13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/1

—

so zreteľom na oznámenie Európskej Komisie o pracovnom programe na rok 2012 „Cesta k úplnej obrode“ (1),

—

so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov o prioritách Výboru regiónov na rok 2012 na základe legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie (2),

—

so zreteľom na jeho uznesenie zo 16. februára 2012 pre jarné zasadnutie Európskej rady 2012 k návrhu Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (3),

—

so zreteľom na platný protokol o spolupráci medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov, ktorý bol podpísaný 16. februára 2012,

1.

je presvedčený, že v čase, keď Európska únia zápasí s obrovskými problémami v snahe prekonať súčasnú finančnú, hospodársku, sociálnu a politickú krízu, je naliehavé, aby Európska komisia predložila ambiciózny pracovný program na rok 2013, ktorý podporí udržateľný rast, podnieti vytváranie pracovných miest a umožní zvýšiť kvalitu života v Európe a pomôže obnoviť dôveru občanov v proces európskej integrácie;

2.

zastáva názor, že hospodárska obnova sa musí opierať o dva rovnako dôležité piliere štrukturálnych reforiem: oživenie rastu a zabezpečenie rozpočtovej disciplíny;

3.

podporuje hlbšiu európsku integráciu a lepšie zosúladenie politických priorít, príjmov a výdavkov medzi všetkými úrovňami riadenia, pričom by sa mali rešpektovať právomoci a autonómia národnej, regionálnej a miestnej správy. Vzhľadom na zásadu subsidiarity a viacúrovňového riadenia odmieta akýkoľvek implicitný alebo explicitný presun politického rozhodovania na národnú úroveň alebo akúkoľvek jeho centralizáciu;

4.

žiada Európsku komisiu, aby odolávala pokusom využiť medzivládne dohody v snahe obísť demokratické postupy Únie stanovené v zmluvách, pričom by sa nemala spochybňovať posilnená spolupráca stanovená v Lisabonskej zmluve;

5.

pripomína postoj VR (4), že včasné prijatie nasledujúceho viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 koncom roka 2012 je dôležitým signálom, že EÚ je schopná reagovať na celosvetové výzvy svojou vlastnou stratégiou na podporu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a je to tiež nevyhnutná podmienka, ako zaručiť, že politika súdržnosti bude nepretržite fungovať;

6.

opakuje, že rozpočet EÚ je investičný rozpočet, že návrhy na finančné škrty v programoch, ktoré sú súčasťou európskej agendy pre rast, musia byť zamietnuté a že je nevyhnutné zabezpečiť nové vlastné zdroje, najmä v snahe nahradiť príspevky, ktorými do rozpočtu EÚ prispievajú jednotlivé štáty;

7.

opakovane zdôrazňuje odhodlanie miestnych a regionálnych orgánov zapojiť sa do snahy zjednodušiť čerpanie prostriedkov z fondov EÚ a revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, s cieľom znížiť byrokratickú záťaž, zvýšiť pákový účinok verejných prostriedkov na európskej, národnej i regionálnej úrovni a tiež zaručiť daňovým poplatníkom v EÚ transparentnosť a zodpovedné hospodárenie;

8.

zastáva názor, že Európska komisia by mala predložiť analýzu, v ktorej preskúma, ako Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii vplýva na miestne a regionálne orgány, a bude sa zaoberať konkrétne otázkou, ako sa rešpektuje miestna a regionálna fiškálna nezávislosť;

9.

podporuje snahy zabezpečiť rozpočtovú disciplínu, predovšetkým s cieľom znížiť vysoké štátne dlhy, ktoré vážne ohrozujú solidaritu medzi generáciami. Dostatočné kapacity miestnych a regionálnych orgánov môžu zároveň zabezpečiť rast prostredníctvom zmysluplného investovania, napríklad zavádzaním projektov spolufinancovaných z európskych fondov a na základe verejného obstarávania;

10.

pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby sa vo všetkých svojich návrhoch pridŕžala článku 9 ZFEÚ a podporovala vysokú úroveň zamestnanosti, zaručila primeranú sociálnu ochranu a bojovala proti sociálnemu vylúčeniu. Nabáda preto Komisiu, aby predložila vyvážené odporúčania v súvislosti s európskym semestrom a zohľadnila tieto povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vo všetkých legislatívnych nástrojoch súvisiacich s finančnou a hospodárskou krízou;

11.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s Výborom regiónov vypracovala Európsky akt pre administratívne postupy;

12.

zdôrazňuje, že hoci európsky semester by mal podporovať hospodársky rast, posilniť fiškálnu disciplínu a riešiť štrukturálne problémy, Európska komisia a členské štáty musia takisto predvídať a sledovať dosah týchto opatrení na nezávislosť miestnych a regionálnych orgánov;

13.

nesmierne oceňuje nový „Pakt pre rast a zamestnanosť“, ktorý prijala Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2012, a podporuje jej naliehavú výzvu „mobilizovať […] v Európskej únii na každej úrovni správy všetky stimuly, nástroje a politiky“ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 (5);

14.

podporuje snahu Európskej komisie zlepšiť mechanizmy riadenia, a najmä uplatňovanie zásady partnerstva pri vypracúvaní, zavádzaní a hodnotení národných programov reforiem. Žiada však Európsku komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny vždy zahrnula hodnotenie týchto aspektov;

15.

pripomína, že je potrebné začleniť do národných programov reforiem štruktúry zamerané na výsledky, ako sú napríklad územné dohody (6). Okrem toho by sa mali uznať a podporovať iniciatívy, ktoré posilňujú konkurencieschopnosť a inováciu na miestnej a regionálnej úrovni, ako napríklad európske ocenenie Podnikateľský región roka;

16.

teší sa na to, že sa prostredníctvom politického cyklu stratégie Európa 2020 upevní jeho spolupráca s Európskou komisiou, a žiada, aby bol zapojený do prípravy ročného prieskumu rastu;

17.

odporúča, aby Európska komisia pravidelne poskytovala aktuálne informácie o tom, ako prebieha realizácia hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, pričom sa zameria najmä na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov;

18.

žiada Európsku komisiu, aby v roku 2013 v rámci priebežného vyhodnotenia stratégie načrtla, akým spôsobom chce zabezpečiť väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov v tejto súvislosti;

19.

požaduje, aby sa pri presunoch nevyužitých prostriedkov zo štrukturálnych fondov do novej agendy na podporu rastu vždy rešpektovala zásada subsidiarity a aby boli do tohto procesu zapojené miestne a regionálne orgány;

20.

nabáda Európsku komisiu, aby sa ďalej venovala kľúčovým výzvam, ako je nezamestnanosť mladých ľudí a zamestnávanie pracovníkov starších ako 55 rokov a sociálne znevýhodnených skupín, pričom by mala prihliadať na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov. Konkrétne vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh odporúčania Rady na vypracovanie nariadenia o ochrane mládeže. Žiada, aby národné plány na vytváranie pracovných miest obsahovali konkrétny miestny a regionálny rozmer;

21.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v pripravovanom odporúčaní týkajúcom sa otázky chudoby detí a životných podmienok detí budú zohľadnené návrhy, ktoré VR predložil vo svojom stanovisku o chudobe detí z februára 2012 (CdR 333/2011), najmä návrh prijať komplexnú stratégiu na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí, do ktorej bude zapojená národná, regionálna a miestna úroveň, ako aj návrh vytvoriť monitorovací rámec založený na spoľahlivých ukazovateľoch a prepojený s existujúcimi mechanizmami podávania správ v rámci Dohovoru OSN o právach dieťaťa. VR je presvedčený, že v roku 2013 bude potrebné vyhodnotiť vplyv krízy na chudobu detí, a to na základe špecifických správ, ktoré predložia členské štáty v rámci národných programov reforiem a stratégie Európa 2020;

22.

pripomína, že v čase krízy a úsporných opatrení by mal rozpočet EÚ čo najviac stimulovať spoločné financovanie z verejných a súkromných zdrojov na všetkých úrovniach riadenia (7). Ľutuje, že nie sú k dispozícii štatistické údaje, ktoré by umožnili dôsledne zhodnotiť tento stimulačný a multiplikačný účinok;

23.

podporuje zámer Európskej komisie predložiť správu o kvalite verejných výdavkov (8) a odporúča oddeliť pri výpočte deficitu bežné výdavky a investície, aby nedochádzalo k tomu, že investície s dlhodobým čistým ziskom budú ohodnotené ako negatívne;

24.

zdôrazňuje, že by sa mohlo predovšetkým vyvinúť úsilie na dosiahnutie súčinnosti medzi rozpočtom EÚ, rozpočtami jednotlivých štátov a rozpočtami nižšej ako celoštátnej úrovne, a to za predpokladu, že existujú primerané a účinné koordinačné mechanizmy, ako napríklad interoperabilita medzi orgánmi verejnej správy, ktoré majú na starosti rozpočtové otázky, zosúladené účtovné pravidlá pre verejné financie a rozpočtové cykly a porovnateľná štruktúra rozpočtu. Vyzýva Európsku komisiu, aby vydala zelenú knihu s cieľom preskúmať, aké konkrétne opatrenia by sa mohli zaviesť v tejto oblasti;

25.

žiada Európsku komisiu, aby do svojho pracovného programu na rok 2013 zaradila Akt o jednotnom trhu III. Ten by mal obsahovať všetky zostávajúce politické iniciatívy z Aktu o jednotnom trhu, ktoré doposiaľ neboli pretavené do konkrétnych krokov, a mal by sa usilovať zachovať rovnováhu medzi hospodárskym pilierom, sociálnym pilierom a pilierom riadenia so zreteľom na štyri základné slobody;

26.

žiada Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť ďalšiemu zlepšovaniu cezhraničnej mobility pracovnej sily a ochrane práv pracovníkov, a požaduje, aby sa v záujme podpory mobility pracovníkov zlepšil systém uznávania kvalifikácií;

27.

nabáda Európsku komisiu, aby stiahla svoj návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, v súvislosti s ktorým 12 národných parlamentov využilo mechanizmus včasného varovania pre porušenie zásady subsidiarity;

28.

vyzdvihuje dôležitú úlohu MSP v úsilí o hospodárske oživenie a pri zabezpečovaní pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mohli dosiahnuť ešte lepšie výsledky, keby sa MSP, univerzity a miestne a regionálne orgány zúčastňovali na programoch EÚ zameraných na financovanie výskumu a inovácie;

29.

žiada Európsku komisiu, aby uľahčila MSP prístup k financiám a verejným zákazkám a aby ešte viac znížila administratívnu záťaž;

30.

očakáva, že Európska komisia zapojí VR do revízie hlavnej iniciatívy o priemyselnej politike;

31.

podporuje požiadavku Európskeho parlamentu, ktorý žiada, aby Európska komisia do januára 2013 predložila na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie návrh smernice, ktorou sa všetkým spotrebiteľom legálne žijúcim v Únii zaručí prístup k základným platobným službám;

32.

opätovne pripomína, že by mal byť vypracovaný európsky program sociálneho bývania stanovujúci pravidlá hospodárskej súťaže v oblasti sociálneho bývania, ktorý by dal miestnym a regionálnym orgánom možnosť zabezpečiť dôstojné a finančne dostupné sociálne bývanie, podporovať sociálnu rozmanitosť a bojovať proti diskriminácii;

33.

žiada Európsku komisiu, aby po stiahnutí prvého predbežného návrhu nariadenia o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti rýchlo predložila revidovaný návrh;

34.

naliehavo žiada, aby sa v roku 2013 sledoval vývoj v súvislosti s Plánom postupu v energetike do roku 2050 s cieľom zabezpečiť, že miestne a regionálne orgány majú možnosť podieľať sa na presadzovaní decentralizovanej udržateľnej energetiky a energetickej infraštruktúry, ako napríklad inteligentné siete, čo je kľúčovým prvkom efektívneho využívania zdrojov a ekologického hospodárstva. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby vytvorila komplexný investičný rámec s vyhliadkami do roku 2030 v snahe poskytnúť trhovým aktérom ako aj miestnym a regionálnym orgánom nevyhnutnú istotu;

35.

žiada Európsku komisiu, aby posúdila možnosti vytvoriť dodatočný finančný nástroj, ktorý by nebol centrálne riadený a jeho cieľom by bolo stimulovať regionálne a miestne orgány, a najmä partnerov Dohovoru primátorov a starostov, aby zavádzali akčné plány pre udržateľnú energiu (SEAP). Takisto podporuje lepšie zoskupenie opatrení finančnej pomoci na energetickú účinnosť a zasadzuje sa za to, aby sa európske programy financovania v budúcnosti zachovali (9);

36.

žiada Európsku komisiu, aby podnikla kroky v záujme vyriešenia problémov týkajúcich sa prepojenia medzi členskými štátmi a medzi regiónmi v členských štátoch a aby podporovala opatrenia, ktoré uľahčujú rozšírenie výroby energie v malom a jej začlenenie do distribučných sietí;

37.

žiada, aby pôžičky z Európskej investičnej banky na investície v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie boli ľahšie dostupné pre malé a stredné podniky a miestne a regionálne orgány;

38.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol legislatívny balík o politike súdržnosti v rokoch 2014 – 2020 prijatý začiatkom roka 2013, ako bolo stanovené, v snahe umožniť miestnym a regionálnym orgánom začať od 1. januára 2014 využívať programy štrukturálnych fondov;

39.

vyzýva EUROSTAT, aby sa v spolupráci so štatistickými úradmi jednotlivých štátov zaoberal nevyhnutnosťou včas zabezpečiť porovnateľné údaje o regionálnom HDP;

40.

pripomína, že je potrebné koherentnejšie a dôslednejšie prihliadať na územný rozmer politiky EÚ. Odporúča, aby Európska komisia zohľadnila tieto prvky vo svojich budúcich hodnoteniach vplyvu a pravidelne o nich informovala (10);

41.

vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila systém dočasného vysielania úradníkov EÚ na nižšiu ako národnú úroveň (namiesto toho, aby sa zameriavala len na národnú úroveň), v snahe zlepšiť poznatky európskych inštitúcií o tom, ako prebieha zavádzanie projektov a legislatívy EÚ v praxi na miestnej a regionálnej úrovni;

42.

teší sa na návrh týkajúci sa budúcej politiky prístavov EÚ. Žiada, aby sa najprv vypracovalo hodnotenie územného vplyvu tohto návrhu a je pripravený podieľať sa na jeho vypracovaní;

43.

poukazuje na význam udržateľnej mestskej mobility a odporúča podporovať elektronický a inteligentný predaj cestovných lístkov vo všetkých druhoch dopravy, vrátane autobusu, železnice, trajektov, spoločného využívania áut, spoločného využívania bicyklov a mýtneho, s cieľom podporiť lepšiu interoperabilitu medzi systémami a zvýšiť využívanie verejnej dopravy;

44.

konštatuje, že spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj dôsledkom nepostačujúcich opatrení na úrovni štátov. Veľká záťaž a zodpovednosť v súvislosti s riešením týchto problémov sa kladie na miestne a regionálne orgány (11). Teší sa na návrhy riešení, ktoré v tejto oblasti prinesie nadchádzajúca revízia legislatívy EÚ o kvalite ovzdušia;

45.

očakáva, že táto revízia umožní zosúladiť úrovne ambícií a časové plány politiky EÚ v oblasti znižovania emisií (pri zdroji) a imisií a že sa posilní smernica NEC (National Emissions Ceiling) v snahe znížiť úroveň koncentrácií pozadia, sprísnia sa normy pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice, znížia sa emisie z námornej a leteckej dopravy, ako aj poľnohospodárstva. Zároveň by sa mali zjednodušiť ukazovatele a kritériá merania. Okrem toho vyzýva, aby sa politika EÚ v oblasti kvality ovzdušia zohľadnila v iných oblastiach politiky, ako je doprava, bývanie, priemysel, energetika a klíma;

46.

žiada, aby stratégia EÚ na prispôsobenie sa klimatickým zmenám obsahovala časť venovanú osobitným opatreniam v tejto súvislosti na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj usmernenia a podporu pre regionálnych a miestnych rozhodujúcich činiteľov. Mohla by sa tiež preskúmať možnosť vytvoriť pracovnú skupinu pre takéto stratégie v mimoriadne zraniteľných európskych regiónoch, ktorá by združovala zástupcov VR, GR pre oblasť klímy, predstaviteľov EEA, JRC a miestne a regionálne siete a združenia.

47.

zdôrazňuje, že je potrebné vydať cielené oznámenie, ktoré by sa týkalo nového systému kvality miestnych potravinových výrobkov EÚ, keďže miestne potravinové systémy podporujú miestne a regionálne hospodárstvo tým, že zabezpečujú pracovné miesta v poľnohospodárstve a vo výrobe potravín;

48.

nazdáva sa, že Komisia by mala pružnejšie prispieť k vyriešeniu súčasnej patovej situácie medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o právny základ viacročných plánov pre sektor rybného hospodárstva, a uvítal by rozšírenie iniciatív v rámci balíka návrhov týkajúcich sa reformy spoločnej rybárskej politiky v záujme väčšej decentralizácie politiky rybného hospodárstva a realizačných opatrení, ktoré by boli primerané potrebám a výzvam pobrežných regiónov a vnútrozemských vôd;

49.

podporuje vytváranie stratégií pre morské oblasti ako nástroja integrovanej námornej politiky, domnieva sa však, že tieto stratégie, ako napríklad stratégia, ktorá bude v roku 2013 prijatá pre oblasť Atlantického oceánu, musia mať výraznejší územný rozmer a vychádzať zo skúseností makroregionálnych stratégií;

50.

žiada, aby sa v iniciatívach s cieľom presadzovať a posilňovať práva občanov a v úsilí obnoviť dôveru občanov v EÚ a jej inštitúcie prihliadalo na miestny a regionálny rozmer, a trvá na tom, že je potrebné zapojiť deti a mladých ľudí, keďže si dokážu uplatniť svoje občianske práva a niesť občiansku zodpovednosť. Žiada Komisiu, aby sa zamerala na túto výzvu v aktivitách plánovaných v rámci Európskeho roka občanov 2013, na ktorom sa VR chce podieľať;

51.

je odhodlaný zapojiť sa v spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ do činnosti v nadväznosti na úspešnú európsku iniciatívu občanov;

52.

