ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.318.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 318

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
20. októbra 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

III   Prípravné akty

 

DVOR AUDÍTOROV

2012/C 318/01

Stanovisko č. 6/2012 (podľa druhého pododseku článku 287 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)

1

SK

 


III Prípravné akty

DVOR AUDÍTOROV

20.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1


STANOVISKO č. 6/2012

(podľa druhého pododseku článku 287 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)

2012/C 318/01

OBSAH

 

Bod

Strana

ÚVOD …

1 – 3

2

ZHRNUTIE …

I – XIII

3

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY …

4 – 8

4

ŠPECIFICKÉ PRIPOMIENKY …

9 – 38

5

Spoločný strategický rámec …

9

5

Ucelený súbor pravidiel účasti …

10 – 14

5

Nový model financovania nákladov …

15 – 20

6

Zjednodušené kritériá oprávnenosti a financovania …

21 – 23

6

Stratégia Komisie v oblasti kontroly …

24 – 32

7

Nové formy financovania …

33 – 35

8

Inovácie …

36 – 38

9

PRÍLOHA –

Ciele a priority tvoriace základ opatrení na zjednodušenie v balíku právnych predpisov

 

10

DVOR AUDÍTOROV EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 179 až 190 a článok 287 ods. 4 druhý pododsek,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1), naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1081/2010 (2),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3), naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 (4),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (5),

so zreteľom na súbor legislatívnych návrhov Komisie, ktorý pozostáva z návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 [COM(2011) 809 final], návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) [COM(2011) 810 final], návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) [COM(2011) 811 final], a návrhu nariadenia Rady o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií – Horizont 2020 [COM(2011) 812 final],

so zreteľom na žiadosť Rady zo 6. januára 2012 o stanovisko k pravidlám účasti,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie [COM(2011) 808 final], doplnené pracovnými dokumentmi útvarov Komisie [SEC(2011) 1427 final a SEC(2011) 1428 final),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2011) 174 final s názvom rozhodnutie Komisie z 24. januára 2011 o troch opatreniach na zjednodušenie vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES a rozhodnutia Rady 2006/970/Euratom a na zmenu a doplnenie rozhodnutí C(2007) 1509 a C(2007) 1625,

so zreteľom na výročné správy a osobitné správy Dvora audítorov a na jeho stanovisko č. 1/2006 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2013) (6), stanovisko č. 1/2010 – Zlepšovanie finančného hospodárenia s rozpočtom Európskej únie: riziká a výzvy (7), stanovisko č. 6/2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (8), a stanovisko č. 7/2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (9),

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

ÚVOD

1.

Predchodca programu Horizont 2020, siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj (7. RP), bol často kritizovaný pre zložitosť programu (napr. rôznorodosť systémov a nástrojov financovania) a jeho pravidlá účasti (napr. nejednotnosť uplatňovania pravidiel alebo vykonávania postupov) (10). Európsky parlament a Rada Európskej únie preto určili zjednodušenie riadenia a implementácie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií za najvyššiu politickú prioritu (11). Komisia zaviedla opatrenia na nápravu niektorých súčasných nedostatkov už počas trvania 7. RP. Na základe rozhodnutia Komisie z 24. januára 2011 sa príjemcom napríklad umožňuje za určitých podmienok uplatňovať vlastné postupy účtovania pri predkladaní žiadostí o preplatenie nákladov.

2.

Hlavným cieľom pravidiel účasti v rámci programu Horizont 2020 (12) je nadviazať na opatrenia na zjednodušenie, ktoré boli zavedené v súvislosti so 7. RP. V „pravidlách“ sa stanovujú podmienky výberu projektov, účasti subjektov na projektoch, financovania projektov, vymedzenia kritérií financovania, napríklad mier financovania a požiadaviek oprávnenosti, a šírenia výsledkov. Tieto záležitosti nie sú dôležité len pre príjemcov, ale môžu mať dôsledky aj na celkovú výkonnosť rámcového programu Horizont 2020. Znížená atraktívnosť v dôsledku zložitých pravidiel napríklad zvyšuje riziko, že sa nedosiahne celkový cieľ programu, ktorým je podpora stratégie Európa 2020.

3.

Stanovisko Dvora audítorov v najväčšej možnej miere odráža štruktúru dôvodovej správy „návrhu pravidiel“ Komisie. Takisto však zohľadňuje celkový kontext „balíka právnych predpisov“ a konkrétnejšie opatrenia v oblasti riadenia týkajúce sa novej stratégie kontroly stanovenej v návrhu „nariadenia pre program Horizont 2020“.

ZHRNUTIE

I.

Zjednodušenie je hlavným prierezovým princípom, na ktorom sú založené opatrenia obsiahnuté v návrhu pravidiel. Dvor audítorov vo všeobecnosti zastáva názor, že ak sa opatrenia vykonajú podľa plánu, výrazne prispejú k riešeniu hlavných výzev, ktorým čelí Únia pri financovaní výskumu. Keďže úspech týchto opatrení bude závisieť predovšetkým od ich účinnej implementácie, včasné, praktické, jasné a jednoznačné usmernenie bude v tomto ohľade kľúčové.

II.

V programe Horizont 2020 by sa mali stanoviť mechanizmy koordinácie s inými politikami EÚ, napríklad politikou súdržnosti, s cieľom potenciálne zvýšiť multiplikačný účinok zdrojov Únie, urýchliť pokrok pri vytváraní jednotného európskeho výskumného priestoru a zmierniť riziko nahromadenia rôzneho financovania EÚ na jedno opatrenie.

III.

Zavedením jediného súboru pravidiel a umožnením odchýlok len v prípadoch, keď sa preukážu špecifické potreby, by Komisia posilnila posun smerom k ucelenému súboru pravidiel účasti. Dvor audítorov zdôrazňuje, že navrhované pravidlá sa musia uplatňovať jednotne pri všetkých akciách v rámci programu Horizont 2020 a v úzkej koordinácii rôznych implementačných orgánov. Akékoľvek výnimky z rozsahu uplatňovania navrhovaných pravidiel by mali byť jasne zdôvodnené a ich výskyt znížený na nevyhnutné minimum.

IV.

Dvor audítorov sa domnieva, že radikálne zjednodušený model financovania nákladov zlepší spoľahlivosť modelu, zníži riziko nezrovnalostí v žiadostiach príjemcov o preplatenie nákladov, zjednoduší účtovníctvo projektov a odstráni niektoré kroky v overovaní, ktoré sa vyžadujú v rámci súčasného modelu financovania pre 7. RP, a tým uľahčí a zrýchli proces predkladania žiadostí.

