26.9.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 290/2

Výmenný kurz eura (1)

25. septembra 2012

2012/C 290/02

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2932
JPY	Japonský jen	100,57
DKK	Dánska koruna	7,4565
GBP	Britská libra	0,79650
SEK	Švédska koruna	8,4725
CHF	Švajčiarsky frank	1,2092
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,4000
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,921
HUF	Maďarský forint	283,33
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6962
PLN	Poľský zlotý	4,1380
RON	Rumunský lei	4,5105
TRY	Turecká líra	2,3194
AUD	Austrálsky dolár	1,2393
CAD	Kanadský dolár	1,2677
HKD	Hongkongský dolár	10,0266
NZD	Novozélandský dolár	1,5684
SGD	Singapurský dolár	1,5860
KRW	Juhokórejský won	1 447,36
ZAR	Juhoafrický rand	10,5973
CNY	Čínsky juan	8,1566
HRK	Chorvátska kuna	7,4475
IDR	Indonézska rupia	12 386,15
MYR	Malajzijský ringgit	3,9714
PHP	Filipínske peso	54,000
RUB	Ruský rubeľ	40,1090
THB	Thajský baht	39,999
BRL	Brazílsky real	2,6192
MXN	Mexické peso	16,6079
INR	Indická rupia	68,9470

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

26.9.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 290/3

MEDIA 2007 – AUDIOVIZUÁLNE FESTIVALY

Výzva na predkladanie návrhov – EACEA/29/2012

2012/C 290/03

1. Ciele a opis

Toto oznámenie o výzve na predkladanie návrhov je založené na rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o implementácii programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007).

Ciele uvedeného rozhodnutia Rady zahŕňajú:

—	umožniť a podporovať propagáciu a pohyb európskych audiovizuálnych a kinematografických diel na obchodných výstavách, veľtrhoch a audiovizuálnych festivaloch v Európe a na celom svete, ak takéto podujatia môžu zohrávať dôležitú úlohu v propagácii európskych diel a vytváraní sietí profesionálov,

—	zlepšiť prístup európskej a medzinárodnej verejnosti k európskym audiovizuálnym dielam.

2. Oprávnení žiadatelia

Súčasné oznámenie je adresované európskym organizáciám alebo spoločnostiam, ktoré sú zaregistrované alebo vlastnené občanmi členských štátov Európskej únie a krajín Európskej ekonomickej dohody, ktoré sa zúčastňujú na programe MEDIA 2007 (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko), Švajčiarsko a Chorvátsko; Bosna a Hercegovina (pod podmienkou ukončenia rokovaní a formalizácie účasti tejto krajiny na programe MEDIA).

3. Oprávnené akcie

Tieto spoločnosti musia realizovať audiovizuálne festivaly, ktoré prispievajú k horeuvedeným cieľom, a ktoré v rámci svojho celkového programu premietajú minimálne 70 % európskych filmov z aspoň desiatich krajín, zúčastnených na programe MEDIA.

Aktivity musia nutne začať medzi 1. májom 2013 a 30. aprílom 2014.

4. Kritériá pridelenia grantu:

Z celkového počtu 100 bodov sa pridelia body na základe nasledovného hodnotenia:

—	európsky rozmer programu (15 bodov),

—	kultúrna a zemepisná rozmanitosť programu (20 bodov),

—	kvalita a inovatívny charakter programu (10 bodov),

—	publikum a súvisiace činnosti (30 bodov),

—	vplyv na podporu a šírenie európskych audiovizuálnych diel (15 bodov),

—	účasť profesionálov z oblasti filmu (10 bodov).

5. Rozpočet

Odhadovaný celkový rozpočet vyčlenený na finančnú spoluúčasť na projektoch predstavuje 3 500 000 EUR (za predpokladu, že bude prijatý rozpočet na rok 2013).

