19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/1

1.

Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (1), v ktorých sa vytyčuje cieľ znížiť do roku 2020 podiel osôb dosahujúcich nízku úroveň základných zručností (v čítaní, matematike a prírodných vedách) na 15 %.

2.

Uznesenie Rady z 20. decembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (2), ktorého cieľom je zvýšiť úroveň gramotnosti dospelých v čítaní, písaní a počítaní a rozšíriť poskytovanie vzdelávania pre nízkokvalifikovaných Európanov.

1.

Gramotnosť je rozhodujúca životná kompetencia, ktorá občanovi umožňuje rozvíjať schopnosti reflexie, ústneho vyjadrovania, kritického myslenia a empatie, posilňuje osobnostný rozvoj, dôveru v seba samého, pocit identity a plnohodnotnú účasť na digitálnej a znalostnej ekonomike a spoločnosti.

2.

Nízka úroveň gramotnosti brzdí hospodársky rast a znižuje jeho udržateľnosť. Dosiahnutie cieľa EÚ znížiť podiel 15-ročných osôb dosahujúcich nízku úroveň zručnosti v čítaní pod 15 % by mohlo pre členské štáty znamenať značný hospodársky prínos.

3.

Úroveň gramotnosti vo väčšine európskych krajín naďalej stagnuje a minimálne 1,1 milióna pätnásťročných (t. j. každý piaty) nedosahuje primeranú úroveň gramotnosti (6).

4.

Gramotnosť je vstupnou bránou k ďalšiemu učeniu. Riešenie problematiky nízkej úrovne gramotnosti je účinným spôsobom boja proti základným príčinám predčasného ukončenia štúdia, nezamestnanosti a obmedzenej účasti na celoživotnom vzdelávaní pre nízkokvalifikované osoby,

5.

Narastajúca digitalizácia si vyžaduje čoraz vyššie štandardy gramotnosti vrátane schopnosti kritického posudzovania textu, zaoberania sa viacerými formami textu, porozumenia obrázkom a porovnávania a integrovania rôznorodých informácií. Navyše siete sociálnych médií zvýšili dôležitosť a viditeľnosť kompetencie písať.

6.

Vo všetkých európskych krajinách existuje medzi sociálno-ekonomicky zvýhodnenými a sociálno-ekonomicky znevýhodnenými žiakmi značný rozdiel vo výsledkoch vzdelávania. V mnohých krajinách EÚ žiaci z najnižšej sociálnej vrstvy zaostávajú za žiakmi z najvyššej sociálnej vrstvy o viac než dva či dokonca tri roky a v niekoľkých krajinách sa znevýhodnení študenti zvyknú považovať za funkčne negramotných vo veku 15 rokov.

7.

Existuje tiež značný a zväčšujúci sa rozdiel medzi chlapcami a dievčatami, pokiaľ ide o schopnosť čítať (meria sa vo veku 15 rokov), ktorý zodpovedá rozdielu približne jedného roka, pričom jeho príčinou je motivácia.

8.

V oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy sa v niektorých prípadoch zlepšeniu základných zručností a pochopeniu dôležitosti gramotnosti v porovnaní s pracovnými zručnosťami nevenuje dostatočná pozornosť.

1.

Gramotnosť nie je len otázkou vzdelávania, ale ide aj o osobnú, hospodársku, kultúrnu a sociálnu otázku. Preto sa v záujme všeobecného prevzatia zodpovednosti musí do akýchkoľvek iniciatív na zlepšenie úrovne čítania zapojiť široká škála aktérov v spoločnosti – vrátane podnikov, médií, MVO, sociálnych partnerov, poskytovateľov neformálneho vzdelávania, kultúrnych inštitúcií, ako aj sociálnych služieb, služieb zamestnanosti a zdravotníckych služieb na miestnej úrovni.

2.

Vytvorenie prostredia podnecujúceho gramotnosť v záujme čítania a zlepšovania výsledkov v oblasti gramotnosti si vyžaduje lepšiu dostupnosť rôznych materiálov na čítanie na školách, v knižniciach a mediálnych centrách, ale aj na menej tradičných miestach, ako aj doma, a potrebuje väčšiu podporu čítania v rodinách už od útleho veku. Je potrebné zvýšiť povedomie rodičov o tejto otázke, ako aj o tom, akú dôležitú úlohu môžu zohrávať pri zlepšovaní gramotnosti detí a zvyšovaní ich motivácie a záujmu o čítanie, a to tak v ranom detstve, ako aj počas školských rokov.

3.

Je naliehavo dôležité zvýšiť účinnosť opatrení prijatých na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ tak, aby sa posilnila gramotnosť detí i dospelých, najmä tých, ktoré pochádzajú zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia. Je podložené, že programy v oblasti gramotnosti zamerané na rodinu sú nákladovo efektívne a veľmi účinné.

4.

Účasť na vysokokvalitnom vzdelávaní v ranom detstve a na rovnako kvalitnej starostlivosti, kde sa deťom umožňuje rozvíjanie a stimulácia reči na základe hry, pričom sa im venuje kvalifikovaný personál, je zásadná pre znižovanie sociálno-ekonomických rozdielov a poskytuje malým deťom pevný základ do ďalšieho života.

5.

Pracovníci v oblasti predškolského vzdelávania a učitelia na základných školách by mali mať potrebné kompetencie na rozpoznávanie problémov dieťaťa s rečou a učením, ako aj na riešenie týchto problémov už v počiatočnom štádiu.

6.

Pedagogické kompetencie učiteľov na základných školách v oblasti výučby čítania a písania, napríklad aj v oblasti pedagogického využívania IKT je potrebné, tam kde je to možné, posilniť. Podporovaním učiteľov na stredných školách vo vyučovaní so zameraním na zvýšenie gramotnosti vo všetkých predmetoch a prípadne podporovaním prístupu všetkých učiteľov k odborným radám, sa pomôže upevniť a dosiahnuť ďalší pokrok.

7.

Systémy vzdelávania zatiaľ v plnej miere nevyužívajú vplyv nových technológií na gramotnosť. Posúdenie vzdelávacieho materiálu a metód s ohľadom na narastajúcu digitalizáciu a podpora učiteľov vo využívaní nových metodík môžu posilniť motiváciu študentov.

8.

Podporovať by sa malo posúdenie jazykových schopností a gramotnosti detí migrantov a dospelých migrantov so zameraním na jazyky krajiny pobytu a rovnako by sa mala podporovať individualizovanejšia pomoc takýmto skupinám. Tam, kde sa uzná za vhodné a pokiaľ to zdroje umožňujú, by sa tiež mohla poskytovať podpora v pôvodnom jazyku.

9.

Prostredníctvom osobitných štandardov zodpovedajúcich veku a hodnotiacich nástrojov spolu s efektívnou zárukou kvality by sa mali podporiť ucelenejšie učebné plány zamerané na gramotnosť vrátane horizontálneho začlenenia gramotnosti do učebných plánov a vytvorenia učebných plánov pre gramotnosť dospelých.

10.

Monitorovanie úrovne zručností dospelého obyvateľstva spolu so zapojením podnikov, médií, MVO, sociálnych partnerov, kultúrnych inštitúcií, ako aj sociálnych služieb, služieb zamestnanosti a zdravotníckych služieb na miestnej úrovni by malo tvoriť základ stratégií zameraných na zvyšovanie povedomia o problémoch súvisiacich s gramotnosťou v spoločnosti ako celku.

11.

Pre diverzifikáciu a zvýšenie kvality zabezpečovania gramotnosti dospelých je potrebná individualizovaná pedagogická príprava učiteľov zaoberajúcich sa gramotnosťou dospelých; úzke prepojenie učebných plánov so zručnosťami potrebnými pre pracovný život a podoprenie týchto učebných plánov vhodnými materiálmi; primeraná dĺžka a intenzita kurzov; podpora IKT a hodnotiacich metód.

1.

Prostredníctvom monitorovania a zberu údajov zabezpečili efektívne podklady a na maximum využívali existujúce zdroje, ako sú prieskumy PISA a PIAAC.

2.

V rámci širších stratégií zameraných na zručnosti vytvárali prístupy na zvyšovanie gramotnosti spájajúce špecifické príspevky od všetkých relevantných aktérov, organizácií a orgánov, či už z oblasti vzdelávania alebo mimo nej a prípadne posilnili v oblasti iniciatív zameraných na gramotnosť spoluprácu medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi, sociálnymi partnermi a zástupcami učiteľov, rodičov a dospelých študentov.

3.

Nabádali na prijatie širokospektrálnych opatrení na zvyšovanie informovanosti, aby si verejnosť neprestávala problematiku gramotnosti uvedomovať a odstránila sa tabuizácia otázky slabej gramotnosti vo všetkých vekových skupinách. Konkrétne by sa mohlo zvýšiť povedomie zamestnávateľov o motivačnom a ekonomickom prínose vyplývajúcom zo zvyšovania gramotnosti ich zamestnancov a zamestnávatelia by sa mohli nabádať, aby prijali vhodné kroky.

4.

