18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/1

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej články 174 až 178,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010: Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. marca 2010, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (SEK(2010)0360),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. októbra 2010 s názvom Politika súdržnosti: Reakcia na hospodársku krízu, revízia vykonávania opatrení politiky súdržnosti prijatých na podporu európskeho plánu na oživenie hospodárstva (SEK(2010)1291),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2008: Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEK(2008)2868),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0017),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (1),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a najmä na jeho článok 7 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 397/2009 zo 6. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (7),

—

so zreteľom svoje uznesenie zo 14. decembra 2010 o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť? (8),

—

so zreteľom na informačný dokument Komisie č. 1 Vyčlenenie z 28. februára 2007 (COCOF/2007/0012/00),

—

so zreteľom na informačnú poznámku Komisie z 18. mája 2009 s názvom Indikatívna štruktúra pre národné strategické správy za rok 2009 (COCOF 09/0018/01),

—

so zreteľom na závery Rady o strategickej správe Komisie za rok 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti, ktoré boli prijaté na zasadnutí Rady pre zahraničné veci konanom 14. júna 2010,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. – 2. decembra 2010 k dokumentu s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (CdR 159/2010),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2010 s názvom Ako posilniť účinné partnerstvá v oblasti riadenia politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na základe osvedčených postupov (ECO/258),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0111/2011),

A.

keďže v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a predovšetkým sa zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako sú vidiecke regióny, regióny zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami a keďže sa musí zohľadniť stratégia Európa 2020, aby sa zaistilo, aby sa EÚ stala inteligentným, trvalo udržateľným a inkluzívnym hospodárstvom,

B.

keďže politika súdržnosti zohráva na všetkých úrovniach správy a vo všetkých zemepisných oblastiach kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o úplne dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí,

C.

keďže strategický rozmer politiky súdržnosti zaručujúci súlad s prioritami Európskej únie – aby sa Európa a jej regióny stali príťažlivejšími miestami na investovanie a prácu, aby sa zlepšili znalosti a inovácie pre rast a aby sa vytvorilo viac a lepších pracovných miest – je stanovený a zdôraznený nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „všeobecné nariadenie“), strategickými usmerneniami Spoločenstva o súdržnosti (ďalej len „strategické usmernenia“), národným strategickým referenčným rámcom (NSRR) a operačnými programami (OP),

D.

keďže podávanie strategických správ predstavuje nový nástroj politiky súdržnosti, zavedený v súčasnom programovom období prostredníctvom nového nariadenia ako nástroj na preskúmanie vykonávania strategických usmernení, ktorého cieľom je zvýšiť strategický obsah a presadzovať transparentnosť a zodpovednosť politiky súdržnosti, a keďže pri plánovaní ďalšieho programového obdobia by bolo vhodné poučiť sa zo získaných informácií a skúseností,

E.

keďže vyčlenenie podľa lisabonskej agendy spočíva v tom, že podskupiny 86 dohodnutých prioritných tém sa identifikovali ako osobitné priority podľa lisabonskej agendy rastu a zamestnanosti, a keďže v prípade regiónov spadajúcich pod cieľ konvergencie sa 47 prioritných tém určilo ako vyčlenené priority, zatiaľ čo pri regiónoch spadajúcich pod cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti sa stanovilo iba 33 prioritných tém,

F.

keďže v súvislosti s národnými strategickými správami za rok 2009 Komisia a členské štáty schválili výmenu údajov o prioritných témach len podľa cieľa, pričom ako cieľový termín získania údajov bol stanovený 30. september 2009, čo je dátum, keď členské štáty stále trpeli dôsledkami hospodárskej krízy, pričom niektoré čelili počiatočným problémom na začiatku programového obdobia, a keďže sa preto predpokladá, že spoľahlivejšie údaje bude možné získať zo strategickej správy za rok 2012,

G.

keďže európske regióny sa naďalej vyznačujú výraznými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi rozdielmi, ktoré sčasti prirodzene vyplývajú z posledných dvoch rozšírení a sú tiež priamym dôsledkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, napriek tomu, že vďaka aktívnemu príspevku politiky súdržnosti sa tieto rozdiely v uplynulom desaťročí zmenšili vďaka aktívnemu príspevku politiky súdržnosti, ktorý je kľúčový na zaručenie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu pri zohľadnení regionálnych špecifík,

H.

keďže politika súdržnosti je kľúčovým prvkom európskeho plánu na oživenie hospodárstva, čo poukazuje na význam štrukturálnych fondov ako nástrojov hospodárskeho stimulovania, predovšetkým pre malé podniky, udržateľnosť a energetickú účinnosť, a keďže Komisia bola požiadaná, aby v roku 2010 predložila správu o opatreniach prijatých ako súčasť odpovede Európy na krízu,

1.

víta strategickú správu Komisie o vykonávaní programov politiky súdržnosti spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov; blahoželá členským štátom k ich úsiliu o vypracovanie prvých národných strategických správ, ktoré sa ukázali byť cenným zdrojom informácií o vykonávaní;

2.

upozorňuje, že pri vypracúvaní komparatívnych analýz treba brať do úvahy, že päť členských štátov získalo údaje k neskoršiemu termínu a jeden k skoršiemu termínu; domnieva sa, že je vhodnejšie porovnávať pokrok jednotlivých členských štátov s priemerom EÚ;

3.

domnieva sa, že transparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov podporuje správne vykonávanie a je kľúčovým predpokladom dosahovania celkových cieľov politiky súdržnosti a ako takú ju treba zvyšovať vo všetkých fázach vykonávania; je presvedčený, že v zverejňovaní zoznamu príjemcov by sa malo pokračovať, najmä online, pretože je účinným nástrojom zvyšovania transparentnosti; zastáva názor, že stanovenie usmernení Spoločenstva a zavedenie podávania strategických správ ako nového nástroja prispelo k zvýšeniu zodpovednosti pri plnení politických cieľov; žiada v tejto súvislosti, aby sa uskutočňovala pravidelná politická diskusia s cieľom zlepšiť transparentnosť, zodpovednosť a posudzovanie účinkov politiky súdržnosti;

4.

poznamenáva, že finančný objem vybraných projektov, ktorý sa uvádza v správach, predstavuje 93,4 miliardy EUR, čo zodpovedá 27,1 % dostupných zdrojov EÚ v súčasnom období, a že táto priemerná kvóta sa vzťahuje na tri ciele politiky súdržnosti, ako aj na kategórie vyčlenené v rámci lisabonskej agendy a na pokrok pri vykonávaní strategických usmernení Spoločenstva; zdôrazňuje však, že stupeň tohto pokroku sa líši podľa krajiny a témy, pričom 9 členských štátov má agregátovú kvótu výberu vyššiu ako 40 % a 4 členské štáty nižšiu ako 20 %;

5.

opakuje svoje ocenenie vnútroštátnych snáh, ktoré viedli k priemernému vyčleneniu výdavkov určených na splnenie lisabonskej agendy v regiónoch spadajúcich pod cieľ konvergencie vo výške 65 % dostupných prostriedkov a v regiónoch spadajúcich pod cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti vo výške 82 % dostupných prostriedkov, čo presahuje pôvodne vyžadovanú úroveň; s uspokojením poznamenáva, že podľa správ bolo na projekty vyčlenené v rámci lisabonskej agendy celkovo pridelených 63 miliárd EUR a že výber projektov v rámci vyčleňovania podľa lisabonskej agendy je na rovnakej úrovni alebo mierne rýchlejší ako výber v prípade iných činností, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby v budúcnosti naďalej vyčleňovali prostriedky na projekty podporujúce stratégiu Európa 2020;

6.

poznamenáva, že miera pokroku v niektorých témach strategických usmernení Spoločenstva je najvyššia v téme „územný rozmer“ (30 %), vyššia ako priemer v prípade témy „zlepšenie poznatkov a inovácie pre rast“, ale nižšia ako 27, 1 % v prípade ďalších dvoch usmernení, a že navyše kvóty výberu prevyšujú priemer v prípade projektov vyčlenených v rámci lisabonskej agendy v cieli konvergencie a regionálnej konkurencieschopnosti aj v cieli zamestnanosti, avšak pri cieli európskej územnej spolupráce dosahujú iba 20,5 %; vyjadruje poľutovanie, že pri neexistencii výstupných a výsledkových ukazovateľov v prípade všetkých členských štátov sa ukázalo, že analýzy výkonu politiky prezentované v strategickej správe majú vážne nedostatky; vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila administratívne nároky na vykazovanie, a na druhej strane členské štáty k lepšej disciplíne pri poskytovaní údajov o vykonávaní programov;

7.

víta už dosiahnutý pokrok v realizácii projektov s významom pre usmernenie týkajúce sa zvýšenia počtu a zlepšenia kvality pracovných miest, vzhľadom na hospodársku krízu a rastúcu nezamestnanosť; dôrazne však odporúča, aby Komisia zaviedla metódy spolupráce s členskými štátmi, ktoré uľahčia rýchlu mobilizáciu všetkých potrebných finančných prostriedkov a ich efektívne pridelenie na dosiahnutie prioritných cieľov stratégie EÚ 2020, ktorými sú konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, inkluzívny rast a hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť a zníženie chudoby, a jej cieľov najmä v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí s cieľom posilniť hospodársky rast a produktivitu a zlepšiť výsledky v oblasti zamestnanosti v Európe;

8.

víta skutočnosť, že ESF poskytol náležitú podporu na realizáciu reforiem trhu práce a ukázal sa ako účinný nástroj, ktorý prispieva k prechodu z pasívnych politík trhu práce na politiky aktívne, ba dokonca preventívne; vyzýva členské štáty, aby pokračovali v štrukturálnych reformách, ktoré ochránia trhy práce pred prípadnými budúcimi krízami;

9.

vyzýva členské štáty, aby pokročili pri realizácii spolufinancovaných opatrení a činností zameraných na regionálnej úrovni na podporu pracovného trhu prostredníctvom znižovania miery rodovej segregácie a rodových nerovností, akými sú rozdiely v odmeňovaní a neprimerane nízke zastúpenie žien na pozíciách s rozhodovacími právomocami, prostredníctvom uľahčenia zlaďovania pracovného a rodinného života a prostredníctvom podpory premeny nechránenej práce na prácu s právami, keďže významnej časti žien sa týkajú nechránené pracovné dohody;

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zlepšila infraštruktúra a služby v znevýhodnených mikroregiónoch s vysokou koncentráciou sociálne vylúčených ľudí (napr. Rómov) a aby sa tieto služby stali cenovo dostupnými;

11.

zdôrazňuje význam dopravy vo všeobecnosti pri zaručovaní územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti; je znepokojený, že investície do odvetvia železníc nenapredujú podľa plánu a sú pod úrovňou pokroku v odvetví cestnej dopravy, a tak dostatočne neprispievajú k eliminácií emisií uhlíka v doprave; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nevyvážené plánovanie investícií do dopravy medzi rôznymi druhmi dopravy narúša tvorbu intermodálnej dopravy v Európe a konštatuje, že ďalšie odďaľovanie realizácie by mohlo túto nerovnováhu zvýrazniť;

12.

pripomína, že asi 23,7 % (82 miliárd EUR) prostriedkov z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov vyčlenených na obdobie 2007 – -2013 je určených pre oblasť dopravy, avšak len polovica z tejto sumy bude použitá na projekty TEN-T (17 miliárd EUR na prioritnú sieť TEN-T a 27,2 miliardy EUR na komplexnú sieť), zatiaľ čo druhá polovica je vyhradená pre investície do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych projektov, ktoré nie sú uvedené v zozname projektov TEN-T; zdôrazňuje, že prostriedky z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov vyčlenené na dopravu sa rozdeľujú medzi druhy a siete dopravy bez toho, aby sa v dostatočnej miere zohľadnili ciele Európskej únie;

13.

čo sa týka územnej spolupráce, upozorňuje na sklon odďaľovať spustenie cezhraničných projektov a železničných projektov vo všeobecnosti a zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu siete TEN-T, ktorá je zjavná najmä v prípade cezhraničných častí projektov a ich prepojenia s vnútroštátnymi projektmi v oblasti cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy; v tejto súvislosti navrhuje systematizovať zavádzanie spoločných platforiem pre osvedčené postupy na sociálno-hospodárskom, demografickom a kultúrnom základe;

14.

víta skutočnosť, že do programu, ktorý sa úspešne realizuje v mnohých regiónoch, boli začlenené výdavky na investície do energetickej účinnosti a do energie z obnoviteľných zdrojov pri výstavbe domov a pri projektovaní domov pre marginalizované komunity a že by sa v nich malo pokračovať aj v budúcnosti;

15.

vyzýva na vyššiu mieru plnenia programov v odvetví životného prostredia, konkrétne v prierezových oblastiach, ktoré predstavujú európsku pridanú hodnotu, ako sú opatrenia na boj proti zmene klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, investície do čistejších a nízkouhlíkových technológií, kroky na boj proti znečisteniu ovzdušia a vody, opatrenia na ochranu biodiverzity, rozšírenie železničnej siete, presadzovanie energetickej efektívnosti, predovšetkým v sektore výstavby, a obnoviteľných energií v záujme dosiahnutia cieľov EÚ na rok 2020 a podpory ekologických pracovných miest a ekologického hospodárstva;

16.

vyzýva na využitie fondov, ktorými by sa prispelo k predchádzaniu ekologickým katastrofám a/alebo k rýchlej reakcii na ne, a naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlili svoje investície v oblasti prevencie a obnovy priemyselných oblastí a rekultivácie kontaminovanej pôdy, pretože ich čerpanie je obmedzené;

17.

vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami pri výbere projektov v strategických oblastiach, ako sú železničný sektor, určité investície do energetiky a životného prostredia, digitálna ekonomika, sociálne začlenenie, správa vecí verejných a budovanie kapacít, a požaduje dôkladnú analýzu príčin týchto oneskorení, pričom súčasne vyzýva členské štáty, aby do tohto úsilia zapojili aj svoje regióny za podrobnejšieho sledovania oblastí, v ktorých treba zintenzívniť snahu; zdôrazňuje na druhej strane vyššiu mieru využívania environmentálnych projektov v programoch európskej územnej spolupráce a v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačnú pridanú hodnotu spolupráce; zdôrazňuje však, že členské štáty mohli dohnať nedostatky v oblastiach, v ktorých realizácia zaostávala, a že preto zdržania v tejto konkrétnej etape nemusia súvisieť s celkovou kvalitou v rámci programového obdobia; v tejto súvislosti poukazuje na zrýchlenie absorpčných kapacít a plnenia rozpočtu politiky súdržnosti počas roka 2010, čo vyplýva okrem iného z nedávnych legislatívnych zmien a operačných programov, ktoré sa už realizujú naplno vďaka tomu, že Komisia konečne schválila posledné systémy riadenia a kontroly;

18.

domnieva sa, že je nevyhnutné urýchlene prijať nápravné opatrenia na zlepšenie slabých výsledkov v niektorých prioritných oblastiach; odporúča vykonanie hĺbkovej analýzy problémov pri realizácii v oblastiach s osobitným omeškaním vo výbere projektov a vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie výberu projektov v témach, ktoré sa zdržali, a aby urýchlili realizáciu všetkých zvolených projektov s cieľom vyhnúť sa riziku nesplnenia dohodnutých cieľov;

19.

domnieva sa, že v niektorých prípadoch činností zameraných na zlepšovanie ľudského kapitálu, podporu zdravia a posilňovanie predchádzania chorobám, zaručovanie rovnakých príležitostí, podporu pracovného trhu a zlepšovanie sociálneho začleňovania je osobitne potrebný rýchly výber projektov a ich rýchla realizácia, aby sa prekonali negatívne dôsledky hospodárskej krízy;

20.

zdôrazňuje, že viaceré členské štáty potvrdili, že disciplína v súvislosti s vyčleňovaním prostriedkov zlepšila kvalitu a zameranie plánovania; okrem toho konštatuje, že členské štáty dospeli jednomyseľne k záveru, že zachovanie základných priorít ich národných strategických referenčných rámcov a operačných programov spojených s lisabonskou stratégiou je najlepší nástroj na vyrovnanie sa s krízou, a opätovne potvrdili relevantnosť strednodobých a dlhodobých cieľov vymedzených v týchto dokumentoch;

21.

zdôrazňuje skutočnosť, že účinný výber a realizáciu projektov v niektorých oblastiach sťažujú chýbajúce podstatné predpoklady, ako je jednoduchšie postupy uplatňovania na vnútroštátnej úrovni, jasné vnútroštátne priority pre isté oblasti intervencie, včasná transpozícia právnych predpisov EÚ a konsolidovaná inštitucionálna a správna kapacita, ako aj nadmerná byrokracia na národnej úrovni; vyzýva preto členské štáty a regióny, aby vykonávanie politiky uľahčili tým, že sa týmto výzvam postavia, a najmä tým, že prispôsobia právny rámec v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a environmentálnych pravidiel a že zrealizujú inštitucionálne reformy;

22.

s poľutovaním pripomína, že značné oneskorenia pri uplatňovaní politiky zapríčinili hlavne tieto faktory: neskoré uzavretie rokovaní o viacročnom finančnom rámci a legislatívnom balíku politických opatrení, čo vyústilo do neskorého dokončenia národných stratégií a operačných programov, zmeny v pravidlách finančnej kontroly a hodnotiacich kritériách určených na vnútroštátnej úrovni, prekrývanie so skončením obdobia 2000 – 2006 a nedostatočné verejné zdroje dostupné na spolufinancovanie v členských štátoch;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci by strategická správa mala zdôrazniť príspevok programov spolufinancovaných štrukturálnymi fondmi k plneniu cieľov politiky súdržnosti, neobsahuje vyčerpávajúce údaje o situácii z hľadiska regionálnych rozdielov do roku 2009;

24.

víta uverejnenie pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvov Politika súdržnosti: Reakcia na hospodársku krízu, revízia vykonávania opatrení politiky súdržnosti prijatých na podporu európskeho plánu na oživenie hospodárstva; zdôrazňuje, že táto revízia vychádza najmä z informácií poskytnutých v národných strategických správach; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby informácie poskytované členskými štátmi boli presné;

25.

konštatuje, že v súvislosti s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou a so súčasným spomalením hospodárstva politika súdržnosti EÚ rozhodujúcou mierou prispieva k európskemu plánu na oživenie hospodárstva, je najväčším zdrojom investícií do reálneho hospodárstva v Spoločenstve a osvedčila sa ako flexibilná a primeraná odpoveď na rýchlo sa zhoršujúce spoločensko-hospodárske prostredie; zdôrazňuje, že členské štáty ocenili, že krízové opatrenia bolo možné prispôsobiť ich konkrétnym potrebám; napriek tomu požaduje väčšiu flexibilnosť a menšiu komplexnosť pravidiel na boj proti kríze a nabáda členské štáty, aby urýchlene využili všetky opatrenia, ktoré im Komisia dáva k dispozícii, na zabezpečenie primeranej a včasnej reakcie podľa osobitných potrieb, ako aj úspešné vykročenie z krízy, s cieľom dosiahnuť dlhodobý udržateľný rozvoj prostredníctvom posilnenia konkurencieschopnosti, zamestnanosti a príťažlivosti európskych regiónov;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité vyvinúť dodatočné úsilie o prekonanie zložitosti merania celkového dosahu osobitných opatrení súvisiacich s politikou súdržnosti v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva, a vyjadruje poľutovanie, že revízia môže preto poskytnúť len ohraničený prehľad konkrétnych príkladov na vnútroštátnej úrovni; víta však analýzu osvedčených postupov a prvé závery predložené v správe;

27.

domnieva sa, že známky ozdravenia sa z krízy sú krehké a že v nadchádzajúcich rokoch musí Európa vyriešiť svoje štrukturálne slabé miesta, a to aj prostredníctvom zásahov v rámci politiky súdržnosti a cielených investícií najmä v oblasti výskumu a vývoja, inovácií, vzdelávania a technológií, ktoré sú prínosom pre všetky odvetvia pri zvyšovaní konkurencieschopnosti; zdôrazňuje preto, že je potrebné dôkladne zanalyzovať vplyv opatrení zameraných na boj proti kríze a poskytovať dostupnú financovanie zo štrukturálnych fondov, ktoré je mocným mechanizmom navrhnutým na pomoc regiónom pri ich hospodárskej a sociálnej reštrukturalizácii a pri presadzovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity;

28.

súhlasí s názorom Rady vyjadreným v jej záveroch k strategickej správe za rok 2010, že existuje skutočná pridaná hodnota vyplývajúca z jedného strategického a integrovaného prístupu pre štrukturálne fondy; pripomína, že každý fond potrebuje vlastné pravidlá pre úspešné zásahy na mieste v osobitných situáciách; zdôrazňuje tiež potrebu skonsolidovať v pokrízovom období verejné rozpočty a účinnou koordináciou zvýšiť súčinnosť a dosah všetkých dostupných finančných prostriedkov (na úrovni EÚ a členských štátov, nástroje EIB);

29.

zdôrazňuje, že súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými nástrojmi politiky a medzi týmito nástrojmi a zdrojmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je veľmi potrebná a vytvára cenné prepojenia umožňujúce vzájomné posilňovanie, udržateľnú realizáciu programov a docielenie územnej súdržnosti; uznáva, že prostredníctvom ustanovení o vyčlenení prostriedkov v rámci programového obdobia 2007 – 2013 je politika súdržnosti lepšie schopná vytvárať súčinnosť s politikami výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že štrukturálne fondy by sa mohli využívať na posilnenie infraštruktúry pre výskum s cieľom dosiahnuť úroveň excelentnosti potrebnú na prístup k prostriedkom z fondov na výskum; poukazuje tiež na výhody súčinnosti medzi Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka; konštatuje, že skúsenosti jasne ukazujú, že úspešné plnenie programov financovaných z Európskeho sociálneho fondu má zásadný význam z hľadiska maximalizácie účinnosti financovania hospodárskych opatrení z Európskeho fondu regionálneho rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál krížového financovania, ktorý sa dosiaľ nevyužíva v plnej miere; vzhľadom na ďalšiu strategickú správu vyzýva Komisiu, aby zaviedla odkaz na vzájomné pôsobenie štrukturálnych fondov, ako aj na vzťahy medzi týmito fondmi a ďalšími finančnými nástrojmi EÚ;

30.

zdôrazňuje, že technická pomoc, monitorovanie a hodnotenie nabádajú na získavanie poznatkov v oblasti politiky a spolu s účinnou finančnou kontrolou budú predstavovať stimul na zlepšenie výkonnosti;

31.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba 19 členských štátov uviedlo v správach základné ukazovatele, a preto v tejto etape nie je možné získať prvý jednoznačný celoeurópsky obrázok o dosahu politiky na miestnej úrovni; dôrazne nabáda členské štáty, aby vyžívali základné ukazovatele v ďalšom kole podávania strategických správ v rokoch 2012 – 2013; vyzýva Komisiu, aby zasiahla a poskytla členským štátom a regiónom pomoc pri predkladaní aktuálnych, vnútorne súdržných a úplných údajov;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila účinné a stále systémy monitorovania a kontroly na zlepšenie riadenia štrukturálnych fondov a zvýšenie účinnosti systému poskytovania prostriedkov z nich; vyzýva Komisiu, aby posilnila súdržnosť a kvalitu monitorovania pokroku členských štátov tým, že zavedie povinnosť využívať minimálny súbor základných ukazovateľov v národných strategických správach v ďalšom programovom období s cieľom uľahčiť porovnávanie a orientáciu na výsledky, a poskytovanie podrobnejších usmernení;

33.

domnieva sa, že osvedčené postupy a vzájomné učenie v oblasti uskutočňovania politiky sa musia zdôrazniť a musí sa podporiť ich výmena zároveň s posilňovaním administratívnych kapacít, najmä miestnych a regionálnych orgánov, aby sa zlepšila účinnosť a efektivita a zabránilo sa opakovaniu chýb z minulosti;

34.

nabáda na používanie osvedčených postupov súvisiacich s podávaním národných správ, ako je uplatňovanie základných ukazovateľov, podávanie správ o výstupoch a výsledkoch, informovanie o súčinnosti medzi národnými politikami a politikami EÚ, organizovanie verejných diskusií a konzultácií so zainteresovanými stranami, predkladanie správ národným parlamentom na prijatie stanoviska a zverejňovanie správ na vládnych internetových stránkach, pričom vo všetkých správach by sa mala používať jasná a presná terminológia, pretože tieto praktiky zlepšujú kvalitu podávania správ a zvyšujú angažovanosť zainteresovaných strán v členských štátoch; trvá na tom, že v regiónoch, ktoré vo vzťahu k programom financovania charakterizuje nižší stupeň čerpania alebo účinnosti, je potrebné postupovať podľa osvedčených postupov;

35.

víta skutočnosť, že Komisia určuje, ako môžu vnútroštátne, regionálne a miestne orgány uviesť súčasné operačné programy do súladu s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu a ako možno postupy presmerovať na dosiahnutie inteligentných cieľov rastu počas tohto programového obdobia; vyzýva členské štáty, aby neodkladne konali a viac investovali do trvalo udržateľného rozvoja a inteligentného rastu, sociálneho začleňovania a rodovej rovnosti na trhu práce a aby účinnejšie využívali finančné prostriedky; ďalej vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu zameranú na premyslenie ďalšieho postupu o tom, ako môže politika súdržnosti v súčasnom období rokov 2007 – 2013 prispieť k cieľom stratégie Európa 2020;

36.

poukazuje na úlohu MSP ako inovatívnych účastníkov hospodárstva a zdôrazňuje potrebu rozvinúť tento sektor okrem iného prostredníctvom vykonania iniciatívy „Small Business Act” pre Európu, uľahčiť prístup MSP k financovaniu a prevádzkovému kapitálu, ako aj podporiť MPS, aby sa zapájali do inovačných projektov s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť a potenciál vyššej miery zamestnanosti; zdôrazňuje, že mnohé sociálne a hospodárske výhody môže na miestnej a regionálnej úrovni priniesť spolupráca verejných orgánov, MSP, obchodných sietí, výskumných ústavov, zoskupení, ako aj efektívne využívanie jestvujúcich zdrojov vrátane nástrojov finančného inžinierstva (Jeremie), ako prvkov kapitálového posilňovania MSP; zdôrazňuje však, že čo sa týka úverového financovania, právnu istotu treba zlepšiť tak, aby finanční sprostredkovatelia a podporujúce banky mohli stanovovať podmienky inovatívnych finančných nástrojov, ktoré ostanú v platnosti počas celého programového obdobia;

37.

je pevne presvedčený, že dobrá správa verejných vecí na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a efektívna koordinácia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia kvality rozhodovacieho procesu, strategického plánovania, lepšej absorpčnej kapacity štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, a tak aj účinného vykonávania politiky súdržnosti; nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili a zmobilizovali viacúrovňové riadenie v súlade so zmluvou a zásadami subsidiarity a partnerstva; zdôrazňuje význam skutočnej stratégie v oblasti vertikálneho aj horizontálneho partnerstva a odporúča, aby sa posúdila kvalita zapojených partnerov pripomínajúc, že partnerstvo vedie k zjednodušeniu, predovšetkým v rámci postupu výberu projektu; vyzýva členské štáty, aby už od začiatku zapojili orgány na nižšej než vnútroštátnej úrovni do vymedzovania investičných priorít a do samotného rozhodovacieho procesu, ako aj aby ich integrovali so subjektmi občianskej spoločnosti a predstaviteľmi združení do vykonávania programov; v tejto súvislosti navrhuje vytvoriť v každom členskom štáte tzv. územnú dohodu miestnych a regionálnych orgánov pre stratégiu Európa 2020;

38.

je presvedčený, že zjednodušovanie ustanovení a postupov by malo prispievať k urýchlenému prideľovaniu prostriedkov a vykonávaniu platieb a že by sa preto malo v ňom pokračovať, a výsledkom by malo byť zlepšenie pravidiel po roku 2013 na úrovni EÚ a členských štátov bez toho, aby sa príjemcom spôsobovali závažné ťažkosti; domnieva sa, že regionálna politika by sa mala viac prispôsobiť potrebám používateľov a že toto zjednodušenie by malo znižovať administratívne prekážky a náklady, ako aj iné prekážky, ktoré maria politické ciele, mala by zabraňovať mylným interpretáciám, ku ktorým súčasné administratívne praktiky vedú a mala by na druhej strane zaručovať pružnejšie riadenie projektov, synchronizovanejšie kontroly a zvýšenie efektívnosti politiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kvôli nadmernej byrokracii, zbytočne komplikovaným pravidlám, ktoré sa často menia, a nedostatku harmonizovaných postupov je veľa finančných prostriedkov naďalej nevyužitých; domnieva sa, že medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel a postupov treba nájsť rovnováhu;

39.

vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby posilnili budovanie kapacít a znížili administratívnu záťaž, a najmä zabezpečili spolufinancovanie projektov z národných príspevkov a v prípade potreby zaviedli podporu finančného inžinierstva s cieľom zvýšiť čerpanie finančných prostriedkov a zabrániť ďalším veľkým oneskorenia pri investovaní;

40.

