27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/1

—

poukazuje na to, že všetky krajiny, s ktorými sa počíta v stratégii rozširovania (1), formálne ratifikovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európsku chartu miestnej samosprávy, a chcel by ich vyzvať, aby svoje záväzky plnili a dodržiavali;

—

upozorňuje, že je nesmierne dôležité formovať a rozvíjať viacúrovňové riadenie, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť v kandidátskych krajinách, ktoré nabáda, aby podporovali dodržiavanie občianskych slobôd a demokratické postupy v politickom živote;

—

zdôrazňuje význam formálnych konzultácií medzi príslušnými štátnymi orgánmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami v každej fáze rozširovania EÚ. Takýto prístup vedie k rozsiahlejšiemu zapojeniu verejnosti, pomáha uplatňovať zásadu subsidiarity a zabezpečuje bližší kontakt s občanmi. Ak sú miestni a regionálni zástupcovia dobre informovaní o integračnom procese, uľahčuje to aj uplatňovanie právnych predpisov a pomáha lepšie využívať nástroj predvstupovej pomoci;

—

nabáda, aby sa miestne a regionálne samosprávy združovali do organizácií, resp. aby sa posilňovali už existujúce organizácie tohto druhu, a aby spolupracovali so svojimi partnermi v členských krajinách EÚ, čo môže viesť k výmene skúseností a pomôcť procesu integrácie;

—

kladne hodnotí integračný proces prebiehajúci v kandidátskych krajinách, ktorý by sa takisto mal využiť ako jeden z prvkov v procese decentralizácie založenom na transparentnej implementácii;

—

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa dodržiavali zásady dobrých susedských vzťahov medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a ostatnými krajinami, a vyzdvihuje úlohu a význam rozvoja cezhraničnej a regionálnej spolupráce medzi týmito krajinami.

Spravodajca

Stanisław SZWABSKI (EA/PL), predseda mestskej rady mesta Gdynia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012

COM(2011) 666 final

1.

poukazuje na to, že cieľom rozširovania EÚ je zväčšiť oblasť mierového rozvoja a spolupráce v Európe; Európska únia je preto otvorená pre všetky európske krajiny, ktoré majú záujem o vstup, rešpektujú a presadzujú demokratické hodnoty a spĺňajú kritériá členstva. Poukazuje na to, že rozšírenie je možné len pod podmienkou, že sa súčasne zaručí úspešná integrácia pristupujúcej krajiny do Európskej únie.

2.

Chcel by poukázať na to, že všetky krajiny, s ktorými sa počíta v stratégii rozširovania (2), formálne ratifikovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európsku chartu miestnej samosprávy, a chcel by ich vyzvať, aby svoje záväzky plnili a dodržiavali.

3.

Víta návrh Komisie viac využívať nástroj predvstupovej pomoci na podporu a urýchlenie reformného úsilia zameraného na výsledky. Prípadným zapojením miestnych a regionálnych orgánov sa prispeje k rozvoju absorpčných kapacít a budovaniu kapacít v prijímajúcej krajine, čím sa dosiahne efektívnejšie využívanie prostriedkov tohto nástroja.

4.

Zdôrazňuje, že cieľom procesu rozširovania je zaručiť občanom EÚ a kandidátskych krajín stabilitu a zvýšenú prosperitu a zaručiť spoločnú zodpovednosť za rozvoj čoraz väčšieho priestoru mieru, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s vlastným vnútorným trhom, a pokračovať v úsilí o dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi.

5.

Zdôrazňuje, že úspešné a vytrvalé reformné úsilie by mali vynakladať všetky úrovne spoločnosti. Dobrá správa vecí verejných, vrátane modernizácie verejného sektora s koordináciou na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vytvára lepšie podmienky pre širokú a silnejšiu demokraciu, zvýšenú transparentnosť a systémy, ktoré menej ovplyvňuje korupcia a protekcionizmus. Decentralizovaný systém zvyšuje zodpovednosť voči verejnosti a uľahčuje občanom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch.

6.

Upozorňuje, že je nesmierne dôležité formovať a rozvíjať viacúrovňové riadenie, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť v kandidátskych krajinách, ktoré nabáda, aby podporovali dodržiavanie občianskych slobôd a demokratické postupy v politickom živote.

7.

Zdôrazňuje význam formálnych konzultácií medzi príslušnými štátnymi orgánmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami v každej fáze rozširovania EÚ. Takýto prístup vedie k rozsiahlejšiemu zapojeniu verejnosti, pomáha uplatňovať zásadu subsidiarity a zabezpečuje bližší kontakt s občanmi. Ak sú miestni a regionálni zástupcovia dobre informovaní o integračnom procese, uľahčuje to aj uplatňovanie právnych predpisov a pomáha lepšie využívať nástroj predvstupovej pomoci.

8.

Nabáda, aby sa miestne a regionálne samosprávy združovali do organizácií, resp. aby sa posilňovali už existujúce organizácie tohto druhu, a aby spolupracovali so svojimi partnermi v členských krajinách EÚ, čo môže viesť k výmene skúseností a pomôcť procesu integrácie.

9.

Kladne hodnotí integračný proces prebiehajúci v kandidátskych krajinách, ktorý by sa takisto mal využiť ako jeden z prvkov v procese decentralizácie založenom na transparentnej implementácii.

10.

Vyzdvihuje skutočnosť, že pokrok a úspech procesu rozširovania vo veľkej miere závisí od toho, či kandidátska krajina dosahuje skutočný pokrok pri zavádzaní reforiem zameraných na splnenie kodanských kritérií.

11.

Zdôrazňuje, že Európska rada by mala urýchliť postup schvaľovania jadransko-iónskej makroregionálnej stratégie, ktorej prínosom by bolo uľahčenie a posilnenie procesov vstupu kandidátskych krajín alebo potenciálnych kandidátskych krajín zapojených do programu „Juhovýchodná Európa“ do Európskej únie, a okrem toho ponúka príležitosť presadzovať na územiach, ktoré sa nachádzajú v rozsiahlejšej oblasti Stredozemného mora, konsolidáciu demokratických procesov.

12.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa dodržiavali zásady dobrých susedských vzťahov medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a ostatnými krajinami, a vyzdvihuje úlohu a význam rozvoja cezhraničnej a regionálnej spolupráce medzi týmito krajinami.

13.

Žiada, aby orgány krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, zaviedli konzistentné predpisy a národné stratégie v spolupráci s orgánmi verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni a aby sa miestnym a regionálnym orgánom poskytli potrebné zdroje na vykonávanie stratégií na integráciu skupín na okraji spoločnosti.

14.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v kandidátskych krajinách poskytovali komplexné a vyvážené informácie o EÚ, jej inštitúciách, procese integrácie a zmenách, ktoré tento proces prináša pre jednotlivé krajiny, ako aj o výzvach a príležitostiach pre občanov. Tieto informácie, ktorých podstatnú časť by mali poskytovať orgány pristupujúcich krajín, sú nevyhnutné, aby sa občanom umožnilo aktívne sa zapájať do procesu integrácie svojej krajiny do EÚ a aby uznali prínos potenciálneho členstva.

15.

Vyzýva všetky kandidátske krajiny, aby sa podieľali na rozvoji a posilňovaní EÚ a jej inštitúcií v rámci svojich formálnych možností.

16.

Zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité, aby EÚ jasne a jednoznačne potvrdila svoj záväzok v rámci procesu rozširovania integrovať všetky kandidátske krajiny, ktoré splnia kritériá členstva.

17.

S uspokojením víta podpísanie Zmluvy o pristúpení s Chorvátskom, ktoré je pre európsku integráciu významným okamihom. Ak sa úspešne uzavrú ratifikačné postupy, Výbor regiónov s radosťou privíta Chorvátsko ako nového člena od 1. júla 2013.

18.

Vyjadruje potešenie nad pokrokom, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení kritérií členstva v EÚ od predloženia žiadosti o členstvo v roku 2003 až po úspešné ukončenie rokovaní v júni 2011 a kladné stanovisko Komisie k pristúpeniu Chorvátska k EÚ z októbra 2011.

19.

víta skutočnosť, že Slovinsko a Chorvátsko súhlasili s tým, že sa v nedoriešenej otázke hraníc obrátia na arbitrážny súd, a s potešením očakáva uplatňovanie bilaterálnej dohody o arbitrážnom vymedzení spoločnej hranice.

20.

Zdôrazňuje, že Chorvátsko preukazuje vysoký stupeň pripravenosti na členstvo, zároveň ho však vyzýva, aby pokračovalo v konsolidácii acquis EÚ a začalo ich plne uplatňovať, najmä pokiaľ ide o súdnictvo, politiku boja proti korupcii, implementáciu antidiskriminačných právnych predpisov, politiku hospodárskej súťaže a pluralitu a slobodu médií.

21.

Víta pozitívny výsledok referenda o vstupe Chorvátska do EÚ, ktoré sa uskutočnilo v januári 2012.

22.

Víta pokrok dosiahnutý v rámci prístupových rokovaní s Islandom a vyzdvihuje vysoko konštruktívnu spoluprácu medzi Islandom a EÚ v rámci EHP a schengenského priestoru.

23.

Je presvedčený o tom, že Island by mohol vstúpiť do EÚ už v blízkej budúcnosti, v súlade so zásadou, že každá krajina je posudzovaná podľa vlastných zásluh, a nabáda Island, aby včas zosúladil právne predpisy v zostávajúcich oblastiach politiky.

24.

Oceňuje skutočnosť, že Island do istej miery úspešne prekonal svoje hospodárske ťažkosti a vytrvalo presadzuje potrebné reformy.

25.

Je znepokojený tým, že proces integrácie nemá rozsiahlu podporu verejnosti.

26.

Kladne hodnotí úsilie, ktoré vynakladá Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v prístupovom procese.

27.

Víta opatrenia, ktoré prijala vláda Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na podporu členstva svojej krajiny v EÚ, ale so znepokojením konštatuje, že úsilie uspokojivým spôsobom vyriešiť otázku oficiálneho názvu krajiny nie je dosť efektívne. Zásadný význam má zachovanie dobrých susedských vzťahov, vrátane rokovaní pod záštitou OSN v snahe vyriešiť otázku názvu krajiny tak, aby to bolo prijateľné pre všetky strany.

28.

Kladne hodnotí postupné opatrenia, ktorých cieľom je prispôsobiť vnútroštátny právny systém legislatíve EÚ, avšak upozorňuje, že je potrebné pokračovať v zavádzaní reforiem v oblasti súdnictva, základných práv žien a menšín, ako aj verejnej správy.

29.

Upozorňuje, že je potrebné bojovať proti korupcii na vysokej úrovni a zaručiť slobodu prejavu v médiách.

30.

Oceňuje pokrok dosiahnutý v oblasti spolupráce medzi vládnymi inštitúciami, samosprávnymi orgánmi na rôznych úrovniach riadenia ako aj mimovládnymi organizáciami.

31.

Víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti uplatňovania zákona o jazykoch, decentralizácii a spravodlivom zastúpení a nabáda ďalej sa usilovať o riešenie pretrvávajúcich problémov, ako sú vzdelávanie a harmonické vzťahy medzi všetkými spoločenstvami.

32.

So zreteľom na zámer Rady otvoriť v júni 2012 prístupové rokovania víta opatrenia, ktorých cieľom je zmena a prispôsobenie legislatívy Čiernej Hory, pokiaľ ide o reformu verejnej správy, zhromažďovanie štatistických údajov o krajine, slobodu médií ako aj boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. K istému zlepšeniu došlo v oblasti dodržiavania ľudských práv, rovnosti pohlaví a dodržiavania práv menšín.

33.

Víta iniciatívy, ktorých cieľom je znížiť mieru korupcie a odporúča podniknúť viac v boji proti korupcii, predovšetkým v oblastiach privatizácie, územného plánovania, vzdelávania a zdravotníctva ako aj v miestnych a regionálnych orgánoch.

34.

Vysoko oceňuje dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o ochranu práv menšinového obyvateľstva a jeho zastúpenie v štatutárnych a samosprávnych orgánoch.

35.

Víta rozhodnutie vytvoriť spoločný poradný výbor (SPV) ako fórum pre dialóg medzi Výborom regiónov EÚ a miestnymi orgánmi v Čiernej Hore.

36.

Víta zmeny, ktoré viedli k demokratizácii politického života a spoločnosti v Turecku. Pripomína záväzok Turecka udržiavať dobré susedské vzťahy a vyzýva Turecko, aby zabránilo akýmkoľvek krokom, ktoré by boli namierené proti členským štátom EÚ a ohrozovali by ich právo na zvrchovanosť, ako to stanovujú kodanské kritériá a rokovací rámec EÚ a Turecka z 3. októbra 2005. Vyjadruje nespokojnosť v súvislosti s vyhláseniami Turecka o zmrazení svojich vzťahov s predsedníctvom EÚ v druhom polroku 2012 a dúfa, že sa bude ďalej rozvíjať regionálna spolupráca.

37.

Vyjadruje sklamanie z toho, že Turecko si neplní svoje záväzky vyplývajúce z dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a vyzýva Turecko, aby si tieto záväzky plnilo v celom rozsahu.

38.

So znepokojením konštatuje, že presadzovanie právnych predpisov prijatých v súlade s kodanskými kritériami je v Turecku na nízkej úrovni, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedošlo k jednoznačnému pokroku pri rozvoji riadenia na miestnej úrovni a občianskej spoločnosti. Dúfa však, že súčasný proces ústavnej reformy umožní vykonať výrazný pokrok. Zdôrazňuje, že vytvorenie spoločného poradného výboru zloženého zo zástupcov Výboru regiónov a tureckých miestnych a regionálnych orgánov by mohlo prispieť k zohľadneniu požiadaviek EÚ v oblasti decentralizácie.

39.

Je znepokojený nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o slobodu prejavu, médií, náboženského vyznania, práva žien a dodržiavanie ľudských práv menšín a pokiaľ ide o spravodlivé vyriešenie cyperskej otázky. Vyzýva tureckú vládu, aby aktívne podporovala prebiehajúce rokovania a prijala opatrenia zamerané na celkové vyriešenie cyperskej otázky.

40.

Je veľmi znepokojený nedostatočným rešpektovaním základných práv a slobôd v legislatíve i v praxi a vyzýva Turecko, aby podniklo nápravné opatrenia v tejto súvislosti. Obmedzovanie slobody médií, ku ktorému v praxi dochádza, súdne konania začaté proti spisovateľom, novinárom, akademickým pracovníkom, demokraticky zvoleným zástupcom a obhajcom ľudských práv, ako aj časté zákazy webových stránok vyvolávajú vážne obavy, ktorými by sa turecká vláda mala zaoberať.

41.

Vyzýva Turecko, aby urýchlilo reformu miestnej správy s dôrazom na ďalšiu decentralizáciu a účinnejšie využívanie miestnej a regionálnej samosprávy. Medzi kľúčové činitele patrí viac prostriedkov pre miestnu úroveň, ktoré budú spravodlivejšie rozdeľované, mechanizmy konzultácií medzi rôznymi úrovňami v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia a väčšia podpora integrácie miestnej úrovne do EÚ.

42.

Znepokojuje ho prudký pokles záujmu a dôveryhodnosti v očiach verejnosti a médií, pokiaľ ide o členstvo Turecka v EÚ. Preto žiada Európsku úniu, aby pokračovala v procese rokovaní najmä prostredníctvom „pozitívnej agendy“, ktorá sa začne uplatňovať, hneď ako Turecko začne plniť prístupové kritériá.

43.

Kladne hodnotí návrh Komisie rozšíriť spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov EÚ a ich tureckými partnermi.

44.

Zdôrazňuje záujem VR využívať existujúce mechanizmy spolupráce medzi EÚ a Tureckom, cezhraničné programy, regionálnu spoluprácu a spoluprácu samosprávnych inštitúcií na rozvoj miestnej samosprávy a rozšírenie oblastí uplatňovania zásady subsidiarity a demokratizácie života.

45.

Vyzýva albánske orgány, aby pokračovali v reformách, keďže doteraz uskutočnené reformy len do istej miery približujú krajinu k splneniu kodanských kritérií.

46.

Upozorňuje, že nevyhnutným predpokladom procesu integrácie je uplatňovanie zásady dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce ako aj rozvoja demokratických postupov, miestnej samosprávy a občianskej spoločnosti.

47.

Nabáda albánsku vládu a zástupcov opozície, aby obnovili a udržiavali konštruktívny politický dialóg s cieľom posilniť dobré fungovanie a nezávislosť základných demokratických inštitúcií; vyzýva albánske verejné orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v snahe podporiť a realizovať potrebné reformy v rámci predvstupového procesu, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, rovnosť pohlaví, ochranu menšín a vlastníckych práv, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti ako aj uplatňovanie konštruktívnej emigračnej politiky.

48.

So znepokojením konštatuje, že sa nepodnikajú rozhodné opatrenia na boj proti korupcii, ktorá zasahuje mnohé oblasti verejného života a ktorá sa v budúcnosti môže stať vážnym problémom pre ďalší rozvoj krajiny.

49.

Vyzýva albánsku vládu, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami aktívne pracovala na podpore decentralizácie a integrácie do EÚ.

50.

Víta reformy, ktoré zavádzajú orgány Bosny a Hercegoviny, upozorňuje však na potrebu rozšíriť mieru koordinácie medzi všetkými úrovňami riadenia, vrátane federácie Bosny a Hercegoviny a Srbskej republiky.

51.

Nazdáva sa, že orgány Bosny a Hercegoviny musia zintenzívniť svoje úsilie o zavedenie týchto reforiem, a upozorňuje, že v strednodobom časovom horizonte sa reformy v súlade s kodanskými kritériami podarí zaviesť jedine s výrazným zapojením týchto orgánov, zatiaľ čo reformy v environmentálnej oblasti budú možné len v dlhodobom časovom horizonte.

52.

Znepokojuje ho politická patová situácia v krajine a neschopnosť prekonať špecifické úzke záujmy jednotlivých politických skupín, čo vedie k značným oneskoreniam v prístupovom procese Bosny a Hercegoviny. Rozsiahlejším a intenzívnejším zapojením zainteresovaných aktérov, najmä miestnych orgánov, možno dosiahnuť efektívnejšie využívanie prostriedkov nástroja predvstupovej pomoci, čo väčšmi prospeje aj občanom. Tým bude aj jasné, aký úžitok bude mať pre jednotlivcov priblíženie sa k EÚ.

53.

Súhlasí s rozborom situácie, ktorý urobila Komisia, pokiaľ ide o konflikty, rokovania stojace na mŕtvom bode a politické ochromenie v Bosne a Hercegovine, a chcel by preto upozorniť na svoje pripomienky z roku 2010 (3). Ako rozdelená krajina potrebuje Bosna vedenie, ktoré je schopné urovnať spory a dospieť k spoločným riešeniam. EÚ musí dať jasne najavo, že jedinou skutočnou možnosťou je politika, ktorá krajinu otvorí štyrom slobodám vnútorného trhu.

54.

Poukazuje na slabú spoluprácu medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy v krajine. Náprava by sa mala dosiahnuť prostredníctvom jednoznačnej podpory všetkých politických síl v krajine.

55.

Konštatuje, že na to, aby sa v krajine rozvinula konštruktívna spolupráca je potrebná funkčná štruktúra správy, v rámci ktorej sa rozličné politické úrovne dopĺňajú a prekonávajú svoje názorové rozdiely. Výbor opakuje, že ústredná vláda Bosny a Hercegoviny sa musí upevniť v niekoľkých oblastiach a že sa musia podporovať reformné hnacie sily, ktoré sa zasadzujú jednak za silný štát, a jednak za proces decentralizácie s upevňovaním postavenia miestnych samospráv.

56.

Je presvedčený, že je potrebné prehĺbiť v praxi cezhraničnú spoluprácu ako aj spoluprácu medzi ústrednými, regionálnymi a miestnymi orgánmi.

57.

Víta záväzok Kosova v súvislosti s jeho snahou o európske smerovanie v rámci procesu integrácie do EÚ.

58.

Dúfa, že skutočnosť, že členské štáty EÚ nedospeli ku konsenzu o oficiálnom postavení Kosova, nebude brániť rozvoju vzťahov vo forme dohody medzi EÚ a Kosovom a domnieva sa, že v súvislosti s postavením Kosova by bolo vhodné hľadať a podporovať praktické ad hoc riešenia založené na neutrálnom prístupe.