Podporovali vytváranie a vykonávanie programov v oblasti gramotnosti zamerané na rodinu, a to najmä v prípade sociálno-ekonomicky znevýhodnených rodín, s cieľom podporovať rodičov a iných členov rodiny v zlepšovaní vlastnej gramotnosti i gramotnosti svojich detí.

5.

Ako zásadný príspevok k zníženiu sociálno-ekonomických rozdielov podporovali všeobecný spravodlivý prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a vysokokvalitnej starostlivosti v ranom veku.

6.

Preskúmavali vzdelávacie materiály a metódy s ohľadom na silnejúcu digitalizáciu, aby tak posilnili motiváciu študentov, a viac využívali zdroje neformálneho učenia. Podporovali tvorbu softvéru pre školy zapojili, aby učiteľom pomohli vytvárať nové prístupy na zvýšenie gramotnosti.

7.

Nabádali na vypracovanie jasných usmernení o kompetenciách, ktoré učitelia potrebujú na to, aby učili čítať a písať, a to na školách, ako aj so zameraním na dospelých študentov, pričom sa podporujú individualizované prístupy v reakcii na špecifické potreby.

8.

Zvyšovali povedomie a znalosti učiteľov o teoretických základoch vzdelávania a vyučovania v oblasti gramotnosti, aby tak boli schopní u svojich žiakov odhaľovať ťažkosti s čítaním a písaním a riešiť ich a podporovali dostupnosť odborného poradenstva a prípadne podpory špecializovaných učiteľov.

1.

V ďalšej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET2020“) podali správy o svojich činnostiach na zvyšovanie úrovne gramotnosti v každom veku a podľa možnosti o vplyve týchto činností.

2.

Na podporu a šírenie inovatívnych prístupov k zlepšovaniu dosahovania gramotnosti v EÚ a na posilnenie podkladovej základne pre budúcu tvorbu politík využila všetky relevantné činnosti súčasného programu celoživotného vzdelávania a budúceho programu EÚ pre vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj zdroje Európskeho sociálneho fondu. Bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, podporovali v rámci budúceho programu EÚ pre vzdelávanie a odbornú prípravu strategickejšie a medziodvetvové činnosti zamerané na gramotnosť, a stimulovali tak inováciu a zvýšenie účinnosti politických opatrení.

3.

Tam, kde je to vhodné, zabezpečili, aby sa proces v rámci stratégie Európa 2020 adekvátne zaoberal otázkami gramotnosti.

1.

V záujme presadzovania nadnárodnej spolupráce a podpory rozvoja národných politík v oblasti gramotnosti podporovala európsku spoluprácu v otázkach gramotnosti, a to najmä vytvorením európskej siete organizácií pracujúcich v tejto oblasti v členských štátoch a spoločne so zainteresovanými členskými štátmi zorganizovala týždeň s názvom Európa rada číta zameraný na zvyšovanie povedomia verejnosti v EÚ o problematike gramotnosti.

2.

V roku 2013 predložila správu o politickej spolupráci v oblasti základných zručností vymedzujúcu účinné politiky na znižovanie podielu osôb dosahujúcich slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách v celom spektre celoživotného vzdelávania a zdôrazňujúcu zručnosti a kompetencie v oblasti čítania a písania.

3.

Zabezpečila, aby iniciatívy Komisie v oblasti IKT vo vzdelávaní, ako aj v oblasti mládeže v plnej miere reagovali na výzvy a príležitosti digitalizácie a nových technológií vo vzťahu ku gramotnosti.

4.

Uľahčila identifikáciu, analýzu a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa politických iniciatív na zvyšovanie gramotnosti prostredníctvom všetkých vhodných prostriedkov vrátane nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci otvorenej metódy koordinácie a novej stránky o gramotnosti na webovej stránke Komisie.

5.

Využívala periodický monitoring vzdelávania a odbornej prípravy na zaistenie porovnateľných údajov a analýz týkajúcich sa pokroku v dosahovaní referenčnej hodnoty základných zručností v rámci „ET 2020“ a na posilnenie podkladovej základne pre tvorbu politík v oblasti gramotnosti.

6.

Využívala nový rámec spolupráce s OECD (7) v oblasti vzdelávania na posilnenie dostupnosti národného monitoringu a zberu údajov.

19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/5

1.

diskusiu o vzdelávaní a stratégiu Európa 2020, ktorá sa uskutočnila počas neformálneho zasadnutia ministrov školstva 4. až 5. októbra 2012 v Nikózii;

2.

pilotné partnerské preskúmanie reakcií v oblasti politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa konalo 17. septembra 2012 a ktoré sa zameralo na vysokoškolské vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu ako dve kľúčové oblasti, ktorých význam sa zdôraznil počas európskeho semestra 2012;

3.

verejnú diskusiu o otázkach v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré vznikli v priebehu európskeho semestra 2012, ktorá sa konala počas Európskeho fóra pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež konaného 18. a 19. októbra 2012;

4.

úsilie o zlepšenie empirických dôkazov a analytických kapacít prostredníctvom monitora vzdelávania a odbornej prípravy;

5.

spoločné tematické preskúmanie usporiadané Výborom pre vzdelávanie a Výborom pre zamestnanosť 18. apríla 2012.

1.

v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada vydala 10. júla 2012, osobitne zameriavajú na podporu prístupu ku kvalitnému predškolskému a školskému vzdelávaniu, na znižovanie počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce, na zlepšovanie výsledkov vzdelávania a účelnosti zručností vzhľadom na potreby trhu práce, posilňovanie odborného vzdelávania a prípravy so zameraním na odbornú a učňovskú prípravu založenú na práci, modernizáciu vysokoškolského vzdelávania s dôrazom na znižovanie miery predčasného ukončenia štúdia a na zlepšovanie prístupu znevýhodnených skupín k vzdelávaniu;

2.

pokrok, ktorý sa v období rokov 2010 a 2011 dosiahol, pokiaľ ide o hlavný cieľ EÚ týkajúci sa získania terciárneho alebo rovnocenného vzdelania a predčasného ukončenia školskej dochádzky, je síce povzbudzujúci, ale nerovnomerný, a že na to, aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť do roku 2020, je nevyhnutné vynaložiť ďalšie úsilie, a to so zreteľom na skutočnosť, že presadenie reforiem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy si často vyžaduje dlhší čas.

1.

aj v časoch nedostatku finančných prostriedkov sú účinné a primerané investície do oblastí podporujúcich rast, akou je vzdelávanie a odborná príprava, kľúčovým prvkom hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti, ktoré sú zasa veľmi dôležité pre vytváranie pracovných miest;

2.

účinné investície do vzdelávania a odbornej prípravy môžu byť ešte dôležitejšie v obdobiach hospodárskych problémov a v čase vysokej nezamestnanosti mládeže. Po skončení krízy môže zvýšený počet kvalitných absolventov vysokoškolského štúdia a odborného vzdelávania a prípravy výrazne podporiť vyhliadky na rast a inováciu a pomôcť odvracať budúce krízy;

3.

úrovne kompetencií a zručností mladých ľudí aj dospelých sa v mnohých oblastiach musia neustále a dôkladne prispôsobovať meniacim sa potrebám hospodárstva a pracovného trhu. Zamestnateľnosť ľudí by sa preto mala podporovať tak v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na pracoviskách, a to ako spoločná zodpovednosť verejného a súkromného sektora v kontexte celoživotného vzdelávania;

4.

na to, aby sa dosiahli ciele stratégie Európa 2020, je veľmi dôležité viesť európskych občanov k tomu, aby sa motivovane a samostatne vzdelávali a boli schopní dlho prispievať k podpore udržateľného hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti;

5.

systémy vzdelávania a odbornej prípravy by sa mali usilovať uľahčiť prechod z procesu vzdelávania do pracovného procesu, nájsť správnu rovnováhu medzi teóriou a praxou a v prípade potreby posilniť prepojenia medzi oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce. V učení by sa mali lepšie odrážať nové skutočnosti a mali by sa doň prípadne začleniť prvky praktickej odbornej prípravy, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu zamestnateľnosti študentov a iných vzdelávajúcich sa osôb;

6.

odvetvie vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj na úrovni ministrov, by malo zohrávať významnejšiu úlohu pri vymedzovaní spoločných prístupov a cieľov súvisiacich so vzdelávaním a odbornou prípravou, ako aj pri vykonávaní aspektov vzdelávania a odbornej prípravy v rámci európskeho semestra stratégie Európa 2020, a to:

1.

v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi prioritami a potrebami vypracovali a vykonávali reformy, ktorých cieľom je riešiť výzvy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, na ktoré sa zameriavajú odporúčania pre jednotlivé krajiny;

2.

