22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/1

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 13. októbra 2010 o audítorskej politike: Poučenie z krízy (KOM(2010)0561),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o správe a riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií (1),

—

so zreteľom na uznesenie z 10. marca 2009 o vykonávaní smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0200/2011),

A.

keďže nedávna finančná kríza spochybnila prácu audítorov,

B.

keďže v dôsledku krízy bolo nadmerné riskovanie finančných inštitúcií do značnej miery spojené s flexibilnými, nedostatočnými a neefektívnymi mechanizmami kontroly a riadenia rizík, najmä v prípade systémovo dôležitých finančných inštitúcií,

C.

keďže sa zistilo, že audítori môžu zohrávať kľúčovú úlohu najmä pri posilňovaní dohľadu nad finančnými inštitúciami v oblasti riadenia rizík,

D.

keďže úloha výborov pre audit, najmä v rámci finančných inštitúcií, sa v plnej miere nevyužíva,

E.

keďže kvalita auditu má zásadný význam pre hospodársku stabilitu a dôveru trhu, keďže poskytuje záruky týkajúce sa skutočného finančného zdravia spoločností,

F.

keďže nezávislosť audítorov predstavuje hlavnú súčasť kvality auditu,

G.

keďže v prípade, že audítorské spoločnosti ponúkajú tomu istému podniku rôzne služby, môže vzniknúť konflikt záujmov,

H.

keďže vysoká koncentrácia trhu tzv. veľkej štvorky audítorských spoločností môže zapríčiniť nadmerné zvýšenie rizika a keďže menšie firmy sú veľmi rôznorodé a ich rast a odborné znalosti treba podporovať prostredníctvom väčších možností zapájať sa do hospodárskej súťaže,

I.

keďže následne treba znovu začať hĺbkovú diskusiu o funkcií audítorov a štruktúre audítorských služieb,

1.

víta zelenú knihu Komisie a oceňuje jej holistický prístup;

2.

víta, že zelená kniha poukázala na základný problém, a to, ako by sa dal zlepšiť audit, aj keď v minulosti sa neprejavili žiadne závažné náznaky, že by sa audit neuskutočňoval v súlade s príslušnými predpismi a požiadavkami;

3.

domnieva sa, že rozprava o úlohe audítora by mala prebiehať súčasne s posilnením úlohy výboru pre audit, ktorý dnes nie je veľmi účinný, ako aj s revíziou finančných informácií a informácií o riziku, ktoré by mali spoločnosti poskytovať;

4.

nevidí zatiaľ dostatočný základ pre konečné hodnotenie, a preto pripomína Komisii, že je potrebné viac využívať nariadenie a uskutočniť rozsiahle a hĺbkové posúdenie vplyvu, ktoré bude analyzovať rôzne politické možnosti, zameria sa na praktické otázky v súlade so zásadami lepšej tvorby právnych predpisov a zdôrazní význam účtovníctva pri poskytovaní presných informácií o trvalo udržateľnom hospodárskom vývoji spoločností vrátane analýzy záujmových skupín s cieľom ujasniť segmentáciu štúdie hodnotenia vplyvu pre rôzne skupiny, napríklad malé a stredne veľké podniky, systémovo dôležité finančné inštitúcie a ďalšie kótované a nekótované spoločnosti; nastáva názor, že treba zhodnotiť vplyv na používateľov audítorských správ, napríklad investorov a regulačné orgány systémovo dôležitých finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby analyzovala pridanú hodnotu navrhovaného nariadenia a postupnej harmonizácie audítorských štandardov a postupov na jednotnom európskom trhu;

5.

víta uznanie proporcionality v zelenej knihe;

6.

domnieva sa, že štatutárny audit má spoločenskú funkciu a slúži verejnému záujmu, ide teda vlastne o prvoradú potrebu hospodárskeho systému a demokratického politického systému, preto víta zámer zelenej knihy zvýšiť transparentnosť a zlepšiť kvalitu audítorských správ s cieľom prispieť k stabilite finančného trhu a zlepšiť prístup k financovaniu; podporuje všetky opatrenia, ktoré sa opierajú o dôkazy, že nad nákladmi a záťažou predovšetkým pre finančné inštitúcie preváži výrazné zlepšenie ich kvality, ako aj pravidelné externé hodnotenie a primeraný regulačný dohľad; zdôrazňuje, že sú potrebné špecifické právne predpisy;

7.

poukazuje na skutočnosť, že kvalitný audítorský systém tvorí neoddeliteľnú súčasť dobrého systému riadenia spoločností; žiada Komisiu, aby predkladala Európskemu parlamentu a Rade svoje návrhy týkajúce sa riadenia a auditu podnikov konzistentným spôsobom;

8.

zdôrazňuje význam audítorskej správy pre akcionárov a verejnosť; uznáva zásadu „audit je audit“ a varuje pred veľkým rizikom, pretože uplatňovanie odlišných noriem vedie k právnej neistote; uprednostňuje preto rozšírenie pôsobnosti na všetky finančné inštitúcie;

9.

zhoduje sa s Komisiou, že závery správy o audite by sa mali zameriavať viac na podstatu než na formu;

10.

žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom je možné rozšíriť úlohy audítora o audit informácií súvisiacich s rizikom poskytovaných subjektom, v ktorom sa vykonáva audit, bez toho, aby sa zanedbalo overenie informácií uvedených v účtovnej uzávierke; odporúča, že audítori by mali byť povinne informovaní o všetkých prípadoch prehlasovania výboru pre riziká;

11.

domnieva sa, že audítorské správy by mali byť krátke a ich závery jasné a stručné a mali by sa týkať všetkých hľadísk štatutárnych právomocí audítora; domnieva sa, že audítor by mal výboru pre audit a valnému zhromaždeniu poskytnúť doplňujúce vysvetlenia k všeobecným otázkam, ako je metodika použitá pri vypracovaní súvahy, ako aj ku konkrétnym otázkam, ako sú napríklad kľúčové ukazovatele, významné hodnoty, hodnotenie rizika súvisiaceho s citlivými účtovnými odhadmi alebo prijaté významné rozhodnutia, ako aj špecifické problémy, s ktorými sa audítor stretol počas uskutočňovania auditu;

12.

požaduje, aby správy o audite finančných inštitúcií zahŕňali rozšírené požiadavky na zverejňovanie informácií o hodnotení menej likvidných aktív s cieľom umožniť porovnanie hodnotenia finančných nástrojov medzi jednotlivými inštitúciami;

13.

zdôrazňuje, že audítori musia upozorniť orgány dohľadu alebo príslušný orgán v prípade, že zistia problémy, ktoré by mohli ohroziť pokračovanie činnosti subjektu, v ktorom sa vykonáva audit; odporúča, aby sa uskutočnili dvojstranné stretnutia medzi audítormi a orgánmi dohľadu veľkých finančných inštitúcií;

14.

uvedomuje si možnú zodpovednosť, ktorá by mohla ohroziť poskytovanie dodatočných informácií nad rámec predpísaný nariadením; je však presvedčený, že spoločnosť požaduje, aby audítori niesli zodpovednosť smerom do minulosti aj do budúcnosti, predovšetkým pokiaľ ide o veľké a systémovo relevantné spoločnosti; domnieva sa, že informácie dostupné audítorom, ktoré sú vo verejnom záujme a týkajú sa rizika, podsúvahových transakcií či budúcej možnej expozície, by sa vždy mali oznámiť regulačným orgánom a vo väčšine prípadov taktiež sprístupniť verejnosti;

15.

žiada, aby sa posilnila úloha výborov pre audit vo všetkých finančných inštitúciách tým, že sa od nich bude vyžadovať schvaľovanie hodnotenia rizikového modelu, ktoré zahŕňa porovnanie špecifických podnikových údajov s referenčnými hodnotami vrátane podávania informácií o prípadných budúcich finančných potrebách, bankových zmluvách, budúcich peňažných tokoch, riadení rizík, odhadoch vedenia, dodržiavaní hlavných účtovných zásad a všetkých predvídateľných rizikách vzhľadom na obchodný model spoločnosti; žiada, aby sa toto hodnotenie spolu s úplnou správou o audite každoročne predkladalo na posúdenie a schválenie výkonným a dozorným radám finančných inštitúcií;

16.

domnieva sa, že profesionálny skepticizmus je základom auditu a ovplyvňuje všetky jeho etapy; poznamenáva, že tento skepticizmus sa dosahuje objektívnosťou a nezávislosťou audítora spolu s profesionálnym úsudkom získaným praxou, ktorý postupy označovania políčok nemôžu nahradiť;

17.

je presvedčený, že systém podmienenosti audítorských správ by sa nemal prehodnocovať, keďže má odrádzajúcu funkciu a prispieva ku kvalite finančných informácií;

18.

domnieva sa, že plynulý a pravidelný dialóg medzi externým audítorom, interným audítorom a výborom pre audit je základom pre účinný audit, pričom je dôležité poskytovať zainteresovaným stranám informácie napríklad o dôvodoch zvolenia, opätovného zvolenia alebo prepustenia audítora alebo prostredníctvom konkrétnych vysvetliviek k správe pre výbor pre audit;

19.

domnieva sa, že audítori by mali mať právo na vypočutie na valnom zhromaždení spoločnosti v záležitostiach, ktoré súvisia s ich úlohou ako audítorov;

20.

je presvedčený, že v právnych predpisoch je potrebné opísať obe stránky auditu: vnútornú aj vonkajšiu;

21.

navrhuje, aby Komisia bezodkladne prijala Medzinárodné audítorské štandardy (ISA), ktoré sú vysvetlené v nariadení a ktoré by umožnili harmonizovať audity na európskej úrovni a zjednodušili úlohu orgánov dohľadu; zastáva názor, že audit je jednotný postup bez ohľadu na veľkosť spoločnosti, v ktorej sa vykonáva audit, jeho uplatnenie sa však musí prispôsobiť vlastnostiam malých a stredne veľkých podnikov; pripomína Komisii, že okrem tých spoločností, pre ktoré by mali platiť ISA, existujú ďalšie spoločnosti, v ktorých (napriek tomu, že sú vyňaté z uvedených štandardov) by mali oprávnené autorizované spoločnosti uskutočniť audit finančnej situácie;

22.

súhlasí s tým, že existuje nevyhnutý rozpor spočívajúci v tom, že audítor je vymenovaný a platený subjektom, v ktorom sa vykonáva audit; v tejto chvíli však nepovažuje za opodstatnené, aby toto vymenovanie uskutočňovala tretia strana; so zreteľom na uvedené a bez toho, aby bol dotknutý článok 37 ods. 2 smernice 2006/43/ES, žiada, aby bola posilnená úloha výboru pre audit;

23.

zastáva názor, že audítora by v prípade, že ide o štatutárneho audítora, nemala vymenovať správna rada spoločnosti, v ktorej sa vykonáva audit, ale výbor pre audit, pričom členovia výboru pre audit by mali mať príslušné skúsenosti a minimálne polovica z nich by mala mať prax v oblasti účtovníctva a auditu; domnieva sa, že výbor pre audit by mal prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť nezávislosť audítora, predovšetkým v súvislosti s konzultačnými službami, ktoré audítor poskytuje alebo ponúka;

24.

zastáva názor, že pravidlá zaručujúce nezávislosť audítorov a kvalitu auditu musí podrobne preskúmať profesijne úplne nezávislý verejný orgán dohľadu;

25.

podporuje vytvorenie medzinárodného kódexu dobrej správy pre audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú audit subjektov verejného záujmu;

26.

súhlasí s tým, že nezávislosť audítora je nesmierne dôležitá a že je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabránia prílišnej zbehlosti; navrhuje, aby Komisia vypracovala posúdenie vplyvu týkajúce sa rôznych možností, najmä externej rotácie a vplyvu dobrovoľných spoločných auditov; pokladá externú rotáciu za prostriedok posilnenia nezávislosti audítorov, znovu však pripomína svoje stanovisko, že najlepšie regulačné riešenie nepredstavuje ani tak externá rotácia, ako pravidelné zmeny externých audítorov, ako potvrdila smernica 2006/43/ES, a že nezávislosť potrebnú na efektívnosť auditov zaisťuje existujúca rotácia partnerov;

27.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že postupy spoločností pomôžu zachovať poskytnutú ochranu vrátane ochrany súvisiacej s povinnou rotáciou hlavných audítorských partnerov, dokonca aj v prípadoch, keď partneri zmenia spoločnosť;

28.

navrhuje, že by sa mali zvážiť iné alebo dodatočné možnosti ako pevný rotačný cyklus, napríklad, ak sa využijú spoločné audity, rotačný cyklus by sa mohol v porovnaní so situáciou s jedným audítorom zdvojnásobiť, keďže dynamika „troch osôb v miestnosti“ sa líši od situácie „dvoch osôb v miestnosti“, a tiež by sa mohlo striedavo usporiadať spoločnú rotáciu auditov;

29.

domnieva sa, že by sa malo zreteľne rozlišovať medzi audítorskými službami a inými než audítorskými službami, ktoré audítorské firmy poskytujú zákazníkom, s cieľom zabrániť stretu záujmov podľa článku 22 ods. 2 smernice 2006/43/ES a v súlade s kódexom audítorských postupov; poukazuje na skutočnosť, že by sa tak mohol obmedziť tzv. low balling, teda umelé zníženie cien za audítorské služby s očakávaním, že tieto nízke ceny budú kompenzované inými doplnkovými službami; z tohto dôvodu by sa malo oddelenie vzťahovať na všetky spoločnosti a ich klientov, tým viac, čím väčšie sú audity; s odkazom na odporúčania z roku 2002 pod názvom Nezávislosť štatutárnych audítorov vyzýva Komisiu, aby navrhla zoznam podmienok, podľa ktorých by tieto služby boli považované za nezlučiteľné s audítorskými službami; uznáva, že poskytovanie neaudítorských služieb, ktoré nie sú nezlučiteľné s nezávislosťou audítorov, môže zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o rozširovanie zručností malých a stredných audítorských spoločností, domnieva sa však, že služby vnútorného a externého auditu by sa nemali poskytovať súčasne;

30.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zachovala nezávislosť audítorov; domnieva sa, že by mal platiť zákaz, podľa ktorého by externí audítori nesmeli poskytovať spoločnosti, v ktorej sa vykonáva audit, služby, ktoré by mohli spochybniť súlad s platnými požiadavkami, pokiaľ ide o nezávislosť alebo inými etickými požiadavkami; uznáva, že v záujme podpory rastu európskeho hospodárstva je potrebné zabezpečiť, aby si všetky podniky (bez ohľadu na veľkosť vrátane malých a stredne veľkých podnikov) mohli najímať nezávislých audítorov a audítorské firmy so širokým rozsahom zručností;

31.

poukazuje najmä na to, že audítorské služby, ktoré sa považujú za služby vedúce ku konfliktu záujmov, nesmie vykonávať tá istá spoločnosť, a to vrátane určitých poradenských služieb a hodnotení komplexných štruktúrovaných produktov, a trvá na tom, že toto by mali sledovať príslušné orgány dohľadu;

32.

je presvedčený, že výbory pre audit majú dôležitú dozornú úlohu pri zabezpečení zachovania nezávislosti audítora a žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia, ktoré výborom pre audit v tomto smere pomôžu;

33.

odporúča, aby výbor pre audit, ktorý je orgánom dozornej, a nie výkonnej rady, rozhodoval o tom, či danej finančnej spoločnosti povolí poskytovanie neaudítorských služieb, a aby rokoval o verejnej súťaži a presných podmienkach mandátu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o realizovateľnosť a dôsledky obmedzenia neaudítorských služieb v súvislosti s príjmami;

34.

domnieva sa, že výška honorárov, ktoré môže audítorská firma alebo sieť audítorských firiem dostať od jedného klienta, by sa mala zverejniť, keď prekročí danú hranicu a že orgány dohľadu by mali mať možnosť zasiahnuť formou kontrol, obmedzení či iných plánovacích požiadaviek, keď táto výška honorárov prekročí určité percento celkových príjmov firmy, s cieľom zabrániť tomu, aby sa audítorská spoločnosť dostala do situácie hospodárskej závislosti; poukazuje však na to, že pri menších firmách by takýto zásah nemal obmedziť rast a že získanie veľkého a významného klienta, ktorý bude v ranných fázach predstavovať vysoký podiel práce audítorskej spoločnosti, je zásadnou súčasťou rastu;

35.

zastáva názor, že audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú audit u subjektov verejného záujmu, by mali zverejňovať svoje účtovné závierky, pričom tieto účtovné závierky, ako aj ich metódy by sa mali revidovať v záujme zaručenia ich kvality;

36.

domnieva sa, že ak existujú dôkazy o zneužití postavenia riaditeľa podniku, subjektu verejného záujmu alebo audítorskej spoločnosti, vo všetkých uvedených prípadoch musí existovať možnosť trestného stíhania;

37.

je presvedčený, že pre audítorské spoločnosti je vhodný model partnerstva, keďže chráni ich nezávislosť;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili príkladné vykonávanie auditov verejných orgánov a aby zabránili prípadným konfliktom záujmov, ktoré by mohli vyplynúť zo vzťahov medzi audítorom a rozhodovacími subjektmi verejných orgánov, v ktorých sa vykonáva audit;

39.

podporuje návrhy zelenej knihy týkajúce sa auditov skupín podnikov;

40.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázku poskytovania údajov počas skupinových auditov v súvislosti s budúcou revíziou legislatívneho rámca EÚ týkajúceho sa ochrany údajov;

41.

domnieva sa, že audítori skupiny by mali mať jasný prehľad o skupine a v prípade finančných inštitúcií s dohľadom na skupinovom základe by mali viesť dialóg s orgánom dohľadu nad skupinou;

42.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie komunikácie medzi audítormi subjektov verejného záujmu a regulačnými orgánmi;

43.

je presvedčený, že treba ustanoviť komunikáciu a protokoly o dôvernosti informácií a že dialóg by mal byť skutočne obojsmerný;

44.

požaduje posilnenú obojsmernú komunikáciu medzi audítormi a orgánmi finančného dohľadu nad finančnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o špecifické oblasti záujmu vrátane interakcie medzi rôznymi finančnými produktmi; požaduje uplatňovanie rovnakej komunikácie medzi audítormi a európskymi orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o cezhraničné subjekty;

45.

poukazuje na to, že je potrebné harmonizovať audítorské postupy v oblasti dohľadu, a žiada Komisiu, aby zvážila začlenenie Európskej skupiny orgánov pre dohľad nad audítormi do európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, napríklad prostredníctvom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA);

46.

žiada externých audítorov finančných inštitúcií, aby pravidelne a podľa jednotlivých odvetví podávali Európskemu výboru pre systémové riziká správy s cieľom zistiť smer vývoja v jednotlivých odvetviach, ako aj možné zdroje systémového rizika a prípadné zlyhania, a poznamenáva, že by sa to malo vykonať primeraným spôsobom;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie záverov, ktoré vydávajú jednotlivé vnútroštátne kontrolné úrady pri vykonávaní svojich audítorských činností;

48.

je presvedčený, že vzhľadom na súčasné rozloženie síl na audítorskom trhu by prepad jednej zo spoločností tzv. veľkej štvorky znamenal riziko pre dôveryhodnosť audítorskej profesie ako celku;

49.

napriek tomu, že zlyhanie audítorskej spoločnosti nemusí bezprostredne vyvolať dominový efekt vzhľadom na zvyšok hospodárstva sa domnieva, že spoločnosti považované za „príliš veľké na to, aby zlyhali“, by potenciálne mohli vytvoriť riziko morálneho nebezpečenstva; mali by sa preto podporiť pohotovostné plány vo vzťahu k veľkým audítorským spoločnostiam; zámermi týchto plánov by mali byť minimalizácia rizika, že nejaká audítorská spoločnosť odíde z trhu bez podstatného dôvodu a obmedzenie neistoty a zmätkov, ktoré by takéto odídenie z trhu spôsobilo;

50.

domnieva sa, že pohotovostné plány sú dôležitým prostriedkom zabránenia neusporiadanému zániku spoločnosti a že by mali zahŕňať mechanizmus, prostredníctvom ktorého by bol regulačný orgán informovaný o každom probléme, ktorý hrozí audítorskej spoločnosti na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, s cieľom umožniť regulačným orgánom konať a uvedené situácie riadnym spôsobom vyriešiť;

51.

podporuje zavedenie plánov riešenia krízových situácií (living wills) pre tzv. veľkú štvorku audítorských spoločností, ako aj pre audítorov, ktorí poskytujú významné audítorské služby finančnému odvetviu, ako aj stanovenie cezhraničných pohotovostných plánov na regulárny prenos klientskych zmlúv pre prípad, že významný subjekt opustí trh;

52.

zdôrazňuje, že jedným z cieľov každého opatrenia prijatého v oblasti auditu musí byť rozvinutie hospodárskej súťaže medzi rôznymi spoločnosťami pôsobiacimi v tomto odvetví, pričom sa musí zachovať kvalita, presnosť a dôkladnosť;

53.

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre všetky spoločnosti pôsobiace na audítorskom trhu a zjednodušila pravidlá, ktorými sa riadi vykonávanie auditov na európskej úrovni; domnieva sa, že jednoduchší prístup na trh a odstránenie prekážok pre spoločnosti, ktoré chcú na trh vstúpiť, majú zásadný význam v záujme pritiahnutia väčšieho počtu subjektov na audítorský trh; domnieva sa, že výbory pre audit – a nie správne rady spoločností – môžu najlepšie zvoliť typ auditu, ktorý najlepšie zodpovedá potrebám subjektu, v ktorom sa vykonáva audit, a monitorovať kvalitu tohto auditu, a že by sa mal klásť osobitný dôraz na nezávislosť audítora; je presvedčený, že Komisia by mala preskúmať spôsoby, ktoré umožnia subjektom verejného záujmu, verejnému sektoru a európskym inštitúciám lepšie posúdiť kvalitu audítorských služieb poskytovaných audítorskými spoločnosťami bez ohľadu na ich veľkosť;

54.

uznáva, že vykonávanie spoločných auditov by mohlo mať kladný vplyv na diverzifikáciu audítorského trhu; pripomína odlišnú trhovú situáciu a rozdielne skúsenosti so spoločnými auditmi v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila možné prínosy a náklady v prípade ich povinného zavedenia jednak pre audítorské spoločnosti, predovšetkým malé audítorské spoločnosti, ale aj pre spoločnosti, v ktorých sa vykonáva audit, a to najmä finančné inštitúcie, ako aj to, aký vplyv by to mohlo mať na koncentráciu audítorského trhu a finančnú stabilitu;

55.

domnieva sa, že prevzatia spoločností tzv. veľkou štvorkou treba posudzovať z hľadiska ich vplyvu na rast ďalších spoločností či sietí;

56.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala používanie obmedzujúcich zmlúv bánk a ďalších finančných inštitúcií o poskytovaní úverov a iných finančných produktov spoločnostiam, čo môže obmedzovať výber audítora;

57.

domnieva sa, že podstatné je zakázať zaraďovanie obmedzujúcich doložiek v prospech veľkej štvorky v zmluvách;

58.

žiada, aby sa podnecovali fúzie malých a stredných audítorských spoločností; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia certifikátu a registra kvality pre audítorské spoločnosti, ktorý by preukazoval, že malé a stredné audítorské spoločnosti dokážu vykonávať uspokojivú prácu; domnieva sa, že odvetvie verejného obstarávania by sa malo zamerať na využitie iných spoločností ako veľkej štvorky a že verejné orgány by mali stanoviť hraničný podiel využitia týchto spoločností;

59.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s verejnou súťažou subjektov verejného záujmu stanovila, že spravodlivý prístup k verejnej súťaži sa okrem veľkej štvorky musí poskytnúť minimálne dvom ďalším spoločnostiam mimo veľkej štvorky; domnieva sa, že výbory pre audit musia byť poverené jasnou úlohou v tomto procese a že sa na ňom musia zúčastňovať aj akcionári; vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy výborov pre audit v súvislosti s verejnou súťažou, predovšetkým s osobitným zreteľom na hľadisko administratívnej záťaže spojenej s formálnym postupom verejnej súťaže, a pričom zabezpečila, aby sa konečné rozhodnutie akcionárov o vymenovaní audítorov zakladalo na návrhu výboru pre audit; domnieva sa, že do tohto návrhu treba zahrnúť opis použitého postupu, použité kritériá a dôvody odporúčania výboru pre audit;

60.

vyzýva Komisiu (GR pre hospodársku súťaž), aby uskutočnila podrobný prieskum audítorského trhu;

61.

domnieva sa, že audit má zásadný význam pre oživenie vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by opatrenia na podporu cezhraničného poskytovania audítorských služieb mohli pomôcť odstrániť prekážky prístupu na trh a nedostatočné kapacity; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by európsky trh audítorských služieb mohol pomôcť pri zjednodušení postupov a znížení nákladov pre všetky trhové subjekty, predovšetkým pre malé a stredne veľké audítorské spoločnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala všetky vhodné opatrenia na začlenenie medzinárodných audítorských štandardov do právnych predpisov EÚ a ich presadzovanie, ktoré by mohli pomôcť vytvoriť skutočne rovnaké konkurenčné podmienky pre audítorské spoločnosti; pripomína Komisii jej odporúčania týkajúce sa zodpovednosti audítorov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila návrhy na zosúladenie pravidiel s cieľom vytvoriť európsky pas pre audítorov, a pritom osobitne zdôrazňovala všetko, čo zaručuje nezávislosť audítora;

62.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala celoeurópsky režim profesionálnej zodpovednosti pre audítorov;

63.

žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje snahy o dosiahnutie väčšieho zblíženia;

64.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/9

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 19,

—

so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 21, 23 a 25,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (KOM(2009)0180),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (2008/867/ES) (1),

—

so zreteľom na správu, ktorej vypracovanie zadala Komisia, z 22. júla 2010 s názvom Prístup k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti – rovnosť mužov a žien?,

—

so zreteľom na správu, ktorej vypracovanie zadala Komisia, z 24. novembra 2009 s názvom Zohľadňovanie rodového hľadiska v politikách aktívneho začleňovania,

—

so zreteľom na závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020,

—

so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 o vplyve starnúcej pracovnej sily a populácie na politiky zamestnanosti,

—

so zreteľom na závery Rady zo 7. júna 2010 o aktívnom starnutí,

—

so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o zdravom a dôstojnom starnutí,

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov: aktívne a dôstojné starnutie,

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z 1. mája 2008 s názvom Pracovné podmienky starnúcej pracovnej sily,

—

so zreteľom na madridský medzinárodný akčný plán týkajúci sa starnutia, ktorý bol prijatý na Druhom svetovom zhromaždení o starnutí (A/CONF.197/9 8) 12. apríla 2002,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0291/2011),

A.

keďže rodová rovnosť a zákaz diskriminácie, okrem iného na základe veku, sú základnými zásadami Európskej únie, ktoré sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a patria medzi ciele a úlohy Spoločenstva,

B.

keďže stratégia Európa 2020 stanovuje ako jeden z hlavných cieľov dosiahnuť 75 % zamestnanosť žien i mužov a cieľ znížiť počet osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov; keďže skupina žien nad 50 rokov je preto rozhodujúcou vekovou skupinou pri plnení oboch týchto cieľov, pretože v tejto skupine býva chudoba a nezamestnanosť zvlášť vysoká,

C.

keďže pretrvávanie rodových stereotypov zahrňujúcich diskrimináciu na základe veku, s ktorou sa na trhu práce stretajú starší ľudia, obzvlášť znižuje príležitosti starších žien zamestnať sa, možnosti ich odbornej prípravy a povýšenia a je čiastočne zodpovedné za zvýšené riziko chudoby v staršom veku,

D.

keďže diskriminácia na základe pohlavia je osobitným druhom diskriminácie do tej miery, že je systematická a systémová a zasahuje do všetkých ostatných foriem diskriminácie,

E.

keďže trh práce je oveľa dynamickejší a nestabilnejší než kedykoľvek predtým, čo znamená, že zamestnanie v rovnakej oblasti už viac nemožno zaručiť na celý život; keďže hospodárska kríza ukázala, že ženy zohrávajú na trhu práce dôležitú úlohu,

F.

keďže hospodárska konkurencieschopnosť Európy, jej prosperita a inkluzívnosť v budúcnosti bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od jej schopnosti efektívne využívať zdroje pracovnej sily, a to nielen predĺžením pracovného života, ale aj vytváraním pracovných podmienok a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré podporujú zlepšenie pracovných a životných podmienok, ako aj kvalitu hospodárstva, a keďže to zahrňuje aj prijatie vhodných politík na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života a na riešenie priamej a nepriamej diskriminácie a rodových stereotypov, ktoré vedú k rodovým rozdielom na trhu práce,

G.

keďže v rokoch 1990 až 2010 sa počet obyvateľov v produktívnom veku (20 – 64 rokov) v krajinách EÚ-27 zvýšil o 1,8 %, počet starších ľudí (nad 65 rokov) sa zvýšil o 3,7 % a podiel mladších ľudí (0 – 19 rokov) klesol o 5,4 %; keďže podiel obyvateľov vo veku nad 65 rokov sa má podľa predpokladov zvýšiť zo 17,4 % v roku 2010 na 30 % v roku 2060 (3),

H.

keďže v roku 2008 bol podiel starších žien ohrozených chudobou 22 % v porovnaní so 16 % starších mužov (4),

I.

keďže ženy sú často a v čoraz väčšej miere nadmerne zastúpené medzi izolovanými staršími ľuďmi v dôsledku narastajúcej rozvodovosti a kratšej priemernej dĺžky života mužov; keďže u vdov a osamotených starších žien je vo všeobecnosti vyššie riziko chudoby, izolácie a sociálneho vylúčenia,

J.

keďže zamestnanosť žien vo veku 55 – 64 rokov predstavovala v roku 2009 37,8 % v porovnaní s 54,8 % mužov v rovnakom veku (5),

K.

keďže nezamestnanosť žien je vyššia ako nezamestnanosť mužov v 21 členských štátoch, a hoci dlhodobá nezamestnanosť je vyššia u mužov v 12 krajinách, nezamestnanosť žien je častejšie skrytá ako „neaktívnosť“ v prípadoch, ak sú tieto ženy vydaté alebo majú deti,

L.

keďže priemerný hodinový zárobok žien do 30 rokov predstavuje 92 % zárobku mužov, vo vekovej skupine 50 – 59 rokov (6) 67,5 % a priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ zostáva na úrovni 17,5 %,

M.

keďže rodové rozdiely v sociálno-ekonomickom postavení sú do značnej miery zakorenené v tradičnom rodovom rozdelení úloh, podľa ktorého nesú muži hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie prostriedkov na živobytie a ženy za neplatené domáce práce a starostlivosť o rodinu, a to vrátane širšej starostlivosti o rodinu, čo má významný vplyv na to, ako si dokážu ženy v porovnaní s mužmi zabezpečiť práva sociálneho zabezpečenia, napríklad na dôchodok, a tým aj osobnú situáciu v staršom veku, najmä v prípade rozvodu, rozluky alebo ovdovenia,

N.

keďže u žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať pomalšiu, kratšiu a/alebo prerušovanú kariéru a nižší priemerný príjem než muži, čo sa odzrkadľuje vo väčších rozdieloch medzi platmi žien a mužov, vytvárajú sa rodové rozdiely v príspevkoch na súkromné dôchodkové účty a zvyšuje sa tak riziko, že ženy budú v staršom veku ohrozené chudobou,

O.

keďže rodové rozdiely sú menšie pred založením rodiny a narastajú, keď jednotlivci vytvoria pár; keďže miera zamestnanosti klesá u žien pri narodení prvého dieťaťa a nevýhody na trhu práce sa akumulujú v skorších etapách životného cyklu v súvislosti so starostlivosťou o deti, ktorá sa neskôr mení na starostlivosť o starších ľudí a často vyústi do chudoby v zamestnaní,

P.

keďže staršie ženy v porovnaní s mužmi častejšie volia alebo sú nútené zvoliť si prácu na čiastočný úväzok a častejšie opúšťajú alebo sú nútené opustiť pracovný trh odchodom do predčasného dôchodku,

Q.

keďže význam rodového prístupu k aktívnym politikám trhu práce všeobecne uznávajú takmer všetky európske krajiny, ale hodnotenia aktívnych politík trhu práce ukazujú, že zohľadňovanie rodového hľadiska je nerovnomerné a dosť úzko zamerané,

R.

keďže väčšina žien nad 50 rokov často čelí dvojitej alebo viacnásobnej diskriminácii na základe rodových a vekových stereotypov, ktoré ešte zhoršujú ich rodovo špecifické pracovné a životné modely (napr. prerušenia pracovnej kariéry, práca na čiastočný úväzok, opätovné zamestnanie sa po období bez práce, skutočnosť, že sa vzdajú svojej práce, aby sa mohli starať o rodiny alebo pracovať v rodinných firmách, najmä v obchodných alebo poľnohospodárskych podnikoch bez toho, aby dostávali mzdu alebo patrili do systému sociálneho zabezpečenia, ako aj rozdiely v platoch žien a mužov); keďže ženy preto zvyčajne čelia väčšej kumulácii nevýhod v porovnaní s mužmi z rovnakých skupín, keďže navyše v čase hospodárskej krízy tieto ženy čelia ešte väčšiemu riziku chudoby,

S.

keďže na pracovnom trhu sa ženy často považujú za „staré“ v oveľa mladšom veku než muži; keďže 58 % Európanov považuje diskrimináciu na základe veku za rozšírenú (7),

T.

keďže násilie páchané na starších ženách je veľmi podceňovaná otázka, pretože najmä staršie ženy nechcú zverejniť, že sú zneužívané, ako aj v dôsledku stereotypných názorov poskytovateľov služieb, že staršie ženy sú menej ohrozené, a takisto v dôsledku obmedzených možností, ktoré majú staršie ženy ako obete zneužitia k dispozícii,

U.

keďže výchova k rovnosti od útleho veku, politiky v oblasti odborného poradenstva a politiky na podporu zamestnanosti žien sú účinné spôsoby, ako natrvalo zastaviť diskrimináciu tohto druhu,

1.

víta rozhodnutie Komisie vyhlásiť rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami a žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné a účinné kroky na boj proti diskriminácii vrátane riešenia stereotypov spojených s diskrimináciou na základe rodu a veku a podporou solidarity medzi generáciami;

2.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že viacnásobná diskriminácia žien nad 50 rokov sa bude viac brať do úvahy v otvorenej metóde koordinácie a bude sa proti nej účinne bojovať, pokiaľ ide o dôchodky, sociálne začleňovanie, zamestnanosť, zmenu rodových stereotypov a začleňovanie žien do politických a hospodárskych rozhodovacích orgánov;

3.

vyzýva členské štáty, aby začlenili hľadisko rodovej rovnosti do prípravy a uskutočňovania dôchodkovej reformy – problematika, ktorá by sa mala brať do úvahy v nadchádzajúcej bielej knihe o dôchodkových systémoch a iných reformách politiky sociálneho zabezpečenia – aby podporovali používanie výpočtu dôchodkov mužov a žien, v ktorom sa bude viac presadzovať hľadisko rodovej rovnosti, aby podporovali opatrenia na znižovanie rizika chudoby, aby riešili problém chudoby, ktorú v súčasnosti pociťujú starší ľudia, aby zlepšili kvalitu, prístup a cenovú dostupnosť, pokiaľ ide o (zdravotnú) starostlivosť, aby skončili s praxou povinného odchodu do dôchodku a aby bojom proti diskriminácii zároveň umožnili starším ženám účasť na trhu práce;

4.

žiada členské štáty, aby prijali dodatočné ustanovenie vo svojich dôchodkových právnych predpisoch pre dôchodky vdov, aby boli staršie ženy menej ohrozené rizikom chudoby;

5.

poukazuje na význam prijatia opatrení na podporu integrácie žien v najzraniteľnejších kategóriách, ako sú prisťahovalkyne, ženy patriace k menšinám, ženy so zdravotným postihnutím, ženy s nízkym vzdelaním, ženy bez pracovnej skúsenosti, väznené ženy atď., s cieľom zaručiť ich práva na dôstojný život;

6.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dôstojného starnutia bez ponižovania, diskriminácie alebo akéhokoľvek iného druhu násilia voči starším ženám;

7.

poukazuje na skutočnosť, že staršie ženy predstavujú hospodársky zdroj a zdroj skúseností a poskytujú dôležitú podporu spoločenstvu a rodinám ako opatrovateľky osôb, ktoré sú na ne odkázané, aj ako poradkyne v pracovných záležitostiach vzhľadom na rozsiahle pracovné skúsenosti, a navyše pomáhajú uchovávať vidiecke prostredie;

8.

žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré pomáhajú pochopiť jazyk a kultúru nových technológií s cieľom umožniť staršej ženskej populácii preklenutie digitálnej priepasti a zvýšenie jej medziľudských a komunikačných zručností a schopnosti postarať sa o vlastnú nezávislosť a záujmy;

9.

žiada Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť ukončili štúdiu o situácii žien nad 50 rokov, najmä so zameraním na ich skúsenosti na trhu práce, skúsenosti z oblasti poskytovania starostlivosti a na to, ako ženy a muži využívajú čas, ako aj na otázky v oblasti zdravia a ďalšie výzvy, ktorým musia čeliť;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili podmienky, ktoré budú staršie ženy motivovať a pomôžu im v tom, aby v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami zostali na pracovnom trhu alebo sa naň vrátili, aby tak mohli využiť svoj potenciál na trhu práce a aby boli rešpektované ich práva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré budú nabádať zamestnávateľov k zlepšeniu ich prístupu v oblasti rovnosti príležitostí tak, aby sa riešili vekovo diskriminujúce postoje voči starším ženám a aby staršie zamestnankyne mali rovnaký prístup napr. k odbornému vzdelávaniu, postupu a kariérnemu rastu;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne zaviedli komplexný, mnohorozmerný prístup k zamestnaneckej a sociálnej politike, ktorý by zohľadňoval problematiku rodu a veku, s cieľom zaručiť zamestnanosť a sociálne začleňovanie žien; žiada Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili tiež hĺbkový prieskum o situácii generácie starších žien, ktoré už žijú v chudobe, a aby urýchlene prijali vhodné a účinné opatrenia s cieľom vymaniť tieto ženy z chudoby;

12.

žiada členské štáty, aby adekvátne riešili viacnásobnú diskrimináciu, ktorej čelia staršie ženy pri hľadaní zamestnania;

13.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a zlepšovala získavanie a analýzu presných, relevantných a porovnateľných európskych údajov podľa pohlavia a veku, najmä o miere zamestnanosti a nezamestnanosti starších žien vrátane migrantiek a žien so zdravotným postihnutím, o (neformálnej) účasti starších žien v (neplatenej) starostlivosti o rodiny a príbuzných a o percentuálnom podiele odkázaných starších ľudí a zlom zaobchádzaní so staršími, pričom na tieto údaje by sa mali vzťahovať všetky právne predpisy členských štátov o ochrane údajov;

14.

víta skutočnosť, že členské štáty už uznali, že modely a príčiny rodovej nerovnosti na pracovnom trhu úzko súvisia s etapami života, a zdôrazňuje, že je preto nutné podporovať prístup k práci založený na životných etapách; vyzýva však členské štáty, aby sa s cieľom primerane riešiť otázky životných etáp zamerali vo svojich aktívnych politikách pracovného trhu na opatrenia súvisiace so znevýhodnenou pozíciou mladých a starších žien v porovnaní s mužmi rovnakého veku a neriešili len problematiku žien a mužov v dospelosti;

15.

žiada členské štáty, aby si pri zlepšovaní kvality pracovných podmienok starších žien vymieňali osvedčené postupy s cieľom vytvoriť pre ne udržateľné a zdravé pracoviská;

16.

nabáda členské štáty, aby začlenili staršie ženy do procesov celoživotného vzdelávania a ďalej rozvíjali a podporovali flexibilné rekvalifikačné programy, ktoré sú vhodné pre staršie ženy, so zohľadnením ich špecifických potrieb a schopností, s cieľom zlepšiť ich zamestnateľnosť a pomôcť im udržiavať nezávislý a aktívny život, ako aj zdieľať získané skúsenosti a vedomosti s mladšími generáciami;

17.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nevýhody, ktorým čelia staršie ženy na pracovnom trhu, najmä tie, ktoré vyplývajú z ich opatrovateľských povinností, im neprinesú znevýhodnenie v právach na dôchodok alebo iných nárokoch na sociálne zabezpečenie;

18.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, ak tak ešte neurobili, aby v systémoch sociálneho zabezpečenia zohľadňovali zoskupenie ustanovení, ktoré umožnia spojenie príspevkov z obdobia zamestnaneckého pomeru a samostatnej zárobkovej činnosti alebo rôznych druhov práce;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako nástroj podpory a zabezpečenia vypracovali a presadzovali dôchodkové systémy posudzované z rodového hľadiska, so zreteľom na vyššie riziko chudoby starších žien a s prihliadnutím na prerušenie kariéry v dôsledku opatrovateľských povinností, čím by predchádzali nebezpečenstvu vzniku novej odkázanosti;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali účinné opatrenia na zavedenie zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu (napr. prostredníctvom povinnej schémy na hodnotenie práce a akčného plánu na uplatňovanie rovnosti na pracovisku) v záujme odstránenia rozdielov v platoch žien a mužov, čo môže pomôcť aj pri znižovaní rozdielov v ich dôchodkoch, s cieľom znížiť a napokon odstrániť riziko chudoby, ktorému sú vystavené – najmä staršie – ženy;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočňovali primerané politiky s cieľom zosúladiť pracovný, rodinný a súkromný život a aby integrovali otázku starnutia začlenením vekového hľadiska do všetkých príslušných politík so zreteľom na rôzne etapy života; žiada Európsky inštitút pre rodovú rovnosť so sídlom vo Vilniuse, aby vypracoval potrebné výskumné štúdie a štúdie vplyvu;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne a efektívne využívali existujúce nástroje a programy EÚ vrátane Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja na zvýšenie účasti starších žien na trhu práce a na riešenie problému diskriminácie starších žien vo všetkých oblastiach;

23.

žiada členské štáty, aby podnecovali aktívnu účasť starších žien v podnikateľskom sektore podnecovaním a podporovaním žien, ktoré začínajú podnikať, uľahčením ich prístupu k financovaniu, najmä prostredníctvom mikroúverov, a aby podnecovali rovnaké zastúpenie mužov a žien v hospodárskych rozhodovacích orgánoch vrátane správnych rád spoločností;

24.

vyzýva členské štáty, aby podnecovali podniky k tomu, aby do svojej politiky, najmä personálnej, začlenili zásady a nástroje na riešenie problematiky spojenej s vekom, aby prijali opatrenia na zlepšenie situácie starších ľudí na pracovisku so zreteľom na rodové hľadisko, aby prejavili viac uznania a rešpektu nadobudnutým vedomostiam a skúsenostiam svojich starších zamestnankýň a aby vypracovali spoľahlivú, transparentnú informačnú politiku, ktorá poskytne starším zamestnancom príležitosť pripraviť sa na dôchodok so znalosťou veci; ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili postupy ukladania sankcií zamestnávateľom, ktorí diskriminujú staršie zamestnankyne; zdôrazňuje potrebu zahrnúť tieto politiky do iniciatívy „Small Business Act“;

25.

vyzýva členské štáty, aby intenzívnejšie riešili potreby rodín, ktoré sa musia starať o závislé osoby, a vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala rozvoj zariadení v oblasti poskytovania starostlivosti s využitím štrukturálnych fondov;

26.

žiada členské štáty, aby zlepšili poskytovanie kvalitných opatrovateľských služieb vrátane starostlivosti o starších ľudí doma s cieľom zaručiť prístupnosť a finančnú dostupnosť takejto kvalitnej starostlivosti, aby zlepšili uznávanie hodnoty práce profesionálnych opatrovateľov a aby podporovali rodiny, ktoré sa starajú o staršie závislé osoby, napríklad finančnou kompenzáciou za ich prínos a poradenstvom a odbornou prípravou, aby boli schopné poskytovať kvalitnú neformálnu starostlivosť;

27.

poukazuje na potrebu dostatočne zabezpečiť primerane vysokú úroveň služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ďalšie závislé osoby, ktoré by mali byť poskytované za prijateľné ceny a mali by byť zlučiteľné s prácou na plný úväzok, aby sa zabezpečilo, že ženy nebudú nútené prerušiť, opustiť alebo skrátiť svoju pracovnú kariéru, aby mohli dohliadať na potreby závislých osôb, o ktoré sa starajú;

28.

poukazuje na skutočnosť, že tieto služby starostlivosti o deti a závislé osoby predstavujú významný zdroj pracovných miest, ktoré by mohli obsadzovať staršie ženy, ktorých miera zamestnanosti je v súčasnosti jedna z najnižších;

29.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili školenia a budovanie kapacít s cieľom zaručiť vysokokvalitné opatrovateľské služby a znížiť nedostatok pracovníkov v bielom sektore (opatrovateľstvo a zdravotníctvo), ktorý spôsobujú demografické zmeny;

30.

podnecuje členské štáty, aby rozšírili prístup k rodičovskej dovolenke pre starých rodičov a deti, ktoré sa starajú o svojich rodičov, aby uznávali starostlivosť o závislé osoby, zvážili možnosti dovolenky pre opatrovateľov a zabezpečili pre nich služby, odborné školenia a poradenstvo;

31.

uznáva, že ženy, ktoré sa približujú k dôchodkovému veku, sú často starými matkami; uznáva však, že ženy, ktoré sa približujú k dôchodku, by sa nemali vnímať iba ako opatrovateľky; žiada preto členské štáty, aby zvážili vytvorenie zariadení starostlivosti o deti, ktoré by starým rodičom umožnili zúčastňovať sa podľa vlastného rozhodnutia na iných činnostiach;

32.

podnecuje členské štáty, aby podporovali občiansku účasť a medzigeneračné projekty pre starších ľudí financovaním iniciatív a programov;

33.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na všetkých úrovniach vrátane podpory príslušných MVO s cieľom riešiť osobitné potreby starších ľudí, najmä osamelo žijúcich starších žien, aby znížili ich izoláciu a závislosť a podporili ich rovnosť, bezpečnosť a kvalitu života;

34.

vyzýva členské štáty, aby zvážili preskúmanie možností poskytnutia priestorov a podpory komunitným skupinám a organizáciám ako spôsobu boja proti izolácii starších žien a vytvorenia priaznivého prostredia pre solidaritu medzi generáciami;

35.

uznáva, že staršie ženy by mali mať možnosť dôstojnej voľby žiť tak, ako si prajú, či už osamote, alebo v spoločenstve;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili rodovú dimenziu zdravia ako kľúčovú časť politík EÚ v oblasti zdravotníctva, žiada preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o prijatie dvojitej stratégie s prihliadnutím na rod a vek a zavedenie konkrétnych opatrení pre mužov a ženy v zdravotných politikách EÚ a členských štátov;

37.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby uznali význam liečebnej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti zohľadňujúcej pohlavie a vek; vyzýva členské štáty, aby rozšírili výskum do oblasti chorôb typických pre ženy a mužov vrátane výskumu príčin, možnej prevencie a liečby týchto chorôb;

38.

uznáva kľúčovú úlohu skríningu a prevencie v zdravotnej starostlivosti, nabáda Komisiu, aby využila otvorenú metódu koordinácie na zabezpečenie výmeny názorov, podporu harmonizácie skríningu v EÚ, určenie osvedčených postupov a vytvorenie usmernení;

39.

víta úsilie niektorých členských štátov, ktoré poskytujú bezplatný prístup k prevencii chorôb typických pre každé pohlavie, a nabáda členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby posilnili preventívnu zdravotnú starostlivosť pre staršie ženy, napríklad poskytovaním dostupnej a pravidelnej mamografie, sterov z krčka maternice, zrušením vekového obmedzenia prístupu k zdravotnej prevencii, ako je skríningové vyšetrenie rakoviny prsníka, a aby zvyšovali informovanosť o význame skríningu;

40.

podporuje členské štáty, aby aj naďalej zvyšovali úsilie prijať stratégiu zohľadňovania rodového hľadiska v politike v oblasti zdravia a zabezpečili rovnosť prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti pre ženy i mužov, najmä starších a tých, ktorí sú viacnásobne znevýhodnení;

41.

podnecuje Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli opatrenia na zaistenie lepšej bezpečnosti a ochrany zdravia v práci, čím udržia zamestnateľnosť a schopnosti pracovníkov a prispejú k lepšiemu zdravotnému stavu vo vyššom veku;

42.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám násilia voči starším ženám tým, že uznajú podceňovanie tohto problému, budú riešiť spoločenské stereotypy a zabezpečia, aby poskytovatelia služieb mohli zohľadniť osobitné potreby starších obetí násilia s cieľom zabezpečiť plné uplatňovanie ich ľudských práv a dosiahnuť rodovú rovnosť, pričom v plnej miere využijú program DAPHNE;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/17

—

so zreteľom na článok 67 a článok 81 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2008 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (1),

—

so zreteľom na vypočutie, ktoré Výbor pre právne veci uskutočnil 20. apríla 2006 a 4. októbra 2007 a 23. mája 2011,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (2),

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0275/2011),

A.

keďže zabezpečenie lepšieho prístupu k spravodlivosti je jeden z kľúčových cieľov politiky Európskej únie na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; keďže koncepcia prístupu k spravodlivosti by mala v tejto súvislosti zahŕňať prístup k primeraným procesom na riešenie sporov pre jednotlivcov i podniky,

B.

keďže cieľom smernice 2008/52/ES je presadzovať priateľské urovnanie sporov prostredníctvom podpory využívania mediácie a zabezpečením vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním,

C.

keďže v záujme uľahčenia prístupu k mediácii ako použiteľnej alternatíve k tradičnému konfliktnému prístupu a zabezpečenia toho, aby osoby, ktoré v Európskej únii využijú mediáciu, mali úžitok z predvídateľných rámcových právnych predpisov, smernica zavádza spoločné zásady, ktoré sú zamerané najmä na aspekty civilného konania,

D.

keďže okrem predvídateľnosti je cieľom smernice vytvoriť rámec, ktorý zachová hlavnú výhodu mediácie, teda flexibilitu; keďže členské štáty by sa mali riadiť týmito dvoma požiadavkami pri príprave vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto smernica,

E.

keďže smernica 2008/52/ES bola tiež predmetom záujmu susedných štátov a má preukázateľný vplyv na zavedenie podobných právnych predpisov v niektorých z týchto krajín,

F.

keďže členské štáty sú povinné splniť ustanovenia tejto smernice do 21. mája 2011, s výnimkou článku 10, ktorého ustanovenia sa majú splniť do 21. novembra 2010; keďže zatiaľ väčšina členských štátov oznámila, že proces vykonávania smernice dokončila alebo ho dokončí do stanoveného termínu, a len niekoľko členských štátov zatiaľ neoznámilo, či dosiahlo súlad s ustanoveniami smernice: Česká republika, Rakúsko, Fínsko a Švédsko,

