8.11.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 340/5

ODPORÚČANIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

z 13. apríla 2011

o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v štátoch EZVO (1)

2012/C 340/04

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (2),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (3),

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu, a najmä na jej článok 5 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na akt uvedený v bode 5cl prílohy XI k Dohode o EHP, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4), upravená na účely Dohody o EHP protokolom 1 k dohode, a najmä na jej článok 19 ods. 1,

po konzultácii s Komunikačným výborom EZVO,

keďže:

(1)

Podľa článku 8 ods. 3 rámcovej smernice národné regulačné orgány (ďalej len „NRO“) prispievajú k rozvoju vnútorného trhu okrem iného tým, že vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a/alebo dozorným úradom, ak je to potrebné, transparentným spôsobom zabezpečujú rozvoj jednotných regulačných postupov. Počas hodnotenia viac ako 850 návrhov opatrení oznámených podľa článku 7 rámcovej smernice sa však ukázalo, že ešte existujú nejednotnosti pri regulácii prepojovacích poplatkov hlasových volaní.

(2)

Hoci sa vo väčšine štátov EHP spravidla zabezpečuje určitá forma nákladovej orientácie, v štátoch EHP prevažujú rozdiely medzi opatreniami cenovej kontroly. Okrem značnej odlišnosti zvolených nástrojov oceňovania existujú aj rôzne postupy pri používaní týchto nástrojov. Týmto sa prehlbuje rozptyl medzi veľkoobchodnými prepojovacími poplatkami uplatňovanými v EHP, ktorý sa dá len čiastočne vysvetliť národnými osobitosťami. Európska skupina regulátorov (ďalej len „ERG“) zriadená aktom uvedeným v bode 5ci prílohy XI k Dohode o EHP (rozhodnutie Komisie 2002/627/ES) (5), upraveným na účely Dohody o EHP protokolom 1 k dohode (6), to uznáva vo svojej spoločnej pozícii k symetrii prepojovacích poplatkov za volania v pevných telefónnych sieťach a k symetrii prepojovacích poplatkov za volania v mobilných telefónnych sieťach. NRO taktiež v mnohých prípadoch povolili vyššie prepojovacie poplatky pre menších prevádzkovateľov mobilných sietí na základe toho, že títo prevádzkovatelia sú na trhu noví a nemajú možnosť uplatňovať výhody z rozsahu a/alebo že sa na nich vzťahujú odlišné podmienky v oblasti nákladov. Napriek tomu, že sa táto asymetria pomaly znižuje, existuje v rámci vnútroštátnych hraníc aj v cezhraničnom meradle. ERG vo svojej spoločnej pozícii uznali, že prepojovacie poplatky by zvyčajne mali byť symetrické a asymetria musí byť primerane zdôvodnená.

(3)

Významné odlišnosti v regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach vytvárajú základné narušenia hospodárskej súťaže. Trhy s prepojovaním predstavujú situáciu obojsmerného prístupu, keď sa predpokladá, že obom prepojeným prevádzkovateľom prinesie toto usporiadanie výhody, ale keďže títo prevádzkovatelia sú zároveň voči sebe v konkurenčnom postavení, pokiaľ ide o účastníkov, prepojovacie poplatky môžu mať významné strategické a konkurenčné dôsledky. Ak sa prepojovacie poplatky stanovia nad úrovňou efektívne vynaložených nákladov, vytvára to výrazné presuny medzi pevnými a mobilnými trhmi a zákazníkmi. Navyše na trhoch, kde majú prevádzkovatelia asymetrické trhové podiely, to môže vyústiť do výrazných platieb väčším konkurentom menšími. Absolútna úroveň prepojovacích poplatkov v mobilných sieťach je okrem toho v mnohých štátoch EHP vysoká v porovnaní s poplatkami, ktoré sa uplatňujú v mnohých krajinách mimo EHP, a zvyčajne aj v porovnaní s prepojovacími poplatkami v pevných telefónnych sieťach, a preto sa naďalej premieta do vysokých, aj keď pomaly klesajúcich cien pre koncových užívateľov. Vysoké prepojovacie poplatky zvyčajne vedú k vysokým maloobchodným cenám za zostavenie volania a zodpovedajúcim nižším poplatkom za používanie, čím sa zníži spokojnosť užívateľov.

(4)

Nedostatočné zosúladenie pri uplatňovaní zásad nákladového účtovania na trhoch s telefónnym prenosom v súčasnosti poukazuje na potrebu spoločného prístupu, ktorým sa zabezpečí väčšia právna istota a správna motivácia pre potenciálnych investorov a zníži sa regulačné zaťaženie existujúcich prevádzkovateľov, ktorí v súčasnosti pôsobia v niekoľkých štátoch EHP. Cieľ jednotnej regulácie na trhoch s telefónnym prenosom je jasný, uznávajú ho NRO a Komisia ho niekoľkokrát vyjadrila v kontexte hodnotenia návrhov opatrení podľa článku 7 rámcovej smernice.

(5)

Niektoré ustanovenia regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby si vyžadujú uplatňovanie nevyhnutných a primeraných mechanizmov účtovania nákladov a záväzkov cenovej kontroly, najmä články 9, 11 a 13 v spojení s odôvodnením 20 aktu uvedeného v bode 5cj v prílohe XI Dohody o EHP (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení) (7) (prístupová smernica), upraveného na účely Dohody o EHP protokolom 1 k dohode (8).

(6)

Akt uvedený v bode 26j prílohy XI k Dohode o EHP (odporúčanie Komisie 2005/698/ES z 19. septembra 2005 o oddelenom účtovníctve a systémoch nákladového účtovníctva podľa regulačného rámca pre elektronické komunikácie) (9), upraveného na účely Dohody o EHP protokolom 1 k dohode (10), vytvorilo rámec na jednotné uplatňovanie osobitných ustanovení o nákladovom účtovníctve a oddelenom účtovníctve s cieľom zlepšiť transparentnosť regulačných systémov účtovníctva, metodiku, audit a postupy výkazníctva v prospech všetkých zainteresovaných strán.

(7)

Veľkoobchodné prepojovanie hlasových volaní je služba potrebná na prepojenie volaní na volané stanice (pri pevných telefónnych sieťach) alebo užívateľov (pri mobilných telefónnych sieťach). Systém spoplatňovania v EHP vychádza zo zásady „platí sieť volajúcej strany“, čo znamená, že prepojovací poplatok stanovuje volaná sieť a platí ho volajúca sieť. Volanej strane sa táto služba neúčtuje a celkove nemá motiváciu reagovať na cenu za prepojenie, ktorú stanovuje prevádzkovateľ jeho telefónnej siete. V týchto súvislostiach hlavnú obavu regulačných orgánov predstavujú príliš vysoké ceny. Vysoké ceny za prepojovanie sa nakoniec vynahradia prostredníctvom vyšších poplatkov za volania pre koncových užívateľov. So zreteľom na obojsmerne prístupovú povahu trhov s prepojovaním volania medzi ďalšie potenciálne problémy hospodárskej súťaže patrí krížové subvencovanie medzi prevádzkovateľmi. Tieto možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže sú bežné na trhoch s telefónnym prenosom v pevných aj mobilných telefónnych sieťach. Vzhľadom na schopnosť a motiváciu prevádzkovateľov prepojovania zvyšovať ceny výrazne nad náklady sa za najvhodnejší zásah zameraný na riešenie tejto obavy zo strednodobého hľadiska považuje nákladová orientácia. V odôvodnení 20 prístupovej smernice sa poznamenáva, že metóda návratnosti nákladov by mala zodpovedať konkrétnym okolnostiam. Vzhľadom na špecifickú charakteristiku trhov s prepojovaním volaní a s tým súvisiace obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže a distribúcie Komisia a dozorný úrad už dlho uznávajú, že stanovenie spoločného prístupu založeného na norme efektívnej úrovne nákladov a uplatňovaní symetrických prepojovacích poplatkov by podporilo efektívnosť a udržateľnú konkurenciu a maximalizovalo prínosy pre spotrebiteľa z hľadiska cien a ponuky služieb.