Finančná podpora Komisie nemôže prekročiť 50 % celkových prípustných nákladov. Maximálna výška grantu bude 75 000 EUR.

Agentúra si vyhradzuje možnosť neudeliť všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii.

6. Uzávierka

Konečný termín na predloženie návrhov:

—	16. novembra 2012: pre projekty začínajúce medzi 1. májom 2013 a 31. októbrom 2013,

—	30. apríla 2013: pre projekty začínajúce medzi 1. novembrom 2013 a 30. aprílom 2014.

Žiadosti musia byť zaslané Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) na túto adresu:

Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA)

Unit MEDIA Programme — P8

Call for proposals EACEA/29/12 — Festivals

BOUR 4/61

Avenue du Bourget/Bourgetlaan 1

1140 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Uznané budú len žiadosti podané na príslušnom formulári, riadne vyplnené, datované a podpísané osobou oprávnenou na prijímanie právnych záväzkov v mene žiadajúcej organizácie.

Žiadosti poslané faxom alebo elektronickou poštou budú odmietnuté

7. Ďalšie informácie

Pokyny k výzve na predkladanie návrhov spolu s prihláškou nájdete na webovej stránke

http://ec.europa.eu/media

Žiadosti musia spĺňať všetky podmienky uvedené v usmerneniach a musia byť predložené na príslušných formulároch. Príslušné všeobecné podmienky sú uverejnené na webových stránkach:

http://eacea.ec.europa.eu/about/eacea_documents_register_en.php

26.9.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 290/7

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 290/06

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„KRAŠKI MED“

ES č.: SI-PDO-0005-0532-24.03.2006

CHOP ( X ) CHZO ( )

Toto zhrnutie obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1. Príslušný orgán v členskom štáte:

Názov:

Ministrstvo RS za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano (Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravín Slovinskej republiky)

Adresa:

Dunajska 22

SI-1000 Ljubljana

SLOVENIJA

Tel.

+386 14789109

Fax

+386 14789055

e-mail:

varnahrana.mkgp@gov.si

2. Žiadateľ:

Názov:

Čebelarsko društvo Sežana

Adresa:

Brkinčeva 24

SI-6210 Sežana

SLOVENIJA

Tel.

+386 57342667

Fax

+386 57340084

e-mail:

air.maat@siol.net

Zloženie:

Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

3. Druh výrobku:

Trieda 1.4

Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)

4. Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1. Názov:

„Kraški med“

4.2. Opis:

Med s označením „Kraški med“ (med z Krasu) sa vyrába z nektáru, ktorý zbierajú včely z vegetácie v oblasti Krasu. Osobitné geoklimatické podmienky viedli k vzniku špecifických spoločenstiev rastlín, ktoré sú zdrojom pre výrobu medu. V závislosti od botanického pôvodu nektáru existujú tieto odrody medu vyrábané v Krase:

—

Lesný med: med vyrábaný z medovice, ktorú zbierajú včely z rôznych odrôd listnatých a ihličnatých stromov rastúcich v lesoch a na suchých lúkach Krasu.

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – strednohnedá až tmavohnedá farba, nepriehľadný, môže rýchlo kryštalizovať.

Vôňa – slabá až stredná intenzita, tóny živice, mliečnych cukríkov, opadaného lístia.

Chuť a aróma – stredne až veľmi sladký, slabá kyslosť, môže mať mierne horkú chuť. Stála aróma strednej intenzity, tóny destilátov, karamelu alebo živice.

Elektrická vodivosť > 0,8 mS/cm.

—

Vlastnosti peľu

Prvky medovice prítomné v stredne vysokých až vysokých množstvách.

Často je prítomný peľ z týchto rastlín: gaštan jedlý (Castanea sativa), škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), druhy rodu lipa (Tilia sp.), druhy rodu slivka (Prunus sp.), druhy rodu dub (Quercus sp.), juhoeurópsky jaseň mannový (Fraxinus ornus), saturejka horská (Satureja montana).

