5.2.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 33/4

Výmenný kurz eura (1)

4. februára 2013

2013/C 33/04

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3552
JPY	Japonský jen	125,63
DKK	Dánska koruna	7,4599
GBP	Britská libra	0,86190
SEK	Švédska koruna	8,5823
CHF	Švajčiarsky frank	1,2350
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,4275
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,669
HUF	Maďarský forint	293,23
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7003
PLN	Poľský zlotý	4,1640
RON	Rumunský lei	4,3720
TRY	Turecká líra	2,3790
AUD	Austrálsky dolár	1,2990
CAD	Kanadský dolár	1,3509
HKD	Hongkongský dolár	10,5081
NZD	Novozélandský dolár	1,6002
SGD	Singapurský dolár	1,6781
KRW	Juhokórejský won	1 478,02
ZAR	Juhoafrický rand	12,1188
CNY	Čínsky juan	8,4482
HRK	Chorvátska kuna	7,5915
IDR	Indonézska rupia	13 112,82
MYR	Malajzijský ringgit	4,2080
PHP	Filipínske peso	55,000
RUB	Ruský rubeľ	40,6490
THB	Thajský baht	40,344
BRL	Brazílsky real	2,6975
MXN	Mexické peso	17,1751
INR	Indická rupia	72,1980

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

5.2.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 33/5

Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 33/05

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZMENU A DOPLNENIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

ŽIADOSŤ O ZMENU A DOPLNENIE V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„JIHOČESKÁ NIVA“

ES č.: CZ-PGI-0105-0984-19.03.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena a doplnenie týka:

—		Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—		Zemepisná oblasť
—		Dôkaz o pôvode
—		Spôsob výroby
—		Spojenie
—		Označovanie
—		Vnútroštátne požiadavky
—		Iné (uveďte)

2. Druh zmeny a doplnenia (zmien a doplnení):

—	☒	Zmena a doplnenie jednotného dokumentu alebo zhrnutia
—		Zmena a doplnenie špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument, ani zhrnutie
—		Zmena a doplnenie špecifikácie, ktorá si nevyžaduje zmenu a doplnenie uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]
—		Dočasná zmena a doplnenie špecifikácie, vyplývajúca z uloženia záväzných hygienických alebo rastlinolekárskych opatrení zo strany verejných orgánov [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3. Zmena a doplnenie (zmeny a doplnenia):

V bode 4.2 „Opis“ v šiestom odstavci špecifikácie sa uvádza:

Forma výrobku na trhu: syr sa do predajnej siete uvádza (okrem tvaru valca s hmotnosťou približne 2,8 kg – pozri v texte) aj v tvare poleného valca (hmotnosť približne 1,2 kg) a tiež ako porcie s hmotnosťou 115 g a 220 g.

V záujme lepšieho uspokojenia potrieb trhu je potrebné toto vymedzenie upraviť trochu voľnejším spôsobom. Z toho dôvodu žiadame o túto úpravu textu uvedeného odstavca:

Forma, v akej sa výrobok uvádza na trh: Syr sa na trh uvádza v tvare celého valca, prepoleného valca alebo v porciách s rôznou hmotnosťou.

Uvedená zmena a doplnenie nemá za následok žiadne zmeny v zložení, ani vo výrobnom postupe výrobku.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3)

„JIHOČESKÁ NIVA“

ES č.: CZ-PGI-0105-0984-19.03.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„Jihočeská Niva“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Česká Republika

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.3

Syry

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Vonkajší vzhľad: syr má tvar valca s priemerom 180 – 200 mm a výškou cca 10 cm (hmotnosť cca 2,8 kg) so známkami ošetrenia povrchu umývaním, poprípade škrabaním. Prerastanie modrozelenej vnútornej plesne a čiastočný výskyt mazu na povrchu syra nie sú chybou. Farba povrchu syra môže byť krémová až svetlo nahnedlá.

Vnútorný vzhľad: hmota syra má smotanovú až krémovú farbu s pravidelným zeleným až modrozeleným mramorovitým porastom plesne v ceste syra a s viditeľnými stopami po vpichoch.

