14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/1

—

so zreteľom na Dohodu o technických prekážkach obchodu (ďalej len „dohoda o TPO“), ktorá bola prijatá v roku 1994 ako súčasť uruguajského kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy Spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (2) (ďalej len „nariadenie o regulácii prekážok obchodu“),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou (3), uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA (4), uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou (5), uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení (6), uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (7), uznesenie z 19. júna 2007 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom (8), uznesenie z 19. februára 2008 k stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (9), uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (10), uznesenie z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou (11), uznesenie z 26. marca 2009 o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou (12), uznesenie z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (13), uznesenie zo 17. februára 2011 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou (14), uznesenie zo 6. apríla 2011 o európskej medzinárodnej investičnej politike (15), svoju pozíciu z 10. mája 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami (16), uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou (17), uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom (18), uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou (19), uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu (20), uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (21) a uznesenie z 25. októbra 2011 o modernizácii verejného obstarávania (22),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: Svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach (2011) – Zapájanie našich strategických hospodárskych partnerov do vytvárania lepšieho prístupu na trh: prioritné opatrenia v oblasti odstraňovania obchodných bariér (KOM(2011)0114),

—

so zreteľom na správu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Assessment of barriers to trade and investment between the EU and Japan (Posúdenie obchodných a investičných prekážok medzi EÚ a Japonskom), ktorá bola zverejnená 30. novembra 2009,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0365/2011),

A.

keďže multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý vznikol pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), je najvhodnejším rámcom pre reguláciu a podporu otvoreného a spravodlivého obchodu a zabezpečenie rozvoja spravodlivých a nestranných pravidiel svetového obchodu; keďže je stále potrebné úsilie o reformu WTO s cieľom reformovať ju tak, aby bola demokratickejšia a efektívnejšia, a vyjasniť jej vzťahy s inými kľúčovými medzinárodnými organizáciami;

B.

keďže EÚ by sa mala naďalej prednostne zameriavať na dosahovanie vyváženého výsledku rozvojového programu z Dauhy (DDA), čím by podporila integráciu rozvojových krajín – predovšetkým najmenej rozvinutých krajín – do medzinárodného systému obchodovania a prispela by k vytvoreniu a presadzovaniu spravodlivejších a nestrannejších multilaterálnych pravidiel obchodu vo všetkých krajinách zapojených do tohto systému;

C.

keďže podľa štatistických údajov WTO o medzinárodnom obchode za obdobie rokov 2000 až 2009 bol zaznamenaný výrazný nárast obchodnej výmeny v regiónoch, ktoré otvorili svoje trhy zrušením alebo významným obmedzením prekážok obchodu (23); keďže však zo spoločnej správy ILO a WTO zároveň vyplynulo, že počas finančnej krízy niektoré krajiny, ktoré sa viac otvorili obchodu – a to industrializované aj rozvojové – zažívali viac otrasov v zahraničnom obchode a že v daných krajinách tieto otrasy viedli k značným stratám pracovných miest (24);

D.

keďže Komisia uvádza vo svojej správe o obchodných a investičných bariérach (2011) príklady toho, kedy je prístup EÚ na trhy rozličných krajín vo svete vrátane rozvinutých krajín, významných krajín s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom a členských krajín WTO obmedzovaný viac rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie vo významnej miere odstraňujú;

E.

keďže postupy verejného obstarávania v krajinách, ktoré sú strategickými partnermi EÚ, majú tendenciu vylučovať zahraničných účastníkov a ešte stále sú relatívne neovplyvnené medzinárodnými záväzkami, zatiaľ čo EÚ je v tejto súvislosti oveľa otvorenejšia ako ostatné krajiny;

F.

keďže výrobcovia v EÚ majú dlhotrvajúce ťažkosti pri registrácii a ochrane svojich zemepisných označení v USA; keďže USA zaobchádza s viacerými názvami európskych vín (napríklad Champagne) ako s „pologenerickými“, bez ohľadu na možnosť poškodenia povesti a zmenšenia trhového podielu týchto zemepisných označení EÚ;

G.

keďže európski výrobcovia majú ťažkosti vstúpiť na japonský trh, najmä v automobilovom, leteckom a aeronautickom odvetví, a najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie; keďže na japonskom automobilovom trhu sú tieto ťažkosti najmä dôsledkom pomalého zavádzania príslušných medzinárodných noriem v Japonsku (Japonsko bohužiaľ zaviedlo len 40 zo 127 predpisov EHK OSN na základe dohody z roku 1958); uznáva však, že medzi nimi je 30 zo 47 predpisov, ktoré sa týkajú osobných automobilov (M1), čo je pre európskych automobilových výrobcov najdôležitejšie odvetvie japonského trhu, a že pomalé zavádzanie medzinárodných noriem v Japonsku obmedzuje prínosy vyplývajúce z ustanovení o vzájomnom uznávaní v dohode EHK OSN z roku 1958; keďže dialóg medzi EÚ a Japonskom o reformách regulačného prostredia, ktorý začal v roku 1994, zatiaľ neviedol k žiadnemu významnému pokroku, pokiaľ ide o harmonizáciu alebo vzájomné uznávanie predpisov, čo najmä vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu dokazuje dôležitosť riešenia a odstránenia zbytočných necolných prekážok, a to prípadným otvorením rokovaní o dohode o posudzovaní vplyvov na životné prostredie/dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, a to za predpokladu, že analýza rozsahu pôsobnosti ukáže, že sú splnené požadované podmienky, napríklad, ale nielen tie, ktoré už boli uvedené, vrátane 17 otázok v odvetví M1, pričom konštatuje, že vzhľadom na testovací cyklus merania emisií a palivovej účinnosti ľahkých vozidiel v Japonsku je menej pravdepodobné, že európske vozidlá budú oprávnené na japonské daňové stimuly založené na environmentálnom správaní;

H.

keďže zvýšením ruských vývozných ciel na meď z 0 % na 10 % a na nikel z 5 % na 10 % od decembra 2010 spolu s vysokými vývoznými clami na drevo sa zaviedli vývozné obmedzenia na suroviny, ktoré sú mimoriadne dôležité pre európske priemyselné odvetvia, predovšetkým oceliarstvo (25) a lesníctvo;

I.

keďže Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) by mala byť účinným nástrojom na zabezpečenie transparentnosti a boja proti špekuláciám na komoditných trhoch;

J.

keďže počet necolných prekážok v Číne v posledných rokoch neustále vzrastá, pričom by mohli obmedzovať rozvoj spoločností, najmä MSP zriadených na území Číny;

K.

keďže viac ako jeden rok bolo v Číne takmer nemožné zaregistrovať európske kozmetické výrobky, a to najmä výrobky obsahujúce nové prísady, lebo v Číne neexistovala náležitá zákonná definícia prísad ani jednoznačné usmernenia týkajúce sa samotného postupu registrácie (26);

L.

keďže od konca roku 2010 sú s obavami vnímané odporúčania Telekomunikačného regulačného úradu Indie (TRAI) týkajúce sa tzv. politiky výroby telekomunikačných zariadení, na základe ktorej by výrobky/telekomunikačné zariadenia vyrobené v krajine získali prednostný prístup na trh, a to predovšetkým prostredníctvom dotácií a osobitných opatrení v daňovej oblasti a v oblasti verejného obstarávania (27);

M.

keďže Brazília a Argentína pravidelne prijímajú colné a necolné opatrenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú európske spoločnosti, hoci sú obe krajiny ako členovia Mercosuru zapojené do rokovaní o dohode o voľnom obchode s EÚ; keďže okrem toho konštatujú spoločnosti z EÚ pri vstupe na brazílsky trh nedostatky v oblasti ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva a veľké množstvo nevybavených žiadostí o registráciu patentov a obchodných známok, ktoré sa týkali rozličných tovarov, a tiež dodatočné diskriminačné požiadavky v oblasti farmaceutických výrobkov; keďže meškanie Brazílie pri ratifikácii madridského protokolu a skutočnosť, že Brazília nepodpísala dohody Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) týkajúce sa internetu, majú vplyv na účinnú ochranu práv duševného vlastníctva v krajine; a keďže sankcie nie sú dostatočne odrádzajúce na to, aby zabránili porušovaniu práv duševného vlastníctva;

N.

keďže vývozcovia z EÚ čelia mnohým druhom obmedzení na cudzích trhoch, napríklad obmedzenému počtu miest vstupu do Vietnamu a požiadavke na dodatočnú dokumentáciu v súvislosti s dovozom vín a destilátov, kozmetiky a mobilných telefónov (28), ako aj náročným postupom určovania colnej hodnoty, svojvoľnej reklasifikácii výrobkov a zvýšenej sadzbe DPH uplatňovanej na agropotravinárske produkty, vína a destiláty, oblečenie a strojárske výrobky na Ukrajine;

O.

keďže oblasť technológií čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov je čoraz častejšie predmetom necolných prekážok, ako sú požiadavky na miestny prvok, diskriminácia pri verejnom obstarávaní, uprednostňovanie domácich podnikov v štátnom vlastníctve, obmedzovanie pohybu zamestnancov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi, požiadavky na využívanie miestnych zdrojov a miestne vlastníctvo atď. v krajinách, ako je Čína, India, Ukrajina, Brazília a Nigéria;

P.

keďže EÚ by mala v prípade potreby svoje odvetvia aktívne brániť proti porušovaniu dohodnutých pravidiel a noriem a zásad WTO svojimi obchodnými partnermi, pričom by mala využívať všetky dostupné prostriedky vrátane viacstranných a dvojstranných mechanizmov riešenia sporov a nástrojov na ochranu obchodu, ktoré sú v súlade s WTO;

Q.

keďže podľa právnych predpisov EÚ môžu európske aj zahraničné spoločnosti bez rozdielu predkladať ponuky na európske verejné zákazky a keďže partneri Únie by mali vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby európskym spoločnostiam udeľovali recipročné povolenia na predkladanie ponúk na verejné zákazky v tretích krajinách za spravodlivých a rovnocenných podmienok;

1.

domnieva sa, že odstránenie alebo obmedzenie neopodstatnených necolných prekážok a ďalších regulačných prekážok uplatňovaných kľúčovými strategickými partnerskými krajinami EÚ prostredníctvom regulačného dialógu by malo byť jednou z hlavných regulačných priorít novej obchodnej politiky EÚ v rámci stratégie Európa 2020; domnieva sa, že všetky prekážky vyplývajúce z nejednotného uplatňovania bilaterálnych, plurilaterálnych a multilaterálnych obchodných pravidiel sú neopodstatnené; zdôrazňuje však, že regulačný dialóg by mal rešpektovať právo všetkých štátov posilňovať ľudské práva, environmentálne pravidlá, sociálne pravidlá a verejné zdravie;

2.

vyzýva Komisiu, aby sa systematicky zaoberala necolnými prekážkami z hľadiska ich veľkej rôznorodosti, technickej zložitosti a politickej citlivosti v rámci holistickej stratégie zahŕňajúcej posilnený regulačný dialóg, a to vo vzťahu k všetkým obchodným partnerom EÚ, najmä partnerom so strategickým významom; za vhodné fóra na diskusiu o týchto regulačných otázkach považuje predovšetkým výbory skúmajúce uplatňovanie dvojstranných dohôd o voľnom obchode, príslušné výbory WTO a normotvorné agentúry OSN;

3.

vyzýva Komisiu, aby jasne rozlišovala necolné prekážky, ktoré spôsobujú nespravodlivé narušenia hospodárskej súťaže, od prekážok, ktoré odrážajú legitímne ciele verejnej politiky, najmä vo vzťahu k verejnému zdraviu a ochrane životného prostredia; zdôrazňuje, že napríklad európske predpisy o GMO a pravidlá týkajúce sa zdravia – ako aj zdravia rastlín – ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo, sa nemôžu považovať za nespravodlivé necolné prekážky, ale ich naopak treba obhajovať na medzinárodnoobchodnej scéne;

4.

zdôrazňuje, že štruktúrované regulačné dialógy stanovené v dvojstranných dohodách o voľnom obchode musia plne rešpektovať demokratický proces pri prijímaní noriem tak v EÚ, ako aj u jej obchodných partnerov;

5.

trvá na tom, že boj proti necolným prekážkam je medziútvarovou úlohou zahrňujúcou rozličné generálne riaditeľstvá Komisie a mal by sa považovať za prioritu v programe Komisie týkajúcom sa regulačnej spolupráce, a to predovšetkým prostredníctvom harmonizácie technických predpisov na základe medzinárodných noriem;

6.

žiada Komisiu, aby systematicky využívala vhodné možnosti spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom riešiť necolné prekážky a regulačné prekážky v tretích krajinách so zreteľom na rozvoj spoločných stratégií na odstraňovanie týchto prekážok;

7.

domnieva sa, že vyžadovanie reciprocity v prístupe na trh pre priemyselné krajiny a rozvíjajúce sa krajiny by malo byť neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie EÚ, a to spolu s odstraňovaním alebo znižovaním necolných prekážok;

8.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala riešením týchto všeobecných a pretrvávajúcich otázok vo všetkých viacstranných a dvojstranných obchodných dohodách, najmä dohodách o voľnom obchode, a aby zaistila, že sa necolným prekážkam bude venovať aspoň toľko pozornosti, ako sa v súčasnosti venuje odstraňovaniu ciel, a to na všetkých vhodných regulačných fórach a predovšetkým pri jej rokovaniach s rozvinutými krajinami a krajinami s rozvíjajúcim sa hospodárstvom; zdôrazňuje, že v oblasti spolupráce s rozvojovými krajinami, najmä najmenej rozvinutými krajinami a malými ostrovnými rozvojovými štátmi, musí byť prioritou pomoc obchodu a technická a finančná pomoc, aby sa týmto krajinám poskytla pomoc pri zlepšovaní ich regulačného prostredia pri zohľadnení ich osobitných potrieb, pokiaľ ide o rozvoj ich vnútorných trhov a ochranu vznikajúcich priemyselných odvetví a poľnohospodárskych štruktúr, ktoré sú v mnohých prípadoch zraniteľné;

9.

domnieva sa, že Európsky parlament by sa mal v budúcnosti viac zamerať na spôsob, akým sa pristupuje k necolným prekážkam, a najmä neopodstatneným necolným prekážkam, pri posudzovaní obchodných dohôd zameraných na zabezpečenie prístupu európskych vývozcov a investorov, predovšetkým MSP, na trhy tretích krajín, a zároveň by sa mala rešpektovať potreba osobitného, diferencovaného zaobchádzania s rozvojovými krajinami, ako sa stanovuje v pravidlách WTO;

10.

podnecuje Komisiu, aby pokračovala vo svojej snahe udržiavať aktualizovaný zoznam kľúčových prekážok, ktorým čelia vývozcovia alebo investori z EÚ na dôležitých trhoch v tretích krajinách, najmä partnerských krajinách v rámci dohôd o voľnom obchode, ktorý zahŕňa počet a charakter problémov, na ktoré upozornia členské štáty a spoločnosti, ako nástroj na hodnotenie situácie v tretích krajinách;

11.

pripomína Komisii, že európska politika v oblasti práv duševného vlastníctva voči rozvojovým krajinám by sa mala obmedziť na záväzky v rámci Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a musí plne rešpektovať deklaráciu z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví z roku 2001, a to najmä v oblasti generických liekov a verejného zdravia, aby sa politike rozvojových krajín ponechal priestor na riešenie záležitostí verejného záujmu;

12.

zastáva názor, že napriek tomu, že v súčasnosti nie je možné dať do priamej súvislosti na jednej strane konkrétne necolné prekážky a ďalšie regulačné prekážky, ktorým čelia spoločnosti z EÚ pri úsilí získať prístup na zahraničné trhy, a na strane druhej súčasnú stratu pracovných miest v členských štátoch EÚ, Komisia by mala na základe konzultácií s inými príslušnými medzinárodnými organizáciami preskúmať, či existuje súvislosť medzi konkrétnymi necolnými prekážkami v EÚ a v tretích krajinách a súčasnou tvorbou alebo stratou pracovných miest v EÚ;

13.

upozorňuje na to, že Komisia by mala preskúmať možnosť vytvoriť a zriadiť mechanizmus včasného varovania, ktorým by bolo možné odhaľovať necolné prekážky a posilňovať jej existujúce analytické nástroje na ich kvalitatívne hodnotenie, ako aj stanoviť jasnejšiu definíciu neopodstatnených necolných prekážok; navrhuje, aby tento mechanizmus fungoval prostredníctvom delegácií EÚ v tretích krajinách v spolupráci s orgánmi, ktoré už vytvorili členské štáty;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila medzinárodnú regulačnú spoluprácu vrátane spolupráce vo mnohostranných fórach a zosúlaďovanie regulačných požiadaviek na základe medzinárodných noriem a aby sa podľa možnosti zapojila do regulačného dialógu s cieľom riešiť existujúce alebo prípadné budúce prekážky obchodu a znížiť tým počet sporov a súvisiacich obchodných nákladov;

15.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby medzi stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) presadzovala pravidlá verejného obstarávania založené na medzinárodných normách, ako sú vypracované v GPA, a aby využívala alebo rozširovala existujúci regulačný dialóg s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti regulačného rámca a reštrukturalizácie a prípadného odstránenia existujúcich postupov priamej a nepriamej diskriminácie vo vzťahoch EÚ s partnerskými priemyselnými krajinami;

16.

je presvedčený, že jedným z kľúčových faktorov znižovania necolných prekážok pre obchod a investície je reforma GPA vo WTO s náležitým ohľadom na multifunkčný charakter politík obstarávania; vyzýva hlavné rozvíjajúce sa hospodárstva, aby sa na tomto procese zúčastňovali a bezodkladne podpísali a ratifikovali budúcu dohodu;

17.

vyzýva Komisiu, aby si pri rokovaniach o podpise GPA Čínou udržala pozitívny a pevný postoj s cieľom dosiahnuť rovnakú recipročnú otvorenosť postupov verejného obstarávania v Číne, ako aj rovnaké zaobchádzanie s európskymi spoločnosťami a predvídateľné podmienky pre tieto spoločnosti;

18.

odporúča preskúmať regulačné prostriedky na zabezpečenie toho, aby sa verejné zákazky na projekty financované z dotácií EÚ nezadávali štátnym podnikom z tretích krajín, ktoré nepodpísali GPA ani bilaterálne dohody o vzájomnom otvorení trhov, alebo aby EÚ mohla v takýchto prípadoch požadovať vrátenie dotácií;

19.

pripomína dôležitosť priamych zahraničných investícií pre európske hospodárstvo a potrebu vytvoriť stabilné a atraktívne prostredie pre európskych investorov v zahraničí a podporovať otvorené investičné prostredie v celej Európe; domnieva sa však, že v záujme oboch strán by bolo želateľné zvážiť na európskej úrovni hodnotenie vplyvu týchto investícií na vnútorný trh s cieľom zabrániť akýmkoľvek prípadným nepriaznivým účinkom na európske inovácie a know-how v niektorých strategických odvetviach;

20.

nabáda podniky a vývozcov z EÚ, aby využívali existujúce postupy vrátane žalôb na základe nariadenia o obchodných prekážkach alebo registra žalôb v databáze o prístupe na trh a oznamovali závažné ujmy, ktoré vyplývajú z rozličných druhov obchodných prekážok, Komisii, ktorá by ich mala posúdiť a použiť všetky potrebné opatrenia na odstránenie neopodstatnených necolných prekážok;

21.

domnieva sa, že pokiaľ ide o suroviny, Komisia by mala sledovať udržateľnú a komplexnú stratégiu založenú na prieniku politík, a zároveň uznať, že vývozné obmedzenia a vývozné dane sa môžu považovať za dôležité pri podpore rozvojových cieľov, ochrane životného prostredia alebo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch, ako aj iných rozvojových krajinách s výnimkou krajín BRIC; konštatuje, že väčšina členov WTO uplatňujúcich vývozné dane sú rozvojové krajiny a najmenej rozvinuté krajiny; žiada EÚ, aby ustúpila od snahy zakázať uplatňovanie vývozných daní pre najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ako aj iné rozvojové krajiny s výnimkou krajín BRIC vo WTO a v dvojstranných obchodných dohodách a dohodách o hospodárskom partnerstve, keďže by to obmedzilo ich politický priestor na využitie tohto nástroja na pridanie hodnoty, diverzifikáciu, ochranu rozvíjajúceho sa priemyslu, potravinovú bezpečnosť, príjmy a ekologické zámery, a to pokiaľ nedosiahli pokročilý rozvojový štatút;

22.

usudzuje, že na to, aby bolo možné v plnom rozsahu čerpať z prínosov vyplývajúcich z liberalizácie obchodu v krajinách, ktoré otvárajú svoje trhy a rušia clá a necolné prekážky, by obchodní partneri mali vzájomne odsúhlasiť zavedenie prechodných období, počas ktorých by sa postupne poskytoval neustále širší prístup na trhy v určitých citlivých odvetviach a možnosť investovať v nich, alebo by sa to vo výnimočných prípadoch úplne vylúčilo;

23.

v súlade s obchodnými zásadami EÚ a USA pre služby informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré boli podpísané s USA v rámci Transatlantickej hospodárskej rady, naliehavo žiada Komisiu, aby komplexne preskúmala a riešila využívanie diskriminačných a neprimeraných právnych predpisov, povinností a ďalších legislatívnych metód vo vzťahu k sieťam a službám IKT s cieľom obmedziť voľný tok informácií a prístup služieb na trh a prehlbovať digitálnu priepasť;

24.

domnieva sa, že náležitá priorita by sa mala pripisovať obchodným a investičným prekážkam, ktoré ovplyvňujú európske odvetvia služieb, vrátane IKT a telekomunikácií, odborných a obchodných služieb, finančných služieb, stavebníctva, maloobchodu a distribúcie; tieto necolné prekážky vrátane domácich predpisov, obmedzení vzťahujúcich sa na vlastníctvo a rozličných krízových opatrení (vrátane diskriminačných ustanovení pri verejnom obstarávaní) majú mimoriadny význam vzhľadom na vyššiu pridanú hodnotu obchodu so službami a postavenie EÚ ako najväčšieho vývozcu služieb;

25.

zastáva názor, že vo WTO by sa mal vytvoriť sprostredkovací mechanizmus s cieľom zjednodušiť odstraňovanie necolných prekážok konštruktívnym, účinným, rýchlym a nekonfrontačným spôsobom, ktorý by bol inšpirovaný sieťou na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT), a to v súlade s podobnými predchádzajúcimi návrhmi z EÚ a Indie;

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/8

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom (nariadenie Rady (ES) č. 764/2006 z 22. mája 2006 (1)),

—

so zreteľom na návrh protokolu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom (11225/2011),

—

so zreteľom na postup súhlasu v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0201/2011),

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet uvedených v prílohe k odporúčaniu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0394/2011),

—

so zreteľom na dôvodovú správu v odporúčaní Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0394/2011) odhaľujúcu nedostatky súčasného ročného protokolu,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa externého hodnotenia ex post, ktorého vypracovanie objednala Komisia, je súčasný protokol z hľadiska pomeru nákladov k ziskom jasne neuspokojivý v dôsledku nízkej miery využitia dohodnutých rybolovných možností, nadmerného lovu a nevyriešených ekologických a sociálnych otázok;

B.

keďže akýmkoľvek budúcim protokolom, o ktorom bude Komisia rokovať, sa musia riešiť závažné problémy, ktoré sa zistili u predošlého a súčasného protokolu;

C.

keďže dohody o partnerstve v oblasti rybolovu by sa mali usilovať o splnenie hospodárskych a sociálnych cieľov na základe úzkej vedeckej a technickej spolupráce s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie rybolovných zdrojov;

1.

vyzýva Komisiu, aby pokročila v rokovaniach o novom protokole s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek situácii, v ktorej by sa musel protokol uplatňovať dočasne v dôsledku chýbajúceho súhlasu Európskeho parlamentu;

2.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že každý budúci protokol bude po hospodárskej, ekologickej a sociálnej stránke udržateľný a vzájomne prospešný;

3.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zásada, podľa ktorej budú mať plavidlá EÚ prístup iba k nadbytočným populáciám, sa bude dodržiavať vo všetkých budúcich protokoloch; poukazuje najmä na to, že sa musia dôkladne posudzovať všetky populácie;

4.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcom protokole sa rybolovné možnosti budú upravovať v súlade s vedeckými odporúčaniami a posúdeniami príslušnej populácie, ako aj potrebami rybolovného sektora; ďalej trvá na tom, že rozhodnutia o technických opatreniach a rybolovných možnostiach musia byť prijaté na základe vedeckých odporúčaní a v konzultácii s rybármi;

5.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby akýkoľvek budúci protokol prispieval k rozvoju marockého systému riadenia rybolovu vrátane kontroly a dohľadu, vedeckého výskumu, rozvoja miestnych flotíl, odbornej prípravy, atď.;

6.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu účinnosť pri využívaní sektorovej podpory a trvá na tom, že monitorovanie musí byť účinnejšie; domnieva sa, že dohoda o partnerstve v sektore rybolovu musí obsahovať účinné mechanizmy dohľadu, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa prostriedky vyčlenené na rozvoj, a predovšetkým na skvalitnenie infraštruktúry v odvetví rybolovu, využívali správne;

7.

vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia nevyhnutné na získanie údajov potrebných na vykonávanie protokolu a umožnila tak, aby bol legislatívny postup transparentnejší;

8.

vyzýva Komisiu, aby do dohody o partnerstve v sektore rybolovu vložila odsek o dodržiavaní ľudských práv, ktorý bol zahrnutý aj v uznesení Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (2);

9.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúci protokol bude v plnej miere dodržiavať medzinárodné právo a bude prospešný pre všetky dotknuté miestne skupiny obyvateľstva;

10.

vyzýva Komisiu, aby poskytla Parlamentu podrobnú písomnú správu o tom, ako boli v budúcom protokole zohľadnené želania Parlamentu;

11.

