15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/1

1.1

EHSV sa domnieva, že napriek mimoriadne nestabilnej a zatiaľ nerozhodnej situácii, ktorá prevláda v oblasti Stredozemia, boli vytvorené podmienky (1) na to, aby sa mohol začať dialóg na viacerých úrovniach medzi Komisiou, členskými štátmi, štátmi, ktoré sa zúčastňujú na európsko-stredozemskej spolupráci, miestnymi a regionálnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou s cieľom vytvoriť makroregionálnu stratégiu v oblasti Stredozemia, ktorá by bola rozdelená na dve časti a zodpovedala by potrebám regiónu, pričom by posilňovala jeho konkurencieschopnosť.

1.2

EHSV uznáva, že Stredozemie je mimoriadne rozsiahlou oblasťou, ktorá je z hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho hľadiska mimoriadne rozmanitá a tvoria ju krajiny, ktorých štruktúry a infraštruktúra sú takisto rozdielne (členské štáty EÚ, štáty mimo EÚ so štatútom kandidátskej krajiny, štáty mimo EÚ zúčastňujúce sa na európsko-stredozemskom partnerstve), a preto navrhuje, aby sa vytvorili dve subregionálne politiky pre východnú a západnú oblasť Stredozemia, ktoré sa budú vzťahovať na spolupracujúce krajiny, ako aj na makroregionálnu stratégiu pre oblasť Iónskeho a Jadranského mora.

1.3

EHSV berie na vedomie rozhodnutia Rady a stanovisko Európskeho parlamentu, v ktorých sa uvádza, že makroregionálna stratégia nesmie vyžadovať doplnkové finančné zdroje, legislatívne úpravy ani žiadny dodatočný riadiaci orgán (zásada „troch nie“). Domnieva sa však, že treba financovať technickú pomoc na zhromažďovanie údajov a podporu štrukturálnych projektov, ktoré sú potrebné.

1.4

EHSV zastáva názor, že čerpanie značného objemu zdrojov, ktoré už EÚ poskytla na financovanie opatrení a programov zo štrukturálnych fondov, ako aj finančné nástroje EIB predstavujú dostatočné prostriedky, ktoré sa musia využiť transparentne a čo najpružnejšie. Takisto podporuje vytvorenie európsko-stredozemskej investičnej banky prostredníctvom EIB, ako aj politiku, ktorá je otvorená voči financovaniu zo strany rôznych finančných inštitúcií, ako je KfW, EBOR, Svetová banka, Africká rozvojová banka a Islamská rozvojová banka.

1.5

EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť najmä spoluprácu na nižšej ako regionálnej úrovni prostredníctvom zintenzívnenia vzájomnej spolupráce v oblasti obchodu, cestovného ruchu a priemyslu medzi krajinami na južnom pobreží Stredozemného mora.

1.6

EHSV považuje za potrebné, aby Rada prijala príslušné politické rozhodnutia a začala bezodkladne riešiť aktuálne problémy v záujme toho, aby sa Únia pre Stredozemie stala orgánom na plánovanie a realizáciu novej makroregionálnej politiky.

1.7

EHSV sa domnieva, že ak Rada bezodkladne prijme stratégiu pre Jadranské a Iónske more (podľa svojich záverov z 24. júna 2011), umožní sa tým realizácia makroregionálnej stratégie v oblasti Stredozemia.

1.8

EHSV zastáva názor, že Cyprus a Malta, ako aj ostatné ostrovy v Stredozemnom mori, budú zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu v celkovej stratégii, ktorú vypracovala EÚ. Tieto ostrovy sa nachádzajú v mimoriadne ťažkej situácii z toho dôvodu, že nemajú možnosť spojenia a komunikácie s členskými štátmi Únie, ktoré sa nachádzajú na kontinente.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že pre všetky regióny v širšej oblasti Stredozemného mora je mimoriadne dôležitá podpora poľnohospodárskej výroby.

1.10

EHSV považuje za dôležité, aby sa zlepšili námorné a letecké spojenia medzi krajinami v oblasti Stredozemného mora, ako aj s ostatnými členskými štátmi EÚ.

1.11

EHSV potvrdzuje, že prostredníctvom tohto stanoviska chce iniciovať diskusiu o novej makroregionálnej stratégii v oblasti Stredozemia a začať dialóg o týchto dôležitých témach. Vyhlasuje, že sa bude naďalej venovať tejto mimoriadne dôležitej otázke vo svojich nových stanoviskách, v ktorých sa budú podrobne a dôsledne uvádzať okruhy problémov popísané v tomto dokumente.

2.1

Cyprus si v období svojho predsedníctva Rady EÚ v druhej polovici roka 2012 určil za svoju prioritu vypracovať stanovisko s názvom „Makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia.“

2.2

Voľba poveriť vypracovaním tejto štúdie EHSV vyplýva z úlohy, ktorú výbor plnil pri vypracovaní poradných stanovísk, ktoré demonštrujú a reprezentujú názory organizácií občianskej spoločnosti v členských štátoch a podporujú participatívnu demokraciu v EÚ.

2.3

Zvolená téma nadväzuje na úspešné vymedzenie makroregionálnych prístupov pre Pobaltie (2), ako aj na makroregionálne rozvojové stratégie pre Podunajsko, oblasť Jadranského a Iónskeho mora a pre Atlantik, vzhľadom na to, že oblasť Stredozemia sa vyznačuje osobitnými znakmi, s ktorými sa spájajú príslušné požiadavky.

2.4

Cieľom tejto stratégie bude vytvoriť koordinované politiky, ktoré pomôžu krajinám v tejto oblasti posilniť svoje hospodárske a spoločenské vzťahy a spolupracovať v záujme toho, aby mohli riešiť spoločné problémy a umožniť tak, aby sa ich región stal konkurencieschopným v medzinárodnom meradle, prosperoval, bol bezpečný a rozvíjal sa ekologicky udržateľným spôsobom. Takáto makroregionálna stratégia okrem toho umožní koordinovať celkové politiky, ciele a opatrenia inštitúcií EÚ s členskými štátmi, regiónmi, miestnymi hospodárskymi a spoločenskými radami a všetkými zainteresovanými stranami v Stredozemí a najmä v malých a izolovaných ostrovných štátoch v oblasti Stredozemného mora.

2.5

Prostredníctvom tejto stratégie by sa takisto mohli riešiť problémy spojené s medzinárodnou hospodárskou krízou, zrýchliť tempo rastu a vytvárania pracovných miest a znížiť miera nezamestnanosti.

2.6

Stanovisko na tento účel preberá definíciu Komisie (3) pre makroregionálnu stratégiu, ktorá ju vymedzuje ako „makroregionálnu“, pokiaľ sa vzťahuje na región, ktorý zahŕňa územia rôznych krajín, ktoré majú spoločné znaky, ako napr. spoločnú námornú alebo inú oblasť alebo čelia rovnakým výzvam, ako sú napr. problémy v oblasti rozvoja, zmeny klímy, obmedzenej hospodárskej a kultúrnej výmeny atď. Makroregionálne stratégie predstavujú prístupy, ktoré využívajú už existujúce nástroje, programy a financovanie, zavádzajú ich s cieľom realizovať osobitné ciele makroregiónu a sú zamerané na to, aby zahrnuli verejné a súkromné zdroje do plánovania v záujme toho, aby širšie politiky boli v súlade s dostupnými finančnými prostriedkami (na európskej, celoštátnej a regionálnej úrovni). Okrem toho umožňujú konvergenciu zdrojov v regiónoch a jednotlivých členských štátoch v rámci realizácie koordinovaného „vzájomného riadenia“, ako aj vytvárania „vzájomnej výhody“ pre všetky zúčastnené strany.

2.7

V dôsledku meniaceho sa a mimoriadne nestabilného politického a sociálneho prostredia, ktoré prevláda po revolúciách v krajinách južného Stredozemia, EÚ prijala nový prístup voči týmto krajinám nazvaný „partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu“, v rámci ktorého sa budú odmeňovať krajiny, ktoré pokročia v realizácii potrebných reforiem a dosiahnu presné a merateľné ciele (4).

3.1

Vzhľadom na veľký počet programov a iniciatív, ktoré už boli vypracované pre širší priestor Stredozemia (európsko-stredozemské vzťahy známe ako „barcelonský proces“), ako aj pre osobitné regióny v Stredozemí, akou je napr. oblasť Iónskeho a Jadranského mora (územná spolupráca v Stredozemí prostredníctvom jadransko-iónskeho makroregiónu), je potrebné konštatovať, že nová makroregionálna stratégia musí zhŕňať všetky krajiny v Stredozemí, a síce členské krajiny EÚ (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Grécko, Cyprus, Slovinsko, Maltu), ako aj tretie krajiny (Chorvátsko, Čiernu Horu, Albánsko, Turecko, Libanon, Sýriu palestínske územia, Jordánsko, Izrael, Egypt, Líbyu, Alžírsko, Tunisko a Maroko).

3.2

Predtým, ako sa vymedzí rámec pre ciele opatrení a politík, bude potrebné spresniť, akým výzvam čelí tento región.

3.2.1

Stredozemie, a najmä východná oblasť Stredozemia, má predovšetkým veľký historický význam a zahŕňa členské štáty EÚ, ako aj tretie krajiny, ktoré sa nachádzajú v rozdielnych etapách rozvoja. Vzhľadom na skutočnosť, že táto oblasť je už od dávnych čias osídlená, hospodársky sa využíva a prebieha tu intenzívny pohyb tovarov, osôb a námorných plavidiel, oblasť Stredozemia sa vyznačuje tým, že pohyb osôb a obchodné toky sú tu veľmi intenzívne. Hospodárske vzťahy krajín v tejto oblasti však zostávajú mimoriadne obmedzené (napr. neexistujú priame letecké spojenia medzi krajinami ležiacimi vo východnej časti Stredozemia). Niektorí sa nie bezdôvodne domnievajú, že „európsko-stredozemská spolupráca“ sa obmedzuje len na spoluprácu medzi krajinami južného Stredozemia a EÚ alebo na spoluprácu na bilaterálnej úrovni s niektorými členskými štátmi.

3.2.2

Okrem toho, hospodárska nerovnováha, ktorá prevláda v tejto oblasti, a rozdielne úrovne rozvoja a prosperity, ale aj napätie, ktoré je často sprievodným znakom týchto rozdielov, a to najmä v súčasnosti, spôsobujú, že pohyb osôb nadobudol rozsah stálej hospodárskej migrácie (zákonnej alebo nezákonnej) (5), čo má negatívne dôsledky pre krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny vzhľadom na to, že pohyby osôb hľadajúcich politický azyl sú mimoriadne závažným aspektom tejto problematiky.

3.2.3

Po tretie, oblasť Stredozemia je naďalej ohniskom politickej nestability a ozbrojených konfliktov, ktoré vyvolávajú neželané účinky, či už ide o straty na ľudských životoch, materiálne škody alebo negatívne vplyvy na hospodársku, obchodnú a environmentálnu oblasť. V dôsledku revolúcii v arabských krajinách je navyše potrebné bezodkladne vypracovať stratégiu zameranú na posilnenie hospodárskych a spoločenských vzťahov medzi krajinami v oblasti prostredníctvom iniciatívy EÚ, ktorá bude štruktúrovaná demokratickým dialógom s týmito štátmi, ale aj s občianskou spoločnosťou (6), a poukáže na to, že EÚ stojí na strane obyvateľov južného Stredozemia (7).

3.2.4

Po štvrté, táto oblasť je zdrojom mnohých cenných surovín, najmä pokiaľ ide o zásoby energie v rozsiahlom priestore Stredného východu a severnej Afriky. Charakteristickou okolnosťou je nedávny objav nových nálezísk zemného plynu, vďaka čomu by sa pre EÚ mohlo zabezpečiť stabilnejšie zásobovanie energetickými zdrojmi. Je však potrebné zaručiť bezpečnostné podmienky a zlepšiť cestné, námorné, letecké a iné komunikačné spojenia medzi oblasťou Stredozemia a zvyškom sveta, pričom dôraz sa musí klásť na obchodné loďstvo, ktoré vykonáva hlavnú hospodársku činnosť v tejto oblasti.

3.2.5

Po piate, dlhodobé využívanie tejto oblasti, poľnohospodárska činnosť, najnovšie opakujúce sa obdobia sucha, nadmerná rybolovná činnosť, ale aj hustota námornej dopravy spôsobili v tejto oblasti znečistenie, ktoré má negatívne účinky na život v mori a na pobreží, čo má následne škodlivé dôsledky pre aktivity v oblasti cestovného ruchu. Poľnohospodárske podniky produkujú stále menšie množstvo poľnohospodárskych produktov, ktorých kvalita sa neustále znižuje (8), morské zdroje sa postupne vyčerpali a znižuje sa objem výlovov.

3.2.6

Po šieste, spoločným charakteristickým znakom všetkých krajín v oblasti Stredozemia je význam, ktorý nadobudol cestovný ruch, prostredníctvom ktorého sa vytvárajú pracovné miesta a zabezpečuje sa rast. To je jeden z dôvodov, prečo by podpora cestovného ruchu medzi krajinami v tejto oblasti mala byť kľúčovým prvkom rozvojovej stratégie v záujme toho, aby sa riešili rozsiahle problémy spojené so sezónnym charakterom tohto odvetvia.

3.2.7

Siedmym prvkom je skutočnosť, že využívanie technických a komunikačných prostriedkov, ktoré ponúka internet, je obmedzené najmä v južnom Stredozemí, nevyvíja sa úsilie v oblasti výskumu ani inovácie, pričom ide o dôležitú oblasť moderného hospodárstva. Prepojenie krajín v oblasti Stredozemia je veľmi slabé.

3.3

Je potrebné uviesť, že hospodárske, politické a spoločenské vzťahy medzi krajinami v severnej Afrike sú na mimoriadne nízkej úrovni, v dôsledku čoho sa európsko-stredozemská spolupráca obmedzuje len na spoluprácu EÚ s niektorými krajinami. Politiky a programy, ktoré zaviedla EÚ v tejto oblasti, mali len malý úspech z toho dôvodu, že neexistujú efektívni miestni partneri, z dôvodu korupcie (9), ale aj z dôvodu nedostatočných poznatkov o zvyklostiach, tradíciách a miestnych spoločenských pomeroch. Barcelonský proces, ktorý je v platnosti od roku 2005, priniesol len slabé výsledky, a program MEDA a Únia pre Stredozemie doteraz nepriniesli očakávané výsledky, pokiaľ ide o vhodnú podporu spolupráce medzi EÚ a krajinami v oblasti Stredozemia.

4.1

So zreteľom na uvedené výzvy sa navrhujú tieto hlavné ciele makroregionálnej stratégie:

4.1.1

dosiahnuť udržateľný rozvoj posilnením konkurencieschopnosti ekonomík krajín v tejto oblasti s cieľom čeliť súčasnej medzinárodnej hospodárskej kríze, umožniť vytvárať pracovné miesta a znižovať mieru nezamestnanosti;

4.1.2

upevňovať vzťahy medzi krajinami v oblasti Stredozemia a využívať tieto štáty ako komunikačný most medzi EÚ, Stredným východom a Afrikou s cieľom posilňovať pomery podporujúce mier, prosperitu a regionálnu súdržnosť;

4.1.3

načrtnúť obrysy ambicióznej energetickej politiky slúžiace krajinám v oblasti, ako aj EÚ vzhľadom na to, že EÚ potrebuje diverzifikovať svoje dodávky energie a znížiť svoju závislosť od Ruska;

4.1.4

posilňovať voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb medzi tými krajinami v oblasti Stredozemia, ktoré nie sú členmi EÚ;

4.1.5

zlepšovať sieť spojení s cieľom umožniť rýchly a bezproblémový prístup pre tovary, osoby a služby, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť bezpečnej preprave energetických zdrojov;

4.1.6

posilňovať úlohu malých ostrovných členských štátov EÚ v oblasti Stredozemia, ako sú Malta a Cyprus, a realizovať iniciatívy na zlepšovanie vzťahov so stredozemskými partnermi, a to najmä prostredníctvom rozšírenia elektronického spojenia krajín v tejto oblasti so zvyškom sveta;

4.1.7

povzbudzovať programy zamerané na vytváranie ďalších pracovných miest pre skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (10) (ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím atď.).

4.2

Makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia (rozdelená na subregionálne stratégie pre oblasť východného a západného Stredozemia) sa musí sústrediť na to, aby sa tento región skutočne novátorsky transformoval v oblasti obchodu, cestovného ruchu, kultúry, inovačného myslenia, výskumu a vzdelávacích aktivít, tak aby sa stal mierovým regiónom a aby sa docielil hospodárky a spoločensky udržateľný rozvoj a prosperita.

5.1

Uvedená analýza môže pomôcť určiť základné prvky stratégie pre tento región, ktoré sú usporiadané do šiestich pilierov. Tieto piliere sú kompatibilné so stratégiou Európa 2020 (11). Ide o tieto piliere:

5.1.1

Prvý pilier sa týka hospodárskej spolupráce a rozvoja v spojitosti s udržateľnými cieľmi, dôležitými zásahmi v oblasti hospodárstva a zložkami ako sú napr.:

5.1.2

Druhý pilier sa týka ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy. Ide o:

5.1.3

Tretí pilier sa týka dopravy vzhľadom na to, že cieľom je zaručiť bezpečné dopravné spojenia vo vzduchu alebo na mori, ako aj bezpečnú prepravu tovarov a osôb. V tejto súvislosti sú hlavnými cieľmi:

5.1.4

Štvrtý pilier sa týka spolupráce v oblasti energetiky  (12) v prospech uhľovodíkov, zemného plynu, obnoviteľných zdrojov energie a ich bezpečnej prepravy z krajín výroby do EÚ a do ostatných krajín. Dlhodobým cieľom je vytvoriť „energetické spoločenstvo medzi EÚ a južným Stredozemím“, čo je veľmi ambiciózny, avšak nevyhnutný projekt. Na tento účel je potrebné vypracovať viacúrovňovú energetickú politiku pre Stredozemie, ktorá bude zameraná na:

5.1.5

Piaty pilier sa týka inovácie a konkurencieschopnosti. Stratégia bude musieť využiť príležitosti, ktoré ponúkajú iniciatívy EÚ, ktoré sa už realizujú v oblasti výskumu a inovácie, so zámerom posilniť konkurencieschopnosť a prispieť tak k prosperite obyvateľov krajín v širšom stredozemskom regióne na základe týchto opatrení:

5.1.6

Šiesty pilier sa týka prisťahovalectva a mobility (13), jej rozsahu uplatňovania s cieľom podporiť zákonné a dobre riadené prisťahovalectvo, rešpektovať medzinárodné právo v oblasti azylu, obmedziť nezákonné prisťahovalectvo, bojovať proti zločineckým sieťam v oblasti obchodovania s ľuďmi a nakoniec chrániť ľudské práva v rámci kontroly hraníc:

6.1

Nová makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia rozdelená na dva subregionálne oblasti musí vychádzať z rámca stratégie Európa 2020, existujúcich programov a možností EÚ v oblasti financovania (14) a okrem toho musí využívať európske iniciatívy, akou je program Interact, s cieľom ponúknuť technickú pomoc a možnosť odbornej prípravy (15). Bude však nevyhnutné vytvoriť novú infraštruktúru pre riadenie a posilnenie fungovania inštitúcií. Makroregionálna stratégia bude musieť načrtnúť nové prístupy, ktoré budú výhodné pre príslušné krajiny, pričom sa musia prijať pragmatické opatrenia a politiky, ktoré bude možné úspešne realizovať.

6.2

Na vypracovanie stratégie pre oblasť Stredozemia (východnú a západnú časť Stredozemia) bude potrebné využiť všetky dostupné prostriedky a uplatniť pritom aspekty súvisiace so stredozemským prístupom, ktoré sa týkajú vonkajších vzťahov. Táto stratégia bude zameraná na účinnejšiu koordináciu opatrení a politík Európskej komisie a členských štátov, regiónov, miestnych samospráv a ostatných príslušných aktérov.

6.3

EÚ uznáva mimoriadne dôležitú úlohu oblasti Stredozemia a na parížskom samite o Stredozemí, ktorý sa uskutočnil v roku 2008, prijala rozhodnutie bezodkladne pristúpiť k zlepšeniu svojej politiky vytvorením stáleho mechanizmu s názvom „Únia pre Stredozemie (16)“. Tento nástroj, ktorý sa zaviedol v Barcelone a s ktorým sa spájali veľké nádeje, mal za úlohu realizovať konkrétne projekty týkajúce sa znečistenia morí, bezpečnosti na mori, energetiky a rozvoja hospodárskych vzťahov medzi všetkými krajinami zúčastňujúcimi sa na európsko-stredozemskom partnerstve. Žiaľ, Únia pre Stredozemie doteraz prezentovala len mimoriadne neuspokojivé výsledky.

6.4

Makroregióny nemajú presne vymedzené hranice. Témy, ktoré budú vybrané a získajú podporu, sa preto musia sústrediť na výzvy, ktoré sa majú spoločne riešiť, ako aj na spoločné prvky umožňujúce ich riešiť, a okrem toho sa musia koncipovať spolu s ostatnými makroregionálnymi stratégiami, tak ako ich vymedzila EÚ, pričom sa musí uplatniť aj istý obmedzený počet politík a opatrení, ktoré prijali krajiny zúčastňujúce sa na realizácii tejto stratégie.

7.1

V uvedenom vymedzenom rámci by prístup k makroregionálnej stratégii v oblasti Stredozemia mal konkrétne zahŕňať tieto osobitné ciele:

7.1.1

vytvoriť vhodný koordinačný a riadiaci mechanizmus na realizáciu makroregionálnej stratégie, ktorý bude schopný koordinovať veľký počet európskych orgánov a miestnych aktérov, ktorí sa budú zúčastňovať na jej realizácii. Na tento účel sa navrhujú tieto prvky:

7.1.2

realizovať politiku dobrého susedstva EÚ. Prístup k makroregionálnym stratégiám sa doteraz obmedzoval na transponovanie vnútorných politík EÚ. Ak však chceme, aby takáto stratégia v Stredozemí, ktorá zahŕňa viaceré nečlenské krajiny EÚ, bola úspešná, je takisto potrebné uplatniť aspekty vonkajšej politiky, pričom treba samozrejme klásť dôraz na politiku dobrého susedstva EÚ.

7.1.3

Realizovať nové politiky:

7.1.3.1

s cieľom vzdelávať a školiť pracovnú silu;

7.1.3.2

s cieľom zlepšiť komunikáciu prostredníctvom internetu a elektronickou cestou, ako aj trvalo zdokonaľovať internetové služby v elektronickej verejnej správe;

7.1.3.3

s cieľom vypracovať spoločný plán pre výskum a inováciu na účely udržateľného rozvoja a odbornej prípravy;

7.1.3.4

s cieľom zaručiť slobodnú námornú dopravu a prepravu tovarov, osôb a dodávok energie a realizovať politiku bezpečných a dostupných dopravných služieb, vytvárať nové námorné koridory a takisto zlepšovať oblasť komerčnej plavby;

7.1.3.5

s cieľom zabezpečiť efektívne spojenia na mori a vo vzduchu medzi všetkými oblasťami Stredozemia a so zvyškom sveta;

7.1.3.6

s cieľom zintenzívniť obchodné a politické vzťahy a vytvárať zóny voľného obchodu na základe platných európsko-stredozemských dohôd a prostredníctvom odstraňovania prekážok brániacim dovozu vďaka koordinovaným opatreniam, ako je napr. konvergencia v oblasti právnych predpisov;

7.1.3.7

s cieľom prijímať rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany investícií a v otázkach týkajúcich sa zdravotnej a rastlinno-lekárskej starostlivosti.

7.1.4

Projekty cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce sa môžu financovať z existujúcich finančných zdrojov (17), a síce prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ, z príspevkov členských štátov a ostatných darcovských krajín (napr. od Nórska a Švajčiarska), prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) (18), nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) (19) prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), prostredníctvom medzinárodnej dohody a prostriedkov, ktoré boli vyčlenené pre Úniu a sú určené pre oblasť Stredozemia, a za prípadnej účasti miestnych samospráv, súkromných aktérov a MVO.

7.1.5

Nová makroregionálna stratégia sa bude musieť účinne koncipovať s ostatnými politikami EÚ, ako je stratégia Európa 2020, politika súdržnosti, nová spoločná poľnohospodárska politika a politika v oblasti rybného hospodárstva, nástroj „Spájame Európu“ a dopravné, telekomunikačné a energetické transeurópske siete, program Horizont 2020, digitálna stratégia, program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a najmä integrovaná námorná politika a politika týkajúca sa spoločného európskeho azylového systému (RAEC) (20).

8.1

Je nepopierateľným faktom, že doteraz nebola vypracovaná žiadna komplexná stratégia na úrovni EÚ, ktorá by zohľadňovala osobitné potreby ostrovných členských štátov EÚ, ako sú Cyprus a Malta, ktoré sú konfrontované s problémami v oblasti dopravy a energetiky. Ich neexistujúce napojenie bráni realizácii jednotného trhu.

8.2

Nová makroregionálna stratégia v oblasti Stredozemia presne vymedzí spôsoby napojenia pre Cyprus a Maltu a umožní vytvoriť vhodné podmienky pre využívanie európskych zdrojov.

8.3

Cyprus (vo východnej časti Stredozemia) a Malta (v jeho západnej časti) majú konkrétnu úlohu pri realizácii riadenia novej makroregionálnej stratégie ako sídla riadiacich orgánov, ktoré tu budú vytvorené alebo sem budú presunuté.

9.1

EHSV sa v spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi radami členských štátov Stredozemia a podobných orgánov krajín severnej Afriky (v krajinách, v ktorých takéto orgány existujú), ale aj v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi občiansku spoločnosť rozhodol zorganizovať európsko-stredozemské zhromaždenie hospodárskych a sociálnych rád, ktoré bude onedlho zvolané.

9.2

EHSV má skúsenosti a poznatky potrebné na to, aby mohol pôsobiť ako člen fór pre oblasť Stredozemia ihneď po ich vytvorení.

9.3

EHSV má v úmysle pokračovať vo vypracovaní osobitných stanovísk s cieľom prehlbovať a analyzovať makroregionálnu stratégiu v oblasti Stredozemia.

—

www.interact-eu.net/about_us;

—

www.interact-eu.net/about_us/downloads/2544/INTERACT-factsheet_Mediterranean-lab_group_06.2010.pdf (osobitne sa týka antény pre oblasť Stredozemia, ktorá sa nachádza vo Valencii.)

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/9

1.1

„Energetická izolovanosť“ v širokom zmysle slova penalizuje príslušné európske krajiny a regióny tak z hospodárskeho, ako aj zo sociálneho a z environmentálneho hľadiska, keďže sú často veľmi závislé od dovozu energie z fosílnych zdrojov. Okrem toho podporuje výrazné rozdiely v cenách, ktoré prehlbujú nerovnováhu medzi európskymi územiami z hľadiska solidarity a homogénneho rozvoja.

1.2

EHSV schvaľuje cieľ odstrániť energetickú izolovanosť, ktorý vytýčila Európska rada vo februári 2011. V záujme dosiahnutia tohto cieľa podporuje najmä iniciatívy, ktoré umožnia posilniť energetické prepojenia medzi krajinami Únie okolo prioritných osí. Prepojiť „energetické ostrovy“ so sieťami tretích krajín môže byť prednostným riešením, ak je to najlepší spôsob ako zabezpečiť a diverzifikovať ich dodávky energie.