G.

keďže Európsky parlament sa domnieva, že je dôležité preskúmať, ako sa tieto právne predpisy vykonávajú na úrovni členských štátov, s cieľom zistiť, aký majú na ne názor subjekty poskytujúce mediačné služby a osoby, ktoré ich využívajú, a ako by sa tieto predpisy dali vylepšiť,

H.

keďže na tento účel by sa mala vykonať dôkladná analýza hlavných regulačných prístupov členských štátov s cieľom určiť osvedčené postupy a vyvodiť závery o akýchkoľvek ďalších opatreniach na európskej úrovni,

I.

keďže akčný plán Komisie na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171) stanovuje oznámenie o implementácii smernice o mediácii v roku 2013,

J.

keďže je vhodné posúdiť, ako členské štáty vykonávajú hlavné ustanovenia smernice o mediácii, pokiaľ ide o možnosť súdov navrhnúť mediáciu priamo stranám (článok 5), záruku dôverného charakteru mediácie (článok 7), vykonateľnosť dohôd, ktoré sú výsledkom mediácie (článok 6), a účinky mediácie na premlčacie a prekluzívne doby (článok 8),

K.

keďže Komisia zahrnula do svojho pracovného programu na rok 2011 legislatívny návrh o alternatívnom riešení sporov,

1.

poznamenáva, že požiadavka na zachovanie dôverného charakteru stanovená smernicou existovala už v niektorých vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov, napr. v Bulharsku Občiansky súdny poriadok stanovuje, že mediátor môže odmietnuť vypovedať v súvislosti so sporom, v ktorom zastával úlohu mediátora; vo Francúzsku a v Poľsku sa zákonmi, ktoré upravujú mediáciu v občianskych veciach, zavádzajú podobné ustanovenia; konštatuje, že v rámci členských štátov Taliansko zaujíma rigorózny prístup k dôvernému charakteru mediačného postupu, zatiaľ čo švédske pravidlá týkajúce sa mediácie stanovujú, že dôvernosť nie je automatická, a vyžadujú, aby strany na tento účel uzavreli dohodu; domnieva sa, že sa javí byť potrebný komplexnejší prístup;

2.

poznamenáva, že podľa článku 6 smernice vo väčšine členských štátov existuje postup na stanovenie toho, aby dohoda o urovnaní sporu prostredníctvom mediácie mala rovnakú váhu ako súdne rozhodnutie; konštatuje, že toto sa dosiahne buď predložením dohody súdu alebo jej notárskym overením, a že podľa všetkého sa v niektorých vnútroštátnych právnych predpisoch zvolilo prvé riešenie, zatiaľ čo v mnohých členských štátoch je v rámci vnútroštátnych pravidiel dostupnou možnosťou aj notárske overenie: napríklad, zatiaľ čo v Grécku a Slovinsku zákon stanovuje, že súdy môžu vymáhať vykonanie záznamu dohody dosiahnutej na základe mediácie, v Holandsku a Nemecku sa dohody môžu stať vykonateľné ako notárske listiny, a v iných členských štátoch, vrátane Rakúska, sa podľa platných právnych predpisov môžu stať vykonateľné ako notárske listiny napriek nedostatku explicitných odkazov v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch na túto možnosť; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že všetky členské štáty, ktoré nedržiavajú článok 6 smernice, budú tento článok bezodkladne dodržiavať;

3.

zastáva názor, že článok 8, ktorý sa zaoberá účinkami mediácie na premlčacie a prekluzívne doby, je najdôležitejším ustanovením, pretože zabezpečuje, aby sa stranám, ktoré sa v snahe o urovnanie sporu rozhodli pre mediáciu, neskôr nebránilo riešiť spor na súde v dôsledku doby, počas ktorej prebiehala mediácia; konštatuje, že sa zdá, že členské štáty nevzniesli k tomuto bodu žiadne konkrétne otázky;

4.

poukazuje na to, že niektoré členské štáty sa rozhodli rozšíriť rámec základných požiadaviek smernice v dvoch oblastiach, a to zavedením finančných stimulov na účasť na mediácii a záväzných požiadaviek v oblasti mediácie; poznamenáva, že vnútroštátne iniciatívy tohto druhu pomáhajú urovnávať spory efektívnejším spôsobom a znižujú zaťaženie súdov;

5.

uznáva, že článok 5 ods. 2 umožňuje členským štátom, aby použitie mediácie stanovili za povinné alebo aby sa použitie mediácie stalo predmetom stimulov alebo sankcií, či už pred začatím súdneho konania alebo po jeho začatí, za predpokladu, že tieto právne predpisy stranám nebránia pri uplatňovaní ich práva na prístup k súdom;

6.

poznamenáva, že niektoré európske štáty podnikli niekoľko iniciatív, aby poskytli finančné stimuly stranám, ktoré postupujú prípady na mediáciu: v Bulharsku sa zúčastneným stranám prepláca 50 % štátneho poplatku, ktorý už zaplatili za predloženie sporu na súd, ak úspešne vyriešia spor prostredníctvom mediácie, a rumunské právne predpisy stanovujú plnú úhradu súdneho poplatku, ak strany vyriešia spor prostredníctvom mediácie; konštatuje, že podobné ustanovenie možno nájsť v maďarských právnych predpisoch, a že v Taliansku sú všetky právne akty a dohody týkajúce sa mediácie oslobodené od kolkových známok a poplatkov;

7.

poznamenáva, že niektoré členské štáty, ktorých právny systém je preťažený, okrem finančných stimulov pristúpili k uplatňovaniu pravidiel, ktoré stanovujú mediáciu za povinnú; konštatuje, že v takýchto prípadoch strany nemôžu podať spor na súd, kým sa najskôr nepokúsia vyriešiť ho prostredníctvom mediácie;

8.

poukazuje na to, že najvýraznejším príkladom je talianska vyhláška č. 28, ktorej cieľom je prepracovať týmto spôsobom právny systém a zastúpiť talianske súdy, o ktorých je všeobecne známe, že sú preťažené, a to znížením počtu prípadov a stanovením deväťročnej priemernej doby na ukončenie súdneho sporu v civilných veciach; poznamenáva, že nie je prekvapujúce, že právnici neprijali túto vyhlášku priaznivo a napadli ju na súde či dokonca štrajkovali;

9.

poukazuje na to, že aj napriek kontroverziám sa zdá, že členské štáty, ktorých vnútroštátne právne predpisy prekračujú rámec základných požiadaviek, dosiahli významné výsledky v presadzovaní mimosúdneho riešenia sporov v občianskych a obchodných veciach; poznamenáva, že z výsledkov dosiahnutých najmä v Taliansku, Bulharsku a Rumunsku vyplýva, že mediácia môže priniesť nákladovo efektívne a rýchle mimosúdne vyriešenie sporov prostredníctvom procesov, ktoré sú prispôsobené potrebám strán;

10.

konštatuje, že sa zdá, že povinná mediácia dosahuje v talianskom právnom systéme svoj cieľ, lebo zmierňuje preťaženie súdov; zdôrazňuje však, že mediácia by sa mala podporovať ako uskutočniteľná, ekonomická a rýchlejšia alternatívna forma spravodlivosti a nie ako povinný aspekt súdneho konania;

11.

berie na vedomie úspešné výsledky dosiahnuté finančnými stimulmi, ktoré stanovujú bulharské právne predpisy o mediácii; uznáva však, že tieto úspechy sa dosiahli aj vďaka tomu, že v bulharských právnych predpisoch sa dlhodobo venuje pozornosť mediácii vzhľadom na to, že skupina mediátorov existuje už od roku 1990 a centrum na urovnávanie sporov, ktorého zamestnancami sú mediátori pracujúci na zmeny, už od roku 2010 každodenne poskytuje bezplatné služby v oblasti mediácie a informácie pre účastníkov súdnych konaní; konštatuje, že v Bulharsku sa dve tretiny postúpených prípadov riešia prostredníctvom mediácie a polovica z týchto prípadov bola úspešne uzavretá pomocou mediácie;

12.

berie tiež na vedomie úspešné výsledky rumunského zákona o mediácii: okrem zavedenia ustanovení o finančných stimuloch bola zriadená aj mediačná rada, čo je vnútroštátny orgán pre mediačnú prax, ktorý existuje ako samostatný autonómny právny subjekt; tento orgán sa plne venuje podpore mediačnej činnosti, rozvoju vzdelávacích štandardov, príprave poskytovateľov školiacich kurzov, vydávaniu dokladov preukazujúcich odbornú kvalifikáciu mediátorov, prijatiu etického kódexu a vypracovaniu návrhov ďalších právnych predpisov;

13.

domnieva sa, že s ohľadom na uvedené skutočnosti sú členské štáty ako celok na najlepšej ceste k tomu, aby smernicu 2008/52/ES vykonali do 21. mája 2011, a že zatiaľ čo členské štáty využívajú rôzne regulačné prístupy a niektoré štáty trochu zaostávajú, faktom zostáva, že väčšina členských štátov nielen že spĺňa ustanovenia tejto smernice, ale dokonca je ďalej, ako stanovujú požiadavky smernice;

14.

zdôrazňuje, že strany, ktoré sú ochotné pracovať na vyriešení svojho prípadu, budú pravdepodobne skôr spolupracovať než konať proti sebe; domnieva sa, že tieto strany sú preto často otvorenejšie voči zohľadneniu stanoviska druhej strany a voči práci na základných otázkach sporu; domnieva sa, že častou výhodou je aj zachovanie vzťahov, ktoré mali strany pred začatím sporu, čo je osobitne dôležité v rodinných záležitostiach, ktoré sa týkajú detí;

15.

vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom oznámení o implementácii smernice 2008/52/ES preskúmala aj tie oblasti, v ktorých sa členské štáty rozhodli rozšíriť opatrenia smernice mimo jej plánovaného rozsahu pôsobnosti;

16.

zdôrazňuje spotrebiteľsky prijateľné prvky schém alternatívneho riešenia sporov, ktoré ponúkajú cielené praktické riešenia; v tejto súvislosti vyzýva na rýchle predloženie legislatívneho návrhu na alternatívne riešenie sporov zo strany Komisie;

17.

poznamenáva, že riešenia vyplývajúce z mediácie, ku ktorým dospeli obe strany, nemôže poskytnúť sudca ani porota; preto sa domnieva, že mediáciou sa má skôr dosiahnuť výsledok, ktorý bude obojstranne prijateľný alebo obojstranne výhodný; poznamenáva, že v dôsledku toho je prijatie takejto dohody pravdepodobnejšie a miera dodržiavania dohody dosiahnutej mediáciou je zvyčajne vysoká;

18.

domnieva sa, že je potrebné zvýšiť informovanosť o mediácii a jej pochopenie a vyzýva na prijatie ďalších opatrení týkajúcich sa vzdelávania, zvyšovania informovanosti o mediácii, zvyšovania miery využívania mediácie zo strany podnikov a požiadaviek na prístup k profesii mediátora;

19.

domnieva sa, že vnútroštátne orgány by sa mali nabádať v rozvíjaní programov zameraných na podporu informovanosti o alternatívnych druhoch riešenia sporov; nazdáva sa, že tieto činnosti by sa mali zamerať na hlavné výhody mediácie – náklady, miera úspešnosti a časová efektívnosť – a mali by sa týkať právnikov, notárov a podnikov, najmä MSP, ako aj akademickej obce;

20.

uznáva, že je dôležité stanoviť spoločné normy pre prístup k profesii mediátora s cieľom podporiť zlepšenie kvality mediácie a zabezpečiť vysokú úroveň odbornej prípravy a akreditácie v celej Únii;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/21

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2011 s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (KOM(2011)0025),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699),

—

so zreteľom na správu na tému Kritické suroviny pre EÚ, ktorú vypracovala podskupina dodávateľskej skupiny surovín Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0021),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011)0112/4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (KOM(2010)0546),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2011 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020 (4),

—

so zreteľom na usmerňovací dokument o ťažbe neenergetických nerastných surovín a o sústave Natura 2000, ktorý vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie (5),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699) (SEK(2008)2741),

—

so zreteľom na výročnú správu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod o politike v oblasti surovín na rok 2009 (6),

—

so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie o väzbách medzi životným prostredím a konkurencieschopnosťou (7),

—

so zreteľom na Zelenú knihu komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2010 o upevňovaní vzťahov medzi EÚ a Afrikou (KOM(2010)0634),

—

so zreteľom na očakávané oznámenie Komisie o obchode a rozvoji,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (KOM(2009)0458),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (9),

—

so zreteľom na závery Rady z 10. marca 2011 o tom, ako čeliť výzvam v oblasti surovín a komoditných trhov,

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy), v ktorom sa potvrdzuje, že EÚ zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny,

—

so zreteľom na súčasné kolo rokovaní v Dauhe,

—

so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky z roku 2007 a na vyhlásenie z Tripolisu z 3. samitu Afrika – EÚ 29. – 30. novembra 2010,

—

so zreteľom na súčasný prípad riešenia sporu vo WTO týkajúci sa deviatich surovín, ktorý iniciovali EÚ, USA a Mexiko proti Číne,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo (A7-0288/2011),

A.

keďže EÚ, aby smerovala k nízkouhlíkovému hospodárstvu a zostala konkurencieschopná potrebuje silnú priemyselnú základňu, ktorá je pri tom, ako sa stáva ekologickou, vysoko závislá od dostatočných zásob surovín,

B.

keďže zložitosť administratívnych postupov a chýbajúca koordinácia medzi administratívami vedú k niekoľkoročným zdržaniam pri získavaní povolení na využívanie nerastných zdrojov a keďže takéto zdržania sú prehnane dlhé, zvyšujú kapitálové náklady investícií a vylučujú z trhu malé a stredné podniky,

C.

keďže dopyt po surovinách, a to najmä dopyt po tzv. technologických kovoch, sa na celom svete neustále zvyšuje,

D.

keďže členské štáty EÚ, Austrália a USA majú potenciál rozvíjať vlastnú ťažbu zdrojov v prípade kritických surovín, základných kovov a prvkov vzácnych zemín,

E.

keďže v dôsledku pokroku v oblasti nových technológií sa bude aj naďalej zvyšovať dopyt po zdrojoch, ktoré sú podstatné pre rozvoj týchto odvetví,

F.

keďže medzinárodné dodávky sú čiastočne obmedzované vývoznými kvótami, pričom ceny dosahujú rekordné výšky,

G.

keďže vo výrobnom sektore je podiel nákladov na materiál v rámci celkových výrobných nákladov výrazne vyšší než podiel týkajúci sa osobných nákladov na pracovníkov a keďže v žiadnom odvetví sa neočakáva, že by sa, aspoň v strednodobom horizonte, trend rastu nákladov na materiál otočil,

H.

keďže spravodlivé a rovnaké podmienky sú prospešné pre trhy,

I.

keďže zintenzívňujúce sa súperenie o suroviny môže viesť k zhoršeniu medzinárodných vzťahov a ku konfliktom súvisiacim so zdrojmi,

J.

keďže tieto problémy môžu byť príležitosťou pre nové inovatívne partnerstvá vzájomne výhodnej spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami,

K.

keďže v mnohých rozvojových krajinách sa využívanie prírodných zdrojov neuskutočňuje v prospech obyvateľstva z dôvodu nedemokratických režimov, podvodov, korupcie alebo ozbrojených konfliktov,

L.

keďže kroky navrhované Komisiou na výrazné zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a miery recyklácie sa zväčša obmedzujú na hodnotenie toho, čo by sa dalo urobiť, namiesto prijatia konkrétnych opatrení, a preto sú nedostatočné na dosiahnutie ohlásených cieľov,

M.

keďže Komisia uvádza, že lepšie uplatňovanie a presadzovanie súčasných právnych predpisov v oblasti odpadov je zásadne dôležité pre podporu Európy efektívnejšie využívajúcej zdroje,

N.

keďže vyššia miera recyklácie cenných materiálov, najmä prvkov vzácnych zemín, si vyžaduje intenzívnu demontáž,

O.

keďže zisková recyklácia spočíva v spoľahlivej a efektívnej klasifikácii a technológii oddeľovania, lebo hodnota recyklovaných materiálov závisí od ich frakčnej čistoty,

P.

keďže zvýšenie efektivity a recyklácia vedie k udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok,

Q.

keďže produktivita práce sa v ostatných desaťročiach rozvíja omnoho rýchlejšie než produktivita zdrojov, pričom podľa odhadov predstavujú náklady na prácu menej než 20 % produktu a náklady na zdroje 40 %, keďže to znamená, že na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov je nutné prijať urýchlené kroky,

R.

keďže, že je veľmi dôležité prijať včas rozhodné kroky na vykonávanie účinnej stratégie a dosiahnutie výsledkov v rámci Európskej iniciatívy v oblasti surovín,

1.

je presvedčený, že pokiaľ ide o suroviny, Európa má pred sebou výzvy i veľké príležitosti, zdôrazňuje, že za prudko rastúceho celosvetového dopytu po surovinách má teraz EÚ príležitosť využívať výhody tým, že posilní dodávky surovín a účinnosť a zároveň uspokojí potreby priemyslu EÚ a odvetvia v oblasti surovín; zdôrazňuje, že spravodlivý prístup k surovinám a ich stabilné a predvídateľné ceny sú životne dôležité pre rozvojový potenciál, konkurencieschopnosť, inováciu a zachovanie európskeho priemyslu, zatiaľ čo obmedzenia v oblasti prístupu a dodávok, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny akými sú prvky vzácnych zemín, a vysoké kolísanie cien môžu byť prekážkou konkurencieschopnosti, ekologickej efektívnosti a možnostiam inovácie priemyselných odvetví EÚ a predovšetkým malých a stredných podnikov; víta skutočnosť, že Komisia nastolila otázku politiky v oblasti surovín svojou Iniciatívou v oblasti surovín v roku 2008 a dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa posunuli k jej rýchlemu uplatňovaniu; je presvedčený, že politika a diplomacia v oblasti zdrojov sú pre EÚ veľmi dôležité nielen so zreteľom na priemyselnú politiku a medzinárodný obchod, ale aj ako prierezová problematika, ktorá sa dotýka rozličných oblastí domácej politiky, ako aj zahraničnej a bezpečnostnej politiky; žiada Komisiu, aby tejto problematike venovala rovnakú pozornosť ako problematike energetiky; domnieva sa, že je to tiež úloha pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

2.

je presvedčený, že zodpovednosť za koherentnú a účinnú diplomaciu EÚ musia niesť ESVČ a príslušné útvary Komisie, najmä GR pre obchod v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa obchodu, konajúce v úzkej spolupráci s Radou a Parlamentom; ďalej sa domnieva, že strategický význam surovín by sa mal odzrkadliť v organizácii ESVČ a v personálnom obsadení príslušných delegácií EÚ; zdôrazňuje význam koordinácie zahraničnej politiky EÚ a členských štátov v oblasti surovín;

3.

vyzýva Komisiu, aby sa primeraným spôsobom a oddelene zamerala na komoditné trhy a Iniciatívu v oblasti surovín, pretože obe oblasti sú odlišné a vyžadujú si osobitné opatrenia na riešenie ich rozdielnych problémov; zdôrazňuje skutočnosť, že finančné a komoditné trhy sú dnes previazanejšie než kedykoľvek predtým a že nestálosť cien komodít zhoršuje špekulácia; konštatuje, že riadne fungovanie trhov so surovinami by poskytlo podnikom potrebné stimuly na efektívnejšie využívanie surovín, nahradzovanie zdrojov, recykláciu a ďalšie investície do výskumu a vývoja v záujme získavania náhrad; nabáda preto Komisiu, aby podporila riadne fungovanie trhov so surovinami, a to napríklad revíziou smernice o trhoch s finančnými službami s cieľom zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; zdôrazňuje, že tri piliere Iniciatívy v oblasti surovín sa navzájom dopĺňajú pri riešení problematiky surovín a zabezpečovaní dodávok surovín v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vyvážene a súdržne vykonávala stratégiu v oblasti surovín predovšetkým s ohľadom na iné významné európske politiky, najmä v rámci odvetví priemyslu, výskumu, životného prostredia, dopravy a v rámci stratégie Európa 2020; konštatuje, že v tejto súvislosti zohráva významnú úlohu pevná inovačná a priemyselná politika;

4.

víta činnosť Komisie, pokiaľ ide o určenie kritických surovín, ktorými sú všetky tzv. technologické kovy a musia sa zohľadňovať pri následných opatreniach; vyzýva Komisiu, aby:

pripomína, že v rámci surovín a kritických surovín sa miera kritického významu jednotlivých prvkov líši, rovnako ako sa líši ich dostupnosť, použitie, potreba spracovania a teda i ich cena v rôznych fázach dodávateľského reťazca, a to by sa malo vziať do úvahy pri analýze; upozorňuje tiež na rozmanitosť logistických paradigiem surovinových tokov na spoločnom trhu;

5.

konštatuje, že nie všetky trhy so surovinami sú rovnaké a že najmä trhy so surovinami v poľnohospodárskom odvetví sú vystavené výrazným sezónnym a klimatickým podmienkam, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť;

6.

žiada preto Komisiu, aby nechala vypracovať štúdiu o európskom dovoze surovín, ktoré síce nie sú uvádzané ako kritické (ako napríklad lítium, hafnium a nikel), ale sú strategické so zreteľom na európske priemyselné potreby a na výrobu spotrebných tovarov s vysokou pridanou hodnotou; táto štúdia by takisto mala vyhodnotiť závislosť našich priemyselných odvetví a zabezpečenie zásobovania týmito surovinami, environmentálne náklady na ich ťažbu, ako aj možné alternatívy;

7.

víta skutočnosť, že veľký počet surovín, ako napríklad prírodná guma, drevo a štrkopiesky sú zahrnuté do oznámenia Komisie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu dostupnosti týchto materiálov a prípadného dopytu po nich, a aby na tomto základe v prípade potreby podnikla vhodné kroky; konštatuje, že táto správa sa zameriava na strategické a kritické suroviny;

8.

zdôrazňuje, že účinné riadenie politiky v oblasti surovín je kľúčové pre účinnú stratégiu v oblasti surovín; konštatuje, že účinná stratégia musí zahŕňať trvalý dialóg so zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie a poskytovania informácií v rámci Komisie a Európskeho parlamentu a medzi členskými štátmi; odporúča v roku 2011 vytvoriť medziútvarovú pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre oblasť surovín ako je tomu vo Francúzsku a v Spojených štátoch amerických zahŕňajúcu príslušné generálne riaditeľstvá, Spoločné výskumné centrum, Európsku environmentálnu agentúru a ESVČ na vypracovanie, monitorovanie a prehodnocovanie politík vrátane dohôd o partnerstve, s cieľom zabezpečiť strategickú súdržnosť a podporovať zavedenie systému včasného varovania pred narušením trhu a konfliktami súvisiacimi so zdrojmi, ktorý by dopĺňala monitorovacia skupina; vyzýva Komisiu, aby vytvorila dlhodobý európsky plán v oblasti surovín do roku 2050, ktorý by označil budúci vývoj, hrozby a príležitosti v oblasti surovín a kritických surovín a ktorý by mohol pomôcť európskemu priemyslu, akademickým a výskumným inštitúciám zapojiť sa do dlhodobého plánovania a investícií; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí o vytvorenie vlastných stratégií v oblasti surovín a aby posilňovala koordináciu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj v oblasti vonkajšieho rozmeru; navrhuje, aby nadchádzajúce oznámenie o vonkajšom rozmere energie slúžilo ako návod;

9.

trvá na tom, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný o vývoji neenergetických surovín v rámci iniciatívy v oblasti surovín a o plnení jej cieľov prostredníctvom výročnej správy o pokroku, ktorá sa tiež zameria na súdržnosť politík, pokiaľ ide o obchodnú, rozvojovú a environmentálnu politiku a sociálne vplyvy, ako i údajov o kritických surovinách;

10.

konštatuje, že prekonanie problémy týkajúcich sa surovín je tiež príležitosťou na oživenie priemyselnej základne, technologických kapacít a znalostí EÚ a zvýšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom ambicióznej priemyselnej výskumnej a inovačnej stratégie; konštatuje, že nehľadiac na význam účinnej obchodnej politiky a využívanie vlastných zdrojov budú z hľadiska konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok v strednodobom až dlhodobom horizonte kľúčové: dobrá správa surovín a zvyšovanie efektívnosti, opätovné používanie, energeticky efektívna recyklácia, obmedzovanie využívania zdrojov takisto prostredníctvom zlepšovania kvality výrobkov, uplatňovanie zásady „používaj dlhšie“ tam, kde je to vhodné a využívanie ekologických technológií; domnieva sa, že akákoľvek iniciatíva v tomto smere by mala vychádzať z riadneho hodnotenia vplyvu zameraného na možný vplyv v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam konzistentného uplatňovania právne záväznej európskej hierarchie odpadu, ako je vymedzená v rámcovej smernici o odpade, ktorá uprednostňuje prevenciu, opätovné využívanie a recykláciu, a až potom zhodnocovanie a zneškodňovanie; poznamenáva, že Komisia by mala podporovať sociálne inovácie, zmeny životného štýlu a nové koncepcie, ako sú eko-lízing, chemický lízing a spoločné využívanie chemikálií;

11.

konštatuje, že nižšia úroveň spotreby, predchádzanie tvorbe odpadu a opätovné využívanie sú kľúčové zložky prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