žiada, aby sa miestnym a regionálnym aktérom v krajinách európskej susedskej politiky uľahčil prístup k prostriedkom EÚ určeným na túto oblasť a podporuje myšlienku otvoriť existujúce programy vrátane EZÚS partnerom zo susedných krajín;

53.

opätovne potvrdzuje, že má v úmysle pokračovať v úspešnej spolupráci s Európskou komisiou v súvislosti s nástrojom pre miestnu správu, s cieľom zlepšiť budovanie miestnych kapacít a propagovať poznatky o EÚ a jej postupoch v kandidátskych a budúcich kandidátskych krajinách. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť tento nástroj na miestne samosprávy v krajinách európskej susedskej politiky;

54.

verí, že jeho odporúčania budú náležite zohľadnené pri príprave pracovného programu Komisie na rok 2013, a poveruje predsedníčku Výboru regiónov, aby toto uznesenie predložila predsedovi Európskej komisie, predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskeho parlamentu, cyperskému predsedníctvu Rady EÚ ako aj nadchádzajúcemu írskemu a litovskému predsedníctvu.

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/6

—

zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv migrantov a solidarita s krajinami, v ktorých má svoj pôvod väčšina migračných tokov, by mali byť súčasťou všetkých fáz migračnej politiky Únie, a to aj vo vzťahu s tretími krajinami, a plne rešpektovať zásady zakotvené v článku 21 ods. 1 ZEÚ;

—

konštatuje, že je nevyhnutné dôkladne preskúmať všetky príčiny migrácie, vrátane klimatických zmien, aby sa dal vypracovať vhodný právny rámec pre osoby, ktoré zo svojej krajiny pôvodu utiekli z dôvodov prírodných katastrof alebo klimatických podmienok, ktoré ohrozujú ich prežitie alebo telesnú integritu;

—

nazdáva sa, že globálny prístup k migrácii si vyžaduje viacúrovňové riadenie, ktoré má zabezpečiť, že migrácia sa bude riadiť na úrovni, ktorá bude v danom prípade najvhodnejšia, a to v súlade so zásadou subsidiarity a tak, aby boli pre osoby v krajinách pôvodu i v cieľových krajinách zaručené čo najlepšie podmienky;

—

žiada najmä, aby boli pri realizácii globálneho prístupu v plnom rozsahu zohľadnené regionálne a miestne samosprávy, a tým lepšie využité už existujúce projekty decentralizovanej spolupráce, ako aj štruktúrované dialógy, ako napríklad ARLEM a CORLEAP.

Spravodajca

Nichi VENDOLA (IT/SES), predseda regiónu Puglia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Globálny prístup k migrácii a mobilite

COM(2011) 743 final

1.

zdôrazňuje význam globálneho prístupu ako referenčného rámca pre činnosť Európskej únie pri celosvetovom riadení migrácie a mobility, a ako nástroja, ktorý umožňuje ucelený pohľad na migračné politiky s cieľom zosúladiť činnosť Európskej únie v oblasti vonkajších vzťahov a rozvojovej politiky s prisťahovaleckou politikou;

2.

pozitívne hodnotí úsilie Európskej komisie vytvoriť aktualizovaný globálny prístup, ktorý by bol konkrétnejší a zameraný na migrantov a dodržiavanie ľudských práv v krajine ich pôvodu, tranzitu a cieľovej krajine;

3.

potvrdzuje ľudské právo opustiť akúkoľvek krajinu, vrátane vlastnej, a vrátiť sa do svojej krajiny (1), ktoré je najdôležitejším právnym základom akejkoľvek diskusie o migrácii, ako aj potrebu podporovať migráciu z vlastnej vôle, bez ohľadu na dôvody, ktoré k nej viedli a na špecifické požiadavky cieľovej krajiny (2);

4.

zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv migrantov a solidarita s krajinami, v ktorých má svoj pôvod väčšina týchto migračných tokov, by mali byť súčasťou všetkých fáz migračnej politiky Únie, a to aj vo vzťahu s tretími krajinami, a plne rešpektovať zásady zakotvené v článku 21 ods. 1 ZEÚ;

5.

konštatuje, že treba zabezpečiť účinnú ochranu ľudských práv v pravidlách, ktoré stanovujú možnosti vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ, v prijímacej politike a v integrácii migrantov;

6.

zdôrazňuje, že readmisné dohody a dohody o uľahčení nadobudnutia víz, ktoré uzatvorila Únia i členské štáty, ako aj všetky kroky na zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu musia skutočne rešpektovať ľudské práva a byť súčasne v súlade najmä s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to neustále zdôrazňuje Európsky súd pre ľudské práva;

7.

podčiarkuje skutočnosť, že snahy o obmedzenie migračných tokov nesmú nikdy prevážiť nad právom jednotlivca hľadať medzinárodnú ochranu na území Únie, ktorá musí aj naďalej zostať možným útočiskom pre tých, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo inak potrebujú ochranu;

8.

konštatuje, že hospodárska kríza, ktorá postihla väčšinu krajín Európskej únie, by mohla prehĺbiť vnútorné napätie medzi politickými opatreniami na ochranu hraníc a rešpektovaním ľudských práv migrantov;

9.

konštatuje, že je nevyhnutné dôkladne preskúmať všetky príčiny migrácie, vrátane klimatických zmien (3), aby sa dal vypracovať vhodný právny rámec pre osoby, ktoré zo svojej krajiny pôvodu utiekli z dôvodov prírodných katastrof alebo klimatických podmienok, ktoré ohrozujú ich prežitie alebo telesnú integritu (4);

10.

vyzýva Európsku komisiu, aby uverejnila pracovný dokument o migrácii a zmene klímy, ako to pôvodne sľúbila vo svojom oznámení o migrácii zo 4. mája 2011 (5);

11.

nazdáva sa, že na dosiahnutie účinného globálneho prístupu je potrebné posilniť koordináciu medzi Európskou úniou a národnou, regionálnou a miestnou úrovňou a tretími krajinami;

12.

potvrdzuje postoj, ktorý už Výbor regiónov vyjadril v minulosti, že „spoločná prisťahovalecká politika sa podstatným spôsobom ako prvých týka miestnych a regionálnych orgánov. Na jednej strane sa ich najviac týkajú dôsledky nelegálneho prisťahovalectva, na druhej strane sú zodpovedné za poskytovanie služieb týmto ľuďom v rámci miestneho procesu integrácie. Preto musia byť v plnom rozsahu zapojené do vytvárania európskeho rámca pre legálne prisťahovalectvo, do prípravy opatrení proti nelegálnemu prisťahovalectvu a do rozvojovej spolupráce s krajinami pôvodu“ (6);

13.

víta výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o to, aby boli peňažné prevody do krajín pôvodu migrantov transparentnejšie, bezpečnejšie a menej nákladné, a podporuje iniciatívy Európskej komisie nasmerovať návrat prostriedkov migrantov do vlasti na produktívne investície;

14.

schvaľuje, že globálny prístup vyzdvihuje úlohu, ktorú môže v rozvojovej politike ako aj pri regulovaní migračných tokov zohrávať diaspóra prostredníctvom opatrení na pomoc pred odchodom a integráciu v cieľovej krajine;

15.

nazdáva sa, že globálny prístup k migrácii si vyžaduje viacúrovňové riadenie, ktoré má zabezpečiť, že migrácia sa bude riadiť na úrovni, ktorá bude v danom prípade najvhodnejšia, a to v súlade so zásadou subsidiarity a tak, aby boli pre osoby v krajinách pôvodu i v cieľových krajinách zaručené čo najlepšie podmienky;

16.

považuje regióny a miestne samosprávy za kľúčových aktérov globálneho prístupu, za propagátorov a súčasne aj vykonávateľov sociálnej politiky, politiky zamestnanosti, prijímania, integračnej politiky, riadenia nelegálneho prisťahovalectva, ale aj sprostredkovateľov intenzívnych dialógov a rôznych foriem spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, cez ktoré migranti prechádzajú (7);

17.

konštatuje, že regióny a miestne samosprávy už podporujú iniciatívy týkajúce sa dialógu s regiónmi a miestnymi orgánmi tretích krajín, z ktorých mnohé sú krajinami pôvodu alebo tranzitnými krajinami migračných tokov, ako aj projekty v oblasti decentralizovanej spolupráce;

18.

chcel by, aby boli ARLEM (Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv) a CORLEAP (Konferencia regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva) považované za ideálne fórum na rozvoj dialógu s regionálnymi orgánmi krajín okolo Stredozemného mora a krajín východnej Európy, pokiaľ ide o imigračnú a rozvojovú politiku;

19.

je presvedčený, že je potrebné čo najviac zosúladiť bilaterálne iniciatívy členských krajín a už prebiehajúce regionálne a dvojstranné dialógy, ktoré sú považované za nástroj vonkajšej politiky Únie v oblasti prisťahovalectva. Takéto zosúladenie by sa malo zaručiť tým, že sa v plnom rozsahu uznajú iniciatívy v oblasti dialógu, ktoré propagujú regióny a miestne samosprávy;

20.

vyzýva inštitúcie, aby regióny a miestne samosprávy považovali, v súlade s kompetenciami, ktoré im vo vnútroštátnom rámci prináležia, za protagonistov globálneho prístupu prostredníctvom nástrojov, ktoré ich považujú za adresátov financovania Únie, a to aj bez zásahu ústredných vlád a tak, aby sa zohľadnili existujúce rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi;

21.

žiada Komisiu, aby podporovala inovatívne projekty s cieľom uľahčiť prepojenie dopytu po zamestnaní s ponukou pracovných miest prostredníctvom mediácie regionálnych a miestnych orgánov, vzhľadom na kompetencie, ktoré tieto orgány v mnohých členských štátoch v tejto oblasti majú, a to tak, aby sa určil jeden účinný nástroj, ktorým by sa dal vyriešiť problém chýbajúcich kompetencií v určitých segmentoch trhu práce;

22.

chcel by, aby boli regióny a miestne samosprávy zapojené aj do aktualizácie portálu EÚ venovanému prisťahovalectvu, čo by migrantom umožnilo profitovať z informácií o cieľovom regióne, mesta či obci;

23.

považuje za prvoradé, aby bol vždy zaručený súlad medzi politikou, ktorú Únia sleduje v oblasti migrácie a rozvoja a vonkajšou prisťahovaleckou a azylovou politikou. Najmä aktivity Únie a členských štátov v tretích krajinách by mali byť vždy založené predovšetkým na zásade solidarity a spoločného rozvoja, aby sa tak odstraňovali hlbšie príčiny migrácie a chudoby, pričom treba venovať osobitnú pozornosť mobilizácii domácich zdrojov v daných krajinách a podporovať posilňovanie inštitúcií a zlepšovanie správy a posilňovanie právneho štátu, ktoré sú kľúčovými prvkami stimulácie hospodárskych a sociálnych zmien;

24.

nabáda Komisiu, aby zdroje určené rozvojovým krajinám rozdeľovala na základe zásad, podľa priorít a v súlade so stratégiami rozvojovej spolupráce, pričom treba zohľadniť aj zásadu „viac za viac“;

25.

nazdáva sa, že zásada reciprocity musí byť v súlade so zásadami rozvojovej spolupráce, a to najmä v partnerstvách v oblasti mobility a v spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility (8);

26.

domnieva sa, že pri uplatňovaní globálneho prístupu sa musí patričná pozornosť venovať všetkým zraniteľným kategóriám, predovšetkým maloletým osobám bez sprievodu, aby sa mohli príslušným spôsobom zamerať zásahy v tretích krajinách, či poskytnúť vhodné formy prijatia a sociálnej integrácie v členských krajinách, a zároveň podporovať výmenu osvedčených postupov, ktoré zaviedli mnohé regionálne a miestne orgány v členských krajinách. Takisto požaduje od Komisie účinné vykonávanie opatrení, ktoré sú uvedené v akčnom pláne týkajúcom sa maloletých bez sprievodu;

27.

žiada, aby bol vypracovaný riadny a skutočný rodový prístup, ktorý by zohľadnil špecifickú úlohu žien v migrácii a sociálnej interakcii celej užšej rodiny v hostiteľských krajinách;

28.

zdôrazňuje, že prisťahovalecká politika Únie by sa mohla dostať do rozporu s opatreniami v oblasti politiky rozvojovej pomoci, keď sa zameriava na prilákanie talentov z tretích krajín s cieľom dosiahnuť ciele demografického a hospodárskeho rozvoja stanovené v stratégii Európa 2020;

29.

pochybuje, že sa fenomén odlivu mozgov (brain drain), ktorý spôsobuje selektívna migrácia, bude dať vyvážiť nástrojom kyvadlovej migrácie, keďže vôbec nie je jasné, do akej miery bude tento nástroj účinný a ako sa konkrétne odrazí v praxi;

30.

domnieva sa tiež, že nástroj kyvadlovej migrácie môže byť prekážkou, pokiaľ ide o integráciu migrantov a že je preto potrebné stanoviť pre týchto pracovníkov integračné stratégie s opačnými cieľmi, aby sa mohli účinne integrovať aj v prípade, že ich pobyt v Európskej únii nie je trvalý (9);

31.

domnieva sa, že uznávanie študijných titulov a kvalifikácií na základe zosúladených podmienok je jedným z hlavných nástrojov, ktoré môžu zabrániť mrhaniu špičkovými odborníkmi (brain waste), zaručiť účinnú integráciu migrantov a ich opätovnú integráciu v krajine pôvodu v rámci kyvadlovej migrácie;

32.

žiada Európsku komisiu, aby podporovala opatrenia na pomoc štátom pri zjednodušovaní uznávania študijných titulov a kvalifikácií a aby propagovala uznávanie neformálnych kompetencií, a tým zároveň uľahčila pohyb pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na európskom trhu práce;

33.

dúfa, že požiadavka, aby tretie krajiny spolupracovali pri obmedzovaní migračných tokov nikdy neovplyvní ľudské právo každého človeka opustiť ktorúkoľvek krajinu, vrátane vlastnej, najmä keď sa od tretích krajín žiada, aby kontrolovali emigráciu na základe zákonov platných v cieľovej krajine;

34.

nazdáva sa, že je potrebné viac investovať do projektov rozvojovej spolupráce zameraných na oblasť vzdelávania a zdravotníctva, priamo zapojiť univerzitné štruktúry a uľahčiť mobilitu výskumných pracovníkov a všetkých akademických pracovníkov;

35.

podporuje petíciu, predloženú Európskemu parlamentu, aby bol prijatý program Erasmus a Leonardo da Vinci pre oblasť Stredozemia ako konkrétny nástroj dvojsmernej mobility medzi študentmi na oboch brehoch Stredozemného mora;

36.

dúfa, že mobilita mladých, najmä študentov, bude účinne prebiehať, a to aj vďaka zjednodušeniu vydávania víz, urýchleniu administratívnych postupov a vyčleneniu dostatočných finančných zdrojov;

37.

domnieva sa, že program Erasmus pre všetkých by mal mať väčší význam a mal by pokračovať, spoločne s ďalšími osvedčenými postupmi výmeny medzi mladými, ako napríklad programom Eurodissey, ktorý podporuje sieť AER (Združenie európskych regiónov);

38.

považuje za potrebné posilniť analýzu migračných tlakov, ktoré spôsobuje hospodárska nerovnováha, aby sa dali stanoviť účinné nástroje, ktoré umožnia na ne reagovať, ako napríklad mechanizmy, ktoré zaručia možnosť mobility aj pre osoby, ktoré nemajú žiadnu alebo takmer žiadnu kvalifikáciu, po ktorých je v niektorých členských štátoch ešte stále veľký dopyt, ktorý sa nedá pokryť len v rámci mechanizmu kyvadlovej migrácie;

39.

nazdáva sa, že zapojenie diaspóry sa musí týkať aj opatrení pred odchodom, kde by sa mohli využiť už existujúce stránky, ktoré spravujú priamo združenia prisťahovalcov s cieľom poskytnúť konkrétne informácie v jazyku, ktorému potenciálni záujemcovia rozumejú;

40.

oceňuje význam opatrení pred odchodom, do ktorých je potrebné viac investovať a zapojiť do nich MVO, ktoré už pôsobia v krajine pôvodu migrantov i regionálne a miestne samosprávy, ktorých sa týkajú postupy prijímania a integrácie migrantov a ich rodín;

41.

oceňuje úsilie Únie v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä v oblasti boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj oparenia proti zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú pracovné sily, ktoré nemajú povolenie na pobyt;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby prístup v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu zohľadňoval, že migranti môžu byť prípadne obeťami nelegálneho obchodovania s ľuďmi, a teda musia mať nárok na ochranu a bezpečnosť;

43.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v analýze a boji proti práci na čierno/nelegálnej práci, ktorá predstavuje veľkú hrozbu pre hospodárstvo celej Únie a stimuluje príchod nelegálnych cudzincov, ktorí by sa prípadne mohli stať obeťou vykorisťovania buď v pracovnom sektore alebo ako výkonná sila pre zločinecké siete;

44.

vyzdvihuje skutočnosť, že aj do opatrení na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, okrem iného na posilnenie kontroly hraníc, ktoré rozvíja agentúra FRONTEX, bolo investované množstvo finančných prostriedkov;

45.

zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať ľudské práva, a najmä zásadu nevyhostenia (non-refoulement), v každej fáze kontroly hraníc a pripomína s tým spojenú povinnosť podrobiť činnosť agentúry FRONTEX podrobnej kontrole zo strany európskych inštitúcií, najmä Európskeho parlamentu;

46.

chcel by, aby boli podobné kontroly zavedené aj v prípade medzinárodnej spolupráce, ktorú priamo riadi agentúra FRONTEX, ktorá má právomoc uzatvárať s tretími krajinami medzinárodné dohody technického rázu. Ich obsah by mal byť transparentnejší a ich rozsah pôsobnosti by mal byť presne vymedzený;