účinné investície nasmerovali do vzdelávania a odbornej prípravy ako súčasť širšej stratégie na oživenie hospodárstva, rastu a zamestnanosti, a to aj prostredníctvom programov EÚ a európskych štrukturálnych fondov;

3.

spolu s príslušnými zainteresovanými stranami vyvíjali úsilie o zlepšenie prijímania zamestnancov, profesijného rozvoja a celkového postavenia učiteľov, ich školiteľov a vedenia škôl, aby sa zvýšila kvalita výučby a vzdelávacieho prostredia, ako aj atraktívnosť týchto povolaní;

4.

do programov vzdelávania a odbornej prípravy, predovšetkým v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP), začleňovali viac praktických prvkov, a to aj prostredníctvom stáží a učňovskej prípravy, vytvorili štruktúry spolupráce medzi inštitúciami OVP, podnikmi, sociálnymi partnermi a miestnymi a regionálnymi orgánmi a zvýšili atraktívnosť odvetvia OVP, a to aj rozšírením škály možností v rámci OVP a poskytnutím rozsiahlejšieho poradenstva počas nižšieho stredného vzdelania;

5.

v kontexte národných kvalifikačných rámcov podporovali pružné prepojenia medzi OVP a vysokoškolským vzdelávaním;

6.

rozšírili účasť na vysokoškolskom vzdelávaní a OVP, napríklad prostredníctvom cielených opatrení pre skupiny s nedostatočným zastúpením, zavedením flexibilných vzdelávacích metód a vytvorením vysokoškolského vzdelávania orientovaného na profesiu alebo OVP, ktoré by dopĺňalo univerzitné vzdelávanie, kde takéto vzdelávanie ešte neexistuje;

7.

študentom poskytovali lepšie zameranú podporu a poradenstvo s cieľom pomôcť im získať vysokoškolský titul v plánovanom čase;

8.

prepojili priority v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy stanovené v stratégii Európa 2020 a v rámci „ET 2020“ s výdavkami z európskych štrukturálnych fondov v rámci súčasného a budúceho viacročného finančného rámca.

1.

zhodnotila nedávne pilotné partnerské preskúmanie a na jeho základe predložila návrhy na diskusiu o možných budúcich činnostiach v oblasti partnerského učenia a partnerských preskúmaniach súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020;

2.

predložila Rade návrh pracovného programu „ET 2020“ s cieľom zabezpečiť vykonávanie činností v prioritných oblastiach pre druhý pracovný cyklus „ET 2020“ v období rokov 2012 – 2014, ako aj odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ak je to vhodné. V pracovnom programe by sa pre každú prioritnú oblasť mali spresniť plánované činnosti, časový harmonogram a účasť pracovnej skupiny pre otvorenú metódu koordinácie.

1.

zabezpečili – bez toho, aby tým boli dotknuté rokovania o viacročnom finančnom rámci –, aby sa potreba reforiem vyzdvihnutá v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zohľadnila pri výbere investičných priorít a pri intervenciách naplánovaných v rámci budúceho spoločného strategického rámca európskych štrukturálnych fondov;

2.

lepšie koordinovali prácu siete Eurydice a iných príslušných sietí, ako napríklad referenčnej siete Cedefop, s cieľom analyzovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov a reformy vykonávané v rámci realizácie stratégie Európa 2020.

19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/8

1.

že kultúra so svojimi typickými prvkami, a to tvorivosťou a inováciou, je hodnotou sama osebe. Má významnú verejnú hodnotu a prispieva k dosiahnutiu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020 a v jej hlavných iniciatívach (1);

2.

ciele v oblasti kultúry, ktoré sa pre Európsku úniu stanovujú v článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.

že politika v oblasti kultúry je horizontálna, a preto je potrebná prierezová spolupráca medzi sektormi a medzi rôznymi úrovňami správy;

4.

že je potrebné premeniť početné výzvy, ktorým čelia sektory kultúry a tvorivej činnosti, vrátane rýchlo sa meniaceho životného prostredia v dôsledku prechodu na digitálne technológie a z dôvodu globalizácie, na nový rast a nové pracovné príležitosti, ktoré si vyžadujú opatrenia na rôznych úrovniach správy;

5.

že hranice medzi sektormi kultúry a tvorivej činnosti sú dynamické a že výsledkom vytvorenia prepojení a partnerstiev medzi sektormi sú výrazné výhody, je potrebné prijať k správe kultúry holistické prístupy;

6.

že „správa kultúry“ by sa mala chápať ako metóda vykonávania politík v oblasti kultúry, ako aj nástroj na prehĺbenie integrácie kultúry do programu verejnej politiky prostredníctvom koordinácie politík v oblasti kultúry s ostatnými odvetvovými politikami;

7.

význam otvorenej metódy koordinácie, ktorá sa používa pri plnení pracovného plánu Rady pre kultúru (2), ktorý je jedným z nástrojov správy kultúry na európskej úrovni,

—

podporovali odborne fundovaný prístup k tvorbe politiky v oblasti kultúry, a to na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom sa vždy, keď je to vhodné, využijú nástroje hodnotenia a posúdenia vplyvu, v rámci ktorých sa zohľadňujú nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne ukazovatele,

—

podporovali v iných oblastiach politiky aspekty súvisiace s politikou v oblasti kultúry,

—

podporovali spoluprácu a vzájomné kontakty medzi kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami, výskumnými ústavmi a podnikmi pôsobiacimi v oblasti kultúry a tvorivej činnosti s cieľom zhromažďovať a spracúvať výsledky výskumu a šíriť ich medzi tvorcami politiky,

—

čo najlepšie využívali existujúce štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby tieto výsledky výskumu, ak je to vhodné a relevantné, zohľadnili ministerstvá a príslušné orgány verejnej správy pri navrhovaní svojho výskumu a formulovaní svojich odvetvových politík.

—

stimulovali výmenu skúseností, podporovali šírenie najlepších postupov týkajúcich sa politiky v oblasti kultúry a napomáhali synergie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o akademický výskum týkajúci sa kultúry a jej správy,

—

určili kontaktné miesta zodpovedné za spájanie a koordináciu budúcich štúdií a výskumu na ministerstvách zodpovedných za kultúru alebo v iných verejných orgánoch zodpovedných za politiky v oblasti kultúry, ako aj v Komisii, a podporovali ich vzájomné kontakty na európskej úrovni,

—

čo najskôr začali využívať spoločný štatistický rámec a metodiku, ktorú pripravila sieť ESSnet-kultúra na účely poskytovania spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych informácií o sociálnom a hospodárskom vplyve kultúry a sektora tvorivej činnosti, a naďalej sa zaoberali budúcimi prioritami na základe odporúčaní, ktoré vydala sieť ESSnet-kultúra (4),

—

podporovali Eurostat, aby pokračoval vo vypracúvaní porovnateľných štatistík o kultúre v spolupráci s národnými štatistickými úradmi (5) a ministerstvami zodpovednými za kultúru alebo inými verejnými orgánmi zodpovednými za štatistiku v oblasti kultúry,

—

podporovali výmenu skúseností a iniciovali prácu za účasti Eurostatu na „satelitných účtoch“ (6) v oblasti kultúry, pomocou ktorých sa bude dať ľahšie posúdiť prínos kultúry pre hospodárstvo, s osobitným dôrazom na zamestnanosť v oblasti kultúry.

—

posilnili spoluprácu medzi sektormi a ministerstvami týkajúcu sa otázok kultúry a rozvinuli viacvrstvové integrované stratégie, v ktorých budú zapojené všetky úrovne správy,

—

nabádali miestne a regionálne orgány, aby v rámci politík miestneho a regionálneho rozvoja integrovali sektory kultúry a tvorivej činnosti do svojich stratégií inteligentnej špecializácie  (8) a aby na tento účel zriadili účinné partnerstvo medzi občianskou spoločnosťou, podnikateľským sektorom a subjektmi verejného sektora,

—

podporovali spoločné podniky verejných a súkromných zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť udržateľnosť investícií v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, pričom sa uprednostní lepšia kombinácia tvrdých (infraštruktúry) a mäkkých (ľudský kapitál) investícií,

—

pri tvorbe politiky v oblasti kultúry nabádali na participatívny prístup posilňovaním partnerstiev medzi verejnými organizáciami aktívnymi v oblasti kultúry a občianskou spoločnosťou a podnecovaním účasti občianskej spoločnosti prostredníctvom primeraného dialógu a konzultácií.

—

naďalej podporovala spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi z členských štátov, a to aj prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a podporovaním štruktúrovaného dialógu s príslušnými skupinami zainteresovaných strán,

—

naďalej rozvíjala prierezovú spoluprácu s Komisiou, aby sa tak naplno využil potenciál sektorov kultúry a tvorivej činnosti s cieľom podporiť inteligentný rast, sociálne začlenenie a medzikultúrny dialóg v Európe a v plnej miere využiť už zavedené postupy posudzovania vplyvu na to, aby sa kultúra začlenila do všetkých relevantných politík a činností EÚ.