12.

navrhuje, aby Komisia vypracovala komplexnú štúdiu o lízingových modeloch hospodárstva ako alternatíve k vlastníctvu tovarov a ich vplyve na využitie a druhotné využitie surovín; zdôrazňuje, že v tomto smere je hlavnou výzvou informovanosť;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné usilovať o oddelenie hospodárskeho rastu od zvýšeného využívania zdrojov, čím sa tiež napomôže zníženie našej relatívnej závislosti od dovozu; poznamenáva, že je dôležité vytvoriť stratégiu v oblasti surovín aj v rámci širšieho problému zmeny klímy; preto víta zámer Komisie zaviesť hlavnú iniciatívu v oblasti efektívneho využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby odhalila prekážky brániace zvyšovaniu produktivity zdrojov (napr. technické prekážky, náklady atď.) a zahrnula a posúdila strednodobé a dlhodobé ciele zefektívnenia využívania zdrojov, ktoré zohľadnia potrebu znížiť závislosť EÚ od dovozu surovín, keďže dovoz surovín na jedného obyvateľa v EÚ je najvyšším na svete; s cieľom objektívne vyhodnotiť pokrok a získať porovnania s inými krajinami žiada Komisiu, aby vypracovala spoľahlivejšiu metodiku merania efektívnosti využívania zdrojov zohľadňujúcu prácu Eurostatu v tejto oblasti, ako i výsledky štúdie na rovnakú tému, vypracovanie ktorej nedávno zadal Európsky parlament;

14.

víta rozvoj nástrojov a ukazovateľov, napríklad štúdiu TEEB (Ekonómia ekosystémov a biodiverzity); naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala a podnecovala rozvoj týchto nástrojov a ich využívanie;

15.

vyjadruje presvedčenie, že daň z využívania minerálnych zdrojov nie je vhodným fiškálnym nástrojom na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov a vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie štúdie o účinkoch dane z využívania vody a pôdy, s osobitnou pozornosťou venovanou možným dôsledkom na hospodárske činnosti a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ;

16.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila rozšírenie ekodizajnového prístupu k surovinám založeného na dôkladnom hodnotení vplyvu, posúdila možnosť zavedenia nových nástrojov, pracovala s normalizačnými orgánmi, posúdila uskutočniteľnosť tzv. top-runner programu pre výrobky so zreteľom na efektívnosť využívania zdrojov, posilnila poradenské služby v oblasti efektívneho využívania zdrojov, a to najmä pre malé a stredné podniky, napr. prostredníctvom posilnenia takýchto programov v rámci Výkonného orgánu pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI); vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti podporovala malé a stredné podniky nabádaním k výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi a poskytovaním prístupu k príslušnému výskumu v rámci 7. rámcového programu a budúcich výskumných programov EÚ; vyzýva podniky, aby využívali buď environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) alebo normy ISO; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s verejnými zákazkami vyvinuli vplyv s cieľom posilniť výrobky s efektívnym využitím zdrojov a výrobky s využitím druhotných surovín a výrobky zabezpečujúce kvalitnú a transparentnú recykláciu na konci svojej životnosti; konštatuje, že pri recyklácii nie je dôležitá len kvantita, ale aj kvalita; preto zdôrazňuje význam navrhovania výrobkov tak, aby sa dali dobre recyklovať; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v záujme posilnenia postavenia spotrebiteľov uvádzalo v informáciách o výrobku a na environmentálnych značkách využitie zdrojov; vyzýva európske normalizačné orgány, aby pri stanovovaní noriem zapracovali aj otázku efektívneho využívania zdrojov;

17.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné zmeniť smernicu o ekodizajne, smernicu o vozidlách po dobe životnosti, smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernicu o odpade z batérií tak, aby sa zvýšila miera recyklácie nielen všeobecne, ale aj v oblasti hodnotných surovín, napríklad prvkov vzácnych zemín, a to napr. prostredníctvom konkrétnejších požiadaviek v oblasti rozoberania, a aby podľa toho navrhla k týmto aktom zmeny a doplnenia;

18.

poznamenáva, že opätovné používanie a recyklácia môžu prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov, keďže používanie surovín je významným zdrojom produkcie skleníkových plynov; ďalej konštatuje vysokú mieru recyklácie pre konkrétne odvetvia, ktoré sa riadia právnymi predpismi v oblasti recyklácie; žiada Komisiu, aby určila spôsoby ďalšieho zvyšovania recyklácie v relevantných odvetviach okrem iného prostredníctvom zlepšovania právneho rámca obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do recyklácie surovín a najmä prvkov vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby začala vypracúvať dôkladnú analýzu toku materiálu založenú na celom životnom cykle surovín (od ťažby po odpad) v jednotlivých odvetviach s cieľom posúdiť a navrhnúť nákladovo efektívne spôsoby zvýšenia recyklácie surovín a súčasne rešpektovať vplyv na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala právne predpisy a minimálne normy a v oblasti recyklácie s cieľom dosiahnuť väčší súlad; vyzýva členské štáty, aby zaistili riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov a ďalej vyzýva vnútroštátne priemyselné združenia, aby medzi svojimi členmi aktívne presadzovali recykláciu a aby uľahčovali spoluprácu s výskumnými inštitúciami a inými odvetviami; berie na vedomie význam oddelenia vyrobeného odpadu od rastu objemu výroby;

19.

upozorňuje, že je dôležité vytvárať súčinnosť v oblasti priemyslu, pokiaľ ide o recykláciu, a pomáhať podnikom zistiť, ako ich odpad a vedľajšie produkty môžu slúžiť ako zdroje pre ostatné podniky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístupy, aký zaujalo Spojené kráľovstvo svojím Národným programom priemyselnej symbiózy (National Industrial Symbiosis Programme);

20.

vyzýva Komisiu, aby:

21.

zastáva názor, že naliehavo potrebujeme viac informácií o získavaní užitočných materiálov z komunálneho odpadu, a preto žiada Komisiu, aby v tomto smere posúdila predovšetkým potenciál, ale aj možné obmedzenia;

22.

nabáda Komisiu, aby vytvorila recyklačnú stratégiu so získavaním odpadu čo najbližšie k zdroju vrátane čistenia odpadovej vody, keďže by to umožnilo získať vyššiu koncentráciu surovín, predísť nemožnosti získať suroviny, zmenšiť negatívne vplyvy na životné prostredie a mohlo by to byť energeticky efektívnejšie;

23.

ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice o skládkach odpadov (10) a rozvinula a rozšírila ciele vymedzené v jej článku 5 ods. 2; ďalej sa domnieva, že podľa rámcovej smernice o odpade by sa cieľ v oblasti znižovania v súvislosti so zákazom ukladania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky mal od roku 2020 rozšíriť na všetok biologicky rozložiteľný odpad s cieľom znižovania stanoveným na 5 %;

24.

vyzýva Komisiu, aby podporila partnerstvá pre recykláciu s rozvojovými krajinami; žiada Komisiu, aby podporovala pilotné projekty, ako sú zóny nulového odpadu;

25.

žiada Komisiu, aby vyhodnotila, ako Európska investičná banka (EIB) môže pomôcť znížiť finančné riziká pri investíciách do recyklačných stredísk s prelomovou technológiou a v prípade ďalších iniciatív v oblasti recyklácie;

26.

vyzýva Komisiu, aby posilnila výskum a vývoj týkajúci sa ekonomických stimulov na recykláciu vrátane recyklácie prvkov vzácnych zemín a pritom prihliadala na hodnotenia vplyvu; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala, ako možno podporiť trhy pre recyklované materiály okrem iného certifikátmi pre recyklované materiály a požiadavkami ekodizajnu, a aby zabezpečila, aby sa politika súdržnosti a rozpočty takisto využívali na podporu efektívnosti využívania zdrojov a recykláciu;

27.

zdôrazňuje potrebu bojovať proti nezákonnej preprave recyklovateľných materiálov a odpadu obsahujúceho užitočné suroviny, predovšetkým elektronického odpadu spadajúceho pod smernicu o OEEZ (2002/96/ES), a to zlepšovaním právnych predpisov a presadzovaním ich uplatňovania, a žiada členské štáty, aby tejto úlohe venovali naliehavú pozornosť; žiada Komisiu, aby skúmala, ako by mohlo ďalšie využívanie koncepcie zodpovednosti výrobcov podporiť tento cieľ; zdôrazňuje potrebu zaviesť globálny systém certifikácie pre zariadenia na recykláciu; poukazuje na význam spolupráce medzi národnými colnými úradníkmi; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je nevyhnutný kolektívny mechanizmus informovania úradov o nelegálnych prepravných tokoch; žiada Komisiu, aby preskúmala nezákonné toky odpadu a podávala pravidelné správy o úspechoch v oblasti boja proti nelegálnemu vývozu odpadu; žiada Komisiu, aby podporovala účinné rozlišovanie medzi novým tovarom a použitým tovarom v colných vyhláseniach, a to riešením tejto otázky vo Vykonávacích predpisoch modernizovaného Colného kódexu Spoločenstva;

28.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to vhodné podporovala obchodných partnerov EÚ, aby prijali vhodné zákony a presadzovali primerané kontrolné opatrenia s cieľom zabrániť nezákonnému dovozu akéhokoľvek odpadu na svoje územie a aktívne bojovať proti korupcii, ktorá často umožňuje uskutočňovať tieto nezákonné dovozy;

29.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila kritické pripomienky niektorých členských štátov k nariadeniu Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice 2008/98/ES, a žiada Komisiu, aby posilnila požiadavky v oblasti kvality výrobkov, zlepšila možnosti kontroly a zabezpečila, aby mal šrot označený za šrot, ktorý prestal byť odpadom, požadovanú kvalitu;

30.

vyzýva Komisiu, aby stanovila priority, pokiaľ ide o rozpočty na výskum a inovácie v oblasti udržateľných výrobných a prieskumných metód, životného cyklu výrobkov a recyklácie (tzv. od kolísky po kolísku), nahrádzania a efektívnosti využívania zdrojov, keďže by to mohlo zmierniť závislosť európskeho dovozu od monopolných dodávateľov; vyzýva Komisiu, aby riešila súčasné výzvy so zreteľom na recykláciu v rámcových programoch a zdôrazňuje, že by sa mala venovať pozornosť rozličným stratégiám v oblasti recyklácie masových kovov, ako aj rozhodujúcich surovín, ako sú prvky vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby financovanie výskumu v oblasti surovín, napríklad prvkov vzácnych zemín, spojila s jasnými cieľmi, akým je japonský cieľ znížiť spotrebu prvkov vzácnych zemín o jednu tretinu; vyzýva Komisiu, aby do svojich úvah začlenila skúsenosti z tretích krajín, ktoré už dosiahli vysokú úroveň spätného zberu, napríklad z Nórska, kde dochádza k spätnému zberu zhruba 80 % elektronického odpadu, a aby určila primerané vlastné ciele v oblasti spätného zberu; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti, ktoré zahŕňajú priemysel, akademickú sféru a verejnú správu; uznáva, že takéto inštitúcie takisto poskytujú malým a stredným podnikom hodnotnú službu; zdôrazňuje význam európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na strategické suroviny pri podpore rozvoja efektívnosti využívania zdrojov, kľúčových technológií, bezpečnosti dodávok a domáceho odvetvia surovín; vyzýva Komisiu, aby začala s nadväzovaním takéhoto partnerstva v roku 2011;

31.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa dostatočne nevenuje nahrádzaniu a opätovnému používaniu; pripomína, že nahrádzanie, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny a prvky vzácnych zemín, má veľký význam a môže ponúknuť efektívne riešenie rizík v oblasti dodávok a životného prostredia tam, kde je to možné; preto vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť v tejto oblasti, a to posilnením financovania výskumu a inovácií prostredníctvom možného rozvoja programu venovaného výskumu a vývoju v oblasti nahrádzania v rámci nadchádzajúceho rámcového programu pre výskum a podporou demonštračných zariadení; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili stanovenie cieľov v oblasti nahrádzania a zohľadnili pritom príslušné hodnotenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila súčasné právomoci EÚ v oblasti prvkov vzácnych zemín;

32.

žiada, aby nefiškálne politiky podporovali domáce odvetvie surovín pri prilákaní investícií; víta preto spoluprácu, pokiaľ ide o národné geologické prieskumy; žiada, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi nimi a nabáda k využívaniu spoločných noriem a postupov, ktoré by uľahčili výmenu a využívanie dostupných geologických údajov; víta zverejňovanie výročnej európskej ročenky o surovinách(ERMY), pričom zdôrazňuje, že by v nej mali byť zahrnuté aj údaje o sekundárnych zdrojoch a o procese získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu; žiada Komisiu, aby posúdila, či je potrebné vytvoriť geologickú službu EÚ, ktorá by združovala činnosť v oblasti národných prieskumov a spolupracovala s medzinárodnými partnermi; podporuje Komisiu v jej úsilí o zlepšenie geologickej znalostnej základne EÚ; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vyvinula digitálnu mapu zdrojov EÚ;

33.

poznamenáva, že dodávky domácich surovín v Európe sú dôležité; a preto:

konštatuje, že v súvislosti s domácou ťažbou majú významnú úlohu podniky poskytujúce služby v počiatočných článkoch reťazca; zdôrazňuje význam stimulovania regionálnych alebo národných zoskupení v oblasti surovín spájajúcich priemysel, geologické služby, podniky poskytujúce služby v počiatočných článkoch reťazca, výrobcov zariadení, ťažobné a rafinérske podniky, odvetvie dopravy a sociálnych partnerov pre udržateľnú ťažbu v Európe, ako i používanie nových technológií ťažby;

34.

vyzýva Komisiu, aby ciele akčného plánu v oblasti biodiverzity zapracovala do stratégie pre oblasť surovín s cieľom lepšie prepojiť hospodárstvo a životné prostredie a zohľadniť vplyv získavania, výroby, využitia a likvidácie surovín na životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila rozvoj strategického plánovania využitia pôdy vo všetkých členských štátoch s cieľom nastoliť rovnováhu medzi ťažbou surovín a inými požiadavkami na využitie pôdy a chrániť životné prostredie a biodiverzitu;

35.

zdôrazňuje, že ťažobné činnosti sa musia uskutočňovať s náležitým zreteľom na najvyššie bezpečnostné normy na pracovisku a normy ochrany životného prostredia, aby sa predišlo nehodám a v záujme obnovy postihnutých oblastí;

36.

žiada Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť rozvoju oblastí bohatých na prírodné zdroje a aby zaujala komplexný prístup k zlepšovaniu dopravnej infraštruktúry spájajúcej oblasti Únie bohaté na zdroje s jej priemyselnými oblasťami; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila, aby revidované usmernenia týkajúce sa transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) spĺňali potreby priemyslu tým, že mu poskytnú bezproblémový prístup k surovinám;

37.

opätovne potvrdzuje, že usmernenia NATURA 2000 poskytujú spoľahlivý základ, podľa ktorého je potrebné, aby sa vykonávala ťažba neenergetických surovín, a to so zreteľom na zásadu subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby pravidelne kontrolovala, či sa v členských štátoch dosiahol pokrok v oblasti zosúladenia ťažby surovín s ochranou prírody; konštatuje, že kódexy praxe na dosiahnutie špičkovej kvality v technickej, sociálnej, konkurenčnej a environmentálnej oblasti sú dôležitými nástrojmi; pripomína svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (11) a vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v súlade so zásadou prevencie vyhodnotila možnosti ekologicky udržateľného využívania citlivých oblastí, ktoré by mohli byť hodnotnými dodávateľmi dôležitých surovín ako je Arktída, Barentsovo more a Grónsko a aby, ak je to možné, rozšírila súčasné dohody o partnerstve s krajinami v týchto regiónoch;

38.

zdôrazňuje potrebu transparentnejších a predvídateľnejších rámcových podmienok týkajúcich sa procesov regulačného schvaľovania otvárania nových baní na ťažbu kovov a minerálov, pri ktorých sa súčasne neohrozia environmentálne normy;

39.

konštatuje, že severoeurópske krajiny a región v okolí Barentsovho mora majú významné zásoby rúd, minerálov a lesov; domnieva sa, že severoeurópsky región môže výrazne prispieť k potrebám dodávok surovín iných európskych podnikov a znížiť tým európsku závislosť od dovozu; domnieva sa, že je zjavne potrebné v rámci prebiehajúcej diskusie o surovinách zvýšiť povedomie o potenciáli severnej Európy;

40.

zdôrazňuje význam výskumu, vývoja a inovácií pri riešení nových výziev; poukazuje na význam výskumu, vývoja a inovácií pri rozvoji inovatívnych technológií a udržateľných metód ťažby, rafinácie, produkcie rúd a recyklácie s cieľom ďalej minimalizovať ekologickú stopu a možné negatívne sociálne účinky;

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na urýchlené posúdenie opätovného otvorenia niektorých baní, so zámerom ich udržateľného využívania v záujme zníženia rizika nedostatku surovín pre európsky priemysel;

42.

zdôrazňuje význam zručností a vzdelávania a úlohu, ktorú zohrávajú geológovia, inžinieri, baníci a iní zamestnanci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto súvislosti zapojili do úzkeho dialógu so sociálnymi partnermi, akademickou obcou a priemyslom; vyzýva Komisiu, aby určila potrebu a možnosť využitia vyškoleného personálu v oblasti výskumu a vývoja týkajúcich sa surovín, ťažby, rafinácie, spracovania a recyklácie do roku 2012 a aby tieto zistenia sprostredkovala Európskemu parlamentu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s priemyslom a akademickou obcou podporovali vzdelávanie o surovinách prostredníctvom vytvorenia osobitných programov a štipendií na univerzitách; v tejto súvislosti ďalej podporuje výmenné programy v tejto oblasti, napríklad program pre nerasty a životné prostredie v rámci programu Erasmus Mundus;

43.

víta návrh diplomacie EÚ týkajúci sa surovín a prvkov vzácnych zemín, ktorého cieľom je zaviesť medzinárodnú regulačnú platformu, zabezpečiť dodávky surovín, a to najmä tých, ktoré sa považujú za kritické, a prístup k nim, zabezpečiť otvorené svetové trhy a podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti udržateľnej ťažby surovín a účinného využívania zdrojov na základe vzájomných záujmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť otvorenia intenzívneho dialógu diplomacie v oblasti surovín medzi priemyselnými, novými priemyselne sa rozvíjajúcimi krajinami a rozvojovými krajinami, ktoré sú bohaté na zdroje, a to aj v záujme podpory ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, regionálnej stability a predchádzania riziku konfliktov súvisiacich so zdrojmi;

44.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najdôslednejšie presadzovanie súčasných právnych predpisov EÚ, aby bezpečnosť a normy ťažby zlata začlenila do činností v rámci hlavnej iniciatívy Únia inovácií, aby do programu medzinárodného panelu pre udržateľné riadenie zdrojov v rámci UNEP zaradila osobitnú pracovnú položku týkajúcu sa ťažby zlata vrátane aspektov bezpečnosti, inovácií, správy chemikálií, protiprávnej ťažby a remeselnej ťažby s cieľom nájsť dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa zlato v EÚ produkovalo alebo na využitie v EÚ dovážalo udržateľným spôsobom a aby zvážila revíziu usmernení Berlín II o ťažbe v malom rozsahu a remeselnej ťažbe;

45.

poukazuje na to, že tradičná ťažba a ťažba v malom rozsahu môže zohrávať kľúčovú úlohu v miestnom živote, poskytovať pracovné miesta a podporovať rozvojové ciele, ak je oficiálne uznaná, regulovaná a podporovaná; vyjadruje poľutovanie nad relatívnym nedostatkom znalostí a analytických nástrojov v tejto oblasti a vyzdvihuje potrebu zvýšiť jej viditeľnosť, uľahčiť efektívnejšie navrhovanie politík pre oblasť tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu a monitorovať snahy o poskytovanie pomoci, aby sa napomohlo predchádzanie vzniku nástrah chudoby, ako napríklad detskej práce, nebezpečného pracovného prostredia, nútenej práce, ktoré sa často vyskytujú pri tradičnej ťažbe, a konfliktov spojených s činnosťami ťažby v malom rozsahu; zároveň vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny na národnej a miestnej úrovni sprístupnením odborných posudkov o udržateľných ťažobných postupoch, zvýšenej účinnosti zdrojov a opätovnom používaní a recyklácii;

46.

vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu vytvorenia mechanizmu vytvárania zásob kritických surovín, najmä prvkov vzácnych zemín, ktorý by európskym podnikom zabezpečil prístup k strategickým materiálom používaným v ekologickom, technologicky náročnom, obrannom a zdravotníckom priemysle a ochranu pred monopolným tlakom a rastom cien; zdôrazňuje skutočnosť, že úloha EÚ by sa v rámci akéhokoľvek potenciálneho programu tvorby zásob mala obmedziť na zabezpečenie právneho rámca a regulačného dohľadu;

47.

konštatuje rastúci výskyt obmedzení obchodu a prípadov narušenia hospodárskej súťaže v oblasti obchodu so surovinami; vyzýva Komisiu, aby na regionálnej, mnohostrannej a dvojstrannej úrovni sústavne monitorovala a riešila otázku obmedzení dovozu a vývozu; je nutné v plnej miere skúmať opatrenia, ktoré narúšajú obchod týkajúci sa priemyselných surovín a najmä kritických surovín, a ktoré by mohli viesť k ďalším právnym krokom v rámci WTO, vyzýva WTO, aby dôsledne monitorovala vplyv obmedzenia dovozu a vývozu a v tejto súvislosti podporuje vytvorenie v rámci WTO nástroja na monitorovanie colných a necolných prekážok obchodovania so surovinami a prvkami vzácnych zemín, ako i zriadenie Rady pre stabilitu surovín a prvkov vzácnych zemín v rámci skupiny G20; vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje medzinárodné kontakty vrátane diplomatickej služby na zlepšenie vzťahov s krajinami a regiónmi, ktoré dodávajú suroviny a kritické suroviny, a aby tým uľahčila medzinárodný obchod so surovinami a najmä s kritickými surovinami; víta zámer EÚ pokračovať v diplomacii v oblasti surovín, ktorá zahŕňa rozličné politiky, ako zahraničnú, obchodnú, environmentálnu a rozvojovú politiku a ktorá podporuje a posilňuje demokratické zásady, ľudské práva, regionálnu stabilitu, transparentnosť a trvalo udržateľný rozvoj; domnieva sa, že konkrétne prioritné akcie a komplexnú stratégiu pre udržateľné dodávky prvkov vzácnych zemín treba vypracovať vo veľmi krátkom čase; vyzýva Komisiu, aby do identifikovania týchto akcií zapojila európske zainteresované subjekty v oblasti prvkov vzácnych zemín;

48.

uznáva legitímne práva vlád a parlamentov rozvojových krajín uzákoniť politiky a regulovať zahraničné investície vo verejnom záujme po konzultácii s občianskou spoločnosťou tak, aby zahraničné investície prinášali úžitok miestnemu hospodárstvu, vytvárali domácu pridanú hodnotu a podporovali rozvoj; zdôrazňuje, že iniciatíva EÚ v oblasti surovín by nemala týmto právam prekážať;

49.

víta snahy EÚ podporovať udržateľný obchod so surovinami s tretími krajinami (napr. FLEGT);

50.

zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné pravidlá spolupráce v oblasti obchodu so surovinami medzi všetkými zúčastnenými stranami (producenti, vývozcovia, tranzitné krajiny, dovozcovia);

51.

vyzýva Komisiu, aby zaistila súlad medzi rozvojovou politikou a iniciatívou v oblasti surovín, pričom by mala politika EÚ v oblasti surovín v plnej miere zohľadňovať udržateľný hospodársky rast v rozvojových krajinách a byť v súlade s celkovým cieľom odstránenia chudoby, tak ako je to zakotvené v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že pevná podpora hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajín bohatých na zdroje by im mohla pomôcť vybudovať pevné a demokratické inštitúcie, čo zabezpečí vzájomné výhody ako vyvážajúcim, tak i dovážajúcim krajinám; žiada preto, aby sa do budúcich dohôd s partnerskými krajinami vyvážajúcimi suroviny začlenili ustanovenia o dodržiavaní ľudských práv a demokracie; domnieva sa, že EÚ by taktiež mala podporovať rozvojové krajiny pri diverzifikácii ich hospodárstiev, znižovaní ich závislosti na vývoze surovín a zvyšovaní hodnoty ich produktov prostredníctvom domácej výroby a spracovania; vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 zaradila opatrenia na podporu dobrej správy a udržateľnej ťažby do programov demokratickej a hospodárskej stability zraniteľných štátov, ktoré sú dodávateľmi surovín;

52.

domnieva sa, že zaobstarávanie zdrojov je zodpovednosťou podnikov; uznáva ťažkosti pri získavaní zdrojov pre MSP; žiada preto Komisiu, aby zvážila, ako by sa mohli nefinančne podporovať koncepcie, ako je európska holdingová spoločnosť pre suroviny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podrobnejšie preštudovali japonské národné združenie podnikov v oblasti ropy, plynu a kovov (JOGMEC);

53.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzájomne spolupracovali v rámci európskej stratégie v oblasti surovín; žiada, aby táto stratégia využívala synergické väzby medzi hospodárskymi, ťažobnými, priemyselnými a medzinárodnými politikami a aby sa zameriavala na ochranu dodávok strategických látok;

54.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila výsledok prípadu vo WTO voči Číne a aby v prípade potreby v budúcnosti využila mechanizmy WTO;

55.

poukazuje na význam vzťahov medzi EÚ a Afrikou a dohody z Addis Abeby z júna 2010; trvá na tom, aby toto partnerstvo bolo založené na vzájomných záujmoch, poukazuje na to, že pri podpore udržateľných postupov ťažby je dôležitá výmena najlepších postupov v oblasti dobrej správy vecí verejných, vyššej efektívnosti využívania zdrojov, opätovného využívania a recyklácie, zaobchádzania s hlušinou a odpadom z ťažby, obnovy banského dedičstva, bezpečnosti a ochrany zdravia, ochrany pracovníkov a odstránenia detskej práce; poukazuje na to, že Africká únia v africkej vízii ťažby uviedla, že africké krajiny dosiaľ nie sú schopné využívať svoju konkurenčnú výhodu v oblasti prírodných zdrojov a že je preto nutné zvážiť opatrenia na zabezpečenie toho, aby bohatstvo prírodných zdrojov prospievalo obyvateľstvu krajín bohatých na zdroje;

56.

zdôrazňuje význam dvojstrannej spolupráce v oblasti surovín, ktorého dôkazom bola spolupráca EÚ a Africkej únie v júni 2010, a podporuje ďalšie snahy v súvislosti so spoločným akčným plánom medzi Afrikou a EÚ na roky 2011 – 2013; požaduje, aby sa podobná spolupráca vyvinula i s ďalšími krajinami, ktoré sú hlavnými dodávateľmi kritických surovín; navrhuje, aby jedným z konkrétnych cieľov diplomacie v oblasti surovín bola diverzifikácia niektorých zdrojov surovín, od dovozu ktorých je EÚ závislá, od juhovýchodnej Ázie po Latinskú Ameriku a Afriku;

57.

víta prístup tohto plánu, ktorý má zabezpečiť školenie o najlepších postupoch použiteľných pri rokovaniach o zmluvách týkajúcich sa nerastných surovín a posilnenie vedeckej spolupráce v ťažobnom priemysle a navyše podporuje dobrú správu vecí verejných vrátane transparentnosti;

58.