V.

V návrhu pravidiel by sa však malo jasne rozlišovať medzi akciami, ktoré sú oprávnené na 100 % preplatenie nákladov, a akciami, pri ktorých sa prepláca maximálne 70 % (aktivity blízke trhu). Vo vykonávacích pravidlách by sa malo jasne vymedziť, čo sa myslí „aktivitami blízkymi trhu“.

VI.

Dvor audítorov poznamenáva, že odstránenie možnosti financovania nepriamych nákladov na základe skutočných nákladov je výrazným rozdielom oproti 7. RP. Nie je jasné, aký vplyv bude mať táto zmena na jednotlivých účastníkov. Komisia by mala zaručiť, že tento nový prístup nepovedie k neželaným situáciám, pri ktorých účastníci utrpia škodu, čo by malo nepriaznivý vplyv na atraktívnosť programu.

VII.

Zamýšľané preplatenie nenávratnej DPH ako oprávneného nákladu je pozitívnym opatrením. Dvor audítorov však považuje za nevyhnutné, aby Komisia poskytla jasné usmernenie k tomu, čo sa považuje za vratnú DPH.

VIII.

Dvor audítorov zastáva názor, že optimalizovaný rámec vnútornej kontroly vychádzajúci zo stratégie založenej na riziku, ktorá vo svojej podstate zasa súvisí s návrhom nového modelu financovania, poskytuje veľmi dobrý východiskový bod pre zníženie rizika chýb. Tento prístup má však aj obmedzenia, pretože niektoré riziká sa v dôsledku ich charakteru musia riešiť účinnými preventívnymi kontrolami.

IX.

Dvor audítorov považuje širšie pokrytie účastníckeho záručného fondu za pozitívny vývoj. Zahrnutie nástrojov v podobe verejno-súkromných partnerstiev do pokrytia fondu si však vyžaduje posúdenie z hľadiska možných právnych rizík.

X.

Dvor audítorov víta zámer Komisie zaviesť jediné povinné audítorské osvedčenie o finančných výkazoch na konci projektu. Pri nedávnych auditoch Dvora audítorov sa však potvrdilo, že audítorské osvedčenia sú spoľahlivé len v obmedzenej miere, a teda táto kontrola je len čiastočne účinná. Pokiaľ ide o osvedčenia o metodikách, pri auditoch Dvora audítorov sa tiež zistila nízka miera účasti a schválenia. Bez zlepšení v týchto dvoch oblastiach by revidovaná stratégia kontroly bola negatívne ovplyvnená.

XI.

Podľa názoru Dvora audítorov by udeľovanie ocenení malo viesť k stimulovaniu (technologických) inovácií, aby sa zabezpečila mobilizácia dodatočných zdrojov financovania. Komisia by preto mala zabezpečiť zlepšenie nefinančných aspektov, akým je pozitívny obraz a reputácia založené na excelentnosti, exkluzívnosti a medzinárodnom uznaní.

XII.

Dvor audítorov sa domnieva, že verejné obstarávanie by sa malo využívať len v náležite odôvodnených prípadoch a vtedy, keď zabezpečí dodatočné prínosy, ktoré by nevznikli, keby sa využili granty.

XIII.

V balíku právnych predpisov nie je jasná zmienka o tom, čo sa má chápať pod pojmom inovačná aktivita. Dvor audítorov by uvítal jasnú definíciu, ako aj primerané obmedzenie rozsahu inovačných činností oprávnených na financovanie na tie, ktoré sú pre svet skutočne nové.

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

4.

S programom Horizont 2020 si Komisia stanovila za cieľ prilákať najlepších výskumných pracovníkov a najinovatívnejšie spoločnosti. Hlavný prierezový princíp, ktorým je zjednodušenie pravidiel účasti, zohráva v tomto kontexte rozhodujúcu úlohu. Zjednodušenie sa zreteľne odráža v kľúčových prvkoch pravidiel (úplný prehľad cieľov a priorít, ktoré tvoria základ opatrení na zjednodušenie v balíku právnych predpisov, je uvedený v prílohe):

predloženie jediného súboru pravidiel účasti a šírenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zložky programu Horizont 2020, s možnosťou výnimiek, len keď sa preukážu špecifické potreby,

poskytnutie jednoduchších a ľahšie používateľných pravidiel financovania a finančných ustanovení pre účastníkov (napr. miery preplatenia nákladov),

implementácia novej stratégie kontroly s rovnováhou medzi dôverou a kontrolou (13).

5.

Dvor audítorov vo všeobecnosti zastáva názor, že ak sa opatrenia vykonajú podľa plánu, výrazne prispejú k riešeniu hlavných výzev, ktorým čelí Únia pri financovaní výskumu (napr. nejasné pravidlá účasti, zložitosť a administratívna záťaž). Napríklad navrhovanou integráciou akcií týkajúcich sa výskumu a inovácií [napr. spoločné technologické iniciatívy (JTI) v oblasti výskumu] sa rieši častá výčitka, že pravidlá v rámci 7. RP sa neuplatňujú jednotne, a uľahčuje interoperabilita a kompatibilita jednotlivých výskumných aktivít v Únii (pozri bod 10).

6.

V rámci pravidiel sa zavádzajú mnohé opatrenia na zjednodušenie, ktoré sa odzrkadľujú v modeli financovania nákladov (14) (pozri bod 15) a vo finančných ustanoveniach (napr. požiadavky týkajúce sa zaznamenávania času a navrhované zahrnutie DPH do definície oprávnených nákladov; pozri bod 21) (15). Komisia sleduje dvojitý prístup: cieľom navrhovaných opatrení je na jednej strane znížiť administratívnu záťaž príjemcov (menej komplexným modelom financovania sa napríklad zjednodušuje deklarovanie nákladov a výpočet príspevku EÚ pre účastníkov) a na strane druhej znížiť prácu Komisie v súvislosti s riadením a kontrolou, a tým uľahčiť implementáciu navrhnutej stratégie kontroly s rovnováhou medzi dôverou a kontrolou. Optimalizácia a zjednodušenie mechanizmov financovania by napríklad mali medziiným pomôcť docieliť lepšiu kontrolu Komisie (16) (pozri bod 24) (17).

7.