(8)

Podľa článku 8 ods. 1 rámcovej smernice štáty EHP zabezpečia, aby NRO pri uskutočňovaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a v osobitných smerniciach, najmä tých, ktoré sú určené na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže, čo najviac zohľadnili potrebu, aby boli regulácie z technologického hľadiska neutrálne. V článku 8 ods. 2 rámcovej smernice sa ďalej vyžaduje, aby NRO podporovali hospodársku súťaž okrem iného tým, že zabezpečia, aby mohli všetci užívatelia maximálne využívať možnosť výberu, ceny a kvality služby a aby nedochádzalo k narúšaniu ani obmedzovaniu hospodárskej súťaže. V snahe dosiahnuť tieto ciele a konzistentné uplatňovanie v štátoch EHP regulované prepojovacie poplatky by sa mali čo najskôr znížiť na náklady efektívneho prevádzkovateľa.

(9)

V konkurenčnom prostredí by prevádzkovatelia súťažili na základe súčasných nákladov a neboli by odškodnení za náklady spôsobené nedostatočnou výkonnosťou. Údaje o historických nákladoch sa preto musia upraviť na údaje o súčasných nákladoch, aby vyjadrovali náklady efektívneho prevádzkovateľa, ktorý využíva modernú technológiu.

(10)

Prevádzkovatelia, ktorí sú odškodňovaní za skutočné náklady na prepojovanie, sú málo motivovaní, aby zvyšovali efektívnosť. Uplatňovanie vzostupného modelu je v súlade s koncepciou rozvoja siete pre efektívneho prevádzkovateľa, kým hospodársko-technický model efektívnej siete je zostavený na základe súčasných nákladov. Vyjadruje skôr potrebné množstvo zariadení ako množstvo zariadení, ktoré sú v skutočnosti k dispozícii, a vôbec nezohľadňuje náklady spojené so sociálnymi programami v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkov.

(11)

Vzhľadom na fakt, že vzostupný model sa zakladá z väčšej časti na odvodených údajoch, napríklad náklady na sieť sa vypočítavajú s využitím informácií predajcov zariadení, regulačné orgány by mohli chcieť zosúladiť výsledky vzostupného modelu s výsledkami zostupného modelu, aby dosiahli čo najrobustnejšie výsledky a vyhli sa rozdielom v prevádzkových nákladoch, kapitálových nákladoch a rozdeľovaní nákladov medzi hypotetickým a skutočným prevádzkovateľom. S cieľom zistiť a zlepšiť možné nedostatky vzostupného modelu, ako je informačná asymetria, NRO môžu porovnať výsledky z modelového prístupu zdola nahor s výsledkami zodpovedajúceho zostupného modelu, pri ktorom sa použijú skontrolované údaje.

(12)

Nákladový model by mal byť založený na efektívnych technologických voľbách dostupných v časovom rámci, o ktorom sa pri modeli uvažuje, do takej miery, aby sa dali určiť. Vzostupný model, ktorý sa dnes tvorí, by teda v zásade mohol predpokladať, že ústrednou sieťou pre pevné telefónne siete bude sieť novej generácie (Next-Generation-Network, ďalej len „NGN“). Vzostupný model pre mobilné telefónne siete by bol založený na kombinácii 2G a 3G, ktorá by sa používala v prístupovej časti siete a vyjadrovala by očakávanú situáciu, pričom by sa dalo predpokladať, že základná časť bude založená na NGN.

(13)

S prihliadnutím na osobitnú charakteristiku trhov s prepojovaním volaní by sa náklady na služby telefónneho prenosu mali vypočítať na základe prezieravých dlhodobých prírastkových nákladov (ďalej len „LRIC“). Pri modeli LRIC sa všetky náklady stávajú variabilnými, a keďže sa predpokladá, že všetky aktíva sa z dlhodobého hľadiska nahradia, stanovovanie poplatkov na základe LRIC umožňuje efektívne nahrádzať náklady. Modely LRIC zahŕňajú len tie náklady, ktoré vznikli zabezpečením vymedzeného prírastku. Prístup prírastkových nákladov, pri ktorom sa priradia iba efektívne vynaložené náklady, ktoré by nevznikli, keby sa služba zahrnutá v prírastku viac neposkytovala (t. j. náklady, ktorým možno predísť), podporuje efektívnu výrobu i spotrebu a obmedzuje možné narušenie hospodárskej súťaže na minimum. Čím väčšmi sa prepojovacie poplatky vzďaľujú od prírastkových nákladov, tým k väčšiemu narušeniu hospodárskej súťaže dochádza medzi pevnými a mobilnými trhmi a/alebo medzi prevádzkovateľmi s asymetrickými trhovými podielmi a prevádzkovými tokmi. Je teda odôvodnené uplatňovať čistý prístup LRIC, pri ktorom je významným prírastkom veľkoobchodná služba prepojovania volaní a ktorý zahŕňa len náklady, ktorým možno predísť. Prístup LRIC by tiež umožnil náhradu všetkých fixných a variabilných nákladov (keďže sa predpokladá, že fixné náklady sa v dlhodobom horizonte zmenia na variabilné), ktoré sú pri poskytovaní veľkoobchodnej služby prepájania volaní prírastkové, a uľahčila by sa ním efektívna návratnosť nákladov.

(14)

Náklady, ktorým možno predísť, predstavujú rozdiel medzi zistenými celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý poskytuje kompletné služby, a zistenými celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý poskytuje kompletné služby okrem veľkoobchodnej služby prepojovania volaní poskytovanej tretím stranám (t. j. samostatné náklady prevádzkovateľa, ktorý neposkytuje služby prepojovania volaní tretím stranám). Aby sa zabezpečilo primerané priradenie nákladov, musia sa odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, t. j. všetky fixné i variabilné náklady, ktoré rastú so zvyšujúcou sa úrovňou prevádzky, a tie náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, t. j. všetky náklady, ktoré so zvyšujúcou sa úrovňou prevádzky nerastú. Pri zisťovaní nákladov, ktorým možno predísť a ktoré sú relevantné pre veľkoobchodné prepojovanie volaní, by sa nemali brať do úvahy náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou. Potom môže byť vhodné najprv priradiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, k iným službám (napr. zostavenie volania, SMS, MMS, širokopásmová sieť, prenajaté okruhy atď.), pričom konečnou službou, ktorá sa berie do úvahy, bude veľkoobchodné prepojovanie volaní. Náklady priradené k službe veľkoobchodného prepojovania volaní by sa teda rovnali iba dodatočným nákladom na poskytnutie tejto služby. V dôsledku toho by nákladové účtovníctvo veľkoobchodných služieb prepojovania volaní na trhoch pevných a mobilných telefónnych sietí na základe prístupu LRIC umožňovalo nahrádzať iba náklady, ktoré by nevznikli, keby sa tretím stranám prestala poskytovať služba veľkoobchodného prepojovania volaní.

(15)

Je očividné, že prepojovanie volaní je služba, ktorá je prospešná pre volajúcu aj volanú stranu (keby to pre príjemcu nebolo prospešné, neprijal by volanie), čo na druhej strane naznačuje, že na tvorbe nákladov sa podieľajú obidve strany. Používanie zásad pôvodu nákladov na stanovenie cien na základe nákladov by naznačovalo, že náklady by mal znášať ten, kto ich vytvorí. Ak sa uznáva dvojstranná povaha trhov s prepojovaním volaní, kde náklady vytvárajú dve strany, prostredníctvom regulovaných veľkoobchodných prepojovacích poplatkov sa nemusia nahrádzať všetky súvisiace náklady. Na účely tohto odporúčania sa všetky náklady na veľkoobchodné služby prepojovania volaní, ktorým možno predísť, dajú nahrádzať prostredníctvom veľkoobchodných poplatkov, čiže všetky náklady, ktoré sa zvyšujú v závislosti od nárastu veľkoobchodnej prevádzky prepojovania volaní.