47.

považuje za potrebné, aby sa presne vyčíslil pomer nákladov a prínosov všetkých existujúcich nástrojov s cieľom porovnať ich účinnosť, a to vrátane nákladov na postupy návratu do krajiny pôvodu (zaistenie a následný nútený odsun) a celkového množstva prostriedkov, ktoré členské štáty vyčlenili na dobrovoľná návrat do krajiny pôvodu v porovnaní s nákladmi na nútený odsun;

48.

nazdáva sa, že je potrebné zabrániť tomu, aby sa cudzinci, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu dostali do situácie, keď by sa z dôvodu nedostatočnej pružnosti právnych predpisov jednotlivých členských štátov začali na území zdržiavať nelegálne, a tým rozšírili rady tzv. overstayers (teda osôb, ktoré prekročili povolený čas pobytu);

49.

uvítal by, keby inštitúcie Európskej únie a členské štáty dôkladne zvážili možnosť umožniť vstup na územie Európskej únie s cieľom nájsť si prácu, čo je výslovne uvedené v článku 79 ods. 5 ZFEÚ;

50.

domnieva sa, že dostupnosť možnosti legálneho vstupu by sa mala považovať za jeden zo základných nástrojov na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a fenoménu tzv. overstayers, ako aj za spôsob, ako zaručiť určitý stupeň solidarity vo vzťahoch s krajinami pôvodu migračných tokov;

51.

nabáda inštitúcie, aby stratégiu opätovného prijatia začlenili do globálneho prístupu tak, aby bola v súlade so zásadami rozvojovej spolupráce a nestala sa odtrhnutou časťou, ktorá s ňou nie je v súlade;

52.

nazdáva sa, že readmisné dohody by mali byť pravidelne prehodnocované, najmä vo vzťahu k povinnosti tranzitných krajín prijať nielen vlastných štátnych príslušníkov, ale aj tých cudzincov, ktorí cez túto krajinu do EÚ prechádzali alebo sa z nej do EÚ dostali. Práve týmto osobám totiž hrozí, že sa ocitnú vo vákuu, zhoršia situáciu v tranzitnej krajine a budú vystavení vážnemu riziku porušenia ľudských práv;

53.

domnieva sa, že posilnenie azylového systému tretích krajín by sa nemalo považovať za spôsob, ako sa vyhnúť uplatňovaniu práva na medzinárodnú ochranu v EÚ;

54.

oceňuje, že Únia vykonávala programy ochrany na regionálnej úrovni v spolupráci s UNHCR, hoci ochrana, ktorú poskytuje Únia je rozsiahlejšia než ochrana stanovená Ženevským dohovorom o utečencoch a pokrýva aj subsidiárnu ochranu a ochranu pri konaní, ktoré porušuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

55.

verí, že činnosť Únie nebude nikdy brániť žiadateľom o azyl, aby opustili krajinu, v ktorej sa nachádzajú s cieľom požiadať v niektorej z členských krajín EÚ o azyl;

56.

považuje za potrebné zrevidovať tzv. „Dublinské nariadenie II“, najmä vzhľadom na výhrady, ktoré k nemu vyslovil Súdny dvor Európskej únie. Cieľom tohto preskúmania musí byť zabezpečiť skutočnú solidaritu medzi členskými štátmi a súčasne v plnom rozsahu rešpektovať ľudské práva, vrátane práva na zlúčenie rodiny;

57.

nabáda Komisiu, aby do partnerstiev v oblasti mobility začlenila príslušné ustanovenia týkajúce sa ochrany žiadateľov o azyl a utečencov;

58.

vyzýva inštitúcie, aby v spolupráci s členskými štátmi zlepšili účinnosť systémov pátrania a záchrany na mori (search and rescue), najmä tým, že sa zlepší koordinácia a stanovia spoločné kritériá pre stanovenie najvhodnejšieho bezpečného miesta na vylodenie zachránených migrantov;

59.

žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby aj naďalej pokračovali v diskusii o štyroch pilieroch globálneho prístupu s cieľom zapojiť do jeho zavádzania v plnom rozsahu všetky možné zainteresované strany;

60.

žiada najmä, aby boli pri realizácii globálneho prístupu v plnom rozsahu zohľadnené regionálne a miestne samosprávy, a tým lepšie využité už existujúce projekty decentralizovanej spolupráce, ako aj štruktúrované dialógy, ako napríklad ARLEM a CORLEAP;

61.

žiada Európsku komisiu, aby pokračovala v analýze príčin a čŕt migračného fenoménu na celosvetovej úrovni a pokúsila sa určiť účinné stratégie založené na solidarite s tretími krajinami, ktoré by umožnili tomuto fenoménu čeliť;

62.

ľutuje, že existujú politiky kriminalizácie migrantov a oceňuje opatrenia na boj proti zločineckým štruktúram, ktorých obeťami sa migranti stávajú;

63.

požaduje, aby bola zavedená politika boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorá by nebola zameraná len na kontrolu hraníc a zabránenie odchodu migrantov, ale ktorá by bola založená aj na účinných možnostiach legálneho vstupu, ktoré by boli otvorené aj pre pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, pričom treba zohľadniť špecifiká jednotlivých členských krajín.

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/12

—

zdôrazňuje veľký význam azylu ako jedného z ľudských práv, ale aj ako „výdobytku“ civilizácie, ktorý je zakotvený v dokumentoch medzinárodného práva, akými sú Ženevský dohovor, Charta základných práv EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a legislatíva všetkých členských štátov bez výnimky, pričom základným prvkom azylovej politiky je zásada nenavracania;

—

pripomína, že podľa článku 80 ZFEÚ solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti predstavujú inštitucionálne koncepcie, ktoré riadia všetky európske politiky, ktoré sa v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti týkajú presunov osôb, čiže správy a prekračovania vonkajších hraníc, azylu a medzinárodnej ochrany, ako aj prisťahovalectva. Tento článok poskytuje dostatočný právny základ pre európske legislatívne opatrenia, ktoré majú za cieľ posilniť solidaritu a podporovať spravodlivé rozdelenie zodpovednosti;

—

konštatuje, že súčasná situácia dokazuje, že v oblasti azylu je nevyhnutná konkrétna solidarita medzi EÚ a členskými štátmi, a vyjadruje presvedčenie, že spoločnú a vysokú úroveň ochrany osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu alebo na ňu majú nárok, nebude možné dosiahnuť bez mechanizmov, ktoré by zohľadňovali výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, či už ide o počet obyvateľov tretích krajín, ktorý prijímajú na svojom území alebo o finančné, technické a iné dostupné možnosti na zvládnutie migračných tokov;

—

zdôrazňuje miestny a regionálny rozmer, ktorý majú solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti v oblasti azylovej politiky, a pripomína, že miestne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri informovaní občanov a môžu prispieť k lepšej osvete v súvislosti s azylom a medzinárodnou ochranou, a tak pozitívne vplývať na podmienky prijatia a akceptovania migrantov v miestnej komunite.

Spravodajca

Pán Théodoros GKOTSOPOULOS (Grécko, SES), člen mestskej rady mesta Pallini (Attika)

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu – Program EÚ v oblasti lepšej deľby kompetencií a zvýšenia vzájomnej dôvery

COM(2011) 835 final

1.

konštatuje, že zmiešané migračné toky sú realitou vo všetkých členských štátoch a figurujú v popredí najaktuálnejších správ, najmä z dôvodu prebiehajúcich politických prevratov v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu, ale aj z dôvodu celkovej situácie v oblastiach, ako je Afganistan, Pakistan, Irak a Irán, ktorá vyvoláva nové presuny obyvateľstva do Európy. Tieto zmiešané migračné toky v rozličnej miere zaťažujú vonkajšie hranice EÚ, a teda aj azylové zariadenia niektorých členských štátov, čím spôsobujú humanitárne problémy;

2.

zdôrazňuje, že silná hospodárska kríza zasahujúca predovšetkým stredomorské štáty EÚ, ktoré prijímajú neúmerne vysoký počet žiadateľov o azyl, a následná neschopnosť vyriešiť tento problém tak, ako by bolo potrebné, predstavujú negatívne faktory, ktoré komplikujú riešenie tejto situácie a zhoršujú už aj tak mimoriadne nepriaznivé podmienky;

3.

považuje za potrebné vytvoriť dôraznú spoločnú európsku politiku v oblasti migrácie a azylu v súlade s ustanoveniami Štokholmského programu. Musí byť založená integrovanom prístupe, ktorý bude vychádzať na jednej strane z efektívneho riadenia legálneho prisťahovalectva a na druhej strane z boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ale najmä z posilnenia azylových štruktúr;

4.

zdôrazňuje veľký význam azylu ako jedného z ľudských práv, ale aj ako „výdobytku“ civilizácie, ktorý je zakotvený v dokumentoch medzinárodného práva, akými sú Ženevský dohovor, Charta základných práv EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a legislatíva všetkých členských štátov bez výnimky, pričom základným prvkom azylovej politiky je zásada nenavracania;

5.

odkazuje na súvisiace práva, ktoré dopĺňajú právo na azyl, ako je právo na dôstojnosť, zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania, ochrana v prípade vyhostenia, vysťahovania alebo extradície alebo právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako aj právo na zlúčenie rodiny;

6.

uznáva pokrok dosiahnutý pri príprave spoločného európskeho azylového systému (SEAS), ale zastáva názor, že je potrebné zopakovať výzvu na jeho dokončenie do roku 2012, ktorú obsahoval Štokholmský program, a vyzvať členské štáty, Radu a Európsky parlament, aby preukázali potrebnú politickú vôľu a dohodli sa na revízii smerníc o podmienkach prijatia a azylovom konaní, ako aj o reforme Dublinského nariadenia a nariadenia o systéme Eurodac;

7.

zdôrazňuje, že systém SEAS by mal v praxi konkrétne chrániť práva občanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a nemal by sa zameriavať len na bezpečnosť v pravom zmysle slova a zachovanie národnej suverenity;

8.

zdôrazňuje, že skutočne spoločný azylový systém je založený na jednotnosti práv a postupov na celom území EÚ, aby sa eliminovalo riziko, že sa pri posudzovaní prípadov vyskytnú výrazné rozdiely, a preto schvaľuje úsilie zmeniť platnú legislatívu v záujme vytvorenia skôr spoločných predpisov ako minimálnych noriem;

9.

poukazuje na nedávne rozhodnutia súdov v Štrasburgu a Luxemburgu (1), ktoré zdôrazňujú predovšetkým a) výrazné nedostatky v platných právnych predpisoch, najmä v Dublinskom nariadení, a b) medzery, ktoré v súčasnej naliehavej situácii predstavujú závažné hrozby pre ochranu práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu a ktoré sú zapríčinené rozdielnym prístupom jednotlivých členských štátov z politického, právneho a praktického hľadiska. Uvedené rozhodnutia zdôrazňujú potrebu vypracovať spoločný európsky integrovaný systém v oblasti azylu a v rámci toho posilniť Dublinské nariadenie prostredníctvom ustanovení, ktoré sa venujú príčinám kríz, a prispievajú tak k tomu, aby nedostatky systémov jednotlivých členských štátov nemali škodlivé účinky na celý systém a ochranu ľudských práv;

10.

vyjadruje názor, že vzhľadom na rozsah migrácie je nutné vykonať výrazné zmeny v oblasti azylovej politiky EÚ, a že je naliehavé uplatňovať efektívne opatrenia a riadiace metódy;

11.

pripomína, že podľa článku 80 ZFEÚ solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti predstavujú inštitucionálne koncepcie, ktoré riadia všetky európske politiky, ktoré sa v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti týkajú presunov osôb, čiže správy a prekračovania vonkajších hraníc, azylu a medzinárodnej ochrany, ako aj prisťahovalectva. Tento článok poskytuje dostatočný právny základ pre európske legislatívne opatrenia, ktoré majú za cieľ posilniť solidaritu a podporovať spravodlivé rozdelenie zodpovednosti;

12.

uznáva, že solidarita je úzko spätá so zodpovednosťou a povzbudzuje všetky členské štáty, aby dodržiavali a plnili záväzky, ktoré majú na medzinárodnej úrovni a voči EÚ, a dali do poriadku vlastné záležitosti. Výbor však zdôrazňuje, že nemôžeme z obmedzenej koncepcie zodpovednosti robiť nevyhnutnú podmienku solidarity, či už z právneho alebo praktického hľadiska. Existujú prípady, keď môže konkrétny prejav solidarity vhodne prispieť k efektívnemu dodržiavaniu záväzkov;

13.

konštatuje, že súčasná situácia dokazuje, že v oblasti azylu je nevyhnutná konkrétna solidarita medzi EÚ a členskými štátmi, ktorá je zakotvená v článku 80 ZFEÚ, a vyjadruje presvedčenie, že spoločnú a vysokú úroveň ochrany osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu alebo na ňu majú nárok, nebude možné dosiahnuť bez mechanizmov, ktoré by zohľadňovali výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, či už ide o počet obyvateľov tretích krajín, ktorý prijímajú na svojom území (ekonomickí migranti alebo žiadatelia o medzinárodnú ochranu) alebo o finančné, technické a iné dostupné možnosti na zvládnutie migračných tokov;

14.

poukazuje na to, že oznámenie Komisie analyticky opisuje súčasnú situáciu a vymenúva nástroje, ktoré sú k dispozícii na posilnenie solidarity, bohužiaľ však chýbajú návrhy týkajúce sa nových pozitívnych opatrení, ktoré by podnecovali solidaritu a uľahčovali rozdelenie zodpovednosti;

15.

víta iniciatívu Rady vypracovať spoločný referenčný rámec pre solidaritu s členskými štátmi, ktorých azylový systém je vystavený mimoriadnym tlakom, najmä z dôvodu zmiešaných migračných tokov (2);

16.

zdôrazňuje však, že pozitívne opatrenia na podporu solidarity a rozdelenia zodpovednosti by posilnili rešpektovanie ľudských práv a pojmy spravodlivosti, rovnosti, dohody a politickej účasti. Tieto ustanovenia by mali byť v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality;

17.

poukazuje preto, že nie je možné kompletne preskúmať oznámenie Európskej komisie z hľadiska subsidiarity, keďže toto oznámenie predovšetkým opisuje, akým spôsobom môžu existujúce nástroje a legislatíva EÚ prispieť k posilneniu solidarity. Keďže však Európska komisia spomína prípadné nové iniciatívy, ktoré sa týkajú napríklad programov na repatriáciu osôb s priznaným štatútom utečenca alebo predpisov na spoločné preskúmanie žiadostí o azyl a pravdepodobne ovplyvnia otázky, ktoré boli až dosiaľ úzko spojené s otázkou národnej suverenity členských štátov (ako je preskúmanie žiadosti o azyl alebo prijímanie žiadateľov o azyl), a môžu mať rozsiahlejšie dôsledky politickej, právnej alebo finančnej povahy, výbor žiada Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť príprave týchto iniciatív;

18.

poznamenáva, že solidarita v sebe zahŕňa aj vonkajší rozmer, ako je to v prípade solidarity EÚ s inými regiónmi sveta, ktoré postihli krízy humanitárnej povahy a ktoré podľa údajov vysokého komisára OSN pre utečencov prijímajú drvivú väčšinu utečencov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Je preto kľúčové, aby v oblasti politiky rozvojovej spolupráce členské štáty spolupracovali s tretími krajinami s cieľom vytvoriť lepšie ekonomické a sociálne podmienky a upevniť mier. Podpora azylových systémov tretích krajín však nemôže byť považovaná za spôsob, ako sa vyhnúť priznaniu práva na medzinárodnú ochranu v EÚ alebo preniesť postupy za svoje hranice, ale musí byť jednoducho nástrojom na zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok v tretích krajinách;

19.

vyzýva príslušné inštitúcie a členské štáty EÚ, aby aktívnejšie stimulovali krajiny, s ktorými EÚ susedí, aby si plnili záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, ako aj tie, ktoré majú voči samotnej EÚ a členským štátom, a to najmä pokiaľ ide o krajiny, s ktorými EÚ uzatvorila readmisné dohody;

20.

zdôrazňuje miestny a regionálny rozmer, ktorý majú solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti v oblasti azylovej politiky. Územné samosprávy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vonkajších hraníc EÚ, sú v prvej línii, pokiaľ ide o uplatňovanie európskych právnych predpisov o azyle a SEAS v praxi. To isté platí pre príslušné orgány veľkých mestských centier, ktoré zaznamenávajú čoraz väčší prílev utečencov a žiadateľov o azyl. Územné samosprávy zabezpečujú dôležitú úlohu prijímať žiadateľov o azyl, utečencov a osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, a v niektorých členských štátoch majú na starosti prvý kontakt s novými migrantmi;

21.

zdôrazňuje, že napriek jasne stanovenej úlohe, ktorú miestne a regionálne samosprávy zohrávajú, sú úplne vylúčené z konceptov solidarity a rozdelenia zodpovednosti, ktoré sa až dosiaľ vzťahujú len na členské štáty. Okrem toho plánovanie a dialóg na politickej úrovni zohľadňujú len finančnú záťaž, ktorú znášajú členské štáty, ale nie dôsledky pre sociálnu súdržnosť na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré spôsobuje prijímanie občanov tretích krajín, pričom s týmito dôsledkami sa musia vyrovnať predovšetkým územné samosprávy;

22.

zvažuje preto, že priamo naformuluje postoje a návrhy, aby sa zabezpečilo, že sa územné samosprávy budú môcť aktívne zapájať do systému premiestňovania utečencov, ako aj do fungovania mechanizmov pomoci, podpory a solidarity pre osoby, ktoré žiadajú o azyl alebo im bol udelený, vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch už boli prijaté legislatívne opatrenia, ktoré uznávajú tento druh zodpovednosti regionálnych vlád;

23.