—

Kvetový med: med vyrábaný zo zmiešaného nektáru medonosných kvetov, bylín, tráv a ovocných stromov.

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – svetložltá až hnedá farba. Typicky mierne nepriehľadný. Zvyčajne rýchlo kryštalizuje, rovnomerná kryštalizácia.

Vôňa – stredná až silná intenzita, tóny ovocia, kompótu, kvetov.

Chuť a aróma – sladký až veľmi sladký, slabá až stredná kyslosť. Stredne až veľmi perzistentná aróma strednej až silnej intenzity. Aróma kvetov, čerstvého ovocia, kompótu a karamelu.

Elektrická vodivosť < 0,8 mS/cm.

—

Vlastnosti peľu

Prítomný je peľ z týchto rastlín: rešetliakovité (Rhamnaceae), ovocné stromy (Prunus sp.), agát biely (Robinia pseudoacacia), gaštan jedlý (Castanea sativa), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), druhy rodu ostružina (Rubus), juhoeurópsky jaseň mannový (Fraxinus ornus), druhy rodu javor (Acer sp.), škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), brečtan popínavý (Hedera helix).

—

Agátový med

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – veľmi svetlá farba od takmer bezfarebnej po slamovožltú. Vždy číry, zriedkavo mierne opalizujúci. Zostáva tekutý, nekryštalizuje.

Vôňa – veľmi slabá až slabá intenzita, tóny panenského plástu, čerstvého vosku, kvetu agátu, vanilkových cukríkov.

Chuť a aróma – sladký až veľmi sladký, žiadna kyslosť alebo veľmi slabá kyslosť. Slabá aróma, neperzistentná, tóny panenského plástu, čerstvého vosku, kvetu agátu, vanilkových alebo smotanových cukríkov, čerstvého masla a čerstvej slamy.

Elektrická vodivosť < 0,8 mS/cm.

—	Vlastnosti peľu Peľ agátu bieleho (Robinia pseudoacacia): ≥ 7 %. Často je prítomný peľ z týchto rastlín: škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), druhy rodu ostružina (Rubus), čerešňa mahalebková (Prunus mahaleb), juhoeurópsky jaseň mannový (Fraxinus ornus), drieň krvavý (Cornus sanguinea).

—

Lipový med

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – svetložltá až svetlojantárová alebo slamová farba so zeleným leskom. Môže byť mierne nepriehľadný. Zvyčajne rýchlo kryštalizuje. Typicky vytvára veľké hrubé kryštály.

Vôňa – stredná až silná intenzita, čerstvá s tónmi kvetu lipy, mäty, citrónovej kôry a čerstvých hoblín. Môže voňať po liekoch.

Chuť a aróma – sladký až veľmi sladký, slabá až stredná kyslosť, veľmi slabá až slabá horkosť s trpkou príchuťou. Stredne až veľmi perzistentná aróma so strednou až silnou intenzitou, občerstvujúca s tónmi mäty, čerstvých vlašských orechov, byliniek, povareného kvetu lipy.

—

Vlastnosti peľu

Peľ lipy (Tilia sp.): ≥ 7 %

Často je prítomný peľ z týchto rastlín: gaštan jedlý (Castanea sativa), druhy rodu slivka (Prunus sp.), ďatelina plazivá (Trifolium repens), druhy rodu javor (Acer sp.), rešetliakovité (Rhamnaceae). Prvky medovice prítomné v nízkych až stredne vysokých množstvách.

—

Gaštanový med

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – tmavohnedá alebo jantárová farba s červeným leskom. Zvyčajne zostáva dlho tekutý. Kryštalizuje na hrubé kryštály.

Vôňa – veľmi intenzívna, trieslová s tónmi kvetu gaštana, mokrého kartónu, rozdrvených listov vlašského orecha.