1.3

Vo všetkých členských štátoch, ktorých sa fenomén energetickej izolovanosti týka, nie je rovnaká situácia, pokiaľ ide o výrobu a možnosti dovozu energie. Okrem budovania prepojení, ktoré sú potrebné pre všetky „energetické ostrovy“, ale aj pre ostatné členské štáty EÚ, je nevyhnutné, aby riešenia v oblasti miestnej energetiky boli prispôsobené daným podmienkam.

1.4

Pokiaľ ide konkrétne o pobaltské štáty a krajiny strednej a východnej Európy, EHSV vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie na odstránenie rozdielov, ktoré existujú medzi Ruskom a EÚ, pokiaľ ide o interpretáciu zásad energetických trhov a zásobovania energiou, a aby sa to zaznamenalo v medzinárodných dohodách. Jednou z nich by mohla byť nová dohoda o partnerstve a spolupráci s osobitným dôrazom na energetiku (pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, 12562/2011 – 2012/2050(INI)).

1.5

Pokiaľ ide o energetické spoločenstvo v juhovýchodnej Európe, EHSV sa zasadzuje za to, aby zahŕňalo konzultácie a integráciu smerom von, ako aj nový rozmer „činnosti organizovanej občianskej spoločnosti“.

1.6

Situácia niektorých ostrovných európskych krajín a regiónov je zjavne osobitná. Vďaka svojej strategickej zemepisnej polohe by sa Cyperská republika mohla stať skutočným energetickým uzlom, a to z hľadiska energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre dodávky plynu. Vo všeobecnosti by sa na ostrovoch mala rozvinúť vlastná výroba energie. Z tohto hľadiska by mohli predstavovať vhodné testovacie laboratóriá (test-beds) na skúšanie a overovanie nových energetických technológií. Pri prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva na vývojovú a testovaciu činnosť by sa mohli uplatňovať hodnotiace kritériá, ktoré by zohľadňovali osobitosti a potreby týchto oblastí. Toto kolektívne úsilie by mohlo pomôcť zlepšiť ich znevýhodnenú energetickú situáciu spôsobenú tým, že sú nedostatočne prepojené so zvyškom Európy.

1.7

EHSV odporúča podporovať posilňovanie prepojení, rozvoj vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov a súčasne aj zavádzanie opatrení v oblasti energetickej účinnosti a optimalizácie dopytu po energii. Hodnotiace kritériá, ktoré sa uplatňujú pri programoch EÚ v týchto oblastiach by mali zohľadňovať cieľ zmierniť energetickú izolovanosť, najmä pri výbere projektov v oblasti energetickej infraštruktúry spoločného záujmu.

1.8

V každom prípade ak EÚ – po dohode s členskými štátmi, priemyselnými aktérmi a občianskou spoločnosťou z danej oblasti – nezačne rýchlo zavádzať opatrenia s cieľom postupne odstrániť energetickú izolovanosť, bude omnoho ťažšie naplniť ciele stratégie Európa 2020 a plne využiť spoločné úsilie, ktoré sa už začalo vyvíjať na podporu rastu a konkurencieschopnosti v EÚ.

1.9

EHSV sa domnieva, že v tomto kontexte už nemožno energetickú chudobu považovať za čisto národný, prípadne miestny problém, ktorý spadá len do pôsobnosti sociálnej politiky. Keďže niektoré hlavné príčiny tejto chudoby prekračujú čisto národný rámec, EHSV si želá, aby sa energetická politika EÚ usilovala zmierniť veľké rozdiely, ktoré prispievajú k tomuto javu. Konkrétne politické opatrenia by sa teda odteraz mali posudzovať podľa ich očakávaných účinkov na faktory, ktoré by mohli prehĺbiť alebo zmierniť energetickú chudobu.

1.10

EHSV zastáva názor, že existencia „energetických ostrovov“ predstavuje určité náklady pre spoločenstvo. Tieto náklady sa musia zhodnotiť a riešenia ako ich znížiť musia byť súčasťou celkového úsilia: je nevyhnutné dokončiť európsku energetickú politiku a dať jej prostriedky, ktoré budú zodpovedať stupňu vzájomnej závislosti členských štátov a budú primerané ťažkostiam, ktorým musia tieto štáty čeliť. V snahe pochopiť úplný dosah tohto javu EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila podrobnú štúdiu o „nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti energetiky“ spojených s existenciou „energetických ostrovov“.

1.11

EHSV sa zasadzuje za transparentné, komplexné a presné vyhodnotenie nákladov – vrátane externých – v súvislosti s energiami z fosílnych zdrojov, ako aj nákladov na energie z obnoviteľných zdrojov, vrátane nepriamych nákladov spojených s posilnením siete, rezervnou kapacitou (back-up) a nevyhnutnou podporou „zelených“ technológií. Takéto vyhodnotenie je nevyhnutné, aby sa mohli čo najlepšie usmerniť investičné a politické rozhodnutia, najmä s cieľom výrazne rozvinúť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na niektorých „energetických ostrovoch“, aby sa mohla vyvážať do členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín.

2.1

Žiadosť cyperského predsedníctva je ďalším príkladom toho, že je potrebné europeizovať energetickú politiku a vytvoriť „európske energetické spoločenstvo“, ako to odporúča EHSV (1). Vyžaduje si to skutočne posilnenú územnú súdržnosť a homogénne chápanie rozvoja európskych území. Cieľ lepšie prepojiť „energetické ostrovy“ EÚ tak prináša konkrétne usmernenia, ktoré môžu pomôcť zlepšiť spoluprácu v oblasti energetiky, ktorej sa výbor dovolával v januári 2012 v stanovisku na tému „Zapojiť občiansku spoločnosť do vytvorenia budúceho európskeho energetického spoločenstva“ (2).

2.2

V súvislosti so žiadosťou cyperského predsedníctva a diskusiami na európskej úrovni (pozri konkrétne bod 5 záverov Európskej rady zo 4. februára 2011, EUCO 2/1/11 REV 1) pojem energetickej izolovanosti alebo „energetických ostrovov“ označuje ostrovnú alebo vnútrozemskú oblasť, ktorá nemá žiadne vlastné zdroje energie alebo ich má málo, je nedostatočne spojená s energetickými sieťami, a preto je často závislá od jedného vonkajšieho zdroja alebo dodávateľa. Z rozmanitých energetických bilancií členských štátov možno vybadať hlavné rozdiely, ktoré medzi nimi existujú. Pojem „energetický ostrov“ má teda technický a zároveň (geo-)politický rozmer (závislosť od jediného dodávateľa).

2.3

Medzi prvkami, ktoré treba zohľadniť, figurujú najmä nedostatočné prepojenia, závislosť od jediného zdroja a/alebo dodávateľa energie, veľká vzdialenosť od miest výroby/hlavných osí energetických sietí, náklady na investície vzhľadom na veľkosť trhu, skutočnosť, že je ťažké zmeniť hlavné tendencie energetickej politiky jednotlivých štátov, ako aj geografické/klimatické špecifiká.

2.4

Podľa Eurostatu má Európska únia niekoľko stoviek ostrovov rôznej veľkosti a s rôznym štatútom. Okrem štyroch členských štátov – Cypru, Írskej republiky, Malty a Spojeného kráľovstva – je v Európe viac než 286 ostrovov, na ktorých žije vyše 10 miliónov obyvateľov: Severné more a Baltské more, najvzdialenejšie regióny v prípade troch členských štátov (Kanárske ostrovy v prípade Španielska, Madeira a Azory v prípade Portugalska a Réunion, Mayotte, Guyane, Martinique, Guadeloupe a Saint-Martin v prípade Francúzska). V tomto stanovisku sa nebudeme osobitne zaoberať jednotlivými ostrovmi, ktoré patria členským štátom.

2.5

Určitý typ energetickej izolovanosti súvisí hlavne s dejinami 20. storočia. Pyrenejský polostrov je i naďalej takmer „energetickým ostrovom“, keďže počas Frankovho a Salazarovho režimu sa uprednostňovala sebestačnosť vo väčšine sieťových politík: v doprave, najmä železničnej, a výrobe elektriny, kde existovalo veľmi málo vonkajších spojení, najmä so zvyškom európskeho kontinentu cez Francúzsko. Túto situáciu sa počas uplynulých dvadsiatich rokov nepodarilo napraviť, keďže rôzne projekty zamerané na posilnenie sietí, ktoré prechádzajú Pyrenejami, narazili na veľký miestny odpor. Táto situácia sa však v súčasnosti zlepšuje: nové elektrické spojenie s jednosmerným prúdom umožní už čoskoro lepšie prepojenie s juhozápadným pobrežím Stredozemného mora. Avšak okrem posilnenia elektrického prepojenia medzi Francúzskom a Španielskom (ktorého prenosová kapacita sa v roku 2014 zvýši z 1 400 na 2 800 MW) bude nepochybne potrebné uvažovať v budúcich rokoch o ďalších energetických trasách medzi Pyrenejským polostrovom a zvyškom európskeho kontinentu. Cieľ mať do roku 2020 prenosovú kapacitu 4 000 MW, najmä vďaka novému elektrickému prepojeniu na pobreží Atlantiku, je nevyhnutné podporiť. Tento projekt treba zapísať do zoznamu projektov spoločného európskeho záujmu, ktorý bude vytvorený v rámci nariadenia v súvislosti s usmerneniami pre transeurópsku sieť v oblasti infraštruktúry.

2.6

Pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko, Estónsko) takisto vyzerajú z pohľadu EÚ ako „energetické ostrovy“, keďže ich sústavy závisia výlučne od ich bývalého „výhradného“ partnera, Ruska (v menšej miere od Bieloruska). A to je jednou z priorít európskej energetickej integrácie. Je totiž paradoxné, že všetky tri pobaltské krajiny sú neoddeliteľnou súčasťou politickej únie a pritom doposiaľ nevyužívajú výhody integrácie a solidarity, ktoré EÚ ponúka v oblasti energetiky. Ako možno akceptovať, že závisia od tretej krajiny, ktorá je odteraz mimochodom už aj členskou krajinou WTO a ktorá nedodržiava európske normy v oblasti prístupu k sieťam, nepodpísala energetickú chartu a nepodporuje posilnenie prepojení s krajinami strednej a východnej Európy? EHSV preto vyzýva, aby sa zredukovali rozdiely medzi ruským a európskym trhom s energiou a bola podpísaná nová dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorá bude ambiciózna a komplexná a bude obsahovať osobitnú kapitolu venovanú spolupráci v oblasti energetiky (pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, 12562/2011 – 2012/2050 (INI)).

2.7

Juhovýchodná časť Európy (oblasť Balkánu) je tranzitným regiónom, a pokrok niektorých štátov na ceste k vstupu do EÚ (Chorvátska, ale aj Srbska, Čiernej Hory, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko...) si vyžaduje zmeny najmä vo vzťahoch so susednými členskými štátmi EÚ (Rumunskom, Bulharskom, Gréckom, Slovinskom, Rakúskom a čoskoro aj Chorvátskom). Myšlienka vytvoriť v tomto regióne energetické spoločenstvo svedčí o uvedomení si tejto situácie a treba ju podporovať a rozvinúť, okrem iného prostredníctvom účinnej a transparentnej konzultácie o energetickej stratégii s organizáciami občianskej spoločnosti v tomto regióne.

2.8

Všetky členské štáty EÚ sú vo všeobecnosti jeden od druhého úzko vzájomne závislé. V prípade niektorých z nich, hoci v striktnom slova zmysle nie sú „energetickými ostrovmi“, je miera závislosti od susedných krajín, najmä v strednej a vo východnej Európe, obzvlášť v Maďarsku, mimoriadne silná. EHSV sa preto nazdáva, že je nevyhnutné vyvíjať takú spoločnú energetickú politiku, ktorá bude primeraná tejto situácii. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby sa celá Únia zamyslela nad tým, ako zlepšiť solidaritu v rámci Spoločenstva. Tento aspekt sa pripomína aj v článku 194 ZFEÚ.

3.1

Energetická izolovanosť označuje veľmi rozdielne skutočnosti, ktorých dôsledky sú však bez ohľadu na situáciu takmer rovnaké. Dôsledky tejto izolovanosti majú takmer vždy tieto charakteristické črty:

3.2

Dopyt po energii je veľký a stále rastie tak na „energetických ostrovoch“, ako aj v ostatných oblastiach EÚ. Za týchto podmienok dôsledky potenciálne slabšieho a v každom prípade oveľa nákladnejšieho zásobovania značne penalizujú hospodársku konkurencieschopnosť „energetických ostrovov“. Niektoré priemyselné odvetvia, a teda aj pracovné miesta, môžu byť ohrozené, keďže niektoré aktivity už nie sú dostatočne rentabilné.

3.3

Vysoké ceny energie sú takisto obrovskou záťažou pre rozpočet domácností. Energetická chudoba bola dlho považovaná za čisto národný, či dokonca miestny problém. Priama pomoc poskytovaná jednotlivcom spadá skutočne do právomoci týchto úrovní. Avšak mnohé z hlavných príčin energetickej chudoby presahujú čisto národný rámec a energetická politika EÚ sa musí usilovať zmierniť veľké rozdiely, a tým prispieť k odstráneniu tohto javu.

3.4

Okrem toho v dôsledku často veľmi veľkej závislosti od fosílnych palív, najmä od ropy, zostávajú emisie CO2 stále vysoké. Vzhľadom na environmentálne normy (smernica o priemyselných emisiách) a všeobecnú snahu chrániť zdravie človeka bude nevyhnutné uskutočniť značné investície, aby sa tieto emisie znížili. „Energetické ostrovy“ musia tieto náklady takisto zahrnúť do svojej faktúry za energiu.

3.5

Dôsledky energetickej izolovanosti by sa mali lepšie zhodnotiť, či už ide o dôsledky z hľadiska rastu, konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja pre dané územie, alebo o dôsledky z hľadiska solidarity, súdržnosti a straty na zisku pre zvyšok EÚ v prípade, že Únia nebude mať dokončený a plne funkčný trh s energiou. EHSV zastáva názor, že existencia „energetických ostrovov“ predstavuje určité náklady pre spoločenstvo. Tieto náklady sa musia zhodnotiť a riešenia ako ich znížiť musia byť súčasťou celkového úsilia: je nevyhnutné dokončiť európsku energetickú politiku a dať jej prostriedky, ktoré budú zodpovedať stupňu vzájomnej závislosti členských štátov a budú primerané ťažkostiam, ktorým musia tieto štáty čeliť.

3.6

Cieľom je nielen dokázať prínos väčšej európskej integrácie, ale tiež podporovať priemyselný rozvoj, a tým aj zamestnanosť. Konkurencieschopnosť európskeho priemyslu závisí od mnohých aspektov, ktoré nespadajú (alebo spadajú len v malej miere) do právomoci verejných orgánov. Je teda dôležité, aby nedošlo k tomu, že sa energetická politika – na ktorú EÚ môže a musí vplývať – stane faktorom, ktorý bude obmedzovať rast a zamestnanosť. EHSV vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby prestali brzdiť uplatňovanie opatrení, na ktoré už bolo poukázané a ktoré by mohli pomôcť znížiť náklady na energie a zvýšiť bezpečnosť zásobovania, ako sú napríklad lepšia koordinácia rozhodnutí jednotlivých štátov v oblasti energetiky a spoločné plánovanie infraštruktúry a sietí, vytvorenie európskych zoskupení pre nákup energie z fosílnych zdrojov a prípadne európske mandáty pre rokovanie s vonkajšími partnermi.

4.1

V tomto štádiu sa zdajú byť najvhodnejšie dve riešenia: na jednej strane posilniť prepojenie „energetických ostrovov“ s vnútorným trhom s energiou (infraštruktúra a organizácia trhu) s cieľom skutočne zlepšiť solidaritu a prispôsobiť technickú štruktúru európskej siete politickým a legislatívnym cieľom EÚ, a na druhej strane presadzovať alternatívne zdroje energie, konkrétne miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Znamená to, že treba vyzdvihnúť jej potenciál – ak existuje – a navrhnúť opatrenia, aby sa mohol plne a dlhodobo využívať. K optimalizácii dopytu po energii môže napokon prispieť aj podpora energetickej účinnosti a presadzovanie riadenia dopytu prostredníctvom inteligentných sietí.

4.2

Európska komisia už začala s rozsiahlou reformou európskej politiky na podporu energetickej infraštruktúry, konkrétne pokiaľ ide o prepojenia (pozri Connecting Europe Facility – nástroj „Spájame Európu“), ku ktorej sa EHSV vyjadril pozitívne (3). Napriek tomu by mohlo byť užitočné ísť v spoločnom plánovaní infraštruktúry ešte ďalej, ako to EHSV odporúča v stanovisku o európskom energetickom spoločenstve (4). Pokiaľ ide o elektrinu, Európska rada v roku 2002 stanovila členským štátom za cieľ vybudovať prepojenia, ktoré budú zodpovedať 10 % ich inštalovanej výrobnej kapacity. Na niektorých európskych elektrických hraniciach, ktoré sú stále preťažené, máme k tomuto percentu ešte ďaleko.

4.3

Obrovský rozmach energií z obnoviteľných zdrojov v Severnom mori, ako aj slnečnej a veternej energie na juhu Európy, si bude vyžadovať novú, „inteligentnejšiu“, infraštruktúru, aby mohli byť čo najlepšie začlenené do veľkej európskej siete. Pokrok z hľadiska inteligentných sietí (smart grids) by mohol umožniť znížiť do roku 2020 spotrebu o 9 % a zredukovať emisie CO2 o 9 až 15 %. Inteligentné siete a nástroje na riadenie dopytu môže byť ľahšie rozvinúť na menších trhoch, kde sa dajú rýchlejšie dosiahnuť lepšie výsledky. Spolu s posilnenými opatreniami v oblasti energetickej účinnosti možno tak podstatne prispieť k optimalizácii dopytu po energii. Investície (rozsiahle), ktoré treba uskutočniť, treba posudzovať z hľadiska úplnej kontroly činnosti v tejto oblasti, zníženia faktúry za energie v kontexte nárastu cien a menšej potreby investovať do tradičných výrobných kapacít (zníženie prevádzkových marží) alebo kapacít potrebných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.4

Sieť ENTSO-E odhaduje, že v nadchádzajúcich desiatich rokoch bude treba v Európe vybudovať 52 300 km nového vedenia vysokého napätia, čo si bude vyžadovať celkové investície vo výške 104 miliárd eur, okolo sto prioritných projektov, z ktorých 80 % sa bude týkať rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V dôsledku ponímania mierky na „energetických ostrovoch“, ktoré majú potenciál v tejto oblasti, je integrácia energie z obnoviteľných zdrojov ešte chúlostivejšia, ak je ich sieť malá. Výrobná kapacita priemyselných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (na rozdiel od decentralizovanej výroby) môže predstavovať relatívne vysoké percento výroby alebo spotreby, ktorej účinky, konkrétne nepravidelnosť, sa ťažšie kontrolujú.

4.5

Posilnenie prepojení je teda nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, ale tiež v záujme lepšej rovnováhy medzi výrobou a spotrebou energie v rozšírenej sieti v kontexte rozsiahleho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. To isté platí aj pre tradičné kapacity, ktoré preberajú štafetu v prípade zastavenia alebo výrazného spomalenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

4.6

Rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje pružnú a primeranú rezervnú kapacitu (back-up), ktorá je schopná fungovať pri slabom zaťažení (low baseload). Skvapalnený zemný plyn môže byť jedným z riešení ako sa zbaviť závislosti od jediného dodávateľa plynu a vyhnúť zvýšeným cenám, ktoré tento stanovil. Zároveň je toto riešenie pružnejšie a menej nákladné než ropa a umožňuje paralelne rozvíjať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Rozvoj skvapalneného zemného plynu si však vyžaduje značné investície do prístavnej a skladovacej infraštruktúry.

4.7

EHSV je presvedčený, že budúcnosť európskeho energetického systému spočíva najmä v lepších prepojeniach a rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým pre „energetické ostrovy“, v záujme zlepšenia bezpečnosti dodávok energie. Využívanie fosílnych zdrojov energie bude i naďalej prevládať, ale v dôsledku zvýšenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov bude nevyhnutné výrazne posilniť sieť na národnej i na európskej úrovni (pozri stanovisko EHSV o pláne postupu v energetike do roku 2050 a tzv. no regrets option  (5)).

4.8

To však nebude možné účinne zrealizovať bez transparentného, komplexného a presného zhodnotenia nákladov. Musia byť k dispozícii čo najobjektívnejšie informácie o nákladoch – vrátane externých – na energie z fosílnych zdrojov ako aj o dodatočných nákladoch spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie, aby sa mohli čo najlepšie usmerniť investičné a politické rozhodnutia. Štúdie o týchto nepriamych nákladoch si v mnohých smeroch odporujú, preto je to ešte naliehavejšie.

4.9

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, treba zohľadniť výšku investícií do nových výrobných kapacít, ale aj náklady spojené s posilnením siete a náklady spojené s prípadnými subvenciami. V súvislosti s týmto posledným bodom môže byť potrebné viac podporovať územia, ktoré sú z energetického hľadiska závislejšie a kde sa až doteraz menej rozvíjali obnoviteľné zdroje energie. Zvyšovanie výroby „zelenej“ energie však bude musieť prebiehať v rovnakom tempe ako posilňovanie siete. Takisto je dôležité určiť, aká rezervná kapacita je potrebná pre každú ďalšiu jednotku vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov. Rezervu je však možné aj doviezť, čo si ale vyžaduje účinné prepojenia a efektívnu regionálnu a európsku spoluprácu. Spôsoby podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov by mali tento aspekt zohľadňovať, aby sa zoptimalizovalo tempo ich rozvoja a náklady na túto podporu, ktoré znášajú daňoví poplatníci.

4.10

Všetky tieto náklady sa musia presne zhodnotiť a potom porovnať s faktúrou za dovoz energie vyrobenej z fosílnych zdrojov, pričom treba zohľadniť všetky náklady, vrátane politických a environmentálnych. Je to nevyhnutné, aby sa mohli posúdiť pozitívne alebo negatívne účinky na konkurencieschopnosť daného územia. Súčasťou tohto úsilia môže byť aj výrazný rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov na niektorých „energetických ostrovoch“ s cieľom vyvážať ju do iných štátov Európskej únie alebo tretích krajín.

4.11

EHSV si želá, aby sa toto úsilie posilniť infraštruktúru prioritne zameriavalo na štáty a regióny, ktorých sa týka energetická izolovanosť, pričom by sa pri určovaní prioritných osí mala zohľadniť ich zvýšenú závislosť. Napríklad plán prepojenia baltského trhu s energiou (Baltic Energy Market Interconnection Plan – BEMIP) by mohol byť základným kameňom lepšej koordinácie politiky a energetického mixu v regióne. Umožnilo by to prelomiť územnú izolovanosť energetických sietí, najmä v Litve, Lotyšsku a Estónsku.

4.12

V spolupráci medzi Litvou a Lotyšskom bol nedávno zaznamenaný určitý pokrok. V tejto oblasti existuje jedna kľúčová iniciatíva: Litva má vybudovať v Klaipéde terminál na skvapalnený zemný plyn, ktorý sa bude prepravovať do zásobníka v obci Inčukalns v Lotyšsku. Litva sa domnieva, že tento zásobník by sa mohol stať „regionálnou rezervou plynu“. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na svoj návrh spoločne využívať zdroje fosílnej energie a najmä vytvoriť zoskupenia pre nákup plynu (6). Litva, Lotyšsko a Estónsko rozvíjajú a realizujú projekty v oblasti elektrických prepojení (LitPol Link NordBalt a Estlink 2) s inými krajinami EÚ, najmä s Poľskom. Všetky tri pobaltské krajiny sa zároveň usilujú plne integrovať do európskeho energetického systému spojením systémov elektrární s kontinentálnymi európskymi sieťami na výrobu elektriny, aby dosiahli synchronizáciu (v súčasnosti prebieha štúdia uskutočniteľnosti). Pobaltské štáty takisto spoločne pracujú na projekte jadrovej elektrárne vo Visaginase, ktorá by mohla pomôcť zabezpečiť dodávky energie v týchto krajinách a mohla by sa stať dôležitým prvkom pri integrácii do európskej elektrizačnej sústavy.

4.12.1

Nový rozmer z hľadiska energetiky nadobudol Cyprus (vďaka objaveniu dôležitých ložísk plynu vo vnútrozemských vodách), a preto sa môže stať dôležitým regionálnym aktérom. Podstatné zvýšenie jeho výrobných kapacít z hľadiska energie z obnoviteľných zdrojov a intenzívne zapojenie do vyššie uvedených projektov by mu mohli umožniť stať sa energetickým uzlom zameraným na lepšiu regionálnu integráciu a významným aktérom susedskej politiky v oblasti energetiky. Nedávno uskutočnený výber subjektov na budúce prevádzkovanie plynových polí na Cypre by mal umožniť lepšiu integráciu do Únie a zároveň pomôcť rozvíjať aktívnu susedskú politiku.

4.13

Okrem toho by sa závislosť od jediného dodávateľa mohla zmenšiť zavedením 3. energetického balíka. Otázka regionálnej organizácie trhov je takisto veľmi dôležitá: Litva a Estónsko sú už účastníkmi Nord Pool Spot, trhu s elektrinou združujúceho pobaltské a severské krajiny, ku ktorému by sa v budúcom roku chcelo pridať aj Lotyšsko. Okrem tohto príkladu EHSV nabáda pobaltské krajiny, aby hľadali spoločné riešenia ako uspokojiť svoje potreby a rozvíjali v oblasti energetiky regionálny dialóg.

4.14

Mali by sa zlepšiť prepojenia so susednými štátmi EÚ, ktoré by mohli vyrábať a vyvážať energiu do EÚ alebo zabezpečovať jej tranzit do EÚ z iných miest výroby. Týka sa to najmä energetických projektov v oblasti Stredozemného mora (Plán pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí, Medgrid, zameranie na energetiku v rámci Únie pre Stredozemie, Desertec atď.), do ktorých by sa mali zapojiť príslušné krajiny (Cyprus, Malta) alebo regióny (Kréta, Sardínia, Korzika, Sicília, Baleáry atď.).

4.15

Energetické spoločenstvo (na juhovýchode Európy) musí zahŕňať konzultácie a integráciu smerom von, ako aj rozmer „činnosti organizovanej občianskej spoločnosti“: zmiešané poradné výbory EHSV (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna hora, Chorvátsko) ako aj hospodárske a sociálne rady a podobné inštitúcie týchto krajín musia v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu.

4.16

Navyše by sa mohlo viac presadzovať testovanie a rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä v súvislosti s plánom postupu v energetike do roku 2050 a nedávno zverejneným oznámením o integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do vnútorného trhu (COM(2012) 271 final).

4.17

Riešenia a návrhy by sa mali v rámci EÚ a v jej okrajových oblastiach konzultovať s:

4.18

Len riešenia prijaté po dohode medzi štátmi a medzi prevádzkovateľmi môžu byť udržateľné. Opatrenia v oblasti energetiky, či už ide o dodávky energie, výstavbu sietí, výskum a vývoj atď., nemôžu byť záležitosťou niekoľkých štátov Únie, ktoré môžu mať „autonómnu“ energetickú politiku, lebo by to malo veľké následky pre ostatné štáty. Je potrebné do väčšej miery skoordinovať energetický mix, napríklad medzi štátmi a regiónmi, ktorých sa týka energetická izolovanosť a ktorých energetická politika je v mnohých aspektoch obmedzená. Tieto štáty a regióny by takto mohli ukázať cestu zvýšenej spolupráci na európskej úrovni, ktorá by presahovala snahy zamerané len na „energetickú sebestačnosť“.