pripomína, že miestne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri informovaní občanov a že vďaka bohatým skúsenostiam v oblasti spolupráce s mimovládnymi organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti môžu prispieť k lepšej osvete v súvislosti s azylom a medzinárodnou ochranou, a tak pozitívne vplývať na podmienky prijatia a akceptovania migrantov v miestnej komunite;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné opätovne preskúmať Dublinské nariadenie v rámci návrhu Európskej komisie z roku 2008 (3). Samotné uplatňovanie kritéria prvého vstupu do EÚ doposiaľ len zvyšovalo tlaky na azylový systém niektorých členských štátov a spôsobuje, že vykonávanie uvedeného pravidla je výlučne otázkou geografickej situácie a výsmechom solidarity. Výbor žiada členské štáty, Radu a Európsky parlament, aby pripravili nový postup krízového riadenia a preskúmali niektoré pozitívne opatrenia v duchu solidarity, ktoré dokážu zmierniť doterajšie škodlivé dôsledky spôsobené týmto ustanovením;

25.

pripomína, že v predchádzajúcom stanovisku (4) uvítal návrh Európskej komisie, aby sa presuny žiadateľov o medzinárodnú ochranu v rámci revidovanej verzie Dublinského nariadenia dočasne pozastavili, ak sa členský štát nachádza v mimoriadnej situácii, alebo ak by presuny mohli ešte viac zaťažiť jeho prijímacie kapacity a jeho systém alebo azylovú infraštruktúru. Uvedomuje si však, že je ťažké dosiahnuť, aby takéto opatrenie bolo akceptované a uplatňované, a chápe aj primeranosť protinávrhu, ktorý odporúča vytvoriť mechanizmus na vyhodnocovanie a včasné varovanie, ktorý by pokryl fungovanie azylových systémov členských štátov;

26.

vzhľadom na vyššie uvedené považuje za vhodné zdôrazniť, že efektívnosť navrhovaného zariadenia na vyhodnocovanie a včasné varovanie bude vo veľkej miere závisieť od možnosti disponovať spoľahlivými a aktualizovanými informáciami, od lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a schopnosti EÚ čo najskôr vyriešiť nedostatky a prípadné problémy, ktoré budú zistené. Výbor okrem iného poukazuje na cennú pomoc, ktorú môžu poskytnúť organizácie ako Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), vysoký komisár OSN pre utečencov, národné rady pre utečencov, ako aj iné mimovládne organizácie, a najmä miestne a regionálne samosprávy;

27.

zastáva názor, že návrh rozšíriť dobrovoľné premiestnenie osôb s priznaným štatútom utečenca podľa modelu pilotného projektu týkajúceho sa Malty predstavuje pozitívnu etapu na posilnenie solidarity. Výbor preto žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť, aby sa toto premiestnenie stalo za určitých okolností povinným (napríklad ak o to požiada príslušný členský štát, alebo ak už bolo o tom rozhodnuté v rámci mechanizmu včasného varovania a ak Európsky podporný úrad pre azyl vydal v tejto veci stanovisko, alebo ak zainteresované osoby súhlasia s týmto opatrením). Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby dôsledne preskúmali, či by aj žiadatelia o medzinárodnú ochranu mohli byť premiestnení, a zároveň žiada Komisiu, aby prehodnotila právnu, ekonomickú a technickú štúdiu, ktorá už bola vykonaná (5);

28.

konštatuje, že v súvislosti s premiestňovaním boli zaznamenané praktické a právne ťažkosti, a to z toho dôvodu, že chýba systém vzájomného uznávania rozhodnutí o medzinárodnej ochrane; vyzýva preto Európsku komisiu, aby zvážila prijatie potrebných opatrení s cieľom vyriešiť túto situáciu;

29.

súhlasí s návrhom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov vytvoriť „vzorec“, ktorý by zabezpečil fungovanie systému premiestňovania a zohľadňoval prvky, akými sú napríklad HDP príslušnej krajiny, rozloha územia, prírodné a iné zdroje, obyvateľstvo, možnosti prijatia, miestne a regionálne osobitosti, celkový počet príchodov žiadateľov o azyl, ako aj záväzky z hľadiska presídlenia (6);

30.

víta nedávne rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktoré viedlo k dokončeniu spoločného európskeho programu presídlenia, ktorý podľa neho pomôže posilniť vonkajší rozmer solidarity a vyzýva členské štáty, aby si plnili záväzky, ku ktorým sa zaviazali v rámci programov UNHCR;

31.

priaznivo vníma možnosť spoločného posudzovania žiadostí o azyl, na ktorom by sa zúčastňoval čo najväčší počet členských štátov, EASO a prípadne aj UNHCR, pričom však treba dohliadnuť na to, by sa dodržiavala zásada, že žiadosti o medzinárodnú ochranu musia byť posudzované jednotlivo. Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala právnu, ekonomickú a technickú štúdiu a aby ho informovala o výsledkoch;

32.

domnieva sa tiež, že smernica 2001/55/ES o poskytovaní dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi je mimoriadne dôležitým mechanizmom osobitnej a výnimočnej solidarity, napriek tomu, že doposiaľ nebola nikdy uplatňovaná. Preto zastáva názor, že je potrebné ju zrevidovať tak, aby bolo možné jednoduchšie, na základe objektívnych a kvantitatívnych kritérií, skonštatovať, že práve dochádza k hromadnému prílevu vysídlených osôb, pričom treba preskúmať okrem iného aj možnosť, či by systém mohol byť spustený na základe žiadosti jedného alebo viacerých regiónov;

33.

oceňuje skutočnosť, že smernica 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, bola zmenená a doplnená, vďaka čomu sa teraz týka aj osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu. V praxi bude toto rozšírenie znamenať, že po piatich rokoch pobytu a splnení určitých podmienok sa budú môcť osoby s priznaným štatútom utečenca usadiť v inom členskom štáte než v tom, ktorý im pôvodne poskytol medzinárodnú ochranu. Hoci toto rozhodnutie nepredstavuje solidaritu v pravom slova zmysle, mohlo by prispieť k zmierneniu tlaku a lepšej integrácii osôb. Výbor preto vyzýva členské štáty, aby upravenú smernicu 2011/51/EÚ (7) urýchlene transponovali do svojej národnej legislatívy;

34.

konštatuje, že praktická spolupráca predstavuje základný pilier SEAS, a oceňuje významný prínos orgánov EÚ, pričom treba v prvom rade spomenúť najmä EASO, ale aj agentúru Frontex, ktorá pomáha riešiť niektoré konkrétne situácie výnimočného charakteru, napríklad na Malte a v Grécku, a pripomína, že pri činnosti týchto špecializovaných orgánov sa musí zabezpečiť rešpektovanie práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu;

35.

zastáva názor, že sa treba vyhnúť najmä postupom, ktoré by mohli napokon danej osobe znemožniť uplatniť si právo na predloženie žiadosti o azyl. Výbor preto žiada agentúru Frontex, aby pri uskutočňovaní úloh, ktoré plní v záujme ochrany vonkajších hraníc EÚ, viac dodržiavala ľudské práva. Myslí si, že v tomto smere sa už urobili prvé kroky prostredníctvom nedávnej zmeny nariadenia o zriadení Frontex, podľa ktorej musí táto agentúra vypracovať stratégiu v oblasti základných práv, zriaďuje sa poradné fórum a vytvára post pracovníka zodpovedného za základné práva (8). V tejto oblasti uznáva úlohu, ktorú má zohrávať Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), ktorá sa už venovala situácii ľudských práv na vonkajších hraniciach EÚ (9), a podporuje myšlienku, aby rozšírila vyšetrovanie v tejto oblasti a poskytla svoje rady a know-how agentúre Frontex a EASO;

36.

zdôrazňuje potrebu posilniť prevádzkové schopnosti EASO s cieľom zefektívniť pomoc, ktorú tento úrad poskytuje miestnym a regionálnym orgánom vo forme okamžitej podpory, expertízy a technického know-how, a vyzýva, aby boli miestne a regionálne orgány užšie zapojené do poradného fóra EASO. Víta zámer Európskej komisie zhodnotiť v roku 2013 vplyv činnosti EASO a vyjadruje záujem zúčastniť sa na tomto postupe;

37.

domnieva sa, že vzdelanie má mimoriadny význam ako osobitné opatrenie v oblasti konkrétnej spolupráce zo strany EASO, a požaduje možnosť lepšej praktickej harmonizácie, ktorú prinesú finalizácia a integrálne vykonávanie európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu. Výbor preto navrhuje úradu EASO, aby vytvoril vzdelávacie programy, ktoré by boli užitočné pre pracovníkov miestnej a regionálnej administratívy, keďže títo sa zúčastňujú na prijímaní žiadateľov o medzinárodnú ochranu;

38.

uznáva, že v posledných rokoch EÚ vytvorila súbor užitočných nástrojov, najmä Európsky fond pre utečencov, ktoré členským štátom umožňujú lepšie uplatňovať európsku azylovú politiku;

39.

priaznivo sa vyslovuje k navrhovanému zjednodušeniu štruktúry európskych mechanizmov financovania určených pre azyl a migráciu prostredníctvom návrhu na vytvorenie Fondu pre azyl a migráciu, ktorému budú poskytnuté zdroje v celkovej výške 3,87 miliardy EUR, aby mohol zabezpečovať integrované riadenie migračných tokov, a ktorý pokryje rozličné oblasti spoločnej azylovej a migračnej politiky v období 2014 – 2020, Výbor dúfa, že tento vývoj bude zároveň sprevádzať aj racionalizácia postupov;

40.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočné zdroje opatreniam na posilnenie solidarity, ktoré by mohli spočívať v podpore krokov zameraných na zlepšenie základných podmienok azylových systémov v prípade potreby, v poskytovaní konkrétnej pomoci členským štátom a regiónom, ktoré sa musia vyrovnať s mimoriadnym tlakom, alebo v zavádzaní programov zameraných na premiestnenie alebo presídlenie;

41.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby prostriedky pridelené na azyl a medzinárodnú ochranu zodpovedali medzinárodným záväzkom EÚ, aby mohla byť nastolená správna rovnováha medzi oblasťou výdavkov na bezpečnosť a správu hraníc na jednej strane a výdavkami na oblasti, ako sú podmienky prijímania žiadateľov o azyl, pri ktorých môžu byť miestne a územné samosprávy veľkým prínosom, na druhej strane;

42.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa usilovali plne uplatňovať zásadu partnerstva, z ktorej vychádza fungovanie fondu, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni sa zúčastnia na určení finančných priorít, ako aj na hodnotení realizovaných iniciatív. Pri uplatňovaní sa musí dodržiavať vykonávací rámec stanovený v oddiele IV návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu, COM (2011) 752 final;

43.

vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili účasť zástupcov príslušných miestnych a regionálnych samospráv na procese politického dialógu o stanovení ročných finančných priorít fondu (10).

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/18

—

podporuje požiadavku, aby boli vytvorené holistické stratégie trvalo udržateľného rozvoja miest, horizontálna a vertikálna spolupráca v rámci systému riadenia, ktorý by bol založený na rovnoprávnosti a participatívnom princípe, prechádzal by všetkými oblasťami politiky a zohľadňoval rozmanitosť miest, význam sociálnej inovácie a prezieravého plánovania;

—

poukazuje na to, že narastajúce hospodárske a sociálne rozdiely v našej spoločnosti je potrebné nutne vyvážiť investíciami do vzdelávania pre všetkých a už od skorého detstva, inkluzívnymi trhmi práce, celoživotným vzdelávaním, politikou aktívneho začlenenia a platovou politikou, ktorá je spravodlivá, uspokojuje potreby ľudí a je rovnaká pre mužov aj ženy;

—

poukazuje na to, že je potrebné zaručiť potreby, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť, t. j. dostupnosť bývania, jaslí, materských škôl, bezpečných ihrísk a miest na rozvoj detí, a odstrániť prekážky sťažujúce zakladanie a rozširovanie rodín;

—

zdôrazňuje výzvy spojené so zmenou klímy a skutočnosť, že je potrebné znížiť spotrebu energie procesmi jej spätného využívania a zvýšením energetickej účinnosti, prepojením systémov, rozšírením voľných priestranstiev a zelených plôch, novými stavebnými formami a formami mobility, ktoré nespotrebúvajú zdroje a sú zdravé a bezpečné;

—

poukazuje na význam kultúry a kreativity, a to nielen pre hospodársky rast, ale aj pokiaľ ide o vytváranie kvality života, skutočnej demokracie, mieru a vzájomného rešpektu;

—

zdôrazňuje zásadný význam participatívnych prvkov pri formulovaní politiky;

—

považuje rozmanité snahy európskych inštitúcií podporovať mestá za nevyhnutné a žiada, aby budúce programové obdobie prinieslo jasný signál, pokiaľ ide o podporu miest posilnením mestského rozmeru, pružnosť využívania prostriedkov a centrálnu úlohu miestnej úrovne pri realizácii kohéznej politiky;

—

víta ďalší rozvoj trvalo udržateľných nástrojov financovania v štrukturálnej politike, ktoré predstavujú kreatívne a stabilné mechanizmy podpory.

Spravodajkyňa

Hella DUNGER-LÖPER (DE/SES), splnomocnenkyňa spolkovej krajiny Berlín pre spolkové a európske záležitosti

1.

oceňuje, že ho dánske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo o vypracovanie tohto stanoviska a aktívne sa spolupodieľalo na 5. summite regiónov a miest, ktorý sa konal 22. – 23. marca 2012 v Kodani a ktorého témou bolo „európske mestské prostredie v 21. storočí“, čím vyjadrilo uznanie príspevku miest a regiónov k európskej integrácii a ocenilo ich centrálnu úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

2.

vzal so záujmom na vedomie správu Európskej komisie z októbra 2011 s názvom „Mestá zajtrajška: Výzvy, vízie, pokrok“ a súhlasí s víziou, ktorá je v nej vyjadrená, že „mesto je miestom výrazného sociálneho pokroku s vysokým stupňom sociálnej súdržnosti, sociálne vyváženého bývania, ako aj sociálnych a zdravotných služieb a služieb v oblasti „vzdelávania pre všetkých“, „platformou pre demokraciu, kultúrny dialóg a rozmanitosť“, „miestom zelenej, ekologickej alebo environmentálnej obnovy“ a „miestom s vysokou atraktivitou a motorom hospodárskeho rastu“;

3.

obáva sa, rovnako ako Komisia vo svojej správe „Mestá zajtrajška“, o budúcnosť miest vzhľadom na hrozby, ktoré so sebou prináša demografická zmena, hospodársky pokles a slabnúce väzby medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou a sociálnym pokrokom. Ďalšie nebezpečenstvo vyplýva z rastúcich rozdielov v príjmoch, čoraz citeľnejšej sociálnej polarizácie a segregácie, ako aj z rastúceho počtu ľudí, ktorí sú vytláčaní na okraj spoločnosti, živelného rastu miest a neustále sa zvyšujúceho tlaku na mestské ekosystémy;

4.

zdôrazňuje, že Európska únia ako celok môže ciele stratégie Európa 2020 dosiahnuť len vtedy, ak budú mestá ako miesta sociálnej a hospodárskej inovácie schopné v plnom rozsahu prispieť k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému rastu a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

5.

víta preto odporúčania zo správy „Mestá zajtrajška“ posilniť mestá tým, že sa budú podporovať udržateľné miestne štruktúry, aby vzniklo odolné a začleňujúce hospodárstvo, využije sa potenciál jednotlivých generácií a sociálno-ekonomickej, kultúrnej a etnickej rozmanitosti, bude sa bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe prostredníctvom lepšieho bývania, holistického prístupu k otázkam životného prostredia a energií, zachovaniu a vytvoreniu atraktívnych verejných priestranstiev, podpore trvalo udržateľnej, začleňujúcej a zdravej mobility a vyváženému územnému rozvoju;

6.

podporuje požiadavku, aby boli vytvorené holistické stratégie trvalo udržateľného rozvoja miest, horizontálna a vertikálna spolupráca v rámci systému riadenia, ktorý by bol založený na rovnoprávnosti a participatívnom princípe, prechádzal by všetkými oblasťami politiky a zohľadňoval rozmanitosť miest, význam sociálnej inovácie a prezieravého plánovania;

7.

odkazuje v tejto súvislosti na „Kodanské vyhlásenie“ Výboru regiónov z 23. marca 2012 a svoj záväzok v záujme ekologickejších, sociálne inkluzívnejších a hospodársky konkurencieschopnejších miest a s tým spojené požiadavky adresované inštitúciám EÚ, aby bola stratégia Európa 2020 ukotvená na miestnej úrovni, aby boli vyčlenené dostatočné finančné prostriedky na realizáciu rozsiahlej mestskej politiky, aby mala územná spolupráca medzi európskymi mestami väčšiu váhu a vzrástla úloha miest a regiónov pri formulovaní európskej politiky, aby sa prehĺbil proces decentralizácie v členských štátoch EÚ a aby mali mestá a regióny väčšiu slobodu vo finančnom rozhodovaní;

8.

pripomína v tejto súvislosti svoje stanovisko z 10. júna 2010 na tému „Význam obnovy miest pre ďalší rozvoj miest v Európe“ a požiadavku, ktorú v ňom sformuloval, aby sa vo všetkých oblastiach politiky Európskej únie posilnil ich mestský rozmer;

9.

pripomína, že mestá sú vždy odrazom spoločenských pomerov. Prostredie a kvalitu života v mestách zajtrajška ovplyvňujú hospodárske a sociálne rozhodnutia a vývoj na všetkých úrovniach politickej a hospodárskej zodpovednosti;

10.

konštatuje, že význam miest pre Európsku úniu ďaleko presahuje len hospodárske a demografické faktory. Pekné, inteligentné, energeticky účinné mestá, ktoré účinne využívajú zdroje, sú ekologické a inkluzívnejšie, sú základom pre harmonické a solidárne spolunažívanie v našej spoločnosti;

11.

zdôrazňuje, že mestá sú sociálnymi a hospodárskymi väzbami úzko a neoddeliteľne späté so svojím okolím, a preto zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o vyvážený územný rozvoj;