podporuje myšlienky Komisie, podľa ktorých sa má klásť väčší dôraz na využívanie štrukturálnych fondov založené na výsledkoch a domnieva sa, že strategické podávanie správ, ako cenný nástroj monitorovania pokroku pri vykonávaní, tvorí základ pre partnerské preskúmanie a strategickú diskusiu na úrovni EÚ; s cieľom dosiahnuť lepšiu kvalitu strategického podávania správ založených na porovnateľných a spoľahlivých údajoch nabáda členské štáty, aby pri príprave národných správ zaujali analytickejší a strategickejší prístup s výraznejším dôrazom na ciele, výsledky a strategický rozvoj a aby včas predkladali presné informácie o základných ukazovateľoch a dosiahnutých cieľoch; zdôrazňuje preto, že strategická správa za rok 2013 by sa mala skôr orientovať na výsledky a zameriavať na kvalitatívnu analýzu efektívnosti programov, výstupov, výsledkov, prvých dosahov a nie na nadmerné prezentovanie štatistických údajov;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili príležitosť preskúmania finančnej perspektívy na roky 2007 – 2013 v polovici trvania a preskúmania politiky súdržnosti na zabezpečenie výraznejšieho čerpania európskych prostriedkov v období 2011 – 2013;

42.

so zreteľom na ďalšie kolo rokovaní o budúcej politike súdržnosti vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby napomáhali rýchlejšiu finalizáciu kľúčových dokumentov, napríklad viacročného finančného rámca a nariadení, v ďalšom kole rokovaní s cieľom prekonať počiatočné ťažkosti, ktoré môžu nastať na začiatku nasledujúceho programového obdobia;

43.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúca politika súdržnosti bola náležite podporená finančnými zdrojmi; zastáva názor, že sa nesmie vnímať len ako nástroj na dosiahnutie cieľov sektorových politík, pretože ide o politiku Spoločenstva, ktorá ponúka významnú pridanú hodnotu s vlastným dôvodom existencie: hospodárska, sociálna a územná súdržnosť; zdôrazňuje preto, že politika súdržnosti mala zostať nezávislou a jej súčasné základy a zásady by sa nemali meniť prostredníctvom odvetvového rozptýlenia;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/10

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 397/2009 zo 6. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o mestskom rozmere politiky súdržnosti v novom programovom období (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti z 24. marca 2009 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (11),

—

so zreteľom na ad hoc oznámenie Európskeho parlamentu s názvom Opatrenia v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na piatu správu Komisie z 9. novembra 2010 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 o záveroch o piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642),

—

so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z apríla 2010 o hodnotení ex post týkajúcom sa programov politiky súdržnosti v rokoch 2000 – 2006, ktoré boli spolufinancované z EFRR (ciele 1 a 2),

—

so zreteľom na správu Komisie z júna 2010 o hodnotení ex post týkajúcom sa programov politiky súdržnosti v rokoch 2000 – 2006: iniciatíva Spoločenstva URBAN,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. mája 2010 s názvom Potreba integrovaného prístupu k obnove miest (12),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júna 2010 s názvom Význam obnovy miest pre ďalší rozvoj miest v Európe (13),

—

so zreteľom na Územnú agendu EÚ – Za konkurencieschopnejšiu a udržateľnejšiu Európu rozmanitých regiónov (územná agenda) a Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest (Lipská charta), ktoré boli prijaté na neformálnom zasadnutí Rady ministrov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj miest, ktoré sa konalo 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Toleda, ktoré bolo prijaté na neformálnom zasadnutí Rady ministrov na tému rozvoj miest 22. júna 2010 v Tolede,

—

so zreteľom na stanovisko generálnych riaditeľov pre rozvoj miest k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke: závery piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642/3),

—

so zreteľom na závery európskeho samitu orgánov miestnej správy na tému Orgány miestnej správy – hlavní aktéri v novej Európe, ktorý sa uskutočnil 22. – 24. februára 2010 v Barcelone,

—

so zreteľom na Dohovor starostov, ktorý iniciovala a podporila Európska komisia,

—

so zreteľom na nezávislú správu vypracovanú na žiadosť Komisie s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti (správa Fabrizia Barcu) (2009),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0218/2011),

A.

keďže pre EÚ je charakteristický polycentrický rozvoj a rozmanitosť mestských oblastí a miest rôznej veľkosti, ktoré majú rozdielne právomoci a zdroje; zastáva názor, že by bolo problematické prijať spoločné vymedzenie mestských oblastí a prívlastku „mestský“ všeobecne, len na štatistickom základe, keďže je ťažké začleniť pod jeden zastrešujúci pojem rôznorodú situáciu v členských štátoch a regiónoch, a preto zastáva názor, že akékoľvek povinné vymedzenie a označenie mestských oblasti by sa malo ponechať na členských štátoch v súlade so zásadou subsidiarity, a to na základe spoločných európskych ukazovateľov; keďže by sa malo preskúmať, ako môže funkčný prístup viesť k štandardnému vymedzeniu prívlastku „mestský“, a tým vytvoriť základ pre jasné zákonné vymedzenie mestského rozmeru politík Únie a keďže by bolo vhodné, najmä v rámci politiky súdržnosti, na funkčnom základe vymedziť mestský rozmer,

B.

keďže EÚ svojimi politikami prispieva k udržateľnému rozvoju mestských oblastí a keďže by sa malo pamätať na to, že by sa okrem vnútroštátnych mestských politík mala v súlade so zásadou subsidiarity vymedziť európska mestská politika,

C.

keďže mestá sa aktívne podieľajú na vytváraní politík EÚ a zohrávajú významnú úlohu pri úspešnom vykonávaní stratégie EÚ 2020; keďže nedostatočné zohľadnenie mestského rozmeru v politikách EÚ, najmä mestského rozmeru v rámci politiky súdržnosti, by ohrozilo dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020,

D.

keďže mestá predstavujú jedinečný architektonický a kultúrny potenciál, keďže disponujú významnými silami sociálnej integrácie a umožňujú sociálnu rovnováhu vďaka ochrane kultúrnej rozmanitosti a zachovaniu trvalej väzby medzi centrom a okrajovými oblasťami,

E.

keďže na základe skúseností s mestskými iniciatívami boli do regulačného rámca pre ciele v oblasti konvergencie a regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti v programovom období 2007 – 2013 začlenené mestské činnosti (resp. bolo zavedené uplatňovanie ich hľadiska); keďže uplatnenie tohto hľadiska jasne viedlo k zvýšeniu finančných prostriedkov dostupných pre mestá; keďže by sa v rámci operačných programov mali určiť jasne vymedzené ciele v oblasti rozvoja miest, a to s cieľom pomôcť pri koncentrovaní zdrojov,

F.

keďže základnými prvkami pre správne vykonávanie všetkých politík EÚ sú subsidiarita v jej posilnenej a rozšírenej forme, ako ju vymedzuje ZFEÚ, ako aj viacúrovňová správa vecí verejných a lepšie vymedzená zásada partnerstva, a keďže by sa podľa toho malo zvýšiť zapojenie zdrojov a právomocí miestnych a regionálnych orgánov,

G.

keďže hospodárska kríza ostatných niekoľkých rokov zvýraznila rozdiely a sociálne vylúčenie v rozsiahlych okrajových metropolitných oblastiach; keďže so zreteľom na krízu musia mať miestne orgány možnosť zavádzať praktické opatrenia v oblasti boja proti chudobe a podpory sociálnej súdržnosti a zamestnanosti,

H.

keďže politika rozvojových pilierov založená na podnecovaní hospodárskej činnosti v mestách v mnohých prípadoch nebola schopná vytvoriť dostatočnú motiváciu, a preto mala len obmedzený vplyv na okolité oblasti a neprispela k integrovanému rozvoju,

I.

keďže vo veľmi malom počte mestských štvrtí, bez ohľadu na ich bohatstvo alebo hospodársku silu, môžu existovať špecifické problémy ako extrémna sociálna nerovnosť, chudoba, marginalizácia a vysoká nezamestnanosť, ktoré môže podpora politiky súdržnosti pomôcť zmierniť alebo odstrániť,

J.

keďže zjednodušenie uplatňovania politiky vrátane zjednodušenia mechanizmov kontroly a auditu pomôže zvýšiť efektívnosť, znížiť mieru výskytu chýb, zlepšiť užívateľskú prívetivosť architektúry politiky a zvýšiť jej viditeľnosť; a keďže úsilie o zjednodušenie by malo pokračovať a malo by ho sprevádzať zjednodušenie vnútroštátnych a regionálnych postupov, aby predstavitelia mestských oblastí mohli lepšie usmerňovať a riadiť využívanie európskych prostriedkov,

1.

poznamenáva, že európska mestská agenda zahŕňa na jednej strane mestský rozmer politík EÚ, predovšetkým politiky súdržnosti, a na druhej strane medzivládny prvok úsilia o koordináciu mestských politík členských štátov na európskej úrovni, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom neformálnych schôdzí ministrov za koordinácie za sebou nasledujúcich predsedníctiev Rady a za aktívnej účasti Komisie; v tejto súvislosti sa domnieva, že orgány miestnej správy by mali byť o činnostiach uskutočňovaných v rámci tohto medzivládneho úsilia lepšie informované a mali by byť do nich výraznejšie zapájané; odporúča užšiu koordináciu oboch úrovní a výraznejšie zapojenie orgánov miestnej správy; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie rozhodnutí a krokov administratívnych orgánov na úrovni Spoločenstva aj na vnútroštátnej úrovni;

2.

berie na vedomie schválenie vyhlásenia z Toleda a toledského referenčného dokumentu pre mestskú obnovu; súhlasí s tým, že postup smerom k spoločnému pracovnému programu alebo európskej mestskej agende si vyžaduje vyššiu mieru kontinuity a koordinácie; víta skutočnosť, že ministri zdôraznili potrebu posilniť spoluprácu a koordináciu s Európskym parlamentom, ako aj cieľ posilniť mestský rozmer v rámci politiky súdržnosti a presadzovať trvalo udržateľný mestský rozvoj a integrované prístupy prostredníctvom podpory a rozvoja nástrojov na uplatňovanie Lipskej charty na všetkých úrovniach; blahoželá členským štátom a Komisii k ich úsiliu o pokračovanie marseillského procesu a zavedenie referenčného rámca pre európske udržateľné mestá; so záujmom sleduje spustenie testovacej etapy referenčného rámca; ľutuje však, že sa mestá do týchto procesov dostatočne nezapájajú; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepší tok informácií o tomto procese smerom k mestám, ktoré sa ho nezúčastňujú, a aby Parlament informovali o ďalšom vývoji;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že popri významnom prínose opatrení v rámci politiky súdržnosti zameraných na rozvoj mestských oblastí má na rozvoj miest výrazný vplyv aj celý súbor ďalších politík (napríklad v oblasti životného prostredia, dopravy a energetiky) a programov EÚ; zdôrazňuje potrebu lepšieho pochopenia územného vplyvu politík a požaduje posilnenie mestskej agendy v politikách EÚ; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby pokročila s hodnotením územného vplyvu odvetvových politík a rozšírila existujúce mechanizmy hodnotenia vplyvu; v tejto súvislosti víta myšlienky načrtnuté v piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a prácu vykonanú v rámci programu ESPON;

4.

zdôrazňuje skutočnosť, že sú to do veľkej miery práve mestské oblasti, kde sa európske politiky uplatňujú v praxi; zdôrazňuje, že mestské oblasti, v ktorých sa nachádza 73 % populácie Európy, vytvárajú približne 80 % HDP a spotrebujú až 70 % energie Únie, pričom sú významnými centrami inovácií, znalostí a kultúry vďaka, okrem iného, prítomnosti MSP, a preto významným spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu Európy; poukazuje na to, že len mestá s vysokokvalitnými službami a primeranou infraštruktúrou môžu pritiahnuť a podporovať perspektívne činnosti s vysokou pridanou hodnotou; poznamenáva, že na druhej strane zároveň znášajú náklady hospodárskej produktivity (rozrastanie miest, koncentráciu, dopravné preťaženie, znečistenie, územné plánovanie, zmena klímy, energetická neistota, kríza v oblasti bývania, priestorová segregácia, kriminalita, migrácia atď.) a sú poznamenané výraznou sociálnou nerovnováhou (vysoká nezamestnanosť, sociálna neistota a vylúčenie, sociálna polarizácia atď.), čo vedie k ohrozeniu ich úlohy hnacej sily rastu; zdôrazňuje, že nie len hospodársky, ale aj sociálny a ekologický vývoj v mestských oblastiach má veľký vplyv na okolité oblasti a zastáva názor, že mestská agenda sa musí snažiť o rozvoj udržateľných, inteligentných a inkluzívnych investícií v záujme posilnenia úlohy miest; domnieva sa preto, že spoločná angažovanosť vo vzťahu k mestským oblastiam EÚ má jasné opodstatnenie, a to v záujme zmiernenia globálnych účinkov rastu a rozvoja a súčasne riešenia otázok týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti a sociálnej súdržnosti;

5.

poukazuje na to, že na mestské dopravné služby sa vzťahuje zásada subsidiarity; zdôrazňuje však, že európska spolupráca, koordinácia a financovanie by miestnym orgánom umožnili riešiť výzvy, pred ktorými stoja, a to najmä v súvislosti s dopravou;

6.

domnieva sa, že maximalizácia príspevku mestských oblastí k hospodárskemu rastu EÚ pri súčasnom zachovaní alebo zlepšení ich parametrov ako „dobrých miest na život“ je spoločným cieľom európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovne verejnej správy; zdôrazňuje, že hoci tento cieľ je zväčša spoločne prijímaný, konkrétne opatrenia smerujúce k jeho dosiahnutiu sa môžu na jednotlivých miestach líšiť; konštatuje, že v dôsledku historického vývoja v druhej polovici 20. storočia budú niektoré regióny a mestá vo všeobecnosti musieť sledovať širšiu paletu priorít vrátane priority konvergencie, a preto sa domnieva, že je nutné zabezpečiť dostatočnú flexibilitu, ktorá konkrétnym mestským oblastiam umožní nájsť riešenia, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám, makro a mikroprostrediu a rozvojovým súvislostiam;

7.

odporúča, aby sa mestský rozmer politiky súdržnosti, ktorého vedúcou zásadou je koncepcia podpory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zameral na tri ciele: v prvom rade pomôcť mestským oblastiam rozvinúť ich základnú fyzickú infraštruktúru, ktorá je základným predpokladom rastu, s cieľom v plnej miere využiť ich možný prínos k hospodárskemu rastu v Európe, diverzifikácii hospodárskej základne a environmentálnej udržateľnosti, predovšetkým s cieľom zachovať a zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestských centrách, a to bez poškodenia riek; v druhom rade pomôcť mestským oblastiam modernizovať ich z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska prostredníctvom inteligentných investícií do infraštruktúry a služieb založených na technickom pokroku a úzko spätých s osobitnými regionálnymi, miestnymi a vnútroštátnymi požiadavkami; v treťom rade obnovovať mestské oblasti opätovným získavaním priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy a mať pritom na zreteli potrebu prepojenia mestských a vidieckych oblastí v záujme propagácie inkluzívneho rozvoja v súlade so stratégiou Európa 2020;

8.

poukazuje na značný potenciál modernizácie investícií do infraštruktúry prostredníctvom inteligentných technológií, ktoré by prostredníctvom koncepcie inteligentnejšieho rozvoja miest riešili pretrvávajúce problémy v oblastiach správy miest, energetiky, dodávok vody a riadenia jej využívania, dopravy, cestovného ruchu, bývania, vzdelávania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, verejnej bezpečnosti atď.; vyjadruje presvedčenie, že investície do infraštruktúry v oblasti informácií a komunikačnej technológie (IKT) možno vnímať ako jednoznačnú hnaciu silu hospodárskeho rastu a hospodárskej aktivity založenej na inováciách, pretože spájajú prvky verejných a súkromných investícií, ktoré môžu slúžiť na vytvorenie novej podnikateľskej činnosti, udržateľných pracovných miest a inteligentného rastu, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a najmä s inovačným partnerstvom Inteligentné mestá;

9.

zdôrazňuje, že využívanie inteligentných systémov môže významným spôsobom prispieť k zvýšeniu energetickej efektívnosti a bezpečnosti vo verejnom sektore a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili koordinované a účinné zavádzanie inteligentných systémov v celej Únii, a najmä v mestských oblastiach; pripomína, že predovšetkým mestá môžu výrazným spôsobom prispieť k boju proti zmene klímy, a to napríklad prostredníctvom inteligentných systémov miestnej dopravy, energetickej renovácie budov a udržateľného územného plánovania mestských štvrtí, ktoré by minimalizovalo vzdialenosť od práce, mestských vymožeností atď.; v tejto súvislosti podporuje iniciatívu Civitas a Dohovor starostov; zdôrazňuje význam využívania dostupných finančných prostriedkov na realizáciu akčných programov na podporu využívania miestneho potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a vyzýva Komisiu, aby do budúcnosti zabezpečila aktualizáciu oboch týchto iniciatív;

10.

zdôrazňuje zásadný význam politiky súdržnosti pre propagáciu sociálnych inovácií v mestskej oblasti a najmä v znevýhodnených štvrtiach v záujme uprednostňovania vnútornej súdržnosti a ľudského kapitálu prostredníctvom inkluzívneho a participatívneho prístupu, a to v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania (najmä mladých ľudí), prístupu k mikroúverom, alebo presadzovania sociálneho hospodárstva;

11.

opakuje svoje stanovisko, že jednou zo slabín lisabonskej stratégie bola neexistencia dobre fungujúceho viacúrovňového riadenia a nedostatočné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti do etáp prípravy, realizácie, komunikácie a hodnotenia tejto stratégie; zdôrazňuje potrebu lepšieho systému riadenia stratégie Európa 2020 s dôkladnejším začlenením zainteresovaných subjektov do všetkých etáp;

12.

vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcich úprav zabezpečila, aby členské štáty formálne zapájali vedúcich politických predstaviteľov kľúčových mestských oblastí a združení orgánov miestnej a regionálnej správy do všetkých fáz tvorby politiky súdržnosti (strategické plánovanie, vymedzenie partnerských zmlúv o rozvoji a investíciách a rokovanie o ich návrhoch), napríklad prostredníctvom vytvárania nových typov partnerstiev, akými sú územné pakty pripravené pre každý členský štát; vyzýva Komisiu, aby presadzovala školenie mestskej a miestnej administratívy s cieľom poskytnúť im informácie o programoch a iniciatívach mestskej politiky a vyzýva preto miestne orgány, aby pripravili konkrétne akčné programy podľa svojich osobitných rozvojových stratégií; zastáva názor, že to je jediný spôsob, ako reagovať na miestne potreby a súčasne zabrániť fragmentácii strategických cieľov a riešení;

13.

domnieva sa, že väzba medzi miestnymi akčnými plánmi a regionálnymi/národnými hlavnými programami by sa mala posilniť; podporuje návrh Komisie na posilnenie pozície prístupu založeného na miestnom rozvoji v rámci politiky súdržnosti prostredníctvom podporných skupín a akčných plánov typu Leader;

14.

zdôrazňuje, že mestské oblasti nie sú izolovanými prvkami v rámci svojich regiónov a že ich rozvoj musí byť preto úzko prepojený s okolitými funkčnými alebo vidieckymi oblasťami; snaží sa o dôkladnejšie objasnenie osobitných situácií, napríklad situácie metropolitných oblastí, mestských regiónov a aglomerácií, kde sú funkcie úzko prepojené; domnieva sa, že viacúrovňové riadenie, regionálne plánovanie a zásada partnerstva sú najúčinnejšími nástrojmi, ktorými je možné predísť sektorizácii a roztriešteniu politík rozvoja; pripomína však, že vnútorné synergické väzby nie sú vždy zaručené; naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala najmä členské štáty, aby podporovali kontakty a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa stratégií pre prepojenie vidieka s mestami a aby v plánovacích dokumentoch vymedzili mestský a vidiecky rozmer s cieľom zabezpečiť dobré väzby medzi vidiekom a mestom;

15.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a iniciatívy URBACT pri sieťovom prepájaní miest, šírení osvedčených postupov a tvorbe nových inovatívnych riešení; konštatuje, že spolupráca medzi európskymi mestami je v plnej miere v súlade s cieľom 3 (európska územná spolupráca); domnieva sa, že počas obdobia 2014 – 2020 by sa mal zlepšiť mestský rozmer cieľa európskej územnej spolupráce; podporuje zapájanie miest do sietí medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce; domnieva sa, že podporované siete by sa mali napojiť na skutočné rozvojové projekty a vyzýva Komisiu, aby zlepšila platformy tak, aby umožňovali experimentálny prístup k obnove a rozvoju miest; domnieva sa, že experimentovanie by mohlo byť vhodné najmä v rámci ESF, kde by celková územná stratégia dopĺňala prístup zameraný na osobitné kategórie obyvateľstva;

16.

zdôrazňuje, že proces obnovy miest a zavádzanie mestského rozmeru by mohli viesť k vytvoreniu nového mestského združenia spájajúceho všetky zainteresované subjekty zapojené do procesu budovania mesta; domnieva sa, že toto združenie by naďalej vychádzalo s konsenzu a formálne by bolo založené na nových formách verejnej správy, v rámci ktorých hrajú významnú úlohu sociálne a občianske siete, pričom spoločným cieľom je zlepšiť, obnoviť a znovu objaviť jestvujúce mesto, s optimálnym využitím ľudských, sociálnych, materiálnych, kultúrnych a hospodárskych zdrojov, ktoré sa v priebehu rokov vytvorili, a ich nasmerovaním na tvorbu miest fungujúcich efektívne, inovatívne, inteligentne, udržateľnejšie a sociálne integrovaným spôsobom;

17.

opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby vytvorila výmenný program „Erasmus pre zvolených predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni“ v záujme podpory prenosu osvedčených postupov v oblasti strategického miestneho a mestského rozvoja;

18.

zdôrazňuje, že orgány zvolené na miestnej úrovni majú priamu politickú zodpovednosť z hľadiska prijímania strategických rozhodnutí a investovania verejných prostriedkov; domnieva sa preto, že im členské štáty musia zaručiť dostatočné rozpočtové prostriedky; domnieva sa preto, že na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a stratégie EÚ 2020 musia byť volené orgány miestnej správy povinne zapájané do prijímania strategických rozhodnutí, úzko zapájané do prípravy operačných programov a v širokej miere treba využívať možnosť delegovania povinností pri vykonávaní a hodnotení politiky súdržnosti, bez toho, aby bola dotknutá finančná zodpovednosť riadiacich orgánov a členských štátov; zdôrazňuje, že prioritou miestnych orgánov je blahobyt a kvalita života ich občanov, ktorí sa spolu so všetkými zainteresovanými subjektmi musia zapájať do stratégií miestneho rozvoja;

19.

odporúča, aby sa v ďalšom programovom období pri uplatňovaní mestského rozmeru na vnútroštátnej úrovni využila jedna z týchto možností: samostatné operačné programy riadené konkrétnymi mestskými oblasťami, spoločné operačné programy pre mestské oblasti konkrétneho členského štátu, globálne granty alebo vymedzenie mestských opatrení a zdrojov v rámci konkrétnych regionálnych operačných programov; uznáva význam budúceho vytvorenia osobitných operačných programov pre určité mestské oblasti snažiace sa o uskutočnenie svojho rozvojového potenciálu;

20.

upozorňuje na skutočnosť, že keďže sa rozsah a význam urbanizácie v rámci EÚ výrazne líši, a to najmä v prevažne vidieckych a málo urbanizovaných regiónoch, je nutné ponechať podiel prostriedkov vyčlenených na mestské činnosti, ako aj všeobecný obsah a priority operačných programov, na rozhodnutí tvorcov programu zastupujúcich predmetný región;

21.

podporuje zásady integrovaného strategického plánovania, pretože môžu orgánom miestnej správy pomôcť pri zmene zmýšľania zameraného na jednotlivé projekty na strategickejšie medziodvetvové zmýšľanie s cieľom využiť pritom svoj vlastný potenciál rozvoja; zdôrazňuje pridanú hodnotu a inovatívnu povahu tohto prístupu „zdola nahor“, a to najmä pre znevýhodnené štvrte, keďže zabezpečuje zapojenie všetkých miestnych aktérov, čím umožňuje lepšie reagovať na skutočné potreby a zdroje daného územia; zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku nejasného spoločného vymedzenia sa tieto zásady v niektorých prípadoch uplatňujú len formálne; naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty k tomu, aby zabezpečili podporu rozvoja miestnych administratívnych kapacít v záujme integrovaného strategického plánovania;

22.

domnieva sa, že mestské oblasti majú zásadnú úlohu pri uskutočňovaní makroregionálnych stratégií a zavádzaní funkčných zemepisných jednotiek;

23.

vyzýva Komisiu, aby pripravila štúdiu, v ktorej porovná doterajšie postupy jednotlivých členských štátov v oblasti strategického integrovaného plánovania a aby na základe výsledkov tejto štúdie pripravila osobitné usmernenia EÚ pre integrované plánovanie rozvoja miest, ktoré objasnia aj vzťah medzi týmito plánmi a ostatnými plánovacími dokumentmi a podporia efektívne a právne regulované partnerstvá vrátane cezhraničných partnerstiev; vyzýva Komisiu, aby stanovila integrované mestské plánovanie za právne záväzné v prípadoch, keď sú projekty spolufinancované z prostriedkov EÚ; naliehavo žiada miestne orgány členských štátov, aby iniciovali nové verejno-súkromné partnerstvá a inovatívne stratégie rozvoja mestskej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť investície a podnecovať podnikateľskú činnosť; požaduje lepšiu koordináciu medzi miestnou a regionálnou administratívou v záujme uľahčenia tvorby nových partnerstiev medzi mestskými a vidieckymi oblasťami na jednej strane a malými, strednými a veľkými mestami na druhej strane, a to s cieľom zabezpečiť vyvážený regionálny rozvoj; súčasne vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila technickú podporu lepšieho integrovaného plánovania rozvoja, participatívnej tvorby politiky a strategického rozvoja miest;

24.

víta ideu Komisie o budúcom spoločnom strategickom rámci, ktorá bola načrtnutá v záveroch piatej správy o súdržnosti a ktorá by mohla zlepšiť synergické účinky medzi fondmi, a to najmä s cieľom lepšie premyslieť väzbu medzi mestskými zónami a vidieckymi a prímestskými zónami; zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu horizontálneho a integrovaného prístupu k politike súdržnosti, a preto nabáda k tomu, aby sa dosiahli výraznejšie synergické účinky s energetickou, environmentálnou a dopravnou politikou, ktoré sú ešte naliehavejšie v mestských a prímestských zónach, kde sú výzvy v tejto oblasti veľmi veľké;

25.

opakuje svoje presvedčenie, že len ak budú k dispozícii dostatočné prostriedky na konkrétne mestské činnosti, bude efektívne vytvoriť integrované plány rozvoja miest, a preto odporúča, aby sa dostupné prostriedky sústredili na konkrétne činnosti; navrhuje určiť minimálnu úroveň intenzity pomoci pre znevýhodnené oblasti mestských oblastí za programové obdobie;

26.

zdôrazňuje, že nevyhnutné úsporné opatrenia na všetkých úrovniach verejnej správy v Európskej únii vyvíjajú bezprecedentný tlak na všetky typy verejných výdavkov vrátane strategických investícií do hospodárskeho rozvoja; zastáva názor, že v záujme zlepšenia efektivity investícií je potrebná lepšia koordinácia všetkých dostupných verejných zdrojov (európskych, vnútroštátnych, regionálnych, miestnych, súkromných) a ich strategickejšie prideľovanie;

27.

v tomto smere presadzuje komplexné finančné plánovanie na miestnej úrovni ako neoddeliteľnú súčasť integrovaného plánovania rozvoja a vyzýva každého užívateľa verejných zdrojov, aby sa v súlade s koncepciou orientácie na výsledky prísne pridržiaval zásady „peniaze za projekty, a nie projekty za peniaze“;

28.

zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu krížového financovania medzi EFRR a ESF, pokiaľ ide o flexibilitu v prípade projektov v oblasti sociálneho začleňovania a integrovaných miestnych plánov alebo stratégií rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vytvorila pružnejšie podmienky na toto krížové financovanie, tak aby podporovali jeho využívanie a aby tieto pravidlá nepredstavovali prekážku pri vypracúvaní a vykonávaní týchto plánov alebo stratégií; upozorňuje na doplnkovú povahy týchto fondov; konštatuje, že najmä v mestských oblastiach, ktoré trpia sociálnym vylúčením alebo znečistením životného prostredia by sa prostriedky z ESF mohli použiť na podporu spoločných miestnych projektov miest, tretieho sektora a súkromného sektora v záujme predchádzania vylúčeniu; poukazuje na to, že spájanie súčasných európskych fondov by mohlo výrazne zvýšiť objem dostupných finančných prostriedkov;

29.

domnieva sa, že dynamika mestských oblastí by sa mohla stimulovať účinnými synergickými väzbami medzi rôznymi európskymi nástrojmi financovania, a to najmä v oblasti výskumu a inovácií;

30.

vyzdvihuje sľubnú úlohu nových nástrojov finančného inžinierstva založených na zásadách „projekty za peniaze“ a „peniaze za projekty“, ktoré boli zavedené počas tohto programového obdobia; zdôrazňuje potrebu vytvoriť prispôsobiteľné nástroje finančného inžinierstva, ktoré môžu byť životaschopné a vhodné v omnoho menších mestských oblastiach; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila skúsenosti s týmito nástrojmi a v prípade potreby ich upravila tak, aby v porovnaní s bežnými komerčnými produktmi zlepšili svoje konkurenčné postavenie na finančnom trhu v záujme zvýšenia ich užívateľskej prívetivosti, praktickosti, príťažlivosti a teda aj účinnosti; domnieva sa, že úrokové miery finančných nástrojov EIB by sa v tomto zmysle mali znížiť pod úroveň komerčných pôžičiek; vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na pozitívne výsledky využívania súčasných nástrojov finančného inžinierstva neustále zabezpečovali čo najúčinnejšie využívanie potenciálnych prínosov plynúcich z týchto finančných nástrojov;

31.