ľutuje, že v oznámení sa neuvádzajú iné regióny či krajiny; je presvedčený, že by sa mali preskúmať alternatívne zdroje surovín, aby sa predišlo európskej závislosti od obmedzeného počtu krajín; s týmto cieľom vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie vzájomne prospešné partnerstvá s krajinami a regiónmi, ktoré sú bohaté na zdroje; je presvedčený, že EÚ by mala ponúkať partnerstvá, založené na trojuholníku infraštruktúra – výmena znalostí – zdroje; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny, ktoré sú bohaté na zdroje, pri rozvoji ich znalostí v oblasti geológie, ťažby a spracovania nerastov, ako i vo vedeckej a právnej oblasti, s cieľom dosiahnuť udržateľné budovanie kapacít; v tejto súvislosti navrhuje ustanovenie spoločne financovaných miest profesora na fakultách geológie; vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodné dohody uzatvorené krajinami bohatými na zdroje s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, zahŕňajúce exkluzívny prístup k zdrojom, a aby zabezpečila spravodlivý prístup k zdrojom a fungovanie právnych predpisov v oblasti medzinárodného obchodu;

59.

je znepokojený tým, že sa ešte neurčila stratégia na dialóg a spoluprácu s Čínou a inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi; zdôrazňuje potrebu dialógu s Čínou zameraného na obchod a technológiu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno spoločne s Čínou zaviesť pre obe strany prospešné pilotné projekty na udržateľnú ťažbu a spracovanie nerastov, nahrádzanie, efektívne využívanie alebo recykláciu kritických surovín; taktiež dôrazne podporuje podobné dvojstranné dialógy o pretrvávajúcich problémoch v oblasti surovín s ďalšími kľúčovými dodávateľmi, ako sú krajiny BRICS, keďže majú a využívajú obrovské množstvá surovín; vyzýva Komisiu, aby k problematike surovín pristupovala podobným spôsobom v európskej susedskej politike;

60.

domnieva sa, že stratégia EÚ v oblasti surovín by mala odrážať rozdiely medzi rozvinutými a najvýznamnejšími rozvíjajúcimi sa hospodárstvami na jednej strane a najmenej rozvinutými krajinami na strane druhej;

61.

zdôrazňuje, že otázka prístupu k nerastným surovinám by mala byť postupne zapracovaná do opatrení v politikách budovania mieru a predchádzania konfliktom, keďže v niektorých regiónoch opätovne vypukol značný počet konfliktov;

62.

súhlasí, že rozvojová politika zohráva úlohu tým, že krajinám pomáha pretaviť ich bohatstvo v oblasti zdrojov do udržateľného a inkluzívneho rastu, okrem iného posilnením správy a transparentnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvojová politika vrátane všeobecného systému preferencií nie je nástrojom diplomacie v oblasti surovín, ale je presvedčený, že rozvojová politika môže zohrávať významnú podpornú úlohu v rámci európskej politiky v oblasti surovín; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi nimi; víta, že do obchodných dohôd EÚ boli začlenené výslovné záruky nediskriminačného prístupu na trh so surovinami, ktoré sú zároveň predpokladom pre členstvo vo WTO; súhlasí, že obchodné dohody by mali byť dostatočne flexibilné na to, aby podporovali rozvojové krajiny pri tvorbe väzieb medzi ťažobným priemyslom a miestnym priemyslom; domnieva sa, že je nutné rešpektovať zvrchovanosť krajín, pokiaľ ide o zdroje, a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby vyvážila svoj nesúhlas s vývoznými daňami v rozvojových krajinách tým, že bude využívať diferencovaný prístup zohľadňujúci rozličné národné súvislosti, aby sa neohrozili rozvojové ciele a industrializácia rozvojových krajín; zdôrazňuje, že voľný a spravodlivý obchod má význam pre rozvoj celosvetového odvetvia v oblasti surovín a pre tvorbu bohatstva vo všetkých spoločnostiach; konštatuje, že príjmy zo surovín môžu zohrať kľúčovú úlohu pri tom, aby sa najmenej rozvinutým krajinám umožnilo dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia;

63.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v prepracovanej iniciatíve v oblasti surovín sa neuvádza ani všeobecný systém preferencií ani všeobecný systém preferencií+ a nenavrhujú sa v nej žiadne alternatívne obchodné podnety na presadzovanie ľudských práv, noriem v oblasti životného prostredia, odstránenie detskej práce a na podporu domácich reforiem v krajinách, na ktoré sa tento režim nevzťahuje; žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala iniciatívy týkajúce sa diverzifikácie v hospodárstvach rozvojových krajín, ktoré sú vo veľkej miere závislé od určitých surovín;

64.

vyzýva Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám prekonať informačnú asymetriu pri rokovaniach o zmluvách v oblasti surovín a ťažby prostredníctvom budovania kapacít, a aby pomohla pri rokovaniach o prenose technológií, a to na národnej úrovni aj v miestnych spoločenstvách;

65.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva sociálna zodpovednosť podnikov dodržiavaním prísnych environmentálnych, sociálnych a pracovných noriem v zahraničí a používaním tých najlepších dostupných technológií; vyjadruje presvedčenie, že toto by sa malo presadzovať na príslušných fórach, akými sú G8 a G20, WTO, OECD, UNCTAD, UNEP a jeho Medzinárodný panel pre udržateľné riadenie zdrojov, medzinárodné študijné skupiny pre kovy a iné orgány; v tejto súvislosti oceňuje pozitívne príspevky dosiahnuté prostredníctvom iniciatívy OSN Global Compact; vyzýva podniky EÚ, aby vypracovali zodpovedajúci kódex správania pre tých, ktorí pôsobia v tretích krajinách, a aby ich činnosť vychádzala z usmernení OECD pre nadnárodné podniky a z normy ISO 26000; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných noriem európskymi podnikmi, ktoré ťažia prírodné zdroje v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby predložila vlastný návrh podávania správ o jednotlivých krajinách, ktoré by sa týkali nerastov z konfliktných oblastí a aby zaviedla právne záväznú povinnosť ťažobných spoločností zverejňovať platby zo svojich príjmov za každý projekt, do ktorého investujú, v každej krajine, kde pôsobia, a to podľa vzoru amerického návrhu zákona Dodd-Frank; podporuje iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a celosvetovú sieť Zverejnite, čo platíte (Publish What You Pay, PWYP); domnieva sa, že tieto normy by sa mali vzťahovať predovšetkým na projekty, ktoré získali financovanie EÚ, ako napríklad z EIB; naliehavo žiada EÚ, aby preskúmala, ako možno zabrániť dovozu nelegálne obchodovaných alebo ťažených nerastov; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala možnosť používania identifikačnej technológie (fingerprinting) a podporovala pilotné projekty založené na skúsenostiach s identifikáciou kolumbitovo-tantalitovej rudy (tzv. coltan fingerprint); vyzýva EIB, aby uskutočňovala pravidelnú analýzu očakávaných dôsledkov poskytovania pôžičiek v ťažobnom priemysle;

66.

vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s početnými dostatočne zdokumentovanými prípadmi, v ktorých spoločnosti z EÚ porušujú environmentálne a pracovné normy a ľudské práva;

67.

opakuje, že iniciatívy pre transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu majú v skutočnosti pozitívny vplyv na podnikanie, vytvárajú právnu istotu a udržateľné dlhodobé partnerstvá a fungujú ako ochrana pred opätovným otvorením rokovaní alebo pred vypovedaním; konštatuje, že je potrebné riešiť určité problémy a že niektoré zmluvy sú dôverné, ale napriek tomu by mali podliehať kontrole verejnosti; konštatuje, že ghanský zákon o správe príjmov z ropy je dobrým príkladom zachovania určitej dôvernosti na jednej strane a zároveň zabezpečovania parlamentnej kontroly na druhej strane;

68.

domnieva sa, že spoločnosti EÚ by mali byť vo svojich domovských krajinách právne zodpovedné za akékoľvek porušenie ľudských práv, environmentálnych noriem a základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce svojimi dcérskymi spoločnosťami v zahraničí a subjektmi, ktoré kontrolujú;

69.

žiada EIB a Komisiu, aby pred prijatím rozhodnutia o podpore ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách dôslednejšie skúmali, či projekty prispievajú k odstráneniu chudoby, udržateľnému rozvoju a inkluzívnemu rastu;

70.

je znepokojený pretrvávajúcim obchodovaním s nerastmi pochádzajúcimi z konfliktných oblastí a ich používaním, pretože ich ťažba spôsobuje neakceptovateľné násilie a nezákonné aktivity; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami zohľadnili túto situáciu; vyzýva Komisiu a dodávateľské krajiny strategické pre EÚ, aby spoločnými silami vypracovali účinné systémy sledovateľnosti surovín od dovozu po recykláciu alebo likvidáciu a aby zaviedli systém vzájomnej certifikácie surovín a ich obchodných reťazcov (Certified Trading Chains), aby sa zaručil spravodlivý obchod a predovšetkým aby sa zabránilo obchodovaniu so surovinami z krízových regiónov; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými medzinárodnými inštitúciami (OSN, OECD, MOP), aby bolo možné určiť najlepšie postupy certifikovania a pripravovať ich harmonizáciu;

71.

zdôrazňuje, že finančné trhy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní rizika u výrobcov aj spotrebiteľov surovín a komodít; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť transparentnosť na trhoch so surovinami a rozhodne riešiť neodôvodnené prípady špekulácie s nimi, ktoré vedú k zneužívaniu trhu so surovinami; ak sa to považuje za potrebné na základe hĺbkovej empirickej analýzy; patria sem aj príslušné iniciatívy v rámci rokovaní G8 a G20;

72.

vyjadruje obavy týkajúce sa vplyvov trhov s derivátmi na vývoj cien surovín; zastáva názor, že na trhy s mimoburzovými derivátmi by mali byť podrobené lepším kontrolám; na tomto základe podporuje opatrenia ako presadzovanie transparentnosti v oblasti mimoburzovných derivátov pod dohľadom orgánu ESMA; zastáva názor, že takéto opatrenia by mohli viesť k väčšej istote u investorov a MSP, ako aj k väčšej istote plánovania u európskych výrobcov;

73.

víta činnosť v oblasti surovín a udržateľnosť v OECD, G8 a G20 a zdôrazňuje, že v rámci G20 je naďalej potrebný dialóg o surovinách v záujme rozvoja spoločnej perspektívy; víta ďalej vôľu členov skupín G8 a G20 bojovať proti nestálosti cien surovín a požaduje vypracovanie konkrétnych opatrení s cieľom obmedziť špekulácie v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby podporovala prácu OECD v oblasti dôsledkov vývozných obmedzení a ich využívania ako politického nástroja; podporuje zapojenie nečlenov OECD do týchto diskusií; vyzýva na vytvorenie strategickej spolupráce medzi EÚ, USA a Japonskom v oblasti kritických surovín s cieľom dosiahnuť celosvetový dohľad nad surovinami, a to prostredníctvom spoločného využívania údajov týkajúcich sa ponuky a dopytu, spoločného stanovovania prognóz, podporovania výmeny najlepších postupov, technologických znalostí a patentov, analyzovania dodávateľského reťazca, skúmania možnosti pre spoločné strategické zásoby a stanovovania spoločných projektov v oblasti výskumu a vývoja; zastáva názor, že uvedené otázky by mali byť súčasťou programu budúcich samitov EÚ a USA; vyzýva Komisiu, aby podporovala neformálnu diplomaciu (tzv. track-II diplomaciu) v oblasti surovín prostredníctvom podpory výmeny mimovládnych organizácií, vzdelávacích obcí a expertných skupín z EÚ a iných krajín, ktoré majú príslušné zdroje; vyzýva Komisiu, aby spolu s ďalšími krajinami, v ktorých sa nachádzajú príslušné zdroje, usporadúvala pravidelné podujatia týkajúce sa surovín, ako napríklad „Metal Saloons“ korporácie JOGMEC; ďalej žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť medzinárodnej štatistickej iniciatívy v oblasti kritických surovín na základe príkladu Spoločnej iniciatívy pre údaje súvisiace s ropou (JODI), ako aj to, či by mohol byť užitočným nástrojom medzinárodný dohovor o kovoch; vyzýva Európsku obrannú agentúru, aby v súvislosti so surovinami prispela v súlade s článkom 42 ods. 3 ZEÚ k určeniu opatrení na posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany;

74.

podporuje analýzu Komisie týkajúcu sa poľnohospodárskych produktov v súvislosti s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou, znižujúcimi sa celosvetovými zásobami potravín a rastúcou populáciou a hladom, pričom z hľadiska trhu zdôrazňuje extrémnu nestálosť cien potravín a krmív, nedostatky v reťazcoch potravín a krmív a úlohu finančných nástrojov a špekulatívneho správania ako možnej príčiny nestability, ktorú je nutné vážne posúdiť; pripomína, že štyri členské štáty EÚ patria medzi krajiny sveta považované za najviac ohrozené rastom cien potravín;

75.

žiada, aby sa venovala dôkladná pozornosť základnej neistote, ktorá obklopuje zvyšujúcu sa mieru interakcie medzi pohybmi cien energetických a neenergetických komodít, najmä potravín;

76.

v súlade s Komisiou trvá na tom, že medzinárodné spoločenstvo musí zaujať dlhodobý koordinovaný prístup v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, a to vrátane zvýšeného výskumného úsilia a investícií do poľnohospodárskej oblasti v rozvojových krajinách, predovšetkým prostredníctvom priorít rozvojovej politiky a v záujme zvýšenia odolnosti a prispôsobivosti voči potravinovým šokom;

77.

podporuje nedávne snahy skupiny G20 v oblasti politických reakcií na nestálosť cien na potravinových a poľnohospodárskych trhoch vrátane snahy o lepšiu výmenu informácií pri predpovediach v oblasti výroby potravín a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti a včasnejšieho informovania o rezervách a zásobách potravinových komodít;

78.

víta spoločné komuniké 3. berlínskeho samitu ministrov poľnohospodárstva z 22. januára 2011 podpísané 48 krajinami, v ktorom sa vyzýva na zlepšenie schopnosti poľnohospodárskych trhov riadne fungovať a uznáva sa význam obchodu pre vytvorenie rovnováhy medzi rozličnými subjektmi na poľnohospodárskych trhoch a pre zlepšenie prístupu poľnohospodárov k surovinám a energii;

79.

žiada Komisiu o vypracovanie správy týkajúcej sa nariadenia o derivátoch a komoditách z hľadiska toho, či je pre poľnohospodárske komodity, so zreteľom na osobitý charakter tohto odvetvia, potrebné samostatné nariadenie; podporuje nedávny návrhy Komisie na reguláciu mimoburzových derivátov a na verejné konzultácie o smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID); domnieva sa, že treba bezodkladne vyšetriť zneužívajúce špekulatívne správanie, nesprávne postupy a zneužívanie na trhoch s derivátmi;

80.

žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na naliehavé zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, riešenie nestability trhu a, s udržateľnou celkovou zodpovednosťou, posilnenie funkčnosti trhov s derivátmi poľnohospodárskych komodít.

81.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/37

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe o reforme spoločnej rybárskej politiky (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 s názvom Integrovaná námorná politika – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1256/2010 zo 17. decembra 2010, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti pre určité zásoby rýb v Čiernom mori na rok 2011 (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o ochrane Čierneho mora pred znečistením (Dohovor z Bukurešti) z roku 1992 a na jeho protokoly,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie z roku 1993 o ochrane Čierneho mora (vyhlásenie z Odesy),

—

so zreteľom na cezhraničnú diagnostickú analýzu Čierneho mora z roku 2007 (8),

—

so zreteľom na správu z roku 2008 o stave životného prostredia Čierneho mora, ktorú vypracovala Komisia na ochranu Čierneho mora pred znečistením,

—

so zreteľom na strategický akčný plán z roku 2009 na ochranu životného prostredia a obnovu Čierneho mora, ktorý vypracovala Komisia na ochranu Čierneho mora pred znečistením,

—

so zreteľom na dohovory Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982,

—

so zreteľom na dohodu Organizácie Spojených národov o vykonávaní ustanovení Dohovoru OSN z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,

—

so zreteľom na dohodu týkajúcu sa vykonávania časti XI Dohovoru o morskom práve,

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 1995,

—

so zreteľom na dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite z roku 1992,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor),

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov z roku 1979 (Bonnský dohovor),

—

so zreteľom na dohodu o ochrane veľrýb v Čiernom mori, Stredozemnom mori a priľahlej atlantickej oblasti (ACCOBAMS),

—

so zreteľom na dohodu Organizácie Spojených národov o populáciách rýb z roku 1995,

—

so zreteľom na správu s názvom Posilnenie spolupráce v Čiernom mori z tridsiatej druhej schôdze Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more v roku 2008,

—

so zreteľom na regionálny prieskum Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more o malých tuniakoch v Stredozemnom mori vrátane Čierneho mora z roku 2009,

—

so zreteľom na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009 (pražské vyhlásenie),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0236/2011),

A.

keďže v EÚ stále pokračuje diskusia o reforme spoločnej rybárskej politiky, a keďže by mala vziať do úvahy špecifiká a potreby tohto rezervoáru vody, pretože toto bude prvá reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva pokrývajúca oblasť Čierneho mora,

B.

keďže doteraz boli medzi štátmi v oblasti Čierneho mora súčinnosť a spolupráca veľmi voľné alebo dokonca ani neexistovali a chýbal konkrétny harmonizovaný legislatívny rámec a spoločný legislatívny akt upravujúci činnosť rybolovu, a to z toho dôvodu, že jednotlivé oblasti Čierneho mora patria do súdnej právomoci rozličných pobrežných štátov, a úplne chýbal aj primeraný a systematický výskum a vedecké informácie o oblasti Čierneho mora,

C.

keďže riadenie rybného hospodárstva v Čiernom mori je mimoriadne ťažké, pretože len dve zo šiestich krajín na pobreží Čierneho mora sú členskými štátmi EÚ, pričom tieto dve krajiny sú nové členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ len v roku 2007,

D.

keďže vytvorenie mechanizmu spoločnej politiky pre šesť krajín na pobreží Čierneho mora by sa malo skúmať z dlhodobého hľadiska, s cieľom zabezpečiť okrem iného ochranu životného prostredia a umožniť hospodársky a sociálny rozvoj pobrežných oblastí,

E.

keďže zámerom tohto nového mechanizmu politiky pre oblasť Čierneho mora by mala byť ochrana a zlepšenie biodiverzity a prosperity ľudí, ktorí pracujú v odvetví rybného hospodárstva v tejto geografickej oblasti, čo patrí medzi priority EÚ,

F.

keďže Čierne more by malo zaujať náležité miesto medzi hlavnými námornými oblasťami Európy, vzhľadom na to, že je najmladším a najdynamickejším spomedzi polouzavretých morí,

G.

keďže Čierne more by malo v reformovanej spoločnej rybárskej politike a v integrovanej námornej politike zaujať svoje miesto a keďže v novom finančnom rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo po roku 2013 by sa mali náležite zohľadniť potreby rybárov a odvetvia rybolovu, výroby a spracovania,

H.

keďže aktuálna správa by sa mala vziať do úvahy nielen ako usmernenie pre reformu spoločnej rybárskej politiky, ale mohla by sa stať tiež súčasťou budúcej politiky EÚ pri spolupráci s jej východnými partnermi na maximálne využitie existujúceho oznámenia Komisie o čiernomorskej synergii (KOM(2007)0160) s cieľom zintenzívniť spoluprácu v oblasti Čierneho mora, v ktorej zohráva rybné hospodárstvo a rozvoj rôznych odvetví významnú úlohu,

I.

keďže riadeniu rybného hospodárstva v oblasti Čierneho mora by významne prospela koordinovanejšia vedecká spolupráca medzi pobrežnými štátmi a súrodá politika v oblasti ochrany a zlepšenia populácie rýb na európskej úrovni,

J.

keďže mnohé morské ekosystémy vo všeobecnosti a osobitne ekosystémy v Čiernom mori vážne postihujú dynamické zmeny priamo súvisiace s rybolovom, zmenou klímy a znečistením,

K.

keďže populácia dravého mäkkýša rapana (Rapana venosa) má negatívny vplyv na Čierne more a ohrozuje jeho ekologickú rovnováhu, pretože ničí prirodzené filtre vody ako slávku stredomorskú (Mythilus galloprovincialis) a prúžkovanú venušu (Chamelea gallina),

L.

keďže väčšina rybárskych plavidiel, ktoré rybári EÚ používajú v Čiernom mori, je kratšia ako 12 metrov, a preto má obmedzený vplyv na morské prostredie Čierneho mora, mali by však rešpektovať úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom dosiahnuť udržateľné rybné hospodárstvo a mali by v tomto ohľade prevziať svoju zodpovednosť,

M.

keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov v Čiernom mori by sa mal okamžite riešiť,

N.

keďže neexistenciu spoločnej dohody medzi šiestimi krajinami na pobreží Čierneho mora by bolo možné napraviť rámcovou dohodou dohodnutou napríklad na základe oznámenia Komisie, v ktorej by boli vyjadrené a zohľadnené záujmy všetkých strán,

O.

keďže veľká časť problémov Čierneho mora vyplýva z neexistencie primeranej inštitucionálnej štruktúry, ktorá by koordinovala a vykonávala riadenie rybného hospodárstva v Čiernom mori na odbornej a špecializovanej úrovni, keďže ostatných desať rokov prebiehajú medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi zaoberajúcimi sa vykonávaním politiky v oblasti rybného hospodárstva rokovania o vytvorení takejto inštitucionálnej štruktúry, ako aj o jej forme a úlohách, a keďže tieto rokovania zatiaľ neboli úspešné, keďže sa z tohto dôvodu neprijali nijaké primerané opatrenia na kontrolu úlovkov a ani v oblasti cezhraničného rybolovu,

P.

keďže Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), ktorej mandát zahŕňa oblasť Čierneho mora, ešte neuspokojuje potreby a nenapĺňa očakávania zainteresovaných strán a osobitne rybárov v takej miere, ako by bolo možné, a mala by využívať všetky dostupné nástroje týkajúce sa tejto oblasti,

Q.

keďže Čierne more sa od Stredozemného mora výrazne odlišuje z hľadiska populácie rýb, úrovne znečistenia, rozmanitosti druhov, prevládajúcich druhov, spoločnej biomasy a produktívnosti,

R.

keďže v januári 2011 Európsky parlament prijal správu o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (9), ktorá zdôrazňuje aj to, že je potrebné uplatňovať viacročné hospodárske plány pre oblasť rybolovu, ako aj vytvoriť osobitný regionálny orgán pre riadenie rybného hospodárstva v oblasti Čierneho mora,

1.

poukazuje na to, že na európskej úrovni by sa malo vytvoriť životaschopné, stabilné a trvalo udržateľné odvetvie rybného hospodárstva a že konkrétne je potrebné vypracovať pre Čierne more osobitnú politiku na ochranu a zlepšenie stavu zdrojov rybolovu a na zabezpečenie odvetvia rybolovu prispôsobeného oblasti Čierneho mora, pričom treba mať na pamäti osobitosti regiónu Čierneho mora i skutočnosť, že politika v oblasti rybného hospodárstva v Čiernom mori by mala byť neoddeliteľnou súčasťou pripravovanej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

2.

zdôrazňuje potrebu presnejšieho analytického a vedeckého výskumu koordinovaného na regionálnej, národnej a európskej úrovni s cieľom chrániť a zlepšiť zdroje rybolovu a ekosystémy v oblasti Čierneho mora;

3.

uznáva snahy Komisie podporovať dôkladnejší a štruktúrovaný dialóg s nečlenskými štátmi na pobreží Čierneho mora a nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie, pokým sa nedohodne štruktúrovanejší spoločný rámec zahŕňajúci celú oblasť Čierneho mora a zohľadňujúci regionálny prístup k riadeniu rybného hospodárstva v tomto regióne;

4.

domnieva sa, že všetky rozhodnutia alebo politiky súvisiace s Čiernym morom by mali byť založené na dôveryhodných vedeckých údajoch a za týmto účelom žiada spoluprácu všetkých zainteresovaných strán;

5.

zdôrazňuje potrebu neustálej vedeckej analýzy stavu populácie rýb, stáleho, dlhodobého systému pozorovania rybolovu a konštatuje, že je potrebné, aby sa do tejto analýzy zapojili všetky štáty na pobreží Čierneho mora;

6.

nabáda Komisiu, aby využila všetky možné diplomatické a finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii a ktoré jej pomôžu dosiahnuť konkrétne výsledky, pokiaľ ide o úspešné a udržateľné rybné hospodárstvo v záujme EÚ vrátane čo najlepšieho využitia parlamentného zhromaždenia Euronest a iniciatívy Východné partnerstvo, keďže bezprostrední susedia EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu;

7.