Konzistencia syra: jemná, drobivo roztierateľná, rovnomerne prezrievajúca, výskyt cudzej plesne je však neprípustný.

Chuť a vôňa: slaná, výrazná, aromatická, s pikantným doznievaním, charakteristická pre činnosť ušľachtilej plesne Penicillium roqueforti.

Forma, v akej sa výrobok uvádza na trh: syr sa na trh uvádza v tvare celého valca, prepoleného valca alebo v porciách s rôznou hmotnosťou.

Fyzikálne a chemické požiadavky

Obsah sušiny 52 % prípustná záporná odchýlka sušiny: – 1 %, kladné odchýlky obsahu sušiny nie sú chybou.

Obsah tuku v sušine 50 % prípustný rozsah hodnôt t. v. s.: 50 % až < 55 %.

Obsah soli: 3 – 5,5 %.

Mikrobiologické vlastnosti

Syr obsahuje ušľachtilú pleseň Penicillium roqueforti PY alebo PV, CB, PR1 (až PR4). Okrem toho z hľadiska mikrobiologických požiadaviek syr spĺňa zvyčajné kritériá bezpečnosti potravín a hygieny výrobného procesu.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Základnou surovinou na výrobu tohto prírodného syra s plesňou vo vnútri cesta je mliekarensky ošetrené kravské mlieko. Používa sa výlučne mlieko pochádzajúce z vymedzenej oblasti. Ďalšími surovinami sú: pleseň Penicillium roqueforti PY alebo PV, CB, PR1 (až PR4), jedlá soľ, mliekarenské kultúry, syridlo, chlorid vápenatý.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

Neuvádza sa.

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Základná surovina – mlieko – musí pochádzať z vymedzenej zemepisnej oblasti. Celý proces výroby a zrenia musí takisto prebiehať vo vymedzenej oblasti, aby sa mohli v maximálnej miere využiť dlhoročné miestne skúsenosti a pôvodné zrecie pivnice.

Do výrobníka sa napustí mliekarensky ošetrené mlieko s obsahom tuku 3,45 %, do ktorého sa pridajú bežne používané kultúry mliečneho kvasenia, ktoré zaručujú dobré prekyslenie syra v priebehu celej výroby a zrenia. Charakteristickú chuť syra „Jihočeská Niva“ zabezpečuje použitie ušľachtilej plesne Penicillium roqueforti, ktorá sa používa už niekoľko desaťročí (materská kultúra je bežne dostupná na použitie v potravinárskom priemysle). Po pridaní syridla a vyzrážaní mlieka sa vzniknuté syrové zrno formuje vo formách valcovitého tvaru. Odkvapkanie srvátky a rozvoj kultúrnej mikroflóry prebieha pri vymedzenej teplote. Syry sa solia v dvoch fázach: v soľnom kúpeli a ručným dosolením hrubšou soľou. V minulosti prebiehalo dozrievanie syrov len v prírodných zrecích pivniciach, ktoré boli vyhĺbené vo vápencových skalách. V roku 2005 sa vzhľadom k vzrastajúcej výrobe plesňových syrov vybudovali klimatizované zrecie pivnice s regulovanou teplotou a vlhkosťou. Syry v pivniciach dozrievajú minimálne 4 týždne.

Povrch zrelých syrov sa ošetrí umytím alebo oškrabaním.

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

S ohľadom na biotechnologické vlastnosti výrobku sa musí plesňový syr baliť priamo vo výrobni. Je to potrebné takisto z dôvodu zachovania kvality a hygienickej čistoty výrobku, zabránenia zámene so syrom vyrobeným v inej oblasti a v neposlednom rade tento postup umožňuje lepšiu sledovateľnosť výrobku.

Celé valce alebo ich časti sa balia do hliníkovej fólie alebo do špeciálnej fólie, ktorá prepúšťa kyslík. Ďalšia časť výroby je spracovanie na porcie a balenie do plastových vaničiek prikrytých plastovou fóliou s potlačou.