vyjadruje presvedčenie, že najmä iniciatíva Jessica môže byť najúčinnejšia, keď sa bude vykonávať na úrovni miest, a preto s poľutovaním poznamenáva, že niektoré členské štáty inklinujú k centralizácii jej vykonávania;

32.

vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti zabezpečila čo najefektívnejšie a najpružnejšie organizovanie finančných tokov medzi európskou, vnútroštátnou a nižšou úrovňou; vyjadruje obavu nad súčasnou nízkou úrovňou predbežného financovania projektov a domnieva sa, že by sa v budúcnosti malo prostredníctvom nariadení zabezpečiť, aby mali členské štáty jasnejšie určenú povinnosť využívať predbežné financovanie platieb určených verejným príjemcom, napríklad mestským orgánom;

33.

vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na čo najlepšiu možnú harmonizáciu pravidiel pre osobitné fondy a programy EÚ, v rámci ktorých môžu programy v oblasti rozvoja miest a miestneho rozvoja získať spolufinancovanie, a to v záujme minimalizácie byrokratickej záťaže a potenciálnych chýb pri realizácii;

34.

vyzýva Výbor regiónov, aby rozpracoval myšlienky o tom, ako lepšie tvoriť mestský rozmer budúcej politiky súdržnosti;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/18

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o úlohe euroregiónov pri rozvoji regionálnej politiky (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o úlohe územnej súdržnosti pri regionálnom rozvoji (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 o stratégii Európskej únie pre podunajskú oblasť (KOM(2010)0715) a o orientačnom akčnom pláne, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEK(2010)1489),

—

so zreteľom na piatu správu Komisie z 9. novembra 2010 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) (KOM(2010)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700) a na jeho technické prílohy (SEK(2010)7000),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 o politike súdržnosti: strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2009 o stratégii Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248), ako aj na orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEK(2009)0712/2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť, v ktorom sa spomína zverejnenie oznámenia Komisie naplánované na rok 2011 (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2008 s názvom Zelená kniha o územnej súdržnosti: z územnej rozmanitosti urobiť prednosť (KOM(2008)0616),

—

so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov z 27. januára 2011 o nových perspektívach pre preskúmanie nariadenia o EZÚS,

—

so zreteľom na nezávislú správu vypracovanú na základe požiadavky Komisie s názvom Iniciatíva Spoločenstva INTERREG III (2000 – 2006): hodnotenie ex post (č. 2008.CE.16.0.AT.016),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0110/2011),

A.

keďže územie Európskej únie tvorí 27 členských štátov a 271 regiónov,

B.

keďže v pohraničných regiónoch žije približne 37,5 % európskeho obyvateľstva,

C.

keďže neformálna spolupráca, euroregióny, eurodištrikty, EZÚS, iniciatívy Rady Európy, ako aj súbor po sebe nasledujúcich zmlúv a sekundárnych právnych predpisov Európskej únie prispeli k vytvoreniu pevnejších a trvalejších väzieb medzi jednotlivými územiami,

D.

keďže aj napriek vytvoreniu základov územnej spolupráce stále zostáva veľa výziev, ktorých charakter závisí od minulého priebehu a dosiahnutého stupňa spolupráce,

E.

keďže po tom, ako boli hranice „zrušené“ v zmluvách, je dôležité zmierniť ich vplyv na každodenný život našich občanov,

F.

keďže zámerom regionálnej politiky je podporovať harmonický rozvoj regiónov prostredníctvom posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v rámci Európskej únie,

G.

keďže v rámci politiky súdržnosti prispieva cieľ Územná spolupráca k čoraz užšiemu zväzku medzi národmi tým, že umožňuje odstraňovať prekážky medzi územiami a regiónmi,

H.

keďže na vonkajších hraniciach EÚ cieľ územnej spolupráce je jedným z aspektov predvstupového procesu a plnenia susedskej politiky, a preto je potrebné zlepšiť koordináciu príslušných opatrení Spoločenstva,

I.

keďže územná spolupráca, ktorá vedie občanov rozličných regiónov k spolupráci, je trvalým procesom učenia sa, ktorý vytvára pocit spolupatričnosti a spoločnej budúcnosti,

J.

keďže v centre priorít územnej spolupráce musí stáť občan, a preto treba presadzovať lokalizovaný prístup,

K.

keďže užšia územná spolupráca závisí od pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach európskej integrácie a koordinácie, ktorý prispieva k európskej integrácii a územnej súdržnosti, a keďže samotná územná spolupráca je experimentálnym laboratóriom európskej integrácie,

L.

keďže do transeurópskych dopravných sietí v pohraničných regiónoch sa investuje len v malom rozsahu, hoci práve pohraničné oblasti naliehavo potrebujú modernizáciu, a keďže v odstránení cezhraničných infraštruktúrnych prekážok spočíva typická európska pridaná hodnota,

M.

keďže v dôsledku všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch a nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa význam územnej spolupráce výrazne zvýšil,

N.

keďže hodnotenie ex post týkajúce sa programov INTERREG III na programové obdobie 2000 – 2006 presvedčivo dokazuje, že tento cieľ znamená pre európsky projekt pridanú hodnotu,

1.

pripomína, že zámerom územnej spolupráce je podporovať územia a regióny v spolupráci, aby mohli ako celok riešiť spoločné výzvy, odstraňovať fyzické, kultúrne, administratívne a regulačné prekážky brániace tejto spolupráci a zmierňovať tzv. hraničný efekt;

2.

je presvedčený, že územná spolupráca prináša Európe pridanú hodnotu a že zohráva zásadnú úlohu pri rozvoji vnútorného trhu a európskej integrácie v rámci niekoľkých odvetvových politík, a žiada, aby územná spolupráca zostala jedným z pilierov politiky súdržnosti;

3.

zdôrazňuje, že cieľ územnej spolupráce založenej na zásade hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa týka všetkých regiónov EÚ v tom smere, že prispieva k podpore harmonického rozvoja EÚ ako celku;

4.

domnieva sa, že územná spolupráca preukázala svoju účinnosť a že jej potenciál a priestor na zvýšenie konkurencieschopnosti sa stále nevyužívajú dostatočne z dôvodu nízkeho objemu prostriedkov, ktoré sú na ňu vyčlenené; žiada, aby sa rozpočet na cieľ Územná spolupráca zvýšil z 2,5 % v súčasnom programovom období na najmenej 7 % celkového rozpočtu v rámci politiky súdržnosti na budúce programové obdobie;

5.

odporúča, aby sa zachovala súčasná štruktúra cieľa 3, ktorá je rozdelená na tri zložky – cezhraničnú (zložka A), nadnárodnú (zložka B) a medziregionálnu (zložka C) –, a aby sa naďalej kládol dôraz na cezhraničnú zložku, na ktorú sa vyčlení najmenej 70 % rozpočtu na územnú spoluprácu; poznamenáva, že finančné prostriedky v rámci programu by sa mali deliť spravodlivo medzi všetky regióny;

6.

domnieva sa, že ak by sa malo zachovať rozlišovanie medzi cezhraničnou zložkou (zložkou A), ktorá uspokojuje miestne potreby pohraničných spádových oblastí, a nadnárodnou zložkou (zložkou B) vrátane takzvaného makroregionálneho rozsahu, ktorá uľahčuje spoluprácu na širších strategických plochách, je potrebná lepšia koordinácia oboch zložiek;

7.

okrem toho požaduje – s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu opatrení územnej spolupráce a vzhľadom na strategický charakter príslušných projektov – väčšiu flexibilitu pri využívaní možností, ktoré ponúka článok 21 nariadenia o EFRR, pokiaľ ide o umiestnenie aktivít v rámci cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce vrátane prímorských regiónov; v tejto súvislosti žiada istú pružnosť pri uplatňovaní obmedzenia vzdialenosti na 150 km stanoveného v súvislosti s programami cezhraničnej spolupráce pre pobrežné a prímorské regióny;

8.

domnieva sa však, že začlenenie takýchto regiónov do geografických oblastí mimo EÚ a ich otváranie sa týmto oblastiam nie je a nemôže byť jednoducho odvodené od ich geografickej odľahlosti, keďže vďaka bohatým historickým, jazykovým a kultúrnym väzbám, ktoré ich spájajú s rôznymi časťami sveta, majú kľúčovú úlohu pri prehlbovaní takýchto vzťahov v prospech celosvetovej prítomnosti EÚ;

9.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu územnej spolupráce pri plnení cieľov stratégie EÚ 2020; žiada, aby sa v súvislosti s touto stratégiou najprv posúdili a určili strategické potreby každého pohraničného regiónu a každej oblasti spolupráce a aby sa európska územná spolupráca následne začlenila do všetkých úrovní strategického plánovania – európskej, národnej, regionálnej a miestnej – a aby sa im prispôsobila; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila podrobnosti svojich návrhov na tematickú koncentráciu finančných prostriedkov s odkazom na tematickú ponuku stratégie EÚ 2020;

10.

požaduje, aby sa finančné prostriedky prideľovali každému programu územnej spolupráce na základe harmonizovaných kritérií s cieľom strategicky a integrovane reagovať na potreby a špecifiká každého príslušného územia alebo oblasti; v tomto smere vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili ďalšie relevantné, strategické a merateľné kritériá, ktoré by mohli odrážať potreby jednotlivých území bez narúšania najdôležitejšieho kritéria, ktorým je demografia;

11.

opätovne zdôrazňuje význam medziregionálnej spolupráce (zložka C), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa na ňu vyčleňujú nedostatočné prostriedky; navrhuje preto, aby sa prehodnotila hraničná miera spolufinancovania EÚ v rámci tejto zložky a aby sa pritom venovala pozornosť tomu, či je schopná pôsobiť ako stimul, v prípade účastníkov pochádzajúcich z regiónov, na ktoré sa vzťahuje cieľ Konkurencieschopnosť a zamestnanosť, s cieľom zvýšiť počet projektov v tejto zložke; a žiada rozšírenie tematických oblastí spolupráce tak, aby zahŕňali správu a riadenie operačných programov, ako aj územný rozvoj;

12.

nabáda tiež regióny, aby lepšie využívali možnosti medziregionálnej spolupráce, ktoré ponúka všeobecné nariadenie v rámci ich operačných programov (13); odporúča v tejto súvislosti, aby medziregionálna zložka cieľa 3 zahŕňala aj koordináciu a organizáciu týchto projektov, zhodnotenie znalostí a výmenu osvedčených postupov;

13.

zdôrazňuje, že v prípade budúcich operačných programov územnej spolupráce je dôležitá podpora programu INTERACT a schopnosť vytvárať úspešné programy pomoci, ktoré by mohli čerpať inšpiráciu z projektu RC LACE; žiada, aby sa v záujme lepšej realizácie cieľa 3 účinnejšie koordinovali programy INTERACT, URBACT a ESPON a zložka C;

14.

podporuje činnosti v rámci programu ESPON, navrhuje však, aby sa možnosti aktívneho zapojenia do jeho výskumu územného rozvoja viac sprístupnili miestnym a regionálnym orgánom, pričom treba zabezpečiť ľahšie praktické uplatňovanie výsledných zistení;

15.

víta úspech programu URBACT v oblasti udržateľného rozvoja miest a žiada, aby sa v ňom pokračovalo a aby sa rozšíril na významnú a široko prístupnú iniciatívu ponúkajúcu možnosti spoločného učenia sa a prenosnosti, pokiaľ ide o miestne mestské výzvy;

16.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako do týchto európskych sietí na výmenu skúseností a osvedčených postupov zapojiť členov miestnych a regionálnych zastupiteľstiev, čo by bol prvý krok zameraný na realizáciu projektu Erasmus pre zástupcov zvolených na miestnej a regionálnej úrovni;

17.

opakuje, že zapojenie subjektov na nižšej ako národnej úrovni do plnenia cieľov EÚ je predpokladom účinného zavedenia územnej súdržnosti;

18.

domnieva sa, že je potrebné presadzovať cieľ Územná spolupráca a ciele Konvergencia a Konkurencieschopnosť a zamestnanosť; žiada, aby bolo plánovanie koordinované lepšie než v minulosti; navrhuje, aby regionálne operačné programy mali možnosť zaujímať sa o cezhraničné, nadnárodné a medziregionálne projekty, ktoré s nimi súvisia, a podieľali sa na nich, a to tak, že stanovia územný prístup k prideľovaniu finančných prostriedkov v prospech prioritných projektov, ako je napojenie na transeurópske siete v pohraničných regiónoch, ktoré sa určia vopred a po konzultácii s ich programovými partnermi, v súlade so zásadami viacúrovňovej správy a partnerstva, čo umožní lepšie využívanie potenciálu územnej spolupráce vďaka cezhraničným vzťahom, ktoré sa vyvinú medzi súkromnými a verejnými subjektmi;

19.

nabáda členské štáty a regióny, aby zavádzali viacregionálne operačné programy, ktoré budú riešiť spoločné územné problémy, ako napríklad prítomnosť horského pásma alebo povodia, ktoré charakterizujú územie;

20.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby presadzovali koordináciu politík v cezhraničných regiónoch a na trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby v rámci hospodárskej a územnej integrácie nedochádzalo k narúšaniu hospodárskej súťaže;

21.

domnieva sa, že programy cezhraničnej spolupráce sú dôležité aj pre účinnosť stratégií, ktoré sa týkajú znižovania chudoby a integrácie znevýhodnených skupín do európskej väčšinovej spoločnosti, a pre dosiahnutie výsledkov v rámci týchto stratégií; požaduje, aby sa táto otázka zohľadnila pri navrhovaní regulačného rámca a aby sa zabezpečilo, že v znevýhodnených regiónoch budú k dispozícii vhodné opatrenia na účasť na európskych programoch regionálneho rozvoja;

22.

konštatuje, že prístupy podľa vzoru stratégie pre Pobaltie môžu zlepšiť cezhraničnú spoluprácu; domnieva sa, že makrostratégie by mali v plnej miere zohľadňovať iné programy regionálnej spolupráce, aby sa medzi nimi vytvorila súčinnosť; pripomína, že koncepcia makroregiónov vychádzajúca z iniciatívy Rady vznikla ako experimentálny a logický spôsob koordinácie spoločných projektov, ktoré pokrývajú veľmi veľké územie charakterizované spoločnými územnými problémami, a je zameraná na využitie výhod integrovaného, mnohoodvetvového a územného prístupu založeného na spoločných strategických činnostiach, na ktoré sa čerpajú prostriedky z existujúcich fondov;

23.

pripomína, že také stratégie, aké v súčasnosti existujú alebo môžu existovať v budúcnosti, by mali byť základom strategickejších a jednotnejších prístupov, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom príslušných nástrojov územnej spolupráce, ale nebudú vytvárať žiadne nové fondy v rozpočte EÚ a nepovedú k vzniku nových inštitúcií ani zavádzaniu nových právnych predpisov;

24.

žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala výsledky prvých zavedených makroregionálnych stratégií; domnieva sa, že tento proces vyvolal záujem, ktorý treba zhodnotiť a vziať si z neho poučenie pre uskutočňovanie nových budúcich makroregionálnych stratégií;

25.

pripomína, že cieľ Územná spolupráca môže zahŕňať spoluprácu na makroregionálnej úrovni, a to najmä v rámci svojho nadnárodného zamerania;

26.

prihovára sa za to, aby nadnárodné programy podporili tieto územné stratégie tým, že skoordinujú proces prípravy, vymedzenia a riadenia makroregionálnych stratégií, čo ale nemôže viesť k zbytočnému zdvojovaniu rozpočtových štruktúr EÚ vytváraním osobitných rozpočtových položiek pre rôzne makroregióny;

27.

zároveň zdôrazňuje, že ciele makroregionálnych stratégií dopĺňajú ciele mikroregionálnej cezhraničnej spolupráce a môžu ich zahŕňať, nie však nahradiť; preto zdôrazňuje, že cezhraničná zložka územnej spolupráce sa musí zachovať ako samostatný a legitímny prvok;

28.

je presvedčený, že nadnárodná zložka cieľa 3 môže prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi makroregionálnymi stratégiami tým, že regionálne a miestne orgány a občiansku spoločnosť viac zapojí do uskutočňovania praktických iniciatív;

29.

zastáva názor, že úvaha o každej nadnárodnej stratégii musí zahŕňať možnú koordináciu s usmerneniami týkajúcimi sa transeurópskych dopravných sietí, ako aj stratégie uskutočnené v rámci integrovanej námornej politiky;

30.

pripomína, že územná spolupráca sa týka vnútorných, ako aj vonkajších hraníc Európskej únie, a to vrátane záležitostí týkajúcich sa súčasných a budúcich makroregionálnych stratégií; zdôrazňuje, že tretie krajiny narážajú na ťažkosti pri získavaní spolufinancovania v rámci ustanovení o spolupráci podľa nariadenia EFRR; žiada Komisiu, aby uvažovala o lepšej súčinnosti medzi pomocou z EFRR, z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), nástroja európskeho susedstva a partnerstva a z Európskeho rozvojového fondu (EFR), a vyzýva ju, aby čo najskôr predložila návrh v oblasti nových foriem susedskej politiky; vyzýva na zjednodušenie a harmonizáciu pravidiel pre prístup k rôznym zdrojom financovania, aby sa zabezpečila kompatibilita a uľahčilo ich využívanie zo strany príjemcov;

31.

vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na osobitný charakter nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) presunula zodpovednosť za jeho riadenie na Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálny rozvoj, hoci by pri tom mala zohľadniť jeho aspekt v oblasti vonkajších vzťahov; konštatuje, že ENPI vo svojej súčasnej podobe neposkytuje primeraný základ na zohľadnenie osobitných okolností cezhraničnej spolupráce; domnieva sa, že treba zvážiť jeho oddelenie od správy vonkajších vzťahov aspoň v tých prípadoch, keď tretie krajiny, ktoré sa podieľajú na spolupráci na vonkajších hraniciach, túto spoluprácu taktiež financujú;

32.

požaduje vykonávanie akčného plánu širšieho susedstva určeného pre veľmi vzdialené regióny, ktorý bol ohlásený v oznámení Komisie KOM(2004)0343; zdôrazňuje preto potrebu jednotných viacodvetvových krokov v oblastiach politiky EÚ, ktoré sa týkajú veľmi vzdialených regiónov, a predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vnútorné a vonkajšie zložky účinnejšie koordinovali prostredníctvom prijatia stratégie pre spádovú oblasť;

33.

pripomína, že biela kniha o územnej súdržnosti nadväzujúca na zelenú knihu by bola príhodným nástrojom na objasnenie toho, ako v budúcej regionálnej politike zaviesť územnú súdržnosť prostredníctvom viacúrovňovej správy, a poskytla by príspevok k diskusii o ďalšom legislatívnom balíku;

34.

konštatuje, že podmienky na cezhraničnú spoluprácu v rámci ENPI nie sú dostatočné na jej náležitý rozvoj; odporúča v tejto súvislosti posilniť koordináciu medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami v rámci Európskej komisie; je presvedčený, že je nutné opäť začleniť programy cezhraničnej spolupráce v rámci ENPI do cieľa Územná spolupráca patriaceho do politiky súdržnosti;

35.

domnieva sa, že EZÚS je jedinečným a cenným nástrojom územného riadenia a že zodpovedá potrebám štruktúrovanej spolupráce, pokiaľ ide o financie, právne postavenie projektov a viacúrovňové riadenie; pripomína, že nástroj EZÚS je nevyhnutné presadzovať ako nástroj na vytváranie systémov cezhraničnej správy, čo zabezpečí angažovanosť v rozličných politikách na regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje tiež jeho kľúčovú úlohu pri prispievaní k úspešnému postupu realizácie modelu viacúrovňového riadenia;

36.

zdôrazňuje skutočnosť, že EZÚS môžu prispievať nielen k územnej súdržnosti, ale aj k sociálnej súdržnosti: poukazuje na to, že tento nástroj má najlepšie predpoklady na zblíženie rôznych kultúrnych a jazykových spoločenstiev, podporovanie pokojného spolužitia v rozmanitej Európe a zviditeľnenie európskej pridanej hodnoty pre občanov;

37.

odporúča počiatočné posúdenie jestvujúcich EZÚS s cieľom poučiť sa z týchto prvých skúseností;

38.

nazdáva sa však, že je potrebné uľahčiť jeho realizáciu, a žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy zmien a doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 o EZÚS, pričom treba zohľadniť problémy, ktoré zistili miestne a regionálne orgány a už vytvorené zoskupenia, a postupovať na základe práce Výboru regiónov, a to s cieľom:

39.

požaduje prideľovanie globálnych grantov pre EZÚS s projektmi odrážajúcimi ciele a stratégie príslušných programov spolupráce, a to na základe spoločných stratégií v oblasti cezhraničného rozvoja, s cieľom umožniť im priamo spravovať prostriedky zo štrukturálnych fondov a programy, a žiada, aby sa v nariadeniach pre ostatné európske fondy vo väčšej miere zohľadnil mnohonárodný a mnohostranný charakter EZÚS v záujme uľahčenia ich prístupu k ďalším zdrojom financovania;

40.

oceňuje, že Výbor regiónov spustil európsku platformu EZÚS, ktorej cieľom je uľahčiť výmenu skúseností, zhodnocovanie osvedčených postupov a poskytovanie technickej podpory pre EZÚS;

41.

domnieva sa, že cezhraničné EZÚS poskytujú vynikajúcu príležitosť na vybudovanie Európy na územnej úrovni so zapojením jej občanov; vyzýva cezhraničné EZÚS, aby v prípade potreby vytvorili a organizovali cezhraničné fórum občianskej spoločnosti a aby podporovali cezhraničné občianske iniciatívy;

42.

je presvedčený, že vykonávanie programov územnej spolupráce je stále príliš komplikované, a domnieva sa, že cieľ 3 si žiada osobitné nariadenie, ktoré by odrážalo v podstate medzinárodný charakter jeho aktivít; domnieva sa, že v súčasnosti sa do vykonávacích programov musí zapojiť príliš mnoho rôznych správnych orgánov, a preto v tomto smere požaduje výrazné zjednodušenie;

43.

vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia, ktoré zjednodušia pravidlá auditu a kontroly, pričom základnou zásadou bude „jeden riadiaci orgán na program“, umožnia systematickejšiu paušalizáciu nákladov a financovanie malých projektov prostredníctvom fixných súm, stanovia presnejšie pravidlá EÚ týkajúce sa oprávnenosti na financovanie, zabezpečia väčšiu flexibilitu pri automatickom rušení viazaných prostriedkov a zvýšia technickú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa riadiace orgány mohli viac sústrediť na začatie a strategickú podporu projektov a dosahovanie výsledkov než čisto na riadenie a formálnu správnosť žiadostí;

44.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne ustanovenia, ktoré veľmi často pridávajú administratívne zaťaženie nevyžadované predpismi Spoločenstva;

45.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr objasnila ustanovenia, ktorými sa má riadiť zásada podmienenosti zamýšľaná pre územnú spoluprácu; domnieva sa, že ak má táto podmienenosť vytvoriť podmienky pre lepšie a účinnejšie využívanie finančných prostriedkov, nesmie ešte viac komplikovať realizáciu na úkor správcov programov a príjemcov;

46.

trvá aj na tom, aby sa vynakladalo úsilie o rozšírenie a zjednodušenie s cieľom zapojiť vo väčšej miere súkromné subjekty; odporúča zaviesť systémy finančného inžinierstva podľa vzoru programov JEREMIE a JESSICA, aby sa tak uľahčili cezhraničné projekty, ktoré sú vektormi hospodárskeho rozvoja, účasť súkromných subjektov a vytváranie verejno-súkromných partnerstiev;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že územná spolupráca nie je dostatočne viditeľná, a to ani na úrovni vnútroštátnych a miestnych správ, ani medzi občanmi, a preto požaduje účinnejšiu komunikáciu o dokončených projektoch;

48.

žiada Komisiu, aby navrhla spôsoby na zvýšenie informovanosti subjektov zainteresovaných do územnej spolupráce a širokej verejnosti o EZÚS a ich činnostiach;

49.

domnieva sa, že úzke kultúrne a jazykové väzby medzi pohraničnými oblasťami v rôznych členských štátoch, ktoré sú dedičstvom minulosti, je nevyhnutné využiť ako podnet na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce;

50.

domnieva sa, že posilnená spolupráca v oblasti vzdelávania a kultúry by prostredníctvom napomáhania pri plnení cieľa inteligentného a inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 zýšila úroveň zapojenia občanov a MVO a prispela by tiež k zviditeľneniu územnej spolupráce a k odbúravaniu psychických bariér, ktoré stále rozdeľujú občanov;

51.

požaduje lepšiu koordináciu medzi riadiacimi orgánmi a už existujúcimi cezhraničnými inštitúciami, ako sú euroregióny, počas zavádzanie cezhraničných programov s cieľom zaručiť vysokú mieru kvality projektov, transparentnosti a blízkosti občanom;

52.

žiada, aby sa zlepšila koordinácia komunikácie medzi všetkými subjektmi zapojenými do procesu uskutočňovania iniciatív územnej spolupráce, navrhuje, aby všetky programy v rámci jednej zložky boli rozpoznateľné prostredníctvom využívania jednotného identifikovateľného loga (napr. znovuzavedenie známej značky INTERREG) súbežne s logom každého programu (povedzme v štandardizovanej vizuálnej veľkosti), a vyzýva Komisiu, aby začiatkom budúceho programového obdobia navrhla rozsiahlu mediálnu a informačnú kampaň pre pohraničné regióny, ktorá sa bude týkať výhod a úspechov územnej spolupráce;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/27

—

so zreteľom na prvý odsek článku 174 a článok 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (1), najmä jeho článok 9 ods. 4,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (2),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o politike súdržnosti, investíciách do reálnej ekonomiky (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o komplementárnosti a koordinácii politiky súdržnosti s opatreniami na rozvoj vidieka (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti z 24. marca 2009 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 14. decembra 2010 o dobrej správe vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ (11),

—

so zreteľom na 20. výročnú správu Komisie o implementácii štrukturálnych fondov (2008) z 21. decembra 2009 KOM(2009)0617/2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 31. marca 2010 s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110),

—

V súlade s oznámením Komisie zo 6. októbra 2010 o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 – KOM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),

—

so zreteľom na piatu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) z novembra 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642),

—

so zreteľom na list adresovaný predsedovi Komisie komisármi pre regionálnu politiku, pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo, pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie a pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0141/2011),

A.

keďže v článku 174 ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia na podporu svojho celkového harmonického rozvoja rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

B.

keďže v odôvodnení 40 nariadenia rady (ES) č. 1083/2006 sa uvádza, že programovanie by malo zabezpečiť koordináciu fondov, a to navzájom, ako aj s ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi, EIB a Európskym investičným fondom (EIF), a že táto koordinácia by sa mala vzťahovať aj na prípravu zložitých finančných systémov a verejno-súkromných partnerstiev,

C.

keďže sa Komisia v stratégii EÚ 2020 zaviazala využívať finančné nástroje EÚ, konkrétne okrem iného rozvoj vidieka, štrukturálne fondy, programy pre výskum a vývoj, transeurópske dopravné siete (TEN), rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a Európsku investičnú banku, ako súčasť dôslednej stratégie financovania spájajúcej prostriedky EÚ a vnútroštátne verejné i súkromné finančné prostriedky, a to v kontexte jednej z hlavných iniciatív s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje, čo odráža potrebu súladu politík a nástrojov,

D.

keďže v piatej správe o súdržnosti sa jasne uznáva, že efektívne vykonávanie regionálneho rozvoja si vyžaduje úzku koordináciu verejných politík na všetkých úrovniach,

E.

keďže Rada vo svojich záveroch zo 14. júna 2010 týkajúcich sa strategickej správy Komisie 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti zdôraznila „potrebu ďalej zlepšovať koordináciu politiky súdržnosti a iných politík EÚ a vnútroštátnych politík, ak to bude potrebné na zvyšovanie efektívnosti plnenia spoločných cieľov koordinovanejším spôsobom“, ako aj „existenciu skutočnej pridanej hodnoty vyplývajúcej z jedného strategického prístupu a spoločných vykonávacích pravidiel pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond vo všeobecnom rámci politiky súdržnosti“,

F.

keďže v liste adresovanom predsedovi Barrosovi komisári pre regionálnu politiku, pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo, pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie a pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka uznali „potrebu posilniť spájanie rozličných politík EÚ do jedného celku, aby sa dosiahol trvalo udržateľný a začleňujúci hospodársky rozvoj, ktorý musí Únia dosiahnuť“ a navrhli „vypracovať spoločný strategický rámec na úrovni EÚ pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo na obdobie po roku 2013“,

G.

keďže reforma štrukturálnej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 viedla k vyňatiu Európskeho fondu pre rozvoj vidieka zo všeobecného rámca štrukturálnych fondov,

H.

keďže na účel racionalizácie vynakladania finančných prostriedkov je potrebná vyššia účinnosť a efektívnosť politík na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a keďže úzka koordinácia a vzájomné dopĺňanie sa sú nevyhnutnými prvkami modernizácie politiky súdržnosti v budúcnosti,

I.

keďže bez podporného politického rámca súčasné synergie vo veľkej miere závisia od organizačnej a strategickej kapacity príjemcov kombinovať podporu z rôznych nástrojov EÚ,

J.

keďže prístup založený na miestnom rozvoji môže významne prispieť k účinnosti a efektívnosti politiky súdržnosti, a keďže politika súdržnosti zostáva kľúčovým nástrojom riešenia špecifických výziev akéhokoľvek územia, zatiaľ čo dôraz na mestský rozmer politiky súdržnosti odrážajúci širšie funkčné oblasti musia sprevádzať vyvážené podmienky pre synergický rozvoj mestských aj vidieckych oblastí,

K.

keďže je bezodkladne a nevyhnutne potrebné konsolidovať verejné rozpočty, čo si vyžaduje inovatívnejšie kroky v záujme zvýšenia účinkov akýchkoľvek dostupných zdrojov, a keďže účinnou koordináciou politík a nástrojov sa dosiahnu úspory času a zdrojov a skutočné zvýšenie efektívnosti a účinnosti,

L.

keďže ku koordinácii a synergiám sa musí pristupovať horizontálne (jednotne v rámci rôznych politík) a vertikálne (na základe spolupráce a koordinácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy),

M.

keďže nekonzistentný prístup môže viesť k rozdielom, prekrývaniu alebo dokonca ku kolízii politík, k vzájomne si odporujúcim verejným činnostiam a zdvojovaniu prostriedkov, čo má dôsledky na regionálnu účinnosť verejných politík, ako aj na ich dôsledky na vnútroštátnej úrovni, a keďže sa zdá, že Komisia vo svojich najnovších politických dokumentoch nekladie dostatočný dôraz na koncept integrovaného prístupu,

N.

keďže integrovanejšia, konzistentnejšia, účinnejšia a efektívnejšia politika súdržnosti si vyžaduje väčšie úsilie na prispôsobenie politík EÚ osobitným potrebám a výhodám rôznych území a regiónov EÚ,

O.

keďže strategické usmernenia si v súvislosti so všeobecnými usmerneniami pre zlepšenie prístupu k financiám vyžadujú lepšiu koordináciu medzi fondmi,

P.

keďže v strategických usmerneniach sa doslovne vyzýva na podporu synergií medzi štrukturálnymi politikami a politikami v oblasti zamestnanosti a rozvoja vidieka, čím sa zdôrazňuje, že členské štáty by mali v tejto súvislosti zabezpečiť synergiu a konzistentnosť medzi činnosťami, ktoré sa majú financovať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na príslušnom území a v príslušnej oblasti činnosti; a keďže tiež ustanovujú, že hlavné usmerňujúce zásady týkajúce sa demarkačnej čiary a mechanizmy koordinácie medzi činnosťami podporovanými rôznymi fondmi sa musia vymedziť na úrovni národných referenčných rámcov / národných strategických plánov,

Q.

keďže Rada vo svojich záveroch z 21. februára 2011, ktoré sa týkajú piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, žiada Komisiu, aby pripravila možnosť zavedenia programov financovaných z viacerých fondov,

R.

keďže niektoré regióny Európskej únie susedia s tretími krajinami, ktoré využívajú Európsky rozvojový fond (ERF), a keďže by sa mala osobitne zdôrazniť synergia pri financovaní niektorých projektov, čím by bolo možné zvýšiť rozvojový potenciál európskych regiónov, ktoré sú v takejto situácii,

S.

keďže v strednodobom hodnotení sa uznáva, že rozpočtová flexibilita je obmedzená a že existujú prekážky pre zmenu priorít, dokonca aj v rámci programov, a zároveň sa konštatuje, že nesúlad medzi programami a vysoká administratívna záťaž prekážajú účinnosti,

T.

keďže v súčasnej situácii po kríze treba viac ako kedykoľvek predtým pochopiť procesy v hospodárstvach členských štátov a výsledky dosiahnuté prostredníctvom využívania zdrojov EÚ,

U.

keďže je dôležité, aby sa zabezpečila viditeľnosť európskej pridanej hodnoty príspevkov EÚ,

1.