4.19

Do týchto riešení – infraštruktúra, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, posilnená koordinácia energetickej politiky medzi štátmi a regiónmi – je však nevyhnutné viac zapojiť občiansku spoločnosť, keďže majú vplyv na energetický mix, organizáciu trhov, ceny, konkurencieschopnosť, environmentálne aspekty alebo prijatie zo strany spoločnosti. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na svoj návrh vytvoriť fórum občianskej spoločnosti pre energetické otázky, ktorý vyslovil v stanovisku o európskom energetickom spoločenstve (7).

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/16

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že osobné sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby predstavujú v Európe základný kameň európskeho sociálneho modelu. Tieto služby, ktoré sa navzájom podmieňujú a vzájomne si zvyšujú účinnosť, tvoria „zlatý trojuholník“, ktorý je podstatný pre dobré fungovanie a kvalitu spoločnosti.

1.2

EHSV sa domnieva, že tieto služby na jednej strane zohrávajú kľúčovú úlohu pri začleňovaní jednotlivcov do spoločnosti a zároveň pri zachovaní sociálnej súdržnosti, čím zaručujú účinnú demokratickú účasť a sociálnu spravodlivosť. Na druhej strane majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 z hľadiska udržateľnosti, vytvárania inteligentných pracovných miest a hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie.

1.3

Podľa EHSV je potrebné viac si uvedomiť, že vzhľadom na starnutie populácie a rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v dôsledku toho, že stále menej rodinných príslušníkov je v stave poskytovať potrebnú opateru (čo je spôsobené medzi iným aj tým, že sa stále zvyšuje podiel žien na trhu práce), je teraz nevyhnutné lepšie plánovať a programovať tak požiadavky na pracovníkov a ich odbornú prípravu v tomto odvetví, ako aj priority rozpočtových výdavkov.

1.4

EHSV si je vedomý právomocí členských štátov v tejto oblasti a priestoru na slobodné rozhodovanie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní týchto služieb a upozorňuje, že aj v tejto oblasti majú členské štáty a Európska únia spoločnú zodpovednosť, ale vzhľadom na to, že Lisabonská zmluva tu zaviedla prostredníctvom Protokolu o službách všeobecného záujmu (ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy) významné inovácie, sa domnieva, že na prekonanie súčasných rozdielov a zaručenie základnej slobody na zavedenie (pri dodržaní minimálnych regulačných a zmluvných sociálnych noriem hostiteľskej krajiny) a poskytovanie týchto služieb je potrebná harmonizácia medzi členskými štátmi.

1.5

Vzhľadom na dôležitosť tohto odvetvia z hľadiska jeho prínosu k HDP EÚ, na významné perspektívy zamestnávania a vytvárania nových pracovných miest, ako aj na schopnosť odvetvia kvalitnými inovatívnymi riešeniami reagovať na štrukturálne zmeny a požiadavky v európskej spoločnosti, ako aj na ciele Lisabonskej zmluvy v tejto oblasti EHSV adresuje Komisii, Rade a Európskemu parlamentu tieto požiadavky:

1.6

EHSV sa nazdáva, že na úrovni EÚ by bolo vhodné koordinovaným spôsobom vyčleniť určitú časť rôznych štrukturálnych fondov na rozvoj sociálnej infraštruktúry a zdravotníckych služieb tam, kde ich je nedostatok, ako aj na iniciatívy na podporu zamestnanosti v tomto odvetví na miestnej úrovni. Najmä by sa mala zabezpečiť rozpočtová položka pre vidiecke oblasti. To isté platí pre programy Horizont 2020 a Kultúra, ako aj opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania zamerané na nové technológie uplatňované v sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Okrem toho je potrebné podporiť výskum v oblasti optimalizácie výsledkov služieb, ako aj dokumentácie a výmeny príkladov úspešnej praxe.

1.7

EHSV sa nazdáva, že pre odvetvie osobných služieb je dôležité zaviesť konštruktívny a dobre štruktúrovaný sociálny dialóg medzi všetkými úrovňami (miestnou, národnou a európskou). Tento sociálny dialóg by mal zohrávať kľúčovú úlohu tým, že umožní:

Európska komisia a členské štáty by mali konkrétne a aktívne podporiť zavedenie a rozvoj takéhoto sociálneho dialógu, ako aj organizáciu jeho činnosti. Spočiatku by táto podpora mohla mať formu odvetvových štúdií, ako aj konferencií na európskej úrovni určených sociálnym partnerom tohto sektora.

2.1

Cieľom tohto stanoviska je zistiť zmeny v súčasných trendoch a budúci vývoj v oblasti osobných sociálnych a zdravotníckych služieb a súvisiacich služieb vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj vyhliadky nových kvalitných pracovných miest v tomto odvetví.

2.2

Sociálne a zdravotné služby sú zamerané na základné potreby jednotlivcov. Činnosť v tomto odvetví má rôzne formy. Od inštitúcií poskytujúcich lekársku a psycho-sociálnu starostlivosť po inštitúcie poskytujúce sociálne a zdravotnícke služby, podporu pri zabezpečovaní bývania, ako aj opatrovateľské domy, centrá duševného zdravia a starostlivosti o deti, starších ľudí a osoby s postihnutím.

2.3

Pre toto odvetvie sú okrem toho príznačné veľké migračné toky z oblastí mimo Európskej únie, ako aj výrazný trend využívať trh čiernej práce so všetkými neblahými dôsledkami, ktoré to prináša tak pre jednotlivcov, ako aj spoločnosť všeobecne.

2.4

EHSV chce týmto stanoviskom pomôcť stanoviť potenciálny prínos osobných služieb pre stratégiu Európa 2020 s cieľom zistiť požiadavky v oblasti kvalifikovaných ľudských zdrojov a nových profesijných profilov vzhľadom na inovatívne sociálne vyhliadky, nové a lepšie pracovné miesta a väčší blahobyt pre všetkých občanov vďaka lepšej integrácii vyplývajúcej z väčšej súdržnosti spoločnosti.

2.5

Osobné sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby predstavujú v Európe základný kameň európskeho sociálneho modelu. Tieto služby, ktoré sa navzájom podmieňujú a vzájomne si zvyšujú účinnosť, tvoria „zlatý trojuholník“, ktorý má podstatný význam pre dobré fungovanie a kvalitu spoločnosti.

2.6

EHSV sa stotožňuje s myšlienkou tzv. „zlatého trojuholníka“ integrovaných služieb v záujme kvalitného vzdelania, efektívneho zdravotníctva a plnej sociálnej integrácie, ako aj zabezpečenia najvyšších možných úrovní všetkých troch druhov služieb z hľadiska dostupnosti, všeobecnej prístupnosti, zamerania na človeka, univerzálnosti, kontinuity, vysokej miery kvality, zamerania na výsledky, rešpektovania základných práv, účasti a partnerstva, integrovaného riadenia, investícií do ľudského kapitálu a sociálnej infraštruktúry, vysokého výkonu a kvalifikovaných pracovných miest a dobrých pracovných podmienok s vyhliadkami na kariérny postup, ako aj solidarity a sociálnej súdržnosti.

2.7

Práve pre tieto vlastnosti sa EHSV domnieva, že „zlatému trojuholníku“ kvalifikovaných osobných služieb by sa mala venovať prvoradá pozornosť, aby sa dosiahli ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska udržateľnosti, vytvárania inteligentných pracovných miest a hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie.

2.8

Stanovisko využíva mnohé zdroje informácií od štúdií všeobecného dosahu po analýzu konkrétnych prípadov v oblasti podnikania. Treba zdôrazniť, že demografické trendy a aktívne starnutie, ako aj dôsledky starnutia obyvateľstva na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti sú témami, ktorým sa EHSV venoval vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1). EHSV sa v rámci ôsmeho rámcového programu pre výskum a vývoj podieľa na príprave plánu postupu pre rad iniciatív zameraných na problematiku starnutia v európskej spoločnosti a účasti starších ľudí v spoločnosti (2).

2.9

Osobné vzdelávacie služby sú v tomto stanovisku zohľadnené len v prípadoch, keď slúžia na poskytovanie kvalitných a moderných sociálnych a zdravotníckych služieb. Viacej informácii o celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave možno nájsť v mnohých stanoviskách, ktoré už EHSV vypracoval (3).

3.1

V roku 2009 našlo v EÚ vyše 21,5 miliónov osôb zamestnanie v odvetví sociálnych a zdravotníckych služieb a súvisiacich vzdelávacích služieb. Vyplýva to zo štatistiky Eurostatu pre EÚ 27 (4). Sústredené sú hlavne v starších členských štátoch EÚ, menej ich je v nových členských štátoch. Sú to prevažne ženy, ktoré predstavujú 78 % zamestnancov tohto odvetvia, a mladí pracovníci (vyše 43 % má menej než 40 rokov). V období rokov 2000 až 2010 bolo vytvorených vyše 4 miliónov nových pracovných miest v oblasti osobných služieb sociálno-zdravotnej a domácej starostlivosti, čo predstavuje jasne opačnú tendenciu v porovnaní so súčasným poklesom zamestnanosti v Európskej únii v dôsledku hospodárskej krízy, pričom v období rokov 2008 až 2010 bolo vytvorených až 770 000 nových pracovných príležitostí (5).

3.2

V Európskej únii predstavuje zdravotná starostlivosť jedno z najdôležitejších odvetví, pretože vytvára približne 10 % HDP a zamestnáva desať percent pracovnej sily. Okrem toho tu je počet absolventov vysokých škôl vyšší, než je priemer pracovníkov v oblasti služieb (6). Počet pracovných miest v tomto odvetví sa zvyšuje so starnutím populácie (7), narastajúcim podielom žien na trhu práce a zvyšujúcim sa dopytom po zdravotnej starostlivosti, čo si vyžaduje stále vyššiu mieru harmonizovaných definícií a noriem v oblasti odbornej prípravy na európskej úrovni s cieľom zaručiť geografickú mobilitu a dynamiku povolaní pre kvalitné, efektívne a udržateľné služby na celom území Únie.

3.3

Medzi zistené profesijné profily patria opatrovatelia, ošetrovatelia, zdravotné sestry, pracovníci s mládežou, sociálni pracovníci a lekári. Podľa posledných štúdií (8) je zdravotnícky personál vo všetkých odvetviach medicíny aj napriek nízkej úrovni odmeňovania a veľmi slabého uznania vykonanej práce veľmi motivovaný a zodpovedný. Niektoré štúdie hovoria o veľkom nedostatku pracovných síl a rastúcich problémoch pri hľadaní zodpovedajúcich a kvalifikovaných vedúcich pracovníkov, ktorí by boli ochotní zotrvať na svojich postoch.

3.4

V rámci stratégie Európa 2020 je potrebná európska stratégia (9) na zabezpečenie vyššej úrovne technickej a štrukturálnej inovácie, zníženie nákladov a podporu kvalitných pracovných miest, čím sa zlepší prístup k zdravotnej starostlivosti hlavne v znevýhodnených oblastiach a určitých oblastiach zdravotníctva, kde je nedostatok pracovných síl na vnútroštátnej úrovni, vytvorením európskych sietí vysoko kvalitných zdravotných stredísk s kvalifikovaným a vysoko motivovaným personálom, ktoré by boli prístupné všetkým občanom EÚ.

3.5

Pokiaľ ide o úroveň odmeňovania v tomto odvetví, možno povedať, že je všeobecne nižšia, než je vnútroštátny priemer na porovnateľných pracovných miestach: ženy, ktoré tvoria prevažnú časť pracovnej sily, často z radov prisťahovalcov, sú všeobecne slabo platené (10), málo vážené a majú pracovné zmluvy na dobu určitú, hoci sú kvalifikované. Vyplýva to z nedávnych štúdií vykonaných v týchto pododvetviach (11): zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti, starostlivosť o starých ľudí a iné formy starostlivosti o závislé osoby.

3.6

Toto odvetvie má ešte ďalšie špecifiká, ktoré ho odlišujú od iných (12):

3.7

Okrem toho, ako už bolo zdôraznené v súvislosti s osobnými službami, je potrebné brať do úvahy špecifiká malých subjektov, ktoré poskytujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, sociálne služby a neziskové služby, ktorých charakteristika a osobitný prínos k všeobecnému záujmu musia byť viacej zohľadnené (13) v rámci sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou vôbec.

3.8

Situácia je obzvlášť znepokojujúca vo vidieckych a iných znevýhodnených oblastiach, kde absencia sociálnej, zdravotnej a didaktickej infraštruktúry má často za následok masový odchod kvalifikovanej pracovnej sily, čo ma dosah na zakladanie nových podnikov, výber ich umiestnenia a rozvoj týchto oblastí. Preto je potrebné zabezpečiť rovnovážnejší regionálny rozvoj a podporiť väčšiu územnú súdržnosť, hlavne v oblasti osobnej sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej starostlivosti zameranej na deti a detské jasle (14).

3.9

Na podporu lepšej integrácie pracovníkov z radov prisťahovalcov sú potrebné podporné finančné a organizačné opatrenia zamerané na jazykové kurzy, zvýšenie prestíže ich práce, prijímanie a ubytovanie, odbornú prípravu v opatrovníctve so zreteľom na následné začlenenie do sveta práce v krajine pôvodu s cieľom zabrániť „úniku mozgov“ v zdravotníckej oblasti (15).

3.10

Náklady na investície do tohto odvetvia sú preto o poznanie vyššie a často diskutabilné, pokiaľ ide o ich udržateľnosť, keďže finančná kríza ukázala, že je nutné optimalizovať nákladovú účinnosť sociálno-zdravotníckych služieb, a členské štáty sa nachádzajú pod tlakom, pretože musia nájsť správne rovnováhu medzi požiadavkou na poskytovanie všeobecných zdravotníckych služieb a dodržaním rozpočtových obmedzení. Zo získaných výsledkov však jasne vyplýva, že investície do tohto odvetvia služieb sú vysoko výhodné a rentabilné. Pracovná sila sa teší lepšiemu zdraviu, lepšie sa integruje, má vyššiu kvalifikáciu, lepšiu motiváciu a je stabilnejšia.

3.11

Lisabonská zmluva však protokolom o službách všeobecného záujmu (SVZ), ktorý tvorí prílohu zmluvy, zaviedla v tejto oblasti významné inovácie, „keďže pokrýva všetky SVZ a zavádza po prvýkrát do zmluvy pojem služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru (SVZNCH), oproti službám všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ)“ (16). Je nepopierateľné, že osobné služby majú povahu tak hospodársku, ako aj nehospodársku. Hospodársky aspekt služieb všeobecného záujmu sa spája s významom týchto služieb pre dobré fungovanie všetkých priemyselných odvetví, výrobnej sféry a služieb vôbec, kým nehospodársky aspekt sa vzťahuje na ich význam pre integráciu všetkých osôb a súdržnosť spoločnosti.

3.12

Podľa EHSV „protokol nie je iba objasňujúcim výkladom zmlúv a spoločných hodnôt Únie týkajúcich sa SVZ, ale predstavuje aj návod na použitie pre Úniu a členské štáty. Kladie do centra ustanovení užívateľa, uspokojenie jeho potrieb, preferencií a práv a stanovuje vysoko kvalitné spoločné zásady bezpečnosti a dostupnosti, rovnosti zaobchádzania a podpory univerzálneho prístupu“ (17).

3.13

Preto je teda potrebné zabezpečiť predovšetkým silný európsky rozmer odvetvia s harmonizovaným rámcom EÚ podporovaným európskou stratégiou štruktúrovaných opatrení, hoci výbor už zdôraznil „základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov“ (18).

4.1

Zavedenie európskej stratégie má podľa výboru základný význam pri príprave a riadení súčasných transformácií európskej spoločnosti a jej hospodárskeho a sociálneho modelu, ktoré si vyžadujú stanovenie strategických priorít pre európske odvetvie osobných sociálnych, zdravotných a didaktických služieb, pokiaľ ide o:

4.2

Ľudské zdroje sú prvým základným pilierom odvetvia osobných služieb, o čom svedčia aj prostriedky vyčlenené v rámci stratégie Európa 2020, s cieľom udržať občanov EÚ dlhšie aktívnych, spoločensky integrovaných a zdravých, čo pozitívne vplýva na produktivitu a konkurencieschopnosť. Toto odvetvie má popredné postavenie v rámci iniciatívy „Iniciatíva pre Európu týkajúca sa vedúcich trhov“ a je súčasťou hlavnej iniciatívy „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“.

4.2.1

Vzhľadom na význam týchto služieb by v centre pozornosti európskych strategických opatrení v oblasti ľudských zdrojov mali byť:

Takéto opatrenia európskej povahy by mali byť sprevádzané stálym monitorovaním založenom na prísne vedeckom vyhodnocovaní výsledkov.

4.3

Zavedenie vhodných technológií do tohto odvetvia s cieľom podporiť tak poskytovateľov služieb, ako aj ich príjemcov predstavuje druhý pilier tejto stratégie. Štrukturálna, metodologická aj technická inovácia uplatňovaná na osobné sociálno-zdravotnícke služby môže pomôcť čeliť výzve, ktorou je dosiahnutie udržateľnosti v kontexte prebiehajúcich zmien a snahy o inkluzívny rast.

4.3.1

Treba využívať informačné a komunikačné technológie, aby sa podporila nezávislosť a väčšia zodpovednosť voči sebe a svojmu zdraviu, osobná kultúra zdravia, ako aj koordinácia medzi zdravotnými a sociálnymi službami s cieľom vytvoriť stále integrovanejšie služby, ktoré budú klásť jednotlivca do centra neprerušene a koordinovane poskytovaných kvalitných služieb.

4.3.2

eHealth, počítačová gramotnosť v oblasti informačných technológií a telemedicína predstavujú základný pilier procesu inovácie opatrovateľských a rehabilitačných postupov, pretože umožňujú, aby mal občan všade pri sebe svoj chorobopis, a teda mohol využívať zdravotnú starostlivosť, ktorá by bola čo najviac prispôsobená jeho potrebám (19).

4.3.3

Aby boli systémy osobných služieb účinné, potrebujú modernú technologickú platformu na výmenu jednak najosvedčenejších postupov medzi užívateľmi a poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti, jednak usmernení pre prijímanie rozhodnutí a monitorovanie kvality na miestnej úrovni, ako aj na zlepšenie plánovania starostlivosti s cieľom zlepšiť systém deľby nákladov na sociálne služby a na zdravotné/opatrovateľské služby podľa úkonov (20).

4.3.4

Treba maximálne využiť informačné technológie, aplikované na osobné sociálno-zdravotnícke služby, a síce prostredníctvom výskumu a vývoja na úrovni členských štátov a EÚ, s cieľom zhodnotiť nové profesijné profily vytvorené na základe rôznych potrieb detí, osôb s postihnutím, starších osôb a osôb postihnutých telesnými a duševnými chorobami.

4.4

Tretí pilier: vytvoreniu európskeho priestoru integrovaných služieb sa musí venovať veľká pozornosť, aby sa prekonali existujúce nerovnosti a aby sa skutočne zaručila základná sloboda usadiť sa (pri dodržaní minimálnych regulačných a zmluvných sociálnych noriem hostiteľskej krajiny) a poskytovať služby (predovšetkým v tomto odvetví, pre ktoré má zabezpečenie voľného pohybu služieb zásadný význam) prostredníctvom vzájomného uznávania s cieľom zaručiť na celom území Únie rôzne zodpovedné služby zamerané na človeka. Aby sa tento cieľ dosiahol, musia členské štáty a Európska únia vykonávať svoje právomoci spoločne.

4.4.1

Úspešne zvládnutá snaha o transformáciu európskeho hospodárstva na inovatívne a moderné hospodárstvo založené na plnom uplatnení štvrtej slobody (slobodného pohybu služieb), ako aj na rozvoji „piatej slobody“, teda úplnom a voľnom pohybe poznatkov, by Európe umožnila naplno využiť svoj tvorivý potenciál. V tejto súvislosti by bolo potrebné pozorne sledovať výsledky uplatňovania inovácie na sociálno-zdravotnícke služby prostredníctvom európskeho systému hodnotenia, ktorý bude potrebné na tento účel vytvoriť.

4.4.2

Je potrebné zaručiť solidárny európsky priestor, ktorý zabezpečí prístup ku kvalitným základným službám v rámci osobných sociálno-zdravotníckych a didaktických služieb na celom území EÚ aj prostredníctvom implementácie „dobrovoľného európskeho rámca pre kvalitu v jednotlivých členských štátoch a v rôznych sektoroch (21)“ a zapojiť užívateľov do definovania a hodnotenia kvality.

4.4.3

Systém integrovaných služieb vyžaduje okrem harmonizovaných zásad kvality aj vzájomné uznávanie dokladov o nadobudnutom vzdelaní, monitorovanie kvality služieb, zavedenie sociálneho dialógu na rôznych úrovniach, dialógu, ktorý bude blízky občanom a do ktorého sa zapoja všetky zainteresované strany, aby sa zintenzívnila vzájomná spolupráca.

4.5

Podporné politiky, štruktúry a infraštruktúry sú štvrtým pilierom, o ktorý sa musí opierať európska stratégia, pokiaľ ide o oblasť odvetvia osobných služieb.

4.5.1

Hlavným prvkom tohto piliera je okrem opatrení v rámci stratégie Európa 2020 cielená aktivácia programov a štrukturálnych opatrení EÚ s osobitným zameraním na Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ako aj programy EÚ Kultúra a Horizont 2014/2020.

4.5.2

Okrem toho by na úrovni EÚ mali existovať opatrenia na stanovenie európskeho rámca, ktorý by stimuloval a podporoval dobré výsledky v oblasti odbornej kvalifikácie a kvality služieb, dokumentácie a výmeny pozitívnych skúseností, ako aj normalizovaných systémov monitorovania kvality a úrovne spokojnosti zákazníkov a pomeru kvalita/cena v tomto odvetví, pokiaľ ide o profesionalizáciu a pracovné podmienky a podmienky kariérneho rozvoja poskytovateľa služieb, ako aj o verejné a súkromné podniky a podniky sociálneho hospodárstva pôsobiace v tomto odvetví, ako nakoniec aj príjemcov týchto služieb a ich rodinných príslušníkov, sociálne hospodárstvo.

4.5.2.1

Dobrovoľnícka činnosť predstavuje dôležitú súčasť tohto sektora, a preto ju treba podporovať a stimulovať, hlavne kvôli kvalitatívnemu prínosu z ľudského, sociálneho a citového hľadiska. Osobitnú pozornosť si zasluhujú európske opatrenia na podporu výmeny skúseností z osvedčených postupov v oblasti dobrovoľníckej činnosti v rámci osobných služieb.

4.5.3

Treba vziať do úvahy význam investičného úsilia a zvlášť potreby diverzifikácie finančného krytia (dane, rôzne formy prispievania do sociálneho zabezpečenia/sociálnej ochrany, poistenie, medzigeneračná solidarita, verejno-súkromné partnerstvá) a nezabúdať na to, že náklady na dlhodobú zdravotnú starostlivosť a podporu nie sú pre väčšinu obyvateľstva udržateľné.

4.5.4

Na úrovni EÚ by bolo vhodné vyčleniť určitú časť štrukturálnych fondov na rozvoj sociálnej infraštruktúry a zdravotníckych a opatrovateľských služieb tam, kde ich je nedostatok, a na iniciatívy na podporu zamestnanosti v tomto odvetví na miestnej úrovni. Mala by sa najmä zabezpečiť rozpočtová položka pre vidiecke oblasti a znevýhodnené oblasti v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidiek a iniciatívy Leader.

4.5.5

Rovnako je potrebné na úrovni EÚ preskúmať opatrenia na podporu rodinnej politiky a na zabezpečenie flexibilnejších dohôd o pracovných miestach osobám poskytujúcim starostlivosť v rodinách.

5.1

EHSV je hlboko presvedčený, že „v oblastiach ako napr. zdravotná starostlivosť, starostlivosť o dieťa alebo staršie osoby, pomoc postihnutým osobám alebo sociálne bývanie poskytujú tieto služby občanom základnú záchrannú sieť a podporujú sociálnu súdržnosť“ (22).

5.2

Výbor zdôrazňuje, že osobné sociálne, zdravotné a didaktické služby predstavujú všeobecný záujem, hospodársky aj nehospodársky, a zohrávajú významnú úlohu z hľadiska kvality a fungovania európskych spoločností, pretože prispievajú k sociálnej ochrane a sociálnemu začleňovaniu a významným spôsobom aj k výkonnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva. Kým dopyt po týchto službách vzrastá, možnosti ich financovania sa znižujú ako dôsledok hospodárskej krízy a z dlhodobého hľadiska ako dôsledok demografického vývoja.

5.3

Výbor dôrazne poukazuje na ciele Lisabonskej zmluvy týkajúce sa vzdelávania, sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, ktoré odrážajú sociálne vedomie spoločnosti a túžbu zabezpečiť občanom ešte vyššiu životnú úroveň v súlade s hospodárskym potenciálom jednotlivých členských štátov.

5.4

EHSV sa teda domnieva, že za súčasných okolnosti si ďalší rozvoj v týchto odvetviach vyžaduje:

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/23

1.1

EHSV je pevne presvedčený, že skutočné partnerstvo, ktoré zapája všetkých partnerov a zúčastnené strany organizovanej občianskej spoločnosti (1) do vypracúvania, vykonávania a hodnotenia ex post, pokiaľ ide o programy a projekty v rámci politiky súdržnosti EÚ, priamo prispieva k zvýšeniu kvality a k účinnej realizácii. Zásada partnerstva je vynikajúcim príkladom, ako možno uplatniť dobrú správu v ostatných politikách EÚ a účinne tak zaviesť stratégiu EÚ 2020.

1.2

EHSV so zreteľom na kódex správania dôrazne podporuje iniciatívu Komisie a rozhodne súhlasí s navrhnutými odporúčaniami. EHSV oceňuje podporu kódexu zo strany Európskeho parlamentu a Výboru regiónov, pripomína však, že takéto partnerstvo by malo poskytovať rovnaké podmienky pre všetkých verejných aj súkromných partnerov.

1.3

EHSV však vyjadruje hlboké sklamanie, že Rada zatiaľ vypustila navrhovaný kódex správania z návrhu Komisie. EHSV žiada o spoločný postup s Výborom regiónov zameraný na obhájenie kódexu správania.

1.4

EHSV je hlboko znepokojený vzrastajúcimi obavami, ktoré pociťuje organizovaná občianska spoločnosť v súvislosti s vykonávaním zásady partnerstva. Správy niektorých členských štátov poukazujú na súčasný trend ústupu tejto zásady partnerstva a menšej miery účasti organizovanej občianskej spoločnosti. Odstránenie kódexu správania z návrhov Komisie takisto vzbudzuje veľké obavy. V čase krízy je potrebná väčšia zodpovednosť sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti.

1.5

Aj keď ide len o pracovný dokument útvarov Komisie, tento text je vhodne načasovaný, keďže v niekoľkých členských štátoch a regiónoch sa už začalo programovanie štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020. Komisia by ho mala aktívne rozširovať, aby ho mohli využívať relevantní partneri. EHSV vyzýva svojich členov, aby svoje organizácie aktívne zapájali do projektov a programov politiky súdržnosti EÚ, ktoré sa opierajú o kódex správania.