Obal výrobku musí byť neporušený, čistý a správne označený.

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

Označenie „Jihočeská Niva“ sa uvádza viditeľným spôsobom na obale výrobku.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Zemepisnou oblasťou je Juhočeský kraj s hranicami stanovenými podľa zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu v platnom znení.

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Juhočeský kraj sa zaraďuje medzi oblasti ČR, ktoré sú najmenej ekologicky zaťažené. Vždy bol považovaný za oblasť s prevažne poľnohospodárskym využitím. Tento trend sa udržal až do dnes.

Mlieko pochádza z oblasti južných Čiech. Pastviny sú umiestnené v chránených oblastiach Novohradských Hôr, Blanského lesa a Šumavy, ktoré jedinečnosťou svojej flóry priaznivo ovplyvňujú chuťové vlastnosti mlieka.

Táto pestrá, členitá krajina s nezdevastovanými lesmi, lúkami, pastvinami a čistými vodnými tokmi je charakteristická veľmi vysokou úrovňou čistoty životného prostredia, a to najmä českokrumlovský región a pohorie Šumavy (Biosférická rezervácia UNESCO, vyhlásená v roku 1990). Dôkazom vysokej hodnoty prírodného prostredia južných Čiech je množstvo oficiálne vyhlásených chránených území, z ktorých dve sú dokonca pod ochranou UNESCO.

Ide o druhovo bohaté pastviny, najmä mezofilné lúky, s flórou špecifickou pre dané oblasti. Typické sú krátkosteblové porasty (psica, kostrava, atď.) s vysokou druhovou diverzitou a výskytom niektorých vzácnych druhov typických pre tieto oblasti. Špecifickou endemickou rastlinou je Phyteuma nigrum, ale napríklad aj Gentiana pannonica, Gentiana cruciata, Ligusticum mutellina, Arnica montana, Gentianella precox. Bohemica, Carex Michelii, Andropogon ischaemum, Veronica teucrium, Stachys recta, Koeleria pyramidata a ďalšie.

Nezanedbateľný vplyv na kvalitu a vlastnosti syra „Jihočeská Niva“ majú samozrejme aj skúsenosti miestnych ľudí s výrobou tohto syra, ktoré sa po celé roky predávajú z generácie na generáciu.

Tieto faktory výrazne odlišujú vymedzenú oblasť od okolitých oblastí.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Syr „Jihočeská Niva“ je charakteristický veľmi kvalitným spracovaním a chuťou s vyváženým obsahom sušiny, tuku a soli, a vyrába sa nemenným postupom uvedeným v bode 3.5 tohto dokumentu už niekoľko desaťročí. Základom produktu je mlieko pochádzajúce z oblasti južných Čiech.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Plesňový syr „Jihočeská Niva“ sa v závode Český Krumlov vyrába už od roku 1951 nemenným výrobným postupom. Históriu výroby syra Niva dokladajú početné zmienky v tlači. Meno dostal podľa šumavských lúk a pastvín, odkiaľ pochádza jeho základná surovina – kravské mlieko. Jedinečnosť miestnej flóry priaznivo ovplyvňuje chuť mlieka, a teda aj konečný produkt.

Plesňový syr „Jihočeská Niva“ je na českom trhu veľmi dobre hodnotený laickou verejnosťou, ako aj odborníkmi mliekarenského priemyslu. Na celoštátnych prehliadkach syrov sa „Jihočeská Niva“ v kategórii Syry s plesňou v ceste umiestňuje v hodnotení odbornej komisie dlhodobo na prvých miestach. Podobne je „Jihočeská Niva“ úspešná aj v hodnotení laickou verejnosťou.

O obľube a známosti syra „Jihočeská Niva“ určite svedčí aj skutočnosť, že je v krátkom propagačnom filme o Juhočeskom kraji prezentovaná ako jeden z charakteristických miestnych produktov.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Ustanovenie článku 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://isdv.upv.cz/portal/pls/portal/portlets.ops.det?popk=208&plang=cs

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.