Celkovo sa návrhom pravidiel riešia naliehavé a dôležité otázky spomenuté v bode 1. Úspech týchto opatrení však závisí od ich účinnej implementácie (18). Dvor audítorov opakuje svoje odporúčanie, aby Komisia zaistila včasné, praktické, jasné a jednoznačné usmernenie k implementácii, aby príjemcom i Komisii poskytla primerané záruky (19). Podrobné pravidlá implementácie by mali byť oznámené najneskôr v deň uverejnenia prvých výzev na predloženie návrhov.

8.

Je potrebné poznamenať, že implementácia niekoľkých navrhovaných opatrení (napr. oprávnená DPH a odstránenie úročených bankových účtov pre predbežné financovanie) závisí od prijatia nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (20). V deň vydania tohto stanoviska nebol ešte ukončený legislatívny postup a vykonávacie pravidlá pre nové nariadenie o rozpočtových pravidlách.

ŠPECIFICKÉ PRIPOMIENKY

Spoločný strategický rámec

9.

Komisia navrhuje sústrediť celú škálu podpory v oblasti výskumu a rozvoja do jedného spoločného strategického rámca (21). Ako už Dvor audítorov uviedol (22), v programe Horizont 2020 by sa mali zaviesť mechanizmy koordinácie s ostatnými nástrojmi EÚ (napríklad s Európskym fondom pre regionálny rozvoj a Kohéznym fondom). Takáto koordinácia by umožnila stanoviť mieru spolufinancovania programu na operačné programy, zohľadňujúc pritom rôzne zdroje financovania EÚ, čím by sa potenciálne zvýšil multiplikačný účinok zdrojov Únie. To by urýchlilo pokrok pri vytváraní jednotného európskeho výskumného priestoru (23). Okrem toho by to zmiernilo možné riziko pridelenia rôznych grantov EÚ na jedinú akciu (24).

Ucelený súbor pravidiel účasti

10.

Zavedením jediného súboru pravidiel a umožnením odchýlok len v prípadoch, keď sa preukážu špecifické potreby, by Komisia posilnila posun smerom k ucelenému súboru pravidiel účasti. V rámci 7. RP existovali pravidlá na niekoľkých úrovniach [napr. štandardný súbor pravidiel účasti a špecifické pravidlá pre koordinačné a podporné akcie (CSA) (25) alebo jednotlivé JTI v oblasti výskumu (26)]. Vedecká obec v dôsledku toho vnímala pravidlá v rámci 7. RP ako komplexné a neucelené (27).

11.

Navrhovaný integrovaný prístup (napríklad všeobecne jednotné uplatňovanie pravidiel, pokiaľ ide o záležitosti, akými sú kritériá oprávnenosti a hodnotiace kritériá a práva duševného vlastníctva, pri všetkých zložkách programu Horizont 2020) (28) môže predstavovať dôležitý krok z hľadiska:

zníženia zložitosti pravidiel účasti,

integrácie výskumnej základne prekonaním fragmentácie pravidiel politík EÚ,

pri súčasnom zameraní výskumu smerom k ďalšiemu prepojeniu výskumných implementačných orgánov (generálne riaditeľstvá, výkonné agentúry a JTI) a k spolupráci medzi nimi.

12.

Nie je však jasné, ako a do akej miery sa budú pravidlá účasti uplatňovať jednotne pri všetkých akciách v rámci programu Horizont 2020, napr. v súvislosti s programom pre konkurencieschopnosť a inovácie, JTI a aktivitami, ktoré riadi Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). Dvor audítorov by chcel zdôrazniť, že akékoľvek výnimky by mali byť jasne zdôvodnené a ich výskyt znížený na minimum, inak sa stanú pravidlom. Právna istota by sa v tomto kontexte zvýšila, keby nariadenie obsahovalo zoznam tých aktivít a akcií, pri ktorých sa predpokladajú výnimky z jednotného súboru pravidiel.

13.

Úplná integrácia aktivít, ktoré v súčasnosti spadajú do rozsahu iných programov alebo iniciatív (napríklad tých, ktoré sú uvedené v bode 12), si okrem toho vyžaduje značnú koordináciu medzi príslušnými orgánmi. Komisia navrhla (29), aby sa riadenie programu Horizont 2020 ďalej rozšírilo na existujúce výkonné agentúry Komisie a iné externé orgány, napríklad spoločné podniky riadiace JTI (30).

14.

Dvor audítorov by chcel znovu odporučiť, aby Komisia vykonávala primeraný dohľad nad týmito riadiacimi mechanizmami s cieľom v plnej miere využiť ponúkané príležitosti. Konkrétne včlenenie spoločných podnikov ako nástrojov implementácie politík EÚ si vyžaduje úzku koordináciu. Spoločné podniky si na tento účel musia v prvom rade vytvoriť výkonný a komplexný systém vnútornej kontroly. Komisia by v tejto súvislosti mala monitorovať plnenie akčných plánov (31). Dvor audítorov tiež upozorňuje na nevyhnutnosť účinného a dôsledného uplatňovania pravidiel. Komisii odporúča, aby výrazne rozšírila kľúčové mechanizmy zosúlaďovania, napríklad Zúčtovací výbor pre výskum (RCC) (32), s cieľom posilniť horizontálne opatrenia.

Nový model financovania nákladov

15.

Komisia navrhuje (články 22 a 24 pravidiel) model financovania, ktorý pozostáva:

z jednotnej miery financovania pre všetkých účastníkov a aktivity v rámci jednej akcie [táto miera môže dosiahnuť až 100 % celkových oprávnených (priamych) nákladov a pri aktivitách blízkych trhu by mala byť obmedzená maximálne na 70 %]

a z paušálnej sumy vo výške 20 % celkových priamych oprávnených nákladov na nepriame (režijné) náklady.

16.

Model je radikálne zjednodušený a jeho cieľom je vyriešiť problémy, ktorým príjemcovia čelili pri 7. RP, kde komplexnosť modelu financovania priamo súvisela s počtom možných kombinácií medzi kategóriami nákladov, metódami výpočtu nákladov a mierami preplatených finančných prostriedkov (33). V rámci 7. RP miery financovania napríklad závisia od právneho postavenia (napr. neziskový verejný subjekt alebo zisková spoločnosť), typu aktivity (napr. výskum, demonštrácia, riadenie a iné) alebo typu nákladov (napr. na zamestnancov, zadávanie subdodávok alebo iné priame a nepriame náklady) (34).

17.

Rozdiel medzi rôznymi typmi aktivít, ktorý zvyšoval zložitosť modelu 7. RP (35), je z navrhovaného modelu úplne vypustený. Okrem toho zavedenie financovania celkových priamych nákladov na výskum (jedna miera preplatených finančných prostriedkov stanovená na začiatku každého projektu) spolu s nominálnym fixným príspevkom na priame náklady (20 %) pre všetkých príjemcov a typy aktivít zjednodušujú model financovania nákladov a robia ho menej náchylným na chyby.