59.

Zdôrazňuje, že EÚ je v súlade so zásadami, ktoré prijala, jednoznačne odhodlaná podporovať európske vyhliadky krajín západného Balkánu vrátane Kosova.

60.

Víta odporúčanie Komisie udeliť Srbsku status kandidátskej krajiny EÚ.

61.

Víta rozhodnutie Európskej rady udeliť Srbsku štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ a vyzýva Srbsko, aby pokračovalo v zavádzaní systémových a štrukturálnych reforiem, a zdôrazňuje potrebu podniknúť ďalšie kroky v snahe o normalizáciu vzťahov s Kosovom v súlade s podmienkami procesu stabilizácie a pridruženia prostredníctvom úplného dodržiavania princípov regionálnej spolupráce, do ktorej by boli zapojené všetky zainteresované strany. Zároveň dúfa, že nebudú podniknuté žiadne kroky, ktoré by mohli ohroziť európske vyhliadky týchto krajín.

62.

Nabáda srbské orgány, aby pokračovali v konštruktívnych krokoch, ktoré podnikli na podporu spolupráce a stability v regióne.

63.

Oceňuje pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v rámci predvstupového procesu a ktorý zahŕňa zmeny v mnohých oblastiach, vrátane ľudských práv, súdnictva, slobody médií a helsinských kritérií.

64.

Upozorňuje, že pre proces integrácie je obzvlášť dôležité uplatňovanie zásady dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce ako aj rozvoja demokratických postupov, práv menšín a miestnej samosprávy a tiež rozvoj občianskej spoločnosti.

65.

Kladne hodnotí ochranu práv pôvodného menšinového obyvateľstva na vlastný jazyk a prijatie zákona (v septembri 2011) o verejnom vlastníctve a presune niektorých právomocí na oblasť Vojvodina a miestne orgány.

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/7

—

zdôrazňuje, že potreba podrobnejšie sa zaoberať problematikou zlúčenia rodiny sa objavuje v čase, keď sa zároveň venuje pozornosť aj „Novej európskej agende v oblasti integrácie“ (CdR 199/2011), ako aj „európskej kultúre viacúrovňového riadenia“ (CdR 273/2011), ktorá si obzvlášť vyžaduje zapojenie Výboru regiónov;

—

konštatuje, že v zelenej knihe sa poukazuje na skutočnosť, že uplatňovanie smernice sa v niektorých prípadoch používa ako odstrašujúci prostriedok, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právny rámec pre zlúčenie rodiny nemožno chápať ako nástroj kontroly prisťahovaleckých tokov. Špecifickým účelom zlúčenia rodiny je lepšia integrácia legálnych prisťahovalcov a dodržiavanie práva na rodinu;

—

zdôrazňuje, že právo jednotlivcov žiť spoločne v duchu jednoty rodiny a právo a tiež povinnosť živiť, vychovávať a vzdelávať deti, a preto ich mať pri sebe, patria medzi základné práva a povinnosti, ktoré sú nezávislé od občianstva, a pripomína, že to potvrdzujú aj mnohé vyhlásenia na národnej i medzinárodnej úrovni, ktoré sa v tejto otázke zhodujú;

—

pripomína, že praktické kroky štátov musia prebiehať v súlade so zásadou proporcionality a subsidiarity, či už v snahe rozhodnejšie presadiť iniciatívu regiónov a miestnych komunít pri uplatňovaní integračných opatrení, alebo v snahe poskytnúť im stabilný referenčný rámec s pevným právnym základom;

—

VR žiada, aby bola miestna úroveň viac zapojená do viacúrovňového riadenia, čo je nevyhnutnou podmienkou koherentnej prisťahovaleckej politiky, ktorá rešpektuje základné práva a prospieva hostiteľskej komunite a prisťahovalcom.

Spravodajca

Sergio SOAVE (IT/SES), starosta mesta Savigliano (CN)

Referenčný dokument

Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (Smernica 2003/86/ES)

COM(2011) 735 final

1.

víta iniciatívu Komisie otvoriť diskusiu o téme zlučovania rodín, ktorá je už predmetom osobitnej smernice 2003/86/ES, s cieľom posúdiť niektoré problematické aspekty uplatňovania tejto smernice a podrobnejšie preskúmať pripomienky, ktoré vyjadrili viaceré zainteresované strany (MVO, miestne komunity, akademická obec);

2.

považuje za vhodné rozhodnutie vychádzať pri diskusii zo zelenej knihy, ktorá zdôrazňuje niektoré hlavné aspekty smernice a zároveň nastoľuje niekoľko otázok. Schvaľuje, že o prípadných konkrétnych opatreniach, ktoré by mali byť prijaté, rozhodne Komisia až na základe výsledkov konzultácie;

3.

pripomína, že miestne a regionálne orgány majú dôležitú úlohu pri riadení integračnej politiky a politiky sociálnej súdržnosti, a preto by mali byť plne zapojené do diskusie o uplatňovaní predpisov týkajúcich sa zlučovania rodín, s cieľom pomôcť prisťahovalcom plne sa začleniť do spoločnosti v hostiteľských krajinách a tiež navrhnúť prípadnú reformu spomínanej smernice;

4.

zdôrazňuje, že táto iniciatíva musí byť v súlade s usmerneniami Štokholmského programu z decembra 2009, ako aj Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle zo septembra 2008;

5.

zdôrazňuje, že potreba podrobnejšie sa zaoberať problematikou zlúčenia rodiny sa objavuje v čase, keď sa zároveň venuje pozornosť aj „Novej európskej agende v oblasti integrácie“ (CdR 199/2011), ako aj „európskej kultúre viacúrovňového riadenia“ (CdR 273/2011), ktorá si obzvlášť vyžaduje zapojenie Výboru regiónov;

6.

plne si uvedomuje, že hospodárska kríza, ktorá tak silno otriasa Európou, by mohla skresliť pohľad na túto smernicu. Mohol by k tomu prispieť aj prílev nových prisťahovalcov do Európy, napríklad v dôsledku účinkov politického hnutia – ktoré je pritom dôležité a pozitívne – nazvaného „arabská jar“, ktoré sa rozšírilo v mnohých krajinách na južnom brehu Stredozemného mora;

7.

konštatuje, že v zelenej knihe sa poukazuje na skutočnosť, že uplatňovanie smernice sa v niektorých prípadoch používa ako odstrašujúci prostriedok, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právny rámec pre zlúčenie rodiny nemožno chápať ako nástroj kontroly prisťahovaleckých tokov, čo je problémom, ktorý treba riešiť pri zdroji a inak. Špecifickým účelom zlúčenia rodiny je naopak lepšia integrácia legálnych prisťahovalcov a dodržiavanie práva na rodinu, ktoré je zakotvené vo všetkých chartách ľudských práv;

8.

zdôrazňuje, že právo jednotlivcov žiť spoločne v duchu jednoty rodiny a právo a tiež povinnosť živiť, vychovávať a vzdelávať deti, a preto ich mať pri sebe, patria medzi základné práva a povinnosti, ktoré sú nezávislé od občianstva, a pripomína, že to potvrdzujú aj mnohé vyhlásenia na národnej i medzinárodnej úrovni, ktoré sa v tejto otázke zhodujú. Konkrétne v článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 sa uvádza, že „rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu“. V článku 9 Charty základných práv Európskej únie sa medzi základné práva jednotlivca oprávnene zaraďuje právo na rodinu;

9.

dúfa, že opatrenia v záujme riadenia prisťahovalectva budú plne rešpektovať tieto základné práva v súlade s rozhodnutiami súdu v Štrasburgu a Luxemburgu, ktoré sa k tejto otázke jasne a opakovane vyslovili;

10.

okrem toho z praktického hľadiska žiada, aby sa vyhodnotili účinky zlúčenia rodiny. Už smernica potvrdzuje, že zlúčenie rodiny prispieva k vytvoreniu sociálno-kultúrnej stability, ktorá uľahčuje integráciu a umožňuje podporovať hospodársku a sociálnu súdržnosť, čo je len prospešné pre hostiteľské miestne orgány. Treba dokonca uznať, že uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny predstavuje obrovský kvalitatívny krok vpred z hľadiska opatrení migračnej politiky, ktoré sú teraz uváženejšie, pokiaľ ide o pozornosť venovanú stabilizácii situácie prisťahovalcov ako nevyhnutného nástroja skutočnej sociálno-hospodárskej integrácie v hostiteľskej krajine. Zdá sa, že je to aj rozhodujúci krok – s praktickými účinkami – v záujme potlačenia nelegálneho prisťahovalectva a obmedzenia nebezpečných foriem sociálneho vylúčenia;

11.

zdôrazňuje, že vo všetkých európskych ústavných predpisoch sa rodinné puto považuje za zdroj špecifických povinností z hľadiska hospodárskej a sociálnej solidarity. Vyzdvihnúť toto puto v prípade rodín prisťahovalcov prostredníctvom väčšieho uznania práva na zlúčenie rodiny je preto konkrétnym nástrojom, ktorý môže pomôcť cudzincom pochopiť, že mnohoraké povinnosti, ktoré musia splniť (administratívneho či organizačného charakteru) nie sú len prejavom represívnych opatrení alebo nástrojmi polície, ale aj súčasťou všeobecnejšieho projektu zameraného na celkový rozvoj spoločnosti, do ktorého by sa aj oni mali aktívne zapojiť, pričom by sa nemali len dožadovať svojich práv, no mali by tiež uznať svoje povinnosti, na ktorých stoja zásady občianskej lojálnosti a zodpovednosti voči ostatným;

12.

so zreteľom na to si želá, aby sa mimoriadny dôraz kládol na ochranu tzv. užšej rodiny, ktorej sa už v smernici venuje maximálna pozornosť, a v tomto referenčnom rámci na právo zlúčenia rodiny v prípade maloletých detí, ktoré si zasluhujú osobitnú a väčšiu ochranu. Pokiaľ ide o ostatné typy rodiny, aj z hľadiska predpisov a zvykov štátu, z ktorého migrant pochádza, považuje za vhodné, aby sa posudzovanie jednotlivých prípadov alebo všeobecných situácií prenechalo členským štátom. Ak však Komisia po konzultáciách dospeje k záveru, že je potrebné prijať spoločnú definíciu „rodiny“ na európskej úrovni, táto definícia musí byť v súlade s definíciami uvedenými v ostatných nástrojoch EÚ;

13.

vzhľadom na význam týchto všeobecných zásad a hodnotení si nemyslí, že by sa mal značne obmedziť priestor ponechaný jednotlivým štátom, ktorý je v smernici uznaný a ktorý potvrdzuje aj Lisabonská zmluva. Pripomína však, že praktické kroky štátov musia prebiehať v súlade so zásadou proporcionality a subsidiarity, či už v snahe rozhodnejšie presadiť iniciatívu regiónov a miestnych komunít pri uplatňovaní integračných opatrení, alebo v snahe poskytnúť im stabilný referenčný rámec s pevným právnym základom.

14.

zastáva názor, že napriek tomu, že všetci štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území EÚ, majú právo na zlúčenie rodiny, je pochopiteľné, že toto právo by malo podliehať určitým podmienkam, aby zostal zachovaný duch smernice, ktorej cieľom je uľahčenie integrácie a stabilizácia;

15.

sa domnieva, že súčasné znenie smernice môže v tejto súvislosti vyvolať právnu a interpretačnú neistotu, a žiada, aby sa zvážila možnosť stanoviť na európskej úrovni minimálnu dĺžku pobytu, ktorá zosúladí požiadavku stability s rešpektovaním práva na rodinný život, a uplatniť modely podobné tým, ktoré sa uplatňujú pri kyvadlovej migrácii v prípade, že sa prisťahovalec prihlási do programu dobrovoľného návratu;

16.

odporúča, aby minimálna veková hranica manželského partnera stanovená v prípade zlúčenia rodiny spravidla zodpovedala veku plnoletosti podľa právnych predpisov hostiteľskej krajiny, pričom o znížení vekovej hranice by sa malo uvažovať len vo výnimočných prípadoch. Cieľom je zabezpečiť čo najväčšiu jednotnosť a zabrániť možnej diskriminácii na základe veku;

17.

upozorňuje na skutočnosť, že dve výnimky z práva na zlúčenie rodiny, ktoré sa týkajú maloletých detí (článok 4 ods. 1, posledná zarážka a ods. 6), boli tak málo využité v praxi, že by sa mohli aj zrušiť. V každom prípade odporúča, aby sa rozhodnutia v tejto súvislosti vždy prijímali so zreteľom na to, čo je pre dieťa najlepšie, a v snahe posilniť ochranu práv maloletých osôb. Okrem toho odporúča, aby sa z tých istých dôvodov právo na zlúčenie rodiny zaručilo pre maloleté deti aj v prípade, že rodičia nie sú manželmi, okrem iného v snahe zabrániť akejkoľvek forme diskriminácie medzi deťmi narodenými v manželstve a deťmi narodenými mimo manželstva;

18.

pokiaľ ide o nepovinné ustanovenie týkajúce sa ostatných rodinných príslušníkov, iných ako sú manželskí partneri či registrovaní partneri alebo deti, zastáva názor, že jednotlivým štátom by sa mala ponechať možnosť definovať kritériá rozhodovania. Upozorňuje, že v súčasnosti platná smernica nevyjasňuje – a mala by – dôsledky pre rodinných príslušníkov v prípade úmrtia garanta, neplatnosti manželstva, rozvodu či odchodu garanta z členského štátu alebo úspešného spochybnenia otcovstva;

19.

odporúča preventívne monitorovať účinnosť rôznych opatrení, ktoré už boli zavedené (opatrenia „pred odchodom“ a opatrenia uplatňované v hostiteľskej krajine. Na základe tohto prvého preskúmania odporúča vyhnúť sa jednako opatreniam pred odchodom, ktoré rodinní príslušníci garanta nedokážu uplatniť v praxi z dôvodu analfabetizmu, materiálnych nákladov, vzdialenosti od miest a iných dôvodov, ktoré by im znemožnili uplatniť právo na zlúčenie rodiny. Ďalej považuje za vhodné, aby v prípade, že sa od žiadateľov požaduje, aby po príchode do prijímajúcej krajiny absolvovali jazykové kurzy a/alebo kurzy občianskej náuky a/alebo poznatkov o dejinách a kultúre spoločnosti v hostiteľskej krajine, takéto kurzy boli poskytované bezplatne, čím sa zabráni diskriminácii na základe majetku, a aby sa pri tom, okrem iného, uplatnili európske moduly pre integráciu (European Integration Modules);

20.

pokiaľ ide o posudzovane splnenia ostatných materiálnych podmienok, ktoré garantovi ukladá členský štát (mať ubytovanie, zdravotné poistenie, stále a postačujúce príjmy), odporúča, aby tieto podmienky boli v súlade so zásadou proporcionality a aby nešlo o svojvoľné obmedzenia. Predovšetkým dúfa, že v rámci uplatňovania smernice v praxi členské štáty prijmú také predpisy, ktoré zabezpečia, že pri kontrole splnenia týchto podmienok sa bude vychádzať z objektívnych a overiteľných kritérií, a nie zo všeobecných ustanovení, ktoré je možné svojvoľne interpretovať reštriktívne;

21.

navrhuje vylúčiť kritérium „prijímacej kapacity“ členského štátu spomedzi prvkov, na základe ktorých sa posudzuje možnosť dosiahnuť zlúčenie rodiny, pretože tento prvok sa javí ako ďalší nástroj kontroly nad migračnými tokmi, v rozpore s právnymi zásadami Európskej únie;

22.

sa domnieva, že dĺžka povolenia na pobyt rodinných príslušníkov garanta by sa mala zosúladiť s dĺžkou povolenia na pobyt samotného garanta, pričom by sa mala zvážiť možnosť prijať riešenia v súlade s modelmi uplatňovanými pri kyvadlovej migrácii v prípade, že sa prisťahovalec prihlási do programu dobrovoľného návratu;

23.

pokiaľ ide o zlúčenie rodín štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa poskytujú osobitné formy ochrany (azyl, štatút utečenca, doplnková ochrana), zastáva názor, že v súlade s požiadavkami Štokholmského programu by sa k rôznym štatútom malo pristupovať prostredníctvom špecifických a samostatných predpisov, ktoré zohľadnia konkrétnu situáciu (aj z hľadiska praktických problémov s poskytnutím žiadaných informácií a predložením dokumentov), v akej sa nachádzajú osoby, ktorým sa poskytuje takáto forma ochrany. Smernica týkajúca sa všeobecného režimu pre zlúčenie rodiny by sa teda nemala vzťahovať na rodinných príslušníkov cudzincov, ktorým sa poskytujú určité formy ochrany. Zlúčenie rodiny týchto občanov by malo byť predmetom osobitného režimu, s prihliadnutím na prípadné rodinné putá, ktoré vznikli po vstupe na územie hostiteľskej krajiny;

24.

zastáva názor, že ak sa rozhodnutie niektorých štátov zaviesť test DNA na identifikáciu detí nebude uplatňovať ako posledná možnosť, mohlo by ísť o porušenie zásady proporcionality, ako aj základných práv, najmä práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd);

25.

pokiaľ ide o obavy z podvodov, ktoré by sa mohli páchať prostredníctvom účelových manželstiev, žiada Komisiu a/alebo členské štáty, aby zhromaždili údaje o skutočnom rozsahu tohto javu. Pokiaľ nebudú k dispozícii konkrétne dôkazy, domnieva sa, že by bolo vhodné realizovať cielené štúdie vo všetkých členských štátoch v záujme toho, aby sa získal presnejší obraz o skutočných okolnostiach tohto javu a takisto by sa mali podporovať osvedčené postupy týkajúce sa boja proti týmto problémom;

26.

v súvislosti s nákladmi na zlúčenie rodiny, ktoré znáša žiadateľ, upozorňuje na to, že niektoré štáty by mohli umelo zvýšiť administratívne náklady a využiť ich ako nástroj na svojvoľné obmedzovanie vstupu imigrantov do krajiny, čo je jednoznačne v rozpore so zásadou proporcionality, ktorá si vyžaduje, aby použité prostriedky zodpovedali účelu: účelom je uľahčiť uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny, a nie mu brániť. Bolo by preto vhodné, keby členské štáty stanovili výšku nákladov tak, aby neznemožňovala uplatňovanie smernice v praxi;

27.

zastáva názor, že členským štátom by sa malo odporučiť, aby dodržiavali konečnú lehotu stanovenú v smernici, v ktorej musia rozhodnúť o žiadosti o zlúčenie rodiny. Akýkoľvek výnimočný postup stanovený príslušným štátom s cieľom predĺžiť túto lehotu viac, ako je rozumné, predstavuje prekážku, ktorá bráni tomu, aby sa smernica mohla v plnej miere uplatňovať;

28.

pokiaľ ide o údajné ťažkosti s rešpektovaním dvoch povinných horizontálnych ustanovení uvedených v smernici, dúfa, že Európska komisia zavedie všetky nástroje a opatrenia, ktoré sú stanovené v zmluvách a ktorých cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty plne rešpektovali právne predpisy Spoločenstva.

29.

Výbor žiada, aby bola miestna úroveň viac zapojená do viacúrovňového riadenia, čo je nevyhnutnou podmienkou koherentnej prisťahovaleckej politiky, ktorá rešpektuje základné práva a prospieva hostiteľskej komunite a prisťahovalcom. V mnohých európskych regiónoch a komunitách boli zaznamenané pozitívne prípady integrácie a množstvo nejasností v právnych predpisoch jednotlivých štátov z hľadiska konkrétneho výkladu smernice bolo pozitívne vyriešených práve vďaka praktickým skúsenostiam miestnych inštitúcií. VR zdôrazňuje, že je nevyhnutné získať čo najviac informácií v tejto oblasti a navrhuje, že bude plne spolupracovať s členskými štátmi a ostatnými európskymi inštitúciami pri zbere a šírení informácií a osvedčených postupov tam, kde sú tieto údaje dostupné na miestnej a regionálnej úrovni.