12.

konštatuje v tejto súvislosti, že doterajšie kategorické delenie na mestské a vidiecke oblasti nezodpovedá úlohám, ktoré musia tieto oblasti v budúcnosti plniť, a preto musí ustúpiť v prospech celistvého pohľadu na vzájomné ovplyvňovanie území a ich príslušnú funkcionalitu a prepojenie;

13.

vyzdvihuje skutočnosť, že európske mestá sa v celosvetovom porovnaní typov miest vyznačujú demokratickým sebaurčením, silnou občianskou spoločnosťou, sociálnou integráciou, fungujúcim vzájomným vzťahom medzi súkromnou a verejnou sférou, prísľubom slobody, emancipáciou a výraznou kultúrou výstavby miest;

14.

pozoruje, že postupný zánik priemyslu a globalizácia odňali určitú dôležitú časť základov sociálnej a hospodárskej integrácie. V prosperujúcich aj chudobnejších oblastiach sa hľadajú stratégie, ako posilniť sociálnu súdržnosť, žiadna z nich však zatiaľ nedokázala výrazne obmedziť trend sociálnej a územnej segregácie. Napriek týmto snahám sa na mnohých miestach sociálne rozdiely a segregácia ešte prehĺbili a predstavujú vážnu výzvu pre spolužitie v mestských oblastiach;

15.

poukazuje na to, že narastajúce hospodárske a sociálne rozdiely v našej spoločnosti je potrebné nutne vyvážiť investíciami do vzdelávania pre všetkých a už od skorého detstva, inkluzívnymi trhmi práce, celoživotným vzdelávaním, politikou aktívneho začlenenia a platovou politikou, ktorá je spravodlivá, uspokojuje potreby ľudí a je rovnaká pre mužov aj ženy. Konštatuje, že v tejto súvislosti má obrovský význam hospodársky rozvoj a vytváranie ďalších pracovných miest v mestách;

16.

s obavami sleduje, že tieto problémy sa v niektorých metropolách ešte prehĺbili, čo viedlo k násilným protestom. Tie sú zároveň vyjadrením nedôvery občanov v politické inštitúcie;

17.

poukazuje na miestne vplyvy demografickej zmeny a starnutia obyvateľstva, ktoré so sebou prinášajú nové výzvy pre sociálnu infraštruktúru a verejný život. Spolu s nárastom chudoby starších ľudí sa objavuje potreba udržateľných systémov sociálneho zabezpečenia a služieb, ktoré by boli občanom k dispozícii, citlivo by zohľadňovali kultúrne osobitosti a boli by cenovo dostupné;

18.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Európa bude aj napriek súčasnej dramatickej nezamestnanosti mladých ľudí v budúcich desaťročiach odkázaná na mladých migrantov, ak chce zabezpečiť hospodársky rast a zmierniť vplyv starnutia obyvateľstva na sociálne a zdravotné systémy. Otvorené a atraktívne mestá sú predpokladom pre prilákanie prisťahovalcov. V súčasnosti sa však migranti a etnické menšiny v mestách často stretávajú s tým, že sú znevýhodňovaní, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, práci, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Účinné miestne integračné stratégie sú preto nevyhnutnou súčasťou prezieravej prisťahovaleckej politiky;

19.

poukazuje na to, že je potrebné zaručiť potreby, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť, t. j. dostupnosť bývania, jaslí, materských škôl, bezpečných ihrísk a miest na rozvoj detí, a odstrániť prekážky sťažujúce zakladanie a rozširovanie rodín. Preto treba podporovať všetky opatrenia, ktoré podporujú pozitívny rast populácie;

20.

zdôrazňuje výzvy spojené so zmenou klímy a skutočnosť, že je potrebné znížiť spotrebu energie procesmi jej spätného využívania a zvýšením energetickej účinnosti, prepojením systémov, rozšírením voľných priestranstiev a zelených plôch, novými stavebnými formami a formami mobility, ktoré nespotrebúvajú zdroje a sú zdravé a bezpečné;

21.

poukazuje na význam kultúry a kreativity, a to nielen pre hospodársky rast, ale aj pokiaľ ide o vytváranie kvality života, skutočnej demokracie, mieru a vzájomného rešpektu. Mestská kultúra zahŕňa aj zachovanie mestskej stavebnej kultúry, kvalitné a všetkým prístupné verejné priestranstvá a zohľadnenie miestnych a regionálnych osobitostí;

22.

zdôrazňuje zásadný význam participatívnych prvkov pri formulovaní politiky, s cieľom získať si dôveru a spoluprácu občanov a posilniť sociálnu súdržnosť. Zapojenie občanov sa dá dosiahnuť len vtedy, ak bude správa miest prijímať rozhodnutia a opatrenia na základe jasných a transparentných pravidiel;

23.

považuje rozmanité snahy európskych inštitúcií podporovať mestá prostredníctvom programov pomoci a iniciatív za nevyhnutné, keďže komúny sú bez primeraných vlastných finančných prostriedkov na túto pomoc odkázané;

24.

s obavami vníma, že sa napriek vyhláseniam zámeru obsiahnutým v Charte z Lipska a v politickom procese, ktorý s ňou súvisí, angažovanosť členských štátov v otázke mestskej politiky v uplynulých rokoch skôr oslabila než posilnila. Odrazom tejto skutočnosti je, že sa otázky súvisiace s mestským rozvojom ešte stále nedostali medzi priority v príslušných oblastiach politiky, akými sú zamestnanosť, životné prostredie, vzdelávanie a veda, či bývanie. Tieto problémy sa prejavujú aj znižovaním rozpočtov v programoch na podporu mestskej politiky. Z tohto dôvodu by mali byť na úrovni EÚ čo najskôr vyčlenené prostriedky, ktoré mestám umožnia pružne reagovať na tieto rôzne problematické situácie;

25.

je znepokojený tým, že komúny vo väčšine členských štátov sú v katastrofálnej finančnej situácii, ktorá sa vzhľadom na priority členských štátov, pokiaľ ide o rozpočet, bez zásadnej zmeny smerovania nezlepší;

26.

je presvedčený, že vzhľadom na akútne hrozby v sociálnej, environmentálnej a hospodárskej oblasti doterajšie úsilie nie je ani zďaleka postačujúce na to, aby európske mestá boli pripravené na budúcnosť a mohli ako konkurencieschopné, pekné, inteligentné, energeticky účinné, účinne využívajúce zdroje, ekologické a inkluzívne miesta sociálnej inovácie v plnej miere prispieť k posilneniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti Európskej únie a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

27.

tvrdí, že vzhľadom na spoločenské výzvy majú všetky úrovne politickej zodpovednosti záujem na tom, aby základom európskej spoločnosti boli silné, demokraticky sebaurčujúce mestá. Silná, rýchlo reagujúca miestna demokracia schopná konať môže byť rozhodujúcim príspevkom, ktorý umožní na všetkých úrovniach znovu vybudovať dôveru v inštitúcie zastupiteľskej demokracie;

28.

opakuje svoju požiadavku, aby sa na spoločenský vývoj nahliadalo spôsobom, ktorý nie je obmedzený len na HDP a ktorý by zohľadňoval obavy a potreby občanov a vo väčšej miere ich zapájal do plánovania programov a konkrétnych opatrení;

29.

očakáva, že všetci volení zástupcovia na všetkých úrovniach sa budú vo svojich vedúcich funkciách sebavedomo a odhodlane zasadzovať za mierové a solidárne spolunažívanie. Inkluzívny a udržateľný rast sa dá dosiahnuť len v mierovom spolunažívaní v skutočnej, cezhraničnej solidarite. K tomu patrí aj kultúra, ktorá je otvorená voči migrantom a podporuje interkultúrne kompetencie vo verejnej správe a inštitúciách. Rovnako sem patrí aj jasný a zreteľný záväzok, pokiaľ ide o ochranu utečencov a osôb, ktoré sú politicky prenasledované alebo diskriminované z dôvodu svojho pôvodu, viery, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu svojho politického presvedčenia;

30.

zdôrazňuje význam integrovaných miestnych stratégií na dohodnuté, účinné využívanie finančných prostriedkov a žiada zapojenie a participáciu všetkých príslušných oblastí politiky. Významná je konštruktívna a samozrejmá spolupráca všetkých politických úrovní a oblastí, ktorá má občanom ukázať, že inštitúcie vedia zodpovedne zaobchádzať s dôverou, ktorú im občania dali, a cítia sa zaviazaní reagovať na miestne potreby;

31.

vyzýva rozhodujúcich činiteľov na všetkých úrovniach, aby sa zasadzovali za zdravú a udržateľnú mobilitu v mestách aj medzi nimi. Treba podporovať hromadnú dopravu tak, aby bola dostupná pre všetkých obyvateľov. Vyzýva rozhodujúcich činiteľov, aby naďalej rozvíjali mestá podľa tradície modelu európskeho mesta prostredníctvom integrácie rôzneho využitia, hustoty a kvality (z hľadiska mestského plánovania aj architektonického hľadiska);

32.

podporuje úsilie rozširovať poznatky o technickom a sociálnom, hospodárskom a ekologickom rozmere mestského rozvoja. To musí výslovne zahŕňať aj význam virtuálneho prostredia pre život a prácu v mestách a regiónoch;

33.

vyzdvihuje význam partnerstiev medzi mestami, európskych sietí miest ako EUROCITIES, ako aj projektov v oblasti nadnárodnej spolupráce na miestnej úrovni v rámci programu URBACT, iniciatív INTERREG a EZÚS s cieľom zlepšiť poznatky a postupy v politike rozvoja miest. Zdôrazňuje zároveň, že je potrebné, aby výmena poznatkov priniesla ovocie, predovšetkým pokiaľ ide o smerovanie politiky v oblasti štrukturálnych fondov, ale aj v iných oblastiach politiky, ako napríklad služby verejného záujmu, doprava a ochrana životného prostredia;

34.

požaduje, aby boli mestá a regióny samozrejme súčasťou viacúrovňovej štruktúry Európskej únie vo všetkých oblastiach politiky, v ktorých sa prijímajú na úrovni EÚ rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú schopnosť konať orgánov verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni;

35.

vyzýva, aby sa európske inštitúcie zreteľne zaviazali posilniť mestá spôsobom, ktorý sa prejaví aj v stanovovaní priorít v budúcom rozpočte EÚ;

36.

zdôrazňuje svoju požiadavku, aby politika štrukturálnej pomoci naďalej ponechávala komúnam dostatočnú voľnosť uplatňovať integrovaný prístup pozostávajúci z investičných a sociálnych zámerov, ktorý bol dohodnutý na základe miestnych priorít, pokrýva viacero fondov a zohľadňuje miestne potreby. Na to, aby mohli komúny skutočne realizovať štrukturálnu politiku, musí sa znížiť záťaž spojená so správou a kontrolami;

37.

zdôrazňuje význam kohéznej politiky ako centrálneho nástroja na posilnenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a žiada, aby budúce programové obdobie prinieslo jasný signál, pokiaľ ide o podporu miest posilnením mestského rozmeru, pružnosť využívania prostriedkov a centrálnu úlohu miestnej úrovne pri jej realizácii. Vzhľadom na osobitný význam miest pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť musí byť táto podpora podstatne vyššia než navrhnutý podiel minimálne 5 %;

38.

zdôrazňuje požiadavky zo stanoviska Výbor regiónov k návrhu Komisie o EFRR, najmä pokiaľ ide o možnosť pružného využívania finančných prostriedkov bez toho, aby sa privilegovali alebo diskriminovali určité druhy oblastí, aby sa nestalo, že vidiecke oblasti alebo oblasti v blízkosti miest nebudú môcť využívať výhody EFRR. Zameranie prostriedkov EFRR na rôzne druhy oblastí musí byť dohodnuté v rámci partnerského programovacieho procesu a nesmie byť stanovené vopred. Prenesenie povinností súvisiacich s nástrojom „integrované územné investície“, ktorý je stanovený v článku 99 všeobecného nariadenia, by malo byť stanovené ako možnosť, nie zavedené povinne;

39.

víta ďalší rozvoj trvalo udržateľných nástrojov financovania v štrukturálnej politike, ktoré popri verejných financiách predstavujú kreatívne a stabilné mechanizmy podpory;

40.

podporuje významnú úlohu miest a regiónov pri ďalšom rozvoji prisťahovaleckej a integračnej politiky EÚ, ktorá zohľadňuje rozhodujúcu úlohu miestnej úrovne, pokiaľ ide o integráciu;

41.

vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje úsilie v oblasti mestskej politiky a zapojili do tejto iniciatívy aj tie oblasti politiky, ktoré nesúvisia s územným rozmerom. Udržateľný rozvoj miest si vyžaduje vhodné rámcové podmienky, najmä v oblasti politiky zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a ochrany životného prostredia;

42.

vyslovuje sa za zintenzívnenie diskusie o potrebe konať v mestách a s mestami. Spolupráca miest a prímestských oblastí je pre súdržnosť a vyrovnaný rozvoj nevyhnutným predpokladom.

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/23

—

víta krok k dosiahnutiu skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom rozpočtových návrhov, ktoré uznávajú dôležitosť zabezpečenia zdrojov potrebných pre rozpočet v oblasti prisťahovalectva, udeľovania azylu a bezpečnosti;

—

potvrdzuje dôležitosť navrhovaných zmien pre miestne a regionálne orgány, keďže majú priamy dopad na ich povinnosti a každodenný život ľudí žijúcich v Európskej únii;

—

zdôrazňuje, že je dôležité reagovať na otázky bezpečnosti vyplývajúce zo zvýšenej celosvetovej mobility, a to v kontexte univerzálnej ochrany základných práv a slobôd;

—

víta zameranie sa na flexibilitu a dosahovanie výsledkov, pričom poukazuje na to, že si to vyžaduje dobré plánovanie a tiež zapojenie a zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán. Zdôrazňuje preto, že je potrebné zaangažovať miestne a regionálne orgány a ostatné zainteresované strany, akými sú špecializované medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť a samotní príjemcovia, a to už od fázy plánovania, nakoľko práve oni často implementujú programy a projekty;

—

je presvedčený, že navrhované reformy vo veľkej miere zlepšujú prístup k financovaniu. Podporuje však ďalší rozvoj mechanizmov na šírenie informácií o možnostiach financovania. Vo väčších krajinách by miestne a regionálne orgány mohli organizovať odborné konzultácie na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa na nich mohli zúčastniť aj tie organizácie a zainteresované strany, ktoré pôsobia ďalej od veľkých miest.

Spravodajca

Samuel AZZOPARDI (MT/EĽS), primátor mesta Victoria, Gozo

Referenčné dokumenty

1.

víta krok k dosiahnutiu skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom rozpočtových návrhov, ktoré uznávajú dôležitosť zabezpečenia zdrojov potrebných pre rozpočet v oblasti prisťahovalectva, udeľovania azylu a bezpečnosti (1);

2.

podporuje zjednodušenie existujúcich nástrojov ich zlúčením do 2 fondov;

3.

potvrdzuje dôležitosť navrhovaných zmien pre miestne a regionálne orgány, keďže majú priamy dopad na ich povinnosti a každodenný život ľudí žijúcich v Európskej únii;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité reagovať na otázky bezpečnosti vyplývajúce zo zvýšenej celosvetovej mobility, a to v kontexte univerzálnej ochrany základných práv a slobôd;

5.

podčiarkuje, že sa to dá dosiahnuť prostredníctvom implementácie koherentných nástrojov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, na základe rešpektovania ľudských práv, solidarity a zodpovednosti a so zvláštnou pozornosťou venovanou rodovej rovnosti a zákazu diskriminácie (2);

6.

je presvedčený, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a časťami výdavkov, ktoré súvisia s hranicami, a výdavkov v takých oblastiach, ako je integrácia migrantov a podmienky prijímania žiadateľov o azyl;

7.

podporuje zostavenie rozpočtu založeného na potrebách, ktorý pomáha pri vytváraní súčinnosti medzi finančnými nástrojmi EÚ, hlavne medzi štrukturálnymi fondmi a fondmi v oblasti vnútorných vecí. Rozpočet Únie by mal svojimi zdrojmi primerane prispievať do oblasti vnútorných vecí, a to prostredníctvom štrukturálnych fondov a tiež prostredníctvom špecializovaných nástrojov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

8.

poukazuje na to, že zrušenie možnosti komplementárneho využívania iných nástrojov Únie a Spoločenstva v dôsledku zrušenia rozhodnutia Rady 2007/125/SVV značne obmedzuje požadovanú flexibilitu pri využívaní finančných nástrojov a ohrozuje bezproblémový ďalší rozvoj cezhraničných regionálnych projektov v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktoré boli doteraz financované v rámci cieľa 3 z EFRR. Vyslovuje sa preto za zachovanie komplementárnosti nástrojov Spoločenstva;

9.

poukazuje na to, že v rámci fungovania rozpočtu a finančných nástrojov je potrebné zabezpečiť určitý stupeň flexibility, aby bolo možné vykonať skutočnú strednodobú revíziu v súlade so stanovenými politickými prioritami, pričom zdôrazňuje, že takáto flexibilita musí byť vypracovaná tak, aby nenarúšala spravodlivé prideľovanie zdrojov;

10.

víta prisťahovaleckú politiku, ktorá začína v krajinách pôvodu a zohľadňuje potreby európskeho trhu práce a demografické zmeny, čo vedie k systému, ktorý je výhodný pre všetky strany, vrátane krajín pôvodu, ktoré tak často profitujú z platieb z EÚ (3);

11.

zdôrazňuje potrebu silnej spolupráce na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi s ohľadom na riadenie vonkajších hraníc Únie a tiež zdôrazňuje potrebu prechodu smerom k spoločnému európskemu azylovému systému;

12.

zdôrazňuje potrebu transparentnosti pri využívaní rozpočtu s návrhmi, projektmi a viditeľne dosiahnutými výsledkami, ktoré sú pre bežného občana ľahko dostupné a pochopiteľné;

13.