1.6

EHSV by chcel naliehavo zdôrazniť, že operačné programy by sa mali zamerať na také činnosti a opatrenia, ktoré budú podporovať partnerstvo. Hlavnou zásadou by malo byť rovnaké zaobchádzanie a pluralizmus v oblasti partnerstva, cielené partnerstvá pre cielené programy a zvýšenie budovania kapacít.

1.7

EHSV sa domnieva, že monitorovacie výbory by mali byť doplnené o ostatné nástroje partnerstva. V tejto súvislosti EHSV pripomína znenie, ktoré navrhol Európsky parlament vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach: „spolupracovať s partnermi“ by sa malo nahradiť pojmom „zapájať partnerov“.

1.8

EHSV navrhuje „kontrolu partnerstva“, ktorú by riadili samotní partneri. Takýto európsky systém monitorovania by mal byť založený na zavedení jednoduchého kontrolného zoznamu a partnerských hodnotení zo strany Komisie spolu s európskymi organizáciami zúčastnených strán. EHSV vyjadruje veľký záujem o aktívnu účasť na tomto procese.

1.9

Riadne vykonávanie zásady partnerstva podľa ustanovení kódexu správania by malo byť podmienkou pred tým, ako Komisia podpíše zmluvy o partnerstve s rôznymi členskými štátmi. V tomto kontexte môžu byť navýšené zdroje na operačné programy ako stimul na splnenie tejto podmienky.

2.1

Zásada partnerstva sa od svojho zavedenia v roku 1988 vykonávala pomaly a postupne. Do tohto procesu bola zahrnutá organizovaná občianska spoločnosť, najmä sociálni partneri. Túto zásadu ľahšie prevzali krajiny, v ktorých je partnerstvo neoddeliteľnou súčasťou politického procesu. Táto zásada sa posilnila, keď Komisia získala viac priamej zodpovednosti v oblasti politiky súdržnosti, a po zavedení iniciatív Spoločenstva, napríklad EQUAL a LEADER.

2.2

V mnohých prípadoch mali však tieto partnerstvá iba formálny charakter. V programovom období 2006 – 2013 sa partnerstvo aktívne nepodporovalo ani vtedy, keď sa v rovnakom čase kľúčovým aspektom presadzovania lisabonskej stratégie stala účasť zainteresovaných strán. Politika súdržnosti EÚ čelila novým výzvam, keď v roku 2004 pristúpilo k EÚ 10 krajín, po ktorých nasledovali v roku 2007 Bulharsko a Rumunsko.

2.3

Komisia poukázala na nedostatky a partneri z občianskej spoločnosti kritizovali prekážky. V nadväznosti na zmenu vzťahu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti riadenia politiky súdržnosti EÚ sa pozornosť zamerala na šírenie osvedčených postupov.

2.4

Komisia v roku 2009 požiadala EHSV o vydanie prieskumného stanoviska týkajúceho sa podpory partnerstva v rámci štrukturálnych fondov na základe osvedčených postupov. Toto stanovisko bolo zároveň doplnené o publikáciu „Na tango treba dvoch“, ktorá sa zaoberá vybranými prípadmi osvedčených postupov v členských štátoch. Komisia odvtedy prevzala návrh kódexu osvedčených postupov EHSV.

2.5

Súčasná situácia dokazuje, že vo väčšine členských štátov sa rozvíja partnerstvo s organizovanou občianskou spoločnosťou. Ako model rozvíjajúcich sa osvedčených postupov môže v niektorých prípadoch slúžiť Poľsko. Uplatňovanie tohto partnerstva je určite výzvou pre tie krajiny, ktoré naposledy pristúpili k EÚ, ako sú Bulharsko a Rumunsko, a čoskoro aj Chorvátsko. Týka sa to aj niektorých členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, ako aj tých, ktoré sú členmi už niekoľko rokov, ako Portugalsko a Grécko.

2.6

V organizovanej občianskej spoločnosti však vzrastajú obavy v súvislosti s vykonávaním zásady partnerstva. Očakávania sa nenaplnili. Správy niektorých členských štátov poukazujú na súčasný trend ústupu tejto zásady partnerstva, menšiu mieru účasti organizovanej spoločnosti a odstránenie kódexu správania zo strany Rady. V niektorých krajinách sa programovanie na obdobie 2014 – 2020 začalo bez toho, aby boli so samozrejmosťou prizvané súkromné zainteresované strany. Táto politická neochota sa musí odstrániť, aby sa európsky kódex správania v oblasti partnerstva mohol náležite uplatňovať.

3.1

V rámci návrhov Komisie, pokiaľ ide o fondy spoločného strategického rámca na obdobie 2014 – 2020, budú členské štáty povinné zorganizovať partnerstvo. Podporí sa to európskym kódexom správania v oblasti partnerstva, ktorý stanoví ciele a kritériá pre uplatňovanie partnerstva a zjednoduší výmenu informácií, skúseností, výsledkov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi. Komisia prijme európsky kódex správania v oblasti partnerstva ako delegovaný akt do troch mesiacov od prijatia nariadenia o spoločných ustanoveniach (CPR).

3.2

Pracovný dokument útvarov Komisie je prvým krokom k zefektívneniu zásady partnerstva. Šesť kapitol obsahuje 18 podrobných usmernení. Zahŕňajú témy:

3.3

Treba poznamenať, že navrhovaný európsky kódex správania v oblasti partnerstva bol preložený do všetkých jazykov EÚ, čím sa zjednoduší jeho šírenie a používanie.

4.1

EHSV na konkrétnu žiadosť Európskej komisie pracoval na zásade partnerstva v roku 2010 (ECO/258 – spravodajca pán Olsson (2)) a vo svojom stanovisku k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (ECO/314 – spravodajca pán VARDAKATSANIS) vo veľkej miere poskytol pripomienky k návrhom Európskej komisie v oblasti partnerstva.

4.2

EHSV navrhol, aby bol Kódex osvedčených postupov založený na niekoľkých usmerneniach, z ktorých sa väčšina zohľadnila v pracovnom dokumente útvarov Komisie:

4.3

EHSV vyjadruje presvedčenie, že partnerstvo, ktoré zapája všetkých partnerov podľa definície v článku 5 ods. 1 nariadenia o spoločných ustanoveniach do vypracúvania, vykonávania a hodnotenia ex post, pokiaľ ide o projekty v rámci politiky súdržnosti EÚ, priamo prispieva k ich úspešnosti. Víta pokrok v článku 5 návrhu Európskej komisie, na základe ktorého sa partnerstvo stáva povinným prvkom; pripomína, že účasť by mala byť skutočná vo všetkých fázach plnenia fondov so zahrnutím partnerov, ktorí majú v monitorovacích výboroch hlasovacie právo.

4.4

EHSV vyzýva na spoločný postup s Výborom regiónov a žiada Európsku komisiu a Európsky parlament, aby obhájili európsky kódex správania v oblasti partnerstva, ktorý Rada zrušila. EHSV o to dôrazne žiadal 6. novembra 2012 na neformálnej schôdzi ministrov v Nikózii.

5.1

Rada zamietla návrh Komisie na kódex správania, čo v praxi nepochybne oslabí uplatňovanie zásady partnerstva.

5.2

Európsky parlament navrhol komplexnú zmenu a doplnenie kódexu správania v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré sú založené na deviatich požiadavkách. EHSV tento prístup podporuje. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je uvedený nižšie (3). EHSV vyjadruje znepokojenie, že Európsky parlament rozlišuje medzi súkromnými a verejnými partnermi, čo môže viesť k nerovnakému zaobchádzaniu s jednotlivými partnermi.

5.3

VR podporuje európsky kódex správania v oblasti partnerstva a vyzýva všetky zainteresované územné orgány na organizovanie partnerstiev. Okrem iného zdôrazňuje, že by sa mali zvážiť konkrétne podmienky v členských štátoch, význam subsidiarity a proporcionality, postup výberu partnerov, ktorí podporujú pluralizmus s cieľom zahrnúť aj marginalizované skupiny. Výbor regiónov nastoľuje otázku týkajúcu sa práv a zodpovedností partnerov, čím zároveň rozlišuje medzi súkromnými a verejnými partnermi.

6.1

Európska organizovaná občianska spoločnosť sa domnieva, že neexistencia partnerstva bola jedným z hlavných dôvodov zníženia vplyvu štrukturálnych fondov v rokoch 2007 – 2013 v niektorých členských štátoch.

6.2

Malo by sa zreteľnejšie uviesť, že organizovaná občianska spoločnosť zastupuje spolu s verejnými orgánmi všeobecný záujem.

6.3

Organizovaná občianska spoločnosť je často vylúčená zo skutočného a trvalého partnerstva z dôvodu prekážok, ktoré vytvárajú pravidlá v oblasti spolufinancovania, administratívnej záťaže, neprimeraných cieľov vnútroštátnych operačných programov a nedostatočnej účasti na monitorovaní fondov.

6.4

Organizovaná občianska spoločnosť uznáva úsilie, ktoré vynaložila Európska komisia na zjednodušenie postupov, ale domnieva sa, že ešte stále nie je dostatočné na možnosti včasného a jednoduchého čerpania fondov zo strany súkromného sektora ako celku. Príliš veľká zložitosť a administratívna záťaž naďalej pretrvávajú, pričom je takisto potrebné znížiť byrokraciu. Musia sa zohľadniť tieto aspekty:

6.5

Organizovaná občianska spoločnosť zdôrazňuje význam budovania kapacít pre partnerov a žiada o zahrnutie definície budovania kapacít. Definícia budovania kapacít by sa mala chápať ako zvýšenie účasti partnerov na príprave, vykonávaní a monitorovaní štrukturálnych fondov vo všetkých fázach.

6.6

EHSV zdôrazňuje potrebu vytvorenia rozsiahleho partnerstva, ktoré by malo zastupovať široké spektrum rôznych záujmov. Mal by sa vypracovať zrozumiteľný spôsob na vymedzenie zodpovedností a funkcií týchto rôznych partnerov.

7.1

Účinné zavedenie zásady partnerstva je systematický proces. Návrh Komisie je prvým krokom k formalizácii a kodifikácii zásady partnerstva na úrovni EÚ. EHSV s radosťou konštatuje, že Európsky parlament aj Výbor regiónov podporujú zásadu účinného partnerstva. Zásada partnerstva je v podstate vynikajúcim príkladom toho, ako možno uplatniť dobrú správu v ostatných politikách EÚ a účinne tak zaviesť stratégiu EÚ 2020.

7.2

EHSV je hlboko znepokojený, že Rada chce obmedziť zásadu partnerstva návratom k súčasným prísnejším pravidlám na programové obdobie 2006 – 2013; vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby pomohli zvrátiť tento vývoj.

8.1

Keďže programovanie štrukturálneho fondu na obdobie 2014 – 2020 sa už v niekoľkých členských štátoch začalo, pre verejnú správu aj organizovanú občiansku spoločnosť je dôležité využívať pracovný dokument útvarov Komisie. EHSV oceňuje, že kódex správania bol preložený do všetkých jazykov EÚ. Komisia by mala aktívne šíriť svoje návrhy v členských štátoch v spolupráci s verejnou správou a organizovanou občianskou spoločnosťou.

8.2

EHSV je presvedčený, že otázke monitorovania sa v návrhoch Komisie nevenovala dostatočná pozornosť. Európsky systém monitorovania založený na jednoduchom kontrolnom zozname a partnerských hodnoteniach by sa mal zaviesť v spolupráci s európskymi organizáciami zúčastnených strán. EHSV vyjadruje záujem o aktívnu účasť na tomto procese.

8.3

Kontrolný zoznam by mal vychádzať z minimálnych špecifikácií, konkrétne pokiaľ ide o výber, účasť v rôznych fázach a budovanie kapacít partnerov. Takisto by sa mal posúdiť spôsob riešenia konfliktov záujmov. Tieto špecifikácie by sa mali opierať o analýzu SWOT (so zameraním na silné stránky, nedostatky, príležitosti a ohrozenia), ktorá by viedla k zlepšeniam.

8.4

Súkromné zainteresované strany/partneri by v rámci tohto systému mali vykonať „kontrolu partnerstva“ založenú na navrhovanom kontrolnom zozname. EHSV navrhuje jednoduchý systém hodnotenia s tromi úrovňami: nedostatočná/dostatočná/excelentná. Ako sa navrhuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie, takáto kontrola by posilnila účasť partnerov na hodnotení.

8.5

EHSV pripomína, že znenie navrhované Európskym parlamentom v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach „spolupracovať s partnermi“ sa musí nahradiť pojmom „zapojiť partnerov“.

8.6

EHSV pripomína svoj predchádzajúci návrh, aby regióny, ktoré si chcú vymieňať skúsenosti a šíriť osvedčené postupy, vytvorili sieť „regiónov vynikajúcich v partnerstve“.

8.7

Osvedčené postupy prezentované v brožúre EHSV „Na tango treba dvoch“ boli do veľkej miery ocenené; bolo by veľmi užitočné otestovať tieto príklady v ostatných krajinách (dokonca aj keď sa partnerstvo musí prispôsobiť vnútroštátnym okolnostiam). EHSV navrhuje aktualizovať túto brožúru v prepracovanom vydaní, ktoré by obsahovalo skúsenosti získané z neosvedčených postupov.

8.8

EHSV zdôrazňuje význam zapojenia partnerov z prvotnej fázy do dialógu v kontexte pracovného programu (informačný/konzultačný/participatívny plán) a presného plánu v súlade s návrhom EHSV a podporou Komisie. Tento proces sa zároveň musí vymedziť v zmluve o partnerstve. Správne vykonávanie zásady partnerstva podľa európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva by malo byť podmienkou pred tým, ako Komisia podpíše zmluvy o partnerstve s ostatnými členskými štátmi. EHSV navrhuje, aby sa zdroje operačných programov použili v prospech budovania kapacít medzi partnermi ako stimul na splnenie tejto podmienky.

8.9

Výber partnerov by mal prebiehať v rámci „pluralizmu v partnerstve“. Okrem hospodárskych a sociálnych partnerov a príslušných orgánov občianskej spoločnosti treba zapojiť aj ostatné subjekty, ako sú inovačné, vznikajúce a marginalizované sféry spoločnosti, ktoré musia mať prístup k partnerstvu a musia v ňom zohrávať istú úlohu. Pre tieto sféry je veľmi užitočný model koordinačných platforiem. Aj mikropodniky ako najmenšie podniky (s vysokým potenciálom vytvárania pracovných miest) a sociálne hospodárstvo (ako to vyplýva z iniciatívy pre sociálne podnikanie) musia byť zapojené do partnerstva ako hospodárski partneri.

8.10

Navrhovaná tematická koncentrácia v programoch, ako aj ostatné zameranie programov – z geografického hľadiska, podľa skupín, sektorov atď. – zjednodušia cielené a účinnejšie partnerstvo.

8.11

Práca v monitorovacích výboroch je často veľmi formálna a nespĺňa požiadavku skutočného partnerstva. Mala by sa doplniť o konzultačné orgány, pracovné skupiny a ostatné nástroje partnerstva s cieľom posilniť tento proces.

8.12

Budovanie kapacít je potrebné pre partnerov vo všetkých členských štátoch, čo výrazne prispieva k celému procesu. Na tento účel by sa mala využiť technická pomoc, ako aj vlastné prostriedky členského štátu.

3a.

Európsky kódex správania stanovuje, okrem iného, tieto požiadavky:

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/28

1.1

EHSV vyzýva Radu, aby obnovila rokovania o uzavretí Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečilo, že zdravotne postihnutí občania EÚ budú v plnej miere využívať svoje práva podľa dohovoru OSN.

1.2

EHSV vyzýva predsedov Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu, aby v decembri 2013 usporiadali druhú schôdzu o situácii zdravotne postihnutých osôb v EÚ, ktorú budú viesť spoločne s Európskym fórom zdravotne postihnutých, s cieľom preskúmať uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

1.3

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zahŕňa povinnosti, ktoré si na úrovni EÚ a členských štátov vyžadujú legislatívne a politické zmeny, a že finančná situácia by sa nemala zneužívať ako zámienka na oddialenie opatrení v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím.

1.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby uskutočnila podrobné a participatívne preskúmanie uplatňovania stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia ako neoddeliteľnej súčasti budúcej celkovej stratégie EÚ, ktorá by zahŕňala preskúmanie súčasných právnych predpisov, politiky a programov, ako aj vypracovanie nových návrhov.

1.5

EHSV teda vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom svojho generálneho sekretariátu vytvorila nástroj na posúdenie vplyvu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

1.6

EHSV víta skutočnosť, že Rada vytvorila nezávislý systém na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a žiada, aby bol tomuto systému pridelený rozpočet, ktorý umožní jeho účastníkom plniť úlohy v úplnej nezávislosti od kontaktných miest.

1.7

EHSV očakáva, že ho Európska komisia požiada o konzultáciu týkajúcu sa ambiciózneho legislatívneho návrhu Európskeho aktu prístupnosti s čo najširšou oblasťou uplatňovania, ktorý bude obsahovať požiadavky na verejných a súkromných poskytovateľov služieb a výrobcov, aby ľuďom so zdravotným postihnutím umožňovali úplnú prístupnosť, a tiež jasnú a obsiahlu definíciu prístupnosti.

1.8

EHSV víta, že do „Digitálnej agendy“ boli zaradené právne predpisy týkajúce sa prístupnosti internetových stránok verejného sektora a internetových stránok poskytujúcich základné služby verejnosti a očakáva predloženie rozsiahleho súhrnu právnych predpisov v roku 2012.

1.9

EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby v nariadeniach týkajúcich sa štrukturálnych fondov, nástroja „Spájame Európu“ (1), siete TEN-T, programu Horizont 2020 (2), programu Práva a občianstvo a programov v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci posilnili alebo zachovali ustanovenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, a to prijatím opatrení, ktoré zabezpečia účasť osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom finančnej podpory a budovania kapacít.

1.10

EHSV vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Európsku komisiu a Radu, aby zabezpečili zohľadňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v zahraničných vzťahoch a medzinárodnej spolupráci, ako aj v medzinárodných obchodných dohodách, a to aj tým, že EÚ a členské štáty zosúladia svoje postoje k právam osôb so zdravotným postihnutím v rámci rôznych orgánov OSN.

1.11

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby prijali príslušné opatrenia na vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v rámci EÚ a preskúmali svoje postupy týkajúce sa zamestnávania, pracovných podmienok, náboru zamestnancov, školení, prístupnosti budov, pracovného prostredia a komunikačných nástrojov, a tiež požiadaviek na agentúry financované Európskou úniou.

1.12

EHSV berie na vedomie záväzok pána Barrosa z decembra 2011 prerokovať na schôdzi kolégia členov Komisie a generálnych riaditeľov uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a žiada, aby sa tieto otázky zaradili do programu rokovania každý rok.

1.13

EHSV víta usporiadanie pracovného fóra, na ktorom sa môžu stretnúť zástupcovia kontaktných miest štátnej správy, koordinačného mechanizmu a nezávislých mechanizmov z EÚ a členských štátov zodpovedných za uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj občianskej spoločnosti a vyjadruje svoj záujem zúčastňovať sa na ďalších schôdzach.

1.14

EHSV očakáva, že sa v roku 2013 bude môcť svojím stanoviskom podieľať na správe EÚ určenej Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

1.15

EHSV zastáva názor, že by mal prijať príslušné opatrenia na interné vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a plnenie z neho vyplývajúcich povinností. Medzi takéto opatrenia patrí podpora zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v EHSV, zabezpečenie nediskriminačného procesu výberových konaní, zlepšenie prístupnosti budov, internetových stránok, nástrojov IKT a dokumentov; zabezpečenie primeraných úprav pre zamestnancov, členov a expertov, organizovanie školení pre svojich zamestnancov vrátane vydania brožúry o tomto dohovore OSN a zohľadnenie problematiky zdravotného postihnutia vo svojich činnostiach.

1.16

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné systematické monitorovanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím inštitúciami EÚ, a preto sa zaväzuje zriadiť riadiaci výbor pre uplatňovanie a monitorovanie tohto dohovoru, ktorý bude vyzývať inštitúcie EÚ, aby informovali o svojej práci a bude zhromažďovať reakcie osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú, ako aj občianskej spoločnosti, aby získal nezávislý pohľad na pokrok dosiahnutý v uplatňovaní dohovoru OSN.

1.17

EHSV navrhuje usporiadať schôdzu o uplatňovaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, na ktorej by sa zúčastnili zástupcovia národných hospodárskych a sociálnych rád, organizácií občianskej spoločnosti a vnútroštátnych inštitúcií na ochranu ľudských práv.

1.18

EHSV vyzýva sociálnych partnerov, aby začlenili uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do kolektívneho vyjednávania na základe dohodnutých usmernení.

2.1

Medzi osoby so zdravotným postihnutím patria osoby s dlhodobými telesnými, duševnými, kognitívnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými ľuďmi.

2.2

V Európe je približne 80 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím. Podľa údajov Eurostatu je pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní, dva až trikrát vyššia, než u ľudí bez zdravotného postihnutia. Iba 20 % ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím má prácu oproti 68 % ľudí bez postihnutia. V porovnaní s ľuďmi bez zdravotného postihnutia je pravdepodobnosť dosiahnutia vysokoškolského vzdelania u ľudí so zdravotným postihnutím menej než polovičná. V Európe má iba 38 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov príjem zo zárobkovej činnosti oproti 64 % osôb bez zdravotného postihnutia.

2.3

EHSV pripomína svoje stanoviská na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér“ (3) a „Mladí ľudia so zdravotným postihnutím: zamestnanosť, začlenenie a zapojenie do spoločnosti“ (4).

2.4

EHSV konštatuje, že Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a príslušný Opčný protokol boli schválené 13. decembra 2006 v sídle OSN v New Yorku, predložené na podpis 30. marca 2007 a nadobudli účinnosť 3. mája 2008.

2.5

EHSV zdôrazňuje, že dohovor OSN dosiahol širokú medzinárodnú podporu a získal už 154 podpisov a 126 ratifikácií. Opčný protokol dosiaľ získal 90 podpisov a 76 ratifikácií. Dohovor podpísalo všetkých 27 členských štátov EÚ a 24 ho už ratifikovalo.

2.6

EHSV zdôrazňuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je súhrnným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorý zahŕňa občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne práva. Opätovne prízvukuje, že pre všetky osoby so zdravotným postihnutím musia v plnej miere platiť ľudské práva a základné slobody.

2.7

EHSV zdôrazňuje, že dohovor OSN sa vzťahuje na všetky osoby so zdravotným postihnutím a výslovne uznáva, že viacnásobná diskriminácia na základe postihnutia a iných faktorov, ako je etnická príslušnosť, pohlavie či ekonomická situácia, je zásadný problém, ktorý je možné riešiť iba prostredníctvom multidisciplinárneho prístupu, ktorý zohľadňuje rozdielnu podstatu tejto zložitej formy diskriminácie.

2.8

EHSV zdôrazňuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím obsahuje ustanovenia týkajúce sa o. i. rovnosti a nediskriminácie, prístupnosti, slobody pohybu a štátnej príslušnosti, prístupu k spravodlivosti, ochrany pred násilím, nezávislého života a začlenenia do spoločnosti, práva na rodinný život, osobnej mobility, vzdelávania, zamestnávania, zdravia, sociálnej ochrany, medzinárodnej spolupráce, civilnej ochrany, ako aj účasti osôb so zdravotným postihnutím na rozhodovacom procese prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií, a zohľadňovania problematiky žien a detí so zdravotným postihnutím.

2.9

EHSV zdôrazňuje, že dohovor OSN zavádza zásadnú zmenu v prístupe k osobám so zdravotným postihnutím, pretože sa na nich nepozerá ako na „objekty“ dobročinnosti a lekárskej starostlivosti, ale ako na „subjekty“, ktoré majú práva a vedia si ich aj nárokovať a prijímať rozhodnutia o svojom živote na základe dobrovoľného a informovaného súhlasu. Vrátiť osobám so zdravotným postihnutím možnosť vyjadriť sa, rozšíriť ich slobodu voľby a zlepšiť životné príležitosti – to sú hlavné témy dohovoru OSN.

2.10

EHSV víta skutočnosť, že dohovor objasňuje a stanovuje, ako sa všetky kategórie ľudských práv vzťahujú na osoby so zdravotným postihnutím bez ohľadu na to, akú intenzívnu starostlivosť potrebujú a určuje oblasti, v ktorých je potrebné urobiť zmeny v záujme účinného uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím a ich ochrany.

2.11

EHSV konštatuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvou medzinárodnou zmluvou v oblasti ľudských práv, ktorú môžu ratifikovať organizácie regionálnej integrácie ako je EÚ, a poukazuje na rozhodnutie Rady z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (5), na základe ktorého bola Komisia určená ako kontaktné miesto pre otázky vykonávania dohovoru OSN.

2.12

EHSV vyzdvihuje skutočnosť, že rozhodnutie obsahuje zoznam oblastí, ktoré patria do výlučnej alebo spoločnej právomoci Únie. Tento zoznam nie je konečný a časom sa pravdepodobne rozšíri. Medzi oblasti spadajúce do výlučnej právomoci patrí zlučiteľnosť štátnej pomoci s jednotným trhom a spoločným colným sadzobníkom. Medzi oblasti spoločnej právomoci patria činnosti zamerané na boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia, voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, poľnohospodárstvo, železničná, cestná, námorná a letecká doprava, zdaňovanie, vnútorný trh, rovnaká odmena pre mužov a ženy za prácu rovnakej hodnoty, politika transeurópskych sietí a štatistika.

2.13

EHSV berie na vedomie kódex správania dohodnutý medzi Radou, členskými štátmi a Komisiou (6), ktorým sa medzi Radou, členskými štátmi a Komisiou ustanovujú mechanizmy na vykonávanie dohovoru v súvislosti s jeho rôznymi aspektmi a na zastupovanie v orgánoch zriadených dohovorom, postupy vypracovania správy EÚ určenej Výboru OSN pre práva ľudí so zdravotným postihnutím a postup vytvorenia monitorovacieho systému pre jeden alebo viaceré nezávislé mechanizmy a pre zapojenie občianskej spoločnosti.

3.1

EHSV víta skutočnosť, že Európska únia sa podpísaním Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím 23. decembra 2010 po prvýkrát vo svojej histórii stala zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru o ľudských právach. Uznáva vedúcu úlohu EÚ a jej členských štátov, ako aj Európskeho hnutia zdravotne postihnutých prostredníctvom Európskeho fóra zdravotne postihnutých pri príprave dohovoru a zastáva názor, že EÚ nesie osobitnú zodpovednosť za zintenzívnenie úsilia pri jeho vykonávaní a monitorovaní a za vytvorenie modelu pre ostatné krajiny na celom svete.

3.2

EHSV vyzýva Radu, aby obnovila rokovania o uzavretí Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý by jednotlivcom a skupinám umožňoval po vyčerpaní všetkých právnych prostriedkov v rámci EÚ podávať sťažnosti Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ako to navrhla Komisia v roku 2008, čo by zabránilo medzerám v ochrane osôb so zdravotným postihnutím a odstránilo už existujúce medzery, keby došlo k porušovaniu práv v oblastiach spadajúcich do právomoci EÚ.