žiada, aby sa včas pre ďalšie finančné obdobie po roku 2013 navrhol jednotný strategický rámec s cieľom zabezpečiť jednotný prístup a využiť synergie medzi všetkými činnosťami, ktoré sa uskutočňujú na konkrétnom území s cieľom presadzovať ciele politiky súdržnosti vymedzené v zmluvách a financované Európskym fondom regionálneho rozvoja, Kohéznym fondom, Európskym sociálnym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo;

2.

poukazuje na to, že cieľom politiky súdržnosti musí byť udržateľný, inteligentný a inkluzívny hospodársky rast, ktorý je z územného aj sociálneho hľadiska rovnomerne rozdelený, odstraňovanie rozdielov v rozvoji regiónov, tvorba pracovných príležitostí, zlepšená kvalita života, odborná príprava pracovníkov na nové miesta vrátane v oblasti trvalo udržateľného hospodárstva, sociálna a územná súdržnosť a realizácia európskeho sociálneho modelu, ktorý predstavuje faktor súdržnosti a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

3.

potvrdzuje, že politika súdržnosti by sa mala využívať na zabezpečenie udržateľného rastu v celej EÚ, ako aj spravodlivého a rovnomerného rozdelenia bohatstva podporou hospodárskej súťaže a tým, že bude zameraná na odstraňovanie sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi regiónmi EÚ;

4.

považuje politiku súdržnosti za jeden z pilierov hospodárskej politiky EÚ, ktorým sa uprednostňuje dlhodobá investičná stratégia a sociálne začlenenie; považuje politiku súdržnosti za záruku podpory najmenej rozvinutých regiónov a znevýhodnených skupín, čo vedie k vyváženému a harmonickému rozvoju Európskej únie; konštatuje, že európska pridaná hodnota spočíva v tom, že všetci môžu mať osoh z hospodárskych úspechov EÚ; podporuje preto, aby politika súdržnosti aj naďalej zostala samostatnou a adekvátne financovanou politikou;

5.

víta návrh, ktorý je uvedený v oznámení Komisie o preskúmaní rozpočtu, aby Komisia prijala spoločný strategický rámec s cieľom posilniť integráciu politík EÚ v záujme uskutočnenia stratégie EÚ 2020; v tejto súvislosti vyzýva na presadzovanie synergií medzi spôsobmi financovania hlavných iniciatív stratégie EÚ 2020; zdôrazňuje však, že väčšie synergie medzi činnosťami, ktoré sú financované uvedenými piatimi fondmi, v rámci spoločného strategického rámca sú kľúčové nielen z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020, ale v prvom rade aj na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti ustanovené v zmluve;

6.

víta piatu správu o súdržnosti, ktorá napriek tomu, že zdôrazňuje predovšetkým prínos, ktorým môžu regióny a politika súdržnosti prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020, obsahuje aj niekoľko záverov, ktoré potvrdzujú kľúčovú úlohu väčších synergií medzi štrukturálnymi fondmi vrátane Kohézneho fondu;

7.

domnieva sa, že v oblasti politiky súdržnosti sa výdavky musia zracionalizovať znížením rozdrobenosti nástrojov a kanálov financovania a podporovaním lepšieho dopĺňania sa rôznych nástrojov financovania, víta návrh Komisie s cieľom lepšie vymedzovať priority a tematicky sústreďovať európske a vnútroštátne zdroje na určitý počet priorít s cieľom dosiahnuť zvýšenie koordinácie medzi fondmi v záujme dosiahnutia posilnenia strategického charakteru tejto politiky; zdôrazňuje však, že orgány členských štátov a regionálne a miestne orgány naďalej potrebujú dostatočnú pružnosť na prispôsobenie priorít ich osobitným rozvojovým potrebám;

8.

víta návrh Komisie týkajúci sa zmlúv o partnerstve pre rozvoj a investície, ktorý má zlepšiť koordináciu medzi fondmi Spoločenstva a vnútroštátnym financovaním fondov a programov; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť do prípravy a realizácie zmlúv miestne a regionálne orgány; vyzýva na koordináciu zmlúv s vnútroštátnymi reformami odvetvových politík s územnými dôsledkami (napr. doprava a infraštruktúra výskumu a vývoja);

9.

zdôrazňuje, že mnohé iniciatívy v oblasti hospodárskeho rozvoja v rámci politiky súdržnosti nevytvárajú iba príležitosti, ktoré by bolo vhodné využiť, ale ich úspech závisí od toho, či sa zohľadňujú ľudské a fyzikálne faktory (napríklad zlepšenie infraštruktúry automaticky nevedie k vyššiemu rastu, ak nie je spojené s investíciami do vzdelania, podnikov a inovácií); domnieva sa, že väčšie synergie medzi Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom a Kohéznym fondom v maximálnej miere zvýšia účinky týchto fondov;

10.

upozorňuje na úlohu, ktorú Európsky fond regionálneho rozvoja zohráva v oblasti účinného využívania Európskeho sociálneho fondu, vzhľadom na skutočnosť, že EFRR zodpovedá za vytvorenie podmienok, napríklad vhodnej infraštruktúry a primeranej dostupnosti, bez ktorých nemôžu byť investície týkajúce sa zamestnanosti účinné;

11.

zdôrazňuje, že hospodárska kríza ešte viac zvýšila naliehavú potrebu opatrení v oblastiach pokrytých Európskym sociálnym fondom, ktoré by podporovali predovšetkým zamestnanosť, profesijnú rekvalifikáciu, sociálne začlenenie a znižovanie chudoby;

12.

zdôrazňuje, že ESF by mal byť ako nástroj na podporu celoživotného vzdelávania, získavania kvalifikácie a profesijnej rekvalifikácie považovaný za základný prostriedok, ktorého potenciál sa však v skutočnosti nevyužíva naplno, na podporu inkluzívneho a efektívneho rastu a Európy, ktorej konkurencieschopnosť sa zakladá na znalostiach;

13.

zdôrazňuje, že vytváranie cielených a koordinovaných politík by zabezpečilo uprednostnenie investícií s najväčším vplyvom na konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj v regiónoch;

14.

domnieva sa, že činnosti na rozvoj vidieka v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a činnosti v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pre oblasť rybného hospodárstva v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo by mali byť začlenené do jednotného rámca s ostatnými štrukturálnymi fondmi, konkrétne s Európskym fondom regionálneho rozvoja, Kohéznym fondom a Európskym sociálnym fondom, žiada preto Komisiu, aby vyhodnotila, do akej miery je možné zabezpečiť komplexný prístup k rozvoju vidieckych a rybárskych spoločenstiev v súlade s cieľom územnej súdržnosti prostredníctvom presunu činností v oblasti miestneho rozvoja v rámci týchto dvoch fondov pod spoločný rámec v oblasti súdržnosti, alebo aspoň prostredníctvom jasných synergií medzi jednotlivými fondmi; domnieva sa, že takýto prístup by mal zohľadňovať kontext kľúčových politík s územným vplyvom a mal by umožňovať subjektom, ktoré sú aktívne zapojené do rozvojových procesov na regionálnej a miestnej úrovni, aby účinne vykonávali politiky zamerané na dané územie, ktoré náležite zodpovedajú územným potrebám vidieckych a rybárskych oblastí alebo malých ostrovov;

15.

zdôrazňuje, že by sa mala naďalej posilňovať koordinácia, a to nielen medzi nástrojmi politiky súdržnosti ako takými (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond), ale aj medzi činnosťami financovanými týmito nástrojmi a činnosťami vykonávanými v rámci TEN, siedmeho rámcového programu a CIP;

16.

domnieva sa, že v rámci cieľa územnej spolupráce by malo byť možné dosiahnuť synergiu medzi Európskym fondom regionálneho rozvoja a predvstupovými nástrojmi a nástrojmi susedstva v rámci cezhraničných projektov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, v ktorých prípadoch by sa mohla uplatniť spolupráca spolu s inými nástrojmi vonkajších aspektov politík EÚ, ako je ERF;

17.

domnieva sa, že toto vzájomné posilňovanie a koordinácia politík EÚ môžu nepochybne zabezpečiť najlepšie možné výsledky použitia prostriedkov z rozpočtu EÚ; prihovára sa za prípravu iniciatív v oblasti finančnej integrity, ako sú napríklad finančné nástroje EIB, a za výraznejšie využívanie týchto nástrojov;

18.

zdôrazňuje však skutočnosť, že mnohé členské štáty čelia ťažkostiam v koordinácii rôznych fondov a zjavne prejavili znepokojenie nad nedostatočnou synergiou, a v niektorých prípadoch dokonca nad prekrývaním sa fondov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá komplexného riadenia fondov si vyžadujú príliš vysokú mieru inštitucionálnej kapacity s cieľom prekonávať prekážky a uspokojivo koordinovať ich zavádzanie; zdôrazňuje význam spolufinancovania a potrebného zjednodušenia týchto pravidiel, aby bolo možné posilniť synergie medzi štrukturálnymi fondmi;

19.

zdôrazňuje, že zjednodušenie, ktoré je pre úspešnú politiku súdržnosti kľúčové, sa musí uskutočniť tak na vnútroštátnej, ako aj na regionálnej úrovni, aby sa výsledky zlepšili; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti navrhla jednoduchšiu štruktúru tejto politiky, ktorá bude vychádzať z väčšej pružnosti, proporcionality a prehľadnosti v používaní prostriedkov z fondov, aby sa uľahčilo ich plné a pohotové čerpanie;

20.

pripomína, že jedným z hlavných dôvodov toho, prečo mali EFRF a iné štrukturálne fondy problémy s účinným nasmerovaním peňazí na projekty s väčšou možnosťou vytvárať hospodársky rozvoj a pracovné miesta, bol prehnaný dôraz na absorpčnú schopnosť namiesto na výsledky;

21.

presadzuje takú politiku súdržnosti, ktorá je viac zameraná na výsledky a menej na správnosť výdavkov a postupov, pričom však zabezpečuje účinnú rovnováhu medzi kvalitou operácií a finančnou a administratívnou kontrolou; odporúča, aby sa zaviedli náležité mechanizmy hodnotenia s cieľom zlepšiť inštitucionálne a administratívne kapacity subjektov poverených riadením programov, čo prispeje k zvýšeniu kvality výdavkov a k zníženiu miery chybovosti;

22.

podporuje takú architektúru budúcej politiky súdržnosti, ktorá bude jednoduchšia, pružnejšia a schopná uľahčiť optimálnu absorpciu a efektivitu fondov;

23.

zdôrazňuje, že vďaka lepšej synergii medzi finančnými nástrojmi politiky súdržnosti a lepšej koordinácii medzi týmito a inými nástrojmi financovania je možné a nutné dosiahnuť európsku pridanú hodnotu;

24.

domnieva sa, že spoločné pravidlá riadenia, oprávnenosti a auditu projektov financovaných Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo a predkladania správ k nim (najmä v súvislosti s opatreniami na podporu hospodárskej diverzifikácie vidieckych a rybárskych oblastí) budú zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní a napomáhaní účinnejšieho zavádzania programov politiky súdržnosti a zároveň kľúčovým spôsobom napomôžu úsilie o zjednodušenie; ďalej sa domnieva, že sa tým zjednoduší používanie fondov príjemcami, ako aj riadenie fondov vnútroštátnymi orgánmi, čím sa zníži riziko chýb a zároveň sa prípadne uplatní diferenciácia s cieľom zohľadniť osobitosti politík, nástrojov a príjemcov a uľahčí zapojenie malých zúčastnených strán do programov politiky súdržnosti, ako aj zjednoduší prijímanie dostupných finančných prostriedkov, a to pod podmienkou, že toto zjednodušenie bude sprevádzať dostatočný finančný balíček určený na technickú pomoc;

25.

trvá na tom, aby Európsky sociálny fond zostal aj naďalej súčasťou nariadenia o všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa fondov kohéznej politiky; zdôrazňuje preto, že treba zachovať a posilniť model jedného všeobecného nariadenia pokrývajúceho pravidlá riadenia, oprávnenosti, auditu a predkladania správ kombinovaného s krátkymi osobitnými nariadeniami týkajúcimi sa konkrétneho fondu, ktoré odzrkadľujú špecifické politické ciele každého z fondov; ďalej zdôrazňuje, že koordinácia musí prebiehať na všetkých úrovniach tvorby politiky, a to od strategického plánovania cez uskutočňovanie a platby až po uzavretie, audit, kontrolu a hodnotenie;

26.

žiada Komisiu, aby preskúmala najúčinnejšie spôsoby zvýšenia synergií na konkrétnom území; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zohľadnila možnosť umožniť členským štátom, aby si zvolili možnosť disponovať jediným operačným programom pre každý región alebo viacregionálny operačný program v rámci makroregionálnych stratégií, ktorý by zahŕňal rôzne fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo), s jediným riadiacim orgánom, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť prispeniu regiónov k decentralizovanému prístupu a priznávaniu vyššej miery autonómie a flexibility regiónom, aby sa mohli zapojiť do prípravy vlastných stratégií a využiť regionálnu a miestnu úroveň administratívy; navrhuje vnútroštátnym riadiacim orgánom členských štátov, aby budúce operačné programy vypracovali tak, aby boli prispôsobené miestnym a regionálnym cieľom;

27.

vyzýva Komisiu, aby zvážila viacfondové programy pre členské štáty a regióny, ktoré ich chcú využiť; domnieva sa, že by to prispelo k integrovanejšej a flexibilnejšej práci, a zvýšilo účinnosť jednotlivých fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky rozvojový fond a siedmy rámcový program pre výskum);

28.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy na prehodnotenie ustanovení o krížovom financovaní a na obmedzenie prekážok pre ich uplatňovanie na základe dôveryhodných a komplexných údajov o ich používaní a vplyve s cieľom zabezpečiť významnejšie zjednodušenie a právnu istotu pri ich uplatňovaní v porovnaní so situáciou, ktorú možno pozorovať v súčasnosti;

29.

požaduje spresnenie územného prínosu a harmonizáciu pravidiel prípustnosti týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vo vidieckych a prímestských oblastiach, a to s cieľom zabrániť zbytočným vzájomným presahom týchto dvoch fondov; trvá na tom, že je potrebná úzka spolupráca pri výbere a kontrole projektov financovaných z týchto dvoch fondov na danom území;

30.

zdôrazňuje, že vyššia miera financovania z prostriedkov EFRR a ESF prinesie projektom sociálneho začleňovania a integrovaných stratégií rozvoja pridanú hodnotu v oblasti flexibility; vyzýva na vytvorenie systému jedného kontaktného miesta, ktoré by poskytovalo praktické usmernenia, informácie a poradenstvo zainteresovaným stranám, čím by sa náležitým spôsobom zabezpečil prísun aktuálnych informácií verejnosti s ohľadom na krížové financovanie aj na synergie medzi fondmi vo všeobecnosti; naliehavo žiada, aby sa o tomto kroku smerom k zjednodušeniu informovala verejnosť s cieľom znížiť množstvo požadovaných informácií na minimum;

31.

vyjadruje presvedčenie, že podmienkou úspešného čerpania finančných prostriedkov a dôslednej realizácie rôznych projektov je rozvoj ľudských zdrojov a lepšie šírenie informácií;

32.

zároveň zdôrazňuje význam rozšírenia administratívnej kapacity v členských štátoch, na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj medzi zúčastnenými stranami s cieľom prekonať prekážky efektívnym synergiám medzi štrukturálnymi fondmi a podporiť tvorbu a vykonávanie účinných politík; trvá na tom, že Komisia musí v tejto súvislosti zohrávať hlavnú úlohu;

33.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila technickú podporu aj odbornú prípravu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych administratívnych orgánov s cieľom zlepšiť ich schopnosti a znalosti pravidiel týkajúcich sa problémov spojených s realizáciou;

34.

vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali investovanie do inštitucionálnych kapacít a zjednodušovali svoje vnútroštátne ustanovenia s cieľom znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť absorpčnú kapacitu;

35.

v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie zásady subsidiarity a zásady viacúrovňovej správy vecí verejných významným spôsobom prispieva k presadzovaniu koordinácie medzi rozličnými rozhodovacími orgánmi a k posilneniu synergií medzi rozličnými nástrojmi financovania;

36.

považuje aktívnu účasť sociálnych partnerov prostredníctvom nepretržitého sociálneho a územného dialógu za životne dôležitú pre účinnejšie využívanie fondov;

37.

uvedomuje si nerovnomerný dosah hospodárskej krízy na územie a občanov EÚ; domnieva sa, že nová stratégia využívania fondov bude účinnejšia vtedy, ak zahrnie regionálne a miestne úrovne riadenia, ktoré sú schopné prispôsobiť strategické ciele miestnym podmienkam okrem iného aj prostredníctvom štruktúrovaného dialógu so všetkými zúčastnenými stranami, organizáciami podporujúcimi rodové práva, sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami, ale i s finančnými a bankovými inštitúciami; zdôrazňuje potrebu ponechať pri formulovaní politických požiadaviek dostatočný priestor pre regionálne a miestne požiadavky;

38.

žiada Komisiu, aby vypracovala európske usmernenia v oblasti viacúrovňovej správy vecí verejných a aby nabádala členské štáty k tomu, aby tieto usmernenia podľa konkrétnych miestnych a regionálnych cieľov zaviedli, a k rozšíreniu riadiaceho mechanizmu politiky súdržnosti (t. j. programovania, financovania a zavádzania v spolupráci vnútroštátnych, regionálnych a miestnych úrovní) o tie fondy, ktoré pokrýva plánovaný spoločný strategický rámec, s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť vynakladania verejných prostriedkov;

39.

žiada Komisiu, aby do vytvárania nového spoločného strategického rámca a predkladaných návrhov nariadení začlenila ustanovenia umožňujúce miestnym a regionálnym partnerstvám (veľkomestá, mestá, funkčné regióny, skupiny a miestne orgány) začleniť rôzne zdroje financovania EÚ do konzistentného a integrovaného rámca na ich príslušných územiach;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/35

—

so zreteľom na návrh rozpočtu na rozpočtový rok 2012, ktorý Komisia prijala 20. apríla 2011 (SEK(2011)0498),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID) (1),

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012 (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 15. februára 2011 o rozpočtových usmerneniach na rok 2012,

—

so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na list Výboru pre rybné hospodárstvo,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0230/2011),

A.

keďže rozpočtový postup na rok 2012 je druhým postupom v poradí vykonávaným na základe Lisabonskej zmluvy a keďže z minuloročnej skúsenosti je možné vyvodiť dôležité ponaučenia,

B.

keďže trialóg, ktorý sa uskutoční v júli, by mal umožniť zástupcom oboch zložiek rozpočtového orgánu diskutovať o prioritách, ktoré identifikovali v súvislosti s ročným rozpočtom na rok 2012, a prípadne nájsť spoločný základ, ktorý by bolo možné zohľadniť v ich príslušným čítaniach,

C.

keďže predsedníctvo Poľska a Maďarska prijali verejné záväzky začať otvorený, konštruktívny a politický dialóg s EP o rozpočtových záležitostiach,

D.

keďže sa preto od Rady ako celku očakáva, že bude v rámci tohto postupu konať ako dôveryhodný politický partner a predíde svojvoľným alebo čisto aritmetickým zníženiam v rozpočtových riadkoch,

1.

pripomína, že EP vo svojom uznesení z 24. marca 2011 postavil stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu do centra rozpočtovej stratégie EÚ na rok 2012 s cieľom pomôcť Európe prekonať hospodársku a sociálnu krízu a prispieť k tomu, aby z nej vyšla silnejšia;

2.

pripomína, že podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva vedúceho k tvorbe pracovných miest a vysoko kvalitnému zamestnávaniu prostredníctvom plnenia siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 je cieľom, ktorý spoločne schválilo 27 členských štátov EÚ a inštitúcie EÚ; pripomína, že vykonávanie tejto stratégie si bude do roku 2020 vyžadovať obrovskú sumu investícií orientovaných na budúcnosť, ktoré Komisia vo svojom oznámení s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700) odhadla na najmenej 1 800 miliárd EUR; preto zdôrazňuje, že potrebné investície – na úrovni EÚ i členských štátov – do zlepšenia úrovne vzdelávania, presadzovania sociálneho začleňovania, a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby, a rozvoja znalostnej spoločnosti založenej na celkovej vedeckej a technologickej kapacite EÚ sa musia uskutočniť teraz a bez ďalšieho odkladu; v tejto súvislosti trvá na potrebe podporovať výskum, vývoj a inovácie, ako aj MSP a rozvoj technológií efektívnych z hľadiska využívania zdrojov;

3.

vzhľadom na tieto skutočnosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že súčasná kríza vyústila do zníženia verejných investícií v niektorých z týchto oblastí, a to v dôsledku úprav, ktoré členské štáty vykonali v rámci svojich rozpočtov; vyzýva na zmenu tohto trendu a je pevne presvedčený, že ak má EÚ ako celok plniť stratégiu EÚ 2020, musia sa zaručiť investície na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal zohrávať úlohu vyvažujúceho nástroja s pákovým efektom pre politiky obnovy členských štátov prostredníctvom iniciovania a podporovania vnútroštátneho investovania do posilnenia rastu a zamestnanosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zladenie rozpočtu EÚ s cieľmi stratégie EÚ 2020 je mimoriadne dôležité; v tejto súvislosti pripomína, že podpora vzdelávania mladých, mobility a zamestnanosti, MSP, výskumu a vývoja by mala byť kľúčovou prioritou rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že je to v plnom súlade s rozvojom európskeho semestra, ktorý má ako nový mechanizmus pre posilnené európske hospodárske riadenie za cieľ zvýšiť konzistentnosť, synergie a vzájomné dopĺňanie sa rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov pri plnení spoločne schválených cieľov stratégie Európa 2020;

4.

pripomína, že stratégia EÚ 2020 a európsky semester potrebujú silný parlamentný rozmer, a vyjadruje pevné presvedčenie, že výraznejšie zapojenie Parlamentu by významne zlepšilo demokratickú povahu a transparentnosť týchto činností;

5.

konštatuje, že návrh rozpočtu EÚ (NR) na rok 2012, ktorý predložila Komisia, vyčísľuje viazané rozpočtové prostriedky (VRP) na 147 435 miliónov EUR (146 676 miliónov EUR bez Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a rezervy na núdzovú pomoc) a platobné rozpočtové prostriedky (PRP) na 132 738 miliónov EUR; berie na vedomie, že tieto sumy predstavujú 1,12 %, resp. 1,01 % predpokladaného hrubého národného dôchodku (HND) na rok 2012, a zdôrazňuje, že medzi rokmi 2011 a 2012 sa tento podiel očividne nemení, pričom Komisia predpokladá rast HND v roku 2012 vo výške najmenej + 4,7 % (v bežných cenách);

6.

uznáva, že ak má rozpočet EÚ prispievať ku kolektívnemu úsiliu členských štátov v časoch úsporných opatrení, toto úsilie by malo byť úmerné k jeho výške, špecifikám a skutočnému hospodárskemu vplyvu; domnieva sa, že by sa mali zohľadniť prebiehajúce snahy o konsolidáciu vnútroštátneho rozpočtu, ktoré vyvíjajú mnohé členské štáty z dôvodu svojej fiškálnej nedisciplinovanosti v minulosti, pričom však pripomína, že podľa ustanovení zmluvy rozpočet EÚ nemôže vykazovať deficit a že rozpočet EÚ predstavuje iba 2 % celkových verejných výdavkov v EÚ;

7.

konštatuje, že ročná miera inflácie za rok 2011 v rámci EÚ 27 sa odhaduje na 2,7 %, čo znamená, že navrhované nominálne zvýšenia VRP o 3,7 % a PRP o 4,9 % v roku 2012 predstavujú v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 zvýšenie v reálnych hodnotách o 1 % a 2,2 %; zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré členské štáty plánujú vyššie zvýšenie svojich vnútroštátnych rozpočtov, ako je zvýšenie, ktoré navrhuje Európska komisia v prípade rozpočtu EÚ; berie tiež na vedomie úsilie niektorých členských štátov o zníženie rozpočtových deficitov a spomalenie rastu štátnych dlhov, čím sa dostanú na udržateľnejšiu úroveň;

8.

zdôrazňuje skutočnosť, že navrhované hodnoty v ročnom rozpočte EÚ na rok 2012 zodpovedajú zloženiu výdavkov EÚ stanovených vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2007 – 2013, a to pod podmienkou získania súhlasu rozpočtového orgánu s revíziou VFR, v rámci ktorej sa zohľadnia dodatočné finančné potreby projektu ITER; zdôrazňuje, že akékoľvek zvýšenie (alebo zníženie) v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 sa preto musí vyhodnotiť so zreteľom na vplyv na plnenie viacročných programov; zdôrazňuje, že ide o otázku dôveryhodnosti inštitúcií a konzistentnosti projektu EÚ, zatiaľ čo sa zodpovednosti a záväzky EÚ neustále zvyšujú; z tohto hľadiska sa domnieva, že vyčlenenie zmysluplných a viditeľných finančných kapacít pre cielené oblasti politiky a nové právomoci, ktoré boli vytvorené na úrovni EÚ, je prioritou;

9.

konštatuje, že podľa návrhu rozpočtu na rok 2012 existuje celková rezerva vo výške 1 603 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v rámci stropu na rok 2012 schváleného vo viacročnom finančnom rámci; je odhodlaný využiť – ak sa to ukáže ako nevyhnutné – túto dostupnú rezervu a v prípade potreby aj iné mechanizmy flexibility ustanovené v súčasnej MID s cieľom podporiť a posilniť niektoré stanovené politické ciele, ktoré nie sú primerane zohľadnené v súčasnom VFR; v súvislosti s využívaním týchto mechanizmov očakáva od Rady plnú spoluprácu;

10.

pripomína, že v Parlamente už začalo prvé kolo diskusií o rozpočtových prioritách formou rozsiahlych konzultácií jeho špecializovaných výborov zo strany hlavnej spravodajkyne pre rozpočet na rok 2012; zdôrazňuje, že tento proces sa teraz musí dokončiť v každom výbore v rámci príslušnej oblasti pôsobnosti v záujme určenia pozitívnych a negatívnych priorít rozpočtu na rok 2012;

11.

berie na vedomie odhad Komisie, podľa ktorého celkovo 43,5 % prostriedkov v návrhu rozpočtu na rok 2012 (vo viazaných rozpočtových prostriedkoch) prispieva k cieľom stratégie EÚ 2020; považuje tento odhad za pozitívny, ale nedostatočný; uznáva, že priority stanovené Komisiou sa zdajú byť v súlade s prioritami stanovenými Parlamentom v jeho uznesení o všeobecných usmerneniach pre rozpočet na rok 2012, požaduje však ambicióznejší prístup k financovaniu stratégie Európa 2020; je však odhodlaný ďalej analyzovať tieto údaje v plnej spolupráci so všetkými svojimi špecializovanými výbormi;

12.

domnieva sa, že okrem plnenia stratégie EÚ 2020 by sa rozpočtové prostriedky v rozpočte EÚ na rok 2012 mali stanoviť v primeranej výške s cieľom zabezpečiť pokračovanie politík a dosahovanie cieľov EÚ; zdôrazňuje najmä osobitnú potrebu umožniť EÚ niesť svoju globálnu zodpovednosť, najmä v súvislosti s prepuknutím tzv. arabskej jari a nepokojmi na Blízkom východe;

13.

konštatuje, že zložitá hospodárska situácia v celej EÚ viedla Komisiu k tomu, že uskutočnila prvý krok k určeniu negatívnych priorít a úspor v niektorých politických oblastiach v porovnaní s tým, čo bolo pôvodne naplánované vo finančnom pláne, najmä v tých politických oblastiach, ktoré sa v nedávnej minulosti vyznačovali slabou výkonnosťou a nízkymi mierami plnenia, ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. marca 2011; žiada však Komisiu, aby poskytla dodatočné informácie, z ktorých vychádzajú jej hodnotenia, aby Parlament mohol jasne určiť politické a rozpočtové pozitívne a negatívne priority a aby sa umožnili ďalšie úspory a prerozdelenie prostriedkov, keďže je zásadné pokračovať na úrovni EÚ vo vykonávaní programov a činností EÚ, a to vrátane financovania opatrení zameraných na vyrovnanie sa s dôsledkami krízy a na podporu rastu;

14.

dôrazne varuje pred akýmkoľvek pokusom Rady o horizontálne škrty v rozpočte, na základe ktorých by sa a priori rozhodlo o celkovom objeme rozpočtových prostriedkov bez toho, aby sa náležite zohľadnilo presné posúdenie skutočných potrieb v záujme dosiahnutia dohodnutých cieľov a politických záväzkov Únie; žiada Radu, aby v prípade uskutočnenia škrtov verejne vysvetlila a jasne určila, ktoré politické priority alebo projekty EÚ by sa mohli odložiť alebo úplne zrušiť;

15.

berie na vedomie navrhované zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 4,9 % v porovnaní s rokom 2011; vyjadruje presvedčenie, že Komisia navrhuje tieto hodnoty na základe dôkladnej a kritickej analýzy odhadov poskytnutých členskými štátmi, ktoré riadia 80 % rozpočtu EÚ; konštatuje, že objem tohto zvýšenia súvisí so zákonnými potrebami, ktoré vznikajú v súvislosti so 7. výskumným programom a štrukturálnymi a kohéznymi fondmi; vyjadruje presvedčenie, že navrhovaná výška platieb je úplným minimom, ktoré je potrebné na plnenie právnych záväzkov EÚ prijatých v predchádzajúcich rokoch, a že je povinnosťou EÚ plniť zákonné povinnosti, ktoré vyplývajú z týchto záväzkov, a zabezpečiť, aby programy rozvinuli celý svoj potenciál a realizovali sa naplno; preto naliehavo vyzýva Radu, aby sa zdržala znižovania navrhovanej výšky platieb; vyjadruje svoj zámer zachovať výšku platieb na úrovni navrhovanej Komisiou v návrhu rozpočtu, najmä so zreteľom na neochotu Rady zo začiatku roku 2011 splniť svoj formálny záväzok z decembra 2010 a poskytnúť v prípade potreby nové rozpočtové prostriedky;

16.