víta zameranie sa na flexibilitu a dosahovanie výsledkov, pričom poukazuje na to, že si to vyžaduje dobré plánovanie a tiež zapojenie a zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán. Zdôrazňuje preto, že je potrebné zaangažovať miestne a regionálne orgány a ostatné zainteresované strany, akými sú špecializované medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť a samotní príjemcovia, a to už od fázy plánovania, nakoľko práve oni často implementujú programy a projekty;

14.

vyzdvihuje potrebu nezávislého monitorovania a vyhodnocovania, aby bolo možné zabezpečiť efektívne využívanie fondov a silné riadenie zo strany implementačných organizácií. Môže ísť o stimul smerom k zlepšeniu fungovania inštitúcií. Kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele sa musia vybrať za účasti všetkých zainteresovaných strán. Výbor poukazuje na to, že určité kvalitatívne ukazovatele môžu byť efektívne a nákladovo účinné. Výbor tiež požaduje lepší dohľad Európskej komisie a Európskeho parlamentu nad fondmi, aby sa tak pomohla zabezpečiť nezávislá zložka monitorovania a vyhodnocovania;

15.

je presvedčený, že navrhované reformy vo veľkej miere zlepšujú prístup k financovaniu. Podporuje však ďalší rozvoj mechanizmov na šírenie informácií o možnostiach financovania. Vo väčších krajinách by miestne a regionálne orgány mohli organizovať odborné konzultácie na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa na nich mohli zúčastniť aj tie organizácie a zainteresované strany, ktoré pôsobia ďalej od veľkých miest;

16.

poukazuje na to, že spolu s pozitívnymi aspektmi, ktoré prináša zjednodušenie a flexibilita, navrhované reformy prinášajú tiež neistotu vo vzťahu k rozdeľovaniu zdrojov medzi rôznymi odvetviami a tematickými otázkami. Preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa finančné prostriedky prideľovali na základe potrieb tak, že sa bude vychádzať z dôkladnej analýzy potrieb a priority sa stanovia podľa prístupu založeného na právach. To je možné dosiahnuť prostredníctvom mechanizmov a záruk zavedených s cieľom zabezpečiť efektívne stanovovanie priorít, vrátane účasti miestnych a regionálnych orgánov a iných zainteresovaných strán pri vypracovávaní vnútroštátnych stratégií;

17.

vyzdvihuje potrebu rovnomerného rozdeľovania finančných prostriedkov podľa inštitucionálnej kapacity a návrhov projektov namiesto toho, aby sa finančné prostriedky poskytovali len niekoľkým príjemcom;

18.

je presvedčený, že v prípade nedostatku finančných prostriedkov by sa mali uprednostniť finančné prostriedky určené na ochranu základných práv a slobôd ľudí, vrátane tých, ktoré sa týkajú základnej životnej úrovne, rodovo špecifických otázok a práva na azyl, spolu so zdrojmi na budovanie kapacít miestnych a regionálnych orgánov, aby bolo možné riadiť migračné toky;

19.

zdôrazňuje dôležitosť participatívneho prístupu pri dosahovaní účinných výsledkov a podporuje návrhy, ktoré zaväzujú členské štáty k tomu, aby vytvárali partnerstvá so všetkými príslušnými verejnými orgánmi a zainteresovanými stranami, vrátane občianskej spoločnosti a medzinárodných organizácií s cieľom rozvíjať, realizovať a monitorovať vnútroštátne programy;

20.

nalieha preto, aby sa posilnilo partnerstvo zainteresovaných strán a aby sa stalo povinným. Upozorňuje na to, že zásada uvedená v návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia (4), nemusí v súčasnosti stanovovať účasť dostatočne zaväzujúcim spôsobom. Zatiaľ čo mechanizmy koordinácie sú záväzné, v ostatných oblastiach zostáva veľký priestor na voľnú úvahu o tom, či sa zmysluplné partnerstvo nadviaže alebo nie;

21.

poukazuje na to, že nemusí byť vhodné nominovať jeden zodpovedný orgán pre všetky opatrenia podporované fondmi, a to aj napriek zjednodušeniu, ktoré by sa tým dosiahlo. Aby bolo možné zabezpečiť spravodlivosť v rámci rozhodovania, je potrebné zaviesť transparentnosť, kontrolu a vyváženosť. Obáva sa, že môžu vyvstať právne otázky, ktoré delegovanému orgánu neumožnia pracovať pod dohľadom vnútroštátneho zodpovedného orgánu, a preto navrhuje, aby boli právne predpisy dostatočne flexibilné na to, aby sa zohľadnili všetky zavedené vnútroštátne pravidlá v EÚ, pričom nesmie dôjsť k tomu, aby boli členské štáty nútené zmeniť svoje ústavné systémy, ak je možné dosiahnuť ciele aj na základe partnerského prístupu;

22.

víta kroky smerom k „spoločnému európskemu azylovému systému“ a zároveň zdôrazňuje, že jeho cieľom musí byť dosiahnutie štandardov lepších systémov a štruktúr a nesmie viesť k všeobecnému zníženiu kvality na úroveň slabších systémov;

23.

rád by si ujasnil, či EASO bude využívať len tie finančné prostriedky, ktoré mu boli priamo pridelené, alebo či bude mať prístup aj k fondom v oblasti vnútorných vecí;

24.

súhlasne berie na vedomie, že sa potvrdila dôležitosť miestnych a regionálnych orgánov v oblasti prijímania a azylových systémov a tiež pri integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín a legálnych migrantov;

25.

oceňuje myšlienku zamerania sa na najzraniteľnejšie skupiny, vrátane obetí obchodovania s ľuďmi;

26.

podčiarkuje, že integrácia sa musí zamerať na dlhodobé trvalo udržateľné opatrenia, pričom treba mať na pamäti, že integrácia je dvojsmerný proces, v rámci ktorého sa opatrenia môžu zamerať na hostiteľské komunity a komunity migrantov;

27.

navrhuje, aby fondy v oblasti vnútorných vecí podporovali aj opatrenia, ktoré odporúča Európska komisia, ktorá v druhej európskej agende v oblasti integrácie (5) uznáva prístup viacúrovňového riadenia;

28.

poukazuje na to, že Európsky súd pre ľudské práva a orgány zaoberajúce sa ľudskými právami skúmajú administratívne postupy zaistenia v EÚ, a zdôrazňuje, že financovanie projektov zameraných na zadržiavanie ľudí musí zabezpečiť, aby takéto zaistenie bolo v súlade s právnymi predpismi EÚ a rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva;

29.

zdôrazňuje, že rodinní príslušníci, ktorí využívajú medzinárodnú ochranu v rôznych členských štátoch, by mali mať možnosť žiť spolu a využívať ochranu v tom istom členskom štáte;

30.

zdôrazňuje, že pohraničným regiónom Európy musí byť poskytnutá primeranejšia podpora, pokiaľ ide o poskytovanie azylu a migráciu, zvlášť v čase konkrétnych problémov (6);

31.

zdôrazňuje, že kritériá a mechanizmy premiestňovania nesmú mať diskriminačný charakter a musia sa zameriavať na tých najzraniteľnejších, a zároveň je potrebné myslieť na otázky spojené s trhom práce v EÚ, osobitne s ohľadom na osoby, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v oblastiach, v ktorých je prístup k trhu práce obmedzený. Nemali by sa zameriavať na uprednostňovanie tých, ktorí majú vysoké zručnosti a ktorí sú už integrovaní do spoločnosti hostiteľskej krajiny;

32.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú dobrú pozíciu na to, aby sa zapojili do vypracovávania takýchto mechanizmov (7);

33.

je toho názoru, že solidarita pri podporovaní zaťažených krajín by mala byť podmienená situáciou v oblasti ľudských práv a rešpektovaním štandardov EÚ v oblasti prijímania, čím sa poskytnú stimuly pre zlepšenie;

34.

víta vypracovanie programu EÚ pre presídľovanie a podporuje stanovenie jasného rámca, ktorý má byť vypracovaný na základe partnerstva medzi EASO, UNHCR a mimovládnymi organizáciami, pričom by sa mali brať do úvahy osvedčené postupy v iných častiach sveta. EÚ by mala ísť príkladom a snažiť sa identifikovať a zabezpečiť ochranu pre tých, na ktorých medzinárodné spoločenstvo najviac zabúda;

35.

vyzdvihuje potrebu stimulov a informácií o výhodách v záujme zvýšenia počtu miest, ktoré členské štáty poskytnú na účely presídľovania;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné zachovať jasný rozdiel medzi presídľovaním z tretích krajín a premiestňovaním v rámci EÚ a tiež medzi počtami osôb, ktoré sa majú na tieto dva programy prideliť;

37.

opätovne potvrdzuje, že programy by v zásade mali fungovať na čisto dobrovoľnom základe a v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce, čo by malo vyústiť do dlhodobej sociálnej integrácie dotknutých osôb (8). Návrat musí byť realizovateľný a musí zabezpečiť, že sa nebude iniciovať žiaden nový projekt migrácie (9). To je možné dosiahnuť prostredníctvom partnerstiev so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako napríklad IOM;

38.

poukazuje na to, že stratégie úspešných návratov nie je možné dostatočne merať len na základe kvantitatívneho ukazovateľa počtu navrátilcov. Ako ukazovateľ by bolo možné zvoliť počet navrátilcov v pomere k počtu prípadov a zároveň by sa mali zohľadniť dlhodobé kvalitatívne faktory;

39.

zdôrazňuje svoju nevyhnutnú účasť v procese zlepšovania vnútornej bezpečnosti Európy a potrebu budovať kapacity miestnych a regionálnych orgánov;

40.

zdôrazňuje, že pri financovaní zo strany ISF (Fond pre vnútornú bezpečnosť) je potrebné myslieť na nevyhnutnosť investovania do ďalšieho výskumu a realizácie inovácií a výmeny informácií v oblastiach ako je počítačová bezpečnosť, súdna analýza, ochrana dôležitej infraštruktúry a bezpečnosť miest, a že Európska komisia tento proces presadzuje v súlade so zvýšenou potrebou riešiť stále konkrétnejšie a zložitejšie problémy;

41.

opätovne zdôrazňuje dôležitosť zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do policajnej a bezpečnostnej spolupráce, k čomu môže dôjsť prostredníctvom odborného vzdelávania, výmeny osvedčených postupov a programov prevencie a tiež prostredníctvom vypracovania spoločných nástrojov a systémov IT, ako aj lepšej komunikácie;

42.

odporúča posilniť súčasné siete miestnych a regionálnych orgánov, ktoré by sa mali využívať v každom členskom štáte, alebo v prípade potreby vytvoriť nové siete, aby sa uľahčila výmena osvedčených postupov týkajúcich sa sociálnej integrácie, profesijného vzdelávania a pochopenia násilného extrémizmu, ktorý pochádza z miestnych častí a susedstiev. Tým by sa mohla podporiť činnosť, ktorú vyvíja nedávno vytvorená európska sieť proti radikalizácii;

43.

navrhuje, aby súčasťou financovania na základe ISF bola aj verejná konzultácia na miestnej úrovni v členských štátoch a aby sa oslovili aj tí, ktorí sa cítia byť vyčlenení zo spoločnosti. To môže pomôcť k mnohostrannému pochopeniu miestnych skúseností a koncepcií terorizmu a motivácií k extrémizmu;

44.

vyzdvihuje dôležitosť zvýšenej kontroly bankových a podnikových praktík s cieľom identifikovať a zamerať sa na financovanie terorizmu a organizovaného zločinu prostredníctvom prania špinavých peňazí a prepájania trestnej činnosti s podnikmi s legitímnym cieľom;

45.

rovnako pripomína dôležitosť zhabania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čo je nepochybne dôležitou cestou boja proti akémukoľvek trestnému činu, a preto víta skutočnosť, že Európska komisia navrhla právne predpisy, ktoré majú posilniť právny rámec EÚ vo vzťahu k zhabaniu majetku (10);

46.

poukazuje na to, že hoci verejno-súkromné partnerstvá by mohli mať pozitívne účinky, malo by sa predísť privatizácii bezpečnosti;

47.

zdôrazňuje potrebu primeraného financovania kontroly hraníc (11). Zároveň je toho názoru, že pokiaľ ide o riešenie nepravidelnej migrácie, je otázne, či veľké investície do hraničnej kontroly sú tým najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom realizovania dlhodobej a zmysluplnej zmeny;

48.

vyzdvihuje potrebu nezávislého monitorovania opatrení na hraniciach zo strany organizácie, akou je UNHCR, aby bolo možné zabezpečiť rešpektovanie základných ľudských práv, vrátane rodovej rovnosti;

49.

zdôrazňuje, že venovanie pozornosti ľudskému životu by malo mať prednosť pred všetkými ostatnými otázkami, a požaduje lepšiu spoluprácu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zachránené osoby, aby sa tak poskytli stimuly pre záchranu. Domnieva sa, že automatické rozdeľovanie zodpovednosti by mohlo pomôcť zachrániť mnoho životov na mori;

50.

víta zmeny zamerané na rýchlejšiu reakciu na núdzové situácie;

51.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala k plánovaniu a rozvoju cezhraničných operácií, ktorých súčasťou je aktívna účasť pohraničných regiónov. To umožní regiónom podeliť sa o svoje skúsenosti v oblasti civilnej ochrany a poskytne to pevný operačný základ, na ktorom bude možné budovať európsku jednotku rýchleho zásahu v núdzových situáciách;

52.

vyzýva Komisiu, aby prevzala úlohu väčšieho priameho riadenia v núdzových situáciách, aby sa zachovala úroveň dohľadu a pomoci vo vzťahu k cezhraničnej koordinácii;

53.

podporuje členské štáty, aby vytvorili multidisciplinárne tímy pre rýchlu reakciu v núdzových situáciách, predovšetkým vtedy, keď sú súčasťou núdzovej situácie zložky ako zmiešaný tok migrácie, pri ktorých sú odborné znalosti v oblasti azylového práva a ľudských práv rozhodujúce;

54.

poukazuje na to, že niektoré núdzové situácie môžu byť dlhodobejšie a že finančné prostriedky na núdzové situácie musia byť dostupné počas trvania danej núdzovej situácie;

55.

víta koherentnejší prístup k vnútorným a vonkajším aspektom riadenia migrácie a vnútornej bezpečnosti a poukazuje na to, že spolupráca a dialóg s tretími krajinami sú potrebné na riešenie nepravidelnej migrácie a zameranie sa na legálnu migráciu;

56.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány, ktoré sa nachádzajú najbližšie k tretím krajinám alebo ktoré majú s týmito krajinami najsilnejšie vzťahy, môžu poskytnúť dôležité kontakty pre spoluprácu EÚ s týmito krajinami, čo značnou mierou prispeje k zlepšovaniu vzťahov a životných podmienok v mestách a regiónoch pôvodu a tranzitu (12). Prostredníctvom spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi v krajinách, ktorých sa týka rozšírenie, a v susedných krajinách (napr. pracovné skupiny a zmiešané poradné výbory, CORLEAP, ARLEM) má VR dobrú príležitosť propagovať ciele fondov za hranicami EÚ;

57.

nevidí jasnú hranicu medzi rozvojovými a nerozvojovými aktivitami s ohľadom na tretie krajiny a požaduje koherentnosť a koordináciu medzi projektmi financovanými zo zdrojov pomoci a rozvojových zdrojov a projektmi v oblasti vnútorných vecí, a to v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti s tretími krajinami;

58.

požaduje záruky, aby členské štáty nemohli sledovať svoje vlastné vnútroštátne záujmy prostredníctvom vonkajšieho aspektu fondov v oblasti vnútorných vecí a tiež požaduje mechanizmy na zabezpečenie transparentnosti v rámci dvojstrannej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/43

—

sa domnieva, že navrhované programy sú dôležitými nástrojmi na podporu presadzovania politiky EÚ v oblasti spravodlivosti, práv a občianstva;

—

sa nazdáva, že návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity, keďže pre dané oblasti činnosti majú významný cezhraničný rozmer a keďže si plánované vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti a práv vyžaduje mechanizmy nadnárodnej spolupráce a pre zainteresovaných odborníkov aj možnosti, ako nadväzovať kontakty (networking), a tieto ciele zvyčajne nie je možné účinne dosiahnuť len prostredníctvom úsilia členských štátov;

—

zastáva názor, že odhady obsiahnuté vo viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020 by mohli umožniť pokračovať v činnostiach s prínosom na európskej úrovni, zameraných na rozšírenie európskeho priestoru spravodlivosti, ako aj na zlepšenie presadzovania a ochrany práv jednotlivcov, ktoré sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a Charte základných práv Európskej únie;

—

potvrdzuje svoje úsilie a ochotu podporovať rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj európske občianstvo;

—

žiada Komisiu a členské štáty, aby do uplatňovania programov čo najviac zapojili miestne a regionálne orgány, a to najmä pokiaľ ide o vypracúvanie a rozvoj ročných pracovných programov;

—

zastáva názor, že do konzultačného postupu môže byť zapojený jeden zástupca Výboru regiónov.