ďalej vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy dodržiavala medziinštitucionálnu rámcovú dohodu a rešpektovala úlohu Európskeho parlamentu;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, členským štátom a marockej vláde.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/9

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, najmä na články 21, 42, 45 a 46, ako aj Zmluvu o fungovaní Európskej únie a protokol č. 10 k nej pripojený,

—

so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú schválila Európska rada 12. decembra 2003, ako aj na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú vypracovala vysoká predstaviteľka EÚ a schválila Európska rada v dňoch 11. – 12. decembra 2008,

—

so zreteľom na ciele, ktoré v decembri 2008 stanovila Európska rada s cieľom posilniť vojenské spôsobilosti,

—

so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2011, 23. mája 2011, 31. januára 2011 a 9. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), o združovaní a spoločnom využívaní vojenských spôsobilostí, o SBOP a o rozvoji vojenských spôsobilostí,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/411/SZBP z 12. júla 2011, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry a ktorým sa zrušuje jednotná akcia 2004/551/SZBP (1),

—

so zreteľom na správu vysokej predstaviteľky o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), ktorú predložila počas schôdze Rady pre zahraničné veci 18. júla 2011,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy (4), z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí (5) a z 10. marca 2010 o uplatňovaní Európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (6), ako aj so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej bezpečnostnej a obrannej politike,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0428/2011),

1.

s obavami berie na vedomie vrcholenie trendu posledných rokov robiť škrty v obranných rozpočtoch väčšiny členských štátov EÚ v dôsledku finančnej, hospodárskej a dlhovej krízy a potenciálny negatívny dosah týchto opatrení na ich vojenské spôsobilosti, a tým aj na schopnosť EÚ účinne preberať svoje zodpovednosti pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN, ak členské štáty nenahradia tieto straty zvýšenou spoluprácou a koordináciou v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obrana je verejným statkom, ktorý ovplyvňuje bezpečnosť všetkých európskych občanov, a že v duchu spolupráce, rozdelenia zaťaženia a efektívnosti nákladov k nej musia prispievať všetky členské štáty;

2.

upozorňuje, že nekoordinované rozpočtové škrty v sektore obrany by mohli spôsobiť úplnú stratu určitých vojenských spôsobilostí v Európe; preto víta a podporuje to, že Rada nabáda členské štáty, aby si podľa potreby vymieňali informácie a posilňovali transparentnosť v súvislosti s aktuálnymi a nadchádzajúcimi škrtmi v rozpočtoch na obranu, a požaduje posúdenie vplyvu týchto rozpočtových škrtov na vývoj spôsobilostí pri podpore SBOP; pripomína, že intervencia v Líbyi jednoznačne preukázala, že ani koalícia európskych krajín nie je schopná uskutočniť operáciu tohto druhu bez podpory od USA;

3.

berie na vedomie pokračujúce neúmerné spoliehanie sa v otázkach bezpečnosti na Spojené štáty americké, keďže stúpol podiel USA na všetkých výdavkoch na obranu v rámci Severoatlantickej aliancie na 75 %, a tým aj potreba, aby európski spojenci zvýšili svoj podiel na výdavkoch na obranu; so znepokojením poznamenáva, že nedávne rozpočtové škrty len dopĺňajú model nižšieho investovania a nižších výdavkov členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý trvá viac ako desaťročie;

4.

v čoraz zložitejšom a nepredvídateľnejšom bezpečnostnom prostredí naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby užšie spolupracovali a koordinovali svoje kroky proti spoločným hrozbám, ktoré sú uvedené v Európskej bezpečnostnej stratégii, aby plne prevzali svoju časť zodpovednosti za mier a bezpečnosť v Európe, jej susedstve i vo svete; aj keď uznáva, že nie všetky hrozby sú vojenskej povahy a že EÚ má k dispozícii rôzne nástroje na predchádzanie kríze a jej riadenie, ako sú jej civilné spôsobilosti a nástroje technickej pomoci, pripomína členským štátom ich opakované záväzky vrátané tých, ktoré sú uvedené v Zmluve a záveroch Európskej rady, aby zlepšili svoje vojenské spôsobilosti a vyzýva ich, aby zabezpečili dodržiavanie týchto záväzkov;

5.

opakuje svoj názor, že posilnená európska obrana rozšíri strategickú autonómiu EÚ a bude dôležitým prínosom k spoločnej bezpečnosti v rámci NATO a iných partnerstiev; zdôrazňuje v tejto súvislosti potenciál ustanovení Lisabonskej zmluvy a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uplatňovali neustálu štruktúrovanú spoluprácu, stanovili podmienky na uplatňovanie doložky o solidarite a doložky o vzájomnej obrane a v plnej miere využili Európsku obrannú agentúru;

6.

s ohľadom na rôzne miery ambicióznosti poukazuje na to, že členské štáty spolu vynaložia na obranu približne 200 mld. EUR ročne, čo je sotva tretina z rozpočtu na obranu USA, čo je však stále značná suma, ak sa vezmú do úvahy náklady na obranu v krajinách mimo Európy;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina týchto prostriedkov sa vynakladá na základe nekoordinovaných rozhodnutí o plánovaní národnej obrany, čo vedie nielen k neustálym nedostatkom v spôsobilostiach, ale často aj k nehospodárnym nadbytočným spôsobilostiam a duplicitám, ako aj k roztrieštenosti odvetvia a trhov, čo má za následok, že EÚ nie je ani viditeľná, ani nemá prostriedky či dosah na výdavky v hodnote 200 miliárd EUR;

8.

domnieva sa, že hospodárska a finančná kríza sa dá využiť ako možnosť na integráciu obranných politík EÚ, pretože môže konečne podnietiť vytvorenie a vykonávanie dlho pripravovaných ambicióznych reforiem;

9.

vzhľadom na vyššie uvedené vyzýva členské štáty, aby akceptovali, že zvýšená spolupráca je najlepšou cestou vpred a že členské štáty môžu rozvíjať spôsobilosti nákladovo efektívnejším spôsobom a bez negatívneho dosahu na svoju zvrchovanosť najmä A) prostredníctvom lepšej koordinácie obranného plánovania, ktoré zahŕňa harmonizáciu vojenských požiadaviek a opatrenia na zvýšenie interoperability, B) združovaním a spoločným využívaním určitých spôsobilostí a štruktúr podpory, C) zvýšenou spoluprácou v oblasti výskumu a vývoja technológií, D) napomáhaním spolupráce a konsolidácie v priemysle a E) optimalizáciou obstarávania a odstránením prekážok pre fungovanie trhu;

10.

zdôrazňuje, že EÚ má k dispozícii nástroje a mechanizmy, ktoré členským štátom môžu pomôcť, aby tento cieľ dosiahli, ako sa uvádza ďalej, a to aj prostredníctvom určenia oblastí, kde možno na európskej úrovni poskytnúť väčší objem financií (písmeno F));

11.

uznáva, že bez ohľadu na to, čo bolo uvedené vyššie, udržiavanie primeranej výroby a technologickej základne a zaistenie bezpečnosti dodávok sú zásadné témy národnej bezpečnosti, ktoré by sa nemali riadiť iba finančnými cieľmi;

12.

domnieva sa, že hlavným cieľom všetkých snáh EÚ v oblasti obrany v reakcii na finančnú krízu by mala byť Európska obranná agentúra (EDA), ktorá má potenciál riešiť širokú škálu politických úprav a plánovania, ale nedokáže to zrealizovať vo svojej súčasnej podobe; vyzýva na zlepšenie spôsobu fungovania Európskej obrannej agentúry, keďže zvýšenie jej rozpočtu, počtu zamestnancov, oblastí zodpovednosti a celkových právomocí by bolo z dlhodobého hľadiska nákladovo efektívne a umožnilo by jej pracovať lepšie na optimalizácii sektora obrany EÚ, pričom agentúra by mala presne vymedzenú úlohu predísť nákladnému zdvojovaniu a finančne neudržateľným obranným politikám;

13.

opakuje svoju výzvu členským štátom, aby vykonávali systematické preskúmania bezpečnosti a obrany na základe spoločných kritérií a zosúladeného harmonogramu; navrhuje, aby sa tieto preskúmania stali pravidelným úkonom prepojeným s rozpočtovými postupmi, čiže akýmsi európskym semestrom preskúmaní bezpečnosti a obrany;

14.

zdôrazňuje, že cieľom takýchto koordinovaných preskúmaní by bolo ukončiť kultúru izolovanosti plánovania národnej obrany a vytvoriť platformu pre štruktúrovanú diskusiu, čo by členským štátom umožnilo posudzovať širšie súvislosti a európske hľadisko pred prijímaním najdôležitejších strategických rozhodnutí o svojich obranných spôsobilostiach; zdôrazňuje, že táto iniciatíva by mala v prípade dotknutých členských štátov dopĺňať ich koordináciu v rámci procesu plánovania obrany NATO;

15.

opätovne vyzýva na prijatie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, prostredníctvom ktorej by sa zostavila a vykonávala Európska bezpečnostná stratégia, lepšie by sa stanovili bezpečnostné a obranné ciele, záujmy a potreby EÚ vo vzťahu k dostupným prostriedkom a zdrojom, pričom by sa zohľadnili aj netradičné aspekty bezpečnosti; zdôrazňuje, že táto kniha by mala byť vypracovaná a pravidelne aktualizovaná na základe vnútroštátnych preskúmaní, pričom by súčasne slúžila ako príručka pre tieto preskúmania, a tak prepájala plánovanie národnej obrany so spoločným hodnotením bezpečnostného výhľadu a hrozieb; zdôrazňuje, že vymedzením spoločnej vízie problémov a riešení takáto biela kniha vytvorí dôveru a poskytne cielené strategické usmernenia v súvislosti s tým, akú podobu by mali mať sily EÚ;

16.

pripomína, že Lisabonská zmluva posilnila úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) pri podpore úsilia členských štátov o posilnenie vojenských spôsobilostí pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku; navrhuje preto, aby členské štáty požiadali Európsku obrannú agentúru, aby preskúmala možnosti zlepšenia koordinácie plánovania obrany v Európe; ďalej pripomína, že zmluva kladie agentúre EDA za úlohu hodnotiť dodržiavanie záväzkov v oblasti spôsobilostí a podporovať harmonizáciu operačných potrieb, a žiada lepšie plnenie týchto úloh; odporúča, že ako prvý krok v realizácii európskeho semestra by členské štáty mohli predložiť návrhy svojich preskúmaní národnej bezpečnosti a obrany agentúre EDA na konzultáciu, aby ich bolo možné posúdiť najmä so zreteľom na priority pre spôsobilosti stanovené riadiacim výborom agentúry EDA v pláne rozvoja spôsobilostí, ako aj na plány ostatných členských štátov a na proces plánovania obrany NATO; domnieva sa, že agentúra EDA by čoskoro mala tiež zohrávať dôležitú úlohu v definovaní politiky európskych spôsobilostí a zbrojenia;

17.

zastáva názor, že ako ďalší krok by členské štáty mohli uskutočniť vzájomné konzultácie s cieľom harmonizovať svoje vojenské požiadavky a preskúmať všetky možnosti zvyšovania nákladovej efektívnosti prostredníctvom dojednaní na úrovni EÚ, ako aj regionálnych, dvojstranných či iných dojednaní;

18.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci takéhoto postupu riešili aj otázku súčasných nadbytočných spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o materiál a ľudské zdroje nižšej priority v operáciách;

19.

je pevne presvedčený o tom, že združovanie a spoločné využívanie spôsobilostí už nie je len jednou z možností, ale že je nevyhnutnosťou; podporuje členské štáty v úsilí poukázať na najsľubnejšie projekty v rámci procesu, ktorý bol iniciovaný na ministerskej schôdzi v Gente v septembri 2010 a v súlade s nemecko-švédskou iniciatívou z novembra 2010, pričom uznáva, že združovanie a spoločné využívanie nemôže nahradiť samotný rozvoj spôsobilostí, a že ho len posilňuje a zlepšuje; berie na vedomie prvý súbor projektov, ktoré podporila agentúra EDA a 1. decembra 2011 schválila Rada, a vyzýva členské štáty a agentúru EDA, aby podrobne informovali o pokroku dosiahnutom na ceste ku konkrétnym výsledkom a najneskôr do jari 2012 definovali ďalšie možnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, predovšetkým členov Weimarského trojuholníka, ale tiež formáciu Weimar Plus, aby tým, že budú fungovať ako politická hnacia sila, zabezpečili úspech združovania a spoločného využívania;

20.

zdôrazňuje, že členské štáty môžu významne ťažiť zo združovania či spoločného využívania určitých funkcií a prostriedkov predovšetkým v oblastiach, ako sú strategická a taktická preprava, logistická podpora, údržba, vesmírne spôsobilosti, kybernetická obrana, zdravotnícka podpora, vzdelávanie, odborná príprava a určité špecializované spôsobilosti, a to bez toho, aby vznikali významné závislosti, ktoré by obmedzili ich zvrchované rozhodovanie; dôrazne podporuje iniciatívy zamerané na riešenie nedostatkov v spôsobilostiach v oblastiach, ako sú napríklad dopravné helikoptéry, dopĺňanie paliva počas letu, námorný dozor, letecké dopravné systémy bez posádky, ochrana v prípade chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík, boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam (IED), satelitná komunikácia, systémy velenia riadenia, senzory a platformy na spravodajstvo, sledovanie a prieskum (ISR) vrátane alternatív satelitných systémov, ako sú napríklad letecké dopravné systémy bez posádky prevádzkované vo vysokej nadmorskej výške a s dlhou leteckou výdržou a nevyhnutné zelené technológie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie vysokej funkčnej nezávislosti a nákladovej efektívnosti;

21.

zdôrazňuje, že združovanie prostriedkov musí ísť ruka v ruke s rozšírenou špecializáciou, keď členské štáty, ktoré sa zriekajú určitých spôsobilostí, môžu veriť, že im ju ostatné štáty poskytnú, a uznáva, že si to bude vyžadovať vážne politické záväzky národných vlád;

22.

vyzýva členské štáty, aby kreatívne využívali rôzne modely združovania a spoločného využívania, ako napr. 1) združovanie prostredníctvom spoločného vlastníctva, 2) združovanie prostriedkov vo vlastníctve členských štátov, 3) združovanie obstarávania či 4) spoločné vykonávanie funkcií a úloh, ako aj vhodné kombinácie vyššie uvedených metód, a požaduje rýchle napredovanie najmä vo vyššie uvedených oblastiach;

23.

po prvé, čo sa týka „spoločného vlastníctva“, vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosti spoločného nadobúdania určitého materiálu prostredníctvom konzorcií zúčastnených krajín či samotnej EÚ, pričom ako inšpirácia slúžia iniciatívy, ako napr. spôsobilosť strategickej leteckej prepravy realizovaná v rámci NATO, program AWACS Severoatlantickej aliancie alebo program Galileo Európskej únie, alebo aby hľadali možnosti financovania alebo spolufinancovania techniky získanej konzorciom členských štátov zo strany EÚ; zdôrazňuje potenciál spoločného vlastníctva v prípade najdrahšieho materiálu, ako napr. v oblasti vesmírnych spôsobilostí, leteckých dopravných systémov bez posádky alebo lietadiel strategickej prepravy;

24.

po druhé, pokiaľ ide o „združovanie prostriedkov vo vlastníctve členských štátov“, považuje iniciatívu európske velenie leteckej dopravy (EATC), ktorú spustili štyri členské štáty, za obzvlášť užitočný príklad, kedy sa využitie existujúcich spôsobilostí optimalizuje prenosom určitých právomocí na spoločnú štruktúru, pričom sa zároveň plne zachová vlastníctvo prostriedkov v členských štátoch; považuje tento model združených, no oddeliteľných spôsobilostí za vhodný aj pre iné oblasti operačnej podpory, ako sú prepravné vrtuľníky, lietadlá námornej hliadky a prostriedky v oblasti vojenskej námornej dopravy; domnieva sa, že akékoľvek delegovanie právomocí na integrovanú štruktúru musí byť pružné a nemalo by si vyžadovať, aby všetci zúčastnení delegovali rovnaký súbor právomocí, s cieľom predísť riziku uspokojenia sa s najmenším spoločným menovateľom; považuje však za žiaduce, aby členské štáty poskytovali národné spôsobilosti v plnom rozsahu úloh európskeho velenia leteckej dopravy;

25.

po tretie, pokiaľ ide o „združovanie obstarávania“ ako napr. v rámci programu A400M, vyzdvihuje potenciálne výhody spoločného obstarávania z hľadiska úspor z rozsahu, vybudovania životaschopnej priemyselnej základe, interoperability a následných možností združovania a spoločného využívania v oblasti prevádzkovej podpory, údržby a odbornej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto výhody sa často strácajú pre rozdielnosti v požiadavkách a v dohodách o rozdelení práce, ako je to aj v prípade programu Eurofighter; aby bolo možné v plnej miere uplatniť potenciálne úspory, zdôrazňuje význam zachovania spoločnej konfigurácie spoločne obstaraného materiálu počas celého životného cyklu s cieľom uľahčiť spoločnú prevádzkovú podporu; vyzýva členské štáty, aby tiež zvážili združovanie externe dodávaných služieb;

26.

po štvrté, pokiaľ ide o „spoločné vykonávanie funkcií a úloh“, domnieva sa, že pozitívne príklady možno nájsť v iniciatívach, ako je francúzsko-belgická spolupráca na výcviku bojových pilotov, britsko-francúzska dohoda o spoločnom využívaní lietadlových lodí, francúzsko-nemecká iniciatíva týkajúca sa výcviku pilotov vrtuľníkov alebo belgicko-holandská námorná spolupráca, pri ktorých sa v spoločnom partnerstve využívajú mnohé národné podporné štruktúry; obzvlášť vyzdvihuje príležitosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a cvičení, najmä pokiaľ ide o spoločné využívanie vojenských akadémií, testovacích a hodnotiacich zariadení a zariadení na výcvik pilotov; v prípade niektorých špecializovaných spôsobilostí považuje spoločné vykonávanie funkcií a úloh za jediný možný spôsob, ako môže väčšina členských štátov zabezpečiť prístup k niektorým zriedkavým spôsobilostiam, ako sú jednotky pre riešenie CBRN hrozieb alebo sanitné lietadlá;

27.

pripomína dôležitú úlohu agentúry EDA, ako je stanovené v zmluve, pri navrhovaní viacstranných projektov, koordinácii programov členských štátov a v riadení programov spolupráce v oblasti výskumu a technológií; vyzdvihuje projekty uskutočňované agentúrou EDA, ktoré už prebiehajú, ako napr. program výcviku pilotov helikoptér a mobilné forenzné laboratórium na boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam a jeho uplatnenie v Afganistane, a požaduje výraznejšie napredovanie v prípade iných iniciatív, ako napr. európska vzdušná dopravná flotila (EATF); nalieha na členské štáty, aby využili potenciál, ktorý agentúra ponúka z hľadiska administratívnej a právnej podpory, a aby jej zverili riadenie ich iniciatív spolupráce, a poukazuje na to, že je potrebné, aby agentúra EDA dostala prostriedky a mohla tak zvládať nárast svojich zodpovedností;

28.

uznáva dvojstranné a regionálne iniciatívy, ako sú britsko-francúzske dohody o obrane z roku 2010, severská obranná spolupráca a pobaltská obranná spolupráca, ako dôležité snahy o racionalizáciu využívania zdrojov a vyplnenie krátkodobých medzier v spôsobilostiach; upozorňuje na návrhy na podobnú spoluprácu v iných regiónoch, ako napr. medzi krajinami Vyšehradskej štvorky; zastáva však názor, že naďalej pretrvávajú veľké štrukturálne nedostatky, ktoré treba koordinovaným spôsobom riešiť na úrovni EÚ, a že preto treba v určitom čase začleniť tieto bilaterálne alebo regionálne dohody do širšej európskej perspektívy a zabezpečiť, aby prispievali k rozvoju SBOP a v nijakom prípade nepôsobili proti nej; v tejto súvislosti sa domnieva, že agentúra EDA by mala byť poverená úlohou zabezpečiť celkovú koherentnosť snáh a nabáda na ďalšie úvahy o tom, ako by mohli byť využité ustanovenia zmluvy týkajúce sa stálej štruktúrovanej spolupráce, aby sa zabezpečil celkový koordinačný rámec;

29.

domnieva sa, že vytvorenie civilno-vojenského operačného veliteľstva EÚ, o ktoré opakovane žiada, by nielen výrazne posilnilo schopnosť EÚ podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť, ale by v dlhodobom meradle viedlo aj k úsporám pre vnútroštátne rozpočty vyplývajúcim zo združovania a spoločného využívania; zdôrazňuje, že je potrebné politické vedenie zo strany podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky a vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby pokračovala v činnostiach založených na tzv. weimarskej iniciatíve a aby čo najskôr preskúmala právne možnosti na zriadenie modelu samostatného vojenského operačného plánovania a vedenia operácií, ktoré by pozostávalo z dvoch samostatných hierarchií velenia (a to civilnej a vojenskej) v súlade s modelom, ktorý bol predstavený Rade v júli 2011;

30.

víta iniciatívu „inteligentná obrana“ uskutočňovanú v rámci NATO a znovu potvrdzuje význam nepretržitej koordinácie a odstraňovania konfliktov medzi EÚ a NATO na všetkých úrovniach v záujme predchádzania zbytočnej duplicitnosti; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zintenzívniť praktickú spoluprácu medzi EÚ a NATO najmä vo vzťahu k odpovediam na problémy finančnej krízy; vyzýva najmä agentúru EDA a veliteľov spojeneckých síl NATO pre transformáciu, aby úzko spolupracovali s cieľom zaistiť, aby sa projekty združovania a spoločného využívania oboch organizácií navzájom dopĺňali a vždy sa vykonávali v rámci s najväčšou pridanou hodnotou;

31.

berie na vedomie potenciál združovania prostriedkov v oblasti kybernetickej obrany, a to vzhľadom na integráciu európskych kybernetických systémov, a nevyhnutnosť riešiť potrebu väčšej koordinácie EÚ v tejto oblasti;

32.

pripomína, že výskum a inovácie v sektore bezpečnosti a obrany sú dôležité ako základ pre konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho obranného priemyslu a tiež na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa udržateľného rastu; poukazuje na to, že súčasné snahy v oblasti výskumu a technológií (R&T) budú rozhodujúce pre zvládnutie ďalšieho technologického pokroku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len asi 1 % celkových výdavkov krajín EÚ na obranu ide na výskum a technológie, zatiaľ čo viac ako 50 % sa naďalej vynakladá na ľudské zdroje, a najmä nad tým, že v prípade väčšiny členských štátov je tento podiel značne pod úrovňou 1 %; naliehavo žiada členské štáty, aby prednostne vyňali výskum a technológie z oblastí, v ktorých krátia výdavky;

33.

ľutuje skutočnosť, že potenciál úspor z rozsahu v projektoch spolupráce zostáva z veľkej časti nevyužitý, pričom približne 85 % výdavkov na výskum a technológie sa stále vynakladá na úrovni jednotlivých štátov a veľká väčšina zvyšnej sumy sa vynakladá na dvojstrannej a nie viacstrannej úrovni, čo vedie k roztrieštenosti medzi členskými štátmi; pripomína, že európski ministri obrany sa v novembri 2007 dohodli na spoločných hodnotiacich kritériách na zvýšenie obranných výdavkov na výskum a technológie na 2 % všetkých výdavkov na obranu a na zvýšenie podielu obranných výdavkov na výskum a technológie použitých v rámci európskej spolupráce na 20 %;

34.

poukazuje na zásadnú úlohu agentúry EDA v koordinácii a plánovaní spoločných výskumných činností v oblasti obrany; zdôrazňuje výhody výskumnej spolupráce z hľadiska lepšej interoperability a v konečnom dôsledku aj z hľadiska väčšej homogenity materiálu a spôsobilostí ozbrojených síl členských štátov, keďže výskum predstavuje prvú fázu ktoréhokoľvek programu v oblasti materiálu;

35.

pripomína rastúci počet technológií s dvojakým využitím, z čoho vyplýva aj dôležitosť posilňovania doplnkovosti a synergií medzi európskymi výskumnými programami v oblasti obrany a civilnej bezpečnosti; nabáda agentúru EDA a Komisiu, aby pokračovali vo vzájomnej koordinácii v rámci európskeho rámca spolupráce s cieľom maximalizovať synergie s tematickou časťou „Bezpečnosť“ rámcového programu pre výskum a technický rozvoj, najmä v oblastiach, ako je ochrana v prípade CBRN, boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, letecké dopravné systémy bez posádky, námorná kontrola, riadenie a spracovanie informácií a kybernetická obrana;

36.

zdôrazňuje predovšetkým, že výskum v oblasti bezpečnosti musí byť v ďalšom programe Horizont 2020 zachovaný ako nezávislá téma; domnieva sa, že téma bezpečnosti by mala byť rozšírená, aby odzrkadľovala potrebu inovácie a transferu technológií medzi civilným sektorom a sektorom obrany, ale trvá na tom, že popri náležitom zohľadnení všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa obrany v programoch a projektoch by si mala táto téma udržať svoje civilné zameranie;

37.

poukazuje na to, že tak ako sa výsledky výskumu v civilnom sektore často aplikujú v obrane, aj z výsledkov výskumu v sektore obrany má často prospech celá spoločnosť; obzvlášť pripomína príklady, ako sú internet a GPS; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska by sa malo uvažovať v ďalších rámcových programoch nad osobitnejším zameraním sa na výskum v sektore obrany s cieľom stimulovať európsku spoluprácu v oblasti výskumu a spojiť rozdrobené finančné prostriedky jednotlivých štátov;

38.

zdôrazňuje však, že nesmú byť presunuté žiadne zdroje z výskumu v civilnej oblasti a že akákoľvek výskumná činnosť v oblasti obrany financovaná zo strany EÚ by mala mať predovšetkým za cieľ rozvoj spôsobilostí krízového manažmentu EÚ a mala by sa zamerať na výskum aplikácií dvojitého použitia;

39.

pripomína, že ako je uvedené v právnom základe 7. rámcového programu, výskumné aktivity podporované 7. rámcovým programom by mali dodržiavať základné etické zásady vrátane tých, ktoré sú stanovené v Charte základných práv Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby zlepšila spôsob, akým presadzuje etické zásady pri posudzovaní kvalifikačných kritérií v prípade účasti na výskumných programoch 7. rámcového programu v oblasti bezpečnosti; žiada tiež Komisiu, aby sa z posúdenia etického a spoločenského vplyvu stal štandardný prvok každého projektu, ktorý má byť financovaný z prostriedkov 7. rámcového programu a budúcich výskumných programov;

40.

poukazuje na ustanovenie článku 185 ZFEÚ, ktorý umožňuje EÚ prispievať do už existujúcich výskumných a rozvojových projektov uskutočňovaných skupinou členských štátov; domnieva sa, že by sa mohla preskúmať možnosť využitia tohto článku na zrýchlenie rozvoja spôsobilostí potrebných na misie a operácie SBOP;

41.

tiež pripomína, že je rovnako dôležité hľadať synergie s európskymi vesmírnymi programami, a podporuje ďalšiu koordináciu medzi EDA, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou v európskej rámcovej spolupráci, hlavne čo sa týka pozorovania Zeme z vesmíru a povedomia o situácii vo vesmíre; žiada o úzku koordináciu projektov MUSIS (Medzinárodný vesmírny zobrazovací systém pre kontrolu, zisťovanie údajov a pozorovanie), GMES (Európsky program monitorovania Zeme) a programami EDRS a harmonizáciu noriem pre civilné a vojenské infraštruktúry priestorových údajov; požaduje, aby bol projekt GMES v ďalšom viacročnom finančnom rámci (2014 – 2020) aj naďalej financovaný z rozpočtu EÚ;

42.

pripomína potrebu pokročiť v konsolidácii európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne, pretože následkom vylepšovania technológií, nárastu medzinárodnej konkurencie a znižovania rozpočtov na obranu nemôže byť obranný priemysel už v žiadnom členskom štáte EÚ udržateľný len na národnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že aj keď bola dosiahnutá určitá úroveň koncentrácie v európskom vesmírnom priemysle, sektory pozemného a námorného vybavenia sú v jednotlivých štátoch stále vo veľmi veľkej miere roztrieštené; varuje členské štáty pred možnosťou, že zníženie investícií do obrany vystaví európsky obranný priemysel a technologické inovácie riziku prevzatia tretími mocnosťami s inými strategickými záujmami;

43.

domnieva sa, že harmonizácia vojenských požiadaviek by mala viesť k harmonizácii nadobúdania materiálu medzi členskými štátmi EÚ prostredníctvom procesu koordinovaných preskúmaní v oblasti bezpečnosti a obrany, ako je uvedené v písmene A), čo je prvou požiadavkou na vytvorenie podmienok na strane dopytu pre úspešnú nadnárodnú reštrukturalizáciu obranného priemyslu v Európe;

44.

uznáva síce, že jedným z pravdepodobných následkov reštrukturalizácie bude zrieknutie sa niektorých slabých priemyselných kapacít v členských štátoch, zdôrazňuje však, že všetky strednodobé a dlhodobé plány takejto reštrukturalizácie by mali byť zamerané na to, aby mali minimálny dosah na zamestnanosť; preto odporúča väčšiu zmenu zamerania a synergie, ktoré budú založené na väčšej špecializácii, interoperabilite a komplementárnosti; žiada o lepšie využitie fondov EÚ, ako sú Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, s cieľom podporiť očakávanie zmien a prispôsobiť sa im;

45.

zdôrazňuje, že podporovaním európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne sa môžu v obrannom priemysle EÚ vytvoriť trvalé pracovné miesta pre európskych občanov;

46.

v kontexte reštrukturalizácie priemyslu vyzdvihuje tiež, že je dôležité zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť dodávok; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlene vyvinuli komplexný a ambiciózny režim na zaistenie bezpečnosti dodávok v rámci EÚ na základe systému vzájomných záruk; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ako prvý krok smerom k tomuto cieľu plne využili potenciál smernice o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu a urýchlili prácu s cieľom zabezpečiť fungovanie Rámcového dohovoru o bezpečnosti dodávok za okolností prevádzkovej núdze z roku 2006;

47.

nabáda Európsku obrannú agentúru, aby ďalej rozvíjala spoločný európsky pohľad na kľúčové priemyselné spôsobilosti, ktoré musia byť v Európe zachovávané alebo rozvíjané; ako súčasť takejto snahy vyzýva agentúru, aby urobila analýzu závislosti od mimoeurópskych technológií a zdrojov dodávok pre európsku strategickú autonómiu a aby členským štátom poskytla konkrétne odporúčania v súlade s prácou Európskej komisie, ktorá má tiež určité programy zamerané na obmedzenie európskej závislosti od dodávok a jej energetickej závislosti;

48.

verí, že spoločné zbrojné programy, ako sú tie, ktoré spustila Európska obranná agentúra a ktoré riadi Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR), predstavujú dôležitý nástroj na znižovanie nákladov na vývoj, podporu konsolidácie priemyslu, podporu štandardizácie a interoperability a zvyšovanie konkurencieschopnosti vo svete; vyzdvihuje úlohu agentúry EDA v uľahčovaní prenosu potrieb spôsobilosti do programov vzájomnej spolupráce a v identifikácii príležitosti na spoluprácu v rannom štádiu životného cyklu; vyzýva agentúru EDA, aby pokračovala v práci na spoločnej databáze na zapojenie národných projektov ako možností spolupráce a nabáda členské štáty, aby túto databázu zapĺňali; vyzýva agentúru EDA, aby poskytla príručku k najlepším postupom pre spoluprácu v oblasti zbrojenia, ako je stanovené v jej stratégii pre spoluprácu v oblasti zbrojenia;

49.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa vyhli nepružným dohodám o spoločnej práci na projektoch v oblasti zbrojenia s tým, že berie na vedomie nežiaduce účinky princípu primeraného návratu investície vzhľadom na neefektívne rozdelenie práce, ktorá vedie k pomalšej realizácii a vyšším nákladom; žiada, aby bol princíp primeraného návratu investície nahradený oveľa flexibilnejšou koncepciou globálnej rovnováhy, ktorá umožní v celej EÚ efektívnu konkurenciu pri výbere zmluvných partnerov za predpokladu, že sa dosiahne minimálna rovnováha s cieľom zaistiť, aby mohli malé a stredné podniky rovnocenne súťažiť s veľkými podnikmi; víta skutočnosť, že globálna rovnováha sa využíva pri spoločnom investičnom programe EDA o ochrane ozbrojených síl, a vyzýva agentúru, aby túto koncepciu uplatňovala v celom spektre svojich aktivít s konečným cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na európskom trhu s obranným materiálom a vziať do úvahy záujmy malých a stredných podnikov;

50.

vyzýva členské štáty, aby využili skúsenosti OCCAR pri implementácii spoločných programov, ako sú tie, ktoré pripravuje EDA, a naliehavo žiada EDA a OCCAR, aby uzatvorili správnu úpravu o vzájomnej spolupráci; pripomína, že do OCCAR môže vstúpiť ktorýkoľvek členský štát, ak má o to záujem a ak spĺňa kritériá potrebné na členstvo;

51.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť ako integrálny rys obranného sektoru;

52.

konštatuje, že na európskej úrovni zatiaľ neexistuje žiadna právna definícia európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EOTPZ) a vyzýva Komisiu a agentúru EDA, aby urobili analýzu možných kritérií takejto definície a jej dosahu; v tomto smere zdôrazňuje, že jedným z významných kritérií by mohla byť technologická pridaná hodnota tvorená tým, že sa konzultačné kancelárie nachádzajú v členských štátoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zvážili zostavenie hlavného cieľa obranného priemyslu, a tým zabezpečili jasnú dlhodobú víziu rozvoja EDTIB;