3.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila ratifikáciu ďalších zmlúv v oblasti ľudských práv, ako napr. Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, vrátane ich opčných protokolov. Vyzýva EÚ, aby sa zúčastnila na rozhovoroch v súčasnosti prebiehajúcich v otvorenej pracovnej skupine OSN, ktorá uvažuje o vypracovaní novej tematickej dohody OSN v oblasti ľudských práv o právach starších osôb, a aby zabezpečila, že táto práca bude úplne v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

3.4

EHSV uznáva, že Európska únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím musí plniť všetky povinnosti stanovené v tomto dohovore v rozsahu svojich právomocí. Sem patrí aj povinnosť pravidelne podávať správy Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

3.5

EHSV zdôrazňuje, že články 10 a 19 ZFEÚ a články 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie jasne odkazujú na ochranu osôb so zdravotným postihnutím (7).

3.6

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli právne predpisy, opatrenia a programy, pomocou ktorých sa Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím bude v plnej miere uplatňovať v oblastiach, ktoré patria do výlučnej alebo spoločnej právomoci Únie, a aby preskúmali súčasné právne predpisy a opatrenia s cieľom zabezpečiť plnú ochranu všetkých osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii.

3.7

EHSV vyzýva predsedov Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu, aby v spolupráci s Európskym fórom zdravotne postihnutých usporiadali v decembri 2013 druhú schôdzu o situácii zdravotne postihnutých osôb v EÚ, ktorá sa zameria na uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (8).

3.8

EHSV víta, že v decembri 2012 usporiada Európsky parlament spolu s Európskym fórom zdravotne postihnutých Európsky parlament osôb so zdravotným postihnutím, ktorého výsledky budú zahrnuté do správy EÚ určenej Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

3.9

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby prijali príslušné opatrenia na vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v rámci EÚ, a to:

4.1

EHSV vo svojom uznesení z 21. septembra 2011 uvítal Európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 ako dôležitý nástroj uplatňovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii, pričom vyzval Európsku komisiu, aby zabezpečila, že v súčasnosti platná i budúca sekundárna legislatíva bude rešpektovať ustanovenia dohovoru OSN a umožní osobám so zdravotným postihnutím zapojenie a účasť (9).

4.2

EHSV žiada dôkladné a participatívne preskúmanie vykonávania stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia, ako aj stanovenie nových cieľov.

4.3

EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby začlenili uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do viacročného finančného rámca EÚ a zabezpečili, že ani jediný cent sa nevynaloží na neprístupné projekty alebo infraštruktúru.

4.4

EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby:

4.5

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila mechanizmus, ktorý bude oceňovať excelentné zosúladenie projektov financovaných Európskou úniou s dohovorom OSN, pokiaľ ide o vypracovanie riešení bezbariérovosti a začleňovania osôb so zdravotným postihnutím.

4.6

EHSV pripomína ustanovenia k zdravotnému postihnutiu obsiahnuté v stratégii Európa 2020, najmä čo sa týka tretieho piliera o sociálnom začlenení, ako aj digitálnej agendy a žiada, aby sa uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zohľadňovalo vo všetkých hlavných iniciatívach.

4.7

EHSV je znepokojený negatívnym dosahom úsporných opatrení zavedených v mnohých členských štátoch EÚ na osoby so zdravotným postihnutím a na ich rodiny, ktoré vedú k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii, nerovnosti a nezamestnanosti a zdôrazňuje, že kríza by sa nemala využívať na odloženie uplatňovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

4.8

EHSV vyzýva Európsku radu, aby prijala skutočnú stratégiu pre rast, ktorá bude obsahovať opatrenia v prospech znevýhodnených skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, vrátane opatrení na stimulovanie pracovných príležitostí, podporu služieb, ktoré im pomáhajú žiť nezávisle a zúčastňovať sa na spoločenskom živote, pričom treba brať do úvahy aj situáciu osôb, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v staršom veku, ako aj na rozvoj prístupnej infraštruktúry.

4.9

EHSV vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať prístup na trh práce, a to prostredníctvom finančných stimulov pre podniky, opatrení v prospech podnikania, možnosti vstúpiť do zamestnania a vystúpiť z neho, a že budú mať prístup k sociálnej ochrane a právam pracovníkov.

4.10

EHSV očakáva, že ho Európska komisia požiada o konzultáciu týkajúcu sa jej návrhu ambiciózneho Európskeho aktu prístupnosti (European Accessibility Act) s čo najširšou oblasťou uplatňovania, ktorý bude obsahovať požiadavky na verejných a súkromných poskytovateľov služieb a výrobcov, aby umožnili ľuďom so zdravotným postihnutím úplnú prístupnosť, a tiež jasnú a obsiahlu definíciu prístupnosti tak virtuálneho, ako aj zastavaného prostredia umožňujúcu interoperabilitu a kompatibilitu s podpornými technológiami a zodpovedajúcu európskym normám.

4.11

EHSV vyzýva Radu, aby pokračovala v práci na návrhu smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na pohlavie, náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a aby tento návrh zladila s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím tým, že do neho zaradí definíciu zdravotného postihnutia a diskriminácie na základe vzťahu k inej osobe, zakáže diskrimináciu pri prístupe k finančným a poisťovacím službám, bude sa zaoberať prístupom ku vzdelaniu a jasne oddelí pojem primeraného prispôsobenia na zabezpečenie individuálneho prístupu od pojmu povinnosti, ktorý zahŕňa povinnosť predvídať a povinnosť voči určitej skupine.

4.12

EHSV zdôrazňuje, že potreby osôb so zdravotným postihnutím by sa mali začleniť do všetkých programov, stratégií a opatrení na úrovni EÚ so zameraním na ženy, deti, diskriminované skupiny, ako sú etnické alebo náboženské menšiny, homosexuáli alebo lesbičky a starší ľudia.

4.13

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť maximálnu mieru zhody s internými právnymi predpismi a jednotlivými oblasťami politiky EÚ zohľadňovaním Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v jej vonkajších vzťahoch a programoch rozvojovej a humanitárnej pomoci, a to aj prostredníctvom vypracovania účelových usmernení.

4.14

EHSV osobitne vyzýva EÚ, aby v diskusiách, ktoré sa vedú v OSN a ktoré majú dosah na práva osôb so zdravotným postihnutím, skoordinovala svoj postoj s postojom členských štátov, a to tak, že zabezpečí, že postoj EÚ k rámcu cieľov nadväzujúcich na rozvojové ciele tisícročia bude zohľadňovať ľudské práva osôb so zdravotným postihnutím a tieto osoby budú uvedené v celkovej revízii politiky, ktorá sa uskutočňuje každé štyri roky.

4.15

EHSV vyzýva EÚ, aby svoju angažovanosť v presadzovaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím preniesla aj do iných prebiehajúcich multilaterálnych fór, napr. do rokovaní o reforme a liberalizácii predpisov o autorských právach, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva.

4.16

EHSV oceňuje doteraz vykonanú prácu, pokiaľ ide o politický dialóg medzi USA a EÚ o reforme politiky v oblasti zdravotného postihnutia v rámci nového transatlantického programu a vzhľadom na blížiacu sa ratifikáciu v USA vyzýva na zváženie zintenzívnenia transatlantického dialógu o politike v oblasti zdravotného postihnutia s cieľom naďalej prispievať k dosahovaniu pokroku v celosvetovom procese reforiem.

4.17

EHSV žiada Európsku komisiu, aby na každom generálnom riaditeľstve zabezpečila, že príslušné útvary dostanú za úlohu zaradiť uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do prípravy opatrení a právnych predpisov.

4.18

EHSV žiada generálny sekretariát Komisie, aby pre všetky nové legislatívne návrhy vypracoval nástroj na hodnotenie vplyvu týkajúceho sa práv ľudí so zdravotným postihnutím a aby do školenia nových zamestnancov a preškoľovania zaradil modul na tému Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

4.19

EHSV zdôrazňuje, že podľa odseku o) preambuly a článku 4.3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím musia mať tieto osoby možnosť aktívne sa podieľať na všetkých politických a rozhodovacích procesoch, opatreniach a programoch týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím a vyzýva inštitúcie EÚ a vlády jednotlivých členských štátov, aby zaviedli náležité postupy.

5.1

EHSV konštatuje, že v článku 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa od zmluvných strán vyžaduje, aby určili alebo ustanovili na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na „presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru“.

5.2

EHSV vyzýva Radu, aby svojím rozhodnutím takýto systém oficiálne zriadila.

5.3

EHSV zdôrazňuje, že pri určovaní alebo ustanovovaní týchto mechanizmov musia zmluvné strany prihliadať na parížske zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.

5.4

EHSV požaduje najmä nezávislosť systému od kontaktných miest a koordinačného mechanizmu stanoveného v EÚ, určenie úloh každého účastníka systému a stanovenie rozpočtu, ktorý im umožní plniť úlohy.

5.5

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť jasné pravidlá pre štruktúrované konzultácie účastníkov systému v rámci ich príslušných úloh, najmä pokiaľ ide o prípravu právnych predpisov.

5.6

EHSV uznáva, že podľa článku 33 ods. 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím musí byť občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie, zapájaná do procesu monitorovania a plne sa na ňom zúčastňovať, vrátane kontaktných miest a koordinačného mechanizmu stanoveného Radou na uplatňovanie tohto dohovoru.

5.7

EHSV sa domnieva, že Európske fórum zdravotne postihnutých ako európska zastrešujúca organizácia zastupujúca 80 miliónov občanov so zdravotným postihnutím v Európe, by malo byť na európskej úrovni zapojené do monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a do všetkých politických a rozhodovacích procesoch na úrovni EÚ týkajúcich sa života osôb so zdravotným postihnutím.

5.8

EHSV je presvedčený, že partnerstvo je nástrojom udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a musí sa zakladať na dlhodobej perspektíve skutočnej účasti občianskej spoločnosti, čo zahŕňa aj neustále budovanie kapacít všetkých partnerov, ako aj poskytovanie primeraných prostriedkov na účasť (13).

5.9

EHSV vyzýva EÚ, aby do svojho budúceho programu financovania v rámci programu Práva a občianstvo vyčlenila prostriedky na podporu uplatňovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorá by mala zahŕňať aj budovanie kapacít a dostatočné financovanie zastupiteľských organizácií zdravotne postihnutých osôb.

5.10

EHSV uznáva, že je dôležité vytvoriť systém na úrovni EÚ, ktorý by bol v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby sa krajiny mimo EÚ, najmä tie, ktoré patria medzi regionálne organizácie, mohli systémom EÚ riadiť.

5.11

EHSV zdôrazňuje, že EÚ musí podať svoju prvú pravidelnú správu Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím začiatkom roka 2013 a očakáva, že s ním a celým radom zainteresovaných strán, vrátane občianskej spoločnosti a najmä hnutia zdravotne postihnutých bude Európska komisia konzultovať jej prípravu.

5.12

EHSV víta všetky opatrenia, ktoré Európska komisia a Eurostat navrhujú na zlepšenie a zintenzívnenie zberu údajov a podrobnej štatistiky a ukazovateľov v oblasti zdravotného postihnutia s cieľom vytvoriť účinnejšie opatrenia a lepšie monitorovať ich vykonávanie. EHSV so záujmom očakáva zverejnenie údajov z ad hoc modulu o zdravotnom postihnutí v rámci prieskumu pracovných síl z roku 2011 a vyzýva Komisiu, Eurostat, Agentúru pre základné práva a členské štáty, aby systematicky zaraďovali otázky týkajúce sa zdravotného postihnutia do všetkých hlavných prieskumov a vypracovali špecifický prieskum a ukazovatele, pomocou ktorých by bolo možné sledovať interakciu medzi osobami so zdravotným postihnutím a prekážkami, s ktorými sa každodenne stretávajú, a tiež dosah politických nástrojov určených na odstránenie týchto prekážok.

5.13

EHSV vyzýva EÚ a členské štáty, aby pre orgány verejnej správy na všetkých úrovniach, súkromné podniky, médiá, univerzity a výskumné ústavy, školy, sociálne a zdravotnícke služby organizovali kampane na zvyšovanie povedomia o právach a povinnostiach zakotvených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

5.14

EHSV vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na rôznych úrovniach rozhodovania zapracovaním jeho ustanovení do právnych predpisov, opatrení a administratívnych rozhodnutí a vypracovaním akčných plánov pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré budú v súlade s dohovorom OSN.

5.15

EHSV nabáda na partnerstvo medzi odborovými zväzmi, organizáciami zamestnávateľov, organizáciami sociálneho hospodárstva a organizáciami osôb so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k zamestnaniu v súlade s dohovorom OSN.

6.1

EHSV zastáva názor, že by na interné vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a plnenie z neho vyplývajúcich povinností mal prijať príslušné opatrenia. Patrí k nim najmä:

6.2

EHSV zdôrazňuje, že problematike práv v oblasti zdravotného postihnutia treba venovať pozornosť vo všetkých stanoviskách výboru, ktoré majú dosah na život osôb so zdravotným postihnutím.

6.3

EHSV zdôrazňuje, že práva zakotvené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím musí začleniť do práce všetkých svojich odborných sekcií, pretože sa týkajú všetkých oblastí sociálnej, kultúrnej a hospodárskej činnosti.

6.4

EHSV podčiarkuje, že na tento účel je potrebné zriadiť riadiaci výbor pre uplatňovanie a monitorovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý by vyzýval rôzne inštitúcie EÚ, aby informovali o svojej práci, a zhromažďoval by názory občianskej spoločnosti, najmä Európskeho fóra zdravotne postihnutých ako organizácie zastupujúcej osoby so zdravotným postihnutím, ktoré by použil pri príprave správy EÚ určenej Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Zapojením týchto rôznych článkov by riadiaci výbor poskytol nezávislý názor na pokrok v uplatňovaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

6.5

EHSV pripomína svoju úlohu pri upevňovaní demokratickej legitímnosti EÚ zdôrazňovaním participatívnej demokracie, ako aj úlohy organizácií občianskej spoločnosti.

6.6

EHSV požaduje, aby bol vytvorený orgán, ktorý by podnecoval a koordinoval dialóg medzi inštitúciami a útvarmi EÚ a občianskou spoločnosťou o uplatňovaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na úrovni EÚ.

6.7

EHSV navrhuje, aby svojím stanoviskom mohol prispieť k správe, ktorú EÚ predloží výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/36

1.1

Duševné zdravie je podstatnou súčasťou kvality života a pohody všetkých ľudí v EÚ. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje duševné zdravie ako „stav pohody, v ktorom jednotlivec môže využívať svoje schopnosti, dokáže zvládať stresové situácie bežného života, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre spoločnosť“ (1). To je však možné len v nedostatočnej miere vyjadriť prostredníctvom ekonomických údajov, ako je hrubý domáci produkt (HDP). Súčasná kríza uvrhla milióny ľudí do stavu existenčného strachu, straty zmyslu života a nezamestnanosti a ovplyvnila riziko samovrážd. Zachovanie duševnej stability má preto pre životné šťastie mnohých ľudí väčší význam než abstraktné finančné otázky. Pre jednotlivca je duševné zdravie predpokladom toho, aby mohol využívať svoj rozumový a citový potenciál. Na úrovni spoločnosti predstavuje duševné zdravie zdroj sociálnej súdržnosti a lepšieho sociálneho blaha, a popritom aj hospodársky blahobyt.

1.2

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je zamerané na upevnenie duševného zdravia a zvýšenie povedomia verejnosti v širokom zmysle. Okrem chronických a akútnych duševných ochorení alebo postihnutí sa venuje aj takým druhom obmedzujúcej záťaže, ktoré sa nezaraďujú medzi choroby a môžu mať aj telesné príčiny alebo účinky. Tematika duševného zdravia má mnoho rozličných stránok, na ktoré majú vplyv zdravotnícke a sociálne aspekty, ale aj životné situácie, napr. pracovná sféra, mladosť, staroba a chudoba.

1.3

Obmedzenia môžu mať rôzne príčiny a následky, napr. traumy, zaťažujúce skúsenosti z detstva, užívanie drog, preťaženie, nezamestnanosť, strata bývania, vylúčenie, a to aj v súvislosti s genetickými danosťami. Rovnako mnohostranné sú preto aj riešenia a príslušné oblasti politiky. Spomenuté príčiny možno často ovplyvňovať a v rámci inkluzívnej politiky a hospodárstva by sa im preto mala venovať primeraná pozornosť. Kľúčovú úlohu môže prevziať sociálne hospodárstvo, občianska spoločnosť a nové prístupy v sociálnom podnikaní. Predchádzanie duševným ochoreniam a včasná diagnostika a liečba týchto ochorení musia mať viac rozmerov (psychoterapeutický, lekársky a sociálno-ekonomický prístup). Duševným poruchám a ochoreniam treba venovať väčšiu pozornosť vo všeobecnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, vychovávateľov, učiteľov a vedúcich pracovníkov. Verejne podporovaná podniková podpora zdravia a moderná podnikateľská kultúra môžu ľuďom s poruchami pomáhať a obmedziť vznik problémom súvisiacich s prácou.

1.4

Ústrednú úlohu zohráva posilnenie občianskych, dobrovoľníckych, rodinných a profesionálnych sietí a účasti postihnutých osôb a ich zväzov. Prevencia a zvyšovanie povedomia verejnosti sú celospoločenskou úlohou. Pomocou ambulantnej starostlivosti v blízkosti miesta bydliska a chráneného bývania je často možné zabrániť obmedzeniu sloboda a ústavnému ošetrovaniu. Tu majú mimoriadny význam európske odporúčania a osvedčené postupy, ktoré sa týkajú okrem iného primeraného zredukovania ústavnej psychiatrickej starostlivosti a spotreby liečiv, aby sa prispelo k vybudovaniu pomoci v sociálnych priestoroch a iných alternatívnych foriem podpory. Takto získané prostriedky na vedu a výskum by sa tiež mohli viac vynakladať na zachovanie duševného zdravia. Aj v členských štátoch s väčšími finančnými problémami je možná reštrukturalizácia a stanovenie nových priorít.

1.5

Zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o tejto problematike, napr. aj v materských a ostatných školách, v podnikoch, u lekárov a v opatrovateľských ústavoch by sa malo podporovať v celej EÚ. Kampane proti stigmatizácii a nediskriminačné vyjadrovanie v médiách môžu odstrániť diskrimináciu ľudí s duševnými ochoreniami. Situácia v oblasti zdravia má aj značné dôsledky pre národné hospodárstvo. V porovnaní so závažnými dôsledkami pre jednotlivca sú však skôr druhoradé (2). Častejšie sa treba pýtať, ktoré sociálne, politické a hospodárske záujmy a štruktúry tento problém prehlbujú a ako je možné aktívne podporovať začleňovanie účinným rozvojom systémov starostlivosti zameraných na jednotlivcov a samotnou podporou rodiny ako prvého miesta, v ktorom sa človek učí. Väčšia pozornosť a podpora by sa mala venovať výrazným pokrokom v medicíne, profesionálnej a dobrovoľníckej pomoci, ako aj v modeloch podnikov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti.

2.1

Najrozšírenejšími ochoreniami v Európe sú úzkostné poruchy, depresie a závislosti. Zo štúdií z roku 2010 vyplýva, že 38 % Európanov trpí duševnými ochoreniami (3). V roku 2005 ich bolo už 27 % (4). Každý rok spácha samovraždu 58 000 ľudí. Do roku 2020 budú v priemyselných krajinách druhým najčastejším ochorením rôzne druhy depresie (5). V rokoch 2006 až 2009 sa miera práceneschopnosti poistencov jednej veľkej zdravotnej poisťovne v Nemecku (6) z dôvodu duševných ochorení zvýšila u zamestnancov o 38 % a u nezamestnaných o 44 %. Množstvo liekov predpísaných na liečenie chorôb nervovej sústavy, ku ktorým patria napr. antidepresíva, sa v tomto období zvýšilo o 33 % (7). Aj vo Veľkej Británii zaznamenalo 44 % zamestnávateľov nárast ťažkostí týkajúcich sa duševného zdravia a 40 % zamestnávateľov zaznamenalo zvýšenie počtu dní neprítomnosti podmienených stresom (8).

2.2

Duševné zdravia a pohoda doteraz neboli témou európskeho roka. Predsudky týkajúce sa duševných ochorení a psychosociálnych postihnutí a stigmatizácia, napr. v spoločnosti alebo v práci, sú ešte aj dnes na dennom poriadku. V stratégii Európa 2020 sa v zmysle inkluzívneho a udržateľného rastu taktiež požaduje lepšie sociálne začlenenie tejto skupiny a zodpovedajúco štruktúrované programy EÚ zamerané na zdravie. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ prijala ako prvý medzinárodný nástroj v oblasti ľudských práv, definuje jasný súbor práv osôb s psychosociálnym postihnutím. Práva stanovené v tomto dohovore sa musia dodržiavať a vykonávať vo všetkých príslušných politikách a činnostiach EÚ. Tým, že bude európsky rok venovaný duševnému zdraviu a pohode, získajú tieto požiadavky primeranú pozornosť.

2.3

Duševné zdravie je od polovice 90. rokov 20. storočia predmetom niekoľkých špecifických projektov európskej politiky v oblasti zdravia a predstavuje sa v nej ako ústredná hodnota (9). V roku 2005 začala Komisia konzultácie na základe zelenej knihy o duševnom zdraví (10).

2.4

EHSV potvrdzuje svoje stanovisko  (11) k zelenej knihe a zdôrazňuje spoločenský a individuálny význam duševného zdravia ako základnej súčasti ponímania zdravia. Pre Európsku úniu, ktorá sa považuje za spoločenstvo s určitými hodnotami, je duševné zdravie dôležitým zdrojom sociálnej súdržnosti a účasti všetkých ľudí. Požaduje sa to aj v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa má na základe jeho obsahu zameraného na ľudské práva dosiahnuť účasť týchto ľudí na živote spoločnosti a komplexný pohľad na nich.

2.5

Komisia sa touto tematikou zaoberá aj v súvislosti s hospodárstvom, politikou zamestnanosti a politikou v oblasti zdravia (zdravie obyvateľstva). Zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia pritom patrí medzi prierezové úlohy EÚ: článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). Európskym rokom duševného zdravia by okrem toho EÚ splnila jednu zo svojich úloh stanovenú v článku 6 ZFEÚ: „vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov“, ktorou je „ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí“ na európskej úrovni.

2.6

Stratégia EÚ v oblasti duševného zdravia podporila okrem iného Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu (12), ktorý bol uzavretý v roku 2008. Tento európsky pakt (13) sa spomína taktiež v záveroch Rady z júna 2011.

2.7

Tematické konferencie usporiadané v rámci stratégie EÚ neboli dostatočne vhodné na zvyšovanie povedomia verejnosti a vnesenie týchto tém do každodenného života občanov EÚ. To by sa príslušným európskym rokom dalo dosiahnuť. Potom by sa touto témou zaoberali verejné orgány na všetkých úrovniach, a takisto aktéri občianskej spoločnosti vo svojich rozličných pozíciách ako odborníci, tvorcovia verejnej mienky a sociálne podniky. Európsky rok duševného zdravia je potrebné pripraviť tak, aby bol predovšetkým zosúladený s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ľudia so psychickým ochorením alebo postihnutím sa musia uznávať ako rovnoprávne subjekty práva a musia mať možnosť požívať plnú spôsobilosť na právne úkony a slobodu konať vo všetkých oblastiach života (pozri článok 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím).

2.8

Veľa ľudí s duševnými poruchami často nedostáva z odborného a etického hľadiska potrebné formy liečby, rehabilitácie a podpory na zapojenie sa do spoločnosti, hoci medicína a sociálne služby dosiahli v tejto oblasti veľký pokrok. Duševné zdravie často nie je prioritou politiky v oblasti zdravia. Namiesto budovania štruktúr pomoci často dochádza najmä vo finančne ťažkých rozpočtových situáciách a v časoch krízy k rušeniu resp. zdražovaniu nevyhnutných služieb a možností liečby. Namiesto toho by boli práve v čase hospodárskej krízy potrebné investície do účasti a vzdelávania a do sociálneho hospodárstva. Predovšetkým v časoch krízy sa štát nesmie stiahnuť zo sociálnej oblasti.

Poradovníky a veľké vzdialenosti sú najmä v prípade akútnych problémov kontraproduktívne. Ústavná starostlivosť a obmedzovanie slobody by sa mali obmedziť na najnutnejšie minimum v prospech ambulantných služieb, miest stretávania sa, poradenských pracovísk a možností liečby v blízkosti miesta bydliska. Autonómiu postihnutých treba upevniť právnymi nárokmi na plnenia a takými koncepciami, ktoré nenahrádzajú vlastné rozhodnutia postihnutých, ale ich v rozhodovaní podporujú, a to aj pokiaľ ide o potrebu pomoci a liečbu, aby sa nemusela obmedziť ich spôsobilosť na právne úkony. Systematicky treba kritickému overovaniu a používaniu meradiel právneho štátu a ľudských práv podrobiť kategorizáciu chorôb, jednostranné začleňovanie do mechanizmov psychiatrie, podávanie psychofarmák a uplatňovanie nátlaku. Vo všetkých druhoch zariadení a pri všetkých formách bývania musí byť súčasťou koncepcie účasť na dianí v spoločnosti, zmysluplné zamestnávanie a denný režim. Treba citlivo posudzovať vplyv psychofarmák na schopnosť zúčastňovať sa na dianí v spoločnosti a na chorobnosť. Dostupnosť pomoci nesmie byť obmedzovaná roztrieštenosťou štruktúr pomoci a byrokratickými, ako aj časovo náročnými postupmi vybavovania žiadostí. Zákrok v prípade krízy a prevencia samovrážd si vyžadujú ľahko dostupné a odborne spôsobilé služby. V celej Európe je potrebné zaviesť celoštátne čísla tiesňového volania a iné možnosti odborného zásahu.

2.9

Zároveň treba vždy zohľadňovať vzájomný zosilňujúci účinok vyplývajúci zo sociálno-ekonomickej situácie, nezamestnanosti a záťaže spôsobenej ochorením. Okrem toho existujú ľudia, ktorí potrebujú zdroje a podporu na to, aby mohli s duševnou chorobou viesť kvalitný život. To znamená, že podpora príležitostí zúčastňovať sa na dianí a upevnenie postavenia chronicky duševne chorých a duševne postihnutých ľudí by sa mali zohľadniť pri stanovovaní tém európskeho roka.

2.10

Pri pomoci ľuďom s duševnými poruchami by sa mali zohľadňovať svetonázorové, náboženské, duševné a duchovné potreby a im zodpovedajúce povahové črty osoby.

2.11

Pre zachovanie duševného zdravia majú nemalý význam sociálne faktory. Ústrednú úlohu pritom zohráva dobrá práca ako zmysluplná úloha, s ktorou s možno stotožniť. Každodenné životné a pracovné situácie však čiastočne začínajú byť určované centralizovanými hospodárskymi rozhodnutiami a štruktúrami, a nie spoľahlivými kultúrnymi tradíciami a obecnými a demokratickými rozhodnutiami. Hospodárska a štruktúrna politika by preto mala zohľadňovať aj duševné zdravie ľudí a ciele vhodných a začleňujúcich obytných štvrtí a pracovných podmienok.

2.12

Modernému človeku sa v multiopčnej, mediálnej a konzumnej spoločnosti naskytujú nové možnosti, no zároveň je vystavený novým stresovým faktorom. Pritom napríklad vzdelávacie systémy často nie sú schopné poskytnúť kvalitné etické, kognitívne a sociálne vzdelávanie, ktoré by však mohlo podporiť nevyhnutnú samostatnosť a duševnú rovnováhu. Spoločenské vzťahy sa stále viac rozpadajú, čo spôsobuje stratu externých zdrojov, ako sú priatelia, rodina, spolupracovníci. Častá zmena pracoviska a tým aj bydliska, nezamestnanosť a zmenšovanie záväznosti osobných vzťahov neprispievajú k budovaniu sociálnych sietí v bezprostrednej blízkosti bydliska. O to dôležitejšia je záväzná účasť postihnutých a ich zväzov na vytváraní štruktúr pomoci a sietí.