—

tam, kde je to vhodné, v plnej miere využívali súčasné aj budúce programy financovania na úrovni EÚ vrátane programov v oblasti výskumu a inovácie (9),

—

spolu vypracovali priebežné hodnotenie pracovného plánu pre kultúru na roky 2011 – 2014 a záverečnú správu o ňom a pripravili metódy monitorovania na meranie jeho plnenia,

—

vymieňali si pravidelne a včas informácie o politikách a opatreniach EÚ, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázky kultúry a politiky v oblasti kultúry, s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu na európskej aj národnej úrovni; na tento účel vyzýva KOMISIU, aby informovala Výbor pre kultúrne záležitosti o svojich príslušných iniciatívach vrátane tých, ktoré má vo svojom ročnom pracovnom programe, a vyzýva BUDÚCE PREDSEDNÍCTVA, informovali o práci, ktorú vykonali iné prípravné orgány Rady,

—

do konca roka 2013 určili kontaktné miesta zodpovedné za spájanie a koordináciu budúcich štúdií a výskumu,

—

spoločne vyvíjali úsilie o zabezpečenie toho, aby sa tieto závery zohľadnili v ďalších opatreniach.

—

s tým, aby sa plnenie týchto záverov vyhodnotilo v roku 2015  (10).

19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/11

—

Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (2), v ktorom sa za jeden z cieľov stanovuje dosiahnutie vysokej úrovne ochrany detí v digitálnom svete pri plnom zachovaní ich práva na prístup k internetu v prospech ich sociálneho a kultúrneho rozvoja,

—

význam programov pre bezpečnejší internet, prostredníctvom ktorých EÚ od roku 1999 koordinovala a podporovala úsilie o zabezpečenie toho, aby sa internet stal bezpečnejším miestom pre deti, ako aj kľúčovú úlohu centier bezpečnejšieho internetu,

—

Digitálnu agendu pre Európu (3), ktorej opatrenia majú okrem iného za cieľ zvyšovať mediálnu gramotnosť (4), najmä digitálnu kompetenciu (5), zlepšovať digitálnu integráciu, ako aj podporovať technickú inováciu a vytváranie pracovných miest a tak prispievať k jednotnému digitálnemu trhu.

1.

pretrvávajúci význam svojich záverov z roku 2011 o ochrane detí v digitálnom svete (6), v ktorých sa členské štáty, Komisia a odvetvie vyzývajú, aby vykonali kroky na vytvorenie bezpečného prostredia online pre deti a aby prijali opatrenia potrebné na boj proti nezákonnému obsahu, akým sú napríklad snímky zobrazujúce sexuálne zneužívanie detí;

2.

prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (7), ktorú musia členské štáty implementovať;

3.

že tieto súčasné závery sa sústredia najmä na otázky nastolené v rámci 1. a 2. piliera uvedenej stratégie, keďže závery Rady z roku 2011 a smernica 2011/93/EÚ sa vzťahujú na činnosti v rámci 3. a 4. piliera európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti;

4.

že tieto závery a závery z roku 2011 sa dopĺňajú a predstavujú celkovú reakciu Rady na európsku stratégiu, ktorú navrhuje Komisia.

1.

vytvorenie koalície pre vytvorenie internetu ako lepšieho miesta pre deti z iniciatívy Komisie a pracovný program tejto koalície zameraný na dosiahnutie pokroku a výsledkov v piatich oblastiach činnosti (nástroje na oznamovanie, nastavenia ochrany súkromia zodpovedajúce veku, klasifikácia obsahu, rodičovská kontrola, odstraňovanie materiálu, ktorý zobrazuje zneužívanie detí) (8);

2.

návrh nariadenia o zriadení nástroja Spájame Európu (9) a návrh nariadenia pre transeurópske telekomunikačné siete (10), ktoré predložila Komisia a v ktorých sa plánuje financovanie infraštruktúry služieb bezpečnejšieho internetu na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni;

3.

návrh Komisie týkajúci sa nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 (11), v ktorom sa plánuje financovanie výskumu okrem iného v oblastiach spojených s interakciou detí s internetom, a návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Erasmus pre všetkých (12), v ktorom sa plánuje financovanie iniciatív pre mediálnu a digitálnu gramotnosť v oblasti vzdelávania;

4.

výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby vymenovali národných propagátorov digitalizácie, ktorých práca sa zameriava na propagáciu prínosov inkluzívnej digitálnej spoločnosti (13);

5.

prácu Rady Európy v rámci jej stratégie pre správu internetu (2012 – 2015), pokiaľ ide o ochranu a preberanie zodpovednosti detí online;

6.

veľmi dobré výsledky a postupy existujúcich vnútroštátnych projektov, cez ktoré sa podporujú podobné ciele, ako napríklad vytvorenie kvalitného obsahu online pre deti alebo ochrana maloletých napríklad prostredníctvom nástrojov na kontrolu, zvyšovanie informovanosti a preberanie zodpovednosti.

1.

interaktívna a všadeprítomná povaha internetu poskytuje veľa príležitostí na rozvoj mediálnej gramotnosti, najmä digitálnych kompetencií, ktorými sa podporuje kritické myslenie, analytické zručnosti, inovácia a tvorivosť. Rozvoj mediálnej gramotnosti, najmä digitálnych kompetencií, je u detí dôležitý na to, aby sa mohli bezpečne prispôsobovať neustále sa vyvíjajúcim novým technológiám a zo všeobecnejšieho hľadiska aby mohli svoj svet formovať bezpečne a tvorivo;

2.

pre našu spoločnosť môžu mať dlhodobé účinky nedostatočného investovania do politík, ktoré majú vplyv na deti, vážne dôsledky (14), čím sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa riešila otázka konkrétnych potrieb a zraniteľnosti detí online a aby sa zabezpečilo, že internet bude miestom príležitostí pre všetky deti v Európe bez ohľadu na etnický pôvod a sociálne a kultúrne zázemie, ako aj pre deti s postihnutím a osobitnými potrebami s cieľom znižovať rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú v digitálnej oblasti;

3.

je dôležité koordinovať vykonávanie činností začatých v rámci európskej stratégie na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni, pričom by sa mala podporovať interakcia medzi zainteresovanými stranami, ktorá by zahŕňala predovšetkým deti, rezorty, príslušné inštitúcie, MVO a dané odvetvie; príkladom posilnenej spolupráce na európskej úrovni je zabezpečenie ďalšej a intenzívnejšej koordinácie práce vykonávanej v rámci siete centier bezpečnejšieho internetu v členských štátoch, ktorú financuje EÚ;

4.

samoregulácia je dôležitá, lebo internet je rýchlo sa meniacim prostredím, ktoré si vyžaduje flexibilitu, aby sa zabránilo obmedzovaniu jeho potenciálu rastu a schopnosti prispôsobovať sa; na dosiahnutie účinnosti je však potrebné, aby sa táto samoregulácia nezávisle monitorovala a hodnotila a tiež úzko prepájala s iniciatívami na podporu informovanosti a preberania zodpovednosti.

1.

deti sú vystavené internetu z čoraz rôznorodejších zariadení a v čoraz mladšom veku, ale nenachádzajú obsah dostatočnej kvality vhodný pre svoj vek;

2.

výraz „kvalitný obsah online pre deti“ by sa mal chápať ako obsah, z ktorého majú deti určitým spôsobom úžitok – napríklad takým spôsobom, že sa zlepšia ich vedomosti, zručnosti a spôsobilosti s osobitným dôrazom na tvorivosť – a ktorý je navyše pre deti atraktívny a použiteľný, spoľahlivý a bezpečný, a v prípade potreby ako obsah, v ktorom sú reklama alebo komunikácia komerčného charakteru jasne rozpoznateľné (15);

3.

dostupnosťou kvalitného obsahu online pre deti sa môže zlepšiť využívanie internetu deťmi a výrazne uľahčiť rozširovanie a aktívne používanie širokopásmového prístupu k internetu v domácnostiach EÚ (16) a naopak;

4.

zvyšovaním informovanosti spotrebiteľov (detí, rodičov a pedagógov) a ich dôvery vo využívanie obsahu z rôznych krajín a zariadení by sa mohla znížiť fragmentácia jednotného digitálneho trhu pri rešpektovaní jazykových a kultúrnych osobitostí každého členského štátu;

5.

podpora, vytváranie a šírenie kvalitného obsahu online si vyžaduje dynamickú a úzku spoluprácu medzi verejnými a súkromnými tvorcami obsahu, odborníkmi v oblasti internetovej bezpečnosti detí (napríklad MVO a centrami bezpečnosti online), poskytovateľmi internetových služieb a osobami, ktoré zohrávajú úlohu vo vzdelávaní detí (napríklad rodičia a učitelia), ako aj samotnými deťmi.

1.

podnecovali inováciu prostredníctvom používania otvoreného (open source) softvéru a otvorených noriem v záujme kvalitného obsahu online vytvoreného deťmi alebo určeného pre deti, a to prostredníctvom podpory projektov a iniciatív vrátane vytvárania interoperabilných platforiem umožňujúcich prístup k takému obsahu;

2.

klasifikovali kvantitatívne a kvalitatívne aspekty obsahu online vypracovaním systémov klasifikácie podľa vekovej vhodnosti a obsahu (vrátane klasifikácie na základe spokojnosti užívateľov a odborných posudkov), ktoré sú spoľahlivé a porovnateľné medzi rôznymi krajinami a zariadeniami, pričom však budú pripúšťať rozdiely medzi členskými štátmi vyplývajúce z kultúrneho pozadia;

3.

preskúmali spôsoby riešenia jazykovej bariéry pri vytváraní kvalitného obsahu online, a to napríklad prostredníctvom vylepšených strojových prekladov, a tak prispievali k vytváraniu jednotného digitálneho trhu.