(3) Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

5.2.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 33/10

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 33/06

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2)

„POULET DES CÉVENNES“/„CHAPON DES CÉVENNES“

ES č.: FR-PGI-0005-0862-22.02.2011

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„Poulet des Cévennes“/„Chapon des Cévennes“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Francúzsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.1.

Čerstvé mäso (a droby)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

CHZO „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ sa vyznačuje týmito vlastnosťami:

Línie: skupina výrobcov používa krížence S 757 N, T 457 N a T 451. Tieto krížence sú zapísané do registra krížencov, ktoré sú výsledkom kríženia v súčasnosti uznaných línií s pomalým rastom.

Vzhľad jatočných tiel zodpovedá presne vymedzeným charakteristikám:

Trieda A [definovaná podľa nariadenia (ES) č. 543/2008].

Celkový vzhľad: jatočné telo bez viditeľných známok asymetrie.

Kosti: bez známok nekrózy, bez známok začervenania diafýzy.

Koža:

—	bez škrabancov: systematické znižovanie obchodnej triedy v prípade, že sa na hrudi a stehnách vyskytujú viditeľné škrabance; škrabance na ostatných častiach tela sú tolerované,

—	popáleniny: systematické znižovanie obchodnej triedy v prípade, že sa na hrudi a stehnách vyskytujú viditeľné popáleniny; popáleniny na ostatných častiach tela sú tolerované,

—	bez prítomnosti zvyškového peria a hrotov bŕk,

—	hrudná kosť: systematické znižovanie obchodnej triedy v prípade, že sa na koži na hrudnej kosti vyskytujú trhliny,

—	stopy po krvi: systematické znižovanie obchodnej triedy v prípade, že kĺby na končatinách majú červené sfarbenie alebo sú prítomné krvné podliatiny,

—	v prípade čiastočne vypitvanej hydiny (bez čriev): hlava a beháky sú čisté a bez známok nekrózy.

Minimálna hmotnosť jatočných tiel:

v prípade sliepok:

—	1 kg, ak sú balené ako vypitvané, bez drobkov a pripravené na varenie,

—	1,3 kg, ak sú balené ako čiastočne vypitvané (bez čriev).

v prípade kapúnov:

—	2,5 kg, ak sú balené ako vypitvané, bez drobkov a pripravené na varenie,

—	2,9 kg, ak sú balené ako čiastočne vypitvané (bez čriev).

Sliepka „Poulet des Cévennes“ alebo kapún „Chapon des Cévennes“ sa vyznačujú nielen tým, že majú pevné svalstvo a kožu, ale aj šťavnaté a chudé mäso.

Sliepky „Poulets des Cévennes“ sa predávajú ako celé čerstvé kusy, pripravené na varenie (vypitvané, bez drobkov), čiastočne vypitvané (bez čriev) alebo porciované.

Kapúny „Chapons des Cévennes“ sa predávajú ako celé čerstvé kusy, pripravené na varenie alebo čiastočne vypitvané (bez čriev).

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

Sliepkam „Poulet des Cévennes“ a kapúnom „Chapon des Cévennes“ sa najneskôr vo veku 42 dní umožní prístup ku kamenistým, trávou zarasteným a stromami lemovaným výbehom.

Prirodzená výživa pozostáva z troch druhov obilnín bez akéhokoľvek prídavku mäsokostnej múčky či živočíšneho tuku. Doplnková výživa má podobu rastlinných proteínov (sója, repka, slnečnica), minerálov a vitamínov.

Výživa hydiny počas chovu pozostáva z troch fáz v prípade sliepky „Poulet des Cévennes“ a zo štyroch fáz v prípade kapúnov „Chapon des Cévennes“:

Pomer obilnín v krmive sliepky v jednotlivých fázach výživy

Začiatočná fáza: od 1. do maximálne 28. dňa

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 50 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

Fáza rastu: od 29. do 52. dňa

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 70 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

(minimálne 2 druhy obilnín)

Fáza výkrmu: od 53. dňa po zabitie

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 80 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

(minimálne 3 druhy obilnín)

Pomer obilnín v krmive kapúna v jednotlivých fázach výživy

Začiatočná fáza: od 1. do maximálne 28. dňa

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 50 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

Fáza rastu: od 29. do 52. dňa

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 70 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

(minimálne 2 druhy obilnín)

Fáza výkrmu: od 53. dňa po zabitie

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 70 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

(minimálne 3 druhy obilnín)

Fáza zabitia: 4 týždne pred zabitím

Obilniny a vedľajšie produkty z obilnín tvoria minimálne 80 % hmotnosti kŕmnej zmesi.