53.

berie na vedomie, že pre konkurencieschopnejší európsky obranný priemysel je dôležitá transatlantická spolupráca v oblasti priemyslu, ktorá môže uľahčiť prístup k novým technológiám, podporiť rozvoj inovačných výrobkov a poskytnúť podnety na znižovanie nákladov a skrátenie výrobného cyklu; tiež berie na vedomie potenciál, ktorý predstavuje spolupráca s externými partnermi;

54.

pripomína, že s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu, ako aj zabezpečenia primeranej ochrany záujmov daňových poplatníkov musia členské štáty urýchlene zlepšiť transparentnosť a otvorenosť svojich trhov v oblasti obrany; nazdáva sa, že smernica 2009/81/ES o obstarávaní na účely obrany a bezpečnosti posilňuje jednotný trh tým, že znižuje rôznorodosť nariadení týkajúcich sa obstarávania v sektore obrany a tým, že otvára trhy v členských štátoch pre väčšiu konkurenciu, a pripomína, že termín na transpozíciu tejto smernice uplynul 21. augusta 2011; vyzýva Komisiu, aby v primeranom čase podávala správy o transpozičných opatreniach, ktoré podnikli členské štáty, a aby uskutočnila všetky potrebné kroky na zabezpečenie ich včasnej a dôslednej transpozície a riadnej implementácie;

55.

zdôrazňuje, že táto smernica je vytvorená na mieru pre osobitosti zmlúv o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a že následne možno považovať vyňatie zmlúv z legislatívy EÚ na základe článku 346 ZFEÚ za zákonné jedine vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, aby sa ochránili podstatné národné bezpečnostné záujmy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie smernice, ako aj výnimky na základe článku 364 ZFEÚ; podčiarkuje, že tomuto by pomohla hodnotiaca správa Komisie o osvedčených postupoch, ako aj o prípadoch nesprávneho uplatňovania nových pravidiel;

56.

zdôrazňuje, že v súlade s pokračujúcim úsilím zameraným na modernizáciu a zlepšovane celkového európskeho rámca pre verejné obstarávanie by sa mali ciele zjednodušiť administratívne postupy a odstrániť prekážky odrážať v praktickom uplatňovaní smernice a že v záujme uľahčenia cezhraničných verejných súťaží je potrebné urobiť revíziu neprimeraných a nezlučiteľných technických požiadaviek, ktoré obmedzujú vnútorný trh; ďalej pripomína, že potenciálni subdodávatelia by nemali byť diskriminovaní na základe národnosti;

57.

pripomína, že režim vytvorený agentúrou EDA v jej Kódexe pre verejné obstarávanie na účely obrany a Kódexe najlepších postupov v dodávateľskom reťazci je uplatniteľný len na zmluvy, ktoré sú v súlade s výnimkou podľa článku 346 ZFEÚ; vyzýva agentúru EDA a Komisiu, aby znovu prehodnotili dôležitosť tohto režimu po tom, ako vstúpi do platnosti smernica o obstarávaní na účely obrany;

58.

naliehavo žiada členské štáty, aby si ako najvyššiu prioritu v obstarávaní na účely obrany stanovili boj proti korupcii, a to primerané vykonávanie smernice, s tým, že budú odsudzovať ničivé následky korupcie, hlavne čo sa týka umelo zvýšených nákladov, akvizície nepotrebného, nevhodného alebo neoptimálneho materiálu, prekážok v spoločnom obstarávaní a programoch spolupráce, prekážok pri otváraní trhu, čo vedie k veľkej záťaži na národné rozpočty; okrem zovšeobecnenia transparentných a konkurenčných postupov verejného obstarávania odporúča dodržiavať odporúčania stanovené v príručke NATO/DCA s názvom Najlepšie postupy na budovanie integrity a znižovanie korupcie v sektore obrany; vyzdvihuje pozitívne príklady, ako je koncepcia paktov obrannej integrity medzi vládou a ponúkajúcimi za účasti nezávislých pozorovateľov, alebo systematický dohľad Parlamentu nad všetkými úrovňami procesu obstarávania nad rámec určitého stropu, ako sa robí vo viacerých členských štátoch;

59.

zdôrazňuje, že požiadavky kompenzácie môžu byť oprávnené v zásade len vtedy, ak sú potrebné na ochranu podstatných bezpečnostných záujmov v súlade s článkom 346 ZFEÚ, a že by mali byť zhodné so zásadami transparentnosti a hlavne nesmú predstavovať riziko korupcie ani narúšať fungovanie európskeho trhu s obranným materiálom;

60.

vyzýva členské štáty, agentúru EDA a Komisiu, aby spolupracovali pri postupnom vyradení požiadaviek na kompenzáciu a zároveň podporovali integráciu priemyselných odvetví menších členských štátov do priemyselnej a technologickej základne európskej obrany inými spôsobmi, než sú kompenzácie;

61.

vyzýva Komisiu a agentúru EDA, aby sa zaoberali spôsobmi riešenia aj iných praktík narúšajúcich trh, ako sú štátna pomoc a podpora vývozu, pričom možno vychádzať z iniciatívy agentúry EDA, ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnakých podmienok;

62.

domnieva sa, že v súčasnom rozpočtovom kontexte je možné zásadu európskej preferencie pri obstarávaní obranného materiálu vnímať ako formu európskej solidarity; vyzýva Komisiu a agentúru EDA, aby predložili analýzu nákladov pre postup, ktorý uprednostňuje EÚ pri určitých druhoch obranného materiálu, v súvislosti s ktorým je dôležité zachovať si strategickú nezávislosť, a keď neexistuje žiadna reciprocita v prístupe na trhy tretích krajín; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť lepší prístup európskych produktov v oblasti obrany na trhy tretích krajín;

63.

pripomína, že administratívna záťaž vyplývajúca z licenčných povinností v obchode v rámci EÚ v prípade produktov v oblasti obrany má tlmiaci efekt na konsolidáciu priemyslu a predstavuje najväčšiu prekážku pre nadnárodné spoločné programy zbrojenia; pripomína, že termín pre transpozíciu smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ uplynul 30. júna 2011 a že od členských štátov sa vyžaduje, aby od 30. júna 2012 uplatňovali nové pravidlá; vyzýva Komisiu, aby v primeranom čase podávala správy o transpozičných opatreniach, ktoré podnikli členské štáty a aby uskutočnila všetky potrebné kroky na zabezpečenie ich riadnej implementácie;

64.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využili nové všeobecné licencie na dodávky ozbrojeným silám iných členských štátov ako dôležitý nástroj na zlepšenie bezpečnosti dodávok v rámci celej EÚ;

65.

zdôrazňuje, že úspech smernice, hlavne čo sa týka licencií na dodávky medzi jednotlivými spoločnosťami, závisí vo veľkej miere od dôvery, ktorú majú členské štáty k vzájomným kontrolám vývozu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali povinnosti stanovené v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP, ktorá vymedzuje spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu a aby zabezpečili prísne posúdenie všetkých žiadostí o vývoznú licenciu podľa požadovaných kritérií; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby hodnotila dodržiavanie povinností členskými štátmi v kontexte preskúmania spoločnej pozície, čo sa týka obchodu, ako aj zahraničnej politiky vrátane dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad v dovážajúcich krajinách;

66.

znovu opakuje zásadný význam štandardizácie obranného materiálu pre vybudovanie jednotného európskeho trhu v oblasti obrany, ako aj pre zabezpečenie interoperability a uľahčenie spolupráce pri zbrojných programoch, spoločných a združených projektoch a podobných aktivitách; nabáda agentúru EDA, Komisiu a organizácie EÚ pre normalizáciu – CEN (Európsky výbor pre normalizáciu), CENELEC (Európsky výbor pre normalizáciu v elektronike), ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy), aby spolupracovali s priemyselnými odvetviami, a hlavne so Štandardizačnou agentúrou NATO s cieľom urýchliť prácu na znižovaní odchýlok v normách pre obranný a bezpečnostný priemysel a medzi civilným a vojenským materiálom; podporuje používanie a ďalší rozvoj Európskeho informačného systému obrannej štandardizácie a Európskej príručky obstarávania na účely obrany;

67.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli systém celoeurópskej certifikácie výrobkov obranného a bezpečnostného priemyslu, aby sa zastavila neudržateľná situácia, keď sa v každom členskom štáte požaduje osobitné testovanie; zdôrazňuje, že tento časovo náročný a komplikovaný proces značne zvyšuje náklady výrobcov, poškodzuje ich konkurencieschopnosť až do tej miery, že to bráni účasti hlavne menším spoločnostiam; podporuje prácu agentúry EDA na vojenskej letovej spôsobilosti a nabáda členské štáty, aby urýchlili prácu na vytvorení spoločnej európskej organizácie pre vojenskú letovú spôsobilosť ako vojenského náprotivku Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva;

68.

zdôrazňuje, že vyššie spomínaná štandardizácia a konsolidácia by mala byť súčasťou procesu, ktorý vedie EÚ a nie priemyselné odvetvia, a mala by byť v prospech európskych záujmov a skutočných potrieb spoločnosti a že účasť na spoločných európskych programoch a synergiách by mala byť v zásade otvorená pre všetky členské štáty;

69.

vyjadruje presvedčenie, že najmä v súvislosti s prijatím nového viacročného finančného rámca treba pouvažovať o možnostiach rozpočtu EÚ, pokiaľ ide o podporu členských štátov pri dosahovaní cieľov spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky hospodárnejším spôsobom;

70.

ako je uvedené v písmene C), vyzýva na posilnenie a rozšírenie výskumu v oblasti bezpečnosti v súlade s rámcovým programom pre výskum, na využitie článku 185 ZFEÚ s cieľom spolufinancovania existujúcich programov výskumu a vývoja, ako aj na prípravu novej témy pre obranný výskum s civilno-vojenskými aplikáciami, aby sa podporila spolupráca v rámci obranného výskumu;

71.

zastáva názor, že prostriedky EÚ by mali byť použité na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a mali by podporiť vytváranie sietí medzi odvetvím obrany, výskumnými inštitúciami a akademickou obcou; vyzýva, aby boli uskutočnené potrebné opatrenia, ktoré umožnia vyplácať z rozpočtu EÚ štipendiá kadetom, ktorí sa zúčastňujú programu vojenský Erasmus, s cieľom poskytnúť im rovnaké zaobchádzanie ako študentom civilných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čím by sa uľahčil rozvoj spoločnej bezpečnostnej kultúry a prístupu;

72.

odporúča financovať činnosti Európskej akadémie bezpečnosti a obrany, ktoré sú zamerané na výcvik civilných a vojenských odborníkov v oblasti krízového riadenia a SBOP, a presadzovať spoločnú bezpečnostnú kultúru v EÚ prostredníctvom nástroja stability;

73.

podporuje ďalší rozvoj úlohy akadémie ako fóra pre spoluprácu medzi akadémiami národnej obrany a civilnými inštitúciami pre odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti, a to aj s cieľom identifikovať a rozvíjať úsporné združovanie a spoločné využívanie projektov; vyzýva členské štáty, aby akadémiu pretvorili na skutočnú akademickú inštitúciu, a vzhľadom na jej výrazné civilno-vojenské zameranie navrhuje, aby ju financovala EÚ v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca;

74.

vyzýva všetky príslušné subjekty, aby posúdili, či by prostriedky vo vlastníctve EÚ podľa vzoru projektu Galileo, ako je uvedené v písmene B), mohli byť schodnou a nákladovo efektívnou možnosťou, a to najmä v oblastiach, ako je strategická a taktická preprava či sledovanie;

75.

naliehavo žiada členské štáty, aby prednostne navýšili rozpočet EDA a uznali tak pridanú hodnotu agentúry, ktorá kompenzuje pomocou spolupráce škrty výdavkov prijaté na národnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozhodnutí Rady o EDA sa agentúre neposkytol viacročný rozpočtový rámec porovnateľný so všeobecným rozpočtom EÚ;

76.

poukazuje na to, že Satelitné stredisko EÚ, ktoré funguje so skromným rozpočtom, preukázalo svoju účinnosť a pridanú hodnotu v rámci rôznych bezpečnostných a obranných operácií; pripomína rastúci dopyt po satelitnom snímaní, a to aj vzhľadom na nedávne udalosti v severnej Afrike; vyzýva členské štáty, aby pre stredisko zabezpečili významnejší rozpočet a vzhľadom na jeho civilno-vojenské využitie zastáva názor, že by malo byť financované z rozpočtu EÚ;

77.

víta snahy poľského predsedníctva Rady o revidovanie mechanizmu ATHENA; nabáda členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o dosiahnutie dohody o spoločnom financovaní; vyzýva členské štáty, aby v rámci revízie mechanizmu ATHENA zvážili možnosť rozšírenia mechanizmu tak, aby poskytoval aj spoločné financovanie opatrení alebo akvizícií, ktoré podporujú cieľ väčšej efektívnosti nákladov v európskej obrane, ale nemožno ich financovať z rozpočtu EÚ, najmä spoločné financovanie poskytovaného materiálu;

78.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnemu tajomníkovi NATO.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/21

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na uznesenia z 9. júna 2011 o samite EÚ – Rusko konanom 9. – 10. júna 2011 (1) a zo 17. júna 2010 o samite EÚ – Rusko (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom vrátane uznesenia zo 7. júla 2011 o prípravách na decembrové voľby do ruskej Štátnej Dumy v decembri 2011 (3), ako aj na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o situácii v oblasti ľudských práv vo svete za rok 2009 a k politike EÚ v tejto oblasti (4),

—

so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskou federáciou (5) a na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008, ako aj na Partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,

—

so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po 11. samite EÚ – Rusko konanom 31. mája 2003 v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

—

so zreteľom na spoločné záverečné vyhlásenie a odporúčanie zo zasadnutia Výboru pre parlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa uskutočnilo 19. – 20. septembra 2011 vo Varšave,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo schôdze Stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska o slobode, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá sa konala 11. októbra 2011 vo Varšave,

—

so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej, ktoré predniesla na 8. zasadnutí Stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska 17. novembra 2011 v Moskve,

—

so zreteľom na najnovší dialóg medzi EÚ a Ruskom týkajúci sa ľudských práv z 29. novembra 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie EÚ Catherine Ashtonovej o voľbách do Dumy v Ruskej federácii zo 6. a 7. decembra 2011,

—

so zreteľom na predbežné závery z 5. decembra predložené Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR), Parlamentným zhromaždením OBSE (OBSE PA) a Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PACE) po medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misii volieb do Štátnej Dumy zo 4. decembra 2011,

—

so zreteľom na program samitu EÚ – Rusko v Bruseli 15. decembra 2011,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ a Rusko sú od seba vzájomne hospodársky aj politicky závislé; keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú preto mimoriadny význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe aj mimo nej; keďže Európska únia sa naďalej zasadzuje o ďalšie prehlbovanie a rozvoj svojich vzťahov s Ruskom založených na hlbokej oddanosti demokratickým zásadám, keďže uzavretie dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Ruskou federáciou má stále zásadný význam pre budovanie skutočného strategického partnerstva;

B.

keďže bezpečnosť dodávok energie je jednou z najväčších výziev pre EÚ a jednou z najdôležitejších oblastí spolupráce s Ruskom; keďže pre EÚ má mimoriadny význam vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu;

C.

keďže Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN nesie spoločnú zodpovednosť s ostatnými členmi za udržiavanie celosvetovej stability; keďže mnoho problémov na medzinárodnej úrovni, najmä v spoločnom susedstve (Zakaukazsku a Moldavskej republike), v severnej Afrike, Sýrii, na Blízkom východe a v Iráne, terorizmus, energetickú bezpečnosť, zmenu klímy a finančnú krízu bude možné vyriešiť len koordinovaným prístupom, ktorý zahŕňa Rusko;

D.

keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a preto sa zaviazala dodržiavať demokratické zásady a základné práva; keďže aj naďalej vládnu obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv, právny štát, nezávislosť súdnictva a represívne opatrenia voči novinárom a opozícii;

E.

keďže v roku 2011 je rokom 20. výročia rozpadu ZSSR, ktorý bol významným míľnikom európskej histórie; keďže by sa mal uznať podiel na týchto udalostiach všetkým osobám, ktoré sa aktívne postavili proti totalitnému režimu a prispeli k oslobodeniu od neho;

F.

keďže 12. apríla 2011 sa Európsky súd pre ľudské práva kriticky vyjadril k ťažkopádnym postupom registrácie politických strán v Rusku, ktoré nie sú v súlade s volebnými štandardmi stanovenými Radou Európy a OBSE; keďže pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s ťažkosťami, ktorým čelia politické strany zúčastňujúce sa volieb, čo efektívne ohrozuje politickú súťaž a pluralizmus v Rusku a narušuje legitimitu volieb;

G.

keďže v deň volieb boli hlásené mnohé nezrovnalosti vrátane viacnásobného hlasovania (takzvaných autobusových kolotočov), kladenia prekážok straníckym pozorovateľom v činnosti a hlasovania s viacerými volebnými lístkami; keďže polícia zadržala stovky opozičných aktivistov, ktorí sa 4. decembra 2011 a v nasledujúcich dňoch pokúšali usporiadať mítingy v Moskve, Petrohrade a iných ruských mestách s cieľom protestovať proti priebehu volieb;

H.

keďže 10. decembra 2011 demonštrovalo najmenej 50 000 ľudí na námestí Bolotnaja v Moskve a žiadalo zrušenie výsledkov volieb zo 4. decembra 2011, nové voľby, odstúpenie predsedu volebnej komisie Vladimíra Churova, prešetrenie údajného zmanipulovania výsledkov volieb a okamžité prepustenie zatknutých demonštrantov; keďže podobné demonštrácie sa konali aj v ďalších ruských mestách;

I.

keďže prešiel už rok, odkedy Európsky parlament vyzval Radu, aby „v prípade, že zo strany ruských orgánov nenastane obrat k lepšiemu v spolupráci a vyšetrovaní prípadu Sergeja Magnického, naliehala na ruské orgány, aby postavili zodpovedné osoby pred súd, a aby zvážila zavedenie zákazu vstupu do EÚ“, ako aj nabádal „orgány presadzovanie práva EÚ, aby spolupracovali pri zmrazení bankových účtov a iných aktív týchto ruských úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ“ (6);

1.

opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko je jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce, pričom spoločné sú nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce na globálnej úrovni;

2.

vyzýva EÚ a Rusko, aby nadchádzajúci samit využili na urýchlenie rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci; opätovne zdôrazňuje svoju podporu komplexnej, právne záväznej dohode, ktorá sa vzťahuje na politické, ekonomické a sociálne otázky a ktorá zahŕňa všetky oblasti týkajúce sa demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; opakuje svoj názor, že demokracia a ľudské práva musia byť neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody, najmä so zreteľom na vymedzenie a začlenenie účinnej a funkčnej doložky o ľudských právach;

3.

žiada, aby sa vynakladalo väčšie úsilie o napredovanie Partnerstva pre modernizáciu medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje svoje presvedčenie, že Partnerstvo pre modernizáciu podporí reformu vzťahu partnerstva EÚ – Rusko a dodá mu nový impulz, vytvorí vzájomne prospešnú spoluprácu v oblasti obchodu, hospodárstva a energetickej bezpečnosti a zároveň prispeje ku globálnemu hospodárskemu oživeniu; zastáva názor, že Partnerstvo pre modernizáciu musí sprevádzať náročný proces domácich reforiem, ktoré zahŕňajú upevňovanie demokratických inštitúcií a spoľahlivého právneho systému; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a ruskú vládu, aby vymedzili kroky, ktoré treba prijať v záujme dosiahnutia týchto cieľov;

4.

víta ukončenie rokovaní o pristúpení Ruska k WTO, ktoré pomôže vytvoriť spravodlivejšie podmienky pre podnikateľskú obec na obidvoch stranách a uľahčí a zliberalizuje obchod v rámci celosvetového hospodárstva; zdôrazňuje, že vstupom do WTO preberá Rusko na seba právny záväzok plniť všetky pravidlá WTO vrátane vzdania sa protekcionistických opatrení; v tejto súvislosti vyjadruje obavy v súvislosti s colnou úniou Rusko – Kazachstan– Bielorusko, ktorá viedla k zvýšeniu konsolidovaných ciel; vyjadruje presvedčenie, že členstvo Ruska vo WTO bude tiež dôležitým krokom na prehĺbenie bilaterálnej hospodárskej integrácie vrátane prostredníctvom uzavretia prebiehajúcich rokovaní o novej dohode;

5.

vyzdvihuje význam zintenzívnenia energetického partnerstva s Ruskom; opakuje, že dodávky prírodných zdrojov sa nesmú využívať ako politický nástroj; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energetiky je dôležitá pre obe strany, pričom predstavuje príležitosť pre ďalšiu spoluprácu v oblasti obchodu a hospodárstva na otvorenom, transparentnom trhu a s plným pochopením potreby diverzifikácie spôsobov prepravy a dodávateľov energie na strane EÚ; zdôrazňuje, že zásada vzájomnej závislosti a transparentnosti by mala byť základom takejto spolupráce spolu s rovným prístupom k trhom, infraštruktúre a investíciám a právne záväzným právnym rámcom v oblasti energetiky, čo zaručuje spoľahlivé a bezpečné dodávky energie založené na rovnakých normách vo všetkých členských štátoch EÚ;

6.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, aby sa do novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskom začlenili zásady Zmluvy o energetickej charte a Protokolu o tranzite, ktorý je jej prílohou; víta podpísanie aktualizovaného mechanizmu včasného varovania vo februári 2011 s cieľom naďalej zlepšovať koordináciu v prípade naliehavých situácií v súvislosti s dodávkami alebo dopytom;

7.

zdôrazňuje, že EÚ by mala rozšíriť svoju spoluprácu s Ruskom v oblasti energetiky na ďalšie oblasti, ako je energetická efektívnosť alebo výskum technológií energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že medzivládne dohody a obchodné dohody v oblasti energetiky medzi Ruskom a európskymi subjektmi musia byť v súlade s právnymi povinnosťami oboch strán;

8.

naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby viac prispievala k riešeniu zmeny klímy prostredníctvom vnútroštátneho znižovania emisií skleníkových plynov a svojej účasti na medzinárodných rokovaniach o komplexnom rámci politiky v oblasti zmeny klímy po roku 2012 na základe UNFCCC a Kjótskeho protokolu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na dosiahnutie potrebného zníženia emisií do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 v krajinách uvedených v prílohe I sa všetky priemyselné krajiny musia zaviazať k cieľom, ktoré predstavujú významné zníženia súčasných úrovní emisií a intenzívnejšie zachytávanie oxidu uhličitého v lesoch;

9.

vyzýva Rusko, aby ratifikovalo a okamžite začalo dodržiavať dohovor EHK OSN (Espoo), a pripomína záväzok Ruska vypracovať jednotné normy pre hodnotenia vplyvu na životné prostredie v prípade cezhraničných projektov;

10.

uznáva spoločné závery z 11. októbra 2011, v ktorých sa uvádza, že sa dokončuje zoznam spoločných krokov smerom k bezvízovému režimu a zasadzuje sa o jeho oficiálne schválenie a následnú implementáciu; pripomína, že je dôležité zabezpečiť regionálnu súdržnosť v prístupe smerom k liberalizácii víz s Ruskom a krajinami Východného partnerstva; víta dokončenie rokovaní o zmenách a doplneniach existujúcej dohody o uľahčení vízovej povinnosti medzi Ruskom a EÚ z roku 2006; zdôrazňuje význam účinného uplatňovania readmisnej dohody medzi Ruskom a EÚ; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti nelegálneho prisťahovalectva, zlepšenia kontrol na cezhraničných priechodoch a v oblasti výmeny informácií týkajúcich sa terorizmu a organizovaného zločinu;

11.

víta návrh na zjednodušenie malého pohraničného styku v kaliningradskom regióne a konštatuje, že sa tým prispeje k ďalšej podpore strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom v súlade s prioritami stanovenými v pláne pre spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

12.

berie na vedomie výsledky volieb do Dumy, ktoré sa konali 4. decembra 2011; zdôrazňuje, že priebeh volieb poukázal na to, že Rusko neplní volebné normy stanovené OBSE; vyjadruje znepokojenie zo správ o podvodoch a predbežných zisteniach, ktoré vyplývajú zo správ OBSE/ODIHR o porušeniach postupov, nedostatočnej nestrannosti médií, narúšaní pokusov o nezávisle pozorovanie či nedostatočnom oddelení strany a štátu;

13.

opätovne pripomína, že ťažkopádny proces registrácie viedol k vylúčeniu viacerých opozičných strán a od začiatku ohrozoval slobodu združovania, politickú súťaž a pluralizmus;

14.

odsudzuje kroky, ktoré ruské orgány podnikli voči ruskej monitorovacej skupine Golos po tom, čo táto skupina vytvorila špeciálnu internetovú stránku na zaznamenávanie volebných podvodov a nezrovnalostí;

15.

víta demonštrácie v Rusku ako prejav túžby ruského ľudu po väčšej demokracii; odsudzuje zásahy polície proti pokojným demonštráciám vyjadrujúcim protest proti volebným nezrovnalostiam a podvodom, ktoré oznámili medzinárodní pozorovatelia; nalieha na ruské orgány, aby rešpektovali slobodu zhromažďovania a prejavu, neubližovali pokojným demonštrantom a okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých pokojných demonštrantov, ktorí boli zatknutí v súvislosti s voľbami; požaduje okamžité a úplné vyšetrenie všetkých správ o podvodoch a zastrašovaní a potrestanie osôb, ktoré budú uznané za zodpovedné, a dúfa, že príkaz prezidenta Medvedeva vyšetriť tieto správy sa preukáže ako solídny a transparentný;

16.

berie na vedomie nedávne výzvy na vyhlásenie volieb do Štátnej Dumy zo 4. decembra 2011 za neplatné; vyzýva ruské orgány, aby sa dôkladne zaoberali všetkými prípadmi volebných priestupkov s cieľom sankcionovať zúčastnených úradníkov a aby zopakovali hlasovanie tam, kde došlo k nezrovnalostiam;

17.

požaduje, aby sa po registrácii všetkých opozičných strán uskutočnili nové slobodné a spravodlivé voľby;

18.

vyzýva predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby nastolili otázku volieb zo 4. decembra 2011 na samite a naliehali na Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce najmä z členstva Ruska v Rade Európy a OBSE; vyzýva Radu Európy a OBSE, aby uskutočnili hodnotenie zamerané na to, ako Rusko dodržiava povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho členstva v týchto organizáciách;

19.

nalieha na ruské orgány, aby sa zaoberali zisteniami z pozorovateľskej správy OBSE/ODIHR, v spolupráci s Benátskou komisiou zreformovali volebné zákony v súlade s normami OBSE a Rady Európy a aby tieto normy dodržiavali v praxi s cieľom zabezpečiť slobodné a demokratické prezidentské voľby v roku 2012 s rovnakými šancami pre opozičných kandidátov; vyzýva Rusko, aby vytvorilo možnosti na dostatočné a efektívne pozorovanie volieb v súlade s normami OBSE/ODIHR a Rady Európy;

20.

opakuje svoje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Rusku a nad chýbajúcim právnym štátom a nezávislým súdnictvom; vyjadruje vážne obavy najmä v súvislosti s prípadom Sergeja Magnického vrátane nepotrestania tých, ktorým bola dokázaná vina na jeho smrti; berie na vedomie správu Rady prezidenta Medvedeva pre ľudské práva vydanú v júli 2011, ktorá poskytla dôkazy, že zatknutie Sergeja Magnického bolo nezákonné a že jeho zadržiavanie bolo sprevádzané bitím a mučením s cieľom získať priznanie viny; berie na vedomie, že ministerstvo zahraničných vecí USA, britské ministerstvo zahraničných vecí a holandský parlament rozhodli v roku 2011 zakázať vydanie víz pre približne 60 ruských úradníkov, o ktorých sa predpokladá, že sú spojení so smrťou Sergeja Magnického v dôsledku nečinnosti ruských orgánov;

21.

vyzýva vyšetrovací výbor, aby viedol komplexné a dôkladné vyšetrovanie bez tabuizovania, bezodkladne predložil konkrétne závery a prijal všetky kroky potrebné na postavenie zodpovedných osôb pred súd; požaduje, aby Rada v prípade ďalšej nečinnosti ruských orgánov zvážila opatrenia ako zákaz cestovania v rámci celej EÚ a zmrazenie finančných aktív osôb uznaných za vinné z mučenia a smrti Sergeja Magnického, ako aj z utajovania tohto prípadu;

22.

zdôrazňuje význam neustálej výmeny názorov o ľudských právach s Ruskom v rámci konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach, vďaka ktorej sa môže konsolidovať interoperabilita strán vo všetkých oblastiach spolupráce, a žiada, aby sa zlepšil formát týchto stretnutí s cieľom dosiahnuť ich efektívnosť, pričom by sa osobitná pozornosť venovala spoločným opatreniam zameraným proti rasizmu a xenofóbii, ako aj s cieľom otvoriť tento proces účinným príspevkom Európskeho parlamentu, Štátnej Dumy a MVO činných v oblasti ľudských práv bez ohľadu na to, či sa dialóg uskutočňuje v Rusku alebo v niektorom členskom štáte EÚ;

23.

odsudzuje nedávne návrhy kriminalizovať verejné informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite v rôznych ruských regiónoch a na federálnej úrovni;

24.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby spolu s ruskou vládou uskutočňovali spoločné iniciatívy zamerané na posilnenie bezpečnosti a stability v spoločnom susedstve; vyzýva Rusko, aby aktívne prispelo k riešeniu tzv. zmrazených konfliktov vo svojom susedstve a aby rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých štátov zapojených do týchto zmrazených konfliktov;