18.

Dvor audítorov poznamenáva, že tieto opatrenia na zjednodušenie:

zlepšujú spoľahlivosť modelu (napr. zjednodušujú deklarovanie nákladov), a tým by sa následne malo znížiť riziko nezrovnalostí v žiadostiach príjemcov o preplatenie nákladov (povinnosť zodpovedať sa a riadne finančné hospodárenie),

robia účtovníctvo projektov menej zložitým, čo by malo umožniť účinné riadenie finančných a administratívnych aspektov (zníženie administratívneho úsilia pre príjemcov i Komisiu),

mali by odstrániť niektoré kroky v overovaní, ktoré sa požadujú v rámci súčasného modelu financovania pre 7. RP (napr. právne postavenie). Týmto spôsobom sa prostredníctvom navrhovaného modelu financovania uľahčí a urýchli proces predkladania žiadostí,

predstavujú model preplácania nákladov, ktorý už účinne funguje v praxi pri financovaní výskumu na národnej úrovni v celej Európe (36).

19.

V pravidlách sa však jasne nerozlišuje medzi akciami, ktoré sú oprávnené na 100 % preplatenie nákladov (štandardné aktivity), a akciami, pri ktorých sa prepláca maximálne 70 % (aktivity blízke trhu). Definícia aktivít blízkych trhu, napríklad výroba prototypov, testovanie, demonštrácia, experimentálny vývoj, pilotný program alebo výroba kópií pre trh, nie je jasná, pretože existuje niekoľko definícií. Vo vykonávacích pravidlách by sa malo jasne vymedziť, čo sa myslí „aktivitami blízkymi trhu“.

20.

Dvor audítorov poznamenáva, že navrhovaný model financovania predstavuje výrazný rozdiel oproti 7. RP, pretože bola odstránená možnosť financovania nepriamych nákladov na základe skutočných nákladov. Nie je jasné, aký vplyv bude mať navrhovaný model preplácania nákladov na jednotlivých účastníkov. Komisia by v tejto súvislosti mala zaručiť, že tento nový prístup nepovedie k neželaným situáciám, pri ktorých účastníci utrpia škodu, pretože program by sa tým stal výrazne menej atraktívny.

Zjednodušené kritériá oprávnenosti a financovania

21.

Na základe pravidiel sa zavádzajú dodatočné opatrenia na zjednodušenie pravidiel oprávnenosti. Zámerom je zosúladiť tieto pravidlá s postupmi príjemcov [napr. požiadavky týkajúce sa zaznamenávania času (37)].

22.

Dvor audítorov poznamenáva, že používanie systémov na zaznamenávanie času má pokračovať, a považuje to za vhodné, keďže je nevyhnutné doložiť, že náklady na zamestnancov skutočne vznikli (38). Odstránenie požiadavky zaznamenávania času pre zamestnancov, ktorí pracujú výhradne na projektoch EÚ, tým, že sa im umožní podpísať príslušné vyhlásenie, je pozitívnym opatrením. Na zabezpečenie jednotného prístupu k celému subjektu by Komisia mala zaistiť, aby príjemca dodržiaval vlastné zvyčajné účtovné a riadiace postupy, inak bude nové opatrenie náchylné na nezrovnalosti. Napríklad vyhlásenie príjemcu by malo byť v súlade s inými dôkazmi (napr. počet hodín odpracovaných na projekte alebo odkazy na úlohy alebo typ aktivít by mali byť v súlade s pracovnými zmluvami alebo inými vnútornými postupmi).

23.

V pravidlách sa povoľuje preplatenie nenávratnej dane z pridanej hodnoty (DPH) (39). Dvor audítorov vyzdvihol dôležitosť úpravy pravidiel tak, aby sa nenávratná DPH akceptovala ako oprávnené náklady, už vo svojom stanovisku č. 1/2006 (40). Je nevyhnutné poskytnúť jasné usmernenie k tomu, čo sa považuje za vratnú DPH. Podľa názoru Dvora audítorov, aby sa DPH mohla považovať za oprávnenú, nemôže mať príjemca nárok na jej vrátenie podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov.

Stratégia Komisie v oblasti kontroly

Revidované strategické a kontrolné opatrenia

24.

Zjednodušenie ako ústredný cieľ programu Horizont 2020 sa silne odráža aj v návrhu finančného hospodárenia programu (41). Spolu so zavedením modelu financovania nákladov (pozri body 15 až 20) je zámerom nariadenia pre program Horizont 2020 (42) implementovať revidovanú stratégiu kontroly. V tejto stratégii je posun od minimalizácie chybovosti ku kontrole založenej na riziku a k odhaľovaniu podvodu a súčasne sa má dosiahnuť:

miera zostatkových chýb vo výške približne 2 % celkových výdavkov počas trvania programu,

celkový počet následných auditov obmedzený na to, čo je úplne nevyhnutné na splnenie tohto cieľa a stratégie,

maximálne 7 % účastníkov programu Horizont 2020 by malo byť predmetom auditu za celé programové obdobie.

25.

Dôležité stavebné prvky stratégie kontroly sú vnútorne prepojené s návrhom modelu financovania. Ako sa opisuje v nariadení pre program Horizont 2020, výhody niektorých opatrení na zjednodušenie (odstránenie zdroja opakujúcich sa chýb) by mali znížiť riziko nezrovnalostí a tak umožniť jednoduchší a účinnejší systém kontroly a auditu. Napríklad zavedením zjednodušených pravidiel týkajúcich sa nepriamych nákladov (pozri bod 17) by sa znížila chybovosť (43). Dobre navrhnutá a správne implementovaná stratégia na posilnenie kontrol založených na riziku a odhaľovaní podvodu by okrem toho zabezpečila predchádzanie vzniku chýb.

26.

Dvor audítorov zaznamenal vytvorenie stratégie založenej na riziku, ktorej cieľom je dosiahnuť mieru zostatkových chýb v približnej výške 2 %. Optimalizovaný rámec vnútornej kontroly vychádzajúci zo stratégie založenej na riziku poskytuje veľmi dobrý východiskový bod pre znižovanie rizika chýb. Tento prístup má však svoje obmedzenia. Niektoré riziká sa v dôsledku ich charakteru musia riešiť účinnými preventívnymi kontrolami.

27.