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/11

—

konštatuje, že trend potvrdzujúci spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj nepostačujúcich opatrení prijímaných na celoštátnej úrovni. Na územné samosprávy sa v súvislosti s riešením týchto problémov kladie veľká záťaž a zodpovednosť; je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, kde sa každá úroveň vlády (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a schváli opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni;

—

trvá na tom, že politika EÚ v oblasti imisií a emisií musí byť prepojená. Na to je potrebné, aby sa počas vypracovávania politiky vychádzalo z rovnakej úrovne ambícií a zo zosúladených časových plánov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií pri zdroji a imisií;

—

odporúča posilniť politiku EÚ v oblasti emisií, a to najmä tým, že revízia smernice NEC bude dostatočne ambiciózna, v záujme toho, aby sa znížila úroveň koncentrácií pozadia; že sa urýchlene sprísnia normy EURO pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice a tiež emisné normy pre ostatné mobilné zdroje; že sa odstráni rozdiel medzi emisnými normami EÚ a skutočnými emisiami vozidiel; a že sa znížia emisie z námornej a leteckej dopravy a emisie čpavku v poľnohospodárstve;

—

odporúča, aby sa v rámci revízie smerníc v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) predovšetkým znížil počet látok a cieľových a limitných hodnôt tým, že sa pozornosť sústredí na najznečisťujúcejšie látky a na ukazovatele, ktoré najlepšie odzrkadľujú aspekty zdravia obyvateľov; skúma, či koncentrácia tuhých častíc a elementárny uhlík/sadza sú vhodnejšími ukazovateľmi a v akej forme ich možno prevziať do smernice; preskúmava využívanie priemernej ročnej limitnej hodnoty pre PM10 na základe viacročnej priemernej hodnoty koncentrácií; rozširuje možnosť ďalších odchýlok v spojitosti so znížením úrovní NO2 za špecifických podmienok; zavádza presnejšie pravidlá umiestňovania meracích staníc, aby sa tak zabezpečila porovnateľnosť nameraných hodnôt.

Spravodajca

Cor LAMERS (NL/EĽS), primátor mesta Houten

Referenčný dokument

List podpredsedu Európskej komisie z 19. júla 2011

1.

berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť v roku 2013 celkovú revíziu európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia, súčasťou ktorej budú nové dlhodobé ciele na obdobie po roku 2020. Ide o veľmi rozsiahlu revíziu, ktorá zahŕňa tieto prvky:

2.

oceňuje, že Komisia požiadala Výbor regiónov o vypracovanie výhľadového stanoviska o budúcnosti politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia;

3.

konštatuje, že vzhľadom na to, že ide o výhľadové stanovisko (1) vo fáze zhromažďovania expertízy v rámci rozhodovacieho procesu EÚ, výbor sa v ňom zaoberá politicko-administratívnymi, aj technickými hľadiskami (odporúčania týkajúce sa právnych predpisov a návrhov na postup);

4.

konštatuje, že kvalita ovzdušia má vplyv na každodenný život a zdravie občanov v mestských aj vidieckych oblastiach. Pokiaľ ide o zlepšenie kvality ovzdušia, prioritne sa treba venovať zdraviu obyvateľstva a životnému prostrediu. Zároveň je potrebné usilovať o dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskym rozvojom a bojom proti znečisteniu ovzdušia. Zlepšenie ochrany životného prostredia a zdravia môže súčasne poskytnúť aj hospodárske stimuly a znížiť hospodárske náklady spojené so zdravotnými problémami a ujmou na zdraví;

5.

vyjadruje radosť z toho, že kvalita ovzdušia sa v Európe výrazne zlepšila vďaka spojeným účinkom politiky EÚ v danej oblasti a opatreniam, ktoré prijali členské štáty (na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni). V posledných dvoch desaťročiach bolo možné pozorovať sústavné zlepšovanie. Výbor však vyjadruje znepokojenie nad nedávnym spomalením tohto pokroku;

6.

poukazuje na to, že znečistenie ovzdušia spôsobuje najväčšie problémy a ťažkosti v mestských aglomeráciách. Napriek všetkým opatreniam prijatým na miestnej a regionálnej úrovni, mnohé európske mestá a regióny nie sú schopné v určenej lehote dodržať limitné hodnoty stanovené pre tuhé častice (PM10, PM2,5) a oxid dusičitý (NO2). V dôsledku toho žije mnoho Európanov v oblastiach s nebezpečnou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší;

7.

okrem toho konštatuje, že znečistenie ovzdušia sa týka aj vidieckych oblastí a oblastí na okraji miest, pričom jeho dosah na životné prostredie, pestované plodiny a prírodu sa nesmie zanedbávať;

8.

potvrdzuje, že znečistenie ovzdušia je potrebné znižovať, zároveň je však potrebné zaručiť riadne fungovanie našich miest zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Vo väčšine členských štátov je osobná a nákladná motorizovaná cestná doprava (založená v prvom rade na využití nafty a benzínu) jednou z hlavných príčin priameho znečisťovania ovzdušia NO2, a preto je nevyhnutné postupovať účinnejšie ako doteraz, či už z hľadiska emisných noriem alebo z hľadiska regulácie dopravy;

9.

zastáva názor, že ústrednou otázkou v rámci revízie politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia musí byť hľadanie možností ako (teda prostredníctvom akého typu právnych predpisov a opatrení) môžu európske právne predpisy prispieť k zlepšeniu situácie. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť minimálne tieto aspekty: prístup založený na viacúrovňovom riadení, komplexný prístup a účinná implementácia právnych predpisov EÚ v európskych mestách. Prioritou musí byť aplikovateľnosť európskej smernice a riešenie problémov spojených s implementáciou v mestách a regiónoch;

10.

pripomína, že riadenie musí byť významným aspektom pri vzniku novej legislatívy EÚ o kvalite ovzdušia. Znečisťovanie ovzdušia má cezhraničný aj národný rozmer, a preto si vyžaduje činnosť na všetkých úrovniach správy (európskej, štátnej, regionálnej a miestnej). Výbor odporúča použiť viacúrovňový prístup, pri ktorom každá úroveň správy prevezme svoju zodpovednosť a prijme také opatrenia, ktoré ako príslušná úroveň môže a musí prijať;

11.

zdôrazňuje, že v rámci vypracovania nových európskych právnych predpisov je potrebné uplatniť komplexný prístup. V čo najväčšej miere je potrebné predchádzať znečisťovaniu. Je nevyhnutné zistiť príčiny znečistenia a znižovať emisie pri zdroji takým spôsobom, ktorý je ekonomicky najefektívnejší a z hľadiska ochrany životného prostredia najvhodnejší;

12.

pripomína, že zlepšenie zdravia obyvateľstva si v EÚ vyžaduje ambicióznu politiku kvality ovzdušia. Politika obmedzovania imisií s limitnými hodnotami EÚ pre znečisťujúce látky sa samozrejme nezaobíde bez účinnej politiky obmedzovania emisií s opatreniami EÚ na ich obmedzovanie pri zdroji. Úroveň ambícií revidovanej smernice preto musí byť starostlivo zosúladená s úrovňou ambícií, pokiaľ ide o národné emisné stropy, a politikou EÚ na obmedzovanie emisií (pri zdroji). V tejto súvislosti výbor zastáva názor, že spojenie smerníc o kvalite ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) s revíziou smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES) prispeje k zosúladeniu rozdielnych úrovní ambícií;

13.

domnieva sa, že tematická stratégia o znečistení ovzdušia prispela k tomu, že občania sú menej vystavení znečisťujúcim látkam v ovzduší a že sa zlepšila kvalita životného prostredia;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky opatrenia na zníženie emisií pri zdroji, ktoré boli oznámené v tematickej stratégií, boli účinne implementované. Najvýraznejšie nedostatky v súvislosti s uvedenými európskymi opatreniami na zníženie emisií pri zdroji boli zaznamenané v súvislosti s:

15.

poukazuje na to, že obce a regióny vyvíjajú značné úsilie na zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom opatrení, ako napr.:

16.

konštatuje, že európska politika by mala byť naďalej na všetkých úrovniach a vo zvýšenej miere podnecovaná najmä k znižovaniu objemu osobnej a nákladnej cestnej dopravy a k jej územnému a odvetvovému presunu. Je však treba poukázať na to, že dodržiavanie noriem stanovených pre PM10 a PM2,5, ako aj NO2, nie je možné zabezpečiť iba týmito opatreniami. Za tento stav sú vo veľkej miere zodpovedné tri hlavné dôvody: obmedzený vplyv, obmedzené možnosti konania a úzky manévrovací priestor (pozri body 17, 19 a 22);

17.

domnieva sa, že územné samosprávy majú z priestorového hľadiska jednotlivo len obmedzený vplyv na zlepšenie kvality ovzdušia na svojom území (prvá prekážka). Miestne a regionálne politiky sú zamerané na znižovanie emisií pochádzajúcich z miestnych zdrojov, pričom najmä koncentrácia jemných prachových častíc PM10, PM2,5 a koncentrácia ozónu v ovzduší zaznamenaných na danom území pochádza z veľkej časti práve z cezhraničných emisií a/alebo z emisií na vyššej ako regionálnej úrovni;

18.

konštatuje, že zistené vysoké koncentrácie pozadia spôsobené znečisťujúcimi látkami a v mnohých prípadoch nedostatočná implementácia a revízia smernice o národných emisných stropoch (smernica 2001/81/ES) môže obmedziť úspešnosť opatrení územných samospráv na dodržiavanie noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia. Všetky emisie spolu (miestne, regionálne, národné a medzinárodné) prispievajú k takzvaným koncentráciám pozadia. Tieto koncentrácie pozadia môžu byť také vysoké, že aj malé miestne znečistenie dokáže spôsobiť priblíženie sa limitným hodnotám alebo ich prekročenie. V takýchto prípadoch majú príslušné mestá a regióny samozrejme len veľmi obmedzený vplyv;

19.

usudzuje, že miestne a regionálne orgány majú k dispozícii len obmedzené možnosti na prijímanie príslušných opatrení (druhá prekážka). Politiky realizované mestami sú zamerané na mobilitu, územné plánovanie a prijímanie osobitných opatrení zameraných na odstraňovanie neuralgických bodov. Územné samosprávy nemôžu prijímať takmer žiadne účinné opatrenia založené na charakteristických znakoch zdroja;

20.

oceňuje, že územné samosprávy pri vypracovaní svojich politík v oblasti kvality ovzdušia predvídali výhody, ktoré by mohli vyplývať z prijatia opatrení na zníženie emisií pri zdroji na úrovni EÚ. Pri spätnom pohľade je potrebné konštatovať, že málo ambiciózna politika na zníženie emisií pri zdroji, ktorá okrem iného neumožnila vždy dosiahnuť plánované výsledky v európskej cestnej doprave (pozri časť D), je jedným z hlavných faktorov, ktoré sú zodpovedné za prekračovanie limitných hodnôt na miestnej a regionálnej úrovni;

21.

konštatuje, že ďalšie znižovanie koncentrácie na miestnej úrovni prijímaním opatrení výlučne na miestnej úrovni môže mať veľký vplyv na každodenný život a je spojené so značnými nákladmi. Obce a regióny však veľmi často nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré sú na to potrebné, a nie vo všetkých členských štátoch majú na to formálnu právomoc. Okrem toho je medzinárodná a európska politika obmedzovania emisií pri zdroji nákladovo oveľa efektívnejšia;

22.

konštatuje, že územné samosprávy majú obmedzené právomoci (tretia prekážka). V mnohých členských štátoch žiaľ neexistujú žiadne podporné opatrenia na celoštátnej úrovni alebo sú tieto opatrenia nepostačujúce, čo ešte viac oslabuje činnosť miestnych a regionálnych samospráv. Nie všetky členské štáty napr. vypracovali národný plán pre kvalitu ovzdušia a vo všeobecnosti v tejto oblasti neuplatňujú integrovaný prístup záväzný pre všetky úrovne verejnej správy. V niektorých prípadoch vnútroštátne orgány odrádzajú, ba dokonca jednoducho zakazujú, aby miestne a regionálne správy prijímali doplnkové alebo prísnejšie opatrenia. Vo viacerých členských štátoch miestne samosprávy nemajú oprávnenie zriaďovať zóny s nízkymi emisiami, pretože táto právomoc je vyhradená pre celoštátne orgány. Aj pravidlá vnútorného trhu EÚ zužujú manévrovací priestor, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa dajú využiť v miestnych a regionálnych politikách. Vytváranie rozľahlých environmentálnych zón (napr. regionálnych) a uzatváranie ciest a mostov neustále bráni voľnému pohybu tovaru a služieb. Preto nie je možné ani zakázať na celoštátnej úrovni znečisťujúce vozidlá;

23.

poukazuje na to, že v jednotlivých členských štátoch sa pripravujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožnia presunúť finančné postihy za nedodržanie predpisov EÚ na obce a regióny. Od územných samospráv sa vyžaduje, aby dodržiavali limitné hodnoty s obmedzenými možnosťami a prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Orgány na európskej a celoštátnej úrovni majú k dispozícii oveľa rozsiahlejšie a účinnejšie nástroje. V prípade nedodržania limitných hodnôt musia preto členské štáty naďalej niesť zodpovednosť za platenie pokút. Výbor považuje za nespravodlivý akýkoľvek „presun“ finančných postihov na územné samosprávy a vyslovuje sa proti takémuto postupu;

24.

konštatuje, že trend potvrdzujúci spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj nepostačujúcich opatrení prijímaných na celoštátnej úrovni. Na územné samosprávy sa v súvislosti s riešením problémov kladie veľká záťaž a zodpovednosť;

25.

okrem toho konštatuje, že členské štáty nepostupujú v boji proti znečisteniu ovzdušia dostatočne koordinovane. Informačné a výstražné prahy sú v susediacich krajinách rôzne, v prípade veľkého znečistenia výmena informácií medzi členskými štátmi v reálnom čase neprebieha organizovane a akčné plány vo veľkých oblastiach znečistenia, ktoré sú pre viaceré štáty spoločné, nie sú vzájomne skoordinované;

26.

zdôrazňuje, že žiadna úroveň správy nemôže sama vyriešiť problémy týkajúce sa kvality ovzdušia, ani realizovať politiku EÚ. Je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, kde sa každá úroveň vlády (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a schváli opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni;

27.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú čiastočne závislé od opatrení na zníženie emisií pri zdroji prijímaných na celoštátnej a medzinárodnej úrovni, ktoré znižovaním emisií v zásadnej miere prispievajú k znižovaniu koncentrácie pozadia. Na základe takýchto ustanovení budú môcť územné samosprávy nanovo formulovať svoje vlastné politiky v danej oblasti, napr. sprísnením podmienok prístupu k chráneným prírodným oblastiam;

28.

zastáva názor, že uplatňovanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia nie je len otázkou právnej implementácie (transpozície do právnych predpisov členských štátov). Výbor odporúča, pokiaľ to umožňujú verejné orgány príslušného členského štátu, vypracovať národné a/alebo federálne plány kvality ovzdušia a/alebo programy znižovania emisií, ktoré by boli založené na integrovanom a koordinovanom prístupe a zohľadňovali nadnárodné aspekty tohto problému, ktorý treba riešiť. Výbor podporuje viacúrovňový prístup a poukazuje na vytváranie spoločných tímov viacerých správ v členských štátoch, v ktorých odborníci z viacerých úrovní správy spoločne vypracúvajú národné plány a programy (2). Podporuje sa tým synergia a zosúladenie národných, regionálnych a miestnych opatrení;

29.

oceňuje úsilie Európskej komisie zamerané na to, aby sa pozornosť upriamila na konkrétne osvedčené postupy miestnych a regionálnych orgánov a žiada, aby sa pokračovalo v tejto politike;

30.

pripúšťa, že je dôležitá súdržnosť a súčinnosť s rozvojom na medzinárodnej úrovni a zdôrazňuje, že emisné stropy zavedené v rámci revízie protokolu z Göteborgu musia byť doplňujúcim prvkom revízie európskej smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES);

31.

zastáva názor, že je dôležitá súdržnosť a súčinnosť medzi opatreniami týkajúcimi sa rôznych znečisťujúcich látok. Z tohto pohľadu má kľúčový význam uplatňovanie integrovaného prístupu k politike EÚ v oblasti kvality ovzdušia, pričom je potrebné zohľadniť aj iné oblasti činnosti, ako je klíma, priemysel, doprava, bývanie a energetika. Vytvorenie udržateľnej politiky dopravy a zavedenie udržateľných foriem výroby a spotreby energie môže viesť k výraznému zníženiu znečistenia ovzdušia;

32.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že pravidelne chýba synergia jednotlivých opatrení. Opatrenia, ktoré majú pozitívny vplyv v jednej oblasti, môžu v inej oblasti pôsobiť negatívne. Pribúdajúce využívanie biomasy, napríklad bionafty v malých zariadeniach, môže spôsobiť vyššie emisie sadzí, čo je rizikom pre kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľstva. Pribúdanie vozidiel poháňaných motorovou naftou môže spôsobiť zníženie emisií CO2, ale má negatívny vplyv na emisie tuhých častíc. Techniky na znižovanie emisií tuhých častíc môžu mať zasa negatívny vplyv na emisie NO2 vozidiel poháňaných motorovou naftou, čím sa spomalí klesajúci trend pri koncentráciách NO2. Zintenzívnená integrácia jednotlivých oblastí politiky musí takýmto negatívnym účinkom predchádzať a treba sa snažiť o to, aby v každej oblasti politiky nastala situácia, pri ktorej získajú všetci, alebo aspoň stanoviť kritériá, na základe ktorých by bolo možné uprednostňovať jeden cieľ pred druhým;

33.

konštatuje, že by bolo účelné spojiť politiku na zlepšovanie kvality ovzdušia s politikou na podporu využívania alternatívnych zdrojov energie. Využitie alternatívnych zdrojov energie (napr. zariadenia na využívanie geotermálnej energie, slnečné kolektory a pod.) by v zásadnej miere prispelo k zlepšeniu kvality ovzdušia;

34.

upozorňuje na to, že nedošlo k integrácii politických opatrení na boj proti klimatickým zmenám a opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Kvalita ovzdušia má vo všeobecnosti pozitívny vplyv na riešenie problému zmeny klímy. Vplyv klimatickej politiky na znečistenie ovzdušia je však obmedzený, pretože klimatická politika má vlastnú dynamiku a takisto vlastné načasovanie. Klimatická politika je viac zameraná dlhodobo, kým politika kvality ovzdušia je zameraná krátkodobo a strednodobo;

35.

zastáva názor, že kvalita ovzdušia a politika týkajúca sa environmentálneho hluku majú veľký synergický potenciál, predovšetkým keď sa dá dosiahnuť zníženie premávky, a že aj tu sa treba snažiť o to, aby v oboch oblastiach politiky nastala situácia, pri ktorej získajú všetci (4);

36.

požaduje, aby sa zaznamenávanie emisií a imisií rozšírilo prostredníctvom tzv. integrovaného monitorovania, ktoré bude zahŕňať navzájom zosúladené zaznamenávanie a vyhodnocovanie emisií, rozšírenie škály látok, a to vždy, ak sa riadne dokáže, že skutočne majú vplyv na zdravie ľudí alebo na životné prostredie, alebo, v prípade vyhodnocovania, aby sa obmedzilo na sledovanie modelovaním, a vytváranie modelov šírenia, ako aj zaznamenávanie znečistenia a pôsobenia v čase a priestore, avšak výslovne len vtedy, ak to nepovedie k príliš veľkému zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

37.

zdôrazňuje, že súdržnosť a súčinnosť politík v oblasti imisií (limitné hodnoty EÚ) a emisií (opatrenia prijaté Európskou úniou na zníženie emisií pri zdroji) majú zásadný význam. Imisie sú totiž dôsledkom úrovní emisií, ich lokalizácie, prenosu a prípadne podmienok ich šírenia. Ambiciózna politika zameraná na zníženie emisií môže byť okrem toho najúčinnejším nástrojom na zníženie imisií (úrovne koncentrácie);

38.

konštatuje, že ambiciózna politika EÚ realizovaná v oblasti imisií nebola automaticky spojená s ambicióznou politikou v oblasti emisií, v dôsledku čoho medzi obidvomi politikami vznikla nerovnováha, a preto problémy so zavádzaním v mnohých európskych veľkých mestách (pozri časť B) a meškania v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia sú v rozsiahlej miere spôsobené nesúladom medzi politikami EÚ v oblasti imisií a emisií, ktorými by sa preto bolo potrebné zaoberať pri koncipovaní všetkých budúcich politík a opatrení v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť ich vyváženosť:

39.

