16.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/1

1.

Predmetom zmeneného a doplneného návrhu Komisie týkajúceho sa nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenie pre EFRR, ESF, Kohézny fond, EPFRV a EFNRH a spoločné ustanovenia o fondoch politiky súdržnosti, je v podstate spoločný strategický rámec (SSR).

2.

Zatiaľ čo sa toto stanovisko obmedzuje len na zmenený a doplnený návrh Komisie, Dvor audítorov by sa vo všeobecnosti chcel odvolať na stanovisko č. 7/2011.

3.

Zmeneným a doplneným návrhom Komisie sa upravuje rozsah SSR a jeho prvky sa rozdeľujú medzi novú prílohu (prílohu I) k nariadeniu o spoločných ustanoveniach a delegovaný akt Komisie. Rizikom je väčšia komplexnosť politiky.

4.

Dvor audítorov poznamenáva, že účelom SSR je stále poskytovanie jasného strategického usmernenia pre proces programovania na úrovni členských štátov a regiónov (pozri odôvodnenie 14 a článok 2 ods. 2 a článok 10 zmeneného a doplneného návrhu). Na rozdiel od pôvodného návrhu Komisie by sa však už v SSR ciele Únie nevčlenili do hlavných opatrení v rámci fondov. Zákonodarca by namiesto toho preniesol na Komisiu právomoc v súvislosti s každým tematickým cieľom stanoviť indikatívne opatrenia s vysokou európskou pridanou hodnotou a súvisiace zásady ich realizácie, ako aj priority pre spoluprácu (pozri články 11 a 12 zmeneného a doplneného návrhu). Dvor audítorov v súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom (pozri bod 8 stanoviska č. 7/2011) zastáva názor, že to v skutočnosti predstavuje kľúčový a rozhodujúci prvok budúceho režimu súdržnosti. Preto by sa to malo považovať za základný prvok právnych predpisov EÚ, ktorý podľa článku 290 ZFEÚ nemôže byť predmetom prenesenia právomocí.

5.

Dvor audítorov by tiež chcel pripomenúť svoje odporúčanie týkajúce sa vyjadrenia konceptu európskej pridanej hodnoty formou vhodnej politickej deklarácie alebo právnych predpisov EÚ, aby poskytol politickým orgánom EÚ usmernenia na definovanie priorít v oblasti výdavkov (pozri bod 18 stanoviska č. 1/2010). Schválenie právneho rámca na obdobie 2014 – 2020 je na to vhodnou príležitosťou. Takéto objasnenie sa zdá byť ešte dôležitejšie, ak sa potvrdí zámer preniesť právomoc za identifikovanie opatrení vysokej európskej pridanej hodnoty na Komisiu. V tejto súvislosti Dvor audítorov poznamenáva, že definícia uvedená v zmenenom a doplnenom návrhu (pozri článok 2 ods. 4 zmeneného a doplneného nariadenia) nie je dostatočne jasná, pokiaľ ide o príslušné kritériá, na základe ktorých sa vyberú opatrenia, ktoré „významne prispejú k dosiahnutiu celkových a čiastkových cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a ktoré bude pri príprave programov slúžiť ako referenčný bod“.

6.

Okrem toho by sa v súlade so zásadou subsidiarity mal pri tvorbe všetkých opatrení EÚ zohľadniť cieľ zabezpečenia pridanej hodnoty EÚ. Zmienka o „indikatívnom“ zozname opatrení (článok 12 zmeneného a doplneného návrhu) akoby naznačovala, že požiadavka zabezpečiť pridanú hodnotu EÚ nie je povinná.