V tejto súvislosti dospel Dvor audítorov k záveru (44), že výrazný podiel audítorských osvedčení (predbežné osvedčovanie metodík výpočtu nákladov príjemcov a následné osvedčovanie žiadostí o preplatenie nákladov, dva dôležité prvky nového kontrolného mechanizmu Komisie) bol vyhodnotený len ako čiastočne účinný (pozri tiež body 30 až 32). S navrhovanými opatreniami sa preto spája riziko, že budú účinné len v obmedzenej miere a neprispejú dostatočne k splneniu plánovaného zníženia miery zostatkových chýb. Komisia by ďalej mala zabezpečiť, aby jej akákoľvek vopred stanovená úroveň následných auditov nezabránila dosiahnuť mieru zostatkových chýb v približnej výške 2 % (45).

Účastnícky záručný fond

28.

Komisia navrhla, aby bol účastnícky záručný fond (ďalej len „fond“) zachovaný počas celého trvania programu Horizont 2020. Fond, ktorý fungoval už v rámci 7. RP (46), tvorí neoddeliteľnú súčasť stratégie kontroly Komisie. Jeho cieľom je zabezpečiť ochranu rozpočtu EÚ tým, že pôsobí ako záruka pre granty určené príjemcom (47). V dôsledku toho účastníkom nebudú uložené žiadne dodatočné záruky či zaistenia (48). Na rozdiel od 7. RP sa fond bude vzťahovať aj na CIP, aktivity a nástroje v rámci EIT, napríklad JTI (49).

29.

Dvor audítorov poznamenáva, že zavedenie fondu v rámci 7. RP znížilo administratívnu záťaž príjemcov. Keďže napríklad zabezpečoval ochranu v podobe záruky, Komisia mohla znížiť počet kontrol finančnej životaschopnosti väčšiny účastníkov a zrušiť iné formy záruk (napr. bankové záruky). V tejto súvislosti je širšia pôsobnosť fondu vďaka zahrnutiu CIP, EIT a JTI pozitívnym vývojom. Zahrnutie nástrojov, akými sú verejno-súkromné partnerstvá (napr. JTI), do pôsobnosti fondu si však vyžaduje posúdenie možných právnych rizík [odlišná právna štruktúra (50)], najmä ak bude spätne získaná suma predstavovať príjmy pripísané fondu (51).

Postupy osvedčovania

30.

V návrhu Komisie sa stanovujú dva postupy osvedčovania (52), ktoré vykonáva nezávislý audítor. Oba postupy sú prvkom revidovaného rámca vnútornej kontroly v rámci programu Horizont 2020 (53). Týmito postupmi sú:

osvedčenie o finančných výkazoch (povinné osvedčovanie v rámci následného auditu na konci projektu pri žiadostiach o preplatenie nákladov rovnajúcich sa alebo presahujúcich 325 000 EUR, ktorými sa potvrdí správnosť, pravosť a oprávnenosť deklarovaných nákladov),

osvedčenie o metodike (nepovinné predbežné osvedčovanie u príjemcov týkajúce sa ich metodík výpočtu priamych nákladov na zamestnancov na základe stupnice jednotkových nákladov).

31.

S cieľom zmenšiť administratívnu záťaž príjemcov Komisia navrhuje znížiť počet osvedčení o finančných výkazoch oproti 7. RP (54). Z hľadiska zjednodušenia Dvor audítorov víta zámer Komisie zaviesť jediné povinné audítorské osvedčenie na konci projektu. To, či proces osvedčovania bude predstavovať účinný kontrolný postup, bude však závisieť predovšetkým od spoľahlivosti audítorských osvedčení. Pri nedávnych auditoch Dvora audítorov sa potvrdilo, že táto kontrola bola za posledné dva roky len čiastočne účinná (55). Dvor audítorov opakuje svoje odporúčanie, že spoľahlivosť audítorských osvedčení by sa mala zlepšiť zvýšením informovanosti osvedčujúceho audítora o oprávnenosti výdavkov.

32.

Cieľom osvedčenia o metodike je podporiť uplatňovanie správnych metodík príjemcami pri žiadostiach o preplatenie priamych nákladov na zamestnancov na základe stupnice jednotkových nákladov (56). Za predpokladu účinného zavedenia osvedčení by si príjemcovia volili možnosť osvedčenia svojich metodík, čím by sa následne znížil celkový počet chýb súvisiacich s nákladmi na zamestnancov. Ako však Dvor audítorov už uviedol (57), nízka miera účasti a schválenia v rámci 7. RP ohrozujú úsilie Komisie o zjednodušenie postupov. Dvor audítorov vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a urýchlila proces predkladania žiadostí a jasne stanovila jednoduché kritériá na získanie tohto osvedčenia. Ak sa to nedosiahne, môže to negatívne ovplyvniť účinnú implementáciu revidovanej stratégie kontroly Komisie.

Nové formy financovania

33.

V návrhu pravidiel sa zavádzajú nové formy financovania v podobe ocenení, obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a verejného obstarávania inovatívnych riešení (58). Komisia plánuje využívať ocenenia na uznanie dosiahnutia vopred stanovených cieľov orientovaných na výskum (59). Obstarávanie Komisii umožní obstarávať služby v oblasti výskumu a rozvoja a byť prvým zákazníkom inovatívnych riešení (60).

34.

Základným zmyslom ocenení je stimulovať investície do výskumu a inovácií, ktoré majú omnoho vyššiu hodnotu ako peňažné vyjadrenie ocenenia. Okrem administratívnej jednoduchosti tak ocenenia môžu mať výhodu vysokého pákového efektu (61). Aby sa tento efekt zrealizoval, ocenenie musí prilákať súkromné investície. Bez pákového efektu bude ocenenie slúžiť len ako nástroj na koordináciu rôznych vedeckých úsilí financovaných z verejných zdrojov a nepriláka dodatočné investície do výskumu. Ocenenia by preto mali byť prepojené so stimulovaním (technologických) inovácií, aby sa zabezpečil pákový efekt na dodatočné zdroje financovania. S cieľom zvýšiť váhu tohto aspektu by sa Komisia mala zamerať na rozvoj nefinančnej atraktívnosti ocenení napr. vytvorením obrazu a reputácie ocenenia založených na excelentnosti, exkluzívnosti a medzinárodnom uznaní.

35.