ďalej konštatuje, že celková rezerva platobných rozpočtových prostriedkov v rámci stropu VFR zostáva vysoká a predstavuje 8 815 miliónov EUR; zdôrazňuje skutočnosť, že akékoľvek zníženie pod sumu, ktorú navrhuje Komisia, by vzápätí zhoršilo situáciu v súvislosti s naliehavou potrebou znížiť bezprecedentnú výšku neuhradených záväzkov (RAL) a so zabezpečením správneho uplatňovania politík a programov EÚ;

17.

v tejto súvislosti pripomína, že návrh opravného rozpočtu č. 3/2011 vykazuje v platbách za rok 2010 prebytok vo výške 4,54 miliardy EUR, z čoho 1,28 miliardy EUR pochádza z pokút a úrokov z omeškania; je sklamaný návrhom Komisie na zníženie príspevkov členských štátov o celú túto sumu; zdôrazňuje, že hoci nebude mať žiaden vplyv na celkovú úroveň deficitu členských štátov, táto časť prebytku sa môže výrazne prejaviť v ročnom rozpočte EÚ a môže súčasne pomôcť zmierniť potrebu znižovania vnútroštátnych rozpočtov členských štátov, ak by bolo potrebné zapísať do rozpočtu EÚ ďalšie platby na pokrytie potrieb, ktoré neboli predpokladané v čase zostavovania ročného rozpočtu EÚ; z týchto dôvodov zastáva názor, že príjmy pochádzajúce z pokút a úrokov z omeškania by sa nemali odpočítavať z vlastných zdrojov založených na HND, ale mali by sa zapísať do rozpočtu EÚ vo forme „predbežne vyčlenených rozpočtových prostriedkov“ určených na pokrytie akýchkoľvek dodatočných platobných potrieb, ktoré môžu vzniknúť v priebehu roka;

18.

berie na vedomie návrh Komisie zvýšiť v návrhu rozpočtu na rok 2012 viazané rozpočtové prostriedky o 12,6 % (na 15 223 miliónov EUR) a platobné rozpočtové prostriedky o 8,1 % (na 12 566 miliónov EUR) v porovnaní s rozpočtom na rok 2011, pretože okruh 1a je z hľadiska dosahovania cieľov stratégie Európa 2020 kľúčovým okruhom VFR na roky 2007 – 2013, keďže priamo alebo nepriamo prispieva k financovaniu všetkých jej piatich hlavných cieľov a siedmich hlavných iniciatív;

19.

vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že plánované zvýšenie prostriedkov v tomto okruhu na rok 2012 je len výsledkom ročného rozčlenenia viacročných celkových súm, ktoré schválili Parlament a Rada pri prijímaní týchto programov a akcií; preto zdôrazňuje, že Komisia vo všeobecnosti nenavrhuje zvýšiť podporu pre investície, ktoré sú nevyhnutne potrebné na vykonávanie siedmich hlavných iniciatív, nad rámec pôvodného plánu, a konštatuje, že má poľutovaniahodný sklon odsúvať potrebný veľký krok vpred v súvislosti so spoločným finančným úsilím až na obdobie po skončení VFR v roku 2013; je presvedčený, že tento postoj vážne ohrozí dosiahnutie hlavných cieľov do roku 2020;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že celková suma finančných prostriedkov pridelených v roku 2013 na kľúčové programy v záujme dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020, ako sú 7. rámcový program ES pre výskum (7RPV ES), opatrenia zamerané proti znečisťovaniu, programy Marco Polo II, PROGRESS, Galileo a GMES, bude na základe návrhu rozpočtu na rok 2012 a aktualizovaného finančného plánu na rok 2013 nižšia ako referenčná suma, na ktorej sa Parlament a Rada dohodli pri prijímaní týchto programov; konštatuje, že tieto referenčné sumy sa naopak mierne prekročia v prípade týchto hlavných programov stratégie Európa 2020: rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, transeurópskej dopravnej siete, transeurópskej energetickej siete, programov Erasmus Mundus a programu celoživotného vzdelávania; má v úmysle plne využiť vo vhodných prípadoch 5 % legislatívnej flexibility, ktorú umožňuje bod 37 MID, v záujme ďalšej podpory kľúčových a naliehavých investícií;

21.

okrem toho konštatuje, že významná časť nominálneho zvýšenia v okruhu 1a v rámci návrhu rozpočtu na rok 2012 v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 súvisí s dodatočnými finančnými prostriedkami vo výške 750 miliónov EUR (vo VRP), ktoré si vyžiadal projekt ITER v roku 2012, z ktorých 650 miliónov EUR je skutočne dodatočných a 100 miliónov EUR je presunutých zo všetkých rozpočtových riadkov 7. RP ES; dôrazne potvrdzuje svoj nesúhlas s akoukoľvek formou presunu prostriedkov zo 7. rámcového programu ES, pretože by sa tým ohrozilo jeho úspešné vykonávanie a výrazne znížil jeho prínos k dosahovaniu hlavných cieľov a realizácii hlavných iniciatív stratégie Európa 2020;

22.

pripomína, že v záujme financovania projektu ITER bude potrebné, aby rozpočtový orgán schválil paralelný návrh Komisie (KOM(2011)0226), ktorým sa mení a dopĺňa VFR na roky 2007 – 2013, v ktorom sa navrhuje financovanie chýbajúcich 1 300 miliónov EUR pre ITER v rokoch 2012 a 2013 použitím dostupných a nevyužitých rezerv z roku 2011 v rámci okruhu 2 a 5 VFR na roky 2007 – 2013 v celkovej výške 840 miliónov EUR a presunutím 460 miliónov EUR zo 7. rámcového programu ES v rokoch 2012 a 2013; vyjadruje svoje odhodlanie začať rokovať s Radou s cieľom zmeniť a doplniť návrh Komisie prostredníctvom rôznych možností, ktoré poskytuje v súčasnosti platná MID zo 17. mája 2006;

23.

so znepokojením berie na vedomie, že okrem navrhovaného presunu 100 miliónov EUR pre ITER sa v porovnaní s finančným plánom navrhujú dodatočné škrty v 7. rámcovom programe ES vo výške 64 miliónov EUR; žiada, aby Komisia navrhla použiť všetky úspory (ktoré v celkovej výške predstavujú 190 miliónov EUR), ktoré sa majú dosiahnuť v roku 2012 vďaka prehodnoteniu personálnych potrieb a zníženým finančným príspevkom pre niektoré spoločné podniky, v prospech operačných výdavkov v rámci 7. rámcového programu ES;

24.

v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zlepšiť podmienky financovania priorít v oblasti udržateľných energií, technológií uskladňovania energie a ďalších priorít v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v rámci strategického plánu pre energetické technológie, a to vrátane energetickej efektívnosti, ktoré sú nevyhnutné pre vyriešenie výziev v oblasti hospodárstva, energetiky a zmeny klímy; domnieva sa, že jasné ciele v oblasti udržateľných energetických politík a energetickej efektívnosti môžu viesť k nákladovo efektívnym riešeniam, z ktorých môže mať prínos celé európske hospodárstvo; zároveň konštatuje, že v rámci rozpočtového postupu na rok 2012 by sa mohli preskúmať ďalšie inovatívne spôsoby zvyšovania investícií a podpory výskumu a inovácií, ako je finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF);

25.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzhľadom na obmedzené zvýšenie naplánované pre program PROGRESS v návrhu rozpočtu na rok 2012 v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 Komisia nebude schopná zachovať pôvodne stanovenú sumu 20 miliónov EUR v období 2011 až 2013, ku ktorej sa sama zaviazala v roku 2010 s cieľom čiastočne kompenzovať presun prostriedkov PROGRESS v prospech nástroja mikrofinancovania; pripomína prínos programu PROGRESS k dvom hlavným iniciatívam stratégie EÚ 2020 (Európska platforma na boj proti chudobe a Mládež v pohybe); zdôrazňuje, že členské štáty, miestne a regionálne orgány a národné a regionálne inštitúcie čerpajú prostriedky z programu PROGRESS na realizáciu opatrení rodového rozpočtovania;

26.

víta zvýšenie celkových viazaných rozpočtových prostriedkov (+ 5,7 milióna EUR) pre Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie v porovnaní s pôvodným plánom; očakáva, že toto zvýšenie prispeje k zlepšeniu prístupu MSP k tomuto programu a k vytvoreniu osobitných programov a inovačných finančných mechanizmov; v tejto súvislosti pripomína kľúčovú úlohu MSP pri posilňovaní hospodárstva EÚ a podporuje najmä rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a program pre podnikanie a inováciu ako nevyhnutné nástroje na prekonanie krízy; zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístup MSP na kapitálové trhy a k rôznym možnostiam financovania z prostriedkov EÚ tým, že sa zjednodušia a urýchlia postupy financovania a zníži sa súvisiaca byrokratická záťaž;

27.

opätovne zdôrazňuje význam jednotného trhu pre konkurencieschopnosť podnikov EÚ a rast a stabilitu európskych hospodárstiev, pričom pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné zabezpečiť dostatok prostriedkov na zlepšenie dodržiavania pravidiel jednotného trhu;

28.

poukazuje na európsku pridanú hodnotu investícií v oblasti cezhraničnej dopravy, najmä programu TEN-T, ktorý zlepšuje cezhraničné a intermodálne prepojenia, čím sa podporuje hospodársky rozvoj a zamestnanosť; pripomína tradične nedostatočné financovanie TEN-T a naliehavo vyzýva, aby sa na tento účel poskytlo viac prostriedkov, a to aj prostredníctvom využívania alternatívnych zdrojov financovania, ako sú verejno-súkromné partnerstvá (PPP), vyčleňovanie príjmov a iné formy finančných nástrojov; zdôrazňuje, že Kohézny fond a regionálne fondy by mali byť úzko naviazané na projekty TEN-T;

29.

domnieva sa, že vzhľadom na vysokú európsku pridanú hodnotu, ktorú poskytuje program celoživotného vzdelávania, by v roku 2012 mala pokračovať jeho podpora a mala by sa zvýšiť, keďže tento program výrazne prispieva k hlavným iniciatívam Mládež v pohybe a Inovácia v Únii; osobitne zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci počet osôb zapojených do procesu vzdelávania dospelých v Európe by sa mal posilniť program Grundtvig, ktorý aktuálne predstavuje 4 % príspevkov v rámci programu celoživotného vzdelávania;

30.

vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným znížením rozpočtových prostriedkov pre štatistický program Únie a veľmi obmedzeným zvýšením výdavkov na zamestnancov v politickej oblasti štatistík, ktoré je nižšie ako miera inflácie; zdôrazňuje, že je veľmi potrebné nepretržite kontrolovať, či zdroje Eurostatu zodpovedajú zvyšujúcemu sa pracovnému zaťaženiu a požiadavkám na zvýšenú kvalitu v kľúčových oblastiach ekonomickej a finančnej štatistiky;

31.

pripomína, že väčšina nových právomocí EÚ zavedených Lisabonskou zmluvou v oblastiach energetiky, cestovného ruchu a kozmického priestoru spadá do pôsobnosti okruhu 1a; vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že ani v treťom roku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy Komisia nenavrhla žiadne nové finančné prostriedky pre tieto nové politiky; zdôrazňuje, že ani Galileo, ani GMES, ktoré sú dvomi hlavnými vesmírnymi programami EÚ, nezískajú do konca súčasného VFR dodatočné finančné prostriedky a že financovanie Galilea medzi rokmi 2011 a 2012 sa znižuje; opätovne pripomína potrebu zaviesť niektoré osobitné a viditeľné opatrenia na podporu cestovného ruchu vzhľadom na hospodársky význam tohto odvetvia, ktoré je z hľadiska zamestnanosti a tvorby HDP treťou najdôležitejšou sociálno-hospodárskou činnosťou v Európe, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nenavrhuje nový právny základ s cieľom nahradiť tri prípravné akcie v tomto odvetví, ktoré nie je možné predĺžiť do roku 2012; žiada, aby sa odvetviu cestovného ruchu v rokoch 2012 a 2013, ako aj v budúcom viacročnom finančnom rámci, pridelili primerané rozpočtové prostriedky;

32.

konštatuje, že kríza jasne poukázala na význam účinných a voči podvodom odolných systémov výberu daní pre zdravé verejné financie; zdôrazňuje, že boj proti daňovým podvodom a únikom sa musí považovať za vysokú prioritu a že rozpočtové prostriedky určené pre program Fiscalis musia umožňovať, aby program plnil tento cieľ;

33.

víta rozhodnutie Komisie začleniť do návrhu rozpočtu druhý rok po sebe platobné rozpočtové prostriedky (50 miliónov EUR) pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; zdôrazňuje skutočnosť, že tým dochádza nielen k lepšiemu zviditeľneniu fondu, ale predchádza sa aj presunom z iných rozpočtových riadkov, ktoré majú odlišné ciele a pokrývajú iné potreby; netrpezlivo očakáva, že Komisia predloží hodnotenie nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii v polovici trvania ako prostriedok na určenie spôsobov, ako zrýchliť postup mobilizácie fondu a zjednodušiť jeho riadiace predpisy;

34.

zdôrazňuje rozhodujúci prínos politiky súdržnosti k rastu a zamestnanosti, ako aj k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi regiónmi EÚ a členskými štátmi; zdôrazňuje, že politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu v tom, aby sa všetky regióny EÚ mohli zapájať do plnenia cieľov stratégie Európa 2020 a do podporovania regionálnych investícií zameraných na realizáciu všetkých hlavných iniciatív; domnieva sa, že vzhľadom na tieto skutočnosti musí politika súdržnosti zostať celoeurópskou investičnou politikou a musí byť prístupná pre všetky regióny a všetkých občanov EÚ, aj keď by sa pritom mal zachovať jej prerozdeľovací charakter a jej cieľ znižovať regionálne rozdiely;

35.

konštatuje, že celkové výdavky v okruhu 1b sa odhadujú vo výške 52 739 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo v porovnaní s rokom 2011 predstavuje nárast o 3,4 % a je v plnom súlade s prostriedkami stanovenými vo VFR na roky 2007 – 2013, pričom sa prihliada na poslednú úpravu z roku 2010 v prospech niektorých členských štátov; konštatuje, že disponibilná rezerva (22,1 milióna EUR) zostávajúca v rámci stropu pochádza najmä z prostriedkov na technickú pomoc a predstavuje iba 0,04 % z celkových pridelených prostriedkov v tomto okruhu;

36.

víta 8,4 % zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov na 45 134 miliónov EUR navrhované na rok 2012 v porovnaní s rokom 2011, a domnieva sa, že toto zvýšenie umožní zrýchliť zavádzanie programov a dobehnúť tak oneskorenia, ktoré vznikli z dôvodu ich veľmi pomalého spustenia na začiatku obdobia 2007 – 2013; zdôrazňuje, že toto zvýšenie by malo tiež umožniť riešiť dodatočné platobné potreby vyplývajúce z nedávnych legislatívnych zmien, zo schválenia všetkých systémov riadenia a kontroly a z ukončenia programov na obdobie 2000 až 2006;

37.

zdôrazňuje preto, že táto výška platieb je len nevyhnutným minimom a v plnej miere zodpovedá realistickému zostavovaniu rozpočtu so zreteľom na všeobecný vývoj platieb v tomto období, dostupné odhady týkajúce sa žiadostí o platby, ktoré majú členské štáty zaslať Komisii, a potrebu vyplniť medzeru medzi záväzkami a platbami; zdôrazňuje skutočnosť, že tento peňažný tok zároveň pomôže urýchliť obnovu európskeho hospodárstva a prispeje k plneniu stratégie Európa 2020 v regiónoch; bude preto dôsledne proti akémukoľvek znižovaniu výšky platieb v porovnaní s ich výškou, ktorú navrhla Komisia vo svojom návrhu rozpočtu;

38.

žiada Komisiu, aby zbierala demografické údaje o príjemcoch pomoci financovanej z politiky súdržnosti, najmä z Európskeho sociálneho fondu, s cieľom monitorovať skutočný dosah prostriedkov poskytovaných na rozvoj ľudského kapitálu a jeho začleňovanie do trhu práce, a to so zreteľom na osobitne znepokojujúci problém nezamestnanosti mládeže;

39.

žiada Komisiu, aby naďalej úzko spolupracovala s tými členskými štátmi, v ktorých je miera čerpania prostriedkov nízka, s cieľom naďalej zlepšovať čerpanie prostriedkov na miestne projekty; žiada preto, aby sa ďalej podporovalo vzájomné učenie, výmena osvedčených postupov a posilňovanie administratívnych kapacít v členských štátoch a v kandidátskych krajinách tým, že sa bude venovať pozornosť riadnemu fungovaniu nástroja predvstupovej pomoci, ktorý podporuje prípravu krajín na vykonávanie programov Spoločenstva;

40.

naliehavo žiada Komisiu, aby zároveň pokračovala vo svojich úvahách o tom, ako zjednodušiť zložitý systém pravidiel a požiadaviek, ktoré vyžadujú právne predpisy EÚ a/alebo vnútroštátne právne predpisy, a znížila byrokratickú záťaž, s cieľom výrazne viac sa zamerať na dosahovanie konkrétnych cieľov popri zákonnosti a správnosti bez toho, aby došlo k odklonu od kľúčových zásad transparentnosti, zodpovednosti a riadneho finančného hospodárenia;

41.

konštatuje, že v NR 2012 sa navrhuje zvýšiť v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 viazané rozpočtové prostriedky o 2,6 % na 60 158 miliónov EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 2,8 % na 57 948 miliónov EUR; zdôrazňuje, že tieto zvýšenia prostriedkov sú nižšie ako zvýšenie navrhované Komisiou pre rozpočet ako celok;

42.

konštatuje, že tieto zvýšenia prostriedkov sú najmä dôsledkom pokračujúceho postupného zavádzania priamych platieb pre nové členské štáty a dodatočných potrieb v oblasti rozvoja vidieka; zdôrazňuje skutočnosť, že zásahy do fungovania trhu zostávajú v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 takmer nezmenené, zatiaľ čo kolísanie cien a nestabilita niektorých trhov naďalej ovplyvňujú poľnohospodárske odvetvie; žiada Komisiu, aby vypracovala návrhy dlhodobejšej koncepcie pre všetky poľnohospodárske odvetvia, ako aj konkrétne návrhy na riešenie problému kolísania cien na príslušných trhoch;

43.

konštatuje, že v tradičnom poľnohospodárskom opravnom liste, ktorý bude predložený na jeseň 2011, sa súčasné odhady upravia na základe presnejšieho zhodnotenia skutočných potrieb; vzhľadom na tieto skutočnosti upriamuje pozornosť na konečnú výšku pripísaných príjmov dostupných v roku 2012 (opravy v súvislosti s potvrdením vyrovnanosti účtov, nezrovnalosti a poplatky za mlieko), čím sa v konečnom dôsledku určí výška nových rozpočtových prostriedkov, ktoré sa budú musieť schváliť v rozpočte na rok 2012; odhaduje, že súčasná rezerva (651,6 milióna EUR) by mala byť dostatočná na pokrytie potrieb v tomto okruhu, ak nedôjde k nepredvídaným okolnostiam;

44.

zdôrazňuje, že v priebehu niekoľkých posledných rokov mohol rozpočtový orgán vďaka osobitným okolnostiam využiť nepridelené prostriedky (rezervu) dostupné v rámci stropu tohto okruhu, aby dosiahol celkovú dohodu o ročných rozpočtoch, a to na základe uplatnenia bodu 23 MID;

45.

schvaľuje pokračovanie podpory programov týkajúcich sa ovocia v školách, ako aj programu pomoci pre odkázané osoby; naopak vyjadruje poľutovanie nad znížením rozpočtových prostriedkov na projekt dodávania mlieka do škôl a je znepokojený škrtmi v oblasti veterinárnych a fytosanitárnych opatrení;

46.

požaduje ďalšie zníženie vývozných náhrad a vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim dotovaním výroby tabaku v EÚ, ktoré je v rozpore s cieľmi politiky EÚ v oblasti zdravia;

47.

zdôrazňuje, že časť výdavkov v okruhu 2 prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že prioritné ciele tejto stratégie, ktorými sú rast a zamestnanosť, sa plnia aj prostredníctvom programov v oblasti rozvoja vidieka; domnieva sa, že potravinová bezpečnosť a udržateľnosť sú dve z hlavných úloh SPP; pripomína, že priama pomoc by mala lepšie zohľadňovať environmentálne a sociálne ciele, a požaduje udržateľnejšiu SPP, ktorá by lepšie prispievala k plneniu environmentálnych úloh, pred ktorými EÚ stojí, vrátane znečistenia vody, a to bez negatívneho dosahu na konkurencieschopnosť poľnohospodárov v EÚ;

48.

v tejto súvislosti víta zvýšenie prostriedkov na program LIFE+ (+ 4,3 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a + 1,9 % v platobných rozpočtových prostriedkoch), ktorý uprednostňuje výhradne projekty v oblasti životného prostredia a zmeny klímy; opäť pripomína, že problémy v oblasti životného prostredia a ich riešenia nepoznajú štátne hranice, a preto je evidentne potrebné zaoberať sa nimi na úrovni EÚ; poukazuje však na to, že rozpočtové prostriedky na program LIFE+ ďalej zostávajú pomerne obmedzené;

49.

zdôrazňuje, že energetická efektívnosť, boj proti zmene klímy a podpora energie z obnoviteľných zdrojov sú prierezové priority, ktoré môžu byť financované z viacerých okruhov rozpočtu EÚ, a že Parlament bude venovať osobitnú pozornosť ich financovaniu, a to tak z hľadiska jednotlivých rozpočtových riadkov, ako aj celkovo; naliehavo žiada Komisiu, aby ďalej začleňovala tieto priority, ako aj ochranu vody a zachovanie biodiverzity do iných politík vrátane finančnej podpory EÚ pre rozvojové krajiny; domnieva sa, že náležité uplatňovanie existujúcich právnych predpisov v týchto oblastiach je kľúčové, a žiada preto Komisiu, aby dôsledne zanalyzovala, či sú potrebné ďalšie zdroje na dôsledné preskúmanie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a aby o tom predložila správu Parlamentu;

50.

zdôrazňuje, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by vzhľadom na svoj politický význam, financovanie a existujúce činnosti mala byť zachovaná, a to na úrovni navrhovanej v NR, najmä vzhľadom na jej nadchádzajúcu reformu; domnieva sa, že financovanie integrovanej námornej politiky, ktoré by v roku 2012 malo dosiahnuť primeranú úroveň, by sa nemalo uskutočňovať na úkor financovania iných činností a programov v oblasti rybného hospodárstva v rámci okruhu 2; okrem toho považuje za rozhodujúce, aby sa pokračovalo v monitorovaní veľkosti európskej rybárskej flotily pri súčasnom poskytovaní primeranej podpory členským štátom v tomto smere, a najmä v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; domnieva sa, že účinné riadenie rybného hospodárstva má kľúčový význam pre zachovanie populácií rýb a predchádzanie nadmernému rybolovu;

51.

konštatuje, že celkové zvýšenie financovania na opatrenia zahrnuté v tomto okruhu (+ 17,7 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a + 6,8 % v platobných rozpočtových prostriedkoch), ktoré je navrhované v NR na rok 2012 v porovnaní s rozpočtom na rok 2011, je v súlade so zvyšujúcimi sa ambíciami EÚ v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako je to zdôraznené v Lisabonskej zmluve a v Štokholmskom programe (2010 – 2014), ktorý schválila samotná Európska rada v decembri 2009;

52.

konštatuje, že tieto zvýšenia súvisia najmä s tromi zo štyroch programov solidarity a riadenia migračných tokov: Fondom pre vonkajšie hranice (+ 38 %), Európskym fondom pre návrat (+ 43 %) a Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (+ 24 %); zdôrazňuje však, že plánované zvýšenie prostriedkov v tomto okruhu na rok 2012 je len výsledkom ročného rozčlenenia viacročných celkových súm, ktoré schválili Parlament a Rada pri prijímaní týchto programov a akcií;

53.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia vysiela utečencom odmietavé posolstvo tým, že výrazne zvyšuje prostriedky pre Fond pre vonkajšie hranice a Európsky fond pre návrat, zatiaľ čo prostriedky pre Európsky fond pre utečencov ponecháva na rovnakej úrovni ako v roku 2011; je presvedčený, že EÚ by mala zaujať k utečencom prívetivejší postoj, najmä s ohľadom na vojnu v Líbyi a pokračujúce tvrdé zákroky proti demonštrantom vo viacerých arabských krajinách;

54.

vyjadruje preto silné pochybnosti nad tým, či návrh rozpočtu, ktorý predložila Komisia, predstavuje vhodnú a aktuálnu odpoveď na súčasné výzvy, ktorým čelí EÚ, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi udalosťami v oblasti južného Stredozemia; pripomína svoju dôraznú výzvu na náležitú a vyváženú reakciu na tieto výzvy zameranú na zlepšenie riadenia legálnej migrácie a spomalenie nelegálnej migrácie; uznávajúc povinnosť členských štátov EÚ dodržať stanovené právne predpisy EÚ zdôrazňuje potrebu dostatočného financovania a podporných nástrojov na zvládanie núdzových situácií v duchu úplného rešpektovania vnútorných predpisov o ochrane a ľudských práv a solidarity medzi všetkými členskými štátmi; osobitne zdôrazňuje úlohu a podporu Európskeho fondu pre utečencov vrátane núdzových opatrení v prípade hromadného prílevu utečencov a vyjadruje veľké poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla žiadne zvýšenie týchto prostriedkov nad rámec ich pôvodnej výšky stanovenej vo finančnom pláne;

55.

berie na vedomie opakované výzvy Európskej rady na posilnenie operačnej schopnosti a úlohy agentúry FRONTEX v čase rastúcich migračných tlakov; žiada Komisiu, aby uviedla celkové dôsledky prebiehajúceho prehodnotenia agentúry FRONTEX na rozpočet na rok 2012 a aby poskytla jasnejší prehľad o zapojení členských štátov do financovania jej fungovania;

56.