potvrdzuje, že nové ciele týkajúce sa želanej kvality ovzdušia (posilnenie limitných hodnôt) musia byť realistické a realizovateľné, to znamená, že ich musia dopĺňať opatrenia (na zníženie emisií pri zdroji), pomocou ktorých dôjde k účinnému zníženiu emisií v celej Únii. Politika EÚ v oblasti imisií a emisií musí byť prepojená. Na to je potrebné, aby sa počas vypracovávania politiky vychádzalo z rovnakej úrovne ambícií a zo zosúladených časových plánov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií pri zdroji a imisií (pozri predchádzajúci bod). Výbor takisto žiada, aby sa venovala pozornosť fáze implementácie, počas ktorej môže vzniknúť situácia, že sa neprijmú niektoré opatrenia na zníženie emisií pri zdroji oznámené v revidovanej tematickej stratégii, alebo ak tieto opatrenia v praxi nevedú k cielenému zníženiu emisií (v súlade s ustanoveniami politiky v oblasti emisií). Výbor navrhuje, aby v takej situácii urobila Európska komisia kompenzačné opatrenia, ktorými sa môže predísť tomu, že opäť vznikne dnešný nesúlad medzi politikou v oblasti emisií a imisií, pre ktorý by regionálne a miestne orgány znova stáli pred nesplniteľnými úlohami;

40.

v súlade s požadovanou väzbou medzi obomi politikami navrhuje tento časový plán na vypracovanie európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia:

41.

konštatuje, že znečistenie ovzdušia je v prvom rade spôsobené cestnou a leteckou dopravou, lodnou dopravou, vykurovaním, domácnosťami, priemyslom a veľkochovmi. Ambiciózna politika na zníženie emisií pri zdroji je teda nevyhnutná (5). V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že motorizovaná cestná doprava je jedným z najväčších priamych zdrojov znečistenia v mestských oblastiach;

42.

pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia, pozitívne hodnotí ambíciu uvedenú v bielej knihe Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ – COM(2011) 144 final. V záujme toho, aby sa dosiahla úroveň kvality ovzdušia, o ktorú je potrebné sa usilovať, však Výbor podporuje vypracovanie európskeho akčného plánu s priebežnými cieľmi, konkrétnymi opatreniami (ako sú napr. opatrenia EÚ na zníženie emisií pri zdroji) a časovým plánom pre hodnotenie (6);

43.

vyzýva EÚ, aby sa okrem zníženia emisií z každého jednotlivého mobilného alebo stacionárneho zdroja systematickejšie ako doteraz venovala aj zníženiu celkového množstva jednotlivých zdrojov. Takéto opatrenia súvisiace s množstvom boli doteraz vo veľkej miere ponechané na obce a regióny. Príspevok EÚ by sa najprv mohol týkať nasledujúcich opatrení:

44.

zastáva názor, že základom politiky EÚ v oblasti emisií musia byť normy (a činnosti zamerané na ciele, doplnené o príslušné právne predpisy), aby sa nebránilo ďalším technologickým inováciám;

45.

odporúča zaviesť princíp prevencie podobný rámcovým predpisom v oblasti odpadu, ktorý umožní zodpovedajúcim spôsobom hospodáriť so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii;

46.

poukazuje na to, že rozšírené prekračovanie limitných hodnôt emisií NO2 do veľkej miery vyplýva z toho, že EÚ nedostatočne alebo neskoro zaviedla obmedzenia emisií (pre motorové vozidlá), a odporúča preto, aby sa urýchlene sprísnili normy EURO pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice. Je dôležité, aby sa dôsledne dodržiavali lehoty stanovené pri zavedení noriem EURO 6;

47.

takisto odporúča, aby sa sprísnili emisné normy pre ostatné mobilné zdroje, ako sú okrem iného terénne zariadenia (off-road), inštalácia filtrov do vozidiel už v premávke (retrofit) alebo aktualizácia európskych noriem pre motocykle;

48.

zdôrazňuje rozdiel medzi právnymi predpismi EÚ a skutočnými emisiami vozidiel. Normy EURO 5 boli (a sú) ambiciózne. Napriek tomu sa táto skutočnosť neprejavila vo výraznom znížení znečistenia ovzdušia. Hlavným dôvodom tohto stavu je rozdiel, ktorý existuje medzi právnou realitou právnych predpisov EÚ a skutočnými emisiami vozidiel na cestách. Od zavedenia normy EURO 3 pre nákladné vozidlá sa jasne preukázalo, že emisie vznikajúce v reálnych dopravných podmienkach sú vyššie, ako sa očakávalo, a že tieto normy nezabezpečili predpokladané zníženie emisií. Rovnaký problém sa konštatoval v súvislosti s normou EURO 4 pre nákladné vozidlá so vznetovým motorom, normou EURO 5 pre osobné vozidlá so vznetovým motorom a, aj keď v menšom rozsahu, v súvislosti s emisiami oxidov dusíka pri osobných vozidlách. Aby tieto ambiciózne právne predpisy EÚ priniesli výsledky, musí norma EURO 6, ktorá sa vzťahuje na emisie vozidiel počas skúšobného cyklu, vo väčšej miere zodpovedať skutočným emisiám počas priemernej jazdy v meste;

49.

upozorňuje tiež na skutočnosť, že novo dodávané nákladné vozidlá sa v praxi pravidelne technicky upravujú, čo znamená, že v reálnych podmienkach dochádza k vyšším emisiám oxidov dusíka a tuhých častíc, než by sa dalo očakávať na základe testu typového schvaľovania. Pri zavedení noriem EURO 6 pre nákladné vozidlá je potrebné takémuto postupu v maximálnej možnej miere zabrániť a postihovať ho. S cieľom predísť tomuto problému výbor žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sprísnili právne predpisy, schvaľovanie nákladných vozidiel a príslušné inšpekcie. Rovnako je nevyhnuté preskúmať, či by v budúcnosti nebolo možné podobné úpravy technicky znemožniť;

50.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť ťažkým vozidlám (autobusy a nákladné vozidlá), ktoré vo všeobecnosti spôsobujú najväčšie znečistenie. Aj vozidlá strednej triedy (najmä zásobovacie vozidlá) produkujú jednoznačne viac oxidov dusíka ako priemerné vozidlá. V rámci politiky EÚ v oblasti emisií by sa preto mala venovať zvláštna pozornosť sprísneniu emisných noriem pre ťažké vozidlá a vozidlá strednej triedy, ale aj pre osobné vozidlá so vznetovým motorom, ktoré by mali sprevádzať vhodné opatrenia v oblasti riadenia obchodnej logistiky a na podporu a skvalitnenie miestnej verejnej dopravy;

51.

konštatuje, že opotrebovanie pneumatík, brzdových kotúčov a vozovky, ako aj opätovný rozptyl vznášajúcich sa jemných častíc prispieva k vysokej koncentrácii tuhých častíc a odporúča, aby sa v rámci európskeho rámcového programu pre výskum vypracovali štúdie o možnostiach zníženia tohto typu emisií. Okrem toho navrhuje, aby sa zostavila príručka osvedčených postupov, ktorá bude obsahovať odporúčania, ako viazať prach, aby sa predišlo opätovnému rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší;

52.

konštatuje, že priemysel sa ešte stále veľkou mierou podieľa na celkových emisiách v Európe. Znižovanie týchto emisií stanovuje smernica o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Ambiciózne technické referenčné dokumenty (BREF) a závery z nich sú vynikajúce nástroje na znižovanie koncentrácií pozadia. Aby sa aj v budúcnosti dalo pracovať s najlepšími dostupnými technológiami (BAT), je potrebné pravidelne aktualizovať BREF vrátane záverov z nich, pričom musia byť dostatočne ambiciózne na to, aby sa znížili koncentrácie pozadia v celej Európe. Okrem toho je potrebné čo najviac obmedziť udeľovanie výnimiek (7);

53.

konštatuje, že poľnohospodárske podniky prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. Emisie čpavku výrazne prispievajú k acidifikácii a eutrofizácii pôdy. Na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany prírody, najmä na ochranu lokalít Natura 2000, je potrebné ešte viacej znížiť úroveň NH3. Zníženie týchto emisií je stanovené v smernici o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Aj pre veľké poľnohospodárske podniky s výrobou podobnou priemyselnej je dôležité, aby mohli pracovať aj v budúcnosti s najlepšími dostupnými technológiami, a preto je potrebné pravidelne aktualizovať technické referenčné dokumenty o najlepších dostupných technológiách (BREF);

54.

konštatuje, že vplyv emisií z námornej dopravy na koncentráciu látok znečisťujúcich ovzdušie sa môže výrazne prejaviť v prístavných mestách a oblastiach a pozdĺž často využívaných vnútrozemských vodných ciest, ako aj v mestách a regiónoch, ktoré ležia na pobreží. Výbor vyzýva celoštátne verejné orgány, aby sa postarali o uplatňovanie usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (OMI) vo všetkých európskych pobrežných vodách. Pre vnútrozemské plavidlá by mali byť stanovené pravidlá na znižovanie emisií tak tuhých častíc, ako aj NOX;

55.

konštatuje, že emisie z leteckej dopravy prispievajú k zvyšovaniu koncentrácií pozadia spôsobených látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Vyzýva EÚ a štátne orgány, aby prijali potrebné opatrenia a sprísnili predpisy týkajúce sa emisií z lietadiel;

56.

zdôrazňuje že smernica o národných emisných stropoch (NEC) je vynikajúcim nástrojom na znižovanie koncentrácií pozadia. Cezhraničné znečistenie ovzdušia predstavuje veľkú časť koncentrácie pozadia v mnohých členských štátoch. Táto úroveň môže v prípade niektorých znečisťujúcich látok presiahnuť 50 % (priemernej hodnoty príslušnej krajiny). Výbor sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby revízia tejto smernice bola dostatočne ambiciózna, v záujme toho, aby sa znížila úroveň týchto koncentrácií v celej Európe. To zabezpečí, aby boli miestne a regionálne politiky v oblasti kvality ovzdušia realistické a realizovateľné;

57.

konštatuje, že smernica o národných emisných stropoch je dôležitým nástrojom, ktorý má prinútiť členské štáty, aby prijímali opatrenia pri zdroji. Na tento účel je však nevyhnutné zosúladiť úrovne stanovené v smernici NEC a politiku v oblasti zníženia emisií pri zdroji s ambíciami smerníc o kvalite ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES). Tieto ambície sa môžu zvýšiť len vtedy, ak sa zvýšia aj ambície prvých dvoch uvedených prvkov. V tejto súvislosti si Výbor myslí, že zlúčením smernice NEC a smerníc v oblasti kvality ovzdušia sa podporí zosúladenie jednotlivých úrovní;

58.

vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou ambícií členských štátov, pokiaľ ide o nadchádzajúcu revíziu protokolu z Göteborgu (ktorého súčasťou sú medzinárodné dohody týkajúce sa emisných stropov). Táto revízia má vplyv na revíziu smernice NEC, a teda aj na úroveň ambícií právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Výbor apeluje na členské štáty, aby v rámci revízie protokolu z Göteborgu zvolili vyššiu úroveň ambícií.

59.

žiada, aby sa urobil aspoň inventár emisií elementárneho uhlíka alebo sadzí a aby sa zabezpečil dohľad s cieľom identifikovať nové látky znečisťujúce ovzdušie, na ktoré by sa v budúcnosti mohol tento protokol vzťahovať;

60.

konštatuje, že smernice v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) sú dôležitými nástrojmi na to, aby občania a životné prostredie boli menej vystavení znečisťovaniu ovzdušia. Stanovenie minimálnych úrovní ochrany viedlo vo všetkých krajinách k opatreniam na zníženie emisií a zníženie koncentrácie škodlivín v okolí kritických lokalít. Zníženie emisií v príslušnej krajine vedie zároveň k zníženiu cezhraničného znečistenia ovzdušia, čo znamená, že susedné krajiny si takto pomáhajú dodržiavať limitné hodnoty;

61.

zastáva názor, že východiskovým bodom pri revízii smerníc v oblasti kvality ovzdušia musí byť zdravie obyvateľov a ochrana životného prostredia. V záujme zlepšenia zdravia obyvateľov by sa mala zvážiť vyššia úroveň ambícií. Výbor si však v tomto smere kladie podmienku, aby úroveň ambície revidovanej smernice bola dôsledne zosúladená s ambíciami národných emisných stropov a s ambíciami politiky EÚ v oblasti emisií (politika znižovania emisií pri zdroji), ako už bolo spomenuté (v bode 57);

62.

poukazuje na to, že smernice o kvalite ovzdušia v súčasnosti obsahujú 27 limitných a cieľových hodnôt. Výbor takisto konštatuje, že viaceré limitné hodnoty sa prekrývajú (napr. denné a ročné limitné hodnoty pre PM10 a ročné limitné hodnoty pre PM10 a PM2,5) a že viaceré limitné hodnoty už roky neboli prekročené vo veľkej časti EÚ. Výbor preto navrhuje, aby sa preskúmalo, či je koncepcia cieľových hodnôt skutočne prínosom v prípade látok, pre ktoré už stanovujú limitné hodnoty smernice;

63.

konštatuje, že povinnosť predkladať správy, ktorú stanovujú smernice v súvislosti so zaznamenanými koncentráciami, ako aj stavom napredovania plánov pre kvalitu ovzdušia, si vyžadujú oveľa viac času a zvyšujú administratívne náklady územných samospráv;

64.

domnieva sa, že z hľadiska zdravia obyvateľov a vzhľadom na poznatky vedeckého výskumu, ako aj v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, znižovania administratívnych nákladov a uľahčenia komunikácie s občanmi by sa dal možno znížiť počet látok, ako aj počet cieľových a limitných hodnôt. Jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je sústrediť sa na najznečisťujúcejšie látky a ukazovatele, ktoré najlepšie odzrkadľujú aspekty zdravia obyvateľov;

65.

v súvislosti so znečistením spojeným s dopravou odporúča, aby sa zvolil taký ukazovateľ, ktorý bude najlepšie odzrkadľovať zdravie obyvateľov. Súčasná smernica v tejto oblasti stanovuje normy týkajúce sa PM10, PM2,5 a NO2. Z niektorých štúdií však vyplýva, že elementárny uhlík/sadza a koncentrácia častíc (aerosól vytvorený spaľovaním) sú najlepšími ukazovateľmi pre zložky znečistenia ovzdušia spôsobeného motorovou dopravou, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie obyvateľov. Elementárny uhlík/sadza je podiel sadzí, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní všetkých palív založených na uhlíku (napr. nafty a benzínu), najmä v motoroch vozidiel a plavidiel. Výbor preto odporúča, aby sa preskúmala možnosť zaviesť normu pre koncentráciu častíc a elementárny uhlík/sadzu;

66.

konštatuje, že viac pozornosti venovanej elementárnemu uhlíku resp. sadzi by bolo v súlade s odporúčaniami programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP);

67.

navrhuje, aby sa do smernice zapracovala možnosť priebežného prispôsobenia (prostredníctvom prepracovania). Ak výsledky výskumu (pozri bod 65) a kladné praktické skúsenosti ukážu, že je ako indikátor vhodnejšie používať normu založenú na elementárnom uhlíku/sadzi, možno uvažovať o tom, či a akým spôsobom sa táto norma prevezme do smernice;

68.

poukazuje na to, že súčasná smernica vymedzuje v súvislosti s tuhými časticami (PM10 a PM2,5) tri limitné hodnoty a jeden cieľ zníženia. Pokiaľ ide o jemné častice, smernica stanovuje, okrem rôznych hodnôt, priemerné ročné a denné hodnoty. Takéto ustanovenia komplikujú jej uplatňovanie v praxi a spôsobujú zbytočné administratívne náklady. Výbor berie na vedomie diskusiu, ktorá prebieha v súvislosti so zjednodušením tejto situácie a ktorej predmetom je zrušenie jednej z noriem pre tuhé častice (PM10 alebo PM2,5) pod podmienkou, že to bude riadne odôvodnené štúdiami o vplyve na zdravie a životné prostredie. Výbor nezaujíma stanovisko k tejto otázke;

69.

uznáva, že na niektorých miestach sa veľmi ťažko dodržiavajú limitné hodnoty stanovené pre PM10. Tieto ťažkosti môžu byť zapríčinené miestnymi danosťami, miestnymi zdrojmi, určitými osobitnými meteorologickými okolnosťami a/alebo obdobiami veľmi rozsiahleho znečisťovania ovzdušia. Aj diaľková nákladná doprava môže byť zodpovedná za veľkú časť celkového znečistenia. Vzhľadom na želanú flexibilitu výbor navrhuje, aby sa preskúmalo, či sa môže kontrola priemernej ročnej limitnej hodnoty vykonávať na základe viacročnej priemernej hodnoty koncentrácií;

70.

poukazuje na to, že zavedenie normy týkajúcej sa PM2,5 bolo prijaté pozitívne, pretože tento prvok vykazuje pravdepodobne väčšiu súvzťažnosť s účinkami na zdravie ako PM10. Pre PM2,5 však existuje veľa rôznych hodnôt, vrátane celkového vystavenia a percentuálneho podielu zníženia. V dôsledku tejto skutočnosti majú rôzni zástupcovia ťažkosti s rešpektovaním týchto hodnôt vo všetkých aspektoch. Nie je zatiaľ isté, či územné samosprávy budú schopné prispôsobiť sa limitným hodnotám týkajúcim sa PM2,5, ako aj percentuálnemu podielu zníženia. V tejto súvislosti nie sú ešte k dispozícii dostatočné informácie a nie je zatiaľ možné kvantifikovať účinok týchto opatrení. Výbor odporúča, aby sa pri hodnotení noriem PM2,5 zohľadnila skutočnosť, že tieto údaje nie sú k dispozícii a aby sa preskúmalo, či v niektorých prípadoch nie je potrebné poskytnúť viac času na splnenie týchto noriem;

71.

navrhuje, aby dovtedy, kým nebudú známe výsledky výskumov o inom spôsobe, ako vyjadriť túto normu, Európska komisia opätovne zvážila potrebu limitnej hodnoty pre koncentráciu NO2 pozorovanú za hodinu, pretože ročná limitná hodnota sa zdá byť „prísnejšia“ a vzhľadom na to, že je nemysliteľné, aby sa na miestnej úrovni prijímali opatrenia na obmedzenie koncentrácie NO2 pozorovanej za hodinu;

72.

navrhuje, aby sa smernicou stanovilo pre občanov právo na vypracovanie akčného plánu pri prekročení limitných hodnôt znečisťujúcich látok;

73.

zastáva názor, že vzhľadom na osobitné problémy spojené so znížením úrovní NO2 v ovzduší je potrebné rozšíriť možnosti predĺženia lehôt (dodatočná výnimka). Podmienkou pre takéto predĺženie je to, aby príslušný členský štát mohol preukázať, že napriek tomu, že prijal všetky potrebné opatrenia, aj na obmedzenie vzdialeností, ktoré vozidlá prekonávajú, nedokázal dodržať limitné hodnoty stanovené EÚ, pretože motory vozidiel v prevádzke nespĺňajú úrovne emisií stanovené normami EURO (inými slovami, pretože zlyhala európska politika obmedzovania emisií pri zdroji);

74.

uvádza, že ozón (O3) sa v ovzduší vytvára pod vplyvom slnečného žiarenia reakciou tzv. prekurzorov: oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, metánu a iných prchavých organických zlúčenín. Zvýšené koncentrácie ozónu boli zaznamenané v rôznych mestách, hlavne na juhu Európy. Miestne samosprávy nemajú možnosť ovplyvniť koncentráciu ozónu vo svojom meste, môžu však prispieť k zníženiu emisií inde tým, že znížia emisie z dopravy. Výbor sa domnieva, že zníženie vysokej koncentrácie ozónu v mestských oblastiach by malo byť hlavne prioritou vnútroštátnych a európskych politík v oblasti kvality ovzdušia. Politika v oblasti emisií prchavých organických zlúčenín je považovaná za najúčinnejšie opatrenie;

75.

odkazuje na analýzu Holandského kráľovského inštitútu pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie (Nederlandse Rijksinstituut voor Volksgezondheid en Milieu) (8), ktorá ukázala, že členské štáty majú malý vplyv na ročnú priemernú koncentráciu ozónu a takmer žiadny vplyv na maximálne hodnoty O3 na svojom území. Zdá sa, že súčasne mierne stúpa koncentrácia pozadia vo veľkom meradle. Výbor sa domnieva, že treba tento vývoj zohľadniť pri určovaní cieľových hodnôt pre ozón (dlhodobé ciele) a posudzovaní vplyvu, ktorý to má na navrhovanie opatrení a vypracúvanie správ. Najmä pre južné krajiny je z dlhodobého hľadiska ťažké spĺňať cieľové hodnoty pre ozón z dôvodu väčšieho množstva slnečného svitu, intenzívnejšieho slnečného žiarenia a vyššej priemernej teploty, ktoré podporujú tvorbu troposférického ozónu. Výbor preto žiada, aby sa preskúmalo, či sa tento jav môže zaradiť do kategórie prirodzeného znečistenia ovzdušia, takže by sa posudzoval rovnako, ako morská soľ a saharský piesok;

76.

odporúča, aby sa v záujme zníženia koncentrácie ozónu sústredila pozornosť najmä na zníženie emisií plynov, ktoré sú za vytváranie ozónu zodpovedné, pričom by sa mala zrevidovať smernica o národných emisných stropoch (2001/81/ES) a mali by sa sprísniť sektorové predpisy týkajúce sa veľkých zdrojov znečistenia;

77.

zdôrazňuje že poveternostná situácia môže mať výrazne negatívny vplyv na úrovne znečistenia v ovzduší. Extrémne sucho v prvých mesiacoch roku 2011 vo veľkej časti západnej Európy spôsobilo zvýšené koncentrácie PM10. Takéto vplyvy nie je možné zvrátiť prijatím opatrení na miestnej a regionálnej úrovni a právne predpisy EÚ musia zohľadniť túto skutočnosť a zaviesť ustanovenie pre roky s extrémnymi meteorologickými podmienkami, napr. zavedením viacročného priemeru;

78.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že existuje spojitosť medzi ekonomickými trendmi a znečisťovaním ovzdušia, ktorá by sa mala zohľadniť pri koncipovaní budúcich politických opatrení. Súčasná hospodárska kríza má za následok obmedzenie hospodárskych aktivít (mobilita, priemysel a lodná doprava) a následne zníženie emisií. Okrem toho sa zároveň citeľne zmenšil objem dostupných finančných prostriedkov určených na inováciu v súkromnom živote (ako napr. obnova vykurovacích systémov alebo náhrada vozidiel za nové), ako aj v priemyselnej sfére. Keď dôjde k oživeniu hospodárstva, tento trend sa môže opäť zvrátiť.