(16)

Pri stanovovaní prepojovacích poplatkov by každá odchýlka od jedinej efektívnej úrovne nákladov mala vychádzať z objektívnych rozdielov vo výške nákladov, ktoré prevádzkovatelia nemôžu ovplyvniť. Pri pevných telefónnych sieťach sa nezistili žiadne takéto objektívne rozdiely vo výške nákladov, ktoré prevádzkovateľ nemôže ovplyvniť. Pri mobilných sieťach sa za vonkajší faktor môže považovať nerovnomerné pridelenie spektra, ktoré má za následok rozdielne jednotkové náklady medzi prevádzkovateľmi mobilných sietí. Rozdielne náklady na základe vonkajšieho vplyvu môžu vzniknúť, aj keď sa spektrum neprideľovalo pomocou mechanizmov vyplývajúcich z trhových podmienok, ale na základe procesu postupného udeľovania licencií. V prípadoch, keď sa spektrum prideľuje pomocou mechanizmov vyplývajúcich z trhových podmienok, ako je aukcia, alebo tam, kde existuje druhotný trh, sú nákladové rozdiely spôsobené frekvenciou navodené skôr znútra a je pravdepodobné, že sa výrazne znížia alebo vylúčia.

(17)

Noví účastníci na trhoch s mobilnými službami môžu byť vystavení na isté prechodné obdobie aj vyšším jednotkovým cenám, kým dosiahnu minimálny efektívny rozsah. V takých situáciách im NRO po rozhodnutí, že na maloobchodnom trhu existujú prekážky vstupu na trh a rozvoja, môžu povoliť na prechodné obdobie najviac štyroch rokov po vstupe na trh kompenzáciu vyšších prírastkových nákladov v porovnaní s nákladmi modelového prevádzkovateľa. Vychádzajúc zo spoločnej pozície ERG je rozumné predstaviť si časový rámec štyroch rokov pre vyradenie asymetrií založený na odhade, že pri mobilnom trhu možno očakávať, že dosiahne trhový podiel medzi 15 % a 20 %, a tým sa priblíži k úrovni minimálneho efektívneho rozsahu, v horizonte troch až štyroch rokov po vstupe na trh. Toto je rozdielne oproti situácii nových účastníkov na trhoch s pevnými linkami, ktorí majú príležitosť dosiahnuť nízke jednotkové náklady tým, že svoje siete sústredia na trasy s vysokou hustotou v konkrétnych geografických oblastiach, a/alebo tým, že si prenajmú relevantné sieťové vstupy od príslušných telekomunikačných subjektov.

(18)

Uprednostňuje sa odpisová metóda, ktorá vyjadruje ekonomickú hodnotu majetku. Ak však nemožno vytvoriť rozsiahly model ekonomického odpisovania, možné sú aj iné prístupy vrátane rovnomerného odpisovania, anuít a upravených anuít. Kritériom výberu medzi rôznymi prístupmi je skutočnosť, ako presne sa dokážu priblížiť k miere ekonomického odpisovania. Ak teda nemožno vytvoriť rozsiahly model hospodárneho odpisovania, mal by sa samostatne posúdiť odpisový profil každej veľkej položky majetku vo vzostupnom modeli a vybrať by sa mal ten odpisový model, pri ktorom sa dosiahol odpisový profil podobný ekonomickému odpisovaniu.

(19)	Vo vzťahu k efektívnemu rozsahu sa na trhoch pevných a mobilných sietí uplatňujú rôzne úvahy. Minimálny efektívny rozsah sa môže v oblasti pevných sietí a mobilných sietí dosiahnuť na rôznych úrovniach, pretože závisí od rôznych regulačných a obchodných podmienok, ktoré sa vzťahujú na každú z nich.

(20)	NRO by pri regulácii veľkoobchodných prepojovacích poplatkov prevádzkovateľom nemali brániť v prechode na alternatívne podmienky pri výmene prepojovacej prevádzky v budúcnosti ani ho spomaľovať, pokiaľ sú tieto podmienky v súlade s konkurenčným trhom.

(21)

Prechodné obdobie do 31. decembra 2012 by sa malo považovať za dostatočné dlhé na to, aby NRO mohli zaviesť nákladový model a aby prevádzkovatelia podľa neho prispôsobili svoje podnikateľské plány a zároveň na druhej strane uznali naliehavú potrebu zabezpečiť užívateľom maximálny prospech z efektívnych prepojovacích poplatkov vyplývajúcich z nákladov.

(22)

NRO s obmedzenými zdrojmi môžu výnimočne potrebovať na prípravu odporúčaného nákladového modelu dodatočné prechodné obdobie. Ak za takýchto okolností NRO môžu preukázať, že nejaká metodika (napr. referenčné porovnávanie), iná ako vzostupný model LRIC vychádzajúci zo súčasných nákladov, dosahuje výsledky, ktoré sú v súlade s týmto odporúčaním, sú efektívne a sú v súlade s výsledkami na konkurenčnom trhu, môžu uvažovať o stanovení prechodných cien na základe alternatívneho prístupu do 1. júla 2014. Ak by pre NRO s obmedzenými zdrojmi bolo objektívne neprimerané uplatňovať po tomto termíne nákladovú metodiku, tieto NRO môžu uplatňovať alternatívnu metodiku ďalej, až do termínu preskúmania tohto odporúčania, s výnimkou prípadu, ak by orgán vytvorený pre spoluprácu NRO s Komisiou a dozorným úradom, vrátane s ním spojených pracovných skupín, poskytol dostatočnú praktickú podporu a usmernenia, ktoré by umožnili prekonať túto obmedzenosť zdrojov, a najmä náklady na implementovanie odporúčanej metodiky. Nijaký podobný výsledok vyplývajúci z alternatívnych metodík by nemal prekročiť priemerné prepojovacie poplatky, ktoré stanovili NRO uplatňujúce odporúčanú nákladovú metodiku.

(23)	Toto odporúčanie bolo predmetom konzultácie s Komunikačným výborom EZVO, ktorý k nemu vyjadril stanovisko,

TÝMTO ODPORÚČA:

Pri ukladaní cenovej kontroly a povinností nákladového účtovníctva v súlade s článkom 13 prístupovej smernice pre prevádzkovateľov, ktorých národné regulačné orgány (NRO) na základe analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 16 rámcovej smernice určia ako tých, ktorí majú významný podiel na trhu s veľkoobchodným prepojovaním hlasových volaní v jednotlivých verejných telefónnych sieťach („trhy pevných a mobilných sietí“), NRO by mali stanoviť prepojovacie poplatky vychádzajúce z nákladov efektívneho prevádzkovateľa. Z toho vyplýva, že by zároveň boli symetrické. NRO by pritom mali postupovať takto:

2.	Odporúča sa, aby sa efektívne náklady hodnotili podľa súčasných nákladov a aby sa pritom používal modelový prístup zdola nahor využívajúci ako relevantnú nákladovú metodiku dlhodobé prírastkové náklady („LRIC“).

3.	S cieľom overiť a zlepšiť spoľahlivosť výsledkov NRO môžu porovnávať výsledky z modelového prístupu zdola nahor s výsledkami z modelu zhora nadol, pri ktorom sa použijú skontrolované údaje, a môžu urobiť príslušné úpravy.

Nákladový model by mal vychádzať z efektívnych technológií dostupných v časovom rámci, o ktorom sa pri modeli uvažuje. Preto by základná časť pevných aj mobilných telefónnych sietí mohla byť v zásade založená na sieti novej generácie („NGN“). Prístupová časť mobilných telefónnych sietí by mala byť taktiež založená na kombinácii telefónie 2G a 3G.