konštatuje, že po prezentovaní ďalších technických krokov rozpočtový organ uvoľnil rozpočtové prostriedky na rok 2011 určené na SIS II, ktoré boli zapísané v rezerve; upozorňuje na to, že rozpočtový organ bude aj naďalej dôkladne sledovať ďalší vývoj v súvislosti so SIS II a vyhradzuje si právo podniknúť kroky, ak sa to ukáže ako potrebné;

57.

pripomína, že okruh 3b napriek tomu, že je z hľadiska výšky finančných prostriedkov najmenším okruhom VFR, pokrýva otázky kľúčového významu pre občanov Európy, ako sú mládež, vzdelávacie a kultúrne programy, verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, nástroj civilnej ochrany a komunikačná politika;

58.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rozpočtové prostriedky v tomto okruhu sa znižujú už tretí rok po sebe, pričom viazané rozpočtové prostriedky sú v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 (okrem Fondu solidarity) znížené o 0,1 % (na 683,5 milióna EUR) a platobné rozpočtové prostriedky o 0,3 % (na 645,7 milióna EUR), čím vzniká rezerva vo výške 15,5 milióna EUR;

59.

domnieva sa, že programy a činnosti v rámci tohto okruhu zohrávajú významnú úlohu v dosahovaní hlavných cieľov a kľúčových iniciatív stratégie Európa 2020; opätovne zdôrazňuje, že vzdelávanie, odborná príprava a kultúra sú nositeľmi hospodárskych hodnôt, pretože výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu, k vytváraniu kvalitných pracovných miest a podporujú rozvoj aktívneho občianstva;

60.

zdôrazňuje skutočnosť, že veľmi nízka disponibilná rezerva poskytne iba malý manévrovací priestor na navrhovanie nových činností alebo prijímanie rozhodnutí o zvyšovaní finančných prostriedkov na priority, ktoré sa priamo týkajú občanov;

61.

berie náležitým spôsobom na vedomie návrh Komisie zvýšiť rozpočtové prostriedky v roku 2012 na hlavnú iniciatívu Mládež v akcii o 8 miliónov EUR v porovnaní s pôvodným finančným plánom (134,6 milióna EUR naplánovaných na rok 2012), keďže je to program, ktorý predstavuje jeden z hlavných nástrojov hlavnej iniciatívy Mládež v pohybe a podporuje využívanie skúseností v oblasti neformálneho vzdelávania a rozvoj aktívneho občianstva u mladých ľudí;

62.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevynakladá podobné úsilie v prípade programov, ako sú MEDIA a Kultúra 2007, hoci tieto vo veľkej miere prispievajú k bohatstvu a rôznorodosti európskej kultúry a poskytujú podporu činnostiam, ktoré by samotné členské štáty nefinancovali;

63.

vyjadruje poľutovanie nad tým, Komisia vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2012 nenavrhla žiadne konkrétne opatrenie na podporu športu, hoci ide o právomoc, ktorá je teraz v plnej pôsobnosti Únie, ako vyplýva z Lisabonskej zmluvy; domnieva sa, že určité finančné prostriedky, aj keď v obmedzenej výške, by mali byť naďalej k dispozícii aj v rozpočte na rok 2012;

64.

víta zvýšenie objemu finančných prostriedkov na program Verejné zdravie, keďže verejné zdravie sa stalo kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti v starnúcich európskych spoločnostiach; uznáva úsilie Komisie nájsť finančné riešenia pre pokračovanie dôležitých vzdelávacích kampaní, napríklad kampane HELP pre život bez tabaku;

65.

vyjadruje poľutovanie nad znížením finančných prostriedkov na finančný nástroj civilnej ochrany v porovnaní s finančným plánom (o 1,8 milióna EUR) a žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie vysvetlenie k tomuto zníženiu vzhľadom na skutočnosť, že civilná ochrana je teraz novou právomocou EÚ;

66.

pripomína, že v záujme zabezpečenia transparentnosti a plnohodnotného zapojenia Európskeho parlamentu a jeho poslancov musí mať program Európske priestory pre verejnosť svoj samostatný rozpočtový riadok; vyjadruje ľútosť nad návrhom Komisie, aby sa prostriedky v tomto riadku zrušili a aby sa rozpočtové prostriedky určené na Európske priestory pre verejnosť zlúčili s rozpočtovým riadkom zastúpení Komisie; pripomína, že projekt Európske priestory pre verejnosť realizujú spoločne Komisia a Parlament, a preto by jeho rozpočet mal byť oddelený od rozpočtu zastúpení Komisie, ako to bolo v rozpočtoch na roky 2010 a 2011; zdôrazňuje, že Parlament nebude akceptovať žiadny pokus o zmenu vôle rozpočtových orgánov v tejto veci;

67.

konštatuje, že viazané a platobné rozpočtové prostriedky požadované v NR na rok 2012 sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 zvýšili o 2,9 % na 9 009,3 milióna EUR a 0,8 % na 7 293,7 milióna EUR (pri zohľadnení rezervy na núdzovú pomoc); zdôrazňuje, že tieto zvýšenia prostriedkov sú nižšie ako zvýšenie navrhované Komisiou pre celkový rozpočet;

68.

pripomína, že Komisia doteraz nevrátila prostriedky (240 miliónov EUR) použité na potravinový nástroj do okruhu 4 a najmä do nástroja stability, ako požadoval Výbor pre rozpočet v odseku 28 svojej správy A7-0038/2009 prijatej 12. októbra 2009;

69.

vyjadruje pevné presvedčenie, že sa musí vyvinúť osobitné a konkrétne úsilie, aby sa optimálne a koordinovane využívali všetky dostupné európske nástroje (nielen finančné prostriedky v rámci rozpočtu EÚ, ale aj nástroje, ktoré spravujú EIB, EBOR atď.) a opatrenia členských štátov; zdôrazňuje, že sa musí naďalej zvyšovať flexibilita plánovania a vykonávania nástrojov EÚ s cieľom umožniť primeranú a účinnú reakciu na politické a humanitárne krízy v tretích krajinách, avšak bez toho, aby sa tým ohrozili dlhodobé politické záväzky a priority; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Európsku investičnú banku, aby koordinovali svoju činnosť s cieľom dosiahnuť čo najlepšie zameranie a účinnosť cieľov vonkajšej činnosti EÚ;

70.

domnieva sa, že je povinnosťou EÚ adekvátne a komplexne reagovať na nedávne politické udalosti v susedných stredozemných krajinách a poskytovať podporu a pomoc hnutiam, ktoré bojujú za demokratické hodnoty a zavedenie právneho štátu; pripomína, že k zvýšeniu finančnej pomoci týmto krajinám nesmie dochádzať na úkor priorít a nástrojov určených pre susedné východoeurópske krajiny;

71.

z tohto hľadiska vyjadruje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že navrhovaná rezerva vo výške 246,7 milióna EUR pre okruh 4, ktorá je síce oveľa vyššia ako suma plánovaná v rámci aktualizácie finančného plánu z januára 2011 (132,2 milióna EUR), nemusí postačovať na uspokojovanie nových potrieb v okruhu 4, keďže pravdepodobne vychádza z krátenia prostriedkov na niektoré hlavné programy EÚ; je rozhodnutý ďalej skontrolovať a zanalyzovať vplyv týchto škrtov;

72.

pripomína, že Parlament a Rada sa stále nedohodli na právnom základe pre sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov a pre nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI+) a že táto dohoda bude mať vplyv na rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2012; vyjadruje ľútosť nad návrhom Komisie znížiť výšku finančných prostriedkov určených na spoluprácu s rozvojovými krajinami v Ázii a v Latinskej Amerike; požaduje urýchlené prijatie právnych predpisov týkajúcich sa ICI+ a schválenie zodpovedajúceho financovania pre Áziu a Latinskú Ameriku;

73.

žiada preto Komisiu, aby pripravovaný opravný list neobmedzila na rozpočtové dôsledky svojho preskúmania európskej susedskej politiky, ale aby sa v ňom venovala – a v prípade potreby využila aj všetky prostriedky, ktoré poskytuje MID – všetkým ostatným nevyriešeným otázkam a potrebám vrátane financovania Palestíny a UNRWA, ktoré je v porovnaní s rozpočtom na rok 2011 znížené o 100 miliónov EUR, s cieľom maximalizovať vplyv pomoci EÚ vo svete;

74.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že plánované zvýšenie finančných prostriedkov na nástroj predvstupovej pomoci bolo zo 139 miliónov EUR obmedzené iba na 79 miliónov EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2011;

75.

berie na vedomie navrhované zvýšenie finančných prostriedkov na životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) o 51,8 milióna EUR v porovnaní s finančným plánom, aby bolo možné dosiahnuť rýchle začatie činností v oblasti boja proti zmene klímy; rozhodne nesúhlasí s inými zníženiami prostriedkov v celkovej výške 78 miliónov EUR v rámci geografických programov DCI, ktoré budú mať negatívny vplyv na úsilie EÚ prispievať k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia a na dodržanie záväzkov EÚ prijatých na najvyššej úrovni, že do roku 2015 dosiahne cieľ vynakladať na rozvojovú spoluprácu 0,7 % HDP;

76.

pripomína, že rázne odmietne akékoľvek systematické, takmer automatické a v niektorých prípadoch neuvážené škrty administratívnych výdavkov v okruhu 4 zo strany druhej zložky rozpočtového orgánu, ktorých jediným cieľom je znížiť výšku rozpočtových prostriedkov, keďže by sa tým EÚ pripravila o prostriedky na riadne a efektívne vykonávanie svojich programov;

77.

konštatuje, že celkové administratívne výdavky všetkých inštitúcií sa odhadujú na 8 281 miliónov EUR, čo predstavuje zvýšenie o 1,3 % v porovnaní s rokom 2011, čím vzniká rezerva vo výške 472,5 milióna EUR;

78.

berie na vedomie list komisára pre finančné plánovanie a rozpočet z 3. februára 2011, v ktorom sa zaviazal k zvýšeniu výdavkov v okruhu 5 o menej ako 1 % a k nezvyšovaniu počtu pracovníkov v porovnaní s rokom 2011 a v ktorom vyzval všetky inštitúcie, aby uplatňovali rovnaký prístup k vývoju svojich rozpočtov;

79.

konštatuje, že Komisia, Rada, Dvor audítorov, ombudsman a európsky dozorný úradník takýto prístup uplatnili; zdôrazňuje, že Európsky parlament dokázal znížiť svoje vlastné odhady približne o 50 miliónov EUR v porovnaní s prvým návrhom predbežného návrhu odhadov; zdôrazňuje, že dôkladne preskúma odhady ostatných inštitúcií, okrem iného v súvislosti s novými potrebami a činnosťami súvisiacimi s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy;

80.

berie na vedomie veľké úsilie Komisie zmraziť vlastné administratívne výdavky v nominálnom vyjadrení; konštatuje, že to bolo možné vďaka vyváženiu zvýšení spojených so štatutárnymi a zmluvnými povinnosťami inými drastickými škrtmi administratívnych výdavkov; je však znepokojený možnými dôsledkami;

81.

zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie znižovanie administratívnych rozpočtových prostriedkov na rok 2012 v oddiele III vrátane riadkov výdavkov na administratívnu podporu (bývalé riadky BA) môže mať negatívny vplyv na vykonávanie programov, najmä v súvislosti s novými úlohami EÚ vyplývajúcimi z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; trvá na tom, aby úspory zo zníženia výdavkov na administratívnu podporu zostali súčasťou finančného krytia príslušných programov s cieľom dosiahnuť zlepšenie ich výsledkov v danej oblasti; okrem toho zdôrazňuje, že aj keď dochádza k neustálemu rozširovaniu právomocí EÚ, tento trend nie je dlhodobo udržateľný a bude mať negatívny vplyv na rýchle, riadne a efektívne vykonávanie činností a programov EÚ;

82.

oceňuje úsilie Komisie nepožadovať žiadne ďalšie pracovné miesta a jej záväzok uspokojiť všetky svoje potreby vrátane takých, ktoré súvisia s novými prioritami a nadobudnutím platnosti ZFEÚ, výhradne prostredníctvom vnútorných presunov súčasných ľudských zdrojov; požaduje ďalšie informácie o tom, odkiaľ bude presunutých 230 dodatočných pracovných miest potrebných na zabezpečenie náležitého monitorovania hospodárskej a finančnej situácie členských štátov v rámci GR ECFIN a aký vplyv bude mať to, že počet pracovných miest v oblasti administratívnej podpory a riadenia programov sa v dôsledku presunov v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev znížil o 70; zdôrazňuje, že problematika ľudských zdrojov je o to dôležitejšia, že bude možno potrebné GR ECFIN ešte viac posilniť, aby bolo schopné zvládnuť dodatočné úlohy po prijatí súboru predpisov v oblasti správy ekonomických záležitostí;

83.

zdôrazňuje, že zvýšenie navrhované pre úrad EPSO (o 5,4 % vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch) je zrejme v rozpore s úsilím Komisie o znižovanie administratívnych výdavkov; požaduje viac informácií o navrhovanom zvýšení objemu rozpočtových prostriedkov určených pre úrad EPSO a o externalizácii kľúčových služieb tohto úradu;

84.

berie na vedomie zvýšenie výdavkov na dôchodky o 4 % (oproti 5,2 % zvýšeniu medzi rokmi 2010 a 2011) v súvislosti s vlnou odchodov úradníkov do dôchodku; žiada Komisiu, aby predložila dôkladnejšiu analýzu dlhodobých rozpočtových dôsledkov tohto trendu a aby zároveň zvážila možné dôsledky, či už priame, alebo nepriame, akýchkoľvek zmien dôchodkového systému EÚ na príťažlivosť, kvalitu a nezávislosť európskej verejnej služby; zdôrazňuje, že akejkoľvek zmene tohto typu musí predchádzať náležitý sociálny dialóg;

85.

domnieva sa, že európske školy by mali byť primerane financované, aby mohli poskytovať riešenie pre osobitnú situáciu a potreby detí zamestnancov inštitúcií EÚ; dôkladne posúdi navrhované celkové zvýšenie o 1,7 % v porovnaní s rokom 2011, ktoré je nižšie ako predpoklad vo finančnom pláne, ako aj každý z rozpočtových riadkov všetkých európskych škôl, a počas svojho čítania vykoná všetky zmeny, ktoré bude v tejto súvislosti pokladať za potrebné;

86.

zdôrazňuje, že pilotné projekty (PP) a prípravné akcie (PA) sú kľúčovými nástrojmi formulovania politických priorít a prípravy nových iniciatív, ktoré môžu vyústiť do činností a programov EÚ s cieľom zlepšiť životy občanov EÚ; má preto v úmysle podporiť všetkými možnými spôsobmi svoje návrhy týkajúce sa PP a PA v rozpočte na rok 2012 a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne preskúmať predbežné posúdenie Komisie, ktoré sa očakáva v júli 2011, aby bolo možné stanoviť celkovú a vyváženú konečnú podobu balíka v tejto oblasti;

87.

na tento účel má v úmysle postúpiť Komisii, ako je uvedené v prílohe II časti D MID, prvý predbežný zoznam možných PP a PA pre rozpočet na rok 2012; očakáva, že Komisia predloží náležite odôvodnenú analýzu orientačných návrhov Parlamentu; zdôrazňuje, že tento prvý predbežný zoznam nebráni formálnemu predloženiu a schváleniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa PP a PA počas parlamentného čítania rozpočtu;

88.

berie na vedomie jeden nový PP a päť PA (z ktorých sú dve nové), ktoré navrhla Komisia v rámci rôznych okruhov; vyhlasuje, že je pevne odhodlaný zanalyzovať počas nadchádzajúcich rokovaní obsah a ciele novo navrhovaných iniciatív;

89.

berie na vedomie celkovú sumu 720,8 milióna EUR (t. j. 0,49 % celkového rozpočtu EÚ) určenú v NR na rok 2012 pre decentralizované agentúry EÚ, ktorá predstavuje oproti rozpočtu na rok 2011 zvýšenie celkových príspevkov EÚ o 34,6 milióna EUR, resp. 4,9 %; uvedomuje si, že toto zvýšenie súvisí najmä s vytvorením jednej novej agentúry (3) a postupným zriaďovaním siedmich ďalších agentúr (4) s cieľom zabezpečiť pre ne dostatočné finančné prostriedky; zdôrazňuje význam dodatočného financovania pre desať agentúr (5), ktorých úlohy boli rozšírené, aby sa zabránilo zníženiu ich výkonnosti; konštatuje, že zvýšenie príspevku EÚ pre agentúry, ktoré sú v plnej prevádzke, zodpovedá úprave o infláciu (2 %), ba je dokonca nižšie, pričom nedochádza k zvyšovaniu počtu zamestnancov;

90.

zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pre agentúry EÚ ani zďaleka nepredstavujú iba administratívne výdavky, ale umožňujú aj dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov EÚ vo všeobecnosti, o ktorých rozhodol zákonodarný orgán; schvaľuje preto v dnešných časoch úsporných opatrení reštriktívny prístup Komisie k stanovovaniu výšky dotácií z rozpočtu EÚ pre decentralizované agentúry EÚ, ale opäť vyjadruje nesúhlas s tým, aby sa pripísané príjmy použili na zníženie príspevku z rozpočtu EÚ pre agentúry závislé od poplatkov, čo Komisia používa na umelé zvýšenie rezervy; je v tejto súvislosti znepokojený tým, že Komisia opakovane ignoruje politickú vôľu Európskeho parlamentu;

91.

zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu majú zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability trhu a že musia byť náležite financované, aby boli regulačné reformy účinné; opakuje, že jediný orgán dohľadu by bol nákladovo efektívnejší; víta zvýšenie rozpočtu navrhované pre všetky tri orgány ako významný krok v procese ich budovania a súčasne vyzýva na poskytnutie dodatočných prostriedkov pre spoločný výbor; zdôrazňuje, že po zverení akýchkoľvek ďalších úloh týmto orgánom musí urýchlene nasledovať zodpovedajúce pridelenie dodatočných prostriedkov; zdôrazňuje okrem iného, že nové úlohy plánované pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) v oblasti predaja nakrátko a derivátov sa musia urýchlene odraziť v rozpočtovom postupe na rok 2012 ihneď po prijatí právnych základov;

92.

konštatuje, že z 213 nových pracovných miest v pláne pracovných miest pre agentúry (z celkového počtu 4 854) bude 80 miest pridelených pre nové alebo začínajúce agentúry a ostatné miesta budú pridelené agentúram, ktorých úlohy sa rozširujú; opakuje svoju výzvu, aby sa zaujal osobitný prístup k náboru špecializovaných vedeckých pracovníkov s odbornými skúsenosťami, najmä ak sú tieto pracovné miesta financované výhradne z príjmov z poplatkov, a sú teda rozpočtovo neutrálne z hľadiska rozpočtu EÚ;

93.

vyjadruje nesúhlas so zámerom Komisie zmeniť prezentáciu dvoch samofinancovaných agentúr (OHIM a CPVO) v návrhu rozpočtu na rok 2012, t. j. so zrušením príslušných rozpočtových riadkov a s rozhodnutím nezverejniť ich plány pracovných miest; berie však na vedomie, že tieto dve agentúry nie sú viazané žiadnym rozhodnutím rozpočtového orgánu, čo sa týka výšky dotácií alebo počtu pracovníkov; plánuje však tieto informácie uviesť v rozpočte z dôvodu transparentnosti; opäť opakuje, že je potrebné nájsť riešenie pre nadmerné prebytky vytvárané reguláciou poplatkov zo strany úradu OHIM;

94.

domnieva sa, že osobitný význam v trialógu, ktorý sa má konať 11. júla 2011, majú tieto otázky:

95.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/49

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (KOM(2010)0672),

—

so zreteľom na článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (1),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady č. 2006/144/ES (3) a č. 2009/61/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (4),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (5),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 73/2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020 (8),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Predsedníctva zo 17. marca 2011 o SPP do roku 2020,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013 z 18. marca 2010,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom SPP do roku 2020 – potraviny, prírodné zdroje a vidiecke oblasti – budúce výzvy,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0202/2011),

A.

keďže udržateľné, produktívne a konkurencieschopné európske odvetvie poľnohospodárstva môže zásadne prispieť k plneniu cieľov stanovených pre SPP v zmluvách, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, keďže môže pomôcť aj k plneniu nových politických výziev, ako sú napríklad bezpečnosť dodávok potravín, energie a surovín, zmena klímy, životné prostredie a biodiverzita, zdravie a demografická zmena, a keďže nadchádzajúca reforma SPP bude prvou, v ktorej bude Európsky parlament v súlade s Lisabonskou zmluvou spolurozhodovať spoločne Radou,

B.

keďže potravinová bezpečnosť zostáva ústredným problémom poľnohospodárstva nielen v EÚ, ale aj na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, pretože podľa FAO sa do roku 2050 očakáva zvýšenie svetovej populácie zo 7 miliárd na viac než 9 miliárd, a to si vyžiada 70-percentné zvýšenie poľnohospodárskej produkcie; keďže bude potrebné vyrábať viac potravín v ťažších podmienkach – vyššie výrobné náklady, veľká nestálosť na poľnohospodárskych trhoch a zvýšený tlak na prírodné zdroje – čo znamená, že poľnohospodári budú musieť produkovať viac s použitím menšieho množstva pôdy, vody a energie,

C.

keďže potraviny majú strategický význam a keďže najvhodnejším spôsobom na zaistenie potravinovej bezpečnosti je zachovanie stabilného a konkurenecieschopného poľnohospodárskeho odvetvia; keďže na to je nevyhnutná silná SPP; tá je potrebná aj na zachovanie a udržateľnosť životného prostredia a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí EÚ so zreteľom na hrozbu opúšťania pôdy, znižovania počtu obyvateľov vidieka a hospodárskeho úpadku,

D.

keďže cieľom reformy SPP z roku 2003 a preskúmania stavu reformy SPP z roku 2008 bolo prispieť k novej štruktúre SPP, ktorá bude efektívnejšia a transparentnejšia a pre ktorú bude charakteristická výraznejšia trhová orientácia; keďže je nutné pokračovať v tomto procese a zároveň podstatne zjednodušiť riadenie nástrojov a postupov SPP, aby sa poľnohospodárom a správam uľahčila situácia,

E.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júla 2010 o budúcnosti SPP po roku 2013 položil základy udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá umožní európskym výrobcom, aby boli konkurencieschopní na miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných trhoch, a keďže podporil koncepciu multifunkčného poľnohospodárstva so širokou základňou v celej Európe, najmä v oblastiach s prírodným znevýhodnením a v extrémne okrajových oblastiach, a vzal tiež do úvahy problémy, ktorým čelia malé farmy,

F.

keďže SPP musí mať k dispozícii potrebné nástroje, aby sa dokázala vyrovnať s vážnou krízou trhu a zásobovania a mimoriadnou cenovou nestálosťou v poľnohospodárstve; keďže je nutné zabezpečiť, aby tieto nástroje boli nielen aktuálne a efektívne, ale aj flexibilné, aby sa mohli v prípade potreby urýchlene uplatniť,

G.

keďže treba privítať začlenenie obnovených a ambicióznych cieľov do SPP, najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľov, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a územnej súdržnosti, a tieto vysoké štandardy by sa mali obhajovať aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť životaschopnosť a konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov, ktorí čelia vysokým výrobným nákladom; keďže dlhodobá produktivita a bezpečnosť potravín, najmä vzhľadom na poruchy klímy, závisí od náležitej starostlivosti o prírodné zdroje, predovšetkým pokiaľ ide o pôdu, využívanie vody a biodiverzitu,

H.

keďže odvetvie poľnohospodárstva plní v rámci boja proti zmene klímy kľúčovú úlohu, predovšetkým znižovaním svojich emisií skleníkových plynov, sekvestráciou oxidu uhličitého a výrobou biomasy a energie z obnoviteľných zdrojov, čím vytvára pre poľnohospodárov dodatočný zdroj príjmov,

I.

keďže SPP by mala podporovať aj osobitnú správu poľnohospodárskej pôdy bohatej z hľadiska biodiverzity (napríklad poľnohospodársku pôdu s vysokou prírodnou hodnotou) a agroekosystémov v rámci oblastí Natura 2000 a v tejto súvislosti prechod na modely s nižšími vstupmi (vrátane ekologického poľnohospodárstva), trvalo neorané pasienky alebo poľnohospodárske mokrade,

J.

keďže podiel výdavkov SPP v rozpočte EÚ sa postupne znižuje z takmer 75 % v roku 1985 na plánovaných 39,3 % v roku 2013; keďže SPP, hoci je to jedna z najstarších politík EÚ a jediná patriaca skutočne do právomoci Spoločenstva, predstavuje menej ako 0,5 % HDP EÚ, zatiaľ čo verejné výdavky tvoria okolo 50 % HDP, a keďže po postupných rozšíreniach Európskej únie sa výmera poľnohospodárskej pôdy zvýšila o 40 % a v Únii je dvakrát viac poľnohospodárov než v roku 2004,

K.

keďže podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra 90 % občanov EÚ, ktorí sa na prieskume zúčastnili, považuje poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za dôležité pre budúcnosť Európy, 83 % občanov EÚ z prieskumu súhlasí s finančnou podporou poľnohospodárom a priemerný počet z nich sa domnieva, že o poľnohospodárskej politike by sa malo naďalej rozhodovať na európskej úrovni,

L.

keďže Európsky parlament sa už mnohokrát vyslovil proti renacionalizácii SPP a rozšíreniu spolufinancovania, čo by mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ, a preto so zreteľom na nadchádzajúcu reformu opäť nesúhlasí s akoukoľvek snahou o renacionalizáciu SPP prostredníctvom spolufinancovania priamych platieb alebo prostredníctvom presunu fondov do druhého piliera,

M.

keďže je potrebné zachovať SPP založenú na dvoch pilieroch, pričom sú štruktúra a ciele každého piliera jasne definované a navrhnuté spôsobom, ktorý umožňuje ich vzájomné dopĺňanie sa,

N.

keďže drobní poľnohospodári v EÚ významne prispievajú k cieľom SPP a keďže prekážky, ktorým čelia, treba v reformnom procese vziať náležite do úvahy,

O.

keďže v nových členských štátoch, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, veľká časť poľnohospodárov, najmä v odvetví živočíšnej výroby, nemá nárok na priame platby, pretože nevlastnia poľnohospodársku pôdu,

P.

keďže poľnohospodári dostávajú stále nižší podiel z pridanej hodnoty, ktorá sa vytvára v potravinovom reťazci, a keďže riadne fungujúci potravinový dodávateľský reťazec a opatrenia na zlepšenie rokovacej pozície výrobcov sú nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie toho, aby poľnohospodári dostávali za svoju produkciu spravodlivú odmenu,

Q.

keďže reálne príjmy poľnohospodárov na osobu za posledné dva roky dramaticky klesli a v dôsledku neustáleho poklesu sa v súčasnosti dostali pod úroveň spred 15 rokov, keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (podľa odhadov o 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach a keďže podľa údajov Eurostatu zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva klesla v rokoch 2000 až 2009 o 25 %;

R.

keďže svetové hospodárstvo sa stále viac integruje a obchodné systémy sa prostredníctvom viacstranných a dvojstranných rokovaní viac liberalizujú a keďže dohody na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni musia zabezpečovať, aby výrobné postupy v tretích krajinách v prípade výrobkov určených na vývoz do EÚ poskytovali európskym spotrebiteľom rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, trvalú udržateľnosť a minimálne normy sociálneho zabezpečenia, ako výrobné postupy EÚ,

S.

keďže rozvoj vidieka je vzhľadom na rastúce rozdiely, stratu sociálneho kapitálu a súdržnosti, demografickú nerovnováhu a vysťahovalectvo dôležitou súčasťou SPP a keďže budúce politiky v oblasti rozvoja vidieka sa musia snažiť o lepšiu územnú vyváženosť a ponúkať menej byrokratické a viac participatívne riadenie programov rozvoja vidieka, ktoré by mali zahŕňať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia a účinne podporovať posilňovanie a diverzifikáciu vidieckej ekonomiky, chrániť životné prostredie, podporovať vzdelávanie a inováciu, zvyšovať kvalitu života vo vidieckych oblastiach, najmä v znevýhodnených oblastiach, a pôsobiť proti odchodu mladých ľudí z poľnohospodárstva,

T.

keďže na jednej strane iba 6 % európskych poľnohospodárov je vo veku do 35 rokov a na druhej strane až 4,5 milióna poľnohospodárov odíde v nasledujúcich desiatich rokoch do dôchodku; keďže generačná obnova by sa mala preto považovať za jednu z priorít budúcej SPP,

U.

keďže SPP musí zohľadňovať potrebu zmierňovať osobitné obmedzenia a štrukturálne problémy, ktorým čelia sektory poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch EÚ v dôsledku ich ostrovného charakteru a odľahlosti, ako aj skutočnosť, že vidiecke hospodárstvo výrazne závisí od malého počtu poľnohospodárskych výrobkov,

V.

keďže politika na podporu akostných výrobkov je neoddeliteľnou súčasťou budúcej SPP, čo znamená, že rozvoj a posilňovanie tejto politiky, a to najmä v prípade zemepisných označení, budú rozhodujúce pre udržateľný rast a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva,

1.

v zásade víta oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území; uznáva potrebu ďalšej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v súlade s meniacim sa charakterom poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ 27 a novými medzinárodnými podmienkami globalizácie; žiada zachovanie silnej a udržateľnej SPP s rozpočtom zodpovedajúcim ambicióznym cieľom, o ktoré sa musí snažiť, aby vyriešila nové výzvy; dôrazne odmieta akékoľvek kroky smerom k renacionalizácii SPP;

2.