Zmyslom obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a verejného obstarávania inovatívnych riešení je posilniť dopyt po inovatívnych tovaroch a službách, a tým podporiť ich uvedenie na trh (62) a následne zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ. V porovnaní s grantmi zmluvná cena zákazky zahŕňa nielen náklady zmluvných dodávateľov, ale aj ziskovú maržu. Tento faktor môže spôsobiť, že pokiaľ ide o financovanie výskumu, obstarávanie bude drahším nástrojom ako granty. Obstarávanie by sa preto malo používať len v odôvodnených prípadoch, keď zabezpečí dodatočné prínosy (napr. vytvorenie nového trhu alebo podporu inovácií), ktoré by nevznikli, keby sa využili granty. Dôvody využitia grantu by sa mali jasne stanoviť pred oslovením potenciálnych zmluvných dodávateľov V tomto kontexte by sa obstarávanie nemalo využívať len z dôvodu administratívneho zjednodušenia rámcového programu.

Inovácie

36.

Legislatívny návrh týkajúci sa programu Horizont 2020 spája výskum a inovácie zabezpečením hladkého a súvislého financovania od myšlienky po uvedenie na trh (63). Pojem „inovácie“ sa spomína v celom návrhu pravidiel a balíku právnych predpisov (64).

37.

Dvor audítorov v osobitnej správe č. 4/2011 (65) uviedol, že koncept inovácie sa vyložil voľne. V balíku právnych predpisov nie je jasná zmienka o tom, čo sa má chápať pod pojmom inovačná aktivita. Namiesto toho na ilustráciu významu slova používa širokú škálu opisných termínov, napríklad sociálne, popredné, technologické, založené na výskume, priemyselné, spoločenské, ekologické, technické, blaho a aplikované inovácie (66). Nejednoznačnosť definície inovácií môže viesť k nedorozumeniam a zvýšiť komplexnosť realizácie projektov. V návrhu by mala byť predložená presná definícia.

38.

Uznaním rizika, že financovanie bude rozdrobené na množstvo inovatívnych projektov s obmedzeným potenciálnym dosahom na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, by sa v programe Horizont 2020 mal jasne obmedziť rozsah inovačných činností, ktoré možno financovať. Balík právnych predpisov by mal obsahovať zmienku o uznaných rámcoch inovácií, akým je napríklad príručka Oslo (67), a obmedziť rozsah na tie inovačné aktivity, ktoré sú pre svet skutočne nové.

Toto stanovisko prijal Dvor audítorov v Luxemburgu na svojom zasadnutí 19. júla 2012.

Za Dvor audítorov

predseda

Vítor Manuel da SILVA CALDEIRA


(1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 311, 26.11.2010, s. 9.

(3)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 111, 28.4.2007, s. 13.

(5)  Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 203, 25.8.2006, s. 1.

(7)  http://eca.europa.eu

(8)  Ú. v. EÚ C 334, 10.12.2010, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 47, 17.2.2012, s. 1.

(10)  Napríklad Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu, záverečná správa, 12. novembra 2010, s. 56, stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2006, bod 12 a nasl., a výročná správa za rozpočtový rok 2009, bod 6.7.

(11)  Rada Európskej únie (10268/10) – Závery Rady prijaté radou pre konkurencieschopnosť na jej zasadnutí 26. mája 2010, s. 2, a uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2010 [P7_TA (2010)0401], bod 7 a nasl.

(12)  Súbor návrhov pre program Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“ alebo „balík právnych predpisov“) pozostáva z návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 [COM(2011) 809 final] (ďalej len „nariadenie pre program Horizont 2020“), návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) [COM(2011) 810 final] (ďalej len „návrh pravidiel“ alebo „pravidlá“), a návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 [COM(2011) 811 final].

(13)  Zjednodušenie pravidiel účasti je podmienkou implementácie navrhovanej stratégie kontroly [COM(2011) 811 final, s. 105 (opatrenia v oblasti riadenia)].

(14)  COM(2011) 810 final, články 22 a 24.

(15)  COM(2011) 810 final, články 23 a 25.

(16)  Zároveň uľahčia dosiahnutie všeobecného cieľa, ktorým je znížiť počet zamestnancov vo všetkých inštitúciách a agentúrach EÚ o 5 % [COM(2011) 890 final, s. 4].

(17)  COM(2011) 809 final, s. 97 a nasl.

(18)  Ako sa uvádza v štúdii Európskeho parlamentu Rozpočtové pravidlá v rámcových programoch v oblasti výskumu – zjednodušenie pravidiel účasti v rámcových programoch EÚ: „… jedným z hlavných záverov tejto štúdie je, že spôsob implementácie pravidiel je problematickejší než samotné pravidlá. To spôsobuje nedostatok vzájomnej dôvery medzi príjemcami a Komisiou, ako aj zbytočnú administratívnu záťaž na oboch stranách.“ Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia D: rozpočtové veci, (PE 411.275), 26.5.2010, s. 62.

(19)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 1/2004, bod 12; osobitná správa č. 9/2007, bod 71; osobitná správa č. 8/2009, body 47 až 49, a stanovisko č. 1/2006, bod 11.

(20)  COM(2010) 815 final.

(21)  COM(2011) 809 final, odôvodnenie 15 a článok 4.

(22)  Stanovisko č. 7/2011, bod 14.

(23)  Európsky výskumný priestor zahŕňa všetky aktivity, programy a politiky v oblasti výskumu a rozvoja v Európe s nadnárodným charakterom. Spolu výskumným pracovníkom, výskumným inštitúciám a podnikom umožňujú zvýšený cezhraničný pohyb, hospodársku súťaž a spoluprácu.

(24)  Stanovisko č. 1/2006, bod 16.

(25)  Koordinačné a podporné akcie (napr. ERA-Net alebo iniciatívy podľa článku 185) sa identifikujú na základe kritérií stanovených v siedmom rámcovom programe. Implementácia prostredníctvom špecializovaných implementačných štruktúr si však môže vynútiť dodatočné požiadavky a musí spĺňať vnútroštátne kritériá oprávnenosti stanovené v spoločnom výskumnom programe.

(26)  JTI, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výskumu v EÚ, sú jasne vylúčené z rozsahu pravidiel účasti v rámci 7. RP. V dôsledku toho je pre každú JTI stanovený vlastný korpus pravidiel a postupov pre výzvy na predkladanie návrhov a finančné ustanovenia.

(27)  Štvrtá monitorovacia správa Európskej komisie o 7. RP za rok 2010, s. 50; Priebežné hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa siedmeho rámcového programu, s. 56.

(28)  COM(2011) 810 final, odôvodnenie 6.

(29)  COM(2011) 809 final, s. 95.