2.13

Nebezpečenstvo duševných ochorení stúpa tam, kde je narušená rovnováha medzi zodpovednosťou jednotlivca a sociálnymi istotami. Týka sa to napríklad tzv. aktivačných príspevkov, ktoré nemôžu byť účinné vzhľadom na nedostatok voľných pracovných miest alebo štruktúrne podmienenú absenciu príležitostí osôb, ktoré si chcú vybudovať vlastnú existenciu. Chýbajúce bývanie a duševné postihnutia často vzájomne súvisia, takže pomoc sa musí poskytnúť v oboch problémových oblastiach. Rodičia s neistým zamestnaním a ich deti sú vystavené viacnásobnému tlaku spôsobenému neistotou, chudobou, výchovnými požiadavkami, nedostatkom času a stresom v rodine. Pomoc musí mať zodpovedajúco rôznorodú povahu a obsahovať aj ponuky napríklad na verejne podporovanú pomoc s výchovou a rodinné rekreácie. Vysoký štátny dlh a hospodárske ťažkosti, ako aj rušenie niektorých sociálnych istôt a vysoká nezamestnanosť zvyšujú riziko depresií, úzkostných stavov a závislostí. V prvej polovici roku 2011 tak miera samovrážd v 11 členských štátoch EÚ stúpla o vyše 10 %. Citeľne by pomohli vhodné investície do sociálneho zabezpečenia a sociálnych služieb (14).

3.1.1

Prerušenia pracovných pomerov, časté reštrukturalizácie, všestranná dosiahnuteľnosť, časová tieseň, preťaženie, stúpajúce nároky na flexibilitu a mobilitu často nezostanú bez následkov na duševnom zdraví (15). Holandská štatistika postihnutí ukazuje, že problémy s duševným zdravím boli v roku 2010 hlavnou príčinou dlhodobej práceneschopnosti (cca 55 dní). Vo Veľkej Británii organizácia HSE (16) odhaduje, že v období 2009/2010 bolo pre pracovný stres vymeškaných približne 9,8 milióna pracovných dní a každá osoba trpiaca pracovným stresom bola práceneschopná 22,6 dňa. V období 2010/2011 to bolo 10,8 milióna vymeškaných pracovných dní (17). Ďalšie nebezpečenstvo vzniká, ak nie je možné s pracovným životom zosúladiť rodinný život, starostlivosť o príbuzných a vyhradiť si čas na kultúrne, športové a duševné vyžitie. Niektoré štáty zaviedli čas vyhradený na starostlivosť o príbuzných a nárok na voľný čas. Podniky sa musia často zaoberať problémami, ktoré nevznikli v súvislosti s ich prevádzkou. Mali by sa viac verejne podporovať vzorové modely podnikov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, začleňovania, vhodných riešení čiastočných pracovných úväzkov, asistencie na pracovisku a školenia manažmentu a zamestnancov. Inovatívne podnikateľské kultúry môžu tiež zvýšiť kvalitu práce a výrobkov. Súčasťou dôslednej stratégie prevencie by malo byť aj proaktívne riadenie rizika stresu spočívajúce v hľadaní, odstraňovaní a znižovaní faktora stresu v súlade s ustanoveniami zmluvy, rámcovej smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a rámcovej dohody o strese na pracovisku, ktorú v roku 2004 uzatvorili európski sociálni partneri.

Neistota v otázkach týkajúcich sa práce a existencie a obrovské štrukturálne tlaky na trhu práce predstavujú ďalšie nebezpečenstvo. Mali by sa stanoviť jasné hranice pre súperenie v pracovnej výkonnosti a dumping, pokiaľ ide o pracovné podmienky. Tým, ktorí na trhu práce neuspeli, sa často pripisuje osobná vina, aj keď ju nemajú. Proti požiadavke zamestnávateľov na potrebnú a dosiahnuteľnú flexibilitu zamestnancov stojí oprávnene požiadavka zamestnancov na flexibilitu v prospech rodiny, starostlivosti a osobných problémov (starostlivosť zamestnávateľov a zameranie na jednotlivca). Osoby s duševným ochorením čelia vyššiemu riziku, že stratia prácu alebo že vzhľadom na svoje ochorenie nebudú schopné pracovať. Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú aj spoločenské predsudky. Dochádza tak k poklesu pracovnej sily, celkových zdrojov a tvorby pridanej hodnoty.

3.1.1.1

Doterajší systém kvót v prospech ľudí so zdravotným postihnutím napríklad nie je v niektorých krajinách ani zďaleka dostatočným nástrojom. Oveľa potrebnejšia je aktívna politika začleňovania do trhu práce v prospech mnohých doteraz vylúčených ľudí a spoločnosti.

3.1.2

Rovnomerne obsadené a verejne podporované poradne a orgány na urovnávanie sporov by mohli viesť k otvorenejšiemu zaobchádzaniu s touto tematikou. Mali by existovať miesta v rámci alebo mimo podniku, ktoré by zastupovali záujmy osôb so zdravotným alebo duševným obmedzením v pracovnom živote. Hrozby by mala zmierniť vhodná ochrana pred prepustením, zákonná ochrana zamestnancov, dávky v nezamestnanosti, verejne podporované podnikové riadenie zdravotnej starostlivosti, programy na uľahčenie návratu do práce a aktívna politika trhu práce a rodinná politika. Zamestnávateľom, predovšetkým malým a stredným podnikom sa musí zaručiť, že bude zachovaná konkurencieschopnosť, zabráni sa byrokracii a že štruktúry verejnej podpory budú spoľahlivé. Služby vo verejnom záujme, združenia sociálnej starostlivosti a ďalšie subjekty občianskej spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri politickej a praktickej podpore príslušných osôb, podnikov a úradov práce (18).

3.2.1

Duševné choroby v detstve a období dospievania nemožno štatisticky takmer vôbec zmapovať. Súvisí to okrem iného s tým, že často možno len ťažko rozlišovať medzi chorobou a nápadným správaním a medzi tým, či je potrebné poradenstvo, výchova alebo lekárska starostlivosť. To znamená, že spravidla sotva možno stanoviť hranice medzi vymenovanými potrebami - prechody sú skôr plynulé. Nemecká komora psychoterapeutov zaznamenáva každoročne prevalenciu medzi 9,7 % (duševne chorí) a 21,9 % (nápadné správanie) (19). Pokiaľ ide o depresie, možno konštatovať zvyšujúce sa riziko ochorenia po prvý raz, ako aj klesajúci vek pri prvom ochorení. Odborníci zaznamenávajú u detí a mládeže rastúci počet prípadov úzkostných stavov a porúch správania a jednoznačný nárast spotreby psychofarmák.

3.2.2

Zariadenia starostlivosti o deti a školy takisto zaznamenávajú rastúci podiel detí a mládeže s predčasne ukončenou školskou dochádzkou (14,4 % v celej EÚ), nápadným správaním, poruchami koncentrácie a sklonmi k násiliu. Viaceré problémy sa často vyskytujú súčasne, pričom sa týkajú okrem iného psychických porúch, nedostatočnej odolnosti voči spotrebným ponukám, závislosti od médií, počítača alebo iných vecí a oneskorení v celkovom vývoji (20). Alarmujúca je rastúca spotreba antidepresív, metylfenidátov a podobných liekov už v detstve a počas dospievania. Je nevyhnutné vypracovať v tejto súvislosti celoeurópske štatistiky a predložiť alternatívy.

3.2.3

Rastúca neistota detí a mládeže, ako aj rodičov, predstavuje problém, ktorý psychiatria zameraná na deti a mládež nedokáže riešiť, a už vôbec nie sama. Pomoc deťom v ranom veku a podpora rodín v ich hlavnej úlohe sú tiež rovnako dôležité ako odborná spôsobilosť v zariadeniach starostlivosti o deti, u detských lekárov a v školách. Nie je pritom prínosné, ak sa každé nápadné správanie definuje ako psychická porucha alebo choroba a ak sa rozsiahle osobné a spoločenské problémy jednostranne prezentujú ako také problémy, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť (21). Individualizácia, odlišná dostupnosť vzdelania, nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie, osobný pocit hanby a preťaženosť rodičov, alebo sústavy vzdelávania spočívajúce na presadzovaní rivality od najútlejšieho veku a obmedzovaní príležitostí tých, ktorí sa v tejto súťaži nedokážu udržať na čele, môžu byť faktormi, ktoré sa musia zohľadniť v rámci prevencie. V tejto súvislosti sa vyžaduje spoločná zodpovednosť všetkých súčastí spoločnosti: vitálne okolie bydliska, vhodné koncepcie výchovy mládeže, dobre vybavené školy a zariadenia starostlivosti o deti, nekomerčná bežná ponuka aktivít vo voľnom čase, mládežnícke skupiny, združenia, kultúrne ponuky a hustá sieť odbornej medziodborovej pomoci, ako je výchovné poradenstvo a ponuka neformálneho vzdelávania. Je potrebné dôsledne bojovať proti užívaniu drog prostredníctvom včasného odhaľovania, prevencie, poradenstva, liečby a kontroly spôsobov ich obstarávania. Investície do tejto oblasti zabraňujú obrovským individuálnym a spoločenským škodám. Mládeži a mladým dospelým sa musia dať právne záruky, že budú zapojení do vzdelávacieho a pracovného procesu a do iných foriem zmysluplného zamestnania. Vo všetkých týchto oblastiach zohrávajú osobitnú politickú a praktickú úlohu služby vo verejnom záujme, združenia sociálnej starostlivosti a občianska spoločnosť

3.3.1

Vyššia a naďalej sa zvyšujúca očakávaná dĺžka života je jedným z viacerých vysvetlení rastúceho počtu duševných ochorení vo všeobecnosti. Vo vyššom veku totiž pribúdajú mnohonásobné somatické ochorenia, ktoré prinášajú vyššie riziko vzniku depresie. Rovnako aj určité ochorenia, ako napríklad Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, často vyvolávajú depresiu ako sprievodný jav. Vitálne okolie bydliska podporujúce začlenenia, dostupné a ambulantné sociálne služby, možnosti zapojenia sa do dobrovoľníckych aktivít prípadne vhodné zapojenie do pracovného a spoločenského života a adekvátne zameranie opatrovateľských ústavov sú hlavnými faktormi, ktoré pomáhajú vyvarovať sa sociálnej izolácii a vykonávať prevenciu. V sociálnych zariadeniach, opatrovateľských službách a u lekárov by mali byť zaistené dostatočné gerontopsychiatrické znalosti. Modely osvedčených postupov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby trpiace demenciou, si zasluhujú väčšiu pozornosť v rámci celej Európy.

3.3.2

O staršie osoby sa zvyčajne starajú všeobecní lekári, ktorí ich neposielajú k neuropsychiatrom tak často, ako je potrebné. Práve u prípadov demencie a depresií je však dôležitá včasná diagnóza, čo odôvodňuje potrebu všestrannej starostlivosti. Vo väčšine bežných domovov dôchodcov chýba pravidelná odborná psychiatrická starostlivosť. Platí to aj pre iné zariadenia pre starších ľudí, ako sú napríklad poradne. Z pokrokov v oblasti medicíny a predovšetkým gerontológie a dostupnosti technických pomôcok by mali vhodne profitovať všetky osoby, ktorých sa to týka.

3.3.3

Celkovo by sa mali tieto osobitosti psychiatrie zameranej na deti, mládež a staršie osoby vo väčšej miere uvádzať v odbornej literatúre určenej na štúdium všeobecného lekárstva a všeobecnej psychiatrii, ako aj psychoterapie.

4.1

V rámci Európskeho roka duševného zdravia by mala mať kľúčový význam oblasť ľudských práv. Lekárske a psychosociálne služby majú poskytovať podporu dotknutej osobe, posilňovať ju a jej potenciál pomôcť si sama v záujme zlepšenia postavenia v spoločnosti. Stredobodom pozornosti pritom musí byť dôstojnosť a právna subjektivita jednotlivca, na ktorú sa zameriavajú osoby, ktoré danému jednotlivcovi pomáhajú počas krízy. Okrem toho odborníci z rozličných druhov služieb žiadajú budovanie kapacít, aby sa zlepšilo chápanie problémov s duševným zdravím a psychosociálnych postihnutí.

4.2

Ľudia nachádzajúci sa v duševnej kríze sa svojimi chorobami často nezaoberajú, pretože tieto ochorenia sú spoločensky stigmatizované. Veľký podiel na tom majú aj médiá. O ochorení sa často informuje tak, že u širokej verejnosti vzbudzuje strach a odmietavý postoj a nedôveru voči účinným možnostiam liečby. Sú preto súrne potrebné celoeurópske kampane zamerané proti takejto stigmatizácii. Musia byť dlhodobé a musia sa zameriavať na prevenciu. Zapojiť sa do nich musia aj spolupracovníci zo všetkých právne relevantných oblastí života (súdy, polícia, verejné úrady atď.), čo prispeje k optimalizácii ich odborných a profesionálnych predpokladov k práci s duševne chorými ľuďmi. Stigmatizáciu sa treba snažiť vylúčiť aj pri organizácii a financovaní pomoci. Všetkým občanom by sa mala ponúknuť predovšetkým možnosť rozvíjať schopnosť zvládnuť vlastný život. Hlavným prvkom tejto politiky by mala byť podpora stretnutí dotknutých osôb s osobami bez skúseností v oblasti psychiatrie a výmeny medzi nimi.

4.3

Ani v oblasti zamestnanosti by sa pokiaľ možno nemali vytvárať žiadne osobitné spoločenstvá, do ktorých by boli začleňované dotknuté osoby bez toho, aby sa zohľadnilo ich želanie alebo voľba. Dotknutá osoba sa musí predovšetkým môcť sama rozhodnúť, či bude vykonávať podporovanú prácu v špecializovanom zariadení alebo sa zapojí do bežného pracovného života. Interné podnikové programy na podporu zapojenia do pracovného života zvyšujú v mnohých prípadoch šance na obnovenie schopnosti pracovať (supported employment) (23). Za pracovný výkon sa vo všeobecnosti vypláca mzda, ktorú by mali vyrokovať sociálni partneri. „Vreckové“, ktoré ľuďom s duševným ochorením alebo zdravotným postihnutím zaistí existenčné minimum, nie je vhodné. Pomerne úspešným modelom postupného začleňovania je tzv. hamburský model (24).

4.4

Konkrétne možno v EÚ pozorovať tieto formy porušenia ľudských práv osôb s duševným ochorením: neprimerané obmedzenie osobnej slobody a nútená liečba, ku ktorej dochádza bez informovaného súhlasu dotknutej osoby. Okrem toho často neexistujú možnosti podať opravný prostriedok. Dôležité sú programy deinštitucionalizácie, ambulantné opatrovateľské služby v blízkosti miesta bydliska, nebyrokratická dostupnosť pomoci, uzatváranie dohôd o starostlivosti v súlade s ľudskými právami a politika boja proti stigmatizácii, a to za účasti dotknutých osôb ako expertov na svoju životnú situáciu.

4.5

Je potrebné preskúmať stratégiu EÚ pre duševné zdravie. Podľa EHSV je predovšetkým potrebné preskúmať, v akej miere dochádza k vylučovaniu ľudí s duševným ochorením zo spoločenského života vo všeobecnosti a konkrétne z trhu práce. Súčasne treba preskúmať, ako možno prostredníctvom prevencie resp. dobrej starostlivosti zabrániť pracovnej neschopnosti alebo zníženiu pracovnej schopnosti. Takisto treba zodpovedať otázku, ako napríklad jazykové vyjadrovanie v medicíne, médiách a v spoločnosti sťažuje alebo znemožňuje začleňovanie.

4.6

Touto iniciatívou sa zvyšujú šance, že sa o oblasť duševného zdravia bude zaujímať širšia verejnosť. Ovplyvní sa tematická hierarchia politickej agendy a vytvoria priaznivé podmienky na podporu inovatívnych nápadov v prospech všetkých.

4.7

S cieľom podporiť Európsky rok duševného zdravia treba okrem EHSV zapojiť predovšetkým príslušné subjekty občianskej spoločnosti, vrátane skupín a zväzov so skúsenosťami v oblasti psychiatrie, ako aj ďalšie subjekty z rezortu zdravotníctva, ale tiež príslušné generálne riaditeľstvá Komisie, poslancov Európskeho parlamentu a členov Výboru regiónov. Na národnej úrovni musia byť zapojené príslušné ministerstvá, ako aj poslanci národných parlamentov. Na tvorbe odborných politík sa vo všeobecnosti musia väčšou mierou podieľať dotknuté osoby.

4.8

Ak sa majú dosiahnuť viditeľné výsledky iniciatívy aj na úrovni členských štátov, musí sa súčasne uplatňovať „Akčný rámec pre duševné zdravie“ a vypracovať spoločný referenčný rámec pre opatrenia týkajúce sa duševného zdravia v systéme zdravotníctva, sociálnej politike, ako aj na miestach relevantných pre život, ako je škola a pracovisko. Ako nástroj vzájomného učenia by sa mali využívať vzájomné hodnotenie podobné tým, ktoré sa uplatňujú v rámci otvorenej metódy koordinácie. Opatrenia musia byť účinné z hľadiska právnych predpisov, finančných nariadení, ESF a práv dotknutých osôb a podnikov. Treba preskúmať, či stále monitorovanie centrum môže zaistiť nepretržité sledovanie tejto témy. Informácie poskytované v EÚ, ktoré sa týkajú zdravia, by mali obsahovať viac európskych údajov o duševných ochoreniach a predovšetkým o spôsobe pomoci, ako aj o počte pacientov v ústavnej starostlivosti a o spotrebe psychofarmák. Z potenciálnych partnerov z rozličných oblastí spoločnosti by sa mali postupom času stať trvalí poskytovatelia pomoci. Táto iniciatíva a európsky rok nesmú mať časovo obmedzené účinky. Mali by byť skôr podnetom k trvalej a udržateľnej vnímavosti voči tejto téme s citeľnými dôsledkami pre dotknutých ľudí.

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/44

1.1

Sociálne poľnohospodárstvo predstavuje inovatívny prístup, ktorý spája dve koncepcie: multifunkčné poľnohospodárstvo a sociálne služby/zdravotnú starostlivosť na miestnej úrovni. Prispieva k pocitu spokojnosti a sociálnej integrácii osôb so špecifickými potrebami v rámci produkcie poľnohospodárskych výrobkov. Rastúci význam sociálneho poľnohospodárstva priviedol EHSV k vypracovaniu stanoviska z vlastnej iniciatívy na túto tému.

1.2

Sociálne poľnohospodárstvo je rozšírené v celej Európe vo formách, ktoré majú spoločné znaky, ale zároveň sa výrazne líšia z hľadiska prístupu, vzťahov s ostatnými odvetviami a financovania.

1.3

Je však potrebné mať definíciu sociálneho poľnohospodárstva na európskej úrovni, aby sa určili aktivity, ktoré sú jeho súčasťou a stanovil rámec kritérií, vrátane kvalitatívnych, ktoré musia tieto aktivity spĺňať, aby mohli dostať podporu v rámci rozličných politík. Táto definícia však nesmie byť príliš obmedzujúca, aby sme nebrzdili niečo, čo sa neustále vyvíja.

1.4

Pre sociálne poľnohospodárstvo neexistuje regulačný rámec ani na európskej, ani na národnej úrovni, čo má za následok, že jednotlivé príslušné politiky a/alebo inštitúcie nie sú navzájom skoordinované. EHSV sa domnieva, že inštitúcie EÚ, ako aj regionálne a národné orgány a inštitúcie by mali podporovať a povzbudzovať sociálne poľnohospodárstvo zavedením primeraného a priaznivého regulačného rámca a prijatím nižšie uvedených opatrení.

1.5

Štatistiky v oblasti sociálneho poľnohospodárstva sú zriedkavosťou a sú neúplné. Podľa EHSV by bolo užitočné začať s výskumným štatistickým programom s cieľom kvantifikovať a hlbšie analyzovať výskyt tohto typu poľnohospodárstva v členských štátoch a jeho rozličné formy. Tieto databázy by sa mohli rozšíriť, aby sa podporili výskumné programy v každom členskom štáte.

1.6

Sociálne poľnohospodárstvo musí byť podporované interdisciplinárnym výskumom v rozličných oblastiach, aby sa uznali empirické výsledky, mohol analyzovať jeho vplyv a výhody z rôznych hľadísk (sociálneho, ekonomického, zdravotného, osobného atď.) a zabezpečilo šírenie poznatkov získaných v praxi. Treba preto podporovať a rozvíjať spoluprácu na európskej úrovni rozbehnutú v rámci projektu SoFar a COST Action v nasledujúcom rámcovom programe Horizont 2020 na obdobie rokov 2014 – 2020.

1.7

EHSV sa domnieva, že je rovnako kľúčové vytvoriť a posilniť siete sociálneho poľnohospodárstva, s cieľom podeliť sa o získané poznatky, vymieňať si skúsenosti a podporovať osvetu. Okrem toho je potrebné zabezpečiť spoločné zastupovanie záujmov sociálneho poľnohospodárstva na politickej úrovni a vytvoriť zastrešujúcu organizáciu. Posilnila by sa tým komunikácia medzi zainteresovanými stranami a tiež úloha organizácií občianskej spoločnosti.

1.8

V snahe zabezpečiť v aktivitách sociálneho poľnohospodárstva vysokú kvalitu a kompetentnosť je navyše potrebné osobitne sa zamerať na prípravu jednotlivých aktérov, či už ide o poskytovateľov služieb alebo o osoby so špecifickými potrebami, ktoré tieto služby využívajú.

1.9

Na to, aby sa sociálne poľnohospodárstvo mohlo rozvinúť v celej Európe, je nevyhnutné zabezpečiť vhodné prostredie, väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a plodnú spoluprácu medzi rozličnými oblasťami politiky a administratívnymi orgánmi (zdravotníctvo, sociálne veci, poľnohospodárstvo, zamestnanosť) na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Verejné orgány by preto mali uznať sociálne poľnohospodárstvo, cielene ho podporovať a umožniť mu trvalý prístup k zdrojom financovania, ktoré by pokrývali rozličné aspekty tohto typu poľnohospodárstva.

1.10

Takisto by mohlo byť užitočné, keby Komisia vytvorila stálu štruktúru združujúcu všetky príslušné generálne riaditeľstvá. Podobné štruktúry by sa mohli vytvoriť aj v členských štátoch. Komisia by okrem toho mala podporiť myšlienku uskutočniť porovnávaciu štúdiu systémov sociálnej ochrany členských štátov a nákladov na ne, v snahe dosiahnuť väčšie potenciálne úspory v rámci projektov sociálneho poľnohospodárstva.

1.11

EHSV oceňuje, že návrhy Komisie na obdobie rokov 2014 – 2020 ponúkajú sociálnemu poľnohospodárstvu nové perspektívy. Zdá sa však potrebné ešte lepšie ho podporovať v nasledujúcom programovom období. EÚ a členské štáty by mali koordinovať využívanie rozličných politík týkajúcich sa sociálneho poľnohospodárstva. Podľa EHSV by členské štáty a rozličné národné ako aj európske orgány zodpovedné za hospodárenie s európskymi fondmi mali posilniť svoju spoluprácu, aby odstránili prekážky, ktoré bránia v prístupe k štrukturálnym fondom, a uľahčili tento prístup aktérom z praxe.

1.12

Spoločný strategický rámec ponúka možnosť kombinovať rozličné fondy v rámci stratégie financovania z viacerých zdrojov. Komisia by preto mala vyzvať členské štáty, aby zaradili sociálne poľnohospodárstvo do svojho plánovania a v rámci integrovaného prístupu vypracovali konkrétne programy, ktoré by tomuto odvetviu umožnili viac využívať rozličné štrukturálne fondy. Ďalšou možnosťou by bolo navrhnúť tematické podprogramy, ktoré by boli venované sociálnemu poľnohospodárstvu, alebo naďalej podporovať projekty LEADER realizované v tejto oblasti.

2.1

Sociálne poľnohospodárstvo sa od konca 20. storočia postupne rozvinulo takmer všade na európskom vidieku ako nová ekonomicky udržateľná činnosť, a skúseností v tejto oblasti neustále pribúda. Všetky tieto aktivity sú zhrnuté pod názvom „sociálne poľnohospodárstvo“. Ďalšie názvy, ktoré sa používajú na označenie týchto aktivít, sú „Farming for health“, „Care Farming“, „Green care“ alebo „Green therapies“. Všetky tieto názvy poukazujú na rozličné postupy alebo aktivity v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnej reintegrácie, odbornej prípravy alebo rehabilitácie znevýhodnených osôb alebo vzdelávania osôb so špecifickými potrebami. Tieto aktivity umožňujú osobám, ktoré majú ťažkosti, nájsť si opäť cestu k výrobnej činnosti a obnoviť kontakt s prírodou, prispievajú k ich pocitu spokojnosti, pomáhajú zlepšiť ich zdravotný stav a začlenenie do spoločnosti. Okrem toho uľahčujú získavanie poznatkov, zvyšujú sebaúctu, a tým aj zapojenie týchto osôb do spoločenského života.

Sociálne poľnohospodárstvo predstavuje inovatívny prístup, ktorý spája dve koncepcie: multifunkčné poľnohospodárstvo a sociálne služby/zdravotnú starostlivosť na miestnej úrovni. Na jednej strane úzko súvisí s multifunkčnou povahou poľnohospodárstva a je v plnej miere súčasťou koncepcie rozvoja vidieka, pričom umožňuje poľnohospodárom diverzifikovať svoje príjmy. Na druhej strane prospieva spoločnosti, keďže poskytuje sociálne služby a zlepšuje existujúce služby v prospech obyvateľov vidieckych oblastí, pričom využíva poľnohospodárske a vidiecke zdroje v širokom zmysle slova.

2.2

Hoci postupy v oblasti sociálneho poľnohospodárstva v Európe sú si vo viacerých smeroch podobné, keďže úzko súvisia s tradičnými činnosťami vidieckeho hospodárstva a vykonávajú sa v poľnohospodárskych podnikoch (biologické farmy, vysoký podiel ľudskej práce, vysoká miera multifunkčnosti, rozšírenie po celom území, veľká rozmanitosť a flexibilita), medzi jednotlivými krajinami existujú aj viaceré rozdiely vzhľadom na ich históriu, prístup a zameranie. Napriek tejto rozmanitosti možno rozlíšiť tri hlavné prístupy:

2.3

Líši sa aj zameranie. V Taliansku a vo Francúzsku sociálne poľnohospodárstvo súvisí predovšetkým so sociálnou oblasťou a zdravotnou starostlivosťou, v Holandsku má bližšie k zdravotníctvu, vo Flámsku k poľnohospodárstvu a v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Írsku a Slovinsku osciluje niekde medzi sociálnou oblasťou/zdravotnou starostlivosťou a zdravotníctvom.

2.4

Spôsoby financovania sa v jednotlivých krajinách líšia:

Spôsoby financovania sú však v skutočnosti často rozmanitejšie a pestrejšie.