(minimálne 3 druhy obilnín)

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Sliepky a kapúny sa musia chovať v zemepisnej oblasti CHZO.

K chovateľovi sa dovezú jednodňové kurčatá. Minimálna dĺžka chovu v prípade sliepok je 84 dní a v prípade kapúnov 150 dní.

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

—

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

Na etiketách musí byť povinne uvedené:

—	označenie CHZO: „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“.

—	Identifikačné údaje bitúnku, na ktorom bola hydina zabitá, sú uvedené buď na informačnej etikete (pečiatka EHS), alebo na etikete s hmotnosťou a cenou, ktorá je umiestnená na obale vedľa informačnej etikety.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť bola vymedzená na základe viacerých základných kritérií: dĺžka existencie chovu a jeho povesť, miestne know-how, minulá a súčasná hospodárska situácia a ekologické faktory.

Zemepisná oblasť CHZO „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ zahŕňa 426 obcí, ktoré sa nachádzajú v týchto 4 departmentoch:

Department Ardèche

Kantóny: Bourg-Saint-Andéol, Joyeuse, Largentière, Valgorge, Vallon-Pont-d'Arc, Les Vans, Viviers.

Časť kantónu: Villeneuve-de-Berg.

Obce: Vogue, Villeneuve de Berg, Saint-Maurice-d'Ibie, Saint-Maurice-d'Ardèche, Saint-Germain, Saint-Andéol-de-Berg, Rochecolombe, Lavilledieu, Lanas.

Department Gard

Kantóny: Alès-Nord-Est, Alès-Ouest, Alès-Sud-Est, Alzon, Anduze, Bagnols-sur-Cèze, Barjac, Bessèges, Génolhac, La Grand-Combe, Lasalle, Lédignan, Lussan, Marguerittes, Pont-Saint-Esprit, Quissac, Saint-Ambroix, Saint-André-de-Valborgne, Saint-Chaptes, Saint-Hippolyte-du-Fort, Saint-Jean-du-Gard, Saint-Mamert-du-Gard, Sauve, Sumène, Trèves, Uzès, Valleraugue, Vézénobres, Le Vigan.

Department Hérault

Kantóny: Claret, Ganges.

Department Lozère

Kantóny: Barre-des-Cévennes, Florac, Meyrueis, Le Pont-de-Montvert, Saint-Germain-de-Calberte, Villefort.

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť CHZO „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ sa vyznačuje týmito vlastnosťami:

Zvlnený reliéf

Príkra, svahovitá a zvlnená krajina Cévennes sa vyznačuje svojim členitým reliéfom.

Pokiaľ ide o topografiu, Cévennes sa rozprestiera približne vo výške 200 až 1 700 metrov a reliéf je v celej tejto oblasti heterogénny.

Zreteľne sa dajú odlíšiť tri prírodné regióny: Hautes Cévennes, ktoré na východe obklopujú Basses Cévennes, a náhorné plošiny prerušované hrdlami tvoriacimi Causses a Gorges.

Medzi horskými masívmi Bougès a Aigoual sú tak vo výške 250 až 1 000 metrov zovreté hlboké údolia. Potoky Gardons, ktoré sa valia z vysoko položených horských prameňov do kotliny Alès prekonávajúc výškový rozdiel takmer 1 400 metrov, brázdia svahy a vytvárajú nespočetné hlboké rokliny: tzv. vallats.

Ílovito-vápenaté, miestami bridlicové pôdy v Cévennes sú suché, ťažko obrábateľné a mimoriadne kamenisté.