—

na účely toho, aby deti mohli používať internet bezpečne, je potrebné na jednej strane riešiť otázku technických nástrojov, prostredníctvom ktorých sa umožní bezpečná navigácia na internete, a na strane druhej odovzdať deťom vhodné znalosti, zručnosti a spôsobilosti s cieľom umožniť im, aby s prostredím online mohli zaobchádzať účinným a zodpovedným spôsobom,

—

oblasť vzdelávania, ako aj rodičia zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci deťom, pokiaľ ide o prospešné a kreatívne využívanie príležitostí, ktoré ponúka internet, ako aj o identifikáciu rizík, s ktorými sa na internete stretávajú, a ich reakciu na ne. Tiež sa však uznáva, že samotní učitelia a rodičia potrebujú pomoc a odbornú prípravu nielen na to, aby mohli držať krok s rýchlymi a nepredvídateľnými zmenami vo virtuálnom živote detí, ale aj neustále sa vyvíjajúcimi technológiami,

1.

urýchlili vykonávanie stratégií s cieľom začleniť vyučovanie o bezpečnosti online a digitálnych kompetencií v školách a aby nabádali na používanie internetu v rámci školských predmetov a v tejto súvislosti podporovali primeranú odbornú prípravu učiteľov;

2.

posilňovali získavanie digitálnych kompetencií zo strany rodičov a detí v kontexte informálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj prostredníctvom pracovníkov s mládežou v mládežníckych organizáciách, ktorí majú primeranú odbornú prípravu.

3.

aktívne podporovali účasť detí na vytváraní vnútroštátnych a celoeurópskych kampaní na zvyšovanie informovanosti, právnych predpisov alebo iných opatrení a činností, ktoré majú vplyv na činnosti detí online, napríklad ďalšou podporou vnútroštátnych panelov mládeže prevádzkovaných centrami bezpečnejšieho internetu;

4.

naďalej rozvíjali mediálnu gramotnosť, najmä digitálne kompetencie, a podporovali zvyšovanie informovanosti na vnútroštátnej a celoeurópskej úrovni.

5.

podporovali verejno-súkromné partnerstvá, aby s dôrazom na príležitosti, ktoré ponúka internet, zvyšovali informovanosť a podporovali preberanie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, ako aj úrovni EÚ so zameraním na rodičov a deti bez ohľadu na ich sociálne zázemie, etnický pôvod a kultúrne pozadie vrátane detí zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia a detí s osobitnými potrebami;

6.

naďalej predkladali dôkazy o správaní detí online a o vplyve, ktorý majú služby a technológie na používanie internetu deťmi, a aby sa snažili o porozumenie tohto správania a vplyvu;

7.

zlepšovali nástroje rodičovskej kontroly, aby boli na každom zariadení účinné a interoperabilné, ako aj dostupné v čo najväčšom počte jazykov, aby vytvárali stratégie na účely informovania rodičov o existencii nástrojov rodičovskej kontroly a aby pri tom zohľadňovali právo detí na súkromie, informácie a slobodu prejavu;

8.

koordinovali spoločný, minimálny štandardizovaný spôsob podávania správ o kategóriách škodlivého obsahu, ako aj spoločné minimálne výkonnostné kritériá pre postupy podávania správ na účely ich porovnateľnosti, transparentnosti a použiteľnosti v rôznych krajinách a zariadeniach;

9.

poskytovali potrebnú podporu na vytvorenie, zavedenie a monitorovanie účinného mechanizmu podávania správ o škodlivom obsahu a nadväzujúcich krokov, posilnili spoluprácu v rámci odvetvia, ako aj s vládnymi agentúrami, MVO a poradenskými linkami a aby zabezpečovali využívanie mechanizmov a príslušných platforiem a zariadení potrebných pre medzinárodnú spoluprácu;

10.

vykonali a uplatňovali existujúce samoregulačné iniciatívy týkajúce sa šírenia reklamy online a aby ich aktualizovali pre nové formy šírenia reklamy.

11.

uplatňovalo štandardné nastavenia ochrany súkromia a vypracovalo a uplatňovalo účinný spôsob informovania detí a rodičov o nastaveniach ochrany súkromia online;

12.

ďalej rozvíjalo samoregulačné iniciatívy týkajúce sa šírenia reklamy online.

1.

koalíciu generálnych riaditeľov, aby Rade prezentovala svoju záverečnú správu, ktorá sa očakáva v januári 2013;

2.

Komisiu, aby často poskytovala spätnú väzbu a informácie o pokroku v súvislosti s vykonávaním činností, ktoré sa uvádzajú v európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti, a to najmä v súvislosti s procesmi referenčného porovnávania a hodnotenia, ktoré sa majú vykonať na účely hodnotenia vykonávania európskej stratégie;

3.

Komisiu a členské štáty, aby náležitým spôsobom využívali existujúce a budúce finančné programy EÚ na dosiahnutie cieľov európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti vo všetkých štyroch pilieroch, ako aj týchto záverov, a to bez toho, aby boli dotknuté rokovania o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.

19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/15

1.

v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) sa hovorí o úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte a rešpektovaní ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám ako o kľúčových hodnotách Európskej únie. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi (1);

2.

v článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že činnosť Európskej únie sa má zameriavať na podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe;

3.

v uznesení Rady o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (2) sa uvádza, že podpora aktívneho občianstva a sociálneho začlenenia všetkých mladých ľudí patrí medzi jeho celkové ciele a účasť a sociálne začlenenie sú dvomi z ôsmich oblastí činnosti. V uznesení sa ďalej uvádza, že uznanie všetkých mladých ľudí ako prínosu pre spoločnosť a podpora práva mladých ľudí zúčastňovať sa na vývoji politík, ktoré ich ovplyvňujú, prostredníctvom sústavného štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami patrí k základným zásadám, ktoré by sa mali dodržiavať vo všetkých politikách a činnostiach, ktoré sa týkajú mladých ľudí;

4.

v stratégii Európa 2020 sú stanovené tri vzájomne sa podporujúce priority založené na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. V rámci jej hlavnej iniciatívy Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa osobitne odkazuje na potrebu zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť, vďaka ktorej by sa vo veľkej miere mohli spoločne využívať prínosy rastu a zamestnanosti a vďaka ktorej by ľudia vystavení chudobe a sociálnemu vylúčeniu mohli žiť dôstojný život a aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Oblasť mládeže sa v nej tiež označuje za kľúčovú oblasť, v rámci ktorej má iniciatíva Mládež v pohybe za cieľ posilniť výsledky systémov vzdelávania, formálneho i neformálneho, a uľahčovať mladým ľuďom vstup na trh práce;

5.

tieto závery sú zamerané na všetkých mladých ľudí s dôrazom na mladých ľudí z migračného prostredia (3);

6.

aktívna účasť mladých ľudí zahŕňa všetky oblasti, ktoré ovplyvňujú ich život, ako aj aktívne zapojenie sa do demokratických procesov;

7.

sociálne začlenenie mladých ľudí zahŕňa prístup k službám, ako je zdravotníctvo, formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie, informačné a komunikačné technológie (IKT), kultúra, bývanie, sociálne služby a zamestnanie, a to bez ohľadu na rodovú príslušnosť, rasu či etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

8.

rasová, etnická, kultúrna a náboženská rozmanitosť sú základnou charakteristikou Európskej únie. Mobilita a migrácia sú hlavným zdrojom rozmanitosti; v roku 2011 žilo v EÚ 20,5 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v kontexte EÚ vo všeobecnosti označujú za prisťahovalcov, a tvorili približne 4 % jej celkového obyvateľstva, zároveň 12,8 milióna občanov EÚ žilo v inom členskom štáte, ako je štát ich pôvodu, čo predstavuje 2,5 % obyvateľstva EÚ 27 (4);

9.

vek prisťahovalcov je v jednotlivých členských štátoch rôzny, vyše polovice z nich bolo v roku 2011 vo veku 20 až 34 rokov (5);

10.

negatívny vplyv hospodárskej a finančnej krízy na rast a zamestnanosť osobitne zasahuje mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí. Konkrétne miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku do 25 rokov v Európskej únii dosiahla znepokojujúcu úroveň presahujúcu 20 % a naďalej rastie a 21,1 % mladých ľudí vo vekovej skupine 18 – 24 rokov je ohrozených chudobou;

11.

udalosti v južnom Stredozemí od konca roku 2010 viedli k významnému pohybu mladých migrantov, čo má priamy vplyv na hraniciach EÚ;

12.

snahou Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF) je podpora európskej spolupráce s cieľom zaručiť porovnateľné práva, povinnosti a príležitosti pre všetkých (6);

13.