79.

upozorňuje, že spôsob umiestňovania meracích staníc môže byť v každom členskom štáte odlišný. Keďže miesta, kde sú umiestnené, vykazujú rôzne geografické danosti, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu ovzdušia, odporúča výbor, aby sledovanie (meranie) bolo i naďalej povinné, ale aby sa zlepšilo vďaka presnejším pravidlám umiestňovania meracích staníc, aby sa tak zabezpečila porovnateľnosť nameraných hodnôt;

80.

navrhuje v tejto súvislosti, aby bola vytvorená platforma na výmenu informácií a informovanie o stupni znečistenia ovzdušia v reálnom čase a aby sa zjednotili informačné a výstražné prahy s cieľom lepšie koordinovať opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v situáciách akútneho znečistenia ovzdušia.

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/20

—

podporuje opatrenia Európskej komisie s cieľom obmedziť úbytok mnohých zásob rýb a do roku 2015 zabezpečiť tam, kde to bude možné, využívanie živých morských biologických zdrojov na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos;

—

domnieva sa, že zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať postupne tam, kde to bude možné, a mal by sa týkať najmä druhov určených na priemyselné spracovanie, avšak malo by byť povolené vyhadzovať naspäť do mora morské organizmy, ktoré sú schopné prežiť;

—

upozorňuje na potenciálne riziká a negatívne účinky v prípade povinného zavedenia systému prevoditeľných rybolovných povolení a odporúča, aby takéto systémy boli dobrovoľné a spadali do právomoci členských štátov;

—

uznáva, že hospodársky a strategický význam akvakultúry je dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto problematike venovalo samostatné nariadenie;

—

zasadzuje sa za väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky; plne podporuje zavedenie postupu, ktorý zohľadňuje špecifiká a potreby regiónov, vrátane spolupráce s regionálnymi poradnými radami, s cieľom prijať ochranné a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, aby táto politika mohla lepšie reagovať na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybolovu, ako aj na cezhraničné problémy;

—

oceňuje, že Európsky fond námorného a rybného hospodárstva bude súčasťou nového spoločného strategického rámca a že bude zosúladený s ostatnými regionálnymi fondmi a fondmi na rozvoj vidieka; žiada však, aby boli poskytnuté záruky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré pomôže rybolovu a akvakultúre, a aby boli regióny zapojené do strategického využívania týchto prostriedkov.

Spravodajca

Mieczysław STRUK (PL/EĽS), maršálek Pomoranského vojvodstva

Referenčné dokumenty

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry

COM(2011) 416 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma spoločnej rybárskej politiky

COM(2011) 417 final

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o povinnostiach podávať správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu

COM(2011) 418 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky

COM(2011) 424 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike

COM(2011) 425 final

1.

zastáva názor, že spoločná rybárska politika by sa mala podieľať na vytváraní dlhodobo udržateľných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienok. Okrem toho by mala pomôcť zlepšiť životnú úroveň v rámci odvetvia rybného hospodárstva, vytvoriť stabilný trh a zabezpečovať dostupnosť zdrojov, ako aj zásobovanie spotrebiteľov potravinami za prijateľné ceny;

2.

podporuje opatrenia Európskej komisie vyplývajúce z vyhlásenia na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, s cieľom obmedziť úbytok mnohých zásob rýb a do roku 2015 zabezpečiť tam, kde to bude možné, využívanie živých morských biologických zdrojov na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos;

3.

upozorňuje, že v prípade niektorých zásob treba súrne vyvinúť úsilie o dosiahnutie stanoveného cieľa, ale že tento rýchly postup by mohol mať nepriaznivé sociálno-ekonomické dôsledky. Je nevyhnutné, aby obmedzujúce a ochranné mechanizmy boli sprevádzané aktívnymi reštrukturalizačnými snahami, napríklad v oblasti rozvoja obchodu, vzdelávania a podmienok pre dôchodkové zabezpečenie. Finančné prostriedky na túto činnosť by sa mali hľadať na národnej, ako aj na regionálnej úrovni, v závislosti od možností a právomocí regiónov, a tiež na úrovni EÚ;

4.

súhlasí s tým, že udržateľné využívanie živých zdrojov sa musí opierať o zásadu predchádzania škodám a ekosystémový prístup, aby sa obmedzil dosah rybolovnej činnosti na životné prostredie a aby sa znížili a postupne odstránili neželané úlovky;

5.

žiada, aby sa cieľ udržateľného využívania biologických zdrojov dosahoval prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybného hospodárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány, ktoré budú odzrkadľovať osobitnosti jednotlivých oblastí rybolovu a obsahovať zaisťovacie mechanizmy, ktoré v prípade nepredvídaného vývoja umožnia prijať potrebné rozhodnutia;

6.

domnieva sa, že, pokiaľ je to možné, viacročné plány by sa ako súčasť ekosystémového prístupu mali vzťahovať na viacero zásob, ak sa tieto zásoby využívajú spoločne. V prípade zásob, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením limitov úlovkov a/alebo rybolovného úsilia;

7.

uznáva, že riadenie rybolovu vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a zohľadňujúce tradičné poznatky o ekológii, ktoré si rybári odovzdávajú z generácie na generáciu a ďalej rozvíjajú, si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov, a poukazuje na to, že pri zhromažďovaní údajov je nevyhnutná spolupráca s odvetvím rybolovu. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vyčlenili osobitné prostriedky na výskum a znalecké posudky, vyzdvihuje úlohu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) ako vedeckého orgánu podporujúceho činnosť Európskej komisie v oblasti udržateľného riadenia rybolovu;

8.

zastáva názor, že zber údajov je nevyhnutný na hospodárske a sociálno-hospodárske posúdenie subjektov pôsobiacich v odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj na posúdenie vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach, a že EÚ by preto mala na zber takýchto údajov poskytnúť vnútroštátnym a regionálnym orgánom primerané prostriedky;

9.

pozitívne vníma konštatovanie Európskej komisie, že platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v pobrežných vodách členských štátov v šírke 12 námorných míľ, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Podľa názoru Výboru regiónov by sa preto tieto pravidlá mali naďalej uplatňovať;

10.

žiada, aby morské biologické zdroje v okolí najvzdialenejších regiónov boli i naďalej obzvlášť chránené, keďže prispievajú k zachovaniu ich miestneho hospodárstva, a to vzhľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu;

11.

upozorňuje na zásadu krajiny pôvodu, ktorá je uvedená v Dohovore OSN o morskom práve, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich výhradných hospodárskych zónach dodržiavali jeho ustanovenia s cieľom zachovať možnosť prežitia ohrozených voľne žijúcich rybích populácií, ktoré sa trú v riekach (anadrómne druhy);

12.

takisto sa domnieva, že členské štáty by v rámci svojich pásiem do 12 námorných míľ a vzhľadom na environmentálne, sociálne a ekonomické súvislosti na úrovni GSA alebo na nižšej úrovni mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky rybárske plavidlá Únie, za predpokladu, že sa v prípadoch, ak by sa takéto opatrenia vzťahovali na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, prijali nediskriminačné a s príslušnými členskými štátmi vopred prekonzultované opatrenia, o ktorých by boli tieto štáty riadne informované, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a riadenia zdrojov v tejto oblasti;

13.

súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť opatrenia na zníženie a prípadné odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov, ktoré predstavujú naozaj značné plytvanie zdrojmi a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že by sa malo podporovať používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a selektívnejšej techniky rybolovu, aby sa čo najviac znížilo odvrhovanie úlovkov. Zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať postupne tam, kde to bude možné, a mal by sa týkať najmä druhov určených na priemyselné spracovanie, avšak malo by byť povolené vyhadzovať naspäť do mora morské organizmy, ktoré sú schopné prežiť;

14.

zastáva názor, že vyloženie neželaných úlovkov by nemalo viesť k plným hospodárskym výhodám pre prevádzkovateľa a že spracovanie na rybiu múčku nie je správny spôsob, ako plniť environmentálne ciele Komisie;

15.

ďalej konštatuje, že sa nejaví ako vhodné uvádzať v základnom nariadení podrobný zoznam druhov, pri ktorých je vykladanie povinné, a že by bolo lepšie upraviť túto povinnosť v plánoch hospodárenia zameraných na konkrétne druhy (jeden alebo viac druhov);

16.

domnieva sa, že platné právne predpisy už umožňujú členským štátom, ktoré si to želajú, zaviesť pre svoje plavidlá systémy individuálnych prenosných kvót so známymi dôsledkami, ako je špekulácia a koncentrácia. Vzhľadom na tieto prvky nie je vhodné požadovať od každého členského štátu, aby stanovil práva rybolovu, ktoré by bolo možné previesť alebo prenajímať;

17.

okrem toho sa domnieva, že o lehote platnosti akýchkoľvek prevoditeľných rybolovných povolení by mali naďalej rozhodovať členské štáty;

18.

upozorňuje na potenciálne riziká a negatívne účinky v prípade povinného zavedenia systému prevoditeľných rybolovných povolení a odporúča, aby takéto systémy boli dobrovoľné a spadali do právomoci členských štátov;

19.

trvá na tom, aby členské štáty pred zavedením dobrovoľného systému prevoditeľných rybolovných povolení upravili svoje právne predpisy tak, aby primeraným spôsobom chránili záujmy drobného rybolovu a zároveň zamedzovali vzniku takých negatívnych javov v dôsledku zavedenia tohto systému, ako je napríklad nadmerná koncentrácia alebo špekulácie;

20.

v súvislosti s odstraňovaním nadmerných kapacít pripomína kladné skúsenosti s pomocou na likvidáciu rybárskych plavidiel;

21.

zastáva názor, že osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť odvetvia rybolovu v mnohých členských štátoch a rozdielne sociálno-hospodárske priority členských štátov v rybnom hospodárstve sú dôvodom, prečo povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení nie je vhodný a prečo by o metóde prideľovania rybolovných možností a akýchkoľvek pravidlách ich prevodu mali naďalej rozhodovať členské štáty;

22.

zároveň nalieha, aby sa pri stanovovaní stropov kapacity rybolovu pre flotilu drobného rybolovu zohľadnili špecifické podmienky najvzdialenejších regiónov a aby sa zachovali súčasné referenčné hodnoty;

23.

žiada, aby Európska únia podporovala ciele spoločnej rybárskej politiky aj v medzinárodnom meradle. Únia by sa na tento účel mala snažiť zlepšiť účinnosť regionálnych a medzinárodných organizácií pri ochrane a riadení medzinárodných zásob rýb, a to prostredníctvom podporovania rozhodovania založeného na vedeckých poznatkoch a lepšieho dodržiavania predpisov, zvýšenej transparentnosti a účasti zainteresovaných strán, najmä rybárov, a prostredníctvom boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam;

24.

súhlasí s tým, že dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve uzatvorené s tretími krajinami by mali zaručovať prístupové práva výmenou za finančný príspevok Únie a mali by prispieť k vytvoreniu spoľahlivého rámca pre správu vecí verejných v týchto krajinách s cieľom zaistiť účinné opatrenia monitorovania, kontroly využívania rybolovných zdrojov a dozoru nad ním. Takisto sa domnieva, že dohody s tretími krajinami musia rybárskej flotile Únie, ktorá je od týchto dohôd závislá, zabezpečiť podmienky stability, životaschopnosti a výnosnosti, ktoré im zaručia budúcnosť;

25.

žiada, aby dohody o partnerstve v oblasti rybolovu uzatvárané s tretími krajinami, stanovujúce právny, hospodársky a environmentálny rámec pre rybolovné činnosti, ktoré vykonávajú plavidlá EÚ, alebo pre investície v oblasti rybolovu, ktoré uskutočňujú prevádzkovatelia z EÚ, boli v súlade s príslušnými opatreniami, ktoré schválili medzinárodné organizácie vrátane regionálnych rybolovných organizácií. Dohody v oblasti rybolovu by okrem iného mali zaručiť, aby sa rybolovná činnosť v tretích krajinách vykonávala v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a spôsobom, ktorý bude uspokojivý pre obe strany;

26.

uznáva, že hospodársky a strategický význam akvakultúry je dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto problematike venovalo samostatné nariadenie zahrňujúce usmernenia Únie pre vnútroštátne strategické plány, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry prostredníctvom podpory ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľného rozvoja a inovácie v celom výrobnom a obchodnom reťazci, ako aj prostredníctvom podpory miestneho spracovania a diverzifikácie, a tým aj zlepšenia životnej úrovne v pobrežných a vidieckych oblastiach. Takisto by sa mali vytvoriť mechanizmy výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide o bezpečnosť podnikania v tomto odvetví, prístup k vodám a priestoru Únie, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť kompatibilite ochrany prostredia a rozvoja rybolovnej činnosti v oblastiach začlenených do zoznamu sústavy Natura 2000, a administratívne zjednodušenie vydávania licencií a povolení;

27.

uznáva, že je potrebné vytvoriť poradnú radu pre akvakultúru, ktorá by skutočne vyjadrovala záujmy odvetvia a v ktorej by bola zastúpená výrobná sféra (profesijné združenia, organizácie výrobcov alebo obchodné komory);

28.

súhlasí s názorom, že v dôsledku nepredvídateľnosti rybolovných činností je potrebné vytvoriť mechanizmus uskladnenia výrobkov rybolovu určených na ľudskú spotrebu s cieľom posilniť stabilitu trhu a zvýšiť rentabilitu výrobkov, najmä vytváraním pridanej hodnoty. Tento mechanizmus treba rozšíriť aj na produkty akvakultúry;

29.

uznáva, že používanie spoločných obchodných noriem by malo umožniť, aby bol trh zásobovaný udržateľnými výrobkami, aby sa plne využil potenciál vnútorného trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry a uľahčilo obchodovanie založené na poctivej hospodárskej súťaži, a tým zvýšila ziskovosť produkcie;

30.

domnieva sa, že vzhľadom na čoraz širšiu ponuku výrobkov rybolovu a akvakultúry je nevyhnutné, aby bolo spotrebiteľom jasným, zrozumiteľným a prijateľným spôsobom poskytnuté nevyhnutné množstvo povinných informácií o základných vlastnostiach výrobkov;

31.

žiada, aby sa pri zavádzaní spoločnej organizácie trhu rešpektovali medzinárodné záväzky Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie, bez toho, aby to narušilo zavádzanie jednotných a homologizovaných hygienických a zdravotných noriem pre produkty, ktoré pochádzajú z tretích krajín, a rozvoj obchodných postupov v oblasti námorného rybolovu, ktoré by prispeli k odstráneniu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;

32.

žiada, aby tam, kde je to možné, bola zavedená verejná certifikácia produktov rybolovu Európskej únie s cieľom zabezpečiť, že pochádzajú zo zodpovedne riadeného rybolovu;

33.

zasadzuje sa za väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky, aby sa v nej mohli využiť poznatky a skúsenosti všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnych a regionálnych orgánov, a zdôrazňuje význam makroekonomických stratégií;

34.

upozorňuje tiež na čoraz väčšie interakcie medzi rekreačným rybolovom, profesionálnymi rybármi a komunitami spätými s rybolovom;

35.

plne podporuje zavedenie postupu, ktorý zohľadňuje špecifiká a potreby regiónov, vrátane spolupráce s regionálnymi poradnými radami, s cieľom prijať ochranné a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, aby táto politika mohla lepšie reagovať na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybolovu, ako aj na cezhraničné problémy;

36.

okrem toho sa domnieva, že regionálne poradné rady alebo podobné štruktúry partnerstva by sa mali posilniť s cieľom zaistiť, aby miestne spoločenstvá boli zapojené nielen do konzultácií, ale aj do samotného riadenia miestnych rybolovných zdrojov;

37.

žiada, aby sa pri vykonávaní spoločnej rybárskej politiky zohľadňovali vzájomné pôsobenia s inými aspektmi námorného hospodárstva, a uznáva, že všetky záležitosti súvisiace s európskymi oceánmi a morami sú navzájom prepojené vrátane námorného priestorového plánovania, ktoré posilňuje integrovanú námornú politiku;

38.

zdôrazňuje, že vzhľadom na nestabilitu brakických vôd a riečnych a jazerných ekologických koridorov, ako aj príslušné populácie rýb nemožno pri realizácii spoločnej rybárskej politiky prehliadať ochranu zložitých a vzájomne na seba pôsobiacich vodných ekosystémov, pričom treba venovať mimoriadnu pozornosť udržaniu a posilneniu ohrozených cenných druhov, najmä pokiaľ ide o anadrómne a katadrómne druhy;

39.

uvedomuje si, že vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri rozvoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a vzhľadom na obmedzené finančné zdroje nebudú môcť členské štáty náležite plniť ciele spoločnej rybárskej politiky bez primeranej finančnej podpory;

40.

vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby sa vyčlenila primeraná viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky v snahe pomôcť zrealizovať stanovené ciele, najmä zlepšiť hospodársku efektívnosť tohto odvetvia, a najmä rybárskej flotily, vytvárať nové pracovné miesta a presadzovať modernizáciu a inováciu vrátane vývoja bezpečných a ekologických plavidiel;

41.