Klimatické kontrasty

Medzi údoliami potokov Gardons, ktoré sa vyznačujú teplým podnebím, silným letným suchom a silným slnečným žiarením, a nehostinným podnebím na svahoch Mont Lozère (viac ako 90 dní mrazu ročne) je veľmi veľký kontrast.

Rozdiely sú mimoriadne výrazné v závislosti od jednotlivých ročných období. Platí to najmä pre stredozemné prehánky, ktoré sú vplyvom reliéfu ešte silnejšie: rozsiahle dažde alebo jednorazové prudké búrky sú bežné od septembra do mája, pričom svoj vrchol dosahujú na jeseň a v zime slabnú.

Leto je naopak veľmi suché. V zime sa sneh vyskytuje vo výške od 800 metrov, avšak hrúbka snehovej prikrývky a jej trvanie sú veľmi premenlivé.

Výsledkom sú veľmi odlišné klimatické celky, ktoré oddeľuje iba niekoľkokilometrová vzdialenosť.

Osobitá vegetácia

Charakter pôd, rozmanitosť klímy, ako aj rozmanitosť reliéfu prispievajú k rôznorodosti miestnej vegetácie.

Mont Lozère je charakteristický tým, že na ňom nerastú žiadne stromy. Všade sú iba lúky alebo vresoviská tvorené čučoriedkami, vresom obyčajným (vresovcom) a kručinkou.

O niečo nižšie sa objavujú prvé stromy: buky, jedle a borovice.

Ešte nižšie rastú duby a gaštany.

Hrebene a údolia Cévennes sa vyznačujú obrovskou rozmanitosťou počnúc vysokohorskými vresoviskami, ktoré sa menia od šafránovožltých kručinkových cez fialové vresové a vresovcové, až po dubové lesy (lesy s dubom cezmínovým), ktoré pôsobia, akoby boli pokračovaním vegetácie garrigue až po hory s prechodom cez gaštanové lesy.

Know-how prispôsobené miestnym podmienkam

Chovatelia venujú mimoriadnu pozornosť starostlivosti o výbehy. Stromy vysádzajú podľa toho, čo rastie v okolí. Vďaka tomuto rozumnému prístupu sa vo výbehoch nevysádzajú stromy, ktoré by neboli prispôsobené miestnym pôdnym a klimatickým podmienkam.

Chovatelia vyvinuli know-how aj v oblasti výživy, ktoré spočíva v zostavení plánov výživy podľa jednotlivých fáz rastu hydiny. Výživa hydiny pozostáva minimálne z troch druhov obilnín vrátane kukurice. Tento chovateľský postup sa vyznačuje okrem iného aj postupným zvyšovaním podielu obilnín, ktorý vo fáze výkrmu dosahuje minimálne 80 %.

Ďalšou dôležitou súčasťou tohto know-how je správna starostlivosť o výbehy. Vďaka nej má hydina prístup k doplnkovej výžive pozostávajúcej z miestnych rastlinných druhov (aromatické bylinky, vres, mladé výhonky stromov alebo bobuľoviny) a k prirodzenému gritu tvorenému kamienkami z rozpadávajúcich sa miestnych skál, ktoré napomáhajú rozvoj žalúdka, ako aj dôkladné rozomieľanie krmiva, čo následne prispieva k jeho lepšiemu tráveniu.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Výrobok s CHZO „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ sa vyznačuje chuťovou kvalitou, žltým sfarbením tela, pevnou kožou a svalmi a šťavnatým chudým mäsom. Toto CHZO získalo dobrú povesť už pred desiatkami rokov.

Súvislosť spočíva v dobrej povesti a know-how chovateľov. Výsledkom je výrobok, v ktorom sa odrážajú všetky osobitosti spojené s miestom jeho výroby.

Chov hydiny v Cévennes sa prispôsobil fyzickým prekážkam prírodného prostredia, pričom na budovaní autentického know-how v oblasti chovu sa podieľali mnohé generácie.