2.5

Sociálne poľnohospodárstvo sa rozvíja vo viacerých formách. Môže ísť o súkromné podniky pod vedením súkromného podnikateľa, ktorému sociálne poľnohospodárstvo umožňuje diverzifikovať svoje zdroje príjmu, pričom pokračuje aj v bežnej produkcii pre trh. Môže tiež ísť o sociálne podniky alebo družstvá združenia, nadácie, t. j. neziskové organizácie. V ďalších prípadoch sa sociálne poľnohospodárstvo rozvíja v poľnohospodárskych podnikoch, avšak závisí od verejných subjektov alebo agentúr z odvetvia zdravotníctva.

3.1

Sociálne poľnohospodárstvo nie je ľahké definovať, pretože zahŕňa širokú paletu rozmanitých postupov. Je však potrebné mať takúto definíciu sociálneho poľnohospodárstva na európskej úrovni, aby sa určili aktivity, ktoré sú jeho súčasťou a stanovil rámec kritérií, vrátane kvalitatívnych, ktoré musia tieto aktivity spĺňať, aby mohli dostať podporu v rámci rozličných politík. Táto definícia však nesmie byť príliš obmedzujúca, aby sme nebrzdili niečo, čo sa neustále vyvíja. Naopak, musí ponúkať rámec, ktorý si zachová potrebnú flexibilitu, aby mohol zahŕňať množstvo rozmanitých aktivít a prístup zdola nahor, ktorý je pre sociálne poľnohospodárstvo príznačný.

3.2

Hoci sa činnosti, ktoré sú súčasťou sociálneho poľnohospodárstva, veľmi líšia, vždy majú dva základné znaky spoločné: a) vykonávajú sa v poľnohospodárskom podniku a b) sú určené osobám s dočasnými alebo trvalými špecifickými potrebami, vrátane potrieb v pedagogickej oblasti. Sociálne poľnohospodárstvo preto prispieva k spokojnosti a rozvoju človeka, ale tiež k rozvoju vidieckych oblastí a lepšiemu obchodu medzi mestom a vidiekom.

3.3

Sociálne poľnohospodárstvo by mohlo byť teda v prvom rade definované ako súbor aktivít, pri ktorých sa využívajú poľnohospodárske zdroje, či už rastlinné alebo živočíšne, s cieľom vytvárať sociálne služby vo vidieckych alebo prímestských oblastiach, ako napríklad rehabilitácia, terapia, chránené pracovné miesta, celoživotné vzdelávanie a iné aktivity, ktoré prispievajú k sociálnej integrácii (podľa definície Cost Action 866 – Green Care – Európska spolupráca v oblasti vedy a techniky). V tomto zmysle ide okrem iného o to vytvoriť v rámci poľnohospodárskeho podniku také podmienky, ktoré osobám so špecifickými potrebami umožnia podieľať sa na každodenných aktivitách tohto podniku, v snahe zabezpečiť ich osobný rozvoj, poskytnúť im podporu a pomôcť im, aby sa cítili lepšie.

3.4

V súčasnosti môžeme rozlíšiť štyri hlavné oblasti sociálneho poľnohospodárstva:

4.1

Prostredníctvom svojich terapeutických aktivít, zapojenia do pracovnej sféry, sociálneho začlenenia a pedagogických aktivít poskytuje sociálne poľnohospodárstvo nepochybne veľmi hodnotné verejné služby a prispieva k udržateľnému rozvoju. Navyše prostredníctvom diverzifikácie činností, ktorú podnecuje a skrytej dynamiky môže mať významný vplyv na miestny rozvoj.

4.2

Viaceré aktivity v tejto oblasti vznikli na základe postupu zdola nahor, vďaka ktorému sa vytvorili miestne siete umožňujúce celkový rozvoj území. Sociálne poľnohospodárstvo je preto v súlade s publikáciou OECD na tému „The New Rural Paradigm“ (Nová forma vidieka) (2006) a vyslovene uvedené v dokumente „OECD Rural Policy Reviews“ (Prieskumy vidieckej politiky), ktorý sa zameriaval na krajiny OECD (napríklad Taliansko). O sociálnom poľnohospodárstve sa diskutovalo aj na konferencii OECD o rozvoji vidieka v Quebecu v roku 2009. Vzhľadom na to sú iniciatívy v oblasti sociálneho poľnohospodárstva financované v rámci politiky rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 – 2013 (osi III a IV programu LEADER) a opatrení sociálneho fondu na podporu sociálneho začlenenia.

4.3

Potenciál sociálneho poľnohospodárstva si čoraz viac uvedomujú všetky úrovne správy, a poľnohospodárske organizácie, miestne komunity, ako aj sociálne a zdravotnícke inštitúcie majú na sociálne poľnohospodárstvo nový pohľad. Len niektoré krajiny však zaviedli odvetvové predpisy, či už na národnej alebo regionálnej úrovni (Francúzsko, Taliansko, Holandsko). Okrem toho všade chýba prepojenie medzi jednotlivými politikami a/alebo inštitúciami zapojenými do sociálneho poľnohospodárstva.

Subjekty sociálneho poľnohospodárstva sa však začínajú organizovať, aby si vymieňali skúsenosti, a je potrebné uznať, že spontánne siete sociálnych poľnohospodárov zohrávajú kľúčovú úlohu.

4.4

V posledných rokoch Európska komisia vytvorila niekoľko iniciatív na podporu týchto aktivít, ako sú Cost Action 866 – Green care, projekt SOFAR (iniciatíva financovaná Európskou komisiou v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj). Tematická iniciatíva združujúca sedem členských štátov bola iniciovaná v decembri 2009 v rámci Európskej siete pre rozvoj vidieka s cieľom analyzovať príležitosti a prekážky, ktoré sa vyskytnú v národných alebo regionálnych plánoch rozvoja vidieka spolufinancovaných z fondu EPFRV. Súhrnný dokument o sociálnom poľnohospodárstve predložilo v roku 2008 Nemecko (profesor Thomas VAN ELSEN) v rámci projektu SOFAR a tento dokument bol aktualizovaný v roku 2009.

5.1.1

Inštitúcie Spoločenstva a vlády by mali povzbudzovať a podporovať sociálne poľnohospodárstvo vzhľadom na verejné statky, ktoré vytvára, a na jeho prínos k udržateľnému rozvoju. Znamená to, že je potrebné vytvoriť na rozličných úrovniach primeraný a priaznivý regulačný rámec, uznať prínos sociálneho poľnohospodárstva, zlepšiť riadenie sociálneho poľnohospodárstva, ako aj vytvoriť priaznivé prostredie a rozvíjať plodnú spoluprácu medzi rôznymi oblasťami politiky a administratívnymi orgánmi (zdravotníctvo, sociálne veci, poľnohospodárstvo, zamestnanosť) na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Okrem toho by bolo potrebné zabezpečiť cielenú podporu zo strany verených orgánov a integrované využívanie štrukturálnych fondov na podporu sociálneho poľnohospodárstva, ako aj propagovať a podporovať interdisciplinárny výskum a zintenzívniť komunikáciu a výmenu skúseností.

5.1.2

Pri zavedení regulačného rámca je potrebné venovať osobitnú pozornosť otázkam spojeným s kvalitou sociálneho poľnohospodárstva a stanoviť všeobecné kritériá, vrátane kritérií kvality, ktoré musia tieto aktivity spĺňať. Rovnako by sa mali zaviesť opatrenia potrebné na zabezpečenie vhodného monitorovania aktivít sociálneho poľnohospodárstva.

5.1.3

Takisto by mohlo byť užitočné, keby Európska komisia vytvorila stálu štruktúru so zapojením všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev, ktorá by podnecovala, monitorovala a koordinovala rozvoj sociálneho poľnohospodárstva v Európe. Podobné štruktúry by sa mohli vytvoriť aj v členských štátoch.

5.3.1

Mala by sa podporovať a rozvíjať spolupráca na európskej úrovni, ktorá sa začala projektom SOFAR a Cost Action 866 – Green Care v poľnohospodárstve. Získavanie a výmena vedeckých, odborných a praktických poznatkov v Európe má totiž veľký význam.

V záujme hlbšej analýzy potrebuje sociálne poľnohospodárstvo podporu výskumu v terapeutickej a lekárskej oblasti, v oblasti sociálnej práce v poľnohospodárstve, ako aj v oblasti poľnohospodárstva a odbornej prípravy. Tento výskum musí prebiehať v úzkom spojení s činnosťou v praxi. Pozitívne empirické výsledky dosiahnuté v terapiách s rastlinami a zvieratami musia byť podložené jasnými vedeckými analýzami, aby ich uznali aj lekárske kruhy. Poznatky z praxe v súvislosti s efektívnosťou zapojenia osôb do každodenného a celoročného pracovného rytmu na farme musia byť zdokumentované a použité pri ďalšom rozvoji sociálneho poľnohospodárstva.

5.3.2

Interdisciplinárny výskum, ktorý analyzuje vplyv a výhody sociálneho poľnohospodárstva z rozličných hľadísk (sociálneho, ekonomického, zdravotného, osobného), zabezpečuje prenos poznatkov získaných na základe skúseností a integruje subjekty v teréne, môže priniesť nové nápady a posilniť odhodlanie zapojiť sa do sociálneho poľnohospodárstva. Vedecká podpora pilotných projektov môže pomôcť rozvinúť modely založené na individuálnych alebo spoločných podnikoch pre celý región. Štúdie a interdisciplinárne výskumy by mali byť vykonávané s cieľom analyzovať vplyv sociálneho poľnohospodárstva, na jednej strane pokiaľ ide o možné úspory z hľadiska nákladov na systémy zdravotného poistenia, a na druhej strane z hľadiska zlepšenia zdravotného stavu a spokojnosti osôb, ktoré využívajú služby sociálneho poľnohospodárstva. Tieto aspekty sú už predmetom analýz a štúdií v niektorých krajinách, napríklad v Holandsku.

5.3.3

Tieto výskumy by sa mohli vykonávať v budúcom rámcovom programe Horizont 2020 (2014 – 2020), keďže tento program zohľadňuje sociálne aspekty v oblasti výskumu a inovácií. Koordinácia a podpora sociálneho poľnohospodárstva prostredníctvom programu Horizont 2020 je veľmi potrebná, keďže tento program by mohol uľahčiť stretnutia a výmeny skúseností medzi výskumníkmi z rozličných odborov, ktoré súvisia s týmto typom poľnohospodárstva.

5.5.1

Inovačné projekty v sociálnom poľnohospodárstve sa často rozvíjajú osamotene, bez toho, aby ich tvorcovia a aktéri boli oboznámení s inými podobnými projektmi alebo aby si mohli vymeniť vzájomné skúsenosti. Je dôležité vytvoriť a zintenzívniť siete sociálneho poľnohospodárstva, ktoré umožnia vymieňať si skúsenosti, oboznámiť sa s rozličnými projektmi a zhodnotiť osvedčené postupy. Prvý krok v tomto zmysle sa vykonal v rámci Európskej siete pre rozvoj vidieka. Tento typ siete by sa mal posilniť.

5.5.2

Takisto by bolo treba podporovať spoluprácu, ako aj spoločné publikácie a propagáciu na internete.

5.5.3

Okrem toho by sa malo vyvinúť úsilie na zabezpečenie spoločného zastupovania záujmov sociálneho poľnohospodárstva na politickej úrovni a podporovať vytvorenie zastrešujúcej organizácie. Táto organizácia, ktorá by zahŕňala aj občiansku spoločnosť, by mohla uľahčovať komunikáciu medzi subjektmi sociálneho poľnohospodárstva a poskytovať im technickú alebo administratívnu pomoc a zároveň presadzovať záujmy sociálneho poľnohospodárstva na politickej úrovni. V tejto súvislosti majú dôležitú úlohu poľnohospodárske organizácie.

5.5.4

Všetky tieto aktivity by mohli byť naplánované a realizované v rámci novej politiky rozvoja vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020 a vychádzať z Európskej siete pre rozvoj vidieka a sietí pre rozvoj vidieka členských štátov, a tak by sa vyššie spomínaná tematická iniciatíva v oblasti sociálneho poľnohospodárstva mohla rozšíriť v iných ďalších štátoch.

5.6.1

Sociálne poľnohospodárstvo mohlo v rámci súčasnej politiky rozvoja vidieka ťažiť z určitej podpory, predovšetkým v rámci osi III (diverzifikácia) a IV (program LEADER), ako aj z osi „sociálne začlenenie“ ESF. Uznanie sociálneho poľnohospodárstva ako jedného z prvkov rozvoja hospodárstva vidieka by mu malo umožniť využívať všetky iniciatívy podporované a financované z európskych štrukturálnych fondov (EPFRV, ESF, EFRR), a tak zaistiť prístup k novým zdrojom financovania.

5.6.2

Hoci návrhy Komisie na nasledujúce programové obdobie štrukturálnych fondov otvárajú novú perspektívu, keďže boj proti chudobe, sociálne začlenenie ako aj diverzifikácia poľnohospodárskych aktivít sú uvedené ako konkrétne ciele tejto politiky (ktoré môžu byť ideálne skombinované v sociálnom poľnohospodárstve), je potrebné viac zdôrazniť úlohu sociálneho poľnohospodárstva v nasledujúcom programovom období a v zmluve o partnerstve, aby sa mu dostalo ešte väčšej podpory. EÚ a členské štáty by preto mali koordinovať využívanie rozličných politík týkajúcich sa sociálneho poľnohospodárstva. Podľa EHSV by členské štáty a rozličné národné ako aj európske orgány zodpovedné za hospodárenie s európskymi fondmi mali posilniť svoju spoluprácu, aby odstránili prekážky, ktoré bránia v prístupe k štrukturálnym fondom, a uľahčili tento prístup aktérom z praxe.

5.6.3

Nový programový rámec ponúka sociálnemu poľnohospodárstvu možnosť zabezpečiť si financovanie z viacerých fondov a na viaceré roky. Spoločný strategický rámec umožňuje teda spojiť rôzne fondy v rámci stratégie financovania z viacerých zdrojov. Členské štáty by mali byť vyzvané, aby zaradili sociálne poľnohospodárstvo do svojich plánov a vypracovali konkrétne programy, ktoré umožnia, že sociálne poľnohospodárstvo bude môcť viac využívať jednotlivé štrukturálne fondy. Je totiž mimoriadne dôležité presvedčiť národné a miestne orgány, aby skutočne využívali tieto možnosti financovania.

Vzhľadom na svoj viacrozmerný a multifunkčný charakter by sociálne poľnohospodárstvo a subjekty, ktoré sa mu venujú, mohli mať veľký úžitok zo skutočne integrovaného prístupu, ktorý by uľahčoval a lepšie koordinoval využívanie rozličných fondov, ako aj príslušné postupy a kroky.

5.6.4

Bolo by preto užitočné zaviesť v rámci rozvoja vidieka pre členské štáty komunikačnú politiku, ktorá by zahŕňala aj monitorovanie a vypracúvanie správ. Ďalšou možnosťou by bolo navrhnúť tematický podprogram v rámci článku 8 alebo posilniť projekty Leader zamerané na sociálne poľnohospodárstvo.

5.6.5

Rozličné generálne riaditeľstvá by mali posilniť vzájomnú spoluprácu, aby sa sociálnemu poľnohospodárstvu uľahčil prístup k všetkým štrukturálnym fondom a odstránili ťažkosti, ktoré doposiaľ bránili poľnohospodárom dostať sa k regionálnej politike.

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/49

1.1

Toto stanovisko sa týka činností v oblasti osobnej železničnej dopravy. Bolo vypracované a musí sa posudzovať podľa cieľov stanovených v Lisabonskej zmluve, konkrétne v článku 14 a protokole č. 26, ktoré sa týkajú služieb všeobecného záujmu. Nadväzuje na odporúčania bielej knihy o doprave, v ktorej sa opätovne potvrdzuje, že je potrebné plniť ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a umožniť zabezpečenie udržateľnej mobility šetrnej k životnému prostrediu.

1.2

Toto stanovisko sa okrem kontroly plnenia cieľov, ktoré boli v oblasti mobility stanovené pre dopravcov, a práv a povinností zainteresovaných strán zaoberá aj otázkou prístupu európskych občanov k službám všeobecného záujmu v oblasti železničnej dopravy v EÚ a kvalitou tohto druhu dopravy.

1.3

Kvalita železničných dopravných služieb je nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj tohto druhu dopravy, ktorá však samotná nepostačuje na to, aby tento rozvoj vedela zabezpečiť. EHSV sa preto domnieva, že je nutné zvýšiť výkonnosť tohto druhu dopravy, aby sa zvýšila jeho atraktivita, a to na základe faktického posúdenia rôznych faktorov, ktoré túto atraktivitu ovplyvňujú.

1.4

EHSV požaduje, aby investičné úvery a úvery na údržbu týchto infraštruktúr boli predmetom viacročného plánovania a ustanovení určených na to, aby sa tieto finančné prostriedky trvalo zabezpečili. Tiež by sa malo zvážiť územné plánovanie, zachovanie dostupnosti týchto infraštruktúr a finančných prostriedkov, ktoré bude možné použiť v krátkodobom a strednodobom horizonte.

1.5

EHSV tiež vyzýva orgány EÚ a národné a regionálne orgány, aby opätovne stanovili podmienky financovania rozličných častí infraštruktúr, a to v súlade so zásadou subsidiarity a s cieľom posilniť solidaritu medzi jednotlivými územiami. Preto odporúča, aby sa finančné prostriedky určené na dopravu presmerovali v rámci regionálnej politiky, ktorá predstavuje nástroj so silným pákovým efektom v oblasti územného plánovania.

1.6

EHSV žiada, aby nezávislý orgán na úrovni EÚ uskutočnil prieskum spokojnosti cestujúcich na základe faktických hodnotiacich kritérií (presnosť, pravidelnosť, ceny, čistota, prístup atď.). Toto hodnotenie by malo prebehnúť na základe metodiky stanovenej riadiacim výborom, ktorého členmi budú zástupcovia všetkých zainteresovaných strán (cestujúci, orgány zodpovedné za organizáciu dopravy, dopravcovia, zamestnanci atď.) a ktorý je schopný tieto kontroly vykonávať.

1.7

EHSV je znepokojený tým, že Európska komisia chce zrevidovať nariadenie (ES) č. 1370/2007 (o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave), ktoré bolo výsledkom ťažko dosiahnutého kompromisu na inštitucionálnej úrovni. Poukazuje na to, že uvedené nariadenie dáva členským štátom mnoho možností v oblasti organizácie v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity, a že rovnováha, ktorú nastoľuje by sa mala zhodnotiť vo svetle skúseností, tak ako sa uvádza v článku 8 ods. 2 nariadenia.

1.8

Vzhľadom na ustanovenia nariadenia (ES) č. 1371/2007 a možnosti budúceho rozvoja EHSV žiada, aby Európska komisia preskúmala tieto možné oblasti zlepšenia:

1.9

EHSV tiež žiada, aby Európska komisia a členské štáty spoločne preskúmali tieto možné oblasti zlepšenia:

1.10

V súlade so zásadou subsidiarity EHSV žiada, aby členské štáty preskúmali tieto možné oblasti zlepšenia:

2.1.1

Zhodnotiť spokojnosť cestujúcich a dospieť k jednej spoločnej pozícii všetkých aktérov je o to ťažšie, keďže sú to práve železničné podniky, ktoré majú základné informácie potrebné na analýzu a ktoré si jednostranne vymedzujú normy kvality služieb a na ich základe hodnotia svoju vlastnú činnosť (článok 28 nariadenia (ES) č. 1371/2007). Rovnako je to aj v prípade dodržiavania záväzkov napríklad v oblasti presnosti, pravidelnosti poskytovaných služieb, čistoty, prvého kontaktu, informovanosti, stanovovania cien atď.

2.1.2

Veľká časť cestujúcich, ktorá zažila problémy so železničnými službami, oznámila a vyjadrila poľutovanie nad čoraz väčším počtom faktorov, ktoré zapríčiňujú prerušenie ciest, nepredvídateľnosť premávky, ktorá sa nedá overiť v reálnom čase, a nedostatok informácií v prípade problémov. Cestujúci majú dojem, že služby v tejto oblasti sa v niektorých členských štátoch neustále zhoršujú. Železniční dopravcovia, ktorým v zmysle nariadenia (ES) č. 1371/2007 vyplýva povinnosť odškodniť cestujúcich v určitých stanovených prípadoch, neumožňujú ľahký prístup cestujúcich k týmto mechanizmom.

2.1.3

Pokiaľ ide o železničné služby, na ktoré sa vzťahujú povinnosti verejnej služby a ktoré zabezpečujú značnú časť každodennej dopravy, bol vo viacerých prípadoch nutný zásah orgánov zodpovedných za organizáciu dopravy alebo príslušných orgánov, aby sa zachovala úroveň poskytovaných služieb.

2.1.4

Zvýšenie počtu ponúk služieb poskytovaných rôznymi aktérmi bez prepojenia a vzájomného súladu medzi nimi a v organizačnom prostredí, ktoré podstúpilo veľké štrukturálne zmeny a ktorému chýba stabilita a jasnosť, vyústilo do prevádzky železničných služieb založených na reakčnej schopnosti miestnych dopravcov, ktorí často nemajú potrebné informácie v reálnom čase, čo zapríčiňuje určité nedostatky v prevádzke a v dôsledku toho aj nespokojnosť cestujúcich. Vzhľadom na uvedené konštatovania sa zdá byť nevyhnutné zhodnotiť situáciu v tomto sektore na úrovni každého členského štátu, aby sa identifikovali možné oblasti zlepšenia.

—

problematický prístup k informáciám, nefunkčné alebo nepresné signalizačné zariadenia,

—

nezrozumiteľné alebo nejasné stanovovanie cien,

—

nemožnosť naplánovať cestu dostatočne vopred pred plánovanou cestou z dôvodu stanovených maximálnych rezervačných lehôt,

—

problémy súvisiace s väčším počtom rezervácií než samotných miest,

—

nevhodné podmienky vo vlakoch, na staniciach a nástupištiach (príliš málo miesta v čakacích priestoroch), nedodržiavanie hygienických noriem, chýbajúce hygienické zariadenia,

—

zlý prístup osôb so zdravotným postihnutím na nástupištia, stanice, do hygienických zariadení, vlakov, príliš dlhá lehota potrebná na rezerváciu osobitných služieb (48 hodín) alebo príliš prísne kritériá poskytovania služieb (celková hmotnosť),

—

nedostatočný pocit bezpečnosti vo vlakoch a na staniciach,

—

oneskorené poskytnutie zariadení, nezohľadnenie zmeny nástupišťa pri prípojných vlakoch,

—

dva vlaky, ktoré v rozmedzí niekoľkých minút odchádzajú z rovnakej koľaje, pričom ostatné koľaje sú voľné,

—

nedostatočný priestor na uloženie batožiny,

—

nezohľadnenie multimodálnej dopravy (ťažkosti pri preprave bicyklov, zlá organizácia a riadenie, ba dokonca absencia prepojenia s inými druhmi dopravy, chýbajúce informácie a integrácia cien a služieb),

—

nepresnosť, chýbajúca pravidelnosť v spojoch, rušenie vlakov bez predchádzajúceho ohlásenia,

—

zlé zaobchádzanie s cestujúcimi v prípade problematických situácií, nedostatočné alebo zamietnuté odškodnenie,

—

zrušenie alebo reorganizácia služieb a spojov bez predchádzajúcej konzultácie s cestujúcimi, ich zástupcami, dotknutými miestnymi orgánmi (napr. rušenie nočných vlakov, zmeny cestovného poriadku, intervalov atď.),

—

predĺženie času potrebného na prejazd medzi dvoma zastávkami,

—

zlý prístup k predajnej a distribučnej infraštruktúre.

—

zlé počasie: nepripravenosť na zlé počasie prostredníctvom technických úprav alebo postupov, ktoré by umožnili skvalitniť poskytované služby,

—

problémy so zariadením: v dôsledku neprimeraného sledovania životnosti zariadení, ich dlhodobého používania, boja proti ich zastaranosti a chýbajúceho plánovania a trvalého zabezpečenia finančných prostriedkov na údržbu,

—

problémy spôsobené ľudským faktorom: samovraždy, problémy súvisiace s prístupom k zraniteľným inštaláciám, o dôsledkoch a príčinách ktorých sa EHSV nechce v tomto stanovisku zmieňovať.

—

vysoká úroveň bezpečnosti osôb a premávky,

—

profesionalita personálu,

—

potenciálny prínos železničnej dopravy k územnému plánovaniu a regionálnemu rozvoju.

3.1

Komisia dodržala zásadu stanovenú v zmluve týkajúcu sa voľného pohybu osôb a podporila zásadu udržateľnej mobility. Železničná doprava sa považuje za výkonný prostriedok verejnej dopravy slúžiaci na prepravu veľkého množstva cestujúcich, ktorý sa dá prispôsobiť požiadavkám príslušných orgánov, ktorý nepoškodzuje životné prostredie a ktorý môže využívať v súčasnosti ešte značne rozšírené, dobre udržiavané infraštruktúry alebo infraštruktúry, ktoré je možné ľahko revitalizovať.

3.2

EÚ stanovila európsku sieť medzinárodných trás. S cieľom dokončiť túto sieť sa už vynaložili obrovské investície a ďalšie investície sa ešte len vynaložia. Táto iniciatíva EÚ sa však musí opierať o súlad investičných rozhodnutí členských štátov, aby sa európskym cestujúcim zabezpečila možnosť využívať dopravu priamo od dverí k dverám bez nadmerného striedania dopravných prostriedkov.

3.3

Preskúmanie situácie v oblasti dopravného spojenia v regiónoch a jeho plánovanie však často umožnilo prijatie svojvoľných rozhodnutí, pričom sa nevzali do úvahy potreby cestujúcich, ktorí by si želali menej prestupov, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na využívanie verejnej dopravy.

3.4

Takéto predbežné preskúmanie rozhodnutí so závažnými dôsledkami sa v súčasnosti v čoraz väčšej miere začleňuje do úvah zodpovedných orgánov, ktoré ale musia čeliť problémom s financovaním, ktoré je nejasné a nestabilné zo strednodobého či dlhodobého hľadiska.

3.5

Napokon výdavky na dopravu predstavujú pre rozpočty štátov a regiónov obrovskú záťaž. Občania vedomí si tejto situácie, predovšetkým v kontexte súčasnej krízy, si želajú skutočnú transparentnosť a spoľahlivé informácie. Opätovne pripomínajú, že v nových veľkých projektoch chýba ďalšie nezávislé stanovisko. Ako už EHSV konštatoval vo svojom stanovisku TEN/479, dialóg medzi príslušnými orgánmi a občianskou spoločnosťou je veľmi dôležitý, najmä pokiaľ ide o investície do dopravnej infraštruktúry.

4.1

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy nadväzuje na predchádzajúce stanoviská:

4.2

V dôsledku úsilia o zriadenie európskej dopravnej siete sa veľká časť európskych finančných prostriedkov logicky použila na hlavné trasy. V dôsledku toho sa prijali rozhodnutia, ktorými sa uprednostnilo zriadenie vysokorýchlostných trás niekedy aj na úkor modernizácie iných existujúcich dopravných osí, a to z dôvodu rozpočtových obmedzení. Verejné orgány musia posilniť ponuku železničnej dopravy v ponuke verejnej dopravy, dokonca v niektorých prípadoch urobiť z nej nosný pilier súvislého multimodálneho systému. Z tohto hľadiska je potrebné presmerovať európske finančné prostriedky v prospech ucelenej politiky udržateľnej mobility (prideľovanie finančných prostriedkov GR Regio určených na dopravu).