žiada, aby sa na obdobie rokov 2014 – 2020 znovu zaviedla finančná podpora na obnovu a modernizáciu rybolovnej flotily v najvzdialenejších regiónoch;

42.

domnieva sa, že udelenie finančnej pomoci Únie by malo byť podmienené dodržiavaním ustanovení spoločnej rybárskej politiky, a to tak zo strany členských štátov, ako aj zo strany prevádzkovateľov. V prípade, že členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, alebo v prípade, že hospodárske subjekty tieto pravidlá opakovane závažne porušia, poskytovanie finančnej pomoci by sa malo prerušiť, pozastaviť alebo upraviť;

43.

oceňuje, že Európsky fond námorného a rybného hospodárstva bude súčasťou nového spoločného strategického rámca a že bude zosúladený s ostatnými regionálnymi fondmi a fondmi na rozvoj vidieka, aby sa mohli vytvoriť integrované rámce miestneho rozvoja a zjednodušil sa prístup k fondom na miestnej a regionálnej úrovni. Žiada však, aby boli poskytnuté záruky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré pomôže rybolovu a akvakultúre, a aby boli regióny zapojené do strategického využívania týchto prostriedkov;

44.

uznáva biologickú, produktívnu a historickú hodnotu zásob rýb a biotopov jazier a riek, a preto sa domnieva, že Európska únia by mala tomuto sektoru poskytnúť finančnú pomoc, najmä v snahe obmedziť morský výlov, znížiť dovoz a posilniť regionálnu konkurencieschopnosť;

45.

uznáva, že na účel splnenia cieľov spoločnej rybárskej politiky by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu s cieľom doplniť alebo upraviť nepodstatné prvky základného legislatívneho aktu. Odporúča však, aby sa takéto rozsiahle využívanie delegovaných právnych aktov zo strany Komisie starostlivo a dôkladne posúdilo z právneho aj politického hľadiska a so zreteľom na to, že táto právomoc sa musí jasne vymedziť aj v súvislosti s cieľmi, obsahom, dosahom a dĺžkou trvania delegovanej právomoci;

46.

žiada, aby Komisia počas prípravných prác na prijatí delegovaných aktov uskutočňovala náležité konzultácie, vrátane konzultácií na úrovni odborníkov a regionálnych orgánov;

47.

nazdáva sa, že Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť, aby boli príslušné dokumenty súbežne, včas a náležite zaslané Európskemu parlamentu a Rade;

48.

rozhodne podporuje a presadzuje, aby sa „miestny rozvoj riadený spoločenstvom“, stanovený vo všeobecnom nariadení Komisie o spoločnom strategickom rámci, používal ako metóda, prostredníctvom ktorej budú môcť miestne a regionálne orgány čerpať prostriedky z Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva – spolu s prostriedkami zo štrukturálnych fondov a fondov na rozvoj vidieka. Koordinácia fondov by mala prebiehať flexibilne a zlepšiť možnosti využitia týchto fondov. Územné samosprávy by sa mali podieľať na navrhovaní strategického rámca a operačných programov;

49.

zdôrazňuje, že na to, aby bola spoločná rybárska politika úspešná, je potrebný účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, vrátane boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam. V rámci tohto systému kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov EÚ by sa malo podporovať používanie moderných technológií. Členské štáty alebo Komisia by mali mať možnosť realizovať pilotné projekty v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov;

50.

domnieva sa, že každých päť rokov by sa malo preskúmať, či sa nariadenie EÚ dodržiava.

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/46

—

Žiada Komisiu, aby v rámci odkazu Európskeho roka 2012 iniciovala európsky dohovor primátorov a starostov k demografickým zmenám s cieľom spojiť miestne a regionálne orgány, ktoré majú záujem na presadzovaní riešení inovácií, inteligentného zdravia a lepšej kvality života na podporu aktívneho a zdravého starnutia a aby poskytla tomuto dohovoru administratívnu a finančnú pomoc.

—

Stotožňuje sa s víziou združenia subjektov zapojených do európskeho roka 2012, ktorá sa týka spoločnosti všetkých vekových kategórií, v ktorej majú všetci možnosť zohrávať aktívnu úlohu a majú rovnaké práva a príležitosti vo všetkých fázach života bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie a presvedčenie, sociálne alebo ekonomické postavenie, sexuálnu orientáciu; fyzický či duševný stav alebo potrebu opatery.

—

Zdôrazňuje, že je dôležité radiť sa so staršími ľuďmi a aktívne ich zapájať, ako aj ich opatrovateľov do mapovania ich potrieb, vypracovania riešení a hodnotenia ich účinnosti. Takýto participatívny prístup podporuje sociálne začlenenie a zabezpečuje, že poskytované služby čo najviac zodpovedajú skutočným potrebám príjemcov.

—

Odporúča, aby Európska komisia aktívnejšie zapájala miestne a regionálne orgány do procesu hodnotenia sociálneho vplyvu rôznych iniciatív uskutočňovaných na podporu aktívneho a zdravého starnutia, aby sa zabezpečilo, že dosah na staršie ženy a mužov v praxi bude primerane posúdený.

Hlavný spravodajca

pán Arnoldas ABRAMAVIČIUS (LT/EĽS), predseda okresného zastupiteľstva Zarasai a člen okresnej rady

Referenčný dokument

/

1.

Víta iniciatívu dánskeho predsedníctva Rady EÚ, ktorej cieľom je zapojiť orgány na nižšej ako štátnej úrovni do dialógu na úrovni EÚ o tom, ako možno čeliť demografickým výzvam a v čo najväčšej miere využiť možnosti vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva. Ako sa uvádza v stanovisku Výboru regiónov na tému „Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ“ (1) a v správe Európskeho parlamentu o Európskom roku 2012 (2), miestne a regionálne orgány v mnohých členských štátoch majú kľúčové právomoci v troch oblastiach, na ktorých sa zakladá Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, a to v oblasti zamestnanosti, účasti na živote spoločnosti a nezávislého života.

2.

Zdôrazňuje, že riešenie problému starnutia obyvateľstva je jedným z cieľov stratégie Európa 2020. Keďže miestne a regionálne orgány zohrávajú poprednú úlohu v otázke potrieb občanov a sú zodpovedné za poskytovanie väčšiny služieb, ktoré starší občania k dôstojnému životu v starobe potrebujú, je ich priame zapojenie do všetkých diskusií na úrovni EÚ o starnutí rozhodujúce v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a prispelo by k zvýšeniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

3.

Víta európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, ktorého cieľom je zmobilizovať široké spektrum zainteresovaných strán na všetkých úrovniach do úsilia predĺžiť predpokladané roky života prežité v dobrom zdraví o dva roky (ukazovateľ počtu rokov prežitých v zdraví), a poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú kľúčové právomoci týkajúce sa troch pilierov v rámci EIP-AHA (Európske partnerstvá v oblasti inovácií – aktívne a zdravé starnutie), ktorými sú: prevencia, skríning a včasná diagnostika; starostlivosť a liečba a aktívne starnutie a nezávislý život.

4.

Stotožňuje sa s víziou združenia subjektov zapojených do európskeho roka 2012, ktorá sa týka spoločnosti všetkých vekových kategórií, v ktorej majú všetci možnosť zohrávať aktívnu úlohu a majú rovnaké práva a príležitosti vo všetkých fázach života bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie a presvedčenie, sociálne alebo ekonomické postavenie, sexuálnu orientáciu; fyzický či duševný stav alebo potrebu opatery.

5.

Odporúča zaujať kladný prístup k starnutiu a pripája sa k predstave, že inovácia môže prispieť k lepšiemu poskytovaniu služieb nášmu starnúcemu obyvateľstvu. Treba však zdôrazniť, že inovácia by sa nemala presadzovať len kvôli zmene, ale ako cenný popud na zvýšenie kvality a nákladovej účinnosti pri riešení pribúdajúcich a vyvíjajúcich sa potrieb v čase finančných obmedzení.

6.

Zastáva názor, že z dôvodu hospodárskej a finančnej krízy je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým zásadne prehodnotiť spôsob, akým naša spoločnosť funguje a urobiť všetko pre to, aby sa umožnilo všetkým ľuďom, mladým aj starým, aktívne sa uplatniť na trhu práce a vo svojich komunitách a žiť čo najdlhšie nezávisle. Najlepší prístup k starnutiu obyvateľstva je podpora spoločenstiev ústretových ku starším osobám, kde sú verejný priestor, doprava, bývanie a miestne služby už svojou koncepciou zamerané na potreby všetkých generácií a kde sa podporuje solidarita a spolupráca medzi generáciami. Takéto spoločenstvá sú väčšinou aj šetrnejšie k životnému prostrediu a väčšmi prispievajú k sociálnej súdržnosti a lepšiemu zapojeniu ostatných zraniteľných skupín občanov do spoločnosti.

7.

Zdôrazňuje, že je dôležité radiť sa so staršími ľuďmi a aktívne ich zapájať, ako aj ich opatrovateľov do mapovania ich potrieb, vypracovania riešení a hodnotenia ich účinnosti. Takýto participatívny prístup podporuje sociálne začlenenie a zabezpečuje, že poskytované služby čo najviac zodpovedajú skutočným potrebám príjemcov.

8.

Konštatuje, že v posledných desiatich rokoch sa v rôznych častiach Európy objavila koncepcia „striebornej ekonomiky“. Jej cieľom je vývoj celej škály výrobkov a služieb pre rastúci počet starších ľudí s potrebami, ktoré sa týkajú zdravia a starostlivosti, so zníženou pohyblivosťou a obmedzeniami v každodenných činnostiach. Strieborná ekonomika sa rozšírila na ďalšie segmenty trhu, ako napr. wellness, fitness, voľný čas, cestovanie, kultúru, komunikáciu, zábavu a prístup k novým technológiám. Mnohé MSP a podnikateľské zoskupenia vo viacerých členských štátoch sa špecializujú na inovačné technológie pre starších ľudí, napr. v oblasti automatizácie domácností, ktoré poskytujú výborné možnosti rastu. Treba však poukázať tiež na to, že hoci starší ľudia uznávajú potrebu špeciálnych výrobkov a služieb pre osoby so špeciálnymi potrebami, väčšina z nich by však radšej využívala bežné tovary a služby. Preto by sa mal podporovať širší prístup na základe konceptu „dizajn pre všetkých“, v rámci ktorého sú zohľadňované očakávania starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, spolu s rozvojom špecializovaných výrobkov pre veľmi špecifické potreby.

9.

Upozorňuje na trend, že stále viac miestnych a regionálnych orgánov sa snaží o sociálne inovácie a riešenia založené na IKT s cieľom zvýšiť kvalitu a nákladovú efektívnosť svojich služieb v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti tak v mestských, ako aj vidieckych oblastiach, kde takéto riešenia môžu prispieť k tomu, že rozhodujúce služby pre starších ľudí budú poskytované za cenu, ktorá je pre verejné a súkromné zdroje prijateľnejšia. Takéto iniciatívy však vyžadujú určité investície a opatrenia, ktoré musia uskutočniť iné úrovne riadenia, aby sa prešlo od pilotných projektov k rozsiahlym modelom, ktoré sa môžu použiť na úrovni jednotlivých štátov alebo kdekoľvek v EÚ. Toto je oblasť, v ktorej miestne a regionálne orgány potrebujú čo najväčšiu podporu svojich národných vlád a Európskej únie.

10.

Zdôrazňuje, že hoci je možné na miestnej úrovni nájsť mnoho príkladov inovatívnych opatrení na podporu aktívneho a zdravého starnutia a že sociálne inkubátory zamerané na potreby, ktoré sa snažia riešiť, sú často miestnymi iniciatívami, prístup založený na projektoch nie je vždy účinným spôsobom ako dosiahnuť kritické množstvo a dlhodobú udržateľnosť. Na dosiahnutie inkluzívneho a podporujúceho prostredia je potrebná celková strategická vízia, ktorá zahŕňa celú škálu otázok. Jasným príkladom je sociálna inovácia mestskej správy dánskej Fredericii, ktorej cieľom je prostredníctvom prevencie, rehabilitácie, technológie a sociálnych sietí zachovať alebo obnoviť schopnosť sebestačnosti medzi staršími ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc pri svojich každodenných činnostiach. Tento prístup sa zakladá na paradigmatickej zmene ponímania seniorov z „bezmocných“ pacientov na „občanov disponujúcich zdrojmi“. Túto iniciatívu podporilo dánske ministerstvo financií ako pilotný projekt a stane sa modelom pre ostatné dánske obce.

11.

Zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva majú výraznú dimenziu z hľadiska rodovej príslušnosti. To si vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala dosahu súčasných reforiem v oblasti sociálneho zabezpečenia a škrtov v sociálnych službách (najmä starostlivosti o deti a starších ľudí) na zamestnateľnosť žien, rozdiely v odmeňovaní a v dôchodkoch mužov a žien, pretože záťaž spojená so starostlivosťou o závislých príbuzných sa bude stále viac prenášať na neprofesionálnych opatrovateľov – väčšinou ženy – ktoré budú v budúcnosti čeliť vyššiemu riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu, ak sa proti týmto nerovnostiam nič nepodnikne. Problémy so stresom a preťažením v sektoroch zdravotníctva a opatrovateľstva, v ktorých dominujú ženy, môžu v budúcnosti starším ženám priniesť aj nové problémy.

12.

Domnieva sa, že je potrebná lepšia koordinácia medzi rôznymi úrovňami podieľajúcimi sa na príprave riešení otázok aktívneho a zdravého starnutia a podčiarkuje nutnosť intenzívnejšieho viacúrovňového riadenia v tejto oblasti. Na miestne a regionálne orgány by sa nemalo nazerať iba ako na vykonávacie orgány, ale by sa mali zapájať do celého rozhodovacieho a vyhodnocovacieho procesu.

13.

Zastáva názor, že skutočným prínosom by bolo, keby EÚ vytvorila rámec, ktorý by verejným orgánom a aktérom na všetkých úrovniach umožnil vzájomne využívať skúsenosti, vychádzať z úspešných iniciatív a poučiť sa z neúspechov, a tak zabrániť opakovaniu chýb. Navyše by im tento rámec mal pomôcť investovať ich obmedzené zdroje do inovatívnych riešení, ktoré sa ukázali ako účinné.

14.

Odporúča, aby bol Výbor regiónov prijatý za člena riadiacej skupiny Európskeho partnerstva zameraného na aktívne a zdravé starnutie (EIP-AHA), aby sa tak zabezpečilo primerané zastúpenie miestnych a regionálnych orgánov v rozhodovacom procese tohto partnerstva. Výbor regiónov by tak mohol znásobiť činnosť širokého okruhu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré by sa zapojili do uskutočňovania tohto partnerstva, keďže disponujú právomocami vo všetkých šiestich kľúčových oblastiach jeho činnosti.

15.

Podporuje návrh predložený v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (EIP-AHA) zriadiť európsku sieť prostredí ústretových ku starším osobám, a víta snahu platformy AGE Platform Europe a Svetovej zdravotníckej organizácie takúto sieť iniciovať. Výbor regiónov odporúča, aby boli vyčlenené finančné prostriedky EÚ na primeraný vývoj takejto siete EÚ v úzkej spolupráci s WHO.

16.

Odporúča, aby sa Komisia zamerala na výskum ľudí vo veľmi vysokom veku. Táto skupina je sčasti ešte nová a rôzni aktéri potrebujú mať o nej viac poznatkov. Výskum je potrebný preto, aby bolo možné posúdiť účinnosť a nákladovú efektívnosť opatrení na podporu zdravia a prevencie počas celého cyklu života a najmä v jeho poslednom úseku. Ďalej sa musí intenzívnejšie preskúmať, ako je možné motivovať aj starších ľudí, ktorí sú ťažšie prístupní, k tomu, aby zmenili svoje návyky a životný štýl. Údaje o ľuďoch vo veľmi vysokom veku je potrebné zahrnúť do štatistík a do výskumu. Výsledky výskumu sa musia oznámiť tým, ktorí pracujú so staršími ľuďmi v praxi.

17.

Žiada Komisiu, aby v rámci odkazu Európskeho roka 2012 iniciovala európsky dohovor primátorov a starostov k demografickým zmenám s cieľom spojiť miestne a regionálne orgány, ktoré majú záujem na presadzovaní riešení inovácií, inteligentného zdravia a lepšej kvality života na podporu aktívneho a zdravého starnutia a aby poskytla tomuto dohovoru administratívnu a finančnú pomoc.

18.

Konštatuje, že prvoradú právomoc v oblasti aktívneho starnutia majú členské štáty spolu s ich miestnymi a regionálnymi orgánmi, Európska únia však môže prijímať právne predpisy týkajúce sa otázok, ktoré majú vplyv na fungovanie vnútorného trhu s cieľom odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, podporovať slobodu poskytovania služieb a zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľov. Ratifikáciou Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskou úniou vznikajú nové právne povinnosti pre EÚ, ktorá musí zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia so zdravotným obmedzením mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb a v plnej miere sa zúčastňovať na hospodárskom a sociálnom živote svojich spoločenstiev rovnako ako ostatní občania. To si vyžaduje úsilie EÚ na zabezpečenie koordinovanej reakcie na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej a regionálnej úrovni. Okrem toho môže EÚ uľahčiť medzinárodnú výmenu skúseností a podporovať opatrenia nelegislatívneho charakteru ako napr. kódexy osvedčených postupov s cieľom podporovať optimálne uplatňovanie základných slobôd zakotvených v zmluvách EÚ.

19.

Berie na vedomie, že Komisia plánuje predložiť návrh aktu bezbariérovosti a zdôrazňuje, že je potrebný právny rámec EÚ na presadenie prístupnosti všetkých základných tovarov a služieb a na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky odvetvia priemyslu, vrátane MSP v celej EÚ. Tento návrh by mal byť primeraný a nemal by malým a stredným podnikom spôsobiť ďalšiu administratívnu záťaž. Prijatie noriem platných pre celú EÚ by bolo tiež užitočné, aby sa podporil priemysel a vytvoril účinný vnútorný trh s tovarmi a službami určenými pre všetkých. Mal by sa vytvoriť určitý systém dozoru spolu s akčným plánom pre národné, regionálne a miestne orgány, aby sa zabezpečilo presadzovanie právnych predpisov, ako aj podpora miestnym aktérom a MSP.

20.

Pripomína, že primeraný právny rámec verejného obstarávania na úrovni EÚ, jednotlivých členských štátov a na miestnej a regionálnej úrovni má kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby verejné investície podporovali prístupnosť pre všetkých. Prístupnosť by sa tiež mala stať základnou podmienkou na získanie finančných prostriedkov EÚ (štrukturálne fondy, financovanie projektov alebo výskumu). Ďalej je potrebné poskytovať pomoc menej rozvinutým regiónom pri plnení právnych predpisov a noriem EÚ. Mala by sa zvážiť možnosť poskytovania finančných stimulov na zlepšenie prístupnosti najmä orgánom verejnej správy, aby mohli modernizovať existujúce budovy a obytné domy, ako aj podporovať investície do inovatívnych riešení.

21.

Zdôrazňuje, že kľúčové právne opatrenia musia sprevádzať opatrenia na zvýšenie informovanosti o skutočnej situácii a potrebe ich zavedenia. Mali by byť zamerané na miestne a regionálne orgány, výrobcov, dodávateľov a poskytovateľov služieb a na občanov vo všeobecnosti. Politika vzdelávania a odbornej prípravy je dôležitá v záujme toho, aby sa zlepšila a podporila prístupnosť: najdôležitejšou požiadavkou je primeraná príprava inžinierov, architektov, tvorcov internetových stránok, staviteľov, urbanistov atď. na to, aby sa zamerali na bezbariérovosť a uplatňovali univerzálny dizajn.

22.

Pripomína, že celoživotné vzdelávanie a dobrovoľnícka činnosť sú kľúčovou hnacou silou aktívneho a zdravého starnutia. Vzdelávanie dospelých a dobrovoľnícka činnosť starších ľudí by sa mali podporovať na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni, a prispieť tak k predĺženiu pracovného života a podpore aktivity v dôchodkovom veku a nezávislého života.

23.

Odporúča preto, aby boli ciele Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 a Európskeho partnerstva zameraného na aktívne a zdravé starnutie začlenené do všetkých príslušných finančných nástrojov EÚ, vrátane štrukturálnych fondov, a zjednodušili sa postupy, ktoré musia používať miestni a regionálni aktéri. Víta Európsky deň solidarity medzi generáciami, ktorý je významný práve v Európskom roku 2012 a ktorý podporuje medzigeneračné projekty pre žiakov a starších spoluobčanov, a tým výrazne prispieva k dialógu medzi generáciami.

24.

Víta spustenie znalostného a inovačného spoločenstva pre inovácie v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia v roku 2014 a odporúča Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu, aby urobil maximum pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a aktérov do uplatňovania tohto spoločenstva.

25.

Odporúča, aby Európska komisia aktívnejšie zapájala miestne a regionálne orgány do procesu hodnotenia sociálneho vplyvu rôznych iniciatív uskutočňovaných na podporu aktívneho a zdravého starnutia, aby sa zabezpečilo, že dosah na staršie ženy a mužov v praxi bude primerane posúdený.

26.