25.

pripomína povinnosť Ruska plne vykonávať šesťbodovú dohodu o prímerí vrátane rešpektovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; víta pripravenosť Ruska napredovať v súvislosti s rámcovou dohodou v oblasti operácií krízového riadenia; v tejto súvislosti vyzýva ruské orgány, aby boli dôsledné, a teda povolili prístup pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku na okupované územia Abcházska a Južného Osetska v súlade s dohodou o prímerí z roku 2008;

26.

podporuje Minskú skupinu OBSE a jej spolupredsedu v ich snahách vyriešiť konflikt v Náhornom Karabachu;

27.

víta opätovné začatie rokovaní v rámci formátu 5+2 týkajúcich sa podnesterského konfliktu a berie na vedomie prvé oficiálne stretnutie 1. decembra 2011, ktoré snáď bude znamenať začiatok vyriešenia tohto konfliktu;

28.

domnieva sa, že Rusko, ktoré má právomoc veta v Bezpečnostnej rade OSN, si musí plniť svoje povinnosti v medzinárodných krízach; zdôrazňuje, že výzvy na medzinárodnej úrovni, predovšetkým pokiaľ ide o Sýriu a Irán, nemožno vyriešiť bez koordinovaného prístupu, ktorý zahŕňa Rusko; vyzýva Rusko, aby zaujalo konštruktívnejší prístup, najmä čo sa týka rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN; vyzýva Rusko, aby sa pridalo ku globálnom úsiliu o zablokovanie pokusov Iránu obohacovať urán a ďalších jadrových aktivít zameraných na výrobu jadrových zbraní; vyzýva ruské orgány, aby podporili medzinárodné sankcie voči iránskym subjektom v reakcii na útok na britské veľvyslanectvo;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/26

—

so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. mája 2011 na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo (KOM(2011)0303) a z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie z 11. marca 2003 na tému Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104), z 12. mája 2004 na tému Európska politika susedstva (strategický dokument) (KOM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 na tému Posilnenie európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726), z 5. decembra 2007 na tému Intenzívna európska susedská politika (KOM(2007)0774), z 3. decembra 2008 na tému Východné partnerstvo (KOM(2008)0823), z 20. mája 2008 na tému Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319), z 12. mája 2010 na tému Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207) a z 24. mája 2011 na tému Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia (KOM(2011)0292),

—

so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

—

so zreteľom na akčné plány prijaté spoločne s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom a Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom a na program spolupráce s Ukrajinou,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa ESP z 26. júla 2010 a 20. júna 2011 a závery Rady pre zahraničné veci/obchod z 26. septembra 2011,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

—

so zreteľom na schválenie barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

—

so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Maroko z 13. októbra 2008, na základe ktorých bol Maroku udelený posilnený štatút,

—

so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Jordánsko z 26. októbra 2010, na základe ktorých bol Jordánsku udelený posilnený štatút,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (1),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 27. septembra 2011 o vytvorení euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci (2),

—

so zreteľom na osobitnú správu európskeho Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nový nástroj európskeho susedstva a partnerstva úspešne uplatňovať na južnom Kaukaze (v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku) a dosahuje výsledky?,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/424/SZBP z 18. júla 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre oblasť južného Stredozemia (3), a rozhodnutie Rady 2011/518/SZBP z 25. augusta 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky (5) a o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 19. januára 2006 o európskej susedskej politike (ESP) (7), z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky (8), zo 6. júla 2006 o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) (9), z 5. júna 2008 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) (10), z 19. februára 2009 o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva (11), z 19. februára 2009 o barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie (12), zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky (13), z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (14), z 20. mája 2010 o Únii pre Stredozemie (15), z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko (16), z 9. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán (17), z 3. februára 2011 o situácii v Tunisku (18), zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte (19), z 10. marca 2011 o južnom susedstve, a najmä o Líbyi (20) a zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike, z 15. septembra 2011 a 20. januára 2011 o situácii v Bielorusku a o všetkých predchádzajúcich uzneseniach o Bielorusku a z 15. septembra 2011 o situácii v Líbyi (21) a o situácii v Sýrii (22),

—

so zreteľom na odporúčania výborov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie prijaté na jej siedmej plenárnej schôdzi, ktorá sa konala 3. a 4. marca 2011 v Ríme,

—

so zreteľom na zakladajúcu listinu parlamentného zhromaždenia EÚ a východných susedných krajín (EURONEST) z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na závery úvodného zasadnutia euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2010 v Barcelone,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (23),

—

so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (KOM(2007)0242),

—

so zreteľom na články 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A7-0400/2011),

A.

keďže dodržiavanie a presadzovanie demokracie a ľudských práv, najmä práv žien, detí a menšín, spravodlivosti a zásad právneho štátu, základných slobôd vrátane slobody prejavu, svedomia, náboženstva, sexuálnej orientácie, združovania a médií vrátane neobmedzeného prístupu k informáciám, komunikáciám a internetu, posilnenie občianskej spoločnosti a bezpečnosti vrátane mierového riešenia konfliktov a dobrých susedských vzťahov, demokratickej stability, prosperity, spravodlivé rozdelenie príjmov, bohatstva a príležitostí, boj proti korupcii a presadzovanie dobrej správy vecí verejných a trvalo udržateľného rozvoja sú základné zásady a ciele EÚ, ktoré musia predstavovať spoločné hodnoty tvoriace jadro revízie ESP,

B.

keďže je v najvyššom záujme EÚ, aby bola v hospodárskej spolupráci ambiciózna a aby prijala zodpovednú a flexibilnú stratégiu, ktorá bude vzájomne prospešná a bude sa zakladať na podpore prechodu k demokracii a ochrane ľudských práv a poučí sa z neúspechov a chýb politík EÚ a členských štátov, najmä vzhľadom na ľahostajný prístup voči autoritárskym režimom južného susedstva, na ktorých sa ukázalo, že celková európska susedská politika EÚ by mala byť založená na hodnotách,

C.

keďže v tejto novej situácii musí vzťah s týmito krajinami nadobudnúť novú dynamiku s dôrazom na spoluprácu, ktorá sa bude zameriavať na zabezpečenie demokracie a prosperity na oboch stranách Stredozemného mora, a nielen na bezpečnosť a kontroly migrácie,

D.

keďže Únia pre Stredozemie bola vytvorená s ambicióznym cieľom slúžiť ako trvalý nástroj na posilňovanie vzťahov s krajinami južného susedstva a nahradiť starý barcelonský proces s cieľom posilniť ho a zviditeľniť,

E.

keďže cieľom spolupráce v rámci parlamentného zhromaždenia EURONEST je priniesť pozitívny efekt tým, že bude slúžiť ako platforma na výmenu názorov, nájdenie spoločných stanovísk ku globálnym výzvam dnešnej doby, pokiaľ ide o demokraciu, politiku, hospodárstvo, energetickú bezpečnosť a sociálne veci, ako aj posilnenie vzťahov medzi krajinami regiónu a EÚ,

F.

keďže v článku 49 ZFEÚ sa stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty, na ktorých je založená EÚ, a to demokracia, zásady právneho štátu, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, a zaviaže sa ich podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii,

G.

keďže posilnenie vzťahov vyžaduje jednoznačné a osvedčené odhodlanie uskutočniť reformu s cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok v plnení vopred stanovených kritérií,

H.

keďže EÚ by si na splnenie svojich ambícií a cieľov v regiónoch mala zabezpečiť flexibilné a riadne financované nástroje a zároveň uprednostňovať čo možno najlepšie využívanie existujúcich finančných nástrojov,

I.

keďže k politickej a sociálnej kríze, ktorá už existovala v partnerských krajinách, sa pridali aj dôsledky hospodárskej a finančnej krízy, najmä pokiaľ ide o problém nezamestnanosti; keďže v spoločnom záujme týchto krajín a EÚ je znížiť mieru nezamestnanosti v regióne a ponúknuť týmto ľuďom, najmä ženám, mladým ľuďom a vidieckemu obyvateľstvu nádej do budúcnosti,

J.

keďže Európsky parlament prostredníctvom svojho vyhlásenia z 27. septembra 2011 podporil vytvorenie euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci,

1.

víta spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na témy Nová reakcia na meniace sa susedstvo a Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím a prístup v nich prezentovaný, najmä pokiaľ ide o zásady vzájomnej zodpovednosti a spoločné odhodlanie dodržiavať univerzálne hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia a právny štát, ako aj podmienenosť a individuálny prístup k partnerským krajinám, a zásada ďalšieho začleňovania spoločností do politiky ESP;

2.

oceňuje európske snahy a európsku voľbu niektorých partnerov a ich záväzok budovať pevne zakorenenú a udržateľnú demokraciu a zdôrazňuje potrebu stanovenia nového a zreteľného vzťahu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, ktorý by podporoval ich činnosť s cieľom upevniť udržateľné demokracie a trhové hospodárstva;

3.

trvá však na tom, že susedným krajinám by sa mali poskytnúť hmatateľné a dôveryhodné stimuly, aby sa zapojili do spoločného cieľa budovania pevne zakorenenej demokracie, a zároveň pri diferenciácii založenej na politických, hospodárskych a sociálnych skutočnostiach každej krajiny, výkonnosti a dosiahnutých výsledkoch by sa malo vychádzať z jasne vymedzených kritérií a hodnotiteľných a pravidelne monitorovaných porovnávacích ukazovateľov pre každú jednu partnerskú krajinu; v tejto súvislosti žiada Komisiu a ESVČ, aby zvážili porovnávacie ukazovatele stanovené v spoločnom oznámení ako ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť, a že na posúdenie dosiahnutého pokroku si tieto ciele vyžadujú konkrétnejšie, merateľné, dosiahnuteľné, časovo vymedzené porovnávacie ukazovatele; domnieva sa, že politika zameraná na výsledky potrebuje jasnejšiu metodiku referenčného porovnávania, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavedenia príslušných monitorovacích mechanizmov s cieľom posúdiť pokrok krajín ESP; zdôrazňuje, že tento prístup sa musí odrážať v štruktúre akčných plánov ESP a v súvisiacich každoročných správach o pokroku;

4.

domnieva sa, že revízia európskej susedskej politiky (ESP) vytvára príležitosti pre EÚ, aby efektívne plnila svoje záväzky a dodržiavala svoje hodnoty tak, ako je stanovené v článkoch 2, 3, 6, 8 a 21 ZEÚ;

5.

zdôrazňuje, že hoci je politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce súčasťou zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a teda i európskej susedskej politiky, Únia má ústavnú povinnosť, zakotvenú v článku 208 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri vykonávaní politík, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby pri vykonávaní európskej susedskej politiky nikdy nezabúdali na tieto ciele, ktoré predstavuje zníženie a neskôr odstránenie chudoby, a to tak v partnerských krajinách východného susedstva, ako aj v krajinách južného susedstva;

6.

podporuje upevnenie v minulosti oddelených oblastí zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ v rámci ESP; očakáva posilnenie siete inštitucionálnych opatrení, ktorá bude stabilná, hospodárna a účelovo zameraná na rozvoj užšej hospodárskej integrácie a politického združovania medzi všetkými zúčastnenými, vrátane zjednotenia hodnôt v rámci všetkých medzinárodných fór – najmä OSN – s hodnotami Európskej únie;

7.

hoci sa EÚ nesnaží predpísať model alebo šablónový postup na politické reformy, zdôrazňuje, že ESP sa zakladá na spoločných hodnotách, spoločnom vlastníctve, vzájomnej zodpovednosti a rešpekte a oddanosti k demokracii, právnemu štátu, dodržiavaniu ľudských práv, boju proti korupcii, k trhovému hospodárstvu a dobrej správe vecí verejných;

8.

zdôrazňuje význam aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov pre demokraciu; zdôrazňuje význam dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a riadneho financovania organizácií občianskej spoločnosti v rámci nástroja európskeho susedstva; zdôrazňuje, že partnerstvo medzi EÚ a krajinami ESP a príslušnými občianskymi spoločnosťami by sa malo posilniť s cieľom pomáhať pri budovaní fungujúcich demokracií, podporovať reformy a trvalo udržateľný hospodársky rast; zdôrazňuje, že tieto partnerstvá s občianskou spoločnosťou musia mať začleňujúci charakter a zapájať najmä predstaviteľov ženských organizácií a menšín; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali parlamenty, miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť v ich úsilí zohrávať riadnu úlohu pri určovaní stratégií ESP, pri vyžadovaní zodpovednosti od vlád, pri monitorovaní a hodnotení predchádzajúceho výkonu a dosiahnutých výsledkov;

9.

zdôrazňuje význam budovania partnerstva s občianskymi spoločnosťami ako prostriedok na presadzovanie zmien a demokratizáciu; v tejto súvislosti berie na vedomie pridelenie 22 miliónov EUR nástroju občianskej spoločnosti (CSF) na obdobie 2011 – 2013 a očakáva, že tento nástroj bude výraznejšie financovaný v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci; žiada ESVČ a Komisiu, aby lepšie vysvetlili rozsah pôsobnosti a ciele potenciálneho nástroja občianskej spoločnosti a aby objasnili komplementaritu nástroja občianskej spoločnosti s európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva a nástrojom európskeho susedstva a partnerstva; poznamenáva, že by sa mali určiť aj nástroje, ktoré by konkrétne podporili náboženské a etnické menšiny v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto iniciatíva; odporúča využiť tento nástroj na zlepšenie práce fóra občianskej spoločnosti v rámci Východného partnerstva a prípadne zriadiť takéto fórum aj pre južných partnerov;

10.

víta návrh na zriadenie Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorý je dobre načasovanou reakciou na volanie po demokracii v susedných krajinách; zdôrazňuje, že táto nadácia by mala byť flexibilným, rýchlym a cieleným mechanizmom podpory a mala by dopĺňať už existujúce nástroje EÚ a príkladnú prácu európskych politických či nepolitických nadácií a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré existujú už mnoho rokov, majúc na pamäti, že cieľom tejto iniciatívy by mali byť hmatateľné výsledky; trvá na tom, aby uvedená nadácia nebránila činnostiam, ktoré už vykonávajú tieto nadácie alebo ktoré sa vykonávajú v rámci existujúcich programov Európskej únie, ako je európsky nástroj na podporu demokracie a ľudských práv, a aby tieto činnosti ani nezdvojovala; zdôrazňuje, že jej pôsobnosť a organizácia by sa mali jednoznačne vymedziť a že jej vnútorné usporiadanie a postupy by mali byť nenáročné a jednoduché; vyzýva ESVČ, Komisiu a poľské predsedníctvo, aby predstavili jasné vymedzenie právomocí budúcej EED vo vzťahu k týmto nástrojom a rámcom; trvá na tom, aby mal Európsky parlament právo kontroly a aby bol začlenený do jej riadiacej štruktúry, aby pomáhal pri stanovovaní každoročných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a pri prideľovaní finančných prostriedkov a aby bol súčasťou monitorovania činností; vyjadruje určité obavy nad skutočnosťou, že tento budúci fond by mohol byť čiastočne alebo úplne financovaný mimo rozpočtu EÚ, a opätovne potvrdzuje právo rozpočtového orgánu na monitorovanie a kontrolu využívania tohto fondu; preto žiada Komisiu a Radu, aby objasnili túto otázku;

11.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v rámci svojho nového prístupu založeného na výkonnosti v zmysle „viac za viac“ pokračovali v podporovaní akejkoľvek politickej reformy s ohľadom na potreby a úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja každej z partnerských krajín; vyzýva ich, aby poskytli jasnú a vhodnú metodiku a podrobné porovnávacie kritériá na posúdenie výsledkov krajín ESP v oblasti dodržiavania a presadzovania demokracie a ľudských práv (vrátane najmä slobody prejavu, svedomia, náboženstva, združovania a médií) a pravidelne predkladali dostatočne podrobné správy, ktoré by mali byť základom pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci nového prístupu založeného na výkonnosti v zmysle „viac za viac“; žiada, aby boli tieto hodnotenia zahrnuté do správ o pokroku ESP a predkladané každoročne jeho Výboru pre zahraničné veci; trvá na tom, že je potrebné systematicky zapájať organizácie občianskej spoločnosti do všetkých fáz procesu preskúmania; domnieva sa, že tento prístup založený na výkonnosti znamená zároveň „menej za menej“, a opakuje svoju výzvu na účinné uplatňovanie ľudských práv a doložky o demokracii v dohodách EÚ s tretími krajinami;

12.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby poskytli viac informácií o tom, ako sa má uplatňovať zásada vzájomnej zodpovednosti;

13.

domnieva sa, že by sa mala priebežne monitorovať situácia v oblasti ľudských práv, a to najmä pokiaľ ide o práva detí, žien a menšín, že by sa mali viesť dialógy o ľudských právach so všetkými partnerskými krajinami a že ročné hodnotenia situácie, ako aj výsledky dialógov, musia byť zahrnuté do prílohy výročnej správy o pokroku v každej partnerskej krajine so zreteľným mechanizmom na prehodnotenie a postupné obmedzenie dvojstrannej spolupráce v prípade, že sa potvrdí porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že tento prístup k jednotlivým partnerským krajinám týkajúci sa situácie v oblasti ľudských práv musí byť spoľahlivý;

14.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zamerali svoju spoluprácu v rámci ESP na združovanie demokratických aktérov EÚ, ako sú odborové zväzy, mimovládne organizácie, príslušné organizácie zamestnávateľov, poľnohospodárov, žien, účastníkov náboženského dialógu, spotrebiteľov, mládeže, novinárov, učiteľov, orgánov miestnej správy, univerzít, študentov, aktérov v oblasti zmeny klímy a ich partnerov v krajinách ESP;

15.

zdôrazňuje, že sloboda prejavu a nezávislosť a pluralita médií sú základom pevnej a trvalo udržateľnej demokracie a spoločných hodnôt; zdôrazňuje význam nezávislých, udržateľných a zodpovedných verejnoprávnych médií s cieľom poskytovať kvalitný, pluralitný a rôznorodý obsah pripomínajúc, že slobodné a nezávislé verejnoprávne médiá vždy zohrávajú kľúčovú úlohu pri prehlbovaní demokracie, maximalizovaní účasti občianskej spoločnosti na verejných veciach a posilňovaní postavenia občanov na ceste k demokracii;

16.

dôrazne podporuje a žiada voľný tok informácií, zabezpečenie podmienok, ktoré novinárom umožňujú pracovať efektívne a slobodne bez toho, aby boli pod politickým, hospodárskym alebo iným tlakom, a výstavbu infraštruktúry, ktorá umožní rozvoj moderných elektronických technológií; víta skutočnosť, že OSN vyhlásila 6. júna 2011 prístup na internet za ľudské právo; v tejto súvislosti naliehavo žiada ESVČ a Komisiu, aby vytvorili osobitné nástroje na pomoc občianskym spoločnostiam, organizáciám a jednotlivcom v krajinách ESP, aby mali neobmedzený prístup na internet a k ostatným formám elektronických komunikačných technológií;

17.

zdôrazňuje, že účasť žien, mladých ľudí, občianskej spoločnosti a fungovanie slobodných a nezávislých médií bude v prebiehajúcich procesoch prechodu k demokracii v krajinách arabskej jari rozhodujúce, a naliehavo žiada EÚ, aby zvýšila podporu na odbornú prípravu a organizáciu týchto aktérov tým, že ich pozve pozorovať voľby a fungovanie demokratických inštitúcií v rámci EÚ;

18.

domnieva sa, že úplné a účinné dodržiavanie náboženskej slobody (na úrovni jednotlivcov, na kolektívnej, verejnej, súkromnej a inštitucionálnej úrovni) by sa malo stanoviť ako priorita, najmä pre všetky náboženské menšiny v regióne, spolu s potrebou poskytnúť týmto skupinám osobitnú pomoc;

19.

zdôrazňuje najmä význam podpory práv dieťaťa a zabezpečenia ochrany dieťaťa, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve;

20.

naliehavo žiada o podporu rozvoja demokraticky orientovaných politických strán v tých susedných krajinách, ktoré sa neustále usilujú o demokraciu, ako aj o vytvorenie mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli ženy dostatočne zastúpené v parlamente, na ministerstvách, významných pozíciách vo vláde, v rozhodovacích postaveniach verejnej a miestnej správy a pri riadení verejných podnikov; vyzýva partnerské krajiny ESP, aby prijali a presadzovali politiky rodovej rovnosti a prijali akčné plány v oblasti rodovej rovnosti;

22.

víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni Arménskej republiky a vytvorenie podobnej skupiny v Moldavsku; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby ponúkli takúto pomoc všetkým východným partnerom, a tým zabezpečili, ako v prípade Arménska, že je pokrytý parlamentný rozmer; žiada o zlepšenie tohto nástroja EÚ a odporúča ESVČ, aby bola priamo zodpovedná za nábor zamestnancov, ako aj riadenie poradcov s cieľom zabezpečiť čo najprimeranejší presun vedomostí EÚ do krajín Východného partnerstva;

23.

žiada EK, aby zlepšila viditeľnosť projektov Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie v partnerských krajinách a aby sa stali zrozumiteľnejšie pre občanov poukazujúc na pridanú hodnotu spolupráce s EÚ;

24.

pripomína, že spolupráca EÚ s jej susedmi by mala byť podmienená dosahovaním pokroku v oblasti demokracie a rešpektovania ľudských práv; preto žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zablokovalo svoju finančnú pomoc, ako aj finančnú pomoc zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ku ktorým jeho členovia patria, bieloruskému režimu dovtedy, kým všetci zadržaní a zatknutí opoziční lídri, novinári, kandidáti na prezidenta a ich zástancovia nebudú prepustení, zbavení obvinení a rehabilitovaní;

25.

súhlasí so súčasným formálnym prístupom EÚ týkajúcim sa udeľovania sankcií bieloruským orgánom, pričom sa zároveň snaží posilniť vzťahy s občianskou spoločnosťou a obyvateľmi Bieloruska; v tejto súvislosti naliehavo žiada Európsku úniu, aby sa viac zamerala na spoločnosť a zvýšila pomoc Bielorusku s cieľom riešiť potreby obyvateľstva, aby posilnila finančnú a technickú podporu demokratickej opozícii, obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti vrátane nezaregistrovaných, ako aj študentom a slobodným médiám;

26.

zdôrazňuje, že udržateľná demokracia, fungujúce inštitúcie zbavené byrokracie, právny štát a kvalitné vzdelávanie nielen podporujú politickú stabilitu, sociálnu starostlivosť a súdržnosť, ale tiež stimulujú hospodársky rast tým, že zlepšujú podnikateľské prostredie a priťahujú investície, čo umožňuje vznik malých a stredných podnikov a posilňuje obchod, ekologické hospodárstvo a cestovný ruch, a to všetko vedie k vytváraniu nových pracovných miest a nových príležitostí; pripomína potrebu vytvoriť vhodný rámec pre investície, ktorý bude mať dôležité miesto pri zaisťovaní stability a právnej istoty, ako aj v boji proti korupcii; z tohto dôvodu vyzýva Európsku úniu, aby v rámci svojej pomoci prechodom k demokracii podporovala štrukturálne reformy v hospodárskej, sociálnej a právnej oblasti, pričom dôrazne poukazuje na úzke prepojenie demokratického a sociálno-hospodárskeho rozvoja; víta hlavné iniciatívy Komisie týkajúce sa MSP, regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti; domnieva sa, že tieto snahy by sa mali prejaviť vo viacročnom finančnom rámci;

27.

zdôrazňuje, že na zlepšenie situácie v krajinách, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v závažnej sociálno-hospodárskej kríze, by sa mali urýchlene prijať okamžité opatrenia, ako je spolufinancovanie už určených hlavných či pilotných projektov alebo iných konkrétnych ekonomických projektov strategického významu, ktoré je možné v praxi rýchlo realizovať, s osobitným zreteľom na partnerské krajiny, kde prechod k demokracii zhoršuje hospodárske problémy; zdôrazňuje, že takéto opatrenia financované EÚ môžu byť prijaté len pod podmienkou, že všetky zúčastnené strany sa v každom konkrétnom prípade zaviažu dodržiavať overiteľným spôsobom platné sociálne, ekologické a pracovné normy platné v medzinárodnom meradle, ako aj v EÚ, a že tieto opatrenia prispejú k okamžitému zlepšeniu sociálnej situácie občanov v krajinách ESP;

28.

rozhodne podporuje presadzovanie subregionálnej spolupráce a cezhraničných projektov a zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať dvojstrannú a viacstrannú vzájomne sa dopĺňajúcu hospodársku spoluprácu medzi partnerskými krajinami, ktorá by bola pre občanov hmatateľným prínosom a zlepšila by politickú klímu v regióne; zdôrazňuje, že táto subregionálna hospodárska spolupráca sa musí stať súčasťou širšieho projektu integrácie, ktorý bude podporovať vytváranie subregionálnych projektov týkajúcich sa mobility, sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, kultúry a vzdelávania; zdôrazňuje predovšetkým dôležitosť podporovania rozvoja obchodovania medzi južnými krajinami navzájom a medzi východnými krajinami a hospodárskej integrácie príslušných krajín; domnieva sa, že zlepšenie takejto spolupráce medzi partnermi by bolo signálom angažovanosti za európske hodnoty dobrých susedských vzťahov a vzájomne prospešných partnerstiev;

29.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala budovanie administratívnych kapacít v oblasti práce a sociálnych vecí s osobitným zreteľom na budovanie kapacít v právnych službách, čo zabezpečí lepšiu prípravu na vedenie reforiem;

30.

zdôrazňuje význam odborových zväzov a sociálneho dialógu ako súčasti demokratického rozvoja partnerských krajín ESP; vyzýva ich, aby posilnili práva odborových zväzov; poukazuje na významnú úlohu, ktorú môže sociálny dialóg zohrávať vzhľadom na sociálno-hospodárske výzvy v regiónoch;

31.

pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby minimálna mzda podľa vnútroštátnej praxe zaručovala primeranú životnú úroveň pracovníkov a ich rodín a aby zrážky zo mzdy nepripravovali zamestnancov ani osoby, ktoré od nich závisia, o základné existenčné prostriedky;

32.

konštatuje, že pri ukončení pracovného pomeru treba počítať s primerane dlhou výpovednou lehotou, v ktorej sa zohľadní dĺžka zamestnania zamestnanca;

33.

poukazuje na to, že Únia by mala klásť osobitný dôraz na decentralizovanú spoluprácu na miestnej úrovni zloženú z malých projektov, ktoré by okamžite a hmatateľne prispeli k zlepšeniu kvality života občanov susedných krajín a zároveň uľahčili konsolidáciu demokratického pokroku na celom území týchto krajín;

34.

vyzýva Komisiu, aby prijala dokumenty o stratégii znižovania chudoby ako usmerňujúci politický rámec pre strednodobý hospodársky rast v prospech chudobných a spravodlivé rozdelenie bohatstva podľa potrieb danej krajiny;

35.

zdôrazňuje, že rokovania o dohodách o pridružení sú príležitosťou na presadzovanie reforiem; zdôrazňuje, že všetky zložky by mali byť prepojené, aby EÚ prehlbovala svoje vzťahy komplexným a súdržným spôsobom; verí, že by preto mali zahŕňať špecifické podmienky, harmonogramy a porovnateľné ukazovatele výkonnosti, ktoré by sa mali pravidelne monitorovať; zdôrazňuje, že je potrebné do týchto dohôd zahrnúť reálne a hmatateľné stimuly pre partnerov s cieľom zvýšiť atraktívnosť cesty reforiem;

36.

konštatuje, že na obchod s tovarom a službami by sa mala uplatňovať diferenciácia, žiada partnerské krajiny ESP, aby sa usilovali o vytvorenie podmienok, ktoré umožnia vytvorenie rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu, a vyzýva EÚ, aby im pomohla v ich reformnom úsilí a otvorila svoj vnútorný trh, pričom dôjde k nevyhnutnému zosúladeniu špecifikácií týkajúcich sa bezpečnosti a kvality s európskymi normami, a aby spolu s nimi zaviedla proces postupného a vyváženého otvárania svojich trhov, ktorý bude obojstranným prínosom; zdôrazňuje, že EÚ by tiež mala posúdiť politické, sociálne a environmentálne podmienky v každej krajine s ohľadom na ich účasť v budúcej rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu a prípadne stanoviť postupné kroky na jej realizáciu; zároveň by mala zabezpečiť, aby sa dohliadalo na medzinárodné dohovory o pracovnom práve a detskej práci; zdôrazňuje, že obchodné vzťahy, najmä v rámci rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu, by mali byť prostredníctvom svojich požiadaviek vnímané ako prostriedok na posilnenie záväzku k demokratickým hodnotám krajín ESP, a to ako súčasť princípu podmienenosti; súčasne podporuje plné členstvo vo WTO pre všetky krajiny Východného partnerstva;

37.

zdôrazňuje, že európska perspektíva vrátane článku 8 Zmluvy o Európskej únii a úsilie o členstvo zo strany krajín Východného partnerstva v súlade s článkom 49 ZEÚ predstavujú hnaciu silu pre reformy v týchto krajinách a ďalšie posilnenie ich záväzku k spoločným hodnotám a zásadám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že uzavretie dohôd o pridružení môže byť dôležitým krokom k ďalším politickým záväzkom a pevnejšiemu vzťahu s Európou prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a konsolidovaného politického a hospodárskeho dialógu;

38.

opätovne potvrdzuje, že cieľom južného partnerstva je priblížiť severné a južné pobrežie Stredozemného mora, aby sa vytvoril priestor mieru, demokracie, bezpečnosti a prosperity pre 800 miliónov obyvateľov týchto oblastí a aby mali EÚ a jej partneri k dispozícii účinný dvojstranný a viacstranný rámec pre riešenie demokratických, sociálnych a hospodárskych výziev, podporu regionálnej integrácie, predovšetkým v oblasti obchodu, a zabezpečenie spoločného rozvoja oboch pobreží, a to v prospech všetkých, a pomáhať partnerom pri budovaní demokratických, pluralitných a sekulárnych štátov, najmä prostredníctvom programov zameraných na budovanie inštitucionálnych kapacít, ako aj rozvíjať obojstranne výhodné a ambiciózne obchodné dohody, ktoré môžu viesť k rozsiahlym a komplexným zónam voľného obchodu, čo bude určite prvým krokom k veľkému tzv. euro-stredozemskému hospodárskemu priestoru, ktorý by tiež mohol prispieť k riešeniu hospodárskych problémov našich susedných partnerských krajín na juhu a uľahčiť integráciu medzi krajinami juhu navzájom; žiada Komisiu a Radu, aby uľahčili vykonávanie šiestich balíkov opatrení, ktoré sa spomínajú v dokumente Komisie z 30. marca 2011 o monitorovaní iniciatív týkajúcich sa obchodu a investičnej pomoci partnerom na juhu Stredozemia;

39.