Chuť a aróma – stredne sladká, slabá kyslosť, stredná až silná horkosť. Perzistentná horká chuť je stredná až dlhá. Intenzívna až veľmi intenzívna aróma, veľmi perzistentná, tóny karamelizovaného cukru, karamelu, dymu, byliniek, paliny.

Elektrická vodivosť > 0,8 mS/cm.

—	Vlastnosti peľu Peľ gaštana jedlého (Castanea sativa): ≥ 55 % Často je prítomný peľ z týchto rastlín: druhy rodu slivka (Prunus sp.), druhy rodu lipa (Tilia sp.), plamienok (Clematis L.).

—

Med z čerešne mahalebkovej

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – červenkastá až hnedasto-červená farba. Mierne nepriehľadný. Môže postupne kryštalizovať na pevnú štruktúru s jemnými kryštálmi.

Vôňa – stredná až silná intenzita, tóny kôstok čerešní, spálených čerešní, kvetu čerešne mahalebkovej.

Chuť a aróma – sladký až veľmi sladký, slabá až stredná kyslosť a slabá až stredná horkosť. Perzistentnosť horkej chuti je stredná. Stredne až veľmi perzistentná, veľmi intenzívna aróma, tóny horkých mandlí, spálených čerešní, čerešňového sirupu, liečiv.

—

Vlastnosti peľu

Peľ čerešne mahalebkovej (Prunus mahaleb): ≥ 7 %

Často je prítomný peľ z týchto rastlín: iné druhy rodu slivka (Prunus sp.), druhy rodu javor (Acer sp.), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), gaštan jedlý (Castanea sativa), škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), juhoeurópsky jaseň mannový (Fraxinus ornus).

—

Med z čerešne vtáčej

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – strednejantárová až oranžovočervená farba. Med je mierne nepriehľadný. Pomerne rýchlo kryštalizuje na jemné kryštály.

Vôňa – stredná intenzita, tóny kvetu čerešne, mandlí alebo kôstok čerešne.

Chuť a aróma – sladký až veľmi sladký a slabá až stredná kyslosť. Aróma strednej intenzity a strednej perzistentnosti, tóny zrelej čerešne, kvetu čerešne a mandlí.

Elektrická vodivosť < 0,8 mS/cm.

—	Vlastnosti peľu Peľ čerešne vtáčej (Prunus avium): ≥ 5 % Často je prítomný peľ z týchto rastlín: druhy rodu javor (Acer sp.), gaštan jedlý, (Castanea sativa), škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), juhoeurópsky jaseň mannový (Fraxinus ornus).

—

Med zo saturejky horskej

—

Organoleptické vlastnosti

Vzhľad – svetlojantárová farba so zeleným leskom. Rýchlo kryštalizuje na jemné kryštály mäkkej konzistencie.

Vôňa – stredná intenzita, tóny sušených kvetov, aromatických byliniek.

Chuť a aróma – stredne sladký so slabou až strednou horkosťou. Stredne až veľmi perzistentná aróma strednej až silnej intenzity, peľ, káva a sušené bylinky.

—	Vlastnosti peľu Saturejka horská (Satureja montana): ≥ 3 %. Často je prítomný peľ z týchto rastlín: druhy rodu lipa (Tilia sp.), gaštan jedlý (Castanea sativa), brečtan popínavý (Hedera helix).

„Kraški med“ musí tiež spĺňať tieto parametre:

—	maximálny obsah vody 18 %,

—	obsah HMF pri plnení najviac 15 mg/kg,

—	celkový obsah fruktózy a glukózy musí byť aspoň 45 g/100 g medu.