Pripomína, že aktívne a zdravé starnutie je kľúčovým cieľom stratégie Európa 2020 a podporujú ho rôzne hlavné iniciatívy (Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, Európska platforma proti chudobe, Digitálna agenda), ako aj celá škála finančných nástrojov EÚ, ktoré sú miestnym a regionálnym orgánom k dispozícii, ako sa uvádza v spoločnej brožúre Výboru regiónov, Európskej komisie a platformy AGE-Europe vydanej v septembri 2011 pod názvom „Ako podporovať aktívne starnutie v Európe – Podpora EÚ pre miestnych a regionálnych aktérov“ ako príspevok k Európskemu roku 2012 (3).

27.

Usudzuje teda, že navrhnuté iniciatívy nespôsobujú žiadne problémy z hľadiska dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality tak, ako ich definujú zmluvy EÚ.

28.

Pripomína, že sa do roku 2060 predpokladá zmenšenie podielu mladých ľudí na obyvateľstve v EÚ-27 o 9 % (4) a podielu obyvateľov v produktívnom veku (15-64) o 15 %. Ďalej sa očakáva zvýšenie počtu starších ľudí o ohromných 79 %. Tieto demografické zmeny sú dôsledkom rôznych javov, ako napr. menšej miery pôrodnosti, zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života, celkovej miery čistej migrácie a starnutia generácie narodenej v období zvýšenej pôrodnosti po 2. svetovej vojne. Je zrejmé, že tieto demografické trendy budú mať značný hospodársky a sociálny vplyv a tiež dosah na rozpočet na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Štúdia Výboru regiónov na tému „Aktívne starnutie: miestne a regionálne riešenia“ (5) tieto následky výstižne vysvetľuje, keď uvádza, že ponuka pracovných síl a zamestnanosť sa budú zmenšovať, čo bude pre hospodársky rast predstavovať problém, zatiaľ čo dopyt starnúceho obyvateľstvo po službách bude narastať. Okrem toho sa predpokladá, že verejné výdavky sa budú zvyšovať, aby sa mohli poskytovať kvalitné služby starnúcemu obyvateľstvu, zatiaľ čo sa bude musieť financovať aj zdravotná starostlivosť a dôchodky rastúceho počtu starších ľudí. Väčšina miestnych a regionálnych orgánov však musela prijať drastické rozpočtové obmedzenia, ktoré im už teraz mimoriadne sťažujú poskytovanie dynamických a moderných sociálnych služieb primeranej kvality.

29.

Zdôrazňuje, že existujú veľké rozdiely medzi krajinami a regiónmi, čo sa týka priemernej dĺžky života mužov a žien, ukazovateľov počtu rokov prežitých v zdraví, mediánu veku a miery závislosti. Predpokladá sa, že k prestarnutiu obyvateľstva dôjde takmer vo všetkých 281 regiónoch EÚ-27 a iba v siedmich regiónoch sa medián veku pravdepodobne nezvýši do roku 2030: vo Viedni v Rakúsku, Hamburgu a Trieri v Nemecku, v Sterea Ellada a Peloponnisos v Grécku a vo West Midlands a severovýchodnom Škótsku v Spojenom kráľovstve (6). V roku 2008 boli rozdiely v miere závislosti medzi regiónmi trojnásobné (od 9,1 % až po 26,8 %). V roku 2030 budú tieto rozdiely takmer štvornásobné (od 10,4 % až po 37,3 %) (7). To znamená, že situácia v regiónoch nie je rovnaká, pokiaľ ide o starnutie obyvateľstva, čo spolu so súčasnou hospodárskou situáciou postihuje niektoré miestne a regionálne samosprávy viac než iné.

30.

Zdôrazňuje, že existujú veľké rozdiely medzi krajinami a regiónmi, pokiaľ ide o štátny dlh. Niektoré z nich sa musia vyrovnávať s drastickými škrtmi v rozpočte, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich schopnosť profitovať z prostriedkov EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov alebo spoločných programov v oblasti starnutia.

31.

Pripomína svoje stanovisko na tému „Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“ (8), v ktorom uvádza, že miestne a regionálne orgány sú v rámci verejného sektora najväčšími zamestnávateľmi, a preto verejné dôchodky budú mať aj naďalej zásadný význam v rámci zabezpečovania dôchodkových systémov. Tieto dôchodky však budú v čoraz väčšej miere ovplyvnené rozpočtovými opatreniami a reformami. Preto by sa mala zohľadniť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov tieto účinky kompenzovať, aby mohli poskytovať všetkým starším ženám a mužom primeraný príjem, ktorý zahŕňa aj pomoc a opatrovateľské služby vo forme nepeňažného plnenia. Výbor regiónov navrhol začleniť do makroekonomického dohľadu aj sociálny rozmer ako spôsob riešenia týchto účinkov.

32.

Vo svojom stanovisku na tému „Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti“ (9) konštatoval, že riešenia IKT môžu zvýšiť produktivitu sociálnych a zdravotníckych služieb, ak budú prispôsobené potrebám starších ľudí, a pripomína, že miestne a regionálne orgány by mali byť na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ zapojené do výskumu zameraného na riešenia IKT pre starnúcu spoločnosť, pretože budú často hlavnými používateľmi jeho výsledkov.

33.

Upozorňuje však na to, že miestne a regionálne orgány nemôžu podporovať aktívne a zdravé starnutie iba vlastnými silami. Ak majú byť úspešné, potrebujú priaznivé právne, finančné a štrukturálne prostredie, čo si vyžaduje konanie na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ. Napríklad na uplatňovanie iniciatív v oblasti IKT na podporu inovácií, inteligentného zdravia a lepšej kvality života vo všetkých regiónoch EÚ sú na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni potrebné štrukturálne investície do rozšírenia širokopásmového pripojenia. Je potrebné prijať právne predpisy EÚ na zharmonizovanie kritérií dostupnosti a noriem v oblasti interoperability.

34.

Zdôrazňuje, že narastajúci počet podmienok, účtovných, finančných a audítorských postupov, ktoré sú potrebné na získanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, viedol k zvýšeniu počtu projektov zameraných na merateľné výsledky na úkor projektov s vyššou mierou inovácie a rizika, ktoré vyžadujú dlhší čas, kým sa dostavia pozitívne výsledky, ktoré sú ťažšie merateľné. V praxi zápasí sociálna inovácia v súčasnosti s prekážkami, ktoré sú väčšinou spojené s nezlučiteľnými audítorskými alebo regulačnými kultúrami. Táto otázka sa skutočne netýka iba využívania štrukturálnych fondov, ale spôsobuje problémy aj v mnohých iných nástrojoch financovania EÚ a tiež vnútroštátnych nástrojoch.

35.

Uznáva, že je potrebné zmeniť spôsob, akým sa štrukturálne fondy využívajú, a zahrnúť podmienky doložené konkrétnymi údajmi, aby sa neoslabilo úsilie o zvýšenie prínosu a účinnosti fondov EÚ v tejto oblasti. V Dánsku a vo Švédsku už existujú takéto postupy podložené konkrétnymi údajmi, ktorých cieľom je sledovať vykonávanie na základe dohodnutého súboru ukazovateľov a tieto informácie spätne premietnuť do monitorovacieho systému, aby sa kvalita a nákladová účinnosť služieb, ktoré poskytujú a financujú, stále zlepšovala. Vláda Spojeného kráľovstva nedávno zaviedla tzv. „dlhopisy so sociálnym vplyvom“ (social-impact bond), ktorých cieľom je prilákať nové investície v súvislosti so zmluvami orientovanými na výsledky, z ktorých budú profitovať tak jednotlivci, ako aj spoločenstvá. Prostredníctvom týchto dlhopisov sa súkromné investície využívajú na platenie opatrení, ktoré uskutočňujú poskytovatelia služieb, ktorí sa už v minulosti osvedčili. Finančné výnosy pre investorov vypláca verejný sektor na základe lepších výsledkov v sociálnej oblasti. Ak sa lepšie výsledky nedostavia, investori nedostanú svoje výnosy (10).

36.

Konštatuje, že v krajinách s vysokými normami prístupnosti v budovách, doprave a IKT je najvyššia zamestnanosť starších žien a mužov a pokiaľ ide o ukazovateľ počtu rokov prežitých v zdraví, vykazujú najlepšie výsledky. Tieto krajiny majú aj najvyššiu mieru zamestnanosti žien a osôb so zdravotným postihnutím a najlepšie výsledky, pokiaľ ide o ukazovatele rodovej rovnosti (rozdiely v príjmoch a dôchodkoch mužov a žien atď.). Z toho je zrejmé, že aktívne podporovanie prostredia ústretového ku starším osobám hospodárstvo nebrzdí, ale naopak je na osoh spoločnosti a hospodárstvu vo všeobecnosti. Takéto prostredie uľahčuje život všetkým a podporuje zamestnanosť žien, starších pracovníkov a osôb so zdravotným postihnutím a aktívnu a produktívnu účasť dôchodcov na živote komunity. Podporuje tiež neprofesionálnych opatrovateľov a umožňuje im ľahšie zosúladiť svoj pracovný život a opatrovateľské povinnosti.

37.

Víta skutočnosť, že na programe Svetovej zdravotníckej organizácie „Mestá ústretové k starším ľuďom“ sa podieľajú už stovky miestnych a regionálnych orgánov v celej EÚ a že niektoré členské štáty spustili svoje vlastné programy, aby podporili tie miestne a regionálne orgány, ktoré sa chcú pripojiť do príslušnej siete WHO.

38.

Vzhľadom na zvyšujúci sa počet starších ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie víta iniciatívu niektorých miestnych a regionálnych orgánov vytvoriť prostredie vhodné pre ľudí trpiacich touto chorobou s cieľom podporovať lepšie začlenenie starších ľudí s demenciou a ich neprofesionálnych opatrovateľov do spoločnosti.

39.

Zdôrazňuje, že vytváranie prostredia podľa koncepcie „dizajn pre všetkých“ a podpora nezávislého života starších ľudí so zdravotným postihnutím alebo obmedzením aktivity sa ukázalo byť účinné z hľadiska nákladov. Švédske skúsenosti ukazujú, že klesajúci dopyt po opatrovateľských službách vo Švédsku v posledných 15 rokoch sa nedá vysvetliť zlepšením zdravia, pretože neexistuje žiadny dôkaz o takomto zlepšení medzi staršími ľuďmi v tomto období. Najpravdepodobnejším vysvetlením zníženej potreby starostlivosti o starších ľudí sú lepšie normy prístupnosti v stavebníctve a doprave a lepší prístup k asistenčným technológiám, ktoré starším ľuďom umožňujú zvládať každodenný život bez cudzej pomoci. Stojí za zmienku, že Švédsko má najvyššiu mieru zamestnanosti starších pracovníkov a starších žien zo všetkých členských štátov EÚ.

40.

Poukazuje však na to, že miestne a regionálne orgány hrajú významnú úlohu ako odberatelia tovarov a služieb, najmä prostredníctvom verejného obstarávania, a môžu tak pôsobiť ako politická hnacia sila presadzovania pozitívneho prístupu k problematike starnutia, je však potrebné riešiť fragmentáciu existujúcich a objavujúcich sa trhov s inovatívnymi riešeniami zameranými na podporu aktívneho a zdravého starnutia s cieľom vytvoriť skutočný vnútorný trh striebornej ekonomiky a umožniť dodávateľom a spotrebiteľom v rámci verejného obstarávania úspory z rozsahu. Cieľom nadchádzajúceho aktu bezbariérovosti bude zaoberať sa prekážkami, ktoré bránia vytvoreniu trhu EÚ, kde by sa miestne a regionálne inovatívne riešenia mohli ľahšie koncipovať a vo väčšej miere využívať v ostatných regiónoch EÚ. Malé a stredné podniky často ako prvé zavádzajú inovácie a sú bližšie k miestnym trhom. Často poskytujú personalizované služby, ktoré prispôsobujú ich potrebám. Pre malé a stredné podniky by bolo prínosom, keby sa stanovili jasné pravidlá a normy, ktoré by im zabezpečili prístup na trh v celej EÚ a v záujme optimálneho výsledku umožnili interoperabilitu s inými tovarmi a službami.

41.

Dospel k záveru, že rozvoj bezbariérového a podporujúceho miestneho prostredia založeného na koncepcii „dizajn pre všetkých“ napomôže tomu, aby starší pracovníci a ženy zotrvali dlhšie v pracovnom procese a aby sa znížil dopyt rýchlo rastúceho počtu starých ľudí po starostlivosti a pomoci. Výbor regiónov je presvedčený, že opatrenie EÚ zamerané na podporu aktívneho a zdravého starnutia a solidaritu medzi generáciami podnieti inováciu a potenciál rastu v celej EÚ a verejným a súkromným aktérom na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ prinesie hospodárske výhody.

42.

Súhlasí s prístupom dánskeho predsedníctva Rady EÚ k problematike starnutia a zdôrazňuje, že na to, aby sa mohla uplatniť sociálna inovácia ako reakcia na našu starnúcu spoločnosť, je nesmierne dôležité, aby EÚ vytvorila spoločný rámec, ktorý v budúcnosti umožní v plnej miere využiť sociálnu inováciu. Spoločný rámec EÚ na podporu sociálnej inovácie by skutočne novátorom v sociálnej oblasti v celej EÚ uľahčil pôsobenie, prístup k financiám, vytváranie sietí a rozšírenie ich činnosti.

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/52

—

žiada, aby bola energetická účinnosť ústredným a neoddeliteľným prvkom energetických politík a aby sa jej udelilo dostatočne prioritné postavenie v hierarchii energetickej politiky;

—

podporuje lepšie prepojenie opatrení finančnej podpory pre energetickú účinnosť a úsporu energie v budúcich programoch financovania EÚ;

—

požaduje silnejšie opatrenia zamerané na ovplyvňovanie správania ľudí a modelov spotreby energie a domnieva sa, že si to vyžaduje kombináciu opatrení typu „cukor a bič“, ktoré preukážu hospodárske dôvody a zároveň v prípade potreby väčšmi zdôraznia povinné požiadavky;

—

uznáva, že súčasnou politickou prioritou je, aby mestá plnili súčasné politické ciele, ale zdôrazňuje, že je potrebné komplexnejšie a koordinovanejšie riešiť výzvy a príležitosti vidieckych oblastí v súvislosti s využívaním a výrobou energie;

—

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a úsporu energie, a aby posilnili energetickú odolnosť tým, že budú plánovať a riadiť poskytovanie svojich služieb s minimálnou spotrebou energie.

Spravodajca

Brian MEANEY (IE/EA), člen rady grófstva Clare a regionálneho zhromaždenia oblasti Mid-West

Referenčný dokument

žiadosť dánskeho predsedníctva Rady EÚ z 12. januára 2012

—

vidiecke oblasti EÚ využívajú viac znečisťujúcich zdrojov energie ako mestské oblasti, preto by sa malo obzvlášť podporovať nahrádzanie ťažkých znečisťujúcich fosílnych palív menej znečisťujúcimi fosílnymi palivami ako prechodné riešenie, a potom predovšetkým nahrádzanie energiou z obnoviteľných zdrojov.

—

Napriek tomu, že vidiecke oblasti dobiehajú tie mestské, zostáva ich úroveň ekonomického rozvoja stále nižšia, ako je priemer v EÚ, najmä v porovnaní s mestskými oblasťami. Táto priepasť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami je mimoriadne významná vo východnej a v strednej Európe a je o to znepokojujúcejšia, že v období rokov 2000 až 2007 ešte vzrástla v dôsledku rýchleho rozvoja veľkých miest a hlavných miest.

—

finančné mechanizmy (ELENA atď.) a fondy určené na energetickú účinnosť (EEEF atď.),

—

skúsenosti z aktuálneho finančného obdobia ukazujú, že z celého radu rozličných dôvodov nemožno zo štrukturálnych fondov úplne vyčerpať príslušné prostriedky určené na energetickú účinnosť. Preto sa v súvislosti s finančným rámcom na roky 2014 – 2020, ktorý dokonca vyčleňuje na energetickú účinnosť vyšší podiel prostriedkov, dbať na to, aby sa uľahčil prístup miestnych a regionálnych samospráv k týmto prostriedkom.

a)

žiada, aby bola energetická účinnosť ústredným a neoddeliteľným prvkom energetických politík a aby sa jej udelilo dostatočne prioritné postavenie v hierarchii energetickej politiky;

b)

podporuje lepšie prepojenie opatrení finančnej podpory pre energetickú účinnosť a úsporu energie v budúcich programoch financovania EÚ;

c)

požaduje silnejšie opatrenia zamerané na ovplyvňovanie správania ľudí a modelov spotreby energie a domnieva sa, že si to vyžaduje kombináciu opatrení typu „cukor a bič“, ktoré preukážu hospodárske dôvody a zároveň v prípade potreby väčšmi zdôraznia povinné požiadavky;

d)

uznáva, že súčasnou politickou prioritou je, aby mestá plnili súčasné politické ciele, ale zdôrazňuje, že je potrebné komplexnejšie a koordinovanejšie riešiť výzvy a príležitosti vidieckych oblastí v súvislosti s využívaním a výrobou energie;

e)

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a úsporu energie, a aby posilnili energetickú odolnosť tým, že budú plánovať a riadiť poskytovanie svojich služieb s minimálnou spotrebou energie.

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/58

—

požaduje ambiciózny rozpočet pre budúcu politiku súdržnosti (2014 – 2020) na plnenie cieľov Zmluvy a stratégie Európa 2020; požaduje tiež, aby pri hodnotení úrovne rozvoja a rozdeľovaní zdrojov boli zohľadnené aj iné kritériá než HDP;

—

podporuje štruktúru navrhovanú Komisiou, teda stanovenie dvoch hlavných cieľov („investície do rastu a zamestnanosti“ a „územná spolupráca“), udržanie ESF v rámci politiky súdržnosti a vytvorenie novej kategórie „regiónov s prechodným financovaním“, ktorá poskytne záchrannú sieť pre regióny, ktoré už nebudú spôsobilé na plnú podporu v rámci cieľa konvergencie;

—

požaduje väčšiu flexibilitu pri rozdeľovaní štrukturálnych fondov s reálnejším zohľadnením potrieb území prostredníctvom priameho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov; táto flexibilita by sa mala uplatniť na rozdelenie medzi EFRR a ESF a tematické zameranie fondov na niektoré ciele stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti požaduje významné zníženie alebo vyššiu flexibilitu minimálnych prahových hodnôt stanovených v príslušných nariadeniach;

—

podporuje spoločný strategický rámec, ktorý spája všetky fondy zamerané na regióny, čo bude znamenať lepšiu koordináciu s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre námorné otázky a rybné hospodárstvo; tiež si želá, aby sa zásada územnej súdržnosti viacej zohľadňovala prostredníctvom mestských akcií, akcií miestneho rozvoja, integrovaných územných investícií a spoločných akčných plánov, ale by privítal, keby sa väčšia pozornosť venovala regiónom prechádzajúcich konverziou priemyslu alebo demograficky znevýhodneným regiónom;

—

požaduje, aby sa umožnila podpora programov financovaných z viacerých fondov (Európskeho fondu rozvoja vidieka, Európskeho sociálneho fondu, Fondu súdržnosti, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného fondu a fondu rybného hospodárstva) a žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na vypracovanie a zrealizovanie týchto programov pri náležitom dodržaní zásady proporcionality;

—

odmieta makroekonomickú podmienenosť, ako aj výkonnostnú rezervu, pretože sa domnieva, že sú v rozpore s primárnym cieľom politiky súdržnosti; naopak podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy pozostávajúcej zo zdrojov automatického zrušenia záväzkov a financovanie experimentálnych iniciatív; podporuje tiež zásadu podmienenosti ex ante, ktorá má skôr preventívnu než represívnu povahu;

—

trvá na skutočnom zjednodušení riadiacich predpisov hlavne v súvislosti s kontrolnými a audítorskými orgánmi, ziskovými činnosťami a paušálnymi nákladmi.

Spravodajkyňa

pani MARINI (IT/SES), predsedníčka regiónu Umbria

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

COM(2011) 615 final

1.

pripomína, že Európska únia musí mať možnosť disponovať dostatočne veľkým rozpočtom, aby mohla zabezpečiť účinnosť politiky súdržnosti a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020.

2.

Žiada, aby sa pri každej kategórii regiónov zachovala prinajmenšom taká istá úroveň podpory z rozpočtu EÚ, aká je naplánovaná na súčasné programové obdobie.