želá si, aby sa stanovili objektívne a záväzné kritériá, ktoré by umožňovali zavedenie režimu s posilneným štatútom; zdôrazňuje nevyhnutnosť objasnenia práv a povinností, ktoré vyplývajú z tohto dvojstranného záväzku pre partnerské krajiny na jednej strane a Európsku úniu na strane druhej;

40.

zdôrazňuje, že zmluvné vzťahy so všetkými krajinami ESP obsahujú ustanovenia o pravidelnom konaní fóra pre riešenie otázok týkajúcich sa ľudských práv, ktoré by malo mať formu podvýborov pre ľudské práva; žiada ESVČ, aby maximálne využila tieto ustanovenia a zapojila do všetkých rokovaní existujúce podvýbory;

41.

zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať súčinnosť medzi európskymi vonkajšími a vnútornými politikami, najmä prostredníctvom aproximácie právnych predpisov zameraných na tvorbu pracovných miest, zmierňovanie chudoby, modernizáciu pracovných politík, energetickú bezpečnosť a efektívnosť, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a ekologickej udržateľnosti, zlepšenie sociálnej ochrany, tvorby bohatstva a spravodlivosti a uľahčenie obchodu v súlade so zásadou diverzifikácie;

42.

domnieva sa, že podieľanie sa na spoločnom priestore v sebe zahŕňa aj spravodlivé podieľanie sa na zodpovednosti, a vyzýva na lepšiu spoluprácu, predovšetkým pokiaľ ide o všetky politiky a problematiky, ktoré majú cezhraničný rozmer; z tohto dôvodu žiada o posilnenie regionálneho a cezhraničného rozmeru odvetvovej spolupráce;

43.

víta zvýšenú súčinnosť partnerských krajín v agentúrach EÚ v rôznych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný a komplexný zoznam príslušných agentúr a programov, do činnosti ktorých by sa susedské krajiny mohli zapojiť, spolu s prehľadom foriem, finančného príspevku a metód takýchto rôznych typov účasti;

44.

podporuje ďalšiu spoluprácu v sektoroch, ako sú priemysel, malé a stredné podniky, výskum, vývoj a inovácie, informačné a komunikačné technológie vrátane bezpečnosti systémov informačných technológií, vesmír a cestovný ruch a zdôrazňuje prínos spoločných výskumných programových iniciatív EÚ a jej susedov; víta návrhy Komisie v súvislosti s rozvojom všeobecných poznatkov a inovačného priestoru a digitálneho hospodárstva založeného na informačných a komunikačných technológiách a vyzýva členské štáty a susedné krajiny, aby znovu potvrdili svoj záväzok pokračovať smerom k tomuto rozvoju; opakuje význam účinných mechanizmov na uľahčenie obchodu a investícií medzi EÚ a jej susednými krajinami s cieľom posilniť obchodné partnerstvá a umožniť hospodárskym subjektom, a najmä MSP, aby mali prístup k primeraným a spoľahlivým informáciám o obchodných a investičných podmienkach v partnerských krajinách;

45.

víta posilnenie rozmeru spolupráce európskej susedskej politiky v oblasti energetiky; poukazuje na význam výmeny skúseností EÚ s reformami v odvetví energetiky so susediacimi krajinami; považuje za nevyhnutné zvýšiť energetickú efektívnosť a podporu obnoviteľných zdrojov energie; žiada zabezpečenie dodávok energie prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a riadenia dopytu, lepšej spolupráce s hlavnými dodávateľmi a tranzitnými štátmi a koordinácie opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti najmä v regiónoch, ktoré sú náchylné na vysokú seizmickú aktivitu spolu so zvýšenou transparentnosťou, aby sa zabezpečilo, že úplné dodržiavanie dohôd týkajúcich sa životného prostredia a medzinárodnej jadrovej bezpečnosti zostane prioritou energetickej politiky EÚ a že kľúčovým zameraním vonkajšej energetickej politiky EÚ budú aj naďalej východní a južní susedia; vyzýva na prijatie účinných opatrení na zabezpečenie uplatňovania zásady solidarity v oblasti energetiky;

46.

víta návrh na vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva a domnieva sa, že by mohlo byt dôležitým krokom smerujúcim k spolupráci s našimi susednými krajinami; poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú susedné južné krajiny v oblasti dodávok energie rôznym členským štátom; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť euro-stredozemské prepojenie v odvetví plynu a elektriny; zdôrazňuje strategický význam projektu Nabucco a jeho rýchlu realizáciu, ako aj prepravu skvapalneného zemného plynu v rámci projektu AGRI; vyzýva Komisiu, aby aj prostredníctvom investícií podporila výstavbu, modernizáciu a rozvoj energetických sietí a prepojenie energetickej infraštruktúry so susedmi EÚ;

47.

poukazuje okrem toho na podpornú úlohu, ktorú by EÚ mohla zohrávať pri riešení environmentálnych problémov v susedných krajinách, najmä pokiaľ ide o odstránenie obrovských zásob tzv. zastaraných pesticídov, ktoré môžu spôsobiť rozsiahle chemické znečistenie;

48.

podporuje ďalšiu spoluprácu v odvetví dopravy vrátane pevnejšieho prepojenia infraštruktúrnej siete EÚ a partnerských krajín s cieľom uľahčiť výmeny osôb a tovaru, čo možno dosiahnuť prostredníctvom užšej integrácie trhov a lepšieho infraštruktúrneho prepojenia;

49.

považuje za nevyhnutnú medzinárodnú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu v oblasti kultúry, ktorá sa bude zakladať na skutočnom dialógu medzi kultúrami a do ktorej sa zapoja všetky odvetvia spoločnosti (kultúrne orgány, inštitúcie, organizácie a združenia); vyzýva ESVČ a Komisiu, aby koordinovali strategické využívanie kultúrnych aspektov vonkajšej politiky a aby sa usilovali o komplementárnosť s vonkajšími kultúrnymi politikami členských štátov;

50.

dôrazne potvrdzuje, že existuje súvislosť medzi výmenami a spoluprácou v oblasti kultúry, vzdelávania a športu medzi Európskou úniou a krajinami ESP na jednej strane a vývojom a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj presadzovaním základných slobôd a práv človeka na druhej strane; zdôrazňuje, že spolupráca v týchto oblastiach prináša dodatočné výhody tak Únii, ako aj partnerským krajinám ESP;

51.

verí, že podpora účasti v kultúrnych programoch EÚ môže prospievať hmotnému a duchovnému rozvoju v krajinách ESP, preto zdôrazňuje význam programov, akým je Media Mundus, a projektov zastrešených Úniou pre Stredozemie a programom Kultúra v rámci Východného partnerstva; ďalej pripomína, že kultúrne programy a programy na podporu mobility by sa mali vzťahovať aj na mobilitu umelcov a osôb absolvujúcich umelecké vzdelávanie; zasadzuje sa o zavedenie kultúrnych víz pre umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry z krajín ESP; žiada tiež Komisiu, aby navrhla iniciatívu týkajúcu sa krátkodobých víz s cieľom odstrániť prekážky v mobilite v sektore kultúry;

52.

zdôrazňuje, že v súvislosti s výchovnou hodnotou športových aktivít je dôležité v rámci ESP posilniť spoluprácu zameranú na rozvoj športu v príslušných krajinách; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa usilovali o voľný pohyb športovcov po celom svete, počnúc športovcami z krajín ESP;

53.

naliehavo žiada hodnotenie existujúcich programov v súvislosti so zabezpečením efektívneho využitia zdrojov s cieľom splniť zámery a ciele EÚ; podporuje racionalizáciu vnútorných operácií v rámci Komisie týkajúcich sa existujúcich programov a projektov v oblasti kultúry a vzdelávania;

54.

zdôrazňuje prínos programu Tempus IV pri presadzovaní spolupráce a v úsilí o modernizáciu vzdelávacích systémov krajín susediacich s EÚ a vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ďalším viacročným finančným rámcom poskytla programu podporu;

55.

želá si výraznejšiu účasť partnerských krajín na činnosti Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie a Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru;

56.

poznamenáva, že posilnenie aspektu mládeže v rámci Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie je významnou investíciou do budúcich vzťahov medzi EÚ a ESP s veľkým potenciálom do najbližších rokov, ako aj do procesu demokratizácie týchto partnerov a zosúladenia ich právnych predpisov s európskymi normami; opätovne pripomína, že dodatočné finančné prostriedky pridelené programom Erasmus Mundus a Mládež v akcii na rok 2012 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2012 by mali posilniť spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zlepšiť výmeny akademických pracovníkov a študentov a budovať siete posilňujúce kapacitu mimovládnych organizácií v oblasti mládeže v Európe a v krajinách európskej susedskej politiky;

57.

vyjadruje presvedčenie, že Euro-stredozemská univerzita (EMUNI) poskytuje jedinečnú platformu a príležitosť na posilnenie spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mobility študentov s našimi južnými susedmi, a to v čase, keď je zvlášť dôležité prehlbovať vzťahy s krajinami južného partnerstva, najmä s ich mladšími generáciami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné čo najviac rozvíjať potenciál Euro-stredozemskej univerzity;

58.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala návrh Európskeho parlamentu, ktorý bol vyslovený na začiatku tzv. arabskej jari, v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského programu Erasmus, čo je iniciatíva, ktorá by sa v prípade úspechu rozšírila na všetky susedné krajiny; s poľutovaním v tejto fáze konštatuje nedostatočnosť návrhov Európskej komisie, ktorá napriek svojim vyhláseniam z 27. septembra 2011 v skutočnosti počíta len s veľmi malým zvýšením množstva štipendií programu Erasmus Mundus;

59.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala návrh Európskeho parlamentu, ktorý bol vyslovený na začiatku tzv. arabskej jari, v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského programu Leonardo da Vinci, určeného na podporu mobility mladých učňov, ktorí chcú absolvovať odbornú prípravu v zahraničí, a to s cieľom prispieť k boju proti nezamestnanosti mládeže, ktorá je v južnom Stredozemí dlhodobým javom;

60.

opätovne potvrdzuje veľkú podporu projektu financovanému EÚ, ktorý poskytuje štipendiá absolventom univerzít z krajín ESP a EÚ na univerzite College of Europe; vyjadruje presvedčenie, že to umožní pripraviť budúcich partnerov z európskych a susedných krajín, ktorí budú v plnej miere a profesionálne oboznámení s podstatou a ideou politík EÚ, jej právom a inštitúciami, na prácu súvisiacu so vzťahmi medzi EÚ a ESP; občanom v partnerských krajinách, ktorým bolo udelené toto štipendium, to umožní využívať ich vedomosti a skúsenosti vo vnútroštátnej správe a budú im ponúknuté primerané pracovné podmienky;

61.

zdôrazňuje významnú úlohu miestnych orgánov v demokratickom vývoji našich partnerských krajín; vyzýva preto Komisiu na posilnenie a zvýšenie počtu programov s miestnymi orgánmi v EÚ a partnerských krajinách prostredníctvom nástroja TAIEX (Nástroj pre technickú pomoc a výmenu informácií) a partnerských programov;

62.

pripomína, že EÚ by mala zlepšiť riadenie a maximalizovať vzájomný prínos migrácie pre rozvoj okrem iného zabezpečením lepších podmienok legálnym migrantom na ich usadenie v EÚ a riešením prvotných príčin nelegálnej migrácie v partnerských krajinách; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ podporovala legálnu migráciu pracovnej sily uzatváraním partnerstiev zameraných na oblasť mobility s ohľadom na demografickú, sociálnu a profesionálnu rovnováhu na jednej aj druhej strane a podporovaním výmeny odborníkov medzi EÚ a tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby považovali diskusie o mobilite za dôležitý prvok susedskej politiky, ktoré by sa nemali primárne riadiť obavami týkajúcimi sa bezpečnosti; zdôrazňuje význam predchádzania nelegálnej migrácii a stíhania organizácií zodpovedných za tok nelegálnych emigrantov;

63.

domnieva sa, že EÚ by mala pokročiť vo svojej práci pri uľahčovaní udeľovania víz a uzatváraní readmisných dohôd súbežne a čo možno najtransparentnejším spôsobom s cieľom postupne a na základe osobitného zváženia každého prípadu prejsť po splnení všetkých podmienok k bezvízovému režimu; okrem toho žiada zavedenie materiálnych podmienok na udeľovanie a predlžovanie víz, ktoré by vo väčšej miere rešpektovali práva osôb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa malo prednostne zaoberať mobilitou mládeže a študentov; zdôrazňuje, že krajiny Východného partnerstva by mali využívať výhody privilegovanej ponuky EÚ týkajúcej sa liberalizácie vízového režimu z hľadiska kalendára a obsahu; zdôrazňuje, že ustanovenia o azyle musia byť plne v súlade s medzinárodnými povinnosťami, záväzkami a normami EÚ, najmä v oblasti ľudských práv;

64.

v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty musia rešpektovať zásadu nevyhostenia a musia sa veľmi snažiť, aby umožnili vytvorenie prístupného, spravodlivého a ochranného európskeho azylového systému;

65.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby ratifikovali Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; nazdáva sa, že revízia ESP by mala uľahčiť prijatie osobitných opatrení v týchto oblastiach; súhlasí s pripomienkami Komisie týkajúcimi sa migrácie z rodinných dôvodov a víta nadchádzajúce vypracovanie zelenej knihy na túto tému;

66.

zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom, a vyzdvihuje potrebu posilniť synergie medzi iniciatívou Mládež v pohybe a ESP; zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť spoluprácu v oblasti akademického vzdelávania a odbornej prípravy, okamžite rozšíriť štipendijné programy a zvýšiť ich počet a mobilitu študentov, absolventov, učiteľov a akademických pracovníkov podporovaním výmen medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a podnikania; považuje za nevyhnutné stanoviť flexibilné a zrýchlené postupy udeľovania víz úspešným uchádzačom o tieto programy; zdôrazňuje, že je potrebné pokročiť v práci spojenej so vzájomným uznávaním kvalifikácií a vzdelávacích systémov s partnerskými krajinami ESP, najmä pokiaľ ide o aproximáciu diplomov vysokoškolského vzdelávania a noriem a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje veľkú potrebu štruktúrovanej informačnej politiky voči občanom krajín, ktoré sú partnermi v rámci ESP, pokiaľ ide o možnosť zúčastňovať sa na programoch EÚ;

67.

vyzýva Radu a Komisiu, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg s orgánmi tretích krajín s cieľom rozvinúť taký prístup k mobilite, ktorý bude prospešný pre všetkých, zjednodušiť vízové formality, väčšmi využiť príležitosti, ktoré ponúka vízový kódex EÚ, a zároveň zlepšiť a zosúladiť jeho uplatňovanie v záujme zabezpečenia rovnakých a spravodlivých podmienok pre uchádzačov vo všetkých členských štátoch, pričom sa osobitne zamerajú na účinky vzájomnej závislosti medzi rozvojovou pomocou, bezpečnosťou, legálnou a nelegálnou migráciou, ako ich vymedzuje globálny prístup k migrácii; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť tomu, že sa zaručí, aby partnerské krajiny nepostihol tzv. únik mozgov;

68.

vyzýva EÚ, aby posilnila dostupnosť prostriedkov EÚ a ich prideľovanie projektom zameraným na oboznamovanie migrantov s ich právami a povinnosťami a na ochranu ich práv s osobitným ohľadom na práva mladistvých bez sprievodu, žien a iných zraniteľných skupín; žiada preto Komisiu, aby poskytla Parlamentu podrobnú správu o čerpaní prostriedkov EÚ vyčlenených pre susedné krajiny, ako aj prostriedkov v rámci tematického programu Komisie pre spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach migrácie a azylu;

69.

opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie o tom, že európska susedská politika bude v plnej miere efektívna len vtedy, ak nájde harmonickú rovnováhu medzi svojím dvojstranným a viacstranným rozmerom; považuje preto za nevyhnutné, aby sa v rámci európskej susedskej politiky posilnila viacstrannosť a aby sa na to vyčlenila významnejšia časť finančných prostriedkov z nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

70.

víta návrh, aby sa viacstranný rámec využil strategickejšie s cieľom zlepšiť dvojstranné vzťahy s partnermi, a očakáva konkrétne opatrenia zamerané na zavedenie tohto návrhu do praxe; v tejto súvislosti s veľkým záujmom očakáva plán s cieľmi, nástroje a opatrenia, ktoré oznámi vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie a Komisia do konca roka;

71.

domnieva sa, že mnohostranný rozmer Východného partnerstva by sa mal ďalej posilňovať a rozvíjať vrátane Fóra občianskej spoločnosti; poznamenáva význam nadviazania konštruktívneho dialógu s Tureckom a Ruskom o regionálnych otázkach spoločného záujmu, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné otázky;

72.

poukazuje na to, že úloha regiónov je kľúčová na zaistenie úspechu dlhodobých sociálnych a hospodárskych reforiem a zaručenie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že o európskej susedskej politike by sa malo uvažovať v širších súvislostiach, aby sa podporil hospodársky rozvoj v pohraničných oblastiach; domnieva sa, že zásady územnej spolupráce sa vzťahujú aj na vonkajšie hranice a sú kľúčovým nástrojom na zlepšenie hospodárskeho vývoja EÚ a vo všeobecnosti aj politických cieľov EÚ v oblasti európskej susedskej politiky; domnieva sa, že nový prístup v oblasti európskej susedskej politiky musí umožňovať makroregionálne stratégie EÚ a že potenciál makroregiónov EÚ, ktoré zahŕňajú susedné krajiny EÚ, treba v plnej miere využiť na zlepšenie koordinácie priorít a projektov v spoločnom záujme EÚ a krajín európskej susedskej politiky, aby sa dosiahli obojstranne priaznivé výsledky a optimalizácia investovaných zdrojov;

73.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú euroregióny zohrávajú pri plnení cieľov politiky súdržnosti, a nabáda Komisiu, aby podporovala ich rozvoj a pomáhala im v ňom, najmä v pohraničných oblastiach, s cieľom posilniť úlohu euroregiónov v rámci európskej susedskej politiky;

74.

zdôrazňuje veľký potenciál európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) zahŕňajúcich regióny za vonkajšími hranicami; podporuje osobitné dohody so susednými tretími krajinami týkajúce sa zavedenia vnútroštátnych právnych predpisov povoľujúcich štruktúry EZÚS v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj medzištátne dohody umožňujúce miestnym a regionálnym orgánom tretích krajín, aby sa zapojili do činnosti EZÚS;

75.

domnieva sa, že budúca európska susedská politika by mala zohľadňovať úlohu najvzdialenejších regiónov v politike vonkajších vzťahov EÚ; poznamenáva, že ponúkajú skutočnú možnosť ovplyvňovať vonkajšiu politiku EÚ, keďže umožňujú EÚ na jednej strane udržiavať užšie vzťahy s mnohými tretími krajinami a na druhej strane riešiť zložité problémy, ako je nelegálna migrácia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o inovatívne možnosti financovania vybraných projektov v oblasti politiky súdržnosti, aby sa mohli realizovať a prinášali úžitok v európskych regiónoch a regiónoch nečlenských krajín;

76.

zdôrazňuje význam širšieho geografického a strategického prístupu vzhľadom na budúcnosť ESP pripomínajúc, že následne po uznesení Európskeho parlamentu z 19. januára 2006 o ESP EÚ zaviedla v novembri 2007 konkrétne politiky pre ostrovné krajiny v oblasti Atlantického oceána, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi EÚ priľahlými k európskemu kontinentu, kde sa osobitné otázky zemepisnej blízkosti, kultúrnej a historickej príbuznosti a vzájomnej bezpečnosti preukázali ako relevantné; víta vysokú úroveň dosiahnutých výsledkov a dynamiky konkrétnych politík, ktoré už boli zavedené, najmä osobitné partnerstvo medzi EÚ a Kapverdmi; a žiada EÚ, aby aj naďalej posilňovala dialóg a zbližovanie politík s týmito krajinami a podporovala ich úsilie o konsolidáciu politických, sociálnych a hospodárskych reforiem;

77.

uznáva, že GR Komisie pre regionálny rozvoj má bohaté skúsenosti so správou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a vyjadruje presvedčenie, že by bolo v záujme cieľov nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby sa v otázkach správy fondov ťažilo z odporúčaní GR pre regionálny rozvoj; preto vyjadruje presvedčenie, že správa týchto finančných nástrojov týkajúca sa programov cezhraničnej spolupráce by sa mala vrátiť na GR pre regionálny rozvoj, ktoré bolo za ne v minulosti zodpovedné;

78.

víta spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 30. septembra 2011 vo Varšave, ako aj vyhlásenie o situácii v Bielorusku, najmä pokiaľ ide o zásady demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu, záväzok k väčšej dvojstrannej účasti, a to tak hospodárskej, ako aj politickej, vrátane ochoty dosiahnuť pokrok pri rokovaniach o dohodách o pridružení, pri posilňovaní dvojstrannej spolupráce medzi partnermi a uľahčovaní mobility a odhodlania urýchliť jeho vykonávanie s jednoznačnými výhodami pre spoločnosti partnerských krajín;

79.

vyjadruje presvedčenie, že najdôležitejšiu úlohu v rámci rozvoja pohraničných regiónov EÚ zohrá posilnenie Východného partnerstva; zdôrazňuje, že Východné partnerstvo a regionálny rozvoj musia fungovať spoločne a mali by podporovať dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu, napríklad dohody o voľnom obchode, ako aj primerane financované spoločné projekty, ako sú výmeny v oblasti kultúry a občianskej spoločnosti;

80.

zdôrazňuje význam ďalšieho posilnenia regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a ďalšieho rozvoja stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora; zdôrazňuje vzájomnú komplementaritu medzi politikami EÚ pre oblasť Čierneho mora a Východného partnerstva; žiada Komisiu a ESVČ, aby pozitívne využili rôzne prístupy týchto dvoch iniciatív a na všetkých úrovniach objasnili, ako možno správne využiť tento značný stupeň komplementarity;

81.

zdôrazňuje význam Únie pre Stredozemie ako stáleho fóra pre dialóg a spoluprácu a nástroja na presadzovanie demokracie; naliehavo žiada nadchádzajúce spolupredsedníctvo Únie pre Stredozemie, aby sa aj naďalej snažilo o dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré boli stanovené na začiatku, a aby účinne prispievalo k účinnému uplatňovaniu európskej susedskej politiky v oblasti Stredozemia; domnieva sa, že Únia pre Stredozemie by mala podporovať zdravý hospodársky, sociálny a demokratický vývoj a vytvoriť pevný spoločný základ pre úzku regionálnu spoluprácu medzi EÚ a jej južnými susedmi; víta príležitosť na posilnenie vzájomného dopĺňania dvojstranných politík na jednej strane a regionálnych politík na strane druhej s cieľom účinnejšie plniť ciele euro-stredozemskej spolupráce, založenej na vzájomnom uznávaní spoločných hodnôt a vytvorení priestoru mieru, bezpečnosti a prosperity, ktorú ponúkla Únia pre Stredozemie; víta najmä záväzok nového generálneho tajomníka Únie pracovať a predložiť projekty Únie pre Stredozemie v oblastiach demokracie a občianskej spoločnosti; z toho dôvodu víta zvýšenie finančných prostriedkov pre investičný nástroj susedstva;

82.

pripomína význam toho, aby európska susedská politika vo svojej viacstrannosti podporovala účinné a rýchle začatie konkrétnych projektov Únie pre Stredozemie, ktoré sú určené na to, aby umožňovali spoločný proces rozvoja a integrácie, a to predovšetkým prostredníctvom spolufinancovania štúdií uskutočniteľnosti a podpory zvyšovania pôžičiek pre obchodníkov a živnostníkov;

83.

žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali možnosti na inštitucionálne prepojenie medzi ESP a susedskými politikami kľúčových regionálnych aktérov, predovšetkým Turecka; pripomína ambíciu Ankary podporovať a pomáhať pri prechode k demokracii a sociálno-hospodárskych reformách v južnom susedstve; poznamenáva, že účasť tureckých inštitúcií a mimovládnych organizácií na nástrojoch ESP by vytvorila jedinečnú súčinnosť, najmä v oblastiach, ako sú budovanie inštitúcií a rozvoj občianskej spoločnosti; domnieva sa, že praktickú spoluprácu by mal dopĺňať štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom s cieľom koordinovať ich príslušné susedské politiky; odporúča, aby sa podobná ponuka spolupráce v rámci ESP v zásade rozšírila na Rusko a ostatné príslušné zainteresované subjekty;

84.

pripomína, že mierové vyriešenie regionálnych vojenských konfliktov vrátane tzv. zmrazených konfliktov je nevyhnutným predpokladom na upevnenie demokracie, dodržiavanie ľudských práv, prosperitu a hospodársky rast, a preto by malo byť v najvyššom záujme EÚ;

85.

pripomína, že EÚ by sa mala viac zapájať do riešenia regionálnych konfliktova a zohrávať pri tom aktívnejšiu, súdržnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu, okrem iného prostredníctvom ESVČ, vypracovaním ďalších opatrení na budovanie dôvery, sprostredkovanie a urovnávanie sporov, pričom by mala zvážiť nové pragmatické a inovačné prístupy vrátane začatia verejných komunikačných stratégií v partnerských krajinách, podporu európskych občianskych mierových zborov a miestnych sprostredkovateľských činností, podporu občianskej kultúry, najmä odbornú prípravu, vzdelávanie a účasť detí a mládež, dialóg medzi komunitami a v rámci nich zahŕňajúci organizácie občianskej spoločnosti, rozvoj cezhraničných projektov a posilnenie dobrých susedských vzťahov; pripomína strategický význam posilnenia politickej spolupráce v záujme bezpečnosti a boja proti terorizmu a extrémizmu;

86.

vyjadruje presvedčenie, že dialóg medzi kultúrami a náboženstvami je veľmi dôležitý na posilnenie vzájomného porozumenia, rešpektu, solidarity a tolerancie s partnerskými krajinami európskeho susedstva, ako aj medzi nimi; žiada, aby sa zvážila najmä podpora novým navrhovaným nástrojom ESP;

87.

v súvislosti s dôsledkami revolúcií na severe Afriky zdôrazňuje význam poskytnutia pomoci súdnictvu v prechodnom období a naliehavo vyzýva všetky partnerské krajiny, aby spolupracovali s medzinárodným súdnictvom, konkrétne s Medzinárodným trestným súdom;

88.

trvá na tom, že je potrebné zachovať regionálny prístup a víta rozhodnutie vymenovať osobitného zástupcu EÚ tak pre Zakaukazsko, ako aj pre región južného Stredozemia, a nasadiť pracovnú skupinu pre južné Stredozemie; domnieva sa, že by sa mala zvážiť podobná pracovná skupina pre južný Kaukaz; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané zdroje na aktívnu úlohu EÚ pri rokovaní 5 + 2 o Podnestersku, najmä od ukončenia mandátu osobitného zástupcu EÚ;

89.

zdôrazňuje, že na regionálne konflikty sa nemožno pozerať bez zohľadnenia ich kultúrnych súvislostí; vyzýva na zavedenie jednotnej stratégie, podobnej stratégii Modrého štítu, ktorá poukáže na úlohu kultúry pri predchádzaní konfliktom a opätovnom nastoľovaní mieru;

90.

víta prácu, ktorú medzinárodné organizácie, najmä Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a agentúry OSN, vykonávajú na mieste počas konfliktov a po ich skončení a pri podpore trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých susedných krajinách; víta predovšetkým dlhodobé odhodlanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) vo vzťahu k palestínskym utečencom;

91.

podporuje humanitárnu činnosť a činnosť zameranú na rozvoj a mier, ktoré Únia vyvíja v partnerských krajinách východného susedstva, a najmä významný prínos Únie k činnosti Úradu Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že táto činnosť zatiaľ neviedla k posilneniu pozície EÚ ako vedúcej politickej sily na Blízkom východe; nabáda ESVČ a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa prítomnosti a činnosti Únie v tomto regióne dostalo politickej váhy zodpovedajúcej jej rozhodnej angažovanosti v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci;

92.

zdôrazňuje, že Európsky parlament zohráva prostredníctvom svojich parlamentných delegácií a delegácií pri parlamentných zhromaždeniach významnú úlohu pri posilňovaní politického dialógu a podpore plnohodnotných slobôd, demokratických reforiem a právneho štátu v susediacich partnerských krajinách, a podčiarkuje, že tieto kontakty by mohli byť tiež spôsobom, ako zhodnotiť plnenie nadchádzajúcich kritérií a ako prispôsobiť dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu s ohľadom na pokrok a dosiahnuté výsledky;

93.

opätovne potvrdzuje, že mnohostranné parlamentné zhromaždenia, ako napríklad EURONEST a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, sú rozhodujúcimi činiteľmi pri budovaní dôvery a súdržnosti medzi EÚ a partnerskými krajinami a medzi samotnými partnerskými krajinami navzájom, a preto významne prispievajú k plneniu cieľov Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie; žiada ESVČ a Komisiu, aby pridružených členov EURONEST-u čo najviac spájali s mnohostrannými štruktúrami a platformami Východného partnerstva; trvá na tom, že Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie treba uznať za legitímny parlamentný orgán Únie pre Stredozemie; zdôrazňuje, že plne rozvinutý sekretariát povedie k väčšej súdržnosti činnosti EURONEST-u a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a k súladu s programami ESP plánovanými pre východný a južný regionálny rozmer;

94.