4.3

Výbor preto žiada o objektívne preskúmanie súčasnej situácie v železničnej doprave(výhody/nevýhody). Toto preskúmanie by mala uskutočniť Európska komisia transparentne, pričom by mala zároveň zabezpečiť potrebné informácie a vyzvať občanov, aby vyjadrili svoje očakávania v súvislosti s touto témou, ktorá sa týka obrovskej väčšiny z nich (cesty z/do práce, príležitostné služobné cesty, návštevy rodiny, dovolenky atď.).

5.1

V súčasnom období, keď vládne kríza a objem verejných prostriedkov určených na dopravu sa zmenšuje, by mala politika zameraná na oživenie a postavená na stratégii udržateľného rozvoja pozitívny vplyv na zamestnanosť a kvalitu pracovných miest, na plnenie cieľov, ktorými je zmena druhu dopravy, na prístup európskych občanov k službám všeobecného záujmu v oblasti dopravy. EHSV preto pripomína, že práce veľkého rozsahu by mali vychádzať z tejto celkovej stratégie.

5.2

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že niektoré zmeny v cestovnom poriadku alebo zmeny vlakov zhoršujú kvalitu služieb, čo môže viesť k zmene bydliska alebo zamestnania občanov. Táto nútená mobilita nie je tou mobilitou, ktorú si želajú naši spoluobčania. EHSV zdôrazňuje, že takéto zmeny sa často pretavujú do prechodu na iný druh dopravy (cestovanie automobilom alebo lietadlom), čo je v rozpore s odporúčanou politikou.

5.3

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila a pripravila európsky program na rekonštrukciu železničných sietí a/alebo podporila budúce programy v členských štátoch. Európsky program zameraný na splnenie očakávaní zákazníkov železničných spoločností by sa veľmi ľahko dal začleniť do európskych stratégií (stratégia udržateľného rozvoja, program Horizont 2020 atď.). Dialóg s občianskou spoločnosťou v otázke dopravnej politiky by občania veľmi ocenili. Presmerovanie finančných prostriedkov určených na dopravu v rámci regionálnej politiky by bolo nástrojom so silným pákovým efektom v prospech tejto stratégie.

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/53

1.1

Právo na bývanie je medzinárodným záväzkom členských štátov, na ktorý Európska únia musí prihliadať. Toto právo už bolo uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorú prijala Organizácia Spojených národov a v ktorej sa uvádza, že „každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení“. V revidovanej Európskej sociálnej charte Rady Európy sa uvádza, že „na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné strany zaväzujú prijať opatrenia určené na podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni, predchádzanie bezdomovstvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia, sprístupnenie ceny bývania tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov“. Právo na bývanie je zakotvené v mnohých ústavách členských štátov, prípadne je predmetom osobitných právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť jeho účinné uplatňovanie.

1.2

V Charte základných práv Európskej únie sa uvádza, že „s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“.

1.3

Uplatňovanie týchto práv sa vo väčšine členských štátov realizuje prostredníctvom služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a to v súlade s článkom 36 Charty základných práv EÚ, podľa ktorého „Únia uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie“.

1.4

V súlade s článkom 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ a pokiaľ sa všeobecné právo na bývanie označí za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, podniky poverené poskytovaním tejto služby podliehajú pravidlám EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj zákazu a kontrole poskytovania štátnej pomoci len vtedy, ak uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje de iure alebo de facto plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené národnými, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi. V rozhodnutí Komisie z 20. decembra 2011 (rozhodnutie o službách všeobecného hospodárskeho záujmu) sa poskytovanie dotovaného sociálneho bývania obmedzuje na znevýhodnené osoby alebo sociálne slabšie skupiny, ktoré vzhľadom na obmedzenú platobnú schopnosť nie sú schopné získať bývanie za trhových podmienok.

1.5

Podľa protokolu č. 26 pripojeného k Lisabonskej zmluve sú za poskytovanie, obstarávanie, financovanie a organizovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu zodpovedné v prvom rade členské štáty a ich národné, regionálne a miestne orgány, ktoré majú široké diskrečné právomoci v tejto oblasti a demokratickú slobodnú voľbu.

1.6

V tom istom protokole sa členským štátom okrem iného ukladá povinnosť dbať o vysokú úroveň dostupnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a presadzovať všeobecný prístup k nim.

1.7

Uplatňovanie práva na bývanie je nevyhnutným predpokladom na uplatňovanie ďalších základných práv, ako sú právo na ľudskú dôstojnosť, právo na ochranu súkromného života, obydlia a rodiny, právo na vodu, zdravie, energiu a pod. Dôstojné bývanie je nevyhnutné na to, aby sa človek v spoločnosti cítil dobre a mohol sa do nej začleniť.

1.8

Efektívnosť práva na bývanie najčastejšie a v zásade závisí od existencie primeranej ponuky bytov. Právo na bývanie často jednoducho znamená právo na prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu.

1.9

Zaručiť prístup k bývaniu často neznamená, že verejné orgány musia zabezpečiť bývanie každému, kto oň požiada. Štát alebo príslušný verejný orgán má politickú povinnosť zlepšiť prostredníctvom svojich politík a programov prístup k bývaniu pre všetkých obyvateľov.

1.10

V snahe uplatňovať toto základné právo členské štáty veľmi rozličným spôsobom a veľmi odlišnou mierou zasahujú do fungovania svojich trhov s bývaním s cieľom zabezpečiť, aby mal každý občan prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu. Primerané zapojenie budúcich obyvateľov do výstavby sociálneho bývania sa pozitívne odrazí na dostupnosti tohto bývania, ako aj na ich možnostiach uplatniť sa na trhu práce.

1.11

V tomto ohľade sa bývanie považuje za majetok (verejný alebo zverený), pre ktorý členské štáty v závislosti od politických rozhodnutí a vlastných kolektívnych preferencií stanovujú minimálne normy obývateľnosti a pohodlia, osobitné pravidlá územného plánovania a výstavby alebo maximálnu výšku výdavkov na bývanie, pričom niektoré štáty, ako napríklad Nemecko, regulujú vývoj cien bytov, ba dokonca zriaďujú mechanizmy sociálnej pomoci alebo daňové úľavy s cieľom ovplyvniť túto hlavnú položku nevyhnutných výdavkov domácností.

2.1

Je nutné uviesť, že aj napriek spomínaným mechanizmom mnohí občania Únie nemajú viac prístup k dôstojnému bývaniu z finančných dôvodov. V roku 2010 bolo 5,7 % európskych obyvateľov bez bývania (zdroj: Europe Information Service S.A) aj napriek tomu, že sa na základe revidovanej Európskej sociálnej charty Rady Európy má miera bezdomovstva znižovať s cieľom jeho postupného odstránenia, 17,86 % európskych obyvateľov žilo v preľudnenom či nedôstojnom priestore a 10,10 % domácností uviedlo, že náklady na bývanie prekračujú 40 % ich príjmu.

2.2

Mnohé členské štáty sa tiež rozhodli definovať a organizovať paralelnú ponuku bývania, tzv. sociálne bývanie, aby doplnili súčasnú ponuku na súkromnom trhu. Toto sociálne bývanie poskytujú za špecifických podmienok predovšetkým neziskové subjekty osobitne vytvorené na tento účel, ale aj súkromní investori, či právnické alebo fyzické osoby, ktoré tým boli poverené a sú dotované národnými, regionálnymi či miestnymi verejnými orgánmi.

2.3

Všetky členské štáty okrem Grécka disponujú sociálnym bytovým fondom. Dvadsaťpäť miliónov európskych domácností tak býva v sociálnych bytoch, ktorých podmienky územného rozloženia, prístupu a cien priamo stanovujú verejné orgány členských štátov.

2.4

Táto paralelná ponuka bývania pomáha najmä zmierniť cyklický vývoj cien nehnuteľností a fenomén bublín na trhu s nehnuteľnosťami, a to vďaka tomu, že je stabilná a ceny sú regulované. Členské štáty, ktoré disponujú veľkým sociálnym bytovým fondom, sa tak vyhli bublinám na trhu s nehnuteľnosťami a ich ďalekosiahlym dôsledkom.

2.5

Sociálne bývanie je jednou z možností, ako môžu verejné orgány reagovať na to, že trh s bývaním nedokáže vyhovieť všetkým potrebám v oblasti bývania a zaručiť prístup k dôstojnému bývaniu za dostupnú cenu (nájomné) pre všetkých. Primerané zapojenie budúcich užívateľov do výstavby sociálneho bývania zvyšuje jeho cenovú dostupnosť, zlepšuje vzťah obyvateľov k poskytnutému bývaniu a umožňuje im získať alebo posilniť pracovné návyky a zručnosti, čo zvyšuje ich šance na trhu práce.

2.6

Neschopnosť trhu vyhovieť všetkým potrebám v oblasti bývania sa v skutočnosti netýka len osôb, ktoré jednoducho nemajú vôbec žiadny prístup k bývaniu, ale aj osôb, ktoré bývajú v zdravotne nevyhovujúcich či nevhodných podmienkach alebo v preľudnenom priestore, ako aj tých osôb, ktoré vynaložia väčšinu svojho príjmu na zaplatenie nájomného alebo mesačných splátok hypotéky.

2.7

Tieto potreby v oblasti bývania sú v jednotlivých členských štátoch veľmi rôzne a rozdiely sú aj v rámci jedného členského štátu, medzi krajinami Západu a Východu, medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, v rámci samotných mestských oblastí, ako aj medzi centrami miest a okrajovými štvrťami.

2.8

Členské štáty Únie uplatňujú tri rôzne koncepcie:

3.1

Keďže trhové sily nedokážu samy zaručiť dôstojné bývanie pre každého občana, sociálne bývanie môže byť podľa práva Únie považované za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ ho za ňu označí dotknutý členský štát, a v takom prípade je možné naň získať dotácie alebo zaň dostať verejné náhrady.

3.2

V protokole č. 26 pripojenom k Lisabonskej zmluve sa potvrdzuje, že národné, regionálne a miestne orgány majú základnú úlohu a široké diskrečné právomoci pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov. Na sociálne bývanie sa vzťahujú záväzky služby vo verejnom záujme stanovené národnými, regionálnymi alebo miestnymi verejnými orgánmi, najmä pokiaľ ide o plánovanie, cenu, podmienky prideľovania a obsadenosť. V uvedenom protokole sa členským štátom ukladá povinnosť dbať okrem iného o vysokú úroveň dostupnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zaručiť rovnaký prístup a presadzovať všeobecný prístup a práva užívateľov.

3.3

Pokiaľ sa sociálne bývanie označí za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, vzťahujú sa naň ustanovenia článku 14 a článku 106 ods. 2 ZFEÚ a jej protokolu č. 26, v ktorom sa ustanovuje najmä zásada preferencií užívateľov, ktoré môžu byť spôsobené sociálnymi alebo kultúrnymi okolnosťami, a zásada napĺňania potrieb vyjadrených na miestnej úrovni v súvislosti s definovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu členskými štátmi. Tieto ustanovenia zabezpečujú, že plnenie úloh zverených sociálnemu bývaniu je nadradené pravidlám hospodárskej súťaže a vnútorného trhu, za predpokladu, že sa dodržiavajú určité podmienky ustanovené v rozhodnutí o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, tak ako sa uvádza v bode 3.6.

3.4

Uplatňovanie týchto ustanovení ZFEÚ viedlo Komisiu k tomu, že subjekty, ktoré pôsobia v oblasti sociálneho bývania, oslobodila od povinnosti vopred oznamovať poskytnutie štátnej pomoci.

3.5

Označenie sociálneho bývania za službu všeobecného hospodárskeho záujmu členskými štátmi podlieha len kontrole zjavných chýb, ktorú uskutočňuje Európska komisia pod dohľadom Súdneho dvora Európskej únie.

3.6

Európska komisia sa domnieva, že keďže verejná služba má sociálnu povahu, musí byť sociálne bývanie definované v priamej závislosti od znevýhodnených osôb alebo sociálne slabších skupín, a nie podľa rozmanitosti potrieb v oblasti bývania, ktoré sa odrážajú na miestnom trhu s bývaním. To je neustálym zdrojom sporov medzi Komisiou a niektorými členskými štátmi, subjektmi pôsobiacimi v oblasti sociálneho bývania a zástupcami nájomníkov sociálnych bytov, ktorí sú proti tomuto návrhu Komisie, zatiaľ čo iní ho podporujú.

4.1

Rozhodovací postup Európskej komisie pri kontrole zjavných chýb v súvislosti s označením sociálneho bývania za službu všeobecného hospodárskeho záujmu viedol k určitým zmenám v politických rozhodnutiach niektorých členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu a financovanie sociálneho bývania, a bol zdrojom sporov.

4.2

V Holandsku viedlo použitie tohto rozhodovacieho postupu k tomu, že takmer 400 000 domácnostiam bol zamietnutý prístup k sociálnemu bývaniu, keďže podľa Európskej komisie boli príliš bohaté na to, aby naň mali nárok, pričom v skutočnosti neboli tieto domácnosti dostatočne bohaté na to, aby si mohli dovoliť bývanie za trhových podmienok.

4.3

Vo Švédsku viedlo odmietnutie tohto rozhodovacieho postupu verejné orgány k tomu, že sociálne bývanie vylúčili zo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a tak spochybnili jeho financovanie prostredníctvom náhrad za službu vo verejnom záujme, ktoré sú ako jediné kompatibilné so zásadou zákazu poskytovať štátnu pomoc uvedenou v zmluve.

4.4

Združenie Union nationale de la propriété immobilière (národné združenie vlastníkov nehnuteľností) vo Francúzsku sa obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na francúzsky štát konkrétne z dôvodu, že stanovená maximálna výška príjmu umožňujúca prístup k sociálnemu bytu je príliš vysoká, a preto nie je možné uplatniť rozhodovací postup Komisie.

4.5

Z návrhov smerníc o verejnom obstarávaní a o koncesiách vyplýva, že spolupráca subjektov, ktoré pôsobia v oblasti sociálneho bývania a ktoré možno označiť za sociálne podniky a verejnoprávne subjekty, podlieha ustanoveniam týchto smerníc a verejnému obstarávaniu. Rozšírením judikatúry týkajúcej sa spolupráce medzi verejnými orgánmi na všetkých obstarávateľov Európska komisia spochybňuje postupy spolupráce a spoločné využívanie prostriedkov nevyhnutných na modernizáciu sociálneho bývania, jeho riadnu správu a posilnenie jeho miestneho charakteru.

4.6

Tieto konkrétne príklady svedčia o priamom dosahu právnych predpisov Európskej únie na podmienky definovania, organizácie a financovania sociálneho bývania členskými štátmi a podnecujú, aby sa vymedzil právny rámec, ktorý by bol priaznivý pre rozvoj sociálneho bývania v Európskej únii.

4.7

Vzhľadom na jeho mnohorakosť a široké zastúpenie v Európskej únii zohráva sociálne bývanie kľúčovú úlohu vo vykonávaní stratégie Európa 2020. Aktívne prispieva k tomu, aby sa hospodárstvo Únie stalo inteligentným, udržateľným a inkluzívnym, a to tým, že pomáha zabezpečiť vysokú mieru zamestnanosti, produktivity, sociálneho začlenenia a sociálnej súdržnosti a aktívne sa podieľa na boji proti chudobe a zmene klímy, pričom zároveň bojuje proti energetickej chudobe.

4.8

Pokiaľ má každý členský štát prijať vlastné národné ciele vo všetkých týchto oblastiach vrátane rozvoja ponuky sociálneho bývania, musí sa stratégia Európa 2020 opierať o konkrétne kroky na európskej úrovni, a to i v oblasti sociálneho bývania.

5.1

Sociálne bývanie aktívne prispieva k plneniu viacerých cieľov stratégie Európa 2020, a to tým, že podporuje stratégiu rastu a atraktívnosť regiónov, vytvára investície a pracovné miesta, ktoré sa nedajú preniesť, pomáha bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a proti zmene klímy a energetickej chudobe.

5.2

Európska únia je na druhom mieste vo svete vo výstavbe sociálnych bytov hneď za Čínou, ktorá zo sociálneho bývania spravila politiku na podporu hospodárskeho a mestského rastu a na zmiernenie dôsledkov bublín na trhu s nehnuteľnosťami v súkromnom sektore.

5.3

Sociálne bývanie má v súlade s návrhmi Európskej komisie v plnej miere nárok na podporu zo štrukturálnych fondov na obdobie rokov 2014 – 2020, najmä v oblasti zatepľovania bytov a podpory energie z obnoviteľných zdrojov, integrovaných opatrení udržateľného mestského rozvoja a boja proti sociálnemu vylúčeniu prostredníctvom sprístupnenia bývania marginalizovaným komunitám a poskytovaním cenovo dostupných a kvalitných sociálnych služieb.

5.4

Sociálne bývanie ponúka konkrétnu a účinnú odpoveď na snahu Komisie a Rady zlepšiť správu ekonomických záležitostí v eurozóne a najmä monitorovanie bublín na trhu s nehnuteľnosťami a ich zničujúcich dôsledkov pre makroekonomickú a sociálnu rovnováhu. Rozvoj paralelnej ponuky sociálnych bytov pomáha zmenšiť rozsah týchto javov a zmierniť cyklický charakter trhu s bývaním.

5.5

Ak by nejaký členský štát z rozpočtových dôvodov alebo v dôsledku príliš reštriktívneho výkladu definície znevýhodnených osôb alebo sociálne slabších skupín nemohol prispôsobiť ponuku sociálnych bytov skutočným potrebám svojich občanov, v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami v oblasti bývania, univerzálny prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu bude možné zabezpečiť len za cenu silnej intervencie verejných orgánov na súkromnom trhu.

6.1

Sociálne bývanie musí čeliť novej klimatickej situácii a potrebe zlepšiť energetickú účinnosť svojho fondu a svojej novej ponuky. Politiky investovania do energetiky, ktorých sa pridržiavajú subjekty pôsobiace v oblasti sociálneho bývania, sa musia verejne podporovať, pretože umožňujú bojovať jednak proti zmene klímy a jednak proti energetickej chudobe domácností s nízkymi príjmami a podporovať miestnu zamestnanosť a hospodársky rozvoj regiónov. Politika súdržnosti môže aktívne prispieť k tomuto procesu a zabezpečiť pákový efekt umožňujúci získať ďalšie finančné prostriedky.

6.2

Starnutie obyvateľstva tiež predstavuje veľkú výzvu, keďže je nutné prispôsobiť sociálny bytový fond potrebám starších a závislých osôb a zabezpečiť rozvoj nových integrovaných služieb, ktoré závislým osobám umožnia zostať bývať vo vlastných domovoch a zabezpečia prístupnosť sociálnych bytov.

6.3

Čoraz neistejšia situácia domácností, ktoré využívajú sociálne bývanie a/alebo oň žiadajú, posilňuje požiadavku zvýšiť sociálnu rozmanitosť a kvalitu ponuky sociálneho bývania v regiónoch a rozvoj integrovaných prístupov k udržateľnému mestskému rozvoju zohľadňujúcich sociálny, hospodársky, mestský a environmentálny rozmer, ktoré podporuje návrh nariadenia Európskej komisie o EFRR.

7.1

Európska únia musí najprv zabezpečiť právny rámec priaznivý pre rozvoj sociálneho bývania v členských štátoch, a to jednak z hľadiska financovania ponuky sociálneho bývania, jednak z hľadiska spôsobu jeho vymedzenia a fungovania. Tento priaznivý právny rámec zahŕňa kontrolu zjavných chýb pri označovaní sociálneho bývania za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, kompatibilitu štátnej pomoci udelenej subjektom, ktoré pôsobia v oblasti sociálneho bývania, uplatňovanie ustanovení vzťahujúcich sa na verejné obstarávanie a spoluprácu medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti sociálneho bývania, ale aj uplatňovanie znížených sadzieb DPH, keďže ide o jednu zo základných životných potrieb.

7.2

Európska komisia by mala znovu zvážiť svoj rozhodovací postup v oblasti kontroly zjavných chýb pri označovaní sociálneho bývania za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, keďže tento postup nemusí vždy zodpovedať osobitostiam tohto sektora. Členským štátom musí v súlade s ustanoveniami protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu ponechať zodpovednosť za stanovovanie podmienok prístupu k sociálnemu bývaniu a jeho cien na základe miestnych potrieb a preferencií, ako aj skutočných potrieb znevýhodnených občanov alebo sociálne slabších skupín.

7.3

EHSV víta rozhodnutie Európskej komisie predĺžiť výnimku z oznamovacej povinnosti v prípade štátnej pomoci poskytovanej vo forme náhrad za službu vo verejnom záujme subjektom, ktoré pôsobia v oblasti sociálneho bývania, ako aj to, že zohľadnila určité špecifiká, najmä v oblasti dĺžky mandátu a dlhodobého investovania.

7.4

EHSV oceňuje, že Európska komisia v oznámení o sociálnom podnikaní uviedla, že chce podporovať prostredie priaznivé pre rozvoj sociálnych podnikov v Európskej únii, vrátane prístupu k bývaniu, a uľahčiť zriaďovanie solidárnych investičných fondov. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zachovať úlohu sociálnych partnerov v členských štátoch, kde boli v rámci národnej praxe začlenení do riadenia sociálneho bývania.

7.5

Komisia, Parlament a Rada by do návrhov smerníc o verejnom obstarávaní a koncesiách mali zahrnúť spoluprácu medzi subjektmi, ktoré pôsobia v oblasti sociálneho bývania ako verejnoprávne subjekty a sociálne podniky tým, že ho zaradí do oblasti spolupráce v rámci verejného sektora vzhľadom na to, že cieľom týchto subjektov je verejný záujem, a vzhľadom na ich verejnú alebo súkromnú participáciu.

7.6

Európska komisia by mala znovu prehodnotiť svoje návrhy týkajúce sa budúceho spoločného systému DPH a zachovať pre členské štáty možnosť uplatniť zníženú sadzbu na výstavbu a rekonštrukciu sociálnych bytov verejnými, sociálnymi či súkromnými subjektmi, keďže sociálne bývanie predstavuje jednu zo základných životných potrieb miestnej povahy, ktorá neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi ani správne fungovanie vnútorného trhu.

7.7

Európska únia musí tiež podporovať členské štáty v tom, aby rozvíjali ponuku sociálneho bývania a modernizovali ju v snahe čeliť novým demografickým, sociálnym a klimatickým výzvam, a tak aktívne prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020.

7.8

EHSV z tohto dôvodu víta návrh Komisie týkajúci sa nariadení o EFRR a o ESF, podľa ktorého sa prostriedky zo štrukturálnych fondov na obdobie 2014 – 2020 dajú získať aj na prioritné investície v oblasti zatepľovania sociálnych bytov, ako aj v oblasti integrovaných opatrení udržateľného mestského rozvoja, prístupu ku kvalitnému a cenovo dostupnému sociálnemu bývaniu pre marginalizované komunity a podpory sociálnych podnikov. EHSV pripomína, že cieľom je možnosť zaručiť kvalitné bývanie pre všetkých tých, ktorí ho potrebujú.

7.9

EHSV sa domnieva, že tieto opatrenia sú nevyhnutné a musia sprevádzať ustanovenia návrhu smernice o energetickej účinnosti, ktorý vypracovala Európska komisia a ktorý pre subjekty pôsobiace v oblasti sociálneho bývania stanovuje povinnosť každoročne zatepliť 4 % sociálneho bytového fondu. Túto povinnosť musia sprevádzať špecifické opatrenia na financovanie súvisiacich investícií, najmä prostredníctvom EFRR, ale aj vytvorením investičného fondu pôsobiaceho na európskej úrovni.

7.10

Parlament a Rada by mali prijať návrhy Komisie týkajúce sa nariadení o EFRR a o ESF, ktoré spadajú do rámca vykonávania stratégie Európa 2020 a ktoré prostredníctvom nariadení o štrukturálnych fondoch prvýkrát uznávajú prioritnú úlohu bývania v oblasti investičných politík členských štátov v súvislosti s politikou súdržnosti na obdobie 2014 – 2020.

7.11

Regulácia trhov s bývaním v členských štátoch je dôležitá pre stabilitu eurozóny vzhľadom na makroekonomický a sociálny dosah bublín na trhu s nehnuteľnosťami. Sociálne bývanie prispieva k stabilizácii trhu s bývaním a k regulácii cyklov na trhu s nehnuteľnosťami.

7.12

EHSV víta návrh Komisie zaviesť posilnený makroekonomický dohľad nad eurozónou a zahrnúť doň makroekonomické dôsledky bublín na trhu s nehnuteľnosťami. EHSV zastáva názor, že tento mechanizmus posilneného dohľadu musia sprevádzať opatrenia na podporu nástrojov inteligentnej regulácie trhov s bývaním v členských štátoch a na rozvoj ponuky sociálneho i súkromného bývania, ktorá bude stabilizovať a tlmiť cykly na trhu s nehnuteľnosťami v súlade s udržateľnou urbanizáciou.

7.13

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné začať uvažovať o európskych rezervách na stabilizáciu financovania sociálneho bývania, ktoré je súčasťou európskeho sociálneho modelu. Mala by sa preskúmať možnosť zaviesť európsku vkladnú knižku s obmedzenou výškou vkladu určenú na sociálne bývanie. Táto vkladná knižka by sa mala dať založiť online v Európskej investičnej banke, ktorá by prostriedky na nej spravovala. Tento postup by mal dva ciele: stabilizovať investície do sociálneho bývania a dať majiteľom knižiek silný pocit občianskeho cítenia.

15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/59

1.1

Výbor vyzýva Komisiu, aby ho zapojila do prebiehajúcich činností rôznych pracovných skupín, ktoré boli zriadené v rámci tretieho piliera, teda „dialógu medzi ľuďmi“. Ako inštitucionálna platforma občianskeho dialógu na úrovni EÚ získal výbor totiž široké know-how a skúsenosti, ktoré by mohol uplatniť pri vytváraní takéhoto dialógu s Čínou. Výbor už v roku 1999 uviedol, že kultúra vytvára štruktúru oblasti pôsobnosti občianskej spoločnosti (1), a preto považuje kultúru vo svojom širšom ponímaní tohto pojmu za horizontálnu tému. Vďaka tomuto prístupu má najlepšie predpoklady na to, aby v rámci svojich kompetencií sprevádzal a podporoval „politiku jemnej sily“ a „medzikultúrnu diplomaciu“ EÚ a Číny ako partnerov tohto dialógu.

1.2

Ak to bude možné, iniciatívy „medzi ľuďmi“ by sa mali v prvom rade prehĺbiť na najnižšej úrovni pomocou rozsiahlejšej výmeny študentov, prípadne vlastných programov stáží a partnerstiev medzi mestami či obcami.

1.3

Pozornosť by sa mala venovať rozvoju cestovania za kultúrou. Skúsenosti ukázali, že kultúrny cestovný ruch nie je len hospodársky životaschopný, ale okrem toho aj trvale prispieva k lepšiemu vzájomnému porozumeniu.

1.4

Treba vyžadovať dodržiavanie medzinárodných noriem týkajúcich sa ľudských práv a demokratických a základných slobôd, ktoré predstavujú dôležité predpoklady kultúrneho vyjadrovania, kultúrnych výmen a kultúrnej rôznorodosti.

1.5

Do spoločných aktivít by sa mala začleniť oblasť výchovy a vzdelávania (vrátane vzdelávania dospelých), pretože medzikultúrny dialóg otvára v tejto oblasti rôzne možnosti, ktoré siahajú od osvojenia si jazyka až po školenia o správaní spotrebiteľov, objasnenie otázok súvisiacich so životným prostredím atď.