žiada o posilnený systém sledovania kontroly a dohľad nad činnosťami v oblasti rybolovu, ktorý účinnejším spôsobom prispeje k dlhodobo udržateľnému využívaniu populácií rýb a k boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

8.

podporuje medzinárodnú úlohu činností Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a žiada aktívnejšiu spoluúčasť a účinnejšiu spoluprácu v oblasti kontroly, prieskumu a dohľadu v súvislosti s čiernomorským regiónom;

9.

domnieva sa, že by sa mali starostlivo a dôkladne preskúmať techniky rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne, aby sa identifikovali techniky, ktoré nepoškodzujú morské dno, alebo sú aspoň najmenej škodlivé; zdôrazňuje, že vhodné využívanie techník rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne je veľmi dôležité na zabránenie nadmernej populácii dravého mäkkýša rapana (Rapana venosa), ktorý ohrozuje prirodzený filter morskej vody, ktorým je slávka stredomorská (Mythilus galloprovincialis), prúžkovaná venuša (Chamelea gallina), ako aj ustrica jedlá (Ostrea edulis) a mnohé ďalšie mäkkýše;

10.

domnieva sa, že Čierne more by malo mať v politikách Spoločenstva náležité postavenie a na tento účel by sa mali vyvinúť náležité diplomatické a vedecké snahy a mali by sa uvoľniť primerané finančné zdroje pre udržateľné rybné hospodárstvo v tejto oblasti vyjadruje presvedčenie, že rozpočtové prostriedky EÚ by mali byť pružné, dostupné a transparentné, aby EÚ mohla zabezpečiť udržateľnosť rybného hospodárstva v Čiernom mori;

11.

zdôrazňuje, že základom pre úspešné presadenie integrovanej námornej politiky v oblasti Čierneho mora je dialóg medzi zainteresovanými stranami; konštatuje, že integrovaná námorná politika by mala tiež umožniť vytvorenie bezkonfliktného a bezproblémového spojenia medzi morskými odvetviami pri súčasnom zohľadnení udržateľného rozvoja pobrežných oblastí;

12.

zdôrazňuje dôležitú úlohu dvojstrannej spolupráce a medzinárodných dohôd, keďže väčšina krajín v oblasti Čierneho mora nie je členskými štátmi EÚ, a teda nie je povinná dodržiavať právne predpisy Spoločenstva;

13.

vyjadruje presvedčenie, že všetky štáty v oblasti Čierneho mora, a predovšetkým členské štáty EÚ a kandidátske krajiny, by mali dodržiavať právne predpisy EÚ i medzinárodné právne predpisy, ktoré sa uplatňujú na činnosti v oblasti rybolovu a ktorých cieľom je udržateľnosť, nielen pokiaľ ide o populácie rýb, ale rovnako aj pokiaľ ide o odvetvie rybolovu;

14.

nabáda Komisiu, aby ďalej podporovala rozvoj pobrežných oblastí prostredníctvom rozvoja udržateľného rybného hospodárstva, čo je osobitne dôležité pre región Čierneho mora, v ktorom je vysoká nezamestnanosť;

15.

vyjadruje spokojnosť nad snahou Komisie zriadiť pracovné skupiny v oblasti riadenia rybného hospodárstva s Tureckom a Ruskou federáciou, ktoré poskytujú základ pre ďalšie diskusie o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje snahy a dialóg so všetkými krajinami na pobreží Čierneho mora; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala existujúce organizácie, ako aj príslušné nástroje na dosiahnutie pokroku v oblasti lepšej koordinácie politík; domnieva sa, že osobitná regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO) pre Čierne more by na druhej strane mohla podporiť a presadiť komunikáciu medzi vedeckými inštitútmi a profesijnými organizáciami rybárov, výrobcami a spracovateľmi s cieľom riešiť problémy a zintenzívniť spoluprácu v Čiernom mori, a to z dlhodobého hľadiska; nabáda Komisiu, aby s krajinami v oblasti Čierneho mora spolupracovala na bilaterálnej úrovni, pričom treba mať na pamäti, že mnohé z nich nie sú členskými štátmi EÚ;

16.

zdôrazňuje potrebu preskúmať z dlhodobého hľadiska vytvorenie organizácie RFMO, ktorá by koordinovala vedecký výskum, analyzovala stav populácie rýb a vykonávala osobitné postupy v oblasti pozorovania ohrozených druhov; poznamenáva, že táto organizácia by tiež mohla predkladať návrhy týkajúce sa úrovne viacročných hospodárskych plánov pre oblasť rybolovu a prideľovať kvóty pre krajiny na pobreží Čierneho mora;

17.

naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoje diplomatické zdroje a presvedčila čo najväčší počet štátov ležiacich na pobreží Čierneho mora, ktoré nie sú členmi EÚ, aby dodržiavali zásady spoločnej rybárskej politiky EÚ, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie viacročných hospodárskych plánov;

18.

vyjadruje presvedčenie, že nástroje EÚ by mali byť vo vedeckej činnosti využité ako nástroj na posilnenie a uľahčenia spolupráce a spoločných projektov európskych vedeckých tímov a ich partnerov z Ukrajiny, Ruskej federácie, Gruzínska a Turecka;

19.

vyjadruje presvedčenie, že aktivity EÚ týkajúce sa rybolovu v Čiernom mori a predovšetkým integrovaná námorná politika by sa mali zamerať najmä na rybolov v malom, ktorý je veľmi dôležitý pre tento región a hospodársku situáciu pobrežných oblastí;

20.

zdôrazňuje, že integrovaná námorná politika EÚ by mala nabádať k vytvoreniu profesijných organizácií rybárov a medziodborových organizácií odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry v oblasti Čierneho mora tam, kde takéto organizácie buď chýbajú, alebo sú veľmi málo rozvinuté;

21.

vyjadruje presvedčenie, že zásady ročného celkového povoleného výlovu a kvót, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, by nemali byť jedinou možnosťou riadenia rybného hospodárstva v Čiernom mori; vyjadruje presvedčenie, že viacročné hospodárske plány by mali byť posilnené a mohli by objasniť, aké sú ciele EÚ v oblasti rybného hospodárstva v Čiernom mori a aká je vízia EÚ o budúcnosti tejto oblasti;

22.

zdôrazňuje, že všetky zainteresované strany v regióne by mali uplatňovať spoločný, koordinovaný a dlhodobý prístup, aby všetky strany čiernomorskej oblasti sledovali cieľ udržateľného rybného hospodárstva, a z tohto dôvodu víta výmenu osvedčených postupov medzi príslušnými zainteresovanými stranami;

23.

pripomína dôležitosť takého riadenia rybného hospodárstva, ktoré umožňuje životaschopnosť a trvalú udržateľnosť ekosystémov, rozvoj zákonného rybolovu a boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; žiada o zriadenie európskej pobrežnej stráže, s cieľom účinne rozvíjať spoluprácu medzi členskými štátmi zameranú na zvýšenie námornej bezpečnosti a boj proti novým hrozbám na moriach, a osobitne na Čiernom mori;

24.

vyjadruje presvedčenie, že viacročné hospodárske plány sú mimoriadne zaujímavé pre hospodársku situáciu odvetvia rybolovu, ako i stav životného prostredia ekosystémov Čierneho mora; vyjadruje presvedčenie, že prijímanie viacročných hospodárskych plánov by mali dopĺňať účinné kontroly úlovkov;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vedecký výskum o čiernomorských otázkach, aby rozhodnutia, ktoré prijímajú európske, regionálne a národné orgány, mohli zohľadniť hospodárske, sociálne a ekologické dôsledky týchto otázok; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vykonať podrobný a koordinovaný výskum s cieľom dať jasnú a jednoznačnú odpoveď na otázky riadenia rybného hospodárstva a možného vplyvu rybolovných metód (napr. metódy ťahania vlečných sietí po morskom dne), keďže bez prieskumov o ich následkoch nie je možné vyvodiť nijaké podstatné závery; domnieva sa, že výskumné programy a projekty v oblasti rybného hospodárstva v Čiernom mori, ako sú SESAME, KNOWSEAS, WISER a BlackSeaFish, by sa mali naďalej podporovať;

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom Ukrajiny, Ruskej federácie, Gruzínska a Turecka.

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/43

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (smernica o IPKZ) (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) (4), zmenenú a doplnenú smernicami 97/11/ES (5), 2003/35/ES (6) a 2009/31/ES (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (smernica o environmentálnej zodpovednosti alebo SEZ) (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (9), v znení zmien a doplnení,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2038/2006 z 18. decembra 2006 o viacročnom financovaní činnosti Európskej námornej bezpečnostnej agentúry v oblasti boja proti znečisťovaniu životného prostredia plavidlami, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1406/2002 (10),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o činnosti EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Otázky bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (KOM(2010)0560),

—

so zreteľom na článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 11 a článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na haváriu vrtnej plošiny Deepwater Horizon, ktorá viedla k tragickej strate života a závažnému poškodeniu životného prostredia,

—

so zreteľom na záverečnú správu Štátnej komisie USA pre únik ropy z plošiny BP Deepwater Horizon a vrty na mori,

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch) (13),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre právne veci(A7-0290/2011),

A.

keďže článok 194 ZFEÚ výslovne potvrdzuje právo členských štátov určiť podmienky využívania ich energetických zdrojov, zároveň však berie ohľad na solidaritu a ochranu životného prostredia,

B.

keďže v článku 191 ZFEÚ je zakotvené, že politika životného prostredia EÚ sa musí zameriavať na vysokú úroveň jeho ochrany a vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ,

C.

keďže domáce zdroje ropy a plynu významne prispievajú k uspokojeniu súčasných energetických potrieb Európy a v súčasnosti majú zásadný význam pre našu energetickú bezpečnosť a energetickú rozmanitosť,

D.

keďže sa zintenzívňuje činnosť na mori v oblastiach susediacich s územím EÚ, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy EÚ, pričom akákoľvek mimoriadna udalosť, ku ktorej by v nich došlo, by mohla mať dôsledky pre územie EÚ, keďže mnohé z týchto oblastí sú v súčasnosti politicky nestabilné,

E.

keďže už existuje rozsiahly súbor medzinárodných právnych predpisov a medzinárodných dohôd, ktoré upravujú oblasť morí vrátane európskych vôd,

F.

keďže Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) stanovuje právny rámec, v ktorom sa musí uskutočňovať prieskum a ťažba v oceánoch a moriach vrátane vymedzenia kontinentálneho šelfu a výhradnej hospodárskej zóny,

G.

keďže je nutné zaručiť bezpečnosť a riadny priebeh prieskumu ložísk ropy a zemného plynu a maximálnu ochranu európskych občanov a životného prostredia,

H.

keďže dôsledky havárie by mohli mať cezhraničný charakter, čo oprávňuje začať predbežné prípravy EÚ na reakciu na znečistenie, ktoré počítajú aj s haváriami mimo vôd EÚ,

I.

keďže únik ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon poukázal na možné zničujúce dôsledky ťažby ropy v extrémnych podmienkach na ľudí a životné prostredie, ako aj na nadmernú hospodársku cenu spojenú s takýmto vplyvom na životné prostredie,

J.

keďže niektoré odporúčania Štátnej komisie USA pre únik ropy z plošiny BP Deepwater Horizon a vrty na mori poukazujú na veľa postupov, ktoré už dlhšie ako 20 rokov prevládajú v určitých častiach EÚ,

K.

keďže únik ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive musí prinútiť EÚ k tomu, aby v prípade nutnosti, so zreteľom na zásadu predbežnej opatrnosti a na zásadu, že je potrebné prijať preventívne opatrenia, bezodkladne vykonala hĺbkovú analýzu príslušných právnych predpisov a nariadení zameranú na všetky aspekty ťažby a prieskumu ložísk ropy a zemného plynu na mori vrátane bezpečnej prepravy pomocou podmorských potrubí nachádzajúcich sa na morskom dne alebo pod ním v jej teritoriálnych vodách; keďže v tejto súvislosti víta vôľu Komisie bezodkladne vyplniť medzery v platných právnych predpisoch EÚ,

L.

keďže katastrofa v Mexickom zálive prinútila priemyselné odvetvie a príslušné orgány, aby zriadili fóra, napríklad GIRG (14) a OSPRAG (15), s cieľom poučiť sa z tejto katastrofy a keďže viaceré z týchto iniciatív už priniesli konkrétne výsledky,

M.

keďže štátne ropné spoločnosti sa v roku 2007 podieľali 52 % na celosvetovej ťažbe ropy a kontrolovali 88 % overených zásob ropy a keďže ich význam vo vzťahu k medzinárodným ropným spoločnostiam prudko rastie,

N.

keďže rôzne regulačné mechanizmy členských štátov komplikujú zaistenie celistvosti bezpečnostných opatrení, zvyšujú finančné zaťaženie podnikov a narušujú riadne a bezproblémové fungovanie vnútorného trhu,

O.

keďže dôkazy naznačujú, že oddelením postupu vydávania povolení od posúdenia otázok zdravia a bezpečnosti sa môže predísť prípadným konfliktom záujmov či nejasnostiam v oblasti cieľov,

P.

keďže štátne regulačné orgány musia pred vydaním povolenia a súhlasu s uskutočnením vrtov posúdiť finančnú životaschopnosť a spôsobilosť s cieľom zaistiť existenciu dostatočných financií vrátane poistenia zodpovednosti a spoločných fondov,

Q.

keďže existujú rôzne medzinárodné fóra – vrátane fóra NSOAF (16) –, na ktorých si regulačné orgány môžu vymieňať najlepšie postupy,

R.

keďže Komisia je v mene EÚ zmluvnou stranou dohovoru OSPAR (17), t. j. regionálneho dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku,

S.

keďže existujú mechanizmy hlásenia mimoriadnych udalostí vrátane výročných správ komisie OSPAR o prípadoch vypúšťania a únikov ropy a o emisiách a keďže na zverejnenie poučení z takýchto havárií je možné použiť aj neregulačné kanály, napríklad bulletiny Fóra pobrežných orgánov v Severnom mori týkajúce sa bezpečnosti,

T.

keďže vo viacerých platných dohodách sú vypracované postupy medzinárodnej reakcie na úniky ropy s medzinárodným dosahom, napríklad dohoda OCES (18),

U.

keďže smernica EÚ o strojových zariadeniach sa všeobecne týka zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu na mori, ale do rozsahu jej pôsobnosti nie sú začlenené pohyblivé pobrežné vrtné súpravy a ich vybavenie,

V.

keďže Európska námorná bezpečnostná agentúra poskytuje technickú pomoc Komisii pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a bola poverená plnením operatívnych úloh v oblasti reakcie na ropné znečistenie, satelitného sledovania a dlhodobej identifikácie a sledovania plavidiel,

W.

keďže zodpovednosť za odstránenie únikov ropy a zodpovednosť za škody vyplýva z článku 191 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje zásada, že náhradu škody hradí znečisťovateľ, a je vyjadrená v sekundárnych právnych predpisoch, napríklad v smernici o environmentálnej zodpovednosti a smernici o odpadoch,

X.

keďže v Severnom mori už existuje systém dobrovoľných náhrad škôd spôsobených ropným znečistením,

1.

uznáva, že vydávanie povolení a ďalších schválení potrebných na prieskum a ťažbu zdrojov uhľovodíkov je výsadou jednotlivých členských štátov a že akékoľvek prerušenie činností je na uvážení príslušného členského štátu; zdôrazňuje však, že postup vydávania povolení musí byť v súlade s určitými spoločnými kritériami EÚ a poukazuje na skutočnosť, že členské štáty by mali pri vydávaní povolení na prieskum a ťažbu zdrojov uhľovodíkov uplatňovať zásadu predbežnej opatrnosti;

2.

trvá preto na tom, že zavedenie celoeurópskeho moratória na všetky nové hlbokomorské ropné vrty vo vodách EÚ by nebolo primeranou reakciou na potrebu zabezpečiť uplatňovanie prísnych bezpečnostných noriem v celej EÚ;

3.

zdôrazňuje, že v rámci legislatívneho a regulačného režimu každého členského štátu sa musí zabezpečiť, aby všetci prevádzkovatelia predložili tzv. dokumentáciu o bezpečnosti špecifickú pre danú lokalitu a vychádzajúcu z rizík a aby príslušným vnútroštátnym orgánom pôsobiacim v oblasti zdravia, bezpečnosti a ochrany životného prostredia preukázali, že pri každom zariadení zvážili všetky riziká súvisiace s daným miestom a ostatné riziká a uplatnili kontroly;

4.

zdôrazňuje, že legislatívne a regulačné rámce všetkých členských štátov by mali prijať prísny režim zhodný so súčasnými najlepšími postupmi, v rámci ktorého všetky návrhy na vrty doplní dokumentácia o bezpečnosti, ktorá musí byť schválená pred začatím akejkoľvek činnosti, vrátane overenia nezávislou treťou stranou a revízií vykonaných nezávislými odborníkmi v pravidelných a primeraných intervaloch; zdôrazňuje, že tzv. regulačné kontrolné body pred začatím vrtu dôkladnejšie zaručia, že boli zvážené a zmiernené všetky riziká a že nezávislí odborníci vykonali pri každom zariadení v pravidelných a primeraných intervaloch revíziu;

5.

žiada, aby sa každá dokumentácia o bezpečnosti stala živým a vyvíjajúcim sa dokumentom, tak aby boli vecné technické zmeny alebo zmeny vybavenia predkladané na schválenie príslušnými oprávnenými orgánmi a zdôrazňuje, že každá dokumentácia o bezpečnosti by sa mala kontrolovať minimálne každých päť rokov, a to aj nezávislými regulačnými orgánmi; zdôrazňuje, že dokumentácia o bezpečnosti musí uvádzať všetky postupy na danom mieste a dostupné zariadenia na zvládnutie prípadov vytrysknutia ropy;

6.

uvedomuje si, že už existuje sieť režimov a najlepších postupov a je presvedčený, že jediný nový akt osobitných právnych predpisov EÚ môže znamenať riziko destabilizácie súčasnej siete režimov, ktoré by sa tak vzdialili od osvedčeného prístupu založeného na tzv. dokumentácii o bezpečnosti, a zdôrazňuje, že takýto akt nesmie znamenať zdvojenie či narušenie súčasných najlepších postupov;

7.

podporuje želanie Komisie, aby sa v spolupráci s členskými štátmi zosúladili minimálne normy v EÚ; domnieva sa, že vo všetkých právnych predpisoch by mali byť začlenené otázky bezpečnosti a životného prostredia a že by sa vo všetkých oblastiach činností spojených s prieskumom ložísk a ťažbou ropy a zemného plynu na mori mali uplatňovať najprísnejšie bezpečnostné a environmentálne normy; žiada, aby bola určená nezávislá tretia strana s cieľom zvýšiť mieru koordinácie v prípade nehody; odporúča, aby bola touto úlohou poverená Európska námorná bezpečnostná agentúra;

8.

žiada rozšíriť pôsobnosť smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (19) tak, aby sa vzťahovala na všetky fázy projektov na mori (prieskum aj prevádzka), a žiada stanoviť osobitné požiadavky na posudzovanie vplyvu na životné prostredie v prípade vrtných prác v hlbokej vode, zložitých vrtov alebo náročných podmienok vŕtania a tiež v prípade prepravy ropy alebo zemného plynu podmorským potrubím nachádzajúcim sa na morskom dne alebo pod ním; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala zaistiť, aby posúdenia vplyvov na životné prostredie pre projekty na mori schválené vnútroštátnymi orgánmi obsahovali aj postupy, ktoré musia prevádzkovatelia vykonávať počas vyraďovania z prevádzky; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala právne ustanovenia o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a aby v nich stanovila, že ich vykonávaním musia byť poverení odborníci, ktorí sú nezávislí od klientov, pre ktorých ich vykonávajú;

9.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala platný regulačný rámec pre vyraďovanie existujúcej vrtnej infraštruktúry z prevádzky a aby v prípade potreby aj formou právneho predpisu objasnila zodpovednosť prevádzkovateľov za zaistenie bezpečného odstránenia infraštruktúry a za všetky škody na životnom prostredí vyplývajúce z vyradenia infraštruktúry z prevádzky alebo spôsobené vrtným miestom po jeho vyradení z prevádzky;

10.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť začleniť spoľahlivé zásady kontroly nebezpečenstiev na pevnine (SEVESO II (20) a III (21)) aj do právnych predpisov v oblasti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori; medzitým, a v prípade, ak Komisia nenavrhne takéto nové konkrétne právne predpisy, vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala svoj návrh smernice SEVESO III s cieľom rozšíriť jej pôsobnosť na ropné vrtné veže a podmorské potrubia nachádzajúce sa na dne mora alebo pod ním a na všetky fázy prieskumu ložísk ropy a zemného plynu až po vyradenie vrtu z prevádzky; víta dôvodovú správu Komisie týkajúcu sa revízie smernice SEVESO II, v ktorej Komisia uvádza, že vyhodnotí vhodný spôsob sprísnenia právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

11.

konštatuje, že činnosti spojené s prieskumom ložísk a ťažbou ropy a zemného plynu na mori sú vyňaté z kľúčových ustanovení smernice o priemyselných emisiách (22); navrhuje, aby Komisia doplnila do bodu 1.5 prílohy I „činnosti spojené s ťažbou ropy a zemného plynu na mori“ ako súčasť prvého preskúmania rozsahu pôsobnosti, ktoré sa má vykonať do 31. decembra 2011, a navrhuje, aby Európska kancelária IPKZ definovala najlepšie dostupné postupy pre činnosti súvisiace s ťažbou ropy a zemného plynu na mori;

12.

víta zámer Komisie preskúmať smernicu 92/91/EHS a žiada, aby prístup vychádzal zo spoločných noriem, s cieľom vyhnúť sa rozdielom v zaobchádzaní s pracovníkmi v rámci toho istého podniku podľa toho, kde sa nachádza ich miesto práce; okrem toho žiada, aby sa na všetkých pracovníkov pracujúcich v oblasti ťažby na mori vzťahovali transparentné, účinné a konzistentné pravidlá a aby sa preskúmala účinnosť súčasných právnych predpisov ako aj možnosti ich budúcej harmonizácie;

13.

vyzýva EÚ, aby presadzovala uplatňovanie usmernenia Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa systémov riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ILO-OSH 2001) v celom ropnom a plynárenskom priemysle;

14.

varuje však, že účinnosť právnych predpisov v konečnom dôsledku závisí od kvality uplatňovania príslušnými európskymi a vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi, ktoré vykonávajú, riadia a presadzujú príslušné právne nariadenia; je presvedčený, že Komisia by mala byť aktívna pri zabezpečení dodržiavania predpisov orgánmi členských štátov;

15.

zdôrazňuje, že v porovnaní s medzinárodnou a európskou úrovňou už niektoré členské štáty disponujú vynikajúcimi bezpečnostnými mechanizmami;

16.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby nezávislí, vyškolení odborníci so znalosťami miestnych podmienok vykonávali pravidelné, rôznorodé a prísne inšpekcie; je presvedčený, že systémy inšpekcií u prevádzkovateľa musia takisto podliehať overeniu treťou stranou; podporuje úsilie niektorých členských štátov zvýšiť počet dôkladných inšpekcií; zdôrazňuje význam nezávislosti vnútroštátnych orgánov a transparentného riešenia prípadných konfliktov záujmov medzi inšpektormi a možnými budúcimi zamestnávateľmi;

17.

poznamenáva, že počet skúsených inšpektorov je obmedzený a požaduje ďalšie investície do rozvoja kvalifikovanejšej inšpekčnej siete vo všetkých členských štátoch; žiada Komisiu, by preskúmala, akým spôsobom by sa dalo pomôcť členským štátom, aby vybudovali svoje vlastné inšpektoráty;

18.

zdôrazňuje potrebu zaviesť účinné systémy kontroly zo strany inšpekčných orgánov, ktoré budú uplatňovať inovatívne metódy, ako sú osobitné kontroly pracovného času alebo záchranných operácií, a možnosť uplatňovať sankcie v prípade ohrozenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

19.

poznamenáva, že systém inšpekcií u prevádzkovateľa musí podliehať overeniu treťou stranou ako i inšpekciám na úrovni EÚ a že audit plavidiel musí byť rozšírený na ropné a plynové námorné plošiny;

20.