4.3. Zemepisná oblasť:

Chráneným označením pôvodu „Kraški med“ možno označiť len med vyrobený v rámci širšej oblasti znášky potravy v Krase v Slovinsku. Ohraničenie tejto oblasti sa tiahne od obce Opatje Selo po slovinskú hranicu s Talianskom a potom pozdĺž tejto hranice po Socerb. Odtiaľ prebieha po hrebeni Kraški Rob do dediny Rakitovec až po slovinskú hranicu s Chorvátskom a potom pozdĺž tejto hranice do dediny Golac. V Golaci sa stáča smerom k dedinám Hrušica, potom pokračuje do Huje, cez Ostrožno Brdo do dediny Buje, ďalej do dedín Volče, Laže, a Lozice a odtiaľ pozdĺž severných svahov vrchu Persunca do osady Trebižani. Potom prechádza údolím potoka Branica do osady Čipnje, odtiaľ do dediny Lukovec a cez dediny Škrbina, Lipa a Kostanjevica na Krasu späť do obce Opatje Selo.

Všetky tieto sídla ležia vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

4.4. Dôkaz o pôvode:

Všetci včelári, ktorí vyrábajú „Kraški med“, majú v čase vylučovania nektáru svoje úle v danej zemepisnej oblasti.

Dohľad nad pôvodom výrobku „Kraški med“ prebieha vo viacerých fázach a vykonávajú ho včelári, inšpektori a nezávislý certifikačný orgán.

Na zaistenie vysledovateľnosti medu si musia včelári viesť denný záznam o potrave včiel spolu s informáciami o mieste znášky potravy, počte včelích kolónií, dátume extrakcie, množstve a type vyrobeného medu a množstve vyrobeného výrobku „Kraški med“. Včelári si takisto vedú záznamy o opatreniach na ochranu zdravia včiel a výsledkoch analýzy medu.

Čebelarsko Društvo Sežana (Včelárske združenie Sežana) vedie register všetkých včelárov, ktorí vyrábajú „Kraški med“ (umiestnenie úľov, počet včelích kolónií, čas znášky potravy, záznamy o kŕmení, množstvo vyrobeného medu). Čebelarsko Društvo Sežana takisto vedie register očíslovaných etikiet pre „Kraški med“ vydávaných včelárom, ktorí dostali certifikát na dosvedčenie, že spĺňajú podmienky špecifikácie, a to bez ohľadu na členstvo v združení. Včelári, ktorí nie sú členmi združenia, nie sú nijako diskriminovaní.

Inšpektori (špeciálne vyškolení pracovníci, ktorým bola udelená licencia) musia vykonať kontrolu každého včelára, ktorý chce používať názov „Kraški med“, aby sa zabezpečilo, že včelárstvo, výroba medu, stáčanie medu a skladovanie medu sa uskutočňujú primeraným spôsobom. Ak med spĺňa požiadavky, inšpektor udelí včelárovi súhlas na požadované množstvo etikiet „Kraški med“ v závislosti od množstva vykázaného medu. Inšpektori musia viesť záznamy o dodržiavaní včelárskych postupov včelármi a analýzach medu na mieste.

4.5. Spôsob výroby:

Úle sa musia nachádzať v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.3.

Výroba medu musí byť v súlade so správnymi postupmi včelárstva, ktoré sú uvedené v Usmerneniach o správnych hygienických postupoch včelárstva vychádzajúcich zo zásad systému HACCP Združenia slovinských včelárov (ČZS), ktoré zaisťujú výrobu výrobku „Kraški med“ vysokej kvality.

V zime sa včely môžu kŕmiť cukrom alebo „cukrovým koláčom“. Včely sa nekŕmia bezprostredne pred znáškou alebo počas znášky. Počas znášky nie je povolené ošetrovanie chemickými látkami. Včelám sa nedáva žiadna potrava s liekovými doplnkami ani látkami na potlačenie škodcov včiel. Extrahuje sa len med vyrobený včelami v úli. Med sa nikdy neextrahuje z plástu, ktorý ešte obsahuje potomstvo včiel. Počas obdobia znášky včelári kontrolujú kvalitu zrelého medu v úľoch, ktorý je vhodný na extrakciu. Med sa nesmie filtrovať cez cedidlo s dierami s priemerom nižším ako 0,2 mm. Extrahovaný med sa skladuje v nádobe, na ktorej je uvedená šarža, dátum, miesto, množstvo a typ medu. Sušenie medu je zakázané. Kryštalizovaný med možno skvapalniť zahriatím, ale maximálne na teplotu 40 °C v bode kontaktu medzi ohrievacím telesom a medom. Skvapalnenie medu pomocou mikrovlnného ohrevu nie je povolené.