žiada EK, aby poskytla zvýšenú finančnú, technickú a odbornú podporu správam národných parlamentov krajín Východného partnerstva v rámci komplexného programu budovania inštitúcií s cieľom posilniť ich efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť, čo je veľmi dôležité, ak tieto parlamenty majú zohrávať riadnu úlohu v demokratických rozhodovacích procesoch;

95.

potvrdzuje svoju otvorenosť privítať predstaviteľov bieloruského parlamentu v EURONEST-e, hneď ako medzinárodné spoločenstvo vrátane OBSE posúdi parlamentné voľby v Bielorusku ako demokratické;

96.

víta návrh na nový nástroj európskeho susedstva a zvýšenie finančných prostriedkov na ESP, ako sa požadovalo v predchádzajúcich uzneseniach; domnieva sa, že finančné prostriedky by sa mali prideľovať flexibilne a mali by postačovať pre oba regióny, pričom treba zachovať regionálnu rovnováhu, a to uplatnením prístupu, ktorý je orientovaný na výkonnosť a zakladá sa na záväzkoch a pokroku v oblasti reforiem partnerských krajín, ale zároveň aj na ich potrebách a možnostiach; poznamenáva, že väčšia flexibilita a zjednodušenie by mali rešpektovať právo na demokratickú kontrolu a mal by ich sprevádzať väčší dohľad nad výdavkami;

97.

domnieva sa, že je dôležité udržiavať primeranú rovnováhu medzi východnými a južnými krajinami, hlavne preto, že susedské východné krajiny sa nachádzajú v procese zavádzania programov a reforiem spojených s Východným partnerstvom a majú dlhodobú perspektívu vstúpiť do EÚ; domnieva sa však, že túto rovnováhu nemožno považovať za natrvalo určenú; v plnej miere podporuje zásadu diferencovanej a flexibilnej finančnej pomoci zameranej na výkon, ktorá je založená na skutočných potrebách, absorpčnej kapacite a dosiahnutých cieľoch;

98.

domnieva sa, že preskúmanie nástroja pre susedskú politiku musí byť v súlade s aktuálnym hodnotením viacročného finančného rámca 2007 - 2013 a rokovaniami o období po roku 2013 a musí byť vykonané v tomto kontexte s cieľom znovu neotvárať rokovania o financovaní susedskej politiky počas rokov 2012 a 2013;

99.

žiada o značné zvýšenie stropu rozpočtu EÚ v kapitole 4 pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva, a to vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek pokroku v oblasti presadzovania posilnenej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, je potrebné urobiť viac, keďže sa objavujú nové výzvy a oblasti na spoluprácu;

100.

zdôrazňuje, že prerozdelenie prostriedkov potrebných na zvýšenie financovania ESP by malo byť založené na jasných prioritách, a preto by nemalo poškodiť jediný nástroj na riešenie krízových situácií a nastolenie mieru, ktorým je nástroj stability, ako navrhuje Komisia; zdôrazňuje, že financovanie európskej susedskej politiky by nemalo byť ovplyvnené súčasnou krízou štátneho dlhu;

101.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vysoké percento finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre ESP, sa vynakladá na poradenské služby, namiesto toho, aby sa poskytli na projekty a programy, a v tejto súvislosti žiada o rýchle obnovenie rovnováhy pri ich využívaní v rámci nového nástroja;

102.

v prípadoch, kde EÚ mobilizovala humanitárnu pomoc, zdôrazňuje význam zaistenia vhodného prechodu medzi rehabilitáciou, obnovou a rozvojom s cieľom bojovať proti niektorým ničivým následkom revolúcií;

103.

domnieva sa, že o nástroji na podporu občianskej spoločnosti by sa dalo uvažovať ako o neoddeliteľnej súčasti nástroja európskeho susedstva; navrhuje, aby sa zvážila myšlienka presmerovania správy finančných prostriedkov nástroja európskeho susedstva na nástroj na podporu občianskej spoločnosti, ak štáty nesplnia podmienky na financovanie z dôvodu neuspokojivých výsledkov;

104.

zdôrazňuje kritickú úlohu, ktorú nástroj pre susedskú politiku zohráva pri podpore makroregionálnych stratégií, ako sú stratégia EÚ pre región Baltského mora a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, tým, že poskytuje financovanie pre vonkajší rozmer týchto stratégií, predovšetkým činností zahŕňajúcich susedné krajiny;

105.

zdôrazňuje, že pri prideľovaní prostriedkov by sa malo vychádzať z obmedzeného počtu jasne vymedzených priorít a merateľných cieľov, ktoré by boli prijaté na základe dohody s partnerskými krajinami, zohľadňovali by ich potreby a boli by založené na jasnej podmienenosti a dosiahnutom pokroku; zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by sa mala využívať len v prípade, ak existujú záruky riadneho hospodárenia s rozpočtom, a že na lepšie odzrkadlenie priorít by sa malo využívať celé spektrum dostupných nástrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu posilnenia právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania a hospodárenia s verejnými financiami v krajinách ESP;

106.

zdôrazňuje, že je potrebný konzistentný prístup v oblasti pomoci, ktorú susedným krajinám poskytuje každý jeden členský štát EÚ a EÚ v rámci ESP; podporuje každý mechanizmus, ktorý by pomohol koordinovať a zefektívniť činnosť rôznych darcov EÚ v krajinách ESP, a to bez zbytočného zvyšovania byrokracie;

107.

zdôrazňuje, že pomoc síce môže pre krajiny ESP predstavovať pákový účinok, nestačí však na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; preto vyzýva krajiny ESP, aby posilnili a mobilizovali svoje domáce zdroje, zaviedli transparentné daňové systémy, účinne zapojili súkromný sektor, miestne samosprávy a občiansku spoločnosť do programu ESP a vyzýva ich na väčšiu účasť na projektoch ESP;

108.

víta rozhodnutie členských krajín skupiny G8 posilňovať nástroje poskytujúce úvery v prospech krajín južného partnerstva, ktoré začali prechod k demokracii; domnieva sa, že záväzky prijaté 27. mája 2011 v rámci tzv. Deauvillského partnerstva sa zameriavajú na podporu finančnej mobilizácie v prospech demokracie a rozvoja v partnerských krajinách Európskej únie;

109.

vyzýva vo svetle arabskej jari, ako aj oslabenia demokracie v niektorých krajinách Východného partnerstva, na osobitné sebakritické prehodnotenie finančných nástrojov používaných v minulosti v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) s ohľadom na ich fungovanie v oblasti demokracie, ľudských práv, správy vecí verejných, boja proti korupcii, budovania inštitúcií a podpory občianskej spoločnosti; je presvedčený, že EÚ musí zaujať novší prístup, ktorým sa posilní spolupráca v prospech predchádzania konfliktom;

110.

vyjadruje pevné presvedčenie, že finančná pomoc Palestínskej samospráve a Agentúre OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) sa tiež musí preskúmať v kontexte tohto hodnotenia a že ako neoddeliteľná súčasť susedskej politiky musí byť založená na dlhodobom plánovaní; nepokladá za platný argument to, že politická nestabilita v regióne a osobitosti mierového procesu umožňujú len predbežné plánovanie a posilnenie len v jednotlivých prípadoch;

111.

vzhľadom na súčasné naliehavé potreby najmä u južných susedov vyzýva na dosiahnutie rýchlej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu na posilnenie nástroja európskeho susedstva na obdobie 2012 – 2013; okrem toho vyzýva členské štáty, aby si urýchlene splnili svoje bilaterálne záväzky voči južnému Stredozemiu a Východnému partnerstvu;

112.

trvá na tom, že Rada by mala bezodkladne prijať legislatívny návrh na zmenu článku 23 nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva, ktorý Komisia predložila v máji 2008 a Parlament schválil 8. júla 2008, čo by umožnilo opätovne investovať finančné prostriedky vrátené po predchádzajúcich operáciách; pripomína, že toto opatrenie sa už považuje za dohodnuté a je zohľadnené v návrhu financovania revízie ESP v rozpočte na obdobie rokov 2011 – 2013; žiada Komisiu, aby zvážila alternatívne spôsoby, ktoré by zabezpečili, aby dodatočné fondy rizikového kapitálu boli okamžite dostupné prostredníctvom EIB, a to tak pre južný, ako aj východný rozmer;

113.

víta prácu Európskej investičnej banky, vykonanú predovšetkým prostredníctvom nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo, a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a zdôrazňuje význam a potrebu väčšej súčinnosti s ostatnými vnútroštátnymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré tiež pôsobia v týchto krajinách; podporuje zmenu stanov EBOR tak, aby aj partnerské krajiny južného susedstva mali nárok na jej pomoc, pričom sa medzi Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, teda dvomi bankami, ktorých väčšina kapitálu má európsky pôvod, zabezpečí nadviazanie plodných vzťahov spolupráce, nie súťaženia;

114.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín ESP a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/45

—

so zreteľom na Chartu základných práv, články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii a príslušné články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (1) a na správu o jej vykonávaní z roku 2008 (2),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (3) zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím 2008/919/SVV (4), a najmä na jeho článok 10 o ochrane a podpore obetí,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005 (5),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov (6),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, a na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. apríla 2010 (7) s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

—

so zreteľom na správu Europolu o situácii a trende v oblasti terorizmu v EÚ na rok 2011 (TE-SAT 2011),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 20. júla 2010 s názvom Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (KOM(2010)0386),

—

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 24. novembra 2010 k oznámeniu o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (8),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (KOM(2010)0673),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o odškodnení obetí násilných trestných činov z roku 1983 (SZRE č. 116), Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu z roku 2005 (SZRE č. 196), usmernenia Rady Európy o ochrane obetí teroristických činov z roku 2005, odporúčanie Rady Európy (2006) č. 8 o pomoci obetiam trestných činov a na návrh Komisie z roku 2011 na smernicu, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (KOM(2011)0275),

—

so zreteľom na hodnotenie siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu v polovici trvania a zelenú knihu s názvom Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií v EÚ,

—

so zreteľom na rôzne uznesenia týkajúce sa boja proti terorizmu,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (10) a spoločnú pozíciu Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (11),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre právne veci (A7-0286/2011),

A.

keďže prvé desaťročie 21. storočia bolo po strašných útokoch z 11. septembra 2001 poznačené vojnou proti terorizmu, najmä pokiaľ ide o prístup USA; hoci sa tieto a ani iné útoky podobného rozsahu neuskutočnili na európskej pôde, ich plánovanie a prípravy sa odohrali čiastočne v Európe a mnohí Európania ich považovali za útok na svoje hodnoty a svoj spôsob života;

B.

keďže Európska únia je v 21. storočí väčším cieľom a obeťou terorizmu a čelí neustále prítomnej hrozbe;

C.

keďže závažné teroristické útoky na pôde EÚ od útokov v USA z 11. septembra 2001 vrátane teroristických útokov v Madride v roku 2004 a útokov v roku 2005 v Londýne mali významný vplyv na pocit spoločnej bezpečnosti medzi občanmi EÚ;

D.

keďže v správe Europolu o situácii a trendoch v oblasti terorizmu v EÚ na rok 2011 (TE-SAT 2011) sa uvádza, že hrozba teroristických útokov v EÚ je naďalej vážna a že sa zdá, že prepojenia medzi terorizmom a organizovaným zločinom sa zvyšujú, a takisto sa v nej upozorňuje na klesajúci trend teroristických útokov, k zodpovednosti za ktoré sa prihlásili separatistické teroristické organizácie alebo ktoré sú im pripisované, v porovnaní s rokom 2006, hoci stále tvoria väčšinu všetkých teroristických útokov v EÚ;

E.

keďže Štokholmský program určuje dve hrozby pre vnútornú bezpečnosť – medzinárodný terorizmus a organizovaný zločin, ktoré v mnohých prípadoch pôsobia v rovnakých oblastiach činnosti, napríklad v oblasti pašovania zbraní a drog;

F.

keďže terorizmus nie je novým javom; keďže terorizmus v posledných desaťročiach nadobudol nové formy vrátane kybernetického terorizmu a zvýšila sa zložitosť štruktúry, prostriedkov a financovania teroristických sietí, čo ešte zvyšuje zložitosť hrozby terorizmu; keďže boj proti terorizmu bol vždy súčasťou oblasti právomocí členských štátov a bežných opatrení na presadzovanie práva; keďže útoky z 11. septembra 2001 a útoky v Madride a Londýne spôsobili zásadnú zmenu vo vnímaní terorizmu ako javu a v metódach a nástrojoch používaných na boj proti terorizmu a keďže v dôsledku týchto útokov začal byť terorizmus považovaný za jav, ktorý ovplyvňuje bezpečnosť celej Európskej únie a nielen národnú bezpečnosť členských štátov s veľmi odlišným právnym rámcom;

G.

keďže EÚ vymedzila teroristické trestné činy v rámcovom rozhodnutí 2002/475/SVV napriek tomu, že jednoznačná medzinárodná definícia terorizmu neexistuje;

H.

keďže medzinárodná spolupráca je dôležitá na to, aby sme terorizmu znemožnili prístup k jeho finančným, logistickým a operačným základniam;

I.

keďže skúsenosti s terorizmom, ako aj úroveň ohrozenia sa medzi členskými štátmi EÚ líšia, je však potrebný spoločný prístup EÚ, pretože teroristické operácie majú často celoeurópsky charakter a teroristi pri páchaní svojich činov využívajú rozdiely v európskych právnych predpisoch, kapacitách v oblasti boja proti terorizmu a zrušenie kontrol na hraniciach;

J.

keďže občania EÚ a tiež ostatné osoby chcú, aby bolo v rámci EÚ aj inde zaručené ich bezpečie a bezpečnosť, a keďže EÚ musí v tomto smere zohrať významnú úlohu;

K.

keďže teroristické činy závažným spôsobom ohrozujú ľudské práva, demokraciu, majú za cieľ destabilizovať legitímne utvorené vlády, podrývajú pluralitné občianske spoločnosti a spochybňujú ideál všetkých ľudí, ktorým je život bez strachu;

L.

keďže zámerom politík v oblasti boja proti terorizmu by mal byť boj proti cieľom terorizmu a proti uskutočňovaniu teroristických útokov, ktoré sa snažia o zničenie štruktúry slobodných, otvorených a demokratických spoločností; keďže hlavným cieľom boja proti terorizmu musí byť ochrana a posilňovanie tejto štruktúry demokratických spoločností posilňovaním občianskych slobôd a demokratickej kontroly, zaistením bezpečia a bezpečnosti európskych občanov, odhaľovaním subjektov zodpovedných za páchanie terorizmu a ich stíhaním a reagovaním na dôsledky teroristického útoku prostredníctvom politík v oblasti začleňovania, cezhraničnej justičnej a policajnej spolupráce a účinnej a koordinovanej stratégie na úrovni EÚ; keďže účinnosť politík v oblasti boja proti terorizmu treba posudzovať so zreteľom na tieto ciele a keďže prístup v oblasti boja proti terorizmu, ktorý má najväčšiu pravdepodobnosť uspieť, spočíva v zameraní sa na prevenciu násilného extrémizmu a eskalácie;

M.

keďže stratégia Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu by sa preto nemala zameriavať len na dôsledky terorizmu, ale aj na jeho príčiny;

N.

keďže boj proti násilnému extrémizmu je zásadným prvkom v rámci prevencie a potláčania terorizmu;

O.

keďže boj proti terorizmu znamená boj proti všetkým formám terorizmu vrátane kybernetického terorizmu, drogového terorizmu a vzájomnej prepojiteľnosti teroristických skupín s viacerými zločineckými operáciami a v ich rámci a proti taktike, ktorú používa na svoje fungovanie, napríklad nelegálne financovanie, finančné vydieranie, pranie špinavých peňazí a maskovanie teroristických skupín za údajné právne subjekty alebo inštitúcie;

P.

keďže terorizmus je problémom štátu, a preto je úlohou demokratických inštitúcií, aby vypracovali a zachovali hlavné línie politiky v oblasti boja proti terorizmu v snahe o dosiahnutie čo najširšieho politického a sociálneho konsenzu; keďže demokratický boj proti terorizmu, ktorý sa nutne musí odohrávať v rámci ústavného štátu a právnych noriem, sa týka všetkých politických strán zastúpených v demokratických inštitúciách, či už sú vo vláde alebo v opozícii, a keďže je preto vhodné zachovať vymedzenie politiky v oblasti boja proti terorizmu, podľa ktorej je v akejkoľvek demokratickej spoločnosti vecou vlád, ktoré vznikajú zo zákonnej konfrontácie medzi politickými stranami, a teda z volebného boja;

Q.

keďže je rozumné merať náklady a prínosy politík v oblasti boja proti terorizmu vzhľadom na to, že politickí činitelia by mali vedieť, či ich rozhodnutia majú želané dôsledky, a že občania majú právo, aby sa im ich volení zástupcovia zodpovedali;

R.

keďže desať rokov po útokoch, ktoré otriasli svetom, je čas zhodnotiť úspechy dosiahnuté v boji proti terorizmu; keďže hodnotenie umožňuje efektívnejšiu a účinnejšiu tvorbu politiky a v každej modernej demokracii musia byť politické rozhodnutia podrobované častému hodnoteniu a skúmaniu;

S.

keďže sa vykonalo pozoruhodne málo pri hodnotení toho, do akej miery dosiahli politiky EÚ v oblasti boja proti terorizmu stanovené ciele; keďže Parlament opakovane vyzýval na dôkladné vyhodnotenie politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu, pretože hodnotenie a posúdenie sú nevyhnutnými podmienkami transparentnosti a zodpovednosti politických činiteľov a keďže absencia náležitého hodnotenia politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu je spôsobená najmä tým, že ich veľká časť sa uskutočňuje v oblasti výzvedných a bezpečnostných politík, kde existuje tradícia utajenia;

T.

keďže teroristické útoky sa opakovane zameriavajú na spôsobenie masových strát na životoch, čím sú výzvou pre kapacity inštitúcií;

U.

keďže teroristi sa pri dosahovaní svojho cieľa, ktorým je zničenie demokracie, zameriavajú na nevinných civilistov; keďže tí, ktorí boli pri teroristických útokoch zranení, utrpeli škody alebo stratili milovaných blízkych, majú nárok na našu podporu a solidaritu a na to, aby dostali odškodnenie, kompenzáciu a pomoc;

V.

keďže je veľmi dôležité, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, aby vinníci boli postavení pred súd a aby teroristické zločiny nezostali nepotrestané, pričom postavenie obetí ako svedkov pri súdnych konaniach si vyžaduje osobitnú pozornosť;

W.

keďže zodpovednosť je základným faktorom demokratickej legitímnosti politík v oblasti boja proti terorizmu a keďže chyby, nezákonné konanie a prípady porušenia medzinárodného práva a práva v oblasti ľudských práv sa musia vyšetriť a súdne stíhať;

X.

keďže opatrenia na boj proti terorizmu musia rešpektovať práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie a keďže akékoľvek opatrenie prijaté v tejto oblasti má recipročný vplyv na občianske slobody;

Y.

keďže masový dohľad sa stal hlavnou črtou politík v oblasti boja proti terorizmu a rozsiahle zhromažďovanie osobných údajov, detekčné a identifikačné technológie, lokalizácia a sledovanie, hĺbková analýza údajov a vytváranie profilov, vyhodnocovanie rizika a analýza správania sa používajú na účely predchádzania terorizmu; keďže tieto nástroje nesú so sebou riziko presunu dôkazného bremena na občana; keďže účinnosť a úspešnosť týchto nástrojov v oblasti predchádzania terorizmu je sporná a keďže výmena informácií medzi agentúrami je nedostatočná;

Z.

keďže verejné orgány čoraz viac využívajú zozbierané údaje na komerčné alebo súkromné účely; keďže súkromné podniky v mnohých odvetviach majú povinnosť uchovávať a poskytovať osobné údaje z databáz svojich zákazníkov; keďže náklady spojené s uchovávaním a so získavaním údajov (investície do infraštruktúry aj operačné náklady) sú vysoké;

AA.

keďže naliehavo potrebujeme jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“ založené na príslušných základných právach a normách v oblasti ochrany údajov, aby sa znížila neistota v súvislosti s tým, ktoré činnosti sú zakázané a ktoré nie;

1.

s potešením víta oznámenie Komisie a pripomína, že sa musí spájať s budúcou stratégiou vnútornej bezpečnosti EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že jeho rozsah je pomerne úzky, obmedzený len na vykonávanie dohodnutých politických opatrení a nevzťahuje sa na vnútroštátne politiky v oblasti boja proti terorizmu a ani na vnútroštátne opatrenia na transpozíciu politík dohodnutých na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj nad tým, že sa neuskutočnilo dôkladnejšie preskúmanie možných právnych medzier alebo možného prekrývania či zdvojovania opatrení a nástrojov v oblasti boja proti terorizmu prijatých na úrovni EÚ; zdôrazňuje dôležitosť konzistentného prístupu na úrovni EÚ aj členských štátov k iniciatívam prijatým v oblasti vnútornej bezpečnosti s osobitným dôrazom na terorizmus a organizovaný zločin;

2.

vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že oznámenie sa v dostatočnej miere nezameriava na opatrenia vykonané generálnymi riaditeľstvami s výnimkou GR JLS (napríklad TRAN, ENTER alebo MARKT), neskúma ich podrobnejšie a ani neposkytuje jasnú predstavu o tom, ako sa tieto opatrenia vzájomne ovplyvňujú, kde sa prelínajú a kde medzi nimi existujú medzery; zastáva názor, že treba zhodnotiť aj všetky uvedené úrovne, keďže európske, vnútroštátne a medzinárodné opatrenia sa dopĺňajú a posúdenie jednotlivých opatrení neposkytuje úplný obraz o vplyve politík v oblasti boja proti terorizmu v Európe;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa premeškala príležitosť vysvetliť, aký prínos majú určité nástroje EÚ v oblasti boja proti terorizmu, ako je uchovávanie údajov, osobné záznamy o cestujúcich a dohoda Swift, k stratégii EÚ v oblasti boja proti terorizmu;

4.

domnieva sa, že kompasom pre politiky EÚ v tejto oblasti a pre členské štáty pri ich plnení, ako aj pre spoluprácu s tretími stranami a tretími krajinami by mala byť vždy Charta základných práv;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia, jej členské štáty a jej partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; zdôrazňuje tiež, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, a upozorňuje na potrebu presadzovania dialógu, tolerancie a porozumenia medzi rôznymi kultúrami, civilizáciami a náboženstvami;

6.

pripomína, že politiky v oblasti boja proti terorizmu by mali spĺňať stanovené normy, pokiaľ ide o potrebnosť, účinnosť, proporcionalitu, občianske slobody, právny štát a demokratickú kontrolu a zodpovednosť, ktoré sa Únia zaviazala dodržiavať a rozvíjať, pričom posúdenie plnenia týchto noriem musí byť neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia celého úsilia EÚ v oblasti boja proti terorizmu; domnieva sa, že tieto politiky sa musia tvoriť v súlade s ustanoveniami primárneho práva EÚ a ich prioritou má byť predovšetkým dodržiavanie práv stanovených v Charte základných práv Európskej únie;

7.

opätovne potvrdzuje, že obmedzujúce opatrenia na zabratie, zhabanie alebo zmrazenie aktív a finančných prostriedkov spojených s právnickými alebo fyzickými osobami a organizáciami priamo alebo nepriamo zapojenými do teroristických činov môžu byť užitočné ako nástroj boja proti terorizmu, ale musia byť plne v súlade s článkom 75 ZFEÚ a s Chartou základných práv;

8.

domnieva sa, že prevencia, sledovanie a stíhanie teroristických činností sú na úrovni EÚ rozhodujúcimi politikami a musia byť súčasťou systematického prístupu, ktorý nebude založený na normách pre mimoriadne situácie, ale na jednotnej stratégii založenej na potrebe, musia byť účelovo a nákladovo účinné a musia zabrániť zdvojovaniu opatrení a prekrývaniu funkcií príslušných inštitúcií, agentúr a orgánov;

9.

zdôrazňuje skutočnosť, že hodnotenie desiatich rokov politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu by malo viesť k jasne vymedzeným politickým cieľom;

10.

nazdáva sa, že terorizmus je neustále sa vyvíjajúcim javom, proti ktorému treba bojovať prostredníctvom takej politiky v oblasti boja proti terorizmu, ktorá dokáže na tento vývoj reagovať;

11.

považuje za správne rozhodnutie prehĺbiť a rozvíjať štyri hlavné aspekty stratégie boja proti terorizmu, ktorými sú prevencia, ochrana, stíhanie a reakcia;

12.

domnieva sa, že predchádzanie teroristickým činnostiam, ich vyšetrovanie a stíhanie by mali byť založené na posilnení justičnej a policajnej spolupráce na úrovni EÚ, ktorá bude spojená s plnohodnotnou parlamentnou kontrolou a úplným a včasným naplnením plánu zavedenia súboru jednotných procesných záruk na vysokej úrovni;

13.

domnieva sa, že odborná príprava justičných a policajných orgánov a zvyšovanie ich informovanosti musia byť prioritami, aby sa zvýšila pripravenosť na boj proti terorizmu v celej Európskej únii;

14.

pripomína význam spolupráce členských štátov s úradom OLAF, ako aj s ostatnými agentúrami EÚ ako Europol, Eurojust a CEPOL;

15.

vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila súbor prijatých politík a opatrení v oblasti boja proti terorizmu a aby sa zamerala na výzvy do budúcnosti vrátane reformy Europolu a Eurojustu so zreteľom na nové možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, potrebu jednotných noriem v oblasti získavania dôkazov a vedenia vyšetrovania, plnohodnotné zavedenie spoločných vyšetrovacích tímov, pevnejší rámec EÚ pre justičnú a policajnú odbornú prípravu a náležité politiky v oblasti začleňovania a integrácie;

16.

zastáva názor, že opatrenia v oblasti boja proti terorizmu musia zodpovedať úrovni ohrozenia a že musia byť prispôsobené, pokiaľ ide o reakciu na zvýšenie i zníženie úrovne ohrozenia; konštatuje, že opatrenia v oblasti boja proti terorizmu týkajúce sa nových právomocí vlád a agentúr, musia byť vypracované takým spôsobom, aby bolo možné ich vystupňovať alebo utlmiť v závislosti od situácie;

17.

pripomína, že radikalizácia a nábor nových členov predstavujú najvýznamnejšiu a trvalú dlhodobú hrozbu, ako to zdôrazňuje oznámenie Komisie, a sú preto oblasťou, na ktorú EÚ musí zamerať svoje stratégie predchádzania v oblasti boja proti terorizmu na samotnom začiatku celého reťazca; zdôrazňuje, že investície do politík v oblasti boja proti rasizmu a proti diskriminácii sú kľúčovým nástrojom boja proti radikalizácii a náboru potenciálnych teroristov a predchádzania týmto javom;

18.

pripomína významný prínos mnohých MVO a občianskej spoločnosti, často spolufinancovaných zo strany EÚ a jej členských štátov, k socioekonomickému rozvoju, budovaniu mieru a štátu a k demokratizácii, čo má v boji proti radikalizácii a náborom zásadný význam;

19.

vyzýva na vypracovanie komplexnej stratégie týkajúcej sa väzieb medzi medzinárodným organizovaným zločinom, obchodom s drogami a terorizmom a nabáda, aby sa uskutočňovala nepretržitá analýza nových trendov a charakteristík, pokiaľ ide o diverzifikáciu, radikalizáciu a nábor teroristov a úlohu medzinárodných mimovládnych organizácií vo financovaní terorizmu;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bránili vzostupu extrémizmu;

21.

upozorňuje na potrebu rozšíriť a rozvinúť existujúce a nové strategické partnerstvá v oblasti boja proti terorizmu s krajinami mimo Európy, pokiaľ tieto partnerstvá rešpektujú ľudské práva; zdôrazňuje strategickú spoluprácu medzi Úniou a USA a poukazuje na potrebu spolupracovať s ďalšími partnermi, pričom opäť zdôrazňuje význam, ktorý Únia priznáva ochrane osobných údajov občanov a ich ľudských a občianskych práv;

22.

zdôrazňuje, že boj proti terorizmu je neodmysliteľnou súčasťou vzťahov Únie s tretími krajinami; žiada, aby sa v budúcom nástroji stability zvýšil objem prostriedkov, ktorými sa financujú opatrenia na podporu boja proti terorizmu, s cieľom zabrániť zlyhaniu štátu; súhlasí v tejto súvislosti s tým, že prioritnými oblasťami sú južná Ázia, najmä Pakistan a Afganistan, sahelský región (Mauritánia, Mali, Niger), Somálsko a Jemen; víta predstavenie stratégie Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v sahelskom regióne 21. marca 2011 a vyzýva Radu, aby po konzultácii s Európskym parlamentom túto stratégiu prijala; víta skutočnosť, že do medzinárodných dohôd sa začleňujú doložky o boji proti terorizmu;

23.

vyzýva Komisiu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby urýchlene uskutočnili opatrenia na plnenie doložky o solidarite, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva;

24.

trvá na tom, že je dôležité vymedziť jednotný súbor noriem pre osobitnú ochranu a podporu obetí terorizmu vrátane svedkov, a to aj v rámci návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (KOM(2011)0275);

25.

zdôrazňuje, že náležité hodnotenie desiatich rokov politík v oblasti boja proti terorizmu by sa malo zamerať na posúdenie, či opatrenia prijaté na predchádzanie terorizmu a boj proti nemu vychádzali z dôkazov (a nie len z predpokladov), či sa riadili potrebami, či boli súdržné a tvorili súčasť komplexnej stratégie EÚ pre oblasť boja proti terorizmu založenej na hĺbkovom a úplnom posúdení vypracovanom v súlade s článkom 70 ZFEÚ, pričom Komisia do šiestich mesiacov od zadania štúdie o tom podá správu spoločnej parlamentnej schôdzi Európskeho parlamentu a národných parlamentných výborov zodpovedných za dohľad nad činnosťami v oblasti boja proti terorizmu a bude pritom vychádzať zo správ vyžiadaných od príslušných organizácií a agentúr ako Europol, Eurojust, Agentúra pre základné práva, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, Rada Európy a OSN;

26.

presadzuje holistický a komplexný prístup k politike boja proti terorizmu prostredníctvom zosúladenia Európskej bezpečnostnej stratégie a stratégie vnútornej bezpečnosti, ako aj posilnením existujúcich koordinačných mechanizmov medzi štruktúrami Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, agentúrami a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že dobré spravodajské služby sú kľúčové pre boj proti terorizmu a že EÚ má výnimočné postavenie, ktoré uľahčuje výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi za predpokladu, že pre takúto spoluprácu jestvuje vhodný právny základ a že sa opiera o regulárne rozhodovacie postupy, musí však podliehať rovnakým normám zodpovednosti, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch; súčasne poukazuje na to, že spravodajské služby sú popri všetkých dostupných technických prostriedkoch naďalej nenahraditeľným prostriedkom v boji proti teroristickým sieťam a pri včasnom predchádzaní útokom;

27.

