28/ES, zavážia moderné biopalivá väčšmi, než konvenčné agropalivá.

2.5

Súhrnne sa dá povedať, že Komisia svojimi návrhmi sleduje tieto ciele:

3.1

EHSV vo svojom stanovisku (5) k vtedajšiemu návrhu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie privítal všeobecné smerovanie smernice a podporil ho, k využívaniu bioenergie v doprave však zaujal kritický postoj.

3.2

Európa potrebuje dôsledne rozvíjať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, avšak súčasne s tým aj dôsledne šetriť energiu, efektívne a vo veľkej miere zlepšovať energetickú účinnosť a dosiahnuť štrukturálne zmeny v rôznych oblastiach (ako napríklad v dopravnej politike).

3.3

EHSV však odmietol osobitné postavenie sektora dopravy a zameranie sa v ňom na agropalivá okrem iného s odôvodnením, že „strategické ustanovenia týkajúce sa čiastočnej náhrady nafty resp. benzínu agropalivami sú jedným z najmenej účinných a najnákladnejších opatrení v oblasti ochrany podnebia a v súčasnosti znamená veľké plytvanie finančnými prostriedkami. Pre EHSV je nepochopiteľné, prečo sa najintenzívnejšie politicky podporujú práve najnákladnejšie opatrenia, hoci okrem hospodárskych aspektov zostáva nevyjasnené aj množstvo otázok týkajúcich sa životného prostredia a sociálnej sféry. Preto odmieta osobitný cieľ 10-percentného podielu agropalív.“ (6) Na tomto postoji sa nič nezmenilo.

3.4

Komisia by sa však nemala zaujímať o politicky stanovený 10-percentný cieľ. Jej cieľom by malo byť vytvoriť koherentnú politiku, ktorá bude zameraná na to, aby sa z dlhodobého hľadiska mohlo nahradiť 100 % dnes využívaných fosílnych palív.

3.5

Vzhľadom na súčasný objem dopravy sa to bude dať len vo veľmi malej miere dosiahnuť agropalivami. Podľa výpočtov FAO by sme museli na výrobu agropalív využiť 2/3 celosvetovo dostupnej ornej pôdy, ak by sme chceli pokryť dnešný celosvetový energetický dopyt v sektore dopravy agropalivami.

3.6

Dôsledky, ktoré by takáto politika mala pokiaľ ide o nepriame zmeny využívania pôdy sú jasné.

3.7

Biopalivá akéhokoľvek druhu nie sú trvalým prostriedkom na boj proti rozšírenej nadmernej spotrebe energie. Už aj pre svoju dostupnosť budú môcť nahradiť fosílne palivá len vo veľmi obmedzenej miere. Preto ich možno považovať – v súvislosti s osobnou automobilovou dopravou, v ktorej sa už rysujú alternatívy ku kvapalným palivám – prinajlepšom za prechodné riešenie, ktoré má okrem toho aj značné neželané vedľajšie účinky a ktoré v žiadnom prípade nesmie odlákať pozornosť od skutočnosti, že je nevyhnutné, aby sme znížili svoju spotrebu energie, a to bez ohľadu na jednotlivé zdroje energie.

3.8

Jedným z dôvodov odťažitého a kritického postoja EHSV k návrhu Komisie z roku 2008 bola práve otázka nepriamych zmien využívania pôdy. Výbor preto víta súčasný prístup, ktorý má za cieľ obmedziť využívanie konvenčných agropalív.

Prístup založený na ILUC je pochopiteľný, má však závažné slabiny

3.9

Samotné myšlienkové pochody Komisie k ILUC sú pochopiteľné: vždy keď sa využitie poľnohospodárskej plochy, ktorá sa doteraz používala na pestovanie potravinových plodín alebo krmív zameria na inú oblasť (ako napríklad agropalivá, alebo aj látkové spracovanie rastlín a pod.), musí sa dovtedajšie pestovanie potravinových plodín alebo krmív presunúť a inú plochu, čo môže mať negatívne ekologické a sociálne následky.

3.10

Preto je pochopiteľné, že „nepriame zmeny využívania pôdy“ majú byť súčasťou politicko-strategických úvah.

3.11

Jedna štúdia, ktorú zadala Komisia, vyčíslila nepriame zmeny využívania pôdy na ploche 1,4 milióna ha len v dôsledku toho, keby sa využívanie agropalív v EÚ zvýšilo z dnešných menej ako 5 % na 10 %.

3.12

Výbor upozorňuje, Komisiu, EP a Radu na to, že k nepriamym zmenám využívania pôdy dochádza nielen v dôsledku využívania kvapalných palív. Sú najmä výrazným znakom systému využívania biomasy, pokiaľ sa nespracúvajú zvyšky.

3.13

To by znamenalo, že podobný prístup ako teraz v prípade kvapalných palív by sa mal vlastne zaviesť aj pri plynných a pevných zdrojoch energie. Napríklad v Nemecku sa v roku 2011 okrem 1,2 milióna ha ornej pôdy, na ktorých sa pestovali rastliny na výrobu konvenčných agropalív využíval aj približne 1 milión ha na pestovanie rastlín (predovšetkým kukurice) na výrobu bioplynu. Ak sa rastliny spracujú na palivo, má sa vypočítať faktor ILUC, ak sa využijú na výrobu elektriny, tak nie. To nie je logické, ani dôsledné.

3.14

EHSV považuje za zmysluplné využívať zdroje energie ako je biomasa, na ktoré sa využívajú samostatné plochy, v doprave len vtedy, ak nie sú k dispozícii iné realizovateľné alternatívy. Biomasa je síce obnoviteľná, ale kvôli potrebe plochy jej nie je k dispozícii neobmedzené množstvo.