„Kraški med“ sa stáča do nádob rôznych foriem. Ihneď po stočení sa viečko a nádoba spolu uzatvoria pečatnou etiketou tak, aby nádobu nebolo možné otvoriť bez porušenia pečatnej etikety.

4.6. Spojenie so zemepisnou oblasťou:

Kvalita a typické organoleptické vlastnosti výrobku „Kraški med“ sú prejavom rôznych faktorov – špecifických geoklimatických podmienok a fytogeografických vlastností Krasu, včelárskych tradícií a usilovnosti a vedomostí včelárov.

Geologické vlastnosti

Celá zemepisná oblasť je kopcovitá zvlnená vápencová náhorná plošina s klasickou krasovou topografiou. Typické krasové prvky sa nachádzajú na povrchu (krasové polia, závrty, úvaly, priepasti) i v podzemí (krasové jaskyne, stalaktity, sintra). Zemepisná oblasť je tiež typická slávnou červenou krasovou pôdou známou ako terra rossa. Celý rad faktorov prostredia (erózia, strata pôdy do dutého vnútra) spôsobuje, že na povrchu, na ktorom prevláda kamenistý terén, je pomerne málo pôdy.

Klíma

V Krase sa mierna stredomorská klíma stretáva s prúdením studeného kontinentálneho vzduchu zo severovýchodu. Fúka tu chýrny vietor nazývaný bóra, ktorý je jedným z najtypickejších fenoménov počasia v regióne. Je to suchý, studený a nárazovitý severovýchodný vietor, ktorý vzniká prúdením kontinentálneho vzduchu smerom k moru. Vyskytuje sa po celý rok, ale mimoriadne častý je v zime, keď spôsobuje i pokles teplôt a odnáša pôdu. Kras je typický veľmi premenlivým počasím, a to najmä v zime. Blízkosť mora spôsobuje, že uprostred zimy po dňoch mrazivých vetrov bóra často nastane prudké oteplenie. Suché mesiace ako také sa nevyskytujú, ale priepustná krasová pôda môže spôsobovať suchá.

Vegetácia

Flóra, ktorá sa vyvinula v tejto zemepisnej oblasti, sa prispôsobila jej špecifickým geologickým a klimatickým podmienkam. Značný vplyv mali aj zásahy človeka do prostredia. Kras bol v dávnych časoch pokrytý rozsiahlymi dubovými lesmi, ktoré boli prakticky úplne zničené využívaním dreva a vypaľovaním s cieľom získať ornú pôdu a pasienky. V polovici minulého storočia sa oblasť v dôsledku vyčerpania a opustenia pasienkov čoskoro začala pokrývať suchými krasovými lúkami. Vznikli tak krasové pasienky a lúky s výnimočnou flórou. Kras je jednou z oblastí Slovinska s najbohatším rastlinným životom, lebo tu kvitne takmer polovica slovinskej flóry. Okrem viacerých ohrozených a zriedkavých druhov kvitne v Krase množstvo typických submediteránnych druhov rastlín.

Suché lúky sú charakteristické vysokou hustotou i veľkou pestrosťou rastlín. Na jednej lúke možno nájsť viac než 100 druhov rastlín. Tieto rastlinné druhy sú pre Kras typické a mnohé z nich sú endemické. Suché krasové lúky kvitnú od začiatku jari do neskorého leta. Pestrú škálu rastlín vegetačnej pokrývky obohacujú aj mnohé závrty, ktoré sú osobitným prostredím, lebo majú špecifickú miestnu klímu, ktorú neovplyvňuje okolité prostredie a ktorá určuje typ vegetácie.