Jednotlivé nákladové kategórie, ktoré sa uvádzajú, by sa mali vymedziť takto:

a)	„prírastkové náklady“ sú také náklady, ktorým možno predísť, ak sa špecifická služba zahrnutá v prírastku prestane poskytovať (známe sú aj ako náklady, ktorým možno predísť);

b)	„náklady súvisiace s prevádzkou“ sú všetky fixné a variabilné náklady, ktoré narastajú so zvyšujúcimi sa úrovňami prevádzky.

Relevantný prírastok v rámci modelu LRIC by sa mal vymedziť ako veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní poskytovaná tretím stranám. To znamená, že pri hodnotení prírastkových nákladov by NRO mali stanoviť rozdiel medzi celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa poskytujúceho kompletné služby a celkovými dlhodobými nákladmi tohto prevádzkovateľa, ak neposkytuje tretím stranám veľkoobchodnú službu prepojovania volaní. Je potrebné odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, a náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, pričom náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, sa na účely výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov neberú do úvahy. Odporúčaný prístup pri zisťovaní relevantných prírastkových nákladov spočíva v tom, že sa náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, najprv pripíšu k iným službám, než je veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní, a potom sa k veľkoobchodnej službe prepojovania hlasových volaní priradia len zostatkové náklady. To znamená, že k regulovaným veľkoobchodným službám prepojovania hlasových volaní by sa mali priradiť iba tie náklady, ktorým by bolo možné predísť, ak by sa tretím stranám prestala poskytovať veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní. Zásady výpočtu prírastku zahŕňajúceho veľkoobchodnú službu prepojovania hlasových volaní v pevných a mobilných telefónnych sieťach sú ďalej rozpracované v prílohe.

7.	Pri odpisovaní majetku je odporúčaným prístupom, vždy keď je to možné, ekonomické odpisovanie.

8.	Pri rozhodovaní o vhodnom efektívnom rozsahu modelového prevádzkovateľa by NRO mali zohľadniť zásady vymedzenia vhodného efektívneho rozsahu pri pevných a mobilných prepojovacích sieťach, ako sú stanovené v prílohe.

Akékoľvek stanovenie efektívnej úrovne nákladov, ktoré sa odlišuje od stanovených zásad, by malo byť zdôvodnené objektívnymi rozdielmi vo výške nákladov, ktoré príslušní prevádzkovatelia nemôžu ovplyvniť. Takéto objektívne rozdiely vo výške nákladov sa môžu vyskytnúť na trhoch mobilných sietí v dôsledku nerovnomerného pridelenia spektra. Pokiaľ sa do nákladového modelu zahrnie dodatočné spektrum získané na poskytovanie veľkoobchodného prepojovania volaní, NRO by mali pravidelne preskúmavať všetky objektívne rozdiely vo výške nákladov, pričom by okrem iného mali zohľadňovať, či sa z výhľadového hľadiska dá počítať s dostupnosťou dodatočného spektra, ktoré sa bude prideľovať na trhovom základe, čím by sa mohli odstrániť všetky rozdiely vo výške nákladov vyplývajúce zo súčasného pridelenia, alebo či sa táto relatívna nákladová nevýhoda časom zníži, keď sa zvýši objem nových subjektov na trhu.

10.

V prípade, ak nový mobilný subjekt na trhu, ktorého prevádzka nedosahuje minimálny efektívny rozsah, preukázateľne dosahuje vyššie jednotkové prírastkové náklady než modelový prevádzkovateľ, po rozhodnutí, že na maloobchodnom trhu existujú prekážky vstupu na trh a rozvoja, NRO môžu povoliť, aby sa takéto vyššie náklady kompenzovali počas prechodného obdobia prostredníctvom prepojovacích poplatkov. Takéto obdobie by nemalo trvať dlhšie než štyri roky po vstupe na trh.

11.

Týmto odporúčaním nie sú dotknuté predchádzajúce regulačné rozhodnutia, ktoré NRO prijali v súvislosti s problematikou, ktorá sa v ňom uvádza. Bez ohľadu na to by NRO mali zabezpečiť zavedenie prepojovacích poplatkov na nákladovo efektívnej a symetrickej úrovni do 31. decembra 2012 podľa všetkých objektívnych rozdielov vo výške nákladov, ktoré sa zistili v súlade s bodmi 9 a 10.

12.

Za výnimočných okolností, ak NRO nie sú schopné najmä pre obmedzenosť zdrojov načas dokončiť odporúčaný nákladový model a ak sú schopné preukázať, že iná metodika ako vzostupný model LRIC vychádzajúci zo súčasných nákladov dosahuje výsledky, ktoré sú v súlade s týmto odporúčaním, a ktoré sú efektívne a zodpovedajú výsledkom na konkurenčnom trhu, môžu uvažovať o stanovení prechodných cien na základe alternatívneho prístupu do 1. júla 2014. Ak by pre NRO s obmedzenými zdrojmi bolo objektívne neprimerané uplatňovať po tomto termíne nákladovú metodiku, tieto NRO môžu uplatňovať alternatívnu metodiku ďalej, až do termínu preskúmania tohto odporúčania, s výnimkou prípadu, ak by orgán vytvorený pre spoluprácu NRO s Komisiou a dozorným úradom, vrátane s ním spojených pracovných skupín, poskytol dostatočnú praktickú podporu a usmernenia, ktoré by umožnili prekonať túto obmedzenosť zdrojov, a najmä náklady na implementovanie odporúčanej metodiky. Nijaký podobný výsledok vyplývajúci z alternatívnych metodík by nemal prekročiť priemerné prepojovacie poplatky, ktoré stanovili NRO uplatňujúce odporúčanú nákladovú metodiku.

13.	Toto odporúčanie bude revidované v súlade s akýmikoľvek budúcimi zmenami odporúčania Európskej komisie 2009/396/ES o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ.

14.	Toto odporúčanie je určené štátom EZVO.

V Bruseli 13. apríla 2011

Za Dozorný orgán EZVO

Sabine MONAUNI-TÖMÖRDY

úradujúca predsedníčka

Sverrir Haukur GUNNLAUGSSON

člen kolégia

(1) Zodpovedá odporúčaniu Komisie 2009/396/ES zo 7. mája 2009 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 67) v znení Dohody o EHP.

(2) Ďalej len „dozorný úrad“.

(3) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(4) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(5) Ú. v. ES L 200, 30.7.2002, s. 38.

(6) Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 10/2004 (Ú. v. EÚ L 116, 22.4.2004, s. 58 a dodatok EHP č. 20, 22.4.2004, s. 13), ktoré nadobudlo účinnosť 7. februára 2004.

(7) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

(8) Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 11/2004 (Ú. v. EÚ L 116, 22.4.2004, s. 60 a dodatok EHP k danému vestníku č. 20, 22.4.2004, s. 14), ktoré nadobudlo účinnosť 1. novembra 2004.

(9) Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 64.

(10) Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 84/2008 (Ú. v. EÚ L 280, 23.10.2008, s. 18 a dodatok EHP k danému vestníku č. 64, 23.10.2008, s. 11), ktoré nadobudlo účinnosť 5. júla 2008.

PRÍLOHA

Zásady výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov v pevných telefónnych sieťach

Relevantné prírastkové náklady (t. j. náklady, ktorým možno predísť) na veľkoobchodnú službu prepojovania volaní predstavujú rozdiel medzi celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý poskytuje kompletné služby, a celkovými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý neposkytuje veľkoobchodnú službu prepojovania volaní tretím stranám.