3.

zdôrazňuje, že súčasná vážna hospodárska, finančná a sociálna kríza spôsobuje na európskej úrovni upevňovanie nebezpečne vyvážaného stavu podzamestnanosti so silnými aj keď rôznymi dôsledkami na všetkých európskych územiach. V tejto súvislosti sú štrukturálne fondy finančným zdrojom, ktorý je nevyhnutný na boj proti kríze a na podporu rozvoja európskych území.

4.

Vyzýva Komisiu, aby podnikla účinné opatrenia na zmiernenie ťažkostí s čerpaním prostriedkov, s ktorými sa niektoré členské štáty stretávajú, a na zlepšenie správy fondov EÚ, hlavne zjednodušením a inovovaním systémov riadenia a kontroly, pričom sa má stimulovať zameranie na výsledky.

5.

Zastáva názor, že hospodárska a finančná kríza prispieva k zintenzívneniu nevyhnutnosti mať popri HDP vo vhodnom čase porovnateľné údaje a iné doplnkové ukazovatele za posledné referenčné obdobie, aby sa správnejšie mohla určiť skutočná úroveň rozvoja európskych regiónov, a že sa musia primerane sústrediť zdroje v prospech regiónov, ktoré zaostávajú v rozvoji (1).

6.

Zastáva názor, že pri rozdeľovaní zdrojov sa musí primerane zohľadniť osobitný charakter členských krajín, pre ktoré je príznačný výrazný vnútorný hospodársky dualizmus, a zvlášť vyjadruje znepokojenie nad kritériom rozdeľovania zdrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri návrh viacročného finančného rámca), pretože náležite nezohľadňuje sociálne, hospodárske a štrukturálne rozdiely.

7.

Súhlasí s vytýčením dvoch veľkých cieľov: „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ a „Európska územná spolupráca“, ktoré prispievajú k zjednodušeniu politiky súdržnosti.

8.

Schvaľuje vytvorenie kategórie prechodných regiónov, ktoré budú financované najmä prostriedkami z regiónov a krajín nespadajúcich pod cieľ konvergencie a z kohézneho fondu, avšak bez toho, aby sa znížila intenzita podpory ďalším dvom kategóriám regiónov. Nová kategória v skutočnosti umožní lepšie podporovať regióny, ktoré už nespadajú pod cieľ konvergencie, a takisto iné regióny s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ. Okrem toho umožní upravovať podporu od EÚ v závislosti od rozličnej úrovne rozvoja a zmierňovať účinky, ktoré boli pozorované počas súčasného programovacieho obdobia. Tieto ustanovenia by mali platiť pre všetky fondy spadajúce do spoločného strategického rámca.

9.

Konštatuje, že ustanovenia týkajúce sa regionálnych usmernení na obdobie rokov 2014 – 2020 v oblasti štátnej pomoci, musia byť zosúladené so štruktúrou budúcej politiky súdržnosti, a že pri stanovovaní oblastí, ktoré budú maž nárok a podporu nesmie dôjsť k rozporom medzi politikou súdržnosti a právom hospodárskej súťaže.

10.

Víta zachovanie Európskeho sociálneho fondu (ESF) v rámci politiky súdržnosti ako základného nástroja v službách zamestnanosti, na zlepšovanie odbornej spôsobilosti osôb a na sociálne začleňovanie.

11.

Žiada však, aby výber investičných priorít a rozdelenie štrukturálnych fondov medzi Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a ESF pochádzali od regionálnych a príslušných miestnych orgánov v súlade so zásadou subsidiarity.

12.

Požaduje, aby územné samosprávy v každom členskom štáte boli v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia a v rámci vnútroštátneho rozdelenia kompetencií plne zapojené do prípravy, prerokovávania a uplatňovania rozličných strategických dokumentov, ako je spoločný strategický rámec a hlavne zmluva o partnerstve. Územné dohody medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi by mali byť dostupnou možnosťou ako sformalizovať partnerstvá v spolupráci s národnými vládami.

13.

Považuje za nespravodlivé, že sa s miestnymi a regionálnymi orgánmi v súvislosti s partnerstvom zaobchádza ako s hospodárskymi a sociálnymi partnermi, pričom ony (regionálne orgány) sa ako zástupcovia verejných záujmov spravovaných územných celkov podieľajú na správe, vzhľadom na inštitucionálny rámec členských štátov, a financovaní projektov politiky súdržnosti.

14.

Znova potvrdzuje svoju podporu zásade európskeho spolufinancovania, ktoré je zárukou toho, že subjekty na danom území prevezmú zodpovednosť.

15.

Sumy DPH by mali byť oprávnené, ak nie sú vymáhateľné.

16.

Domnieva sa, že by sa malo jasne rozlišovať medzi zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti a partnermi z verejného sektora. Príslušné miestne a regionálne orgány alebo ich zástupcovia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou procesu rokovania pri príprave zmluvy alebo dohody o partnerstve na úrovni členských štátov, a nielen na regionálnej úrovni.

17.

Zdôrazňuje zásadu tematickej koncentrácie na kľúčové ciele stratégie Európa 2020 a ciele uvedené v článku 174 ZFEÚ, prevzaté do tematického zoznamu EÚ, je však znepokojený nedostatkom flexibility pri výbere tematických cieľov, ktoré by sa mali vytyčovať na základe analýzy územných potrieb.

18.

Požaduje preto skutočnú flexibilitu pre všetky fondy spoločného strategického rámca, aby každému riadiacemu orgánu bola v čo najväčšej miere ponechaná možnosť vyčleniť tematické celky, na ktoré chce zamerať zdroje, a vo všeobecnosti žiada významne znížiť alebo spružniť minimálne prahy stanovené v určitých nariadeniach

19.

Podporuje lepšiu integráciu európskych fondov a víta začlenenie EPFRV a EFNR do spoločného strategického rámca pri zachovaní osobitostí každého fondu.

20.

Kladie si otázku, či je vhodné, aby spoločný strategický rámec schvaľoval Európsky parlament a Európska rada, pretože sa domnieva, že taký dokument by sa mal schváliť s maximálnou účasťou inštitúcií EÚ a preto podporuje začlenenie spoločného strategického rámca do všeobecného nariadenia formou prílohy.

21.

Považuje za nevyhnutné, aby mechanizmy opísané v spoločnom strategickom rámci boli dostatočne pružné a umožňovali skutočnú integráciu s regionálnou politikou a politikou miestneho rozvoja.

22.

Domnieva sa, že spoločný strategický rámec by mal v prvom rade presadzovať územný prístup zdola nahor a integráciu financovania. Odporúčania týkajúce sa spoločného strategického rámca nesmú byť príliš normatívne, aby bolo možné poskytnúť dostatočnú flexibilitu na výber prostriedkov, pomocou ktorých bude možné dosiahnuť tematické ciele a investičné priority stanovené v nariadeniach o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde.

23.

Zdôrazňuje, že spoločný strategický rámec by mal náležite spájať tematické ciele článku 9 všeobecných ustanovení s investičnými prioritami uvedenými v nariadeniach o EFRR, ESF, KF, EPFRV a EFNRH a poskytovať právnu istotu v otázke súladu priorít, pričom by sa zabránilo ich nejednotnosti a prekrývaniu, aby bolo možné integrovane a konzistentne realizovať prioritné projekty financované z viacerých fondov, ale aj multitematické prioritné projekty.

24.

V súlade s príslušnými inštitucionálnymi poriadkami žiada, aby sa regionálne a príslušné miestne samosprávy ako orgány, ktoré financujú a uplatňujú politiku súdržnosti plne podieľali na jej vypracovaní, dohodnutí, plnení a upravovaní zmlúv o partnerstve (článok 13 ods. 2).

25.

V súlade s príslušnými inštitucionálnymi poriadkami osobitne vyžaduje, aby boli príslušné regionálne a miestne orgány v rámci zmluvy priamo zapojené do určovania vnútorných podmienok a z nich vyplývajúcich sankcií (článok 14).

26.

Obáva sa možných omeškaní vyplývajúcich zo skutočnosti, že zmluva o partnerstve aj operačné programy sa budú musieť predkladať zároveň, a preto žiada, aby programy boli predložené do 6 mesiacov od predloženia zmluvy.

27.

Odporúča, aby regionálne a miestne spoločenstvá v súlade s príslušnými inštitucionálnymi systémami boli intenzívne zapojené do správy európskych fondov a dôrazne vyzýva na využívanie programov s financovaním z viacerých fondov.

28.

Upozorňuje na to, že lepšie zosúladenie spoločných ustanovení o využívaní rozličných fondov by prispelo k ich integrácii a zvýšilo efektívnosť a vplyv ich intervencií, a tiež znížilo administratívnu záťaž pre koncových príjemcov.

29.

Žiada, aby Komisia mohla zhodnotiť fungovanie, účinky a prínos makroregionálnych stratégií, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú.

30.

Dôrazne odmieta návrhy, ktorých zámerom je spojiť politiku súdržnosti s dodržiavaním Paktu stability a rastu (makroekonomická podmienenosť), pretože sa domnieva, že makroekonomická podmienenosť zodpovedá cieľom, ktoré sa odlišujú od cieľov politiky súdržnosti.

31.

Preto sa domnieva, že územné samosprávy nemôžu byť potrestané za nedodržanie povinností niektorými členskými štátmi, hlavne pokiaľ ide o schodok štátneho rozpočtu (článok 21).

32.

Súhlasí so zásadou podmienenosti ex ante, ktorá sa chápe ako nutný predpoklad efektívneho investovania, vrátane hodnotenia predchádzajúcich skúseností, pričom treba zabrániť tomu, aby politika súdržnosti obsahovala úlohy, ktoré do nej nepatria, a zvyšovalo sa administratívne zaťaženie.

33.

Vyjadruje však obavy, že podmienky pre tretie subjekty (vzhľadom na nedostatočnú transpozíciu smerníc EÚ) môžu ohroziť vypracovanie a realizáciu programov a projektov na regionálnej a miestnej úrovni. Preto sa domnieva, že podmienky ex ante sa musia obmedziť na prípady, pri ktorých možno priamo uplatniť výkon politiky súdržnosti.

34.

Od Komisie tiež žiada, aby podmienky ex ante nespôsobovali pozastavenie platieb alebo finančné opravy s výnimkou takých podmienok, k splneniu ktorých sa členský štát zaviazal.

35.

Vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vytvorením výkonnostnej rezervy, pretože sa obáva, že by takýto mechanizmus mohol podnecovať k stanovovaniu cieľov s veľmi skromnými a teda ľahko dosiahnuteľnými výsledkami, čím by sa dalo získať doplnkové financovanie a následkom čoho by mohlo viesť k výskytu málo ambicióznych projektov a odrádzať od inovácií. Upozorňuje na stanovisko Dvora audítorov 7/2011, v ktorom sa uvádza, že: „výkonnostná rezerva existovala v rokoch 2000 – 2006 a jej úspech bol limitovaný z dôvodu veľmi obmedzenej výšky výdavkov, ktoré boli dokončené včas pre strednodobé preskúmanie a chýbajúcu vhodnú metodiku na posúdenie pokroku, ktorý programy dosiahli“.

36.

Naopak, podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy zo zdrojov pochádzajúcich z automatického zrušenia ich viazanosti, ktorá bude určená na financovanie experimentálnych iniciatív v oblasti sofistikovaného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu, či na zásahy v prípade krízy.

37.

Upozorňuje na to, že rámec na preskúmanie výkonnosti zahŕňa stanovenie etapových cieľov pri každej priorite na roky 2016 a 2018. Podľa výboru musí ísť o nástroj riadenia a kontroly cieľov dosahovaných počas celého programového obdobia bez toho, aby musel byť príčinou uplatnenia finančných opráv pri prioritných osiach, ak sa nedosiahnu ciele stanovené na základe záverečnej správy o dosiahnutom pokroku, keďže tento neúspech môže byť spôsobený sociálno-hospodárskymi podmienkami a následnými nevyhnutnými zmenami politických opatrení, ktoré prijali národné a regionálne orgány.

38.

Domnieva sa, že toto nové opatrenie zbytočne dopĺňa rozličné podmienky (makroekonomické, ex ante, ex post) navrhované Komisiou, systém predbežného, priebežného a následného overovania, ako aj určenie vyčísliteľných cieľov a výsledkových ukazovateľov, a taktiež dúfa vo väčšiu spojitosť s hodnotiacou činnosťou podľa článkov 48, 49 a 50.

39.

Víta návrh, ktorým sa má riadiacim orgánom uložiť povinnosť zaplatiť príjemcom skôr, než požiadajú Komisiu o preplatenie, a sľubuje si tak väčšiu flexibilitu v systéme preddavkov a pri ich zvyšovaní, aby sa zlepšila likvidita riadiacich orgánov.

40.

Žiada, aby v prípade, keď členský štát nachádzajúci sa vo vážnej finančnej kríze dostane podporu od EÚ, mohla Komisia zmeniť alebo doplniť zmluvu o partnerstve a operačné programy v rámci konštruktívnych rozhovorov s členským štátom a príslušnými územnými samosprávami, a teda dúfa že odborníci Komisie budú pomáhať národným a regionálnym orgánom a zlepšovať ich schopnosti efektívne spravovať európske fondy.

41.

Jednoznačne súhlasí s tým, že pozornosť sa venuje téme integrovaného rozvoja miest a o to viac víta návrhy Komisie týkajúce sa aktivít miestneho rozvoja a integrovaných miestnych investícií, ktoré by mali byť hlavnými nástrojmi realizácie v nasledujúcom programovom období, ale zároveň žiada objasniť uplatňovanie týchto nových ustanovení.

42.

Dúfa, že tieto ustanovenia sa budú uplatňovať s osobitnou pozornosťou venovanou niektorým podmienkami zabezpečenia účinného dosahovania integrovaného územného rozvoja, napríklad koordinácii využívania rozličných fondov – najmä EFRR a FPFRV v prímestských a funkčných oblastiach – ich integrácii, určeniu projektového územia, vypracovaniu zosúladenej stratégie atď.

43.

Jednoznačne víta, že stimuly na podporu miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom poskytujú dodatočnú mieru spolufinancovania vo výške 10 %, a požaduje, aby sa to vzťahovalo aj na integrované územné investície. Domnieva sa tiež, že organizáciu a fungovanie miestnych akčných skupín musia chváliť riadiace orgány spolu s miestnymi partnermi na národnej úrovni.

44.

Požaduje preskúmanie pravidla, podľa ktorého nemôžu mať verejné orgány viac ako 49 % hlasovacích práv v prípade, že už existujú inštitucionalizované partnerstvá miestneho rozvoja.

45.

Zdôrazňuje, že miestny rozvoj treba chápať ako ucelený koncept, pomocou ktorého sa môžu realizovať integrované územné investície, mestské činnosti a spoločné akčné plány.

46.

Navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala územiam s prebiehajúcou priemyselnou konverziou a regiónom postihnutým trvalým a závažným prírodným alebo demografickým znevýhodnením, v dôsledku ktorých pomerne zaostávajú z hľadiska hospodárskej a územnej súdržnosti, ale aj najvzdialenejším regiónom (článok 174 a článok 349 ZFEÚ).

47.

Znepokojuje ho, že pri rozvinutých regiónoch sa nezohľadňuje financovanie infraštruktúry, hlavne vysokorýchlostných sietí IKT.

48.

Žiada ozajstné zjednodušenie ustanovení o využívaní fondov v prospech orgánov správy, kontroly a auditu, ktoré zároveň zlepší dostupnosť financovania pre príjemcov pomoci.

49.

Je znepokojený skutočnosťou, že podpora administratívnej kapacity je v prípade Európskeho štrukturálneho fondu obmedzená na členské štáty s menej rozvinutými regiónmi alebo regiónmi oprávnenými získať podporu z Kohézneho fondu, avšak v prípade EFRR to tak nie je, hoci národné systémy pre oba fondy podliehajú podobným požiadavkám.

50.

Želá si rozhodnejšie zameranie na výsledky, vďaka ktorému sa bude väčšia pozornosť venovať výkonnosti, kvalite a efektívnosti využívania fondov, než formálnemu dodržiavaniu noriem a objemu výdavkov.

51.

Zastáva názor, že nadmerné využívanie delegovaných právnych aktov Komisiou (asi 50 odkazov v nariadení) môže spôsobiť omeškania pri využívaní fondov, a preto navrhuje, aby sa vydal vykonávací predpis Komisie, v ktorom sa najprv stanovia všetky vykonávacie pravidlá.

52.

Vyjadruje pochybnosti týkajúce sa určenia akreditačného orgánu na ministerskej úrovni, ktorý predstavuje dodatočnú a zbytočnú úroveň kontroly a ktorého úlohou by bolo akreditovať riadiace a certifikačné orgány na základe predchádzajúcej kontroly, keďže sa domnieva, že akreditácia by sa mala týkať skôr systémov, než subjektov.

53.

Opäť poukazuje na riziko, že nesprávne uplatňovanie zásady proporcionality by mohlo spôsobiť nerovnaké posudzovanie členských štátov, keďže na štáty, ktoré sú najväčšími príjemcami prostriedkov zo štrukturálnych fondov by pripadla najväčšia administratívna záťaž vyplývajúca z riadenia a kontroly, a okrem toho by úroveň kontroly zodpovedajúca finančnému rozsahu programov mohla odrádzať od schvaľovania programov využívajúcich viaceré fondy.

54.

Domnieva sa, že navrhovaná ročná účtovná závierka by mala byť nepovinná, aby sa zjednodušenie postupu uzavretia na konci obdobia a skrátenie doby uchovávania účtovnej dokumentácie umožnilo iba tým riadiacim orgánom, ktoré si to želajú (články 67, 76, 77 a 131).

55.

Želá si, aby sa zabránilo znásobovaniu kontroly národnými alebo regionálnymi orgánmi auditu, Komisiou alebo Dvorom audítorov v tých istých organizáciách a navrhuje systém spoločných auditov na mieste, aby sa zabránilo ich zdvojovaniu a prispelo k spoločnému posúdeniu (článok 65, ods. 2).

56.

Domnieva sa, že je potrebné bližšie objasniť používanie finančných nástrojov vzhľadom na ich účtovanie pri využívaní fondov EÚ, dohľad a vlastníctvo finančných nástrojov. Podporuje však využívanie nástrojov finančného inžinierstva na zvýšenie stimulačného účinku fondov za predpokladu, že budú doplnkom a nebudú na úkor grantového prvku politiky súdržnosti a že sa táto podpora obmedzí na zvyčajné formy finančných nástrojov (kapitálové účasti, pôžičky, záruky) a nebude využívať nepriehľadné finančné nástroje, ako sú deriváty alebo štruktúrované finančné nástroje.

57.

Povinnosť použiť finančné nástroje v priebehu dvoch rokov od ich aktivácie podľa cieľov programu a počas obdobia najmenej desiatich rokov od ukončenia programu považuje za príliš obmedzujúcu.

58.

S radosťou víta návrh Komisie týkajúci sa vypracovania spoločných akčných plánov, ktoré zahŕňajú rad projektov uskutočnených v kompetencii príjemcu v rámci jedného alebo viacerých operačných programov, výmenou za značné zredukovanie noriem správy a kontroly, avšak ľutuje, že infraštruktúrne projekty sú vylúčené.

59.

Žiada, aby sa o spoločnom akčnom pláne rozhodovalo spolu s Komisiou, členským štátom a územnými samosprávami zúčastnenými na programe, a to aj vzhľadom na výšku poskytnutých prostriedkov (a požaduje, aby bola prahová suma znížená na5 miliónov eur).

60.

Zastáva názor, že by sa malo uprednostniť opätovné zavedenie pravidiel platných na obdobie rokov 2000 – 2006, podľa ktorých sa pri projektoch, ktorými sa dosahovali príjmy používala osobitná (znížená) jednotná sadzba na operáciu.

61.

Víta návrh Komisie o rozličných formách zjednodušených grantov a nabáda riadiace orgány a príjemcov, aby využívali hlavne štandardné stupnice jednotkových nákladov, paušálne sumy a paušálne financovanie s uplatnením percentuálneho podielu.

62.

Žiada Komisiu a členské štáty, aby čo najrýchlejšie prijali spravodlivú, nestrannú a overiteľnú metódu výpočtu a metódy a stupnice jednotkových nákladov, aby sa organizáciám uskutočňujúcim projekty umožnilo ich využívanie na začiatku plánovania, pričom je potrebné uplatniť skúsenosti získané počas súčasného plánovacieho obdobia.