pre úplnú integráciu a sociálnu súdržnosť je osobitne dôležité formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie. Všetci mladí ľudia by mali mať k vzdelávaniu, odbornej príprave a trhu práce rovnaký prístup. Začleňovaním sa do systému vzdelávania prijímajúcej krajiny si mladí ľudia z migračného prostredia môžu rozšíriť svoje znalosti, zručnosti a kompetencie, čo im vo veľkej miere pomôže nájsť si zamestnanie;

14.

neformálne vzdelávanie a informálne učenie podporujú formálne vzdelávanie a môžu posilniť sociálne a hospodárske začlenenie mladých ľudí. V tejto súvislosti je dôležitá práca pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií s mladými ľuďmi a v prospech mládeže, najmä pokiaľ ide o mládež z migračného prostredia;

15.

prostredníctvom programov financovania zo strany EÚ sa podporuje veľký počet činností v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Niektoré programy, ako napr. programy pre mládež, sa prispôsobujú potrebám mládeže a sú prístupné všetkým mladým ľuďom bez ohľadu na ich odlišnú úroveň vzdelania, pôvod a preferencie;

16.

podľa čoraz väčšieho počtu štúdií mladé ženy a muži z migračného prostredia naďalej čelia veľkému znevýhodňovaniu vo vzdelávaní, na trhu práce a pri prechode zo vzdelávania na trh práce, a to napriek skutočnosti, že veľká časť tejto skupiny sa v krajine svojho pobytu už začlenila do spoločnosti, prípadne sa v nej už i narodila (7). Z údajov ďalej vyplýva, že nezamestnanosť a sociálne vylúčenie postihujú viac mladé ženy z migračného prostredia ako mladých mužov;

17.

úspešné začlenenie migrantov je kľúčom k prosperite, vzájomnému porozumeniu a komunikácii nielen v prípade jednotlivých migrantov a miestnej spoločnosti, ale aj pre EÚ ako celok, keďže prispieva k hospodárskemu rastu a kultúrnemu bohatstvu;

18.

posilnenie postavenia mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia, aby mohli naplniť svoj potenciál aktívne sa zapájať na miestnej, regionálnej, národnej i európskej úrovni, je kľúčovým faktorom pre dosiahnutie väčšieho sociálneho začlenenia a pre zdravé, udržateľné a demokratické fungovanie spoločnosti, ako aj pre jej ďalší rozvoj;

19.

rasizmus, xenofóbia a iné formy neznášanlivosti naďalej vzbudzujú v EÚ silné obavy, a to aj v prípade mladých ľudí z migračného prostredia. Pri všetkých opatreniach zameraných na mladých ľudí vrátane mladých ľudí z migračného prostredia sa musí dodržiavať Charta základných práv EÚ, predovšetkým podpora nediskriminácie, práva detí a ochrana osobných údajov, a tieto opatrenia nesmú viesť k stigmatizácii žiadnej konkrétnej skupiny;

20.

stratégiami zameranými na sociálne začleňovanie by sa mala podporiť účasť mladých ľudí z migračného prostredia na demokratickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote,

21.

zapojenia všetkých mladých ľudí do vypracúvania, vykonávania a hodnotenia všetkých politík, ktoré sa ich týkajú;

22.

podpory medzikultúrneho dialógu a porozumenia; predovšetkým aktívnym zapojením osôb z rôzneho kultúrneho prostredia do spoločnosti, čím sa zároveň bojuje proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti;

23.

podpory rovnosti medzi mladými ženami a mužmi najmä zabezpečením rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave a prostredníctvom podpory hladkého prechodu zo vzdelávania na trh práce;

24.

uznania kľúčovej úlohy neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a potvrdzovania ich výsledkov;

25.

uznania úlohy, ktorú zohrávajú mládežnícke organizácie vrátane organizácií mládeže z migračného prostredia a iné súčasti občianskej spoločnosti pri podpore začleňovania mladých ľudí;

26.

aktívneho zapájania miestnych, regionálnych a národných orgánov do vykonávania politík zameraných na sociálne začlenenie a prostredníctvom posilnenia ich spolupráce v otázkach týkajúcich sa migrácie vrátane podpory účasti a sociálneho začlenenia mladých ľudí;

27.

uznania významu učenia sa úradného jazyka (jazykov) prijímajúcej krajiny, ako aj iných cudzích jazykov.

28.

pri vypracúvaní politiky a poskytovaní služieb zohľadňovali osobitné potreby mladých ľudí z migračného prostredia a ťažkosti, ktorým čelia; poskytovali ľahko dostupné služby mladým ľuďom, ktorí boli vystavení diskriminácii, xenofóbii a rasizmu alebo im to hrozí; uznali, že aktívne občianstvo mladých ľudí […] je rovnako založené na ich povinnostiach a záväzkoch voči aktívnej účasti na spoločnosti;

29.

podporovali prácu s mládežou a politiku v oblasti mládeže, ktoré môžu posilniť aktívnu účasť mladých ľudí, ich sociálne začlenenie, ich solidaritu a medzikultúrny dialóg, čo povedie k akceptácii narastajúcej rozmanitosti medzi mladými ľuďmi; vyvíjali inovatívne spôsoby realizácie práce s mládežou na miestach, kde sa mladí ľudia stretávajú;

30.

podporovali osobný rozvoj a dobré životné podmienky všetkých mladých ľudí, a to prostredníctvom príležitostí mládežníckej práce, aby mladí ľudia mohli realizovať svoj potenciál a stali sa aktívnymi a angažovanými členmi spoločnosti;

31.

podporovali aktívne zapojenie a účasť mladých ľudí z migračného prostredia v rámci ich miestnych komunít, najmä pokiaľ ide o príležitosti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

32.

zlepšovali prístup ku kultúrnym, športovým a voľnočasovým činnostiam, pretože ide o dôležité nástroje na sociálne začlenenie mladých ľudí z migračného prostredia a mladých mobilných občanov EÚ;

33.

rozvíjali systémy vzdelávania a odbornej prípravy a učiteľom zabezpečovali takú odbornú prípravu a potrebné kompetencie, ktoré reagujú na osobitné potreby každej jednotlivej osoby v procese vzdelávania vrátane vzdelávacej podpory určenej mladým ľuďom z migračného prostredia;

34.

podporovali viacjazyčnosť mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia a podporovali získavanie znalosti úradného jazyka (jazykov) krajiny, kde žijú, aby sa im tak umožnilo nadobúdať znalosti a naplno sa zúčastňovať na vzdelávacích, kultúrnych a spoločenských činnostiach;

35.

spolupracovali s pracovníkmi s mládežou a mládežníckymi organizáciami vrátane organizácií mládeže z migračného prostredia v otázkach tvorby, šírenia a podpory dostupných činností partnerského učenia sa – v záujme budovania vzájomnej úcty, tolerancie, a medzikultúrneho porozumenia;

36.

podporovali sociálne začlenenie do informačnej spoločnosti napríklad posilnením mediálnej gramotnosti mladých ľudí z migračného prostredia;

37.

podporovali mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia pri zvládaní prechodu zo vzdelávania alebo odbornej prípravy do práce a zabezpečili, aby všetci mladí ľudia mali rovnaký prístup k systémom záruk pre mladých ľudí podľa vnútroštátnych právnych predpisov a k službám;

38.

podporovali účasť mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia v štruktúrach rozhodovania a posilnili ich efektívnu účasť a prispievanie k politikám a programom, ktoré sa ich týkajú;

39.

podporovali vytváranie sietí a stimulovali strategické partnerstvá medzi mládežníckymi organizáciami vrátane organizácií mládeže z migračného prostredia, orgánmi na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a súkromným sektorom s cieľom organizovať projekty a podujatia vedené mladými ľuďmi, ktoré uznávajú rozmanitosť a podporujú začlenenie.

40.

zapájali všetkých mladých ľudí do vypracúvania, vykonávania a hodnotenia všetkých politík, ktoré sa ich týkajú;

41.

zanalyzovali odlišnosť situácie mladých žien a mužov z migračného prostredia na základe rodovej príslušnosti a stanovili opatrenia zamerané na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť;

42.

uznali významnú úlohu, ktorú miestna spoločnosť zohráva pri podpore mladých ľudí z migračného prostredia v tom, aby si rozširovali svoje znalosti, zručnosti a kompetencie, a to prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a rozvoja príležitostí;

43.

optimálne využívali rok 2013 – Európsky rok občanov – s cieľom zamerať sa na mobilitu a úplnú účasť mladých mobilných občanov EÚ v európskej spoločnosti a zvýšili povedomie o právach a povinnostiach mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia v záujme podpory súdržnosti a vzájomného porozumenia;

44.

podporovali medziodvetvovú spoluprácu a synergiu rôznych zainteresovaných strán zaoberajúcich sa otázkami migrácie na národnej, regionálnej a európskej úrovni;

45.

prostredníctvom profesijného poradenstva a informácií o príležitostiach v oblasti zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy podporovali programy a činnosti, ktoré uľahčujú prístup k zamestnaniu a zlepšujú zamestnateľnosť mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia;

46.

preskúmali možnosti informačných a poradenských služieb pre mládež s cieľom zamerať sa na mladých ľudí z migračného prostredia, aby sa tak v priamom styku i online poskytovali individualizované a inovatívne informácie a poradenstvo;

47.

nabádali na spoluprácu medzi mládežníckymi organizáciami vrátane organizácií mládeže z migračného prostredia s médiami v otázke šírenia nepredpojatého obrazu o mladých ľuďoch z migračného prostredia s cieľom posilniť sociálne začlenenie a aby zároveň takúto spoluprácu podporovali;

48.

uvítali prijatie navrhovaného odporúčania Rady týkajúceho sa potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a uznali úlohu mládežníckych organizácií okrem iného aj ako kľúčových poskytovateľov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, čo je pre mladých ľudí z migračného prostredia mimoriadne dôležité;

49.

snažili sa zabezpečiť, aby bolo vykonávanie ďalšej generácie programov EÚ a iných nástrojov zameraných na mladých ľudí prístupné a prispôsobené potrebám všetkých mladých ľudí a aby na všetkých úrovniach posilnili podporu a financovanie mládežníckych činností, ktoré sú zacielené na sociálne začlenenie a medzikultúrny dialóg mladých ľudí z EÚ a krajín mimo EÚ.