uznáva, že pri niektorých menej rozsiahlych činnostiach by sa mohli dosiahnuť úspory z rozsahu, ak by členské štáty využívali inšpektoráty spoločne;

21.

poukazuje na to, že akékoľvek rozšírenie rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti produktov na zariadenia na mori by malo zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na vysokú rýchlosť technologického pokroku sa nadmerne normatívne špecifikácie v krátkom čase stanú zbytočnými;

22.

vyjadruje znepokojenie z toho, že „kontrolór kontrolórov“ na úrovni EÚ neprinesie dostatočnú pridanú hodnotu, aby sa dal odôvodniť odliv obmedzených regulačných zdrojov z príslušných vnútroštátnych orgánov; uvedomuje si však potenciál rozsiahlej praxe Európskej námornej bezpečnostnej agentúry pri prevencii ropných havárií, sledovaní a zisťovaní, ako i to, že zhromažďovanie údajov, vymieňanie najlepších postupov a koordinácia prostriedkov určených na reakcie by sa mali koordinovať v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by európsky regulačný orgán pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori, ktorý na linkách Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) v telekomunikačnom odvetví prepája národné regulačné orgány, priniesol dostatočnú pridanú hodnotu a posilnil presadzovanie a uplatňovanie čo najprísnejších environmentálnych a bezpečnostných noriem v celej EÚ;

23.

zdôrazňuje význam regionálnych iniciatív ako prvého stupňa viacstrannej činnosti a je presvedčený, že pre členské štáty v oblasti Stredozemného, Baltského a Čierneho mora by sa mali vytvoriť podobné fóra, ako je Fórum pobrežných orgánov v Severnom mori (NSOAF) v prípade Severného mora s cieľom dohliadať na prijatie a presadzovanie minimálnych noriem; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie zriadiť Fórum pobrežných orgánov v Stredozemnom mori (MOAF) a podporuje zapojenie štátov mimo EÚ; zastáva názor, že normy a predpisy prijaté pre EÚ by mali zohľadniť otázky životného prostredia súvisiace s prieskumom ložísk uhľovodíkov v oblastiach mimo EÚ;

24.

uvedomuje si rozmanitosť podmienok v jednotlivých morských oblastiach, domnieva sa však, že jednotlivé regionálne iniciatívy by sa podľa možností mali koordinovať medzi fórami s cieľom využiť najlepšie postupy na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že Komisia by mala zohrávať aktívnu úlohu v rámci uvedených fór;

25.

víta iniciatívu Komisie s cieľom organizovať stretnutia EÚ s Fórom pobrežných orgánov v Severnom mori ako príležitosť na výmenu najlepších postupov v celej EÚ; zdôrazňuje, že účastníci by mali tieto stretnutia naplno využiť;

26.

víta rozhodnutie Medzinárodnej asociácie producentov ropy a plynu ustanoviť po havárii v Mexickom zálive celosvetovú skupinu zameranú na prevenciu havárií a odstraňovanie následkov únikov ropy; naliehavo žiada transparentný postup uvedenej skupiny pri výmene informácií a rokovaniach s jednotlivými orgánmi;

27.

zdôrazňuje prínos programov, do ktorých sú zapojení pracovníci, z hľadiska bezpečnosti; podporuje silné väzby a spoločné iniciatívy medzi priemyselným odvetvím, pracovníkmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v oblasti zdravia, bezpečnosti a ochrany životného prostredia;

28.

zdôrazňuje, že činnosti v oblasti ťažby ropy a zemného plynu na mori sú mimoriadne nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z dôvodu niekedy extrémnych environmentálnych podmienok, pracovného času v podobe dvanásťhodinových pracovných zmien, ako aj odlúčenosti pracovného prostredia, a uznáva, že tieto osobitné pracovné podmienky a najmä psychologický stres sú a naďalej musia byť predmetom úpravy s cieľom minimalizovať zlyhanie ľudského faktora a chrániť pracovníkov; odporúča preto, aby sa pre pracovníkov vytvorilo poistenie, ktoré by zodpovedalo vzniknutým rizikám;

29.

je presvedčený, že je potrebné rozvíjať kultúru prevencie zdravia a bezpečnosti angažovaním pracovníkov a odborových organizácií a zabezpečením aktívnej účasti pracovníkov, predovšetkým formou konzultácií s pracovníkmi a ich zapojením do vypracúvania a uplatňovania bezpečnostných postupov, ako aj ich informovaním o prípadných rizikách; zdôrazňuje význam testovania a sledovania týchto postupov v celej štruktúre vydávania rozkazov s cieľom zabezpečiť, aby v prípade nehody alebo bezpečnostného zlyhania boli vrcholní riadiaci pracovníci dobre vyškolení a niesli zodpovednosť;

30.

vyzýva priemyselné odvetvie, aby si v rámci jednotlivých organizácií osvojilo skutočnú kultúru bezpečnosti, bez ohľadu na to, či ide o more alebo kanceláriu; z uvedeného dôvodu podporuje pravidelné školenia všetkých stálych a zmluvných zamestnancov ako i zamestnávateľov;

31.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť stanoviť spoločné prísne bezpečnostné normy a systémy s cieľom obmedziť riziko na minimálnu úroveň a čeliť mu a v prípade potreby umožniť rýchlu a účinnú reakciu; žiada taktiež, aby sa v členských štátoch EÚ stanovili požiadavky na pracovníkov vrátane dodávateľov a subdodávateľov, ktorí plnia rizikové úlohy, a aby boli harmonizované v záujme zabezpečenia súdržného uplatňovania vo všetkých európskych vodách; vyzýva Komisiu, aby sa spolu s medzinárodnými partnermi pozitívnym spôsobom angažovala s cieľom preskúmať možnosť celosvetovej iniciatívy v oblasti pravidiel zdravia a bezpečnosti pri práci a aby boli tieto pravidlá pravidelne aktualizované, aby zodpovedali najnovšiemu technologickému rozvoju;

32.

vyzýva členské štáty, aby povolili iba certifikovanú internú alebo externú odbornú prípravu;

33.

víta medzinárodné výmenné a spoločné programy odbornej prípravy pre zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov a žiada Komisiu a členské štáty, aby predložili iniciatívy na rozvoj uvedených programov;

34.

žiada, aby sa stanovili prísne kritériá v oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia a odbornej prípravy platné pre subdodávateľov, ktorí musia mať odborné zručnosti potrebné na plnenie úloh v oblasti údržby a výstavby v rámci ich zodpovednosti; žiada, aby boli pracovníci vrátane dodávateľov a subdodávateľov a organizácií zastupujúcich pracovníkov informovaní o všetkých rizikách súvisiacich s danou prácou ešte pred jej skutočným vykonaním;

35.

zdôrazňuje, že veľmi vysokým zdravotným a bezpečnostným rizikám sú vystavení aj pracovníci v ďalších fázach spracovateľského reťazca na mori alebo na pevnine; žiada členské štáty, aby týchto pracovníkov zahrnuli do svojej regulačnej činnosti;

36.

žiada, aby sa zabezpečila pravidelná, osobitná následná lekárska starostlivosť pre pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti v rámci prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu; odporúča, aby sa zdravotná prehliadka zameraná na fyzické a psychické zdravie vykonávala prinajmenšom raz ročne;

37.

žiada, aby sa schválil mechanizmus na vyhodnocovanie rizík, ktoré pracovníci podstupujú, a aby sa takéto hodnotenie zohľadňovalo pri výpočte mzdy pracovníkov;

38.

vyzýva priemyselné odvetvie, aby si osvojilo najlepšie postupy týkajúce sa zástupcov pre bezpečnosť; zamestnanci by mali mať možnosť voliť zástupcu pre bezpečnosť povereného riešením otázok bezpečnosti na všetkých úrovniach činnosti a rozhodovania; je tiež presvedčený, že zamestnanci by mali mať možnosť anonymne oznámiť príslušným orgánom bezpečnostné zlyhanie alebo upozorniť na riziká, a to bez toho, aby boli obťažovaní;

39.

podporuje intenzívnejšie snahy o výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o právnu úpravu, normy a postupy ako i pri hlásení a riadení mimoriadnych udalostí vrátane vedeckých stanovísk, režimov prevádzkovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia, manažmentu rizík, postupov reakcie atď.;

40.

uznáva, že informácie sa už vymieňajú, či už prostredníctvom regulačných skupín alebo obchodných partnerstiev a spoločných podnikov; je presvedčený, že bezpečnosť nie je výlučne záležitosťou majiteľa;

41.

vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zhromažďovali, vymieňali si a zverejňovali informácie z hlásení o mimoriadnych udalostiach (s náležitým zreteľom na citlivé obchodné informácie), aby sa z toho mohli vyvodiť ponaučenia; uvedomuje si, že konsolidácia a ďalšia koordinácia existujúcich postupov a hlásení o mimoriadnych udalostiach by mohli pomôcť zabezpečiť transparentnosť a konzistentnosť v celej EÚ; uvedené informácie je potrebné zverejniť čo najskôr po mimoriadnej udalosti a mali by (okrem iného) obsahovať údaje o zranení osôb, poruchách strojového zariadenia, úniku uhľovodíkov a ďalších predmetných mimoriadnych udalostiach; víta medzinárodné iniciatívy vrátane pracovnej skupiny zoskupenia G20 s cieľom pomôcť zabezpečiť sprostredkovanie poznatkov o mimoriadnych udalostiach a nevyhnutne potrebných nápravných opatreniach na celosvetovej úrovni;

42.

domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť: účinnosť rozličných jestvujúcich informačných kanálov, možnosť racionalizácie a/alebo možnosť vytvoriť nové medzinárodné režimy, a to s náležitým prihliadnutím na administratívne zaťaženie, ktoré z toho vyplýva;

43.

poznamenáva, že existuje rozdiel medzi vydaním povolenia a udelením súhlasu s uskutočňovaním vrtov a že držiteľom povolenia nemusí byť spoločnosť realizujúca vrt; je presvedčený, že po udelení povolenia a pred začatím vrtu by mali existovať tzv. regulačné kontrolné body;

44.

odporúča, aby vo všetkých členských štátoch boli oddelené funkcie vydávania povolení a funkcie týkajúce sa zdravia a bezpečnosti; je presvedčený, že Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi pri stanovení spoločných, transparentných, objektívnych kritérií udeľovania povolení a zabezpečiť oddelenie funkcie vydávania povolení a funkcie týkajúcej sa zdravia a bezpečnosti v záujme obmedzenia rizika konfliktu záujmov;

45.

poukazuje na to, že veľké množstvo zariadení vo vodách EÚ zastaráva; víta snahy o zlepšenie celistvosti prostriedkov existujúcich plošín;

46.

domnieva sa, že od prevádzkovateľov v oblasti ropy a zemného plynu treba v licenčnom konaní, počas prevádzky a vo všetkých etapách realizácie projektov na mori (prieskum, prevádzka a vyraďovanie z prevádzky) vyžadovať, aby preukázali, že sú dostatočne finančne spôsobilí zaistiť nápravu v súvislosti so škodami na životnom prostredí spôsobenými konkrétnou činnosťou, ktorú vykonávajú, vrátane škôd spôsobených nehodami s nízkou pravdepodobnosťou, ale závažnými následkami, a to buď prostredníctvom povinných vzájomných záruk alebo povinným poistením či zmiešanými systémami zaisťujúcimi finančné ručenie;

47.

podporuje používanie pohotovostných plánov špecifických pre danú lokalitu, v ktorých by sa identifikovali riziká, posúdili potenciálne zdroje znečistenia a jeho vplyv, načrtla stratégia reakcie i plány prípadných odľahčovacích vrtov; odporúča, aby získanie povolenia a súhlas s uskutočňovaním vrtov bolo pre prevádzkovateľov podmienené uskutočnením posúdenia vplyvu na životné prostredie a predložením pohotovostných plánov najmenej dva mesiace pred začatím činností; v prípade zložitých vrtov alebo náročných podmienok vŕtania by sa mal pohotovostný plán posúdiť, konzultovať a schváliť súčasne s ďalšími regulačnými schvaľovacími procesmi (napr. s tými, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie alebo s návrhom vrtu); vo všetkých prípadoch sa činnosti nesmú začať pred schválením pohotovostného plánu členským štátom, v ktorom sa plány majú realizovať; príslušný vnútroštátny orgán by mal s náležitým prihliadnutím na ochranu údajov zverejniť pohotovostné plány;

48.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali, upravili alebo aktualizovali vnútroštátne pohotovostné plány uvádzajúce podrobnosti o kanáloch velenia a mechanizmoch využívania vnútroštátnych prostriedkov, ktoré by sa v prípade uniku využívali spolu so zdrojmi priemyselného odvetvia; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali navzájom, ako aj so susediacimi krajinami EÚ pri príprave regionálnych pohotovostných plánov; žiada, aby tieto plány boli postúpené Európskej námornej bezpečnostnej agentúre;

49.

konštatuje, že nedávne udalosti zvýraznili riziká ťažby ropy, zemného plynu a výrobných činností na mori pre námornú dopravu a morské prostredie; domnieva sa, že využitie schopnosti reakcie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry by sa malo výrazne rozšíriť a zahrnúť prevenciu a reakciu na znečistenie zapríčinené takouto činnosťou;

50.

navrhuje, aby zásoby zdrojov Európskej námornej bezpečnostnej agentúry určené na reakciu zahŕňali všetky relevantné verejné zdroje a zdroje priemyselného odvetvia, aby Európska námorná bezpečnostná agentúra bola schopná podľa potreby plniť koordinačnú úlohu v prípade rozsiahlej mimoriadnej udalosti;

51.

navrhuje, aby boli dostupné zariadenia na zastavenie všetkých prípadných únikov ropy a plynu základnou súčasťou pohotovostných plánov a aby boli takéto zariadenia dostupné v blízkosti vrtných zariadení, čím by sa umožnilo ich včasné nasadenie v prípade závažnej mimoriadnej udalosti;

52.

naliehavo žiada spoločnosti, aby naďalej vyčleňovali financie na výskum a vývoj nových technológií súvisiacich s prevenciou a nápravou dôsledkov havárií; zdôrazňuje, že skôr ako sa technológie reakcie na katastrofu zahrnú do schváleného pohotovostného plánu, musia sa nezávisle otestovať, posúdiť a schváliť;

53.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité realizovať cielený a inovatívny vedecký výskum s cieľom umožniť použitie automatických systémov na sledovanie činnosti vrtných plošín a ich prestojov, čím by sa zvýšila spoľahlivosť vrtov a ťažby, ako aj systémov požiarnej bezpečnosti v extrémnych poveternostných podmienkach;

54.

podporuje prísnu kontrolu a nepretržité testovanie a posudzovanie environmentálnych vplyvov chemických dispergátorov (ako aj plánov pohotovostnej reakcie súvisiacich s využívaním chemických dispergátorov), a to s cieľom ubezpečiť sa o tom, že sú vhodné v prípade úniku a zamedziť vplyvom na verejné zdravie a životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby zaistila podrobnejší výskum vplyvov takýchto chemických látok v prípade potreby aj prostredníctvom výskumných programov EÚ;

55.

uznáva, že prvotnú zodpovednosť za reakciu na katastrofy nesie priemyselné odvetvie; víta spoločné priemyselné iniciatívy týkajúce sa vývoja, mobilizácie a nasadzovania zdrojov s cieľom zabrániť únikom ropy; zdôrazňuje, že verejný sektor zohráva dôležitú úlohu v oblasti regulácie, bezpečnosti a koordinácie reakcie na katastrofu;

56.

odporúča klásť väčší dôraz na systematickú odbornú prípravu, predovšetkým na praktické použitie vybavenia súvisiaceho s reakciou na katastrofu;

57.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby systém udeľovania povolení zahrnoval ochranné finančné nástroje umožňujúce naliehavú mobilizáciu nevyhnutne potrebných financií v prípade rozsiahlych mimoriadnych udalostí na účely nahradenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych strát spôsobených únikmi ropy alebo zemného plynu;

58.

víta úsilie Komisie o rozšírenie mandátu Európskej agentúry pre námornú bezpečnosť, aby do jej právomoci patrili nielen plavidlá, ale aj zariadenia na mori;

59.

poznamenáva, že odborné znalosti a zdroje agentúry EMSA určí revidované nariadenie o Európskej námornej bezpečnostnej agentúre, ale mali by sa výrazne rozšíriť a zahrnúť reakciu na znečistenie spôsobené ťažbou ropy a zemného plynu a podľa potreby by mali byť dostupné v celej EÚ a v susediacich krajinách;

60.

je presvedčený, že v prípade mimoriadnych udalostí alebo nehôd týkajúcich sa zariadení na mori je možné použiť nástroje na reakciu a sledovanie vypracované na úrovni EÚ, a to sieť pohotovostných plavidiel agentúry EMSA na nápravu únikov ropy a systém sledovania a zisťovania únikov ropy CleanSeaNet (CSN);

61.

odporúča použitie služby agentúry EMSA CleanSeaNet na sledovanie ropných plošín a nelegálneho vypúšťania ropy z plavidiel; uznáva, že 50 % snímok poskytnutých službe CleanSeaNet v súčasnosti je možné použiť na sledovanie ropných plošín;

62.

odporúča využitie siete pohotovostných plavidiel agentúry EMSA na nápravu únikov ropy (SOSRV) po kontrole týchto bodov:

63.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr predložila návrhy na vytvorenie zložiek civilnej ochrany EÚ, ktoré by boli založené na mechanizme EÚ v oblasti civilnej ochrany, a aby spoločne s členskými štátmi vypracovala európsky akčný plán, ktorý bude zlučovať špecifické mechanizmy vymedzujúce, ako môže EÚ reagovať na rozsiahle znečistenie spôsobené ropnými zariadeniami na mori vrátane podmorských potrubí na prepravu ropy a zemného plynu umiestnených na morskom dne alebo pod ním;

64.

uznáva úlohu monitorovacieho a informačného centra (23) pri dopĺňaní mechanizmov reakcie na núdzové situácie, ktorými disponujú členské štáty a priemyselné odvetvie;

65.

podporuje inovatívne služby orientované na námorné odvetvie; víta diskusiu Komisie a členských štátov o novej elektronickej námornej iniciatíve založenej na projekte SafeSeaNet a je presvedčený, že by mohla prispieť ku zvýšeniu bezpečnosti odvetvia ťažby ropy a zemného plynu na mori;

66.

zdôrazňuje, že každá morská oblasť musí mať vždy prístup k dostatočnému vybaveniu na riešenie rozsiahlych a najkomplikovanejších únikov ropy v danej morskej oblasti, a to nielen vo vodách EÚ;

67.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa v rámci lepšej správy námorných dát, ktorá je navrhovaná v oznámení Komisie s názvom „Poznatky o mori 2020“ (24), a v navrhovanom nariadení, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky (25), zohľadnila potreba zaručiť primerané monitorovanie hrozieb znečistenia, aby sa včas dala určiť vhodná stratégia;

68.

žiada Komisiu, aby pripravila návrh na sprístupnenie vedeckých poznatkov zhromaždených prevádzkovateľmi na mori, ktorí fungujú na základe verejného povolenia, príslušným orgánom pomocou noriem a protokolov vypracovaných v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020 s cieľom uľahčiť verejnú kontrolu a podporiť pochopenie námorného prostredia;

69.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri posudzovaní mechanizmov finančných zábezpek vrátane poistenia zodpovednosti venovali primeranú pozornosť stanoveniu sadzieb poistného na základe reálneho rizika vyplývajúceho z problémov súvisiacich s vrtmi a ťažbou tak, aby cenová politika nevytlačila malých a stredných prevádzkovateľov z trhu a aby zároveň zaistila zachovanie úplného krytia zodpovednosti;

70.

zdôrazňuje, že aj keď finančné záruky možno v zásade poskytovať prostredníctvom poistenia alebo rozložením rizík v rámci odvetvia, je dôležité zaistiť, aby prevádzkovatelia preukázali, že majú finančné záruky na krytie všetkých nákladov na vyčistenie a náhradu škôd v prípade závažných havárií a aby sa riziká a zodpovednosť neprenášali na menšie spoločnosti, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť vyhlásenia platobnej neschopnosti v prípade nehody; vyzýva, aby sa spoločné systémy vytvárali spôsobom, ktorý bude ďalej podnecovať k vyhýbaniu sa rizikám a dodržiavaniu najprísnejších možných bezpečnostných noriem v jednotlivých operáciách;

71.

uznáva prínosy spoločných fondov, ako je napríklad OPOL v Severnom mori, a požaduje, aby sa takéto fondy vytvárali v každej morskej oblasti EÚ; požaduje, aby členstvo príslušných prevádzkovateľov v týchto fondoch bolo povinné a aby sa zaručila právna istota s cieľom vytvoriť mechanizmus záchrannej siete poskytujúci istotu členským štátom, námornému odvetviu, predovšetkým rybárom, a daňovým poplatníkom;

72.

zdôrazňuje, že dobrovoľnosť systémov, ako je napríklad združenie OPOL, obmedzuje ich právnu kontrolu a je presvedčený, že uvedené fondy by posilnilo povinné členstvo ako podmienka udelenia povolenia;

73.

zdôrazňuje, že príspevky by sa mali zakladať tak na miere rizika na danom mieste, ako aj na pohotovostných plánoch a mali by im zodpovedať;

74.

domnieva sa, že pôsobnosť smernice o environmentálnej zodpovednosti (26) by sa mala rozšíriť, aby sa v prípade každého poškodenia morskej vody a biodiverzity uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“ a režim objektívnej zodpovednosti, na základe čoho by bolo možné vyvodiť zodpovednosť voči ropným a plynárenským spoločnostiam za všetky škody na životnom prostredí, ktoré spôsobia, a títo znečisťovatelia by prevzali plnú hmotnú zodpovednosť;

75.