žiada Komisiu, aby vypracovala komplexné a podrobné hodnotenie na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých členskými štátmi v kontexte článku 70 ZFEÚ a aby doň zahrnula aspoň tieto otázky:

28.

vyzýva Komisiu, aby zmapovala, ktoré opatrenia majú iné ciele než boj proti terorizmu alebo v prípade ktorých opatrení boli k pôvodnému účelu boja proti terorizmu pridané ďalšie ciele (odchýlka od poslania a zmena účelu), napríklad presadzovanie práva, imigračné politiky, verejné zdravie alebo verejný poriadok;

29.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala úplný a podrobný prehľad všetkých politík v oblasti boja proti terorizmu v Európe s osobitným dôrazom na právne predpisy EÚ a na to, ako sú transponované a vykonávané na úrovni EÚ; zároveň vyzýva členské štáty, aby vykonali komplexné hodnotenia svojich politík v oblasti boja proti terorizmu a aby sa zamerali najmä na ich vzájomné pôsobenie s politikami EÚ, ich prekrývanie a medzery medzi nimi, s cieľom lepšie spolupracovať pri hodnotení politík EÚ – vrátane poskytnutia tabuliek zhody, v ktorých bude označené, ktoré ustanovenia zákonov členských štátov transponujú ustanovenia aktov EÚ, a poskytnutia svojho príspevku v stanovených konečných termínoch, ako v prípade smernice o uchovávaní údajov;

30.

vyzýva Komisiu, aby na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých členskými štátmi v kontexte článku 70 ZFEÚ vypracovala úplnú a podrobnú správu o prostriedkoch, ktoré Európska únia, členské štáty EÚ a súkromné spoločnosti vynakladajú priamo i nepriamo na ciele v oblasti boja proti terorizmu vrátane opatrení priamo zameraných na protiteroristickú činnosť, pracovníkov, systémy a databázy spojené s bojom proti informačnému terorizmu, ochranu základných práv, ochranu údajov, demokracie a právneho štátu a financovanie výskumu zameraného na boj proti terorizmu, ako aj správu o vývoji príslušných rozpočtových riadkov EÚ od roku 2001, pričom by mala uviesť aj prostriedky pridelené do tejto oblasti tretími krajinami;

31.

vyzýva Komisiu, aby overila správne vykonávanie opatrení v oblasti boja proti terorizmu a aby o svojich zisteniach pravidelne informovala Parlament a Radu;

32.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o nákladoch na politiky v oblasti boja proti terorizmu, ktoré znáša súkromný sektor, ako aj prehľad sektorov, ktoré požívajú výhody z politík v oblasti boja proti terorizmu;

33.

vyzýva Komisiu, aby na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých členskými štátmi v kontexte článku 70 ZFEÚ vykonala štúdiu s cieľom stanoviť, či politiky v oblasti boja proti terorizmu podliehajú účinnej demokratickej kontrole, ktorá bude zahŕňať aspoň tieto body:

34.

v súvislosti s opatreniami na boj proti terorizmu tiež žiada, aby sa zohľadňovala zásada proporcionality a aby sa dodržiavali základné práva občanov, pričom všetky tieto opatrenia musia byť v súlade s právnymi predpismi a zásadami právneho štátu;

35.

vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné právne orgány, aby vyšetrili akékoľvek nezákonné konanie alebo prípady porušenia ľudských práv, medzinárodného práva a právneho poriadku, ak existujú akékoľvek dôkazy alebo akékoľvek podozrenie o takomto konaní alebo porušení, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ich nápravu;

36.

očakáva závery ďalšej správy výboru TDIP o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov a vyzýva na vykonanie všetkých relevantných odporúčaní Európskeho parlamentu;

37.

zdôrazňuje, že EÚ musí pomôcť USA nájsť vhodné riešenia pre uzatvorenie Guantánama a zabezpečenie spravodlivého procesu pre tamojších väzňov;

38.

v tomto kontexte naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby pri revízii opatrení v oblasti uvádzania na čierne listiny a zmrazovania aktív vzali predovšetkým do úvahy postavenie MVO a občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že MVO nebudú na čierne listiny zaraďované na základe asociácie, a aby sa im zbytočne nebránilo v spolupráci s partnerskými organizáciami;

39.

je si vedomý, že Komisia sa odvolala proti rozsudku Všeobecného súdu v najnovšej veci Kadi/Komisia; vyzýva všetkých aktérov, aby vykonali dôkladnú revíziu režimu sankcií a aby zabezpečili jeho úplný súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a zásadami právneho štátu v súlade so všetkou relevantnou judikatúrou; zastáva názor, že osoby, na ktoré sú sankcie zamerané, by mali dostať informácie, ktoré takéto zameranie odôvodňujú, a mali by mať nárok na účinný súdny opravný prostriedok;

40.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vyšetrili zhromažďovanie osobných údajov – ak k takému zhromažďovaniu došlo – na účely presadzovania práva bez primeraného právneho základu alebo uplatňovaním neregulárnych alebo dokonca nezákonných postupov;

41.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila povinné preverenie proporcionality a komplexné hodnotenie vplyvu pre každý návrh zahŕňajúci rozsiahle zhromažďovanie osobných údajov, detekčné a identifikačné technológie, lokalizáciu a sledovanie, hĺbkovú analýzu údajov a vytváranie profilov, vyhodnotenie rizika a analýzu správania či podobné techniky;

42.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť využívanie údajov: zber údajov by mal byť povolený až po tom, ako sa výslovne preukáže zásada potrebnosti, neprítomnosť možného prekrývania s inými existujúcimi opatreniami a neexistencia možných opatrení, ktoré by dané osoby menej obťažovali, a len na základe prísneho obmedzenia účelu, minimalizácie objemu údajov a po výraznom zlepšení spoločného využívania a spracúvania údajov;

43.

vyzýva európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) a Agentúru pre základné práva, aby predkladali správy o úrovni ochrany základných práv a osobných údajov v oblasti protiteroristickej politiky EÚ;

44.

naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby úplne objasnili rozdelenie práce medzi koordinátorom pre boj proti terorizmu a vysokým predstaviteľom;

45.

vyzýva koordinátora pre boj proti terorizmu, aby vypracoval správu o využívaní spravodajskej služby a jej spolupráci so zahraničnými spravodajskými službami v rámci európskych politík v oblasti boja proti terorizmu;

46.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie ochrany občianskych slobôd, transparentnosti a demokratickej kontroly v kontexte politík v oblasti boja proti terorizmu, ako je zlepšenie prístupu k dokumentom vytvorením aktu EÚ o slobodnom prístupe k informáciám a posilnením Agentúry pre základné práva, EDPS a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29;

47.

vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny a doplnenia k rámcovému rozhodnutiu Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené v roku 2008, s cieľom zvýšiť štandard ochrany ľudských práv a základných slobôd okrem iného aj aktualizáciou vymedzenia teroristických činov a lepšie ho prepojiť so súčasnými nástrojmi v oblasti ľudských práv na úrovni EÚ, najmä s Chartou základných práv;

48.

vyzýva Komisiu, aby do návrhu začlenila jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“;

49.

vyzýva Komisiu, aby na základe článku 16 ZFEÚ a bez toho, aby sa to dotklo osobitných pravidiel uvedených v článku 39 ZEÚ, predložila návrh legislatívneho rámca ochrany údajov zahŕňajúci spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/55

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane (1), najmä na uznesenie z 8. júla 2008 o stabilizácii Afganistanu (2), uznesenie z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov Európskej únie pre Afganistan (3), uznesenie z 24. apríla 2009 o právach žien v Afganistane (4) a uznesenie zo 16. decembra 2010 o novej stratégii pre Afganistan,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2007 z 23. apríla 2009 (5) a za rozpočtový rok 2008 z 5. mája 2010 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny (7),

—

so zreteľom na konferenciu v Kábule z 20. júla 2010, na ktorej sa darcovia dohodli na tom, že lepšie zosúladia svoje programy a budú dodržiavať zásady účinnosti pomoci, ako aj na konferenciu v Londýne z 28. januára 2010, na ktorej sa darcovia dohodli na tom, že vytvoria nezávislý Úrad vysokého dozoru a že väčší objem rozvojovej pomoci poskytnú prostredníctvom vlády Afganskej islamskej republiky s podporou štrukturálnych a rozpočtových reforiem,

—

so zreteľom na odpovede Komisie na otázky Výboru pre kontrolu rozpočtu zo 7. septembra 2010 a 22. júna 2011,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2011 o efektívnosti a účinnosti príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom,

—

so zreteľom na audítorské správy osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR),

—

so zreteľom na audítorské správy kontrolného úradu USA (GAO) o Afganistane,

—

so zreteľom na audítorské správy generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) o Afganistane,

—

so zreteľom na záverečnú správu Komisie pre skúmanie zadávania zákaziek počas vojny v Iraku a v Afganistane, ktorú predložila Kongresu USA, s názvom Zmena zadávania zákaziek počas vojny,

—

so zreteľom na návrh zákona o najvyššom kontrolnom úrade Afganistanu,

—

so zreteľom na mexickú deklaráciu Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI) o nezávislosti najvyšších kontrolných inštitúcií schválenú v roku 2007,

—

so zreteľom na Akčný plán EÚ pre Afganistan a Pakistan, ktorý prijala Rada 27. októbra 2009, a na jeho vykonávacie správy uverejňované každé dva roky,

—

so zreteľom na rozhodnutie 2011/23 Výkonnej rady Rozvojového programu OSN, Populačného fondu OSN a Úradu OSN pre projektové služby prijaté na jej výročnom zasadnutí od 6. do 17. júna 2011,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A7-0388/2011),

A.

keďže v uznesení Parlamentu zo 16. decembra 2010 o novej stratégii pre Afganistan boli identifikované viaceré významné otázky týkajúce sa rozpočtovej kontroly finančnej pomoci EÚ pre Afganistan;

B.

keďže organizácia Integrity Watch informovala, že v roku 2009 bola v Afganistane vyplatená viac ako miliarda dolárov na úplatky;

C.

keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu je zodpovedný za monitorovanie nákladovej efektívnosti plnenia všeobecného rozpočtu EÚ;

D.

keďže zásadám zodpovednosti a transparentnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami patrí v demokracii ústredné miesto;

E.

keďže Afganistan patrí medzi krajiny prijímajúce väčšinu civilnej pomoci z všeobecného rozpočtu EÚ;

F.

keďže Európska komisia sa zaviazala poskytnúť viac než 2 miliardy EUR na rozvoj a humanitárnu pomoc Afganistanu, pričom od roku 2002 už poskytla 1,8 miliardy EUR;

1.

opätovne zdôrazňuje, že Komisia môže pri investovaní finančných prostriedkov EÚ v Afganistane zvážiť použitie rozličných spôsobov financovania; pripomína, že vláda Afganskej islamskej republiky nie je príjemcom priamej (odvetvovej) rozpočtovej podpory zo všeobecného rozpočtu EÚ;

2.

konštatuje, že každý spôsob financovania má svoje výhody aj nevýhody z hľadiska konkrétnych cieľov financovania, tak ako sú uverejnené v tabuľke v dôvodovej správe;

3.

nazdáva sa, že žiaden spôsob financovania by nemal byť vylúčený, keďže všetky majú svoje konkrétne výhody a nevýhody; považuje za potrebné pomoc diverzifikovať, aby sa príslušným/vhodným spôsobom financovania pokryli jednotlivé potreby;

4.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie priamej rozpočtovej podpory v Afganistane na základe prísnych a presne vymedzených podmienok hneď ako sa preukáže, že nastala nevyhnutná makroekonomická stabilita a že existuje dostatočne spoľahlivé finančné riadenie, keďže ide o najlepší nástroj budovania kapacít v správe Afganistanu; vyjadruje presvedčenie, že by to mohlo viesť k trvalo udržateľným a dlhodobým výsledkom;

5.

zastáva názor, že Komisia by mala posúdiť kapacitu ministerstiev vlády Afganskej islamskej republiky a vyjadruje presvedčenie, že na začiatku by v rámci rozpočtovej podpory mohli plynúť obmedzené finančné prostriedky podľa prísnych a presne vymedzených podmienok; berie na vedomie príklad iných darcovských krajín, ktoré zaviedli odvetvovú rozpočtovú podporu pre tie afganské ministerstvá, ktoré splnili kritériá v oblasti zodpovednosti a transparentnosti; žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie rozpočtovej podpory na základe prísnych a presne vymedzených podmienok, a to nielen na ústrednej úrovni, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni, hneď ako budú splnené nevyhnutné predpoklady a potrebné kritériá, keďže by sa tým podporilo budovanie kapacít na všetkých úrovniach správy; vyjadruje presvedčenie, že koordinovanou diverzifikáciou rozpočtovej podpory pre rozličné úrovne administratívy by sa zároveň upevnilo postavenie Komisie vo vzťahu k týmto subjektom a Komisia by sa stala nezávislejšou od vzťahov s jediným subjektom; poznamenáva, že diverzifikáciou sa nesmie oslabiť úloha ani zodpovednosť ústrednej vlády a že sa preto v tejto súvislosti vyžaduje jej súhlas;

6.

zároveň vyzýva Komisiu, aby pri poskytovaní prípadnej rozpočtovej podpory v budúcnosti nadviazala na prísne a presne vymedzené podmienky, ktoré budú jednoznačné a merateľné; nazdáva sa, že na základe týchto cieľov sa musia dosiahnuť výsledky, ktoré je možné posúdiť na základe ukazovateľov a vopred vymedzených kritérií zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že hneď na začiatku treba stanoviť východiskové body na posudzovanie budúceho pokroku; považuje mechanizmy boja proti korupcii a podvodom za výsostne dôležité v tejto súvislosti; konštatuje, že účinnosť opatrení v oblasti rozvojovej politiky v partnerských krajinách sa musí overovať aj na základe miestnych kritérií; v tejto súvislosti poukazuje na maximálny význam odborného vzdelávania štátnych úradníkov a predovšetkým bezpečnostných zložiek a polície;

7.

opätovne zdôrazňuje úlohu dohľadu Parlamentu a preto žiada Komisiu, aby tieto opatrenia prijala transparentne, a to tak, že zverejní:

8.

berie na vedomie audítorskú správu Európskeho dvora audítorov o prostriedkoch EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom, ktorá zahŕňa aj Afganistan; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v riadení projektov v Afganistane, na ktoré upozornil Európsky dvor audítorov a ktoré zahŕňajú:

9.

vyjadruje znepokojenie nad správami iných orgánov auditu, napríklad osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR), kontrolného úradu USA (GAO), Komisie pre skúmanie zadávania zákaziek počas vojny a generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), v ktorých sa upozorňuje na tieto nedostatky:

10.

zastáva názor, že Komisia by mala vziať do úvahy aj nedostatky, na ktoré upozorňujú USA a ďalší neeurópski audítori a ktoré tiež predstavujú rizikové faktory pre projekty financované EÚ, keďže v mnohých prípadoch ide o tie isté alebo aspoň podobné zistenia;

11.

uznáva zložité podmienky, v ktorých musí Komisia poskytovať pomoc v krajine, ktorá je už celé desaťročia zasiahnutá vojnou; zdôrazňuje, že kontroly na mieste sa musia zároveň vykonávať v náročných podmienkach z hľadiska bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby použila alternatívne metódy auditu a kontroly, ktoré sa môžu použiť na mieste aj v aktuálnych bezpečnostných podmienkach; vyzýva navyše Komisiu, aby sa zaoberala odhalenými nedostatkami a aby poskytla finančnú podporu projektom, ak budú splnené tieto kritériá:

12.

žiada Komisiu, aby určila rizikové faktory spojené s korupciou, podvodmi, udržateľnosťou projektov, kaskádovým zapojením subdodávateľov a ďalšími zdrojmi plytvania a nesprávneho využívania finančných prostriedkov; žiada navyše Komisiu, aby sa týmito faktormi naďalej primerane zaoberala v grantových dohodách a obchodných zmluvách a aby prísne sledovala uplatňovanie týchto pravidiel;

13.

zdôrazňuje, že pre demokraciu má mimoriadny význam. ak je najvyšší kontrolný úrad z finančného aj operačného hľadiska v plnej miere nezávislý od výkonného piliera moci a ak má dostatočné kapacity a financie na vykonávanie finančných auditov, auditov v oblasti dodržiavania predpisov a auditov výkonnosti, a to v súlade s medzinárodnými normami pre audity;

14.

vyjadruje znepokojenie nad správami z rôznych spoľahlivých a nezávislých zdrojov o tom, že najvyššie afganské orgány bránia afganským prokurátorom vo výkone vyšetrovania korupcie voči štátnym úradníkom, napríklad guvernérom;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani v novom návrhu právnych predpisov o Úrade pre kontrolu a audit nie je zaručená jeho úplná nezávislosť, keďže generálny audítor a jeho zástupca by mali byť menovaní výkonnou, a nie legislatívnou zložkou moci; upozorňuje, že to nie je v súlade s mexickou deklaráciou o nezávislosti najvyšších kontrolných inštitúcií; vyzýva preto Komisiu, aby nástojila na tom, aby bola v právnych predpisoch zakotvená plná finančná a operačná nezávislosť afganského Úradu pre kontrolu a audit a aby bola posilnená jeho kapacita; pripomína Komisii, že plná nezávislosť, dostatočná kapacita a financovanie afganského Úradu pre kontrolu a audit by sa mali považovať za nevyhnutné podmienky zavedenia priamej rozpočtovej podpory;

16.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vykonávať kontrolné a monitorovacie návštevy spolu s afganským Úradom pre kontrolu a audit; v tejto súvislosti navrhuje zintenzívniť vzájomnú výmenu vedomostí a odborných zručností v oblasti auditu medzi zodpovednými orgánmi; vidí to ako príležitosť na zlepšenie vzájomného porozumenia a na budovanie kapacít;

17.

pripomína, že viaceré projekty, ktoré patria k najvýznamnejším projektom financovaným zo všeobecného rozpočtu EÚ v Afganistane, sú riadené a vykonávané prostredníctvom Rozvojového programu OSN (UNDP);

18.

pripomína, že podľa článku 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Európsky dvor audítorov v prípade potreby právo vykonať audit priamo na mieste v priestoroch akéhokoľvek orgánu, úradu alebo agentúry, ktoré spravujú príjmy alebo výdavky v mene Únie;

19.

ďalej pripomína, že Parlament opakovane žiadal Komisiu, aby zvýšila úroveň transparentnosti a zodpovednosti projektov riadených OSN, predovšetkým zvereneckých fondov s účasťou mnohých darcov, napríklad zavedením vyhlásenia o vierohodnosti;

20.

berie na vedomie nedávne rozhodnutie Výkonnej rady Rozvojového programu OSN (UNDP), Populačného fondu OSN (UNFPA) a Úradu OSN pre projektové služby (UNOPS), prijaté na výročnom zasadnutí za rok 2011 od 6. do 17. júna 2011, poskytnúť medzivládnym organizáciám darcov, napríklad inštitúciám Európskej únie, rovnaké prístupové práva k správam z interných auditov, aké sa poskytujú členským štátom OSN; domnieva sa však, že je potrebný ďalší pokrok, aby sa podarilo zlepšiť poskytovanie správ o využívaní finančných prostriedkov EÚ na základe informovania skôr o výsledkoch ako o činnostiach; naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala ostatné agentúry OSN na prijatie rovnakej politiky ako UNDP, UNFPA a UNOPS; s uspokojením konštatuje, že Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF) prijal rozhodnutie, ktoré je potrebné nasledovať;

21.

ďalej sa domnieva, že do budúcnosti je potrebný prístup so širším dosahom, aby sa v plnom rozsahu splnili opakované žiadosti Parlamentu o väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v spojení s účinnosťou a efektívnosťou; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby sa snažil dosiahnuť dohodu s agentúrami OSN o tom, že odsúhlasia spoločné normy pre audit, ktoré budú v plnom súlade s medzinárodnými normami pre audit a ktorých výsledkom bude vyhlásenie o vierohodnosti;

22.

upozorňuje na súčasné aktivity pracovnej skupiny pre zodpovednosť za pomoc v prípade katastrof a jej audit, ktorá bola zriadená v rámci Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI) a ktorú vedie člen Európskeho dvora audítorov (8); podporuje jej dva hlavné ciele:

23.

víta úsilie pracovnej skupiny INTOSAI a nabáda pracovnú skupinu k tomu, aby si svoj mandát splnila v rámci stanoveného harmonogramu; zastáva názor, že výsledky by sa mohli použiť aj v širšom rámci, keďže mnohé výzvy v oblasti pomoci súvisiacej s katastrofami sa vyskytujú aj v rozvojovej pomoci v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

24.

domnieva sa, že ide o náležitý spôsob riešenia tých výziev v oblasti zodpovednosti, s ktorými sa napríklad stretávajú agentúry OSN;

25.

vyzýva preto Európsky dvor audítorov a príslušné úrady OSN, aby nadviazali dialóg s cieľom nájsť riešenie doposiaľ nevyriešených otázok; zdôrazňuje v tejto súvislosti prínosy režimu jediného auditu, keďže by sa tým zefektívnil proces auditov; považuje v tejto súvislosti činnosť pracovnej skupiny INTOSAI za veľmi dôležitú a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby sa na tomto základe usiloval dosiahnuť dohodu s orgánmi OSN;

26.

v tejto súvislosti pripomína, že Parlament už dlhý čas požaduje vytvorenie európskeho zvereneckého fondu s účasťou mnohých darcov a upriamuje pozornosť na návrh Komisie, aby sa prostredníctvom revidovaného znenia nariadenia o rozpočtových pravidlách (KOM(2010)0815) poskytol právny základ pre zriadenie vlastných zvereneckých fondov s účasťou mnohých darcov; domnieva sa, že týmto spôsobom je možné zabezpečiť maximálnu možnú mieru zodpovednosti, pokiaľ všetky agentúry OSN, ktoré riadia zverenecké fondy s účasťou mnohých darcov, nespĺňajú normy EÚ pre transparentnosť a zodpovednosť;

27.

konštatuje, že účinnosť pomoci a koordinácia aktivít darcov v Afganistane je zo štrukturálneho hľadiska sťažená tým, že mnohí darcovia majú tendenciu zameriavať sa na krátkodobé výsledky bez toho, aby postupovali v dostatočnom súlade s potrebami vlády Afganskej islamskej republiky a obyvateľov Afganistanu; poznamenáva, že striktné uprednostňovanie regiónov spojených s prítomnosťou vojsk a regionálna segmentácia podľa darcovských krajín nepodporujú koordináciu darcov a zvyšujú riziko zdvojovania a neefektívneho využívania finančnej pomoci;

28.

berie na vedomie závery Rady na tému posilnenia činnosti EÚ v Afganistane a Pakistane a s tým súvisiace správy predkladané každé dva roky, modrú knihu Komisie z roku 2009, v ktorej je uvedená celá pomoc zo všeobecného rozpočtu EÚ a z vnútroštátnych rozpočtov členských štátov, ako aj nedávne vymenovanie príslušnej osoby do dvojitej funkcie vedúceho delegácie EÚ/osobitného zástupcu EÚ; považuje tieto kroky za kroky správnym smerom v ústrety lepšej koordinácii úsilia EÚ a členských štátov;

29.

očakáva, že vytvorenie ESVČ (Európskej služby pre vonkajšiu činnosť) povedie k lepšej koordinácii, harmonizácii a väčšej transparentnosti pri realizácii projektov EÚ, ako aj k udržateľnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ v Afganistane; takisto očakáva, že bude jasne definovaná zodpovednosť delegácie EÚ;

30.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula dodatočné úsilie na koordináciu pomoci, a to nielen s členskými štátmi, ale aj s ďalšími medzinárodnými darcami, napríklad prijatím spoločných prístupov v rámci celého sektoru, ktorými by doplnila geografický prístup; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti zohráva významnú úlohu Misia OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) a Ministerstvo financií Afganskej islamskej republiky;

31.

zdôrazňuje skutočnosť, že investície medzinárodného spoločenstva v Afganistane sa musia zosúladiť s potrebami vlády Afganskej islamskej republiky a obyvateľov krajiny;

32.

pripomína Komisii, že Parlament vyzval Komisiu (9), aby mu predložila výročnú správu o Afganistane obsahujúcu podrobné hodnotenie účinnosti a vplyvu pomoci, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti, v ktorom bude jednoznačným spôsobom informovať o miere kontrolovanej pomoci, odhalených nedostatkoch a prijatých opatreniach; opakuje svoju výzvu a naliehavo žiada Komisiu, aby v plnej miere splnila odporúčanie Parlamentu o predložení výročnej správy o vykonávaní pomoci a jej kontrole v Afganistane;

33.

vníma potrebu zvýšiť úroveň transparentnosti a zodpovednosti využívania finančných prostriedkov EÚ a pomôcť členským štátom EÚ a ďalším darcom vyhnúť sa bežným nástrahám; vyzýva preto Komisiu, aby zverejnila správy zo svojich pozorovateľských misií zameraných na výsledky a pozorovateľských pracovných ciest týkajúcich sa prostriedkov EÚ poskytovaných prostredníctvom agentúr OSN, ako aj ďalšie správy z auditov a hodnotení;

34.

berie na vedomie vyhlásenie prezidenta USA o stiahnutí tretiny vojakov americkej armády do leta 2012 a odovzdaní zodpovednosti do rúk afganských bezpečnostných jednotiek do roku 2014; pripomína, že stabilná bezpečnostná situácia je dôležitá z hľadiska náležitého dohľadu nad prostriedkami EÚ a že v dôsledku zhoršenia bezpečnostnej situácie v Afganistane je uskutočňovanie kontrol na mieste zo strany Komisie a ďalších organizácií stále náročnejšie;

35.

zdôrazňuje skutočnosť, že stiahnutie jednotiek by mohlo mať negatívny vplyv na hospodárstvo Afganistanu; pripomína, že obrovská väčšina rozpočtu a hrubého domáceho produktu Afganistanu pochádza zo zahraničnej pomoci; konštatuje, že obnova hospodárstva má mimoriadny význam pre rozvoj Afganistanu; domnieva sa, že civilná pomoc Afganistanu sa stane významnejšou v súvislosti s poklesom vojenskej pomoci;

36.

zastáva názor, že by to mohla byť zároveň príležitosť na pridelenie obmedzených zdrojov tým projektom, ktoré majú najväčšiu šancu na dosiahnutie dlhodobých výsledkov; opätovne zdôrazňuje potrebu väčšej hospodárskej udržateľnosti projektov a domnieva sa, že by sa tým predišlo vytvoreniu tlaku na darcov, aby uvoľnili prostriedky, ktoré majú v danom momente k dispozícii, ale aj na príjemcov, aby realizovali projekty bez dlhodobej perspektívy;

37.

zastáva názor, že občianska spoločnosť a poslanci musia byť zapojení do každej fázy vykonávania, monitorovania a vyhodnocovania výsledkov a že táto požiadavka musí byť rozhodujúcim kritériom na udelenie rozpočtovej podpory;

38.

považuje pretrvávajúce a výraznejšie úsilie medzinárodného spoločenstva o zvýšenie kapacity a nezávislosti súdnictva za nevyhnutné z hľadiska budúcnosti krajiny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili v tomto smere svoje úsilie a vstúpili do konštruktívneho a intenzívneho dialógu s vládou Afganskej islamskej republiky s cieľom zabezpečiť, aby vytvorenie účinného a nezávislého súdneho orgánu zostalo aj naďalej spoločným cieľom všetkých subjektov zainteresovaných do rozvoja Afganistanu;

39.

zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na boj proti korupcii sú veľmi dôležitou súčasťou procesu upevňovania mieru v Afganistane, pretože korupcia vedie k nesprávnemu prideľovaniu finančných prostriedkov, je prekážkou prístupu k základným verejným službám, ako je zdravotníctvo alebo školstvo, a predstavuje zásadnú prekážku pre sociálny a hospodársky rozvoj krajiny; takisto zdôrazňuje, že korupcia znižuje dôveru vo verejný sektor a vládu, v dôsledku čoho predstavuje veľmi vážnu hrozbu pre národnú stabilitu; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby pri poskytovaní pomoci Afganistanu venovala osobitnú pozornosť boju proti korupcii;

40.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v distribučnom reťazci sa stráca významná časť medzinárodnej pomoci a konštatuje, že sú na to štyri dôvody: plytvanie, príliš vysoké náklady na sprostredkovanie a bezpečnosť, príliš vysoká fakturácia a korupcia; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby monitorovala náklady a účinnosť všetkej pomoci EÚ v Afganistane s cieľom zlepšiť jej efektívnosť;

41.

považuje vývoj bezpečnostnej situácie v Afganistane za hlavnú výzvu v oblasti rekonštrukcie krajiny a vyzýva Komisiu, aby spolu s medzinárodným spoločenstvom vypracovali stratégiu na zaručenie bezpečnosti pre Afganistan a na podporu sebestačného poľnohospodárstva okrem iného v záujme zabezpečenia skutočnej kontroly nad pomocou;

42.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť a práva žien sú považované za zásadné otázky v národnej rozvojovej stratégii afganskej vlády a tiež v národnom strategickom dokumente na roky 2007 – 2013, ktoré sa týkajú uplatňovania hľadísk rodovej rovnosti v budúcnosti;

43.

pripomína záväzok EÚ pokračovať v podpore Afganistanu; zdôrazňuje, že celkovým cieľom rozvojovej pomoci EÚ pre Afganistan by mala byť podpora dlhodobo a trvalo udržateľného rozvoja krajiny vrátane zlepšenia sociálno-ekonomických noriem, uľahčenia tvorby pracovných miest a zvyšovania počtu malých a stredných podnikov, posilnenia odvetvia vzdelávania a zaručenia rovnosti žien a mužov; zdôrazňuje, že táto pomoc by mala ešte viac uľahčiť budovanie kapacít vo verejnej správe, posilniť právny štát a obmedziť korupciu, a tým napomôcť presun zodpovednosti za bezpečnosť na vládu Afganskej islamskej republiky (GIRoA); odporúča, aby sa časť finančnej pomoci pre Afganistan vyčlenila na päťročný plán, ktorého cieľom je zastaviť pestovanie ópia a nahradiť ho alternatívnymi plodinami; zdôrazňuje potrebu uľahčiť subregionálnu spoluprácu poskytovaním pomoci v otázkach cezhraničnej povahy;

44.

pripomína, že je naliehavo potrebné zvýšiť efektivitu pomoci, keďže mnoho ukazovateľov rozvoja ešte stále nevykazuje žiadne výrazné zlepšenie a korupcia a dlhý distribučný reťazec medzinárodnej pomoci zostávajú hlavnými prekážkami pri poskytovaní základných služieb obyvateľom; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby využívali dostupné finančné opatrenia vrátane budúcich trustových fondov EÚ po tom, čo budú vytvorené, a to účinným spôsobom, ktorým sa zabezpečí poskytovanie základných služieb obyvateľom;

45.

konštatuje, že väčšina zdrojov určených na sociálno-hospodársky rozvoj Afganistanu sa do krajiny dostáva prostredníctvom medzinárodných mechanizmov, no značná časť tejto pomoci sa napriek tomu nedostane k cieľovým prijímateľom – afganským obyvateľom; zdôrazňuje, že EÚ a najmä Komisia/Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali prevziať vedúcu úlohu pri zlepšovaní koordinácie darcovstva v úzkej spolupráci s ostatnými hlavnými poskytovateľmi pomoci, ako sú USA a Japonsko, a požaduje vykonanie podrobných hodnotení efektívnosti pomoci s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť poskytovateľov pomoci;

46.

domnieva sa, že Európska únia ako jeden z najväčších poskytovateľov oficiálnej rozvojovej a humanitárnej pomoci pre Afganistan (vyše 2 miliardy EUR v období 2002 – 2010) má osobitnú povinnosť vyhodnotiť, či sa tieto finančné prostriedky naozaj dostávajú k cieľovým príjemcom a či sa nimi zlepšujú ich životné podmienky;

47.

trvá na tom, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia v prípadoch, keď na poskytovanie pomoci využívajú medzinárodné organizácie, by mali venovať osobitnú pozornosť zamedzeniu plytvania prostriedkami, nadmerným nákladom na sprostredkovanie, neefektívnosti, príliš vysokej fakturácii a korupcii a mali by trvať na tom, že budú včas a primerane informované o výsledkoch a využití finančných prostriedkov;

48.

pripomína svoju výzvu, aby EÚ vytvorila centralizovanú databázu nákladov a vplyvov celkovej pomoci EÚ poskytovanej Afganistanu a uskutočnila ich analýzu, pretože nedostatok aktuálnych a spoľahlivých údajov oslabuje účinnosť a transparentnosť pomoci;

49.

zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť zavedenie sektorovej rozpočtovej podpory; zdôrazňuje však, že táto pomoc by mala podliehať dôslednému dodržiavaniu podmienok, byť spojená s merateľnými ukazovateľmi vplyvu a mohla by sa využívať len spolu s opatreniami na budovanie kapacít a v rámci správnych orgánov, ktorých organizačné štruktúry a schopnosti finančného hospodárenia boli riadne posúdené a sú považované za primerané a transparentné;

50.

zdôrazňuje, že nasmerovanie pomoci krajinám postihnutým konfliktom znamená prijatie značnej miery s tým spojeného rizika, čo sa týka výsledkov; podčiarkuje, že spolupráca s OSN umožnila dosiahnuť rozvojové výsledky v extrémne ťažkom operačnom prostredí; zdôrazňuje však, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok čo sa týka zabezpečenia väčšej zodpovednosti a transparentnosti, pokiaľ ide o EÚ ako hlavného prispievateľa do systému OSN;

51.

zdôrazňuje, že účinnosť pomoci pre Afganistan možno zlepšiť iba vtedy, ak dôjde k radikálnej zmene prístupu k problému korupcie, ktorá krajinu rozkladá od roku 2001, od najvyššej po najnižšiu úroveň správy; zdôrazňuje, že korupcia na najvyšších miestach, ktorá bola tesne po roku 2001 mlčky akceptovaná, teraz v očiach afganského ľudu takmer nezvratne podkopáva autoritu inštitúcií zriadených afganskou ústavou; zdôrazňuje preto naliehavú a absolútnu potrebu skoncovať s touto akceptáciou korupcie a prijať opatrenia, aby mohli afganský súdny systém a Afganský dvor audítorov rázne riešiť tento veľký problém a aby sa mohli spoľahnúť na Európsku úniu ako na silného, spoľahlivého a pevného spojenca, ktorý sa ujme vedenia v boji proti tejto výzve, ktorá je pre budúcnosť krajiny veľmi dôležitá;

52.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby určili jasnú stratégiu poskytovania pomoci v tomto krehkom, vysoko rizikovom kontexte; konštatuje, že hlavnou zásadou rozvojovej politiky EÚ je, aby bola pomoc účinná; zdôrazňuje, že primerané riadenie rizika je nevyhnutné, čo znamená zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné finančné a ľudské zdroje s cieľom zaručiť dôkladné monitorovanie tokov pomoci a hodnotenie výsledkov;

53.

berie na vedomie záväzok darcov dať do dvoch rokov k dispozícii aspoň 50 % rozvojovej pomoci cez hlavný rozpočet afganskej vlády; zdôrazňuje však, že rozpočtová podpora musí byť spojená s konkrétnym zlepšením situácie v oblasti riadenia v krajine a so zvýšenou dôverou darcov k afganskej správe verejných financií a vyžaduje si súrne reformy a budovanie kapacít s cieľom posilniť systémy správy verejných financií, znížiť korupciu a zlepšiť plnenie rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na finančné možnosti afganských inštitúcií a rýchlosť pokroku pri presadzovaní kľúčových reforiem správy verejných financií zhodnotila, či by sa určité afganské ministerstvá alebo iné inštitúcie, a to aj na decentralizovanej úrovni, mohli v budúcnosti stať oprávnenými príjemcami sektorovej rozpočtovej pomoci, a ak áno, za akých podmienok;

54.

zdôrazňuje zodpovednosť afganských orgánov, pokiaľ ide o dlhodobý štrukturálny rozvoj; naliehavo vyzýva vládu, aby sa viac zapájala do obnovy, demokratizácie, úsilia o zmiernenie chudoby a do boja proti korupcii; nabáda darcov z EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť dlhodobej udržateľnosti svojich zásahov prostredníctvom podporovania afganskej zodpovednosti, systematického investovania do budovania kapacít a vyhýbania sa samostatným projektom, ktoré majú za cieľ iba krátkodobé výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní zodpovednosti za proces obnovy a pri ochrane proti riziku korupcie;

55.

vyzýva najmä afganskú vládu, aby sa zamerala na budovanie inštitucionálnych kapacít vo verejnom sektore a aby vypracovala jediný národný program reformy verejnej správy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne presadzovali reformu verejnej správy v politickom dialógu s vládou a koordinovane podporovali ciele vlády, pokiaľ ide o túto reformu;

56.

naliehavo žiada EÚ, aby naďalej podporovala udržateľný, dlhodobý rozvoj Afganistanu a uvoľňovala primerané zdroje aj po roku 2014, keď zodpovednosť za bezpečnosť bude plne v rukách afganských orgánov a ostatní darcovia možno začnú znižovať objem poskytovaných finančných prostriedkov; v tejto súvislosti požaduje, aby EÚ so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o Afganistane, ktorá sa bude konať 5. decembra 2011 v Bonne, ponúkla významnú pomoc, ktorá zdôrazní angažovanosť Únie, pokiaľ ide o rozvoj dlhodobého partnerstva s Afganistanom; vyzýva EÚ, aby hľadala nových zahraničných partnerov občianskej spoločnosti a darcov;

57.

zdôrazňuje mierny pokles úmrtí civilistov od roku 2010; tvrdí, že bez posilnenej domácej, regionálnej a civilnej bezpečnosti sa bude rozvoj naďalej potláčať a stále bude dochádzať k stratám na životoch; vyzýva členské štáty, aby uznali, že posilnená bezpečnosť je predpokladom pre rozvoj, a aby na tomto základe vytvárali svoje politiky pomoci;

58.

zdôrazňuje, že rozvojová pomoc od EÚ prispieva k posilneniu postavenia žien v Afganistane; tvrdí, že zvýšená politická a hospodárska účasť žien skvalitní ich životy a pomôže znížiť riziko, že Afganistan sa bude aj naďalej zmietať v konflikte;

59.

tvrdí, že súčasná rozdrobenosť darcovskej pomoci má negatívny vplyv na účinnosť pomoci a vedie k duplicitným stratégiám; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby lepšie koordinovali svoje úsilie v oblasti poskytovania pomoci;

60.

tvrdí, že jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorými Afganistan stojí, je reforma Afganskej národnej armády (ANA) a Afganskej národnej polície (ANP); zdôrazňuje, že hodnotenia výkonu ANA ani APA nedosahujú dohodnuté ciele; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju pomoc v tejto oblasti poskytnutím výcvikových dôstojníkov a výmenou najlepších postupov;

61.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov a vláde a parlamentu Afganskej islamskej republiky.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/65

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenie z 27. októbra 2011 o situácii v Egypte a Sýrii, najmä v kresťanských komunitách (1), z 15. septembra 2011 o situácii v Sýrii (2), z 27. októbra 2011 o prípade Rafáh Nášidovej (3) a zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike (4),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 10. októbra 2011, 14. novembra 2011 a 1. decembra 2011 o Sýrii a na závery Európskej rady z 23. októbra 2011 a 9. decembra 2011,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a o zrušení rozhodnutia 2011/273/SZBP (5),

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Sýrii z 8. októbra 2011, 3. a 28. novembra 2011 a 2. decembra 2011 a na vyhlásenie jej hovorcu z 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na rezolúciu VZ OSN z 22. novembra 2011 o ľudských právach v Sýrii,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 2. decembra 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej prijaté na 18. mimoriadnom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva s cieľom preskúmať situáciu v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 2. decembra 2011,

—

so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie o Sýrskej arabskej republike z 23. novembra 2011,

—

so zreteľom na rezolúciu Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrskej arabskej republike z 22. novembra 2011,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých je Sýria zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na vyhlásenia Ligy arabských štátov o situácii v Sýrii z 27. augusta 2011, 16. októbra 2011 a 12., 16. a 24. novembra 2011, jej akčný plán z 2. novembra 2011 a sankcie Ligy arabských štátov voči Sýrii prijaté 27. novembra 2011,

—

so zreteľom na rozhodnutie vlády Tureckej republiky z 30. novembra 2011 zaviesť hospodárske sankcie voči Sýrii,

—

so zreteľom na stanovisko Organizácie islamskej spolupráce z 30. novembra 2011, v ktorom sa vláda Sýrie vyzýva na okamžité zastavenie uplatňovania neprimeranej sily voči občanom Sýrie a na rešpektovanie ľudských práv,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie Euro-stredozemskej ministerskej konferencie, ktorá sa uskutočnila 27. a 28. novembra 1995 v Barcelone (Barcelonská deklarácia), a na spoločné vyhlásenie z parížskeho samitu o Stredozemí z 13. júla 2008, ktorých je Sýria signatárskym štátom,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa odhadov OSN bolo v Sýrii zabitých viac než 5 000 osôb vrátane viac než 300 detí, mnoho ďalších osôb bolo zranených, podľa správ bolo viac než 14 000 osôb zadržaných a desaťtisíce osôb utiekli do susedných štátov, alebo boli vnútorne vysídlené ako dôsledok brutálnej represie režimu voči vlastným obyvateľom; keďže napriek rozsiahlemu medzinárodnému odsúdeniu v Sýrii naďalej pokračujú a zintenzívňujú sa násilné zásahy a závažné porušovanie ľudských práv zo strany sýrskych orgánov a bezpečnostných síl voči nenásilným civilným osobám; keďže podľa správ sú mestá po celej Sýrii obliehané provládnymi silami a nemajú prístup k potravinám, zdravotníckemu vybaveniu ani komunikačným prostriedkom; keďže mnohí Sýrčania sú v dôsledku násilia a vysídľovania vystavení zhoršujúcej sa humanitárnej situácii;

B.

keďže reformy a amnestie, ktoré oznámil a sľúbil prezident Baššár al-Asad, neboli nikdy uskutočnené a režim stratil všetku dôveryhodnosť; keďže sýrska vláda využíva na súdenie politických aktivistov a obhajcov ľudských práv Najvyšší súd štátnej bezpečnosti, teda osobitný súd, ktorý nepatrí do bežného systému trestného súdnictva, keďže násilie je sprevádzané aktivitami režimu a jeho podporovateľov, ktoré je zamerané na zvyšovanie sektárskeho napätia a podnecovanie konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami v krajine;

C.

keďže v rozhovore, ktorý 20. novembra 2011 zverejnili noviny Sunday Times, a v rozhovore pre americkú stanicu ABC z 7. decembra 2011 prezident Baššár al-Asad poprel domnienku, že jeho vláda by viedla politiku krutého zaobchádzania s občanmi a vyhlásil, že napriek správam o brutalite bezpečnostných síl necíti žiadnu vinu v súvislosti s potlačením 10 mesiacov trvajúceho povstania;

D.

keďže rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva z 2. decembra 2011 dôrazne odsudzuje rozsiahle, systematické a hrubé porušovanie ľudských práv a základných slobôd zo strany sýrskych orgánov a vojenských a bezpečnostných síl – napríklad zabíjanie, svojvoľné popravy, prenasledovanie, nútené zmiznutia a mučenie, zlé zaobchádzanie, znásilňovanie a ďalšie akty sexuálneho násilia voči civilným osobám vrátane detí, ako aj odopretie a zabránenie poskytovania lekárskej pomoci zraneným osobám – a navrhuje vytvoriť mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v krajine;

E.

keďže v správe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie sú zdokumentované prípady rozsiahleho, systematického a hrubého porušovania ľudských práv a základných slobôd zo strany sýrskej armády, bezpečnostných síl a provládnych milícií; keďže vyšetrovacia komisia vyjadrila vážne obavy, že na rôznych miestach v Sýrii boli spáchané zločiny proti ľudskosti; keďže sýrska vláda odmietla spolupracovať s vyšetrovacou komisiou; keďže podľa správy OSN, ktorú vypracovala nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia, došlo od začiatku násilných zásahov k mnohým dezerciám príslušníkov vojenských a bezpečnostných síl a v posledných mesiacoch sa počet dezercií ešte zvýšil;

F.

keďže Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová vo svojom vyhlásení 2. decembra 2011 varovala, že pokračujúce kruté represie sýrskeho režimu voči obyvateľom by mohli v krajine vyvolať občiansku vojnu a Bezpečnostnú radu OSN podporila v tom, aby postúpila informácie o situácii v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu;

G.

keďže sýrske orgány naďalej neposkytujú prístup medzinárodným novinárom a pozorovateľom; keďže hlavným zdrojom informácií a dokumentácie o systematickom a rozsiahlom porušovaní ľudských práv civilných osôb zo strany sýrskej armády a bezpečnostných síl a o celkovej situácii v Sýrii sú správy sýrskych utečencov a aktivistov v oblasti ľudských práv a fotografie z mobilných telefónov;

H.

keďže Európska únia 1. decembra 2011 sprísnila reštriktívne opatrenia proti Sýrii vrátane dodatočných zákazov pre spoločnosti a finančné inštitúcie z EÚ týkajúcich sa sýrskeho ropného a finančného priemyslu, ďalšieho zmrazenia kapitálu a zákazu cestovania pre 11 jednotlivcov a 12 subjektov, embarga na zbrane, a najmä zákazu vývozu informačných a komunikačných technológií (IKT) z EÚ do Sýrie, ktoré by vláda mohla použiť na porušovanie ľudských práv občanov;

I.

keďže Rada a ESVČ doteraz neodsúhlasili a nezverejnili požadované podrobné informácie o avizovanom zákaze IKT; keďže existuje množstvo informácií o tom, že spoločnosti z EÚ, resp. so sídlom v EÚ, dodali sýrskemu režimu (na mieru šité) technológie na zachytávanie, monitorovanie a katalogizáciu všetkých pohybov na internete a v mobilných sieťach v Sýrii, ktoré dokážu zachytávať domáci, ako aj medzinárodný pohyb; keďže spoločnosti z EÚ, resp. so sídlom v EÚ, vybudovali a prevádzkujú terénne monitorovacie strediská v Sýrii a poskytovali, resp. poskytujú sýrskej vláde technickú pomoc;

J.

keďže veľvyslanec Francúzska Eric Chevallier, ako aj veľvyslanec USA Robert Ford, sa vrátili do Damasku, aby demonštrovali plnú podporu boju a požiadavkám obyvateľov Sýrie; keďže obaja veľvyslanci boli v októbri stiahnutí z bezpečnostných dôvodov a z dôvodu násilných útokov proti francúzskym záujmom;

K.

keďže Rada vo svojich záveroch z 1. decembra 2011 opätovne podporila sýrsku opozíciu v tom, aby vytvorila zjednotenú platformu, potvrdila, že EÚ bude naďalej spolupracovať so zástupcami sýrskej opozície, ktorí podporujú mier, a privítala úsilie Sýrskej národnej rady v tomto smere;

L.

keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton sa 22. novembra 2011 stretla s predstaviteľmi Sýrskej národnej rady a zdôraznila význam otvorenej opozičnej politickej platformy;

M.

keďže poslanci Európskeho parlamentu v predchádzajúcich mesiacoch iniciovali dialóg a vymenili si názory s viacerými predstaviteľmi sýrskej opozície v exile i v krajine;

N.

keďže kríza v Sýrii ohrozuje stabilitu a bezpečnosť celého blízkovýchodného regiónu;

O.

keďže regionálna organizácia Liga arabských štátov pozastavila 16. novembra 2011 Sýrii členstvo ako dôsledok nesplnenia podmienok jej mierového plánu, ktorého súčasťou bolo stiahnutie tankov zo vzbúreneckých miest, zastavenie útokov na protestujúcich, zapojenie sa do dialógu s opozíciou a umožnenie vstupu 500 pozorovateľom z Ligy arabských štátov, ktorí mali sledovať situáciu v krajine; keďže po viacerých ultimátach schválila Liga arabských štátov 27. novembra 2011 proti Sýrii sankcie vrátane zmrazenia aktív a embarga na investície;

P.

keďže 30. novembra 2011 uvalila vláda Turecka na Sýriu hospodárske sankcie, ako aj embargo na zbrane vrátane embarga na dovoz zbraní a vojenských zariadení a pozastavenia platnosti zmluvy o spolupráci so Sýriou až do vymenovania novej vlády; keďže turecký premiér vyzval 22. novembra 2011 prezidenta al-Asada, aby „konečne odstúpil“; keďže od marca 2011 našli v Turecku útočisko desaťtisíce sýrskych utečencov;

Q.

vyjadruje znepokojenie nad správami z mnohých zdrojov, podľa ktorých sýrske orgány nariadili vyhostenie otca Paola dall'Oglia, opáta v kláštore Mar Musa v Sýrii a nositeľa prvej ceny Euro-stredozemskej nadácie Anny Lindhovej pre dialóg medzi kultúrami za rok 2006, ktorý je všeobecne známy vďaka jeho úsiliu o dosiahnutie harmónie medzi náboženstvami v krajine, ktoré vynakladá v posledných troch desaťročiach, a vďaka jeho angažovanosti v snahách o vnútorné uzmierenie na základe rokovaní a slobody prejavu; vyzýva sýrske orgány, aby od tohto kroku upustili, pretože by sa tým oslabil prebiehajúci dialóg medzi kresťanmi a moslimami;

R.

keďže sýrske orgány 4. decembra 2011 na sýrsko-jordánskej hranici zatkli blogerku Razan Gazzawiovú, ktorá sa údajne chcela dostať do Ammánu, kde sa mala zúčastniť na konferencii o slobode tlače organizovanej jej zamestnávateľom – Sýrskym centrom pre médiá a slobodu prejavu;

1.

opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje brutálny útlak obyvateľstva vrátane detí zo strany sýrskeho režimu; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; opakovane vyjadruje solidaritu s mierovým úsilím sýrskych obyvateľov, ktorí bojujú za slobodu, dôstojnosť a demokraciu, a vyzdvihuje ich odvahu a odhodlanie, s osobitným zreteľom na ženy, ktoré majú v tomto zápase dôležitú úlohu;

2.

konštatuje zlyhanie sýrskeho režimu, a predovšetkým prezidenta Sýrie Baššára al-Asada, ktorý ako najvyšší ústavný činiteľ nesie najvyššiu zodpovednosť, pri plnení záväzkov podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a opätovne požaduje okamžité ukončenie násilných zásahov proti pokojným demonštrantom a zastrašovania ich rodín, prepustenie všetkých zadržiavaných protestujúcich, politických väzňov, obhajcov ľudských práv a novinárov a žiada neobmedzený prístup medzinárodných humanitárnych organizácií a organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako aj medzinárodných médií do krajiny;

3.

opakuje svoju výzvu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi a jeho režimu, aby okamžite odstúpili a umožnili tak prechod krajiny k demokracii;

4.

vyzýva na okamžité, nezávislé a transparentné vyšetrenie rozsiahleho, systematického a hrubého porušovania ľudských práv a základných slobôd zo strany sýrskych orgánov a vojenských a bezpečnostných síl s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky osoby, ktoré spôsobili tieto činy, ktoré môžu byť zločinmi proti ľudskosti, museli za ne zodpovedať pred medzinárodným spoločenstvom;

5.

zdôrazňuje výzvu sýrskej opozície a demonštrantov, aby boli do krajiny vyslaní medzinárodní pozorovatelia, ktorých prítomnosť by odrádzala od útokov na civilistov, a aby bol medzinárodným humanitárnym organizáciám a organizáciám pre ľudské práva, ako aj medzinárodným médiám, umožnený neobmedzený vstup do krajiny;

6.

vyzýva na pokojný a skutočný prechod k demokracii, ktorý spĺňa legitímne požiadavky obyvateľov Sýrie a je založený na procese otvoreného vnútroštátneho politického dialógu, do ktorého sú zapojené všetky demokratické sily a občianska spoločnosť v krajine; naliehavo vyzýva opozičné sily, aby sa vyvarovali pasce, ktorú predstavuje ďalšia eskalácia násilia a militarizácia situácie pri obrane obyvateľstva; vyjadruje vážne obavy, že zastrašovanie zo strany orgánov Sýrie môže siahať až k opozičným aktivistom v exile a vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili možnosť vyhostenia sýrskych diplomatov v krajinách EÚ, ktorí sú zapojení do takýchto prípadov, alebo prijatia iných náležitých opatrení v tejto súvislosti;

7.

víta a podporuje úsilie, ktoré sýrska opozícia neustále vynakladá v krajine i mimo nej v záujme vytvorenia jednotnej platformy a pokračovania v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom, najmä s Ligou arabských štátov, ako aj jej úsilie zamerané na vytvorenie spoločnej vízie budúcnosti Sýrie a transformáciu na demokratický systém; naďalej podporuje Sýrsku národnú radu a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa sýrska opozícia a Slobodná sýrska armáda zaviazali dodržiavať ľudské práva a základné slobody, ako aj zásady právneho štátu, pričom by si aj naďalej mali zachovať jasný záväzok týkajúci sa mierového a inkluzívneho prístupu; podporuje závery Rady z 1. decembra 2011 a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ich urýchlene vykonali a aby zároveň našli nové spôsoby posilnenia nevojenskej pomoci týmto opozičným silám;

8.

opätovne zdôrazňuje, že sýrska vláda si neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o ochranu obyvateľstva, okamžité ukončenie porušovania ľudských práv a zastavenie všetkých útokov namierených proti civilistom; domnieva sa, že vzhľadom na toto zlyhanie musí medzinárodné spoločenstvo prijať naliehavé a náležité opatrenia;

9.

víta odhodlanie EÚ naďalej sa usilovať o zvýšenie medzinárodného tlaku na režim Sýrie; dôrazne podporuje rozhodnutia Rady zo 14. novembra a 1. decembra 2011 zaviesť voči režimu nové reštriktívne opatrenia a vyzýva na rozšírenie zmrazenia aktív a zákazu cestovania na rodiny a podniky, ktoré sú hlavnými finančnými podporovateľmi sýrskeho režimu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola EÚ pripravená prijať ďalšie opatrenia na pomoc sýrskemu ľudu, ktorý sa usiluje o demokratickú budúcnosť mierovými prostriedkami; pokiaľ bude sýrsky režim trvať, vyzýva na prijatie ďalších sankcií EÚ, ktoré budú zamerané na sýrsky režim, ale budú mať minimálny vplyv na obyvateľov, a ďalej vyzýva na vytvorenie náležitých mechanizmov na riešenie súčasných i budúcich naliehavých humanitárnych situácií v krajine; víta a podporuje závery Rady z 1. decembra 2011 o Sýrii, v ktorých je tiež uvedené, že EÚ je pripravená nadviazať nové a ambiciózne partnerstvo so Sýriou vo všetkých oblastiach vzájomného záujmu, a to aj vrátane mobilizácie podpory a posilnenia obchodu a hospodárskych vzťahov, ihneď ako prezident Baššár al-Asad odstúpi a začne sa proces skutočnej demokratickej zmeny;

10.

víta a podporuje rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrii, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN 22. novembra 2011, Rada OSN pre ľudské práva 2. decembra 2011 a Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN 22. novembra 2011, ako aj správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie o Sýrii z 23. novembra 2011; vyzýva na okamžité pozastavenie členstva Sýrie vo Výbore UNESCO pre ľudské práva;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN nebola doposiaľ schopná primeraným spôsobom reagovať na prebiehajúce brutálne udalosti v Sýrii; opakuje svoju výzvu členským štátom Bezpečnostnej rady OSN, a predovšetkým Rusku a Číne, aby si splnili svoju úlohu a zabezpečili dodržiavanie ľudských práv v Sýrii; naďalej podporuje úsilie EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti; zároveň nabáda BR OSN, aby zločiny spáchané sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu postúpila Medzinárodnému trestnému súdu;

12.

dôrazne podporuje úsilie Ligy arabských štátov o ukončenie násilia a presadenie politického riešenia v Sýrii; víta návrh ligy týkajúci sa vyslania misie pozorovateľov s cieľom poskytnúť civilnému obyvateľstvu ochranu; je znepokojený nedostatočným odhodlaním sýrskych orgánov vykonávať akčný plán; víta rozhodnutie Ligy arabských štátov uvaliť voči sýrskemu režimu sankcie; vyzýva sýrsky režim, aby sa zdržal akéhokoľvek priameho či nepriameho pokusu o destabilizáciu susedných krajín;

13.

vyzýva na zvýšenú spoluprácu medzi EÚ a Tureckom týkajúcu sa situácie v Sýrii; víta odsúdenie sýrskeho režimu zo strany Turecka, jeho hospodárske sankcie voči Sýrii a politiku otvorených hraníc pre utečencov;

14.

naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vynaložila všetko úsilie potrebné na začatie rokovaní s Tureckom, Ligou arabských štátov a sýrskou opozíciou o podmienkach vytvorenia humanitárnych koridorov na sýrsko-tureckých hraniciach s cieľom poskytnúť ochranu sýrskym utečencom a všetkým civilistom, ktorí sa z dôvodu pretrvávajúcej vojenskej represie snažia utiecť z krajiny;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky, vláde a parlamentu Ruskej federácie, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/70