50.

šírila osvedčené postupy týkajúce sa sociálneho začleňovania mladých mobilných občanov EÚ a mladých ľudí z migračného prostredia na základe relevantných štúdií, ako je napr. politická správa spoločného výskumného centra o IKT pre znevýhodnenú mládež či štúdia o hodnote práce s mládežou, ktorá zmapuje rôzne činnosti práce s mládežou a ich hodnotu pre mladých ľudí v EÚ;

51.

posilnila synergie medzi relevantnými politikami, najmä prepojenie medzi stratégiou EÚ pre mládež a prioritou stratégie Európa 2020 týkajúcou sa inkluzívneho rastu;

52.

zbierala ďalšie podklady a znalosti týkajúce sa tém účasti a sociálneho začlenenia mladých ľudí z migračného prostredia a mladých mobilných občanov EÚ.

19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/20

1.

mandát EÚ vyplývajúci z článku 165 ZFEÚ, a to rozvíjať európsky rozmer v športe a podporovať európske záležitosti týkajúce sa športu;

2.

pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1) prijatý 20. mája 2011, v ktorom sa vysoká priorita pripisuje práci na odborne podloženej politike v oblasti športu na úrovni EÚ a ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre športové štatistiky poverená úlohou odporúčať metódy ďalšej podpory zhromažďovania údajov v oblasti športu na základe prebiehajúcej práce;

3.

Bielu knihu Komisie o športe zo 7. júla 2007 (2) a oznámenie Komisie z 18. januára 2011 o rozvíjaní európskeho rozmeru v športe (3), v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že spoľahlivé poznatky vrátane porovnateľných údajov o sociálnych a hospodárskych aspektoch športu za celú EÚ sú dôležité pre podporu politiky v oblasti športu, a zároveň sa v tomto oznámení stanovujú konkrétne kroky na riešenie tejto potreby;

4.

štruktúrovanú spoluprácu členských štátov na úrovni EÚ v oblasti športových štatistík, ktorú podporuje Komisia, pričom táto spolupráca prebieha od roku 2006 a viedla k vytvoreniu spoločnej metodiky na meranie hospodárskeho významu športu na základe odsúhlaseného vymedzenia EÚ („vilniuskej definície športu“) a vytvoreniu športových satelitných účtov (4) v niekoľkých členských štátoch;

5.

štúdie vykonávané v rámci celej EÚ, ktoré Komisia spustila v roku 2010 („o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“) a v roku 2011 („o možnej budúcej funkcii monitorovania športu v EÚ“) (5);

6.

prvú konferenciu EÚ o športových štatistikách uskutočnenú 23. marca 2011 v Bruseli, na ktorej sa potvrdil význam lepších a porovnateľnejších údajov o športe (6).

1.

súčasná finančná a hospodárska kríza vo veľkej miere ovplyvňuje verejné výdavky v EÚ, čo vedie mnohé členské štáty k tomu, aby smerovali zdroje do oblastí politík, ktoré vytvárajú rast a zamestnanosť;

2.

hoci sa vplyv športu na hospodárstvo skúmal na rôznych úrovniach, výsledky nie sú vo všeobecnosti v krajinách porovnateľné. V súčasnosti čoraz viac informácií svedčí o tom, že šport výrazne prispieva k európskemu hospodárstvu, je dôležitým hnacím motorom v oblasti rastu a zamestnanosti (7), ovplyvňuje sociálnu súdržnosť, kvalitu života a rozvoj sociálnych zručností (8) a tak jasným spôsobom prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020;

3.

podľa nedávnej štúdie vzťahujúcej sa na celú EÚ podiel športu predstavuje 1,76 % celkovej pridanej hodnoty v EÚ (9). Ak sa zohľadnia násobiace účinky, podiel športu stúpne na 2,98 % celkovej pridanej hodnoty v EÚ. Okrem toho je rast v oblasti športu náročný na pracovnú silu, čo sa odzrkadľuje vo vyššom podiele športu na celkovej zamestnanosti v EÚ (s podielom 2,12 %) ako na jeho celkovej pridanej hodnote v EÚ. Vzhľadom na jeho neúmerne vysokú náročnosť na pracovnú silu zohráva dôležitú úlohu v oblasti zabezpečenia zamestnanosti;

4.

zber rôznych údajov súvisiacich so športom a ich využívanie pri formovaní politík môže zvýšiť kvalitu politík v oblasti športu. V tejto súvislosti sa športové satelitné účty považujú za cenné nástroje na tvorbu podkladov pre formovanie politík v oblasti športu. Niektoré členské štáty vo veľkej miere pokročili v meraní hospodárskeho významu športu zriadením športových satelitných účtov na vnútroštátnej úrovni;

5.

spoluprácu na zlepšenie úrovne znalostí o športe v EÚ možno najlepšie posilniť medziodvetvovou spoluprácou medzi akademikmi, odvetvím športu, športovými hnutiami, ako aj vnútroštátnymi a európskymi orgánmi verejnej správy vrátane štatistických úradov;

6.

prieskumy eurobarometra sa preukázali ako užitočné nástroje na porovnanie trendov v členských štátoch v čase; pokiaľ ide o výsledok rôznych politík v oblasti športu, nemôžu však nahradiť presné štatistické údaje, ktoré prostredníctvom Európskeho štatistického systému poskytuje Eurostat;

7.

skupina odborníkov pre športové štatistiky v súlade so svojím mandátom vypracovala prvý súbor ukazovateľov (10) týkajúcich sa konkrétnych aspektov kvalitnejších podkladov pre šport, ktorý obsahuje:

8.

pri rozvoji vylepšenej základne poznatkov pre tvorbu politiky v oblasti športu sa musia vziať do úvahy rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ktoré sú výsledkom finančnej a hospodárskej krízy.

1.

napredovali v dobrovoľnom rozvíjaní športových satelitných účtov využívaním dostupných metodických nástrojov a existujúcich štruktúr spolupráce na úrovni EÚ a snahou o zapojenie relevantných vládnych štruktúr vrátane národných štatistických úradov;

2.

podporovali iniciatívy zamerané na zlepšenie zberu a šírenia informácií a údajov o športe vrátane existujúcich vnútroštátnych údajov ako prostriedkov na posilnenie politík v oblasti športu vychádzajúcich z faktov.

1.

zlepšili podklady týkajúce sa sociálnych a hospodárskych aspektov športu v EÚ a jej členských štátoch napríklad aj prostredníctvom zaradenia týchto tém do európskeho štatistického programu na roky 2013 – 2017 do nasledujúcich ročných štatistických pracovných programov;

2.

sa v záujme zvyšovania povedomia o potrebe spoľahlivých a porovnateľných údajov o športe snažili zlepšiť spoluprácu medzi relevantnými inštitucionálnymi štruktúrami pre šport a štatistiku na úrovni EÚ a v členských štátoch;

3.

sa s prihliadnutím na existujúce podklady zasadzovali o väčšie pochopenie kľúčovej úlohy športu ako hnacieho motora v oblasti rastu, zamestnanosti a rozvoja zručností i v oblasti sociálnej súdržnosti v kontexte vnútroštátnej a regionálnej tvorby politík, ako aj v kontexte stratégie Európa 2020.

1.

na základe predchádzajúcej práce v tejto oblasti zvážila využitie dostupných a budúcich nástrojov financovania, ktoré má EÚ k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov o vytvorenie športových satelitných účtov;

2.

presadzovala posilnenie odborného podloženia športu, a to najmä podporou úsilia členských štátov o vytvorenie športových satelitných účtov, ako aj výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ, vychádzajúc z predchádzajúcej práce v tejto oblasti, v záujme empirického merania príspevku športu k hospodárskemu rastu a k zachovaniu a rozšíreniu zamestnanosti v Európe:

19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/22

1.

pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1) prijatý 20. mája 2011, v ktorom sa zdraviu prospešné pohybové aktivity (HEPA) vymedzujú ako prioritná téma spolupráce na úrovni EÚ v oblasti športu a ktorým sa vytvorila skupina odborníkov pre šport, zdravie a účasť poverená preskúmaním spôsobov podpory HEPA a účasti na masových športoch;

2.