Spravodajca

Giuseppe VARACALLI (IT/ALDE), starosta obce Gerace

Referenčné dokumenty

1.

sa domnieva, že navrhované programy sú dôležitými nástrojmi na podporu presadzovania politiky EÚ v oblasti spravodlivosti, práv a občianstva. Cieľom týchto programov je totiž vo všeobecnosti podporovať aktivity, ktoré vyvíjajú členské štáty v snahe zlepšiť pochopenie a uplatňovanie práva a politiky Únie v členských štátoch, presadzovať cezhraničnú spoluprácu a lepšie spoznať potenciálne problémy v jednotlivých oblastiach činnosti, a tak zabezpečiť, že politické opatrenia a právne predpisy budú vychádzať z konkrétnych údajov. Napríklad cieľom programu Európa pre občanov je podporovať rozvoj občianstva Európskej únie;

2.

sa nazdáva, že návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity, keďže pre dané oblasti činnosti majú významný cezhraničný rozmer a keďže si plánované vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti a práv vyžaduje mechanizmy nadnárodnej spolupráce a pre zainteresovaných odborníkov aj možnosti, ako nadväzovať kontakty (networking), a tieto ciele zvyčajne nie je možné účinne dosiahnuť len prostredníctvom úsilia členských štátov;

3.

zastáva názor, že návrhy sú takisto v súlade so zásadou proporcionality, pričom sa predovšetkým uistil, že ich forma a obsah objektívne vhodne zodpovedajú tomu, čo by mohlo byť potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. Navyše celkový rozpočet vyčlenený na všetky tri programy sa zdá byť dostatočný na to, aby sa mohli účinne uplatňovať, keďže jeho objem bol zachovaný na rovnakej úrovni ako objem rozpočtu prebiehajúcich programov v tých istých oblastiach činnosti a okrem iného sa výslovne počíta s jeho zvýšením v prípade vstupu nového členského štátu;

4.

v záujme celkového zlepšenia právnych predpisov oceňuje posúdenia vplyvu, ktoré sú pripojené k návrhom a ktoré možno považovať za dostatočne zdôvodnené a úplné, okrem iného vzhľadom na to, že Európska komisia v priebehu prípravnej fázy konzultovala návrhy aj so zainteresovanými stranami a výsledky konzultácií sú zahrnuté v týchto posúdeniach vplyvu, pričom podobná konzultácia rôzneho rozsahu sa uskutočnila aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

5.

zastáva názor, že odhady obsiahnuté vo viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020 by mohli umožniť pokračovať v činnostiach s prínosom na európskej úrovni, zameraných na rozšírenie európskeho priestoru spravodlivosti, ako aj na zlepšenie presadzovania a ochrany práv jednotlivcov, ktoré sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a Charte základných práv Európskej únie;

6.

želá si, aby tieto programy ďalej pomáhali občanom čoraz lepšie pochopiť EÚ, najmä tým, že budú podnecovať ich aktívnu účasť, a tiež aby pomohli výrazne posilniť povedomie;

7.

dúfa, že vykonávacia fáza programu Práva a občianstvo (s osobitným cieľom „prispieť k zlepšeniu uplatňovania práv vyplývajúcich z občianstva Únie“) a programu Európa pre občanov (so všeobecným cieľom „rozšíriť kapacitu občianskej účasti na úrovni Únie“ a konkrétnym cieľom „motivovať k demokratickej a občianskej účasti občanov na úrovni Únie“) umožní okrem iného zvýšiť informovanosť európskych občanov o možnosti, ktorá im bola nedávno priamo ponúknutá prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, t. j. predkladať Komisii legislatívne iniciatívy v súvislosti s otázkami, ktoré spadajú do právomoci EÚ, pričom je dokonca stanovené, že aj samotné iniciatívy môžu byť presadzované a podporované zo strany organizácií;

8.

potvrdzuje svoje úsilie a ochotu podporovať rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj európske občianstvo;

9.

pokiaľ ide konkrétne o program Práva a občianstvo pokladá za potrebné, aby sa v súvislosti s aspektom rovnoprávnosti mužov a žien adekvátne a efektívne uplatňovali pokyny, ktoré návrh nariadenia obsahuje: v odôvodnení 12 o pokračovaní a rozvoji predchádzajúcich troch programov so zvláštnym dôrazom na osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia páchaného na deťoch, mladých ľuďoch a ženách a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) a programové oblasti „Rodová rovnosť“ a „Antidiskriminácia a rozmanitosť“ programu Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress; v článku 4 (Osobitné ciele) písm. b) s osobitným dôrazom na zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi;

10.

v zásade súhlasí s návrhom nahradiť šesť operačných programov na obdobie 2007 – 2013 dvoma programami a domnieva sa, že toto zníženie počtu programov by mohlo umožniť jednoduchšie a účinnejšie riadiť plánované opatrenia, aj s ohľadom na potrebné zlepšenie zacielenia pri rozdeľovaní prostriedkov a odstránenie geografickej nevyváženosti, na ktoré v súvislosti s prebiehajúcimi programami poukázala samotná Komisia v legislatívnych finančných výkazoch pripojených k návrhom;

11.

žiada Komisiu a členské štáty, aby do uplatňovania programov čo najviac zapojili miestne a regionálne orgány, a to najmä pokiaľ ide o vypracúvanie a rozvoj ročných pracovných programov;

12.

v súvislosti s plánovanou a potvrdenou možnosťou pre súkromné subjekty, ktorá je rozhodne vhodná, využiť plánované opatrenia, odporúča, aby sa Komisia usilovala ďalej vylepšiť nástroje predbežnej kontroly kvality žiadostí;

13.

upozorňuje, že kľúčové otázky spojené s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti majú mimoriadny význam pre miestne a regionálne orgány, najmä preto, lebo priamo vplývajú na každodenný život občanov s trvalým bydliskom v Únii a na konkrétne úlohy, ktoré plnia miestne a regionálne orgány, ako aj preto, že miestne a regionálne orgány majú mnoho kľúčových kompetencií v oblastiach, ktoré spadajú do tejto problematiky;

14.

zdôrazňuje, že vďaka subsidiarite a priamemu kontaktu s občanmi a osobami s trvalým bydliskom môžu miestne a regionálne orgány najlepšie zistiť, aké sú obavy a túžby občanov, a preto často práve tieto miestne inštitúcie vedia ponúknuť inovatívne a primerané riešenia;

15.

pokiaľ ide konkrétne o program Európa pre občanov, upozorňuje, že účasť na partnerstvách miest, teda na aktivite, ktorá je v programe výslovne potvrdená, umožnila cennú výmenu skúseností medzi spoločenstvami, ktoré sa nachádzajú na rôznych územiach, pričom sa s úspechom mohli vyskúšať nové iniciatívy, prostredníctvom ktorých môžu tieto orgány propagovať a uľahčovať občianstvo;

16.

súhlasí s myšlienkou obsiahnutou vo všetkých troch návrhoch nariadení, že všetky orgány verejnej správy, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, môžu mať prístup k programom, podotýka však, že postupy v súvislosti s podávaním žiadosti by nemali byť prílišnou záťažou, najmä pokiaľ ide o plánovanú komplementárnosť medzi programami a s ňou spojenú, i keď vhodnú, možnosť využiť aj zdroje vyčlenené na iné programy, za predpokladu, že sa financovanie týka tých odlišných nákladových položiek;

17.

potvrdzuje, že súhlasí s cieľmi uvedenými v programoch, ako to už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, a ubezpečuje, že sa bude i naďalej usilovať propagovať a podporovať ich využívanie aj v susedných krajinách, prostredníctvom svojich orgánov založených na spolupráci (pracovné skupiny, zmiešané poradné výbory, Corleap, ARLEM) v súlade s príslušnými dohodami o spolupráci a v partnerstve s Komisiou;

18.

opätovne zdôrazňuje, že vo svete, pre ktorý je príznačná čoraz väčšia mobilita, je mimoriadne dôležité vytvoriť ozajstný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý by slúžil občanom. V súlade so snahou presadzovať viacúrovňový systém ochrany základných práv, ktorú Výbor regiónov vyvíja už istý čas, sa preto teší z pokroku, ktorý bol pri budovaní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti dosiahnutý vďaka tomu, že sa ťažiskom tohto projektu stali občania;

19.

stále považuje za potrebné vyváženým spôsobom zohľadniť otázky bezpečnosti a ochrany základných práv a slobôd, pričom treba uplatňovať koherentné nástroje v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: nemožno poprieť, že Európa má v tejto súvislosti rozhodne pevný právny rámec na ochranu ľudských práv, ktorý by sa mal v praxi neustále zlepšovať, aby sa zaručilo skutočné rešpektovanie týchto práv;

20.

oceňuje, že všetky tri programy, hoci medzi nimi existujú objektívne rozdiely, vo všeobecnosti pomáhajú zvyšovať povedomie občanov o európskom rozmere ich občianstva ako nástroja na zapojenie sa do procesu európskej integrácie a ďalšieho rozvoja európskej demokracie;

21.

opakuje niektoré pripomienky, ktoré už vyjadril v nedávno prijatom stanovisku o novom viacročnom finančnom rámci po roku 2013, kde zdôraznil, že je nesmierne dôležité mať k dispozícii primerané zdroje na podporu základných práv, demokracie a účasti občanov, a tiež uviedol, že považuje za zásadné, aby sa v programe Európa pre občanov venovala pozornosť hlavne partnerstvu pri podpore občianskej spoločnosti na úrovni EÚ. Medziiným tiež poznamenal, že bezpečnosť EÚ je úzko prepojená s podporou demokracie, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu v tretích krajinách a že je povinnosťou EÚ podporovať vo všeobecnosti tieto hodnoty;

22.

takisto pripomína, že už poukázal na možnosti podporiť rôzne formy územnej spolupráce pri realizácii projektov a opatrení, ktoré sú zamerané na zefektívnenie európskeho občianstva a ktoré by mohli prispieť k zníženiu administratívnych a byrokratických prekážok a administratívneho zaťaženia, a to aj prostredníctvom šírenia množstva osvedčených postupov, pokiaľ ide o cezhraničné služby, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti a viacjazyčnosti;

23.

dúfa, že opatreniam plánovaným v súvislosti s týmito základnými aspektmi bude venovaná prioritná pozornosť v ročných pracovných programoch, najmä pokiaľ ide o programy Práva a občianstvo a Európa pre občanov;

24.

uznáva, že zlúčenie predchádzajúcich šiestich programov v oblasti spravodlivosti a práv a občianstva do dvoch programov, ako aj nové znenie programu Európa pre občanov, môžu umožniť pružnejšie určovať priority v priebehu sedemročného programového obdobia, vďaka čomu by sa znížili náklady na riadenie na európskej úrovni, zmenšila byrokratická záťaž pre príjemcov a dosiahla primeranejšia a účinnejšia transverzálnosť projektov, ktoré sledujú rôzne ciele týchto programov;

25.

pokiaľ ide o otázky spojené so spravodlivosťou, opätovne zdôrazňuje, ako to už uviedol, že je nevyhnutné skoordinovať a prepojiť politiku v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí s politikou Únie v ostatných oblastiach, najmä s vonkajšou politikou a s hospodárskou a sociálnou politikou, keďže lepšou koordináciou týchto politík sa určite zvýši ich celková efektívnosť;

26.

súhlasí s názorom, že podpora občianstva je transverzálnou problematikou, ktorú treba zohľadniť v ďalších opatreniach Európskej únie, preto sú plánované synergie s nástrojom predvstupovej pomoci (IPA) dôležitými prvkami, ktoré pomôžu zaručiť, že budúci občania Únie budú informovaní o európskom občianstve a budú čoraz lepšie poznať svoje práva a povinnosti;

27.

želá si teda, aby boli zavedené konkrétne riešenia, ktoré umožnia dosiahnuť komplementárnosť a súčinnosť medzi navrhovanými programami a ostatnými nástrojmi Únie, a žiada Komisiu, aby pravidelne poskytovala informácie o tom, ako treba postupovať, aby táto komplementárnosť a súčinnosť bola zabezpečená;

28.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že miestne a regionálne orgány objektívne nemajú dostatočnú možnosť, ako sa účinne zapojiť do vypracúvania ročných pracovných programov a do hodnotenia aspoň dvoch z troch špecifických programov: Európa občanov sa nesmie budovať bez toho, aby boli do každej fázy tohto procesu konkrétne zapojené miestne a regionálne orgány, ktoré sú dôležitými inštitucionálnymi úrovňami a zárukou väčšej demokratickej legitímnosti pri prijímaní rozhodnutí;

29.

žiada preto, aby sa zaručilo, že miestne a regionálne orgány budú riadne zapojené (prostredníctvom Výboru regiónov) do fázy vypracovania ročných pracovných programov v rámci programov Práva a občianstvo a Európa pre občanov;

30.

pokiaľ ide o priebežnú a následnú hodnotiacu správu v súvislosti s programom Práva a občianstvo, ktoré pripravuje Komisia, myslí si, že by mohol mať možnosť zodpovedne vyjadriť svoj názor, ako je to formálne zakotvené v súvislosti s programom Európa pre občanov. Žiada preto, aby špecifické ustanovenie v tomto zmysle bolo uvedené aj v návrhu, ktorý sa týka programu Práva a občianstvo;

31.

žiada, aby sa pokrok pri dosahovaní osobitných cieľov programu Práva a občianstvo meral aj na základe zozbieraných kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov o dodržiavaní, vykonávaní a zavádzaní týchto práv, keďže sa domnieva, že vnímanie zo strany európskej verejnosti, o ktorom sa píše v návrhu, neumožňuje adekvátne posúdiť dosiahnuté výsledky, a v tejto súvislosti odkazuje aj na činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť pri vypracovávaní zodpovedajúcich ukazovateľov a porovnávacích štúdií;

32.

súhlasí s tým, že predložené návrhy by mali zohrávať dôležitú úlohu prostredníctvom osvetových a informačných aktivít pre európskych občanov, najmä pokiaľ ide o neobmedzený prístup k informáciám, ktorý je čoraz nevyhnutnejšou podmienkou aktívnej politickej účasti. Výbor už vyzdvihol túto zásadu a výslovne vyzval svojich členov, aby sa zasadzovali za to, aby bol v jednotlivých členských štátoch účinne zabezpečený prístup k informáciám;

33.

pokiaľ ide o program Spravodlivosť, zastáva názor, že ak sa bude, ako sa uvádza v návrhu, pokračovať vo výmenách pracovníkov národných justičných systémov, ktoré môžu prebiehať v širšom kontexte Európskej justičnej siete, zintenzívni sa tým úsilie o postupné dosiahnutie vzájomného uznania justičných systémov a zvýši vzájomná dôvera;

34.

preto obzvlášť podporuje návrh financovať vzdelávacie aktivity pre justičných pracovníkov, ako sa uvádza v článku 6 návrhu, ktorý sa týka programu Spravodlivosť, keďže vzdelávanie a poznatky sú hlavnými prvkami na vytvorenie spravodlivej Európy;

35.

odporúča, aby sa tejto otázke venovala mimoriadna pozornosť, v snahe zabezpečiť skutočnú účasť celej plejády odborníkov, z verejnej i súkromnej sféry, ktorí pôsobia v justičných systémoch;

36.

zastáva názor, že vzdelávacie aktivity financované v rámci programu Práva a občianstvo by mali zahŕňať aj výchovu k európskemu občianstvu, určenú tým, ktorí chcú získať občianstvo niektorého z členských štátov, ako aj deťom v školskom veku, pretože presadzuje a propaguje myšlienku podpory aktívneho občianstva mládeže prostredníctvom vzdelávania;

37.

súhlasí s finančnou podporou na vývoj vzdelávacích modulov online, uvedených v návrhu programu, v súlade s výzvou Výboru regiónov, aby sa podporovali opatrenia v oblasti výchovy k občianstvu prostredníctvom médií a IKT;

38.

sa nazdáva, že programy Spravodlivosť a Práva a občianstvo sú okrem iného primeraným prostriedkom, ako posilniť značný potenciál miestnych a regionálnych orgánov v oblasti cezhraničnej spolupráce, pokiaľ ide o otázky spojené s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

39.

v zásade do veľkej miery súhlasí s prístupom, ktorý si zvolila Komisia v súvislosti s týmito tromi programami a ktorý sa zameriava hlavne na výsledky a vychádza najmä zo systému ukazovateľov na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov týchto programov. Upozorňuje, že úplný zoznam ukazovateľov je uvedený len v návrhu, ktorý sa týka programu Európa pre občanov, zatiaľ čo napríklad v programe Spravodlivosť sa pre každý cieľ uvádza len jeden ukazovateľ a spomína súbor ďalších bližšie neurčených ukazovateľov. Odporúča preto celkovo spresniť tieto ukazovatele a, pokiaľ je to možné, uviesť nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne parametre;

40.

zdôrazňuje, že v návrhu, ktorý sa týka programu Európa pre občanov, sa stanovuje pružnejšia štruktúra, ako je štruktúra v súčasnosti prebiehajúceho programu, a preto sa vopred neuvádzajú sumy, ktoré budú vyčlenené na jednotlivé akcie, ktoré budú môcť pokračovať v rámci nového programu;

41.

v tejto súvislosti upozorňuje, že na partnerstvá miest, ktoré budú môcť stále využívať podporu programu, by sa navyše mala vyčleniť aj pevná suma, ktorá by mala byť vopred uvedená a ktorá v prípade prebiehajúceho programu predstavuje takmer tretinu celkovej dotácie a môže zostať zachovaná na podobnej úrovni;

42.

žiada preto, aby sa na aktivity vyvíjané v rámci partnerstiev vyčlenila primeraná suma z celkového rozpočtu určeného na program Európa pre občanov, a to najmä vzhľadom na to, že tieto partnerstvá zohrávajú významnú a uznávanú úlohu v úsilí o vytváranie pevných a trvalých väzieb medzi občanmi, vrátane občanov tretích krajín;

43.

pripomína, že keďže Európsky parlament a Rada zaviedli nedávno značku „Európske dedičstvo“ ako nástroj, ktorý má vyzdvihnúť spoločné kultúrne dedičstvo členských štátov so zreteľom na rešpektovanie národnej a regionálnej rozmanitosti, program Európa pre občanov môže na dosiahnutie stanovených cieľov využiť aj potenciál lokalít, ktoré budú označené touto novou značkou, presne tak, ako dnes už uznávaný pojem Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý má podobný význam pre podporu európskej identity a občianstva.