Výživa, ktorá je založená minimálne na troch druhoch obilnín, prispieva k chuťovej kvalite výrobku (pevné, šťavnaté a chudé mäso) a používanie kukurice a ciroku sa prirodzene podieľa na žltom sfarbení kuracieho tela. Doplnková výživa, ktorá sa prirodzene vyskytuje v okolí (aromatické bylinky, mladé výhonky stromov, bobuľoviny, hmyz …), takisto prispieva k väčšej šťavnatosti mäsa.

„Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ navyše pochádza z holokrkej línie, ktorá sa vyznačuje dlhými behákmi. Táto osobitá vlastnosť, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa hydina mohla pohybovať v nerovnom teréne bez rizika zranenia, jej zároveň umožňuje lepšie využívať všetky výhody výbehov. Charakteristika výbehov má takisto vplyv na svalstvo „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ a odráža sa v organoleptických vlastnostiach výrobku: pevná koža a svalstvo a chudé mäso.

Chov hydiny v Cévennes navyše prispieva k udržaniu obyvateľstva zaoberajúceho sa poľnohospodárskou činnosťou vo vidieckych oblastiach, ktoré boli poznačené zánikom baní a priemyslu.

Chráneným zemepisným označením „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ sa teda označuje chov hydiny, ktorý sa prispôsobil prírodnému prostrediu, ktoré zas ovplyvňuje charakteristické vlastnosti tohto výrobku.

CHZO „Poulet des Cévennes“ alebo „Chapon des Cévennes“ sa už dlhodobo teší aj dobrej povesti. Svedčia o tom mnohé výstavy hydiny a podujatia chovateľov organizované od začiatku 20. storočia, na ktorých bola hydina zo Cévennes ocenená za kvalitu. Treba zdôrazniť, že už v tom čase popri farmových a rodinných chovoch existovalo niekoľko špecializovaných chovov zameraných na domácu výrobu určenú na predaj na trhoch.

V súčasnosti sa o „Poulet des Cévennes“ a „Chapon des Cévennes“ píše v mnohých článkoch v regionálnej a národnej tlači a nechýbajú v žiadnej kampani propagujúcej kvalitné výrobky pochádzajúce z regiónu Languedoc-Roussillon, ako sú podujatia „Militant du goût“ alebo „La qualité fait sa comédie“, ktoré sa každoročne organizujú pre širokú verejnosť v Montpellier.

Súčasnú dobrú povesť tohto výrobku potvrdzujú aj viaceré ceny, ako napríklad bronzová medaila z roku 2009, ktorú získal výrobok „Poulet des Cévennes“ na súťaži Concours Général Agricole du Salon International de l’Agriculture de Paris (medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Paríži).

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCIGPPouletChaponDesCevennesV2.pdf

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2013.033.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 33

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 56 5. februára 2013

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 033/01	Oznámenie Komisie o orgáne, ktorý je oprávnený vydávať osvedčenia o pôvode podľa nariadenia (ES) č. 891/2009	1

2013/C 033/02	Oznámenie Komisie týkajúce sa množstva, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridá k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla 2013 do 30. júna 2013 v rámci určitých colných kvót otvorených Úniou pre výrobky v odvetví bravčového mäsa	2

2013/C 033/03	Oznámenie Komisie týkajúce sa množstva, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridá k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla 2013 do 30. júna 2013 v rámci určitých kvót otvorených Úniou pre výrobky v odvetviach hydinového mäsa, vajec a vaječného albumínu	3

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2013/C 033/04	Výmenný kurz eura	4

	V Oznamy
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2013/C 033/05	Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	5

2013/C 033/06	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	10

Poradové číslo kvóty	Množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridajú k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla 2013 do 30. júna 2013 (v kg)
09.4038	25 464 358
09.4170	3 541 500
09.4204	3 468 000

Poradové číslo kvóty	Množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa pridajú k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. apríla 2013 do 30. júna 2013 (v kg)
09.4068	2 482 054
09.4070	876 750
09.4169	12 421 750
09.4015	107 840 000
09.4402	8 422 365
09.4091	140 000
09.4092	298 000
09.4421	175 000