Bielu knihu Komisie o športe zo 7. júla 2007 (2), v ktorej sa vyzdvihol význam pohybových aktivít a stanovil plán, aby Komisia do konca roku 2008 navrhla usmernenia pre pohybové aktivity, a oznámenie Komisie o rozvíjaní európskeho rozmeru v športe z 18. januára 2011 (3), v ktorom sa uznáva, že šport je základnou súčasťou všetkých prístupov verejnej politiky zameraných na zlepšenie pohybových aktivít, a vyzýva na pokračovanie vo vypracúvaní vnútroštátnych usmernení vrátane procesu preskúmavania a koordinácie;

1.

usmernenia EÚ o fyzickej aktivite, ktoré sa uvítali v záveroch predsedníctva z neformálneho stretnutia ministrov členských štátov EÚ zodpovedných za šport, ktoré sa konalo v novembri 2008, a v ktorých sa nabáda na vykonávanie prierezových politík s cieľom podporovať pohybové aktivity všetkých ľudí bez ohľadu na spoločenskú triedu, vek, rod, rasu, etnickú príslušnosť a fyzické schopnosti (4);

1.

WHO nedávno identifikovala nedostatočnú pohybovú aktivitu ako štvrtý hlavný rizikový faktor predčasných úmrtí a chorôb vo všeobecnosti (5).

2.

Pohybová aktivita je jeden z najúčinnejších spôsobov prevencie neprenosných chorôb a boja proti obezite (6). Čoraz viac je aj dôkazov o pozitívnej korelácii medzi cvičením a duševným zdravím a kognitívnymi procesmi (7). Nedostatok pohybových aktivít má škodlivý vplyv nielen na zdravie jednotlivcov, ale aj na systémy zdravotníctva a hospodárstvo všeobecne, pretože pohybová inaktivita so sebou prináša značné priame a nepriame ekonomické náklady (8). Pohybové aktivity sú vďaka osohu, ktorý predstavujú z hľadiska prevencie, liečby a rehabilitácie, prínosom v každom veku a majú osobitný význam vzhľadom na starnúce obyvateľstvo Európy a zachovanie vysokej kvality života v každom veku.

3.

V dôsledku lepšej informovanosti o význame zdraviu prospešných pohybových aktivít po celý život sa zintenzívnila podpora pohybových aktivít na všetkých úrovniach a prostredníctvom rôznych stratégií, politík a programov. Niektoré členské štáty EÚ vyvíjajú veľké úsilie o to, aby svojim občanom umožnili viac sa venovať pohybovým aktivitám, a nabádajú ich na to. Užitočným prostriedkom na oslovenie občanov môže byť zvyšovanie povedomia zamerané na propagáciu pohybových aktivít so zapojením sektora športu.

4.

Celkovo sa podiel občanov EÚ, ktorí sa venujú pohybovým aktivitám v odporúčanej miere, v posledných rokoch nezvýšil; v niektorých krajinách sa táto miera dokonca znižuje (9). Súčasná vysoká miera pohybovej inaktivity vzbudzuje v EÚ a jej členských štátoch značné znepokojenie, a to zo zdravotného, sociálneho i hospodárskeho hľadiska.

5.

Účinná podpora pohybových aktivít, ktorá by viedla k zvýšeniu ich miery, musí zahŕňať rôzne sektory, ako sa uvádza v odseku 6, vrátane sektora športu vzhľadom na to, že športové aktivity a šport pre všetkých patria medzi hlavné zdroje pohybových aktivít.

6.

Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite poskytujú dobrý základ presadzovania prierezových politík zameraných na podporu pohybových aktivít, a to najmä v oblasti športu, zdravia, vzdelávania, životného prostredia, mestského plánovania a dopravy, prostredníctvom usmernení pre členské štáty pri vypracúvaní ich národných stratégií pre zdraviu prospešné pohybové aktivity.

7.

Niektoré členské štáty už vykonávajú usmernenia alebo určité zásady, ktoré opierajú o vlastné vnútroštátne politiky a stratégie. Celkovo sa však prístupy jednotlivých členských štátov značne líšia a vykonávanie politík zameraných na zdraviu prospešné pohybové aktivity, ktoré vyplývajú z usmernení, by bolo možné ďalej zlepšovať.

8.

Skupina odborníkov pre šport, zdravie a účasť v súlade so svojím mandátom vymedzila súbor odporúčaných opatrení týkajúcich sa osobitných aspektov účinnejšej podpory zdraviu prospešných pohybových aktivít. Patrí k nim (10):

1.

pokračovali vo vypracúvaní a vykonávaní stratégií a prierezových politík zameraných na podporu pohybových aktivít s ohľadom na usmernenia EÚ o fyzickej aktivite alebo zásady, o ktoré sa opierajú;

2.

podnecovali a podporovali na primeranej úrovni iniciatívy zamerané na podporu pohybových aktivít v rámci sektora športu, ako napríklad osobitné usmernenia na zlepšenie ponuky pohybových aktivít v miestnych športových kluboch, osobitné programy športových organizácií v rámci daného športu a športu pre všetkých alebo osobitné aktivity vo fitneskluboch, ktoré by mohli uplatňovať športové hnutia v sektore fitnesu a ktoré by mohli uľahčiť spoluprácu s inými sektormi, najmä v oblasti vzdelávania a zdravia;

3.

povzbudzovali začlenenie pohybových aktivít do podpory aktívneho starnutia vo vnútroštátnych politikách a programoch financovania športu a následne zvážili projekty zamerané na podporu zdraviu prospešných pohybových aktivít medzi staršími ľuďmi a pri tom zohľadňovali rôzne úrovne funkčných schopností;

4.

podľa potreby a vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti podporovali užšiu spoluprácu medzi sektorom športu, zdravotnej starostlivosti a inými sektormi a pri tom zohľadnili najlepšie postupy vyvinuté v niektorých členských štátoch;

5.

zvážili využitie zvyšovania povedomia a poskytovania informácií, a to na celoštátnej aj na miestnej úrovni, s cieľom podnecovať záujem občanov o aktívnejší životný štýl.

1.

zintenzívnili spoluprácu medzi tými oblasťami politiky, ktoré sú v súlade s usmerneniami EÚ o fyzickej aktivite zodpovedné za podporu pohybových aktivít, najmä medzi oblasťou športu, zdravia, vzdelávania, životného prostredia, mestského plánovania a dopravy;

2.

v súvislosti s Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 zabezpečili, aby sa v politickej nadväznosti na tento rok, ako aj vo vnútroštátnych stratégiách v oblasti športu pre všetkých zohľadnili podľa potreby zásady pre pohybové aktivity na podporu aktívneho starnutia, ktoré pripravila skupina odborníkov pre šport, zdravie a účasť;

3.

zlepšili poznatkovú základňu pre politiky, ktoré majú podporovať HEPA a účasť na športe v EÚ a jej členských štátoch, napríklad zahrnutím pohybových aktivít do európskeho štatistického programu 2013 – 2017.

1.

na základe predchádzajúcej práce v tejto oblasti, najmä usmernení EÚ o fyzickej aktivite, predložila návrh odporúčania Rady týkajúci sa zdraviu prospešných pohybových aktivít a zvážila zahrnutie rámca zbežného monitorovania na posúdenie pokroku pomocou obmedzeného súboru ukazovateľov, ktorý sa v čo najvyššej možnej miere zakladá na dostupných zdrojoch údajov, tak ako boli určené skupinou odborníkov pre šport, zdravie a účasť;

2.

vydávala pravidelné prieskumy o športe a pohybových aktivitách a aby v budúcom výskumnom programe EÚ zohľadnila výskum súvisiaci s HEPA;

3.

presadzovala a podporovala výmenu najlepších postupov v EÚ, pokiaľ ide o HEPA a účasť na športe, okrem iného aj prostredníctvom podpory projektov a šírenia ich výsledkov v rámci príslušných systémov a programov EÚ v oblasti financovania. Výmena najlepších postupov by sa mohla vzťahovať na:

4.

zvážila zavedenie každoročného Európskeho týždňa športu (so zreteľom na jeho finančné a organizačné aspekty) ako prostriedku propagácie pohybových aktivít a účasti na športe na všetkých úrovniach, a to s ohľadom na podobné vnútroštátne iniciatívy a v spolupráci s príslušnými športovými organizáciami. Takýto týždeň by mal vychádzať z existujúcich kampaní na zvyšovanie povedomia, pričom by sa mali zohľadniť skúsenosti, ktoré sa počas týchto kampaní získali, a mala by sa zvyšovať ich hodnota, a mal by využívať dedičstvo súvisiacich projektov financovaných v rámci prípravnej akcie v oblasti športu v roku 2009, ako aj výsledky projektov financovaných prostredníctvom súvisiacich výzev na predkladanie návrhov v rámci prípravnej akcie v roku 2012 vzťahujúcej sa na zvyšovanie povedomia v oblasti športu.