(30)  V tejto súvislosti sa využitie výkonných agentúr optimalizuje možným prerozdelením úloh na dosiahnutie špecializácie. Obnovia sa ďalšie mandáty pre existujúce spoločné podniky a vytvoria sa nové [COM(2011) 809 final, s. 95 a 96].

(31)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 13/2009, body 61 až 66; stanovisko č. 1/2010, bod 17, a výročná správa za rozpočtový rok 2009, bod 5.56.

(32)  V roku 2011 sa na základe rozhodnutia Komisie o troch opatreniach na zjednodušenie vykonávania rozhodnutia č. 1982/2006/ES zriadil Zúčtovací výbor pre výskum (RCC) s poverením prijímať konečné stanoviská k horizontálnym otázkam týkajúcim sa implementácie (napr. jednotnosť následnej stratégie v riaditeľstvách Komisie, uplatňovanie finančných ustanovení, postup osvedčovania atď.) [C(2011) 174].

(33)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rozpočtový rok 2010, bod 6.7.

(34)  Správa Európskeho parlamentu o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum [2010/2079(INI)], bod 17; Závery o zjednodušených a efektívnejších programoch, ktorými sa podporuje európsky výskum a inovácie, 3016. zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť 26. mája 2010, s. 4 [COM(2010) 187 final, s. 8].

(35)  Európsky dvor audítorov zaznamenal počas svojich finančných auditov isté prípady. V rámci 7. RP príjemcovia klasifikujú náklady do 16 kategórií nákladov. Na každú kategóriu sa vzťahujú iné miery financovania. V dôsledku toho môžu nesprávne klasifikované položky nákladov viesť k odlišným financovaným sumám, pretože tá istá položka v rámci jednej kategórie (napr. demonštračné činnosti) sa financuje len vo výške 50 %, kým v inej kategórii (napr. riadiace aktivity) je miera financovania 100 %.

(36)  V štúdii expertnej skupiny Vplyv externého financovania výskumných projektov na finančné hospodárenie na univerzitách – správa expertnej skupiny pod vedením Sabine Herlitschky (A study by an expert group on the ‘Impact of external project-based research funding on financial management in Universities - Expert Group report chaired by Sabine Herlitschka) z novembra 2008 sa napríklad uvádza, že prístup k financovaniu založený na preplatení celkových priamych nákladov plus paušálnej sumy nepriamych (režijných) nákladov (zväčša 20 %) sa v Európe uplatňuje bežne (napr. v nemeckej Deutsche Forschungsgemeinschaft a švajčiarskych Fonds National Suisse).

(37)  COM(2011) 810 final, článok 25 (Počet produktívnych hodín za rok).

(38)  Stanovisko č. 1/2006, bod 67.

(39)  Daň z pridanej hodnoty nie je v rámci 7. RP oprávnená; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006, článok 31 ods. 3 písm. e). Toto ustanovenie je z návrhu nariadenia pre program Horizont 2020 vynechané. Návrh odkazuje na nariadenie o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa nenávratná DPH považuje za oprávnenú.

(40)  Stanovisko č. 1/2006, bod 64.

(41)  COM(2011) 809 final, odôvodnenie 32.

(42)  COM(2011) 809 final, s. 97.

(43)  Ako sa opisuje v legislatívnom finančnom výkaze k nariadeniu pre program Horizont 2020, približne 28 % chýb podľa hodnoty zistených pri auditoch 7. RP sa týka nepriamych nákladov. Očakáva sa teda, že v rámci programu Horizont 2020 táto miera poklesne [COM(2011) 809 final, s. 100].

(44)  Výročná správa za rozpočtový rok 2010, body 6.19 až 6.28.

(45)  Do polovice júna 2012 bolo skontrolovaných približne 7,25 % príjemcov v rámci 7. RP alebo bol naplánovaný ich audit. V rámci 6. RP bolo skontrolovaných 8,45 % príjemcov. Ani pri jednom z týchto dvoch rámcových programov neklesla chybovosť na očakávanú úroveň 2 %. Údaje poskytnuté Európskou komisiou – Generálnym riaditeľstvom pre výskum a inováciu (RTD).

(46)  COM(2011) 810, články 32 a 33.

(47)  Príjemcovia prispievajú do fondu sumou vo výške 5 % celkového príspevku EÚ na ich projekt, čo spolu predstavuje záruku, ktorú môže EÚ využiť v prípade finančných strát v súvislosti s projektmi.

(48)  COM(2011) 810, článok 32 ods. 4.

(49)  SEC(2011) 1427 final, zväzok 2 – časť 2/2, príloha 3.

(50)  Napríklad špecifická právna štruktúra JTI s využitím rámca „orgánu Spoločenstva“ bola vybraná, aby Komisii umožnila poskytnúť naplánované zdroje priamo a kontrolovaným spôsobom. Doteraz však nebolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, ako postupovať pri uznaní JTI. V súvislosti s vytváraním nových JTI sa v súčasnosti diskutuje o iných typoch právnych štruktúr (napr. osobitné subjekty) v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ. Keď sa do pôsobnosti fondu zahrnie CIP, EIT a JTI, je potrebné zohľadniť práva udelené súkromným partnerom, rozdelenie zisku či riziká nesolventnosti.

(51)  COM(2011) 810, článok 33 ods. 4.

(52)  COM(2011) 810, články 28 až 30.

(53)  COM(2011) 809, s. 99.

(54)  V rámci programu Horizont 2020 sa namiesto priebežných osvedčení, ktoré sa vyžadovali pri 7. RP, od príjemcu na konci projektu požaduje len jediné takéto osvedčenie (po prekročení prahu 325 000 EUR).

(55)  Výročná správa za rozpočtový rok 2010, body 6.19 až 6.21.

(56)  Osvedčenia vydávané nezávislými audítormi – usmerňujúce poznámky pre príjemcov a audítorov, verzia z 1. júla 2010, s. 13.

(57)  Výročná správa za rozpočtový rok 2010, bod 6.25.

(58)  COM(2011) 810 final, články 34 a 35 a 48 a 49. Pilotné projekty v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sa začali už počas 7. RP (napr. v rámci FP7-ICT-2011-12). Ocenenia boli zahrnuté do pravidiel pre 7. RP, nevyužívali sa však ako osobitná forma financovania.

(59)  COM(2011) 810 final, s. 3.

(60)  COM(2011) 810 final, článok 2, ods. 1 (13) a 1(14).

(61)  COM(2010) 187, s. 6 (posledný odsek).

(62)  SEC(2011) 1427, s. 19.