V snahe zabezpečiť primerané priradenie týchto nákladov musia sa odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, a náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou. Náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, sa na účely výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov neberú do úvahy. Z nákladov, ktoré súvisia s prevádzkou, by sa mali k relevantnému prírastku prepojenia priradiť iba tie náklady, ktorým by sa dalo predísť, keby sa neposkytovala veľkoobchodná služba prepojovania volaní. Tieto náklady, ktorým možno predísť, sa môžu vypočítať tak, že náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, sa najprv priradia k iným službám, než je veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní (napr. zostavenie volania, dátové služby, IPTV atď.), a potom sa k veľkoobchodnej službe prepojovania hlasových volaní priradia len zostatkové náklady.

Štandardný vymedzujúci bod medzi nákladmi súvisiacimi s prevádzkou a nákladmi nesúvisiacimi s prevádzkou sa typicky nachádza tam, kde sa vyskytne prvý bod koncentrácie prevádzky. Pri sieti PSTN sa zaň bežne považuje vzostupná strana linkovej karty v (diaľkovom) koncentrátore. Širokopásmový ekvivalent NGN je linková karta v DSLAM/MSAN (1). Keď je DSLAM/MSAN umiestnený vo verejnom telefónnom automate, potom sa musí zvážiť, či je pôvodná slučka medzi automatom a ústredňou/hlavným rozvádzačom (MDF) spoločne využívaným médiom a môže sa považovať za súčasť nákladovej kategórie reagujúcej na prevádzku. V takom prípade sa vymedzujúci bod medzi nákladmi súvisiacimi s prevádzkou a nesúvisiacimi s prevádzkou nachádza vo verejnom telefónnom automate. Ak sa prenajatá kapacita priradí k službe prepojovania hlasových volaní bez ohľadu na použitú technológiu, potom vymedzujúci bod zostáva na úrovni (diaľkového) koncentrátora.

Podľa uvedeného prístupu príklady nákladov, ktoré by boli zahrnuté do prírastku služby prepojovania volaní, by zahŕňali dodatočnú kapacitu siete, ktorá je potrebná na prenos dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky (napr. dodatočná infraštruktúra siete, pokiaľ ju vyvolá potreba zvýšiť kapacitu na účely prenosu dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky), ako aj dodatočné náklady na spektrum a veľkoobchodné komerčné náklady, ktoré priamo súvisia s poskytovaním veľkoobchodnej služby prepojovania volaní tretím stranám.

Na to, aby NRO mohli stanoviť efektívny rozsah prevádzkovateľa na účely nákladového modelu, mali by zohľadniť, že pri pevných telefónnych sieťach majú prevádzkovatelia možnosť vybudovať si v konkrétnych geografických oblastiach vlastné siete a zamerať sa na trasy s vysokou hustotou a/alebo prenajať si relevantné sieťové vstupy od príslušných telekomunikačných subjektov. Pri vymedzení jednotného efektívneho rozsahu pre modelového prevádzkovateľa by teda NRO mali zohľadniť potrebu podporovať efektívny vstup na trh a pritom uznať, že za určitých podmienok menší prevádzkovatelia v menších geografických oblastiach môžu dosiahnuť nízke jednotkové náklady. Okrem toho menší prevádzkovatelia, ktorí nemôžu dosiahnuť výhody z rozsahu, aké majú najväčší prevádzkovatelia v rozľahlých geografických oblastiach, skôr nakupujú veľkoobchodné vstupy, ako by sami poskytovali prepojovacie služby.

Zásady výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov v mobilných telefónnych sieťach

V snahe zabezpečiť primerané priradenie týchto nákladov musia sa odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, a náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou. Náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, sa na účely výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov neberú do úvahy. Z nákladov, ktoré súvisia s prevádzkou, by sa mali k relevantnému prírastku prepojenia priradiť iba tie náklady, ktorým by sa dalo predísť, keby sa neposkytovala veľkoobchodná služba prepojovania volaní. Tieto náklady, ktorým možno predísť, sa môžu vypočítať tak, že náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, sa najprv priradia k iným službám, než je veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní (napr. zostavenie volania, SMS, MMS atď.), a potom sa k veľkoobchodnej službe prepojovania hlasových volaní priradia len zostatkové náklady.

Náklady na mikrotelefón a SIM kartu nesúvisia s prevádzkou a mali by sa vylúčiť zo všetkých modelov na stanovenie nákladov pre veľkoobchodné služby prepojovania volaní.

Pokrytie sa dá najlepšie opísať ako schopnosť alebo možnosť uskutočniť jednotlivé volanie z akéhokoľvek bodu v sieti a v určitom čase a kapacita predstavuje náklady na dodatočnú sieť, ktorá je potrebná na prenos zvýšenej úrovne prevádzky. Potreba zabezpečiť pre užívateľov takéto pokrytie si vyžiada náklady nesúvisiace s prevádzkou, ktoré by sa nemali priradiť k prírastku zahŕňajúcemu veľkoobchodné prepojovanie volaní. Investície do rozvinutých trhov mobilných sietí vyvolávajú skôr zvyšovanie kapacity a vývoj nových služieb, a to by sa malo odraziť v nákladovom modeli. Z prírastkových nákladov na veľkoobchodné služby prepojovania volaní by sa teda mali vylúčiť náklady na pokrytie, ale mali by sa do nich zahrnúť náklady na dodatočnú kapacitu, pokiaľ si ich vyžiadalo poskytovanie veľkoobchodných služieb prepojovania volaní.

Náklady na využívanie spektra (povolenie na udržanie a používanie frekvencií spektra), ktoré vzniknú pri poskytovaní maloobchodných služieb užívateľom siete, spočiatku súvisia s počtom užívateľov, a teda nesúvisia s prevádzkou a nemali by sa započítavať ako súčasť prírastku zahŕňajúceho veľkoobchodné služby prepojovania volaní. Náklady na získanie dodatočného spektra na zvýšenie kapacity (nad minimum potrebné na poskytovanie maloobchodných služieb užívateľom) na účely rozšírenia prevádzky vyplývajúceho z poskytovania veľkoobchodnej služby prepojovania volaní by sa podľa možnosti mali zahrnúť na základe výhľadových alternatívnych nákladov.

Podľa uvedeného prístupu by príklady nákladov, ktoré by sa započítali do prírastku zahŕňajúceho veľkoobchodné služby prepojovania, obsahovali dodatočnú kapacitu siete, ktorá je potrebná na prenos dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky (napr. dodatočná infraštruktúra siete, pokiaľ ju vyvolá potreba zvýšiť kapacitu na účely prenosu dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky). Medzi takéto náklady súvisiace s prevádzkou by mohli patriť dodatočné mobilné prepínacie centrá (MSC) alebo chrbticové infraštruktúry priamo potrebné na prevádzku prepojovania pre tretie strany. Navyše, ak sa isté sieťové prvky, ako sú bunkové systémy alebo základňové vysielacie stanice (BTS), spoločne využívajú na účely poskytovania služieb zostavovania a prepojovania volania, tieto sieťové prvky sa zaradia do nákladového modelu prepojovania do tej miery, do akej sú potrebné pre dodatočnú kapacitu vyžadovanú na prevádzku prepojovania tretími stranami. Okrem toho by sa zobrali do úvahy náklady na dodatočné spektrum a veľkoobchodné komerčné náklady, ktoré priamo súvisia s poskytovaním veľkoobchodnej služby prepojovania volaní tretím stranám. To znamená, že náklady na pokrytie, nevyhnutné režijné náklady na podnikanie a maloobchodné komerčné náklady sa nezahŕňajú.