V lesoch a na suchých krasových lúkach a horských polosuchých a suchých lúkach, ktoré sa kosia raz za rok, prevládajú typické lesné stromy a kry vrátane lipy veľkolistej (Tilia grandifolia), hrabovca hrabolistého (Ostrya carpinifolia), dubu, borovice čiernej, gaštana jedlého (Castanea sativa), čerešne vtáčej, čerešne mahalebkovej (Prunus mahaleb), agátu a škumpy vlasatej.

Ďalšou typickou črtou regiónu je veľká rozmanitosť tráv, strukovín a bylín. Z bylín, ktorých je tu viac než 35 druhov, je tu vysoký podiel saturejky horskej.

Ľudské faktory

Včelárske tradície siahajú v Krase veľmi hlboko do minulosti. Existujú záznamy riaditeľa školy Janka Vodopivca, ktorý v Krase choval včely od roku 1892 do roku 1937. Bod zlomu v postupnom rozvoji včelárstva v Krase nastal v roku 1910, keď miestni včelári vytvorili združenie. Činnosť takýchto združení mala pozitívny vplyv na rozvoj modernejšieho spôsobu chovu včiel v úľoch s vyberateľnými plástmi.

Rozmanitá flóra tejto zemepisnej oblasti a jej dlhá včelárska tradícia prispeli k rozvoju bohatých včelárskych skúseností, vedomostí a schopností súvisiacich s optimálnym využívaním podmienok znášky prostredníctvom umiestňovania úľov na špecifické miesta, ktorých vegetácia umožňuje výrobu rôznych typov výrobku „Kraški med“ vysokej kvality. Vďaka klimatickým podmienkam je „Kraški med“ suchý a vyzretý a bohatý na minerálne látky. Bohatá flóra a suchá klíma sa prejavujú v plnej a výraznej aróme medu, ktorá je rozhodujúcim prvkom výnimočnosti výrobku „Kraški med“.

4.7. Kontrolný orgán:

Názov:

Bureau Veritas, d.o.o.

Adresa:

Linhartova 49a

SI-1000 Ljubljana

SLOVENIJA

Tel.

+386 14757670

Fax

+386 14747602

e-mail:

info@bureauveritas.si

4.8. Označovanie:

Med, ktorý spĺňa podmienky v špecifikácii pre „Kraški med“, musí byť označený názvom „Kraški med“ a logom (ktoré je uvedené ďalej), typom medu, označením „zaščitena označba porekla“ (chránené označenie pôvodu), príslušnou značkou Spoločenstva, vnútroštátnym symbolom kvality, názvom výrobcu, číslom šarže a označením „proizvedeno v Sloveniji“ (vyrobené v Slovinsku).

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.290.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 290

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 26. septembra 2012

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európska komisia
2012/C 290/01	Stanovisko Komisie z 25. septembra 2012 k plánu uloženia rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z vyraďovania jadrovej elektrárne Caorso, ktorá sa nachádza v Piacenze v Taliansku, z prevádzky v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratome	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2012/C 290/02	Výmenný kurz eura	2

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska komisia
2012/C 290/03	MEDIA 2007 – Audiovizuálne festivaly – Výzva na predkladanie návrhov – EACEA/29/2012	3

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2012/C 290/04	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6684 – Vivescia/Atrixo) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	5

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2012/C 290/05	Potvrdenie o prijatí sťažnosti č. CHAP/2012/2289	6

2012/C 290/06	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	7

	Korigendá
2012/C 290/07	Korigendum k rozhodnutiu Rady z 24. septembra 2012, ktorým sa prijíma pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4 na rozpočtový rok 2012 (Ú. v. EÚ C 288, 25.9.2012)	14


	(1) Text s významom pre EHP