žiada, aby SPP zostala dvojpilierovou štruktúrou; pripomína, že 1. pilier by sa mal naďalej v plnej miere financovať z rozpočtu EÚ a na ročnom základe, zatiaľ čo v rámci 2. piliera by sa malo naďalej uplatňovať viacročné plánovanie, zmluvný prístup a spolufinancovanie; trvá na tom, že dvojpilierová štruktúra by mala slúžiť na zabezpečenie prehľadnosti, pričom oba piliere by sa navzájom dopĺňali bez toho, aby sa prekrývali; domnieva sa, že prvý pilier by mal plniť ciele, ktoré si vyžadujú horizontálne opatrenia, zatiaľ čo druhý pilier by sa mal zameriavať na výsledky a mal by byť dostatočne pružný na to, aby sa doň mohli ľahko začleňovať regionálne a/alebo miestne osobitosti; domnieva sa preto, že dvojpilierová štruktúra by sa mala zachovať, pritom je však dôležité zaviesť do nej zmeny s cieľom účinnejšie zamerať všetky opatrenia potrebné v rámci každého z oboch pilierov, ako aj ich spôsoby financovania;

3.

pripomína, že potravinová bezpečnosť je dôvodom existencie poľnohospodárstva, a to nielen v EÚ, ale aj na celosvetovej úrovni, a najmä v rozvojových krajinách, pretože do roku 2050 bude potrebné zabezpečiť výživu pre 9 miliárd ľudí a súčasne znížiť využívanie nedostatkových zdrojov, najmä vody, energie a pôdy; žiada udržateľnú, produktívnu a konkurencieschopnú európsku poľnohospodársku politiku, ktorá významne prispeje k plneniu cieľov stanovených pre SPP v zmluvách, ako aj priorít stratégie Európa 2020, t. j. k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu; je presvedčený, že poľnohospodárstvo je schopné výrazne prispievať k riešeniu otázky zmeny klímy, vytváraniu nových pracovných miest prostredníctvom ekologického rastu, dodávaniu energie z obnoviteľných zdrojov a súčasne naďalej poskytovať európskym spotrebiteľom bezpečné potravinové produkty vysokej kvality a zaručovať potravinovú bezpečnosť;

4.

považuje za mimoriadne dôležité vytvoriť jasný súbor pravidiel s dlhodobým výhľadom, aby mali európski poľnohospodári možnosť naplánovať investície potrebné na modernizáciu poľnohospodárskych postupov a vytvorenie inovatívnych metód, ktorých výsledkom budú agronomicky správne a udržateľné poľnohospodárske systémy, čo je postup nevyhnutný na zabezpečenie ich konkurencieschopnosti na miestnych, regionálnych a medzinárodných trhoch;

5.

domnieva sa, že v záujme zjednodušenia, jasnosti a spoločného prístupu sa musí hneď na začiatku reformy dohodnúť financovanie každého piliera SPP;

6.

žiada, aby výška poľnohospodárskeho rozpočtu EÚ zostala v budúcom programovom období najmenej na úrovni roku 2013; uznáva, že na vyriešenie výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia, zmeny klímy a územnej rovnováhy v rozšírenej EÚ, ako aj na to, aby SPP mohla prispievať k úspešnosti stratégie EÚ 2020, budú potrebné primerané finančné prostriedky;

7.

je presvedčený, že táto nová poľnohospodárska politika, zameraná na udržateľné systémy výroby potravín, musí byť postavená predovšetkým na lepšom vzájomnom dopĺňaní sa prvého piliera, ktorý zahŕňa priamu pomoc, a druhého piliera, ktorý sa týka opatrení na podporu rozvoja vidieka; zastáva názor, že v rámci novej SPP sa verejné finančné prostriedky musia uznať za legitímnu formu platby za verejné statky poskytované spoločnosti, ktorých náklady nie sú kompenzované trhovými cenami, a že verejné finančné prostriedky by sa mali použiť na motivovanie poľnohospodárov, aby zabezpečovali na celoeurópskej úrovni dodatočné služby v oblasti životného prostredia; je presvedčený, že tento cielený prístup zabezpečí plnenie úloh celej EÚ a prinesie aj flexibilitu potrebnú na dosiahnutie poľnohospodárskej rozmanitosti v EÚ; domnieva sa, že týmto systémom by sa dosiahlo, aby každý platobný prvok transparentne priniesol pre daňových poplatníkov, poľnohospodárov aj celú spoločnosť jednoznačný verejný úžitok;

8.

žiada, aby udržateľnosť, konkurencieschopnosť a spravodlivosť boli hlavnými zásadami SPP, ktorá zachová osobitný charakter jednotlivých odvetví a výrobných oblastí s úlohou zásobovať obyvateľov bezpečnými a zdravými potravinami v dostatočnom množstve a za primerané ceny, ako aj zabezpečovať suroviny pre výkonný európsky spracovateľský a agro-potravinársky priemysel a na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a dodržiavania minimálnych sociálnych štandardov sú najvyššie na svete; žiada takú spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá zaručí vysokú úroveň európskeho poľnohospodárstva v medzinárodnej konkurencii (vonkajšia ochrana kvality);

9.

uznáva, že mnohé z týchto nových výziev a cieľov sú začlenené do právne záväzných medzinárodných záväzkov a zmlúv, na ktorých sa EÚ dohodla a ktoré podpísala, ako sú Kjótsky protokol, dohody z Kankúnu a dohovory z Ramsaru a Nagoje;

10.

zdôrazňuje, že veľmi dôležité je zjednodušenie, ktoré musí byť spolu so znížením nákladov na správu politiky na úrovni členských štátov motivačným cieľom budúcej SPP, a že je potrebný jasný spoločný právny základ, o ktorom treba bezodkladne informovať a poskytnúť jednotný výklad;

11.

zdôrazňuje, že rozvoj politiky kvality potravín vrátane zemepisného označovania (CHOP/CHZO/ZTŠ) musí byť prioritným aspektom SPP a musí sa prehlbovať a posilňovať tak, aby si EÚ v tejto oblasti udržala vedúce postavenie; zastáva názor, že v prípade týchto kvalitných výrobkov by sa malo povoliť používanie pôvodných riadiacich, ochranných a propagačných nástrojov, ktoré im umožnia harmonicky sa rozvíjať a naďalej podstatným spôsobom prispievať k udržateľnému rastu a konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva;

12.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie v oblasti výskumu a vývoja na inováciu a podporu; naliehavo preto žiada, aby sa v budúcich programoch EÚ pre výskum a vývoj venovala neustále pozornosť výskumu v oblasti poľnohospodárstva a výživy;

13.

konštatuje, že neviazané priame platby, podmienené požiadavkami krížového plnenia, môžu pomôcť podporiť a stabilizovať príjmy poľnohospodárskych podnikov, keď poľnohospodárom umožnia okrem výroby potravín dodávať v rámci Európy aj verejné statky životne dôležité pre celú spoločnosť, akými sú ekosystémové služby, zamestnanie, riadenie krajinotvorby a hospodárska životaschopnosť vidieka; domnieva sa, že poľnohospodári by mali dostávať za poskytovanie týchto verejných statkov priame platby, pretože trh ich sám nezabezpečí, a napriek tomu neposkytuje poľnohospodárom za ne náhradu v dobe, keď často čelia vysokým výrobným nákladom na výrobu kvalitných potravín s nízkymi výstupnými cenami;

14.

žiada zachovanie silného a dobre financovaného 1. piliera, schopného riešiť nové výzvy, ktorým je vystavené európske poľnohospodárstvo;

15.

žiada spravodlivé rozdelenie prostriedkov SPP v 1. a 2. pilieri medzi členské štáty, ako aj medzi jednotlivých poľnohospodárov v rámci jedného členského štátu, pričom základnou zásadou objektívnych kritérií by mal byť pragmatický prístup; odmieta veľké rozdiely pri rozdeľovaní týchto prostriedkov medzi členské štáty; domnieva sa, že si to vyžiada – s určitým prechodným obdobím – postupné nahradenie systému založeného na už zastaraných referenčných hodnotách z minulosti podpornými platbami, ktoré budú spravodlivejšie, a teda efektívnejšie rozdelené medzi krajiny, jednotlivé poľnohospodárske odvetvia a samotných poľnohospodárov; domnieva sa, že si to vyžaduje tiež efektívnejšie a cielenejšie podporné platby, ktoré budú lepšie cielené a budú viac podnecovať prechod poľnohospodárstva na udržateľnejšie systémy produkcie; v súlade s oznámením Komisie odmieta jednotné paušálne priame platby pre celú EÚ, ktoré by neodrážali európsku rozmanitosť; domnieva sa, že zachovanie rozmanitosti poľnohospodárskych a výrobných oblastí v EÚ je ústredným cieľom, a preto podporuje myšlienku, aby sa čo najviac zohľadňovali osobitné výrobné podmienky v členských štátoch, pokiaľ možno prostredníctvom cielenejšieho systému priamych platieb;

16.

podporuje preto taký režim jednotnej platby, ktorý by priniesol určité prerozdelenie v záujme spravodlivého rozdelenia priamych platieb v celej EÚ; navrhuje preto, aby každý členský štát dostával minimálny percentuálny podiel priemeru priamych platieb v EÚ a aby sa stanovil strop; vyslovuje sa za jeho čo najrýchlejšiu realizáciu s obmedzeným prechodným obdobím;

17.

žiada, aby sa v prípade priamych platieb poľnohospodárskym podnikom nepoužívali pri rozdeľovaní platieb medzi členské štáty individuálne referenčné hodnoty ako v minulosti, a v prípade oddelených platieb požaduje v nasledujúcom finančnom období prechod na regionálny alebo štátny príspevok podľa plochy; uznáva však, že situácia v jednotlivých členských štátoch je veľmi odlišná, čo vyžaduje regionálne podmienené osobitné opatrenia;

18.

domnieva sa, že členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú zjednodušený režim jednotnej platby na plochu (SAPS), by po obmedzenom prechodnom období mali prejsť na režim jednotnej platby s príslušnými nárokmi; žiada vyčleniť na uskutočnenie zmeny podporu vrátane finančnej a technickej podpory;

19.

víta uznanie úlohy malých poľnohospodárov v rámci európskeho poľnohospodárstva a rozvoja vidieka; zastáva vytvorenie osobitného zjednodušeného programu podpory pre malých poľnohospodárov, ktorí prispievajú k stabilizácii rozvoja vidieka; vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti a právnej istoty stanovila flexibilné a objektívne kritériá, podľa ktorých by každý členský štát mohol vymedziť štatút malých poľnohospodárov; žiada, aby členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity rozhodovali, ktorí poľnohospodári spĺňajú podmienky na zaradenie do tohto programu;

20.

žiada ďalšie zjednodušenie systému priamych platieb, najmä zjednodušenie pravidiel prevodu platobných nárokov v prípade neaktivovania, pravidiel týkajúcich sa štátnej rezervy v závislosti od prechodu na regionálny/štátny systém jednotnej platby na plochu, žiada zlúčenie minimálnych platobných nárokov a účinný a nebyrokratický systém kontroly v oboch pilieroch; domnieva sa, že by sa mali pozitívne posudzovať tie administratívne systémy, ktoré sa pri predpísanom monitorovaní ukážu ako dobre fungujúce;

21.

konštatuje, že sú potrebné opatrenia zamerané na generačnú obnovu v poľnohospodárskom sektore, keďže len 6 % európskych poľnohospodárov je vo veku do 35 rokov a súčasne 4,5 milióna poľnohospodárov odíde v najbližších desiatich rokoch do dôchodku; uznáva, že mladí poľnohospodári čelia počiatočným prekážkam, ako sú vysoké investičné náklady a problémy pri získavaní pôdy a úverov; zdôrazňuje skutočnosť, že opatrenia pre mladých poľnohospodárov v druhom pilieri sa ukázali byť nedostatočné, aby zastavili rýchle starnutie poľnohospodárskeho odvetvia, a vyzýva na predkladanie návrhov, ktoré zvrátia tento neudržateľný trend; návrhy by mali zahŕňať zmeny v pravidlách upravujúcich národnú rezervu a mali by sa zamerať viac mladých poľnohospodárov;

22.

zdôrazňuje, že SPP by mala byť rodovo neutrálna a mala by priznávať obom manželom pracujúcim v podniku rovnaké práva; zdôrazňuje skutočnosť, že približne 42 % z 26,7 milióna ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárstve v Európskej únii tvoria ženy, ale iba jeden z piatich podnikov (približne 29 %) riadi žena;

23.

domnieva sa, že oddelenie platieb sa osvedčilo a umožnilo väčšiu slobodu v rozhodovaní poľnohospodárov, čo zabezpečilo, že poľnohospodári reagujú na signály trhu, vďaka čomu patrí väčšia časť SPP do „zelenej skrinky“ WTO; podporuje návrh Komisie, aby sa aj v budúcnosti vyplácali viazané prémie v niektorých oblastiach, kde neexistuje alternatíva k zavedeným nákladným formám výroby a výrobkov; uznáva preto, že príspevky podľa produkcie by sa mohli v obmedzenom rámci uplatňovať aj po roku 2013;

24.

žiada preto, aby členské štáty mali možnosť ponechať časť priamych platieb úplne alebo čiastočne viazanú v rámci limitov WTO na financovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov oddelenia v konkrétnych oblastiach a odvetviach, ktoré sú ekonomicky, sociálne a ekologicky citlivé; ďalej sa domnieva, že týmito platbami by sa mohli financovať podľa plochy opatrenia z oblasti životného prostredia a územnej súdržnosti a presadzovať, podporovať a posilňovať kľúčové odvetvia vrátane zvyšovania kvality, výroby poľnohospodárskych surovín, niektorých osobitných typov výroby alebo niektorých osobitných typov poľnohospodárskej činnosti;

25.

konštatuje, že poľnohospodárske podniky v Európskej únii majú z historických dôvodov veľmi rozmanitú štruktúru, pokiaľ ide o veľkosť, zamestnanecké pomery, produktivitu práce a právnu formu; je si vedomý, že priame platby sú prideľované spôsobom, ktorého legitímnosť bola spochybnená; berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie stropu priamych platieb a víta tento pokus, ktorý sa snaží riešiť legitímnosť SPP a jej prijatie verejnosťou; žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie ďalších podobných mechanizmov, ako je systém postupného znižovania priamych platieb podľa veľkosti poľnohospodárskych podnikov, ktorý berie do úvahy objektívne kritériá zamestnanosti a udržateľných postupov;

26.

vyzýva Komisiu, aby predložila praktické návrhy na strednodobú a dlhodobú pomoc odvetviu živočíšnej výroby pri riešení problému rastúcich cien vstupov; domnieva sa, že by to mohlo znamenať stimuly na využívanie trávnych porastov a bielkovinových plodín v striedaní hospodárskych plodín, čo by mohlo byť pre poľnohospodárov ekonomicky výhodnejšie, zároveň by to bola reakcia na nové výzvy, mohlo by to znížiť závislosť od dovozu bielkovinových plodín a mať priaznivý vplyv na cenu krmív; vyzýva Komisiu, aby v záujme členských štátov navrhla zapracovať do súčasného článku 68 prvok flexibility, ktorý by zabránil vylúčeniu podnikov živočíšnej výroby so zameraním na kvalitu a udržateľnosť z nového systému podpory a bral by do úvahy ich osobitný charakter;

27.

domnieva sa, že priame platby by mali byť vyhradené výlučne pre aktívnych poľnohospodárov; uvedomuje si však, že v rámci systému oddelených priamych platieb by mali dostávať priame platby všetci poľnohospodári, ktorí využívajú poľnohospodársku pôdu na výrobu a udržiavajú ju v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave; žiada preto Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu „aktívny poľnohospodár“, ktorý budú členské štáty môcť uplatňovať bez ďalšej administratívnej záťaže alebo výdavkov, pričom by sa malo zabezpečiť, aby sa tradičné poľnohospodárske činnosti (na plný úväzok a rôzne stupne čiastočného úväzku) bez ohľadu na právne postavenie považovali za aktívne poľnohospodárske činnosti a aby sa vzali do úvahy rôzne druhy držby pôdy a rôzne formy dohôd o obhospodarovaní pôdy, ako aj obhospodarovanie spoločnej pôdy; považuje za nevyhnutné spresniť, že vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár by malo vylúčiť prípady, v ktorých by administratívne náklady za platby boli vyššie než samotná výška pomoci;

28.

podporuje kompenzáciu prirodzených znevýhodnení v 2. pilieri a odmieta doplňujúcu platbu v 1. pilieri z dôvodu dodatočného administratívneho zaťaženia;

29.

domnieva sa, že zlepšená ochrana prírodných zdrojov je hlavným prvkom udržateľného poľnohospodárstva, čo v rámci nových výziev a cieľov stratégie Európa 2020 odôvodňuje doplňujúce stimuly na podporu poľnohospodárov, aby uplatňovali postupy šetrné voči životnému prostrediu, ktoré sú nad rámec základných požiadaviek krížového plnenia a doplnia už existujúce agro-environmentálne programy;

30.

je presvedčený, že ochrana prírodných zdrojov by mala byť tesnejšie spätá s poskytovaním priamych platieb, a preto žiada, aby sa prostredníctvom ekologizujúcej zložky zaviedol v celej EÚ stimulačný režim s cieľom zabezpečiť prostredníctvom efektívneho hospodárenia s nedostatkovými zdrojmi (voda, energia, pôda) udržateľnosť poľnohospodárstva a dlhodobú potravinovú bezpečnosť a zároveň zredukovaním vstupov znížiť v dlhodobom horizonte výrobné náklady; domnieva sa, že tento režim by mal poskytovať maximálnu podporu poľnohospodárom, ktorí uplatňujú alebo postupne chcú stále viac uplatňovať poľnohospodárske postupy vytvorené na dosiahnutie udržateľnejších systémov výroby;

31.

zdôrazňuje, že tento systém by sa mal uplatňovať spoločne so zjednodušením systému krížového plnenia pre príjemcov priamych platieb, mal by sa uplatňovať prostredníctvom jednoduchých opatrení, mal by udržiavať v rovnováhe ekologické a ekonomické výsledky, mal by byť relevantný z agronomického hľadiska a nemal by byť diskriminačný voči poľnohospodárom, ktorí sú už vo veľkej miere zapojení do agro-environmentálnych programov;

32.

odmieta zavedenie nového systému dodatočných platieb, ktorý by znamenal ďalšiu kontrolu a systém sankcií pre ekologizáciu; trvá na tom, že praktickým prekážkam pre poľnohospodárov a administratívnej zložitosti správy sa treba vyhýbať; ďalej trvá na tom, že v záujme zjednodušenia administratívnych postupov súvisiacich s týmito opatreniami by sa mali všetky poľnohospodárske kontroly vykonávať podľa možnosti súčasne;

33.

žiada preto Komisiu, aby čo najskôr predložila posúdenie vplyvu administratívnych postupov, ktoré súvisia s uplatňovaním ekologizujúcej zložky; zdôrazňuje, že ekologické opatrenia majú potenciál na zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby, a trvá na tom, že je potrebné pokryť všetky prípadné náklady a ušlé príjmy, ktoré vyplynú z vykonávania týchto opatrení;

34.

zastáva názor, že ďalšia ekologizácia by sa mala realizovať vo všetkých členských štátoch prostredníctvom katalógu prioritných plošných opatrení a/alebo opatrení na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ktoré financuje EÚ na 100 %; domnieva sa, že každý príjemca týchto konkrétnych platieb musí vykonať určité množstvo opatrení v oblasti ekologizácie, ktoré by mali vychádzať z existujúcich štruktúr, mali by sa vyberať z vnútroštátneho alebo regionálneho zoznamu vytvoreného členskými štátmi na základe širšieho zoznamu EÚ, ktorý možno uplatniť pri všetkých typoch poľnohospodárskej činnosti; domnieva sa, že tieto opatrenia by mohli zahŕňať:

35.

domnieva sa, že EÚ musí reagovať na výzvy potravinovej a energetickej bezpečnosti, preto musí zabezpečiť, aby aj poľnohospodárstvo v plnej miere reagovalo na obe tieto výzvy; domnieva sa preto, že je nevhodné, aby sa do zoznamu opatrení v oblasti udržateľnosti, ako ho navrhuje Komisia, zaradilo aj povinné vyňatie pôdy z produkcie;

36.

žiada, aby spoločná poľnohospodárska politika obsahovala ciele z oblasti udržateľného využívania energie; verí, že poľnohospodársky sektor by mohol do roku 2020 využívať 40 % obnoviteľných palív a do roku 2030 by mohol prestať používať fosílne palivá;

37.

konštatuje, že v súčasnosti sú už k dispozícii biotechnológie novej generácie, preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako súčasť reformy SPP vypracovala medzisektorovú politiku týkajúcu sa biomasy pre biotechnológie novej generácie vrátane kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu s cieľom umožniť rozvoj trvalo udržateľného trhu s biomasou z poľnohospodárstva, poľnohospodársko-priemyselných podnikov a lesného hospodárstva motivovaním k zberu dostupných zvyškov na výrobu bioenergie a súčasne zabrániť nárastu emisií a strate biodiverzity;

38.

zdôrazňuje, že racionálne európske politiky – napríklad zníženie ceny nafty na použitie v poľnohospodárstve či oslobodenie elektrickej energie a paliva vyrobeného na poľnohospodárske účely, a to najmä na elektricky poháňané zavlažovacie čerpadlá, od spotrebnej dane – by mohli pomôcť európskym poľnohospodárom dosiahnuť vyššiu produkciu a zásobovať poľnohospodárskymi výrobkami domáci aj vývozný trh; zdôrazňuje aj význam inovačných zavlažovacích systémov pre zaistenie trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva vzhľadom na ničivé účinky zmeny klímy, ako sú suchá, horúčavy a dezertifikácia, na poľnohospodársku pôdu, ktorá je určená na produkciu potravín a zásobovanie obyvateľstva;

39.

zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinné zavlažovacie systémy s cieľom zabezpečiť v členských štátoch účinné poľnohospodárske metódy, pomocou ktorých bude možné pokryť domáci dopyt po potravinách a zásobovať vývozný trh poľnohospodárskymi produktmi, so zreteľom na skutočnosť, že v budúcnosti bude nedostatok vody, najmä pitnej;

40.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele EÚ v oblasti biodiverzity ešte neboli dosiahnuté, a očakáva, že SPP prispeje k úsiliu o dosiahnutie týchto cieľov a nagojských cieľov v oblasti biodiverzity;

41.

žiada, aby nová SPP podporovala zachovanie genetickej rozmanitosti, aby bola v súlade so smernicou 98/58/ES o starostlivosti o zvieratá a aby neposkytovala finančné prostriedky na výrobu potravín z klonovaných zvierat a ich mláďat alebo potomkov;

42.

je presvedčený, že výrobné metódy zohľadňujúce dobré životné podmienky zvierat majú tiež pozitívny vplyv na zdravie zvierat a kvalitu a bezpečnosť potravín a zároveň sú šetrnejšie k životnému prostrediu;

43.

zdôrazňuje význam vyhľadávania všetkých možných príležitosti na spoluprácu medzi členskými štátmi so zapojením všetkých zainteresovaných strán s cieľom ochraňovať pôdu;

44.

poukazuje na to, že systém krížového plnenia podrobuje udeľovanie priamych platieb dodržiavaniu zákonných požiadaviek a udržiavaniu poľnohospodárskych plôch v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave a naďalej zostáva jedným z najvhodnejších prostriedkov optimalizácie poskytovania základných ekosystémových služieb poľnohospodármi a plnenia nových environmentálnych výziev tým, že zabezpečuje poskytovanie základných verejných statkov; konštatuje však, že pri uplatňovaní krížového plnenia vzniklo množstvo problémov v súvislosti so správou a prijímaním zo strany poľnohospodárov;

45.

domnieva sa, že priame platby už nemožno ďalej zdôvodniť bez splnenia podmienok a že by sa mal preto v prípade všetkých príjemcov priamych platieb rovnako uplatňovať systém krížového plnenia, ktorý je v dôsledku ekologizácie SPP v praxi a v oblasti administratívy, čo sa týka kontroly, zjednodušený a účinný; pripomína, že krížové plnenie sa musí zakladať na posúdení rizika, musí byť primerané a príslušné národné a európske orgány ho musia dodržiavať a dostatočne presadzovať;

46.

domnieva sa, že lepšia ochrana a riadenie zdrojov by mali byť tiež základnými prvkami poľnohospodárstva v rámci krížového plnenia, vďaka ktorým možno dosiahnuť vyššie prínosy v oblasti životného prostredia; žiada, aby kontroly krížového plnenia boli jednoduché, efektívne a účinné, a žiada cielený prístup k rozsahu krížového plnenia; žiada výmenu a uplatňovanie najlepších postupov medzi platobnými agentúrami a kontrolnými orgánmi, ako sú interoperabilita databáz a čo najlepšie využívanie vhodnej technológie, s cieľom čo najviac znížiť byrokratickú záťaž poľnohospodárov a správy; domnieva sa, že krížové plnenie by sa malo obmedziť na normy týkajúce sa poľnohospodárskej činnosti, ktoré sa uplatňujú pri systematickej a otvorenej kontrole a vychádzajú z nutnosti získať výsledky; domnieva sa, že pravidlá treba harmonizovať; zdôrazňuje význam úrovní tolerancie a uplatňovanie proporcionality v rámci každého systému sankcií;

47.

domnieva sa, že kontroly krížového plnenia by mali byť užšie spojené s kritériami výkonnosti a mali by nabádať poľnohospodárov, aby sa snažili dosiahnuť potrebné výsledky; ďalej je presvedčený, že do týchto kontrol by sa mali viac zapájať samotní poľnohospodári vzhľadom na ich know-how a praktické skúsenosti, a domnieva sa, že by sa tým vytvoril príklad, ktorý by motivoval najmä menej výkonných poľnohospodárov;

48.

odmieta, aby sa do systému krížového plnenia zaviedli náročné a nejasné požiadavky odvodené z rámcovej smernice o vode, až kým sa neobjasní aktuálny stav vo vykonávaní tejto smernice vo všetkých členských štátoch;

49.

oceňuje značné úsilie vynaložené v odvetví živočíšnej výroby, ktoré má v súčasnosti ťažkosti, na modernizáciu budov a zariadení podľa hygienických a zdravotných noriem; bez toho, aby boli dotknuté základné zásady bezpečnosti a vysledovateľnosti potravín, žiada kritické preskúmanie niektorých noriem hygieny, zdravia a označovania zvierat s cieľom skončiť neprimerané zaťaženie malých a stredných podnikov (MSP); vyzýva najmä Komisiu, aby preskúmala hygienické normy EÚ, najmä miestny alebo priamy predaj a trvanlivosť výrobkov, s cieľom dosiahnuť ich primeranosť v pomere k riziku a zabrániť neprimeranej záťaži výrobno-distribučných kanálov malého rozsahu, ako sú napr. priame prepojenie výrobcov a spotrebiteľov a krátke potravinové dodávateľské reťazce;

50.

domnieva sa, že je dôležité mať možnosť zasiahnuť proti prílišnej nestálosti cien a včas reagovať na krízu, ktorú zapríčinila nestabilita trhov, v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a na svetových trhoch; uznáva, že opatrenia na podporu trhu hrali v minulosti pri riešení kríz v odvetví poľnohospodárstva kľúčovú úlohu, a to predovšetkým pokiaľ ide o intervencie a súkromné skladovanie; zdôrazňuje, že opatrenia na podporu trhu musia byť účinné a v prípade potreby sa musia rýchlo aktivovať, aby sa zabránilo vážnym problémom výrobcov, spracovateľov a spotrebiteľov a aby SPP plnila svoj hlavný strategický cieľ: potravinovú bezpečnosť;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné mať v rámci SPP k dispozícii určité množstvo pružných a účinných trhových nástrojov plniacich funkciu záchrannej siete, ktoré pôsobia na primeranej úrovni a sú použiteľné v prípade vážneho narušenia trhu; je presvedčený, že tieto nástroje by sa nemali neustále aktivovať a že nesmú slúžiť ako trvalé a neobmedzené odbytisko pre výrobu; niektoré z týchto nástrojov už existujú, je však možné prispôsobovať ich a podľa potreby vytvoriť ďalšie; domnieva sa, že vzhľadom na veľmi rozdielne podmienky v jednotlivých odvetviach sú vhodnejšie diferencované sektorové riešenia než horizontálne; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; domnieva sa, že vzhľadom na zvýšenú nestálosť trhu je potrebné prehodnotiť trhové nástroje s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť a pružnosť, zabezpečiť ich rýchlejšie uvedenie do činnosti, v prípade potreby rozšírenie do ďalších odvetví, úpravu vzhľadom na aktuálne trhové ceny a zabezpečiť záchrannú sieť, ktorá nebude mať deformujúci účinok;

52.

domnieva sa, že medzi trhovými nástrojmi môžu figurovať špecifické nástroje na riadenie ponuky, ktorých spravodlivé a nediskriminačné fungovanie môže bez akýchkoľvek požiadaviek na rozpočet Únie zabezpečiť efektívne riadenie trhu a zabrániť krízam zapríčineným nadprodukciou;

53.