Pri určovaní minimálneho efektívneho rozsahu na účely nákladového modelu a zohľadňovaní podielov na trhu v niekoľkých členských štátoch EHP sa odporúča stanoviť rozsah vo výške 20 % podielu na trhu. Dá sa očakávať, že prevádzkovatelia mobilnej siete sa po vstupe na trh budú snažiť dosiahnuť maximálnu efektívnosť a príjmy, aby boli schopní získať minimálny podiel na trhu, ktorý sa rovná 20 %. Ak NRO môže dokázať, že z podmienok na trhu na území štátov EZVO vyplýva iný minimálny efektívny rozsah, mohol by sa odchýliť od odporúčaného prístupu.

(1) Multiplexor digitálneho účastníckeho systému/prístupový uzol viacnásobných služieb.

8.11.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 340/13

Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

2012/C 340/06

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bol doručený podnet podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), v ktorom sa uvádza, že dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v (2) Čínskej ľudovej republike je subvencovaný, a tým spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

1. Podnet

Podnet podala 26. septembra 2012 aliancia EU ProSun (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov v Únii.

2. Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania

Výrobky, ktoré sú predmetom tohto prešetrovania, sú fotovoltické moduly na báze kryštalického kremíka alebo panely a články a doštičky typov používaných vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka. Články a doštičky nie sú hrubšie než 400 μm (ďalej len „výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania“).

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nezahŕňa tieto typy výrobku:

—	solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov, sú prenosné a dodávajú prístrojom elektrinu alebo nabíjajú batérie,

—	výrobky z tenkého fotovoltického filmu,

—	fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s inou funkciou, ako je výroba elektrickej energie a ktoré spotrebúvajú elektrinu vyrobenú zabudovaným fotovoltickým článkom (fotovoltickými článkami) na báze kryštalického kremíka.

3. Tvrdenie o subvencovaní

Výrobok, ktorý je údajne subvencovaný, je výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“), v súčasnosti zaradený do číselných znakov KN 3818 00 10, ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90. Tieto číselné znaky KN sa uvádzajú len pre informáciu.

Výrobcovia výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sú údajne zvýhodňovaní vďaka mnohým subvenciám, ktoré poskytuje vláda Čínskej ľudovej republiky.

Subvencie pozostávajú okrem iného z preferenčných úverov smerujúcich do odvetvia výroby solárnych panelov (napríklad úverové linky a politicky podporované úvery s nízkou úrokovou sadzbou poskytované komerčnými bankami vo vlastníctve štátu a bankami spojenými s vládnou politikou, programy zvýhodnených vývozných úverov, vývozné záruky, poistenie pri zelených technológiách, poskytovanie prístupu tzv. „holdingovým offshore spoločnostiam“, splatenie úverov vládou), z grantových programov (napríklad fond na výskum a vývoj výrobkov učených na vývoz, subvenčné programy s názvom „Famous Brands“, „China World Top Brands“, fondy pre vonkajšie rozšírenie priemyslu v provincii Guangdong, demonštračný program Golden Sun), zo zabezpečenia tovaru vládnymi inštitúciami za cenu nižšiu, ako je primeraná cena (napríklad poskytovanie polykryštalického kremíka, hliníkových výliskov, skla, energie a pozemkov), z programov oslobodenia od priamych daní a ich zníženia (napríklad oslobodenie od dane z príjmov alebo jej zníženie v rámci programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň z príjmov“, oslobodenie od dane z príjmov pre podniky so zahraničnými investíciami, zníženie dane z príjmov pre podniky so zahraničnými investíciami na základe zemepisnej polohy, oslobodenie od miestnej dane z príjmov alebo jej zníženie pre „produktívne podniky so zahraničnými investíciami“, zníženie dane z príjmov pre podniky so zahraničnými investíciami, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené v Číne, daňová kompenzácia za výskum a vývoj v podnikoch so zahraničnými investíciami, vrátenie dane pre podniky so zahraničnými investíciami za opätovné investovanie ziskov do podnikov, preferenčné dane z príjmov pre podniky so zahraničnými investíciami, ktoré sa považujú za podniky so špičkovými a novými technológiami, zníženie daní pre podniky so špičkovými a novými technológiami, ktoré sú zapojené do určených projektov, politika preferenčných daní z príjmov pre podniky pôsobiace v severovýchodnom regióne, daňové programy v provincii Guangdong) a z programov nepriamych daní a dovozných ciel (napríklad oslobodenie od DPH na používanie dovezených zariadení, zníženie DPH pre podniky so zahraničnými investíciami pri nákupe zariadení vyrobených v Číne, oslobodenie od DPH a cla na nákupy nehnuteľného majetku v rámci programu rozvoja zahraničného obchodu.

Pri uvedených systémoch údajne ide o subvencie, keďže zahŕňajú finančný príspevok od vlády Čínskej ľudovej republiky alebo iných regionálnych vlád (vrátane verejnoprávnych subjektov) a zvýhodňujú príjemcov. Závisia údajne od výkonu v oblasti vývozu a/alebo od uprednostňovania použitia domáceho tovaru nad dovážaným tovarom a/alebo sú obmedzené na určité odvetvia a/alebo typy podnikov a/alebo oblasti, a preto sú špecifické a napadnuteľné.

4. Tvrdenie o ujme a príčinná súvislosť

Navrhovateľ poskytol dôkazy, podľa ktorých sa dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, z príslušnej krajiny celkovo zvýšil v absolútnom vyjadrení, aj z hľadiska podielu na trhu.

Dôkazy prima facie poskytnuté navrhovateľom dokazujú, že objem a ceny dovezeného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, mali okrem iných následkov negatívny vplyv na úroveň cien účtovaných výrobným odvetvím Únie a jeho podiel na trhu, čo viedlo k výrazným nepriaznivým účinkom na celkovú finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

5. Postup

Keďže Komisia po porade s poradným výborom usúdila, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene a že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia konania, Komisia týmto začína prešetrovanie podľa článku 10 základného nariadenia.

Na základe prešetrovania sa stanoví, či je výrobok s pôvodom v príslušnej krajine, ktorý je predmetom prešetrovania, subvencovaný a či jeho subvencovaný dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu. Ak sa potvrdia tieto závery, prešetrovaním sa preverí, či by uloženie opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie.

Vláda Čínskej ľudovej republiky bola vyzvaná na konzultácie.

Existujú náznaky toho, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, často obsahuje súčasti a komponenty z rôznych krajín Preto sa spoločnosti, ktoré dovážajú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, z Čínskej ľudovej republiky, ale domnievajú sa, že časť tohto dovozu alebo dokonca celý tento dovoz nemá na colné účely pôvod v Čínskej ľudovej republike, vyzývajú, aby sa v rámci prešetrovania prihlásili a poskytli všetky príslušné informácie. Na základe týchto a iných informácií zhromaždených v rámci tohto prešetrovania sa bude skúmať pôvod výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, vyvážaného z príslušnej krajiny. V prípade potreby môžu byť prijaté osobitné ustanovenia, napríklad na základe článku 24 ods. 3 základného nariadenia.

5.1. Postup stanovenia subvencovania

Vyvážajúci výrobcovia (3) výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, z príslušnej krajiny a orgány príslušnej krajiny sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní Komisiou.

5.1.1. Prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov

5.1.1.1. Postup pri výbere vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa majú prešetriť v príslušnej krajine

a) Výber vzorky

Vzhľadom na možný veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt Komisia môže obmedziť počet prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na primeraný počet výberom vzorky. Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, sa týmto sa od všetkých vyvážajúcich výrobcov alebo zástupcov konajúcich v ich mene vyžaduje, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany tak musia urobiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak, a poskytnúť Komisii informácie o svojej spoločnosti alebo spoločnostiach tak, ako sa to požaduje v prílohe A k tomuto oznámeniu.

S cieľom získať informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na účely výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov, Komisia osloví aj orgány príslušnej krajiny a môže osloviť každé známe združenie vyvážajúcich výrobcov.