žiada revíziu smernice o environmentálnej zodpovednosti s cieľom rozšíriť jej pôsobnosť na všetky morské vody EÚ v súlade s rámcovou smernicou o námornej stratégii (27);

76.

vyzýva Komisiu, aby v rámci smernice o environmentálnej zodpovednosti znížila prahy škodlivosti a presadzovala prísny režim zodpovednosti, ktorý bude kryť každé poškodenie morských vôd a biodiverzity;

77.

zastáva názor, že Komisia by mala preskúmať, či sa dá v rámci environmentálnej zodpovednosti vytvoriť kompenzačný fond pre prípady ropných havárií, ktorý by obsahoval opatrenia o záväznej finančnej záruke;

78.

odporúča, aby členské štáty zvážili prijatie a posilnenie odradzujúcich opatrení proti nedbalosti a nedodržaniu predpisov, ako sú pokuty, odobratie povolení a trestná zodpovednosť zamestnancov; pripomína však, že takýto režim existoval v USA pred únikom ropy z plošiny Deepwater Horizon;

79.

zdôrazňuje, že ešte pred realizáciou vrtu by sa malo jednoznačne určiť, ktoré strany nesú finančnú zodpovednosť;

80.

naliehavo vyzýva, aby sa v rámci priemyselného odvetvia uplatňovali prinajmenšom prísne environmentálne a bezpečnostné normy EÚ alebo ich ekvivalent, a to bez ohľadu na to, kde vo svete spoločnosti pôsobia; je si vedomý problémov spojených s vynútiteľnosťou povinnosti, aby spoločnosti so sídlom v EÚ pôsobili vo svete v súlade s normami EÚ; vyzýva však Komisiu, aby preskúmala, aké mechanizmy by vhodne zaistili, aby spoločnosti so sídlom v EÚ pôsobili vo svete prinajmenšom v súlade s bezpečnostnými normami EÚ; je presvedčený, že hlavnou hybnou silou v tejto oblasti by mala byť zodpovednosť spoločností a že režimy udeľovania povolení v členských štátoch by mali pri udeľovaní povolení zohľadniť, ktoré spoločnosti sú spojené s celosvetovými mimoriadnymi udalosťami, a to pod podmienkou dôkladného vyšetrenia takýchto mimoriadnych udalostí; vyzýva Komisiu, aby spoločne so svetovými partnermi podporila uplatňovanie uvedených prísnych noriem;

81.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej prispievali k iniciatívam na mori v rámci zoskupenia G20, pričom zohľadnia Dohovor Organizácie spojených národov o morskom práve (UNCLOS);

82.

berie na vedomie význam jestvujúcich právnych predpisov iniciovaných Programom OSN pre životné prostredie, a to prostredníctvom dohovoru OSPAR, Barcelonského a Helsinského dohovoru, uvedomuje si však, že platné medzinárodné právne nariadenia neposkytujú úplný ani konzistentný rámec pre bezpečnostné a environmentálne normy týkajúce sa vrtov na mori a ich presadzovanie by mohlo byť náročné;

83.

zdôrazňuje význam úplného presadenia neratifikovaného protokolu pobrežných orgánov v Stredozemnom mori z roku 1994, ktorý sa zameriava na ochranu pred znečistením v dôsledku prieskumu ložísk a ťažby;

84.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa aktívne angažovala spolu s ostatnými štátmi hraničiacimi s morskými oblasťami EÚ s cieľom zabezpečiť, aby regulačné rámce a dohľad poskytovali rovnako vysokú úroveň bezpečnosti;

85.

vyzýva EÚ, aby spolupracovala s príslušnými krajinami mimo EÚ, a to vrátane ich organizácií zastupujúcich pracovníkov a zamestnávateľov, ktorých štátni príslušníci pracujú v odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v rámci EÚ s cieľom zabezpečiť, aby pre spoločnosti, ktoré sídlia mimo EÚ, ale pôsobia vo vodách EÚ, platili pracovné podmienky EÚ a jej právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

86.

vyzýva Komisiu, aby začala rozpravu o nariadeniach v oblasti zodpovednosti za poškodenie životného prostredia a finančných záruk, ktoré by zahŕňali aj tretie krajiny;

87.

naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s partnermi a susedmi pri príprave osobitného režimu pre akýkoľvek prieskum ložísk a ťažbu v arktickej oblasti s osobitným zreteľom na udržateľnosť a nevyhnutnosť prieskumu ložísk a ťažby na mori v takom zraniteľnom a výnimočnom prostredí;

88.

obhajuje medzinárodné dvojstranné partnerstvá v rámci akčných plánov európskej susedskej politiky, ktoré (okrem iného) nabádajú tretie krajiny, aby prijali prísne bezpečnostné normy; vyzýva štáty, ktoré zatiaľ v plnej miere nerozvinuli európsku susedskú politiku, aby tak urobili;

89.

podporuje systémy vytvorené v rámci priemyselného odvetvia, ktoré slúžia na prenos odborných znalostí, predovšetkým do krajín s menej rozvinutými regulačnými rámcami;

90.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 51/56

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (1),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

—

so zreteľom na správu Komisie z 25. júla 2008 s názvom Podpora inovácií a podnikania žien,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom”: Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o iniciatíve „Small Business Act“ (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o dokumente s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť – vytváranie Európy podnikania a rastu (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2002 o správe Komisie pre Európsky parlament a Radu: iniciatíva pre rast a zamestnanosť – opatrenia finančnej pomoci pre malé a stredné podniky podporujúce inovácie a tvorbu pracovných miest (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0207/2011),

A.

keďže je dôležité uznať, že rozdelenie zodpovedností za rodinu a domácnosť medzi ženy a mužov, konkrétne prostredníctvom väčšej miery využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutným predpokladom pokroku a dosiahnutia rodovej rovnosti, a preto je nutné zachovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorá môže ženy podnietiť k tomu, aby si založili vlastný podnik a zabezpečili si tak finančnú a pracovnú nezávislosť,

B.

keďže samostatná zárobková činnosť v porovnaní so zamestnaním vo všeobecnosti poskytuje väčšiu pružnosť vo vzťahu k pracovnému času, počtu odpracovaných hodín a pracovisku, vďaka čomu ponúka možnosti tým, ktorí sa snažia skombinovať pracovné úlohy a starostlivosť o rodinu alebo iné činnosti, alebo tým, ktorí potrebujú prispôsobené pracovisko,

C.

keďže kategóriu mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje sumu 50 miliónov EUR a ročná bilančná suma nepresahuje 43 miliónov EUR,

D.

keďže 99 % novozaložených podnikov v Európe sú mikropodniky alebo malé podniky a jednu tretinu z nich založili v tom čase nezamestnaní ľudia a keďže mikropodniky s počtom zamestnancov menej ako 10 tvoria 91 % všetkých európskych podnikov,

E.

keďže akčný plán Komisie s názvom Európska agenda pre podnikanie (KOM(2004)0070) poukazuje na potrebu lepších systémov sociálneho zabezpečenia, keďže Komisia plánuje začiatkom roka 2011 predstaviť oznámenie týkajúce sa iniciatívy Small Business Act a keďže by sa mala vyzdvihnúť najmä potreba kvalitnejšieho sociálneho zabezpečenia pre ženy – podnikateľky,

F.

keďže ženy môžu naraziť na prekážky pri prístupe k informačnej podpore a finančným a technologickým nástrojom a službám, ktoré by mohli obmedziť ich možnosť rozširovať svoje podnikanie a uchádzať sa o vládne a samosprávne objednávky,

G.

keďže podľa terminológie Komisie je nepravá samostatná zárobková činnosť falošným typom samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý vzniká v prípade, keď sa na obídenie sociálneho zabezpečenia využije nesprávne zaradenie zamestnaneckého pomeru, čím sa vylúčia základné práva pracovníkov s cieľom znížiť pracovné náklady, kým dotknutí pracovníci zostanú naďalej hospodársky závislí,

H.

keďže podnikatelia sú osoby (vlastníci podnikov), ktoré sa snažia vytvárať hodnotu tvorbou alebo rozšírením hospodárskej činnosti tým, že hľadajú a využívajú nové produkty, postupy alebo trhy (8),

I.

keďže ženu – podnikateľku možno definovať ako ženu, ktorá založila podnik, v ktorom má väčšinový podiel a ktorá sa aktívne zaujíma o jeho rozhodovacie procesy, preberanie rizík a každodenné riadenie,

J.

keďže mnoho podnikov, hlavne tých, kde sú vo vedení sú ženy, bolo založených na územiach, ktoré sú súčasťou cieľa č.1, a dnes sa už teda nachádzajú takmer mimo znevýhodnenej oblasti, čo je v prospech nových členských krajín,

K.

keďže v mnohých regiónoch, ktoré prídu o výhody, sú stále nedostatočne rozvinuté vidiecke oblasti a keďže novoprijaté regióny majú zriedka kultúrne, sociálne a organizačné nástroje na lepšie využívanie financovania z európskych fondov,

L.

keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely, čo sa týka počtu žien – podnikateliek; keďže v porovnaní s mužmi menej žien považuje podnikanie za rozumnú profesionálnu a napriek nárastu počtu žien, ktoré vedú MSP, za posledné desaťročie v EÚ podniká len 1 z 10 žien v porovnaní s pomerom 1 ku 4 u mužov; keďže ženy tvoria približne 60 % všetkých absolventov univerzít, ale na trhu práce sú v rámci plného pracovného úväzku zastúpené nedostatočne, najmä v oblasti obchodu; keďže je rozhodujúce podnecovať ženy a umožňovať im, aby sa odhodlali podnikať v záujme zmiernenia existujúcej rodovej nerovnosti,

M.

keďže zákon USA z roku 1988 o ženách v podnikaní (Women's Business Ownership Act) zvýšil počet žien, ktoré vlastnia podniky, v porovnaní so všetkými podnikmi z 26 % v roku 1992 na 57 % v roku 2002; keďže úspešnosť tohto zákona môže pomôcť EÚ pri hľadaní najlepších postupov,

N.

keďže podnikateľky, ktoré majú v dôsledku spoločenských faktorov menej znalostí o dostupných možnostiach financovania a menej skúseností s finančným riadením, si vyžadujú podporu nielen počas fázy zakladania, ale počas celého hospodárskeho cyklu, keďže obchodné plánovanie si vyžaduje iný druh podpory vo fáze zakladania než vo fáze rastu,

O.

keďže podnikanie žien a ženské malé a stredné podniky sú jedným z hlavných zdrojov zvyšovania zamestnanosti žien, a tým rozsiahlejšieho využívania vzdelanostnej úrovne žien, ako aj zaručenia, že ženy nebudú musieť prijímať nestabilné zamestnanie, a keďže podnikanie žien zabezpečuje podnikovú dynamiku a inováciu, teda potenciál, ktorý v EÚ nie je plnohodnotne využitý, keďže v nestabilnom hospodárskom prostredí sa ľahko opomínajú opatrenia na podporu podnikania žien, pričom zvýšený počet žien – podnikateliek sa pozitívne a okamžite prejaví na celom hospodárstve; keďže v nestabilnej hospodárskej klíme sa ľahko zabúda na opatrenia na podporu žien – podnikateliek,

P.

keďže muži a ženy v mnohých prípadoch nemajú rovnaké príležitosti na prevádzkovanie a rozvoj podnikov a keďže podpora podnikania žien je dlhodobý proces, ktorý si na zmenu štruktúr a postojov v spoločnosti vyžaduje čas; keďže ženy odjakživa prejavovali podnikateľského ducha, no z pravidiel a tradičného rozdelenia rolí vyplývalo, že podnikanie nebolo často pre ženy tou správnou voľbou,

Q.

keďže Európska investičná banka (EIB) podstatne zvýšila svoju úverovú činnosť zameranú na MSP zo sumy 8,1 miliardy EUR v roku 2008 na sumu približne 11,5 miliardy EUR v roku 2009; keďže v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie sa predpokladá sústavné uplatňovanie nástrojov pre MSP (na roky 2007 – 2013 bola vyčlenená suma 1,13 miliardy EUR); keďže Komisia prijala dočasný rámec týkajúci sa štátnej pomoci na roky 2009/2010, ktorý členským štátom poskytuje viac možností riešenia zúžených úverových možností,

R.

keďže programy investičnej pripravenosti zvyšujú schopnosť MSP či podnikateľa porozumieť obavám bánk alebo iných investorov ochotných poskytnúť externé financovanie,

S.

keďže ženy – podnikateľky predstavujú nesúrodú skupinu, čo sa týka veku, spoločenského postavenia a úrovne vzdelania, pričom medzi nimi nájdeme čerstvé absolventky aj podnikateľky s dlhoročnými skúsenosťami, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako využiť svoj talent vedenia podniku, podnikateľského ducha, komunikačných schopností, schopností riešenia konfliktov a presného odhadu rizika, a keďže ženy podnikajú v širokej škále odvetví; keďže z dôvodu rodových stereotypov a štrukturálnych prekážok nemajú muži a ženy rovnaké možnosti viesť a rozvíjať podniky a keďže sa často objavujú názory, že ženám chýbajú charakteristické podnikateľské schopnosti ako sebadôvera, manažérska zručnosť, asertivita a ochota riskovať,

T.

keďže tútorstvo a podpora zo strany aktívnych podnikateliek aj podnikateľov môže pomôcť novým podnikom založeným ženami – podnikateľkami prekonať mnohé obavy spojené so založením podnikateľskej činnosti,

U.

keďže je dôležité presadzovať praktické odporúčania, v ktorých je zohľadnená realita podnikateľského a hospodárskeho života v konkurenčnom trhovom prostredí,

V.

keďže sa neuskutočnil dostatočný prieskum o podnikaní žien na úrovni EÚ, na základe ktorého by sa mohli formovať rozvoj a vykonávanie celoeurópskych politík v tejto oblasti,

W.

keďže v mnohých členských štátoch samostatne zárobkovo činné osoby nemajú primerané práva sociálneho zabezpečenia, ako sú materská a otcovská dovolenka, poistenie proti nezamestnanosti, príspevky v chorobe a pracovnej neschopnosti a dôchodkové zabezpečenie či zariadenia starostlivosti o deti, hoci takéto zariadenia sú dôležité preto, lebo podnikajúcim ženám poskytujú možnosť zosúladiť pracovný život a rodinný život a Európskej únii umožňujú čeliť demografickým výzvam; keďže v usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa od členských štátov vyžaduje, aby podporovali samostatnú zárobkovú činnosť zaručením primeraného sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby,

X.

keďže existuje skupina zahŕňajúca najmä ženy, ktoré vykonávajú napríklad práce v domácnostiach alebo práce v oblasti súkromnej starostlivosti, ale nie sú oficiálne samostatne zárobkovo činnými osobami, a preto im nevzniká žiadne právo na sociálne zabezpečenie,

1.

nabáda Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby lepšie využívali možnosti financovania, ktoré majú k dispozícii ženy – podnikateľky prostredníctvom osobitných dotácií, rizikového kapitálu, predpisov o sociálnom zabezpečení a znížených úrokových sadzieb a ktoré umožňujú spravodlivý a rovný prístup k financovaniu, ako je európsky nástroj mikrofinancovania Progress poskytujúci mikroúvery do výšky 25 000 EUR mikropodnikom a každému, kto si chce založiť vlastný malý podnik a nemá prístup k tradičným bankovým službám, ako sú napríklad nezamestnané osoby;

2.

vyzýva členské štáty, aby pripravili celoštátne kampane, vrátane workshopov a seminárov, na účinnejšiu informačnú kampaň medzi ženami týkajúcu sa využívania európskeho nástroja mikrofinancovania Progress a prezentáciu úplných možností financovania, ktoré tento nástroj ponúka;

3.

poukazuje na to, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ uznanou v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, pričom napriek dosiahnutému výraznému pokroku zostáva medzi ženami a mužmi mnoho nerovností, pokiaľ ide o podnikanie a rozhodovacie procesy;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančná a hospodárska kríza prehĺbila problémy pre MSP založené ženami, ktoré sa objavujú najmä v prvých troch rokoch podnikania; zdôrazňuje, že rozvoj ziskových MSP zo strany mužov aj žien môže členským štátom pomôcť pri dosahovaní udržateľnejšieho hospodárskeho rastu;

5.

víta osobitné ustanovenia o pomoci pre podnikanie žien v uvedenom nariadení Komisie (ES) č. 800/2008; vyzýva Komisiu, aby tieto podporné opatrenia boli zahrnuté aj do ďalšieho rámca podpory Spoločenstva s cieľom upevniť pozíciu podnikateliek po skončení platnosti nariadenia;

6.

žiada členské štáty, aby MSP, ktoré prevádzkujú (a ktoré založili) ženy, mohli mať takisto prístup k daňovým úľavám vzťahujúcim sa na MSP;

7.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne vykonávali nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní a aby zaistili, že podnikateľky, ktoré sa dostanú do situácie platobnej neschopnosti alebo konkurzu, budú mať prístup k pomoci a podpore zameranej na finančné ozdravenie, aby mohli pokračovať v začatých projektoch, alebo preorientovať sa na iné;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu najlepších postupov medzi regiónmi, na ktoré sa už nevzťahuje cieľ č. 1, a novoprijatými regiónmi, aby sa zapojili podnikateľky, najmä v oblasti drobného poľnohospodárstva, a to tak v záujme odovzdávania skúseností, ktoré tieto ženy nadobudli, ako aj preto, aby sa náhle nezrušila finančná podpora a v záujme odbornej prípravy a vytvárania novej triedy žien vo vedúcich pozíciách v nových členských krajinách;

9.

vyzýva Komisiu, členské štáty a organizáciu Business Europe, aby v spolupráci so školami zameranými na podnikanie a podnikateľskými organizáciami a s národnými inštitútmi žien vytvárali programy investičnej pripravenosti na pomoc ženám pripravovať realizovateľné podnikateľské plány a pomáhali im hľadať a charakterizovať potenciálnych investorov;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali prekážky podnikania žien, a najmä aby uskutočnili komplexnú analýzu prístupu žien k financovaniu;

11.

vyzýva členské štáty, aby podnecovali banky a finančné inštitúcie k tomu, aby vytvárali služby na podporu podnikania, orientované na ženy;

12.

vyzýva Komisiu, členské štáty a organizáciu Business Europe, aby zvážili vytvorenie systémov tútorstva a programov podpory, v ktorých budú osobitne využité najmä programy aktívneho starnutia, ktoré by čerpali z rád a skúseností odborníkov a odborníčok z radov podnikateľov v dôchodkovom veku;

13.

vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali situácii žien vo veku nad 50 rokov a pomáhali im pri zakladaní podnikov;

14.

trvá na tom, aby členské štáty prijímali opatrenia, ktoré by ženám umožňovali dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom a aby zriaďovali zariadenia starostlivosti o deti, pretože ich cenová nedostupnosť, neprístupnosť a nekvalita vytvárajú pre ženy ďalšie prekážky pri zakladaní podnikov;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup podnikateliek k hodnoteniam potenciálu rastu merajúcim potenciál rizika, ktoré vykonávajú skúsení poradcovia;

16.

konštatuje, že na základe výsledkov viacerých nedávnych štúdií majú ženy – podnikateľky v porovnaní s mužmi opatrnejší postoj, pokiaľ ide o podstupovanie hospodárskych a finančných rizík; domnieva sa, že by sa mali podrobnejšie preskúmať výsledky takýchto štúdií, aby sa mohlo potvrdiť, že sú správne a že sa z nich môžu vyvodiť závery;

17.

vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby zaviedli národné koncepcie vzdelávania, ktoré by inšpirovali mladé dievčatá k podnikaniu a k manažmentu vykonávanému ženami a k rozvoju podnikania mladých v školách tak, aby sa počas školského roka mohli študentky v prípade záujmu zoznámiť s životným cyklom podniku od jeho založenia cez prevádzkovanie až po likvidáciu, a aby tento proces spojili s tútorstvom zo strany učiteľov a poradcov z programov aktívneho starnutia z miestnej podnikateľskej komunity;

18.

pripúšťa, že mnohé dievčatá sú už odmlada odrádzané od toho, aby sa na školách a univerzitách venovali predmetom, ktoré sa tradične vnímajú ako „mužské“, ako sú napríklad prírodné vedy, matematika a technika; odporúča zaviesť úvodné kurzy základov podnikania a rozšíriť spektrum možných predmetov a možnej kariéry pre dievčatá, aby mohli rozvíjať svoje znalosti a schopnosti potrebné na dosiahnutie úspechu v podnikaní; poukazuje na význam rozvíjania možností zamestnať sa pre dievčatá a ženy prostredníctvom prípravy zameranej na rozvoj zručností a celoživotného vzdelávania;

19.

žiada inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne orgány, aby podporovali ročné programy pre podnikateľky, programy odbornej prípravy a výmenné programy v rámci celej Európy, počas ktorých by študenti realizovali rozvojové projekty založené na skutočných podnikateľských koncepciách s cieľom založiť si už počas štúdia realistický a ziskový podnik; domnieva sa tiež, že činnosti združení absolventov a študentov by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto procesu s cieľom vštepovať študentom sebadôveru a vnímanie modelových vzorov; žiada Komisiu, aby povzbudzovala výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

20.

žiada členské štáty a organizáciu Business Europe, aby zvyšovali informovanosť a podporovali výmenný program pre podnikateľov s názvom Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorého konkrétnym cieľom je prispieť k pozdvihnutiu podnikateľského ducha, internacionalizácie a konkurencieschopnosti potenciálnych nových podnikateľov v EÚ a novozaložených mikropodnikov a malých podnikov a ktorý bude novým podnikateľom ponúkať možnosť pracovať po maximálnu dobu 6 mesiacov so skúseným podnikateľom z iného štátu EÚ v jeho podniku; odporúča, aby sa študentkám s vynikajúcim potenciálom poskytovali osobitné štipendiá, ako napríklad štipendiá v rámci programu EÚ s názvom Leonardo da Vinci, ktoré by vyústili do slávnostného udelenia ceny za najlepšiu prax pre úspešné absolventky;

21.

trvá na tom, aby členské štáty podporovali rovnaký prístup k zmluvám o verejnom obstarávaní a aby premenili politiku verejného obstarávania na rodovo neutrálnu;

22.

vyzýva členské štáty, aby podporovali programy cezhraničnej spolupráce zamerané na vytvorenie cezhraničných stredísk na podporu podnikateliek a umožnili tak výmenu skúseností, racionalizáciu zdrojov a spoločné využívanie osvedčených postupov;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali informačné a komunikačné technológie, ktoré môžu prispieť k zvyšovaniu informovanosti a podpore žien pri vytváraní sietí; žiada, aby sa digitálna priepasť v rámci celej Európy riešila skvalitnením širokopásmových pripojení, ktoré by ženám zabezpečili flexibilitu na to, aby mohli úspešne podnikať z domu, ak si to želajú;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali zapájanie žien do miestnych obchodných komôr, osobitných mimovládnych organizácií, lobistických skupín a priemyselných organizácií patriacich do hlavnej podnikateľskej komunity s cieľom rozvíjať a posilňovať ich konkurenčné podnikateľské schopnosti a žiada obchodné komory, aby aktívne nabádali podnikateľky, aby sa zapájali a a podporovali vytváranie špeciálnych služieb zameraných na ženy a organizácie zastupujúce podnikateľky v záujme upevnenia ich postavenia a rozvoja kultúry podniku;

25.

vyzýva členské štáty, aby zdôrazňovali úlohu mimovládnych organizácií pri podpore a uľahčovaní podnikania žien;

26.

žiada Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov s cieľom nabádať ženy k podnikaniu; žiada Komisiu a členské štáty a organizáciu Business Europe, aby nabádali podnikateľky a umožnili im kontaktovať sa s vhodnými obchodnými partnermi z iných oblastí, a aby tak získali možnosť výmeny skúseností a postupov a dokázali lepšie chápať širšie podnikateľské súvislosti;

27.

vyzýva Komisiu, aby v rámci európskej siete podnikov zriadila poradné výbory s osobitnými skúsenosťami v oblasti problémov a prekážok, ktorým musia čeliť ženy– podnikateľky, pričom tieto výbory by zároveň mohli slúžiť ako jednotné kontaktné miesta v prípadoch diskriminácie zo strany poskytovateľov finančných služieb pri získavaní úverov;

28.

uznáva význam systému „veľvyslankýň”, napríklad európskej siete „veľvyslankýň” spomedzi podnikateliek (ENFEA), poukazujúceho na úlohy, ktoré môžu ženy zohrávať pri tvorbe pracovných miest a podpore konkurencieschopnosti tým, že prostredníctvom činností na školách, univerzitách, v spoločenstvách a v médiách budú inšpirovať ženy a dievčatá, aby si založili vlastný podnik; konštatuje, že „veľvyslankyne” by mali vychádzať z rôzneho prostredia, mať rôzny vek a skúsenosti a mali by zastupovať všetky odvetvia;

29.

vyzýva Komisiu, aby zorganizovala kampaň na podporu zapojenia žien do pracovného života prostredníctvom zakladania vlastných firiem a aby zároveň poskytovala informácie o dostupných nástrojoch na uľahčenie zakladania podnikov;

30.

domnieva sa, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a zastúpenia EÚ v tretích krajinách by v spolupráci s obchodnými zastúpeniami členských krajín mohli prispieť k rozvoju sietí MSP riadených ženami;

31.

vyzýva Komisiu, aby s pomocou Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zhromažďovala porovnateľné a komplexné údaje týkajúce sa podnikania žien v Európskej únii (etnickú príslušnosť, vek, oblasť podnikania, veľkosť podniku, trvanie podnikateľskej činnosti žien – podnikateliek, v súlade s nariadeniami členských štátov o ochrane údajov) spôsobom, ktorý pre MSP nebude znamenať ďalšiu záťaž, a analyzovala tieto údaje vo výročnej správe o MSP v EÚ a prehľade výkonnosti MSP; domnieva sa, že zhromaždené údaje by mali informovať subjekty prijímajúce rozhodnutia o konkrétnych problémoch, s ktorými sa stretávajú ženy – podnikateľky;

32.

víta štúdiu Komisie z roku 2008 o inováciách a podnikaní žien a naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali jej politické odporúčania;

33.

žiada Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby k ženám – podnikateľkám pristupovali rovnako ako zamestnancom, pokiaľ ide o sociálne a verejnoprospešné služby a aby prijali opatrenia na zlepšenie spoločenského postavenia žien – spolupodnikateliek a podnikateliek v rámci MSP, najmä z odborov výskumu, prírodných vied, inžinierstva, nových médií, životného prostredia, ekologických a nízkouhlíkových technológií, poľnohospodárstva a priemyslu v mestských a vidieckych oblastiach, a to prostredníctvom lepších možností v súvislosti s materstvom, lepších zariadení starostlivosti o deti a zariadení pre starších ľudí a osoby vyžadujúce si starostlivosť, lepšieho sociálneho poistenia, odstránenia rodových stereotypov a zlepšenia ich právneho postavenia;

34.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali prekážky v samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien a aby vytvorili programy umožňujúce prístupnú, rýchlu a nenákladnú registráciu podnikateliek a samostatne zárobkovo činných osôb z ich radov a aby tiež zabezpečili prístup k dostupným úverom (vrátane mikroúverov) na financovanie podnikov rómskych podnikateliek, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila tieto činnosti prostredníctvom príslušných mechanizmov financovania;

35.

vyzýva členské štáty, aby aktívne bojovali proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti tým, že účinne vymedzia samostatnú zárobkovú činnosť a že budú postihovať nepravú samostatnú zárobkovú činnosť;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili program zameraný na pomoc osobám, ktoré pracujú v domácnostiach, poskytujú služby starostlivosti a ďalšie služby, najmä ženám, ktoré nie sú zamestnané ani samostatne zárobkovo činné, aby mohli začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, alebo si založiť vlastný podnik;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponúkali podporu ženám, ktoré si plánujú založiť alebo kúpiť podnik, alebo prevziať rodinný podnik, vrátane podnikateliek v slobodných povolaniach, napríklad v súkromných právnických kanceláriách alebo zdravotníckych ordináciách; domnieva sa, že podpora by mala spočívať v primeranej odbornej príprave – seminároch a workshopoch, na ktorých by tieto ženy mohli získavať manažérske schopnosti zamerané na úspešnú realizáciu akvizíciu, najmä pokiaľ ide o oceňovanie a ohodnotenie spoločnosti a bankové a právne otázky; uznáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám do 25 rokov a nad 50 rokov, pretože na ne ťažšie dolieha finančná kríza;

38.

vyzýva Poľsko, aby počas svojho predsedníctva zdôrazňovalo myšlienku podnikania žien, najmä na začiatku októbra počas týždňa MSP; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla akčný plán na zvýšenie podielu žien – podnikateliek a aby zaviedla kampane zamerané na zvýšenie povedomia s cieľom prelomiť stereotypy, podľa ktorých sa ženy nepovažujú za úspešné manažérky podnikov;

39.

vyzýva rodinné podniky, aby rovnakú možnosť poskytli aj príbuzným – ženám, napr. dcéram, keď budú uvažovať o zanechaní podnikania alebo o prevode spoločnosti;

40.

žiada členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré uľahčia zosúladenie požiadaviek rodinného a pracovného života, zamestnávanie žien a podporia kariérny rast samostatne zárobkovo činných osôb;