žiada viacstupňovú záchrannú sieť rozšírenú na všetky odvetvia, ktorá bude pozostávať z kombinácie takých nástrojov, ako sú verejné a súkromné skladovanie, verejné intervencie, nástroje pre prípad narušenia trhu a núdzová doložka; žiada, aby sa pri časovo obmedzených narušeniach trhu povolilo pre konkrétne sektory súkromné skladovanie a verejné intervencie; ďalej žiada ustanoviť nástroj pre prípad narušenia trhu a núdzovú doložku, spoločné pre všetky odvetvia, ktoré Komisii umožnia za určitých okolností v prípade krízy prijať opatrenia na obmedzené obdobie v dĺžke do jedného roka, ktoré by boli účinnejšie než doterajšie; z tohto dôvodu sa domnieva, že v budúcich rozpočtoch EÚ by mal byť k dispozícii osobitný rezervný rozpočtový riadok s možnosťou rýchlej aktivácie, aby bol v prípade ťažkej krízy na poľnohospodárskych trhoch zabezpečený nástroj rýchlej reakcie;

54.

domnieva sa, že uplatňovanie intervenčných nástrojov spadá do pôsobnosti výkonných kompetencií Komisie; zdôrazňuje však, že Európsky parlament musí byť okamžite informovaný o plánovaných opatreniach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia musí brať náležite do úvahy pozície Parlamentu;

55.

žiada zlepšenie účinnosti intervenčného systému prostredníctvom každoročného vyhodnotenia, ktoré sa vykoná pragmaticky a so zreteľom na situáciu na trhoch;

56.

domnieva sa, že so zreteľom na predpokladané environmentálne, klimatické a epidemiologické výzvy a vzhľadom na značné kolísanie cien na poľnohospodárskych trhoch sú mimoriadne dôležité preventívne opatrenia na ochranu príjmov, ktoré by boli dostupné všetkým poľnohospodárom členských štátov na úrovni Únie, členského štátu a jednotlivých poľnohospodárskych podnikov;

57.

poukazuje na to, že trhovo orientovaná výroba, priame platby a konkurencieschopnosť sú hlavnými aspektmi každého poistenia proti riziku a že je aj povinnosťou poľnohospodárov počítať s rizikom a predvídať ho; v tejto súvislosti podporuje členské štáty, aby dali poľnohospodárom k dispozícii vnútroštátne nástroje na poistenie proti riziku, a to bez renacionalizácie a narušenia trhu; domnieva sa preto, že Komisia by mala navrhnúť spoločné pravidlá na dobrovoľnú podporu systémov riadenia rizika členskými štátmi, prípadne vytvorením spoločných pravidiel, ktoré budú v súlade s pravidlami WTO pre organizáciu spoločného trhu, s cieľom odstrániť v rámci vnútorného trhu akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže; vyzýva tiež Komisiu, aby oznamovala všetky opatrenia na zavedenie riadenia rizika a aby s legislatívnymi návrhmi predkladala aj príslušné hodnotenie vplyvu;

58.

domnieva sa, že so zreteľom na narastajúce riziká by sa mohli v členských štátoch vytvoriť a podporovať ako alternatíva systémy poistenia súkromného sektora, ako aj systémy poistenia pre prípad viacnásobného rizika (poistenie pre prípad nepriaznivej klímy, poistenie proti strate príjmu atď.), futurity a vzájomné podporné fondy čiastočne financované z verejných fondov; v tejto súvislosti predovšetkým podporuje združovanie poľnohospodárov do konzorcií a družstiev; víta vytváranie nových inovatívnych nástrojov; zdôrazňuje však, že by mali byť v súlade s pravidlami WTO a nemali by narušovať hospodársku súťaž a obchod v rámci EÚ; preto žiada, aby sa pre členské štáty uplatňujúce uvedené opatrenia vytvoril právny rámec, ktorý by mal byť zahrnutý v jednotnej spoločnej organizácii trhov;

59.

žiada preto Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je možné rozšíriť úlohu skupín výrobcov alebo odvetvových združení či „medziprofesií“ pri predchádzaní rizika a presadzovaní kvality na všetky odvetvia produkcie; žiada, aby sa v opatreniach tohto druhu brali osobitne do úvahy výrobky s označením kvality;

60.

žiada Komisiu, aby v rámci reformy SPP navrhla konkrétne opatrenia zamerané na podporu vzniku organizácií výrobcov s cieľom posilniť ich pozíciu na trhu;

61.

podporuje predĺženie režimu trhu s cukrom z roku 2006 v jeho súčasnej podobe do roku 2020 a žiada prijatie vhodných opatrení s cieľom chrániť výrobu cukru v EÚ a umožniť, aby sa v stabilnom rámci zvýšila konkurencieschopnosť tohto odvetvia v EÚ;

62.

trvá na tom, že je potrebné vyhodnotiť do marca 2015 osobitnú situáciu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie a stabilita trhu s mliekom;

63.

domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť návrh na zachovanie práv na výsadbu v odvetví vinohradníctva aj po roku 2015 a mala by to zohľadniť aj vo svojej hodnotiacej správe o reforme organizácie spoločného trhu s vínom z roku 2008, ktorá má byť predložená v roku 2012;

64.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú má produkcia mlieka pre európske poľnohospodárstvo a pre zabezpečenie živobytia a zachovania vidieckych oblastí, predovšetkým úlohu tých regiónov EÚ, v ktorých sa nachádzajú pastviny a ktoré sú znevýhodnené prírodnými podmienkami, a zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť udržateľnú bezpečnosť dodávok mliečnych výrobkov pre európskych spotrebiteľov; je presvedčený, že dodávku mliečnych výrobkov je možné najlepšie zabezpečiť prostredníctvom stabilného trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, v rámci ktorého môžu poľnohospodári za svoje výrobky dostávať primeranú cenu; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala a umožňovala udržateľný rozvoj trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami prostredníctvom dostačujúcich politických nástrojov v oblasti mlieka a mliečnych výrobkov na obdobie po roku 2015 a rámca spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorý zaistí silnejšie postavenie primárnych výrobcov a vyváženejšie prerozdelenie ziskov medzi všetky subjekty v rámci reťazca výroby potravín (od poľnohospodárskeho podniku k maloobchodu);

65.

domnieva sa, že by sa mali posilniť systémy riadenia v oblasti ovocia a zeleniny (citrusových plodov a všetkých príslušných produktov), vína a olivového oleja a že je potrebný efektívnejší krízový fond v oblasti ovocia a zeleniny, lepšie riadenie kríz v odvetví vína a aktualizovaný systém súkromného skladovania v oblasti olivového oleja;

66.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila konzistentnosť medzi SPP a jej obchodnými a rozvojovými politikami; osobitne nalieha na EÚ, aby pozorne sledovala situáciu v rozvojových krajinách a neohrozovala možnosť výroby potravín, dlhodobú potravinovú bezpečnosť týchto krajín a schopnosť ich obyvateľstva zabezpečovať si potraviny a aby pritom rešpektovala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa preto, že obchodné dohody EÚ v oblasti poľnohospodárstva by nemali byť prekážkou trhov v najmenej rozvinutých krajinách;

67.

pripomína záväzok, ktorý na seba prevzali členovia WTO počas ministerskej konferencie v roku 2005 v Hongkongu, že odstránia všetky formy vývozných dotácií a zavedú prísne pravidlá na všetky vývozné opatrenia s rovnakým účinkom, predovšetkým pokiaľ ide o vývozné úvery, štátne poľnohospodárske obchodné podniky a reguláciu potravinovej pomoci;

68.

žiada Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie vplyvu všetkých prebiehajúcich obchodných rokovaní, najmä dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom, ktoré by nemali negatívne ovplyvniť rozvojové krajiny a zabrániť účinnosti SPP do roku 2020;

69.

konštatuje, že potraviny nie sú iba komoditou, ale že prístup k potravinám má zásadný význam pre ľudskú existenciu; vyzýva EÚ, aby v súvislosti s rastúcim dopytom a zvyšujúcimi sa cenami potravín podporovala prostredníctvom svojej obchodnej a rozvojovej politiky udržateľné poľnohospodárske postupy a potravinovú bezpečnosť v najmenej rozvinutých krajinách a rozvojových krajinách;

70.

žiada Komisiu, aby preskúmala, akú úlohu zohral medzinárodný obchod s obilninami pri raste kolísania cien;

71.

žiada, aby sa na celosvetovej úrovni vypracovali možnosti riešenia problému špekulácií s poľnohospodárskymi komoditami a extrémnej nestálosti cien, keďže tieto javy môžu ohroziť potravinovú bezpečnosť; uznáva však význam riadne fungujúceho termínovaného trhu s poľnohospodárskymi plodinami; domnieva sa, že nadmerné špekulácie dokáže účinne obmedziť len koordinovaný postup na medzinárodnej úrovni; podporuje v tejto súvislosti návrh francúzskeho predsedníctva skupiny G20, že skupina by sa mala dohodnúť na opatreniach na boj proti rastúcej nestálosti cien poľnohospodárskych surovín; vyslovuje sa za celosvetový systém oznamovania a koordinovaného riadenia poľnohospodárskych skladových zásob, ktorého cieľom by bolo zaistiť potravinovú bezpečnosť; konštatuje preto, že by sa malo zvážiť skladovanie zásob dôležitých poľnohospodárskych komodít; zdôrazňuje, že sledované ciele nemožno dosiahnuť bez zvýšenia skladových kapacít ani bez vytvorenia nástrojov kontroly a dohľadu nad trhmi; upozorňuje predovšetkým na znepokojujúce dôsledky nestálosti svetových cien na rozvojové krajiny;

72.

zdôrazňuje skutočnosť, že – na rozdiel od odvetví, ktoré v rámci výrobného reťazca na primárnu poľnohospodársku produkciu nadväzujú a ktoré jej predchádzajú – priemerné príjmy poľnohospodárov a vidieckych domácností za ostatné desaťročia v porovnaní so zvyškom hospodárstva trvale klesajú a dosahujú len polovicu príjmov mestských domácností, pričom trhová sila a marže veľkoobchodníkov a maloobchodných predajcov sa v rámci potravinového reťazca výrazne zvýšili;

73.

žiada, aby boli prijaté opatrenia na posilnenie riadiacej kapacity primárnych výrobcov a organizácií výrobcov a ich pozície v rokovaní s ostatnými hospodárskymi subjektmi v potravinových reťazcoch (ide v prvom rade o maloobchodných predajcov, spracovateľov a dodávateľské spoločnosti), a to pri súčasnom rešpektovaní dobre fungujúceho vnútorného trhu; domnieva sa, že fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov sa musí naliehavo zlepšiť prostredníctvom legislatívnych iniciatív s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť v cenách potravín a prostredníctvom opatrení zameraných na riešenie nespravodlivých obchodných postupov, aby sa umožnilo, že poľnohospodári dostanú takú pridanú hodnotu, akú si zaslúžia; vyzýva Komisiu, aby posilnila postavenie poľnohospodárov a podporovala spravodlivú hospodárska súťaž; je presvedčený, že v súvislosti s riešením sporov medzi subjektmi v rámci potravinových dodávateľských reťazcov by sa malo zvážiť vymenovanie ombudsmanov;

74.

domnieva sa ďalej, že v záujme posilnenia postavenia poľnohospodárov v rámci dodávateľského reťazca je nevyhnutné vytvoriť nástroje umožňujúce poľnohospodárom riadiť krátke výrobné reťazce, ktoré by boli transparentné a účinné, mali by obmedzený vplyv na životné prostredie, podporovali by kvalitu a poskytovali by informácie spotrebiteľom, vyžadovali by si menej sprostredkovateľov a podporovali by spravodlivú a transparentnú tvorbu cien;

75.

žiada, aby bol zachovaný program poskytovania pomoci najchudobnejším príslušníkom spoločnosti;

76.

uznáva význam politík v oblasti rozvoja vidieka, ktoré sú vymedzené a financované v rámci 2. piliera, a to vzhľadom na ich prínos k zlepšeniu výsledkov v oblasti životného prostredia, modernizácie, inovácie, infraštruktúry a konkurencieschopnosti, ako aj potrebu ďalšieho rozvoja vidieckeho hospodárstva, poľnohospodárskeho potravinárskeho i nepotravinárskeho odvetvia a lepšej kvality života vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje aj potrebu dosiahnutia politických cieľov vrátane cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré by mali v zásade pomôcť aj poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám;

77.

domnieva sa, že opatrenia na rozvoj vidieka musia reagovať na výzvy, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zmenu klímy, stratu biodiverzity, úbytok vodných zdrojov a znižovanie úrodnosti pôdy, a musia posilniť vyváženú územnú súdržnosť a zamestnanosť; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali taktiež podporovať sebestačnosť vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch, najmä z poľnohospodárskych odpadových produktov; tvrdí, že opatrenia na rozvoj vidieka by mali pomôcť udržať zvýšenú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach, podporovať zlepšenie vidieckej infraštruktúry a poskytovanie cenovo dostupných služieb pre miestne obyvateľstvo a podniky;

78.

domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť pomoci mladým poľnohospodárom; je presvedčený, že vzhľadom na rýchlo starnúce vidiecke obyvateľstvo v Európe majú zásadný význam príťažlivé opatrenia na podporu podnikov mladých poľnohospodárov a ďalších nových subjektov a že by sa mali rozšíriť podporné programy v rámci druhého piliera, napr. prístup k pôde, dotácie a výhodné úvery, a to najmä v oblasti inovácie, modernizácie a rozvoja investícií atď., a očakáva, že zavedenie takýchto mechanizmov bude k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

79.

navrhuje, aby sa agro-environmentálne programy týkali podstatnej časti poľnohospodárskej pôdy a aby poľnohospodárom poskytovali finančné a technické stimuly na prechod na udržateľnejšie modely poľnohospodárstva, ktoré sú efektívnejšie v oblasti zdrojov a vyžadujú si nižšie vstupy;

80.

zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka musí umožniť využitie všetkých prírodných a ľudských kapacít vo vidieckych oblastiach, a to aj kvalitnou poľnohospodárskou výrobou, napríklad prostredníctvom priameho predaja, propagácie výrobkov, zásobovania miestnych trhov, diverzifikácie, ako aj predaja biomasy, energetickej účinnosti atď.;

81.

zdôrazňuje, že je potrebná vhodná infraštruktúra na rozvoj a rozširovanie poľnohospodárskych vedomostí a inovačných systémov vrátane možností vzdelávania a odbornej prípravy, poľnohospodárskych poradenských služieb a výmeny najlepších postupov, ktorej cieľom by bolo modernizovať poľnohospodárstvo, pomáhať inovatívnym poľnohospodárom odovzdávať svoje skúsenosti a zlepšiť pridanú hodnotu výrobného reťazca vo vidieckych oblastiach; je presvedčený, že takéto programy by mali byť k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

82.

preto v záujme splnenia prioritných úloh EÚ (stratégie 2020) podporuje zavedenie cielených opatrení, ktoré určia členské štáty v 2. pilieri; zdôrazňuje význam celkového cieleného európskeho rámca zameraného na výsledky, pričom však uznáva, že členské štáty a regionálne orgány môžu najlepšie rozhodovať o programoch, ktoré môžu na miestnej úrovni najviac prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov; žiada preto, aby sa pri návrhu programov rozvoja vidieka uplatňovala zásada subsidiarity a flexibility a dôrazný participatívny prístup miestneho a subregionálneho partnerstva s použitím metódy LEADER pri návrhu a plnení budúcich európskych a vnútroštátnych programov rozvoja vidieka; domnieva sa, že na základe hodnotenia vplyvu a podrobných simulácií je potrebné stanoviť znížený vnútroštátny príspevok, ktorý sa uplatní v prípade cielenejších opatrení;

83.

v súvislosti s rozvojom vidieka podporuje aj myšlienku zavedenia cielených opatrení na ochranu lesov v pohoriach;

84.

žiada Komisiu, aby stanovila nové nástroje financovania vo forme sprístupnenia výhodných pôžičiek, najmä na podporu poľnohospodárov vstupujúcich do poľnohospodárskeho odvetvia, alebo nový systém – napríklad JERICHO (Joint Rural Investment CHOice) – pre fond na rozvoj vidieka, a to na základe skúseností z iniciatívy JEREMIE v rámci štrukturálnych fondov;

85.

zdôrazňuje, že znevýhodnené oblasti majú často vysokú hodnotu z hľadiska kultúrnej krajiny, zachovania biodiverzity a poskytovania environmentálnych výhod, ako aj dynamiky vidieka; v tejto súvislosti podporuje zachovanie vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené regióny v druhom pilieri a žiada zvýšenie jeho efektívnosti; je presvedčený, že cielený charakter podpory poľnohospodárom pracujúcim v znevýhodnených oblastiach je nesmierne dôležitý v záujme zachovania poľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach, a tým aj zníženia hrozby opustenia pôdy; zdôrazňuje, že kritériá musia podľa rámca EÚ doladiť členské štáty a regionálne a miestne orgány;

86.

zdôrazňuje, že vidiecke štruktúry v jednotlivých členských štátoch sú veľmi odlišné, a preto si vyžadujú rôzne opatrenia; žiada preto väčšiu flexibilitu, aby členské štáty a regióny mohli prijať dobrovoľné opatrenia, ktoré by mali byť spolufinancované Európskou úniou pod podmienkou, že tieto opatrenia boli oznámené Komisii a schválené; pripomína, že v období po roku 2013 by sa v miere spolufinancovania mali aj naďalej zohľadňovať špecifické potreby a podmienky konvergenčných regiónov;

87.

zasadzuje sa za to, aby v prípade opatrení 2. piliera, ktoré sú pre členské štáty osobitne významné, naďalej platili súčasné miery spolufinancovania aj po roku 2013; zdôrazňuje však, že žiadne dodatočné spolufinancovanie členskými štátmi by nemalo viesť k renacionalizácii 2. piliera alebo k zvýšeniu rozdielov v schopnosti členských štátov spolufinancovať svoje priority;

88.

pripomína, že modulácia ako prostriedok financovania rozvoja vidieka prestane platiť v roku 2012, a to vo všetkých svojich formách, povinných aj dobrovoľných, a zdôrazňuje, že v ďalšom období financovania je potrebné zabezpečiť primerané finančné zdroje pre druhý pilier;

89.

žiada, aby sa pri prideľovaní prostriedkov v 2. pilieri neuskutočňovali zásadné zmeny, pretože členské štáty, miestne orgány a poľnohospodárske podniky potrebujú pri plánovaní istotu a kontinuitu; zdôrazňuje, že diskusia o prideľovaní týchto prostriedkov by nemala byť oddelená od diskusie o prideľovaní prostriedkov z prvého piliera; vyzýva preto Komisiu, aby pragmatický prístup stanovila ako základný princíp pri prerozdeľovaní prostriedkov z druhého piliera; uznáva potrebu spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov druhého piliera medzi členské štáty podľa objektívnych kritérií, ktoré musia odrážať rôznorodosť potrieb v jednotlivých oblastiach Európy; zastáva názor, aby sa tieto zmeny uskutočnili po uplynutí obmedzeného prechodného obdobia súbežne so zmenami vykonanými v rozdeľovaní prostriedkov v prvom pilieri;

90.

podporuje pravidlá spolufinancovania v oblasti rozvoja vidieka, ktoré umožňujú, aby sa na regionálnej alebo miestnej úrovni v prípade vnútroštátne spolufinancovaného podielu vzájomne dopĺňali verejné a súkromné fondy, čím sa posilnia prostriedky na dosiahnutie cieľov, ktoré vymedzila verejná politika pre vidiecke oblasti;

91.

žiada zjednodušenie plánovania a uskutočňovania programu druhého piliera na všetkých úrovniach s cieľom zvýšiť efektívnosť; ďalej žiada zjednodušené, účinné a efektívne systémy monitorovania, hodnotenia a podávania správ o opatreniach v oblasti krížového plnenia; domnieva sa, že je potrebné zosúladiť kontroly a sledovanie prvého a druhého piliera, oba piliere by mali byť súdržnejšie, mali by mať podobné pravidlá a postupy a mala by sa znížiť celková záťaž poľnohospodárov v dôsledku kontrol; žiada, aby sa počas päťročného obdobia, v ktorom sa majú záväzne prijímať agro-environmentálne opatrenia, postupovalo flexibilnejšie;

92.

žiada, aby družstvá boli vyňaté z ustanovenia odporúčania Komisie 2003/61/ES, pokiaľ ide o neoprávnenosť podnikov, ktoré prekračujú stanovenú hranicu MSP, na poskytnutie prostriedkov z fondu na rozvoj vidieka a všeobecne na platby nad určitú hranicu;

93.

zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny by mali mať aj v budúcnosti v rámci politiky rozvoja vidieka výhodu osobitného prístupu, keďže zemepisné ťažkosti, ktorým čelia, a malý počet poľnohospodárskych výrobkov, od ktorých vidiecke hospodárstvo v týchto oblastiach závisí, sú dôvodom na zachovanie miery spolufinancovania nákladov na ich programy rozvoja vidieka z prostriedkov Spoločenstva až do výšky 85 %;

94.

víta posun k väčšej koordinácii na úrovni EÚ, najmä medzi programami rozvoja vidieka a politikou súdržnosti, s cieľom predchádzať duplicite, protichodným cieľom a prekrývaniu; pripomína však, že škála projektov v rámci politiky súdržnosti a programov rozvoja vidieka EÚ je rozdielna, preto sa vyslovuje za zachovanie odlišnosti fondov a za to, aby si programy rozvoja vidieka udržali svoje zameranie na vidiecke spoločenstvá a zostali politicky samostatnými nástrojmi;

95.

domnieva sa, že prostredníctvom politiky súdržnosti a novej a silnej SPP sa uvoľní hospodársky potenciál vidieckych oblastí a vytvoria sa isté pracovné miesta, čím sa zabezpečí udržateľný rozvoj týchto oblastí;

96.

zdôrazňuje dôležitosť politík určených na podporu cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami vzhľadom na prijatie postupov na ochranu životného prostredia a zabezpečenie udržateľnosti prírodných zdrojov v prípadoch, keď poľnohospodárske činnosti, najmä používanie vody, majú cezhraničný dosah;

97.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/65

—

so zreteľom na články 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých sú stanovené práva osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A.

keďže členské štáty Únie podpísali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

B.

keďže v článku 56a smernice 2004/27/ES o právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie sa uvádza, že názov lieku musí byť na obale vyjadrený Braillovým písmom,

1.

zdôrazňuje, že ľudia so zrakovým postihnutím majú právo na nezávislý život a plné zapojenie sa do života spoločnosti;

2.

vyzýva Európsku komisiu, aby začala s príslušnými stranami konzultácie o nákladoch, účinnosti a uskutočniteľnosti zavedenia dobrovoľného systému na úrovni Spoločenstva, podľa ktorého by sa priemyselné výrobky označovali na obale Braillovým písmom, čo by zahŕňalo aspoň informácie o type výrobkov a dobe trvanlivosti, aby sa uľahčilo ich sprístupnenie pre spotrebiteľov so zrakovým postihnutím; vzhľadom na to, že nie všetci zrakovo postihnutí vedia čítať Braillovo písmo, v navrhnutých konzultáciách by sa mali zistiť aj alternatívne spôsoby, ako sprístupniť informácie na obaloch;

3.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov poskytla európskemu priemyslu a podnikom podnety, ktoré zvýšia ich informovanosť o tejto otázke;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov (1) Komisii a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/66

—

so zreteľom na list predsedu Konferencie predsedov výborov z 11. marca 2010 a list predsedu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín z 25. marca 2010,

—

so zreteľom na články 211 a 212 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0197/2011),

1.

rozhodol sa zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedenej zmeny;

2.

upozorňuje, že táto zmena nadobúda účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/67

—

so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Adriana Severina, ktorú podalo 5. apríla 2011 Národné protikorupčné riaditeľstvo (Úrad prokurátora Najvyššieho kasačného súdu Rumunska) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 6. apríla 2011,

—

po vypočutí Adriana Severina 23. mája 2011 v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, z 10. júla 1986, z 15. a 21. októbra 2008 a z 19. marca 2010 (1),

—

so zreteľom na ustanovenia článku 72 ods. 2 rumunskej ústavy,

—

so zreteľom na ustanovenia článku 4 rumunského trestného zákona, podľa ktorého sa trestné právo Rumunskej republiky vzťahuje na trestné činy spáchané za hranicami Rumunska, ak je páchateľ rumunským občanom alebo občanom inej krajiny, ktorý má pobyt v Rumunsku,

—

so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0242/2011),

A.

keďže Národné protikorupčné riaditeľstvo Rumunska požiadalo o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Adriana Severina, aby rumunskému úradu prokurátora umožnilo vyšetriť prípad a začať konanie proti Adrianovi Severinovi, požiadať o domovú prehliadku alebo prehliadku kancelárskych priestorov jeho osoby a v prípade potreby aj o počítačovú alebo akúkoľvek inú elektronickú prehliadku a začať trestné stíhanie Adriana Severina pred príslušnými trestnoprávnymi orgánmi na základe obvinení z pasívneho úplatkárstva a/alebo nepriameho úplatkárstva alebo iných právnych dôvodov, ktoré možno pripísať jeho údajnému trestnému činu,

B.

keďže zbavenie imunity Adrina Severina sa týka údajných trestných činov úplatkárstva podľa článku 6 rumunského zákona č. 78/2000 v spojitosti s článkom 254 (úplatkárstvo) a článkom 257 (ovplyvňovanie) trestného zákona, ako aj článku 81 písm. b) zákona č. 78/2000,

C.

keďže Európsky parlament nerozhoduje o vine či nevine poslanca Európskeho parlamentu ani o tom, či skutky ktoré sa mu pripisujú, si vyžadujú trestné stíhanie,

D.

keďže je preto vhodné odporučiť, aby bol poslanec v tomto prípade zbavený imunity,

1.

zbavuje Adriana Severina imunity bez obmedzenia osobnej slobody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Rumunska a Adrianovi Severinovi.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/69

—

so zreteľom na list predsedu Výboru pre ústavné veci z 15. júna 2011,

—

so zreteľom na článok 211 rokovacieho poriadku,

1.

rozhodol pripojiť k článku 13 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku tento výklad:

„Ak má byť nahradený len jeden podpredseda a je len jeden kandidát, tento môže byť zvolený aklamáciou. Predseda má právomoc rozhodnúť, či sa voľba bude konať aklamáciou alebo tajným hlasovaním. Zvolený kandidát zaujme miesto podpredsedu, ktorého nahradil, podľa jeho prednostného poradia.“;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil pre informáciu Rade a Komisii.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/70

—

so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. mája 2011 (10057/2011) (1),

—

so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0134/2011),

—

so zreteľom na článok 109 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0229/2011),

A.

keďže formou listu z 20. mája 2011 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom vymenovanie Maria Draghiho za prezidenta Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. novembra 2011,

B.

keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci následne pristúpil k posúdeniu poverovacích listín kandidáta, najmä so zreteľom na požiadavky ustanovené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a vzhľadom na potrebu úplnej nezávislosti Európskej centrálnej banky podľa článku 130 ZFEÚ, a keďže v priebehu tohto posudzovania bol výboru doručený životopis kandidáta, ako aj jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol zaslaný,

C.

keďže následne 14. júna 2011 výbor usporiadal dvaapolhodinové vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky položené členmi výboru,

1.

súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať pána Maria Draghiho za prezidenta Európskej centrálnej banky;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/71

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2011)0212 – C7-0096/2011),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (2) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0191/2011),

A.

keďže Európska únia ustanovila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom vstupe na trh práce,

B.

keďže rozsah pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol dočasne rozšírený pre žiadosti podané od 1. mája 2009, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy,

C.

keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF,

D.

keďže Belgicko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 2 834 pracovníkov (pomoc sa týka všetkých) v hlavnom podniku General Motors Belgium a štyroch z jeho dodávateľských podnikoch pôsobiacich v sektore motorových vozidiel v regióne na úrovni NUTS II Antverpy v Belgicku,

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF,

1.

žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie o urýchlenie mobilizácie EGF; v tejto súvislosti oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; dúfa, že v rámci nadchádzajúcej revízie EGF dôjde k ďalšiemu zlepšeniu postupu;

2.

pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; upozorňuje na úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; žiada však, aby sa vyhodnotilo, ako opatrenia financované z EGF priamo vplývajú na dlhodobé začlenenie týchto pracovníkov do trhu práce;

3.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovný vstup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

4.

berie na vedomie, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, zahŕňajú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uviedla komparatívne zhodnotenie týchto údajov aj vo svojich výročných správach;

5.

víta skutočnosť, že po opakovaných žiadostiach Európskeho parlamentu sú v rozpočte na rok 2011 v rozpočtovom riadku EGF 04 05 01 po prvýkrát zahrnuté platobné rozpočtové prostriedky vo výške 47 608 950 EUR; pripomína, že EGF bol vytvorený ako samostatný špecifický nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a preto si zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa predíde presunom z iných rozpočtových riadkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti a ktoré by mohli mať nepriaznivý dosah na plnenie rôznych politických cieľov;

6.

domnieva sa, že otázka nadnárodných spoločností, ktorých reštrukturalizácia alebo premiestňovanie by mohli vyvolať prepúšťanie a následnú intervenciu EGF, by sa mala riešiť v ďalšej revízii nariadenia o EGF bez toho, aby sa ohrozil prístup prepúšťaných pracovníkov k EGF;

7.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

8.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/73

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (17238/2010),

—

so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Seychelskou republikou (17237/2010),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0031/2011),

—

so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A7-0192/2011),

1.

udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.

žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu závery zo zasadnutí a činností spoločného výboru ustanoveného v článku 9 Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Seychelskou republikou (ďalej len „dohoda o partnerstve“), ako aj viacročný sektorový program uvedený v článku 3 protokolu;

3.

žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila počas posledného roka uplatňovania protokolu a pred začatím rokovaní o obnovení dohody o partnerstve správu o jeho uplatňovaní;

4.

žiada Komisiu, aby vypracovala správu o probléme pirátstva vo výhradnej hospodárskej zóne Seychel v rokoch 2006 až 2010 a jeho vplyve na seychelskú a európsku rybolovnú činnosť;

5.