Všetky zainteresované strany, ktoré majú záujem predložiť ďalšie dôležité informácie týkajúce sa výberu vzorky, okrem už uvedených požadovaných informácií, tak musia urobiť do 21 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

Ak je výber vzorky potrebný, možno ho uskutočniť na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom, orgánom príslušnej krajiny a združeniam vyvážajúcich výrobcov Komisia oznámi, v prípade potreby prostredníctvom orgánov príslušnej krajiny, spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

Komisia v záujme získania informácií, ktoré považuje za potrebné na účely prešetrovania v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, zašle dotazníky vyvážajúcim výrobcom vybraným do vzorky, všetkým známym združeniam vyvážajúcich výrobcov a orgánom príslušnej krajiny.

Všetci vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky a orgány príslušnej krajiny budú musieť do 37 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky predložiť vyplnený dotazník, pokiaľ nie je uvedené inak.

V dotazníku pre vyvážajúcich výrobcov sa budú okrem iného vyžadovať informácie o štruktúre spoločnosti alebo spoločností vyvážajúceho výrobcu, činnostiach spoločnosti alebo spoločností vo vzťahu k výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, o celkovom predaji spoločnosti alebo spoločností a výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a výške finančného príspevku a výhodách vyplývajúcich z údajného subvencovania alebo programov subvencií.

V dotazníku pre orgány sa budú okrem iného vyžadovať informácie o údajných subvenciách alebo subvenčných programoch, orgánoch zodpovedných za ich realizáciu, spôsobe a fungovaní takejto realizácie, právnom základe, kritériách oprávnenosti a o ostatných podmienkach, o prijímateľoch a výške finančného príspevku a priznaných výhod.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, spoločnosti, ktoré súhlasili so svojím prípadným zaradením do vzorky, ale neboli do nej vybrané, sa budú považovať za spolupracujúce (ďalej len „spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky“) Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie v písmene b) uvedené ďalej, vyrovnávacie clo, ktoré môže byť uplatnené na dovoz od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, nepresiahne vážené priemerné rozpätie subvencovania stanovené pre vyvážajúcich výrobcov zo vzorky (4).

b) Individuálne subvenčné rozpätie pre spoločnosti nezaradené do vzorky

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky môžu podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia požiadať Komisiu, aby im stanovila individuálne subvenčné rozpätia. Vyvážajúci výrobcovia, ktorí by chceli požiadať o individuálne subvenčné rozpätie, si musia vyžiadať dotazník a vrátiť ho riadne vyplnený do 37 dní odo dňa oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak.

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí žiadajú o individuálne subvenčné rozpätie, by však mali vziať na vedomie, že Komisia môže napriek tomu rozhodnúť o tom, že nestanoví ich individuálne subvenčné rozpätie, napríklad v prípade, keď je počet vyvážajúcich výrobcov taký veľký, že takéto stanovenie by bolo nadmieru náročné a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

5.1.2. Prešetrovanie neprepojených dovozcov (5) (6)

Neprepojení dovozcovia výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, z príslušnej krajiny do Únie sa vyzývajú na účasť na tomto prešetrovaní.

Vzhľadom na možný veľký počet neprepojených dovozcov, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt, Komisia môže obmedziť počet prešetrovaných neprepojených dovozcov na primeraný počet výberom vzorky. Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, sa všetci neprepojení dovozcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene týmto vyzývajú, aby sa prihlásili Komisii. Tieto strany tak musia urobiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak, a poskytnúť Komisii informácie o svojej spoločnosti alebo spoločnostiach vyžadované v prílohe B k tomuto oznámeniu.

S cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky neprepojených dovozcov, môže Komisia osloviť aj každé známe združenie dovozcov.

Všetky zainteresované strany, ktoré chceli predložiť ďalšie dôležité informácie týkajúce sa výberu vzorky, okrem už uvedených požadovaných informácií, tak musia urobiť do 21 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

Ak je potrebný výber vzorky, dovozcov možno vybrať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Všetkým známym neprepojeným dovozcom a združeniam dovozcov Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

S cieľom získať informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na účely prešetrovania, Komisia zašle dotazníky neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky a všetkým známym združeniam dovozcov. Tieto strany musia predložiť vyplnený dotazník do 37 dní odo dňa oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak.

V dotazníku sa budú vyžadovať okrem iného informácie o štruktúre ich spoločnosti alebo spoločností, činnostiach spoločnosti alebo spoločností vo vzťahu k výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a o predaji výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

5.2. Postup na stanovenie ujmy a prešetrovanie výrobcov z Únie

Stanovenie ujmy sa zakladá na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie objemu subvencovaného dovozu, jeho účinkov na ceny na trhu Únie a následný vplyv takéhoto dovozu na výrobné odvetvie Únie. V záujme stanovenia, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, sa výrobcovia výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, z Únie vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní, ktoré uskutočňuje Komisia.

5.2.1. Prešetrovanie výrobcov z Únie

Vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt, sa Komisia rozhodla obmedziť počet prešetrovaných výrobcov z Únie na primeraný počet výberom vzorky. Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

Komisia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Podrobné údaje je možné nájsť v spise, ktorý je k dispozícii na nahliadnutie zainteresovaným stranám. Zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby sa so spisom oboznámili (na tento účel by sa mali obrátiť na Komisiu s využitím kontaktných údajov uvedených v bode 5.6 ďalej). Ostatní výrobcovia z Únie alebo zástupcovia konajúci v ich mene, ktorí sa domnievajú, že existujú dôvody, na základe ktorých by mali byť zaradení do vzorky, sa musia obrátiť na Komisiu do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Všetky zainteresované strany, ktoré majú záujem predložiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa výberu vzorky, tak musia urobiť do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

Všetkým známym výrobcom z Únie a/alebo združeniam výrobcov z Únie Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli napokon vybrané do vzorky.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely prešetrovania, zašle výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a všetkým známym združeniam výrobcov z Únie dotazníky. Tieto strany musia predložiť vyplnený dotazník do 37 dní odo dňa oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak.

V dotazníku sa budú vyžadovať okrem iného informácie o štruktúre ich spoločnosti alebo spoločností a o finančnej a hospodárskej situácii spoločnosti alebo spoločností.

5.3. Postup posúdenia záujmu Únie

Ak sa týmto preukáže subvencovanie a spôsobená ujma, rozhodne sa v zmysle článku 31 základného nariadenia o tom, či by prijatie antisubvenčných opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie. Výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa vyzývajú, aby sa prihlásili do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je uvedené inak. Aby sa organizácie zastupujúce spotrebiteľov mohli zúčastniť na prešetrovaní, musia v rámci rovnakej lehoty preukázať objektívnu súvislosť medzi svojimi činnosťami a výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania.

Strany, ktoré sa prihlásia v rámci uvedenej lehoty, môžu Komisii poskytnúť informácie týkajúce sa záujmu Únie do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak. Tieto informácie môžu byť poskytnuté v ľubovoľnom formáte alebo prostredníctvom vyplnenia dotazníka vyhotoveného Komisiou. V každom prípade sa informácie predložené podľa článku 31 zohľadnia len vtedy, ak budú v čase ich predloženia podložené konkrétnymi dôkazmi.

5.4. Iné písomné podania

S výhradou ustanovení tohto oznámenia sa týmto všetky zainteresované strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy. Pokiaľ nie je uvedené inak, tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.5. Možnosť vypočutia útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie, ktoré vykonávajú prešetrovanie. Každá žiadosť o vypočutie by mala byť podaná písomne a mali by sa v nej uvádzať dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskoršie sa žiadosť o vypočutie musí predložiť v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

5.6. Pokyny na predkladanie písomných podaní a zasielanie vyplnených dotazníkov a korešpondencie

Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto oznámení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré poskytujú zainteresované strany a pre ktoré sa požaduje dôverné zaobchádzanie, sa označujú ako „Limited“ (7).

Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú informácie označené ako „Limited“, sa vyžaduje, aby predložili súhrn týchto informácií podľa článku 29 ods. 2 základného nariadenia, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré budú označené ako „For inspection by interested parties“. Tieto súhrny by mali byť dostatočne podrobné, aby umožňovali primerané pochopenie podstaty predložených dôverne poskytnutých informácií. Ak zainteresovaná strana poskytujúca dôverné informácie nepredloží ich súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a požadovanej kvalite, nemusí sa na takéto dôverné informácie prihliadať.

Od zainteresovaných strán sa požaduje, aby všetky podania a žiadosti predložili v elektronickej forme (podania, ktoré nemajú dôverný charakter, prostredníctvom elektronickej pošty, podania, ktoré majú dôverný charakter, na CD-R/DVD), pričom musia uviesť názov, adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové číslo zainteresovanej strany. Všetky splnomocnenia a podpísané osvedčenia pripojené k vyplneným dotazníkom, ako aj ich všetky aktualizácie, sa však musia predložiť v papierovej forme, t. j. poštou alebo osobne na ďalej uvedenej adrese. Ak zainteresovaná strana nemôže poskytnúť svoje podania a žiadosti v elektronickej forme, musí sa bezodkladne obrátiť na Komisiu v súlade s článkom 28 ods. 2 základného nariadenia. Ďalšie informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou môžu zainteresované strany nájsť na príslušnej webovej stránke webovej lokality Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/trade-defence

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N105 08/020

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22985514 (len v prípade korešpondencie, ktorá sa týka bodov 3, 5.1.1 a prílohy A)

+32 22956505 (v prípade iných záležitostí)

e-mail: trade-solar-subsidy@ec.europa.eu (len v prípade korešpondencie, ktorá sa týka bodov 3, 5.1.1 a prílohy A)

trade-solar-injury@ec.europa.eu (v prípade iných záležitostí)

6. Odmietnutie spolupráce

V prípadoch, ak niektorá zo zainteresovaných strán odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, je možné v súlade s článkom 28 základného nariadenia dospieť na základe dostupných skutočností k dočasným alebo konečným zisteniam potvrdzujúcim alebo vyvracajúcim tvrdenia.

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nesprávne alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť dostupné skutočnosti.

Ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje iba čiastočne, a zistenia sú preto založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 28 základného nariadenia, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý ako v prípade, keby bola spolupracovala.

7. Úradník pre vypočutie

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod. Úradník pre vypočutie je kontaktnou osobou medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o nahliadnutie do spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a žiadosti tretích strán o vypočutie. Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutie konkrétnej zainteresovanej strany a pôsobiť ako sprostredkovateľ s cieľom zabezpečiť, aby sa v plnej miere uplatňovali práva zainteresovaných strán na obhajobu.

Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie by sa mala podať písomne a mali by sa v nej uviesť dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskoršie sa žiadosť o vypočutie musí predložiť v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

Úradník pre vypočutie takisto poskytne príležitosti na vypočutie s účasťou strán, na ktorom bude možné predniesť rôzne názory a protiargumenty na otázky týkajúce sa okrem iného subvencovania, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie. Takéto vypočutie sa spravidla koná najneskôr koncom štvrtého týždňa po zverejnení dočasných zistení.

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovej lokalite Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/hearing-officer/index_en.htm

8. Harmonogram prešetrovania

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa prešetrovanie ukončí do 13 mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V súlade s článkom 12 ods. 1 základného nariadenia možno uložiť dočasné opatrenia najneskôr deväť mesiacov od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

9. Spracovanie osobných údajov

So všetkými osobnými údajmi zozbieranými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (8).

(1) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(2) Dôležité informácie pre spoločnosti, ktoré dovážajú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, do EÚ z Čínskej ľudovej republiky, ale domnievajú sa, že celý tento dovoz alebo jeho časť nemá na colné účely pôvod v Čínskej ľudovej republike, pozri ďalej v bode 5 poslednom pododseku.

(3) Vyvážajúci výrobca je každá spoločnosť v príslušnej krajine vyrábajúca a vyvážajúca výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, na trh Únie, priamo alebo prostredníctvom tretej strany vrátane akýchkoľvek s ňou prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby, predaja na domácom trhu alebo do vývozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(4) Podľa článku 15 ods. 3 základného nariadenia sa do úvahy neberú nulové a minimálne čiastky napadnuteľných subvencií ani čiastky napadnuteľných subvencií, ktoré sú stanovené za okolností uvedených v článku 28 základného nariadenia.

(5) Iba dovozcovia neprepojení s vyvážajúcimi výrobcami môžu byť zaradení do vzorky. Dovozcovia, ktorí sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, musia v súvislosti s týmito vyvážajúcimi výrobcami vyplniť prílohu 1 k dotazníku. V súlade s článkom 143 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 o vykonávaní Colného kódexu Spoločenstva sa osoby považujú za prepojené len vtedy, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou; g) obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu; alebo h) sú členmi jednej rodiny. Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, len ak majú medzi sebou niektorý z nasledujúcich vzťahov: i) manžel a manželka, ii) rodič a dieťa, iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci), iv) starý rodič a vnuk alebo vnučka, v) strýc alebo teta a synovec alebo neter, vi) svokor a svokra a zať alebo nevesta, vii) švagor a švagriná. (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1). V tomto kontexte „osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu.

(6) Údaje poskytnuté neprepojenými dovozcami môžu byť použité aj vo vzťahu k iným aspektom tohto prešetrovania než je stanovenie subvencovania.

(7) Dokument označený ako „Limited“ sa považuje za dôverný podľa článku 29 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93) a článku 12 dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Tento dokument je chránený aj podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(8) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

PRÍLOHA A

PRÍLOHA B

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.340.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 340

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 8. novembra 2012

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2012/C 340/01	Výmenný kurz eura	1

	INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU
	Dozorný úrad EZVO
2012/C 340/02	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 264/12/COL z 5. júla 2012 o statuse Nórska v súvislosti s infekčnou hematopoetickou nekrózou a vírusovou hemoragickou septikémiou a zrušení rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO č. 302/08/COL	2

2012/C 340/03	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 265/12/COL z 5. júla 2012, ktorým sa schvaľuje pohotovostný plán pre exotické choroby vodných živočíchov uvedené na zozname predložený Nórskom	4

2012/C 340/04	Odporúčanie Dozorného úradu EZVO z 13. apríla 2011 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v štátoch EZVO	5

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)
2012/C 340/05	Oznámenie o verejnom výberovom konaní	12

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SPOLOČNEJ OBCHODNEJ POLITIKY
	Európska komisia
2012/C 340/06	Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	13

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2746
JPY	Japonský jen	102,11
DKK	Dánska koruna	7,4594
GBP	Britská libra	0,79840
SEK	Švédska koruna	8,5547
CHF	Švajčiarsky frank	1,2065
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,3195
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,395
HUF	Maďarský forint	282,10
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6963
PLN	Poľský zlotý	4,1131
RON	Rumunský lei	4,5163
TRY	Turecká líra	2,2713
AUD	Austrálsky dolár	1,2228
CAD	Kanadský dolár	1,2662
HKD	Hongkongský dolár	9,8788
NZD	Novozélandský dolár	1,5403
SGD	Singapurský dolár	1,5586
KRW	Juhokórejský won	1 384,34
ZAR	Juhoafrický rand	11,0253
CNY	Čínsky juan	7,9770
HRK	Chorvátska kuna	7,5375
IDR	Indonézska rupia	12 251,94
MYR	Malajzijský ringgit	3,8917
PHP	Filipínske peso	52,183
RUB	Ruský rubeľ	40,0973
THB	Thajský baht	39,117
BRL	Brazílsky real	2,5911
MXN	Mexické peso	16,5991
INR	Indická rupia	69,1020