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/51

—

víta úsilie Komisie zefektívniť a zjednodušiť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov, ale požaduje zmeniť a doplniť návrh Komisie tak, aby poskytoval územný/regionálny kontext pre emisie skleníkových plynov a prognózy a plány nízkouhlíkového rozvoja;

—

žiada, aby všetky údaje a metodológie boli verejne dostupné, a nie v súkromnom vlastníctve, aby boli transparentné, a preto opakovateľné, a stanovené orgánom ako Európska environmentálna agentúra (EEA), aby sa predišlo problémom s duplicitou a uľahčilo vykonávanie politiky v rámci viacúrovňovej správy;

—

vyzýva, aby sa územný dosah emisií jednoznačne zohľadnil v širšej politike, programoch, pri prideľovaní financovania a v projektoch Komisie;

—

odkazuje Komisiu na iniciatívy Dohovoru starostov a primátorov, ClimAct Regions, carbonn a EUCO2 80/50 ako medzinárodné príklady vynikajúcej práce regiónov v oblasti znižovania emisií CO2;

—

odporúča harmonizáciu prognóz členských štátov s cieľom získať súbor konzistentných prognóz, vrátane podávania správ o využívaní obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti;

—

opakuje svoju výzvu, ktorá už odznela na 17. konferencii zmluvných strán v Durbane, ako aj na predchádzajúcich konferenciách Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), aby boli uznané opatrenia, ktoré sa v snahe zmierniť klimatické zmeny a prispôsobiť sa im zavádzajú na miestnej a regionálnej úrovni.

Spravodajca

Neil SWANNICK (UK/SES), člen mestského zastupiteľstva mesta Manchester

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a Únie

COM(2011) 789 final

—

emisie skleníkových plynov,

—

prognózy a plány nízkouhlíkového rozvoja,

—

verejne dostupné, a nie v súkromnom vlastníctve,

—

transparentné, a preto opakovateľné,

—

stanovené orgánom ako Európska environmentálna agentúra (EEA), aby sa predišlo problémom s duplicitou,

—

návrh ako aj konzultáciu so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu, ktoré návrhu predchádzali,

—

začlenenie požiadavky predkladať spolu s inventarizačnými údajmi aj prognózy a zmierňujúce opatrenia,

—

záväzok zharmonizovať monitorovanie a nahlasovanie na medzinárodnej úrovni ako aj na úrovni Európskej komisie a uľahčiť uplatňovanie mechanizmu monitorovania a nahlasovania. Výbor však očakáva, že Európska komisia využije záväzky v rámci regionálneho rámca na rozšírenie návrhu,

—

úsilie zefektívniť a zjednodušiť prostredníctvom tohto návrhu požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie,

—

súlad medzi odhadmi emisií skleníkových plynov a odhadmi miestnych emisií do ovzdušia,

—

myšlienku vytvoriť európske stredisko výmeny informácií a dúfa, že bude užitočným nástrojom pre tvorcov politiky v oblasti klímy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni,

—

rozšírenie záberu aj na ďalší dosah leteckej dopravy na globálne otepľovanie.

—

návrh sa o adaptácii výslovne zmieňuje ako o miestnej záležitosti, ako miestnu záležitosť však neoznačuje zmierňovanie, a to môže v dlhodobom časovom horizonte obmedziť účinnosť politiky na zmiernenie zmeny klímy,

—

návrh neobsahuje žiadne usmernenia týkajúce sa skutočného rozšírenia pôsobnosti, ktoré návrh členským štátom prináša. Usmernenia sú potrebné, aby sa predišlo nadmerným výdavkom na subjekty, ktoré budú napokon realizovať mnohé zo zmien obsiahnutých v návrhu,

—

pre regióny sa nevyčleňuje aspoň 30 %príjmov získaných z aukčného obchodovania s kvótami. Tieto prostriedky sú nevyhnutné v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti,

—

administratívna, technická a finančná záťaž ďalších požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie pravdepodobne doľahne aj na regióny, preto by tieto požiadavky mali byť primerané,

—

nemalo by sa pokračovať v nepodstatnom postupnom zlepšovaní súborov údajov, ak to narušuje uplatňovanie zmierňujúcich a adaptačných opatrení.

—

užitočnosť inventarizácie významne podporujú plány nízkouhlíkového rozvoja s krátkodobým, strednodobým a dlhodobým výhľadom,

—

údaje o emisiách, ktoré budú zhromaždené na základe tohto návrhu, sú kľúčom k pochopeniu strategického smerovania, priorít a výsledkov Európskej únie, jej členských štátov a regiónov,

—

tieto údaje by sa však v záujme čo najlepšieho využitia mali prezentovať spolu so základnými údajmi o hospodárskych a sociálnych výsledkoch, ktoré politickí činitelia pravidelne používajú.

—

Za údaje o emisiách a ich kvalitu by mal byť priamo zodpovedný ústredný útvar Európskej únie pre štatistiku a údaje. Mal by zabezpečovať priamočiary, transparentný a spoľahlivý centrálny postup overovania presnosti/spoľahlivosti plánov nízkouhlíkového rozvoja a súborov údajov, ktoré poskytujú členské štáty.

—

Každý členský štát by mal poskytnúť tieto kumulované údaje o celkových vypustených emisiách od roku 1990:

—

územný prvok umožňuje lepšie sledovanie pokroku a ponúka lepšie dôkazy ako všeobecná prezentácia na národnej úrovni,

—

regióny majú k občanom bližšie ako členské štáty, čo im umožňuje podávať verejnosti informácie o otázkach spojených s klímou, čo je jedným z cieľov mechanizmu monitorovania a nahlasovania.

—

Odkazujeme Európsku komisiu na iniciatívy Dohovoru starostov a primátorov, ClimAct Regions, carbonn, ICLEI a EUCO2 80/50 ako medzinárodné príklady vynikajúcej práce regiónov v oblasti znižovania emisií CO2.

—

Je to v súlade s regionálnym rámcom.

—

Vysiela to jasný politický odkaz týmto smerom.

—

Pokiaľ ide o zníženie emisií, dosah vnútroštátnej politiky bude v jednotlivých regiónoch daného členského štátu odlišný, čo treba chápať.

—

Opatrenia sa musia realizovať bližšie k zdroju emisií, takže ak sú k dispozícii údaje, ktoré sa dajú uplatniť na miestnej úrovni, zvyšuje to pravdepodobnosť ich uplatnenia.

—

Vzhľadom na články 191 a 192 zmluvy je takýto postup vhodnejší.

—

Regióny prispejú k zníženiu emisií rôznou mierou v závislosti od ich hospodárskej skladby a infraštruktúry. Tieto úrovne zníženia emisií budú v jednotlivých regiónoch odlišné tak v rámci členských štátov, ako aj v rámci celej Európy.

—

Hoci sa samosprávy podieľajú na vykonávaní politiky, členské štáty s nimi otázky klímy systematicky nekonzultujú.

—

Problematika zmierňovania klimatických zmien sa nedá riešiť postupom zhora nadol.

—

vypracovať plány nízkouhlíkového rozvoja,

—

vytvoriť mechanizmy monitorovania,

—

získať včasný a nákladovo-účinný prístup k údajom,

—

predísť skomercionalizovaniu a nadmernej multiplikácii údajov a nástrojov na ich zhromažďovanie,

—

zabezpečiť súlad medzi plánmi nízkouhlíkového rozvoja,

—

zvýšiť kvalitu, spoľahlivosť a dôvernosť údajov,

—

splniť požiadavky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu, Cancúnskych dohôd a Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť.

—

Výbor regiónov sa domnieva, že v prípade kategórie „1.A.3.A civilná letecká doprava“ ide o nedorozumenie. Za nulové sa majú považovať emisie zo súkromných (a nie komerčných) lietadiel, t. j. ľahkých lietadiel a helikoptér, ktoré väčšinou využívajú malé súkromné letiská. Toto by sa malo jasne uviesť,

—

neposkytuje sa žiadna metodika pre emisie z námornej dopravy, ktorá využíva európske prístavy. V návrhu by sa malo výslovne uviesť, že Európska komisia očakáva právny predpis skôr, ako vytvorí metodologické postupy.

13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/61

—

vzhľadom na podstatné výzvy v tejto oblasti by VR privítal omnoho väčšie zvýšenie rozpočtu tohto programu a zároveň uznáva, že presné sumy sa nemôžu odsúhlasiť, kým sa neuzavrú rokovania o viacročnom finančnom rámci;

—

podporuje nový prístup založený na „integrovaných projektoch“, žiada však, aby sa viac podporovala účasť zainteresovaných strán na integrovaných projektoch a ich dostupnosť, aby sa morské prostredie, pôda a ochrana pred hlukom prioritne doplnili ako ďalšie primárne dôležité oblasti integrovaných projektov a aby sa zaviedli vhodné mechanizmy koordinácie programu LIFE s ostatnými fondmi EÚ v spoločnom strategickom rámci a s rámcami prioritných opatrení na financovanie sústavy Natura 2000;

—

domnieva sa, že vylúčenie DPH ako oprávneného výdavku pravdepodobne odradí mnoho potenciálnych príjemcov od vypracovania návrhu a navrhuje, aby sa DPH uznávala za oprávnené náklady, ak príjemcovia môžu dokázať, že DPH nemožno získať späť;

—

odporúča, aby náklady na trvalých zamestnancov zostali oprávneným výdavkom pod podmienkou, že sa dokáže a zdokumentuje, že dotknutí zamestnanci sú formálne pridelení na činnosti projektu na plný alebo čiastočný úväzok;

—

navrhuje, aby sa horná hranica miery spolufinancovania zvýšila na 85 % v menej rozvinutých regiónoch (v zmysle definície v nariadeniach o štrukturálnych fondoch) a v najvzdialenejších regiónoch;

—

žiada, aby bol program LIFE dostupný aj pre zámorské krajiny a územia EÚ, na ktoré sa vzťahuje „Rozhodnutie o pridružení zámoria“ (rozhodnutie Rady 2001/822/ES) a ktoré sú zodpovedné za väčšinu biodiverzity EÚ.

Spravodajkyňa

Kay TWITCHEN (UK/NI), členka rady grófstva Essex

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení programu na ochranu životného prostredia a klímy (LIFE)

COM(2011) 874 final – 2011/0428 COD

1.

Opakuje svoj názor, že program LIFE je dôležitým nástrojom pomoci pri financovaní miestnych a regionálnych politík a projektov v oblasti životného prostredia s celoeurópskym prínosom, ktorý pomáha mobilizovať úsilie miestnych a regionálnych orgánov. Okrem toho program prispieva k nadväzovaniu partnerských vzťahov, a tým k upevňovaniu štruktúr spolupráce, čím sa uľahčuje výmena skúseností a informácií na miestnej a regionálnej úrovni.

2.

Víta zámer pokračovať s programom LIFE v novom období financovania. Verí, že to zabezpečí efektívnejšiu činnosť, vytvorí synergiu koordináciou činností na európskej a národnej úrovni a zvýši viditeľnosť opatrení v oblasti životného prostredia a klímy.

3.

Súhlasí s názorom Komisie, že opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou väčšiny politík EÚ. Hlavné nástroje financovania Únie však neriešia všetky konkrétne potreby v oblasti životného prostredia a klímy, z čoho vyplýva pretrvávajúca potreba samostatného programu na ochranu životného prostredia a klímy, ktorý bude vychádzať z úspechov nariadenia (ES) č. 614/5007 o programe LIFE+ za obdobie 2007 – 2013. Doplní tak prístup „mainstreaming“ na dosahovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy v rámci rozpočtu EÚ prostredníctvom financovania projektov v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré inde nespĺňajú kritériá na financovanie.

4.

Konštatuje, že hodnotenie súčasného programu LIFE zdôraznilo, že jeho vplyv je obmedzený nedostatkom strategického zamerania. Nový program by preto mal zaviesť flexibilnú zostupnú koncepciu a vytvoriť dva samostatné podprogramy pokrývajúce životné prostredie a klímu s jasne stanovenými prioritami.

5.

Považuje pri tom za dôležité zachovať dostatočnú flexibilitu programu. Stanovovanie priorít by nemalo viesť k nadmerným obmedzeniam a prehnane prísnym kritériám. Najdôležitejším ukazovateľom by mala byť kvalita navrhovaných projektov tak, ako je to v rámci súčasného programu.

6.

Domnieva sa, že nariadenie o programe LIFE by malo osobitne odkazovať na to, že je potrebné snažiť sa o synergiu medzi rôznymi zložkami, napr. zabezpečiť, aby projekty v oblasti klímy financované z programu LIFE mali pozitívny vplyv na biodiverzitu a aby projekty v oblasti životného prostredia financované z programu LIFE boli odolné voči zmene klímy. Vzhľadom na to, že Komisia naznačila možnú synergiu medzi dvoma podprogramami a aby projekty boli prospešné pre viacero cieľov, bude potrebné zabezpečiť dosiahnutie tohto cieľa.

7.

Pripomína svoju výzvu (1), aby program LIFE naďalej podporoval komunikačné a informačné projekty s väčším zameraním na zvyšovanie povedomia vrátane vzdelávania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a podpory projektov, do ktorých sú zapojené miestne a regionálne orgány. V tomto kontexte víta navrhovanú prioritnú oblasť „Riadenie a informovanie“ v oboch podprogramoch.

8.

Víta návrh, aby sa v záujme zabezpečenia ich súladu obidva podprogramy programu LIFE vykonávali v rámci jediného viacročného pracovného programu prostredníctvom jediného súboru spoločných vykonávacích pravidiel a jedinej výzvy na predloženie projektov a aby sa nimi zaoberal jediný výbor programu LIFE. Zdôrazňuje, že by nemali existovať rozdielne postupy a priority pre rôzne podprogramy.

9.

Víta, že Európska komisia pri príprave tohto návrhu viedla rozsiahle konzultácie a zohľadnila mnoho názorov, ktoré vyjadrili zúčastnené strany a VR. (2)

10.

Víta dôraz, ktorý sa v článku 3 návrhu kladie na vymedzenie ukazovateľov hodnotenia výsledkov programu LIFE. Odporúča, aby sa doplnili ukazovatele, ktoré hodnotia a podporujú dobrú správu a komunikáciu v rámci každého projektu programu LIFE. VR naliehavo žiadal, aby program LIFE podporoval cielené – a tým účinnejšie – spôsoby komunikácie a činnosti zamerané na budovanie kapacít v každom projekte programu LIFE.

11.

Konštatuje, že návrh v článku 10 vylučuje trhové využívanie inovácií v súkromnom sektore, keďže ich pokryje program Horizont 2020. To umožňuje, aby sa program LIFE zameral na ekologické inovácie miestnych a regionálnych orgánov a na hľadanie riešení, ktoré sa najčastejšie najlepšie vykonávajú prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. VR preto víta posun k inováciám vo verejnom sektore a možnosť verejno-súkromných partnerstiev.

12.

Víta, že v súlade s požiadavkou VR (3) návrh v článku 11 umožňuje opakujúce sa činnosti pod podmienkou, že sa projekty opierajú o osvedčené postupy, ktoré sa môžu preniesť do iných regiónov a podliehajú normám pre monitorovanie a oznamovanie výsledkov verejnosti.

13.

Verí, že podpora rámcov prioritných opatrení na financovanie sústavy Natura 2000 prostredníctvom integrovaných projektov bude budúcim kľúčovým prvkom prioritnej oblasti Biodiverzita programu LIFE. VR žiada, aby so zreteľom na inštitucionálny rámec jednotlivých členských štátov boli regionálne orgány zodpovedné za vypracovanie rámcov prioritných opatrení, a berie na vedomie nedávne iniciatívy, ktoré začala Európska komisia v súvislosti s financovaním sústavy Natura 2000 (4).

14.

S nadšením víta, že v rámci programu LIFE sa posilnila podpora riadenia v oblasti životného prostredia tým, že sa z nej v navrhovanom nariadení (článok 12) stala prioritná oblasť. VR verí, že sa tým zvýši viditeľnosť možných projektov riadenia a že miestne a regionálne orgány budú mať z tejto novej prioritnej oblasti významný prospech. VR naliehavo žiadal, aby program LIFE prispel k posilneniu administratívnej kapacity miestnych a regionálnych orgánov a aby sa viac zameral na zvyšovanie povedomia vrátane vzdelávania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a podpory projektov, do ktorých sú zapojené miestne a regionálne orgány a ktoré majú významný dosah na úrovni EÚ (5).

15.

Domnieva sa, že v rámci tejto prioritnej oblasti by sa mala propagovať výmena vedomostí o implementácii a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to tým, že sa na európskej úrovni budú podporovať siete, školenia a projekty na výmenu osvedčených postupov, a to najmä projekty, na ktorých sa aktívne zúčastňujú miestne a regionálne orgány.

16.

Víta vytvorenie nového podprogramu na ochranu klímy, ktorý môže zohrať úlohu pri podpore nízkouhlíkových opatrení a investícií, ktoré účinne využívajú zdroje a sú odolné voči zmene klímy. Túto skutočnosť víta v súvislosti s medzinárodnými záväzkami EÚ znížiť emisie skleníkových plynov v rámci Kjótskeho protokolu a budúcej celosvetovej dohody o klíme, ktorá sa má prerokovať do roku 2015, ako aj v súvislosti s cieľmi EÚ v rámci balíka opatrení v oblasti klimatických zmien a energetiky, stratégie Európa 2020 a Plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (6).

17.

Konštatuje však, že navrhovaný rozpočet prestavuje skôr malú časť celkového rozpočtu programu LIFE (25 %). Podprogram LIFE Ochrana klímy má preto veľmi obmedzený potenciál na to, aby výrazne znížil emisie skleníkových plynov. Mal by preto podporovať viacnásobné environmentálne výhody, ako sú prírodné oblasti, ktoré majú zásadný význam z hľadiska zaistenia kvality ovzdušia a vykazujú veľkú biodiverzitu (rašeliniská a lesy), alebo podnecovať vytváranie ekologickej infraštruktúry, a to ako integrovaný prístup k zachovaniu biodiverzity a zamedzeniu účinkov klimatických zmien.

18.

Víta, že hlavným zameraním integrovaných projektov bude zmierňovanie klimatických zmien a adaptačné stratégie a akčné plány.

19.

Víta ciele uvedené v prioritnej oblasti „Riadenie a informovanie v oblasti životného prostredia“ (článok 16) a vidí jasnú úlohu VR v podpore zvyšovania povedomia o otázkach klímy.