(63)  COM(2011) 808, s. 4.

(64)  Napríklad „verejné obstarávanie inovatívnych riešení“ [COM(2011) 810, článok 2 ods. 1 bod 14, článok 19 ods. 8 a články 35 a 49]. V článku 22 ods. 5 sa miera financovania uvedených inovatívnych akcií (blízkych trhu) obmedzuje.

(65)  http://eca.europa.eu

(66)  COM(2011) 809 final, „Sociálna inovácia“ [odôvodnenie 11 a príloha 1 (s. 30)]; „popredné“ (príloha I časť I, s. 32); „technologické, založené na výskume“ (príloha I časť I, s. 36); „priemyselné“ (príloha I časť II, s. 47); „spoločenské“ (príloha I časť II, s. 48); „ekologické“ (pozri vyššie); „technické“ (príloha I časť II, s. 51); „blaho“ (príloha I časť II, s. 60) a „aplikované“ (príloha I časť III, s. 68).

(67)  Meranie vedeckých a technologických aktivít (The Measurement of Scientific and Technological Activities) – príručka Oslo – usmernenia k zhromažďovaniu a výkladu údajov o inováciách, tretie vydanie, spoločná publikácia OECD a Eurostatu.


PRÍLOHA

Ciele a priority tvoriace základ opatrení na zjednodušenie v balíku právnych predpisov

Ciele a priority

Opatrenia na zjednodušenie vychádzajúce z cieľov a priorít

Ucelený súbor pravidiel účasti

Program Horizont 2020 zlúči celé financovanie výskumu a inovácií, ktoré sa v súčasnosti poskytuje prostredníctvom rámcového programu, inovačné aktivity rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) (2), (3).

Ucelený súbor pravidiel účasti pre otázky, akou je oprávnenosť, hodnotenie alebo práva duševného vlastníctva, sa budú vzťahovať na všetky zložky programu Horizont 2020 s možnosťou výnimiek, len keď sa preukážu špecifické potreby (1), (3), (4).

Jasný súbor kritérií pre spoločné programy podľa článku 185 a spoločné podniky podľa článku 187 umožní realizáciu lepšieho súboru iniciatív, pričom sa zohľadnia skúsenosti a hodnotenia v rámci 7. RP, ako aj zmeny v nariadení o rozpočtových pravidlách (1).

Komisia bude naďalej zjednodušovať, harmonizovať a urýchľovať postupy a procesy týkajúce sa implementácie programov a realizácie projektov (1), (3).

EIT bude prispievať do znalostného trojuholníka kombináciou vynikajúceho výskumu, vzdelávania a inovácií a zosúladí svoju prácu s prioritami programu Horizont 2020 (1).

Uľahčenie implementácie

Informačné a komunikačné opatrenia budú neoddeliteľnou súčasťou implementácie programu Horizont 2020 s cieľom lepšieho pochopenia, zapojenia a diskusie zo strany verejnosti (1).

Prostredníctvom jedinej platformy IT sa dosiahne vyššia jednotnosť, kvalita a efektívnosť implementácie (1), (3), (4).

Procesy a postupy sa zracionalizujú vrátane podrobných ustanovení o obsahu a forme návrhov, procesov na pretvorenie návrhov na projekty, požiadaviek na predkladanie správ a monitorovanie a súvisiacich usmerňovacích dokumentov a podporných služieb (3), (4).

Existujúce agentúry sa zoptimalizujú prerozdelením úloh a vyššou špecializáciou (1).

S vypracúvaním návrhov sa bude spájať menej administratívnych povinností  (1).

Nariadenie o rozpočtových pravidlách tiež prispeje k zjednodušeniu financovania výskumu a inovácií (napr. odstránenie úročených bankových účtov pre predbežné financovanie, oprávnená DPH, obmedzenie extrapolácie systematických chýb) (1), (2), (3).

Jednoduchšie a ľahšie používateľné pravidlá financovania

Jednoduchšie pravidlo financovania vďaka jednotnej miere preplatených finančných prostriedkov sa bude uplatňovať na všetkých účastníkov na tom istom projekte (namiesto troch rôznych mier podľa typu účastníka), čo bude mať za následok model preplácania, ktorý sa bude ľahšie používať (1), (2), (3).

Širšie uznávanie účtovných postupov príjemcov (1), (3).

100 % preplatenie priamych nákladov  (1), (2), (3).

Na nepriame náklady sa bude vzťahovať jednotná paušálna sadzba uplatňovaná na priame náklady, čím sa zníži chybovosť v žiadostiach o preplatenie nákladov (1), (2), (3).

Nové formy financovania (ocenenia, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, verejné obstarávanie inovatívnych riešení) zabezpečia väčšiu flexibilitu pre projekty v tých oblastiach, kde sa to preukáže ako vhodné (1), (2), (3).

Možnosť využiť priemerné náklady na zamestnancov aj pre vlastníkov MSP bez platu (1).

Povinnosť zamestnancov, ktorí pracujú výhradne na projektoch v rámci programu Horizont 2020, týkajúca sa zaznamenávania času bude zrušená (1), (2).

Poskytnú sa objektívne referencie o počte produktívnych hodín za rok  (3), (4).

Systém jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb pre akcie mobility a odborného vzdelávania (Marie Curie) bude pokračovať (3), (4).

Nová stratégia kontroly

Prostredníctvom revidovanej stratégie, v ktorej sa pozornosť posunie od minimalizácie chybovosti ku kontrole založenej na riziku a k odhaľovaniu podvodu, by sa mala znížiť záťaž účastníkov v súvislosti s kontrolou (2), (4).

Zníženie administratívnej záťaže vykonaním menšieho počtu auditov (maximálne 7 % príjemcov v rámci programu Horizont 2020) pri súčasnom úsilí o dosiahnutie chybovosti vo výške 2 % a skrátením premlčacej lehoty pre následné audity z piatich na štyri roky (1), (3).

Rozšírenie účastníckeho záručného fondu na všetky akcie v programe Horizont 2020, čím sa pokryje riziko pre všetky typy nepriamych akcií (1), (3).

Predbežné kontroly finančnej spôsobilosti budú povinné len pre koordinátorov, čím sa zníži administratívna záťaž (1).

Počet osvedčení o finančných výkazoch sa zníži tak, že na konci projektu sa bude požadovať len jedno takéto osvedčenie za príjemcu (1).


(1)  COM(2011) 808 final.

(2)  COM(2011) 809 final.

(3)  COM(2011) 810 final.

(4)  COM(2011) 811 final.